Časopis Školského klubu detí pri Základnej škole s materskou školou

Likavka

ročník: štvrtý číslo: 1 šk. rok: 2016/2017

Obrázok nakreslila Emka Klobušiaková, 1. oddelenie

Ahojte, kamaráti!

Tak už som opäť tu. Ja, váš kamarát Smejko. Leto sa

skončilo. Potichu, potichučky, s každým sfarbeným

listom prišla jeseň a s ňou aj škola. Vlastne, tá tu stojí

už viac ako 5O rokov, ale školský rok je nový. O tom,

aký bude, rozhodujete v najväčšej miere práve vy, deti.

Želám vám, aby sa vám vydaril! Na mojich stránkach

môžete sledovať, aký je život detí v školskom klube.

V tomto roku je ich tam opäť viac ako vlani, až 88.

V ŠKD trávia svoj voľný čas. Hrajú sa, oddychujú,

športujú, tvoria a učia sa mnohým veciam, potrebným

pre život. Prosím, presvedčte sa o tom na nasledujúcich

stránkach!

Váš SMEJKO

Pasovačka

“Vítame vás, milí naši prváci,

v kráľovstve školákov, v ktorom sa vám iste zapáči.

V kráľovstve šaša Jaša, smutnej princeznej a strašného zbojníka.

Chcete prísť až k hradu nášho kráľa?

Tak vás čaká cesta neľahká, ale hravá.

Na tejto ceste budete plniť úlohy.

Ak ich splníte, stanete sa Smejkami.”

Takto našich prváčikov koncom septembra privítali víla, šašo Jašo, smutná princezná a

strašný zbojník, čiže naši kamaráti z 3. oddelenia. Pripravili pre nich rôzne úlohy,

ktorými mali dokázať, že sú už dostatočne pripravení stať sa ozajstnými členmi našej

milej rodiny Smejkov.

Zábavné okienko

Idú dve blondínky po ulici.

Jedna hovorí: „Môj pes klame!“

Druhá hovorí: „To predsa nemôže byť pravda, psy

neklamú.“

„Tak sa pozri- Dunčo, ako robí mačička?“

„Hav-hav.“

„No vidíš.“

(Klaudia Mešková, 3.oddelenie)

Idú dve blondínky po ulici a jedna hovorí:

„Vieš, že tento rok budú Vianoce v piatok?“

Druhá na to:

„Dúfajme, že nie trinásteho!“

(Klaudia Mešková, 3.oddelenie)

Blondínka je na súťaži krásy a má odpovedať na

otázku: „Akého mysliteľa z 10. storočia by ste si

vybrali? Mŕtveho alebo živého?“

Jej odpoveď: „Asi živého.“

(Klaudia Mešková, 3.oddelenie)

Dežo si robí autoškolu.

Prejde v poriadku križovatkou a inštruktor sa ho

pýta: „Iba tak pre zaujímavosť, aká tam bola

značka?“

A Dežo: „Hliníková, vrátime sa?“

(Matúško Podskuba, 3.oddelenie)

V lese otvárajú nový bufet. Prvý je medveď, za ním ostatné zvieratká.

V tom sa dopredu predbehne zajac. Medveď ho vysokým oblúkom sotí naspäť.

Keď sa to zopakuje asi 3-krát, zajac smutný, celý dobitý a bez jedného zuba hovorí:

– No nič, bufet otvorím zajtra!

(Simonka Bombová, 3.oddelenie)

Hádankovo

Je to biele a točí sa to.

Čo je to?

(Nevesta v mikrovlnke)

(Adelka Krutáková, 3.oddelenie)

Za humnami panák stojí,

slniečka sa veľmi bojí..

Keď slniečko žmurkne okom,

panáčik sa točí bokom.

Keď vyskočí nad oblaky,

panáčik sa zmení vmláky.

Čo je to?

(Snehuliak)

(Simonka Bombová, 3. oddelenie)

Jabĺčkovo-mrkvičkový šalátik

(Mimoriadne zdravý a chutný ;)

Vo štvrtok, 6. októbra sme sa rozhodli pripraviť si zdravý olovrant, v podobe jabĺčkovo-

mrkvičkového šalátiku, ktorý sme ešte ochutili hrozienkami a piškótami.

