Post on 12-Sep-2019
MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SLOVENSKEJ TECHNICKEJ UNIVERZITY V BRATISLAVE
SO SÍDLOM V TRNAVE
Ing. Viera Bestvinová - Doc. Ing. Rudolf Burcl, CSc.
PODNIKOVÉ HOSPODÁRSTVO
MtF STU 2003
Recenzenti: Prof. Ing. Ján Štefánik, CSc. – Strojnícka fakulta ŽU, Žilina Doc. Ing. Eva Doubková, CSc. – MtF STU, Trnava © Autori: Doc. Ing. Rudolf Burcl, CSc. časť: II. a III. Ing. Viera Bestvinová časť: I. a IV. Za odbornú stránku textu a konečnú verziu publikácie zodpovedajú autori. Publikácia schválená pedagogickou a edičnou komisiou MtF STU v Trnave v edičnom programe na rok 2003 ako vysokoškolské skriptum. ISBN 80-......
4
Úvod Skriptá podnikové hospodárstvo predstavujú študijnú literatúru (sú doplnkom prednášok)
a sú určené pre všetky študijné odbory na MtF STU pre predmety:
1. Podnikové hospodárstvo I,
2. Podnikové hospodárstvo,
3. Základy podnikového hospodárstva.
Predmet s poradovým číslom 1 je obsahom osnovy študijného odboru Priemyselné
inžinierstvo a manažment, s poradovým číslom 2 študijného odboru Inžinierstva kvality
produkcie. Predmet pod poradovým číslom 3 je obsahom štúdia ostatných študijných
odborov. Snahou autorov bolo napísať predkladané skriptá tak, aby poskytli poslucháčom
(prípadne i pracovníkom v praxi priemyselných podnikov) prehľad v rozsiahlej problematike.
Osobitosť predmetnej problematiky je v tom, že vychádza z časti teoretických poznatkov a z
časti z praktických poznatkov tak, aby poslúžili okrem poslucháčov i pracovníkom
hospodárskej praxe s cieľom prispieť k zvýšeniu účelnosti a ekonomickosti ich činností.
Obsah skrípt je rozdelený do štyroch častí:
V prvej časti analyzujeme základy ekonómie ako vednej disciplíny, zákony fungovania a
skúmania ekonomiky, princípy trhového mechanizmu a úlohu vlády v ekonomike.
V druhej časti rozoberáme podstatu, právne formy a postavenie podniku - firmy v trhovej
ekonomike. Analyzujeme podmienky existencie firmy od jej vzniku až po jej prípadné
ukončenie tak, aby si čitateľ vedel urobiť záver o výhodách - nevýhodách a vedel sa
rozhodovať i pre prípadný výber vhodnej formy pre vlastné podnikanie.
Tretia časť je najrozsiahlejšia, zaoberáme sa v nej činnosťami podniku. V tejto časti je
vymedzený transformačný proces a jeho výrobné faktory, dlhodobý majetok podniku, jeho
štruktúra, zabezpečenie prevádzkyschopnosti strojov a zariadení. Analyzujeme krátkodobý
majetok podniku a jeho kolobeh v transformačnom procese. Záver tejto časti je venovaný
výrobnému procesu a vedecko-technickej činnosti podniku.
V štvrtej časti opisujeme ekonomickú stránku podnikových činností. Zameriavame sa na
podstatu nákladov, ich členenie, hospodárenie a možnosti znižovania nákladov. V závere
rozoberáme finančnú stránku transformačného procesu.
V niektorých častiach skrípt sú uplatnené poznatky z riešenia úlohy VEGA č. 1/9099/2. Na
záver ďakujeme všetkým, ktorí nám umožnili napísanie a vydanie týchto skrípt. Budeme
čitateľom povďační za prípadné pripomienky.
5
Autori
I. VYBRANÉ PROBLÉMY FUNGOVANIA TRHOVÉHO
HOSPODÁRSTVA
Po preštudovaní kapitoly by ste mali byť schopní:
• stručne charakterizovať etapy vývoja ekonomického myslenia,
• vysvetliť podstatu dvoch hlavných prúdov ekonomickej teórie a cieľ neoklasickej syntézy,
• definovať ekonómiu ako vedu,
• porovnať prístupy makroekonómie a mikroekonómie, pozitívnej a normatívnej ekonómie
k ekonomickej realite,
• chápať metódy skúmania používané v ekonómii,
• analyzovať a interpretovať základné ekonomické zákony,
• vysvetliť základné problémy organizácie ekonomiky.
Prvá kapitola bude obsahovať stručný prehľad vývoja ekonomického myslenia. Vysvetlíme
podstatu dvoch hlavných prúdov ekonomickej teórie a poukážeme na snahu neoklasickej
syntézy o ich spojenie. Budeme sa zaoberať ekonómiou ako vedou, vymedzíme rozdielny
prístup makroekonómie a mikroekonómie ku skúmaniu ekonomiky. Popíšeme základné
metódy skúmania používané v ekonómii. Budeme analyzovať základné ekonomické zákony.
Popíšeme základné ekonomické problémy súvisiace s organizáciou ekonomiky. Porovnáme,
ako alternatívne ekonomické systémy riešia triádu ekonomických problémov.
„Vek rytierov pominul; nadišiel čas učencov,
ekonómov a matematikov.”
Edmund Burke1
1. Úvod do ekonómie
Ekonómia je spoločenská disciplína, ktorá sa zaoberá najvšeobecnejšími zákonitosťami
ekonomického života, opisuje mechanizmy jeho fungovania a pomáha pochopiť reálne
ekonomické procesy. Jej skúmanie musí vychádzať z reality ekonomického života a jej závery
musia byť pre spoločnosť prakticky využiteľné.
1 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 21.
6
1.1 Stručný prehľad vývoja ekonomického myslenia
S rozvojom hospodárskeho života ľudskej spoločnosti v dávnej minulosti sú späté začiatky
ekonomického myslenia. Ekonomická teória spočiatku neexistovala ako samostatná vedná
disciplína, ale bola súčasťou filozofických, teologických a politických názorov v spoločnosti.
Predhistóriu súčasnej ekonomickej vedy tvoria myšlienky pochádzajúce zo starovekého
antického Grécka a to z diel takých mysliteľov, akými boli Xenofón, Platón a Aristoteles.
Stredoveké ekonomické myslenie sa rozvíjalo v duchu náboženského, v Európe najmä
kresťanského učenia. V západnej Európe vyvrcholilo v učení talianskeho dominikánskeho
mnícha Tomáša Akvinského. Rozdelenie stredovekej spoločnosti na triedy a stavy, na
poddaných a pánov považoval za prirodzené a večné. Pokora bola cnosťou poddaných,
ktorých prirodzená deľba práce predurčila na fyzickú prácu. Tomáš Akvinský zdôrazňoval
veľký význam súkromného vlastníctva. Hromadenie bohatstva nebolo podľa neho hriešnym
konaním, bolo treba pritom zachovávať určitú umiernenosť a nezabúdať na almužny
chudobným. Peniaze chápal ako mieru hodnoty, prostriedok výmeny a záruku na budúce
statky.
V novoveku začali vznikať samostatné ekonomické teórie. Prvú ucelenú podobu, v ktorej
sa ekonomické myslenie pokúsilo o teoretické zdôvodnenie základov trhovej ekonomiky,
predstavuje merkantilizmus. Toto učenie sa vyvíjalo od 16. do polovice 18. storočia
predovšetkým v Anglicku a vo Francúzsku nielen v podobe ekonomickej teórie, ale aj ako
praktický prúd ekonomických názorov. Cieľom merkantilistickej hospodárskej politiky bola
bohatá a vyspelá krajina. Za hlavný zdroj bohatstva sa považoval vývoz tovarov, ktorý
zabezpečoval do krajiny prílev drahých kovov. Snahou bolo dosiahnuť aktívnu obchodnú
bilanciu. V období rozvinutého merkantilizmu sa zásahy štátu popri regulovaní pohybu peňazí
zamerali aj na podporu manufaktúrnej výroby. Táto výroba bola považovaná za hlavný zdroj
zväčšovania bohatstva krajiny.
Ako reakcia na učenie merkantilizmu vznikol vo Francúzsku v polovici 18. storočia
fyziokratizmus. Jeho hlavnými predstaviteľmi boli F. Quesnay a A. R. Turgot. Kritizovali
merkantilistov za ich názor, že bohatstvo vzniká vo sfére obehu. Odmietali peniaze a drahé
kovy ako zdroj bohatstva krajiny. Za hlavný zdroj bohatstva považovali výrobu, avšak
obmedzenú len na poľnohospodárstvo. Priemysel považovali za neproduktívne odvetvie
7
hospodárstva. Na základe týchto tvrdení odvodili triednu štruktúru spoločnosti. Vtedajšiu
spoločnosť delili na tri triedy: produktívnu triedu, ktorú tvorili poľnohospodárski pracovníci,
triedu vlastníkov, do ktorej patrili panovník a ostatní pozemkoví vlastníci a napokon sterilnú
triedu, ktorá zahŕňala všetkých obchodníkov, priemyselníkov a remeselníkov. Zásluhou
fyziokratov bolo, že uskutočnili analýzu kapitálu. Za produktívny považovali len kapitál
vložený do poľnohospodárstva. Kapitál používaný v priemysle nazývali sterilným.
Vyvrcholením učenia fyziokratov bola Quesnayho ekonomická tabuľka, v ktorej názorne
vyjadril, akým spôsobom sa úhrnný ročný produkt krajiny rozdeľuje medzi triedy, aby sa
mohol uskutočniť jednoduchý reprodukčný proces.
Vznik ekonómie ako samostatnej vednej disciplíny má podstatne kratšiu, vyše dvestoročnú
históriu a súvisel so vznikom klasickej ekonómie, ktorej hlavnými predstaviteľmi boli W.
Petty, Adam Smith, David Ricardo, Jean Baptiste Say, Thomas Robert Malthus a iní.
Základom vzniku klasickej ekonómie bolo dielo Adama Smitha Pojednanie o pôvode a
podstate bohatstva národov (Bohatstvo národov), ktoré vyšlo v roku 1776. V tejto práci Adam
Smith vysvetlil princípy fungovania trhového hospodárstva, najmä podstatu hospodárskeho
liberalizmu. Predpokladal, že práca je významným predpokladom spoločenského bohatstva,
jeho veľkosť závisí od množstva vynaloženej práce a jej produktivity. Za najdôležitejší faktor
rastu produktivity práce považoval rozvoj deľby práce. Bol stúpencom teórie pracovnej
hodnoty a vysvetlil aj tzv. dôchodkovú teóriu hodnoty, podľa ktorej hodnotu určujú tri
základné dôchodky: mzda, zisk a renta. Podľa Smitha základným motívom hospodárskej
činnosti ľudí je záujem o vlastný prospech. Ľudia si ho môžu zabezpečiť len vtedy, keď
poskytujú služby iným ľuďom, keď vymieňajú produkty svojej práce. Ľudia pomáhajú jeden
druhému a zároveň prispievajú k rozvoju spoločnosti. Tým, že človek ide za svojím vlastným
záujmom, neraz prospeje záujmom spoločnosti vo väčšej miere, než by naozaj chcel. Čím
slobodnejšia a všeobecnejšia bude konkurencia medzi ľuďmi, tým väčší bude aj blahobyt
jednotlivcov a celej spoločnosti.
Na Smithovo učenie nadviazal David Ricardo svojím najdôležitejším dielom Zásady
politickej ekonómie a zdaňovania. K jeho najvýznamnejším príspevkom patrí objasnenie
podstaty ekonomickej renty, teórie komparatívnych výhod, zákona klesajúcich výnosov,
kvantitatívnej teórie peňazí. Ricardo vychádzal z predpokladu, že krajina môže zvýšiť svoju
životnú úroveň, ak sa špecializuje na výrobu výrobkov, ktoré dokáže vyrábať s najvyššou
produktivitou práce.
8
Thomas Robert Malthus je známy svojou populačnou teóriou, podľa ktorej má ľudstvo
tendenciu rozmnožovať sa geometrickým radom, t. j. rýchlejšie, kým prostriedky obživy sa
rozmnožujú aritmetickým radom, teda pomalšie. Takémuto extrémnemu rastu obyvateľstva
v skutočnosti bránia podľa Malthusa pozitívne a preventívne prekážky. K pozitívnym
prekážkam zaradil choroby, epidémie, vojny, hlad, chudobu a pod. K preventívnym
prekážkam zaradil mravnú zdržanlivosť, uzatváranie manželstiev v pokročilejšom veku,
staromládenectvo a pod.
Jean Baptiste Say sformuloval a vysvetlil jeden z klasických zákonov trhovej ekonomiky,
známy ako Sayov zákon trhu. Podľa tohto zákona ponuka automaticky vytvára dopyt, rozsah
dopytu je úmerný rozsahu ponuky, čo je predpokladom toho, že všetky tovary sa na trhu
predajú.
Klasická ekonómia vyvrcholila v diele Johna Stuarta Milla, ktorý sa pokúsil zhrnúť všetky
výsledky, ku ktorým dospela klasická ekonómia.
V 40. rokoch 19. storočia vznikol marxizmus ako filozofická, sociálno-politická a tiež
ekonomická teória, ktorá tvorila ideologický základ ekonomickej organizácie spoločnosti
bývalých socialistických krajín.
Od 70. rokov 19. storočia do 30. rokov 20. storočia mala dominantné postavenie
neoklasická ekonómia, ktorá nadväzovala na ekonomické myslenie Smitha a Ricarda.
Základy tohto prúdu v ekonomickej teórii položili Wiliam Stanley Jevons, Carl Menger a
Leon Walras. Títo ekonómovia nezávisle od seba rozvíjali teóriu hraničnej užitočnosti, podľa
ktorej spotrebitelia i firmy sa snažia maximalizovať svoje uspokojenie a vďaka výmene
racionálne využívajú výrobné zdroje.
V Jevonsovom ekonomickom učení osobitné miesto mala matematika, pripisoval jej veľký
význam, ekonómiu chápal ako matematiku pocitov slastí a strastí. Základnú myšlienku teórie
hraničnej užitočnosti, ktorou je myšlienka racionálnosti, vysvetľoval tak, že každá
hospodárska činnosť je porovnávaním rozsahu výhod a nevýhod. Preto základom
optimalizácie podnikovej činnosti podľa neho je voľba takej činnosti, ktorá prináša najväčší
úžitok.
Menger bol zakladateľom rakúskej školy a teórie hraničnej užitočnosti. Okrem toho, že
zdôrazňoval potrebu postaviť ekonómiu na vedecký základ metódou abstrakcie, dedukcie a
indukcie, tiež presadzoval používanie matematiky pri vedeckej ekonomickej analýze.
9
Prínos Walrasa, francúzskeho ekonóma, do ekonomickej teórie spočíva najmä v tom, že
bol tvorcom modelu všeobecnej ekonomickej rovnováhy a dokázal, že systém dokonalej
konkurencie predstavuje relatívne optimum všetkej hospodárskej činnosti.
Neoklasická ekonómia sa zaoberala len mikroekonomickými problémami, chýbala
vyargumentovaná makroekonomická teória.
K obratu prispel John Maynard Keynes, jeden z najvýznamnejších ekonómov 20.
storočia. Keynes teoreticky zdôvodnil nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhového
hospodárstva, čím významne prispel k novej makroekonomickej orientácii ekonómie. Jeho
najvýznamnejšou prácou, v ktorej vysvetlil základné princípy svojej teórie, je Všeobecná
teória zamestnanosti, úroku a peňazí (1936). Keynes dospel k presvedčeniu, že politika laissez
fair musela byť nahradená regulovaním ekonomiky štátom. V rozvinutej trhovej ekonomike
úlohou štátu je kontrolovať celkovú úroveň spotrebiteľského dopytu, ktorý je funkciou
dôchodkov, ako aj úroveň dopytu po investíciách, ktorý závisí od výšky úrokovej miery.
Keynesova teória bola úspešná v 50. a 60. rokoch 20. storočia, ale v priebehu 70. rokov sa
stali štátne zásahy málo účinné, čo viedlo ku kritike keynesovstva a zároveň sa populárnejšími
stali teórie vyzdvihujúce slobodný trh. Medzi takéto teórie patrí hlavne monetarizmus, teória
racionálnych očakávaní a ekonómia ponuky.
Monetarizmus je jeden zo súčasných ekonomických smerov považujúci za základ
úspešného fungovania ekonomiky rovnováhu na peňažnom trhu, ktorú vysvetľuje a
zdôvodňuje kvantitatívnou teóriou peňazí. Tempo rastu peňazí v obehu musí zodpovedať
tempu rastu hrubého domáceho produktu. Ak sa zvýši množstvo peňazí v obehu, vedie to
k zvýšeniu cien, k následnému rastu nezamestnanosti a poklesu výroby. Najznámejším
predstaviteľom monetarizmu je laureát Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 1976 Milton
Friedman.
Teória racionálnych očakávaní predpokladá, že sa spotrebitelia i podnikatelia správajú
racionálne, robia všetko, ako najlepšie vedia. Využívajú všetky dostupné zdroje informácií
pri formulovaní svojich budúcich predstáv. Hlavným predstaviteľom tohto ekonomického
smeru je Robert Lucas.
Ekonómia ponuky sa usiluje vysvetliť, ako vyrábať viac, efektívnejšie a racionálnejšie.
Riešenie vidí v podpore a stimulovaní podnikavosti, iniciatívy, aktivity, tvorivosti, v hľadaní
nových poznatkov a v neustálom zavádzaní inovácií. Potrebné je tiež ľudí motivovať
k záujmu o prácu, investície a úspory. Predstaviteľom tejto ekonomickej teórie je Arthur
10
Laffer, ktorý sa stal známy predovšetkým tzv. Lafferovou krivkou, vyjadrujúcou optimálne
daňové zaťaženie, ktoré maximalizuje daňové príjmy štátu. Ak je daňové zaťaženie vyššie než
optimálne, vedie to k znižovaniu výroby a príjmov do štátneho rozpočtu.
Uvedené teórie sú zdrojmi, z ktorých vychádza a o ktoré sa opiera prax vyspelých trhových
ekonomík.
Tab. 1.1
Prehľad vývoja ekonomického myslenia2
Starovek Xenofón, Platón, Aristoteles Scholastika Tomáš Akvinský Merkantilizmus Anglicko – T. Mun
Francúzsko – J. B. Colbert za zdroj bohatstva považujú drahé kovy
Predklasické obdobie
Fyziokratizmus Francúzsko – F. Quesnay zdroj bohatstva – poľnohosp.
W. Petty zakladateľ klasickej ekonómie A. Smith Bohatstvo národov
hospodársky liberalizmus D. Ricardo Zásady politickej ekonómie a
zdaňovania: zákon klesajúcich vý- nosov, teória komparatívnych výhod
T. R. Malthus populačná teória J. B. Say zákon trhu
Klasická ekonómia (teória prac. hodnoty: veľkosť hodnoty tovaru závisí od množstva vy- naloženej práce)
J. S. Mill zhrnutie poznatkov klasikov Marxistická ekonómia K. Marx Kapitál
rozvinul teóriu prac. hodnoty C. Menger W. S. Jevons L. Walras A. Marshall
Neoklasická ekonómia
J. B. Clark
zaoberala sa mikroekonómiou teoretické východisko: teória hraničnej užitočnosti
Keynesovská ekonómia John Maynard Keynes zdôvodnil štátne zásahy do trhovej ekonomiky Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí
• monetarizmus
Milton Friedman kritika keynesov- ských teórií, do popredia teórie
kvantitatívna teória peňazí
2 Spracované podľa: Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995, s. 16.
11
Robert Lucas racionálne správa- nie spotrebiteľov a podnikateľov
•
•
teória racionálnych očakávaní
ekonómia ponuky Arthur Laffer
zdôvodňujúce význam slobod- ného trhu bez štát. zásahov
navrhuje zníže- nie daní
1.2 Dva prúdy ekonomickej teórie a neoklasická syntéza
Vo vývoji ekonomickej teórie a z nej vychádzajúcej hospodárskej politiky sa dejinách
vyformovali dva protichodné ekonomické prúdy: klasický, resp. neoklasický prúd a
keynesovský prúd.
Ekonómovia klasickej, resp. neoklasickej ekonómie (napr. A. Smith, J. B. Say, J. S. Mill,
A. Marschal, M. Friedman) boli zástancami hospodárskeho liberalizmu, ktorý hlásal slobodu
podnikania, voľnú konkurenciu a automatické fungovanie trhového mechanizmu bez zásahov
štátu. Títo ekonómovia odporúčali využívať monetárne (peňažné) nástroje regulácie trhu a
ekonomickú rovnováhu nastoľovať najmä regulovaním množstva peňazí v obehu
(kvantitatívna teória peňazí).
Keynesovský prúd predpokladal, že neviditeľná ruka trhu môže čiastočne alebo úplne
zlyhať, a preto sú nevyhnutné štátne zásahy. Predstaviteľmi tohto prúdu v ekonómii boli,
napr. J. M. Keyns, A. Domar, R. Harrod. Títo ekonómovia odporúčali aktívnu rozpočtovú
politiku, ktorá zabezpečí zvýšenie efektívneho dopytu, výroby a tým aj zamestnanosti.
V ekonomickej teórii i v hospodárskej praxi sa prejavovala tendencia k spojeniu – syntéze
týchto dvoch hlavných ekonomických prúdov. Toto spájanie a prelínanie neoklasického a
keynesovského prúdu sa nazýva neoklasická syntéza, ktorá v 50. a 60. rokoch 20.storočia sa
spájala s menom amerického profesora ekonómie, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu
v roku 1970, Paulom Anthony Samuelsonom. Podľa stúpencov neoklasickej syntézy v období
krízy a depresie, ako aj z krátkodobého hľadiska, keď zlyháva automatický trhový
mechanizmus, potrebná je regulácia zo strany štátu. V hospodárskej politike sa opierajú o
keynesovskú ekonomickú teóriu. V období oživenia a rozmachu, ako aj z dlhodobého
hľadiska je potrebné rešpektovať neoklasickú teóriu a je nevyhnutné nechať pôsobiť
v hospodárstve trhový mechanizmus.
12
1.3 Predmet ekonómie
Čo je ekonómia? Čo je predmetom jej skúmania? V odbornej literatúre možno nájsť mnohé
definície tejto vedy. Autori učebnice Ekonómia, P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus,
uvádzajú tieto:3
• Ekonómia skúma tie činnosti, ktoré sa zaoberajú výrobou a výmenou tovarov.
• Ekonómia analyzuje celkový pohyb v ekonomike - vývoj cien, výroby a zamestnanosti.
Na základe pochopenia týchto javov ekonómia pomáha rozvíjať politiku, pomocou ktorej
môže vláda zlepšiť fungovanie hospodárstva.
• Ekonómia je veda o voľbe. Skúma, ako ľudia rozhodujú o využití vzácnych alebo
obmedzených výrobných zdrojov (pôdy, práce, technického vybavenia, technických
poznatkov) na produkciu rôznych tovarov (pšenice, mäsa, odevov, ciest a ďalších) a ako
sa tieto tovary rozdeľujú medzi rôznych členov spoločnosti na spotrebu.
• Ekonómia je veda o obchode medzi krajinami. Pomáha vysvetľovať, prečo krajiny
niektoré tovary vyvážajú a iné dovážajú, a analyzuje účinky ekonomických bariér, ktoré
sú dané hranicami štátov.
• Ekonómia je veda o peniazoch, bankách, kapitáli a bohatstve.
Ak si spojíme všetky uvedené definície, tvrdia autori, nájdeme v nich nasledujúce spoločné
črty: Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu
užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí.4
Vo veľkej ekonomickej encyklopédii je vymedzená ekonómia ako spoločenská veda,
ktorá skúma motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivcov i spoločnosti ako celku o
alternatívnom využití vzácnych výrobných zdrojov, skúma spôsoby rozdeľovania
výrobných statkov na súčasnú a budúcu spotrebu medzi jednotlivé osoby a spoločenské
skupiny, výmenné procesy, ku ktorým pritom dochádza.5
Ekonómia plní tri významné funkcie:6
3 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 22. 4 Tamtiež, s. 23. 5 Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: SPRINT, 1996, s. 154. 6 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 34.
13
1. poznávaciu – skúma ekonomické javy a procesy prebiehajúce v spoločnosti a usiluje sa
ich vysvetliť,
2. pragmatickú (praktickú) – jej poznatky sa stávajú základom pre praktické konanie rôznych
ekonomických subjektov,
3. metodologickú – je metodologickým základom pre ostatné ekonomické vedy.
Existujú dve základné roviny skúmania ekonómie: mikroekonómia a makroekonómia.
• Mikroekonómia venuje pozornosť jednotlivým hospodárskym subjektom
(domácnostiam, firmám), analyzuje a popisuje ich správanie na trhu. Vysvetľuje, napr.
proces tvorby ponuky a dopytu po určitom tovare, proces tvorby ceny tohoto tovaru,
vysvetľuje, kedy spotrebiteľ racionálne uspokojuje svoje potreby. Skúma dôsledky
monopolného postavenia výrobcov na jednotlivých trhoch.
• Makroekonómia analyzuje ekonomiku ako celok a vysvetľuje jej fungovanie. Zaoberá sa
výrobou tovarov a služieb, poklesom a rastom ekonomickej aktivity, mierou inflácie,
mierou nezamestnanosti v spoločnosti. Venuje pozornosť menovej a fiškálnej politike,
vzťahu medzi spotrebou, úsporami a investíciami, vývoju úrokovej miery, väzbám medzi
trhmi tovarov, práce a kapitálu a pod.
Jednotlivé ekonomické teórie sa od seba líšia svojím prístupom ku skúmaniu
ekonomických javov a na základe toho rozoznávame dva prístupy: pozitívnu ekonómiu a
normatívnu ekonómiu.
• Pozitívna ekonómia analyzuje ekonomickú realitu takú, aká je a hľadá v nej zákonitosti
jej fungovania. Pri skúmaní rozličných vzťahov v ekonomike sústreďuje sa na
konštatovanie a popis faktov. Napríklad konštatuje sa existencia určitej miery
nezamestnanosti, miery inflácie, miery rastu. Odpovedá na otázky: Aký vplyv bude mať
zmena ceny benzínu na výšku jeho spotreby? Aké dôsledky bude mať zvýšenie cien
energií na výrobu a spotrebu obyvateľstva?
• Normatívna ekonómia vychádza z poznatkov pozitívnej ekonómie. Ide však nad jej
rámec tým, že vyslovuje hodnotiace úsudky, robí závery, načrtáva cesty, ako sa majú
problémy riešiť. Usiluje sa vytvoriť ideálny model fungovania dokonalého ekonomického
systému. Napríklad rieši otázky: Aká je pre štát únosná miera nezamestnanosti? Aká
miera inflácie je v spoločnosti prijateľná? Na otázky takéhoto typu neexistuje správna
alebo nesprávna odpoveď, riešia sa na základe politických rozhodnutí.
14
Predmetom skúmania ekonómie je ekonomika, t. j. organizovaný systém výroby,
rozdeľovania, výmeny a spotreby.
Využitie ekonomických poznatkov je mnohostranné. Pomáhajú nám zvládnuť problémy
každodenného života, porozumieť ekonomickým javom. Bez ekonomických znalostí sa
nezaobídu tak podnikatelia, ako aj hospodárski a technickí zamestnanci. Nadobudnutie
ekonomických vedomostí ako súčasť vysokoškolského vzdelania vám umožní pochopiť
fungovanie spoločnosti ako aj hospodársku politiku vlády.
1.4 Metódy skúmania používané v ekonómii
Ekonomická realita patrí k najzložitejším objektom skúmania. Pochopiť a vysvetliť
ekonomické javy v ich zložitosti a rozpornosti možno len na základe vedeckého prístupu,
ktorý umožňuje pochopiť príčiny a súvislosti ekonomických javov a usporiadať roztrieštené
fakty do ucelenej ekonomickej teórie.
Vedecký prístup je založený na používaní takých metód skúmania, akými sú: pozorovanie,
analýza (ekonomická), štatistika a experimenty.
Pozorovanie je metóda výskumu, slúžiaca na zber primárnych informácií pozorovaním.
Pozorujeme súčasné i historické javy. Pozorovanie môže vyústiť do jednoduchého opisu javu
a triedenia javu.
Analýza. Fakty získané pozorovaním (zberom informácií) majú malú vypovedaciu
schopnosť. K formulovaniu záverov je potrebné celok rozložiť na časti, hľadať medzi nimi
súvislosti, abstrahovať od nepodstatných stránok javu. Následne sa formuluje hypotéza, ktorá
sa testuje a overuje. Napokon sa čiastkové poznatky spájajú a vytvára sa ekonomická teória.
Teória vysvetľuje fakty a poskytuje o nich ucelený prehľad.
Na základe toho možno urobiť záver, že ekonomická analýza je postup, ktorý dedukuje
alebo predikuje určité formy ekonomického správania na základe východiskových hypotéz o
tom, ako sú ľudia či firmy motivovaní alebo budú konať.
Štatistika sa zameriava na zber údajov, spracúva tieto údaje a na základe nich vyvodzuje
konkrétne závery. Predpokladom správnosti pochopenia sledovaných javov je zvládnutie
nielen matematických a štatistických metód, ale aj ekonomickej teórie a logické uvažovanie.
Experimenty sú najnovším spôsobom skúmania ekonomických vzťahov. Ekonómovia sa
čoraz častejšie obracajú k laboratórnym a iným riadeným experimentom. Podstatou
experimentov v ekonómii je vytváranie skupín ľudí, ktoré predstavujú firmy a spotrebiteľov,
15
pričom s každou skupinou sa zaobchádza rovnako, s výnimkou jedného faktora, ktorý sa
experimentom overuje. Experimenty v ekonómii sú oveľa zložitejšie ako vo väčšine ostatných
vied, pretože napodobniť ekonomickú realitu v laboratóriu je veľmi ťažké. Aj ľudia sa
v experimentálnych situáciách často správajú neprirodzene.
Chyby, ktorým sa treba v ekonomickom skúmaní vyvarovať, sú:
• Nedodržanie predpokladu ostatné premenné nezmenené (ceteris paribus). Znamená
to, že pri skúmaní vplyvu jedného meniaceho sa faktora, ostatné faktory musia zostať
nezmenené.
• Post hoc klam predstavuje mylné vyvodzovanie príčinnej súvislosti z časovej následnosti
javov. Ak jav A predchádza javu B, neznamená to, že jav A je príčinou vzniku javu B.
• Omyl kompozície je chybné usudzovanie z častí na celok. Nie vždy to, čo platí pre
jednotlivú časť celku, platí aj pre celok.
• Subjektívnosť v ekonomickom uvažovaní je spôsobená tým, že ekonóm je ovplyvnený
doterajšími znalosťami, osobnými skúsenosťami, presvedčením a záujmami, s ktorými sa
stotožňuje.
• Neistota v ekonomickom myslení. Ekonomické zákony na rozdiel od exaktných zákonov
platia v priemere, nie pre jednotlivý prípad. Platia pre veľa javov, ale nie pre ojedinelý
jav.
• Ignorovanie sekundárnych účinkov, ktoré bývajú často významnejšie ako primárne.
Sekundárne účinky sa môžu prejaviť neskôr a nemusia byť vždy zreteľné.
V ekonomickom skúmaní sa však musia brať do úvahy.
1.5 Výroba a výrobné faktory
Cieľom a podstatou ekonomickej činnosti ľudí je zabezpečiť prostriedky na uspokojovanie
potrieb ľudí. Ľudia vyrábajú, aby uspokojili svoje potreby. Potrebou sa rozumie pocit určitého
nedostatku, ktorý si človek uvedomuje a snaží sa ho nejakým spôsobom odstrániť. Ľudia
uspokojujú svoje potreby:
• statkami,
• službami.
Statkom rozumieme každú vec, ktorá slúži na uspokojovanie ľudských potrieb, má
hmotnú podobu.
Z hľadiska dostupnosti statky možno rozdeliť na:
16
• voľné,
• ekonomické (vzácne) statky.
Voľné statky sú tie, ktoré sú pre človeka dôležité, ale zároveň sa nachádzajú voľne
v prírode (napr. vzduch, hríby nazberané v prírode, voda v riekach).
Väčšina predmetov, ktoré človek potrebuje na uspokojenie potrieb, sú ekonomické statky.
Ekonomické statky sú tie predmety, ktoré neexistujú v neobmedzenom množstve a ktoré sú
výsledkom výroby v spoločnosti. Preto ich nazývame aj výrobkami, čo je užší pojem ako
statok. Ešte užší pojem je tovar – to je výrobok, ktorý je určený na predaj a spotrebiteľ si ho
obstaráva (kupuje) na trhu. Pre ekonomické statky je typická ich vzácnosť.
Vzácnosť ekonomických statkov vyplýva z obmedzenosti výrobných zdrojov a
zároveň z ich užitočnosti. Preto spoločnosť musí rozhodovať o tom, na výrobu akých statkov
využije jestvujúce výrobné zdroje a akým spôsobom budú vynaložené, aby boli efektívne
využité.
Službou rozumieme takú užitočnú ľudskú činnosť, ktorá uspokojuje potreby ľudí
svojím priebehom, má teda nehmotnú podobu. Služby možno deliť na výrobné (napr.
údržbárske a opravárenské) a nevýrobné (napr. lekárske ošetrenie, návšteva kina, divadla),
resp. trhové a netrhové.
Čím je spoločnosť vyspelejšia, tým zabezpečuje vyšší stupeň uspokojovania potrieb
hmotnými statkami a tiež rastie záujem ľudí o služby. Statky a služby sú výsledkom
spoločenskej výroby. Výroba je proces cieľavedomej premeny výrobných faktorov
(inputov) na statky a služby (outputy) užitočné pre ľudí.
Inputy teda predstavujú všetky vstupy do výroby. Označujeme ich aj pojmom výrobné
zdroje, výrobné činitele či výrobné faktory. Outputy predstavujú výsledky (výstupy)
ekonomickej činnosti v podobe statkov a služieb, ktoré sa buď bezprostredne spotrebúvajú,
alebo používajú na ďalšiu výrobu (kapitálové statky).
Na zabezpečenie výroby sú potrebné tri základné výrobné faktory:
• práca,
• pôda a prírodné zdroje,
• kapitál.
17
Práca je cieľavedomá a účelná ľudská činnosť, je to vynakladanie fyzických a duševných
schopností človeka. Práca ako výrobný faktor predstavuje vlastný ľudský kapitál.
Množstvo práce, ktorým ekonomika disponuje, závisí od počtu osôb schopných a
ochotných pracovať. Pokiaľ ide o konkrétnu prácu, jej množstvo závisí od dĺžky pracovného
času a od intenzity práce. Kvalitu práce určuje predovšetkým vzdelanie ľudí, ich kvalifikácia,
prax, iniciatíva a tvorivosť.
Pôda a prírodné zdroje predstavujú dary prírody pre výrobné procesy. Zahŕňajú pôdu
využívanú na poľnohospodárske i na nepoľnohospodárske účely, zdroje energie, minerálne
látky a neenergetické zdroje. V širších súvislostiach súčasťou prírodných zdrojov je i vzduch
a voda.
Kapitálom nazývame statky, ktoré sú výsledkom výroby, neslúžia na bezprostrednú
spotrebu, ale na výrobu ďalších statkov, napr. stroje, výrobné zariadenia. Kapitál môže mať
naturálno-vecnú podobu alebo peňažnú podobu.
Osobitnou formou kapitálu je technológia, ktorá má podobu myšlienky, invencie,
tvorivosti. Dobrá technológia môže výrazne zvýšiť efektívnosť práce, pôdy i kapitálu. Preto
sa samotná technológia stáva výrobným faktorom.
Vlastníctvo výrobných faktorov prináša jeho vlastníkovi dôchodok. Dôchodky majú veľký
motivačný význam. Keby pôda neprinášala vlastníkovi rentu, ľudia by ju neobrábali. Keby
práca nezabezpečovala ľuďom mzdu, nikto by pravdepodobne nepracoval. Keby kapitál jeho
vlastníkovi neprinášal zisk, nemal by podnikateľ dôvod podstupovať podnikateľské riziko.
Dôchodky z troch výrobných faktorov – mzda, renta a zisk – sú hnacím motorom trhovej
ekonomiky.
1.6 Základné ekonomické zákony
Základné ekonomické zákony vyjadrujú limity rastu bohatstva spoločnosti. Vychádzajú
z toho, že výrobné zdroje sú obmedzené, preto sú vzácne a spoločnosť nemôže vyrobiť
všetko, čo by potrebovala a chcela.
1.6.1. Zákon vzácnosti a hranica produkčných možností
Zákon vzácnosti vyjadruje, že výrobné zdroje sú vzácne, preto nie je možné vyrábať
všetko, čo by ľudia chceli. Ľudia a spoločnosť musia rozhodnúť, ako tieto zdroje rozdeliť na
18
výrobu jednotlivých výrobkov. Problém nedostatku (vzácnosti) a výberu možno ilustrovať
pomocou krivky PPF (Production-Possibility Frontier), t. j. krivky hranice produkčných
možností. Táto krivka sa nazýva aj transformačná krivka, pretože predstavuje transformáciu
obmedzených zdrojov z jedného využitia na iné využitie. Hranica produkčných možností
zobrazuje všetky dostupné kombinácie dvoch statkov (dvoch skupín statkov), ktoré sa môžu
vyrobiť pri daných výrobných zdrojoch a technológiá.
0
20
40
60
80
100
120
140
160
0 20 40 60 80 10Statok A
Stat
ok B
0
● Y
● Z
C
D
Obr. 1.1 Krivka hranice produkčných možností
Obrázok 1.1 predpokladá obmedzenosť zdrojov: keby všetky zdroje boli vynaložené na
výrobu statku A, mohlo by sa ho vyrobiť 80 jednotiek a žiadny výrobok B. Naopak, ak sa
zdroje vynaložia len na výrobu statku B, vyrobí sa tohto statku 120 jednotiek a nevyrobí sa
žiadny statok A. Pri kombinovanej alokácii zdrojov sa môže vyrobiť rôzne množstvo statkov
A a B (napr. body C, D na krivke PPF). Body za krivkou PPF (napr. bod Z) sú
nedosiahnuteľné, ekonomika nemá dostatočné zdroje na výrobu zodpovedajúcich kombinácií
statkov A, B. Body vnútri PPF (napr. bod Y) znamenajú, že zdroje sa nevyužívajú úplne, resp.
využívajú sa neefektívne.
Efektívna je taká ekonomika, v ktorej sa plne využívajú výrobné zdroje. Takáto ekonomika
sa pohybuje na krivke hranice produkčných možností, dosahuje tzv. alokačnú efektívnosť –
Paretovo optimum. Alokačná efektívnosť je stav, v ktorom sa zo zdrojov spoločnosti vyťaží
maximálny objem statkov, nemožno zvýšiť výrobu statku bez toho, aby sa neznížila výroba
druhého statku.
19
Krivka PPF nie je navždy daná. Ak vzrastie množstvo zdrojov, začnú sa zdroje využívať
novým, efektívnejším spôsobom, alebo sa zavedú výsledky vedecko-technického pokroku do
výroby, krivka PPF sa posúva doprava, navonok, dochádza k rastu výroby (obr. 1.2).
V súvislosti s voľbou využitia výrobných faktorov na výrobu rôznych výrobkov súvisí
pojem alternatívne náklady (náklady obetovanej príležitosti). Alternatívne náklady
predstavujú hodnotu druhého najlepšieho variantu, ktorého sme sa vzdali.
0
20
40
60
80
100
120
140
160
0 20 40 60 80 100
Statok A
Stat
ok B
PPF 1 PPF 2
Obr. 1.2 Posun krivky PPF
1.6.2 Zákon klesajúcich výnosov
Za tvorcu tohto zákona sa považuje fyziokrat A. R. Turgot, prevzali ho aj predstavitelia
klasickej ekonómie okrem A. Smitha. Zákon klesajúcich výnosov sa týka vzťahu medzi
klesajúcimi inputmi a outputmi. S rastúcim množstvom jedného inputu (napr. práca), ktorý
pridávame k fixnému množstvu druhého inputu (napr. pôda), output rastie stále pomalšie a
dodatočný output klesá.
Tab. 1.2 Zákon klesajúcich výnosov
Jednotky práce Jednotky pôdy Celkový output Dodatočný output 0 1 0 150
1 1 150 100
2 1 250 70
3 1 320 50
4 1 370 30
20
5 1 400
Ak sa bude meniť viac inputov zapojených do výroby, hovoríme o výnosoch z rozsahu a
môžu nastať nasledujúce prípady:
• Ak output rastie rýchlejšie ako množstvo zapojených inputov, hovoríme o rastúcich
výnosoch z rozsahu.
• Ak output rastie proporcionálne s množstvom zapojených inputov, hovoríme o
konštantných výnosoch z rozsahu.
• Ak output rastie pomalšie, ako množstvo zapojených inputov, hovoríme o klesajúcich
výnosoch z rozsahu.
Zákon klesajúcich výnosov patrí medzi základné ekonomické zákony a v modifikovanej
forme sa vyskytuje i v teórii A. Marshalla. Tento zákon v súčinnosti s Malthusovou
populačnou teóriou sa stáva limitujúcim faktorom ekonomického rastu spoločnosti.
1.7 Triáda ekonomických problémov a ich riešenie v rôznych typoch ekonomík
Každá spoločnosť musí riešiť tri základné, navzájom súvisiace problémy: ČO, AKO a PRE
KOHO vyrábať, aby ekonomika bola efektívna.
• Čo, aké outputy vyrábať, v akom množstve, teda aké statky a služby má spoločnosť
vyrobiť, aby sa efektívne využili výrobné faktory a zároveň, aby sa dosiahlo najlepšie
uspokojenie potrieb ľudí.
• Ako outputy vyrábať, teda kto ich má vyrábať, s akými zdrojmi a s akými
technologickými postupmi.
• Pre koho outputy vyrábať, t. j., kto bude spotrebiteľ, ako sa statky a služby rozdelia
medzi osoby a jednotlivé skupiny.
Uvedenú triádu ekonomických problémov v historickom vývoji každá spoločnosť riešila
rôzne. V rôznych teoretických prácach nachádzame rôzne vymedzenia toho, ako alternatívne
ekonomické systémy riešili trojakú úlohu ekonomiky.
P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus rozlišujú tieto typy ekonomík:7
7 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 41, 42.
21
V primitívnych civilizáciách ovláda všetky stránky správania zvyk. O tom, čo, ako a pre
koho vyrábať spravidla rozhodujú tradície, ktoré prechádzajú zo starších generácií na mladšie.
V príkazovej ekonomike vláda robí všetky rozhodnutia o výrobe a rozdeľovaní. Takáto
vláda môže byť diktátorská, ale aj demokratická. V extrémnych prípadoch prikazuje ľuďom aj
to, čo majú jesť a piť, ako sa majú vyrábať potraviny a oceľ a kto má žiť dobre a kto má byť
chudobný.
Čo, ako a pre koho vyrábať sa v trhovej ekonomike určuje pomocou systému cien, trhov,
ziskov a strát, stimulácií a odmien. Firmy produkujú tie tovary, ktoré prinášajú najvyšší zisk,
výrobnými technológiami, ktoré sú najmenej nákladné a spotreba ľudí sa riadi ich
rozhodovaním o tom, ako minú svoje mzdy, ktoré dostávajú za svoju prácu a dôchodky, ktoré
im plynú z vlastníctva majetku. Stopercentná trhová ekonomika nikdy neexistovala (najbližšie
jej bolo Anglicko v 19. storočí).
V súčasnosti ani jedna ekonomika nepredstavuje niektorú z týchto čistých foriem.
Spravidla ide o zmiešané ekonomiky s prvkami trhu, príkazov a zvyku.
Predstaviteľ neoliberalizmu, Walter Eucken, rozlišuje tzv. dva ideálne typy hospodárstiev:
trhové a riadené, ktorým zodpovedajú reálne typy hospodárstiev a tzv. riadené trhové
hospodárstvo v reálnej podobe.
Český ekonóm K. Engliš a slovenský ekonóm I. Karvaš pristupovali k reálnej ekonomike
ako k zmesi čistých hospodárskych sústav. Za čisté hospodárske sústavy považovali sústavu
individualistickú a solidaristickú. V individualistickej sústave je subjektom vôle jednotlivec a
jeho cieľom je maximalizácia vlastného blahobytu. V solidaristickej sústave je subjektom
vôle štát a jeho cieľom je zdravý a kultúrny národ.
Spomenuté prístupy, napriek rozdielnosti pomenovania jednotlivých alternatívnych
hospodárskych systémov, sa zhodujú v podstate v jednom: či triádu ekonomických problémov
má riešiť trh alebo štát, resp. v realite prepojenie obidvoch princípov. Riešenie tejto triády
ekonomických problémov je základným problémom i súčasných ekonomických teórií
Zhrnutie
Ekonómia ako samostatná veda vznikla v období klasickej ekonómie a jej základom sa
stalo dielo Adama Smitha Pojednanie o pôvode a podstate bohatstva národov (Bohatstvo
národov), ktoré vyšlo v roku 1776.
22
Vo vývoji ekonomickej teórie a z nej vychádzajúcej hospodárskej politiky sa v dejinách
vyformovali dva protichodné ekonomické prúdy: klasický, resp neoklasický prúd a
keynesovský prúd. Klasická, resp. neoklasická ekonómia hlásala hospodársky liberalizmus,
automatické fungovanie trhového mechanizmu bez zásahov štátu. Keynesovský prúd
predpokladal nevyhnutnosť štátnych zásahov do ekonomiky. Syntéza týchto dvoch prúdov
v ekonómii sa nazýva neoklasická syntéza.
Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne obmedzené zdroje
s alternatívnym použitím na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné
skupiny ľudí.
Mikroekonómia venuje pozornosť jednotlivým hospodárskym subjektom (domácnostiam,
firmám), analyzuje a popisuje ich správanie na trhu. Makroekonómia analyzuje ekonomiku
ako celok a vysvetľuje jej fungovanie.
Pozitívna ekonómia analyzuje ekonomickú realitu takú, aká je a hľadá v nej zákonitosti jej
fungovania. Normatívna ekonómia vyslovuje hodnotiace úsudky, robí závery, načrtáva cesty,
ako sa majú problémy riešiť. Usiluje sa vytvoriť ideálny model fungovania dokonalého
ekonomického systému.
Metódy skúmania používané v ekonómii sú: pozorovanie, analýza (ekonomická), štatistika
a experimenty. Medzi chyby, ktorým sa treba v ekonomickom skúmaní vyvarovať, patria:
nedodržanie predpokladu ostatné premenné nezmenené (ceteris paribus), post hoc klam, omyl
kompozície, subjektívnosť v ekonomickom uvažovaní, neistota v ekonomickom myslení a
ignorovanie sekundárnych účinkov.
