JIIIIIIIIIIIIIIIIIMIIIIIIIIIIIIIIIIIMIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIllllllllllllllllllll IIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIMIUIIIIII

S P R A V O D A J

U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,

NOSITELKY RADU REPUBLIKY

BRATISLAVA

SEPTEMBER 1974

ROČNÍK XXI. ČÍSLO 1

S N P

" V SLOVENSKOM N Á R O D N O M P O V S T A N Í T O B O U PRÁVE M L A D Í ĽUDIA Z O V Š E T K Ý C H S O C I Á L N Y C H V R S T I E V , ČO N A S V O J I C H P L E C I A C H N I E S L I Ť A R C H U U K R U T N É H O Z Á P A S U . V HISTÓRII TOHOTO Š T Á T U Z O ­S T A N E N A V Ž D Y Z A P Í S A N É , Ž E M L A D Á G E N E R Á C I A S P O L U S O S T A R Š Í M I KOMU­N I S T A M I A A N T I F A Š I S T A M I R O L A N O S I ­T E L K O U T Ý C H IDEI, K T O R É P R I V I E D L I ČESKOSLOVENSKO DO N O V E J E T A P Y . . . "

G. H U S Á K

i i i iu i i i i i i fUMti i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i iMini i i i i i i i i i i tmi i i i i i i i iu i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i i t i i i i i i i i i i i i i i i imi i i i i i i i i i i i i i i

historici a t o niekedy i bezvýsledne. Dlhý časový ods tup tr idsiat ich rokov rozplýva k r u t ý osud neznámych hrdi­nov, k tor í v horách, v snehových fu jav ic iach, v nespočet­ných masových hroboch, hroboch bez mena, našli s v o j u s m r ť ; nedáva u ž veľa náde j í odhaliť to, čo osta lo d o t e ­r a z neodhalené. Preto i tá to tabuľa nepatrí len uvede­ným dvadsiat im š t y r o m učiteľom a š tudentom univer­zity, symbolicky patr í des ia tkam a s tovkám študentov, mladých ľudí, k tor í s a e š t e vysokoškolákmi ani nestali, zahynuli hneď po matur i te , v n a j k r a j š o m v e k u života, patr í v š e t k ý m tým, o ktorých ani nevieme, ako a za akých okolností zahynuli.

Zem, na k t o r e j s t o j a moderné fabr iky, hučia vody hýdrocentrál, na k t o r e j z b e r a j ú úrodu na jnovš ie k o m ­ba jny, j e skropená krvou tisícov bojovníkov. My, ktorí s m e prežili t ú t o dobu, nesmieme zabudnúť, musíme n e ­us tá le mysl ieť na tých, ktor í padli p r e lepšiu budúcnosť našich národov, našich det í a potomkov. Nebola t o len ne jaká planá túžba po dobrodružstvách, po hrdinstve, chvíľkové romantické vzplanutie, č o viedio t is íce m l a ­dých ľudí do hôr. Bol t o v ý s t r e k oduševnenia, túžba po slobode, spravodlivosti, po mieri, a le a j po odplate, bolo to n a j č i s t e j š i e zhmotnenie tých myšlienok, k t o r é mla­dých vysokoškolákov u ž od s m u t n e j j e s e n e 1938 viedli do radov ilegálneho hnutia, viedli ich k životu plnému nebezpečí, nás t rah a rizika.

V hukote vybuchujúcich bômb zhadzovaných na po­vstaleckú Banskú Bystr icu schádza jú s a v októbri 1944 vysokoškoláci na s v o j z j a z d . V y š e päťsto vysokoškolá­kov — delegátov s tav ia s a za bo jové hes lo. „Treba mo­bilizovať vysokoškolákov pre f r o n t — musíme bojovať a ž do konečného v í ť a z s t v a ! " Toto heslo s a mladí ľudia snažili dôsledne realizovať v praxi. Neváhali pritom n a ­sadiť ani s v o j e životy. Brat ia Belákovci padli pri výbuchu muničného sk ladu v Slavošovciach. Nad Priekopou, t a k ­m e r na dosah moderného s ídl iska Martin-Sever s t o j í cintorín a pamätník hrd inským bojovníkom Povstania. V týchto miestach, nad Vrútkami padli d v a j a nerozluční kamarát i , medik Eugen K a r v a š a právnik Vladimír Blá-hovec. Bláhovec nestá l v septembri 1944 po prvý r a z pred faš i s tami . Veď u ž roku 1942 ho súdili pre urážku faš i s t ických pohlavárov. Na nát lak vyšetrovateľov, aby s v o j čin oľutoval, s iróniou vyhlás i l : „Nezazl ievajte mi, j a som tomuto režimu t ro jnásobný nepriateľ — po prvé preto, že m o j a m a t k a j e Ruska, po druhé, ž e m ô j otec j e Čech a po tret ie, j a s á m som s a narodil v Amer ike . . . "

V k r e m n i c k e j väznici gestapáci zavraždili poslucháča prírodných vied Júliusa Horvátha. Svoj im príbuzným napísal v poslednom l i s te : „ . . . ak m a zastrel ia, nuž ne-zastrel ia ani zlodeja, ani vraha, ale len čestného a s v e ­domitého človeka . . . " Účasť v Povstaní, prácu r e d a k t o r a v časopise komunis t icke j mládeže „Pokrok" zaplati l s v o ­j í m životom. V bojoch pri Kališti zahynul prírodovedec Oto Furdík, člen ilegálnych š tudentských skupín pred Povstaním. J u r a j Ondko, poslucháč p r á v zahynul v bo­joch pri Hrone ako príslušník Nitr ianske j p a r t i z á n s k e j brigády. Heroickou smrťou zomiera i kapi tán povstalec­k e j armády, š t u d e n t medicíny Pavel Mudroch. Hoci a k o medik mohol pracovať v n iektore j povs ta lecke j nemoc­nici, j e h o bojový duch ho viedol do prvých línií, k d e ako veliteľ batér ie zomiera priamo v boj i . Ján Medvec, po­slucháč f i lozof ie padol pri obrane severného Turca. ne­ďaleko Vrútok pri Lipovci začiatkom septembra 1944. Jozef Šurda, poslucháč právnicke j f a k u l t y e š t e roku 1941 organizoval robotníkov a š tudentov v zlatomoravskom okrese prot i faš is t ického hnutia, začo bol uväznený a od­súdený. Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, bo-

F J i r i

;• i í J % S l l l Í S l i : Í I K Í M j > к - •' X '< v

ш и ш fT't Ш'! f " i1 f * ' f ' * $.4 i' s í >: í v ••• • • •>-:.< Wfev 4Ш.'> d U 4i* 11ЩЩь8 - X, L Ä J

v ' i s e a i í Ľ i a .

1 ÄÉWI 1И0®Ш l i s ofitíř Tento nápis j e na p a m ä t n e j doske padlým učiteľom

a poslucháčom univerzity v odboji a v Slovenskom n á ­rodnom povstaní. Prechádzame okolo n e j denne, vnímanie j u ako súčasť univerzity, ako niečo, čo k t e j t o budove na Šafárikovom námestí patrí, a v š a k u ž nerozoznávame detaily, nevieme, k t o t o bol, ako, kedy, za akých okol­ností padol, prečo zahynul. Vedia t o len na jb l ižš í pr í­buzní, priatelia, známi, spolubojovníci, p á t r a j ú po tom

s a

n i v e r z i t a

jova l v rámci Hornonitr ianskej par t i zánske j brigády spolu so skupinou bulharských partizánov, vysokoškolá­kov. Spolu bojovali a spolu i padli pri prechode Hrona v o február i 1945, keď s a prebí jal i k p o s t u p u j ú c e j Červe­n e j armáde.

Part izána Jána Kamiača, poslucháča medicíny z a s t r e ­lili Nemci v marci 1945. Pred popravou s i musel sám vykopať hrob. Spolu s celou rodinou bol zas t re lený v Kremničke medik Frant išek Cibula z B a n s k e j Št iav­nice. Ľudovít Beránek, ktorého niekoľkokrát z a j a l i f a ­š i s t i a podarilo s a m u vykĺznuť, zahynul pri plnení b o j o v e j úlohy, keď ho s m r t e ľ n e zranila guľka do pľúc. Delostreleckou, resp. minometnou paľbou boli zabit í m e ­dik Ivan Bakoss a filozof František Salenka. Nie celkom s ú známe osudy ďalších vysokoškolákov a š tudentov Aksteinera, Bobáka, Fifka, Gajdošíka, Milana, Mydlu, Me­cha, Mikuláša, Malinu, Zorkovského a iných.

