CURRENT FINANCIAL ASPECTS OF MERGERS AND …

WORKSHOP ENTEPRISE PERFORMANCE MANAGEMENT AND INVESTMENT 2018

PERFORMANCE 2018 94

CURRENT FINANCIAL ASPECTS OF MERGERS AND ACQUISITIONS

IN THE EUROPEAN AREA AND IN THE GLOBAL MARKET ECONOMY

AKTUÁLNE FINANČNÉ OTÁZKY FÚZIÍ A AKVIZÍCIÍ V EURÓPSKOM PRIESTORE A V GLOBÁLNEJ TRHOVEJ EKONOMIKE

STELA MARKOVÁ Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Prešov, Slovenská republika,

e-mail: [email protected]

Abstract A result of the globalization of the world economy for business entities is the need to look for different ways to gain competitive advantages. Mergers and acquisitions represent the transfer or combination of corporate ownership. Their development is substantially affected by the phenomenon of globalization. Mergers and acquisitions became an important part of corporate strategic management as strategies focusing on external growth. The aim of the paper is to characterize the current state of mergers and acquisitions in terms of the total volume of trades executed as well as the diversity of the division of mergers and acquisitions, on the basis of the obtained secondary data from Bureau van Dijk (2017). The paper presents several financial questions focusing mainly on mergers and acquisitions in Europe. Mergers and acquisitions are an important competitive tool for economic operators despite the fact that individual world regions are different from the attractiveness of the sector for the direction of mergers and acquisitions. Key words: mergers, acquisitions, European area, the global market economy JEL codes: O30

Abstrakt Výsledkom globalizácie svetovej ekonomiky pre podnikateľské subjekty je potreba hľadať rôzne spôsoby získavania konkurenčných výhod. Fúzie a akvizície predstavujú prevod alebo kombináciu vlastníctva spoločnosti. Ich vývoj je výrazne ovplyvnený fenoménom globalizácie. Fúzie a akvizície sa stali dôležitou súčasťou strategického riadenia podniku ako stratégie zamerané na vonkajší rast. Cieľom príspevku je na základe získaných sekundárnych údajov z databázy Bureau van Dijk (2017) charakterizovať súčasný stav fúzií a akvizícií z pohľadu celkového objemu realizovaných obchodov ako aj vo vzťahu k rôznorodosti odvetvového členenia fúzií a akvizícií. V príspevku je uvedených niekoľko finančných otázok, ktoré sa zameriavajú hlavne na fúzie a akvizície v Európe. Fúzie a akvizície predstavujú pre ekonomické subjekty významný konkurenčný nástroj aj napriek tomu, že jednotlivé svetové regióny sa líšia atraktivitou odvetví z pohľadu smerovania uskutočnených obchodov fúzií a akvizícií.


PERFORMANCE 2018 95

Kľúčové slová: fúzie, akvizície, európsky priestor, globálna trhová ekonomika 1. ÚVOD

V podmienkach rozvinutého trhového hospodárstva, postupujúcej globalizácie a integrácie

Slovenskej republiky v Európskej únii okrem trhu s tovarmi a službami narastá význam trhu s

podnikmi, ktorého cieľom je tvorba a reorganizácia vlastníckej štruktúry podnikov v rámci

národného globálneho hospodárstva. Jedným zo základných nástrojov k získaniu väčšieho

podielu na trhu sa stávajú fúzie a akvizície. Fúzie a akvizície (M&A) sa stali v posledných

desaťročiach kľúčovou súčasťou stratégie korporácií, zameranou predovšetkým na dosiahnutie

synergického efektu v rozličných oblastiach podnikateľských aktivít. Tento efekt by mal byť

dlhodobý a viesť k posilneniu konkurenčných pozícií novo otvoreného komplexu v porovnaní

s predchádzajúcou situáciou. No fúzie a akvizície mali vždy aj pomerne krátkodobý špekulačný

aspekt, ktorý využíval momentálnu situáciu na finančných trhoch v záujme zvýšená trhovej

hodnoty firiem (Hrabovská, Hečková, Chapčáková 2016).

V príspevku sa budeme zaoberať všeobecnou teóriou fúzií a akvizícií, ich hlavnými motívmi a

samotným ťažiskom predloženého článku bude najnovší vývoj fúzií a akvizícií. Poukážeme na

zmeny v intenzite, sektorovej orientácií fúzií a akvizícií, v charaktere a stratégií hlavných

subjektov, ktoré tieto transakcie uskutočňujú vo svetovej ekonomike. Ako vyplýva z názvu

príspevku, zameriame sa najmä na finančné aspekty fúzií a akvizícií, ich spätosť s vývojom na

finančných trhoch.

2. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ

Problematika fúzií a akvizícií v zmysle ich motívov a s nimi spojená formulácia stratégií sú

neodmysliteľnou súčasťou ekonomických a manažérskych teórií. V rámci ekonomickej teórie

sa fúziám a akvizíciám podrobnejšie venuje Teória priemyselnej organizácie, ktorá skúma

predovšetkým ekonomickú efektívnosť realizovaných fúzií a akvizícií. Realizáciou fúzií a

akvizícií sa zaoberá aj Teória hier, nakoľko študuje dopady ich uskutočnenia na správanie sa

ostatných účastníkov na trhu. Z hľadiska skúmania správania sa manažérov pri správe im

zvereného majetku získaného fúziou alebo akvizíciou sú tieto predmetom štúdia správy a

riadenia podnikov/korporácií. V tejto súvislosti ide o sledovanie, ako intenzívne manažéri

presadzujú svoje vlastné ciele na úkor cieľov a zámerov vlastníkov pri správe podnikov,

a prečo, a akým spôsobom presadzujú realizáciu fúzií a akvizícií (Hečková, Chapčáková,

Litavcová 2016). Náklady vznikajúce pri nesprávnom postupe manažérov v rámci riadenia

podnikov/korporácií sa definujú ako náklady zastúpenia, resp. náklady spojené so správou

korporácií a sú predmetom štúdia mikroekonomickej teórie. Z makroekonomického hľadiska

predstavujú fúzie a akvizície významný determinant presunov a následného rozmiestnenia

výroby z jedného štátu do druhého (Daňková, Hečková, Chapčáková 2015). Majú významný

vplyv na oblasť výskumu a vývoja, pretože samotný výskum a vývoj sa medzi jednotlivými

štátmi väčšinou nepresúva, čím sú zvýhodnené ekonomicky vyspelé alebo nákladovo drahšie

ekonomiky. Práve odvetvia náročné na výskum a vývoj patria v súčasnom období k dynamicky

rastúcim (Smrčka 2013).

Cieľom fúzií i akvizícií je z teoretického hľadiska zvýšenie hodnoty podniku iniciujúceho

transakciu resp. zvýšenie hodnoty pre jej akcionárov. Zvýšenie hodnoty firmy resp. zvýšenie


PERFORMANCE 2018 96

trhovej hodnoty jej akcií predpokladá dokonale fungujúci kapitálový trh, na ktorom sa všetky

pozitívne synergické efekty premietnu do ceny akcií. Avšak v praxi to tak nemusí byť, nakoľko

empirické výskumy poukazujú na to, že ich veľká časť tento cieľ nedosiahla. Za predpokladu,

že sa transakcia uskutočňuje na báze dohody medzi predávajúcim a kupujúcim, by predávajúci

mal získať primeranú hodnotu, ktorá by mala byť vyššia ako pri nezmenenom fungovaní

podniku ako samostatného subjektu. Keďže väčšinou sa predávajú podniky, ktoré už narazili

na určité bariéry a samostatne by v konkurenčnom boji neboli schopné obstáť, získaná hodnota

nebýva vysoká. Jej objektívne hranice je však ťažké určiť (Menbere T. Workie et al. 2007).

Za základné očakávanie spojené s fúziami a akvizíciami sa považuje dosiahnutie synergického

efektu finančného či prevádzkového charakteru. Brealey, Myers a Allen (2015) sa zmieňujú o

rade motívov fúzií, ktoré delia na rozumné a pochybné. Medzi možné zdroje synergie resp.

pridanej hodnoty z fúzií zaraďujú úspory z rozsahu, úspory z vertikálnej integrácie, zlúčenie

komplementárnych zdrojov, využitie prebytočných fondov resp. peňažných prostriedkov na

účtoch, odstránenie nízkej efektívnosti, či konsolidáciu priemyselného odvetvia. Medzi

pochybné dôvody fúzií z pohľadu ekonomického zmyslu resp. dosiahnutia synergie zaraďujú

autori diverzifikáciu, zvyšovanie zisku na akciu, či znižovanie finančných nákladov (Agrawal

1992).