Pomáhalo množstvo šikovných detí, s ktorými bol zdravý olovrantl pripravený veľmi

rýchlo.

A pri tom speve…

Na každom kroku sa stretávame s pravdivosťou tvrdenia, že nič nebeží

rýchlejšie ako roky. Na znak úcty k tým, ktorých pomoc je pri výchove detí neoceniteľná

– starým rodičom, sme aj tento rok v našom ŠKD zorganizovali príjemné stretnutie.

Deti svojim starkým pripravili posedenie pri ľudovej hudbe, ktoré bolo popretkávané

množstvom básní, piesní a tancov. Starkí sa u nás cítili príjemne, dobre sa zabávali,

spievali, smiali sa, aj si poplakali. Veľmi sa im páčila detská volenka, pri ktorej si každé

dieťa vytancovalo svoju starkú, či starkého. O popularite našich októbrových stretnutí,

ktoré ŠKD organizuje vždy pri príležitosti Mesiaca úcty k starším svedčí aj každoročne sa

zvyšujúci počet hostí, ktorí k nám zavítajú.

Zober loptu, nie drogu!

Dôvodov, ktoré vedú k vzniku závislosti, je celá rada. K tomu, aby dieťa začalo

experimentovať s drogou, stačí obyčajná neinformovanosť. Deti by už v útlom veku mali

pochopiť nesprávnosť takéhoto konania. V prvom rade je potrebné, aby dieťa vedelo, čo

to droga je a čo je zlé na jej prijímaní. Musí sa dozvedieť o následkoch kontaktu s ňou.

My v ŠKD sme pre deti zorganizovali nasledovnú aktivitu:

Najskôr sme sa spolu s deťmi porozprávali, čo všetko môžeme považovať za

drogu. Dozvedeli sa, že droga je látka alebo činnosť, ktorá vyvoláva u človeka závislosť,

bez čoho už neskôr nedokáže žiť. Deti mali na kartičky nakresliť, čo si predstavujú pod

týmto pojmom. Potom každé z detí tú svoju pomyselnú drogu vzalo do ruky a pokúsilo

sa jej zbaviť – zahodiť do koša. Pri tom však deti zisťovali, že hoci je lístok ľahký, je

veľmi ťažké odhodiť ho, či dokonca trafiť ním do koša. Lístky sa vracali späť. Keď sa

však všetky lístky spojili a pomocou lepiacej pásky sme ich zlepili do guličky, hodiť ju do

koša už nebol problém.

Tak deti pochopili, že v boji s drogou sám nikto nič nezmôže. Je potrebné, aby sa

spojila rodina a priatelia a pomohli tomu, kto s ňou bojuje. Deti sa tak presvedčili o

dôležitosti spolupatričnosti medzi ľuďmi. Po tejto aktivite sme sa na školskom dvore

zahrali loptové hry. Zároveň si vyskúšali novú, zatiaľ pre nich neznámu hru -badminton.

O lopte, ktorá bola smutná

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden obchod, v ktorom predávali veľké lopty. Medzi

nimi sa ocitla aj jedna malá, ktorá bola smutná, pretože nemala žiadnych kamarátov.

Nikto ju nemal rád, dokonca ani žiadne dieťa ju nechcelo.

No na Vianoce si ju kúpil rodič Petra Holdoša. Zabalil malú loptu a dal ju pod

stromček. Vystrašená loptička sa snažila spod vianočného stromčeka odkotúľať, ale bola

položená medzi inými hračkami. Na Vianoce si ju rozbalil Peter, ktorý od radosti výskal.

Keď loptička videla, že ju má niekto rád, veľmi sa potešila. Mala rada, keď sa s ňou

Peťko pekne hral, ale vadilo jej, keď si deti na ňu stávali, sadali a kopali do nej špicom.

No najhoršie bolo to, že ju v jeden deň nechal Peťo von. V noci bola veľká zima, snežilo

a silno fúkalo. Loptičku odfúklo až na ihrisko.