Mnohí š tudent i zahynuli v koncentračných táboroch a väzniciach na následky prežitých ú t r a p a krutého z a ­obchádzania. V koncentráku zahynul mladý š t u d e n t s k ý funkcionár pokrokových spolkov a neskôr člen ilegálneho vedenia KSČ v Brne MUDr. A l e š Húsek. Absolvent u n i ­verzi ty, s t redoškolský profesor Alexander Markuš u ž od roku 1938 s a zapoj i l do i legá lne j práce. Vydáva l a r o z ­široval i legálne letáky, komunist ickú tlač, k t o r á b u r ­covala do b o j a proti faš izmu, pravdivo informovala o situácii na f rontoch i o zv lč i le j politike nemeckého faš izmu. A k o j e d e n z prvých v Malých Karpatoch o r g a ­nizoval part izánsku skupinu, v k t o r e j bol politickým komisárom. Nazval j u menom revolučného básnika š t ú ­r o v s k e j epochy — skupinou J a n k a Kráľa. Po rozbití t e j t o skupiny Alexander Markuš bol väznený a vyše t rovaný v o faš i s t ických väzniciach. Zahynul pri t r a n s p o r t e v ä z ­ňov b r a t i s l a v s k e j väznice do koncentračného tábora pri Melku v Rakúsku za náletu anglo-amerických lietadiel. Spolu s ním zahynuli niektorí poprední funkcionári ko­munistického hnutia na Slovensku.

Výpočet padlých, umučených a zabitých nie j e úlpný. 0 osudoch mnohých s a u ž a s i ani nič nedozvieme. P a ­miatka v š e t k ý c h známych i neznámych obetí j e pre n á s živých záväzkom a odkazom, aby s m e pokračovali a šli za tými ideálmi, za k t o r é oni položili s v o j e mladé životy. Revolučný odkaz týchto s lávnych dní j e s t á l e aktuálny, 1 po tr idsiat ich rokoch. J e aktuálny p r e všetkých, a l e n a j m ä pre našu na jmladš iu generáciu, k torá s a osobne nepamätá na t o t o n a j s l á v n e j š i e obdobie našich d e j í n a pozná ho iba z rozprávania s tar š ích a z učebníc. A t á t o generácia r a z povedie našu spoločnosť k u komunizmu. Preto s t r á ž m e odkaz Slovenského národného povstania, b u d u j m e a r o z v í j a j m e t ie tradície, z k torých ono vznik­lo, k t o r é viedli k Februáru 1948 a k t o r é s ú živé i dnes, aby s m e ich mohli odovzdať generáciám, k t o r é prídu po nás . - jub -

Udelenie Štátnej ceny SSR Predsedníctvo S l o v e n s k e j n á r o d n e j r a d y na n á v r h v l á ­

dy SSR udelilo Štátnu cenu S l o v e n s k e j soc ia l i s t icke j r e ­publ iky kolektívom, umeleckým a v e d e c k ý m pracovní­kom.

Medzi vyznamenanými j e a j a k a ­demik prof . PhDr. A n d r e j SIRÄCKY, DrSc., člen K a t e d r y sociológie Filo­z o f i c k e j f a k u l t y UK (na obr . ) ; Štátnu cenu SSR m u udelili za celoživotné dielo v oblast i m a r x i s t i c k e j f i lozof ie a sociológie.

Štátne ceny SSR odovzdal dňa 26. a u g u s t a 1974 člen Predsedníctva ÚV KSS O n d r e j KLOKOČ z a pr í tomnost i členov Predsedníctva ÜV KSČ — prvé h o t a j o m n í k a ÚV KSS J o z e f a LENÄRTA a p r e d s e d u v lády SSR Pet ra COLOTKU. Prítomní boli ďa l š í s t ranícki a š t á t n i p r e d ­stavi te l ia .

Predseda SNR blahoželal laureátom v m e n e P r e d s e d ­níctva SNR a poďakoval s a im z a d o t e r a j š i u p r á c u v prospech r o z v o j a soc ia l i s t icke j k u l t ú r y a v e d y v SSR.

V poďakovaní vyslovil* akademik A. SIRÄCKY v m e n e vyznamenaných ubezpečenie, ž e udelenie Š t á t n e j ceny SSR ich z a v ä z u j e venovať s v o j e t v o r i v é s i l y p r e ďa l š í r o z v o j n a š e j soc ia l i s t icke j spoločnosti v duchu z á v e r o v XIV. z j a z d u KSČ.

Pri partizánskej vatre

Znovu s a symbolicky rozhorela p a r ­t izánska v a t r a v podvečer 8. j ú n a v

ю , | ь я » s l á v n e j p a r t i z á n s k e j doline Turca-J ^ j s И«Л1 Kantore nad obcou Sklabinský Pod-

" zámok. Zapálili j u pracovníci Lekár­s k e j f a k u l t y UK v Martine pri s t r e t n u t í zástupcov zlo­žiek s účastníkmi Slovenského národného povstania spo­lu s pracovníkmi m a r t i n s k e j fakul ty . Toto vydarene poduja t ie zorganizoval ZV ROH v súčinnosti s vedením fakul ty , ZO KSS a ostatnými spoločenskými organizácia­mi fakul ty . Na s t r e t n u t í vedenie f a k u l t y zastupoval prodekan prof. MUDr. O. HAĽAK, CSc.

Odpoludnia účastníci posedenia pri par t i zánske j v a t r e v Sklabini, p r v e j obci oslobodenej 21. a u g u s t a 1941 par­tizánmi, s i prezreli pamätnú izbu obce a vypočuli výklad s . O. KUČERU, vedúceho vydavateľského oddelenia Ma­t ice s lovenske j , sklabinského rodáka, o počiatkoch a prie­behu povstania na území obce a okresu. S veľkým zá­u j m o m sledovali t iež spomienky „part izánske j m a m y " s . Anny OBOZOVEJ.

Podvečer pri vyústení doliny Kantora, v k t o r e j s a pred tr idsiat imi rokmi budoval part izánsky š t á b a k d e t e r a z s t o j í chata m a r t i n s k e j l e k á r s k e j fakul ty , rozblčali s a plamene v a t r y , okolo k t o r e j s a poschádzali účastnici a bývalí povstaleckí bojovnfci-partizáni, vojaci , z d r a v o t ­níci, d n e s pracovníci f aku l ty a nahlas s i spomínali na udalost i i s v o j u bojovnosť spred tridsiatich rokov. V s e ­mienkach a v s p e v e part izánskych piesni n i j a k o ruš ivo nepôsobili ani občasné v lny dažďa. Kantorské s m r e k y znovu ožiarovali červenkavé plamene ohňa a dolinou neustále zneli piesne o partizánskych nociach a bojoch. V myšlienkach účastníkov bola v šak u/ polahxla istoty nášho socialistického dneška, k t o r ý kedysi vyblkal prvý mi iskrami partizánskych vat ier a práve a j t u v Kan-t o r s k e j doline v Turci. Ján I. Junat

Úvaha k 30. výročiu SNP

Keď s a na horách pred t r ids iat imi rokmi ozývala s t re ľba a ľudia naokolo tŕpli, k e d y d o ich domov v t r h n ú votrelci, žilo s a v iac ako ťažko. Tak, a k o s i t o t e r a z možno ani nevieme predstaviť. Veď j e mier, každý z nás m á robotu, každý z n á s m á čo je sť , každý z n á s môže ž i ť a rozhodovať o s v o j o m osude sám. Bez nát laku bodákov alebo rachotu samopalov.

Naoza j ťažko s i to predstaviť, pretože mnohí z nás videli, povedzme, zemľanky len v o filmoch a do v l a s t ­ného domu nikto d n e s nemusí s a vracať za šera . Nikto s a nemusí zakrádať ako zlodej, pretože m l s t rach, že ti skutoční zlodeji pokojného mierového života by ho mohli o ten domov navždy pripraviť. A nielen jeho. a le v š e t ­kých tých obetavých, ktor í ho s toľkou láskou poskyto­vali, a j keď im nad hlavou večne visel Damoklov meč f a š i s t i c k e j nenávist i a k rutos t i . Nad nami nevisí n i j a k á hrozba. Aspoň nie v n a š e j v las t i . Máme s í c e problémy a mnohí s a s ťažu jú , ž e s a už roky nemôžu dočkať t e j p r a v e j rodinnej a tmos féry , k torú p o s k y t u j e v l a s t n ý byt. Ale rodinné teplo domova s matkinými pracovitými r u ­kami a otcovou prísnou láskavosťou s a nezachvieva v ý ­buchmi granátov, neľútostnými s tre lami ani smrt iacimi povelmi. Chve je s a len „takými obyča jnými" ľudskými s tarosťami a problémami, k t o r é prináša život. A nie ži­v o t hoci jaký. Život tvorivého pokoja, v ktorom človek s tav ia, povedzme, a j domy. Stavia ich v lastnými rukami alebo prostredníctvom našich s tavebných bytových d r u ž ­st iev, a le t o predsa nie j e dôležité — dôležité je , z e si t i e domy a by ty s t a v i a m e pre seba a j eden pre druhého. Možnože nebyť tých prostých ľudí spred tr idsiat ich r o ­kov, k tor í č a s t o nemali ani k d e hlavu zložiť, nemali by s m e d n e s naše problémy s bytmi, lebo by s m e možno „bývali" v barakoch obohnatých os tnatým drôtom . . .

