OBSAH

1. ÚVOD 1 2. CIELE A METÓDA PRÁCE 2 3. PREHĽAD BÁDANIA 4 . Fortifikácia, Domové parcely, Sakrálne stavby. Kostoly a kláštory, Stredoveké komunikácie . Keramika, Predmety z kovu, Predmety zo skla, Predmety z kosti a parohu . Ostatné pramene 4. CHARAKTERISTIKA ARCHEOLOGICKÝCH VÝSKUMOV V KOŠICIACH 13 4.1 Fortifikácia 4.2 Domové parcely 4.3 Sakrálne stavby. Kostoly a kláštory 4.4 Komunikácie 5. VYHODNOTENIE STAVEBNÉHO VÝVOJA KOŠÍC V STREDOVEKU 41 5.1 Fortifikácia 5.2 Domové parcely 5.3 Sakrálne stavby. Kostoly a kláštory 5.4 Stredoveké komunikácie 6. STREDOVEKÁ KERAMIKA Z KOŠÍC 80 6.1 Vrcholnostredoveká keramika 6.2 Neskorostredoveká keramika 6.3 Stavebná keramika 6.4 Kachlice 7. STREDOVEKÉ PREDMETY Z NEKERAMICKÝCH MATERIÁLOV 109 7.1 Predmety z kovu 7.2 Predmety zo skla 7.3 Predmety z kosti a parohu 7.4 Predmety z dreva 7.5 Predmety z kože 8. ZÁVER 118 9. LITERATÚRA A PRAMENE 121 PRÍLOHY 1. KATALÓG archeologických výskumov v historickom jadre Košíc 137 2. TABUĽKY KRESEBNEJ DOKUMENTÁCIE 3. MAPA archeologických výskumov v historickom jadre Košíc (podľa Katalógu)

1. ÚVOD Súčasný trend investično-stavebného boomu, ktorý sa dotýka i historických jadier miest kladie zvýšené nároky na našu pozornosť. Je nutné tento trend zachytiť a zabezpečiť kvalitnú realizáciu archeologických výskumov. Pre dosiahnutie želaného efektu je však potrebná i sumarizácia poznatkov, ktoré sa na danú tému nazhromaždili v predchádzajúcom období. Je to nevyhnutným predpokladom pre formovanie koncepcie prístupu k terénnemu výskumu v historickom jadre mesta. Zhrnutie a vyhodnotenie doterajších výsledkov pomáha lepšie definovať ciele výskumov, konkrétne problémy, na ktoré treba zacieliť pozornosť. Téma predkladanej práce vyplynula práve z tejto potreby a je prirodzeným vyústením terénnej špecializácie jej autora. V riešení urbanistického vývoja mesta Košice pokročil výskum najďalej v skúmaní vývoja mestskej fortifikácie. Výsledky priniesli i výskumy viacerých sakrálnych priestorov, predovšetkým areálu dominikánskeho kláštora a areálu Dómu sv. Alžbety s kaplnkou sv. Michala. Ako menej uspokojivý možno hodnotiť stav výskumu mestských domových parciel, k niekoľkým zaujímavým výsledkom však došlo najmä v posledných rokoch. Podobne je na tom archeologický výskum vývoja mestských komunikácií. Pri hodnotení materiálnej kultúry je pri jej jednotlivých zložkách najviac limitujúci rozsah materiálu a možnosti jeho chronologického zaradenia. Najviac pozornosti je venovanej keramike, ktorá je tradične najpočetnejšou formou nálezov z archeologických výskumov a jej súčasný objem je už pomerne rozsiahly. V menšej miere, adekvátne k počtu nálezov sú zastúpené aj ostatné zložky stredovekej materiálnej kultúry, nachádzané na archeologických výskumoch. Predkladaná práca má snahu podať čo najobšírnejší obraz o stave archeologického výskumu v historickom jadre Košíc. Z objektívnych príčin čerpá najviac informácií z archeologických výskumov autora, no pracuje i s materiálom z celého radu ďalších výskumov a snaží sa syntetizovať informácie zo všetkých známych archeologických výskumov v historickom jadre Košíc. Touto cestou by som rád poďakoval všetkým, ktorý mi poskytli materiál so svojich archeologických výskumov, podelili sa so mnou o svoje skúsenosti, poradili, usmernili, či akokoľvek inak pomohli pri procese vytvárania predkladanej práce. Veľká vďaka patrí predovšetkým dvom ústredným osobnostiam súčasného archeologického výskumu stredovekého obdobia v Košiciach, PhDr. Marcele Ďurišovej a PhDr. Dáriusovi Gašajovi. Za poskytnutý materiál, cenné rady, konzultácie a usmernenia v priebehu písania tejto práce, ale i rokoch pred tým, keď pomáhali formovať môj odborný rast. Moja vďaka za poskytnutý materiál i ďalšiu pomoc patrí i PhDr. Júliusovi Bérešovi, CSc., PhDr. Dušanovi Čaplovičovi, CSc., PhDr. Ladislavovi Olexovi, Mgr. Lucii Luštíkovej, Mgr. Petrovi Tajkovovi, Mgr. Máriovi Bielichovi, Mgr. Martinovi Pristášovi, PhDr. Pavlovi Mačalovi. Za rady, konzultácie a za to, že sa so mnou podelili o výsledky svojej práce ďakujem i PhDr. Márii Lamiovej-Schmiedlovej, CSc., PhDr. Elene Miroššayovej, CSc., doc. PhDr. Michalovi Slivkovi, CSc., PhDr. Gabrielovi Fusekovi, CSc., Mgr. Mariánovi Uličnému, PhD., PhDr. Jánovi Hunkovi, CSc., PhDr. Petrovi Bednárovi, CSc., RNDr. Jánovi Tirpákovi, CSc., Ing. Arch. Jozefovi Duchoňovi, Ing. Ivanovi Gojdičovi, Mgr. Silvii Paulusovej, Mgr. Marošovi Volovárovi, Mgr. Mariánovi Čurnému, Mgr. Zore Miklíkovej, Mgr. Jurajovi Gembickému, Mgr. Petrovi Harčarovi. Veľká vďaka za mnohorakú pomoc patrí i mojim kolegom Mgr. Eve Horváthovej, PhD., Bc. Alici Markovej, Márii Feketeovej, Alanovi Bayalinovi, Dušanovi Bombovi a Jaroslavovi Štofánikovi. Špeciálne ďakujem môjmu školiteľovi PhDr. Matejovi Ruttkayovi, CSc. za všestrannú pomoc počas písania práce, za rady a usmernenia.

