Editoril 2

Lep doma krajec chleba, ne v cudzine krava cel, hovor jedno zo slovenskch

prslov. Je pravda, e ako slovakisti nachdzame prame poznvania hlavne doma, na

Slovensku. Tu najintenzvnejie existuje a rozvja sa to, o ns eminentne zaujma

slovensk jazyk, literatra, slovensk kultra. Na druhej strane tudenti ako mlad udia

maj prirodzen tbu prekraova hranice, konfrontova sa s cudzm, nepoznanm,

jednoducho inm. To ich vedie k pohntke, e nezatracujc slovensk chlieb radi

ochutnaj aj z cudzokrajnej ponuky. Naprklad franczsku quiche? Za cie exkurzie

bola zvolen destincia pre slovakistov netradin, hlavn mesto Franczska, Mekka

eurpskej kultry. Par umouje spoznva seba v kontrach inho priestoru. Kranie

po miestach, ktor Franczi vyznaili pamiatkou na Milana Rastislava tefnika

(nmestie generla tefnika, pamtn tabule, dom na rue Leclerc, v ktorom tefnik

v rokoch 1907 - 1919 il), dodva pocit hrdosti; stretnutie s predstavitemi esko-

slovenskho spolku AOTS a diskusia o spsobe prevania sloveniny a slovenskej

kultry vo Franczsku zasa inpiruje k zamysleniu nad monosami podpory slovenskej

prtomnosti v zahrani.

Tento asopis obsahuje

prspevky, ktor vznikli

v akademickom roku 2012/2013

v rmci kurzu Odborn exkurzia

a publikan prax. Prv as

podva lnky, reporte,

anketu a glosu tematizujce

Par. Exkurzia vak nebola

jedinou aktivitou, na ktor sme

sa v rmci kurzu podujali.

Poas semestra tudenti

sledovali kultrne dianie

v Bratislave, navtvili vstavy,

divadeln predstavenia i filmov festival a to vetko psomne reflektovali v podobe

recenzi a kritk. Lebo ako sa hovor, o je napsan, to maka nevyle.

Alena Bohunick vedca seminra

Nov pohad na Par 3

Je ak presne zadefinova Par a vystihn v globle jeho atmosfru. Znmy je nm najm prostrednctvom svojich stereotypnch prvlastkov, akmi s mesto mdy i zamilovanch. Nostalgick Edith Piaf, surrealisti puci svoje vediela v kaviarni na Saint Germain to vetko patr do minulosti, realita je v sasnosti plne in. Par je potrebn vnma ako kozmopolitn mesto, ijce najm z turizmu. Eiffelova vea na vs ha doslova na kadom kroku v podobe prveskov i miniatrnych replk. To vak neznamen, e mesto treba zavrhn, vhodn je pusti sa do jeho spoznvania z inej perspektvy.

Ma vlastnho sprievodcu na p dn, a ete k tomu Parana, je prleitos, ktor sa nenaskytne kadmu. Absolvovali sme p za Napoleonom do parskej Invalidovne, videli sme mrakodrapy, ktor zatarasili obzor nad palcom Chaillot, mladch ud z celho sveta vysedvajcich na schodoch pod Sacr-Coeur; nekonene vea rchlych sledov pohadov na Par, pripomnajcich techniku filmovho strihu. Dynamick strihy zo scny na scnu sa v naom prpade prkrt realizovali naprklad aj skokmi cez meter vysok ploty, pri ktorch sa rcali stereotypn predstavy o vysokch franczskych mresoch.

