Betónové mosty 2 (BM2) -...

ŽILIN

SK

ÁU

NIV

ER

ZIT

A V

ŽILIN

E

SV

F, K

SK

M, K

OM

EN

SK

ÉH

O 52,

010 26 ŽILIN

A

Betónové

mosty 2 (B

M2)

Mosty z predpätého betónu

Ing. P

atrik KOTULA

, PhD.

Tel.: +

421 41 513 5662

Fax.: + 421 41 513 5690

E-m

ail: patrik.ko

tula@

fstav.uniza.sk

http

://svf.uniza.sk/kskm

/

Sylabus prednášok B

M2

1.Ú

vod do predpätých betónových mostov

2.B

etón a oceľ

pre predpätém

osty, predpínacímateriál,

predpínaciatechnika

3.Z

ásady návrhu a posúdenia predpätých nosných prvkov

4.P

refabrikovaném

osty z tyčových prefabrikátov a zo

segmentov

5.M

onolitickém

osty na podpernom a výsuvnom

lešení

6.M

osty letmo betónované

a letmo m

ontované

7.M

osty vysúvané

8.T

rendy vývoja predpätých mostov a m

osty zavesenén

a

šikmých lanách

9.O

blúkovém

osty

2B

etónovém

osty 2 (BM

2), Mosty z predpätého betónu -Ing. P

. Kotula, P

hD.

LITE

RA

TÚ

RA

NORMY:

[1] S

TN EN 1991-2 (7

3 6203) Z

aťaženie ko

nštru

kciíČasť

2: Z

aťaženia

mosto

v dopravo

u, S

ÚTN, m

áj 2006, 1

36 s.

[2] S

TN EN 1991-2/N

A Zaťažen

ie konštru

kciíČasť

2: Z

aťaženia m

osto

v dopravo

u, N

árodnápríloh

a, SÚTN, októb

er 2007, 1

6 s.

[3] S

TN EN 1992-1-1 (7

3 1201) N

avrhovan

ie betó

nových

konštru

kcií. Časť

1-1: V

šeobecn

épravid

láa p

ravidlá

pre p

ozem

néstavb

y, SÚTN, Jú

l 2006, 2

00 s.

[4] S

TN EN 1992-2 Navrh

ovan

ie betó

nových

konštru

kcií. Časť

2:

Betó

nové

mosty, S

ÚTN, m

áj 2005, 9

3 s.

[5] S

TN 73 6203: Z

aťaženie m

osto

v, ÚNM Prah

a 1986.

UČEBNICE a SKRIPTA:

[6] Z

emko

,Š.: M

osty z p

redpätéh

o betó

nu, A

lfa Bratislava 1

986.

[7] Jan

da–Kleisn

er–Zvara: B

etónové

mosty. S

NTL Prah

a, 1988.

[8] H

rdoušek

a kol.: B

etónové

mosty 2

, ČVUT Prah

a 2005.

[9] S

trázky, J.: Betó

nové

mosty, T

K 21, Č

KAIT Prah

a 2001

[10] N

avrátil, J.: Předpjaté

beto

nové

konstru

kce, CERM

®, B

rno 2008

3B

etónovém

osty 2 (BM

2), Mosty z predpätého betónu -Ing. P

. Kotula, P

hD.

4B

M 2 -

1. Úvod do predpätých betónových m

ostov


ostov

Betónsa stal n

ajrozšíren

ejším staveb

ným

materiálo

m v m

inulom

storočí.

V ko

mbinácii so

správn

e navrh

nutou beto

nárskou

a pred

pínacou

výstužou

je

schopný

odolávať

veľkému zaťažen

iu, má

veľképlastické

rezervy a

umožňuje p

reklenúťveľké

rozpätia. Je

ho prednosťo

u je

pomerne nízk

a

cena, veľkápevnosť

v tla

ku, spojito

sťa možnosť

vybetónovať

akýkoľvek tv

ar.

Pre tieto vlastn

osti sa taktiež

stal základným

stavebným

materiálo

m v m

ostn

om staviteľstve.

Zatiaľ

čo v železo

betó

novej ko

nštru

kcie beto

nárska výstu

žpasívn

e odoláva

účin

kom vo

nkajšieh

o zaťažen

ia, umožňuje tech

nológia p

redpätéh

o betó

nu

vhodným

usporiad

aním

a

nap

nutím

pred

pínacej

výstuže

prero

zdeliť

defo

rmačn

éa

statickéúčin

ky tak,

aby

sm

e dosiah

li op

timáln

y stav

nap

ätosti, kto

rý nám

umožn

ívyu

žiťcharakteristické

vlastnosti b

etónu.

Predpätý betón teda predsta

vuje aktív

ny prístu

p k navrhovaniu

konštru

kcií.