Cieľom a podstatou ekonomickej činnosti ľudí je zabezpečiť prostriedky na uspokojovanie
potrieb ľudí. Prostriedky uspokojovania potrieb sú statky a služby. Väčšina statkov sa získava
výrobou. Výroba je proces cieľavedomej premeny výrobných faktorov (inputov) na statky a
služby (outputy) užitočné pre ľudí. Základné výrobné faktory sú práca, pôda a prírodné zdroje
a kapitál.
Zákon vzácnosti vyplýva z obmedzenosti výrobných zdrojov. Problém vzácnosti a výberu
zdrojov na výrobu rôznych statkov ilustruje krivka hranice produkčných možností (krivka
PPF). Ekonomika, ktorá sa pohybuje na krivke PPF, dosahuje tzv. alokačnú efektívnosť.
Zákon klesajúcich výnosov vyjadruje skutočnosť, že s rastúcim množstvom jedného inputu
pri fixnom množstve druhého inputu rastie output stále pomalšie a dodatočný output klesá. Ak
sa menia všetky inputy, možno hovoriť o rastúcich, klesajúcich alebo konštatných výnosoch
z rozsahu.
23
Triáda ekonomických problémov predstavuje otázky: čo, ako a pre koho vyrábať. Rôzne
spoločnosti sa s týmito problémami vyrovnávajú rôzne: zvykom, príkazmi alebo systémom
cien a trhov. Základné alternatívne systémy sú zvyková, príkazová, trhová a zmiešaná
ekonomika.
Otázky na diskusiu
1. Čo je charakteristické pre jednotlivé etapy vývoja ekonomického myslenia?
2. Čím sa vyznačujú dva hlavné prúdy ekonomickej teórie a aký je cieľ neoklasickej
syntézy?
3. Čo je predmetom ekonómie a aký je prístup makroekonómie a mikroekonómie, ako aj
pozitívnej a normatívnej ekonómie k ekonomickej realite?
4. Aké metódy skúmania sa používajú v ekonómii?
5. V čom tkvie podstata zákona vzácnosti?
6. V čom tkvie podstata zákona klesajúcich výnosov?
7. Ako riešia alternatívne ekonomické systémy základné problémy organizácie ekonomiky?
Zoznam použitej a odporúčanej literatúry
[1.] Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995
[2.] Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION,
2002
[3.] Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992
[4.] Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: SPRINT, 1996
24
2. Úloha trhu a štátu v ekonomike
Po preštudovaní kapitoly by ste mali byť schopní:
• vysvetliť pojmy trh a úlohy trhu ,
• vysvetliť fungovanie trhu,
• zdôvodniť, prečo zlyháva fungovanie trhu,
• analyzovať ekonomické úlohy štátu v trhovej ekonomike.
V druhej kapitole vysvetlíme teoretické názory na trh a jeho fungovanie. Vymedzíme
pojem trh, základné úlohy trhu a typy trhov. Popíšeme subjekty trhu a systém fungovania
trhu. Poukážeme na to, že trh zlyháva v dôsledku nedostatkov a nedokonalosti trhu. V závere
kapitoly budeme krátko analyzovať úlohu štátu v trhovej ekonomike.
Každý jednotlivec sa snaží využiť svoj kapitál tak,
aby vyrobil čo najväčšiu hodnotu....
Tým, že má pred sebou len svoj vlastný záujem,
slúži často záujmom spoločnosti účinnejšie,
než keď sa o to vedome usiluje.
Adam Smith
Bohatstvo národov (1776)8
2.1 Vymedzenie pojmu trh, základné úlohy trhu a typy trhov
Trh a trhový mechanizmus sú základom celej ekonomickej teórie. Základné črty
fungovania trhu a trhovej ekonomiky položil koncom 18.storočia škótsky ekonóm Adam
Smith koncepciou „neviditeľnej ruky“. Jej podstata spočíva v tom, že každý účastník
hospodárskeho života sleduje síce svoj vlastný súkromný záujem, ale trhový systém napriek
tomu funguje v prospech všetkých, ako keby celý proces usmerňovala neviditeľná ruka.
Trhový systém funguje tým dokonalejšie, čím slobodnejšie môžu jednotlivci sledovať svoje
vlastné ekonomické záujmy (hospodársky liberalizmus). Prirodzené úsilie ľudí zlepšovať
svoje materiálne postavenie je takým silným stimulom, že ak môže nerušene pôsobiť, vedie k
blahobytu jednotlivca i celej spoločnosti.
8 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 53.
25
Trhová ekonomika je ekonomikou slobodných ľudí, kde existuje sloboda vlastníctva,
voľná konkurencia a voľná tvorba cien na základe ponuky a dopytu.
Základy teórie trhu rozpracovali i ďalší predstavitelia klasickej ekonómie (Ricardo, Say,
Malthus, Mill), ale najmä neoklasickej ekonómie (Menger, Jevons, Marshall, Clark, Wallras).
Trh je priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky
svojej činnosti (tovary), vrátane ich objektívnych a subjektívnych podmienok, t. j. súhrn
rozličných nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré
túto výmenu umožňujú.9
Trh vznikol a vyvíjal sa ako výsledok vývoja tovarovej výroby a spoločenskej deľby
práce. V dôsledku rozvoja spoločenskej deľby práce sa výroba špecializovala, sebestačnosť
výrobcov klesala, rástla ich vzájomná závislosť a nevyhnutnosť výmeny výsledkov ich
činnosti. Výmena sa uskutočňovala najskôr ako naturálna výmena (barter), kde sa priamo
zamieňala vec za vec. Neskôr sa vyvinula peňažná výmena, kde sa statky vymieňajú
prostredníctvom peňazí.
Moderná ekonomika sa zakladá na rozvinutej deľbe práce. Každý výrobca produkuje
výrobky a služby pre množstvo iných výrobcov či spotrebiteľov. Všetci sú navzájom
prepojení prostredníctvom trhu.
Trh predstavuje mechanizmus realizácie trhovej ekonomiky, ktorý sa všeobecne vyznačuje
nasledujúcimi znakmi:
• slobodou ekonomickej činnosti hospodárskych subjektov a ich zodpovednosťou za jej
výsledky,
• slobodnou voľbou partnerov,
• voľnou tvorbou cien,
• konkurenciou medzi účastníkmi trhu,
• minimálnou priamou účasťou štátu v hospodárskej činnosti uskutočňovanou pomocou
príslušných regulátorov.
Pri riešení triády problémov (čo, ako a pre koho vyrábať) trh plní tri úlohy:10
• poskytuje informácie, 9 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 54 10 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 55.
26
• poskytuje podnety pre správanie spotrebiteľov a výrobcov,
• rozdeľuje dôchodky.
Trh zabezpečuje odovzdávanie informácií, pričom informácie sa šíria automaticky, bez
toho, aby sa niekto o to staral. Hlavným nositeľom informácií je cena. Trh cez systém cien
sprostredkúva informácie a poskytuje podnety pre správanie kupujúcich a predávajúcich na
trhu. Ak napr. dopyt po tovare rastie, rastie aj cena tohto tovaru, pre výrobcu je to signál, že
zvýši výrobu tohto tovaru a naopak. Ak dopyt po tovare klesá, výrobca v snahe predať tovar,
cenu tohto tovaru zníži a zníži aj jeho výrobu. Cena teda pôsobí ako nástroj nastoľovania
rovnováhy na trhu.
K členeniu trhov možno pristupovať z rôznych hľadísk.11
Z územného hľadiska rozlišujeme trh miestny, trh regionálny, trh národný, trh
ekonomických zoskupení a trh svetový.
Z hľadiska predmetu kúpy a predaja členíme trhy na: trh tovarov a služieb, trh výrobných
faktorov ( trh práce, trh pôdy, trh kapitálu), finančný trh.
Z hľadiska podmienok pre fungovanie komponentov trhu trh môže byť voľný (ponuka
a dopyt sú veľmi pružné) alebo regulovaný (ponuka a dopyt sú úradne alebo iným spôsobom
regulované).
Podľa stupňa organizovanosti rozlišujeme trhy organizované (napr. burza)
a neorganizované (napr. susedská výpomoc).
Z hľadiska súladu s existujúcim zákonodarstvom možno rozlíšiť trh legálny (oficiálny)
a nelegálny (čierny) trh.
Podľa počtu sledovaných tovarov rozlišujeme čiastkový a agregátny trh.
Uvedené členenie trhov je v značnej miere relatívne. V reálnej ekonomike jednotlivé trhy
spolu úzko súvisia a sú navzájom prepojené.
2.2 Trh a jeho fungovanie
Na trhu vystupujú tri skupiny ekonomických subjektov: domácnosti, firmy a štát.12
Tieto subjekty prichádzajú na trh s rôznymi cieľmi.
11 Spracované podľa: Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 56. 12 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 58
27
1. Domácnosti – vystupujú na trhu tovarov a služieb ako kupujúci. Na druhej strane, na trhu
výrobných faktorov vystupujú ako predávajúci práce, pôdy a kapitálu. Cieľom
domácností na trhu je zabezpečenie prostriedkov na uspokojovanie potrieb.
2. Firmy (organizácie) – sú subjekty trhu vyrábajúce tovary za účelom ich predaja. Na trhu
tovarov a služieb vystupujú ako predávajúci a na trhu výrobných faktorov ako kupujúci.
Ich cieľom je dosiahnutie zisku.
3. Štát – je špecifickým subjektom trhu. Na trh by mal vstupovať len vtedy, keď je potrebné
odstraňovať niektoré negatívne prejavy trhu a keď je potrebné stimulovať pôsobenie
pozitívnych vplyvov. Mal by tiež vytvárať a ochraňovať slobodné konkurenčné prostredie.
kupujúci
kupujúci
predávajúci
predávajúci
Vytvára právne predpoklady pre hospodársky život a ochraňuje konkurenciu
Trh výrobných faktorov
Trh tovarov a služieb
Domácnosti Firmy Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre koho vyrábať?
Štát
Obr. 2.1 Prepojenie subjektov na trhu
Na trhu tovarov a služieb v závislosti od ceny sa kupujúci i predávajúci rozhodujú, či sa
kúpa alebo predaj tovaru uskutoční alebo nie. Ak sa kupujúcemu zdá cena príliš vysoká a
konkurencia ponúka nižšiu cenu alebo vyššiu kvalitu tovaru, daný tovar nekúpi. Predávajúci
musí znížiť cenu na úroveň, za akú sú kupujúci ochotní tovar kúpiť. Ak je na trhu tovaru
nedostatok, sú kupujúci ochotní za nedostatkový tovar zaplatiť i vysokú cenu. Ceny vzrastú
na takú úroveň, pri ktorej sa ešte všetky výrobky a služby príslušného druhu predajú.
28
Situácia na trhu výrobných faktorov je obdobná. Nástrojom zladenia ponuky práce
a dopytu po práci je cena práce, mzda. Na trhu pôdy je takýmto nástrojom cena pôdy, renta.
Na finančnom, resp. peňažnom trhu je nástrojom zlaďovania ponuky a dopytu po rôznych
druhoch peňazí úroková miera. V prípade otvorenej ekonomiky, kde na peňažný trh vstupujú i
cudzie meny, takýmto nástrojom je menový kurz. Jednotlivé trhy sú prostredníctvom
ekonomických subjektov a tokov peňazí navzájom úzko prepojené.
Hybnou silou trhu je trhová konkurencia. Je to proces, v ktorom sa stretávajú záujmy
spotrebiteľov a výrobcov, pričom každý z nich sa snaží dosiahnuť maximálnu hmotnú
výhodu. Trhová konkurencia sa môže realizovať v niekoľkých rovinách:13
Konkurencia medzi ponukou a dopytom. Záujmy spotrebiteľov a výrobcov sú protichodné:
spotrebiteľ má záujem lacno kúpiť, výrobca má záujem draho predať. Na trhu prichádza
ku vzniku kompromisu medzi týmito protichodnými záujmami.
Konkurencia medzi spotrebiteľmi ( konkurencia na strane dopytu) je motivovaná záujmom
kúpiť čo najlacnejšie a čo najviac, a to hoci aj na úkor ostatných spotrebiteľov. Táto forma
konkurencie sa najviac prejavuje, ak je tovaru nedostatok.
Konkurencia medzi výrobcami ( konkurencia na strane ponuky) je motivovaná záujmom
výrobcov predať čo najviac a čo najvýhodnejšie. Cieľom je maximalizácia zisku a
vytlačenie konkurenčného výrobcu z trhu. Najsilnejšie sa táto konkurencia prejavuje pri
prebytku tovaru na trhu.
Konkurencia medzi výrobcami sa uskutočňuje ako cenová a necenová konkurencia.
Cenová konkurencia využíva ako nástroj konkurenčného boja cenu, necenová konkurencia je
založená na snahe získať kupujúceho inými než cenovými nástrojmi, napr. reklamou,
príťažlivým dizajnom, predajom na úver, dokonalejším servisom. Konkurencia na strane
ponuky sa zvyčajne realizuje ako kombinácia cenovej a necenovej konkurencie.
Z hľadiska podmienok, ktoré majú jednotliví výrobcovia na trhu, rozlišujeme dokonalú a
nedokonalú konkurenciu. Dokonalá konkurencia predstavuje teoretickú abstrakciu, stav,
ktorý v reálnej ekonomike sa prakticky nevyskytuje. V hospodárstve nie je možné totiž
vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých výrobcov na trhu. V reálnej ekonomike existuje
nedokonalá konkurencia, ktorá má tieto formy: úplný (čistý) monopol, oligopol,
monopolistickú konkurenciu.
13 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 58
29
Úplný (čistý) monopol sa vyskytuje vtedy, keď existuje len jeden výrobca, neexistujú
blízke substitúty a vstup iných firiem do odvetvia nie je možný (napr. výroba plynu,
elektriny).
O oligopole hovoríme vtedy, keď v odvetví existuje malý počet veľkých firiem a existujú
čiastočné bariéry pre vstup do odvetvia (napr. výroba automobilov, strojov).
Ak existuje veľký počet malých výrobcov vyrábajúcich rôzne výrobky, ide o
monopolistickú konkurenciu. Vstup nových výrobcov do odvetvia je možný. Táto forma
konkurencie sa vyskytuje najmä v službách a maloobchode.
2.3 Nedostatky a nedokonalosti trhu
Reálny trh má viacero nedostatkov. Fungovanie trhu je narušované existenciou
monopolu, externalít a verejných statkov.
Niektorý výrobca môže na trhu získať neoprávnené výhody a dostáva sa do postavenia
monopolného výrobcu. Monopol je pre spoločnosť škodlivý, pretože výrobca s takýmto
postavením nevyrába efektívne. Nie je totiž nútený pod tlakom konkurencie znižovať výrobné
náklady, svoj tovar predáva za vyššie ceny, čo zasahuje nepriaznivo spotrebiteľov. Vysoké
ceny môžu znamenať i neprimerane vysoké zisky. Štát preto považuje každú formu monopolu
za nežiadúcu a jeho úlohou je vytváranie konkurenčného prostredia v ekonomike.
Externality sú vedľajšie, neželateľné efekty ekonomickej aktivity ľudí, ktoré
neprechádzajú trhom. Znamená to, že náklady alebo výnosy sa prenášajú na tretie osoby a
prinášajú im prospech alebo ujmu. Podľa toho externality môžu byť buď pozitívne alebo
negatívne. Pozitívne externality vznikajú vtedy, keď niektoré subjekty získavajú výhody bez
toho, aby za ne platili. Napr. výstavba nového podniku zvýši cenu bytov v regióne.
Negatívna externalita vzniká vtedy, keď určitému subjektu vznikajú vyššie dodatočné
náklady z ekonomickej činnosti iných subjektov. Typickým príkladom negatívnych externalít
je znečisťovanie životného prostredia, ktoré v konečnom dôsledku zaplatí spotrebiteľ.
Trh nie je v plnej miere schopný podnecovať a stimulovať výrobu verejných statkov.
Fungovanie takých oblastí ako je vzdelávanie, zdravotníctvo, armáda, polícia a pod. má
neziskový charakter, je finančne veľmi nákladné a presahuje možnosti súkromného sektora.
Preto existencia verejných statkov je v značnej miere podporovaná štátom.
30
2.4 Úloha štátu v ekonomike
Najčastejším typom hospodárstva v súčasnosti je zmiešaná ekonomika, kde popri
"neviditeľnej ruke" trhu pôsobí „viditeľná ruka“ štátu. Štát je pritom veľmi široký pojem -
zahŕňa zákonodarné orgány (parlament), výkonné orgány (vládu), súdnictvo a samostatnú
funkciu plní aj centrálna banka.
Prečo zlyháva „neviditeľná ruka“ trhu, prečo trh nedostatočne plní úlohu
samoregulujúceho mechanizmu? Príčiny zlyhávania „neviditeľnej ruky“ trhu vidí ekonomická
teória v nedokonalostiach trhového mechanizmu, ktoré sú spôsobené:
• neefektívnosťou, ktorá vyplýva z existencie nedokonalej konkurencie, z externalít a
verejných statkov,
• nerovnosťou v rozdeľovaní dôchodkov trhom,
• nestabilitou ekonomiky, prejavujúcou sa v cyklických kolísaniach ekonomiky.
Úlohy štátu v ekonomike možno zjednodušene rozdeliť na:
• Zákonodarnú (normatívnu) úlohu, ktorá znamená vytváranie zákonov, určenie
"pravidiel hry" pre trhovú ekonomiku. Túto úlohu plní najmä parlament.
• Ekonomickú úlohu, ktorá znamená zasahovanie štátu do ekonomiky. Túto úlohu plní
najmä vláda a centrálna banka.
Obsahom ekonomickej úlohy štátu je:14
• podporovať efektívnosť,
• podporovať sociálnu rovnosť,
• podporovať stabilitu ekonomiky.
Uvedenú ekonomickú úlohy štátu možno presnejšie charakterizovať prostredníctvom troch
funkcií ekonomickej úlohy štátu, ktorými sú:15
1. Alokačná funkcia, ktorá je zameraná na odstránenie neefeektívnosti trhu spôsobenej
nedokonalou konkurenciou, externalitami a verejnými statkami. Vláda odstraňuje
14 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 59. 15 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 67, 68.
31
prekážky brániace utváraniu konkurenčného prostredia antimonopolnými opatreniami,
ktoré zamedzujú vzniku monopolov. Súťaživé, konkurenčné trhové prostredie je
predpokladom a podmienkou toho, aby trh dobre fungoval. Efektívnosť v ekonomike je
narušovaná tiež existenciou negatívnych externalít. Rôzne legislatívne normy na ochranu
životného prostredia, poplatky a pokuty za jeho znečisťovanie a pod. majú zabrániť
vzniku týchto externalít. Na druhej strane môže štát produkciu pozitívnych externalít
podporovať, pokiaľ má spoločnosť o ne záujem. Pretože verejné statky predstavujú
tovary, za ktoré sa síce neplatí, ale nemožno ich v spoločnosti nikomu uprieť, musí ich
poskytovať štát.
Cieľom alokačnej funkcie je odstraňovanie príčin neefektívnosti v ekonomike a zabezpe-
čenie rozdeľovania nedostatkových (vzácnych) zdrojov na rôzne alternatívne použitia.
2. Distribučná funkcia znamená ovplyvniť znovurozdeľovanie dôchodkov, pretože trhové
rozdelenie dôchodkov vedie k ostrej sociálnej nerovnosti. Demokratická spoločnosť musí
podnikať kroky k zmierneniu tejto nerovnosti.
3. Stabilizačná funkcia je zameraná na zmiernenie cyklických výkyvov ekonomiky.
Nerovnovážne stavy majú pre spoločnosť negatívne dôsledky, sú ekonomicky škodlivé,
pretože znižujú efektívnosť. Vláda sa preto usiluje o stabilitu ekonomického rozvoja.
Realizácia ekonomickej úlohy štátu a nástroje, ktoré pri jej uskutočňovaní sú využívané,
tvoria obsah hospodárskej politiky štátu. Hospodárska politika štátu vychádza z určitého
smeru ekonomického myslenia, ktoré si politici osvojili a preberajú ho, ako aj zo záujmov
voličov, ktorí ich poverili realizáciou hospodárskej politiky.
Nástroje, ktoré v hospodárskej politike štát využíva, možno podľa ich charakteru rozdeliť
na:
• Nástroje bežnej politiky - kvantitatívne, ktorých efekt možno vopred vyčísliť, lebo
nespôsobujú zásadnú zmenu v správaní ekonomických subjektov,
• Systémové nástroje - kvalitatívne, ktoré zásadne menia správanie ekonomických
subjektov, napr. reforma celého daňového systému.
V súčasnom systéme ekonomík vyspelých krajín sa presadzuje tendencia kompenzovania
nedostatkov fungovania trhu štátnou reguláciou ekonomiky.
32
Zhrnutie
Trh je miesto, kde dochádza k výmene tovarov medzi jednotlivými trhovými subjektami.
Predstavuje mechanizmus realizácie vyrobených statkov a služieb pomocou peňazí.
Na trhu vystupujú tri základné subjekty: domácnosti, firmy (podniky), štát. Z územného
hľadiska členíme trh na miestny, regionálny, trh ekonomických zoskupení (medzinárodný
regionálny trh) a svetový trh. Z hľadiska predmetu kúpy a predaja poznáme trh výrobných
faktorov (práce, pôdy a kapitálu) tovarov a služieb, peňazí a kapitálu.
Nedostatky a nedokonalosti trhu vyplývajú z existencie monopolu, verejných statkov a
externalít. Externality predstavujú neželateľný, vedľajší efekt fungovania trhu. Vznikajú ako
vedľajšie efekty výroby a spotreby. Pozitívne externality vznikajú vtedy, keď niektoré
subjekty dosahujú výhody, ktoré samotné nehradia. Negatívna externalita vzniká vtedy, keď
subjektu vznikajú vyššie dodatočné náklady z ekonomickej aktivity iných subjektov.
Nedostatky a nedokonalosti trhu si vynucujú dodatočné zásahy štátu do ekonomiky.
Ekonomická úloha vlády spočíva v podpore efektívnosti, sociálnej rovnosti a stability
ekonomiky. Ekonomická úloha štátu sa napĺňa v troch funkciách: v alokačnej, v distribučnej a
v stabilizačnej.
Otázky na diskusiu
1. Čo je trh, akými znakmi sa vyznačuje trh a aké úlohy trh plní?
2. Ktoré sú subjekty trhu a ako trh svojím fungovaním zabezpečuje riešenie triády
ekonomických problémov?
3. Aký je význam konkurencie na trhu?
4. Čím je narúšané fungovanie trhu?
5. V čom spočíva ekonomická úloha štátu v trhovej ekonomike?
Zoznam použitej a odporúčanej literatúry
[1.] Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995
[2.] Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION,
2002
[3.] Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992
[4.] Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: SPRINT, 1996
33
3. Trhový mechanizmus a jeho fungovanie
Po preštudovaní kapitoly by ste mali byť schopní:
• vymedziť základné trhové kategórie: ponuka, dopyt, konkurencia,
• vysvetliť mechanizmus utvárania dopytu,
• vysvetliť mechanizmus utvárania ponuky,
• vysvetliť mechanizmus utvárania rovnovážnej ceny,
• analyzovať prípady trhovej nerovnováhy,
• popísať utváranie rovnováhy na trhu v rôznych časových obdobiach,
• vysvetliť jednotlivé prípady pavučinovej teorémy,
• vysvetliť cenovú elasticitu ponuky a dopytu.
V tretej kapitole vymedzíme základné kategórie trhu, vysvetlíme fungovanie trhového
mechanizmu. Popíšeme utváranie rovnováhy na trhu v rôznych časových úsekoch a
vysvetlíme jednotlivé prípady pavučinovej teorémy. Objasnená bude elasticita ponuky a
dopytu a dopad cenovej elasticity dopytu na celkový príjem.
3.1 Vymedzenie trhového mechanizmu
Fungovanie trhu možno vymedziť ako mechanizmus, prostredníctvom ktorého kupujúci a
predávajúci vstupujú do vzájomných interakcíí, aby určili cenu tovaru (služby) a množstvo,
ktoré sa na trhu nakúpi a predá. Trhový mechanizmus predstavuje súhrn vzťahov a procesov,
ktoré zahŕňajú:
• mechanizmus utvárania dopytu,
• mechanizmus utvárania ponuky,
• mechanizmus utvárania rovnovážnej ceny.
Pri analýze trhového mechanizmu budeme predpokladať, že existuje:
• individuálny trh, t.j. trh jedného tovaru,
• dokonalá konkurencia, t.j. situácia, keď na trhu je mnoho predávajúcich a kupujúcich,
každý účastník trhu je dokonale informovaný o cenách a napokon každý účastník má len
zanedbateľný vplyv na ceny prevládajúce na trhu.
34
3.1.1 Proces utvárania dopytu
Domácnosti (kupujúci, spotrebitelia) uspokojujú svoje potreby prostredníctvom trhu.
Rozhodujú o tom, čo, v akých množstvách a za aké ceny budú nakupovať a spotrebúvať.
Cieľom spotrebiteľov je maximalizovať uspokojovanie svojich potrieb.
Dopyt (D - demand) je množstvo tovarov (služieb), ktoré sú kupujúci ochotní kúpiť
za určitú cenu. Vyjadruje vzájomnú závislosť medzi požadovaným množstvom tovarov
a služieb (Q) a ich cenou (P).
Požadované množstvo závisí od viacerých faktorov ( bude o nich písané neskôr) ,
kľúčovým faktorom je cena tovaru. Ak budeme abstrahovať od ostatných faktorov, dopyt je
funkciou ceny, Dx = f (Px). Vždy existuje určitý vzťah medzi trhovou cenou tovaru a
požadovaným množstvom tohto tovaru. Tento vzťah vyjadrujeme funkciou dopytu alebo
krivkou dopytu.
Tabuľka 3.1 uvádza príklad hypotetickej funkcie dopytu.
Funkcia dopytu po automobiloch Tab. 3.1
Požadované množstvo (tis. ks) 10 8 6 4 2 Cena (tis. Sk) 320 340 380 460 580
Grafickým znázornením závislosti požadovaného množstva tovaru a jeho ceny je krivka
dopytu ( obr. 3.1).
220
320
420
520
620
0 2 4 6 8 10 12
Požadované množstvo Q (tis. Sk)
Cen
a P
(tis.
Sk)
Obr. 3.1 Krivka dopytu
D
35
Z uvedenej tabuľky dopytu a krivky dopytu vyplýva, že vzťah medzi množstvom
požadovaných áut a ich cenou je inverzný (negatívny, nepriamoúmerný). Množstvo áut, ktoré
budú kupujúci ochotní kúpiť, bude rásť, ak cena automobilov bude klesať a naopak, ak cena
automobilov sa zníži, ich požadované množstvo sa zvýši. Krivka dopytu je klesajúca, vyplýva
to zo zákona klesajúceho dopytu.
Zákon klesajúceho dopytu znie:16 Keď cena tovaru rastie (a ostatné premenné sa
nemenia), dopyt po tovare klesá. Podobne, ak sa cena zníži, pričom ostatné premenné sa
nemenia – požadované množstvo sa zvýši. V čom je princíp zákona klesajúceho dopytu?
Požadované množstvo tovaru má tendenciu rásť, keď cena klesá, pretože spotrebitelia budú
spravidla týmto, teraz už lacnejším tovarom, nahrádzať iné tovary.
Prečo je krivka dopytu klesajúca? Prečo platí zákon klesajúceho dopytu? Príčiny sú dve:17
substitučný efekt: Pri zvýšenej cene ľudia menia štruktúru svojej spotreby, znížia podiel
zdraženého výrobku a zvýšia podiel iných výrobkov. Napr. ak sa zvýši cena bravčového
mäsa, budú kupovať viac hydiny a rýb.
dôchodkový efekt: Ak je dôchodok spotrebiteľov stály, môžu si pri nižších cenách kúpiť
tovarov väčšie množstvo a naopak, ak sa ceny zvýšia, menšie. Napr. ak sa zvýši cena
benzínu, dôchodok spotrebiteľa sa zníži, pretože bude môcť kúpiť zo svojho dôchodku
menšie množstvo benzínu i ostatných tovarov. Keď ceny tovarov sa zvyšujú, spotrebitelia
sa cítia byť chudobnejší.
Zo zákona klesajúceho dopytu existuje výnimka, tzv. Giffenov efekt. Platí pre inferiorné
tovary. Napr. ak zlacnie chlieb, uvoľnený dôchodok ľudia venujú na nákup iného tovaru,
napr. mäsových výrobkov. Nákup chleba sa nezvýši, ba dokonca môže i klesnúť. Ide o
zvláštnu kombináciu substitučného a dôchodkového efektu, kedy dôchodkový efekt úplne
potláča substitučný.
V analýze dopytu sme doposiaľ uvažovali o dopyte všetkých spotrebiteľov po jednom
výrobku. Na trhu možno sledovať individuálny, čiastkový a agregátny dopyt. Individuálny
dopyt predstavuje dopyt jediného kupujúceho, resp. dopyt po jednom výrobku. Čiastkový
16 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 72. 17 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992,, s. 72
36
dopyt predstavuje dopyt všetkých spotrebiteľov po jednom výrobku. Agregátny dopyt
predstavuje súčet dopytu na všetkých čiastkových trhoch.18
Okrem ceny tovaru (Px) dopyt ovplyvňujú aj iné faktory:
• zmena cien substitučných a komplementárnych tovarov (Py). Substitučný tovar
nahradzuje v spotrebe daný tovar, zmena jeho ceny pôsobí opačným smerom ako cena
samotného výrobku. Napr. zlacnenie džúsov vyvolá pokles dopytu po malinovkách.
Komplementárne tovary sú doplnkové tovary, zmena ich ceny pôsobí rovnakým smerom,
akým by pôsobila zmena ceny samotného tovaru. Napr. zlacnenie benzínu vyvolá vyšší
dopyt po benzíne, ale i po autách, aj keď ich cena zostane nezmenená.
• zmena úrovne dôchodkov (I). Zvýšenie priemernej mzdy vedie k vyššiemu dopytu.
• rozsah trhu (X), t. j. počet domácností. Čím väčší je rozsah trhu, tým je väčší dopyt po
výrobkoch.
• zmeny v preferenciách spotrebiteľov (T), teda v potrebách, záujmoch, móde, na ktoré
pôsobia najmä reklama, informovanosť, tradície a pod.
• ostatné faktory (F), napr. klimatické podmienky.
Veľkosť dopytu po tovare X v závislosti od uvedených faktorov možno vyjadriť nasledovne:
Dx = f (Px; Py; I; X; T; F)
220
320
420
520
620
0 2 4 6 8 10 12
Požadované množstvo Q (tis. Sk)
Cen
a P
(tis.
Sk)
D
D’
D’’
Obr. 3.2 Pohyb po krivke dopytu a posun krivky dopytu
18 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 79.
37
Ak sa mení cena tovaru Px, ide o zmenu požadovaného množstva a nastáva pohyb po
krivke dopytu. Ak sa menia ostatné faktory ovplyvňujúce dopyt, ide o zmenu dopytu (rast
alebo pokles), nastáva posun krivky dopytu (obr. 3.2).
Napr. ak sa zvýšia priemerné dôchodky obyvateľstva alebo sa zvýši počet kupujúcich,
môžu títo pri danej cene kúpiť väčšie množstvo tovaru (napr. áut). V tomto prípade sa krivka
dopytu posúva doprava, ide o rast dopytu. Pri znížení dopytu sa krivka posúva doľava.
3. 1. 2 Mechanizmus utvárania ponuky
Na trh vstupuje veľké množstvo výrobcov (firiem, organizácií), ktorí sa relatívne nezávisle
od seba rozhodujú, aké výrobky budú vyrábať a v akom množstve.
Ponuka (S – supply) je množstvo tovarov (služieb), ktoré sú predávajúci ochotní
predať v závislosti od ceny. Vyjadruje vzájomnú závislosť medzi ponúkaným
množstvom tovarov a služieb (Q) a ich cenou (P).
Ak budeme abstrahovať od ostatných faktorov (budú rozobrané neskôr), ponuka je
funkciou ceny tovaru, Sx = f (Px). Vždy existuje určitý vzťah medzi trhovou cenou tovaru a
ponúkaným množstvom tohto tovaru. Tento vzťah vyjadrujeme funkciou ponuky alebo
krivkou ponuky.
Tabuľka 3.2 uvádza príklad hypotetickej funkcie ponuky.
Funkcia ponuky po automobiloch Tab. 3.2
Ponúkané množstvo (tis. ks) 2 4 6 8 10 Cena (tis. Sk) 320 340 380 460 580
Grafickým znázornením závislosti ponúkaného množstva tovaru a jeho ceny je krivka
ponuky ( obr. 3.3).
Z tabuľky ponuky a krivky ponuky vyplýva, že vzťah medzi množstvom ponúkaných áut
a ich cenou je pozitívny (priamoúmerný). Ak cena automobilov bude relatívne vysoká, ich
dodávané množstvo na trh stúpa. Ak naopak cena bude relatívne nízka, budú výrobcovia
ponúkať menšie množstvo áut. Výrobcovia sa tak správajú preto, že vysoká cena je pre nich
38
stimulom, pretože za inak nezmenených podmienok dosiahnu vyšší zisk ako pri nízkej cene.
Krivka ponuky je rastúca, smeruje doprava a hore.
220
270
320
370
420
470
520
570
620
0 2 4 6 8 10 12
Ponúkané množstvo Q (tis. Sk)
Cen
a P
(tis.
Sk)
S
Obr. 3.3 Krivka ponuky
Platí zákon rastúcej ponuky: Keď rastie cena tovaru (a ostatné premenné sa
nemenia), ponúkané množstvo sa zvyšuje, a naopak (pokles ceny vyvolá pokles výroby).
V analýze ponuky sme doposiaľ uvažovali o ponuke jedného výrobku všetkými
výrobcami. Na trhu možno rozlišovať individuálnu, čiastkovú a agregátnu ponuku.
Individuálnu ponuku tvorí ponuka jedného výrobcu, t. j. množstvo výrobkov vyrobené
týmto výrobcom. Čiastková ponuka predstavuje ponuku jedného výrobku rôznymi
výrobcami. Agregátna ponuka predstavuje súhrn všetkého tovaru vyrábaného a ponúkaného
všetkými výrobcami pri rôznej úrovni cien.19
Okrem ceny tovaru (Px) ponuku ovplyvňujú aj iné faktory:20
• výrobné náklady (C). Keď sú tieto v porovnaní s trhovou cenou nízke, pre výrobcov
bude výhodné vyrábať veľké množstvo výrobkov. Keď sú výrobné náklady v porovnaní
s cenou veľmi vysoké, budú výrobcovia produkovať len málo, alebo úplne prestanú
vyrábať. Výrobné náklady najviac ovplyvňuje technológia výroby a ceny inputov.
19 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 80. 20 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 74, 75.
39
• ceny substitučných výrobkov (Pn). Sú to také výrobky, ktorými možno veľmi ľahko
nahradiť výrobu iných výrobkov. Ak rastie cena jedného výrobného substitútu, zníži to
ponuku ostatných substitútov. Napr. rafinéria ropy môže rovnako vyrábať benzín ako aj
dieselové oleje. Ak sa zvýši cena benzínu, bude to viesť k zníženiu ponuky dieselových
olejov.
• organizácia trhu (O). Ak sa trh monopolizuje, zvýšia sa ceny na každej úrovni outputu.
Ak sa niektorí producenti vylúčia z trhu, potom ceny tovarov zostávajúcich výrobcov na
trhu, majú tendenciu rásť. Pri daných cenách inputov a danej technológii bude dokonale
konkurenčný trh obvykle produkovať najvyššiu možnú úroveň outputu na každej úrovni
cien.
• iné faktory (F). Napríklad počasie má veľký vplyv na poľnohospodársku výrobu, ročné
obdobie na výrobu lyží.
Veľkosť ponuky tovaru X v závislosti od uvedených faktorov možno vyjadriť nasledovne:
Sx = f (Px; C; Pn; O; F)
Ak sa mení cena tovaru Px, ide o zmenu ponúkaného množstva a nastáva pohyb po krivke
ponuky. Ak sa menia ostatné faktory ovplyvňujúce ponuku, ide o zmenu ponuky (rast alebo
pokles), nastáva posun krivky ponuky (obr. 3.4).
220
270
320
370
420
470
520
570
620
0 2 4 6 8 10 12
Ponúkané množstvo Q (tis. Sk)
Cen
a P
(tis.
Sk)
S
S’’
S’
Obr. 3.4 Pohyb po krivke ponuky a posun krivky ponuky
Napr. ak sa zvýšia výrobné náklady, výrobcovia obmedzia alebo zastavia výrobu, krivka
ponuky sa posunie doľava, ide o pokles ponuky. Ak výrobca zníži výrobné náklady a ostatné
podmienky sa nezmenia, na trh bude dodávať väčšie množstvo výrobkov, krivka ponuky sa
posúva doprava, ide o rast ponuky.
40
3. 1. 3 Mechanizmus utvárania rovnovážnej ceny
Trh sme vymedzili ako miesto, kde nastáva výmena tovarov medzi rôznymi trhovými
subjektami. Kupujúci sa samostatne rozhodujú a požadujú rôzne množstvá tovarov. Taktiež
predávajúci na základe svojich rozhodnutí ponúkajú rôzne množstvá výrobkov. Ak sa na trhu
ponuka rovná dopytu, znamená to, že ponúkané množstvo tovarov sa rovná požadovanému.
Práve takémuto množstvu hovoríme rovnovážne množstvo. Cena, za ktorú sa tovar v prípade
rovnosti ponuky a dopytu vymieňa, sa nazýva rovnovážna cena. Situácia, ktorá na trhu
vznikne, je trhová rovnováha a spravidla trvá len veľmi krátko, lebo v ekonomickom živote
sa podmienky rýchlo menia. Nasledujúca tabuľka a obrázok poukazujú na proces utvárania
trhovej rovnováhy a rovnovážnej ceny. Dopyt a ponuka automobilov Tab. 3.3
Cena (tis. Sk) Požadované
množstvo (tis. ks)
Ponúkané množstvo
(tis. ks) Stav na trhu Tlak na ceny
320 10 2 nedostatok rast 340 8 4 nedostatok rast 380 6 6 rovnováha žiadny 460 4 8 prebytok pokles 580 2 10 prebytok pokles
220
270
320
370
420
470
520
570
620
0 2 4 6 8 10 12
Množstvo Q (tis. Sk)
Cen
a P
(tis.
Sk)
E
QE =
PE = 380
Obr. 3.5 Trhová rovnováha
Rovnovážna cena sa ustáli na cene 380 tis. Sk. Ponúkané a požadované množstvo
automobilov bude pri takejto cene rovnaké (6 tis. kusov).
41
Rovnovážna cena je cena vyčisťujúca trh, všetky vyrobené výrobky sa predajú. Tlak na
cenu je neutrálny a na trhu je rovnováha.
Priesečník krivky ponuky a dopytu (E – ekvilibrium) je bodom trhovej rovnováhy. Cena,
ktorá zodpovedá priesečníku, sa nazýva rovnovážna cena PE, množstvo produkcie rovnovážne
množstvo QE.
Cena vystupovala ako určujúca premenná, od ktorej závisí ponuka a dopyt.
V podmienkach fungujúceho trhového mechanizmu sa mení táto jednosmerná závislosť na
obojstrannú. Nielen cena ovplyvňuje ponuku a dopyt, ale aj ponuka a dopyt spätne
vplývajú na cenu.
V trhovom systéme sa takto vytvára mechanizmus založený na spätných informačných
väzbách, ktorý za určitých podmienok automaticky reguluje spoločenskú výrobu. Na základe
toho dochádza k alokácii výrobných zdrojov v súlade s potrebami hospodárstva a
k prispôsobovaniu individuálnych nákladov k spoločensky priemerným, k tlakom na
znižovanie nákladov.21
Cena plní niekoľko funkcií. Základnou funkciou je informačná funkcia. Cena poskytuje
informácie kupujúcim i predávajúcim. Dôležitá je tiež alokačná (regulačná) funkcia. Táto
funkcia je spojená s cenovými pohybmi. Vo všeobecnosti platí, že cenový vzostup je odrazom
prevahy dopytu a vyjadruje väčšiu ochotu kupujúcich zaplatiť za tovar vyššiu cenu. Prevaha
ponuky signalizuje cenový pokles. Na základe cenových zmien sa trhové subjekty z trhu
vylučujú, alebo naopak, na trh vstupujú. Cena plní stimulačnú funkciu. Ide o to, že tá istá
cena nie je rovnako výhodná pre všetkých výrobcov. V podmienkach dokonalej konkurencie,
keď výrobca nemá možnosť ovplyvniť cenu, môže tú istú cenu urobiť pre seba výhodnejšou,
len ak zníži náklady. Prostriedkom ich znižovania je zdokonaľovanie techniky, technológie a
organizácie výroby. Stimulačná funkcia je prejavom vnútorného podnetu presadzovať
technický pokrok vo výrobe. Vo vzťahu ku spotrebiteľovi cena plní obmedzovaciu funkciu.
Produkciu získavajú tí, ktorí sú ochotní trhovú cenu zaplatiť. Ekonomicky významnou je aj
distribučná funkcia. Cena je nástrojom prerozdeľovania (distribúcie) dôchodkov.22
Na trhu sa trhová cena môže odchyľovať od rovnovážnej ceny. V prípade trhovej
nerovnováhy vzniká na trhu nedostatok alebo prebytok tovarov (obr. 3.6). Ak je na trhu cena
príliš nízka, nižšia ako rovnovážna cena, potom spotrebitelia požadujú väčšie množstvo
21 Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995, s. 41. 22 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 121, 122.
42
tovarov a na trhu vzniká nedostatok, prevaha dopytu nad ponukou. Táto situácia vedie
k rastúcej konkurencii medzi spotrebiteľmi, čo zapríčiňuje rast cien. Ak je na trhu cena príliš
vysoká, predávajúci chcú predať viac než spotrebitelia chcú kúpiť, výsledkom čoho je
prebytok tovarov, prevaha ponuky nad dopytom. Rastie konkurencia na strane ponuky, čo
vedie k poklesu ceny.
220
270
320
370
420
470
520
570
620
0 2 4 6 8 10 12
Množstvo Q (tis. Sk)
Cen
a P
(tis.
Sk)
E
nedostatok
prebytok
Obr. 3.6 Trhová nerovnováha
Nielen cena výrobkov , ale aj ostatné faktory ovplyvňujú ponuku a dopyt. V dôsledku
zmeny týchto faktorov, ako bolo už povedané, dochádza k posunom kriviek ponuky a dopytu,
a tým aj k zmene rovnovážnej ceny a rovnovážneho množstva.
Posun krivky ponuky doľava je spôsobené, napr. rastom cien výrobných faktorov, nižšou
produktivitou práce. Znamená to, že pri pôvodnej cene vzniká na trhu nedostatok tovarov, a
preto sa cena zvyšuje, až kým sa ponúkané a požadované množstvá nedostanú do rovnováhy
( obr. 3.7 ). Opačné zmeny v činiteľoch posúvajú krivku ponuky doprava.
Posun krivky dopytu doprava vyvoláva rast dôchodkov, rast počtu domácností, zvýšenie
cien substitučných tovarov a pod. Posun krivky dopytu doprava vedie k prevahe dopytu, čo
vyvoláva rast ceny a rast množstva (obr. 3.8). Opačná zmena činiteľov vedie k posunu krivky
dopytu doľava.
43
Obr. 3.7 Posun krivky ponuky Obr. 3.8 Posun krivky dopytu
. 2. Rovnováha na trhu a časový prvok
Doposiaľ sme vychádz predpokladu, že výrobcovia sa pružne prispôsobujú situácii na
trh
Z hľadiska utvárania rovnováhy môžeme rozlišovať tri časové obdobia:23
•
o veľmi dlhom období.
Ak predpokladáme určitý stav ponuky (S), potom zmena ceny na trhu je prejavom zmeny
do
ši, cena vzrastie a jej výška bude závisieť od dĺžky časového
obdobia, v ktorom sa pohyb sleduje.
220
320
420
520
620
0 2 4 6 8 10 12
Cen
a P
(tis.
Sk)
220
320
420
520
620
0 2 4 6 8 10 1
Množstvo Q (tis. Sk)
Cen
a P
(tis.
Sk)
E
E’
D
S
D’ E E’
D
S’
S
2
Množstvo Q (tis. Sk)
3
ali z
u. Pri poklese ceny znižujú výrobu a pri raste ceny výrobu zvyšujú, a tak sa ustavične
utvára rovnováha na trhu. Trhovú rovnováhu však nemožno považovať za raz navždy danú.
Rovnováha je skôr výnimočný jav. Dôležitým činiteľom ovplyvňujúcim podmienky
rovnováhy na trhu je časový úsek, v priebehu ktorého sa podmienky rovnováhy menia.
rovnováha vo veľmi krátkom období,
• rovnováha v krátkom období,
• rovnováha v dlhom období a v
pytu. Ak sa kúpyschopný dopyt znižuje (posun krivky dopytu doľava), nastane cenový
pokles, na ktorý bude ponuka reagovať obmedzením ponúkaného množstva, nižším
využívaním výrobných kapacít.
Ak sa kúpyschopný dopyt zvý
23 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 123
44
Vo veľmi krátkom období je krivka ponuky nepružná. Ak sa zvýši dopyt z úrovne D na
D´, cena sa zvýši z P0 na P1. Novým bodom rovnováhy sa stane bod E1. Množstvo produkcie,
toré zodpovedá novému bodu rovnováhy, je rovnaké Q0 = Q1 (obr. 3.9).
V krátkom dopyte lepším využitím
2, cena sa zvýši z P0 na
2, ale rast ceny bude menší než vo veľmi krátkom období (obr. 3.10).
V dlhom a veľ ť napr. tým, že
ôsledku čoho môžu zvýšiť
onuku tovarov. Ponuka je pružná a nový bod rovnováhy E3 znamená, že ponúkané množstvo
Q3 je vyššie a cena P3 je nižšia ako v prípade krátkeho obdobia (obr. 3.11).
k
Obr. 3.9 Rovnováha vo veľmi krátkom období
období môžu výrobcovia reagovať na zmeny v
existujúcich výrobných kapacít. Objem produkcie sa zvýši z Q0 na Q
P
Obr. 3.10 Rovnováha v krátkom období
mi dlhom období výrobcovia môžu na rast dopytu reagova
rozšíria investičnou činnosťou jestvujúce výrobné kapacity, v d
p
0
1
2
3
4
5
6
7
0 1 2 3 4 5 6
8
9
Cen
a (P
)S
Q0 = Q1
P0
P1
E0
E1
D
D’
7
8
9
Cen
a (P
)
0
1
2
3
4
5
6
0 1 2 3 4 5 6Množstvo (Q)
P2
P0
E2
E0
D
D’
Množstvo Q (tis. Sk)
Q0 Q2
S
45
Obr. 3.11 Rovnováha v dlhom a vo veľmi dlhom období
vývoj cien, množstvo a vznik rovnováhy vyvolaný pôvodnou zm
ore) vidíme, že predlžujúce sa časové obdobie je fa
Ak porovnáme enou
dopytu (doprava h ktorom, ktorý umožňuje
kcie. Tým zároveň
ôsobí proti prvotnému cenovému rastu a stláča cenu dole.
