1

TEMATICKÁ ŠTÚDIA ORGANIZÁCIE IOM

Migrácia a hospodárska kríza v Európskej únii: Dôsledky pre politiku*

J. Koehler, F. Laczko, C. Aghazarm, J. Schad, Oddelenie výskumu a publikácií, IOM.

Zhrnutie

Bezprecedentná kríza na globálnych finančných trhoch, ktorá zasiahla svetovú ekonomiku v polovici roku 2008, viedla k najvážnejšej hospodárskej recesii od druhej svetovej vojny. Po dlhých rokoch relatívne vysokého rastu hospodárstva a zamestnanosti svetová hospodárska kríza vrátila Európsku úniu späť na úrovne rastu, ktoré tu neboli už celé desaťročia a negatívne zasiahla trhy členských štátov EÚ.

Táto štúdia bola vypracovaná v rámci Nezávislej siete odborníkov na pracovnú migráciu a integráciu IOM (LMIE-INET), ktorá je podporovaná Európskou úniou (EÚ). Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnaké príležitosti poverilo Medzinárodnú organizáciu pre migráciu (IOM) vykonaním štúdie posudzujúcej dosahy svetovej hospodárskej krízy na migrantov a migračnú politiku v EÚ. Štúdia pod názvom Migrácia a hospodárska kríza: dôsledky pre politiku v Európskej únii sa zakladá primárne na prieskume vedenom pobočkami organizácie IOM v 27 členských štátoch EÚ a v Chorvátsku, Nórsku a Turecku1 a na prípadových štúdiách zo siedmich krajín (Česká republika, Írsko, Nemecko, Poľsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko Taliansko). Táto správa poskytuje prehľad niektorých kľúčových zistení štúdie.

Napriek tomu, že niektoré údaje nie sú ešte pre rok 2009 sprístupnené alebo porovnateľné a celkové dosahy hospodárskej krízy na migráciu budú jasné až v budúcich rokoch, je preukázané, že hospodárska kríza mala na migráciu a migrantov v Európe značný vplyv, hoci dôsledky v rôznych krajinách nie sú v žiadnom prípade rovnaké.

1 Do apríla 2010 odpovedalo 19 krajín: Belgicko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko.

2

Prisťahovalectvo/vysťahovalectvo

• Hospodárska kríza mala vplyv na prisťahovalecké aj vysťahovalecké toky v Európe. V niektorých krajinách EÚ sa miera prisťahovalectva spomalila a vysťahovalectva vzrástla. Zdá sa, že to platí predovšetkým pre tie krajiny, ktoré v období pred krízou zažívali veľké prílivy pracujúcich migrantov, čiže krajiny, kde pracovná migrácia tvorí hlavný prisťahovalecký prúd. Írsko, Spojené kráľovstvo a Španielsko zaznamenali pokles čistej migrácie. Niektoré údaje z prieskumu IOM tiež naznačujú, že nižšiu mieru prisťahovalectva zaznamenali v roku 2009 dokonca aj krajiny, ktoré nie sú hlavnými príjemcami zahraničnej pracovnej sily, ako napríklad Belgicko a Lotyšsko.

• Klesajúca čistá migrácia zostáva aj napriek tomu v roku 2009 pozitívna v krajinách prijímajúcich najviac prisťahovalcov v EÚ, ako sú Spojené kráľovstvo, Španielsko, Taliansko, čo ukazuje, že tieto krajiny stále prisťahovalcov prijímajú. Zamestnávatelia v podstate neprestali prijímať pracujúcich migrantov. V mnohých krajinách EÚ stále existuje dopyt predovšetkým po kvalifikovanej pracovnej sile v určitých odvetviach, napríklad v zdravotníctve a školstve.

• Tiež sa ukázalo, že hospodárska kríza ovplyvnila rodové zloženie nedávnych prílevov a migrujúcej pracovnej sily vo všeobecnosti. Počas hospodárskej krízy prichádza do niektorých krajín EÚ viac žien než mužov sčasti ako dôsledok rastúcej nezamestnanosti v mužmi ovládaných odvetviach, ako je stavebníctvo, a pokračujúceho dopytu v odvetviach ovládaných skôr ženami, napríklad v sociálnej práci. Z dôvodu zmien v rodovom zložení prisťahovaleckých tokov a vyššej miery nezamestnanosti u mužov než u žien počas hospodárskeho útlmu vzrástol v niektorých krajinách EÚ, ako napríklad v Španielsku, Taliansku a Írsku, podiel zahraničných pracovníčok v celkovej zahraničnej pracovnej sile.

• Hoci sa miera vysťahovalectva zahraničných štátnych príslušníkov v niektorých krajinách EÚ počas hospodárskeho útlmu zvýšila, nie je jasné, do akej miery sa mnoho z týchto emigrantov skutočne vrátilo do svojej domovskej krajiny alebo migrovalo ďalej do iných destinácií v rámci EÚ alebo mimo nej. Existujú dôkazy, že migranti z iných krajín EÚ sa počas hospodárskeho útlmu vysťahovávali vo väčšom počte než cudzinci z krajín mimo EÚ. V krajinách ako Írsko a Spojené kráľovstvo, ktoré v posledných rokoch obzvlášť lákali migrantov z krajín EÚ, bola miera prisťahovalectva migrantov z EÚ zvlášť vysoká v porovnaní s mierou migrantov z krajín mimo EÚ, hoci práve títo boli oveľa častejšie zasiahnutí nezamestnanosťou. Rozdielne migračné správanie medzi cudzincami z EÚ a mimo EÚ môže byť čiastočne spôsobené tým, že migranti z EÚ musia pri opätovnom vstupe na európsky pracovný trh čeliť menším prekážkam než migranti mimo EÚ.

Zamestnanosť a sociálne podmienky migrantov

• Vo všeobecnosti sa zamestnanecká situácia pracujúcich migrantov, a to najmä štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ, zhoršovala počas hospodárskej krízy rýchlejšie než situácia domácich pracovníkov. Nárast miery nezamestnanosti u zahraničných pracovníkov (vrátane tých z krajín EÚ) v porovnaní s mierou u

3

domácich pracovníkov medzi rokmi 2008 až 2009 bol najmarkantnejší v Estónsku, Španielsku, Portugalsku, Lotyšsku, Írsku, Francúzsku a Rakúsku. Zahraniční pracovníci z krajín mimo EÚ boli čiastočne postihnutí zhoršujúcimi sa podmienkami zamestnanosti. Kým miera nezamestnanosti štátnych príslušníkov iných krajín EÚ vzrástla v období rokov 2008 až 2009 o 2,8 percentuálneho bodu, miera nezamestnanosti občanov krajín mimo EÚ vzrástla za rovnaké obdobie o 5 percent. Tento rozdiel môže byť čiastočne vysvetlený vysokou koncentráciou zahraničných pracovníkov z krajín mimo EÚ v odvetviach s vysokým cyklickým dopytom, ako napríklad v stavebníctve, maloobchode a hotelových a reštauračných službách. Ďalším z faktorov môže byť väčší sklon migrantov z EÚ vrátiť sa domov, keď sa stanú nezamestnanými.

• Keďže zahraničné pracovníčky sú nadmerne zastúpené v odvetviach ako školstvo či sociálna a zdravotná starostlivosť, ktoré hospodárska recesia postihuje menej, prepúšťanie sa ich dotklo menej než pracovníkov – mužov.

• Hospodárska recesia mohla zvýšiť mobilitu pracujúcich migrantov medzi sektormi, pretože pracovníci hľadali nové pracovné možnosti v iných odvetviach než v tých, v ktorých sú zamestnaní. Sú náznaky, že v Španielsku sa zahraniční pracovníci v stavebníctve v rastúcej miere registrovali ako poľnohospodárski pracovníci. V reakcii na zvyšujúcu sa mieru nezamestnanosti sa čoraz viac pracujúcich migrantov rozhodne stať sa samostatne zárobkovo činnou osobou. Napríklad úrady v Českej republike a Taliansku v roku 2009 zaznamenali nárast počtu migrantov, ktorí požiadali o status samostatne zárobkovo činnej osoby.

• V mnohých krajinách, ktoré len nedávno začali prijímať migrantov, ako napríklad Španielsko, Taliansko a Írsko, boli pred hospodárskou krízou príjemcami sociálnych dávok skôr domáci občania než migranti. Existujú isté dôkazy, že tento vzorec sa zmenil a migranti žiadajú o podporu v nezamestnanosti a sociálne dávky viac než kedysi. Niektoré údaje z Írska a Nemecka o zamestnanosti migrantov v EÚ naznačujú, že hoci nezamestnanosť často najhoršie zasiahla migrantov z krajín mimo EÚ, často sa pre svoj príslušný prisťahovalecký status zdráhajú požiadať o podporu v nezamestnanosti. V niektorých prípadoch môžu nezamestnaní migranti, ktorým sa nepodarilo nájsť si v určitom období prácu, prísť o povolenie na pobyt, v iných prípadoch – ako napríklad u dočasných pracovníkov – môže nezamestnanosť viesť k neobnoveniu povolenia na pobyt.

Nelegálna migrácia

• Počet nelegálnych migrantov sa zrejme počas útlmu zvýšil, menej z dôvodu nových nelegálnych migračných tokov, ale skôr z dôvodu migrantov s neplatnými vízami alebo povoleniami, ktorí si prácu začali hľadať načierno. Mnoho pracujúcich migrantov počas recesie stratilo prácu, ale nevrátilo sa domov. V krajinách, kde sú nároky migrantov na sociálne dávky obmedzené, sa počet načierno pracujúcich migrantov mohol zvýšiť ako dôsledok krízy. Neexistujú však žiadne relevantné informácie o tom, do akého rozsahu sa to deje, ale zdá sa byť pravdepodobné, že mnohí pracujúci migranti sa počas tejto recesie stali na pracovnom trhu zraniteľnejšími.

4

Remitancie

• Podľa zatiaľ dostupných údajov z roku 2009 objem remitancií počas krízy v niektorých krajinách EÚ klesol. Zdá sa, že pokles remitancií bol len čiastočne zapríčinený tým, že by migranti posielali menej peňazí alebo že by vzrástlo vysťahovalectvo, ako to bolo v prípade Poliakov v Spojenom kráľovstve a Írsku. Istú rolu pri znižujúcich sa remitanciách hralo aj znehodnotenie meny v krajinách ako napríklad Spojené kráľovstvo, kde došlo k devalvácii libry. Líšilo sa aj správanie skupín migrantov pri poukazovaní remitancií počas hospodárskeho útlmu. Kým napríklad objem remitancií poukazovaných zo Spojeného kráľovstva do Poľska v roku 2009 prudko klesol, objem remitancií zo Spojeného kráľovstva do Pakistanu a Bangladéša vzrástol.

Verejná mienka

• Údaje z prieskumov verejnej mienky a výskum vo vybraných európskych krajinách nevykazujú zhodný nárast záporného postoja verejnosti voči migrácii počas hospodárskej krízy. V krajinách ako Spojené kráľovstvo a Španielsko, kde migrácia bola vysoko politizovanou otázkou už v období pred krízou, sa znepokojenie počas hospodárskej krízy skôr upevnilo než zvýšilo obavy verejnosti z migrácie. V krajinách, ktoré sa len nedávno stali cieľmi prisťahovalectva, ako napríklad Írsko, kde bola v období pred krízou verejná mienka voči migrantom relatívne kladná, sa postoj verejnosti voči migrácii počas krízy zostril.

Reakcie formou politík

• Mnohé krajiny EÚ počas hospodárskej krízy upravili, ale v podstate nezmenili svoju migračnú politiku. Úpravy politík sa znovu v rôznych štátoch a regiónoch EÚ líšili, keďže migračná politika v členských štátoch EÚ nie je vôbec jednotná. Reakcie siahali od obmedzenejšieho prijímania osôb, ako napríklad zníženia kvót a pracovných povolení alebo obmedzení zlučovania rodín, až po systémy dobrovoľného návratu, ktoré boli prijaté v Španielsku a Českej republike. Ďalšie reakcie zahŕňali iné opatrenia na boj proti nelegálnej migrácii a nelegálnemu zamestnávaniu. Zmeny v migračnej politike však neboli iba reštriktívne, ale zahrňovali aj ustanovenia o predĺžení víz a možnosť nájsť si nové zamestnanie pre migrantov už žijúcich v krajine, ktorí sa stali nadbytočnými, ako to bolo v prípade Írska, prípadne nové cesty pracovnej migrácie so zavedením novej migračnej politiky, ako to bolo v prípade Švédska. To, že EÚ počas krízy prijala Štokholmský program, ktorý zahŕňa mnoho opatrení na uľahčenie pracovnej migrácie, signalizuje, do akej miery zostáva migrácia prioritnou otázkou pre EÚ.

• Rovnako ako migračná politika, aj zmeny na trhu práce a v sociálnej politike, ktoré tiež majú vplyv na migrantov, sa líšili podľa podmienok jednotlivých štátov a uplatňovaných systémov zamestnanosti alebo sociálnych vecí. V členských štátoch EÚ boli migranti vystavení zníženiu nárokov na sociálnu podporu (napr. na sociálne bývanie v Spojenom kráľovstve) na základe ich postavenia, no

5

zároveň im boli adresované možnosti školení, ako napríklad v rámci portugalského programu pre podnikanie imigrantov. Integračné opatrenia v podstate neboli ovplyvnené, došlo len k menším zmenám, napríklad v programoch jazykových školení vo viacerých krajinách.

• Plán hospodárskej obnovy Európy (EERP) predložený Európskou komisiou zahŕňa aj iniciatívu na podporu európskej zamestnanosti, ktorá má predchádzať zvýšeniu nadbytočnosti a nadmernému odkázaniu na zvýšenú podporu v nezamestnanosti prostredníctvom zamerania sa na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu. Dôraz plánu EERP spolu s Lisabonskou agendou a európskou stratégiou zamestnanosti podporuje krátkodobú obnovu, aj dlhodobý rast potrebný pre konkurencieschopnosť. Mnoho hospodárskych stimulov v jednotlivých štátoch sa riadilo podobnými plánmi, majúc na pamäti rôznu schopnosť členských štátov iniciovať alebo udržiavať takéto reakcie vo forme politík. Nejasná je aj miera, do akej mohli migranti využiť stimulačné balíky jednotlivých štátov. Závisí od toho, ako migrácia, trh práce a sociálna politika spolu fungujú v kontexte daného štátu a tiež od toho, aký je status a pozícia migranta na trhu práce.

• Preto je v EÚ ťažké hovoriť o jednotnej reakcii v rámci európskej migračnej politiky, skôr sú tu reakcie, ktoré odrážajú jednotlivé situácie v členských štátoch. Navyše miera, do akej sa určité migračné politiky alebo politiky trhov práce zmenili v rámci reakcie na hospodársku krízu, nie je vo všetkých prípadoch jasne určená a teda môže byť výsledkom procesu politických reforiem, ktoré sa začali ešte pred vypuknutím krízy.

Odporúčania k politikám2

1) V politických opatreniach uskutočňovaných vládou sa musia brať do úvahy rovnako krátkodobé, ako aj dlhodobé hospodárske a demografické faktory. Sprísnenie prisťahovaleckých opatrení, ktoré prebieha vo viacerých cieľových krajinách v celej Európskej únii, sa môže zdať politicky atraktívne, ale je tiež dôležité nezabúdať na pravdepodobný dlhodobý dopyt po pracujúcich migrantoch v Európe. Ak sa Európa má stať konkurencieschopnejšou ekonomikou a má adekvátne reagovať na demografické zmeny, je pravdepodobné, že migrácia bude musieť v budúcnosti narastať.

