49

Kognitívno-behaviorálna teória ako priestor pre realizáciu

socioterapie

Cognitive behavioral theory as the space for the implementation

of sociotherapy

Martin HAMADEJ 20a Beáta BALOGOVÁ21

Príspevok vyšiel ako výstup z projektu VEGA č. 1/0134/17 Význam hodnotovej

orientácie - očakávania a perspektívy mladej generácie z hľadiska jej uplatnenia na

trhu práce a ako súčasť riešenia vedeckého projektu VEGA MŠVVaŠ SR č. 1/0288/17

s názvom Faktory inštitucionalizácie školskej sociálnej práce.

___________________________________________________

Abstrakt Cieľom príspevku je poukázať na kognitívno behaviorálnu terapiu ako priestor

využiteľný pre realizáciu socioterapie. Týmto príspevkom chceme prispieť k ešte

väčšiemu prehlbovaniu rôznych sociálnych a humanitných oblastí. Šoltésová, Bosá

a Balogová (2016) zaraďujú socioterapiu k intervenciám opierajúcim sa vo svojich

postupoch o rôzne prístupy, využívajúc ich formy, techniky vedúce k aktivizácii

klientov, v prostredí klienta s dôrazom na terapeutický vzťah. Priestor pre realizáciu

vidíme aj v spoločných primárnych znakoch socioterapie a KBT, ktorými sú

zameranie na vzťah v zmysle klientovej sebaaktualizácie, a sociálneho potenciálu

klienta v prostredí.

Kľúčové slová: Sociálna práca. Kognitívno-behaviorálna terapia. Socioterapia.

Abstract

The aim of the paper is to point out cognitive behavioral therapy as a space usable for

sociotherapy. Through this contribution, we want to contribute to the further

deepening of the various social and humanitarian areas. Šoltésová, Bosá a Balogová

(2016) include sociotherapy for interventions based on their approaches to various

approaches, using their forms, techniques leading to client activation, in a client

environment with an emphasis on the therapeutic relationship. The space for

realization is also seen in the common primary features of sociotherapy and KBT,

which focus on the relationship in terms of client self-actualization, and the social

potential of the client in the environment.

Keywords: Social Work. Cognitive-behavioral therapy. Socioterapia.

20Inštitút edukológie a sociálnej práce, Filozofická fakulta, PU v Prešove,

martin.hamadej@gmail.com 21Inštitút edukológie a sociálnej práce, Filozofická fakulta, PU v Prešove,

beata.balogova@ff.unipo.sk

50

___________________________________________________

Úvod

Prepojením konceptov, kognitívno-behaviorálnej teórie aspektu

starostlivosti o mentálne postihnutú osobu a socioterapie sociálna práca

kreuje svoju teoreticko-metodologickú pozíciu. Významným kritériom

úspešnosti každého zvoleného prístupu je rešpekt k špecifikám osôb s

ľahkým mentálnym postihnutím, stredne ťažkým, ťažkým, hlbokým

mentálnym postihnutím, až k vymedzeniu kategórie iných či

nešpecifikovaných mentálnych postihnutí. Povedané Krakešovou (1973) je

socioterapia neoddeliteľnou súčasťou sociálnej práce nachádzajúca

uplatnenie pri práci s rôznymi typmi klientov, zvládaní ich úloh bežného

života a nachádzaní zmysluplného uplatnenia.

1.Kognitívno-behaviorálna terapia

Môžeme podľa Kappla (2013, in: Matoušek et al., 2013) vymedziť ako

pojem označujúci súbor špecifických konceptualizačných poznatkov,

týkajúcich sa ľudského správania. V tejto teórii ide o spojenie poznatkov

klasickej behaviorálnej teórie a modernej kognitívnej vedy, ktorých

spoločným výskumným znakom je zameriavanie sa na to, čo a akým

spôsobom ovplyvňuje ľudské správanie. Odporúčania určitých postupov

práce s klientmi v kontexte pomáhajúcich profesií môžeme označiť ako

kognitívno-behaviorálnu terapiu (ďalej len „KBT“).

Pôvodná behaviorálna teória vychádza z niekoľkých predpokladov

týkajúcich sa fenoménu učenia. Podľa týchto východísk sa živé bytosti

nerodia s vrodenou „pravdivou schémou“ o okolitom svete, a dokonca ani

s prirodzenými schopnosťami objektívne a neomylne tento svet poznať

a popísať. Medzi jej najvýznamnejšie postavy patrí I. P. Pavlov, B. F.

Skinner, J. B. Watson, E. L. Thorndike. Významným impulzom pre jej ďalší

rozvoj bol vznik kognitívnej vedy v druhej polovici 20. storočia, ktorá má

svoje počiatky v prácach autorov, ktorými sú najmä J. Piaget, G. Miller, N.

