Duševné zdravie

Duševné zdravie - Duševné zdravie je stav, keď všetky duševné pochody prebiehajú harmonicky, umožňujú správne odrážať vonkajšiu realitu, primerane a pohotovo reagovať na všetky podnety a riešiť bežné aj neočakávané úlohy, stále sa zdokonaľovať a prežívať uspokojenie zo svojej činnosti. V súčasnosti sa problematikou duševného zdravia zaoberá interdisciplinárny vedný odbor, psychohygiena, ktorá skúma možnosti a spôsoby profylaxie a prevencie porúch psychiky a zachovania psychického zdravia. Cieľom psychohygieny nie je len profylaxia, t.j. konkrétne opatrenia zamerané na ochranu duševného zdravia u predisponovaných osôb a prevencia, t.j. predchádzanie poškodenia duševného zdravia u zdravých osôb, ale celková úprava životných podmienok človeka v smere zachovania jeho fyzickej a psychickej výkonnosti. Na vývin jednotlivca vplývajú dedičné, konštitučné, somatické, chorobné a sociálne faktory.

Duševná porucha - je forma maladaptácie, neprimeraného, zlého či narušeného prispôsobenia sa vonkajšiemu prostrediu a vyznačuje sa zmenami v duševných procesoch a v správaní, pričom vo väčšej alebo menšej miere zasahuje celú osobnosť. Na to, aby učiteľ mohol účinne predchádzať poruchám duševného zdravia u žiakov a vhodnými pedagogickými opatreniami odstraňovať už jestvujúce problémy, musí disponovať poznatkami zo sociálnej psychológie o príčinách porúch vyplývajúcich zo sociálneho prostredia a z náročných životných situácií, do ktorých sa žiak často dostáva. Medzi najvýznamnejšie príčiny, ktoré negatívne pôsobia na vývin osobnosti žiaka a na jeho duševné zdravie, patrí nedostatok možností uspokojovania pre život dôležitých potrieb a bezkonfliktových medziľudských vzťahov. Pri zabezpečovaní optimálnych sociálnych podmienok na vývin a zachovanie duševného zdravia zohrávajú primárnu úlohu rodina a škola.

Duševné zdravie

PSYCHICKÉ ZDRAVIE A STRES

ZDRAVIE - podľa WHO je to stav úplného sociálneho a telesného blaha

DUŠEVNÉ ZDRAVIE – podľa Svetovej federácie zdravia WFMH:

Ak ľudia majú sami k sebe dobrý postoj

Ak sa cítia dobre medzi inými ľuďmi

Ak sú schopní zvládať požiadavky života

STRES - odpoveď organizmu na požiadavku, ktorá je pred neho kladená

- 1 reakcia je prechod do stavu pohotovosti

- odpoveď - útek /flight/

- útok /fight/

STRESOR - podnet, ktorý pôsobí na jedinca a vyvoláva stres

ŠTÁDIÁ STRESU:

Alarm – pohotovosť

Rezistencia – odolnosť organizmu, zvyká si na stres

Exhauscia – vyčerpanie energetických zásob

Stresy: rozvod, uväznenie, smrť blízkej osoby, prepustenie z práce, tehotenstvo, Vianoce..

Duševné zdravie

ADAPTÁCIA NA STRES .

Neprimeraná /maladaptácia/

- ak sa niekto vyrovnáva so stresom tak, že začne piť

- je to neprimeraná reakcia na stres

- napr.: v ťažkej situácii jedinec reaguje tak, že si svojím konaním vyvoláva ďalší stres

–> rieši to alkoholom, krádeže,...

Primeraná - využívanie energetických rezerv

- nezasahuje negatívne do života ostatných jedincov

- snaží sa o normálne stravovanie

- neuzatvára sa, neodchádza od ľudí,...

