C 272/8 Úradný vestník Európskej únie SK 3.11

ZÁPISNICA Z ROKOVANIA VO ŠTVRTOK 21. APRÍLA 2005

(2005/C 272/04)

(Rokovanie bolo otvorené o 9.22 hod.)

PREDSEDAJÚCA: pani KINNOCK

Spolupredsedníčka

1. Náhradníci

Spolupredsedníčka oznámila týchto náhradníkov: van den Berg(za Bullmanna), Czarnecki (za Kozlíka), Fava (za Rosatiho),Mauro (za Daula), Schröder (za Langendriesa) a García-Margalloy Marfil (za Lópeza-Istúriza Whita).

2. Schválenie zápisnice z utorka 19. apríla dopoludniaa popoludnia a stredy 20. apríla dopoludnia

Zápisnica bola schválená.

3. Rozprava o následkoch tsunami z decembra 2004 prekrajiny AKT a budúcich opatreniach

Spolupredsedníčky pošlú list veľvyslancom krajín postihnutýchtsunami sídliacim v Bruseli, aby ich informovali o účastiSpoločného parlamentného zhromaždenia a jeho neutícha-júcom záujme o ich situáciu.

4. Rozprava o situácii v Togu

Vystúpili: Kpade (Togo), Gessesse (Etiópia), Akpovi (Benin),Gahler, Bounkoulou (Kongo), Keita (Mali), Carlotti, Beda(Sudán), Kembukusua (Konžská demokratická republika),Nyassa (Kamerun), Aubert, Diallo (pozorovateľ, parlamentECOWAS) a Malin (Európska komisia).

Spolupredsedníčka pripomenula členom, že rozprava nebolaukončená uznesením.

5. Spravodajský súhrn z pracovných skupín

— pán Dombrovskis o rokovaniach o dohodácho hospodárskom partnerstve v západnej Afrike, Karibikua Tichomorí;

— pán Bamba (Mali) o rozširovaní púšte a záchrane riekyNiger;

— pán Diko (Mali) o bavlnárskom odvetví v Mali.

PREDSEDAJÚCA: pani HAY WEBSTER

Spolupredsedníčka

6. Hlasovanie o návrhoch uznesenia, ktoré sa nachádzajúv správach predložených troma stálymi výbormi

— Správa o postupe pri dosahovaní všeobecného vzdelania naprvom stupni a rodovej rovnosti v krajinách AKT podľarozvojových cieľov Milénia (MDG) (AKT-EÚ 3752) – Výborpre sociálne veci a životné prostredie. Spoluspravodajcovia:María Elena Valenciano Martínez-Orozco a Donald Ramotar(Guyana)

Pozmeňujúca a doplňujúce návrhy 1-6, 9, 10, 12 a 13 boliprijaté. Uznesenie so zmenami a doplneniami bolo jedno-myseľne schválené.

— Správa o obnove po ukončení konfliktov v krajinách AKT(AKT-EÚ 3754) – Výboru pre politické veci. Spoluspravo-dajcovia: José Ribeiro e Castro a Tomaz Salomão(Mozambik)

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1-13, 14 (s ústnymdoplnením) a 15 boli prijaté. Uznesenie so zmenamia doplneniami bolo jednomyseľne schválené.

— Správa o zostavovaní rozpočtu Európskeho rozvojovéhofondu (AKT-EÚ 3686) – Výbor pre hospodársky rozvoj,financie a obchod.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1 a 2 (s ústnym dopl-nením) boli prijaté. Uznesenie so zmenami a doplneniamibolo jednomyseľne schválené.

7. Hlasovanie o návrhoch naliehavých uznesení

— Návrh naliehavého uznesenia o situácii v Sudáne(AKT-EÚ 3777)

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 bol prijatý. Uznesenieso zmenami a doplneniami bolo jednomyseľne schválené.

— Návrh naliehavého uznesenia o situácii v oblasti veľkýchafrických jazier (AKT-EÚ 3778)

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1-3 a 5-7 boli prijaté.Uznesenie so zmenami a doplneniami bolo jednomyseľneschválené.

8. Bamacké vyhlásenie o rozvojových cieľoch Milénia

Toto vyhlásenie bolo prijaté aklamáciou.

3.11.2005C 272/8 Úradný vestník Európskej únieSK

9. Rôzne

Spolupredsedníčka vyjadrila osobitnú vďaku pánovi AssaridoviImbarcaouanemu za vynikajúce zorganizovanie zasadnutiaSpoločného parlamentného zhromaždenia v Mali.

10. Dátum a miesto 10. zasadnutia Spoločného parlament-ného zhromaždenia krajín AKT-EÚ

10. zasadnutie sa bude konať od 18. do 24. novembra 2005.Miesto konania bude oznámené neskôr.

Spolupredsedníčka oznámila nasledujúce dátumy na rok 2006,ktoré ešte budú potvrdené:

— schôdze výborov a predsedníctva: týždeň od 23. januára

— plenárne zasadnutie: týždeň od 19. júna

— schôdze výborov a predsedníctva: týždeň od 11. septembra

— plenárne zasadnutie: týždeň od 20. novembra

Poradie plenárnych zasadnutí bude opačné, prvé plenárnezasadnutie v roku sa uskutoční v EÚ a druhé plenárne zasad-nutie v niektorej z krajín AKT.

(Rokovanie sa skončilo o 11.40 hod.)

Sharon HAY WEBSTER

a Glenys KINNOCK

Spolupredsedníčky

Sir John KAPUTIN

a Dietmar NICKEL

Generálni tajomníci

3.11.2005 C 272/9Úradný vestník Európskej únieSK

PRÍLOHA I

ABECEDNÝ ZOZNAM ČLENOV SPOJENÉHO PARLAMENTNÉHO ZHROMAŽDENIA

Predstavitelia AKT Predstavitelia EP

HAY WEBSTER (JAMAJKA), spolupredsedníčka KINNOCK, spolupredsedníčkaBARBADOS, (PP) GAHLER (PP)DŽIBUTSKO, (PP) MANTOVANI (PP)FIDŽI, (PP) VERGES (PP)GABUN, (PP) CARLOTTI (PP)JUŽNÁ AFRIKA, (PP) MITCHELL (PP)KONGO, (PP) JOAN I MARÍ (PP)SIERRA LEONE, (PP) LULLING (PP)SVAZIJSKO, (PP) KAMIŃSKI (PP)SVÄTÝ VINCENT A GRENADÍNY, (PP) CORNILLET (PP)ŠALAMÚNOVE OSTROVY, (PP) MARTÍNEZ MARTÍNEZ (PP)TOGO, (PP) BOWIS (PP)UGANDA, (PP) GOUDIN (PP)

ANGOLA AGNOLETTOANTIGUA A BARBUDA ALLISTERBAHAMY ARIFBELIZE AUBERTBENIN AYLWARDBOTSWANA BERENDBURKINA FASO BULLMANNBURUNDI BUSKCOOKOVE OSTROVY CALLANANČAD COELHODOMINIKA DAULDOMINIKÁNSKA REPUBLIKA DEVAERITREA DILLENETIÓPIA DOBOLYIGAMBIA DOMBROVSKISGHANA EKGRENADA FERNANDESGUINEA FERREIRAGUINEA – BISSAU GOMESGUYANA GRABOWSKAHAITI GRÖNERKAMERUN HALLKAPVERDY HAUGKEŇA HERRANZ GARCÍAKOMORY JÖNSKONGO (DEMOKRATICKÁ REPUBLIKA) JONCKHEERKIRIBATI KACZMAREKLESOTHO KORHOLALIBÉRIA KOZLÍKMADAGASKAR KUŁAKOWSKIMALAWI LANGENDRIESMALI LEHIDEUXMARSHALLOVE OSTROVY (REPUBLIKA) LÓPEZ-ISTÚRIZ WHITEMAURITÁNIA LOUISMAURÍCIUS McAVANMIKRONÉZIA (FEDERÁLNE ŠTÁTY) MARTENSMOZAMBIK MAYERNAMÍBIA MORILLONNAURU (REPUBLIKA) NOVAKNIGER PLEGUEZUELOS AGUILARNIGÉRIA POLFERNIUE RIBEIRO E CASTROPALAU ROITHOVÁPAPUA – NOVÁ GUINEA ROSATIPOBREŽIE SLONOVINY SARTORIROVNÍKOVÁ GUINEA SCHEELERWANDA SCHLYTERSAMOA SCHNELLHARDTSENEGAL SCHWABSEYCHELY SJÖSTEDTSOMÁLSKO SORNOSA MARTÍNEZ


STREDOAFRICKÁ REPUBLIKA SPERONISUDÁN STURDYSURINAM VALENCIANO MARTÍNEZ-OROZCOSVÄTÁ LUCIA VAN HECKESVÄTÝ KRIŠTOF A NEVIS VAN LANCKERSVÄTÝ TOMÁŠ A PRINCOV OSTROV de VILLIERSTANZÁNIA WHITEHEADTONGA WIELANDTRINIDAD A TOBAGO WIJKMANTUVALU WURTZVANUATU ZÁBORSKÁZAMBIA ZANIZIMBABWE ZĪLE

VÝBOR PRE POLITICKÉ VECI

Členovia AKT Európski členovia

NABUKA (FIDŽI), spolupredseda CALLANAN, spolupredsedaNAHIMANA (BURUNDI), PP JÖNS, PPLUTUNDULA, (KONGO, Demokratická republika), PP POLFER, PPANGOLA CARLOTTIBELIZE DILLENBENIN DOBOLYICOOKOVE OSTROVY GAHLERDŽIBUTSKO GOMESGRENADA GRABOWSKAGUINEA GRÖNERGUYANA HERRANZ GARCÍALIBÉRIA JONCKHEERMAURITÁNIA KACZMAREK

NAMÍBIA KAMINSKINIGÉRIA LANGENDRIESNIUE LÓPEZ ISTÚRIZPAPUA NOVÁ GUINEA LOUISROVNÍKOVÁ GUINEA MANTOVANISTREDOAFRICKÁ REPUBLIKA MARTÍNEZ MARTÍNEZSUDÁN MORILLONSURINAM RIBEIRO E CASTROSVÄTÝ VINCENT A GRENADÍNY SARTORITOGO VAN HECKETUVALU WIELANDUGANDA WURTZZIMBABWE ZANI

VÝBOR PRE HOSPODÁRSKY ROZVOJ, FINANCIE A OBCHOD


LEKOBA, (KONGO, Republika), spolupredseda SCHLYTER, spolupredsedaNIANGADOU (MALI), PP PPHAY WEBSTER (JAMAICA), PP DOMBROVSKIS, PPBOTSWANA AGNOLETTODOMINIKA BERENDERITREA BULLMANNETIÓPIA BUSKGABUN CORNILLETGHANA DAULJUŽNÁ AFRIKA DEVAKAMERUN FERREIRAKONGO (Demokratická republika) JOAN I MARIKEŇA KINNOCK

MAURÍCIUS KOZLÍKMIKRONÉZIA (Federatívne štáty) LEHIDEUXPALAU LULLINGPOBREŽIE SLONOVINY MAYERSAMOA McAVANSENEGAL MITCHELLSIERRA LEONE PLEGUEZUELOS


SV. LUCIA ROSATISVAZIJSKO SPERONITANZÁNIA STURDYTONGA VAN LANCKERTRINIDAD A TOBAGO de VILLIERSZAMBIA ZĪLE

VÝBOR PRE SOCIÁLNE VECI A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE


METSING (LESOTHO), spolupredseda SCHEELE, spolupredsedníčkaPOLISI (RWANDA), PP NOVAK, PPAROUNA (NIGER), PP ARIF, PPANTIGUA A BARBUDA ALLISTERBAHAMY AUBERTBARBADOS AYLWARDBURKINA FASO BOWISČAD EKDOMINIKÁNSKA REPUBLIKA FERNANDESGAMBIA GOUDINGUINEA BISSAU HALLKAPVERDY HAUGKIRIBATI KORHOLA

KOMORY KUŁAKOWSKIMADAGASKAR MARTENSMALAWI ROITHOVAMARSHALLOVE OSTROVY (Republika) SCHNELLHARDTMOZAMBIK SCHWABNAURU SJÖSTEDTSOMÁLSKO SORNOSA MARTINEZSEYCHELY VALENCIANO MARTINEZ-OROZCOSVÄTÝ KRIŠTOF A NEVIS VERGESSVÄTÝ TOMÁŠ A PRINCOV OSTROV WHITEHEADŠALAMÚNOVE OSTROVY WIJKMANVANUATU ZÁBORSKÁ


PRÍLOHA II

PREZENČNÁ LISTINA NA ZASADNUTÍ V DŇOCH 18. AŽ 21. APRÍLA V BAMAKU

HAY WEBSTER (Jamajka), spolupodpredsedníčka KINNOCK, spolupodpredsedníčkaCOSTA DALA (Angola)GODDARD (Barbados) (*) AGNOLETTOAKPOVI (Benin) AUBERT (1) (2) (3)SEBETELA (Botswana) BERENDTAPSOBA (Burkina Faso) BOWIS (PP)NAHIMANA (Burundi) CALLANANNYASSA (Kamerun) CARLOTTI (PP)GOUCHOULAGUE (Čad) CORNILLET (PP) (3)BOUNKOULOU (Kongo, Republika) CZARNECKI (za KOZLÍKA)LUTUNDULA (Kongo, Demokratická republika) DILLENMARSTERS (Cookove ostrovy) DOMBROVSKISAMON-AGO (Pobrežie slonoviny) FAVA (3) (4) (za ROSATIHO)POLANCO (Kuba) FERNANDES (1)DAWALEH (Džibutsko) FERREIRA (3)RIVIERE (Dominika) GAHLER (PP)REYES AGLON (Dominikánska republika) GARCÍA-MARGALLO y MARFIL (4) (za LÓPEZA-ISTÚ-

RIZA WHITEA)MBABELA (Rovníková Guinea) GOMES (2) (4)WELDEGIORGIS (Eritrea) GOUDIN (PP) (1) (2) (3)GESSESSE (Etiópia) GRABOWSKACAVUILATI (Fidži) (*) GRÖNER (1) (2)OBIANG NDONG (Gabun) HALL (2)KAH (Gambia) (*) HAUGOSEI-PREMPEH (Ghana) JOAN I MARÍ (PP) (1) (2) (3)TOP (Guinea) JÖNSMYRTHIL (Haiti) (*) KACZMAREKKAMOTHO (Keňa) KAMIŃSKI (PP)METSING (Lesotho) (*) KLAß (za SCHWABA)MANNAH (Libéria) KORHOLA (3) (4)FANJAVA (Madagaskar) LULLING (PP) (2) (3) (4)MATOLA (Malawi) MANTOVANIIMBARCAOUANE (Mali) MARTENSGUELAYE (Mauritánia) MARTÍNEZ MARTÍNEZ (PP)PAYA (Maurícius) MAURO (za DAULA)DINYANDO (Namíbia) McAVANALMA (Niger) MAYERBAWA BWARI (Nigéria) MITCHELL (PP) (1) (2) (3)TAUFITU (Niue) MORGANTINI (1) (2) (3) (za WURTZA)ANGGO (Papua Nová Guinea) MORILLONPOLISI (Rwanda) NOVAKBULLEN (Svätý Krištof a Nevis) (*) PISTELLI (1) (2) (za BUSKA)FRANÇOIS (Svätá Lucia) RIBEIRO E CASTROSAFUNEITUGA (Samoa) ROITHOVÁFAURE (Seychely) SCHEELECONTEH (Sierra Leone) SCHLYTERSANGA (Šalamúnove ostrovy) SCHNELLHARDTDAVIES (Južná Afrika) SCHRÖDER (za LANGENDRIESA)BEDA (Sudán) SJÖSTEDT (2) (3)HIWAT (Surinam) (*) SPERONI (3) (4)DLAMINI (Svazijsko) VALENCIANO MARTÍNEZ-OROZCO (1) (2)MPOROGOMYI (Tanzánia) VAN DEN BERG (za BULLMANNA)KPADE (Togo) VAN HECKE (1) (2) (3)BEREAUX (Trinidad a Tobago) VERGES (PP)KAMUNTU (Uganda) WHITEHEAD (1) (2) (3)CHULUMANDA (Zambia) WIELANDPUNUNGWE (Zimbabwe) (*) ZANI

(*) krajina zastúpená nečlenom Parlamentu(1) prítomný 18. apríla 2005(2) prítomný 19. apríla 2005(3) prítomný 20. apríla 2005(4) prítomný 21. apríla 2005


Pozorovatelia:

Kuba: POLANCO, OVIEDO

Na zasadnutí sa ďalej zúčastnili:

BENIN

AMOUSSOUHINVI

BOTSWANA

BATLHOKIMUKUNGUTAMPLIN

BURKINA FASO

KERELANKOANDE

BURUNDI

NIYUHIRE

COOKOVE OSTROVY

McCLAY

ČAD

DARBOOUÏADOUNG

DOMINIKÁNSKA REPU-BLIKA

DOMINGUEZ

DŽIBUTSKO

ANDRSAID

ERITREA

TESFAY KELATI

ETIÓPIA

ESHETUGEBRE-CHRISTOSKEBEDE

GHANA

AWIAGABRANDFORDWUDU

GUINEA

DIALLODIARSOTOLNO

KAMERUN

BAHDANATAMBAYA

KEŇA

KAHENDEMUTHIGANIPOGHISIOSIALAI

KONGO (Republika)

LEKOBALOUEMBENTSIETENZAMBILAOBA APOUNOUOBAMBINENGAMUTEBA

KONGO (Demokratická re-publika)

MATADI NENGAMUTEBA

LESOTHO

MATLANYANEMOTSAMAI

MADAGASCAR

BERIZIKYSOALAHY

MALAWI

NAMISENGO

MALI

BAHDIALLOFALLKEITANIAGADOUSANGARE

MAURITÁNIA

ELVILOULD KHALIFA

MAURÍCIUS

GUNESSEE

NAMÍBIA

De WAALPHILEMON

NIGER

ABARRYBAKOCAZALICAISSOUFOU


NIGÉRIA

GABASAWALAWALLAWANOLUUGOKWEUMELO

POBREŽIE SLONOVINY

AMANIBAI SENAHANGBAOUGOHI BI ZAHZOUINGNAN

ROVNÍKOVÁ GUINEA

AFUGU ANGWECOUASSI MOYAEVUNAMBA BELA

RWANDA

AYINKAMIYENZAMWITAKUZE

ŠALAMÚNOVE OSTROVY

LENI

JUŽNÁ AFRIKA

CONSTABLEHOLLANDERLABUSCHAGNENHLENGETHWASMITH

SUDÁN

BEDRIMALWIT

SVAZIJSKO

ZEEMAN

TANZÁNIA

ZOKA

TOGO

ESSONYAWOUAME

ZAMBIA

CHILIMBOYIKAMANGA

ZIMBABWE

CHINENEREMUDZIMBA

RADA AKT-EÚ

BORGES minister zahraničných vecí (Kapverdy), úradujúci predseda Rady AKT

SCHILTZ minister pre spoluprácu a humanitárnu činnosť (Luxembursko), úradujúci predseda Rady EÚ