Ráno si ju opustenú všimol malý chlapec, ktorý ju zobral a daroval deťom do

školského klubu. Loptička od tých čias bola v škole spokojná, pretože tam bola veľmi

obľúbená a deti ju nikdy nezabudli von!

Simonka Bombová, 3. odd.

Športoví hrdinovia

Bol raz malý chlapec, ktorý sa volal Tomáš. Tomášov otec bol sudca a chcel, aby

sa aj Tomáš stal sudcom. No Tomáš po tom vôbec netúžil. Jeho snom bolo stať sa

športovcom, i keď ešte nebol presne rozhodnutý, akému športu sa bude venovať.

Keď mal Tomáš štyri roky umrela mu matka a jeho otca to veľmi ranilo.

Podobná situácia sa stala aj jeho najlepšiemu kamarátovi Matejovi, ktorému umrel otec.

Tomáš s Maťom spoločne trávili veľa času, mali spoločné záujmy a v budúcnosti túžili

cestovať po svete. Rozhodli sa, že šport, ktorý ich bude baviť je futbal. A tak sa

Tomášova starká a Maťova mama rozhodli, že ich na tento šport prihlásia. Sotva tam

chodili týždeň a už im to tak dobre išlo, že aj tréner bol na nich veľmi pyšný.

O pár rokov, keď obidvaja vyrástli, odsťahovali sa do Bratislavy. Každé ráno

chodili trénovať futbal, až jedno tréningové ráno sa stalo niečo, čo obom zmenilo život.

Tomáš a Maťo sa zamilovali do dvoch krásnych dievčat. Boli to sestry. Staršia sa volala

Veronika a mladšia Klaudia. Zaľúbili sa na prvý pohľad. ♥ Obe dievčatá sa tiež venovali

futbalu. Spoločne sa dohodli, že v pondelok o 16:00 pôjdu na tréning. Na tréningu boli

takí dobrí, že ostatní len v nemom úžase vyvaľovali oči. ;) Každý jeden tréning a zápas

sa im veľmi darilo. Až jedného dňa sa dostali na zápas o zlatý pohár. Bola to pre nich

veľká pocta. Veronika a Klaudia sedeli na tribúne a pokrikmi fandili Maťovi a Tomášovi.

Oboch to naštartovalo, začali poriadne hrať. Maťo dal dva góly, Tomáš tri a chlapec z ich

tímu, Aďo dal jeden gól. Protivníci nedali ani jeden a tak naši chlapci vyhrali.

Tomáš a Maťo sa stali najlepšími futbalistami.

A tak sa končí príbeh o chlapcoch, ktorí sa stali športovými hrdinami.

Autor textu: Simonka Bombová, 3. oddelenie

Adventný anjelský týždeň

Advent je obdobie čakania na príchod Božieho dieťaťa. V tomto období by

sme sa mali stíšiť, aby sme si plne uvedomili jeho význam. Aj naše deti vedieme

k tomu, aby sa ich prejavy skľudnili. Ako motivácia nám poslúžilo vyhlásenie

anjelského týždňa, počas ktorého deti tvorili takýchto milých anjelikov.

Anjelikov kreslili naši anjelici z 1. oddelenia:

Emka Klobušiaková

Lili Ševčíková

Šimonko Brož

Lejlinka a Eliska Hykelové

Eliška Kereškéniová

Stellka Mastišová

Venesska Tkáčová

Mikulášku, dobrý strýčku!

Na Mikuláša sa tešia najmä deti, pre ktoré je symbolom obdarovania. Na

obchôdzky chodia väčšinou trojčlenné skupinky, pozostávajúce z Mikuláša, čerta a anjela.

Takáto skupinka zavítala k nám do ŠKD aj tento rok, aby sa presvedčila, čo si pre nich

naše deti pripravili. A veru bolo toho dosť: básničky striedali pesničky, ba aj obrázok

Mikulášovi nakreslili. Ten ich odmenil dobrotami v balíčkoch. Čertovi zase deti prisľúbili,

že až do jeho ďalšej návštevy budú poslušné a usilovné.

Mikuláško prišiel sem!

No nebol to iba sen.

