27-28. november, Vzdelávacie centrum, Zaježová, Pliešovce - Zvolen

Ministerstvo životného prostrediaSlovenskej republiky

záväzky SR na znižovanie emisií skleníkových plynov (GHG)

aktuálny stav plnenia záväzkov modelovanie trendov vývoja emisií Dôsledky klimatických zmien a možné

adaptačné opatrenia v SR predstavenie iniciatív na lokálnej

úrovni možnosti financovania projektov závery

Obsah prezentácieObsah prezentácie

zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020 zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020

o 20 % v porovnaní s úrovňou 1990;o 20 % v porovnaní s úrovňou 1990;

zvýšenie energetickej efektívnosti do roku 2020 zvýšenie energetickej efektívnosti do roku 2020

o 20 %;o 20 %;

20 % podiel energie z OZE na celkovej 20 % podiel energie z OZE na celkovej energetickej spotrebe v Spoločenstve v roku energetickej spotrebe v Spoločenstve v roku 2020 (14 % národný cieľ pre SR);2020 (14 % národný cieľ pre SR);

10 % podiel OZE v doprave do roku 2020;10 % podiel OZE v doprave do roku 2020;

Ciele v oblasti GHG a Ciele v oblasti GHG a energieenergie

0

2000

4000

6000

8000

10000

12000

2005 2010 2015 2020 2025 2030

GW

h

rok

Prognóza vývoja výroby elektriny z OZE

vodné včítane veľkých VE

solárne

veterné

biomasa

bioplyn

geotermálne

Str

até

gia

energ

etickej

bezp

ečno

sti

štatistika

Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov

korigovaný skutočnosťou do 2010

Zdroj: SEPS, a.s.

HlavnHlavné sledované ciele pre é sledované ciele pre OZEOZE

0

20 000

40 000

60 000

80 000

1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010

Agregované emisie skleníkových plynov (Gg CO2 eq.)

KP cieľ

Agregované emisie skleníkových plynov vzhľadom na Agregované emisie skleníkových plynov vzhľadom na záväzok SR ku Kjótskemu protokolu záväzok SR ku Kjótskemu protokolu

Rok 2010 – cca 46 mil. ton CO2 ekv.

Vývoj tvorby GHGVývoj tvorby GHG

Uhlíková intenzita – podiel emisií CO2 ekv. k HDPUhlíková intenzita – podiel emisií CO2 ekv. k HDP

0

10

20

30

40

50

60

70

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

0,0

0,2

0,4

0,6

0,8

1,0

1,2

1,4

GDP [Constant prices 2000, Bio Euro] CO2 emission [Tg] Carbon Intensity [Tg/GDP]

Vývoj GHGVývoj GHG

Podiel sektorov na emisie GHG v 1990

0,17% 7,00% 3,60%

10,19% 62,21%

16,82%

Energy TransportIndustrial Processes Solvent and Other Product UseAgriculture Waste

Podiel sektorov na emisie GHG v 2010

14,47%

0,36%6,67% 4,83%

18,53%

55,14%

Energy TransportIndustrial Processes Solvent and Other Product UseAgriculture Waste

Zdroj: SHMÚ

Podiel sektorov na tvorbe Podiel sektorov na tvorbe GHGGHG

Cestná doprava je významný zdroj znečistenia Cestná doprava je významný zdroj znečistenia ovzdušia s exponenciálne rastúcou emisnou ovzdušia s exponenciálne rastúcou emisnou bilanciou v rámci sektorovbilanciou v rámci sektorov

V absolútnom vyjadrení vzrástli emisie V absolútnom vyjadrení vzrástli emisie skleníkových plynov z 5 000 Gg v roku 1990 na skleníkových plynov z 5 000 Gg v roku 1990 na 6 650 Gg CO6 650 Gg CO22 eq.eq. v roku 2010 (33%) v roku 2010 (33%)

EMISSIONS CO2 (t) 2010

39,16%

2,27%

49,63%

8,89% 0,00%0,05%

Passenger Cars Light Duty Vehicles Heavy Duty Vehicles

Buses Mopeds Motorcycles

Zdroj: SHMÚ

DopravaDoprava

3,8 3,9 44,5

5,5 5,5 5,8

7,2 7,58,5

0123456789

10

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

roky

% o

bsa

hu

Zákon č. 309/2009 Z. z. v znení neskorších predpisovZákon č. 309/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov

Povinný energetický obsah

Povinný obsah biopalívPovinný obsah biopalív

MS Total GHG gas emissions (2009, 1 = highest value)

Total GHG emissions per capita (2009, 1= highest value)

ESD target (reduction or limit, compared to 2005)

Change 2005 – 2010

2020 projected emissions (based on existing measures)

2020 projected emissions (including additional measures)

BE 10 8 -15 % -1 % +0.3 % -9.4 %

EL 11 11 -4 % -10 % +3.5 % -0.1 %

IE 16 2 -20 % -6 % -0.1 % -10.3 %

LT 21 25 +15 % -11 % +23.0 % +21.2 %

LU 24 1 -20 % -5 % +9.0 % +1.8 %

MT 27 22 +5 % +11 % +35.5 % +15.6 %

SK 20 19 +13 % 0 % +22.2 % +16.8 %

EU27 - - -9% -5% -0.9% -7.9%

Emisie mimo ETS:Emisie mimo ETS:

Vývoj emisií v budúcnostiVývoj emisií v budúcnosti

0

5000

10000

15000

20000

25000

30000

35000

40000

GW

h

0

0.05

0.1

0.15

0.2

0.25

0.3

0.35

0.4

0.45

0.5

tCO

2/M

Wh

VE4630 4699 4769 4838 4907 4925 4942 4959 4977 4994 5029 5063 5063 5063

JE13444 13933 13933 13933 13933 20123 20270 20427 20583 20739 20895 20886 22976 22976

OZE51 190 225 278 347 556 599 643 695 756 817 1068 1294 1294

TE nove858 3084 3084 3084 3228 2952 2958 2956 2955 2956 3053 3682 3885 3981

TE ex2276 2170 2170 2170 2170 2170 2170 2170 2170 2170 2170 2170 2119 2119

EU0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465 0.465

SR0.166 0.171 0.17 0.169 0.169 0.132 0.132 0.131 0.13 0.129 0.128 0.131 0.124 0.124

2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2025 2030 2035

Ministerstvo životného prostrediaSlovenskej republikyProjekcie výroby elektriny podľa Projekcie výroby elektriny podľa

zdrojovzdrojov

16000

18000

20000

22000

24000

Gg

CO

2

WOM 22246 23008 23057 23057 23057 23057

WEM1 22246 22972 23010 23010 23010 23010

WEM2 22246 22332 21502 20919 20717 20674

WEM3 22246 22466 22090 22121 22132 22132

WEM4 22246 20734 20338 20369 20379 20380

WAM1 22246 17769 17365 17400 17412 17413

2010 2015 2020 2025 2030 2035

16000

18000

20000

22000

24000

Gg

CO

2

WOM 22246 22776 22625 22452 22301 22170

WEM1 22246 22729 22578 22405 22254 22123

WEM2 22246 22429 21894 21721 21570 21438

WEM3 22246 22240 21670 21534 21401 21275

WEM4 22246 20750 20066 19849 19647 19529

WAM1 22246 17594 16995 16863 16731 16622

2010 2015 2020 2025 2030 2035

Scenár stredného rastu KSEScenár stredného rastu KSE Scenár nízkeho rastu KSEScenár nízkeho rastu KSE

Scenáre tvorby emisií GHGScenáre tvorby emisií GHG

0

20

40

60

80

0 10000 20000 30000 40000 50000 60000

zníženie emisií CO2 [Gg]

[E

UR

/tC

O2

]

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

MAC Zníženie

Predpoklad vývoja nákladov na znižovanie Predpoklad vývoja nákladov na znižovanie CO2CO2

7 800

7 900

8 000

8 100

8 200

8 300

8 400

8 500

Gg

CO

2e

kv

WEM 8 341 8 130 8 086 8 048 8 034

WOM 8 342 8 425 8 418 8 396 8 375

2010 2015 2020 2025 2030

Vývoj emisií GHG v Vývoj emisií GHG v priemyslepriemysle

8 000

8 500

9 000

9 500

10 000

10 500

11 000

Gg

CO

2 e

kv

WOM 8 425 8 590 9 050 9 786 10 504

WEM 8 425 8 596 9 046 9 783 10 497

WAM 8 425 8 546 8 684 9 132 9 580

2010 2015 2020 2025 2030

Vývoj emisií GHG v dopraveVývoj emisií GHG v doprave

0

500

1000

1500

2000

2500

Gg

CO

2 e

kv

WOM 2190 1872 1596 1642 1770

WEM 2190 1714 1204 1024 954

2010 2015 2020 2025 2030

Vývoj emisií GHG v Vývoj emisií GHG v odpadochodpadoch

30 000

35 000

40 000

45 000

50 000

Gg

CO

2 e

kv.

WOM 45 217 45 895 46 173 46 985 47 858

WEM 45 217 40 712 40 097 40 605 41 167

WAM 45 217 38 974 37 998 38 247 38 587

2010 2015 2020 2025 2030

Vývoj emisií GHG Vývoj emisií GHG

Dôsledky klimatických zmien a možné adaptačné opatrenia

v SR Predstavenie iniciatív na

lokálnej úrovni Možnosti financovania

projektov

Teplota vzduchuTeplota vzduchu Rast teploty vzduchu o 2 až 4 ° C do roku 2100Rast teploty vzduchu o 2 až 4 ° C do roku 2100

ZrážkyZrážky Slabý rast na severe, v ostatných regiónoch Slabý rast na severe, v ostatných regiónoch

stagnácia, alebo slabý poklesstagnácia, alebo slabý pokles Zmena rozdelenia v roku (v lete pokles)Zmena rozdelenia v roku (v lete pokles) Zvýšenie výparu, zníženie vlhkosti pôdy, zníženie Zvýšenie výparu, zníženie vlhkosti pôdy, zníženie

odtokuodtoku

Nebezpečné javyNebezpečné javy Neurčitý vývoj povodní, rýchlosti vetra, búrok Neurčitý vývoj povodní, rýchlosti vetra, búrok

(predpoklad vyšších frekvencií)(predpoklad vyšších frekvencií)

Vodné zdrojeVodné zdroje Nedostatok vodyNedostatok vody

ŽIVELNÉ POHROMY

povodne a záplavy 68

následky víchrice 16

snehové kalamity 15

zosuvy pôdy a rozsiahle požiare 15

zemetrasenia 2

živelné pohromy spolu11

6Zdroj: MV SR, ŠU SR

Prevažná väčšina živelných pohrôm je spojená s prejavmi počasia a je ovplyvňovaná zmenou klímy. Frekvencia extrémnych javov vzrastá.