Par, to nie s len star dobr klasiky z brorky o cestovan. Ak sa vm zd hada slovensk histriu v Pari ako absurdita, boli by ste prekvapen, keby ste sa ocitli na nmest Place Gnral Stfanik a videli tam na vlastn oi pamtn tabuu M. R. tefnika; podobnm prekvapenm bola pre ns Bratislavsk ulica (rue de Presbourg) vedca priamo zo Champs-Elyses. Nae kranie po slovenskch stopch v Pari nsledne vyvrcholilo veerom v esko-slovenskom spolku AOTS (Assocation des Originaires et amis des pays Tchques et Slovaques), spojenm so stretnutm s prjemnmi, slovensky hovoriacimi Franczmi, ktor ns okovali svojim zujmom o nau rodn krajinu.

Hdam kad cestovate v zvere sumarizuje

a sna sa njs urit moment, ktor sa mu bude s vletom spja. Nvteva predstavenia na roztopanom Pigalle, v divadle Thtre de la Cible s najmenm kruhovm javiskom v Pari irokom sotva 1,5 metra, a nsledn posedenie v Caf des 2 Moulins znmom z filmu Amlia z Montmartru boli pre ma dokonalm zavenm objavovania bizarnost mesta, ktor skrva mnostvo tajomstiev.

Barbora Vavrov

Fotoreport 4

Pohodlnos naej

vypotavej obuvi

nm umonila zaa

vlet naprie

Parom. Prvodov

,,prechdzka bola

asi o 20 kilometrov

dlhia ne sme

predpokladali. Uili

sme si ju vak

patrine, aj so

vetkm

,,franczskym, o

k tomu patr

ignorcia zkazov,

preskakovanie cez

plot a chodenie po

ako

vypestovanch

anglickch

trvnikoch (alebo,

pardon,

franczskych?).

Botanick

zhrada

Jardins des

Serres

d'Auteuil sa

zdala by

centrom

nielen

vetkch

dchodcov

z Para, ale

tie dejiskom

romantickch

prbehov

z ias, ke

sa ri teili na

svoju plavbu

do Ameriky

Titanicom.

Fotoreport 5

Aaa, u sme tu, pri hlavnom gi. Kad ju m rd, kad ju vid a chce pods bliie. Modla vetkch

ateistickch turistov v Pari. Pod jej doaleka vyarujcou aurou sa aj naha, fot i prema trochu

inak tak romanticky.

...a preto

sme sa aj

my rozhodli

ui si magick

fluidum

obklopujce

tto elezn

masu a

dopria si mal

odpoinok.

Fotoreport 6

Cestou k Vaznmu oblku

sme sa mohli pr seknd

tei z vystpenia

breakdancerov. Trvalo vak

naozaj prli krtko, pretoe

v okamihu sa zjavili vern

strcovia zkona, ktor

zrejme smutnm Paranom

zakazuje hudbu a tanec na

ulici. To mi op

pripomenulo pocit, s

ktorm sa turisti v tomto

meste radi stotouj, a

sce, e s v rozprvke

(konkrtnejie v jednej

eskej nemenovanej, kde

kr zakzal spieva).

Vekos

Vaznho oblka

je nezachytiten

a lovek si pod

nm pripad ako

naozaj mal,

nepatrn tvor. A to

nielen v porovnan

s jeho fyzicky

neodkriepitenou

vekosou, ale

najm historickou

symbolikou, ba a

archou, ktorou

dcha sn kad

milimeter tejto

monumentlnej a

krsnej stavby.

Fotoreport 7

Plny na al de pod taktovkou dobrovonho sprievodcu, franczskeho "Roberta Benigniho", ktor

nm stihol ukza Par vo vetkch tyroch ronch obdobiach, zo vetkch tyroch svetovch strn,

a to s tak neuveritenm entuziazmom, akoby tu bol sm prvkrt.

Ndhern vhad z Montmartre na zpadoeurpsku urbanistick exotiku.

Fotoreport 8

Tu ostvalo mesto

postriebren hviezdnym

prachom za naimi chrbtami.

Centrom nho vlastnho

malho Para sa stal hostel

F1 v osemnstom okruhu,

kde sme vetkmi zmyslami

vnmali jeho druh tvr, tvr

multikultrneho mesta s viac

ako jedenstimi milinmi

obyvateov.