VÝBOR VEĽVYSLANCOV

FERREIRA úradujúci predseda (Kapverdy)

EURÓPSKA KOMISIA

MANDELSON komisár pre vonkajší obchod

MICHEL komisár pre rozvoj a humanitárnu pomoc

KAMPAŇ UNDP ROZVOJOVÉ CIELE MILÉNIA

HERFKENS výkonný koordinátor kampane

HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (HSV)

AKOUETE

BEDOSSA

FLORIO

MAKEKA

TALL

VEVER

TECHNICKÉ STREDISKO PRE POĽNOHOSPODÁRSKY ROZVOJ (CTA)

BURGUET

ISOLINA BOTO


PARLAMENT HOSPODÁRSKEHO SPOLOČENSTVA ZÁPADOAFRICKÝCH ŠTÁTOV ECOWAS

DIALLO predseda

OLUWOLE člen

HOSPODÁRSKA A MONETÁRNA ÚNIA ZÁPADNEJ AFRIKY (UEMOA)

DUARTE BARROS

SEKRETARIÁT AKT

KAPUTIN generálny tajomník

SEKRETARIÁT EÚ

NICKEL generálny tajomník


PRÍLOHA III

SCHVÁLENÉ UZNESENIA A VYHLÁSENIE

Strana

— o postupe pri dosahovaní všeobecného vzdelania na prvom stupni a rodovej rovnostiv krajinách AKT podľa rozvojových cieľov Milénia (MDG) (AKT-EÚ 3752/05/fin) 17

— o obnove po ukončení konfliktov v krajinách AKT (ACP-EU 3754/05/fin) 26

— o zostavovaní rozpočtu Európskeho rozvojového fondu (AKT-EÚ 3686/05/fin) 39

— o situácii v Sudáne (AKT-EÚ 3777/05/fin) 43

— o situácii v oblasti veľkých afrických jazier (AKT-EÚ 3778/05/fin) 46

— Bamacké vyhlásenie o rozvojových cieľoch Milénia 50

UZNESENIE (1)

o postupe pri dosahovaní všeobecného vzdelania na prvom stupni a rodovej rovnosti v krajináchAKT podľa rozvojových cieľov Milénia (MDG)

Spoločné parlamentné zhromaždenie,

— rokujúc v Bamaku (Mali) v dňoch 18. – 21. apríla 2005,

— so zreteľom na článok 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

— so zreteľom na článok 25 odsek 1 Dohody z Cotonou,

— so zreteľom na Konvenciu o eliminácii všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) prijatú v roku1979 Valným zhromaždením OSN,

— so zreteľom na dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) 138 (1973) o minimálnom veku naprijatie do zamestnania,

— so zreteľom na Konvenciu OSN o právach detí, ktorá bola prijatá a je pripravená na podpis, ratifikáciua pristúpenie Rezolúciou Valného zhromaždenia 44/25 z 20. novembra 1989,

— so zreteľom na Chartu práv a starostlivosti o africké dieťa z roku 1990,

— so zreteľom na svetovú konferenciu OSN o trvalo udržateľnom rozvoji malých ostrovných rozvojo-vých štátov a barbadoský akčný plán z mája 1994,

— so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu o populácii a rozvoji (ICPD), ktorá sa konala v Káhirev roku 1994 a na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách (FWCM), ktorá sa konala v Pekingu v roku1995,

— so zreteľom na Svetový summit o deťoch, ktorý sa konal v Jomtiene v roku 1990, Sociálny summitOSN z roku 1995 a Svetové vzdelávacie fórum, ktoré sa konalo v Dakare (Senegal) v roku 2000,

— so zreteľom na deklaráciu Milénium prijatú svetovými veľmocami na Miléniovom summite v roku2000 (2),


(1) Schválené Spoločným parlamentným zhromaždením AKT-EÚ 21. apríla 2005 v Bamaku (Mali)(2) Rezolúcia Valného zhromaždenia 55/2

— so zreteľom na spoločnú deklaráciu Komisie a Rady o rozvojovej politike z 10. novembra 2000,

— so zreteľom na mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN o deťoch, ktoré sa konalo v NewYorku v roku 2001,

— so zreteľom na rezolúciu Európskeho parlamentu o základnom vzdelávaní v rozvojových krajináchprijatú dňa 6. septembra 2001 v kontexte mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSNo deťoch, ktoré sa konalo v septembri 2001 (1),

— so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Monterrey v marci2002,

— so zreteľom na správu EP o základnom vzdelávaní v rozvojových krajinách v kontexte mimoriadnehozasadnutia Valného zhromaždenia OSN, ktoré sa konalo v máji 2002 (A5-0278/2001),

— so zreteľom na Svetový summit o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v Johannesburguv septembri 2002,

— so zreteľom na oznámenie Komisie o vzdelávaní a odbornej príprave v kontexte znižovania chudobyv rozvojových krajinách (KOM(2002) 116 – C5-0333/2002 (2)),

— so zreteľom na rezolúciu Rady z 30. mája 2002 o pomoci na vzdelávanie,

— so zreteľom na správu EP o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o vzdelávanía odbornej príprave v kontexte znižovania chudoby v rozvojových krajinách (A5-0126/2003),

— so zreteľom na správu UNDP z roku 2003 „Rozvojové ciele Milénia: pokrok, obrat a výzvy“ a na jejsprávy o humánnom rozvoji z roku 2003 a 2004,

— so zreteľom na rezolúciu Spoločného zhromaždenia Parlamentu o právach detí a hlavne detskýchvojakov (AKT-EÚ 3587/03/fin),

— so zreteľom na výročnú správu za rok 2004 o rozvojovej politike a externej pomoci ES z októbra2004,

— so zreteľom na globálnu monitorovaciu správu z roku 2004 – Politiky a kroky na dosiahnutie rozvo-jových cieľov Milénia a súvisiace výsledky (marec 2004),

— so zreteľom na nariadenie (ES) č. 806/2004 Európskeho parlamentu a Rady o propagácii rovnostipohlaví pri rozvojovej spolupráci (3),

— so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 27. augusta 2004 o implementácii deklarácieOSN Milénium v OSN,

— so zreteľom na správu Komisie z novembra 2004 o rozvojových cieľoch Milénia 2000-2004,

— so zreteľom na správy UNICEF-u o stave detí vo svete ( 2004 a 2005),

— so zreteľom na tri správy UNFPA: Stav svetovej populácie 2004 – Káhirský konsenzus o desiatej:populácia, reprodukčné zdravie a globálna snaha o ukončenie chudoby; Medzinárodná konferenciao populácii a rozvoji, Káhira, 5. – 13. september 1994; a Investovanie do ľudí – Medzinárodná konfe-rencia o populácii a rozvoji – 1994/2004 (ICPD o 10),

— so zreteľom na Maurícijskú deklaráciu z januára 2005, najmä na jej ustanovenia týkajúce sa zraniteľ-nosti a osobitosti malých ostrovných rozvojových štátov,

— so zreteľom na článok 17 odsek 1 rokovacieho poriadku,

— so zreteľom na správu Výboru pre sociálne veci a životné prostredie (AKT-EÚ 3752/fin.),


(1) Ú. v. ES C 72 E, 21.3.2002, s. 244.(2) Nepublikované v Ú. v. ES.(3) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004.

A. keďže článok 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a princíp 7 Deklarácie práv dieťaťa považujevzdelávanie za základné ľudské právo a keďže, ako také, je univerzálnym a nedeliteľným právom,ktoré neponecháva žiaden priestor na diskrimináciu pohlavia, zdravotnej spôsobilosti, etnického aleborasového pôvodu, náboženstva alebo kultúry;

B. so zreteľom na deklaráciu Milénium prijatú svetovými veľmocami na Miléniovom summite OSNv roku 2000, ktorá ustanovuje sadu jasných a merateľných rozvojových cieľov so špecifickýmitermínmi;

C. keďže rozvojové ciele Milénia vyplývajúce z deklarácie Milénium zahŕňajú ako cieľ č. 2 dosiahnutievšeobecného základného vzdelania a stanovujú cieľ, že do roku 2015 bude mať každé dieťa ukončenézákladné vzdelanie;

D. keďže rozvojové ciele Milénia pripojené k deklarácii Milénium zahŕňajú (cieľ č. 3) podporu rovnostipohlaví a rovnoprávnosti žien a vytyčujú si cieľ eliminovať nerovnosť pohlaví v základnom a strednomškolstve, najlepšie do roku 2005, a na všetkých rovniach vzdelávania do konca roku 2015;

E. keďže článok 10 Konvencie o eliminácii všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) vraví, že signa-társke štáty prijmú vhodné opatrenia na elimináciu diskriminácie žien, aby sa zabezpečilo, že budúmať v oblasti vzdelávania rovnaké práva ako muži;

F. keďže Charta práv a starostlivosti o africké dieťa z roku 1990 zaviazala všetky štáty, aby plne realizo-vali právo na vzdelávanie, s mimoriadnym dôrazom na slobodné a povinné základné vzdelávanie;

G. keďže Pekingská deklarácia a platforma postupu (1995) uvádza potrebu propagovať trvalo udržateľnýrozvoj zameraný na ľudí, vrátane trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja prostredníctvom základ-ného vzdelania, vzdelania pre život, gramotnosti a odbornej prípravy a rodinnej zdravotnej starostli-vosti pre dievčatá a ženy;

H. keďže Európsky parlament a Rada, vo svojom nariadení 806/2004 (21. apríla 806/2004), požiadalio financovanie špecifických opatrení súvisiacich s prístupom žien k zdrojom a službám, hlavnev oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy, zdravotníckych, hospodárskych a sociálnych aktivít,zamestnanosti a infraštruktúry a účasti vo všetkých procesoch politického rozhodovania;

I. keďže Medzinárodná konferencia OSN o populácii a rozvoji (ICPD) v Káhire (5.-13. septembra 1994)prijala deklaráciu, ktorá uvádza, že vzdelávacie potreby sú jedným z najdôležitejších prostriedkov naposilnenie žien prostredníctvom vedomostí, zručností a sebadôvery, ktoré sú potrebné pri účasti narozvojovom procese;

J. keďže prístupy k vzdelávaniu, zdravotníctvu, potrave, pitnej vode a zamestnaniu sú úzko prepojenéa keďže je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa týchto viacnásobných aspektov ľudského rozvoja nadosiahnutie cieľov Milénia v oblasti všeobecného základného vzdelávania;

K. keďže dohovor MOP 138 (1973) o minimálnom veku na prijatie do zamestnania, ktorý ustanovuje,že povolený vek pre nástup do zamestnania „nesmie byť nižší ako vek ukončenia povinnej školskejdochádzky a v každom prípade nesmie byť nižší ako 15 rokov“;

L. keďže rozvoj globálneho vzdelávania je jednou z najefektívnejších stratégií dostupných pre vymaneniesa z kruhu chudoby; keďže ide o kľúčový element trvalo udržateľného ľudského rozvoja a snáho splnenie cieľov ľudského rozvoja dohodnutých pre rok 2015 v medzinárodnej aréne;


M. keďže spoločná deklarácia Komisie a Rady novembra 2000 schvaľuje potrebu celosvetového záväzkuvoči všeobecnému základnému vzdelaniu a klasifikuje vzdelávanie ako rozvojovú prioritu;

N. keďže 121 miliónov detí nikdy nechodilo do školy, 65 miliónov s nich sú dievčatá a dievčatá majúvyššiu mieru neukončenia školskej dochádzky;

O. keďže mnohé postihnutia nie sú viditeľné, ako napríklad ťažkosti s rozprávaním a učením a fyzické,genetické (od narodenia), zmyslové a emocionálne poruchy; keďže deti sú postihnuté aj HIV/AIDSa ďalšími oslabujúcimi ochoreniami;

P. keďže najzadĺženejšie rozvojové krajiny, na ktoré sa vzťahujú štrukturálne programy, nemajú dostatokpriestoru potrebného na narábanie s rozpočtom tak, aby mohli zvýšiť svoje sociálne výdavky;

Q. keďže vzdelávanie a odborná príprava dievčat a žien majú veľmi dôležitý význam v boji proti chudobea chorobám; a preto podporujúc politický záväzok medzinárodného spoločenstva zvýšiť financovanievýchovy a vzdelávania pri svojich krokoch rozvojovej spolupráce;

R. keďže snahy v oblasti vzdelávania sú vážne ohrozované epidémiou HIV/AIDS, ktorá má podľaodhadov usmrtiť približne 10 % učiteľov a učiteliek základných škôl v krajinách, ktoré budú najviacpostihnuté v nasledujúcich piatich rokoch; keďže sa predpokladá, že viac ako 20 % detí školskéhoveku budú sirotami z dôvodu AIDS;

S. keďže 40 miliónov detí vo svete, ktoré nenavštevujú školu, má nejakú formu postihnutiaa v rozvojových krajinách chodí do školy menej ako 5 % postihnutých detí a len 5 % z nich dokončízákladné vzdelanie; keďže postihnuté dievčatá a ženy sú dokonca ešte viac diskriminované oprotichlapcom a mužom v škole, keď sa pokúšajú nájsť si zamestnanie;

T. keďže sexuálna výchova a výchova reprodukčného zdravia a informácie a prístup k službám repro-dukčného zdravia sú najlepšími zárukami prevencie HIV/AIDS a iných pohlavne prenosných chorôb;

U. keďže kultúrne tradície mnohých rozvojových krajín majú hlboko zakorenený patriarchálny systéma preto úloha žien v spoločnosti je podriadená;

V. keďže ženy sú kľúčovou silou pre hospodársky a sociálny rozvoj; keďže investície do vzdelávaniadievčat a žien musí byť neoddeliteľnou časťou rozvojových plánov a stratégií pre boj proti chudobev rozvojových krajinách;

W. keďže globálna ekonomická nerovnosť a dlhové zaťaženie ponechali mnohé vlády bez potrebnýchzdrojov pre poskytovanie vzdelania všetkým deťom, a keďže štrukturálne programy zaviazali vlády,aby znížili výdavky na verejný sektor, s obzvlášť nepriaznivým dopadom na dievčatá;

X. keďže je dôležité vytýčiť si realistické časové harmonogramy pre vypracovanie národných plánovúčasti na vzdelaní, vzhľadom na obmedzené kapacity rozvojových krajín;

Y. keďže detská práca zamedzuje mnohým deťom nástup do školy;

Z. keďže základné vzdelávanie, ako základné právo ľudského jedinca, musí byť bezplatné a povinné,a následné náklady na vzdelávanie musí znášať štát;


AA. keďže násilie voči dievčatám v škole alebo na ceste do školy a zo školy výrazne prispieva k nízkympočtom zapísaných dievčat do školy a dievčat, ktoré dokončia školskú dochádzku;

AB. keďže Iniciatíva skráteného vzdelávania pre všetkých a vyhlásenie Komisie o jej podpore sú vítané;

AC. keďže pokrok malých ostrovných rozvojových štátov AKP v oblasti všeobecného základného vzde-lania a rovnosti pohlaví, bol výrazný bez ohľadu na ich zraniteľnosť, osobitosť a špecifiká;

AD. keďže nedosiahnutie aspoň malého pokroku od Dakarskej konferencie, ako aj nedostatok záujmuo koordináciu medzinárodných snáh na zvládanie krízy vo vzdelávaní sú poľutovaniahodné;

AE. keďže v roku 2003 dotácie Komisie na vzdelávanie vo všeobecnosti v krajinách, ktoré patria do DAC,dosiahli 6,24 % celkového rozpočtu vyhradeného na rozvojovú pomoc (všeobecný rozpočet ESa Európsky rozvojový fond) a dotácie na základné vzdelávanie činili len 2,4 %;

AF. keďže je rozpočet Komisie pre základné vzdelávanie nedostatočne koordinovaný s národnými opatre-niami krajín AKT, situáciu je potrebné prehodnotiť;

AG. keďže vzdelanie dievčat nebolo dodnes zaradené medzi ústredné problémy v súvislosti s finančnoupodporou vhodných návrhov podľa nariadenia o presadzovaní rovnosti pohlaví v rozvojovej spolu-práci;

AH. keďže politické záruky medzinárodného spoločenstva, že dôjde k zvýšeniu financovania vzdelávaniaa odbornej prípravy v ich rozvojových krokoch spolupráce, nepriniesli podstatný nárast financovaniavzdelávacích programov;

AI. keďže vodcovia najviac rozvinutých krajín, ktorí sa stretli v Davose, a vodcovia rozvojových krajín,ktorí sa stretli v Porto Alegre, znova žiadali o čiastočné alebo celkové zrušenie externého dlhu, hlavnepre najmenej rozvinuté krajiny,

1. pripomína, že ciele Milénia, ako ich prijalo medzinárodné spoločenstvo, stanovili dosiahnutie všeobec-ného základného vzdelania a podporu rovnosti pohlaví a rovnoprávnosti žien za všeobecné ciele narok 2015;

2. hlboko ľutuje, že cieľ dosiahnuť rovnosť pohlaví v základnom a strednom vzdelaní do roku 2015nebude dosiahnutý v obrovskej väčšine rozvojových krajín;

3. domnieva sa, že možnosti orgánov v rozvojových krajinách na financovanie základných sociálnychslužieb závisia čiastočne od odpustenia dlhu a zníženia ich vojenských rozpočtov tak, aby dosiahliciele Milénia;

4. všíma si s obavou, že cieľ dosiahnuť všeobecné základné vzdelanie do roku 2015 bude mimoriadneťažké splniť, vzhľadom na to, že v súčasnosti nemá 121 miliónov dievčat a chlapcov prístupk žiadnemu vzdelávaniu;

5. vyjadruje svoje pevné presvedčenie, že dosiahnutie cieľov Milénia, hlavne cieľov č. 2 a 3, spočívav rukách národných vlád a medzinárodných darcov, a silne na nich apeluje, aby preto spojili svojesily;

6. pripomína, že 65 miliónov dievčat ešte stále nechodí do školy a zdôrazňuje životne dôležitú potrebupre vlády, organizácie pomoci a medzinárodné inštitúcie, aby prijali praktické opatrenia na zmenuich situácie;


7. žiada úplné vyhodnotenie vplyvu súčasných politík liberalizácie obchodu všeobecne na chudobuv krajinách AKT a hlavne na vzdelanie a žiada, aby boli výsledky tohto hodnotenia využité na zosta-venie jasných pokynov pre rozvojovú spoluprácu najmä v kontexte rokovaní o dohodácho hospodárskom partnerstve (EPA);

