Bakalárska práca - ThesesMendelova univerzita v Brně Provozně ekonomická fakulta Brno 2015...

Mendelova univerzita v Brně Provozně ekonomická fakulta

Brno 2015

Podnikateľský zámer pre zahájenie činnosti v

kavárenstve

Bakalárska práca

Vedoucí práce: Ing. Sylvie Riederová Veronika Fridrichová

Rada by som poďakovala mojej vedúcej bakalárskej práce Ing. Sylvii Riederovej za čas ktorý mi venovala pri konzultáciách, jej ochotu, cenné rady a pripomienky.

Čestné prehlásenie

Prehlasujem, že som túto prácu: Podnikateľský zámer pre zahájenie činnosti v kavárenstve vypracoval/a samostatne a všetky použité zdroje a informácie uvádzam v zozname použitej literatúry. Súhlasím, aby moja práca bola zverejnená v súlade § 47b záko-na č. 111/1998 Sb., o vysokých školách v znení neskorších predpisov a v súlade s platnou Směrnicí o zveřejňování vysokoškolských závěrečných prací.

Som si vedomý/a, že sa na moju prácu vzťahuje zákon č. 121/2000 Sb., autor-ský zákon, a že Mendelova univerzita v Brně má právo na uzatvorenie licenčnej zmluvy a použitie tejto práce ako školského diela podľa § 60 odst. 1 autorského zákona.

Ďalej sa zaväzujem, že pred spísaním licenčnej zmluvy o použití diela inou osobou (subjektom) si vyžiadam písomné stanovisko univerzity, že predmetná licenčná zmluva nie je v rozpore s oprávnenými záujmami univerzity a zaväzujem sa uhradiť prípadný príspevok na úhradu nákladov spojených so vznikom diela, a to až do ich skutočnej výšky.

V Brne dňa 22. mája 2015 _______________________________

Abstract

FRIDRICHOVÁ, V., Business plan to start up company in sphere of coffee– bar. Bachelor thesis. Brno: PEF MENDELU, 2014. This bachelor thesis is focused on setting up business plan to start up coffee– bar with pancakes restaurant. The thesis is divided into two parts - literary review and practical part. First part, the literary review is based on professional literature and defines basic business terms, basics of business plan and its structure. In practical part the knowledge from theoretical part are used to set up business plan for con-crete company. Thesis’s output is evaluation of effectiveness of business plan.

Keywords

Company, business plan, coffee – bar, financial plan, investor.

Abstrakt

FRIDRICHOVÁ, V., Podnikateľský zámer pre zahájenie činnosti v kaviarni. Bakalár-ska práca. Brno: PEF MENDELU, 2014. Táto bakalárska práca sa zaoberá zostavením podnikateľského plánu pre zahájenie činnosti v kaviarni s palacinkárňou. Práca je rozdelená do dvoch častí, na literárnu rešerš a praktickú časť. Prvá časť, literárna rešerš je spracovaná pomocou odbor-nej literatúry a definuje základné pojmy v oblasti podnikania, podstatu podnikateľ-ského plánu a popisuje jeho štruktúru. V praktickej časti sú využité poznatky z teo-retickej časti na zostavenie podnikateľského zámeru pre konkrétny podnik. Výstu-pom práce je zhodnotenie efektívnosti podnikateľského zámeru.

Kľúčové slová

Podnik, podnikateľský plán, kaviareň, finančný plán, investor.

Obsah 9

Obsah

1 Úvod 17

2 Cieľ práce a metodika 18

2.1 Cieľ práce ............................................................................................................................. 18

2.2 Metodika .............................................................................................................................. 18

3 Literárna rešerš 19

3.1 Základné pojmy ................................................................................................................. 19

3.2 Podnikateľský plán .......................................................................................................... 19

3.2.1 Podstata podnikateľského plánu ..................................................................... 20

3.2.2 Štruktúra podnikateľského plánu ................................................................... 20

4 Vlastná práca 38

4.1 Titulná strana ..................................................................................................................... 38

4.2 Exekutívny súhrn ............................................................................................................. 38

4.3 Popis podniku .................................................................................................................... 39

4.3.1 Umiestnenie podniku............................................................................................ 39

4.3.2 Vybavenie podniku ................................................................................................ 39

4.4 Analýza trhu ....................................................................................................................... 40

4.4.1 Segmentácia trhu a potenciálni zákazníci .................................................... 40

4.4.2 Konkurencia ............................................................................................................. 40

4.4.3 Externé faktory ....................................................................................................... 43

4.4.4 SWOT analýza .......................................................................................................... 48

4.5 Obchodný plán ................................................................................................................... 49

4.5.1 Poskytované služby ............................................................................................... 49

4.5.2 Dodávatelia ............................................................................................................... 49

4.6 Marketingový plán ........................................................................................................... 51

4.6.1 Produkt (product) .................................................................................................. 51

4.6.2 Cena (price) .............................................................................................................. 52

4.6.3 Distribúcia (place) ................................................................................................. 52

10 Obsah

4.6.4 Propagácia (promotion) ...................................................................................... 52

4.7 Organizačný plán .............................................................................................................. 54

4.7.1 Organizačná štruktúra .......................................................................................... 54

4.7.2 Politika odmeňovania zamestnancov ............................................................. 56

4.8 Hodnotenie rizík ............................................................................................................... 57

4.9 Finančný plán ..................................................................................................................... 62

4.9.1 Zakladateľský rozpočet ........................................................................................ 62

4.9.2 Vstupná rozvaha ..................................................................................................... 64

4.9.3 Predikcia nákladov ................................................................................................ 65

4.9.4 Predikcia výnosov .................................................................................................. 68

4.9.5 Výsledok hospodárenia ........................................................................................ 69

4.9.6 Plán peňažných tokov ........................................................................................... 70

4.9.7 Metódy hodnotenia efektívnosti investície .................................................. 71

4.10 Zhrnutie a odporučenia .................................................................................................. 73

5 Záver 76

6 Literatúra 77

A Mapa umiestnenia podniku 86

B Nápojový a jedálny lístok 87

C Vybavenie kaviarne La Crêpe 89

D Tabuľka porovnania kávovarov 93

E Mesačné splátky úveru 94

Obsah 11

12 Zoznam obrázkov

Zoznam obrázkov

Obr. 1 Zoznam alergénov 47

Obr. 2 Organizačná schéma podniku 55

Obr. 3 Mapa umiestnenia podniku 86

Zoznam tabuliek 13

Zoznam tabuliek

Tab. 1 Základná štruktúra majetku a zdrojov jeho financovania 29

Tab. 2 Základné charakteristiky obchodných spoločností 32

Tab. 3 Príklad zostavenia výkazu o peňažných tokoch nepriamou metódou 36

Tab. 4 Kalkulácia nákladov na reklamu na električke 53

Tab. 5 Rozvrh zmien v týždni 56

Tab. 6 Tabuľka rizík a ich opatrení 58

Tab. 7 Zníženie nákladov – znížením mzdy majiteľke 59

Tab. 8 Zníženie nákladov – skrátením otváracej doby 60

Tab. 9 Matica hodnotenia rizík 62

Tab. 10 Zakladateľský rozpočet 63

Tab. 11 Marketingový rozpočet 64

Tab. 12 Vstupná rozvaha 64

Tab. 13 Splátkový kalendár úveru v Kč 65

Tab. 14 Odpisy DHM v Kč 65

Tab. 15 Predpokladané náklady v 1. mesiaci prevádzky (Realistická varianta) 66

Tab. 16 Predpokladané náklady v 1. mesiaci prevádzky (Pesimistická varianta) 67

Tab. 17 Predikcia nákladov v prvých piatich rokoch podnikania 68

Tab. 18 Realistická varianta tržieb v prvom mesiaci prevádzky v Kč 68

Tab. 19 Pesimistická varianta tržieb v prvom mesiaci prevádzky v Kč 68

Tab. 20 Predikcia tržieb v Kč v prvých 5 rokoch podnikania 69

14 Zoznam tabuliek

Tab. 21 Výsledok hospodárenia v Kč v 5 rokoch podnikania (realistická varianta) 70

Tab. 22 Výsledok hospodárenia v Kč v 5 rokoch podnikania (pesimistická varianta) 70

Tab. 23 Predikcia Cash Flow na 5 rokov v Kč (realistická varianta) 70

Tab. 24 Predikcia Cash Flow na 5 rokov v Kč (pesimistická varianta) 71

Tab. 25 Rentabilita kapitálu v % (realistická varianta) 71

Tab. 26 Rentabilita kapitálu v % (pesimistická varianta) 72

Tab. 27 Doba návratnosti investície v Kč (realistická varianta) 73

Tab. 28 Predikcia výsledku hospodárenia na 5 rokov podnikania (Pesimistická varianta) 75

Tab. 29 Predikcia Cash Flow na 5 rokov podnikania (Pesimistická varianta) 75

Tab. 30 Vybavenie kuchyne 89

Tab. 31 Vybavenie priestoru kaviarne pre zákazníkov a detský kútik 90

Tab. 32 Vybavenie skladu 91

Tab. 33 Vybavenie miestnosti pre zamestnancov, kancelária majiteľky 91

Tab. 34 Sociálne zariadenie pre zákazníkov 92

Tab. 35 Tabuľka porovnania kávovarov 93

Tab. 36 Mesačný splátkový kalendár v Kč 94

Úvod 17

1 Úvod

Сieľom podnikania je dosiahnuť čo najvyšší zisk. Keď je okrem zisku úmyslom podnikateľa aj priniesť na trh niečo nové a zároveň predstavuje záujem o zákazní-kov je to obojstranne prospešné. Vyžaduje si to kreativitu a odhodlanie.

Podnikateľský plán má slúžiť ako vodítko k dosiahnutiu týchto cieľov a zhod-noteniu jeho predbežných úmyslov. Pri spracovaní podnikateľského plánu dostane podnikateľ podrobný pohľad na potenciál trhu, jeho hlavných konkurentov, fi-nančnú potrebu pre zahájenie podnikania a možné riziká, ktoré sa môžu vyskytnúť a sú nedeliteľnou súčasťou podnikania. V tomto pláne si zhodnotí situáciu a potom navrhuje možné riešenia. Celkový podnikateľský zámer tak poskytuje informácie o tom, či je vhodné pustiť sa do podnikania v konkrétnej oblasti a ak áno, kedy pod-nikateľ a veritelia dosiahnu hlavného cieľa, ktorým je zisk.

18 Cieľ práce a metodika

2 Cieľ práce a metodika

2.1 Cieľ práce

Cieľom tejto bakalárskej práce je spracovať podnikateľský plán obsahujúci všetky potrebné formálne náležitosti, ktorý bude podkladom pre otvorenie kaviarne s palacinkárňou. Čiastkovým cieľom je tiež na základe vypracovaného podnikateľ-ského zámeru zhodnotiť či bude zostavený plán realizovateľný, definovať príleži-tosti a možné riziká v oblasti tohto podnikania. Práca môže tiež slúžiť ako podklad pre získanie bankového úveru, ktorý je nevyhnutnou súčasťou pre zahájenie pod-nikania.

2.2 Metodika

Práca bude rozdelená na dve základné časti, ktoré sa budú rozvíjať do konkrétnych bodov podnikateľského zámeru.

V prvej časti, teoretickej si rozoberieme základné pojmy z oblasti podnikania, následne definujeme podstatu podnikateľského plánu a krok po kroku popíšeme jeho formu. V tejto štruktúre podnikateľského plánu si podrobne rozoberieme aj potrebné časti finančného plánu.

Pre vypracovanie týchto podkladov použijeme voľne dostupnú odbornú lite-ratúru, ktorá súvisí s témou práce a jej obsahom.

V praktickej časti zvanej Vlastná práca budeme vychádzať zo spracovaného teoretického oddielu. Vlastná práca bude obsahovať analýzu trhu, popísanie stra-tégie podniku pomocou zostavenia marketingového mixu. Ďalej podrobne zosta-víme finančný plán budúceho podniku pre predstavu o jeho finančnej situácii a potreby externých peňažných prostriedkov. Pre zhodnotenie efektívnosti inves-tície použijeme početné metódy, ktoré budú aj teoreticky popísané v prvej časti.

V závere sa budem venovať diskusii, kde budú návrhy a odporučenia ku kon-krétnemu podnikateľskému zámeru na základe získaných výsledkov z praktického oddielu. Z diskusie vyvodím konečný záver či je možné a vhodné podnikateľský plán uskutočniť.

Literárna rešerš 19

3 Literárna rešerš

V literárnej rešerši sú zhrnuté teoretické poznatky zo súčasnej odbornej literatúry, ktoré sú podkladom pre spracovanie podnikateľského plánu a následného uvede-nia podniku do činnosti. Súpis tejto literatúry je uvedený v časti literatúra.

3.1 Základné pojmy

Podnikateľ Po novom podľa právnej úpravy možno tento pojem definovať takto: „Kto samo-statne vykonáva na vlastný účet a zodpovednosť zárobkovú činnosť živnostenským alebo obdobným spôsobom so zámerom činiť tak sústavne za účelom dosiahnutia zisku, je považovaný so zreteľom k tejto činnosti za podnikateľa.“ Ďalej tiež „každá osoba, ktorá uzatvára zmluvy súvisiace s vlastnou obchodnou, výrobnou alebo ob-dobnou činnosťou či pri samostatnom výkone svojho povolania, poprípade osoba, ktorá jedná menom alebo na účet podnikateľa.“ (Občiansky zákonník, 2014) Ďalej zákon konkretizuje, že „za podnikateľa sa považuje osoba zapísaná v obchod-nom registri“ a „že podnikateľom je osoba, ktorá má k podnikaniu živnostenské alebo iné oprávnenie podľa iného zákona.“ (Občiansky zákonník, 2014)

Podnik Podnik je inštitúcia vytvorená k vykonávaniu podnikateľskej činnosti. Podľa Eu-rópskej komisie v nariadení č. 800/2008 sa podnikom rozumie každý subjekt vy-konávajúci hospodársku činnosť, bez ohľadu na jeho právnu formu.

Od 1.1.2014 nie je v českých právnych predpisoch konkrétne definovaný po-jem podnik avšak v Občianskom zákonníku sú vymedzené pojmy obchodný závod (§502) a rodinný závod (§700). (Martinovičová, Konečný, Vavřina,2014)

„Obchodný závod (ďalej len „závod“) je organizovaný súbor imania, ktorý pod-nikateľ vytvoril a ktorý z jeho vôle slúži k prevádzkovaniu jeho činnosti. Má sa za to, že závod tvorí všetko, čo spravidla slúži k jeho prevádzke.“ (Občiansky zákonník, 2014)

„Za rodinný závod sa považuje závod, v ktorom spoločne pracujú manželia ale-bo aspoň s jedným z manželov aj ich príbuzní až do tretieho stupňa alebo osoby s manželmi zošvagrené až do druhého stupňa a ktorý je vo vlastníctve niektorej z týchto osôb. Na tých z nich, ktorí trvale pracujú pre rodinu alebo pre rodinný závod, sa hľadí ako na členov rodiny zúčastnených na prevádzke rodinného podniku.“ (Ob-čiansky zákonník, 2014)

3.2 Podnikateľský plán

Podľa Hisricha podnikateľský plán je písomný materiál spracovaný podnikateľom, popisujúci všetky kľúčové vonkajšie aj vnútorné faktory súvisiace so založením aj chodom podniku. (Hisrich, Peters, 1996, str. 108) Je tiež formálnym zhrnutím cie-


ľov podniku, dôvodov ich naplnenia a zostavením jednotlivých krokov k dosiahnu-tiu týchto cieľov. (Orlík, 2011).

3.2.1 Podstata podnikateľského plánu

Podnikateľský plán slúži majiteľom firmy, manažérom aj externým investorom. Pomáha pri stanovení či bude podnik možné prevádzkovať, majiteľom slúži ako postup pri plánovaní ďalšej činnosti, je dôležitým podkladom pre získavanie fi-nančných zdrojov a je vhodný ku kontrole podnikateľských aktivít. (Koráb, Peter-ka, Režňáková, 2007) Je užitočný aj ako nástroj realizácie budúcich závažných zmien a pre posúdenie technicko - ekonomickej zmysluplnosti investičnej akcie. (Staňková, 2007) Pomocou podnikateľského plánu má podnikateľ prehľad o cel-kovej potrebe finančných zdrojov, ako cudzích tak aj vlastných a o možnostiach ich zhodnotenia. (Srpová, Svobodová, Skopal, Orlík, 2011).

3.2.2 Štruktúra podnikateľského plánu

V súčasnej odbornej literatúre je veľké množstvo rôznych doporučených štruktúr pre zostavenie podnikateľského zámeru. Pre každý podnik je obsah podnikateľ-ského plánu individuálny, avšak niektoré atribúty by mal obsahovať každý podni-kateľský plán. (Koráb, Peterka, Režňáková, 2007) Podľa Korába, Peterku a Režňákovej (2007, str. 36-38) by mal podnikateľský plán obsahovať tieto časti:

1. „Titulná strana“

2. „Exekutívny súhrn“

3. „Popis podniku“

4. „Analýza trhu“

5. „Výrobný plán“

6. „Marketingový plán“

7. „Organizačný plán“

8. „Hodnotenie rizík“

9. „Finančný plán“

10. „Prílohy“.

Podľa iných zdrojov, časť finančný plán, zahŕňa aj analýzu variant projektov (sce-nárov) kde patrí:

optimistický, pesimistický, očakávaný (reálny) scenár.

Tieto varianty projektov sa uvádzajú do príloh podnikateľského plánu. (Koráb, Peterka, Režňáková, 2007)


1. Titulná strana Obsahovať by mala názov, poprípade logo firmy, sídlo spoločnosti, mená kľúčo-vých osôb a kontakty, popis podniku a povaha podnikania. (Koráb, Peterka, Režňá-ková, 2007) Doporučuje sa tiež uviesť prehlásenie o dôvernosti dokumentu, že je obchodným tajomstvom a nesmie byť kopírované alebo rozmnožované bez písom-ného súhlasu autora. (Srpová, Svobodová, Skopal, Orlík, 2011)

2. Exekutívny súhrn

Predkladá zhustené informácie o tom čo bude obšírnejšie popísané v nasledujúcich častiach. V čitateľovi, predpokladá sa hlavne investor, má vzbudiť záujem prečítať si celý plán. (Veber, Srpová a kol., 2008) V súhrne je hlavná myšlienka podnikateľ-ského plánu, silné stránky, ciele firmy a stručný pohľad na finančný plán do bu-dúcna. Exekutívne zhrnutie sa zvyčajne spracováva až po zostavení celého podni-kateľského plánu. (Koráb, Peterka, Režňáková, 2007)

3. Popis podniku V tejto časti, potenciálnemu investorovi popíšeme predstavu o veľkosti podniku a jeho možnostiach. Uvedieme zákonnú formu podniku, naše vízie pre podnik v podobe definovania cieľov (Koráb, Peterka, Režňáková, 2007), ktoré by mali byť stručné a prehľadné, vyjadrené slovne alebo číselne napríklad pomocou tabu-liek uvedených v prílohe (Veber, Srpová a kol.,2008). Východiskom podnikania sú produkty a služby, ktoré budeme poskytovať a preto je vhodné ich prezentovať. Vysvetliť na čom je založené naše presvedčenie, že naše produkty/ služby budú pre trh zaujímavé a konkurencieschopné. (Koráb, Peterka, Režňáková, 2007) V organizačnej schéme je vymedzenie právomocí a zodpovedností vedúcich pra-covníkov a manažérov na základe ich skúseností dosiahnutých výsledkov a ich možnom budúcom prínose pre firmu. (Fotr, Souček, 2005) K organizačnej časti patrí aj popis podnikovej infraštruktúry a kontaktné údaje o lokalite prevádz-ky. V rámci toho by sme mali uviesť či využívame vlastnú nehnuteľnosť alebo má-me priestory prenajaté. (Koráb, Peterka, Režňáková, 2007)

4. Analýza trhu

Na podnik pôsobí okolie trhu, ktoré je potrebné brať v úvahu. Okolím je myslená konkurencia a všeobecné okolie.

V prvom kroku si určíme firmy, ktoré by sme mohli považovať za konkuren-ciu. Sú to firmy pôsobiace na rovnakom cieľovom trhu, predávajúce rovnaké pro-dukty alebo poskytujúce podobné služby. Vedľa týchto hlavných konkurentov mô-žu byť ešte potenciálni konkurenti. V druhom kroku je treba preskúmať ich pred-nosti a nedostatky. Je dôležité pri posudzovaní predností a nedostatkov firiem ne-zaujať subjektívny postoj hodnotenia, ale zaujímať sa o názory zákazníkov. (Srpo-vá, Svobodová, Skopal, Orlík, 2011)

Ďalej sem patrí analýza prostredia, kde sa jedná hlavne o:


„ekonomické činitele (ekonomická situácia zeme a jej vývoj, tempo rastu eko-nomiky, inflačné tendencie, nezamestnanosť, úroveň príjmov, štruktúra výda-jov v štátnom rozpočte, daňové a colné podmienky, úrokové sadzby a iné),

technologické činitele (technologický rozvoj v zemi, zavádzanie nových tech-nológií, tempo technologických zmien, inovačný potenciál zeme a iné),

prírodné faktory (podnebie, prírodné zdroje, životné prostredie), politická situácia a jej predpokladaný vývoj, legislatívne podmienky“. (Veber, Srpová a kol., 2008, str. 102)

Iní autori uvádzajú medzi vyššie spomenuté činitele ešte jednu oblasť a to sociálnu (trh práce, demografické ukazovatele, vplyv odborov, miera a vnímanie korupcie ai.). Takáto analýza sa nazýva aj SLEPT analýza a tiež slúži k skúmaniu externých faktorov. (Koráb, Peterka, Režňáková, 2007)

Môžeme využiť aj SWOT analýzu, v ktorej poznáme silné a slabé stránky podniku a tiež odhadneme príležitosti a hrozby trhu. Názov SWOT je odvodený od prvých písmen anglických slov: S (strengths)- silné stránky, W (weakness)- slabé stránky O (opportunieties)- príležitosti, T (threats)- hrozby. (Srpová, Svobodová, Skopal, Orlík, 2011) SWOT analýza je kombináciou S- W a O- T analýzy. Zatiaľ čo S- W ana-lýza sa sústredí na mikro prostredie firmy, ktoré viac menej môžeme ovplyvniť, O- T analýza je zameraná na vonkajšie, tzv. makro prostredie okolo firmy, ktoré my ovplyvniť nemôžeme. (Zemánek, Lacina, 2011)

V neposlednej rade je aj analýza zákazníkov na základe segmentácie trhu. (Ko-ráb, Peterka, Režňáková, 2007)

5. Výrobný plán Zachycuje celý výrobný proces. Ak bude podnik realizovať výrobu pomocou sub-dodávateľov, uvedie týchto subdodávateľov poprípade informácie o už uzavretých zmluvách a hodnotenie týchto dodávateľov, na základe ktorého sme sa pre nich rozhodli. Ďalší je popis potrebných strojov a zariadení a využívané materiály. Ak sa nejedná o výrobný podnik, hovoríme o „obchodnom pláne“, kde sú informácie o tovare a poskytovaných službách s popisom procesu poskytovaných služieb. Aj sem patrí hodnotenie subdodávateľov. Dobré je tiež uviesť zoznam produktov a služieb, ktoré chce firma poskytovať. (Koráb, Peterka, Režňáková, 2007)

6. Marketingový plán

Marketingová stratégia je dôležitou súčasťou budúceho úspechu firmy. Rozhoduje o výbere cieľového trhu (segmentácia trhu), určení tržnej pozície produktu (posta-venie produktu medzi ostatnými konkurenčnými produktmi), a marketingovom mixe. Najznámejšia a základná forma marketingového mixu z pohľadu firmy sa skladá z tzv. 4P. Tieto 4P (z anglických slov) tvorí produkt (product), cena (price), distribúcia (place), propagácia (promotion). V súvislosti s rozvojom riadenia vzťahov so zákazníkmi existuje tiež tzv. zákaznícky marketingový mix 4C. Zložkami 4C sú zákazníci (customer), náklady vzniknuté zákazníkovi (cost), dostupnosť


(convenience), komunikácia (communications). (Srpová, Svobodová, Skopal, Or-lík, 2011)

7. Organizačný plán

V organizačnom pláne je popísaná forma vlastníctva budúceho podniku. Ak sa jed-ná o obchodnú spoločnosť je nutné uviesť informácie o managemente podniku a údaje o obchodných podieloch podľa právnej formy. Organizačná štruktúra podniku znázorňuje kľúčových vedúcich pracovníkov, ich skúsenosti a vzdelanie. (Koráb, Peterka, Režňáková, 2007) V tejto časti podnikateľského plánu môžeme uviesť aj politiku odmeňovania pracovníkov s uvedením platovej úrovne a in-formačný systém pre riadenie firmy ako základný prístup k riadeniu firmy. (Fotr, Souček, 2005)

8. Hodnotenie rizík

V podnikateľskom pláne musíme brať v úvahu možné odchýlenie sa od požadova-ných sledovaných cieľov. Toto riziko môže mať negatívne dopady na firmu. (Srpo-vá, Svobodová, Skopal, Orlík, 2011) Analýza rizík slúži k predchádzaniu negatívne-ho vývoja konkrétnych rizikových faktorov. Pri predchádzaní rizikám je potrebné ich analyzovať a pripraviť alternatívne stratégie pre ich riešenie. Pre investora je to dôkaz, že podnikateľ počíta aj s touto variantou a je schopný rizikám v prípade potreby čeliť.

