II č ť sociálnych Social Educators - pulib.sk · Sociálna práca. Rodové stereotypy. Rodové...

IIIISSppoollooččeennsskkáázzooddppoovveeddnnoossťťssoocciiáállnnyycchhvvzzddeelláávvaatteeľľoovv

SSoocciiaallRReessppoonnssiibbiilliittyyooffSSoocciiaallEEdduuccaattoorrss

149

TTeeóórriiaarroollíívvssoocciiáállnneejjpprrááccii––vvkkoonntteexxtteerrooddoovvýýcchhsstteerreeoottyyppoovv

MARTIN BÉREŠ

Filozofická fakulta, Inštitút edukológie a sociálnej práce,

Prešovská univezita v Prešove

Abstrakt Autor sa v príspevku zaoberá miestom teórie rolí v teórii, výskume a v praxi sociálnej práce v kontexte rodových stereotypov. V prvej časti poukazuje na históriu, rozvoj, trendy a kritiku teórie rolí. V druhej časti článku naznačuje miesto teórie rolí v sociálnej práci a poukazuje na úzky súvis rodových rolí s rodovými stereotypmi. V závere autor uvažuje o možnej dekonštrukcii až odmietnutí teórie rolí v kontexte reflexívnej sociálnej práce. Kľúčové slová Teória rolí. Štruktúrny funkcionalizmus. Symbolický interakcionizmus. Sociálny konštruktivizmus. Sociálna práca. Rodové stereotypy. Rodové roly. Reflexívna sociálna práca.

Úvod

ociálna práca ako interdisciplinárna veda i ako praktická činnosť okrem vlastných teórií a metód hojne využíva poznatkovú bázu rôz-

nych disciplín. Jednou z kľúčových príbuzných disciplín je sociológia, ktorá spolu s psychológiou, sociálnou politikou a právom poskytuje so-ciálnej práci teoreticko-metodologické sýtenie. „Sociologická analýza poskytuje teoretické perspektívy, ktoré môžu byť využité politikami, i v práci praktikov a praktičiek na systematické analýzy, a tak rozširuje naše porozumenie tomu, čo je vykonávané a prečo. Sociológia môže byť použitá na osvetlenie štruktúr, procesov a sociálnych vzťahov v sociálnej práci a prispieť tak k rozvoju vhodnejších foriem praxe“ (Dominelli, 1997a, s. 5). Jednou z často používaných teoretických perspektív je teória

S

Teória rolí v sociálnej práci – v kontexte rodových stereotypov 150

rolí. Raewyn Connell (1979, s. 7) vo svojej kritike konceptu rolí hovorí o rolách ako o jednom z „domestifikovaných konceptov“1, ktoré len zriedka priťahujú pozornosť, no sú v sociálnych vedách všadeprítomné, považované za prakticky nesporné. Roly sú teda ako bežná súčasť jazyka sociálnych vied považované za „taken for granted“ (garantované) a tak môžu byť nekriticky preberané aj do teórie a praxe sociálnej práce, bez reflexie ich dopadov.

Sociálne vedy a sociálna práca navyše na Slovensku len v obmedze-nej miere reflektujú a integrujú poznatky 2. a 3. vlny feminizmov a rodo-vých štúdií, a môžu tak používaním teórie rolí a rodových rolí pôsobiť opresívne (utlačujúco). Domnievame sa, že kritickejší prístup k teórii rolí absentuje aj v prostredí rodových štúdií na Slovensku.

V nasledujúcom texte sa zaoberáme miestom, úskaliami a možnos-ťami využitia teórie rolí v teórii a praxi sociálnej práce. Od všeobecného popisu teórie rolí, histórie, a trendov, prechádzame ku kritike. Pokraču-jeme k vymedzeniu výskytu teórie rolí v sociálnej práci, pričom proble-matizujeme jej nereflektované používanie ako v teórii a výskume, tak aj v praxi. Naznačujeme subverzívny potenciál pri odbúravaní rodových stereotypov, ktoré nekriticky aplikovaná „rolová paradigma“ skôr repro-dukuje ako dekonštruuje a zamýšľame sa nad možnosťou odmietnutia teórie rolí.

Pokúšame sa naznačiť možné odpovede na otázky: a) je teória rolí vhodným konceptom pre sociálnu analýzu a b) aké je jej miesto v teórii, výskume a v praxi sociálnej práce?

1 Teória rolí – história, členenie, trendy a kritika Samotný termín teória rolí (role theory) poukazuje na „rozsiahly

a pestrý súbor analýz skúmajúcich prepojenia medzi sociálnou organizá-ciou, kultúrou a výkonmi (hraním), ktoré ľudia predvádzajú keď sú zapo-

1 Raewyn Connell (1979) teóriu rolí prirovnáva k akémusi inventáru sociálnych vied (používa tu pojem „furniture“ – angl. nábytok, zariadenie).

Uvedená autorka je transrodovou osobnosťou, pôvodne publikovala pod menom Robert Wiliam Connell. V texte ju uvádzame ako Raewyn, v zozname bibliografických odkazov podľa údajov z použitých zdrojov.

Martin Béreš

151

jení do interakcie“ (Martin – Wilson, 2005, s. 651). Teória rolí je socio-logickou modifikáciou pôvodne antropologického konceptu inštitúcií – „roly sú sociálne špecifikované inštitúcie. Ustálené spôsoby jednania očakávané od držiteľov (a držiteliek) určitých pozícií“ (Keller, 1997, s. 62). Je možné sa stretnúť aj s pojmom rolová paradigma, ktorý má zastrešovať jednotlivé prístupy a čiastkové pojmy2 používané v oblasti teórie rolí. Treba však pripomenúť, že „teória rolí sa v učebniciach a pub-likáciach nevyskytuje ako hlavný koncept, ukrýva sa v jednotlivých kapi-tolách ako „ja“, „skupiny“, „inštitúcie“, „a preberanie rolí““ (Biddle, 2000, s. 2415).

Teória rolí má v sociológii od svojho vzniku rozsiahlu históriu. Za zakladateľov teórie rolí sú nezávisle od seba považovaní sociálny filozof George Herbert Mead (Mind, Self and Society, 1934), antropológ Ralph Linton (Study of Man, 1936; Role and Status, 1947) a psychológ Jacob Moreno (Who Shall Survive?, 1934). K významnému rozvoju teórie rolí dochádza prostredníctvom diel Talcotta Parsonsa a Roberta F. Balesa (1951), Roberta K. Mertona (1957), Ralpha Dahrendorfa (1958), Ervinga Goffmana (1961), teoretikov a teoretičiek ako Ralph H. Turner (1956), Mirra Komarovsky (1964), Edwin J. Thomas – Bruce J. Biddle (1966; 1979) či Joseph H. Pleck (1983), až po súbežnú a následnú kritiku od autorov ako Ralph Dahrendorf (1958), Michel Crozier (1977) či Raewyn Connell (1979) a ďalších (Keller, 1997; Biddle, 2000; Martin – Wilson, 2005; Connell, 1979).

Daniel D. Martin a Janelle L. Wilson (2005) konštatujú, že súčasná teória roli v rámci sociológie je potomstvom dvoch dominantných teore-tických tradícií v sociálnej psychológii – 1) štrukturálnej teórie rolí (už vo funkcionalistickom Lintonovom vymedzení), ktorá zdôrazňuje stabili-tu a konformitu a 2) symbolického interakcionizmu (Meadov prístup), v ktorom je dôraz kladený na procesy tvarovania a zmien rolí v interakcii.

2 Napr. sociálna rola; ideálna rola; reálna rola; rodová rola; rolová dvojznačnosť (ambiguita); rolová dispozícia; rolový set; odstup od roly; rolový konflikt; rolové preťaženie; rolový tlak; kríženie rolí; socializácia; pripísaný, ziskaný a hlavný status; rolová význačnosť; hypotéza rolového rozšíre-nia; hypotéza rolovej tiesne; identifikácia s rolou; rolové modelovanie (Keller, 1997; Filadelfiová – Kobová [cit. 2009-09-09]; Jandourek, 2001, 2009; Giddens, 2009; Goode, 1960 a Sieber, 1974 in: Gudmundsson, 2003; Vander Zanden, 1990; Nakonečný, 1999; Golombok – Fivush, 1994...).


1.1 Kritika štrukturálno funkcionalistickej teórie rolí Štrukturálna teória rolí vychádza z predpokladu, že „zdieľané oča-

kávania slúžia ako kultúrne scenáre alebo indigo, ktoré zabezpečuje kon-formitu, lebo je buď prítomné v spoločenskom kontexte, či bolo internali-zované aktérmi a aktérkami pred ich vstupom doň, alebo oboje. Rozhodne sociologický variant teórie rolí spracoval Talcott Parsons vo svojej teórii o „informačnej kontrole“. Parsons ponímal roly ako zásadný sociálny mechanizmus, ktorý umiestňoval jednotlivca v sociálnej štruktúre, pričom – a to je dôležitejšie – počas socializácie do rolí jednotlivcom kultúru vštepoval“ (Martin – Wilson, 2005, s. 651 – 652).

