Ing. Katarína Cséfalvayová, Ing. Ľubomír Billý

Fakulta medzinárodných vzťahov

Ekonomická univerzita v Bratislave

Migrácia v čase krízy

Abstrakt

Autori sa v príspevku zaoberajú vplyvom globálnej finančnej a hospodárskej krízy na medzinárodnú migráciu. V prvej časti analyzujú dopady migrácie na jednotlivé skupiny migrantov, v druhej a štvrtej časti sa zaoberajú vplyvom krízy na hlavné migračné oblasti a toky a v tretej časti charakterizujú vývoj remitencií v krízovom období. Na záver autori hodnotia impakt krízy na postoj jednotlivcov i krajín k migrantom.

Kľúčové slová: kríza, remitencie, migranti, cieľová krajina, krajina pôvodu, imigračná politika

Abstract

In the present article the authors treat the impact of the global financial and economic crisis on the international migration. In the first part of the article they analyse the influence of the crisis on the diferent groups of migrants, in the second and fourth part they treat the impact of the crisis on the main areas of migration and in the third part they characterise the evolution of remitences in the period of crisis. Finally, the authors evaluate the effect of the crisis on the attitude of both countries and individuals towards the migrants.

Keywords: crisis, remitences, migrants, host country, country of origin, immigration policy

Úvod

Súčasná globálna finančná a hospodárska kríza ovplyvnila azda všetky oblasti hospodárskeho, politického a sociálneho života. Jej mimoriadne výrazný dopad zaznamenal aj všadeprítomný fenomén posledných desaťročí – globalizácia, spolu so všetkými svojimi aspektmi, vrátane medzinárodnej migrácie. Ide o približne 200 miliónov ľudí, ktorí opustili svoju krajinu v nádeji na lepší život, namiesto ktorého však na nich čaká neistá budúcnosť.

Týchto 200 miliónov migrantov predstavuje v súčasnosti 3 % svetovej populácie, predikcia OSN však predpokladá v roku 2010 už 214 miliónov migrantov. Ilegálna migrácia podľa odhadov tvorí niečo vyše 10 %, keď jej odhady variujú medzi 20-30 miliónmi. Z oblastí sú migranti najviac koncentrovaní v oblasti Oceánie a Severnej Ameriky, z krajín sú na prvom mieste USA.

Vplyv krízy na imigráciu je veľmi podstatný najmä tam, kde sú migranti dôležitou súčasťou pracovného trhu – vo Francúzsku, Holandsku, Veľkej Británii pripadá na 10 pracujúcich 1 migrant, v Írsku a Španielsku je to jeden z ôsmich, v USA je to jeden zo siedmich

a v Austrálii až jeden zo štyroch. 1 Kvôli celosvetovej recesii prišlo o prácu 18-30 miliónov ľudí, niektoré odhady sa šplhajú až k číslu 50 miliónov. Veľká časť z nich sú migranti, pre ktorých tak nastala nová situácia a neistá budúcnosť. Migranti sú v čase krízy obzvlášť zraniteľní z dôvodu, že väčšina z nich vykonáva nízkokvalifikovanú prácu v sektoroch, ktoré bývajú recesiou najviac postihnuté. V ešte horšej situácii sa ocitajú ilegálni migranti kvôli obmedzenému prístupu k sociálnym a zdravotníckym službám, ktoré by im mohli pomôcť zmierniť na istý čas stratu zamestnania. Je však náročné dopady recesie na migráciu zovšeobecniť, závisia totiž od ekonomiky cieľovej krajiny, sektoru, v ktorom imigrant našiel uplatnenie, dobe pobytu v krajine či legálnosti jeho pobytu.2

Prečo sú imigranti zraniteľnejší v čase krízy?

V prvom rade preto, že pracujú v sektoroch, ktoré sú citlivé na hospodárske cykly, akými sú stavebníctvo, predaj, exportne orientovaná výroba, reštauračné a hotelové zariadenia. Ďalším dôvodom je ich postavenie s nedostatočnou pracovno-právnou ochranou – keďže migranti sú často zamestnávaní ako sezónni, dočasní alebo nelegálni pracovníci. A v neposlednom rade je príčinou aj diskriminácia, keď desiatky výskumných štúdií potvrdili, že veľká časť migrantov je na základe etnicity znevýhodňovaná až ignorovaná pri pracovných pohovoroch.

