Koncepcia Na Podporu Startupov

27
1 KONCEPCIA PRE PODPORU STARTUPOV A ROZVOJ STARTUPOVÉHO EKOSYSTÉMU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ÚVOD Kľúčom k dlhodobo udržateľnému hospodárskemu rastu a zvýšeniu konkurencieschopnosti je zvyšovanie produktivity založenej na inováciách, ktoré sú značne podporované aktivitami startupov. Startupy sú podnikateľské iniciatívy s vysokým rastovým a inovačným potenciálom, ktoré dokážu naštartovať a dlhodobo podporovať inteligentný a inkluzívny hospodársky rast a tiež prilákať zahraničné investície. Prispievajú k rozvoju odvetví s vysokou pridanou hodnotou, regionálnej a globálnej konkurencieschopnosti a tvorbe zamestnanosti kvalifikovanej pracovnej sily. Rovnako významný prínos predstavujú pri budovaní imidžu Slovenska ako inovatívnej ekonomiky v zahraničí. Maximálny potenciál startupov možno využiť vytvorením priaznivého legislatívneho a regulačného prostredia, zabezpečením ich prístupu k nefinančným nástrojom a vytvorením vhodného ekosystému a finančných schém pre financovanie kritických fáz života startupov. Víziou Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“), Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MH SR“) a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „MŠVVaŠ SR“) je podporiť startupový ekosystém v Slovenskej republike stimulovaním podnikateľského prostredia a systému štátnej podpory, ktoré dokážu aktivovať slovenské subjekty a jednotlivcov s unikátnymi myšlienkami, prilákať zahraničné subjekty s inovatívnymi nápadmi, zatraktívniť investovanie do startupov a vytvoriť výnimočný imidž krajiny. Súčasne v širšom kontexte prispieť k posilneniu vzťahu k podnikaniu v radoch širokej verejnosti, a to prostredníctvom prezentovania úspešných príkladov podnikania a realizáciou aktivít zameraných na zvyšovanie motivácie pre vstup do podnikania či presadzovanie podnikania ako kariérnej voľby. Snahou je tiež prispieť k formovaniu spoločnosti, ktorá vníma problémy ako nové príležitosti, je otvorená inováciám a inšpiruje sa novými technológiami. Koncepcia pre podporu startupov a rozvoja startupového ekosystému (ďalej len „koncepcia“) sleduje záujem reagovať na súčasný stav (a existujúce výzvy), zaujať k téme startupov ucelený a koordinovaný postoj a vyhnúť sa tak čiastkovým alebo ad-hoc aktivitám. Prioritou je, aby realizácia štátnej podpory bola v čo najväčšej miere financovaná z európskych štrukturálnych a investičných fondov v súlade s Operačným programom výskum a inovácie (ďalej len „OP VaI“). 1. SÚČASNÝ STAV Podnikateľské prostredie na Slovensku je kreované predovšetkým z radov malých a stredných podnikateľov, ktorí predstavujú až 99,9 % všetkých spoločností, pričom do tejto kategórie spadajú aj startupy. Malé a stredné a podniky (ďalej len „MSP“) poskytujú v podnikovej ekonomike pracovné príležitosti pre takmer 75 % aktívnej pracovnej sily a podieľajú sa viac ako 50 % na hrubej produkcii a tvorbe pridanej hodnoty. 1 Súčasne však platí, že od roku 2004 v Európe klesá podiel osôb preferujúcich samostatnú zárobkovú činnosť pred stálym zamestnaním. Kým v roku 2009 bolo podnikanie pre 45 % Európanov prvou voľbou, v súčasnosti sa toto percento znížilo na 37 % a na Slovensku je len na úrovni 33 %. Naopak v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“), ktoré predstavujú hlavného ekonomického konkurenta Európy, je stále dostatok „podnikateľsky orientovaných“ obyvateľov (51 % z nich preferuje podnikanie pred zamestnaním), nehovoriac o Číne, ktorá je dnes naladená absolútne pro-podnikateľsky (56 % populácie preferuje kariéru podnikateľa). 2 1 SBA, Správa o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2012, dostupné na internete: Správa o stave malého a stredného podnikania v SR 2 European Commission, Flash Eurobarometer, 2012

Transcript of Koncepcia Na Podporu Startupov

  • 1

    KONCEPCIA PRE PODPORU STARTUPOV A ROZVOJ STARTUPOVHO

    EKOSYSTMU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

    VOD

    Kom k dlhodobo udratenmu hospodrskemu rastu a zveniu konkurencieschopnosti je zvyovanie produktivity zaloenej na inovcich, ktor s znane podporovan aktivitami startupov. Startupy s podnikatesk iniciatvy s vysokm rastovm a inovanm potencilom, ktor doku natartova a dlhodobo podporova inteligentn a inkluzvny hospodrsky rast a tie prilka zahranin investcie. Prispievaj k rozvoju odvetv s vysokou pridanou hodnotou, regionlnej a globlnej konkurencieschopnosti a tvorbe zamestnanosti kvalifikovanej pracovnej sily. Rovnako vznamn prnos predstavuj pri budovan imidu Slovenska ako inovatvnej ekonomiky v zahrani.

    Maximlny potencil startupov mono vyui vytvorenm priaznivho legislatvneho a regulanho prostredia, zabezpeenm ich prstupu k nefinannm nstrojom a vytvorenm vhodnho ekosystmu a finannch schm pre financovanie kritickch fz ivota startupov.

    Vziou Ministerstva financi Slovenskej republiky (alej len MF SR), Ministerstva hospodrstva Slovenskej republiky (alej len MH SR) a Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky (alej len MVVa SR) je podpori startupov ekosystm v Slovenskej republike stimulovanm podnikateskho prostredia a systmu ttnej podpory, ktor doku aktivova slovensk subjekty a jednotlivcov s uniktnymi mylienkami, prilka zahranin subjekty s inovatvnymi npadmi, zatraktvni investovanie do startupov a vytvori vnimon imid krajiny. Sasne v irom kontexte prispie k posilneniu vzahu k podnikaniu v radoch irokej verejnosti, a to prostrednctvom prezentovania spench prkladov podnikania a realizciou aktivt zameranch na zvyovanie motivcie pre vstup do podnikania i presadzovanie podnikania ako karirnej voby. Snahou je tie prispie k formovaniu spolonosti, ktor vnma problmy ako nov prleitosti, je otvoren inovcim a inpiruje sa novmi technolgiami.

    Koncepcia pre podporu startupov a rozvoja startupovho ekosystmu (alej len koncepcia) sleduje zujem reagova na sasn stav (a existujce vzvy), zauja k tme startupov ucelen a koordinovan postoj a vyhn sa tak iastkovm alebo ad-hoc aktivitm. Prioritou je, aby realizcia ttnej podpory bola v o najvej miere financovan z eurpskych trukturlnych a investinch fondov v slade s Operanm programom vskum a inovcie (alej len OP VaI).

    1. SASN STAV

    Podnikatesk prostredie na Slovensku je kreovan predovetkm z radov malch a strednch podnikateov, ktor predstavuj a 99,9 % vetkch spolonost, priom do tejto kategrie spadaj aj startupy. Mal a stredn a podniky (alej len MSP) poskytuj v podnikovej ekonomike pracovn prleitosti pre takmer 75 % aktvnej pracovnej sily a podieaj sa viac ako 50 % na hrubej produkcii a tvorbe pridanej hodnoty.1

    Sasne vak plat, e od roku 2004 v Eurpe kles podiel osb preferujcich samostatn zrobkov innos pred stlym zamestnanm. Km v roku 2009 bolo podnikanie pre 45 % Eurpanov prvou vobou, v sasnosti sa toto percento znilo na 37 % a na Slovensku je len na rovni 33 %. Naopak v Spojench ttoch americkch (alej len USA), ktor predstavuj hlavnho ekonomickho konkurenta Eurpy, je stle dostatok podnikatesky orientovanch obyvateov (51 % z nich preferuje podnikanie pred zamestnanm), nehovoriac o ne, ktor je dnes naladen absoltne pro-podnikatesky (56 % populcie preferuje kariru podnikatea).2

    1 SBA, Sprva o stave malho a strednho podnikania v Slovenskej republike v roku 2012, dostupn na internete: Sprva o stave malho a strednho podnikania v SR 2 European Commission, Flash Eurobarometer, 2012

  • 2

    Novozaloen podniky v Eurpe rast okrem toho ovea pomalie3 ako v USA alebo v rozvjajcich sa krajinch a menej z nich sa tie doke zaradi medzi najvie svetov firmy.

    MSP v Slovenskej republike (alej len SR) tvoria 1,8 % z celkovho potu MSP v rmci Eurpskej nie

    (alej len E). Ich pridan hodnota z celkovej pridanej hodnoty MSP v E tvor 0,6 % a tie vytvraj 1,2 %

    pracovnch miest zo vetkch MSP v rmci E. Efektvnos slovenskch MSP je v porovnan s niektormi inmi

    krajinami E nzka.4 Tento fakt svis aj so truktrou, respektve vekostnou skladbou slovenskch MSP

    (dominuj mikropodniky a v dsledku krzy z roku 2008 sa marginalizuj vie kategrie podnikov.- poet

    podnikov nad 9 zamestnancov sa v SR medzi rokmi 2008 a 2012 znil o 51 %). Navye sa MSP v SR vyznauj

    nzkou rovou vdavkov na vskum a vvoj ako aj nzkou rovou produktivity, o svis aj s tm, e doterajie

    politiky sa orientovali najm na dovoz technolgi5 a absentovali in typy podpory.

    Kritickm je tie faktor udrania sa novho podniku na trhu. V Slovenskej republike je dlhodobo zaznamenvan vysok percento zniku podnikov, v roku 2010 poda dajov Eurostatu predstavovala miera preitia podnikov po 3 rokoch od vzniku len 41,7 % (priemer krajn Eurpskej nie je pritom 56,1 %), o rad Slovensko na predposledn miesto v rmci E.6

    Poda kvalifikovanch odhadov existuje na Slovensku pribline 600 startupov, ktor zamestnvaj vye 3 000 zamestnancov. Mme zujem o to, aby sa tento poet na Slovensku zvil a tie, aby dochdzalo k astejej klovetenosti tchto startupov (scale-up), o v praxi znamen rozvoj startupu do medzinrodnej spolonosti zamestnvajcej niekoko stoviek a asto a niekoko tisc zamestnancov.

    A 85 % slovenskch startupov je v poiatonch fzach svojho rozvoja: 41 % v beta fze (fza nasledujca po vytvoren prototypu), 50 % generuje prjmy, no z toho 83 % menej ako 100 000 eur. Hlavn zdroje financovania startupov tvoria v prvom rade osobn spory (74 %), i podporu priateov a rodiny (22 %). A 57 % firiem zvauje relokciu do inej krajiny a z toho: 80 % kvli novm trhom/zkaznkom, 48 % kvli prstupu k financovaniu a 32 % kvli daovmu a prvnemu prostrediu.7

    Poet zamestnancov v startupoch je v SR stle nzky. Napriek tomu vak a 78 % slovenskch startupov

    u vytvorilo pracovn miesta (28 % m 4-9 zamestnancov, 22 % m 10+ zamestnancov, 22 % nem iadnych

    zamestnancov, 19 % m 2-3 zamestnancov a 9 % m 1 zamestnanca). V najbliom roku a 46 % slovenskch

    startupov plnuje zamestna 2-3 ud, 19 % startupov 4-9 a 17 % a 10+.8 Startupy maj navye zujem

    zamestnva vysokokvalifikovan personl.

    Sasn stav startup scny na Slovensku je charakteristick: obmedzenou ponukou finannch a nefinannch nstrojov, nedostatonm prepojenm startupovej komunity na vysok koly i vedeck intitcie, nzkou rovou vzjomnej spoluprce jednotlivch lenov slovenskho startupovho ekosystmu, nedostaujcimi podnikateskmi zrunosami a celkovo nzkym zujmom o podnikanie ako

    karirnu vobu, regulanm prostredm, ktor dostatone nemotivuje k podnikateskm aktivitm startupov.