Dôsledky klimatickej zmeny v SR

Zdravie Vzrast vĺn horúčav Choroby prenášané hmyzom

Energetický sektor Pokles výroby el. energie vplyvom nižšieho odtoku Menej tepla na vykurovanie, viac na chladenie

Poľnohospodárstvo Pozitívne zmeny pre oteplenie do cca 2°C Menšia vlahová zabezpečenosť

Lesné hospodárstvo Zmena bioklimatických podmienok o 1-2 vegetačné

stupne Zmena rastových podmienok lesných drevín Vzrast abiotických a biotických škodlivých činiteľov

Dopady klimatickej zmeny Dopady klimatickej zmeny na Slovensku v sektorochna Slovensku v sektoroch

RN = -0,0039x + 101,2

r2 = 0,0001Trend = -0,51%

dT = 0,013x - 0,89

r2 = 0,359Trend = 1,69°C

-10

-9

-8

-7

-6

-5

-4

-3

-2

-1

0

1

2

31

88

0

18

85

18

90

18

95

19

00

19

05

19

10

19

15

19

20

19

25

19

30

19

35

19

40

19

45

19

50

19

55

19

60

19

65

19

70

19

75

19

80

19

85

19

90

19

95

20

00

20

05

20

10

70

85

100

115

130

145

160

dT[°C] RN[%]

dT

RN

Podľa údajov SHMÚ

Trend teploty vzduchu (horný graf) a územných Trend teploty vzduchu (horný graf) a územných úhrnov atmosférických zrážok (spodný graf) za úhrnov atmosférických zrážok (spodný graf) za

obdobie 1881-2010obdobie 1881-2010

Adaptačné úrovneAdaptačné úrovne

EÚ plne začlenEÚ plne začleniila proces adaptácií do svojej politickej la proces adaptácií do svojej politickej agendy /politika 20-20-20/agendy /politika 20-20-20/Celkový cieľ: Celkový cieľ: zvýšiť odolnosť prostredia na zmenu klímyzvýšiť odolnosť prostredia na zmenu klímy

Biela kniha EÚ Biela kniha EÚ podstatne zlepšiť metódy detekcie a predpovede podstatne zlepšiť metódy detekcie a predpovede

vývoja klímyvývoja klímy stanoviť dostatočné indikátory pre lepší monitoring stanoviť dostatočné indikátory pre lepší monitoring

dopadov zmien klímy a adaptačných opatrenídopadov zmien klímy a adaptačných opatrení urobiť odhad finančných potrieb a efektívnosti urobiť odhad finančných potrieb a efektívnosti

možných adaptačných opatrenímožných adaptačných opatrení

Climate-ADAPT (Clearing house) – marec 2012Vedomostná základňa pre adaptačné aktivity v Európe

country profile (http://climate-adapt.eea.europa.eu/countries/slovakia)

Európa a adaptácieEurópa a adaptácie

MámeMámekonkrétne hodnotenia hlavne v sektoroch konkrétne hodnotenia hlavne v sektoroch poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvopoľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvolegislatívny rámec pre vodu (protipovodňový legislatívny rámec pre vodu (protipovodňový program, rámcová smernica o vode...)program, rámcová smernica o vode...)Národné správy o klimatickej zmene o Národné správy o klimatickej zmene o klimatickej zmeneklimatickej zmene

Slovenská republikaSlovenská republika

Etapa 1

Vypracovanie základných klimatických podkladov, hodnotení a klimatických scenárov

Tvorba metodiky sektorálnych a ekonomických spracovaní, definícia sledovaných indikátorov

Etapa 2

Aktualizácia klimatických údajov a scenárov vzhľadom na metodiky sektorálnych spracovaní

Etapa 3

Sektorálne spracovania, návrh a analýza možných adaptačných opatrení

Etapa 4

Kompletizácia výsledkov sektorálnych spracovaní, ekonomická analýza

Etapa 5

Ekonomické hodnotenia, kompletizácia výsledkov, záverečná správa

Realizácia jednotlivých etáp Realizácia jednotlivých etáp

Adaptačné opatrenia – metodický Adaptačné opatrenia – metodický postuppostup

Stanovenie dopadov klimatických zmien na Stanovenie dopadov klimatických zmien na jednotlivé sektoryjednotlivé sektory

Návrhy adaptačných opatrení v jednotlivých Návrhy adaptačných opatrení v jednotlivých sektorochsektoroch

Ekonomická analýza adaptačných opatrení v Ekonomická analýza adaptačných opatrení v jednotlivých sektorochjednotlivých sektoroch

Ekonomická analýza adaptačných opatrení v rámci Ekonomická analýza adaptačných opatrení v rámci národného hospodárstvanárodného hospodárstva

Výsledky a výstupy projektuVýsledky a výstupy projektu

http://www.shmu.sk/File/projekty/Zhrnutie%20projektuhttp://www.shmu.sk/File/projekty/Zhrnutie%20projektu%20Klim.%20zmena%20a%20Adaptacie%202012.pdf %20Klim.%20zmena%20a%20Adaptacie%202012.pdf

Dôsledky zmeny klímy:Dôsledky zmeny klímy:

Zmena agroklimatických podmienok pestovania plodín Zmena agroklimatických podmienok pestovania plodín a zmena a zmena agroklimatickej rajonizácieagroklimatickej rajonizácie Zmena zabezpečenosti rastlinnej výroby atmosférickými Zmena zabezpečenosti rastlinnej výroby atmosférickými zrážkami zrážkami a nárast rozsahu zavlažovaného územia a závlahových a nárast rozsahu zavlažovaného územia a závlahových dávokdávok Zmena rastového a produkčného potenciálu jednotlivých Zmena rastového a produkčného potenciálu jednotlivých plodínplodín Zmena v aktivite biotických škodcov a zvýšenie rizika Zmena v aktivite biotických škodcov a zvýšenie rizika aktivizácie aktivizácie inváznych škodcovinváznych škodcov