Chomsky, J. Bruner či U. Neisser. Behaviorálna veda pútala svoju pozornosť

tým, že skôr než na vonkajšie podnety sa pri spracovaní informácii nervovou

sústavou zameriavala na vnútorné procesy. Medzi základné poznatky

kognitívnej vedy a jej východísk patrí zistenie, že o ľudských reakciách

do vysokej miery rozhodujú špecifické procesy spracovania

predchádzajúcich informácií podľa určitých kognitívnych máp, na základe

ktorých ľudia realitu okolo seba interpretujú a v súlade s ktorými plánujú

svoje správanie (Kappl 2013, in: Matoušek 2013, s. 18).

KBT je prístup založený na zdravom rozume, spočívajúci na dvoch

princípoch a) naše kognície majú kontrolný vplyv na naše emócie

a správanie, b) to ako konáme, alebo ako sa správame môže silno ovplyvniť

51

naše myšlienkové vzorce a emócie (Beck et al. 1979, in: Wright, Basco

a Thase 2008).

KBT môžeme chápať aj ako štruktúrované učebné spojenectvo sociálneho

pracovníka a klienta s využitím techník učenia (sa) (najmä metódami k

zmene existujúceho, udržaniu existujúceho alebo odstránenia nežiaduceho

správania, ako podmieňovanie, posilňovanie, učenie, nácvik, tréning,

modelovanie, inštruovanie, presviedčanie, paradoxné techniky) a so

zameraním na rozvoj spôsobilosti efektívnejšieho správania, konania a

riešenia problémov v kontexte konkrétnych spôsobilostí definovania

problémov, navrhovania možných riešení, adekvátnemu výberu, plánovania

potenciálnych postupov a vyhodnocovania ich efektivity (Gabura 2005, in:

Balogová a Bosá et al. 2017). Podobne vymedzujú KBT aj Praško a Šlepecký

(1995), ktorí ich označujú za terapeutické smery, ktorých primárnym

zameraním je zmena správania jedinca v kontexte jeho prostredia. Táto

terapia sa preto zameriava iba na aktuálne správanie, nie na hľadanie

nevedomých príčin a ich následnej interpretácie. Konkrétne KBT môžeme

charakterizovať ako terapiu zameranú na analýzu a modifikáciu myslenia a

správania klienta. KBT vznikla postupným vývojom tak na strane

behaviorálnych, ako aj kognitívnych terapeutov a môže byť príkladom

úspešnej integrácie nielen v psychoterapii ale aj socioterapii. Vybíral

a Roubal eds. (2010, s. 195) vysvetľuje, že k integrácii behaviorálnej terapie

a kognitívnej terapie, pôvodne odlišných smerov, došlo koncom

sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia, kedy ich

sceľovaním vznikla KBT. Plháková (2006, s. 167), Stárková (2002, s. 261)

opisujú KBT ako moderný pragmatický prístup kombinujúci behaviorálne a

kognitívne metódy. Vychádza z teórie učenia, využíva princípy klasického aj

operatívneho podmieňovania, a to pri práci s deťmi i dospelými. „Ich

pôvodná orientácia zameriavajúca sa na posun správania od poruchového k

adaptívnemu bola postupne rozšírená o využitie logickej argumentácie a

racionálneho uvažovania na strane terapeuta, ale aj klienta.“ Terapia sa

zameriava na pozorovateľné, špecifické a jasne definované správanie klienta,

stanovuje konkrétne ciele s predpokladom aktívneho zapájania sa samotných

klientov. Vzorce správania, ktoré je možné u klienta pozorovať sú naučenými

reakciami, ktoré je možné za použitia vhodných techník zmeniť. V klinickej

praxi sa terapia primárne zameriava na ovplyvňovanie súčasných symptómov

a riešenie aktuálnych problémov bez dlhodobého hľadania hypotetických

príčin v minulosti.

Hlavnými črtami KBT sú krátke časové obmedzenia, štruktúrovanosť a

direktívnosť, otvorená a aktívna spolupráca klienta, terapia zameraná na

prítomnosť, špecifické a hraničné problémy. Ďalej je dôležité stanovenie

konkrétnych a funkčných cieľov, pričom cieľom terapie je sebestačnosť

klienta (Vizinová a Preiss 1999). Terapeut v KBT pôsobí ako odborník

schopný vysvetliť klientovi príčiny jeho problémov, učí ho spôsobom

52

vedúcim k odstráneniu jeho problémov. Tak, ako mnohé iné aj táto terapia

nesie črty empatie, pravdivosti, bezpodmienečného prijatia. Aj napriek tomu,

že samotný klient sám seba pozná najlepšie držiteľom expertízy v tejto terapii

je terapeut. Celý vzťah v KBT je postavený na empirickej spolupráci. Ďalším

krokom je spoločné hľadanie riešenia. Terapeut musí rešpektovať

individualitu a špecifickosť v dispozícii klienta (slabá koncentrácia,

depresívna nálada...). Terapeutický vzťah sa skúma len v prípade stagnácie

celého terapeutického procesu. Medzi ďalšie vlastnosti dobrého terapeuta

patrí aktivita, jasnosť, jednoznačnosť. Terapeut predstavuje pre klienta aj

akýsi model riadenia určitých životných situácií (Možný a Praško 1999).

