KONCEPT HCS MODELU 3E VS. KONCEPT CORPORATE SOCIAL …scss.sk/dvd_kega_037_stu_4_2012/2014/VÝSTUPY...
Transcript of KONCEPT HCS MODELU 3E VS. KONCEPT CORPORATE SOCIAL …scss.sk/dvd_kega_037_stu_4_2012/2014/VÝSTUPY...
SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM
V TRNAVE
Ústav priemyselného inžinierstva a manažmentu
KONCEPT HCS MODELU 3E VS. KONCEPT
CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY (CSR)
REFERÁT Č. 15
AUTOR GARANT PREDMETU
Bc. Peter Pilch prof. Ing. Peter Sakál, CSc.
PMA 9
2013/2014
SÚHRN
PILCH, Peter: Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social Responsibility (CSR).
[Referát]- Slovenská technická univerzita v Bratislave. Materiálovotechnologická fakulta
so sídlom v Trnave; Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality.- Vedúci:
prof. Ing. Peter Sakál, CSc. - Trnava: MTF STU, 2014
Cieľom tohto referátu je nájsť súvislosti medzi ergonomickým modelom HCS 3E
a konceptom Corporate social responsibility. Je rozdelený na tri kapitoly. Prvá popisuje
ergonómiu a HCS model 3E. Druhá vysvetľuje pojem udržateľné spoločensky zodpovedné
podnikanie a tretia opisuje návrh konceptu metodiky tvorby systému USZP pre MSP
v kontexte s HCS modelom 3E.
Táto práca je súčasťou projektu KEGA projekt č.037STU-4/2012 „Implementácia
predmetu „Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie“ do študijného programu
Priemyselný manažment v druhom stupni na MTF STU Trnava".
Kľúčové slová : HCS model 3E, spoločensky zodpovedné podnikanie, udržateľný rozvoj,
ergonómia, malé a stredné podniky
ABSTRACT
PILCH, Peter: Concept HCS model 3E vs. Concept Corporate Social Responsibility (CSR).
[Report]- Slovak University of Technology Bratislava. Faculty of Materials Science and
Technology; Institute of Production Engineering, Management and Quality- Supervisor: prof.
Ing. Peter Sakál CSc. - Trnava: MTF STU, 2013.
The aim of this paper is to cross ergonomic HCS model 3E and the concept of
Corporate Social Responsibility. It is divided into three chapters. The first describes the
ergonomics and HCS model 3E. The second explains the concept of sustainable corporate
social responsibility and the third describes the design concept of the methodology of system
USZP for SMEs in the context of the HCS model 3E.
This work is a part of KEGA project No. 037STU-4/2012 “Implementation of the
subject “Corporate Social Responsibility Entrepreneurship” into the study programmed
Industrial management in the second degree at MTF STU Trnava.
Key words : HCS model 3E, (sustainable) corporate social responsibility, ergonomics, small
and medium enterprises
4
OBSAH
ZOZNAM OBRÁZKOV A ILUSTRÁCIÍ ................................................................................ 5
ZOZNAM SYMBOLOV, SKRATIEK A ZNAČIEK ............................................................... 6
ÚVOD ........................................................................................................................................ 7
1 ERGONÓMIA A KONCEPT HCS MODEL 3E ............................................................... 8
1.1 Definovanie ergonómie ............................................................................................... 8
1.2 Mikroergonómia .......................................................................................................... 8
1.3 Makroergonómia ......................................................................................................... 8
1.4 HCS model 3E ............................................................................................................. 9
2 UDRŽATEĽNÉ SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE ............................. 11
2.1 Udržateľný rozvoj vs. HCS model 3E ....................................................................... 11
2.2 Spoločensky zodpovedné podnikanie ........................................................................ 11
2.3 Stratégia USZP .......................................................................................................... 14
3 NÁVRH KONCEPTU METODIKY TVORBY SYSTÉMU UDRŽATEĽNEJ
STRATÉGIE SZP PRE MSP V KONTEXTE S KONCEPTOM HCS MODELU 3E ........... 16
ZÁVER ..................................................................................................................................... 21
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV .................................................................... 22
5
ZOZNAM OBRÁZKOV A ILUSTRÁCIÍ
Obr. 1 HCS model 3E a jeho zameranie na vytváranie materiálnych hodnôt pre UR cez
proces revitalizácie a zvyšovanie konkurencieschopnosti podnikov ........................................ 13
Obr. 2 Koncept metodiky pri tvorbe systému udržateľnej stratégie SZP ................................. 14
Obr. 3 Transformácia klasickej stratégie podniku na stratégiu UR ........................................ 18
6
ZOZNAM SYMBOLOV, SKRATIEK A ZNAČIEK
MSP malé a stredné podniky
SR Slovenská republika
EÚ Európska únia
UR Udržateľný rozvoj
CBA Cost benefit analysis (Analýza nákladov a prínosov)
CSR Corporate Social Responsibility
SZP Spoločensky zodpovedné podnikanie
UR Udržateľný rozvoj
USZP Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie
CSV Creating Shared Value (tvorba zdieľanej hodnoty)
AHP Analytický hierarchický proces
STN Slovenská technická norma
ISO International standards organization
SBA Slovak business agency
NARMSP Národná agentúra pre rozvoj malých a stredných podnikov
7
ÚVOD
Pokiaľ máme hovoriť o súčasnej spoločnosti ako civilizovanej, pokrokovej,
inteligentnej, je potrebné dbať na kvalitu života človeka, jeho zdravie a to predovšetkým
v pracovnej časti jeho života. Vzťah človek – práca skúma ergonómia, ktorej prínosy by mali
byť známe ako veľkým tak i malým podnikateľom.
