Inovace studijních program ůAF a ZF MENDELU sm ěř ující k ... · –Atlas liečivých...

Inovace studijních programů AF a ZF MENDELU směřující k

vytvoření mezioborové integrace CZ.1.07/2.2.00/28.0302

Základy fytoterapie

� Doc. Ing. Marta Habánová, Ph.D.Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov

� Slovenská polnohospodárskáuniverzita v Nitre

FARMAKOGNFARMAKOGNÓÓZIAZIA (gr(grééc.)c.)

–– veda o prveda o príírodných lierodných lieččivivááchch

-- nnááuka, ktoruka, ktoráá vvššestranne vedecky poznestranne vedecky poznááva, va,

opisuje, zopisuje, zíískava a hodnotskava a hodnotíí drogy a surovinydrogy a suroviny

rastlinnrastlinnéého a ho a žživoivoččíšíšneho pôvodu.neho pôvodu.

-- profilový predmet farmaceutickprofilový predmet farmaceutickéého ho ššttúúdia,dia,

ktorý uktorý uččíí poznpoznáávavaťť zzáákladnkladnéé zdroje zdroje

prpríírodných lierodných lieččiv aiv a produkty ich metabolizmuprodukty ich metabolizmu

FYTOTERAPIAFYTOTERAPIA (gr(grééc.)c.)

-- lielieččenie rastlinamienie rastlinami (aj lie(aj lieččenie rastlenie rastlíín)n)-- ssúúččasasťť modernej medicmodernej medicíínyny-- dlhdlháá tradtradíícia acia a obobľľuba vuba v ľľudovom lekudovom lekáárstverstve

FARMFARMÁÁCIACIA (gr(grééc.)c.)

-- leklekáárnictvo rnictvo je zdravotnje zdravotníícky cky odbor vedecky aj prakticky odbor vedecky aj prakticky zameraný na výskum liezameraný na výskum lieččiv iv a liekova liekov

-- vedný odbor zaoberajvedný odbor zaoberajúúci saci savýskumom, výrobou, kontrovýskumom, výrobou, kontro--lou a vydlou a vydáávanvaníím liem lieččiviv

FYTOFARMFYTOFARMÁÁCIA CIA (gr(grééc.)c.)

-- ččasasťť farmfarmáácie zaoberajcie zaoberajúúca sa vca sa vššetkými etkými ototáázkami szkami súúvisiacimi s prvisiacimi s príípravou liekov a pravou liekov a lielieččiv na lieiv na lieččenie rastlenie rastlíínn

FYTOCHFYTOCHÉÉMIAMIA (gr(grééc.)c.)

-- nnááuka o chemickom zlouka o chemickom zložženeníí rastlrastlíín a o pron a o pro--cesoch, ktorcesoch, ktoréé v nich prebiehajv nich prebiehajúú

HISTHISTÓÓRIA FARMAKOGNRIA FARMAKOGN ÓÓZIE (1)ZIE (1)

Ebersov papyrusEbersov papyrus (1500 r. pred n.l.) (1500 r. pred n.l.) –– recepty s LRrecepty s LR

DDéémokritos mokritos (5. stor. pred n. l.) (5. stor. pred n. l.) –– prvý antický prehprvý antický prehľľad LRad LR

THEOPHRASTOSTHEOPHRASTOS (373 (373 -- 285 pred n. l.) 285 pred n. l.) –– grgréécky ucky uččenec, pochenec, pocháádzal z mestedzal z mesteččka ka Erez (ostrov Lesbos),Erez (ostrov Lesbos),–– polopoložžil zil zááklady systematickej botaniky,klady systematickej botaniky,–– zalozaložžil il ššpecializovanpecializovanúú BZ s LR, obchod s LR v AtBZ s LR, obchod s LR v Atéénach.nach.