Jednotlivé druhy migrácie v čase krízy

Najmenej ovplyvnená v čase krízy je emigrácia z rodinných a humanitárnych dôvodov, keďže hlavnými push faktormi nie sú len ekonomické motívy. U migrácii vysokokvalifikovanej pracovnej sily je pravdepodobnejšia návratová migrácia. Časť týchto migrantov nemá rodinné väzby a preto sú flexibilnejší na pracovnom trhu. Okrem toho, ak aj prídu o zamestnanie, sú flexibilnejší vďaka jazykovým znalostiam, praxi a veku. Navyše často pracujú v sektoroch ako školstvo a zdravotníctvo, ktoré nie sú ovplyvnené hospodárskymi cyklami, a v ich prípade sa očakáva dokonca aj rast zamestnanosti (napríklad v Dánsku, Nórsku či Veľkej Británii pracuje v sociálnych a zdravotníckych službách 15 % imigrantov).

Naopak, nízkokvalifikovaná pracovná sila je ohrozená hneď z niekoľkých pohľadov. V prvom rade, ako sme už spomínali, väčšina pracuje v sektoroch najrýchlejšie a najviac postihnutých krízou. Vplyvom krízy sa zmenšuje aj spoľahlivosť a prepojenosť sociálnych sietí, vďaka ktorým mnohí migranti získavajú prácu. V prípade straty zamestnania sa nemôžu ani spoliehať na sociálne benefity, keď mnohé krajiny v snahe zabrániť ich zneužívaniu obmedzili ich poskytovanie na minimum. V prípade tejto skupiny migrantov nepomáha ani reemigrácia do krajiny pôvodu, keďže ich nízke vzdelanie im zabraňuje nájsť si uplatnenie ako v zahraničí, tak i v domácej krajine, preto po zvážení nákladov na návrat uprednostnia zotrvanie v cieľovej krajine.

Nelegálni migranti sú skupinou, ktorá sa v čase krízy odmieta vrátiť z dôvodu zahatenia si cesty po jej skončení. Niekoľko štúdií dokazuje, že v čase hospodárskej krízy sa znižuje počet nelegálnych migrantov. Potvrdili to údaje o migrantoch z Mexika do USA, do Španielska či Grécka po mori, keď ich počet bol najnižší za posledné roky. V prípade EÚ voľný pohyb osôb v rámci Schengenského priestoru otvára nelegálnym migrantom dvere do iných krajín, čím sa zvyšujú ich šance na nájdenie si práce.

Dočasní pracovníci

1 MIGRATION POLICY INSTITUTE, BBC: Migration and the Global Recession [online], September 2009, [citované 2010-07-06]. Dostupné na: <http://www.migrationpolicy.org/pubs/MPI-BBCreport-Sept09.pdf >2 TRACHTMAN, P.JOEL: The international law of economic migration: toward the fourth freedom, Upjohn Institute, 2009, ISBN 0-88099-349-9

Títo migranti dostanú víza len za účelom práce pre určitého zamestnávateľa. S poklesom agregátneho dopytu klesá dopyt aj po pracovnej sile. Mnohé krajiny (Rusko, Austrália, Taiwan) majú špeciálne programy pre dočasných migrantov za účelom vyplnenia voľných pracovných pozícií na pracovnom trhu počas ekonomickej konjunktúry. No práve táto skupina býva ako prvá regulovaná v prvých náznakoch spomalenia ekonomiky. Malajzia dokonca išla v korigovaní počtu migrantov ešte ďalej, keď prikázala zamestnávateľom prepustiť migrantov a prijať na ich miesto domáce obyvateľstvo. Naopak, v Kanade sa počet udelených dočasných povolení na prácu v posledných rokoch zvýšil.3

Stáli migranti

Ani v časoch recesie neklesá počet udelených trvalých pobytov imigrantom. Jedným z možných vysvetlení je, že imigranti, ktorí prichádzajú do krajiny za účelom zlúčenia rodín (táto skupina tvorí 2/3 všetkých migrantov), čakajú niekoľko rokov na udelenie trvalého pobytu. Napríklad v prípade USA minimálna doba čakania býva 5 rokov, vysokokvalifikovaní pracovníci sa ho môžu dočkať po štyroch rokoch. Iné čísla však ukazuje systém založený na „employment sponsorship“4, ktorý v krízových rokoch klesol o vyše polovicu. Napríklad v Austrálii a Kanade, kde majú založený systém udeľovania trvalého pobytu na preferencii prilákania vysokokvalifikovaných pracovníkov zaznamenali dokonca nárast.5