Cieľom tohto referátu je nájsť súvislosti medzi ergonomickým modelom HCS 3E
a konceptom Corporate social responsibility.
Referát je rozdelený na tri kapitoly. Prvá popisuje ergonómiu a bližšie HCS model 3E.
Druhá vysvetľuje pojem udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie, ktorého jadro tvorí
spoločensky zodpovedné podnikanie (CSR) a udržateľný rozvoj. Tretia kapitola opisuje návrh
konceptu metodiky tvorby systému USZP pre MSP v kontexte s HCS modelom 3E
vychádzajú zo získaných poznatkov.
8
1 ERGONÓMIA A KONCEPT HCS MODEL 3E
V prvej kapitole približujem predmet skúmania oblasti ergonómie, jej základné
rozdelenie a na jej záver venujem pozornosť konceptu HCS modelu 3E.
1.1 Definovanie ergonómie
Najkomplexnejšia definícia ergonómie ju považuje za vedu o človeku pri práci, ktorej
cieľom je prispôsobovanie práce a pracovných podmienok človeku. Pre jej hodnotenie berie
do úvahy 2 ukazovatele: pozitívny dopad na zdravie pracovníka a ekonomický efekt. Úlohou
ergonómie je overovať účinnosť nových nástrojov v praxi na základne súčasných moderných
poznatkov vedy a techniky. Zaoberá sa efektívnosťou ľudskej práce komplexne v pracovno-
organizačnom systéme:
človek – stroj,
človek – organizácia práce,
človek – podmienky pracovného prostredia.
Ergonómia integruje teoretické a aplikované poznatky viacerých vedných disciplín:
predovšetkým biologické, medicínske, psycho-sociálne, technické a ekonomické vedy. [1]
1.2 Mikroergonómia
Zaoberá sa riešením každodenných problémov podniku (uplatňovanie operatívneho
prístupu) a zvyšovaním efektívnosti ľudskej práce. O efektívnosti možno hovoriť v prípade,
kedy ľudská práca spĺňa kvantitatívne i kvalitatívne požiadavky kladené na pracovníkov, bez
toho, aby dochádzalo k poškodzovaniu ich zdravia. V podnikoch by mali vznikať
ergonomické programy slúžiace k dosahovaniu konkurencieschopnosti, dlhodobej stability
a zároveň sledovať ekonomické prínosy (metóda CBA) i zdravie pracovníkov.
Zovšeobecnené prakticky overené poznatky v rámci podnikov sa využívajú pri vytváraní
všeobecných programov, ako podklady pre makroergonómiu a tvorbu stratégií udržateľného
rozvoja (UR). [1]
1.3 Makroergonómia
Vytvára databázy, zbiera teoretické poznatky a praktické skúsenosti z existujúcich
a vytváraných ergonomických programov (na základe viacerých vedných disciplín),
výskumov za účelom globálneho použitia. Takéto databázy majú uľahčiť a zefektívniť ľudskú
prácu, dosiahnuť ekonomické prínosy a zabezpečovať ochranu zdravia pracovníkov.