Peri phytou historiae Peri phytou historiae – lat. HISTORIA PLANTARUMHISTORIA PLANTARUMV 9-ich zv. opisuje dejiny, pôvod rastlín, význam v prírode a

živote človeka.Peri aitiPeri aitióón phytikon n phytikon – lat. DE CAUSIS PLANTARUMDE CAUSIS PLANTARUM6 dielov s rozdelením rastlín na byliny, stromy, kry, polokry,

byliny, pestovanie a rozmnožovanie 550 druhov.

Zaviedol termíny: Tamarindus, Asa foetida, Gossypium, Euforbium, Citrus medica, Aspidium filix mas, Piper nigruma longum, Oleander.

„eiper aléthes touto“ – „či je to pravdivé“


HIPPOKRATESHIPPOKRATES (460 (460 –– 377 p. n. l.) 377 p. n. l.)

–– otec medicotec medicíínyny, poch, pocháádzal z lekdzal z lekáárskej rskej rodiny z grrodiny z grééckeho ostrova Kckeho ostrova Kóós.s.

ZakladateZakladateľľ prvprvéého vedeckho vedeckéého systho systéému liemu lieččby, vedeckej by, vedeckej leklekáárskej diagnostiky. Spisom o starom lierskej diagnostiky. Spisom o starom lieččiteiteľľstve prispel stve prispel k histk históórii najstarrii najstarššieho spôsobu lieieho spôsobu lieččenia.enia.

HumorHumoráálna telna teóória ochoreniaria ochorenia (4 z(4 záákladnkladnéé telovtelovéé tekutiny: tekutiny: krv, lymfa, krv, lymfa, žžltltáá a a ččierna ierna žžllčč) dominovala a) dominovala ažž do 19. stor., do 19. stor., kedy ju nahradila koncepcia zalokedy ju nahradila koncepcia založženenáá na choroboplodných na choroboplodných zzáárodkoch.rodkoch.

Corpus HippocratumCorpus Hippocratum – 72 zväzkov.

350 druhov LR (tymián, anýz, mäta, lopúch, škorica, klinček, rozmarín), z nich pripravoval zápary, nápoje, obklady, masti, pastilky, klystíry, octomedy a dúšky (lahodné nápoje).

Rozdelil liečivá do 4 skupín: zohrievajúce, chladiace, zvlhčujúce a vysušujúce. Odporúčal ich uschovávaťv sklade liečiv apothekapothekéé (neskôr názov pre lekárne).

Hippokratova prHippokratova príísahasaha – základna etická norma liečenia

(dodnes aktuálna).


GaiusGaius PLPLÍÍNIUSNIUS (23 (23 -- 79 n. l.) 79 n. l.)

–– v diele o prv diele o príírodných vedrodných vedááchchuvuváádza asi 1000 druhov LRdza asi 1000 druhov LR

Naturalis historiaNaturalis historia – prírodoveda, obsahuje 37 kapitol, dokončená v roku 78.

V kapitolách 2O – 32 opisuje poznatky o LR, úžitkovosť kvetín, víno ako liek, myrha, cudzie LR, súpis najpoužívanejších LR, lekári a šarlatáni...

Zomrel na otravu sopeZomrel na otravu sopeččnými plynmi. Odpadol a zalialanými plynmi. Odpadol a zalialaho lho lááva, keva, keďď chcel prebchcel prebáádadaťť a opa opíísasaťť erupciu Vezuvu.erupciu Vezuvu.


Pedanios Pedanios DIOSKORIDESDIOSKORIDES (40 (40 -- 90 n.l.) 90 n.l.)

–– grgréécky a rcky a ríímsky lekmsky lekáár, pochr, pocháádzajdzajúúci z Malej ci z Malej ÁÁzie, zie,

mestemesteččka Anazarba v Kilka Anazarba v Kilííkii (dnes v Turecku),kii (dnes v Turecku),

–– pôsobil ako lekpôsobil ako lekáár rr ríímskych lmskych léégigiíí, ,

–– venoval sa botanike, zbieraniu lievenoval sa botanike, zbieraniu lieččivých rastlivých rastlíín a n a ššttúúdiu ich diu ich úúččinkov inkov na na žživivéé organizmy.organizmy.