- dopraje si dostatok spánku

Duševná hygiena - je súčasťou kultúry človeka a jeho životného štýlu

- je prostriedkom prevencie psychických porúch a rozvíjania duševného zdravia

- prostriedok k nadobúdaniu duševnej rovnováhy

Duševná hygiena

faktory prostredia

sféra medziľudských vzťahov – prvoradá úloha RODINA

- dieťa potrebuje vyrastať s oboma rodičmi (medzi nimi vzťah láskavý, tolerantný,...)

- žiaduce sú primerané vzťahy k súrodencom a k iným rovesníkom, starým ľuďom

=> dieťa si môže pestovať interpersonálne schopnosti

- na dieťa vplýva VÝCHOVA neskôr na seba preberie zodpovednosť => SEBAVÝCHOVA

VÝZNAM DUŠEVNEJ HYGIENY PRE JEDINCA

1/ v oblasti prevencie telesných a duševných porúch a ochorení

2/ v účinku na sociálne vzťahy jedinca

3/ v účinku na pracovný výkon

4/ pri dodržiavaní a dosahovaní subjektívnej spokojnosti a vyrovnanosti

Duševná hygiena

Prostriedky duševnej hygieny: /pôsobia v úzkej nadväznosti/

ŽIVOTOSPRÁVA - základ starostlivosti o zdravie

- striedanie telesnej a duševnej činnosti, pravidelné cvičenie, pohyb...

- dôležitou zložkou životosprávy je ORGANIZÁCIA ČASU

ÚPRAVA SOCIÁLNYCH VZŤAHOV - pestovanie a zušľachťovanie medziľud. vzťahov má dôležitú úlohu v duš.hyg.

- na dieťa neg. vplýva chladný vzťah rodičov; že mu všetko povoľujú, perfekcionizmus

- poz. vplyv má teplý a povoľujúci vzťah, ale je tu potrebná DISCIPLÍNA

- dôležité sú aj KONFLIKTY – dôležitá úloha v dynamike, motivácii ľudí a môžu

priaznivo pôsobiť na duševné zdravie ľudí

- niektorí ľudia sú nositeľmi konfliktogénnych vlastností = dráždivosť,

hašterivosť, neprimerané postoje

- možno im predchádzať, ale možno ich aj riešiť

ÚPRAVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA – napr. na výkon vplýva správne osvetlenie, farebnosť prost., zvuková izolácia, vetranie

SEBAVÝCHOVA - /autoregulácia/- človek pôsobí sám v prospech vlastnej duševnej rovnováhy- cieľavedomý rozvoj vlastnej osobnosti- dlhodobé, celoživotné úsilie

Duševná hygiena

Duševná hygiena - je vedný odbor, ktorý sa zaoberá výskumom a praktickým pôsobením v oblasti biologických a sociálnych podmienok pôsobiacich na správanie, rozvoj a upevňovanie duševného zdravia.

Vzťah k iným vedným disciplínam: medicína, psychológia, sociológia, pedagogika ...

Úloha: starostlivosť o duševné zdravie, nájsť rovnovážny stav človeka vzhľadom k jeho životnému, pracovnému, rodinnému existenčnému... prostrediu.

Predmet: odstraňovanie defektov podmienok duševného zdravia v spoločnom pôsobení viacerých vied.

Význam pre jedinca: 1. v oblasti prevencie telesných a duševných porúch a ohrození; 2. v účinku na sociálne vzťahy jedinca; 3. v účinku na pracovný výkon; 4. pri udržiavaní a dosahovaní subjektívnej spokojnosti a vyrovnanosti

prostriedky duševnej hygieny: SEBAPOZNANIE a SEBAVÝCHOVA - vzťah k sebe samému. Sebapoznávanie – dôležité, stotožnenie sa so svojou pods

podstatou, zdokonalenie intuície, zosúladenie svojho života s prírodou. Dôležité je posilnenie sebadisciplíny a sebavýchovy k striedmosti. Pozitívne myslenie a spokojnosť vedie k prijatiu toho, čo je nemeniteľne dané a s čím sa nedá nič robiť. Pre telesné i duševné zdravie človeka je dôležitá vnútorná a vonkajšia čistota tela. Odporúča sa predovšetkým správna voľba kvalitnej potravy a vnútorné očistné postupy napr. liečebný pôst, ktorý je súčasťou mnohých náboženstiev.