Základom kritiky štrukturálneho3 ponímania rolí, podľa uvedenej au-torky a autora, je jej neschopnosť vysvetliť deviáciu v iných ako psycho-logických pojmoch. Ďalším problémom je, že nie všetky roly môžu byť spájané s identifikovanými sociálnymi pozíciami (Biddle, 1986 in: Martin – Wilson, 2005). Navyše normy môžu ale nemusia byť zdieľané vnútri celého sociálneho systému a teda môžu alebo nemusia viesť ku konformi-te alebo sankcionovaniu (kritika „presocializovaných jednotlivcov“). Štrukturálna teória rolí teda bola a je kritizovaná za dôraz na konformitu, stabilitu a komplementaritu rolí.

Podľa Raewyn Connell (2005) sa problémy späté s teóriou rolí zná-sobujú v čase, keď sa spája s konceptom pohlavných rozdielov, ktoré začali byť „jednoducho vysvetľované pohlavnými rolami, čo viedlo k tomu, že obe idey boli trvalo nejasné od 40. rokov 20. storočia. Vý-skumné časopisy stále publikujú články v ktorých sú nálezy pohlavných rozdielov (obvykle mierne) jednoducho nazývané ‘pohlavné roly’“ (Con-nell, 2005, s. 22). Práve z tohto dôvodu významná kritika voči štrukturál-no-funkcionalistickému poňatiu rolí pochádza z feministického tábora (pozri napr. Bačová, 2005; Filadelfiová – Kobová, 2005). Zameriava sa na nedostatky spojené Parsonsovým a Balesovým (1951) vymedzením „inštrumentálnej“ roly muža živiteľa a „expresívnej“ roly ženy gazdinky. „Najčastejšie sú pohlavné roly chápané ako kultúrne spracovanie biolo-gických rozdielov. Sofistikovaná teória rolí spracovaná v polovici 50.

3 Bruce J. Biddle (2000) na rozdiel Daniela D. Martin a Janelle L. Wilson (2005) odlišuje funkcional-istickú teóriu rolí a štrukturálnu teóriu rolí (pozri nižšie).

Martin Béreš

153

rokov 20. storočia Talcottom Parsonsom vo Family, Socialization and Interaction Process predstavila iný prístup. Rozlíšenie medzi mužskou a ženskou pohlavnou rolou je tu ponímané ako rozlíšenie medzi „inštru-mentálnou“ a „expresívnou“ rolou v rodine považovanej za malú skupi-nu. Rod je teda odvodzovaný zo všeobecného sociologického pravidla o diferenciácii funkcií v sociálnych skupinách“ (Connell, 2005, s. 22). Claire Marie Renzetti a Daniel J. Curran (2005) upozorňujú na biologický determinizmus funkcionalistického ponímania rolí, ktorý spočíva v pre-svedčení, že rodové roly vychádzajú z biologických, najmä reprodukč-ných rozdielov medzi mužmi a ženami. Takéto rozdelenie vzniklo údajne v ranných fázach vývoja ľudstva a keďže bolo funkčné, časom sa inštitu-cionalizovalo. Kritické zhodnotenie funkcionalistického pohľadu na rodi-nu je nasledovné (Renzetti – Curran, 2005, s. 214 – 216; pozri tiež Holm-wood, 2006, s. 153): 1. existujú pochybnosti o miere izolovanosti nukleárnej rodiny od

ostatného príbuzenstva a o viacgeneračnosti rodín v minulosti; 2. kritika sa týka prísneho oddelenia rolí oboch pohlaví, ktoré navyše:

a) depolitizuje analýzu rodových vzťahov, b) mylne dichotomizuje verejnú a súkromnú sféru, c) predpokladá biologickú determinovanosť a nemennosť roly

muža a roly ženy, d) implikuje mylnú predstavu jedinej roly muža a jedinej roly že-

ny, e) konštruuje a idealizuje jedinú smerodajnú rodinu a opomína

ostatné rodinné formy, ktoré tak môžu byť považované za de-viantné.

3. funkcionalistické poňatie rodiny prehliada asymetriu medzi mužmi a ženami, závislosť v rodine ako odraz mocenských vzťahov, kon-flikty a disfunkcie ako je napríklad násilie a zneužívanie v rodine.

Inými slovami podľa feministickej kritiky bol funkcionalizmus skôr pre-kážkou v pochopení rodiny, aj keď niektoré autorky (napr. Johnsonová, 1989 in: Holmwood, 2006) sa domnievali, že T. Parsons správne popísal podstatu rodiny a domácnosti a jej vzťahy k oblasti zamestnania.


1.2 Kritika interakcionistickej teórie rolí V interakcionistickom poňatí teórie rolí sú centrálnymi procesmi

preberanie rolí (role taking) a tvorba rolí (role making). Preberanie rolí podľa Georgea Herberta Meada je stratégiou zvládania, ktorá sa rozvíja v interakcii jedinca s ostatnými osobami. Dôraz je kladený na schopnosť preberania rolí a vzájomných perspektív s druhými, čo umožňuje zmys-lupne reagovať v interakcii (Martin – Wilson, 2005; Giddens, 1999, 2009). Interakcionistická teória rolí je opozitom k funkcionalistickému ponímaniu rolí. „V súčasných rokoch zaznamenaný posun od štrukturál-nej teórie rolí k viac interakcionistickému pochopeniu rolovej dynamiky dovoľuje kompletnejšie a dynamickejšie koncepcie v tomto rozhodujú-com sociologickom koncepte“ (Martin – Wilson, 2005, s. 653). Problé-mom tu podľa rôznych autorov a autoriek je zanedbávanie obmedzujú-cich účinkov rolového rámca stanoveného skupinami (Connell, 1979, 2005; Biddle, 2000; Martin – Wilson, 2005). Rovnako je malá pozornosť venovaná očakávaniam voči iným alebo voči aj štrukturálnym obmedze-niam kladeným na očakávania a roly. Teória rolí je často vykresľovaná len ako rozšírenie myšlienok symbolického interakcionizmu, ktorý bol tiež kritizovaný za tendenciu k používaniu nejasných definícií. Uvedené nedostatky zvyknú byť vyčítané aj teórií rolí (Biddle, 2000).

Zakladatelia sociálneho konštruktivizmu, ktorý postupne nahradil dominujúcu paradigmu funkcionalizmu, Peter L. Berger a Thomas Luc-kmann (1999) rozvinuli myšlienky G. H. Meada a Alfreda Schütza pou-kázaním na typifikačný základ preberania rolí – „definície o „type“, cha-raktere alebo vrodených vlastnostiach osoby s ktorou máme do činenia. Pokiaľ nám je známy status danej osoby, okamžite sa pokúšame prevziať jeho alebo jej rolu či perspektívu. Zatiaľ čo hranie rolí predpokladá schopnosť ľudí prevziať rolu iných, tvorba rolí vyžaduje konštruovanie, menenie, adaptovanie a modifikovanie roly v priebehu jej výkonu“ (Mar-tin – Wilson, 2005, s. 652). Dôležitosť analýzy rolí pre konštruktivistickú sociológiu poznania spočíva v sprostredkovaní „... medzi makroskopic-kými univerzami významu objektivovanými v spoločnosti a spôsobmi, ktorými sú tieto univerzá subjektívne reálne pre jedincov“ (Jandourek, 2001, s. 208). Inými slovami roly predstavujú spojivko medzi objektív-nou realitou inštitúcií a subjektívne konštruovanou realitou jednotlivcov

Martin Béreš

155

a jednotlivkýň. Ústredným prvkom sociálnej reality tu je identita, ktorá sa formuje vzájomným pôsobením biologického organizmu, individuálneho vedomia a sociálnej štruktúry. Spoločnosť a identita sa vzájomne vytvá-rajú v dialektickom vzťahu. Sociálne roly sú „typifikáciami toho, čo mô-že byť od aktéra očakávané v danej sociálnej situácii. Roly nesmú byť zamieňané s objektívnymi pozíciami“ (Jandourek, 2001, s. 208). P. L. Berger a T. Luckmann (1999) podľa Stanislava Hubíka (1999, s. 185) nazerajú na roly z rôznych hľadísk – z hľadiska jednania (typy aktérov v danom kontexte), inštitúcií (inštitucionálny poriadok), jazyka (reprezentované svojimi lingvistickými objektifikáciami), poznania (reprezentantky a spro-stredkovateľky inštitucionálne objektivovaných zoskupení poznania), z hľadiska sektorov poznania (sprostredkovateľky medzi špecifickými sektormi spoločnej zásoby poznania), z hľadiska niekoľkých rolí (každá nesie sociálne definovaný prívesok poznania). P. L. Berger a T. Luc-kmann (1999) považujú primárnu socializáciu za proces preberania rolí, ktorý je kvázi ukončený prebratím roly všeobecného druhého. Fakt, že sociálne roly sú sociálne konštruované a preberané, umožňuje ich zmenu. S. Hubík konštatuje, že sociológiu poznania najviac zaujímajú javy a problémy spojené s hľadiskom jazyka, poznania, sektorov poznania a niekoľkých rolí. Tu sa podľa neho rodí vlastný predmet sociológie po-znania ako „súhrn problémov vytváraných dialektikou vzťahov medzi jedincom (poznanie) a spoločnosťou (rola)“ (Hubík, 1999, s. 185 – 186).