Najú

spešn

ejšie aplikácie

pred

pätéh

o b

etónu, zalo

žené

na

jednote

architekto

nickéh

o a

konštru

kčnéh

o riešen

ia, vych

ádzajú

z aktívn

eho pôsoben

ia pred

pätia p

ri súčasn

om pochop

enívlastn

ostí

betó

nu,

správan

ia sa konštru

kcie ako aj jej ko

nštru

kčných

detailo

v v med

znom

stave.

5B

M 2 -


ostov, 1.1 Filozofia návrhu mosta

Predpätý b

etón umožňuje ap

likáciu m

odern

ých tech

nologických

postu

pov,

ktoré

dávajú

betó

novém

u mostn

ému staviteľstvu

charakter

modern

ej priem

yselnej

veľkovýro

by,

ktoráje

schopná

reagovať

na

zvyšujúce

sa

požiad

avky na rých

losť

výstavby, kvalitu

a bezp

ečnosť

mostn

ých objekto

v.

1.1 Filozofia návrhu m

ostaZákladnou funkcio

u mosta

je bezpečne a hospodárne previesť

dopravu cez prekážku

a preto

návrh

mosta

musí

vychád

zaťz tohto

základnéh

o požiad

avku.

Most

musí

byť

navrh

nutý

tak, ab

y jeh

o

konštru

kcia čo najlep

šie zapad

la do krajin

y a aby čo

najlep

šie vystihovala

povah

u prem

osten

ia. Pri

návrh

u mosta

sa zohľad

ňuje

ekonom

ickéhľad

isko,

konštru

kčné

riešenie,

ktoréh

o arch

itektúra

musí

vyjadrovať

súčasn

údobu a p

okrok vo

vede i tech

nológii.

Pri návrh

u ko

nštru

kcie musí

projektant syntetizo

vaťsta

tické

a

dynamick

épožia

davky na konštru

kciu

s požiad

avkami n

a zaiste

nie

bezporuchovej prevádzky a jednoduchej údržb

y mosta

.Návrh

ko

nštru

kcie musí

vychád

zaťz

technologických

možností

príp

adných

dodávateľo

v a

musí

sa vyzn

ačovaťminim

álnou

spotreb

ou materiálu

. Prim

eranosť

a náro

čnosť

riešenia

musí

zohľad

ňovať

ekonom

icképožiad

avky, ktoré

spravid

la rozhodujú

pri výb

ere riešenia ko

nštru

kcie z nieko

ľkých navrh

nutých

variant.

6B

M 2 -



Most je p

rílišvážn

a konštru

kcia, ktorá

bude slú

žiťspoločnosti viac n

ež100

roko

v a ktorá

význam

ne zasiah

ne d

o krajin

y. Výstavb

a mosta je fin

ančne a

aj technologicky n

áročnáa p

reto riešen

ia nem

ôžu vych

ádzať

z módnych

tren

dov,

ktorésú

skôr

prijateľn

éu men

ších stavb

ách pozem

néh

o

staviteľstva.

Konštru

kcia mosta m

usí

byť

čitateľnáa p

ochopiteľn

áaj p

re laika. Ak je

konštru

kcia podopretá

na lo

žiskách, m

usia b

yťvid

iteľné, ak je ko

nštru

kcia rám

ovo spojen

áso spodnou stavb

ou,

musí

byť

rámové

spojen

ie zvýrazn

ené,

atď. ...

Tvar

konštru

kčných

prvko

v musí

sledovať

prieb

eh

nap

ätía u

mocn

iťich

funkciu

. Pri návrh

u je n

utnévyu

žívaťcharakteristické

vlastnosti

jednotlivých

materiálov.

Nič

nemôže uškodiť

betónu viac,

ako jeho nevhodnáaplikácia

.

Most

je súčasťo

u ko

munikácie

a preto

musí

byť

navrh

nutý

tak, ab

y neo

vplyvň

oval

návrh

ové

a bezp

ečnostn

éparam

etre ko

munikácie.

Most

musí

rešpekto

vaťpožiad

avky dan

énorm

ami p

re priesto

rovéusporiad

anie,

musí

zachovať

požad

ovan

éprejazd

néa p

lavebnépriesto

ry a musí

zaistiťodved

enie n

ávrhovej vo

dy.

S oh

ľadom na

hospod

árnosť

i údržb

u je

nutné

navrh

ovaťspojité

konštru

kcie s minim

álnym

počto

m dilatačn

ých celkov.

7B

M 2 -



Spojité,

viacnáso

bne

staticky neu

rčitéko

nštru

kcie majú

väčšiu

bezp

ečnosť,

preto

že únosnosť

konštru

kcie nie

je vyčerp

aná

únosnosťou

jed

néh

o kritickéh

o prierezu

.