Už si chystá balíčky

Pre šikovné detičky.

Čert aj anjel prišli zase

Ako vždycky v tomto čase.

“Deti, už k vám ideme,

novinu vám nesiem!.

Ak ste boli dobručkí,

čakajú vás balíčky.

Ale ak sa zloba stala,

len uhlie pre vás zostáva.”

(Laurinka Vieriková+Veronika Burgárová, 2. oddelenie)

Mikuláš, Mikuláš, príď k nám na koláč!

Ty nám dáš cukríčky,

my povieme básničky.

Potom pieseň zaspievame,

balík za to dostaneme.

Mikuláš, Mikuláš, príď k nám na koláč!

Celý rok sme poslúchali,

doma mame pomáhali.

Rozbaľ teraz rýchlo vrece,

nikto z nás už čakať nechce!

Mikuláš, Mikuláš, príď k nám na koláč!

Tešíme san a dobroty,

rodičia šli do roboty.

Môžeme zjesť koľko chceme,

veľmi pekne ďakujeme!

Mikuláš, Mikuláš, príď k nám na koláč!

Doniesol si balíčky,

Sú v nich dobré cukríčky.

Veľmi pekne ďakujeme!

Všetko zjeme, sľubujeme.

(Emmka Rázgová, 3. oddelenie

Vianoce už klopú na dvere

Vianoce sú tu!

Už nechcem čakať ani minútu.

Chystáme si stromček,

ozdobí ho zvonček.

Hviezdu navrch dáme,

stromček omotáme.

Už je celý rozžiarený,

na Vianoce nachystaný.

(Peťka Fábryová + Janka Kloptová + Laurinka

Mastišová, 2. oddelenie)

Všetci sa už tešíme

a v Ježiška veríme.

Stromček krásne ozdobíme

a chutný medovník upečieme.

Dianka Straková, 3.oddelenie

Blížia sa Vianoce. Aj v našom školskom klube sa na ne dôkladne pripravujeme.

vyrobili sme predmety, ktoré sme ponúkli na obecnom vianočnom jarmočku,

zhotovili sme adventný kalendár, z ktorého každý deň žrebujeme jedno z detí,

ktoré dostane sladké adventné prekvapenie,

postavili sme vianočný stromček a vyzdobili sme si oddelenia

počúvame koledy a každý deň sa jednu novú naučíme,

vyrobili sme milé darčeky a vianočné pozdravy pre našich blízkych,

snažíme sa byť k sebe milšími.

Keď deti myslia aj na iných

Charita je slovo latinského pôvodu a znamená zľutovanie. Obvykle sa ním

označujú dobrovoľné dobročinné akcie na pomoc trpiacim, starým, sociálne slabým

ľuďom, resp. deťom. Charakteristické pre tieto akcie je, že ľudia, ktorí ich orgaqnizujú,

to nerobia pre peniaze.

Slovo filantropia pochádza z gréčtiny a vzniklo zo slov „milovať „a „človek“.

V preklade môžeme tomu rozumieť tak, že ide o lásku k ľuďom, ktorá sa prejavuje

dobročinnosťou – napríklad dávanie peňazí, zbierky šatstva, potravín alebo iných vecí,

ktoré trvajú dlhší čas a majú podporiť a pomôcť slabším a trpiacim.

Aj z našich Smejkov sa stali malí filantropi. Už niekoľko rokov pomáhajú

mnohým, často anonymným trpiacim deťom zbierkou PET uzáverov a cestovných lístkov

z autobusovej dopravy. Týmto vyzývame aj Vás, ostatných k malým príspevkom, ktoré

nič nestoja a navyše pomôžu chrániť našu prírodu tým, že uzáver alebo lístok z autobusu

nezahodíte do koša, ale donesiete ho k nám do ŠKD!!!

Blížia sa Vianoce a nie všetky deti ich môžu tráviť vo vykúrených a vianočne

vyzdobených domovoch, kde ich pod stromčekom čaká bohatá nádielka darčekov. Naše

deti z ŠKD sa ochotne vzdali mnohých svojich hračiek, sladkostí, ba aj oblečenia, aby aj

ostatným deťom vyčarili počas najkrajších sviatkov aspoň malý úsmev na tvári.