Podoba fúzií i akvizícií môže byť horizontálna, vertikálna a konglomerátna. V prípade

horizontálneho spojenia podniky zabezpečujú buď rovnaké výrobky alebo služby, alebo

výrobky a služby, ktoré si konkurujú (napr. v prípade fúzie výrobcov automobilov). Vertikálne

spojenie/prevzatie nastáva, ak podnik vystupuje ako potenciálny alebo skutočný dodávateľ

výrobkov či služieb druhému podniku. V tomto prípade sa podnik rozširuje buď smerom k

zdrojom surovín (integrácia vzad) alebo ku konečnému spotrebiteľovi (intregrácia vpred). V

konglomerátnom prípade podniky nie sú spojené ani horizontálne, ani vertikálne (Syneka 2011)

– spájajú sa podniky s nesúvisiacim predmetom podnikania.

Smrčka (2013) uvádza, že existuje mnoho variant vzniku fúzií a akvizícií, ako aj toho ako sú

dohadované, tzn. kto má pri jednaniach aktivitu, a ktoré skupiny sú naopak z jednania

odclonené. Na jednej strane stojí spoločnosť, ktorá chce kupovať alebo pritiahnuť inú

spoločnosť k fúzii. V jej prípade môžu mať aktivitu vlastníci alebo manažment, pričom je

pravdepodobná iniciatíva manažmentu, ktorému sa pre svoju myšlienku podarí získať podporu

väčšiny vlastníkov. V prípade spoločnosti, ktorá má byť fúziou alebo akvizíciou získaná si je

ťažké predstaviť aj v prípade priateľského prevzatia, že by sa jej začlenenie do inej firmy dialo

proti vôli akcionárov alebo podielnikov. Priateľské prevzatie predpokladá spoluprácu oboch

manažmentov a štatutárnych orgánov spoločností reprezentujúcich vlastníkov. V situácii

nepriateľského prevzatia však investor zaháji jednania priamo s akcionármi s ponukou, ktorú

predstavenstvo odmieta, aktívne sa mu bráni alebo o nej nie je informované.

Kľúčovú rolu v rokovaniach o fúziách a akvizíciách zohráva určenie hodnoty predmetného

podniku. Kým predávajúci má záujem na dohode pri najvyššej možnej cene, snaha kupujúceho

je orientovaná na čo najnižšiu cenu. Podľa Menbere T. Workieho et al. (2007) je podstatným

faktorom aj vyjednávacia sila partnerov, základom je však dohoda o cene na základe tzv. fair

hodnoty kupovaného podniku. V krajinách s efektívne fungujúcim kapitálovým trhom sa za

takúto hodnotu považuje trhová cena firmy, určená na burze alebo mimoburzovom trhu. I

napriek v danom momente nadhodnoteným či podhodnoteným akciám, predpokladáme v

dlhodobom horizonte, že trh objektívne ohodnotí každú firmu. Iné formy stanovenia ceny

prichádzajú do úvahy v prípade spoločností uvedených na burzu po prvýkrát alebo takých, ktoré


PERFORMANCE 2018 97

nie sú obchodované verejne. V tomto prípade je východiskom komparácia s porovnateľnými

firmami obchodovanými na burze v kombinácii s finančnou analýzou a hodnotením jej

perspektív. V prípade krajín, kde kapitálový trh nefunguje je nutné vychádzať z náhradných

metód resp. ich kombinácie za účelom aproximácie objektívnej hodnoty podniku.

Firma určená k prevzatiu by sa mala vyznačovať charakteristikami, ktoré Jindřichovská (2013)

zhrnula nasledovne:

silný a skúsený manažérsky tím,

konzistentné dosahovanie zisku v minulosti,

silné a predvídateľné cash flow,

vnútorná finančná sila,

význačná pozícia na trhu a dobrá značka,

konkurenčná výhoda nízkych nákladov alebo informačnej technológie,

rastový potenciál vo odbore pôsobenia alebo pomocou akvizície,

malé technologické riziko,

necyklický alebo neregulovaný odbor nezávislý na komoditách.

Analýza a ocenenie cieľovej firmy podľa Jindřichovskej (2013) vychádza z logického triedenia

a usporiadania získaných informácií vo forme zoznamu (checklistu), ktorý zvyčajne obsahuje

daňové, právne, účtovné a finančné otázky, a podlieha neustálej aktualizácii. Výsledná správa

má hodnotiť vnútro (historické pozadie, produkty, trhy, distribúciu, technológiu, organizáciu,

finančné otázky) i okolie (analýza konkurencie) cieľového subjektu. Na základe výstupov z

ostatných častí finančnej analýzy analytik vytvorí finančný model – projekciu vierohodnú na

určitom stupni štatistickej spoľahlivosti.

Cezhraničné fúzie a akvizície majú svoj podstatný význam aj vo vzťahu k priamym

zahraničným investíciám. Priame zahraničné investície (PZI) spočívajú v investovaní viac než

10% do základného kapitálu subjektu v hostiteľskej krajine (Štrach 2009). Fúzie a akvizície

patria medzi priame zahraničné investície z pohľadu spôsobu vstupu investora. Z tohto hľadiska

priame zahraničné investície zahŕňajú nielen fúzie a akvizície, ale aj spoločné podniky (joint

ventures), investície na zelenej lúke (greenfield investments), investície na hnedej lúke

(brownfield investments) a privatizáciu, uvádza Šterbová et al. (2013).

Podľa Menbere T. Workieho et al. (2007) sú fúzie a akvizície dôležitou formou priamych

zahraničných investícií už od 80. rokov 20. storočia. Vo svetovom meradle sa kúpa

zahraničného podniku väčšinou uskutočňuje prostredníctvom fúzií a akvizícií medzi

súkromnými spoločnosťami rozličných krajín. Tento trend sa výrazne prejavuje najmä vo

vzťahoch medzi vyspelými trhovými ekonomikami, diferencovane sa však začína prejavovať

aj vo vzťahu k tranzitívnym ekonomikám.

Akvizícia (ang. Acquisition) predstavuje získanie vlastníckej a manažérskej kontroly jedného

podniku nad druhým. Teória rozlišuje majetkové akvizície, pri ktorých dochádza k získaniu

aktív podniku a kapitálové akvizície, pri ktorých ide o získanie rozhodujúceho podielu na

hlasovacích právach podniku (Chapčáková, Hečková 2009). Prostredníctvom akvizície

dochádza k spájaniu podnikov právne samostatných do vyššieho ekonomického celku. Po

uskutočnení akvizície oba podniky pokračujú vo svojej činnosti, nemenia sa ich právne pomery,

žiaden z nich nezaniká. Na druhej strane však dochádza k čiastočnej alebo úplnej strate

ekonomickej samostatnosti podnikov. V tomto celku má podnik, ktorý získal rozhodujúci vplyv


PERFORMANCE 2018 98

v druhom podniku postavenie ovládajúceho, materského podniku, a ovládaný podnik

postavenie dcérskeho podniku (Ferenčíková, Vícenová 2014).

Majetkové akvizície sú typom transakcií, pri ktorých dochádza k prevodu aktív, majetku

jednej spoločnosti druhou. Kupujúci spoločnosť tak získava majetok predávajúceho za peňažité

alebo nepeňažite plnenie. Kúpená spoločnosť sa zlúči s majetkom kupujúceho, na ktorého tak

prechádzajú jednotlivé položky aktív a záväzkov spojené s týmito aktívami (Goergen 2004).

Kapitálové akvizície sú typom transakcií, pri ktorých dochádza k prevodu vlastníckeho

podielu alebo iných kapitálových premien spoločnosti. Účelom kapitálovej akvizície býva

získavanie podstatného alebo priamo rozhodujúceho vplyvu na kupovanej spoločnosti.