Kappl (2013, in: Matoušek 2013, s. 18), tvrdí, že spojenie behaviorálnej

teórie a kognitívnej vedy predstavuje určitú komplexnú teóriu o ľudskom

správaní vyznačujúcu sa orientáciou na empirické dokazovanie. Priaznivci

tejto teórie sa pri práci s klientmi zameriavajú na to, čo je viditeľné,

empiricky prístupné a relatívne presne opísateľné, to znamená na rôzne

prejavy správania zahrňujúce kognitívne procesy, emocionálne reakcie,

fyziologické prejavy, motorické prejavy, a ich dôsledky. Aj Vybíral a Roubal

eds. (2010, s. 195) uvádzajú, že príčinou ťažkostí v živote ľudí sú podľa KBT

chybné vzorce v správaní, v kognitívnom spracovaní, v emocionálnych i

telesných reakciách. Tieto chybné vzorce sú naučené, modifikované a

udržiavané rozpoznateľnými vonkajšími a vnútornými faktormi. KBT

napomáha tomu, aby sa klient učil novým, adaptívnejším spôsobom, ako

svoje problémy riešiť. Vymětal (2010, s. 48) toto tvrdenie dopĺňa

myšlienkou, že „duševné ťažkosti, zlá sociálna prispôsobivosť a pod. sú

výsledkom nesprávneho hodnotenia, nevhodných zvykov a správania,

vzniknutých mechanizmom učenia v emočne vypätých či dlhodobo

pôsobiacich situáciách.“ Zlepšenie týchto prípadov je podľa autora možné na

základe precvičovania nevhodného správania a následne naučení sa žiaducim

spôsobom, v zmene postojov a hodnotenia, ktoré sa nakoniec premietnu do

rozhodovania a výsledného konania človeka. V tomto prípade možno hovoriť

o manipulatívnom a v rôznej miere direktívnom prístupe, avšak so súhlasom

klienta a jeho plnou informovanosťou o jednotlivých krokoch terapeutického

procesu a cieľoch terapeutického pôsobenia. KBT terapeut nepristupuje ku

klientovi symptomatickým prístupom (rýchla terapia len odstraňujúca

nepríjemný symptóm), v tejto terapii je dôležitá starostlivosť o terapeutický

vzťah, klientove skúsenosti, záujem o jeho osobnú históriu a o kontext

symptómov (Vybíral a Roubal eds., 2010, s. 32). Autor označuje KBT za

manipulatívny a v rôznom rozsahu direktívny prístup, avšak dôležité je, aby

všetky postupy boli uskutočnené až na základe klientovho súhlasu, klient

musí byť o celom procese terapie informovaný a mať prehľad o jej priebehu

a cieľoch. Dôraz by mal byť kladený najmä na aktívne zapojenie klienta do

realizovanej terapie, jeho sebakontrolu a sebariadenie. Aktívna spolupráca a

plnenie úloh v rámci terapie je základom dobrého terapeutického vzťahu.

53

Cieľom terapie je podľa Kazatzisa (2006) vybavenie jedinca kognitívnymi a

behaviorálnymi schopnosťami vedúcimi k podpore adaptívneho fungovania

a zlepšenia celkovej pohody.

Obrázok č. 1 Základné črty KBT

Zdroj: Lečbych (2010)

Herbert, britský autor, vypracoval tzv. ABC pre sociálneho pracovníka,

vyplývajúce zo základných behaviorálnych zistení o princípoch učenia,

ktoré predstavujú priamy návod, ako je možné uplatňovať behaviorálny

prístup vo vzťahu poradca - klient, pričom:

A predstavuje to, čo predchádzalo aktuálnemu správaniu klienta,

B predstavuje to, čo aktuálne klient robí,

C znamená to, čo bezprostredne nasledovalo, resp. nasleduje po správaní

klienta.

Z toho vyplýva, že každého sociálneho pracovníka a pracovníčku by malo

zaujímať nielen samotné prípadné problematické správanie klienta, ktoré

chce zmeniť, ale aj čím bolo vyvolané, resp. spôsobené a čo bezprostredne

nasledovalo po tomto správaní, resp. aký je predpoklad jeho zmeny v

budúcnosti z pozície súčasného stavu.