Zameranie pozornosti na typifikácie (rozumej stereotypy) a proces sociálneho konštruovania inštitúcií a rolí umožňuje v porovnaní s funk-cionalistickou teóriou rolí odlišný prístup. Otvára sa potenciál identifiká-cie stereotypov a ich dekonštrukcie, ktorý je nie vždy využitý. Brzdený je latentným či manifestným esencializmom, kedy sú rodové roly chápané ako nevyhnutná a „prirodzená“ nadstavba biologickej základne. Proble-matický je dôraz na rodovú socializáciu a rovnako chýbajúci dôraz na mocenské aspekty pri definovaní a konštruovaní rolí. Tento potenciál rozvíja neskôr radikálny sociálny konštruktivizmus, ktorý „... formuje základ pre presvedčenie, že mužstvo a ženstvo je dané len sociálne a môže teda byť sociálne aj zmenené, prípadne zrušené“ (Možný, 2006, s. 81).


1.3 Ďalšie smery v teórii rolí a posmoderný posun Ďalšie významné smery v teórii rolí podľa B. J. Biddle (2000) sú:

1) rolový konflikt a organizačná analýza; 2) štrukturálna perspektíva (a teória sietí) (S. F. Nadel – Michael Banton), ktorá sa spravidla zaoberá logickými implikáciami spôsobov organizovania sociálnych systémov (koncipovaných ako sociálne pozície a roly) a vyhýba sa akýmkoľvek diskusiám o normách alebo iných konceptoch očakávaní. K dnešku bolo mnoho štrukturálnej teórie rolí vyjadrené vo formálnych, matematických termínoch, čo zahŕňa aj jednu z foriem analýzy sietí; 3) kognitívna per-spektíva v teórii rolí – predstavuje prácu viacerých autorov a autoriek z rôznych tradícií v sociálnej psychológii, niektoré z týchto prác sa zame-rali na hranie rolí, iné na vplyv skupinových noriem, niektoré študovali účinky predpokladaných rolových očakávaní, iné skúmali preberanie rolí (Biddle, 2000, s. 2417).

Súčasné teoretizovanie v rolovej teórii v rámci posmoderných, femi-nistických a kriticko-dramaturgických perspektív integrovalo vhľady oboch vyššie rozpracovaných tradícií a vytvorilo hybrid zdôrazňujúci politické, ekonomické a kultúrne – rovnako aj – performatívne aspekty sociálnych rolí. V teórii rolí môžeme rozlíšiť tieto hlavné oblasti štúdia: 1) rodové roly – s dôrazom na rodovú analýzu rolovej špecializácie, 2) etnické roly – výskumy zamerané na socializáciu detí do „rasovej roly“ a 3) triedne roly – socializácia detí do triednej roly a učenie sa triednej role (Martin – Wilson, 2005).

S nástupom postindustriálnej spoločnosti a postmoderných teórií do-chádza k tzv. postmodernému posunu (postmodern shift) v skúmaní, kto-rý sa týka aj teoretického zamerania sa od rolí k identitám4. Je zdôrazňo-vaná čiastková a segmentovaná podstata požiadaviek na výkon riadiacich ja (self) a kultúrnych naratívov používaných v konštruovaní a porozume-ní týmto požiadavkám (Martin – Wilson, 2005). Podobne Ivo Možný

4 Podľa analýzy Ralpha Turnera (1962) je v premoderných a moderných spoločnostiach ja (self) vyjadrovaním prostredníctvom danej roly a spĺňania inštitucionálnych očakávaní. Zvýšenie možností a kultúrnych očakávaní vyššieho konzumu zvýšilo aj možnosti osobného sebavyjadrenia konzumom. „Podľa Turnera – a aktuálnejšie aj posmoderných teórií ja – sú vyššie úrovne konzumu sprevádzané kultúrnym posunom ja (self) od inštitucionálne založených rolí k jeho výrazu v impulze“ (Martin – Willson, 2005, s. 654).

Martin Béreš

157

(2006) konštatuje, že vzhľadom k prekonaniu paradigmy sociálneho štrukturalizmu sa už nehovorí o rolách, ale skôr o identitách. Nehovorí sa o typifikácii, bez ktorej sa človek pri zvládaní sociálnej reality nezaobíde, ale skôr o sociálnych stereotypoch, ktoré nás zväzujú (a od ktorých je podľa aktivistického prúdu rodových štúdií potrebné sa oslobodiť) (Mož-ný, 2006).

John H. Yost a James R. Bailey (2000) tvrdia, že teória rolí uzavrela kruh a rané formulácie, v poslednej dobe získali značné rozšírenie a dokázali svoju užitočnosť v analýze popisu zmien vo vynárajúcich sa demokraciách (funkcionalizmus), v pedagogike a terapii (Moreno), či pri výskume a úvahách o identite (Goffman). „Uvedené naznačuje, že teore-tici rolí sú si akútne vedomí ich teoretického dedičstva a predchodcov, a sú ochotní ťažiť z minulosti za účelom lepšieho rozumenia prítomnosti“ (Yost – Bailey, 2000, s. 2425).

1.4 Všeobecná kritika teórie rolí

Keďže teória rolí nie je uceleným konceptom, bola a je používaná

v rôznych disciplínach a rôznych paradigmách, je obtiažne ju kritizovať ako celok. Preto podávame stručný náčrt všeobecnej kritiky teórie rolí s dôrazom na prevládajúce funkcionalistické poňatie, ktoré podľa nás primárne sýti rodovo stereotypné predstavy o mužoch a ženách5.

Rozsiahlejšiu kritiku teórie rolí sumarizuje J. Keller (1997), ktorý odkazuje na genézu kritického prístupu v uvedenej oblasti, konštatuje, že v teórii rolí nie sú udržateľné príliš tesné analógie medzi svetom sociál-nym a svetom divadla. Poukazuje na možné expanzionistické ponímanie roly (každé soc. jednanie je prejavom nejakej roly a neočakávané jedna-nie je vyhlásené za výkon roly nonkonformného jednotlivca). Konštatuje viacvýznamovosť termínu rola (normatívny, štatistický, individuálny význam). Odkazuje na prenikavú kritiku teórie rolí M. Croziera6, dehu-manizačný vplyv rolí podľa R. Dahrendorfa (zbavenie sa zodpovednosti za svoje činy). Z historického hľadiska J. Keller (1997, s. 67) kritizuje

5 Deje sa tak prostredníctvom domestifikovaných a esencialisticky podfarbených pojmových dvojíc ako „rola ženy“ / „rola muža“, „rola ženy v domácnosti“ / „rola živiteľa“, „rola matky “ / „rola otca“, či „rola slabej ženy“ / „rola ochrancu“. 6 Kritizoval roly pomocou teórie hier – dobrý herec rolí je zlý hráč, stráca moment prekvapenia.


koncept roly ako aplikovateľný len v moderných spoločnostiach, „ktoré kombinujú jednoznačné vymedzenie formálnych povinností (napr. formou pracovného kontraktu) s možnosťou meniť v rýchlom slede nielen vyko-návané roly, ale tiež prizerajúce publikum. Pre tradičné spoločnosti ne-bol ani jeden z týchto rysov typický. Tradičné spoločnosti pripomínajú skôr situáciu, kedy každý herec po celý život predvádza iba jedinú rolu, a to na javisku i mimo neho. Uvažovať o podobnom človeku ako o hercovi je absurdné.“ Exkurz kritiky teórie rolí J. Keller (1997) uzatvára kritikou funkcionálneho poňatia inštitúcií (a rolí), pretože má tendenciu hovoriť iba o tých formách inštitucionalizovaného jednania, ktoré sú všeobecne rozšírené a verejne schválené a ktoré majú zásadný význam pre fungova-nie systému ako celku. Preferovanou témou týchto úvah sú ustálené spô-soby výroby, bojovania, nadväzovania kontaktov s nadprirodzenými si-lami a pod. Naproti tomu antropologické poňatie inštitúcií považuje za inštitúciu akýkoľvek vzorec jednania, ktorý je všeobecne rozšírený, a univerzálne používaný ako prostriedok k dosiahnutiu cieľov členov danej kultúry či spoločnosti. „V rovnakej dobe, keď Parsons rozpracová-val svoju koncepciu založenú na identifikácii členov so svojim sociálnym systémom, teda v 30. až 50. rokoch, rozvinuli sa v praxi sociálne systémy, ktoré fungovali podobným spôsobom, boli však neprijateľné z hľadiska hodnôt demokratickej kultúry. V koncepcii rolí bolo však v skutočnosti ukryté vhodné alibi pre každého, kto bol vyzvaný, aby splnil očakávania späté s jeho pozíciou v záujme spoločnosti“ (Keller, 1997, s. 67).

