D V O J m e S a Č n í k k U B í n S k y C H k a T O L í k O V • R O Č n í k x x I • 0 3 / 2 0 1 3

K nebu putujmes radosťou!

Prvýkrát prijaliEucharistiuSlovom i obrazom priblížime slávnosť prvého svätého prijímaniaStrana 5

Jubilejný kubCupmalý turnaj vyrástol do celoslovenských rozmerovStrana 6

Cirkev na cestePutovanie charakterizuje celé dejiny kresťanstvaStrany 12-13

Dvojmesačník kubínskych katolíkov. vyDal: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. cenzor: Prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. ŠéfreDaktor: Ing. Eva Murínová. reDakčná raDa: Mgr. Miroslav Žmijovský, Mgr. Renata Jedláková, PhDr. Zuzana Machajová, Ľudovít Oravec, Monika Kočalková, Petra Jurčáková. ImprImatur: Mons. Prof. �Dr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. regIstračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. náklaD: 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 10. augusta 2013. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo e-mailom na adresu: farskylist.dk@gmail.com. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. saDzba a tlač: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín

Milí čitatelia,začínam mať pocit, že stále viac a viac si medzi sebou posúvame radšej negatívne informácie ako tie pozitívne. Bude škaredé leto... Zase prší... To je hrozné, čo sa deje... O tom, čo je na prvých stránkach novín ani nehovorím.

Toto číslo Farského listu opäť vychádza na začiatku prázdnin, dovoleniek, leta. Rozhodli sme sa, že vám v ňom predstavíme putovanie, pozveme vás putovať. Objavovať čaro, nástrahy i dôsledky putovania, objavovať nepoznané okolo nás i v nás. Práve pri putovaní máme tiež možnosť odhodiť tie mnohé nepotrebné, zbytočné, neužitočné a ubíjajúce informácie, prehrýzť sa, prijať za svoje tie dobré, krásne a povzbudzujúce. A to bude mať za následok, že začneme okolo seba vidieť aj krásu. Začneme šíriť pozitívne správy a správičky. A uvidíte, že sa začne meniť svet. Minimálne ten mikrosvet okolo vás.

Okrem toho sa na stránkach tohto čísla obrazom prenesieme k slávnostiam birmovania i prvého svätého prijímania, ktoré sa vo farnosti v máji vysluhovali, priblížime vám púť s rádiom Lumen do Krakowa či jubilejný dvadsiaty ročník volejbalového turnaja Kubcup. Predstavíme členov novozvolenej hospodárskej rady farnosti a priblížime, ako funguje organ.

Je toho dosť, niektoré informácie len tak preletíte očami, ale odporúčam, aby ste sa do niektorých aj začítali. Pripravovali sme ich pre vás s radosťou.

Príjemné čítanie!

Eva Murínová

Snímka na titulnej strane:Internet

Príspevky a námety do Farského listu zasielajte na e-mail: farskylist.dk@gmail.com

Súťaž farských časopisovObčianske združenie Domov Kežmarok v spolupráci s Radou pre spoločenské komunikačné prostriedky Konferencie biskupov Slovenska vyhlásilo súťaž farských časopisov FAČA 2012.Do súťaže sa mohli zapojiť farnosti, ktoré v roku 2012 vydali aspoň tri čísla farského časopisu. Tie potom hodnotila trojčlenná odborná porota, ktorú tvoril šéfredaktor Katolíckych novín Ivan Šulík, odborná asistentka z Katedry žurnalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Vlasta Hochelová a gra�k Juraj Vontorčík z trnavského gra�ckého štúdia Pergamen. Podľa slov predsedu „prihlásené časopisy mali rozličnú úroveň od tých najjednoduchších informačníkov až po časopisy na vysokej úrovni. Mnohé z nich vychádzajú už niekoľko rokov a tri z nich tento rok oslávia dokonca okrúhle výročie.“ Výsledky súťaže boli vyhlásené na Mediálnej púti 2013, ktorá sa konala 11. mája 2013 v Bratislave. Dolnokubínsky farský list získal jubilejnú cenu šéfre-daktora Katolíckych novín za 20 rokov úspešnej práce. Hodnotenia jednotlivých členov poroty boli vo vzťahu k nášmu časopisu veľmi pozitívne a oceňujúce.

Redakcia

FARSKÝ LIST 03|20132

EDITORIAL

Už o pár dní si budeme pripomínať príchod svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Mora-vu, keď našim predkom priniesli vieru a písmo. No často sa zabúda na to, čo tomu-

to príchodu predchádzalo – cesta. Cesta je väčšinou v dnešnej uponáhľanej dobe vnímaná len ako nutné zlo, aby sme sa dostali k svojmu cieľu, a tak sa cesta zdá dlhá a nepríjemná, takmer až zbytočná. Akosi sa zabúdame pozerať na cestu Kristovým pohľadom, keď On seba samého nazval Cestou.

Čo to vlastne znamená? Cesta v Kristovom vní-maní nie je len nevyhnutné zlo, ale čiastočne už prežívanie samotného cieľa. Je to niečo také, ako keď na túre už počas výstupu obdivujeme krajinu a užívame si krásy krajiny namiesto toho, aby sme sa neustále pýtali, koľko nám ešte ostáva na vrchol. Cesta k svätosti života je často pociťovaná ako nie-čo zlé a nepríjemné, neustále pády a nové povstania sú nechcenou súčasťou tejto cesty a človek je z toho všetkého znechutený a frustrovaný. Ale Ježiš predsa hovorí o pokoji, ktorý prijmú tí, čo ho nasledujú. To sa dá dosiahnuť len vtedy, ak človek životnú cestu prijme ako prostriedok na prehĺbenie svojho vzťahu s Bohom, keď už tu na zemi sa učíme žiť svoj život s Kristom. To znamená, že nebo začína už tu na zemi. Ak človek neprežíva spoločenstvo s Kristom už za svojho života, ako ho chce prežívať po smrti?

Každý pád na tejto životnej ceste človeka kráča-júceho s Bohom sa mení pôsobením Krista na niečo nové. Človek každým pádom a najmä vstávaním po tomto páde rastie a stáva sa silnejším, uvedomuje

si svoju slabosť a závislosť na Kristovi, a tak pre-hlbuje svoju dôveru, vďačnosť a lásku k Božiemu Synovi. Ježiš vždy povzbudzoval kajúcnikov, ktorí ľutovali svoje hriechy, aby sa z týchto chýb poučili a premenili ich s Jeho pomocou na niečo pozitív-ne – na lásku k Bohu, ktorý odpúšťa hriechy a dví-ha každého, kto padol.

Mohlo by sa zdať, že cesta našich vierozvestov bola len presunom z miesta na miesto, ale ona bola v prvom rade veľkým svedectvom o viere v Krista. Prekonať takú dlhú vzdialenosť, množstvo nástrah a nepohodlie si vyžadovalo silnú vieru, akú môže mať len človek, ktorý má blízky osob-ný vzťah s Kristom. Boh už nie je vzdialený cieľ, ku ktorému človek počas svojho života putuje, ale stáva sa spolupútnikom, radcom, priateľom i ochrancom. A to je začiatok neba, začiatok svä-tosti. Svätí nevnímali život ako niečo zlé, čo ich oddeľuje od vytúženého Spasiteľa, ale ako pros-triedok neustále sa s Kristom spájať a prehlbovať svoj vzťah k nemu.

Ježiš nám neprišiel len ukázať cestu, ale on sám je cesta k Otcovi. Ak kráčame po tejto ceste, sme neustále v spoločenstve jeho lásky. Naši vierozves-tovia nám nepriniesli len správu o tom, aký je Boh a čo všetko vykonal, ale priniesli nám spôsob, ako prežívať spoločenstvo s ním už tu a teraz. V kaž-dej chvíli nášho života môžeme prežívať časť neba tým, že všetko prežívame s Kristom a každá pre-kážka na tejto ceste je pre nás príležitosťou oprieť sa o Krista a s dôverou mu odovzdať svoj život.

Pozemský život - cesta do nebaTEXT: Pavol DRDák, kaPlán • Snímka: IntERnEt

FARSKÝ LIST 03|2013 3

Po slávnosti na púť

Tretiaci Cirkevnej spojenej školy sa spoločne s členmi spevokolu Laudato

a s kaplánom Pavlom Drdákom 27. mája, teda hneď na druhý deň po slávnosti prvé-ho svätého prijímania, zúčastnili tradičnej púte do Rajeckej Lesnej. Navštívili Sloven-ský betlehem, ktorý im aj slovne priblížil miestny pán kaplán Mgr. Marek Smatana. Po návšteve miestnej Kalvárie a Studničky sa všetci zúčastnili svätej omše v Bazilike Narodenia Panny Márie. Po nej im miest-ny pán kaplán priblížil históriu pútnického miesta a nakoniec aj pochválil spevokol za spestrenie svätej omše.

tibor kovalSnímky: archív školy

Birmovka fotoobjektívom

Dilongova trstená

Začiatkom júna sa uskutočnil už XXII. ročník celoštátnej súťaže v

umeleckej recitácii slovenskej a svetovej spirituálnej poézie a prózy, Dilongova Trstená. Súťaže, ktorá sa koná na počesť významného trstenského rodáka, básni-ka a dramatika Rudolfa Dilonga, sa zú-častnili dvaja skúsení recitátori z Cirkev-nej spojenej školy - Alexandra Mušková a Michal Matis, obaja žiaci osemročného gymnázia. Pripravovali ich p. učiteľky A. Sivčáková a Z. Opartyová. Pri slávnost-nom vyhlásení víťazov zaznelo aj meno Michal Matis, ktorý obsadil v I. kategórii tretie miesto v prednese prózy.

Mária Šaligová

Prinášame vám obrazovú pohľadnicu z vysluhovania sviatosti birmova-

nia, ktorú prijali mladí ľudia v našej farnosti 12. mája 2013 z rúk pomocné-ho biskupa Andreja Imricha.Snímky: Milan Surový, Shotpro, s.r.o.

FARSKÝ LIST 03|20134

UDALOSTI VO FARNOSTI

teším sa – ale bude pršať

Takúto odpoveď (hlavne od dievčat) do-stali kapláni pri vysluhovaní sviatosti

zmierenia prvoprijímajúcich detí, keď sa ich pýtali, či sa na slávnosť prvého svätého prijímania tešia. V nedeľu 26. mája však všetko bolo inak. Slniečko vykuklo spoza mrakov a hoci trochu zubaté, predsa len sa pozeralo spolu s nami na celú slávnosť.

Chlapci i dievčatá v krásnych oblekoch a šatách dôstojne vstupovali v sprievode do kostola Povýšenia svätého kríža, kde ich čakal kaplán Pavol Drdák, ktorý celebroval túto svätú omšu. „Vidíte deti, aj Pán Ježiš chce, aby ste sa stali jeho priateľmi, lebo vám prichystal lepšie počasie, ako ste čaka-li. Teraz ste na rade vy, aby ste prijali jeho priateľskú ruku a dali sa ním viesť.“

V homílii svätej omše sa im prihovoril príbehom z rozprávky o dvoch chlapcoch, navlas podobných. Jeden však žil v krá-ľovskom paláci a druhý v biednej chatr-či. Obaja boli nespokojní. Princ s tým, že všade ho obskakovali sluhovia, všetko mu nariaďovali, čo má robiť, ako sa obliekať, a tak túžil za slobodou. Druhý zase nemal čo do úst vložiť, chodil v otrhaných šatách, a tak túžil po blahobyte. Rozhodli sa to zme-niť a stretli sa pri preliezaní zámockého múru. Keďže boli podobní, vymenili si len šaty a každý sa vydal za svojou túžbou. Ale po čase zistili, že sú opäť nespokojní. Bedár bol ochotný zrieknuť sa oblečenia a dobré-ho jedla, len aby bol slobodný a princovi zas chýbal blahobyt. A tak sa na zámockom múre stretli opäť – na ceste späť. Aj my ľu-dia sme často nespokojní. Naháňame sa a túžime za niečím, čo nemáme, a nevážime si to, čo máme. Až keď to stratíme, zisťuje-me, čo sme stratili. Nebeský Otec vie, čo je

pre nás najlepšie a to nám dáva. Vážme si preto každú milosť, ktorú dostaneme a vy-užime ju, aby priniesla ovocie.

