PREŽÍVANIE SOCIÁLNEJ OSAMELOSTI A U SENIOROV ......Zborník prác z 15. ročníka...

Zborník prác z 15. ročníka celoslovenského kola

ŠVOČ v odbore Sociálna práca konaného 2. mája 2018 v Prešove

389

PREŽÍVANIE SOCIÁLNEJ OSAMELOSTI A VNÍMANÁ SOCIÁLNA OPORA

U SENIOROV A SENIORIEK V INŠTITUCIONÁLNOM PROSTREDÍ

Bc. Veronika Lukáčová

(FF PU v Prešove)

Školiteľka: doc. Mgr. Soňa Lovašová, PhD.

ABSTRAKT

Práca sa zaoberá cieľovou skupinou senior/seniorka žijúci v inštitucionálnom prostredí. V

teoretickej časti sa zameriavame na opis a vymedzenie základných pojmov, ktoré súvisia so

sociálnou osamelosťou a vnímanou sociálnou oporou u seniorov a senioriek v kontexte

sociálnej práce. V empirickej časti overujeme súvislosti medzi sociálnou osamelosťou a

vnímanou sociálnou oporou, ktorú prežívajú seniori a seniorky v inštitucionálnom prostredí.

Snažíme sa nahliadať na príslušné kapitoly očami sociálneho pracovníka a následne hľadať a

navrhovať riešenia v tejto problematike. Rozdeľujeme konkrétne dimenzie a skúmame v

ktorej dimenzií sa cítia seniori najosamelejšie a v ktorej cítia najväčšiu sociálnu oporu. Tri

kapitoly sú vedené teoreticky a posledná štvrtá kapitola sa venuje výskumu, a teda empiricky.

Cieľ našej práce považujeme za splnený, nakoľko sme si v teoretickej časti analyzovali

základnú problematiku a v empirickej sme overili hypotézy. Využili sme na to výskumnú

metódu – dotazník.

Kľúčové slová: Sociálna osamelosť. Sociálna opora. Senior. Sociálna práca. Sociálny

pracovník a pracovníčka. Inštitúcia.

ABSTRACT

The thesis deals with the senior / senior target group living in an institutional setting. In the

theoretical part, we focus on describing and defining the basic concepts related to social

loneliness and perceived social support of seniors and seniors in the context of social work. In

the empirical part, we verify the connection between the social loneliness and the perceived

social support that the seniors and senior citizens experience in the institutional environment.

We try to look at the relevant chapters through the eyes of a social worker and then look for

and propose solutions to this issue. We are distributing specific dimensions and exploring in

which dimensions the seniors feel the most outspoken and in which they feel the greatest

social support. Three chapters are conducted theoretically, and the fourth chapter deals with

research and therefore empirically. The aim of our work is considered to be fulfilled, as we



390

have analyzed the fundamental issues in the theoretical part and in empirical we have verified

the hypotheses. We used the research method - the questionnaire.

Key words: Social loneliness. Social support. Senior. Social work. Social workers.

Institutions.

ÚVOD

Cieľom práce je poukázať na fakt sociálnej osamelosti u starších ľudí, ktorý sa

považuje za negatívny faktor a naopak poukázať na sociálnu oporu, ktorá má pozitívny vplyv

na človeka. Našu prácu zameriavame na seniorov/ky v inštitucionálnom prostredí.

Túto tému sme si vybrali na základe toho, že chceme zistiť či inštitucionálne

prostredie vyvoláva pozitívne či negatívne vplyvy na staršieho človeka. Už z doterajšej praxe

so seniormi a seniorkami v inštitucionálnom prostredí sme si všimli z rozhovorov, že im

chýba rodina, priatelia, alebo partner. Preto náš výskum smerujeme práve do týchto troch

dimenzií – pri osamelosti sme sa zameriavali na rodinu, priateľov a partnera a pri sociálnej

opore sme sa zameriavali na rodinu, priateľov a určitú osobu. V teoretickej časti poukazujeme

a vymedzujeme základné pojmy, ktoré súvisia s našou témou. Približujeme si delenie, druhy,

formy, definície a v neposlednom rade sa sústreďujeme na najpodstatnejšie a to je zásah,

vplyv, možnosti – sociálnej práce do života starších ľudí v inštitúciách.

Podľa nášho názoru je dôležité aby nie len sociálny pracovník/čka porozumel cieľovej

skupine senior/seniorka ale aj každý človek v rámci všeobecného rozhľadu. Pretože každý

jedinec z hľadiska biologického či fyziologického aspektu raz príde do veku, kedy o tieto

funkcie príde a bude potrebovať podporu a pomoc zo strany blízkych alebo pracovníkov.

Práca so staršími ľuďmi si vyžaduje individuálny prístup. Je dôležité pochopiť potreby

klientov, ktoré môžu výraze prispieť k skvalitneniu ich života. Na základe doterajších zistení

z praxe a vlastných skúsenosti so seniormi/kami v inštitucionálnom prostredí sme si všimli, že

väčšina seniorov potrebuje cítiť, že sú potrební, dôležití, potrebujú cítiť záujem a pozornosť.

Strácajú domnienku, že rodine na nich záleží a preto sa ocitli tam kde sú. Preto je dôležité

aby ako sociálni pracovníci/čky sme rozvíjali túto potrebu čo možno najviac. Ďalej je dôležité

z nášho pohľadu nachádzať zmysel života, rozvíjať kognitívne zručností a schopností,

rozvíjať motoriku, pamäťové schopností. Dôležitá je prevencia vzniku mentálnych ochorení

a fyzickej stability, zlepšenie medziľudských vzťahov medzi seniormi a seniorkami

v inštitúciách, nájsť zmysel v trávení voľného času, v neposlednom rade môžeme tu zaradiť aj

rozvoj spirituality každého seniora a seniorky.



391

1 SÉNIUM

Na úvod teoretickej časti práce musíme poznamenať, že naším cieľom je v prvom rade

analyzovať problematiku sociálnej osamelosti a vnímanej sociálnej opory u seniorov

a senioriek v inštitucionálnom prostredí. Táto kapitola sa venuje vymedzeniu základných

pojmov, definícií, charakteristík a priblíženie pojmu senior a seniorka v súvislosti ich života

v inštitucionálnom prostredí. V práci sa snažíme nahliadať na túto problematiku očami

sociálneho pracovníka a pracovníčky. Preto sa snažíme navrhovať vhodné metódy, postupy,

prístupy v práci s cieľovou skupinou senior a seniorka a v neposlednom rade poukázať na

vplyv, zásady a možnosti sociálnej práce pri práci s touto cieľovou skupinou.

1.1 STARNUTIE A STAROBA

Starnutím a ochoreniami vyskytujúce sa v období starnutia sa zaoberá vedný odbor

gerontológia. Viac ako dosiahnuť predlženie veku staršieho človeka sa snaží o skvalitnenie

jeho života a zlepšenie životných podmienok. Snaží sa docieliť najmä sebestačnosť a zdravú

starobu starších ľudí. Okrem iného sa gerontológia rozlišuje na teoretickú, klinickú a sociálnu,

udáva autorka Kvašňáková (in: Balogová et al. 2015). V odborných literatúrach sa môžeme

stretnúť s viacerými pomenovaniami súvisiacimi s pojmom starší človek. Autorka Balogová

(2005) spomína ako príklad geront alebo senescent. V súčasnosti sa najčastejšie používa

senior/seniorka či starší človek. Za významný rok môžeme pokladať rok 1999, kedy rezolúcia

OSN vyhlásila tento rok za Medzinárodný rok starších ľudí. K základným teóriám starnutia

zaradzuje autorka Balogová (2005) nasledujúce: „teóriu programového starnutia, teóriu

bunkového odpadu, teóriu prekríženia, autoimúnnu, genetická - zaoberá sa

pravdepodobnosťou genetiky v rodine, hormónová – tvrdí, že starnutie kontrolujú hormónové

a nervové funkcie, teória prekríženia“.

Človek začína starnúť už narodením. Dôležitú úlohu zohráva genetika a vonkajšie

prostredie človeka. „Starnutie je nezvratný biologický proces, ktorý sa týka celej prírody.

Dĺžka života je geneticky podmienená a pre každý živočíšny druh je špecifická. Rovnako je to

aj u človeka, kde sa predpokladá multifaktorálny typ dedičnosti.. staroba je konečná etapa

procesu starnutia, je to obdobie na konci prirodzeného vývojového procesu každého

indivídua“ (Poledníková et al. 2006, s. 8). Autor Krajčík (2000) chápe starnutie ako proces

a starobu ako posledné obdobie života človeka, ktorá je vždy zakončená smrťou. Starnutie

môže mať podľa autora niekoľko vlastností. Považuje sa za progresívne, čiže nezastaviteľné,

nezvratné – nenávratné zmeny starnutia, vnútorné – starnutie ovplyvňuje napr. fajčenie či



392

rôzne choroby, nerovnomerné – odlišné starnutie orgánov. K prejavom starnutia ďalej autor

Krajčík (2000) pripisuje ubúdanie svalovej hmoty, tým sa znižuje sila a zvyšuje počet

možných pádov u staršieho človeka, menej ohybné kĺby, zmenšujú sa mozgové bunky,

ubúdanie zmyslových orgánov – zhoršenie zraku, sluchu, čuchu, vyskytujúca dehydratácia,

oslabuje sa chuť do jedla atď. Nakoniec autor považuje starnutie za individuálny jav,

prejavujúceho sa u každého jedinca inak a v odlišnej intenzite.

Ďalšiu definíciu prináša autorka (Hrozenská 2008, s. 9), podľa ktorej „starnutie

možno charakterizovať ako obdobie, keď u ľudí nastávajú (rôznou rýchlosťou) postupné

zmeny na úrovni molekulárnej až orgánovej, v dôsledku čoho sa zmenšuje schopnosť

realizovať jednotlivé funkcie organizmu“. Vyššie spomínaná autorka Hrozenská (2008) chápe

starobu v 2 významoch: prvý význam sa týka času, ktorý pretrváva od zrodu jedinca, druhý

význam je daný ako záverečná etapa človeka, ktorá sa môže nazývať aj ako tretí vek človeka.

Autorka (Draganová et al. 2006, s. 121) prináša nasledujúci názor, „Starnutím sa označuje

komplex biofyzických, psychických a sociálnych procesov, ktoré prebiehajú v čase a nezvratne

vedú k zániku organizmu k smrti. Výsledný stav, ktorý nastal v procese starnutia, sa nazýva

staroba. Starnutie nie je choroba, ale fyziologický proces, teda prirodzené obdobie života“.

Vek považuje autorka Balogová (2005) za meradlo, aj keď nie spoľahlivé, nakoľko vo svete

existujú aj „zachovali jedinci“, inak povedané „predčasne zostarnutí jedinci“. Na otázky

dôvodu starnutia ľudského organizmu sa ľudia zaoberajú od dávna. Obdobie antiky sa

zaoberalo otázkami, ktoré tvrdili, že v priebehu starnutia dochádza k úbytku nejakej

významnej substancie. Stav, medzi zdravým a chorobou vnímal Galenos ako starnutie, ktoré

sa prejavovalo zmenami v telesných šťavách. Nárastom gerontogénnej látky pripisovali

niektorí autori dôsledok starnutia, ktoré poškodzovali bunky v organizme. Najčastejšie sa

starnutie spájalo s vyčerpaním organizmu, tvrdí autor Pacovský (1994).

1.1.1 Demografické aspekty starnutia

V súčasnosti konštatuje autorka Balogová (2005), že počet starších ľudí narastá

a počet narodených detí vo svete klesá. To má za následok zníženie natality. Znamená to

počet narodených detí jednej ženy, aby sa udržal počet obyvateľov. Výsledkom sú

ekonomické, sociálne a psychologické následky na človeka a na spoločnosť. Autorka dodáva

predpoklad, že sa v roku 2050 ukáže natalita nižšia v 120 krajinách vo svete. Uvádza zároveň

súvisiaci pojem „index starnutia“, ktorý má za úlohu porovnať vekovú štruktúru jedincov.

Zároveň udáva pomer jedincov, ktorý sú starší ako 65 rokov k počtu jedincov 0-14. O šednutí

populácie hovorí Stuart-Hamilton (1999, in: Balogová 2005). Ide o podiel starších ľudí



393

k mladším dospelým. Dôsledkom je pracujúca mladšia generácia občanov, ktorá im

zabezpečuje lekársku, sociálnu starostlivosť alebo dôchodky. Informácie, ktoré sa týkajú

vekového zloženia populácie definuje autorka Hrozenská (2008) ako demografickú prognózu.

Dokáže predpovedať budúci vývoj počtu obyvateľstva krajiny na základe znalosti súčasného

stavu, sčítania obyvateľov, úmrtnosti, migrácie apod.

Index starnutia by v roku 2060 podľa autora Bleha et al. (2013, [cit. 2018-04-11]) mal

dosiahnuť hodnotu 220%. Poreprodukčnou časťou označujú autori produktívnu populáciu vo

veku od 45 do 64 rokov. Zároveň ju označujú ako najviac nerovnomerný vývoj počtu

obyvateľstva. Občanov vo veku 65 a viac zaradzujú autori do poproduktívneho veku. Autori

predpokladajú, že v roku 2060 sa stav obyvateľov v poproduktívnom veku zmení

z najnepoctenejšej vekovej skupiny na tú najpočetnejšiu vekovú skupinu. Postupne sa k nej

zaradia ďalšie populačné ročníky, narodení v 2. polovici 20. storočia. Naopak najmenej by sa

mal zmeniť stav obyvateľstva v rozmedzí rokoch 45-64. Až o 1 milión osôb autori

predpokladajú nárast starších osôb 65 viac v priebehu piatich desaťročí. Oproti roku 2011 je

to nárast o 2,5-násobok. Z toho vyplýva, že každý tretí jedinec Slovenskej republiky bude

v roku 2060 mať najmenej 65 rokov. Index zaťaženia bude najvýraznejší pre starších

občanov, a teda ovplyvňuje index celkového zaťaženia.

1.2 ŠTVORDIMENZIONÁLNY MODEL OSOBNOSTI SENIORA

Štvordimenzionálny model osobnosti sa skladá z bio-psycho-socio-spirituality.

K biologickým aspektom zaradzuje autorka Kvašňáková (in: Balogová et al. 2015) imunitný

pokles, horšie vnímanie zmyslov, úbytok svalovej hmoty, telesnej vody apod. Všetky tieto

fenomény sa prejavujú u každého jedinca odlišne. Autorka Hrozenská (2008) vo svojej

publikácií rozlišuje tri základné prístupy na základe konceptualizácie veku u seniora

a seniorky. Ide o: „starnutie a biologická staroba“ - mení sa výzor a fungovanie organizmu,

„starnutie a kalendárna staroba“ – udáva vekovú hranicu, „starnutie a sociálna staroba“ – je

sprevádzaná udalosťami ako odchod do dôchodku, tým dochádza k zmene životného štýlu

jedinca, mení sa finančná situácia, môže nastať diskriminácia alebo násilie páchané na

starších ľuďoch, sociálna izolácia, stráca sa zmysel života u starších ľudí.

Sociálne starnutie sa prejavuje znížením záujmu o svoje prostredie, stratou vykonávať

rôzne aktivity, zhoršenie adaptácie. Na sociálne starnutie výrazne vplýva dôležitý moment

a to odchod do dôchodku udáva autorka Balogová (2005). Každý starší človek je člen

určitého spoločenstva. Za dôležité autorka Draganová et al. (2006) pokladá integrovanie

starších ľudí do spoločnosti. U staršieho človeka organizmus prechádza mnohými



394

biologickými zmenami, ktoré sa prejavujú aj na vnútorných orgánoch. Podľa autora Kalvacha

et al. (2006) o tom hovorí heterochrónia, podľa ktorej orgány starnú a menia sa. Biologické

starnutie sa prejavuje oslabením všetkých zmyslov človeka, ako zraku, sluchu, čuchu, hmatu

a chuti. Organizmus staršieho človeka slabne, nastávajú problémy s mobilitou.