Povestn hodiny bvalej

elezninej stanice v Muse

d'Orsay. Miesto, kde lovek na

chvku prepad ilzii, e asu

je dos a nemus sa nikam

ponha. Zbierky malieb od

Degasa, Renoira, Sysleyho,

Moneta, Czanna alebo Gogha

ns preniesli z kadodennej

ede do farebnch zkut

udskej mysle.

Hana Brikov

Par na jar 2013 a jeho 10 NAJ 9

poda Klaudie Cvancigerovej

1. NAJPREKVAPUJCEJIE ZISTENIE Najprekvapujcejm miestom v Pari bola pravdepodobne ulica. NAA ulica, Presbourg ulica. Na tom, e sa tu d njs ulica nazvan poda hlavnho mesta, by nebolo ni zvltne, v celom Pari s ulice s nzvami vetkch eurpskych hlavnch miest. Nainec, ktor by mal tto informciu, by sa vak mono pozastavil nad tm, i naozaj m t svoju aj Slovensko? Nae mal Slovensko, globlne asi tak znme, e ak si ho cudzinci nepomlia so Slovinskom, zaruene sa optaj, i myslme eskoslovensko s jeho Prahou? Nu, ale predsa len, Franczi ns poznaj lepie. Vaka tefnikovi, ktor sa tie zaslil o to, e Rue de Presbourg (aj ke, no, nie kad Slovk si hne uvedom, e Presburg je Bratislava) sa na rozdiel od ostatnch hlavnomestskch ulc nenachdza niekde na perifrii, ale vychdza priamo zo Champs-lyses! A to u je nieo, takto vyznamenanie. akujeme, Milan.

2. NAJPARADOXNEJIE MIESTO Miesto odpoinku. Aj tak sa nazva cintorn a udia skoro kadho vierovyznania i bez vyznania si ho takto aj predstavuj. Zlo svoje kosti, hdam na teba bud spomna, hdam nedovolia, aby tvoj hrob spustol. Parsky cintorn Pre Lachaise, na ktorom odpovaj aj tak udia ako Jim Morrison, Edith Piaf, Oscar Wilde, sa tejto predstave trocha vymyk. Na jednej strane preto, e je tak navtevovan turistami, ktor chc vzda poctu svojej hviezde, e pokoj sa odtiato tak trocha vytratil, na strane druhej ialenmi historkami, ktor sa viau k niektorm zomrelm a ktor spsobili tie najbizarnejie rituly ako naprklad pri hrobe chudka Victora Noira, ktor za svoju dajn plodnos mus pyka dodnes. Traduje sa, e ak si naho ena sadne, pome jej to otehotnie. Paradoxom je, e chvu potom lovek kra popod pomnky alieho ialenstva, no s ovea katastroflnejmi dsledkami, popod pomnky krut aj dojmav, ktor musia vyvola slzu v nejednom vnmavom, hoci aj nie idovskom srdci.

3. NAJOTRAVNEJIE CHVLE Na turisticky vyaench miestach sa ned vyhn poulinm predavaom s lacnm artiklom ahkm na vrobu. V Pari je to samozrejme Eiffelova vea, ktor chc ma skoro vetci turisti. To vyuvaj vrstvy obyvateov, ktor nemu zska prcu. S to klany ernochov, pravdepodobne organizovanch, ktorch odoeniete bu kpou troch eiffeliek za jedno euro, alebo zvenm hlasu. Opakovanm. Take aj zrealizovanie takej prirodzenej tby ako chcie ma fotku pred vaznm oblkom stoj naozaj vea nervov.

4. NAJNAVNEJIA RUTINA Cestovanie metrom je naozaj rutinou Paranov, ktor sce chodia radi peo, ale krom cez cel Par, kad de... To by asi nezvldali (hoci naa exkurzia poas ty