Pre sociálneho pracovníka sa konkrétne ponúkajú princípy:

• princíp pozitívneho posilňovania - ak dôsledkom správania je odmena

klienta, potom jeho správanie je posilňované,

54

• princíp negatívneho posilňovania - ak dôsledkom správania je nejaká

nepríjemná záležitosť, napr. úraz alebo zranenie, človek má tendenciu sa

takýmto nepríjemným zážitkom vyhnúť a posilní sa to správanie, ktoré

viedlo k odstráneniu negatívnych dôsledkov,

• princíp vyhasnutia - ak určité správanie nie je posilňované, prestane sa

objavovať. Zjavnou funkciou vyhasnutia je eliminácia neúspešného, resp.

problematického správania za účelom nahradenia novými formami,

• princíp sankcie, resp. trestu - ak dôsledok správania je sankcia resp. trest,

je tendencia, že toto správanie postupne zaniká,

• princíp kontinuálneho posilňovania - ak sa formy správania postupne

tvarujú tým, že sa spevňujú pokroky, ktoré klient činí smerom k

žiaducemu správaniu, vtedy hovoríme o uplatňovaní princípu postupnej

aproximácie (Balogová a Bosá et al. 2017).

Tabuľka č. 1 Charakteristiky súčasnej KBT

Kognitívno-behaviorálna terapia

KTB nie je KBT je

Nie je zameraná len na príznaky! Zmenu v intenzite príznakov považuje za

významný indikátor zmien, ku ktorým v

terapii dochádza. Je ťažké hovoriť o úspešnej

terapii, keď pri nej nedôjde k ovplyvneniu

nežiaducich príznakov, kvôli ktorým klient do

terapie prišiel;

Nie je povrchná. Aj napriek presvedčeniu, že na to, ako sa

budeme správať v budúcnosti majú vplyv

pozitívne alebo negatívne dôsledky terajšieho

správania, snaží sa o komplexnú zmenu v

prístupe k sebe, k okoliu a k svojim

problémom, a nielen hľadanie dôvodov

psychických porúch. Cieľom je nielen

zvýšenie tolerancie k frustrácii, ale aj

zlepšenie emočného prežívania a zvýšenie

kvality života klientov;

Nie je manipulatívna. I keď v mnohom používa pedagogický

prístup, klientov vzdeláva a radí im aké

metódy a nové spôsoby správania a myslenia

sa majú naučiť, nikdy nie je autoritatívna a

nejedná s klientmi z pozície sily, ale vždy

otvorene a na základe vzájomnej dohody.

55

Základom kognitívneho prístupu je

sokratovský dialóg vyznačujúci sa spoločným

hľadaním a objavovaním. KBT nemá nič

spoločné so „sociálnym inžinierstvom“;

Neignoruje zásadný význam terapeutického

vzťahu!

V rámci KBT je podstatný vytvorený vzťah

založený na dôvere a vzájomnej spolupráci, no

len on samotný je nepostačujúcim faktorom

vedúcim k úspešnej terapii;

Nepopiera význam existenciu nevedomia! Pri jeho skúmaní sa opiera o základné

poznatky kognitívnej psychológie a neurovied.

Vedomé kognitívne procesy považuje za

základný zdroj údajov a za východisko k

poznaniu konkrétneho individuálneho obsahu

nevedomých predpokladov a presvedčení.

Nepredpokladá, že by nevedomie fatálne

ovplyvňovalo naše správanie. Vedomé úsilie o

zmenu považuje za základný predpoklad

terapeutického úspechu;

Nie je mechanická a „paušalizujúca“! Považuje každého klienta a jeho problém za

jedinečný, vyžaduje podrobnú analýzu a

terapeutické metódy uplatňuje na „mieru“,

flexibilne a kreatívne;

Ďalšou výhradou je, že KBT terapeuti

neprechádzajú vlastným procesom terapie a

teda nerozumejú, čo sa s nimi deje.

Výcvik v ABC KBT inštitúte na Slovensku má

tie isté kritéria, čo sa týka individuálnej

terapie, ako ostatné akreditované výcviky

SPS. Frekventanti prechádzajú 50 hodinami

intenzívnej skupinovej terapie, a potom

absolvujú vlastnú terapiu, pričom sa odporúča

terapeut iného smeru ako KBT. Počas výcviku

v rámci cvičení a domácich úloh sa učia na

vlastnej skúsenosti jednotlivé KBT postupy.