Peri hiules iatrikesPeri hiules iatrikes – lat. DE MATERIA MEDICADE MATERIA MEDICA1. zv. (187 k.) 1. zv. (187 k.) –– aromat. vody, oleje, masti, aromat. vody, oleje, masti, lielieččivivéé dreviny a výdreviny a výťťaažžky z nich, ky z nich, žživice, ovocie.ivice, ovocie.

2. zv. (217 k.) 2. zv. (217 k.) –– žživoivočč. lie. lieččiviváá, mlieko, med,maslo..., mlieko, med,maslo...

3. zv. (166 k.) 3. zv. (166 k.) –– koreniny a extrakty z nich.koreniny a extrakty z nich.

4. zv. (192 k.) 4. zv. (192 k.) –– koreniny, huby a hrkoreniny, huby a hrííby.by.

5. zv. (182 k.) 5. zv. (182 k.) –– lielieččivivéé octy, vocty, víína a minerna a mineráály.ly.

Dielo ovplyvnilo vývoj v botanike a farmakognózii na dalších 1 500 rokov. Zavedenie jednotnej formy botanického opisu LR, kresieb, miesta výskytu, času zberu, liečivých účinkov. Osvedčený systém prakticky používaný dodnes.

Základ a predloha komplexného opisu 800 LR (rebarbora, mak, tymian, majorán, kôpor, škorica, rumanček, aníz, aloe).

Originál sa rozmnožoval opisom v kláštoroch a v manafaktúrach

Knižne vytlačený až po roku 1450.

GALENOSGALENOS (130 (130 –– 200 n.l.) 200 n.l.)

–– zazaččíínal ako leknal ako lekáár gladir gladiáátorov v rodnomtorov v rodnommeste Pergamos.meste Pergamos.NajslNajsláávnejvnejšíší grgréécky lekcky lekáár a odbornr a odbornííkkrríímskeho cismskeho cisáárskeho obdobia. rskeho obdobia. V r. 168 sa stal osobným lekV r. 168 sa stal osobným lekáárom cisrom cisáára Marca Aurra Marca Auréélia.lia.Pôsobil na Cypre, v Sýrii, PalestPôsobil na Cypre, v Sýrii, Palestííne a v Taliansku.ne a v Taliansku.

NapNapíísal celkovo 131 diel (zachovalo sa iba 83) z poznatkov sal celkovo 131 diel (zachovalo sa iba 83) z poznatkov zzíískaných vo svojej medicskaných vo svojej medicíínskej praxi a v leknskej praxi a v lekáárni.rni.

V praxi vyuV praxi využžííval okolo 500 rastlval okolo 500 rastlíín (najobn (najobľľubenejubenejššie: makovice, ie: makovice, aloe, aloe, ččemerica, zeler, emerica, zeler, ččierne korenie, petrierne korenie, petržžlen, len, ššooššovica, ovica, kapusta, slivky, hrozno, med, olivy a gakapusta, slivky, hrozno, med, olivy a gašštany).tany).

DDôraz na prôraz na príípravky z LR pravky z LR -- galenikgalenikáá –– do praxe zaviedol do praxe zaviedol technoltechnolóógiu prgiu príípravy liekov (pilulky, pastilky, pravy liekov (pilulky, pastilky, žžuvacie uvacie gumy, prgumy, prášášky, extrakty, prky, extrakty, príípravky na bpravky na bááze vze víína, octu, na, octu, medu, elektumedu, elektuáárie, destilrie, destilááty, exipiencie...).ty, exipiencie...).

GalenickGalenickáá farmfarmááciacia –– vedný odbor zaoberajvedný odbor zaoberajúúci sa ci sa ššttúúdiom prdiom príípravy liekov.pravy liekov.

