Aký bol o. Michal Andris?rkcdolnykubin.sk/wp-content/uploads/rkcdk/2019/08/farsky...$56.¾ /,67 _ 3...

D V O J M E S A Č N Í K K U B Í N S K Y C H K A T O L Í K O V • R O Č N Í K X X V I I • 0 2 / 2 0 1 9

Aký bol o. Michal Andris?Človek láskavého srdcaStrany 4-5

Milosrdenstvo je záchrana

Sme smädní po BohuKonštatuje pôstny kazateľStrana 10

FARSKÝ LIST 02|20192

Dvojmesačník kubínskych katolíkov. vyDal: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. cenzor: prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. ŠéfreDaktor: Ing. Eva Murínová. reDakčná raDa: Mgr. Filip Orlovský, PhDr. Zuzana Machajová,PhD., Mgr. Martin Farbák, Ida Hanušniaková, Mgr. Eva Horváthová, Ing. Tatiana Rešová, Viera Antalíková, FMA, PaedDr. Mária Karasová, PhD, Lucia Podstrelená, Mgr. Marcela Kršková, Mgr. Martina Flajsová. spolupracovníci: Ľudovít Oravec, Stanislav Chomistek. imprimatur: Mons. prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie,13. 12. 2000 pod č. 161/2000. registračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. náklaD: 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 10. júna a 2019. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo e-mailom na adresu: [email protected]. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. saDzba a tlač: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín

Milí čitatelia,každý z nás zažíva chvíle, keď už má všetkého dosť, nevládze a cíti sa ako zbitý pes. Vtedy až bytostne túžime po oddychu, počas ktorého načerpáme novú chuť, odvahu, silu. Tak isto sa môže cítiť naša duša, zdeformovaná hriechom. Aj ona sa potrebuje zbaviť svojej ťarchy, aby sa mohla ďalej rozvíjať a rásť. Liek pre takúto zúboženú dušu je Božie milosrdenstvo, ktoré jej dáva život a tak môže premeniť aj náš život. Takto sa asi nechal premieňať aj otec Michal Andris, na ktorého si v tomto čísle spomínajú ľudia, čo sa s ním stretli.

Pozvánkou k premene boli aj pôstne kázne, ktoré počas piatich nedieľ predniesol bývalý dolnokubínsky kaplán, dnes už zákamenský farár Cyril Hamrák. Podľa účasti na týchto kázňach by sa dalo predpokladať, že záujem o obnovu i povzbudenie medzi nami je veľký.

Aby sme vytvorili dobrú pôdu pre zasiate pôstne semiačka, skúsme aj v tomto veľkonočnom období, ktoré až po zoslanie Ducha Svätého je dlhšie, ako celý pôst, spoločne rásť. Napríklad v odpúšťaní, ktoré bude prameniť z Božieho milosrdenstva voči nám. Pripojíme sa tým aj k aktuálnej výzve pápeža Františka: „Boh dáva každému kresťanovi milosť písať dejiny dobra v živote svojich bratov, najmä tých, ktorí vykonali niečo nepríjemné a pochybili. Jedným slovom, jedným objatím, jedným úsmevom môžeme ostatným odovzdať to najvzácnejšie, čoho sa dostalo nám. Čo je to vzácne, čo sme dostali? Odpustenie, aby sme aj my boli schopní darovať iným odpustenie.“

Eva Murínová

Snímka na titulnej strane:internet

Príspevky a námety do Farského listu zasielajte na e-mail: [email protected]

EDITORIAL

FARSKÝ LIST 02|2019 3

Súčasnú dobu diagnostikujeme ako čas, ktorý sa prejavuje úzkosťou a strachom. Mnohí pociťu-jeme, že dnešný svet, to je boj medzi čistotou

a špinou, medzi vierou a poverami, neverou. Týka sa to v širokom ľudskom rozsahu rôznych oblastí. Sme svedkami, že neraz svetom viac vládne hriech roz-drobený na chamtivosť, túžbu po moci, manipulo-vateľnosť, korupciu... A k tomu sa pridáva manželská nevernosť, posadnutosť sexom, drogy a iné extrémy. Morálku určujú tí, ktorí majú peniaze. Pridáva sa aj sieť rozličných falošných náboženských ponúk, kto-rých príťažlivosť spočíva v tom, že ponúkajú vieru podľa prianí zákazníkov a tak sa nemôžeme čudovať, že to opäť vedie ľudí len k úzkosti, strachu alebo ako sa to dnes moderne nazýva - k frustrácii. Hriešnosť a neveru môžeme pokladať za zdroj ľudských úzkostí, trápení a nešťastí.

Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní chce „zasypať“ svojou láskou a milosrdenstvom tieto nečisté zdroje ľudských bolestí. Túži, aby čisté srdce a pevná vie-ra pomáhali ľuďom dostať veľkonočný dar - pravý pokoj. Toto veľkonočné konštatovanie sa vyznaču-je tým, čo môžeme nazvať exkluzivitou - že Ježiš je jediným zdrojom pokoja. Nie jeden z mnohých, ale jediný. Všetko, čo na tomto svete lieči ľudské bolesti, je natoľko účinné alebo neúčinné, nakoľko je spoje-né alebo nespojené s Ježišom. Je zrejmé, že dejinná línia Cirkvi ide práve veľkonočným smerom. Pomá-hať ľuďom, aby nežili v otroctve hriechu, posilňovať ich vieru a ohlasovať Ježišov pokoj. To je línia, ktorá

narážala a naráža zo strany ľudstva vždy na určitý stupeň odporu. Aj keď človek prirodzene túži po po-koji, nie vždy túži aj po pravom zdroji pokoja. Rád odmieta spomínanú Ježišovu exkluzivitu a chce si vytvárať vlastné zdroje pokoja.

Boh si v dejinách vždy hľadá nejaký spôsob, ako ľudstvo napomenúť a usmerniť. Preto sa aj druhá veľkonočná nedeľa nazýva nedeľou Božieho milosr-denstva. Poznáme obraz, ktorý v roku 1931 nama-ľovala podľa priania Ježiša svätá Faustína Kowalská. Zo srdca zmŕtvychvstalého Krista vychádzajú dva lúče a pod obrazom je napísané: Ježišu, dôverujem v Teba. Obraz teda znázorňuje veľké Božie milosrden-stvo, ktoré bolo v plnosti zjavené v smrti a v zmŕt-vychvstaní Krista a udeľuje sa v Cirkvi najmä pros-tredníctvom sviatostí. Uctievanie obrazu je založené na dôverujúcej modlitbe spojenej so skutkami milo-srdenstva. Podľa priania Ježiša treba milosrdenstvo preukazovať vždy a všade. Milosrdenstvo blížnym sa môže prejavovať skutkom, slovom a modlitbou. To je zároveň aj prejav lásky k Ježišovi. Úcta k Božiemu milosrdenstvu má pomôcť, aby vo svete viac vládla Božia láska ako hriech, aby ľudia viac dôverovali v uzdravujúcu pomoc Ježiša ako falošným lekárom, ktorí chcú liečiť svet tak, že ho vedú do záhuby.

Nesme si vo svojich srdciach myšlienku z obrazu Božieho milosrdenstva: Ježišu, dôverujem v Teba. Dnes už je medzi kresťanmi mnoho takých, ktorí dosvedčujú, že Božie milosrdenstvo im pomohlo a stále pomáha čestne prežívať život.

Jediný zdroj pokojaTEXT: ĽUBOMÍR PEKARČÍK, DEKAN • SNÍMKA: INTERNET


Poďme robiť medTEXT: MARTINA FLAJSOVÁ, EVA HORVÁTHOVÁ

SNÍMKY: ARCHÍV RODINY BEDNÁROVEJ A NOVÁKOVEJ

Na tohto človeka nikdy nezabudnem. Často mi hovorieval: „Dobrému čas neujde...“ Po-chopil som to tak, že keď chce človek uro-biť dobre, vždy má na to čas, aj keď to urobí neskôr. Všetko dobré, čo má byť, tak príde. (Ondrej R.)

Všetko, čo potrebujem, mámDobrota, milosrdenstvo, skromnosť. Člo-vek obetavej lásky, tichý a pokorný srdcom, ochotný pomôcť, aj keď sám ostával v chu-dobe. Rozdával všetko, čo dostával. Hovo-rieval: „Všetko, čo potrebujem, mám.“

Najviac mi ostalo v srdci naše prvé stretnutie. Po rokoch som sa vrátila do Ku-bína aj s tromi deťmi. Sama som bola váž-ne chorá, nemala som prácu a boli sme vo veľkej núdzi. Potrebovala som pomoc, aj duchovnú. Priateľka ma pozvala k Miško-vi na faru, že je to zlatý človek, určite mi pomôže. Mala som trému, bolo mi ťažko o všetkom vtedy hovoriť. No išla som. Keď som vošla do miestnosti, na stoličke sedel v starom čiernom štrikovanom svetri s via-cerými záplatami muž a s lupou niečo čí-tal. Pozrel sa na mňa a usmial sa. Na tie oči nikdy nezabudnem. Bolo v nich toľko lás-ky! Akoby mi hovoril: „Všetko viem, nič nemusíš hovoriť.“ Ako prvé mi ponúkol jedlo a potom ma poslal do špajzy vziať si nejaké zaváraniny. Stál tam veľký drevený klát, na ňom položený chlieb. Chodieval si z neho odkrojiť a natrieť maslom alebo lekvárom. To bolo jeho jedlo - skromnosť. Tých zaváranín tam veru veľa nemal, ale tr-val na tom, že si ich mám vziať, že má veľa. Skromnosť ma zlomila, rozplakala som sa a v tej chvíli som mala pocit, že mám viac ako on. Po rokoch som prišla na to, že on mal viac. Vždy, keď si naňho spomeniem, vynoria sa mi Ježišove slová – Milosrden-stvo chcem, nie obetu. (Ewa H.)

Najväčší odberateľ liehuVeľká pokora a láska k ľuďom. Múdrosť a trpezlivosť! Vedel vypočuť a poradiť. Moja, vtedy 10-ročná dcéra ho považo-vala za svätca. Raz sa ma spýtala, akých svätých dnešnej doby poznám. Tak ho-vorím, že Matka Tereza, Ján Pavol II., ale ona stále, že to myslí inak. Zrazu skríkla, že už vie „No veď ujo Miško!“ Veľmi ma to dojalo, ale mala pravdu. Spomínam si ale na jeden zážitok. Mali sme príbuzných v Bratislave – primára v nemocnici. Mal problém s cukrovkou niektorého z príbuz-ných, nevedeli si s tým poradiť. Tak keď prišli do Kubína, skočili sme za Miškom. Mysleli sme, že keď je bylinkár, určite po-radí. Počas rozhovoru primára s Miškom debata prešla do veľmi odbornej diskusie. Samé latinské slová a odborné výrazy. Môj muž sedel pri nich, ale bol elektrikár, tak

TÉMA

V rozhovoroch predstavujeme názory či osudy ľudí, ktorí sú súčasťou našej farskej rodiny a svedčia o prítomnosti Boha v ich životoch. Do tejto rodiny patria však aj ľudia, ktorí nás už predišli do večnosti, no v našich srdciach a mysliach stále žijú. Medzi nich patrí aj kňaz Michal Andris - človek láskavého srdca. Hoci bol za kňaza vysvätený vo vyššom veku, mnohí, hlavne zo strednej a staršej generácie, naňho s bázňou a úctou spomínajú ako na svojho „dobrého pastiera“ či už v čase pred alebo po vysviacke.

Bol stále rovnaký, ten istý láskavý, skrom-ný, tichý a pokorný. Vedel vypočuť, poradiť a povzbudiť. Preto sa dnes budeme rozprá-vať s ním – ústami tých, ktorí s ním často boli, stretávali sa s ním, alebo sa ich len ne-jakým spôsobom dotkol. Pýtali sme sa vás: Čo vám ako prvé napadne, keď spomenieme meno – Miško Andris? Ako by ste ho charak-terizovali? Spomínate si na nejakú udalosť, ktorá vo vás zanechala hlbokú stopu?