Pri návrh

u je

nutné

zabezp

ečiťriad

ne

vystužen

ie ko

nštru

kcie ako

pred

pínaco

u, tak aj b

etonársko

u výstu

žou tak, ab

y vždy b

ola zach

ovan

ásch

opnosť

plastickéh

o pretvo

renia ko

nštru

kcie.

Pri návrh

u prierezo

v je nutnévo

liťjed

noduchéčisté

tvary, ktorésa d

ajújed

noducho vystu

žiťa

riadne

zhutniť

pri

betó

novan

í. Preto

že vývin

hyd

ratačnéh

o tep

la i prieb

eh dotvaro

vania a zm

ršťovan

ia betó

nu závisí

na

hrúbke

prvko

v, je

nutné

navrh

ovať

konštru

kcie tak,

aby

prierezy

konštru

kcie mali,

pokiaľ

je to možné,

rovn

akúhrúbku

. Zab

ráni sa

tak dodato

čným

nam

áhan

iam

vyvolan

ým

prero

zdelen

ím

vnútorn

ých síl

vyvolan

ých ro

zdieln

ymi p

omern

ými d

eform

áciami.

Mosty p

odľa E

urokó

dovnavrh

ujem

e na d

ve sk

upiny medzných sta

vov:

1.Medzné

stavy únosnosti,

pri

ktorých

dochád

za k

úplnej

strate únosnosti kon

štrukcie, ku

ktorej p

atria: strata stability tvaru

, stability

tvaru poloh

y a vznik tvarove

neu

rčitej sústavy.

2.Medné

stavy použite

ľnosti,

pri

ktorých

sa

vychád

za z

účin

kov

prevád

zkovéh

o zaťažen

ia. K ním

patria

nep

rípustn

édefo

rmácie,

kmitan

ie, vznik aleb

o šírka trh

lín a p

od.

8B

M 2 -


ostov, 1.2 Typy m

ostných konštrukcií

1.2 Typy m

ostných konštrukciíMosty sú

vždy tvo

renémosto

vkou

(okrem

presyp

aných

, visutých

alebo

priam

o pojazd

ných

oblúko

v), kto

rápren

áša zaťažen

ie do podpier.

Mosto

vkamôže

byť

na

podperách

uložen

ána

ložiskách, aleb

o s

nim

i spojen

ákĺb

ovo

aleb

o rám

ovo. Pri

väčších rozp

ätiach je

mosto

vkapodopieran

ávzp

erami aleb

o oblúkm

i, môže

byť

zavesená

na

oblúko

ch,

visutých

alebo závesn

ých káb

loch.

rámová konštrukcia

o jednom poli

spojitá rámová konštrukcia

s nábehmi

vzperadlová rámová konštrukcia

spojitá rámová konštrukcia

konštantného prierezu

zavesená konštrukcia

visutá konštrukcia

Obr. 1

Príklady m

ostn

ých ko

nštru

kcií

9B

M 2 -


ostov, 1.2 Typy m


Mosto

vka

je buď

tvoren

ádosko

u, dosko

vým trám

om, rošto

m aleb

o

komorovým

nosníko

m.

Všetky

typy

mosto

viekmôžu byť

súčasťo

u

zložitejších

sústav.

Väčšin

a betó

nových

mosto

v je

pred

opnutá

pred

pínacím

ikáb

lami situ

ovan

ými v o

bryse aleb

o m

imo p

riečneh

o rezu

, kto

révyvo

dzujú

v konštru

kcii norm

álovúsilu

.

Plná

doska

obdĺžn

ikovéh

o aleb

o

lichobežn

íkovéh

o

prierezu

je

vhodná

nielen

pre

mosty

malých

rozpätí,

ale môže

byť

súčasťo

u

oblúko

vých

alebo

zavesených

sústav s ro

zpätím

do 200m.

Lichobežn

íková

doska je u

spojitých

konštru

kciíhosp

odárn

a do ro

zpätí

21m. Pri väčšo

m ro

zpätí

do 30m je vh

odný d

osko

vý trám, aleb

o doska

vyľahčen

ákru

hovým

i otvo

rmi.V

C

10B

M 2 -


ostov, 1.2 Typy m


Pre väčšie

rozpätia

súvh

odné

trámové

konštru

kcie. Rošto

véko

nštru

kcie zostaven

éz n

iekoľko

pozdĺžn

ych trám

ov sa v sú

časnosti

navrh

ujú

len z

prefa

briko

vaných

nosníkov,

ktorésú

spolu

spojen

éspriah

ujúcouŽB dosko

u. Priečn

iky med

zi doskam

i sa navrh

ujú

len nad

podperam

i.