Psychické starnutie je ďalším modelom osobnosti. Autorka Poledníková (2006)

vymedzuje pozitívne aj negatívne zmeny osobnosti staršieho človeka. Medzi pozitívne radí

pokojnosť, precíznosť, múdrosť a medzi negatívne zmeny prejavy úzkosti, nedôvery, strachu,

nepokoja atď. Častokrát sa starší človek cíti beznádejný, nepotrebný, príťažou pre svoju

rodinu, sú zraniteľný a citlivý. Môže sa u nich vyskytnúť neuróza, psychóza, demencia, ktoré

vyplývajú aj z psychických problémov. Obdobie staroby so sebou prináša aj množstvo

životných udalostí, ktoré vplývajú na psychický stav staršieho človeka, napr. smrť blízkej

osoby, strata priateľov, odchod z práce do dôchodku. Každý jedinec sa dokáže adaptovať na

zmeny prostredia rôzne. Preto aj práca sociálneho pracovníka a pracovníčky by mala byť

smerovaný najmä individuálnym prístupom k svojom klientom. Nakoľko potreby sú

u každého jedinca odlišné.

Ďalšou formou sú sociálne aspekty starnutia. Autorka Draganová (2006, s. 124)

zastáva názor, že „štádiom staroby ako sociálnym javom sa zaoberá aplikovaná sociológia,

ktorá sa nazýva gerontológia. Zvyšujúci sa podiel starých ľudí v demografickej štruktúre

obyvateľstva a zmeny v sociálnych vzťahoch, ktoré so sebou prináša staroba, nastoľujú

špecifickú sociálnu problematiku, ktorá sa stáva predmetom sociológie staroby“. So

sociálnym aspektom starnutia úzko súvisí odchod do dôchodku. Ten je vnímaný pozitívne aj

negatívne. Medzi pozitíva autorka Haškovcová (2004) radí viac času na vytváranie aktivít,

viac času na oddych, rodinu a blízkych. Medzi negatívne autorka zaradzuje stratu priateľov,

kontaktov, kolegov, stratu postavenia, úbytok financií. Vyššie spomínaná autorka ďalej

udáva, že odchod do dôchodku horšie prežívajú muži oproti ženám, nakoľko sa prejavuje

strata statusu, zníženie prestíže apod. Dnes už čoraz častejšie sa môžeme stretnúť u starších

ľudí s pojmom ageizmus, ktorý sa týka psychického a fyzického týrania.

1.3 VYUŽITIE SOCIÁLNEJ PRÁCE V KONTEXTE SÉNIA

Sociálna práca je podľa autorov Arist von Schippe a Jochen Schwitzer (2001, in:

Balogová et al. 2008) „profesionálny systém podpory určený pre jednotlivca a skupiny,

u ktorých sa kumuluje chudoba, telesné alebo duševné postihnutie, stigmatizujúce spôsoby

spávania a spoločenské znevýhodnenie vedie k dlhodobým a intenzívnym sociálnym

problémom“. Cieľom sociálnej práce je prispievať k skvalitneniu života každého jedinca,



395

preto je dôležité aby sociálny pracovník/pracovníčka budoval pozitívny vzťah k svojim

klientom. Autorka Balogová (2005) spomína, že pre sociálneho pracovníka je dôležité aby

mal komplexné znalosti, poznal kódexy, všeobecné princípy a hodnoty, či už hovoríme o úcte

k človeku, rešpekte alebo nediskriminácií. Je dôležité aby mal dobre komunikačné zručnosti,

pretože nekomunikuje len s klientmi ale častokrát aj s rôznymi inštitúciami. Mal by mať

vlastnosti pracovitého, úctivého, empatického, asertívneho človeka. Tak ako aj v iných

odboroch, aj v sociálnej práci je dôležité rešpektovať potreby klientov. Sociálna práca so

starším človekom si vyžaduje teoretické znalosti s využitím vhodných metód, techník, terapií,

nástrojov, ktoré slúžia pomoci klientom.

Jedným z klientov sociálnej práce je rodina. Rodina sa považuje za základnú bunku

spoločnosti, socializačnú jednotku, prirodzené prostredie jedinca. Na klienta so sociálnym

problémom je dôležité nazerať komplexne aj spolu s jeho prostredím. Autor Hangoni (2016,

[cit. 2018-03-05]). Autor dáva dôraz na rodinu, pretože ak sa u jedinca prejavujú

patologizujúce prejavy správania, určitá odchýlka či deviantné správanie má to svoj pôvod

v rodine. Práve vďaka tomu, sociálny pracovník/čka pracuje so všetkými anamnézami klienta

a nevynecháva ani jednu, či už hovoríme o rodinnej, zdravotnej, sociálnej či osobnostnej. Pri

práci so staršími ľuďmi v inštitúcií môžeme ako sociálni pracovníci využiť niekoľko možnosti

na zlepšenie fyzického a mentálneho zdravia. Jednou z možností je motivovať staršieho

človeka k pohybu vďaka kinezioterapií. Podľa Hátlovej a Suchej (2005, s. 29) ide o „cielené

pôsobenie pohybu na psychiku chorého, na jeho duševné procesy, funkcie, stavy, osobnosť a

ich vzťahy prostredníctvom vopred určeného, aktívne prevádzaného pohybového programu

využívajúceho prvkov telesných cvičení, športu a pohybových hier“.

Za dôležité pokladáme aby starší človek bol chránený pred negatívnym vplyvom

spoločnosti. Preto je dôležité podľa nášho názoru budovať a vytvárať rôzne svojpomocné

hnutia, kluby seniorov, zapájať ich do vzdelávania, či už formou rôznych aktivít alebo

možnosti využitia Univerzity tretieho veku, ktorá sa nachádza na Prešovskej univerzite

v Prešove. Tieto aspekty by mali dopomôcť k skvalitneniu života seniora a seniorky. Dnes sa

už veľmi často môžeme stretnúť s pojmom ageizmus, ktorý sa týka fyzického a psychického

týrania. Naším cieľom ako sociálnym pracovníkom by bolo tento negatívny stav eliminovať

čo možno do najväčšej miery.

1.3.1 Senior a seniorka v systéme inštitucionálnej starostlivosti

Verejná sociálna starostlivosť, inak inštitucionálna starostlivosť prináša so sebou

výhody aj nevýhody. Medzi výhody autor Határ (in: Balogová et al. 2008) vidí komplexné



396

poskytovanie sociálnych a zdravotných služieb pod jednou strechou, uľahčenie starostlivosti

rodinným príslušníkov, ktorí nemôžu starostlivosť poskytnúť v rodinnom zázemí. Za

nevýhody pokladá autor nesamostatnosť staršieho človeka, stagnáciu osobnosti a aj sociálnu

dezintegráciu. Môžu vznikať vnútorné a vonkajšie problémy v spôsobe organizácie života

starších ľudí v inštitúciách. Medzi vnútorné problémy môžeme zaradiť napr. nedostatočnú

komunikáciu medzi klientom a poskytovateľom sociálnych služieb, dezorientácia v novom

priestore, obmedzenie súkromia apod. Medzi vonkajšie patrí: vyššia závislosť na

ošetrovateľskej pomoci, nedostatočná spolupráca obce so zariadením. Vyššie spomínaný

autor ďalej uvádza, že až komplexná starostlivosť o klienta v inštitúciách pomáha zvyšovať

kvalitu jeho života. Mnoho starších ľudí, ktorí sú odkázaní na inštitucionálnu starostlivosť

rezignujú v skvalitnení svojho života. Faktory ako strach či stres zo starnutia a staroby

vplývajú na každého jedinca v treťom veku a tým ovplyvňujú kvalitu jeho života. Autor

pokladá za dôležité vytvárať edukatívne aktivity, ktoré môžu dopomôcť k aktívnemu

spoločenskému životu a rozvíjať osobnosť jedinca v zariadeniach. Ak k tomu nedochádza,

môže nastať saturácia psychosociálnych potrieb u seniorov a senioriek. Autor hovorí

o potrebách: orientácie a učenia, aktivity, citovej istoty, sebarealizácie, stimulácie atď. Autor

dopĺňa, že starší človek potrebuje tak medicínsku, sociálnu, právnu starostlivosť rovnako ako

aj edukatívnu. Ak je dobre smerovaná sociálno-andragogická práca v inštitúciách pre

seniorov, predchádza sa psychosociálnym procesom starnutia, k rozvoju osobnosti a taktiež

k aktívnemu prežívaniu staroby. Autor Határ (in: Balogová et al. 2008) navrhuje zaradiť do

praxe sociálne a edukatívne programy pre seniora a seniorku v inštitucionálnom prostredí. Ide

o nasledujúce: zabezpečiť polo-organizovanú a polo-riadenú edukáciu seniorov v inštitúciách

pre seniorov, ktorá by sa uskutočňovala aspoň 2 až 3 x v týždni a zariadenie by malo svojim

klientom ponúknuť možnosť výberu z rôznych útvarov, viesť v inštitúcií odborný sociálno-

andragogický výcvik minimálne 1 x týždenne 3-4 hodín, ktorý by sa týkal napr. výcviku

asertivity, komunikácie, terapiu prostredím, adaptácie a pod., zabezpečiť gerontologické

sociálne a edukatívne poradenstvo, ktoré pomáha zisťovať príčiny vzniku problémov,

poskytovať informácie, ktorými by dospeli k riešeniu.

1.3.2 Poskytované sociálne služby pre seniorov a seniorky v inštitucionálnom

prostredí

Podľa autorky Matulayovej (in: Balogová et al. 2008) zákon rozoznáva 2 situácie –

krízovú a nepriaznivú sociálnu situáciu. Druhy sociálnych služieb rozoznáva autorka

(Matulayová, in: Balogová et al. 2008, s. 89) podľa toho pre koho sú určené nasledovne:



397

„osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a nepriaznivým zdravotným stavom, osoby, ktoré

nemajú zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb,

„osoby v nepriaznivých sociálnych situáciách, s použitím telekomunikačných technológií“.

Medzi ďalšie druhy sociálnych služieb, ktoré prislúchajú cieľovej skupine

senior/seniorka autorka podľa zákona o sociálnych službách zaradzuje: opatrovateľské služby,

prepravné, sociálne poradenstvo, krízová intervencia, sociálna rehabilitácia, zdravotná

starostlivosť poskytovaná v inštitúciách. Zariadenia pre seniorov vytvárajú aj špecializované

zariadenia, ktoré sa venujú klientom/klientkam s Parkinsonovou, Alzheimerovou chorobou či

stareckou demenciou. Starnutie populácie spôsobuje niekoľko problémov, definuje ich autor

(Kalvach, 2000, s.4-7, in: Balogová et al. 2008) nasledovne: „ohrozenie ekonomického rastu

vysokými nákladmi na sociálnu a zdravotnú starostlivosť o seniorov, pauperizácia

a absolútna nezabezpečenosť seniorov, nízka kvalita života v starobe vrátane segregácie

seniorov, ich diskriminácie (egeizmus) a systémového zneužívania, neprimeranosť spektra

spoločenských služieb pre potreby seniorov“. Autorka Matulayová (in: Balogová et al. 2008)

pripisuje očakávania starších ľudí k sociálnym službám najmä fakt, že dnešní seniori žili

v socialistickom prostredí, v období adolescencie boli svedkami udalostí roku 1968,

v dospelosti opäť prežili zmenu režimu.

Autor Matoušek (2001) rozdeľuje sociálne služby na štátne a neštátne. Štátne sociálne

služby reguluje štát, sú financované zo zákona a realizujú sa verejnoprávne. To je základný

rozdiel medzi štátnymi a neštátnymi sociálnymi službami. Štát môže dopomôcť

súkromnoprávnym subjektov napríklad formou zníženia dane, znížením daňovej sadzby či

vylúčením príjmu z daňového základu zo sociálnej činnosti.

Rozlišujeme viacúrovňovú podmienenosť poskytovania sociálnych služieb

v inštitucionálnom prostredí v 4 úrovniach podľa príslušných dokumentov:

Medzinárodná úroveň- významný dokument:

Európa 2020. Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho

rastu (2010, [cit 2017-12-08]). V dokumente sa uvádza, že počet jedincov nad 60 rokov stúpa

dnes 2x rýchlejšie ako pred rokom 2007. Systém sociálneho zabezpečenia utrpí záťaž ak

nastane kombinácia menšieho podielu pracujúcich ľudí a vyšší podiel jedincov

v dôchodkovom veku. Dokument si kladie tri základné priority ku ktorým patrí inteligentný,

udržateľný a inkluzívny rast.

Národná úroveň – významný dokument:

Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015-2020 (2014, [cit 2017-12-

04]). Nástroj štátnej politiky je rozpracovaný v tomto dokumente, smerujúci a zároveň



398

prezentujúci východiskové záujmy, úlohy a opatrenia vlády Slovenskej republiky

v sociálnych službách. Národné priority zachytávajú trendy rozvoja sociálnych služieb,

reagujú na vyzývanie sociálnej pomoci ľudí nachádzajúcich sa v nepriaznivej situácií, zároveň

odkazujúcich na podporu a pomoc inej osoby. Cieľom je smerovať a ovplyvňovať pozitívnym

štýlom a smerom rozvoj sociálnych služieb v rokoch 2015-2020 na Slovensku, dostupnosť

sociálnych služieb. Dokument prezentuje, že až 94-95% zariadení pre seniorov, domovy

sociálnych služieb sú dlhodobo obsadené. Tento údaj nám udáva informáciu o neprimeranom

regionálnom rozložení poskytovania sociálnych služieb.

Regionálna úroveň- významný dokument:

Koncepcia rozvoja sociálnych služieb na území Prešovského samosprávneho kraja

(2009, [cit 2017-12-04]). Zariadenia sociálnych služieb v Prešovskom samosprávnom kraji

majú kapacitu 2 316 miest. „Zariadenia sociálnych služieb určené pre osoby s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie sa musia vo funkčných priestoroch riešiť a vybaviť v súlade

s potrebami ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie“. Aby sa dosiahli stanovené

priority je napr. potrebné zvyšovať bezbariérové priestory kde sa poskytujú soc. služby,

vytvárať vhodné podmienky pri poskytovaní soc. služieb napr. v domove na pol ceste alebo

v špecializovaných zariadeniach.