2) Kvalifikovanosť domáceho a migrujúceho obyvateľstva a odvetvie trhu práce, v ktorom je zamestnané, sa v členských štátoch EÚ líši. Pri monitorovaní a hodnotení súčasnej krízy by vlády štátov, Európska únia a zamestnávatelia nemali brať do úvahy len dosah krízy na krátkodobú zamestnanosť/nezamestnanosť, ale aj potrebu rastu pracovných miest a vhodnosť odborných zručností v dlhodobej perspektíve.

3) Zamestnávatelia neprestávajú v čase krízy zamestnávať, nedostatok kvalifikovaných síl tu stále je rovnako v odvetviach vyžadujúcich nízku, ako aj vysokú kvalifikovanosť. Obmedzenia prijímania osôb, limitované kvóty a ďalšie kontrolné opatrenia by mali byť v rovnováhe s flexibilnými legálnymi migračnými kanálmi pre

2 Tieto úvahy o politikách boli formulované na základe výsledkov prezentovaného výskumu, ako aj diskusií s tvorcami politík počas seminára IOM „Migrácia a hospodárska kríza: dôsledky pre politiky trhu práce v Európskej únii a Lisabonskú agendu po roku 2010“, ktorý sa konal 10. decembra 2009 v Bruseli.

6

zamestnanosť v žiadaných povolaniach a odvetviach. Preto je dôležité, aby zamestnávatelia a vlády jednotlivých štátov spolupracovali pri zabezpečení koherencie politík, čo sa týka prijímania a mobility pracujúcich migrantov. Koordinácia politík na úrovni EÚ a posilnená koordinácia s krajinami pôvodu by navyše prispela k úspešnej integrácii migračných hľadísk do hospodárskych a zamestnaneckých politík v EÚ, ako sa to navrhuje v stratégii Európa 2020 a v Štokholmskom programe.

4) V Štokholmskom programe a európskej stratégii Európa 2020 sa pracovná mobilita jasne uznáva ako súčasť a dôsledok globalizácie a globálnej ekonomiky. Preto by sa mobilita pracujúcich migrantov mala považovať za faktor pri obnove hospodárstva na štátnej a európskej úrovni vrátane reforiem finančného systému alebo budúcich stimulačných balíkov. Politiky, ktoré migrantov vylučujú z dôležitých mechanizmov obnovy, tým len riskujú ich budúce vylúčenie z trhu práce. Ľudský kapitál existujúcich a možných migrantov môže navyše hrať kľúčovú rolu pri ceste k hospodárskej obnove a zvýšeniu konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva tým, že doplní nedostatok pracovných síl a prispeje potrebnou kvalifikáciou.

5) Je dôležité, že politiky a programy integrácie migrantov sa nielenže politicky uznávajú za významné a na miestnej a štátnej úrovni sa udržiavajú aj počas hospodárskej krízy, ale dôležité je aj to, že sa naďalej rozvíjajú a dostávajú adekvátnu finančnú podporu od vlád a EÚ, aby tak zmiernili zvýšenú hrozbu vylúčenia a zabezpečili schopnosť migrantov prispieť k hospodárskej obnove.

6) Migranti by navyše mali mať prístup k aktivačným opatreniam trhu práce, ktoré sú otvorené pre štátnych príslušníkov cieľovej krajiny a mali by byť povzbudzovaní k účasti. V krajinách, kde je takýto prístup zaručený, často nie sú dostupné žiadne údaje o participácii migrantov na týchto iniciatívach, čo by mohlo objasniť mieru dosahu týchto opatrení a ďalej pomáhať odstraňovať prekážky brániace prístupu migrantov. V tomto smere by členské štáty EÚ mali ďalej posilňovať metodiku vyhodnocovania politík, aby umožnili analýzu účasti zraniteľných skupín na rôznych opatreniach týkajúcich sa trhu práce.

7) Politiky, ktoré umožňujú nezamestnaným migrantom legálne žiť v cieľovej krajine, kým si hľadajú ďalšie zamestnanie, ako to bolo zavedené vo viacerých členských štátoch EÚ, môžu pomôcť pri riešení problémov s neplatnými vízami a nelegálnosťou tak, že migrantom umožnia zákonne si hľadať regulárne zamestnanie.

8) Je potrebné zabezpečiť prístup k sociálnym záchranným sieťam, keďže miera zraniteľnosti migrantov môže byť tiež ovplyvnená ich prístupom (alebo nemožnosťou prístupu) k sociálnej ochrane a podpore, a to najmä u nových migrantov alebo v určitých kategóriách migrantov, ktorí nemusia mať nárok na dávky alebo inú sociálnu podporu. Ponaučenie z kríz z minulosti ukazuje, že obdobie hospodárskeho útlmu môže byť príležitosťou k rozšíreniu sociálnych záchranných sietí tak, aby zahŕňali viac segmentov obyvateľstva.

9) Keďže nie všetci migranti sa počas krízy môžu alebo chcú vrátiť domov, mali by sa zaviesť politiky boja proti diskriminácii a xenofóbii a zvyšovania informovanosti o tom, ako migranti prispievajú k obohateniu svojej cieľovej krajiny ekonomicky aj spoločensky. Najmä v obdobiach krízy by všetky zúčastnené strany mali zdôrazňovať snahy o zvýšenie povedomia o prínose migrantov, aj keď vtedy môže prevládať voči pracujúcim migrantom skôr odpor. Boj s diskrimináciou na trhu práce

7

je základom pre posilnenie integrácie prítomných a potenciálnych migrantov v rámci pracovnej sily a pre zamedzenie nesúladu medzi odbornými zručnosťami a pracovnými miestami.

ÚVOD

Bezprecedentná kríza na globálnych finančných trhoch, ktorá zasiahla svetovú ekonomiku v polovici roku 2008, viedla k najvážnejšej hospodárskej recesii od druhej svetovej vojny. Táto kríza postihla širšiu svetovú ekonomiku a má čoraz väčší dosah na trhy práce v európskych krajinách.3 Po dlhých rokoch relatívne vysokého rastu hospodárstva a zamestnanosti svetová hospodárska kríza vrátila Európsku úniu späť na úrovne rastu, ktoré tu už neboli po celé desaťročia. Ročný rast HDP v EÚ klesol z 2,9% v roku 2007 na 0,9% v roku 2008. Na konci roku 2008 bola skoro polovica ekonomík členských štátov EÚ v recesii alebo práve do nej vstupovala. Od roku 2008 do roku 2009 vzrástla priemerná miera nezamestnanosti v EÚ zo 7% na 9,9%. Hoci rast v eurozóne sa obnovil v treťom kvartáli roku 2009, očakáva sa, že trh práce zostane naďalej oslabený.4 Jednou z najväčších obáv je riziko, že nezamestnanosť spôsobená krízou bude dlhodobá aj napriek iniciatívam aktívneho trhu práce a využívaniu balíkov finančných stimulov.

Odhaduje sa, že v posledných piatich rokoch prišlo do Európy 5,6 miliónov nových prisťahovalcov (UN DESA, 2009). Ako však vidieť nižšie, rastúci prílev pracujúcich migrantov z rokov pred krízou sa od polovice roku 2008 výrazne znižuje takmer v každej krajine EÚ, a to najmä z dôvodu spomalenia prijímania pracovníkov zo zahraničia zamestnávateľmi (OECD, 2009a). Je dobre známe, že migranti sú obzvlášť zraniteľní v období hospodárskeho útlmu, čo zapríčiňujú viaceré faktory súvisiace s vekom, vzdelaním a ich koncentráciou v dočasných zamestnaniach a hospodárskych odvetviach, ktoré bývajú v obdobiach recesie najviac postihnuté. Keďže EÚ tvoria tradičné aj relatívne nové cieľové krajiny pre migrantov, ako aj krajiny pôvodu, z tejto správy vyplýva, že vplyvy krízy a politické reakcie vlád sa môžu líšiť. Prístup migrantov k oficiálnemu trhu práce a sociálnej ochrane navyše nie je v členských štátoch EÚ homogénny, a to má vplyv na mieru, do akej sú migranti zraniteľní dôsledkami krízy.

Je dôležité dôsledne vyhodnotiť dosahy hospodárskej krízy na migrantov a migračnú politiku v Európskej únii, a to práve v čase, keď si Európa uvedomila význam migrácie pre budúcu konkurencieschopnosť Únie. Štokholmský program a stratégia Európa 2020 prijaté EÚ znova kladú dôraz na migráciu ako prioritnú oblasť v Európskej únii a zdôrazňujú význam migrácie pre konkurencieschopnosť EÚ. Preto je spôsob, akým EÚ a jej členské štáty reagujú na hospodársku krízu a obnovu, zvlášť dôležitý pre úspech v oboch týchto iniciatívach.

CIELE A ROZSAH ŠTÚDIE

3 EÚ-27, Chorvátsko, Nórsko a Turecko. 4 Európska komisia, „Ekonomická prognóza“, jar 2010, Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre hospodárske a finančné záležitosti.

8

Štúdia Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM), Migrácia a hospodárska kríza: dôsledky pre politiku v Európskej únii, bola zadaná Generálnym riaditeľstvom pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnaké príležitosti a vypracovaná v rámci Nezávislej siete odborníkov na pracovnú migráciu a integráciu organizácie IOM (LMIE-INET) financovanej Európskou úniou (EÚ). Hlavným účelom tejto štúdie je poskytnúť syntézu a analýzu najnovších údajov s cieľom posúdiť vplyv svetovej hospodárskej krízy na migrantov a migračnú politiku v krajinách EÚ-27, v Chorvátsku, Nórsku a Turecku.

Zistenia prezentované v tomto súhrne sa zakladajú primárne na prieskume vedenom pobočkami IOM v 27 členských štátoch EÚ a v Chorvátsku, Nórsku a Turecku,5 na prípadových štúdiách zo siedmich krajín (Česká republika, Írsko, Nemecko, Poľsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko), ako aj na sekundárnom výskume.

Cieľom prípadových štúdií zo siedmich krajín je poskytnúť hlbšiu perspektívu krízy v rôznych kontextoch regiónu, migrácie, trhu práce a sociálnej politiky v rámci EÚ. V záujme lepšieho pochopenia rôznorodosti skúseností boli na prípadové štúdie vybraté nové aj staré krajiny prijímajúce prisťahovalcov a krajiny pôvodu. Takisto je dôležité nezabúdať, že kontext trhu práce a sociálnej politiky sa rôznymi spôsobmi úzko prelínajú s migračnou politikou a ďalej tak prispievajú k rôznorodosti vplyvov v členských štátoch vrátane krajín vybratých pre prípadové štúdie.

Z dôvodu časového obmedzenia je mimo rozsahu tohto výskumu poskytnúť hĺbkový prehľad o každom z 27 členských štátov EÚ a Chorvátsku, Nórsku a Turecku.

Štúdia má širokú perspektívu a zameriava sa na vplyvy krízy na problematiku ako:

· počet migrantov, toky, nelegálna migrácia; · zloženie migrantov a zmeny na trhu práce podľa odvetvia, právny štatút, vízová

kategória, dĺžka pobytu, kvalifikačná úroveň, pohlavie a krajina pôvodu; · toky remitancií a ich použitie; · návratová migrácia; · miera sociálnej ochrany a prístup k podpore; · integračné opatrenia a opatrenia proti xenofóbii a diskriminácii; · politické reakcie na úrovni jednotlivých krajín analyzované v súvislosti so

špecifickým migračným kontextom každej krajiny; · verejná mienka o vplyvoch krízy.

Ďalej sú na účely tejto štúdie migranti definovaní ako osoby narodené v cudzine alebo osoby cudzej štátnej príslušnosti (ak neboli dostupné údaje podľa štátu narodenia) v konzultovaných databázach. Počítaním migrantov jedine podľa cudzej štátnej príslušnosti by sa vylúčili osoby narodené v zahraničí, ktoré získali občianstvo v iných krajinách. V prípade absencie úplných údajov pre všetky krajiny podľa krajiny narodenia, kombinujú všetky medzinárodné agentúry (OECD, OSN, Svetová banka) údaje o krajine narodenia a krajine občianstva, čím dostanú globálny odhad počtu migrantov. Hoci tieto dva údaje nie

5 Do apríla 2010 odpovedalo 19 krajín: Belgicko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko.

9

sú konceptuálne rovnaké, zlučujú sa, aby vznikli porovnateľné súbory údajov. Migranti zahrňujú migrantov z EÚ6 (mobilita v rámci EÚ) a migrantov z krajín mimo EÚ alebo štátnych príslušníkov tretích krajín, a takto sa v tejto správe aj označujú. V niektorých prípadoch sa vytvorili ďalšie rozdelenia súvisiace s migrantmi z EÚ pochádzajúcich z novoprijatých krajín po roku 2004 a 2007.

VYHODNOTENIE CELKOVÝCH VPLYVOV HOSPODÁRSKEJ KRÍZY NA MIGRÁCIU

Pred predstavením zistení základného výskumu, prípadových štúdií a prieskumu IOM je dôležité pripomenúť, že vplyvy hospodárskej krízy na migráciu sú komplexné a nedajú sa ľahko odmerať.

Po prvé, existuje mnoho rôznych foriem migrácie. Niektorí migranti majú povolený vstup len za prácou, kým iní majú povolený vstup, aby sa pripojili k rodine, alebo vstupujú ako žiadatelia o azyl. V krajinách, kde migračné prúdy výrazne súvisia so zlúčením rodiny a humanitárnymi kritériami, môže mať hospodársky útlm menší vplyv na migračné toky než v krajinách, kde je hlavnou formou migrácie ekonomická migrácia.

Po druhé, dokonca aj v krajinách, kde je pracovná migrácia dôležitá, sa vplyvy krízy líšia podľa profilu a pozície migranta v hospodárstve. V niektorých krajinách môžu pracujúci migranti pôsobiť viac v takých odvetviach ako stavebníctvo alebo služby, ktoré sú náchylnejšie na účinky recesie viac než iné sektory. Pohlavie migrantov tiež môže byť dôležitou premennou, predovšetkým ak sa vysoký počet migrantiek nachádza v odvetviach ako zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, ktoré môže hospodársky útlm zasiahnuť menej. V krajinách, kde je vysoké percento migrantov mladších ako 25 rokov, môže byť miera nezamestnanosti medzi migrantmi obzvlášť vysoká a tu sa prejaví problém mladých ľudí nájsť si počas recesie prácu.

Po tretie, hospodárska kríza skôr postihne nelegálne migračné toky, ktoré sú už zo svojej podstaty ťažko merateľné aj monitorovateľné. Počas svetovej hospodárskej krízy môže nelegálna migrácia vzrásť, keďže nezamestnaní z chudobnejších krajín si hľadajú prácu v zahraničí. Nelegálna migrácia sa môže zvýšiť aj rozhodnutím migrantov nevrátiť sa domov po tom, čo stratia prácu a tým aj svoj štatút. Ak si nezamestnaní migranti myslia, že podmienky doma s menšou sociálnou ochranou a menším množstvom pracovných príležitostí sú horšie ako v cieľovej krajine, môžu za rozhodnúť zaujať postoj „počkám a uvidím“ a hľadať si prácu načierno. Toto je pravdepodobné predovšetkým v krajinách, kde sú nároky migrantov na sociálnu starostlivosť a podporu v nezamestnanosti obmedzené. Samozrejme, je veľmi ťažké získať údaje umožňujúce posúdiť, ako takýto scenár ovplyvňuje nelegálnu migráciu.

Po štvrté, hospodárska kríza vplýva aj na hostiteľskú spoločnosť a vzťahy s migrantmi vrátane vzťahov s ich krajinami pôvodu. Počas hospodárskej krízy sa napríklad v postojoch hostiteľskej spoločnosti voči migrantom môže začať prejavovať viac

6 V tejto správe sa EÚ-12 vzťahuje na všetky nové členské štáty, ktoré vstúpili po EÚ-15. EÚ-8 sa vzťahuje osobitne na osem krajín, ktoré vstúpili v roku 2004 (Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Slovinsko).