1

2.0 CIELE A METÓDA PRÁCE

Hlavným cieľom práce je zhrnúť a vyhodnotiť doterajšie výsledky archeológie stredoveku na pôde Košíc a vytvoriť ich základnú bázu s ambíciou, aby sa na nej dalo ďalej stavať. Dôraz sa preto kladie na zhrnutie dostupných informácií o archeologických výskumoch v Košiciach a zhodnotenie ich prínosu. Samostatne sa pristupuje k nehnuteľným archeologickým pamiatkam, ktoré súvisia s architektúrou a stavebným vývojom mesta a samostatne sa hodnotia hnuteľné artefakty materiálnej kultúry, pochádzajúcej z archeologických výskumov. Pre charakteristiku a vyhodnotenie urbanistického vývoja mesta bola zvolená niekoľkostupňová forma informácie, ktorá vo viacerých rovinách prezentuje dejiny a výsledky archeologického výskumu v historickom jadre Košíc. Prvým stupňom informácie je kapitola podávajúca stručný prehľad bádania. Jej cieľom nie je vyčerpávajúci výpočet archeologických výskumov v Košiciach, menuje tie dôležitejšie z nich, s prihliadnutím na publikované výsledky. Popri tom venuje priestor i výsledkom práce historikov a podáva i stručný prehľad archeologického bádania mimo región Košíc, najmä v kontexte územia Slovenska, v menšej miere i priľahlých krajín. Ďalšou rovinou je charakteristika jednotlivých archeologických výskumov v historickom jadre Košíc, ktorej je venovaná samostatná kapitola. Ponúka stručný opis nálezových situácií, doplnený niekde i o obrazové prílohy. Bol pri tom zvolený postup triedenia archeologických výskumov do kategórií podľa jednotlivých prvkov zachytenej nálezovej situácie. Výskumy sú tak rozdelené do štyroch podkapitol, a to fortifikácia, domové parcely, sakrálne stavby a komunikácie. Vo svojich kategóriách si však zachovávajú svoju číselnú postupnosť z „Katalógu archeologických výskumov v historickom jadre Košíc“ (ďalej iba Katalóg). Toto delenie je použité v celej práci a bolo zvolené kvôli lepšiemu postihnutiu jednotlivých foriem urbanistického vývoja stredovekého mesta. Ďalším dôvodom je nerovnaká miera poznania a rozsahu výskumu. Fortifikácii, či sakrálnym stavbám bolo dosiaľ venované viac pozornosti, domovým parcelám, či komunikáciám o niečo menej. Nosnou kapitolou je „Vyhodnotenie stavebného vývoja Košíc v stredoveku na podklade archeologických výskumov“. Táto časť práce má syntetizujúci charakter, jednotlivé archeologické výskumy sú zväčša spomínané len formou ich číselného označenia z Katalógu. Delenie na podkapitoly o fortifikácii, domových parcelách, sakrálnych stavbách a komunikáciách je zohľadnené i v tomto prípade. Samostatnou kapitolou radenou na záver textovej časti je „Katalóg archeologických výskumov“. Podáva zoznam všetkých výskumov v historickom jadre Košíc, o ktorých existuje aspoň nejaká vedomosť. Katalóg je koncipovaný chronologicky, od najstaršieho známeho výskumu až po koniec augusta 2008. Archeologické výskumy uskutočnené v jednom roku sú radené na základe abecedného poradia v názve ulice, v prípade jednej ulice podľa popisného čísla od nižších čísel k vyšším. Chronologický prístup sa zvolil preto, aby mohol byť katalóg plynulo dopĺňaný i v budúcnosti. Zdrojom informácií pre jeho zostavenie boli najmä archívy Krajského pamiatkového úradu v Košiciach, Archeologického ústavu SAV v Nitre a Východoslovenského múzea v Košiciach. V niektorých prípadoch absentuje výskumná správa, no existuje zmienka v periodiku AVANS z príslušného roku. Niekedy sa možno oprieť o konkrétne vypublikované výsledky toho-ktorého výskumu. Vyskytli sa však i prípady, kedy bolo možné pracovať iba s ústnou informáciou priamych či nepriamych aktérov archeologického výskumu, prípadne iba s čiastočnou fotodokumentáciou, či nálezmi z výskumu bez doplňujúcich informácií. Katalóg archeologických výskumov neberie na zreteľ, či šlo o rozsiahly predstihový výskum polohy, alebo mal výskum iba formu obhliadky stavebných prác, pri ktorom došlo k odkrytiu konkrétnej nálezovej situácie. Jeho cieľom je iba podať základnú informáciu o všetkých známych archeologických výskumoch. Informuje i o mene autora výskumu, roku kedy sa uskutočnil, rozsahu a uložení materiálu a dostupnej

2

literatúre. Ak niektorú z informácií o výskume už nebolo možné získať, príslušná informácia sa neuvádza. Samostatne sa práca venuje stredovekej materiálnej kultúre v Košiciach. Vypracovanie jej chronologických horizontov z prostredia Košíc a ich naplnenie nálezovými súbormi je jednou z hlavných ambícií práce. Ťažisko záujmu sa z objektívnych príčin orientuje najmä na keramiku. Rozsah objemu keramických nálezov ponúka dostatočné možnosti na ich celkové zhodnotenie. Pozornosť je venovaná analýze vybraných nálezových celkov, typológii a chronologickému začleneniu. Pre rozbor materiálu sa využívali uzavreté nálezové celky a súbory z kultúrnych vrstiev s jasnou a preukázateľnou stratigrafickou pozíciou. Práca sa v tomto smere opiera o materiál z archeologických výskumov jej autora, k dispozícii je však pri splnení základných kritérií i bohatý materiál z iných výskumov. Medzi uvedené kritériá patrí predovšetkým dostatočná dokumentácia a možnosť osobnej konzultácie s autorom výskumu. Viac pozornosti sa venuje ešte kovovým predmetom. Menší rozsah má kapitola, ktorá sa venuje nálezom zo skla, kosti a parohu, dreva či kože. Je to spôsobené menším počtom týchto predmetov v nálezovom fonde. Materiálna náplň práce je prezentovaná osobitne zaradeným katalógom tabuliek kresebnej dokumentácie. Grafické a obrázkové prílohy sú však použité i v texte jednotlivých kapitol, aby sa čítanie umocnilo priamou vizuálnou konfrontáciou. Najmä pri vyznačení murív fortifikácie v nákresoch a plánoch v texte bolo využité farebné rozlíšenie stavebných vývojových fáz. Pre základné orientačné členenie na tzv. arpádovskú, luxemburskú, jiskrovskú a korvínovskú fázu boli zvolené postupne žltá, oranžová, ružová a červená farba. Výnimkou môžu byť prípady, keď bol obrázok bez úpravy prebratý od iného autora. V prípade nákresov a plánov iných typov architektúry je toto farebné členenie využívané tiež, no jeho informačná hodnota je iba orientačná. Žltá a oranžová farba predstavuje vrcholnostredoveké obdobie, odtiene červenej označujú neskorostredoveké obdobie. Pre označenie novovekých architektúr sú zväčša použité zelené a bledožlté odtiene. Práca obsahuje celkový plán s mapovým vyobrazením historického jadra mesta, v ktorom sú lokalizované všetky archeologické výskumy aj s ich číselným označením z Katalógu. Menšie plániky mesta s označením konkrétneho výskumu boli využité i v texte, a to najmä pre označenie vybraných archeologických výskumov väčších fortifikačných areálov, ktoré už v hmote zväčša neexistujú. Časové ohraničenie práce je v texte zväčša stručne zadefinované do dvoch širších horizontov a to vrcholnostredovekého a neskorostredovekého. Otázke názorových východísk pre chronologické členenie je venovaná pozornosť v úvode kapitoly o keramike. Vo všeobecnosti možno povedať, že pojem vrcholnostredoveké obdobie je v tejto práci použitý pre 12.-14. storočie, pojem neskorostredoveké obdobie pre 15. storočie a prípadne i prvú polovicu 16. storočia. 12. storočie je obdobím prvých písomných správ z regiónu Košíc s formujúcim sa centrom, benediktínskym opátstvom v Krásnej. 13.-14. storočie sa už týka samotného mesta Košíc. 15. storočie je obdobím plného rozvinutia stredovekého urbanistického vývoja mesta i jeho materiálnej kultúry, ktorej doznievanie predpokladáme ešte začiatkom 16. storočia.