Marta Mnravčikorň

Športovci po stopách SNP Dňa 29. m á j a 1974 zorganizovali za­

mestnanci fakulty Univerzity Komen-J f ského v Bratislave, členovia Slávie

Medik, zá jazd po miestach slávnych щ bojov v Slovenskom národnom povsta­

ní.

•Ж

m

Navštívili pamätníky, ktoré postavil náš ľud obetiam fašizmu. V Nemeckej a Kremničke (na obr.) položili účastníci zá jazdu vence ako symbol vďaky tým, ktorí padli za náš k r a j š í život v socialistickej vlasti.

V rámci športove j časti zá jazdu zohrali priateľské s tretnutia so zamestnancami KÜNZ v Banskej Bystrici. Vo futbalovom zápase zvíťazili zamestnanci Lekárskej fakulty UK v pomere 5:4 a vo volejbalovom stretnutí mužov a žien vyhrali domáci.

Celý zájazd, usporiadaný na počesť 30. výročia Slo­venského národného povstania, vyznel ako hold obetiam faš i s t icke j zlovôle, ako manifestácia a oslava slávnych činov nášho ľudu v boji proti nenávidenému nepriateľovi, k torý nakoniec za pomoci Sovietskej armády bol poraze­ný a pokorený. — 1. T. —

Pietny a k t položenia kvetov k pamätníku obetiam f a ­šizmu v Nemeckej

JUBILEUM Dňa 5. augusta 1974 oslávil život­

né jubileum 55 rokov, j eden z n a j ­starších príslušníkov n a š e j Vojen­s k e j katedry, plk. Michal STAŠO (na obr ).

Jeho život j e úzko spojený s históriou n a š e j ľudovej armády. V období tzv. slovenského štátu bol ako pod­dôstojník so slovenskou vojenskou jednotkou odoslaný na tzv. r u s k ý front. Od prvého počiatku vojny, ktorá bola vedená proti ZSSR, sa nemohol zmieriť s tým, aby ako bývalý robotník bojoval proti štátu, kde v lád­ne robotnícka trieda. Po príchode do f r o n t o v e j línie hľadal svo j ich kamarátov a pripravoval sa na p r e ­chod na sovietsku stranu. Už mal vše tko dopodrobna premyslené a pripravené. Prechod na sovietsku s t ranu s i naplánoval z 18. na 19. m á j a r. 1942. Jeho úmysel v š a k bol prezradený. (Až neskoršie po vyviaznutí zo za ja t ia sa dozvedel, že za jeho chytenie bola vypísaná finančná odmena a vyznamenanie.)

V noci z 19. na 20. m á j a 1942 sa doslova cez líniu f rontu preplazil na s t ranu Sovietske j armády. Keď si velenie Sovietske j armády overilo, že n e j d e o provo­káciu, požiadali súdruha STAŠU, aby cez frontový roz­hlas prehovoril k s lovenským vojakom, čo súdruh STA­ŠO ochotne urobil a dňa 23. m á j a 1942 v o svojom pre­j a v e vyzval s lovenských vojakov, aby nebojovali proti ZSSR. Neskoršie písal a j letáky, ktoré sovietske lie­tadlá zhadzovali s lovenským jednotkám Obsah týchto letákov bol výzvou s lovenským vojakom, aby nebojo­vali s hitlerovskými vo j skami proti r u s k ý m bratom a aby prešli na s tranu Sovietske j armády.

Od roku 1943 bol súdruh STAŠO príslušníkom I. čs. v o j e n s k e j brigády v ZSSR. V n a š e j v o j e n s k e j jednotke pôsobil už ako veliteľ čaty a neskôr ako veliteľ roty. So svo jou jednotkou sa zúčastnil na bojoch o K y j e v , B. Cerkev. Duklu a územia n a š e j vlasti . Dá s a pove­dať, že súdruh STAŠO prešiel ohňom II. s v e t o v e j v o j n y a patrí medzi tých, ktorí spolu s o slávnou Sovietskou armádou vybojovali n á š dnešný slobodný život.

Po porážke faš izmu a oslobodenia n a š e j v las t i sú­druh STAŠO zostáva v n a š e j n o v e j ľudove j armáde. Prechádza rôznymi veliteľskými funkciami a od roku 1950 pôsobí na vo jenských katedrách vysokých škôl. Vychoval stovky, ba t is ícky statočných budovateľov a obrancov n a š e j social ist ickej vlast i . Mladú generáciu vychovával a a j dnes vychováva v duchu marxizmu-leninizmu. Ako člen KSČ nikdy nezaváhal ani len na okamžik. Vedel v roku 1941, k d e j e j eho miesto a vie to a j dnes.

Za s v o j u činnosť v období II. s v e t o v e j vojny, za prá­cu, k torú vykonal v prospech n a š e j v las t i a spoloč­nosti, bol súdruh STAŠO poctený viacerými našimi, so­vietskymi a poľskými vyznamenaniami. J e nositeľom Radu č e r v e n e j hviezdy ZSSR, dvoch čs. vojnových krížov, poľského vojnového kríža, ako a j ďalších š t á t ­nych a straníckych vyznamenaní.

A j m y touto cestou želáme súdruhovi plukovníkovi Michalovi STAŠOVI e š t e veľa tvorivých síl, zdravia a osobných úspechov do ď a l š e j prospešne j práce !

O P R A V Y • V Našej univerzite č. 7 — 8, marec —apríl 1974 na

s t rane 9 v príspevku „Za prof. PhDr. Ľudovítom Bako-šom, CSc.", sme uviedli v úvode, že na smútočnom zhro­maždení v aule UK dňa 21. februára 1974 prehovoril a j poslucháč Filozofickej fakulty UK Viliam Dano za zvä­zácke organizácie študentov. Správne malo byť: po­slucháč FiF UK J u r a j Kalnický. podpredseda ZO SZM na FiF UK".

• V tom istom čísle v príspevku „IN'CHEBA *74" na stranách 3 — 4 sme uviedli chybne meno RNDr. Viery Matejekovej. V odseku článku „Príprava a technologicky postup pri výrobe povrchovo-aktívnych látok s o zmáča -cími v l a s t n o s ť a m i . . . " , opravujeme poslednú vetu takto: „Zmáčadlá vyrobené podľa vynálezu možno aplikovať priamo národnými podnikmi, ako napríklad Lachema, n. p., Brno, alebo Skloplast, n. p.. Trnava."

Prosíme menovaných i čitateľov o prepáčenie.

Za prof. MUDr. Viliamom Chorváthom

V piatok 19 júla 1974 v Teo­retických ústavoch Lekárskej f a ­kulty Univerzity Komenského v Bratislave na Sasinkovej ulici bo­la posledná rozlúčka s prof. MUDr. Viliamom CHORVÁTHOM, vedúcim Katedry chirurgie I Lekárskej f a ­kulty UK a prednostom I. chirur­g icke j kliniky, ktorý zomrel dňa 15. júla 1974 vo veku 59 rokov.

Narodil sa v Bodorovej, okres Martin; doktorát zís­kal roku 1939, docentúru dosiahol roku 1954 a od ro­k u 1962 bol profesorom v odbore patológie a terapie chorôb chirurgických. Pred príchodom na bratislav­skú univerzitu bol lekárom v Trnave a sekundárom v Košiciach.

Prof. CHORVÄTH bol vyznamenaný Vojnovým krí­žom, vojenskou medailou ,.Za zásluhy o ČSR", Radom SNP, Odznakom čs. partizána, čestným odznakom par­tizánskej brigády československo-sovietskeho priateľ­stva, pamätnou medailou k 20. výročiu SNP, pamätnou medailou UK, národnou cenou za zdravovědu, Kostli-vého cenou za chirurgiu a ďalšími poctami

Prof. CHORVÄTH bol predsedom viacerých komisií na fakulte, predsedom komisie lekárske j spoločnosti Jana Evangelistu Purkyňu. predsedom Slovenskej od­bočky chirurgickej sekcie Čs. lekárske j spoločnosti J. E. Purkyňu, predsedom chirurgickej sekcie, členom Francúzskej chirurgickej spoločnosti v Paríži, Francúz­s k e j f lebologickej spoločnosti, proktologickej spoloč­nosti latinských kraj ín. Medzinárodnej angiologicktj spoločnosti a ďalších vedeckých a odborných spoloč­nosti. Vo s v o j e j vedecke j práci s a zameriaval najmä na otázky cievnej chirurgie.

Česť jeho pamiatke!

Dňa 4. júna 1974 navštívil Univerzitu Komenského v Bratislave námestník ministra školstva Nemeckej de­mokratickej republiky prof. Gregor SCHIMER so svo­jimi spolupracovníkmi.

