Dopady zákona o ochrane prírody a krajiny na zabezpečovanie

spracovávania náhodných ťažieb

Ing. Igor Viszlai, Ing. Ján Švančara, Ing. Alena Ábelová, Ing. Ivan Špilda, Ing. Ľuboslav Mika

• Najvážnejším problémom lesníctva na Slovensku je dnes hromadné hynutie smrečín. Jedným z prvotných dôvodov tohto problému je i zmena slovenskej legislatívy v oblasti ochrany prírody a krajiny v roku 2002, kedy boli do nového zákona o ochrane prírody a krajiny implementované smernice EÚ týkajúce sa tejto oblasti.

Nahlásená podkôrniková kalamita za LESY SR, š. p. B. Bystrica (m3)

Ponechaná podkôrniková hmota z titulu negatívnych rozhodnutí OŠS ŽP u LSR, š.p. B. Bystrica

m3 Priama škoda (€)

Nepovolený zásah do biotopov EV a NV 42 399 1 291 000

Nepovolený zásah do prírodných rezervácií a A-zón 180 377 6 903 000

Nepovolené sprístupnenie kalamity (právoplantné

rozhodnutia k 31.12.2010)400 414 17 102 000

SPOLU 623 190 25 296 000

Objem nespracovaného kalamitného dreva v chránených územiach z dôvodu neudelenia

výnimiek a súhlasov orgánov ochrany prírody ..........................................2 301 112m3 (od 2004-do 30.06.2011) (96 mil. €)

Hustota lesnej cestnej siete v niektorých európskych krajinách

Krajina Hustota (bm/ha)

Rakúsko 37,1

Švajčiarsko 42,0

Švédsko 20,8

Slovensko 10,9

NP Nízke Tatry a jeho ochranné pásmo

OZ Neprístupné lokality

(ha) Neprístupná kalamita (m3)

Slovenská Ľupča 1 562 145 258

Beňuš 567 32 510

Čierny Balog 1 905 92 234

Liptovský Hrádok 5 349 313 583

Spolu LSR, š.p. 9 383 583 585

Potreba výstavby lesných ciest v NP Nízke Tatry a jeho ochrannom pásme

OZ počet lesných

ciest Dĺžka lesných ciest

(km) Spádové územie

(ha)

Slovenská Ľupča 15 26,92 1 562,27

Beňuš 9 13,00 567,08

Čierny Balog 11 22,83 1 905,00

Liptovský Hrádok 35 84,70 5 349,10

Spolu LSR, š.p. 70 147,45 9 383,45

Stav podaných žiadostí v roku 2011

• Spolu podali LSR, š.p. B. Bystrica v NP Nízke Tatry a jeho ochrannom pásme v roku 2011 31 žiadostí na OŠS ŽP o súhlas na výstavbu 70 lesných ciest.

• Podľa rozhodnutí OŠS ŽP spadá 58 z týchto lesných ciest pod hodnotenie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – EIA (všetky lesné cesty na OZ Beňuš, OZ Čierny Balog, OZ Slovenská Ľupča a časť ciest na OZ Liptovský Hrádok).

• Na ďalších 5 lesných ciest na OZ Liptovský Hrádok si

vyžiadal KÚŽP Žilina projektovú dokumentáciu.

• ďalších 5 lesných ciest na OZ Liptovský Hrádok posudzuje MŽP SR z hľadiska druhovej ochrany.

• na 1 lesnú cestu a časť ďalšej na území OZ Liptovský Hrádok vydalo MŽP SR súhlas na výstavbu

• Na základe vyššie uvedeného je jasné, že veľká časť NP Nízke Tatry nebude nateraz sprístupnená a to napriek tomu, že o výstavbu lesných ciest sa tu opakovane usilujeme už od roku 2005.

Bystrá dolina

• Výmera pôdneho fondu je 1 555 ha, z toho lesných pozemkov je 1 543 ha, z toho lesných porastov 1 414 ha.