3

3. PREHĽAD BÁDANIA Počiatky záujmu o archeologické pamiatky na území Košíc spadajú do druhej polovice 19. storočia a sú spojené najmä s osobou Imricha Henszlmanna, košického rodáka, neskôr profesora dejín umenia na budapeštianskej univerzite. Kľúčovou bola jeho neutíchajúca snaha o založenie múzea v Košiciach. Po prvý krát sa pre to vyslovil už v roku 1846 (Miskovszky 1889). Chápanie archeologických pamiatok zahŕňalo predmety umeleckého remesla národopisné pamiatky, starožitností, ale napríklad i architektúru. Preto v článku „Archeologický výlet do Abovskej a Šarišskej župy“ z roku 1865 I. Henszlmann okrem popisu nálezov z kniežacieho hrobu z Ostrovian opisuje i košické gotické sakrálne stavby (Henszlmann 1865). V roku 1872 vzniká v Košiciach Hornouhorský muzeálny spolok. Zakladajú ho bratia František a Vojtech Klimkovicsovci a Viktor Miskovszky. Spolok od svojho vzniku rýchlo zhromažďuje zbierkový fond múzea, najmä formou príspevkov občanov a už od roku 1874 začína vydávať ročenku Felsőmagyarországi múzeum egylet, ktorá vychádzala do roku 1902. V osobe V. Miskovszkého, významného činiteľa uhorského i slovenského umelecko-historického bádania, získavajú Košice tvorcu základnej bázy poznatkov o stredovekej sakrálnej architektúre, ktorá je dodnes vyhľadávaným prameňom. Venoval sa kaplnke sv. Michala, kostolu dominikánov, no najmä Dómu sv. Alžbety (Miskovszky 1887; 1888), kde pri jeho veľkej rekonštrukcii objavil i základy pôvodného kostola sv. Alžbety (Miskovszky 1888). To je zároveň prvý známy prípad, keď došlo v Košiciach k stavebným výkopom s určitou garanciou odbornosti, respektíve k prvému archeologickému výskumu. Dovtedy, i dlho potom, sa archeologická práca v meste sústreďovala najmä na opis zbierkových predmetov a teoretické state v katalógoch z muzeálnych výstav. Prvotné, priekopnícke obdobie historicko-archeologického bádania ukončila 1. svetová vojna. V medzivojnovom období sa sporadické archeologické bádanie v regióne sústredilo na oblasti v širšom okolí Košíc (Eisner 1928, 1933). Samotné mesto a jeho stredoveký vývoj stále priťahovalo pozornosť skôr historikov (Wick 1932, 1936) a stavebných historikov (Mencl 1933; 1938), ako archeológov. Samostatnej štúdie sa dostalo stredovekej lokalite na Hradovej, ktorú autor J. Martinka ešte mylne spája s hradom Sokoľ (1931). Predmetom teoretického bádania sa stal i významný nález tzv. Košického zlatého pokladu s prevažujúcim obsahom zlatých, stredovekých a novovekých mincí, ktorý v roku 1935 našli robotníci pri prestavbe bývalého paláca Spišskej komory na Hlavnej ulici 68. V čase maďarskej okupácie Košíc v rokoch 1938-1945, sa riaditeľom múzea stal Sándor Mihalik, ktorý v rokoch 1940-1941 realizoval archeologický výskum v suteréne Miklušovej väznice (Mihalik 1942) a získal odtiaľ značný počet neskorostredovekého a novovekého, najmä keramického materiálu. V roku 1940 uskutočnil i výskum v areáli Katovej bašty (Mihalik 1943). Zaujímavý záchranný výskum bol realizovaný i na vtedajších južných predmestiach roku 1942. Jeho presná lokalizácia dnes už nie je možná, uskutočnil sa niekde v priestore súčasnej ulice Pri bitúnku. Z pozostatkov kováčskej a možno i peňazokazeckej dielne sa získalo veľké množstvo kovových výrobkov z obdobia 16.-17. storočia (za informáciu vďačím D. Gašajovi, ktorý materiál v súčasnosti spracováva). V povojnovom období sa v rámci archeológie na území mesta výraznejšie prejavil J. Pastor. Aj keď väčšina jeho výskumov sa nami sledovaného obdobia netýka, za zmienku stojí preskúmanie stredovekej hrnčiarskej pece na Šrobárovej ulici (Pastor 1959), teda na západnom predmestí niekdajšieho opevneného mesta a tiež časť stredovekého sídliska na južnom predmestí v roku 1963 (Lamiová-Schmiedlová/Miroššayová 1991, 41). Možno konštatovať, že 60. a 70. roky 20. storočia sú pre rámec archeológie stredoveku v Košiciach nevýrazným obdobím a to aj napriek tomu, že množstvo meštianskych domov v historickom jadre mesta prešlo práve v tých časoch zásadnými úpravami suterénnych priestorov,