Miestna úroveň-významný dokument:

Komunitný plán sociálnych služieb mesta Prešov na roky 2018-2025 (2018,[cit. 2018-

04-09]). Akčný plán na roky 2018-2020 (2018, [cit. 2018-04-09]). Aktuálne vypracovaný

komunitný plán mesta Prešov (2018-2025) je analyzujúci dokument aktuálneho stavu

sociálnych služieb a ich kvality. Zároveň plánuje rozvoj sociálnych služieb v budúcom

období. Na jeho vypracovaní sa podieľali samosprávy, občania, mimovládne organizácie či

dobrovoľníci. Jeho cieľom je vytvárať vhodné podmienky pre poskytovanie komplexných

soc. služieb pre sociálne skupiny, riešiť sociálne problémy, podporovať rozvoj mesta s cieľom

budovať sociálne zariadenia. Najaktuálnejší akčný plán mesta Prešov na roky (2018-2020) je

prílohou komunitného plánu soc. služieb. Určuje následné kroky, ktoré sa musia zrealizovať,

aby došlo k dosiahnutiu nastavených cieľov pre dané cieľové skupiny. Obsahuje napr.

zoznam aktivít na dosiahnutie cieľa, ich časový harmonogram plnenia, predpokladané

finančné náklady atď. Dokument Komunitný plán mesta Prešov udáva informáciu, že počet

starších ľudí koncom roku 2017 v Prešove tvorilo 19,92 % čo znamená 17 206 z celkového

počtu občanov mesta. Mesto Prešov podporuje denné centrá, ktoré slúžia na podporu sociálnej

integrácie a tým dochádza k predchádzaniu sociálnej izolácií, ktorá negatívne vplýva na život

jedinca. Mesto Prešov ponúka sociálne služby ako sociálne poradenstvo, pre občanov



399

v hmotnej núdzi stravovanie – balíčky, obedy, zabezpečuje prepravnú službu pomáhajúcu

seniorom a seniorkám, zdravotne postihnutým, cestovné zľavy na MHD pre ťažko zdravotne

postihnutých. Vyššie spomínané dokumenty, z ktorých vychádzame si jedným z cieľom kladú

najmä zvyšovať kvalitu života seniorov a zdravotne postihnutých občanov. Jednou z priorít

uvádzajú aj zvýšenie kvalít poskytovaných sociálnych služieb, vznik nových sociálnych

služieb, ktoré by pomohli aj seniorom. Podľa nášho názoru by bolo vhodné poskytovanie

väčšieho množstva informácií seniorom seniorkám vo vzdelávacích a záujmových aktivitách,

zaškoľovať odborníkov na konkrétne terapie, ktoré by slúžili k skvalitneniu života seniora či

seniorky.



400

2 SOCIÁLNA OSAMELOSŤ U SENIOROV A SENIORIEK

V tejto kapitole sa budeme venovať dnes veľmi známemu pojmu – osamelosť, najmä

v súvislosti s prežívaním u seniorov a senioriek v inštitucionálnom prostredí. Dnes je samota

chápaná ako významný jav spoločnosti v ktorej žijeme. Osamelosť sa veľmi často spája so

staršími ľuďmi, pretože odchod do dôchodku prináša množstvo pozitívnych ale aj

negatívnych faktorov. Nastávajú nie len fyziologické ale aj psychické zmeny u človeka.

Staršia osoba stráca pravidelný kontakt s kolegami, priateľmi, znižuje sa počet

voľnočasových aktivít, koníčkov, znižujú sa sociálne interakcie. Podľa nášho názoru na

zníženie sociálnej osamelosti pomáha vytváranie rôznych spoločenských aktivít, ktoré

klientom napomôžu zamestnať ich myseľ rôznymi kreatívnymi činnosťami, ako ergoterapia,

arteterapia, dokonca aj canisterapia. Tieto skupinové terapie pomáhajú klientom a klientkám

pracovať samostatne ale aj v kolektíve, čím napomáhajú zlepšovať celkový fyzický či

mentálny stav človeka.

2.1 OSAMELOSŤ

Autorka Dvořáčková (2012) udáva, že u starších ľudí sa prejavuje osamelosť,

častokrát sa cítia stratení, bez lásky, nepotrební, chýba im podpora zo strany rodiny

a blízkych. Všetky spomínané aspekty môžu viesť k následnej úzkosti či depresii čo vyvoláva

agresiu, sprevádzanú hnevom, ktorá môže ešte navýšiť pocitovú osamelosť u seniorov

a senioriek. Autorka ďalej spomína významný faktor pre každého jedinca, a to rodinu. Práve

funkčná a ochotná rodina dokáže starším ľuďom veľmi pomôcť a je pre nich dôležitá. Pocit

kľudu, pozornosti a lásky zo strany rodiny a blízkych znižuje osamelosť a zlepšuje celkový

stav staršieho človeka. Významné sú ale aj interakcie aj s inými ľuďmi, ktorý ovplyvňujú

život jedinca. Osamelosť sa prejavuje prežívaním negatívnych či nepríjemných pocitov, ktoré

pôsobia negatívne ako ťažiace bremeno pre ľudí v staršom veku. Jedinec sa môže cítiť

osamelo aj keď je obklopený veľkou sociálnou vrstvou. Odlišujeme objektívne a subjektívne

vrstvy. Osamelosť a sociálna izolácia môže spôsobiť zníženie samostatnosti. Ľudia začínajú

strácať ochotu spolupracovať, vnímať dej okolo seba a vytvára sa závislosť na pomoci

druhých, najčastejšie sa s tým stretávame u seniorov, ktorý sú pripútaný na lôžko udáva

autorka (Klevetová 2008).

U jedincoch v staršom veku, ktorí sa cítia osamelí sa zvyšuje percento samovraždy.

Starší človek vyhodnocuje svoju situáciu ako rapídne zníženie kvality života. Ľudia sa cítia

stratení, osamelí, nepotrební a preto sa ľahko pohrávajú s myšlienkou samovraždy. Do takého

stavu sa ľudia dostávajú aj z dôvodu choroby, kvôli ktorej prežívajú nesmierne bolesti.



401

Najväčšie percento samovraždy je u mužov, ktorí sa rozvedú alebo sú vdovcami.

K suicidálnemu správaniu vedie hlavne ovdovenie alebo z strach z ochorenia, prípadne hrozba

sťahovania a zmena prostredia (Kalvach et al. 2006). Osamelosť môžeme chápať aj ako

nepriaznivú okolnosť mysle. Jedná z definícií znie: „Náchylnosť k prežívaniu diskomfortu,

spojovaná s túžbou alebo potrebou po väčšom kontakte s inými, čo môže viesť k oslabeniu

zdravia.“ (Nanda International 2016 s. 409).

Osamelosť autorka Žiaková et al. (2008) chápe ako negatívny jav, ktorý sa prejavuje

v sociálnej a psychologickej rovine. Považuje sa za dôsledok mnohých iných následných

ochorení a patologických javov. Spája sa častokrát so staršími ľuďmi, vdovcami, chorými

a ľuďmi, ktorí nemajú trvalý zväzok. Zhoršuje kvalitu života jedinca. Osamelosť si nevyberá,

každý jedinec v svojom živote sa stretne v určitej etape svojho života s ňou. Postihuje

mladých/starých, bohatých či chudobných, zdravých či chorých. Autorka Gajdošová (in:

Žiaková 2008) chápe pojmy ako osamelosť a samota rozdielne. Podľa autorky je samota

pozorovateľná na jedincovi navonok je to objektívny stav. Ak pociťujeme osamelosť

prejavuje sa to tým ako vnímame vzťahy, či máme vzťah či sme v nejakej partii, netýka sa

objektívnej skutočnosti. Osamelo sa môžeme cítiť ak sa dostatočne nezapájame napr. do

sociálnych vzťahov. Kvalita vzťahu je veľmi dôležitá z hľadiska toho, že sa môže prejaviť

napr. u človeka, ktorý žije sám, ale cítiť sa osamelo nemusí, naopak človek žijúci vo vzťahu

môže v rôznej miere pociťovať osamelosť. K problematike sa pripája aj autor (Nakonečný in:

Žiaková et al. 2008, s. 11), podľa ktorého „ľudia môžu mať rozsiahlu sieť vzťahov s inými

ľuďmi a členmi rodiny a predsa sa môžu cítiť osamelí, ak chýba v týchto vzťahoch prvok

intímneho zdieľania“. Východiskom ako pomôcť jedincom, ktorí prežívajú sociálnu alebo

emocionálnu osamelosť vidí autorka Žiaková et al. (2008) vychádzajúca z autora Yaloma

v existenciálnej psychoterapií. Osamelosť môžeme pociťovať na základe 3 znakov, tvrdí

autorka Žiaková et al. (2008): vnímanie osamelosti vyplýva z toho ako si interpretujeme

udalosti, vnímanie nedostačujúceho interpersonálneho vzťahu, osamelosť vníma jedinec ako

nepríjemnú.

„Osamelosť je negatívny mentálny a emocionálny stav, pre ktorý sú typické pocity

izolácie a nedostatok významnejších vzťahov s inými ľuďmi“ (Bruno 2002, in: Žiaková et al.

2008, s. 14). Osamelosť sa môže ukazovať v pasívnych a aktívnych reakciách. Medzi prejavy

pasívnych môžeme priradiť napr. užívanie alkoholu, plač, prejedanie sa. Medzi aktívne patrí

cvičenie, nadväzovanie sociálnych kontaktov, pravidelné kultúrne podujatia.



402

2.1.1 Delenie sociálnej osamelosti

Osamelosť sa môže rozlišovať z niekoľko hľadísk. Prinášame názory a delenia

niekoľkých autorov. Autor Yalom (2006, in: Kupka 2014, s. 49) rozdeľuje osamelosť

nasledovne:

„interpersonálna osamelosť,

intrapersonálna osamelosť,

existenciálna osamelosť,

sociálna izolácia,

emocionálna izolácia“.

Interpersonálna osamelosť je považovaná za samotu, pričom je spájaná s izoláciou pred

ľuďmi. Izolovane sa jedinci môžu cítiť z rôznych dôvodov, ako napr. geografického

rozloženia. Následne môže nastať malopočetná sociálna interakcia s inými ľuďmi čo navyšuje

interpersonálne odcudzenie od priateľov, rodiny a iných. Intrapersonálna osamelosť narúša

osobnostný vývin u človeka. Nastáva to potlačovaním pocitov, túžieb a nastane situácia, kedy

už neverí ani sám sebe a prestane využívať svoj potenciál. Existenciálna osamelosť sa týka

prerušenia kontaktu a vytvorením si priepasti s iným človekom. Tento stav môže trvať veľmi

dlho, niekedy až celý život. Sociálna izolácia je spájaná s nedostatkom priateľov, rodiny,

s kým jedinec by zdieľal spoločné záujmy a činnosti. Vyskytuje sa v prípade, napr. ak človek

zmenil prostredie a nepozná nikoho z nového okolia, ťažšie sa prispôsobuje novému

prostrediu a dlho trvá kým si vytvorí sociálne vzťahy a väzby. Emocionálna izolácia sa

vyskytuje v prípade, ak človek nemá vytvorený dôverný vzťah s určitou osobou. Chýba mu

dôvera, porozumenie, intímne zblíženie a môže sa vyskytnúť aj keď je obklopení veľkým

počtom ľudí. Faktory, ktoré ľahko vedú k osamelosti podľa autorov (Pichaud 1998).

životné podmienky,

fyzický stav,

psychický stav,

sociálny a ekonomický jav.

Medzi dôležité a zároveň hlavné faktory môžeme považovať životné podmienky ako

napr. odchod do dôchodku, vek, vdovstvo, či žije s niekým alebo sám atď. Za ďalší faktor

môžeme považovať fyzický stav, ktorý sa týka toho, či je jedinec chorý, zdravotne

handicapovaný alebo inak fyzicky ovplyvnený. Psychický stav môže priviesť jedinca

k osamelosti. Starší človek pociťuje osamelosť keď stratia blízku osobu, zviera, čo vyvoláva



403

ťažký stav. V neposlednom rade k osamelosti môže dôjsť aj nedostatok financií či aktivít,

o ktorých hovorí sociálny a ekonomický jav, udávajú autori

Z psychologického hľadiska delí autorka Žiaková et al. (2008) osamelosť následne:

kognitívna, behaviorálna, emocionálna.

Kognitívna osamelosť sa prejavuje v odbornej oblasti, kedy jedincovi chýba osoba s ktorou

by sa porozprával o práci či tvorbe. Pri behaviorálnej osamelosti jedincovi chýbajú priatelia

na trávenie času mimo domova a pri obľúbených činnostiach. Vysoká citová deprivácia sa

prejavuje pri emocionálnej osamelosti . Považuje sa za najhorší druh osamelosti s najhoršími

dôsledkami na jedinca. Absentuje potreba lásky.

Osamelosť môže byť vnímaná podľa autora Bruna (in: Žiaková et al. 2008) podľa toho kto

nám ju spôsobuje:

spôsobujeme ju sami – ak sa cítime obeťou, máme iracionálne myšlienky,

spôsobuje nám ju niekto iný - napr. životné udalosti, ako napr. strata partnera.

Autor Bruno (in: Žiaková 2008 et al.) delí osamelosť aj z hľadiska času na: krátkodobá

osamelosť, dlhodobá osamelosť. Dlhodobá osamelosť v porovnaní s krátkodobou má

trvalejšie následky a vplýva na kvalitu života človeka negatívne.

2.1.2 Príčiny osamelosti a jej negatívne dopady

Vyrovnať sa s osamelosťou je pre veľa ľudí veľmi ťažké. Osamelosť pre nich

neznamená len, že žijú sami ale prejavuje sa v nich pocit, že s nimi už nikto nikdy nepočíta.

Tieto emócie často vedú k utrpeniu a bolesti. Niektorí starí ľudia sa snažia utiecť pred

samotou prostredníctvom alkoholu alebo užívaniu neuroleptik, liekov na ukľudnenie ako

antidepresíva a pod. Jedinci umiestnení v inštitúciách pre seniorov, taktiež môžu trpieť

osamelosťou a chcú byť závislejší na iných. Starí ľudia sú potom šťastnejší keď iní ľudia

robia veci namiesto nich. Niektorí dokonca túto možnosť zneužívajú. Náhodou keď mávajú

málo návštev a kontaktu s inými ľuďmi, často sa upnú na ošetrujúci personál. Toto správanie

je výsledkom veľkej bolesti ktorú pociťujú. Keď chceme pomôcť takýmto ľudom, musíme

prv pochopiť, že nejde len o rozmar ale veľké duševné utrpenie. Niekedy si personál myslí, že

dotyčný senior „hraje len divadielko“ ale v skutočnosti človek volá o pomoc, že potrebuje cit

a lásku. Veľa ľudí sa však snaží bojovať so samotou a nemyslieť na ňu, pretože nechcú sa

schyľovať k podobnému spôsobu správania. Niektorí používajú na samotu rôzne lieky, ktoré

im pomáhajú prestať myslieť na pocit samoty. Častým liekom na samotu je zaobstarať si

zviera. Tento spôsob využívajú mnoho starých ľudí a pomáha im to. Vzťah k zvieraťu je



404

rovnaký a niekedy aj silnejší ako vzťah k človeku. Existujú však aj takí jedinci, ktorí si

zvyknú na samotu do takej mieri, že im začne vyhovovať a chcú byť sami, tvrdí (Pichaud

1998).

Autorka Žiaková et al. (2008) príčiny osamelosti rozdeľuje na základne časti a to: 1.

príčiny osobnostných premenných a 2. situačné premenné. Prvé delenie sa odzrkadľuje na

dlhodobom prežívaní osamelosti. S týmto pojmom úzko súvisí depresia. Autorka zvažuje, či

depresia je spôsobovaná osamelosťou alebo osamelosť sprevádza depresiu. Situačné

premenné sa týkajú toho, že každý človek vníma a prežíva životnú situáciu inak a tým

následne sa prejavuje aj osamelosť. K najčastejším objektívnym príčinám autorka zaradzuje

napr. dlhodobé ochorenie, rozvod, starostlivosť o chorých rodičov apod.

2.1.3 Príprava na starobu – prevencia osamelosti

Program na usmerňovanie ľudí k úspešnému starnutiu je veľmi podceňovaným

programom. Mal by byť súčasťou andragogiky, zameraný na osobnostný rozvoj. Jeho hlavnou

úlohou je vytvorenie si reálnej predstavy o živote v starobe, o dobrých a zlých stránkach

staroby. Nachádza sa tu veľký priestor pre neformálnu hromadnú vzdelávaciu činnosť. Takáto

príprava zahrňuje podporu zdravia a životného štýlu v strednom veku a vyhnutie sa riziku

epidemiologicky najčastejších príčin invalidity v starobe. Ďalším dôležitým bodom je

posilňovať medziľudské vzťahy a tiež vzťah k sebe samému. Starší ľudia potrebujú denné

aktivity a stretávanie sa s inými ľuďmi aby neupadli do depresie. Z Francúzka sa k nám dostal

výraz animácia. Hlavnou úlohou sociálneho animátora je zamestnávať starých ľudí a oživiť

prostredie v ktorom žijú. Pracovníci zanimujú každodenné úkony, slová, udalosti a pacient po

čase prestane vnímať, že ide len o animáciu ale začnú to brať ako život. Je veľmi dôležité aby

si ľudia uvedomili, že animácia spočíva v každodenných činnostiach.