3.
vá teoréma vysvetľuje pôsobenie časového horizontu na utváranie rovnovážnej
eny. Na zmenu ceny najskôr reaguje dopyt a až po určitom čase aj ponuka. Výrobcovia
eho obdobia.
Ak predpokladáme, že trhová cena sa odchyľuje od rovnovážnej ceny, v závislosti od
skl
•
árne oscilácie.
ponuke, aby sa prispôsobila cenovým vzostupom rozširovaním produ
p
Zvýšenie dopytu vyvolalo cenový rast, aj keď sa dlhodobo presadzuje tendencia k poklesu
ceny. Intenzita sily stláčajúca cenu závisí od schopnosti ponuky zvyšovať ponúkané
množstvo.
3 Pavučinová teoréma
Pavučino
c
reagujú na cenu predchádzajúc
onu krivky dopytu a krivky ponuky môžu na trhu nastať štyri prípady pavučinového
modelu:24
• dynamická, resp. konvergujúca pavučina,
divergujúca pavučina,
• dokonalá pavučina, resp. stabilný pavučinový model,
• neline
24 Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995, s. 43 – 45.
0
1
2
3
4
0 1 2 3 4 5 6Množstvo (Q)
5
6
7
8
Cen
a (P
)
E3 S P3
P0 E0
D
D’
Q0 Q3
46
Dynamickú, resp. konvergujúcu pavučinu (obr. 3.12) môžeme vysvetliť na základe
nuky. V prvom období výrobcovia
kov Q1 za nízku cenu. V druhom období za takúto nízku cenu sú
ýrobcovia ochotní vyrobiť len množstvo tovaru Q2, čo zasa vedie k zvýšeniu ceny na P2.
Vy
Iný prípad nastáva vtedy, ší sklon ako krivka ponuky. Vtedy
nastáva prípad prvom období ponúkaného tovaru Q1
m výroby na Q2 pri cene P2.
ysoká cena P2 vyvolá v treťom období zvýšenie objemu výroby na Q3, čo má za následok
zn
Q1za nízku cenu. V dôsledku takejto ceny
v druhom období znížia ponúkané množstvo na Q2. Toto malé množstvo môžu predať za
toho, že krivka dopytu má menší sklon ako krivka po
vyrábajú množstvo výrob
v
soká cena vyvolá zvýšenie ponuky na Q3. To zasa vedie k zníženiu ceny na P3. V štvrtom
období táto cena prináša zníženie množstva ponúkaných výrobkov na Q4 a následné zvýšenie
ceny na P4. Mechanizmus fungovania trhu takto postupne obnovuje rovnováhu a trhová cena
sa postupne približuje k rovnovážnej cene.
Obr. 3.12 Konvergujúca pavučina
keď krivka dopytu má väč
divergentnej pavučiny (obr. 3.13). V
zodpovedá cena P1. V druhom období sa zníži celkový obje
V
íženie ceny na P3 v ďalšom období. V dôsledku nízkej ceny dochádza v štvrtom období
k zníženiu objemu výroby na Q4, čoho dôsledkom je ďalší rast cien. Trhová cena diverguje od
rovnovážnej a na trhu sa prehlbuje nerovnováha.
Ak krivka dopytu a krivka ponuky má rovnaký sklon, nerovnováha na trhu sa ani
neprehlbuje, ani neodstraňuje, reprodukuje sa v rovnakom rozsahu. Takúto situáciu na trhu
popisuje dokonalá pavučina, resp. stabilný pavučinový model (obr. 3.14). V prvom období
výrobcovia dodávajú na trh množstvo výrobkov
Q12 34
P0
P1
P2
P3
P4
D
S
Q QQ0
2
4
6
8
0 2 4 6 8 10 12Množstvo (Q)
Cen
a (P
)
10
12
47
vy
ergujúca pavučina
Obr. 3.14 Stabilný pavučinový model
Posledným prípadom sú nelineárne oscilácie. Trhová cena sa najskôr vzďaľuje od
rovnovážnej ceny a potom sa systém dostane do stabilnej polohy a trhová cena osciluje okolo
rovnovážnej ceny.
sokú cenu P2. V treťom období reagujú na zvýšenú cenu zvýšením objemu výroby na Q3,
ale toto množstvo sa predá za nižšiu cenu, za cenu P3. Za týchto podmienok trhová cena
osciluje okolo rovnovážnej ceny.
Obr. 3.13 Div
Q1Q2 Q3Q4
P0
P1
P2
P3
P4
D
S
Q1 = Q3Q2
P1 = P3
D
S
P0 = P2
0
2
4
6
8
0 2 4 6 8 10 12
Cen
a (P
)10
12
Množstvo (Q)
0
2
4
6
8
10
12
0 2 4 6 8 10 12Množstvo (Q)
Cen
a (P
)
48
3.4 Elasticita dopytu a ponuky
Každá organizácia (firm ceny, aby predala na trhu viac
svojich výrobkov, a do úvahy cenovú elasticitu
dopytu. Elastici , citlivosť, poddajnosť.
Najvýznamn ktorá vyjadruje vzťah
percentuálnej zm percentuálnej
zmene jeho ceny.
Zo zákona klesajúceho dopytu vyplýva, že požadované množstvo statku sa mení
nepriamoúmerne s a klesá a naopak.
Súvislosť medzi zm enou jeho ceny odráža cenová
elasticita dopytu. dzi percentuálnou zmenou
požadovaného m
Cenovú elasticitu dopytu m opytu (ED), ktorý
vypočítame nožstva k
určitom bode krivky
dopytu zisťujeme
a, podnik), ktorá sa snaží znižovať
tým dosiahla vyššie tržby a zisk, musí brať
ta je slovo gréckeho pôvodu a vyjadruje pružnosť
ejšou elasticitou dopytu a ponuky je cenová elasticita,
eny požadovaného alebo ponúkaného množstva statku k
3. 4.1 Cenová elasticita dopytu
jeho cenou; požadované množstvo sa zvyšuje, ak cen
enou požadovaného množstva statku a zm
Cenová elasticita dopytu vyjadruje vzťah me
nožstva a percentuálnou zmenou ceny.
eriame koeficientom cenovej elasticity d
ako podiel percentuálneho rastu (poklesu) požadovaného m
percentuálnemu poklesu (rastu) ceny statku. Pri určovaní elasticity v
bodovú elasticitu podľa nasledujúceho vzťahu:
∆ QD∆ QD (%) QD
- ∆ P ED = ∆ P (%) =
P kde ∆ QD = Q D2 – Q D1 a ∆P = P2 – P1. Q D1 a P1 predstavujú pôvodné požadované množstvo a
D2 a P2 predstavujú nové požadované množstvo a novú cenu.
QD + Q D2
pôvodnú cenu, Q
Na zistenie cenovej elasticity dopytu medzi dvoma bodmi krivky dopytu sa používa
oblúková elasticita, ktorá sa vypočíta podľa vzťahu:
∆
Q D12
- ∆ P P1 + P2
ED =
2
49
Pri elasticite dopytu rozlišujeme:
•
pyt, ak 0 < ED < 1; dopyt je cenovo neelastický, ak percentuálny rast
(pokles) požadovaného množstva je menší ako percentuálny pokles (rast) ceny,
onečnú elasticitu), ak ED = ∞; dopyt je dokonale
elastický, ak sú spotrebitelia ochotní kúpiť neobmedzené množstvo tovaru pri tej istej
Elastický dopyt Jednotková elasticita dopytu Neelastický dopyt
Nekonečná elasticita Nulová elasticita
Obr. 3.15 Rôzne podoby cenovej elasticity dopytu
elastický dopyt, ak 1 < ED < ∞; dopyt je cenovo elastický, ak percentuálny rast (pokles)
požadovaného množstva je väčší ako percentuálny pokles (rast) ceny,
• jednotkovú elasticitu dopytu, ak ED = 1; dopyt má jednotkovú elasticitu, keď
percentuálny rast (pokles) požadovaného množstva je vyvolaný presne rovnakým
poklesom (rastom) ceny,
• neelastický do
• dokonale elastický dopyt (nek
cene, resp. pri minimálnej zmene ceny,
• dokonale neelastický dopyt (nulovú elasticitu), ak ED = 0; dopyt je dokonale neelastic-
ký, ak spotrebitelia sú ochotní pri akejkoľvek zmene ceny kúpiť to isté množstvo tovaru.
Jednotlivé prípady cenovej elasticity dopytu sú znázornené na obr. 3.15.
QD Q QD
QD
D
P P P
D
D
D
P
D
QD
P D
50
Činitele ovplyvňujúce cenovú elasticitu dopytu sú:25
• ých predmetoch je
•
tovaru inými tovarmi, tým je elasticita dopytu vyššia,
•
•
Cenová elasticita dopytu a celkový príjem
Pochopenie cenovej elasticity dopytu
elkový
príjem sa rovná cene vynásobenej množstvom; P x Q. V grafe sledujeme pravouholník,
ktorého plocha je vymedzená velič i P a Q (obr. 3. 16).
Ak klesne cena:
• pri elastickom dopyte, celkový príjem stúpne,
• dopyte, celkový príjem
• pri jednotkovej elasticite, celkový príjem
P
význam tovaru pri uspokojovaní potrieb: elasticita dopytu po luxusn
vyššia ako elasticita dopytu po predmetoch každodennej potreby,
možnosť uspokojovať danú potrebu tovarmi, substitútmi: čím jednoduchšie je možné
nahradiť spotrebu jedného
podiel výdavkov na nákup tovaru v rozpočte spotrebiteľa: čím je podiel výdavkov na
nákup daného tovaru vyšší, tým vyššia je elasticita dopytu po tomto tovare,
dĺžka časového obdobia: v dlhšom časovom úseku sa elasticita dopytu zvyšuje.
je dôležité pre mnohé podnikateľské rozhodnutia,
pretože elasticita určuje vplyv cenových zmien na celkový príjem z predaja tovaru. C
inam
pri neelastickom sa zníži,
sa nemení.
P P
D
51
D D
QD QD QD
Elastický dopyt Jednotková elasticita dopytu Neelastický dopyt
Obr. 3.16 Vplyv cenovej elasticity dopytu na celkový príjem
Doposiaľ sme skúmali vzťah medzi zmenou ceny a zmenou požadovaného množstva
určitého statku. V tak
omto prípade ide o priamu elasticitu dopytu.
25 Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995, s. 50.
O nepriamej elasticite dopytu (krížovej elasticite) hovoríme vtedy, keď chceme určiť
dôs
(QD ťahu:
ledok zmeny ceny jedného tovaru (Py) na zmenu požadovaného množstva iných tovarov
x). Nepriamu elasticitu dopytu (EDx Py) možno vypočítať podľa vz
∆ QDxQ Dx1 2 + Q Dx
2 - ∆ Py
P + P
EDx Py =
y1 y2
2
kde ∆ QDx = Q Dx2 – Q Dx1 a ∆P = Py2 – Py1. Q Dx1 predstavuje pôvodné požadované množstvo
Q Dx2 nové požadované množstvo statku x, Py1 predstavuje pôvodnú cenu a Py2 novú cenu
sta
ho množstva statku x, EDxPy < 0.
Napr. pokles ceny CD– čiek vyvolá pokles dopytu po magnetofónových kazetách. Ak sa
stat y, potom pokles ceny statku y vyvolá rast
pož kles ceny CD – prehrávačov vyvolá rast
dop í požadované množstvo statku x, ide
nezávislé statky, napr. chlieb a televízory a EDxPy = 0.
3. 4. onuky
S n eny
ceny.
a výp et cen vej e ticit ponuky sa používa eficient elasticity o uky ktorý
tva k
percentuálnemu rastu (poklesu) ceny statku.
Pri elasticite p
elastickú ponuku, ak 1 < ES < ∞; ponuka je cenovo elastická, ak percentuálna zmena
sticitu, ak sa ponúkané
množstvo mení v tej istej miere ako cena,
a
tku y.
Reakcia zmeny požadovaného množstva statku x na zmenu ceny tovaru y závisí od
vzájomného vzťahu statkov. Ak sú statky vzájomne zameniteľné, t. j. ide o substitučné stat-
ky, potom pokles ceny statku y vedie k poklesu požadované
ky dopĺňajú, t. j. ide o komplementárne statk
adovaného množstva statku x , EDxPy > 0. Napr. po
ytu po CD- čkách. Ak zmena ceny statku y neovplyvn
o
2 Cenová elasticita p
Cenová elasticita ponuky (E ) odráža závislosť zmeny ponúkaného m ožstva od zm
N oč o las y ko p n ,
vypočítame ako podiel percentuálneho rastu (poklesu) ponúkaného množs
onuky rozlišujeme:
•
ponúkaného množstva je väčšia ako percentuálna zmena ceny,
• jednotkovú elasticitu, ak ES = 1; ponuka má jednotkovú ela
52
•
ka je dokonale
elastická, ak pri malom znížení ceny môžu výrobcovia ponúkané množstvo znížiť na nulu,
alebo pri minimálnom zvýšení ceny môže dôjs onečnému zvýšeniu ponúkaného
množstva tovaru.
• dokonale neelastickú ponuku (nulovú elasticitu), ES = 0; ponuka je dokonale
neelastická, ak výrobcovia sú ochotní priniesť na trh tovar a predať ho za akúkoľvek cenu,
Jednotlivé prípady cenovej elasticity ponuky sú znázornené na obr. 3.17.
cenovej elasticity ponuky
pon ponuky sa skúma vzťah
me
cen tva nielen daného statku, ale aj rast statku x,
statky sa vzájomne dopĺňajú, ide o komplementárne statky, ESxPy > 0. Napr. ak sa zvýši
neelastickú ponuku, ak 0 < ES < 1; ponuka je cenovo neelastická, ak percentuálna zmena
ponúkaného množstva je menšia ako percentuálna zmena ceny,
• dokonale elastickú ponuku (nekonečnú elasticitu), ES = ∞; ponu
ť k nek
P P P
QS QS QS
S S S
Elastická ponuka Jednotková elasticita ponuky Neelastická ponuka
P P S
QS QS
S
Nekonečná elasticita Nulová elasticita
Obr. 3.15 Rôzne podoby
Pri priamej elasticite ponuky sa skúma vplyv medzi zmenou ceny statku a zmenou
úkaného množstva toho istého statku. Pri nepriamej elasticite
dzi zmenou ceny jedného statku a zmenou ponúkaného množstva iného statku. Ak rast
y statku y vyvolá rast ponúkaného množs
53
cen
aut o množstva iného statku,
ide
mn
nap
•
• technológia výrobného procesu: ak sa vyrábajú výrobky, ktoré majú substitúty, alebo
pomocou daného technologického zariadenia je možné bez väčších problémov vyrobiť iný
• asové obdobie: elasticita ponuky časového obdobia.
3. 4. 3 Iné formy elasticity: dôchodková a daňová elasticita
a
ercentuálnou zmenou požadovaného množstva. Väčšinou s rastom dôchodku rastie aj
požadované množstvo, t. j. dôchodková elasticita je pozitívna. Pozitívna dôchodková
elasticita sa vzťahuje na normálne statky. Na sa zvyšujú dôchodky, spotrebitelia
viac cestujú, chodia vi
zmenu dôc h prípadoch odlišná, preto rozlišujeme elastický
Ak percentuálna zmena v požadovanom množstve je väčšia než percentuálna zmena
dôchodku, ide o elastický dôchodok a elasticita dôchodku je väčšia ako jedna. Ak
zmena dôchodku,
ide o neelastický dôch prípade, že
tuálne zmeny sú totožné, ide o jednotkovú dôchodkovú elasticitu a elasticita
dôchodku sa rovná jednej. Ke
a automobilov, výrobcovia budú ich ponúkať väčšie množstvo a tiež sa aj zvýši ponuka
oalarmov. Ak rast ceny jedného statku vyvolá pokles ponúkanéh
o substitučné statky, EDxPy < 0. Napr. ak sa zvýši cena chleba, zníži sa ponúkané
ožstvo pečiva. Ak rast ceny jedného statku neovplyvní ponúkané množstvo iného statku,
r. knihy a uteráky, ide o nezávislé statky, EDxPy = 0.
Činitele vplývajúce na elasticitu ponuky:26
podmienky a možnosti skladovania, trvanlivosť výrobkov: ak je skladovanie náročné a
príliš nákladné, tak elasticita ponuky je menšia,
tovar, vtedy je ponuka elastická,
č rastie s predlžovaním
Dôchodková elasticita odráža vzťah medzi percentuálnou zmenou dôchodku
p
pr. ak
nakupujú viac luxusných tovarov, ac do kina a do divadla. Reakcia na
hodku je však v jednotlivýc
dôchodok, neelastický dôchodok a jednotkovú dôchodkovú elasticitu.
percentuálna zmena v požadovanom množstve je menšia než percentuálna
odok a elasticita dôchodku je menšia ako jedna. V
percen
ď zvýšenie dôchodku nevyvolá žiadnu zmenu v požadovanom
množstve, hovoríme o nulovej dôchodková elasticite.27
26 Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995, s 51. .
27 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 142.
54
Môžu nastať prípady, keď s rastúcim dôchodkom klesá záujem o určité statky. Ide o
negatívnu dôchodkovú elasticitu. Negatívna dôchodková elasticita sa spája s inferiórnymi
statkami. Spotrebitelia lacnejšie tovary nahrádzajú drahšími, napr. minerálne vody zamieňajú
spotrebou džúsov.
Aj v prípade dôchodkovej elasticity je dôchodková elasticita zvyčajne v dlhom období
yššia ako v krátkom období. Môžu nastať prípady, keď spotrebitelia reagujú na zmenu
dô
tuálnou zmenou ponúkaného množstva
a p
ina
dan sa zisťuje pomocou koeficienta daňovej elasticity. Čím
koe ekonomiku.
a dopyt spätne vplývajú na cenu.
Dôležité funkcie ceny sú: informačná funkcia, alokačná (regulačná) funkcia, stimulačná
funkcia, obmedzovacia funkcia a distribučná funkcia.
Základné prípady trhovej nerovnováhy sú prebytok a nedostatok tovarov na trhu.
v
chodku okamžite.
Daňová elasticita odráža vzťah medzi percen
ercentuálnou zmenou daní. Zníženie daňových sadzieb oživuje výrobu, čiže výrobcovia za
k nezmenených podmienok ponúkajú väčšie množstvo výrobkov. Miera vplyvu zníženia
í na rast ponúkaného množstva
ficient daňovej elasticity je vyšší, tým výraznejší má vplyv zníženie daní na
Zhrnutie
Dopyt predstavuje množstvo tovaru, ktoré sú ochotní spotrebitelia kúpiť v závislosti od
ceny. Čím nižšia je cena, tým väčšie je požadované množstvo.
Ponuka vyjadruje množstvo tovarov, ktoré sú predávajúci ochotní ponúknuť v závislosti od
ceny. Čím vyššia je cena, tým väčšie je ponúkané množstvo.
Pri pohybe pozdĺž krivky dopytu mení sa len cena tovaru. Zmeny ostatných faktorov
(zmena ceny substitučných a komplementárnych tovarov, dôchodkov spotrebiteľa atď.)
spôsobujú posun celej krivky dopytu.
Pri pohybe pozdĺž krivky ponuky mení sa len cena tovaru. Zmena ostatných faktorov
(napr. zmena ceny vstupov, zavedenie novej technológie) spôsobuje posun celej krivky
ponuky.
Priesečník krivky ponuky a dopytu (E – ekvilibrium) je bodom trhovej rovnováhy. Cena,
ktorá zodpovedá priesečníku, sa nazýva rovnovážna cena PE, množstvo produkcie rovnovážne
množstvo QE.
Nielen cena ovplyvňuje ponuku a dopyt, ale aj ponuka
55
Dôležitým činiteľom ovplyvňujúcim podmienky rovnováhy na trhu je časový úsek.
Z hľadiska utvárania rovnováhy na trhu môžeme rozlišovať tri časové obdobia: rovnováha vo
veľmi krátkom období, rovnováha v krátkom období, rovnováha v dlhom období a vo veľmi
dlhom období.
Ďalším riešením trhovej rovnováhy sú prípady pavučinového modelu, a to dynamická,
resp. konvergujúca pavučina, divergujúca pavučina, dokonalá pavučina, resp. stabilný
pavučinový model, nelineárne oscilácie.
lasticita dopytu, resp. cenová elasticita dopytu vyjadruje vzťah medzi percentuálnou
zm
počíva mechanizmus utvárania dopytu?
Od ktorých činiteľov závisí dopyt?
3.
5.
?
7.
ho modelu popisujú utváranie rovnováhy na trhu?
9.
Zo
K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995
[2.
Bratislava : BRADLO, 1992
[4.
E
enou požadovaného množstva a percentuálnou zmenou ceny. Cenová elasticita ponuky
vyjadruje vzťah medzi percentuálnou zmenou ponúkaného množstva a percentuálnou zmenou
ceny. Iné formy elasticity sú: dôchodková a daňová elasticita.
Otázky na diskusiu 1. V čom s
2.
V čom spočíva mechanizmus utvárania ponuky?
4. Ktoré činitele ovplyvňujú ponuku?
Ako sa utvára rovnováha na trhu?
6. Aké prípady nerovnováhy na trhu nastávajú a ako sa riešia
Ako sa utvára rovnováha na trhu vo veľmi krátkom, krátkom, dlhom a veľmi dlhom
období?
8. Ako jednotlivé prípady pavučinové
Čo je cenová elasticita dopytu a ako vplýva elasticita dopytu na celkový príjem?
10. Čo je cenová elasticita ponuky?
znam použitej a odporúčanej literatúry
[1.] Hontyová,
] Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION,
2002
[3.] Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I.
] Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: SPRINT, 1996
56
4.
jmy: užitočnosť, celková užitočnosť, hraničná užitočnosť,
•
•
analyzovať substitučný a dôchodkový efekt,
ombinácii výrobných faktorov podnik optimalizuje výrobu,
definovať fixné, variabilné, hraničné a priemerné náklady,
okonalej konkurencie,
dmienkach nedokonalej konkurencie
rávanie spotrebiteľa a firmy v trhovom hospodárstve.
nálne uspokojuje svoje potreby z pohľadu teórie
udeme analyzovať, pri akej
spo podmienkach dokonalej a nedokonalej konkurencii.
Teoretickým východiskom analýzy správania spotrebiteľa je neoklasická ekonómia,
racovali ju ekonómovia C. Menger, W. St.
evons a L. Walras. Základné princípy tejto teórie ešte skôr sformuloval ich menej známy
odľa prvého
klesá. Druhý zákon hovorí, že ak teda s postupným uspokojením intenzita užitočnosti klesá,
Správanie spotrebiteľa a firiem v trhovom hospodárstve
Po preštudovaní kapitoly by ste mali byť schopní:
• vysvetliť po
vysvetliť zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti,
• vysvetliť, kedy spotrebiteľ racionálne uspokojuje svoje potreby z pohľadu kardinálneho
prístupu,
charakterizovať a zostrojiť indiferenčnú krivku (krivku ľahostajnosti),
• charakterizovať a zostrojiť dôchodkovú (rozpočtovú) priamku,
• vysvetliť rovnováhu spotrebiteľa z ordinálneho prístupu,
•
• vysvetliť, pri akej k
•
• analyzovať rovnováhu podniku v podmienkach d
• analyzovať rovnováhu podniku v po
V tejto kapitole bude analyzované sp
Vysvetlíme, kedy spotrebiteľ racio
užitočnosti a indiferenčnej analýzy. V ďalšej časti kapitoly b
kombinácii výrobných faktorov podnik dosahuje najvyšší zisk. Vysvetlíme rovnováhu
trebiteľa v
4.1 Rovnováha spotrebiteľa
predovšetkým teória hraničnej užitočnosti. Rozp
J
predchodca, nemecký ekonóm Gossen. Známe sú ako Gossenove zákony. P
zákona s postupným uspokojením určitej potreby intenzita užitočnosti spotrebúvaného statku
57
racionálny spotrebiteľ má uspokojovať svoje rôznorodé potreby do rovnakého stupňa
tenzity, pretože len vtedy maximalizuje svoju užitočnosť.28
ť, že spotrebitelia postupujú
in
Pri analýze rovnováhy spotrebiteľa budeme predpoklada
racionálne, t. j. pri daných cenách tovarov sa snažia rozdeliť svoj dôchodok na nákup
aximálne uspokojenie potrieb.
Východiskom analýzy je kategória
užito erať, rozlišujeme v teórii dopytu dva prístupy:
• kardinálny (vychádzajúci zo schopnosti spotrebiteľa merať užitočnosť) a
• ordinálny (vychádzajúci z nemerateľnosti užitočnosti, ale zo schopnosti spotrebiteľa
točnosť, zákon klesajúcej hraničnej
vidla vyberajú tie
t om užitočnosť.
Už očnosť je subjektívny pocit uspokojenia, ktorý jednotlivec dosahuje spotrebou
ur
elková užitočnosť (Total Utility – TU) je daná celkovým uspokojením potrieb. Závisí od
v, od ich kvality a od miery, akou sú schopné potreby
potrebiteľa uspokojovať. Keď človek konzumuje čoraz väčšie množstvo určitého statku,
cel
rozličných tovarov tak, aby za daných podmienok dosiahli m
užitočnosť (Utility). V závislosti od toho, či sa dá
čnosť kvantitativne m
zaradiť spotrebúvané statky podľa dôležitosti a preferencií).
4.1.1 Celková užitočnosť, hraničná uži
užitočnosti, podmienka rovnováhy spotrebiteľa
Teória užitočnosti vychádza zo základného predpokladu, že ľudia si spra
sta ky, ktoré majú pre nich najvyššiu hodnotu. Tento jav označujeme pojm
it
čitého statku alebo služby. Z tohto hľadiska je užitočnosť určitou vedeckou abstrakciou,
ktorá umožňuje spoznávať, ako racionálne spotrebitelia rozdeľujú svoje obmedzené zdroje
medzi tovary, ktoré im prinášajú uspokojenie. Užitočnosť je vlastnosť, ktorú tovar nadobúda
tým, že si ho niekto kúpi.
Musíme rozlišovať celkovú užitočnosť a hraničnú užitočnosť.
C
množstva spotrebúvaných statko
s
ková užitočnosť sa zvyšuje stále pomalšie.
Hraničná užitočnosť (Marginal Utility – MU) vyjadruje, o koľko vzrastie užitočnosť, ak
sa množstvo spotrebúvaného tovaru zvýši o jednotku. Pojem hraničná treba chápať ako
dodatočná. Hraničná užitočnosť s množstvom spotrebúvaného tovaru klesá a naopak.
Najvzácnejšia je vždy prvá jednotka tovaru, každá ďalšia má pre spotrebiteľa menší význam.
Zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti vyjadruje, že množstvo dodatočnej alebo
28 Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 93.
58
hraničnej užitočnosti klesá, keď človek konzumuje čoraz väčšie množstvo určitého
statku.
Celková a hraničná užitočnosť Tab. 4.1
Množstvo statku (Q)
Celková užitočnosť Hraničná užitočnosť (TU) (MU)
0 0 0 1 10 10 2 17 7 3 22 5 4 25 3 5 27 2 6 28 1 7 28 0
raničná užitočnosť
preto chce maximalizovať svoje uspokojenie
z r
Túto základnú podmienku rovnováhy spotrebiteľa vyjadruje nasledujúci vzťah:
Obr. 4.1 Celková užitočnosť Obr. 4.2 H
Rovnováha spotrebiteľa znamená, že spotrebiteľ nemohol uskutočniť lepšiu voľbu,
že kombinácia nakúpených tovarov je optimálna.
Spotrebiteľ nenakupuje iba jeden statok, a
ôznych druhov tovarov, a pri tom je ohraničený svojimi príjmami.
Rovnováhu spotrebiteľa možno sformulovať nasledovne: Racionálne postupujúci
spotrebiteľ rozširuje spotrebu každého tovaru až potiaľ, pokiaľ nie je hraničná
užitočnosť na poslednú jednotku výdavkov na prvý tovar rovnaká ako hraničná
užitočnosť na poslednú jednotku výdavkov na druhý tovar atď.
0
2
4
6
8
0 2 4 6 8
Množstvo statku (Q)
Hra
ničn
á už
itočn
osť
10
(MU
)12
0
5
10
15
20
0 2 4 6 8
Množstvo statku (Q)
Cel
ková
uži
to
25
30
čnosť
(TU
)
59
MUA MUB MUZ
PA=
PB= ..... =
PZ
re vyjadruje, že
dopyt po každom e o očnosť poslednej
koruny, ktorá sa naň vynaloží, rovná hran j užitočnosti poslednej koruny vydanej za
akýkoľvek iný tovar.
Na základe tohto zákona môžeme vysvetli rečo má krivka dopytu klesajúci charakter.
Ak sa zvýši cena tovaru bez toho, aby sa zmenila jeho užitoč sť, pomer MU / P u tohto
tovaru bude väčší než všetky ostatné pomery. Rovnováha spotrebiteľa bude porušená, aby sa
vnováha opäť nastolila, spotrebiteľ bude m ť znížiť spotrebu tohoto statku, čím sa zvýši
er MU /P sa zasa bude rovna
k cenám ostatných tovarov.
Podľa teórie hraničnej užitočnosti je cena ur
užitočnosťou, ktorú prináša posledná spotrebúvaná jedno
na trhu je však jednotná a spotrebiteľ
nielen poslednú jednotku. Pritom predchádza
naliehavejšiu potrebu, prinášajú spotrebiteľovi vä
spotreba určitého tovaru človeku prináša, bude teda vyšši
ento rozdiel sa nazýva spotrebiteľský prebytok (renta spotrebiteľa). Teória spotrebiteľského
4.1
y užitočnejšie. Vytvára
pre
Zákon rovnakej hraničnej užitočnosti každej koruny pri každom tova
tovare sa zvyšuj až po bod, v ktor m sa hraničná užit
ične
ť, p
no
ro usie
jeho hraničná užitočnosť a pom ť pomeru hraničných užitočností
čená hraničnou užitočnosťou (t. j.
tka) príslušného tovaru. Cena tovaru
za túto cenu nakúpi všetky jednotky príslušného tovaru,
júce jednotky tovaru, ktoré uspokojovali
čší úžitok. Suma celkovej užitočnosti, ktorú
a než suma, ktorú spotrebiteľ zaplatí.
T
prebytku má praktický význam pre rozhodovanie o tzv. verejných statkoch.29
.2 Indiferenčná analýza a rovnováha spotrebiteľa
Indiferenčná analýza vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je schopný porovnávať
užitočnosť jednotlivých tovarov, a tým určiť, čo je pre jeho potreb
ferenčnú stupnicu spotrebúvaných statkov a služieb. Kombinácie, ktoré prinášajú
spotrebiteľovi rovnakú užitočnosť, ležia na tzv. indiferenčnej krivke, krivke ľahostajnosti
(body A, B, C, obr. 4.3).
29 Iša, J. a kol.: Základy trhovej ekonomiky. Bratislava, Elita 1992.
60
ejto kombináci
aopak. Sieť indiferenčných kriviek sa nazýva indi
br. 4.4 Dôchodková priamka
●
Stat
ok Y
A
C ●
Obr. 4.3 Indiferen
Body ležiace na indiferenčnej krivke sú ko
ktoré predstavujú rovnakú užitočnosť. Ak e
tovarov s vyššou užitočnosťou, bod t
n
Koncepcia indiferenčných kriviek sa v ekono
Vilfreda Pareta.
Indiferenčné krivky sa týkajú substitučných sta
pretože pri danom dôchodku spotrebiteľa rozšírenie
sa zníži spotreba iného tovaru, čiže v spotrebiteľsko
Rovnováhu spotrebiteľa odvodíme tak, že do in
obmedzenie, t. j. dôchodkovú priamku (obr. 4.4).
Statok X
O
A ●
množstvo statku X
mno
žstv
o st
atku
Y
Stat
ok Y
61
● D
B
E●e tovarov leží nad indiferenčnou krivkou a
ferenčná mapa.
Obr. 4.5 Rovnováh
●
Statok X
čná krivka
mbinácie dvoch substitučných tovarov,
xistuje kombinácia dvoch substitučných
mickej teórii spája s menom ekonóma
tkov, ktoré môžeme chápať veľmi široko,
spotreby jedného tovaru je možné, len ak
m koši nahradí jeden tovar iný.
diferenčnej mapy zakreslíme dôchodkové
A ●
● C
● B
indiferenčná krivka
a
dôchodkovápriamka
spotrebiteľa
Statok X
Rovnováha spotrebiteľa čnej krivky a
ôchodkovej priamky (obr. 4 5).
Udržanie rovnováhy spotrebiteľa závisí od:
výšky dôchodku spotrebiteľa,
cien statkov a služieb.
Zvýšenie dôchodku spôsobuje posun línie dôchodku doprava hore a zníženie dôchodku
oľava dole (obr. 4.6).
Zmena cien spôsobuje zmenu sklonu dôchodkovej priamky (obr. 4.7).
. 1. 3 Dôchodkový a substitučný efekt
Zmena ceny tovaru ovplyvňuje rozhodnutia spotrebite dvojakom smere. Na
dnej i nezm
substitúcii tohto tovaru inými tovarmi. To je tz substitučný efekt a znamená, že sa oplatí
ubstituovať tovar, ktorého cena sa zvýšila, inými tovarmi.
Na druhej strane zmena cien tovarov vedie k zmene v reálnom dôchodku spotrebiteľov.
zniká tzv. dôchodkový efekt. Zníženie cien zvyšuje reálne dôchodky a naopak, zvýšenie
ien reálne dôch dky znižuje. Keď reálny dôchodok spotrebiteľa klesá v dôsledku rastu cien,
potrebiteľ pravdepodobne kúpi menej skoro zo všetkých tovarov, vrátane tovaru, ktorého
spotrebiteľ si môže dovoliť kúpiť viac rozličných tovarov. Dôchodkový efekt môže
nastáva v dotykovom bode indiferen
d .
•
•
d
Y
4.6 Zmena dôchodkovej priamky 4.7 Zmena dôchodkovej priamky pri zmene dôchodku pri zmene cien statkov
4
ľa o kúpe v
je strane zmena ceny jedného tovaru pr enených cenách ostatných tovarov vedie
k v.
s
V
c o
s
cena sa zvýšila. A naopak, pri zvýšení reálneho dôchodku v dôsledku poklesu cien,
Stat
ok
Statok X
Y
Stat
ok
b a
b
c
a c
Statok X
62
zo
ých cena sa zmenila. Napr. zvýšenie nájomného môže
spô ude vydávať na nevyhnutné životné potreby a
výrazne zníži nákup luxusných tovarov.
ný efekt môžeme znázorniť aj na indiferenčnej mape spotrebiteľa
(ob
ekt sa prejaví v posune dôchodkovej priamky, a tým aj v presune
rov
Koncepcia dôchodkového a substitučného efektu je veľmi dôležitá pre podnik, ktorý sa
snaží an
časť
celkových spotrebite
silňovať pôsobenie substitučného efektu. To znamená, že môže byť príčinou zníženia alebo
zvýšenia dopytu po tovaroch, ktor
sobiť, že spotrebiteľ väčšiu časť dôchodku b
Dôchodkový a substituč
r. 4.8). Substitučný efekt sa prejaví ako posun do iného bodu na tej istej indiferenčnej
krivke. Dôchodkový ef
nováhy spotrebiteľa na inú indiferenčnú krivku.
Obr. 4.8 Dôchodkový (b) a substitučný (a) efekt
alyzovať potenciálny dopyt po svojej produkcii. Pri analýze dopytu musí brať do
úvahy nielen vzťah medzi cenou príslušného výrobku a výškou dopytu, ale aj možnosť
substitúcie tohto výrobku inými výrobkami a vplyv cenových zmien na reálne dôchodky
spotrebiteľov (najmä ak ide o zmeny cien tovarov, ktorých nákupy tvoria podstatnú
ľských výdavkov). Pri radikálnej zmene celkovej cenovej hladiny (pri
vysokej miere inflácie) môže dôjsť k zásadnej zmene celej štruktúry spotrebiteľských
výdavkov a aj k takým zdanlivo paradoxným javom, že sa zvyšuje dopyt po tovaroch, ktorých
ceny vzrástli – ak ide o nevyhnutné životné potreby.30
30 Iša, J. a kol.: Základy trhovej ekonomiky. Bratislava, Elita 1992.
ok Y
St
at
E2● E0
●
E1●
b a
Statok X
63
4.2 Analýza správania firiem
V teórii firmy vystupuje podnik ako jednotka, ktorá na trhu výrobných faktorov nakupuje
inputy – prácu, pôdu, kapitál a na trhu výrobkov predáva outputy, teda výsledky svojej
po
zovať zisk. Maximalizácia zisku však nie
jediným cieľom firmy. Cieľom firmy môže byť, napr. rast, prežitie, trvalá existencia,
ískanie nových trhov, minimalizácia poškodzovania životného prostredia, platobná
chopnosť. V súčasnosti sa základným cieľom podniku stáva maximalizácia trhovej hodnoty
odniku.
.2.1 Maximalizácia zisk
Každá firma sa usiluje kom výrobné faktory tak, aby realizáciou produkcie
osiahla čo najvyšší zisk. Výška celkovej produkcie závisí od kombinácií množstiev rôznych
ýrobných faktorov. Tento v čná funkcia:
de x1, ...n – výrobný faktor,
zlišujeme nasledujúce druhy produkčných funkcií: dvoj-, troj- a mnohofaktorové
pro
n ho faktora iným:
Q = β . K
Q = ω . L
dnikateľskej činnosti. V transformačnom procese podniku dochádza k premene inputov na
outputy. Každý podnik sa snaží dosiahnuť čo najúčinnejšiu kombináciu inputov, pri ktorej
dosiahne čo najväčší rozdiel medzi celkovými príjmami z realizácie výrobkov a celkovými
nákladmi na obstaranie inputov. Usiluje sa maximali
je
z
s
p
4 u z hľadiska inputov
binovať
d
v zťah vyjadruje produk
Q = f(x1, x2, x3, ... xn),
k
Q – objem produkcie.
Ro
dukčné funkcie. Analýza mnohofaktorovej produkčnej funkcie je veľmi zložitá, preto sa
v ekonomickej teórii používa dvojfaktorová produkčná funkcia, ktorá zohľadňuje dva
výrobné faktory: prácu a kapitál.
Q = f(K, L),
kde K – množstvo kapitálu,
L – množstvo práce.
Ďalej rozlišujeme produkčné funkcie komplementárne a substitučné. Komplementárna
produkčná funkcia vyjadruje vzťah medzi vytvoreným produktom a jednotlivými výrobnými
faktormi, pričom nepripúšťa možnosť substitúcie jed é
64
kde: β – koeficient efektívnosti vyjadrujúci množstvo vytvoreného produktu, pripadajúceho
na jednotku kapitálu (K)
klesajúcej hraničnej produktivity práce a klesajúcej hraničnej efektívnosti
kapitálových statkov za predpokladu, že a + b = 1,
R. M. Solow túto funkciu ďalej rozvinul a zapracoval do nej ako ďalší výrobný faktor
tec
času
ikov o optimálnej kombinácii výrobných faktorov je dôležitý
aktorov a ich ceny. Hraničný produkt výrobného faktora je
pr
málna kombinácia výrobných faktorov a hraničný produkt
bude stále nižší. Túto tendenciu klesajúc roduktivity výrobného faktora vyjadruje
onálne zvyšovať všetky výrobné faktory, hovoríme o výnosoch
z r
množstvá výrobných
faktorov, hovoríme o klesajúcich výnosoc lesajúcich výnosov, ako aj typy výnosov
z rozsahu boli rozobrané v časti 1.6.2.
ω – koeficient produktivity práce vyjadrujúci množstvo produktu, pripadajúceho na
jednotku práce (L)
Substitučná produkčná funkcia vyjadruje závislosť objemu produkcie od všetkých
výrobných faktorov súčasne. Pripúšťa čiastočnú substitúciu jedného výrobného faktora iným.
Najznámejšou substitučnou produkčnou funkciou je Cobb-Douglasova produkčná funkcia:
Q = A . La . Kb
kde: A, a, b – konštatné parametre vzhľadom na L a K
Táto produkčná funkcia vyjadruje:
• princíp
• princíp substitúcie medzi výrobnými faktormi.
hnický pokrok:
Q = A . ert . La . Kb
kde: ert – technický pokrok vyjadrený ako exponenciálna funkcia
Pre rozhodovanie podn
hraničný produkt týchto f
írastok outputu, ktorý získame z použitia dodatočnej jednotky príslušného výrobného
faktora, napr. hraničný produkt práce je prírastok produkcie dosiahnutý zo zamestnania
ďalšieho robotníka. Čím viac sa bude zvyšovať použité množstvo len jedného výrobného
faktora, tým viac sa poruší opti
ej hraničnej p
zákon klesajúcich výnosov.
Ak sa budú proporci
ozsahu. Ak sa produkt zvýši v rovnakej miere ako výrobné faktory, hovoríme o
konštantných výnosoch. Ak produkt rýchlejšie rastie ako použité výrobné faktory, hovoríme
o rastúcich výnosoch. Ak sa produkt zvýši v menšej miere ako použité
h. Zákon k
65
Pre rozhodovanie podniku o spôsobe výroby sú dôležité ceny výrobných faktorov. Podľa
iu výroby. Ak sú napr. mzdy vysoké, bude sa snažiť podnik
,
aktory, napr. vplyv na produktivitu práce, na kvalitu výrobkov,
na
Indiferenčné krivky výroby alebo tz yjadrujú kombinácie dvoch výrobných
ý objem produkcie. Čím vyššia je
izokvanta, tým väčší celkový objem produkcie znázorňuje. Analógiou dôchodkových priamok
z t iamky rovnakých nákladov – izokosty, vyjadrujúce
rov t.j. rovnováha nastane v bode dotyku
váhy sa pomer hraničných produktov
pr
dnik na dosiahnutie rovnováhy musí použiť inú kombináciu výrobných
faktorov.
á veľký význam aj pre rozhodnutia podniku o veľkosti
ponuky.
nich podnik vlastne volí technológ
nahradiť živú prácu strojmi a naopak. Pre zavádzanie mechanizácie a automatizácie sú
samozrejme, dôležité aj iné f
organizáciu výroby.
Pri akej kombinácii výrobných faktorov podnik optimalizuje výrobu pri daných
nákladoch?
v. izokvanty v
faktorov, pomocou ktorých možno dosiahnuť rovnak
eórie spotreby sú v teórii výroby pr
také kombinácie dvoch faktorov, pri ktorých sú celkové náklady na jednotku produkcie
naké. Optimálna kombinácia výrobných faktorov,
izokvanty s izokostou (obr. 4.9). V bode rovno
íslušných dvoch faktorov rovná pomeru ich cien. Zmena ceny výrobných faktorov zmení
sklon izokosty, po
Y
Výr
obný
fakt
or
Výrobný faktor X
E ●
izokvanta
izokosta
Obr. 4.9 Optimálna kombinácia výrobných faktorov
Doteraz sme sa zaoberali len rozhodovaním podniku o optimálnej kombinácii výrobných
faktorov. Znižovanie nákladov súvisiacich s používaním výrobných faktorov
v transformačnom procese je alternatívou pre maximalizáciu zisku podniku. Vzťah medzi
výškou nákladov a objemom outputu m
66
4.2
2.
klady ( fixed cost - FC) sú v krátkom období stále náklady, ktoré sa nemenia
s o
ch nákladov s rozširovaním výroby zvyšujú, ide o tzv. progresívne náklady. Teória
rmy predpokladá, že spočiatku firma dosahuje rastúce výnosy a variabilné náklady rastú
omaly, potom sa podnik dostane do rozpä ntné výnosy a napokon po
rekročení optim nikajú klesajúce výnosy a variabilné
áklady začínajú prudšie rásť (obr. 4.10).
.2 Náklady podniku
Závislosť nákladov podniku od objemu výroby vyjadruje funkcia nákladov. Celkové
náklady podniku v závislosti od objemu výroby tvoria:
1. fixné náklady,
variabilné (premenlivé) náklady.
Fixné ná
bjemom výroby. Podnik ich musí hradiť aj vtedy, keď vyrába nulový objem produkcie
(napr. nájomné za budovy, platy manažérov, náklady na údržbu). V dlhom období sa tieto
náklady môžu meniť skokom pri zmene výrobnej kapacity (obr. 4.10).
Variabilné náklady (variable cost – VC) sa menia viac alebo menej úmerne so
zmenou objemu výroby a možno ich zmeniť aj v krátkom období. Patria sem, napr. náklady
na suroviny, energiu, mzdy robotníkov. Vývoj variabilných nákladov závisí od výnosov
z rozsahu. Konštantným výnosom z rozsahu zodpovedajú proporcionálne náklady. Rastúcim
výnosom zodpovedajú degresívne náklady, t. j. prírastky variabilných nákladov
s rozširovaním výroby postupne klesajú. V prípade klesajúcich výnosov sa prírastky
variabilný
fi
p tia, kde dosahuje konšta
p álneho rozsahu výroby v podniku vz
n
Nák
lady
Obr. 4.10 Celkové, fixné a variabilné Obr. 4.11 Priemerné a hraničné náklady31
náklady
ol.: Základy trhovej ekonomiky. Bratislava, Elita 1992 31 Iša, J. a k
Objem výroby
FC
VC
TC
Nák
lady
Objem výroby
AFC
AVC
AC MC
67
Ak zvýšime objem produkcie o jednotku, prírastok celkových nákladov predstavujú
raničné náklady ( marginál cost – MC). Keďže fixné náklady sa s objemom produkcie
ne
e výroby, cenách a pod. sú dôležité priemerné
náklady na jednotku produkcie. Rozlišujeme: celkové
pr
bilné náklady, ako aj
cel
Obr. 4.12 Dlhodobá krivka nákladov a krátkodobé krivky nákladov
h
menia, hraničné náklady sú vlastne rozdielom medzi variabilnými nákladmi pri výrobe
n + 1 a n–tého výrobku.
Pre rozhodovanie podniku o objem
náklady ( average cost – AC), t. j.
iemerné náklady ( ATC = TC / Q), priemerné fixné náklady ( AFC = FC / Q ) a
priemerné variabilné náklady ( AVC = VC / Q ) (obr. 5.11). Keďže fixné náklady sa pri
zmene objemu produkcie nemenia, pri raste objemu produkcie na jednotku produkcie klesajú,
no ich pokles sa s rozširovaním výroby spomaľuje. Priemerné varia
kové priemerné náklady a hraničné náklady pri raste objemu produkcie spočiatku klesajú,
neskôr začínajú rásť. Krivka hraničných a priemerných nákladov má tvar písmena U, pričom
krivka hraničných nákladov pretína krivku priemerných nákladov v jej minime (obr. 4.11).