Pre zavesenéko

nštru

kcie alebo pre ko

nštru

kcie, u kto

rých sa vyu

žíva priesto

r pod mosto

m,

sa navrh

uje

dvo

jtrámtvo

rený

okrajovým

i nosníkm

i, kto

résú

v priečn

om sm

ere mosta

stužen

épriečn

ikmi.

Podobnú

konštru

kciu tvo

ríparap

etný

nosník,

ktorý

môže

byť

na

okrajo

ch aj

zavesený.

V príp

ade

malej

stavebnej

výšky, spojuje

okrajo

vénosníky ib

a priečn

e pred

opnutá

doska m

osto

vky.

11B

M 2 -


ostov, 1.2 Typy m


Pre rozpätia d

o 45m je veľm

i ekonomický d

vojtrám

. Priečniky m

edzi

trámam

i sa navrh

ujú

iba n

a koncoch m

osta. Pri väčšo

m ro

zpätí

alebo

pri

neú

nosnej

pôde

sa z

výhodou betó

nové

nosníky

nah

rádzajú

oceľo

vými –

spriah

nutá

oceľo

betó

nová

konštru

kcia.

Pre rozpätia

od 30 do 45m sú

hospodárn

e ko

morové

konštru

kcie tvo

renéviacko

morovým

nosníko

m, aleb

o dvo

ma kom

orovým

i nosn

íkmi

spojen

ými d

osko

u m

ostovky.

12B

M 2 -


ostov, 1.2 Typy m


Po estetickej

stránke

sa osved

čili dvo

j aleb

o

trojko

morové

konštru

kcie so sklo

nen

ými krajn

ými

stenam

i bez

tradičn

ých

konzol.

Pre rozpätia

od 45 do 60m je

vhodný

jednoko

morový

nosník

konštan

tnéh

o prierezu

, pre

väčšie rozpätia

jednoko

morový

nosník

prem

ennéh

o prierezu

. Pre

tieto rozpätia

sú

taktiežeko

nomické

oceľo

betó

nové

komorové

nosníky,

pri

ktorých

oceľo

vý korýtko

vý prierez je sp

riahnutý s b

etónovo

u m

osto

vkovo

udosko

u.

Poznámka

:Môže b

yťaj varian

t, kde je h

ornáa sp

odnáčasť

komory

betó

nová

a steny sú

z vlnitéh

o plech

u, aleb

o z o

ceľovej p

riehrad

ovej

konštru

kcie. Tieto

konštru

kcie súpred

opnuté

vonkajším

i káblam

i.

13B

M 2 -


ostov, 1.2 Typy m


Pri mosto

ch s k

onšta

ntným prie

rezom

sa výška volído 1/25 ro

zpätia

,výška trá

mových konštru

kcií

do 1/20rozpätia.

Diaľničn

émosty

, ved

ené

vysoko

nad

terén

om aleb

o ko

nštru

kcie zavesen

éna oblúko

ch aleb

o p

ylónoch sú

často, aj p

ri šírkach do 30m,

tvoren

éjednou mostn

ou konštru

kcio

u.

Konštru

kcie tvo

rené

komorovým

i nosníkm

i s

vonkajším

i ko

nzolam

i sa

často budujú

postu

pne, n

ajprv sa vytvo

ríjad

ro kom

ory, p

otom sa o

sadia

vonkajšie

vzpery

a vyb

etónuje

sa mosto

vka. Vzpery

môžu byť

tvoren

éosam

elými

prvkam

i, aleb

o

prieh

radovin

ou,

alebo

prefab

rikovaným

i sten

ami. T

ie môžu byť

vzájomne m

onoliticky sp

ojen

é, alebo bez sp

ojen

ia. Param

etrickévýp

očty

preu

kázali, že

prieh

radové

a vzájo

mne

neso

jené

steny sa taktiež

podieľajú

na p

renose krú

tenia.

14B

M 2 -


ostov, 1.3 Priestorové

usporiadanie mostov

1.3 Priestorové

usporiadanie mostov

Pod pojm

om priesto

rové

usporiad

anie

mosto

v rozu

miem

e návrh

takéh

o geo

metrickéh

o útvaru

mostn

ého ob

jektu (M

O),

ktorý

spĺňa

požiad

avky ko

munikácie

na

moste,

prekážky

pod

mosto

m, príp

adne

aj požiad

avky vyp

lývajúce so

širších sú

vislostí, n

apr. p

reveden

ie inžin

ierskych sietí, n

a umožnen

ie migrácie zvery a p

od.