Kritiku teórie rolí z pohľadu rodových rolí je možné stručne zhrnúť slovami Jarmily Filadelfiovej a Ľuby Kobovej ([cit. 2009-09-27], zvýraz-nil M. B.) nasledovne: „Pojem rodovej roly zdieľa problémy teórie rolí všeobecne: rodová rola je preskriptívna, roly sa považujú za relatívne stabilné a nemeniace sa, ďalej sa predpokladá, že jednotlivci a jednotliv-kyne ich prijímajú dobrovoľne a „hrajú“ ich slobodne, a napokon, že rodovým rolám možno vzdorovať individuálnou zmenou.“

Podľa R. Connell (2005) boli intelektuálne limity teórie rolí opako-vane ukazované v rôznych kritikách7, ktoré však sú „jednomyseľne igno-

7 Pre rolový koncept vo všeobecnosti pozri John Urry (1970), Margaret A. Coulson (1972), a R. W. Connell (1979). Pre teóriu pohlavných rolí pozri Anne R. Edwards (1983), Judith Stacey a Barrie Thorne (1985). Pre kritiky jej použitia vo výskume maskulinít pozri Tim Carrigan et al. (1985), Michael S. Kimmel (1987) (Connell, 2005).

Martin Béreš

159

rované“ a tak je termín „mužská rola“ stále široko používaný. Preto uve-dená autorka neúnavne vymenúva neprekonateľné limity teórie rolí (Connell, 2005, s. 26): 1. teória rolí vo všeobecnosti je logicky vágna; 2. ten istý pojem je používaný na popis zamestnania, politického statu-

su, peňažnej transakcie, hobby, fázy života a rodu; 3. kvôli meniacim sa základom, na ktorých sú „roly“ definované, teória

rolí vedie k hlavnej nesúdržnosti v analýze sociálneho života; 4. teória rolí zveličuje stupeň do ktorého je ľudské sociálne správanie

predpísané. Rovnako v tom istom čase, predpokladá že predpisy sú recipročné a podceňuje tak sociálnu nerovnosť a moc. Uvedená autorka tvrdí, že „zo všetkých uvedených dôvodov sa „ro-

la“ ukázala ako nepoužiteľná ako všeobecný rámec pre sociálnu analýzu“ (Connell, 2005, s. 26).

V intenciách vyššie uvedených kritík B. J. Biddle (2000, s. 2419) konštatuje, že „teória rolí je v súčasnosti oslabená terminologickou a konceptuálnou zmätenosťou, rozptýleným úsilím a zúženým obzorom niektorých jej zástancov a kritikov. Napriek tomu sú hlavné otázky teórie rolí v sociológii a sociálnej psychológii, týkajúce sa predpokladov o sociálnych pozíciách, rolovom správaní a očakávaniach ľudského sprá-vania bežne prítomné v súčasnom sociálnom myslení. Teória rolí bude prosperovať za predpokladu, že sa nájdu spôsoby diskutovania týchto otázok s jasnosťou, konzistenciou a veľkorysou víziou.“

2 Teória rolí v sociálnej práci V sociálnej práci sa s teóriou rolí môžeme stretnúť v 1) v pregradu-

álnej i postgraduálnej príprave – v sociologických a sociálno-psycholo-gických disciplínach, v teóriach a metódach sociálnej práce, vo feminis-tických a rodovo založených disciplínach, v psychosociálnych a psycho-terapeutických výcvikoch; 2) v sociálnom výskume – kde môže predsta-vovať ako teoretický rámec tak aj podnet pre skúmanie rodových a rolových stereotypov pri výkone sociálnej práce a pri analýze legislatí-vy; 3) v praktickom výkone profesie – nielen pri metódach nácviku a hra-


nia rolí, ale aj v podobe opresívnych rodových stereotypov8, ktoré sú súčasťou osobných teórií a predstáv sociálnych pracovníčok a pracovní-kov i klientiek a klientov.

V pregraduálnej a postgraduálnej príprave sa študentky a študenti oboznamujú s časťami teórie rolí a jej rôznymi prístupmi v rámci rôznych disciplín, akými sú najmä: 1. všeobecná sociológia (základné vymedzenie, teórie socializácie),

sociologické teórie (zakladatelia a kritika teórie rolí), sociológia ro-diny (rodičovské roly a ich zmeny), sociológia organizácie a práce (organizačná analýza a organizačná teória rolí);

2. feminizmus a rodové štúdie v sociálnej práci (feministická kritika teórie rolí, teória rodovej socializácie);

3. sociálna psychológia (teória rolí a jej využitie), vývinová psycholó-gia (teórie socializácie – získavanie rolí, rola matky, rola otca);

4. rodina ako klient/ka sociálnej práce, rodina ako sociálna inštitúcia (rodičovské roly);

5. teórie a metódy sociálnej práce (praktické využitie rolových prístu-pov – nácvik rolí, sociodráma; sociálno-psychologický model so-ciálnej práce);

6. etika v sociálnej práci (problematika moci a dvojitej morálky v kontexte profesionálnych a rodových rolí);

8 Podľa Zuzany Kiczkovej ([cit. 2009-09-09]) sú rodové stereotypy „zjednodušené, nerealistické

obrazy „mužskosti” a „ženskosti”, idealizované a očakávané vzory, ktoré nás sprevádzajú vo všetkých oblastiach života. Svojou reprodukciou utvárajú zdanie prirodzenosti a samozrejmosti.“ Súčasťou rodových stereotypov sú rodové predsudky, ktoré Silvia Porubänová ([cit. 2009-09-09]) definuje ako „splošťujúce a zaujaté predstavy o nerovnocennosti, nerovnakých schopnostiach, ne-porovnateľného poslania oboch pohlaví“, ktoré sa v realite najčastejšie vyskytujú vo vzťahu k ženám a vyplývajú „z mylného presvedčenia o nezvratnom, definitívnom, nemeniteľnom „predurčení” žien a mužov.“

Štruktúra rodových stereotypov pretrváva napriek zmene ich obsahu (ktorá môže byť aj veľmi dramatická). Charakteristickými znakmi štruktúry rodového stereotypu podľa Z. Kiczkovej (2002) sú najmä: 1) ostrá bipolarizácia; 2) rigidné, nepriechodné hranice medzi týmito bipolaritami; 3) nerov-nocenné, asymetrické a hierarchické vzťahy medzi polaritami. Z. Kiczková (2009) ďalej rozlišuje tzv. žité stereotypy (v popredí sú deskriptívne komponenty) a tzv. symbolické stereotypy (v popredí sú preskriptívne, teda normalizujúce komponenty). Medzi týmito dvoma typmi stereotypov je síce fluidná a obtiažne určiteľná hranica, no táto optika prináša obohatenie v pozorovaní odlišných dôsledkov nedodržania stereotypov: „V prípade „žitých“ sa dá ako reakcia očakávať prekvapenie, kým pri prekročení symbolických (silne normatívnych) spravidla nastupuje silnejšia negatívna sank-cia – odmietnutie, resp. popieranie“ (Kizcková, 2009, s. 215).

Martin Béreš

161

7. sociálnopsychologické a psychoterapeutické výcviky. Je otázne či je obsahom pregraduálnej a postgraduálnej prípravy aj

rodová senzibilizácia a kritika esencialistických konceptov, medzi ktoré je možné zaradiť aj vybrané časti teórie rolí, tak aby bola u študentiek a študentov umožnená a podporená reflexia a odstup9.

V sociologickom alebo v sociálnom výskume v sociálnej práci môže byť teória rolí uchopená ako nie príliš často používaný teoretický rámec pre výskum10. Rovnako môže byť dekonštruktivisticky použitá pri analý-ze legislatívy alebo ako podnet pre skúmanie rodových a rolových stereo-typov pri výkone sociálnej práce, ktoré sú veľmi často upevňované a reprodukované práve v termínoch roly ženy, muža, živiteľa, matky, otca... (pozri Janebová, 2008, 2006b; Hudson, 1994 in: Tomešová Bartá-ková, 2009).