Na pôde UK ich pri ja l rektor prof. MUDr. Emil HU-RAJ, DrSc., (na obr.) s ďalšími funkcionármi.

Nemeckí hostia sa zaujímali na jmä o výučbu a v e ­deckovýskumnú prácu v oblasti spoločenských vied na jednotlivých fakultách, osobitne na Filozofickej fakulte UK. V srdečnej besede s a hovorilo a j o výsledkoch kon­krétne j dlhoročnej družobnej spolupráce medzi Univer­zitou Komenského a Univerzitou Martina Luthera v Halle.

, K O M E B I I O L Ó Q

* S V E T O V É H O Т Е Ы Л

Vynikajúcim pedagógom a znalcom diela Jana Amosa Komenského bol profesor dr. Ján KVAČALA, narodil sa 5. februára 1862 v Petrovci. Jeho otec Ján KVAČALA, bol učiteľom petroveckej ľudovej školy, pochádzal z Beckova; matka Terézia bola dcérou Jozefa GODRU.

Ján KVAČALA s v o j e detstvo prežil v rodnom Petrovci, kde chodil do ľudovej školy a neskôr študoval na s a r -vašskom gymnáziu. Po maturite v roku 1880 šiel na ďalšie štúdium do Bratislavy. Po trojročnom bratislav­skom štúdiu prešiel na vysokú školu do Lipska, kde napísal dizertačnú prácu o Komenského filozofii, n a j ­mä jeho fyzike (1885), za ktorú získal hodnosť doktora filozofie. Od roku 1886 do roku 1893 pôsobil ako profesor na bratislavskom lýceu.

KVAČALOV záujem o Komenského sa jeho dizertač­nou prácou nekončí. Za cieľom hlbšieho poznania Ko­menského precestoval celú Európu. Niekoľkoročná usi­lovná práca priniesla výsledky. Prvým z nich bolo vydanie nemeckého spisu Komenský, jeho život a dielo, ktoré vyšlo roku 1892. Kritika označila túto knihu za najlepšiu prácu o Komenskom, ktorá vyšla nielen v j u ­bilejnom roku, ale dovtedy vôbec; za toto dielo bol pozvaný prednášat ako profesor na univerzitu v J u r j e v c (estónsky Tartu), kam odišiel v roku 1893 a pôsobil tu až do roku 1920.

Pobyt v Rusku znamenal pre KVAČALU najplu lim-jšicí obdobie jeho l i terárnej činnosti; vydal dva zv.uky Ko­menského korešpondencie (I. zväzok r. 1898, II zväzok roku 1902), ktoré s doplnením ďalšieho materiulu po-zmenene vydal pod titulom Pedagogická reforme Ko­menského v Nemecku do konca 17. storočia.

Okrem spomenutých diel napísal tiež syntetickú prácu pod názvom Komenský, jeho osobnost a sústava vedy pedagogickej. Práca vyi la v niekoľkých vydaniach v slo-venčine a nemčine. Preložili Ju a j do češtiny a vyi la v Prahe.

Významnú účasť mal KVAČALA a j pri vydivanl Veš­kerých spisů J. A. Komenského; s tým úzko súviselo a j vydanie komeniologického časopisu Archiv pro bá­dam o zivotfc a spisech J. A. Komenského, ktorého bol redaktorom. Veľa času venoval a j iným významným osobnostiam, ako boli Tomáš CAMPANELLA, m a j s t e r Jan HUS a ďalší.

Po návrate do vlasti roku 1920 bol profesor dr. Ján KVAČALA zamestnaný v martinskom múzeu a neskôr sa stal profesorom v Bratislave. Uvažovalo sa a j o jeho menovaní za profesora na Filozofickej fakulte Univer­zity Komenského, čo sa však neuskutočnilo. V posled­ných rokoch svojho života pracoval na diele Dejiny reformácie na Slovensku, ktoré vyšlo po jeho smrti roku 1935.

Jeho životná púť sa skončila pred štyridsiatimi rokmi v čase š t u d i j n e j cesty vo Viedni 9. júna 1934. Svojím dielom sa zapísal do dejín sve tove j pedagogiky, najmä komeniologie.

Po profesorovi dr. KVAČALOVI j e v Bratislave pome­novaná ulica, kde sú početné školy; nebolo by od veci, ak by mu na niektorej odhalili pamätnú tabuľu, o čo by sa mala pričiniť Univerzita Komenského v Bratislave.

PhDr. II. Janus, CSc.

OZNAM • Československý patent číslo 14751G bol prihlásený

v NSR a SFRJ a pre s v o j u technickú činnosť bol т е dzi exponátmi na INCHEBE '74. Vynálezom j e nový po­stup výroby zmáčadiel s teplom ľahko degradujúcich surovín, ktoré sa doteraz používanými postupmi pri výrobe zmáčadiel nedali spracovať na uvedené finálne produkty. Možnosť spracovania sa dosahuje najmä mo­difikáciou technologického postupu, ako a j vhodnou voľbou katalyzátora. Prihláška vynálezu obsahuje a j návrh zariadenia, ktoré sa vyznačuje relatívne jedno­duchou konštrukciou, avšak plne zabezpečuje dodrža­nie technologických podmienok. Dostupnosť východis­kových surovín a nepatrné investičné nároky a ná­klady na energiu robia postup podľa vynálezu atrak­tívnym a j zo stránky ekonomickej.

H O S T UK

Noví prorektori UK Vedecká rada Univerzity Komenského dňa 4. jú la

1974 t a j n ý m hlasovaním zvolila dvoch prorektorov pre budúce funkčné obdobie, prof. MUDr. Jána ŠTEFANO-VIČA, CSc., a doc. JUDr. Rudolfa TRELLU, CSc.

Prof. MUDr. Ján ŠTEFANOVIČ, CSc., (na obr.) študoval na brat is lav­s k e j fakul ty UK. Patrí medzi osved-štúdia pôsobil na fakul te ako v y ­sokoškolský učiteľ. V rokoch 1964/65 bol prodekanom, j e vedúcim Katedry mikrobiológie a imunológie Lekár­s k e j fakul ty UK. Patrí medzi osved­čených, svedomitých a skúsených učiteľov fakulty. Pedagogické povin­nosti s i plní svědomitě a na dobre j polit ickej a odbornej úrovni.

Politicky j e organizovaný od roku 1952 po predchá­d z a j ú c e j a k t í v n e j práci v ČSM. Pracoval ako člen v ý ­boru ZO KSS na LF UK, v roku 1970 bol zvolený do funkcie podpredsedu CZV KSS pri UK, k torú vykonáva doteraz. Z poverenia ÚV KSČ (odd. vedy a škols tva) vykonáva funkciu vedúceho s t ranícke j skupiny pri V ý ­bore Československej spoločnosti mikrobiológie pri ČSAV. Súčasne j e a j aktivistom ObV KSS I a MV KSS v Bratislave a tiež vykonáva ďalšie funkcie.

Prof. ŠTEFANOVIČ má veľké zásluhy na zavedení biochemických metód do štúdia mikrobiologických problémov a na vybudovaní imunologického pracoviska, na ktorom sa riešia závažné výskumné úlohy a vycho­v á v a j ú mladšie vedecké kádre. Má bohatú publikačnú činnosť, v y s t u p u j e aktívne s odbornými prednáškami doma i na zahraničných fórach. Podieľa sa na riešení štátneho i rezortného výskumu. Je tajomníkom komisie pre rozvo j vedeckovýskumnej základne pri Minister­s t v e zdravotníctva SSR, j e členom jeho v e d e c k e j rady, členom oboch poradných zborov pre výskumné ús tavy a predsedom hlavne j odborovej komisie III-l. Vycho­váva ďalších vedeckých a pedagogických pracovníkov, j e školiteľom vedeckých ašpirantov, oponentom kan­didátskych a habilitačných prác.

Vzhľadom na dosiahnuté výs ledky v pedagogickej, v e d e c k e j i polit ickej práci, a k o a j na morálno-politický profi l a riadiace schopnosti zvolila Vedecká rada UK prof. MUDr. Jána ŠTEFANOVIČA, CSc., za prorektora univerzity.

Docent JUDr. Rudolf TRELLA, CSc., (na obr.) vykonával doteraz funkciu prorektora Univerzity Ko­menského. Pôvodne bol zamest­naný v Stavebnom podniku v Sta­r e j Ľubovni; po skončení štúdia na Právnickej fakul te UK pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na f a ­kulte. Počas pôsobenia na práv­nicke j fakul te zastával rôzne stranícke funkcie, bol predsedom

ZO KSS, člen pléna a predseda bývalého vysokoškolského výboru KSS, od roku 1969 j e členom vyskoškolskej ko­misie MV KSS, člen komisie ÜV KSS pre prácu s mláde­žou, lektor UV KSS, bol členom pléna ONV a MNV v ro­koch 1948-1950.