Dobrému čas neujdeÚžasný človek! Pre mňa ako otec, veľ-ký dobrák a múdry muž. Vzdelaný, veľmi skromný, až askéta. Býval som uňho tri mesiace v podnájme. Vždy, keď som chcel platiť, nikdy nechcel vziať peniaze za ná-jom, mali sme s tým vzájomný problém (úsmev), lebo ja som zase bez platenia nedokázal ostať. Hovoril som: „Dajte to, komu chcete, urobte s tým, čo chcete, len si to vezmite.“ A on to potom aj tak urobil. Hoci vedel dobre variť, žil a stravoval sa veľ-mi jednoducho. Vedel viac cudzích jazykov – štyri určite. Chodievali k nemu významní ľudia, lekári – poradiť sa, alebo na doučo-vanie. Ponúkal pomoc zo srdca, ale nikdy

nechcel za to nič. Zbieral tiež bylinky, sušil a potom rozdával.

Viem napríklad, že byt, v ktorom býval, nakoniec daroval mladej rodine čakajúcej dieťa. V tých časoch urobiť taký skutok bol skutočne zázrak. Vedel vypočuť a poradiť. Stretával sa napr. aj s Vladimírom Krč-mérym (dnes rektor vysokej školy, pozn. red.). Pamätám si, ako ma prekvapil raz s ve-čerou – pripravil mi lekvárové guľky zo ze-miakového cesta. Dal si tú námahu, aby mi to urobil, pritom to nie je také jednoduché.


po chvíli odišiel, lebo tomu nerozumel. Primár bol z návštevy veľmi potešený a idúc domov sa opýtal môjho muža: „A na ktorom oddelení v nemocnici Miško pracuje?“ Netušil, že sa rozpráva s laikom. Hoci bol Miško veľmi múdry, nedával to najavo, svoju múdrosť používal na to, aby pomáhal. Zbieral bylinky, korene rastlín - niečo sušil, niečo nakladal do liehu, ktorý nakupoval aj v 5-litrových fľašiach. Často mu to bolo smiešne a hovorieval: „Vyzeral som asi podozrivo – som asi najväčší kon-zument liehu!“ (Gitka D.)

Poďme robiť medVždy keď si na neho spomeniem, príde mi na um veta – „Poďme robiť med!“ Miško bol veľmi múdry, vzdelaný a pokorný člo-vek. Povedal by som, že ľudový pedagóg. Veľmi veľa nás naučil. Hoci sa vedel roz-právať na veľmi vysokej úrovni s lekármi a kňazmi, s nami, obyčajnými ľuďmi, sa rozprával a vysvetľoval veci tak, aby sme tomu rozumeli. Naučil nás veľa z teológie! Učil jednoducho, aby to vedel pochopiť každý. Raz za týždeň sme mávali duchov-né stretnutia s rodinami. Keď sme sa stretli, tak sme spustili každý to svoje o všeličom zo života. Tá vrava bola – ako hovorieval – ako bzučanie včiel. Keď už to trvalo dlho a veci zachádzali do úplne inej úrovne, pove-dal: „Tak dobre, stačilo. Poďme robiť med!“ Hovoril, že aj včielky bzučia, ale potom sa vyberú a robia med. (Andrej S.)

Dieťa potrebuje pevnú ruku rodičaNa Miška mám spomienku ešte z det-stva. Za hlbokej totality bolo vo farnosti len pár lektorov, ktorí sa striedali. Vždy som sa potešila, keď stál za ambónom on. Vyžarovali z neho pokoj, dobrota a láskavosť. Aj tie pre dieťa drsné state zo Starého zákona boli v jeho podaní akési prijateľnejšie. Potom ako kňaz nám krs-til druhú dcéru. Na krstných náukách sme preberali aj výchovu detí. Vravel, že

sa veľmi krivdí deťom, ktorým rodičia všetko dovolia a sú k nim nekriticky zho-vievaví a benevolentní. Dieťa potrebuje láskavú, no pevnú ruku rodiča. Potrestať dieťa netreba v hneve a vlastnej bezmoc-nosti, ale s rozvahou a chladnou hlavou, aby pochopilo, za čo je trestané. Neskôr som si veľakrát na jeho slová spomenu-la, keď som v rozčúlení capla niektorému dieťaťu po zadku, že toto asi nebude tá správna výchova. Potom som sa snažila problém doriešiť už v pokoji a s rozva-hou. (Magdaléna Š.)

Kňazom bol dávno pred vysviackouNajintenzívnejšia spomienka na Miška je jeho pokojný a skromný, no pritom jasný a prenikavý pohľad. Mal som pri ňom pocit, že mi vidí „až do žalúdka“, no napriek tomu som sa vždy pri ňom cítil veľmi dobre. To tajomstvo asi spočívalo v pokoji a láskavos-ti, s akou prijímal do života ľudí, ktorých stretal. Prijímal ich takých, akí boli. Bol hlboký a múdry, okrem informatiky rozu-mel ľuďom, politike, histórii, prírode. Jeho špeciálnou láskou boli bylinky – aj nimi po-máhal ľuďom z neduhov. Všímal a pamä-tal si ľudí, aj ich potreby. Vlastne žil svoju kňazskú službu dávno predtým, než bol za kňaza reálne vysvätený. (Ondrej Š.)

Dobro buduje svet!Miško – muž pokory a milosrdenstva. Tichý, láskavý a hoci skromný človek, vždy veľmi štedrý. Mal veľmi dobré srdce. Rád ľuďom pomáhal, aj keď ho nežiadali. Stačilo, keď počul, že niekto má nejaký problém, núdzu a on prišiel. Pamätám si, keď prišiel k nám, vždy priniesol pokoj. Zbieral bylinky, korene rastlín, robil z toho prírodné liečivá a rozdá-val. Pamätám si, ako nám dával žuť „hadí koreň“, sušený a nasekaný na kúsky, proti zá-palu a infekcii v hrdle. Silný zážitok bol, keď mal môj muž veľmi ťažký úraz. Zrazilo ho auto a bol v ohrození života. Okrem iných vážnych zranení mal aj dolámané členky.

Miško mi urobil masť a tinktúru z kostihoja s presným návodom používania. Poslúchla som ho a robila som, ako mi kázal. Miško-vi ďakujem ja, aj muž, že doteraz s členkami nemá žiadne problémy. Nikdy však neza-budnem na chvíľu, keď sme stáli pred kos-tolom a rozprávali mu, čo sa stalo môjmu mužovi, počúval, a zrazu s vážnosťou pove-dal: „Musím už ísť. Musím odísť do ticha a modliť sa za Andreja.“ Som presvedčená, že to uzdravenie mu vymodlil on. A ešte jedna vec. Hovorí sa, že svet je zlý. Hovorilo sa to aj vtedy. Často pripomínal: „Neverte, že svet je zlý. Keby to bola pravda, už by sme tu neboli. Pretože dobro buduje svet.“ (Mária S.)

S ním sa nedalo pohádaťMy sme boli s Miškom najmladší medzi súrodencami. On bol piaty zo šiestich detí. Boli sme nerozlučná dvojica, keď poslali Miška, išla som aj ja a naopak. S ním sa ne-dalo pohádať, bol veľmi pokojná povaha. O kňazstve uvažoval už keď robil na bývalej Elektroprage, ale na kádrovom to zamietli. Keď pracoval v SEZ-ke pri lise, pokúsil sa o seminár druhýkrát – bezvýsledne. Po veľ-kom prepúšťaní odišiel do Istebného, kde to skúsil do tretice. Tušil, že to opäť nevyj-de. Tak aj bolo, ešte ho poslali pracovať k lopate na tri zmeny – volalo sa to Ústred-ný sklad surovín. Bolo veľmi ťažké dochá-dzať na tri zmeny. Štúdium však nevzdal. Prihlásil sa na Vysokú školu za elektroin-žiniera, ale nebol technický typ, tak odtiaľ po roku a pol odišiel. Začal sa ako samouk učiť angličtinu, študoval cirkevné dejiny a prihlásil sa na Vysokú školu filozofickú. Zvládol aj prijímací pohovor z angličtiny. V Istebnom sa vyškolil za elektrikára a dostal výučný list. Tak sa dostal potom do Širokej do laboratória, kde svoje znalosti jazyka a elektrikára vedel plne využiť. Po páde to-tality, na podnet pána dekana vstúpil ako 58-ročný, na rok do seminára a o rok bol vysvätený za kňaza. Musím však povedať, že jeho smrť je pre mňa veľkou morálnou stratou. (sestra Emília Bednárová)

Na záverPred 20-timi rokmi Miško dostal od redak-torky Farského listu otázku: „Bola vo vašom živote nejaká láska, ktorá rozohriala vaše srdce?“ Jeho odpoveď je obrazom toho, čo žil a odkazom, ktorý nám odovzdal:

„Láska je slovo, ktoré označuje vzťah člo-veka k osobám alebo veciam. Láska môže predstavovať sebaobetovanie, ale aj to naj-väčšie sebectvo, keď prechádza do žiarlivosti. Láska je téma, o ktorej sa dá rozprávať do-nekonečna. Ale aby som bol úprimný, naj-väčšia láska, ktorá rozohriala moje srdce je láska k najväčšej bytosti - Bohu, lebo len táto láska môže naplniť človeka.“


UDALOSTI VO FARNOSTI

Počas jarných prázdnin putovali na Butkov

Viac než 60 detí a animátorov zo stre-diska Laura spolu so sestrami salezi-ánkami strávili deň v kameňolome

Ladce. Pred šiestimi rokmi na tomto mieste bagre, cementáreň a hory kamenia, dnes v jednej z najvyšších etáži lomu na hore Butkov je vybudované doslova najmladšie pútnické miesto. Na podnet pátra Eliasa Vellu tu bol postavený 12-metrový kríž, a postupne sa okolo neho rozrastajú ďalšie priestranstvá pre modlitbu a návštevy pút-nikov. Deti si hneď po vystúpení z autobu-su vyrobili vlastný kríž, cestou hore sa totiž modlili krížovú cestu. Krásny výhľad na vr-chole dotvárali aj mnohé zákutia, ktoré deti hneď objavovali. Najväčšou „atrakciou“ boli početné relikvie svätcov, obrovská so-cha Panny Márie aj rozľahlý amfiteáter. Deti

Noc pre Pána

Podobne ako minulý rok, kedy Svä-tý Otec František prišiel s iniciatí-vou zorganizovať akciu 24 hodín

pre Pána ako prípravu na Veľkonočné sviatky, tak aj tento rok kňazi v našej far-nosti zorganizovali podobnú akciu, avšak kratšieho formátu - Noc pre Pána. Táto akcia prebiehala v noci z 12. na 13. apríla vo farskom kostole. Oltárna sviatosť bola vyložená po večernej svätej omši, kto-rá mala kajúci charakter a celebroval ju bývalý kaplán, súčasný súdny vikár, vdp. Marek Tomaga. Po svätej omši nasle-dovala adorácia s prípravou na sviatosť zmierenia, tú moderoval bývalý kaplán vdp. Martin Majda, ktorý celebroval aj polnočnú sv. omšu. Tej však predchádza-la krížová cesta mladých s videoprojek-ciou z filmu Umučenie Krista a ruženec v podaní mladých z Cirkevnej spojenej školy. Po polnočnej omši bola tichá ado-rácia až do tretej hodiny rannej, kedy sa spoločenstvo Modlitby matiek modlilo Korunku k Božiemu milosrdenstvu. Po-tom nasledoval program ružencového bratstva a program celej noci bol ukon-čený rannou svätou omšou, ktorú celeb-roval náš pán dekan Ľubomír Pekarčík. Zmyslom celej akcie bola dobrá a kvalit-ná príprava na veľkonočnú spoveď a po-žehnané prežitie veľkonočných sviatkov.