Riadenie rizika môžeme rozdeliť do nasledujúcich 4 krokov: identifikovanie rizikových faktorov (napr. trhy, produkt/ služba, management, kvalita, investícia, cash- flow, makroekonomické riziká...), kvantifikácia rizík- kvantifikatívne odvo-denie možných dopadov rizík a ich pravdepodobnosť výskytu štatistickými výpo-čtami, plánovanie krízových scenárov- teda ex- ante príprava stratégií a plánov. Analyzovanie rizík zahŕňa aj analýzu tzv. „najhoršieho scenára“ („worst- case ana-lysis“) a k nemu odpovedajúca stratégia riešenia nazývaná „exit“, čo predstavuje predčasné ukončenie podnikania s minimálnymi negatívnymi dôsledkami a stratami podnikateľa aj investorov. Posledným krokom je monitoring a „riade-nie“- predstavuje implementáciu plánov, priebežnú a trvalú kontrolu súvisiacich rizikových faktorov. (Koráb, Peterka, Režňáková, 2007)

Riziká môžu byť z vonkajšieho (hospodárska kríza, inflácia, katastrofy ai.) a vnútorného (chybné rozhodnutia manažérov...) prostredia. Preto je dôležité držať sa základných pravidiel pri práci s rizikom a to:

pri rovnakom riziku preferovať vyšší výnos pred nižším, pri rovnakom výnose preferovať menšie riziko pred väčším, za väčšie riziko požadovať väčší výnos, preferovať peniaze obdržané skôr (za kratší časový horizont môžeme pred-

pokladať menej neznámych faktorov ako za dlhší časový horizont). (Veber, Srpová a kol., 2008)

9. Finančný plán


Transformuje výrobný a marketingový plán podnikateľského zámeru do finančnej podoby. Kvantifikuje potrebné objemy investícií a preukazuje nakoľko je podnika-teľský zámer reálny. (Veber, Srpová a kol., 2008) Výstupmi finančného plánu sú:

a) zakladateľský rozpočet, b) náklady a výnosy podniku, c) rozvaha podniku, d) príjmy a výdaje- plán peňažných tokov (cash- flow)

(Koráb, Peterka, Režňáková, 2007) Tieto výstupy musia mať reálne podklady a majú byť navzájom previazané. Vhod-né minimálne plánovacie obdobie pre posledné tri body je do doby vykázania zis-ku. (Veber, Srpová a kol., 2008)

Ad a) Zakladateľský rozpočet Musíme si uvedomiť, že u začínajúcej firmy potrebujeme finančné prostriedky na založenie podniku, na zabezpečenie dlhodobého majetku a obežného majetku, pro-striedky na zahájenie podnikateľskej činnosti, teda na financovanie prevádzky do doby kým dosiahneme prvé tržby. (Srpová, Svobodová, Skopal, Orlík, 2011) Preto je vhodné pre začínajúce firmy zostaviť zakladateľský rozpočet. Účelom zostavenia zakladateľského rozpočtu je predísť možnému riziku už v samom začiatku podni-kania. Každý rozpočet je vyjadrením očakávaní podnikateľa a záleží na tom ako realistické sú tieto jeho predpovede. (Koráb, Peterka, Režňáková, 2007)

Zakladateľský rozpočet sa skladá z dvoch zložiek: rozpočet potreby štartovného kapitálu, režim bežného financovania.

Rozpočet potreby štartovného kapitálu Pri zahájení podnikania je obvyklé vykazovanie straty, kedy náklady podstatne prevyšujú výnosy. Stratu je nutné riadiť a minimalizovať tak riziko hlavne pres-ným odhadom potrieb finančných prostriedkov a zaistenie potrebných finančných zdrojov. Prepočet potrebných finančných prostriedkov, nutných k zahájeniu pod-nikateľskej činnosti, možno rozdeliť na:

I. Finančné prostriedky k založeniu firmy- je to súhrn vynaloženia potrebných

finančných prostriedkov, ako je vloženie základného kapitálu, overenie lis-tín, poplatky za výpis z registra trestov, poprípade zápis do obchodného re-gistru. Vedľa toho je rada vyvolaných nákladov. Je to napr. návrh loga spo-ločnosti, webové stránky, informačné materiály a pod.

II. Finančné prostriedky na zaistenie dlhodobého hmotného a nehmotného

majetku- táto finančná položka predstavuje najväčšie investície do budúce-ho podnikania a je preto závažným rozhodovacím krokom. Týka sa nákupu pozemkov, budov, technického vybavenia, administratívneho zabezpečenia podnikania a pod. Je možné, že časť týchto prostriedkov podnikateľ vlastní,


inak sa musí zamyslieť aký rozsah týchto prostriedkov na začiatok a zamýš-ľaný predmet podnikania bude potrebovať a akým spôsobom si ich opatrí (nákup, prenajatie, leasing...). Ak sa rozhodne pre nákup, pri premietaní fi-nančnej potreby sa vychádza s čo najpresnejších znalostí cien pozemkov, budov, strojov a tak ďalej.

III. Finančné prostriedky na nákup obežného majetku- odhadnutie týchto pro-

striedkov je zložitejšie (potrebné množstvo surovín a materiálu, resp. zásob tovaru). Faktory ovplyvňujúce tento prepočet je celá rada. Podiel akým vstupujú suroviny, materiály alebo tovar do finálneho produktu či služby. (Veber, Srpová a kol., 2008) Počet dní, po ktoré sú zásoby na sklade, dĺžka výrobného cyklu, doba splatnosti faktúr dohodnutá s odberateľmi/ dodáva-teľmi. Súčet dní, počas ktorých podnik financuje výrobu aj predaj, znížený o počet dní splatnosti krátkodobých záväzkov, sa nazýva obratový cyklus peňazí. Druhou zložkou, ktorá ovplyvňuje financovanie prevádzky, sú priemerné denné prevádzkové náklady. Potrebná výška finančných zdrojov- čistý pracovný kapitál sa potom určí ako súčin obratového cyklu peňazí a priemerných denných prevádzkových nákladov. (Koráb, Peterka, Režňá-ková, 2007)

IV. Finančné prostriedky na zahájenie podnikateľskej činnosti- financovanie

prevádzkových nákladov ako mzdy zamestnancov, náklady na energie, do-pravu, u začínajúcej firmy tiež napríklad nevyhnutné úvodné prevádzkové náklady, napr. hygienické meranie, preškolenie zamestnancov z bezpečnosti práce a požiarnej ochrany a pod. Nezanedbateľnú položku môžu činiť aj ná-klady na propagačné kampane.

Náklady spojené so založením firmy a zahájením podnikania môže podnikateľ fi-nancovať z vlastných zdrojov tj. vkladov podnikateľa a prípadných spoločníkov alebo zo zdrojov cudzích, hlavne bankových úverov, pôžičiek alebo leasingu. Z hľa-diska času sa tieto zdroje financovania delia na dlhodobé- so splatnosťou dlhšou ako jeden rok alebo krátkodobé- so splatnosťou do jedného roku. (Veber, Srpová a kol. 2008)

Režim bežného financovania Okrem určenia potrieb finančných prostriedkov potrebných na založenie podniku a zahájenie podnikateľskej činnosti, je dôležité si dopredu naplánovať predpokla-dané výnosy, náklady a hospodársky výsledok v jednotlivých rokoch. Tak sa zistí či firma bude schopná dosahovať zisk, kedy najskôr bude schopná dosahovať zisk a aká bude jeho výška v jednotlivých rokoch. Za pomoci týchto prepočtov môžeme zistiť či vôbec a za akú dlhú dobu bude firma schopná splatiť cudzie zdroje. V prípadoch keď prepočty ukazujú na stratu alebo nízky zisk, sa hľadajú možnosti zvyšovania zisku. Ďalej je vhodné zostaviť plán príjmov a výdajov. Pri zostavení


tohto plánu musíme rozlišovať náklady- výdaje a výnosy- príjmy. (Veber, Srpová a kol. 2008)

Ad b) Náklady a výnosy podniku Náklady firmy predstavujú spotrebu prostriedkov potrebných k výrobe či poskyt-nutiu služby vyjadrené v peňažných jednotkách. Na rozdiel od toho výdaj je úbytok peňažných prostriedkov a neznamená automaticky tvorbu hodnoty. Výdaj sa stáva nákladom vtedy, keď bezprostredne vstúpi do tvorby výrobku alebo služby. Preto pre efektívne riadenie firmy sa musíme zaoberať štruktúrou nákladov. (Srpová, Svobodová, Skopal, Orlík, 2011) Pre efektívne riadenie nákladov, tzn. spotrebu vý-robných činiteľov, je dôležité zamerať sa na ich delenie podľa:

„druhov (materiálové, mzdové, energetické, odpisy a pod.), účelu (útvaru, výkonu), tzn. pre potreby rozpočtovania a kalkulácií, činností (prevádzkové, finančné, mimoriadne), závislosti na zmenách objemu výroby (variabilné a fixné).

(Veber, Srpová a kol., 2008, str. 151)

Výnosy firmy sú výstupy podnikania vyjadrené v peňažných jednotkách za určité obdobie. V podvojnom účtovníctve však nie je brané v úvahu, či tržby boli skutočne uhradené alebo nie, preto je treba rozlišovať medzi výnosmi a príjmami. Príjmy sú všetky peňažné čiastky, ktoré firma skutočne získala za svoje predané výrobky alebo poskytnuté služby. (Srpová, Svobodová, Skopal, Orlík, 2011)

Metódy hodnotenia efektívnosti investície Jedným z predpokladov pre rozhodnutie investorov o investovaní do projektu je analýza na základe pomerových ukazovateľov rentability. Pomerujú dosiahnutý zisk s výškou zdrojov podniku, ktoré sa podieľali na dosiahnutiu tohto zisku. Uka-zovateľ stráca význam v prípade straty. Informuje o tom, ako bude kapitál inves-torov zhodnotený a vyskytuje sa v niekoľkých variantoch:

Rentabilita vlastného kapitálu (ROE – return on equinty) získame ako podiel

zisku po zdanení a vlastného kapitálu. (Koráb, Peterka, Režňáková, 2007) Vy-jadruje teda mieru zhodnotenia vlastných zdrojov vložených do podnikania.

Celkové zhodnotenie všetkých zdrojov, teda vlastného aj cudzieho kapitálu vystihuje rentabilita celkového kapitálu (ROA – return on assets), resp. renta-bilita aktív. Hodnotu tohto ukazovateľa získame, keď do menovateľa dosadí-me celkový vložený kapitál a do čitateľa buď súčet hrubého zisku a úrokov (tzv. EBIT – zisk pred úrokmi a zdanením), alebo zisk po zdanení a zdanených úrokoch (tzn. zdanený EBIT). (Higgins, R. C., 1997)

Pre ďalšie hodnotenie projektu môžeme využiť aj metódy posudzovania investič-ných projektov:


I. metóda čistej súčasnej hodnoty (ČSH) (net present value) – je rozdiel medzi diskontovanými príjmami z investičného projektu a kapitálovými výdajmi nutné na zrealizovanie daného projektu.

(1)

kde: ČSH – čistá súčasná hodnota v Kč

– plán cash – flow z investičného projektu v jednotlivých rokoch v Kč

- príjem z investície v jednotlivých rokoch životnosti v Kč KV – kapitálový výdaj v Kč N – doba životnosti investičného projektu t – jednotlivé roky životnosti investičného projektu i – požadovaná výnosnosť investičného projektu v tvare indexu. (Koráb, Peterka, Režňáková, 2007, str. 175)

Koráb, Peterka a Režňáková (2007, str. 175) definuje čistú súčasnú hodnotou (ďa-lej len ČSH) takto: „Čistá súčasná hodnota investičného projektu predstavuje doda-točný výnos, ktorý sa získa realizáciou projektu nad požadovanú mieru výnosnosti“. Ide o hodnotu, ktorá zvyšuje tržnú hodnotu podniku a vhodné sú len tie projekty, ktoré zabezpečia minimálne požadovaný výnos -> ČSH ≥ 0. (Koráb, Peterka, Rež-ňáková, 2007) Projekt s kladnou ČSH, tzn. očakávaná výnosnosť projektu je vyššia ako jeho požadovaná výnosnosť, zvyšuje hodnotu podniku a opačne každý pro-jekt so zápornou ČSH, tzn. očakávaná výnosnosť plánu je nižšia ako požadovaná výnosnosť, znižuje hodnotu podniku. Z toho vyplýva, že realizovať budeme pro-jekt s kladnou ČSH a zamietneme projekt so zápornou ČSH. (Fotr, Souček, 2005)

II. metóda indexu rentability (profitability index) – je doplnkovým ukazovate-ľom ČSH, ale na rozdiel od nej je relatívnej povahy a vyjadruje veľkosť sú-časnej hodnoty budúcich príjmov získaných z projektu, pripadajúci na jed-notku investovaných nákladov prepočítaných na súčasnú hodnotu. (Fotr, Souček, 2005) Je pomerovým ukazovateľom efektívnosti a vypočítame ho podľa vzťahu:

(2)


Vzhľadom k tomu, že je v úzkej súvislosti s ČSH platí medzi nimi vzťah. Ak je ČSH rovná nule, index rentability má hodnotu jedna. Keď je ČSH záporná, index rentabi-lity projektu je menší ako jedna a naopak v prípade kladnej ČSH je index rentability väčší ako jedna. Z tohto predpokladu je zrejmé, že projekt by sa mal realizovať ak je index rentability väčší ako jedna. (Fotr, Souček, 2005) III. metóda doby návratnosti investičného projektu (payback period) - vyjadru-

je dobu, za ktorú sa nám investovaný kapitál do projektu vráti. V prvom ra-de sa sleduje požiadavka aby plánované príjmy prevýšili plánované nákla-dy. V druhom rade je dôležitá doba, za ktorú sa nám vložená investícia vráti. (Koráb, Peterka, Režňáková, 2007) Čím je doba návratnosti investícií krat-šia, tým je projekt výhodnejší. (Fotr, Souček, 2005) Rok, v ktorom sa kumu-latívny súčet predpokladaných diskontovaných príjmov bude rovnať kapi-tálovým výdajom, vyjadruje počet rokov návratnosti investícií. Pre výpočet:

(5)

kde:

- príjem z investície v jednotlivých rokoch životnosti v Kč

− kapitálový výdaj v Kč

- doba návratnosti investičného projektu

- jednotlivé roky životnosti investičného projektu

- požadovaná výnosnosť investičného projektu v tvare indexu. (Koráb, Peterka, Režňáková, 2007)

Ad c) Rozvaha podniku Rozvaha je prehľad o majetku podniku (aktiva) a finančných zdrojoch (pasíva), z ktorých bol majetok nakúpený a zostavuje sa k určitému dňu. Musí vždy platiť bilančná rovnosť, čo znamená, že finančných zdrojov je len toľko, koľko bolo vlo-žených do majetku podniku, teda aktíva sa rovnajú pasívam. (Koráb, Peterka, Rež-ňáková, 2007) Rozvahu rozlišujeme:

riadna rozvaha vždy na konci mesiaca, počiatočná rozvaha pri založení podniku, mimoriadna rozvaha pri likvidácii, rozdelení alebo fúzii podniku. (Mrtinovičo-

vá, 2006)


Tab. 1 Základná štruktúra majetku a zdrojov jeho financovania

Označenie AKTÍVA Bežné účetné obdobie

Minulé obdobie

Brutto Korekcia Netto Netto

Aktíva celkom

A. Pohľadávky za upísaný základný kapitál

B. Dlhodobý majetok

B.I. Dlhodobý nehmotný majetok

B.II. Dlhodobý hmotný majetok

B.III. Dlhodobý finančný majetok

C. Obežné aktíva

C.I. Zásoby

C.II. Dlhodobé pohľadávky

C.III. Krátkodobé pohľadávky

C.IV. Krátkodobý finančný majetok

D. Časové rozlíšenie

Označenie PASÍVA Bežné účetné obdobie Minulé

obdobie

Pasíva celkom

A. Vlastný kapitál

A.I. Základný kapitál

A.II. Kapitálové fondy

A.III.

Rezervný fond, nedeliteľný fond a ostatné fondy zo zisku

A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov


A.V.

Výsledok hospodárenia bežného účetného obdobia

B. Cudzie zdroje

B.I. Rezervy

B.II. Dlhodobé záväzky

B.III. Krátkodobé záväzky

B.IV. Bankové úvery a výpomoci

C. Časové rozlíšenie

Zdroj: Veber, Srpová a kol., 2012

Aktíva podniku predstavujú majetok, ktorý je usporiadaný v rozvahe podľa funk-cie, ktorú v podniku zastávajú a podľa likvidnosti. Majetok sa delí na dlhodobý a krátkodobý (obežný).

Dlhodobý majetok je hmotný alebo nehmotný a obstaráva sa ako investícia začínajúceho podniku. Dlhodobý majetok sa v podniku používa dlhšie ako jeden rok a nespotrebováva sa, ale opotrebuje sa pri výrobe alebo poskytovaní služieb, teda prenáša svoju hodnotu do výrobkov a služieb. Dlhodobý finančný majetok sa oceňuje obstarávacími cenami. U tohto majetku rozlišujeme technickú životnosť a ekonomickú životnosť. Technická životnosť je daná technickými parametrami majetku a pre jeho zachovanie je potrebná pravidelná údržba. Ekonomická život-nosť je daná časovým horizontom, počas ktorého sa majetok hospodárne využíva. Ekonomickým vyjadrením opotrebovávania a zastarávania majetku sú odpisy, kto-ré sú účetné alebo daňové. Účetné odpisy zobrazujú skutočné opotrebenie dlho-dobého majetku a prenášajú jeho časť do nákladov. Čiastkou hodnoty dlhodobého majetku, ktorú môže podnik zahrnúť do nákladov pre účel stanovenia daňového základu sú potom daňové odpisy. Podniku sa nimi znižuje výška platenej dane z príjmov.

Obežný majetok tvorí druhú časť majetku, ktorá v podniku obieha a stále mení svoju podobu z hotovostnej na zásoby, pohľadávky a zas na hotovosť. Patria sem najmenej likvidné zásoby (nakupované, vlastnej výroby), ďalšou položkou sú pohľadávky (právo podniku na získanie finančných prostriedkov v dohodnutej výške a stanovenom čase) a najlikvidnejší, krátkodobý finančný majetok. (Koráb, Peterka, Režňáková, 2007) Zdroje financovania Pri financovaní je dôležitá výška počiatočného kapitálového vkladu, ktorá súvisí so zvolenou právnou formou podnikania. Rozlišujeme formu podnikania s neobme-


dzeným ručením alebo zákonom stanovenú výšku kapitálu. (Veber, Srpová a kol., 2012)

K financovaniu zakladajúceho podniku môžeme použiť dva druhy zdrojov a to vnútorné (interné, vlastné) alebo vonkajšie (externé, cudzie) zdroje. Vnútorné zdroje podnik získava zo svojej činnosti, externé zdroje sú získané mimo svoju čin-nosť, teda zdroje, ktoré prichádzajú zvonku. (Koráb, Mihalisko, 2005)

Z hľadiska času členíme finančné zdroje na krátkodobé a dlhodobé. Má to svoje opodstatnenie, pretože pri plánovaní by sme mali dodržovať to, aby dlhodo-bý majetok bol financovaný zo zdrojov dlhodobých a obežný majetok financovaný zo zdrojov krátkodobých. Tak aby bola zosúladená životnosť majetku a ich zdrojov financovania. (Veber, Srpová a kol., 2012) Celková veľkosť potrebného kapitálu záleží na viacerých okolnostiach a to na:

veľkosti podniku, pretože platí, že čím väčší je podnik tým, väčší kapitál je po-trebný,

stupni automatizácie podniku (čím viac je potrebnej techniky, tým viac je po-treba kapitálu),

organizácii odbytu (ak mám vlastnú sieť predajní bude to drahšie ako predaj prostredníctvom obchodných podnikov),

rýchlosti obratu kapitálu (čím rýchlejší je obrat, tým menšia bude potreba ka-pitálu). (Synek, Kislingerová a kol., 2010)

Medzi vlastné zdroje financovania podniku patria predovšetkým vklady vlast-níkov. Z právneho pohľadu je tu rozdiel v tom, či je zákonom stanovená povinnosť vložiť základný kapitál a je daná jeho veľkosť ako to býva u kapitálových spoloč-ností, alebo nie je zákonom stanovená povinnosť vkladať počiatočný kapitál.

Medzi tie s povinnosťou vkladu kapitálu patria spoločnosť z ručením obme-dzeným a akciová spoločnosť. Naopak fyzické osoby podnikajúce na základe živ-nostenského listu alebo iného oprávnenia nemajú povinnosť mať počiatočný vklad. To platí tak isto aj u verejnej obchodnej spoločnosti. (Veber, Srpová a kol., 2012) Po novom je ale povinnosť vkladu do spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditnej spoločnosti len 1 Kč, čo je pri zakladaní spoločnosti mizivá čiastka. Podrobne sú charakteristiky spoločností znázornené v tabuľke č. 2.