10

predsudkov, ak o migrantoch panuje názor, že berú prácu miestnym pracovníkom. V krajinách pôvodu, kde remitancie predstavujú vysoké percento hrubého domáceho produktu (HDP) alebo kde je už miera nezamestnanosti veľmi vysoká, môže mať pokles objemu remitancií alebo neorganizovaný nárast návratovej migrácie zničujúce dôsledky na životné podmienky.

Jedným z poučení z prieskumu o minulých krízach je okrem týchto problémov aj to, že celkové dosahy krízy sa môžu pocítiť až o niekoľko rokov (Koser, 2009). V čase písania tohto výskumu (marec 2010) sa napríklad v niektorých častiach sveta objavujú signály hospodárskeho zotavenia na základe meraní rastu HDP, mnoho pozorovateľov však naznačuje, že obnovenie situácie v zamestnanosti môže trvať až niekoľko rokov. Existujú aj vážne obmedzenia, čo sa týka údajov. Jeden z kľúčových metodologických problémov tohto výskumu je časová medzera medzi útlmom hospodárskej činnosti a jeho štrukturálnym dosahom na trh práce. Preto je stále relatívne skoro na posúdenie celej škály dôsledkov hospodárskej krízy na trh práce a migrantov v ňom zamestnaných na základne súčasných dostupných údajov a ukazovateľov. Pre mnoho krajín zahrnutých v siedmich prípadových štúdiách napríklad ešte nie sú dostupné údaje pre rok 2009, alebo sa dostupné údaje nedajú medzi krajinami ľahko porovnať.

11

VPLYV HOSPODÁRSKEJ KRÍZY NA MIGRANTOV A MIGRAČNÉ TRENDY: NIEKTORÉ KĽÚČOVÉ ZISTENIA

I. Hospodárska kríza a zahraničné obyvateľstvo v EÚ

Pred hospodárskou krízou európskej ekonomiky v polovici roku 2008 narástol počet cudzích štátnych príslušníkov v 27 členských štátoch EÚ v období rokov 2001 až 2008 na 9,5 miliónov – zo 4,5% na 6,2% z celkového počtu obyvateľstva EÚ. Väčšina zahraničných občanov žijúcich v EÚ pochádza ešte stále zo štátov mimo EÚ, hoci sa ich podiel v celkovom počte zahraničného obyvateľstva v EÚ znížil zo 66% v roku 2001 na 63% v roku 2008. V roku 2008 bolo 37% zahraničných občanov žijúcich v EÚ-27 občanmi z iných členských štátov EÚ.

Írsko, Španielsko a Cyprus boli krajinami s najvýznamnejším percentuálnym nárastom zahraničného obyvateľstva v rámci celkovej populácie medzi rokmi 2001 a 2008. Počet cudzincov v Írsku vzrástol z 3,9% na 12,6% v období rokov 2001 až 2008, v Španielsku vzrástol z 2% na 11,6% a na Cypre sa toto číslo zvýšilo z 8,8% na 15,9%. Vyšší percentuálny podiel cudzích štátnych príslušníkov na celkovom počte obyvateľstva v týchto krajinách bol spôsobený najmä nárastom počtu občanov z iných členských štátov EÚ.

Percentuálny podiel cudzích štátnych príslušníkov na celkovom počte obyvateľstva tiež vzrástol v ďalších členských štátoch EÚ-27, ako napríklad v Rumunsku, vo Francúzsku, v Slovinsku, Litve, Grécku, Portugalsku a Taliansku. Avšak nárast počtu cudzích štátnych príslušníkov v týchto krajinách bol spôsobený najmä nárastom počtu občanov krajín mimo EÚ (Eurostat, 2009). Sedemdesiatpäť percent všetkých cudzincov v EÚ-27 žije v piatich krajinách: Nemecko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Taliansko (obrázok č. 1).

Obrázok č. 1: Rozdelenie občanov z iných krajín EÚ a z krajín mimo EÚ, 2008

0%

20%

40%

60%

80%

100%

Lotyš

sko

Estóns

ko

Gréck

o

Portug

alsko

Talian

sko

Dánsk

o

Rakús

ko

Franc

úzsk

o

Nemec

ko

Fínsk

o

EÚ-27

Holand

sko

Španie

lsko

Švéds

ko

Nórsk

oM

alta

Sloven

sko

Cypru

s

Belgick

oÍrs

ko

Luxe

mbu

rsko

Občania ostatných krajín EÚ-27 Cudzinci z krajín, ktoré nie sú v EÚ

Zdroj: EUROSTAT, 2009.

12

Je ťažké vyhodnotiť vplyv hospodárskeho útlmu na počet cudzích občanov v 27 členských štátoch EÚ. V mnohých krajinách sa ešte musia zverejniť údaje o počte migrantov pre rok 2009. Čo sa týka krajín, kde sú tieto údaje dostupné, nič neukazuje na to, že by hospodárska kríza viedla k drastickému zníženiu zahraničného obyvateľstva. V Španielsku napríklad počet nešpanielskych štátnych príslušníkov mierne vzrástol z takmer 5,3 miliónov v roku 2008 na viac než 5,6 miliónov v roku 2009 (prípadová štúdia pre Španielsko). V Írsku sa počet cudzích občanov vo veku 15 rokov a viac len okrajovo znížil zo 479 300 v roku 2008 na 444 800 v roku 2009 (prípadová štúdia pre Írsko). Ak sa vyskytli poklesy počtu cudzincov, je ťažké prisúdiť tieto zmeny hospodárskej kríze, pretože tieto zmeny sa dajú vysvetliť mnohými faktormi, ako je napríklad počet pôrodov, úmrtí, miera prisťahovalectva a vysťahovalectva, ako aj získanie občianstva. V Nemecku bol napríklad v roku 2008 počet občanov krajín mimo EÚ nižší než v roku 2001. Tento pokles bol spôsobený najmä tým, že veľa občanov krajín mimo EÚ získalo nemecké občianstvo, a tiež tým, že sa zmenili požiadavky na povolenie na pobyt po vstupe nových členských štátov do EÚ v rokoch 2004 a 2007 (Eurostat, 2009).

II. Hospodárska kríza a regulárne migračné toky

Keďže medzi spomalením hospodárstva a zmenami v migračných tokoch býva často časová medzera, môže byť ešte príliš skoro na vyvodenie záveru, ako hospodárska kríza postihla migračné toky do krajín EÚ. Napriek tomu existujú údaje z niektorých krajín EÚ o tom, že prisťahovalecké toky rástli počas hospodárskeho útlmu pomalšie, alebo v niektorých prípadoch prudko klesli. To sa týka najmä členských štátov EÚ, v ktorých je pracovná migrácia hlavným migračným prúdom, ako napríklad v Španielsku, Spojenom kráľovstve a Taliansku.

· Podľa údajov o povoleniach na pobyt zo Španielska sa počet povolení vydaných v rokoch 2008 až 2009 zvýšil len o 7% v porovnaní s 13% v predchádzajúcom roku (prípadová štúdia pre Španielsko).

· Čistá migrácia (prebytok prisťahovalcov nad vysťahovalcami) do Spojeného kráľovstva dosiahla hodnotu 118 000 za rok k decembru 2008 – o 44% nižšiu než za rok k decembru 2007 a najnižšiu od prijatia EÚ-8 v roku 2004 (prípadová štúdia pre Spojené kráľovstvo).

· Čistá migrácia do Talianska bola o 21% nižšia v prvých deviatich mesiacoch roku 2009 v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku (prípadová štúdia pre Taliansko).

· Prílev cudzích migrantov do Belgicka vzrástol zo 101 872 v roku 2006 na 109 926 v roku 2008. Hoci údaje z roku 2009 o migračných tokoch ešte nie sú dostupné, existujú náznaky, že hospodársky útlm mal vplyv na mieru migrácie. V roku 2009 klesol počet vydaných pracovných víz o 30 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2008 (-30 %) (prieskum IOM).

· Existujú náznaky, že imigračné toky sa spomalili či dokonca znížili aj v Lotyšsku. Počas prvých troch kvartálov roku 2009 prišlo do Lotyšska takmer o 3 550 osôb menej ako za rovnaké obdobie v roku 2008 (prieskum IOM).

13

· V Rakúsku sa počet žiadostí o povolenie pre kvalifikovaných migrantov znížil v roku 2009 o 37% (prieskum IOM).

Napriek poklesom však čistá migrácia zostáva kladná v mnohých hlavných krajinách EÚ, ktoré prijímajú migrantov, čo naznačuje, že prisťahovalecké toky pokračovali aj v čase hospodárskeho útlmu, hoci v pomalšej miere. Hospodárska kríza neznamenala, že by zamestnávatelia prestali úplne zamestnávať. Zamestnávatelia stále v niektorých odvetviach hospodárstva prijímajú ľudí. V Spojenom kráľovstve napríklad pracujúcich migrantov stále prijímajú do školstva a štátneho zdravotníctva (NHS).

V rokoch 2008 a 2009 sa tiež zvýšili migračné odlevy v niektorých krajinách z prípadových štúdií, avšak nie vždy v takej miere, ako prílevy poklesli.

· V Írsku sa v roku 2009 znova objavila čistá vonkajšia migrácia, keď z krajiny odišlo takmer o 8 000 ľudí viac, než prišlo. Odlevy však zostali relatívne nízke, išlo skôr prepad miery prisťahovalectva, ktorá v roku 2008 klesla o 23,5%, čo sa výrazne prejavilo, keďže migračné odlevy sa zvýšili len o 7,4% (pozri obrázok č. 1). Väčšina poklesu čistej migrácie bola spôsobená poklesom prílevov a rýchlym nárastom odchodov migrantov z krajín EÚ-12 (všetky nové členské štáty, ktoré boli prijaté po EÚ-15). Miera vysťahovalectva migrantov z týchto krajín sa v roku zvýšila o 30,6% (obrázok č. 2) (prípadová štúdia pre Írsko).

· V Spojenom kráľovstve sa čisté prisťahovalecké toky z nových členských štátov EÚ – najmä z krajín EÚ-8, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004 – prudko znížili len na 13 000 osôb v roku 2008 v porovnaní s vrcholom z roku 2007, keď prišlo viac než 80 000 ľudí (prípadová štúdia pre Spojené kráľovstvo). Údaje naznačujú, že v tejto recesii je pokles čistej migrácie v Spojenom kráľovstve zatiaľ zapríčinený najmä zvýšeným vysťahovalectvom ľudí narodených v cudzine (prípadová štúdia pre Spojené kráľovstvo). Podľa niektorých odhadov takmer 50% z 1,5 milióna ľudí, ktorí do Spojeného kráľovstva prišli z EÚ-8 v roku 2004, opustilo v roku 2009 Spojené kráľovstvo (prípadová štúdia Spojené kráľovstvo).

· Hoci Nemecko od roku 2000 zaznamenáva klesajúcu mieru čistej migrácie, tieto údaje sa počas skúmaného obdobia značne menili a v roku 2008 a začiatkom roku 2009 boli prevažne záporné. Čistá migrácia cudzincov v auguste 2008 a decembri 2009 prudko klesla, ale znovu sa zvýšila v mesiacoch nasledujúcich po auguste 2008. Do marca 2009 bola čistá migrácia záporná, keď Nemecko opustilo o vyše 15 000 cudzincov viac než sa do neho prisťahovalo. Väčšina týchto fluktuácií sa prisudzuje pohybu cudzích pracovníkov z EÚ-12 tam a späť (prípadová štúdia pre Nemecko).

14

Obrázok č. 2: Prisťahovalectvo, vysťahovalectvo a čistá migrácia v Írsku, 1989 – 2009

-60-40-20

020406080

100120

1989

1991

1993

1995

1997

1999

2001

2003

2005

2007

2009

Prisťahovalectvo Vysťahovalectvo Čistá migráciaP

oznámka: Každý rok sa končí v apríli. Čísla zahŕňajú írskych prisťahovalcov a vysťahovalcov. Údaje za roky 2007, 2008, a 2009 sú predbežné; citované z prípadovej štúdie IOM pre Írsko.

Zdroj: Centrálny štatistický úrad (CSO), 2009

Údaje z vybraných krajín EÚ naznačujú, že miera návratu migrantov z krajín EÚ-12 bola vysoká a hlboko ovplyvnila fluktuácie na pracovnom trhu, to znamená, že migranti sa po strate zamestnania vracajú do krajiny pôvodu, pričom veria, že sa do hostiteľskej krajiny vrátia, keď sa zlepšia ekonomické podmienky (EHRC a MPI, 2009). Na druhej strane, migranti z krajín mimo EÚ uprednostňujú zostať, než by sa mali vrátiť domov, pretože návrat do cieľovej krajiny po kríze môže byť pre nich zložitejší, ak budú napríklad pretrvávať obmedzenia pre udeľovanie víz alebo pracovných povolení. V Írsku napríklad počet odchodov migrantov z krajín mimo EÚ vzrástol len o 16,7% v roku 2008, kým počet odchodov migrantov z krajín EÚ-12 vzrástol v tom istom období o 57%. Pozorovalo sa však, že klesajúca miera čistej migrácie môže byť súčasťou prirodzeného migračného cyklu: v istom momente sa migranti rozhodnú pre návrat z osobných a rodinných dôvodov bez ohľadu na ekonomické okolnosti. Hospodárska kríza mohla urýchliť, avšak nie nevyhnutne odštartovať proces návratu.

Je dôležité poznamenať, že v niektorých krajinách EÚ viedla klesajúca čistá migrácia počas hospodárskej krízy k zmenám v rodovom zložení prílevov. Napríklad v rokoch 2008 a 2009 prišlo do Írska viac žien než mužov. To predstavuje rozdiel v porovnaní s trendmi v minulosti, keď bolo mužské prisťahovalectvo vyššie než ženské. To úzko súvisí s klesajúcimi pracovnými príležitosťami predovšetkým v stavebníctve, ktoré je v Írsku tradične mužmi ovládaným odvetvím (prípadová štúdia pre Írsko). Podobný vývoj bol zaznamenaný aj v iných krajinách EÚ, kde je pracovná migrácia hlavnou formou migrácie. V Taliansku klesla v roku čistá migrácia mužov prudšie než u žien (obrázok č. 3).

15

Obrázok č. 3: Celková miera čistej migrácie (štátni príslušníci a cudzinci) v Taliansku, 2008 – 2009

0

10000

20000

30000

40000

50000

60000

januá

r 08

mar

ec 08

máj 08

júl 0

8

sept

embe

r 08

nove

mber 0

8

januá

r 09

mar

ec 09

máj 09

júl 0

9

sept

embe

r 09

Spolu Muži Ženy

Poznámka: Zmeny zapríčinené čistou migráciou a ďalšie ukazovatele (saldo migratorio e per altri motivi).

Zdroj: Istat, Demografická bilancia 2008 – 2009; vlastný výpočet.

Hospodárska kríza a nelegálna migrácia

Zdá, že legálne prílevy počas hospodárskej krízy poklesli, no neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že sa znížili alebo zvýšili toky nelegálnej migrácie. Nelegálne toky a počty sú už zo svojej podstaty ťažko zmerateľné pre svoju nelegálnosť, t. j. nezdokumentovateľnosť. Štatistiky zachytení ilegálnych vstupov na hraniciach sa často využívajú ako náhradné meradlo pre nelegálne toky. Zdá sa však, že nelegálne toky postupovali podľa podobných vzorcov ako legálne, teda s menším počtom zaznamenaných príchodov.

· Podľa agentúry Frontex bolo v roku 2008 členskými štátmi nahlásených 175 004 odhalených nelegálnych prekročení hraníc EÚ po mori alebo po zemi, čo predstavuje nárast o 20 percent v porovnaní s rokom 2007 (Frontex, 2008). Zvýšenie bolo skôr spôsobené vyšším počtom kontrol v Taliansku a Grécku než narastajúcimi nelegálnymi tokmi.