Nadobúdateľ tak prostredníctvom svojho vplyvu kontroluje celú spoločnosť, ktorej majoritný

podiel získal. Ak je nadobúdateľ spoločnosť, získava v rámci kupovanej spoločnosti finančnú

investíciu. Prostredníctvom nej tak dochádza k spojovaniu spoločností do vyššieho

ekonomického celku. Kupujúca spoločnosť má tak postavenie materskej spoločnosti, ovládaná

spoločnosť má postavenie dcérskej spoločnosti. Uskutočňovanie kapitálových akvizícií môže

prebiehať rôznymi spôsobmi, a to nákupom akcií na burze cenných papierov, získavanie akcií

pri emisii na primárnom a sekundárnom kapitálovom trhu.

a) kapitálové akvizície na primárnom kapitálovom trhu

Zvyšovanie základného kapitálu na primárnom kapitálovom trhu môžeme zaradiť ako určitý

typ kapitálových akvizícií predovšetkým preto že, dochádza k zmene vlastníckej štruktúry , a to

pristúpením nového akcionára do spoločnosti. Na primárnom kapitálovom trhu sa uskutočňujú

dva typy kapitálových akvizícií z hľadiska ich úhrady. Túto úhradu je možné uskutočniť

peňažitým alebo nepeňažitým vkladom tzv. spätná kapitálová akvizícia. Kupujúci – investor

získava emitované akcie spoločnosti - emitenta akcií buď za peňažitý alebo nepeňažitý vklad.

b) kapitálové akvizície na sekundárnom kapitálovom trhu

Tento typ akvizície označuje transakciu, pri ktorej dochádza k predaju alebo nákupu

vlastníckeho podielu v spoločnosti, ktorej neovplyvní štruktúru vlastného kapitálu. Dochádza

k prevodu vlastníckeho podielu z pôvodného majiteľa na nového nadobúdateľa. Spôsob úhrady

kapitálových akvizícií na sekundárnom kapitálovom trhu môže prebiehať peňažitým alebo

nepeňažitým vysporiadaním. V prípade kapitálovej akvizície na sekundárnom kapitálovom trhu

dochádza za peniaze k presunu akcií avizovanej spoločnosti od pôvodného vlastníka. Pri

kapitálových akvizíciách dochádza nepeňažitou výmenou k priamemu obchodu, tj. k výmene

nepeňažitého aktíva alebo aj spoločnosti za akcie avizovanej spoločnosti od pôvodného

vlastníka.

Vysporiadanie transakcie

Ako už bolo spomenuté u jednotlivých foriem kapitálových investícií je úhrada možná

niekoľkými spôsobmi. Ide o vysporiadanie kúpnej ceny peňažitým alebo nepeňažitým plnením,

vlastnými alebo cudzími akciami. Úhrada kúpnej ceny formou peňažného plnenia je

objektívnym spôsobom pre ocenenie cieľovej spoločnosti. Peňažné plnenie sa hradí z vlastných

zdrojov alebo využitím cudzích zdrojov vo forme bankového úveru alebo emisiou dlhopisov.

Oba tieto varianty prinášajú takmer rovnakú mieru rizika pre predávajúceho.

Úhrada kúpnej ceny formou nepeňažného plnenia prebieha prostredníctvom vkladu vlastného

majetku alebo časti spoločnosti kupujúceho za obdŕžané akcie predáva.


PERFORMANCE 2018 99

Fúzia (ang. Merger) sa používa ako súhrnný názov pre jednotlivé prípady dobrovoľného

spojenia (koncentrácie) dvoch alebo viacerých nezávislých podnikov do jedného celku

(Hečková, Chapčáková, Kiseľáková, Hrabovská 2012). Predpokladom jej realizácie je prijatie

samotného podnikateľského rozhodnutia zo strany manažmentu (vlastníkov) všetkých

zúčastnených podnikov o tom, že sa takáto transakcia má uskutočniť. Ide pritom o zložitú

transakciu mimo bežného hospodárenia podnikov prebiehajúcu počas dlhšieho obdobia,

naplnenú dohodou na báze relevantných finančných a vecných informácií.

Druhy fúzií

Horizontálna fúzia - predstavuje spojenie podnikov z rovnakej oblasti s cieľom získania lepšej

trhovej pozície, získania nových alebo lepších výsledkov výskumu, zabezpečenia know-how.

Pri tomto druhu fúzie sa dosiahne nielen rozšírenie objemu, ale aj s tým spojené zníženie

nákladov v rôznych oblastiach ako napr. v oblasti reklamy, získanie množstevných rabatov.

Spojenie firiem, ktorých produkty sú distribuované rovnakými distribučnými kanálmi, sa

nazýva kruhové spojenie.

Vertikálna fúzia - je zlúčenie firiem na seba nadväzujúcich v samotnom výrobnom

a reprodukčnom procese. Podniky vyrábajúce medziprodukty majú zabezpečený odbyt

a dosahuje sa vzájomné zladenie kapacít a produkovaných objemov.

Koncentrovaná fúzia - je zameraná hlavne na získanie lepšieho postavenia na trhu, prípadne

inej lukratívnej výhody.

Konglomerátna fúzia - spojenie firiem odlišných oblastí, ktoré nemajú nič spoločné.

Predstavujú snahu o získanie spoločnosti, ktorá prináša vysoké zisky a mohla by pomocou

kapitálu prispieť k rozvoju celej skupiny. Môže ísť o spoločnosť, za pomoci ktorej dôjde k rastu

hodnoty akcií, čo prispeje k lepšej a výhodnejšej emisii nových cenných papierov a tým

získaniu nových dodatočných fondov.

Rozhodnutia smerujúce k realizácii fúzie a akvizície sa opierajú predovšetkým o všeobecnú

snahu o zvýšenie efektívnosti, finančné a kapitálové motívy a trhové motívy.

K najdôležitejším motívom patria (Konečný 2008 s. 2, Sádovský 2009 s.13):

Zvýšenie efektívnosti – zvýšenie efektívnosti možno dosiahnuť viacerými spôsobmi:

- diferenčná výkonnosť – prostredníctvom fúzie alebo akvizície môže podnik

získať kvalitný a výkonnejší manažment iného podniku,

- synergický efekt – podnik má vyššiu hodnotu než súčet hodnôt jednotlivých

samostatných podnikov.

Daňový motív – uskutočnená akvizícia alebo fúzia a vhodne zvolená konkrétna právna

forma môže viesť k zníženiu celkových daňových nákladov a dokonca I k trvalým

daňovým úsporám,

Diverzifikácia podnikateľského rizika – fúzie alebo akvizície podnikov z odlišných

odborov podnikania môžu priniesť stabilizáciu výnosov, väčšiu finančnú stabilitu,

zníženie výkonov v dôsledku sezónnosti a pod.,

Osobné motívy manažérov – súvisia s mzdovým ohodnotením manažérov podnikov,

ktoré sú predmetom fúzie alebo akvizície (často je toto ohodnotenie závislé od výšky

tržieb daného podniku), snahou o zakrytie problémov, ktoré ohrozujú samotnú

existenciu podniku, zabránenie nepriateľskému prevzatiu a pod.,

Štátna podpora – napríklad daňové prázdniny,


PERFORMANCE 2018 100

Motív likvidačnej hodnoty – najčastejšie sa prejavuje v prípade akvizícií, pokiaľ

likvidačná hodnota podniku (t. j. suma jednotlivých jeho častí) je vyššia ako náklady na

získanie podniku,

Motív nákupu s diskontom – pri ktorom získava podnik možnosť ovládnuť aktíva

iného podniku, respektíve celý podnik za cenu nižšiu ako reprodukčná obstarávajúca

cena, pričom sa zohľadňujú náklady na vybudovanie pozície porovnateľnej s pozíciou

kupovaného podniku a jeho ceny,

Motív nízkej hodnoty podniku – sa v súvislosti s nákladmi zastúpenia, resp. s

nákladmi spojenými so správou korporácií uplatňuje v prípade, že cieľový podnik nie

je riadený efektívne a uplatnením signifikantných zmien vo vrcholovom manažmente

možno zvýšiť jeho hodnotu (Bobenič, Hintošová, Mesároš 2008, s. 6-7).

3. DÁTA A METODOLÓGIA

Cieľom príspevku je na základe údajov získaných z databázy Bureau van Dijk (2017)

charakterizovať súčasný stav vývoja fúzií a akvizícií z pohľadu celkového objemu

realizovaných obchodov ako aj vo vzťahu k rôznorodosti odvetvového členenia fúzií a akvizícií

v krajinách Európy za obdobie rokov 2010 až 2016. Na základe indexu atraktivity zhodnotíme

atraktívnosť realokácie kapitálu prostredníctvom cezhraničných fúzií a akvizícií v krajinách

V4. Index atraktivity je zostavený na základe SLEPT analýzy. Ďalej v príspevku priblížime

všeobecnú teóriou fúzií a akvizícií, ich hlavné motívy, ktoré podniky využívajú pri forme

spájania sa s inými podnikmi. Samotným ťažiskom predloženého článku bude najnovší vývoj

fúzií a akvizícií. Ako vyplýva z názvu príspevku, zameriame sa najmä na aktuálne finančné

otázky fúzií a akvizícií a ich spätosť s vývojom na finančných trhoch.