8. žiada, aby sa základnému vzdelaniu dievčat venovala osobitná pozornosť prijatím mnohosektorovejpolitiky pre vzdelávanie dievčat, pretože dievčatá čelia väčším prekážkam a bariéram ako chlapci(kultúrne faktory ako skoré manželstvo, diskriminácia, úloha v spoločnosti a rodine atď.) pri nastúpenído školy, zotrvaní v nej a jej ukončení;

9. domnieva sa, že investícia do vzdelávania dievčat je najúčinnejšou rozvojovou stratégiou, pretoževzdelané dievčatá vytvárajú menšie, zdravšie rodiny, čo vedie k vyššej produktivite a zníženiuchudoby;

10. zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania dievčat a žien pri zlepšovaní zdravia, vrátane takých aspektov, akoje pohlavné a reprodukčné zdravie, a prevenciu chorôb prenosných pri pohlavnom styku, ako naprí-klad HIV/AIDS a chorôb súvisiacich so zásobovaním vodou a hygienickými podmienkami, ako naprí-klad tuberkulózy, malárie, cholery a hnačky;

11. domnieva sa, že informácie o existujúcich vzdelávacích programoch a programoch odbornej prípravysú kľúčovým faktorom pri ich úspešnej implementácii, a apeluje na Komisiu, aby vyvinula všetkusnahu, aby zabezpečila, že ženy a dievčatá budú riadne informované, keďže vzdelávanie im môžepomôcť chrániť sa pred zneužívaním akéhokoľvek charakteru;

12. vyzýva na primerané financovanie národných vzdelávacích politík, aby bolo všetkým deťom a hlavnedievčatám umožnené, aby zostali v škole a dokončili povinnú školskú dochádzku, a aby zostali v školekým nedosiahnu minimálny vek pre vstup na trh práce ako je stanovený v dohovore MOP 138, a nazahrnutie riešení problému detí, ktoré školskú dochádzku nedokončili;

13. vyzýva Komisiu, aby zahrnula do strategických dokumentov s krajinami AKT osobitný odkaz naMDG dva a tri a potrebu získať dievčatá do základného vzdelávania;

14. vyzýva krajiny AKT, ktoré zatiaľ nevyužívajú iniciatívu skráteného vzdelávania, aby zahájili plány na„vzdelávanie pre všetkých“;

15. vyzýva, aby boli školy „priateľské voči dievčatám“ a boli bližšie k ich domovom, aby mali primeranýrozpočet na riešenie praktických ťažkostí, ktoré môžu najmä dievčatám brániť navštevovať školu,akými sú zlé cesty, nedostatočná doprava a nedostatočné hygienické zariadenia v školských budovách,aby využívali pomoc a účasť spoločenstva, pružné rozvrhy a prednostne učiteľky, ako aj učebnéosnovy prispôsobené životu dievčat a ich prostrediu;

16. zdôrazňuje potrebu, aby všetky vzdelávacie inštitúcie odovzdávali demokratické hodnoty s cieľompodporovať toleranciu, aktívne občianstvo, sociálnu zodpovednosť a rešpektovanie rozdielov pohlaví,etnických skupín a náboženstiev a podporovali účasť žiakov na plánovaní vzdelávania a metódy prácev školách;

17. zdôrazňuje potrebu poskytovať vhodné vzdelávanie učiteľkám a učiteľom, aby mohli aktívne bojovaťproti akémukoľvek výskytu diskriminácie založenej na pohlaví, etnickej skupine alebo náboženstve;

18. vyzýva krajiny AKT, aby zabudovali do svojich iniciatív národných vzdelávacích stratégií aktívnynábor väčšieho počtu učiteliek; zdôrazňuje, že pozitívny vplyv učiteliek a ženského personáluv školách môže zabrániť násiliu voči žiačkam v školách;


19. apeluje na všetky svetové vlády, aby ratifikovali a uplatňovali, bez akejkoľvek výhrady, Konvenciuo eliminácii všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jej voliteľný protokol;

20. vyzýva vlády AKT, aby verejne uznali, že násilie voči dievčatám v školách je vážnou prekážkou zvyšo-vania úrovne dochádzky dievčat v školách, ako aj ich školských výsledkov;

21. zdôrazňuje potrebu ustanoviť systémy riešenia sťažností v školách a zamestnať ženy, aby podané sťaž-nosti riešili;

22. konštatuje, že veľmi veľké triedy a prísny vyučovací režim môže pôsobiť odstrašujúco na dievčatá,ktoré navštevujú školu;

23. vyzýva vlády AKT, aby prijali a/alebo implementovali domácu legislatívu, ktorá bude zakazovať násilievoči dievčatám a diskrimináciu dievčat v školách a mimo nich a systematicky sledovali dodržiavanietejto legislatívy, s vhodnou medzinárodnou pomocou, kde to bude potrebné;

24. zdôrazňuje znova potrebu, aby Európska únia poskytla prednostnú podporu krajinám, ktoré realizujúvzdelávacie stratégie, ktoré obsahujú bezplatné a všeobecné základné vzdelávanie, rovnosť pohlaví,široký prístup, vysokú kvalitu, decentralizáciu reformy a špeciálnu pomoc pre najzraniteľnejších,vrátane najchudobnejších, postihnutých a sirôt;

25. silne zdôrazňuje, že základné vzdelávanie ako základné právo jednotlivca musí byť bezplatnéa povinné, garantované štátom, a že následne všetky súvisiace náklady (registráciu, jedálne, dopravu,uniformy a materiály) musí znášať štát;

26. vyzýva medzinárodné spoločenstvo, najmä inštitúcie z Bretton Woods a Európskej únie aby uznali, žeklasické metódy hodnotenia malých ostrovných rozvojových štátov, založené výhradne na HDP naosobu, sa musia prehodnotiť tak, aby sa pri poskytovaní rozvojovej pomoci, odpustení dlhua obchodných preferenciách vzala do úvahy ich vysoká zraniteľnosť a najmä potreba špeciálnehoa diferencovaného prístupu v Svetovej obchodnej organizácii;

27. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli priority rozpočtovej podpore bezplatného všeobecnéhozákladného vzdelávania v tých krajinách, kde náklady na vzdelávanie nemôžu byť v súčasnostihradené štátom;

28. zdôrazňuje úlohu, ktorú môže školská strava zohrávať pri zlepšovaní zdravia detí a schopnosti učiťsa; vyzýva vlády AKT, aby podporili takto zamerané programy;

29. vyzýva vlády AKT, aby distribuovali zdroje dostupné na vzdelávanie spravodlivo a transparentne, abysa zabezpečila rovnováha medzi vidieckymi a mestskými, súkromnými a verejnými, cirkevnýmia svetskými školami, a aby sa vytvorili špeciálne programy na vzdelávanie sirôt po rodičoch s AIDSa tých, ktorí osireli v násilných konfliktoch, kombinujúc základné vzdelávanie s odbornou prípravouprispôsobenou ich špecifickým potrebám;

30. vyzýva vlády krajín AKT, aby plnili svoje záväzky týkajúce sa „vzdelania pre všetkých“ v rámci Dakar-ského akčného rámca, ktorý poskytuje postihnutým osobám a ich rodinám rovnaký prístupk vzdelávaniu;

31. vyzýva vlády členských štátov EÚ a inštitúcií EÚ, aby podporili krajiny AKT pri presadzovaní inklu-zívneho vzdelávania postihnutých osôb;

32. vyzýva inštitúcie EÚ a vlády krajín AKT na implementáciu odporúčaní Spoločného parlamentnéhozhromaždenia AKT-EÚ v uznesení o právach postihnutých osôb a starších osôb v krajinách AKT(AKT-EÚ 3313/01/fin.);


33. vyzýva národné orgány v krajinách AKT, aby zaradili do svojich vládnych programov kroky zameranéna umožnenie rodičom a spoločnosti vo všeobecnosti, aby pochopili dôležitosť vzdelávania dievčata chlapcov;

34. zdôrazňuje v tejto súvislosti dôležitosť kvality vzdelávania spolu s kvalitou materiálov na výučbua učenie, bezpečným a zdravým prostredím so základnými zdravotníckymi službami a hygienickýmizariadeniami, bez telesných trestov, obťažovania a diskriminácie a tým aj pozitívnych skúseností,ktoré môžu zaujať deti a ich rodičov;

35. zdôrazňuje, že všeobecné riadne vzdelávanie si vyžaduje efektívny zákaz detskej práce a vzdelávacísystém, ktorý zahŕňa stratégie pre začlenenie detí, ktoré pracujú, alebo nenavštevujú školu z inýchdôvodov, do riadneho vzdelávania; vyzýva Európsku úniu, aby zabezpečila, že všetky vzdelávacieprogramy ňou financované obsahovali ďalekosiahle stratégie obsahujúce sociálnu motiváciua náhradné kurzy pre staršie deti;

36. vyzýva Komisiu, členské štáty AKT a iné rozvojové krajiny a súkromný sektor, aby vytvorili systémboja a eliminácie detskej práce, ktorá môže za špecifických okolností, zahŕňať externé vzdelávanie;

37. zdôrazňuje dôležitosť prepojenia kurzov pre staršie deti, prednostne v rámci hlavného prúdu vzdelá-vania tak, aby sa mohli zapojiť deti, ktoré nie sú práve v škole,

38. vyzýva členské štáty EÚ, aby použili svoje hlasy v rade MMF, aby sa zabezpečilo, že podmienky stano-vené MMF pre schvaľovanie pôžičiek nezabránia krajinám AKT investovať do sociálnych služieb,vrátane sektoru vzdelávania;

39. zdôrazňuje, že mnohým dievčatám a chlapcom, ktorí sú postihnutí vojnami, ozbrojenými konfliktmi,presídlením suchom, hladom, prírodnými katastrofami alebo AIDS alebo dievčatám a chlapcom, ktorísa využívajú pri obchodovaní s ľuďmi, sa musí poskytnúť špeciálna psychologická starostlivosť, pokiaľmožno v rámci vzdelávacieho systému, a víta naliehavé žiadosti predložené v tomto kontexte medzi-národnými organizáciami, ako napríklad UNICEF;

40. zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú školy zohrávajú v pokonfliktových situáciách, čo vo veľkej mierezávisí od ich schopnosti poskytnúť deťom nielen kvalitné vzdelanie, ale aj fyzickú ochranu, psycholo-gickú pomoc a základné služby, ako napríklad zdravotnícku starostlivosť, vodu a hygienické zaria-denia;

41. pripomína, že v rozpočtových rokovaniach na rok 2001 a 2002 Európsky parlament zdôraznil,spoločne s Európskou radou, potrebu zvýšiť úroveň pomoci Európskej únie v oblasti vzdelávaniaa uviedol, že rozpočtové kapitoly v regionálnej oblasti obsahovali konkrétne ciele pre výdavky navzdelávanie, implementácia ktorých je pre krajiny AKT životne dôležitá;

42. ľutuje, že v roku 2003 Európska komisia vyčlenila len 2,4 % celkového rozpočtu na finančnéprostriedky vyhradené pre rozvojovú pomoc na základné vzdelávanie v krajinách, ktoré patria doDAC, čo je omnoho menej ako čiastka, ktorú žiada Európsky parlament a nezodpovedá prioritámvyjadreným Európskou úniou v oblasti ľudského rozvoja;

43. vyzýva členské štáty, Radu a Komisiu aby zosúladili rôzne opatrenia pre spoluprácu vo vzdelávacejpolitike a žiada, aby bol rozpočet Európskeho rozvojového fondu (ERF) zostavený s primeranýmizdrojmi na zabezpečenie splnenia svojich cieľov v oblasti rozvoja;

44. vyzýva členské štáty, Radu a Komisiu aby zosúladili rôzne opatrenia pre spoluprácu a žiada, aby boliv nasledujúcom finančnom rámci AKT poskytnuté primerané zdroje na predvídateľnom základe nazabezpečenie splnenia svojich cieľov v oblasti rozvoja, najmä rozvojových cieľov Milénia;


45. pripomína, že Európsky parlament zaviedol v rozpočte na rok 2005 porovnávaciu hranicu vo výške20 % celkových ročných záväzkov na externú pomoc, ktorá má byť vyčlenená na aktivity v sektorezákladného zdravia a základného vzdelávania, vrátane sektorovej rozpočtovej podpory pre minister-stvá zdravia a školstva, kde má poskytovať základné zdravie a základné vzdelávanie;

46. vyzýva Komisiu, aby zahrnula vzdelávanie dievčat a verejnú informovanosť o jeho význame ako jedenz ústredných problémov v nasledujúcom kole návrhov na financovanie podľa nariadeniao presadzovaní rovnosti pohlaví v rozvojovej spolupráci,

47. apeluje na všetky industrializované krajiny, hlavne krajiny v Európskej únii, aby vyčlenili aspoň 10 %oficiálnej rozvojovej pomoci na základné vzdelávanie, a aby plnili svoje sľuby vyčleniť aspoň 0,7 %HDP na rozvojovú pomoc a 0,15 % pre najmenej rozvojové krajiny; zdôrazňuje potrebu rozširovaťIniciatívu skráteného vzdelávania na viac krajín a zabezpečiť rýchle financovanie jej požiadaviek;

48. vyzýva EÚ, aby prijala osobitné opatrenia proti chudobe, a aby zabezpečila, že jej politiky týkajúce saobchodu, rozvojovej spolupráce, poľnohospodárstva a rybolovu budú navzájom v súlade tak, abyzabránili každému priamemu alebo nepriamemu negatívnemu dopadu na ekonomiky rozvojovýchkrajín so zreteľom na zabezpečenie slušného príjmu pre obyvateľstvo krajín AKT;

49. vyzýva Komisiu, aby vytvorila porovnávaciu hranicu pre monitorovanie Európskej únie a bilaterálnuvzdelávaciu pomoc, vo svetle Dakarských záruk a záväzku členských štátov zvýšiť ich objem pomocina vzdelávanie;

50. apeluje na Komisiu, aby v kontexte svojej súčasnej revízie priorít rozvojovej politiky zabezpečila, žesa práva detí budú priamo riešiť, že sa základné vzdelávanie dostane na popredné miesto a že sarovnosť pohlaví definitívne stane horizontálnou prioritou vo všetkých sektoroch;

51. domnieva sa, že plnenie rozvojových cieľov Milénia, ktoré zaručujú rovnosť mužov a žien a všeobecnévzdelanie do roku 2015, vážne oslabuje nedostatok akejkoľvek skutočnej vôle na strane svetovýchvodcov riešiť štrukturálne príčiny chudoby;

52. žiada vlády najviac rozvinutých krajín, aby seriózne preštudovali návrhy čiastočného alebo celkovéhozrušenia dlhu, hlavne pre najmenej rozvinuté krajiny (NRK) a hlavne tam, kde sa tak deje na výmenuza zlepšenia v národných vzdelávacích systémoch;

53. víta návrh Komisie, aby pomoc z rozpočtu prísne podliehala požiadavke, aby prijímateľská krajinamala všeobecný plán „Vzdelanie pre všetkých“; vyzýva Komisiu, aby poskytla právne záruky napodporu rozpočtovej pomoci založenej na revíziách verejných výdavkov, vždy zohľadňujúc „zásaduvlastníctva“ a „zásadu skutočnej spolupráce“;

54. pozitívne nazerá na funkciu, ktorú vykonáva občianska spoločnosť a mimovládne organizácie, ktorésa venujú podpore vzdelávania a boju proti diskriminácii dievčat, a vyzýva Komisiu, členské štátya krajiny AKT, aby ich podporili v ich práci;

55. víta väzby, ktoré sa vytvorili medzi miestnymi orgánmi v krajinách EÚ a AKT a vyzýva miestneorgány AKT, aby v prvom rade podporili vzdelávanie dievčat,

56. zdôrazňuje, s ohľadom na potrebu zmerať pokrok smerujúci k dosiahnutiu cieľov Milénia, dôležitosťspoľahlivej štatistiky a informácií o vzdelávaní vo všeobecnosti a hlavne o vzdelávaní dievčat a žiena podporuje snahy, ktoré v tomto smere vyvinula OSN, Svetová banka a určité mimovládne organi-zácie;

57. vyzýva Komisiu, aby poskytla Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu priebežnú správu jedenrok od prijatia tejto rezolúcie;

58. poveruje svoje spolupredsedníčky, aby predložili toto uznesenie Rade ministrov AKT-EÚ, Európskejkomisii, Rade EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN a Africkej únii.