Znázornené funkcie nákladov predstavujú vývoj nákladov pri zmene objemu produkcie
v krátkom období a predpokladajú určitý stav techniky a technológie (teda konštantné
množstvo a kombináciu výrobných faktorov). V dlhom období podnik môže obstarať nové
stroje, zaviesť nové technológie a pod tlakom konkurencie znižovať náklady. Dlhodobá
krivka priemerných nákladov preto vzniká spojením bodov krátkodobých kriviek priemerných
nákladov po sebe nasledujúcich období, pri ktorých sú náklady minimálne. Dlhodobá krivka
nákladov tak vytvára obalovú krivku krátkodobých priemerných nákladov (obr. 4.12).
klad
y
N
á
Objem výroby
SAC4
LAC SAC3
SAC1
SAC2
68
4.2
riem na trhu, pričom každá firma disponuje veľmi nízkym trhovým
po
ad
úro
beh.
Firma maxima príjmom (MC
MR) a firma nemá motív meniť objem vyrobenej produkcie. Ak by firma vyrábala taký
bjem produkcie, pri ktorom by MC < MR, pre firmu by bolo výhodné zvyšovať objem
rodukcie, lebo z každého dodatočného výrobku by firma mala vyššie hraničné príjmy než
raničné náklady. Firma by zvyšovala objem výroby (a približovala sa tým k rovnováhe) až
ovtedy, pokiaľ by sa hraničné náklady nerovnali hraničným príjmom. Ak by firma naďalej
zširovala výrobu, každý dodatočný výrobok by priniesol vyššie hraničné náklady ako
raničné príjmy (MC > MR) a znižoval by ekonomický zisk firmy, prípadne zvyšoval
konomickú stratu.
Pri hľadaní rovnováhy firmy v podmienkach dokonalej konkurencie je potrebné rozlišovať
V krátkom období podnik môže dosiahnuť ekonomický zisk, ekonomickú stratu alebo
ulový ekonomický zisk, a to v závislosti od konkrétneho vývoja hraničných a priemerných
ákladov firmy. Podnik dosiahne ekonomický zisk v prípade, ak pri dosiahnutí rovnováhy
.3 Rovnováha podniku v podmienkach dokonalej konkurencie
Ideálnou trhovou štruktúrou je dokonalá konkurencia. Je charakteristická pôsobením
veľkého počtu malých fi
dielom a nemôže ovplyvniť cenu. Podniky sú preberateľom trhovej ceny a musia
prispôsobovať objem výroby, výrobnú technológiu aj náklady tak, aby boli schopné predávať
pri danej cene. Všetky firmy vyrábajú identické produkty, vstup nových firiem do odvetvia a
výstup z odvetvia je voľný. Všetci účastníci trhu sú dokonale informovaní o podmienkach na
trhu. Dokonalá konkurencia predstavuje ideálnu, teoretickú koncepciu trhu, ktorá sa v reálnej
ekonomike vyskytuje zriedkavo.
Cieľom firmy pôsobiacej v podmienkach dokonalej konkurencie je maximalizovať zisk.
Teda vyrábať taký objem produkcie, pri ktorom rozdiel medzi celkovými príjmami a
celkovými nákladmi je najväčší, t. j. podnik dosahuje ekonomický zisk, dodatočný zisk n
veň normálneho zisku. Tento stav je stavom rovnováhy firmy.
Objem produkcie, pri ktorom firma maximalizuje svoj zisk, sa dosahuje vtedy, keď
sa cena outputu rovná hraničným nákladom a súčasne hraničnému príjmu (bod X, obr.
4.13).
Cena outputu sa rovná hraničnému príjmu, pretože za predpokladu ceny danej trhom
z predaja každého dodatočného výrobku podnik získa konštantný hraničný príjem vo výške
ceny výrobku. Preto má priamka znázorňujúca cenu a hraničný príjem horizontálny prie
lizuje svoj zisk, keď sa hraničné náklady rovnajú hraničným
=
o
p
h
d
ro
h
e
krátke a dlhé obdobie.
n
n
69
budú priemerné náklady nižšie ako hraničné náklady (obr. 4.13). A naopak, podnik dosiahne
konomickú stratu v prípade, ak pri dosiahnutí rovnováhy podniku budú priemerné náklady
vy
br. 4.1
preto, lebo ak
via
e
ššie ako hraničné náklady. Ak sa v bode rovnováhy rovnajú hraničné náklady priemerným,
podnik dosahuje nulový ekonomický zisk.
O
V dlhom o
zvýši ponuku
odvetvia dovt
keď firmy dlh
predstavuje od
nákladov.
4.2.4 Rovno
Nedokonal
prípadne jeden
ceré formy
• úplný mon
• oligopol,
C
, P, M
R
C
, P, M
R
LAC
LMC
Ek
ATC
3 Krátkodobá v dokonale
firm
kto
bdobí podni
a dosahu
výrobkov a v
edy, pokiaľ b
odobo nemôž
menu, ktorá
váha podnik
osť konkuren
výrobca,
nedokonalej
opol,
onomický zisk
MC
rovnováhaj konkurenc
rí môžu ov
k nemôže d
je ekonomic
yvolá pokle
ude v odvet
u dosahova
plynie pod
u v podm
cie nastáva v
konkurencie
Objem výr
X X ● ● Y
AVC
●
P = MRfirmy Obr. 4.14 Dlhodobá rovnováii
plyvňovať ceny predávaných výrobkov.
v dokonalej konkur
osiahnuť ekonomický zisk (obr. 4.14)
ký zisk, priláka do odvetvia nové firmy,
s cien výrobkov. Firmy budú mať motív
ví existovať možnosť dosiahnuť ekonom
ť ekonomický zisk, dosahujú tzv. norm
nikateľovi za to, že podniká a je súčasť
ienkach nedokonalej konkurencie
tedy, keď outputy vyrába ohraničený po
:
oby Objem
70
P = MR
ha firmy
k
Rozoznávame
encii
. Je tomu ta
ktorých vstup
vstupovať do
ický zisk. Aj
álny zisk. Ten
ou celkových
čet výrobcov,
výroby
71
s celkovým dopytom na príslušnom trhu. Firma
vyrába unikátny výrobok, ktorý nemá substitút. Vstup nových firiem na trh a výstup z trhu je
bmedzený. Účastníci trhu sú nedokonale informovaní o podmienkach trhu.
Prečo vznikajú monopoly? Príčiny môžu byť viaceré: firma ovláda rozhodujúci výrobný
ktor v čitého
ýrobku na
apacitu trhu by bolo neefektívne (prirodzený monopol), firma vlastní patent na výrobu
rč onopol).
Monopolista sa podobne ako podnik v iných trhových štruktúrach snaží maximalizovať
isk. Keďže je cenotvorcom, môže tento cieľ dosiahnuť o objeme
onúkaných tovarov, ale aj voľbou ceny, za ktoré bude tovary predáva . Do akej miery môže
onopo
ytu nižšia, tým väčšia je možnosť regulácie ceny zo strany monopolu.
po
lista ju
ôže ovplyvniť). Znamená to, že pri vyššej cene môže monopolista predať menej výrobkov a
na
ienkach monopolu môže podnik dosiahnuť rovnováhu pri rovnosti
raničných príjmov a hraničných nákladov (MR = MC). Ide však o trvalú rovnováhu,
Kolmica spustená nadol z bodu rovnováhy určuje objem produkcie, pri ktorej podnik
do
lo dosahovaný monopolistom.
• monopolistická konkurencia.
Úplný monopol predstavuje extrémny prípad, keď ponuku na trhu ovláda jedna firma.
Dopyt po produkcii tejto firmy je totožný
o
fa na ýrobu určitého výrobku, štát udelí určitej firme koncesiu na výrobu ur
v (umelý, administratívny monopol), fungovanie viacerých firiem na trhu vzhľadom
k
u itého výrobku alebo technológiu (patentový m
z nielen rozhodovaním
p ť
m lista určovať ceny, závisí od elasticity dopytu na príslušnom trhu – čím je elasticita
dop
Trhová krivka dopytu po výrobkoch je totožná s individuálnou krivkou dopytu
výrobkoch monopolistu a má klesajúci charakter (cena nie je daná trhom, monopo
m
opak, pri nižšej cene viac výrobkov. Na rozdiel od dokonalej konkurencie sa cena nerovná
hraničným príjmom a priebeh ich kriviek nie je horizontálny. V podmienkach monopolu
krivka hraničných príjmov klesá, a to rýchlejšie ako krivka dopytu (obr. 4.15). Teda ak sa
podnik rozhodne predať dodatočnú jednotku tovaru, musí znížiť cenu nielen dodatočnej
jednotky, ale všetkých vyrábaných tovarov, čo bude viesť k intenzívnejšiemu poklesu
hraničných príjmov než samotnej ceny výrobku.
V podm
h
nakoľko do odvetvia nemôžu vstupovať ďalšie firmy (bod X, obr. 4.15).
sahuje rovnováhu a kolmica smerom nahor určuje predajnú cenu výrobkov podniku.
Rozpätie medzi cenou a priemernými nákladmi vyjadruje zisk monopolistu, ktorý je vyšší než
normálny zisk (monopolný zisk) a je trva
že požadovať rôzne
cen
trh a výstupu z neho
sú
dné podniky. Podľa
charakteru výrobkov rozdeľujeme oligopoly na homogénne vyrábajúce identické výrobky a
na eterogénne produkujúce čiastočne odlišné produkty.
C
, P, M
R
Objem výroby
D
● X
Y ●
Monopolný zisk
● Z
MC
AC
MR
Obr. 4.15 Rovnováha monopolu
Monopolista môže zvyšovať zisk aj tzv. cenovou diskrimináciou. Cenová diskriminácia
predstavuje jav, keď podnik predáva jeden a ten istý výrobok za viaceré ceny, pričom rozdiel
v cenách nie je spôsobený rozdielmi v nákladoch. Monopolný podnik mô
y od rôznych kupujúcich, na rôznych trhoch alebo pri odbere rôznych množstiev tovarov.
Maximalizácia zisku monopolného výrobcu je efektívna pre neho samotného, avšak nie je
efektívna pre spoločnosť ako celok. Monopol predáva za vyššie ceny v porovnaní s cenami,
aké by boli dosiahnuté v podmienkach dokonalej konkurencie. Nevyrába také množstvo
produkcie, aké požaduje trh a výrobky nevyrába s najnižšími priemernými nákladmi ani pri
plnom využití výrobnej kapacity. Túto neefektívnosť sa snaží eliminovať štát prijímaním
protimonopolných zákonov, využívaním nástrojov daňovej politiky a ekonomickej regulácie,
zavedením inštitútu štátneho vlastníctva.
Oligopol predstavuje ďalšiu formu nedokonalej konkurencie, charakteristickú existenciou
malého počtu firiem na trhu, z ktorých každá má výrazný trhový podiel. V podmienkach
oligopolu sú účastníci trhu nedokonale informovaní a bariéry vstupu na
dosť neprekonateľné.
Rozlišujeme absolútne koncentrovaný oligopol, ktorý predstavuje takú trhovú štruktúru,
kde v odvetví vystupuje iba niekoľko veľkých firiem a relatívne koncentrovaný oligopol,
kde popri 2 – 3 veľkých firmách existujú v odvetví aj malé a stre
h
72
73
Oligopolistické firmy môžu využívať 3 rozdielne cenové stratégie:
Firmy v podmienkach oligopolu vedú medzi sebou intenzívny konkurenčný boj v oblasti
cien, nákladov, kvality výrobkov. Môže dôjsť k vytláčaniu niektorých firiem z trhu a až
k ničivej konkurencii.
Oligopolistické firm kartelovú dohodu o cenách a rozdelení trhov.
Väčšina krajín tieto dohody zakazuje.
Oligopolisti uzatvárajú m álne dohody o cenách a navzájom si
konkurujú v jšou formou takejto dohody je cenové
vodcovstvo. Jedna firm uje cenu a ostatné firmy ju nasledujú.
V prípade monopolu i oligopolu existujú bariéry vstupu nových firiem do odvetvia. Nimi
ôžu byť, napr. veľkosť kapitálu potrebného pre vstup do odvetvia, vysoké náklady na
Z
ove zákony. Platí, že spotrebiteľ maximalizuje svoju užitočnosť, ak
po
•
• y uzavrú medzi sebou
• edzi sebou tiché, neform
necenovej oblasti. Najrozšírene
a (vodca) urč
m
reklamu, stály okruh zákazníkov.
Monopolistická konkurencia je charakteristická relatívne vysokým počtom firiem na
trhu, pričom každá z nich vlastní malý trhový podiel. Výrobky jedného podniku sú neúplným
substitútom výrobkov inej firmy. Firmy pri tvorbe cien neuvažujú nad reakciami svojich
konkurentov vzhľadom na ich veľký počet na trhu a vstup na trh aj výstup z neho je voľný.
V krátkom období sa výrobca v podmienkach monopolistickej konkurencie správa ako
monopolista a pri maximalizácii zisku by úroveň jeho individuálnej rovnováhy bola rovnaká
ako v prípade úplného monopolu (MR = MC). Ak je cena vyššia ako priemerné náklady,
výrobca dosahuje monopolný zisk. Vysoký zisk priláka do odvetvia ďalšie firmy. Vstup
nových firiem sa zastaví až vtedy, keď výrobca začne dosahovať iba normálny zisk. V dlhom
období teda nastáva rovnováha za rovnakých podmienok ako v dokonalej konkurencii
(MR = MC = ACmin).
hrnutie
Kardinálny prístup v teórii dopytu vychádza zo schopnosti spotrebiteľa merať užitočnosť
a opiera sa o dva Gossen
mer medzi hraničnými užitočnosťami vo vzťahu k ich cenám sa rovná.
Ordinálny prístup vychádza z nemerateľnosti užitočnosti, ale zo schopnosti zaradiť
spotrebúvané statky podľa dôležitosti a preferencií. Rovnováhu vysvetľuje na základe
ind bode dotyku určitej
rov hodku spôsobuje posun dôchodkovej priamky a taktiež zmenu
Sub v dôsledku substitúcie relatívne drahšieho tovaru
uži
čo nčnú krivku a
v z
i sú Cobb-Douglasova a Solowova produkčná funkcia.
ptimálna kombinácia výrobných faktorov, t.j. rovnováha, nastane v bode dotyku izokvanty
s iz
y
v p
MC. Monopolista dlhodobo dosahuje monopolný zisk. Cena
podmienkach oligopolu je buď výsledkom konkurenčného boja, uzavretia kartelovej dohody
j dohody. Najznámejšou formou tichej dohody je cenové vodcovstvo.
podmienkach monopolistickej konkurencie sa firma správa v krátkom období ako monopol
a k
1. V čom spočíva podstata zákona klesajúcej hraničnej užitočnosti?
iferenčnej analýzy. Spotrebiteľ dosahuje svoje optimum v
indiferenčnej krivky a dôchodkovej priamky.
Zmena ceny daného tovaru vedie k zmene dôchodkovej priamky, k zmene bodu
nováhy. Zmena dôc
rovnováhy spotrebiteľa. Zmena cien tovarov vedie k substitučnému a dôchodkovému efektu.
stitučný efekt znamená zmenu dopytu
tovarom lacnejším. Nastáva posun po indiferenčnej krivke, čo znamená zachovanie rovnakej
točnosti. Dôchodkový efekt znamená zmenu dopytu v dôsledku zmeny reálneho dôchodku,
sa prejavuje v presune rovnovážnej pozície spotrebiteľa na inú indifere
mene užitočnosti.
Produkčná funkcia vyjadruje súvislosť medzi množstvom outputu a kombináciami
množstiev inputov. Najznámejším
O
okostou. V bode rovnováhy sa pomer hraničných produktov príslušných dvoch faktorov
rovná pomeru ich cien. Z hľadiska závislosti od objemu produkcie analyzujeme vývoj
celkových nákladov, fixných a variabilných nákladov, hraničných nákladov, priemerných
nákladov a priemerných fixných a variabilných nákladov. Analýza rovnováhy firm
odmienkach dokonalej konkurencie vedie k záveru, že z krátkodobého hľadiska firma
môže dosahovať ekonomický zisk. Z dlhodobého hľadiska, keď konkurenčné firmy zareagujú
na existenciu ekonomického zisku v príslušnom odvetví vstupom do odvetvia, nie je
v podmienkach dokonalej konkurencie možné, aby firma dosahovala ekonomický zisk.
Formami nedokonalej konkurencie sú: monopol, oligopol a monopolistická konkurencia.
Monopol vystupuje ako cenotvorca, za predpokladu maximalizácie zisku je jeho rovnováha
daná vzťahom MR =
v
alebo tiche
V
rátkodobo dosahuje monopolný zisk. V dlhom období vplyvom vstupu nových firiem do
odvetvia firma dosahuje iba normálny zisk a rovnováha nastáva za rovnakých podmienok ako
v dokonalej konkurencii.
Otázky na diskusiu
74
2. Kedy spotrebiteľ racionálne uspokojuje svoje potreby z hľadiska teórie užitočnosti?
3. Čo je indiferenčná krivka (krivka ľahostajnosti) a čo je dôchodková (rozpočtová)
!
10.
priamka?
4. Kedy dosahuje spotrebiteľ rovnováhu z pohľadu indiferenčnej analýzy?
5. Čo je dôchodkový a substitučný efekt?
6. Kedy podnik optimalizuje výrobu z hľadiska vstupov?
7. Definujte: fixné a variabilné náklady!
8. Čo sú hraničné náklady?
9. Charakterizujte: priemerné celkové náklady, priemerné fixné náklady a priemerné
variabilné náklady
Analyzujte rovnováhu podniku v podmienkach dokonalej konkurencie!
11. Analyzujte rovnováhu podniku v podmienkach nedokonalej konkurencie!
Zoznam použitej a odporúčanej literatúry
[1.] Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995
[2.] Iša, J. a kol.: Základy trhovej ekonomiky. Bratislava: Elita, 1992
[3.] Lisý, J. a kol.: Ekonómia – všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION,
2002
[4.] Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992
[5.] Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: SPRINT, 1996
75
II. Podstata a postavenie podniku v trhovej ekonomike Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali byť schopní:
nia,
úspešné podnikanie,
• podniku,
opísať základné environmentálne problémy systému environmentálneho manažérstva.
Ako sme si ukázali v predošlej kapitole, najdôležitejším podnikateľským subjektom v
ik, prevážne
ikateľské príležitosti v
disponibilné zdroje. Podnikanie je tvorivá ľudská činnosť spojená s hľadaním, vytváraním a
môže byť
jednotky sú
ombinácia výrobných faktorov, hospodárnosť podnikateľskej činnosti a finančná rovnováha.
irma existuje v určitom priestore a čase, so svojimi väzbami, okolím, cieľmi a jednotlivými
zami životného cyklu. Významnou mierou na jednotlivých fázach životného cyklu firmy
výrobku sa podieľa systém environmentálneho manažérstva.
„Podnikanie je hybná sila ekonomiky
a firma je motorom, ktorý ju ženie“
. Podnikanie
Výrobky a služby v ekonomike sa produkujú v podnikateľských jednotkách, či už ide o
alé alebo veľké firmy – organizačné jednotky – podniky. Pojmy firma, podnikateľ,
• analyzovať základné atribúty v trhovej ekonomike,
• charakterizovať hlavné znaky podnika
• určiť obsah podnikateľského zámeru,
• vymenovať objektívne a subjektívne predpoklady podnikania,
• čo je najdôležitejšie pre
• opísať vertikálne a horizontálne väzby podniku,
analyzovať okolie
• opísať množinu cieľov podniku,
• analyzovať fázy životného cyklu podniku,
•
trhovej ekonomike je podnik (v ďalšom texte budeme používať na miesto podn
všeobecnejší názov organizácia alebo firma). Firma hľadá podn
podnikateľskom prostredí tak vonkajšom, ako i vnútornom s cieľom efektívne zhodnotiť
využívaním ekonomických príležitostí, ktoré poskytuje trh. Subjektom podnikania
jednotlivec alebo podnikateľská jednotka. Základnými znakmi podnikateľskej
k
F
fá
a
5
m
76
podnikanie sú nevyhnutným atribútom trhovej ekonomiky. Podľa J. A. Schumpertera.32
odnikateľ je činiteľom, ktorý podnikateľskou a inovačnou činnosťou (hľadaním a
omiku do dynamického
kombinácie, zdokonalenia v oblasti
ch výrobkov, nových technológií, nových
é s otázkami vlastníctva.
ýrobné kombinácie bez ohľadu na to, aké
est všetkých tých vlastníkov, manažérov,
me ujú inovácie vo výrobe a službách.
Sc ýsledok podnikateľskej činnosti, nepokladá ho však za
lačný efekt nepodceňuje. Konečná motivácia
v
podnikateľa.
produkcie verejných statkov.
Cieľavedomosť vo vytváraní ekonomických príležitostí sa pokladá za nevyhnutný predpoklad
úspešného podnikania.
Existencia, prípadne ďalší rozvoj podnikania má priam súvislosť s nedokonalosťou trhu,
fungovaní, objavuje v nich svoje ekonomické príležitosti, ktoré sa snaží
fektívne zaplniť, uplatniť sa na trhu a dosiahnuť zisk z podnikania. Takto chápané
p
vytváraním nových podnikateľských príležitostí) uvádza trhovú ekon
pohybu. Hľadá nové príležitosti, nové trhy, nové výrobné
odbytu, zavádzania nových – resp. inovovaný
zdrojov surovín a pod.
Schumperterove teoretické poznatky nie sú bezprostredne spojen
Pokladá za podnikateľa toho, kto presadzuje nové v
mi o zaujíma v spoločnosti. Za podnikateľa pokladá
za stnancov, čo prakticky realiz
humpeter považuje síce zisk za v
prvotný motív pre podnikanie, aj keď jeho stimu
podnikania vychádza skôr z hlbších psychologických sklonov, preferencií a predstá
V teórii manažmentu vyspelých trhových ekonomík sa podnikanie chápe ako vlastnosť
človeka, jeho umenie inovovať, motivovať, vytvárať a využívať príležitosti na rozvoj
výrobnej a hospodárskej činnosti, na zvýšenie prosperity podnikateľského subjektu.
Podľa modernej teórie podnikania je podnikaním taká činnosť, ktorá sa zameriava na
dosiahnutie rovnovážneho stavu v ekonomike. Je to stav, keď sú výrobné zdroje vynaložené
optimálnym spôsobom so zreteľom na vlastnosti ekonomického prostredia. Podnikanie sa
považuje za ekonomickú činnosť, ktorú vyvolávajú ekonomické podnety. Zisk sa v modernej
teórii podnikania považuje za základný motivačný faktor, ktorý podnecuje a stimuluje
podnikateľa a súčasne za výsledok podnikania. Podnikanie je tvorivou činnosťou, ktorú
vyvíjajú podnikatelia. Tieto vznikajú buď ako odozva na ekonomické príležitosti, alebo sú
vytvárané cieľavedome, napr. štátom či obcou z dôvodov
u
s medzerami v jeho
e
podnikateľské aktivity si vyžadujú, aby podnikateľ:33
32 J. A. Schumpert – rakúsky ekonóm zaoberajúci sa úlohou podnikania a inovácií v ekonomike 33 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002
77
• mal ideovú predstavu o ekonomickej príležitosti, ktorú mu poskytuje trh (spoznať reálnu
nasýtenosť trhu, konkurenčnú situáciu, cenovú politiku podnikania a pod.),
• poznal právne aspekty podnikania platné v podnikateľskom prostredí,
• zvolil správny časový okamih pre vstup na trh so zreteľom na medzery v trhu, stav
konkurencie,
• bol profesionálne a finančne zabezpečený,
ie je preto vždy spojené
hov ľudských činností. Medzi najdôležitejšie znaky podnikania podľa súčasnej
•
ali v praxi vytvárať organicky súvisiaci celok.
ť
ľského subjektu a podnikateľského
ľské príležitosti vo väzbe na trh, najmä na zákazníkov,
konkurentov, finančných partnerov a pod. V nadväznosti na ekonomické príležitosti
• mal pripravený podnikateľský zámer a zvolil správny okamih vstupu na trh.
Podnikateľský zámer, jeho správnosť, reálnosť sa overuje prostredníctvom trhu. Trh je
však z hľadiska zmien veľmi dynamický, neistý a rizikový. Podnikan
s rizikom a vyžaduje ochotu podnikateľa podstupovať toto riziko.
Podnikanie ako tvorivá ľudská činnosť má určité charakteristické znaky, ktorými sa líši od
ostatných dru
teórie môžeme počítať:
• samostatné konanie hospodárskych subjektov,
• smelosť a vynachádzavosť,
iniciatívnosť,
• novátorstvo v riešení neštandardných úloh a pri dosahovaní cieľov,
• schopnosť rozhodovať v podmienkach neistoty,
• ochota preberať a znášať hospodárske riziká.
5.1 Predpoklady podnikania
Pre úspešnú podnikateľskú činnosť musia byť vytvorené subjektívne a objektívne
predpoklady, ktoré by m
Objektívne predpoklady podnikania sa prejavujú vo forme vonkajšej podnikavosti, ako
aj vnútri podnikateľských subjektov.
Vonkajšia podnikavosť je schopnosť zámerne vytvoriť a v nadväznosti aj efektívne využi
príležitosti, ktoré vznikajú na základe interakcie podnikate
prostredia. Ide o podnikate
78
konkurenčného prostredia sa podnikateľ snaží efektívne zhodnocovať disponibilné zdroje, ako
yrábané výrobky a poskytované služby. aj v
v oblasti inovácií,
strojov a zariadení, zásob, pracovníkov a pod. Účelnou kombináciou vnútornej a vonkajšej
nikateľský výsledok.
vlastnostiach
jednotlivcov pri realizácii podnikania. Jednotlivec – podnikateľ má určitú osobnostnú
cha
ť optimistický pohľad na
budúcnosť, snahu stanovovať náročné ciele a ochotne ich realizovať, i z prípadného
ne
preto, že v mnohých prípadoch splýva rola vlastníka a manažéra.
ností, kde manažér vlastní významnú časť
ním obmedzeným, kde jeden zo spoločníkov je konateľom a
č m manažérom. V podstate tieto role manažér a podnikateľ – vlastník, sú
Podnikate ť, je
oženého kapitálu a je vo svojej aktivite
lý.
ťahu k vlastníkom. Vystupuje ako „symbol“, je predstaviteľ
, vedie svojich podriadených, rieši problémy, rokuje a
ľadá kompromisy, zabezpečuje interpersonálne vzťahy vo vnútri organizácie a mimo
znaky podnikania v SR, je Obchodný zákonník,
Vnútorná podnikavosť využíva ekonomické príležitosti najmä
racionality a kvality jednotlivých činností vo firme, lepšie využívanie plôch, budov stavieb,
podnikavosti môže vzniknúť nadpriemerný pod
Subjektívne predpoklady podnikania sa prejavujú v individuálnych
rakteristiku, ktorá je odrazom jeho vlastných schopností na podnikanie, je to najmä
iniciatívnosť, schopnosť presadiť sa, podstupovať riziká, získať prirodzenú autoritu až
prevahu, mať pozitívnu predstavu o sebe, byť nezávislý, ma
úspechu vedieť vyvodzovať správne závery.
Osobnostná charakteristika podnikateľa sa často stotožňuje s charakteristikou vlastníka,
prípadne manažéra a to
Vyskytuje sa to napr. v prípade akciových spoloč
akcií, alebo v spoločnosti s ruče
sú asne vrcholový
dve rozdielne funkcie, i keď sú vzájomne určitým spôsobom prepojené.
ľ vkladá do podnikania finančné zdroje, znáša riziko, zodpovednos
bezprostredne zainteresovaný na zhodnocovaní vl
nezávis
Manažér je v podriadenom vz
organizácie vo vzťahu k zamestnancom
h
organizácie. Ťažiskom manažmentu je realizácia podnikateľských príležitostí racionálnym
riadením vo vnútri, ako aj navonok organizácie.
Nevyhnutnou súčasťou predpokladov podnikania sú aj právne predpoklady. Základnou
právnou normou, ktorá upravuje podstatu a
ktorý vymedzuje v § 2, ods. 1 podnikanie.
Podnikanie je sústavná činnosť, vykonávaná samostatne podnikateľom, vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.
79
Podľa Obchodného zákonníka34 sa za podnikateľa považuje právnická alebo fyzická osoba,
ktorá:
• je zapísaná v obchodnom registri,
• podniká na základe živnostenského oprávnenia,
• podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia, podľa osobitných predpisov,
• je fyzická osoba, ktorá uskutočňuje poľnohospodársku výrobu a je pre jej výkon
bchodného zákona, Živnostenského zákona35,
mostatný, vlastnícky
teľské jednotky sú tiež právne samostatné a vlastnícky oddelené subjekty
ktívne zhodnocovať disponibilné zdroje a
evidovaná.
V zmysle obchodného zákonníka sú teda podnikateľmi všetky výrobné, obchodné
spoločnosti, družstvá a iné právnické osoby (burzy, banky), zahraničné osoby registrované na
obchodnom súde, živnostníci, slobodné povolania (podniká sa podľa osobitných predpisov),
osoby, ktoré podnikajú v hrách, lotériách (podniká sa podľa osobitných predpisov), ako aj
samostatne hospodáriaci roľníci. Podnikateľom môže byť jednotlivec alebo kolektív. Z toho
vyplýva, že všetky druhy podnikania (podľa O
Občianskeho zákonníka36 a osobitných predpisov) realizujú subjekty podnikania, ktoré
môžeme rozčleniť do dvoch kategórií:
• jednotlivci,
• podnikateľské jednotky.
Jednotlivec - podnikateľ môže byť buď fyzická alebo právnická osoba, ktorá v zmysle
zákonnej úpravy realizuje podnikateľskú činnosť. Vždy ide o právne sa
oddelený právny subjekt, reprezentovaný jednotlivcom, ktorý v plnej miere a neobmedzene
ručí za výsledky svojej podnikateľskej činnosti a sám znáša podnikateľské riziká.
Podnika
podnikania, v ktorých rozvíja podnikateľské aktivity kolektív podnikateľov. Podnikateľskými
jednotkami sú všetky obchodné spoločnosti, družstvá, banky, združenia podnikov.
Najdôležitejším podnikateľským subjektom v trhovej ekonomike je organizácia – firma -
podnik, (výrobná jednotka), ktorý v konkurenčnom podnikateľskom prostredí hľadá
ekonomické príležitosti, pričom má snahu efe
dosahovať podnikateľský zisk.
34 Obchodný zákonník č. 513/1991 Z. z. 35 Živnostenský zákon č. 132/1994 Z. z. 36 Občiansky zákonník č. 526/2002 Z. z.
80
Na
vať do malých alebo veľkých organizácií, aby vyrábali tovary, odpovedajú P. A.
mu e:37
ť výrobu vo firmách, vyplýva z úspor z
vyrob , digitálne hodinky, stereosystém a košeľu z jemného materiálu. Je zrejmé,
vé myšlienky, výrobky alebo výrobné technológie,
kateľské rozhodnutia a je zodpovedná za úspech alebo zlyhanie podniku.
Z výroba organizovaná v podnikoch, pretože efektívnosť si
osti),
• princíp ziskovosti,
• princíp súkromného vlastníctva.
Medzi špecifické znaky podniku v centrálne riadenej ekonomike podľa E. Gutenberga
patrí:38 princíp spoločného vlastníctva, princíp nadriadeného orgánu a princíp plánovitého
otázku, prečo sa podnikateľská aktivita uskutočňuje vo firmách, prečo sa musia ľudia
združo
Sa elson a W. D. Nordhaus nasledovn
Faktor, ktorý najviac vyvoláva potrebu organizova
rozsahu. K úsporám z rozsahu dochádza, ak výrobné náklady s rastúcim objemami výstupu
klesajú. Keby nebolo úspor z rozsahu a špecializácie, mohol by si každý na vlastnom dvore
iť svoje auto
že takéto „umelecké výkony“ sú nad naše sily, a preto je pre nás obrovskou výhodou, že je
výroba organizovaná vo veľkých firmách.
Ďalšou funkciou firiem, ktorá súvisí s predchádzajúcou funkciou, je obstaranie zdrojov pre
výrobu vo veľkom rozsahu. Vybudovanie nového kombinátu, výdavky na výskum a vývoj
nového výrobku, môžu byť natoľko finančne náročné, že ani bohatý jednotlivec nie je
schopný ich uhradiť. Väčšina takýchto fondov sa získava zo ziskov spoločností alebo úverom.
Ďalším dôvodom pre existenciu firiem je nevyhnutnosť manažmentu. Manažér je osoba,
ktorá organizuje výrobu, zavádza no
uskutočňuje podni
uvedených dôvodov je
vyžaduje výrobu vo veľkom rozsahu, obstarávanie značných vonkajších zdrojov, starostlivé
riadenie a monitorovanie prebiehajúcich činností.
Charakteristickým prvkom podniku je v trhovej ekonomike ekonomická samostatnosť,
právna subjektivita a účelná kombinácia výrobných faktorov.
Ekonomická samostatnosť je prejavom slobody v podnikaní a plnej zodpovednosti za
hospodárske výsledky. Podnik rozhoduje o cieľovom zameraní svojich podnikateľských
aktivít (o výrobnom programe, sortimente, predaji, cenách, získaní a použití finančných
zdrojov a pod.). To sa prejavuje v princípe hospodárnosti, výnosovosti (rentabilite), a
finančnej stability (rovnováhy) firmy. K uvedeným znakom ešte môžeme pripojiť znaky
závislé od hospodárskeho systému, ktorými sú:
• princíp autonómie(nezávisl
37 Samuelson, P. A. – Nordhaus, W. D.: Ekonómia. Bradlo, Bratislava 1992 38 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002
81
riadenia. Znaky podniku v závislosti od hospodárskeho systému sú uvedené v prehľade v tab.
5.1.
Tab. 5.1
Právna subjektivita umožňuje firme vstupovať do právnych vzťahov s ostatnými
podnikateľskými i nepodnikateľskými organizáciami. To znamená, že firma - podnik je
nositeľom práv a povinností vo sfére zmluvných vzťahov (občianskoprávnych,
majetkovoprávnych a ďalších), a preto sa v ďalšom texte budeme veľmi stručne venovať
členeniu podnikov.
5.2 Členenie podnikov
Podniky možno členiť, prípadne zoskupovať - klasifikovať podľa rôznych hľadísk a na ich
yslu, priemyslu stavebných hmôt, priemyslu
papieru a celulózy, polygrafického priemyslu, atď.).
Sektory hospodárstva (primárny, sekundárny, terciálny).
4. Technicko-organizačná charakteristika (špecializácia podnikov, typ výroby, koncentrácia-
integ
ké).
Podniky podľa vlastníctva a financovania (podniky súkromné, verejné, zmiešané a
základe tvoriť rozličné typy podnikov. Z dôvodu nedostatku priestoru v tejto publikácii sa
tejto rozsiahlej problematiku budeme venovať iba heslovite.
K najčastejšie používaným kritériám pre klasifikáciu podnikov patrí:
1. Charakter konečného výsledku podnikovej činnosti (výrobné podniky a podniky služieb).
2. Odvetvie hospodárstva (strojárstva, energetiky, hutníctva, elektrotechnického a
elektronického priemyslu, kožiarskeho priem
3.
rácia činností a pod.).
5. Veľkosť podniku (malé, stredné, veľ
6.
82
podniky ziskové , neziskové). Podniky vo vlastníctve verejnej správy môžeme rozdeliť na
podniky verejné štátne a na podniky verejné samosprávne.
5.2.1 Právne formy podnikov
Právny poriadok štátov poskytuje podnikateľskej sfére značný počet právnych foriem, s
možnosťou ich výberu. Výber právnej formy patrí k dlhodobo pôsobiacim podnikovým
rozhodnutiam. Otázka voľby najúčelnejšej formy podnikania je aktuálna nielen pri jeho
zakladaní, ale aj pri zmene personálnych, ekonomických, právnych alebo d ových
odmienkach. Právne formy podnikov v jednotlivých štátoch sa navzájom podobajú,
ne
7. Právna forma súkromných podnikov (túto formu v ďalšej časti 5.2.1 stručne opíšeme).
aň
p
existuje však ich jednotná klasifikácia, ale sú podľa jednotlivých štátov určité rozdiely .
Právne formy súkromných podnikov v SR v súlade so súčasnými zákonmi sú zrejmé zo
schémy na obr. 5.1 a tab. 5.2.
´
Obr. 5.1 Právne formy podnikov v SR
5.1 a tab. 5.2, existujú i štátne,
dňo istra.
Okrem uvedených foriem súkromných podnikov v obr.
ktoré sú zriaďované orgánom štátnej správy. Vznikajú na základe rozhodnutia zakladateľa
m zápisu do obchodného reg
83
Tab. 5.2 Prehľad jednotlivých organizačno – právných foriem podnikania v SR
Osobné - personálne Kapitálové spoločnosti Osobitnspoločnosti
é
Hľadisko Samostatný Verejná á sť
Komanditná spoločnosť
Spoločnosť z ručením
obmedzeným
Akciová spoločnosť
družstvo podnikateľ obchodn
spoločno
Mpo
inimálny čet
1 2 2 1 1 právnická alebo
2 právnické alebo
zakladateľov 2 fyzické osoby 5 fyzických osôb Pomenovanie vlastníka
majiteľ spoločník Komplementár Komanditista
spoločník akcionár člen
Ručenie
Ručí celým svojím majetkom (neobmedzené ručenie)
v.o.s zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom, spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom (neobmedzené
Komandisti ručia do výšky svojho nesplateného vkladu (obmedzené ručenie) komplementári celým svojím majetkom
Spoločnosť ručí celým svojím majetkom, spoločník ručí do výšky svojho nesplateného vkladu
Spoločnosť ručí celým svojím majetkom, akcionár neručí za záväzky spoločnosti, má len uhradzovaciu povinnosť splatiť upísané akcie
Celým majetkom člen neručí za záväzky spoločnosti, má len uhradzovaciu povinnosť splatenia členského vkladu určeného stanovami
ručenie) (neobmedzené ručenie)
loženie (ohlasovacia živnosť) žiadosť o vydanie koncesie (konces. živnosť)
čenská zmluva podpísaná všetkými spoločníkmi
Spoločenská zmluva podpísaná všetkými spoločníkmi
Spoločenská zmluva, ak ju zakladajú viacerí spoločníci, zakladateľská listina, ak ju zakladá jeden zakladateľ
zmluva, ak ju zakladajú viacerí zakladatelia, zakladateľská listina, ak ju zakladá jeden zakladateľ
Ustanovujúca členská schôdza
Ohlásenie živnostenskému úradu
Spolo
Zakladateľská
Za
Vznik
Ohlasovacia živnosť dňom ohlásenia koncesovaná živnosť dňom doručenia koncesnej listiny
Dňom zápisu do Obchod, registra
Dňom zápisu do Obchodného registra
Dňom zápisu do Obchod, registra
Dňom zápisu do Obchod, registra
Dňom zápisu do Obchod, registra
Základné imanie
Nie je povinné
Nie je povinné spoloč. Zmluva môže stanoviť pre spoločníka povinnosť vložiť vklad do spoločnosti
Je tvorené vkladmi komandistov, zákon určuje výšku vkladu minimálne 10 000,- Sk
200 000,-Sk
1 000 000,-Sk
50 000,-Sk
Účasť na riadení spoločnosti
Zvyčajne zabezpečuje sám majiteľ
Oprávnený každý spoločník, resp. podľa spoloč. zmluvy
Oprávnení komplementári
Valné zhromaždenie konateľ dozorná rada
Valné zhromaždenie predstavenstvo dozorná rada
Členská schôdza predstavenstvo kontrolná komisia
Rezervný fond Nie je povinný Nie je povinný Nie je povinný (fakultatívne povinný, výška podľa stanov
nedeliteľný fond povinný, výška podľa stanov
povinný, výška podľa stanov
Jednotlivé formy podnikov majú pri svojich podnikateľských aktivitách množstvo výhod,
ale aj nevýhod, rozdielnych, ale aj spoločných osobitostí. Napr., vybrané osobitosti
personálnych a kapitálových spoločností môžeme vymedziť, ako je uvedené v tab. 5.3.
84
Vymedzenie vybraných osobitostí Tab. 5.3
Osobné spoločnosti Kapitálové spoločnosti
Ručenie za
spo rozdi
Riadenie osobnou úča ou
Zánikom astníka - zan
(alebo zmena sp ml
V zákl t
p
ky buď
ručia, alebo iba
ne
Ri enie org
čast o
zánik spolo
ie ho
u je
záväzky - neobmedzené, Spoločníci za zá
ločné a ne elne
sť
úč iká spoločnosť
oločenskej z
adného maje
uvy)
ytváranie
ovinné
ku nie je
väz
vôbec ne
obmedze
ad ánmi
Zánik ú níka nespôs bí
čnosti
základné
povinné
Vytváran
majetk
Prax ukazuje potrebu m veľkých podnikateľských organizácií. Malé
organizácie spravidla dop ajú medzery na trhu takými výrobkam
ická irm nik aj z ľké lých firiem s
m . Na
firiem v am m
existencie alých i
ĺň i, ktorých výroba nie je
množstvo maekonom pre veľké f
ným objemo
erickej ekono
y. Tak vz
výroby
ike.
á (súčasne
pr. na obr. 5.2 sú znázornené typy podnikate
aniká) ve
nie význam ľských
Obr. 5.2 Formy podnikateľských organizácií v USA
85
Na obrázku vidieť určitú odlišnosť v názvoch firiem, čo v podstate platí všeobecne pre
trhové n význam - obsah jedn obný, ako je v
legislat áva rporácie
(určitá an stvá (naše pers dividuálne
vlastníctva. Vertikálna os ukazuje priemernú veľkosť (m i tržbami vyjadrenými
v dolár jednotlivých p t tržby) označuje,
aký po á i, že hoci
počet korp dujúci o aktivity.
Pre zvá rizík, ktoré
v podnika konkurenčnom prostredí pôsobia a ic ospech. Interak-
ie podniku s prostredím sú rozmanité a ich intenzita a významovosť závisí od toho, či ide o
už
Skúmanie prostredia je jedným zo základných východiskových krokov pri formovaní
stratégie podniku - organizácie. Ideálny stav je, ak sa prekrývajú špecifické prednosti (silné
stránky) s podnikateľskými príležitosťami prostredia. Názornú ilustráciu prostredia firmy
zobrazuje obr. 5.3.
ekonomiky, napoko otlivých foriem je pod
íve SR. Na obr. 5.2 horizontálna os ud
alógia našich a.s.), partner
percento firiem, ktoré tvoria ko
onálne spoločnosti) a in
eranú ročným
och) jednotlivej firmy. Plocha ásov (počet firiem krá
diel na celkovej ekonomickej aktivite pripad
orácií nie je vysoký, predstavujú rozho
na každý segment. Všimnime s
bjem ekonomickej
úspešné podnikanie je dôležité dôkladné
teľskom –
ženie všetkých príležitostí –
h využitie vo svoj pr
c
šie alebo širšie chápané prostredie. Podnik potrebuje k svojej činnosti dodávateľov výrob-
ných činiteľov, ale aj odberateľov svojich výkonov. Na výsledky činnosti podniku význam-
nou mierou vplýva úroveň a kvalifikácia kádrov, používanej techniky a technológie; ale tiež
sociálna, ekonomická, legislatívna a ekologická klíma, konkurencia a príp. ďalšie činitele.
5.3 Podnikateľské prostredie
Obr. 5.3 Prostredie firmy
86
Z o
úlohou
ťaže),
zachovanie a zvyšovanie životnej úrovne),
cich pravidlá a hranice podnikania.
Horizontálne väzby majú podobu obchodných záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú na
základe zmlúv. K základným druhom zmlúv podľa Obchodného zákonníka patria kúpna
zmluva, zmluva o dielo, licenčná zmluva, zmluva o skladovaní, zmluva o úvere, zmluva o
kontrolnej činnosti, zmluva so zástupcami, zmluva o prevádzke dopravných prostriedkov,
zmluva o bankových obchodoch, a zmluva o tichom spoločenstve. Ďalšie časti horizontálnych
väzieb sú medzi konkurenčnými podnikmi, kde ide o prestížne súťaživé vzťahy. Snaha po
vysokej konkurenčnej schopnosti začína spravidla marketingovou stratégiou, výskumom a
vývojom trhovo úspešných výrobkov, pokračuje výberom dodávateľov, premieta sa do
odbytovo kvalitných výrobkov a vrcholí spokojnosťou zákazníka a dobrej povesti firmy vo
verejnosti.
br. 5.3 vyplýva, že celú množinu väzieb možno rozčleniť na väzby:
• vertikálne (štát, obec, verejnosť),
• horizontálne (väzby medzi podnikateľskými subjektami, ide najmä o obchodno - právne
vzťahy).
Vertikálne väzby majú čiastočne mocenský charakter, lebo aj v trhovej ekonomike sú
nevyhnutné určité aktivity štátu, ktoré sú nenahraditeľné neviditeľnou rukou trhu. Charakter
trhového mechanizmu, založený na zákonom stanovených pravidlách správania sa
podnikateľských subjektov, vyžaduje inštitucionalizované ekonomické centrum. Jeho
je pôsobiť na rozvoj podnikateľských aktivít vytváraním podmienok pre dobrú podnikateľskú
klímu. K tomu využíva najmä:
• fiškálnu politiku (rozpočet, dane, dotácie, clá a pod.)
• vedecko - technickú politiku (účelová podpora rozvoja vedy a techniky, napr. formou
grantov),
• ekologickú politiku (limity čerpania prírodných zdrojov, stimulácia ekologicky
vhodných technológií),
protimonopolnú politiku (ochrana hospodárskej sú
politiku zamestnanosti a sociálnu politiku (
•
•
• zahranično - obchodnú politiku (vytváranie podmienok pre liberalizáciu zahraničného
obchodu opatreniami v oblasti ciel, cien, miezd, menových kurzov, úrokov a pod.)
Vzťah medzi podnikom a ekonomickým centrom je daný súborom právnych noriem,
zákonov vymedzujú
87
V konkurenčnom prostredí tkvie motivácia podnikania. Kupujúci hľadá, kde kúpi
a ajúci súťaží v kvalite, cene, obale, poradenstve, značke,
né horizontálne väzby v trhovej ekonomike vytvára najmä dokonalá
ko
vne ho zabezpečuje Zákon o ochrane hospodárskej súťaže.39
trebiteľa40 a Zákon o vymedzení
určuj ky podnikania najmä z pozície ochrany práv a záujmov spotrebiteľa a
me
realizáciu spravodlivosti v podnikaní patria zákony, ktoré sú na obr. 5.4. Reálne fungujúci trh
lnych a horizontálnych väzieb.
ač
kv litnejší a lacnejší výrobok; predáv
ponuke komplexných služieb a pod.