Martina FlajsováSnímky: autorka

Birmovanci aj športujú

Koncom februára mali všetci tí, ktorí sa pripravujú na prijatie sviatos-ti birmovania, možnosť zúčastniť

sa futbalového turnaja, ktorý pre nich zorganizoval kaplán František Ondrek v telocvični CSŠ. Turnaj sa hral systémom, že každý tím hral s každým dva zápasy, to znamená, že pri účasti družstiev z troch škôl hral každý tím štyri zápasy. Tie boli napínavé, štyria hráči na ploche plus bran-kár mali čo robiť. Fanúšikovia – prevažne spolužiaci hráčov – povzbudzovali, a tak v telocvični panovala pravá futbalová at-

boli hneď všade. Ich sprievodcovia - sv. don Bosco, bl. Titus Zeman, sv. František aj sv. Augustín mali však o chvíľu plné ruky prá-ce. Zástupy hriešnikov-detí ich vo veľkej strategickej hre obliehali, aby im pomohli zbaviť sa svojich hriechov - dobrými skut-kami, modlitbou, ale dokonca aj zhybmi či drepmi. Nebyť pokušení-animátorov, ktorí deťom ich snahu znepríjemňovali, mali by sme hneď aj štyri desiatky kanonizovaných deti z Oravy! Výlet ukončili svätou omšou u bratov saleziánov v Dubnici nad Váhom.

Sr. Mery Gregová, FMASnímky: Archív FMA

mosféra. Výsledky zápasov boli bodované, za výhru tím získal tri body, za remízu jeden bod a za prehru nezískal žiadny. Po ich spočítaní napokon vyhral tím zo ZŠ Petra Škrabáka. Na druhom mieste skon-čili birmovanci zo ZŠ Janka Matúšku a na treťom mieste sa umiestnili reprezentanti Cirkevnej spojenej školy. Všetky tímy boli odmenené, každý z hráčov dostal medai-lu, či už zlatú, striebornú alebo bronzovú. Podobné stretnutia, avšak menšieho for-mátu, sa konajú každú sobotu o 16:00 h v telocvični Cirkevnej spojenej školy, preto pozývame aj ostatných birmovancov, ktorí majú chuť, aby prišli stráviť príjemný čas športom.

František Ondrek


Iluminácia kostola

Rímskokatolícka cirkev, farnosť Dolný Kubín v spolupráci s Mestom Dolný Kubín v mesia-

coch december 2018 až apríl 2019 rea-lizovala projekt iluminácie, teda sláv-nostného osvetlenia exteriéru farského kostola. Kostol sv. Kataríny Alexandrij-skej je národnou kultúrnou pamiatkou a vzácnym historickým miestom nášho mesta, ktoré si zaslúži dôstojnú prezen-táciu. Mesto poskytlo finančné pros-triedky na nákup materiálu (stožiarov, svietidiel, káblov a ich súčastí a príslu-

Veľkonočné trojdnie

Počas Noci pre Pána zaznela z úst kňaza výzva, aby sme prežili Veľ-konočné sviatky ako apoštoli, ktorí

nevedeli, čo bude nasledovať na nasledujú-ci deň. A tak prišiel Zelený štvrtok, počas ktorého sme si pripomenuli poslednú ve-čeru a Ježišovo zajatie. Apoštoli netušili, že táto večera je poslednou, že je medzi nimi zradca, ktorý v záhrade bozkom označí Ježiša a vydá ho tak istej smrti. Počas ob-radov Zeleného štvrtku sme si vo farnosti poslednú večeru pripomenuli obradom umývania nôh, kedy Ježiš svojim učení-kom preukazoval službu a vyzval ich a aj nás, aby sme robili podobne. Po svätej omši bola možnosť ostať v tichu pred Ol-tárnou sviatosťou. Bola to možnosť, ako zotrvať s trpiacim Kristom v záhrade.

Ktovie, ako sa cítili apoštoli v ďalší deň ráno. Predpokladajme, že cítili prázdnotu, samotu, niektorí výčitky svedomia. Ježiš však stál pred veľradou a pred ľudom, ktorý nemilosrdne kričal „Ukrižuj ho“. Berie teda kríž na svoje plecia a nesie až na Golgotu, kde ho, podľa evanjelií, nasleduje len apoš-tol Ján. V kostoloch sme si toto Kristovo utrpenie pripomenuli prostredníctvom pa-šií práve podľa apoštola Jána, ktorý ponúka najpodrobnejší opis jeho utrpenia.

Keď Ježišovo telo uložili do hrobu, učeníci asi prežívali smútok, neistotu, bezradnosť, možno boli spolu a utešovali sa, rozoberali, čo sa to vlastne stalo a zo-trvávali na spoločných modlitbách. Tak aj my - stretli sme sa na ranných chválach a počas celého nasledujúceho dňa sme mali možnosť prísť k Božiemu hrobu. Boli sme vo výhode voči apoštolom, pretože my sme už mohli ďakovať Ježišovi za jeho smrť za nás.

Veľkonočný vinšDrahí bratia a sestry, veľkonočný vinš chcem začať slovami sv. Pavla, apošto-la národov, ktorý čítame v Liste Filipa-nom:„Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú podľa vzoru, aký máte v nás! Lebo mnohí, o ktorých som vám často hovoril a teraz aj s pla-čom hovorím, žijú ako nepriatelia Kris-tovho kríža. Ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho a hanba je slávou tých, čo zmýšľajú pozemsky. Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.“ (Flp 3, 17 – 21)

Nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania je dňom zvelebovania Najsvätejšej Trojice za dar Krista, ktorý sa pri vtelení stal pre nás človekom a ktorý nás svojím krížom a zmŕtvychvstaním pretvoril na Božích synov a dcéry.

Z jeho otvoreného boku na kríži vy-šla krv a voda. Vodou sme boli v krste znovuzrodení a krvou v Eucharistii sme udržovaní pri živote.

Sláviť Veľkú noc znamená ďakovať za sviatosť krstu, ktorým sme boli du-chovne vzkriesení a za dar Eucharistie, v ktorej je záruka a zdroj trvania nové-ho života v Kristovi. Pre pokrstených sú Veľkonočné sviatky dňami radosti srd-ca a vzdávania vďaky.

Želám a v modlitbách vyprosujem bohatú účasť na milosti Veľkonočných sviatkov.

Ľubomír Pekarčík dekan-farár

Po západe slnka, v sobotu večer, sme začali sláviť veľkonočnú vigíliu, radosť z Kristovho zmŕtvychvstania, ktorú apoštoli zažili v nedeľné ráno, keď prišli k hrobu, ktorý bol prázdny. Zaspievali sme radostné Aleluja!, obnovili si krstné sľuby a v záve-re obradov sme symbolicky celému svetu oznamovali zmŕtvychvstanie Pána proce-siou s veľkonočnou sviecou a sochou Zmŕt-vychvstalého. Nech táto radosť v nás ostane čo najdlhšie.

Martina FlajsováSnímky: autorka

šenstva). Terénne úpravy okolia kostola realizovali pracovníci Technických slu-žieb, s.r.o. Dolný Kubín. Osvetlenie bolo navrhnuté a realizované firmou Pema com, s.r.o. Dolný Kubín.


CIRKEVNÁ SPOJENÁ ŠKOLA

Jednou vetou- v týždni hlasného čítania starší žiaci (ale aj rodičia a starí rodičia) čítali na ho-dinách čítania mladším žiakom z prvé-ho stupňa úryvky z obľúbených kníh zo svojho detstva- študenti kvinty a sexty sa zúčastnili prednášky spojenej s diskusiou o finanč-nej gramotnosti- v apríli oslavovala škola Týždeň Zeme, počas ktorého sa žiaci aj učitelia každý deň obliekli do inej farby a pripomínali si vždy iné prírodné spoločenstvo- začiatkom apríla bola duchovná obnova pre rodičov ako príprava na hlbšie preži-tie Veľkej noci- účastníci striebornej a bronzovej úrov-ne programu DofE (Medzinárodná cena vojvodu z Edinburgu) absolvovali cvičné expedície- stredoškoláci sa zúčastnili poznávacie-ho výletu v Anglicku- pred Veľkou nocou sa uskutočnil zápis žiakov do 1. ročníka ZŠ - stredoškoláci vyhrali okresné kolo vo volejbale a postúpili do regionálneho- staršie žiačky sa umiestnili na 3. mieste celoslovenského turnaja vo vybíjanej

Lyžiarsky výcvik 2019

Týždeň po jarných prázdninách sme sa všetci loptoši z kvinty vybrali na lyžiarsky kurz. Tešili sme sa naň už

od začiatku roka a mali sme veľké očaká-vania. Stretli sme sa ráno v škole, odkiaľ nás veľmi milí šoféri odviezli na Kubínsku hoľu. Prvý šok sme zažili hneď po príchode – nešli lanovky ani vleky. Druhý šok nasle-doval krátko po tom, ako sme vstúpili do hotela a nešiel výťah. Zistili sme, že počas noci bola silná fujavica a zhodilo elektrické vedenie. Takže náš lyžiarsky výcvik sa mo-hol začať. Museli sme teda trošku upraviť náš program. Vydali sme sa na malú-veľkú túru; záležalo, či ste sa na to pozerali očami pána učiteľa Lonského alebo očami ostat-ných účastníkov zájazdu. Po návrate nás

čakal obed a prezentácie, ktoré sme si už doma pripravili. Večer nás prišiel pozrieť pán kaplán a mali sme krásnu svätú omšu pri sviečkach. Na druhý deň ráno bol stav s elektrinou rovnaký, tak pán učiteľ začal praktizovať starú dobrú metódu – to, čo chceš zlyžovať, musíš aj vyšliapať. Našťastie nám aspoň počasie prialo a poobede nám aj elektrinu opravili. Ďalší deň sme sa zobudi-li do zasneženého rána. Už sme sa nevedeli dočkať, kedy sa dostaneme na svah. Nemali sme slnečné počasie, no zjazdovka bola vo vynikajúcom stave a prvú lyžovačku sme si naozaj užili. Štvrtok sa začal podobne ako streda, a to lyžovaním. Počasie bolo hmlis-té, ale to nás, zanietených lyžiarov, veru neodradilo. Lyžovali sme aj dopoludnia, aj poobede, a po návrate zo svahu sme išli re-laxovať do wellness. Keďže to bol posledný večer, dopozerali sme všetky prezentácie a užívali si zostávajúce chvíle. Posledný deň sa začal balením, ale išli sme aj na zjaz-dovku. Lyžovali sme len doobeda, ale o to intenzívnejšie. V hoteli sa s nami rozlúčili vynikajúcim obedom a naše dobrodruž-stvo sa skončilo pri škole, odkiaľ sme išli domov. Tento výlet sme si ako trieda veľmi užili, upevnili sme naše vzťahy, zažili spolu veľa srandy a strávili pár dní na čerstvom vzduchu.

Kristína Farkašová

Medzinárodný seminár na Malte

Na začiatku apríla sa konal eTwin-ning Seminar - Malta - Digital Learning Re-Shaping Education.

Bol určený učiteľom partnerských škôl z celej Európy s cieľom spájať, sieťovať, tvoriť inovatívne projekty a vymieňať si skúsenos-ti z rozličných projektov. Počas workshopov pripravili účastníci množstvo projektov, do ktorých sa môžu zapojiť učitelia so svojimi žiakmi napríklad aj prostredníctvom por-tálu http://www.etwinning.sk/. Na stretnutí s kolegami z Rakúska a Malty sa naša škola dohodla na konkrétnej spolupráci pre naj-bližšie obdobie. Okrem toho sme získali

kontakty a vymenili si skúsenosti a nápady medzi učiteľmi z Portugalska, Rumunska, Albánska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Lu-xemburska a Maďarska.