· Podľa informácií španielskeho ministerstva vnútra počet zachytení na mori, zadržaní na ceste alebo na hranici a deportácií v roku 2009 mierne klesol (tabuľka č. 1).

16

Tabuľka č. 1: Nútené odsuny zo Španielska

Roky Počet nútených odsunov

2006 52 814

2007 55 938

2008 46 426

2009 38 129

Zdroj: Ministerstvo vnútra, výročné správy 2006 – 2010.

Od roku 2008 do roku 2009 bol v Slovinsku zaznamenaný pokles počtu nelegálnych prekročení hraníc z 1 186 na 705 (ku koncu októbra 2009) (prieskum IOM ).

Keďže počty nelegálnych migrantov je ťažké merať, podobne ako ich toky, odhady v jednotlivých krajinách sa môžu významne líšiť. Je pravdepodobné, že počet nelegálnych migrantov sa počas hospodárskej krízy zvýšil, keďže mnoho prepustených pracujúcich migrantov prišlo aj o platné povolenie na pobyt. Dočasným pracovníkom konkrétne hrozí, že sa počas hospodárskeho útlmu stanú nelegálnymi, hoci to často nie je ich vina, keďže obnova dočasného povolenia na pobyt je v mnohých krajinách EÚ podmienená zamestnaním.

Kým mnohí dočasní pracovníci zo svojej cieľovej krajiny odišli, niektorí sa rozhodli krízu „prečkať“, a to najmä vtedy, ak vyhliadky na zamestnanie a sociálnu ochranu sú v ich krajine pôvodu horšie než v cieľovej krajine. Klesajúce pracovné príležitosti v čase krízy dotlačili mnohých migrantov k nelegálnemu zamestnaniu. Neexistujú však žiadne dôveryhodné informácie o rozsahu, v akom sa to deje. Hoci agentúra Frontex (2008) hlási, že počet osôb ilegálne žijúcich v EÚ sa v roku 2008 zvýšil o 15 percent (pričom odhalenia vo Francúzsku a Španielsku predstavujú 40 percent všetkých odhalení), zdá sa, že nútený odsun – ďalší z ukazovateľov nelegálnych pobytov - sa v niektorých krajinách EÚ v roku 2009 znížil (obrázok č. 4).

17

Obrázok č. 4: Počet migrantov nútene navrátených z vybraných krajín EÚ*

0

10000

20000

30000

40000

50000

60000

Grécko Nemecko Taliansko Španielsko

2007 2008 2009*

*Poznámka: Použili sa rôzne zdroje údajov, údaje preto nie sú porovnateľné pre všetky vybrané krajiny.

Zdroj: Prieskumy IOM v krajinách.

Priemerná miera zamestnanosti v celej EÚ, dosahujúca 68% pracovnej sily sa pred začiatkom hospodárskej krízy v roku 2008 približovala k lisabonskému cieľu 70% (EK, 2009). Pripisovalo sa to významnému nárastu zamestnanosti žien a starších ľudí, ako aj reformám smerujúcim k flexibilnejšiemu trhu práce. Nezamestnanosť sa tiež znížila približne na 7% a to i napriek nárastu pracovnej sily, najmä medzi obyvateľmi krajín mimo EÚ a ženami (EK, 2009).

Migranti sú väčšinou medzi prvými, kto príde o prácu počas hospodárskych útlmov. Situácia zamestnanosti pracujúcich migrantov, predovšetkým tých z krajín mimo EÚ, sa v EÚ v období rokov 2008 až 2009 zhoršila (obrázok č. 5). Kým miera nezamestnanosti štátnych príslušníkov vzrástla v roku 2008 o 1,8 percentuálneho bodu, miera nezamestnanosti občanov iných krajín EÚ vzrástla o 2,8 percentuálneho bodu a miera nezamestnanosti občanov krajín mimo EÚ vzrástla v roku 2008 o 5 percentuálnych bodov (EK, 2009). V druhom kvartáli roku 2009 sa rozdiel medzi štátnymi príslušníkmi a migrantmi z krajín mimo EÚ zväčšil o 11 percentuálnych bodov.

Obrázok č. 5: Vývoj miery nezamestnanosti podľa občianstva a pohlavia (%)

18

0

5

10

15

20

25

2007 Q4 2008 Q1 2008 Q2 2008 Q3 2008Q4 2009Q1 2009Q2 2009Q3

Štátni príslušníci EÚ (muži)Štátni príslušníci EÚ (ženy)Cudzinci, ale štátni príslušníci iných krajín EÚ-27 (muži)Cudzinci, ale štátni príslušníci iných krajín EÚ-27 (ženy)Občania krajín mimo EÚ-27 (muži)Občania krajín mimo EÚ-27 (ženy)

Zdroj: EUROSTAT, 2009; vlastný výpočet.

Vplyv hospodárskej krízy na situáciu migrantov na trhu práce sa líšil a stále sa líši v závislosti od krajiny. Keď sa porovnajú priemerné miery nezamestnanosti zahraničných a domácich pracovníkov medzi prvými troma kvartálmi roku 2008 a 2009 vo vybratých európskych krajinách, najväčší nárast miery nezamestnanosti u zahraničných pracovníkov vrátane tých z krajín EÚ je možné vidieť v Estónsku, Španielsku a Portugalsku (obrázok č. 6). Estónsko zaznamenalo najväčšie rozdiely v nezamestnanosti medzi zahraničnými a domácimi pracovníkmi. Nezamestnanosť medzi cudzími štátnymi príslušníkmi vzrástla takmer o šesť percentuálnych bodov (13,1 %) viac než nezamestnanosť medzi domácimi (7,2 %). Je však dôležité mať na pamäti, že mnoho nezamestnaných cudzích štátnych príslušníkov patrí v Estónsku k rusky hovoriacej menšine. Po Estónsku nasleduje Španielsko s rozdielom 5,4%, Portugalsko (4,7 %), Lotyšsko (3,9 %) a Írsko (3%).

Rozdiel takmer dva percentuálne body medzi nezamestnanosťou migrantov a domácich pracovníkov možno vidieť vo Francúzsku a Rakúsku. Vplyv sa však zdá byť menej silný v Českej republike, kde rozdiel medzi rastom miery nezamestnanosti migrantov a domácich predstavoval 0,1 percentuálneho bodu. V Dánsku a Fínsku rozdiel predstavoval 0,2 percentuálneho bodu a v Holandsku to bolo 0,3 percentuálneho bodu.

Luxembursko a Spojené kráľovstvo sú výnimkami v týchto trendoch. Nárast nezamestnanosti medzi rokmi 2008 a 2009 medzi domácimi pracovníkmi v týchto krajinách bol vyšší než medzi zahraničnými pracovníkmi, čo mohlo byť dôsledkom toho, že domáci boli viac zastúpení v istých odvetviach postihnutých krízou, ako napríklad

19

finančných službách, ako aj dôsledkom vysťahovalectva. Ak sa migranti po strate práce vrátia domov, aj tak to bude mať vplyv na mieru nezamestnanosti cudzincov. Tento bod je podrobnejšie popísaný nižšie.

Obrázok č. 6: Nárast miery nezamestnanosti v percentuálnych bodoch vo vybraných krajinách EÚ, 2008 – 2009.

-2.0

0.0

2.0

4.0

6.0

8.0

10.0

12.0

14.0

Rakús

ko

Belgick

o

Cyprus

Dánsk

o

Estóns

ko

Fínsko

Franc

úzsk

o

Nemec

ko

Grécko

Islan

dÍrs

ko

Talian

sko

Lotyš

sko

Luxe

mburs

ko

Holand

sko

Nórsk

o

Portug

alsko

Slovins

ko

Španie

lsko

Švéds

ko

%

CUDZINCI ŠTÁTNI PRÍSLUŠNÍCI

Poznámka: Cudzinci zahŕňajú cudzincov z EÚ aj mimo nej.

Zdroj: EUROSTAT, 2009; vlastný výpočet.

K veľkému zvýšeniu nárastu nezamestnanosti migrantov v niektorých členských štátoch EÚ môže prispievať mnoho faktorov. Jedným z nich je relatívna koncentrácia migrantov v odvetviach ekonomiky, ktoré sú vysoko citlivé na hospodársky cyklus. Podľa správy OECD (OECD, 2009a) sa relatívna koncentrácia migrantov v odvetviach líši podľa jednotlivých krajín. Kým v niektorých krajinách sú migranti nadmerne zastúpení v odvetviach cyklického dopytu, v iných krajinách je rozdelenie zamestnanosti migrantov v odvetviach cyklického dopytu porovnateľnejšie s rozdelením domácich pracovníkov. Ak je všetko ostatné rovnaké, je pravdepodobné, že miera nezamestnanosti zahraničných pracovníkov bude vyššia v prvej skupine krajín než v tej druhej (OECD, 2009a). Napríklad stavebníctvo bolo jedným z odvetví najviac postihnutých nedávnou hospodárskou a finančnou krízou. Zároveň ide o odvetvie, ktoré má mimoriadne vysoký podiel na zamestnanosti v pobaltských štátoch, Írsku a Španielsku a ktoré priťahuje veľký počet pracujúcich migrantov. Odhaduje sa, že v Španielsku a Grécku predstavujú migranti až 50% zamestnancov v stavebníctve, veľkoobchodnom predaji a hotelových a reštauračných službách – odvetviach, ktoré boli krízou obzvlášť zasiahnuté (OECD, 2009a).

· V Španielsku dosiahla miera nezamestnanosti migrantov takmer 30% v štvrtom kvartáli roku 2009, čo je takmer o 13 percentuálnych bodov viac než u domácich

20

pracovníkov. Výpovede v odvetví stavebníctva majú na tomto obrovskom náraste nezamestnanosti migrantov veľký podiel. Napríklad miera nezamestnanosti afrických migrantov, ktorí v tomto odvetví väčšinou pracujú, dosiahla v štvrtom kvartáli roku 2008 takmer 33%, teda skoro 50% zaznamenaného priemeru u migrantov (OECD, 2009c; prípadová štúdia pre Španielsko).

· V Írsku sa miera nezamestnanosti migrantov zvýšila na 15,6% v druhom kvartáli roku 2009, čo je dvakrát viac ako miera nezamestnanosti zaznamenaná u migrantov na začiatku roku 2008. Stavebníctvo patrí k najviac postihnutým odvetviam aj v Írsku. Na írskom trhu práce boli najviac postihnutí migranti z krajín EÚ-12, z ktorých väčšina pracuje v tomto odvetví. Ich nezamestnanosť sa zvýšila zo 6,4% v roku 2008 na 19% v roku 2009 (prípadová štúdia pre Írsko).

Naopak v Nemecku boli zahraniční pracovníci podpriemerne zastúpení v odvetviach, ktoré boli najviac postihnuté hospodárskou krízou. Migranti prestavovali len 8% zamestnancov vo výrobných odvetviach orientovaných na export, ako napríklad v kovovýrobe, strojárstve, elektrovýrobe a automobilovej výrobe, v ktorých miera nezamestnanosti vzrástla takmer o 54% v roku 2009 v porovnaní s predchádzajúcim rokom (prípadová štúdia pre Nemecko).

Podpriemerné zastúpenie migrujúcich pracovníkov v odvetviach s cyklickým dopytom môže tiež vysvetliť, prečo boli migranti v Spojenom kráľovstve krízou menej postihnutí než bežné obyvateľstvo, hoci je stále potrebný ďalší výskum. Ďalším faktorom, ktorý mohol prispieť k spomaleniu nárastu nezamestnanosti migrantov v porovnaní s celkovým počtom obyvateľstva v Spojenom kráľovstve, je vysťahovalectvo. Podľa nedávnej správy by bola miera nezamestnanosti pracujúcich migrantov v Spojenom kráľovstve vyššia, keby miera návratov v niektorých skupinách migrantov nebola taká vysoká, a to najmä u migrantov zo strednej a východnej Európy. Miera nezamestnanosti migrujúcich pracovníkov z EÚ-12 predstavovala v treťom kvartáli roku 2009 len 5% v porovnaní so 7,8% u domácej populácie a s 12% u migrantov z južnej Ázie. Spojené kráľovstvo bolo súčasne svedkom rýchleho obratu u pracovníkov z krajín EÚ-8, najmä z Poľska. Vysťahovalectvo cudzích štátnych príslušníkov zo Spojeného kráľovstva vzrástlo v roku 2008 o 50%. Avšak dokonca aj v Spojenom kráľovstve pretrval v rámci nezamestnanosti veľký rozdiel medzi domácimi a cudzincami, a to napriek relatívne veľkému nárastu nezamestnanosti domácich v porovnaní s nezamestnanosťou migrantov.

Ak došlo k nárastu nezamestnanosti migrantov v odvetviach ako stavebníctvo, veľkoobchodný predaj a hotelové a reštauračné služby, je pravdepodobné, že zahraniční pracovníci z krajín mimo EÚ boli obzvlášť zasiahnutí stratou práce v týchto odvetviach. V Spojenom kráľovstve miera nezamestnanosti migrantov z krajín mimo EÚ vzrástla. Napríklad miera nezamestnanosti migrantov narodených v Pakistane za zvýšila zo 7,4% v druhom kvartáli roku 2007 na 17,3% v treťom kvartáli roku 2009 (OECD, 2010). Vo všeobecnosti sa zdá, že migranti narodení v Afrike patria medzi skupiny najohrozenejšie dosahmi krízy, keďže miera ich nezamestnanosti sa šplhá k 45% v Španielsku (ibid.) a v piedmontskom regióne v Taliansku predstavuje jednu z najvyšších mier nezamestnanosti, čo je spôsobené ich nadpriemerným zastúpením vo výrobných odvetviach (prípadová štúdia pre Taliansko).

21

Jednu z najohrozenejších skupín počas hospodárskeho útlmu predstavujú mladí a menej kvalifikovaní ľudia, ktorí si hľadajú prácu. V mnohých krajinách bola ich miera nezamestnanosti vysoká už pred krízou. Nedávna hospodárska recesia túto situáciu ešte prehĺbila. Podľa posledných odhadov OECD preukazovala zamestnanosť mládeže počas minulých recesií o 80% vyššiu závislosť od cyklu než celková zamestnanosť (OECD, 2010). Mladí migranti môžu byť zvlášť ohrození, keďže sú často menej kvalifikovaní než ich domáci rovesníci a pri prijímaní do zamestnania by sa mohli stretnúť s diskrimináciou. V roku 2009 dosiahla miera nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi narodenými v cudzine v priemer 24,1% v krajinách EÚ-15, s najvyššou mierou v Španielsku (40,8%) a Švédsku (37,5%) (OECD 2010).

Hospodárska kríza ovplyvnila aj rodové zloženie pracovnej sily z radov migrantov. Údaje pre celú EÚ naznačujú, že mužov zasiahla hospodárska kríza plnou silou, čo sa týka straty práce, keď zamestnanosť klesla medzi druhým kvartálom roku 2008 a druhým kvartálom roku 2009 o 2,7%, kým zamestnanosť žien klesla len o 0,3% (EK, 2009a). Podľa obrázku č. 5 boli migrujúci pracovníci – muži silnejšie postihnutí zhoršujúcimi sa podmienkami zamestnanosti než migrujúce pracovníčky – ženy, keďže tie boli viac zastúpené v odvetviach menej zasiahnutých hospodárskou krízou, ako napríklad v zdravotníctve a domácich službách. V niektorých krajinách, ako napríklad v Španielsku, sa podiel migrantiek v celkovej populácii pracujúcich migrantov z podobných dôvodov ešte zvýšil. Medzi rokmi 2007 a 2009 sa podiel migrantiek vo vzťahu k celkovej populácii zahraničných pracovníkov zvýšil o štyri percentuálne body, z takmer 49% na 53% v období rokov 2007 a 2009 (prípadová štúdia pre Španielsko).