Konkurenč
nkurencia, od ktorej skutočne fungujúca trhová ekonomika sa spravidla viac alebo menej
vzďaľuje. Existencia monopolov či dominantného postavenia firiem, nevytvára dostatočné
impulzy na ich racionálne trhové správanie, negatívne vplýva na vývoj cien, výkonnosť a
hospodárnosť. Na podporu súťaživých konkurenčných vzťahov v SR vzniklo podľa vzoru
vyspelých trhových ekonomík protimonopolné zákonodarstvo. Inštitucionálne ho zabezpečuje
protimonopolný úrad. Legislatí
Na ochranu spotrebiteľa bol prijatý Zákon o ochrane spo
pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa.41 Tieto úpravy horizontálnych vzťahov
ú podmien
vy dzuje úlohy verejnej správe (štát, obec) v tejto oblasti. K rozhodujúcim zákonom pre
môže dobre existovať pri vzájomne vyváženom okolí vertiká
Zn ný vplyv na okolie firmy má svetové okolie.
Obr. 5.4 Právne normy pre podnikanie v SR
39 Zákon o ochrane hospodárskej súťaže č. 188/1994 Z. z. 40 Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Z. z. 41 Zákon o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa č. 274/1993 Z. z.
88
Svetové okolie firmy vplýva najmä prostredníctvom nasledovných javov:42
• Internalizácia – pod jej vplyvom zanikli ekonomické hranice medzi členskými krajinami
Európskeho spoločenstva, vzniká celoeurópsky trh, ktorý vytvára zdroje ekonomických
m, športom, vzdelávaním, voľným časom,
pokles dopytu po spotrebných výrobkoch.
• Ekologizácia má snahu o zachovanie a skvalitnenie životného prostredia, uprednostňuje
také podnikateľské aktivity, ktoré spĺňajú náročné ekologické kritériá, ktoré sa
uprednostňujú pred ekonomickými kritériami.
• Humanizácia sa prejavuje prekonaním zastaralých metód práce, pri ktorých sa preferovala
úzka špecializácia.
• Intenzifikácia predstavuje úsilie o účinnejšie zhodnotenie disponibilných zdrojov, a to
pracovníkov, materiálov, surovín, strojov, zariadení, budov, finančných prostriedkov a
pod.
• Interakčné väzby firmy a svetového okolia spolu pôsobia aj pri stanovení cieľov firmy.
efektov pre jednotlivé firmy. Umožňuje pohyb ľudí a kapitálu, väčšiu súťaživosť medzi
subjektami trhu; vytvára podmienky pre zhromadňovanie výroby, pre optimálnu aplikáciu
výrobných zdrojov, pre účinné využívanie výrobných faktorov, pre konkurenciu medzi
národnými výrobcami a nadbytok ponuky (napr. nadbytok hutníckych a oceliarskych
výrobkov) a pod.
• Intelektualizácia sa prejavuje rastúcim významom podnikania súvisiaceho s tvorivou
prácou.
• Informatizácia sa prejavuje prenosom a spracovaním informácií v reálnom čase a priestore.
• Akcelerácia sa prejavuje zrýchľovaním hospodárskych procesov pod vplyvom vedecko-
technického pokroku; praktickou aplikáciou vo výrobe, obchode, doprave, školstve,
zdravotníctve, armáde (mikroelektronika, počítačové systémy) a pod.
• Flexibilita je vývojová tendencia, ktorá vyjadruje potrebu vysokej prispôsobivosti
meniacim sa podmienkam trhu, je dôsledkom meniaceho sa dopytu zákazníkov, napr.
rastúci dopyt po tovaroch súvisiacich so zdraví
42 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002
89
5. 4 Firma ako cieľovo orientovaný systém
Pre zabezpečenie úspešnosti firmy na trhu je aj exaktne vypracovaná stratégia jej rozvoja,
rej nosnou súčasťou je cieľ (či množina cieľov).
Firma - organizácia - podnik vytvára na základe rozdielnych záujmov jednotlivcov, skupín
dnikov a okolia systém cieľov. Základným cieľom je dosahovanie primeraného zisku
duceho pre dlhodobý rozvoj, pri súčasnom rešpektovaní legislatívnych, spoločenských a
kto
po
žia
ekologických požiadaviek a obmedzení.
pre vé oblasti podnikového hospodárenia, ktoré sú buď priamo alebo nepriamo
vst
kv ktoré majú zásadný
•
•
•
•
• ľmi,
jednotka má plniť predovšetkým ekonomické ciele, ktoré sa môžu rozložiť do troch
V tejto súvislosti je dôležité si uvedomiť, že predmetom skúmania ekonomiky firmy sú
redovšetkým ekonomické ciele. Ciele v oblasti vedy a výskumu, výroby, techniky,
chnológie, a sociálne dôsledky realizácie týchto cieľov na ekonomický dopad organizácie.
a najdôležitejšie ekonomické ciele sa najčastejšie považujú zisk, rentabilita, cash flow,
kvidita a hospodárnosť.
Pre splnenie základného cieľa musia byť sformulované ďalšie špecifické a konkrétne ciele
čiastko
podriadené základnému ekonomickému cieľu. Ciele organizácie tvoria východiská pre
vypracovanie stratégie rozvoja organizácie.. Vypovedajú o budúcom stave organizácie, jeho
upoch, výstupoch a transformačnom procese, ktoré sa dajú vyjadriť kvantitatívnymi a
alitatívnymi ukazovateľmi. Dôležité je ich správne formulovanie , na
vplyv dve záujmové skupiny:
interné – vlastníci, manažéri a ostatní zamestnanci,
externé – veritelia, dodávatelia, odberatelia, štát a samospráva obcí a miest.
Najčastejšími hľadiskami klasifikácie cieľov organizácie sú:43
obsah cieľov,
hierarchia cieľov,
• časové hľadiská cieľov,
vzťahy medzi cie
• rozsah (veľkosť cieľov).
Ekonomický obsah cieľov vychádza zo skutočnosti, že organizácia ako podnikateľská
podmnožín - výkonové, finančné a výsledkové, čo je názorne vidieť na obr. 5.5.
p
te
Z
li
43 Synek, M. a kol.: Podniková ekonomika. C. H – Beck, Praha 1999
90
Obr. 5.5 Členenie ekonomických (operatívnych) cieľov
Výsledkové ciele
- rentabilita kapitálu
EKONOMICKÉ CIELE
Finančné ciele Výkonové ciele - celkový kapitál - vlastný kapitál - cudzí kapitál - dlhodobý finančný
majetok -
- výnosy - náklady - zisk pred zdanením - zisk po zdanení - cash flow
- obrat - trhový podiel - objem výroby - výrobná kapacita - zásoby a ich
štruktúra likvidné aktíva celkom
- štruktúra likvidných aktív
- pohľadávky
- produktivita práce
Zi čovaní
e s ďalšími
ieľmi môže ísť o stanovenie minimálneho zisku, ktorý zabezpečí prežitie organizácie. V
k postačoval na minimálnu
u, na primerané príjmy vlastníkov a zamestnancov organizácie
i v príbuzenských odboroch podnikania), ako aj na sociálne výdavky
Re lita kapitálu vypovedá o účinnosti vloženého kapitálu, cash flow
ikvidita vypovedá o platobnej pohotovosti, hospodárnosť
Na vrchole
hie
sk vytvára nevyhnutné predpoklady na prežitie a ďalší rozvoj organizácie. Pri ur
jeho výšky nemusí ísť v mnohých prípadoch o jeho maximalizáciu, ale v súlad
c
každom prípade však je potrebné rátať s tým, aby takýto zis
reprodukciu majetk
(porovnateľné s príjmam
v prospech zamestnancov.
ntabilita, napr. rentabi
je prejavom toku peňazí, l
prostredníctvom nákladov vypovedá o úrovni spotreby výrobných faktorov, atď.
Hierarchická klasifikácia množiny cieľov organizácie člení ciele do skupín podradených a
nadradených cieľov, podľa ich významu dôležitosti a vzájomných väzieb.
rarchickej klasifikácie je vrcholový (primárny) strategický cieľ na dlhodobé obdobie 5-10
rokov, pod ním je skupina základných cieľov na obdobie 1-5 rokov, ktoré sú podporné
vrcholovému cieľu a nadradené odvodeným cieľom. Odvodené ciele majú operatívny
charakter na obdobie do 1 roku. Na obr. 5.6 je príklad hierarchického usporiadania cieľov
organizácie.
91
Obr. 5.6 Hierarchické usporiadanie cieľov
Hierarchickú klasifikáciu ekonomických cieľov možno prakticky využiť pri tvorbe
ekonomických uk zácie z pohľadu
rosperity. Umožňuje merať vplyv jednotlivých parciálnych cieľov na základné ciele až
vrc
krátkodobý cieľ je situovaný do nižšej úrovne hierarchickej klasifikácie, má
parciálnu podobu.
azovateľov, ktorými sa hodnotí budúci stav organi
p
holový cieľ organizácie, napr. na rast organizácie, čo je názorne vidieť na obr. 5.7.
92
Obr. 5.7 Hierarchická klasifikácia rastového cieľa organizácie
Z časového hľadiska rozdeľujeme ciele na dlhodobé a krátkodobé. Za dlhodobé ciele sa
považujú ciele s časovým horizontom nad 3 roky, krátkodobé s kratším časovým horizontom.
Dlhodobý cieľ je situovaný na vyššej úrovni hierarchickej klasifikácie, má komplexnú
podobu, kým
Rast organizácie (meraný rastom majetku)
Obrat - ceny - objem
Zisk - vý- nák
Kapitál Zamestnanci Verejnosť nosy
lady - vlastný - cudzí
- mzdy - účasť na
- funkčné zdroje na
ekologické účely
výroby - trhový podiel - výrobná
kapacita - produktivita
práce
- dane - rozdelenie
zisku
- dlhodobé úvery
- krátkodobé úvery
- likvidita
zisku - počet
zamestnancov
- pracovné podmienky
verejné statky
- finančné zdroje na
- sociálne - sponzorstvo
93
Okrem uvedených cieľov možno spomenúť i ďalšie, napr. ciele minimalistické a maxi-
malistické, alebo sociálne, identické, komplementárne, konkurenčné, indiferenčné ciele a pod.
Množina konkrétnych a mobilizujúcich cieľov organizácie vytvára predpoklady pre jej
účinný strategický životný cyklus.
6. Životný cyklus organizácie
Životný cyklus organizácie (podobne ako pri výrobku) je tvorený niekoľkými fázami,
ktorými prechádza od svojho vzniku až po zánik, resp. revitalizáciu. Životný cyklus môže byť
dlhý alebo krátky. Odrážajú sa v ňom všetky jeho manažérske, výrobné, technologické,
právne, etické, ekologické a ekonomické aspekty. Životný cyklus odzrkadľuje kvalitu
všetkých týchto aktivít, zr ňuje predikovať aj ďalší
vý
rast organizácie,
úpadok a revitalizácia organizácie,
zánik organizácie.
elosť, stabilitu, resp. nestabilitu a tým umož
voj.
Životný cyklus organizácie vytvára niekoľko ohraničených fáz, ktorými môže (nemusí)
organizácia počas svojej životnosti prechádzať. Základné fázy životného cyklu sú:
• založenie a vznik organizácie,
•
• stabilizácia organizácie,
•
•
Obr. 6.1 Životný cyklus organizácie
Obr. 6.1 vyjadruje grafické zobrazenie životného cyklu organizácie prostredníctvom
krivky príjmov a výdavkov v závislosti od času.
Obdobie medzi vznikom a zánikom nemusí vždy obsahovať všetky fázy životného cyklu,
môže napr. prísť ku kríze, resp. zániku skôr, ako organizácia dosiahne stabilizáciu. Na priebeh
ivotného cyklu vplývajú vnútorné a vonkajšie podmienky pre podnikanie, napr.
ch firiem, fiškálna politika štátu, inovačná politika
rganizácie, kvalifikácia pracovníkov, nákladovosť logistických činností, nákladovosť
adateľa, a
inančných zdrojov (kapitálu), ktoré si vyžaduje
ple ateľskej idey. Súčasťou analýz je vypracovanie podnikateľského
me
stratégia podnikateľa či podnikateľov a spravidla
• Analyzovať východiskový stav v odbore podnikania.
• Ujasniť ďalšie možnosti rozvoja a odbytu.
• Dokázať, že sa predpokladané ciele dajú splniť.
• Dokázať, že výsledky podnikania uspokoja potreby podnikateľských subjektov
a zákazníkov.
• Podnikateľský zámer je strategickým dokumentom, ktorým sa prezentuje budúci
podnikateľ pred predpokladanými budúcimi spoluvlastníkmi, bankou, manažérmi, ale aj
budúcimi zákazníkmi. Je súčasne aj propagačným materiálom, preto by mal byť príťažlivo
spracovaný, aby reprezentoval dokument, ktorý by vytváral imidž u zákazníka, aby bol
presvedčivým pre možnosť získania dotácie, úveru, kapitálovej spoluúčasti a pod.
ž
podnikateľská aktivita konkurenčný
o
transformačného procesu, atď. Životný cyklus vypovedá aj o stupni rozvoja organizácie, jeho
postavenia na trhu a tvorí východiskové informácie pre prognózovanie budúcej existencie a
vývoja organizácie.
6.1 Založenie a vznik organizácie
Pri zakladaní organizácie je idea budúceho podnikateľa či podnikateľov, ktorá sa v procese
zakladania overuje prostredníctvom analýzy budúceho trhu, osobnosti zakl
prostredníctvom disponibilných f
im mentácia podnik
zá ru.
Podnikateľský zámer je zjednodušená
jeho cieľom je:44
44 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002
94
•
výsledky analýz zakladania, organizácie.
aby sa dosiahol čo najskôr bod rovnováhy medzi príjmami a výdavkami,
čo dokumentuje obr. 6.1. Príjmová krivka by mala mať čo najstrmší priebeh, aby čo najskôr
od rovnováhy - prah zisku. Od prahu zisku sa otvára
óna prebytku, v ktorej príjmy organizácie prevyšujú výdavky a hospodárskym výsledkom je
(personál, pozemky, budovy, stroje a zariadenia,
obkov, k zvýšeniu odbytu existujúcich výrobkov na existujúcom trhu. Treba
, resp. inovovaných výrobkov pre
č
ej investičnej činnosti, najmä zo zisku,
prostredí a pod. Významné miesto tu má tiež účinná motivácia pracovníkov na dosahovaní
nap
form
tatívnej
tránke. Kvantitatívna stránka rastu sa prejavuje vo zvýšení obratu, počtu zamestnancov, vo
väčšení majetku a pod. Kvalitatívnou stránkou rastu je prosperita organizácie - nachádza sa
za prahom zisku v zóne prebytku. Prosperujúca organizácia je vtedy, ak jej rastie obrat, ak je
Súčasťou fázy zakladania a vzniku organizácie je aj rozhodovací proces o organizačno-
právnej forme, v ktorom sa využívajú
Problematiku potrebnej výšky vlastného kapitálu, možnosti získania úveru, dotácií,
rozdelenie podnikateľského rizika, spôsoby delenia zisku a pod., je treba riešiť tak, ako je
uvedené v Obchodnom zákonníku. Organizácia vzniká zápisom do obchodného registra.
6.2 Rast organizácie
Fáza rastu by mala nasledovať po fáze zakladania a vzniku organizácie. Jej priebeh by mal
byť orientovaný tak,
preťala krivku výdavkov, kde vzniká b
z
zisk. Fáza rastu je ukončená v tom období, keď krivky príjmov a výdavkov strácajú strmosť a
sú pomerne stabilizované, organizácia sa úspešne presadzuje na trhu a tým si vytvára
podmienky pre svoj rast. Rast organizácie môže byť interný a externý.
Pri internom raste organizácie ide o čo najúčinnejšie využívanie výrobných faktorov,
ktoré sme vložili do firmy pri jej zakladaní
zásoby a pod.). Účinné využívanie majetku a personálu vedie k zvyšovaniu objemu výroby, k
diverzifikácii výr
však neustále hľadať ďalšie možnosti zavedenia nových
sú asné, ale i nové trhy.
Interný rast možno dosiahnuť na základe vlastn
inováciami, štrukturálnymi zmenami, rastom kvality výrobkov (služieb) v konkurenčnom
lepších výsledkov.
Externý rast organizácie je rast vyvolaný buď získaním externých (cudzích) zdrojov ,
r. prijatie ďalšieho spoločníka, alebo fúziou - splynutím s ďalšou organizáciou.; alebo
ou Joint-venture ako dohoda o spoločnom podnikaní vo vymedzených oblastiach a pod
Rast a dynamika rastu organizácie sa prejavuje v kvantitatívnej, ale aj v kvali
s
z
95
trhový podiel stabilný, resp. stúpa, ceny výrobkov a náklady sú stabilizované, resp. ceny
ajú, náklady klesajú, zisk má vzostupnú tendenciu, atď. Aby sa organizácia udržala vo
e rastu a plynule sa dostala do fázy stabilizácie, je potrebné rozvíjať ďalšie podnikateľské
ivity, napr.:
uskutočňuje dôslednú analýzu trhu a volí vhodnú cenovú stratégiu,
stúp
fáz
akt
•
zvyšuje kvalitu výrobkov a zavádza nové - inovované výrobky na trh,
orné aktivity predaja.
Prosperujúca organizácia vo fáze rastu by si mala vytvárať predpoklady pre prechod do
•
• realizuje viaceré podp
fázy stabilizácie. Už vo fáze rastu sa však môže prejaviť viacero druhov kríz, ktoré môžu
spôsobiť predčasný zánik organizácie. Závislosť veľkosti a veku organizácie je znázornená
diagramom Howarda Grosiera na obr. 6.2.
Obr. 6.2 Fázy rastu organizácie - diagram Howarda Grosiera45
45 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002
96
V diagrame ide o vzťah veku a veľkosti organizácie, súčasne sa však identifikujú
najčastejšie príčiny kríz, ktoré môže spôsobiť prerušenie spojitosti rastu a naznačujú sa
spôsoby ich prekonania.
6.3 Stabilizácia prosperujúcej organizácie
Väčšina organizácií dosiahne fázu zrelosti, stability po fáze rastu. Niektoré zostávajú
Pozíciu organizácie v konkurenčnom prostredí môžeme charakterizovať ako:
• dominujúca pozícia sa vyskytuje spravidla u monopolov, alebo v silne chránenej
technologicky vedúcej pozícii,
• silná pozícia je charakterizovaná pre silné organizácie, ktoré si môžu vytvárať stratégie
nezávislé od konkurentov,
• vhodná pozícia organizácie vzniká v značne rozčlenenom odvetví a nevyskytuje sa v ňom
žiaden mimoriadne ekonomicky silný konkurent,
• stála pozícia je vlastná organizácii špecializovanej na užší trhový segment v rámci
výrobkovej, trhovej alebo geografickej špecializácie,
• slabá pozícia je vyvolaná ekonomicky silnou konkurenciou, ktorej slabí konkurenti
nedokážu čeliť.
Slabá pozícia organizácie na trhu spravidla vyvoláva ukončenie fázy stabilizácie a príchod
sanácie – revitalizácie - úpadku.
6.4 Kríza - úpadok a revitalizácia organizácie
Po úspešných fázach životného cyklu sa môže prosperujúca organizácia dostať do štádia
sanácie, ktorá signalizuje vznik fázy krízy, zhoršenia hospodárskych výsledkov a možnosti
prípadného zán čnej
trhovej pozície, alebo z vyššej nákladovosti v porovnaní s konkurenciou, či z iných slabých
stránok podnikateľských aktivít.
dlhšie stabilné, iné rýchlo zostarnú, ale vyskytujú sa aj prípady, keď organizácie zažijú
oživenie ako ďalšiu fázu životného cyklu, napr. získaním nových trhov a tým rastu trhového
podielu. Trhový podiel je jedným z najdôležitejších činiteľov, ktorý ovplyvňuje pozíciu
organizácie v konkurenčnom prostredí.
iku. Príčiny podnikateľských neúspechov vyplývajú buď z nedostato
97
tová, treba prikročiť k jej revitalizácii - ozdraveniu.
Prvým krokom revitalizácie organizácie je hĺbková analýza jej hospodárenia a návrh
n zastaviť úpadok, ale prejsť od stratovosti
ostupne k ziskovosti. Ozdravenie organizácie a dosiahnutie ziskovosti vyžaduje
a trhov a pod.,
• vnútorné, spôsobené nedôsledným spracovaním podnikateľského plánu, zlým
„oz ospodárenia organizácie, z ktorej môžu vyplynúť, napr.
• vaná, a preto je treba zväčšiť kapitál, napr. emisiou akcií,
• ého fondu, a pod.
org zaniká.
• organizácie s cieľom minimalizovať náklady,
•
ť konsolidačných programov tkvie v schopnosti organizácie odvrátiť úpadok, v
Začiatok sanácie a úpadku sa niekedy ťažko pozná. Môže trvať dlhé obdobie.
Presvedčivým signálom začiatku úpadku je výrazný pokles zisku a vykazovanie strát. Ak je
organizácia dlhodobo stra
opatrení, ktoré by mohli organizácii pomôcť niele
p
uskutočnenie množstva opatrení zameraných na odstránenie príčin a následkov jej
nepriaznivého vývoja.
Príčiny úpadku môžu byť:
• vonkajšie, vyplývajúce z nepriaznivého vývoja okolia organizácie, ako napr. recesia
hospodárstva, nestabilita meny, strat
manažmentom, prílišnou sebadôverou a pod.
Revitalizácia prebieha na základe konsolidačného programu, ktorý má organizáciu
draviť“. Vychádza z analýzy h
nasledovné problémy a opatrenia:
organizácia je podkapitalizo
• organizácia je preinvestovaná a ozdravenie sa realizuje predajom nadbytočného majetku,
organizácia vykazuje stratu, ktorú možno uhradiť z rezervn
Riešením stratovosti a zastavením úpadku môže byť aj fúzia s dobre prosperujúcou
anizáciou. V takom prípade samostatnosť organizácie
Postup revitalizácie najčastejšie spočíva v nasledujúcich krokoch:
redukcia činnosti
konsolidácia činnosti organizácie,
• postupné zvyšovanie výrobnej aktivity.
Úspešnos
opačnom prípade dochádza k jej zániku.
6.5 Zánik organizácie
Transformácia a fúzia organizácií sú takým spôsobom záchrany organizácie, ktorého
dôsledkom je síce právny a formálny zánik, nie však materiálny zánik. Pri transformácii sa
98
organizácia mení na inú právnu formu, alebo sa rozdeľuje na viacero organizácií. Ak ide o
obchodnú spoločnosť, transformácia je sprevádzaná výmazom z obchodného registra a novým
zápisom, či zápismi viacerých obchodných spoločností. Pri transformácii jednej organizácie
álny zánik organizácie, avšak bez likvidácie.
á však podobu nielen formálneho zániku, ale aj materiálneho
príčin:
•
ventívnej likvidácii zostane
lne zaniknúť.
a o konkurze a vyrovnaní
organizácií súdnou cestou:
veriteľov a nie je schopný dlhší čas plniť svoje
rávo voľne disponovať s majetkom),
ak ešte nebolo vydané rozvrhové uznesenie súdu, úpadca môže uviesť súdu návrh, aké
ojim veriteľom (ak veritelia príjmu ponúkanú formu vyrovnania,
súd vyrovnanie potvrdí).
na inú bez materiálnej likvidácie prechádza majetok, záväzky, často aj obchodné meno na inú
organizáciu. Pre účely transformácie sa taktiež vypracováva transformačný projekt. Jeho
súčasťou je inventarizácia majetku a účtovná uzávierka, ktorú overuje audítor.
Fúzia je spôsob záchrany, keď organizácia v úpadku splýva s ďalšou organizáciou. Aj v
tomto prípade ide o form
Úplný zánik organizácie m
zániku, keď sa úplne končí jeho podnikateľská aktivita.
Materiálne organizácia zaniká najmä z nasledovných
• uplynutím doby, na ktorú bola založená,
splnením cieľa, na ktorý bola založená,
• dobrovoľným rozhodnutím podnikateľa,
• úmrtím podnikateľa,
• súdnym rozhodnutím,
• preventívnou likvidáciou,
• núteným rozhodnutím, na základe Zákona o konkurze a vyrovnaní č. 122/1993 Z.z.
Preventívna likvidácia organizácie sa uskutočňuje z podnetu vlastníka (vlastníkov) ako
prevencia voči nadmernému zadĺženiu, až bankrotu. Ak po pre
majiteľovi priemerný likvidačný zostatok, organizácia nemusí materiá
Zánik organizácie na základe núteného rozhodnutia podľa Zákon
upravujú dva základné spôsoby zániku
1 ak je dlžník vo finančnom úpadku, má
záväzky, cieľom konkurzu je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z úpadcového
majetku (po vyhlásení konkurzu úpadca stráca p
2
vyrovnanie ponúka sv
Veľmi významnú úlohu konkurencieschopnosti životného cyklu výroby a výrobku
zohrávajú ekologické aktivity.
99
7. Ekologické aktivity z hľadiska životného cyklu výrobku Ekologická problematika je jedna z významných otázok konkurencieschopnosti životného
cyklu výrobku. Najlepších výsledkov predmetnej problematiky možno dosiahnuť začlenením
ekologických aktivít už od samotného začiatku do činnosti firmy. Aby firma mohla vyrábať,
poskytovať tovary a služby, ktoré trh vyžaduje, musí o. i. získavať suroviny z prírody,
prírode je znázornená
Obr. 7.1 Zjednodušený materiálový tok od prírody k prírode
systému
EMAS je ve
základné prínosy pre firmu je potrebné vidie
• kceptácia v najširšom okolí firmy),
íja enviromentálne vedomie zamestnancov, dodávateľov,
odberateľov i širokú verejnosť.
pretvárať ich na užitočné výrobky a prepravovať na trh. Pri uvedených činnostiach vzniká vo
firmách i odpad. Zjednodušené schéma materiálového toku od prírody k
na obr. 7.1.
PRÍRODA PRÍRODA
ODPAD - ZNEČISŤOVANIE
OVZDUŠIA, VODY - TUHÝ ODPAD - NEBEZPEČNÝ
ODPAD - HLUK
B ANED
DAĽNRO
V
BANE A
Manažment firmy musí mať preto na zreteli pri tvorbe výrobku (služby) náklady a riziká
spojené s využitím zdrojov - inputov, ich pretváraním v transformačnom procese na hotový
výrobok, distribúciou, problematiku u zákazníka až po tvorbou odpadov. V podstate ide o
využívanie (v súčasnosti ide u väčšiny firiem skôr o zavádzanie, ako o využívanie)
enviromentálneho manažmentu (EMS) s cieľom Eko - auditu (EMAS). Systém EMS ako aj
ľmi zložitým, náročným, ale veľmi významným procesom pre firmy. Ich
ť najmä v:
• redukcii nákladov na poistenie, v uvádzaní na trh certifikovaných výrobkov, v platbách za
znečisťovanie životného prostredia, a pod.,
v zlepšení imidžu firmy (a
• znížení rizika firmy vyplývajúce z porušenia zákonov, - etnických vzťahov tým, že
vytvára, aktivuje a rozv
OVZ UŠIE VO
LOMY
TOVARY SLUŽBY
ENERGIA
FIRMY
PO OHOSPODÁRSKE VÝ BKY DRE O
100
Veľký význam EMS a EMAS je v ich všeobecnej aplikovateľnosti vo všetkých typoch
odnikateľských subjektov (bez rozdielu legislatívno - právnej formy existencie, veľkosti či
čelom zníženia množstva použitých surovín v procese výroby a minimalizácie
dpadov. Je potrebné ohraničiť - definovať hranice analýzy. Napr. niektoré výrobky sa
trojov, atď. Ekologické znečistenie je súčtom všetkých emisií počas životného cyklu výrobku
obr. 7.2.
p
druhu, produkcie). Význam tkvie aj v tom, že predstavuje účinný nástroj na riešenie
ekonomických, sociálnych a ekologických protirečení podnikania.
7.1 Analýza znečisťovania počas životného cyklu výrobku
Analýza životného cyklu výrobku zaznamenáva a hodnotí ekonomické dopady firmy a
výrobku za ú
o
vyrábajú z ropy. Ropa sa ťaží pomocou strojných zariadení a tie sa vyrábajú pomocou ďalších
s
-
EMISIE
Obr. 7.2 Znečistenie počas životného cyklu výrobku
Na základe fyzikálnych zákonov zachovania hmoty a energie by sa mali vstupné a výstup-
né materiálové a energetické toky zhodovať. Nestačí však len zameranie na fyzické objemy
nee ázaný opis ekologickej závadnosti, opatrenia
noriem zavedených vo
prib
firm
emisií. Emisie je potrebné vážiť podľa ich škodlivosti pre životné prostredie (ŽP). Keďže
xistuje žiadny uzákonený, ani vedecky dok
musia vychádzať zo sociálno-ekonomických kvantitatívnych
vyspelých krajinách po celom svete. Pri tomto druhu analýzy je lepšie urobiť ju len
ližne správne a niečo podniknúť pre zlepšenie, než ako riskovať, nič neurobiť a vystaviť
u riziku.
101
Cieľom analýzy je minimalizovať znečistenie generované výrobkom v procese výroby,
funkcií zariadení vo firme, v regióne, štáte. Technologický vývoj ide rýchlym tempom
dopredu. V priebehu desaťročia je schopný mnohonásobne zmenšiť množstvá
vyprodukovaného odpadu na jednotku čistej produkcie. Výsledkom pokroku v technológii je
enšie množstvo vstupných surovín a oveľa menej odpadu pri rovnakom množstve
niu efektívnosti zmenou
omeru množstva hotových výrobkov k odpadu na jednotku vstupov dosiahla nasledujúce
m
rovnakého výrobku. Napr. svetová firma CIBA-GEIGY46 k zvýše
p
výsledky:
Roky Vstupy Hotové výrobky Odpad
1979 100 30 % 70 %
1988 100 62 % 38 %
2000 100 75 % 25 %
7.2 Model zdravého ŽP cyklu výrobku
Cieľom zodpovednosti za výrobok vo firme je reagovať na očakávanie spoločnosti na
zdravé ŽP pri výrobkoch, ktoré možno bezpečne vyrobiť, distribuovať a likvidovať. Do-
sahovanie tohto cieľa je podporovať a ešte viac posilňovať postavenie výrobkov firmy na
trhu.
V súčasnom podnikateľskom ovzduší sú otázky ŽP, zdravia, bezpečnosti a dodržiavania
nariadení integrálnou súčasťou celkových požiadaviek na výrobok. Takýto model životného
cyklu výrobku je nástrojom, ktorý napomáha pracoviskám vyvíjať výrobky s optimálne
vyváženým výkonom ravie a bezpečnosť. , nákladmi, nákladmi splňujúcimi normy pre ŽP, zd
Jeho úlohou nie je obmedzovať tvorivosť a inovácie, ani doviesť pracoviská k tomu, aby sa
vyhýbali využívaniu chemikálií, podliehajúcich regulácií. Naopak, jeho úlohou je vyzvať a
podporiť pracoviská, aby prijímali rozvážne rozhodnutia pri vývoji takýchto výrobkov (a
obalov), ktoré možno bezpečne vyrábať, distribuovať, používať a likvidovať. Takýto model je
kompatibilný s cieľmi skrátenia časových termínov firmy. Nabáda k zvažovaniu otázok ŽP,
zdravia a bezpečnosti v súvislosti s materiálmi a s návrhmi v koncepčnej fáze, čím sa zabráni
46 Sakál, P. – Bu kle výrobku. In
rcl, R. – Glos, F. – Hyršlová, J.: Vybrané aspekty environmentálnych problémov v životnom cy- : Zborník prednášok medzinárodnej konferencie „Ekoma 2000“ Univerzita Pardubice 2000
102
možným časovým sklzom, spôsobeným potrebou ich neskoršieho prepracovania. Je potrebné,
aby požiadavky, vyplývajúce z predpisov a zákonov, boli známe včas, aby bolo možné
naplánovať si čas potrebný na testovanie splnenia zákonných požiadaviek a prípadnej toxicity
výrobkov. Ekologické alebo elektro-mechanické testy je treba zaradiť do časového obdobia
vo fáze vývoja výrobku. Fázy modelu životného cyklu výrobku sú nasledujúce:
• koncepcia výrobku - vychádza z definovania požiadaviek zákazníka. Zo strany firmy je
potrebné výber komponentov, najmä z hľadiska minimalizovania toxicity, obnoviteľnosti
zdrojov, redukcie energie, bezpečnosti a opätovnej recyklovateľnosti,
obaly - ich opätovnej možnosti použitia, recyklovateľnosti, vratnosť, odstrániteľnosť
toxicity a pod.,
• hodnoten ka výrobku
• výrobný proces - efektívne využívanie vstupov, redukovanie odpadov a emisií a
bezzávad o zdravotn bezpečnostného ska,
distribúcia - bezpečná preprava a manipulácia,
účania pre bezpečné zaobchádzanie, redukcia
odpadov a emisií a pod.,
riadení a zákonov na bezpečnosť výrobkov a pod.,
a využívaním ekonomických príležitostí, ktoré poskytuje trh. Subjektom podnikania môže byť
jednotlivec alebo podnikateľská jednotka. Základnými znakmi podnikateľskej jednotky sú
kombinácia výrobných faktorov, hospodárnosť podnikateľskej činnosti a finančná rovnováha.
•
ie rizi ,
nosť z ého a hľadi
•
• použitie - energetické požiadavky, odpor
• likvidácia - opätovne použiteľné, recyklovateľné, vratné odporúčania na likviditu, zvážiť
konkurenčné a právne dôsledky,
• predvídať prijímanie výrobkov firmy verejnosťou, predvídať a dodržiavať požiadavky
na
• dizajn výrobku.
Tento model životného cyklu výrobku je dôsledne sa opakujúci proces. Všetky prvky
životného cyklu musia byť zvažované v koncepčnej a návrhovej fáze, ako aj vždy v prípade
nejakej zmeny dizajnu výrobku alebo procesu jeho výroby vo výrobnej fáze. Každú zmenu je
potrebné vyhodnotiť z hľadiska jej účinkov na všetky aspekty životného cyklu výrobku,
počnúc vznikom (vstupmi) a končiac likvidáciou.
Zhrnutie
Podnikanie v trhovej ekonomike je tvorivá ľudská činnosť spojená s hľadaním, vytváraním
103
Podnik existuje v určitom priestore a čase, so svojimi väzbami, okolím a cieľmi. Jasne
vymedzené ciele organizácie, spôsoby ich splnenia na základe dôkladnej analýzy možností
(príležitostí, rizík), ktoré poskytuje externé prostredie a schopností (silných a slabých stránok,
špecifických predností, resp. nedostatkov), ktoré zistí pri skúmaní vnútorného prostredia
organizácie. Aby organizácia prosperovala, musí využívať svoje špecifické prednosti v rámci
tak
jeh nosť sa podieľajú
Otázky na diskusiu
manažér
4. dnikateľsky úspešný podnikateľ a firma?
6. ntrum vlády vo vzťahu k podnikom?
8.
tu, štruktúru a cieľ podnikateľského zámeru.
0. V čom spočíva interný a externý rast firmy?
cyklu výrobku?
6. Popíšte ekologické pôsobenie na jednotlivé fázy modelu životného cyklu výrobku vo
príležitostí, ktoré jej prostredie poskytuje a vyhnúť sa rizikám vzhľadom na slabé miesta, a
si predĺžiť fázu prosperity v rámci životného cyklu. Veľkou mierou na imidži organizácie,
o výrobkoch a v konečnom dôsledku na jeho konkurencieschop
ekologické aktivity uskutočňované v priebehu celého životného cyklu výrobku.
1. Prečo sú pojmy podnik (organizácia, firma), podnikateľ, podnikanie a
nevyhnutným atribútom trhovej ekonomiky?
2. Vysvetlite podstatu podnikania.
3. V čom tkvie podstata objektívnych a subjektívnych predpokladov podnikania?
Aké vlastnosti má mať po
5. Vysvetlite okolie podniku a jeho väzby na okolie podniku.
Aké funkcie spĺňa ekonomické ce
7. Vysvetlite význam a hľadiská klasifikácie cieľov organizácie.
Klasifikujte jednotlivé druhy cieľov v organizácii.
9. Vysvetlite podsta
1
11. Nakreslite a vysvetlite graf - obr. životného cyklu organizácie.
12. Aký postup by ste volili pri revitalizácii organizácie?
13. V čom tkvie podstata jednotlivých fáz životného cyklu organizácie?
14. Aké sú najčastejšie dôvody zániku organizácie?
15. Čo je cieľom analýzy znečisťovania životného
1
firme.
104
Zoznam použitej a odporúčanej literatúry
[1] Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002
[2] Sakál, P. - Burcl, R: - Glos, F. - Hyršlová, J.: Vybrané aspekty environmentálnych
problémov v životnom cykle výrobku. In: Zborník prednášok medzinárodnej konferencie
„Ekoma 2000“ Univerzita Pardubice 2000.
[3] Sedlák, M.: Podniková ekonomika. Elita, Bratislava 1995
[4] Samuelson, P. A. – Nordhaus, W. D. : Ekonómia. Bradlo, Bratislava 1992
[5] Synek, M. a kol.: Podniková ekonomika. C. H- Beck, Praha 1999
[6] Sablik, J.: Organizačné a ekologické aspekty budovania environmentálnych systémov
riadenia. MASM, Žilina 1998
EGA č. 1/9099/02, STU MtF Trnava
jaková, F.: Podniková ekonomika.
[7] Sakál, P. a kol.: Environmentálne orientovaný manažment, marketing a logistika stra-
tegických podnikateľských jednotiek. In.: V
[8] Štefánik, J. - Laššák, V. - Tureková, H. - Chrom
VŠDS, Žilina1996
105
III. ČINNOSTI ORGANIZÁCIE
Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali byť schopní:
stí,
•
• rozlišovať elementárne výrobné faktory,
•
či už ide o malé podnikateľské jednotky, ako sú personálne (či
ľké organizácie, ako sú akciové spoločnosti (či korporácie).
Túto produkciu organizácie uskutočňujú množstvom činností tak, aby sa inputy -
spotrebovávané výrobné činitele, ktoré vstupujú do organizácie, a sú nevyhnutné pre
uskutočňovanie výkonu organizácie, zmenili na outputy - trhom žiadané výrobky,
zabezpečujúce prosperitu organizácie a to či už v podobe realizovanej produkcie alebo
služieb.. Množinu činností, ktorých cieľom je zmena vstupov v organizácii na trhom žiadané
výstupy, nazývame transformačným procesom organizácie. V časti 8 a 9 si ukážeme základné
činnosti tejto problematiky.
8. Transformačný proces
Transformačný proces organizačnej jednotky chápeme ako množinu činností, ktorých
cieľom je premeniť (zhodnotiť) vstupy organizácie na trhom žiadané výstupy. Organizáciu
(organizačnú jednotku, firmu, tiež pomenovanú názvom podnik) považujeme za kompletný
transformačný systém, ktorého vstupy zabezpečuje jeho dodávateľský systém a výstupy
odberateľský ( užívateľský) systém.
• charakterizovať transformačný proces organizácie z hľadiska jeho podnikateľských
činností,
• opísať princíp primárnych a podporných hodnotových činno
• klasifikovať výrobné faktory,
charakterizovať dispozitívne a doplnkové výrobné faktory,
charakterizovať potenciálne a spotrebovávané zložky,
• zosúladiť výrobné faktory do funkčnej jednoty.
Väčšina tovarov a služieb v ekonomike - od lokomotív po špendlíky sa produkuje
v podnikateľských jednotkách,
partnerské) podniky; alebo ve
106
Úlohou vstupov je zabezpečovať ich transformáciu na výstupy v rôznych formách.
šeobecný transformačný proces je znázornený na obr. 8.1.
organizácie
nsformačného procesu z
a br. 8.2.
tenty, licencie),
procese treba mať na zreteli, že tak dodávatelia,
odberatelia, ako aj používatelia a obchod predstavujú podobné transformačné systémy, ktoré
ňuje obr. 8.3. Vytvára sa tak všeobecný podnikateľský systém.
V
Organizácia (podnik) Vstup Výstup
Obr. 8.1 Všeobecná schéma transformačného procesu
Podľa domácich i zahraničných autorov schému členenia tra
hľ diska jeho základných činností vidieť na o
Obr. 8.2 Základná schéma fázy členenia transformačného procesu
V rámci obstarávania organizácia zabezpečuje najmä tieto vstupy:
• pracovné sily
• budovy, pozemky, stroje, zariadenia a nástroje,
• materiál, suroviny, polotovary,
• pomocný materiál, náhradné diely, obaly, palivo, energiu, hmotný majetok so vstupnou
cenou do 30 000 Sk,
• nemateriálne hodnoty (pa
Do ávatelia d Odberatelia
Obstarávanie (zdroje)
Výroba
Odbyt (predaj)
• informácie,
• peňažné prostriedky.
Okrem uvedených vstupov sem môžeme zahrnúť i ďalšie vstupy, ako napr. výsledky vedy
a výskumu, prieskumu trhu a pod.
Organizácia prostredníctvom odbytu realizuje svoje výstupy, t.j. vyrobenú produkciu
alebo nakúpené výrobky, práce. služby, informácie a pod.
Pri komplexnom transformačnom
znázor
107
Transformačný proces organizácie si ukážeme na nasledovnej štruktúre:
• podnikateľské činnosti,
• primárne a podporné hodnotové činnosti a ich vzťahy,
vzťahy transformačného systému organizácie k iným systémom.
čného procesu organizácie
8.1 Podnikateľské činnosti transformačného procesu
Cieľom podnikateľskej činnosti transformačného procesu organizácie je m
zisk náklady na
tvorbu. Podnikateľské systémy majú rôzne činnosti, ktoré iba ako celok úplne ch
n anizácie a určujú aj jeho hodnotový priebeh.
vstupy na výstupy. Každ
činnosť používa a ďalej odovzdáva informácie od dodávateľov k odberate
hodnotový re
Podnikateľské činno
•
Finančné úlohy
Peniaze Peniaze
Úlohy riadenia
Sklado-vanie Výroba
Sklado-vanie Odbyt
Peniaze Peniaze
Zásobovací trh
Obstarávanie
V
Obr. 8.3 Čiastkové úlohy transforma
. To znamená vytvárať užívateľskú hodnotu, ktorá prevyšuje
tra sformačný proces org
V podnikateľskom systéme je možno považovať každú činnosť za subsystém
vstupmi a určitou technológiou, ktorá transformuje
ťazec zahŕňa všetky hodnotové činnosti, vrátane príjmov, ktoré sú
medzi získanou hodnotou a nákladmi všetkých činností.
v zásade deliť na dve základné činnosti:
• primárne (výkonovo-hospodárske),
• podporné – prierezové.
108
tový trh Odby
ýstup
Vstupaximalizovať
jej vlastnú
arakterizujú
á hodnotová
ľom. Úplný
sti môžeme
s vlastnými
rozdielom
Medzi primárne hodnotové činnosti zahŕňame zásobovanie, výrobu a odbyt. Každá
zne špecifické funkcie.
obecných kategórií a každá z nich
odvetvia. Môžeme sem
ahrnúť najmä: financovanie, investovanie, personalistiku, výskum a vývoj, a všeobecnú
dministratívu.
. 1. 1 Primárne a podporné č
Obidve činnosti, ako primárne, tak i podporné možno roztriediť do niekoľkých
šeobecných kategórií a každá z nich zah a rozdielne špecifické funkcie v závislosti od
harakteru odvetvia.
Medzi primárne činnosti v podnikateľskom systéme patria tri typy hodnotových činností,
to oblasť zásobovania , výroba a odbyt.
Medzi podporné činnosti patria personalistika, financovanie, investovanie, výskum a vývoj
všeobecná administratíva. Týmto jednotlivým hodnotovým činnostiam sa budeme venovať
ďalšom texte iba v obmedzenom rozsahu. Pri tom zdôrazňujeme, že aj keď sú tieto činnosti
ovažované za oddelené a samostatné, nie sú vzájomne nezávislé. Práve naopak, väčšina
hodnotových
ýznam pre stratégiu organizácie má systém jej riadenia, ako aj jej organizačná štruktúra, čo
redmete. Medzi podpornými a
rimárnymi činnosťami existuje množstvo väzieb. Môžeme ich rozdeliť na hmotné a
entom a ostatnými
po
jefektívnejších ciest zhodnotenia kapitálu.
z týchto troch činností má rô
Do podporných činností môžeme zatriediť niekoľko vše
taktiež zahŕňa rozdielne špecifické funkcie v závislosti od charakteru
z
a
8 innosti
v ŕň
c
je
a
v
p
činností je závislá od ostatných činností v hodnotovom reťazci. Zásadný
v
je predmetom podrobného riešenia v samostatnom učebnom p
p
nehmotné (informačné väzby)
Hmotné väzby predstavujú pohyb surovín, materiálu, polotovarov, výrobkov a pod. Tieto
väzby prebiehajú najmä v rámci primárnych činností.
Informačné väzby prebiehajú predovšetkým medzi TOP manažm
dnikovými útvarmi.
TOP manažment predstavuje vrcholové riadenie podniku a orientuje sa na splnenie
vrcholového cieľa a riadenie podniku ako celku. Medzi jeho hlavné úlohy patrí:
• riadenie procesov dlhodobých až strednodobých stratégií firmy,
• riadenie, usmerňovanie a hľadanie na
109
Je veľmi dôležité, aby bola jednoznačná deľba kompetencií medzi TOP manažmentom a
jeho útvarmi na jednej strane a hospodárskymi strediskami na strane druhej. Musí byť jasné,
Strední manažéri ako skupina sú omnoho rôznorodejší ako vyšší manažment. Rozdiely sú
pracovných skúsenostiach a pod. Výsledkom je
ť
pôsobiť informácie o novom projekte pre každú skupinu pracovníkov
ale
zamýšľaných zmenách v rámci celej organizácie.