Pre nasledujúcu analýzu boli stanovené nasledujúce prieskumné otázky:

1. V ktorom roku bol zaznamenaný najväčší prílev priamych zahraničných investícií

v krajinách V4?

2. Ktorá krajina bola najatraktívnejšou z hľadiska najväčších fúzií a akvizícií počas

obdobia rokov 2013-2015?

Odpovede na prieskumné otázky sme získali na základe poznatkov z literatúry a zo získaných

sekundárnych zdrojov.

4. VÝSLEDKY A DISKUSIA

Pri skúmaní možných motívov, ktoré vedú manažment spoločností k uskutočneniu fúzií a

akvizícií je potrebné pozornosť zamerať aj na rastový potenciál jednotlivých sektorov

ekonomiky. Celková hodnota fúzií a akvizícií z odvetvového hľadiska je zobrazená v tabuľke

1. Vychádzajúc z dostupných analyzovaných údajov môžeme konštatovať, že ako

najatraktívnejšie sa javí najmä odvetvie vydavateľstvo a tlač (od roku 2014 vykazuje

nadpriemerne hodnoty uskutočňovaných obchodov). V roku 2016 odvetvie vydavateľstvo a tlač

dosiahli fúzie a akvizície hodnotu 136 449 miliónov USD. V roku 2016 bol zaznamenaný

významný záujem o získanie tlačiarenských spoločností, ktoré sa špecializujú hlavne na

segment balenia, pretože v danom období bolo odvetvie vnímané oveľa udržateľnejšie a menej

narušiteľné ako iné cieľové odvetvia. Relatívne nízky záujem je o podniky súkromného sektora,

textil, odevy, koža a drevo, korok a papier. Tieto úzko špecializované odvetvia zahŕňajú

podniky, ktorých trhová sila spočíva najmä v ich flexibilnej reakcii na zmenené podmienky



trhu. Fúzie a akvizície v týchto sektoroch by nemuseli priniesť dodatočnú konkurenčnú výhodu,

a preto sú realizované len v obmedzenej miere.

Tabuľka 1 Hodnota fúzii a akvizícií podľa cieľového odvetvia (v mil. USD) Cieľové odvetvie 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2016/2010

Primárny sektor

(poľnohospodárstvo,

bankovníctvo)

315 720 306 508 348 567 268 661 324 222 313 786 278 840 0,88

Potraviny, nápoje, tabak 110 568 103 655 175 874 147 163 169 696 308 077 246 763 2,23

Textil, odevy, koža 23 118 33 806 16 622 27 238 35 239 34 880 25 305 1,09

Drevo, korok, papier 19 590 23 417 21 243 20 183 22 404 41 302 20 211 1,03

Vydavateľstvo a tlač 29 905 25 060 35 312 44 756 78 850 133 949 136 449 4,56

Chémia, guma, plasty,

nekovové výrobky 244 543 292 107 212 585 263 700 480 922 802 140 511 384 2,09

Kovy a kovové výrobky 174 639 213 597 203 011 156 658 141 506 154 335 156 971 0,90

Stroje, zariadenia ,nábytok,

recyklácia 330 609 398 055 327 011 390 744 660 457 749 951 710 408 2,15

Plyn, voda, elektrina 209 963 193 243 137 778 179 362 213 577 229 009 249 237 1,19

Stavebníctvo 124 970 117 333 107 566 147 509 187 385 296 068 193 095 1,55

Veľkoobchod a maloobchod 132 764 148 487 205 087 188 536 260 175 317 648 231 963 1,75

Hotely a reštaurácie 42 299 29 821 32 148 28 548 68 119 63 204 69 855 1,65

Doprava 149 911 152 739 134 741 144 344 247 435 275 921 166 547 1,11

Pošta a telekomunikácie 191 657 114 564 127 204 329 529 185 380 425 948 117 300 0,61

Bankovníctvo 416 773 294 745 273 480 291 906 354 254 335 493 210 999 0,51

Poisťovníctvo 102 269 149 801 154 103 78 208 101 741 254 099 80 512 0,79

Verejná správa a obrana 1 509 3 939 371 3 988 3 595 6 206 625 0,41

Vzdelávanie, zdravotníctvo 34 529 39 219 27 998 44 192 43 870 67 544 43 885 1,27

Ostatné služby 757 298 798 973 784 849 923 620 1 334 090 1 395 686 1 441 314 1,90

(Zdroj: vlastné spracovanie podľa Zephyr Annual M&A Report Global FY 2017)

Tabuľka 2 sumarizuje vývoj počtu a celkového objemu uskutočnených obchodov fúzií a

akvizícií v krajinách Európy v období rokov 2010 až 2016. Na základe získaných údajov z

databázy Bureau van Dijk (2017) môžeme usudzovať, že počet a hodnota globálnych fúzií a

akvizícií klesli v prvom polroku 2017 v porovnaní s druhou polovicou roku 2016. V priebehu

šiestich mesiacov bolo oznámených 45,665 obchodov v hodnote 2 166 553 mil. USD (rok 2017)

v porovnaní s druhým polrokom 2016, kde hodnota obchodov bola vo výške 2 776 235 mil.

USD pri celkovom počte obchodov 50,641.

Toto bolo spôsobené skutočnosťou, že 18 obchodov prelomilo hranicu 10 miliónov USD v

prvom polroku roka 2017. Z uskutočnených obchodov hodnota dosiahla viac ako 20 000

miliónov USD, zatiaľ čo najväčšie príjmy sa blížili k 50 000 miliónom USD.

Tabuľka 2 Vývoj fúzií a akvizícií v krajinách Európy (v mil. USD) Dátum ohlásenia (polročne) Počet obchodov Hodnota obchodov v (mil. USD)

P1 2017 45 665 2 166 553

P2 2016 50 641 2 776 235

P1 2016 52 327 2 131 231

P2 2015 54 828 2 986 548

P1 2015 53 564 2 898 253



P2 2014 52 631 2 492 764

P1 2014 49 682 2 319 507

P2 2013 49 295 2 036 678

P1 2013 43 184 1 661 153

(Zdroj: vlastné spracovanie podľa Zephyr Annual M&A Report Global, FY 2017)

Odvetvové smerovanie fúzií a akvizícií v krajinách západnej Európy a v krajinách strednej

a východnej Európy je zobrazené v tabuľke 3 a v tabuľke 4. Porovnávaním hodnôt objemov

fúzií a akvizícií v roku 2016 s rokom 2010 (tabuľka 4) môžeme konštatovať, že v krajinách

západnej Európy, sa za najatraktívnejšie odvetvie javí sektor potraviny, nápoje, tabak, ktorý

zaznamenal dynamický nárast za sledované obdobie. Dynamický nárast odvetvia potraviny,

nápoje, tabak, bolo spôsobené narastajúcim počtom trendov (organický rast, spracovanie bez

chemických prísad). Na druhej strane klesajúci trend vývoja objemu transakcií fúzií a akvizícií

podľa odvetví v krajinách západnej Európy, bol zaznamenaný v sieťových odvetviach plyn,

voda, elektrina a textil, odevy, koža. Tieto tendencie poklesu sú ovplyvňované nestabilným

vývojom kľúčových komodít.

Tabuľka 3 Hodnota fúzií a akvizícií podľa cieľového sektora v krajinách západnej Európy

(mil. USD)

Cieľové odvetvie 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2016/2010

Primárny sektor

(poľnohospodárstvo,

baníctvo)

19 300 52 812 41 973 54 050 38 653 86 607 37 028 1,92


Textil, odevy, koža 12 194 24 196 3 992 9 489 15 762 9 326 8 619 0,71

Drevo, korok, papier 5 142 1 815 9 790 4 464 5 670 4 496 4 632 0,90

Vydavateľstvo a tlač 5 125 3 265 8 858 19 550 14 957 23 354 31 784 6,20




Stroje, zariadenia, nábytok,

recyklácia 80 580 85 252 87 992 81 414 151 029 118 158 190 086 2,36


Stavebníctvo 26 636 25 050 34 501 29 294 38 366 31 242 28 256 1,06


Hotely a reštaurácie 8 721 9 001 4 632 7 894 15 954 16 977 12 905 1,48

Doprava 45 625 20 442 24 179 38 010 22 398 40 377 30 277 0,66


Bankovníctvo 121 799 122 786 163 609 152 823 135 751 116 404 63 140 0,52

Poisťovníctvo 27 048 20 021 24 179 30 139 32 784 39 869 27 298 1,00

Verejná správa a obrana 528 2 354 144 2 635 35 610 29 0,05

Vzdelávanie, zdravotníctvo 5 888 7 428 4 161 10 597 12 511 11 412 16 679 2,83

Ostatné služby 181 798 200 400 179 748 216 985 296 073 307 411 292 357 1,61


Odlišná situácia je v krajinách strednej a východnej Európy v sledovanom období rokov 2010

až 2016 (tabuľka 4), kde za najatraktívnejšie odvetvie v rámci tohto teritoriálneho vymedzenia

sa javí odvetvie drevo, papier, korok, ktoré v roku 2016 zaznamenalo viac ako trojnásobný

nárast v porovnaní s rokom 2010 (z 315 mil. USD rok 2010 na 1 116 mil. USD rok 2016).