9
Uplatňujú sa pri tvorbe národnej legislatívy a tvorbe stratégií, pri navrhovaní pracovných
systémov či pri racionalizácií v rámci mikroergonómie. [1]
V rámci ergonomického riešenia sa podľa Chundelu vyskytujú nasledujúce štyri
základné typy úloh [2]:
ergonomická analýza, keď systém existuje, nie je známa ani jeho štruktúra, ani
správanie; zisťuje sa správanie systému a z neho jeho štruktúra
ergonomická racionalizácia, keď systém existuje, je známa jeho štruktúra i správanie
sa a hľadajú sa parametre, pri ktorých je toto správanie najvýhodnejšie
ergonomické modelovanie, keď systém existuje alebo je známa jeho štruktúra, na
modeli sa zisťuje pravdepodobné správanie sa systému
projekčná ergonómia, keď systém neexistuje a má byť navrhnutý s takou štruktúrou,
aby vykazoval s danou pravdepodobnosťou požadované správanie.
1.4 HCS model 3E
Model účastníckej ergonómie – „Ergonómia – Environment – Ekonómia“ (HCS model
3E) vznikol na základe spolupráce Fakulty verejného zdravotníctva Univerzity v Iowe v Iowa
City (USA) a Materiálovotechnologickej fakulty STU v Bratislave (SR) ako súčasť projektu
z roku 2001. Zamestnanci z Univerzity Iowa mali niekoľkoročné skúsenosti s uplatňovaním
princípov účastníckej ergonómie v praxi. Cieľom spolupráce bolo docieliť pozitívny dopad na
zdravie zamestnancov a ekonomické prínosy, ktoré sú v procese transformácie potrebné ako
pre Slovenskú republiku, tak aj pre susedné štáty kde podobný proces prebieha. [3]
„HCS model 3E bol navrhnutý na základe výsledkov a poznatkov získaných počas
štyroch rokov riešenia projektu APVV č. 019/2001: „Transforming Industry in Slovakia
Through Participatory Ergonomic“. Uvedený model chápe človeka ako objekt a zároveň aj
ako subjekt všetkých snažení. Zameriavame sa tu na koncept, v ktorom pracovné podmienky
majú prispievať k zlepšovaniu kvality života každého zamestnanca v dlhodobo udržateľných a
prijateľných podmienkach kvality životného prostredia a efektívnych ekonomických
podmienkach.“ [3]
10
Uvedený model je založený na nasledujúcich predpokladoch a vo všeobecnosti
pozostáva z nasledujúcich krokov [3]:
1. Informácie a masmediálna stratégia pre cieľovú populáciu.
2. Kontakty s potenciálnymi partnermi.
3. Získanie podpory vrcholového manažmentu podnikov
4. Iniciovanie procesu účastníckej ergonómie v etapách (ergonomická analýza
pracovných podmienok a hodnotenie rizík; iniciovanie procesu účastníckej ergonómie cez
informovanie vyšetrených zamestnancov a tiež top manažmentu v každom z podnikov;
vytváranie personálnych a materiálnych predpokladov pre proces účastníckej ergonómie –
prevencia a kontrola rizík; vytvorenie predpokladov pre monitorovanie účinnosti prijatých
opatrení; následné implementovanie navrhnutých preventívnych opatrení do praxe
v príslušných prevádzkach podnikov.)
Autori HCS modelu 3E po spracovaní nazbieraných dát pripisujú modelu nasledovné
výhody [3]:
• umožňuje integrovať výskumné aktivity, zber dát, vytváranie a dopĺňanie databázy
a používať získané podklady v epidemiologických dopadových štúdiách zameraných na
vplyv faktorov práce a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov a tiež na
hodnotenie účinnosti odporučených a realizovaných preventívnych opatrení.
• Lepšie chápať stav procesu transformácie priemyslu z hľadiska možnosti
nepoškodzovania zdravia zamestnancov a ekonomických prínosov prostredníctvom
ergonomických programov na základe princípov účastníckej ergonómie.
• Zisťovať ďalšie možnosti pre návrhy výskumných projektov v spolupráci s našimi
doterajšími domácimi i zahraničnými partnermi a postupné rozširovanie siete ďalších
spolupracovníkov a organizácií na Slovensku pre oblasť uplatňovania ergonomických
programov na báze princípov účastníckej ergonómie ako súčasť programov na ochranu
zdravia a bezpečnosti práce (Network of Excellence).
Ďalej sa autori zhodujú, že HCS model 3E naplnil očakávania v praxi a prináša tak pre
ekonomický rozvoj Slovenska i pre susedné štáty v podmienkach Európskeho spoločenstva.