Pro
ie ako zlyhanie.
covníci buď odídu, alebo budú málo
om pozornosti svojich vedúcich, väčšinou svoje nepriaznivé pocity
edajú pred svojimi ľuďmi najavo. Naopak, väčšina z nich urobí všetko preto, aby sa
vy
Okrem toho, že musia
logické a
konomické problémy, poskytujú podporu a pomoc svojim ľuďom. V niektorých prípadoch
ktoré činnosti a útvary patria do pôsobnosti TOP manažmentu (funkčný charakter a nie
hospodársky) a aké sú kompetencie vedúcich hospodárskych stredísk. Veľmi dôležitú úlohu
tu zohráva stredný manažment, ktorý nie vždy je dostatočne docenený, najmä v posledných
rokoch.
v hierarchickej úrovni, funkčnej oblasti, v
rôznorodos ich zorných uhlov pohľadu na riešený problém, čo vytvára predpoklady pre
vznik kreatívnych myšlienok o tom, ako rozvíjať firmu v neformálnych vzťahoch. Strední
manažéri dokážu pris
bo dokonca pre jednotlivca tak, aby sa nikto necítil ohrozený. Strední manažéri sa
neobyčajne dobre hodia pre komunikáciu o
jekty majú spravidla dve základné fázy – koncepčnú a realizačnú. Problém je spravidla
v druhej fáze. A práve tomuto problému dokáže presvedčivou komunikáciou napomôcť
stredný manažment. Dokáže jasnou a zrozumiteľnou formou informovať a získavať
pracovníkov pre zmenu, lebo majú s nimi zo všetkých manažérov spravidla najlepšie
kontakty. Poznajú sa s kde-kým osobne. Väčšina stredných manažérov začínala od piky, buď
ako operátori u strojov, alebo ako špecialisti v rôznych oblastiach THP. Z toho titulu dobre
vedia, kto čo vie a ako dostať problematiku do pohybu. Z prípadných chýb vedia vyvodiť
správne závery pre poučenie a n
Strední manažéri nemajú inú voľbu, ako sa zaoberať aj prípadnými emocionálnymi
problémami zamestnancov. Pokiaľ tak neurobia, pra
použiteľní pre produktívnu prácu. Aj keď tiež strední manažéri sú častokrát rozladení rôznymi
problémami, nedostatk
n
tvorilo a udržalo psychicky priaznivé pracovné prostredie. Sú schopní to dosiahnuť, lebo
dobre poznajú svojich ľudí, a komunikujú s nimi priamo - osobne.
Strední manažéri majú na svojich pleciach značnú záťaž.
informovať, inštruovať, riešiť a zvládať každodenné prevádzkové, ekologické, socio
e
110
sam
né faktory majú v transformačnom procese rozhodujúcu úlohu. Môžeme ich
hnacia energia a pod. Národné hospodárstvo každej krajiny disponuje určitým prírodným
strojmi, materiálom a pod. (prostriedky na
podrobnejšiu analýzu. Ide tu o vzájomné vzťahy, ktoré vznikajú vo vnútri organizácie pri
otní strední manažéri potrebujú odbornú pomoc, napr. od poradcov, kaučov, personalistov
a pod.
8.2 Členenie a druhy výrobných faktorov v transformačnom procese
Výrob
sledovať buď v rovine národného hospodárstva (NH) ako národohospodárske faktory, alebo
v rovine hospodárstva organizácie ako výrobné faktory organizácie.
Na úrovni NH podľa prevažujúcich ekonomických teórií najčastejšie rozlišujeme tieto
výrobné faktory:
• Prácu ako pôvodný faktor; je to cieľavedomá ľudská činnosť, ktorá pri pôsobení vecných
výrobných faktorov pretvára prírodné zdroje na zdroje využiteľné pre človeka.
• Prírodu ako pôvodný faktor, ktorá má primárnu dôležitosť v podnikoch, ktoré ovplyvňujú
alebo umožňujú tvorbu finálneho produktu. Predovšetkým z hľadiska výrobného procesu
má príroda v niekoľkých smeroch dôležitý význam, napr. fyzické prostredie, suroviny,
bohatstvom (pôdnym fondom, vodnými zdrojmi a vzdušným priestorom). Pri prírode ako
výrobnom faktore treba si, rovnako ako pri ostatných faktoroch, všímať otázky možného
úžitku. výnosu, nákladov a cien. Pri prírode vystupujú do popredia ešte ďalšie požiadavky,
najmä ochrana životného prostredia a šetrenie prírodnými zdrojmi.
• Kapitál ako odvodený faktor, ako vecný - reálny kapitál (nie finančný), ktorým je práca
vybavená, napr. strojmi a zariadeniami, ná
zabezpečenie transformačného procesu v organizácii).
Na úrovni organizácie ide o hlbší stupeň konkretizácie, členenia a tým v podstate o ich
podrobnejšiu analýzu, ako u NH. Ide o hlbšie vzájomné vzťahy, ktoré vznikajú podľa ich
pôsobenia vo vnútri reprodukčného procesu.
8.2.1 Výrobné faktory organizácie
Napriek tomu, že pri skúmaní výrobných faktorov (činiteľov) z národohospodárskej
úrovne a úrovne organizácie, zistíme určité rozdiely, spolu však tvoria jednotu. U výrobných
činiteľoch organizácie ide o hlbší stupeň konkretizácie, členenia a tým v podstate o ich
111
hlbšom rozčlenení činiteľov, podľa ich pôsobenia vo výrobnom procese. Výrobné faktory sú
v literatúre členené rôzne. Pri detailnejšom rozpracúvaní sa v literatúre členia na dispozitívne,
lementárne a doplnkové, čo je názorne vidieť na obr. 8.4. Niektorí autori vo svojich úvahách
Dispozitívne výrobné faktory chápeme ako dispozitívnu prácu - manažment organizácie:
ocese majú rozhodujúcu
e
vynechávajú doplnkové výrobné faktory.
predvídanie a plánovanie, riadenie, organizovanie, kontrola a koordinácia, informácie. Tejto
problematike sa podrobne venuje samostatný učebný predmet.
Elementárne výrobné faktory v podnikovom transformačnom pr
úlohu a rozdeľujú sa na potenciálne a spotrebúvané. Potenciálne výrobné faktory sa členia na
aktívne a pasívne.
Výrobné faktory organizácie
Dispozitívne faktory Elementárne faktory Doplnkové faktory
- predvídanie a plánovanie - vedenie - riadenie - organizácia - kontrola a koordinácia - informácie
- osobitné faktory vstupujúce do organizácie vo vzťahu k: - štátu - zväzom - bankám - poisťovniam (dane, poplatky, príspevky,
Obr. 8.4 Klasifikácia výrobných faktorov organizácie
úroky, poisťovacie prémie, penále a pod.)
Potenciálne faktory Spotrebúvané výrobné faktory
Priame tvoria substanciu produktu
Nepriame nie sú substanciou produktu Aktívne Pasívne
- suroviny - nástroje rýchlo - p- dielce
olotovary
rátane informácií
opotrebúvané - podnikové služby
ií
- stroje a zariadenia - duševná a telesná práca ľudí - nástroje a ďalšie pomocné prístroje vrátane nosičov informácií
- budovy - pozemky - nevýrobné a pomocné zariadenia - aparatúry
- pomocné látky - výrobné služby
vrátane informác
v a software
112
Potenciálne aktívne výrobné faktory, ako vidieť na obr. 8.4, pôsobia v podnikovom
transformačnom procese aktívne, to znamená bezprostredne svojou činnosťou odovzdávajú
výkon, napr.:
• duševne a fyzicky pracujúci ľudia,
•
ýrobnom procese postupne
, patria sem:
budovy, stavby a pozemky,
aparatúry a zariadenia, napr. osvetľovacie telesá, vykurovacie zariadenie a pod.
Uvedené členenie potenciálnych faktorov podľa ich účasti vo výrobnom procese je
ôležité z hľadiska ich využívania a tým aj ich účasti na tvorbe výrobku či služby.
Spotrebovávané elementárne výrobné faktory sú faktory, ktoré prevážne jednorázovo
rechádzajú počas jedného transformačného procesu do výrobku či služby a tvorí ich priamu
ecnú substanciu. Menšia časť z nich nie je spotrebovávaná priamo, ale napomáha priebehu
ýrobného procesu.
Medzi faktory, ktoré svojou vecnou podstatou (substanciou) vchádzajú do nového
roduktu, patria:
suroviny, materiál, polotovary,
stavebné dielce, montážne komponenty a celky,
pomocné materiály a komponenty - farby, mazivá.
Medzi spotrebovávané činitele, ktoré svojou podstatou (substanciou) nevchádzajú do
roduktu, ale ovplyvňujú priebeh výroby, patria:
• výrobné služby, ktoré zabezpečujú pripravenosť potenciálnych faktorov (manipulácia
s materiálom, údržba stlačený vzduch a pod.),
• chladiace a mazacie látky,
• pomocné služby – doprava.
stroje a zariadenia, ktoré pôsobia vo výrobnom procese, ktoré sa postupne opotrebúvajú a
stávajú sa nehospodárnymi alebo nepotrebnými,
• náradie a drobné pracovné pomôcky, ktoré sa vo v
spotrebúvajú.
Potenciálne pasívne výrobné faktory pôsobia prostredníctvom statických funkcií nepriamo
na výrobný proces
•
• sociálne zariadenia,
•
d
p
v
v
p
•
•
•
p
113
Z ekonomického hľadiska sú dôležité u spotrebovávaných činiteľov najmä tieto vlastnosti:
• môžu mať rovnaké vlastnosti, a preto môžu byť zameniteľné, alebo majú rôzne vlastnosti a
tie nie sú zameniteľné v transformačnom procese,
procese úplne až na odpad, ktorý môže byť znovu
• dnotku je pri substitučných faktoroch,
visí od vlastností spôsobu nasadenia potenciálnych faktorov (druh práce,
pôsobia vo výrobnom procese priamo svojou činnosťou
e strojov a ľudí) alebo prostredníctvom statických funkcií, ako je
s aktívnou
Doplnkové (dodatočné) podnikové výrobné faktory vyplývajú z väzieb organizácie na
organizácie je potrebné zosúladiť všetky výrobné faktory
bináciou výrobných faktorov, ktorá musí
vrcholového cieľa organizácie.
by pôsobili aktívne na produktívne výrobné
fak vysoký synergický efekt. Práce v podobe
. potenciálneho výrobného faktora, kde prevláda v pracovne
e je ručná výroba, alebo je iba nízko mechanická výroba (ale aj
edecká a organizačná činnosť), v službách a pod. Naproti tomu produktívne výrobné
• spotrebovávajú sa vo výrobnom
využiteľný, či už v tom istom výrobnom procese, alebo sa môže využiť inak,
spotrebovávané množstvo činiteľov za časovú je
ktoré vchádzajú do produktu, primárne určené množstvom výroby za časovú jednotku,
sekundárne zá
výkonnosť strojov a pod.).
Potenciálne výrobné činitele
(napr. pracovné operáci
ochrana hodnôt pred znehodnotením. V prvom prípade sú to potenciálne činitele
účasťou a v druhom prípade s pasívnou účasťou vo výrobnom procese.
jeho okolie, t.j. na domáce alebo zahraničné podnikateľské subjekty, peňažné a poisťovacie
sústavy, leasingové spoločnosti, ale aj priamo na štátne inštitúcie. K týmto faktorom patria
dane, penále, rôzne poplatky, odvody, príspevky, úroky, prémie, honoráre, clá a pod.
8.2.2 Kombinácia výrobných faktorov
Pre správne fungovanie činnosti
do funkčnej jednoty. Tento proces nazývame kom
v určitej zodpovedajúcej podobe smerovať k naplneniu
Pre dosiahnutie vysokého úžitku práce je dôležité, aby boli pracovné sily v optimálnom
množstve, aby boli racionálne kombinované, a a
prostriedky organizácie. Proces kombinácie takto pozdvihuje vedľa seba stojace výrobné
tory na kvalitatívne vyššiu úroveň a dosahuje
prvotnej (výkonnej) práce, t.j
int nzívnych organizáciách, ako
v
114
prostriedky - elementárne výrobné faktory prevládajú v tzv. kapitálovo- intenzívnych
rvok z elementárnych faktorov chýbať
pô dené. Práca
v p
spotrebúvané aj potenciálne, avšak s výnimkou pracovnej sily, nazývame v hodnotovom
yjadrení majetok podniku..
Budovy 110 mil. Sk
organizáciách.
Je vcelku úplne samozrejmé, že môže ktorýkoľvek p
buď čiastočne alebo úplne. Práca však nechýba nikdy. Preto niektorí autori považujú prácu za
vodný a nenahraditeľný výrobný faktor, od ktorého sú všetky ostatné odvo
tvorí základ (prvotná - výkonná práca), ale aj spojivo (dispozitívna práca), je dôležitá
rocese kombinácie výrobných faktorov.
Z hľadiska bilancie (súvahy) a pre praktické použitie, elementárne výrobné faktory -
v
Príklad:
Výrobná organizácia má k dispozícii nasledovné druhy výrobných faktorov v hodnotovom
vyjadrení:
Výrobné stroje 80 mil. Sk
Počítače 40 mil. Sk
Ostatné výrobné zariadenia 20 mil. Sk
Suroviny 10 mil. Sk
Rýchlo sa opotrebujúce nástroje 5 mil. Sk
Pomocné suroviny 2 mil. Sk
Polotovary 3,5 mil. Sk
Vyplatené mzdy 2 mil. Sk
Režijné náklady:
Na riadenie 3 mil. Sk
Na plánovanie 1 mil. Sk
Na organizáciu 0,5 mil. Sk
Na kontrolu 1 mil. Sk
Na informačný manažment 0,5 mil. Sk
Nájomné 7 mil. Sk
Dane 4 mil. Sk
Miestne poplatky 2 mil. Sk
115
Úlohy:
1. Vypočítajte hodnotu jednotlivých skupín výrobných faktorov v danej organizácii.
0,5 mil. Sk
a plánovanie 1 mil. Sk
mačný manažment 0,5 mil. Sk
2. Percentuálne vyjadrite štruktúru jednotlivých skupín výrobných faktorov a zhodnoťte ju
z pozície splnenia vrcholového (monetárneho) cieľa organizácie.
Riešenie:
Úloha 1.
a) Dispozitívne výrobné faktory:
náklady na riadenie 3,0 mil. Sk
náklady na organizáciu
náklady n
náklady na kontrolu 1 mil. Sk
náklady na infor
Spolu: 6 mil. Sk
b) Dodatočné (doplnkové)
nájomné m
dane 4 mil. Sk
miestne poplatky 2 mil. Sk
výrobné faktory:
7 il. Sk
Spolu: il. Sk
c) Elementá
spotrebovávan 10 mil. Sk
1 mil. S
3,5 mil. Sk
13 m
rne výrobné faktory:
é - priame: suroviny
pomocné materiály k
polotovary
14,5 mil. Sk
- nepriame: nástroje 1 mil. S
potenciálne :
aktívne: 80 mil.
40 mil. S
2 mil.
Spolu
k
stroje Sk
počítače k
mzdy Sk
122 mil. S
pasívne: 110 mil.
20 mil. S
Spolu k
budovy Sk
nevýrobné zariadenie k
Spolu 130 mil. Sk
116
Úloha 2.
ná
organizáciu 8,33%
a plánovanie 16,67%
16,67%
a ent
Podiel jednotlivých skupín výrobných faktorov na celkovej hodnote je nasledovný:
a) Dispozitívne výrobné faktory:
klady na riadenie 50%
náklady na
náklady n
náklady na kontrolu
náklady na informačný man žm 8,33%
Hodnotenie: Štruktúra zodpovedá lk st i r ce ovej ratégi ozvoja podniku - orientácia na rozvoj
dane 30,8%
15,4%
manažmentu.
b) Dodatočné (doplnkové) faktory
nájomné 53,8%
miestne poplatky
výr bné faktory
priame 75,61%
24,39%
výrobných faktorov
hovu úca.
51,59%
ujúca vzhľadom na
ch podmienok pre
en štruk a musela zm h vyššieho podielu
Hodnotenie: Štruktúra je vyhovujúca.
c) Elementárne o
spotrebovávané výrobné faktory :
nepriame
Hodnotenie: V tejto štruktúre vysoko prevláda percento priamych
(prevádzkového majetku), preto je štruktúra vy j
potenciálne výrobné faktory:
aktívne 48,41%
pasívne
Hodnotenie: Štruktúra v tejto skupine výrobných faktorov nie je vyhov
vysoký podiel pasívnych výrobných faktorov. V prípade nepriaznivý
činnosť organizácie, by sa uved á túr eniť v prospec
aktívnych výrobných faktorov.
117
Celková štruktúra výrobných faktorov:
entárne (základné) dodatočné
výrobné faktory výrobné faktory výrobné faktory
il. Sk 13 mil. Sk
koľko až 93 % sa na ne entárne výrobné faktory,
čných výrobných faktorov vo vzťahu k dispozitívnym
Zhrnutie
dým ľom rgani ácie je dosiah utie n
h, dobre predajných
na outputy, čo najvyšším
. Toto je možné dosiahnuť zabezpečením plynulého
transformačnom procese, s dôrazom na kvalitu a
ľom transformačného procesu je maximalizácia zisku
je hospodárnos ľskú ť môžeme považovať za
Výrobné faktory vystupujú v podobe prvkov a väzieb medzi sebou a väzieb na vonkajšie
nej charakteristiky vyplýva ich členenie na dispozitívne,
odato
y, ktoré v rôznych
odobách vstupujú do transformačného procesu a delíme ich na potenciálne a
ácie na jeho vonkajšie okolie.
dispozitívne elem
6 mil. Sk 272,5 m
2% 93,5% 4,5%
Štruktúra vyhovuje, na ,5 j podieľajú elem
avšak vysoký je podiel dodato
výrobným faktorom.47
Prvora cie o z n a trhu maximálnej konkurencieschopnosti.
Tento cieľ si organizácia zabezpečuje hospodárnou výrobou kvalitnýc
výrobkov. K tomu účelu využíva efektívnu premenu inputov
zhodnotením spotrebovaných zdrojov
priebehu všetkých činností obsiahnutých v
ekonomickosť výrobných faktorov. Cie
a jeho znakom ť. Každú podnikate činnos
subsystém s vlastnými vstupmi a určitou technológiou transformujúcou na výstupy.
činnosti je možné rozdeliť na primárne, ktoré zabezpečujú hlavné výkonovo Podnikateľské
hospodárske funkcie organizácie a prierezové – podporné.
okolie organizácie. Z uvede
elementárne a d čné výrobné faktory.
Elementárne výrobné faktory predstavujú prvotné originálne prvk
p
spotrebovávané.
Dispozitívne výrobné faktory zabezpečujú usmernenie väzieb medzi elementárnymi
výrobnými faktormi.
Dodatočné výrobné faktory vyplývajú z väzieb organiz
Vo vyspelých trhových ekonomikách je percentuálny podiel dispozitívnych výrobných faktorov niekoľko- násobne vyšší
47
118
Spojenie a zosúladenie všetkých výrobných faktorov do funkčnej jednoty nazývame
ombináciou výrobných faktorov. Z hľadiska bilancie (súvahy) a pre praktické použitie,
racovnej sily,
dstata primárnych a podporných činností v podnikateľskom systéme?
. Opíšte, od čoho závisí štruktúra vstupov do transformačného procesu.
hlavné činnosti sú obsiahnuté v transformačnom procese?
. V čom spočíva podstata elementárnych výrobných faktorov?
rencie Akademická Dubnica 2002,
89
odniková ekonomika. C. H- Beck, Praha 1999
jaková, F.: Podniková ekonomika.
k
elementárne výrobné faktory - spotrebúvané aj potenciálne, avšak s výnimkou p
nazývame v hodnotovom vyjadrení majetok podniku..
Otázky na diskusiu
1. Uveďte podstatu výrobných faktorov podniku.
2. V čom tkvie po
3
4. Aké
5
6. Charakterizujte potenciálne a spotrebovávané výrobné faktory.
7. Vysvetlite podstatu dispozitívnych a dodatočných výrobných faktorov.
8. Aká kombinácia výrobných faktorov je potrebná pre dosiahnutie vysokého
synergického efektu?
Zoznam použitej a odporúčanej literatúry
[1] Burcl, R.: Ekonomika a organizácia. ALFA, Bratislava 1971
[2] Burcl, R.: Úloha stredných manažérov v období zásadných organizačných zmien. In:
Zborník prednášok z 8. vedeckej medzinárodnej konfe
Dubnica nad Váhom 2002
[3] Gutenberg, E.: Grundlangen der Betriebswirtschalftslehre, Band I. Die Produktion,
Springe Verlag, Berlin, Heidelberg 19
[4] Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002
[5] Sedlák, M.: Podniková ekonomika. Elita, Bratislava 1995
[6] Synek, M. a kol.: P
[7] Štefánik, J. - Laššák, V. - Tureková, H. - Chrom
. VŠDS, Žilina1996.
119
9. Dlhodobý majetok organizácie
Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali byť schopní:
• definovať majetok organizácie,
• klasifikovať a oceňovať dlhodobý majetok,
lhodobého hmotného a nehmotného majetku,
vysvetliť problém opotrebovávania majetku organizácie,
vys isovania,
analyzova
analyzova
charak
vedie
charak
Nevyhnutným uskutočňovania transformačného procesu organizácie je, ako
e si ukázali v predchádzajúcom opise, existencia jej výrobných faktorov. Rozhodujúcu
tory, ktoré bezprostredne svojou činnosťou
transformačnom procese výkon (napr. duševne a fyzicky pracujúci ľudia,
ostredníctvom statických funkcií (ako napr.
rov (okrem pracovnej sily)
sú
ktorov, pričom nezastupiteľné miesto má správne určenie –
je
pecializácia, ochrana životného prostredia,
nmentálnych
ec, ktorá dohnala viac ľudí
aze.
Benjamin Disraeli
• vymedziť podstatu d
•
• vetliť význam odpisov a rozlišovať metódy odp
• ť problémy modernizácie, rekonštrukcie a leasingu,
• ť hlavné činitele, ktoré vplývajú na využívanie dlhodobého majetku,
terizovať výrobnú kapacitu a metódy jej určovania, •
• ť opísať hlavné dôvody vysokej nákladovosti ÚOČ,
• terizovať jednotlivé systémy ÚOČ.
predpokladom
sm
úlohu majú potenciálne elementárne výrobné fak
odovzdávajú v
stroje a zariadenia a pod.); lebo pôsobia pr
budovy, stavby, pozemky a pod.). Tieto súčasti výrobných fakto
tvoria majetok organizácie, ktorý členíme podľa rôznych hľadísk. Na majetok organizácie
kladené vysoké nároky na jeho optimálnu voľbu a prevádzkyschopnosť. Na optimálnu voľbu
majetku má vplyv množstvo fa
výpočet výrobných kapacít. Pre zabezpečovanie prevádzkyschopnosti majetku firmy
potrebná správna voľba systému ÚOČ, š
aplikovanie pokrokových technológií, výpočtovej techniky, správna voľba enviro
technológií.
Jediná v
do šialenstva ako láska, sú peni
120
9.1 Klasifikácia majetku
Organizácia, aby mohla podnikať, musí si zabezpečiť potrebné prostriedky - majetok.
ho podstatnú časť. Môžeme ho členiť z rôznych hľadísk.
h namnejší účtovnícky pohľad členenia, t.j.
a (KM)
Každý druh majetku , ktorý má organizácia k dispozícii, musel byť financovaný z určitého
é hnuteľné veci s výnimkou hnuteľných vecí uvedených v písmene a) a súbory
hnuteľn
Majetok firmy - organizácie tvorí je
Z ľadiska ekonomiky organizácie je najvýz
z č sového hľadiska na dlhodobý majetok (DM) a krátkodobý majetok
Dlhodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok.
Krátkodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti je najviac jeden rok.
Dlhodobý majetok sa člení na:
• dlhodobý hmotný majetok (DHM),
• dlhodobý nehmotný majetok (DNM),
• dlhodobý finančný majetok (DFM),
• dlhodobé pohľadávky.
finančného zdroja podľa svojej povahy, dĺžky viazanosti a pod. Ak sa pozeráme na majetok
z hľadiska formy, hovoríme o aktívach. Ak chceme vyjadriť pôvod majetku (z akých
finančných zdrojov bol obstaraný), hovoríme o kapitáli alebo o pasívach.
Súbežná dvojaká klasifikácia majetku predstavuje základný kameň, na ktorom je
účtovníctvo ako systém založené. Jeho ústrednou charakteristikou, východzím metodickým
prvkom je bilančný princíp.
Bilančný princíp je základom konštrukcie účtovného výkazu – súvahy (alebo bilancie), pre
ktorú platí rovnica: aktíva = pasíva
Dlhodobý hmotný majetok (DHM) sa člení na:48
a) pozemky, stavby, byty a nebytové priestory, umelecké diela, zbierky, predmety z drahých
kovov,
b) samostatn
ých vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie s dobou
opatrenie MF SR zo 16. 12. 2002 č. 23054/2002-92 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania
a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva
48
121
použiteľnosti dlhšou ako 1 rok a v ocenení vyššom, ako je suma ustanovená v osobitnom
predpise,49
bého hmotného
unikácie,
technickej
rekultivácie, pričom technická rekultivácia nie je dlhodobým hmotným majetkom, ak tak
ovná sume podľa osobitného predpisu alebo je nižšie,
doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok.
sú zložky majetku, ktorých ocenenie je
obého nehmotného
tok (DFM) sa člení na:
ako jeden rok (napr. vklad tichého spoločníka),
čné cenné papiere a vklady so splatnosťou dlhšou ako jeden rok,
• ety z drahých kovov, ktoré podnik
ch prostriedkov do majetku.
c) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky,
d) základné stádo a ťažné zvieratá, bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu,
e) otváranie (zriaďovanie) nových lomov, pieskovní a hlinísk, technická rekultivácia a
technické zhodnotenie ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodo
majetku; súčasťou technickej rekultivácie môžu byť len stavby, napríklad kom
ktoré svojím charakterom, účelom a rozsahom slúžia na vykonanie
ustanovuje osobitný predpis.
Hmotný majetok, ktorého ocenenie sa r
možno zaradiť do dlhodobého majetku, ak
Dlhodobým nehmotným majetkom (DNM)
vyššie ako suma podľa osobitného predpisu50 a doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok
(zriaďovacie náklady, aktivované náklady na vývoj, softvér, oceniteľné práva, goodwill a
ostatný dlhodobý nehmotný majetok). Nehmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume
podľa osobitného predpisu alebo je nižšie, možno zaradiť do dlhod
majetku, ak doba použiteľnosti tohto majetku je dlhšia ako 1 rok.
Dlhodobý finančný maje
• finančné cenné papiere a vklady, ktoré budú v držbe podniku dlhšie ako jeden rok,
• pôžičky s dobou platnosti dlhšou
• ostatné investi
nehnuteľnosti, umelecké diela, zbierky a predm
nakupuje alebo vlastní za účelom obchodovania s nimi, alebo na uloženie voľných
peňažný
Dlhodobé pohľadávky sú pohľadávky s dohodnutou dobou splatnosti dlhšou ako 1 rok.
49 podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov musí byť vstupná cena vyššia ako 30 000 Sk. 50 podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov musí byť vstupná cena vyššia ako 50 000 Sk.
122
inv dmet. Je to jednotlivý predmet, súbor predmetov, alebo kombinovaný
kú funkciu a
júce pre sledovanie,
dob
tech
vla
inv ajúcich sa v podniku, dobre sledovať, evidovať a efektívne
om objeme
yjadruje jeho štruktúru. Analýza tejto štruktúry umožňuje získať informácie potrebné pre
rôz
účasti vo výrobnom procese,
• využitia,
•
• technického stavu, atď.
jednotnej klasifikácie
1.
2. tavby,
. pracovné stroje a zariadenia,
. prístroje a špeciálne technické zariadenia,
6. dopravné prostriedky,
Podstatnú časť DM tvorí dlhodobý hmotný majetok, ktorého základnú jednotku tvorí
entárny pre
technologický a stavebný celok, ktorý má určitú prevádzkovo-technologic
označuje sa v organizácii inventárnym číslom. Inventárne číslo je rozhodu
evidovanie a efektívne riadenie reprodukcie DM.
DM je veľmi rozmanitý, má rôznu hmotnú podobu, rôzne technologické funkcie, rôznu
u použiteľnosti, zúčastňuje sa rôznym spôsobom vo výrobnom procese. DM s podobnými
nickými vlastnosťami, podobným charakterom opotrebenia či s inými charakteristickými
stnosťami tvorí väčšie alebo menšie celky skupiny na to, aby sme mohli veľký počet
entárnych predmetov, nachádz
riadiť ich reprodukciu. Je potrebné triediť DM podľa stanovených hľadísk - podľa jednotnej
klasifikácie na rovnorodé skupiny. Podiel jednotlivých skupín DM na jeho celkov
v
ne účely, napr. na určenie objemu opráv, objemu a zamerania investícií, pre využitie
výrobných kapacít, pre vytváranie vhodnej špecializácie a kooperačných vzťahov vo
výrobnom procese, atď. DM sa v praxi triedi pre rôzny účel a podľa rôznych hľadísk, napr.
podľa:
• technologickej štruktúry,
• vekovej štruktúry,
•
technickej úrovne,
Podľa technologickej štruktúry sa v praxi používa triedenie dlhodobého majetku podľa
do deviatich tried:
budovy,
s
3. energetické a hnacie stroje a zariadenia,
4
5
123
7. inventár,
8. zvieratá,
9. pozemky a trvalé porasty.
Zákon o daniach z príjmov rozlišuje majetok:
• odpisovaný,
• neodpisovaný.
Do skupiny predmetov, ktorá je z odpisovania vylúčená, patria napr. pestovateľské celky
trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu;
pozemky; umelecké diela a zbierky; nehmotný majetok vložený spoločníkom obchodnej
spoločnosti alebo členom družstva do základného majetku, ak bol nadobudnutý bezodplatne
(napr. obchodná značka, know-how a pod.); hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky a ich
súbory, ktoré sa spravidla nedajú oceniť podľa platných právnych predpisov.
Triedenie podľa využitia umožňuje DM rozdeliť na majetok v prevádzke, v oprave,
v rezerve, v konzervácii, prenajatý iným podnikom, prípadne nevyužitý z iných príčin.
Triedenie DM z hľadiska vekovej štruktúry je dôležité pre riadenie jeho reprodukcie; ako
aj určovanie miery opotrebenia; skracovanie - či predlžovanie priemernej životnosti; má
nosť opráv a údržby a pod. Pri sledovaní HM podľa vekovej
pravidla päťročné intervaly.
čítať podľa vzťahu:
bezprostredný vzťah na nároč
štruktúry sa používajú s
Priemerný vek DM môžeme vypo
n
ni
C C . p
xpr pS =
kde S je priemerný vek DM,pr
čet predmetov, alebo objem DM v obstarávacích (nadobúdacích) cenách.
ý objem DM vypočítame podľa vzťahu:
px - rok, v ktorom zisťujeme vek súboru,
pi - rok obstarania zariadenia,
Cn - po
Priemern
1 -n Cn/2 Cn .... C2 C1/2 + +++ =
o nadobúdacia) hodnota DM
n - počet období .
r
kde r je priemerný stav DM za n obdobie
Cn - zostatková (aleb
124
Príklad:
Určite priemerný objem a vek strojov a zariadení podľa údajov v nasledujúcich tabuľkách č.
.1 a 9.2.
bjem:
9
Riešenie:
1. Priemerný o
Tab. 9.1
Obdobie n Stav DM v nadobúdacej cene
1. 01. 03 21 213
31. 01. 03 21 415
28 .02. 03 21 615
31. 03. 03 22 223
30. 04. 03 23 126
31. 05. 03 23 220
30. 06. 03 22 457
31. 07. 03 22 873
31. 08. 03 21 111
30. 09. 03 22 985
31. 10 03 23 650
30. 11. 03 22 768
31. 12. 03 21 203
58,2238712
==r 203 21 ... 615 21 415 21 213 21 ++++ mil. Sk.
Priemerný objem DHM je 22 387,58 mil. Sk
125
2. Priemerný vek Tab. 9.2
p. č.
Rok nadobudnutia stroja pi
Hodnota strojov v Cn (mil. Sk)
Pi . Cn
1. 1994 3 259 6 469 115
2. 1995 4 123 8 188 278
3. 1996 685 1 361 095
4. 1997 2 226 4 425 266
5. 1998 3 457 6 875 973
6. 1999 1 153 2 294 470
7. 2 2 15 614 000 4 4 288
8. 2 3 245 6 464 040 001
9. 2 1 234 2 459 362 002
10. 2 4 157 8 289 058 003
Spolu: 25 693 51 115 293
98,3693000 25
293 115 512003 ==prS
Priemerný vek DHM je 3,98 roku.
9.2 Oceňovanie dlhodobého majetku
DM sa oceňuje v
eny, ku ktorým dochádza v DM v procese ich využívania.. Dlhodobý majetok sa môže
ňovať:
obstarávacou cenou,
• reprodukčnou cenou,
• zostatkovou cenou.
Obstarávacia cena (v niektorej literatúre i v praxi sa vyskytujú aj iné - rovnocenné názvy,
. vstupná cena, nadobúdacia cena, poriaďovacia cena a pod.) vyjadruje skutočné náklady
náklady na jeho zakúpenie, dopravu, montáž,
pridanej hodnoty, clá, dovozné prirážky, prípadne licenčné poplatky a pod.
peňažných jednotkách. Pomocou jednotlivých druhov cien sa vyjadrujú
zm
oce
•
napr
podniku súvisiace s obstaraním DM. Patria sem
za patenty, dane z
126
Po určitom čase nie je toto ocenenie reálnou základňou na výpočet odpisov (napr. vplyvom
flácie zmen cien, menovou politikou, a pod.).
Reproduk c DM kčných enkach. Je to cena,
prepočítaná podľa súč ä pr í a preceňovaní
staršieho DM
Zostatkov ena ukazuje, aká časť hodnot ešte nep cou odpisov do
nákladov výrobkov. Je ukazovateľom opotrebenia DM a urč edzi
pôvodnou alebo reproduk M a je i, je teda
ukazovateľom opotrebenia DM.
Súčasná odpisová prax používa i pojem vstupná cena a zvýšená vstupná cena DM.
Vstupnou cenou rozumiem
• obstarávaciu cenu za predpokladu, že organizácia
• vlastné náklady za predpokladu, že prísluš
• reprodukčnú cenu za predpokladu, že príslušný majetok nemá obstarávaciu cenu (napr. ak
ho organizácia získala darovaním).
Zvýšenou vstupnou cenou je vstupná cena zvýšená o technické zhodnotenie, okrem
chnického zhodnotenia, odpisovaného samostatne nájomcom, a okrem technického
u.
Okrem uvádzaných cien existuje množstvo i ďalších, napr. cena bilančná, účtovná, trhová
ovávanie je proces zmien vlastností DM, v dôsledku čoho stráca schopnosť plniť
o , alebo ju plní nedokonale a pri vyšších nákladoch, ako je
vyhnutné. Poznáme materiálne (fyzické) a ekonomické (morálne)
in , y
čná ena vyjadruje cenu
asnej úrovne cien. Využíva sa najm
v nových reprodu podmi
i oceňovan
.
á c y DM rešla pomo
uje sa ako rozdiel m
čnou obstarávacou cenou D ho oprávkam
e:
si príslušný majetok obstarala za úplatu,
ný majetok vyrobila vo vlastnej réžii,
te
zhodnotenia, plne odpísaného majetk
a iné.
9.3 Opotrebovávanie DM
Opotreb
sv ju pôvodnú funkciu
v podnikateľskej sfére ne
opotrebenie.
Materiálne (fyzické) opotrebovávanie sa prejavuje tým, že sa znižuje jeho výrobná
schopnosť, a to v dôsledku činnosti, ale aj v dôsledku nepoužívania - nečinnosti (v dôsledku
pôsobenia prírodných a iných vplyvov). Materiálne opotrebovávanie ovplyvňujú tieto
činitele: kvalifikácia pracovnej sily, pracovný režim, intenzita využívania, pracovné
127
prostredie, technologický proces, suroviny a materiál, úroveň a kvalita údržby a opráv DM a
pod.
Ekonomické (morálne) opotrebovávanie sa prejavuje najmä v dôsledku rozvoja vedy a
techniky, a teda tým, že vo svete každým dňom vzniká nová, výkonnejšia a úspornejšia
technika.
Podstata ekonomického opotrebovávania tkvie v tom, že individuálna technická úroveň
DM nezodpovedá súčasnej spoločenskej technickej úrovni rovnakého druhu DM, potom i
náklady na výrobky pri morálne zastaralom DM sú vyššie. Organizácia však musí vedieť
ť, kedy je účelné zastaralé zariadenie nahradiť modernejším, napriek tomu,
ôže využiť ich vysoká produkčná schopnosť, čo
m
rozhodujúcim
zariadenia. V organizácii je dôležité sledova
•
správne zvažova
že je ešte technicky schopné plniť svoju funkciu. Totiž technické zdokonalenia sa často
stávajú efektívnymi iba vtedy, ak sa m
v enšej organizácii alebo v organizácii s jednoduchším výrobným programom spravidla nie
je účelné. Veľkosť organizácie, typ výroby, charakter výrobkov, ktoré organizácia vyrába, sú
i kritériami pre určenie morálneho opotrebenia (pre výmenu) konkrétneho
ť i stupeň opotrebenia, čo je možno určiť, napr.:
časovou metódou - udáva stupeň opotrebenia pomerom skutočného veku HM v rokoch
k jeho normovanej životnosti
nT
=O sT
de O je stupeň opotrebenia,
majetku,
n - normovaná (odhadnutá) doba životnosti DM
k
Ts - skutočný vek hmotného
T
ďalšou metódou môže byť stupeň využitie z hodnotového hľadiska podľa vzťahu:
100.V
C - Vc
zc=O [%]
kde Vc - je vstupná cena,
Cz - zostatková cena,
pre stupeň morálneho opotrebenia môžeme použiť vzťah:
128
100.C - V rc=mO [%]
Vc
•
• degresívna metóda,
progresívna metóda,
• kombinovaná metóda.
V súčasných podmienkach hospodárstva sa v SR uplatňujú modifikované odpisové
ou a reformou v účtovníctve sa zmenilo i ponímanie
majetku sa uskutočňujú odpisy:
daňové,
Ú ľa sadzieb uvedených v odpisovom pláne organizácie,
ktorý je stanovený interným predpisom. Možno ho stanoviť rôzne, napr.:
eny,
nu a pod.
kde Om je stupeň morálneho opotrebenia,
Cr - reprodukčná cena. Ekonomickým vyjadrením fyzického a morálneho opotrebenia DM sú odpisy.
9.4 Odpisovanie dlhodobého majetku
Odpisovanie DM v peňažnej forme predstavuje tú jeho časť, ktorá postupne prechádza do
hodnoty výrobkov. DM sa odpisuje zo vstupnej ceny a v stanovených prípadoch
z reprodukčnej ceny. Odpisovanie predstavuje postup, akým podnik zúčtováva vstupnú cenu
DM do nákladov. V trhových ekonomikách sú metódy odpisov a daňové sadzby dané
legislatívne. Vo všeobecnosti vo vyspelých trhových ekonomikách sú známe a využívajú sa
rôzne odpisové metódy, najčastejšie sú tieto:
lineárna metóda,
•
metódy. V súvislosti s daňovou reform
odpisov hmotného majetku. Pri dlhodobom
• účtovné,
•
• kalkulačné.
čtovne sa majetok odpisuje pod
• percentom zo vstupnej c
• podľa merateľného výko
Príklad:
129
Osobný automobil Škoda Fabia má vstupnú cenu 300 tis. Sk, predpokladaná doba používania
tohto automobilu je 4 roky. Aké budú účtovné odpisy podľa odpisového plánu a merateľného
ýkonu?
odpisová sadzba bola stanovená na 25%:
5% z 300000 Sk činí 75000 Sk
v
Výpočet:
a) podľa odpisového plánu organizácie ročná
2
b) podľa merateľného výkonu v roku 2003 automobil podal výkon 35000 km, maximálne
očakávaný výkon je 300000 km.
Skodpis 35000300000
300000 . 35000==
Daňové odpisy sú v súčasnosti v SR upravené Zákonom o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z.
Tento zákon je normou, ktorá stanovuje, akú časť z odpisov možno zahrnúť do nákladov pri
z príjmov fyzických a právnických osôb. Menšie účtovné jednotky
vné odpisy daňovými; no vo veľkých podnikoch by týmto postupom
ásledkom toho k vykázaniu fiktívnych
D
re účely odpisovania rozdelený do štyroch odpisových skupín. V prvom roku
pi zaradí podnik DHM v triedení podľa Klasifikácie produkcie a klasifikácie
lušných odpisových skupín uvedených v prílohe Zákona o dani z príjmov.
4. skupinu 20 rokov
výpočte základu dane
môžu plne nahradiť účto
mohlo dôjsť ku skresleniu výsledku hospodárenia a n
ziskov alebo strát.
NM sa musí odpísať najneskôr do 5 rokov od jeho obstarania v súlade s účtovnými pred-
pismi najviac do výšky vstupnej ceny. Technické zhodnotenie tohto majetku sa musí odpísať
najneskôr do 5 rokov od jeho dokončenia a zaradenia do užívania.
DHM je p
od sovania
stavieb51 do prís
Doba odpisovania je pre:
1. skupinu 4 roky
2. skupinu 6 rokov
3. skupinu 15 rokov
51 Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 632/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia produkcie. Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z.z., ktorým sa vydáva klasifikácia stavieb.
130
V SR možno v súčasnosti používať tieto metódy odpisovania:
• rovnomernú (lineárnu) a
• zrýchlenú (degresívnu) metódu odpisovania.
Spôsob odpisovania sa určí pre každý novoobstaraný DHM a nemožno ho zmeniť po celú
sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne
výšky
lušnú odpisovú skupinu. Ročné odpisy sa určia podľa tab.
9.3.
dobu jeho odpisovania. Majetok
zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní do
zvýšenej zostatkovej ceny.
Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny DHM a doby
odpisovania ustanovenej pre prís
Tab. 9.3
Odpisová skupina Ročný odpis
1 1/4
2 1/6
3 1/12
4 1/20
Vypočítaný ročný odpis sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Priebeh lineárneho odpisovania je znázornený na obr. 9.1.
Cena [Sk]
zostatková cena
oprávky
Životnosť v rokoch
131
Obr. 9.1 Priebeh lineárneho odpisovania
300 000 / 4 = 75 000 Sk
O1 = O2 = O3 = O4 = 75 000 Sk
∑ odpisov za 4 roky = 300000 Sk
Pri zrýchlenom odpisovaní DHM sú pre jednotlivé odpisové skupiny stanovené
ľa tab. 9.4
Tab. 9.4
Príklad rovnomerného odpisovania:
Automobil má vstupnú cenu 300 000 Sk, je zaradený do 1. odpisovej skupiny.
V prvom roku je odpis O1 v ďalších rokoch O 2, 3, 4.
O1 = 300 000 / 4 = 75 000 Sk O2 = O3 = 300 000 / 4 = 75 000 Sk O4 = 300 000 / 4 = 75 000 Sk
koeficienty pod
Koeficienty pre zrýchlené odpisovanie: Ročná odpisová sadzba
Odpisová skupina v 1. roku
odpisovania K1
v ďalších rokoch odpisovania K2...n
pre zvýšenú vstupnú cenu
1 4 5 4
2 6 7 6
3 12 13 12
4 20 21 20
Pri degresívnom - zrýchlenom odpisovaní sa určia odpisy z DM nasledovne:
• v prvom roku odpisovania ako podiel jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre
zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania,
132
• v ďalších rokoch zdaňovacieho obdobia ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny
a rozdielu medzi é odpisovanie platným
v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval.
priradeným koeficientom pre zrýchlen
KC O n
1 =
u-K )O - .(C 2 O pn
...n2 =
de O1,2,3...n sú ročné odpisy,
ov za určité obdobie),
torých sa majetok už odpisoval,
K je príslušný koeficient odpisovania v 1. a v ďalších rokoch.
nia je znázornený na obr. 9.2.
br. 9.2
Príklad zrýchleného odpisovania (
k
Op sú oprávky (súčet odpis
u je počet rokov, počas k
Priebeh degresívneho odpisova
O Priebeh degre iasívneho odpisovan
pre rovnaký DHM ako u rovnomerného odpisovania); t.j.:
Automobil má vstupnú cenu 300 000 Sk, je zaradený do prvej odpisovej skupiny.
Sk750004
300000 O1 ==
Sk1125001-5
75000) - .(300000= 2 O2 =
zostatková cena
oprávky
Cena [Sk]
Životnosť
133
134
Sk750002-5
187500) - (300000 . 2 == O3
Sk375003-5
37500 . 2 O4 ==
é a zrýchlené odpisovanie je v tab. 9.5:
Tab. 9.5
Rekapitulácia príkladov na rovnomern
Rovnomerné odpisovanie Zrýchlené odpisovanie Koniec roku
ročné odpisy zostatková cena ročné odpisy zostatková cena 1. 75000 225000 75000 225000
2. 75000 150000 112500 187500
3. 75000 75000 75000 37500
4. 75000 0 37500 0
Kalkulač trhovej ceny
ajetku a z aktuálnej ceny majetku platnej v momente zostavovania kalkulácie.
Okrem dosiaľ uvedených štandardných odpisových metód existuje množstvo ďalších
etód, ktoré je možno použiť v prípade, keď tak ustanovuje daňový zákon.
Napr. podnik sa na základe aktuálnej ceny k rastúcej trhovej cene postupne približuje tak,
ko sa infláciou aktuálna cena postupne posúva k obstarávacej cene dlhodobého majetku,
torú dosiahne v dobe svojej likvidácie.
Príklad odpisovania na z
redmet odpisovania má pôvodnú nadobúdaciu hodnotu 300 000 Sk. Ročný kalkulačný odpis
25 % z aktuálnej ceny. Odpisovanie na základe aktuálnej trhovej ceny je v tab. 9.6.
né odpisy vychádzajú z odpisovej základne predpokladanej budúcej
m
m
a
k
áklade aktuálnej ceny
P
je
Tab. 9.6
Odpisovanie na základe aktuálnej trhovej ceny Roky Účtovný odpis Aktuálna cena Kalkulačný odpis
1 75000 300000 75000
2 75000 350000 87500
3 75000 400000 100000
4 75000 500000 125000
∑ 300000 ∑ 387500
Vo vyspelých trhových ekonomikách centrálne štatistické úrady vydávajú každoročne
o
upravených reprodukčný organizácie . Tým
sa zabraňuje zdaňova pod
V zása tým, že sa ňových odp y z času legislat vujú,
vytvárajú nosť zvyšovanie životnej úrovne obyvateľst ípade
rýchlejšieho odpísania dlhodobého majetku y majú m jeho obno yššími
technickými parametrami s vyššou produktivito ráce atď.
Žiaľ, v súvislosti so zmenou našej ekonomiky, bol v posledných rokoch vysoký nárast
iu hmotného
9.5
ovanie technickej a organizačnej úrovne výroby
zdokonalia technologický proces výroby.