Utečenci

Utečencov vyháňajú z ich vlasti skôr neekonomické faktory ako vojny či prírodné katastrofy, preto sa ich počet v čase finančnej a hospodárskej krízy výrazne nezmenil. Spojené štáty americké dokonca zvýšili limit na prijatie utečencov do krajiny zo 70 tisíc na 80-tisíc ročne, pripravené prijať migrantov z Iránu, Iraku či Bhutánu.

Študentská migrácia

Študentská migrácia býva na jednej strane ovplyvnená ekonomickou situáciou v krajine pôvodu a výmenným devízovým kurzom na strane druhej. V prípade zhoršujúcej sa ekonomickej situácie doma v kombinácii s klesajúcim kurzom domácej meny voči mene krajiny, kde študujú, si tak časť študentov môže vybrať pre štúdium vzdelávacie inštitúcie bližšie k rodnej krajine. Na ilustráciu môže slúžiť kríza, ktorá postihla ázijské krajiny v 90-tych rokoch minulého storočia, keď tamojšie meny devalvovali o 25-30 % oproti USD, čo sa prejavilo na znížení počtu študentov z tejto oblasti vo Veľkej Británii a Austrálii. 6

3 MIGRATION POLICY INSTITUTE: Migration and the Economic Downturn: What to expect in the European Union, [online], [citované 2010-06-02]. Dostupné na: <http://www.migrationpolicy.org/transatlantic/EU_Recession_backgrounder.pdf> s.44 Spôsob získania trvalého pracovného povolenia na základe záväzného prísľubu zamestnávateľa zamestnať cudzinca5 MIGRATION POLICY INSTITUTE: Immigrants and the Current Economic Crisis: Research Evidence, Policy Challenges, and Implications [online], [citované 2010-06-02]. Dostupné na: < http://www.migrationpolicy.org/pubs/lmi_recessionJan09.pdf >6 MIGRATION POLICY INSTITUTE, BBC: Migration and the Global Recession [online], September 2009, [citované 2010-06-07]. Dostupné na: <http://www.migrationpolicy.org/pubs/MPI-BBCreport-Sept09.pdf >, s.17-19

Vplyv krízy na jednotlivé migračné oblasti

Spojené štáty a Mexiko

Za posledné štyri roky klesol počet mexických migrantov do USA z 1 milióna na 600 tisíc – pričom hlavný podiel na tomto trende má pokles nelegálnej migrácie z dôvodu sprísnených hraničných kontrol. Okrem toho sa nezmenil ani počet mexických migrantov v USA. Hoci nezamestnanosť mexických migrantov v USA sa zvýšila – nezaznamenali sa zvýšené počty reverznej migrácie.

Graf č.1.: Vývoj migrácie z Mexika do USA v období 2000-2009

Prameň: MIGRATION POLICY INSTITUTE, BBC: Migration and the Global Recession [online], September 2009, [citované 2010-06-07]. Dostupné na: <http://www.migrationpolicy.org/pubs/MPI-BBCreport-Sept09.pdf >, s.32

Veľká Británia a Írsko

Tieto dve krajiny zaznamenali veľkú vlnu imigrácie od otvorenia svojich hraníc novým členským krajinám EÚ, označovaným ako A87. Od mája 2004 ich na Britské ostrovy prišlo vyše 1,4 milióna, počas tejto doby sa ich približne polovica aj vrátila späť do vlasti. Medzi príčiny patril rast poľskej ekonomiky8 a postupné spomaľovanie britskej a írskej ekonomiky.

Španielsko/Rumunsko/Maroko

Pokles imigrácie a nárast reverznej migrácie sa v čase krízy prejavil v Španielsku. Späť sa vracajú rumunskí, ako aj marockí migranti. Krajina však stále rieši problém vysokého počtu ilegálnych migrantov hlavne z Latinskej Ameriky.