UZNESENIE (1)

o obnove po ukončení konfliktov v krajinách AKT

Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT-EÚ,


— so zreteľom na článok 17 odsek 1 svojho rokovacieho poriadku,

— so zreteľom na Dohodu o partnerstve AKT-EÚ podpísanú v Cotonou (Benin) 23. júna 2000 (2), ktoránadobudla účinnosť 1. apríla 2003, a najmä na článok 11 hlavy II o politikách na budovanie mieru,predchádzaní a riešení konfliktov,

— so zreteľom na revíziu Dohody z Cotonou a snahu obidvoch strán zlepšiť a objasniť postupya mechanizmy pokonfliktovej obnovy,

— so zreteľom na svoje uznesenie o predchádzaní a riešení konfliktov a nastolení trvalého mieru, ktorébolo schválené v Addis Abebe 19. februára 2004,

— so zreteľom na svoje uznesenia o právach detí a najmä detských vojakov, schválené v Ríme 15.októbra 2003,

— so zreteľom na svoje uznesenie o právach postihnutých osôb a starších osôb v krajinách AKT, schvá-lené 1. novembra 2001,

— so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2000 o oznámení Komisie Radea Európskemu parlamentu o spolupráci s krajinami AKT, ktoré sa zúčastňujú na ozbrojených konflik-toch,

— so zreteľom na uznesenia schválené Európskym parlamentom 11. apríla 2002 a 4. júla 2002 (Angola)a 15. januára 2004 (Burundi), najmä v súvislosti s jednotlivými konferenciami darcov,

— so zreteľom na správu Európskeho parlamentu o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentuo spojení pomoci, obnovy a rozvoja – hodnotenie z decembra 2001(A5-0464/2001),

— so zreteľom na Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky (NEPAD), rámcový dokument ktorého bol podpí-saný v Abuji (Nigéria) v októbri 2001,

— so zreteľom na priekopnícku úlohu, ktorú zohrala EÚ v ustanovení a realizácii Kimberleyskéhoprocesu v súvislosti s krvavými diamantmi a ottawským dohovorom o nášľapných mínach,

— so zreteľom na správu Výboru pre politické veci (AKT-EÚ/3754/A/fin.),

A. keďže najmenej 26 zo 79 krajín AKT sa nachádza v povojnovej situácii alebo stále znáša následkynedávnych ozbrojených konfliktov, pričom tieto krajiny predstavujú väčšinu obyvateľstva týchtoštátov, je potrebné venovať náležitú pozornosť významu tohto problému pre skupinu AKT,

B. keďže pomoc v núdzi a obnova sú aktuálnou a životnou otázkou politického programu týchto krajín,a rovnako aj spolupráce AKT-EÚ,

C. uznávajúc dôležitú úlohu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ v tejto oblasti, keďže jeto fórum a politické prostredie, ktoré členským krajinám poskytuje rámec na vedenie diplomatickýchrokovaní, a ktoré prispieva k budovaniu ich vzájomnej dôvery a k dosiahnutiu mierového riešeniaakéhokoľvek vzájomného konfliktu, alebo k vzájomnému získavaniu skúseností v riešení vnútornýchkonfliktov,


(1) Schválené Spoločným parlamentným zhromaždením AKT-EÚ 21. apríla 2005 v Bamaku (Mali)(2) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

D. definujúc pokonfliktový štát ako štát, kde strany už podpísali mierovú dohodu a začína sa prechodod demilitarizácie a udržania mieru k budovaniu mieru, od zastavenia paľby k hlbšiemu zmiereniu,úplnej demokratizácii a zavedeniu právneho štátu, od pomoci v núdzi k obnove, rekonštrukciia dlhodobému rozvoju,

E. zdôrazňujúc, že každý prechod od násilia k mieru je jedinečný a závisí od takých faktorov, ako súpovaha, rozsah a stupeň násilia, intenzita rozdelenia spoločnosti a rovnováha moci pred a poprechode,

F. keďže existuje naliehavá potreba zaradiť rodovú perspektívu do predchádzania a riešenia konfliktov,budovania mieru, operácií na udržanie mieru, obnovy a rekonštrukcie a zabezpečiť, aby tam, kde jeto vhodné vzali operácie v teréne do úvahy špecifické problémy mužov a žien,

G. keďže konflikty v krajinách AKT, najmä v Afrike, sa čoraz viac rozširujú na regionálnuči medzinárodnú úroveň, zapájajú sa do nich susediace aj tretie krajiny, a keďže sú často podporovanémedzinárodnými ekonomickými a politickými záujmami,

H. keďže ilegálne a nepovolené využívanie prírodných zdrojov a iného bohatstva v istých krajinách AKTje čoraz častejšie jednou zo základných príčin vypuknutia a predlžovania sa konfliktov v týchto kraji-nách vo všeobecnosti a osobitne v Afrike; keďže takéto praktiky by sa preto mali čo najrýchlejšieskončiť pomocou všetkých dostupných prostriedkov v záujme upevnenia mieru a zabezpečeniadobrého riadenia,

I. zdôrazňujúc, že úspešná pokonfliktová obnova, vrátane účinných stratégií a opatrení na zníženiechudoby v rámci celosvetového boja proti chudobe, prispieva k celosvetovému boju proti terorizmu;že také opatrenia pri súčasnom zabezpečení účinnej štátnej kontroly zároveň znížia šance na terori-stické plánovanie a činnosť na území príslušného štátu;

J. zvažujúc súčasné zameranie svetovej verejnej mienky, keď svetová verejnosť venuje zvýšenú pozor-nosť a prikladá význam problémom rozvojových krajín, ktoré vyplýva z nedávneho zemetraseniaa tsunami v Indickom oceáne; hlboko ľutujúc, že trvajúce konflikty alebo pokonfliktové situáciev niektorých zasiahnutých oblastiach ešte viac sťažujú pomoc trpiacemu obyvateľstvu,

K. zdôrazňujúc, že hoci každá pokonfliktová situácia vyžaduje špeciálny individuálny prístup, existujeveľa podobných problémov a riešení týchto prípadov, a preto skúsenosť a najlepšie postupy členovAKT môžu byť použité ako príklady pre iné zasiahnuté členské krajiny,

L. uznávajúc, že úspešná pokonfliktová obnova zasiahnutých krajín je podmienkou dosiahnutia efektív-nych výsledkov rozvoja, pretože neexistuje rozvoj bez mieru, mier bez zmierenia, zmierenia bezdemokracie a demokracia bez spravodlivosti,

M. keďže skúsenosť ukázala, že mnoho mierových dohôd často stroskotá keď nie sú spojenéso zavedením účinných mechanizmov na kontrolu a realizáciu mieru a demokratizačnýchprogramov, a prípadov otvoreného a vážneho politického dialógu, ktorý okrem zabezpečeniaskutočnej účinnosti písomných textov pomáha tiež vybudovať vzájomnú dôveru, upevniť vzájomnýrešpekt a podporiť zmierenie,


Pomoc v núdzi a prepojenie medzi pomocou, obnovou a rozvojom

N. zdôrazňujúc, že paralelné využitie koncepcie poskytnutia krátkodobej pomoci súčasne s dlhodobouobnovou v pokonfliktovej situácii je životne dôležité pre vylúčenie nepredvídaných vedľajších účinkovpomoci, akými sú zánik miestnych produkčných systémov a prílišná závislosť na dovoze,

O. keďže potreba premostenia medzery medzi rôznymi fázami medzinárodnej pomoci v krajinách AKTsa stáva zreteľnejšou keď sú pokonfliktové situácie zložitejšie vzhľadom na zúčastnené skupinya teritoriálny rozmer a kde je situácia menej stála vzhľadom na kolísavú intenzitu násilia v časea mieste, a pretože medzi stabilitou a nepokojmi existuje tenká čiara,

P. keďže medzinárodné spoločenstvo nesmie sklamať očakávania, ktoré vznikli ohlásením podporydarcovských konferencií na financovanie projektov pomoci, obnovy a rozvoja, ktoré prichádzajú podlhotrvajúcich a zničujúcich ozbrojených konfliktoch,

Q. keďže prepojenie medzi pomocou, obnovou a rozvojom (PPOR) musia ďalej riešiť darcovia, príjem-covia a realizátori,

R. keďže riadenie účinnej pokrízovej obnovy prináša so sebou vyššie politické a technické riziká predarcov, pretože príjemcovia môžu byť nestáli, ba nemusia vôbec existovať,

S. keďže obnova súvisí so zmierením a rekonštrukciou, je kľúčová pre opätovné vybudovanie legitimityvlády a nemôže byť vnímaná len ako opätovné nastolenie predvojnovej situácie,

T. keďže pokonfliktové prebudovanie štátu by malo zároveň zahŕňať aj snahy na zabránenie novýmkonfliktom,

U. zdôrazňujúc, že je dôležité poskytnúť rozhodujúcim osobám v zasiahnutých krajinách vhodnézákladné informácie o skúsenosti a najlepších postupoch medzinárodného spoločenstva, občianskychorganizácií a Európskej únie,

V. zdôrazňujúc, že ak situácia po prírodnej katastrofe veľkých rozmerov (zemetrasenie, záplavy, tsunami,hurikán, búrka, atď.) umožní dosiahnutie mierovej dohody medzi stranami v konflikte, také mierovédohody, ktoré vznikli pod tlakom spoločnej tragédie a humanitárnej núdze musia byť pevne zako-tvené a ďalej upevnené, aby sa zabránilo ich porušeniu hneď, ako kríza pominie,

W. zdôrazňujúc dôležitosť humanitárnej pomoci a fakt, že by mala byť radšej poskytovaná výhradneprostredníctvom civilných a diplomatických kanálov; zdôrazňujúc však, že vojenský personál môžebyť súčasťou humanitárnych operácií, aby napríklad zabezpečením letísk a ciest, opravovanímmostov, odstraňovaním mín a evakuáciou obetí uľahčil pracovníkom civilnej humanitárnej pomocivýkon ich práce,

Spoločenské a pracovné znovuzačlenenie

X. domnievajúc sa, že opätovné nastolenie zdravej spoločnosti po ozbrojenom konflikte je jednouz hlavných výziev, pretože väčšina spoločenských štruktúr akými sú rodiny, miestne a náboženskéspoločenstvá, je zničených, mnoho ľudí je vyhlásených za nezvestných a často existuje vysoký početkrátkodobých či dlhodobých OPŠ (osôb presídlených v rámci štátu) a utečencov,

Y. keďže neschopnosť riešiť poruchy duševného zdravia a psychologické poruchy obyvateľstva, ktorézažilo masové násilie a traumu spôsobenú konfliktmi bude prekážať úsiliu na posilnenie spoločen-ského kapitálu, podporu ľudského rozvoja a znižovanie chudoby,


Z. keďže znovuzačlenenie bývalých bojovníkov zo všetkých ozbrojených síl, či sú to muži alebo ženy,predstavuje kľúčový spoločenský problém a je absolútnym kľúčovým faktorom stabilizácie, ktorýzabraňuje vypuknutiu nových konfliktov, či vzniku organizovaných lúpeží, násilia a anarchie,

AA. keďže rýchle odzbrojenie civilistov a akýchkoľvek formálnych či neformálnych milícií je prvoradé preporiadok, bezpečnosť, slobodu a stabilitu,

AB. zdôrazňujúc, že je potrebné venovať osobitnú starostlivosť a pozornosť deťom a mladým skupinámv a po ozbrojených konfliktoch, pretože mnoho z nich sa stalo detskými vojakmi, alebo obeťaminásilia či sexuálneho zneužitia,

AC. keďže mnoho civilistov je v dôsledku ozbrojených konfliktov postihnutých alebo sú ich obeťamia mnohým ďalším hrozí zranenie alebo smrť spôsobené protipechotnými nášľapnými mínamia nevybuchnutou muníciou,

AD. keďže konfliktné situácie zvyšujú zraniteľnosť už postihnutých osôb a ich rodín, prijatím jednotnéhoprávneho prístupu sa musí zabrániť nerovnakému zaobchádzaniu s ľuďmi postihnutými vo vojnea ľuďmi postihnutými pred vojnou,

Zmierenie

AE. zdôrazňujúc, že ozbrojené konflikty spôsobujú hlboké osobné traumy civilistom a bývalým bojov-níkom a táto skutočnosť sa musí pri plánovaní procesu obnovy brať do úvahy,

AF. keďže vytvorenie osobitného výboru alebo nezávislého orgánu v pokonfliktovom procese môžezohrávať dôležitú úlohu pri vyšetrovaní násilností, ktoré sa diali počas konfliktu a pri poskytovanípodpory a odškodnenia obetiam a ich rodinám,

AG. keďže úplné a objektívne zaznamenanie vplyvu konfliktu na civilistov a príslušníkov armády nezá-vislými komisiami pravdy a zmierenia môže byť jedným z najdôležitejších krokov v procese zmie-renia,

AH. zdôrazňujúc úlohu, ktorú môžu zohrávať cirkvi a náboženské spoločenstvá či organizácie, tradičnívodcovia spoločenstiev a občianska spoločnosť zastúpená mimovládnymi organizáciami a fórami pripresadzovaní mieru alebo pri sprostredkovaní vytvorením príležitostí na prediskutovanie a urovnanierozdielov,

AI. zdôrazňujúc dôležitú úlohu Medzinárodného súdneho dvora v boji voči beztrestnosti,

Prechod k demokratickej spoločnosti, vrátane prípravy volieb

AJ. keďže poľutovaniahodný stav politických a administratívnych systémov v mnohých krajinách AKTvytvára hlavnú prekážku pre trvalo udržateľný rozvoj,

AK. keďže demokratické a transparentné inštitúcie sú kľúčovými prvkami posilnenia účinných stratégiírozvoja,

AL. považujúc za nevyhnutné využitie zásady spojeného vlastníctva ako je to zdôraznené v „novom part-nerstve pre rozvoj Afriky“ (NEPAD), aby prijímajúce krajiny sami museli byť zodpovedné za riadenievlastného procesu rozvoja a aktívne sa na ňom zúčastňovali,

AM. keďže EÚ musí považovať Africkú úniu za partnera,

AN. zdôrazňujúc, že stabilný a trvalý pokonfliktový mier je možné zabezpečiť len prostredníctvom národ-ného zmierenia, efektívneho súdnictva, slobody, pluralizmu a demokracie v krajine a s aktívnouúčasťou občianskej spoločnosti na celom mierovom procese,


AO. keďže demokratické voľby ako platforma na vyjadrenie rozdielnych osobných politických názorovvoličov predstavujú veľmi dôležitý krok pre krajiny v rekonštrukcii, ktoré sa túžia stať demokratic-kými spoločnosťami,

AP. uznávajúc zodpovednosť štátu pri znovunastolení bezpečnosti prostredníctvom procesu prechoduk demokracii; zdôrazňuje potrebu zabezpečenia nevyhnutných bezpečnostných podmienok prekonanie volieb v pokonfliktovej krajine, najmä slobodu zhromažďovania a slobodného vyjadrenianázoru kandidujúcich strán, a osobnej bezpečnosti voličov,

AQ. domnievajúc sa, že rovnosť medzi mužmi a ženami a účasť žien v rozhodovacom procese na legisla-tívnej alebo výkonnej úrovni sú základnými prvkami dobrého riadenia,

AR. uznávajúc, že účasť neštátnych účastníkov a občianskej spoločnosti v prechode k demokracii jenevyhnutná,

AS. domnievajúc sa, že sloboda médií je jedným zo základných prvkov demokratických volieb, pretožeobčania by mali mať právo byť informovaní o rôznych politických názoroch, a keďže by nemaliexistovať obmedzenia prístupu k médiám,

AT. uznávajúc pokrok dosiahnutý v realizácii dôležitých ustanovení Dohody z Cotonou, predovšetkýmustanovení týkajúcich sa politického dialógu a politík budovania mieru (hlava II, články 8 a 11),

1. znovu potvrdzuje angažovanie a účasť Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ ako čini-teľa, ktorý prispieva k predchádzaniu konfliktov a pokonfliktovej obnove africkej, karibskeja tichomorskej oblasti;

2. vyzýva členov skupiny AKT, aby využili spoluprácu AKT-EÚ ako prostriedok na budovanie dôvery,a aby spolupracovali s členskými krajinami, v ktorých prebieha konflikt na vytvorení mierového rieš-enia a pracovali spolu na ďalšom zmierovaní a demokratizácii, obnove a rozvoji;

3. vyzýva inštitúcie EÚ a AKT a rozhodujúcich činiteľov, aby sa usilovali o úzku spoluprácus regionálnymi organizáciami ako sú Africká únia (AÚ) či Hospodárske spoločenstvo západoafrickýchštátov (ECOWAS) a poskytli týmto organizáciám vhodné materiálne aj nemateriálne zdroje a umožniliim tak, aby sami prispeli k riešeniu konfliktov;

4. žiada tých členov AKT, ktorí uskutočnili úspešný proces obnovy, aby sa o svoje najlepšie postupys podelili ostatnými členmi;

5. zdôrazňuje potrebu navrhnúť bezpečnostné stratégie, ktoré sú vhodné pre danú situáciu a môžuúčinne čeliť oživeniu násilia a chrániť civilné obyvateľstvo pred ohrozením; berie na vedomie, žev tomto kontexte môžu bezpečnostné kontroly vykonávané zmiešanými hliadkami bývalých stránkonfliktu podporovať dôveru obyvateľstva za predpokladu, že tí, ktorých sa to týka, boli na takútoslužbu vhodne vyškolení, pričom na tento účel sa musia vyčleniť dostatočné zdroje;

6. berie na vedomie, aké nevyhnutné je starostlivo určiť príčiny konfliktu a začleniť tieto zistenia dobezpečnostných stratégií, napríklad uľahčením prístupu znevýhodnených skupín k politickej zodpo-vednosti alebo hľadaním lepšej rovnováhy medzi konfliktnými záujmami o zdroje ako pôda či voda;

7. podporuje prípravu rozpráv v národných parlamentoch a tiež v Európskom parlamente o pokrokuv riešení konfliktov a činnostiach pokonfliktovej obnovy národným schvaľujúcim úradníkoma príslušnou delegáciou ES;


8. vyzýva Európsku komisiu, členské štáty EÚ a Výbor ERF, aby na programe obnovy úzko spolupraco-vali s predstaviteľmi krajín AKT a tým umožnili účasť vedúcich činiteľov zo zasiahnutých oblastí narozhodovaní, a aby sa na úrovni EÚ pokúsili zabezpečiť spojitú reakciu na pokonfliktovú situáciuv krajinách AKT;

9. žiada Európsku komisiu, aby zlepšila koordináciu medzi svojimi službami, medzi ňou a členskýmištátmi a medzi darcami pri vypracovaní strategických dokumentov umožňujúcich analýzy a súdržnosťrôznych politík EÚ, ako aj koordináciu a komplementaritu medzi rozličnými darcami;

10. vyzýva darcov, aby vykonali primerané analýzy štrukturálnych príčin konfliktov a stanovili globálnerámce definujúce prioritné sektory a opatrenia, aby presadzovali rovnováhu medzi krokmi zmera-nými na politickú, ekonomickú, právnu, sociálnu, environmentálnu a vojenskú stabilizáciu, a abydosiahli zbližovanie cieľov mieru a rozvoja;

11. domnieva sa, že pri rekonštrukčných prácach by sa malo prihliadať na miestne životné prostredie, čiuž vidiecke alebo mestské, a že dôsledky rekonštrukcie nesmú spôsobiť škodu na životnom prostredí;

12. podporuje úsilie regionálnych orgánov o posilnenie mierových procesov a pokonfliktovej obnovy;

13. vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby konali na vnútroštátnej úrovni a úzko spolupracovalis príslušnými krajinami AKT v boji proti nelegálnemu a nepovolenému využívaniu ich prírodnýchzdrojov a iného bohatstva;

Pomoc v núdzi a prepojenie medzi pomocou, obnovou a rozvojom

14. vyzýva Európsku komisiu a iných darcov, aby začlenili koncepciu obnovy a rozvoja už v prvotnejfáze pokonfliktovej situácie, pretože rôzne fázy procesu obnovy sa prekrývajú; zdôrazňuje, že často jedokonca aj počas ozbrojeného konfliktu možné vykonať prvé kroky k pomoci a obnove, a že tietoprogramy by preto mali začať čo najskôr; silne odporúča aby sa cirkvi a náboženské spoločenstváalebo organizácie, tradiční vodcovia spoločenstiev, politicky nezávislé mimovládne organizáciea občianska spoločnosť ako celok zapojili a zúčastnili týchto programov od ich úplného začiatku,a aby sa na nich ženy zúčastňovali na rovnakom základe;

15. vyzýva EÚ a iných darcov, aby v koordinácii s miestnymi orgánmi financovali také programy fyzickej,politickej, sociálnej a ekonomickej obnovy, ktoré obsahujú celkový prístup a zahŕňajú obnovu, budo-vanie mieru, podporu ľudských práv a osobných slobôd a stimulujú súkromnú iniciatívu, hospo-dársky rast a dlhodobý rozvoj;

16. žiada Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby čo najsilnejšie podporili účinnú a úspešnú propagáciudarcovských konferencií pre Angolu, Burundi a Konžskú demokratickú republiku akonáhle sa ukáže,že pokonfliktová situácia sa stabilizovala a tým povzbudili a podporili základné kroky k demokratickejkonsolidácii v týchto krajinách;