(Program eTwinning je zameraný na pod-poru využívania moderných informačných a komunikačných technológií so zámerom vytvorenia partnerstiev s rozličnými európ-skymi školami. Partnerské školy tak môžu realizovať inovatívne školské projekty v rámci vyučovania v bezpečnom virtuálnom prostre-dí (TwinSpace). Do tohto programu je zapo-jených takmer 280 000 učiteľov z celej Európy a spoločenstvo škôl, ktoré eTwinning tvorí, je financované Európskou komisiou ako súčasť programu Erasmus+. Viac informácií o pro-jekte nájdete na našej škole. pozn.red.)

Mgr. Ľudovít Mačor

Úspechy žiakov- Martin Špánik a Marek Dieška sa umiestnili na 3. mieste v dejepisnej súťaži "Medzníky II. svetovej vojny" - Enrico Úradník (VII.G) - 1. miesto v okresnom kole, postup na kraj a Jozef Diškanec (VIII.G) - 1. miesto v okresnom kole, postup na kraj v Stre-doškolskej odbornej činnosti (SOČ)- Marián Kurčina (VI.G) – 2. miesto v krajskom kole Matematickej olym-piády- Viktória Dudová (III.G) – účasť na krajskom kole Geografickej olympi-ády - Jakub Garaj (I.G) – 1. miesto v okresnom kole Biologickej olympiády, postup na kraj


Aj my sme sa snažili vrátiť, čo voda vzala

Naša škola sa každoročne zapája do pôstnej aktivity Tehlička, ktorú or-ganizuje občianske združenie SA-

VIO. Tento rok je verejná zbierka zameraná na indickú oblasť Kérala, ktorú v lete minu-lého roka postihla ničivá povodeň. Mnohí prišli o strechu nad hlavou, niektorí dokon-ca aj o svojich blízkych.

Deti sa snažili získať peniažky šetrením, no našli sa aj takí, ktorí si prácou navyše v domácnosti snažili peniažky na Tehličku „zarobiť“. „Doma robím všeličo – upratu-jem, vysávam, a za to dostanem nejaké drob-né, ktoré si odkladám na Tehličku,“ upresnil Jakub. Jednoduchšie si to vybavila malá Mir-ka: „Ja som si od mamky vypýtala peniaze a ona mi ich dala.“ Namakali sa aj najstarší študenti, ktorí aj tento rok napiekli mnoho sladkých aj slaných dobrôt a predávali ich v našom átriu. Rozhodnutie, ktoré stálo za nápadom Sladkej tehličky opisuje Michal z oktávy: „Málokto zo starších iba tak prispe-

Cesty možností

Mama často hovorí: „Už aby bolo 30. 6.“ Mne je jasné, že hovorí o konci

školského roka. No, pravdaže s ňou sú-hlasím. Vždy prikývnem. Je to signál, že začínajú prázdniny. Tešiť sa nestačí. Mu-síte to prežiť ako syrovú pizzu. Tá vôňa, pôžitok z chuti a voňavá para, ktorá dráž-di zmysly. Prichádza čas ako nepopísaný list, ako more možností. Ako balíček cukríkov Mixle Pixle. Chápete? Každý má inú chuť ako dni cez prázdniny.

Minulý rok to bolo veselé. Naši nabra-li kurz s heslom „Hrady a zámky“. No z môjho pohľadu to nebola „Energilandia“, ale prežil som.

Dramatické sú samotné prípravy. Otec naštuduje automapu. Ako správny pilot nášho Peugeotu 307 musel presne vedieť kilometre a zastávky na našej trase. Cena nafty kolísala, ale otec vie presne, kedy na-smerovať naše kroky za hranice všedných dní. Mama balí stravnú jednotku a ja ako správny gurmán jej odporúčam chody. Presne vieme, kedy ráno odchádzame, kedy sa vstáva a čo si obliekame. Jednodu-cho máme všetko do bodky prepracované.

Vychutnávať si šum mora je skvelé. No zažiť cestu do Hnilca? Tak vážení, to je San Francisco v druhom vydaní. Cesta je úzka, ledva sa tam obídu dve autá, aj to nie všade. A keď človek vykukne z okna auta, vidí prí-šernú strminu, nikde žiadne zvodidlá, len strmý zráz. Mama mala zavreté oči a mod-lila sa. Ja a otec sme s prehľadom a kľudom automobilových pretekárov prežívali cestu ostrých zákrut. More? Príliš pokojné preži-tie prázdnin. Z Hnilca nás cesta doviedla do cieľa, do Svätého Antona. Kaštieľ ako z roz-právky. Otec si pochvaľoval veľkosť parko-viska, mama zahlásila, že sa potí ako dvere od chlieva a môj zrak zablúdil na reklamný štít s nápisom „Zmrzlina“. V ten moment som bol presvedčený o kvalite a odbornom výbere lokality. Krásny park a jazierko, ze-lené zátišia ako obraz od slávneho maliara. Pastva pre oči a dušu. Prišlo mi to ako cho-robne známa fráza z nemenovaného filmu: „Tady je to jako v Krumlově“. Áno, ten deň sa vydaril. Cesta bola vzrušujúca, pre-hliadka kaštieľa ma očarila a naši boli tiež blažení. Kto sa môže pochváliť návštevou čachtického podzemia? Krásna hororová seansa. Nakoniec vás odmenia ako skau-ta odznakom. Nadchýnajúci pocit. Alebo scenéria hradu v Slovenskej Ľupči, odtuč-ňovacia turistika ku hradu Stará Ľubovňa?

Čaro našich rodinných jednodňoviek, ako to nazval ocino, by asi neprekonalo nič.

Tomáš Jurík

Noc s knihou

Komu by sa chcelo ísť v piatok poo-bede po celom týždni späť do ško-ly? Koncom marca sa predsa našla

jedna trieda, ktorej sa do školy ísť chcelo. V piatok podvečer sa začala pre tretiakov Noc s knihou. Povinnou výbavou (okrem karimatky a spacieho vaku) boli teda knihy a, samozrejme, baterky.

Hneď po ubytovaní bol priestor na čí-tanie a prezentáciu kníh, ktoré si doniesli. „Zistila som, že mám čítať viac a že by som sa mohla v čítaní zlepšiť,“ sebakriticky zhod-

notila prvú časť nocovačky Silvia. Po večeri prišiel rad na slovenskú klasiku – rozprávky Pavla Dobšinského. Rozprávané, hrané, po-čúvané, ale aj čítané... O poslednej z aktivít hovorí Ema: „Najlepším zážitkom bola noč-ná hra, lebo bola tma a mohli sme chodiť s baterkami.“ „Báli sme sa černokňažníka, lebo spieval strašidelné a zároveň smiešne piesne,“ dodáva Sisa. Rozprávkové postavy boli úplne všade. Úlohou žiakov bolo pod-ľa indícií rozprávkové postavy nájsť a splniť nimi zadané úlohy. „Páčil sa mi oblek pána kaplána,“ hodnotí Aďa. „Vyzeral v ňom veľ-mi smiešne. Ale najviac sa mi páčilo, ako pani učiteľka čítala rozprávku na dobrú noc. Bolo to upokojujúce.“ „Najťažšie bolo zaspať a byť ticho,“ zhodli sa pri záverečnom hod-notení akcie Michal s Andrejom. „Najviac sa mi páčilo spanie v škole. Pre mňa to bola veľká zmena,“ vysvetľuje svoje pocity Ela, „v škole som ešte nikdy nespala, okrem jedné-ho razu, keď som zaspala na hodine.“

Noc s knihou nebola len o čítaní, ale aj o spolupráci a vzťahoch v triednom tíme, o pomoci slabším, empatii a modlitbe. Pri or-ganizácii veľmi pomohli animátori a animá-torky z oktávy a prímy, pani vychovávateľka Betka, pán kaplán a Paja, dobrá kámoška tretiakov. Za všetkých tretiakov to zhrnula Eliška: „Bolo to super. Ešte nikdy som neza-žila takú spačku, ďakujeme!“

Mgr. Marcela Kršková

je, keď máš krabičku s názvom „Tehlička“. Ale keď predávaš koláče, určite vyzbieraš viac. A my sme chceli vyzbierať čo najviac, aby sme mohli čo najviac pomôcť.“ Výťažok z predaja Sladkej tehličky venovali do škol-skej zbierky úplne celý. A tak sme spoločne, od najmladších škôlkarov až po najstarších študentov, vyzbierali počas pôstu 1 108,85 €, čím sme prekonali rekord z minulého roka.

PaedDr. Gabriela Strapcová


ROZHOVOR

Milosrdenstvo zachraňuje TEXT: MARTINA FLAJSOVÁ • SNÍMKY: AUTORKA

Stalo sa už milou tradíciou, že počas piatich pôstnych nedieľ sa máme možnosť zúčastňovať akejsi duchovnej obnovy farnosti – pôstnych kázní. Pôstne kázne boli spojené s Korunkou Božieho milosrdenstva pred Sviatosťou oltárnou a s eucharistickým požehnaním. Tento rok do našej farnosti pri tejto príležitosti zavítal náš bývalý pán kaplán, súčasný správca farnosti Zákamenné, vdp. Cyril Hamrák.

Pán farár, povedzte nám, ako sa máte?Mám sa veľmi dobre, pretože som v živej farnosti, kde sa môžem realizovať v pasto-račnej službe. Niekedy je to náročné, pre-tože ľudia sú hladní po Kristovi, ale v Zá-kamennom ľudia nemajú problém prísť za kňazom a žiadať si o túto službu. Sme traja kňazi, každý z nás má svoj úsek pastorácie.

Spomínate si občas na Dolný Kubín ako na miesto, kde ste pôsobili?Veľmi často spomínam na kaplánske časy práve vo vašej farnosti. Dolný Kubín je miesto, ktoré navždy ostane v mojom srdci, pretože to bola taká prelomová časť môjho života, kedy som sa vrátil zo štúdií z Ríma a hľadal som nový impulz, radosť vo svojej službe, a práve tu som ju našiel.

Mnohých Dolnokubínčanov potešilo vaše meno na plagáte...Oslovil ma pán dekan, či by som neprijal túto ponuku. Spočiatku som mal trochu obavy, pretože viem, že pán dekan sa sna-ží pozývať na túto príležitosť študovaných kňazov, ktorí vedia nielen nádherne, ale aj odborne rozprávať, ale potom som si pove-dal, že ja prichádzam s otvoreným srdcom a chcem vieru podať tak, ako ju sám preží-vam. Každý z nás má iný prístup k podaniu Božieho slova.

Z čoho ste pri prednášaných pôst-nych kázňach čerpali?Počas pôstnych kázní sme vždy vychádza-li z evanjelia o Samaritánke, pričom sme sa dotýkali jednotlivých častí, ktoré som postupne vysvetľoval a poukazoval na aplikáciu do kresťanského života. Hlav-nou témou pôstnych kázní bol Duchovný smäd, podtémami jednotlivých nedieľ boli Boh ťa hľadá, Hľadajúci človek, Z prameňa stačí piť, Verní v láske už navždy, Uveriť!

Prečo práve téma Duchovný smäd?Myslím si, že ľudia sú smädní po Bohu, je to cítiť všade v spoločnosti, že hľadáme určitú hĺbku. Je vidieť, že materiálno neuspokoju-je vnútro človeka. Ostávame sklamaní, čím viac máme majetku, tým sme prázdnejší. A práve tam nastupuje úloha duchovného života, aby sme toto všetko dali na správnu mieru, aby sme užívali tieto veci tak, ako boli Pánom dané ako prostriedok k správ-nemu životu.