VZŤAHY K OKOLIU – podľa tradičných indických a tibetských textov má človek žiť zdržanlivo a striedmo. Nemal by kradnúť a hromadiť hmotné statky. Hromadenie sa považuje za následok strachu a malé dieťa je dovtedy šťastné, kým sa nemusí starať o svoj majetok. Dôležitá je pravdivosť k sebe a iným. Za najväčšie prehrešky voči psychohygiene sa považujú: táranie, urážanie, ohováranie a nadávky. Humor, ktorý neuráža je dobrý a potrebný, pričom smiech má pozitívne účinky i na telesné zdravie. Človek by mal prehovoriť len vtedy, ak je vnútorne presvedčený, že to čo povie je dobré, pravdivé a potrebné. Súčasťou všetkých etických pravidiel je neubližovanie nenásilie. Pocity nenávisti, závisti a žiarlivosti sú najčastejšou príčinou chorôb. Podobne i nezmyselné súťaženie a pýcha sú škodlivé.

Duševná hygiena

Odporúča sa v dobrom myslieť i na nepriateľa. Úprimnosť a pravdivosť je potrebná, nesmie však urážať. Na druhej strane sa nedá byť s každým zadobre. Jedine v krajinách s vysokou hustotou obyvateľstva napr. Japonsku je zvykom neprejavovať navonok emócie a povedať každému to, čo sa očakáva, že chce počuť. Z hľadiska zdravého spôsobu života sa považuje z a vhodnejšie nahromadené emócie vnútorne precítiť a odreagovať tak aby to nikomu neublížilo.

SPÁNOK – je nevyhnutný pre život. Po prebdení jednej noci objektívne neklesá výkonnosť, i keď subjektívne sa tento pocit môže dostaviť. Po 2-3 prebdených nociach vznikajú epizódy mikrospánku, po 8-10 neprespaných nociach človek zaspí i počas chôdze. Štyri hodiny bezsenného spánku obnovia energiu lepšie ako 8-10 hodín spánku prerušovaného nepríjemnými snami. Spánková hygiena: dodržiavať pravidelný čas zaspávania i prebúdzania ( s odchýlkou 30 min.). Vyhýbať sa dennému driemaniu. Posteľ využívať jedine pre spánok, eventuálne pre sexuálne aktivity. Neodporúča sa v posteli čítať, jesť, alebo pozerať televízor. Alkohol a kofeín narušujú fyziologické striedanie fáz spánku, pričom takýto spánok neregeneruje organizmus. Neodporúča sa požívanie kávy alebo alkoholu 4-6 hodín pred spánkom. Ak spánok

neprichádza do 30 minút, je vhodné opustiť posteľ a venovať sa iným aktivitám. Vyhýbať sa používaniu liekov na spanie, ktoré sa po čase stávajú neefektívnymi a paradoxne zhoršujúcimi spánok. Väčšina liekov zhoršuje fyziologické striedanie spánkových fáz, vyvoláva závislosť a potrebu zvyšovať dávku, okrem toho majú aj nežiaduce účinky. Kvalitu a hĺbku spánku zlepšuje telesná námaha, nie však bezprostredne pred spánkom. Po prvom rannom zobudení sa neodporúča znovu pokúšať sa zaspať. Takýto spánok je plytký, oslabuje duševnú aktivitu , prevažujú snové fázy. Priemerná potreba spánku: novorodenec: 16-18 hodín, 3-roční: 12 hodín, v puberte: 8-10 hodín, 25-45 roční: 6-8,5 hodín, nad 45 rokov: 6,5 hodín.