Docent TRELLA j e skúsený pedagogický pracovník, pôsobí vo všetkých formách štúdia na Právnickej f a ­kulte UK, okrem toho prednáša v Brne a v Košiciach. Pedagogické povinnosti s i plní svědomitě a na dobre; polit ickej a odborne j úrovni. Funkciu prorektora v y ­konáva od roku 1971 a v t e j t o funkcii s a osvedčil. V roku 1970 bol zvolený za predsedu ZO KSS na Práv­nicke j fakul te UK. Akt ívne pôsobil v konsolidačnom procese na fakul te a podieľal s a na očiste s t rany pri výmene členských legitimácií. Bol predsedom poho-vorove j komisie v ZO KSS na L e k á r s k e j fakul te UK. Za s v o j u politickú prácu bol docent TRELLA odme­nený striebornými medailami Štá tne j univerzity M. V. Lomonosova v Moskve, Univerzity Martina Luthera v Halle a Univerzity Komenského.

V roku 1965 získal vedeckú hodnosť kandidáta práv­nych vied na základe dizertačnej práce, ktorú obhá­j i l na tému „Suverenita ľudu". V roku 1970 bol meno­vaný za docenta z odboru š tátne právo. Vo s v o j e j v e ­d e c k e j práci s a or ientu je na problematiku suverenity ľudu, národa, práva národov na sebaurčenie, socialis­t ický s y s t é m a socialistický federalizmus.

Na základe dosiahnutých výsledkov v pedagogicko-výchovnom procese, ako a j v o vedeckovýskumnej čin­nosti a polit ickej práci, Vedecká rada UK docenta TRELLU zvolila opäť do funkcie prorektora univer­zity. Osobitne t reba vyzdvihnúť j eho podiel na pr ípra­v e a plnení družobných zmlúv spolupráce s univerzi­tami v ZSSR, NDR a PĽR.

Srdečne blahoželáme!

ZOZNAM SKRIPT VYDANÝCH NÁKLADOM REKTORÁTU UK v II. ŠTVRŤROKU 1974

Kčs • Fakulta telesnej výchovy a športu

Koniar: Praktické cvičenia z biomechaniky t e ­lesných cvičení 6,—

• Filozofická fakulta Eliáš: Ruská textová cvičebnica pre poslucháčov

psychológie 12,— Serdulová: Učebné texty z jazyka nemeckčho pre

psychológov 10, — Baláž: Slovenský jazyk 9,— Vachek: A brief survey historical of develop­

m e n t . P a r t II. 5,50 Palkovič: Nárečový výskum 8,50 Kostka: Architektúra byzancie a južných Slo­

vanov 9, —

• Lekárska fakulta Nikš: Špeciálna patologická fyziológia II. Neuschl: Apendix k neurokybernetike

• Pedagogická fakulta UK Trnava Miklo: Úvod do štúdia didaktiky

1 3 , -3 , -

9,50

Janus: Pomôcky a didaktická technika na v y u ­čovacom procese na ZDŠ 8,—

O Právnická fakulta Dojčák: Základy teórie š t á t u a práva I. 13,— Dojčák: Základy teórie š t á t u a práva II. 15,— Sivák: Dokumenty k dejinám š t á t u a práva

ČSSR II. 7,50

в Prírodovedecká fakulta Lámoš: Üvod d o teórie pravdepodobnosti 13,— Korec: Üvod do teórie algoritmov 8,50 Treindl: Vybrané kapitoly z chemickej kinetiky 6,50 Šalát : Učebné texty z matematiky pre PGŠ 20.50 Kováčovä: Genetické praktikum 8,50 Maňuchová: Ruština pre geológov 14.50 Mikuška: Cvičebnice ruského jazyka pre I. roč­

ník PF UK M-Ch. 11,—

• Ostav marxizmu-leninizmu pri UK Pleva: Kapitoly z dej ín MKH I. 12,— Kvasnička: Študijná pomôcka k dej inám KSČ

а MRH II. 11 -

s r u b i z * д с д Ь е г ш с л s L o v a c z i

Jubilejný X. ročník letného seminára Slovenského j a z y k a

Už des ia ty r a z s a zišl i v Brat i s lave záujemcovia o náš j a z y k a kul túru . To n á s o p r á v ň u j e a núti uvažovať o ná­plni a z m y s l e tohto podujat ia . K o n f r o n t u j e s a s íce k a ž ­doročne, no o t o v iac s a predpokladá o b j e k t í v n y pohľad dozadu v jub i le jnom r o k u exis tencie seminára.

Koncepcia letného seminára s lovenského j a z y k a a k u l ­t ú r y j e v permanentnom pohybe, a t a k z pôvodného prof i lu s a doteraz zachovalo iba pomenovanie. Náplňou tohto k u r z u d n e s už zďaleka nie s ú iba p r e d n á š k y z j a ­zykovedy a zo s l o v e n s k e j l i teratúry. A medzi pos lu­cháčmi už nieto vypočítavých tur is tov, k tor í k nám prišl i iba prežiť u n á s pekné le tné prázdniny.

Od kurzov tohto druhu usporiadaných na zahraničných univerzitách s a od l i šu jeme v tom, ž e kladieme oveľa väčš iu váhu na poznanie mimofi logických oblast í — n a oboznámenia s a s hudbou, s v ý t v a r n ý m umením, divadlom, filmom, folklórom, žurnal ist ikou a s lovenskými reáliami. Oveľa väčš iu váhu kladieme a j na prakt ické ovládnutie n a j p o t r e b n e j š í c h základov slovenčiny. Taká j e ' v las tne o b j e d n á v k a f rekventantov, k tor í chcú u n á s z í skať to, čo s i nemôžu odniesť v knihách.

Že s a tohto roku upravi l p r o g r a m seminára s o z r e ­teľom na 30. výročie SNP, t o j e samozre jmé. Slovenské národné povstanie j e imanentná a eminentná oblasť n a ­š ich dej ín, na k t o r ú s a s úprimným z á u j m o m s p y t u j ú v š e t c i f rekventant i . P r e k v a p u j e len to, s akou z a s v ä -tenesťou kladú v t e j t o súvis los t i dosť náročné otázky, čím dokazu jú ako dobre pozna jú podstatu a korene SNP.

P o t e š u j ú c e tohto roku bolo zloženie poslucháčov. P r e ­važne išlo o mladých absolventov vysokých škôl. Pr ie­merný v e k bol 32 rokov, pričom v y š e t re t iny posluchá­čov bolo 20 až 25-ročných. Investícia do ľudí, k tor í m a j ú s v o j vedecký a vôbec pracovný v e k pred sebou, j e potenciálne rentabilná. Pritom j e p o t e š u j ú c e a j to, ž e s a tentoraz zišl i f r e k v e n t a n t i z 22 k r a j í n .

Svedectvom z á u j m u cudzincov o slovenčinu a s loven­s k ú k u l t ú r u nie j e iba exis tencia letných seminárov. Slo­venčina s a ako diplomový predmet prednáša na univer­zitách v Moskve, K y j e v e , Berlíne, Budapešti, Bukurešt i , Novom Sade a lektoráty s lovenského j a z y k a s ú v ďal­ších deviatich európskych mestách ( v Poľsku, ZSSR, Maďarsku, Taliansku, Francúzsku, Belgicku). Studia Academica Slovaca p r i p r a v u j e pedagógov s lovenčiny p r e ďalš ie zahraničné univerzity. No nielen pedagógov, ale a j prekladateľov, t lmočníkov a novinárov.

N e p r e s t a j n e s a k o n f r o n t u j e koncepcia i realizácia s novou a konkrétnou situáciou. Preto s a koncepcia tohto seminára u p r a v u j e a j napriek tomu, ž e hlavná tendencia — ukazovať t v á r meniaceho s a Slovenska — v l a s t n e os tá v a . A t a k potom má lený seminár s loven­ského j a z y k a a k u l t ú r y p r e d o v š e t k ý m v e ľ k ý politický v ý ­znam. (Podľa pr í spevku „Poznávajú našu v l a s ť a k u l ­t ú r u " uvere jneného v P r a v d e dňa 19. a u g u s t a 1974 od doc. PhDr. Joze fa MISTRÍKA, DrSc., r iaditeľa SAS).

V y z n a m e n a n i e Pri prí ležitosti 25. výročia Rady v z á j o m n e j hospo­

d á r s k e j _ pomoci s a dostalo vysokého ocenenia r iad i­teľovi Ústavu marxizmu-leninizmu UK prof . Ing Mi­loslavovi JIRGESOVI, DrSc.