Obrad zapaľovania sviec vyvolal v de-ťoch pocit dôležitosti. Ježiša ako symbol svetla držali vo svojich rukách a sľúbili mu, že budú jeho priateľmi. A potom ho, prvýkrát vo svojom živote, prijali i do svojho srdiečka v podobe Eucharistie. Aj detský spevácky zbor zdieľal s týmito deť-mi slávnostnú atmosféru a pesničkou im pripomínal: „Taký veľký, taký malý, môžeš svätý byť…“ Kaplán Pavol na záver poprial deťom veľa Božích milostí, aby nezabudli na túto chvíľu a aby nikdy svetlo, ktoré do svojho srdca prijali, nezhaslo.

Ľudovít oravecSnímky: František Rišiaň

FARSKÝ LIST 03|2013 5

Jubilujúci kubCup

Jubilejný desiaty ročník najpohodovej-šieho a najrodinnejšieho amatérskeho

volejbalového turnaja KubCup sa tento rok niesol v duchu zmien. Od 3. do 5. mája sa v našej farnosti stretlo tridsaťšesť tímov z ce-lého Slovenska.

“Pamätám si, ako turnaj vznikol. Vte-dy, keď sme hrali len tak na dvorci a štrko-vom ihrisku, by mi nenapadlo, že niekedy v budúcnosti by mohol dosiahnuť takých rozmerov,” s úsmevom spomína Marcela Kršková, hlavná zodpovedná za organizá-ciu súťaže. Podľa nej bola zlomovým mo-mentom prítomnosť “cezpoľného” tímu z Pucova: “Vďaka nim sme si uvedomili, že sa môžeme otvoriť aj iným mladým, a tak nejako to začalo.”

Turnaj sa každoročne koná pod zášti-tou Laury, združenia mladých. Približne od roku 2007 sa hlavnou cenou stal pu-tovný pohár Márie Dominiky Mazzarel-lovej (spoluzakladateľky ženskej salezián-skej rehole).

KubCup sa rokmi stal celoslovensky známy – prichádzali družstvá z Bratislavy, Košíc, Michaloviec, Bystrice či Humen-ného. Rodinná atmosféra a priateľskosť priťahovala mladých z celého Slovenska. Úroveň volejbalu sa každoročne zvyšo-vala, čo potvrdili aj rozhodcovia. Turnaj aj naďalej patrí k amatérskym turnajom, ktorého najhlavnejšou charakteristikou je, aby sa vytvorila rodinná atmosféra,

pohoda či priateľstvá, kde každý každé-mu praje.

Minulý rok sa na KubCup prihlási-lo 40 tímov, no kvôli nepostačujúcim kapacitám mohli organizátori volejba-lového podujatia zobrať len 30. “Naším najväčším problémom bola odpoveď na otázku, či budeme mať potrebný počet

rozhodcov. Hneď, ako sme zistili, že áno, rozhodli sme sa ponúknuť miesto ďalším šiestim tímom,” ozrejmil dôvod rozšíre-nia jeden z hlavných organizátorov Ivan Dauda. Tento rok volejbaloví nadšenci vo veku od 15 do 53 rokov spolu odohrali 142 zápasov až v šiestich telocvičniach.

Na príprave turnaja sa už pár mesia-cov dopredu podieľalo vyše 50 dobro-voľníkov. Pokojný priebeh KubCupu tak zabezpečili mladí od sestier saleziánok, z mládežníckeho speváckeho zboru, skau-ti, matky z Modlitieb matiek či saleziáni spolupracovníci.

Turnaj sprevádzalo motto "Viac ako len volejbal", o čom svedčila aj samotná atmosféra pohody a fair play. Účastníci načerpali každý deň duchovnú posilu na sv. omšiach, po ktorých si už zmerali svoje sily v samotných zápasoch. "Toto bol môj prvý KubCup a som naozaj nadšená. At-mosféra bola skvelá a dúfam, že ten hreji-vý pocit vo mne ostane ešte dlho," opísala svoje pocity účastníčka Mária Kubalová. "Celá akcia by sa nemohla uskutočniť bez

podpory našich partnerov, ochoty mno-hých dobrovoľníkov a vedenia škôl CSŠ A. Radlinského, Obchodnej akadémie a SOŠ obchodu a služieb,“ vyjadruje poďa-kovanie Ivan Dauda.

Každý chcel vyhrať, no konkurencia bola silná a hral sa naozaj kvalitný volej-bal. Vo finálovom zápase nakoniec uspel tím Celebrity z Lokce, ktorý si so sebou odniesol putovný pohár Márie Domini-ky Mazzarelovej. Druhé miesto zostalo hviezdam z tímu Stars z Okoličného a tretie miesto putovalo do Banskej Bystri-ce spolu s tímom UMB. "Je to asi jeden z mála turnajov, kde sú ľudia k sebe takí milí a zhovievaví, každý sa s každým po-rozpráva a každý každému praje," dodáva Zuzana Dendisová, kapitánka víťazného tímu.

Monika kočalková Snímky: v. Jurčíková, M. Šimová

FARSKÝ LIST 03|20136

UDALOSTI VO FARNOSTI

Do krakova Pán nás volá!

V sobotu 18. mája 2013 sa konala v pora-dí už 9. púť Rádia Lumen do Krakova

k Božiemu milosrdenstvu, ktorej mottom

bolo „Viera je poklad života“. K pútnikom sa pridali aj dolnokubínski farníci. Putovali ženy i muži, ale aj tí najmenší.

Na toto miesto prichádza čoraz viac pút-nikov, a to nielen na Púť Rádia Lumen, lež počas celého roka. Mnohí tu prichádzajú ďakovať Bohu za vypočuté prosby, za zdra-vie, úspešne ukončené štúdium, dobrú prá-cu, pokoj a požehnanie v rodine, ale záro-veň si od Boha vyprosujú potrebné milosti pre každodenný život.

Sv. sestra Faustína Kovalská, ktorá v Kra-kove pôsobila, počas svojho života vyzývala ľudí k dôvere v Božie milosrdenstvo, kto-rého moc sama zakúsila. Vo svojom Den-níčku píše: „Teraz vidím, že duša sama veľa nemôže, ale s Bohom môže všetko.“ Naozaj jedine s Bohom dokážeme všetko. Naše sily nestačia na to, s čím sa denne stretávame. Mnohokrát sú to rôzne skúšky vo vzťahoch s našimi najbližšími, ktoré nás oberajú o pokoj. Skúšky, keď máme nedostatok zák-ladných ľudských potrieb. Vtedy sa vytráca naša dôvera v Božiu pomoc, dôvera v jeho nekonečné milosrdenstvo.

Na Púti rádia Lumen sa všetkým zú-častneným prihovoril pomocný krakovský biskup Jan Zajac, ktorý vyjadril radosť z ich prítomnosti a pozval ich do Lagievnikov aj o rok so slovami: „Čakám na vás.“ Žilinský biskup Tomáš Galis, ktorý celebroval sv. omšu, povzbudil všetkých pútnikov vo vie-re a nádeji. Nasledovala adorácia, pri kto-rej pútnici rozjímali o myšlienkach bl. Jána Pavla II. Po koncerte skupiny Kerygma a prednáške rehoľných sestier Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva všetci zúčastnení spoločne prežili hodinu milosr-denstva v modlitbe Korunky Božieho mi-losrdenstva.

Z tejto púte odchádzali naši dolnokubín-ski pútnici povzbudení vo viere. Mnohí pri-jali sviatosť zmierenia i sviatostného Krista. Odovzdali Bohu svoje rodiny, blízkych a priateľov. Načerpali tu nádej do ďalších dní a dôveru v nekonečné Božie milosrdenstvo.

Zuzana MahútováSnímka: autorka

Festivalu lumen fandilo aj počasie

Prvý júnový víkend ožila Trnava množstvom mladých ľudí, ktorí

si prišli vychutnať kvalitnú gospelo-vú hudbu z celého sveta na festivale Lumen. Vyše 8 000 účastníkov si po-čas piatku a soboty vypočulo hudobný program na Trojičnom námestí priamo v centre Trnavy. Bohatý program pred-viedli slovenské i zahraničné kapely. Festival v piatok popoludní otvorila sv. omša, ktorej hlavným celebrantom bol Mons. Ján Orosch. Hudobnú časť festivalu otvorila kapela Vigília (SK). Nasledovali kapely The Elements (SK), kvalitnú šou predviedla nemecká zosta-va Good weather forecast, skvelú atmo-sféru rozprúdili LZ7 (UK) a večer ener-gicky zakončila kapela DJ Galactus Jack (UK). Program pokračoval v mestskom amfiteátri Tanečným divadlom Atak

„Slovo ožilo“. Sobotu dopoludnia a po-poludní mali účastníci možnosť zúčast-niť sa prednášok a workshopov v štyroch blokoch. Večer prišla na scénu hudobná kapela noXcuse (SK), ktorá odštartova-la sobotné koncerty. Priestor dostala aj slovenská kapela Out of control, po nich predviedli svoj hudobný talent My little Rockstar Dream (DE), kapela Purified (AUS), vynikajúci spevácky zbor Sum-mertime choir (IT) a večer zakončila skupina !Audacious (UK). Slávnostné ukončenie festivalu bolo vo Františkán-skom kostole sv. omšou o polnoci.

Počas celého programu bola súbežne poskytnutá Služba Ucha v rehoľnej ka-viarni, stála adorácia či DOMKA stan. V bohatom programe si mohol každý účastník prísť na svoje. Výborné počasie sa odzrkadlilo aj na skvelej atmosfére. Tešíme sa opäť o rok!

Monika kočalkováSnímky: Zuzana Mahútová

takí veľkí ako naši svätí

Škôlkari z Cirkevnej spojenej školy spolu s pani učiteľkami boli v máji v Oravskom

kultúrnom stredisku na výstave s názvom Cy-ril a Metod. Téma síce znie náročne, ale pre-žívame práve Rok viery, blíži sa 1150. výročie ich príchodu na naše územie, tak prečo nie.

Drevené plastiky od našich majstrov rez-bárov deti zaujali najmä svojou „porovnateľ-nou“ veľkosťou. Čoskoro však najmä chlapci objavili ich zbrojnú výbavu, a neverili by ste, aké detaily nachádzali. Dievčatá si všímali viac knihy a kráľovské klenoty na hlavách či v rukách. A že ich všetkých prijali za „svojich“, vidíte sami.

otília JurigováSnímky: archív školy

FARSKÝ LIST 03|2013 7

noví členovia Združenia

Michal Kurčina a Dušan Sotoniak z našej farnosti vstúpili do Združenia

Mariánskej mládeže (ZMM). Počas svätej omše v nedeľu 19. mája sa zasvätili Panne Márii a z čakateľov sa stali členovia tohto združenia, prví z Dolného Kubína. Svätú omšu celebroval a obrad zasvätenia vie-dol p. Tomáš Brezáni CM, prítomná bola aj Dcéra kresťanskej lásky, sestra Petra Jed-ličková , ktorá je poverená prácou pre toto združenie na Slovensku. Najaktívnejšie ma-riánske družiny na Orave sú v Suchej Hore, Habovke či Rabči, formuje sa i družina v Hornej Lehote, taktiež vzniklo nové ZMM v Bielom Potoku pri Ružomberku.

História združenia siaha až do roku 1830. Panna Mária 18. júla počas zjavenia sestre Kataríne Labouré v Paríži vyslovila prianie o založení združenia detí, „ktoré budú šíriť úctu k Nepoškvrnenému počatiu pomocou Zázračnej medaily.“ Tak sa sestra Katarína stala patrónkou spoločenstva detí a mláde-že a Zázračná medaila ich znakom. Motto združenia: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame“ je vy-

ryté na prednej strane tejto medaily, prostred-níctvom ktorej Panna Mária svoje deti zvlášť ochraňuje.