Niektoré údaje naznačujú, že pracujúci migranti sa prispôsobili zhoršujúcej sa situácii v zamestnanosti tým, že sa buď stali samostatne zárobkovo činnou osobou alebo prešli do necyklických odvetví, aby sa tak vyhli pasci dlhodobej nezamestnanosti.

• Napríklad v Španielsku sa zistilo, že v roku 2009 sa podiel práce migrantov v poľnohospodárstve a službách zvýšil o 15% v porovnaní s predchádzajúcim rokom (prípadová štúdia pre Španielsko). Mnoho migrantov pracujúcich v stavebníctve si mohlo hľadať zamestnanie v týchto odvetviach.

• Podobne v Českej republike údaje ukazujú, že mnoho pracujúcich migrantov, ktorí počas krízy prišli o prácu, si našlo zamestnanie v iných odvetviach. Úrady práce prijali od pracujúcich migrantov 1 688 žiadostí o prácu v poľnohospodárstve a 1 020 žiadostí o prácu v administratívnych pomocných službách. Zistilo sa, že mnoho migrantov, najmä tých z krajín mimo EÚ, sa rozhodlo pre možnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Počet žiadostí o udelenie živnosti sa zvýšil z takmer 77 500 v roku 2007 na skoro 88 000 v roku 2009. Živnosti umožňujú migrantom zostať v krajine bez toho, aby museli žiadať o pracovné povolenie. Najviac žiadosti podali vietnamskí, ukrajinskí a mongolskí štátni príslušníci. Tieto skupiny migrantov zároveň patrili k najpostihnutejším stratou a následným neobnovením pracovných povolení (prípadová štúdia pre Českú republiku).

22

• V Taliansku OECD zaznamenala v roku 2008 nárast samostatných živností vlastnených štátnymi príslušníkmi krajín mimo EÚ o 15 079 v porovnaní s rokom 2007.

III. Vplyv na sociálnu ochranu a prístup k sociálnemu zabezpečeniu

Pred hospodárskou krízou boli v mnohých krajinách, ktoré novo začali prijímať migrantov, ako napríklad Španielsko, Taliansko alebo Írsko, príjemcami sociálnych dávok skôr domáci než migranti. Sú len obmedzené údaje, ktoré by ukazovali, že tento vzorec sa zmenil vzhľadom na podstatnú stratu pracovných miest medzi migrantmi. Prípadová štúdia pre Írsko napríklad zaznamenáva 200%-ný nárast počtu migrantov, ktorí sa medzi januárom 2008 a januárom 2010 prihlásili do registra Live Register – administratívneho výkazu ľudí, ktorí sa uchádzajú o pomoc v nezamestnanosti/dávky alebo o iné zákonné nároky, kým počet prihlásených írskych štátnych príslušníkov sa zvýšil v rovnakom období o 130%. Medzi neírskymi štátnymi príslušníkmi bol najväčší nárast zaznamenaný medzi migrantmi z krajín EÚ-12, ktorých počet vzrástol až o viac ako 300% (prípadová štúdia pre Írsko).

V Španielsku, ako ukazuje tabuľka č. 2, sa počet všetkých zahraničných pracovníkov, ktorí majú nárok na podporu v nezamestnanosti, viac než zdvojnásobil, z 161 923 v januári 2008 na 363 223 v auguste 2009 (McCabe a kol., 2009). Ďalej španielske ministerstvo práce a prisťahovalectva zaznamenalo veľký nárast počtu migrantov, ktorí v období rokov 2007 a 2009 žiadali o podporu v nezamestnanosti.

Tabuľka č. 2: Krajina pôvodu zahraničných pracovníkov dostávajúcich podporu v nezamestnanosti v Španielsku, 2007 – 2009

Krajina pôvodu 2007 2008 2009

Maroko

Ekvádor

Kolumbia

Peru

Argentína

Ukrajina

Alžírsko

27 062

13 682

8 412

3 013

3 670

nedostupné

2 077

47 913

26 114

14 389

5 612

5 434

4 352

3 448

99 625

55 805

31 688

13 260

11 358

9 174

7 227

Zdroj: Španielske ministerstvo práce a prisťahovalectva, 2007 – 2009; citované z prípadovej štúdie pre

Španielsko.

23

Migranti však často nepožiadajú o sociálnu podporu, na ktorú majú nárok, pretože žiadosť o túto podporu môže negatívne ovplyvniť štatút ich pobytu. V niektorých krajinách, ako napríklad v Írsku a Českej republike, si pracujúci migranti, ktorí sa prihlásia ako nezamestnaní, musia do určitej doby nájsť nové zamestnanie, inak prídu o povolenie na pobyt. V Írsku sa zistilo, že tento predpis môže ovplyvňovať relatívne mierny nárast počtu migrantov z krajín mimo EÚ hlásiacich sa do registra Live Register v roku 2008 v porovnaní s migrantmi z EÚ (obrázok č. 7), napriek tomu, že táto skupina zaznamenala výrazný nárast v nezamestnanosti a má nárok na sociálnu podporu.

Obrázok č. 7: Iní ako írski štátni príslušníci v registri Live Register

Zdroj: CSO, Live Register 2010. Doplňujúce tabuľky citované z prípadovej štúdie IOM pre Írsko.

Hospodárska kríza taktiež môže migrantom komplikovať zmenu štatútu migranta na taký, pri ktorom môžu požiadať o sociálne dávky. Problém, ktorý sa dostal do popredia v Spojenom kráľovstve počas poslednej krízy, bol nedostatok sociálnych záchranných sietí pre migrantov z krajín EÚ-8. Pracovníci z týchto krajín musia najprv 12 mesiacov pracovať a byť zaregistrovaní podľa systému registrácie pracovníkov (alebo dokázať, že pracovali 12 mesiacov ako samostatne zárobkovo činné osoby) a až potom budú mať prístup k väčšine dávok a sociálnej podpore napriek tomu, že majú nárok na pracovné výhody, ako napríklad daňové dobropisy (prípadová štúdia pre Spojené kráľovstvo). Mnohým pracovníkom z krajín EÚ-8 sa zdá byť zložité splniť túto požiadavku v čase hospodárskeho útlmu, ktorý nepomerne postihuje pracujúcich migrantov. Prípadová štúdia pre Českú republiku zase ukazuje, že migranti v Českej republike nemajú žiaden alebo len veľmi obmedzený prístup k sociálnym dávkam, pretože nesplnili požiadavku na jednoročný legálny pobyt (prípadová štúdia pre Českú republiku).

24

Verejná mienka a xenofóbia

Keďže sa počas hospodárskeho útlmu zvýšila nezamestnanosť medzi bežným obyvateľstvom a konkurenčný boj pri hľadaní práce sa zostril, očakávalo sa, že postoje verejnosti voči migrácii začnú byť negatívnejšie v porovnaní s tým, aké boli pred krízou, a že v tomto období bude rásť počet prípadov rasizmu a xenofóbie. Prípadové štúdie a prieskum IOM však naznačujú, že hoci xenofóbia verejnosti ostáva vo všeobecnosti v mnohých krajinách vysoká, v rokoch 2008 a 2009 sa rapídne nezhoršila. Z prieskumov na pracoviskách v Írsku vyplynula napríklad vysoká miera diskriminácie voči neírskym občanom, počet oficiálne zaznamenaných rasových incidenty v skutočnosti klesol z 214 prípadov v roku 2007 na 126 v roku 2009 (prípadová štúdia pre Írsko).

Údaje a výskum verejnej mienky vo vybraných európskych krajinách ukazujú, že hospodárska recesia nie nevyhnutne zvýšila obavy verejnosti z migrácie. V niektorých krajinách, kde migrácia bola horúcou témou už v období pred krízou, hospodárska recesia nezvýšila obavy verejnosti z migrácie, ale skôr dostala migráciu do stredu záujmu. Naopak v krajinách, kde je migrácia len nedávnym javom a postoj k nej bol stále pozitívny, sa počas krízy postoje verejnosti k migrácii začali zostrovať.

· Štátna inštitúcia Sociologické výskumné stredisko (CIS) v Španielsku zverejňuje každý mesiac barometer verejnej mienky. V januári 2010 ukazoval, že hlavným problémom trápiacim verejnosť bola nezamestnanosť (82,7 %), po nej nasledovali ekonomické problémy (47 %) a terorizmus (17,6 %) (prípadová štúdia pre Španielsko).

· Podľa správy Transatlantické trendy: prisťahovalectvo 2009 (German Marshall Fund of the United States a kol., 2009) väčšina ľudí v skúmaných krajinách tiež uviedla ekonomiku ako najdôležitejší problém, ktorému ich krajina v dnešnej dobe čelí. V Španielsku napríklad 57% respondentov označilo ekonomiku ako najdôležitejšiu na zozname súčasných problémov. Jeden z piatich britských (20 %) a talianskych (18 %) respondentov však uviedol, že najvýznamnejším problémom je prisťahovalectvo. V roku 2009 možno pozorovať miernu tendenciu respondentov označovať prisťahovalectvo skôr za problém než za príležitosť.

· Hoci migrácia zostáva horúcou témou verejnej diskusie v Spojenom kráľovstve, výskumy verejnej mienky ukazujú, že obavy z miery migrácie vyvrcholili v roku 2007 a že obavy verejnosti z recesie vytlačili a nie zvýšili obavy z migrácie (prípadová štúdia pre Spojené kráľovstvo).

· Hoci neexistujú nijaké oficiálne záznamy o rastúcom rasizme, zdá sa, že vo svetle rýchlo sa zhoršujúcich hospodárskych podmienok sa postoj voči migrantom zostruje. V prieskume, ktorý realizovali noviny Irish Times v októbri 2009, sa zistilo, že viac než dve tretiny Írov (72 %) by privítali zníženie počtu migrantov, pričom takmer 30% by bolo radšej, keby väčšina migrantov odišla. Zarážajúce je, že takmer 40% mladých ľudí (18 – 24 rokov), ktorí v boli predchádzajúcich prieskumoch voči prisťahovalcom ústretovejší, by bolo rado, keby väčšina

25

cudzincov z krajiny odišla. To môže byť zapríčinené tým, že táto veková skupina bola najviac postihnutá rastúcou nezamestnanosťou (prípadová štúdia pre Írsko).

IV. Návrat a emigrácia

S problémom rastúcej nezamestnanosti medzi domácim obyvateľstvom aj migrantmi súvisí otázka návratu migrantov. Toto je veľkým problémom pre cieľové krajiny, ktoré zavádzajú programy dobrovoľného návratu, ako aj pre krajiny pôvodu, ktoré riešia návrat a reintegráciu svojich občanov v podmienkach vlastnej nezamestnanosti.

V kontexte krízy však na rozdiel od názorov a očakávaní verejnosti nedošlo k žiadnemu masovému návratu migrantov do krajín ich pôvodu. Ako bolo spomenuté v prvej časti, mnohé cieľové krajiny počas hospodárskej krízy zažili narastajúce vysťahovalectvo. Avšak väčšina týchto vysťahovalcov boli štátni príslušníci nových členských štátov EÚ a môže ísť len dočasný návrat alebo migráciu na ďalšie miesto. Poľské štatistiky o návratovej migrácii pre rok 2008 ukazujú, že opätovná migrácia bola zvlášť pravdepodobná u Poliakov, ktorí sa vrátili z Nemecka (pričom 33 % vysťahovalcov sa viackrát znova vysťahovalo), Spojeného kráľovstva (16 %) a Talianska (12 %) (prípadová štúdia pre Poľsko).

Čo sa týka politík návratu, mnohé krajiny, ako napríklad Španielsko a Česká republika, zaviedli nové programy dobrovoľného návratu alebo postup, pri ktorom sa migrantom zaplatí cesta, založené na rôznych stimuloch, ktoré ich majú povzbudiť k návratu. Reakcie na tieto programy však boli rôzne.

· Španielsko prijalo na konci roku 2008 nové nariadenie týkajúce sa podpory dobrovoľného návratu nezamestnaných migrantov z krajín mimo EÚ. Osobám, ktoré tento postup využijú, sa vyplatia nevyčerpané podpory v nezamestnanosti v dvoch častiach, jednej v predstihu a druhej pri ich návrate pod podmienkou, že sa nevrátia do Španielska najmenej po ďalšie tri roky. Do programu sa však do polovice marca 2009 prihlásilo len necelých 4 000 z celkových 80 000 oprávnených osôb (OECD, 2009a).

· Podobne aj Česká republika začala 9. februára 2009 využívať postup, pri ktorom sa nezamestnaným pracujúcim migrantom vyplatilo 500 EUR a kúpila sa im letenka domov. Na prvú fázu projektu vyčlenila česká vláda 2 000 miest. Domov sa v rámci tejto fázy programu vrátilo takmer 1 900 osôb. Avšak do druhej fázy, ktorá prebiehala od 27. júla 2009 do 15. decembra 2009, sa prihlásilo necelých 300 z 2 000 oprávnených migrantov (prípadová štúdia pre Českú republiku).

Podľa štatistík IOM sa celkový počet asistovaných dobrovoľných návratov (AVR) zvýšil len okrajovo z 18 486 v roku 2008 na 19 635 v roku 2009. Krajiny EÚ, ktoré vykázali najvyššiu mieru nezamestnanosti u zahraničných pracovníkov, ako napríklad Španielsko, Portugalsko a Írsko, zaznamenali len okrajový nárast alebo dokonca i pokles v počte prípadov AVR (obrázok č. 8). V Španielsku sa v roku 2009 počet prípadov AVR znížil o

26

40% a v Írsku o 10% v porovnaní s rokom 2008, kým v Portugalsku zaznamenali len malý 10%-ný nárast v počte prípadov AVR za rovnaké obdobie.

Je dôležité si uvedomiť si, že nie všetci migranti sa môžu alebo chcú vrátiť domov, a to predovšetkým tí, ktorí pochádzajú z krajín, kde sú vyhliadky na zamestnanie horšie, ďalej tí, ktorí majú v cieľovej krajine silnú sociálnu ochranu, ktorí v cieľovej krajine žijú už dlhú dobu a ktorí majú silné sociálne siete. Okrem toho migranti môžu zaujať postoj „počkám a uvidím“ a uprednostnia ostať aj s neplatnými vízami a počkať na ďalší hospodársky rast.7

Obrázok 8: Asistované dobrovoľné návraty z vybraných krajín v Európe, 2008 – 2009

0

1000

2000

3000

4000

5000

6000

Rakús

ko

Belgick

o

Fínsko

Franc

úzsk

o

Nemec

koÍrs

ko

Talian

sko

Holand

sko

Portug

alsko

Španie

lsko

Švéds

ko

2008 2009

Zdroj: IOM, 2010.

Remitancie

Je pravdepodobné, že celkové zárobky prisťahovalcov sa počas hospodárskej krízy znížili, keďže veľa pracujúcich migrantov prišlo o prácu, dotklo sa ich zníženie mzdy, prípadne opustili krajinu. Tento vývoj pravdepodobne ovplyvnil aj remitancie poukazované z EÚ. So spomalením migračných tokov mohlo navyše dôjsť aj k zníženiu podielu prisťahovalcov, ktorí posielajú remitancie, keďže práve čerství prisťahovalci vo všeobecnosti posielajú väčšie sumy a častejšie. Hoci údaje o remitanciách pre EÚ za rok 2009 ešte neboli zverejnené, existujú známky svedčiace o tom, že remitancie sa počas hospodárskej krízy znížili:

· Český štatistický úrad odhaduje, že remitancie sa v dôsledku hospodárskej krízy znížili. Prostriedky posielané krátkodobými migrantmi (ktorí sa zdržiavajú v Českej republike kratšie než jeden rok) klesli z objemu viac než 4 milióny

7 Je dôležité poznamenať, že požiadavky na asistovaný dobrovoľný návrat si vyžadujú čas na časové spracovanie a že plný vplyv krízy bude zrejmý až v nasledujúcich rokoch.