Podpredseda v lády ČSSR a s t á l y preds tav i teľ ČSSR v RVHP doc. Ing. Rudolf ROHLÍČEK, DrSc., v o s v o ­j o m l i s te prof. JIRGESOVI o. i. p í š e : „Výkonný v ý b o r RVHP V á m udelili pamätnú medai lu k 25. výročiu RVHP. Z poverenia Výkonného v ý b o r u RVHP Vám t ú ­t o medailu odovzdávam spolu s osvedčením o tomto udelení a j u b i l e j n ý m odznakom k tomuto výročiu. Dovoľte, a b y som Vám pri t e j t o prí ležitosti čo n a j -s r d e č n e j š i e poďakoval za Vašu d o t e r a j š i u prácu v pro­spech nášho socialist ického spoločenstva a vyslovil presvedčenie, ž e i naďa le j budete akt ívne prispievať k splneniu jeho cieľov."

Prof. JIRGES j e členom komisie RVHP od založenia Medzinárodného ú s t a v u ako člen V e d e c k e j r a d y za ČSSR a ako podpredseda č i a s t k o v e j r a d y ekonomické­ho v ý s k u m u medzinárodnej socia l i s t icke j d e ľ b y práce.

Slávnostné zasadanie Dňa 27. a u g u s t a 1974 s a konalo

na Univerzite Komenského s l á v ­nostné zasadanie Vedeckého kolé­gia š tá tnych a právnych vied SAV a V e d e c k e j rady P r á v n i c k e j f a k u l ­t y UK pri príležitosti 30. výročia

Slovenského národného povstania. Program slávnostného zhromaždenia otvoril doc. JUDr. Ján AZUD, CSc., riaditeľ Ústavu š t á t u a práva SAV. Príhovor k zhromaždeniu mal prof. JUDr. Ladislav SCHUBERT, DrSc., predseda Vedec­kého kolégia š tátnych a právnych vied SAV. Slávnostný p r e j a v na tému „Význam SNP pre rozvoj nášho socialis­tického štátu a práva" predniesol doc. JUDr. Jaroslav FILO, CSc., dekan Právnickej faku l ty UK.

Po slávnostnom zhromaždení pokračovalo rokovanie vedeckého seminára na tému „SNP zdroj idei socialis­tického štátu a práva v ČSSR". Na seminári odznelo tr inásť re ferátov popredných našich odborníkov v oblasti práva, prokuratúry a histórie.

Zdravotníci CO na previerkach Mestský v ý b o r ČSČK a š t á b CO Obvodného národného

výboru Bratis lava I zorganizoval v p r v e j polovici j ú n a 1974 na ihrisku v Mierovej kolónii prev ierky pr iprave­nosti zdravotníckych družín o b j e k t o v z Obvodného •ná­rodného v ý b o r u Bratis lava I.

Na t e j t o p r e v i e r k e s a zúčastnila a j zdravotnícka d r u ­žina o b j e k t u L e k á r s k e j f a k u l t y Univerzity Komensk' ho pod vedením MUDr. Evy RUIKAY-NEDECKEJ.

Dlhodobá svedomitá pr íprava pri t e j t o p r e v i e r k e u k á ­zala s a v správnom rozhodovaní a technicke j zručnosti členov družs t iev pri plnení úloh. Vzá jomné dobré vzťahy a ochota pomohli splniť v š e t k y náročné úlohy. AJ keď zdravotnícka družina splnila úlohy dobre, bude e i t e po­t rebné v ďalšom výcvikovom období zdokonafovat a j m e n e j obľúbenú poradovú pr ípravu a zabezpečiť kom­plexnú materiálnu vybavenosť družiny podľa nových smerníc. j . $.

Š t u d e n t i v e d e c k y Na Prírodovedeckej f a k u l t e UK s a uskutočnila v dňoch

22. a 23. m á j a 1974 celoštátna š tudentská vedecká kon­ferencia z biológie, geológie a geograf ie . Z poverenia Čs. ústredia vysokoškolákov j u usporiadal FV SZM v spolu­práci s vedením fakul ty .

Konferenciu otvorili s lávnostnými príhovormi doc. dr. Gustáv SIRÄŇ, CSc., prodekan fakul ty, a Sebastián 5EV-ČÍK, podpredseda FV SZM. Za vyšš ie zväzácke orgány s a na otvorení konferencie zúčastnili súdruhovia Valen­tín MATLOVIČ, člen ČSÚV a dr. Peter KLESKEŇ člen P-SÚV SZM.

Súťaž o naj lepšiu š tudentskú vedeckú prácu, ktorá s a na konferencii uskutočnila, prebiehala v sekciách v š e ­obecnej a špeciálnej biológie, v geológii a geograf i i . Bolo predložených 39 prác z prírodovedeckých fakúl t v Prahe, Brne, Bratis lave a Košiciach.

V jednotlivých odboroch a sekciách zvíťazili: Helena Horváthová, 5. ročník PF UK, Brat i s lava: Milada Steklo-vá, 1. ročník PF UK, Brat is lava; Zdeněk Parma, 4. roč­ník PF UK, Praha a Milan Lehotský, 5. ročník PF UK, Bratislava. Diplomy a ceny víťazom odovzdala dekanka f a k u l t y doc. dr . Oľga ŠTEPANOVIČOVA, CSc.

Jednotlivé práce odovzdané na konferencii mali podľa vy jdrenia porôt vysokú odbornú úroveň. Svedči o tom a j f a k t , že v iaceré práce boli navrhnuté na odmenu cenami ČSAV a SAV, ako a j na publikovanie.

Na konferencii bolo veľmi hodnotené pracovné ovzdu­šie. J e j kvalitná organizácia prispela a j k v y s o k e j spolo­č e n s k e j úrovni tohto podujatia, k torým vyvrcholila š t u ­dentská vedecká a odborná činnosť prírodovedeckých f a ­kúl t v školskom roku 1973/74.

Peter Mach

JUBILEÁ Dňa 4. júla 1974 oslávil 50 rokov

prof. RNDr. Augustín GOREK, CSc., vedúci Katedry geológie a paleonto­lógie Prírodovedeckej fakulty Univer­zity Komenského v Bratislave (na obr.).

Jubilant maturoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne, v y ­sokoškolské štúdium ukončil na brat is lavskej univerzite doktorátom prírodných vied — RNDr. V roku 1950 n a ­stúpil ako as is tent na prírodovedeckú fakultu, bol ve­deckým ašpirantom na Fakulte geologicko-geografických vied, od roku 1936 bol docentom a od roku 1965 j e pro­fesorom.

Prof. GOREK vychoval rad vysokokvalifikovaných od­borníkov z geológie kryštalinika a j e popredným pred­staviteľom s t redne j generácie geológov. Už viac rokov j e vedúcim š t á t n e j výskumnej úlohy „Syntéza geologic­k e j s tavby Vysokých Tatier" a rieši so spolupracovníkmi úlohu „Vzťahy š t ruktúr mezozoických a kryštalinických komplexov jadrových pohorí".

Pedagogické pôsobenie prof. GOREKA j e úzko spojené s výkonom funkcií, dva roky bol prodekanom fakulty, t r i roky bol riaditeľom geologicko-geografického ústavu a vedúci sekcie vedeckej rady, po dve funkčné obdobia bol prorektorom Univerzity Komenského. Okrem toho j e čle­nom skúšobnej komisie pre š tá tne záverečné skúšky z odboru inžinierskej geológie, predsedom rigoróznej ko­misie z geológie, predsedom skúšobnej komisie pre v e ­deckých ašpirantov z geológie a paleontológie a pre ško­liace pracovisko Geologického ústavu Dionýza Štúra, j e členom komisie pre doktorské dizertačné práce, predse­dom komisie pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác. Je školiteľom troch vedeckých ašpirantov, doteraz vychoval osem kandidátov vied.

Vedeckovýskumná a publikačná činnosť prof. GOREKA j e veľmi obsiahla. Predstavuje vyše 40 odborných vedec­kých prác, 12 výskumných správ a množstvo recenzií. J e stálym oponentom výskumných úloh na Geologickom ústave Dionýza Štúra a Slovenskej akadémie vied z od­boru geológia kryštalinika (desiatky oponentských po­sudkov).

Všestranná, húževnatá a obetavá pedagogickovýchovná, vedeckovýskumná a organizátorská práca, n a j m ä v aka­demických funkciách počas ôsmich rokov, ako a j anga­žovanosť v politickej práci s a rozví jala v duchu ideí KSČ pri budovaní socialistického š t á t u a socialistického škol­stva. Za s v o j u dotera jš iu činnosť dostal prof. GOREK Pamätnú medailu Mestského výboru KSS v Bratislave pri príležitosti 50. výročia založenia KSČ, ako a j ďalšie ocenenia a uznania.

X X X

Dňa 7. jú la 1974 oslávil 50 rokov prof. PhDr. Emilián STAVROVSKÝ, CSc., člen Katedry všeobecných dej ín a archeológie Filozofickej fakul ty Univerzity Komenského v Bratislave (na obr.).