Záliv

7 ako krajiny A8 sa označujú Estónsko, Litva, Lotyšsko, Slovenská republika, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko8 práve z Poľska emigrovalo najviac občanov do Veľkej Británie

Keďže krajiny Blízkeho východu boli postihnuté krízou rozdielne, rozdielne sú aj trendy v imigrácii. Nepotvrdil sa návrat indických migrantov, najmä z od krízy uchránenej Saudskej Arábie. Vláda v Bangladéši reagovala hľadaním nových pracovných trhov pre svojich obyvateľov. Podobne reagovala aj filipínska vláda, ktorá sa rozhodla podporiť svojich obyvateľov, ktorí prostredníctvom migrácie významne podporujú svoju krajinu – až 25 % pracovnej sily pracuje v zahraničí, a to až v 190-tich krajinách sveta. Migranti z Nepálu sa z krajín ako Katar alebo Spojené Arabské Emiráty presunuli do krízy nepostihnutej Saudskej Arábie.

Čína

V Číne je významný podiel internej migrácie, keď až 140 miliónov pracovníkov migruje za prácou na pobrežie, do priemyselne významých miest. Keďže pracujú v odvetviach citlivých na hospodársky cyklus, práve oni boli ovplyvnení znížením dopytu po čínskych výrobkoch.

Remitencie v čase krízy

V prvých rokoch 21. storočia zaznamenali remitencie, ako čoraz významnejší zdroj príjmov, boom najmä v regiónoch Latinskej Ameriky, Karibskej oblasti, východnej a centrálnej Ázie, a Európy. Ako sa kríza postupne šírila svetom, začal objem remitencií postupne klesať smerom od USA po Áziu. Napriek tomu remitencie do východnej a južnej Ázie ostali na vysokej úrovni. Za rastúcim objemom remitencií v posledných rokoch stál najmä rastúci počet migrantov, nárast miezd v sektoroch, v ktorých najviac pracovali a dôslednejšie sledovanie pohybov remitencií. Postupným nárastom v posledných rokoch dosiahli ešte v predkrízovom roku 2008 výšku 328 miliárd. 5 krajín, z ktorých spolu odchádza viac ako polovica remitencií sveta tvoria Spojené štáty americké, Saudská Arábia, Nemecko, Švajčiarsko a Francúzsko. Svetový hospodárskych pokles sa odrazil i na objeme remitencií. V čase lokálnych kríz, akými boli kríza v Mexiku v roku 1994 alebo Ázijská finančná kríza v rokoch 1997-1998, sa objem remitencií zväčšil v dôsledku znehodnotenia ich domácej meny. Remitencie tak pomáhali zmierňovať dopady týchto lokálnych kríz. Pri recesii v krajine pôvodu, tak objem remitencií naopak rástol. Naproti tomu v  súčasnej situácii, keď sú hospodárskou krízou postihnuté tak zdrojové, ako i hostiteľské krajiny, remitencie tak podobne ako aj iné finančné toky zaznamenali pokles.

Graf č.2.: Vývoj remitencií vo vybraných krajinách v období 2005-2009

Prameň: MIGRATION POLICY INSTITUTE, BBC: Migration and the Global Recession [online], September 2009, [citované 2010-07-06]. Dostupné na: <http://www.migrationpolicy.org/pubs/MPI-BBCreport-Sept09.pdf > s.9

Hlavné migračné oblasti

Mexiko-USA

USA sú na prvom mieste rebríčka cieľových krajín mexických migrantov. Tvoria tretinu migrantov v USA a jeden z desiatich ľudí narodený v Mexiku žije v USA. Väčšina z nich je v krajine neoprávnene. Počet mexických migrantov sa v posledných rokoch nezmenil, skôr klesol, a to v dôsledku poklesu počtu nelegálnych imigrantov z Mexika do USA. Práve mexickí imigranti patria v USA medzi krízou najviac postihnuté skupiny. Ich nezamestnanosť je trikrát vyššia než v roku 2007 a vyššia než je priemerná nezamestnanosť v krajine. Aj napriek strate práce sa reverzná migrácia u mexických migrantov nezaznamenala.