[3]
HCS model 3E kladie dôraz na 3 zložky: ergonomická, ekonomická
a environmentálna, ktoré úzko súvisia so zložkami udržateľného rozvoja. (súvislostiam medzi
HCS modelom 3E a UR sa budeme viac zaoberať v nasledujúcich kapitolách).
11
2 UDRŽATEĽNÉ SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE
Kapitola oboznamuje nás oboznamuje o pojmoch spoločensky zodpovedné podnikanie
(SZP, v angličtine CSR – Corporate Social Responsibility), udržateľný rozvoj, integrovaný
systém manažérstva, ktoré sa spolupodieľajú na tvorbe zodpovednej a udržateľne fungujúcej
spoločnosti, podniku.
2.1 Udržateľný rozvoj vs. HCS model 3E
Myšlienky udržateľného rozvoja sa usilujú o zastavenie pretekov za navyšovaním
bohatstva ani nie tak krajín, ako je tomu dnes, veľkým korporáciám. Už je to niekoľko
desaťročí, čo vieme, že žijeme na planéte s obmedzeným množstvom zdrojov. Niektorí si
však pred týtmto faktom zakrývajú oči a uši a pokračujú bezhlavo vpred za svojimi
nekonečnými cieľmi.
Podľa J. Hyršlovej je udržateľný rozvoj „uspokojuje potreby súčasnosti bez
ohrozovania možností budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby. Je v podstate
procesom zmien, v ktorom sú využívanie zdrojov, orientácia vývoja technológií a
transformácia inštitúcií zamerané na harmonické zvyšovanie súčasného a budúceho
potenciálu uspokojovania ľudských potrieb a ašpirácií.“. [4]
2.2 Spoločensky zodpovedné podnikanie
„SZP je zodpovednosť organizácie za dopady svojich rozhodnutí a aktivít na
spoločnosť a životné prostredie a etické správanie, ktoré [4]:
prispieva k udržateľnému rozvoju spoločnosti, zdraviu a blahu spoločnosti;
berie do úvahy očakávania zainteresovaných strán;
je v súlade s aplikovateľnou legislatívou správania sa;
je integrované v rámci celej organizácie a uplatňované v jeho vzťahoch.“
Zodpovedné podnikanie (ZP) znamená, že firmy pri dosahovaní zisku rešpektujú
potreby všetkých partnerov, s ktorými pri svojom podnikaní prichádzajú do kontaktu. Týmito
partnermi sú (nielen) zamestnanci, zákazníci, konkurencia, dodávatelia, lokálna komunita i
životné prostredie. Myšlienka zodpovednosti firmy voči spoločnosti sa odráža aj v zaužívanej
skratke zodpovedného podnikania - CSR (Corporate Social Responsibility). Vďaka
slovíčku spoločnosť však často dochádzalo/dochádza k redukovaniu významu zodpovedného
12
podnikania iba na zodpovednosť voči komunite - firemnú filantropiu a dobrovoľníctvo.
Firemná filantropia je jeho integrálnou súčasťou, ale pod zodpovedné podnikanie patria aj
rôzne ďalšie programy v ekonomickej oblasti (napr. ponuka produktov a služieb pre
znevýhodnených) a sociálnej oblasti (napr. starostlivosť o work-life balance zamestnancov),
ako aj v oblasti ochrany životného prostredia (napr. znižovanie spotreby energií a CO2,
produkcia eko-výrobkov). [5]
Kritici "redukovaného" pohľadu na zodpovedné podnikanie upozorňujú, že CSR
programy mnohých firiem sa doteraz zameriavali najmä na reputáciu a nemali priamu väzbu
na biznis. V roku 2006 predstavili harvardskí profesori Michael Porter a Mark
Kramer koncept CSV (Creating Shared Value – vytváranie zdieľanej hodnoty), ktorý posúva
dovtedy zaužívaný koncept CSR do novej, pragmatickejšej roviny.
CSV vychádza z myšlienky, že konkurencieschopnosť firmy je prirodzene spojená
s blahom komunity. Firma by teda mala využívať svoj potenciál na riešenie konkrétnej
spoločenskej potreby a na tom postaviť svoju ziskovosť (aj keď v dlhodobom horizonte). [5]
Zhrnutím môžeme povedať, že SZP berie v úvahu dôležitosť všetkých 3 oblastí:
ekonomická, sociálna a environmentálna. Aktivity podniku v oblasti SZP by sa nemali týkať
len zmyslu filantropie. Do popredia sa stavia význam aplikovania princípov udržateľného
rozvoja do predmetu svojej podnikateľskej činnosti, t. j. tvorby stratégie spájajúcej SZP
aktivity s udržateľným rozvojom – dlhodobým charakterom na základe CSV.