„herbis non verbis curantur“ – „rastlinami, nie slovami“


VZNIK KLVZNIK KLÁŠÁŠTOROV TOROV –– pestovanie LR v zpestovanie LR v zááhradhradáách,ch,MnMníísi, mnsi, mníšíšky ky –– poskytovanie lieposkytovanie lieččebnej starostlivostiebnej starostlivosti

DESTILDESTILÁÁCIA CIA –– 9. stor. n. l.9. stor. n. l.–– Arabi zdokonalili destilaArabi zdokonalili destilaččný procesný proces-- výroba alkoholu výroba alkoholu –– neskôr antiseptikumneskôr antiseptikum



Jozef Jozef AGNELLI AGNELLI -- BARBARÁÁNEK NEK (1852 (1852 ––1923)1923)–– RodRodáák zo Skalice. Od k zo Skalice. Od úútleho veku sa venoval rastlintleho veku sa venoval rastlináám a botanike, ale m a botanike, ale

vyvyšštudoval v Ostrihome teoltudoval v Ostrihome teolóógiu. giu.

–– V roku 1867 nastV roku 1867 nastúúpil za kpil za kňňaza v Lakaza v Lakšášárskej Novej Vsi. Tu sa venoval rskej Novej Vsi. Tu sa venoval ššľľachteniu zemiakov (200 odrôd achteniu zemiakov (200 odrôd –– aj veaj veľľkkéé „„agnelkyagnelky““) a pestovaniu ) a pestovaniu lielieččivých rastlivých rastlíín (vyn (vyšše 250 druhov)e 250 druhov)

–– Pestoval novPestoval novéé odrody podrody pššenice, raenice, ražži, kukurice a od roku 1881 pestoval a i, kukurice a od roku 1881 pestoval a ššľľachtil viniachtil viničč. .

__________________________________________________________________________________________________________________AGNELLI, JAGNELLI, J., 1893 (Skalica):., 1893 (Skalica):ÜÜber die Cultur der Arzneipflanzenber die Cultur der Arzneipflanzen (... pestovanie liečivých rastlín))

AGNELLI, A.AGNELLI, A., 1915 (, 1915 (ŠŠoprooproňň):):A gyA gyóógygy--éés ms müüszaki nszaki nöövvéények termesztnyek termesztéésese (Pestovanie

liečivých a priemyselných rastlín))Výber vhodnej lokality na pestovanie, orientovanie pozemku, poVýber vhodnej lokality na pestovanie, orientovanie pozemku, požžiadavky na iadavky na

pôdu, priesady, hnojenie a zpôdu, priesady, hnojenie a záávlaha. Druhý diel iba v rukopise, po jeho vlaha. Druhý diel iba v rukopise, po jeho smrti sa stratil a dosiasmrti sa stratil a dosiaľľ nenanenaššiel.iel.

__________________________________________________________________________________________________________________Dopestoval 2 mil. ks priesad mDopestoval 2 mil. ks priesad määty, 3 mil. ks medovky, 2 mil. ks ty, 3 mil. ks medovky, 2 mil. ks ššalvie a alvie a

yzopu, 20 tis. ks levandule, ktoryzopu, 20 tis. ks levandule, ktoréé expedoval po celej Eurexpedoval po celej Euróópe, i do USA.pe, i do USA.

1896 1896 –– 2. medz. farmaceutick2. medz. farmaceutickáá výstava výstava –– 150 LR, su150 LR, suššenenéé drogy, 2 typy drogy, 2 typy susuššiarniarníí. Z. Zíískal ocenenie.skal ocenenie.

Vystavoval na výstavVystavoval na výstaváách v Budapech v Budapeššti, Viedni, Prahe, Kodani, Bruseli, Haagu.ti, Viedni, Prahe, Kodani, Bruseli, Haagu.