Zdroj: Šlepecký, Praško a Možný (2009)

Počas svojej histórie preša KBT podľa Šlepeckého, Praška a Možného

(2009) od prejavov vonkajšieho správania ku kogníciám a od kognícií k

emóciám a pozornosti. A možno prechádza od subjektívneho posudzovania

56

psychofyziológie k jej objektívnemu meraniu a od kognitívnej reštrukturácie

k všímavosti „Mindfulness22.“

Obrázok č. 2 Poňatie socioterapie v slovenských a českých podmienkach

Zdroj: vlastné spracovanie na základe inšpirácie: Zakouřilová (2008; 2014);

Kratochvíl (1998); Strieženec (2001); Šavrnochová a Rusnáková (2009);

Mydlíková, Kovács a Brnula (2009); Dobšovič (2013); Balogová (2012);

22 Kabat-Zinn (2016) tvrdí, že ide o jednoduchú, ale efektívnu meditáciu, pomáhajúcu získať

kontrolu nad rozlietanými myšlienkami a správaním. Mindfulness je proces aktívneho

registrovania nových vecí - všímavý stav mysle.

57

Balogová a Šoltésová (2014); Venglářová (2008); Šoltésová, Bosá a

Balogová (2016).

2. Návrh výskumu

Podkladom pre empirickú časť je teoretická analýza základného rámca

vychádzajúca zo základných pojmov ako: sociálna práca, mentálne

postihnutie, kognitívno-behaviorálna teória a socioterapia. V predmetnom

výskume budeme klásť dôraz na výber metód a stratégie výskumu, techniky

zberu dát a objekty výskumu. Pre účely výskumu sme zvolili kvantitatívnu

stratégiu, ktorá v rámci tejto témy najobjektívnejšie zodpovedá cieľom a

povahe výskumu. Dôvodom výberu kvantitatívnej stratégie bolo lepšie

porozumenie problematike, vytvorenie si komplexného obrazu o objektoch

výskumu - získanie konkrétnych informácií o ďalších možnostiach

realizovania socioterapie u mentálne postihnutých detí.

Téma: Realizácia socioterapie v rámci KBT

Pri získavaní informácií potrebných na dosiahnutie požadovaných cieľov

na realizáciu výskumu použijeme literárno-historickú metódu, a to najmä v

prípravnej etape, v procese štúdia knižnej a časopiseckej literatúry. Ako

základný spôsob získavania a zhromažďovania poznatkov od respondentov

využijeme dotazníkovú metódu. Na možnosť realizácie socioterapie v rámci

KBT sa pokúsime upozorniť prostredníctvom realizovaného výskumu

pomocou štandardizovaného Dotazníka silných a problémových stránok

(Goodman 1997; Goodman et al. 1998). Tento dotazník je modifikáciou

široko využívaných nástrojov na screening emocionálnych a behaviorálnych

problémov u detí a adolescentov.

Výskumný cieľ: Vyhodnoť emocionálny a behaviorálny rozvoj detí v

priebehu realizovaných socioterapeutických aktivit ako jedného z ústredných

komponentov sociálnej práce.

Výskumný súbor: Výskumné ciele sme realizovali na vzorke troch

sociálnych pracovníkov, desiatich špeciálnych pedagógov, ktorí v dotazníku

hodnotili správanie 10 vybraných mentálne postihnutých klientov 7

respondentov ženského rodu a traja respondenti mužského rodu – žiakov,

s ktorými aj s využitím socioterapie pracujú na Spojenej škole internátnej v

Trebišove. Žiaci boli v rozmedzí veku od 17 do 22 rokov, študujúcich od

prvého po tretí ročník odborného učilišťa a praktickej školy. Vo výskume

sme sa zamerali na ľahko a stredne ťažko mentálne postihnuté deti.

Vychádzajúc z už predchádzajúcich spracovaných teoretických

poznatkov23 konštatujeme, že pri realizácii sociálnych služieb s deťmi a

23 Bližšie v Hamadej a Balogová (2016)

58

jedincami s mentálnym postihnutím je potrebné brať do úvahy

charakteristiky, ktorými sa vyznačujú. Pre mentálne postihnutie je

charakteristické, že čím ťažší stupeň mentálneho postihnutia, tým viac je

u týchto jedincov narušený proces vnímania, pamäti a reči. Tieto deti ťažšie

ovládajú svoje emócie. Malá riadiaca funkcia mozgu u nich vyvoláva prílišnú

citovú otvorenosť, čo spôsobuje zlé tlmenie či prehodnocovanie zážitkov.

Mentálne postihnutie je predovšetkým postihnutie duševného vývinu, aj preto

postihnutí jedinci dlhšiu dobu podliehajú netlmenej intenzite emócií. Z

dôvodu, že účastníci výskumu sa nachádzajú v špecifických situáciách,

získané výsledky môžu dopomôcť všetkým zúčastneným k lepšej interakcii s

takýmto typom klientov. Dôležité pre tieto deti je ich zmysluplné

sebarealizovanie v preventívnych, posilňujúcich činnostiach eliminujúcich

dopady na ich zdravie oslabené chorobou či viditeľným handicapom. Za

nápomocné v tomto prípade považujeme socioterapeutické činnosti

zameriavajúce sa na ich emócie či umelecké aktivity budujúce u týchto ľudí

schopnosť byť kreatívnym aj v iných oblastiach praktického života, čím je

posilňované ich adekvátne sebavedomie a sebahodnotenie.