PRÁCA A PRACOVISKO – dôležité je, aby každý vykonával prácu, ktorá ho baví a napĺňa, vtedy sa stáva odolnejší voči chorobám. Preto je výhodné niekedy prijať zaujímavú ale menej platenú prácu – každému vyhovuje iný typ činnosti. Prácou sa človek začleňuje do spoločnosti, pokiaľ ju nemá, cíti sa zbytočný a frustrovaný. Dôležitá je však atmosféra na pracovisku, ktorá môže byť príjemná alebo spojená s ohováraním, donášaním, či dokonca s cielenou likvidáciou pracovníka (mobbing). Stresujúce prostredie, autoritatívny šéf, závistliví kolegovia môžu pôsobiť deprimujúco na pracovníkov a znižovať ich pracovný výkon.

Duševná hygiena

PARTNERSKÉ VZŤAHY – najdlhšiu trvácnosť majú vzťahy, ktoré sa vyvíjali postupne. Za ideálny vekový rozdiel medzi mužom a ženou sa považuje 7 rokov. Je dobré, ak partneri pochádzajú z podobného rodinného zázemia a majú rovnaký hodnotový systém. Niektoré povahy sú protichodné, navzájom sa však v partnerstve dopĺňajú. Hádky sa neodporúča potláčať, mali by byť konštruktívne, nesmie sa pri nich urážať a ponižovať (rany pod pás). Je dôležité, aby sa postupne vytvoril i priateľský vzťah medzi partnermi, najmä po poklese intenzity sexuálnej príťažlivosti. Bigamia a veľký vekový rozdiel partnerov majú u niektorých ľudí za následok vznik rôznych ochorení.

RODINA – všetky pokusy organizovať partnerský život inak ako v rodine boli neúspešné. Rodinné zázemie je pre každého dôležité a ovplyvňuje aj pracovný výkon. Úplná rodina je jediným predpokladom správnej výchovy detí. Má napomáhať členom rodiny dodávať istotu a duševnú vyrovnanosť. Navonok by mala rodina vystupovať ako jeden celok a konflikty by sa nemali riešiť v prítomnosti detí. Najväčšie umenie je naučiť sa neprenášať starosti a skrivodlivosti z práce domov a naopak. Najčastejšie „hádky pre peniaze“ majú často inú príčinu. Deti je potrebné viesť k samostatnosti, od malička im rozdeliť

Úlohy v domácnosti a naučiť ich hospodáriť s peniazmi (z každého príjmu sa odporúča 10%odložoť do banky a 5%rezervovať na darčeky). Nedostatok pozornosti, objatia a lásky zo strany každého rodiča sa však nedá vynahradiť peniazmi. ( Zdroj: PhDr. Jiřina Máchová, CSc.: Duševní hygiena rodinného života)

DUŠEVNÁ HYGIENA VO VÝCHOVE MIMO VYUČOVANIA - predpokladá primeraný odpočinok s prihliadnutím na vek, predchádzajúce činnosti a individuálne zvláštnosti. Pretože deti pri vyučovaní prevažne sedia, majú nedostatok pohybu, sú dôležitou súčasťou režimu dňa pohybové aktivity formou rekreačnej telovýchovy či sústavnejších pohybových aktivít. Režim dňa by mal byť usporiadaný tak, by zodpovedal kolísaniu výkonnosti človeka v priebehu dňa, ale aj týždňa a roku. Nezabudnuteľnou súčasťou režimu dňa sú aj činnosti súvisiace s osobnou hygienou a stravovaním. Pestovaním hygienických návykov a návykov správneho stravovania sa dá výrazne prispieť k zachovaniu či zlepšeniu zdravia detí. Požiadavkám duševnej hygieny zodpovedá také prostredie, ktoré rešpektuje vekové aj individuálne zvláštnosti detí, poskytuje dostatok podnetov pre rozvoj osobnosti, pôsobí esteticky a vyhovuje potrebám súkromia, kľudu, pohodlia a bezpečia.