V dnešnej dobe nám komunikáciu s inými ľuďmi uľahčuje výpočtová technika. Aj

tento spôsob je jedným z riešení na predchádzanie osamelosti. Komunikácia prostredníctvom

aplikácii ako napríklad Skype vo svete nahradzuje listy, telefón či fax. Takáto komunikácia je

čoraz viac významná pre seniorskú populáciu. Väčšina starších ľudí sa tohto spôsobu veľmi

obáva, no nikdy nie je neskoro sa niečo nové priučiť. Pri stretávkach v skupinách si seniori

a seniorky dokážu vymeniť znalosti, spoločne sa upriamiť na vzdelávanie a to všetko

prispieva k zlepšeniu staroby a jej prežívaniu, udáva autorka Tošnerová (2010, [cit. 2018-03-

26]). Prekonávať osamelosť sa dá podľa autorky Žiakovej et al. (2008) rôzne. Príkladom je

cvičenie asertivity, vytváranie plnohodnotných priateľstiev, ktoré pomáhajú poskytovať

sociálnu oporu.



405

2.2 POTREBY SENIOROV – PREVENCIA OSAMELOSTI

Jednou z prevencie osamelosti sa považuje plnenie potrieb seniorov a senioriek.

Každá životná etapa má odlišné potreby. Starší ľudia začínajú uprednostňovať zdravie,

bezpečie, pohodu a spokojnosť (Mlýnková 2011, s. 47).

Podľa Hrozenskej a Dvořáčkovej (2013) v súvislosti s potrebami seniorov sa za

významný považuje koncept sociálneho fungovania. Pointa sociálneho fungovania je založená

na rovnováhe medzi nárokmi jedinca a nárokmi prostredia, v ktorom jedinec žije. Tam, kde je

porušená rovnováha medzi nárokmi prostredia a schopnosťami jedinca, vznikajú problémy v

sociálnom fungovaní. Život človeka je v spoločenstve, pretože človek je tvor spoločenský. Ak

nastane nezhoda medzi nárokmi a schopnosťami, môže dôjsť k deprivácii ako dôsledku

neuspokojenia potrieb. Hierarchiu potrieb podľa Maslowa opisujú autorky Hrozenská

a Dvořáková (2013) od najnižšej po najvyššie nasledovne: fyziologické potreby, potreby

istoty a bezpečia, potreba solidarity a lásky, uznania a sebaúcty, kognitívna potreba a potreba

estetická.

Prevenciu osamelosti u seniorov a senioriek podľa nášho názoru môžeme vyriešiť

niekoľkými spôsobmi, jedným z príkladov je Univerzita tretieho veku (UTV). Prešovská

univerzita v Prešove disponuje Centrom celoživotného a kompetenčného vzdelávania,

konkrétne Univerzitou tretieho veku. Ide o záujmovo-vzdelávaciu inštitúciu, ktorá sa zakladá

v súlade s koncepciou celoživotného vzdelávania v Slovenskej republike. Základnou úlohou

je sprostredkovávať vedecké poznatky vo vybraných odboroch ľuďom v postproduktívnom

veku, ale aj starším ľuďom, ktorý nemôžu z rôznych dôvodov sa aktívne zapájať do

každodenného pracovného procesu. Jej poslanie, činnosť a funkcie nadväzujú na

gerontologický program UNESCO [cit. 2018-03-06]. Prvá UTV bola založená 15.10.1990 na

Univerzite Komenského v Bratislave. Dnes z celkového počtu 1 milión dôchodcov na

Slovensku je zapojených do ďalšieho vzdelávania na UTV 7200 študentov, z tohto počtu

6186 žien. Na Slovensku je aktuálne 16 Univerzít tretieho veku.



406

3 VNÍMANÁ SOCIÁLNA OPORA U SENIOROV A SENIORIEK

V INŠTITUCIONÁLNOM PROSTREDÍ

„Evidencia z doterajších štúdií ukazuje, že sociálna opora – ako sa zdá- zmierňuje až

eliminuje škodlivé negatívne vplyvy stresu, a poskytuje tak ochranu pri chorobách a úmrtí“

(Brannonová, Feist 1997. s. 134, in: Křivohlavý 2001, s. 112).

Sociálnu oporu vnímame ako potrebnú a nenahraditeľnú súčasť života každého

človeka. Z nášho pohľadu je sociálna opora dôležitá nie len v budovaní a vytváraní vzťahov

s inými ľuďmi ale aj ako zdravý duševný vývin v živote jedinca. Dávať a dostávať sociálnu

oporu je podľa nášho názoru dôležité v každom veku, ide o prirodzenú ľudskú potrebu. Vo

všeobecnosti je dané, že sociálna opora chýba najmä starším ľuďom, kedy už starší človek nie

je obklopený rodinou, kolegami či inými príbuznými, zvlášť v našom prípade

v inštitucionálnom prostredí. Každý človek chce byť milovaný, mať pocit, že sa niekto o neho

zaujíma a stará, každý jedinec to však prejavuje v individuálnej miere.

Sociálna práca sa v tomto ponímaní realizuje v inštitucionálnom prostredí pri práci

v našom prípade so seniormi a seniorkami. Pre sociálnu prácu je dôležité aby sociálny

pracovník/čka bol empatický, asertívny, spravodlivý a dokázal poskytovať sociálnu oporu

svojim klientom v inštitúcií. V neposlednom rade aj podporovať svojich klientov k tomu, aby

sociálnu oporu navzájom prijímali a poskytovali iným klientom v zariadení, s ktorých sa

častokrát stávajú priatelia, dokonca až rodina. Z nášho pohľadu budúcich sociálnych

pracovníkov vidíme udržanie a zvyšovanie sociálnej opory v inštitucionálnom prostredí najmä

vytváraním záujmových krúžkov, terapií, klubov pre seniorov a seniorky, či už ide napr.

o reminiscenčnú terapiu, ktorá im vyvoláva spomienky z minulosti, vďaka čomu dokážu

hovoriť o svojom živote a zároveň otvoriť sa iným klientom, ergoterapiu, arteterapiu,

výtvarné, čitateľské kluby a mnohé iné. Práve vytváraním krúžkov, zvyšovanie záujmov,

spoločenských akcií, vzájomného času prispieva klientom/klientkám k tomu, aby sa necítili

osamelí, aby sa cítili potrební, aby cítili záujem o inú osobu a zároveň dostávali oporu vďaka

priateľským vzťahom a rôznym činnostiam.



407

3.1 ZÁKLADNÉ VYMEDZENIE POJMOV

Autor Křivohlavý (2002) vníma sociálnu oporu ako určitú pomoc alebo podporu, ktorú

prijíma človek od okolia v ktorom žije v záťažových situáciách. Aby jedinec získal oporu,

ktorú potrebuje v svojom živote, je dôležité aby sa začlenil do sociálnej siete. V sociálnych

sieťach sa vytvárajú vzťahy, prebiehajú sociálne interakcie a je dôležité aby jedinec v tomto

prostredí čerpal oporu, ktorú potrebuje, vysvetľuje autor Krpoun (2012 [cit. 2018-03-04]).

Sociálnu oporu autor Křivohlavý (2001, s.95,in: Žiaková 2005) vidí tam, „kde ide

o pomocný a podporný vzťah ľudí, ktorí sú danému človeku v tiesni najbližší“. Jeden

z faktorov, ktorý napomáha k stabilizácií a udržiavaní kvality života seniorov a senioriek je

práve sociálna opora. (Hrozenská 2008). Autorka spomína názor autora Mareša (2001, in:

Hrozenská 2008), podľa ktorého je sociálna opora činnosť, ktorá sa poskytuje iným osobám

s ochotou, sú v osobnom vzťahu a táto činnosť sa prejaví ako pozitívna hneď alebo neskôr pre

prijímateľa. Podľa nášho názoru sociálna opora u každého človeka dopomôže k zvládaniu

ťažkých životných situácií, v ktorej sa človek ocitne. Sociálna opora sa dá chápať ako

„sociálny proces, ktorý je výrazom autentického osobného vzťahu dvoch osôb, prípade určitej

skupiny ľudí. Nie hocijakého vzťahu, ale vzťahu priateľského, ktorý je charakterizovaný

vzájomnou dôverou a dôveryhodnosťou, priľnutím, sociálnou blízkosťou, solidaritou

a zdieľaním, ktoré charakterizuje vzájomnosť. Je to práve takto charakterizovaný priateľský

vzťah, ktorý dáva správaniu a konaniu význam subjektívne vnímanej ochoty pomôcť v prípade

potreby. Ukazuje sa, že je to práve tento význam, ktorý je podstatný pre efektívnu sociálnu

oporu“, autor (Gottlieb, in: Hrozenská 2008, s. 81). Za najdôležitejšie a teda za hlavný cieľ,

ak chceme poskytovať sociálnu oporu je uľahčenie staršiemu človeku zvládnuť nepriaznivú

situáciu, v ktorej sa nachádza. Predošlá skúsenosť, v ktorej sa jedinec vyskytol ho ovplyvňuje

pri prijatí a chápaní pomoci, udáva autorka Levická (2002, in Hrozenská 2008).

Vzťah medzi ľuďmi, v ktorom prekvitá pomoc a podpora, ak je jeden z členov v tiesni

sa prejavuje sociálnou oporou. Autor Křivohlavý (2001) rozlišuje v širšom význame sociálnu

oporu, a to:

mikroúroveň, makroúroveň, mezoúroveň.

Prvá spomínaná mikroúroveň hovorí o sociálnej opore, ktorú poskytuje osoba svojej

najbližšej osobe, napr. u manželov, rodičov, priateľov. Celospoločenskú formu predstavuje

makroúroveň, kedy sociálna opora sa poskytuje napr. pomocou ľuďom v iných štátoch, ktorý

utrpeli zemetrasenie, alebo iné prírodné katastrofy. Mezoúroveň hovorí o takej sociálnej

opore, ktorú poskytuje sociálna skupina svojmu členovi, ktorý sa nachádza v krízovej

situácií, prípadne človeku, ktorý nie je členom skupiny ale nachádza sa v záťažovej situácií.



408

Napr. charity. Práve mezoúroveň je podľa autorky Balogovej (2005, in Žiaková 2005)

najdôležitejšia. V nej sa jednému členovi, alebo viacerým členom snaží pomôcť sociálna

skupina. Pre staršieho človeka je práve rodina najväčšia sociálna opora. Na základe výskumov

môžeme povedať, že starší človek k sebe pristupuje skôr pasívne, skôr sa orientuje na

očakávanie pozornosti od svojej rodiny a okolia. Autorka Balogová (in: Žiaková 2005) ďalej

predpokladá, že svojpomocné hnutia dokážu starším ľuďom pomôcť sa začleniť a členovia si

dokážu poskytovať vzájomnú pomoc.

3.1.1 Súvisiace pojmy so sociálnou oporou

So sociálnou oporou úzko súvisí niekoľko pojmov. Tieto pojmy zadefinoval autor

Křivohlavý (2001) nasledovne. Jeden z prvých pojmov sa zaoberá objektívnym a subjektívnym

pohľadom na sociálnu oporu. Je dôležité rozlíšiť u sociálnej opory vonkajší, (objektívny)

pohľad na pomoc smerovaný jedincovi od toho, čo tento jedinec rozumie ako pomoc. Druhým

pojmom, ktorý spomína vyššie uvedený autor v publikácií je Poskytovaná a prijímaná

sociálna opora. Poskytovaná sociálna opora znamená všetko, čo je určené jedincovi

a prijímaná vystihuje to, čo sa jedinec reálne dostane. Tretím pojmom je Očakávaná

a obdŕžaná sociálna opora. Tu sa rozlišuje to, čo očakáva jedinec od sociálnej opory, ktorý sa

nachádza z záťažovej situácií od toho, čím jedinec rozumie získanou oporou. Ďalším pojmom

sú Príjemci a poskytovatelia sociálnej opory. Už z názvu vyplýva, že príjemca je človek,

ktorý sociálnu oporu dostáva, naopak osoba, ktorá poskytuje sociálnu oporu sa vyznačuje

pojmom pomáhajúci. Piatym pojmom je Disponovateľnosť sociálnej opory. Ide o sociálnu

oporu, ktorú osoba musí dostať, pretože vyplýva z príslušných zákonov na ktoré má nárok,

alebo sociálna opora, ktorú osoba dostane z dobrej vôle poskytovateľa. Primeranosť sociálnej

opory. Primeranosťou rozumie autor ako adekvátnosť poskytnutia sociálnej opory

poskytovateľom. Pretože prijímateľ sociálnej opory nemusí mať z danej pomoci úžitok,

dokonca môže očakávať niečo iné, ako to, čo poskytovateľ môže poskytnúť. Význam

sociálnej opory u príjemcu. V tomto prípade je potrebné vnímať a reagovať najmä na

interpretáciu príjemcu pri hodnotení sociálnej opory. Interpretácia odzrkadľuje čo príjemca

zažil v minulosti, čo očakával a čo dostal. Ďalší pojem je Celková vnímaná sociálna opora.

Poukazuje na kvalitu sociálnych vzťahov jedinca. Posledným pojmom, o ktorom hovorí autor

je Efekt sociálnej opory. Tento pojem hovorí o úžitku prijímateľa sociálnej opory z toho, že

dostával sociálnu oporu od poskytovateľa.



409

3.2 DRUHY SOCIÁLNEJ OPORY

Autorka Hrozenská (2008) rozdeľuje sociálnu oporu na:

individuálnu; inštitucionálnu, anticipovanú, vnímanú; získanú.

Pri individuálnej sociálnej opore je zdroj človek, pri inštitucionálnej sociálnej opore je

zdroj inštitúcia. „Anticipovaná sociálna opora reflektuje všeobecné očakávanie jedinca, je

založená kognitívne, ako percepcia toho, že je jedinec podporovaný ostatnými, bez ohľadu na

presnosť (pravdivosť) tejto percepcie“ (Šolcová, Kebza, 2003, s. 220, in: Búgelová, (eds),

2014, s. 21).

Pri anticipovanej sociálnej opore jedinec je presvedčený o pomoci svojho okolia,

pričom nemusí byť rovnaká, akú by dostal od sociálneho okolia. Šolcová, Kebzy (1999, [cit.

2018-03-04]). Ide o očakávanie človeka, pričom smeruje do budúcnosti. Na minulé

skúsenosti, a teda retrospektívne sa zameriava získaná sociálna opora. Zakladá si na tom, aby

u človeka odrážala to, čo dostával v minulosti vo forme pomoci a podpory od iných ľudí.

Autori Šolcová, Kebzy (1999, [cit. 2018-03-04]) rozlišujú aj pojem mobilizácia sociálnej

opory. Tento druh opory sa snaží zvládať stresové situácie pri záťažových situáciách.

Ďalšie delenie sociálnej opory prináša autor Křivohlavý (2001, in: Hrozenská 2008), ktorý ju

rozdeľuje nasledovne:

inštrumentálna opora, informačná opora, emocionálna opora, hodnotiaca opora.

Inštrumentálna sociálna opora predstavuje konkrétny druh pomoci. Túto pomoc

iniciuje človek z vlastnej vôle, ak chce pomôcť inému človeku v núdzi formou napr.

požičanie financií, pomáhanie s nákupom alebo pomoc pri vybavovaní náležitostí na úrade.