Štatistické spracovanie: Pri spracovávaní získaných údajov využijeme

hodnotiace a štatistické metódy slúžiace k hodnoteniu kvantity a frekvencie

výskytu daného javu. Sumarizácia bude prebiehať prostredníctvom syntézy a

generalizácie a myšlienkových postupov, ako sú indukcia a dedukcia,

základná deskriptívna štatistika, percentá, frekvencia výskytu a aritmetický

priemer.

Metodológia a metodika výskumu

Nielen v poradenskej, ale aj v klinickej sociálnej práci s mentálne

postihnutými deťmi a dospievajúcimi sú potrebné kvalitné, spoľahlivé a

valídne nástroje pre meranie bežných emocionálnych a behaviorálnych

problémov slúžiace na získanie informácií o výskyte určitého javu v danej

populácii či vybraných skupinách. O vývoj jedného takého skríningového

dotazníka, ktorý by spĺňal vyššie uvedené požiadavky, a ktorý by súčasne

zachytával oblasti správania, emocionálneho prežívania a sociálnych vzťahov

detí a adolescentov sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia pokúsil

skúsený anglický psychológ a psychiater profesor Robert Goodman

(Goodman 1997). V realizovanom výskume sa pokúsime v tunajších

podmienkach nie príliš známy Strengths and Difficulties Questionnaire

(ďalej len „SDQ“) predstaviť a rámcovo posúdiť jeho výskumné a

diagnostické možnosti. SDQ je, vychádzajúc z Goodmana (1999), krátky

behaviorálny skríningový dotazník určený pre posúdenie psychického

prispôsobenia detí a dospievajúcich, pričom sa zameriava rovnomerne na

oblasti správania, emocionálneho prežívania a sociálnych vzťahov. Dotazník

pozostáva z 21 položiek zodpovedajúcich rôznym emóciám alebo

59

správaniam. Ku každej položke respondent označí jedno z troch políčok

podľa toho, či tvrdenie považuje za nepravdivé, čiastočne pravdivé alebo

určite pravdivé pre dotyčné dieťa.

Spomínaných dvadsaťjeden položiek je rovnomerne rozdelených do

piatich škál korešpondujúcich s piatimi faktormi zistenými v predchádzajúcej

analýze modifikovaného Rutterovho dotazníka, teda do škály emocionálnych

symptómov (Emotional Symptoms Scale), škály problémového správania

(Conduct Problems Scale), škály hyperaktivity a nepozornosti (Hyperactivity

Inattention Scale), škály ťažkostí vo vzťahoch s rovesníkmi (Peer Problems

Scale) a škály prosociálneho správania (Prosocial Scale). Prvé štyri stupnice

potom vytvárajú škálu celkových ťažkostí (Total Difficulties Scale). Pri

výbere jednotlivých položiek a ich zoskupovania do menovaných škál

vychádzal Robert Goodman na jednej strane z výsledkov vyššie uvedenej

faktorovej analýzy, po ktorej nasledovali úpravy formulácií, ich ďalšie

neformálne overovanie a konzultácie s inými odborníkmi, na strane druhej zo

súčasného nosologického poňatia, čo sa odráža v celkovom zostavení

dotazníka a jednotlivých položiek v ňom. Napríklad päť položiek tvoriacich

škálu hyperaktivity a nepozornosti bolo zvolených tak, aby zastupovali

nepozornosť (dve položky), hyperaktivitu (dve položky) a impulzívnosť

(jedna položka), pretože sú to tri kľúčové oblasti symptómov pre diagnózu

poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a diagnózu hyperkinetickej

poruchy podľa MKCH-10 (Goodman 2001, s. 1337). Medzi hlavné výhody

dotazníka Strengths and Difficulties Questionnaire by sme mohli uviesť

najmä jeho ,,stručnosť“, avšak ,,výstižnosť“, no pri tom informácie, ktoré

nám poskytuje sú dosť obsiahle. Za ďalšie výhody môžeme považovať jeho

jednoduchosť administrácie a vyhodnocovanie, zameranie na slabé i silné

stránky jedinca, korešpondenciu jeho subškál a položiek so základnými

kategóriami a kritériami súčasných klasifikačných systémov.