• mechanizovať a automatizovať technologické (pracovné) procesy na DM,
produkcie
a služieb a po
Rekonštrukcia činnosť zam es yselných
objektov a budov ieľom je do oveň výroby, za
účelom zvýšenia prosperity organizácie. Medzi hlavné ciele rekonštru ť:
• významne zvý produkciu z kapacít álnymi ná
• zvýšiť sortiment a zvýšiť ci
zvýšiť komplexnosť využívania surovín,
indexy rastu cien hmotného majetku, ktorými sa upravujú ich reprodukčné ceny. Z takt
ch cien hmotného majetku počítajú daňové odpisy
niu substancie nikov.
de dzby da isov štát na čas ívne upra
podmienky pre mož va. V pr
, podnik ožnosť vy - s v
u p
reprodukčných cien hmotného majetku. Z toho vyplýva, že pri takomto inflačnom vývoji
vytvárané odpisy neumožňujú podnikom financovať ani jednoduchú reprodukc
majetku.
Modernizácia, rekonštrukcia a leasing DM
Modernizáciou sa snažíme o zvyš
pomocou takých čiastkových opatrení, ktoré
Modernizácia je efektívna vtedy, ak zníži na jednotku produkcie výrobné náklady.
Cieľom modernizácie je:
• využiť modernizované (výkonnejšie) zariadenie,
• znížiť náklady, uľahčiť živú prácu, zvýšiť bezpečnosť pri práci, zvýšiť kvalitu
d.
je eraná na pr tavb vuu a obno SaZ, prípadne priem
. C siahnuť vyššiu technickú a ekonomickú úr
kcie možno zaradi
šiť väčšením s minim kladmi,
kvalitu produk e,
•
135
• zvýšiť technickú úroveň výroby,
u a úveru možno z hľadiska potreby kapitálu
ladu. Ide v podstate o prenájom
g môže byť operačný alebo dlhodobý. Jeden systém, aj druhý, má množstvo výhod,
keď aj určité nevýhody.
Medzi hlavné výhody prenájmu pre používateľa počítame najmä:
•
• ch miest v kapacite,
• fixnými nákladmi,
•
M
olovičný podiel.
nižší, má stále narastajúcu tendenciu.
tku
• uľahčiť podmienky realizácie hotovej produkcie,
• pomôcť riešiť sociálne a ekologické problémy, atď.
V súčasných podmienkach nášho hospodárstva má modernizácia a rekonštrukcia veľký
význam, lebo pri nedostatku vlastného kapitál
znížiť jeho potrebu až o polovicu. Modernizácia a rekonštrukcia má spravidla kratšiu dobu
účinnosti ako nová výstavba.
Leasing umožňuje rýchle obstaranie DM bez potreby vk
DM za dohodnutú cenu a čas. Súčasťou nájomnej zmluvy sú spravidla aj otázky spojené
s uskutočňovaním a úhradou servisu a údržby, vrátane záruk a sankcií, a produkuje teda bez
vlastného investovania, ale na druhej strane nevytvára odpisy na akumuláciu kapitálu.
Leasin
i
presunutie technického rizika na prenajímateľa,
• 100 % financovanie cudzím kapitálom,
• ekonomické výhody v čase inflácie,
dočasné preklenutie úzky
• prípadné daňové zvýhodnenie,
• ľahšie získanie ako úver.
Nevýhody prenájmu pre nájomcu sú, napr.:
veľké zaťaženie
súhrn nákladov nájomného spravidla prevyšuje až 25 % nadobúdacej ceny DM.
Leasingové transakcie sa presadzujú na celom svete. Napr. v USA pripadá polovica D
na leasing. Vo vyspelých trhových ekonomikách má leasing častokrát až nadp
Napriek tomu, že v SR je tento podiel podstatne
9.6 Využívanie dlhodobého maje
136
Úroveň využívania dlhodobého majetku závisí v podstate od jeho extenzívneho a
intenzívneho využívania.
Extenzívne - časové využívanie DM je jeho využívanie z časového hľadiska. Je
ovplyvňované množstvom činiteľov, najmä smennosťou, pracovným režimom, vedľajšími
asmi, časmi prípravy a zakončenia, technicko-organizačnými stratami, rozsahom opráv,
•
operačných časov, najmä vysokou úrovňou organizácie a
nipulácia, atď.),
kádrov,
techniky a pod.
ní rezerv využívania DM u obidvoch foriem, sú približne
rovnaké, avšak kvalitatívne odlišné. Intenzívne využívanie je kvalitatívne na vyššej úrovni,
sti, ktorý
vypočítame zo vzťahu:
.
Intenzívne využívanie môžeme určiť pomocou koeficientu intenzívneho využívania Ki
bkov k maximálne možnej výrobe:
č
m
č
poruchovosťou, prestojovosťou, absenciou a pod.
Intenzívne - výkonové využívanie je závislé od využívania technických parametrov DM. Ide
o to, aby sa vyrobilo čo najväčšie množstvo výrobkov za jednotku času. Medzi hlavné cesty
zlepšenia intenzívneho využívania DM možno uviesť:
správna voľba strojov a zariadení, využívanie ich funkcií a technických parametrov,
• skracovanie hlavných
technológie,
• využívanie mechanizácie a automatizácie (upínanie, kontrola, ma
• správna deľba práce (špecializácia),
• správne určenie výkonov,
• zvyšovanie a využívanie kvalifikácie
• dodržiavanie technologickej disciplíny,
• využívanie prístrojovej meracej
Pri podrobnejšom skúma
ale v praxi nie je dostatočne ocenené.
Súhrnný ukazovateľ využívania dlhodobého majetku je ukazovateľ účinno
E = Q/Im
Kde E je účinnosť DM v Sk pripadajúca na 1 Sk DM –„Im, na ročný objem výroby Q
SaZ, t.j. pomerom objemu vyrobených výro
Ki = Qs/ Qm
kde K je koeficient intenzívneho využívania SaZ, i
Qs - skuto ný objem výrobkov vyrobených za sledované obdobie,
Q - maximálne možný objem výroby za sledované obdobie.
137
Extenzívne využívanie môžeme vypočítať pomocou koeficientu Ke , t.j. pomerom skutočne
odpracovaného času k minimálne možnému:
se
tm
t K =
kde t je skutočne odpracovaný čas,
t
Extenzívne využívanie môžeme sledovať aj pomocou koeficientu smennosti K :
Ks = P/Phs
s
m - je maximálne možný čas.
s
hs
sP
P K 1
∑=
n
kde ∑ P1
je skutočný počet robotníkov (pran
covísk) v 1., 2. a3. zmene,
ene.
m vzorci:
Phs - počet robotníkov (pracovísk) v hlavnej zm
Súčin koeficientov intenzívneho a extenzívneho využívania je koeficient integrálneho
využitia výrobného zariadenia Kint, to predstavuje využitie výrobnej kapacity, čo je názorné
na obr. 20 a matematicky v nasledujúco
Kint = Ki . Ke
80
70
70 0
Ki 100%
50
100%
Ke
Kint= 56 %
138
kapacitné) využitie výrobného zariadenia
9.6.1 Výrobné kapacity
ný realizovateľný objem
nej štruktúre za jednotku času a pri
• optimálnou kvalifikačnou štruktúrou pracovníkov,
• progresívnou technikou a technológiou,
zosúladením výrobnej štruktúry s výrobným programom,
kvalitnými surovinami, materiálmi a energiou,
optimálnym pracovným režimom a okolím činností (doprava, zásobovanie a pod.).
Veľkosť výrobnej kapacity určujeme prepočtami. Prepočty sa najčastejšie sústreďujú na
tanovenie potreby pracovníkov, strojov, pracovísk, plôch a jednotlivých druhov energií.
oľba metódy kapacitných prepočtov a podrobnosť ich spracovania závisí od týchto hlavných
initeľov:
úč
úroveň vstupných informácií,
spôsob zadania výrobného programu.
Základné metódy (druhy) kapacitných prepočtov možno zhrnúť nasledovne:
presné kapacitné prepočty podľa:
presného výrobného programu,
prepočítaného výrobného programu;
• približné kapacitné prepočty podľa:
priamyc
nepriamych ukazovateľov.
čty sa realizujú podľa presného výrobného programu (plánu).
tomu sú potrebné jednoznačné a komplexné vstupné údaje (konštrukčné výkresy,
Obr. 9.3 Integrálne (
Pod pojmom výrobná kapacita rozumieme maximálne mož
výroby požadovaného sortimentu a kvality pri danej výrob
uplatnení overených výrobných skúseností a efektívnej organizácii výrobného programu.
Maximálne možný realizovateľný objem výroby môže firma dosiahnuť za určitých
predpokladov, najmä:
•
•
•
s
V
č
• el spracovania kapacitných prepočtov,
•
•
•
h ukazovateľov,
Presné kapacitné prepo
K
139
kusovníky, výrobné množstvá, technologické postupy a pod.), t. j. zvyčajne pre hromadnú a
veľkosériovú výrobu výrobkov.
Presné kapacitné prepočty podľa prepočítaného výrobného programu sa realizujú najmä
vte
program výrobku – predstaviteľa, ktorým by mal byť výrobok
jú najmä vtedy, ak treba v krátkom čase získať
druhu kapacitných prepočtov je
riamych alebo nepriamych.
oznať
K = F/t
ýrobkov za jednotku času,
viska, robotníka) v jednotkách času (hod.),
rmohodín (Nh).
botníka,
stroja, pracoviska za rok pri jednozmennej prevádzke. Pre potreby kapacitných prepočtov
rozli
Efektívny
dy, ak sú k dispozícii iba neúplné vstupné údaje. V takom prípade sa výrobný program
prepočíta na výrobný
s komplexnou dokumentáciou.
Približné kapacitné prepočty sa používa
predstavu o možnostiach výrobných zdrojov. Základom tohto
sústava rôznych pomerových ukazovateľov, napr. p
Ako vyplýva z doterajšieho opisu, pre spracovanie kapacitných prepočtov treba p
množstvo informácií. Ak vychádzame zo základnej definície, môžeme konštatovať, že
výrobná kapacita, (jej veľkosť) je priamo závislá od časového fondu (stroja, robotníka,
pracoviska), na ktorý sa výpočet vzťahuje a nepriamo závislá od prácnosti výrobku.:
Kde K je výrobná kapacita stroja v kusoch v
F - časový fond (stroja, praco
t - prácnosť výrobku v jednotkách no
Časový fond predstavuje disponibilný (plánovaný) počet pracovných hodín ro
šujeme:
časový fond stroja
)100t1].().( Fefstr =oprs
−−[ hdd czdp [hod]
kde dp
Fefr = (dp – da) . h [hod]
je počet pracovných dní v roku ,
dczd – počet dní celozávodnej dovolenky,
h - dĺžka pracovnej zmeny,
topr - plánovaný čas opráv strojov a zariadení (5 až 12 % z nominálneho časového
fondu);
Efektívny časový fond pracoviska:
Fefp = (dp - dczd) . h [hod]
Efektívny časový fond robotníka:
140
kde da je priemerný počet dní absencie (dovolenka, materská dovolenka, chorobnosť,
mimoriadne voľno).
Takto stanovené hodnoty časového fondu je treba korigovať podľa zmennosti.
9.6.1.1 Stanovenie počtu strojov, pracovníkov a pracovísk
Počet strojov vypočítame nasledovne:
os
P⇒ =π.s.F sefstr
k . k . p . ndQ P´o n
nejšie číslo(podľa korekcie),
),
kn - koeficient zvýšenia objemu výroby o rozsah technologicky nevyhnutných
2 %),
ss - zmennosť práce strojov,
πs - ukazovateľ kvality (efektívnosti) práce strojných robotníkov, ktorý sa určí zo
nových noriem α a ukazovateľov využitia
.β
ieto hlavné zásady:
ľadať riešenie v úprave technológie,
- vypočítaná potreba strojov P´o sa zníži na celé nižšie číslo,
ť prípadne ešte zaťažený ďalším kapacitným nárokom,
- vypočítaná potreba P´o sa zvýši (zaokrúhly sa na najbližšie celé číslo).
Takto vypočítanú potrebu strojov P čtom koeficientu využitia k
Kde P´o je teoretický počet strojov,
Po - teoretický počet strojov zaokrúhlený na najvhod
Fefstr - efektívny časový fond stroja za rok,
knd - koeficient zvýšenia objemu výroby o plánované % náhradných dielov (10 až 20
%
nepodarkov (0,2 až
známych ukazovateľov plnenia výko
pracovného času τ podľa vzťahu: π = α
Pri korekcii P´o na Po treba dodržať t
Ak P´ < 0,5 – kapacitný nárok treba pripočítať k nároku na iný stroj, ktorý môže tento nároko
splniť,
- ak to nie je možné, treba h
Ak P´o > 0,5 - daný stroj môže by
treba ešte preveriť prepoo v
(zamestnanosti) strojov podľa vzťahu:
o
ov
P k = P´
vypočítanú hodnotu treba porovnať so smernou hodnotou kv pre jednotlivé typy výroby:a
pre kusovú a sériovú výrobu kv = 0,7 až 0,8
141
pre hromadnú výrobu (linky) kv = 0,75 až 0,95
čet strojov pre realizáciu jednotlivých ope a linke sa určí podobným spôsobom ako Po rácií n
počet pracovísk linky.
Počet robotníkov vypočítame nasledovne:
efrF.k . k . p . Q nnd lr
π =
ov (napr.
ce pece a pod.), celkový počet robotníkov pre danú
iek strojového zariadenia podľa vzťahu:
V prípade, že na určitom pracovisku predpisuje norma obsluhy viac pracovník
veľké lisy, valcovacie trate, kalia
prevádzku sa odvodí z počtu jednot
efrF.πs . F . l . P l sefsno
= r
ce strojov,
Fef
kde Po je stanovený počet strojov,
ln - norma obsluhy,
Fefs - efektívny časový fond stroja,
ss - zmennosť prá
r - ročný efektívny časový fond robotníka.
Pre prípad viacstrojovej obsluhy sa podobne vypočíta počet výrobných robotníkov zo vzťahu:
efrFa ..k . k . t. Q l nnds
rπ
= , resp. efrFa ..
s . F . P l sefsor
π =
kde a je stupe
s
Počet pomocných robotníkov závisí od viacerých aspektov, najmä od stupňa mechanizácie a
až 0,45 ) .lr
lrc = lr + l rp = (1,25 až 1,45) . lr
Pre celkový počet pracovníkov, je potrebné pripočítať inžiniersko – technických
covníkov lAP , čo je v praxi veľmi rozdielne a
pohybuje sa spravidla v rozpätí 0,10 až 0,25 k počtu robotníkov
ň viacstrojovej obsluhy (počet obsluhovaných strojov),
t - strojový čas normohodín na kus.
automatizácie výroby a priemerne sa môže počítať:
lrp = (0,25
Celkový počet robotníkov potom bude:
pracovníkov lTP a administratívnych pra
142
Počet pracovísk vypočítame nasledovne:
• Počet ručných pracovísk sa odvodzuje od vypočítaného počtu výrobných robotníkov
podľa vzťahu:
efprpr Fs .
efrrr
.Fl M =
kde Mr je počet ručných pracovísk,
obotníka za rok,
Fefpr - efektívny časový fond pracoviska za rok.
• Počet pracovísk linky M čujeme pre jednotlivé operácie podľa veľkosti
technologického času (norm Ai a rytmu práce linky r podľa
lr - počet výrobných robotníkov,
Fefr - efektívny časový fond r
spr - zmennosť pracovísk,
li ur
a času jednotkového) t
vzťahu:
rAi
lit =
me už skôr uviedli, najmä vtedy, ak treba
v krátkom čase získať predstavu o možnostiach výrobných zdrojov , ako aj vtedy,ak nie je
dostatok podkladov pre presné výpo oužívajú dve základné metódy:
riamych ukazovateľov,
• približné kapacitné prepočty pod a nepriam ov.
ra strojov a zariadení a pod.),
ekonomickými ukazovateľmi (hodnota výroby za rok, hodnota výroby na 1 m2 výrobnej
ok a pod.).
obs ladné údaje:
• objem výroby za rok (Sk, t, ks/rok),
za rok (Sk, Nh/m2 , rok),
M
Približné kapacitné prepočty sa používajú, ako s
čty. V praxi sa bežne p
približné kapacitné prepočty podľa p•
ľ ych ukazovateľ
Približné kapacitné prepočty podľa priamych ukazovateľov možno použiť vtedy, ak je
výrobný program zadaný:
• technickými ukazovateľmi (počet robotníkov, počet a štruktú
•
plochy, na jeden stroj alebo 1 robotníka za r
Sústava vstupných údajov (ukazovateľov) pre kapacitný prepočet by mala v tomto prípade
ahovať tieto zák
• výrobnosť na 1 m2 výrobnej plochy
• výrobnosť na stroj za rok,
143
• výrobnosť 1 výrobného robotníka za rok,
• jednotková prácnosť,
• spotreba energie na jednotku výroby,
• štruktúra jednotkovej prácnosti (Nhs : Nhr).
obd
Pre zabezpečenie vierohodnosti a čo najvyššej presnosti je potrebné porovnať získané
údaje z iných vstupných údajov (krížová kontrola).
odľa účelu a možností
jednotlivých prvkov, ako boli opísané v predchádzajúcich častiach textu, pritom musíme
zva
padne celej dielne s ohľadom na rôzne rozmiestnenie pracovísk.
jed e poznať kapacitu dielní a pod.
ri rovnakých pracoviskách, napr. pri technologicky usporiadanej výrobe je určenie výrobnej
kap
nie výrobnej kapacity takej výrobnej jednotky, ktorá sa
dieľa na výrobe jedného alebo viacerých výrobkov,
kej nadväznosti, teda najmä
ovane organizovanej výrobe. Jednotlivé pracoviská majú
široké miesta. Výrobná kapacita tu potom nutne
priepustnosť výrobkov cez všetky pracoviská v danom čase.
je obmedzovaná najužšími profilmi, pretože ich
výrobnej kapacity nie každé úzke miesto môže
ce (profilujúce) pracovisko, ktoré je:
Uvedené a prípadne ďalšie údaje možno získať zo štatistických údajov predchádzajúcich
obí, alebo porovnaním s podobnou výrobou.
Približné kapacitné prepočty podľa nepriamych ukazovateľov možno použiť vtedy, keď
získané údaje pre kapacitné prepočty nemožno použiť priamo, ale ich treba najskôr upraviť
(prepočítať), resp. treba získať ďalšie prevodové a doplňujúce údaje.
Pri výpočte výrobných kapacít vychádzame postupne p
z
žovať účelný rozsah výpočtov. Môžeme počítať výrobnú kapacitu jedného stroja, resp.
výrobného zariadenia, prí
V prípade určovania výrobnej kapacity vyššej výrobnej jednotky musíme vychádzať od
najnižších výrobných článkov (úsekov), pri určovaní kapacity dielne treba poznať kapacitu jej
notlivých pracovísk, pri výpočte kapacity prevádzky musím
P
acity jednoduché – je to súčet jednotlivých kapacít podľa pracovísk.
Zložitejšou otázkou je urče
viacerými základnými pracoviskami po
prechádzajúcich postupne z jedného pracoviska na druhé v úz
v predmetovo alebo kombin
spravidla rôznu výrobnú kapacitu, tzv. úzke a
vystupuje ako možná
V takomto prípade výrobná kapacita
priepustnosť je najmenšia. Pre správne určenie
byť smerodajné. Súčasná prax vychádza z toho, že sa pre výpočet kapacity ako určujúce
pracovisko neberie už najužší profil, ale tzv. vedú
144
•
Spravidla v praxi rozhodujúcim faktorom je prvá a druhá podmienka. Tretia podmienka by
y
typické pre technológiu daného výrobku a zaujíma obvykle najväčší podiel v prácnosti
daného výrobku,
• unikátne, drahé, ťažko dostupné (nenahraditeľné iným výrobným zariadením),
• výrobný článok, ktorý zabezpečuje najefektívnejšie využitie výrobných zariadení ako
celku.
mala b ť síce rozhodujúca, avšak v praxi sa nerešpektuje pri týchto výpočtoch. Nie je ani
známa metóda na jej uplatnenie, takže výpočet výrobnej kapacity pre vyššiu výrobnú jednotku
sa robí spôsobom znázorneným na obr. 9.4.
K
Obr. 9.4 Priepustnosť výrobkov podľa kapacít šiestich skupín pracovísk
Z obr. 9.4 vidieť, že najužší profil má pracovisko IV, avšak nie je určujúce, preto treba
pra e súčasne považované za vedúce pracovisko. Výrobná kapacita teda pri
e K a po
na určenie výrobnej kapacity pozrieme aj z hľadiska hospodárnosti (čo je zahrnuté
prijať opatrenia na zvýšenie jeho výrobnej kapacity tak, aby výrobnú kapacitu určovalo
covisko II, ktoré j
danej výrobnej jednotke bez ďalších technicko-organizačných opatrení (TOO) bud
zásahu v skupine strojov II a prijatím TOO bude K2.
Keď sa
aj v jej definícii), musíme rešpektovať aj náklady na vystrojenie jednotlivých výrobných
úsekov.
145
9.7 Prevádzkyschopnosť strojov a zariadení
Dlhodobý majetok organizácie môže plniť svoju funkciu iba vtedy, ak má zabezpečený
po
iba remeselný charakter, vyžadujúci
racovníkov a to aj v najvyspelejších trhových ekonomikách.
vysoké náklady na ÚOČ budú
ť, a to podstatne rýchlejšie ako
, vhodnej meracej techniky, správnou aplikáciou
trebný stupeň prevádzkovej spoľahlivosti strojov a zariadení, najvhodnejšie, ak je to na
analogickom princípe ako výrobný proces.
Zatiaľ čo v podnikateľskej sfére pri výrobných operáciách sú uplatňované progresívne
technológie a čoraz viac využívanie výpočtovej techniky; pri nevýrobných – údržbársko-
opravárskych činností (ÚOČ) je často uplatňovaný
nadmerné náklady a jej metódy nie sú ani dostatočne účinné. Zamestnanosť na ÚOČ je
vysoká a v priemysle sa pohybuje v jednotlivých odvetviach v rozpätí od 4-65 % zárobkovo
činných p
Prieskumy amerických firiem poukazujú na to, že tieto
s postupnou technizáciou a automatizáciou ďalej narasta
vlastné náklady výroby.
Uvedený nepriaznivý stav v UOČ je možno výrazne znížiť, napr. aplikovaním
pokrokových stratégií, výpočtovej techniky
enviromentálnych technológií apod. Súčasne s týmito opatreniami sa zvyšuje využitie SaZ,
predlžuje sa ich životnosť a zlepšuje sa i kvalita produkcie a tým aj konkurencieschopnosť
organizácie.
9.7.1 Generácie údržbársko-opravárskej činnosti
Vývoj údržby prekonával od počiatkov strojovej výroby určité generačné stupne.
Koncepcia vývojových štádií je názorne vidieť na obr. 9.5.
1910 1940 1980 1990 2000 2010
IV III II
VII
VI
V
I NÁSLEDNÁ
PREVENTÍVNA
AUTO ÚDRŽBA
Gen
erác
ie ú
držb
y
DIPS DIAGNOSTICKÁ PREDIKČNÁ
EXPERTNÉ ÚDRŽBÁRSKE SYSTÉMY
146
Obr. 9.5 Generácie údržbársko-opravárskej činnosti
Údržba po poruche je nevhodná v zložitej strojárskej výrobe. Mala by sa využívať iba vo
výnimočných prípadoch, ak sú to napr. SaZ v rezerve, nadbytočnom množstve, alebo majú
podradný význam vo výrobnom procese. Pokia sa praktizuje údržba SaZ po poruche, nemôže
prevádzkovateľ ovplyvniť ich výpadky. Odstávky vznikajú neočakávane. Operatívne
plánovanie výroby je obtiažne, až nemožné. úspechom uplatňujú
najmä v domácnostiach, napr. vysávač prachu, sušič vlasov, strojček na holenie a pod.
Údržba podľa časového plánu - pre entívna údržba (prevencia je lacnejšia a
jednoduchšia ako opravy) je vykonávaná podľa vopred určeného časového plánu. Po uplynutí
určitého času prevádzky, stanoveného na základe určitých zásad, a v súlade s plánom výroby
sa SaZ odstavia z prevádzky, prezrú, rozoberú a prípadne sa vymenia predpísané súčiastky
alebo celé agregáty. časti, ktoré
mohli by
9.7.1.1 Systém plánovania preventívnej údržbársko-opravárskej činnosti
Metodika plánovania preventívnej ÚOČ je udaná nasledujúcimi hlavnými činiteľmi:
• druh opráv,
• cyklus opráv,
• stupeň zložitosti opráv,
• časová norma prácnosti na jednotku zložitosti (JZ).
Druhy opráv sa v praxi rozoznávajú rôzne; v strojárstve je to prevážne: prehliadka, bežná
oprava, stredná a generálna oprava.
ľ
Opravy po poruche sa s
v
Táto metóda nie je optimálna, lebo často sa vymieňajú také
ť ešte upotrebiteľné; prípadne sa poškodené dielce nahrádzajú oneskorene. Napr., ak
sa valivé ložisko vymení predčasne, vznikajú zbytočné náklady; ale ak sa vymení
oneskorene, môže nastať napr., deformácia hriadeľov, havária spojok, poškodenie vinutia
elektromotorov, ako následky zadretého ložiska a pod. Takéto následné škody znamenajú
spravidla vysoké viacnáklady na prácu, náhradné diely; ale aj značné zníženie produkcie
v dôsledku dlhšieho výpadku stroja.
147
PREHLIADKA P zabezpečuje preventívnosť opravárskeho výkonu v jednotlivých
avársky
ýkon. Zisťuje sa technický stav strojov a zariadení, nastavujú sa spojovacie elementy,
vy ba pri
rave vymeniť, doplňujú sa zoznamy náhradných dielov, prác od externých
ypracovávajú sa náčrtky náhradných dielov, ktoré sa majú pripraviť pre
j kolónky tlačiva - počítača „príkaz
kladných dielov, ktoré sa rýchlejšie opotrebúvajú, oprava
zoznamov náhradných dielov, prác od externých dodávateľov atď..
STREDNÁ OPRAVA S je oprava väčšieho rozsahu, pri ktorej sa vykonávajú montážne
prá
y, opravujú alebo vymieňajú sa aj opotrebené súčiastky,
čis Podľa potreby sa
pravujú vodiace plochy. Pri strednej oprave môže dochádzať k opravárskym výkonom buď
rozptýleným do rozsahu celého stroja, alebo sústredene na niektoré jeho časti. Pred začatím
Cyklus opráv - je obdobie medzi dvoma generálnymi opravami, v ktorom sa pravidelne
opakujú jednotlivé druhy opravárskych výkonov.
Stupeň zložitosti opravy predstavuje obtiažnosť a rozsah opravy. Vyjadruje sa spravidla
v jednotkách zložitosti.
Časová norma udáva počet hodín, ktorý je normovaný pre vykonanie jednotlivých
opravárskych výkonov v prepočte na 1 jednotku zložitosti.
DRUHY OPRÁV - v zásade v strojárskej praxi rozoznávame 4 druhy opráv: prehliadka,
bežná, stredná a generálna oprava.
Pre plánovanie a činnosť je nasledujúci rozsah opravárskych výkonov:
opravárskych cykloch a vytvára vhodné podmienky pre kvalitnejší nasledujúci opr
v
medzuje sa vôľa o pod.. Súčasne sa preveruje opotrebenie dielov, určuje sa, čo tre
nasledujúcej op
dodávateľov a v
budúcu opravu.
Výsledky prehliadok sa zaznamenávajú do príslušne
k urobeniu opravárskeho výkonu“.
BEŽNÁ OPRAVA B sa skladá zo súhrnu menších opráv na celom stroji (napr. oprava
alebo výmena jednotlivých menej ná
krytov, nádržiek a pod.). Bežné opravy sa vykonávajú vždy v takom rozsahu, aby bol
spoľahlivo zabezpečený chod stroja až do ďalšej plánovanej opravy. Pri bežnej oprave sa
preveruje súčasný technický stav stroja, opotrebenie súčiastok a dielov a tieto nálezy sa
používajú pre dopĺňanie
Výsledky sa zapisujú do príslušnej kolónky tlačiva - počítača, „príkaz k urobeniu
opravárskeho výkonu“.
ce a nastavenie celého stroja. Ak sú potrebné väčšie demontáže, spravidla sa kontrolujú
všetky skrine a uzavreté mechanizm
tí sa a preplachuje mazacia sústava a vymieňajú sa olejové náplne.
o
148
str
nanie modernizácie a rekonštrukcie.
•
Katalóg je založený na tabu né údaje o každom
stroji, a mu prislúchajúce JZ
čšine prípadov výrobcovia udávajú v dokumentácii stroja aj počet JUP (JZ); ak
ednej opravy má byť na stroji vykonaná kontrola presnosti. Po ukončení opravy musí byť
vystavený protokol presnosti. Aj na strednú opravu sa vystavuje na tlačive - počítači „príkaz
k urobeniu opravárskeho výkonu“.
GENERÁLNA OPRAVA G je najrozsiahlejší opravársky výkon, ktorý odstraňuje
opotrebenie alebo poškodenie stroja, zariadenia tak, aby boli obnovené pôvodné technické
vlastnosti na predpísanú alebo vopred určenú hranicu. GO sú jednou z výhodných príležitostí
pre súčasné vyko
CYKLUS OPRÁV - rozoznávame v strojárstve dva druhy cyklu a to:
• cyklus A,
cyklus B.
Cyklus A je používaný pre stroje a zariadenia, ktoré pracujú v bežných pracovných
podmienkach, napr. to môžu byť obrábacie a tvárniace stroje a stanovuje tieto druhy
opravárskych výkonov:
G P P B P P B P P S P P B P P B P P S P P B P P B P P G
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27
DC = dĺžka A cyklu v hod.
Obr. 9.6 Striedanie opráv v cykle A
Numerické označenie je pre prípadné vstupné údaje do počítača. Rozdelenie dĺžky A cyklu
opráv je v tab. 9.6.
STUPEŇ ZLOŽITOSTI OPRÁV - vyjadruje obtiažnosť a rozsah opravy. Udáva sa
v jednotkách zložitosti (JZ), prípadne v niektorých podnikoch je zaužívaný pojem jednotka
údržbárskej prácnosti (JUP). Pre určenie počtu JZ (JUP) každému stroju slúži katalóg.
ľkovej forme, kde sú dostatočné identifikač
to : triediace číslo, názov a typ stroja, technické dáta stroja a k to
(JUP). Vo vä
149
tak
Označenie strojov a zariadení
Základná dĺžka cyklu v odpracovaných
i
nie je, možno počet JZ stanoviť prepočtom podľa nasledovnej definície: JZ možno
definovať ako hriadeľ uložený vo dvoch ložiskách.
Tab. 9.6
hod nách stroja Obrábacie stroje pre jemnú mechaniku, brúsky Sústruhy revolverové, sústruhy a ačky,
čky, kotúčové píly V čky, frézy, frézky na závity Zv
Stroje na ozubenie, vyvrtávacie stroje s hydraulickým pohonom V
14 400
17 100
19 800
25 200
utomaty, obrážačky, hobľovdrevoobrábacie stroje, mechanické lisy, navrtáva
ŕta
islé sústruhy a vyvrtávačky
22 500
alcovačky, preťahovačky, hydraulické lisy Presné zariadenia
27 000
30 600
NORMA PRÁCNOSTI je daná pre jednotlivé opravárske výkony počtom hodín na JZ.
Údaje získané z matematicko-štatistického vyhodnotenia veľkého súboru strojov a zariadení
v strojárstve sú v tab. 9.7. Je možná ich úprava podľa konkrétnych údajov zo štatistického
(historického) sledovania tej – ktorej firmy. Tab. 9.7
Výkon Označenie Norma času na 1 JZ v hod.
Prehliadka P 0,7
Bežná oprava B 7
Stredná oprava S 18
klus B je používaný pre stroje a zariadenia, ktoré pracujú v sťažených pracovných
podmienkach a obsahuje tieto druhy opravárskych výkonov:
Cy
150
P P B P P G
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18
v cykle B
Rozdele
Tab. 9.8
Základná dĺžka cyklu v odpracovaných
hodinách strojov a zariadení
G P P B P P B P P S P P B
DC = dĺžka B cyklu v hod.
Obr. 9.7 Striedanie opráv
nie dĺžky B cyklu opráv je v tab. 9.8.
Označenie SaZ
Bubny k čisteniu odliatkov, pieskové tryskače, vytriasacie rošty,
Kladivá, behúne m
Formovacie stroje, kovacie stroje na tepelné spracovanie, dopravníky, žeriavy a výťahy v hutiach a nechránených miestach Zdvíhacie mechanizmy, dopravníky, mostové žeriavy v strojných prevádzkach
4 400
9 800
14 400
kaliace pece
lynov, skyprovače piesku, kladkostroje, elektrické kladkostroje, akumulátorové vozíky
7 200
DIFERENCIÁCIA STROJOV A ZARIADENÍ vyplýva z objektívnej potreby pre
abezpečenie optimálnej prevádzkyschopnosti Sa vo výrobnom procese. Diferenciácia SaZ
ch podnikov ZŤS Martin,
AZ Praha, ZVL Považská Bystrica a vychádza zo skupín dôležitosti podľa:
prostredia, v ktorom SaZ pracujú,
z Z
vznikla z ich dlhodobého sledovania, najmä pracovníkov bývalý
Č
• typu výroby,
•
• dôležitosti vo výrobnom procese.
151
Tieto kritériá (diferenciáciu) si firmy môžu upravovať podľa svojich vysledovaných
štatistických údajov (pomocou koeficientov) a vytvoriť plán preventívnej OÚČ; ku
treba pripočítať čas na neplánované poruchy, na dennú údržbu, na ý
obsluhujúci personál.
nosti plánovaného odstavenia
SaZ v ľadiska vysokých nákladov,
a rôznych nebezpečí. Tieto nevýhody sa dajú znížiť na únosnú mieru tak, aby sa
SaZ odstavovali do opravy až vtedy, ke
a Skutočný technický stav strojov a zariadení je
možno pri m čnejších, zložitejších
d ticko - pred systém.
9 osticko - predikčný systém údržbársko-opravárskej činnosti
h skutočného technického stavu sa v predstihu pred
súčasný stav. Podľa reálneho stavu SaZ sa upravujú
ôvodne naplánované termíny opravárskych zásahov. Týmto spôsobom sa predíde
cesu pre opravársky zásah bez toho, aby sa zmenšila funkčná
spo
ktorému
mazanie a na pomocn
Pri preventívnej ÚOČ popri výhodách vyplývajúcich z mož
súlade s výrobným plánom, je tiež množstvo nevýhod z h
ko aj ďalších
ď to ich skutočný technický stav vyžaduje, diely-
gregáty dosiahli príslušný stupeň opotrebenia..
enej náročných a zložitých SaZ sledovať vizuálne; u náro
rahších SaZ (vyplýva to napr. z diferenciácie) je potrebný diagnos ikčný
.7.2 Diagn
Tento systém je založený na nasledujúcich princípoch:
• posúdenie reálneho technického stavu,
• porovnanie nameraných - získaných hodnôt s medznými hodnotami,
• včasná diagnostika závad - predikcia.
Pri starostlivosti o SaZ podľa ic
plánovanými termínmi preveruje ich
p
periodickej výmene takých dielov, ktorých technický stav to ešte nevyžaduje, ako sa často
stáva pri starostlivosti podľa časového plánu.
Uvedeným spôsobom sa zabráni aj predčasnému - prípadne i oneskorenému odstaveniu
SaZ z výrobného pro
ľahlivosť a bezpečnosť prevádzky. Príklad termínov opráv je názorne vidieť na obr. 9.8.
Krivka udáva možnú formu priebehu opotrebovávania SaZ pri ich používaní. Zisťuje sa
diagnostikou a závisí na jednej strane od daného SaZ a na druhej strane od vonkajších
vplyvov (úroveň UOČ, korózne pôsobenie okolia, prach a pod.) a po tretie od spôsobu
prevádzky (čiastkové zaťaženie, preťaženie, rázové namáhanie a pod.). Všetky tieto uvedené
faktory môžu síce priebeh krivky ovplyvniť, ale nemôžu ju kvalitatívne zmeniť.
152
Obr. 9.8 Príklad termínov opráv a možností využitia rezervy na opotrebenie pri rôznych
stratégiách údržby
Zo schémy vidieť, že podľa priebehu opotrebovávania stroja je vhodné určiť termín
nasledujúceho opravárskeho zásahu len tesne nad medzou poškodenia, t.j. v bode T2. Takéto
riešenie vyžaduje dokonalú znalosť technického stavu SaZ, ako aj čo najdokonalejší
manažment. Je však samozrejmé, že ani v prípade plne automatizovanej výroby nie je účelné
uplatňovať automatizovanú diagnostiku pri všetkých zariadeniach, resp. pri všetkých jej
rvkoch. Cena takéhoto zariadenia by bola neúmerne vysoká. Preto je účelné uplatňovať
diferenciáciu v kombinácii s preventívnou údržbou, s podporou počítača.
Táto koncepcia vyžaduje stálu znalosť skutočného stavu SaZ. Prevádzkovo dôležité
parametre je potrebné často, prípadne priebežne merať, diagnostikovať, vyhodnocovať a
interpretovať.52 Pritom sa neposudzuje iba skutočný stav SaZ, ale na základe trendov
nameraných hodnôt sa odvodzujú aj prognózy. Týmto spôsobom je možno s dostatočným
predstihom vypočítať reálne termíny údržby. Opísaný diagnosticko-predikčný systém dáva
predpoklad včasnej prípravy na zabezpečenie opravárskych kapacít, náhradných dielov,
p
52 Diagnostika vyžaduje náročné diagnostické prostriedky, ako sú meracie prístroje a metódy, ako aj schopných pracovníkov. Zahraničné pramene uvádzajú, že zo 100 inžinierov bolo pre špeciálne školenie na funkciu diagnostika vybraných 40 poslucháčov.
100%
potre
0 T1 T2 T3 ČAS
reze
rva
na o
beni
e
VÝPADOK MEDZA POŠKODENIA
Požadovaný stav (po oprave)
TRVANIE OPRAVY
153
zosúladenie s plánom výroby a odbytu; a v konečnom dôsledku získanie značne vysokých
ľkosť a zložitosť jednotlivých výrobných súborov, prípadne
icové riešenie systému ÚOČ. Výhodou tohto riešenia je možnosť postupného
atiky ÚOČ uľahčí
sa opotrebováva ekonomicky a fyzicky; jeho hodnota prechádza postupne do hodnoty
výrobkov vo forme odpisov. Odpisy sú v súčasnosti legislatívne dané a sú dôležitou
ekonomickou kategóriou. Poznáme odpisy daňové, účtovné a kalkulačné. Pre zvyšovanie
prosperity organizácie je účelné zvyšovanie technickej a organizačnej úrovne výroby formou
úspor na nákladoch.
9.7.3 Informačný systém údržbársko-opravárskej činnosti
Pokiaľ má byť ÚOČ efektívna, sú nevyhnutné podrobné informácie, presne a analyticky
triediteľné, so zaznamenávanou históriou, prehľadne usporiadané a v neposlednom rade
nadväzujúce na informačný systém organizácie. Spôsob riadenia ÚOČ, závislý od
profesionality a intuície vedúceho, nie je postačujúci – viac-menej aj ten najkvalifikovanejší
pracovník sa bude rozhodovať na základe exaktných údajov. V súčasnosti je aj na našom trhu
pomerne bohatý výber programového softvérového produktu pre zavedenie počítačovej
podpory riadenia ÚOČ. Pri výbere softvérového produktu je potrebné sa zamerať na taký
systém, ktorý je z hľadiska technického aj ekonomického pre dané podmienky najvhodnejší.
Je treba zvážiť prípadnú možnosť voľby tak, aby bol kompatibilný s inžinieringom
podniku; a to tak, aby bolo možno implementovať jednotlivé moduly od centrálneho riadenia
výpočtovej techniky až po výkonné zložky vlastnej ÚOČ. Jednotlivé moduly by mali vytvárať
samostatné celky vo väzbe na ve
stavebn
zavádzania jednotlivých modulov, čo pre zložitosť a náročnosť problem
aplikáciu na špecifické podmienky toho-ktorého stroja – organizačnej jednotky.
Zhrnutie
Prvoradým predpokladom podnikania je zabezpečenie potrebných prostriedkov - majetku.
Majetok členíme z rôznych pohľadov. Najčastejšie je to z ekonomického hľadiska na
dlhodobý, s dobou požitia dlhšou ako jeden rok; a krátkodobý, s dobou použitia kratšou ako
jeden rok.
Dlhodobý majetok členíme na hmotný, nehmotný a finančný a na dlhodobé pohľadávky.
DM oceňujeme nadobúdacou (obstarávacou) cenou, reprodukčnou a zostatkovou cenou. DM
154
modernizácie a rekonštrukcie. Veľmi dôležité je využívanie majetku, ktoré môže byť
extenzívne, intenzívne a integrálne (kapacitné). Pod pojmom výrobná kapacita rozumieme
maximálne možný realizovateľný objem výroby požadovaného sortimentu a kvality, pri danej
výrobnej štruktúre za jednotku času a pri uplatnení overených výrobných skúseností a
efektívnej organizácii výrobného programu. Pre určovanie výrobných kapacít a následne
kapacitné prepočty je potrebné poznať efektívny časový fond SaZ a pracovníkov, množstvo a
štruktúru majetku organizácie, plán výroby, a pod.
Ďalšia významná činnosť je systematické zabezpečovanie prevádzkyschopnosti SaZ, čo je
Č. Ide tu o zachovanie SaZ, predídenie nepredvídateľným poruchám SaZ a tým
ýpadkom z výrobného procesu, zlepšenie bezpečnosti práce, kvality a ochrany životného
pro
1.
Z pri vyššej výrobnej jednotke poznáte?
14.
trebné dosiahnuť pomocou informačného systému ÚOČ?
možno ÚO
v
stredia.
Otázky na diskusiu
Čo je nevyhnutným predpokladom pre podnikanie?
2. Ako členíme dlhodobý majetok?
3. V akých cenách oceňujeme DHM a DNM?
4. Aké druhy opotrebovávania DHM a DNM poznáte?
5. Aké druhy odpisov DHM a DNM poznáte?
6. Aké metódy odpisovania DHM a DNM poznáte?
7. Aký je rozdiel medzi modernizáciou a rekonštrukciou DM?
8. Aké druhy leasingu poznáte?
9. Čo všetko má vplyv na využívanie DM?
10. Aké druhy využívania DM poznáte a od čoho závisí využívanie DM?
11. Definujte výrobnú kapacitu.
12. V čom spočíva význam a podstata kapacitných prepočtov?
13. Aké spôsoby vyrovnávania kapacít u skupiny Sa
Čo má najväčší dopad na vysokú nákladovosť na UOČ?
15. Opíšte jednotlivé generačné stupne ÚOČ.
16. V čom tkvie diagnosticko-predikčný systém ÚOČ?
17. Čo je po
155
Zoznam použitej a odporúčanej literatúry
cia. ALFA, Bratislava 1971
y v údržbe výrobnej techniky. In Zborník
ont, ČS VTS DT, Praha l989
ratislava 2002
rojární. ES SVŠT, Bratislava 1986
lava 1995
mjaková, F.: Podniková ekonomika.VŠDS,
[1] Burcl, R.: Ekonomika a organizá
[2] Burcl, R.: Systém starostlivosti o SaZ. Učebný text pre vedúcich pracovníkov závodu
SNP, Žiar nad Hronom, Trnava, 1997
[3] Burcl, R.: Uplatnenie počítačov a diagnostik
prednášok z medzinárodnej konferencie Interrem
[4] Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, B
[5] Sablik, J.: Navrhovanie a výstavba st
[6] Sedlák, M. a kol.: Podniková ekonomika. Elita, Bratis
[ ]7 Štefánik, J. - Laššák, V. - Tureková, H. - Chro
Žilina 1996
[8] Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
156
10. Prevádzkový - krátkodobý majetok
Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali byť schopní:
• opísať kolobeh krátkodobého majetku z hľadiska jeho pôsobenia v transformačnom
procese,
• vysvetliť fázy a formy premeny prostriedkov v priebehu ich kolobehu,
• analyzovať vplyvy hlavných ukazovateľov efektívnosti využívania prevádzkového
majetku,
• stanoviť normy spotreby materiálu,
• určiť normy a pohyb stavu zásob materiálu.
Prevádzkový (krátkodobý) majetok organizácie tvoria z hľadiska elementárnych
výrobných faktorov spotrebúvané výrobné faktory. Bez nich nie je možné uskutočňovať
výrobný proces, výkony, ani služby. Proces stále sa opakujúceho a súčasne prebiehajúceho
kolobehu prevádzkového majetku vo všetkých jeho formách nazývame obratom
prevádzkového majetku. Doba obratu, rýchlosť obratu a viazanosť prostriedkov sú hlavné
atribúty ekonomickosti organizácie.
Vo výrobných zásobách má organizácia umŕtvený kapitál. V strojárskej výrobe je spotreba
materiálu významnou nákladovou položkou, preto je potrebné dosiahnuť jeho efektívnosť a
rentabilitu.
„Problém nie je iba v zaobstaraní majetku,
ale najmä v jeho optimálnom využití“
10. 1 Využívanie prevádzkového majetku
Vo výrobnej sfére sa za finančné prostriedky získajú výrobné zásoby, ktoré sa postupne
transformujú na rozpracovanú výrobu a tak vzniká nedokončená výroba. Dokončením
rozpracovanej výroby vznikajú hotové výrobky. Tie potom zo sféry výroby prechádzajú
(spravidla po výstupnej technickej kontrole) na sklad hotových výrobkov, čiže do sféry
obehu, kde sa ich kolobeh končí predajom. Takto sa opäť premieňajú na peniaze a kolobeh sa
môže opäť opakovať. Opísanú situáciu zobrazuje obr.10.1.
157
ajetok sledujeme v hodnotovej forme,
vy
Problém viazanosti skúmame spolu s požiadavkou
väčší
žeme
ť pomocou viacerých ukazovateľov, napr. je to:
rýchlosť obratu (počet obrátok),
Obr. 10.1 Kolobeh krátkodobého majetku
Proces stále sa opakujúceho a súčasne prebiehajúceho kolobehu krátkodobého majetku vo
všetkých jeho formách nazývame obratom krátkodobého majetku. Snahou organizácie – firmy
je dosiahnuť čo najvyšší obrat, ktorý je označovaný tiež ako prevádzkový cyklus.
Z ekonomického hľadiska krátkodobý – prevádzkový m
jadrujúcej jej viazanosť k príslušnej forme transformačného procesu.
Viazanosť krátkodobého majetku je vo výrobnom procese prirodzenou nutnosťou.