Poskytnutie informácií osobe, ktorá sa nachádza v nepriaznivej situácií a potrebuje pomoc,

formou napr. rady sa nazýva informačná opora. Táto sociálna opora sa definuje aj ako aktívne

počúvanie jedinca, ktorý sa nachádza v núdzi a neskôr aj saturáciou potrieb jedinca. Môžeme

tu zaradiť aj počúvanie. Emocionálna opora sa vyznačuje empatiou, láskou, pohladením,

náklonnosťou, ktorú prejavuje osoba voči druhej osobe, ktorá pociťuje nedostatočnú sociálnu

oporu, tzv. emocionálna blízkosť. Vyjadrovanie rešpektu, úcty, povzbudenia, sebahodnotenia

sa vyznačuje formou hodnotiacej opory. Ide o jednanie k prijímateľovi sociálnej opory.

Autorka Baštecká (2005) rozdeľuje dve opory. Prvou z nich je psychická- vnímaná aj ako

emočná. Týka sa kladných citov, vyjadrenia úcty, bezpečia a čo je dôležité týka sa aj

starostlivosti o iného človeka. Jedinec, ktorý takúto oporu dostáva by sa mal cítiť milovaný

a byť si vedomý, že ak potrebuje, pomoc dostane od iného človeka. Druhou oporou je podľa

autorky praktická opora, obsahuje pomoc finančnú a informačnú.



410

Existujú mechanizmy, ktoré slúžia k tomu, aby sociálna opora pôsobila na jedinca.

Autor Mareš (2001, in: Hrozenská 2008) ich definuje nasledovne:

model zameraný na stresové situácie, model priameho, hlavného účinku, genetický

model.

Prvý zameraný mechanizmus vidí sociálnu oporu ako tzv. tlmič stresu. Druhý spomínaný

mechanizmus predpokladá neustále pôsobiacu oporu na človeka po celý život, či už ide

o stresové situácie alebo nie. Posledný genetický model predpokladá, že sociálna opora

pôsobí na človeka nepriamo, teda sprostredkovane formou správania či biologickou

odpoveďou.

„Osamelí starší ľudia sú vystavení väčším zdravotným rizikám a preukázateľne sa

dožívajú nižšieho veku. Na druhej strane bohatosť a kvalita sociálnej opory sa prejavuje

väčším pocitom pohody jedinca, lepším mentálnym zdravím, lepším zvládaním choroby

a dlhším prežívaním o. i. onkologických pacientov“, udáva autorka Hrozenská (2008, s. 82).

So sociálnou oporou úzko súvisí kvalita života seniorov a senioriek, nakoľko podľa nášho

názoru ak jedinec prijíma dostatočnú sociálnu oporu zvyšuje sa aj kvalita jeho života. Autorka

Hrozenská (2008) ďalej spomína, že sociálna izolácia na človeka pôsobí negatívne v každom

veku, či sa to prejavuje na zdravotnom stave alebo prežívaním. Ďalej spomína pojem syndróm

vyhorenia. Ide o dôležitý pojem v oblasti sociálna práca. Pretože, poskytovanie sociálnej

opory môže zaťažovať poskytovateľa fyziky aj psychicky ešte oveľa viac ako prijímateľa

sociálnej opory.

Autor Mareš (2001, in: Balogová et.al, 2014, s. 171) udáva vlastností, resp.

charakteristiky sociálnej opory:

„zdroj opory, typ opory, príjemcove vnímanie opory, výsledky opory, špecifikovanie

vzťahu medzi príjemcom a poskytovateľom opory“.

3.3 TEÓRIE SOCIÁLNEJ OPORY

Teórie sociálnej opory autor (Křivohlavý 2001, s. 94) rozdeľuje nasledovne:

„teórie podporných sociálnych vzťahov, teórie sociálnej opory ako nárazníkov

(buffer) v boji so stresom, teórie opornej sociálnej siete a jej vplyvu na zdravie členov

tejto siete, teórie sociálnej opory ako salutoru-zdravie podporujúceho faktoru, teórie

pripútania-attachment theory“.

Teória podporných sociálnych vzťahov - táto teória je charakterizovaná 3 rysmi:

mierou pomoci, hĺbkou vzájomných vzťahov a mierou medziľudských konfliktov. Miera

pomoci vyjadruje dôveru, spoľahnutie jedinca na svojho rodinného člena. Druhý pojem



411

hovorí o dôležitosti a oddanosti osôb. Tretí spomínaný rys sa zaoberá negatívnym zistením

miery hnevu, ktorú prežíva osoba k druhej osobe. Zistenie podporných vzájomných vzťahov

prebieha formou dotazníka. Zistenie podložené štúdiou dokazuje, že rodiny, ktoré majú

pozitívne podporné vzťahy medzi sebou, vychovávajú člena s vyššou a kvalitnejšou sociálnou

oporou. Táto teória sa využíva aj v skupinových psychoterapiách, kde sociálna skupina

preberá rolu rodiny. Sociálne vzťahy môže podporovať manželstvo, priateľstvo (Křivohlavý

2001).

Teória sociálnej opory ako nárazníkov a v rámci zvládania stresu -každý človek

v svojom živote sa ocitol v ťažkej situácií, kedy bol zraniteľný. Riešenie problému veľakrát

závisí od rôznych aspektov, napr. od sociálno-ekonomického stavu spoločnosti. Sociálna

opora sa prejavuje formou priamej alebo nepriamej pomoci jedinca k jedincovi. Ide najmä

o pomoc pri zvládaní stresu ale aj mnoho iných. „Sociálna opora je chápaná ako jeden

z najdôležitejších pozitívnych faktorov modifikujúcich a moderujúcich nepriaznivý vplyv

rôznych negatívnych životných situácií na psychický i fyzický zdravotný stav človeka, na jeho

pohodu a na kvalitu jeho života“ (Křivohlavý 2001, s. 104). Sociálna opora môže byť

vnímaná aj negatívnym spôsobom, napr. ako nátlak osoby poskytujúcu sociálnu oporu voči

prijímateľovi, alebo správanie podľa vlastných úsudkov. Ako už bolo spomenuté, sociálna

opora je vnímaná obrazne povedané aj ako nárazník. Ide o pomoc človeku, ktorý je

v núdzovej situácií pričom sa poskytujúca osoba snaží tlmiť negatívne faktory, ako napr.

stres, ktorý pôsobí na prijímateľa. Existuje niekoľko spôsobov ako utlmiť vplyv. Autor

Křivohlavý (2001, s. 105) ich delí nasledovne:

„ovplyvnením kognitívnej sféry človeka v núdzi“- ujasnenie stresorov a ujasnenie

schopností ich poraziť. Sociálna opora je vo forme poskytovania informácií, ktoré

jedincovi môžu dopomôcť v porozumení aktuálnej situácie,

„posilnením sebaúcty“ – okrem toho aj sebavedomia či sebahodnotenia. Sociálna

opora je vyjadrená presvedčením jedinca, že danú situáciu dokáže vyriešiť vďaka

svojim schopnostiam, hovorí sa tomu aj Bandurovo poňatie vnímanej osobnej

zdatnosti,

„voľbou vhodnejšej stratégie“ – sociálna opora kladne vplýva na osobu v záťažovej

situácií tým, že upriami pozornosť na lepšie návyky, zvyky atď.,

„znižovaním negatívneho pôsobenia stresoru na fyziologické dianie“ – napr. práca

lekára, ktorý pomôže pacientovi v zdravotnej núdzi ako forma sociálnej opory.

Teória pripútania



412

Inak povedané aj Bowlbyho teória väzby. J. Bowlby bol anglický psychológ, študoval

vzájomný vzťah medzi matkou a dieťaťom. Venoval sa najmä takým deťom, ktorý prežívali

určitý abnormál, čiže vymedzovali normálu v duševnom vývine. Napr. ochorenie, úmrtie

matky boli príčinou. Prišiel na to, že dieťa, ktoré prežíva negatívne situácie a zmeny v svojom

živote, práve odlúčením od matky, tzv. pretrhnutím puta prežíva vážne negatívne emócie.

Práve lipnutie na druhom človeku, trvalá sociálna väzba, spätosť medzi osobami vyjadruje

teória pripútania. Autor Křivohlavý (2001) ďalej rozlišuje podľa psychológa Bowlbyho

sociálne pripútanie a sociálnu závislosť. Bowlby rozlišuje pojem úzkostné sociálne

pripútanie. V tomto ponímaní dieťa sa bojí odpútania od matky, čo dieťa sprevádza od detstva

do ďalšieho života. Pripútanie sa ukazuje aj v súrodeneckých vzťahoch, napr. v situáciách,

kedy jeden zo súrodencov tragicky zomrel alebo ochorel.

Spomínaný autor Křivohlavý (2001, s. 95) rozlišuje tak isto aj praktické formy

využitia sociálnej opory nasledovne:

„svojpomocné skupiny zdravotne postihnutých ľudí, hnutie anonymných alkoholikov

pomáhajúcim alkoholikom dostať sa zo závislosti, prax individuálnej psychoterapie,

napr. chronicky chorých, prax skupinovej psychoterapie, prax tzv. pastorálneho

poradenstva“.

3.4 SOCIÁLNA OPORA U SENIOROV A SENIORIEK V INŠTITUCIONÁLNOM

PROSTREDÍ

Práve cieľová skupina senior/seniorka sa považujú vo všeobecnosti za tých, ktorý

strácajú možnosť vyrovnania sa so stresom v rôznych situáciách. Napr. osoby, ktoré sa o nich

starajú sa im snažia pomôcť vo všetkom a veľa vecí urobia za nich, čo v konečnom dôsledku

pôsobí ako nadmiera poskytovania sociálnej opory. Stráca sa samostatnosť, čím dochádza

k negatívnemu javu. Možnosti a schopnosti postarať sa o seba sú dôležitým faktorom, ktoré

pôsobia na kvalitu života jedinca. „Nadmerná forma sociálnej opory môže u postihnutého

navodzovať pocity bezmocnosti. Môže tu vzniknúť i nadmerná závislosť na poskytovateľovi

sociálnej opory, ktorá potom môže byť pre pacienta prekážkou v dôstojnej forme slobodného

rozhodovania. Dôsledkom toho môže byť rada negatívnych pocitov – napr. vina, závislosť,

úzkosť, obavy, strach a pod.“ definuje autor (Lu, 1997, in: Křivohlavý 2001, s. 111).

3.5 ADAPTÁCIA U SENIOROV/SENIORIEK

Každý človek je iný- jedinečný, podľa toho aj každý jedinec zvládne inú dávku stresu.

Stres môže byť aj užitočným faktorom pre človeka, pokiaľ je v určitej zdravej miere. Ak je ho



413

veľa je škodlivý pre každý organizmus. Autorka Bayerová (in Balogová et al. 2008) sa ďalej

zamýšľa nad tým, kedy je miera stresu prijateľná a kedy nie. Vychádza z hranice medzi

eustresom a distresom. Reakcie človeka na stres môžeme podľa autorky rozlíšiť na dve

úrovne – fyziologická a psycho-sociálna. Pri oboch úrovniach sa jedinec snaží zvládnuť

núdzovú situáciu útokom alebo útekom. Výber záleží od viacerých faktorov ako napr.

osobnosť jedinca, prostredia atď.

Adaptáciu považuje autorka Bayerová (in Balogová et al.2008) za dynamický proces,

ktorá je súčasťou života každého jedinca od narodenia až po jeho smrť. To ako prebieha

adaptácia závisí od adaptability, a teda schopnosti sa prispôsobovať sociálnym a prírodným

podmienkam. O maladaptácií hovorí autorka v prípade, ak nedochádza k súladu medzi

potrebami jedinca a medzi podmienkami prostredia. S adaptáciou úzko súvisí aj pojem

adjustácia, ide v nej o prispôsobovanie sa aspektom a aj sociálnym vzťahom. Môže ísť

o aktívnu a pasívnu adjustáciu. Pri cieľovej skupine v našom prípade senior/seniorka sa

môžeme stretnúť s pojmom vývinová adaptácia. Pojem súvisí s názormi, ktoré boli podložené

výskumami, ktoré hovorili, že genetický potenciál vplýva na dĺžku života danej osoby. Čím sa

osoba dožije vyššieho veku, tým má väčšiu šancu s plodiť potomka, ktorý sa taktiež dožije

vysokého veku. Významne vplýva na jedinca enviroment, ako napr. výživa, životný štýl,

emočné naladenie jedinca, udáva (Golecká, 2007,in: Búgelová et al.2014). Starší človek je

zvyknutý na zaužívané stereotypy, zvyky, preto pomalšie a ťažšie sa dokáže adaptovať na

nové situácie. Rozlišujeme niekoľko adaptačných stratégií podľa autorky (Reichardovej, in:

Búgelová et. al 2014, s. 10).

„konštruktívna stratégia, stratégia závislosti, stratégia obranná, stratégia hostility,

stratégia sebanenávisti“.

V závere teoretickej časti možno konštatovať, že práca s cieľovou skupinou seniorov,

nie je pomerne jednoduchá. Vyžaduje si predovšetkým individuálny prístup, vhodné zvolené

metódy, stratégie, techniky práce, ochotu pomoci a trpezlivosť. Za dôležité pokladáme, aby

boli pri práci podporované medzigeneračné vzťahy a s nimi samotný rozvoj komunikácie na

verbálnej, ale aj neverbálnej úrovni a vypracované analýzy, ktoré by boli nápomocné

k zdokonaľovaniu jednotlivých činností pri práci s cieľovou skupinou. Okrem spomenutého je

taktiež dôležité, aby boli zo strany sociálnych pracovníkov a pracovníčok využívané terapie

vo vzťahu ku klientom a klientkám, ktoré inštitúcie ponúkajú. Ako príklad možno uviesť

reminiscenčné terapie, kinezioterapie, ergoterapie a ďalšie. Ako sociálni pracovníci

a pracovníčky vidíme potrebu informovať seniorov a seniorky v oblasti zdravia formou

diskusií, možnosti zapojenia sa do rôznych aktivít a tiež ponúkanie pocitu, že sa nemusia cítiť



414

osamelí. Toto všetko sa vyžaduje práve preto, aby sme dopomohli k zníženiu pocitu

osamelosti a zvýšeniu pocitu opory v sociálnej oblasti. Pokladali by sme za úspech, ak by

došlo k celkovému zlepšeniu kvality života seniorov a senioriek, nakoľko je potrebné

uvedomenie si faktu, že sa raz všetci ocitneme v podobnej, možno rovnakej situácií. Je taktiež

potrebné venovať náležitú pozornosť spomenutej cieľovej skupine v rovnakej miere ako je

venovaná aj ostatným cieľovým skupinám sociálnej práce.



415

4 EMPIRICKÁ ČASŤ

Na vypracovanie empirickej časti sme zvolili kvantitatívny mapujúci výskum. Ide

o typ výskumu, kde sa analyzujú a zisťujú odpovede na otázky, ktoré sa zaoberajú istým

problémom, ktorý sa skúma. Základným nástrojom tohto mapujúceho výskumu je dotazník,

ktorý sme využili v našom prípade na vypracovanie zistených informácií. Pri vypracovaní

tohto výskumu sme si zakladali aj na etických zásadách, či už dobrovoľnosti pri vypracovaní

otázok alebo dôvernosti a dodržaní anonymity.

4.1 CIELE VÝSKUMU

Za cieľ v empirickej časti sme si zvolili: Overiť možné súvislosti medzi prežívaním

sociálnej osamelosti a vnímanou sociálnou oporou u seniorov a senioriek v inštitucionálnom

prostredí.