Tab. 2 Základné charakteristiky obchodných spoločností

Verejná

obchodná spoločnosť

Komanditná spoločnosť

Spoločnosť s ručením

obmedzeným

Akciová spoločnosť

Zakladatelia spoločnosti

min. 2 osoby min. 2 osoby (komplementár, komanditista)

min. 1 osoba min. 1 právnická osoba

Vznik spoločnosti

zápis do Obchodného registru




Ručenie spoločníka za záväzky spoločnosti

spoločne a nerozdielne celým svojim majetkom

komplementár celým svojim majetkom; komanditista do výšky nesplateného vkladu

spoločne a nerozdielne do výšky súhrnu nesplateného vkladu

akcionár neručí za záväzky

Základný kapitál

min. výška nie je stanovená

komanditista min. 1 Kč

min. 1 Kč 2 mil. Kč alebo 80 tis. eur

Účasť na zisku

rovným dielom

podľa spoločenskej zmluvy alebo na polovicu

podľa pomeru obchodných podielov alebo podľa spoločenskej zmluvy

podľa rozhodnutia valnej hromady (dividenda)

Oprávnenie k riadeniu

každý spoločník

komplementári jednatelia predstavenstvo

Zdroj: Martinovičová, Konečný, Vavřina, 2014 – spracované podľa zákona č. 90/2012 Sb., o obchodních korporacích, ve znění pozdějších předpisů

Pre splnenie cieľa sme si zvolili právnu formu podnikania spoločnosť s ručením obmedzeným a preto uvediem bližšie informácie o tejto spoločnosti.

Patrí medzi obchodné kapitálové spoločnosti, v ktorých združenie osôb spočí-va na zmluvnom základe. Zmluvou spoločníci zakladajú nový právny subjekt, ktorý zápisom do obchodného registru nadobúda práva a povinnosti a je nezávislý na svojich spoločníkoch. Je to vlastne vznik právnickej osoby založenej za účelom podnikania.

Vklad spoločníkov je vyjadrením vloženého základného kapitálu. Vklad jedné-ho spoločníka predstavuje jeho základnú majetkovú účasť na spoločnosti, z ktorej mu plynú práva a povinnosti a súčasne rozsah týchto práv.


U obchodných spoločností môže byť vklad aj nepeňažitej hodnoty avšak musí sa jednať o oceniteľnú vec, ktorej ocenenie sa uvedie v spoločenskej zmluve. (Mar-tinovičová, Konečný, Vavřina, 2014)

Zisk je ďalším zdrojom vlastného financovania, hovoríme teda o samofinan-

covaní. Výhodou tohto financovania je, že nevznikajú náklady na cudzie zdroje a tým nepodstupujeme riziko nemožnosti splácania a taktiež sa nezvyšuje objem záväzkov. Naopak nevýhodou je, že začínajúci podnik zisk ešte nemá a musí ho vytvoriť v dostatočnom objeme aby mohol neskôr investovať do svojho projektu. (Veber, Srpová a kol., 2012) Zisk sa teda tvorí ako nerozdelený výsledok hospodá-renia po odvode daní, ktorý sa nerozdeľuje medzi majiteľov, ale slúži ďalej k pod-nikaniu. V rozvahe ho môžeme nájsť pod položkou Nerozdelený zisk z minulých rokov alebo Rezervný fond. (Synek, Kislingerová a kol., 2010)

Odpisy sú peňažným vyjadrením opotrebenia dlhodobého majetku v podniku za určité obdobie a ich hlavnou úlohou je zabezpečiť, aby sa preniesla cena majet-ku do nákladov, tým sa znižovala jeho výška a zaistila sa jeho obnova. Časť odpisov získava firma z predaja svojich produktov alebo služieb v ich cenách. Odpisy ne-podliehajú dani preto sú pre podnik z tohto hľadiska výhodnejšie ako zisk. Veľkosť odpisov závisí na veľkosti majetku, odpisových sadzbách a na použitej metóde od-pisovania. Existujú daňové a účetné odpisy. Daňové odpisy vymedzuje v Českej republike zákon o daniach z príjmov, podľa ktorého môžeme zvoliť rovnomerné, alebo zrýchlené odpisovanie. Účetné odpisy by mali čo najdôvernejšie vyjadriť opotrebenie dlhodobého majetku. (Srpová, Svobodová, Skopal, Orlík, 2011)

Ostané zdroje interného financovania predstavujú napríklad predaný nevyu-žitý majetok pri zlepšení výroby v podniku, zdroje z predaných zásob alebo nevyu-žitého materiálu z rôznych dôvodov. (Koráb, Mihalisko, 2005)

Používanie cudzích (externých) zdrojov financovania je lacnejšie ako použiť vlastný kapitál o čom svedčí tzv. finančná páka (pákový efekt) alebo tzv. daňový efekt (daňový štít).

Finančná páka znamená, že cudzí kapitál zvyšuje výnosnosť vlastného kapi-tálu. Daňový efekt pôsobí tak, že úroky na cudzí kapitál vystupujú v podniku ako náklady a náklady znižujú zisk, z ktorého sa platí daň, teda znižujú daňové zaťaže-nie podniku. (Synek, Kislingerová a kol. 2010)

Dôvody prečo používať cudzí kapitál:

podnik nemá pri založení dostatočný základný kapitál, podnikateľ nechce obmedzovať svoje riadiace právomoci (dodávateľ cudzieho

kapitálu tým nezískava právomoci na riadenie podniku), keď je potrebné preklenúť obdobie časového rozdielu medzi príjmami

a výdajmi, cudzí kapitál väčšinou zvyšuje rentabilitu podnikania. (Veber, Srpová a kol.,

2012)


Na druhú stranu cudzí kapitál má aj svoje nevýhody: znižuje finančnú stabilitu podniku (z dôvodu zadlžeností, ktorú treba splácať

bez ohľadu na to či sa firme darí alebo nie), každý ďalší dlh je drahší, pretože banky pri svojom rozhodovaní poskytnúť

úver zvažujú faktor rizika, za ktorý požadujú vyšší výnos, veľký podiel cudzieho kapitálu obmedzuje jednanie managementu (musia

rešpektovať podmienky banky, stanovené v úverovej zmluve), rastie riziko obmedzenia „svojprávnosti“ podniku (banka môže zaistiť maje-

tok firmy v prípade poskytnutia dlhodobého úveru). (Veber, Srpová a kol., 2012)

Medzi externé zdroje financovania malých a stredných podnikov patria hlavne úvery a to bankové a obchodné. Ďalší spôsob externého financovania je tiché spo-ločenstvo, rizikový kapitál, leasing, faktoring alebo forfaiting.

Bankový úver – cenu, ktorú si pýta banka za poskytnutie úveru je úrok. Krát-kodobý kapitál býva lacnejší ako dlhodobý, pretože v dlhom časovom horizonte rastie možné riziko. Bankový úver sa poskytuje na základe žiadosti, ku ktorej je nutné doložiť účetné výkazy firmy aspoň za posledné tri roky, podnikateľský plán a ďalšie náležitosti. (Veber, Spová akol., 2008) Za poskytnutie úveru bankou môže ako záruka pre ňu slúžiť obchodný majetok podniku alebo aj osobný majetok vlastníkov. (Koráb, Mihalisko, 2005)

Obchodný úver – tieto úvery poskytujú dodávatelia alebo odberatelia. U bež-

nejšieho dodávateľského to znamená odklad platby za uskutočnenú dodávku vý-robkov alebo služieb o určitý dohodnutý počet dní. V tomto prípade je veľmi dôle-žitá dôveryhodnosť v obchodných vzťahoch. Úvery odberateľské sa poskytujú hlavne v odvetviach s dlhou priebežnou dobou výroby (stavebníctvo). (Srpová, Svobodová, Skopal, Orlík, 2011)

Tiché spoločenstvo – je to spôsob získania financií, kedy podnikateľ od kon-

krétnej osoby tzv. tichý spoločník, získava vklady, ktoré môže použiť na svoje pod-nikanie. Výhoda je, že podnikateľ sa tak môže dostať k vysokým čiastkam peňazí, hlavne v prípadoch keď nie je iný dostupný spôsob financovania. Nevýhoda je, že tichý spoločník požaduje vysoké výnosy. (Veber, Srpová a kol., 2008)

Rizikový kapitál – „je prostriedok pre financovanie zahájenia činnosti podniku,

jeho rozvoja, expanzie alebo odkúpenia celého podniku, kedy investor rizikového ka-pitálu získava dohodnutý podiel základného kapitálu podniku (väčšinou akciový ka-pitál alebo kmeňové akcie) na oplátku za poskytnutie potrebného kapitálu“. (Burns, 2001, s. 418)

Leasing – je to vlastne prenájom hnuteľného alebo nehnuteľného majetku

(podnikateľ teda nezíska financie, ale potrebné zariadenie). (Veber, Srpová a kol. 2008) Je to vlastne dohoda medzi nájomcom a prenajímateľom (leasingová firma),


že nájomca má právo užívať majetok na dopredu dohodnutú dobu za určitú fi-nančnú úhradu (nájomné). (Koráb, Mihalisko, 2005) Rozlišujeme operatívny lea-sing, ktorý sa zjednáva na krátku dobu a majetok po skončení zmluvy zostáva vo vlastníctve leasingovej spoločnosti a finančný leasing, ktorý je na dlhšiu dobu, nie je vypovedateľný a splátky musia uhradiť cenu majetku. (Veber, Srpová a kol. 2008) U finančného leasingu prechádza vlastnícke právo na predmet leasingu na nájomcu. (Koráb, Mihalisko, 2005)

Faktoring – je to forma krátkodobého financovania založená na odkúpení

krátkodobých pohľadávok pred dobou ich splatnosti (14-90 dní). Výhodou fakto-ringu je, že sa vybaví bez zložitých schvaľovacích procedúr a bez bankového iste-nia. (Veber, Srpová a kol., 2008)

Forfaiting – jedná sa o odkúpenie strednodobých až dlhodobých pohľadávok.

Musia byť však nejakým spôsobom zaistené aby ich forfaitingová firma odkúpila. Forfaitingové firmy odkupujú pohľadávky s dobou splatnosti 90 dní, ale aj so splatnosťou 5-7 rokov. Výhodou je okamžitá úhrada a teda prenesenie rizika z možného nezaplatenia dovozcom na forfaitra a tiež vyhnutie sa kurzovému rizi-ku. Nevýhodou je rozdiel predajnej ceny a nominálnej hodnoty pohľadávky. (Ve-ber, Srpová a kol., 2008)

Ad d) Príjmy a výdaje (cash- flow) Cash – flow predstavuje plán peňažných tokov, teda všetky príjmy a výdaje, ktoré podnik generuje počas svojho života, tj. v čase výstavby projektu, v období pre-vádzky a nakoniec pri likvidácii.

V prvom období vznikajú len výdaje, a to výdaje investičného charakteru, kto-ré budú dlhodobo viazané v projekte. Druhé obdobie – prevádzka podniku, súvisí s príjmami aj výdajmi. Príjmy tvoria predovšetkým príjmy za predaj poskytovanej výroby alebo služieb zákazníkom. Výdaje sú investičného alebo prevádzkového charakteru. Investičné, napríklad z dôvodu dokončenia výstavby alebo rozširova-nia kapacity výroby a podobne. Prevádzkové výdaje zahrnujú mzdy pracovníkov, nákup surovín, materiálu, zaplatenie energií a.t.ď. Likvidácia projektu môže byť spojená ako s výdajmi tak aj s príjmami. Záleží na tom, či budú prevažovať výdaje na likvidáciu, alebo príjmy z likvidácie projektu. (Fotr, Souček, 2005)

Zo začiatku podnikania sa odporúča rozpracovať podrobnejší plán, v rozsahu aspoň prvých šesť mesiacov, v ďalšom období už stačia ročné údaje. (Srpová, Svo-bodová, Skopal, Orlík, 2011) Výkaz peňažných tokov sa zostavuje dvoma spôsob-mi:

Priama metóda, ktorá predpokladá evidenciu príjmov a výdajov vo firme, nepriama metóda vychádza z finančného účtovníctva, kde finančný tok tvorí

hospodársky výsledok, ktorý je upravený o náklady nesúvisiace s výdajmi a výnosy nesúvisiace s príjmami. (Veber, Srpová a kol. 2012) Tento spôsob je používanejší a jeho štruktúra výpočtu je zobrazená v tabuľke nižšie.


Tab. 3 Príklad zostavenia výkazu o peňažných tokoch nepriamou metódou

Počiatočný stav peňažných prostriedkov zisk po daniach a úrokoch + odpisy + (znížili zisk, ale nie sú výdaj) obdobné náklady ako odpisy + (rezervy, opravné položky) úbytok pohľadávok + prírastok pohľadávok - úbytok zásob + prírastok zásob - úbytok krátkodobých záväzkov (dlhov) - prírastok krátkodobých dlhov +

Peňažný tok z prevádzkovej činnosti

úbytok dlhodobého majetku + prírastok dlhodobého majetku -

Peňažný tok z investičnej činnosti

prírastok dlhodobých dlhov + úbytok dlhodobých dlhov - vklady do vlastného kapitálu + výplaty dividend -

Peňažný tok z finančnej činnosti

Peňažný tok celkom Konečný stav peňažných prostriedkov

(Počiatočný stav peňažných prostriedkov + Peňažný tok celkom)

Zdroj: Veber, Srpová a kol., 2012

Peňažné toky z prevádzkovej činnosti vyjadrujú vnútornú schopnosť firmy finan-covať potreby, ktoré sú najdôležitejšie pre budúcu existenciu firmy a táto činnosť by mala byť vždy kladná. Investičná činnosť by naopak mala byť vždy schodková, inak by to znamenalo, že firma rozpredáva svoj majetok. (Veber, Srpová a kol., 2012)

Plánovanie cash – flow musí zaistiť:

solventnosť podniku, teda kladné saldo vo vzťahu príjmy – výdaje, úhradu všetkých záväzkov v splatných termínoch, signalizovať nedostatok finančných prostriedkov v dostatočnom predstihu.

(Wupperfeld, 2003)

10. Prílohy Obsahom príloh sú informatívne podporné materiály, ktoré nemožno začleniť do textu podnikateľského plánu. V texte by však mali byť odkazy na jednotlivé prílo-


hy. (Koráb, Peterka, Režňáková, 2007) Radia sa sem životopisy kľúčových osôb, výpisy z obchodného registru, fotografie alebo výkresy výrobku, výsledky prie-skumu trhu, technologická schéma, dôležité zmluvy a tak ďalej. (Fotr, Souček, 2005)

38 Vlastná práca

4 Vlastná práca

4.1 Titulná strana

Názov spoločnosti: Kaviareň La Crêpe Sídlo spoločnosti: Palackého třída, Královo Pole, Brno Spoločníci: Veronika Fridrichová, Angelika Činčárová Jednateľ: Veronika Fridrichová Predmet podnikania: Pohostinská činnosť, Výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona Právna forma: spoločnosť s ručením obmedzeným Výška základného kapitálu: 235 000 Kč Telefón: 777 333 777 Webová stránka: www.kavarnalacrepe.cz Založenie spoločnosti: 1.7.2015 Zahájenie činnosti: 1.8.2015

4.2 Exekutívny súhrn

Tento podnikateľský zámer je zostavený za účelom založenia kaviarne s palacin-kárňou v meste Brno. Podnik bude umiestnený na Palackého třídě v prenajíma-ných priestoroch.

Zakladateľkami podniku sú Veronika Fridrichová s väčšinovým vkladom v podniku 77 % a Angelika Činčárová s vkladom 23 %. Celkom zakladateľky vložia do podnikania vlastné zdroje vo výške 235 000 Kč. Ďalšie prostriedky potrebné pre zahájenie činnosti budú získané z externých zdrojov financovania a to ako úver od Equa bank úročený fixnou úrokovou sadzbou 6,2 % ročne so splatnosťou 5 ro-kov.

V kaviarni okrem majiteliek budú pracovať na hlavný pracovný pomer dvaja ďalší zamestnanci. Pracovná doba bude rozvrhnutá na zmeny a rozdelená na krát-ky a dlhý týždeň.

Medzi hlavné poskytované služby bude patriť ponuka prvotriednych káv z ce-lého sveta, nealkoholické nápoje a vína. Z jedál to budú výhradne palacinky a to v sladkej aj slanej verzii. Práve širokou ponukou palaciniek bude podnik špecifický a vyplní tak istú medzeru na trhu pohostinskej činnosti v Brne. V podniku bude zriadený aj detský kútik pre mamičky s deťmi a samostatne oddelená ďalšia miestnosť pre ostatných hostí. Podnik bude nefajčiarsky a s možnosťou rezervovať si priestory na súkromné oslavy a akcie.

Zahájenie podnikateľskej činnosti majiteľky plánujú na 1.8.2015.

Vlastná práca 39

4.3 Popis podniku

Podnik bude založený za účelom vykonávania pohostinskej činnosti. Kaviareň La Crêpe je kaviareň spojená s palacinkárňou. Pre zahájenie tejto podnikateľskej čin-nosti je potrebné získať živnostenské oprávnenie. Zvolili sme si voľnú živnosť – Výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona.

Ako právnu formu podnikania sme zvolili spoločnosť s ručením obmedzeným kvôli tomu, že túto spoločnosť môže zakladať aspoň jedna osoba a minimálny po-žadovaný základný kapitál pre založenie tejto spoločnosti je od 1.1.2014 len 1 Kč. Taktiež je možnosť u spoločnosti s ručením obmedzeným vložiť nepeňažitý vklad.

Priestory kaviarne sú prenajímané na Palackého třídě v meste Brno, čo sa javí ako dobrá lokalita pre zameranie sa na zvolený segment spotrebiteľov.

Cieľom teda bude osloviť a zaujať potenciálnych zákazníkov natoľko, aby sa časom stali stálymi zákazníkmi a tak si získať na trhu stabilnú pozíciu, aby bol podnik konkurencieschopný. Z toho sa odvíja aj ďalší, základný cieľ a to aby bol podnik ziskový.

4.3.1 Umiestnenie podniku

Priestory budúcej kaviarne La Crêpe sa nachádzajú v rušnej časti Brna, na Palacké-ho tříde hneď naproti Slovanskému náměstí. V blízkosti je zastávka mestskej hro-madnej dopravy a tiež gymnázium a základná škola (mapa umiestnenia podniku sa nachádza v prílohe A).

Priestory si budeme prenajímať v podpivničenej časti tehlovej budovy o rozlohe 249 m2 . Náklady za nájom priestorov mesačne vyjdú na 18 300 Kč (ná-jom 10 000 Kč + 8 300 Kč za energie). Prenajímaná miestnosť je novo zrekonštru-ovaná a bola využívaná ako vináreň. Podnik nie je bezbariérovo zaistený a nedisponuje terasou alebo záhradkou s vonkajším posedením. Bývalá vináreň sa skladá z piatich miestností, z toho dve sú hlavné (88 a 40m2), využívané pre hostí podniku, kde vo väčšej z nich zriadime aj detský kútik a tri slúžili ako sklady zásob. Jedna z miestností doposiaľ používaná ako sklad bude vybavená a zariadená ako kuchyňa na prípravu palaciniek, ďalšia ako priestor pre zamestnancov a majiteľku pre jej pracovnú činnosť, tretia sa bude aj naďalej využívať ako sklad. Samozrej-mosťou sú aj toalety, osobitne pánske a dámske, ktoré sú taktiež novo zrekonštru-ované a preto nebude potrebná veľká investícia na obnovu. Dámske toalety budú vybavené prebaľovacím pultom.

Pri vstupe do podniku je menšia hala ktorá bude slúžiť ako odkladací priestor pre kočíky, keď našu kaviareň navštívia mamičky s deťmi. V priestore je možné odložiť až 4 kočíky. Priestor bude monitorovaný kamerou rovnako ako aj priestory podniku. Kamerový systém obsahujúci 4 kamery vyjde na 6790 Kč. (Alza, 2015)

4.3.2 Vybavenie podniku

Kaviareň plánujeme vybaviť v modernom ale zároveň praktickom štýle. Vybavenie bude pozostávať z kvalitného a vyhovujúceho nábytku (stoly, stoličky, kuchyňa,

40 Vlastná práca

detský kútik, ...), kvalitných kuchynských a iných spotrebičov. Konkrétne vybave-nie v jednotlivých miestnostiach podniku je uvedené v prílohe C tejto práce.

4.4 Analýza trhu

V tejto časti práce navrhneme segmentáciu trhu, pomocou ktorej si zvolíme poten-ciálneho zákazníka. Následne rozoberieme konkurenciu, externé faktory pôsobiace na trh a nakoniec posúdime význam týchto faktorov v súhrnnej SWOT analýze.

4.4.1 Segmentácia trhu a potenciálni zákazníci

Segmentáciou trhu si presnejšie priblížime predstavu o našom potenciálnom zá-kazníkovi. Môžeme si ho popísať podľa viacerých kritérií. Uvedieme si niekoľko základných predpokladov o našom spotrebiteľovi.

Z geografického hľadiska sa zameriame na mesto Brno s počtom obyvateľov nad 370 000, nachádzajúce sa v Juhomoravskom kraji. (ČSÚ – Počet obyvatel v ob-cích, 2014)

Z demografického hľadiska by sa dalo povedať, že kaviareň s palacinkárňou je vhodná pre matky s deťmi vo veku od 20- 34 rokov, ktoré vo voľnom čase vy-hľadávajú vhodné miesta a podniky kde by mohli prísť so svojimi deťmi a zároveň sa stretávať s kamarátkami.

Taktiež by sa sem dali zaradiť aj obyvatelia v produktívnom veku od 35- 44 rokov, ktorí budú navštevovať podnik hlavne kvôli káve a príjemnému posedeniu.

V blízkosti prevádzky sa nachádza aj základná škola a gymnázium. Študentov týchto škôl považujeme tiež za potenciálnych zákazníkov.

Etnografické kritéria - keďže bude kaviareň umiestnená na jednej z hlavných ulíc Brna, predpokladáme, že zákazníci budú hlavne obyvatelia mesta Brna, ale taktiež rôzny cudzinci, respektíve prisťahovalci žijúci v Brne. Počíta sa s tým, na základe toho, že Brno je druhé najväčšie mesto v Českej republike a najväčšie na Morave, kde počas leta prichádzajú turisti a mimo letnú sezónu žije v Brne veľa študentov. Celkovo tak na Brno pripadá 27576 cudzincov k 31.12.2013 (ČSÚ – Ci-zinci podle státního občanství, 2013)

4.4.2 Konkurencia

Pri konkurencii si stanovíme a rozoberieme stávajúcich konkurentov a možných potenciálnych konkurentov. Medzi svojich konkurentov radíme podniky predáva-júce rovnaké produkty alebo poskytujúce podobné služby na danom trhu. U kaž-dého konkurenta si popíšeme v čom sa odlišuje od podniku, ktorý chceme založiť, v čom máme výhodu oproti konkurencii a naopak, aké máme nevýhody.