Témou nášho čísla je milosrdenstvo. Ak chápeme milosrdenstvo ako odpúšťanie, môžeme mať aj nároky a požiadavky na druhých? Ak áno, ako ich prezentovať milosrdne?Milosrdenstvo je odpúšťanie, ale zároveň je to cesta k náprave, čiže Boh, ktorý je mi-losrdný, je Boh, ktorý zachraňuje človeka. Odpúšťa vinu, ale zároveň pomáha človeku nájsť správnu cestu, aby došiel do cieľa, kto-rým je pre nás dobro a láska v Bohu. Takže v tomto ohľade môžeme mať požiadavky na druhých, že v tej láske ich prijímame aj s chybami, snažíme sa im odpustiť to, čím sa proti nám previnili, ale zároveň im pomôže-me nájsť tú správnu cestu – teda napravíme svoje vzťahy, odčiníme chyby, ktoré sme uro-bili, napravíme škodu, ktorú sme spôsobili. A v tomto ohľade už milosrdenstvo nielen odpúšťa, ale aj zachraňuje, pretože človeka vracia do stavu dôstojnosti a do toho pravé-ho postoja dobroty, služby a lásky. V milosr-denstve sa nám teda vracia Boží obraz, ktorý sme v sebe nejakým spôsobom zničili našou hriešnosťou.


Viete, že...

- Deväťdesiatpäť rokov sa 11. marca dožil v dobrom zdraví kardinál Jozef Tomko? K životnému jubileu rodáka z Udavského pri Humennom sa pripája aj 70 rokov kňazstva, ktoré prijal 12. marca 1949 v Ríme. Ak by ste chceli o jeho živote vedieť viac, na trhu je dostupná kniha z pera Mariána Čižmára Kardinál Jozef Tomko s podtitulom Život v službe evanjelia.

- Deväťdesiatdva rokov sa 16. apríla dožil emeritný pápež Benedikt XVI.? Už šesť rokov je jeho domovom kláš-tor Mater Ecclesiae vo Vatikánskych záhradách. V predvečer jeho naro-denín ho v jeho rezidencii navštívil pápež František.

- Na Slovensku vznikol nový doku-mentárny film Vojtaššák o Božom služobníkovi Jánovi Vojtaššákovi? Vznikol v koprodukcii Lux com-munication, Spišského biskupstva a televízie Lux. Svoj takmer 90-roč-ný život biskup Vojtaššák prežil v pohnutej dobe poznačenej vojnami a zmenami režimov. V dokumente je využitých množstvo archívnych fotografií TASR, Slovenskej tlačovej kancelárie z rokov 1939 – 1945 či archívne materiály Ústavu pamäti národa a Spišského biskupstva.

- V Oravskej galérii v našom meste si do 16. júna môžete pozrieť zaují-mavú výstavu? Je venovaná pamiatke Leonarda da Vinciho pri príležitosti 500. výročia jeho úmrtia. Akade-mický maliar Stanislav Lajda na nej vystavuje v premiére zmenšenú rekonštrukciu Leonardovej Posled-nej večere, na ktorej pracoval vyše desať rokov.

- Výraz aleluja pochádza zo starého hebrejského výrazu halelú-jáh, ktorý znamená oslavujte Pána, chváľ-te Pána? Tento výraz obsahuje aj kratšiu podobu Božieho mena (yh, „jáh“). Počas pôstu sa aleluja nepo-užíva vôbec, aby v plnej sile mohlo slávnostne zaznieť vo vigílii na Bielu sobotu, keď cirkev chváli Boha za vzkriesenie Krista.

-tk kbs.sk-

Neuveriteľné číslaKoledníci Dobrej noviny vyzbierali v tomto ročníku tradičnej vianočnej akcie neuveri-teľných 1 148 404,97 €. Vianočná kolednícka akcia sa konala od 24. decembra 2018 do 6. januára 2019 v 1 260 mestách a obciach na celom Slovensku. V 24. ročníku sa do Dobrej noviny zapojilo tiež neuveriteľných 23 778 koledníkov v 2 512 skupinkách, ktorí spolu navštívili 64 585 rodín. K deťom v slovenských farnostiach sa cez Slovenskú katolícku mi-siu pripojili aj rodiny žijúce v Bruseli a Luxemburgu. Tento ročník symbolicky uzavrel Trojkráľový sprievod v uliciach hlavného mesta v nedeľu 6. januára. Tento ročník sa niesol v duchu motta „Padlo do úrodnej pôdy“, zameral sa na komunitné projekty v Ugande. Prostredníctvom príbehov komunít v Nkokonjeru, Kyabakadde a Tororo mohla slovenská verejnosť nahliadnuť do života ľudí, ktorí sú aj napriek ekonomickej chudobe bohatí na lásku, starostlivosť a sú ochotní pomôcť núdznym vo svojom okolí. Vďaka štedrosti slo-venských rodín bude možné okrem komunít v Ugande podporiť ďalšie rozvojové projekty v Keni, Etiópii, Južnom Sudáne, ktoré prinášajú tamojším ľuďom šancu na dôstojný život.

Požehnané čísloVo veku 104 rokov zomrel dňa 29. marca 2019 okolo jedenástej večer otec slovenskej dominikánskej ro-diny P. Akvinas Juraj Gabura OP. Deň predtým ešte z lôžka konce-lebroval svätú omšu. V čase svojej smrti bol najstarším rehoľníkom, kňazom a politickým väzňom na Slovensku. Narodil sa 17. januára 1915 v Dolnom Kubíne - Veľkom Bysterci. V roku 1933 vstúpil do Rehole dominikánov v Olomouci

a Kristovým kňazom bol od roku 1939, 5. júla tohto roku by to teda bolo neuveriteľných 80 rokov! Cesta životom ho viedla do rehole, kňazstva, ale i na doživotie do väzenia, k murárčine či do inštalačného skladu. Jeho život v odovzdanosti do Božej vôle zachytil do-kumentárny film Akvinas - svedok viery. Stoštyroch narodenín sa dožil v povesti svätosti. Neustále sa modlil a svoje utrpenie, ako vravel, vždy „premieňal na lásku“ a prial si jediné: „Čo najpokornejšie sa Pánu Bohu klaňať a čo najvrúcnejšie ho milovať.“ Posledná rozlúčka so zosnulým sa konala v prvú aprílovú sobotu vo Zvolene.

Alarmujúce číslaV roku 2018 trpelo v 53 krajinách približne 113 miliónov ľudí takým hladom, ktorý me-dzinárodné organizácie nazývajú krutý. Správa prednesená v Bruseli ukazuje, že v roku 2018 zažilo silný nedostatok potravín o 11 miliónov ľudí menej ako v predchádzajúcom roku. Zároveň sa však mierne zvýšil počet krajín s ľahkým hladom a ďalších 143 miliónov občanov 42 krajín sa blíži k hranici akútneho hladu. Okrem toho v 17 krajinách je situácia v porovnaní s rokom 2017 stabilná alebo výrazne zlepšená. Spoločný dokument troch or-ganizácií uvádza, že dve tretiny obyvateľstva, ktoré zažíva krutý hlad, žije len v 8 krajinách, z ktorých všetky sú postihnuté dlhodobými ozbrojenými konfliktami. Ide o Afganistan, Konžskú demokratickú republiku, Etiópiu, Nigériu, Južný Sudán, Sudán, Sýriu a Jemen. Situácia v krajinách, ktoré nie sú zahrnuté do správy z dôvodu nedostatku údajov, je tiež znepokojujúca. Ide o Severnú Kóreu a Venezuelu.

Nevyspytateľné číslaKaždý rok sa v Rusku vykoná viac ako 750 000 legálnych potratov. Iba jeden z piatich je vyvolaný zdravotnými indikáciami súvisiacimi so zdravotnými problémami. V takmer tretine regiónov Ruska v roku 2018 sa úmrtnosť ich obyvateľov zvýšila. Iba v prvej polovici roku 2018 sa počet obyvateľov Ruska znížil o 90 000 ľudí. A v roku 2017 sa tam narodilo 1,69 milióna detí - najmenej od roku 2007. Podľa odhadov OSN sa do roku 2050 počet obyvateľov Ruska z dnešných takmer 147 miliónov zníži až o 11 miliónov.

-tk kbs.sk, radiovaticana.cz-

ZO SVETA CIRKVI


Panna Mária zo Šiluvy, oroduj za nás!TEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA: INTERNET

Miesto a čas:Šiluva, Litva, 1608

Situácia pred zjavenímPríbeh Panny Márie zo Šiluvy začal oveľa skôr ako samotné zjavenie. V roku 1457 Peter Giedgaudas, diplomat veľkého litovského kniežaťa Vitolda, postavil prvý kostol v Litve, a tak sa Litva stala poslednou európskou krajinou, ktorá prijala kresťanstvo. Do nového chrámu priniesol Peter krásny obraz Matky Božej s dieťaťom. Pre najbližšie generácie sa tento

MARIÁNSKE ZJAVENIA

Zjavenie, ktoré predstavíme v tomto čísle, nie je veľmi známe, hoci zarezonovalo v celej vtedajšej Európe už o 250 rokov skôr ako Lurdy či Fatima. Jeho príbeh je veľmi unikátny a stalo sa prvým medzinárodne známym zjavením. Matka Božia sa totiž zjavila na mieste, ktoré bolo úplne protestantské. Katolícka viera bola z vtedajšej Litvy úplne vytlačená a práve toto zjavenie ju do tohto národa vrátilo. Niečo má však spoločné s ďalšími Máriinými zjaveniami: vybrala si malé deti, ktoré pásli svoje stádo.

Volám vás

k Ježišovi!

kostol stal základom mladej katolíckej cirkvi v Litve, no nezostalo to tak dlho. Po roku 1532 sa do Litvy prevalila silná vlna reformácie a veľmi dominantným sa stal práve kalvinizmus, ktorý represívnym spôsobom potlačil všetkých katolíkov. Otec Ján Holubka, ktorý spravoval svätyňu v Šiluve tušil, čo bude nasledovať, a tak opatrne zabalil obraz, liturgické predmety i dokumenty do špeciálnej kovovej urny a zakopal ju vedľa

chrámu pri obrovskej skale. Zanedlho sa z chrámu stala ruina.

ZjaveniePrešlo 80 rokov a už len najstarší oby-vatelia si pamätali, že v ich obci bol ke-dysi katolícky chrám. V jeden letný deň v roku 1608 skupinka detí pásla ovečky vedľa obrovskej skaly, kde boli ukryté veci z kostola. Deti sa bezstarostne hrali, keď začuli hlasný vzlyk. Otočili sa k veľ-kej skale, kde zrazu uvideli krásnu mladú ženu, ktorá mala v náručí dieťa a horko plakala. Mária k nim neprehovorila slo-vami, no jej horký plač a slzy padajúce na skalu v nich zanechali ohromný dojem umocnený jej náhlym zmiznutím.

Máriino posolstvoUžasnuté deti ihneď bežali za miestnym kalvínskym pastorom, ktorý im vôbec neveril. No deti rozpovedali príbeh aj svojim rodičom a obyvateľom Šiluvy. Rozprávali ten istý príbeh do najmenších detailov, aj keď boli oddelené, a tak sa skupina dospelých na druhý deň dostavila na to miesto. Obozretný pastor tam išiel

tiež, aby ľuďom dohovoril. Počas jeho príhovoru zhromaždeným

zrazu všetci začuli hlasný vzlyk. Všetky oči sa upreli

na skalu, kde stála tá istá mladá žena, tak ako ju opísali deti. Po chvíli sa pastor Matky opýta: „Prečo plačeš?“ Tá zroneným hlasom

odpovedala: „Boli časy, keď bol môj milovaný

syn uctievaný práve na tomto mieste, ale teraz bola táto

posvätná zem daná oráčovi, jeho pluhu a zvieratám.“ Po týchto slovách zmizla.