Vymedzenie problému

Nakoľko v diplomovej práci sme sa venovali prežívaniu sociálnej osamelosti

a vnímanej sociálnej opory u seniorov a senioriek v inštitucionálnom prostredí za vymedzenie

problému sme predpokladi už samotný názov témy, kde sme zisťovali ako individuálni seniori

a seniorky prežívajú sociálnu osamelosť v inštitucionálnom prostredí a ako vnímajú sociálnu

oporu. Keďže každý človek je iný a každý človek vníma veci inak, pokladáme za dôležité

práve zistenie vnímanej osamelosti cieľovej skupiny akou sú seniori, osoby vyššieho veku

ktorí prežívajú pravdepodobne vyššiu osamelosť, nakoľko tí, ktorým sme sa venovali nežijú

v domácnosti ale v inštitucionálnom prostredí, ktoré môže vplývať pozitívne ale aj negatívne.

Dáta sme zisťovali dotazníkom u každého seniora/seniorky v inštitúcií Ametyst v Továrnom.

4.1.1 Výskumné otázky

VO1: „Prežívajú seniori/seniorky v inštitucionálnom prostredí sociálnu osamelosť?“

VO2: „Disponujú seniori/seniorky v inštitucionálnom prostredí dostatočnou sociálnou

oporou?“

VO3: „Existujú rozdiely vo vnímaní sociálnej opory v inštitucionálnom prostredí medzi

seniormi a seniorkami?“

4.1.2 Hypotézy

H1: Predpokladáme, že seniori a seniorky v inštitucionálnom prostredí prežívajú sociálnu

osamelosť.



416

H2: Predpokladáme, že seniori a seniorky v inštitucionálnom prostredí vnímajú sociálnu

oporu ako nedostatočnú.

H3: Predpokladáme, že seniorky disponujú vyššou mierou sociálnej opory v inštitucionálnom

prostredí ako seniori.

H4: Predpokladáme, že seniorky prežívajú vyššiu mieru sociálnej osamelosti oproti seniorom

v inštitucionálnom prostredí.

4.1.3 Premenné

Závislé premenné:

prežívaná sociálna osamelosť,

vnímaná sociálna opora.

Nezávislé premenné:

vek (60-74, 75-89, 90-+),

pohlavie (muž-žena),

stav (ženatý-vydatá, rozvedený/á, vdovec/vdova, slobodný/á).

4.1.4 Výskumná vzorka

Výskumnú vzorku tvorili klienti Centra sociálnych služieb – Ametyst v Továrnom.

Vzorka sa týkala mužov aj žien vo veku od 60 do 90 rokov a viac. Išlo o vzorku 80 klientov

seniorov a senioriek v inštitucionálnom zariadení.

Obr. 1 Vek respondentov

Tento graf znázorňuje vekovú štruktúru respondentov zariadenia, ktoré bolo v rozmedzí od 60

do 94 rokov. Z grafu vyplynulo, že najviac respondentov bolo vo veku 60 a 61 rokov.

0123456789

1011121314

60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 82 83 86 87 89 94

Poče

t re

spon

det

ov

Vek respondetov



417

Obr. 2 Pohlavie respondentov

Výskumnú vzorku tvorili vo väčšej miere ženy a to v počet 41 (51%) a 39 mužov (49%).

Obr. 3 Pôvod respondentov

Graf znázorňuje, že až 57 (71%) opýtaných respondentov pochádzali z obce a 23

(29%) respondentov z mesta.

Obr. 4 Stav respondentov

Graf ukázal, že najviac opýtaných tvorilo skupinu vdovcov a vdov 33 (41%). Najmenšie

percento tvorili respondenti ženatí/vydaté 10 (13%).

39;

49%

41;

51%

Muž Žena

23; 29%57;

71%

Mesto Obec

Ženatý/Vydatá Rozvedený/á Vdovec/a Slobodný/á



418

Obr. 5 Vzdelanie respondentov

Najväčšiu výskumnú vzorku tvorili klienti/klientky 37 (46%) so základným vzdelaním.

Naopak najmenšiu vzorku tvorili klienti 7 (9%) s vysokoškolským vzdelaním.

4.2 METODIKA

Na vypracovanie empirickej časti sme vychádzali z kvantitatívneho výskumu kde sme

využili metódu dotazníka a zároveň sme využili aj mapovanie, ktoré má deskriptívny

charakter, zisťuje odpovede na otázky a týka sa určitej skupiny ľudí. Na zodpovedanie

výskumných otázok sme využili dva dotazníky. Prvý dotazník sa zaoberal zistením sociálnej

osamelosti s názvom Selsa. Druhým dotazníkom sme zisťovali prežívanie sociálnej opory,

využili sme na to dotazník The Multidimensional Scale of Perceived Social Support. Dotazník

sme prispôsobili vybranej cieľovej skupine senior/seniorka veľkosťou písma, bol anonymný

a dobrovoľný. V našom prípade bol dotazník kľúčovou metódou pri získavaní odpovedí na

naše otázky, ktorý prikladáme v závere práce. Obidve dotazníky mali škálu od 1-7, pričom 1

znamenalo úplne súhlasím a 7 úplne nesúhlasím. V porovnaní s inými výskumnými metódami

má dotazník viacero výhod ako napríklad:

získame dáta od väčšieho počtu respondentov za kratší čas, tzv. ekonomická výhoda,

respondent vystupuje ako ananymný zadávateľ odpovedí,

výskumník pri zbere údajov nemusí sa fyzicky zúčastňovať pri respondentovi.

Výsledky dotazníkov sme spracovali frekvenčnou analýzou a následne štatistickým

programom SPSS vo verzií 16.0. Frekvenčná analýza sa využíva najčastejšie pri

vyhodnocovaní dotazníkov. Je vhodná, keď potrebujeme jednotlivé hodnoty medzi sebou

porovnávať. Podľa potreby vieme rozdeliť jednotlivé otázky do dimenzií a na základe analýzy

dospejeme k výsledkom, ktoré nám potvrdia, respektíve vyvrátia hypotézy. Frekvenčnú

analýzu sme využili pri hypotéze 1 a hypotéze 2. Výskum pokračoval vypracovaním hypotéz

3 a hypotézy 4 v štatistickom programe SPSS. Najskôr sme potrebovali vypočítať test

normality, ktorý nám určil ďalší postup práce. Test normality sa najčastejšie využíva pri

37; 46%

21; 26%

15; 19%7; 9%

Základné Stredoškolské bez maturity

Stredoškolské s maturitou Vysokoškolské



419

zisťovaní pravdepodobnosti rozdelenia. Najviac sa používajú grafické metódy, ktoré posúdia

či sa jedná o známe rozdelenie pravdepodobnosti a je možné ho zobraziť aj na základe Q-Q

diagramu. Čim bližšie sú k priamke hodnoty tým sa jedná o normálne rozloženie a v ďalších

výpočtoch budeme používať parametrickú štatistiku. Test normality nám vyjadril ďalšie

výpočty pri parametrickej a neparametrickej štatistike. Pri parametrickej štatistike sme využili

T-test a pri neparametrickej Mann-Whitney U test. Tento test sa používa ak nie je splnený

predpoklad normality a jedná sa o neparametrickú štatistiku. Umožňuje nám testovať

hypotézy a či sa zhodujú dve funkcie. Vo výsledkoch sledujeme úroveň signifikácie: a ak je

menšia ako 0,05 test nám preukázal štatistickú významnosť dvoch veličín. Ak je väčšia ako

0,05 test nám vypočítal, že medzi dvoma veličinami nie je štatisticky významný rozdiel.

(Dušek 2012).

4.2.1 Spôsob spracovania dát

Výskum sme realizovali v mesiaci marec 2018 v Centre sociálnych služieb

v Továrnom, blízko mesta Vranov nad Topľou. Sociálne služby poskytuje ambulantnou

a pobytovou formou. Rozdali sme tu 80 dotazníkov, ktoré nám mali priblížiť zistenie

sociálnej osamelosti a vnímanej sociálnej opory u seniorov a senioriek.

Na opis výsledkov sme použili rôzne procedúry tzv. deskriptívnej štatistiky

kvalitatívnych znakov – triedenie – grafické znázornenie, tabuľkové znázornenie, výpočet

základných štatistických charakteristík. Vychádzali sme z 2 dotazníkov zisťujúci sociálnu

osamelosť a vnímanú sociálnu oporu.

4.3 ANALÝZA DÁT

Dáta sme rozanalyzovali z 2 konkrétnych dotazníkov. Dotazník zisťujúci sociálnu

osamelosť s názvom Selsa, ktorá - zisťovala výskyt sociálnej osamelosti v troch konkrétnych

dimenziách – rodina, priatelia, partner. Druhý dotazník – The Multidimensional Scale of

Perceived Social Support zisťoval vnímanú sociálnu oporu v troch dimenziách; rodina,

priatelia, iná osoba. Najskôr sme použili frekvenčnú analýzu, pre potvrdenie alebo vyvrátenie

hypotéz – H1,H2. Následne sme zisťovali rodové rozdiely v prežívaní sociálnej osamelosti

a vnímanej sociálnej opory, ktoré sa týkali hypotéz –H3, H4 testom normality. Tento test

mohol vyjsť parametricky alebo neparametricky. Ak vyšli parametrické výsledky, spravili

sme následný T-test, ak neparametrický tak sme počítali test Mann - Whithey U. Obe tieto

testy sme spracovávali v štatistickom programe SPSS – verzia 16.0.



420

4.3.1 Frekvenčná analýza

Frekvenčná analýza nám udáva najčastejšie odpovede respondentov v dotazníkoch.

Obe dotazníky tvorilo škálu od 1-7, pričom 1 znamenalo úplne súhlasím a 7 úplne

nesúhlasím. Vyššie sme spomínali dimenzie, ktoré tvorili obe dotazníky. Červenou farbou

sme označili v tabuľkách nižšie najčastejšie odpovede a druhou farbou sme označili druhé

najčastejšie odpovede, aby boli znázornené najčastejšie odpovede všeobecne. Týmto sme

zisťovali o akú úroveň sociálnej osamelosti a vnímanej sociálnej opory ide v jednotlivých

dimenziách. Tabuľka znázorňuje počet najčastejších odpovedí v lomených zátvorkách

a uviedli sme aj percentuálne vyjadrenie všetkých odpovedí. Niektoré otázky v dotazníku

Selsa zisťujúci sociálnu osamelosť sme museli prepólovať v škále, nakoľko mali záporne

vedenú otázku.

Analýza sociálnej osamelosti v dotazníku Selsa

Tab. 3 FA-osamelosť/rodina

Dimenzia

1 2 3 4 5 6 7

Rodina1 Otázka 1

|10|

12,5%

|8|

10%

|7|

8,75%

|6|

7,5%

|13|

16,25%

|26|

32,5%

|10|

12,5%

Rodina2 Otázka 4

|9|

11,25%

|22|

27,5%

|9|

11,25%

|7|

8,75%

|16|

20%

|11|

13,75%

|6|

7,5%

Rodina3 Otázka 8

|11|

13,75%

|12|

15%

|12|

15%

|10|

12,5%

|11|

13,75%

|13|

16,25%

|11|

13,75%

Rodina4 Otázka 11

|9|

11,25%

|16|

20%

|15|

18,75%

|9|

11,25%

|8|

10%

|18|

22,5%

|5|

6,25%

Rodina5 Otázka 12

|11|

13,75%

|15|

18,75%

|17|

21,25%

|8|

10%

|7|

8,75%

|12|

15%

|10|

12,5%

1.Otázka - Aj keď som v blízkosti rodiny cítim sa sám/sama.

4.Otázka - V mojej rodine nie je nikto na koho sa môžem spoľahnúť, ak potrebujem podporiť

a povzbudiť.

8.Otázka - Cítim blízkosť svojej rodiny.

11.Otázka - Cítim sa byť súčasťou mojej rodiny.

12.Otázka - Moja rodina o mňa naozaj prejavuje záujem.

Z prvej tabuľky dotazníka osamelosť/rodina, nám vyplynulo, že až pri 4/5 otázkach

respondenti uviedli škálu 6 čo znamená, že s výrokmi do veľkej miery nesúhlasili. Pri otázke

č. 4 bola pepólovaná škála (zo 6 na 2) a pri otázke č. 1 sa prepólovala škála (z 2 na 6).

Tabuľka jasne ukazuje, že respondenti cítia osamelosť v dimenzií rodina.

Tab. 4 FA-osamelosť/priatelia

Dimenzia

1 2 3 4 5 6 7

Priatelia1 Otázka 2

|15|

18,75%

|19|

23,75%

|16|

20%

|10|

12,5%

|3|

3,75%

|13|

16,25%

|4|

5%



421


|8|

10%

|17|

21,25%

|11|

13,75%

|19|

23,75%

|9|

11,25%

|13|

16,25%

|3|

3,75%


|14|

17,5%

|10|

12,5%

|7|

8,75%

|17|

21,25%

|12|

15%

|14|

17,5%

|6|

7,5%


|11|

13,75%

|9|

11,25%

|11|

13,75%

|23|

28,75%

|13|

16,25%

|10|

12,5%

|3|

3,75%


|10|

12,5%

|9|

11,25%

|5|

6,25%

|16|

20%

|22|

27,5%

|13|

16,25%

|5|

6,25%

2.Otázka – Cítim sa byť súčasťou istej skupiny priateľov.

5.Otázka – Moji priatelia rozumejú môjmu mysleniu a uvažovaniu.

7.Otázka – Nemám priateľov, ktorí zdieľajú moje názory, ale prial/a by som si takých mať.

9.Otázka – Ak potrebujem pomôcť, môžem a viem sa spoľahnúť na svojich priateľov.

13.Otázka – Nemám žiadnych priateľov, ktorí mi rozumejú, ale prial/a by som si takých mať.

Dimenzia priatelia preukázala, že osamelosť sa prejavuje v priemernej miere. Podľa nášho

názoru to vyplýva z toho, že klienti a klientky v zariadení majú vybudované priateľstvá medzi

sebou a necítia sa v tejto sfére osamelo. Tak isto boli prepólované otázky č. 7,13.

Tab. 5 FA-osamelosť/partner

Dimenzia

1 2 3 4 5 6 7

Partner1 Otázka 3

|12|

15%

|4|

5%

|5|

6,25%

|11|

13,75%

|11|

13,75%

|12|

15%

|25|

31,25%

Partner2 Otázka 6

|11|

13,75%

|4|

5%

|5|

6,25%

|10|

12,5%

|11|

13,75%

|13|

16,25%

|26|

32,5%

Partner3 Otázka 10

|7|

8,75%

|13|

16,25%

|9|

11,25%

|22|

27,5%

|7|

8,75%

|9|

11,25%

|13|

16,25%

Partner4 Otázka 14

|9|

11,25%

|8|

10%

|4|

5%

|11|

13,75%

|11|

13,75%

|12|

15%

|25|

31,25%

Partner5 Otázka 15

|9|

11,25%

|8|

10%

|6|

7,5%

|14|

17,5%

|9|

11,25%

|15|

18,75%

|19|

23,75%

3.Otázka – Mám partnera, s ktorým zdieľam svoje najintímnejšie myšlienky a pocity.

6.Otázka – Mám partnera (partnerku) alebo manžela (manželku), ktorý/á ma povzbudzuje

a podporuje vtedy, keď to najviac potrebujem.

10.Otázka – Prajem si, aby bol môj partnerský vzťah uspokojujúci do väčšej miery.

14.Otázka – Prispievam k šťastiu svojho partnera.

15.Otázka – Pociťujem nenaplnenú potrebu blízkeho partnerského vzťahu.

Dimenzia partner najvýraznejšie preukázala najčastejšie odpovede v škále 7- čo znamená, že

s výrokmi nesúhlasili. Z toho nám vyplynulo, že v tejto sfére klientom a klientkám výrazne

chýba partner a cítia sa osamelí. Predpokladáme, že dôvodom je vysoké percento

respondentov, ktoré tvoril vdovci a vdovy.