27

českých korún (CZK) (237 000 USD) v štvrtom kvartáli roku 2008 na 3,5 milióna CZK (184 000 USD) v treťom kvartáli roku 2009, i keď sa predpokladá, že remitancie posielané dlhodobými migrantmi (ktorí sa zdržiavajú v krajine viac než jeden rok) sa v treťom kvartáli roku 2009 i naďalej zvyšovali na 5,7 miliónov CZK (300 000 USD) (prípadová štúdia pre Českú republiku).

· Aj Španielska banka vykázala významný pokles remitancií v roku 2009. V období od júna do septembra 2009 dosahovali remitancie objem 1,9 miliardy EUR, čo je pokles o 9 percent v porovnaní s tým istým obdobím roka 2008 (prípadová štúdia pre Španielsko).

· Taktiež Talianska banka uviedla pokles remitancií o 7,4 percent v prvom kvartáli roku 2009 v porovnaní s prvým kvartálom roku 2008 (prípadová štúdia pre Taliansko).

Hoci existujú dôkazy o poklese remitancií, toto zníženie nebolo prudké. V mnohých prípadoch celkové remitancie z členských štátov EÚ zostali aj počas hospodárskej krízy relatívne nemenné, ale v niektorých regiónoch sa udržali silnejšie než v ostatných.

· Hoci remitancie zo Spojeného kráľovstva do Poľska sa rapídne znížili čiastočne aj v dôsledku veľkého vysťahovalectva poľských migrantov v prvých pár mesiacoch roku 2009, remitancie zo Spojeného kráľovstva do Pakistanu a Bangladéša sa v tom istom období zvýšili o 24%, resp. 16% (prípadová štúdia pre Spojené kráľovstvo).

· Pokles remitancií v niektorých krajinách nebol spôsobený len menším objemom financií posielaných migrantmi alebo narastajúcim vysťahovalectvom. Určitú rolu pri znižujúcich sa remitanciách hralo aj znehodnotenie meny v niektorých krajinách. Istý pokles remitancií zo Spojeného kráľovstva úzko súvisel aj so slabou britskou librou, ktorá sa začiatkom roka 2010 pohybovala 15% pod jej vrcholnou hodnotou z polovice roka 2008.

28

POLITICKÉ ODOZVY: PREHĽAD

Cieľové krajiny aj krajiny pôvodu podnikli opatrenia v reakcii na krízu, a to najmä čo sa týka prijímania osôb, politík pracovného trhu a návratu. Nasledujúce časti sa preto venujú politikám prisťahovalectva, trhu práce a sociálnym politikám, ako boli alebo neboli ovplyvnené krízou a jej vplyvmi na prisťahovalectvo. Príloha obsahuje maticu politík, kde sa uvádzajú ďalšie podrobnosti o politikách zavedených v niekoľkých členských štátoch EÚ, ako aj v Chorvátsku a Nórsku.

I. Migračné politiky

Recesiou sa vo vládach jednotlivých členských štátov EÚ vyvinul zmysel pre opatrnosť, pokiaľ ide o migračnú politiku. Krajiny EÚ zareagovali na recesiu snahou o obmedzenie vstupu pre štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä nekvalifikovaných, a sprísnením hraničných kontrol s cieľom limitovať toky nelegálnych prisťahovalcov. Ako už bolo spomenuté, v niektorých krajinách vznikli iniciatívy na podporu návratu. Menej je príkladov politických opatrení prijatých na účely zvýšenia ochrany pracujúcich migrantov v čase recesie alebo na lepšie informovanie verejnosti o prínosoch prisťahovalectva. Migračné politiky vo všeobecnosti boli skôr reaktívne a orientované na bezpečnosť, pričom nedokázali plne zohľadniť demografické a hospodárske hľadiská, a to krátkodobé ani dlhodobé (Collett, 2010). Na úrovni EÚ sa však prijalo niekoľko strategických dokumentov o prisťahovalectve, hoci ešte treba schváliť plány ich zavedenia. Treba však pripomenúť, že keďže veľká časť prisťahovalcov v krajinách EÚ pochádza z iných členských štátov EÚ, rozsah intervencií formou migračnej politiky v režime voľného pohybu je často relatívne obmedzený.

Politický vývoj na úrovni EÚ

Štokholmský program a akčný plán

Štokholmský program bol prijatý v čase hospodárskej krízy ako pokračovanie programu z Tampere a Haagskego programu. Nový program je vyjadrením priority pridelenej otázkam prisťahovalectva v Európe – otázkam, ktoré siahajú od migrácie a vývoja na pracovnú migráciu po nelegálnu migráciu a integráciu. Štokholmský program sa líši od predchádzajúcich programov, čo sa týka priorít migrácie. Globálny prístup k migrácii, alebo vonkajší rozmer migračnej politiky EÚ na základe partnerstva s tretími krajinami, predstavuje oblasť politiky EÚ, ktorá za posledných pár rokov vykazovala najväčší rast a je novou najvyššou prioritou Štokholmského programu.

Štokholmský program však nespomína ďalší rozvoj spoločnej stratégie pracovnej migrácie i napriek tlakom švédskeho predsedníctva za koordinovanejšie úsilie v tejto oblasti (systém európskej modrej karty pre kvalifikovaných migrantov nadobudne účinnosť v polovici roka 2011, hoci nie je súčasťou Štokholmského programu). Štokholmský program zdôrazňuje rovnaké práva štátnych príslušníkov tretích krajín a štátnych príslušníkov krajín EÚ a kladie väčší dôraz na integráciu.

29

Okrem toho EK v apríli 2010 vydala akčný plán implementácie Štokholmského programu v období rokov 2010 až 2014, hoci plán ešte musí schváliť Európsky parlament a Rada. V oznámení EK sa konkrétne uvádza, že hospodárska kríza by nemala brániť „konsolidácii skutočne spoločnej prisťahovaleckej a azylovej politiky... v rozhodnom úsilí dosiahnuť tento cieľ“. EK sa v tomto smere plánuje zamerať na tvorbu komunitárnych právnych predpisov v oblasti sezónneho zamestnávania a prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútrofiremných presunov. EK okrem toho plánuje podporiť diskusiu o konkrétnych oblastiach migračnej politiky vydávaním oznámení týkajúcich sa lepšej jednoty prisťahovaleckej politiky a iných príslušných európskych politík, a to predovšetkým týkajúcich sa posilnenia väzby medzi tvorbou migračnej politiky a stratégiou Európa 2020 a riešením chýbajúcej pracovnej sily prostredníctvom prisťahovalectva do členských štátov EÚ, ako aj týkajúcich sa agendy EÚ v oblasti integrácie vrátane vytvorenia koordinačného mechanizmu.

Stratégia Európa 2020

Začiatkom roka 2010 Európska komisia (EK) navrhla stratégiu Európa 2020 – novú stratégiu pracovných miest a rastu v EÚ na nadchádzajúce desaťročie a pokračovanie Lisabonskej agendy (2000 – 2010), ktorej cieľom bolo podporiť konkurencieschopnosť Európy prostredníctvom súboru strategických politických iniciatív v rôznych oblastiach hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politiky. Stratégia Európa 2020 určuje niekoľko strategických priorít, a to konkrétne tvorbu ekonomiky založenej na poznatkoch a inováciách, podporu trvalo udržateľného rastu a inkluzívnej spoločnosti charakterizovanej vysokou zamestnanosťou, sociálnou a územnou súdržnosťou a súborom súvisiacich ústredných cieľov. Nová stratégia zahŕňa predovšetkým výraznejšie odkazy na prisťahovalectvo v kontexte zvýšenia zamestnanosti a boja proti chudobe odstránením prekážok brániacich účasti na trhu práce.

Stratégia obsahuje sedem vlajkových iniciatív vrátane „agendy nových zručností pre nové pracovné miesta“, ktorá vyzdvihuje význam tejto spoločnej politickej iniciatívy EK a členských štátov EÚ, ktorá bola uvedená koncom roka 2008. Iniciatíva „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“ podporuje snahu o prognózovanie budúcich potrieb nových zručností na európskych trhoch práce a zabezpečenie týchto zručností prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy. Táto vlajková iniciatíva Európa 2020 vytvára úzku väzbu medzi uspokojením budúceho dopytu po zručnostiach a prisťahovalectvom, keďže uvádza, že EK sa bude snažiť o „uľahčenie a podporu pracovnej mobility v rámci EÚ, lepšie zosúladenie ponuky na trhu práce s dopytom prostredníctvom primeranej finančnej podpory zo štrukturálnych fondov, predovšetkým z Európskeho sociálneho fondu a podporovanie komplexnej politiky regulovanej pracovnej migrácie zameranej na budúcnosť, ktorá by flexibilným spôsobom reagovala na priority a potreby trhov práce“.

EK okrem toho vydala návrh rozhodnutia Rady o integrovaných usmerneniach k stratégii Európa 2020, ktoré by usmerňovali vnútroštátne politiky pri dosahovaní cieľov stratégie. V usmernení 7 sa vyzýva na „zvyšovanie účasti na trhu práce a znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti“ aj prostredníctvom podpory integrácie legálnych migrantov na trhu práce. Ústredným cieľom pre EÚ je „zvýšiť do roku 2020 mieru zamestnanosti žien a

30

mužov vo veku 20 – 64 rokov na 75 %“. V usmernení 8 sa navyše spomína „rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily zodpovedajúcej potrebám trhu práce, podpora kvality pracovných miest a celoživotného vzdelávania“, pričom sa konkrétne uvádza, že „kvalitné počiatočné vzdelanie a atraktívna odborná príprava musia byť dopĺňané... cielenými politikami v oblasti migrácie a integrácie“.

Politický vývoj na vnútroštátnej úrovni

Obmedzenia prijímania

Predovšetkým cieľové krajiny prijali rôzne opatrenia, ako napríklad obmedzenia prijímania, v ktorých sa zameriavajú zväčša na nekvalifikované sektory, prioritizujú štátnych príslušníkov, znižujú kvóty a menia podmienky udeľovania víz a prijímania, ako napríklad požiadavku na minimálnu mzdu. Veľa týchto opatrení bolo predovšetkým skôr úpravou existujúcich politík a nie zmenou celkových rámcov.

• V Taliansku sa v roku 2009 takmer úplne zrušili kvóty pre pracujúcich migrantov, prijímali sa len sezónni poľnohospodárski robotníci a pracovníci v sektore cestovného ruchu (prípadová štúdia pre Taliansko). V roku 2010 však Corte dei Conti (Štátny kontrolný úrad) vydal novú vyhlášku o prisťahovaleckých tokoch a kvótach. Na rozdiel od očakávaní tento rok nebude žiadna kvóta pre legálnych pracovníkov a stanovuje sa kvóta pre 80 000 sezónnych pracovníkov (v sektore poľnohospodárstva a cestového ruchu), čo zahŕňa aj 4 000 samostatne zárobkových osôb.

• Slovinsko znížilo v roku 2009 kvótu na prijímanie zahraničných osôb migrujúcich za prácou o 24% v porovnaní s rokom 2008 (prieskum IOM).

• Celkový počet pracovných povolení vydaných maďarskou vládou sa v roku 2009 znížil o 33,5% v porovnaní s rokom 2008 (prieskum IOM).

• Podobne aj Portugalsko znížilo kvótu pre zahraničných pracovníkov z 3 800 v roku 2009 z 8 600 v roku 2008 (prieskum IOM).

• Okrem toho aj Chorvátsko znížilo ročnú kvótu na pracovné povolenia z 10 242 v roku 2008 na 7 877 v roku 2009 a na 6 948 v roku 2010 (prieskum IOM).

• Španielsko a Spojené kráľovstvo znížili počet prijímaných osôb na základe obmedzenia podľa zručností požadovaných v súpisoch chýbajúcej pracovnej sily. Španielsko v roku 2009 rapídne znížilo strop pre nesezónnych pracovníkov prijímaných zo zahraničia (Contingente). V decembri 2008 bola ročná kvóta podľa zamestnania pre nesezónnych pracovníkov stanovená na 901 pre rok 2009 v porovnaní s 15 731 v roku 2008 (prípadová štúdia pre Španielsko).

• Írsko zmenilo požiadavky na udelenie vstupných víz vrátane zavedenia nových ustanovení, ako napríklad požiadavky na minimálnu mzdu (prípadová štúdia pre Írsko).

• V Estónsku sa zmenami v zákone o cudzincoch (jún 2008) ustanovil mzdový prah a preferovanie vysokokvalifikovanej zahraničnej pracovnej sily, čo

31

umožňuje nábor nekvalifikovaných migrantov len v prípade, ak doplnia domácu pracovnú silu (prieskum IOM).

• Poľsko v záujme zvýhodnenia svojich štátnych príslušníkov vracajúcich sa domov zaviedlo reštriktívnejšie požiadavky na prijímanie cudzincov, a to predovšetkým v nižšie kvalifikovaných sektoroch (prieskum IOM).

• V Rakúsku a Nemecku je i naďalej obmedzené prijímanie štátnych príslušníkov členských krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 (prieskum IOM).

Väčšina zmien politík, ktoré zaviedli členské štáty EÚ sa týkala zníženia prílevu nekvalifikovaných osôb migrujúcich za prácou. Kanály pre vysokokvalifikovanú migráciu zostali vo veľkej miere otvorené a v niektorých prípadoch sa dokonca aj rozšírili.

· V máji 2009 nemecká vláda vyzvala na „akciu s cieľom priviesť na nemecký trh práce najlepšie mozgy“, ktorá sa neskôr pretavila do nového zákona označovaného ako zákon o kontrole migrácie za prácou. Podľa tohto zákona, ktorý pôsobí v súlade s nemeckým zákonom o prisťahovalectve (Zuwanderungsgesetz), majú vysokokvalifikovaní pracovníci z nových členských štátov (EÚ-12) aj z tretích krajín právo požiadať v Nemecku o trvalý pobyt (Niederlassungserlaubnis). V zmysle článku 19 revidovaných právnych predpisov o prisťahovalectve vysokokvalifikovaných zahraničných pracovníkov (Auftenthaltsgenehmigung für Hochqualifizierte) si úspešní uchádzači môžu do krajiny doviesť aj svojich rodinných príslušníkov. To nebolo možné v rámci predchádzajúceho programu nemeckej zelenej karty, zavedeného v roku 2000, ktorého platnosť uplynula v roku 2003 z dôvodu nedostatku uchádzačov (prípadová štúdia pre Nemecko).

· Hoci sa írska vláda snažila obmedziť počet migrantov na slabšie platené pozície, i naďalej jej záleží na sprostredkovaní migrácie lepšie kvalifikovaných osôb do oblastí „kde je nedostatok strategických zručností“ (prípadová štúdia pre Írsko).

· Podobne aj Spojené kráľovstvo znížilo počet prijímaných osôb na základe revidovaného súpisu chýbajúcich zručností. Veľa požadovaných zručností si vyžaduje väčší stupeň špecializácie (OECD, 2009a).

Nové kanály migrácie za prácou

Hospodárska kríza neodradila niektoré krajiny EÚ od otvorenia nových kanálov pre osoby migrujúce za prácou z EÚ a iných krajín.

· Krajiny ako Maďarsko a Grécko i napriek aktuálnej kríze zrušili obmedzenia prístupu na trh práce pre pracujúcich migrantov z Rumunska a Bulharska (prieskum IOM).

· Od objavenia sa krízy v roku 2008 aj Švédsko zaviedlo a uplatňuje nový model migrácie za prácou vychádzajúci z dopytu. Zásadnou zmenou v tomto procese je overovanie žiadostí zamestnávateľov. Švédske odbory môžu preskúmavať pracovné ponuky, ale nemôžu vetovať prihlášku zahraničného pracovníka.