Naši darcovia :

Marko Demko, Danko Prekop, Lili Ševčíková, Tomáško Mintál, Lucka Tomová, Lacko Kučera, Emka

Klobušiaková, Tomáško Rázga, Neo Banáš, Lujzička, Lejlinka a Eliska Hykelové, Evička Moravová,

Dominko a Oliverko Petrákovci, Andrejka Kohútová, Vaneska Kohútová, Laurinka Fajtová, Vivi

Boďová, Simonka Bombová, Dominko Dančo, Andrejko Hanus, Riško Heřman, Oliverko Hlinka,

Andrejko Holdoš, Monička Chebenová, Filipko a Dominko Juríkovci, Maťko Klopta, Kajka Kohútová,

Milanko Krahulec, Bianka Krpelanová, Adelka Krutáková, Ajko Kozica, Tomáško Latiak, Karinka

Mišovie, Klaudinka Mešková, Šimonko Oleš, Matúško Podskuba, Samko Salva, Dianka Straková,

Matúško Strapec, Emmka Rázgová, Riško Vraštiak, Miška Drapáčová. Ďakujeme!!!

Prosba

Vážení čitatelia nášho časopisu, my deti a pedagógovia zo ZŠ s MŠ v Likavke sa

pripájame k prosbe vedenia Gymnázia sv. Andreja v Ružomberku pre 16. ročného

chlapca Janka Siváka, ktorý podstupuje ťažkú životnú skúšku. Prosíme, pomôžte mu ju

zvládnuť!!!

Janko Sivák, je 16 ročný mladý muž, ktorý žil úplne bežný život a navštevoval 9. ročník ZŠ Zárevúca

V Ružomberku, aktívne športoval a bol členom obecného futbalového klubu. 23.02.2015 sa jeho život

však zmenil. Na detskom oddelení v Ružomberskej nemocnici mu diagnostikovali podozrenie na nádor. V

Banskej Bystrici na detskej onkológii absolvoval náročnú operáciu mozgu, ale nádor sa nepodarilo vybrať celý.

Po operácii nastúpil na chemoterapiu súčasne s rádioterapiou, ale stále má Janko v hlave 2x2 cm zvyšného

nálezu. Nádej prišla s imunoterapiou, ako novou možnosťou liečby onkologických ochorení - liečby kmeňovými

bunkami. Cieľom imunoterapie je prinútiť imunitný systém pacienta rozpoznávať rakovinové

bunky ako nebezpečenstvo a toto ako celok odstrániť prostredníctvom plne funkčných buniek imunitného

systému. Rodina preto chce využiť každú možnosť, ktorá by zachránila život ich syna. Liečba je však finančne

náročná. Janko potrebuje absolvovať tri imunoterapie, pričom jedna stojí cca 15 tisíc EUR. Vzájomnou

spoluprácou zdravotnícko-poradenskej spoločnosti Blue Horizon International a Parasport24 sa už podarilo

nakumulovať zdroje na dve terapie. Stále je však potrebné získať chýbajúcich cca 12 tisíc EUR, o

ktoré sa spoločne pokúšajú práve KNL a Parasport24. Janko, ako vhodný pacient môže nastúpiť na

terapiu ihneď. A preto veríme, že sa mu aj naším prispením podarí nazbierať zvyšok potrebných

prostriedkov. Spojme sa spoločne pre dobrú vec a pomôžme!

18. decembra 2016 bude benefičný koncert „Svet lásku má“, ktorého výťažok bude určený na Jankovu liečbu.

Banka: ČSOB, a.s., pobočka Liptovský Mikuláš

Číslo účtu: 407018763/7500

BIC: CEKOSKBX

IBAN: SK31 7500 0000 0004 0701 8763

Aj náš ŠKD sa zapojil do zbierky pre tohto chlapca. Deti, ak chcete aj vy

prispieť, stačí akúkoľvek ľubovoľnú sumu priniesť do ŠKD. Po zaevidovaní

všetkých darcov sa 22. 12. 2016 všetky peniaze za účasti zástupcov detí

a pedagógov spočítajú a odošlú sa na daný účet. V zbierke budeme v prípade

potreby pokračovať aj v novom roku.