13
Obr. 1 HCS model 3E a jeho zameranie na vytváranie materiálnych hodnôt pre UR cez proces
revitalizácie a zvyšovanie konkurencieschopnosti podnikov
Prevzaté od: [4] (zmena: z TUR už len UR)
Zo záverov Hrdinovej G. [4] vyplýva, že HCS model 3E je zameraný viac na výrobnú
stránku problematiku UR (chápe človeka ako objekt i subjekt všetkých snažení), SZP skôr
vyjadruje filantropickú, marketingovú stránku vo vzťahu k zainteresovaným stranám. Je
potrebné sa zamerať na koncept, v ktorom pracovné podmienky budú prispievať
k zlepšovaniu kvality života každého zamestnanca v dlhodobo udržateľných a prijateľných
podmienkach kvality ŽP a efektívnych ekonomických podmienkach (vychádzajúc z konceptu
CSV a stratégie s nenulovým súčtom).
14
2.3 Stratégia USZP
Pre lepšie pochopenie strategického riadenia podniku z holistického pohľadu
uvádzame ilustráciu vytvorenú G. Hrdinovou s jednoduchým popisom zložiek hierarchie
podniku z pohľadu udržateľnosti a zodpovednosti v riadení podniku[4].
Obr. 2 Koncept metodiky pri tvorbe systému udržateľnej stratégie SZP
(prevzaté od G. Hrdinovej, 2013, s. 144) [4]
1. UR (Udržateľný rozvoj) - vízia, poslanie a stratégia udržateľného rozvoja;
2. USZP (Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie) - usmernenie
k spoločenskej zodpovednosti podľa STN ISO 26000; Creating Shared Value (CSV);
3. IMS (Integrovaný manažérsky systém) – systém manažérstva kvality podľa STN
ISO 9000; systém environmentálneho manažérstva podľa STN ISO 14000; systém
riadenia bezpečnosti a ochrany a zdravia pri práci podľa STN ISO 18000; systém
manažérstva informačnej bezpečnosti podľa STN ISO 27000.
15
USZP, ako nástroj riadenia podniku, teda predstavuje SZP, ktoré má dlhodobý
charakter, implementuje princípy udržateľného rozvoja ako špičky znázorneného trojuholníka
– žiadaného stavu.
Pri riadení a stratégii podniku podľa princípov UR je potrebná realizácia
nasledovných siedmich krokov[4]:
1. Vykonanie analýzy stakeholderov.
2. Určenie politík a cieľov UR.
3. Navrhnutie a realizácia plánu implementácie.
4. Vytvorenie podpornej podnikovej kultúry.
5. Vytvorenie obmedzenia a štandardov výkonu.
6. Spracovanie správy.
7. Zlepšenie interných monitorovacích procesov.
16
3 NÁVRH KONCEPTU METODIKY TVORBY SYSTÉMU UDRŽATEĽNEJ
STRATÉGIE SZP PRE MSP V KONTEXTE S KONCEPTOM HCS MODELU 3E
Pri zavádzaní princípov udržateľného rozvoja a spoločenskej zodpovednosti do
podnikania vychádzam z výsledkov a odporučení dizertačnej práce G. Hrdinovej, ktorá
spoločne so spoluautormi Drieniková, Naňo, Sakál predstavila význam tejto problematiky na
Medzinárodnej vedeckej konferencii In Look Days 2011 článkom Udržateľné SZP –
integrálna súčasť stratégie udržateľného rozvoja priemyselného podniku.
Hrdinová (2013) so spoluautormi predpokladajú, že rozhodnutie zaviesť udržateľnú
stratégiu SZP v kontexte so stratégiami TUR/UR, HCS modelom 3E a konceptom CSV sa
stáva nevyhnutným a považujú toto rozhodnutie za dlhodobú konkurenčnú výhodu podniku.