4

v súvislosti so zmenou ich funkcie na účely rôznych obchodných a reštauračných prevádzok. Mimo historického jadra, no na území Košíc sa však v rokoch 1971-1981 realizoval jeden z kľúčových výskumov stredovekej archeológie v regióne. V lokalite Košice – Krásna prebehol systematický výskum bývalého benediktínskeho opátstva, ktoré sa tu nachádzalo (Polla 1986). Tento archeologický výskum zostáva dôležitým prameňom najmä preto, že autor hľadá pôvod tu nájdenej materiálnej kultúry z obdobia 13.-16. storočia najmä v košických remeselných dielňach (Polla 1986, 217). K určitému posunu v aktivite, ohľadom mestskej stredovekej archeológie v Košiciach dochádza až koncom 70. rokov s nástupom ďalšej generácie archeológov (Čaplovič/Gašaj/Olexa 1978), no ani 80. roky nepriniesli výraznú zmenu. Výnimkou bol niekoľko sezónny výskum v rajskom dvore dominikánskeho kláštora (Čaplovič/Mačala 1987; 1988; 1990). Výraznejšie výsledky priniesol výskum z roku 1989 v dvorovom trakte na Hlavnej ulici 58, kde pri výstavbe administratívnej budovy Štátneho divadla došlo k nálezu stredovekej chladnice s kolekciou stredovekej keramiky (Čaplovič 1990). Po roku 1990 sa archeologický výskum v historickom jadre Košíc zintenzívnil. Dielo syntetizujúce archeologické pramene v Košiciach a okolí, ktoré sumarizuje predchádzajúce obdobie vypracovali M. Lamiová-Schmiedlová a E. Miroššayová (1991). Rozširujúca sa báza poznatkov, ktorú v nasledujúcich dvoch dekádach priniesol intenzívnejší terénny archeologický výskum i nové výsledky teoretického bádania je pre lepší prehľad členená podľa jednotlivých kategórií urbanistického vývoja, či materiálnej kultúry. Fortifikácia Archeologický výskum stredovekej (ale i novovekej) fortifikácie v Košiciach v posledných dvoch desaťročiach výrazne pokročil a v súčasnosti možno konštatovať, že v porovnaní s ostatnými hodnotenými kategóriami je rozsahom terénneho výskumu i publikovaných výsledkov najďalej. Možnosť oprieť sa o širšiu pramennú bázu vo forme dobových máp a plánov, vedút, archívnych správ a výsledkov ich teoretickej analýzy ponúka archeológom lepšiu východiskovú pozíciu. Významným prínosom sú i výsledky stavebno-historických výskumov. K výraznému nárastu archeologických výskumov v historickom jadre mesta dochádza v 90. rokoch 20. storočia. Od roku 1996 prebiehala na celom rade ulíc rozsiahla rekonštrukcia inžinierskych sietí, čo umožnilo skúmať na mnohých miestach i fragmenty stredovekého a novovekého opevnenia mesta, vrátane archeologických výskumov niekoľkých mestských brán. Rozsahom najväčší bol výskum Dolnej brány na Hlavnej ulici v rokoch 1996-1998 (Ďurišová 2001; 2004; Duchoň 2003), preskúmané boli i Hnilná brána na Alžbetinej (Ďurišová/Uličný 1999; Ďurišová 2004) a Mlynská brána na Mlynskej ulici (Gašaj 1999b). Skúmalo sa i opevnenie v miestach predpokladanej Hornej brány na Hlavnej ulici. Samotné teleso brány sa nepodarilo spoľahlivo zachytiť. Skúmaný bol i barbakan Maľovanej brány, známy pod názvom Katova bašta (Gašaj 1999a; Gašaj/Duchoň 2001). Na Hradbovej ulici bola preskúmaná i menšia bránka v rámci vnútorného hradbového múru (Ďurišová 2002). Pásma mestského opevnenia boli zachytené a skúmané na uliciach Zvonárskej (Ďurišová/Gašaj 2000), Mlynskej (Olexa/Tajkov 2004), Hrnčiarskej a Podtatranského (Gašaj 2000), na Dominikánskom námestí (Ďurišová/Uličný 2000), kde bola zachytená bašta parkánového múru, ďalej na Zbrojničnej (Gašaj 1999), Cyrilometodejskej (Rusnák 2004; 2005), Mojmírovej, Vrátnej (Gašaj 2005), Kasárenskom námestí (Rusnák 2007b), Hlavnej 110 a naposledy na Alžbetinej ulici 49 (Ďurišová/Kűrthy/Pristáš 2007). Archeologický výskum stredovekej a novovekej fortifikácie prebehol i v areáli Mlynského bastiónu (Gašaj/Tajkov, v tlači). Na významný novoveký fortifikačný útvar, citadelu, bol zameraný výskum na Námestí Osloboditeľov. V predstihovej fáze však zachytil iba časť priekopy (autori výskumu V. Hanuliak, A. Balážová, Ľ. Záhorec, R. Kos).

5

Jedno z prvých stručných zhodnotení stavebno-historického vývoja mestských hradieb v Košiciach priniesol Súpis pamiatok (1968, 83, 84). Prvá práca, syntetizujúcich poznatky o košickej fortifikácii je štúdia J. Duchoňa „Prehľad vývojom opevnenia mesta Košíc“ z roku 1989, ktorá však zostala iba v rukopise. Autor v nej zhŕňa výsledky stavebno-historického i archívneho bádania. Zároveň predkladá delenie stredovekého i novovekého vývoja do stavebných etáp a zavádza i ich pomenovanie, zohľadnené i v tejto práci (Duchoň 1989). Štúdia, doplnená o novšie výsledky bádania vychádza v posledných rokoch po jednotlivých etapách v zborníku Historica Carpatica (Duchoň 2004; 2006; 2007; 2008). Dosiaľ boli publikované všetky štyri stredoveké etapy výstavby košických opevnení. Ďalšia z prác spomenutého autora, ktorá zostala iba v rukopise, je štúdia stavebno-historického vývoja Dolnej brány (Duchoň 2003). Tá okrem svojho tematického zamerania podáva i vyčerpávajúci súpis prameňov týkajúcich sa košického opevnenia: písomné správy, mapy a plány, veduty mesta. Košickou fortifikáciou sa zaoberali i K. Markušová (1987) a J. Krcho (1992). Kľúčovými postavami archeologickej práce na košických fortifikačných objektoch sú M. Ďurišová a D. Gašaj. Výsledky ich doterajšej práce vyšli prostredníctvom niekoľkých dielčích článkov (Gašaj/Duchoň 2001; Ďurišová 2004) a najnovšie v spoločnom syntetizujúcom článku (Gašaj/Ďurišová 2008). Domové parcely Štúdium vývoja stredovekej mestskej urbanizácie na Slovensku, s prihliadnutím na postupný vývoj a typológiu meštianskych domov a výskum vývoja parciel zatiaľ nie je v uspokojivom stave. Chýba najmä možnosť sumarizácie poznatkov do reprezentatívneho korpusu a to pre nedostatok čiastkových výsledkov. Výskum domových parciel v historickom jadre Košíc stále stojí pred celým radom úloh a nezodpovedaných otázok. Týka sa to stredovekej parcelizácie, nivelety, či dispozičného vývoja domov. Komplexný výskum parciel v historickom jadre, ktorý zahŕňa suterény domov i dvorové časti spája archeologickú disciplínu so stavebno-historickým, pamiatkovým výskumom. Takýto výskum častokrát konštatuje rozrušenie stredovekých sídliskových vrstiev v mladšom období, prípadne prináša len zlomkové výsledky. Stavebno-historický výskum meštianskych domov síce dokáže určiť chronologický vývoj, no bez súčinnosti archeologického a archívneho výskumu je jeho presnejšie časové zaradenie často obtiažne. Preto len postupné, mozaikovité spájanie výsledkov týchto výskumov môže posunúť vpred naše bádanie. Pozoruhodné nálezy obohacujúce najmä materiálnu bázu hnuteľných archeologických pamiatok priniesol už výskum v dvorovom trakte na Hlavnej ulici 58 (Čaplovič 1990). Zachytené boli pozostatky vrcholnostredovekých obytných objektov a studňa, či chladnica. Ďalšie stredoveké chladnice, obsahujúce množstvo najmä keramického materiálu odkryl i archeologický výskum spojených parciel na Kováčskej ulici 24 až Hlavnej ulici 63. Väčšie výskumy prebehli i na Hlavnej ulici 16 (Olexa/Tajkov 2005, 2006), Hlavnej ulici 59 (Béreš/Uličný 1998), Hlavnej ulici 101 (Béreš/Luštíková/Rusnák 2008; Duchoň 2002), či Mäsiarskej ulici 52 (Olexa/Tajkov 2006). Základy dvoch jednopriestorových sieňových domov aj s náznakom pôvodnej parcelácie priniesol výskum parcely 767 na Kováčskej ulici z roku 2007 (Rusnák/Luštíková v tlači d). Menšie výskumy prebehli i na Alžbetinej ulici 15 (Ďurišová/Pristáš 2006), Hlavnej ulici 55 (Olexa/Tajkov 2006), na nádvorí Miklušovej väznice (nepublikované, autor výskumu D. Gašaj), či na Hrnčiarskej ulici 12 (Uličný 2003). Novšie doklady o stredovekej drevenej zástavbe parciel, či kamenných objektoch v dvorových traktoch parciel priniesli archeologické výskumy na Hlavnej ulici 96, či Mlynskej ulici 19 (Luštíková 2008b; 2008c).