32

Švédska komisia pre pracovný trh navyše nemusí predkladať dôkazy o nedostatku na pracovnom trhu, čím sa otvára možnosť náboru nekvalifikovanej pracovnej sily zo zahraničia. Švédsko vykázalo nárast pracovnej migrácie z 9 500 v roku 2008 na približne 13 500 v roku 2009 napriek tomu, že nezamestnanosť sa v tom istom období zvýšila z 10% na 15% (Institute for Futures Studies, 2010).

Zlúčenie rodín

Niektoré členské štáty EÚ zaviedli obmedzenia tokov súvisiacich s rodinou a prístupu manžela/manželky a závislých osôb na trh práce. Len niektoré z týchto opatrení boli reakciou na hospodársku krízu.

· V Írsku sa už manželia/manželky a závislé osoby držiteľov nových pracovných povolení nemôžu uchádzať a povolenie zamestnať sa (prípadová štúdia pre Írsko).

· Súčasťou širšej reformy prisťahovaleckého zákona v Taliansku v júni 2009 bolo aj zavedenie prísnejších požiadaviek na príjem a zdravotné poistenie pri zlučovaní rodín.

· Podobne aj Španielsko v decembri 2009 schválilo nový zákon o prisťahovalectve, ktorý obsahuje prísnejšie podmienky zlučovania rodín. Predĺžili sa požiadavky na pobyt v prípade žiadostí o zlúčenie rodiny a predkovia starší ako 65 rokov sa už neprijímajú. Reformy, ako aj tieto konkrétne opatrenia, sa prijímali v kontexte zhoršujúcej sa zamestnanosti v krajine (prípadová štúdia pre Španielsko).

Nelegálna migrácia a zamestnanosť

Veľa krajín EÚ podniklo rôzne opatrenia určené na boj proti nelegálnej migrácii, ako aj proti nelegálnemu zamestnávaniu, ale len pár z nich bolo bezprostrednou reakciou na hospodársku krízu.

· Vo februári 2008 vláda Spojeného kráľovstva zaviedla systém občianskych sankcií, ktorý výrazne zvýšil sankcie (až na 10 000 GBP alebo dvojročné väzenie) pre zamestnávateľov nelegálne zamestnávajúcich pracovníkov. Od zavedenia tohto nového systému Pohraničná agentúra Spojeného kráľovstva uvalila viac než 1 000 pokút v celkovej výške viac než 10 miliónov GBP. Ide o značné sprísnenie vzhľadom na to, že v období rokov 1997 až 2006 bolo za trestné činy podľa predchádzajúcich právnych predpisov týkajúcich sa nelegálnej práce odsúdených len 37 zamestnávateľov (prípadová štúdia pre Spojené kráľovstvo).

· Taliansko v zákone o prisťahovalectve z roku 2009 ustanovilo, že nelegálny vstup a pobyt je trestným činom vedúcim k okamžitému vyhosteniu a vysokým pokutám (prípadová štúdia pre Taliansko).

· Opatrenia na boj proti nelegálnej migrácii sa posilnili aj vo Francúzsku, často bilaterálne s ostatnými členskými štátmi EÚ, napríklad s Nemeckom v apríli 2009, Belgickom v máji 2009 a Spojeným kráľovstvom v októbri 2009 (prieskum IOM).

33

Legalizácia

Počas hospodárskej krízy sa nezavádzali len sankčné opatrenia proti nelegálnym migrantom. Niektoré členské štáty EÚ začali v roku 2009 uplatňovať aj legalizačné programy pre nelegálnych migrantov.

· Belgicko zaviedlo legalizačný program od 15. septembra do 15. decembra 2009, podmienky ktorého splnilo okolo 25 000 osôb (prieskum IOM).

· V období od augusta do septembra 2009 Taliansko umožnilo osobným asistentom a domácim opatrovateľom legalizovať svoje postavenie. Zamestnávatelia, ktorí chceli legalizovať už existujúce pracovné zmluvy s nelegálnymi migrantmi, podali približne 300 000 žiadostí. Správny poplatok k žiadosti o legalizáciu sa zároveň zvýšil na 500 EUR (prípadová štúdia pre Taliansko).

Politika návratu

Ako už bolo spomínané, krajiny ako napríklad Španielsko a Česká republika vytvorili nové programy dobrovoľného návratu alebo postupy, pri ktorom sa štátnym príslušníkom tretích krajín zaplatí cesta, ktoré zahŕňajú rôzne stimuly na podporu návratu, hoci reakcie na tieto programy boli rôzne.

· Španielsko prijalo na konci roku 2008 nové nariadenie týkajúce sa podpory dobrovoľného návratu nezamestnaných migrantov z krajín mimo EÚ. Osobám, ktoré tento postup využijú, sa vyplatia nevyčerpané podpory v nezamestnanosti v dvoch častiach, jednej v predstihu a druhej pri ich návrate pod podmienkou, že sa nevrátia do Španielska najmenej po ďalšie tri roky. Relatívne nízku mieru využitia možno pripísať takým faktorom, ako je obmedzená možnosť návratu po ozdravení ekonomiky, ako aj skutočnosti, že isté skupiny štátnych príslušníkov nesplnili podmienky pre tento program. Keďže program bol adresovaný štátnym príslušníkom mimo krajín EÚ, nemohla ho využiť napríklad početná skupina nezamestnaných Rumunov (prípadová štúdia pre Španielsko).

· Aj Česká republika začala 9. februára 2009 využívať postup, pri ktorom sa nezamestnaným pracujúcim migrantom vyplatilo 500 EUR a kúpila sa im letenka domov. Takmer 1 900 z 2 000 dostupných miest v rámci tejto fázy programu využili oprávnení migranti. Avšak do druhej fázy, ktorá prebiehala od 27. júla 2009 do 15. decembra 2009, sa prihlásilo necelých 300 z 2 000 oprávnených migrantov. Prvá aj druhá fáza tohto postupu sa skončili v decembri 2009 (prípadová štúdia pre Českú republiku).

II. Politika zamestnanosti, trhu práce a sociálna politika

V ústredí politík väčšiny krajín za posledné desaťročie boli opatrenia určené na stimulovanie strany ponuky na trhu práce a lepšia vhodnosť zručností a uchádzačov o prácu pre voľné pracovné miesta. V mnohých členských štátoch sa vyššia flexibilita trhu práce dosiahla uľahčením prístupu k neštandardným formám práce, ktoré sa sprístupnili

34

aj pre pracujúcich migrantov. Väčšina zamestnaných v neštandardných formách práce však patrí k skupine najzraniteľnejšej poklesmi hospodárstva.

Opakujeme, že vzhľadom na časový posun medzi hospodárskym útlmom a vplyvom na zamestnanosť a ešte väčší časový rozdiel medzi ozdravením a dosiahnutím zamestnanosti na úrovni pred krízou, je zatiaľ relatívne skoro na zachytenie plného dosahu krízy na zamestnanosť vo všetkých členských štátoch, nehovoriac o zamestnanosti migrantov, alebo vplyvu politík zavedených v reakcii na útlm.

Plán hospodárskej obnovy Európy a balíky stimulov

Plán hospodárskej obnovy Európy a (EERP) predložený Európskou komisiou, navrhnutý ako reakcia na finančnú krízu, zahŕňa tiež iniciatívu na podporu európskej zamestnanosti, ktorej cieľom je podporovať zamestnanosť a opätovnú integráciu osôb, ktoré sa stali nadpočetnými, prostredníctvom zvyšovania kvalifikácie a rôznych iniciatív odbornej prípravy (EK, 2009). V krátkodobých opatreniach sa zohľadňuje potreba krátkodobej obnovy, ako aj dlhodobej konkurencieschopnosti a rastu. Komisia v pláne EERP vyzýva, aby tieto opatrenia boli v súlade s dlhodobými cieľmi politík, ako napríklad s cieľmi stanovenými v Lisabonskej stratégii.

EK navrhla súbor univerzálnych zásad, ktoré treba zvažovať pri posudzovaní opatrení trhu práce, a to konkrétne:

„(I) cieľom opatrení by malo byť zníženie nákladov na prispôsobenie a urýchlenie prechodov na trhu práce, (II) mali by podporovať príjmy najviac znevýhodnených skupín a osôb s relatívne vysokým hraničným sklonom k spotrebe, (III) mali by byť v súlade s dlhodobými reformnými cieľmi, ako napríklad so zásadami „flexiistoty“ v zmysle Lisabonskej stratégie a predovšetkým v krajinách eurozóny (IV) by mali uľahčiť prispôsobenie rozdielov externej konkurencieschopnosti prostredníctvom svojho vplyvu na jednotkové náklady práce“ (EK, 2009).

Členské štáty prijímajú politické reakcie zväčša v súlade s týmito zásadami, či už formou balíkov fiškálnych stimulov alebo opatrení ako aktivačné práce alebo výrobné dotácie (EEO, 2009). Ako krátkodobá reakcia na krízu mohli tieto politiky pomôcť zmierniť prvotné účinky. Migranti vo väčšine členských štátov by sa v závislosti od svojho právneho postavenia a pozície na trhu práce dali jednoznačne zaradiť do kategórie „najviac znevýhodnených skupín“, hoci nie je jasné, do akej miery majú migranti alebo isté kategórie migrantov možnosť využiť finančné stimuly alebo iné opatrenia, ktoré sú často zamerané na pomoc a ochranu domácej pracovnej sily.

Ako sa európske ekonomiky budú ozdravovať, je dôležité stiahnuť takéto typy iniciatív, aby sa cyklická nezamestnanosť nezmenila na štrukturálnu (OECD, 2009a). Taktiež je nevyhnutné zabrániť tomu, aby sa osoby s menšou väzbou na pracovný trh nezvratne nevyradili z tohto trhu práce, k čomu môže často dochádzať v prípade pracujúcich migrantov.

35

Vzdelávanie a odborná príprava

Nevyhovujúce zručnosti sú problémom vo všetkých členských štátoch EÚ aj počas krízy. Tu vidieť potrebu mobility, a to nielen medzi štátnymi príslušníkmi EÚ, ale aj štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Na základe prognózy centra CEDEFOP z roku 2008 (citovanej v EK, 2009b), dopyt bude i naďalej trvať v oblasti hotelov a stravovania, zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ako aj v celkových podnikateľských službách, a to až do roku 2015 (hoci vzhľadom na finančnú krízu môže byť potrebné upraviť dopyt v oblasti podnikateľských služieb). Existuje čoraz väčší dopyt po kvalifikovanejšej pracovnej sile, ale zároveň hrozí riziko polarizácie, keďže potreba nízkokvalifikovaného a vysokokvalifikovaného konca spektra sa mení (EK, 2009b).

V mnohých krajinách EÚ sa preto zaviedli programy rekvalifikácie a reintegrácie s cieľom predísť negatívnym dôsledkom dlhodobej nezamestnanosti u domáceho obyvateľstva aj migrantov.

· V roku 2009 Írske ministerstvo podnikania, obchodu a zamestnanosti (DETE) implementovalo niekoľko nových programov odbornej prípravy a zamestnanosti ako súčasť aktívnych politík trhu práce. Patrí k nim aj nový program pracovného pridelenia, ktorý má nezamestnaným ponúknuť primerané pracovné príležitosti. Tento program je prístupný pre všetkých nezamestnaných v Írsku vrátane migrantov. Údaje o počte migrantov zúčastňujúcich sa týchto programov zatiaľ nie sú k dispozícii (prípadová štúdia pre Írsko).

· Portugalská Vysoká komisia pre prisťahovalectvo a dialóg medzi kultúrami spustila v roku 2009 program „Presadzovanie podnikania prisťahovalcov“ s cieľom podporovať odborné školenia a tvorbu pracovných miest, aby sa uľahčila integrácia migrantov na trhu práce (prieskum IOM).

Dávky v nezamestnanosti a sociálne dávky

Veľa členských štátov zaviedlo nástroje pracovného trhu, ako napríklad skrátený pracovný čas alebo čiastočnú nezamestnanosť, ktoré majú krátkodobo stlmiť vplyvy krízy. Ďalšie poskytujú dodatočné dávky v nezamestnanosti, hoci mnohé sa snažia zvýšiť vyššie opísané opatrenia smerujúce k návratu do práce a zvýšeniu kvalifikovanosti, aby nedošlo k dlhodobej závislosti. Migranti ich znova nedokážu využiť v plnej miere, hoci existujú známky, že stupeň využitia medzi migrantmi sa v niektorých členských štátoch zvyšuje (pozri časť III).

V niektorých prípadoch sa migranti stretli aj so znížením prístupu k sociálnym službám. V Spojenom kráľovstve sa napríklad niektoré práva a prístup k verejným službám prestali poskytovať zahraničným štátnym príslušníkom a migrantom bez trvalého pobytu, ako napríklad dávky sociálneho zabezpečenia a prístup k sociálnemu bývaniu (prípadová štúdia pre Spojené kráľovstvo).

Výsledkom hospodárskej krízy boli nielen reštriktívne opatrenia v migračnej politike a politike pracovného trhu, ale v niektorých krajinách viedla aj k vytvoreniu nových

36

programov pomoci pre nezamestnaných migrantov. Niektoré krajiny EÚ zároveň zaviedli opatrenia na pomoc nezamestnaným pracujúcim migrantom pri hľadaní si nového zamestnania predĺžením povolenia na pobyt alebo uľahčením jeho obnovenia.

· Írsko nedávno zaviedlo dve nové politiky, ktorých cieľom je uľahčiť získanie pracovného povolenia pre pracujúcich migrantov, ktorí sa zdržiavali v Írsku najmenej päť rokov a stali sa nadbytočnými. Pre migrantov s pobytom v krajine menej ako päť rokov sa poskytuje šesťmesačný odklad, ktorý im umožňuje hľadať si zamestnanie. Ďalším opatrením zavedeným na jeseň v roku 2009 je nový program pre pracujúcich migrantov, ktorí už mali vystavené pracovné povolenie, ale nie z vlastnej viny vypadli z evidencie. Tento program „premosťovacích víz“ umožňuje jednotlivcom požiadať o povolenie na štvormesačný prechodný pobyt s cieľom opätovne sa zaradiť do systému pracovných povolení. Do systému, ktorý sa oficiálne skončil koncom roka 2009, sa prihlásilo viac než 300 migrantov (prípadová štúdia pre Írsko).

· V Českej republike v zmysle novelizovaného zákona o cudzincoch môžu zahraniční pracovníci, ktorí nie vlastným zavinením prišli o prácu pred uplynutím platnosti ich pracovného povolenia, využiť 60-dňové ochranné obdobie na účely hľadania zamestnania (prípadová štúdia pre Českú republiku).

· V roku 2009 sa Portugalsko rozhodlo uľahčiť podmienky a postupy pre migrantov, ktorí si potrebujú obnoviť povolenie na pobyt. Obnovenie povolenia na prechodný pobyt závisí od dostatočných prostriedkov na pokrytie životných nákladov. Vláda sa preto rozhodla znížiť hraničnú hodnotu, aby nedošlo k vylúčeniu nezamestnaných migrantov a aby sa z nich nestávali nelegálni migranti. Rovnaká zásada sa vzťahovala aj na prípady zlúčenia rodín (prieskum IOM).

To, či tieto odklady poskytnú migrantom dostatočný čas na nájdenie si práce, a to najmä vzhľadom na časový rozdiel medzi hospodárskou obnovou a obnovou zamestnanosti, sa uvidí až v budúcnosti. Treba však zamedziť ďalšiemu zotrvávaniu osôb mimo rámca trhu práce alebo na jeho okraji.