V praxi sociálnej práce sa s poznatkami a aplikovaním častí teórie rolí a stereotypmi s ňou spojenými stretávame v poradenstve a terapii napríklad v prípadovej sociálnej práci11, pri individuálnej a skupinovej sociálnej práci (napr. s nezamestnanými či závislými klientkami a klien-tmi), tiež pri práci s rodinou, s mládežou a s mužmi (pozri Janebová, 2006b, 2007). P. Navrátil (2007) ukazuje napríklad využitie konceptu inter a intra rolového konfliktu a nejednoznačnosti roly v praktickej so-ciálnej práci, čo podľa neho umožňuje takú prijateľnú interpretáciu prob-lémovej situácie pre klienta alebo klientku, ktorá je pozbavená osobnej kritiky či morálneho odsúdenia a otvára priestor pre intervenciu a zmenu. Ku kritike teórie rolí uvedený autor poznamenáva, že: 1) zástanco-via/kyne psychologizujúcich prístupov v sociálnej práci vytýkajú teórii rolí prehliadanie pocitov, ktoré zmenu urýchľujú alebo blokujú (Rud-dock, 1969 in: Navrátil, 2007); 2) vysvetlenia teórie rolí je potrebné pri práci s klientmi/kami dopĺňať o ďalšie interpretácie; 3) z radikálneho tábora sociálnej práce je teória rolí kritizovaná za konzervativizmus, kedy

9 K tejto otázke nás inšpirovali vlastné pedagogické skúsenosti s výskytom rodových a rasových predsudkov a stereotypov u nielen študentov a študentiek sociálnej práce ale aj u vyučujúcich, a tiež výskumné zistenia dizertačnej práce K. Müllerovej (2005) o nízkej citlivosti na rodové stereotypy v psychoterapeutických výcvikoch. 10 Napr. pri výskume kumulácie a konfliktu rolí sociálnych pracovníčok a pracovníkov, prípadne aj u ich klientiek a klientov. 11 Pozri napríklad Olga Havránková (in: Matoušek et al. 2008, s. 67 – 68); pozri tiež prípadové štúdie Leny Dominelli (1997).


sú roly vnímané ako nemenné; 4) teória rolí neponúka žiadne praktické postupy pri riešení konfliktov rolí.

Môžeme vidieť, že termíny ako rola, sociálna rola alebo rodová rola, rolový konflikt a súvisiace pojmy sú v sociálnej práci často prítomné. Nebezpečenstvo v teórii, výskume i praxi sociálnej práce spočíva v neref-lektovanom používaní termínu rola a reprodukcii negatívnych stereoty-pov spojených so sociálnymi a rodovými rolami. Stereotypné uvažovanie v rámci pohlavných/rodových rolí uvedené do praxe sa stáva zdrojom útlaku (Connell, 2005, s. 25) a upevňuje okrem iného aj heteronormativi-tu a heterocentrizmus (pozri Burman, 1994, Golombok – Fivush, 1994 in: Hicks, 2000). Pozrime sa teraz na kritiku konzervativizmu spojeného s teóriou rolí.

Za významné tu považujeme použitie termínu sociálnych rolí v sa-motnej definícii sociálnej práce pomocou konceptu sociálneho fungova-nia, ktorú uvádza P. Navrátil: „Cieľom sociálnej práce je podpora so-ciálneho fungovania klienta v situácii, kde je takáto potreba skupinovo alebo individuálne vnímaná a vyjadrená. Sociálna práca sa profesionálne zaoberá ľudskými vzťahmi v súvislosti s výkonom sociálnych rolí“ (Na-vrátil, 2000 in: Matoušek et al., 2007, s. 184). P. Navrátil vo svojej defi-nícii na rozdiel od širšie vymedzenej definície cieľa sociálnej práce vyne-cháva „zlepšovanie sociálneho fungovania sociálnych systémov“ a „zme-ny sociálnych podmienok“ (Sheafor, Horejsi a Horejsi 2000 in: Matoušek et al., 2007). Zužuje tak pole pôsobenia sociálnej práce a domnievame sa, že použitím konceptu rolí ostáva v mikro a mezo rovine sociálnej práce a odkláňa sa od reformnej paradigmy, čo podčiarkuje aj uvedená strata dôrazu na zlepšovanie sociálneho fungovania sociálnych systémov a zmeny sociálnych podmienok. Domnievame sa, že uvedený príklad ilustruje horeuvedené výhrady voči teórii rolí, ktoré sú umocnené prepo-jením na pohlavné či rodové roly. „Koncept identity pohlavnej roly12 bráni jednotlivcom a jednotlivkyniam, ktorí porušia tradičnú rolu pre ich pohlavie v jej spochybňovaní; namiesto toho sa cítia osobne nedostatoč-nými a neistými“ (Pleck, 1981, s. 160 in: Connell, 2005, s. 25), R. Con-

12 Koncept „identity mužskej pohlavnej roly“ (Male Sex Role Indentity) je pomenovanie, ktoré používa Pleck (1981) pre kritiku funkcionalistickej teórie rolí (Connell, 2005).

Martin Béreš

163

nell na tom istom mieste dodáva, že „normatívna teória pohlavných rolí teda tlmí sociálnu zmenu.“

Na druhej strane P. Navrátil (2007) pri stručnom popise teórie rolí v sociálnej práci konštatuje, že teória rolí predstavuje užitočné spojenie medzi osobnými problémami klienta a ich sociálnymi súvislosťami. Do-dávame, že toto prepojenie je jedným z predpokladov sociologickej ima-ginácie podľa Charlesa Wrighta Millsa (2008), teda schopnosti pochopiť súvislosti osobnej biografie a nadosobnej histórie, schopnosti rozlišovať a vidieť súvislosti medzi „osobnými problémami danými prostredím“ a „verejnými problémami sociálnej štruktúry“. Na základe dostupnej odbornej literatúry sa domnievame, že nekriticky aplikovaná teória rolí podporuje informálne teórie a stereotypné predstavy sociálnych pracovní-čok a pracovníkov o rodových rolách a zabraňuje tak rozvoju ich sociolo-gickej imaginácie. Dôsledky rodových stereotypov v sociálnej práci, kto-ré sú postavené na diskurze prirodzenosti a rodových rolí, vo svojich štúdiách založených na masívnom využití dostupných zahraničných zdro-jov systematicky dokumentuje Radka Janebová (2005, 2006a, 2006b, 2007, 2008). Radikálna kritika rodovej nespravodlivosti vo forme nerov-nej rodovej deľby práce a rozdelenia zdrojov využíva aj rolovú termino-lógiu a teoreticky môže poslúžiť na dekonštrukciu rodových rolových stereotypov. Domnievame sa, že ak by sa teda mala sociálna práca „pro-fesionálne zaoberať ľudskými vzťahmi v súvislosti s výkonom sociálnych rolí“, potom sa tak musí diať skôr z radikálno-kritickej13 ako z konzerva-tívnej pozície.

Záver Naša odpoveď na otázku, či je teória rolí vhodným konceptom pre

sociálnu analýzu je nasledovná: vzhľadom na dlhodobú tradíciu, rozsiah-ly záber a rôznorodosť teórie rolí je obtiažne ju kritizovať ako celok a problematické paušálne odmietnuť. No stotožňujeme sa s názorom

13

Metaanalýza štúdií intervencií v sociálnej práci, ktorú vypracoval Kevin M. Gorey et. al. (2002) ukazuje ako efektívnejšie intervencie, ktoré sú založené na radikálnych feminizmoch.


R. Connell (2005), že teória rolí je (najmä v spojení s rodovými rolami) pre sociálnu analýzu nevhodná14.

Dve dominantné tradície v teórii rolí, na ktorých stojí jej súčasná a najviac rozšírená podoba pôsobia v súčasnosti nasledovne:

1. štrukturálno funkcionalistická teória rolí v prepojení na rodové roly podporuje stereotypy, esencializmus15, naturalizmus a konzervatívnu romantizáciu minulosti v podobe mýtu tradičnej rodiny a biologicky podmienených rolí mužov a žien. Táto tradícia „zľudovela“ a slúži ako kvázi vedecká legitimizácia spoločensky konštruovaných rozdielov a nerovností medzi mužmi a ženami. Odvoláva sa na neprekonateľné „prirodzené“ rozdiely v podobe odlišnej genetickej, hormonálnej a geni-tálnej výbavy, tehotenstva, pôrodu, kojenia, fyzickej sily, agresivity a starostlivosti a pod. Pri snahe o spochybnenie status quo sú vedome či nevedome zveličované biologické rozdiely16 medzi pohlaviami, čo podľa nás zastiera nerovný prístup k zdrojom, resp. k rôznym formám kapitálu ako ich vymedzuje Pierre Bourdieu (2000).