Porovnávať budeme umiestnenie, priestory a vybavenie podnikov, či sa na-chádzajú u konkurentov detské kútiky , terasy alebo vonkajšie záhradky, bezbarié-rový prístup, fajčiarske/ nefajčiarske priestory, ponuku a jej ceny a otváraciu dobu. Palacinkárne v Brne:

Vlastná práca 41

Bagetáreň a palacinkáreň Pekařská

Pekařská 19, Brno Podnik je dobre umiestnený skoro v centre mesta Brna, na ulici kde je rušno a v blízkosti podniku je zastávka mestskej hromadnej dopravy. Veľkou nevýhodou sú malé priestory prevádzky, kde sa nachádzajú dva malé stoly pre zákazníkov. Vybavenie palacinkárne nie je nijak zaujímavo riešené, je jednoduché. Podnik pô-sobí skôr ako na objednávku palacinky do ruky a nie je vhodný na dlhšie posede-nie. Prístup do palacinkárne nie je bezbariérový, nenachádza sa tu detský kútik a podnik nedisponuje ani terasou či letnou záhradkou na posedenie vonku. Mínu-som je určite aj skorá zatváracia doba (19:00) a tiež, že pred zatvorením už nie je možnosť objednať si palacinky (napr. došli suroviny) – neuspokojenie dopytu.

Ako plus by sme hodnotili nefajčiarske prostredie a možnosť ponuky poskla-dať si vlastnú palacinku podľa vlastného výberu surovín. Suroviny sú ocenené rôz-ne a pri poskladaní palacinky vyjde cena približne na 60 Kč. Ďalšia konkurencia:

Dětská kavárna u buldoka Husova 8A, Brno - stred Kaviareň sa nachádza v centre mesta hneď pod hradom Špilberk, s dobrou do-pravnou dostupnosťou.

Priestory kaviarne sú zaujímavo farebne vybavené s maľbami detských roz-právkových postavičiek na stenách. Detský kútik je celkom priestranný. V kútiku je bazén s plastovými loptičkami, trampolína a hračky. Platí sa poplatok za detský kútik 20 Kč. V kaviarni je aj priestor na kočíky a je sem umožnený bezbariérový prístup. Priestory sú nefajčiarske a v ponuke sú na výber alkoholické (aj pivo fľaš-kové), nealkoholické nápoje, alkoholické a nealkoholické kokteily, teplé nápoje a kávy, zopár teplých pokrmov a sladkých dobrôt, medzi ktoré patria aj tri druhy sladkých palaciniek. Ceny sú porovnateľné s cenami kaviarne La Crêpe.

Kaviareň taktiež poskytuje službu zapožičania niektorých detských príslušen-stiev ako napríklad detské sedačky, vozíky, postieľky… a možnosť prenájmu prie-storov pre súkromné akcie a to buď s občerstvením alebo bez občerstvenia.

Otváracia doba je od 8:00 do 19:00, v sobotu len od 13-tej do 19:00 a v nedeľu je zatvorené čo je nevýhodou oproti La Crêpe. (U buldoka, 2015)

Veselá kavárna Měřičkova 18, Brno – Řečkovice Táto kaviareň sa nachádza asi pol hodinu cesty mestskou dopravou od centra mes-ta, ale je prístupnejšia pre svoje okolie.

42 Vlastná práca

Priestory sú postačujúce s kapacitou asi 10 stolov, detský kútik je umiestnený akoby v strede kaviarne ako znížené pódium. V kaviarni sa pravidelne konajú akcie pre deti (divadlo, hudba...). Nenachádza sa tu vonkajšie posedenie, priestory sú nefajčiarske a je tu bezbariérový prístup.

Otvorené majú pondelok až piatok od 9-tej ráno do 19:00 a víkend od 13-tej do 19-tej.

Taktiež je tu možnosť rezervácie priestorov na rôzne udalosti za poplatok (cena podľa konanej udalosti).

V ponuke je na výber každý deň v týždni obedové aj raňajkové menu. Ďalej sú na výber slané pochutiny, sladké drobnosti a medzi nimi aj 4 druhy palaciniek, al-koholické a nealkoholické nápoje a kokteily, teplé nápoje. (Veselá kavárna, 2015)

Sampalero Jezuitská 4, Brno – Stred Kaviareň je umiestnená v centre mesta Brna medzi Janáčkovým a Mahenovým di-vadlom kde je dostupnosť mestskou dopravou dobrá.

Priestory sú moderne vybavené a detský kútik je oddelený od sedenia. Detský kút je poschodový a zaujímavo riešený pre úplnú spokojnosť malých ale aj starších detí.

Nefajčiarske prostredie a bezbariérový prístup. Nie je vonkajšie posedenie na terase či záhradke.

V ponuke je talianska káva a palacinky zo špaldovej múky a BIO surovín (3 druhy), nealko nápoje, destiláty, pivo aj víno, teplé nápoje, zopár slaných a sladkých pochutín a zapekané toasty.

Otváracie hodiny sú pondelok až piatok od 9:00 do 19- tej a cez víkend od 14:00 – 19:00. (Sampalero, 2015)

Hrádek plný hrátek Volejníkova 2, Brno – Černá pole Podnik sa nachádza v pokojnej a husto obývanej domovej časti Brna, pri parku s dobrou dostupnosťou mestskou dopravou. Prevádzka je priestranná a zaujíma-vo vybavená. V strede kaviarne je umiestnený veľký drak, steny sú pomaľované rozprávkovými postavami a deti majú veľa možností na hranie. Poplatok za detský kútik je na dieťa 30 Kč. Občas sa tu konajú akcie pre deti.

Priestory sú nefajčiarske, bezbariérovo prístupné, nenachádza sa tu ale von-kajšie posedenie.

Otváracia doba je v tomto prípade dlhšia a to od pondelka do soboty od 9:00 do 20:00 a v nedeľu od 10:00 do 20:00.

Ponuka obsahuje opäť alkoholické a nealkoholické nápoje, kávy a iné teplé nápoje, zákusky podľa dennej ponuky. V ponuke sú tiež zmrzliny a zmrzlinové po-

Vlastná práca 43

háre. Zo slaných pochutín sú na výber len toast a obložený chlebíček. (Hrádek plný hrátek, 2013)

Svoje webové stránky dnes už neaktualizujú a všetky akcie a príspevky sa zve-rejňujú na facebookovej skupine - Hrádek plný hrátek. S prihliadnutím na vyššie spomenuté sa v meste Brno nevyskytuje priama konku-rencia, podobný alebo rovnako zameraný podnik ako plánujeme založiť. To pova-žujeme za veľkú strategickú výhodu pre otvorenie La Crêpe. Ako budúcu konkurenciu môžeme považovať, niekoho kto si otvorí podobný alebo dokonca rovnako zameraný podnik ako plánujeme založiť. Teda v tom prípade, ak sa bude tiež zameriavať na ponuku palaciniek.

4.4.3 Externé faktory

Externé faktory budeme skúmať pomocou SLEPT analýzy, do ktorej patrí sociálna, legislatívna, ekonomická, politická a technologická oblasť.

Sociálna oblasť – v meste Brno žije celkom 377 508 obyvateľov a ich prie-

merný vek je celkom 42,5 roku, čo spadá akurát do segmentácie produktívnej po-pulácie. Najviac je teda počtu obyvateľov v Brne v priemernom veku u žien 44,1 a u mužov vo veku 40,7. (ČSÚ – Počet obyvatel v obcích, 2014) V segmente, ako sme si vyššie zvolili, vo veku od 35 do 44 rokov žije celkom 59 980 obyvateľov.

Z nami zvoleného segmentu populácie vo veku od 20 do 34 rokov, teda mladý ľudia s deťmi, sa v Brne vyskytuje podľa Českého štatistického úradu (ďalej len ČSÚ) k 31.12.2013 80 305 obyvateľov. Práve o tejto skupine obyvateľov predpo-kladáme, že budú naši najčastejší zákazníci. (ČSÚ – Demografická ročenka okresů, 2014)

Priemerná hrubá mesačná mzda v Juhomoravskom kraji podľa údajov z ČSÚ dosahuje celkom 25 592 Kč (rok 2013). S prihliadnutím na uvažovaný segment, ktorý je zameraný hlavne na ženy, ich priemerná hrubá mesačná mzda je 21 952 Kč k roku 2013. (ČSÚ – Statistická ročenka, 2014) Ešte konkrétnejšie vzhľadom na potenciálnych zákazníkov – mamičky na materskej a rodičovskej dovolenke, mô-žeme uviesť zmeny od januára roku 2015 pri výpočte materskej dávky na základe zmeny redukčnej hranice. Materská dávka závisí na priemernom príjme pobera-nom za posledných 12 mesiacov z čoho sa vypočíta denný vymeriavací základ a ten sa redukuje. Od januára 2015 sú redukčné hranice - 888 Kč, 1331 Kč a 2662 Kč (2014: 865 Kč, 1 298 Kč a 2 595 Kč). (Finance.cz, 2015) To znamená, že zo mzdy do 888 Kč/deň sa počíta 100 %, zo mzdy nad 888 do 1331 Kč/deň sa počíta 60 %, zo mzdy nad 1331 do 2662 Kč sa počíta 30 % a k čiastke nad 2 662 Kč sa už nepri-hliada. (Peníze.cz, 2015) Materská sa počíta ako 70 % z denného vymeriavacieho základu. (Finance.cz, 2015)

S oživujúcou sa ekonomikou mzdy ročne pomaly narastajú a mierne narastá aj hodnota podielu vynakladaného príjmu na potraviny, nápoje a verejné stravovanie. Zo štatistík ČSÚ bol percentuálny podiel vynaloženého príjmu práve na túto časť spotreby 23,4 %. (ČSÚ - Spotřeba a ceny, 2014)

44 Vlastná práca

Legislatívna oblasť – prevádzkovanie podniku so zámerom podnikať

v pohostinskej činnosti musí splňovať legislatívne zákony, vyhlášky a nariadenia, ktoré s touto oblasťou súvisia. Uvedieme len niekoľko najdôležitejších.

Zákon č. 455/1991 Sb. o živnostenskom podnikaní, v našom prípade voľnú

živnosť – Výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách 1 až 3 živnosten-ského zákona.

Zákon č. 262/2006 Sb. zákonník práce, ktorý upravuje pracovne právne vzťa-hy.

Zákon č. 90/2012 Sb. o obchodných spoločnostiach a družstvách (zákon o ob-chodných korporáciách) – nami zvolená právna forma podnikania je spoloč-nosť s ručením obmedzeným.

Vyhláška č. 137/2004 Sb. o hygienických požiadavkách na stravovacie služby a o zásadách osobnej a prevádzkovej hygieny pri činnostiach epidemiologicky závažných.

Zákon č. 110/1997 Sb. o potravinách a tabakových výrobkoch a o zmene a do-plnení niektorých súvisiacich zákonov.

Nariadenie vlády č. 361/2007 Sb., ktorým sa stanovia podmienky ochrany zdravia pri práci.

Zákon č. 258/2000 Sb. o ochrane verejného zdravia a o zmene niektorých sú-visiacich zákonov.

Zákon č. 634/1992 Sb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý upravuje povinnosti po-skytovateľa služieb vo vzťahu k spotrebiteľovi.

Zmeny v právnych predpisoch sa uskutočňujú neustále, preto je potrebné ich prie-bežne sledovať a zosúladiť s nimi svoje podnikanie.

Ekonomická oblasť – Do ekonomickej oblasti, ktorá na nás vplýva môžeme

zahrnúť viacero skutočností. Zmienime preto niekoľko dôležitých, ako nezamest-nanosť v meste Brno, počet cudzincov žijúcich v Brne (ako ďalší potenciálny zá-kazníci), percentuálne sadzby dane a zmeny týkajúce sa OSVČ od roku 2015.

Nezamestnanosť v Brne je podľa údajov ČSÚ na hodnote 8,83 % k 30.6.2014. (ČSÚ – Statistický bulletin, 2014)

Do Brna, sa ale stále sťahuje veľa produktívnych ľudí z okolitých miest za prá-cou, taktiež je tu počas roka veľa študentov a v letných mesiacoch aj mnoho turis-tov, ktorí navštevujú miestne podniky. V Brne - mesto je podľa štatistík ČSÚ 22 821 cudzincov a v Brne okolí 4 755 k 31.12.2013. (ČSÚ – Cizinci podle státního občan-ství, 2013)

Sadzby dane, ktoré taktiež podstatne ovplyvňujú podnikanie, sú po novom od

roku 2015 stanovené tri rôzne: - základná sadzba DPH 21 %, - prvá znížená sadzba DPH 15 %,

Vlastná práca 45

- druhá znížená sadzba dane DPH 10 %. Základná sadzba dane sa používa na väčšinu predávaného tovaru alebo posky-

tovaných služieb. Prvá znížená sadzba dane a druhá znížená sadzba dane sa využíva len

v prípadoch vymenovaných v zákone o DPH. Prvá znížená sadzba dane zavedená na tovar uvedený v prílohe 3 (napr. potraviny vrátane nápojov okrem alkoholic-kých) a služby uvedené v prílohe 2 zákona o DPH.

Druhá znížená sadzba sa uplatňuje na položky uvedené v prílohe 3a. (Marko-vá, 2015) Od roku 2015 sa zvyšujú minimálne mesačné zálohy na sociálne a zdravot-

né poistenie pre osoby samostatne zárobkovo činné (ďalej len OSVČ – osoby sa-mostatně výdělečně činné). Taktiež sa zvyšuje strop pre platbu sociálneho zabez-pečenia.

Mesačné zálohy na sociálne a zdravotné poistenie sa odvodzujú od hrubého zisku, ktorý OSVČ dosiahla v minulom období, pričom musí byť dodržaná aspoň minimálna výška mesačnej zálohy. Táto minimálna mesačná záloha sa určuje z priemernej mzdy stanovenej Ministerstvom práce a sociálnych vecí. Na základe toho, že sa priemerná mzda v roku 2015 zvýšila, zvyšujú sa aj minimálne zálohy a to celkovo o 94 Kč mesačne (ZP + 45 Kč, SP + 49 Kč).

Sociálne a zdravotné poistenie OSVČ odvádzajú z tzv. vymeriavacieho základu, ktorému odpovedá polovica daňového základu. Pre vymeriavací základ platí tiež, že sa nesmie platiť poistenie z nižšieho, ako je stanovený minimálny vymeriavací základ. Minimálny vymeriavací základ je pre sociálne zabezpečenie stanovený iný ako pre zdravotné poistenie.

Sadzba u zdravotného poistenia u OSVČ je 13,5 % z vymeriavacieho základu, ktorý v roku 2014 bol vo výške 12 971 Kč a v roku 2015 sa zvyšuje na 13 305,5 Kč. (Finance.cz, 2014)

Na základe legislatívnych zmien v zákone č. 589/1992 Sb., o poistnom na so-ciálne zabezpečenie a príspevku na štátnu politiku zamestnanosti, ktoré nadobúda-jú účinnosti 1. 1. 2015 sa upravujú sadzby poistného z vymeraného základu u osôb OSVČ na 29,2 %, z toho: 28 % na dôchodkové poistenie, 1,2 % na štátnu politiku zamestnanosti. (Česká správa sociálního zabezpečení, 2014) Sociálne poistenie sa však platí len do stropu – maximálny vymeriavací základ, ktorý sa v roku 2015 zvyšuje z pôvodného stropu (roku 2014 = 1 245 216 Kč) na 1 277 328 Kč. OSVČ s vysokými ziskami teda platia 29,2 % z tohto stropu. Predstavuje to rozdiel medzi rokmi 2014 a 2015 v čiastke 9 376 Kč.

Pre zdravotné poistenie takýto strop nie je zavedený. (Finance.cz, 2014) Politická oblasť – V novembri roku 2014 sa vo voľbách do zastupiteľstiev

obcí zvolil po dlhoročnom pôsobení Bc. Romana Onderku, MBA nový primátor mesta Brna Ing. Petr Vokřál.

Onderka (zo strany ČSSD) pôsobil v Brne dlhé roky. Najskôr ako člen zastupi-teľstva mestskej časti Brno – Starý Lieskovec od roku 2002 až do roku 2006, v rovnakom období bol aj členom Komisie investičnej a Komisie dopravy Rady

46 Vlastná práca

mesta Brna a členom Zastupiteľstva mesta Brna. Od roku 2006 až 2014, po dve obdobia zastával funkciu primátora mesta Brna. (Roman Onderka, 2014)

Zmena primátora od novembra 2014 mení aj predsavzatia a úmysly s ďalším rozvojom Brna.

Nový primátor z hnutia ANO (13 zastupiteľov) spolupracuje spolu so Stranou Zelených (4 zastupitelia), Žít Brno (Koalícia strán – 7 zastupiteľov) a KDU – ČSL (7 zastupiteľov). (IDNES.cz – Komunální volby, 2014) Spoločne majú v pláne nasledu-júce kroky:

otvorený magistrát v zmysle zavedenia prehľadného systému zadávania ve-rejných zákazok či elektronickú poradňu na zodpovedanie dotazov obyva-teľov Brna,

lacnejší ročný predplatený časový kupón na električku, riešenie problému s chátrajúcim štadiónom Za Lužánkami, obnovenie útvaru „mestského architekta“, doriešenie dopravnej situácie, nedostatku parkovacích miest v Brne, fungu-

júci systém cyklodopravy a vyriešenie problematiky nádražia, projekt Janáčkovho kultúrneho centra, nájsť nového spolumajiteľa pre výstavisko a využívať ho viac pre občanov

Brna. (IDNES.cz – Kraje - Zprávy, 2014) V pláne sa objavujú väčšinou body zaoberajúce sa na zlepšenie oblasti voľného času Brňanov.

V tomto ohľade, sa podpora tejto oblasti môže v budúcnosti pozitívne dotknúť aj novozakladajúcej kaviarne.

Čo priamo ovplyvňuje kaviareň s palacinkárňou do budúcna, je nariadenie EU

č. 1169/2011 o poskytovaní informácií spotrebiteľom, ktoré určuje za povinnosť od 13. 12. 2014 vyznačovať alergény obsiahnuté v balených, ale aj v nebalených potravinách. Platí to teda aj pre reštaurácie alebo pre školské jedálne, ktoré musia tieto informácie sprístupniť spotrebiteľovi napr. uvedením zoznamu alergénnych zložiek v ponuke jedál, vyvesením zoznamu zložiek na viditeľnom mieste alebo na vyžiadanie spotrebiteľa u obsluhy. Táto informačná povinnosť sa vzťahuje na 14 potravinových alergénov. (Státní zemědelská a potravinářská inspekce, 2014) Zoznam alergénov je zobrazený na obrázku č. 1.

Vlastná práca 47

Obr. 1 Zoznam alergénov

Zdroj: Český rozhlas, 2014

Technologická oblasť – káva od jej počiatku (9. storočie) patrila a stále patrí

medzi jedny z najobľúbenejších teplých nápojov. Vyznačuje sa svojou výraznou vôňou a tmavo čiernou farbou. Je známa svojimi povzbudivými účinkami pôsobia-cimi na človeka.

Jej príprava je dnes možná na viac spôsobov, čo umožňujú profesionálne ale aj domáce kávovary. Základom dobrej kaviarne je práve vhodný výber kávovaru. Do kaviarne La Crêpe sme zvolili na základe porovnania funkcií a cien 4 rôznych ká-vovarov ten najvýhodnejší, ktorý zároveň spĺňa požiadavky na prípravu kvalitnej kávy - kávovar Fracino Bambino 2gr - 2 pákový semiautomatica, ktorý má poloau-tomatické ovládanie. (Kavovary.cz, 2014) Porovnanie kávovarov sa nachádza v prílohách - príloha D.

Dôležité je pre dobrú prípravu kávy použiť kvalitné suroviny. Pre našu kavia-reň sú preto podstatný aj dodávatelia (v kapitole 4.5.2 Dodávatelia), ktorých sme si vybrali pre dovoz rôznych druhov výberových káv.

Prípravu palaciniek nám uľahčí špeciálna platňa na výrobu palaciniek. Platňa bude v celonerezovom prevedení s nepriľnavou liatinovou plochou o priemere 40 cm. (Pmn nerez, 2014)

Taktiež budeme pripravovať horúcu čokoládu pomocou výrobníku na čokolá-du HOT CHOCO VISUAL, ktorý je vhodný aj na prípravu iných teplých nápojov – čaju, grogu, vareného vína, punču alebo mlieka. Umožňuje jednoduchú obsluhu aj

48 Vlastná práca

údržbu. Regulácia teploty za pomoci dvoch termostatov zabraňuje pripáleniu čoko-lády na dne nádoby. (Cesk, 2015)

Na zápis objednávok a následné vystavovanie dokladov budeme využívať do-tykovú registračnú pokladňu Wincor Nixdorf BEETLE Express. (Next Comp, 2015)

Ako ďalšie technológie budeme využívať aj počítač (vo vlastníctve majiteľky - Lenovo ThinkPad Edge E320) a internet, prostredníctvom ktorého budeme zaisťo-vať internetový marketing.

Technológie tak budeme využívať dennodenne v prevádzke.

4.4.4 SWOT analýza

Strengths (silné stránky) – Medzi silné stránky podniku patrí jeho umies-tnenie v rušnej časti mesta. Prístupnosť je veľmi dobrá mestskou hromadnou dopravou.

Výhodou je aj zameranie sa výhradne na ponuku palaciniek v sortimente jedál a to ako sladkých tak aj slaných. Našim podnikom by sme tak vyplnili medze-ru na trhu v oblasti pohostinstva.

Ďalšou výhodou bude vyhradený detský kútik, štýlovo dizajnované vybave-nie kaviarne a nefajčiarske prostredie. Medzi klady patrí aj otváracia doba, kto-rú plánujeme v týždni (nedeľa – štvrtok) od 9:00 do 20:00 a piatok, sobota od 9:00 do 21:00. Každý týždeň bude taktiež v La Crêpe nové akciové menu vo vybraný deň v týždni.

Weaknesses (slabé stránky) – Vzhľadom na orientáciu podniku ako kavia-

reň s palacinkárňou nie je v ponuke veľký výber alkoholických nápojov. Za slabú stránku považujeme nemožnosť bezbariérového prístupu. Nevý-

hodou je aj, že neponúkame možnosť posedenia na terase, pretože ňou podnik nedisponuje. Ako ďalšiu nevýhodu vidíme v tom, že sme nový podnik, ktorý bude potrebné najskôr oboznámiť verejnosť propagáciou, aby sme získali zákazníkov.

Opportunities (príležitosti) – Príležitosti nám ponúka samotné mesto Brno

svojou rôznorodosťou obyvateľstva a teda aj potenciálnymi zákazníkmi. Každo-ročne do Brna prichádza niekoľko nových študentov a v letných mesiacoch Brno navštevujú turisti, ako je zmienené aj v SLEPT analýze. Taktiež v blízkosti ulice, na ktorej bude podnik umiestnený sa nachádza základná škola a gymnázium. Tieto dve školy v blízkosti podniku považujeme tiež za príležitosť, teda študentov a žiakov týchto škôl ako možných potenciálnych zákazníkov. V budúcnosti aj preto uvažujeme nad zavedením zliav pre študentov na medzinárodne platné študent-ské preukazy ISIC.

Threats (hrozby) – Za hrozby z vonkajšieho prostredia, ktoré nemôžeme

vnútorne ovplyvniť považujeme aj finančné zaťaženie pri zavedení podniku do chodu a stým súvisiaci úver pre zabehnutie podniku a tiež platenie každomesačné-ho nájomného. S tým úzko súvisí možný zánik podniku v prípade platobnej ne-schopnosti.

