ILINSK UNIVERZITA V ILINE Fakulta prrodnch vied

Vybran kapitoly

z digitlnej gramotnosti

Kolektv autorov

I L I N A 2 0 0 8

Obsah

1 vod................................................................................................................................ 10

1.1 Informan veda..................................................................................................... 10

1.2 Informan sprvanie ............................................................................................. 12

1.3 Informan spolonos........................................................................................... 13

1.4 Hlavn udsk potreby a informan potreba ........................................................ 13

1.5 Informan poiadavka .......................................................................................... 15

1.6 Informan gramotnos .......................................................................................... 16

2 Vyhadvanie informci na internete ........................................................................ 19

2.1 Problmy pri vyhadvan informci na internete ................................................ 22

2.2 Prieskumov stroje ................................................................................................. 25

2.2.1 Nevhody prieskumovch strojov ............................................................. 27

2.2.2 Vhody prieskumovch strojov ................................................................. 27

2.2.3 Konkrtne prieskumov stroje ................................................................... 28

2.3 Predmetov adresre .............................................................................................. 32

2.3.1 Nevhody predmetovch adresrov........................................................... 33

2.3.2 Vhody predmetovch adresrov............................................................... 33

2.3.3 Konkrtne predmetov adresre................................................................. 33

2.4 Metaprieskumov stroje ......................................................................................... 36

2.4.1 Nevhody metaprieskumovch strojov...................................................... 37

2.4.2 Vhody metaprieskumovch strojov ......................................................... 37

2.4.3 Konkrtne metaprieskumov stroje............................................................ 37

2.5 Predmetov adresr ................................................................................................ 40

2.5.1 Stratgia pouvatea pre vber predmetovho adresra ........................... 41

2.5.2 Princpy fungovania predmetovch adresrov........................................... 42

2.5.3 Spsoby vyhadvania v predmetovch adresroch .................................. 45

2.5.4 Vlastnosti a rozdiely predmetovch adresrov .......................................... 46

2.5.5 Rozdelenie a typy predmetovch adresrov............................................... 49

2.5.6 Vhody a nevhody pouvania predmetovch adresrov ........................ 52

2.6 Portly .................................................................................................................... 53

3 Bezpenos potaa v sieti internet ............................................................................ 64

3.1 Aktulne a budce internetov hrozby................................................................... 66

3.2 Vnmanie internetovej hrozby................................................................................ 70

3.3 Aspekty potaovej kriminality ............................................................................ 70

3.3.1 Socilne aspekty v informano-komunikanch technolgich ................ 71

3.3.2 Prvne aspekty potaovej kriminality ..................................................... 72

3.4 toky a kriminalita v sieti internet......................................................................... 73

3.4.1 Typy infiltrci a tokov............................................................................. 73

3.5 Pchatelia potaovej kriminality ......................................................................... 78

3.6 Motivcie potaovej kriminality ......................................................................... 79

3.7 Prejavy potaovej kriminality ............................................................................. 79

3.7.1 Prejavy internetovej kriminality................................................................. 81

3.8 Monosti ochrany potaov v sieti Internet .......................................................... 83

3.8.1 Antivrus..................................................................................................... 83

3.8.2 Antispyware ............................................................................................... 93

3.8.3 Firewall....................................................................................................... 94

3.8.4 alie formy prevencie a ochrany.............................................................. 96

4 Tvorba obsahov pre e-mdi...................................................................................... 101

4.1 vod do multimdi ............................................................................................. 101

4.2 Histria ................................................................................................................. 102

4.3 Pojem multimdi ................................................................................................ 103

4.4 Oblasti vyuitia multimdi .................................................................................. 104

4.5 Zkladn medilne elementy a ich loha v multimedilnej aplikcii .................. 106

4.5.1 Formy medilnych elementov.................................................................. 107

4.5.2 Text........................................................................................................... 107

4.5.3 Obraz a grafika ......................................................................................... 112

4.5.4 Zvuk ......................................................................................................... 117

4.5.5 Animcia .................................................................................................. 120

4.5.6 Video ........................................................................................................ 122

4.6 Tvorba multimedilnych aplikci ....................................................................... 127

4.6.1 Metdy a predpoklady pre tvorbu multimedilnych aplikci ................. 127

4.6.2 Postup tvorby multimedilnej aplikcie................................................... 128

4.7 Psychologick aspekty multimedilnej problematiky.......................................... 129

4.8 Architektonick nvrh pouvateskho rozhrania, scenr .................................. 134

4.8.1 Okienkov scenr..................................................................................... 135

4.8.2 Bodov, literrny, technick a asov scenr .......................................... 135

4.8.3 Nelinerny scenr ..................................................................................... 135

4.9 Odporania a pravidl pre ovldanie multimedilnej aplikcie ......................... 137

5 Vizulna komunikcia ................................................................................................ 139

5.1 Zkladn princpy grafickho dizajnu.................................................................. 143

5.1.1 Kontrast .................................................................................................... 143

5.1.2 Opakovanie............................................................................................... 143

5.1.3 Zarovnanie................................................................................................ 144

5.1.4 Blzkos .................................................................................................... 144

5.1.5 Zver - Ako zlepi vizulnu vnmavos ................................................. 145

5.2 Grafick formy ..................................................................................................... 146

5.3 Psmo.................................................................................................................... 150

5.3.1 Druhy psma ............................................................................................. 150

5.3.2 Modern psmo......................................................................................... 150

5.3.3 Egyptienka................................................................................................ 151

5.4 Prca s farbou ....................................................................................................... 155

5.5 Prca s ilustrciami a fotografiami....................................................................... 159

5.5.1 Ilustrcie ................................................................................................... 160

5.5.2 Grafy......................................................................................................... 160

5.5.3 Diagramy.................................................................................................. 160

5.5.4 Tabuky .................................................................................................... 160

5.5.5 Fotografie ................................................................................................. 161

5.6 Umeleck projekty ............................................................................................... 167

5.6.1 Mail art, E-mail art ................................................................................... 169

5.6.2 Demoscna ............................................................................................... 170

5.7 Zvukov objekt, zvukov plastika, zvukov intalcia........................................ 173

5.8 Internet ako umeleck mdium ............................................................................ 178

6 Web dizajn ................................................................................................................... 183

6.1 Zkladn informcie............................................................................................. 183

6.2 Dizajn zameran na pouvatea .......................................................................... 183

6.3 Pouitenos ......................................................................................................... 183

6.3.1 Pouvatelia webu .................................................................................... 184

6.3.2 Doby odpovede a reakcie ......................................................................... 185

6.3.3 Vyuitie podnetu ...................................................................................... 186

6.3.4 Webov konvencie ................................................................................... 187

6.3.5 Vytvorenie pouitenho webovho servera............................................ 187

6.4 Proces web dizajnu............................................................................................... 188

6.4.1 Plnovanie procesu................................................................................... 189

6.4.2 Model webovho procesu......................................................................... 189

6.4.3 Plnovanie webovho serveru.................................................................. 190

6.4.4 Fza dizajnu.............................................................................................. 193

6.5 Usporiadanie a navigcia na webe ....................................................................... 193

6.5.1 Typy a truktry webovch serverov ....................................................... 193

6.5.2 Typy webovch serverov ......................................................................... 194

6.6 Navigcia.............................................................................................................. 198

6.6.1 Navrhovanie navigcie............................................................................. 199

6.6.2 Zvyklosti webovej navigcie.................................................................... 200

6.6.3 Sekundrne a alie vrstvy ...................................................................... 201

6.6.4 Prehliadnut ely navigcie.................................................................... 202

6.6.5 Navrhovanie domovskej strnky.............................................................. 202

6.6.6 Ako vysvetli hlavn mylienku .............................................................. 203

6.6.7 Navigcia na domovskej strnke.............................................................. 204

6.6.8 Chyby na domovskej strnke ................................................................... 205

6.7 Zkladn navigan postupy - odkazy ................................................................. 206

6.7.1 Typy odkazov........................................................................................... 206

6.7.2 Formy odkazov......................................................................................... 207

6.7.3 Pouiten odkazy.................................................................................... 208

6.8 Zkony ahkej pouitenosti strnok ................................................................... 209

6.9 Prvky dizajnu strnok........................................................................................... 210

6.9.1 Kompozcia strnok.................................................................................. 210

6.9.2 Okraje strnok .......................................................................................... 213

6.9.3 Nzory na web dizajn............................................................................... 213

6.9.4 Prklady kompozcie................................................................................. 214

6.9.5 Text........................................................................................................... 215

6.10 Princpy typografickho dizajnu .......................................................................... 216

6.10.1 Formtovanie dokumentu......................................................................... 217

6.11 Testovanie ............................................................................................................ 218

7 Prstupn web a monosti jeho aplikcie .................................................................. 223

7.1 Prstupn web charakteristika a vhody............................................................ 224

7.2 Prvna prava prstupnosti v Slovenskej republike ............................................. 230

7.2.1 Metodika tvorby prstupnch webovch strnok na Slovensku............... 232

7.2.2 Legislatva v inch krajinch ................................................................... 232

7.3 Nielsenovch desa najvch chb webdizajnu ................................................ 237

7.4 Test prstupnosti webovch strnok..................................................................... 238

7.4.1 Automatick nstroje na testovanie prstupnosti webovch sdiel........... 240

7.5 tudijn materily ................................................................................................ 242

7.6 Sasn tvorba webovch strnok ....................................................................... 242

7.7 Metodika tvorby webu ......................................................................................... 261

8 Tvorba filmu a videa ................................................................................................... 271

8.1 Preprodukcia......................................................................................................... 273

8.2 Zklady filmovej skladby..................................................................................... 273

8.2.1 Nmet ....................................................................................................... 274

8.2.2 Filmov poviedka..................................................................................... 274

8.2.3 Scenr ....................................................................................................... 275

8.2.4 Ria......................................................................................................... 276

8.2.5 Druhy filmov ............................................................................................ 277

8.3 Produkcia.............................................................................................................. 279

8.3.1 Svetlo........................................................................................................ 279

8.3.2 Zoznmenie sa s kamerou ........................................................................ 282

8.3.3 Nakrcanie ............................................................................................... 290

8.4 Zvuk ..................................................................................................................... 297

8.4.1 Mikrofny................................................................................................. 298

8.4.2 Ozvuenie scny....................................................................................... 299

8.5 Postprodukcia ....................................................................................................... 299

8.5.1 Voba rozhrania........................................................................................ 301

8.5.2 Strih filmu ................................................................................................ 302

8.5.3 Strih zvuku ............................................................................................... 304

8.5.4 Efekty ....................................................................................................... 304

8.5.5 Titulky ...................................................................................................... 304

8.5.6 Spsoby uloenia...................................................................................... 305

8.5.7 Spsoby publikovania .............................................................................. 306

8.6 Zsady pre amatrsky film ................................................................................... 307

8.6.1 Filmov triky ............................................................................................ 310

8.6.2 omu sa treba pri nakrcan vyhba ...................................................... 311