Implementácia princípov UR v podniku má zabezpečiť dosahovanie stanovených UR cieľov,
o ktoré sa usilujú všetky podnikové úrovne. Preto aspekty zavádzaného konceptu UR musia
byť obsiahnuté nie len v komplexnej podnikovej stratégii podniku ale i v stratégiách na
nižších hierarchických úrovniach. Systém podniku z holistického pohľadu udržateľnosti
a zodpovednosti má mať hierarchickú štruktúru, pričom kladie dôraz na obsah troch pilierov
USZP – sociálny, environmentálny a ekonomický (viď spätne Obr. 2).
Vyzdvihovať potrebu tvorby stratégií udržateľného spoločensky zodpovedného
podnikania bude trvať určitý čas. Až po rozsiahlejšom rozšírení/obľube tohto nástroja medzi
MSP si môžu podnikateľské subjekty všímať prínosy pre svoj podnik. Koncept USZP
vychádza z HCS modelu 3E, ktorého cieľom je dosahovať kvalitu práce, produkcie
a všeobecne vyššiu kvalitu života. Ostáva na ľuďoch a ich myslení, či sa podniky smerom
k udržateľnosti vydajú a ako skoro. Pri tvorbe USZP sú nápomocné najmä nasledovné
nástroje [4]:
a) Koncept: HCS model 3E – pri zavádzaní ergonomických programov do slovenských
priemyselných podnikov.
b) Koncept: Creating Shared Value (CSV) – ako koncept novej ekonomiky, nového
modelu podnikania na základe podnikateľskej stratégie „hra s nenulovým súčtom“ –
„stratégia win-win“.
c) Nástroj/metóda: Environmentálne orientovaný Balanced Scorecard (BSC) – pri
hodnotení environmentálnej a sociálnej strategickej výkonnosti podnikov.
17
d) Nástroj/metóda: Cost Benefit Analysis (CBA) – pri hodnotení ekonomickej
efektívnosti spoločensky orientovaných (ergonomických a environmentálnych
investícií/projektov).
e) Nástroj/metóda: Analytický hierarchický proces (AHP) - softvérový produkt Expert
Choice – pri viackriteriálnej optimalizácii strategických rozhodnutí stakeholderov
(zainteresovaných strán) s využitím metódy AHP, pri viackriteriálnom rozhodovaní v
environmentálne orientovanom rizikovom manažmente.
f) IMS (integrovaný manažérsky systém) – pri návrhu integrácie manažmentu kvality,
environmentalistiky a bezpečnosti práci v kontexte so stratégiou SZP.
Presadzovanie filozofie UR na úrovni podniku môže priniesť MSP nasledovné
výhody [4]:
zvyšuje sa ekonomicko-environmentálna účinnosť technologických procesov,
zmierňujú sa negatívne dopady na zdravie, ŽP a majetok,
UR môže slúžiť ako marketingový nástroj dosahovania ekonomických výsledkov,
implementácia prístupov UR predstavuje prevenciu voči prípadným problémom pri
jednaní so štátnymi orgánmi, samosprávou a s inými ,
prijatie princípov UR takisto zvyšuje pozitívny vzťah zamestnancov k podniku, čo
takisto prispieva k dosahovaniu významných ekonomických výsledkov,
podnik sa stáva príťažlivejší pre prípadných investorov a medzinárodnú spoluprácu.
V prípade, že sa podnik rozhodne zavádzať princípy UR do svojej hlavnej stratégie,
mali byť tieto princípy obsiahnuté a vžité i v čiastkových stratégiách, t. j. na všetkých
úrovniach hierarchie podniku. Túto myšlienku znázorňuje nasledujúci obrázok.
18
Obr. 3 Transformácia klasickej stratégie podniku na stratégiu UR
Prevzaté od Hrdinová G. [4]
„Hlavným cieľom implementácie konceptu udržateľnej stratégie SZP do systému
strategického riadenia podniku je úspešná integrácia jednotlivých oblastí SZP
(ekonomická, sociálna a environmentálna) do vízie, poslania, strategických cieľov a hodnôt
podniku, do jeho kultúry a operatívnych rozhodnutí na všetkých úrovniach riadenia tak,
aby zodpovedný prístup celkovo podporoval dlhodobé udržanie sa podniku na trhu.“ [4]
K šíreniu myšlienok udržateľného rozvoja a zodpovedného podnikania prispel pre
MSP i projekt Zodpovedné malé a stredné podniky na Slovensku od SBA (bývalé
NARMSP). V roku 2012 bola ukončená realizácia projektu Zodpovedné malé a stredné
podniky na Slovensku (ReSMEs). Spolu s lead partnerom Nadáciou Pontis, partnerom
NARMSP a zahraničným partnerom CSR Europe na projekte spolupracovali aj Slovenská
obchodná a priemyselná komora, Ekonomická univerzita v Bratislave a Ministerstvo
hospodárstva SR. Projekt ReSMEs mal tri základné ciele [6]:
• zvýšiť povedomie o zodpovednom podnikaní (ďalej aj ZP) medzi slovenskými MSP
šírením informácií a skúseností z Európy,
• zvýšiť konkurencieschopnosť a trvaloudržateľnosť MSP implementovaním stratégie
zodpovedného podnikania a presadzovaním zodpovednosti v dodávateľských vzťahoch,
• vybudovanie kapacít v oblasti stratégie ZP u kľúčových zainteresovaných strán
zapojených do rozvoja MSP na Slovensku.