Po absolvovaní brat is lavskej f i lozofickej fakul ty jubi­lant v roku 1949 začal pôsobiť pedagogicky na katedre všeobecných dejín. Je dlhoročným osvedčeným vysoko­školským pedagógom a funkcionárom na fakulte. Svoje pedagogické a stranícke povinnosti si konal i teraz v y ­konáva veľmi svědomitě a zodpovedne. Vo s v o j e j peda­gogickej a vedeckovýskumnej činnosti s a opiera nielen o bohatý pramenný materiál, ale významným podielom prispieva rozvoju marxisticko-leninskej teórie vo svo­jom odbore.

Prof. STAVROVSKÝ sa zameriava na s tarš ie slovan­s k é dejiny, z čoho vedie semináre i prednáša tento odbor. Snaží s a vychovávať dobrých odborníkov a vedeckých pracovníkov. Jeho hlavná dotera jš ia činnosť na poli ve­deckom smerovala k preskúmaniu významných úseko\ protifeudálneho boja východoslovenského ľudu a spoloč­ných revolučných tradícií poddanského obyvateľstva ce­

lého pohraničného poľsko-slovensko-ukrajinského územia na pozadí štúdia hospodárskeho vývo ja t e j t o oblasti. Z t e j t o problematiky publikoval viacero štúdií.

Jubilant j e členom KSČ od roku 1946, v minulosti bol aktívnym funkcionárom ČSM. Ako člen s t rany vykonával funkciu učiteľa straníckeho vzdelávania, viac funkčných období bol členom výboru ZO KSS. Patril vždy medzi aktívnych členov organizácie a vystupoval vždy ako člen strany i vo s v o j e j činnosti vysokoškolského učiteľa. Ako uznanie za jeho prácu pre spoločnosť mu vláda udelila š tá tne vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu".

Srdečne blahoželáme!

X X X

Dňa 13. júla 1974 oslávil 60 rokov prof. MUDr. Arnošt LÄNYI, DrSc., ve­dúci Katedry rôntegenológie a rádio­lógie Lekárskej fakulty UK v Marti­ne (na obr.).

Jubilant lekárske štúdium ukončil v roku 1938. Od roku 1946 j e prednostom rôntgenologického oddelenia nemocnice v Martine. Od roku 1955 bol zástupcom vedú­ceho Katedry rontgenológie Ústavu pre doškoľovanie le­károv v Prahe, bol vedúcim Katedry rádiodiagnostiky Ústavu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov na Slovensku (Trenčín — Bratislava) s klinickou základňou v Martine. Od roku 1967 j e prednostom Kliniky rontge­nológie a rádiológie LF UK v Martine. Za docenta bol habilitovaný v roku 1961, v roku 1967 získal hodnosť doktora lekárskych vied — DrSc., na Karlovej univerzi te v Prahe, od roku 1968 j e profesorom rádiológie.

Jubilant patrí medzi uznávaných odborníkov rontgeno­lógie v ČSSR. Napriek trvalému preťaženiu liečebno-pre-ventívnou prácou pri nedostatku kádrov dokázal s a v e ­novať vedecko-odbornej práci a získať pedagogické a vedecké hodnosti. Publikoval desiatky prác v odborných časopisoch doma i v zahraničí. Monografia „Periostózy v diferenciálnej röntgenodiagnost ike kostných chorôb" z roku 1966 bola základom témy jeho doktorskej dizer­tačnej práce. Za túto monografiu získal a j Sigmundovu cenu za rok 1967. Na vedeckých a odborných fórach predniesol vyše s t o prednášok.

Prof. LÄNYI s a venu je už desaťročia povzneseniu ne­atraktívneho odboru rontgenológie na Slovensku. Prak­ticky celá stredná generácia rôntgenológov na Slovensku sa školila 3 — 6 mesiacov na j eho pracovisku v Martine. Od roku 1967 j e predsedom Slovenskej rádiologickej spo­ločnosti, j e k r a j s k ý m odborníkom SSK pre rádiodiagnos-tiku, členom redakčnej rady Čs. rádiológie, členom ko­misie pre udeľovanie vedeckých hodností a ďalších ko­misií.

Práca prof. LÄNYIHO v rezortnej výskumnej úlohe V-6-3/9 rozriešila otázku postihnutia kostnou fluorózou zamestnancov závodu na výrobu alumínia v Žiari nad Hronom a pomohla odstrániť nedostatky. Jubilant za s v o j u dotera jš iu prácu dostal viacero uznaní. Je nosite­ľom Radu práce a ďalších ocenení.

G R A T U L U J E M E V mesiaci septembri 1974 oslávili okrúhle jubileá t í to

učitelia a zamestnanci Univerzity Komenského: • Rektorát UK: Jozef Marko; • Fakul ta t e l e sne j výchovy a športu: Anton Mego; • Farmaceut ická f a k u l t a : Ladislav Kanara, Karol Pet-

r á š ; • Lekárska f a k u l t a : MUDr. Pavol Mišek, Zora Pafková.

Margita Balážová, Mária Boboková, Alžbeta Janitíková. Božena Sýkorová;

• Pedagogická fakulta Trnava: František Krist, Pavol Križan;

• Pr írodovedecká f a k u l t a : Vladimír Kiss. Ľudovít Jurak; • Študentské domovy a jedálne UK: Helena Mudrákové.

Všetkým srdečne blahoželáme!

щ m-.

?

Bratislavské roky

M U D r . A l e š a H ú s k a Dni 24.—26. apr í l a 1974 boli dňami

d r u ž b y medzi L e k á r s k o u f a k u l t o u UK v Brat i s lave a Lekárskou f a k u l t o u J. E. P u r k y ň u v Brne.

Brat i s lava a Brno boli mestá, v k t o r ý c h s t r á v i l väč­š i n u s v o j h o mladého života MUDr. A l e š HÜSEK, p r a ­covník i legálneho ant i faš i s t ického hnutia, k t o r ý p r e d ­č a s n e skončil s v o j ž ivot v koncentračnom t á b o r e 1. aprí la 1944. K r á t k y r e t r o s p e k t í v n y pohľad na ž ivot a p r á c u A l e š a Húska v Brat i s lave koncom t r i d s i a t y c h r o k o v bol s k r o m n ý m pr í spevkom k tohtoročným dňom d r u ž b y a k 30. výročiu Slovenského národného p o v s t a ­nia vhodnou príležitosťou na spomienku tohto p r i a m e ­ho účastníka národnooslobodzovacieho b o j a .

MUDr. A l e š HÜSEK s a na rod i l 16. apr í la 1915 v Bu-čoviciach na Morave, k d e j e h o otec pôsobil a k o p r o f e ­s o r na gymnáziu. V Brat i s lave žila rodina A l e š a HÚS­K A o d r o k u 1926. Tu prež i ! 12 rokov a t u s a a j začal j e h o životný rozlet. Za k r á t k o po v s t u p e na l e k á r s k u f a k u l t u s a z a p á j a do pokrokového š t u d e n t s k é h o h n u ­tia. Stáva s a funkcionárom Zväzu s l o v e n s k e j mládeže —. organizácie, k t o r á viedla b o j s časťou ľ u d á c k y orientovanou akademickou mládežou a u ž v rokoch 1934—1935 č a s ť Studentstva priviedla do tábora po­k r o k o v e j intel igencie.

S v o j u ľavicovú orientáciu potvrdi l A l e š HÜSEK v s t u ­pom a angažovanosťou v Spolku social i s t ických a k a ­demikov. Bola t o pokroková š t u d e n t s k á organizácia, k t o r á z í skala š t u d u j ú c u mládež p r e m y š l i e n k y m a r -xizmu-Ieninizmu. Vznikla a k o organizácia s lovenských, českých, m a ď a r s k ý c h i n e m e c k ý c h š tudentov, mala t e d a od s v o j h o vzniku c h a r a k t e r internacionálny. Mohla p r e t o s úspechom čeliť nacionalizmu s l o v e n s k é ­mu, a le i m a ď a r s k é m u a nemeckému Táto skutočnosť bola vzhľadom na rôzne národnostné zloženie Bra­t i s l a v y v e ľ m i významná. Podľa hlásenia Pol ica jného riaditeľstva v Brat i s lave „ . . . členovia v ý b o r u a n a j m ä p r e d s e d a Spolku social is t ických akademikov p r í z v u k u ­j ú pri k a ž d e j prí ležitost i na schôdzach komunist ické z á s a d y . " 1 ) Bol t o t e d a spolok ovplyvňovaný ideológiou a politikou K o m u n i s t i c k e j s t r a n y Československa. V r o ­k u 1937 f u n k c i u p r e d s e d u z a s t á v a l poslucháč p r á v G. HUSÄK a podpredseda bol poslucháč medicíny A l e š HÜSEK.