422

Analýza sociálnej opory v dotazníku

Tab. 6 FA-opora/iná osoba dimenzie

1 2 3 4 5 6 7

Iná_osoba1 Otázka 1

|14|

17,5%

|17|

21,25%

|15|

18,75%

|11|

13,75%

|6|

7,5%

|12|

15%

|5|

6,25%


|14|

17,5%

|13|

16,25%

|13|

16,25%

|16|

20%

|11|

13,75%

|9|

11,25%

|4|

5%


|12|

15%

|17|

21,25%

|10|

12,5%

|18|

22,5%

|9|

11,25%

|9|

11,25%

|5|

6,25%


|9|

11,25%

|23|

28,75%

|7|

8,75%

|10|

12,5%

|13|

16,25%

|8|

10%

|10|

12,5%

1.Otázka – Je určitá osoba, ktorá je pri mne keď to potrebujem.

2.Otázka – Je určitá osoba, s ktorou môžem zdieľať moje radosti a žiale.

5.Otázka – Mám niekoho, kto je pre mňa skutočným zdrojom pohody.

10.Otázka – Je určitá osoba v mojom živote, ktorá sa stará o moje pocity.

Tabuľka znázorňuje priemerné hodnoty, z čoho nám vyplynulo, že respondenti cítia sociálnu

oporu v určitej osobe. Pripisujeme tomu fakt, že respondenti žijú v inštitucionálnom prostredí

a majú okolo seba určité osoby, ktoré im poskytujú sociálnu oporu.

Tab. 7 FA-opora/priatelia

Dimenzie

1 2 3 4 5 6 7


|14|

17,5%

|12|

15%

|19|

23,75%

|10|

12,5%

|11|

13,75%

|10|

12,5%

|4|

5%


|6|

7,5%

|17|

21,25%

|21|

26,25%

|10|

12,5%

|15|

18,75%

|8|

10%

|3|

3,75%


|5|

6,25%

|24|

30%

|14|

17,5%

|14|

17,5%

|9|

11,25%

|10|

12,5%

|4|

5%


|7|

8,75%

|11|

13,75%

|19|

23,75%

|15|

18,75%

|11|

13,75%

|13|

16,25%

|4|

5%

6.Otázka - Moji priatelia sa skutočne snažia mi pomáhať.

7.Otázka - Môžem sa skutočne spoľahnúť na priateľov, keď sa mi nedarí.

9.Otázka - Mám priateľov, s ktorými môžem zdieľať svoje radosti a žiale.

12.Otázka - Môžem rozprávať o svojich problémoch so svojimi priateľmi

Podobne ako predchádzajúca tabuľka aj dimenzia priatelia preukázala priemerné hodnoty

odpovedí v škále, z čoho vyplynulo, že respondenti pociťujú oporu v priateľoch. Na

porovnanie výsledok zistenia v dotazníku osamelosti v dimenzií priatelia bola tak isto

priemerná.



423

Tab. 8 FA- opora/rodina

Dimenzie

1 2 3 4 5 6 7

Rodina1 Otázka 3

|10|

12,5%

|19|

23,75%

|10|

12,5%

|12|

15%

|10|

12,5%

|12|

15%

|7|

8,75%

Rodina2 Otázka 4

|7|

8,75%

|10|

12,5%

|20|

25%

|13|

16,25%

|7|

8,75%

|14|

17,5%

|9|

11,25%

Rodina3 Otázka 8

|9|

11,25%

|12|

15%

|14|

17,5%

|12|

15%

|10|

12,5%

|15|

18,75%

|8|

10%

Rodina4 Otázka 11

|10|

12,5%

|11|

13,75%

|11|

13,75%

|10|

12,5%

|18|

22,5%

|11|

13,75%

|9|

11,25%

3.Otázka - Moja rodina sa skutočne snaží mi pomáhať.

4.Otázka - Moja rodina mi poskytuje emocionálnu pomoc a podporu.

8.Otázka - Môžem hovoriť o svojich problémoch so svojou rodinou.

11.Otázka - Moja rodina sa mi snaží pomáhať pri rozhodovaní.

Výsledky preukázali z odpovedí respondentov, napr. výrazne pri otázke 3, že sa im rodina

snaží pomáhať ale nemôžu hovoriť s ňou o problémoch a ani im nepomáha pri rozhodovaní.

Z toho vyplýva, že rodina sa im snaží pomôcť ale napriek tomu v nich necítia dostatočnú

dôveru.

4.3.2 Analýza rodových rozdielov

Rodovou analýzou sme chceli zistiť, či existujú rodové rozdiely v prežívaní sociálnej

osamelosti a vnímanej sociálnej opory medzi mužmi a ženami v inštitucionálnom prostredí.

Prv než začneme overovať hypotézy, je potrebné spraviť test normality a zistiť či sa jedná

o parametrickú alebo neparametrickú štatistiku. Podľa výsledku testu normality vieme určiť

o akú štatistiku ide a podľa toho použijeme ďalšie testy. Ak ide o parametrickú štatistiku

použijeme Studentov T-test a v prípade neparametrickej štatistike Mann - Whithey U. Na

všetky štatistické výpočty sme použili štatistický program SPSS- verzia 16.0.

Test normality

Tab. 9 Test normality

Normalita

rozloženia odpovedí df Sig. Parametrický/Neparametrický

osamelosť/rodina 80,00 0,067 Parametrický

osamelosť/ priatelia 80,00 0,000 Neparametrický

osamelosť/partner 80,00 0,200 Parametrický

opora/rodina 80,00 0,017 Neparametrický



424

opora/priatelia 80,00 0,022 Neparametrický

opora/iná osoba 80,00 0,051 Parametrický

osamelosť spolu 80,00 0,200 Parametrický

opora spolu 80,00 0,200 Parametrický

V tabuľke test normality sú znázornené jednotlivé dimenzie sociálnej osamelosti a sociálnej

opory, počet respondentov a signifikácia. V teste normality nás zaujímal výsledok

Signifikácie (Sig.). Ak hodnota sig je väčšia ako 0,05 ide o parametrickú štatistiku, ak menšia

ako 0,05 ide o neparametrickú štatistiku.

Tab. 10 T-test-osamelosť/rodina T-test

Štatistika

osamelosť/rodina

Pohlavie Počet Priemer Sig. t Sig. (2-

tailed)

Muž 39 4,277

Predpokladané

odchýlky 0,768 2,184 0,032

Žena 41 3,663

Nepredpokladané

odchýlky 2,185 0,032

Tabuľka predstavovala parametrický výsledok v oblasti osamelosti v dimenzií rodina.

Rozdeľuje mužov a ženy a ich priemerné hodnoty odpovedí na škále od 1 do7. Zo zistení nám

vyplynulo, že muži odpovedali na škále od 1-7 priemerne hodnotou 4,277, ženy priemerne

odpovedali 3,663. Následne sa vypočítal T-test, ktorý nám určil, či existuje nejaký významný

rozdiel medzi mužmi a ženami. Zelené podfarbené pole nám označuje signifikáciu, ktorá má

menšiu hodnotu ako 0,05, t.j. je tu daný určitý štatistický významný rozdiel medzi mužmi

a ženami. Z výsledku vyplýva, že muži sa cítia osamelejší v oblasti rodiny ako ženy.

Tab. 11 Mann-Whitney U-osamelosť/priatelia

Mann - Whithey U

Štatistika

osamelosť/priatelia

Pohlavie Počet Mean Z Asymp. Sig. (2-

tailed)

Muž 39 4,066 -2,222 0,026

Žena 41 3,420

Osamelosť v dimenzií priatelia vyšiel výsledok neparametrický, počítali sme preto Mann-

Whithey U test. Tabuľka znázorňuje priemerné hodnoty odpovedí na škále od 1 do 7.

Z v tabuľke hovorí o hodnote testu. Z tabuľky vyplýva, že muži odpovedali na škále od 1-7

priemernou hodnotou 4,066 a ženy 3,420. Signifikácia vyšla menšia ako hodnota 0,05, t.j. je



425

daný štatistický významný rozdiel medzi mužmi a ženami. Výsledkom na základe otázok

a priemerných odpovedí je, že v oblasti priateľstva sa muži cítia viac osamelí ako ženy.

Tab. 12 T-test-osamelosť/partner T-test

Štatistika

osamelosť/partner

Pohlavie Počet Priemer Sig. t

Sig. (2-

tailed)

Muž 39 5,133

Predpokladané

odchýlky 0,553 3,417 0,001

Žena 41 4,131

Nepredpokladané


Výsledok sociálnej osamelosti v dimenzií partner vyšiel parametrický, z toho dôvodu bol

počítaný T-test. Priemerné hodnoty odpovedí na škále od 1-7 u mužov boli 5,133 a u žien

4,131. Hodnota sig vyšla nižšia ako 0,05, preto je tu daný štatisticky významný rozdiel medzi

mužmi a ženami. Výsledkom je, že muži sa cítia osamelejší v partnerskom vzťahu ako ženy.

Tab. 13 Mann-Whitney U-opora/rodina

Mann - Whithey U

Štatistika

opora/rodina


tailed)

Muž 39 4,378 -2,550 0,024

Žena 41 3,524

Sociálna opora v dimenzií rodina vyšla neparametrická. Priemerná hodnota odpovedí

u mužov od škály 1-7 bola 4,378 a u žien 3,524. Hodnota sig je menšia ako 0,05, t. j. preto je

tu daný štatisticky významný výsledok v rodových rozdieloch. Z výsledku nám vyplynulo, že

ženy cítia väčšiu sociálnu oporu v rodine ako muži.

Tab. 14 Mann-Whitney U-opora/priatelia

Mann - Whithey U

Štatistika

opora/priatelia


tailed)

Muž 39 3,821 -1,384 0,166

Žena 41 3,414

Výsledok v dimenzií priatelia v oblasti sociálnej opory vyšiel neparametrický. Hodnota sig je

vyššia ako 0,05, preto to môžeme pokladať za bezvýznamný rozdiel výsledku medzi mužmi



426

a ženami. Priemerná hodnota u mužov bola 3,821 a u žien 3,414. Medzi mužmi a ženami nie

je rozdiel, cítia rovnakú sociálnu oporu v oblasti priateľov.

Tab. 15 T-test-opora/iná osoba T-test

Štatistika

opora/iná osoba


Sig. (2-

tailed)

Muž 39 4,045

Predpokladané

odchýlky 0,615 3,045 0,003

Žena 41 3,073

Nepredpokladané


Štatisticky výsledok vyšiel parametrický v sociálnej opore v dimenzií iná osoba. Hodnota sig

je nižšia ako 0,05, takže je daný štatistický významný rozdiel medzi mužmi a ženami.

Priemerná hodnota odpovedí u mužov bola 4,045 a u žien 3,073. Z tohto výsledku nám

vyplynulo, že ženy cítia väčšiu sociálnu oporu v inej osobe ako muži.

Tab. 16 T-test-osamelosť/spolu T-test

Štatistika

osamelosť spolu


Sig. (2-

tailed)

Muž 39 4,492

Predpokladané

odchýlky 0,601 3,752 0,000

Žena 41 3,742

Nepredpokladané


Tabuľka znázorňuje súčet všetkých troch dimenzií dotazníka zisťujúceho sociálnu osamelosť.

Priemerná hodnota odpovedí u mužov v tomto dotazníku zo škály od 1-7 bola 4,492 a u žien

3,742. Signifikácia vyšla nižšia ako 0,05. Z výsledku nám vyplynulo, že muži cítia vyššiu

sociálnu osamelosť ako ženy.

Tab. 17 T-test-opora/spolu T-test

Štatistika

opora spolu


Sig. (2-

tailed)

Muž 39 4,081

Predpokladané

odchýlky 0,839 2,741 0,008

Žena 41 3,337

Nepredpokladané


V tabuľke sú znázornené hodnoty všetkých troch dimenzií súčtu dotazníka The

Multidimensional Scale of Perceived Social Support zisťujúci vnímanie sociálnej opory.



427

Priemerná hodnota odpovedí u mužov od škály 1-7 bola 4,081 a u žien 3,337. Hodnota sig

vyšla nižšia ako 0,05. Výsledkom je, že ženy vnímanú väčšiu sociálnu oporu ako muži.

4.4 VÝSLEDKY

Výsledky výskumu preukázali, že seniori a seniorky v inštitucionálnom prostredí

prežívajú sociálnu osamelosť, čím sa overila hypotéza 1. Najvyššia osamelosť vyšla vďaka

štatistickým výpočtom v dimenzií parter, z čoho nám vyplýva, že sa seniori cítia v zariadení

osamelo, pretože im chýba partner. Vyplýva to aj z údaju, ktoré poukázalo, že najväčšie

percento opýtaných tvorili vdovci, až 41%. Osamelosť sa preukázala aj v dimenzií rodina,

pričom v dimenzií priatelia uviedli najčastejšie priemerne hodnoty. V hypotéza 2 sme

overovali, či vnímajú seniori/seniorky žijúci v zariadení sociálnu oporu ako nedostatočnú.

Najväčšie percento opýtaných až 28,75% pociťuje sociálnu oporu v určitej osobe. V dimenzií

priateľov vyšla vnímaná sociálna opora v priemerných hodnotách. V dimenzií rodina, boli

výsledky zaujímavé, nakoľko respondenti uviedli, že rodina sa im snaží pomáhať, avšak

nepovažujú ju za zdroj, s ktorým môžu hovoriť o svojich problémoch. Vyplýva teda, že

rodina sa im snaží pomáhať, avšak necítia v nich dostatočnú sociálnu oporu. V hypotéze 2 sa

nám preukázalo, že seniori a seniorky disponujú sociálnou oporou.

Tretia a štvrtá hypotéza sa zameriavala na rodové rozdiely v prežívaní sociálnej

osamelosti a vnímanej sociálnej opory. Tretia hypotéza, kde sme predpokladali, že ženy

disponujú vyššou mierou sociálnej opory sa potvrdila najmä v dimenzií rodina a iná osoba ju

pociťujú najväčšiu. V hypotéze 4 sme predpokladali, že ženy prežívajú vyššiu mieru sociálnej

osamelosti oproti mužom, čo sa nám nepotvrdilo. Výsledky preukázali, že muži prežívajú

sociálnu osamelosť v inštitúcií vo všetkých dimenziách/rodina, partner, priatelia vyššiu ako

ženy.

Týmto zistením sme si odpovedali na výskumné otázky, ktorých výsledkom je, že

seniori a seniorky prežívajú v inštitucionálnom prostredí sociálnu osamelosť, zároveň aj

disponujú sociálnou oporou, najmä v určitej osobe. Vyplýva nám to z toho, že žijú v inštitúcií

a majú medzi sebou určité oporné osoby, ktoré im pomáhajú. Existujú teda aj rozdiely vo

vnímaní sociálnej opory, ako už bolo vyššie spomenuté u žien sa prejavila vyššia sociálna

opora oproti mužom.



428

ZÁVER

V závere práce musíme poznamenať, že vypracovanie nás obohatilo o množstvo

zistení. Počas štúdia sociálnej práce sme častokrát vyhľadávali práve zariadenia so seniormi

a seniorkami. Zaujímalo nás ako žijú, čomu sa venujú, čo cítia a ako sa správajú. Práve to bol

dôvod výberu témy tejto práce. Práca so starším človekom je veľmi náročná, každý je iný,

jedinečný, výnimočný, avšak každý si vyžaduje svoju pozornosť, empatiu, záujem a lásku.

Inštitucionálne prostredie môže vplývať pozitívne ale aj negatívne na staršieho človeka.