Vlastná práca 49

Taktiež sa vyskytuje hrozba novej konkurencie dosť podobnej plánovanému podniku alebo výkyvy v ekonomickom cykle a tým znižovanie disponibilného príjmu obyvateľov a znižovanie vynaloženého príjmu na voľný čas.

Stratégia SO (maxi – maxi) – tým, že sa podnik nachádza v rušnej časti mesta s dobrou prístupnosťou mestskou hromadnou dopravou, je dostupný pre turis-tov navštevujúcich Brno a tiež pre študentov a žiakov škôl v blízkosti prevádzky. Taktiež akciové týždenné ponuky majú prilákať nových zákazníkov, rovnako ako aj nefajčiarske prostredie, špecializovaná ponuka, ktorá v Brne takmer nemá kon-kurenciu a príjemná atmosféra podniku. Toto prostredie je vhodné svojím prispô-sobením aj pre mamičky na materskej alebo rodičovskej dovolenke a ich deti.

4.5 Obchodný plán

V obchodnom pláne si uvedieme aké budú poskytované služby v kaviarni, aké pro-dukty budeme ponúkať a predstavíme si jednorázových aj stálych dodávateľov, s ktorými budeme spolupracovať.

4.5.1 Poskytované služby

V kaviarni La Crêpe bude hlavnou službou ponuka nápojov a palaciniek. V ponuke nápojov sú zaradené kávy, nealko nápoje a alkoholické nápoje. V

sortimente kvalitných káv sú napríklad espresso, cappuccino, caffe latte, viedenská káva, írska, alžírska, turecká a ľadové varianty káv. Na výber alkoholických nápo-jov bude len biele a červené rozlievané víno, pretože sme orientovaní predovšet-kým ako kaviareň s palacinkárňou. Nealkoholických nápojov bude omnoho viac, kde si môže zákazník vybrať z ponuky rôznych čajov, ovocných džúsov, minerál-nych vôd, ale aj napríklad horúcu čokoládu.

Ponuka jedálneho lístka pozostáva z rôznych druhov ako sladkých, tak aj sla-ných palaciniek.

Podrobný rozpis ponuky aj s cenami je v prílohe B tejto práce. Vedľajšie služby poskytované v kaviarni dopĺňajú služby hlavné a sú to napríklad - pripojenie k internetu cez wifi zdarma, detský kútik, prebaľovací pult na dám-skych toaletách, možnosť rezervácie stolu alebo prenájmu celého podniku na zvláštne udalosti prostredníctvom webových stránok kaviarne alebo telefonicky.

4.5.2 Dodávatelia

V tejto časti si uvedieme dodávateľov pre kaviareň, s ktorými budeme spolupraco-vať pri podnikateľskej činnosti. Rozdelíme si ich na jednorázových a stálych dodá-vateľov, podľa potreby dodávok. Jednorázových dodávateľov využijeme pri zave-dení podniku do jeho chodu a so stálymi dodávateľmi budeme spolupracovať po-čas celej existencie podniku. Na stálych dodávateľov budeme klásť podmienky včasných dodávok, bezchybných dodávok a flexibilnosť dodávateľov vzhľadom k požiadavkám.

50 Vlastná práca

JEDNORÁZOVÝ DODÁVATELIA Vybavenie kaviarne bude zaistené z obchodného domu Ikea. Teda stoly a stoličky, detské sedačky, taniere, príbory, misky, hrnce, šálky, poháre na víno a dekorácia a ďalšie. (Ikea, 2015) Ostatné vybavenie podniku bude zakúpené z obchodov Tes-coma, Alza, Profi kuchyně, Pěkný - nábytek.cz, Mall.cz, Bargain shop. Podrobný rozpis vybavenia a cien je v prílohe písmeno C.

Barový pult v kaviarni bude vybraný na stránke srovnanicen.cz. Prebaľovací pult aj s podložkou, ktorý bude umiestnený na dámskych toaletách zakúpime na internetovom obchode nejbaby.cz za cenu 969 Kč. (Nejbaby.cz, 2015) Kávovar bude zakúpený značky Fracino v sume 58290 Kč, ktorý z porovnaní ká-vovarov (príloha D) vyšiel najvýhodnejšie zachovajúc si požadovanú kvalitu. (Ka-vovary.cz, 2014) Platňa na palacinky od spoločnosti pmn nerez bude stáť 9029 Kč za kus. Do ka-viarne zakúpime dve platne. (Pmn nerez, 2014) Mlynček na kávu značky De´Longhi – KG 89, ktorý má oceľové mlecie kamene, možnosť nastavenia hrubosti mletia a kapacita zásobníku je 120 g. Mlynček stojí 1349 Kč. (Mall.cz, 2015) Výrobník horúcej čokolády HOT CHOCO VISUAL zakúpime v e – shope Cesk za 13298 Kč. Vybrali sme tento výrobník horkej čokolády, pretože umožňuje prípravu viacerých teplých nápojov, jednoducho sa obsluhuje a udržuje čistý a v aktuálnej ponuke je za zníženú cenu. (Cesk, 2015) Kamerový systém, ktorý bude objednaný prostredníctvom stránok Alzy nám zaistí spoločnosť EVOLVEO. Monitorovací systém vyjde 6790 Kč. (Alza, 2015) Registračná pokladňa s dotykovým monitorom bude zaistená z internetového ob-chodu Next Comp s dopravou zdarma a pokladňa stojí 11680 Kč. (Next Comp, 2015) Tlač letákov od spoločnosti Tiskárna Slatina nás vyjde na 2100 Kč. (Tiskárna Sla-tina, 2014)

Polepenie električiek ako reklama pred otvorením kaviarne od Dopravného pod-niku mesta Brna bude stáť celkovo 12600 Kč. (DPMB, 2013)

Vlastná práca 51

Náklady na vytvorenie web stránky od študenta, s ktorým budeme mať podpísanú dohodu budú 9600 Kč a doména stojí 217 Kč/ročne. (Active 24: Domény, 2014) STÁLI DODÁVATELIA Kávu budeme objednávať od českého dodávateľa sídliaceho v Brne – Kávovník. Na stránkach je výber množstvo rôznych druhov káv, ktoré by sme chceli v ponuke obmieňať. Kilové balenia káv vychádzajú na cenu od 300 – 600 Kč. Jedno balenie kávy sa spotrebuje asi za 5 dní. O2 bude poskytovateľom telefónnych služieb. Využívať budeme tarif FREE O2 60 v ktorom je neobmedzené volanie do siete O2, neobmedzené SMS do siete O2, 60 minút volaní mimo sieť O2 a SMS mimo O2 za 1,50 Kč. Celý tento balíček telefón-nych služieb nás vyjde na 349 Kč/ mesiac. (O2, 2015) Netbox poskytovateľ internetu s rýchlosťou 100 Mb/s za 450 Kč mesačne. (Ne-tbox, 2015) Spoločnosť Kofola bude dodávateľom pre nealkoholické nápoje Kofola, Vinea a Chico tonic. Spoločnosť Kofola nám tiež poskytne presklené chladničky na ucho-vávanie nápojov a pohárov od tohto dodávateľa. (Kofola, 2015) Maneo bude dodávateľom ostatných nealkoholických nápojov, suchého prípravku na výrobu čokolády a alkoholických nápojov - vína, ktoré budeme v ponuke ob-mieňať. Od tohto dodávateľa tiež budeme nakupovať všetky suroviny potrebné pre prípravu palaciniek a ich plnenie. (Maneo, 2015)

4.6 Marketingový plán

K vytvoreniu kvalitného marketingového plánu použijeme marketingový mix. Marketingový mix popisuje 4 základné nástroje, nazývané aj 4P (z anglických slov), ktorými sa podnik snaží o dosiahnutie svojich cieľov. Medzi spomenuté 4 nástroje patria - popísanie produktu alebo v tomto prípade služby, kalkuláciu ceny posky-tovaných služieb, zvolená distribúcia a propagácia.

4.6.1 Produkt (product)

Podnik sa zameriava na poskytovanie služieb v oblasti pohostinskej činnosti. Pro-duktom je teda ponuka nápojov, hlavne káv a rôznych druhov palaciniek.

Ponuka káv bude pomerne široká, zákazník si môže vybrať z niekoľkých dru-hov kvalitných káv. Na výber bude tiež z ponuky nealko nápojov, ale aj zopár alko-holických nápojov.

Medzi ponuku jedál zaradíme výhradne len palacinky a to druhy sladkých a slaných palaciniek. Sladké palacinky môžu uspokojiť konzumenta ako dezert ku káve a slané druhy palaciniek poslúžia ako pochutina napríklad ku vínu alebo len ako samotné jedlo. Z tohto dôvodu nebude do ponuky zaradený iný drobný sorti-

52 Vlastná práca

ment, pretože je na výber sladký aj slaný variant palaciniek a chceli by sme sa za-merať hlavne na kvalitu produktov a služieb.

Podrobný prehľad ponuky je k dispozícii na nahliadnutie v prílohách práce – príloha B.

4.6.2 Cena (price)

Stanovenie ceny produktu a služieb je dôležitou, ale aj citlivou súčasťou zakladania podniku. Citlivou záležitosťou z pohľadu zákazníka, aby ho cena neodradila od je-ho zamýšľaného nákupu (využitia) poskytovaných služieb. Preto je potrebné sta-noviť cenovú politiku, ktorá na jednu stranu pokryje vynaložené náklady a vytvorí určitý zisk a na druhú stranu neodradí potenciálnych spotrebiteľov tak, že pôjdu radšej ku konkurencii.

Okrem stanovených cien káv, nápojov a palaciniek, sa budú uskutočňovať týž-denné akcie na určitý sortiment vo vybraný deň v týždni. Akcie budú prebiehať ako malé akciové menu obsahujúce nejaký druh palacinky a k tomu nápoj. Nápoj si mô-že zákazník vybrať vždy z troch variant a to káva, nealko nápoj alebo alko nápoj.

Taktiež do budúcna uvažujeme o zavedení zliav pre študentov na určitý sor-timent na kartu ISIC a tým rozšírenia pôvodného segmentu. Zľavy predpokladáme zaviesť na palacinky a to 10 % z ceny. Keďže marža z palaciniek je stanovená na hodnote od 60 - 90 %, nezníži to výrazne naše zisky. Marža u nápojov a káv je sta-novená na 20 – 100 %.

Možnosť nahliadnutia do konečných stanovených cien a ukážky jedného ak-ciového menu je k dispozícii v prílohách tejto práce – príloha B.

4.6.3 Distribúcia (place)

Služby poskytované spotrebiteľom kaviarňou budú zaistené priamo v prevádzke podniku. Nie je preto potrebné zaisťovať iné distribučné cesty.

4.6.4 Propagácia (promotion)

Propagácia neodmysliteľne patrí k zakladaniu nového podniku, ale je dôležitá tak-tiež aj počas už rozbehnutého podnikania pre stálu komunikáciu so zákazníkmi.

Podstatné pri plánovanej propagácii je myslieť pre aký segment je určená, čo chceme reklamou povedať a ako ňou zaujať.

Z ekonomickej stránky sú potom dôležité náklady na danú propagáciu a teda koľko finančných prostriedkov môže firma vyhradiť na túto aktivitu.

U novo založeného podniku je vždy potreba väčšej investície ako u zabehnu-tého podniku.

Letáky

Propagáciu prostredníctvom letákov zavedieme dva týždne pred otvorením ka-viarne, aby sme o jej otvorení dali vedieť verejnosti. Na letákoch bude vyobrazené logo kaviarne, uvedená adresa, otváracia akciová ponuka a dátum otvorenia spolu s otváracími hodinami v týždni.

Vlastná práca 53

Kalkulácia ceny tlače letákov podľa stránok spoločnosti Tiskárna Slatina, vy-chádza za jeden formát A6 farebne, jednostranne u počtu kusov 3000 za 0,70 Kč/ks. Celkom by nás tlač letákov vyšla na 2 100 Kč.

Roznos letákov uskutočnia majiteľky na uliciach v blízkosti umiestnenia ka-viarne.

Reklama na električke Takáto forma reklamy je veľmi praktická, pretože ju uvidí veľa potenciálnych zá-kazníkov. Dennodenne električky prechádzajú mestom a reklamu na nich vidia cestujúci ale aj okoloidúci.

Prenájom jedného kusu samolepiacej fólie rozmeru 220x60 cm na električke na mesiac stojí 2000 Kč a ďalší mesiac 1400 Kč, inštalácia fólie a jej odstránenie stojí celkom 800 Kč. (DPMB, 2013)

Tento typ propagácie by sme zaviedli hlavne na začiatku, v období otvorenia kaviarne, aby sa o kaviarni dozvedelo čo najviac ľudí.

Prenájom by teda trval 2 mesiace na 3 električkách, čo by znamenalo náklady 12 600 Kč.

Tab. 4 Kalkulácia nákladov na reklamu na električke

Rozmer (cm)

Cena/ks 1.mesiac

(Kč)

Cena/ks ďalší

mesiac (Kč)

Inštalácia, odstránenie

Cena/ks (Kč)

Kusov Mesiacov Celkom

(Kč)

220 x 60 2000 1400 800 3 2 12 600

Zdroj: Dopravný podnik města Brna, 2013

Webová stránka

Webová stránka je podporou a zároveň reprezentuje podnik. Dnes si už skoro kaž-dý hľadá informácie na internete a ako sa hovorí „čo nie je na internete, akoby ani neexistovalo“. Preto je veľmi dôležité mať webové stránky zriadené prehľadne a zaujímavo spracované.

Na stránkach budú informácie o podniku, kontakt, adresa, otváracie hodiny, aké produkty a služby podnik ponúka a týždenné akciové menu. Záujemcovia mô-žu tiež ohodnotiť poskytované služby. Bude vytvorený priestor aj pre dotazy a komentáre. Prostredníctvom webovej stránky bude možné zaistiť rezervácie.

O tvorbu webovej stránky sa postará študent informatiky, z toho dôvodu budú náklady na jej vytvorenie nižšie ako je bežné. Vytvorenie stránky bude stáť 9600 Kč. Pre tento jednorázový účel bude mať u nás študent dohodu o vykonaní práce. (§75, Zákoník práce)

Doména, ktorú sme si zvolili pre webovú stránku kavarnalacrepe.cz je voľná a bude nás stáť 217 Kč na rok. (Active 24: Domény, 2014)

54 Vlastná práca

Skupina na Facebooku

Založenie skupiny na sociálnej sieti je jednoduché aj pre laikov a efektívne vzhľa-dom ku komunikácii so zákazníkmi. V skupine by sme mohli informovať priazniv-cov kaviarne o týždenných menu akciách čím by sme na seba každý týždeň upo-zornili, odpovedať na prípadné dotazy a zaisťovať rezervácie. Pridávali by sme fotky týždenných menu, aby sme tak prilákali aj na základe vnemov. Ďalej by sku-pina obsahovala základné informácie o podniku ako napríklad adresa s priloženou mapou, kontakt a otváracie hodiny.

Na založenie tejto skupiny bude majiteľka využívať počítač, ktorý vlastní a bol zaobstaraný v hodnote 16692 Kč. (notebook.cz, 2011) Bude potrebné pravidelne venovať nejaký čas tomu, aby bol obsah na stránke aktuálny o čo sa bude starať majiteľka podniku v rámci pracovnej doby.

4.7 Organizačný plán

V organizačnom pláne si uvedieme formu vlastníctva podniku a jednotlivé vlast-nícke podiely. Organizačná štruktúra priblíži vedúcich podniku, zamestnancov, ich skúsenosti, vzdelanie a ich pracovnú náplň v prevádzke. Odmeňovanie zamestnan-cov je následne vypracované v časti Politika odmeňovania zamestnancov.

4.7.1 Organizačná štruktúra

Právna forma vlastníctva kaviarne bude spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude mať dvoch majiteľov a to Veroniku Fridrichovú (vedúca a jednateľka kaviar-ne) s väčšinovým podielom v podniku 77 % (180 000 Kč) a druhú majiteľku Ange-liku Činčárovú (zástupca vedúceho a barista kaviarne) s menšinovým vlastníckym podielom v kaviarni 23 % (55 000 Kč).

Na nasledujúcom obrázku je znázornená organizačná schéma v podniku, ktorá bude následne popísaná.

Vlastná práca 55

Obr. 2 Organizačná schéma podniku

Zdroj: Vlastná práca

Majiteľka kaviarne Veronika Fridrichová má dosiahnutý prvý stupeň vysoko-

školského vzdelania v oblasti ekonomiky a managementu, preto bude mať na sta-rosti vedenie podniku, účtovníctvo a marketing v čase menšej vyťaženosti podniku, ale tiež prácu v kuchyni na zmeny v podobe krátkeho a dlhého týždňa.

Druhá majiteľka Angelika Činčárová má rovnako dosiahnutý prvý stupeň vy-sokoškolského vzdelania v oblasti ekonomiky a mnagementu a navyše má získaný certifikát baristky z kurzu baristov v Brne. (Coffee Club, 2015) Na starosti bude mať obsluhu zákazníkov a prípravu nápojov a káv za barom. Jej pracovná doba bude krátky a dlhý týždeň, ktorý si vystrieda s ostatnými zamestnancami podniku. Taktiež bude zastávať funkciu zástupkyne majiteľky v čase neprítomnosti majiteľ-ky v kaviarni.

Ďalej v kaviarni zamestnáme 2 pracovníkov na stály úväzok a v prípade po-treby (napr. letné mesiace, onemocnenie, ...) jedného brigádnika. Stálych zamest-nancov si vyberieme aspoň mesiac pred otvorením podniku na základe pohovoru. Požadovať budeme prax a nejaké skúsenosti v oblasti pohostinstva a kavárenstva. Výhodou pri pohovore sú získané certifikáty z týchto oblastí.

Jeden zamestnanec sa bude striedať v službe na zmeny pri bare s majiteľkou a baristkou Angelikou Činčárovou a druhý zamestnanec sa bude meniť s majiteľ-kou Veronikou Fridrichovou v kuchyni pri výrobe palaciniek.

V kuchyni budú po sebe udržovať poriadok zamestnanci, ktorý tam pracujú a to na základe rozpisu služieb, ktorý zavedieme. Rovnakým rozpisom sa budú ria-diť zamestnanci v barovej časti podniku. Ďalšie priestory (pre zákazníkov, sklad, miestnosť pre zamestnancov, sociálne zariadenie...) pravidelne upracú majiteľky kaviarne.

Rozvrhnutie pracovnej doby je v podobe krátkeho a dlhého týždňa, kedy dlhý týždeň predstavuje 3 x 11 hodín a jeden krát 12 hodín celkom teda 45 hodín

Vedúca kaviarne Veronika Fridrichová

Zástupca vedúcej Angelika Činčárová

Zamestnanec 1 Zamestnanec 2 Brigádnik

56 Vlastná práca

v týždni. Krátky týždeň je potom 2 x 11 hodín a jeden krát 12 hodín celkom teda 34 hodín v týždni. Rozvrh striedania zmien je znázornený v nasledujúcej tabuľke č. 5.

Tab. 5 Rozvrh zmien v týždni

Krátky týždeň Dlhý týždeň Pondelok - 11 hodín

Utorok 11 hodín - Streda - 11 hodín Štvrtok 11 hodín - Piatok - 11 hodín Sobota 12 hodín - Nedeľa - 12 hodín


4.7.2 Politika odmeňovania zamestnancov

Z údajov ČSÚ za tretí štvrťrok roku 2014 je priemerná hrubá mesačná mzda, podľa klasifikácie ekonomických činností (CZ – NACE) v oblasti ubytovania, stravovania a pohostinstva 14073 Kč. (ČSÚ – Průměrné mzdy, 2014) Prepočet na hodinovú mzdu s uvažovaním 40 hodinovej pracovnej doby do týždňa, je to skoro 88 Kč za hodinu.

Na základe týchto faktov je stanovená hrubá hodinová mzda na 80 Kč u za-mestnancov. U majiteľky Fridrichovej je hodinová mzda stanovená na 100 Kč za hodinu a u druhej majiteľky je to 90 Kč za hodinu z toho dôvodu, že zastupuje aj vedúcu kaviarne a má teda určitú zodpovednosť za chod podniku okrem baristic-kej činnosti. V prípade potreby brigádnika bude jeho hodinová mzda činiť 70 Kč.

Výpočet hrubej mesačnej mzdy pre zamestnancov (2 zamestnanci) s použitím krátkych a dlhých týždňov je uvedený v nasledujúcom príklade, kde sa neberie do úvahy žiadny sviatok a počíta sa 30 dní v mesiaci.

Krátky týždeň: ((2*11)+12) * 80 = 2720 Kč Dlhý týždeň: ((3*11)+12) * 80 = 3600 Kč Začiatok krátky/dlhý týždeň (2 dni): 11*80 = 880 Kč Hrubá mesačná mzda: (2720*2) + (3600*2) + 880 = 13 520 Kč

Výpočet mzdy pre majiteľky na 30 dní v mesiaci je nasledovný:

Angelika Činčárová: Krátky týždeň: ((2*11) + 12) * 90 = 3060 Kč Dlhý týždeň: ((3*11) + 12) * 90 = 4050 Kč Začiatok krátky/dlhý týždeň (2 dni): 11*90 = 990 Kč Hrubá mesačná mzda: (3060*2) + (4050*2) + 990 = 15 210 Kč

Vlastná práca 57

Veronika Fridrichová: Krátky týždeň: ((2*11) + 12) * 100 = 3400 Kč Dlhý týždeň: ((3*11) + 12) * 100 = 4500 Kč Začiatok krátky/dlhý týždeň (2 dni): 11*100 = 1100 Kč Hrubá mesačná mzda: (3400*2) + (4500*2) + 1100 = 16 900 Kč

Majiteľka kaviarne bude odvádzať za zamestnancov sociálne a zdravotné poistenie vo výške 34,7 % z hrubej mzdy. Celkové odvody za zamestnancov vyjdú približne na 20 525 Kč/mesačne (bez počítania brigádnika, ktorý bude nahrádzať niektoré-ho zamestnanca počas dovoleniek).

4.8 Hodnotenie rizík

Na kaviareň môže pôsobiť mnoho rôznych rizík či už z vonkajšieho prostredia ale-bo z vnútra podniku. S týmito možnými rizikami je potrebné počítať a byť pripra-vený im čeliť, aby to na podnik nemalo zlý dopad.

58 Vlastná práca

Tab. 6 Tabuľka rizík a ich opatrení

Riziko Opatrenie

Zle odhadnutá finančná potreba Dobre a prehľadne zostavený finančný plán; finančná rezerva

Neposkytnutie BÚ Kvalitne vypracovaný podnikateľský zámer

Nízky záujem zákazníkov

Počítanie s pesimistickou variantou a riešenia pre ňu (4.10 Zhrnutie a odporučenia); marketingová propagácia, zľavy, rozšírenie sortimentu

Problémy s dodávateľom Stanovené kritéria pre výber dodávateľa; nový dodávateľ; dodávky osobne – podnikateľ

Problémy s personálom Dôkladný pracovný pohovor; pravidelné pracovné porady

Zlá marketingová propagácia

Presne definovať segment; správne načasovanie propagácie – pred otvorením (letáky), v čase otvorenia (električky, akcie...)