    Silnmi strnkami slovenskho startupovho ekosystmu s hlavne cenov dostupnos produktov/sluieb, vzdelan, kvalifikovan a jazykovo vybaven pracovn sila, i relatvne dobr dostupnos zamestnancov/lenov tmu (s vnimkou sektora informanch a komunikanch technolgi, ktor je naopak znane poddimenzovan).9

    3 Albert Bravo-Biosca: The dynamics of Europe's industrial structure and the growth of innovative firms Konferencia spolonho vskumnho centra v Seville, oktber 2011. 4 Annual Report on European SMEs 2013/2014 - A Partial and Fragile Recovery, Eurpska komisia, jl 2014, dostupn na internete: Eurpska komisia 5 European Commission, DG Research and Innovation, Research and Innovation Performance in Slovakia, 2013 6 SBA, Sprva o stave malho a strednho podnikania v Slovenskej republike v roku 2012, dostupn na internete: Sprva o stave malho a strednho podnikania v SR 7 KPMG, Startup Survey 2014 (str. 15, 17, 19), dostupn na internete: KPMG 8 KPMG, Startup Survey 2014 (str. 19), dostupn na internete: KPMG 9 KPMG, Startup Survey 2014 (str. 35), dostupn na internete: KPMG

  • 3

    2. STRATEGICK CIELE PODPORY STARTUPOV V SR

    Startupov ekosystm v SR sa zaal vyvja v rokoch 2010 2011 prostrednctvom parcilnych iniciatv skromnho sektora. Verejn sektor sa v tme podpory startupov zaal angaova od roku 2013, a to prostrednctvom realizcie projektu Nrodnho podnikateskho centra (alej len NPC), tvorby nrodnch schm podpory startupov a programovania OP VaI, ktor prina dlhodobo udraten rieenia v kontexte kovch iniciatv Eurpskej komisie zameranch na podporu podnikania (naprklad Akn pln pre podnikanie 2020, Iniciatva Small Business Act a podobne). Dvodom realizcie tejto koncepcie je neustle sa zvyujci dopyt slovenskch startupov po podpornch slubch pre ich podnikatesk aktivity. Neexistencia komplexnho systmu ttnej podpory pre startupy v SR me vplva aj na snahu slovenskch startupov nachdza uplatnenie v zahrani, naprklad aj v Prahe, Budapeti alebo Varave, kde u v sasnosti existuj programy na podporu startupov (jav nazvan ako brain drain nik mozgov).

    Vber nstrojov na podporu startupov sa medzi viacermi krajinami li. V Spojench ttoch americkch, globlnom centre inovci a vskumno-vvojovch aktivt, sa naprklad v rmci programu Startup New York poskytuj startupom daov avy poas prvch desiatich rokov podnikania. V Izraeli, ktor je tie povaovan ako vzor pre krajiny, ktor sa rozhodn komplexne podporova startupy, sa podpora ttu sstred na zriaovanie kvalitnch technologickch inkubtorov s profesionlnymi mentormi a tie na prilkanie zahraninho rizikovho kapitlu. Vsledkom je, e za kad investovan dolr v Izraeli je izraelsk vlda pripraven prova investciu dodatonmi iestimi dolrmi10.

    V E vynik opatreniami predovetkm Vek Britnia a Nemecko a to najm vaka stimulom pre anjelskch investorov11, ktorch loha je v startupovom systme nezastupiten, kee financuj najrizikovejie zaiaton fzy podnikania. esk republika, Posko a Maarsko, s ktormi Slovensko tvor regionlne zoskupenie Vyehradskej tvorky, taktie vemi aktvne podporuj startupy rznymi nrodnmi programami. Ich sasou s tak v eskej republike, Posku ako aj Maarsku pecilne opatrenia uren na podporu internacionalizcie startupov v globlnych startupovch centrch, najm v Silicon Valley.

    Podpora podnikateskch aktivt startupov je nevyhnutn aj vzhadom na prebiehajce aktivity v oblasti

    podpory digitlnej ekonomiky, digitlnych sluieb a jednotnho digitlneho trhu na nrodnej ako aj eurpskej

    rovni. Snahou o odstrnenie prekok, ako naprklad sprstupnenie otvorench dajov (Open Data) a sluieb

    verejnej sprvy v elektronickej forme, me by v budcnosti vrazne podporen innos startupov a ich

    ekonomick vkonnos. Aj preto podporujeme zintenzvnenie aktivt orgnov verejnej sprvy v tomto smere.

    loha Slovenska v tomto kontexte spova v sledovan 3 strategickch cieov:

    1. Vytvoren vhodnch podmienok pre podnikanie, t.j. vytvorenie regulanho prostredia bez zbytonch prekok pre vznik a psobenie startupov na trhu.

    2. Vytvoren a poskytovan podpornch sluieb pre posilnenie startupovho ekosystmu, t.j. vytvorenie infratruktry a sluieb pre podporu zujemcov o podnikanie, startup tmov, etablovanch startupov.

    3. Financovan najm tzv. Death Valley fzy podnikateskch iniciatv, t.j. dolia smrti, kedy vina startupov zlyhva.12

    10 Financial Times, The Israeli take on start-up risk, 19.2.2014, dostupn na: http://www.ft.com/intl/cms/s/0/babcfd3e-98b0-11e3-a32f-00144feab7de.html#axzz3YbdwwYpd 11 Anjelsk investor je prevane fyzick osoba, ktor poskytuje startupom a inm malm podnikom kapitl, vmenou za vlastnctvo podielu alebo za konvertibiln dlh. 12 Segment startupov vyznauje vysokou mrtnosou, t.j. pribline 90 % startupov zlyh ete v rannom tdiu. Na trhu je preto len mal zujem o financovanie tejto fzy.

  • 4

    Graf . 1: dolie smrti

    Zdroj: Gompers, Paul A.; and Lerner, Josh. (2001). The Money of Invention How Venture Capital Creates New Wealth. Boston, MA: Harvard

    Business School Press.

    Pojem Death Valley13 (slovensk ekvivalent dolie smrti) (graf . 1), priamo svis s poiatonou fzou

    podnikania, kedy sa startup nachdza ete len v samotnom tdiu vvoja inovatvneho produktu, sluby i

    prototypu, avak bez dosiahnutia zisku. V zmysle prekonvania Death Valley fzy je kov loha kapitlu,

    ktor sa do startupu, respektve vvoja jeho inovatvneho produktu, sluby alebo prototypu vlo. V procese

    prekonvania Death Valley fzy je ale v dsledku vysokej mrtnosti startupov len mal zujem o jej

    financovanie. Nezastupiten lohu v tomto smere predstavuje podpora zo strany ttu (najm pri malch

    ekonomikch, akou je aj slovensk), anjelskch investorov, crowdfundingu14 i inch foriem seed financovania15.

    Pri prekonvan Death Valley fzy je zsadnm okamihom tzv. Break Even Point16 (bod zvratu), kedy obrat

    pokryje celkov nklady firmy, a teda sa zatia nevytvraj iadne zisky, ale zrove nedochdza k alm

    stratm. V prpade startupov je vak znme, e len pomerne mal percento z nich fzu Death Valley aj relne

    prekon a stane sa mierne spenou (moderately successful) a spenou (successful) firmou. Napriek tomu, aj

    v tomto tdiu naalej pretrvva riziko stagncie a optovnho zlyhania. V tomto kontexte je dleit zdrazni,

    e podpora startupov z verejnch zdrojov, aj v prpade ich zlyhania, nepredstavuje absoltnu finann stratu.

    Alokovan zdroje s vyuit na budovanie odbornch kapact jednotlivcov, tmov, rozvoj mylienok, produktov a

    sluieb.

    Oakva sa, e vsledky tejto stratgie bud udratenho charakteru a premietnu sa do: 1. zvenho zujmu o podnikanie, vzniku a preitia novch startupov, 2. budovania kompetenci zujemcov o podnikanie, podnikateov a ich tmov, 3. tvorby kvalifikovanch pracovnch miest v rchlo rastcich technologickch a inovatvnych

    sektoroch a sektoroch nronch na vedomosti, 4. zvenia spenosti slovenskch MSP na trhu E a mimo E, 5. zvenia vdavkov na vskum a vvoj a ich efektvnosti, 6. zvenia inovanej vkonnosti.

    13 V odbornej literatre sa taktie pouva oznaenie Valley of Death. 14 Crowdfunding predstavuje spsob financovania projektov prostrednctvom zskavania finannch prspevkov od vekho potu subjektov. Tento proces sa najastejie realizuje cez online crowdfundingov platformy, naprklad cez Kickstarter (najvia crowdfundingov platforma na svete) 15 Oznaenie seed financovanie sa pouva pri financovan podnikania v poiatonej fze, ktor je oznaovan aj ako Death Valley. Seed financovanie sli na natartovanie podnikania novozanajceho podniku. Taktie mu by na financovanie Death Valley fzy vyuit investcie od najblich, tzv. FFF financovanie. FFF financovanie predstavuje financovanie poiatonho tdia startupu na zklade piky od Family, Friends & Fools. 16 V odbornej literatre sa taktie pouva oznaenie mtvy bod, kritick bod rentability i nulov bod.

  • 5

    3. PREHAD NAVRHOVANCH RIEEN

    Rieenia pre podporu podnikania startupov a posilnenia ekosystmu v SR s navrhnut komplexne pre

    vetky fzy vvoja startupov (graf . 2 graf . 4) s drazom na najrizikovejiu as podnikania startupov fzu

    Death Valley, kedy vina startupov zlyhva. Realizova sa vak bud aj opatrenia pre fzu pred zaloenm

    prvneho subjektu startupu a pre rastov fzu startupov.

    Navrhovan opatrenia naprklad daov opatrenia, podnety pre anjelskch investorov a zdruenia

    anjelskch investorov, poskytovanie nefinannch sluieb pre startupy, zlepenie kapitlovho financovania pre

    startupy, podpora vysokch kl, vzdelvacch centier a organizci vskumu a vvoja pri realizcii podpornch

    aktivt pre zanajcich podnikateov v kategrii startup mu obsahova prvok ttnej, respektve minimlnej

    pomoci v prospech startupov, prpadne inch subjektov (naprklad anjelskch investorov). Pri realizcii takchto

    opatren bude preto potrebn postupova v slade s prslunmi pravidlami v oblasti ttnej pomoci. Vzhadom

    na to, e opatrenia bud zameran na skupinu prjemcov (nie na individulny startup), odpora sa, aby prslun

    garanti zodpovedn za implementciu vypracovali schmy ttnej pomoci, respektve schmy minimlnej pomoci

    za elom realizcie predmetnch opatren.

    V nasledujcej tabuke uvdzame vetky navrhovan opatrenia, ktor maj sli na podporu startupov

    v SR s grafickm znzornenm kadho opatrenia v zodpovedajcej asti ivotnho cyklu startupu:

    # PROBLM RIEENIE SUBJEKTY ZODPOVEDN

    ZA IMPLEMENTCIU

    TERMN

    SPLNENIA17

    ZKLADN PREDPOKLADY PRE REALIZCIU PODPORNCH OPATREN PRE STARTUPY

    I. Cieov skupina subjektov pre pripravovan opatrenia nie je jasne vymedzen

    Vymedzenie startupu a proces vberu

    Ministerstvo financi SR, Ministerstvo hospodrstva SR, Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR

    31.12.2015

    II. Agenda podpory startupov nem ucelen koncepciu

    Prijatie koncepcie vldou SR a zastreenie startupovej agendy na Ministerstve financi SR v spoluprci s Ministerstvom hospodrstva SR, Ministerstvom kolstva, vedy, vskumu a portu SR

    Ministerstvo financi SR, Ministerstvo hospodrstva SR, Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR

    31.12.2015

    17 Termn splnenia uznesenia, ktor sa vzahuje k danmu opatreniu a to bu formou legislatvnej pravy alebovypracovanm dodatonch materilov pre realizciu opatrenia

  • 6

    NVRHY OPATREN PRE PODPORU STARTUPOV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

    Strategick cie A: Vytvorenie vhodnch podmienok pre podnikanie

    III. Nedostaton prvny rmec spolonost pre sprvne fungovanie startupov

    Nov forma kapitlovej obchodnej spolonosti

    Ministerstvo spravodlivosti SR Ministerstvo financi SR18

    30.06.2015

    IV. Plon rieenie k daovm stimulom bez osobitnho prstupu potrebnho pre zabezpeenie likvidity startupov

    Vyatie z povinnosti platenia daovej licencie a zmeny pri ukladan zbezpeky pri dobrovonej registrcii platitea DPH