S pojmom „rola muža“ sa tak spája mýtus lovcov a zberačov, mýtus živiteľa, ochrancu i agresora. S pojmom „rola ženy“ sa spája „prirodze-ná“ obetavosť a starostlivosť žien o druhých, mýtus materstva a mýtus krásy. Uvedené mýty uchopené masmédiami, konzervatívnou politikou a inštitúciami za pomoci historickej amnézie podľa nás produkujú obraz tradičnej feminity i obraz tradičnej maskulinity, ktorý sa „v dôsledku ženskej emancipácie postupne stáva virtuálnou realitou, ktorá poškodzuje reálnych mužov“ (Janebová, 2007) a rovnako aj reálne ženy. Sociálna

14 Joseph H. Pleck (1983), ktorý si uvedomoval nedostatky teórie rolí, namiesto funkcionalistickej teórie pohlavných rolí navrhol nenormatívnu teóriu pohlavných rolí, ktorá odpojila rolu od ja (self). „Chcel model mužskej pohlavnej roly, ktorý by umožňoval fakt, že konformita pohlavnej roly môže byť psychologicky disfunkčná; že sa rolové normy môžu a časom by aj mali meniť; a že mnoho ľudí prekračovalo normy a mohlo zažiť sankcie, a tak bolo mnoho ľudí tiež nadmieru konformných. Uvedené by pomohlo urobiť teóriu mužskej roly interne konzistentnejšou, zbavením sa zvyškov biologického determinizmu a teórie identity, ktoré na nej prilipli; no neprelomilo by to intelektuálne limity rolovej perspektívy“ (Connell, 2005, s. 25 – 26; zvýraznil M. B.). 15 K esencializmu a konštrukcionalizmu v konštruovaní rodu pozri Šárka Gjuričová (1999), k premenám rolí muža a ženy v rodine pozri Hana Maříková (1999), k názorom verejnej mienky na Slovensku o úlohách žien a mužov pozri Zora Bútorová et al. (2008). 16 Výskum biologických rozdielov medzi ženami a mužmi výraznú odlišnosť nepotvrdzuje, ukazuje skôr, že existujú väčšie biologické rozdiely medzi jednotlivými ženami ako skupinou a medzi jednot-livými mužmi ako skupinou (pozri napr. Renzetti – Curran, 2005; Connell, 2005).

Martin Béreš

165

analýza vychádzajúca zo štrukturálno-funkcionalistickej tradície tak má tendenciu k rodovej slepote17.

2. interakcionistická teória rolí, ktorá našla svoj presah v sociálnom konštruktivizme má podľa nás istý subverzívny potenciál spočívajúci v tvrdení, že sociálne roly a teda aj rodové roly sú sociálne konštruované a inštitucionalizované. Tento potenciál ostáva nevyužitý z troch príčin: 1) slabý dôraz na fakt, že roly ako typifikácie sú vo svojej podstate vždy len stereotypmi18; 2) dôraz na rodovú socializáciu ako relatívne lineárny a pasívny proces preberania rodových rolí a 3) pretrvávanie latentného biologického esencializmu, ktorý vychádza z presvedčenia o biologickej základni sociálnych konštruktov, ktoré následne môžu byť považované len za kultúrnu nadstavbu.

Ak prijmeme tézu o tom, že v rodovo polarizovanom svete je status quo udržiavaný pomocou rôznych diskurzívno-mocenských praktík o „prirodzenosti“, potom je na mieste otázka, či už samotným používa-ním pojmov sociálna rola, rola ženy / muža a pod. nereprodukujeme ro-dové stereotypy nielen v teórii, výskume a praxi sociálnej práce, ale aj v každodennom živote19.

Odpoveď na otázku aké je miesto teórie rolí v teórii, výskume a v praxi sociálnej práce ostáva do istej miery otvorená. Teória rolí je síce širokospektrálnym intelektuálnym nástrojom s rôznym využitím a dostatočne popísanými a dokumentovanými obmedzeniami, ktoré však nie sú vždy zohľadňované. V sociálnej práci je tento nástroj používaný v pregraduálnej príprave ako jeden zo sociologických konceptov spro-stredkujúcich porozumenie sociálnej realite (Dominelli, 1997a). Toto porozumenie môže byť v kontexte esencialistického diskurzu „prirodze-nosti“ zavádzajúce a podporujúce existujúce stereotypy o rodových ro-lách, o „prirodzenom údele“ žien a mužov u študentiek a študentov, u sociálnych pracovníčok a pracovníkov. Rovnako tak môže byť teória rolí ako nástroj v teórii, výskume a praxi sociálnej práce problematická

17 Pozri napr. Z. Kiczková (2001, [cit. 2009-09-09]). 18 Na túto často prehliadanú súvislosť nás upozornila Monika Bosá. 19

Môžeme zrovnoprávniť roly oboch rodov kým o nich rozprávame a rozlišujeme ich? Nevytvárame tým len priestor pre pôsobenie rodových stereotypov, ktoré sú založené na dichotómii, nepriepust-nosti a následnej hierarchizácii? Nie je „definícia rodov“ (Hanmer – Statham, 1988 in: Payne, 1997) založená na pojmoch rola ženy a rola muža?


práve pre upevňovanie rodových stereotypov s negatívnymi dopadmi pre oblasť sociálnej práce a jej klientely, o ktorých nemožno pochybovať (pozri Janebová, 2005, 2006a, 2006b, 2007, 2008). Dramaturgická meta-fora roly je podľa R. Connell (2005) vhodná a použiteľná v porozumení sociálnym situáciám, kde: 1) sú dobre definované scenáre pre výkon, 2) existujú jasné publiká pre ktoré sa má hrať, a 3) je reálne, že istý druh hrania je hlavnou prebiehajúcou sociálnou aktivitou. Za mimoriadne dô-ležité považujeme konštatovanie, že „žiadna z týchto podmienok spravid-la neplatí pri rodových vzťahoch“ (Connell, 2005, s. 26).

V ideálnom prípade je možné na teórii rolí ilustrovať posun a pole-miku medzi pozitivistickým, hermeneutickým a postmodernistickým prístupom k sociálnej realite a sociálnej práci. Zdôrazňovaním reflexív-neho modelu sociálnej práce (Payne, 1997), dekonštruovaním štrukturál-nej teórie rolí pomocou poukazovania na sociálne konštruovanie rolí je možné dospieť k alternatívnym pohľadom a rôznym podobám diskurzu a moci, ktorá sa ukrýva za dominantnými diskurzmi.

Otázkou nie je len fakt, či je teória rolí spoluzodpovednou za repro-dukciu rodových stereotypov a ich negatívnych dôsledkov v edukácii, myslení a praxi, ale aj či je sociálny konštruktivizmus, ktorý inkorporuje socializačné vrastanie do rolí, dostatočne využiteľný vo veci eliminácie, resp. dekonštrukcie rodových stereotypov a či je možné odmietnuť teóriu rolí a teórie rodovej socializácie s ňou spojené ako zastaralé a nepouži-teľné20.

Je teda teória rolí v sociálnej práci relevantná a reflektovaná? V intenciách horeuvedenej kritiky je možné odpovedať podľa toho, za čo považujeme samotnú sociálnu prácu a jej poslanie.

Pokiaľ sa prikláňame k medicínskemu (tzv. „katalytickému“) mode-lu sociálnej práce (Payne, 1997), teória rolí sa nám môže javiť ako rele-vantný teoreticko-metodologický koncept. Naproti tomu reflexívny mo-del sociálnej práce, tak ako ho vymedzil Malcom Stuart Payne (1997), si žiada reflexívne vzťahy medzi sociálnymi pracovníčkami/mi, klientka-mi/mi a ich kontextom. „Moderná „teória“ sociálnej práce teda musí reagovať na modernú sociálnu konštrukciu reality klientiek a klientov, rovnako ako pracovníkov a pracovníčok a ich sociálnych prostredí; po-

20 Ku kritike rodovej socializácie pozri napr. R. Connell (2009, s. 94 – 97).

Martin Béreš

167

kiaľ v tom zlyhá, bude neúspešná21. Uznanie potreby reflexivity „teórie“ v tomto zmysle je súčasťou modernejších „teórií“ sociálnej práce akými sú ekosystémové prístupy, kde je silno uznaná potreba interakcie s prostredím, a v prístupoch ako je marxistický, radikálny22 a zmocňova-cí“ (Payne, 1997, s. 24).

Spoločenská zodpovednosť vzdelávateliek a vzdelávateľov v sociál-nej práci by ich mala zaväzovať k eliminácii (rodových) stereotypov a ich opresívneho pôsobenia prostredníctvom reflexívnej a kritickej rekon-štrukcie obsahov edukácie, výskumu i praxe. Čo je výzvou pre skvalitňo-vanie sociálnej práce ako reflexívnej (Payne, 2007; Chytil et al. 2004 in: Lorenz, 2007) praktickej i vednej disciplíny.

Zoznam bibliografických odkazov BAČOVÁ, Viera. 2005. Ako sa vytvára ženskosť. Spojenie moci a sebadefinova-

nia. In CVIKOVÁ, Jana – JURÁŇOVÁ, Jana – KOBOVÁ, Ľubica (eds.). 2005. Žena nie je tovar. Komodifikácia žien v našej kultúre. Bratislava : Aspekt. 433 s., s. 173 – 191. ISBN 80-85549-50-6.