Návrh adaptačných opatrení:Návrh adaptačných opatrení:

Postupná zmena štruktúry pestovaných plodín na Postupná zmena štruktúry pestovaných plodín na Slovensku Slovensku a zmena odrodovej skladbya zmena odrodovej skladby Prispôsobenie agrotechnických termínov (najmä sejby) Prispôsobenie agrotechnických termínov (najmä sejby) zmeneným agroklimatickým podmienkamzmeneným agroklimatickým podmienkam Dobudovanie závlahových systémov a zabezpečenie Dobudovanie závlahových systémov a zabezpečenie dostatku dostatku závlahovej vody v spolupráci so sektorom vodného závlahovej vody v spolupráci so sektorom vodného hospodárstvahospodárstva

Sektor poľnohospodárstvoSektor poľnohospodárstvo

Makroekonomické dopady klimatických

zmien

Výsledky z klimatických scenárov

Prvý čiastkový model

Schéma integrovaného modelu Schéma integrovaného modelu hodnoteniahodnotenia

V oblasti poľnohospodárstva boli ekonomické kalkulácie V oblasti poľnohospodárstva boli ekonomické kalkulácie realizované pre dve skupiny adaptačných opatrení, a to:realizované pre dve skupiny adaptačných opatrení, a to: využívanie závlahových systémov pre zabezpečenie využívanie závlahových systémov pre zabezpečenie vodného režimu rastlinnej výrobyvodného režimu rastlinnej výroby

realizácia ochranných a obranných opatrení v oblasti realizácia ochranných a obranných opatrení v oblasti integrovanej ochrany rastlínintegrovanej ochrany rastlín

Ekonomické hodnotenie

CGE model

Sektor poľnohospodárstvoSektor poľnohospodárstvo

EurópaEurópa

■ ■ Rast mestskej populácie (tisícky)Rast mestskej populácie (tisícky) Podiel populácie veku 65 Podiel populácie veku 65 rokov a viac rokov a viac ■ ■ Podiel mestskej populácie (%)Podiel mestskej populácie (%) na celkovej populáciina celkovej populácii

Slovensko (2011)Slovensko (2011)

PPodiel mestského obyvateľstvaodiel mestského obyvateľstva:: 5 54,44,4%%

Obyvatelia veku 65 rokov a viacObyvatelia veku 65 rokov a viactvorili v mestách 12,7% tvorili v mestách 12,7%

Urbárne prostredieUrbárne prostredie

Dôsledky: Dôsledky:

Vyššia zraniteľnosť na meteorologické a hydrologické Vyššia zraniteľnosť na meteorologické a hydrologické extrémy:extrémy:

Vlny horúčavVlny horúčavNajmä zdravotné problémyNajmä zdravotné problémyZvýraznené súčasným demografickým problémomZvýraznené súčasným demografickým problémom

Povodne Povodne (vrátane mestských povodní) (vrátane mestských povodní)Zmenšovanie oblastí na lepšie zvládnutie povodníZmenšovanie oblastí na lepšie zvládnutie povodníVzrast počtu budov v rizikových oblastiachVzrast počtu budov v rizikových oblastiachZvyšovanie výmery plôch s nepriepustným povrchomZvyšovanie výmery plôch s nepriepustným povrchom

Nedostatok vodyNedostatok vodyPredpoklad dlhšie trvajúcich a výraznejších období suchaPredpoklad dlhšie trvajúcich a výraznejších období suchaVyšší dopyt po vode vzrastajúcim počtom obyvateľstva v Vyšší dopyt po vode vzrastajúcim počtom obyvateľstva v mestáchmestáchPotreby priemyslu, atďPotreby priemyslu, atď

Iné prejavy extrémneho počasiaIné prejavy extrémneho počasiaNapr. výskyt sneženia, poľadovice, atď.Napr. výskyt sneženia, poľadovice, atď.

Urbárne prostredieUrbárne prostredie

Adaptačné opatreniaViac-hladinové riadenie adaptácií na klimatickú zmenu:Viac-hladinové riadenie adaptácií na klimatickú zmenu: Miestne Miestne – zavádzanie miestnych adaptačných opatrení– zavádzanie miestnych adaptačných opatrení Regionálne Regionálne – zavádzanie miestnych adaptačných opatrení– zavádzanie miestnych adaptačných opatrení Národné Národné – podporná úloha– podporná úloha Európske Európske – podporná úloha– podporná úloha

- Vlny horúčavVlny horúčavPredpovede, varovania, informačné kampanePredpovede, varovania, informačné kampaneZásahy do architektúry mesta (zelené plochy, vodné plochy, Zásahy do architektúry mesta (zelené plochy, vodné plochy, koridory pre prúdenie vzduchu, využívanie konfigurácie terénu, koridory pre prúdenie vzduchu, využívanie konfigurácie terénu, fasády budov, fasády budov, KlimatizáciaKlimatizácia

- PovodnePovodne (vrátane mestských)(vrátane mestských)Varovné systémyVarovné systémyProtipovodňové opatrenia Protipovodňové opatrenia Vytváranie „priestoru“ pre riekuVytváranie „priestoru“ pre rieku

- NedostatokNedostatok vodyvodyPrehodnotenie vodných zdrojovPrehodnotenie vodných zdrojovBudovanie nových zdrojov, transport vodyBudovanie nových zdrojov, transport vody

Urbárne prostredieUrbárne prostredie

VýchodiskáVýchodiská

Environmentálny tlak na odvetvie a množstvo Environmentálny tlak na odvetvie a množstvo regulácií v súvislosti so znižovaním emisií regulácií v súvislosti so znižovaním emisií