Za svoju Za svoju ččinnosinnosťť bol zvolený za bol zvolený za ččlena Linnlena Linnéého spoloho spoloččnosti v nosti v ŠŠtokholme.tokholme.


Alexander Alexander TSCHIRCH TSCHIRCH (17. X. 1856 (17. X. 1856 –– 2. 12. 1939) 2. 12. 1939) –– Wilhelm Oswald Alexander od r. 1881 pôsobil na Wilhelm Oswald Alexander od r. 1881 pôsobil na úústave fyziolstave fyziolóógie rastlgie rastlíín n

KrKrááľľovskej vysokej ovskej vysokej šškoly pokoly poľľnohospodnohospodáárskej v Berlrskej v Berlííne.ne.

–– Od r. 1890 mimoriadny profesor na univerzite v Berne a od r. 18Od r. 1890 mimoriadny profesor na univerzite v Berne a od r. 1891 91 riadny profesor farmriadny profesor farmáácie a farmakogncie a farmakognóózie na LF azie na LF ažž do r. 1932.do r. 1932.

__________________________________________________________________________________________________________________TSHIRCH, A. TSHIRCH, A. –– FLFLÜÜCKIGER, F. A., 1885:CKIGER, F. A., 1885:Grundlagen der PharmakognosieGrundlagen der Pharmakognosie (Základy farmakognózie))

TSHIRCH, A.TSHIRCH, A., 1889:, 1889:Angewandte PflanzenanatomieAngewandte Pflanzenanatomie (Aplikovaná anatómia rastín))

TSHIRCH, A.TSHIRCH, A., 1892:, 1892:Indische Heilund NutzpflanzenIndische Heilund Nutzpflanzen (Indické liečivé a úžitkové rastliny))

TSHIRCH, A. TSHIRCH, A. –– OESTERLEOESTERLE. V, 1990:. V, 1990:Anatomisher Atlas der Pharmakognosie und NahrungAnatomisher Atlas der Pharmakognosie und Nahrung--smittelkundesmittelkunde (Anatomický atlas farmakognózie a náuky o potravinách))

TSHIRCH, A.TSHIRCH, A., 1909:, 1909:Handbuch der PharmakognosieHandbuch der Pharmakognosie (Príručka farmakognózie))

TSHIRCH, A.TSHIRCH, A.::Harze und HarzbehHarze und Harzbehäälterlter (3 zv., monografia o rastlinných živiciach))

__________________________________________________________________________________________________________________

„Zurück zu den Drogen“ – „Naspäť k drogám“


Alexander Alexander TSCHIRCHTSCHIRCH definoval definoval ččasti farmakognasti farmakognóózie: zie: �� FARMAKOERGFARMAKOERGÁÁZIAZIA (zber rastl(zber rastlíín, kultivary LR)n, kultivary LR)�� FARMAKOEMPORIAFARMAKOEMPORIA (trh s LR)(trh s LR)�� FARMAKODIAKOSMIAFARMAKODIAKOSMIA (balenie, obchod s LR)(balenie, obchod s LR)�� FARMAKOBOTANIKAFARMAKOBOTANIKA (systematika, morfol(systematika, morfolóógia, anatgia, anatóómia, mia,

fyziolfyziolóógia a patolgia a patolóógia LR)gia LR)�� FARMAKOZOOLFARMAKOZOOLÓÓGIAGIA (drogy (drogy žživoivoččíšíšneho pôvodu)neho pôvodu)�� FARMAKOCHFARMAKOCHÉÉMIAMIA (chemick(chemickáá šštrukttruktúúra biologicky ra biologicky úúččinných inných