17. Nalieha na Európsku komisiu, aby upravila svoje finančné nástroje a postupy smerom k vyššejpružnosti a účinnosti tak, ako sa to zdôrazňuje v Dohode z Cotonou, aby boli príslušné finančnéa ľudské zdroje k dispozícii krátko po vzniku pokonfliktovej situácie;

18. žiada príslušné pokonfliktové štáty AKT, aby počas fázy operácií humanitárnej pomoci poskytlivšetky dostupné prostriedky a usilovali sa, v prípade potreby aj pomocou polície alebo vojenských síltam, kde o takú podporu požiadajú mimovládne organizácie v oblasti, zabezpečiť bezproblémovýprístup k humanitárnej pomoci, umožniť prácu pracovníkom humanitárnej pomoci, a zaručiť imosobnú slobodu a pracovné podmienky;


19. žiada, aby sa do mnohorozmerného strategického rámca obnovy zahrnul prístup spoločnej účasti,aby humanitárna pomoc smerovala cez miestnych účastníkov prostredníctvom širokého partnerstva,ktoré by sa mohlo pokúsiť spojiť rôznych miestnych účastníkov na rovnakom základe;

20. očakáva, že ženy sa ako rovnocenné zúčastnia na všetkých plánovacích a rozhodovacích procesochsúvisiacich so stratégiami riešenia konfliktov a budú poverené skutočnou zodpovednosťou;

21. zdôrazňuje potrebu prítomnosti darcov a mimovládnych organizácií na miestnej úrovni; preto vítanedávnu vonkajšiu reformu Európskej komisie na decentralizáciu rozhodovacích procesov umožňu-júcu väčšiu autonómiu a na zvýšenie kapacít svojich delegácií v krajinách AKT;

22. zdôrazňuje, že by nemal existovať len jediný model pomoci, obnovy a rozvoja, a že hlavné usmer-nenia sa musia prispôsobiť osobitným potrebám daného konfliktu na základe predchádzajúcehohodnotenia okolností; programy sa však stále musia tvoriť so zreteľom na spravodlivosť, tak abyz nich mohla mať úžitok každá vrstva obyvateľstva;

23. zdôrazňuje potrebu stáleho dialógu a spolupráce medzi zložkami na udržiavanie mieru a zložkami nabudovanie mieru v krajinách AKT, najmä v súvislosti s civilno-vojenskou koordináciou vzhľadom napotrebu znížiť zmätok, vyjasniť rozdelenie úloh a zabrániť zdvojeniu činností, pretože ich úlohya mandáty sa často prekrývajú a bežné operácie na udržanie mieru sa často rozširujú do oblastí reko-nštrukcie a obnovy;

24. vyzýva Európsku komisiu, ďalších darcov a príjemcov, aby nepovažovali pokonfliktový proces zalineárny, smerujúci od pomoci v núdzi cez pomoc a obnovu k rozvoju, ale vzali do úvahy, že tietofázy sa prekrývajú a prvky pomoci a rozvoja sú začlenené do procesu obnovy a pomohli tak zmierniťmedzery v plánovaní a financovaní počas kríz;

25. zdôrazňuje, že do pokonfliktových stratégií obnovy je dôležité zahrnúť cieľ zabránenia budúcimkonfliktom vo všetkých fázach pokonfliktovej obnovy;

26. zdôrazňuje význam spojenia národných a kde existujú aj regionálnych parlamentov v pokonfliktovomriadení a význam priameho zapojenia ich zvolených poslancov v týchto úlohách;

27. vyzýva na začlenenie subnárodných (miestnych) plánov obnovy v danom konflikte, pretožev mnohých prípadoch je krajina rozdelená na oblasti, kde sa úroveň požadovanej pomoci môže líšiťa zóny násilných konfliktov môžu hraničiť s oblasťami, ktoré si už vyžadujú obnovu; považuje zadôležité, aby pri nich existovala určitá priama spolupráca so štátnymi, regionálnymi a miestnymiorgánmi;

28. vyzýva, aby sa do stratégií obnovy včlenil regionálny a multilaterálny rozmer, pretože konflikty majútendenciu presahovať hranice a rovnako aj príčiny konfliktov majú často črty zahŕňajúce viacerokrajín regiónu; berie na vedomie, že susedia v regióne môžu veľkou mierou prispieť k riešeniukonfliktov, nemali byť však do konfliktu nevhodne zasahovať a mali by rešpektovať územnú suvere-nitu susediacich štátov;

29. zdôrazňuje dôležitosť prijatia komplexného právneho prístupu k stratégiám obnovy, vrátane postih-nutých ľudí;

30. podporuje účasť a angažovanosť darcov ako dôležitý znak pokonfliktového štátu, ako aj zvyšovanieinformovanosti ďalších možných darcov a podporovanie ich účasti v sprostredkovacom procese nadosiahnutie mierového riešenia; zároveň však musia zaujať v celom procese nestranný prístup,pretože politické prostredie je krehké;


31. nalieha na darcov a tvorcov politiky, aby na rôznych úrovniach spolupracovali pri svojich stratégiách,plánovaní a činnostiach v teréne a pri ustanovení vedúcej agentúry pre obnovu, v spolupráci najmäs OSN a inými medzinárodnými organizáciami, a aby sa pružne a ústretovo delili o informáciea skúsenosti; nalieha na príjemcov, aby spolupracovali s darcami na národnej a miestnej úrovni;

Spoločenské a pracovné znovuzačlenenie

32. vyzýva, aby boli obete aj bojovníci násilných konfliktov znovu začlenení do občianskej spoločnostivo všetkých jej aspektoch, konkrétne v jej ekonomických, sociálnych, vzdelávacích, kultúrnycha politických aspektoch;

33. domnieva sa, že obnova dobrého fyzického a duševného zdravia obyvateľstva sa musí staťv pokonfliktových situáciách prioritou, bude však existovať množstvo ľudí s trvalou alebo dlhodoboufyzickou alebo duševnou ujmou, pri ktorých bude potrebné s osobitnou starostlivosťou zabezpečiť,aby sa ich stav liečil, a aby mohli byť súčasťou spoločnosti do takej miery, do akej to dovolí ich stav;

34. vyzýva EÚ, iných darcov a štáty AKT, aby poruchy duševného zdravia a psychologické problémy,ktoré vznikli v dôsledku konfliktov riešili ako súčasť pokonfliktovej rekonštrukcie a úsilia o zmierenie;

35. nalieha na svoje členské štáty, ktoré sú po konflikte, aby sa na vládnej a miestnej úrovni zapojili doodzbrojovacích, demobilizačných a reintegračných (ODR) programov pre sociálne a hospodárskezačlenenie bývalých bojovníkov;

36. odporúča prehodnotenie stratégií ODR s cieľom zapojiť a zamestnať priamo bývalých bojovníkov,pokiaľ možno už v období pred demobilizáciou, v prácach na obnovu základnej infraštruktúryv rámci programov, ktoré môžu ako celok slúžiť ako silný nástroj zmierenia, ako účinný mecha-nizmus odbornej prípravy a spoločenskej reintegrácie, ako prostriedok na zabránenie veľkej nezamest-nanosti, chudoby a sociálnych nepokojov, ako praktický prostriedok umožňujúci v kratšom obdobía s nižšími nákladmi vznik minimálnych podmienok pre návrat obyvateľstva do svojich domovova obnovenie normálneho hospodárskeho a spoločenského života;

37. zdôrazňuje, že priama účasť v programoch obnovy verejnej infraštruktúry môže byť cenná počasprocesu odzbrojenia a rehabilitácie bývalých vojakov a ich účasť v kurzoch odbornej prípravy imposkytne väčšiu možnosť naplnenia užitočnej roly v spoločnosti;

38. odporúča, aby všetky medzinárodne financované programy ODR začlenili do svojho riadenia nielenvládnucu silu, ale aj bývalé bojujúce strany a frakcie, aby sa zabezpečila spravodlivosť, vybudovalavzájomná dôvera a zaručila účinnosť na základnej úrovni;

39. vyzýva Európsku komisiu a medzinárodnú darcovskú spoločnosť, aby investovali do hospodárskehooživenia pokonfliktových krajín AKT, napríklad podporou finančnej obnovy malých a strednýchpodnikov a rodinných fariem, s cieľom urýchliť vznik pracovných miest, a aby založili strediskáodbornej prípravy a umožnili tak zabezpečenie príjmu potrebného na opätovný rozvoj sociálnychslužieb; odporúča, aby sa v tejto oblasti osobitná pozornosť venovala možnosti vytvorenia a podporyprogramov pre malé podniky a mikroúvery;

40. berie na vedomie, že v každej pokonfliktovej situácii pociťujú postihnutí ľudia negatívne dôsledkykrízy ostrejšie ako iní občania; ich schopnosť prispôsobiť sa a prežiť môže úplne závisieť na inýcha schopnosť každej rodiny poskytnúť podporu svojim postihnutým členom je vystavená ťažkejskúške;

41. vyzýva medzinárodné spoločenstvo a vlády, aby využili existujúce rozsiahle úsilie o obnovu a chopilisa príležitosti na prestavbu infraštruktúry podľa univerzálnych noriem usporiadania a dostupnosti;


42. zdôrazňuje potrebu zamerať osobitnú pozornosť na problémy bývalých vojačiek, ako aj na ženy,ktoré sa stali obeťami fyzického násilia, znásilnenia či sexuálneho zneužívania;

43. v súvislosti s deťmi zasiahnutými konfliktmi nalieha, aby sa osobitná pozornosť a dôkladná starostli-vosť venovali vzdelávaniu a znovuzačleneniu detských vojakov a vážnym problémom a naliehavýmpotrebám sirôt, fyzicky, sexuálne alebo psychicky zneužívaných detí a OPŠ, či detí utečencov, ktoréboli násilne odtrhnuté od svojich škôl, priateľov a svojho prirodzeného prostredia;

44. zdôrazňuje, že obnova môže byť úspešná, len ak sa problém utečencov a osôb presídlených v rámcištátu vyrieši podporou ich dobrovoľného a bezpečného návratu do ich domovov, poskytnutímpomoci v procese obnovy a v prípade potreby aj rozmiestnením mierových síl;

45. nalieha na darcov a príjemcov, aby ustanovili osobitné projekty pre najzraniteľnejších členov spoloč-nosti, t.j. deti a skupiny mladých ľudí, ktoré by sa mali zamerať na vzdelávanie a odbornú prípravus cieľom uľahčiť začlenenie bývalých detských vojakov a tých dievčat a chlapcov, ktorí boli postihnutívojnami, ozbrojenými konfliktmi, presídlením suchom, hladom, prírodnými katastrofami, HIV/AIDSa tým, ktorí boli využívaní pri obchodovaní s ľuďmi a boli preto pripravení o možnosť vzdelávať sa,a tiež zriadiť pre ne rekreačné a športové zariadenia a poskytnúť im špeciálnu psychologickú starostli-vosť, pokiaľ možno v rámci vzdelávacieho systému s cieľom pomôcť im zvládnuť ich traumu; vítanaliehavé žiadosti predložené v tomto kontexte medzinárodnými organizáciami, ako napríkladUNICEF;

46. zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú školy zohrávajú v pokonfliktových situáciách, čo vo veľkej mierezávisí od ich schopnosti poskytnúť deťom nielen kvalitné vzdelanie, ale aj fyzickú ochranu, psycholo-gickú pomoc a základné služby, ako napríklad zdravotnícku starostlivosť, vodu a hygienické zaria-denia;

47. vyzýva svoje členské štáty, ktoré sa nachádzajú v pokonfliktovom stave, aby pomohli a prispelik práci darcov a mimovládnych organizácií na demobilizácii detských vojakov poradenstvoma zabezpečením prepustenia týchto detí z ozbrojených síl a ozbrojených skupín, pomáhali pri ichodzbrojovaní a začleňovaní do rodín a spoločnosti a chránili ich pred násilím, zneužitím, využívaníma diskrimináciou;

48. vyzýva medzinárodné spoločenstvo a príjemcov pomoci, aby vypracovali osobitné projekty naposkytnutie starostlivosti ženám a dievčatám, ktoré sa stali obeťami ozbrojených konfliktov a na zaru-čenie rešpektovania ich ľudských práv; pretože znásilňovanie sa vo vojnách bežne využíva ako zbraň,mnoho žien z civilného obyvateľstva trpí núteným tehotenstvom a vojnovou traumou; ochranu jepotrebné poskytnúť aj deťom narodeným v dôsledku znásilnenia a všetky tieto problémy je potrebnériešiť v rámci procesu úspešnej obnovy spoločnosti;

49. žiada tie štáty, ktorých územie je zamorené nášľapnými mínami, aby zriadili osobitné programyv oblasti zdravotnej starostlivosti a finančnej podpory na začlenenie postihnutých obetí nášľapnýchmín a pozostalých do spoločnosti, zabezpečili, aby sa tieto programy zameriavali na celú postihnutúpopuláciu, zorganizovali pre obyvateľstvo, najmä pre deti, účinné vzdelávanie o mínovom nebezpe-čenstve, aktívne vykonávali odstraňovanie mín a nezúčastňovali sa na skladovaní či obchodes protipechotnými mínami;

50. si uvedomuje, že škody spôsobené na prírodnom a morskom prostredí použitou a nepoužitou muní-ciou si vyžadujú osobitnú pozornosť tak zo zdravotných a bezpečnostných dôvodov, ako aj z dôvoduobnovy životného prostredia;

51. vyzýva tie členské štáty Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ, ktoré ešte nepodpísali čineratifikovali ottawský dohovor (zmluvu o zákaze mín), alebo dohovor OSN o niektorých konvenč-ných zbraniach, aby tak bez meškania urobili;

52. vyzýva tie štáty AKT a EÚ, ktoré sa pripojili k ottawskému dohovoru, aby vykonali jeho ustanovenia,najmä záväzok odstránenia protipechotných nášľapných mín, do nimi stanoveného dátumu v súlades akčným plánom z Nairobi na roky 2005–2009;


Zmierenie

53. zdôrazňuje význam nestranného a objektívneho vyšetrenia porušovania ľudských práva znásilňovania, mučenia, väznenia a vrážd;

54. domnieva sa, že komisie pravdy majú potenciál vytvoriť pre spoločnosť v prechode mnohorakýúžitok, hoci nemusia byť vhodné v každej situácii; zdôrazňuje význam aktívnej účasti mnohýchrôznych sektorov spoločnosti v takýchto komisiách; zdôrazňuje, že po dokončení objektívnej záve-rečnej správy – vrátane osobitne dôležitej časti venovanej deťom a zostavenej za účasti detí a mladýchľudí – by mali všetci zúčastnení urobiť všetko, čo je v ich silách pre realizáciu odporúčaní tejtokomisie;

55. uznáva význam skúseností komisie pravdy a zmierenia v Južnej Afrike, ale zdôrazňuje dôležitosťprispôsobenia metodiky miestnym okolnostiam;

56. poukazuje nato, že amnestie môžu byť nástrojom zmierenia, ak sú pripravené a udelené múdro, spra-vodlivo a rozvážne a nie sú nespravodlivo využívané ako nástroj blokovania spravodlivosti, zakrý-vania ohavných zločinov a úteku pre obrovskou zodpovednosťou;

57. domnieva sa, že spravodlivosť je hlavnou oblasťou, kde sa medzinárodné spoločenstvo môže priamozúčastniť na procesoch, ktoré obsahujú potenciál zmierenia, ako dokazujú osobitné tribunály v Haagua Arushi, Medzinárodný trestný súd (MTS), tribunály OSN v Kambodži a Sierra Leone a ustanoveniezásady univerzálnej súdnej právomoci;

58. považuje za nevyhnutné zabezpečiť podľa situácie buď prostredníctvom MTS, osobitných tribunálovalebo národných nezávislých súdov, aby skutky genocídy a ďalšie ohavné zločiny nezostali nepotre-stané, aby bola vykonaná spravodlivosť, nastolená pravda, a aby boli odškodnené obete;

59. zdôrazňuje, že Medzinárodný trestný súd môže zohrávať prvoradú úlohu v prelomení zvrhlého kruhubeztrestnosti tým, že hlavných iniciátorov a vykonávateľov ťažkého porušovania ľudských právodovzdá do rúk spravodlivosti; je presvedčené, že tak môže vzniknúť atmosféra, v ktorej bude možnéamnestovať a začleniť do spoločnosti všetkých bývalých vojakov;

60. domnieva sa, že medzinárodné spoločenstvo môže pomáhať pri rokovaniach o premene programovzmierenia na mierové dohody, pri navrhovaní vhodnej domácej legislatívy a pri ochrane tých, ktoríbudú miestne zodpovední za realizáciu týchto programov a legislatívy; zdôrazňuje, že oficiálne agen-túry majú zohrávať dôležitú úlohu v navrhovaní medzinárodných smerníc, akými sú smernice OSNo boji proti beztrestnosti, ktoré môžu posilniť miestnych politických a občianskych vodcov; zdôra-zňuje význam medzinárodných mechanizmov podávania správ a sledovania;

61. odsudzuje tlak, ktorý Spojené štáty americké vyvíjajú na tretie krajiny, aby uzatvorili dvojstrannédohody o imunite, účelovo založené na článku 98 Rímskeho štatútu, ktoré vynímajú občanova vojenský personál USA spod právomoci MTS, ako aj odvetné opatrenia, vrátane zníženia pomoci,prijaté proti krajinám, ktoré podpísali Rímsky štatút; žiada preto Európsku komisiu a štáty podporu-júce MTS, aby pokračovali v úsilí presvedčiť Spojené štáty na zmenu svojej politiky a zatiaľ sa usilo-vali pomôcť týmto krajinám po znížení pomoci zo strany USA;

62. nalieha, aby boli prijaté opatrenia na zabezpečenie osobnej bezpečnosti obetí, ktoré vystúpia predVýborom pravdy, a aby bola v prípade potreby venovaná osobitná pozornosť ženám uskutočnenímosobitného vypočutia žien a detí ako najzraniteľnejších skupín spoločnosti; zdôrazňuje, že ženy bynemali byť len vypočuté ako obete, ale mali by sa aktívne zúčastňovať na procese zmierenia;


63. odporúča, aby sa náboženskí a tradiční vodcovia zúčastňovali na procese zmierenia ako významníúčastníci a navrhuje, aby sa v tomto procese zvažovala, využívala a rešpektovala múdrosť starších;

64. zdôrazňuje, že obnova štátu a jeho autority je základom zabezpečenia volebného procesu a trvalejstabilizácie inštitúcií v krajinách, ktoré čelia pokonfliktovej situácii; vyzýva Európsku úniu a jej člen-ské štáty, aby tejto otázke venovali v dohodách o partnerstve AKT-EÚ osobitnú pozornosť;