Rast cien uhlia, ropy, plynu a uránuRast cien uhlia, ropy, plynu a uránu

Výroba energie z obnoviteľných zdrojov je závislá Výroba energie z obnoviteľných zdrojov je závislá na dotačnej politikena dotačnej politike

Naviazanosť na všetky dôležité sektory Naviazanosť na všetky dôležité sektory hospodárstva krajiny hospodárstva krajiny

Klimatická zmena (otepľovanie, nárast extremity Klimatická zmena (otepľovanie, nárast extremity javov, zmena vodného cyklu v krajine javov, zmena vodného cyklu v krajine

EnergetikaEnergetika

200

220

240

260

280

300

1940 1950 1960 1970 1980 1990 2000 2010 2020

Dĺžka vykurovacieho obdobiaLiptovský Hrádok

dni

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

1920 1930 1940 1950 1960 1970 1980 1990 2000 2010 2020

Priemerný ročný prietok rieky Hronprofil Banská Bystrica

- 24 %

Pokles dennostupňov v Európe Pokles dennostupňov v Európe za roky 1981 - 2010za roky 1981 - 2010

Dĺžka vykurovacieho obdobia Dĺžka vykurovacieho obdobia v Liptovskom Hrádkuv Liptovskom Hrádku

Ročný prietok rieky Ročný prietok rieky Hron Hron v Banskej Bystriciv Banskej Bystrici

Energetika - DôsledkyEnergetika - Dôsledky

Dôsledky Dôsledky

Zníženie energetických nárokov na zimné Zníženie energetických nárokov na zimné vykurovanie následkom skrátenia vykurovacieho vykurovanie následkom skrátenia vykurovacieho obdobiaobdobia Black-outs spojené s pôsobením meteorologických Black-outs spojené s pôsobením meteorologických faktorov ako sú búrky, víchrice, námraza, povodne faktorov ako sú búrky, víchrice, námraza, povodne a pod. Nárast intenzity extrémnych poveternostných a pod. Nárast intenzity extrémnych poveternostných javov by mohol zvýšiť výskyt „black-outs“ cca o 10% javov by mohol zvýšiť výskyt „black-outs“ cca o 10% (dolný odhad) resp. 20% (horný odhad), expertný (dolný odhad) resp. 20% (horný odhad), expertný odhad pre r.2050 (referenčné obdobie 2000-2010)odhad pre r.2050 (referenčné obdobie 2000-2010)

Zvýšenie energetických nárokov na potreby Zvýšenie energetických nárokov na potreby klimatizácie budov, domov, bytov, priemyselných klimatizácie budov, domov, bytov, priemyselných komplexovkomplexov

EnergetikaEnergetika

Adaptačné opatrenia

Vypracovať návrh bezpečnostných, technických Vypracovať návrh bezpečnostných, technických a prevádzkových opatrení pre adaptáciu prenosovej a prevádzkových opatrení pre adaptáciu prenosovej elektrizačnej sústavy na zvýšený výskyt výpadkov elektrizačnej sústavy na zvýšený výskyt výpadkov elektrickej energie (black-outs) v dôsledku výskytu elektrickej energie (black-outs) v dôsledku výskytu nebezpečných meteorologických javov (najmä nebezpečných meteorologických javov (najmä intenzívnych búrok, lejakov a lokálnych povodní) – t.j. intenzívnych búrok, lejakov a lokálnych povodní) – t.j. odolnejšia infraštruktúr odolnejšia infraštruktúr

Vypracovať stratégiu budovania a financovania Vypracovať stratégiu budovania a financovania systému klimatizácie domov, bytov, administratívnych systému klimatizácie domov, bytov, administratívnych budov, nemocníc a zariadení sociálnych služieb a pod. budov, nemocníc a zariadení sociálnych služieb a pod. a vypracovať návrh technických a prevádzkových a vypracovať návrh technických a prevádzkových opatrení zohľadňujúcich sezónne zmeny odberu opatrení zohľadňujúcich sezónne zmeny odberu elektrickej energieelektrickej energie

Prehodnotiť stratégiu tepelnej energetiky s ohľadom Prehodnotiť stratégiu tepelnej energetiky s ohľadom na skracovanie vykurovacej sezóny na skracovanie vykurovacej sezóny

EnergetikaEnergetika

V závislosti od rozsahu realizovaných adaptačných V závislosti od rozsahu realizovaných adaptačných opatrení bol v období rokov 2011 - 2050 opatrení bol v období rokov 2011 - 2050 odhadnutý objem výdavkov s nimi spojených na odhadnutý objem výdavkov s nimi spojených na úrovni 19 – 36 mld. EUR. úrovni 19 – 36 mld. EUR.

Výsledky ukazujú, že realizáciou adaptačných Výsledky ukazujú, že realizáciou adaptačných opatrení je možné zmierniť dopady klimatickej opatrení je možné zmierniť dopady klimatickej zmeny na HDP v kumulatívnom vyjadrení v objeme zmeny na HDP v kumulatívnom vyjadrení v objeme 40 – 71 mld. EUR v priebehu sledovaného obdobia.40 – 71 mld. EUR v priebehu sledovaného obdobia.