BERGER, Peter L. – LUCKMAN, Thomas 1999. Sociální konstrukce reality. Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury, 214 s. ISBN 80-85959-46.

BIDDLE, Bruce J. 2000. Role Theory, s. 2415 – 2420. In BORGHATTA, Edgar F. – MONTGOMERRY, Rhonda J. V. (eds.). 2000. Encyclopedia of Socio-logy. Second Edition. Vol. 1 – 5. New York : Macmillan Reference USA, 3481 s. ISBN 0-02-864853-6 (set: alk paper), ISBN 0-02-864849-8 (v. 1: alk. paper), 0-02-864850-1 (v. 2), 0-02-86485-1 (v. 3), 0-02-864852-8 (v. 4), 0-02-865581-8 (v. 5).

BOURDIEU, Pierre. 2000. Nadvláda mužů. Praha : Karolinum. ISBN 80-7184-775-5.

21 M. S. Payne (1997, s. 22) tu odkazuje na oneskorené reakcie v uznaní zlyhania poskytovania služieb etnickým minoritám v západných krajinách, ktoré boli zapríčinené endemickým rasizmom v tréningu, manažmente, politike a praxi. 22 K. M. Gorey et. al. (2002) sumarizuje všeobecné atribúty feministickej praxe, ktoré môžu poslúžiť „na odlíšenie od ostatných modelov praxe nasledovne: (a) dôležitosť rodu je explicitne uchopená v súlade so súvisiacimi otázkami ako je nerovnostárska distribúcia zdrojov a opresia (útlak); (b) je vyvíjané úsilie na odstránenie falošných dichotómií a umelých separácií; (c) je rekonceptualizovaná moc a (d) je zdôrazňovaná perspektíva silných stránok (strenghts) (Bricker-Jenkins, Hooyman, & Gottlieb, 1991; Burt & Code, 1995; Rusell, 1989; Tavris, 1992; Van den Bergh, 1995)“ (Gorey et al., 2002, s. 40).


BÚTOROVÁ, Zora et al. 2008. Ona a on na Slovensku. Zaostrené na rod a vek. Bratislava : IVO, 365 s. ISBN 978-80-89345-10-6.

CARRIGAN, Tim – CONNELL Raewyn – LEE, John. 1985. Toward a new sociology of masculinity In Theory and Society, vol. 14 no. 5, 551-604.

CONNELL, Robert W. 1979. The Concept of Role and What to Do With It. In Journal of Sociology. Vol. 15, No 3, November 3, 1979, s. 7 – 17.

CONNELL, Robert W. 2005 (2009). Masculinities. Second Edition. Cambridge : Polity Press, 324 s. ISBN 978-0-7456-3427-2.

CONNELL, Raewyn. 2009. Gender in World Perspective. Second edition. Cambridge – Malden : Polity Press, 180 s. ISBN 978-0-7456-4568-1.

DOMINELLI, Lena. 1997a. Sociology for Social Work. Hampshire : Palgrave, 294 s. ISBN 978-0-333-61521.

FILADELFIOVÁ, Jarmila – KOBOVÁ, Ľubica. [s. a]. Rodové roly (Gender roles) [online]. In Glosár rodovej terminológie [online]. [cit. 2009-09-09]. Dostupné na: <http://glosar.aspekt.sk/default.aspx?smi=1&ami=1&ltr=r&vid=118>.

GIDDENS, Anthony. 1999. Sociologie. Praha : Argo, 598 s. ISBN 80-7203-124-4. GIDDENS, Anthony. 2009. Sociology. 6th edition. (Revised and updated with

Philip W. Sutton). Cambridge; Malden : Polity Press, 1194 s. ISBN 978-07456-4358-8.

GJURIČOVÁ, Šárka. 1999. Konstrukce gender: maskulinita a feminita z odlišných perspektiv. In VĚŠÍNOVÁ-KALIVODOVÁ, Eva – MAŘÍ-KOVÁ, Hana (eds.). 1999. Společnost žen a mužů z aspektu gender. Praha : Open Society fund, 171 s., s. 69 – 81.

GOREY, Kevin M. et al. 2002. The Effectiveness of Feminist Social Work Methods: An Integrative Review. In Journal of Social Service Research, Vol. 29(1) 2002, s. 37 – 55. http://haworthpressingc.com/store/product.asp?=1079.

GUDMUNDSSON, Amanda Jayne. 2004. Balancing work and family: Per-spectives of Australian dual-earner parents [online]. Dissertation. Queen-sland : Griffith University, School of Aplied Psychology, Faculty of Health Sciences. 333 s. Dostupné na: <http://www4.gu.edu.au:8080/adt-root/uploads/approved/adt-QGU20040512.164321/public/02Whole.pdf>.

HOLMWOOD, John. 2006. Funkcionalismus a jeho kritici. In HARRINGTON, Austin et al. 2006 Moderní sociální teorie. Základní témata a myšlenkové proudy. Praha : Portál, s. 133 – 160. ISBN 80-7367-093-3.

HICKS, Stephen. 2000. „Good lesbian, bad lesbian...“ : Regulating heterose-xuality in fostering and adoption assessments. In Child and Family Social work, roč. V, s. 157 – 168.

Martin Béreš

169

HUBÍK, Stanislav. 1999. Sociologie vědění. Základní koncepce a paradigmata. Praha : Sociologické nakladatelství, 224 s. ISBN 80-85850-58-3.

JANDOUREK, Jan. 2009. Úvod do sociologie. 2. vydání. Praha : Portál, 231 s. ISBN 980-80-7367-644-5.

JANDOUREK, Jan. 2001. Sociologický slovník. Praha : Portál, s. 285. ISBN 80-7178-535-0.

JANEBOVÁ, Radka. 2005. Otázky moderní feministické sociální práce: eman-cipatorní nebo genderově specifická sociální práce? In Sociální prá-ce/Sociálna práca, č. 3, s. 86 – 98. ISSN 1213-6204.

JANEBOVÁ, Radka 2006a. Feministické perspektivy v praxi sociální práce. In Gender, rovné příležistosti, výzkum, 2006, roč. 7, č. 2. ISSN 1213-0028.

JANEBOVÁ, Radka 2006b. Gender aspekty v sociální práci s rizikovou mládeží. In TRUHLÁŘOVÁ, Z., SMUTEK, M. (eds.). Riziková mládež v současné společnosti. Hradec Králové : Gaudeamus, s. 52 – 66. ISBN 80-7041-044-2.

JANEBOVÁ, Radka 2007. Když je klientem muž... In SMUTEK, M., KAPPL, M. (eds.). Proměny klienta služeb sociální práce - Social Work Client Me-tamorphoses. Hradec Králové : Gaudeamus, 2007, s. 317 – 336. ISBN 80-7041-716-1.

JANEBOVÁ, Radka. 2008. Moc a autorita: genderové hledisko. In JANEBO-VÁ, R., KAPPL, M., SMUTEK, M. (eds.). Sociální práce mezi pomocí a kontrolou. Hradec Králové : Gaudeamus, 2008, s. 39 – 55.

KELLER, Jan. 1997. Úvod do sociologie. 4., rozšírené vydanie. Praha : SLON. 181 s. ISBN 80-85850-25-7.

KICZKOVÁ, Zuzana. 2001. Niekoľko poznámok k Analýze stavu rodiny v Slovenskej republike [online]. [cit. 2009-09-09]. In Mozaika rodiny, Bra-tislava : Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny, 2001, s. 5 – 6. Dostupné na: <http://genderstudies.fphil.uniba.sk/files/pub/rodina.doc>.

KICZKOVÁ, Zuzana. 2002. O štruktúre a funkcii rodových stereotypov. In KREDÁTUS, Jozef – TOKÁROVÁ, Anna (eds.). 2002. Kvalita života a ľudské práva v kontextoch sociálnej práce a vzdelávania dospelých. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. AC-TA FACULTATIS PHILSOPHICAE UNIVESTITATIS PREŠOVIENSIS. Prešov : Pavol Šidelský – Akcent Print, s. 312 – 323. ISBN 80-8068-088-4. Dostupné aj na:

<http://www.blueboard.cz/dcounter.php?hid=n77v78txeuh4cekf5j3kahs61ci0h9&down=true&url=http://www.ff.unipo.sk/kvdsp/download/Zbrnk/ZbrnkKZaLP2002Prsv.pdf>.

KICZKOVÁ, Zuzana. 2009. O žitých a symbolických stereotypoch. In SZAPU-OVÁ, Mariana – KICZKOVÁ, Zuzana – ZEZULOVÁ, Jana (eds.). 2009.


Na ceste k rodovej rovnosti: ženy a muži v akademickom prostredí. Druhé vydanie. Bratislava : PhDr. Milan Štefanko – IRIS, 419 s., s. 201 – 231. ISBN 978-80-89256-40-2.