65. považuje za základ podporovanie kultúry mieru a tolerancie prostredníctvom rozvoja vzájomnej soli-darity medzi občanmi a vyzýva všetkých politikov a politických a spoločenských vodcov, náboženskéorganizácie a občiansku spoločnosť, aby obyvateľstvu prinášali signály a odkazy mieru, zmiereniaa národnej jednoty;

66. vyzýva pokonfliktové štáty, aby uskutočňovali hospodársku a sociálnu politiku, ktorá zabezpečíharmonický a vyvážený rozvoj ľudí a národa, ako aj politiku mierového riešenia spoločenskýchproblémov a zmierenia;

67. nalieha na bývalé strany konfliktu, aby okamžite po dosiahnutí mierových dohôd pristúpili k pravi-delnému, otvorenému, vážnemu, hlbokému a rozsiahlemu politickému dialógu;

Prechod k demokratickej spoločnosti, vrátane prípravy volieb

68. znovu potvrdzuje, tak ako je stanovené v Dohode z Cotonou, že demokratické zásady sú univerzálneuznávané a sú oporou organizácie štátu, pretože zabezpečujú legitimitu jeho autority a legálnosť jehokrokov odrážajúcich sa v jeho ústavnom, právnom a riadiacom systéme;

69. znovu potvrdzuje svoj záväzok k demokratickému systému vlády, inšpirovaný realitou jednotlivýchkrajín, ktorý zaručuje bezpečnosť, slobodu a spravodlivosť pre všetkých v rámci právneho štátu a jezaložený na hodnotách jednoty bez vylúčenia;

70. podporuje dodržiavanie zásady dobrého riadenia, ktorá je základným prvkom partnerstva AKT-EÚ,vrátane rozdelenia moci, právneho štátu, transparentnosti a zodpovednosti v riadení verejných záleži-tostí a prírodných a finančných zdrojov, za účelom vyrovnaného a trvalo udržateľného rozvoja;

71. zdôrazňuje, že je dôležité zvyšovať inštitucionálnu kapacitu centrálnych aj miestnych inštitúcií v bojiproti korupcii; zdôrazňuje tiež dôležitosť reštrukturalizácie verejnej správy a podpory štátnych úrad-níkov pri výkone ich povinností tak, aby slúžili všetkým používateľom verejných služieb efektívne,zdvorilo, čestne, nestranne a spravodlivo;

72. zdôrazňuje dôležitosť rešpektovania ľudských práv a základných slobôd; podporuje, aby sa pri rozho-dovaní o štruktúre štátu a obsahu rôznych právomocí vychádzalo zo zásad právneho štátu;

73. považuje za nevyhnutné zabezpečiť prostredie všeobecného rešpektovania základných ľudských práva odporúča, aby sa hneď po ukončení ozbrojeného konfliktu zaviedli vzdelávacie programyo ľudských právach;

74. uznáva dôležitosť obnovy autority štátu po skončení vojenského konfliktu, obnovy verejnej správy nacelom území danej krajiny a reorganizácie národnej armády a policajných síl podľa demokratickýchzásad a modelu pluralitných a slobodných spoločností; poukazuje nato, že v niektorých situáciácha s medzinárodnou špecializovanou pomocou, ak je potrebná a vyžiadaná, sa začlenenie bývalýchbojovníkov z rôznych strán do novej spoločnej národnej armády alebo policajných síl ukázalo akodobré a nápomocné riešenie;


75. pripomína, že prechodné vlády zostavené z viacerých strán, slúžiace ako vlády národnej jednoty, súvhodným prostriedkom na zaručenie stabilizácie, mieru a spoločnej zodpovednosti v čase od uzatvo-renia mierových dohôd po voľby; upozorňuje tiež, že na základe skúsenosti sa takéto schémy spoloč-ného zdieľania moci ukazujú byť múdre dokonca aj po uskutočnení volieb ako dlhodobá platformastability, až kým sa demokratická kultúra pevne neujme a zmena moci je možná bez veľkých rizík;

76. víta fakt, že EÚ a medzinárodné spoločenstvo často zohrávajú podstatnú úlohu pri presviedčanístrán konfliktu, aby uzatvorili mierovú dohodu a uskutočnili demokratické voľby; ľutuje však, že viacnež raz nedokázali ponúknuť pokonfliktovým stranám potrebnú pomoc na úplnú realizáciu miero-vých dohôd; nalieha na nich, aby na zabezpečenie riadnej realizácie mierových dohôd zvýšili svojufinančnú, administratívnu a logistickú podporu pre pokonfliktové krajiny;

77. odporúča, aby sa po definitívnom zložení zbraní alebo pri existencii aspoň trochu bezpečnej situáciepripravili a uskutočnili demokratické voľby v súlade s reálnym časovým rozvrhom, v ktorom saokrem iného vezmú do úvahy miestne možnosti a vonkajší prísun ľudských, materiálnycha finančných zdrojov; odporúča, aby sa prvé voľby nasledujúce po ozbrojenom konflikte konaliv zásade najneskôr do dvoch až troch rokov, ak nenastanú zvláštne okolnosti; upozorňuje na potrebunielen všeobecných prezidentských a parlamentných volieb, ale aj volieb regionálnych a miestnych;zdôrazňuje, že voľby nie sú v žiadnom prípade konečným bodom demokratizačného procesu, ktorýby nemal nikdy ustať;

78. vyzýva osoby zodpovedné za prípravu volieb, aby menovali pre tento účel nezávislý volebný výbor,ktorý by mal mať za úlohu najmä zostaviť voličský zoznam, určiť počet a umiestnenie volebnýchobvodov a inej potrebnej infraštruktúry, najať a vyškoliť personál, kontrolovať transparentnosťvýdavkov kandidátov, stanoviť pravidlá upravujúce hlasovanie a riadne informovať verejnosť;

79. podporuje účasť žien vo volebnom procese a vo vláde, v tejto súvislosti akčná platforma svetovejkonferencie o ženách v Pekingu v roku 1995 stanovila, že minimálna účasť 30 % predstavuje „kritickémnožstvo“ na ceste k dosiahnutiu úplne rovnakých práv;

80. domnieva sa, že dôležití, významní a nezávislí neštátni účastníci by mohli zohrávať dôležitú úlohuvo volebnom procese podporovaním otvorenej a všeobecnej rozpravy a zabezpečením prevzatia prí-slušnej zodpovednosti kandidátmi;

81. vyzýva OSN a ďalšie významné medzinárodné orgány, aby sa zišli ako pozorovatelia a pomohlizriadiť nezávislú volebnú komisiu; Európska únia, Európsky parlament, Organizácia spojenýchnárodov a iné medzinárodné organizácie musia zohrávať základnú úlohu v súvislosti s pomocoua sledovaním volebného procesu s cieľom prispieť k demokratizácii krajín AKT; podporuje príchoddlhodobých pozorovateľov do krajiny omnoho skôr ako sa uskutočnia voľby, aby mohli sledovaťvolebný proces od začiatku; očakáva však, že krátkodobí pozorovatelia volieb, napríklad z Európskehoparlamentu, prídu do krajiny niekoľko dní pred voľbami a ostanú aspoň do ukončenia prvého sčítaniahlasov;

82. vyzýva na rozmiestnenie medzinárodných mnohonárodnostných síl s možnou podporou miestnychjednotiek, ak je to potrebné pre zaručenie bezpečnosti a ak o to požiada prijímajúca krajina; pocitbezpečia môže zvýšiť aj veľký počet volebných miestností;

83. žiada, aby sa veľká pozornosť venovala slobode prejavu a zhromažďovania, aby zúčastnené politickéstrany mohli slobodne vyjadriť svoje názory rešpektujúc oponentov a základné demokratické pravidlá,a aby bola možná prítomnosť nezávislých médií; žiada, aby sa novinárom zaručila sloboda pohybu,ktorú potrebujú pri svojej práci a rešpektovanie plurality informácií; vyzýva na vytvorenie jasnýcha účinných pravidiel, ktoré zaručia slobodu zriadenia súkromných médií a rovnaký prístup všetkýchstrán k médiám, najmä štátom ovládaným médiám; zdôrazňuje osobitný význam týchto aspektov prerádiá v krajinách AKT;


84. vyzýva Európsku komisiu, rôznych darcov a príslušné mimovládne organizácie, aby uskutočniliprogramy školenia pracovníkov médií s cieľom umožniť nezávislé, vysoko kvalitné spravodajstvoa zaručiť zabezpečenie vhodných technických a materiálnych zdrojov, napríklad kaziet, filmovéhomateriálu a papiera;

85. vyzýva zvolených členov národného zhromaždenia na čo najrýchlejšie prijatie demokratickej ústavyalebo na jej úpravu, pred alebo hneď po prvých všeobecných voľbách od ukončenia konfliktu a po jejmožnom schválení v referende, ak túto naliehavú potrebu cítia bývalé strany konfliktu a väčšinaspoločnosti; to isté sa vzťahuje aj na najdôležitejšie politické, základné a štrukturálne zákony, ktorýmisa upravujú základné oblasti demokratického štátu;

86. zdôrazňuje význam stáleho politického dialógu s prijímajúcimi krajinami o politickej situácii, tak akoto predpokladá článok 8 Dohody z Cotonou, najmä v oblastiach akými sú obchod so zbraňami,nadmerné vojenské výdavky, drogy a organizovaný zločin, alebo etnická, náboženská či rasová diskri-minácia; tento dialóg by mal zahŕňať aj pravidelné hodnotenie vývoja týkajúceho sa rešpektovaniaľudských práv, demokratických zásad, právneho štátu a dobrého riadenia;

87. domnieva sa, že zdieľanie skúseností na rovnakom základe medzi predstaviteľmi darcovskýcha prijímajúcich krajín je jedným zo spôsobov posilnenia tejto schopnosti dialógu;

88. poveruje svoje spolupredsedníčky, aby predložili toto uznesenie Rade AKT-EÚ, Európskej komisii,Rade EÚ, organizáciám regionálnej integrácie AKT a všetkým stranám, ktoré sú v krajinách AKT a EÚv konflikte.


UZNESENIE (1)

o zostavovaní rozpočtu Európskeho rozvojového fondu (ERF)

Spoločné parlamentné zhromaždenia AKT-EÚ,



— so zreteľom na Dohodu o partnerstve AKT-ES, podpísanú v Cotonou dňa 23. júna 2000, ktorá vstú-pila do platnosti 1. apríla 2003, a konkrétne na finančný protokol stanovený v prílohe I, ako aj napostupy uplatňovania a riadenia stanovené v prílohe IV,

— so zreteľom na oznámenie Európskej komisie Rade a Európskemu parlamentu „K úplnej integráciispolupráce s krajinami AKT v rozpočte EÚ“ (KOM(2003)590),

— so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a spoluprácu Európskeho parlamentu o zahrnutí Európskehorozvojového fondu do rozpočtu (A5-0143/2004) (2),

— so zreteľom na správu Výboru pre hospodársky rozvoj, financie a obchod o použití Európskeho rozvo-jového fondu (AKT-EÚ/3602/03/fin.) (3),

— so zreteľom na správu Výboru pre hospodársky rozvoj, financie a obchod o zahrnutí Európskehorozvojového fondu do rozpočtu (AKT-EÚ/3686/05/fin.),

A. keďže od svojho založenia v roku 1957 je Európsky rozvojový fond (ERF) naďalej hlavným finančnýmnástrojom spolupráce medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (AKT),fungujúcim na báze dobrovoľných príspevkov členských štátov EÚ,

B. keďže vedúci predstavitelia členských štátov Európskej únie počas samitu v Barcelone a počas konfe-rencie Organizácie spojených národov o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Monterrey v roku2002, sa zaviazali stanoviť finančné ciele týkajúce sa príspevku ES k oficiálnej rozvojovej pomoci(ODA),

C. potvrdzujúc dôležitú úlohu finančnej pomoci poskytovanej Európskou úniou na rozvoj krajín AKT nanárodnej a regionálnej úrovni a následnej potreby posilnenia rozvojovej finančnej spolupráce v rámciEurópskeho rozvojového fondu,

D. vítajúc nevídaný pokrok uskutočnený v oblasti záväzkov a výdavkov v roku 2003 pri realizáciifinančnej spolupráce medzi AKT a ES,

E. so zreteľom na novú úlohu delegovanú schvaľujúcim úradníkom na národnej a regionálnej úrovniv rámci Dohody z Cotonou a potrebnú kapacitu na zabezpečenie vykonávania všetkých úloha stanovených kompetencií, najmä zlepšenie riadenia pomoci financovanej z Európskeho rozvojovéhofondu,

F. berúc na vedomie, že otázka zahrnutia Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu sa rieši v časezásadných zmien v partnerstve AKT-EÚ, ako vyplýva z rokovaní o dohodách o hospodárskom partner-stve, čo je zároveň príležitosťou na ďalšie zlepšenie cieľov a princípov financovania rozvojovej spolu-práce,

G. potvrdzujúc dôležitosť úlohy a zodpovednosti národných a regionálnych schvaľovacích orgánov prispravovaní a realizovaní projektov a programov,


(1) Schválené Spoločným parlamentným zhromaždením AKT-EÚ 21. apríla 2005 v Bamaku (Mali)(2) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.(3) Zápisnica z 1.4.2004.

H. vyjadrujúc znepokojenie z vyhliadok zahrnutia Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu a jehovplyvu na zásady a kľúčové prvky spolupráce pri financovaní rozvoja, najmä spoluriadenie, predvída-teľnosť zdrojov a flexibilitu využívania zdrojov,

I. pripomínajúc, že v dôsledku rozšírenia Únie na 25 členských štátov bude potrebné vypracovať novýkľúč na rozdeľovanie finančnej pomoci na základe dobrovoľných príspevkov štátov, ak sa zachovásúčasný systém päťročného finančného protokolu,

J. keďže 25 štátov sa do dnešného dňa nedohodlo na novom rozdeľovacom kľúči a že každé oneskoreniev tejto oblasti blokuje zdroje financovania,

K. pripomínajúc, že hlavným záujmom zahrnutia Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu, toznamená jeho integrácie do všeobecného rozpočtu, je uplatnenie rozdeľovacieho kľúča 25 štátmi,ktorý im je už známy, bez toho, aby bolo potrebné viesť dlhé a možno neplodné diskusie o ad hocrozdeľovacom kľúči pre 10. Európsky rozvojový fond,

L. keďže ak sa strany nedohodnú na tomto novom ad hoc kľúči, 10. Európsky rozvojový fond nebude,alebo bude len s veľkým oneskorením, čo samozrejme sťaží uplatňovanie cieľov dohody o partnerstve,zatiaľ čo je podstatné, aby sa zabezpečilo trvalé financovanie Európskeho rozvojového fondu,

M. zdôrazňujúc, že zahrnutie Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu nie je všeliekom na riešenievšetkých problémov ani prekážkou platného fungovania partnerstva AKT-EÚ,

N. keďže Komisia vo svojom oznámení z 8. októbra 2003 (KOM(2003)590) už priniesla čiastočné odpo-vede, musí však presnejšie odpovedať na mnohé otázky kladené zo strany AKT, najmä na tie, ktoré satýkajú výrazných dôsledkov princípu ročnej platnosti rozpočtu a schopnosti zabezpečiť viacročnéfinancovanie, keďže dohoda Spoločného parlamentného zhromaždenia je podmienená týmito záru-kami,

O. berúc na vedomie, že v nariadení o rozpočtových pravidlách Európskej únie existujú prakticképrostriedky na vytvorenie a zabezpečenie fungovania fondu osobitne určeného pre daný účel,

P. opakujúc, že vysoká úroveň účasti krajín AKT na rozhodovacom procese v súvislosti s plánovaníma uplatňovaním Európskeho rozvojového fondu vedie k užšiemu partnerstvu medzi darcamia príjemcami a k väčšiemu podielu vlastnej zodpovednosti za programy zo strany krajín AKT,

Q. potvrdzujúc aj potrebu zachovania a posilnenia acquis partnerstva, najmä zásad vlastnej zodpoved-nosti a účasti, stanovených v Dohode z Cotonou, ktoré sú kľúčovými prvkami stratégie na odstraňo-vanie chudoby,

R. potvrdzujúc, že zabezpečenie zdrojov, úprava rozvojových programov krajinami AKT a kontinuitav duchu partnerstva predstavujú politické problémy, ktoré zahrnutie do rozpočtu nevyrieši ani nespo-chybní,

S. uznávajúc, že politický orgán musí reagovať na legitímne otázky krajín AKT týkajúce sa najmä spoloč-ného spravovania pomoci, účinkov „efektívnosti“, ktoré sa vyskytujú už v 9. Európskom rozvojovomfonde, predvídateľnosti ako aj udržateľnosti zdrojov,

T. dôrazne pripomínajúc, že nie je nelegitímne nastoliť otázku reformy Európskeho rozvojového fondu40 rokov po jeho založení, a že do dnešného dňa neboli na základe aktuálneho systému vyriešenéproblémy spojené s rýchlosťou uhrádzania finančných prostriedkov a hromadením nevyužitých finanč-ných prostriedkov (11 miliárd eur),

1. vyhlasuje, že prikladá osobitný význam tomu, aby EÚ pokračovala v politike rozvojovej pomociurčenej krajinám AKT, v politike ktorá je špecifická, identifikovateľná a orientovaná na príjemcu a jejfinancovanie je zaručené a stále;


2. dôrazne žiada, aby si partnerstvo AKT-EÚ zachovalo sebe vlastný osobitý charakter a duchovnýrozmer partnerstva, aby tak mohlo prispieť k realizácii spoločných cieľov, odstráneniu chudobya realizácii rozvojových cieľov milénia;

3. dôrazne vyzýva Európsku komisiu a zástupcov krajín AKT, aby znásobili svoje úsilie pri trvalom presa-dzovaní a zlepšovaní výsledkov dosiahnutých v roku 2003 v oblasti uplatňovania finančnej spolupráceAKT-EÚ, využívajúc výhody nového prístupu k plánovaniu a decentralizácie právomocía rozhodovania;

4. opakovane vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že nakoľko je Európska únia najvýznamne-jším partnerom krajín AKT v oblasti rozvoja, je potrebné nezávisle od návrhu na zahrnutie dorozpočtu riešiť alebo zlepšiť problém týkajúci sa meškaní a administratívnych a procedurálnychprekážok, ktoré sa vyskytujú na oboch stranách, a ktoré spomaľujú a brzdia prísun zdrojovz Európskeho rozvojového fondu;

5. potvrdzuje, že výška finančných prostriedkov prístupných pre skupinu AKT musí byť dostatočná nasplnenie cieľov Dohody z Cotonou bez ohľadu na to, či ide o financovanie prostredníctvom 10. Európ-skeho rozvojového fondu alebo rozpočtu Spoločenstva;