Prvá mariánska družina na Slovensku bola založená v Nitre v roku 1861, a potom po-stupne aj na ďalších miestach. No s nástupom totalitného režimu a zákazom akejkoľvek ná-boženskej činnosti načas prestalo aj aktívne pôsobenie mariánskych družín. Po páde to-tality v roku 1990 sa ale spoločenstvá znovu obnovili a vznikli mnohé nové. V súčasnosti

na Slovensku funguje 60 spoločenstiev ZMM s približne 1000 členmi. Centrum a sekretari-át združenia sa nachádza v Nitre. Členstvo v ZMM má pomôcť mladým ľuďom prežiť čis-to ich mladosť, a tak ich pripraviť na budúce životné poslanie v rodinnom alebo duchov-nom povolaní. Pre dospelých je toto členstvo prostriedkom sebaposvätenia a povzbude-ním v živote podľa viery.

Sestra Dominika, DklSnímka: M. Žmijovský

Škola v prírode

Záver tohto školského roka patril škole v prírode, ktorú žiaci Cirkevnej spo-

jenej škole prežili po druhýkrát. Príro-da pod Roháčmi na Hutách je skutočne nádherná a aj keď počasie veľmi nepria-lo všetkým aktivitám, 46 žiakov tretieho a štvrtého ročníka v termíne od 3. do 7. júna splnilo všetko, čo bolo naplánované. Ubytovanie bolo na veľmi dobrej úrovni, deti mali 5x denne stravu a zabezpečený

pitný režim. V ubytovni okrem izieb boli aj 2 vybavené učebne, veľká spoločenská miestnosť s kozubom, biliardom, kalče-tom, stolným tenisom či domácim kinom.

Vyučovanie prebiehalo v 14 vyučova-cích hodinách. Jednotlivé predmety (ma-tematika, anglický jazyk, slovenský jazyk, prírodoveda, vlastiveda či výchovné pred-mety) využívali medzipredmetové vzťahy, prácu v skupinách, problémové vyučova-nie a učenie hrou. Veľká časť vzdelávacích aktivít sa mohla diať v prírodnom prostre-

dí a v areáli školy v prírode, nielen v exte-riéri ubytovne. Žiaci výchovno-vzdelávací proces nevnímali ako klasické učenie, a nečudo, že sa im z takejto školy nechcelo ani odísť.

Možnosť športového vyžitia ponúkali detské či volejbalové ihrisko. Okolie obce poskytovalo veľa možností na vychádzky. Veľmi pekné akcie podľa slov detí boli: Hľadanie pokladu, Súťaž o geniálnu hla-vičku, Izba baví izbu, Večerné čítanie, Prí-rodovedná súťaž a Turnaj vo vybíjanej a futbale. Obľúbené boli aj večerné diskoté-ky, biliard, kalčeto či maľovanie na chod-ník. Zúčastnili sa aj troch svätých omší v miestnom kostole. Celebroval ich pán farár Ján Polťák, ktorý si svojím milým a ústretovým prístupom získal srdiečka všetkých detí. A treba povedať, že mu deti budú aj chýbať. Bol prekvapený, lebo deti spievali, všetky chceli čítať či miništrovať.

Podnikli spolu aj niekoľko výletov. Ab-solvovali výlet k ústiu Kvačianskej doliny, turistickú vychádzku do okolia a exkurziu do Múzea oravskej dediny v Zuberci, kde sa naučili veľa o živote našich predkov. Týždeň naozaj plný vedomostí, spoloč-ných zážitkov, hier i aktivít.

kolektív učiteliekSnímka: archív školy

FARSKÝ LIST 03|20138

UDALOSTI VO FARNOSTI

nová hospodárska rada farnosti

V júni prebehli voľby do novej farskej hospodárskej rady. Je to poradný a

pomocný orgán farára farnosti. Radí a pomáha mu v správe majetkov a v eko-nomických záležitostiach týkajúcich sa celej farnosti prostredníctvom svojich názorov, skúseností a odborných rád tak, aby majetok farnosti bol spravovaný šetrne, obozretne a spoľahlivo.

Volieb v našej farnosti sa zúčastnilo 655 voličov. Za riadnych členov hospo-

dárskej rady farnosti Dolný Kubín boli zvolení: Ing. Ľudovít Behula, Ing. Mária Pazderová, MUDr. Metod Kulich a Ing. Vladimír Toman. Ako farár a predseda Hospodárskej rady farnosti v zmysle Kódexu kánonického práva z roku 1983, kánon 537 a v súlade so Stanovami hos-podárskej rady farnosti v Spišskej diecé-ze som sa rozhodol ako ďalších členov menovať Ing. Antona Sklárčika, Ing. Mi-roslava Novotného a Ing. Martina Hrn-čiara.

Vo filiálke Vyšný Kubín sa volieb zú-častnilo 36 voličov a za riadnych členov hospodárskej rady filiálky Vyšný Kubín boli zvolení Ing. Miroslav Hubčík a Mgr.

Tibor Koval. Ako ďalšieho člena som sa rozhodol menovať Ing. Milana Rusinu.

Ďakujem všetkým veriacim, ktorí využili svoje volebné právo a v zmysle Kánonického práva Rímskokatolíckej cirkvi si splnili i túto svoju kresťanskú povinnosť.

V neposlednom rade ďakujeme všet-kým kandidátom na členov hospodár-skej rady za ochotu pracovať na zveľade-ní cirkevnej obce. Naša farnosť využije ich pomoc a ochotu pri riešení problé-mov farnosti.

Prof. Ľubomír Pekarčík, dekan

krajská knižnica v Žiline v rámci realizácie projektu

Duchaplný cestopis po stopách Jána Pavla II. v našich regiónochpripravuje putovnú výstavu

Ján Pavol II. v obrazoch: Ján Pavol II. v našich srdciach a v našich regiónoch

Cieľom výstavy je pripomenúť si osobnosť blahoslaveného Jána Pavla II. prostredníctvom amatérskych snímok zhotovených amatérskymi fotografmi zo Slovenska a Poľska. Výstava bude putovať po rôznych miestach nášho kraja a v poľskej Bielsko-Bialej.

Chceme vás pri tejto príležitosti poprosiť o zapožičanie vašich fotografií, ktoré zachytávajú vaše konkrétne stretnutia s Jánom Pavlom pri rôznych príležitostiach. Zvlášť vzácne sú snímky vašich stretnutí s Jánom Pavlom II. z obdobia pred rokom 1989. Tiež je možné posielať faktografické snímky, ktoré mapujú miesta s fyzickým odkazom osobnosti Jána Pavla II. v našich regiónoch - v architektúre (kostoly, námestia), v umení (sochy, busty, vitráže), v krajine (turistické trasy, navštívené miesta). Najdojímavejšie fotografie budú odmenené.

Viac informácií a adresa na http://www.krajskakniznicazilina.sk/downloads/duchcestopis.pdf

Ing. Ľudovít Behula pracuje ako elektrotechnik, revízny technik v oblasti elektro, venuje sa tiež vzdelávaniu v elektrotechnike. Má 5 detí a 8 vnúčat, vo voľnom čase rád športuje, chodí do prírody a venuje sa hubárčeniu.Ing. Martin Hrnčiar podniká v oblasti stavebníctva, špecializuje sa na výstavbu in-žinierskych sietí a ekologických stavieb. Má 3 deti, medzi koníčky patrí hlavne šport (skialpinistika, cyklistika, turistika) a fotografovanie.Ing. Miroslav Hubčík podniká v obchodnej činnosti a kovovýrobe – hlavne výroba náradia. Má 3 deti, medzi jeho koníčky patria bonsaje, včelárstvo a rekreačne aj turistika, vo voľnom čase rád číta knihy.Mgr. Tibor Koval pracuje ako učiteľ. Má tri deti a rád športuje, číta knihy a počúva hudbu. MUDr. Metod Kulich pracuje ako lekár – gastroenterológ. Má 2 deti a 8 vnúčat, k jeho koníčkom patrí šport, turistika a záhrada.Ing. Miroslav Novotný podniká v oblasti stavebníctva. Má 4 deti, koníčkami sú cyklistika, lyžovanie, turistika, rodina a priatelia.Ing. Mária Pazderová je živnostníčkou v oblasti vedenia účtovníctva a ekonomic-kého poradenstva. Má 6 detí a vo voľnom čase rada číta, venuje sa záhradke a tiež si rada zahrá volejbal.Ing. Milan Rusina pracuje v oblasti pekárenstva. Má 3 deti a veľa záľub, najviac sa venuje cyklistike a hudbe. Ing. Anton Sklárčik pracuje ako výrobnotechnický riaditeľ. Má 3 deti a medzi jeho koníčky patrí šport, plávanie, lyžovanie a literatúra faktu.Ing. Vladimír Toman pracuje ako technik v spoločnosti so zameraním na výrobu strojných súčiastok pre automobilový priemysel. Má 2 deti a voľný čas rád trávi s blízkymi, s priateľmi a kamarátmi.

FARSKÝ LIST 03|2013 9

Biskup Štefan Sečka oslávil šesťdesiatiny

Spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka sa 6. júla dožíva 60. rokov. Pri tej-to príležitosti slávil 12. júna v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule svätú omšu, pri ktorej ďakoval nebeskému Otcovi za dar života. Po svätej omši na-sledovala akadémia na počesť jubilanta, kde okrem iného bolo predstavené aj nové CD, na ktorom sú príspevky o otcovi biskupovi, ale aj pieseň veno-vaná jubilantovi, ktorá vznikla k tejto príležitosti. Nakoniec biskup prevzal duchovné kytice veriacich a všetkým srdečne poďakoval. Ku gratulantom i k modlitbám sa pripájame.

-tk kbs-

Spišskí novokňazi

Novokňazi v r. 2013 a ich prvé kaplán-ske miesta: Štefan Belko z Liptovskej Štiavnice/Rakúsy, Peter Du�ala z Chmeľnice/Bystrany, Lukáš Fejerčák z Kežmarku/Ružomberok, Peter Gaži z Valalík/Lomnička, Marek Jamrich z Ľubochne/Dolný Kubín, Dominik Janky z Ružomberka/Levoča – gym-názium, Martin Zummer z Vrbova/Levoča.

-tk kbs-

výstava o živote svätých Cyrila a Metoda

V Slovenskom národnom múzeu na Bratislavskom hrade je do 9. septem-bra sprístupnená výstava fotogra�í s názvom Po stopách sv. Cyrila a Meto-da. Jej autor Pavol Demeš v priebehu troch rokov navštívil miesta spojené s ich životom a dielom a tak predkladá sťaby ich fotogra�cký životopis.

-tk kbs-

Cirkev na celom svete spojila adorácia

V Bazilike sv. Petra vo Vatikáne v nedeľu 2. júna o 17.00 h Svätý otec František predsedal hodinovej eucharistickej adorácii, ku ktorej sa pridali veriaci všetkých spoločenstiev Katolíckej cirkvi. Do tejto aktivity sa zapojila aj Spišská diecéza. Motto tohto jedinečného celosvetového mod-litbového stretnutia "Jeden Pán, jedna viera" sme mali možnosť prežívať i v Dolnom Kubíne.

-tk kbs-

Procesia takmer po sto rokoch

Po prvýkrát od roku 1918 prešla v Sankt Peterburgu procesia Božieho Tela. Uzatvárala svätú omšu, ktorú slávil moskovský arcibiskup Paolo Pezzi. Francúzsky dominikán z

Petrohradu Hyacinthe Destivelle o tom hovorí: „Bola to pre nás historická udalosť. Je to prvýkrát po 95 rokoch, čo sme mohli vyjsť v procesii pred kostol. Symbolické pritom je, že práve tento kostol, zasvätený Našej Milej Panne Lurdskej, za sovietskych čias nikdy ne-bol uzavretý, zatiaľ čo iné katolícke kostoly - napríklad kostol sv. Kataríny - boli opätovne sprístupnené až počas perestrojky. Procesiu sme preto pripravili s veľkou radosťou - zú-častnili sa na nej všetci katolícki kňazi, rehoľníci a mnohí veriaci. Pre sedem katolíckych petrohradských farností teda bola tiež znamením jednoty. Okoloidúci obyvatelia Sankt Peterburgu sa veľmi divili, keď procesia prechádzala Nevským prospektom (hlavnou a naj-rušnejšou ulicou mesta). Domnievali sa, že v nej kráčajú veriaci arménskej a luteránskej cirkvi. Nie je totiž zvyčajné v meste stretnúť praktizujúcich katolíkov.“

-tk kbs-

Františkovia Františkovi

Svätému Otcovi Františkovi do Vatikánu poputuje zo Slovenska unikát - kniha pozdra-vov a modlitieb s menami vyše päť stoviek Františkov zo Slovenska. Jedinečné dielo

predstavitelia laickej iniciatívy odovzdali predsedovi KBS Mons. Stanislavovi Zvolenské-mu, ktorý sprostredkuje jej doručenie prostredníctvom apoštolského nuncia.