Záver

V príspevku sme predstavili screeningový nástroj Strengths and

Difficulties Questionnaire (SDQ) vyvinutý skúseným anglickým detským

psychiatrom profesorom Robertom Goodmanom pre zachytenie bežnejších

emocionálnych a behaviorálnych porúch u detí a dospievajúcich, ktorý je v

súčasnej dobe k dispozícii vo viac ako päťdesiatich jazykoch vrátane nášho.

Aj napriek tomu, že v našich podmienkach táto metóda nie je príliš známa,

vo svete patrí k najčastejšie používaným skríningovým technikám

(Rothenberger a Woerner 2004). Domnievame sa, že tento Goodmanov

nástroj disponuje širokými možnosťami uplatnenia v sociálnej práci aj

v nadväznosti na využívanie socioterapie pri mentálne postihnutých deťoch.

V závere môžeme konštatovať, vychádzajúc zo Šoltésovej, Bosej a

Balogovej (2016), že socioterapia sa dotýka rôznych variantov ľudskej

činnosti v ekosystémovom prostredí a ich dopadu na celospoločenskú realitu.

60

Metóda socioterapie využitá ako súčasť kognitívno-behaviorálnej terapie sa

spája od etapy teoretického vymedzenia až po jej výkon. Zámerom je rešpekt

k ľudskej dôstojnosti a vytváranie vzťahu ku klientovi. Cieľom je zmena

kvality života, ktorá v dôsledku jej zníženia komplikuje a deštruktívne pôsobí

na život človeka.

Zoznam bibliografických odkazov BALOGOVÁ, Beáta a Monika BOSÁ et al., 2017. Kompendium pre štúdium socálnej

práce, Vybrané kazuistiky. Prešov: A-print s.r.o. Lipovce pri Prešove. ISBN 978-

8089721-26-9.

BALOGOVÁ, Beáta a Denisa ŠOLTÉSOVÁ, 2014. Komparatívno-obsahová analýza

stavu socioterapie na Slovensku a v stredoeurópskom a anglosaskom prostredí ako

východisko ľuských práv. In: Sociální práce v kontextu lidských práv. Sborník z

konference XI. Hradecké dny sociální práce, Hradec Králové 10. a 11. října 2014.

Hradec Králové: Gaudeamus, s. 359-366. ISBN 978-80-7435-533-2.

BALOGOVÁ, Beáta, 2012. Socioterapeutické príležitosti a bariéry sociálnych

pracovníkov. In: B. BALOGOVÁ a E. KLIMENTOVÁ, eds., Výzvy a trendy vo

vzdelávaní v sociálnej práci: zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej

konferencie konanej v dňoch 26.-27. apríla 2012 v Prešove. Prešov: Prešovská

univerzita v Prešove [online]. [cit. 2015-27-04]. Dostupné z:

http://socialnapraca.weebly.com/dokumenty.html

DOBŠOVIČ, Ľudovít, 2013. Základné pojmy. In: L. LOZSI et al., Socioterapia.

Bratislava: ASaP, s. 13-48. ISBN 978-80-971386-0-8.

GOODMAN, Robert, 1997. The Strengtha and Difficulties Questionnnaire: A

research note. In: Journal of Child psychology psychiatry. Vol. 38, pp. 581-586.

ISSN 1469-7610.

GOODMAN, Robert, 1999. The extended version of the Strengths and Difficulties

Questionnaire as a guide to child psychiatric caseness and consequent burden. In:

Journal of Child Psychology & Psychiatry & Allied Disciplines. Vol. 40, no. 5, p.

791799. ISSN 0890-8567.

GOODMAN, Robert, 2001. Psychometric properties of the Strengths and Difficulties

Questionnaire. In: Journal of the American Academy of Child & Adolescent

Psychiatry. Vol. 40, no. 11, p. 13371345. ISSN 0890-8567.

GOODMAN, Robert, Howard, MELTZER, and Veira BAILEY, 1998. The strengths

and difficulties ques- tionnaire: A pilot study on the validity of the self-report

version. In: European Child & Adolescent Psychiatry. Vol. 7, no. 3, p. 125130.

ISSN 1018-8827.

HAMADEJ, Martin a Beáta BALOGOVÁ, 2016. Efektivita socioterapie u mentálne

postihnutého dieťaťa. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove. ISBN 978-80-555-

1731-5.

KABAT-ZINN, Jon, 2016. Život samá pohroma. Brno: Jan Melvil publishing. ISBN

9788075550125.

KAZANTZIS, Nikolaos, 2006. Theory, Research, and Practice of Cognitive

Behaviour Therapy. In: New Zealand Journal of Psychology. Vol. 35, no. 3. ISSN

0112-109X [online] [cit. 2017-12-07] Dostupné z:

61

http://www.psychology.org.nz/wp-content/uploads/NZJP-Vol353-2006-1-

Kazantzis.pdf

KRAKEŠOVÁ, Marie, 1973. Výchovná sociální terapie. I. díl. Praha: Ministerstvo

práce a sociálních věcí ČSR. ISBN neuvedené.