    Ministerstvo financi SR 31.12.2015

    31.08.2015

    V. Pobyt zahraninch inovatvnych subjektov (fyzickch osb) v SR

    Udeovanie nrodnch vz startupom z krajn mimo Eurpskej nie (startup vza)

    Ministerstvo vntra SR, Ministerstvo zahraninch vec a eurpskych zleitost SR

    31.08.2015

    Graf . 2 Strategick cie A (Vytvorenie vhodnch podmienok pre podnikanie)

    18 Zapojenie Ministerstva financi SR v rmci uznesenia Vldy Slovenskej republiky . 191/2014 bod C.11. k materilu Koncepcia rozvoja kapitlovho trhu

  • 7

    Strategick cie B: Vytvorenie a poskytovanie podpornch sluieb pre posilnenie ekosystmu startupov

    VI. Nedostaton kompetencie zujemcov o podnikanie, startup tmov, chbajci ucelen systm podpory

    Zriadenie Nrodnho podnikateskho centra, vytvorenie infratruktry, zavedenie mnoiny nstrojov pre podporu zujemcov o podnikanie, startupov, firiem

    Ministerstvo hospodrstva SR, Slovak Business Agency

    31.12.2015

    VII. Nedostaton aktivita anjelskch investorov

    Podpora systematickho fungovania platformy anjelskch investorov v rmci Nrodnho podnikateskho centra

    Ministerstvo hospodrstva SR, Slovak Business Agency, Ministerstvo financi SR

    31.12.2015

    VIII. Nedostaton motivcia podstpi poiaton riziko podni-kania pri rozvjan mylienky pred zaloenm prvneho subjektu

    Poskytnutie grantu pre tudentov s inovatvnou mylienkou pred zaloenm prvneho subjektu

    Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR

    31.08.2015

    IX. Nedostaton motivcia vysokch kl, vzdelvacch centier a organizci vskumu a vvoja realizova podporn aktivity pre zanajcich podnikateov v kategrii startup

    Motivcia a podpora vysokch kl, vzdelvacch centier a organizci vskumu a vvoja pri realizcii podpornch aktivt pre zanajce startupy/spin-offy19 a iniciatvy pre zvenie prirodzenho zujmu tudentov o podnikanie

    Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR

    31.08.2015

    X. Nedostaton intitucionlna kapacita pre transfer poznatkov do praxe

    V strednodobom horizonte podporova verejn vysok koly a pripravovan verejnoprvne vskumn intitcie v budovan intitucionlnej kapacity na transfer poznatkov do praxe

    Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR

    31.08.2015

    XI. Slab pripravenos uiteov na vubu finannej a podnikateskej gramotnosti na zkladnch a strednch kolch

    Podpora kvality vzdelvania v oblasti finannej gramotnosti formou vzdelvania uiteov zkladnch a strednch kl

    Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR

    31.08.2015

    XII. Nedostaton prepojenie slovenskch vysokch kl a vzdelvacch intitci so skromnmi spolonosami a nzka implementcia inovatvnych npadov tudentov v praxi

    Podpora zapojenia slovenskch vysokch kl a vzdelvacch intitci do medzinrodnch programov stimulujcich spoluprcu so skromnm sektorom

    Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR

    31.08.2015

    XIII. Nedostaton podpora rozvoja vedeckch a vskumnch centier v oblasti informanej bezpenosti schopnch vytvra inovatvne rieenia pouiten v praxi

    Vytvorenie centra excelentnosti pre informan bezpenos

    Ministerstvo financi SR Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR

    31.08.2015

    XIV. Nedostaton koordincia a vzjomn podpora startupov z krajn Vyehradskej tvorky

    Pravideln stretnutia pracovnej skupiny krajn Vyehradskej tvorky pre problematiku podpory startupov a inovci a vytvorenie pozcie pre stleho zstupcu SR v Silicon Valley

    Ministerstvo financi SR, Ministerstvo hospodrstva SR, Ministerstvo zahrani-nch vec a eurpskych zleitost SR, Slovak Business Agency

    31. 08.2016

    19 Spin-off je inovatvna spolonos, ktor vznikla z vysokej koly (vysokokolsk spin-off) alebo z fungujcej spolonosti (korportny spin-off)

  • 8

    Graf . 3 Strategick cie B (Vytvorenie a poskytovanie podpornch sluieb pre posilnenie ekosystmu

    startupov)

    Strategick cie C: Financovanie najm tzv. Death Valley fzy podnikateskch iniciatv

  • 9

    XV. Nzka motivcia individulnych anjelskch investorov

    Stimuly pre anjelskch investorov Ministerstvo hospodrstva SR, Slovak Business Agency, Ministerstvo financi SR

    30.09.2015

    XVI. Obmedzen prstup ku kapitlovmu financovaniu v skorch, ale aj v rastovch fzach startupov

    Zlepenie kapitlovho financovania pre startupy cez truktru Slovak Investment Holding a zavedenie novch finannch nstrojov pre startupy v rmci Nrodnho podnikateskho centra

    Ministerstvo financi SR, Ministerstvo hospodrstva SR, SZRB Asset Management, Slovak Business Agency

    31.12.2015

    XVII. Problmy s efektvnou alokciou kapitlu a innm prepjanm startupov s investormi vyplvajcimi z cezhraninch prekok a obmedzenho prstupu k monostiam financovania

    Podpora zlepenia prstupu startupov a ostatnch malch a strednch podnikov k monostiam financovania v Eurpe

    Ministerstvo financi SR 31.12.2015

    Graf . 4 Strategick cie C (Financovanie najm tzv. Death Valley fzy podnikateskch iniciatv)

  • 10

    4. ZKLADN PREDPOKLADY PRE REALIZCIU PODPORNCH OPATREN PRE STARTUPY

    Problm I: Cieov skupina subjektov pre pripravovan opatrenia nie je jasne vymedzen

    Startupy sa vo veobecnosti definuj ako zanajce obchodn spolonosti, ktor sa snaia aplikova

    inovatvne prstupy k rieeniu problmov a disponuj vysokm potencilom klovatenosti. Ich pridanou

    hodnotou je prelomov alebo zsadnm spsobom vylepen produkt i sluba pre relevantn trh. Napriek tomu,

    e sa podobn defincie vyskytuj aj v odbornch publikcich, pre ely poskytovania vybranch ttom

    podporovanch opatren bude nutn vymedzi kritri, ktor v slovenskch podmienkach zatia neboli jasne

    stanoven.

    Zkladnm predpokladom opatren pre podporu startupov je teda identifikcia okruhu subjektov, ktor sa

    bud kvalifikova na vybran poskytovan stimuly. Vber cieovej skupiny by mal prebieha v slade

    s transparentnm posudzovanm iadateov na zklade presne stanovench defininch kritri. Zkladn

    parametre bude nutn uri o najpresnejie a najelnejie, aby sa predilo vyleniu subjektov, ktor maj by

    podporen a zneuvaniu pripravovanch opatren neoprvnenmi subjektmi.

    Rieenie I: Vymedzenie startupu a proces vberu

    Zkladnmi parametrami startupu pre zskanie vybranch podpornch nstrojov navrhnutch v tomto

    materili s:

    startupom je kapitlov obchodn spolonos so sdlom na zem Slovenskej republiky, od ktorej vzniku neuplynulo viac ako 36 mesiacov a zrove:

    o vznikla za elom tvorby inovatvneho produktu alebo sluby, o je mikro, malm alebo strednm podnikom20, o sa vyznauje tm, e vina hlasovacch prv patr fyzickm osobm, ktor s jej

    zakladatemi.

    Poskytnutie vybranch opatren bude mc by podmienen splnenm dodatonch kritri. Pri

    vybranch opatreniach bude splnenie jednotlivch kritri podmienen rozhodnutm vboru zloenho zo

    zstupcov verejnej sprvy (predovetkm MF SR, MH SR, MVVa SR) a skromnho sektora. Vbor bude

    zriaden na zklade pripravovanej legislatvy na podporu malho a strednho podnikania. Pri posudzovan

    inovatvnosti produktu alebo sluby bude vbor bra do vahy, i v ase posudzovania ide o individulne

    vytvoren produkty a sluby poda pecifikcie zkaznka, ktor nie je existujca spolonos fungujca na

    spolonom eurpskom trhu schopn vytvori rovnakou alebo vemi podobnou metdou a v rovnakej alebo vemi

    podobnej kvalite. Rozhodovac proces bude prebieha v spoluprci so zstupcami skromnho sektora tak, aby

    bola zabezpeen transparentnos, spoahlivos a efektivita vberu.

    Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo financi SR, Ministerstvo hospodrstva SR

    Problm II: Agenda podpory startupov nem ucelen koncepciu

    Podpora inovci a inovanch projektov je na Slovensku realizovan viacermi ministerstvami (MF SR,

    MH SR, MVVa SR) a agentrami (SBA, Slovensk inovan a energetick agentra SIEA, Centrum

    vedecko-technickch informci Slovenskej republiky CVTI SR). Jednotliv intitcie nie s z pohadu podpory

    20 Prloha I nariadenia Komisie (E) . 651/2014 zo 17. jna 2014 o vyhlsen uritch kategri pomoci za zluiten s vntornm trhom poda lnkov 107 a 108 Zmluvy (. v. E L 187, 26. 6. 2014)

  • 11

    startup ekosystmu v sasnosti dostatone koordinovan. Predkladan koncepcia navrhuje koordinciu

    a sinnos hlavnch aktrov.

    Rieenie II: Prijatie koncepcie vldou SR a zastreenie startupovej agendy na Ministerstve financi SR

    v spoluprci s Ministerstvom hospodrstva SR a Ministerstvom kolstva, vedy, vskumu a portu SR

    Za koordinciu innost v oblasti podpory startupov bude zodpoveda MF SR v spoluprci s MH SR a

    MVVa SR. Tto koordincia bude predstavova rozhodujci prvok spechu nielen pre implementciu na

    nrodnej rovni, ale aj pre viditenos a atraktivitu ekosystmu pre zahranin subjekty.

    Funkcia MF SR bude zaha:

    a) koordinciu aktivt poas prpravnej, nbehovej a implementanej fzy navrhovanch opatren

    v tomto materili,

    b) systematick zapjanie a diskusiu s kovmi aktrmi,

    c) pravideln monitoring a hodnotenie napania cieov koncepcie a vplyvov opatren na vznik

    a aktivitu startupov na Slovensku.

    Funkcia MH SR a MVVa SR bude zaha poskytovanie podpory pri implementcii navrhovanch

    opatren v tomto materili, ktor je mone z hadiska oprvnenosti financova z OP VaI, respektve kapitoly

    jednotlivch rezortov. lohou SBA bude primrne implementcia navrhovanch vybranch opatren v tomto

    materili prostrednctvom Nrodnho podnikateskho centra (alej len NPC).

    Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo financi SR, Ministerstvo hospodrstva SR,

    Ministerstvo kolstva, vedy vskumu a portu

  • 12

    5. NVRHY OPATREN PRE PODPORU STARTUPOV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

    STRATEGICK CIE A: VYTVORENIE VHODNCH PODMIENOK PRE PODNIKANIE

    Problm III: Nedostaton prvny rmec spolonost pre sprvne fungovanie startupov

    Regulan prostredie SR vykazuje pre efektvne fungovanie startupov niekoko barir, ktor svisia

    s najviac vyuvanou formou podnikania spolonosou s ruenm obmedzenm (s.r.o.). Sasn legislatvna

    prava s.r.o. neumouje efektvne vyuitie nstrojov, ktor s vo svete bene dostupn a tkaj sa nastavenia

    vstupu a vstupu kapitlu z/do spolonosti, ochrany prv zakladateov firmy a investora a monosti efektvne

    motivova zamestnancov vlastnckym podielom spolonosti. Vstup, respektve vstup investorov do a z s.r.o.

    alebo a.s. v sasnosti sce je mon upravi v spoloenskej zmluve, respektve v stanovch, avak ide o verejne

    prstupn dokumenty, kde zleitosti tkajce sa nastavenia vstupu, respektve vstup (ako naprklad podmienky,

    za ktorch bude mon pristpi k predaju spolonosti), mu by informciou, ktor by mala zosta v utajen ako

    obchodn tajomstvo. Aj ke sa u v sasnosti uzatvraj medzi spolonkmi/akcionrmi osobitn neverejn

    zmluvy upravujce vzahy medzi nimi navzjom, respektve vzahy medzi spolonkmi/akcionrmi a

    spolonosou, tieto s v dsledku chbajceho legislatvneho rmca v praxi mlo efektvne a relne

    nevyntiten.