9 Technika pre snmanie a spracovanie videa v potai ............................................ 315

9.1 vod do problematiky snmania a spracovania videa v potai ......................... 315

9.2 Princp snmania obrazu kamerou ........................................................................ 328

9.3 Spracovanie videa na potai .............................................................................. 349

10 Digitlny podpis........................................................................................................... 363

10.1 Histria ................................................................................................................. 365

10.2 Zklady kryptolgie ............................................................................................. 366

10.2.1 Vlastnosti digitlneho podpisu ................................................................. 370

10.2.2 Realizcia digitlneho podpisu................................................................. 370

10.3 Tvorba certifiktov............................................................................................... 375

10.4 Public Key Infrastructure PKI........................................................................... 379

10.4.1 Hierarchick (stromov) architektra....................................................... 380

10.4.2 Mesh (nespojit) architektra................................................................... 380

10.4.3 Most certifikanch autort (Bridge)........................................................ 381

10.5 Legislatva upravujca digitlny podpis .............................................................. 383

10.5.1 Slovensk a esk tandardizan rady ................................................. 383

10.5.2 Nadnrodn, celosvetov tandardizan organizcie ............................. 384

10.5.3 Organizcie psobiace v Eurpskej nii .................................................. 385

10.5.4 Nrodn tandardizan organizcie........................................................ 385

10.5.5 Americk tandardizan organizcie ...................................................... 386

10.5.6 Vzorov zkon UNCITRAL .................................................................... 386

10.6 Direktva Eurpskej nie o elektronickom podpise ............................................. 388

10.6.1 Obsah Direktvy ....................................................................................... 389

10.6.2 Ostatn opatrenia...................................................................................... 390

10.7 Slovensk zkon o elektronickom podpise .......................................................... 390

10.7.1 Vyhlky a novelizcie............................................................................. 393

10.7.2 Zhrnutie bezpenostnch poiadaviek ..................................................... 395

10.7.3 Spsob vyuitia elektronickho podpisu.................................................. 398

10.8 Zver o elektronickom podpise ............................................................................ 399

11 Archivcia a zlohovanie digitlnych dt ................................................................. 403

11.1 Vymedzenie hlavnch pojmov, poiadavky ........................................................ 403

11.2 Stratgia a riadenie zlohovania........................................................................... 406

11.3 tandardy a odporania pre archivciu .............................................................. 407

11.4 Magnetick zznam.............................................................................................. 408

11.5 Optick zznam.................................................................................................... 427

11.6 Vhad do budcnosti .......................................................................................... 433

10

1 vod

Sasn vvoj novch technolgi stle napreduje a ponka nm vek mnostvo novch

sluieb, ktor nm pomhaj pri rieen naich kadodennch loh. Jednm

z najpouvanejch modernch vdobytkov je bezpochb internet. Internet ponka vemi

irok spektrum sluieb, ktor zasahuj do vetkch odvetv nho ivota. Jednou

z najvyuvanejch sluieb internetu je monos vyhadvania informci prostrednctvom

vyhadvacch nstrojov. Tieto nstroje umouj zskava mnostvo novch informci

potrebnch pre n ivot, prcu alebo kolu. Dleit vak je, aby sme aj tto monos vedeli

vyui vo svoj prospech. Preto je potrebn neustle sa vzdelva a dosiahnu urit rove

informanho sprvania a s tm svisiacu informan gramotnos.

Sasn trendy vo svete s dnes charakterizovan ako informan revolcia. Informatika dnes

zasahuje a ovplyvuje rozvoj vetkch sfr nho ivota. Nstup informatiky vak ukazuje,

e samotn existencia novch technolgi sama o sebe negarantuje dostaton vyuvanie

monost, ktor nm tieto technolgie prinaj, a u vbec nie predchdzanie ich

nesprvnemu pouvaniu i zneuvaniu.

Preto sa ukazuje, e je nevyhnutn ist rove informanej gramotnosti. Bez nej, bez prstupu

k informcim a hlavne bez schopnosti ich innho vyhadvania, triedenia a spracovvania

mono oakva neschopnos orientcie v sasnom svete modernch technolgi.

1.1 Informan veda

Tento pojem je v sasnosti skloovan vo vetkch pdoch a v kadej oblasti nho ivota,

preto je potrebn si tento pojem vymedzi a vysvetli m sa tento vedn odbor zaober.

Informan veda je teoreticko praktick interdisciplinrny vedn odbor, ktor je zameran

najm na vskum a zabezpeenie informano-komunikanch procesov v spolonosti. Tto

veda pln v spolonosti niekoko dleitch loh: komunikan, poznvaciu, riadiacu

a uchovvajcu. Tieto lohy s zkladnm predpokladom vvoja spoloenskch procesov.

Pri zabezpeovan tchto funkci dleit lohu m informan, potaov

a telekomunikan technika.

11

Informan veda je veda, ktor je zameran na praktick vyuitie a zaober sa vvojom,

spracovanm, ukladanm, vyhadvanm, prenosom a komunikciou zaznamenanmi

informciami, resp. dtami v informanch systmoch. Informan vedu meme chpa

v dvoch rovinch: ako teoretick vedu a aplikovan vedu.

Teoretick informan veda je povaovan za jadro informanej vedy. Toto jadro sa

komplexne zaober objasovanm problmov, ktor svisia s informciou ako javom a

procesom prebiehajcim v ivej i neivej prrode.

Aplikovan informan veda vyuva poznatky, ktor vznikli v jadre teoretickej zloky

informanej vedy v celej truktre informanch procesov. Aplikan oblasti informanej

vedy by sme mohli vymedzi z rznych aspektov: odborovho, odvetvovho, poda funknej

alebo organizanej truktry spoloenskho systmu.

Poda Duana Katuka (1998) sa aplikan oblasti informanej vedy prezentuj

z dvoch hadsk:

1. poda informanch okruhov spolonosti masovokomunikan prostriedky,

hospodrske informcie, informcie v ttnej sprve a samosprve, informcie vo vede

a technike, informcie v kultre a umen, archvne informcie,

2. poda jednotlivch typov informanch systmov.

V rmci informanej vedy sa asto spomnaj aj kninino-informan sluby, ktor meme

definova ako uspokojovanie informanch potrieb, zujmov a poiadaviek pouvateov

v rznych prostrediach.

Poda Dariny Janovskej je ich hlavnm cieom najm:

Sprstupova vstupy odbornch kninino-informanch procesov (akvizcie, katalogizcie, sprstupovania, uchovvania a ochrany dokumentov) a innost

(konzultci, reerovania a pod.)

Uspokojova informan potreby a poiadavky pouvateov na rzne typy dokumentov a informci.

12

1.2 Informan sprvanie

Informan sprvanie vchodiskovo vysvetujeme ako pozorovaten prejav fungovania

mysle loveka vrtane pocitov a inov, ktor vykonva v interakcii s informciami a ich

zdrojmi. Sprostredkvaj ho reprezentcie reality na mentlnej, socilnej a kultrnej rovni,

priom zsadn lohu zohrva jazyk a komunikan procesy. Paradox celistvosti loveka

v jeho informanom sprvan sa v skutonosti skrva v mnohonsobnch vrstvch

reprezentci, adaptci, interakci a reakci na realitu. (Jela Steinerov, 2005)

Informan sprvanie je shrnn oznaenie pre aktivity loveka v informanom prostred.

Zaha mnostvo informanch rol a innost: rola tvorcu, uvatea, sprostredkovatea

informci a ich aktivity a stratgie pri uspokojovan informanch potrieb. Informan

sprvanie sa prejavuje prostrednctvom informanch zujmov, informanch potrieb a

informanch poiadaviek.

Informan veda asto definuje informan sprvanie v dvoch rovinch:

irom zmysle slova, uom zmysle slova.

Ako uvdza Jela Steinerov (2005), informan sprvanie sa v irom zmysle slova

charakterizuje ako sprvanie loveka, systmu alebo organizmu vo vzahu k informanm

zdrojom a informcim, a tak sa toto sprvanie stva sasou reakcie systmu, organizmu

alebo loveka na podnet. Tento vzah je v sasnosti podrobovan skke zmien, ktor

prina elektronick komunikcia a samotn technolgie vleujce sa do oraz intmnejch

intelektulnych aj emocionlnych sfr vyuvania informci.

Informan sprvanie v uom zmysle slova sa charakterizuje ako informan sprvanie pri

vyhadvan informci.

13

1.3 Informan spolonos

Informan spolonos v aktulnej terminolgi definujeme ako koncepciu, v ktorej vetky

aspekty ivota s zvisl od prstupu k informcim okrem technolgie zaha aj oblas

socilnu, ekonomick a politick.

Informan spolonos je charakterizovan podstatnm vyuvanm digitlneho spracovania,

uchovvania a prenosu informci. Informcie v digitalizovanom tvare s univerzlne

pouiten, duplikovaten a transformovaten.

Poda Duana Katuka (1998) a jeho definovania informanej spolonosti existuje

k nej veobecne p prstupov:

1. technologick

2. ekonomick prstup

3. zamestnaneck prstup

4. priestorov prstup

5. kultrny prstup.

Spolonou rtou tchto prstupov je hadanie vysvetlenia socilnych javov prostrednctvom

prstupu k informcim.

1.4 Hlavn udsk potreby a informan potreba

Hierarchiou udskch potrieb sa v najvej miere zaoberal americk psycholg Abraham

Harold Maslow, ktor definoval v roku 1943. Poda tejto jeho terie m lovek p

zkladnch potrieb, ktor zapsal do pyramdy.

1. fyziologick potreby

2. potreba bezpeia, istoty

3. potreba lsky, prijatia, spolupatrinosti

4. potreba uznania, cty

5. potreba sebaaktualizcie

14

Obrzok 1 Maslowova pyramda potrieb

Prv tyri Maslow oznail za nedostatkov potreby a piatu ako kategriu bytia a rastov

potrebu. Plat, e niie umiestnen potreby s dleitejie. Potrebu sebaaktualizcie povauje

za najvznamnejiu, pretoe ide hlavne o udsk snahu naplni svoje schopnosti a zmery.

V dnenej dobe urite platia zkladn potreby, ktor lovek bude vdy a za kadch okolnost

potrebova. Avak keby dnes Maslow tvoril svoju pyramdu, urite by v nej nechbala

informan potreba, ktor je v sasnej dobe neodmyslitenou potrebou kadho jedinca.

Modern technolgia stle napreduje, a preto aj udia s zvedav na nov vdobytky a snaia

sa sta sa gramotnmi a informovanmi o danej oblasti.

Informan potreba druh sociognnych a psychognnych potrieb loveka. Informan

potreba je deficit informci, ktor potrebujeme k rieeniu problmov alebo loh.