Trendom v čase krízy bolo vo väčšine krajín obmedzenie nízkokvalifikovanej migrácie. USA sprísnili aj prijatie vysokokvalifikovaných zamestnancov vo finančnom sektore, čo súviselo s podmienkami pomoci v rámci Obamovho zákona prijatého vo februári 2008. Finančné spoločnosti tak mohli prijať pracovníka z cudziny len v tom prípade, ak sa nenašiel vhodný kandidát z USA. Banky mali tiež zakázané prijať cudzincov na pracovné pozície, z ktorých predtým prepustili amerických zamestnancov. Pre opačný postup sa rozhodla Kanada, ktorá ešte aj zvýšila počet udelených trvalých a dočasných pobytov pre cudzincov. 9

Veľká Británia – migranti z krajín A8

Na rozdiel od počtom malej reverznej migrácie na americko-mexických hraniciach, je situácia vo Veľkej Británii opačná. Tá zažila masovú migráciu z nových členských krajín EÚ po rozširovaní v roku 2004, keď od otvorenia pracovného trhu prišlo do Británie 1, 4 milióna migrantov, ktorí sa však teraz postupne vracajú späť do vlasti. Spojené kráľovstvo zažíva v posledných dekádach nárast migrantov, keď ich počet vzrástol za 13 rokov (1995-2003) dvojnásobne a dosiahol vyše 4 miliónov ľudí, z toho pracovní migranti tvorili 2, 2 milióna. Pracovníci z nových členských krajín EÚ tak tvorili v roku 2008 viac ako polovicu všetkých migrantov vo Veľkej Británii. Najsilnejšie zastúpenie pritom dlhé roky mali pracovní migranti z Írska, ktorých podiel sa postupne znížil na 7,2 %.

V rokoch 2004-2008 bol pracovný trh Veľkej Británie najatraktívnejším v EÚ. Dôvodom je najmä fakt, že Veľká Británia bola jednou z troch krajín, ktoré neuplatnili prechodné obdobia pre svoj pracovný trh, ďalej vysoké mzdy v porovnaní s novými členmi EÚ, jazyk, silná libra a potlačený dopyt. No postupné oslabovanie libry, ekonomický rast v zdrojových krajinách, dopyt po pracovnej sile v domácej krajine a postupne doliehajúca kríza na britskú ekonomiku priniesli so sebou opačné sťahovanie migrantov, z ktorých sa približne polovica rozhodla pre návrat do vlasti. 10

Británia v čase recesie sprísnila vstup imigrantov z oblastí mimo EÚ. V prípade záujmu zamestnávateľa o migranta z nečlenskej krajiny EÚ, musí požiadať o povolenie Národný úrad práce. V najbližšej dobe sa má však vytvoriť zoznam najžiadanejších profesií, ktorým bude uľahčený prístup do krajiny.

Južná Európa – Španielsko – Rumunsko/ Španielsko – Maroko

Ekonomický rast a nedostatok pracovnej sily v čase pred krízou prilákal do Španielska desiatky tisíc migrantov predovšetkým do sektorov turizmu, strojárstva či stavebníctva.

9 MIGRATION POLICY INSTITUTE: Immigrants and the Current Economic Crisis: Research Evidence, Policy Challenges, and Implications [online], [citované 2010-06-02]. Dostupné na: < http://www.migrationpolicy.org/pubs/lmi_recessionJan09.pdf > s.110 Aj WRS svojimi štatistikami potvrdil trend návratu a pokles záujmu o prácu vo Veľkej Británii od roku 2008.

Španielsko bolo od roku 2000 pre migrantov najatraktívnejšou krajinou v EÚ, keď v priebehu siedmich rokov prišlo do krajiny 5,2 milióna prisťahovalcov, tvoriacich až 11 %-tný podiel na celkovom obyvateľstve. S recesiou však muselo Španielsko prehodnotiť aj svoju imigračnú politiku. Časť migrantov – najmä z krajín A8 a legálni prisťahovalci z Maroka sa rozhodli pre návrat domov, no práve migranti z Latinskej Ameriky a subsaharskej Afriky v krajine ostávajú aj napriek nedostatku voľných pracovných miest.