    Rieenie III: Nov forma kapitlovej obchodnej spolonosti

    Pre optimlnu sinnos investorov v startupoch a rozvoj startupov je v SR najefektvnejie zavies nov

    prvnu formu kapitlovej obchodnej spolonosti, ktor umon flexibiln nastavenie majetkovch vzahov,

    monosti vstupu investora, ale predovetkm jeho vstupu z investcie. iaston zapracovanie vybranch

    prvnych intittov s touto funkciou do existujcich foriem spolonost na Slovensku, by neumonilo komplexn

    rieenie problmu.

    Rieenm je zavedenie hybridnej formy kapitlovej obchodnej spolonosti, ktor kombinuje prvky

    spolonosti s ruenm obmedzenm a akciovej spolonosti. Bude sa jedna o typ spolonosti, na ktor by sa

    vzahovali viacer ustanovenia o skromnej akciovej spolonosti. Dan opatrenie je v slade so schvlenm

    uznesenm vldy SR 191/2014 bod C.11. ku Koncepcii kapitlovho trhu, ktorm bola ministrovi spravodlivosti

    SR uloen loha predloi nvrh novelizcie zkona . 513/1991 Zb. Obchodn zkonnk v znen neskorch

    predpisov vrtane monosti vytvorenia pecifickho typu obchodnej spolonosti.

    Zkladn imanie novej formy kapitlovej obchodnej spolonosti bude zana od 1 eura a bude

    rozdelen na akcie, ktor nebud verejne obchodovaten. Umon sa vydvanie rznych druhov akci, ktor

    bud spojen s rznymi prvami. Medzi akcionrmi bude mon uzavrie osobitn neverejn akcionrsku

    dohodu, v ktorej sa bud mc dohodn naprklad na nasledovnom: prvo prida sa k prevodu akci za

    rovnakch podmienok ako majoritn akcionr, prvo poadova prevod akci, kpna opcia, predajn opcia

    a rzne in prva. Akcie tejto novej formy spolonosti bude mon pota od 1 eurocenta, o umon vydvanie

    vieho mnostva akci a s nimi potom naklada naprklad pri motivovan zamestnancov zamestnaneckmi

    akciami.

    Nov forma kapitlovej obchodnej spolonosti bude vhodne reflektova prostredie, v ktorom slovensk

    startupy vznikaj. Monos flexibilnho nastavenia vzahov v spolonosti a zavedenie mechanizmov ochrany

    investcie pomu stimulova tento pecifick typ investcie do startupov a zni mieru averzie voi rizikovm

    investcim. V novej forme spolonosti si zmluvn strany bud mc dohodn obchodn stratgiu v prvne

    zvznej neverejnej akcionrskej dohode tak, aby citliv obchodn informcie zostali utajen.

  • 13

    Z dvodu realizcie tohto opatrenia djde k novelizcii zkona . 513/1991 Zb. Obchodn zkonnk

    v znen neskorch predpisov, zkona . 566/2001 Z.z. o cennch papieroch a investinch slubch v znen

    neskorch predpisov a ostatnch svisiacich prvnych predpisov.

    Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo financi SR

    Problm IV: Plon rieenie k daovm stimulom bez osobitnho prstupu potrebnho pre zabezpeenie

    likvidity startupov

    V poiatonch tdich vvoja dosahuj startupy straty spravidla aj niekoko rokov. Od inch

    skromnch spolonost sa vzhadom na rizikovos svojich aktivt lia tm, e obdobie, poas ktorho

    negeneruj zisk trv obvykle dlhie ako jeden rok. Je to ovplyvnen aj tm, e ich podnikanie si vyaduje

    pomerne vysok poiaton nklady na vskumno-vvojov aktivity. Vzhadom na potrebu financovania tchto

    aktivt aj na kor zisku v poiatonch tdich vvoja, maj pre startupy avy na dani z prjmov len obmedzen

    vplyv.

    Podpora podnikateskch subjektov rozvjajcich vlastn vskum a vvoj formou tzv. super odpotu

    nkladov na vskum a vvoj bola zmerom novely zkona . 333/2014 Z.z., ktorm sa men a dopa zkon .

    595//2003. Z.z. o dani z prjmov v znen neskorch predpisov a ktorm sa menia a dopaj niektor zkony. Od

    1.1.2015 sa v SR touto novelou zaviedla nov daov ava v podobe tzv. super odpotu vdavkov (nkladov)

    vynaloench na vskum a vvoj od zkladu dane znenho o odpoet daovej straty. Uplatni si ju me tak

    prvnick ako aj fyzick osoba na vdavky na vskum a vvoj, ktor svisia s realizovanm projektom vskumu

    a vvoja.

    Intenzita vskumno-vvojovch aktivt startupov vak me by ovplyvnen aj opatreniami, prijatmi za

    elom spravodlivejieho zdanenia obchodnch spolonost a zruenia dlhodobo neaktvnych firiem (naprklad

    daovou licenciou21). Spolonosti sce v prvom roku svojej existencie daov licenciu neplatia, startupy sa vak

    vo fze Death Valley nachdzaj obvykle dlhie obdobie, a preto je potrebn toto pecifikum odzrkadli aj

    v prvnej prave.

    Zdaniten osoba je v podmienkach SR oprvnen iada o dobrovon registrciu platitea dane

    z pridanej hodnoty (alej len DPH) aj pred dosiahnutm zkonom stanovenej vky obratu 49 790 eur, a to bez

    ohadu na to, i ete len zahjila prpravn innos potrebn k vkonu ekonomickej innosti alebo ju u relne

    vykonva a bez ohadu na charakter plnovanej alebo vykonvanej ekonomickej innosti.

    Vhodou dobrovonej registrcie je monos odpotu DPH subjektu na vstupe, o z ekonomickho

    hadiska znamen nkup tovarov a sluieb bez DPH. Rozhodnutie sprvcov dane o registrcii startupov zvis od

    vsledkov preverovania historickch dajov startupu na daovom rade alebo jeho organizanch zlokch.

    V najastejch prpadoch sa pri podan iadosti o dobrovon registrciu za platitea DPH vyrubuje

    zbezpeka v rozmedz od 1 000 eur do 500 000 eur, priom jej vka zvis od rozhodnutia prslunho

    daovho radu, ktor vychdza z posdenia rizika vzniku nedoplatku na dani zo strany iadatea. Zbezpeka sa

    obvykle vracia po uplynut 12 mesiacov odo da jej zaplatenia, avak len v prpade, ke v tejto lehote nedjde

    k jej pouitiu na hradu nedoplatku na dani. Pre startupy vak zadranie finannch prostriedkov na dan

    obdobie a rozhodovanie o registrcii ako dobrovonho platitea DPH me ma vplyv na ich rast a

    klovatenos aktivt.

    21 Daov licencia bola zaveden novelou zkona . 463/2013 Z.z. ktorm sa men a dopa zkon . 595/2003 Z.z. o dani z prjmov v znen neskorch predpisov, ktor nadobudla innos 01.01.2014

  • 14

    Rieenie IV: Vyatie z povinnosti platenia daovej licencie a zmeny pri ukladan zbezpeky pri

    dobrovonej registrcii platitea DPH

    MF SR navrhuje oslobodenie od povinnosti uhrdza daov licenciu na obdobie 3 rokov pre

    spolonosti, ktor sa kvalifikuj ako startup v zmysle vopred definovanch kritri (vi kapitola Rieenie I).

    V prvom roku fungovania s povinnosti uhrdza daov licenciu osloboden vetky spolonosti v SR a dan

    nvrh teda predi toto obdobie pre startupy o dodaton 2 roky. Pre uplatnenie tohto opatrenia bude

    okrem splnenia parametrov defincie startupu podmienkou, aby konatelia a spolonci danho startupu nemali

    zkaz akejkovek podnikateskej innosti a neboli dlnkmi daovho radu, socilnej poisovne alebo niektorej

    zo zdravotnch poisovn.

    prave v daovej oblasti bude taktie podlieha zkon . 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty

    v znen neskorch predpisov. Predmetom tejto pravy bude okrem inho aj revzia registranho procesu

    daovch subjektov za platiteov DPH (vetkch podnikateskch subjektov v SR plone, nielen startupov).

    Z ustanovenia zkona . 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znen neskorch predpisov pojednvajceho

    o identifikcii subjektov, ktorm bude uloen zbezpeka, bud vypusten osoby, ktor v ase podania iadosti

    o registrciu pre DPH vykonvaj len prpravn innos. Pri vyhodnocovan splnenia podmienok pre uloenie

    zbezpeky bude rovnako pre vetkch iadateov posudzovan riziko vzniku daovch nedoplatkov

    a poruovania povinnost vyplvajcich zo zkona . 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znen neskorch

    predpisov u tatutrov, spolonkov takchto iadateov a u osb s nimi prepojench.

    V prpade, e u startupov iadajcich o dobrovon registrciu DPH bud identifikovan daov

    nedoplatky a poruenia povinnost, bud povaovan za rizikov osoby, rovnako ako ostatn rizikovo vnman

    subjekty a bude u nich uplatnen rovnak postup pri uloen zbezpeky s rovnakm intervalom jej monej vky.

    U daovo spoahlivch startupov iadajcich o dobrovon registrciu DPH bude na zklade novej pravy mon

    realizova registrciu na DPH bez uloenia zbezpeky.

    Doposia platn prava podmieujca dobrovon registrciu osb v prpravnej fze podnikateskej

    innosti pre ely DPH zaplatenm zbezpeky bude zrevidovan. Dobrovon i povinn registrcie nebud

    podmienen hradou zbezpeky. Nezaplaten zbezpeka bude predmetom vymhania zo strany sprvcu dane.

    Tmito pravami sa predpoklad zjednotenie procesov dobrovonch a zkonnch registrci, vrtane prslunch

    leht.

    Z dvodu realizcie tchto opatren djde k novelizcii zkona . 463/2013 Z.z. ktorm sa men a dopa

    zkon . 595/2003 Z.z. o dani z prjmov v znen neskorch predpisov a zkona . 222/2004 Z.z. o dani z pridanej

    hodnoty v znen neskorch predpisov.

    Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo financi SR

    Problm V: Pobyt zahraninch inovatvnych subjektov (fyzickch osb) v SR

    Cudzinci, obania tretch ttov (tty, ktor nie s lenskmi ttmi Eurpskej nie, zmluvnou stranou

    Dohody o Eurpskom hospodrskom priestore, respektve vajiarskou konfederciou), mu pricestova na

    zemie Slovenskej republiky a zdriava sa tu dlhie ako 90 v rmci 180 dn len na zklade udelenho

    nrodnho vza alebo udelenho pobytu.

    Kee pred prchodom zahraninho startupu (jednotlivca alebo tmu) z tretej krajiny do Slovenskej

    republiky nie je jasn, i jeho projekt bude spen z dlhodobho hadiska, do Slovenskej republiky pricestuje na

    zklade nrodnho (D) vza definovanho v zkone . 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnen

    niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Ak sa jeho projekt osved a bude vhodn, aby v om

  • 15

    zahranin inovatvny subjekt na zem SR pokraoval, v lehote 90 dn pred skonenm platnosti nrodnho vza

    poiada o udelenie prechodnho pobytu na el podnikania.

    iados o nrodn vzum sa predklad na teritorilne prslunom zastupiteskom rade SR a iados

    o udelenie prechodnho pobytu na miestne prslunom oddelen cudzineckej polcie Policajnho zboru.

    Rieenie V: Udeovanie nrodnch vz startupom z krajn mimo Eurpskej nie (startup vza)

    Informcie o monosti zskania nrodnch vz a prechodnho pobytu na el podnikania pre startupy

    zverejn MH SR a Ministerstvo vntra Slovenskej republiky (alej len MV SR) na prslunej web strnke

    venovanej programom pre podporu startupov, respektve podpory podnikania a tie prostrednctvom

    ekonomickch diplomatov na zastupiteskch radoch.

    Zujemca o podanie iadosti o udelenie nrodnch vz prechodnho pobytu na el podnikania pre

    startupy svoj projekt najprv konzultuje s ekonomickm diplomatom a s jeho stanoviskom ho zale

    prostrednctvom online systmu na schvlenie vboru (vi kapitola Rieenie I), ktor bude v SR posudzova

    inovatvnos startup projektov pre udeovanie jednotlivch foriem podpory navrhnutch v tomto materili.