Všetkým Vám v mene rodiny Janka Siváka ďakujeme!

Listy detí Ježiškovi

Milý Ježiško, ďakujem Ti, že si mi

splnil želanie (že som prečítala knihu),

Prosím Ťa, dones mi novú knihu, labelo a

oblečenie. Ďakujem. Tvoja Lujza.

Milý Ježiško, ďakujem Ti za to, že

moja rodina je zdravá a že môžem

chodiť. Prosím Ťa, chcela by som od Teba

dostať na Vianoce hry Hádaj, kto,

Dobble, Twister, potom plyšáka a dáke

pekné oblečenie, ale ak sa Ti bude dať,

tak aspoň dačo. Ďakujem, Laura.

Milý Ježiško, ďakujem Ti, za to, že

som zdravá a že je zdravá aj moja

rodina. Tento rok by som chcela pod

stromček šaty pre barbiny a čierneho

plyšového koňa pre môjho koňa Bejba.

Ďakujem! Tvoja Klaudi.

Milý Ježiško, ďakujem Ti za

a šťastie, ktoré mi dávaš a prajem si, aby

to tak ostalo aj po ostatné roky. Ďakuje

Milanko.

Milý Ježiško, ďakujem Ti za to, že

som zdravá a nie som chorá. Aby sa

nešírili zlé choroby a boli sme stále dobrí

a poslušní. Od Simonky.

Milý Ježiško, priala by som si hru

Activity, lampu, terč na šípky,

pennyboard, tablet. Ďakujem, Monika.

Milý Ježiško, ja si prajem tablet

značky Huavei, a kovovú bránu. Budem

Ti vďačný. Oliver.

Milý Ježiško, ja si prajem reprák

a aerosoftku. Lebo reprák je zvučný

a aerosoftka strieľa železné guličky.

Ďakujem, Ajo.

Milý Ježiško, prosím si od Teba choré

šteniatko, ozajstnú harmoniku, maličkú,

akú má Matej, prekvapko, ktoré mi

chcela kúpiť mamina, psíka aj

s vodítkom, hocijaké lego dievčenské.

Ďakujem, Janka.

Milý Ježiško, ja by som si priala

mobil, knihu Dokonalá Klára

a Tajomstvo Dušičkovcov. Budem Ti

vďačná, keď mi donesieš aspoň niečo

z toho. Vivi.

Milý Ježiško, tento rok si prajem

nový peračník, knihu od spisovateľa

Roalda Dahla (okrem Obrovský krokodíl),

gumovacie perá farebné, malého psíka

a koňa. Ďakujem, Dida.

Milý Ježiško, ja by som si prial

kabriolet bez strechy, lebo som vždy po

ňom túžil. Potom by som s rodinou chodil

k moru. Ďakujem, Ježiško, Tvoj Matúš.

Milý Ježiško, priali by sme si veci na

vyrábanie, lebo rady vyrábame všelijaké

veci. A ešte túžime po nových bicykloch,

lebo sa rady bicyklujeme. Veronika

a Laura

Náš “Štedrý deň””

Štedrý deň je plný radosti a šťastia. Keď ráno vstaneme, spravíme si rannú

hygienu a hneď nato pomôžeme mamičke s varením vianočnej polievky. Potom si

sadneme pred TV a pri sledovaní vianočných rozprávok si trošku zobneme z vianočných

koláčikov, ktoré sú už prichystané na stole (ale len po jednom, aby sme uvideli zlaté

prasiatko). Keď nastane čas na štedrú večeru, posadáme si za stôl, pomodlíme sa, na

čelo nám mama spraví medom krížik a dáme si vianočnú polievku a kapra alebo filé. Po

večeri sa už tešíme na rozbaľovanie darčekov. Pri stromčeku si zaspievame vianočné

koledy a tešíme sa z darčekov a z toho, že sme celá rodina spolu.