Terminologick slovnk definuje informan potrebu ako stav alebo vlastnos uritej osoby,

kolektvu alebo systmu vyjadrujci nevyhnutelnos zskavania informci svisiacich

s charakterom vykonvanej innosti alebo prce.

Dvody informanej potreby s rzne: tudijn, pracovn, zujmov. Informan potreby teda

vyjadruj stav, v ktorom sa pre jednotlivca, skupinu, intitciu alebo systm stva

nevyhnutnm zska adekvtnu informciu pre ich prcu.

Informan potreba me by: (Duan Katuk, 1998)

prejaven (aktulna) informan potreba je vyjadren sformulovanou informanou poiadavkou pouvatea,

15

latentn informan potreba, ktor nie je vyjadren sformulovanou poiadavkou, ale vznik pri poznvan uritej informcie, nevzahujcej sa na tematiku informanej

poiadavky.

Informan potreby alej delme na objektvne a subjektvne.

Objektvne informan potreby je shrn objektvnych poznatkov fondu poznania. Zisovanie

a skmanie objektvnych informanch potrieb sa realizuje prostrednctvom informetrickch

metd.

Subjektvnymi informanmi potrebami vymedzujeme aj as objektvnych informanch

potrieb. Mu vyjadrova u individulneho, skupinovho alebo intitucionlneho pouvatea

v krtkom obdob nadbytok, prrastok, alebo nedostatok informci v oblasti poznania,

kultry, tdia, tania a inch alch.

Z hadiska subjektu informanch potrieb ich meme leni na:

a) individulne,

b) skupinov,

c) intitucionlne,

d) spoloensk.

Poznanie rznych druhov informanch potrieb a zujmov pouvateov je nevyhnutn

predpoklad na uspokojenie potrieb prostrednctvom rznych intitci a ich odbornch

innost.

1.5 Informan poiadavka

Informan poiadavka je konkrtna predstava pouvatea o svojej informanej potrebe (o

dokumentoch a informcich, ktor potrebuje). Pouvate ju formuluje stne, psomne,

telefonicky, mailom a adresuje ju konkrtnej osobe.

16

Informan poiadavku kadho pouvatea ovplyvuj:

lohy, ktor pouvate pln v danej oblasti (tdium, vskum, zujmov innos a ciele, ktor chce v tejto oblasti dosiahnu),

informan rove (informan gramotnos) pouvatea ako vie a me vyuva jednotliv informan zdroje. (Darina Janovsk)

1.6 Informan gramotnos Informan gramotnos a jej defincia zva vychdza z pojmu funkn gramotnos.

Funkn gramotnos sa chpe ako schopnos aktvne podiea na tvorbe sveta informci.

Funkn gramotnos zaha:

literrnu gramotnos, t. j. schopnos njs informcie v texte a porozumie im, dokumentov gramotnos, t. j. schopnos vyhadva a vyuva informan zdroje, numerick gramotnos, jazykov gramotnos, medilnu gramotnos.

Informan gramotnos v sasnej dobe chpe a predstavuje shrn kompetenci funknej

gramotnosti a IKT gramotnosti. Predstavuje nevyhnutn rozsah kompetenci a innost

jedinca pre preitie v informanej spolonosti. Informan gramotnos je teda komplex

vedomost, schopnost a zrunost efektvne vyuva informcie prostrednctvom

informanch technolgi.

Informan gramotnos patr do kontextu alch gramotnost. O. Zpoton hovor

naprklad o kultrnej, technologickej, multimedilnej, elektronickej gramotnosti ako novej

i druhej gramotnosti (Zpoton, 2004, s. 74). Strenou rovou je civilizan i kultrna

gramotnos, ktor zaha zrunosti a schopnosti potrebn pre ivot v dnenej spolonosti,

naprklad vodisk schopnosti, ovldanie spotrebnej elektroniky, automatov, orientciu

v urbanistickom prostred. (Pavol Rankov, 2006)

17

Informan gramotnos spolu s monosou prstupu k dleitm informcim a schopnosou

efektvne vyuva informan a komunikan technolgie hr hlavn lohu v zmierovan

rozdielov medzi ttmi aj jednotlivmi umi a v podpore tolerancie a vzjomnho

porozumenia prostrednctvom komunikcie a vyuvania informci v multikultrnom a

multilingvlnom kontexte.

Informan gramotnos je proces, ktor sa tka vetkch. Nejde toti o dichotmiu

gramotnos verzus negramotnos, ale o otzku miery v rmci spojitho kontinua. (Prask

deklarace 2003). (Michaela Dombrovsk, 2002)

Na zklade chpania informanej gramotnosti, spracovanej Americkou asociciou kninc

v roku 1989 a veobecne rozpracvanou a pouvanou v mnohch krajinch sveta, Elena

Sakalov vymedzila kony, ktor ovlda informane gramotn lovek.

Informane gramotn lovek vie:

rozpozna potrebu informci, lokalizova relevantn informan zdroje, njs v nich relevantn informcie, kriticky njden informcie zhodnoti, spracova ich potrebnm spsobom a vedie ich vyui, komunikova informcie inm v rznych podobch.

Zkladn oblasti Informanej gramotnosti poda Eleny Sakalovej:

IG samotn - informan vedomosti a metdy vyhadvania, hodnotenia, vberu a spracovania informci.

IG v svislosti so samostatnm uenm - premena vedomost na schopnosti, zrunosti a nvyky.

IG v svislosti so spoloenskou zodpovednosou - uvedomenie si potreby informci v tdiu a prci.

Pochopenie pojmu informan gramotnos si vyaduje urit zmenu vzdelvania na naich

kolch. Tento fakt sa mus riei prostrednctvom zmien v obsahu a didaktike vzdelvania,

18

na potrebu informanho zabezpeenia vyuovacch procesov a potrebu informatiky

a informanej vchovy ako procesu vytvrania kompetenci informanej gramotnosti iakov

a tudentov naich kl.

19

2 Vyhadvanie informci na internete

Trh, komunikcia, umenie, kultra, veda, technolgie, vzdelanie. Internet zastreuje v

sasnej dobe ovea viac. Systm ktor spojil svet sa nezastavil a kadm dom sa

zdokonauje, prina nieo nov. Nieo o tu ete nebolo. Tento fenomn si o pr rokov

nebudeme uvedomova, lebo vetko okolo ns bude prepojen s internetom. V kadom

prpade si treba uvedomi, e to nie je len pokrok ale aj zvzok.

V skutku nronou lohou je proces organizcie neuveritenho mnostva informci

momentlne dostupnho na internete. Vm problmom je stle pribdanie novch

informci a ich nie zriedkav redundancia. O zabezpeenia kvalitnho, jednoduchho a

prehadnho prstupu k informcim sa staraj asto vemi kvalitne prepracovan algoritmy

vyhadvacch nstrojov na internete. Dokonca ani tieto komplexn rieenia nepostauj

pokry cel dostupn spektrum informci. Rieenie tohto problmu, je rozsiahlym procesom,

ktor potrebuje as a inovatvne npady.

Napriek monostiam, ktor nm vyhadvacie nstroje ponkaj ich ben uvate nedoke

plne vyui. Pravdepodobnou prinou je nedostaton pochopenie podstaty fungovania

vyhadvacch nstrojov a pouvanie obmedzenho potu vyhadvaov. Ben uvate si

samozrejme iada jednoduch rieenie. Svetov spolonosti zlepuj svoje zauvan

vyhadvae mnohmi smermi. Jeden vemi zaujmav je personalizcia vyhadvacieho

prostredia a tm prispsobenie sa pouvateovi.

"Potrebujeme vyvin sluby, ktor poskytuj informcie pohodlne a rchlo s minimlnymi

asovmi nkladmi uvateov a redukova kvantitu informci tak, aby boli ahko

ovldaten ich asti,... Dougherty (1991).

Sme vo veku informanej explzie, ktor podmienil vznik a sasn vvoj globlnej siete

internet. Sieov prostredie vytvra prstup svojim pouvateom ku mnostve informci

prostrednctvom rznych sluieb a nstrojov. Ak chc by jeho pouvatelia spen

vo svojom informanom prieskume, t.j., aby nali relevantn informcie k svojim

20

poiadavkm, musia si vedie vybra sprvny vyhadvac nstroj a slubu. Samotn

pouvatelia by mali by ma potrebn zrunosti a schopnosti v ovldan IKT by

informane gramotn a adaptovan na sieov prostredie a zrove ono by malo poskytn

redukovan informcie v relnom ase s kritriami jednoduchosti, rchlosti, aktulnosti,

vierohodnosti a optimlnosti.

Internet, ako celok, zastreuje obrovsk mnostvo informanch zdrojov. Tm, e ich me

publikova ktokovek, kedykovek a v akejkovek kvantite, nie je ich mon systematicky

vetky usporiada ako v tradinom prostred kninice. Jednm z nstrojov, ktor poskytuj

organizovan prstup k informanm zdrojom na webe, s predmetov adresre. Existuj dve

vek skupiny adresrov na webe. Ich princp zvis od miery zsahu udskho faktoru. U

prvej skupiny s prve udia (vo vine prpadov) t hlavn, ktor vytvraj, spravuj

databzu adresrov a pridvaj hypertextov odkazy, vychdzajc zo pecilnych taktk

danch adresrov. U druhej skupiny je miera zsahu udskho faktoru, pri tvorbe, databzy

minimlna a tto rolu preber robot.

ijeme v re, ktor asto nazvame informan vek a v om stle narast poet informci.

Tieto s v elektronickej alebo multimedilnej podobe. Prve takto informcie nm ponka

internet. Okrem informci nm ponka aj vek mnostvo novch komunikanch monost,

o akch sme v minulosti ani nesnvali. Preto je potrebn vzdelva sa a vedie plnohodnotne

vyuva vetky monosti, ktor nm ponka internet.

V dnenej dobe je vek problm zska kvalitn a relevantn informcie pre ud, ktor

pracujcich s internetom a maj urit informan potrebu. Na internete nm vyhadvacie

nstroje ponkaj vyhada si informcie, ak potrebujeme. Je vak dleit, aby udia vedeli

sprvne formulova svoju informan poiadavku, a tak zskali efektvne vsledky v

informanom prieskume.

Poda Soni Makulovej (2002) by cieom informanho prieskumu malo by po poskytn

inn metdy na reprezentciu, manaovanie, vyhadvanie, zskavanie a prezentovanie

informci. Ide o zloit problematiku, ktorej vyrieenie vyaduje splni nasledovn nron

lohy:

Technick loha- jej cieom je odpoveda na otzky, ak nstroje by mal poskytn

21

informan prieskum, aby umonil efektvnu a inn manipulciu s rozdielnymi

typmi mdi, ktor prina multimedilny internet.

Skma lohu interakcie loveka s potaom- spova vo formulovan charakteristk a funkci informanho prieskumu, ktor by mal podporova rzne

typy pouvateov hadajcich relevantn informciu a poda toho aj prispsobi

pouvatesk interfejs.

loha hodnotenia- spova v hodnoten efektvnosti a uitonosti rznych nstrojov a funkci informanho prieskumu pri stle vej rznorodosti informanch

pouvateov. Jednotliv nstroje s porovnvan predovetkm z hadiska presnosti

a plnosti reer.