Graf č.3: Vývoj nezamestnanosti cudzincov v Španielsku podľa sektorov

Prameň: Prameň: MIGRATION POLICY INSTITUTE, BBC: Migration and the Global Recession [online], September 2009, [citované 2010-07-06]. Dostupné na: <http://www.migrationpolicy.org/pubs/MPI-BBCreport-Sept09.pdf > s.41

Španielska migračná komunita je diverzifikovaná z troch kontinentov – Latinskej Ameriky, Afriky a Európy. Najpočetnejšia imigračná skupina je rumunská (716 tisíc), ktorú nasleduje 653-tisícová marocká skupina. V poradí tretí je Ekvádor, z ktorého sa do Španielska prisťahovalo 428 tisíc migrantov. Napriek prísnejšej imigračnej politike sa v priebehu posledných dekád udelilo niekoľko „pobytových amnestií“ zlegalizujúcich nelegálnych migrantov v Španielsku. Súčasný odhad počtu nelegálnych migrantov sa pohybuje okolo 300 tisíc. Pokles v migračných tokoch sa prejavil v Španielsku, a to vo všetkých migračných skupinách, ktorých počet začal klesať od roku 2007. V Španielsku sa za štyri roky

nezamestnanosť zdvojnásobila, v súčasnosti je jej miera najvyššia v EÚ, v prvej polovici roka 2009 stratilo každý deň prácu 8600 ľudí. Krajinu opustilo 232 tisíc prisťahovalcov.11

India – Záliv

Migračné toky Indov sa dajú rozdeliť do dvoch veľkých skupín. Od roku 1950 sústavne pokračuje brain drain z krajiny, keď predovšetkým do západných krajín emigrujú vysokokvalifikovaní pracovníci. Ich počet sa v súčasnosti odhaduje na 1, 25 milióna. Druhá skupina tvorená nízkokvalifikovanými pracovníkmi smeruje do bohatých štátov Zálivu, posledné údaje z roku 2000 boli okolo 3 miliónov. Len v roku 2008 sa v arabských krajinách vydalo takmer 900 tisíc povolení pre nízkokvalifikovaných pracovníkov.

Pre chýbajúce štatistiky sa experti môžu spoliehať len na odhady, ako kríza zasiahla týchto migrantov. Avšak kvôli malému dopadu krízy na tieto krajiny sa neočakáva návrat indických pracovníkov domov. Okolité krajiny ako Bangladéš,  Filipíny či Nepál májú vytvorenú silnú proemigračnú politiku pre svojich obyvateľov, ktorá sa ešte zintenzívnila hľadaním nových pracovných trhov pre svojich občanov a poskytnutím finančnej dotácie v hostiteľskej krajine. Mimoriadne úspešný bol tento program v roku 2007, keď sa počet emigrantov znásobil 118-krát a 832-tisíc občanov Bangladéša opustilo krajinu za účelom práce v cudzine. Až 80 % z nich pritom smeruje práve do krajín Perzského Zálivu, zvyšná časť do Malajzie. Polovica z nich je nízkokvalifikovaná a veľkej časti z nich neboli predĺžené pracovné zmluvy a boli vyzvaní na odchod do vlasti. Bangladéšska vláda pritom už teraz hľadá nové pracovné trhy pre plánovaný počet emigrantov – chce ich poslať do Rumunska, Austrálie, Kanady či Ruska.12

Zmeny v internej migrácii

11 % čínskej populácie migruje za prácou na východné pobrežie s proexportne orientovanou výrobou. 42 % pracuje vo výrobe, 17 % v maloobchode a veľkoobchode a 12 % v stavebnom priemysle. Každoročne sa uskutočňuje veľké sťahovanie migrantov na oslavu nového roka a práve oslava nového roka 2008/2009 sa stala prelomovou v migračnom pohybe čínskych pracovníkov. Viac pracujúcich prišlo domov a časť z nich sa už nevrátila do proexportných zón. Práve skupina vidieckych migrantov bola postihnutá dopadmi krízy viac než mestské obyvateľstvo. I keď sa zamestnajú, tak za nižšie mzdy, v horších pracovných podmienkach. Zvýšená nezamestnanosť vidieckeho obyvateľstva sa dostala aj do pozornosti čínskej vlády, ktorá prijala sériu opatrení na jej zníženie. (obsahujú tréningy, školenia, podpora podnikania, poskytnutie sociálnych istôt).