Laura Fajtová, Monika Chebenová, 3.oddelenie

Ráno rýchlo vstanem z postele, poumývam sa, pekne sa poobliekam, učešem

a naraňajkujem. S maminou ešte rýchlo dopekáme koláče, chystáme štedrú večeru

a sviatočný stôl. Keď je všetko nachystané zasvietime ešte stromček a utekáme do

kostola. Po omši k nám príde rodina a príbuzní. Spoločne sa navečeriame, zaspievame

koledy a rozbaľujeme spod stromčeka darčeky. Vždy som rada zato, čo dostanem. Buďte

vďační aj vy! Nie je dôležité dostať veľké dary, ale byť s rodinou!

Karinka Mišovie, 3.oddelenie

Vianočné koledy

U Slovanov sa koledy zväčša chápu ako ľudové piesne spievané pri príležitosti

veľkých cirkevných sviatkov napríklad v období Vianoc. Bohatú tradíciu majú u Slovákov,

Čechov, Ukrajincov, Rusov a Bulharov. Existuje množstvo kolied, ktoré nemajú len ľudový

pôvod - boli skomponované.

Keďže Vianoce sú slávené v rôznych štátoch sveta, najznámejšie vianočné koledy

a piesne boli prekladané do jazykov mimo svojho originálneho pôvodu. Medzi takéto

najznámejšie skladby patrí Tichá Noc - Stille Nacht, ktorá bola preložená snáď do

všetkých jazykov na svete. Aj keď nám už často splýva význam slov koleda a vianočná

pieseň, vianočné koledy sa viažu k sviatku narodenia Ježiša Krista, kým vianočné piesne

sa viažu k vianočnému obdobiu, ako napr. Rolničky, Rolničky, O Tannenbaum, Jingle

Bells. Koledy tak tvoria jednu zo súčastí vianočných piesní.

Šťastie, zdravie, pokoj svätý

vinšujeme Vám!

Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme Vám.

Či ste starí, lebo deti, nezáleží nám.

/: Z ďaleka sa berieme, novinu Vám nesieme,

čo sa stalo dnešnej noci v meste Betléme. :/

Narodil sa chlapček malý, posiela nás k Vám,

aby ste mu niečo dali, zaniesť mu to mám.

Chlebík, ten už nechce brať, nakŕmila ho už

mať,

radšej toliar, lebo dukát ráčte mu poslať.

Prosím pekne, odbavte nás, nieto času stáť.

Veď nám treba do Betléma ísť ho kolísať.

On je veľmi bohatý, všetko štedro odplatí

uložte si k nemu poklad, tam sa nestratí.

Roľničky, roľničky

Hurá, už je sneh, rozlieha sa smiech.

Deti kričia, zvonček znie, biele mámenie.

Sneh je vôkol nás, svetu dáva jas.

Rozlieha sa zvonenie, zima je tu zas.

Roľničky, roľničky, kto vám dal ten hlas?

Ježiško maličký a či Mikuláš?

Roľničky, roľničky, prinášajú sneh,

piesne našej mamičky,

Vianoce a smiech.

Niečo na voľný čas

VYMAĽUJ!

Vianoce sú časom, kedy sme si bližší ako inokedy. Je prirodzenou túžbou

ľudí byť blízko seba a v spomienkach sa vrátiť ku krásnym okamihom v našich

životoch. Dospelí, objavte v sebe dušu dieťaťa a tešte sa z radosti svojich detí a

vnúčat! Pripomeňte si, aké to je opäť sa tešiť z maličkostí! V úprimnom úsmeve,

vľúdnom slove, či ľudskom dotyku je veľké tajomstvo a bohatstvo. A v každom z

nás to vyvoláva pocit šťastia, pohody a spolupatričnosti. Tak nielen počas

nastávajúcich sviatkov, ale aj v novom roku nešetrime na dotykoch, úprimných

stiskoch rúk, teplých pohľadoch a milých gestách či pohladeniach a dajme svojim

blízkym a priateľom ten najkrajší darček!

Pokojné prežitie najkrajších sviatkov – Vianoc a v novom roku 2017

veľa zdravia, šťastia a lásky želajú

vychovávateľky ŠKD

PF 2017