Relatívne nízky záujem v roku 2016 je o odvetvia textil, odevy, koža, stavebníctvo, and

primárny sektor. Tieto úzko špecializované odvetvia zahŕňajú podniky, ktorých trhová sila



spočíva najmä v ich flexibilnej reakcii na zmenené podmienky trhu. Fúzie a akvizície v týchto

odvetviach by nemuseli priniesť dostatočnú konkurenčnú výhodu. V roku 2014 odvetvie textil,

odevy, koža, zaznamenalo výrazný nárast, ktorý bol spôsobený viacerými motívmi (rast nových

textilných fabrík, ktoré v jednej spoločnosti vyrábajú rôzne produkty).

Tabuľka 4 Hodnota fúzií a akvizícií podľa cieľového sektora v krajinách strednej a

východnej Európy (mil. USD)

Cieľové odvetvie 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2016/2010

Primárny sektor 36 608 29 944 16 066 38 737 33 613 25 961 34 792 0,95


Textil, odevy, koža 311 108 140 174 2 095 189 58 0,19

Drevo, papier, korok 315 89 767 339 404 1 019 1 116 3,54

Vydavateľstvo a tlač 231 264 80 608 427 337 227 0,98




Stroje, zariadenia, nábytok,

recyklácia 7 734 3 029 5 002 7 076 12 893 13 484 9 068 1,17


Stavebníctvo 7 436 4 170 7 405 11 715 10 413 4 927 6 389 0,86


Hotely a reštaurácie 1 878 603 379 596 913 940 1 072 0,57

Doprava 4 163 10 537 11 119 8 078 5 994 13 567 5 216 1,25


Bankovníctvo 11 222 45 512 21 526 27 665 27 801 22 922 19 568 1,74

Poisťovníctvo 2 135 1 784 1 629 1 372 1 803 1 013 1 005 0,47

Verejná správa a obrana 4 2 1 2 0 0 0 0

Vzdelávanie, zdravotníctvo 20 170 421 693 348 78 161 8,05

Ostatné služby 21 362 22 179 13 599 24 393 19 959 10 696 14 923 0,70


Tabuľka 5 sumarizuje vývoj počtu a celkového objemu uskutočnených transakcií fúzií

a akvizícií v krajinách západnej Európy v období rokov 2010 až 2016. Na základe získaných

údajov z databázy Bureau van Dijk (2017) môžeme usudzovať, že v krajinách západnej Európy

v sledovanom období rokov 2010 až 2016 dochádza k nárastu počtu i objemu uskutočnených

obchodov fúzií a akvizícií. Nárast počtu i objemu uskutočnených fúzií a akvizícií je spôsobené

daňovými motívmi (očakávania manažmentu novovznikajúcich podnikov súvisia

s predpokladaným znížením daňového základu nového subjektu, čím dôjde k zníženiu

výslednej daňovej povinnosti dani z príjmu). Monopolné postavenie podniku na trhu, získanie

väčšieho podielu a silnejšej pozície na trhu, môžeme považovať za hlavné motívy fúzií

a akvizícií.

Tabuľka 5 Vývoj fúzií a akvizícií v krajinách západnej Európy (v mil. USD) Dátum ohlásenia (polročne) Počet obchodov Hodnota obchodov v (mil. USD)

P1 2017 12 135 626 719

P2 2016 14 673 709 252

P1 2016 13 687 501 920

P2 2015 13 910 643 307



P1 2015 13 170 735 945

P2 2014 11 361 514 955

P1 2014 11 563 625 166

P2 2013 12 664 477 806

P1 2013 10 885 465 378


Vývoj fúzií a akvizícií v krajinách strednej a východnej Európy je uvedený v tabuľke 6

v sledovanom období rokov 2010 až 2016. V analyzovanom období rokov 2010 až 2016

môžeme konštatovať, že celkovo dochádza k poklesu počtu realizovaných obchodov. V roku

2016 bolo zaznamenaných 9 277 obchodov. Nárast obchodov v roku 2016 predstavovalo

posilnenie technologických kapacít v oblasti technológií, médií a komunikácií (sektor

predstavoval viac ako 20% objemu obchodov v roku 2016). Hodnota transakcií realizovaných

v období rokov 2010 až 2016 zaznamenala klesajúcu hodnotu. Tieto vývojové tendencie sú

ovplyvňované nestabilným vývojom sledovaných odvetví. Makroekonomické šoky alebo

rušivé zmeny v postaveniach účastníkov na trhu sú charakteristické rastom neistoty. To môže

byť motívom pre fúzie a akvizície. V roku 2014 bolo zaznamenaných 12 309 obchodov. Nárast

počtu obchodov v roku 2014 bolo spôsobené výsledkom synergického efektu. Ide o efekt

vyplývajúci zo spojenia častí do celku a teda, že hodnota podnikov po spojení bude vyššia ako

súčet hodnôt samostatných podnikov.

Tabuľka 6 Vývoj fúzií a akvizícii v krajinách strednej a východnej Európy (v mil. USD) Dátum ohlásenia (polročne) Počet obchodov Hodnota obchodov v (mil. USD)

P1 2017 3 862 41 317

P2 2016 4 180 93 088

P1 2016 5 097 44 579

P2 2015 4 429 88 637

P1 2015 4 798 59 436

P2 2014 6 019 112 520

P1 2014 6 365 67 110

P2 2013 6 395 121 604

P1 2013 4 627 104 259


Graf 1 nám zobrazuje prílev priamych zahraničných investícií do štátov V4. Do Slovenska,

Poľska, Maďarska a Česka prúdili priame zahraničné investície od roku 2010 v rastúcom trende

až do roku 2012, keď nastal zlom a PZI začali prudko klesať do roku 2013. Dôvodom ich

poklesu bola finančná kríza a investičná neistota na finančných trhoch. Koncom roka 2013

nastal opäť zvrat v trende a PZI začali opäť rásť. Za sledované obdobie najnižšia úroveň PZI

do štátov V4 bola v roku 2013 v objeme 11 272 mil. eur. Naopak, najviac PZI bolo do štátov

V4 investovaných v roku 2012 v objeme 37 799 mil. eur. Do roku 2015 však opäť klesli PZI

v krajinách V4 na objem 10 785 mil. eur. Bol to dôsledok pofinančnej krízy, ktorá začala

ustupovať po roku 2015.



Graf 1 Prílev priamych zahraničných investícií do štátov V4

(Zdroj: vlastné spracovanie podľa World Investment Report 2016, United Nations Publication, New York and

Geneva)

Graf 2 zobrazuje vývoj objemu fúzií a akvizícií v krajinách V4 od roku 2012 do roku 2015. Za

sledované obdobie bolo najviac investícií formou fúzií a akvizícií investovaných v Poľsku (v

prepočte na jedného obyvateľa v hodnote 1 065 eur). Najväčší objem fúzií a akvizícii v Českej

republike bol zaznamenaný v roku 2014 v objeme 363 eur na jedného obyvateľa. Česká

republika sa s výrazným odstupom umiestnila za Poľskom, kde bolo investovaných v prepočte

569 eur na jedného obyvateľa. Maďarsko sa s objemom 500 eur na obyvateľa investovaných

v rámci fúzií a akvizícií umiestnilo na 3. mieste z krajín V4. Slovensko sa umiestnilo na 4.

mieste, kde bolo investovaných najmenej investícií formou fúzií a akvizícií, a to iba 192 eur na

jedného obyvateľa. Najväčší objem investícií formou fúzií a akvizícii bolo v Slovenskej

republike investovaných v roku 2014, a to v objeme 58 eur na jedného obyvateľa.