LORENZ, Walter. 2007. Teorie a metody sociální práce v Evropě – profesní profil sociálních pracovníků. In Sociální práca/Sociálna práca, roč. 2007, č. 1, s. 62 – 71. ISSN 1213-6204.

MARTIN, Daniel D. - WILSON, Janelle L. 2005. Role Theory. s. 651 – 655. In Ritzer, George (ed.). 2005. Encyclopedia of Social Theory. Volume II. Thousand Oaks – London – New Delhi : Sage Publications, 982 s. ISBN 0-7619-2611-9.

MAŘÍKOVÁ, Hana. 1999. Proměna rolí muže a ženy v rodině. In VĚŠÍNOVÁ KALIVODOVÁ, Eva – MAŘÍKOVÁ, Hana (eds.). 1999. Společnost žen a mužů z aspektu gender. Praha : Open Society fund, 171 s., s. 59 – 67.

MOŽNÝ, Ivo. 2006. Rodina a společnost. Praha : SLON, 309 s. ISBN 80-86429-58-X.

MILLS, C. W. 2008. Sociologická imaginace. Praha : Sociologické nakladatel-ství, 310 s. ISBN 978-80-86429-93-9.

MÜLLEROVÁ, Zuzana. 2005. Kvalitatívna analýza efektov psychoterapeutic-kých výcvikov. Dizertačná práca. Školiteľka: Prof. PhDr. Jana Plichtová, PhD. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Katedra psycholó-gie, 267 s.

NAKONEČNÝ, Milan. 1999. Sociální psychologie. Vyd. 1. Praha : Academia, 287 s. SBN 80-200-0690-7.

NAVRÁTIL, Pavel. 2007. Vybrané teórie sociální práce. In MATOUŠEK, Ol-dřich. 2007. Základy sociálni práce. Praha : Portál, 309 s. ISBN 978-80-7367-331-4.

PAYNE, Malcolm. 1997. Moder Social Work Theory. Second Edition. Hampshire : Palgrave, 354 s. ISBN 0-333-67-654-8.

PORUBÄNOVÁ, Silvia. [s. a]. Rodové predsudky (gender superstitions) [online]. Glosár rodovej terminológie. [cit. 2009-09-09]. Dostupné na: <http://glosar.aspekt.sk/default.aspx?smi=1&ami=1&vid=62>.

RENZETTI, Claire M. – CURRAN, Daniel. J. 2005. Ženy, muži a společnost. Praha : Univerzita Karlova v Praze, nakladatelství Karolinum, 642 s. ISBN 0-246-0525-2.

SZAPUOVÁ, Mariana – KICZKOVÁ, Zuzana – ZEZULOVÁ, Jana (eds.). 2009. Na ceste k rodovej rovnosti: ženy a muži v akademickom prostredí. Druhé vydanie. Bratislava : PhDr. Milan Štefanko – IRIS, 419 s. ISBN 978-80-89256-40-2.

Martin Béreš

171

TOMEŠOVÁ BARTÁKOVÁ, Helena. 2009. Feministické proudy v sociální práci ve vztahu k možnosti redefinovat genderové role v české společnosti. In Sociální práce/Sociálna práca, č. 2, s. 100 – 111. ISSN 1213-6204.

VANDER ZANDEN, James. W. 1990. Sociology : The Core. Second Edition. USA : McGraw-Hill Publishing Company, 433 s. ISBN 0-07-066-951-1.

YOST, John H. – BAILEY, James R. 2000. Role Theory: Foundations, Extensi-ons, and Applications. s. 2420 – 2425. In BORGHATTA, Edgar F. –

MONTGOMERRY, Rhonda J. V. (eds.). 2000. Encyclopedia of Sociology. Second Edition. Vol. 1 – 5. New York : Macmillan Reference USA, 3481 s. ISBN 0-02-864853-6 (set: alk paper), ISBN 0-02-864849-8 (v. 1: alk. pa-per), 0-02-864850-1 (v. 2), 0-02-86485-1 (v. 3), 0-02-864852-8 (v. 4), 0-02-865581-8 (v. 5).

Zdroje k sekundárnym citáciám BIDDLE, Bruce J. – THOMAS, Edwin J. (eds.). 1966. Role theory: Concepts

and research. New York : John Wiley & Sons. BIDDLE, Bruce J. 1979. Role Theory - Expectations, Identities, and Behaviors.

New York : Academic Press. BRICKER-JENKINS, M. – HOOYMAN, N. R. – GOTTLIEB, N. (eds.). 1991.

Feminist social work practice in clinical settings. Newbury Park : Sage. BURMAN, E. 1994. Deconstructing Developmental Psychology. Routledge :

London. BURT, S. – CODE, L. (eds.). 1995. Changing methods: Feminists transforming

practice. Toronto : Broadview Press. COULSON, Margaret A. 1972. Role: a redunant concept in sociology? Sonic

educational considerations, pp. 107 – 128. In JACKSON, J. A. (ed.). Role. Cambridge University Press.

CROZIER, Michel – FRIEDBERG, Erhard. 1977. L’Acteur et le système. (Actors and Systems, 1981, Chicago University Press).

EDWARDS, Anne R. 1983. Sex roles: a problem for sociology and for women. In Australian and New Zealand Journal of Sociology, 19, pp. 385 – 412.

GOLOMBOK, Susan - Fivush, Robyn. 1994. Gender development. New York : Cambridge University Press, 275 s.

GOODE, W. J. 1960. A theory of role strain. In American Sociological Review, 25, 483 – 496.

HANMER, Jalna – STATHAM, Daphne. 1988. Women and social work : Towards a Women-centered Practice. Second edition. London : Routledge.


CHYTIL, O. – NEDĚLNÍKOVÁ, D. – PŘÍHODOVÁ, A. 2004. The analysis of theoretical concepts and methods of social work presented in the Czech and Slovakian literature In ERATH, P. – LITTLECHILD, B. – VORNANEN, R. (eds.) Social Work in Europe – Descriptions, Analysis and Theories. Stassfurt : ISIS, pp. 75 – 86.

JOHNSON, M. 1989. Feminism and the Theories of Talcott Parsons. In WAL-LACE, R. A. (ed.) Feminism and Sociological Theory. Newbury Park, Cal. : Sage.

KIMMEL, Michael S. 1987. Rethinking „masculinity“: new directions in research, pp. 9 – 24 In KIMMEL, Michael S. (ed.). Changing Men: New Directions in Research on Men and Masculinity. Newbury Park, CA : Sage.

KOMAROVSKY, Mirra.1964. Blue Collar Marriage. New York : Random House.

LINTON, Ralph. 1936. Study of a Man. An introduction. New York. LINTON, Ralph. 1947. Role and Status. New York. MEAD, George Herbert. 1934. Mind, Self and Society. Chicago : Chicago Uni-

versity Press. MORENO, Jacob Levy. 1934. Who shall survive? Foundations of sociometry,

group psychotherapy and sociodrama. New York : Beacon House. PLECK, Joseph H. 1983. The theory of male sex role identity: Its rise and fall,

1936 to the present. In LEWIN, M. (ed.), In the shadow of the past: Psy-chology views the sexes (pp. 205 – 225). New York : Columbia University Press. Reprinted in H. BROD (Ed.), The making of masculinities: The new men's studies (pp. 21 – 38). Boston : Allen and Unwin Hyman, 1987.

RUSELL, M. N. 1989. Feminist social work skills. Canadian Social Work Re-view, 6, 69 – 81.

SHEAFOR, W. B. – HOREJSI, CH. R. – HOREJSI, G. A. 2000. Techniques and Guidelines for Social Work Practice. Allyn and Bacon : Boston, 628 s. ISBN 0-205-29555-X.

SIEBER, Sam D. 1974. Toward a Theory of Role Accumulation. In American Sociological Review, 1974, Vol. 39 (august), 567 – 578.

STACEY, Judith – THORNE, Barrie. 1985. The missing feminist revolution in sociology. In Social Problems, 32, pp. 301 – 316.

TAVRIS, C. 1992. The mismeasure of woman. New York : Simon and Shuster. URRY, John. 1970. Role analysis and the sociological enterprise In Sociological

review. 18, pp. 351 – 364. VAN Den BERGH. N. (ed.) 1995. Feminist practice in the 21st century.

Washington, DC : NASW Press.

Martin Béreš

173

Address of Author Mgr. Martin Béreš Katedra sociálnej práce Inštitút edukológie a sociálnej práce Filozofická fakulta Prešovská univerzita v Prešove Ul. 17. novembra 1, 080 78 Prešov Slovensko @ [email protected]

II č ť sociálnych Social Educators - pulib.sk · Sociálna práca. Rodové stereotypy. Rodové...

Documents

Transcript of II č ť sociálnych Social Educators - pulib.sk · Sociálna práca. Rodové stereotypy. Rodové...