19
Cieľovými skupinami projektu boli predovšetkým slovenské MSP, kľúčové regionálne
a národné organizácie zamerané na rozvoj MSP, veľké podniky a nadnárodné spoločnosti, ako
aj vysokoškolskí študenti a akademické inštitúcie.
Projekt prispieva k napĺňaniu SBA Princípu 1 Vytvoriť prostredie v ktorom je podnikanie
docenené. NARMSP implementovala v rokoch 2010 – 2012 tri aktivity: reprezentatívny
prieskum medzi MSP o vnímaní zodpovedného podnikania (v roku 2010), vyškolenie 36
odborných poradcov, konzultantov a lektorov organizácií, ktoré podporujú rozvoj MSP v
rôznych regiónoch Slovenska (apríl – máj 2011), realizácia osemnástich informačných
seminárov po Slovensku určených najmä malým a stredným podnikateľom, majiteľom a ich
zamestnancom. Vzdelávanie a informovanie podnikateľov o tejto téme a zavádzaní konceptu
do stratégie a procesov malého a stredného podniku pokračovalo v roku 2012 poslednými
šiestimi seminármi. Medzi 126 účastníkmi seminárov „Ako byť úspešný? Podnikajte
zodpovedne!“ bolo popri podnikateľoch aj niekoľko zástupcov neziskových organizácií,
miestnych samospráv a pedagógov. Účastníci získali informácie a základné vysvetlenie, čo je
zodpovedné podnikanie, ako môže pomôcť firme lepšie a efektívnejšie podnikať, ako mať
spokojných zamestnancov, byť okolím pozitívne vnímanou firmou, ale aj to, ako ušetriť a
zároveň chrániť životné prostredie. V nadväznosti na tieto podujatia bol na jar 2012
zrealizovaný dotazníkový prieskum, do ktorého sa zapojila viac ako polovica všetkých
účastníkov (278 respondentov). Cieľom prieskumu bolo okrem iného zmapovať postoje
účastníkov k téme zodpovedného podnikania po skončení celkovo 21 podujatí. Podľa
spracovaných výsledkov 87% respondentov plánovalo v najbližšom období zdokonaliť
alebo zaviesť vo firme niektoré praktiky zodpovedného podnikania. Viac ako 80%
účastníkov považovalo zvýhodnenie zo strany štátu za nápomocné pri presadzovaní praktík
zodpovedného podnikania, viac ako trom štvrtinám (75,2%) respondentov by pomohlo
uznanie okolia a partnerov a takmer 70% respondentom by napomohli požiadavky
zákazníkov, verejnosti a médií.