    Autor startupovho projektu bude mc pricestova na zemie Slovenskej republiky na zklade

    nrodnho vza, ktor sa mu udel v zujme SR. iadate o nrodn vzum spolu so iadosou a dokladmi

    definovanmi v zkone . 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen

    neskorch predpisov predlo i potvrdenie vydan prslunm vborom (vi kapitola Rieenie I), v ktorom sa

    bude kontatova, e projekt iadatea vbor schvlil v rmci startupovho programu na zklade elu tvorby

    inovatvneho produktu alebo sluby, preto udelenie nrodnho vza bude v zujme SR. Predkladan vpis z

    bankovho tu mus potvrdzova vklad s minimlnou vkou prostriedkov 8 000 eur, ktor maj sli na ely

    psobenia v SR.

    V prpade shlasnho stanoviska MV SR sa iadateovi udel nrodn vzum umoujce zdriava sa

    mu na zem SR 12 mesiacov. Zastupitesk rad rozhodne o iadosti o udelenie nrodnho vza pre autora

    startupovho projektu do 10 dn od jej prijatia. Autor startupovho projektu bude mc vyui vetky existujce

    sluby pre implementciu svojho projektu (dlhodob poradensk sluby, inkuban sluby, poradenstvo a

    podobne) pod podmienkou zriadenia firmy v SR.

    Pokia zahranin subjekt, autor startupovho projektu, bude priebene plni kritri na pokraovanie

    v projekte i po uplynut 12 mesiacov, najneskr v posledn de platnosti nrodnho vza poiada o udelenie

    prechodnho pobytu na el podnikania na miestne prslunom oddelen cudzineckej polcie Policajnho zboru.

    Vzhadom na skutonos, e oddelenie cudzineckej polcie Policajnho zboru o iadosti rozhoduje v lehote 90 dn

    od jej podania, odpora sa iados o udelenie prechodnho pobytu na el podnikania poda aspo 90 dn pred

    skonenm platnosti nrodnho vza, a to s cieom predchdza prpadom preruenia oprvnenosti pobytu na

    zem Slovenskej republiky.

    Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo vntra SR, Ministerstvo zahraninch vec

    a eurpskych zleitost SR

  • 16

    STRATEGICK CIE B: VYTVORENIE A POSKYTOVANIE PODPORNCH SLUIEB PRE POSILNENIE EKOSYSTMU

    STARTUPOV

    Problm VI: Nedostaton kompetencie zujemcov o podnikanie, startup tmov, chbajci ucelen

    systm podpory

    Pred zaloenm podniku, ale aj v zaiatonch najkritickejch fzach podnikania (vvoja startupu) maj

    osoby alebo subjekty relatvne mal sksenosti s podnikanm a s tm svisiace kompetencie. Z tchto dvodov

    sa v mnohch eurpskych krajinch v slade s politikami Eurpskej komisie na podporu podnikania tto medzeru

    sna pokry verejn sektor komplexnmi slubami. Tieto s pre zujemcov o podnikanie, zanajce firmy

    a samozrejme startupy ocenen vzhadom na monos dodatonho vzdelvania a zskavania zrunost

    potrebnch pre rozbeh podnikania, vlastn fungovanie na trhu a aj preitie na trhu. Jedn sa predovetkm

    o asistenciu pri definovan obchodnho plnu, pomoc pri strategickom plnovan, technologick poradenstvo,

    poskytovanie dlhodobch poradenskch sluieb, prvne poradenstvo, ale aj inkubovanie firiem a mnoh in

    finann a nefinann sluby.

    Rieenie VI: Zriadenie Nrodnho podnikateskho centra, vytvorenie infratruktry, zavedenie mnoiny

    nstrojov pre podporu zujemcov o podnikanie, startupov, firiem

    V zujme adekvtnej reakcie verejnej sprvy na dopyt po komplexnch slubch pre podporu malho

    a strednho podnikania bol pripraven projekt zriadenia NPC (NPC predstavuje sluby, nie primrne

    infratruktru realizovan SBA)22. NPC bude financovan predovetkm zo trukturlnych fondov E (OP VaI),

    priom podstatou NPC je najm:

    rozrenie portflia sluieb SBA o nov nstroje (finann a nefinann), ktor bud financovan z Operanho programu Vskum a inovcie 2014 2020 (OP VaI) pre zujemcov o podnikanie, startupy a existujcich podnikateov,

    umiestnenie sluieb pre cieov skupiny do jednho priestoru (koncept one-stop-shop23), komplexn rieenie sluieb pre podporu startup scny, priom bude spolupracova s existujcimi

    centrami na podporu startup komunity (priestory inkubtor, akcelertor, co-working a nstroje naprklad poskytovanie dlhodobch poradenskch sluieb, odborn poradenstvo, SBIR schma24) v rmci NPC,

    koopercia s partnermi orientovanmi na podporu podnikania, podpora prepojenia akademickho prostredia (vysok koly, vedeckovskumn kapacity)

    s potrebami podnikateskho prostredia.

    Prv fza stratgie sa zaala implementova prostrednctvom nrodnho projektu SBA v spoluprci

    s CVTI SR v mji 2014. V rmci tejto pilotnej fzy bude otvoren NPC v Bratislave vrtane Front Office, v ktorom

    by mali by umiestnen zastpenia aj inch relevantnch intitci poskytujcich sluby pre

    podnikateov/zujemcov o podnikanie (naprklad Eximbanka, Slovensk zrun a rozvojov banka, rad prce,

    socilnych vec a rodiny SR, SIEA a alie).

    V prvej fze projektu NPC bud pripraven 4 nov programy, z ktorch vina je orientovan aj na

    startupy. Pre potencilne MSP, ktor maj zujem rozbehn vlastn podnikanie bude uren Akceleran

    22 V rmci financovania NPC z verejnch zdrojov bud dodran vetky povinnosti vyplvajce z prslunch ustanoven zkona . 523/2004 Z. z. o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy a o zmene a doplnen neskorch predpisov 23 Priestor (budova, kancelria a in) alebo miesto, kde s poskytovan rzne sluby pre cieov skupinu 24 SBIR schma je uren na podporu vyuitia novch npadov v hospodrstve (Operan program vskum a inovcie, Prioritn os 3, pecifick cie 3.1.1: Nrast vzniku novch konkurencieschopnch MSP)

  • 17

    program, ktorho sasou je aj vybudovanie pecializovanho priestoru pre podporu kreativity, tzv.

    CreativePoint. Podporou zanajcich a existujcich MSP sa bude zaobera Inkuban program, ako aj Stov

    program. Inou cieovou skupinou stovho programu bud taktie zujemcovia o podnikanie. Rastov program,

    zameran na podporu internacionalizcie bude primrne uren u pre existujce MSP. Systm budovania

    inkubtorov, ktor sa bude realizova na zklade a v slade s Partnerskou dohodou SR 2014 2020

    a Operanm programom Vskum a inovcie, bude prebieha v zmysle pripravovanej jednotnej koncepcie na

    podporu inkubtorov a bude zohadova potrebu, regionlne pecifik, ako aj sektorov zameranie budcej

    nrodnej siete inkubtorov vo vetkch oblastiach.

    Druh fza plnenia stratgie sa bude financova z u schvlenho OP VaI od roku 2015/2016. Sasou

    nstrojov financovanch prostrednctvom OP VaI by mala by aj spoluprca so Slovak Investment Holding, a.s.

    (alej len SIH) v podobe sprvy fondu urenho na podporu MSP, ale aj spustenie novch finannch nstrojov

    (vi kapitola Strategick cie C, Rieenie XVI). V tejto druhej fze bud otvoren aj poboky NPC vo vybranch

    krajskch mestch SR, priom podmienkou je umiestni poboky do existujcej infratruktry, naprklad vysokch

    kl (nejde teda o budovanie novej infratruktry, ale prenos nstrojov a know-how z NPC v Bratislave do

    reginov s vyuitm synergie akademickho/vedeckovskumnho prostredia). Sasou konceptu NPC bud aj

    alie, u existujce nstroje na podporu startupov v podobe naprklad ttneho programu (pre nepodnikateov)

    a Schmy de minimis na podporu strartupov (pre podnikateov), ktor bud spusten u v 1Q 2015.

    Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo hospodrstva SR, SBA

    Problm VII: Nedostaton aktivita anjelskch investorov

    Investcie anjelskch investorov nie s asto formalizovan, respektve verejn, a preto je pomerne

    zloit zska presn tatistick daje o ich vke alebo rozsahu. Tento stav svis aj s tm, e v SR neexistuje

    systematicky podporovan zdruenie/zdruenia anjelskch investorov, ktor v inch krajinch monitoruj

    investin aktivity do startupov, napomhaj spjaniu podnikateov (startupov) s anjelskmi investormi, analyzuj

    investin aktivitu anjelskch investorov, presadzuj zujmy tchto investorov a podobne.

    SBA spolu so Zdruenm mladch podnikateov Slovenska v roku 2011 sce takto neformlne

    zdruenie zaloili (Klub podnikateskch anjelov Slovenska), avak vzhadom na obmedzen zdroje sa jeho

    innos koncentruje takmer vlune na vyhadvanie investinch prleitost a na sprostredkovanie kontaktov

    medzi anjelskmi investormi a startupmi hadajcimi kapitl.

    Rieenie VII: Podpora systematickho fungovania platformy anjelskch investorov v rmci Nrodnho

    podnikateskho centra

    Rieenm situcie je podpora systematickho fungovania existujcej a/alebo novej platformy/platforiem

    anjelskch investorov za podmienky splnenia vopred stanovench kritri. Poslanm tchto platforiem bude

    podpora spjania investorov so startupmi. V tomto ohade je koncipovan aj OP VaI, ktor predpoklad finann

    krytie takejto aktivity.

    Podmienkou podpory bude lenstvo v European Business Angel Network (alej len EBAN), ktor

    zastreuje eurpske platformy anjelskch investorov a bola zriaden Eurpskou komisiou. lohami zdruenia

    anjelskch investorov bude vytvorenie databzy investorov a startupov psobiacich v SR, kvantitatvne analzy

    investinej innosti anjelskch investorov a organizovanie vzdelvacch podujat a workshopov o investovan s

    edukatvnym charakterom pre irok verejnos vrtane strednch a vysokch kl.

    lohami platformy/platforiem anjelskch investorov bude naprklad aj vytvorenie databzy investorov,

    kvantitatvne analzy investinej innosti anjelskch investorov, vytvorenie mechanizmu na hodnotenie startupov

  • 18

    (rating) naprklad prostrednctvom skupiny skromnch domcich a zahraninch investorov. Hodnotenie by

    mohlo sli ako jeden z faktorov rozhodovania pre anjelskch investorov a tie by mohlo by vyuit pre ely

    dodatonch foriem ttnej podpory.

    Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo hospodrstva SR, SBA, Ministerstvo financi SR

    Problm VIII: Nedostaton motivcia podstpi poiaton riziko podnikania pri rozvjan mylienky

    pred zaloenm prvneho subjektu

    Kultra podnikania mladch ud v SR je vemi pecifick aj vzhadom na zujem tudentov podstpi

    podnikatesk riziko a podstpi mon podnikatesk nespech. Mlad udia asto zanechvaj svoje npady,

    idey a inovatvne mylienky z dvodu neistoty dlhodobejieho prjmu. Z tohto dvodu u ns prevauje tendencia

    zamestnania. Jeden z najvych zdrojov inovatvnych a startupovch aktivt v ekosystme inovci s prve

    tudenti. Svoj startupov npad vak ukonia zrove s ukonenm tdia, asto pr mesiacov pred

    sfinalizovanm do relnej podoby samostatne fungujceho prvneho subjektu. To plat nielen u jednotlivcov, ktor

    tuduj, ukonia tdium, ale aj u tch, ktor disponuj niekokoronmi pracovnmi sksenosami.

    Zmena tejto kultry si vyaduje dlhodob proces, ktor je zaloen predovetkm na vzdelvacom

    systme a prepojen vzdelvania s finannou odmenou. Snaha ttu odbremeni jednotlivcov s vznamnm

    inovanm a podnikateskm potencilom, me nastoli pozitvne zlepovanie celho podnikateskho

    a inovatvneho potencilu mladch ud.