Model informanho prieskumu v internete

Tento model zodpoved prieskumovmu procesu v internete, ktor pozostva z nasledovnch

krokov:

Formulcia a analza reernej poiadavky. Vber vhodnho vyhadvacieho nstroja. Kombincia seleknch termnov pri vyhadvan. Vlastn prieskum. Zjemovanie a ladenie reernej poiadavky.

22

Obrzok 2 Model informanho prieskumu v internete

2.1 Problmy pri vyhadvan informci na internete

lovek v dnenej dobe potrebuje by informovan a chce sa ui nov veci, pretoe naa

spolonos to od ns vyaduje. Najahm spsobom ako sa dosta k informcim sa stal

prve internet, kde nm to umouj vyhadvacie nstroje. Vea ud tieto sluby vyuva,

ale astokrt s sklaman, pretoe akali nieo viac alebo zistili, e sa nedozvedeli prve to,

o oakvali. Neuvedomuj si vak, e problm je vo vine prpadov v tom, e nevedia ako

sprvne vyhadva informcie na internete, pretoe nie s dostatone informane gramotn.

loha

Informan potreba

Verbalizcia informanej poiadavky

Reern poiadavka

Vber vyhadvacieho

nstroja

Vyhadvac nstroj

Informan zdroje internetu

Vlastn prieskum

Vsledky reere

Zjemovanie reernej

poiadavky

23

Poda Soni Makulovej (2002) meme najastejie problmy meme rozdeli do dvoch

zkladnch rovn:

chyby pouvatea, chyby vyhadvacch nstrojov.

Chyby pouvatea:

informan prieskum na webe je in ako v komernch databzovch centrech a digitlnych kniniciach,

informcie s rozptlen v hbkovom a povrchovom webe, mnostvo vyhadvacch nstrojov, pouvatelia nevedia sprvne formulova svoju informan poiadavku a hodnoti

njden zznamy.

Chyby vyhadvacch nstrojov:

mnostvo multimedilnych dokumentov, vekos a aktualizcia databzy, rchla zmena obsahu a truktry spojen, spam, kvalita obsahu dokumentov v internete, hodnotenie kvality vsledkov vyhadvania, netruktrovan dta.

Mnostvo informci, ktor je v sasnosti na internete vone dostupn, je takmer

nepredstaviten. Problm, ktor vznik pri hadan sprvnej odpovede nespova v tom, e

by na internete neboli, ale v tom, e ich s tisce. Tento skutone vek problm internetu

rieia vyhadvacie sluby, ktorch u v sasnosti je vek mnostvo a funguj na rznych

princpoch. Problmom je, e nie kad pozn vetky. Ben pouvate pozn v priemere

dva a tri vyhadvacie nstroje. Nevie, e sa delia do tyroch skupn: prieskumov stroje,

predmetov adresre, metaprieskumov stroje a hybridn nstroje. Nepozn rozdiely medzi

nimi a tm pdom ich neme ani efektvne vyuva. Kad vyhadvac nstroj je inak

zameran, m in truktru zznamov, in kategrie, inak zobraz njden zdroje

k hadanmu vrazu. Niektor maj pridan hodnoty, ako napr. vizulny nhad, tagovanie,

vytvranie mraien tagov, kategorizcia vsledkov, vyha- dvanie v pecializovanch

24

databzach, personalizcia nstroja, zoradenie vsledkov poda relevancie a pod.

Na internete sa meme stretn s rznymi variciami vyhadvacch nstrojov, pomocou

ktorch mu pouvatelia uskutoni svoju stratgiu. Vyhadvacie nstroje sa odliuj

rznymi vyhadvacmi rtami, pokrytm a elom. Meme ich rozdeli do nasledujcich

kategri:

Vyhadvacie stroje, nstroje zaloen na automatizovanom zbere dt.

Predmetov adresre, nstroje zaloen na zaraovan zdrojov poda predmetu

a na zklade udskej selektivity.

Portly, sluby, ktor mu spja aj vyhadvacie stroje, aj predmetov adresre.

alie vyhadvacie nstroje obsluhujce in druh obsahu na internete. Tieto

nstroje mu existova nielen na ich vlastnch strnkach, ale mu by prilenen

do tchto troch hlavnch kategri vyhadvacch nstrojov (Randolph, 2007).

Predmetov adresre a vyhadvacie stroje sa lia v nasledujcich bodoch:

Vekos databzy: Predmetov adresre maj meniu databzu, pretoe je vytvran

a udrovan udskmi expertmi, a nie strojmi alebo robotmi. Najvie prieskumov stroje

mu obsahova aj niekoko bilinov zznamov - webovch strnok (Webov strnka z ang.

web page je dokument, typicky napsan v jazyku HTML a XHTML, ktor je prstupn cez

HTTP protokol. Protokol prevdza informciu z webovho serveru

na obrazovku) (Website, 2008).

Adresre (tie najvie) obsahuj len niekoko milinov alebo len niekoko tisc zznamov -

webovch sdiel (Webov sdlo z ang. web site je shrn webovch strnok, obrzkov, vide a

alch digitlnych prostriedkov, ktor hosuj na jednom a viac serveroch, obvykle

prstupnch na internete, mobilnch telefnoch, alebo na LAN sieach) (Website, 2008).

Pozitvom je, e s charakterizovan vysokm stupom selektivity (neskr v podkapitole 2.4),

ale negatvom je absencia obrovskho mnostva obsahu, ktor je na webe.

V nasledujcej tabuke je uveden porovnanie potu informanch zdrojov najvieho

adresra Open Directory Project (alej skratka ODP) a vyhadvacieho stroja Google.

25

Tabuka 1: Porovnanie indexu ODP a Google

Nzov adresra ODP Google

Vekos indexu 4+ milinov 20+ billinov

Zdroj: ODP (Randolph, 2007) ; Google - (Notess, 2008).

Periodicita indexovania novho obsahu: Napr. Google umouje hada zznamy, ktor

boli aktualizovan kedykovek.

Predmetov adresre maj organizovan princp ich vlastnej adresrovej truktry:

Predmetov adresre vytvraj popisy zdrojov, ktor pouvaj. Procesy, ako selekcia,

klasifikcia a vyhodnocovanie informci s uskutoovan udskmi expertmi, na rozdiel od

vsledkov, ktor vytvorili roboty vyhadvacch strojov (neskr v podkalitole 2.5).

Hranica medzi predmetovmi adresrmi a vyhadvacmi strojmi je splvajca: Mnoho

predmetovch adresrov vytvorilo partnerstvo s vyhadvacmi strojmi,

aby zahali svoje databzy a prehadvali web pre extra zdroje. Vyhadvacie stroje

zskavaj predmetov adresre alebo vytvraj svoje vlastn adresre. Dva znme svetov

predmetov adresre sa zdruili a vyvinuli ich vlastn vyhadvacie stroje: (MSN Subject

Directory - MSN Search Engine) a (Yahoo! Subject Directory - Yahoo! Search Engine)

(Subject directories, 2006).

Spsob zaradenia: Jedna zvltna rta predmetovho zaradenia je t, e ono neme by

plne automatizovan ako zaradenie u vyhadvacch strojov. Manulne predmetov zaradenie

je navn a asovo nron (Web directory, 2007). Predmetov adresre s vysoko raden vo

vyhadvacch strojoch a s povaovan za dobre vyhraden zdroje.

2.2 Prieskumov stroje

Najpouvanej druh vyhadvacieho nstroja. Prieskumov stroje s zaloen na

automatizovanom zbere dt, ktor sa sstreuj do databzy a ich zkladnou funkciou je

monos hadania prostrednctvom kovch slov. Ich sila spova v tom, e ich

vyhadvacie programy (roboty) automaticky prehadvaj webov strnky a vytvraj si

26

ich zoznam (index). Poda Makulovej (2002) je prieskumov stroj systm, ktor nm na

zklade kovho slova, ktor pouvate naformuluje, had v databze alebo indexe

a pouvateovi oznmi vsledok. Sklad sa zo tyroch ast:

1. Robot monitoruje internet a sahuje informcie z jednotlivch serverov, je

vybaven uritou umelou inteligenciou, aby dokzal reagova na rzne situcie,

2. Vlastn databza internetovch zdrojov,

3. Vyhadvac program na zklade poiadavky vyhad relevantn strnky,

4. Pouvatesk interfejs umouje naformulova reern poiadavku

(Makulov, 2002).

Komponenty typickej strnky prieskumovho stroja poda Makulovej (2002):

Voba databzy umouje zvoli si as databzy, v ktorej chceme vyhadva, Search box okienko na vpsanie reernej poiadavky, Spojenie na rozrenie vyhadvania na zjemovanie a doladenie reere, Monosti modifikovania dotazu rolovacie menu, kontroln polka a pod., Adresr Sbory typu Help vysvetlen, ako sa formuluje reern poiadavka, akm

spsobom sa indexuj dokumenty, ktor reern stratgiu treba zvoli a pod.,

Reklamn bannery niektor odmietaj, napr. Google, Portlov funkcie odkazy na alie strnky, televzne programy, horoskopy,

poasie, tipy, mapy,..., niektor odmietaj, napr. Google.

Existuj tri zkladn typy prieskumovch strojov

tie, ktor s riaden robotmi (nazvanmi crawler a spider) tie, ktor s riaden umi a napokon je to skupina prieskumovch strojov, ktor s hybridmi predch-

dzajcich dvoch typov.

Roboty s vlastne programy, ktor surfuj po internete, navtevuj strnky, indexuj ich na

zklade URL adresy, meta-tagov, tagu title, textu na strnke a sleduj aj linky a odkazy na

27

dan strnku a linky na ktor odkazuje dan strnka. Pravidelne sa vracaj na u indexovan

strnku a zaznamenvaj zmeny. Prieskumov stroje riaden umi maj zvyajne men

obsah, pretoe pracovnk mus manulne strnku indexova a katalogizova. Databzu

indexov strnok si teda tvoria sami. Rozdiel medzi jednotlivmi robotmi poda Makulovej

(2002) je v ich algoritme. Kee kad robot m in algoritmus, priebeh indexovania a teda

aj vsledky vyhadvania mu by rozlin. To ist plat aj o rozdiele medzi udskm

indextorom a robotom. Robot je slep a indexuje vetko, priom nerozumie kontextu.

lovek doke indexova strnku presnejie, db pri tom aj na relevanciu informci (nielen

kovch slov, ale aj celho textu) na strnke k vyhadvanmu dotazu.

2.2.1 Nevhody prieskumovch strojov

Prakticky neexistuj dva rovnak prieskumov stroje. Lia sa vekosou bzy dt, systmom

indexovania webovch strnok, programovm systmom na vyhadvanie informci a aj

rozdielnym spsobom zobrazenia a vyhodnotenia vsledkov vyhadvania (Makulov, 2002).