Veľakrát je ale oveľa lepším riešením ako to domáce prostredie. V inštitúcií starší človek ak

má záujem môže viesť niekoľko krúžkov, zúčastniť sa na niekoľkých terapiách,

spoločenských akcií, byť v kolektíve, nájsť si priateľov, mať pravidelné zdravotné prehliadky

a množstvo iných pozitívnych faktorov. Zmena prostredia z domáceho na inštitucionálne

môže vplývať na staršieho človeka aj negatívne, môže dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu,

môžu vznikať psychické problémy, zmeny nálad, depresia, úzkosť, strach apod. Seniori

a seniorky ako cieľová skupina sociálnej práce sú vystavení riziku určitej sociálnej deprivácií.

Preto je dôležité aby sociálni pracovníci a pracovníčky vybrali vhodne zvolené metódy,

prístupy, teórie, terapie v práci s touto cieľovou skupinou na základe anamnéz klientov.

Správnym zvolením týchto riešení môžeme dosiahnuť skvalitnenie života staršieho človeka.

V práci sme poukázali na rozdielnosť v prežívaní sociálnej osamelosti a sociálnej

opory u seniorov a senioriek. Boli preukázané jasne výsledky, ktoré potvrdili prežívanú

sociálnu osamelosť v inštitucionálnom prostredí a zároveň potvrdili vnímanie sociálnej opory.

Sociálna osamelosť sa preukázala vyššia u mužov vo všetkých dimenziách, ktoré sme merali

a vnímanie sociálnej opory sa preukázalo u žien vyššie vo všetkých meraných dimenziách.

Z výsledkov nám vyplynul cieľ väčšieho dôrazu práce v inštitucionálnom prostredí

s mužmi. Za dôležité pokladáme zlepšovať komunikáciu u mužov, integrovať ich do skupín,

zapájať ich do kolektívnych úloh, do aktivít v inštitúcií. Tým by sme u mužov znížili

osamelosť a zároveň zvýšili sociálnu oporu.



429

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

Akčný plán na roky 2018-2020 [online]. [cit. 2018-04-09]. Dostupné z:

http://www.presov.sk/download_file_f.php?id=943402

BALOGOVÁ, Beáta, 2005. Seniori. Prešov: Akcent print. ISBN 80-969274-9-3.

BALOGOVÁ, Beáta. 2008. Svet seniora-senior vo svete. Prešov: Grafotlač Prešov. ISBN 978-80-8068-814-1.

BALOGOVÁ, Beáta a Michaela SKYBA (et al.), 2014. Sociálny kapitál starnutia – prítomnosť nikdy nestarne.

Prešov: GRAFOTLAČ Prešov. ISBN 978-80-555-1083- 5.

BALOGOVÁ, Beáta et al. 2015. Kompendium sociálnej práce pre bakalársky stupeň štúdia. Prešov: Akcent

print. ISBN 978-80-89295-59-3.

BAŠTECKÁ, Bohumila et. al., 2005. Terénní krizová práce. Psychosociální intervenční týmy. Praha: Grada.

ISBN 80-247-0708-x.

BLECHA, Branislav et al., 2013. Prognóza populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060. [online].

[cit. 2018-04-11]. Dostupné z: http://www.infostat.sk/vdc/pdf/Prognoza2060.pdf

BÚGELOVÁ, Tatiana a Gabriel BANÍK (et al), 2014. Životné perspektívy, zmysel života, spokojnosť a sociálna

saturácia seniorov žijúcich na Slovensku a v zahraničí. Prešov: GRAFOTLAČ Prešov. ISBN 978-80-555-

1205-1.

DUŠEK, Ladislav. 2012. Biostatistika. Brno: CERM. ISBN 978-80-7204-782-6.

DRAGANOVÁ, Helena, 2006. Sociálna starostlivosť. Osveta. ISBN 978-80-8063-240-3.

DVOŘÁČKOVÁ, Dagmar, 2012. Kvalita života seniorů – v domovech pro seniory. Praha: Grada. ISBN 978-80-

247-4138-3.

Európa 2020. Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.[online]. [cit. 2017-

12-08]. Dostupné z: https://www.iuventa.sk/files/documents/3_mladezvakcii/in%C3%A9%20dokument

y%20k%20projektom/europa2020.pdf

HANGONI, Tomáš, 2016. Štátna starostlivosť o rodinu ako klienta sociálnej práce. In Nová sociálna edukácia

človeka [online]. [cit. 2018-03-05]. Dostupné z:

https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Husar7/subor/Hangoni.pdf

HAŠKOVCOVÁ, Helena. 2004. Manuálek sociální gerontologie. 1.vyd. Brno: NCONZO. ISBN 80-7013-363-5.

HÁTLOVÁ Běla a Jitka SUCHÁ. 2005. Kinezioterapie demencí. 1. vyd. Praha : TRITON, ISBN 80-7254-564-

7.

HROZENSKÁ, Martina et al.,2008. Sociálna práca so staršími ľuďmi a jej teoreticko-praktické východiská.

Martin: Osveta. ISBN 978-80-8063-282-3.

HROZENSKÁ, Martina a DVOŘÁČKOVÁ, Dagmar. 2013. Sociální péče o seniory. Praha: Grada. ISBN 978-

80-247-4139-0.

KALVACH, Zdeněk, a Alica ONDERKOVÁ. 2006. Stáří. Pojetí geriatrického pacienta a jeho problémů v

ošetřovatelské praxi. Praha: Galén,. ISBN 80-7262-455-5.

KLEVETOVÁ, Dana a Irena DLABALOVÁ, 2008. Motivační prvky při práci se seniory. Praha: Grada. ISBN

978-80-247-2169-9.

Komunitný plán sociálnych služieb mesta Prešov na roky 2018-2025 [online]. [cit. 2018-04-09]. Dostupné z:

http://www.presov.sk/download_file_f.php?id=943403

https://www.iuventa.sk/files/documents/3_mladezvakcii/in%C3%A9%20dokument%09y%20k%20projektom/europa2020.pdf

https://www.iuventa.sk/files/documents/3_mladezvakcii/in%C3%A9%20dokument%09y%20k%20projektom/europa2020.pdf



430

Koncepcia rozvoja sociálnych služieb na území Prešovského samosprávneho kraja. [online]. [cit. 2017-12-08].

Dostupné z:

file:///C:/Users/Luka%C4%8Dovci/Downloads/COO.2097.100.2.15981472prilohO

O.2097.100.2.15975115%20(1).pdf

KRPOUN, Zdeněk, 2012. Sociální opora: shrnutí výzkumné činnosti v české a slovenské oblasti inspirace do

budoucnosti-nadané děti. In: E-psychologie [online]. Roč. 6, č.1. [cit. 2018-03-04]. Dostupné z: https://e-

psycholog.eu/pdf/krpoun.pdf

KUPKA, Martin. 2014. Psychosociální aspekty paliativní péče. Praha:Grada. ISBN 978-80-247-4650-0.

KRAJČÍK, Štefan, 2000. Geriatria. Trnava SAP – Slovak Academic Press. ISBN 80-88908-68.

KŘIVOHLAVÝ, Jaro, 2001.Psychologie zdraví. Praha: Portál. ISBN 80-7178-551-2.

KŘIVOHLAVÝ, Jaro, 2002. Psychológie nemoci. Praha: Grada. ISBN 8024701790.

MATOUŠEK, Oldrich, 2001. Zaklady sociální práce. Praha: Portál. ISBN 80-7178-476-7.

MLÝNKOVÁ, Jana, 2011. Péče o staré občany – Učebnice pro obor sociální činnosti. Praha: Grada. ISBN

978-80-247-3872-7.

NANDA International, 2016. Ošetřovatelské diagnózy: Definice a klasifikace 2015-2017. Praha: Grada. ISBN

978-80-247-5412-3.

Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015– 2020. [online]. [cit. 2017-12-08]. Dostupné z:

https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/np2015-

2020_vd.pdf

PACOVSKÝ, Vladimír. Geriatrická diagnostika. Praha: Scientia medica, 1994. 149 s. ISBN 80-85526-32-8.

PICHAUD, Clément. 1998. 1. vydání. Soužití se staršími lidmi. Praha: Portál. ISBN 80- 7178-184-3.

POLEDNÍKOVÁ, Ľubica, 2006. Geriatrické a gerontologické ošetrovateľstvo. Martin: Vydavateľstvo Osveta,

spol. s. r. o. ISBN 80-8063-208-1.

ŠOLCOVÁ, Iva a Vladimír KEBZA, 1999. Sociální opora jako významný protektívní faktor. In:

Československá psychologie.[online]. Roč. 43, č. 1. [cit. 2018-03-04]. Dostupné z:

file:///C:/Users/Luka%C4%8Dovci/Downloads/soubor- 517%20(1).pdf

TOŠNEROVÁ, Tamara, 2010. Jak si vychutnat seniorská léta. In omamělost senioru. [online]. [cit. 2018-03-26].

Dostupné z: http://psychologie.doktorka.cz/osamelost-senioru/

Univerzita tretieho veku. In unipo.sk [online]. [cit. 2018-03-06]. Dostupné z: http://www.unipo.sk/cckv/u3v

Vyhodnotenie Komunitného plánu sociálnych služieb a rozvoja komunít mesta Prešov a navrhované priority

a opatrenia. [online]. [cit. 2017-12-08]. Dostupné z: http://www.presov.sk/download_file_f.php?id=733207

ŽIAKOVÁ, Eva, 2005. Psychosociálne aspekty sociálnej práce. Prešov: VEGA. ISBN 80-969274-2-6.

ŽIAKOVÁ, Eva et al., 2008. Osamelosť ako sociálny a psychologický jav. Prežívanie osamelosti vo vybraných

sociálne rizikových skupinách. Prešov: Grafotlač. ISBN 978-80-8068-731-1.

https://e-psycholog.eu/pdf/krpoun.pdf

https://e-psycholog.eu/pdf/krpoun.pdf

https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/rodina-socialna-pomoc/socialne-

http://psychologie.doktorka.cz/osamelost-



431

PRÍLOHA: Dotazník

DOTAZNÍK

Vážený respondent, Vážená respondentka,

na základe tohto dotazníka by sme chceli zistiť Vašu prežívanú sociálnu

osamelosť a vnímanú sociálnu oporu v zariadení v ktorom sa nachádzate. Tento

dotazník je zostavený z 2 častí, prvá časť obsahuje 20 otázok a druhá časť 12

otázok. Tento dotazník je anonymný a bude využitý na výskumné účely

v diplomovej práci. Na základe Vašich odpovedí budeme mať lepší prehľad

o prežívaní sociálnej osamelosti a vnímanej sociálnej opore v inštitúciách pre

seniorov.

Svoju odpoveď prosím zakrúžkujte alebo viditeľne vyznačte. Pri každej

otázke zakrúžkujte vždy len jednu možnosť, ktorú považujete za pravdivú

a správnu. V prvej časti dotazníka je využitá škála súhlasu a nesúhlasu, pričom 1

– znamená úplne súhlasím a 7 – znamená úplne nesúhlasím. V druhej časti

dotazníka je využitá škála od 1 do 7, pričom číslo 1 znamená –silne súhlasím,

a číslo 7 – silne nesúhlasím. Vyplnenie tohto dotazníka Vám zaberie približne

10 minút.

Ďakujeme za Vašu ochotu a za Váš čas.



432

DOTAZNÍK SELSA

1 – úplne súhlasím, 2 – súhlasím, 3 – skôr súhlasím, 4- neutrálny postoj, 5- skôr

nesúhlasím, 6-nesúhlasím, 7-úplne nesúhlasím

Úplne súhlasím 1 2 3 4 5 6 7 Úplne nesúhlasím

1. Aj keď som v blízkosti rodiny cítim sa sám/sama.

1 2 3 4 5 6 7

2. Cítim sa byť súčasťou istej skupiny priateľov.

1 2 3 4 5 6 7

3. Mám partnera, s ktorým zdieľam svoje najintímnejšie myšlienky a pocity.

1 2 3 4 5 6 7

4. V mojej rodine nie je nikto na koho sa môžem spoľahnúť, ak potrebujem podporiť

a povzbudiť.

1 2 3 4 5 6 7

5. Moji priatelia rozumejú môjmu mysleniu a uvažovaniu.

1 2 3 4 5 6 7

6. Mám partnera (partnerku) alebo manžela (manželku), ktorý/á ma povzbudzuje a podporuje

vtedy, keď to najviac potrebujem.

1 2 3 4 5 6 7

7. Nemám priateľov, ktorí zdieľajú moje názory, ale prial/a by som si takých mať.

1 2 3 4 5 6 7

8. Cítim blízkosť svojej rodiny.

1 2 3 4 5 6 7

9. Ak potrebujem pomôcť, môžem a viem sa spoľahnúť na svojich priateľov.

1 2 3 4 5 6 7

10. Prajem si, aby bol môj partnerský vzťah uspokojujúci do väčšej miery.

1 2 3 4 5 6 7

11. Cítim sa byť súčasťou mojej rodiny.

1 2 3 4 5 6 7

12. Moja rodina o mňa naozaj prejavuje záujem.

1 2 3 4 5 6 7



433

13. Nemám žiadnych priateľov, ktorí mi rozumejú, ale prial/a by som si takých mať.

1 2 3 4 5 6 7

14. Prispievam k šťastiu svojho partnera.

1 2 3 4 5 6 7

15. Pociťujem nenaplnenú potrebu blízkeho partnerského vzťahu.

1 2 3 4 5 6 7

16. Pohlavie

A) muž

B) žena

17. Vek

........

18. Ukončené vzdelanie

A) základné

B) stredoškolské bez maturity

C, stredoškolské s maturitou

D, vysokoškolské

19. Pochádzate z

A, mesta

B, obce

20. Ste

A) vydatý/vydatá

B) rozvedený/rozvedená

C) vdovec/vdova

D) slobodný/slobodná



434

DRUHÁ ČASŤ DOTAZNÍKA

The Multidimensional Scale of Perceived Social Support

Zimet, G.D. et al. (1988)

Tento dotazník slúži na zistenie toho, ako vnímate Vašu sociálnu oporu.

Prosím odpovedajte na nasledujúce výroky pomocou škály:

1 2 3 4 5 6 7

silne súhlasím silne nesúhlasím

1. Je určitá osoba, ktorá je pri mne keď to potrebujem

1 2 3 4 5 6 7

2. Je určitá osoba, s ktorou môžem zdieľať moje radosti a žiale

1 2 3 4 5 6 7

3. Moja rodina sa skutočne snaží mi pomáhať

1 2 3 4 5 6 7

4. Moja rodina mi poskytuje emocionálnu pomoc a podporu

1 2 3 4 5 6 7

5. Mám niekoho, kto je pre mňa skutočným zdrojom pohody

1 2 3 4 5 6 7

6. Moji priatelia sa skutočne snažia mi pomáhať

1 2 3 4 5 6 7

7. Môžem sa skutočne spoľahnúť na priateľov, keď sa mi nedarí

1 2 3 4 5 6 7

8. Môžem hovoriť o svojich problémoch so svojou rodinou

1 2 3 4 5 6 7

9. Mám priateľov, s ktorými môžem zdieľať svoje radosti a žiale

1 2 3 4 5 6 7

10. Je určitá osoba v mojom živote, ktorá sa stará a moje pocity

1 2 3 4 5 6 7

11. Moja rodina sa mi snaží pomáhať pri rozhodovaní

1 2 3 4 5 6 7

12. Môžem rozprávať o svojich problémoch so svojimi priateľmi

1 2 3 4 5 6 7

PREŽÍVANIE SOCIÁLNEJ OSAMELOSTI A U SENIOROV ......Zborník prác z 15. ročníka...

Documents

Transcript of PREŽÍVANIE SOCIÁLNEJ OSAMELOSTI A U SENIOROV ......Zborník prác z 15. ročníka...