Myšlienka prejaviť touto formou priazeň Svätému Otcovi sa zrodila u Františka Kyselicu krátko po tom, ako bol za 266. hlavu Katolíckej cirkvi zvolený 76-ročný argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio SJ, ktorý prijal meno František. S ním ho spája nielen meno, ale aj rovnaký vek.

O výslednú podobu diela sa pričinila oslovená výtvarníčka Denisa Bogdalíková. Kniha, ktorá je uložená v drevenej škatuľke, má netradične stvárnený obal. Ide o úpravu, ktorá pripomína znak Slovenskej republiky. Skladá sa z trikolóry - bielej, modrej a červenej farby. Kniha má obálku, na ktorej je v plastelínovom podklade spolu s kúskami papiera vymodelovaná silueta svätého Františka.

-tk kbs-

Uznaný ďalší zázrak

Teologická komisia Kongregácie pre kauzy svätých potvrdila nevysvetliteľnosť zázračného uzdravenia na príhovor Jána

Pavla II. Rovnaké stanovisko zaujala v polovici apríla aj lekár-ska komisia. Začiatkom júla sa stretnú kardináli a biskupi, ktorí sú členmi kongregácie, aby vyjadrili svoj názor. Po ich súhlase bude na ťahu už len pápež František, ktorý podpíše dekrét a na verejnom konzistóriu oznámi dátum svätorečenia.

Najčastejšie sa špekuluje o nedeli 20. októbra, a to hneď z niekoľkých dôvodov: bude končiť Rok viery vyhlásený Benediktom XVI., uplynie 35 rokov od nástupu Karola Wojtyłu na pápežský stolec a v tých dňoch sa slávi liturgická spomienka blahoslaveného Jána Pavla II. Za svätého ho vyhlási pápež s podobným pastoračným štýlom, konštatuje portál Vatican

Insider. „Pôjde o silný signál pre katolíkov po celom svete v dobe, ktorá si žiada hodnoverných svedkov,“ dodáva kardinál Velasio De Paolis, ktorý bol blízkym spolupracovníkom troch posledných pápežov.

Na rozdiel od procesu blahorečenia poľského pápeža, kde boli známe takmer všetky detaily uzdravenia francúzskej rehoľnice Marie Simone-Pierre z Parkinsonovej choroby, sa o aktuálnom zázračnom uzdravení nevie takmer nič. „Prefekt Kongregácie pre kauzy svätých Angelo Amato nariadil všetkým, vrátane postulátora Sławomira Odera, maximálnu diskrétnosť až do de�nitívneho rozhodnutia kardinálov,“ uvádza Vatican Insider. Hovorí sa len, že k uzdraveniu istej ženy malo dôjsť 1. mája 2011, teda presne v deň, kedy Benedikt XVI. vyhlásil Jána Pavla II. za blahoslaveného.

Ján Pavol II. sa tak po Piovi X. môže stať druhým svätým pápežom 20. storočia. A nesporne aj jedným z „najrýchlejších“ svätcov. Predbehol by tak populárneho pátra Pia, ktorého osobne vyhlásil za blahoslaveného, aj svätého v rozpätí len troch rokov.

-svet kresťanstva-

FARSKÝ LIST 03|201310

ZO SVETA CIRKVI

vystavenie tela svätého pátra Pia

Od 1. júna 2013 v kostole svätého Pia z Pietrelciny v San Giovanni Rotondo bude telo svätca – pátra Pia - stále vystavené k verejné-mu ucteniu uprostred dolného kostola, ktorý mu je zasvätený. Je uchovávané v presklenej truhle. Toto rozhodnutie bolo urobené na základe početných požiadaviek pútnikov, ktorí prichádzajú do San Giovanni Rotondo s túžbu môcť sa pomodliť pred pozostatkami tohto kapucína, ktorého úcta je veľmi rozšírená. Cieľom je prebudiť v srdciach mnohých pútnikov vieru a cnosti, ktoré páter Pio mal a stále je ich vzorom cez jeho spisy, jeho spiritualitu a predovšetkým dôslednosťou jeho života.

-tk kbs-

Benediktínsky kláštor má nový erb

V rámci slávnosti výročia posväte-nia kláštorného chrámu v Sampo-re, ktorá sa konala 24. mája 2013, bol požehnaný nový erb kláštora spolu s pečiatkami, ktoré bude kláštor od tohto dňa používať. Erb vyjadruje historické dedičstvo slovenských benediktínov, upo-zorňuje na zakladateľské opátstvo, no tiež v sebe zahŕňa patrocínium kláštora. Prijatie erbu kláštora je nevyhnutným dôsledkom nezá-vislosti, ktorú kláštor dosiahol na jeseň minulého roka.

-tk kbs-

Správy z vatikánu cez MISSIO

K správam z Vatikánu a zo sveta Cirkvi sa už možno dostať aj cez aplikáciu MISSIO pre smartfóny a tablety. Nová aplikácia obsahuje správy publikované na vatikánskej spravodajskej stránke news.va, ale aj fotografie, záznamy a pápežo-ve homílie, správy z cirkevného diania vo svete prostredníctvom služieb agentúry Fides. Dostupná je v ôsmi ch jazykoch: anglickom, španielskom, talianskom, nemec-kom, francúzskom, portugalskom, čínskom a arabskom.

-tk kbs-

Cirkev – jej obraz, problémy i výzvy

Päť kontinentov a rôzne tváre kresťanstva. Zem ponúka zmiešaný obraz o katoliciz-me: od starej Európy, ktorá si vyžaduje oživenie viery, cez Spojené štáty americké

a Kanadu, až po Áziu a Afriku, ktorých spoločenstvá podávajú silné, no často ťažké svedectvá.

Európa je v súčasnosti multietnickým a multináboženským kontinentom: spolu s 555-miliónmi kresťanov (269 mil. katolíkov, 170 mil. pravoslávnych, 80 mil. protestantov a 30 mil. anglikánov) na ňom žije 32 mil. moslimov, 3,4 mil. židov, 1,6 mil. hinduistov či 1,5 mil. budhistov). O Európe založenej na hodnotách sa však v súčasnosti hovorí ako o kontinente s nevyhnutnou potrebou novej evanjelizácie.

Rast počtu katolíckych veriacich v Afrike má doslova expanzívny charakter: z 1,9 mil. v roku 1900 na 130 mil. v roku 2000. Okrem toho viac ako 600 biskupov a 30-tisíc kňazov. Na kontinente však žije aj mnoho moslimov, severnú časť obývajú spoločne viac či menej vo vzájomnej tolerancii. Afrika má ale rozmanitú podobu: od otvorenejšieho Egypta, cez Sudán, kde platí islamské právo, až po krajiny, v ktorých je prítomnosť katolíkov len tolerovaná. Kontinent čelí viacerým výzvam, predovšetkým v sociálnej oblasti: veľká chudoba, rozšírené endemické ochorenia ako napr. aids, korupcia, zaťaženie zahraničným dlhom, nedostatok zdravotníckych a vzdelávacích štruktúr.

Katolícka cirkev v Severnej Amerike má 67 miliónov pokrstených a kvantitatívnu tendenciu rastu. Veriaci tohto kontinentu predstavujú 6 % svetovej katolíckej populácie (po Brazílii, Mexiku a Filipínach zastávajú štvrté miesto) a 12 % biskupov pochádza práve odtiaľ. Až tridsať percent veriacich ale predstavujú migranti z juhu či stredu Ameriky a tí výrazne menia podobu Cirkvi. Najurgentnejšie problémy sa však týkajú prítomnosti Cirkvi vo verejnom živote. V hre je sloboda svedomia, zdravotnícka reforma, ako aj obrana tradičnej rodiny v súvislosti s legalizáciou homosexuálnych manželstiev. Ďalšia z výziev tohto kontinentu sa týka aj reštrukturalizácie diecéz. Hoci počet katolíkov rastie, kňazi nedokážu pokryť všetky pastoračné potreby.

Polovicu katolíkov vo svete tvoria veriaci zo Strednej a Južnej Ameriky. Brazília, Mexiko a Argentína patria, čo sa týka počtu, medzi krajiny s najväčšou prítomnosťou veriacich. Len v samotnej Brazílii ich žije 160 miliónov. Napriek tejto skutočnosti sa Latinská Amerika nachádza v zovretí náboženských siekt, ktoré majú veľmi horlivú a aktívnu propagandu. Kontinent je tak poznačený nielen veľkým sociálnym kontrastom, ale aj kontrastom náboženským. Veľkými otázkami súčasnosti sú sociálna spravodlivosť, solidarita a ľudské práva.

Blízky východ, juhovýchodná Ázia a Čína predstavujú tri rozsiahle oblasti s osobitnými výzvami pre súčasnú Cirkev. Geopolitická situácia na Blízkom východe vedie Cirkev k tomu, aby sa zameriavala na udržanie svojej prítomnosti napriek konfliktom a šíriacej sa migrácii a sociálnej marginácii katolíkov v Iraku, Sýrii a v Palestíne. Príliv migrantov v Libanone a na Západe má zničujúci dopad na miestne cirkvi, chudobné a marginalizované(odsúvané na okraj – pozn. red.), sužované islamistickým radikalizmom. Medzináboženský dialóg má čoraz náročnejšie pozadie na pochopenie toho, aká je úloha Cirkvi na mieste, kde spolu žijú odveké svetové náboženstva a kde sa kresťanstvo zrodilo, no dnes predstavuje len slabú menšinu.

Podľa štatistík žijú v Ázii 4 miliardy ľudí, z toho 100 miliónov katolíkov, čo predstavuje 2,9 % celkového obyvateľstva. Ich väčšia časť sa koncentruje na Filipínach. Problémom Ázie je dialóg a vzťahy s inými náboženstvami, situáciu komplikujú aj sekty a ďalšie hnutia, ku ktorým prechádzajú viacerí katolíci. V čínskom prostredí musí Cirkev čeliť vládnej politike, ktorá sa snaží zotročiť katolicizmus pod štátnou nadvládou. Katolíci tak zažívajú skúsenosť podzemnej Cirkvi, zatiaľ čo Vietnam zaznamenal pokroky vo vzťahu medzi štátom a Cirkvou. Výnimkou sú Filipíny, kde je katolicizmus rozšírený, čeliť ale musí sociálnym skutočnostiam, ako je korupcia, rozšírený čierny obchod a chudoba.

Oceánia, tzv. kontinent na vode, predovšetkým Austrália a Nový Zéland, ako dve obrovské moderné krajiny v plnom raste sú v kontraste s inými štátmi Mikronézie. Na kontinente však vládne aj extrémny rozdiel v sociálnej a politickej sfére, a to aj vo vzťahu medzi hospodárskym rozvojom a požiadavkami domorodých skupín obyvateľstva, v oblasti ekológie či politických štruktúr, ktoré by vedeli spojiť modernosť a tradíciu. Cirkev je tak rozhodnutá konať proti nespravodlivosti, korupcii, útokom na život a novým podobám chudoby.

Zdroj: vatikánsky rozhlas, Corriere della Sera

FARSKÝ LIST 03|2013 11

Dejiny kresťanstva sú po celé stáročia charakterizované tým, že Boží ľud často a rád putoval na rozličné miesta. Niektoré ciele pútí majú svoj dôvod v svätosti nejakej osoby, iné sú zviazané so životom a utrpením Krista, ako je to v prípade Svätej zeme. Ďalšie sa vyznačujú tým, že počas stáročí sa vyvinula tradícia, ktorá ich nejakým osobitným spôsobom spája so svätosťou. Putovanie na posvätné miesta charakterizuje celé dejiny kresťanstva.