    Rieenie VIII: Poskytnutie grantu pre tudentov s inovatvnou mylienkou pred zaloenm prvneho

    subjektu

    Jednm zo spsobov, ako problm komplexne uchopi z krtkodobho hadiska, je navrhn kombinciu

    finannej a nefinannej podpory poas asovo ohranienho obdobia pre cieov skupinu tudentov (vrtane

    doktorandov) na vysokch kolch alebo vzdelvacch intitcich. Navrhujeme, aby bol poskytnut grant tm

    tudentom, ktor maj zujem rozvja svoje inovatvne mylienky a podnikatesk zmery na kolch,

    v spoluprci so kolami, s centrami excelentnosti a inkubtormi. Cieom opatrenia je podpori

    podnikavos mladch ud a prebra as rizika pri najkritickejej fze rozvoja podniku. Vka grantu a dka

    obdobia, poas ktorho sa bude poskytova bude vopred stanoven, priom grant bude uren na pokrytie

    nkladov spojench s podnikateskmi aktivitami ndejnho mladho podnikatea poas obdobia deviatich

    mesiacov. Kritri pre vber tudentov ur MVVa SR.

    Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR

    Problm IX: Nedostaton motivcia vysokch kl, vzdelvacch centier a organizci vskumu a vvoja

    realizova podporn aktivity pre zanajcich podnikateov v kategrii startup

    Vysok koly a organizcie vskumu a vvoja s miesta s vysokm potencilom na vznik novch

    npadov, ide a prleitost na nadviazanie spoluprce s aktrmi s rznou odbornosou a profesiou. tudenti

    vysokch kl s mlad, kreatvni udia, ktorch idey a npady mu by pri vhodnch podmienkach zkladom pre

    rozvoj startupu, respektve mu ma potencil komernho vyuitia. Sasne je vak iaduce, aby akademick

    prostredie neprichdzalo o potencil tchto ud.

    Sasn systm financovania vedy, vskumu a inovci nedostatone motivuje vysok koly a ostatn

    organizcie vskumu a vvoja na vytvranie podmienok, ktor umouj tudentom a absolventom psobenie

    v inkubtoroch, ako aj ich podporu. Osobitn potencil v niektorch prpadoch me ma aj prstup

  • 19

    k infratruktre vysokch kl (laboratri, stroje a prstroje). V rokoch 2007 2015 boli v rmci OP vskum a

    vvoj plone modernizovan vskumn kapacity vetkch typov vskumnch intitci. Komplexnejie boli taktie

    podporen vskumno-vvojov infratruktry v podobe vysokokolskch vedeckch parkov v rmci ttnych a

    verejnch vskumnch intitci (Slovensk akadmia vied, vysok koly). V rmci nich boli vybudovan moderne

    vybaven vskumn laboratria v kovch oblastiach vskumnch priort ako naprklad materilov vskum,

    informano-komunikan technolgie, biomedicna, biotechnolgie, energetika, ivotn prostredie a vskum v

    oblasti pdohospodrstva. Sasne maj tieto intitcie spolupracova s podnikateskm sektorom a vytvra

    podmienky pre rozvoj inovatvneho podnikania cez budovanie inkubtorov. Nerieenou otzkou zatia zostva

    vytvorenie zvhodnench podmienok na spoluprcu pre vybran typy podnikov, ako s startupy a spin-offy.

    Rieenie IX: Motivcia a podpora vysokch kl, vzdelvacch centier a organizci vskumu a vvoja pri

    realizcii podpornch aktivt pre zanajce startupy/spin-offy a iniciatvy pre zvenie prirodzenho

    zujmu tudentov o podnikanie

    Podstatou tohto opatrenia je podpora vysokch kl a organizci vskumu a vvoja pri vytvran takch

    podmienok, ktor umonia zosladi aktivity tudentov (vrtane doktorandov) a zamestnancov organizci

    vskumu a vvoja potrebnch pre rozbeh startupu poas tdia, prpadne poas zamestnania.

    Zmerom je vytvorenie intitucionlnych grantovch schm, ktor sprstupnia startupom a spin-offom

    infratruktru vysokch kl a organizci vskumu a vvoja, vytvoria podmienky na poskytovanie sluieb, ktor

    prevane poskytuj skromn inkubtory, vrtane zkladnch prvnych a ekonomickch sluieb spojench

    s rozbehom podnikania, rieenia otzok patentovej ochrany, vzdelvacch aktivt a podobne. Bez rieenia tejto

    otzky by vskumn intitcie mohli poskytova prstup k vskumnej infratruktre a s ou spojenmi slubami za

    trhov cenu. V zahrani bva tandardom, e vybran typy firiem ako naprklad startupy a spin-offy maj

    monos spolupracova s vskumnmi intitciami za zvhodnench podmienok. Na vyrieenie tejto otzky je

    potrebn vypracova, schvli a implementova osobitn schmu ttnej pomoci sliacej pre tento el.

    Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR

    Problm X: Nedostaton intitucionlna kapacita pre transfer poznatkov do praxe

    Na slovenskch vysokch kolch a pripravovanch verejnoprvnych vskumnch intitcich existuje

    vznamn priestor na zlepenie vybudovanch internch kapact na riadenie transferu poznatkov do praxe a

    vyhadvanie prleitost na komern vyuitie ich tvorivej innosti. Vybudovanie takejto kapacity si vyaduje

    vstupn investcie, najm na prpravu pecialistov na takto innos, i vytvorenie informanch tokov, ktor pri

    sasnch obmedzench zdrojoch odkladaj systematick prstup vysokch kl a ostatnch intitci na

    neskorie obdobie, m nie je naplno vyuit ich potencil v akcelerci externho prostredia, komernho

    potencilu tvorivej innosti a podobne.

    Rieenie X: V strednodobom horizonte podporova verejn vysok koly a pripravovan verejnoprvne

    vskumn intitcie v budovan intitucionlnej kapacity na transfer poznatkov do praxe

    Pre vytvorenie potrebnej intitucionlnej kapacity bud podporen projekty zameran na tvorbu kapact

    v rmci vysokokolskho prostredia, i pripravovanch verejnoprvnych vskumnch intitci, ktorch lohou

    bude aktvne monitorova vskumn a vvojov innos v rmci intitcie a hada monosti pre jej komern

    vyuitie, i u formou spin-off/startup aktivt alebo formou licenci, spolonch investci. Takto vybudovan

    kapacity bud sasne aktvne v identifikovan problmov komernho sektora a v identifikci monch

    rieiteov, inovtorov z akademickho prostredia. Budovanie kapact bude zameran najm na personlnu

  • 20

    kapacitu, vber pecialistov, ich vzdelvanie a hradu osobnch vdavkov na projektovej bze a v asovo

    obmedzenom rozsahu (potreba zarobi si na seba). Tam, kde to bude elnejie, bude preferencia na budovanie

    spolonch kapact naprie viacermi intitciami, m bude mon vyui kreatvny potencil naprie viacermi

    subjektmi.

    Sasou aknho plnu, ktor bude konkretizova nvrh tohto opatrenia bude aj analza

    a vyhodnotenie programov na podporu intitucionlnych kapact vysokch kl za predchdzajce programov

    obdobie 2007 2013 v rmci Operanho programu Vskum a vvoj.

    Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR

    Problm XI: Slab pripravenos uiteov na vubu finannej a podnikateskej gramotnosti na

    zkladnch a strednch kolch

    Podnikatesk, finann a inovatvne myslenie sa zana tvori u v mladom veku. Prostredie, ktor

    asto najzsadnejie vplva na kreovanie myslenia mladho loveka je kola, kde trvi vinu zo svojho

    vzdelvacieho asu. Absencia informci o finannch nstrojoch, opercich a kapitlovch rizikch, ale aj

    o spsobe komercionalizcie npadov je asto jednou z hlavnch prin odrdzania mladch ud od vlastnho

    podnikania. Tomu, e edukan proces nezodpoved poiadavkm rchlo sa digitalizujcich oblast nasveduje

    niekoko faktov. ttny pedagogick stav uskutonil v aprli 2014 prieskum v svislosti so zisovanm rovne

    finannej gramotnosti pedaggov a pripravenosou pedaggov zabezpei finann vzdelvanie. Vsledky

    prieskumu ukzali, e iba 1,66 % uiteov sa v rmci svojho vysokokolskho tdia pripravovalo v oblasti

    finannho vzdelvania a 69,85 % uiteov sa k tejto problematike nepripravovalo v iadnej forme vzdelvania.

    Rieenie XI: Podpora kvality vzdelvania v oblasti finannej gramotnosti formou vzdelvania uiteov

    zkladnch a strednch kl

    Pre zefektvnenie procesu finannho vzdelvania je nevyhnutn zabezpeenie kontinulneho

    pokraovania v innostiach, ktor zvyuj povedomie spolonosti o finannej gramotnosti. Sasne treba

    nadviaza na schvlen Koncepciu ochrany spotrebiteov na finannom trhu z nej vyplvajce lohy v oblasti

    finannej gramotnosti a tie na innosti podporujce skvalitovanie procesu vchovy a vzdelvania a zvyovania

    odbornej spsobilosti u samotnch pedagogickch faklt, zapracovanm Nrodnho tandardu finannej

    gramotnosti, ktor vypracovali najm MVVa SR a MF SR do vzdelvacieho procesu zkladnch a strednch

    kl. alm krokom by malo by finann vzdelvania zaraden do vetkch uiteskch tudijnch odborov, kde

    budci pedagg zskava vedomosti pre svoju budcu innos v procese vchovy mladej genercie. MVVa SR

    zabezpe v spoluprci s MF SR a ostatnmi relevantnmi partnermi zvenie podpory kontinulneho

    vzdelvania uiteov zkladnch kl a strednch kl v oblasti finannej gramotnosti.

    Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR

    Problm XII: Nedostaton prepojenie slovenskch univerzt, vysokch kl a vzdelvacch intitci so

    skromnmi spolonosami a nzka implementcia inovatvnych npadov tudentov v praxi

    Prepojenie talentu tudentov na vysokch kolch s potrebami skromnch spolonost a aplikovanie ich

    odbornej expertzy a npadov do skromnej sfry je jednm z predpokladov pre vytvorenie inovanho

    ekosystmu. Tradin vysokokolsk vzdelvac systm zameran na edukciu tudentov je v kvalitatvne

    vyspelch vzdelvacch intitcich dopan modelom podnikateskej vysokej koly (angl. ekv. entrepreneurial

    university). Jej cieom je prenos vedeckovskumnch aktivt do komernej sfry a podpora podnikavosti

  • 21

    tudentov u poas tdia. Napomha nielen komercionalizcii innost, ale tie zmene kultry tudentov, ktor

    zskavaj praktick zrunosti a motivciu uskutoova podnikatesk innos.

    K prvmu odborne zameranmu kontaktu tudentov v SR so skromnmi spolonosami dochdza

    pritom najastejie a po absolvovan tdia. Kreativita a potencilna podnikavos tudentov v SR z tohto dvodu

    nie je vyuvan a to aj napriek obrovskmu potencilu komercionalizcie npadov, respektve napomhania

    skromnm spolonostiam efektvne riei kadodenn problmy a nedostatky.

    Rieenie XII: Podpora zapojenia slovenskch vysokch kl a vzdelvacch intitci do medzinrodnch

    programov stimulujcich spoluprcu so skromnm sektorom

    Cieom tohto opatrenia je motivcia vysokch kl v SR zapja sa do medzinrodnch programov,

    ktor podporuj spoluprcu so skromnm sektorom. Prostrednctvom cielenej komunikanej kampane

    o monostiach finannho krytia nkladov programu z operanch programov E bude mon dosiahnu

    realizciu danho opatrenia vysokmi kolami v SR. Zmerom je, aby bola podporen spoluprca tudentov

    a skromnch firiem, ktor by spolone navrhovali rieenia na skuton trhov problmy. Projekty sa robia v

    multidisciplinrnych tmoch zloench zo tudentov z viacerch intitci, expertov zo skromnch spolonost a

    akademickho personlu. Skromn firmy by tak zskavali nov npady prostrednctvom tchto projektov.

    tudenti by zskavali sksenos z relnych podnikateskch projektov, vyvjali by produkty a sluby budcnosti

    a zskavali by tm aj kredity do koly. Vysokokolsk zamestnanci by zskali skuton trhov pohad a monos

    zlepi svoju expertzu a spsob organizcie tdia s metdami z praxe.