Konkurencia Zľavy pre študentov, akciové menu každý týždeň; kvalitná káva a suroviny

Rast cien vstupov Zmena cien sortimentu; zahrnutie rastu nákladov do finančného plánu


R1) Finančné riziko Toto riziko sa môže prejaviť ako napríklad nie dobre odhadnutá finančná po-treba podniku pre naštartovanie prevádzky, neposkytnutie potrebného úveru bankou alebo nízke tržby v kaviarni.

V prvom prípade sa dá situácii vyhnúť zostavením prehľadného a dôveryhodného zakladateľského rozpočtu a následnej počiatočnej rozvahy vo finančnom pláne podnikateľského zámeru. Pri zostavovaní finančného rozpočtu je dobré počítať s vyššou finančnou potrebou a mať istú rezervu.

Aby sme sa vyhli neposkytnutiu podnikateľského úveru bankou je dôležité mať vypracovaný kvalitný podnikateľský zámer, ktorý sa banke predkladá a na základe ktorého sa banka rozhoduje či bankový úver poskytne.

V tretej spomenutej situácii, kedy by zákazníci nemali záujem o poskytované služby v takom rozsahu ako predpokladáme v realistickej variante, ktorú považu-jeme na základe analýz za najpravdepodobnejšiu, je vo finančnom pláne počítané aj s pesimistickou variantou. Možnosť ako bojovať s pesimistickou variantou sú napríklad zľavy a propagácia podniku. Niektoré spôsoby propagácie sú uvedené v časti 4.6 Marketingový plán, kde sa taktiež hovorí o cene a možnostiach poskyt-

Vlastná práca 59

nutia zliav a plánovaných akciových menu za účelom prilákať čo najviac potenciál-nych zákazníkov.

Ďalším spôsobom by bolo zníženie nákladov a to napríklad znížením miezd alebo skrátením otváracej doby podniku a tým zníženie nákladov na vyplácané mzdy. V nadchádzajúcej tabuľke je zobrazený výpočet týchto úvah a vypočítaná úspora ročne.

Tab. 7 Zníženie nákladov – znížením mzdy majiteľke

Pôvodne Po znížení mzdy Odpracovaných hod/mesiac

169 169

Mzda/hod (Kč) 100 90 Mesačná mzda (Kč) 16 900 15 210 SP, ZP 34,7% (Kč) 5 864 5 278 Celkom náklady/mesiac (Kč)

22 764 20 488

Celkom náklady/rok (Kč)

273 168 245 856


Zníženie mzdy majiteľke zo 100 Kč na hodinu na 90 Kč/hod. by predstavovalo roč-ne úsporu 27 312 Kč.

V prípade zmeny otváracích hodín a teda skrátenie 11 a 12 hodinových zmien na 9 hodinové by výpočet úspory bol nasledovný.

60 Vlastná práca

Tab. 8 Zníženie nákladov – skrátením otváracej doby

Odpracovaných hodín/mesiac

169 135

Zamestnanec mzda/ hod (Kč)

80 80

2 zamestnanci mzda/mesiac (Kč)

27 040 21 600

Majiteľka mzda/hod (Kč)

90 90

Majiteľka mzda/mesiac (Kč)

15 210 12 150

Jednateľka mzda/hod (Kč)

100 100

Jednateľka mzda/mesiac (Kč)

16 900 13 500

ZP, SP celkom (34,7%) (Kč)

20 525 16 396

Celkom náklady/mesiac (Kč)

79 675 63 646

Celkom náklady/rok (Kč)

956 100 763 752


Zmenou otváracích hodín v podniku by sme tak ročne mohli znížiť náklady o 192 348 Kč.

R2) Riziko výberu nesprávneho dodávateľa

Na správnom výbere dodávateľov závisí dobrý chod podniku. Preto je dôležité si stanoviť kritériá, podľa ktorých si dodávateľov vyberieme. Kritéria, ktoré sú pre nás najpodstatnejšie sú spomenuté aj v časti 4.5.2 Dodávatelia. Sú to kritéria, ktoré musia splňovať hlavne stáli dodávatelia a to podmienky včasných dodávok, bez-chybných dodávok a flexibilnosť dodávateľov vzhľadom k požiadavkám, pretože práve so stálymi dodávateľmi budeme pravidelne obchodovať.

Ďalší spôsob ako riešiť tento problém môže byť výber nového dodávateľa a do tej doby zaisťovať dodávky osobne.

R3) Personálne riziká

Dôležitou súčasťou podniku sú jeho zamestnanci. Z toho dôvodu musíme dbať na ich dobrý výber ako po profesionálnej stránke tak aj po personálnej.

Z profesionálneho hľadiska sa pri pohovore s majiteľkami bude brať dôraz na ich doterajšie skúsenosti, zručnosti a kvalitu práce.

Vlastná práca 61

Majiteľka sa bude snažiť zaistiť zamestnancom bezkonfliktné a príjemné pra-covné prostredie. V prípade problémov alebo návrhov na zlepšenie podniku sa zamestnanci vždy môžu obrátiť na majiteľku a situáciu riešiť včas, z tohto dôvodu sa zavedú pravidelné porady, aby sa problémom predchádzalo.

R4) Marketingové riziko Toto riziko vyplýva z nedostatočnej alebo nekvalitnej propagácie podniku. Propa-gácia má byť zameraná na cieľovú skupinu, ktorú sme si určili na základe seg-mentácie (kapitola 4.4.1 Segmentácia trhu a potenciálni zákazníci). Propagácia musí byť správne načasovaná, vhodne umiestnená a dobre odhadnutá, aby oslovila správnu skupinu potenciálnych zákazníkov a podnik sa tak dostal do po-vedomia (kapitola 4.6.4 Propagácia (promotion)).

R5) Riziko vstupu novej konkurencie na trh Riziko vstupu novej konkurencie na trh je vždy veľmi pravdepodobné a bojovať s konkurenciou sa dá niekoľkými spôsobmi. Podnik sa v takom prípade môže brá-niť zmenou cenovej politiky alebo kvalitou poskytovaných služieb.

Do zmeny cenovej politiky môžeme zahrnúť zníženie cien sortimentu palaci-niek pre študentov na ISIC kartu o 10 %. Marža na tomto sortimente sa pohybuje v rozmedzí od 60 – 90 %. Pôvodná marža sa teda zníži na 50 – 80 %. So zavedením tejto zľavy počítame ale nárast tržieb, pretože pri zakúpení zľavneného tovaru si zákazník môže zakúpiť aj nezľavnené produkty ponuky. Každoročný odhadovaný nárast tržieb je započítaný v predikcii výnosov vo finančnom pláne, ktorý zohľad-ňuje aj iné faktory.

R6) Rast cien vstupov Riziko rastu cien vstupov (energií, surovín atď.) treba brať do úvahy od začiatku podnikania a zahrnúť tento stav vo finančnom pláne. Túto skutočnosť môžeme započítať napríklad percentuálne ako infláciu, s ktorou sa dá určite do budúcna počítať. V nasledujúcej tabuľke je zobrazené kvalitatívne hodnotenie rizík, teda pravdepo-dobnosť výskytu jednotlivých rizík (ZV – zvlášť vysoká, V - vysoká, S – stredná, M – malá, VM – veľmi malá) a ich intenzita negatívneho dopadu na podnik. Platí, že Finančné riziko = R1, Riziko nevhodných dodávateľov = R2, Personálne riziko = R3, Marketingové riziko = R4, Riziko konkurencie = R5, Rast cien vstupov = R6.

62 Vlastná práca

Tab. 9 Matica hodnotenia rizík

Pravdepodobnosť Intenzita negatívnych dopadov

VM M S V ZV

ZV R1 V R5 S R6 R3 M R4

VM R2

Zdroj: Vlastná práca s pomocou literatúry (Hnilica, Fotr, 2009)

4.9 Finančný plán

Finančný plán kvantifikuje potreby vstupných investícií pre zahájenie podnikania a preukáže, či je podnikateľský plán reálne uskutočniť. Najskôr si zostavíme zakla-dateľský rozpočet, ktorý nám určí potrebné investície pre naštartovanie podnika-nia. Následne zostavíme počiatočnú (vstupnú) rozvahu, podľa ktorej zistíme výšku potrebného bankového úveru. Ďalej bude nasledovať predikcia nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku a to vždy pre prvých päť rokov prevádzky.

Druhou časťou finančného plánu je zhodnotenie efektívnosti investície, na zá-klade ktorej zistíme, či je vôbec možné zahájiť podnikanie.

4.9.1 Zakladateľský rozpočet

Zakladateľský rozpočet prehľadne kvantifikuje potrebné finančné prostriedky pre zahájenie podnikateľskej činnosti a prevádzky v prvom mesiaci.

Vlastná práca 63

Tab. 10 Zakladateľský rozpočet

Finančné prostriedky k založeniu podniku

7 300

Ohlásenie živnosti 1 000

Výpis z registra trestov 100

Prvozápis do obchodného registru 6 000

Spáva úveru/ mesiac 200

Finančné prostriedky na zaistenie dlhodobého majetku

246 670

Dlhodobý hmotný majetok - nábytok 246 670

Finančné prostriedky na nákup obežného majetku na 1. mesiac prevádzky

30 000

Nákup tovaru pre kaviareň 30 000

Finančné prostriedky na zahájenie podnikateľskej činnosti

147 852

Prenájom priestorov/ mesiac 10 000

Drobný hmotný majetok 24 261

Energie/ mesiac 8 300

Telefón, internet/ mesiac 799

Propagácia 24 517

Mzdy zamestnancom/ mesiac 59 150

Zdravotné a sociálne poistenie zamestnancov/ mesiac

20 525

Podnikateľské poistenie/mesiac 300

Celkom 431 822


V nasledujúcej tabuľke môžeme vidieť prehľad marketingového rozpočtu. Ďalšie náklady spojené s marketingom a propagáciou budú zavedené zľavy pre študentov v prípade nízkych tržieb za služby. Tieto zľavy predstavujú 10 % na sortiment pa-laciniek ponúkaný v kaviarni. Marža na tomto sortimente sa pohybuje v rozmedzí od 60 – 90 %. S touto zľavou nepredpokladáme pokles tržieb, ale práve naopak nárast, prilákaním nových zákazníkov, ktorý taktiež budú nakupovať popri zľav-nenom sortimente aj sortiment nezľavnený. Tento nárast tržieb je započítaný v ročnom predpokladanom náraste tržieb v časti 4.9.4 Predikcia výnosov.

64 Vlastná práca

Tab. 11 Marketingový rozpočet

Položka Cena (Kč) Pred otvorením prevádzky Letáky 3000 ks 2 100 Po otvorení prevádzky/1.rok Električka – reklama 12 600 Web 9 600 Doména 217 Celkom 24 517 Skupina na sociálnej sieti Notebook započítaný v DHM


4.9.2 Vstupná rozvaha

Pre začatie podnikania budeme potrebovať 431 822 Kč ako je uvedené v tabuľke číslo 10. Majiteľka so spolumajiteľkou majú vlastné zdroje vo výške 235 000 Kč. Z týchto údajov je zrejmé, že bude potrebné zažiadať o podnikateľský úver od ban-ky vo výške 200 000 Kč. Na základe zakladateľského rozpočtu a spomenutých vlastných a cudzích zdrojov si vieme zostaviť počiatočnú rozvahu.

Tab. 12 Vstupná rozvaha

Aktíva Pasíva Stále aktíva 246 670 Vlastné zdroje 235 000

Obežné aktíva 188 330 Cudzie zdroje 200 000

Celkom 435 000 Celkom 435 000


O úver v hodnote 200 000 Kč si zažiadame v Equa bank (podmienky splácania úve-ru sú veľmi individuálne, preto sú údaje približné). Bude sa jednať o podnikateľský úver nezaistený, pretože nevlastníme nehnuteľnosť, ktorou by sme mohli ručiť. Úver bude zjednaný na 5 rokov splácania pri ročnej fixnej úrokovej sadzbe 6,2 % p.a. Splátky budú mesačné anuitné, teda nemenná výška mesačnej splátky, ktorá činí 3 885 Kč. Mesačný splátkový kalendár je uvedený v prílohe E.

Za vyhodnotenie žiadosti a poskytnutie úveru sa neplatí žiadny poplatok. Platí sa len mesačný poplatok za správu úveru 200 Kč. Aj z týchto dôvodov sme si vybra-li práve úver od Equa bank, ktorý sa javil ako najvýhodnejší. Splátkový kalendár úveru s ročnými splátkami je uvedený v nasledujúcej tabuľke č.13.

Vlastná práca 65

Tab. 13 Splátkový kalendár úveru v Kč

Rok Úrok Úmor Celková

ročná splátka

Nesplatená časť úveru

0. - - - 200 000 1. 11 412 35 210 46 622 164 790 2. 9 163 37 457 46 620 127 333 3. 6 776 39 850 46 626 87 483 4. 4 231 42 390 46 621 45 093 5. 1 529 45 093 46 622 0

Celkom 33 111 200 000 233 111


Celkom teda na úrokoch preplatíme 33 111 Kč, čo je cena za poskytnutie úveru bankou.

4.9.3 Predikcia nákladov

Každý mesiac sa budú tvoriť náklady z prevádzky podniku, ktoré zahŕňajú poplat-ky za mesačný prenájom priestorov, energie, mzdy zamestnancom, poistenie za zamestnancov, telefón a internet. Ďalšie pravidelné náklady bude tvoriť nákup su-rovín potrebných pre chod kaviarne.

Dlhodobý majetok v podniku, ktorý tvorí nábytok a elektrické spotrebiče sú podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 586/ 1992 Sb., o daniach z príjmov zaradené do dru-hej odpisovej skupiny. Doba odpisovania bude preto 5 rokov, čo asi tak zodpovedá životnosti majetku. Celková hodnota dlhodobého hmotného majetku je 246 670 Kč a odpisovať budeme rovnomerne. V prvom roku odpisovania použijeme percentu-álnu sadzbu 11 % a v ďalších rokoch 22,25 %. Odpisy sa budú účtovať jeden krát ročne a budú zahrnuté do predikcie nákladov. Odpisy v jednotlivých rokoch sú uvedené v tabuľke.

Tab. 14 Odpisy DHM v Kč

Rok Odpisy

1. 27 134

2. 54 884

3. 54 884

4. 54 884

5. 54 884

Celkom 246 670


V prvom roku budú mesačné odpisy tvoriť náklady vo výške 2 261 Kč a v ďalších rokoch budú mesačné odpisy činiť 4 574 Kč.

66 Vlastná práca

V tabuľke č. 15 sú predpokladané náklady v prvom mesiaci prevádzky podľa realistickej varianty kedy počítame priemerne s 50 zákazníkmi na deň a v tabuľke č. 16 ako pesimistická varianta kde počítame priemerne so 40 zákazníkmi na deň.

Tab. 15 Predpokladané náklady v 1. mesiaci prevádzky (Realistická varianta)

Položka/ Fixné náklady Čiastka v Kč Prenájom priestorov 10 000

Telefón, internet 799 Podnikateľské poistenie 300

Údržba prevádzky 500 Odpisy 2 261

Poplatky za vedenie úveru 200 Úroky z úveru 552

Doména 18 Položka/ Variabilné náklady Čiastka v Kč

Energie 8 300 Nákup surovín do kaviarne 30 000

Mzdy zamestnancom a majiteľkám 59 150 Sociálne a zdravotné poistenie 20 525

Celkom 132 605


V pesimistickej variante sa počíta s tým, že návštevnosť podniku bude nižšia ako v realistickej variante o 10 zákazníkov na deň a preto sú variabilné náklady poní-žené. U miezd sa zníži mzda majiteliek na 80 Kč na hodinu ako je tomu u ostatných zamestnancov. Tým sa znížia celkové vyplácané mzdy a tiež odvody na sociálne a zdravotné poistenie.

Vlastná práca 67

Tab. 16 Predpokladané náklady v 1. mesiaci prevádzky (Pesimistická varianta)

Položka/ Fixné náklady Čiastka v Kč Prenájom priestorov 10 000

Telefón, internet 799 Podnikateľské poistenie 300

Údržba prevádzky 500 Odpisy 2 261

Poplatky za vedenie úveru 200 Úroky z úveru 552

Doména 217 Položka/ Variabilné náklady Čiastka v Kč

Energie 6 640 Nákup surovín do kaviarne 24 000

Mzdy zamestnancom a majiteľkám 54 080 Sociálne a zdravotné poistenie 18 766

Celkom 118 086


Vzhľadom k tomu, že úroky z úveru sú každým mesiacom nižšie a nie konštantné, sme si pre určenie mesačných nákladov vypočítali priemernú výšku mesačnej výš-ky splátky úrokov za celú dobu splácania, teda za 60 mesiacov. Priemerná výška splátky úrokov na mesiac vyšla 552 Kč.

Celkové náklady na prvý mesiac prevádzky vyšli v realistickej variante na 132 605 Kč a v pesimistickej variante na 118 086 Kč. Predpokladané náklady v prvom roku realisticky teda sú 1 591 260 Kč a pesimisticky 1 417 032 Kč.

V ďalších rokoch podnikania predpokladáme nárast celkových nákladov. V posled-ných 6 rokoch (2008 – 2013) je priemer z priemernej medziročnej inflácie 2,0666 %. (Kurzy.cz, 2015) Počítame preto so zvýšením nákladov v ďalších rokoch o 2 %. Taktiež sa v ďalších rokoch mení hodnota odpisov, ktorá sa zvyšuje a bude činiť 4 574 Kč mesačne.

68 Vlastná práca

Tab. 17 Predikcia nákladov v prvých piatich rokoch podnikania

Rok podnikania Realistická varianta Pesimistická varianta

1. 1 591 260 1 417 032

2. 1 650 293 1 472 580

3. 1 683 298 1 502 032

4. 1 716 964 1 532 072

5. 1 751 304 1 562 714


4.9.4 Predikcia výnosov

Zdrojom výnosov kaviarne s palacinkárňou budú produkty a služby, ktoré budeme v podniku ponúkať. Predikcia výnosov je závislá hlavne na počte zákazníkov v ka-viarni a ich požiadavkách, preto budeme uvažovať s predikciou výnosov v realis-tickej a pesimistickej variante. Pesimistická varianta nastane v prípade malého záujmu zákazníkov o nami poskytované služby. Variantu optimistickú nebudeme uvažovať z toho dôvodu, že takáto možnosť môže kaviareň iba pozitívne ovplyvniť a je dôležité uvažovať hlavne s prípadnými nedostatkami (pesimistická varianta), na ktoré je potrebné sa pripraviť.

Pri reálnej variante budeme uvažovať s priemerne 50 zákazníkmi denne, pri-čom každý zákazník minie v kaviarni priemerne 95 Kč.

U pesimistickej varianty počítame s priemerom 40 zákazníkov na deň a útrata jedného zákazníka v priemere 95 Kč sa nemení.

V nasledujúcich dvoch tabuľkách si uvedieme predikciu prvého mesiaca pre-vádzky v realistickej a pesimistickej variante.

Tab. 18 Realistická varianta tržieb v prvom mesiaci prevádzky v Kč

Denná tržba 95*50 = 4 750 Mesačná tržba (30 dní) 4 750*30 = 142 500


Tab. 19 Pesimistická varianta tržieb v prvom mesiaci prevádzky v Kč

Denná tržba 95*40 = 3 800 Mesačná tržba (30 dní) 3 800*30 = 114 000


V prvom mesiaci zavedení podniku do prevádzky sú predpokladané výnosy podľa realistickej varianty v prvom mesiaci prevádzky 142 500 Kč. U pesimistickej va-rianty je to v prvom mesiaci 114 000 Kč. Od týchto čísel sme ďalej odvodili výnosy

Vlastná práca 69

v prvom roku prevádzky. V ďalších štyroch rokoch prevádzky predpokladáme, že sa podnik dostane do povedomia a získa si svoju stálu klientelu zákazníkov. Tak-tiež predpokladáme mierny nárast cien za poskytované služby v čase podnikania. S uvažovaním týchto faktorov započítavame ročný nárast tržieb 5 % pre nasledu-júcich 5 rokov prevádzky. Výsledky sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tab. 20 Predikcia tržieb v Kč v prvých 5 rokoch podnikania

Rok podnikania Realistická varianta Pesimistická varianta

1. 1 710 000 1 368 000

2. 1 795 500 1 436 400

3. 1 885 275 1 508 220

4. 1 979 539 1 583 631

5. 2 078 516 1 662 813


4.9.5 Výsledok hospodárenia

Predchádzajúce údaje predpokladaných výnosov a nákladov v prvých piatich ro-koch podnikania nám budú ďalej slúžiť pre výpočet výsledku hospodárenia. Vý-sledky hospodárenia sa budú zdaňovať percentuálnou sadzbou dane z príjmov fyzických osôb 15 % (rok 2015).

70 Vlastná práca

Tab. 21 Výsledok hospodárenia v Kč v 5 rokoch podnikania (realistická varianta)

Rok podnikania

1. 2. 3. 4. 5. Náklady 1 591 260 1 650 293 1 683 298 1 716 964 1 751 304 Výnosy 1 710 000 1 795 500 1 885 275 1 979 539 2 078 516

VH (V – N) 118 740 145 207 201 977 262 575 327 212 VH po dani

(15 %) 100 929 123 426 171 680 223 189 278 130


Tab. 22 Výsledok hospodárenia v Kč v 5 rokoch podnikania (pesimistická varianta)

Rok podnikania

1. 2. 3. 4. 5. Náklady 1 417 032 1 472 580 1 502 032 1 532 072 1 562 714 Výnosy 1 368 000 1 436 400 1 508 220 1 583 631 1 662 813

VH (V – N) -49 032 -36 180 6 188 51 559 100 099 VH po dani

(15 %) - - 5 260 43 825 85 084


Podľa tabuliek realistickej varianty vidíme, že výsledky hospodárenia sú už v prvom roku kladné. V pesimistickej variante nastáva situácia kedy sa do plusu dostávame v treťom roku podnikania.

4.9.6 Plán peňažných tokov

Na základe výsledku hospodárenia po zdanení môžeme vypočítať predikciu Cash Flow na budúcich 5 rokov pripočítaním ročnej hodnoty odpisov a odčítaním hod-noty ročných splátok úveru.

Tab. 23 Predikcia Cash Flow na 5 rokov v Kč (realistická varianta)

Rok podnikania

1. 2. 3. 4. 5. VH po dani 100 929 123 426 171 680 223 189 278 130

Ročné odpisy (+) 27 134 54 884 54 884 54 884 54 884 Ročné splátky (-) 46 622 46 620 46 626 46 621 46 622 Čistý peňažný tok

(CF) 81 441 131 690 179 938 231 452 286 392


Vlastná práca 71

Tab. 24 Predikcia Cash Flow na 5 rokov v Kč (pesimistická varianta)

Rok podnikania

1. 2. 3. 4. 5. VH po dani - - 5 260 43 825 85 084

Ročné odpisy (+) 27 134 54 884 54 884 54 884 54 884 Ročné splátky (-) 46 622 46 620 46 626 46 621 46 622 Čistý peňažný tok

(CF) -68 520 -27 916 13 518 52 088 93 346


V prvej variante, s ktorou majiteľky počítajú sa neobjavujú v Cash flow žiadne zá-porné hodnoty. V druhej variante sa záporné Cash flow vyskytuje iba počas prvých dvoch rokov. Pre túto situáciu sú vhodné návrhy riešení v prípade, že nastane. Ná-vrhy sú podrobnejšie popísané v kapitole 4.10 Zhrnutie a odporučenia.