Udalosti po zjaveníĽudia si začali uvedomovať, že sa im zjavila Panna Mária. Dopočul sa to aj storočný slepý starec z vedľajšej dediny a spomenul si na dávnu noc pred 80 rokmi, keď otcovi Holubkovi pomáhal zakopať pri veľkej skale truhlicu s chrámovými pokladmi. Ľudia mu pomohli dostať sa na to miesto a len čo tam prišiel, vrátil sa mu zrak. V tom momente veľmi presne ukázal na miesto, kde bol zakopaný obraz z pôvodného chrámu spolu s liturgickými predmetmi a dokumentami. Ten istý obraz môžete doteraz vidieť v obnovenom chráme Matky Božej v Šiluve. Vďaka zjaveniu Panny Márie sa katolícka viera prinavrátila do Litvy a pápež Pius VI. potvrdil pravosť zjavení 17. augusta 1775.


Obyčajný chlapec z mestečkaIstván Sándor sa narodil 26. novembra 1914 v malom mestečku Szolnok, kto-ré leží na maďarskej nížine, približne sto kilometrov od Budapešti. Prišiel na svet v období ťažkého začiatku prvej svetovej vojny a v prvom roku pôsobenia domá-cich saleziánov v Maďarsku. Obaja rodi-čia boli praktizujúci kresťania a postupne odovzdali svojim deťom hlbokú nábož-nosť. Už od svojho detstva bol priateľský, veselý, rozvážny a srdečný. Detstvo prežil v škole, pri hrách a štúdiu a vyformoval sa uňho radostný charakter s otvorenosťou pre druhých, čo ho podnecovalo pomáhať spolužiakom, ktorí to potrebovali. Hrával divadlá, zabával ostatných a pomáhal svo-jim mladším bratom Jánovi a Ladislavovi pri štúdiu a pri modlitbe predovšetkým svojím vlastným príkladom.

Zaujímavá cesta k saleziánomMedzi františkánmi z jeho mestečka si našiel duchovného vodcu pátra Kazimíra Kollára, ktorý ho sprevádzal po duchovnej stránke. V tom čase, po povinnej školskej dochádzke,

mladý Štefan veľmi ťažko pracoval. Hoci bol zo svojich súrodencov najútlejší, roznášal cement a spracovával meď. Spolu so svojím spovedníkom uvažoval, kam by mal smerovať jeho ďalší život a keďže ten si všimol jeho schopnosti a náklonnosť k mladým a jeho vôľu viesť ich k dobrému, poradil mu, aby vstúpil k saleziánom dona Bosca. Aj napriek nesúhlasu rodičov ako 24-ročný (na tú dobu pomerne neskoro) vstúpil do saleziánskeho noviciátu. Začatú formáciu však musel prerušiť, pretože musel narukovať do vojenskej služby.

Vrátil sa do vojnou zničenej Buda-peštiPo ťažkých bojoch i väzení, ktoré musel Štefan ako vojak absolvovať, sa v roku 1944 vrátil do svojej vlasti. Naplno sa pus-til do materiálnej a morálnej rekonštruk-cie vtedajšej spoločnosti. Zameral sa hlav-ne na najchudobnejších mladých, tých združoval, s túžbou naučiť ich remeslo, v ktorom sa cítil doma. 24. júla 1946 zložil večné sľuby ako salezián – koadjútor, no v tom istom mesiaci komunistický minister

vnútra László Rajk rozpustil všetky ná-boženské spolky – tak mládežnícke, ako aj pre dospelých. Napriek zákazom Šte-fan v tajnosti pokračoval v stretávaní sa, pričom sa vyhýbal politickým kontrolám. Schôdzky nemali stabilné miesto a často sa konali v noci. Obsahom stretnutí pri-tom nebola politika, ale duchovná náplň – modlitby, rozhovory a rady, ako odolávať všadeprítomnej ateizácii. Medzičasom sa ukázal ako profesionálny majster tlačiar. V roku 1949 štát skonfiškoval všetky cir-kevné majetky a začalo sa otvorené pre-nasledovanie katolíckych škôl. Rehoľníci boli zbavení hmotných majetkov a boli rozpustení, v júni 1950 boli oficiálne zru-šené rehole. Štefan Šándor musel opustiť tlačiarenské prevádzky a „zmiznúť“.

Žil pod tajnou identitouŠtefan sa venoval výchove sirôt, no keď zistil v roku 1951, že ho sleduje tajná polícia, zmenil si meno, presťahoval sa a dokázal si nájsť zamestnanie vo fabrike na čistiace prostriedky v hlavnom meste. Nebojácne, no tajne zotrval vo svojom apoštoláte napriek tomu, že konal strikt-ne zakázanú činnosť. Namiesto úteku na Západ, ktorý sa mu núkal, si zvolil ostať v krajine, aby mohol pokračovať v práci s maďarskou mládežou. Útek vnímal ako zbavenie sa zodpovednosti kresťanského vychovávateľa. Viedol bohatú korešpon-denciu s mladými, na ktorých mal po-čas života vplyv a riešil s nimi duchov-né otázky. Táto apoštolská činnosť bola považovaná za zločin a bola hlavne v období 50-tych rokov prísne trestaná. V bytovom dome, v ktorom býval, si maji-teľka všimla jeho hojnú korešpondenciu a začala ju potajomky otvárať a odovzdá-vať polícii. “

Mučenícka smrťV júli r. 1952 bol Štefan spolu s ďalšími „páchateľmi“ zatknutý. Súdny proces, v ktorom bolo dopredu všetko pripravené, sa začal 28. októbra 1952. Štefana a ďal-ších troch obvinených odsúdili na smrť za spiknutie proti ľudovodemokratické-mu zriadeniu a za vlastizradu. Štefanovi spoluväzni, ktorí prežili, svedčili, že sa odsúdení snažili žiť duchovný život aj za mrežami. Spolu sa modlili, odrieka-li ruženec a Štefan sa snažil utešovať a povzbudzovať spoluväzňov modlitbou a dobrým slovom. Aj v čase hladu sa doká-zal podeliť o svoj chlieb. Trest smrti vy-konali 8. júna 1953 obesením. Telo bolo pochované niekde na spoločnom väzen-skom cintoríne a dodnes nebolo s istotou identifikované. Dekrét o mučeníctve bol vydaný 27. marca 2013.

ŽILI MEDZI NAMI

Tak isto ako u nás, aj v susednom Maďarsku musela cirkev čeliť v 20. storočí mnohým ťažkostiam. Od hrôz svetových vojen po útlak ateistických vlád. Osobitnej vlne museli čeliť práve rehole. Zatiaľ čo u nás sa saleziáni dokázali po prevrate pomerne rýchlo spamätať, totalitný režim zredukoval prekvitajúcu maďarskú provinciu na jednu z najmenších na svete. Neznamená to však, že sa tam nenašlo dosť ľudí ochotných bojovať za správnu vec. Medzi nich patril aj blahoslavený Štefan Šándor, saleziánsky brat, ktorý vynikal svojou pracovitosťou a horlivosťou. Tá ho napokon stála vlastný život.

Blahoslavený Štefan ŠándorTEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA: INTERNET


ČNOSTI KRESŤANA

MIERNOSŤ posledná z hlavných čností

Čnosť miernosti je posledná z hlav-ných čností. Ak človek nezachováva zdravú mieru vo všetkom, riskuje,

že neprežije. Múdrosť tejto čnosti neobja-vili kresťania. Túto múdrosť prinieslo člo-večenstvu pozorovanie životných zvyklostí človeka i domestikovaného zvieraťa.

Aristoteles (384-322 pred Kristom) sa za-oberal pravou mierou alebo správnym stre-dom vo svojom spise Nikomachova etika. Dnes má každý slobodu rozhodovať o miere vecí; o správnej miere. Nikto mu túto mieru nestanovuje zákonom ani predpisom, veď na to má mať kresťan správne formované svedo-mie. Potrebuje k tomu mať dar rozhodovania sa kam až dôjsť, do čoho sa už nepúšťať, čoho sa úplne vzdať.

Problémom súčasnosti nie je len poznanie miery odriekania si niečoho hmotného, ťažko riešiteľným sa stáva nedostatok ... čoho? Ne-dostatok času! A správneho hospodárenia s ním. Nič necharakterizuje našu turbulentnú dobu tak elegantne nástojčivo ako zvolanie Mira Žbirku v jeho zánovnej piesni: „Dievča, na lásku nie je čas!“ Nemáme čas riešiť to, čo je potrebné riešiť a mrháme časom tam, kde to neprináša takmer žiadny úžitok. Je nutné objaviť v sebe mravnú silu pre cit správneho delenia času na prácu, odpočinok a rodinu. Stali sme sa štvancami zrýchľovania života. Nehľadáme striedmosť - zdravý stred. Sme posadnutí nadobúdaním vecí, na ktoré si po-trebujeme zarobiť. Odpočívať nie je kedy a rodina počká. Potom ...

Žiadostivosť po informáciách pochádza z podobného súdka. Aj vy máte prirastený smartfón k ľavej ruke? Ak ho zabudnete, ste nekompletným človekom? Nemáte čas pre priateľské posedenia, lebo máte nových vir-tuálnych známych?

Je potrebné nasadiť svojej nestriedmosti sedlo. Pes, ktorý sa nažerie, prestane žrať, keď sa nasýti. Človek by tiež mal poznať svoju mieru. Opakom poznania miery je závislosť a tá už zaváňa nezdravým sta-vom nášho vnútra. Stanovené hranice je potrebné dodržiavať. Nekonečné, bez-brehé šťastie táto zem neposkytuje. Táto predstava je pažravá, žiada si najprv zdra-vie, potom stratu rodiny, zamestnania, postavenia a napokon života. Nielen po-zemského. Chamtivosť zabíja pravú tvo-rivosť, vynaliezavosť, hrdosť, spokojnosť a pravé šťastie. Kardinálnej čnosti stried-mosti sa páči správna miera skromnosti a pokory.

Múdry človek sa naučil poznať svo-ju mieru aj tak, že ju párkrát prekročil. Dospelý zodpovedný človek by už mal svoje obmedzenia poznať a držať sa v rámci správnych hraníc. Sebaovládanie vyžaduje tréning, pevný vnútorný postoj a sviatostné zázemie. Tomáš Akvinský upozorňuje: „Sebaovládanie lakomca, ktorý si odopiera každú radosť, len aby

sa mohol tešiť pohľadom na zhromaždené peniaze, rozhodne nie je žiadnou skutočnou čnosťou.“

Výraz byť vľúdny (aschemonei) má tiež blízko k miernosti. Vľúdnosť je predpo-kladom jemného vystupovania a absencie akéhokoľvek grobianskeho správania sa. Človek, ktorý sa vie mierniť v spôsobe vy-jadrovania, hoci aj je v afekte, sa právom na-zýva zdvorilým, kultivovaným. „Každá ľud-ská bytosť má byť prívetivá voči tým, ktorí ju obklopujú,“ tvrdí Tomáš Akvinský v diele Summa theologiae. Pápež František odpo-rúča nacvičiť si aj prívetivý pohľad potrebný na diplomatické zvládnutie hoci nepríjem-ných rozhovorov. V exhortácii Amoris laeti-tia ten istý autor pokračuje ponukou opustiť pesimizmus či kompenzovanie si vlastných komplexov a vytvoriť priestor miernosti - priestor, kde sa spolužitie rozhádaných strán stretne s budovaním a nie rúcaním mostov. Budovanie sa dosahuje ústretovosťou, vľúd-nosťou lásky, ochotou na kompromisy, vzá-jomným milosrdenstvom, slovami útechy a súcitu, povzbudenia a veľkorysosti.