    Existuje niekoko medzinrodnch programov, v rmci ktorch prebiehaj inovan projekty

    prostrednctvom zapojenia skromnch spolonost, vysokokolskch tudentov a vskumnkov. V danch

    krajinch prispievaj k posilneniu spoluprce na inovanch projektoch medzi vysokmi kolami, skromnmi

    spolonosami a verejnmi regionlnymi a nrodnmi intitciami. Cieom tohto opatrenia je, aby sa aj SR

    zapojila do tchto medzinrodnch programov a umonila tm tudentom spolupracova s globlnymi firmami na

    skutonch trhovch problmoch.

    Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR

    Problm XIII: Nedostaton podpora rozvoja vedeckch a vskumnch centier v oblasti informanej

    bezpenosti schopnch vytvra inovatvne rieenia pouiten v praxi

    Spoahliv a bezpen internet a elektronick komunikcia hraj vznamn lohu pri vytvran modernej

    spolonosti. S rozirovanm zavdzania informanch a komunikanch technolgi do benho ivota sa vak

    zvil aj poet neiaducich vskytov naruen dostupnosti integrity siet, informanch systmov a zneuvania

    citlivch dajov. Tto skutonos vznamne nara dveru verejnosti v modern technolgie a brni rozvoju

    digitlnej ekonomiky.

    Informan bezpenos predstavuje pre SR perspektvnu oblas, v ktorej me uplatni svoj existujci

    potencil a ponknu trhu inovatvne a konkurencieschopn rieenia. Vstup investci, i u zo strany ttu alebo

    skromnho sektora, do oblasti pokroilej bezpenosti me ma pozitvny dopad na rozvoj naej vedomostnej

    ekonomiky.

    Rieenie XIII: Vytvorenie centra excelentnosti pre informan bezpenos

    Na zklade takto identifikovanho priestoru pre zlepenie podpory v oblasti informanej bezpenosti

    vyplynula pre MF SR a MVVa nov loha pre vytvorenie centra excelentnosti pre informan bezpenos,

  • 22

    ktor by malo zabezpei vytvranie podmienok pre podporu vskumu a vvoja v danej oblasti. Centralizcia

    pikovch vskumnch kapact prinesie zvenie atraktvnosti SR v rmci reginu Vyehradskej tvorky (alej

    len V4) a vytvor priestor pre rozvoj inovatvnych technologickch startupov, ktor bud napomha pri

    implementci vsledkov vskumu a vvoja do praxe. Nvrh aknho plnu, ktor vypracuje k danmu opatreniu

    MF SR v spoluprci s MVVa SR bude pred predloenm materilu na rokovanie Vldy SR predloen na

    rokovanie Rady vldy pre vskum, techniku a inovcie.

    Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo financi SR, Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu

    a portu SR

    Problm XIV: Nedostaton koordincia a vzjomn podpora startupov z krajn Vyehradskej tvorky

    Krajiny V4 (Slovensko, esko, Maarsko a Posko) spolu vytvraj ptnstu najviu ekonomiku sveta

    a s tvrtm najvm exportrom Eurpskej nie. Existuje niekoko tm, ktor s medzi danmi krajinami

    koordinovan na politickej, ako aj expertnej rovni. Tma podpory startupov, ktorch aktivity s najastejie

    medzinrodn, sa vak doposia nestala predmetom rokovan a spolonch postupov krajn V4. Koordinan

    stretnutia o podpore startupov mu sli pre vzjomn inpirciu a vmenu prkladov dobrej praxe o innch

    mechanizmoch podpory startupov, ako aj na prpravu spolonch stratgi a prilkanie zahraninho kapitlu.

    Saivos krajn V4 v podpore startupov a ich prilkan zo zahraniia bude v regine vdy prtomn.

    Urit forma koordincie prstupov krajn V4 v podpore regionlnych startupov v zahrani je vak pre podporu ich

    rozvoja iaduca. Regionlny prstup v podpore startupov a inovanej spoluprce by bol efektvnej a umonil by

    intenzvnejie kontakty startupov s vznamnmi investormi a hrmi, naprklad aj prostrednctvom vzjomnho

    vyuitia kontaktov a znalost miestnych pomerov.

    Pri vhodnej koordincii podpory startupov z reginu V4 je nutn bra do vahy aj koordinciu

    diplomatickch zastpen v krajinch s vznamnm inovanm potencilom a s rozvinutou startup scnou.

    Takmto centrom je bez pochb Silicon Valley v USA s najvou koncentrciou startupov, investorov

    a inkubtorov na svete. Zatia o esk republika a Posko maj v Silicon Valley vyslanch stlych zahraninch

    zstupcov zodpovednch za spjanie nrodnch zujmov s miestnym obchodnm potencilom, Slovensko tam

    nem iadne ekonomick zastpenie. Maarsko plnuje svojho zstupcu do Silicon Valley vysla v priebehu roka

    2015. Z tchto dvodov nie je prpadn koordincia krajn V4 v Silicon Valley mon.

    Rieenie XIV: Pravideln stretnutia pracovnej skupiny krajn Vyehradskej tvorky pre problematiku

    podpory startupov a inovci a vytvorenie pozcie pre stleho zstupcu SR v Silicon Valley

    Koordincia podpory startupov a inovanch politk v regine V4 by sa mala sta predmetom pravidelnch

    stretnut relevantnch intitci verejnej sprvy z krajn V4 vo formte pracovnej skupiny pre problematiku podpory

    startupov a inovci. lohou tejto pracovnej skupiny by mala by prprava spolonch stratgi na podporu startupov,

    inovci a digitlnej ekonomiky; harmonizcia vystpen jednotlivch krajn v intitcich E a posilnenie pozcie

    spolonmi postupmi; prilkanie zahraninch investorov a startupov do strednej Eurpy prostrednctvom

    spolonch prezentci, workshopov a vzdelvacch podujat v regine a zahrani. Okrem pravidelnch osobnch

    stretnut sa nstrojom na realizciu tchto loh stane aj spolon web strnka s databzou startupov a investorov vo

    V4 regine, ktor bude umoova ich aktvne provanie (matchmaking).

    Konkrtnym krokom posilnenia prezentcie slovenskch startupov je vytvorenie stleho zahraninho

    zastpenia SR v Silicon Valley s miestnym zstupcom. Kee oblas Silicon Valley je sdlom najvch

    a najspenejch technologickch spolonost sveta, zstupca SR by primrne plnil lohu reprezentanta SR pre

    oblas podpory priamych a nepriamych zahraninch investcii do SR, respektve exportu spench slovenskch

  • 23

    produktov a sluieb do Silicon Valley. Integrlnou sasou zodpovednost zstupcu SR v Silicon Valley bude

    podpora slovenskch startupov. Podmienkou pre vber zstupcu SR v Silicon Valley bude odborn znalos

    loklneho prostredia a vybudovan sie kontaktov s kovmi predstavitemi miestnej startupovej scny.

    lohou zstupcu SR bude disponova presnmi informciami o monostiach financovania, vzdelvania

    a rozvoja startupov a tie o monostiach finanne dostupnho ubytovania pre slovensk startupy v Silicon Valley.

    Zstupca v Silicon Valley bude taktie vytvra a neustle rozirova sie kontaktov v rmci miestnej startup

    komunity s cieom prepja slovensk startupy s predstavitemi tejto komunity. Okrem toho by lohou zstupcu

    bolo podporova miestnu spoluprcu zstupcov krajn V4 s cieom organizcie spolonch podujat v Silicon Valley,

    prezentovania inovanho potencilu V4, zvenia viditenosti reginu V4, podpory dveryhodnej znaky startupov

    z V4, zabezpeenia prstupu k financim, vytvorenia irokej siete kontaktnch osb a intitci v Silicon Valley.25

    Zstupca SR v Silicon Valley by zrove v spoluprci s almi dotknutmi intitciami v SR zabezpeoval ste

    vybranch slovenskch startupov v oblasti. V tomto zmysle bude nevyhnutn realizova dan opatrenie spsobom,

    aby sa aj naalej zabezpeila udratenos podnikateskch aktivt slovenskch startupov na zem SR.

    Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo financi SR, Ministerstvo hospodrstva SR,

    Ministerstvo zahraninch vec a eurpskych zleitost SR, SBA

    25

    Prkladom spenej spoluprce eurpskych reginov v USA je iniciatva severskch krajn Silicon Vikings (vdsko, Fnsko, Nrsko, Estnsko, Dnsko a

    Island) alebo Nordic Innovation House (vdsko, Fnsko, Nrsko, Dnsko a Island). Vemi dleitm prvkom pri budovan efektvneho a finanne vhodnho

    zastpenia SR v Silicon Valley je vyuitie existujceho potencilu slovenskch profesionlov ijcich na zpadnom pobre USA.

  • 24

    STRATEGICK CIE C: FINANCOVANIE NAJM TZV. DEATH VALLEY FZY PODNIKATESKCH INICIATV

    Problm XV: Nzka motivcia individulnych anjelskch investorov

    Dlhodobm problmom na Slovensku je nedostaton aktivita anjelskch investorov (investcie do

    podnikov v poiatonej fze fungovania, asto sa jedn o investcie do vky 100 000 eur), a teda obmedzen

    monosti startupov zskava finann krytie pre svoje podnikatesk aktivity v poiatonch fzach rozvoja.

    Pritom vznam anjelskch investorov pre ekonomiku potvrdzuje naprklad tatistika European Business Angel

    Network26, ktor uvdza, e vplyv anjelskch investorov me v priemere prinies a 231 %-n rast

    zamestnanosti (miera zamestnanosti sa takmer strojnsobuje) a 150 %-n rast prjmu podnikov.

    Dvodom mlo rozvinutho trhu s anjelskmi investciami na Slovensku me by prve vysok

    rizikovos investovania do startupov v poiatonch fzach rozvoja, pre ktor s investcie menieho rozsahu

    (anjelsk investcie) a poskytnutie usmernenia pre podnikanie (avak nie jeho riadenie) sksenejm investorom

    nevyhnutnmi faktormi spechu. Medzera na slovenskom trhu svis s neaktivitou anjelskch investorov kvli

    pomerne rizikovmu charakteru tchto investci a tie vysokej averzii tchto investorov voi riziku. Priamo to

    vplva na poet kvalitnch projektov, ktorch je v neskorch fzach rozvoja na Slovensku nedostatok.

    Paradoxom vak je, e pre tto fzu existuje na Slovensku dostatok rizikovho kapitlu, ktor je tm pdom mlo

    vyuvan. Rieenm situcie sa okrem zvyovania povedomia o investovan do startupov (vi Rieenie VII:

    Podpora zriadenia neformlnej platformy anjelskch investorov v rmci Nrodnho podnikateskho centra) jav

    aj poskytovanie stimulov pre anjelskch investorov, ktorch cieom by bolo znenie rizika investcie anjelskho

    investora.

    Rieenie XV: Stimuly pre anjelskch investorov

    Mobilizcia anjelskch investorov a finann podpora startupov by mala v SR prebieha aj

    prostrednctvom dodatonho navenia investcie anjelskho investora do startupu o dotciu (grant) z verejnch

    zdrojov vo vopred stanovenom percentulnom podiele z vky investcie anjelskho investora (matching grant).

    Ak sa anjelsk investor rozhodne vloi svoj kapitl do startupu naprklad vo vke 50 000 eur, tt udel danmu

    startupu grant v uritej vke bez nroku na majetkov podiel v spolonosti a bez zmeny podielu investora, ktor

    zskal svojou investciou. Startup bude mc zska spolufinancujci grant aj viac krt, maximlne vak do presne

    stanovenej vky a to kumulatvne bez ohadu na poet investorov. Dan opatrenie bude mon financova

    z prostriedkov alokovanch v Operanom programe Vskum a inovcie.

    Prostrednctvom tohto opatrenia bude priamo podporen financovanie startupov a tie aktivity

    anjelskch investorov, ktorch investcie sa bud mc zhodnocova rchlejie na zklade spolufinancovania

    startupovch projektov zo strany ttu bez toho, aby tt akmkovek spsobom vstupoval do majetkovch a

    rozhodovacch procesov v rmci startupu.