4.9.7 Metódy hodnotenia efektívnosti investície

Hodnotením efektívnosti investícií pomocou údajov z predošlých výpočtov zistíme, či je vhodné a reálne podnik založiť.

A) Ukazovatele rentability

Ukazovatele rentability vyjadrujú ako efektívne sú zhodnotené vložené prostried-ky do podnikania. Ukazovateľ ROA vyjadruje ako sa zhodnotil celkový vložený ka-pitál a ROE zas koľko čistého zisku pripadá na 1 Kč investovaného vlastného kapi-tálu.

Tab. 25 Rentabilita kapitálu v % (realistická varianta)

Rok 1. 2. 3. 4. 5. ROA 23,20 28,37 39,47 51,31 63,94 ROE 42,95 52,52 73,06 94,97 118,35


Z tabuľky realistickej varianty vidíme, že vložený kapitál či už vlastný alebo celko-vý, podnik prináša jeho zhodnotenie.

Môžeme si tiež všimnúť, že v prvom roku skoro jedna štvrtina zisku pripadá na 1 Kč investovaného celkového kapitálu a vyše 42 % zisku pripadá na 1 Kč inves-tovaného vlastného kapitálu. Tento zisk z vlastného aj celkového kapitálu má v nasledujúcich rokoch stále rastúcu tendenciu, čo je pozitívne.

72 Vlastná práca

Tab. 26 Rentabilita kapitálu v % (pesimistická varianta)

Rok 1. 2. 3. 4. 5. ROA - - 1,21 10,07 19,56 ROE - - 2,24 18,65 36,21


V pesimistickej variante sa dá počítať so zhodnotením vlastného a celkového kapitálu až v treťom roku existencie podniku a jeho zhodnotenie narastá v čase. Prvé dva roky sa podľa tejto varianty vložené prostriedky do podnikania ne-zhodnotia, čo naznačovali už záporné hodnoty výsledku hospodárenia.

B) Metóda čistej súčasnej hodnoty

Požadovaná výnosnosť investičného projektu je stanovená majiteľkami na 7 % (podľa finančného indikátoru INFA). Pomocou nej budeme počítať čistú súčasnú hodnotu, index rentability a dobu návratnosti investície, ale iba pre realistickú va-riantu z dôvodu predchádzajúcich záporných hodnôt v pesimistickej variante, kto-ré by iba potvrdzovali nevýnosnosť projektu ako je už z výsledku hospodárenia známe. Pre pesimistickú variantu budú následne uvedené návrhy riešení v kapi-tole 4.10 Zhrnutie a odporučenia.

Čistá súčasná hodnota vyšla kladná a teda spĺňa stanovenú minimálnu požadova-nú výnosnosť, preto je projekt vhodné zrealizovať.

C) Index rentability

Index rentability je doplnkovým ukazovateľom čistej súčasnej hodnoty s tým roz-dielom, že je vyjadrený v relatívnej podobe. Je vlastne pomerovým ukazovateľom efektívnosti.

PI = 1,055

Vlastná práca 73

Hodnota indexu rentability je väčšia ako jedna a preto by sa projekt mal zrealizo-vať.

D) Metóda doby návratnosti investície

Táto metóda nám poskytuje predbežný predpokladaný náhľad na dobu návratnos-ti investície vloženej do podniku za pomoci peňažných tokov v jednotlivých ro-koch.

Tab. 27 Doba návratnosti investície v Kč (realistická varianta)

Rok Diskontovaný CF Kumulovaný súčet CF 0. - - 435 000 1. 76 113 -358 887 2. 115 023 -243 864 3. 146 883 -96 981 4. 176 574 79 593


Doba návratnosti investície je podľa údajov v tabuľke vyššie 3 roky a 7 mesiacov. Za túto dobu sa majiteľkám vráti investícia vložená do založenia nového podniku.

4.10 Zhrnutie a odporučenia

Podnikateľský zámer pre zahájenie činnosti v kaviarni s palacinkárňou bol vypra-covaný podľa teoretickej časti, ktorá vychádzala z odbornej literatúry.

Najskôr sme si popísali podnik a jeho činnosť, jeho umiestnenie, ktoré sme zvolili na Palackého třídě v Brne s dobrou dopravnou dostupnosťou, v blízkosti základnej a strednej školy.

Podrobnými analýzami sme si stanovili segment potenciálnych zákazníkov, ktorých budú tvoriť predovšetkým mamičky na materskej a rodičovskej dovolen-ke, ale taktiež študenti škôl v blízkosti podniku. Analyzovali sme aj súčasnú konku-renciu, externé faktory ovplyvňujúce podnik pomocou SLEPT analýzy a nakoniec SWOT analýza zohľadňujúca silné a slabé stránky podniku, príležitosti pre podnik a hrozby s ktorými treba počítať.

V obchodnom pláne, ale aj v marketingovom pláne praktickej časti sú dôklad-ne popísané poskytované služby. Marketingový plán popisuje aj stanovenie cien služieb, ktoré sú konkrétne rozpísané v prílohe B, uvádza možnosti zliav a akcií pre budúcich zákazníkov a rôzne plánované spôsoby propagácie. Propagáciu uskutoč-níme prostredníctvom letákov pri otvorení podniku, reklamy na električke, zriade-ním webových stránok a skupiny na sociálnej sieti.

Štruktúra riadenia podniku a jeho zamestnancov popísaná v organizačnom pláne bude pozostávať z 2 stálych zamestnancov a dvoch majiteliek pracujúcich tiež v podniku na zmeny rozvrhnuté do krátkeho a dlhého týždňa.

74 Vlastná práca

Ako posledný, finančný plán je konkrétnym vyčíslením predchádzajúcich ana-lýz. Najskôr sme si zostavili zakladateľský rozpočet, na základe ktorého sme zos-tavili počiatočnú rozvahu a z tej zistili aká bude potreba cudzieho kapitálu. Maji-teľky do podnikania vložili spoločne 235 000 Kč a o zvyšné prostriedky v hodnote 200 000 Kč zažiadajú v Equa bank s fixnou úrokovou sadzbou 6,2 % p.a. Tento úver budú splácať 5 rokov s mesačnou anuitnou splátkou 3 885 Kč. Následne sme si vypočítali mesačné náklady s rozdelením na fixné a variabilné pre realistickú aj pesimistickú variantu. Realistická varianta predpokladá priemerne 50 zákazníkov za deň a pesimistická v priemere 40 zákazníkov. Z týchto nákladov sme vychádzali ďalej pre stanovenie nákladov ročných a predikciu na päť rokov dopredu s 2 % rastom. Predpoklad tržieb bol tiež vytvorený pre realistickú aj pesimistickú varian-tu kde vyššie uvedené priemery počtu zákazníkov na deň utratili približne 95 Kč za návštevu v kaviarni. Tieto príjmy boli ďalej prepočítané na mesiac a následne na rok. Pre ďalšie štyri roky sa počítalo s 5 % tendenciou rastu príjmov. Na základe výnosov a nákladov bol vypočítaný čistý zisk, ktorý sme potom použili pre predik-ciu Cash Flow na 5 rokov.

V nasledujúcich tabuľkách sú uvedené výsledky hospodárenia a CF pre pesi-mistickú variantu, kde vychádzali záporné hodnoty čo naznačuje, že v tejto varian-te by podnik dosiahol zisk až v treťom roku prevádzky. Ako už bolo spomenuté je táto varianta pesimistická a preto sa s ňou počíta len vo výnimočných situáciách kedy by bol podnik negatívne ovplyvnený nižšou návštevnosťou ako je realisticky predpokladané. Pre prípad takejto situácie sú potrebné opatrenia, ako napríklad zavedenie ďalšej intenzívnej propagácie kaviarne, zavedenie plánovaných zliav pre študentov (spomenuté v kapitole 4.6.2 Cena), rozšírenie sortimentu v ponuke pre zákazníkov alebo poplatok za využitie detského kútiku (napr. 30 Kč na dieťa).

Ďalší spôsob ako predísť strate môže byť aj znižovanie nákladov a to buď zní-žením mzdy majiteľke (jednateľke) zo 100 Kč na 90 Kč/hod. a tým ročná úspora 27 312 Kč alebo zmenou otváracích hodín a tým skrátenie zmien namiesto 11 a 12 hodinových 9 hodinové s tým, že mzdy by sa nemenili. To by znamenalo úsporu 192 348 Kč ročne.

Vlastná práca 75

Tab. 28 Predikcia výsledku hospodárenia na 5 rokov podnikania (Pesimistická varianta)

Rok podnikania 1. 2. 3. 4. 5. VH (V – N) -49 032 -36 180 6 188 51 559 100 099 VH po dani

(15 %) - - 5 260 43 825 85 084


Tab. 29 Predikcia Cash Flow na 5 rokov podnikania (Pesimistická varianta)

Rok podnikania 1. 2. 3. 4. 5. Čistý peňažný tok

(CF) -68 520 -27 916 13 518 52 088 93 346


S výpočtami Cash Flow sme ďalej pracovali pri hodnotení efektívnosti investície. Ukazovatele rentability vlastného a celkového kapitálu vykazovali v realistickej variante zhodnotenie. V pesimistickej variante sa kapitál zhodnotí až v treťom ro-ku.

Index rentability vyšiel kladný (realistická varianta) a väčší ako jedna čo pou-kazuje na to, že by sa projekt mal zrealizovať. Doba návratnosti investície vloženej do projektu sa predpokladá za 3 roky a 7 mesiacov.

Predchádzajúce spomenuté skutočnosti vychádzajúce z finančného plánu po-ukazujú na reálnosť uskutočnenia daného projektu a jeho budúcu životaschop-nosť.

76 Záver

5 Záver

Cieľom tejto bakalárskej práce bolo zostaviť podnikateľský plán, na základe ktoré-ho zistíme možnosti a reálnosť otvorenia kaviarne s palacinkárňou. Taktiež bol tento zámer vytvorený za účelom jeho predloženia banke ako podklad pre získanie podnikateľského úveru.

Zakladajúci podnik bude mať sídlo v meste Brno. Na základe SLEPT analýzy vonkajšieho prostredia, analýzy konkurencie a súhrnnej SWOT analýzy vieme po-vedať, že podnik má v Brne uplatnenie a konkurenčnú výhodu svojím zameraním. Na zrealizovanie projektu budú potrebné vlastné, ale aj cudzie zdroje v podobe podnikateľského úveru. Podnikateľky spoločne vložia kapitál v hodnote 235 000 Kč a budú žiadať o úver v banke v čiastke 200 000 Kč so splatnosťou 5 rokov a s fixnou úrokovou sadzbou 6,2 % p.a.

Taktiež musíme počítať s nepriaznivými situáciami, ktoré môžu ovplyvniť podnik a treba sa na ne patrične pripraviť aby bolo možné konať ihneď v prípade ich výskytu. Vo finančnom pláne sú zohľadnené aj takéto situácie, kedy vývoj ne-musí ísť presne podľa našich predstáv a k nim sú v zámere zahrnuté aj návrhy rie-šení. Avšak predpokladá sa hlavne tzv. realistická situácia, kedy čísla vo výsledkoch hospodárenia a peňažných tokoch vykazovali kladné hodnoty už v prvom roku podnikania a v nasledujúcich rokoch majú stúpajúcu tendenciu. Na podporu týchto výsledkov sú tiež dôkazom priaznivé hodnoty ukazovateľov rentability alebo pou-žitých metód hodnotenia investícií. Metóda čistej súčasnej hodnoty vyšla ako klad-né číslo a index rentability vyhodnotil projekt za vhodný k realizácii.

Na základe vyššie spomenutého hodnotím plán za uskutočniteľný.

Literatúra 77

6 Literatúra

Zoznam literárnych zdrojov

BURNS, P. Entrepreneurship and Small Business. 1. vyd. New York: Palgrave, 2001, 418 s. ISBN 0-333-91474-0.

FOTR, J., SOUČEK, I. Podnikatelský záměr a investiční rozhodování. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2005, 356 s. ISBN 80-247-0939-2.

HIGGINS, R. C. Analýza pro finanční management. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 1997, 399 s. ISBN 80-7169-404-5.

HISRICH, R. D., PETERS, M. P. Založení a řízení nového podniku. 1. vyd. Praha: Victria Publishing, 1996, 501 s. ISBN 80-858-6507-6.

HNILICA, J., FOTR, J. Aplikovaná analýza rizika ve finančním managementu a inves-tičním rozhodování. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2009, 264 s. ISBN 978-80-247-2560-4.

KORÁB, V., MIHALISKO, M. Založení a řízení společnosti spol. s.r.o., komanditní spo-lečnost, veřejná obch. spol. 1. vyd. Brno: Computer Press, 2005, 252 s. ISBN 80-251-0592-X.

KORÁB, V., PETERKA, J. REŽŇÁKOVÁ, M. Podnikatelský plán. 1. vyd. Brno: Compu-ter Press, 2007, 216 s. ISBN 978-80-251-1605-0.

MARKOVÁ, H. Daňové zákony 2015 - Úplná znění platná k 1. 1. 2015. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2015, 272 s. ISBN 978-80-247-5507-6.

MARTINOVIČOVÁ, D. Základy ekonomiky podniku. 1. vyd. Praha: Alfa Publishing, 2006, 184 s. ISBN 80-86851-50-8.

MARTINOVIČOVÁ, D., KONEČNÝ, M., VAVŘINA, J. Úvod do podnikové ekonomiky. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2014, 208 s. ISBN 978-80-247-5316-4.

ORLÍK, T. Tvorba, hodnocení a financování podnikatelských projektů. Přednáška na VŠE v Praze v rámci předmětu Strategie a podnikatelský plán MSP, Katedra managementu, 2011.

78 Literatúra

SRPOVÁ, J., SVOBODOVÁ, I., SKOPAL, P., ORLÍK, T. Podnikatelský plán a strategie. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2011, 200 s. ISBN 978-80-247-4103-1.

STAŇKOVÁ, A. Podnikáme úspěšně s malou firmou. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2007, 199 s. ISBN 978-80-7179-926-9.

SYNEK, M., KISLINGEROVÁ, E. a kolektív. Podniková ekonomika. 5. vyd. Praha: C. H. Beck, 2010, 498 s. ISBN 978-80-7400-336-3.

VEBER, J., SRPOVÁ, J. a kolektív. Podnikání malé a střední firmy. 2. vyd. Praha: Gra-da Publishing, 2008, 320 s. ISBN 978-80-247-2409-6.

VEBER, J., SRPOVÁ, J. a kolektív. Podnikání malé a střední firmy. 3. vyd. Praha:Grada Publishing, 2012, 336 s. ISBN 978-80-247-4520-6.

WUPPERFELD, U., Podnikatelský plán pro úspěšný start. 1. vyd. Praha: Management Press, 2003, 159 s. ISBN 80-7261-075-9.

ZEMÁNEK, J., LACINA, J. Příručka pro začínající podnikatele. 1. vyd. Prostějov: Com-puter Media, 2011, 96 s. ISBN 978-80-7402-109-1.

Zoznam internetových zdrojov

Active 24: Domény [online]. 2014 [cit. 2014-12-07]. Ověření dostupnosti domény. Dostupné z: http://domeny.cz/overeni-dostupnosti/#jednoducha-registrace.

AllServices: Osoušeče, fény [online]. 2015 [cit. 2015-04-24]. Dostupné z: http://www.vybaveniprouklid.cz/fenix-zy-203a-elektricky-osousec-rukou/d-70867/?gclid=CK7wj5y5jsUCFYkBwwodyLMAkA.

Alza: Malé spotřebiče [online]. 2015 [cit. 2015-02-08].

Sencor SHM 5204. Dostupné z: http://www.alza.cz/sencor-shm-5204-d116415.htm/.

Alza: PC doplňky - firemní [online]. 2015 [cit. 2015-02-06]. EVOLVEO Detective S4CIH7 Dostupné z: http://www.alza.cz/evolveo-detective-s4cih7-d2265892.htm#popis.

http://domeny.cz/overeni-dostupnosti/#jednoducha-registrace

http://www.vybaveniprouklid.cz/fenix-zy-203a-elektricky-osousec-rukou/d-70867/?gclid=CK7wj5y5jsUCFYkBwwodyLMAkA

http://www.vybaveniprouklid.cz/fenix-zy-203a-elektricky-osousec-rukou/d-70867/?gclid=CK7wj5y5jsUCFYkBwwodyLMAkA

http://www.alza.cz/sencor-shm-5204-d116415.htm/

http://www.alza.cz/sencor-shm-5204-d116415.htm/

http://www.alza.cz/evolveo-detective-s4cih7-d2265892.htm#popis

http://www.alza.cz/evolveo-detective-s4cih7-d2265892.htm#popis

Literatúra 79

Cesk: Výrobníky horké čokolády [online]. 2007, 2015 [cit. 2015-01-30]. HOT CHOCO VISUAL. Dostupné z: http://www.cesk.cz/vyrobnik-horke-cokolady-hot-choco-visual/.

Coffee Club: Academy - barista [online]. 2015 [cit. 2015-02-15]. Dostupné z: http://coffeeclub.cz/academy/barista/.

Český rozhlas: Zprávy [online]. 2014 [cit. 2015-02-07]. Od soboty začíná platit naří-zení Evropské unie o označování alergenů. Dostupné z: http://www.rozhlas.cz/zpravy/politika/_zprava/od-soboty-zacina-platit-narizeni-evropske-unie-o-oznacovani-alergenu--1432047.

Česká správa sociálního zabezpečení: Výše a platba pojistného [online]. 2014 [cit. 2015-01-24]. Dostupné z: http://www.cssz.cz/cz/pojistne-na-socialni-zabezpeceni/vyse-a-platba-pojistneho/.

Český statistický úřad: Cizinci podle státního občanství [online]. 2013 [cit. 2015-01-24]. Dostupné z: http://vdb.czso.cz/vdbvo/tabparam.jsp?voa=tabulka&cislotab=OBY5092PU_OK&q_rezim=1&vo=null&q_text=&kapitola_id=743.

Český statistický úřad: Česká republika od roku 1989 v číslech, Spotřeba a ceny [onli-ne]. 2014, 28. 8. 2014 [cit. 2015-01-17]. Tab. 03.01 Struktura čistých peněž-ních vydání domácností (1989-2013). Dostupné z: http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/p/320181-14.

Český statistický úřad: Demografická ročenka okresů (2004-2013) [online]. 2014 [cit. 2014-11-25]. Okres Brno – Město. Dostupné z: http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/540029CE3C/$File/1300561456.pdf.

Český statistický úřad: Počet obyvatel v obcích k 1. 1. 2014 [online]. 2014 [cit. 2014-11-25]. Počet obyvatel ve správních obvodech obcí s rozšířenou působností k 1.1.2014. Dostupné z: http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00299001/$File/1300721402.pdf.

Český statistický úřad: Průměrné mzdy [online]. 2014 [cit. 2015-02-15]. Přílohy: Tab. 1 Zaměstnanci, průměrné měsíční mzdy (odvětví, 3. čtvrtletí 2014 - abso-lutně, meziroční změny). Dostupné z: http://www.czso.cz/csu/csu.nsf/informace/cpmz120414.docx.

http://www.cesk.cz/vyrobnik-horke-cokolady-hot-choco-visual/

http://www.cesk.cz/vyrobnik-horke-cokolady-hot-choco-visual/

http://coffeeclub.cz/academy/barista/

http://www.rozhlas.cz/zpravy/politika/_zprava/od-soboty-zacina-platit-narizeni-evropske-unie-o-oznacovani-alergenu--1432047

http://www.rozhlas.cz/zpravy/politika/_zprava/od-soboty-zacina-platit-narizeni-evropske-unie-o-oznacovani-alergenu--1432047

http://www.cssz.cz/cz/pojistne-na-socialni-zabezpeceni/vyse-a-platba-pojistneho/

http://www.cssz.cz/cz/pojistne-na-socialni-zabezpeceni/vyse-a-platba-pojistneho/

http://vdb.czso.cz/vdbvo/tabparam.jsp?voa=tabulka&cislotab=OBY5092PU_OK&q_rezim=1&vo=null&q_text=&kapitola_id=743

http://vdb.czso.cz/vdbvo/tabparam.jsp?voa=tabulka&cislotab=OBY5092PU_OK&q_rezim=1&vo=null&q_text=&kapitola_id=743

http://www.czso.cz/csu/csu.nsf/informace/cpmz120414.docx

80 Literatúra

Český statistický úřad: Statistický bulletin - Jihomoravský kraj 1. až 2. čtvrtletí 2014 [online]. 2014 [cit. 2014-11-25]. Nezaměstnanost podle krajů a okresů k 30. 6. 2014. Dostupné z: http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/40003E8C61/$File/33010414q2g3.pdf.

Český statistický úřad: Statistická ročenka Jihomoravského kraje 2014 [online]. 2014, 6. 1. 2015 [cit. 2015-01-17]. 9-106. Průměrné hrubé měsíční mzdy a mediány hrubých měsíčních mezd zaměstnanců podle pohlaví a krajů v roce 2013. Dostupné z: http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/krajkapitola/330103-14-r_2014-09.

Datart: Mikrovlnní trouby s grilem [online]. 2015 [cit. 2015-04-24]. Dostupné z: http://www.datart.cz/Mikrovlnna-trouba-s-grilem-WHIRLPOOL-GT-285-SL.html.

Dopravní podnik města Brna. [online]. 2013 [cit. 2014-11-21]. Reklama. Dostupné z: http://dpmb.cz/?seo=reklama.

Equa bank: Sazebník [online]. 2015 [cit. 2015-03-28]. Dostupné z: http://www.equabank.cz/files/doc/592-sme-sazebnik-20150102.pdf.

Equa bank: Úrokový lístek [online]. 2015 [cit. 2015-03-28]. Dostupné z: http://www.equabank.cz/files/doc/659-sme-urokovy-listek-20150401-cz.pdf.

Finance.cz: Živnostníci si v roce 2015 sáhnou hlouběji do kapsy [online]. 25.11.2014 [cit. 2015-01-24]. Dostupné z: http://www.finance.cz/zpravy/finance/432729-zivnostnici-si-v-roce-2015-sahnou-hloubeji-do-kapsy/.

Finance.cz: Výpočet mateřské v roce 2015 [online]. 2015 [cit. 2015-02-06]. Dostup-né z: http://www.finance.cz/duchody-a-davky/socialni-davky/rodicovstvi/materska/o-materske/.

Hrádek plný hrátek [online]. 2013 [cit. 2015-02-13]. Dostupné z: http://www.hradekplnyhratek.cz/.

http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/40003E8C61/$File/33010414q2g3.pdf

http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/40003E8C61/$File/33010414q2g3.pdf

http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/krajkapitola/330103-14-r_2014-09

http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/krajkapitola/330103-14-r_2014-09

http://www.datart.cz/Mikrovlnna-trouba-s-grilem-WHIRLPOOL-GT-285-SL.html

http://www.datart.cz/Mikrovlnna-trouba-s-grilem-WHIRLPOOL-GT-285-SL.html

http://dpmb.cz/?seo=reklama

http://www.equabank.cz/files/doc/659-sme-urokovy-listek-20150401-cz.pdf

http://www.equabank.cz/files/doc/659-sme-urokovy-listek-20150401-cz.pdf

http://www.finance.cz/zpravy/finance/432729-zivnostnici-si-v-roce-2015-sahnou-hloubeji-do-kapsy/

http://www.finance.cz/zpravy/finance/432729-zivnostnici-si-v-roce-2015-sahnou-hloubeji-do-kapsy/

http://www.finance.cz/duchody-a-davky/socialni-davky/rodicovstvi/materska/o-materske/

http://www.finance.cz/duchody-a-davky/socialni-davky/rodicovstvi/materska/o-materske/

http://www.hradekplnyhratek.cz/

Literatúra 81

IDNES.cz: Komunální volby [online]. 2014 [cit. 2015-02-07].