Pápež František pokračuje: „Ak chceme s ľuďmi viesť užitočné dialógy, bude si to vy-žadovať zväčšovanie vlastného vnútorného potenciálu. Ten sa živí osožným čítaním, osobným uvažovaním, modlitbou a otvo-renosťou pre spoločenské problémy.“ Ja do-dávam: inak sa stanete nudnými patrónmi na rozhovor a ľudia sa vám začnú vyhýbať. O politike sa síce dá rozprávať ad infinitum (donekonečna), ale nevedie to nikam. Nao-pak, pestovať si vlastnú duchovnosť prináša netušené efekty. Lepšie budete schopní držať opraty svojich vášní a túžob. Zodpovednejšie si nastavíte svoje limity. A tie potrebujú byť nastavené pri každom z prikázaní Desatora. Skúste si to skontrolovať.

Toto je posledný príspevok k téme Čnos-ti. Spomenuli sme všetkých sedem hlavných. Vedľajšie čnosti si už „odšoférujete“ sami. Vodičské preukazy kresťanstva máme všetci birmovaní, potrebujeme si len oprášiť vodič-ské zručnosti. Tak hurá na každodenné cesty čnostného života, aj keď budú plné výtlkov po tuhej zime. „Choď v pokoji!“ (Lk 7,50)

Tatiana RešováSnímka: internet

Z nadbytku sa rodia démoni

(starí mnísi)

Súd bez milosrdenstva čaká totiž toho, kto nepreukázal milosrdenstvo

(Jak 2,13)

Všetci sa navzájom zaodejte pokorou, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť

(1 Pt 5, 5)


Milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom (Jak 2,13b)

Papierik záhadne zmizol. Osta-la som stáť nad týmto faktom ako vyschnutá jedľa po tatranských ly-

kožrútoch. Nechápala som, ako a kedy sa stratil. Čo som už taká senilná, že netuším ani kde? Možno som ho vytratila z vrec-ka pri vyberaní ruženca, možno vypadol z plážovej tašky, možno sa zasunul za po-hovku... Napadlo mi aj to, že sa vytratil za nejakým vyšším poslaním. Azda ho niekto potrebuje viac ako ja. Za citátom mi bolo ľúto, pripravila som si ho na stôl, keď pôj-dem meditovať do parku. No prepadol sa pod zem.

Šťastím v nešťastí už bolo len to, že si citáty neuchovávam v smartfóne, ba nie som ani priateľkou aplikácií. Radšej stratiť papierik ako fón. Taká strata by ma finanč-ne bolela viac.

Písmo sväté sa mi do kufra na dovo-lenku nikdy nezmestí. Preto som si zbalila len obálku s niekoľkými obľúbenými citát-mi. Tento odtúlaný bol prvý, nad ktorým som chcela premýšľať. Uplynuli dva dni, keď ma ráno na chodbe hotela zastavila

moja chyžná so širokým úsmevom na tvá-ri. Ďakovala mi za malý darček, ktorý ju vraj veľmi potešil. „Aký darček?“ pýtala som sa v duchu a čakala na vysvetlenie. Chyžné dostávajú odo mňa dar-čeky až na konci pobytu, o čom to točí? Asi som sa tvárila veľmi začudova-ne, lebo hneď dodala: „No predsa ten citát, čo ste mi nechali na stole pri lampe! Veľmi ma oslovil.“ „Dofrasa,“ vzdychla som si v duchu, no nechcela som pokaziť nastolenú atmosféru. Ak to takto vznešene pocho-pila, čo už narobím? Nemám si zabúdať veci na stole, keď sa idem napiť z termálneho prameňa. Ajhľa, oplakávaný papierik sa predsa len našiel. On si vlast-ne potreboval ísť svojou cestou a nájsť si svoju novú adresátku sám! Aký šikovný papierik! Nemôžem mu to zazlievať.

Poučená ako sa veci majú a že mi ešte „nešiši“ som si všetky ďalšie citáty pchala hneď do vrecka alebo do kabelky. Priznám sa, že som chvíľu bojovala s myšlienkou prepísať každý citát na meditáciu aj pre chyžnú, ale napokon som tento druh ser-vilnosti zavrhla ako nevhodný. Radšej som našla v sebe odvahu zapožičať si z miestnej cirkvi na tri týždne Písmo sväté. Ochotne mi požičali, asi tam mám dobrý kredit. Keď odchádzam z izby, zatvorenú Bibliu nechávam na stole pri lampe. Chyž-ná si môže poslúžiť veršom podľa svojho

gusta a potreby. Veď som jej aj navrhla, že časť činnosti upratovania si

za ňu na izbe urobím sama. Moja izba je posledná v

rade na dlhej chodbe. Keď si na pätnásť mi-nút sadne do kresla a oddýchne si, určite ju tam nikto nepre-kvapí. Poskytnem jej tak čas na oddych

s modlitbou. A za-bránim tomu, aby mi

„kradla“ moje obľúbené citáty.

Veď blížneho máme milovať nie na úkor seba samého, ale AKO SEBA SAMÉHO. Tiež by sa mi taký oddych pá-čil, keby som bola na jej mieste.

AnnaSnímka: internet

Stratený citát z listu Hebrejom

POSTREHY ZO ŽIVOTA


Dnes varí:

Párky v zemiakovom cesteSuroviny (na 12 ks):200 g polohrubej múky20 g droždia2 menšie, v šupke uvarené zemiaky1 vajce1 PL (polievková lyžica) bravčovej masti5 PL mliekasoľ12 ks párok150 g syra

Postup:Do mierne teplého mlieka pridáme tro-chu cukru a droždie, necháme napučať. Do misy si nachystáme múku, nastrúhané ze-miaky, žĺtok, štipku soli, masť, pridáme na-kysnuté droždie a vypracujeme cesto, ktoré necháme nakysnúť cca pol hodiny. Najlep-šie je vypracované vtedy, keď sa nelepí na steny misy. Kým cesto kysne, nachystáme párky, a to tak, že ich narežeme a vložíme do každej jednej hranolček syra. Nakysnuté cesto rozdelíme na polovicu, každú rozvaľ-káme na tenko do kruhu a rozkrojíme na 6 trojuholníkov. Do každého zabalíme párok, potrieme rozšľahaným bielkom, môžeme posypať napr. sezamom a v dobre vyhriatej rúre upečieme. Dobrú chuť!

RECEPTY Z FARNOSTI

Evka MurínováAj vy máte recepty v starších a „ušmudlaných“ zošitoch alebo na podobných papieroch? Ja jeden recept z takéhoto papierika ponúkam. Ak sa vám bude chcieť vypekať, tak takéto dve-tri dávky zasýtia aj poriadnych hladošov alebo väčšiu skupinu párokchtivých...


Kto chce umlčať pápeža a prečo? Odpovede na tieto i iné otázky ponúka spravo-dajca a súdny reportér. Vďaka známostiam v

diplomatických kruhoch vie čítať aj medzi riadkami. Oceňuje úsilie pápeža, nekom-promisného bojovníka so zlom v podobe obchodu s ľuďmi, zbraňami, drogami a inými nešvármi. Prelievanie peňazí, ob-chodovanie s deťmi, rozvetvená korupcia, vyhýbanie sa plateniu daní... Pápež Fran-tišek na nešváry upozorňuje, a preto sa stáva nepohodlný. Kniha patrí k literatúre faktu, pomôže zorientovať sa. Aj v tom, ako dobre voliť, ktoré petície podpisovať, prečo sa angažovať na (v) správnej strane.

Tatiana RešováSnímka: internet

Príbeh režiséra Hannesa Holma sa k nám dostal v roku 2017, do-vtedy sa však vo Švédsku stal ab-solútnou jednot-

kou. Ove je 59-ročný muž, ktorý po smrti svojej manželky žije osamelý život, pohŕ-dajúc všetkými a všetkým naokolo. Život sa mu zásadne zmení príchodom nových susedov, ktorí malou nehodou spustia ko-lotoč ďalších udalostí. Mladá pakistanská rodina svojim hlučným životom naruší pokoj muža, ktorý je napriek svojmu vý-zoru a správaniu veľmi citlivým človekom túžiacim po stretnutí so svojou milovanou manželkou v nebesiach. Celý príbeh veľmi intenzívne podčiarkuje aj skvelý hudobný sprievod. Film je pre diváka ľahko dostup-ný cez internetové filmové databázy.

Zuzana MachajováSnímka: internet

Miro Jilo, niek-dajší hráč sku-piny Metelica, sa na slovenskej hudobnej scéne teraz prezentu-je do detskej či skôr tzv. rodin-

nej tvorby, ktorá je určená pre tých naj-menších a ich rodičov. Nové žánrové za-meranie súvisí najmä s príchodom detí do jeho rodiny, ale aj so skúsenosťami z pro-jektu Fíha tralala, na ktorom sa podieľal.

Na albume Hroch nájdete pätnásť sviežich skladbičiek. Ponúka v nich svoje hudobné skúsenosti, skúsenosti s prácou s deťmi a rôznymi komunitami. A hoci je obal albumu pre deti svojou jedno-duchosťou nie príliš atraktívny a pútavý, svojím obsahom určite nesklame.

Zuzana MachajováSnímka: internet

Miro Jilo:Hroch

Muž menom Ove(Švédsko 2015)

Nello Scavo: Nepriatelia pápeža Františka

10 %zľava

Zľava platná od 1. 5. do 30. 6. 2019 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:

Vinny Flynn: 7 tajomstiev Božieho milosrdenstva 8,90 eur

Biblia nielen pre deti 10,60 eur

Biblia 1 SLOVO 12,90 eur

kniha film hudba

Rádio Lumen malo v predveľkonočnom čase na programe už 12. duchovné cvičenia, ktoré viedol bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko. Hlavným mottom boli slová: Bližšie k Ježišovi. V trojdňovom programe nechýbala pobožnosť krížovej cesty, svä-té omše, eucharistická adorácia, či úvahy. V nich sa otec biskup venoval témam ako Boh tvorí svet aj dnes, sústavne, Dýchnutie vo večeradle a jeho ovocie, Ľútosť a rozhre-šenie, Prijaté milosrdenstvo túžim dávať, ďalší deň priniesol tému Zmŕtvychvstanie vo viere vo vzťahoch a v komunikácii. Ak si chcete vypočuť myšlienky a zamyslenia, ktoré ponúkol biskup Jozef Haľko, môžete tak urobiť prostredníctvom archívu Rádia Lumen. Na jeho webovej stránke lumen.sk/archiv do hľadanej relácie uveďte text 12. duchovné cvičenia a môžete počúvať.

-lumen.sk-

Aplikácie nám v dnešnej dobe smartfónov, inte-ligentných telefónov a hodiniek dokážu priniesť zaujímavé informácie naozaj kdekoľvek a kedykoľvek. Aplikácia „Knižka“ je mo-bilnou verziou Jednotného katolíckeho spevníka a tak sa vám nemôže stať, že vás zaskočí nejaká modlitba, či text me-nej známej piesne. Okrem iného, budete mať pravidelne aktualizovanú verziu, ta-kže v prípade nejakých zmien, nemusíte kupovať nový spevník, stačí si stiahnuť novú verziu. Okrem piesní v nej nájde-te, tak ako v „JKS-ku“, základné modlitby, ale máte možnosť pridať aj svoje vlastné modlitby, či texty a vytvoriť si tak jedineč-ný spôsob, ako mať všetko pohromade. Aplikáciu ocenia najmä tí, ktorí majú mo-bil vždy po ruke a knižku nie. Stačí si ju len stiahnuť cez aplikácie GooglePlay.

Zuzana Machajová

Knižka

Projekt on-line Liturgie hodín breviar.sk prináša aplikáciu s názvom Breviár pre mobilné zariadenia s Apple iOS (teda pre iPhony a iPady). Ide o bezplatnú offline (nevyžaduje pripojenie na internet) apli-káciu, ktorá sprístupňuje dennú modlit-bu Cirkvi, modlitbu liturgie hodín, pou-žívateľom týchto mobilných zariadení. Je priebežne aktualizovaná a z času na čas prinesie i novinky. Liturgia hodín (resp. posvätné ofícium) je denná modlitba Katolíckej Cirkvi latinského obradu (rím-skokatolíci). Modlia sa ju kňazi, rehoľníci a aj laici.