Prieskumov stroj nedoke zindexova niektor druhy webovskch sdiel. Tm vznik tzv.

neviditen alebo hlbok web. Patria sem dynamick strnky, strnky s flashom, Java

skriptami, real-time strnky, strnky chrnen firewallom, strnky bez odkazov a pod.

Nevhodou je aj rozdielna syntax prkazov. Nekategorizuj obsah svojich databz, ani

vsledky na vstupe. Poradie vyhadanch zdrojov zvis od tzv. hodnotenia strnky (page

ranking). V tomto smere pomha optimalizcia vyhadvacch nstrojov SEO (Search Engine

Optimization). To znamen, e nie vdy s prv odkazy tie najrelevantnejie.

2.2.2 Vhody prieskumovch strojov

Sprvna formulcia poiadavky pre prieskumov stroje je z vekej asti zvisl na spojen

dlhodobej sksenosti, intucie, inteligencie a astia pouvatea. Kad prieskumov stroj m

pritom svoje vlastn pravidl zadvania poiadaviek, pouva in opertory, niektor

vyhadaj len iadan vraz v takej forme, v akej ho pouvate zadal a in doku meni

gramatick koncovku slova (napr. pri zadan poiadavky prieskumov stroj nm nstroj

njde aj vsledky ako: prieskumovch strojov, prieskumov stroje a pod.). Vina m

28

monos modifikova poiadavku (poda asovho hadiska, geografickej domny, formtu

a pod.). Vhodou je aj vek mnostvo vsledkov vyhadvania je mlo pravdepodobn, e

vm stroj nenjde ni. Tento typ vyhadvacieho nstroja je vhodn poui, ak nepoznme

presn kategorizan zaradenie poiadavky alebo ak mme prli pecifick vraz a ak

chceme zska o najviac vsledkov. Poda Fischerovej (2000) je vhodou aj to, e vina

strojov doke rozozna a bojova proti praktikm zvanm spamdexing (ide o neleglne

vyuvanie tagov, grafickch prvkov, metatagov a pod. za elom ma lep ranking vo

vyha- dvaoch).

2.2.3 Konkrtne prieskumov stroje

Vea prieskumovch strojov navzjom spolupracuje. D sa poveda, e zdroje, ktor njdeme

v jednom nstroji, meme njs aj v druhom, ale aj naopak, zdroje, ktor nm jeden

nstroj neuke, ten al me. Preto je efektvne vyhadva vo viacerch druhoch

nstrojov a nespolieha sa iba na jeden. Ako vidno na obrzku .1, spoluprcu vybranch

strojov naznail v prehadnej schme Bruce Clay. Google m v tejto schme centrlne

postavenie, vytvra alianciu s vyhadvacmi nstrojmi: Lycos, HotBot, Iwon Search, Ask,

Netscape, AOL search. Google poskytuje platen odkazy na zdroje vetkm nstrojom.

Primrne vsledky vyhadvania poskytuje Netscape-u a AOL Search-u. Ask dodva

primrne vsledky nstrojom HotBot, Iwon Search a Lycos. Vyhadva od Microsoftu

Live Search poskytuje sekundrne vsledky pre HotBot. Nstroj Yahoo m centrlne

postavenie medzi AltaVistou a AlltheWebom. Tmto n- strojom poskytuje rovnako

primrne ako aj sekundrne vsledky vyhadvania.

29

Obr. . 1: Vzahy medzi vyhadvacmi nstrojmi (Clay, 2008)

30

Google

Google (http://www.google.com) je najznmej vyhadva. Vytvorili ho v roku 1996 Larry

Page a Sergej Brin. Spolonos Google, Inc., ktor ho prevdzkuje, sdli v Kalifornii, USA.

Okrem webovskch strnok doke prehadva aj obrzky, pou- vatesk diskusn

skupiny (Usenet groups), spravodajsk servery a ponuky on-line predaja. Vinu tohto

obsahu takisto archivuje. Google ponka svoje rozhranie v mnohch jazykoch, vrtane

sloveniny a etiny. Popularita Googlu dosahuje tak rozmery, e sa dnes u pouva aj

sloveso googlova v zmysle hada na internete. Sasou servera je mnostvo

sprievodnch projektov. To, na akom mieste bude dan zdroj, dan strnka v Googli

rozhoduje rovnako kvalita ako aj kvantita. Pod kvalitou sa mysl sprvne formulovan text,

kov slov, metainformcie. A pod kvantitou hlavne poet odkazov na dan strnku o to

sa star PageRank Technology. Google pouva systm Crawler, m vlastn index a tie

adresr.

Alltheweb

Alltheweb (http://www.alltheweb.com). Tento nstroj vyuva index nstroja Yahoo. Je to

tzv. odberate vsledkov. Umouje vyui nastavenie preferenci a pokroil vyhadvanie

(booleovsk logika, jazyk, domna, formt, as, zobrazenie vsledkov, filter nevhodnho

obsahu). Okrem webovskch strnok zabezpeuje prieskum aj v novinch, obrzkoch,

vyhadva video a audio. Na vstupe ma vysoko relevantn vsledky a vek poet

zznamov. Vyhadvanie je rchle a jednoduch, no nem integrovan vetky booleovsk

opertory, ani pravo- strann rozrenie.

Live Search MSN

MSN (http://www.live.com). Msn (alebo Live search) patr spolonosti Microsoft. Editorom

webu nie je stroj, ale s to udia, ktor sa snaia zska prehad o tom, ktor zdroje s

najrelevantnejie k danej poiadavke a ktor s najastejie navtevovan. Tm sa vak me

vsledok vrazne li od inch nstrojov, kde by bol dan stroj hodnoten inak. Vhodnou

slubou je off-line vyhadvanie.

HotBot

HotBot (http://www.hotbot.com). Tento nstroj sa orientuje hlavne na strnky a zdroje

31

s vm obsahom textu a dobre spracovanmi kovmi slovami, ktor indexuje z URL

adresy, nzvu dokumentu a aj z celho textu. HotBot spolupracuje so slubou DMOZ

a Google mu poskytuje platen odkazy. Hotbot sprstupuje zdroje z databz dvoch

prieskumovch strojov: Ask Jeeves a Google. Nemuste teda chodi na ich rozhrania

osobitne, sta ak ste na strnke Hotbot-u. Preferencie filtrovania s rovnak ako u Ask

Jeeves. Je mon prispsobi si zobrazovanie vsledkov a aj vzhad rozhrania. Poloky

rozhrania pokroilho vyhadvania sa daj prepna medzi Ask Jeeves a Google.

AltaVista

AltaVista (http://www.altavista.com). Je to plnotextov databza na prehadvanie vo webe

na zklade slov, ktor s v HTML formte. Vhodou je mnostvo funkci, vek databza

zznamov, pravostrann rozrenie, monos vyhadva aj inde ako v texte (obrzky, vide a

pod.). Zaujmavosou je monos prekladu strnky. Nevhodou je, e zobrazuje naraz asi len

200 zznamov a niekedy men interfejs pri vyhadvan a vyhadvacom algoritme.

Veobecne sa AltaVista zameriava skr na efektvne a kvalitn vyhadvanie, ako na

portlov funkcie.

AOL Search

AOL Search (http://search.aol.com). Je to nstroj uren pre jednoduch pouvanie internetu,

m obmedzen poet sluieb a zky okruh pouvateov. Vsledky hadania dodva Google.

AOL automaticky odfiltruje nevhodn strnky z vsledkov, ako naprklad strnky pre

dospelch meme to nazva detskou poistkou na vyhadvacom nstroji. Mnoho rodiov

tto vhodu povauje za vemi dobr. Okrem inch projektov, AOL podporuje a spolupracuje

na projekte Open Directory DMOZ.

Zoohoo

Zoohoo (http://www.zoohoo.sk). To najaktulnejie zo slovenskho internetu ponka

internetov vyhadva Zoohoo. Prehadva vetky web strnky slovenskho internetu a nie

len tie, ktor niekto niekam niekedy zaregistroval. Zoohoo subuje aktulnos a predovetkm

funknos vetkch vyhadanch zdrojov. Zaujmav je monos zmeny farebnej kly

strnky je mon si vybra zo tyroch farebnch preveden.

32

Jyxo

Jyxo (http://jyxo.cz). Jyxo je esk plnotextov vyhadva, ktor vyuva vlastnho robota

na indexovanie strnok Jyxobot. Podobne ako Google, ma Jyxo spsob i a v akom porad

zobraz strnku, ako vsledok vho hadania. Je to JyxoRank. Uruje ako znma, dleit

a populrna je strnka na eskom internete. Jyxo nem problm s diakritikou, kee vyuva

24 znakovch sd medzi ktormi nem problm prepna a kombinova ich. Pri zadan

poiadavky bez diakritiky ju Jyxo poda potreby dopln.

2.3 Predmetov adresre

Inak nazvan aj katalgov vyhadvae. Databza adresrov je tvoren umi uvatemi

internetu. Makulov (2002) charakterizuje predmetov adresr ako slubu ponkajcu

spojenia na internetovsk zdroje, ktor dodali bu tvorcovia webovskch strnok alebo

informan pracovnci. Katalg je pasvny - vis na internete a ak (Gbor, 2004) vtipn

a zrove vstin poznmka o predmetovch adresroch. Kad kto chce, aby sa jeho sdlo

nachdzalo v danom adresri, ho tam mus prihlsi spolu s popisom kovch informci.

Treba poznamena, e ist predmetov adresre s u skr minulosou, kee vina z nich

okrem katalgu zaali pouva aj plnotextov vyhadvanie. Vo veobecnosti sa predmetov

adresre vyuvaj na vyhadvanie webovskch sdiel a informci prostrednctvom

hierarchicky usporiadanho systmu. Tento systm je vytvran dokumentmi zoradenmi

poda tematiky na zklade manulneho zberu dt pri zohadnen uritch kritri hodnotenia

ich kvality (uriov, 2001). Tieto zdroje je vhodn pouva vtedy, ak informciu, o ktor

sa zaujmame, vieme zaradi do prslunej kategrie v systme a nepotrebujeme rozsiahly

prieskum s abstraktmi dokumentov. Makulov (2002) zhrnula do niekokch bodov prpady,

kedy siahnu po predmetovom adresri takto:

ak poznme predmet, o ktor sa zaujmame a chceme vyhada viacero zdrojov na internete k tomuto predmetu,

okruh tmy je irok, ak chceme zska zoznam webovskch sdiel, ak chceme zska zoznam sdiel relevantnch k tme,

33

ak vyhadvame poda titulu webovskho sdla, ak sa chceme vyhn dokumentom s nzkym obsahom, ktor asto vracaj

prieskumov stroje.

2.3.1 Nevhody predmetovch adresrov

Predmetov adresre neobsahuj tak vek poet strnok v databze ako prieskumov stroje.