Cirkev na cesteTexT: MIRoSlav ŽMIJovSký • Snímky: vERonIka JURčíková

Prázdninové mesiace júl a august sú priam presýtené putovaním. väčšina z nás sa vydáva na cesty, na rôzne dovolenkové destinácie, kde hľadáme odpočinok, načerpanie nových fyzických, ale aj duchovných síl. a práve to je potrebné si uvedomiť hneď na začiatku. Hoci začína dovolenkový čas, naša viera dovolenku nepozná. toto obdobie nám ponúka širokú paletu možností, ako stráviť tento čas i ako veriaci putujúci ľud. Prežívame Rok viery a Jubilejný rok svätých Cyrila a Metoda. a práve prázdninový čas sa začína putovaním veriacich, ale aj tých, ktorí nie sú veriaci. či už na národnú púť do starobylej nitry, kde si pripomenieme 1150-te výročie od príchodu solúnskych bratov, Devína či terchovej. tam sa stretnú ľudia dobrej vôle, aby si pripomenuli svätých Cyrila a Metoda a spolu s nimi, lebo ich život a evanjelizácia sú neodmysliteľne spojené aj s kultom Ježišovej Matky Márie, si uctili aj túto vzácnu spolupracovníčku na diele spásy. neprehliadnuteľná je tak pre nás i diecézna púť na Mariánsku horu v levoči, púte k Škapuliarskej Panne Márii do Gaboltova či topoľčianok, púte na slávnosť nanebovzatia Božej Matky v nitre a Starých Horách.

Tento fenomén putovania neobchádza ani Slovensko, ktoré je od počiatku svojich kresťanských dejín posiate množstvom pútnických miest. Tieto miesta boli časom „premodlené“, stali sa posvätnými tým, že sa tam po stáročia so živou vierou modlilo mnoho generácií, dochádzalo tam k mimoriadnym udalostiam, k vypočutiu prosieb. Preto sa na týchto miestach schádzajú ľudia, lebo tu cítia atmosféru nabádajúcu k dôvere. Tieto miesta boli

v dejinách nášho národa vždy veľmi významné.

Niekedy sa však v púťach môžu skrývať aj isté nebezpečenstvá. Nebezpečenstvom sa môže stať napríklad to, že človek vnútorne prepája svätosť miesta, duchovnú svätosť s očakávaním aj vonkajšej, konkrétnej, viditeľnej svätosti - a potom môže byť niekedy sklamaný. „Čakal som to alebo ono na svätom mieste a zistil som, že aj toto miesto je len tak sväté ako každé iné miesto!“ Celý svet je posvätný, každé miesto je „miesto sväté“. Na každom mieste sa totiž prejavuje Božia stvoriteľská i vykupiteľská vôľa. Neexistujú viac alebo menej sväté miesta, ktoré by mali svätosť bytostne sami zo seba. Svätosť miesta sa prejavuje či uskutočňuje tým, k čomu sa viaže, ale predovšetkým k tomu, ako ho človek duchovne vníma, ako prežije čas, ktorý na tomto mieste strávi, či sväto alebo menej sväto. A tak by sme mohli začať hľadať odpoveď na otázky: Čo charakterizuje skutočného pútnika? Čo je to putovanie? Kto je to pútnik? Prečo v dejinách Cirkvi má púť také hlboké miesto?

vonkajšie znaky púte

Aj dnes, napriek moderným dopravným prostriedkom, s púťou je predsa len spojená istá námaha. Človek sa musí odobrať zo svojho domova, niečo za sebou zanecháva. Je ochotný nechať to, čo pozná, nechať zabehnutý každodenný spôsob života a podujať sa na niečo nové. Aj to je jedna zo známok putovania.

Zvyčajne človek neputuje sám a teda ďalším znakom pútnika, či putovania je to, že pri púti sa vytvára spoločenstvo. Stačí si spomenúť na to, aké bolo dôležité vytvárať spoločenstvo práve v časoch, keď pre nás boli púte jednou z mála možností prejavenia žitej viery – a to najmä zoči-voči tým spoločenským podmienkam, ktoré zatláčali do úzadia náboženský život. Na púťach sme sa cítili akísi silnejší, sila viery prekonávala bariéru strachu, tá sila viery bola obdivuhodná. Cítili sme sa byť časťou spoločenstva, spoločenstva Cirkvi.

Pútnik je človek, ktorý si musí uvedomiť, že k životu potrebuje v skutočnosti dosť málo. Keď si má človek zbaliť kufor či pripraviť cestovnú tašku, alebo v prípade pešej púte batoh, tak sa naozaj sústredí len na to podstatné. A zistí, že naozaj človek toho v skutočnosti až tak veľa nepotrebuje. A tak teda púť, putovanie, nás učí zmyslu pre podstatné veci.

FARSKÝ LIST 03|201312

téma

Pútnik si uvedomuje, že sám všetko ne-dokáže. Je závislý od iných, počnúc tými, ktorí mu pripravili miesto, ktorí mu na tejto púti pomáhajú, ktorí ho očakávajú, teda, že každý z nás ku svojmu životu potrebuje aj iných. Pútnik si je vedomý aj toho, že k cie-ľu sa napreduje etapami. Nič sa nedosiah-ne hneď a naraz. Na jednotlivých etapách musí putujúci prekonávať vždy nové a rôz-ne prekážky, musí sa na nich občerstvovať, aby dosiahol vytúžený cieľ.

vnútorné znaky púte

Keď začneme listovať stránkami Biblie, vidíme, že dejiny Božieho ľudu sú vlastne dejinami ľudu, ktorý neustále putuje a neustále čosi hľadá. Abrahám hľadá nové pastviská, hľadá nové kraje, Izrael hľadá zasľúbenú zem, aby nakoniec zistil, že to, čo hľadá, vlastne nie je ani tak nová zem, ani úrodnejšie polia, ale že v skutočnosti hľadá Božiu prítomnosť. Sme potomkami tých, ktorí nám odovzdali svoju vieru a ich život viery bol možný tiež len vďaka ich predchodcom, ktorí obrazne, ale i reálne, nastúpili na cestu viery, duchovne i fyzicky putovali, aby priniesli vieru aj iným. Pán posiela apoštolov po dvoch, aby ohlasovali evanjelium. Prví kresťania sa rozchádzajú do celého sveta, niekedy

aj prenasledovaní, aby hlásali evanjelium ďalej. Sv. Cyril a Metod putujú do našich krajov, aby priniesli vieru našim predkom. Aj my o sebe môžeme povedať, že sme len jedným ohnivkom dlhého reťazca putovania a odovzdávania svedectva viery.

V duchovnom putovaní Cirkvi, ktorá je nazývaná aj Cirkvou putujúcou, si uvedomujeme, že kráčame ako spoločenstvo, ako Cirkev. Pútnik málokedy kráča sám. Nedošiel by do cieľa. Obrazom duchovnej púte je aj Cirkev, ktorá vytvára spoločenstvo z jednotlivcov ktorí si navzájom pomáhajú. Pútnik putuje po etapách. Náš duchovný život a život Cirkvi sa tiež odohráva v etapách, v etapách slávenia cirkevného roka. V etapách slávenia jednotlivých sviatostí, ktoré sprevádzajú všetky fázy a stavy ľudského života.

Putujúca Cirkev si uvedomuje potrebu sústrediť sa na podstatné, na to, čo je bytostné. Známy kazateľský príbeh hovorí o istom pútnikovi, ktorý hľadal svätosť, hľadal nejaký vzor. Putoval po rozličných miestach a dopočul sa, že kdesi žije istý svätý muž. Došiel teda k nemu po nejakú duchovnú radu. Keď prišiel do jeho domu, do jeho izby, pozerá a vidí, že izba je skoro prázdna, je tam len posteľ, stôl, stolička. Hovorí mu: „Kde máte všetky veci, kde máte nábytok? Kde máte nejaké veci, ktoré by ste potrebovali?“ A tento svätý muž

sa ho pýta: „No a ty kde máš svoje veci?“ Pútnik odpovedá: „No, ja si veľa nenesiem, ja som tu len prechodne.“ Nato svätý muž odpovedá: „Aj ja som tu len prechodne.“ Hľa, poučenie pre život každého z nás. Nech by sme si akokoľvek o sebe mysleli, že sme tu už naozaj natrvalo, že potrebujeme k životu to a to, nakoniec zisťujeme, že kdekoľvek by sme boli a čokoľvek by sme robili - sme tu naozaj len prechodne. Aj toto nám pripomína duch putovania a duchovná dispozícia pútnika.

Moje pútne miesto Každý z nás má mať jedno hlavné pútne

miesto. Ktoré je to miesto? Pre každého z nás by to mal byť náš farský kostol. Doň máme každý putovať. Ako často? Najmenej raz za týždeň - v nedeľu. Hovorili sme, že púť znamená i nejakú námahu, znamená to, že i keď sa mi nechce, i keď by sme si radi pospali, tak vstanem a idem. Toto všetko prekonám a idem na púť do svojho pútneho miesta a nesiem tam so sebou ako dar Pánu Ježišovi svoju prácu, ktorú som cez týždeň vykonával. Kňaz ju položí na oltár ako dar za nás všetkých. Prijímam dar Eucharistie od Boha a zase idem v sile tohto pokrmu z púte domov. Putujeme všade možne. Tam, kde to máme najbližšie sa nám niekedy veľmi nechce. A práve tam máme putovať pravidelne - do nášho farského kostola.

FARSKÝ LIST 03|2013 13

Putujme k nej s radosťou...

Som obyčajná žena, ktorá má za se-bou nespočetné množstvo hriechov a niekoľkonásobne viac odpuste-

ní. O počte neviem. Na pády si dokážem spomenúť, aj keď nie na všetky, ale určite neviem o všetkých milostiach odpustenia, ktoré som dostala. S určitosťou však mô-žem povedať, že Boh nekonal v mojom živote podľa mojich ľudských predstáv o ňom. Nekoná ako človek. Nedáva mi dobré za dobré, dokonca ani dobré za zlé. Dáva mi to, čo potrebujem, čo mi chýba, čo ma zdokonalí, čo ma utvorí tak, ako si to Boh pripravil.

Moja cesta k Bohu viedla cez Máriu. A moja cesta k Márii cez bolesť. Jej volanie sa stávalo v mojej bolesti stále silnejšie a sil-nejšie. Pre mňa, bývalú evanjeličku, ktorá Máriu uznávala iba ako Matku Krista, bolo ťažko prijať, že je niekto viac. Že dokáže viac. Mala som problém prijať ju do svoj-ho života a ruženec bol pre mňa vzdialená „nenormálna „modlitba. Púte na marián-ske miesta, zjavenia boli pre mňa výmys-lom náboženských fanatikov. Nechcela som sa ku nej modliť, nevedela som prečo. veď klaniame sa iba Bohu.

A zrazu – aká zmena! Všetko sa to za-čalo práve na pútnickom mieste v Medžu-gorí. Nenaplánovala som si túto cestu ako púť. Išla som tam, lebo som bola na dne z choroby môjho syna a cítila som, že ak sa nestane zázrak, tak bude pomaly zomierať a ja sa budem musieť na to pozerať. Každá matka, ktorá tento stav zažila, vie, o čom hovorím. Vtedy som si však neuvedomo-vala skutočnosť, že je tu ešte jedna matka, ktorá toto všetko prežila a prijala smrť svojho syna i napriek tomu, že vedela, za koho zomiera a že je to síce ťažké prijať, ale aj to bolo v Božom pláne. Všetko toto som si uvedomila až tam, na kalvárii na vrchu Križevac. Keď som zistila, že môj závislý syn opakovane ušiel z liečenia, ušla som ja

pred ním. Nemala som žiadne ďalšie rieše-nie jeho uzdravenia. Počula som niečo o komunite Cenacolo, kde sa mladí uzdravu-jú nielen zo závislostí, ale učia sa žiť život obyčajného človeka v pokore, v láske a v priateľstve. Vedela som, že jeden z domov je aj v Medžugorí. Možno to bola práve táto informácia, ktorá ma tam ťahala. Na cestu ma vzal jeden z mojich ďalších synov, Peter. Staral sa o mňa ako o chorú. Myslím, že už ma za ňu vtedy aj považoval. Chorú nielen na tele, ale už aj na duchu. Neustále som mu opakovala, že musíme ísť do Medžugoria, a on mi stále opakoval: „Áno, maminka, pôj-deme.“ Nikdy predtým u mňa tento záujem nevidel a preto aj jemu bolo divné, prečo sa neviem dočkať. Ostali sme pri mori a do Medžugoria sme sa vybrali o dva dni. Pre mňa tie dva dni boli veľmi dlhé. Stále ma tam ťahalo, akoby sa tam malo skončiť moje trápenie, akoby som tam mala nájsť odpoveď na otázku, ktorú som sa aj bála položiť. Skôr som sa bála odpovede. Bude môj syn žiť? Dokážem mu pomôcť?