D r u h á polovica t r i d s i a t y c h rokov j e v ž ivote A l e š a HÜSKA n a p l n e n á intenzívnou prácou a akt ivi tou. Š t ú ­dium medicíny bolo ťažké a náročné; A l e š ho n e b e ­r i e — a k o v š e t k o v ž ivote — n a ľ a h k ú váhu. Napriek tomu intenzívne a s o z á u j m o m p r a c u j e ako s l o v e n s k ý r e d a k t o r časopisu „Rön tgen" , k t o r ý j e v y d á v a n ý v P r a ­he. Idey, k t o r ý m A l e š zasvä t i l celý s v o j život, us i lo­v a l s a a k t í v n e prenášať do skutočnost i . Spolu s o s k u ­pinou ľavicovoorientovaných š tudentov r e a l i z u j e p r i e ­s k u m sociálno-zdravotných pomerov na P o d k a r p a t s k e j Rusi ( Z a k a r p a t s k e j U k r a j i n e ) . Na konkré tnych p r í k l a ­doch n í z k e j ž i v o t n e j úrovne i n e u t e š e n e j z d r a v o t n e j s i tuácie o d h a ľ u j e v y k o r i s ť o v a t e ľ s k ú p o d s t a t u v l á d n ú ­ceho režimu. J e dušou poli t ických akcií pokrokového š tudents tva , pomáha organizovať p r v é m á j e a a k o člen a funkcionár Jednoty n e m a j e t n ý c h a pokrokových š t u ­dentov o r g a n i z u j e l e tné š t u d e n t s k é tábory . Zúčastňo­v a l s a n a redigovaní nástenných novín, organizoval besedy, pomáhal všade, k d e bolo potrebné. 2 )

Keď s a koncom t r ids ia tych rokov zväčši lo nebezpe­č e n s t v o f a š i z m u a v z r á s t l o bezpros t redné ohrozenie bezpečnost i a ce l i s tvost i Českos lovenske j republ iky zo s t r a n y h i t lerovského Nemecka, patr i l A l e š HÜSEK k o b e t a v ý m bojovníkom za demokraciu, proti f a š i z m u a na o b r a n u Č e s k o s l o v e n s k e j republ iky. S v o j u akt iv i tu uplatňoval v Lige p r e m i e r a demokraciu, a k o člen v ý b o r u na pomoc demokrat ickému Španielsku. V y s v e t ­ľoval pozadie inscenovaného l ipského procesu, v y s t u ­poval proti nacionalist ickým a r a s i s t i c k ý m p r e j a v o m . Pomáhal usporadúvať p r e d n á š k y a k u l t ú r n e polit ické večery . Živo zúčastňoval na vášn ivých diskus iách a kon­k r é t n y c h prácach na s t r e t n u t i a c h pokrokových s í l na P a ­n e n s k e j ulici v Brat is lave. Tu s a čas to s t r e t á v a s Pet­

rom JILEMNICKÝM, Fraňom KRÄĽOM.3) Citlivo p r e ­b e r a l pokrokové myšl ienky, čerpa l a j z ich rozs iahlych polit ických skúsenost í .

V rokoch 1937—1938 začala skupina pokrokových medikov, s ú s t r e d e n á okolo A. HÜSKA, J. MARKOVIČA а V. ZÄČKA, ú č i n n e j š i e ovplyvňovať a pôsobiť i v o r ­ganizácii š tudentov l e k á r s k e j f a k u l t y — Spolku m e d i ­kov. 4 ) Skupina s a postavi la proti tendenciám u s i l u j ú ­cim s a o z ískanie Spolku pod v p l y v Hlinkovej s l o v e n ­s k e j ľ u d o v e j s t r a n y , k t o r á mala v Spolku medikov s i l ­n ú pozíciu; časť funkcionárov Spolku bola ov lyvnená j e j ideológiou a presadzovala j e j politiku. HÜSKOVA s k u p i n a vys tupova la p r o t i t ý m t o snahám a o b h a j o v a l a demokrat ické z á s a d y spolkového života. Ľavicový blok s a dosta l do otvoreného s t r e t n u t i a s ľudákmi na XVI11. valnom zhromaždení Spolku medikov v roku 1937. Bo­lo t o posledné v a l n é zhromaždenie organizácie medi­kov, k d e bola možná t a k á t o o tvorená konfrontácia . Kritizovali v ý b o r Spolku p r e j e h o r e a k č n é a nedemo­k r a t i c k é j ednanie a a k o k o n k r é t n y pr ík lad uvádzal A. HÜSEK s n a h u výboru nepripust iť v s t u p 80 pr ih láse­n ý m medikom do Spolku. Vedenie Spolku s a obávalo medikov, k e ď ž e ich v s t u p do Spolku b y mohol o v p l y v ­niť pomer síl, ohroziť ich pozície a v p l y v HSĽS. A l e š HÜSEK vo s v o j o m vys túpení zdôraznil, ž e n a j v y š š í m orgánom Spolku j e v a l n é zhromaždenie a vyzval p r í ­tomných, a b y odsúdil i pos tup výboru . Keď s,t f u n k ю-nárom Spolku podarilo ovplyvniť v a l n é zhromaždenie a získal i väčš inu na s v o j u s t ranu, prehlási l A. HÚSEK v m e n e p o k r o k o v e j čas t i medikov, ž e nemôže brať spoluzodpovednosť a ž e pre to sa nezúčastni na h laso­vaní o zvolení nového v ý b o r u a o p r i j a t í nových s t a ­nov Spolku. 5 )

A l e š HÜSEK pa t r i l m e d z i tých, ktor í s a dokázali po­m e r n e rýchlo a s p r á v n e zorientovať i v nesmierne zlo­ž i t e j s i tuáci i na j e s e ň r o k u 1 9 3 8 ' ) Cestu, k torú si zvolil, neopusti l a nedokázal ho zlomiť a odradiť ani n a s t u p u j ú c i f a š i s t i c k ý teror.

Koncom roku 1938 m u s e l A. HÜSEK Bra t i s l avu o p u « -t i ť — odch á d z a na Moravu Keď zatvori l i v y s o k é i k o l y v Čechách a na Morave vrac ia sa spať do Brat is lavy a v r o k u 1940 d o k o n č u j e š t ú d i u m na l e k á r s k e j fakuh> Jeho c e s t a vedie znovu d o Brna. k d e s a začína nové. posledné a n a j ť a ž š i e obdobie j e h o života Nebolo m u dopriate dožiť s a toho, za č o b o j o v a l Za s v o j u lie gálnu činnost v anlildsislickom udbojl, ako č k v i ­denia KSČ na Morave a vedúci i l e g á l n e j skupiny bol v r o k u 1942 z a t k n u t ý ges tapom a o d s ú d e n ý na 12 r o ­k o v väzenia. Po dlhých út rapách zomiera v Oranien-b u r g u 1. aprí la 1944.

Osobnosť MUDr. A l e š a HÚSKA možno c h a r a k t e r i ­zovať n a j v ý s t i ž n e j š i e odkazom, k t o r ý napísal k r á t k o p r e d s v o j o u s m r ť o u ; ,,Ako lekár som s a usi loval o d ­s t rániť a lebo zmierniť bolesť druhých. Bol som vždy na s t r a n e pokroku, a pracoval som p r e lepší budúci ž i v o t pracu júc ich. Nemohol som robiť iné, a k o 1st s tými, k t o r í b o j u j ú za pravdu a sociálnu spravodl i ­vosť. Pracoval som rád, a le veľmi krá tko . Nebolo mi dopriate dočkať s a konca v e ľ k ý c h de j inných ú d a -lost í " . 7 )

X X X

Pramene a literatúra; ' ) Štátny s l o v e n s k ý ú s t r e d n ý a r c h í v v Brat i s lave ( ď a l e j ŠSÚA), PR-NB, 84 196. 4. 1945. 2 ) Tamže. 3 ) Bouchal Milan: MUDr. A l e š Húsek. s . 1. A r c h í v K a t e d r y sociálneho lekár s tva v Brat i s la­ve, Karton, MUDr. A l e š Húsek 4 ) ŠSÚA, PR-NB. 25 196. 5 ) Tamže. e ) Z dopisu A. K o ř í š k o v e j m a t k a A. I l ú s k i . s . 1—2, A r c h í v K a t e d r y sociálneho lekár s tva . Karton MUDr. A l e š Húsek. 7 ) Húsková L.: O i legálni činnosti mého syna. A r c h í v K a t e d r y sociálneho lekár s tva , Kar­ton MUDr. A l e š Húsek

M. Remišová, J. Dedek

N A S A U N I V E R Z I T A , i p r a v o d a j Univerzi ty Komenského # V y d á v a i R«k torát U K , Publikačné oddelenie , 885 45 Drat i i lava, Ša fár ikovo nám. I . 12 6 T e l e f ó n : 535 61*, 580 4 1 * . kln (,ka M # V M M r e d a k t o r : PhDr. J o , r í Malacký, g r a f i c k á ú p r a v a : E t c l a KrejťiovA ф T lač : O d b o r n é u f i l i l t e pri o. p . Polygraf ické z á v o d y , Bra t i s lava , Kolártk# 8 % Uzávierka 25. k a i d é h o mesiaca.