obsahových lobsahových láátok, vztok, vzťťah medzi ah medzi šštrukttruktúúrou a rou a úúččinkom)inkom)�� FARMAKOFYZIKAFARMAKOFYZIKA (fyzik(fyzikáálne metlne metóódy, mikroskopickdy, mikroskopickáá analýza)analýza)�� FARMAKOGEOGRAFIAFARMAKOGEOGRAFIA (zemepisn(zemepisnéé rozrozšíšírenie LR)renie LR)�� FARMAKOHISTFARMAKOHISTÓÓRIARIA (hist(históória pouria použžíívania rastlvania rastlíín pri lien pri lieččbe be

rôznych chorôb)rôznych chorôb)�� FARMAKOETNOLFARMAKOETNOLÓÓGIAGIA (pou(použžitie rastlitie rastlíín v n v ľľudovej medicudovej medicííne)ne)�� FARMAKOETYMOLFARMAKOETYMOLÓÓGIAGIA (výklad botanických n(výklad botanických náázvov rastlzvov rastlíín)n)____________________________________________________________________________________________Literatúra:CZIGLE, Sz. – TÓTH, J., 2009. Významné osobnosti farmácie, botaniky a fytoterapie: Alexander

Tschirch. In Liečivé rastliny – Léčivé rostliny, roč. 46, 2009, č. 6, s. 277-278. ISSN 1335-9878ČIŽMÁRIK, J., 2009. Významné osobnosti farmácie, botaniky a fytoterapie: Jozef Agnelli. In Liečivé

rastliny – Léčivé rostliny, roč. 46, 2009, č. 1, s. 26-27. ISSN 1335-9878ČIŽMÁRIK, J., 2009. Významné osobnosti farmácie, botaniky a fytoterapie: Jozef Agnelli. In Liečivé

rastliny – Léčivé rostliny, roč. 46, 2009, č. 3, s. 138. ISSN 1335-9878ČIŽMÁRIK, J., 2009. Významné osobnosti farmácie, botaniky a fytoterapie: Theophrastos. In Liečivé

rastliny – Léčivé rostliny, roč. 46, 2009, č. 4, s. 186. ISSN 1335-9878ČIŽMÁRIK, J., 2009. Významné osobnosti farmácie, botaniky a fytoterapie: Pedanios Dioskorides. In

Liečivé rastliny – Léčivé rostliny, roč. 46, 2009, č. 5, s. 226. ISSN 1335-9878ČIŽMÁRIK, J., 2010. Významné osobnosti farmácie, botaniky a fytoterapie: Gaius Plinius Secundus -

Maior. In Liečivé rastliny – Léčivé rostliny, roč. 47, 2010, č. 1, s. 38. ISSN 1335-9878ČIŽMÁRIK, J., 2010. Významné osobnosti farmácie, botaniky a fytoterapie: Galénos. In Liečivé

rastliny – Léčivé rostliny, roč. 47, 2010, č. 2, s. 79. ISSN 1335-9878


TVORBA A VYDTVORBA A VYDÁÁVANIE HERBVANIE HERBÁÁROVROV�� Peter Andrej MatthioliPeter Andrej Matthioli (1501 (1501 –– 1577) 1577)

–– najroznajrozšíšírenejrenejšíší herbherbáár, viac ako 60 vydanr, viac ako 60 vydaníía prekladova prekladov

�� TadeTadeášáš HHáájek zjek z HHáájku jku vydal jeho prvvydal jeho prvééččeskeskéé vydanie (1562)vydanie (1562)

____________________________________________________________________


TVORBA A VYDTVORBA A VYDÁÁVANIE HERBVANIE HERBÁÁROVROV

�� FrFrááterter CypriCypriáán zn z ČČervenervenéého Klho Klášáštoratora (pol. (pol.