Do Medžugoria sme si chceli len odsko-čiť. Nikdy som tam nebola a nemala som predstavu o tom, čo sa tam vlastne deje a na čo tam ľudia chodia. Keď sme vošli do mesta, Peter sa pýtal, kadiaľ má ísť. Mlčala som, iba som ukazovala prstom a zrazu na kruhovom objazde som zbadala tabuľku so šípkou – Cenacolo. Tak sme sa vybrali za šípkou. Zastali sme až na konci mesta, kde bolo už len pár stánkov a parkovisko. Bolo pred poludním. Zbadala som pri ceste kríž a nejakú tabuľu. Vystúpila som z auta a vybrala som sa smerom k tabuli. Zistila som, že je to začiatok krížovej cesty. Ťaha-lo ma pokračovať ďalej po tých skalách a vyjsť vyššie. Bolo to stále niečo neznáme, záhadné. No cítila som volanie. Bolo to také silné, že som pokračovala. Postupo-vala som po jednotlivých zastaveniach, neviem ani, o čom som rozjímala, až pri-

šlo trináste zastavenie. Tu som ostala stáť. Nedokázala som sa pohnúť. Niekto vo mne hovoril. Chcel môj poklad. Nechápa-la som, čo chce. Viedla som silný vnútorný rozhovor a niektoré slová som vyslovovala nahlas. Obďaleč stál Peter, na ktorého som takmer zabudla, a začalo ho to znepoko-jovať. Myslel si, že mi nie je dobre. No ja som pozerala na obraz, na ktorom matka Mária v lone drží mŕtveho syna. Pochopila som, že sú len dve možnosti. Buď zomrie aj môj syn, alebo zomrie len „starý človek“ v ňom, ale ja sa ho musím vzdať a prenechať ho Márii. V plači som prišla až pod kríž, na miesto ukrižovania. Celú cestu som bojovala s otázkou, či mám dieťa pustiť z rúk alebo nie. Nedokázala som sa ho vzdať. Zápas sa však pod krížom skončil. Pri päte kríža som odovzdala všetku svoju bolesť. Spojená s bolesťou matky, ktorá prežila smrť svojho syna, som tam na tom mieste svojho syna odovzdala Márii. Obe matky, spojené v tejto bolesti, sme sa objali a ona mi dala prísľub. Vedela som, že keď môj chorý syn vyjde na túto horu, Matka splní, čo sľúbila. Predstava, ako závislý chlapec kráča na horu Križevac, bola v tej chvíli utópiou. Bola nedeľa 14. júla 2008. O dva mesiace však so skupinkou turistov pred mojim zrakom tam môj syn kráčal. Iba ja som vedela, že v tejto chvíli sa deje zázrak.

Odvtedy prešlo 5 rokov. Môj syn mi pri-viedol nevestu a už sa teším aj z vnúčika. Je úžasným otcom a vzorom i pre svojho vlastného otca. A ja? Ja mám okrem ne-beského otca aj novú priateľku – Máriu. Ruženec je našim „mobilom“ v bolesti i v radosti. Neplánovala som to, nemala som cieľ milovať Máriu. A milujem! Moja cesta k Bohu vedie cez Máriu, ktorá ma ako mat-ka privádza domov. Už viem, komu patrím - mojím domovom je nebo. Ďakujem, že už to viem.

Ewa

Blahoželáme

Kaplán v Ludrovej, Miloš Uchál, rodák z Dolného Kubína, si pripomína 20-te vý-ročie svojej kňazskej vysviacky. Pri tejto príležitosti mu boli v jeho pôsobisku za-blahoželať rodáci - kňazi z Dolného Ku-bína. Na fotke jubilant Miloš uprostred kňazov a príbuzných. Aj vedľa neho sto-jaci (vľavo) Viktor Maretta si 30. júna pripomína 40. výročie svojej kňazskej vysviacky. Obom blahoželáme a vypro-sujeme veľa Božích milostí.

-jg, em-

Diakonská vysviackaLukáš Mikovíny, náš bývalý spolufarník, prijal dňa 8.júna 2013 v kostole sv. Štefana v z rúk otca biskupa Jiřího Paďoura diakonskú vysviacku v ráde bratov kapucínov.Nesme ho vo svojich modlitbách.

FARSKÝ LIST 03|201314

SVEDECTVO

ako funguje organ

V minulom čísle sme sa stručne ve-novali histórii organa. Dnes si nie-čo povieme o spôsobe, akým fun-

guje a z ktorých častí sa skladá. Z pohľadu laika možno organ z hľa-

diska stavby rozdeliť na dve hlavné časti: hrací stôl, čiže miesto odkiaľ organista hrá a organovú skriňu – samotné telo „organa“ s píšťalami.

Hrací stôl je akousi „riadiacou ve-žou“ alebo „pilotnou kabínou“ nástroja. Odtiaľ organista obsluhuje organ. Môže stáť samostatne, mimo organovej skrine a byť otočený smerom k oltáru, alebo do nej môže byť začlenený. V takom prípa-de organista hrá chrbtom alebo bokom k oltáru. V ostatných rokoch sa približne v 90 percentách nových organov volí tento princíp. Je konštrukčne a pri použití me-chanickej traktúry aj finančne menej ná-ročný, a zároveň presnejší a menej poru-chový ako pri oddelenom hracom stole.

Hrací stôl obsahuje jednu až sedem klaviatúr, ktoré v organovej terminológii nazývame manuálmi. Takto aj charakteri-zujeme organ ako jednomanuálový, dvoj-manuálový, atď. Iba najmenšie organy ne-majú tzv. pedál (klávesy pod organistom, na ktorých sa hrá nohami). Okrem toho tam nájdeme rôzne spínače, tie môžu mať podobu gombíkov, klapiek, páčok či ťa-hadiel. Nazývame ich registrami, pričom

každý register má vlastné pomenovanie, charakteristiku a odlišnú farbu zvuku. Niektoré napodobňujú flautu, iné trúb-ku alebo husle, niektoré znejú hlboko a tmavo, niektoré sú vysoké až piskľavé a ich zvuk je radostný, striebristý. Umením organistu je tieto farby správne namiešať, aby organ znel vždy tak, ako si to daná časť liturgie alebo skladby vyžaduje. Je dobré uvedomiť si, že každému klávesu je priradená väčšinou jedna píšťala registra, ktorý je zapnutý. Každý register obsahuje väčšinou toľko píšťal, koľko je tónov na klaviatúre. Ak máme teda zapnuté naprí-klad tri registre a stlačíme jeden kláves, neozve sa nám jedna píšťala, ale tri. Kaž-dý z manuálov (klaviatúr) má v organe iný charakter, najnižší (prvý) manuál je hlavný (najhlasnejší). Ostatné sú postup-ne dynamicky slabšie.

Organová skriňa je priestor, v ktorom sú uložené všetky píšťaly a iné zariadenia ako vzduchové zásobenie organa, motor, elektrické súčasti a pod. Z architektonic-kého hľadiska by organová skriňa mala korešpondovať s architektúrou priesto-ru, v ktorom je nástroj umiestnený. Jej dizajn a použitie materiálov sú vizitkou organára, čiže staviteľa organov. Dnes sa čoraz viac stretávame s extravagantnými, ale umelecky hodnotnými organovými skriňami, ako aj s návrhmi, ktoré si za

vzor berú štýly predchádzajúcich storo-čí. Prednú časť skrine s píšťalami a pri starších organoch aj rôzne ornamenty a figurálne motívy nazývame prospektom organa. Mnohí sa mylne nazdávajú, že or-gan má toľko píšťal, koľko vidíme spredu.

Popri píšťalách je pravdepodobne najdôležitejšou súčasťou organa spôsob, akým sa pokyn organistu, aby zaznel tón, ktorý dá stlačením klávesu, dostal k píš-ťale, a tá ten tón zahrala. V tejto oblas-ti prešiel organ azda najdramatickejším vývojom, bohužiaľ, ako sa ukázalo, ne-správnym. Mnoho storočí sa tento proces dial pomocou tzv. mechanickej traktúry. Laicky povedané, moment stlačenia klá-vesu sa k píšťale dostával mechanicky - súborom drevených ťahadiel, ktoré pod píšťalou otvorili ventil. Keďže ide o veľmi zložitú a nákladnú (no na druhej strane presnú a spoľahlivú) konštrukciu, začalo sa v 19. storočí s použitím tzv. pneuma-tickej, neskôr elektropneumatickej ale-bo elektrickej traktúry, z ktorých každá bola síce lacnejšia, ale časom sa ukázala ako vysoko poruchová a nespoľahlivá. V posledných desaťročiach 20. storočia sa organári vrátili k starodávnej mechanic-kej traktúre, ktorú vylepšili výdobytkami modernej techniky.

Matej Bartoš, organista

FARSKÝ LIST 03|2013 15

OKIENKO ORGANISTOV

Druhá synoda Spišskej diecézyvnútorný Boží život v rámci troch božských osôb je základným a prvotným prejavom komunikácie. na podobnom princípe sa chápe aj tajomstvo Cirkvi a tajomstvo komunikácie Boha s Cirkvou. Je to ústredné tajomstvo našej viery a v ňom poznávame aj hlavný dôvod a cieľ stvorenia: Božie darovanie sa človeku a pozvanie človeka k účasti na Božom živote. Spišská diecézna synoda, konaná od apríla 2006 do apríla 2011, jej venovala ďalšiu tému.

Deviata téma: komunikácia v tvorbe communia

I. Doktrinálna časť2.Pojem communio zahŕňa v sebe tak ver-tikálnu, ako aj horizontálnu dimenziu a tre-ba ho rozumieť ako spoločenstvo človeka s Bohom a s inými ľuďmi. Jeho počiatkom je viera vyvolaná Božou milosťou a orientova-ná na eschatologické naplnenie.3. Ježiš Kristus ako dokonalý Ohlasovateľ je normou a vzorom komunikačných metód Cirkvi, no rovnako aj obsahom ohlasova-nia. Komunikácia má svoj základný prejav v Božej milosti, ktorou človek uverí v Boha a nadobudne pohľad viery aj na blížneho a na všetky hodnoty a javy.5. V rámci cirkevného spoločenstva je dô-ležitá komunikácia ako spôsob nasledova-nia Pána Ježiša. Eucharistické spoločenstvo nachádza svoje vyústenie a ovocie v každo-dennom živote cirkevného spoločenstva.8. Postoj Cirkvi k spoločenským komuni-kačným prostriedkom je kladný, lebo majú prvoradú úlohu v oblasti informácie, šíre-nia kultúry a výchovy a zo svojej prirodze-nosti sú zamerané na vytváranie medziľud-ských kontaktov a následne na vytváranie zmyslu pre vzájomné puto.10. Každá podávaná informácia by mala byť „čo do obsahu pravdivá a – bez naru-šenia spravodlivosti a lásky – úplná. Okrem toho má byť podaná slušným a primeraným spôsobom, a teda má svedomite zachovávať mravné zákony a zákonité práva človeka a jeho dôstojnosť tak pri čerpaní, ako aj pri uverejňovaní správ.“ (IM 5) Informácie by nemali byť podávané vytrhnuté z kontex-tu, ale v súvislostiach, aby si príjemcovia mohli vytvoriť komplexný obraz o predkla-danej udalosti.13. Rovnako ako k spoločenským komuni-kačným prostriedkom má Cirkev pozitívny postoj aj k internetu. Ten má schopnosť prenášať správy a učenie náboženského charakteru cez prekážky a hranice. No ni-

kdy nemôže nahradiť hlboký zážitok Boha, ktorý môže poskytnúť len liturgický a svia-tostný život Cirkvi.19. Je dôležité, aby si kňazi v pastorácii boli vedomí nevyhnutnosti využívania komu-nikačných prostriedkov ako neodmysli-teľných a bežných pastoračných nástrojov, bez ktorých by bolo ohlasovanie evanjelia v dnešnej dobe sťažené a málo účinné.