KRATOCHVÍL, Stanislav, 1998. Základy psychoterapie. Praha: Portál. 1998. ISBN

80-85824-20-5.

LEČBYCH, Martin, 2010. Úvod do psychoterapie pro pracovníky v institucionální

výchově. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 978-80-244-2647-1.

MATOUŠEK, Oldřich et al., 2013. Metody a řízení sociální práce. Praha: Portál.

ISBN 978-80-262-0213-4.

MOŽNÝ, Petr a Jan PRAŠKO, 1999. Kognitivně-behaviorální terapie. Úvod do

teorie a praxe:kognitivně-behaviorální přístupy při práci s dětmi. Praha: Triton.

ISBN 80-725-403-86.

MYDLÍKOVÁ, Eva, Kristián KOVÁCS a Peter BRNULA, 2009. Sociálna práca a

poradenstvo. Bratislava: Liga za duševné zdravie. ISBN 978-80-970123-2-8.

PLHÁKOVÁ, Alena, 2006. Dějiny psychologie. Praha: Grada Publishing a. s. ISBN

ISBN 80-247-0871-X.

PRAŠKO, Jan a Miloš ŠLEPECKÝ, 1995. Kognitivně-behaviorální terapie

depresivních poruch. Praha: PCP.

PRAŠKO, Ján, Petr MOŽNÝ a Miloš ŠLEPECKÝ et al., 2007. Kognitivně

behaviorální terapie u psychických poruch. Praha: Triton. ISBN ISBN 80-7254-

865-1.

ROTHENBERGER, Aribert and Wolfgang WOERNER, 2004. Editorial: Strengths

and Difficulties Questionnaire (SDQ) Evaluations and applications. In: European

Child & Adolescent Psychiatry. Vol. 13, Supplement 2, p. II/1II/2. ISSN 1018-

8827

STÁRKOVÁ, Libuše, 2002. Kognitivně behaviorální terapie: Praktické užití v

ordinaci pedopsychiatra. In: Psychiatrie pro praxi [online]. Roč. 2002, č. 6, s.

261–264. [cit. 2017-09-09]. Dostupné z:

http://www.psychiatriepropraxi.cz/artkey/psy-200206-0004.php

STRIEŽENEC, Štefan, 2001. Úvod do štúdia sociálnej práce. Trnava: Tripsoft. ISBN

80-968294-6-7.

ŠOLTÉSOVÁ, Denisa, Beáta BALOGOVÁ a Monika BOSÁ, 2016. Socioterapia a

jej vymedzenie. In: Journal socioterpie [online]. [cit. 2016-10-10]. Roč. I., č. I, s.

9-16. ISSN 2453-7543. Dostupné z: http://socialnapraca.weebly.com/268asopis-

socioterapia.html

ŠVARNOCHOVÁ, Michaela a Markéta RUSNÁKOVÁ, 2009. Činnosť

Ružomberského abstinenčné klubu RAK a možnosti sociálnej práce v ňom. In:

Drogová prevencia v sociálnej práci. Zborník príspevkov z medzinárodnej

vedeckej konferencie a konferencie mladých vedeckých pracovníkov. Košice:

KSK, UPJŠ. s. 17-20. ISBN 978-80-970251-8-2.

VENGLÁŘOVÁ, Martina et al., 2008. Sociální práce s lidmi s duševním

onemocněním. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-2138-5.

VIZINOVÁ, Daniela a Marek PREISS, 1999. Psychické trauma a jeho terapie

(PTSD). Praha: Portál. ISBN 80-7178-284-X.

VYBÍRAL, Zbyněk a Jan ROUBAL eds., 2010. Současná psychoterapie. Praha:

Portál. ISBN ISBN 978-80-7367-682-7.

62

VYMĚTAL, Jan, 2010. Úvod do psychoterapie. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-

2667-0.

WRIGHT, Jasse, H, Monica, R, BASCO, E, a Michael THASE, , 2008. Učenie sa

Kognitívno- behaviorálnej terapii- Ilustrovaný sprievodca. Trenčín: F, Pro mente

sana, s.r.o. ISBN 978-80-88952-53-4.

ZAKOUŘILOVÁ, Eva, 2008. Sociální terapie, aneb, Její teorie i speciální techniky,

které pomáhají v sociální práci s rodinou. Praha: Institut pro místní správu, 2008.

ISBN 978-80-86976-14-3.

ZAKOUŘILOVÁ, Eva, 2014. Speciální techniky sociální terapie rodin. Praha: Portál.

ISBN 978-80-262-0583-8.