6

Sakrálne stavby. Kostoly a kláštory Centrálny sakrálny areál na Hlavnej ulici pôvodne pravdepodobne tvoril iba farský kostol s prikostolným cintorínom. Od druhej polovice 14. storočia však pribudli na južnej strane kaplnka sv. Michala, pravdepodobne s funkciou cintorínskej kaplnky a na severovýchodnej strane Urbanova veža, pravdepodobne s funkciou zvonice. Skúmaniu interiérov a exteriérov týchto dvoch sakrálnych stavieb a ich zvonice sa venovalo viacero archeologických výskumov. Pôdorys pôvodného kostola sv. Alžbety bol z veľkej časti zachytený pri rekonštrukcii Dómu v rokoch 1877-1896 (Miszkovsky 1887). Súčasťou ďalšej veľkej rekonštrukcie Dómu bolo i 12 statických sond, vykonaných po obvode stavby, ktoré poskytli sprievodnú kresebnú dokumentáciu (Tőkoly 1987). V kaplnke sv. Michala prebehol i pamiatkový (Haberlandová 1993) i archeologický výskum (Ďurišová 2003; Ďurišová/Pristáš 2006). Exteriéru kaplnky i južnej strane Dómu sa venoval archeologický výskum M. Bielicha (2007). Severný exteriér Dómu riešil archeologický výskum, ktorý pomohol lepšie spoznať stavebný vývoj námestia (Rusnák, v tlači a; Henning/Rusnák 2008). Ďalšími stredovekými sakrálnymi objektmi v historickom jadre Košíc sú dominikánsky a františkánsky kostol s kláštornými areálmi. V 80. rokoch 20. storočia prebehol v rajskom dvore dominikánskeho kláštora už spomínaný výskum P. Mačalu a D. Čaploviča. Hospodárskej časti gotickej fázy kláštora sa venoval výskum J. Béreša v roku 1997 (Béreš/Uličný 1998), ďalší archeologický výskum areálu pokračuje od roku 2006 (Rusnák, v tlači b). Františkánskemu kostolu sa venovali stavebno-historické výskumy v 80. a 90. rokoch (Haberlandová 1984; Krcho/Szekér 1994). Areálu bývalého kláštora sa dotkli i dva archeologické výskumy (Rusnák 2007b; Rusnák/Luštíková, v tlači d). Cintoríny Centrálnym cintorínom v stredovekých Košiciach bol pravdepodobne cintorín pri farskom kostole sv. Alžbety. Napriek absencii písomných a zatiaľ i archeologických prameňov možno predpokladať, že počiatky pochovávania na ňom súvisia s počiatkami farského kostola na tomto mieste. Pochovávanie na cintoríne bolo čiastočne archeologicky skúmané výskumami R. Rusnáka (v tlači a; Henning/Rusnák 2008) a M. Bielicha (2007). V druhej polovice 14. storočia vybudovali južne od kostola sv. Alžbety kaplnku sv. Michala, ktorá pravdepodobne plnila funkciu cintorínskej kaplnky. Na pochovávanie bolo vyčlenené jej podzemné podlažie. Krypty mohli byť už v stredoveku i v Dóme sv. Alžbety. Ich súpis z roku 1771 uvádza päť krýpt. Cintorín pri farskom kostole nebol v stredoveku jediným miestom pochovávania vo vnútri opevneného mesta. Existenciu cintorína pri dominikánskom kostole spomínajú mestské pramene k roku 1489 (Wick 1932, 8) a potvrdil to i archeologický výskum Čaplovič/Mačala 1987; Béreš/Uličný 1998; Rusnák, v tlači b). Naopak pri františkánskom kostole archeologický výskum nezachytil žiadne stopy po pochovávaní (Rusnák/Luštíková, v tlači d), v kostole sa však nachádza viacero novovekých krýpt. Stredoveké komunikácie Významnou príležitosťou pre archeologický výskum stredovekých komunikácií v Košiciach bola najmä celková obnova inžinierskych sietí a ďalšie povrchové úpravy na Hlavnej ulici, ale i celom rade ulíc v historickom jadre. Prebiehala v rokoch 1996-1998. Okrem dokumentácie nárastu terénu boli na viacerých miestach zachytené formy povrchovej úpravy ulice v stredoveku (Jerguš/Ďurišová/Markušová/Mokriš 2002, 84, 85). Ďalšie doklady stredovekých úrovní dlažby doplnili už spomenuté výskumy severného exteriéru Dómu sv. Alžbety, či výskumy v areáloch dominikánskeho a františkánskeho kláštora. Dôležitý bol i výskum komunikácie na Dominikánskom námestí, ktorý okrem iného odkryl i južný portál dominikánskeho kostola zo 14. storočia, čím sa získal dôležitý údaj o vrcholnostredovekej nivelete v tejto časti mesta (Ďurišová/Pristáš 2006, 159).