V prípade nerealizácie adaptačných opatrení by V prípade nerealizácie adaptačných opatrení by

v roku 2050 mohlo byť v dôsledku klimatickej v roku 2050 mohlo byť v dôsledku klimatickej zmeny ohrozených až takmer 290 tis. pracovných zmeny ohrozených až takmer 290 tis. pracovných miest.miest.

http://www.shmu.sk/File/projekty/Zaverecna%20Spravahttp://www.shmu.sk/File/projekty/Zaverecna%20Sprava%20projektu%20Klim.%20zmena%20a%20Adaptacie%20projektu%20Klim.%20zmena%20a%20Adaptacie%202012.pdf %202012.pdf

Výsledky a výstupy projektuVýsledky a výstupy projektu

platforma pre medzi-inštitucionálnu platforma pre medzi-inštitucionálnu spoluprácu, založená na princípoch spoluprácu, založená na princípoch participatívnej demokracie a subsidiarity.participatívnej demokracie a subsidiarity.

Základný cieľ je stanovený na úrovni EÚ, Základný cieľ je stanovený na úrovni EÚ, konkrétna AKCIA je realizovaná priamo v konkrétna AKCIA je realizovaná priamo v mestách a obciachmestách a obciach

Dohovor primátorov a Dohovor primátorov a starostovstarostov

Ciele Ciele EU2020 EU2020 nie je možné dosiahnuť bez aktívnej nie je možné dosiahnuť bez aktívnej účasti posilnených (kapacitne a finančne) miest, obcí účasti posilnených (kapacitne a finančne) miest, obcí a mestských regiónova mestských regiónov

Chce to nový model verejnej správy, zohľadňujúci Chce to nový model verejnej správy, zohľadňujúci funfunkckciu miest ako centier regiónu.iu miest ako centier regiónu.

Rešpektovanie a zviditeľnenie úlohy miest a regiónov Rešpektovanie a zviditeľnenie úlohy miest a regiónov (okrem iného aj) v energetickej politike EU: Akčný (okrem iného aj) v energetickej politike EU: Akčný plán mobility (2009), Energetická stratégia 2020 plán mobility (2009), Energetická stratégia 2020 (2010), SET-Plan/Smart Cities (2011), Akčný plán (2010), SET-Plan/Smart Cities (2011), Akčný plán energetickej efektívnosti (2011), návrh novej energetickej efektívnosti (2011), návrh novej smernice o EE (2011), atď.smernice o EE (2011), atď.

V novom programovacom období 2014 – 2020: úloha V novom programovacom období 2014 – 2020: úloha a význam miest a miestnych regiónov bude narastať. a význam miest a miestnych regiónov bude narastať.

Energetická politika EÚ a Energetická politika EÚ a samosprávysamosprávy

1. 1. EnergEnergetika je jeden z mála sektorov, kde sa etika je jeden z mála sektorov, kde sa dajú dosiahnuť významné úspory energie a dajú dosiahnuť významné úspory energie a verejných financií s relatívne rýchlou dobou verejných financií s relatívne rýchlou dobou návratnostinávratnosti......

2. 2. Nižšie účty za energiu pre samosprávu, občanov Nižšie účty za energiu pre samosprávu, občanov a miestnych podnikateľov, inovácie, vysoká kvalita a miestnych podnikateľov, inovácie, vysoká kvalita života, života, zdravézdravé životné prostredie a rastúca životné prostredie a rastúca zamestnanosť...zamestnanosť...

Dôvody zapojenia miestDôvody zapojenia miest

• 75% 75% populácie populácie EEÚÚ žije v urbanizovaných oblastiachžije v urbanizovaných oblastiach• 85% 85% HHDP DP v EÚ je vytváraného v mestáchv EÚ je vytváraného v mestách• Urbanizované oblasti predstavujú okolo 70% Urbanizované oblasti predstavujú okolo 70%

celkového dopytu po primárnej energiicelkového dopytu po primárnej energii• Spotreba energie v mestách medziročne rastie o Spotreba energie v mestách medziročne rastie o 1.9%1.9%

((v porovnaní s v porovnaní s 1.6% 1.6% globálneglobálne) ) • Mestá a obce sú súčasťou problému, ale aj priestorom Mestá a obce sú súčasťou problému, ale aj priestorom

na praktické riešenie.na praktické riešenie.• Podľa referenčného scenára IEA, „urbárna“ spotreba Podľa referenčného scenára IEA, „urbárna“ spotreba

energie bude rásť dvojnásobným tempom oproti energie bude rásť dvojnásobným tempom oproti celkovej EÚ spotrebe.celkovej EÚ spotrebe.

• Mestá a mestské regióny majú obrovský potenciál na Mestá a mestské regióny majú obrovský potenciál na realizáciu opatrení EE a využívanie OZErealizáciu opatrení EE a využívanie OZE

• V SR 50 % obyvateľov žije v mestách, 30 % obyv. V SR 50 % obyvateľov žije v mestách, 30 % obyv. spádových oblastí cestuje denne do mesta – centra spádových oblastí cestuje denne do mesta – centra regiónu.regiónu.

Prečo práve mestá? Prečo práve mestá?

Zvýšiť energetickú efektívnosť (znížiť spotrebu energie) avyužitie OZE na svojom území a realizovať ďalšie adaptačné opatrenia na zmenu klímy

Záväzok primátorov a starostovZáväzok primátorov a starostov

znížiť emisie CO2 najmenej o 20% do roku 2020

1. Vytvorenie adekvátnej administratívnej štruktúry a ľudských zdrojov v meste/obci/regióne - vymenovanie energetického manažéra, vytvorenie miestnej alebo regionálnej energetickej agentúry

2. Vypracovanie analýzy/bilancie spotreby energie a emisií CO2 (Baseline Emissions Inventory - BEI) a akčný plán miestneho energetického rozvoja (Sustainable Energy Action Plan - SEAP) - a jeho následná realizácia

3. Zapojenie obyvateľov, miestnych firiem, bánk, partnerov a regionálnych autorít

4. Mobilizácia finančných prostriedkov

Význam Dohovoru:Význam Dohovoru:

Inventarizácia emisii CO2 & spracovanie akčného plánu so zapojením lokálnych aktérov

Monitoring a spätná väzba

Realizácia akčného plánu

Krok 1: Pristúpenie k Dohovoru

Krok 2: Schválenie akčného plánu samosprávou

Krok 3: Implementačný reporting (každé 2 roky)

Vytvorenie adekvátnych administratívnych/technických štruktúr

1. rok

3. rok& ďalej

20% CO2 do roku 20% CO2 do roku 20202020

Základné fázy DohovoruZákladné fázy Dohovoru

Zdroj: UNMS, vvvvw.eumayors.com

DNESDNES

4 4824 482 121121 7575

miest a obcí miest a obcí koordinátorov (regiónov)koordinátorov (regiónov)sietísietí

172,014,185 obyvateľov

146.948.54146.948.548 tt CO2CO2 úspora 1.17 t CO21.17 t CO2 na obyvateľa

4242 krajín

2626 hlavných miest

1,61,6 mld. EUR mld. EUR (ELENA)

Aktuálny stav – Vývoj DohovoruAktuálny stav – Vývoj Dohovoru

Dohovor v praxiDohovor v praxi: intera: interaktívny ktívny on-line on-line nástrojnástroj sprevádzajúcisprevádzajúci signatárov cez jednotlivé fázy signatárov cez jednotlivé fázy procesu Dohovoruprocesu Dohovoru

www.eumayors.euCovenant in practice

www.eumayors.euDostupné v slovenčine

Dohovor: On-line PlatformaDohovor: On-line Platforma

Slovensko v projekte zastupuje:Slovensko v projekte zastupuje:ZZMO TUEE CITENERGO (člen asociácie Energy-Cities) ZZMO TUEE CITENERGO (člen asociácie Energy-Cities)

Hlavnou národnou podpornou štruktúrou „Dohovoru“ i Hlavnou národnou podpornou štruktúrou „Dohovoru“ i projektu (Únia miest Slovenska) projektu (Únia miest Slovenska)

Hlavný cieľ: Hlavný cieľ: Vytvoriť Národnú platformu signatárov a Vytvoriť Národnú platformu signatárov a podporovateľov „Dohovoru“, podporovateľov „Dohovoru“,

ktorá spája územnú samosprávu, zástupcov štátnej ktorá spája územnú samosprávu, zástupcov štátnej správy, národných a regionálnych energetických správy, národných a regionálnych energetických agentúr, profesných združení, vedecko-výskumných agentúr, profesných združení, vedecko-výskumných centier a akademickej obce i zástupcov mimovládnych centier a akademickej obce i zástupcov mimovládnych organizácií a podnikateľského sektora. organizácií a podnikateľského sektora.

Projekt NETCOMProjekt NETCOM

Podporuje pristúpenie k “Dohovoru“ Podporuje pristúpenie k “Dohovoru“ šírenie propagačných materiálov „Dohovoru“ a šírenie propagačných materiálov „Dohovoru“ a

prispôsobenie ich obsahu k vnímaniu na národnej a prispôsobenie ich obsahu k vnímaniu na národnej a lokálnej úrovni lokálnej úrovni

Zabezpečuje podporu a koordináciu pre členov Zabezpečuje podporu a koordináciu pre členov – – signatárov napríklad pomoc pri organizácii verejných signatárov napríklad pomoc pri organizácii verejných podujatí zameraných na zvýšenie povedomia podujatí zameraných na zvýšenie povedomia verejnosti v súvislosti s “Dohovorom“ verejnosti v súvislosti s “Dohovorom“

Napomáha vo výmene skúseností Napomáha vo výmene skúseností medzi signatármi medzi signatármi „Dohovoru“ a pristupujúcimi kandidátmi „Dohovoru“ a pristupujúcimi kandidátmi

Je sprostredkovateľom Je sprostredkovateľom pre signatárov a kandidátov s pre signatárov a kandidátov s Kanceláriou „Dohovoru“ a spolupracuje pri Kanceláriou „Dohovoru“ a spolupracuje pri medializácii aktivít na celoštátnej alebo regionálnej medializácii aktivít na celoštátnej alebo regionálnej úrovni. úrovni.

Únia miest Slovenska

Proaktívny prístup k problematike zmeny klímy (zo strany predstaviteľov miest) Proaktívny prístup k problematike zmeny klímy (zo strany predstaviteľov miest) Získanie informácií, know-how od iných signatárskych miest Získanie informácií, know-how od iných signatárskych miest Snaha o šetrenie prostriedkov zo samosprávnych rozpočtov Snaha o šetrenie prostriedkov zo samosprávnych rozpočtov Snaha o zlepšenie kvality života pre všetkých obyvateľov Snaha o zlepšenie kvality života pre všetkých obyvateľov Zviditeľnenie už realizovaných aktivít miest v oblasti EE Zviditeľnenie už realizovaných aktivít miest v oblasti EE

Únia miest SlovenskaZZMO TUEE CITENERGO - koordinátor Národnej Platformy Dohovoru na Slovensku Marián Minarovič, generálny sekretár ÚMS a vedúci manažér CITENERGO

Biela 6, 811 01 Bratislava tel: 02 544 359 14, 0905 428 999

umosr@gtinet.sk, www.unia-miest.sk

Dôvody pre vstup k Dohovoru

relatívne pohodlné splnenie záväzku z relatívne pohodlné splnenie záväzku z 1. obdobia KP neprospelo aktivite 1. obdobia KP neprospelo aktivite Slovenska v presadzovaní politiky Slovenska v presadzovaní politiky zmeny klímy a znižovaní jej zmeny klímy a znižovaní jej nepriaznivých dôsledkovnepriaznivých dôsledkov

prvé analýzy ukazujú, že len zavedením prvé analýzy ukazujú, že len zavedením existujúcich politík a opatrení nemusíme existujúcich politík a opatrení nemusíme dosiahnuť požadovanú úroveň emisií dosiahnuť požadovanú úroveň emisií skleníkových plynov do roku 2020skleníkových plynov do roku 2020