Graf 2 Vývoj objemu fúzií a akvizícií v štátoch V4 (v EUR/obyvateľ)

(Zdroj: vlastné spracovanie podľa CMS & DealWatch, Emerging Europe M&A Report 2016)

22 900

28 034

37 799

11 272

25 844

10 785

0

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

30 000

35 000

40 000

2010 2011 2012 2013 2014 2015

331

102 10238

363

102 153

49

25

134171

58

346

162

143

47

1065

500569

192

0

200

400

600

800

1000

1200

Poľsko Maďarsko Česko Slovensko

Ob

jem

M&

A t

ra

nsa

kcií

v E

UR

/ob

yv

ate

ľ

Objem Rok 2015

Objem Rok 2014

Objem Rok 2013

Objem Rok 2012

Objem Spolu



Graf 3 zobrazuje vzťah objemu a počtu fúzií a akvizícií prostredníctvom indexu atraktivity

v krajinách V4 v roku 2016. Index atraktivity fúzií a akvizícií sa nejaví ako smerodajný faktor,

ktorý by významným spôsobom ovplyvňoval rozhodovacie procesy v investičnej politike do

ekonomík v štátoch V4. Napriek tomu, že Poľsko má Index atraktivity 66 %, zaznamenalo

výrazne vyššiu investičnú aktivitu oproti Českej republike, ktoré disponuje 71 % Indexom

atraktivity.

Podľa nášho názoru dôležitým faktorom je aj veľkosť vnútorného trhu, v ktorom cieľové

spoločnosti pôsobia. Keďže v Slovenskej republike a v Českej republike transformácia

finančného trhu a poisťovníctva už prebehla, tento segment napriek svojej atraktívnosti v tomto

období už nemá absorbčnú schopnosť, pretože je primerane stabilizovaný a aj napriek vplyvom

finančnej krízy zatiaľ neexistujú významné dôvody reštrukturalizácie tohto sektora z pohľadu

fúzií a akvizícií.

Graf 3 Vzťah objemu a počtu fúzií a akvizícií k Indexu atraktívnosti M&A v štátoch V4

(Zdroj: vlastné spracovanie podľa CMS & DealWatch, Emerging Europe M&A Report 2016)

Slovenská republika je najotvorenejšou ekonomikou spomedzi krajín V4. Česká republika a

Maďarsko, ktoré sa tiež zaraďujú medzi malé ekonomiky, zaostávajú za Slovenskou republikou

len mierne. Otvorenosť Poľska však dosahuje v porovnaní so Slovenskou republikou iba

približne polovičnú úroveň, čo vzhľadom na fakt, že je najväčšou ekonomikou spomedzi

nových členských štátov, nie je vôbec prekvapujúce. V Slovenskej republike sa zo sektorov

najzaujímavejšie z hľadiska počtu transakcií javili telekomunikácie a nehnuteľnosti, v ktorých

prebehla väčšina fúzií a akvizícii.

Ak porovnáme jednotlivé hlavné ukazovatele indexu atraktivity podnikateľského prostredia

zistíme, že Slovenská republika aj Česká republika má voči Poľsku lepšie skóre v oblasti

regulatórnych a právnych faktorov a infraštruktúry. Dokonca Česká republika je na tom lepšie

aj v technologických faktoroch a Slovenská republika je v tejto oblasti na približne rovnakej

úrovni (rozdiel v prospech Poľska je len 1 %). Lepšie ukazovatele vykazuje Poľsko v sociálno-

331

102 102

38

242

73

123

511

66%

67%

71%

65%

0

100

200

300

400

500

600

62%

63%

64%

65%

66%

67%

68%

69%

70%

71%

72%

Poľsko Maďarsko Česko Slovensko

Ob

jem

fú

zií

a a

kv

izíc

iív

mil

.€,

po

čet

M&

A

Ind

ex M

&A

Počet FaA Objem FaA (mil.€) Index M&A (v %)



kultúrnych a ekonomicko-finančných faktoroch, pričom v porovnaní s Českou republikou je na

tom Poľsko lepšie o 3 % a v porovnaní so Slovenskou republikou až o 11 %.

Ako ukazuje Graf 4, za zmienku stojí fakt, že najnižšiu úroveň má Slovenská republika v oblasti

ekonomických a finančných faktorov, ktorá sa v roku 2015 znížila o 1 % oproti roku 2014 na

48 %, pričom v Maďarsku v roku 2015 tento faktor nadobudol opačný smer a oproti roku 2014

zaznamenal rast o 1 % na 50 %. Taktiež v sociálno-kultúrnych faktoroch zaostávame za

okolitými štátmi.

Graf 4 Porovnanie indexov atraktivity podnikateľského prostredia podľa ukazovateľov

v krajinách V4

M&A Maturity score skóre atraktivity M&A, RaPF regulatívne a politické faktory,

EaFF ekonomické a finančné faktory, TF technologické faktory,

SKF sociálno-kultúrne faktory, INFRA infraštruktúra a aktíva.

(Zdroj: vlastné spracovanie podľa CMS & Deal Watch, Emerging Europe M&A Report 2016)

Z údajov spoločnosti Ernst & Young vyplýva, že najväčší trh fúzií a akvizícií je v roku 2015 z

krajín Vyšehradskej štvorky v Poľsku a v Českej republike, i napriek tomu, že v oboch krajinách

v roku 2015 veľkosť M&A trhu v porovnaní s rokom 2013 klesla, pričom výraznejší pokles

zaznamenala Česká republika (32 %). Veľkosť maďarského a slovenského trhu M&A bola v

rokoch 2013 a 2014 porovnateľná. Kým v Maďarsku trh fúzií a akvizícií zaznamenal takmer

nepatrný medziročný nárast, na Slovensku je badateľný výraznejší 105 %-ný medziročný nárast

trhu fúzií a akvizícií v porovnaní s rokom 2014.

V tabuľke 7 uvádzame prehľad najväčších fúzií a akvizícií v krajinách V4 počas obdobia rokov

2013-2015. Najaktívnejšou krajinou z hľadiska najväčších fúzií a akvizícií bola počas

posledných trhoch rokov Česká republika a Poľsko, pričom dve veľké transakcie prebehli aj na

Slovensku. V roku 2015 ovládol nemecký telekomunikačný operátor Deutsche Telekom 100 %

spoločnosti Slovak Telekom a v roku 2013 sa jednalo o kúpu spoločnosti Power-One assets

Slovakia švajčiarskou spoločnosťou ABB Group v sume 1 miliardy USD.

0%

20%

40%

60%

80%

100%

M&A

Maturity

score

RaPF

EaFF

TF

SHF

INFRASlovenská republika

Česká republika

Poľsko

Maďdarsko



Tabuľka 7 Prehľad najväčších fúzií a akvizícií v krajinách V4 v období rokov 2013-2015

Cieľ transakcie Krajina cieľa Kupujúci Krajina

kupujúceho

Rok

uskutočnenia

transakcie

Hodnota

transakcie

(mil. USD)

1.

Telefonica

Czech

Republic a.s.

Česká

republika PPF Česká republika 2013 3 275

2. Net4gas s.r.o Česká

republika

Allianz Capital

Partners, Borealis

infrastructure Inc.

Nemecko,

Kanada 2013 2 124

3. GSG Group Nemecko Materali a.s.

(Radovan Vítek) Česká republika 2014 1 695

4.

Bank

Gospodarki

Zywnościowej

SA

Poľsko BNP Paribas SA Francúzsko 2013 1 380

5. CGS Holding

a.s

Česká

republika Trelleborg AB Švédsko 2015 1 262

6. Emitel sp.

Z o.o. Poľsko

Alinda Capital

Partners LLC USA 2013 1 100

7. Slovak

Telekom a.s Slovensko

Deutsche Telekom

AG Nemecko 2015 1 025

8.

Powe-One

assets

Slovakia

Slovensko ABB Group Švajčiarsko 2013 1 000

9. Nordea Bank

Polska SA Poľsko PKO BP SA Poľsko 2013 824

10. Palladium

shopping mall

Česká

republika

Union Investment

Real Estate Gmbh Nemecko 2014 698

11.

Logistické

portfólio

z rozlohou

627 000 m2

v Českej

republike

Česká

republika

PointPark

Properties (P3) Česká republika 2014 693

12. TVN SA Poľsko Scripps Networks

Interactive Inc USA 2015 613

13.

E. On Italia

S.p.A., Coal

and Gas

Business

Taliansko EPH a.s. Česká republika 2015 592

14.