Súčasťou záverečnej fázy projektu bol návrh semestrálneho kurzu na Fakulte
podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý sa má po akreditácii
zaradiť od začiatku roka 2013 medzi povinné predmety študentov fakulty. VŠ študenti boli
zapojení do prípravy 10 EFQM analýz o ZP vybraných MSP a následne bolo vypracovaných
spoločne s nimi 10 stratégií ZP pre tieto spoločnosti, pričom deväť z nich bolo aj úspešne
implementovaných. Výročná konferencia o ZP spolu s Trhoviskom riešení sa uskutočnili
v máji. Trhovisko ponúklo najlepšie slovenské príklady z oblasti zodpovedného podnikania,
predstavilo zaujímavé dodávateľské príklady spomedzi MSP a desať najlepších príbehov
20
zodpovedného podnikania z predchádzajúceho ročníka súťaže Via Bona Slovakia. Príklady
zodpovednej spolupráce medzi veľkou firmou a jej dodávateľom z radov MSP boli popísané
v publikácii Breviár firemných riešení. Projekt Zodpovedné malé a stredné podniky na
Slovensku uzatvorilo sprístupnenie e-learningového kurzu o zodpovednom podnikaní v júni
2012. Aj po skončení projektu sa prostredníctvom internetu môžu slovenskí malí a strední
podnikatelia naučiť viesť svoj biznis lepšie a efektívnejšie. Kurz rovnako ako aj prípadové
štúdie a podrobnosti k seminárom sú prístupné na web stránke
www.zodpovednepodnikanie.sk, sekcia MSP. [6]
Počas štúdia si uvedomujem dôležitosť aktívneho vyhľadávania informácií
v oblasti sledovaného záujmu/problematiky a tvorby spolupráce subjektov akými sú
vzdelávacie inštitúcie, štátne orgány, mimovládne organizácie a samotné podniky. Častokrát
pri snahe šírenia myšlienok udržateľnosti a zodpovednosti zlyhávame, resp. má náš odkaz
nízky dosah na spoločnosť práve pre našu nevedomosť. Je potrebné sa začať aktívne spájať
a šíriť potrebné informácie spoločnými silami. Pre úžitok MSP , celej spoločnosti a celej našej
planéty.
21
ZÁVER
Cieľom referátu bolo nájsť a spájať súvislosti medzi ergonomickým modelom HCS 3E
a konceptom Corporate social responsibility a vytvoriť tak podmienky pre tvorbu konceptu
systému USZP vychádzajúc z HCS modelu 3E.
Referát oboznamuje o zavádzaní myšlienok udržateľného rozvoja do stratégií podniku,
jeho nástrojoch, výhodách pre podnik. Komplexnou úlohou zavádzania princípov UR do
stratégie podniku je zmena myslenia, ktorú je možné dosiahnuť šírením nových informácií,
nových pohľadov na bežné i novovznikajúce problémy v podnikaní. Táto zmena si bude
vyžadovať mnoho úsilia a času, no podstatné je, že ide o pozitívnu zmenu pre ľudskú činnosť
s výhľadom na kvalitu života budúcich generácií.
Referát tvoria tri kapitoly. Prvá popisuje ergonómiu a bližšie HCS model 3E. Druhá
vysvetľuje pojem udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie. Tretia kapitola opisuje
návrh konceptu metodiky tvorby systému USZP pre MSP v kontexte s HCS modelom 3E
vychádzajú zo získaných poznatkov.
22
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
[1] HATIAR, K.: Moderná ergonómia. - článok vyšiel v časopise Produktivita a inovácie,
ISSN 1335-5961, roč. 9, č. 6, rok 2008, str. 22-24. In: Ergonómia pre 21.storočie. Ergonómia
ako nástroj zvyšovania produktivity : Zborník prednášok. Piešťany, 27.-28.11.2008. - Žilina :
SLCP Consulting, s.r.o., 2008. - ISBN 978-80-89333-06-6.
[2] CHUNDELA, L.: Ergonomie v praxi. PRÁCE, Praha, 1984, 133 s.
[3] HATIAR K., COOK T. M., SAKÁL P.: HCS model 3E účastníckej ergonómie.
Dostupné na internete: <http://www.mtf.stuba.sk/docs/internetovy_casopis/2006/3/hatiar.pdf>
[4] HRDINOVÁ G. Koncept HCS modelu 3E vs. Koncept Corporate social responsibility
(CSR) dizertačná práca. 2013
[5] Nadácia Pontis. O zodpovednom podnikaní. Dostupné na internete:
<http://www.zodpovednepodnikanie.sk/o-zodpovednom-podnikani>.
[6] Slovak Business Agency. Správa o stave malého a stredného podnikania 2012. Dostupné
na internete: < http://www.sbagency.sk/sites/default/files/file/stav_msp_2012u.pdf>.
23
VYHLÁSENIE AUTORA
Podpísaný Bc. Peter Pilch čestne vyhlasujem, že som referát: Koncept HCS modelu 3E
vs. koncept Corporate Social Responsibility (CSR vypracoval na základe informácií z
dostupnej literatúry uvedenej v práci.
Práca je súčasťou projektu KEGA projekt č.037STU-4/2012 „Implementácia
predmetu „Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie“ do študijného programu
Priemyselný manažment v druhom stupni na MTF STU Trnava".
Uvedený referát som vypracoval pod vedením prof. Ing. Petra Sakála, CSc.
Trnava dňa 31. marca 2014
........................................
podpis autora