III. Politiky integrácie a boja proti diskriminácii

Význam integračnej politiky sa zvýšil po podpísaní a ratifikovaní Lisabonskej zmluvy. Hoci integrácia nie je v európskej agende novinkou, presadzovanie integračných politík by teraz malo ísť ľahšie (Collett, 2010).

Hoci existujú dôkazy, že členské štáty EÚ upravili integračné politiky v reakcii na krízu, nedošlo k zásadnej zmene istých politík alebo dokonca k upusteniu od nich. Kríza napríklad neovplyvnila jazykové programy v rámci Contrat d’Accueil vo Francúzsku (prieskum IOM). Ani v Rakúsku a Grécku nie sú známky toho, že by sa kríza negatívne prejavila na jazykových kurzoch alebo podobných kurzoch odbornej prípravy.

Niektoré európske vlády namiesto zníženia financií na integračné opatrenia radšej zaviedli ďalšie integračné opatrenia, čiastočne aj v reakcii na hospodársku krízu.

37

· V marci 2009 vláda Spojeného kráľovstva informovala o vytvorení fondu pre migračné vplyvy vo výške 70 miliónov GBP „na podporu spoločenstiev pri riešení miestnych tlakov pochádzajúcich z migrácie“.8 Financovanie bolo sprístupnené na základe skutočnosti, že vysoká miera migrácie do niektorých spoločenstiev vytvára tlaky na miestne služby a infraštruktúru. Fond sa však tvorí vyberaním poplatku od migrantov a nedopĺňajú ho ekvivalentné finančné toky na podporu spoločenstiev migrantov (prípadová štúdia pre Spojené kráľovstvo).

· Hospodárska kríza zasiahla Slovensko obzvlášť ťažko a trend narastajúcej pracovnej migrácie do krajiny sa v rokoch 2008 a 2009 obrátil. I napriek tomu slovenská vláda v roku 2009 prijala koncepciu integrácie cudzincov a založila riadiaci výbor pre migráciu a integráciu v gescii ministerstva vnútra (IOM Slovensko, 2010).

· Švédsky Riksdag schválil nový zákon zavádzajúci špeciálny bonus v 13 pilotných obciach, ktorý má podporiť nových prisťahovalcov, aby si rýchlejšie osvojovali švédsky jazyk.

· Vo Fínsku bude na jar 2010 predložený nový zákon o integrácii prisťahovalcov (prieskum IOM).

Existujú však isté dôkazy, že niektoré vlády plánujú v rozpočtoch na rok 2010 znížiť financovanie istých integračných opatrení z dôvodu fiškálnych obmedzení.

· Španielska vláda v roku 2005 vytvorila fond na podporu prijímania a sociálnej integrácie migrantov, na ktorý v roku 2009 vyčlenila až 200 miliónov EUR. Vláda oznámila, že tento prídel sa v rozpočte na rok 2010 zníži o 50% (prípadová štúdia pre Španielsko).

· V rozpočte na rok 2010 Írsky útvar pre naturalizáciu a prisťahovalectvo plánuje znížiť svoj rozpočet o 24 percent. Podľa niektorých mimovládnych organizácií toto zníženie pravdepodobne oneskorí spracovávanie žiadostí migrantov o udelenie občianstva a zlúčenie rodiny. Škrty v rozpočte na rok 2010 na integračné opatrenia však boli menej drastické, ako sa očakávalo (prípadová štúdia pre Írsko).

Zdá sa, že ten istý scenár platí aj na antidiskriminačné opatrenia, ktoré niektoré vlády spustili už skôr a naďalej uplatňovali aj počas hospodárskej krízy. Španielska vláda napríklad po schválení národného plánu v oblasti ľudských práv v roku 2008 pripravila návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní a v roku 2009 založila Radu pre rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu. Podobne aj v Českej republike dňa 1. septembra 2009 nadobudol platnosť protidiskriminačný zákon.

8 Oznámenie DCLG z marca 2009 k dispozícii na stránke http://www.communities.gov.uk/news/corporate/1180107

38

ODPORÚČANIA K POLITIKÁM

Hoci neexistuje univerzálny model pre tvorcov politík, ako reagovať na krízu a jej účinky na migráciu, je niekoľko hlavných politických oblastí, ktoré si vyžadujú ďalšie preskúmanie rôznymi zúčastnenými stranami vrátane vlád jednotlivých štátov, Európskej únie, ba aj zamestnávateľov. Nasledujúce odporúčania boli formulované na základe výsledkov prezentovaného výskumu, ako aj diskusií s tvorcami politík počas seminára IOM „Migrácia a hospodárska kríza: dôsledky pre politiky trhu práce v Európskej únii a Lisabonskú agendu po roku 2010“, ktorá sa konala 10. decembra 2009 v Bruseli.

1) Hospodárska kríza nemení viaceré dlhodobé demografické a pracovné aspekty, ako napríklad starnutie a znižovanie počtu obyvateľstva, čiže pokles pracovnej sily vo vysokopríjmových krajinách. Podľa projekcií Svetovej banky sa pracovná sila vo vysokopríjmových krajinách zníži na úroveň tesne pod 475 miliónov pracovníkov v roku 2025 z počtu mierne presahujúceho 495 miliónov pracovníkov v roku 2008, pričom v rozvojových krajinách sa bude postupne zvyšovať.

2) Politické opatrenia prijímané vládami musia brať do úvahy krátkodobé, ako aj dlhodobé ekonomické faktory. Sprísnenie kontrol prisťahovalectva, ktoré prebieha vo viacerých cieľových krajinách v celej Európskej únii, sa z krátkodobého hľadiska môže zdať politicky atraktívne, v skutočnosti však môže zvýšiť riziko nelegálnej migrácie a predlžovať krízu znižovaním dostupnosti pracovnej sily, ktorá by obsadila pracovné miesta v sektoroch, kde je dopyt, a zvyšovaním zraniteľnosti migrantov, ktorí sú vystavení väčšiemu riziku vykorisťovania.

3) Zamestnávatelia neprestávajú v čase krízy zamestnávať, nedostatok kvalifikovaných síl tu stále je, a to v odvetviach vyžadujúcich si nízku, ako aj vysokú kvalifikovanosť. Obmedzenia prijímania osôb, limitované kvóty a ďalšie kontrolné opatrenia by mali byť v rovnováhe s flexibilnými legálnymi migračnými kanálmi pre zamestnanosť v žiadaných povolaniach a odvetviach. Preto je dôležité, aby zamestnávatelia a vlády jednotlivých štátov spolupracovali pri zabezpečení súdržnosti politík v súvislosti s prijímaním a mobilitou pracujúcich migrantov. Okrem toho koordinácia politík na úrovni EÚ a posilnená spolupráca s krajinami pôvodu prispeje k úspešnej integrácii migračných hľadísk do hospodárskych a zamestnaneckých politík v EÚ, ako sa to navrhuje v stratégii Európa 2020 a Štokholmskom programe.

4) Kvalifikovanosť domáceho a migrujúceho obyvateľstva a odvetvie trhu práce, v ktorom je zamestnané, sa v jednotlivých členských štátoch EÚ líšia. Pri monitorovaní a hodnotení súčasnej krízy by vlády štátov, Európska únia a zamestnávatelia nemali brať do úvahy len dosah krízy na krátkodobú zamestnanosť/nezamestnanosť, ale aj potrebu rastu pracovných miest a vhodnosť odborných zručností v dlhodobej perspektíve.

5) V Štokholmskom programe a stratégii Európa 2020 sa pracovná mobilita jasne uznáva ako súčasť a dôsledok globalizácie a globálnej ekonomiky. Preto by sa mobilita pracujúcich migrantov mala považovať za faktor pri obnove hospodárstva na štátnej a európskej úrovni vrátane reforiem finančného systému alebo budúcich stimulačných balíkov. Politiky, ktoré migrantov vylučujú z dôležitých mechanizmov obnovy, tak len riskujú ich budúce vylúčenie z trhu práce. Ľudský kapitál

39

existujúcich a možných migrantov môže navyše hrať kľúčovú rolu pri ceste k hospodárskej obnove a zvýšeniu konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva tým, že doplní nedostatok pracovných síl a prispeje potrebnou kvalifikáciou.

6) Je dôležité, že politiky a programy integrácie migrantov sa nielenže politicky uznávajú za významné a na miestnej a štátnej úrovni sa udržiavajú aj počas hospodárskej krízy, ale dôležité je aj to, že sa naďalej rozvíjajú a dostávajú adekvátnu finančnú podporu od vlád a EÚ, aby tak zmiernili zvýšenú hrozbu vylúčenia a zabezpečili schopnosť migrantov prispieť k hospodárskej obnove.

7) Migranti by navyše mali mať prístup k aktivačným opatreniam trhu práce, ktoré sú otvorené pre štátnych príslušníkov cieľovej krajiny, a mali by byť povzbudzovaní k účasti. V krajinách, kde je takýto prístup zaručený, často nie sú dostupné žiadne údaje o participácii migrantov na týchto iniciatívach, čo by mohlo objasniť mieru dosahu týchto opatrení a ďalej pomáhať odstraňovať prekážky pre prístup migrantov. V tomto smere by členské štáty EÚ mali ďalej posilňovať metodiku vyhodnocovania politík, aby umožnili analýzu účasti zraniteľných skupín na rôznych opatreniach týkajúcich sa trhu práce.

8) Politiky, ktoré umožňujú nezamestnaným migrantom legálne žiť v cieľovej krajine, kým si hľadajú ďalšie zamestnanie, ako to bolo zavedené vo viacerých členských štátoch EÚ, môžu pomôcť pri riešení problémov s neplatnými vízami a nelegálnosťou tak, že migrantom umožnia zákonne si hľadať regulárne zamestnanie.

9) Je potrebné zabezpečiť prístup k sociálnym záchranným sieťam, keďže miera zraniteľnosti migrantov môže byť tiež ovplyvnená ich prístupom (alebo nemožnosťou prístupu) k sociálnej ochrane a podpore, a to najmä u nových migrantov alebo v určitých kategóriách migrantov, ktorí nemusia mať nárok na dávky alebo inú sociálnu podporu. Ponaučenie z kríz z minulosti ukazuje, že obdobie hospodárskeho útlmu môže byť príležitosťou k rozšíreniu sociálnych záchranných sietí tak, aby zahŕňali viac segmentov obyvateľstva.

10) Keďže nie všetci migranti sa počas krízy môžu alebo chcú vrátiť domov, mali by sa zaviesť politiky boja proti diskriminácii a xenofóbii a zvyšovania informovanosti o tom, ako migranti prispievajú k obohateniu svojej cieľovej krajiny ekonomicky aj spoločensky. Najmä v obdobiach krízy by všetky zúčastnené strany mali zdôrazňovať snahy o zvýšenie povedomia o prínose migrantov, aj keď vtedy môže prevládať voči pracujúcim migrantom skôr odpor. Boj s diskrimináciou na trhu práce je základom pre posilnenie integrácie prítomných a potenciálnych migrantov v rámci pracovnej sily a pre zamedzenie nesúladu medzi odbornými zručnosťami a pracovnými miestami.

11) Politiky návratu a reintegrácie sú súčasťou komplexného riadenia migrácie. Všetky zavedené opatrenia návratu musia byť v praxi transparentné a humánne. Opatrenia dobrovoľného návratu, ako sa začali uplatňovať v Španielsku a Českej republike, sa vždy uprednostňujú pred opatreniami núteného návratu.

12) Na záver možno povedať, že migranti môžu byť nositeľmi rozvoja v krajine svojho pôvodu. V čase krízy by sme nemali strácať zo zreteľa snahy z minulých rokov o zvyšovanie informovanosti o prínosoch migrácie pre rozvoj, ako napríklad globálny prístup EK k migrácii. Keďže remitancie sú len jeden spôsob, ako môžu migranti prispievať k rozvoju krajiny svojho pôvodu, mali by sa prijať opatrenia, aby náklady na transakcie s remitanciami boli nízke.

40

REFERENCES

Central Statistics Office (CSO)

2009 Population and Migration Estimates.

Collett, E.

2010 The European Union's Stockholm Program: Less Ambition on Immigration and Asylum, but More Detailed Plans, Migration Information Source, Washington, D.C., http://www.migrationinformation.org/Feature/display.cfm?ID=768

Country Case Studies

2009/2010 Czech Republic, by M. Rozumek, B. Tollarová, and E. Valentová.

Germany, by A. Myunghee Kim, Institut zur Zukunft der Arbeit (IZA).

Ireland, by T. Krings, Trinity College.

Italy, by F. Pastore, FIERI, Torino.

Poland, by Dr. I. Grabowska-Lusinska, University of Warsaw.

Spain, by R. Ferrero-Turrión (UCM) and A. López-Sala (CSIC).

Sweden, country material compiled by T. Lundqvist, Institute for Futures Studies.

United Kingdom, by the Institute for Public Policy Research (IPPR), London, UK.

European Commission – Directorate-General for Economic and Financial Affairs

2009 Economic Crisis in Europe: Causes, Consequences and Responses. European Economy, Brussels, July 2009.

European Commission – Directorate-General for Employment, Social Affairs and Equal Opportunities

2009a Employment in Europe 2009, Brussels.

2009b New Skills for New Jobs: Anticipating and matching labour market and skills needs, Brussels.

41

2009c Report on the social dimension of the growth and jobs strategy, Memo/09/422, Brussels, September 2009.

European Employment Observatory (EEO)

2009 Quarterly Reports: Executive Summary, Brussels, December 2009.

Eurostat

2009 Statistics in Focus: Citizens of European countries account for the majority of the foreign population in the EU-27 in 2008, Issue 94.

Equality and Human Rights Commission (EHRC) and Migration Policy Institute (MPI)

2009 The UK’s new Europeans – Progress and challenges five years after accession, http://www.equalityhumanrights.com/uploaded_files/new_europeans.pdf

Frontex

2008 Frontex Annual Report 2008, http://www.frontex.europa.eu/gfx/frontex/files/justyna/frontex_general_report_2008.pdf

German Marshall Fund of the United States et al.

2009 Transatlantic Trends: Immigration 2009, http://www.gmfus.org/trends/immigration/doc/TTI_2009_Key.pdf

Institute for Futures Studies

2010 Background paper contribution by T. Lundqvist for Migration and the Economic Crisis: Policy Implications for the European Union, unpublished.

International Organization for Migration (IOM)

2009 The Impact of the Global Financial Crisis on Migrants and Migration, IOM Policy Brief, January and March 2009, Geneva.

International Organization for Migration (IOM) - Country Surveys: Migration and the Economic Crisis

2009/2010 IOM Austria

IOM Belgium

42

IOM Croatia

IOM Estonia

IOM Finland

IOM France

IOM Germany

IOM Greece

IOM Hungary

IOM Ireland

IOM Italy

IOM Latvia

IOM Luxembourg

IOM Netherlands

IOM Poland

IOM Portugal

IOM Romania

IOM Slovenia

IOM Spain

Koser, K.

2009 The Impact of Financial Crises on International Migration: Lessons Learned, IOM Migration Research Series, No. 37, Geneva.

McCabe, K. et al.

2009 Pay to Go: Countries Offer Cash to Immigrants Willing to Pack Their Bags, Migration Information Source, Washington, D.C., http://www.migrationinformation.org

Organisation for Economic Co-operation and Development (OECD)

43

2009a International Migration Outlook, Sopemi 2009 Edition, OECD, Paris.

2009b International Migration: Charting a Course through the Crisis, Policy Brief.

2009c Economic Outlook, Vol. 2009/2, No. 86 November, OECD, Paris.

2010 The crisis and its impact on migrant employment and movements: drawing lessons for the recovery phase (DELSA/ELSA/WP2(2010)3).

United Nations Department of Economic and Social Affairs (UN DESA)

2009 Trends in International Migrant Stock, The 2008 Revision, POP/DB/MIG/Rev. 2008, UN DESA, Population Division.