Záver

V čase krízy sa ešte viac prehlbuje negatívny obraz migrantov u majoritnej populácie v jednotlivých krajinách. Migranti tak bývajú vystavení prejavom xenofóbie, diskriminácii či zneužívaniu. Napríklad v Ruskej federácii sa s nástupom krízy zintenzívnili protesty obyvateľstva voči imigrantom zo strednej Ázie a Južného Kaukazu. Podobné protesty, žiadajúce prácu pre domáce obyvateľstvo namiesto lacnejšej pracovnej sily z cudziny sa objavili aj v severnom Španielsku či v Škótsku. Ľudsko-právne organizácie predpokladali

11 ? MIGRATION POLICY INSTITUTE, BBC: Migration and the Global Recession [online], September 2009, [citované 2010-07-06]. Dostupné na: <http://www.migrationpolicy.org/pubs/MPI-BBCreport-Sept09.pdf >, s.4112 INTERNATIONAL LABOUR ORGANISATION : The global economic crisis and migrant workers: Impact and response [online], [citované 2010-06-02]. Dostupné na: <http://www.ilo.org/public/english/protection/migrant/download/global_crisis.pdf>, s.22

stupňovanie napätie s prehlbujúcou sa recesiou. Napríklad v Rusku, kde od januára do októbra 2008 bolo zabitých 113 migrantov, dvojnásobný počet oproti roku predtým. Kríza tiež zintenzívnila kontrolu nelegálnych migrantov a ich následné vyhostenie. 13

Krajiny pod tlakom hospodárskej krízy, zníženia exportu a narastajúcej nezamestnanosti, začali prehodnocovať svoju imigračnú politiku s cieľom znížiť počet migrantov, ktorí bývajú ako prví postihnutí následkami hospodárskeho poklesu. Využili na to zdržiavanie alebo znižovanie počtu udelených pracovných povolení. Väčšina krajín sa zamerala na obmedzenie nízkokvalifikovanej migrácie, i keď USA skomplikovala cestu aj vysokokvalifikovanej migrácii. Ďalšími formami, uplatnenými napríklad v Taliansku bolo sprísnenie využívania verejných služieb ilegálnymi migrantmi a boj proti nim prostredníctvom verejných zložiek. Zaujímavý nástroj, ako motivovať migrantov na odchod domov využila Česká republika, Španielsko alebo Japonsko, ktoré migrantom ponúkli peniaze na letenku na odchod do vlasti. Británia sa rozhodla pozmeniť túto formu pre návrat migrantov a ponúka 2000 libier migrantom vo francúzskom prístave Calais, ktorí sa nelegálne chystajú prekročiť hranice do Veľkej Británie, na letenku na návrat domov a preventívne tak zamedziť imigrácii.

V tejto chvíli je ťažké zovšeobecňovať dopady krízy na migračné skupiny. Hĺbku jej dopadov na migračné toky bude možné plnohodnotne analyzovať až po jej skončení, už teraz však možno konštatovať, že krajiny sa uchyľujú a čoraz viac budú uchyľovať k sprísneniu imigračných politík, na čo najviac doplatia samotní migranti.

Zoznam použitej literatúry:

[1] TRACHTMAN, P.JOEL: The international law of economic migration: toward the fourth freedom, Upjohn Institute, 2009, ISBN 0-88099-349-9

[2] INTERNATIONAL LABOUR ORGANISATION : The global economic crisis and migrant workers: Impact and response [online], [citované 2010-06-02]. Dostupné na:

<http://www.ilo.org/public/english/protection/migrant/download/global_crisis.pdf>

[3] MIGRATION POLICY INSTITUTE, BBC: Migration and the Global Recession [online], September 2009, [citované 2010-07-06]. Dostupné na: <http://www.migrationpolicy.org/pubs/MPI-BBCreport-Sept09.pdf >

[4] MIGRATION POLICY INSTITUTE: Migration and the Economic Downturn: What to expect in the European Union, [online], [citované 2010-06-02]. Dostupné na:

<http://www.migrationpolicy.org/transatlantic/EU_Recession_backgrounder.pdf>

[5] MIGRATION POLICY INSTITUTE: Immigrants and the Current Economic Crisis: Research Evidence, Policy Challenges, and Implications [online], [citované 2010-06-02]. Dostupné na: < http://www.migrationpolicy.org/pubs/lmi_recessionJan09.pdf >

Katarína Cséfalvayová13 MIGRATION POLICY INSTITUTE, BBC: Migration and the Global Recession [online], September 2009, [citované 2010-07-06]. Dostupné na: <http://www.migrationpolicy.org/pubs/MPI-BBCreport-Sept09.pdf >

Ľubomír BillýEkonomická univerzita v BratislaveDolnozemská cesta 1Bratislavakatarina.csefalvayova@euba.sklubomir.billy@euba.sk