    Podmienkami pre poskytnutie grantu z verejnch zdrojov do startupu bud:

    investcia do podniku, ktor spa kritri startupu (vi kapitola Rieenie I), ktor navye

    nevykazuje nedoplatky na dani z prjmov, zdravotnom a socilnom poisten,

    majetkov podiel v startupe, ktor investor zska touto investciou me dosiahnu najviac 49 %,

    grant udelen startupu nebude podlieha zdaneniu,

    vopred stanoven doln hranica vky investcie anjelskho investora pre kvalifikciu startupu na

    grant z verejnch zdrojov,

    26 EBAN, Research: The Economic Impact of Angel Investment, 2014, dostupn na: http://www.eban.org/research-the-economic-impact-of-angel-investment/#.VON_7dd5OrM

  • 25

    maximlna vka grantu, ktor by si takmto spsobom mohol startup naakumulova od

    viacerch investorov me by limitovan na presne stanoven vku (kumulatvne na jeden

    startup).

    Stanoven bud aj kritri na kvalifikciu anjelskho investora, najm:

    anjelsk investor nie je v prvnom, obchodnom, rodinnom a pracovnom vzahu s niektorm zo

    zakladateov, majiteov alebo zamestnancov startupu,

    zskava majetkov podiel v danom startupe po prvkrt a teda v rmci tohto programu sa

    neumon poskytnutie alieho grantu pri zvyovan podielu investora v startupe, respektve pri

    optovnom zskan podielu.

    Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo hospodrstva SR, SBA, Ministerstvo financi SR

    Problm XVI: Obmedzen prstup ku kapitlovmu financovaniu v skorch, ale aj v rastovch fzach

    startupov

    Prstup k financovaniu zsadnm spsobom determinuje celkov spenos startupu. Startupy v SR

    maj iba obmedzen monosti ako zska investora. V prpade startupu ide o rizikov kapitl, ktor je nevyhnutn

    pre jeho rozvoj a rast. Zo zverov Ex-ante hodnotenia pre vyuitie finannch nstrojov v SR v programovom

    obdob 2014 2020 vyplva, e trh kapitlovho investovania v SR je nerozvinut. Skromn investori nemaj

    tendenciu by aktvni ako anjelsk investori, ani ako investori rizikovho kapitlu i investori private equity.

    Kapitlov financovanie v SR je charakterizovan nzkou mierou dopytu aj ponuky, ale aj nzkou mierou

    povedomia o vhodch kapitlovho financovania a z toho vyplvajcej chbajcej sksenosti s jednanm

    s kapitlovmi investormi veobecne. Identifikovan medzera na trhu kapitlovho financovania bola odhadovan

    na 138 a 643 milinov eur.

    Rieenie XVI: Zlepenie kapitlovho financovania pre startupy cez truktru Slovak Investment Holding

    a zavedenie novch finannch nstrojov pre startupy v rmci Nrodnho podnikateskho centra

    V slade so zvermi Ex-ante anlzy pre vyuitie finannch nstrojov v SR v programovom obdob

    2014-2020 bude pri zabezpeen financovania startupov vyuit aj truktra SIH. Na kapitlov financovanie

    mu by teda vyuit aj zdroje Eurpskych trukturlnych a investinch fondov vylenen na finann nstroje,

    ako aj alie zdroje v rmci truktry SIH. V rmci nej s navrhnut a bud sa poskytova aj finann nstroje

    v oblasti kapitlovho financovania.

    Okrem modelu financovania prostrednctvom SIH, kde sa v slade s uznesenm vldy . 736/2013 (k

    Postupu implementcie finannch nstrojov cez SIH v programovom obdob 2014 2020) oakva, e jeden

    z podfondov SIH bude pod sprvou SBA, s pre startupy dleit aj in formy financovania, naprklad v podobe

    konvertibilnho veru, kombincie financovania s poskytovanm dlhodobch poradenskch sluieb startupu (o

    mu garantuje viu ancu udrania sa na trhu) a podobne. Tieto formy podpory by mali by zaveden v rmci

    innosti NPC a financovan zo zdrojov OP VaI v slade s aktivitami navrhnutmi v OP VaI.

    Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo financi SR, Ministerstvo hospodrstva SR, SZRB

    Asset Management, SBA

  • 26

    Problm XVII: Problmy s efektvnou alokciou kapitlu a innm prepjanm startupov s investormi

    vyplvajcimi z cezhraninch prekok a obmedzenho prstupu k monostiam financovania

    Integrcia a rozvoj jednotnho kapitlovho trhu v Eurpskej nii je mon iba za predpokladu

    prekonania srie prekok, ktor vychdzaj z rozlinch prvnych, kultrnych, historickch a ekonomickch

    zkladov jednotlivch lenskch ttov. Plat to pecilne pre MSP a startupy. Tie s dlhodobo primrne zvisl

    na bankovom financovan, ktor sa vak poas globlnej hospodrskej krzy stalo menej dostupnm vzhadom na

    rizikovos spojen s financovanm zanajcich podnikov.

    Cieom je, aby bankov zdroje financovania boli dopan a tie postupne nahrdzan kapitlovm

    financovanm, o plat pecilne pre startupy a mal, no rchlo rastce firmy v inovatvnom prostred, ktor s na

    zaiatku podnikania v zsade zvisl od externho financovania (obmedzen histria cash flow, iadne aktva,

    ktor by mohli sli ako kolaterl a pod.). Prstup na kapitlov trh je vak pre vinu startupov (rovnako aj pre

    MSP) drah, o svis najm s fixnmi nkladmi pri due diligence a majetkovch zleitostiach (equity issues).

    Ako kov preto aj naalej vnmame spoluprcu bnk, ktor by po zamietnut iadosti o ver pre MSP a

    startupy mali by sinn a poskytn kvalitn sptn vzbu a zrove informova klienta o monostiach

    financovania na kapitlovom trhu.

    Za dleit aspekt vnmame tie potrebu zlepenia prstupu startupov a MSP k zdrojom financovania

    (vrtane rizikovho kapitlu). Existuj vak viacer bariry, ktor pramenia z nedostatonho prepojenia

    kapitlovch trhov E (neexistencia jednotnho kapitlovho trhu) a obmedzenho prstupu k ponkanm

    monostiam financovania. Prioritou preto mus by zvyovanie efektivity fungovania vntornho trhu, a to najm:

    via sa na trhu

    v poet hrov na trhu

    nov produkty (sekuritizcia at.)

    zniovanie ceny vstupu na trh tak pre investorov ako aj iadateov

    lepia distribcia a diverzifikcia rizika

    zdieanie rizika medzi investormi naprie E

    Ako jeden z alch identifikovanch problmov v svislosti s prstupom startupov a MSP k zdrojom

    financovania z krtkodobho hadiska vnmame obmedzen dostupnos verovch informci credit information,

    ktor by mohli zaha porovnaten dta o verovom hlsen a hodnoten. V sasnosti maj prstup k takmto

    informcim vinou banky, o limituje prstup MSP k iriemu spektru investorov, psobiacich na kapitlovch

    trhoch. Zmenu danho stavu vnmame ako monos prispie k vytvoreniu vhodnho prostredia pre startupy a

    MSP. Zvyovanie tandardov pri poskytovan informci bude prnosom aj pre investorov, ktor takto zskaj:

    Prvnu istotu

    Porovnaten informcie

    Porovnaten produkty (najm pri sekuritizcii)

    Viu transparentnos a dostupnos kovch informci

    Prstup na nov trhy

    Rieenie XVII: Podpora zlepenia prstupu startupov a ostatnch malch a strednch podnikov

    k monostiam financovania v Eurpe

    Kvli potrebe pozna aktulny stav (disponibiln monosti financovania a hlavn bariry rozvoja

    kapitlovho trhu) je nevyhnutn, aby aj SR zanalyzovala tieto aspekty. V tejto svislosti predlo Ministerstvo

    financi SR do konca roka 2015 komplexn tdiu, ktor sa bude zameriava na zhodnotenie monost prstupu

    slovenskch startupov a MSP k zdrojom financovania v E a zadefinovaniu faktorov, ktor brnia financovaniu

    domcich startupov zo strany zahraninch investorov na zklade sksenost ekonomicky vyspelejch krajn.

  • 27

    Cieom tdie bude tie navrhn odporania pre odstraovanie prekok cezhraninho pohybu kapitlu a pre

    efektvne budovanie jednotnho kapitlovho trhu.

    Subjekty zodpovedn za implementciu: Ministerstvo financi SR


EEI Košice - Koncepcia statickej dopravy

EEI Košice - Koncepcia statickej dopravy

KONCEPCIA RIADENIA A ROZVOJA RTVS A ...cdn.srv.rtvs.sk/a542/file/item/sk/0002/koncepcia...vod 4 ÚVOD Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS a jej programových služieb s dôrazom na napĺňanie

KONCEPCIA RIADENIA A ROZVOJA RTVS A ...cdn.srv.rtvs.sk/a542/file/item/sk/0002/koncepcia...vod 4 ÚVOD Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS a jej programových služieb s dôrazom na napĺňanie

Krajská koncepcia Environmentálnej výchovy, vzdelávania a ...

Krajská koncepcia Environmentálnej výchovy, vzdelávania a ...

KAMPAŇ NA PODPORU ČESKÉHO SPORTU

KAMPAŇ NA PODPORU ČESKÉHO SPORTU

Systém pro podporu komunitního plánování

Systém pro podporu komunitního plánování

Rezortná koncepcia environmentálnej výchovy, vzdelávania a ...

Rezortná koncepcia environmentálnej výchovy, vzdelávania a ...

Koncepcia výchovy a vzdelavania

Koncepcia výchovy a vzdelavania

KONCEPCIA PRE PODPORU STARTUPOV A ROZVOJ … · 8 KPMG, Startup Survey 2014 (str. 19), dostupné na internete: KPMG 9 KPMG, Startup Survey 2014 (str. 35), dostupné na internete:

KONCEPCIA PRE PODPORU STARTUPOV A ROZVOJ … · 8 KPMG, Startup Survey 2014 (str. 19), dostupné na internete: KPMG 9 KPMG, Startup Survey 2014 (str. 35), dostupné na internete:

Koncepcia - Priatelia Zeme

Koncepcia - Priatelia Zeme

Koncepcia uspeha

Koncepcia uspeha

Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore ...

Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore ...

Koncepcia skvalitnenia matematického vzdelávania...Koncepcia skvalitnenia matematického vzdelávania na základných a stredných školách v SR (návrh) Bratislava, 2019

Koncepcia skvalitnenia matematického vzdelávania...Koncepcia skvalitnenia matematického vzdelávania na základných a stredných školách v SR (návrh) Bratislava, 2019

Koncepcia rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky · Mesto Prievidza IČO Okres Prievidza VÚC Tren čín Koncepcia rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky Spracované na

Koncepcia rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky · Mesto Prievidza IČO Okres Prievidza VÚC Tren čín Koncepcia rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky Spracované na

Koncepcia územného rozvoja Slovenska – 2001

Koncepcia územného rozvoja Slovenska – 2001

Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS

Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS

Úvod · 2014-12-02 · Úvod Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020 (ďalej „koncepcia“) ako rámcový dokument štátu pre oblasť bývania vyjadruje komplexné ciele

Úvod · 2014-12-02 · Úvod Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020 (ďalej „koncepcia“) ako rámcový dokument štátu pre oblasť bývania vyjadruje komplexné ciele

Koncepcia rozvoja občianskej spoločnosti na Slovenskuitretisektor.sk/subory/1SNSC_Aktuality/Koncepcia... · Prevládajúce podoby účasti MNO na plnení úloh verejnej správy

Koncepcia rozvoja občianskej spoločnosti na Slovenskuitretisektor.sk/subory/1SNSC_Aktuality/Koncepcia... · Prevládajúce podoby účasti MNO na plnení úloh verejnej správy

Koncepcia riadenia informatizácie verejnej správy...Koncepcia riadenia informatizácie verejnej správy 7 a podnikateľov s verejnou správou. V období 2007-2013 bol katalyzátorom

Koncepcia riadenia informatizácie verejnej správy...Koncepcia riadenia informatizácie verejnej správy 7 a podnikateľov s verejnou správou. V období 2007-2013 bol katalyzátorom

Systémy na podporu rozhodování

Systémy na podporu rozhodování

KONCEPCIA BOJA PROTI EXTRÉMIZMU

KONCEPCIA BOJA PROTI EXTRÉMIZMU