STN 73 6201 Projektovanie mostn

ých objektov, SÚTN, 9/1999

Táto

norm

a platí

pre p

rojekto

vanie, p

riestorové

usporiad

anie a vyb

avenie

mosto

v a urču

je podmien

ky na u

miestn

enie cu

dzích

zariaden

ípre:

a)Novonavrhovanétrv

alé

alebo dočasnéMO

železničn

ých dráh

s

rozch

odom 1435mm, p

ozem

ných

komunikácií, električkových

dráh

, a aj pre

objekty,

na

ktoré

je žiad

ané

akékoľvek

iné

komunikačn

épriestran

stvo. (t.j. d

opravn

áplocha, n

ámestie, p

arkovisko

a pod.)

b)Novonavrhované

objekty podobné

mosto

m(nap

r.: točne,

presu

vne,

koľajové

váhy,

výsypníky

a pod.)

a op

orné

múry,

a to v

rozsah

u vym

edzen

om príslu

šným

i článkam

i norm

y.c)

Na dráhach s

rozch

odom iným ako 1435mm

v rozsah

u

vymed

zenom príslu

šným

i člán

kami a

s prih

liadnutím

k

odlišn

ostiam

priech

odových

prierezo

v týchto dráh

.

15B

M 2 -



usporiadanie mostov

Prie

storovéusporia

danie že

lezničn

ých mosto

v a otvorov nad

železničn

ou dráhou. (s ro

zchodom koľaje 1435mm)

MPP

–mostn

ý priech

odový p

rierez, jeh

o ro

zmery sú

závisléod to

ho,

kde sa M

O nach

ádza (v šírej trati,

v stan

ičnom obvo

de),

či je

traťpriam

a alebo v o

blúku

. Základ

né

rozm

ery MPP v p

riamej a v o

blúku

–R<4000m.

1)MPP 3,0 –v sta

nici a

v

podjazdoch

(v podjazd

och ko

ľajípod novo

vybudovan

ými trvalým

i a d

lhodobým

i dočasn

ými

objektm

i)2)MPP 2,5 –v šíre

j trati(v

podjazd

och ko

ľajípod

krátkodobým

i dočasn

ými

objektm

i)3)MPP 2,2

–na d

oterajších

a krátko

dobých

provizó

rnych

mosto

ch

16B

M 2 -



usporiadanie mostov

Združený M

PP

pre d

ve koľaje p

ri vzd. o

síko

ľajímen

ších než

6000m v

priam

ej koľaji a v sm

erovom oblúku

R >

4000m.

1)združený MPP 3,0:(3000+vk +

3000)m

m –

v stanici a v p

odjazd

och

2)združený MPP 2,5:(2500+vk +

2500)m

m –

na šírej trati

3)združený

MPP

2,2:

(2200+vk +

2200)m

m

–doterajších

a

krátkodobých

provizó

rnych

mosto

ch( v

k–vzd

ialenosť

osíko

ľajív m

m )

17B

M 2 -



usporiadanie mostov

Výška MPPsa p

re každý p

rípad

musí

určiť

vzhľad

om na ko

nkrétn

y príp

ad

(situáciu

) usporiad

aníko

ľajípod m

osto

m, sklo

n trate, vym

edzen

údĺžku

ko

ľaje lopod m

osto

m a či sa ko

ľaj nach

ádza n

a moste aleb

o v p

odjazd

e.

18B

M 2 -



usporiadanie mostov

Do M

PP na m

oste

a v podjazdoch nesm

úzasahovaťžia

dne ča

sti mostn

ého objektu, cu

dzie

zaria

denia ani in

éprekážky s v

ýnimkou

príp

adov uvedených v STN 73 6201.

Voľnášírk

a (V

Š)MO a o

tvorov M

O nad

žel. dráh

ou sa u

rčíz p

otre

bnej

voľnej šírk

y (P

VŠ).

PlatíPVŠ<VŠ.Pri jej u

rčeníplatí:

•vzájo

mnépolohy o

síN.K.a o

si koľaje, resp

. doterajšiu

a výhľad

ovú

polohu prem

osťo

vanej ko

ľaje,•

šírku M

PP, naklo

nen

ie MPP

a to aj p

re výhľad

ový tvar,

•rezervu

125mm

–na M

O s ko

ľajovým

lôžko

m a v m

ostn

ých otvo

roch

po obidvo

ch stran

ách ko

ľají.

Voľnávýška

na m

oste a o

tvorov n

ad železn

ičnou traťo

u sa u

rčíz PV

Šzao

kr. Nah

or. Pri jej u

rčovan

ísa m

usídbať:

•doterajšiu

a výhľad

ovú

polo

hu ko

ľaje,•

výhľad

ový tvar žel. zvršku

,•

výšku M

PP a jeho naklo

nen

ie,•

pretvo

renie p

remosťu

júcej N

.K.,

•umiestn

enie p

rotid

otyko

výchzáb

ran a štíto

v proti ú

činkom

výfukových

plyn

ov,

•rezerva 50 mm.