6. povzbudzuje Radu a Komisiu, aby sa zaviazali k vymedzeniu výnimiek z rozpočtových pravidiel vzťa-hujúcich sa na rozpočet Spoločenstva a zohľadnili tak obavy skupiny AKT a posilnili partnerstvo,vlastnú zodpovednosť a predvídateľnosť rozvojového financovania;

7. odporúča v tom istom duchu, aby sa primeraná časť financií Európskeho rozvojového fondu použilana politické vzdelávanie a školenie príslušníkov parlamentu a politických, ekonomických a sociálnychvedúcich činiteľov v záujme trvalého posilnenia dobrého riadenia, právneho štátu, demokratickýchštruktúr a vzájomného vzťahu medzi vládou a opozíciou v pluralitných demokraciách založených naslobodných voľbách; berie na vedomie, že tieto financie by mali byť použité na zriadenie vzdelávacíchinštitúcií verejnej správy a politické vzdelávanie poslancov parlamentu, predstaviteľov miestnej správya osôb, ktoré majú zodpovedné postavenie v politických stranách a združeniach;

8. pripomína, že akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa zahrnutia Európskeho rozvojového fondu dorozpočtu musí byť v súlade so záväzkami Európskej únie prijatými Radou v Barcelone a na konferenciiSpojených národov o financovaní rozvoja v Monterrey v roku v 2002 o zvýšení úrovne oficiálnejrozvojovej pomoci z priemerne 0,33 % v roku 2002 na priemerne 0,39 % v roku 2006;

9. dôrazne vyzýva členské štáty EÚ a Európsku komisiu, aby sa zdržali prijatia rozhodnutí, ktoré bymohli byť v rozpore s cieľmi Dohody z Cotonou;

10. zdôrazňuje potrebu zohľadniť obavy, vyslovené „menej úspešnými“ krajinami AKT, z toho, žezahrnutie Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu by mohlo mať za následok zníženieprostriedkov, ktoré sú im vyhradené, a žiada Komisiu o vysvetlenie, ako chce zaručiť, aby zostalizáujmy týchto krajín nedotknuté;

11. odporúča, aby sa nepridelené financie ERF (nevyčerpaný zostatok) použili na veľké projekty infraštruk-túry alebo iné projekty regionálneho či nadnárodného záujmu predložené inštitucionálnymi partnermiAKT (napr. Caricom, Africká únia, NEPAD, Hospodárska a monetárna únia západnej Afriky, atď.) alebovýznamným počtom krajín AKT, ktoré sa dohodli na danom projekte – je to opatrenie, ktoré privítalkomisár MICHEL na schôdzi Výboru Európskeho parlamentu pre rozvoj 15. marca 2005;

12. berie na vedomie obavy krajín AKT, pokiaľ ide o vplyv uplatnenia princípu ročnej platnosti rozpočtuSpoločenstva, aj napriek jasnému vyjadreniu Komisie, že tento nevylučuje možnosť viacročného plánu;


13. žiada sekretariát AKT-EÚ, aby v čo najkratšom čase vypracoval spoločné oznámenie obsahujúce stano-viská Rady ministrov AKT, Rady EÚ a Európskej komisie, ktoré by umožnilo preskúmať vplyvzahrnutia fondu do rozpočtu a princípu ročnej platnosti rozpočtu v závislosti od vplyvu na kľúčovéprvky spolupráce pri financovaní rozvoja, najmä na:

— spoločné spravovanie pomoci;

— predvídateľnosť a trvácnosť zdrojov;

— úroveň zdrojov, ktoré budú zahrnuté do rozpočtu;

— flexibilitu pri využívaní zdrojov;

— rozdelenie zdrojov;

— úlohu a zodpovednosť schvaľujúcich orgánov na národnej a regionálnej úrovni;

— úlohu a zodpovednosť Výboru AKT-EÚ pre spoluprácu pri financovaní rozvoja;

— rýchle uhrádzanie zdrojov;

— účinky preskúmania výkonnosti;

14. zdôrazňuje potrebu poskytnúť garantované dlhodobé financovanie rozvoja pre krajiny AKT a to, žežiadna krajina AKT sa nesmie ocitnúť v znevýhodnenom postavení po akýchkoľvek zmenách v systémefinancovania;

15. opakovane zdôrazňuje význam predvídateľnosti zdrojov, ktorú umožňuje súčasný Európsky rozvojovýfond, čo uľahčuje dlhodobé plánovanie v krajinách AKT, a ktorú veľmi podporuje Spoločné parla-mentné zhromaždenie;

16. žiada Európsku komisiu, Radu EÚ, Európsky parlament a štáty AKT, aby vytvorili vhodný rámec nahĺbkové konzultácie s cieľom vyhodnotiť výhody a nevýhody oboch systémov (Európsky rozvojovýfond zahrnutý a nezahrnutý do rozpočtu);

17. opakovane potvrdzuje potrebu zabezpečiť v každom spolurozhodovacom postupe súvisiacoms budúcim nariadením o Európskom rozvojovom fonde, aby krajiny AKT dodržiavali zásady „partner-stva“ a „vlastnej zodpovednosti“ za rozvojové programy a podieľali sa na všetkých rozhodnutiach súvi-siacich s využívaním prostriedkov;

18. považuje v tom istom duchu za nevyhnutné, že ak má byť Európsky rozvojový fond naozaj zahrnutýdo rozpočtu, Spoločné parlamentné zhromaždenie by sa malo úzko podieľať na rozpočtovom postupeEÚ s cieľom poskytnúť rozpočtovému orgánu EÚ hodnotné informácie v súvislosti so otázkamirozpočtu týkajúcimi sa krajín AKT;

19. odporúča, aby sa popri rozhovoroch o zahrnutí Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu poskytolkrajinám AKT aj 10. Európsky rozvojový fond, aby mohli pokračovať v uplatňovaní cieľov dohodyo partnerstve financovanej na základe rovnakého kľúča pre rozdeľovanie financií, aký sa používa privšeobecnom rozpočte; víta, že diskusie o financovaní pokračujú, tak v rámci všeobecného rozpočtuEurópskej únie ako aj v rámci prípadného 10. Európskeho rozvojového fondu a v tomto kontexteberie na vedomie nedávny návrh Komisie oznámiť krajinám AKT viacročný finančný plán spoluprácena obdobie rokov 2008-2013;

20. zdôrazňuje potrebu zachovať špecifické regionálne a národné prideľovanie prostriedkov a to, že presunzdrojov Európskeho rozvojového fondu na iné globálne ciele by sa mal uskutočniť iba po konzultáciis partnermi z AKT;

21. poveruje spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili Rade AKT – EÚ, Európskej komisii a Rade EÚ.


UZNESENIE (1)

o situácii v Sudáne



— so zreteľom na celkovú mierovú dohodu (CMD) podpísanú medzi sudánskou vládou a Sudánskymľudovo-oslobodzovacím hnutím/armádou (SPLM/A) 9. januára 2005 v Nairobi (Keňa),

— so zreteľom na príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a správu medzinárodnej vyšetrovacejkomisie pre Darfúr generálnemu tajomníkovi OSN v rezolúcii 1564 (2004),

— so zreteľom na dohodu o zastavení paľby podpísanú medzi sudánskou vládou, Sudánskym oslobodzo-vacím hnutím/armádou (SLM/A) a Hnutím za spravodlivosť a rovnosť (JEM) v N'djamene (Čad) 8. apríla2004 a správy komisie pre zastavenie paľby,

— so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia týkajúce sa Sudánu a Medzinárodného trestného súdu(MTS),


A. keďže predsedníctvo podľa článku 20 rokovacieho poriadku rozhodlo „vyslať delegáciu do Sudánu,pokiaľ možno do Darfúru, na juh a na východ, s cieľom pripraviť naliehavú rozpravu a uznesenie na9. zasadnutie“,

B. keďže do Sudánu bola v dňoch 23. – 27. marca 2005 vyslaná delegácia, ktorá navštívila Chartúm,severný Darfúr, južný Darfúr a Jubu (štát Bahr El Gabel),

C. keďže celková mierová dohoda zabezpečuje samostatným ozbrojeným silám, pri stiahnutí 91 000vládnych vojakov z juhu v priebehu dva a pol roka a stiahnutí SPLA zo severu v priebehu 8 mesiacov,rovnaké rozdelenie ropného bohatstva a voľby po troch rokoch,

D. keďže konflikt v Darfúre sa ešte celkom neskončil a má za následok tisícky mŕtvych, okolo 1,65milióna osôb presídlených v rámci štátu a 200 000 utečencov v Čade a celkový počet ľudí zasiahnu-tých konfliktom dosahuje približne 2,5 milióna (2),

E. keďže medzinárodná vyšetrovacia komisia pre Darfúr konštatovala, že sily sudánskej vlády a milíciepodnikli „bezohľadné útoky, vrátane vraždenia civilistov, mučenia, násilných zmiznutí, zničenia dedín,znásilňovania a iných foriem sexuálneho násilia, rabovania a núteného vysídlenia po celom Darfúre“,a že „tieto činy boli vykonané na širokom a systematickom základe, a preto sa môžu rovnať zločinomproti ľudskosti“,

F. keďže medzinárodná vyšetrovacia komisia pre Darfúr vyhodnotila jednotlivcov podozrivýchz vykonania „vážneho porušovania medzinárodných ľudských práv a medzinárodného humanitárnehopráva, vrátane zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov v Darfúre“ a prišla k záveru, že „osoby,ktoré môžu byť zodpovedné za [toto] porušovanie sú jednotliví vykonávatelia, vrátane funkcionárovsudánskej vlády, príslušníkov milícií, príslušníkov povstaleckých skupín a niektorých dôstojníkovzahraničných armád konajúcich z vlastného rozhodnutia“,

G. keďže od jeho posledného uznesenia prijatého v Haagu 25. novembra 2005 v darfúrskych dedináchpodľa správy komisie Africkej únie pre zastavenie paľby (AUCFC) stále existujú útoky proti civilnémuobyvateľstvu, úmrtia, rozsiahle znásilňovanie a rabovanie a táto situácia je komplikovaná zistenýmnárastom organizovaných lúpeží,


(1) Schválené Spoločným parlamentným zhromaždením AKT-EÚ 21. apríla 2005 v Bamaku (Mali).(2) Zdroj: Správa medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Darfúr

H. keďže medzinárodná vyšetrovacia komisia pre Darfúr prišla k záveru, že „sudánsky súdny systém nieje schopný a ochotný riešiť situáciu v Darfúre. Tento systém bol v poslednom desaťročí výrazne osla-bený. Obmedzujúce zákony, ktoré zaručujú výkonnej moci široké právomoci, podkopali účinnosťsúdnictva a množstvo zákonov platných v dnešnom Sudáne protirečí normám základných ľudskýchpráv“.

1. srdečne víta podpísanie historickej celkovej mierovej dohody v Nairobi 9. januára 2005 medzi sudán-skou vládou a Sudánskou oslobodzovacou armádou/hnutím, ktoré zaznamenalo ukončenie 21-ročnejobčianskej vojny ako dôležitý krok na ceste k obnove mieru na juhu Sudánu, a ktoré môže takistoprispieť k nastoleniu mieru v Darfúre;

2. nalieha na všetky strany, aby bez ďalšieho meškania zrealizovali celkovú mierovú dohodu a jej stano-vené protokoly týkajúce sa okrem iného dohôd o zdieľaní moci a bohatstva;

3. berie s uspokojením na vedomie nový duch mieru a nadšenia vytvorený celkovou mierovou dohodoua preukázaný návratom asi 100 000 osôb a ich dobytka na juh a zdôrazňuje, aké je dôležité, abyobyvateľstvo rýchlo získalo podiel na mieri;

4. víta rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN vytvoriť jednotky UNMIS pozostávajúce z 10 000 osôb,zodpovedné za odzbrojenie bojovníkov, zmierenie, dodržiavanie zákona a ľudských práv, odmínovaniea dohľad nad voľbami, ktoré sa zúčastnia aj na procese obnovy a rozvoja v krajine a váži si krajiny,ktoré sa do UNMIS zapoja;

5. zdôrazňuje vážnosť problému nášľapných mín v južnom Sudáne a žiada medzinárodné spoločenstvo,sudánsku vládu, SPLM, OSN a ďalších účastníkov, aby bez meškania vykonali odmínovanie s cieľomvyčistiť cesty a umožniť presídlencom a utečencom návrat do ich domovov;

6. zastáva názor, že koniec vojny umožní hospodársky rozvoj južného Sudánu;

7. uznáva dôležitú úlohu vzdelávania v rozvojovom procese a potrebu obnovy vzdelávacích zariadení;

8. žiada sudánsku vládu a SPLM, aby príjem z ropy, ktorý získajú podľa ustanovení celkovej mierovejdohody o zdieľaní zdrojov využili na rozvojové účely, aby ľudia v Sudáne videli, aký úžitok prinášamier; žiada sudánsku vládu a SPLM, aby znížili vojenské výdavky a zvýšili výdavky na zdravotníctvoa vzdelanie;

9. vyjadruje veľké obavy nad činnosťou Armády božieho odporu (LRA) v južnom Sudáne a Ugande;

10. víta dobrú spoluprácu vlád Sudánu a Ugandy v prenasledovaní LRA a nalieha na rozšírenie súčasnýchcezhraničných dohôd;

11. všíma si vyhlásenie sudánskej armády, že nebude prenasledovať detských vojakov LRA a zdôrazňujeskutočnosť, že detskí vojaci bojujúci za LRA sú obeťami násilného verbovania a malo by sa s nimizaobchádzať v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi;

12. žiada všetky ropné spoločnosti, aby dodržiavali iniciatívu transparentnosti ťažobného priemyslua medzinárodné zásady dobrovoľnej bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby to sledovala v súvislosti s jejpolitikami spoločnej sociálnej zodpovednosti;

13. ľutuje, že vládnutie v Sudáne po desaťročia viedlo k hospodárskej a politickej marginalizácii určitýchspoločenstiev a regiónov, a že táto situácia zvýšila konflikt v Darfúre;


14. berie na vedomie zvýšené uprednostňovanie politického riešenia v Darfúre pred vojenským väčšinoustrán a vyzýva preto na zvýšenie pozitívnej činnosti strán priamo na mieste ako jediného spôsobuukončenia konfliktu;

15. vyzýva tiež sudánsku vládu, SLM/A a JEM, aby sa aktívnejšie zapojili do mierového procesu z Abuji(Nigéria) a žiada strany zúčastnené v Darfúre, aby dôsledne dodržiavali celkovú mierovú dohodu;

16. vyzýva vládne a povstalecké sily, aby dodržali požiadavky Africkej únie návratom na vojenské pozíciez decembra 2004, odzbrojením vládnej milície „ľudových obranných síl“, informovaním AUCFCo pozíciách povstalcov a zastavením útokov na pracovníkov humanitárnej pomoci a umožnením ichslobodnej práce na celom území;

17. podporuje návrh na zvýšenie prítomnosti Africkej únie v Darfúre na približne 6 000 príslušníkovvojenského personálu;

18. víta skutočnosť, že sudánska vláda zastavila lety svojich vojenských lietadiel v Darfúre a žiada, abyv súlade s CMD urobila to isté s vrtuľníkmi;

19. vyzýva sudánsku vládu, aby zabezpečila ženám, ktoré boli znásilnené, ošetrenie pred alebo pri ozná-mení udalosti, a aby vynaložila všetko úsilie na ďalšie školenie polície v otázkach sexuálnehoa rodového násilia a v tejto súvislosti víta zmenu postupu ohlasovania znásilnenia (vyplnenie formu-lára 8 a uznanie zdravotníckych mimovládnych organizácií za rovnocenné ošetrovacie strediská), ktorúdelegácii oznámil minister spravodlivosti;

20. víta rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN z 31. marca 2005 predložiť situáciu v Darfúre Medzinárod-nému trestnému súdu podľa článku 13 odsek (b) štatútu MTS a žiada sudánsku vládu, aby plne spolu-pracovala s prokurátorom;

21. vyzýva všetky strany zúčastnené na konflikte v Sudáne, aby neverbovali a nevyužívali detskýchvojakov vo veku pod 18 rokov a vyzýva sudánske orgány, aby chránili presídlené, najmä opustené,deti ako je to stanovené v príslušných dohovoroch;

22. vyzýva sudánsku vládu a vlády Čadu, Líbie a Stredoafrickej republiky, aby vykonávali prísnejšiekontroly obchodu s ručnými zbraňami v regióne;

23. vzdáva hold činnosti pracovníkov humanitárnej pomoci, vrátane agentúr OSN, skupiny Červenéhokríža a Červeného polmesiaca, ECHO, medzinárodných mimovládnych organizácií a mimovládnychorganizácií za ich angažovanosť a žiada všetky strany v Darfúre, aby ich neobťažovali a nebránili imv činnosti; humanitárni pracovníci musia mať možnosť slobodne poskytovať pomoc a vykonávať svojučinnosť v súlade s ich mandátom, úlohou a povinnosťami;

24. silne odsudzuje útoky na medzinárodné mimovládne organizácie a humanitárnych pracovníkovz 22. marca 2005 na ceste medzi Nyalou a Kassom, ktorých hlavnými obeťami sú ľudia, ktorým tietoorganizácie pomáhali;

25. víta plány hromadnej očkovacej kampane proti hepatitíde a meningitíde, ktorá sa má v Darfúre usku-točniť v nadchádzajúcich týždňoch;

26. žiada orgány štátu Chartúm, aby obmedzili ničenie domov vysídlencov a radšej koordinovali pláno-vanie návratu vysídlencov zo Šikanu do El Fatehu, vrátane poskytnutia podpory pre rozvoj spoločen-stiev s cieľom minimalizovať nepriaznivé účinky presídlenia z území, ktoré obývajú;

27. vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby pokračovalo v humanitárnej a rozvojovej pomoci sudánskymutečencom a ich čadským hostiteľom a naďalej posiľňovalo občiansku spoločnosť v Sudáne a Čade akopartneroch v mieri;

28. poveruje svoje spolupredsedníčky, aby postúpili toto uznesenie Rade AKT-EÚ, Európskej komisii, RadeEÚ, vláde Sudánu, Africkej únii, IGAD, vládam Spojených štátov amerických, Stredoafrickej republiky,Čadu, Číny, Egypta, Eritrei, Líbye, Nórska, Ruska a Ugandy, ako aj generálnemu tajomníkovi OSN.