II. opis stavu v diecéze27-28. Personálna komunikácia vo far-nostiach je dobrá, ale niekde ju sťažujú osobné predsudky. Žiada sa posilnenie tímovej práce v pastoračných snahách. V homíliách sa ozýva potreba vzájomnej komunikácie, ale v rodinách chýbajú roz-hovory o veciach viery. Problémom sú aj nedeľňajšie popoludnia ako čas na spoloč-né stretnutie pri pobožnostiach. Niekde sa popoludňajšie pobožnosti nekonajú vôbec.30. Zvýšeniu úrovne vnútrocirkevného dialógu napomôžu lepšie fungujúce pas-toračné rady farností. Veriaci očakávajú pastoračné rady ako samozrejmosť, opa-kovane si žiadajú dlhšie a hlbšie vizitácie zo strany biskupa. 31. Možnosti osobného stretnutia veria-cich s kňazom závisia od ochoty tak kňa-za, ako aj veriacich stretnúť sa. Návštevy kňaza v rodinách vnímajú ako požehnanie pre rodinu. Veriaci by privítali častejší dia-lóg s kňazom vo forme otázok a odpovedí.35. V diecéze existujú viaceré katolícke vydavateľstvá i predajne kníh s nábožen-skou tematikou. Pravidelne vychádza okolo 15 farských časopisov a periodík. Internetová komunikácia v diecéze je štandardná a prispôsobuje sa postupne novým možnostiam.36. Vplyv verejnoprávnych médií na ve-rejnú mienku je evidentný. Niektorí veria-ci si osvojujú pomýlené názory viacerých redaktorov, ktorí v rôznych reláciách úto-čia na Katolícku cirkev.

III. Súhrn nariadení a odporúčaní

niektoré body nariadení:• Základom kresťanského spoločenstva

je Eucharistia, preto treba veriacich viesť k uvedomeniu, že k plnej účasti na svätej omši patrí aj účasť na svätom prijímaní.

• Nech kňazi vo farnostiach podporujú vznik a činnosť malých spoločenstiev ako veľmi dobrú formu komunikácie medzi veriacimi.

• Každý kňaz nech považuje za pasto-račnú povinnosť propagovať katolícke médiá a povzbudzovať veriacich k ich podpore a využívaniu.

• Nech sa rodičia, katechéti a kňazi s trpezlivosťou a porozumením venujú komunikácii s deťmi a mládežou. Nech si za týmto účelom rozširujú aj svoje vzdelanie a navzájom si pomáhajú.

• Je neprípustné, aby deti videli svojich rodičov konzumovať nevhodné a bez-duché programy, alebo sledovali takéto programy spolu. Rovnako je neprípust-né, aby rodičia nechávali bez povšimnu-tia takéto programy sledovať svoje deti.

• Pozitívny a otvorený vzťah k svetu a všetkému dobrému vo svete, ako aj vy-užívanie komunikačných prostriedkov nech je súčasťou spirituality kresťana katolíka.

niektoré body odporúčaní:• Kňazom a osobám zodpovedným za

tvorbu kresťanského spoločenstva sa na-liehavo odporúča využívať aj špeciálne formy komunikácie v pastorácii.

• Rodičia nech priúčajú deti rôznym for-mám trávenia voľného času a nech majú prehľad o internetových stránkach, kto-ré ich deti navštevujú, aby sa predchá-dzalo počítačovým a iným závislostiam.

• Je potrebné nadobudnúť odvahu brániť dobro, kultúru a spravodlivosť, ako aj od-vahu poukazovať na zlo, ktoré sa ponúka cez svetské médiá s cieľom oslabiť katolícku vieru a morálku.

• Veriaci nech sa domáhajú vysielania viac duchovných relácií vo verejnoprávnych médiách.

• Odporúčame veriacim čítať náboženskú literatúru, životopisy svätých a tiež viero-učné a mravoučné knihy a katolícku tlač. Preto je potrebné podporovať katolícke média hmotne i duchovne.

• Nech formácia ku kritickému prijíma-niu informácií a vplyvov z médií nechý-ba ani vo farskej katechéze.

Celý dokument na www.dieceza.kapitula.sk

Ľudovít oravec

FARSKÝ LIST 03|201316

dokumenty

na začiatku macedónčina a UkrajinaSv. Cyril a Metod pochádzali zo Solúna (dnešné �essaloniké). Ich otec Lev mal vysoké postavenie v štátnej správe. S man-želkou mali sedem detí. Metod bol zrejme najstarší z nich. Narodil sa okolo roku 815. Konštantín bol zasa najmladší. Narodil sa pravdepodobne roku 827. Pretože v okolí žilo mnoho Slovanov, predpokladá sa, že obaja dobre poznali slovanský jazyk (tzv. macedónske nárečie). Metod sa stal dôle-žitým civilným úradníkom a Konštantín sa stal učencom a profesorom, známy ako „Filozof “, v Konštantínopole. Obaja sa vďaka svojej múdrosti a nábožnosti stali veľmi žiadanými vo vysokých kruhoch, no táto spoločnosť ich čoskoro kvôli rôznym intrigám omrzela a obaja odišli do samo-ty kláštora. V roku 860 boli Konštantín a Metod poslaní na misie na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom. Tam našli pozo-statky pápeža sv. Klementa, ktorý tam bol vo vyhnanstve (zomrel okolo r. 100). Do-mov sa vrátili roku 862.

neúspešní nemeckí kňaziJe potrebné vedieť, že ešte pred ich prícho-dom na naše územie u nás misionársky pôsobili írsko-škótski mnísi a tiež nemeckí kňazi. O ich činnosti svedčí naše nábožen-ské názvoslovie, v ktorom máme viac slov z latinčiny (kríž, pohan, kostol, cmiter, kmotra, kláštor a i.) alebo z nemčiny (bis-kup, farár, žehnať atď.), ako aj archeologic-ké vykopávky spred polovice 9. storočia (napr. Bojná). V historických prameňoch máme vzácny záznam, že knieža Pribina vo svojom sídle v Nitre dal postaviť dote-raz prvý známy kostol na Slovensku, ktorý roku 828 posvätil salzburský arcibiskup Adalrám. No činnosť spomínaných misio-nárov nedosiahla veľké výsledky, lebo naši ľudia nerozumeli cudziemu jazyku, a ešte väčšou prekážkou boli pre nich nepriaz-nivé vzťahy medzi Nemeckou ríšou a Mo-

Svätí Cyril a MetodTexT: MaRtIn FaRBák • Snímka: IntERnEt

čo pre nás vlastne znamenajú títo dvaja svätci? áno, zaslúžili sa o rozvoj našej kultúry, dali nám písmo, vieru, národné sebavedomie. no boli to v prvom rade muži, ktorí sa vzdali všetkého svojho pohodlia a s plným nasadením urobili, čo bolo v ich silách, aby zušľachtili špecifickú kultúrnu identitu našich predkov, a tak ich uchránili pred porobením ostatnými vyspelejšími národmi. Daroval nám ich sám Boh, lebo skrze nich k nám prišlo jeho Slovo v tej najpravejšej podobe.

ravským kniežatstvom, ktoré často vyústili do sporov a vojen. Preto sa vtedajší knieža Rastislav rozhodol získať misionárov, kto-rí by neboli z Nemeckej ríše a hovorili by ľudu zrozumiteľným jazykom. Okolo roku 861 sa najprv obrátil k pápežovi do Ríma, a keďže odtiaľ mu nemohli vyhovieť, roku 862 sa obrátil do Carihradu k byzantské-mu cisárovi Michalovi III. Ten určil pre veľkomoravskú misiu dvoch bratov: Kon-štantína a Metoda, ktorí poznali slovanský jazyk a mali už aj skúsenosti s misiami. Tí aj s niekoľkými učeníkmi došli k našim predkom.

Úplne sa prispôsobiliSprávne pochopili, že ak chcú byť úspeš-ní, musia sa prispôsobiť rečou i kultúrou

miestnemu obyvateľstvu (tzv. inkulturá-cia). Konštantín, ešte predtým, než odišli na svoju misiu, zostavil pre Slovanov pís-mo, ktoré je dnes známe ako hlaholika. Tá sa považuje za predchodkyňu cyriliky. Do jazyka starých Slovanov preložili dokonca aj celú liturgiu (texty bohoslužieb) a takis-to aj časť Biblie. Bola to veľká revolúcia v tom čase, keďže pri bohoslužbách sa pou-žívali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina. Keď zistili, že na našom území sa slávi liturgia v západnom (latinskom, rím-skom) obrade, prispôsobili sa tomu, hoci predtým slúžievali v byzantskom obrade. V roku 867 sa vydali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť latinskú liturgiu v reči ľudu. So sebou niesli aj pozostatky sv. Klementa. Pápež Hadrián II. ich v roku 868 s radosťou prijal a vyhovel všetkým požiadavkám. Ostatky sv. Klementa sláv-nostne preniesli do jemu zasvätenej bazi-liky.

ovplyvnili ďalekú budúcnosťKonštantín v Ríme ochorel a nemal dosť síl vrátiť sa. Vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a zakrátko tam 14. februára roku 869 zomrel. Pápež Hadrián II. dal Meto-dovi list pre slovienskych vladárov, ktorý obsahuje vyhovenie všetkým trom požia-davkám: ustanovenie školy na čele s Me-todom, vysvätenie slovienskych učeníkov na rozličné stupne kňazstva a potvrdenie slovanskej bohoslužobnej reči. Tento do-kument patrí k najdôležitejším v histórii Slovenska. Metod sa však na Veľkú Mora-vu nedostal. Medzi Rastislavom a Nemca-mi sa totiž rozpútala vojna. Metod sa tak dostal do politických i cirkevných sporov. Bol väznený a veľa si vytrpel od franských biskupov, no pápež bol vždy na jeho strane a vymenoval ho za arcibiskupa a pápežské-ho legáta s právomocou pre slovanské ná-rody. Napriek pretrvávajúcim ťažkostiam sa naďalej snažil a vyvíjal veľké úsilie, aby prehĺbil kresťanskú vieru medzi Slovanmi. Mal vplyv aj na Čechov, Maďarov a Visla-nov. V roku 882 sa vybral do svojej vlasti na pozvanie byzantského cisára Bazila I. Ten ho prijal s veľkou radosťou a poctou. Metod však cítil, že mu ubúda síl. Chcel ešte dokončiť preklad Svätého písma do staroslovienčiny. Vybral si k tomu dvoch zo svojich žiakov a v priebehu ôsmich me-siacov toto veľké dielo dokončili. Zomrel vo veku sedemdesiat rokov 6. apríla 885. Tesne pred smrťou určil za svojho nástup-cu Gorazda, jedného zo svojich učeníkov slovanského pôvodu. Miesto jeho smrti a hrobu bolo pravdepodobne hlavné mesto Veľkej Moravy, avšak nevieme určiť jeho polohu.

FARSKÝ LIST 03|2013 17

žiLi medzi nami

Zľava platná do 31. 8. 2013 v kníhkupectve ZRno na Radlinského ulici v D. kubíne na tieto tituly kníh:

karin kingsburyová: Medzi nebom a morom 9,90 eur

timothy m. Gallagher omV: Spytovanie svedomia alebo Modlitba examen podľa Ignáca loyolského 9,00 eur

tomáš kempenský: nasledovanie krista 2,50 eur

10 %zľava

Vydavateľstvo Kumrán nám prináša opäť zaujímavé čítanie. Ide o knižné spracovanie rozhovorov medzi kardinálom Jorge Mario Bergogliom, od marca tohto roku pápežom Františkom, a rabínom Abrahamom Skor-kom, ktorý pôsobí ako rektor Latinskoame-rického rabínskeho seminára.