19B

M 2 -



usporiadanie mostov

Prie

storovéusporia

danie trv

alých MO a podjazdov pozemných

komunikácií.

Prechodovéprie

rezy –

svetléprierezy,

do kto

rých nesm

úzasah

ovaťžiad

ne

časti ko

nštru

kciía

zariaden

íokrem

tých

, ktoré

STN 73 6201

prip

úšťa.

POVRCH CHODNÍKA

bp(b1,b2)

POVRCH V

OZOVKY

hp

bc

hc

Schém

a prech

odových

prierezo

v

hp–výška PP p

ozem

ných

komunikácií, b

p–vo

ľná(kateg

órová) šírka PK

hc–výška PP

pre ch

odcov, b

c-výška PP p

re chodcov

20B

M 2 -



usporiadanie mostov

Voľnávýška

podjazd

u p

ozem

nej ko

munikácii sa stan

oví

z výšky PP a

bezpečnostn

ej vzdialenosti 1

50mm

med

zi pretvo

renou N.K. a PP.

Výška PP –

hpje:

•4,80m –

diaľn

ice, rýchlostn

écesty I. a II. kateg

órie,

•4,50m –

cesty III. Tried

y, miestn

e rýchlostn

éa zb

ernéko

munikácie,

•4,20m –

miestn

e a obslu

žnéko

munikácie,

•5,85m –

pri

podjazd

och pod ľah

kými dopravn

íkovými mostm

i a

podobným

zariad

ením

, ochran

ným

i sieťami, p

otru

bím

a iným

veden

ím•

5,20m –

na o

sobitn

e určen

ých trasách

.

Prechodový prie

rez p

re ch

odcov a cy

klisto

v

•výška PP h

cje 2

,5m,

•šírka PP b

csa stan

oví

pod

ľa STN 73 6110 v závislo

sti od výh

ľadovej

inten

zity prem

ávky chodcov aleb

o cyklisto

v, pričo

m sa m

áprih

liadať

aj na šírku

priesto

rovéh

o prierezu

na p

riľahlom

úseku

komunikácii,

•Má

horn

éob

med

zenie

nero

vnobežn

és

povrch

om chodníkov

alebo

cyklistických páso

v, bočnéobmed

zenie zvislé

Priestorové

usporiad

anie M

O cez vo

dnéprekážky

21B

M 2 -



usporiadanie mostov

•Vodným

i prekážkam

i súpriro

dzen

évo

dnétoky a ich

inundačn

éúzem

ie, umelé

vodnétoky, vo

dnénád

rže a zdrže. V

odnéprekážky m

ôžu byť

splavn

é, alebo nesp

lavné.

•Vých

odiskovým

návrh

om pre

návrh

priesto

rovéh

o usporiad

ania

cez vo

dnú

prekážku

a určen

ie rozm

erov m

ostn

ých o

tvorov je n

ávrhový

prie

tokaleb

o návrhováhladina.

•Mostn

éobjekty cez p

rirodzen

évo

dnétoky →

zachovan

ávo

ľnávýška

nad

hlad

inou návrh

ovéh

o prieto

ku m

in 0,5m.

•Otvo

ry sa navrh

ujú

tak, aby p

reviedli asp

oň100 ro

čný prie

tok vody

Q100 pri zach

ovan

ívo

ľnej výšky.

•Voľná

výška nád

ržía

zdrží

nad

návrh

ovou

hlad

inou sa

rovná

výške vetro

vej vlny,zväčšen

ej o 0,5m.

•Otvo

ry cez umelé

vodnétoky →

individ

uáln

y návrh

.•

V otvo

roch mosto

v a

lávok

cez vodnécesty

musí

byť

v rozsah

u

plaveb

nej d

ráhy zach

ovanáplaveb

návýška n

ad najväčšo

u plavenou

hladinou, u

rčenou príslu

šnou plaveb

nou sp

rávou.

22B

M 2 -



usporiadanie mostov

22B

M 2 -



usporiadanie mostov

23B

M 2 -



usporiadanie mostov

1.4 Zaťaženie konštrukciípod

ľa EN

1991-2, časť

2

ZAŤ

AŽ

EN

IE C

ES

TN

OU

DO

PR

AV

OU

Zaťažen

ie cestnou dopravo

u sa zo

hľad

ňuje n

asledovn

ými zaťažovacím

imodelm

i:

(a) Zaťažovací

model 1 (LM1):

Sústred

ené

(TS)

a rovn

omern

éspojité

zaťaženia

(UDL)

vyjadrujú

väčšinu

účin

kov prevád

zky náklad

ných

vozid

iel a autom

obilov.