Kad predmetov adresr m in kategrie a ich in truktru. Niektor s zameran viac

komerne, in s vytvoren na zklade vedeckch odborov, in poda obbenosti vo

vyhadvan, in poda zujmov a pod. Je potrebn strvi viac asu pri vyhadvan v tchto

adresroch. Na rozdiel od prieskumovch strojov adresre nie s periodicky aktualizovan.

Sdlo alebo strnka me svoj obsah alebo URL adresu zmeni a tm sa znehodnot zznam v

databze, pretoe indextor sa k nemu tak skoro nevrti a nezmen to. alou nevhodou je

to, e kad indextor me dan informciu zaradi do inej kategrie.

2.3.2 Vhody predmetovch adresrov

Vhoda me by pri hadan informci pecifickch pre urit okruh nho zujmu.

(napr. ak chceme zska informcie alebo spozna viacer zdroje k danej kategrii, tme ... ).

Vekou vhodou oproti prieskumovm strojom je prve to, e obsah databzy vytvraj

udia. Z toho vyplva predpoklad, e vyhadan informcie bud relevantnejie k poiadavke.

Niektor adresre dokonca pridan zdroje aj hodnotia, vytvoria k nim strun anotciu.

2.3.3 Konkrtne predmetov adresre

Yahoo

Yahoo (http://www.yahoo.com). Yahoo m vedce postavenie v oblasti obchodu, reklamy

a domcnosti. Je to vemi obben nstroj informanho prieskumu a tie on-line obchodu.

Je to predmetov adresr, ktor je tvoren, editovan robotom aj lovekom. Hlavn vsledky

34

vyhadvania s zskavan spideringom webu a niektor indexy s prevzat od AltaVisty,

Fast-u a Inktomi-a, ku ktorm pridal Yahoo svoj nov algoritmus. Yahoo vytvoril slubu My

Yahoo, do ktorej sa me zaregistrova osoba, ktor m prislchajci vek na vykonvanie

takejto innosti (v naej krajine 18 rokov, teda vek, kedy je osoba samostatne inn

v prvnych zleitostiach), mus by prvne bezhonn a ak nem stanoven vek, je

potrebn, aby rodiia vytvorili tzv. rodinn konto. Povinnosou je uvdza pravdiv

informcie. Ak Yahoo zist, e niektor informcie neboli pravdiv, automaticky zru konto.

M dva druhy kategri a to komern a nekomern. Ku komernm patria naprklad: Hry,

Mapy, Filmy, Nakupovanie, lte strnky. Nekomern kategrie s: Umenie, Biznis,

Potae, Vzdelanie, Zbava, Vlada, Zdravie, Spravodajstvo, port, Rekrecia, Prvo, Regin,

Veda, Socilne vedy, Spolonos a Kultra.

DMOZ

DMOZ (http://www.dmoz.org). DMOZ funguje na bze dobrovonosti. Dobrovon editori sa

zaregistruj a tm sa zavzuj k spravovaniu strnok pre sekciu, ktor si zvolili. DMOZ je

najv umi budovan katalg internetovch strnok, ktor vytvraj dobrovon editori z

celho sveta. Katalg je medzinrodn a je rozdelen do sekci. Sasou katalgu je aj

slovensk sekcia a je nekomern. Cieom DMOZU je vber toho najlepieho, preto editori

zaradzuj kvalitn a informane hodnotn strnky. Kategrie DMOZ adresra sa lia od

ostatnch monosou vyhadva v kategrich rodnho jazyka, o je poda ma vemi

zaujmav a npomocn hlavne uvateom ktor neovldaj anglick jazyk. Niektor

kategrie s ale zaraden nesprvne, o som zistil po dlhom pouvan DMOZ v slovenskom

a naprklad aj nemeckom jazyku. Kategrie s takmer toton s tmi, ktor sa nachdzaj na

Google Directory.

Vlib

Vlib (http://www.vlib.org). Jeden z najstarch katalgov webu. Ide o nekomern katalg,

ktor vytvraj experti vo svojom odbore a preto m aj katalg vysok rating. Systm

obsahuje abecedn index, ale vyhadva sa d aj poda kovch slov. Niektor asti

katalgu id do hbky, no mnoho kategri nie je ete celkom pokrytch. Kategrie:

Hospodrstvo, Umenie, Biznis a Ekonomika, Komunikcia a Mdia, Potae, Vzdelanie,

Technika, Humanitne tdie, Informcie a Kninice, Medzinrodn udalosti, Prvo, Prrodn

35

vedy a Matematika, Rekrecia, Regionlne tdie, Socilne a tdie o sprvan, Spolonos.

Lycos

Lycos (http://www.lycos.com). Je to jeden z najstarch vyhadvacch nstrojov. Predtm to

bol prieskumov stroj, ale postupne sa zmenil na predmetov adresr. Lycos vyuva

vsledky z rznych inch strojov: na prvch miestach s odkazy z Open Directory, niie s

vsledky z Yahoo a LookSmart, platen odkazy od Googlu, niektor odkazy s od Ask

a editori vytvraj sekciu populrnych odkazov.

Zoznam

Zoznam (http://www.zoznam.sk). Dlhodobo najnavtevovanej slovensk interne- tov

portl vznikol v roku 1997. pecializuje sa na vyhadvanie webovch strnok slovenskho

internetu a zrove poskytuje internetovm uvateom v prehadnej forme vetko, o im

slovensk internet me poskytn. V Zoznam katalgu njdete vye 60 000 odkazov na

rzne internetov strnky zoraden do takmer 1 500 sekci, viac ako 30 000 firemnch

profilov. Medzi najhlavnejie kategrie katalgu patria: Auto-moto, Cestovanie, Domcnos,

Financie, Kultra, Mda, Potae, Priemysel, Retaurcie, Sluby, Spolonos, port,

Spravodajstvo, Stavebnctvo, Vzdelvanie, Zbava a Zdravie.

Google Directory

Google Directory (http://www.google.com/dirhp) je znmy predmetov adresr trieden do

16 hlavnch kategri. Pouvate me obmedzi vsledky definovanm preferenci (jazyk,

filtrovanie zakzanho obsahu, poet vsledkov na stranu). Pri prezeran kategri,

subkategri mme za nzvom kadej poloky poet zdrojov. V rmci kategri vyhadvame

pomocou jednoduchho vyhadvania. Google Directory spolupracuje na projekte DMOZ.

Kategrie s: Umenie, Biznis, Potae, Hry, Zdravie, Domov, Deti a Mlde, Spravodajstvo,

Rekrecia, Pravo, Regin, Veda, Nakupovanie, Spolonos, port.

Vevedko

Vevedko (http://www.vsevedko.sk). Je to jeden zo slovenskch katalgov, kde je kad

odkaz kontrolovan a zaraden do kategri rune. Tvorcovia klad draz na kvalitu. Ponka

36

monos hodnoti njden odkazy priamo na strnke. Kategrie: Cestovanie a rekrecia;

Internetov obchody; Obchod, vroba, sluby; Priemysel; Potae a internet; Reginy;

Spolonos a udia; Umenie a mdia; Veda; Vzdelvanie; port, Zdravie.

Librarians' Internet Index

Librarians' Internet Index (http://www.lii.org). Vznikol v roku 1990 a bol udriavan

referennou knihovnkou Carole Leita. M pomerne dlh histriu a vea sa toho od roku

1990 zmenilo. Ponka kategrie ako naprklad: Umenie, Potae, Zdravie, Prvo, udia,

Rekrecia, Veda, Biznis, Vlda, Domov, Mdia, Fakty a referencie, Reginy sveta,

Spolonos a socilne vedy. Kad tde rozosiela tm Librarians' Internet Index

elektronick letk New This Week pouvateom, ktor si takto mu rozri obzor.

Elektronicky letk je vytvran profesionlnym tmom o momentlnom dian vo svete,

novinkch, ponukch a pod.

2.4 Metaprieskumov stroje

Po zadan poiadavky takto stroj zane simultnne vyhadva vo viacerch prieskumovch

strojoch a z databz webovskch strnok. Metaprieskumov stroje nevlastnia iadne databzy,

posielaj vyhadvan vrazy do databz, s ktormi spolupracuj. Metaprieskumov stroje

alebo paraleln vyhadvacie nstroje predstavuj nadstavbu tradinch prieskumovch

strojov (Makulov, 2005). Ich podstatou je vyhadvanie vo viacerch databzach

prieskumovch strojov paralelne. Pouvate si to ani nemus vimn, pretoe vetko sa

zobraz na jednej strnke, na ktor vstpi a interfejs je rovnak. Tmto sa relatvne dos dobre

odstrni duplicita vyhadanch informci. Pouvate toti nemus vyhadva dan vraz

viackrt v rznych prieskumovch nstrojoch, ale len raz vo vhodne vybranom

metaprieskumovom. Makulov (2002) ich popisuje aj ako vyhadvacie nstroje all-in-one

(vetko v jednom), ktor predstavuj slubu, kde na jednom webovskom sdle je abecedn

zoznam vyhadvacch nstrojov a adresrov spolu s formulrmi na formulovanie reernej

poiadavky. Pouvaj sa ak chceme vyhadva vo viacerch vyhadvaoch naraz

a zrove mme len jednoduch slovo, frzu. Niektor metaprieskumov nstroje s

pecializovan vyuvaj databzy prieskumovch strojov, ktor sa zameriavaj len na

37

ist druh informci (napr. vedeck informcie, finann a obchodn informcie a pod.).

Inteligentnejie technolgie tchto strojov zahaj zhlukovanie a jazykov analzu, vaka

ktorej sa me pouvate dosta hlbie k vsledkom na zklade kategorizcie termnov. Je

otzne, i sa to vyrovn kvalite prieskumovch strojov, z ktorch s zdroje erpan. Napriek

tomu s zhlukovacie technolgie a stroje textovej analzy vysoko oceovan.

2.4.1 Nevhody metaprieskumovch strojov

Zvyajne z kadho prieskumovho stroja erpaj obmedzen poet zznamov, vinou

prvch desa. Monosti vyhadvacieho okienka s tie vinou obmedzen dkou,

absenciou booleovskch opertorov a pod. Vo vine prpadov vyuvaj maximlne dva

alebo tri z piatich najvch prieskumovch strojov. Metaprieskumov vyhadvanie je sce

rchlejie a pohodlnejie, ale m zmysel len pri hadan veobecnejch tm, pretoe

podrobne zadan poiadavku mu rzne nstroje interpretova rzne. Niektor

metaprieskumov stroje pouvatea navdzaj na bezplatn vyhadvacie nstroje alebo

adresre, niekedy viac alebo menej komern.