Rondo 1

Office

Building

Poľsko

Deutche Asset &

Wealth

Management

Nemecko 2014 411

15

Poznan City

Center

shopping mall

Poľsko

Ece

Projektmanagement

GmbH & Co Kg:

Resolution

Property

Nemecko,

Spojené

kráľovstvo

2014 326

(Zdroj: vlastné spracovanie podľa M&A Barometer (Ernst & Young, 2014a, 2015)

Finančné otázky fúzií a akvizícií

S pretrvávajúcim miernym globálnym rastom HDP sa očakáva silná výkonnosť na trhu fúzií a

akvizícií. Vzhľadom na to, že trhy sa prispôsobujú prebiehajúcim politickým a regulačným

zmenám, trh fúzií a akvizícií by mal byť posilnený silnými základmi a potenciálom pre zmeny

v politike podnikania. Najmä príležitosti môžu vyplynúť z potenciálnych nových pravidiel

USA, ako napríklad repatriácia hotovosti, reforma dane z príjmu právnických osôb a

skromnejšia regulácia (Mařík 2011).



Spolu s regulačnou neistotou je najväčšou hrozbou pre fúziu a akvizíciu ocenenia akciového

trhu, ktoré skončili v roku 2016 na najvyššej úrovni a súvisiace riziko preplatku aktív.

Pravdepodobným výsledkom je väčšia zložka akcií pri obchodovaní, aby sa dosiahla rovnováha

medzi oceneniami. Navyše regulačná kontrola veľkých transformačných transakcií s najväčšou

pravdepodobnosťou bude pokračovať, prinajmenšom čiastočne stanovená vyšším počtom

obchodov. Očakáva sa tiež vyššia aktivita z fondov súkromného kapitálu, ktorá napriek

rekordným 822 miliárd dolárov v podobe "suchého prášku" - kapitálu, ktorý je k dispozícii na

investičné účely - nepredstavovali významnú úlohu na trhu fúzií a akvizícií v roku 2016. Tieto

fondy pravdepodobne budú v nasledujúcich mesiacoch vystavené nátlaku na rozmiestnenie ich

značného kapitálu (Morgan 2017).

Kľúčové témy v roku 2017

Aktívny trh fúzií a akvizícií: Predpokladá sa konzistentný objem obchodov v roku 2017,

pretože spoločnosti čelia neustálemu tlaku na doplnenie mierneho organického rastu.

Činnosť bude podporovaná čiastočne nízkymi nákladmi na financovanie a reakciami na

cenu akcií nadobúdateľa.

Regulačná neistota zostane: Regulačná neistota môže mať nepriaznivý vplyv na

pripravenosť spoločností uskutočniť komplexné obchody s možnou zdĺhavou cestou k

dokončeniu.

Cezhraničné transakcie budú aj naďalej zdrojom tvorby hodnoty: Keďže spoločnosti

naďalej hľadajú strategický rast, nové regióny umožňujú vystavenie rôznym

dynamikám hospodárstva, trhu a spotrebiteľov (Morgan 2017).

Tendencie vývoja cezhraničných fúzií a akvizícií

Cezhraničné fúzie a akvizície sú transakcie alebo operácie medzi dvoma rôznymi štátmi. Čiže

cieľová spoločnosť má inú domácu krajinu a kupujúca spoločnosť má tiež inú. Tieto dohody sú

také, kedy sú aktíva a procesy firiem v rôznych krajinách a spoločne majú skombinovať nový

legitímny celok.

Prečo sa fúzie a akvizície konajú aj cez hranice?

Prečo sú spoločnosti ochotné opustiť svoje domovské krajiny?

Existujú rôzne hybné sily, ktoré sa líšia v závislosti aj od sektora. Niektoré hlavné faktory, ktoré

ovplyvňujú pohyb spoločností a podmieňujú vznik cezhraničných fúzií a akvizícií (Hečková,

Chapčáková 2009 s. 14-15):

globalizácia finančných trhov,

tlak trhu a klesajúci dopyt v dôsledku medzinárodnej veľkej konkurencie,

hľadanie nových trhových príležitosti, nakoľko technológia veľmi rýchlo napreduje,

zvyšovanie efektivity firiem na výrobu tovarov a služieb,

geografická diverzifikácia a skúmanie aktív v iných krajinách,

plnenie cieľa ziskového rastu,

zväčšovanie objemu produkcie,

technológia a jej podiel na výrobe, inovácie-znižovanie nákladov.

Tieto faktory sú podporované vládnou politikou, napríklad regulárnymi reformami

a privatizáciou. To podporuje firmy a umožňuje im aj lepší prístup k cieľom potenciálnych fúzií

a akvizícií.



Napriek rôznym problémom, za posledné desaťročia sa počet cezhraničných transakcií zvýšil.

Aj keď počas toho nastali rôzne ekonomické krízy, hospodárska kríza a celková situácia nebola

priaznivá, vzostupný trend cezhraničných transakcií nebol narušený. Stále viac a viac firiem sa

chce rozširovať globálne, pretože momentálne svet ponúka skvelé príležitosti, ktoré sú relatívne

lacnejšou variantnou pre firmy ako sa môžu vnútorne vybudovať. Ak sa pozrieme na fúzie

a akvizície po celom svete, takto ukazuje na to, že spoločnosti sa menia z domácich na

cezhraničné pri týchto transakciách, z dôvodu rôznych výhod, ktoré im to ponúka.

Mnoho spoločnosti malo znížené náklady v rokoch, ktoré nasledovali po finančnej kríze. Fúzie

a akvizície, ale ponúkajú silnú páku pre zvyšovanie hodnôt prostredníctvom synergií.

V mnohých prípadoch sa hodnota akcií nakupujúcej spoločnosti zvýšila po oznámení mienenej

fúzie alebo akvizície, nakoľko investori oceňujú transakcie s dobrou a silnou obchodnou

logikou, ktoré popierali historické trendy. Ceny akcií v roku 2015 boli silné, no silná chuť

dlhových investorov a nízke úrokové miery umožnili nadobúdateľom získať financovanie za

veľmi výhodných podmienok (Smolková 2009).

Niektoré trendy, ktoré sa očakávajú v nasledujúcich rokoch :

Nepriateľské a nežiadané fúzie a akvizície – tieto sa mimoriadne dramaticky rozšírili od

roku 2013, kedy takéto transakcie predstavovali 5% z celkového objemu a v roku 2015

predstavovali 11 % z celkového objemu. Množstvo nepriateľských prevzatí sa týkalo

hlavne neamerických spoločnosti.

Inverzia – počas posledných rokov sa americké spoločnosti investovali prostredníctvom

fúzií a akvizícií so zahraničnými spoločnosťami a získali tým kombinovanú spoločnosť,

väčšiu flexibilitu aj pri budúcom daňovom plánovaní. Mnohí predpovedali, že vyhláška

Treasury/IRS (Internal Revenue Service) (dočasné a navrhované regulácie k budúcemu

zníženiu výhod a obmedzenie počtu firemných daňových inverzií, vrátane riešenia

otázky izolovania zisku) vydané od septembra 2014 a novembra 2015, môže narušiť

inverzné transakcie. Niektoré dohody sa rozpadli po septembri 2014 a každé z oznámení

viedlo k ďalším reštrukturalizáciám iných obchodov. No spoločnosti si stále hľadajú

cestičky, ako obísť vyhlášky a zákony, takže sa naďalej usilujú o transakcie s účelnom

inverzie.

Spin-off – divízie spoločností, ktoré sa stávajú nezávislými, napr. Od materských

spoločností, zmena obchodnej spoločnosti, vylúčenie niektorej činnosti. Spoločnosti to

využívajú, aby vytvorili hodnotu rozšírením obchodného zamerania. Významný spin-

off urobila napr. Spoločnosť Energizer Holdings, ktorá vylúčila svoje výrobky pre

domáce produkty, spoločnosť Gannett zrušila svoje nakladateľské činnosti, spoločnosť

eBay a PayPal sa odlúčili. Tlak zo strany aktivistov výrazne zvýšil počet spin-off

operácií, keďže spoločnosti reagujú na priamy tlak a v iných prípadoch zas konajú

preventívne, aby sa vyhli aktivizmu, kde môže nastať ,,conglomerate discount“.

Strategické ponuky a regulačný dohľad – väčší nie je vždy lepší, najmä v očiach

regulátorov a silné presadzovanie antitrustových a iných regulačných systémov,

domácich aj zahraničných, sa opakovane prejavilo v roku 2015. Očakáva sa, že tento

trend bude pretrvávať.

Rekordný rok 2015 je za nami s trhovými podmienkami, ktoré boli veľmi turbulentné. Je veľmi

otázne ako bude vyzerať rok 2017 a ďalšie obdobia. Je dôležité pre každú spoločnosť, ktorá

podstupuje proces fúzie a akvizície pochopenie kontextu konkrétnej situácie, vrátane rizík

a benefitov transakcie a rôznych vplyvov, ktoré môžu ohroziť dohodu a jej uzavretie.