Podtitul knihy „Pápež František o viere, rodine a Cirkvi v 21. storočí“ napovedá, čo je obsahom rozhovorov, ktoré vznikali postup-ne a umožňujú čitateľom spoznať rôzne po-hľady na vieru, život i smrť, či svetské otázky akými je napr. kapitalizmus.

Kniha je podľa teológa Františka Trsten-ského viac, než len medzináboženským dia-lógom. Ide podľa neho o stretnutie staršieho brata vo viere (judaizmu) s mladším bratom (kresťanstvom), ktorí sa spoločne zamýšľajú nad otázkami celého ľudstva. Jednou z vecí, ktoré robia túto knihu naozaj inšpiratívnou, je aj spôsob, akým obaja na otázky odpove-dajú. Sála z nich zmysel pre hľadanie pravdy a zároveň úcta k iným názorom či nábožen-ským pohľadom na rôzne aspekty nášho ži-vota.

Zaujímavou kapitolou je určite aj časť o holokauste, v ktorej si rabín Skorka kladie otázku, kde bol vtedy Boh, keď sa niečo také mohlo stať. Pohľad pápeža Františka na túto oblasť európskych dejín stoja za zmienku. Ak vás zaujímajú naše dejiny alebo odpovede na rôzne otázky o zmysle života, môže byť táto kniha pre vás určite zaujímavým čítaním.

Zuzana Machajová Snímka: internet

Historický životopisný �lm odohrávajú-ci sa v komunistickom Poľsku, rozpráva o skutočných udalostiach spojených s kňa-zom Jerzym Popiełuszkom, ktorý zohral významnú úlohu ako duchovný líder v boji proti zlým praktikám komunistickej ideo-lógie. Režisér Rafal Wieczynski nevystaval �lm výpravným spôsobom, a teda sa nejed-ná o žáner historickej heroizácie význam-nej poľskej osobnosti, čo zachováva ľuďom blízku a myslím, že aj skutočnú tvár dnes už blahoslaveného Jerzyho. Na druhej stra-ne je �lm pomerne zdĺhavý a z diváckeho hľadiska spočiatku nezaujímavý. Postup-ne prechádza životom hlavnej postavy, od malého chlapca, ktorý bol svedkom ruskej invázie, cez jeho výcvik v špeciálnej armád-nej jednotke kňazov, potom ako kňaza spo-lupracujúceho s hnutím Solidarita, okolo ktorého sa utvorí skupina aktivistov, ktorí bojujú za zachovanie pravých kresťanských hodnôt v Poľsku. Čim ďalej �lm pokraču-je, tým viac sa Jerzy stáva tŕňom v oku ko-munistických vládnych úradov. Jeho kázne a ním organizované púte robotníkov sa menili na manifestačné prejavy na obranu kresťanských hodnôt. Séria ponižujúcich vypočúvaní a zadržaní vyvrcholila úklad-nou brutálnou vraždou Jerzyho Popielusz-ku. Jeho mučenícka smrť ešte viac zjed-notila poľský národ a pomohla uchrániť základné ľudské slobody nielen v Poľsku, ale aj v Strednej Európe. Jeho príklad nás povzbudzuje k boju aj proti súčasným blu-dom, a preto vrelo odporúčam tento �lm mladým i dospelým.

Martin FarbákSnímka: internet

Speváčku a skladateľku Janu Dzurišovú poznáme skôr pod jej umeleckým menom Janais. Táto šťastná mamička dvoch detí za-čala svoju hudobnú kariéru v roku 2006, keď spolu s Dodom Dolinkom naspievala svoju autorskú pieseň Kto si, kto som. V marci 2009 Janais postúpila až do �nále národné-ho kola súťaže Eurovision Song Contest, v apríli bol vydaný jej debutový album Sveta-boj. Počas rokov 2010 a 2011 koncertovala a komponovala nové piesne. Tento rok v apríli uzrel svetlo sveta jej druhý debutový album Eufória.

Na novom albume sa nachádza 11 piesní v slovenskom, anglickom či francúzskom ja-zyku. Využíva v nich zaujímavé rytmy, čím podčiarkuje krásu piesní a dodáva im iskru. Rytmické piesne sa striedajú s lyrickejšími, krásne využíva dimenzie a možnosti hlasu, s ktorým pracuje na vysokej úrovni. Odráža sa v nich nadanie a cit pre hudbu.

Z rytmického hľadiska a pozitívneho na-ladenia vás môže zaujať pieseň s názvom Call, ktorá evokuje štýl ladený smerom do dobrého popu s prvkami jazzu. Francúzske piesne vychádzajú zo šansónu, využíva v nich i šansónový nástroj akordeón. Zaují-mavou je i pieseň Untold. Tu skutočne po-čuť, ako speváčka narába s hlasom. Ukazu-je sa tu škála farieb, ktorými Janais v hlase disponuje a zároveň jej schopnosť využívať tieto dispozície.

Záleží len na poslucháčovi, ktorá pieseň ho najviac zaujme a osloví či už rytmickos-ťou, spracovaním, hudobnou zložkou alebo textami.

Monika kočalková, Mária MatisováSnímka: internet

EufóriaPopieluszko, sloboda je v nás

Jorge Bergolio, abraham Skorka: o nebi a zemi

FARSKÝ LIST 03|201318

odporúčame

internetový portál s prehľadom

kresťanských aktivít z celého Slovenska

nová služba:spravy.vyveska.sk

Farská matrika

v mesiacoch február a marec sme sviatosťou krstu v spoločenstve Cirkvi privítali

Sviatosť manželstva prijaliJozef Chmara - Ivana Kytašová

Ján Ševčík – Pavlína Konečná

Miroslav Krbaťa – Radka Bereňová

Michal Šuvada – Margaréta Floreková

Róbert Fejfár – Lucia Tonková

Pavol Mazúr – Eva Javorová

Juraj Perďoch – Jana Žofajová

Tomáš Pukaj – Zuzana Fučeková

Róbert Chvostek – Miroslava Gogoláková

Michal Bernolák – Miroslava Chovanová

Pán si z našich radov povolalMargita Rakytová (90)

Gabriel Letko (90)

Emília Vaigantová (73)

Jozef Vrlák (59)

Anna Hucková (82)

Jozef Gajdošík (49)

Bohoslužobný poriadok v týždni

Farský kostol sv. kataríny alexandrijskej6.00 a 18.00 hod.(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)

kostol Povýšenia sv. kríža – Brezovec18.30 hod.(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša za účasti detí)(piatok – 18.30 hod. sv. omša za účasti mládeže) (sobota – 7.00 hod., večer nie je)

Filiálny kostol najsv. trojice, vyšný kubínPiatok – 17.00 hod.

nemocnica s poliklinikou16.00 hod. (utorok, štvrtok)adoračná miestnosť je otvorená každý deň od 7.00 do 19.00 hod.

Bohoslužobný poriadok v nedeľu

Farský kostol sv. kataríny alexandrijskej6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod.

kostol Povýšenia sv. kríža – Brezovec7.45 • 10.00 • 18.30 hod.

Filiálny kostol najsv. trojice vyšný kubín9.15 hod.

nemocnica s poliklinikou16.00 hod.

Požehnanie matiek pred pôrodom

27. júla a 31. augusta po ranných sv. omšiach

Stránkové dni na Farskom úrade

Pondelok – piatok: 8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.V súrnom prípade po večerných bohoslužbách.V prípade potreby (ku chorým) volajte katol. kňaza 0915 818 308

Úmysly apoštolátu modlitby

na JÚl

všeobecný:Nech Svetový deň mládeže v Brazílii povzbudí všetkých mladých kresťanov, aby sa stali učeníkmi a misionármi evanjelia. Misijný: Aby sa po celej Ázii neustále otvárali dvere hlásateľom evanjelia. Úmysel kBS: Nech sa na príhovor slovanských vierozvestov sv. Cyrila a Metoda naša viera vo svätú Katolícku cirkev podľa ich príkladu stáva podnetom na stále silnejšie priľnutie k Petrovmu nástupcovi.

na aUGUSt

všeobecný: Aby rodičia a učitelia pomáhali novej generácii svedomito a čestne sa pripravovať na život. Misijný: Aby miestna cirkev v Afrike, verne ohlasujúc evanjelium, podporovala mier a spravodlivosť. Úmysel kBS: Nech sa na príhovor slovanských vierozvestov sv. Cyrila a Metoda naša viera v spoločenstvo svätých podľa ich príkladu stáva podnetom na novú evanjelizáciu spoločnosti.

Roman PalugaMaxim AdamíkPeter DrozdFilip DudášSára MišalováJúlia HabiňákováMária PeškováMiroslava VajdiarováDominika Anna ChovancováNatália SlosarčíkováMatúš JaňákMonika DobiášováSamuel JackoEmma Elizabeth BelkováSebastián SmoleňTeo SmitkaAdam VrábelLucia HajdúchováSlavomíra TrnovskáTomáš ČernákZuzana KořalníkováLukáš KompanLaura StrežováKristián BakošDiana MužilováPatrik JancekKristína Bystrianska

OznamPočas prázdnin nebudú štvrtkové adorácie, ani program svätých omší pre deti a mládež.

Príspevky a námety do Farského listu zasielajte

na e-mail:farskylist.dk@gmail.com

FARSKÝ LIST 03|2013 19

spraVodajský serVis

ahoj, deti!A predsa prišli aj tento rok! Už sú tu PRÁZD-NINY, na ktoré sa mnohí z vás tešia už od prvého školského zvonenia v septembri. Sú to naozaj zaslúžené chvíle, ktoré prídu po na-máhavých školských dňoch, počas ktorých ste sa snažili napratať do svojich hlávok nové vedomosti. Prázdniny však neslúžia na to, aby ste to napratané veľmi rýchlo vypratali. Vaše hlávky si musia trochu oddýchnuť, aby boli pripravené zas od septembra. To ale nezna-mená, že prázdniny budú prázdnymi dňami, to by ste rýchlo „umreli“ od nudy!!! Ponúkajú sa nám dni naplnené oddychom, čakajú nás noví priatelia v letnom tábore, nové krajiny, mestá, miesta, chvíle pri vode, na horách, pri starých rodičoch na dedine a ich zvieratkách, nové zážitky... Je toho naozaj dosť, čím mô-žete prázdninové dni naplniť! Hádam vám budú stačiť na to tie dva mesiace! Naplno ich využite! Popri tom všetkom si nájdite aj na naše-vaše hlavičkolámajúce úlohy. Tu sú, tak nech sa páči:

DE

tS

Ký

KÚ

tIK

03

|20

13

Želáme vám zo srdca naozaj v zdraví dobre a pokojne prežité prázdninové dni! Svoje odpovede vhoďte do schránky v kostole na Brezovci označenej Detský kútik do štvrtka 5. septembra 2013, keď po svätej omši budeme žrebovať. POZOR! POZOR! POZOR! Nezabudnite pripísať k odpovediam vaše meno, priezvisko, vek, alebo ktorú triedu navštevujete. Nalepte aj aktuálny kupón! Do videnia v septembri!

Renča Jedlákovákresby: autorka, eRko, internet

3 Vy cez prázdniny

budete oddychovať. no toto malé stvorenie nebude zaháľať. Pomôžte tejto včielke nájsť správnu cestu ku kvietku.

1 mnohí z vás navštívia cez prázdniny počas horúcich dní toto miesto.ako sa volá? nuž, keď vyriešite túto zoraďovačku, dozviete sa, že je to ...

2 Počas leta si určite všetci pochutnáme na dobrom ovocí.

Vyriešte matematické príklady a podľa tohto kľúča obrázok vymaľujte: 6-červená, 7-zelená, 8-žltá, 9-oranžová, 10-hnedá. Čo je na ňom ukryté?

4 Pán Ježiš na nás stále čaká a pozýva nás k sebe. aj cez prázdniny bude stále čakať vo svojom dome. Po vyriešení rébusu sa dozviete, ako jeho dom voláme.5 5. júla majú svoj sviatok naši

vierozvestovia sv. Cyril a sv. metod. Viete napísať, koľké výročie ich príchodu na naše územie si v tomto roku pripomíname? Poraďte sa s rodičmi, starými rodičmi alebo súrodencami. Obrázok napokon veľmi pekne vymaľujte!

DETSKý KúTIK