7

Keramika Z užšieho regiónu Košíc možno vyzdvihnúť archeologické výskumy, ktoré priniesli keramické súbory zásadného významu. Počtom nálezov celých nádob vyniká archeologický výskum v suteréne Miklušovej väznice ešte zo štyridsiatych rokov 20. stor. (Mihalik 1942) so 450 zrekonštruovanými nádobami a 120 téglikmi na farby, patriacimi k hrnčiarskej dielni. Pôvodné datovanie do 15.-16. storočia je však nutné prehodnotiť. Z veľkej časti ide o novoveký materiál. Mimoriadny rozsah materiálu sa získal i pri výskume v areáli dominikánskeho kláštora v roku 1997 (Béreš/Uličný 1998). I v tomto prípade však z veľkej väčšiny možno datovať materiál do obdobia staršieho novoveku, s ťažiskom v prvej polovici 17. storočia. Spracovanie týchto súborov by mohlo mať rozhodujúci význam pri riešení regionálneho vývoja keramiky v 16.-18. storočí. Dôležitý systematický výskum benediktínskeho opátstva v Krásnej sa dočkal i samostatného monografického spracovania (Polla 1986). Nálezy keramiky sú v práci rozdelené iba do dvoch veľmi široko koncipovaných chronologických rámcov. Staršia do 9. – 12. storočia, mladšia do 13. – 16. storočia, v oboch prípadoch bez hlbšej analýzy. Možnosť vytvorenia vnútorného vývoja keramiky na lokalite s preukázaným osídlením od prvej polovice 12. storočia do polovice 16. storočia, tak nebola dostatočne využitá. Niekoľko početne väčších keramických súborov sa podarilo získať i pri výskumoch v historickom jadre Košíc. Rozsiahly súbor pohárov i ďalších typov nádob pochádza z výskumu stredovekej chladnice z Hlavnej ulice 58 (Čaplovič 1990). Súbor však zatiaľ iba čaká na svoje podrobnejšie spracovanie. K publikovaným prácam patrí nález hrnčiarskej pece zo Šrobárovej ulice (Pástor 1958), či niekoľko novších výskumov (Béreš/Uličný 1998; Uličný/Ďurišová 1999; Uličný 2003). Výskum zo Šrobárovej ulice priniesol i zaujímavý doklad o miestnej výrobe fľašovitých nádob na praženie rumelky. Doklady tejto hospodárskej činnosti poznáme z Dubníka v Slanských vrchoch (Slivka 1978c, 233). Konkrétnu spojitosť košických nádob s nálezmi z Dubníka by bolo možné preukázať po odbornej mineralogicko-petrografickej analýze materiálu. Významnejšie, dosiaľ nepublikované súbory pochádzajú i z výskumov Dolnej brány (autorka výskumu M. Ďurišová), z odkryvu neskorostredovekých chladníc na Kováčskej ulici 24 (výskum D. Gašaja), výskumu Katovej bašty (Gašaj/Duchoň 2001), ale i niekoľkých výskumov autora tejto práce (Rusnák v tlači a; v tlači b). Materiál z viacerých z nich je zahrnutý do jej rámca. Doplnkom pre štúdium je i celý rad menších výskumov, ktoré niekedy poskytnú rozsahom malý, no obsahom zaujímavý materiál, či nález (Ďurišová/Kűrthy/Pristáš 2007; Luštíková 2008a). Košickým nálezom kachlíc sa okrajovo venoval už S. Mihalik (1942, obr. 33-35), ktorý z výskumu v Miklušovej väznici získal okrem fragmentov kachlíc i časť hlinenej formy (dnes nezvestnej). Jeden s fragmentov kachlíc s vyobrazením leva medzi gotickými písmenami z Miklušovej väznice publikoval i Š. Holčík (1978, obr. 91). Hrncovité kachlice so štvorcovým ústím sa našli i v hrnčiarskej peci zo Šrobárovej ulice (Pastor 1959, obr. 11, 12). Čiastočne boli prezentované renesančné nálezy kachlíc z areálu dominikánskeho kláštora (Béreš/Uličný 1998, tab. III-V). Nálezom trebišovských kachlíc s motívom anjela držiaceho košický erb sa venoval J. Chovanec (2005, 23-54). Otázke ich košického pôvodu a datovania sa predtým venovali i M. Slivka (1979a, 16; 1979b, 163; 1984, 181) a J. Novák (1995, 145). Samostatnú kapitolu venoval B. Polla i kachliciam z Košíc – Krásnej (1986, 237-245). V širšom regióne Košíc evidujeme niekoľko skúmaných lokalít, ktoré obohatili materiálnu bázu vrcholnostredovekej i neskorostredovekej keramiky. Patria k nim výskumy hrádkov v Obišovciach (Polla 1964) a Vajkovciach (Slivka 1978), či výskum stredovekej dediny vo Svinici (Čaplovič 1978; 1981). Posledne menovaný výskum však zatiaľ nemá podrobnejšie vyhodnotený keramický materiál. Publikovaný bol i menší súbor vrcholnostredovekej keramiky z hradu Purušťan (Uličný/Pristáš 2006). Dôležité sú i novšie nálezy z Moldavskej

8

jaskyne (Hunka/Soják 2008). Rozsahom malý súbor vrcholnostredovekej keramiky s datovaním podporeným nálezmi mincí spájajú autori s obdobím tatárskeho vpádu. Niekoľko dôležitých výskumov prebehlo i na Zemplíne. Spomenúť treba výskumy v Brehove (Povala 1970), Oboríne (Ruttkay 1970) či Trebišove (Čaplovič 1979; Chovanec 1983), kde bola pozornosť venovaná i keramike. Publikované výsledky ďalších výskumov (Slivka 1979; Slivka/Vizdal 1984; Chovanec 1993a; 1993b; Strakošová 1995; 2000) sa odkrytým nálezom keramiky venovali len okrajovo. Počtom výskumov i publikovaných prác vyniká región Spiša. Jedným z najdôležitejších je výskum zaniknutej stredovekej dediny Zalužany. Monografické spracovanie výskumu (Polla 1962a) patrí dodnes k najzásadnejším prácam stredovekej archeológie na Slovensku. Výskum zaniknutých stredovekých dedín prebiehal i na lokalitách Spišský Hrušov – Miloj (Polla 1966), Veľký Slavkov (Ruttkay 1969), Pavľany – Krigov (Čaplovič/Javorský 1990), či Vlková – Horánske (Javorský 2000). Pri ich spracovaní však bola keramike venovaná väčšia pozornosť iba v prípade Veľkého Slavkova. Dlhodobý systematický výskum prebieha od roku 1983 v kartuziánskom kláštore na lokalite Letanovce – Skala útočišťa (Slivka 1987; 1988; 1990a; 1990b; 2003). Z kláštorných komplexov prebehli výskumy i v Červenom Kláštore (Čaplovič 1971), Spišskom Štiavniku (Slivka 1991; 1993) či v minoritskom kláštore v Levoči (Lukáč 1998). Zvýšená pozornosť keramike bola venovaná najmä v prípade Červeného Kláštora, čiastočne i letanovského Kláštoriska (1990a), kde sa autor venoval i výrobkom z kostí a parohu (1983), či knižným kovaniam (1990b). Výskum prebehol i v niekoľkých hradných areáloch na Spiši. Podrobnejšie sú vypublikované výskumy bratríckeho tábora na Zelenej Hure pri Hrabušiciach (Polla 1962b) a mestského hradu v Kežmarku (Polla 1970; 1971). Informatívny charakter má príspevok o výskume Spišského hradu (Polla 1967), či hradu Ľubovňa (Roth 1992), najnovšie i hradu v Markušovciach (Bóna/Šimkovič/Tirpák/Čurný/Bielich/Žažová 2007). Viacero výskumov z mestského prostredia, najmä Levoče, Kežmarku a Spišskej Novej Vsi (Javorský 1981a; 1981b) žiaľ nemá dostatočný publikačný výstup. Niekoľko kľúčových výskumov sa uskutočnilo i v Šariši. Výskumy zaniknutého dedinského osídlenia v Ostrovanoch (Lamiová-Schmiedlová 1964) a Nižnej Šebastovej (Budinský-Krička 1970) znamenali posun v poznaní vrcholnostredovekej keramiky 12.-14. storočia. Do rovnakého horizontu spadajú i najnovšie nálezy z lokality Drienov (autori výskumu R. Hreha, L. Luštíková). Horizont vrcholnostredovekej keramiky z polovice 13. stor. máme na Šariši doložený už i z mestského prostredia, kde dosiaľ v nálezovom fonde absentoval (Harčar/Uličný 2006). Omnoho bohatšie zastúpenie má v nálezoch z miest neskorostredoveká keramika. Tamojšiu produkciu dokladajú i nálezy hrnčiarskych pecí zo Sabinova (Slivka 1978b), Bardejova (Čaplovič/Slivka 1980) či Prešova (Uličný/Harčar 2007). Archeologický výskum sakrálnych objektov v regióne sa zväčša zameriava iba na architektúru (Piffl 1971; Harčar/Uličný 2007; 2008), iba málokedy sa autor výskumu venuje i keramike a sprievodným nálezom (Budinský-Krička 1970). Rozsiahly materiál pochádza z výskumu hradov, hrádkov a bratríckych táborov. Patria k nim hrádky v Medziankach (Slivka/Vallašek 1986), Močidľanoch (Budinský-Krička 1961), Chmeľove (Polla 1962c; Tomášová 2003) či Nižnom Tvarožci (Blahuta 1963). Menšie príspevky špeciálne ku keramickým súborom z hrádkov v Hanigovciach (2000), Brezovičke a Mudrovciach (2002), Solivare (2003) a Kamenici (2005) publikoval M. Uličný. Mimoriadny význam pre poznanie vývoja stredovekej keramiky na východnom Slovensku mal archeologický výskum Šarišského hradu (Slivka 1982), ktorý poskytol obrovské množstvo materiálu. Spracovaním tohto nálezového fondu sa neskôr zaoberal M. Uličný (2003). Vo svojej dizertačnej práci (Uličný 2004) podrobil analýze jednotlivé keramické súbory z 13.-17. storočia, vypracoval a naplnil chronologické stupne vrcholnostredovekej a neskorostredovekej keramiky a rozpracoval i ďalší vývoj keramického riadu v staršom období novoveku. Popri analytických štúdiách menšieho rozsahu (Budinský-