-tkkbs-

Duchovné cvičenia na Lumene

prednáška aplikácia aplikácia

ODPORÚČAME

Breviár


Krásy a zaujímavosti SlovenskaAj dnes pokračujeme v predstavovaní jedinečných zaujímavostí a krás nášho Slovenska. Stále sa hrnieme kdesi do zahraničia za exotikou či morom a my tu doma máme to isté, ba ešte aj niečo lepšie. Len to potrebujeme spoznať a zamilovať si to. Tak si to poďme predstaviť, aby sme sa do termínu dovolenky mohli rozhodnúť.

1. Na turistiku je Slovensko ako stvore-né. Máme tu najhustejšiu sieť označených turistických chodníkov v Európe. Viete, koľko má kilometrov?A) 8 893 kilometrovB) 10 642 kilometrovC) 12 935 kilometrov

2. Spišský hrad patrí do svetového de-dičstva UNESCO vďaka najrozsiahlej-šiemu hradnému komplexu v strednej Európe. Najprv to bola pevnosť. Prvé pí-somné zmienky sú veľmi staré. Z ktorého storočia?A) 12. storočieB) 11. storočieC) 10. storočie

3. V horúcom lete dobre padne schladiť sa v niektorej jaskyni. Dobšinská ľadová jaskyňa je jednou z najväčších v celej Eu-rópe a bola prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku. Viete, kedy tam za-viedli elektrinu?A) v roku 1908B) v roku 1896C) v roku 1882

4. A keď sme už pri jaskyniach, nedá mi nespomenúť, že v jednej našej jaskyni sa

nachádza sintrový stĺp, ktorý je ako jeden z najväčších na svete zapísaný v Guinnes-sovej knihe rekordov. V ktorej jaskyni ho nájdete?A) Harmanecká jaskyňaB) Krásnohorská jaskyňaC) Jasovská jaskyňa

5. Alebo vás láka more, ale je príliš vzdialené? Nevadí, morské kúpalisko so slanou vodou máme aj na Slovensku. Je súčasťou hotela Miraj Resort. V ktorom meste ho nájdete?A) v KomárneB) v ŠamoríneC) v Lučenci

6. Myslíte si, že iba Praha má orloj? Máme ho aj my, na Slovensku. Hovorí sa o ňom, že je jedným z najpresnejších na svete. Viete, v ktorej obci sa nachádza?A) Stará BystricaB) Nová BystricaC) Blatnica

7. A ešte pridáme aj niekoľko zaujíma-vostí. Pri jednej obci na Slovensku je uni-kátny ropný prameň, ktorý sa zachoval ako jediný z podobných menších povr-chových prameňov ropy v strednej Euró-

pe. Nájdeme ho pri obci...A) GajaryB) KorňaC) Gbelce

8. Ak sa dnes rozhliadnete po mestách, sama lekáreň. Kedysi to tak nebolo. Za liekmi sa muselo putovať. Záznamy ho-voria, že najstaršia lekáreň na Slovensku bola otvorená na hrade Červený kameň. Viete, v ktorom roku?A) v roku 1861B) v roku 1649C) v roku 1798

9. Na Slovensku máme aj najstarší eu-rópsky verejný park, vybudovaný v roku 1776. Tento park slúži dodnes, môžete sa v ňom poprechádzať. Viete, ktoré mesto musíte navštíviť?A) Sad Janka Kráľa v BratislaveB) Panská záhrada v HlohovciC) Vodárenská záhrada v Bratislave

10. Na Slovensku sa môžeme pochváliť aj prvou rezerváciou ľudovej architektúry na svete. Návšteva takého skanzenu nám môže pripomenúť, ako ťažko, no zároveň jednoducho sa kedysi žilo a ako málo sta-čilo, aby ľudia boli spokojnejší. Viete, o ktorom skanzene hovoríme?A) PribylinaB) Stará ĽubovňaC) Čičmany

Ľudovít Oravec

Správne odpovede:1C, 2A, 3C, 4B, 5C, 6A, 7B, 8B, 9A, 10C

KVÍZ

VTIPY

Pán vedúci, môžete mi dať zajtra voľ-no? Manželka chce, aby som jej pomo-hol s upratovaním.- Z takého dôvodu vám predsa nebu-dem dávať voľno!- Ďakujem, vedel som, že sa na vás môžem spoľahnúť!

Kedy je človek maximálne stratený?- ???- Keď ho ani Google nenájde!

Starší manželia stoja v nebi na nádher-nej pláži. Všade okolo nich sú šťastní ľudia, nikto nemá žiadne starosti. Jed-noducho raj. Zrazu sa manžel zaženie a dá manželke poriadne zaucho.

- Prečo si to urobil? – pýta sa s plačom manželka.- Keby nie tá tvoja zdravá strava a bio-potraviny, mohli sme tu byť o desať ro-kov skôr!

Americkí vedci konečne vynašli automo-bil, ktorý ako palivo používa vodu! Feno-menálny úspech má zatiaľ iba jeden há-čik: musí to byť voda z Mexického zálivu...

Hovorí kamarátka kamarátke:- Vieš, ako starnem, tak sa menia moje nároky na mužov. Dnes považujem za hlavné, aby bol dobrý, ľudský, láska-vý... Čo myslíš, ostali ešte takí bankári?

Zaplatili ste už DANE????-To je zaujímavé. Všetci JEJ platia a nik-to JU nepozná...

Dáma sa v ordinácii pýta:- Pán doktor, čo by ste mi poradili na vrásky na krku?- No, myslím, že najlepší bude rolák.

Pýta sa reportér dedka-sklerotika:- Prosím vás, ako sa vám žije v tejto kríze?- Ako sa mi žije? Nuž, mám všetko, na čo si len spomeniem.

Manžel volá na manželku:- Drahá, podaj mi tie golfové ponožky...- Ako? Veď ty žiadne nemáš.- Ale mám, tie s tými osemnástimi die-rami!

Farár sa rozčuľuje:- Kostol prázdny, nikde nikoho, ani orga-nista neprišiel. Kto dnes bude hrať?Kostolník odpovedá:-Predsa Slovensko s Kanadou.


www.rkcdolnykubin.sk

Bohoslužobný poriadok v týždni

Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej6.00 a 18.00 hod.(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec18.30 hod.(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša za účasti detí)(piatok - 18.30 hod. sv. omša za účasti mládeže)(sobota – 7.00 hod., večer nie je)

Filiálny kostol Najsv. Trojice, Vyšný KubínPiatok – 17.00 hod.

Nemocnica s poliklinikou16.00 hod. (utorok, štvrtok)Adoračná miestnosť je otvorená každý deň od 7.00 do 19.00 hod.

Bohoslužobný poriadok v nedeľu

Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod.

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec7.45 • 10.00 • 18.30 hod.

Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín9.15 hod.

Nemocnica s poliklinikou16.00 hod.

Požehnanie matiek pred pôrodom

kedykoľvek na požiadanie kňaza

Stránkové dni na Farskom úrade

Pondelok – piatok: 8.00 – 11.30 a 12.30 – 15.00 hod.,v stredu do 17.00 hod.V súrnom prípade po večerných bohoslužbách.V prípade potreby (k chorým) volajte katol. kňaza 0915 818 308

SPRAVODAJSKÝ SERVIS

Farská matrika V mesiacoch február – marec sme sviatosťou krstu v spoločenstve Cirkvi privítaliRichard PastorekEliška ŠubjakováTereza HucíkováMichal BajoDominika PalugováPeter DavidMatej KováčSára PukáčováElla OtrubováJonáš RadenaTimotej ĎubekMária Emília JurigováPeter KlocokBoris MatúškaMarco HanzelySamuel Marcelín BernolákNaďa GajdošováBarbora Olexová

Sviatosť manželstva prijali:Jan Schaller – Miroslava Matláková

Pán si z našich radov povolalŽofia Kubíková (85)Peter Tokarčík (61)Mikuláš Škerlík (91)Vendelín Florek (79)Jozef Brezovský (76)Alojz Oparty (64)Anna Jarošová (82)Vincent Berešík (71)Peter Ligas (55)Jozef Puvák (78)Juraj Paluga (38)Juraj Kianička (78)Regina Adamjaková (86)Štefánia Dúhová (78)Miroslav Otto (82)

Úmysly Apoštolátu modlitby

Obetovanie dňa na úmysly: Nebeský Otče, obetujem ti celý svoj deň a svoje modlitby, práce, radosti aj utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále obetuje vo svätej omši za spásu sveta. Nech ma Duch Svätý vedie a nech mi dá silu svedčiť o tvojej láske. S Pannou Máriou, Matkou nášho Pána a Matkou Cirkvi, prosím za úmysly Svätého Otca a našich biskupov na tento mesiac:

MÁJEvanjelizačný úmysel: Za Cirkev v Afrike, aby sa prostredníctvom života vlastných veriacich stala zdrojom jednoty medzi jej národmi a znakom nádeje pre tento svetadiel.Úmysel slovenských biskupov: Aby pracujúci na príhovor svätého Jozefa dokázali aj svoju prácu premeniť na službu Bohu, boli vďační a nadobudnuté prostriedky správne využívali.

JÚNEvanjelizačný úmysel: Za kňazov, aby sa striedmym a pokorným životom zasadzovali za účinnú solidaritu s najchudobnejšími.Úmysel slovenských biskupov: Aby sme mali dostatok duchovných povolaní a aby sme svojimi modlitbami vždy podporovali našich biskupov, kňazov, diakonov a zasvätených v ich službe.

meno

priezvisko

vek (trieda)

Pripravila: Lucka PodstrelenáKresby: autorka

1. Drev

ený ind

iánsky

kôl, n

a ktor

om

sú zob

razené

zvier

atá ale

bo rast

liny

ako sy

mboly pr

edkov

Aj ja teba, Pomocník zeme.Prichádzam z ďalekého západus náročnou úlohou pre celý náš

národ. Dostali sme niekoľko úloh,ktoré musíme splniť, aby sme boliopäť slobodní. Musíme to stihnúťdo 30. mája a vhodiť do krabičkys nápisom Detský kútik v kostole

na Brezovci. Nie je to ľahkáúloha, no závisí od toho

naša budúcnosť.

Zdravím ťa, Žiariacesvetlo!

Vyzdob indiánskystan podľa

uvedeného vzoru.

Počas nasledujúcich dníbudeme oslavovať sviatok Zoslania

Ducha Svätého. Jeho symbolomje aj oheň. Dopíš doň dary

Ducha Svätého.

Poznáš KorunkuBožieho milosrdenstva?Na základe farebnýchguliek ruženca vyfarbitext, ktorý sa počas

tejto modlitbyna jednotlivých

miestach odrieka.

30. mája oslavujeme veľký

sviatok. Aký? To sa dozvieš,

keď zodpovieš zopár

indiánskych hádaniek.

2. In

diánsk

a loď

ka

4. Ko

ntine

nt, n

a kto

rom bý

vajú

Indiá

ni5.

Ind

iáni h

o maj

ú zas

tokn

uté

zväč

ša na

čele

nke

7. Veľký stan, kde Indiáni bývali8. Zvieratá, na ktorých Indiáni jazdievali

9. Hlavný zástupca Indiánov

10. Zbraň, ktorú Indiáni používali

6. I

ndiá

ni ju

nos

ia n

a hl

ave

3. K

ričali

ho I

ndián

i, keď

išli d

o boj

a,

aby s

a nav

zájo

m po

vzbu

dili

Aký bol o. Michal Andris?rkcdolnykubin.sk/wp-content/uploads/rkcdk/2019/08/farsky...$56.¾ /,67 _ 3...

Documents

Transcript of Aký bol o. Michal Andris?rkcdolnykubin.sk/wp-content/uploads/rkcdk/2019/08/farsky...$56.¾ /,67 _ 3...