5. ZÁVER

Meniace sa trhové podmienky v dôsledku rôzne motivovaných globalizačných tendencií vývoja

svetového hospodárstva predstavujú najvýznamnejší faktor, ktorý celosvetovo ovplyvňuje

smerovanie fúzií a akvizícií z pohľadu objemu ako aj odvetvovej štruktúry. Výhody

vyplývajúce zo spoločného podnikania sú najsilnejším motivačným impulzom, ktorý vedie v

konečnom dôsledku k dosiahnutiu individuálneho úspechu podnikateľských subjektov. Z

dlhodobého hľadiska vyvoláva spoločné podnikanie synergický efekt, ktorý vedie k

dlhodobému ekonomickému rastu národných ekonomík. Z údajov analyzovaných v príspevku

vyplýva, že fúzie a akvizície predstavujú pre ekonomické subjekty v celosvetovom meradle

významný nástroj zvyšovania konkurenčných výhod napriek tomu, že jednotlivé svetové

regióny sa líšia atraktivitou odvetví z pohľadu smerovania uskutočnených transakcií fúzií a

akvizícií. To je však prirodzený ekonomicko-spoločenský vývoj v dôsledku meniacich sa

makroekonomických a mikroekonomických podmienok. V súčasnej ekonomickej situácií

národných ekonomík možno konštatovať celosvetový trend koncentrácie vlastníctva.

Dôvodom, ktoré vedú manažment podnikov k potrebe realizácie niektorej z foriem

majetkového spojenia predstavujú rôzne motívy, ktoré sme si bližšie uviedli v príspevku

(daňové motívy, koncentrácia trhovej sily, monopolné postavenie a pod.).

Cieľom príspevku bolo na základe získaných sekundárnych údajov z databázy Bureau van Dijk

(2017) charakterizovať súčasný stav fúzií a akvizícií z pohľadu celkového objemu

realizovaných obchodov ako aj vo vzťahu k rôznorodosti odvetvového členenia fúzií a

akvizícií. Príspevku sme uviedli niekoľko finančných otázok, ktoré sa zameriavajú hlavne na

fúzie a akvizície v Európe. Zo získaných údajov môžeme konštatovať, že fúzie a akvizície

predstavujú pre ekonomické subjekty významný konkurenčný nástroj aj napriek tomu, že

jednotlivé svetové regióny sa líšia atraktivitou odvetví z pohľadu smerovania uskutočnených

obchodov fúzií a akvizícií.

POUŽITÁ LITERATÚRA

AGRAWAL, J.F. JAFFE, G.N. MANDELKER The post-merger performance of acquiring firms: A

reexamination of an anomaly Journal of Finance, 47 (1992), s. 1605-1621.

BOBENIČ HINTUŠOVÁ, A., MESÁROŠ, P. 2008. Úspešnosť akvizícií a fúzií. In: Management v teórii

a praxi. Roč. 4. s. 15. ISSN 1336-7137.

BREALEY, R. A., MYERS, C. S., ALLEN, F. 2014. Teorie a praxe firemních financí. Brno: Bizbooks.

ISBN 978-80-265-0028-5.

DAŇKOVÁ, A., HEČKOVÁ, J., CHAPČÁKOVÁ, A. 2015. Selected Aspects of the Determinants of

the Current State and Development of Mergers and Acquisitions. In: Vestník volynského inštitútu

ekonomiky a manažmentu. č. 11, s. 361-366. ISSN 2224-8609.

FERENČÍKOVÁ, S., VÍCENOVÁ, A. 2014. Application of knowledge management in cross-border

mergers and acquisitions. In: Acta academica karviniensia. Roč. 2014. č. 4. s. 5-17. ISSN: 1212-

415X.

GOERGEN, L. RENNEBOOG, Shareholder wealth effects of European domestic and cross-border

takeover bids European Financial Management, 10 (2004), s. 9-45.

HRABOVSKÁ, Z., HEČKOVÁ, J., CHAPČÁKOVÁ, A. 2016. Súčasný stav fúzií a akvizícií v krajinách

strednej a východnej Európy. č. 4, ISBN 1339-0260.

HEČKOVÁ, J. 2009. Finančné aspekty kapitálového prepojenia podnikov formou fúzie. In: Zborník

vedeckých prác katedry ekonómie a ekonomiky ANNO. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove.

ISBN 978-80-555-0005-8. Dostupné na: http://www.pulib.sk/elpub2/FM/Kotulic10/index.html



HEČKOVÁ, J., CHAPČÁKOVÁ, A., LITAVCOVÁ, E. 2016. Analytický pohľad na aspekty

determinujúce vývoj cezhraničných fúzií a akvizícií v európskom priestore. Praha: Radix. ISBN 978-

80-87573-25-9.

HEČKOVÁ, J., CHAPČÁKOVÁ, A., KISEĽÁKOVÁ, D., HRABOVSKÁ, Z. 2012. Pohľad na fúzie a

akvizície z hľadiska teórie. In: Zborník vedeckých prác katedry ekonómie a ekonomiky ANNO.

Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, s. 122-131. ISBN 978-80-555-0608-1. Dostupné na:

http://www.pulib.sk/epub2/FM/Kotulic17/index.html

CHAPČÁKOVÁ, A., HEČKOVÁ J. 2009. Akvizície a fúzie ako forma reorganizácie podnikov v čase

globálnej ekonomickej krízy. In: Implementácia špecifických znalostných a marketingových modelov

a nástrojov v regionálnom rozvoji – zborník vedeckých štúdií z výskumného grantu VEGA č.

1/4638/07 a Centra exelentnosti výskumu kognícií CEVKOG. Prešov: Fakulta manažmentu

Prešovskej university. s. 177-183. ISBN 978-80-555-0060-7.

JINDŘICHOVSKÁ, I. 2013. Finanční management. Praha: C. H. Beck. ISBN 978-80-7400-052-2.

KONEČNÝ, A. 2008. Integrace podnikatelských subjektu – její motivy, typy a trendy vývoje. Dostupné

na: http://www.econ.muni.cz/alois/publikace/integrace_podnikatelskych_subjektu-

jeji_motivy_typy_a_trendy_vyvoje.pdf

M&A portal 2017. Zephyr Monthly M&A Report Global, FY. Dostupné z:

http://www.bvdinfo.com/BvD/media/reports/global-FY-2017_1.pdf

MAŘIK, M. et.al. 2011. Metody oceňovaní podniku. Process ocenění – základní metody a postupy.

Praha: Ekopress. ISBN 978-80-86929-80-4

MENBERE T. WORKIE A KOL. 2007. Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky. Prínosy informačných

technológií a hrozby klimatických zmien [online]. Bratislava: REPRO-PRINT, 2007 [cit.

2016/11/06], ISBN 978-80-7144-159-5. Dostupné na internete:

<http://ekonom.sav.sk/uploads/journals/120_2007-vyvoj-a-perspektivy-svetovej-ekonomiky-

prinos-informacnych-technologii-a-hrozby-klimatickych-zmien. pdf>.

MORGAN, L. 2016. Generalized Linear Models. č. 2. ISBN 0-412-31760-5.

SÁDOVSKÝ, I. 2007. Právní due diligence při fúzi (akvizici) s durazem na případné získaní

dominantného postavení na trhu. Vyd. 4. ISBN 80-245-0235-67-1357.

SMOLKOVÁ, E. 2009. Strategické partnerstvá ako fenomén globálnej ekonomiky. Bratislava:

Infopress. ISBN 978-80-85402-92-6.

SMRČKA, L. 2013. Valuing a Business. The Analysis and Appraisal of Closely Held Companies. č. 5.

ISBN 978-0-07-144180-3.

SMRČKA, L. 2013. Ovládnutí a převzetí firem. Praha: C. H. Beck. ISBN 978-80-7400-442-1.

SYNEK, M. 2011. Manažerská ekonomika. Prah : Grada Publishing. ISBN 978-80-247-7528-9.

ŠTĚRBOVÁ, L. a kol. 2013. Mezinárodní obchod ve světové krizi 21. století. Praha: Grada Publishing.

ISBN 978-80-247-4694-4.

ŠTRACH, P. 2009. Mezinárodní management. Praha: Grada Publishing, 2009. ISBN 978-80-2

KONTAKTNÁ ADRESA:

Mgr. Stela Marková

Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Katedra ekonómie a ekonomiky,

Konštantínova 16, 080 01 Prešov

E-mail: [email protected]

CURRENT FINANCIAL ASPECTS OF MERGERS AND …

Documents

Transcript of CURRENT FINANCIAL ASPECTS OF MERGERS AND …