• Všetky pozemky sú vo vlastníctve štátu. • Územie je súčasťou CHVÚ Nízke Tatry, SKUEV 0302

Ďumbierske Nízke Tatry a SKUEV 0310 Kráľovohoľské Nízke Tatry.

• 19. 11. 2004 tu padlo 13 900 m3 veternej kalamity

(hlavne smrekovej). 6 332 m3 nám orgány štátnej správy ŽP v roku 2005 zakázali z titulu Natury 2000 spracovať.

Žiadosti o sprístupnenie Bystrej doliny

1. etapa podávania žiadostí (rok 2005)

18. 3. 2005 požiadali LSR, š.p. B. Bystrica orgány štátnej správy ŽP o súhlas na výstavbu lesných ciest v dĺžke 12,28 km. 3. 5. 2006 vydalo Ministerstvo ŽP SR negatívne rozhodnutie z titulu možného poškodenia biotopov európskeho významu a biotopov druhov európskeho významu.

2. etapa podávania žiadostí (rok 2007)

Do roku 2007 sa pôvodná veterná kalamita rozrástla o ďalších 17 500 m3 podkôrnikovej kalamity.

Preto sme 6. 8. 2007 opätovne požiadali orgány štátnej správy ŽP o súhlas na výstavbu 6 lesných ciest o dĺžke 15,02 km. Až 5. 3. 2009, t. j. o 1,5 roka, Ministerstvo ŽP SR vydalo definitívne negatívne rozhodnutie odvolávajúc sa na Naturu 2000.

• 3. etapa podávania žiadostí (rok 2011)

Do roku 2011 sa pôvodná podkôrniková kalamita rozrástla na celkových cca 250 tis. m3 (hromadné hynutie smrečín v doline Bystrá)

Preto sme 21. 3. 2011 opätovne požiadali už o výstavbu 12 lesných ciest v dĺžke 23,16 km. Dňa 28. 11.2011 nám MŽP SR oznámilo, že výstavba týchto lesných ciest spadá pod posudzovanie EIA.

• V tom istom CHVÚ, v tých istých SKUEV, v susediacej doline, povolilo MŽP SR v roku 2008 inému obhospodarovateľovi lesa (Lesy mesta Brezno) výstavbu 7 lesných ciest.

Záujmy FSC Slovensko v doline Bystrá

• Do jednotlivých rokovaní vo veľkej miere negatívnym spôsobom zasiahli i mimovládne organizácie (FSC Slovensko).

• FSC Slovensko navrhuje vyhlásiť celú lokalitu (1 555 ha) za prírodnú rezerváciu s 5. stupňom ochrany z titulu ochrany pralesov (výsledok ich projektu „Ochrana pralesov Slovenska“ sponzorovaného Nórskym finančným mechanizmom).

• Podľa mapovania NLC Zvolen kritériá pralesa a prírodného lesa tu spĺňajú len ich fragmenty na ploche 216,47 ha, čo je 14 % navrhovaného chráneného územia.

Podľa stanoviska NLC Zvolen mali na prirodzenosť lesných porastov v záujmovom území v minulosti najväčší vplyv : 1. pastva na holiach a miernych hrebeňoch (doteraz sa tam vyskytuje ruderálna vegetácia) 2. ťažba veľkoplošným rúbaňovým spôsobom s umelým zalesňovaním, často neznámou provenienciou smreka (pôvodné vysokohorské ekotypy smreka sa zachovali len na neprístupných skalnatých, prípadne podmáčaných plochách) 3. banská činnosť 4. rizňovanie dreva z neprístupných lokalít.

• Podľa lesnej hospodárskej evidencie sa väčšina porastov (cca 70 %) aj v súčasnej dobe obhospodaruje.

• Zaujímavé sú i výsledky mapovania biotopov EV, o ktoré sme taktiež požiadali Národné lesnícke centrum Zvolen. Podľa nich sa na 50 % územia nenachádzajú žiadne biotopy EV.

2009

Ďakujem za pozornosť

Ďakujem za pozornosť