2.4.2 Vhody metaprieskumovch strojov

Vina tchto strojov odstrauje duplicitn odkazy a niektor maj aj pridan

hodnotu napr. vytvraj zhluky njdench informci, mapy kategri , mal vizulny

nhad strnky a pod. Vhodou je u spomnan jednotn vstup a interfejs a jednorazov

zadanie poiadavky. V niektorch metaprieskumovch strojoch je mon vynecha ist

prieskumov stroj z vyhadvania. Niektor zo strojov zoradia vsledky vyhadvania do tzv.

clustrov (tematicky zotriedench odkazov).

2.4.3 Konkrtne metaprieskumov stroje

Clusty

Clusty (http://www.clusty.com) je produkt Vivisima, ktor prezentuje rovnako tandardn

vsledky vyhadvania ako aj dynamick zhlukovanie od Vivisima, ktor automaticky

38

kategorizuje vsledky. Navye ponka ete tto technolgiu dynamickho zhlukovania

v desiatich rznych typoch obsahu webu ako napr. klasick texty, obrzky, blogy, obchodn

a nkupn databzy a pod. Pouitie je vemi jednoduch. Clusty erp zdroje z bezplatnch

vyhadvacch nstrojov a adresrov. Nevyuva Google ani Yahoo. Pouva booleovsk

opertory a limitovanie pol. Ponka zhlukovanie pri vsledkoch vyhadvania.

Ujiko

Ujiko (http://www.ujiko.com) pochdza od tvorcov stroja Kartoo, no m jedno- duchie

pouvanie. Zad sa poiadavka, pouvate si prezrie vsledn zoznam zdrojov. Ak sa mu

niektor zdroj nepozdva, nevyhovuje jeho poiadavke, me klikn na odpadkov k

a jednoducho ho vymaza zo zoznamu. Naopak, ak sa mu niektor zdroj zd by dostatone

relevantn, me ho oznai ikonkou srdca a tm ho ohodnoti v zozname njdench strnok.

Je to vemi vhodn sluba pre personalizciu svojho zoznamu vsledkov, no zdroje erp

iba z databzy Yahoo.

Mamma

Mamma (http://www.mamma.com) je jeden z najstarch metaprieskumovch strojov,

nazvan aj Matka vetkch vyhadvacch nstrojov (The Mother of All Search Engines).

Zaloen bol u v roku 1996. Vsledky vyhadvania zskava z rznych hlavnch crawlerov,

adresrov a zo pecilnych vyhadvacch strnok. Obsahuje aj slubu, ktor zobraz rzne

monosti pre inzerentov Mamma Classifieds. Mamma erp z tchto vyhadvacch

nstrojov a databz: Open Directory, Business.com, About.com, Ask.com, Gigablast,

Wisenut, Entireweb, FindWhat a Kanoodle3.

Kartoo

Kartoo (http://www.kartoo.com). Tento metaprieskumov stroj nielen zska po zadan

poiadavky relevantn zdroje, takisto ich zorganizuje do istej mapy kategri a

navye vizulne prepoj strnky na zklade kovch slov.

Vivisimo

Vivisimo (http://www.vivisimo.com). Po zadan poiadavky sa vo Vivisime neobjav len

zoznam strnok, ale tento metaprieskumov stroj relevantn strnky zorganizuje do kategri.

M profesionlne a jednoduch pouvanie. V roku 2003 zskal druh miesto v ocenen

39

Najlep metaprieskumov stroj.

Dogpile

Dogpile (http://www.dogpile.com). Tento metaprieskumov stroj vlastn firma InfoSpace.

Poiadavka sa posiela na upravovaten zoznam prieskumovch strojov, adresrov

a pecilnych prieskumovch strnok a potom sa uke vsledok z kadho prieskumovho

stroja osobitne. Zskal ocenenie najlepieho metaprieskumovho stroja v roku 2003. Dogpile

pouva databzy Google, Yahoo, LookSmart, Ask, Teoma, Google ADS, MSN search. Do

svojich vsledkov Dogpile zaha aj sponzorovan odkazy. Akceptuje booleovsk logiku,

hlavne v rozrenom vyhadvan. Na vstupe m iba jednoduch zoznam odkazov a

zdrojov.

Cacti Search

Cacti Search (http://www.cactisearch.com). Patr medzi metaprieskumov stroje, ktor s

ahko personalizovatene. Cacti erp od Google, Yahoo, MSN a Ask. Hne na vodnej

strnke si zvolte z ktorho vyhadvacieho nastroja chcete, resp. nechcete erpa a koko

vsledkov je pre vs postaujcich. Ponka monos odstrni redundanciu njdench

zdrojov. Nielen pred, ale aj po vyhadan zadanho vrazu je mon filtrova vsledky.

Naprklad ak vs zaujmaj len vsledky, ktor ponkol pre Cacti Google a Yahoo, resp. in

vyhadvac stroj, je mon ich vyselektova.

MetaCrawler

MetaCrawler (http://www.metacrawler.com). Metaprieskumov stroj MetaCrawler erp

zdroje od Google, Yahoo, MSN Search, Ask, About, MIVA, LookSmart a inch

vyhadvacch nstrojov. Bol vytvoren v roku 1994 na Washingtonskej Univerzite

tudentom Erikom Selbergom v spoluprci s profesorom Orenom Etzionim.

Jux2

Jux2 (http://jux2.com/). Pouva databzu Google, Yahoo! a MSN. Patr medzi najlepie

metaprieskumov stroje na internete a zskal za to aj cenu od portlu Searchenginewatch.

Zameriava sa na prvch desa njdench zdrojov z kadho vyie spomenutho

vyhadvaa. tatistick daje zverejnen ne Jux2 s celkom zaujmav a poskytuj prehad

pouvateom, ktorch zaujma ak slova s najastejie hadan a v akom pomere zobrazuje

40

Jux2 vsledky od tch ktorch vyhadvaov. tatistick tdia o prekrvan sa vyhadanch

odkazov poskytnutch Google, Yahoo a MSN tvoren Jux2 urite zaujme.

41

2.5 Predmetov adresr Mnoho autorov pomenva rozdielne predmetov adresre a pristupuje rzne k ich

definovaniu. Ak sa pozrieme na definciu poda Doc. PhDr. Soni Makulovej, zistme, e je

veobecn a nekonkrtna. Predmetov adresr sa charakterizuje aj ako sluba ponkajca

spojenia na internetovsk zdroje, ktor dodali bu tvorcovia webovch strnok alebo

informan pracovnci (Makulov, 2002). Tto defincia nie je jednoznane formulovan tak,

aby vystihla vetky charakteristiky, ktor spadaj pod pojem predmetov adresr. Tie

neumouje, aby ju pochopili vetci pouvatelia internetu, pretoe rove ich informanej

gramotnosti nie je rovnak. Ke chceme definova predmetov adresr na internete, musme

najprv rozobra samotn pojem predmetov adresr alebo katalg. S katalgmi sa stretvame

v kninici. Ide o nstroj, ktor v danom knininom systme sli na vyhadanie,

sprstupnenie dokumentov pouvateom a na podanie informci o danch dokumentoch.

Existuj rzne typy katalgov. Jednm z nich je spomnan predmetov adresr/katalg, v

ktorom s zznamy raden poda predmetovch hesiel, priom sa pozn as dokumentu.

Dnen kninin prostredie ete sce stle vyaduje z vej miery fyzick prtomnos

pouvatea, ale vznikaj tie digitlne alebo elektronick prostredia kninc, ktor vytvraj

prstup cez sieov rozhranie. Do vahy preto prichdza rozrenie defincie predmetovho

adresra o lokalizciu, teda kde sa s danm predmetovm adresrom stretvame. Nejde len o

prostredie klasickej, tradinej kninice, ale aj sieovho prostredia resp. webu. Wikipedia

pomenva predmetov adresr ako webov adresr alebo linkov adresr. Uvdza, e ide o

adresr na webe, ktor je pecializovan na vytvranie odkazov na alie webov strnky a

kategorizciu tchto odkazov (Web directory, 2007).

al prklad, nie adekvtneho definovania predmetovho adresra, je oznaenie adresrov

ako informanch brn sasnosti, ktor s tvoren hierarchicky usporiadanmi kategriami

a vytvraj prv rove vyhadvania (Makulov, 2001).. Tto defincia nie je aktulna,

pretoe u sa skonila ra prvch predmetovch adresrov, ktor umoovali prezeranie len

po klasifikanch schmach. Dnes, okrem prezerania poda predmetu, umouj

aj vyhadvanie pomocou kovch slov.

Ke spojme vetky vyie uveden a chbajce atribty (charakteristiky),

42

a to vyhadvacieho nstroja, lokalizcie a rovne spsobu vyhadvania, dostaneme

ako vsledok najvstinejiu definciu predmetovch adresrov: predmetovo orientovan

vyhadvacie nstroje, katalgov prehliadae, ktor spracvaj a sprstupuj webov

dokumenty prostrednctvom hierarchicky usporiadanch predmetovch kategri

a podkategri. Spracovvaj men objem informci, ktor s vak vyhodnoten (Peov,

2005, s. 6).

2.5.1 Stratgia pouvatea pre vber predmetovho adresra Kovm bodom spenej stratgie informane gramotnho uvatea je voba vhodnho

vyhadvacieho nstroja. V prpade vberu vyhadvacieho nstroja predmetovho adresra

mu predchdzaj tieto fzy:

1. Stanovenie tmy informanho prieskumu na zklade informanej potreby

pouvatea: Ide o veobecn irok tmu (napr. mzeum), ktor chce zi

na pecifick alebo tmu zahajcu kov slov, ktor mu by vemi znme

na webe (naprklad pouvatesk tatistiky).

2. V prpade irokej tmy si pouvate zvol ako vyhadvac nstroj - predmetov

adresr. Vyhadvanie v predmetovch adresroch sa pouva vtedy, ak pouvate

pozn predmet, o ktor sa zaujma a chce vyhada viacero zdrojov k nemu. Mus

vak vedie o had na internete a do ktorej predmetovej kategrie patr iadan

informcia. alej je ochotn venova as pri navigovan hierarchickou truktrou

a nevyaduje vea dokumentov na vstupe.

3. Vber vhodnho predmetovho adresra:

Veobecn adresre s dobrm tartovacm miestom, ak m pouvate

veobecnotzku (mzeum v Pari), alebo nevie presne kde s so irokou

tmou a chcel by prezera smerom dole cez kategrie a popri tom by

navigovan.

Pouitie pecializovanch adresrov je v prpade, e pouvate si je ist ako

zi svoju tmu a chcel by prezera. Napr. tento typ adresra vyhad vtedy,

ke sa potrebuje dozvedie webov literatru na nejak tmu, alebo zdroje pre

pecifick disciplny a oblasti tdia. Webov sdla, na ktor odkazuj tieto

43

adresre, mu reflektova viu odbornos vo vbere zdrojov v pecifickej

oblasti. Zahaj tie viacero strnok na pecifick tmu. Takto typ adresrov

sa d njs v zodpovedajcej sekcii veobecnch adresrov.