(b) Z

aťažovací

model 2

(LM2):

Jednonáp

ravovévo

zidlo pôsobiace

cez stan

oven

úkon

taktnú

plochu pneu

matiky

a vo

zovky, zah

rnujúce

dyn

amické

účin

ky bežn

ej dopravn

ej prevád

zky na krátke ko

nštru

kčné

prvky.

(c) Zaťažovací

model 3 (LM3):

Súbor

zosku

pen

ínáp

ravových

zaťažení

reprezen

tujúcich

zvláštn

e vo

zidlá

(nap

r. vo

zidlá

pre

priem

yselnú

dopravu

), ktoré

sa môžu p

ohyb

ovať

na p

ovo

lených

tra-sách

cestných

ko

munikácií

vyhrad

ených

pre

ťažký náklad

. Mod

el je

určen

ý pre celko

véako

aj lokáln

e overen

ie konštru

kcie.

(d) Z

aťažovací

model 4

(LM4):

Zaťažen

ie vyvolanépohyb

om davu

ľudí. M

odel je u

rčený len

na všeo

becn

éoveren

ie konštru

kcie.

24B

M 2 -


ostov, 1.4 Zaťaženie konštrukciípodľa E

N 1991-2, časť

2

Zaťažo

vacímodel LM

1

Tab

uľka

4.2 –

Zaťažo

vacímodel 1

: základnéhodnoty zaťa

žení(STN EN 1991-2)

Poloha

Tandem

ový systém (T

S)

D

vojnápravové vozidlo U

DL systém

N

ápravové zaťaženie Q

ik (kN

) q

ik (alebo qik )

(kN/m

2)

Zaťažovací pruh 1 (Q

1 ) 300

9


2 ) 200

2,5


3 ) 100

2,5

Iné zaťažovacie pruhy

0 2,5

Zvyšná

plocha za

ťažovacieho priestoru

(qrk )

0 2,5

Tab

uľka

1: H

odnoty ka

tegorizačn

ýchsúčin

iteľovSTN EN 1991-2/N

A

Kategória cesty

ααα αQ

1 ααα α

Q2

ααα αQ

3 ααα α

q1 ααα α

qi i ≧2

ααα αqr

Diaľnice a rýchlostné cesty

0,90 0,90

0,90 0,90

1,00 1,

00 C

esty I., II. a III. triedy 0,90

0,90 0,90

0,90 1,0

0 1,00

Miestne obslužné a ú

čelové kom

unikácie 0,90

0,60 0,60

0,60 1,00

1,00

25B

M 2 -



N 1991-2, časť

2

Použitie

zjednodušených

zaťažovacích

modelov sa

prip

úšťa

s nasle

dujúcim

obmedzením:

a) nah

raden

ím druhéh

o a tretieh

o

dvo

jnáp

ravového vo

zidla d

ruhým

dvo

jnáp

ravovým

vozid

lom

s náh

radnou silo

u na n

ápravu

(200

αQ2+ 100 αQ3) kN

na m

osto

ch

na

cestách kateg

órie

C 7,5 a

nižších

;

b)

Nah

raden

ím každ

ého dvo

j-náp

ravovéh

o vo

zidla

v každ

om

zaťažovaco

mpruhu sústred

eným

zaťažen

ím od

jed

nonáp

ravového

vozid

la s

výslednou náp

ravovo

u

silou rovn

ou sile

dvo

ch náp

rav pôvo

dnéh

o vo

zidla n

a mosto

ch s

rozpätím

polí

väčším ako

10 m

bez o

hľad

u na kateg

óriu

cesty.

(1) pruh číslo 1: Q

1k = 300 kN; q

1k = 9 kN/m

2 (2)

pruh číslo 2: Q2k = 200 kN

; q2k =

2,5 kN/m

2 (3)

pruh číslo 3: Q3k = 100 kN

; q3k =

2,5 kN/m

2 *P

re wl = 3,00 m

26B

M 2 -



N 1991-2, časť

2

27B

M 2 -



N 1991-2, časť

2

Zaťažovacímodel LM2

Legenda

X

pozdĺžna os m

osta 1

obrubník

Rozm

ery kon

taktnej

zaťažovacej

plochy

koleso

vej sily zaťažovacieh

omodelu

LM2 sa

uvažu

júhod

notam

i 0,4 m

x 0,4 m

podľa

obr. 4

.2b v S

TN EN 1991-2.

Kategoriza

čnýsúčin

iteľβzaťažo

vacieho

modelu

LM

2

sa odporúča

uvažo

vaťhodnotou 1,00.