UZNESENIE (1)

o situácii v oblasti veľkých afrických jazier




A. keďže mier, stabilitu a rozvoj v oblasti veľkých jazier i naďalej brzdia mnohoraké problémy,

B. keďže pretrvávajúce nelegálne využívanie prírodných zdrojov v Konžskej demokratickej republike(KDR) naďalej podnecuje konflikt a je zdrojom neistoty v celej oblasti,

C. keďže krajiny tejto oblasti sú spája história vzájomných konfliktov a častých cezhraničných tokovutečencov a rovnako potrebujú pokonfliktovú spravodlivosť a ochranu ľudských práv,

D. znepokojené nárastom ľudskej biedy v oblasti veľkých jazier a kritickou humanitárnou situácioucharakterizovanou množstvom presídlencov a utečencov,

E. keďže následky konfliktov je potrebné riešiť najmä prostredníctvom demilitarizácie, demobilizáciea reintegrácie bojovníkov, repatriácie utečencov, návratu osôb presídlených v rámci štátua životaschopných programov hospodárskeho rozvoja,

F. otrasené skutočnosťou, že sexuálne násilie a znásilňovanie sa používajú ako vojnová zbraň,

G. keďže Rwanda smeruje k procesom so stovkami tisíc osôb obvinených z genocídy a Burundi a KDRbudujú svoje štátne systémy súdnictva a zriaďujú komisie pravdy a zmierenia,

H. keďže Medzinárodný trestný súd v Haagu uskutočnil v marci 2005 prvé vypočúvanie týkajúce sa vy-šetrovania údajných vojnových zločinov vykonaných v KDR,

I. keďže boli naplánované stratégie na realizáciu paktu bezpečnosti, stability a rozvoja v oblasti podpísa-ného v Dar es Salaame v novembri 2004,

J. keďže oblasť veľkých jazier so svojimi naliehavými humanitárnymi a spoločensko-hospodárskymiproblémami si zaslúži podporu celkového rozvojového balíka,

K. keďže KDR je vo výnimočne chúlostivej fáze prechodu s náročnou úlohou zriadenia životaschopnýchinštitúcií po demokratických voľbách,

L. keďže podľa vyhlásenia generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana meškanie volieb 2005 v KDRvyčerpáva ľudí, ktorí túžia po stabilite,

M. keďže v okrese Ituri a provinciách Severné a Južné Kivu stále nie je mierový stav; keďže sily OSNzintenzívnili svoje operácie v Ituri,

N. keďže otázka Interahamwé a bývalých Ozbrojených síl Rwandy (FAR) je skutočným problémomvo vzťahu medzi Rwandou a KDR a sťažuje vytvorenie dobrých vzťahov medzi týmito dvoma kraji-nami,

O. berúc na vedomie záväzok Demokratických oslobodzovacích síl Rwandy (FDLR) na odzbrojeniea spoluprácu na mierovom procese v Rwande a nalieha, aby vynaložili všetko úsilie na splnenie tohtozáväzku,


(1) Schválené Spoločným parlamentným zhromaždením AKT-EÚ 21. apríla 2005 v Bamaku (Mali).

P. keďže je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým odzbrojiť ozbrojené skupiny na území KDR, ako je tostanovené v Dohode z Lusaky z roku 1999 a Dohode z Pretórie z roku 2002,

Q. keďže bez skutočného mieru v oblasti nemôže úsilie, ktoré na obnovu vynakladá konžská vláda,vytvoriť očakávané výsledky,

R. keďže Burundi je treťou najchudobnejšou krajinou v rebríčku rozvojových krajín a jeho etnická rovno-váha zostáva v pokuse o ukončenie politického prechodu potenciálnym destabilizačným prvkom,

S. keďže viac ako 90 % obyvateľstva hlasovalo v prospech novej ústavy,

T. keďže ústava stanovuje, že zastúpenie burundských žien vo verejných inštitúciách bude okolo 30 %,čo je miera nebývalá v doterajšej histórii krajiny,

U. keďže schválenie novej ústavy je začiatočným štádiom predchádzajúcim sériu volieb plánovaných naratifikáciu rozdelenia moci na všetkých úrovniach,

V. znepokojené pokračujúcimi zverstvami Armády božieho odporu v severnej Ugande,

W. keďže „Mierová a bezpečnostná rada“ Africkej únie sa usiluje o „odvážny krok Africkej únie“ vo formeaktívnejšej účasti pri opatreniach na zabezpečenie odovzdania zbraní nelegálnymi rwandskými ozbro-jenými skupinami; keďže Európska únia vyjadrila svoju ochotu pomôcť pri tejto operácii uskutočňo-vanej Africkou úniou,

X. keďže Medzinárodný trestný súd v Haagu možno čoskoro vydá zatykače na hlavných veliteľov LRAv Ugande,

1. vyzýva vedúcich činiteľov štátov a vlád v oblasti veľkých jazier, aby podporili účinnú realizáciu existu-júcich mierových a rozvojových nástrojov v oblasti s cieľom zabezpečiť a upevniť základy mierua bezpečnosti v oblasti;

2. zdôrazňuje, že zdroje pre ázijskú oblasť postihnutú tsunami a podpísanie mierovej dohody ukonču-júcej dvadsaťročnú občiansku vojnu v Sudáne by nemali viesť k zníženiu pozornosti venovanej tejtokonfliktmi rozdelenej oblasti;

3. vyzýva na ukončenie beztrestnosti porušovateľov ľudských práv, ktorá je pre túto oblasť typickáa zdôrazňuje, že Komisia by mala naliehať na darcovské štáty a agentúry OSN, aby podporovalimechanizmy zodpovednosti vrátane reformovaných systémov národného súdnictva;

4. vyzýva krajiny oblasti veľkých jazier na odmietnutie beztrestnosti ako základu opatrení vedúcichk posilneniu právneho štátu, pretože je to jediná záruka trvalého mieru a účinného odškodnenia právobetí pred nestranným súdom;

5. vyzýva, aby Medzinárodný trestný súd rozšíril rámec svojho vyšetrovania na celú oblasť a rýchlozahájil procesy proti predpokladaným vykonávateľom najvážnejších zločinov bez ohľadu nato, akúzodpovednú pozíciu teraz zastávajú;

6. vyzýva vlády v oblasti a európske štáty, aby plne spolupracovali s MTS;

7. vyzýva štáty v oblasti, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali štatút MTS, prijali vnútornú legislatívuna prebratie ustanovení štatútu a ratifikovali dodatočný protokol africkej charty, ktorým sa prostred-níctvom vyhlásenia podľa šiesteho paragrafu článku 34 tejto charty vytvára africký súd pre ľudsképráva a umožnili tak individuálne odškodnenie pred týmto súdom;

8. silne odsudzuje početné prípady sexuálneho násilia, najmä znásilňovanie žien a dievčat, vykonanév oblasti veľkých jazier;


9. víta skutočnosť, že niektoré krajiny oblasti veľkých jazier pristúpili k africkému mechanizmu partner-ského dohľadu NEPAD s cieľom podporovať dobré riadenie a hospodársky rast a nalieha na krajiny,ktoré tak ešte neurobili, aby sa pripojili k tomuto nástroju;

10. vyzýva všetky strany a medzinárodné spoločenstvo, aby bojovali proti každému zneužitiua porušovaniu ľudských práv a prijali opatrenia na postavenie páchateľov takýchto zločinov predpríslušné medzinárodné tribunály;

11. vyzýva na rešpektovanie územnej celistvosti krajín oblasti veľkých jazier a najmä KDR a vyzýva všetkystrany konfliktu, aby rešpektovali a dodržiavali mierové dohody z roku 2003 a príslušné rezolúcieBezpečnostnej rady OSN;

12. nalieha na Rwandu, aby pokračovala v úsilí začleniť bývalých povstalcov do občianskej spoločnostia armády;

13. vyjadruje svoje obavy nad pokračujúcimi vážnymi nepokojmi v okrese Ituri a provinciách Severnéa Južné Kivu a žiada okamžité stiahnutie všetkých zahraničných ozbrojených skupín;

14. vyzýva na dodržiavanie zbrojného embarga a účinnú realizáciu prijatých mechanizmov;

15. vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby uvalila sankcie (obmedzenie pohybu, zmrazenie aktív) na jedno-tlivcov (domácich i zahraničných), ktorí boli uznaní vinnými z rabovania v krajinách AKT počaskonfliktu a v pokonfliktovej situácii;

16. domnieva sa, že realizácia deklarácie z Dar es Salaamu predstavuje pevný základ pre ustanoveniemieru medzi krajinami oblasti veľkých jazier pri rešpektovaní územnej celistvosti všetkých zúčastne-ných krajín;

17. vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby financovaním a všetkými ďalšími prostriedkami podporili reali-záciu deklarácie z Dar es Salaamu;

18. zdôrazňuje životnú dôležitosť misie OSN v KDR (MONUC) a vyzýva medzinárodné spoločenstvo a EÚa jej členské štáty, aby vyslali vojakov, ktorí vytvoria chrbticu posilnených mierových síl MONUC;

19. vyzýva Európsku úniu, aby poskytla potrebné financie a logistickú podporu a umožnila tak Africkejúnii v spolupráci s MONUC a zjednotenou konžskou armádou pod mandátom OSN (hlava VII charty)zabezpečiť odovzdanie zbraní ozbrojenými skupinami vernými bývalému rwandskému vedeniuprítomnými na území KDR;

20. vyzýva Hospodárske spoločenstvo stredoafrických štátov (ECCAS), aby poskytlo aktívnu podporuupevneniu mierového procesu v oblasti veľkých jazier a opatreniam na dosiahnutie stabilitya bezpečnosti v Konžskej demokratickej republike;

21. berie s obavami na vedomie nedostatočný plat a výcvik národných vojakov a policajtov, ktorý sámo sebe predstavuje vážne bezpečnostné riziko; vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlifinancovať, vycvičiť a vyzbrojiť národnú armádu KDR a umožnili jej zohrávať úlohu pri odzbrojenízahraničných ozbrojených skupín a pri zabezpečovaní bezpečnosti volieb;

22. nalieha na Radu, aby ako naliehavú záležitosť zvážila novú misiu Európskej únie do KDR na rovnakomzáklade ako operácia ARTEMIS s cieľom zvýšiť bezpečnosť na východe krajiny, predovšetkým nahraniciach medzi Rwandou a KDR;

23. vyzýva, aby sa voľby uskutočnili v období určenom ústavou, aby si občania KDR mohli slobodnea demokraticky zvoliť svojich vedúcich činiteľov a nalieha na medzinárodné spoločenstvo, aby urobilovšetko pre podporu prebiehajúceho demokratického procesu;


24. odsudzuje vážne porušovanie medzinárodného humanitárneho práva vrátane aktov sexuálneho násiliaproti civilnému obyvateľstvu v Burundi zo strany ozbrojených skupín; podporuje prebiehajúce roko-vania medzi burundskou vládou a Frontom národného oslobodenia Palipehutu-FNL a nalieha na FNL,aby zrealizoval svoje vyhlásenie a ukončil nepriateľské akcie s cieľom zabezpečiť v Burundi stály mier;

25. vyjadruje svoju podporu odporúčaniam osobitnej misie OSN pre Burundi na zriadenie komisie pravdya zmierenia a osobitnej trestnej komory v rámci burundského súdneho systému pre páchateľov geno-cídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov;

26. vyzdvihuje úspešné referendum na schválenie novej ústavy zorganizované v Burundi vo februári 2005,ako aj vysokú účasť na ňom;

27. vyzýva všetky strany v Burundi, aby okamžite prikročili k realizácii mierových dohôd, a aby sa zdržalivšetkých činností, ktoré by mohli ohroziť mierový proces a organizáciu volieb;

28. zdôrazňuje, že nová burundská ústava je kľúčovým krokom na ceste k mieru a stabilite v tejto krajinea v celej oblasti veľkých jazier;

29. vyjadruje svoje obavy zo zhoršovania nedostatku potravín v Burundi a vážneho oslabenia burund-ského hospodárstva;

30. vyzýva medzinárodné spoločenstvo a najmä Európsku úniu na pomoc oblastiam ohrozeným hlado-morom, predovšetkým Burundi, východnej KDR a severnej Ugande;

31. vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby venovalo viac pozornosti konfliktu v severnej Ugande;

32. vyzýva všetky strany, najmä medzinárodné spoločenstvo, aby podnikli okamžité kroky na zastaveniešírenia zbraní v konfliktných zónach oblasti veľkých jazier;

33. poveruje svoje spolupredsedníčky, aby postúpili toto uznesenie Rade AKT-EÚ, Európskej komisii, RadeEÚ a generálnym tajomníkom OSN a AÚ.


21. apríla 2005

Bamacké vyhlásenie o rozvojových cieľoch Milénia (1)

My, členovia Spoločného parlamentného zhromaždenia Afriky, Karibiku a Tichomoria na jednej stranea Európskej únie na strane druhej, rokujúc v Bamaku, v Mali v dňoch 18. – 21. apríla 2005, vyhlasujemesvoju neochvejnú podporu obnovenému svetovému úsiliu na zabezpečenie výsledku rozvojových cieľovMilénia (MDG).

Na prelome tisícročí sa naši vedúci činitelia stretli na osobitnom zasadaní valného zhromaždenia OSNa dohodli sa na programe zameranom na zníženie podielu ľudí žijúcich v najhoršej chudobe o polovicu doroku 2015.

Svetoví vodcovia sa rozhodli pracovať na dosiahnutí rozvojových cieľov Milénia uznávajúc, že porážkachudoby je celosvetovou výzvou. Jej dosiahnutie je v životnom záujme celého ľudstva. Na meranie pokrokuv dosahovaní MDG boli určené opatrenia, prijaté záväzky a dohodnuté ukazovatele.

Valné zhromaždenie OSN sa pripravuje na päťročné vyhodnotenie MDG a my sme znepokojení množia-cimi sa náznakmi, že ako globálne spoločenstvo v súčasnosti nesmerujeme k dosiahnutiu MDG. Dôvery-hodný prieskum ukazuje,

— že počet chudobných ľudí v Afrike bude namiesto poklesu ďalej rásť, z 319 miliónov v roku 1999 na404 miliónov do roku 2015

— že pokrok v odstraňovaní rodových rozdielov nie je dostatočný

— že obyvatelia malých ostrovných štátov v Karibiku, Tichomorí a pri africkom pobreží čelia narastajúcimproblémom v dôsledku častejších a ničivejších búrok a záplav, ktoré je možné pripísať globálnej zmenepodnebia

— že pri súčasnom postupe bude dosiahnutie rozvojových cieľov, ktoré mali byť nutne dosiahnuté doroku 2015, trvať viac ako 100 rokov.

Spoločné parlamentné zhromaždenie (2) zastupuje značný podiel volených zástupcov sveta. Vyzývamesvojich vedúcich činiteľov, aby sa na najvyššej úrovni zaviazali k obnovenému úsiliu na dosiahnutie rozvo-jových cieľov Milénia do roku 2015. Podporujeme najmä objavujúce sa výzvy na „veľký tlak“ zahŕňajúciurčenie nových iniciatív na urýchlenie a zvýšenie tempa tohto procesu. Ten musí obsahovať prinajmenšomnasledovné:

— nové, komplexnejšie odpustenie dlhov a opatrenia na zníženie dlhov v situácii, keď celkový zahraničnýdlh subsaharskej Afriky, okrem Južnej Afriky, dosahuje neudržateľnú úroveň 186,7 miliárd USDv porovnaní s hrubým geografickým produktom 217 miliárd USD a splácanie dlhu a dlhová službastále presahuje prítok pomoci,

— kroky na zabezpečenie pravidiel vzájomne výhodného obchodu pre rozvojové krajiny, aby mohlirozšíriť vývoz produktov, pri ktorých majú, alebo môžu získať konkurenčnú výhodu, odstránením tarif-ných a netarifných prekážok a zrušením dotácií vývozu poľnohospodárskych produktov, ktoré brzdiazvýšenie vývozu rozvojových krajín, bez uvalenia nekalých recipročných záväzkov na rozvojovékrajiny,

— účinnejšie partnerstvo na riešenie budovania kapacity a tlaku trhovej ekonomiky, ktoré mnohí považujúza základné prekážky účinného začlenenia rozvojových krajín do svetového hospodárstva,

— výrazne zvýšené úsilie na dosiahnutie všeobecného základného vzdelania s osobitnou pozornosťouvenovanou vzdelávaniu dievčat a rodovej rovnosti, a na posilnenie všetkých oblastí zdravia, vrátanereprodukčného zdravia a zvýšenie úrovne financovania širokého záberu služieb sexuálnehoa reprodukčného zdravia,


(1) Schválené Spoločným parlamentným zhromaždením AKT-EÚ 21. apríla 2005 v Bamaku (Mali).(2) Spoločné parlamentné zhromaždenie združuje príslušníkov parlamentu zo 77 krajín AKT a poslancov Európskeho

parlamentu z 25 európskych krajín.

— zaradenie environmentálneho uvažovania do všetkých oblastí politiky s cieľom dosiahnuť trvalo udrža-teľný rozvoj,

— uznanie, že všetky tieto činnosti si vyžadujú zvýšený prísun zdrojov rozvojovým krajinám prinajmen-šom o ďalších 50 až 70 miliárd USD.

Vyzývame členské štáty EÚ, aby zabezpečili pohotovú realizáciu záväzkov prijatých Európskou radouv Barcelone v marci 2002, ktoré zahŕňajú

— stanovenie časových rámcov pre každý z 15 členských štátov, ktoré súhlasili s barcelonskými záväz-kami, na dosiahnutie cieľa OSN – 0,7 % hrubého národného príjmu v dostatočnej dobe pred rokom2015, so spoľahlivým ročným zvýšením vedúcim k priemeru EÚ 0,51 % do roku 2009

— využívanie inovatívnych zdrojov dodatočného financovania

— vynaloženie úsilia na odstránenie nadmerného dlhu chudobných krajín s cieľom podnietiť verejnévýdavky na dosiahnutie MDG

— zvýšenú pomoc v súvislosti s obchodom

— termíny pre úplný prístup tovarov a služieb z nízkopríjmových krajín na trh do roku 2010

— termín úplného zrušenia dotácií pre vývoz poľnohospodárskych produktov, ktoré deformujú trhy prefarmárov z rozvojových krajín

— účinnú súdržnosť politík s cieľom maximalizovať pozitívne účinky opatrení v iných oblastiach politikyna rozvojovú politiku a zabrániť negatívnemu vplyvu iných politík na rozvojovú politiku.

Vyzývame krajiny EÚ, ďalšie priemyselné krajiny a krajiny v prechode, aby boli otvorené novým návrhoma záväzkom, ktoré môžu byť určené v procese hodnotenia rozvojových cieľov Milénia.

Vyzývame krajiny AKT, aby v plnej miere zrealizovali záväzky prijaté ako súčasť procesu MDG, ktorézahŕňajú

— boj proti korupcii

— zlepšenie riadenia verejných výdavkov

— podporu legislatívnych opatrení na zabezpečenie plnej účasti chudobných, žien a iných znevýhodne-ných skupín na hospodárskom živote

— posilnenie sektorových politík v sociálnom sektore, vrátane zdravotníctva

— podporu iniciatívy skráteného základného vzdelávania.


C 272/8 Úradný vestník Európskej únie SK 3.11

Documents

Transcript of C 272/8 Úradný vestník Európskej únie SK 3.11