2.5.2 Princpy fungovania predmetovch adresrov Spracovatelia alebo pracovnci, alebo najastejie redaktori s podstatnm udskm prvkom

vo fungovan predmetovch adresrov. innos redaktorov je popsan nasledovne:

Zbieraj informan zdroje.

Vyberaj, vyhodnocuj informan zdroje.

Organizuj informan zdroje do obsahovo pribline rovnakch kategri

a podkategri , ktor umouj postup od veobecnho k detailnejiemu vymedzeniu

tmy v jednotlivch rovniach hierarchie.

Procesy prebiehajce v predmetovom adresri:

indexovanie,

kategorizcia/klasifikcia.

Indexovanie:

Na rozdiel od tradinho knininho prostredia sa v predmetovom adresri na webe

analyzuje elektronick dokument (akkovek popisn jednotka, tlaen alebo in, uren na

katalogizciu alebo indexovanie (Kucianov, 2008), ale nemono ho zanalyzova cel.

Indexuje sa na zklade titulu, nzvu alebo anotcie. Spracovate m monos prezrie si cel

dokument na zklade ktorho vyberie jeho podstatn znaky.

Indexovanie alebo vecn spracovanie znamen, e sa obsahovo analyzuje nosi informcie -

dokument (elektronick). V rmci tohto procesu sa z dokumentu vyber pojmy v procese

intelektulnej analzy a potom sa transformuj do indexanch termnov.

Indexan termn reprezentuje pojem (jednotka myslenia) vo forme bu termnu vybranho z

prirodzenho jazyka (predovetkm podstatnho mena) alebo klasifikanho znaku

44

(Kucianov, 2008).

Indexan termn je vytvoren analzou dokumentu bu automatickm indexovanm

(vytvoren je index pre zadvanie kovho slova), alebo predmetovm indexovanm

- kvli terminologickej jednoznanosti sa hovor o predmetovej kategorizcii (vytvran je

index pre prezeranie v hierarchii kategri a podkategri, vi niie).

Kategorizcia/klasifikcia:

Ide o procesy organizcie informanch zdrojov. Ich spolonou rtou a zrove zkladnou

lohou je organizcia entt (informanch zdrojov).

Klasifikcia je proces systematickho priraovania entt (napr. informanch zdrojov) jednej

a prve jednej triede v klasifikanom systme (t.j. systme jedinench a neprekrvajcich sa

tried) (Vaishar, 2007).

Kategorizcia je priraovanie objektu k uritmu pojmu. Tento proces umouje predvda

informcie, ktor nemono bezprostredne vnma (Vaishar, 2007).

Na rozdiel od klasifikcie je kategorizcia zvisl na kontexte, t.j., obsahuje zvisl

a nezvisl informcie. Jedna entita me patri do viacerch kategri sasne, poda toho,

v akom kontexte sa na u pozer. Systm kategri nemus by nevyhnutne postaven na

hierarchickch vzahoch medzi kategriami (Lanyiov, 2007 ).

Kategorizcia sama o sebe me by najdleitejm dvodom, preo navtvi adresr.

Umouje pouvateovi prechdza smerom dole cez rovne klasifikanej hierarchie

a me poskytn hodnotn navigciu pre neho, ke si nie je ist ako zi irok tmu.

Hierarchia v klasifikanch schmach je koncept, ktor je vynten zhora. Tvorca

klasifikanho systmu vytvra hierarchick truktru, ktor musia uvatelia repektova.

Tto truktra vychdza zo skutonosti, ktor je popisovan zhora od veobecnho

45

k jedinenmu. Nastva redukcia informci, ktor je spsoben zaraovanm dopredu

danch tried, i kategri (Vaishar, 2007).

Predmetov kategorizcia, na rozdiel od automatickej indexcie spova v rozlenen

informanch zdrojov do tematickch skupn, na zklade jednej (minimlne) jednej spolonej

obsahovej charakteristiky, poda vopred stanovenej schmy (Peov, 2005, s. 36).

Termn - predmetov kategria predstavuje najvy hierarchick stupe v schme.

Spolonm rysom schm, pouvanch pri predmetovej kategorizcii informci, je

hierarchick princp a postup od veobecnho k detailnejiemu vymedzeniu tmy. Schmy

predmetovej kategorizcie sa lia potom aplikovanch hierarchickch rovn a taktie

aj poet poloiek (predmetovch kategri), do ktorch s poznatky rozleniten

na jednotlivch rovniach, je rzny (Peov, 2005, s.36).

Pouitie klasifikanch schm v sieovom prostred (na rozdiel od tradinho knininho)

nebva veakrt rovnak. Repektuj sa potreby rznych skupn pouvateov, preto

zoskupenie jednotlivch podkategri do hlavnch/najvych kategri nezodpoved

jednotlivm klasifikanm znakom hlavnej triedy. Tm, e sa klasifikan schmy integruj

do schm aplikovanch pri predmetovej kategorizcii na nich hierarchickch stupoch

(podkategrich), tak sa umouje ahk preskupenie jednotlivch tm

do skupn, ktor zodpovedaj potrebm pouvateov (Peov, 2005, s. 37). Prkladom je

takzvan fazetov prezeranie (fazetov klasifikcia).

Fazetov klasifikcia je spsob triedenia, ktor umouje zaradenie objektov do viac tried

(kategri) (Lanyiov, 2007). Jej vyuitie je fazetov navigan systm, ktor umouje

uvateovi postupova v hierarchii tried od vyej do niej a zrove je pri tom mon, aby

si uril poradie v akom vol (prechdza) niie triedy (podkategrie) (Vaishar, 2007)

V praxi pouvate vyuva cross-reference, t.j, vzjomn odkazovanie, o znamen, e nie je

pevne zvisl od toho, e si zvolil urit kategriu, v ktorej zane svoje browsovanie (vi

podkapitola 2.4).

46

2.5.3 Spsoby vyhadvania v predmetovch adresroch Zatia existuj dva hlavn spsoby vyhadvania v predmetovch adresroch:

Prezeranie.

Zadvanie kovho slova.

Pre uahenie vyhadvania je aj al spsob: monos rozrenho vyhadvania.

Prezeranie tzv. browsing browsovanie

Prv rove vyhadvania tvor takzvan prezeranie (browsovanie) v rmci predmetovch

kategri a podkategri. Ide o manulny spsob vyhadvania cez rzne oblasti, ktor

umouj pouvateovi navigciu. Pouvate si vol jednotliv kategrie a podkategrie

klikom (myi) na ne. Poas navigcie v jednotlivch stupoch hierarchie (kategri

a podkategri) sleduje relevantn strnky ku svojej potrebe; skma voby, ktor sa mu

ponkaj a vyberie si jeden najprbuznej k svojej prieskumovej tme. Niekedy m tento

proces dva stupne, inokedy me ma aj viacer. Zle na taktike samotnho adresra ako

detailn s nm vytvoren predmety kategri. Keby sme napr. chceli browsova

v adresri ODP pre svoj vskum ekonomiky, zaali by sme najprv klikom (myi)

na najvy stupe kategrie Veda. Potom by sme preli v dole v hierarchii do podkategrie

Socilne vedy a z vslednho zoznamu podkategri, by sme vybrali Ekonomika (vi Obrzok

2 - Browsovanie v ODP na tmu ekonomika v Prlohe B: Predmetov adresre).

Zadvanie kovho slova Search

Druh rove predstavuje vyhadvanie poda kovch slov, tzv. search vyhadvanie.

Pouvatelia zadvaj do vyhadvacieho okienka svoj dotaz, naformulovan pomocou

kovch slov. Niekedy me by zloit uri, kde

v adresrovej hierarchii bude urit predmet njden.

Search nie je rovnak ako search u vyhadvacch strojoch. Ak sa had v predmetom

adresri, tak umouje prstup iba k tm zdrojoch, ktor s zaraden v jeho indexe, a nie v

celom webe. V niektorch adresroch sa neindexuje cel text webovch strnok, ale sa

hadaj naprklad iba slov v URL adresch, tituly webovch strnok a anotcie (ak existuj).

V nasledujcej tabuke vidme porovnanie potu njdench zznamov na poiadavku

47

informan pracovnk v jednotlivch vyhadvacch znach adresra Yahoo!Directory.

Tabuka 2: Porovanie vyhadvacch zn Yahoo!Directory

Vyhadvacia zna Poet njdench zznamov na poiadavku knowledge worker(informan pracovnk) Cel web 120 000 000 Cel adresr Yahoo!Directory 2 699 as adresra Yahoo! Directory 6

Tabuka 2 ukazuje ako poet njdench zznamov vrazne klesol pri uren pecifickej zny.

Po prezret zznamov vntri podkategrie Knowledge Management (Znalostn manament)

boli njden skutone relevantn a kvalitn zznamy. Postupnos v hierarchii bola

nasledovn: Business and Economy > Business to Business > Management > Knowledge

Management (Obchod a ekonomika > Obchod k obchodu > Manament > Znalostn

manament)

Monosti rozrenho vyhadvania

Tto tretia monos rozrenho vyhadvania umouje zlepenie a uahenie prce

uvatea pri browsovan a searchingu. Zjemovanie a ladenie reernej poiadavky sa

rob pomocou filtrov. Pouvate si nastav filtre poda lokality, jazyka, domny, asu a

podobne. Naprklad Yahoo!Directory umouje pouva jednoduch boolovsk opertory

(vetky zo slov, iadne zo slov, alebo jedno zo slov), potom vyhadvanie poda

pecifickej frzy, limitovanie pecifickej kategrie, poui (zbavi sa obsahu nevhodnho pre

deti) a tie pecifikuje koko vsledkov me by ukzanch na strnke.

2.5.4 Vlastnosti a rozdiely predmetovch adresrov Najviac rozliujce vlastnosti predmetovch adresrov (zvl aj v kontraste s vyhadvacmi

strojmi) s:

selektivita,

klasifikcia/kategorizcia sdiel,

spsob indexovania.

Selektivita

48

Pod selektivitou rozumieme, e kad sdlo zaraden do adresra je najprv skontrolovan

umi a nsledne zaraden na zklade miery kvality. Zkladnou vlastnosou

vo veobecnosti je, i sdlo obsahuje dleit obsah a i tento obsah sli pre irok

verejnos. Na rozhodnutie redaktorov, ako zaradi zznam v adresri, m aj vplyv

spoplatovanie zaraovania zznamov (Randolph, 2007). Predmetov adresre maj rzne

typy zznamov, veakrt zvisl na sume zaplatenej pre zaradenie. Pre ilustrciu uvdzame

najastejie monosti (Wikipedia, 2007):

von poradie - nie je poplatok za prezeranie alebo zaraovanie sdla,

vzjomn linka - ide o spiaton linku do adresra, ktor mus by pridan niekde

v navrhnutom sdle,

platen poradia jednorzov alebo periodick poplatok tovan za prezeranie alebo

listovanie ponknutm odkazom,

ponuka ceny za pozciu zznamy s zora