Závery (1)Závery (1)

istú nádej indikuje relatívne nízka istú nádej indikuje relatívne nízka hraničná cena uhlíka, ktorá ani v tých hraničná cena uhlíka, ktorá ani v tých najdrahších scenároch po roku 2020 najdrahších scenároch po roku 2020 nedosahuje cenovú úroveň nedosahuje cenovú úroveň najvyspelejších krajín v súčasnostinajvyspelejších krajín v súčasnosti

je potrebné zmeniť chápanie opatrení na je potrebné zmeniť chápanie opatrení na znižovanie emisií skleníkových plynov zo znižovanie emisií skleníkových plynov zo stavu „povinnosť“ na status stavu „povinnosť“ na status „príležitosť“„príležitosť“

Závery (2)Závery (2)

Ministerstvo životného prostrediaSlovenskej republiky

Ďakujem Vám za Ďakujem Vám za pozornosťpozornosť

Kontakt:

Mário Gnida

e-mail:

mario.gnida@enviro.gov.sk

+421 02 5956 2586

štátne organizácie – NFP do 100% (85% ERDF + 15 % ŠR), štátne organizácie – NFP do 100% (85% ERDF + 15 % ŠR), výnimka Bratislavský krajvýnimka Bratislavský kraj**

obce, samospráva - NFP do 95%obce, samospráva - NFP do 95%

www.opzp.sk; www.nsrr.sk

Operačný cieľ

Počet projektov

Schválený NFPZostatok alokácie

3.1 72 126 518 813 34 854 606

3.2 34 39 189 301 6 357 266

SpoluSpolu 106106 165 708 114 165 708 114 41 211 87241 211 872

Prehľad podporených projektov do roku Prehľad podporených projektov do roku 20122012

Zelená investičná schéma (GIS) je mechanizmus Zelená investičná schéma (GIS) je mechanizmus vytvorený na financovanie domácich projektov v oblasti vytvorený na financovanie domácich projektov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov(mitigácia) z znižovania emisií skleníkových plynov(mitigácia) z výnosov predaja nevyužitých AAUs;výnosov predaja nevyužitých AAUs;

Výnosy z predaja AAU sú príjmom Environmentálneho Výnosy z predaja AAU sú príjmom Environmentálneho fondu, ten ich na základe presne definovaných fondu, ten ich na základe presne definovaných podmienok použije na podporu projektov a programov podmienok použije na podporu projektov a programov vedúcich k znižovaniu emisií;vedúcich k znižovaniu emisií;

Forma podporyForma podpory: : dotáciedotácie aleboalebo úvery;úvery;

Žiadateľ: fyzická alebo právnická osoba;Žiadateľ: fyzická alebo právnická osoba;

Zdroje sú k dispozícii len v prípade predaja AAUs;Zdroje sú k dispozícii len v prípade predaja AAUs;

Presne definované ďalšie podmienky podpory, vrátane Presne definované ďalšie podmienky podpory, vrátane environmentálnych kritérií;environmentálnych kritérií;

Zelená investičná schémaZelená investičná schéma

Inštalácia nových zariadení na prípravu tepla, teplej úžitkovej vody a chladu využívajúce biomasu, inštalácia tepelných čerpadiel alebo solárnych kolektorov, vrátane inštalácie celej sústavy

Výmena zariadení na prípravu tepla, teplej úžitkovej vody a chladu - využívajúcich fosílne palivá za zariadenia využívajúce biomasu, za tepelné čerpadlá alebo solárne systémy vrátane výmeny celej sústavy

Inštalácia alebo modernizácia energiu šetriacich zariadení

Program na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom dosiahnuť zníženie spotreby tepla a zvýšenie technických a hygienických štandardov

Jednotlivé projekty

Programy

Podporované činnosti formou dotácii – Podporované činnosti formou dotácii – spolufinancovanie 5%spolufinancovanie 5%

Jednotlivé projekty

Výmena zariadení na prípravu tepla, teplej úžitkovej vody a chladu - využívajúcich fosílne palivá za zariadenia využívajúce biomasu, za tepelné čerpadlá alebo solárne systémy vrátane výmeny celej sústavy

Inštalácia nových zariadení na prípravu tepla, teplej úžitkovej vody a chladu využívajúcich biomasu, inštalácia tepelných čerpadiel alebo solárnych kolektorov, vrátane inštalácie celej sústavy

Inštalácia alebo modernizácia energiu šetriacich zariadení

Zníženie tepelných strát v rozvodoch tepelných médií v centrálnych rozvodoch tepla

Podporované činnosti formou úveruPodporované činnosti formou úveru – – (1%-ný úrok, splatnosť 5-15 rokov) 5%(1%-ný úrok, splatnosť 5-15 rokov) 5%

Program na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom dosiahnuť zníženie spotreby tepla a zvýšenie technických a hygienických štandardov

Programy

Ďalšie informácie o Ďalšie informácie o GISGIS: http://www.envirofond.sk/sk/podpora_zelena_schema12.html

Podporované činnosti formou úveru -Podporované činnosti formou úveru - (1%-ný úrok, splatnosť 5-15 rokov) 5%(1%-ný úrok, splatnosť 5-15 rokov) 5%