18. stor) 18. stor) –– herbherbáár z 283 (265) LRr z 283 (265) LR____________________________________________________________________________________________


TVORBA A VYDTVORBA A VYDÁÁVANIE HERBVANIE HERBÁÁROVROV

�� Juraj FJuraj Fáándly ndly (1750(1750--1811) vydal v1811) vydal v r. 1793 r. 1793 vv Trnave prvTrnave prvúú po slovensky ppo slovensky píísansanúú knihu o LR knihu o LR –– MalMalíí ZelinkZelinkáár Juraja Fr Juraja Fáándlyhondlyho

�� JJáán Futn Futáákk –– Slovenský herbSlovenský herbáár r (1946) (1946) ss ilustrilustrááciami bratislavskciami bratislavskéého lekho lekáárnika D. rnika D. WagneraWagnera

__________________________________________________________________________________________


TVORBA A VYDTVORBA A VYDÁÁVANIE ATLASOVVANIE ATLASOV

�� ĽĽudmila Thurzovudmila Thurzováá et al. et al. (1881(1881--1971) vydala 1971) vydala vv roku 1963 roku 1963 –– Malý atlas lieMalý atlas lieččivých rastlivých rastlíínn

__________________________________________________________________________________________


TVORBA A VYDTVORBA A VYDÁÁVANIE ATLASOVVANIE ATLASOV

�� Jaroslav KresJaroslav Kresáánek, Jindnek, Jindřřich Krejich Krejčča a –– Atlas lieAtlas lieččivých rastlivých rastlíín a lesných plodovn a lesných plodov

�� Jaroslav KresJaroslav Kresáánek nek ml., ml., Jaroslav KresJaroslav Kresáánek nek st.st.

–– Atlas lieAtlas lieččivých rastlivých rastlíín a lesných plodovn a lesných plodov__________________________________________________________________________________________


VÝZNAMNVÝZNAMNÍÍ SLOVENSKSLOVENSKÍÍ A A ČČESKESKÍÍFARMAKOGNOZISTIFARMAKOGNOZISTI

�� prof. MUDr. prof. MUDr. FrantiFrantiššek ek ŠŠvecvec, DrSc. , DrSc. –– UK BratislavaUK Bratislava�� prof. prof. Kamil LhoKamil Lhoťťáákk –– UK Praha UK Praha –– prvprváá ččeskeskáá uuččebnica ebnica

FarmakognosieFarmakognosie (1908)(1908)�� prof. PhDr. prof. PhDr. Eduard SkarnitzlEduard Skarnitzl (1886(1886--1970) 1970) –– prvý habilitovaný prvý habilitovaný

profesor pre odbor farmakognprofesor pre odbor farmakognóóziezie�� doc. doc. ZdenZdeněěk Blak Blažžekek (1909 (1909 –– 1970)1970)�� prof. prof. VladimVladimíír Homolar Homola (1905)(1905)�� prof. Dr. Ing. prof. Dr. Ing. Jozef TomkoJozef Tomko, DrSc. et al. , DrSc. et al. –– celoceloššttáátna utna uččebnica ebnica

pre pre ČČR aR a SR SR FarmakognFarmakognóózia zia (1989, 1999 (1989, 1999 –– 2. oprav. vydanie)2. oprav. vydanie)

�� doc. Dr. PhMr. doc. Dr. PhMr. Jaroslav KresJaroslav Kresááneknek, CSc., CSc.�� prof. RNDr. prof. RNDr. Daniel GranDaniel Granččai, ai, CSc. CSc. –– FaF UK BratislavaFaF UK Bratislava�� prof. RNDr. prof. RNDr. Pavel MuPavel Muččajiaji, PhD, PhD. . –– ssúúččasný dekan FaF UK asný dekan FaF UK

�� Prof. Ing. Prof. Ing. Milan NagyMilan Nagy, CSc., CSc.FarmakognFarmakognóózia. zia.

BiogenBiogenééza prza príírodných lrodných láátok tok (2011) (2011) ________________________________________________________

Inovace studijních program ůAF a ZF MENDELU sm ěř ující k ... · –Atlas liečivých...

Documents

Transcript of Inovace studijních program ůAF a ZF MENDELU sm ěř ující k ... · –Atlas liečivých...