Výsledky pro zastupitelstvo města Brno. Dostupné z: http://volby.idnes.cz/komunalni-volby-2014.aspx?t=4&o=1&o2=CZ0642&o3=582786.

IDNES.cz: Kraje - Zprávy [online]. 2014 [cit. 2015-02-07]. Úkoly nových vládců Br-na: zlevnit šalinkarty, popohnat Lužánky. Dostupné z: http://brno.idnes.cz/sliby-noveho-vedeni-brna-ctyrkoalice-dst-/brno-zpravy.aspx?c=A141112_2115504_brno-zpravy_daj.

Ikea: Ikea Business [online]. 2015 [cit. 2015-02-01]. Dostupné z: http://www.ikea.com/cz/cs/catalog/categories/business/hospitality/.

IKEA: Všechny výrobky [online]. 2015 [cit. 2015-02-08]. Dostupné z: http://www.ikea.com/cz/cs/catalog/allproducts/.

Kavovary.cz [online]. 2014 [cit. 2014-11-28]. Kávovar Fracino Bambino 2gr - 2 pá-kový semiautomatica. Dostupné z: http://www.kavovary.cz/kavovar-fracino-bambino-2gr-2-pakovy-semiautomatica-68219.html.

Kavovary.cz: Porovnávání [online]. 2015 [cit. 2015-02-06]. Dostupné z: http://www.kavovary.cz/html/porovnani.html?dcp=43534.

Kávovník: Káva [online]. 2015 [cit. 2015-02-01]. Dostupné z: http://www.kavovnik.cz/kava/.

Kofola: Produkty a formáty [online]. 2015 [cit. 2015-02-01]. Dostupné z: http://firma.kofola.cz/58-produkty-formaty.html.

Kurzy.cz: Inflace - 2015, míra inflace a její vývoj v ČR [online]. 2015 [cit. 2015-03-29]. Dostupné z: http://www.kurzy.cz/makroekonomika/inflace/.

Mall.cz: Hračky [online]. 2015 [cit. 2015-03-07]. Dostupné z: htt-ps://www.mall.cz/hracky.

Mall.cz: Mikrosytémy [online]. 2015 [cit. 2015-03-07]. Dostupné z: htt-ps://www.mall.cz/mikrosystemy/sony-cmt-s20?v=568813.

http://volby.idnes.cz/komunalni-volby-2014.aspx?t=4&o=1&o2=CZ0642&o3=582786

http://volby.idnes.cz/komunalni-volby-2014.aspx?t=4&o=1&o2=CZ0642&o3=582786

http://brno.idnes.cz/sliby-noveho-vedeni-brna-ctyrkoalice-dst-/brno-zpravy.aspx?c=A141112_2115504_brno-zpravy_daj

http://brno.idnes.cz/sliby-noveho-vedeni-brna-ctyrkoalice-dst-/brno-zpravy.aspx?c=A141112_2115504_brno-zpravy_daj

http://www.ikea.com/cz/cs/catalog/categories/business/hospitality/

http://www.ikea.com/cz/cs/catalog/allproducts/

http://www.kavovary.cz/kavovar-fracino-bambino-2gr-2-pakovy-semiautomatica-68219.html

http://www.kavovary.cz/kavovar-fracino-bambino-2gr-2-pakovy-semiautomatica-68219.html

http://www.kavovary.cz/html/porovnani.html?dcp=43534

http://www.kurzy.cz/makroekonomika/inflace/

82 Literatúra

Mall.cz: Mlýnky na kávu [online]. 2015 [cit. 2015-02-15]. Dostupné z: htt-ps://www.mall.cz/kava-mlynky/delonghi-kg-89?v=443062.

Maneo: Nealkoholické nápoje [online]. 2015 [cit. 2015-02-01]. Moravská vína. Do-stupné z: http://www.eshop.maneo.cz/nealkoholicke-napoje-katskup4.php.

Maneo: Sortiment [online]. 2015 [cit. 2015-02-01]. Dostupné z: http://www.eshop.maneo.cz/.

Maneo: Vína, sekty, aperitivy, Sherry [online]. 2015 [cit. 2015-02-01]. Dostupné z: http://www.eshop.maneo.cz/vina-sekty-aperitivy-sherry-moravska-vina-katskup7.1.php.

Nejbaby.cz: Přebalování [online]. 2015 [cit. 2015-02-06]. Přebalovací pult Jáš pří-rodní. Dostupné z: http://www.nejbaby.cz/p/prebalovaci-pult-jas-prirodni/.

Netbox: Internet Frčí [online]. 2009, 2015 [cit. 2015-02-01]. Dostupné z: http://www.netbox.cz/site/cz/internet.html.

Next Comp: Pokladny [online]. 2015 [cit. 2015-02-06]. Z VÝSTAVY - Wincor Nixdorf BEETLE Express dotyková pokladna 10, 4", Atom D425, 1GB, 2, 5" HDD. Do-stupné z: http://www.nextcomp.cz/main.aspx?cls=productdetail&pro_id=428747.

Notebook.cz: Test: Lenovo ThinkPad Edge E320 - na práci levně a s výdrží [online]. 2011 [cit. 2015-02-07]. Ceny a záruka. Dostupné z: http://notebook.cz/clanky/recenze-notebook/2011/lenovo-thinkpad-edge-e320.

O2: Osobní - volání [online]. 2015 [cit. 2015-02-01]. Tarify FREE. Dostupné z: http://www.o2.cz/osobni/mobilni-tarify/.

Peníze.cz: Mateřská a rodičovská 2015: Spočítejte si, kolik dostanete [online]. 2015 [cit. 2015-02-06]. Dostupné z: http://www.penize.cz/materska-dovolena/295938-materska-a-rodicovska-2015-spocitejte-si-kolik-dostanete#materska.

Pěkný- nábytek.cz: Dětský nábytek [online]. 2015 [cit. 2015-03-07]. Dostupné z: http://www.pekny-nabytek.cz/detsky-nabytek-delta-z-masivu/.

http://www.eshop.maneo.cz/nealkoholicke-napoje-katskup4.php

http://www.nejbaby.cz/p/prebalovaci-pult-jas-prirodni/

http://www.netbox.cz/site/cz/internet.html

http://www.nextcomp.cz/main.aspx?cls=productdetail&pro_id=428747

http://notebook.cz/clanky/recenze-notebook/2011/lenovo-thinkpad-edge-e320

http://notebook.cz/clanky/recenze-notebook/2011/lenovo-thinkpad-edge-e320

http://www.o2.cz/osobni/mobilni-tarify/

http://www.penize.cz/materska-dovolena/295938-materska-a-rodicovska-2015-spocitejte-si-kolik-dostanete#materska



http://www.pekny-nabytek.cz/detsky-nabytek-delta-z-masivu/

Literatúra 83

Pmn nerez [online]. 2014 [cit. 2014-11-28]. Plotna na palačinky Crepes. Dostupné z: http://www.pmn-nerez.cz/10823-plotna-na-palacinky-crepes.html.

Profi kuchyně: Zboží [online]. 2015 [cit. 2015-02-08]. Dostupné z: http://www.profikuchyne.cz/gastro/.

Real Hit [online]. 2014 [cit. 2014-11-22]. Přenechání nájmu. Dostupné z: http://www.restauracekpronajmuti.cz/detail/prenechani-najmu-zavedena-vinarna-brno-palackeho/3796454.

Roman Onderka: Kdo jsem [online]. 2014 [cit. 2015-02-07]. Pracovní profil. Do-stupné z: http://www.romanonderka.cz/cs/kdo-jsem/profil.

Sampalero [online]. 2015 [cit. 2015-02-13]. Dostupné z: http://www.sampalero.cz/.

Siko: Koupelnové doplnky [online]. 2015 [cit. 2015-03-08]. Dostupné z: http://www.siko.cz/koupelny/koupelnove-doplnky.

SrovnaniCen.cz: barovy pult [online]. 2015 [cit. 2015-03-06]. Dostupné z: http://www.srovnanicen.cz/q/barovy%20pult/.

Státní zemědelská a potravinářská inspekce: Informace pro spotřebitele [online]. 2014 [cit. 2015-02-07]. Ochrana spotřebitelů před alergenními potravinami - označování alergenních složek. Dostupné z: http://www.szpi.gov.cz/docDetail.aspx?docid=1000175&docType=ART&nid=11325.

Tescoma: katalog [online]. 2015 [cit. 2015-02-08]. Dostupné z: http://eshop.tescoma.cz/katalog/.

Tiskárna Slatina [online]. 2014 [cit. 2014-11-21]. Tisk letáků a plakátů. Dostupné z: http://www.tiskarnaslatina.cz/tisk-letaku#a6.

U buldoka: Dětská kavárna [online]. 2015 [cit. 2015-02-13]. Dostupné z: http://www.kavarnaubuldoka.cz/.

Veselá kavárna [online]. 2015 [cit. 2015-02-13]. Dostupné z: http://www.veselakavarna.cz/.

http://www.profikuchyne.cz/gastro/

http://www.restauracekpronajmuti.cz/detail/prenechani-najmu-zavedena-vinarna-brno-palackeho/3796454

http://www.restauracekpronajmuti.cz/detail/prenechani-najmu-zavedena-vinarna-brno-palackeho/3796454

http://www.romanonderka.cz/cs/kdo-jsem/profil

http://www.sampalero.cz/

http://www.siko.cz/koupelny/koupelnove-doplnky

http://www.srovnanicen.cz/q/barovy%20pult/

http://www.szpi.gov.cz/docDetail.aspx?docid=1000175&docType=ART&nid=11325

http://www.szpi.gov.cz/docDetail.aspx?docid=1000175&docType=ART&nid=11325

http://eshop.tescoma.cz/katalog/

http://www.tiskarnaslatina.cz/tisk-letaku#a6

http://www.kavarnaubuldoka.cz/

http://www.veselakavarna.cz/

84 Literatúra

Zoznam legislatívnych prameňov

Zákon č. 89/2012 Sb., občanský zákoník, ve znění pozdějších předpisů

Předpis č. 589/1992 Sb., Zákon České národní rady o pojistném na sociální zabez-pečení a příspěvku na státní politiku zaměstnanosti

Zákon č. 262/2006 Sb., zákoník práce, ve znění pozdějších předpisů

Nařízení Evropského parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytování infor-mací spotřebitelům

Zákon č. 586/ 1992 Sb., o daních z příjmů, ve znění pozdějších předpisů

Prílohy 85

Prílohy

86 Mapa umiestnenia podniku

A Mapa umiestnenia podniku

Obr. 3 Mapa umiestnenia podniku

Zdroj: Google Mapy

Nápojový a jedálny lístok 87

B Nápojový a jedálny lístok

NÁPOJOVÝ LÍSTOK Alkoholické nápoje: Rozlievané víno červené 0,2 l 28 Kč Rozlievané víno biele 0,2 l 25 Kč Varené červené víno 0,2 l 32 Kč Punč 0,2 l 35 Kč Grog 0,2 l 35 Kč Kávy: Espresso 30 Kč Cappuccino 37 Kč Caffe Latte 45 Kč Alžírska káva 52 Kč Viedenská káva 42 Kč Turecká káva 33 Kč Írska káva 50 Kč Baileys káva 50 Kč Ľadová káva 45 Kč Frappé 38 Kč Bezkofeínová káva 25 Kč Nealkoholické nápoje: Čaje podľa ponuky 25 Kč Kofola 0,3 l 15 Kč Kofola 0,5 l 25 Kč Bonaqua 0,25 l 20 Kč (jemne sýtená, nesýtená) Vinea/Chito tonic 0,25 l 28 Kč Coca cola/Sprite/Fanta 0,33 l 30 Kč Džús Cappy 0,2 l 30 Kč Horúca čokoláda 0,2 l 35 Kč Kakao 0,2 l 25 Kč PALACINKY Slané: 270 g kukurica, kuracie mäso, listový špenát 80 Kč 250 g listový špenát, niva, gouda, kyslá smotana 75 Kč 250 g prosciutto, grana padano, paradajky, rukola 80 Kč 250 g 4 druhy syra 70 Kč

88 Nápojový a jedálny lístok

200 g bryndza, slanina, smotana 75 Kč 200 g mozzarela, bazalka, paradajka 70 Kč 200 g kozí syr, huby 70 Kč 230 g kozí syr, rukola, mleté vlašské orechy 75 Kč 230 g šunka, syr, kukurica 50 Kč 260 g brokolica, kukurica, syr, jogurt 70 Kč 280 g balkánsky syr, čierne olivy, paradajky, dressing tsatsiky 80 Kč 280 g tuniak, syr, kukurica, vajce 80 Kč 200 g olomoucké tvarôžky, rukola 75 Kč Sladké: 160 g nutella, lieskové orechy, šľahačka 50 Kč 160 g kakao, jogurt, vlašské orechy, javorový sirup 50 Kč 150 g čokoláda, šľahačka 45 Kč 200 g tvaroh, hrozienka 55 Kč 220 g strúhané jablká, tvaroh, škorica 60 Kč 220 g banán, čokoláda, kyslá smotana 60 Kč 220 g lesné ovocie, kyslá smotana 60 Kč 200 g smotana, čokoláda, jahody 60 Kč 240 g ananás, kokos, šľahačka, čokoláda 65 Kč 260 g čokoláda, pomaranč, 0,02 Cointreau likér, trstinový cukor 95 Kč 160 g marhuľový džem, šľahačka 50 Kč 160 g med, kyslá smotana, vlašské orechy 50 Kč Palacinková torta pre oslávencov alebo len tak na chuť: 500 g prekladané palacinky, banánovo - tvarohové pyré, nutella, drvené čokoládo-vé keksíky, vlašské orechy. 150 Kč AKCIOVÉ MENU Palacinka – strúhané jablká, tvaroh, škorica, 1 nápoj – punč, cappuccino, kakao. 80 Kč

Vybavenie kaviarne La Crêpe 89

C Vybavenie kaviarne La Crêpe

Tab. 30 Vybavenie kuchyne

Predajňa Položka Počet (ks) Cena celkom (Kč) Ikea Príbory 4x12ks 732

Taniere 20 1 580

Kávové šálky s podšálkom

12 498

Čajové sálky s podšálkom

12 948

Hrnčeky s uškom 10 150 Poháre 12 158

Poháre na červené

víno 12 138

Poháre na biele

víno 12 198

Slamky farebné 200 25

Poháre na ľadové

kávy 10 490

Dlhé lyžičky 8 258 Držiak obrúskov 8 312 Obrúsky 100 78

Polička na koreniny

1 199

Koreničky 2x4ks 78

Sady koreničiek na

stôl 8x2ks 232

Policový diel 1 249 Odmerka 2 198 Misky na miešanie 4 158 Misa s vekom 2 398 Strúhadlo 2 78 Sada 3 nožov 2 258 Brúska na nože 1 149

Otvárač na konzervy

1 99

Vývrtka na víno 1 79 Krájač vajec 1 39 Forma na ľad 2 50

Sada- naberačky,

obracačky 1 79

Gumová stierka 3 87

90 Vybavenie kaviarne La Crêpe

Sada hrncov

a rajničiek 5 ks 1 229

Panvica 2 298

Podložka pod

hrniec 2 198

Umývačka riadu

A++ 1 6 990

Chladnička

s mrazničkou A++ 1 19 990

Naberačka 2 50 Chňapky 4 78 Utierka 4 49

Spodná skrinka 2

dvierka, 2 zásuvky 2 6 540

Spodná skrinka

dvierka, 2 zásuvky 1 1 950

Pracovná doska na

mieru 1 2 290

Kuchynská váha 2 598 Tescoma Sitko 2 178

Škrabka na

zemiaky a zeleninu

2 78

Alza Ručný mixér 1 399 Profi kuchyně Mycí stôl s drezom 1 10 152

Pracovný

nerezový stôl 1 7 321

Datart Mikrovlnná trúba 1 3 439 Pmn nerez Palacinkovač 2 18 058 De´Longhi Mlynček na kávu 1 1349

Celkom 88 229

Zdroj: Vlastná práca s pomocou stránok predajní (Ikea, Tescoma, Alza, Profi kuchyně, Datart, Pmn nerez)

Tab. 31 Vybavenie priestoru kaviarne pre zákazníkov a detský kútik

Predajňa Položka Počet (ks) Cena celkom (Kč)

Ikea Stoly – okrúhle, tmavé (94 cm

priemer) 4 7 960

Stoly – hranaté,

biele, rozkladacie (90x90 cm)

6 14 940

Vysoká detská 3 1 497

Vybavenie kaviarne La Crêpe 91

jedálna stolička

Policová skrinka – sklenené dvierka

1 2 490

Dekorácia,

doplnky - Cca. 5 000

Koberec

s autodráhou, detský

1 299

Koberec škôlka,

detský 1 399

Sada autíčiek 3ks 1 149 Mall.cz Detská šúchačka 1 799

Týpí stan 1 399 Ostatné hračky - Cca. 2 000

Mikrosystém Sony

CMT-S20 s reprákmi

1 1 889

Pěkný –nábytek.cz Detské stoly so

stoličkami 2 2 180

SrovnaniCen.cz Barový pult 1 13 000

Kavovary.cz Kávovar - Fracino

Bambino 2gr 1 58 290

Cesk Výrobník horúcej

čokolády 1 13 298

Next Comp Registračná

pokladňa 1 11 680

Alza Kamerový systém

EVOLVEO 1 6 790

Celkom 143 059

Zdroj: Vlastná práca s pomocou stránok (Ikea, SrovnaniCen.cz, Pěkný-nabytek.cz, Mall.cz, Kavova-ry.cz, Cesk, Next Comp, Alza)

Tab. 32 Vybavenie skladu

Predajňa Položka Počet (ks) Cena celkom (Kč) Ikea Policový diel 5 1 245

Celkom 1 245

Zdroj: Vlastná práca s pomocou stránky Ikea

Tab. 33 Vybavenie miestnosti pre zamestnancov, kancelária majiteľky

Predajňa Položka Počet (ks) Cena celkom (Kč)

Ikea Písací stôl s úložným

1 3 039

92 Vybavenie kaviarne La Crêpe

priestorom

Kancelárska

otočná stolička 1 1 490

Pracovná stolná

lampa 1 249

Dvojmiestna

pohovka 1 1 990

Konferenčný stôl 1 499 Skriňa na šaty 1 1 990

Čistiaca sada

s vedrom 1 599

Smeták s lopatkou 2 30

Čistiace

prostriedky - Cca. 1 000

Lenovo Notebook Lenovo

Think Pad 1 16 692

Celkom 27 578

Zdroj: Vlastná práca s pomocou stránky Ikea, Notebook.cz

Tab. 34 Sociálne zariadenie pre zákazníkov

Predajňa Položka Počet (ks) Cena celkom (Kč) Najbaby.cz Prebaľovací pult 1 969

Siko Dávkovač mydla 4 2 760

AllServices Elektrický sušič na

ruky 2 5 566

Ikea Zrkadlo 4ks 1 129 Odpadkový kôš 4 1 396

Celkom 10 820

Zdroj: Vlastná prácas pomocou stránky (Najbaby.cz, Siko, AllServices, Ikea)

Celkom vybavenie z prílohy C vyjde na sumu 270 931 Kč.

Tabuľka porovnania kávovarov 93

D Tabuľka porovnania kávovarov

Tab. 35 Tabuľka porovnania kávovarov

Kávovar Počet pák

(portafiltrov)

Horúca voda / Para

Autom. dopúšťanie

boileru

Obsah boileru

(L)

Příkon (W)

Cena (Kč)

Fracino Bambino 2gr

semiautomatica

1x1 vývod a 2x2 vývody

ANO 1x/

ANO 1x ANO 10 2700 58 290

Fracino Bambino 2gr electronica


ANO 1x / ANO

1x ANO 10 2850 65 500

OTTIMA elektronica 2skupinový


ANO 1x / ANO

1x ANO 11.5 2600 61 800

RIMINI 2 skupinový

elektronika


ANO 1x / ANO

2x ANO 13 2600 69 999

Zdroj: Kavovary.cz - porovnání, 2015

94 Mesačné splátky úveru

E Mesačné splátky úveru

Tab. 36 Mesačný splátkový kalendár v Kč

Rok Mesiac Počiatočný

stav (Kč) Úrok (Kč)

Úmor (Kč)

Konečný stav (Kč)

1 1 200000 1033 2852 197148

1 2 197148 1019 2867 194282

1 3 194282 1004 2881 191400

1 4 191400 989 2896 188504

1 5 188504 974 2911 185593

1 6 185593 959 2926 182666

1 7 182666 944 2941 179725

1 8 179725 929 2957 176768

1 9 176768 913 2972 173796

1 10 173796 898 2987 170809

1 11 170809 883 3003 167807

1 12 167807 867 3018 164788

2 1 164788 851 3034 161755

2 2 161755 836 3049 158705

2 3 158705 820 3065 155640

2 4 155640 804 3081 152559

2 5 152559 788 3097 149462

2 6 149462 772 3113 146349

2 7 146349 756 3129 143220

2 8 143220 740 3145 140075

2 9 140075 724 3161 136913

2 10 136913 707 3178 133735

2 11 133735 691 3194 130541

2 12 130541 674 3211 127330

3 1 127330 658 3227 124103

3 2 124103 641 3244 120859

3 3 120859 624 3261 117598

3 4 117598 608 3278 114321

3 5 114321 591 3295 111026

3 6 111026 574 3312 107715

3 7 107715 557 3329 104386

3 8 104386 539 3346 101040

3 9 101040 522 3363 97677

3 10 97677 505 3381 94296

Mesačné splátky úveru 95


3 11 94296 487 3398 90899

3 12 90899 470 3416 87483

4 1 87483 452 3433 84050

4 2 84050 434 3451 80599

4 3 80599 416 3469 77130

4 4 77130 399 3487 73643

4 5 73643 380 3505 70139

4 6 70139 362 3523 66616

4 7 66616 344 3541 63075

4 8 63075 326 3559 59516

4 9 59516 307 3578 55938

4 10 55938 289 3596 52342

4 11 52342 270 3615 48727

4 12 48727 252 3633 45094

5 1 45094 233 3652 41441

5 2 41441 214 3671 37770

5 3 37770 195 3690 34080

5 4 34080 176 3709 30371

5 5 30371 157 3728 26643

5 6 26643 138 3748 22895

5 7 22895 118 3767 19128

5 8 19128 99 3786 15342

5 9 15342 79 3806 11536

5 10 11536 60 3826 7711

5 11 7711 40 3845 3865

5 12 3865 20 3865 0

Bakalárska práca - ThesesMendelova univerzita v Brně Provozně ekonomická fakulta Brno 2015...

Documents

Transcript of Bakalárska práca - ThesesMendelova univerzita v Brně Provozně ekonomická fakulta Brno 2015...