9

Krička 1970), či dlho neprekonanej monografii o výskume v Zalužanoch (Polla 1962) ide o kľúčovú prácu na tému vývoja stredovekej keramiky na východnom Slovensku. Napriek úzkej regionalite obsahovej náplne práce sú jej závery v základných rysoch platné a aplikovateľné prakticky na celom území východného Slovenska a priľahlých oblastiach, najmä juhu stredného Slovenska, Podkarpatskej Rusi či severovýchodného Maďarska. Niet pochýb, že autor práce má dostatok skúseností s materiálom i mimo šarišský región, čo dokladá i výpočtom pramennej bázy k jednotlivým chronologickým stupňom z celého územia východného Slovenska (Uličný 2004, 37-39, 51-52). Rezervy, ktoré možno postrehnúť v niekoľkých otvorených otázkach obsahovej náplne jednotlivých stupňov či ich konkrétnejšieho časového vymedzenia (napr. mladší horizont vrcholnostredovekej keramiky), nie sú rezervy práce, ale celkového stavu bádania na Slovensku. Práca však ponúka dobrý základ pre ďalšie riešenia. Jej chronologické triedenie možno rešpektovať a bude aplikované i v predkladanej práci. Zohľadnená bude i terminológia M. Uličného typologického triedenia okrajov nádob, aj keď v tomto prípade okolnosti nedovoľujú aplikovať ju bez úprav ako celok. V celoslovenskom kontexte dochádza k prvým pokusom uchopiť problematiku stredovekej keramiky sporadicky už v štyridsiatych rokoch (Kraskovská 1948-1949), ale najmä od konca päťdesiatych a v šesťdesiatych rokoch zásluhou A. Habovštiaka (1959a; 1959b; 1962) a B. Pollu (1962a; 1962b; 1964). Rozsiahlu štúdiu o stredovekej kolkovanej keramike z Bratislavy podal A. Vallašek (1971). Dôležitá je i štúdia o nádobách datovaných mincami Ľ. Kraskovskej (1980). Do kontextu predkladanej práce, z nej zapadá iba jediný nález a to zeleno glazovaná šálka zo Štósu, mincami datovaná do obdobia po roku 1382 (Kraskovská 1980, 91). Počnúc osemdesiatymi rokmi sa ústrednou postavou na poli štúdia stredovekej keramiky, najmä na strednom a západnom Slovensku stáva J. Hoššo (1981). Je autorom niekoľkých syntetizujúcich štúdií (1971; 1983; 1985) a celého radu článkov (1981-1982; 1984; 1985a; 1985b; 1989; 1997a; 1999; 2004; Hoššo/Lesák 2001; Hoššo/Lesák/Resutík 2002) venujúcich sa rôznym čiastkovým otázkam stredovekého hrnčiarstva. Štúdiom stredovekej keramiky na západnom a strednom Slovensku sa zaoberá i M. Mácelová (1986), M. Ruttkay (1988; 1995; 1996), či J. Labuda (1990). Podrobný prehľad bádania o kachliarstve na Slovensku (i v bývalom Uhorsku a susedných krajinách) podal najnovšie M. Slivka (2005, 15-22). Stredovekým kachliam venoval pozornosť B. Polla (1970), neskôr najmä Š. Holčík (1972, 1973, 1978), ale i J. Hoššo (1997b), M. Mácelová (1998; 2005), J. Chovanec (1990; 1998; 2005), P. Ušiak (2002; 2004), či najnovšie M. Bielich (2009). Štúdiu stavebnej keramiky sa venuje P. Nagy (2003), špeciálne tehliarskej výrobe M. Čurný (2008). Podrobný prehľad bádania slovenskej archeológie stredoveku naposledy podali D. Čaplovič a M. Slivka (1998). Korpus stredovekej keramiky z územia Čiech a Moravy od V. Nekudu a K. Reichertovej (1968) zavŕšil prvé obdobie jej štúdia. Za nasledujúcich štyridsať rokov sa materiálna báza pre jej štúdium mnohonásobne zvýšila. Aj keď nová syntéza stredovekej keramiky z českých zemí zatiaľ nebola vypracovaná, túto problematiku rieši enormné množstvo článkov, štúdií i monografií (Nekuda 1975; 1985; Zápotocký 1978; Richter 1982; Hrdlička 1993; Vařeka 1998; Goš 2007 atď.). V Maďarsku je ústrednou postavou systematického štúdia stredovekej keramiky i kachliarstva I. Holl (1963; 1966; 1990). Pre lepšie poznanie regionálneho vývoja je potrebné zacieliť pozornosť najmä na severovýchodné Maďarsko, ktoré vykazuje prakticky zhodné znaky, ako juhovýchodné oblasti Slovenska. V poslednom období tu vznikol rad článkov, ktoré sa problematikou stredovekej keramiky zaoberajú (Földing 1997-1998; Boldiszár 2002; Simonyi 2003; Szőrényi 2004; Lukács 2007). V Poľsku patria k zásadným prácam napríklad štúdie J. Kruppého (1967; 1981), alebo nášmu terénu bližšie A. Walowej (1979) či S. Czopeka a A. Lubelczyka (1993). Na zakarpatskej Ukrajine sa štúdiu stredovekej