28B

M 2 -



N 1991-2, časť

2

Brzd

néa ro

zjazdovésily

Brzd

násila

Qlk

musí

byť

uvažovan

áako

sila

pôsobiaca

na

povrch

u

vozovky v p

ozdĺžn

om sm

ere.

Charakteristick

áhodnota sily

Qlk ,

s max. hodnotou 900 kN

uvažovan

ou pre

celúšírku

mosta,

určen

áako

podiel

zo všetkých

maxim

álnych

zvislých zaťažen

ízodpoved

ajúcich

zaťažovaciem

umodelu

1

a s pred

poklad

aným

najú

činnejším

pôsoben

ím v

pruhu číslo

1 sa m

ávyp

očítať

takto:

lkQ

11k

q11k

l

Q1

lk

Q0,6

(2Q)

0,10q

wL

180(kN

)Q

900(kN

),

=α

+α

α≤

≤

kde L

je dĺžka n

osnej ko

nštru

kcie alebo jej u

važovan

ej časti.

Odporúča sa

túto silu

uvažovaťako silu

pôsobiacu pozdĺž

osi

príslu

šného pruhu. A

však, ak účin

ky excentrick

y pôsobiacich

síl nie sú

závažné, silu

možno uvažovaťako ro

vnomerne sp

ojitú

pôsobiacu pozdĺžosi v

ozovky, n

a príslu

šnej d

ĺžke pôsobiaceho

zaťaženia.

29B

M 2 -



N 1991-2, časť

2

Odstre

divéa inéprie

čne pôsobiace sily

Odstre

divé

sily Qtk

súdefin

ovan

éako

priečn

e pôsobiace

sily na

povrch

u vo

zovky v smere ko

lmom k o

si vozovky.

Charakteristick

éhodnoty síl

Qtk ,

zahrnujúce d

ynam

ickéúčin

ky, súuved

enév tab

uľke 4

.3.

Tab

uľka 4

.3 –

Charakteristické

hodnoty o

dstred

ivých síl

Qtk = 0,2Q

v (kN)

ak r < 200 m

Qtk = 40Q

v /r (kN)

ak 200 ≤≤≤ ≤ r ≤≤≤ ≤ 1500 m

Qtk = 0

ak r > 1500 m

kde

r je polomer zakriven

ia osi vo

zovky vo

vodoro

vnom sm

ere (m)

Qv

celková

maxim

álna tiaž

zvislých sú

streden

ých síl o

ddvo

jnáp

ravového vo

zidla.

LM1, t. j.

)2(

ikQ

iQ

i∑

α.

Odporúča

sa uvažovať

Qtk

ako bodovo

pôsobiace

zaťaženie

v príslu

šnom priereze.

30B

M 2 -



N 1991-2, časť

2

Zaťažovacie

skupiny od ce

stnej d

opravy

31B

M 2 -



N 1991-2, časť

2

Odporú

čané hodnoty súčiniteľov ψψψ ψ

pre mosty pozem

ných komunikácií

32B

M 2 -



N 1991-2, časť

2

Návrhové hodnoty za

ťaženia dopravou P

oužijú sa nasledujúce hodnoty súčinite

ľov γγγ γ : γγγ γ

G,sup = 1,25 pre vlastnú tiaž nosných a nenosných

častí mostov zhotovených v odborných

výrobniach

γγγ γG

,sup = 1,35 pre vlastnú tiaž nosných a nenosných častí m

ostov zhotovených na stavenisku vrátane tiaže ko

ľajového lôžka, zem

ín, podzemnej a povrchovej vody, cudz

ích zariadení na m

oste a iných odstrániteľných za

ťažení γγγ γ

G,inf = 1,00

γγγ γQ = 1,35, ak Q

reprezentuje nepriaznivé zaťaženie cestnou dopravou alebo chodcam

i (0, ak je priaznivé) γγγ γ

Q = 1,40, ak Q reprezentuje nepriaznivé za

ťaženie železničnou dopravou skupinam

i zaťaženia

11 až 31 (okrem 16, 17, 26

2) a 272)), za

ťažovacími m

odelmi LM

71, SW

/0 a HS

LM a vlakm

i železničnej prevádzky, ke

ď sú uvažované ako jednotlivé hlavné za

ťaženia dopravou (0, ak je priaznivé) γγγ γ

Q = 1,20, ak Q reprezentuje nepriaznivé za

ťaženie železničnou dopravou skupinam

i zaťaženia

16 a 17 a SW

/2 (0 ak je priaznivé) γγγ γ

Q = 1,50 pre ďalšie prem

enné zaťaženia 1).

Betónové mosty 2 (BM2) -...

Documents

Transcript of Betónové mosty 2 (BM2) -...