10

keramiky dosiaľ venovala menšia pozornosť (Dzembasz 1999), v poslednom období sa ňou zaoberá I. Prochnenko (2007). Predmety z kovu V mestskej knihe o aktoch súdu z rokov 1393-1405, je medzi údajmi o zamestnaní účastníkov súdu 115 zmienok o celkove 14 povolaniach spätých s banskou a hutníckou činnosťou, 150 zmienok o 10 zbrojárskych povolaniach a 603 zmienok o 28 kovospracujúcich povolaniach, so špecializáciou na spracovanie železa, cínu, mosadze, či zlata (Halaga 1992, 297, 298). Viac zmienok už majú iba kupecké povolania a remeslá späté s výrobou kože a kožušín. Tieto údaje jasne poukazujú na angažovanosť košických mešťanov na banskej a hutníckej produkcii v blízkych strediskách rudných ložísk a najmä na následnú postprodukciu, spojenú so spracovaním kovov a kovovýrobou. Kľúčovou a neprekonanou prácou o stredovekých kovových predmetoch z regiónu stále zostáva trojdielna štúdia M. Slivku (1978c; 1980; 1981). Archeometalurgii i v stredovekom období bol venovaný celý jeden ročník Východoslovenského praveku (1999), priestor bol venovaný i metalografii vybraných košických nálezov (Mihok/Laurinčíková/Béreš 2005). Triedením a problematikou stredovekých predmetov z kovu sa pri spracovávaní výskumov v Obišovciach a Košiciach – Krásnej, zaoberal i B. Polla (1964; 1986). Predmety zo skla Sklenené predmety predstavujú jeden z najkrehkejších archeologických artefaktov. Pre odkrytie väčších fragmentov sklenených nádob, či dokonca celých kusov v mestskom prostredí, je často krát potrebná šťastná súhra okolností. Príhodné možnosti ponúkajú stredoveké studne, prípadne chladnice, žumpy a odpadové jamy. Práve z tohto prostredia pochádzajú početné nálezy sklenených nádob, známe z českých miest Plzne, Mostu, Chebu (Hejdová/Frýda/Šebesta/Černá 1983) ale i viacerých ďalších. Na Slovensku máme stredoveké sklenené nádoby z mestského prostredia v zvýšenom počte doložené zatiaľ iba z Bratislavy (Hoššo 1997, 294, 296; Hoššo/Lesák/Resutík 2002, 608 - 612). Z prostredia hradov v kontexte historického spojenia s priamymi oblasťami ich pôvodu ich publikovala P. Koóšová (2005, 497-506; 2007, 453-464). Nálezy stredovekého skla z historického jadra Košíc sú stále nepočetné a zlomkovité a jediný väčší súbor skla pochádza iba z výskumu benediktínskeho opátstva v Krásnej. Súboru venovali pozornosť K. Fűryová a M. Janovíčková (1984) i autor výskumu B. Polla (1986). Sklo sa do Košíc mohlo dostať buď prostredníctvom diaľkového obchodu zo známych sklárskych centier, ako boli Benátky, alebo Porýnie, ale minimálne od 14. storočia máme písomné doklady i o domácej výrobe skla, okenného, i do domácnosti. Importy z Benátok mohla zabezpečovať predmestská osada Benátčanov, v Košiciach doložená už v roku 1290 (Venecie, neskôr platea Venetiarum) (Rábik 2006, 229). Už z roku 1307 pochádza správa o vybavení okien troch košických kostolov vitrážami (Čonová/Gajdošová/Lacková 2006, 66). Je to vôbec prvý údaj svojho druhu z územia Slovenska i bývalého Uhorska. Správa z roku 1364 nás informuje o tom, že prepošt leleského kláštora si u košického maliara-sklenára Mikuláša objednal vitráže štyroch okien za 100 florénov (Čonová/Gajdošová/Lacková 2006, 67). Tento údaj je už bezpečným dokladom výroby skla priamo v Košiciach. Mestská kniha o aktoch súdu z rokov 1393-1405 uvádza celkove 4298 zmienok o zamestnaní obyvateľov. Medzi nimi je tu 28 krát spomenuté povolanie fľaškár (flascator, flasculator, flaschener, flossner), 5 krát sklenár (scheybener) a 2 krát výrobca zrkadiel (spigeler) (Halaga 1992, 301). Známy je i údaj z roku 1459, keď mestská rada rozdelila pozostalosť 75 zlatých florénov po sklenárke (flaschnerynn) medzi košické kostoly (Halaga 1992, 122, pozn. 33).

11

Predmety z kosti a parohu Stredovekú kostenú a parohovú produkciu z územia Slovenska naposledy vyčerpávajúco zhodnotil M. Slivka (1983; 1984a). Napriek značnému časovému odstupu možno konštatovať, že spomenuté štúdie dosiaľ neboli prekonané, ani výraznejším spôsobom doplnené. Ostatné pramene Pre riešenie problematiky stredovekej archeológie v Košiciach je nenahraditeľným zdrojom poznania i historické štúdium. Poznanie historického vývoja Košíc v stredoveku je dôležité pre definovanie základných vývojových etáp v živote mesta. Pomáha identifikovať smery vplyvu na kultúrny vývoj mesta, ktoré sú často krát totožné so smermi hospodárskych záujmov a obchodných aktivít, ovplyvnené politickými kritériami. Dôležitá je i identifikácia smerov kolonizácie, spojená s úvahou o rozsahu jej vplyvu na formovanie bežnej materiálnej kultúry, ako sú hrnčiarske a keramické výrobky a predmety bežnej spotreby. Napomáha priblížiť i spoločenskú štruktúru mesta v jednotlivých etapách vývoja. Všetkým týmto otázkam venuje veľkú pozornosť vo svojom diele O. R. Halaga (1967; 1973; 1975; 1992). Najnovšie podáva stručný prehľad historickým vývojom mesta Š. Eliáš a kolektív (2007). Autor zároveň publikuje v Zborníku Štátneho oblastného archívu v Košiciach, Historické zošity (Eliáš 1992; 1993; 1994). Dôležitú historickú prácu na poli numizmatiky vykonal E. Petách, ktorý dejinám košického mincovníctva zasvätil celý rad článkov (1969; 1970; 1973; 1975; 1978) i samostatnú monografiu (1986). Histórii tokajského vinohradníctva i obchodu východoslovenských miest s ním venoval pozornosť J. Žadanský (1999; 2003a; 2003b). Majetkovým pomerom a vzťahom mesta a cechov na prelome stredoveku a novoveku sa venovali M. Bodnárová (1987) a M. Ostrolucká (1989). Výnimočný ikonografický prameň, oltár sv. Alžbety v košickom Dóme zreštaurovala a kunsthistoricky vyhodnotila M. Spoločníková (1995). Reprezentatívnej monografie sa nedávno dočkal i známy Košický zlatý poklad (Budaj 2007). Retrospektívu archeologickej práce Východoslovenského múzea v Košiciach najnovšie podala M. Lamiová-Schmiedlová (2008). Fenoménu nemeckého osídlenia regiónu v stredoveku so samostatnou kapitolou o Košiciach naposledy venoval pozornosť V. Rábik (2006).

12