Umožňuje jeho plynulý priebeh.
racionálneho využívania celkových prevádzkových aktív, so snahou dosiahnuť čo naj
objem realizácie výroby pri čo najnižšej viazanosti. Jeho efektívne využívanie mô
sledova
• doba obratu,
•
• miera obratu zásob,
• rentabilita zásob.
Doba obratu vyjadruje priemerný čas trvania jedného kolobehu prevádzkového majetku
v dňoch. Môžeme ju určiť podľa vzorca:
bOdS
o D =
P´
Hotové Finančné výrobky prostriedky
Výrobné zásoby
Rozpracovaná
Sféra obehu Výrobná
P
sféra
výroba
158
kde Do je doba obratu,
s - priemerný stav prevádzkového majetku,
d - poč
Ob - obrat (ročná spotreba, ročné náklady, ročná hodnota hotovej výroby).
Rýchlosť obratu (počet obrátok) je ukazovateľ, vyjadrujúci koľkokrát za sledované
bdobie prešiel príslušný prevádzkový majetok svojimi vlastnými štádiami kolobehu.
ôžeme ho určiť podľa vzorca:
et dní v sledovanom období,
o
M
sb
oO R = alebo
oDd Ro =
kde Ro je rýchlosť obratu.
čným ukazovateľom rýchlosti obratu je ukazovateľ viazanosti prevádzkového
vu prevádzkového majetku s
realizovanej produkcii Ob. To znamená, koľko prevádzkového majetku má organizácia
Recipro
majetku. Tento koeficient Kv vyjadruje pomer priemerného sta
k
viazaného na jednu Sk realizovanej produkcie; to vypočítame nasledovne:
bo ORs1 Kv = =
Zrýchľovanie obratu zásob zvyšuje efektívnosť činnosti organizácie. Miera obratu je
ukazovateľ sledovania rýchlosti obratu zásob. Vyjadriť ju môžeme buď ako počet obrátok za
sledované obdobie (väčšinou za rok), alebo ako dobu jednej obrátky v dňoch (za koľko dní sa
spotrebuje priemerná zásoba). Výpočet môžeme vyjadriť vzorcom:
zmpNV O = resp.
dV :N D zmp
o =
obrátok,
soba v sledovanom období.
ríklad:
oka a aký čas je potrebný na jednu obrátku?
kde O je počet
V - tržby (výkony, obrat),
Nzmp - priemerná zá
P
Firma-organizácia dosahuje ročné tržby 925 mil. Sk, priemerné zásoby sú 76 mil. Sk.
Koľkokrát sa obrátia zásoby za obdobie 1 r
159
Výpočet:
2,12925 O = = krát; 3076 Do = = dn76 365:925
í
ť obratu (počet
čo najvyššia a koeficient (miera – ukazovateľ) viazanosti čo najnižší.
ateriálu významnou nákladovou
položkou, je dôležité dosiahnuť potrebnú efektívnosť a rentabilitu v jeho potrebe.
Rentabilita je ďalším ukazovateľom hodnotenia zásob Rz. Tento ukazovateľ korešponduje
snosti aktív, resp. ekonomickej ziskovosti a vypočítame ho zo
Pre organizáciu je výhodné, aby bola doba obratu čo najkratšia, rýchlos
obrátok)
Vo výrobných zásobách má firma zbytočne umŕtvený kapitál, preto sa snaží ich objem
zosúladiť s výrobným programom. Východiskom je bilancia a plán, porovnávajúci so
zdrojmi. Nakoľko v strojárskej výrobe je spotreba m
s ukazovateľom tzv. výno
vzorca:
zmpNzisk Rz =
kde Nzmp sú priemerné zásoby za sledované obdobie.
Organizácia má záujem o rast tohto ukazovateľa. Zisk sa spravidla uvádza pred zdanením
Efektívne určenie potreby materiálu môžeme dosiahnuť pomocou normy spotreby.. Norma
spotreby materiálu predstavuje pri dan i a technicko – organizačných
podmienkach výroby maximálne prípustné množstvo spotreby materiálu na výrobu jednotky
ožstva materiálov vo výrobnom procese môžeme normy
y spotreby základného materiálu - ktorý vchádza do podstaty hotového výrobku.
ocného materiálu – ktorý spravidla nevchádza do podstaty – netvorí
základ hotového výrobku. Merná jednotka spotreby materiálu sa určuje podľa
a v menovateli priemerné zásoby za sledované obdobie.
10.2 Určovanie potreby materiálu
ej technológi
produkcie určenej kvality.
V závislosti od určenia mn
spotreby deliť na:
• Norm
Norma spotreby sa určuje spravidla na jednotku tohto výrobku. Mernou jednotkou
spotreby je jednotka (napr. kus, meter, kg, Sk apod.) výrobku.
• Normy spotreby pom
160
konkrétnych podmienok – nie vždy je priama súvislosť spotreby pomocného materiálu
.
Odpad a straty spôsobené technologickým procesom. Odpad je technologicky nutný a môže
byť vratný a nevratný.
iacerými metódami (napr. metódou
etódy závisí od množstva činiteľov,
apr. od druhu a typu výroby, od presnosti a spoľahlivosti noriem, ako aj výroby; ale aj a
metódu, od zvláštností jednotlivých druhov
e aspoň niektoré jednoduchšie metódy.
čtovo - analytická metóda vychádza z konštrukčnej a technologickej dokumentácie.
metóda sa môže realizovať v dvoch modifikáciách; ako
ienkach.
metóda vychádza z určenia normy spotreby materiálu na základe priemernej
t
pre
dosta
vyč
zvl
Vzh sť používaných metód uvedieme i s výpočtovými vzťahmi niektoré
s jednotkou výroby.
Väčšina spotrebných noriem má nasledujúcu štruktúru:
Ns = Gč + Gvo + Gno
kde Ns je norma spotreby v kg,
Gč –čistá váha v kg,
Gvo- váha odpadu vratného v kg,
Gno- váha odpadu nevratného v kg.
Čisté náklady (čistá váha) – je taká, ktorá je zistená meraním, vážením alebo teoretickým
prepočtom
Normy spotreby materiálu môžeme vypočítať v
priameho výpočtu, indexovou metódou, prepočtovo – analytickou, skúšobno –
experimentálnou, štatistickou metódou, atď.). Výber m
n
najmä od dostatku nevyhnutných údajov pre danú
materiálu a pod. V ďalšom opise ukážem
Prepo
Prepočtom konkrétnej spotreby predchádza analýza skutočných výrobných, konštrukčných,
technologických a organizačných podmienok vo firme. Dôležité sú tiež porovnania
s konkurenciou.
Skúšobno-experimentálna
skúšobno laboratórna alebo skúšobno prevádzková. Norma spotreby je výsledkom meraní pri
experimentoch v laboratóriu alebo prevádzkových podm
Štatistická
šta istickej-skutočnej spotreby za uplynulé obdobie. Nedostatkom tohto spôsobu je možnosť
nesenia nedostatkov z minulého obdobia, napriek tomu je v niektorých prípadoch
čujúci.
V praxi sa často využíva kombinácia uvedených, ako aj ďalších vhodných metód
ísľovania. Výber najvhodnejšej metódy závisí v každom jednotlivom prípade od
áštností potrebného materiálu, dodávateľov a od dostatku nevyhnutných údajov.
ľadom na rozmanito
ďalšie vhodné metódy, ako je napr. metóda:
161
• výrobková,
• typových predstaviteľov,
nožstvom výrobkov podľa programu výroby. Ak sa rovnaký materiál vyskytuje
materiálu je nasledovný:
ou všetkých výrobkov danej skupiny (QCELK):
skupiny (Ns) a špecifického
• porovnávacia a pod.
Pri výrobkovej metóde sa potreba určuje prenásobením normy spotreby daného materiálu
na výrobok m
vo viacerých výrobkoch, potom sa jeho spotreba určí sumou potrieb pre jednotlivé výrobky.
Vzorec určenia potreby
Pm = Ns .∑n
1
Q v
kde Pm je celková spotreba materiálu,
Ns - norma spotreby materiálu na výrobok,
Qv - plánovaný objem výroby daného výrobku v príslušnom období,
n - počet druhov výrobkov, na ktorých výrobu sa daný materiál používa.
Metóda typových predstaviteľov sa používa pri širšom sortimente výrobkov. Z danej
skupiny podobných výrobkov sa určí jeden typový reprezentant za všetky ostatné výrobky.
Potreba materiálu sa vypočíta prenásobením normy spotreby typového reprezentanta celkovou
plánovanou výrob
Pm = NTYP.QCELK
kde NTYP je norma materiálu typového reprezentanta a zistí sa ako priemerná veličina
noriem spotreby jednotlivých výrobkov, ktoré spadajú do danej
podielu týchto výrobkov na celkovom objeme výroby (Qv):
∑ v
n
s QN .
∑ vQ1
Porovnávacia metóda (podľa analógie) vyčísľovania potrieb materiálu sa používa v tom
prípade, kde sa plánuje výroba výrobkov, na ktoré nie sú vypracované normy spotreby
materiálu. Podstata tejto metódy tkvie v tom , že tieto výrobky sa porovnávajú k iným
výrobkom, na ktoré existujú normy spotre
ntypN 1
by materiálu. Pri tom treba vyberať výrobky
ať na zreteli charakteristické konštrukčne a technologicky podobné. Nevyhnutné je tiež m
162
odlišné vlastnosti nového výrobku a zaviesť nové koeficienty. Potrebu materiálu môžeme
y materiálu pri danom výrobku, v porovnaní
s analogickým, základným výro ne ho možno určiť ako vzťah
hmotnosti základného výrobku.
ateriálu je možné určiť pomocou
na zabezpečenie plynulého
priebehu výrobného procesu medzi d imi dodávkami. Zásoby však viažu
Norma výrobných zásob je norma zásob potrebných pre zabezpečenie plynulého procesu
výroby pri dodržaní maximálnej hospodárnosti.
Pri určovaní normy výrobných zásob vychádzame z časovej normy zásob a z dennej
spotreby. Časová norma zásob vyjadruje potrebu zásob na určitý počet dní, počas ktorých
musí firma vystačiť so zásobami až do budúcej dodávky.
čas, napr. z dôvodov porúch v doprave).
ateriálu sa rovná súčtu troch uvedených časov, teda:
nz dc skl pz
určiť podľa vzťahu“
Pm = Nan . Q . K
kde Nan je norma spotreby základného (analogického) výrobku,
Q - plán výroby analogických výrobkov, na ktoré sa určuje norma spotreby,
K - koeficient zohľadňujúci špecifiká spotreb
bkom. Orientač
hmotnosti nalogického výrobku k
Určenie noriem spotreby materiálu a veľkosti potrieb m
normatívov zásob pre jednotlivé typy zásob.
10.2.1 Normy výrobných zásob
Výrobné zásoby surovín, materiálu, apod. sú nevyhnutné
voma po sebe idúc
značné množstvo finančných prostriedkov organizácie. Organizácia sa preto musí snažiť ich
viazanosť obmedziť, t. j optimalizovať ich normovaním. Toto optimalizovanie množstva
vyjadrujeme normou.
Časová norma zásob materiálu pozostáva z troch častí:
• Z času, na ktorý musí mať firma bežnú zásobu (v podstate je to dĺžka dodávkového cyklu,
v ktorom prichádzajú dodávky do firmy).
• Z času technickej zásoby (je to čas na technické skladovanie, zrenie materiálu).
• Z času poistnej zásoby (počet dní, počas ktorých firma musí vystačiť so zásobami
v prípade, že dodávka nepríde na
Časová norma zásob m
Č = T + T + T
163
kde Čnz je časová norma zásob materiálu v dňoch,
Tdc - čas (doba) dodávkového cyklu v dňoch,
Tskl - čas potrebný na technické skladovanie v dňoch,
Tpz - čas poistnej zásoby v dňoch.
Normu zásob materiálu Nzm vypočítame ako súčin časovej normy zásob materiálu a
ľkosti dennej spotreby materiálu v kusoch, kg, m2 a pod. Teda:
Nzm = Čnz . ds
Stav zásob materiálu (a výrobných zásob vôbec) každého druhu kolíše a zásoby sa
tlivých druhov materiálu sa neuskutočňuje v jednom a tom istom čase.
vičnej výške.
ve
kde ds je denná spotreba materiálu
pohybujú od maxima (v deň dodávky) po minimum (deň pred novou dodávkou), keď má
firma na sklade v podstate poistnú a technickú zásobu. Priebeh pohybu stavu zásob je
znázornený graficky na obr. 10.2.
Stav každého druhu zásob materiálu kolíše a zásoby sa pohybujú od maxima k minimu,
nákup a spotreba jedno
Táto skutočnosť sa rešpektuje pri výpočte normy výrobných zásob vyjadrenej v peňažnej
forme započítaním dodávkového cyklu iba v polo
Max
im.z
ásob
a Á
DoC
Dodacia doba Td
Odchýlka od dodacieho cyklu
Bod objedná
T
vky
minBež
ná z
ásob
a Po
istn
á
Tec
hnic
ká z
ásob
a
ba
záso
Ø dací Tdcyklus
Obr. 10.2 Priebeh pohybu stavu zásob materiálu
pz
164
Výpočet normy zásob materiálu je potom nasledovný:
Nzm = (Tdc/2 + Tskl + Tpz).
Tento spôsob výpočtu platí iba pre enie normy zásob materiálu a pre tie
ožstvo rôznych druhov surovín, materiálu atď.
álu,
Maximálnu normu zásob N
peňažné vyjadr
prípady, kde sa vyskytuje veľké mn
Pre priebeh pohybu stavu zásob môžeme vypočítať ďalšie hodnoty, napr.:
Minimálnu normu zásob materiálu Nzmin:
Nzmin = Spl . Tpz
kde Spl je plánovaná potreba materi
zmax: Nzmax = Nzmin + Sp . Tdc
Priemernú normu zásob materiálu Nzmp:
2.
minmindcp
zzTSNN =
od - čas potrebný na objednanie materiálu Bo:
Bo = Nzmin + Sp . Td
Pri zásobovaní je potrebné vždy vychádzať z podstaty vzťahov medzi dodávateľmi a
d estami spotreby m álových vstupov organizácie. Často sa tu využíva
etóda portfóliovej analýzy, metóda ABC ako pomocná metóda ďalšie.
Metóda portfóliovej analýzy u takých
skupín ma ť
t ch zá dných k v.
omogénnych skupín m teriálov, ktoré majú adiska vplyvu na
áklady a výkony organizác Ako vymedzujúce kritériá pre ur enie takýchto skupín
materiálov. Tieto vymedzujúce kritériá sa označujú ako strategické faktory prosperity
teriálmi. Keďže
v rámci portfóliovej analýzy ide o dvojrozmerné zobrazenie, znamená to, že treba vybrať dva
mal vzťahovať na okolie podniku
(podnikate sk prostredie) a dru
z okolia podniku možno uviesť:
B
o berateľmi a mi ateri
m a prípadne
sa využíva pri zásobovacej stratégii predovšetkým
teriálov, ktoré podstatnou mierou môžu ovplyvni prosperitu organizácie. Skladá sa
z ro sa roko
Prvým krokom portfóliovej analýzy pri tvorbe zásobovacej stratégie je určenie relatívne
h a strategický význam z hľ
n ie. č
materiálov možno použiť predovšetkým vlastnosti obstarávacieho trhu a nakupovaných
organizácie, ktoré súvisia s jednotlivými homogénnymi nakupovanými ma
takéto strategické faktory. Jeden z faktorov by sa
hý na samotný podnik. Ako príklady vhodných faktorov ľ é
165
• silu dodávateľského trhu (postavenie dodávateľov),
• riziko zásobovania,
• vývoj nákladov obstarania a pod.
Napr. výrobnými nákladmi organizácie môžu byť:
• relatívna sila organizácie na trhu – ,
osť voči poruchám v zásobovaní) apod.
Druhým krokom portfóliovej an menzií (rozmerov) faktorov, ktoré
á matica je štvorpolová alebo deväťpolová).
Tretím krokom portfóliovej analýzy je zobrazenie portfóliovej matice, ktorá je znázornená
ieme situáciu, keď poruchy v zásobovaní nevedú
k podstatnému ovplyvňovaniu nákladov a výkonov organizácie. Naopak, o malej flexibilite
postavenie na trhu
• flexibilita potrieb organizácie (odoln
alýzy je určenie di
bývajú dvoj alebo trojstupňové (portfóliov
v obr. 10.3.
Obr. 10.3 Portfóliová matica na odvodenie zásobovacej stratégie
Na obr. 10.3 vidieť, že ide o trojdimenzionálne založenie portfóliovej analýzy na dvoch
strategických faktoroch:
• na riziku obstarávacieho trhu,
S1 I1 I2
01 S2 I3
FLEXIBILITA POTRIEB
VEĽKÉ
DNÉ
VEĽKÁ STREDNÁ MALÁ RIZIKO OBSTARÁVACIEH
O TRHU
STRE
S3 03 02 MALÉ
• na flexibilite potrieb organizácie.
Veľkou flexibilitou potrieb rozum
166
potrieb hovoríme vtedy, ak je nedostatok materiálu spojený so značným negatívnym vplyvom
n
výrobného
programu, substitučné možnosti materiálov bez podstatného následku na výkony a náklady
adiska
mn
oj dopytu na obstarávacom trhu apod.
Porovnávaním flexibility potrieb a trhového rizika vznikne portfóliová matica ako základ
úmania (prípadne zostavovania) stratégií zásobovania pre jednotlivé materiálové skupiny.
dnotlivým poliam portfóliovej matice sa priradia modelové (štandardné) stratégie, ktoré
ienených strategických odporúčaní. V portfóliovej matici,
znázornenej na obr. 26, sa môžu považovať za vhodné nasledujúce modelové stratégie:
cia stratégia),
• júca ďalšie
S - selektívna zásobovacia stratégia.
Modelové stratégie poskytujú priestor na odvodenie detailnejších individuálnych
zásobovacích stratégií, napr.:
• V zásobov potrieb
materiálov dominujú stratégie odčerpávania (O1, O2, O3).
•
• trhu a flexibilita potrieb na rovnakej úrovni, sa
a náklady a výkony organizácie.
Indikátorom flexibility potrieb sú možnosti znižovania potrieb zmenou
organizácie, možnosti vlastnej výroby dovtedy dovážaných materiálov a pod.
Riziko obstarávania trhu vyjadruje pravdepodobnosť porúch v zásobovaní z hľ
ožstva, kvality a času. K najdôležitejším indikátorom tohto rizika patria konkurencia,
kapacita, výv
sk
Je
majú podobu všeobecne m
• 0 – stratégia odčerpávania (zdrojov je nenáročná, až úsporná zásobova
I - stratégia investovania (zdrojovo náročná zásobovacia stratégia, vyžadu
investovanie prostriedkov),
•
acích stratégiách s malým trhovým rizikom a vysokou flexibilitou
V stratégii vysokého rizika obstarávania na trhu a malej flexibility potrieb sú nevyhnutné
investičné stratégie (I1, I2, I3).
V prípade, keď je riziko na obstarávacom
volí selektívna zásobovacia stratégia (S1, S2, S3).
V poslednom pracovnom kroku portfóliovej analýzy sa skúma skutočné portfólio –
aktuálne situácie v jednotlivých homogénnych skupinách materiálov. V podstate sa
vyrovnávajú konkrétne zásobovacie stratégie pre uvedené skupiny materiálov, ktoré
167
vy
ky materiálové vstupy sú pre organizáciu
, ktorá
á najväčší význam pre organizáciu.. Napr. podľa obr. 10.4 pri vstupoch A,B a C je podľa
položiek, ktoré predstavujú 15-20 % hodnoty zásob,
• C – zahrňuje 6O-70 % materiálových položiek, ktoré predstavujú 10-15 % hodnoty
h
spotreby.
Rozdiel z celkového počtu
chádzajú z modelových stratégií odporúčaných portfóliovou maticou. Portfóliová analýza
teda vedie k odvodeniu konkrétnej zásobovacej stratégie pre jednotlivé skupiny materiálov.
Samozrejmou snahou organizácie je dostať väčšinu materiálov do políčok O, aby ušetrili
náklady na obstarávanie. Ďalšia, i keď pomocná, v praxi je často využívaná metóda ABC,
alebo XYZ.
Metóda ABC je založená na poznaní, že nie všet
rovnako dôležité. Pomocou tejto metódy sa rozdelia nakupované materiálové vstupy podľa
ich relatívneho podielu na celkovej hodnote (prípadne frekvencií, spotreby, obtiažnosti
získania, množstve, na type organizácie a pod.) nakupovaných materiálov na skupiny A, B a
C (môže byť podľa potreby aj viac skupín). Pri zostavovaní individuálnych zásobovacích
stratégií pre jednotlivé materiálové skupiny, sa venuje najväčšia pozornosť tej skupine
m
objemu spotreby materiálu rozdelenie nasledovné:
• A – zahrňuje 10-15 % materiálových položiek, ktoré predstavujú 60-80 % celkovej
hodnoty zásob,
• B – zahrňuje 15-20 % materiálových
zásob.
materiálu na sklade v %
Obr. 10.4 Členenie materiálových položiek pri metóde ABC
Za zvláštnu modifikáciu metódy A,B,C sa niekedy označuje metóda XYZ, ktorá je
založená na diferenciácii materiálových skupín podľa rozdielneho časového priebehu ic
C
B
A 20
40
60
80
100%
20
40
60
80
100%
Rozdiel z celkovej hodnoty spotreby
materiálu v %
168
Zhrnutie
Prevádzkový - krátkodobý majetok prechádza celou svojou podstatou do hodnoty nových
hotovej výroby.
eľov,
ako je, napr. doba obratu, rýchlosť obratu, počet obratov, koeficient viazanosti a rentabilita –
v o
voma
po sebe idúcimi dávkami je určenie optimálneho množstva materiálu. K tomu účelu slúži
iekoľko metód, napr. metóda výrobková, porovnávacia metóda, metóda typových
redstaviteľov atď. Pri vzťahoch dodávateľ - odberateľ sa často využíva portfóliová analýza,
etóda ABC a pod.
. Čo zaraďujeme z bilančného hľadiska do prevádzkového – krátkodobého majetku (KM)?
. Definujte obrat KM a jeho význam.
. Uveďte vplyv hlavných ukazovateľov na efektívnosť využívania KM.
. Čo predstavuje norma spotreby materiálu a aká je jej štruktúra?
. Akými metó
Z akých častí sa skladá norma výrobných zásob?
princípe je založená portfóliová analýza pri tvorbe zásobovacej stratégie?
á účelné využitie metóda ABC?
výrobkov. Jeho štruktúru tvoria: výrobné zásoby, nedokončená výroba, hotové výrobky, tovar
na ceste, pohľadávky a finančný majetok. Proces premeny jednotlivých prvkov, resp. skupín
krátkodobého majetku, ktoré prechádzajú jednotlivými fázami vo sfére výroby a obehu a
vracajú sa do východiskovej fázy, nazývame kolobehom prevádzkového majetku.
Pod normatívom prevádzkového majetku rozumieme priemerné, resp. optimálne množstvo
peňažných prostriedkov, ktoré má organizácia viazané v určitej forme prevádzkového
majetku. Celkový normatív prevádzkového majetku v organizácii sa skladá z normatívov:
výrobných zásob, nedokončenej výroby a normatívu
Efektívnosť využívania prevádzkového majetku sledujeme prostredníctvom ukazovat
ýn snosť prevádzkového majetku.
Dôležitou súčasťou ekonomickosti priebehu plynulého výrobného procesu medzi d
n
p
m
Otázky na diskusiu 1
2. Vysvetlite kolobeh KM a jeho jednotlivé fázy.
3
4
5
6 dami môžeme určiť normu spotreby materiálu?
7.
8. Vysvetlite priebeh pohybu stavu zásob materiálu.
9. Uveďte spôsoby výpočtu pre hlavné druhy noriem zásob materiálu.
10. Na akom
11. Kedy m
169
Zoznam použitej a odporúčanej literatúry
[1] Burcl, R.: Hospodárenie s náhradnými dielmi. In: Špecializovaný kurz pre vedúcich
hospodárskych pracovníkov, IVS Praha, DT Žilina 1987
[2] Červeňan, Š. a kol. : Logistika v praxi manažéra. Tipsolt, Trnava 2003
[3] Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002
[4] Kubiš, J.: Logistika vo výrobných systémoch. Elita, Bratislava 1993
[5] Sedlák, M. a kol.: Podniková ekonomika. Elita, Bratislava 1995
170
11. Pracovná sila a motivácia k práci Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali byť schopní: • popísať význam pracovnej sily ako potenciálny výrobný faktor,
• správne sa orientovať pri výbere pracovníkov,
• optimalizovať tvorbu pracovných podmienok,
• analyzovať mzdové systémy a spôsoby odmeňovania,
• spôsoby merania a možnosti zvyšovania produktivity práce.
V tejto časti poukážeme na postavenie a význam pracovnej sily ako jedného z aktívnych
potenciálnych výrobných faktorov, ktoré aktívne pôsobia vo výrobnom procese a
odovzdávajú v ňom svoj výkon. Bližšie popíšeme spôsoby výberu pracovníkov, jeho
motivačné prvky v ekonomickej a sociálnej oblasti. Ďalej rozpracujeme sústavy miezd a
spôsoby odmeňovania pracovníkov. V závere sa budeme zaoberať vplyvmi faktorov, ktoré
pôsobia na produktivitu práce a možnosťou ich merania.
Primárnou funkciou každej organizácie by mala byť realizácia človeka
pre jeho radostnú a zmysluplnú existenciu. Frederick Herzberg
11.1 Motivácia zamestnanca k práci
Človek a jeho tvorivé schopnosti majú pre fungovanie organizácie rozhodujúci význam.
Na jeho aktivitu pôsobí množstvo činiteľov, sú to najmä jeho psychické a fyzické schopnosti.
Psychické a fyzické schopnosti determinujú pohyblivosť organizmu, vek, nadanie, odborné
vzdelanie a praktické skúsenosti. Človek a jeho tvorivé schopnosti majú pre činnosť
organizácie rozhodujúci význam. Na aktivitu ľudského činiteľa a teda na pracovné výsledky
pôsobí komplex faktorov, a to najmä vôľa človeka a jeho schopnosti, povaha vykonávanej
práce a jej ohodnotenie, ale aj organizácia práce, pracovné a mimopracovné podmienky. Tieto
faktory sa premietajú do pracovného procesu a od ich úspešného zladenia závisí účinnosť a
efektívnosť vynaloženej práce. Veľmi dôležitá je vôľa človeka, ktorú osobitne mobilizuje
motivácia k práci. Motivácia človeka k práci závisí najmä od nasledujúcich faktorov:
1. výber zamestnancov,
2. pracovné podmienky,
171
3. sociálne služby,
4. mzda.
.
onálnej politiky a stratégie organizácie.
uktúre a zdrojoch pracovných síl, a
í chcú zmeniť zamestnanie,
uvo není pracovníci z iných organizácií a pod.); a vnútorných (pracovníci uvoľnení
v d
om je optimalizácia rovnice, kde na
jednej strane stoja požiadavky organizácie na pracovníka a na druhej strane uchádzač o prácu:
á byť = je.
i
konomickým prínosom pre organizáciu a stupňom spokojnosti jednotlivých pracovníkov.
hu. Z toho môže pre organizáciu vyplývať výhoda
lebo nevýhoda a pre zamestnanca úspech alebo neúspech (sklamanie), ktoré zase spätne
11 1.1 Výber zamestnancov
Výber pracovníkov vychádza z potrieb pers
Východiskom sú informácie o potrebe pracovníkov, ich štr
to vonkajších (ponuka práce: absolventi škôl, pracovníci, ktor
ľ
ôsledku technického rozvoja, zmien v štruktúre výroby, organizačných zmien a pod.).
Personálna prax by mala dávať spravidla prednosť obsadzovaniu voľných miest z vnútorných
zdrojov. Sú známe ich schopnosti a vlastnosti, nižšie sú náklady na ich obstaranie a je u nich
predpoklad vyššej stability (a nie len u nich) v zamestnaní. V súčasných podmienkach
Slovenska je účelné zvážiť možnosť spätného prijatia pôvodne prepustených pracovníkov nie
z vlastnej viny. Ide tu o celý súbor činností, ktorých cieľ
m
Význam výberu pracovníkov vyplýva predovšetkým zo vzájomnej závislosti medz
e
Nie každý pracovník sa hodí na každú úlo
a
pôsobia na jeho výkon a spokojnosť v práci. Vzájomná väzba medzi psychologickými a
hospodárskymi následkami výberu je veľmi významná. Dôležitosť správneho výberu nových
pracovníkov sa zvyšuje predovšetkým z týchto dôvodov:
• rozvoj techniky a automatizácie spôsobil zmenu pracovných požiadaviek, a tým sa
zmenili aj kritéria spôsobilosti,
• mnohí ľudia majú pomerne vysokú kvalifikáciu, z čoho vyplývajú aj ich vyššie
očakávania a vyššie požiadavky na ocenenie ich osobnosti,
• rast osobných nákladov na vzdelanie zvyšuje obstarávacie náklady na pracovnú silu.
172
Pri výbere pracovníkov je treba čo najúčinnejšie vyvinúť snahu o zosúladenie cieľov
s cieľmi (záujmami) pracovníka. Za tým účelom je treba dodržať určitú
áslednosť logických krokov:
die pracovné miesto na pracovníka (presný popis práce,
požiadavky vyplývajúce z organizácie a komunikačných vzťahov s inými miestami a
acovníkov. Táto činnosť sa stáva súčasťou tzv. firemnej kultúry.
práce, fyziológia práce, sociológia
ráce, pracovné právo, medicína a hygiena práce. Ide aj o to, aby sa pri tvorbe pracovných
yšovať
výn
ím sa na
tvo aj režim práce a oddychu,
ohol
pracovať s plným pracovným nasadením a ochotou. Nemenej dôležité ako spomenuté
skutočnosti sú aj dobré vzťahy medzi kolegami navzájom a medzi pracovníkmi a ich
nadriadenými. Ide o medziľudské vzťahy v organizácii, ktoré môžeme nazvať firemná klíma.
organizácie
n
• analýza požiadaviek, ktoré kla
následne stanovenie požiadaviek a nárokov, ktorými by mali pracovníci disponovať, atď.),
• získavanie širšieho okruhu kandidátov (výberovým konaním, konkurzom, osobným
pohovorom, sprostredkovateľskou firmou, súčinnosť s miestnym úradom práce a pod.),
• analýza schopností uchádzačov (IQ testy, psychologické testy, jazykové a odborné testy
apod.),
• rozhodnutie o výbere (platí zásada slušnej informácie uchádzačov – i odmietnutých o
výsledkoch výberového konania).
Činnosti spojené so získavaním a výberom pracovníkov sú veľmi citlivou oblasťou
personálnej práce a majú vplyv na celú činnosť organizácie. Organizácia pri nich vstupuje do
kontaktu so širokou verejnosťou, spôsob jej postupu, serióznosť voči uchádzačom i vlastným
zamestnancom sa stávajú súčasťou imidžu podniku, zvyšujú sa tak predpoklady pre získanie
kvalitných pr
11.1.2 Tvorba pracovných podmienok
Tvorba optimálnych pracovných podmienok je úlohou organizácie práce, ktorá je
interdisciplinárnou vedou, využíva teoretické poznatky spoločenských, prírodných a
technických vied. Je to najmä ergonómia, psychológia
p
podmienok dodržiavali ľudské práva a súčasne taký systém práce, ktorý umožní zv
osy organizácie.
Problém optimálnych pracovných podmienok nemožno riešiť iba obmedzen
rbu vonkajších a vnútorných pracovných podmienok, ako
vytváranie vhodného pracovného prostredia; ale a najmä, aby pracovník chcel a m
173
Ak vládne medzi zamestnancami závisť a nedôvera, potom takáto pracovná klíma bude
narušená a bude brzdiť aj činnosť organizácie. Ak má pracovník pocit, že nadriadený
znevažuje jeho ľudskú dôstojnosť, ak sa k nemu správa nespravodlivo, potom treba rátať
ý ou)
výr žité
tech
.
rma
pos rodinným príslušníkom. V mnohých firmách, najmä vo
praktických skúseností so zmenami v požiadavkách na pracovníkov. Vzhľadom na zmeny
ľadom
eny v charaktere práce sa tento proces stáva celoživotnou úlohou každého pracovníka.
systematický a plánovitý postup vychádzajúci
z predpokladaného vývoja štruktúry pracovníkov a požiadaviek na ich schopnosti.
jnosť s prácou, príspevkami na stravovanie, bývanie, dôchodkové
zab
s t m, že sa mu práca nebude dariť. S postupujúcou intenzifikáciou (automatizáci
obného procesu sú potrebnejší kvalifikovanejší pracovníci, schopní obsluhovať zlo
nické zariadenia a niesť vlastnú zodpovednosť. Tým sa mení aj vzťah medzi
zamestnancom a zamestnávateľom – stávajú sa spolupracovníkmi.
11 1.3 Sociálne služby
Pod pojmom sociálne služby rozumieme komplex činností, resp. služieb, ktoré fi
kytuje svojim zamestnancom a ich
vyspelých trhových ekonomikách má práve tento faktor rozhodujúcu úlohu (nie zriedka stojí
pred výškou mzdy). K hlavným službám patrí systém vzdelávania. Hlavnou náplňou je oblasť
kvalifikácie, t j. oblasť profesnej prípravy orientovanej na špecificky profesne orientované
znalosti, zručnosti a skúsenosti. Sem patrí aj rekvalifikácia, t.j. dopĺňanie vedomostí a
charaktere práce sa tento proces stáva celoživotnou úlohou každého pracovníka. Vzhv
na zm
V príprave firemného vzdelávania je potrebný
Relatívne samostatnou oblasťou, najmä pre riadiacich pracovníkov, je tréning tzv.
sociálnych zručností, t.j. schopností komunikovať s ľuďmi, riešiť konflikty, motivovať
pracovníkov.
Významným faktorom utvárania pocitu spokojnosti s prácou je úroveň a zabezpečovanie
sociálnych potrieb pracovníkov a to rôznymi formami. Napríklad zabezpečovanie trvalého
zamestnania, spoko
ezpečenie, na rekreáciu, zdravotnícku starostlivosť, starostlivosť o deti predškolského
veku, organizovanie aktivít voľného času, poskytovanie výhodných pôžičiek, rôzne formy
poistenia, a pod.
Plošné a paušálne poskytovanie týchto výhod prináša zníženie ich motivačnej účinnosti.
Preto je účelné poskytovanie týchto pôžitkov legislatívnou úpravou, čo je spravidla formou
kolektívnej zmluvy.
174
Vo vyspelých trhových ekonomikách sa čoraz častejšie využíva tzv. cafeteria systém
v sociálnych pôžitkoch zamestnancov. Každý zamestnanec má k dispozícii určitú výšku
hodnoty bonus týchto služieb a podľa ponuky firmy si sám určuje štruktúru ich čerpania
podľa svojich záujmových a sociálnych preferencií. Zvyšuje sa tak celkový účinok týchto
pôžitkov a tým aj spokojnosť zamestnancov.
11.1.4 Odmeňovanie zamestnancov
V trhovej ekonomike chápeme odmeňovanie – mzdu podľa Zákona o mzde č. 1/1992 Zb.
. predovšetkým ako cenu práce. Problémom určovania odmeny za prácu sa zaoberajú viaceré
ýška závisí
ka, pohyb a diferenciácia závisia od konkrétnej situácie na trhu práce a od
z
vedné disciplíny, napr. ergonómia, národohospodárska náuka, podnikovohospodárska náuka,
pracovné právo, etika, sociológia a iné. Určité zjednodušenie v orientácii interdisciplinárnych
prístupov ku mzde predstavuje syntéza dvoch základných pohľadov na mzdu a to ako
kategória:
• národohospodárska,
• podnikovohospodárska.
Národohospodárska náuka sa zaoberá otázkami odmeňovania pracujúcich v rámci teórie
rozdeľovania, otázkami vymedzenia štátu v oblasti mzdovej politiky (napr. stanovenie
minimálnych miezd, mzdová regulácia) a voľby prostriedkov na zabezpečenie týchto úloh.
Mzdu považuje za dôchodok pracujúcich, slúži ako zdroj krytia ich potrieb a jej v
od viacerých činiteľov, najmä od:
• trhových činiteľov, kde mzdu determinuje trhový mechanizmus, mzda je cena práce,
ktorej výš
efektívnosti podnikania;
• mimotrhových činiteľov, kde mzdu determinujú aj také prvky, ako je nadanie, vzdelanie,
kvalifikácia, profesia, prax, vrodené a získané schopnosti, výkonnosť, vek, kreativita a
iné.
Podnikovo hospodárska náuka sa zaoberá otázkami odmeňovania pracujúcich a vymedzuje
mzdu ako:
• odmenu za prácu, tzn., že je cenou práce ako výrobného faktora organizácie,
• náklad organizácie, a teda ovplyvňuje výšku nákladov, ako aj zisk, prípadne stratu,
175
• výdavok organizácie, časť mzdy vyplácaná na základe pracovných zmlúv. Relatívne
nezávisí od výnosov organizácie (ide o časovú mzdu, úkolovú mzdu, mzdové príplatky a
pod.).
Obsahové vymedzenie mzdy nie je vždy jednoznačné, a preto treba vychádzať
v konkrétnych prípadoch z danej legislatívy. Vo vyspelých trhových ekonomikách nie je
riame štátne riadenie miezd. Aj v prípadoch, že štát má o niektoré pracovné činnosti
j), nezasahuje do odmeňovania príslušných skupín
racovníkov. Mzdová a sociálna politika sa realizuje v podmienkach tarifnej autonómie
íka pred zamestnávateľom.
á pracovník nárok nezávisle od pracovného zaradenia, vykonávanej
tých výsledkov a platobnej schopnosti zamestnávateľa. Výška
min málnej mzdy sa má zákonne upravovať podľa vývoja životných nákladov. Stanovená
ácie práce o kolektívnom rokovaní.53 Kolektívne rokovanie
zam
org na druhej strane. Kolektívne rokovanie je teda dvojstranné,
• tívna zmluva organizácie – firmy, ktorá je uzatvorená medzi príslušným odborovým
na zmluva vyššieho stupňa, uzatvorená medzi odborovým orgánom odvetvovým a
p
eminentný záujem (napr. výskum a vývo
p
organizácie, na základe rokovaní odborov s podnikateľmi. Zásahy štátu do mzdovej a
sociálnej politiky sa sústreďujú iba do týchto oblastí:
• sociálne zákonodarstvo, napr. sociálne zabezpečenie v chorobe, starobe, stanovenie
zákonnej dĺžky pracovného času, výmera dovolenky, bezpečnosť pri práci a pod.,
• stanovenie zaručenej minimálnej mzdy, ktorou sa zabezpečuje základná sociálna ochrana
pracovn
Na minimálnu mzdu m
pracovnej činnosti, dosiahnu
i
minimálna mzda je záväzná pri kolektívnom rokovaní odborov a zamestnávateľov.
Kolektívne rokovanie je základným prostriedkom tvorby miezd v trhovej ekonomike,
výsledkom ktorého sú dohody o celom komplexe mzdových, pracovných a sociálnych
podmienok na trhu práce. Obsah, formu a spôsoby kolektívneho rokovania upravuje
Konvencia Medzinárodnej organiz
u nás je legislatívne upravené zákonom,54 podľa ktorého ide o rokovanie medzi
estnávateľom, skupinou zamestnávateľov, alebo jednou či viacerými zamestnávateľskými
anizáciami zamestnancov
prípadne trojstranné:
Cieľom kolektívneho rokovania je uzatvorenie kolektívnej zmluvy, ktorá môže byť:
kolek
orgánom firmy a vedením firmy,
• kolektív
najmenej tromi zamestnávateľmi,
53 Konvencia č. 154/1981 Medzinárodnej organizácie práce, Ženeva 54 Zákon č.2/1990 Zb. o kolektívnom rokovaní zo dňa 4. 12. 1990
176
• generálna dohoda(GD), ktorá vzniká na základe tripartitného rokovania.(vláda,
zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov). GD má charakter politického dokumentu,
ktorého hlavným cieľom je udržanie sociálneho zmieru v spoločnosti. Obsahuje
álna výška taríf a zákonných príplatkov
zod
upr
Systémy
pcov zamestnancov do všetkých etáp – od navrhovania systému, cez
• na potreby organizácie a zamestnancov,
• ý za účasti zástupcov zamestnancov.
ustanovenia o hospodárskej politike, politike zamestnanosti, pracovných príjmov a
ustanovenia týkajúce sa sociálnej oblasti
Rokovania u nás sa teda uskutočňujú na troch úrovniach: na centrálnej, odvetvovej a
firemnej úrovni.
Ak v organizácii nie je uzatvorená kolektívna zmluva, platí podľa zákona o mzde55 tarifná
stupnica určená vládnym nariadením, a to ako minim
k mzde. Tým sa umožňuje, aby individuálni zamestnávatelia mohli vytvárať mzdové systémy
povedajúce potrebám špecifických podmienok organizácie.
Odbory v trhových ekonomikách nie sú prívržencami štátnej dôchodkovej politiky, ale
ednostňujú kolektívne rokovanie.
11.1.4.1 Systémy miezd
Systém peňažného odmeňovania je metóda určovania miezd – zárobku.
odmeňovania sú neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych vzťahov a môžu mať rozhodujúci
(kladný alebo záporný) vplyv na efektívne hospodárenie firmy, ako i vzťahy medzi vedením a
zamestnancami. Je celkom prirodzené, že čím je daný systém v konkrétnych podmienkach
starostlivejšie zvolený a prispôsobený špecifickým potrebám organizácie a zainteresovanej
pracovnej skupine, tým väčšiu má nádej na úspech. Kľúčový význam pri zavádzaní systémov
odmeňovania hrajú aspekty výrobných vzťahov. Ak sa so systémom stotožnia sami
zamestnanci, bude systém fungovať oveľa lepšie. Stotožnenie možno dosiahnuť
zainteresovaním zástu
jeho zavedenie, sledovanie, až po vyhodnocovanie. Najlepší systém je preto ten, ktorý:
je starostlivo vybraný so zreteľom
• má dôveru na všetkých úrovniach a sekciách vedenia i zamestnancov,
bol vyvinutý, zavedený a udržiavan
55 Zákon o mzde, priemernom zárobku, a odmene za pracovnú pohotovosť č. 1/1992 Zb.z.a jej novelizácia. Pod mzdou rozumieme peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytovanej zamestnancovi za prácu
177
I keď sú známe rôzne systémy - formy miezd, v praxi sa najčastejšie využívajú:
časové formy mzdy,
úkolové formy mzdy,
pohnútkové mzdové systémy.
•
•
•
losťou práce zariadenia, alebo režimom technologického procesu či
kon. V takých prípadoch, kde
rozsahu využíva v manažérstve, technicko-administratívnej
Pri robotníckych profesií ju vypočítame podľa vzorca:
nevznikajú spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.
ho pracovného
pracuje, tým ľa čím
viac práce sa vykoná za rovnaký čas a na rovnakom zariadení, tým nižšie budú jednotkové
náklady. Základným predpokladom individuálneho odmeňovania za dosiahnuté výsledky je
spracovanie výkonových noriem. Pre spracovanie výkonových noriem je v súčasnosti
Časové formy mzdy sa používajú na pracoviskách s núteným pracovným tempom
určovaným rých
náročnosťou na veľmi presnú a kvalitnú prácu. Jej uplatnenie sa nemôže viazať na dôkladné
normovanie práce.
Podstata časovej mzdy spočíva v tom, že pracovník je odmeňovaný na základe množstva
odpracovaného času, čo nepodnecuje pracovníkov zvyšovať vý
sa požaduje vysoká kvalita, veľké výkony apod., možno uplatniť niektorú z foriem
pohnútkovej mzdy.
Časová mzda sa vo veľkom
práci i v robotníckych profesiách.
Mc = Mt . Ho
kde Mc je časová norma,
Mt - mzdová hodinová tarifa,
Ho -počet odpracovaných hodín za mesiac.
Časová mzda má množstvo výhod i nevýhod. Ako hlavné výhody možno stručne
spomenúť:
• ľahko a lacno sa administruje a pomáha vedeniu pri odhadoch nákladov na pracovnú silu,
• mnoho zamestnancov oceňuje stabilný zárobok,
• je jednoduchá na pochopenie,
•
Úkolové mzdy sa používajú pri odmeňovaní pracovníkov podľa dosiahnuté
výkonu. Tento individuálny druh odmeňovania má veľký význam. Čím efektívnejšie robotník
viac úloh splní a tým vyšší bude jeho zárobok. Z hľadiska zamestnávate
178
množstvo spôsobov, sú to analyticko - prepočtové metódy, rôzne druhy pracovných štúdií , a
veľké množstvo úkolových foriem miezd, ako aj ich rôznych
Podľa závislosti medzi výkonom robotníkov a ich zárobkom možno
• lasická úkolová mzda,
určuje podľa normovaného času stanoveného na vyrobenú jednotku
odne menená (ak je technicky zdôvodnená).
Jed rca:
ú =
mzda v Sk,
robenú jednotku v Sk,
systémy vopred určených časových normatívov a pod.
V praxi sa používa
modifikácií a kombinácií.
úkolové formy mzdy rozdeliť, napr. do piatich základných skupín:
k
• diferencovaná úkolová mzda,
• degresívna úkolová mzda,
• progresívna úkolová mzda,
• akordná mzda.
Klasická úkolová mzda (nediferencovaná). Pri nej existuje priama závislosť medzi
výkonom a zárobkom (v pomere 1:1). Poznáme úkolovú mzdu kusovú, pri ktorej výška mzdy
závisí od kusovej sadzby (odvodenej od normy času), a od množstva produkcie . V prípade
noriem sa zárobok
výrobku, prípadne na časť alebo celý objem výroby. Výkonová norma musí byť pracovníkom
vopred známa a nesmie byť bezdôv
noduchú (priamu) úkolovú mzdu Mú vypočítame zo vzo
M Sj . Q
kde Mú je priama úkolová
Sj - mzdová sadzba za jednu vy
60.čjMNS =
t
a času v minútach,
t .
. Pri nej sa používa niekoľko mzdových taríf. Robotníci,
a tí, ktorí normy neplnia, sa
Q - množstvo vyrobených jednotiek,
N - normč
M - mzdová tarifa
Diferencovaná úkolová mzda
ktorí dosahujú vysoký výkon, sa odmeňujú vyššími sadzbami,
odmeňujú nižšími (sankčnými) tarifami.
Degresívna úkolová mzda. Pri nej robotník dostane za zvýšené plnenie výkonovej normy
zvýšený zárobok (prémiu), samozrejme menší ako je prekročenie normy. Odôvodňuje sa to
tým, že robotník sa v určitých prípadoch musí deliť so zamestnávateľom o výsledky zvýšenia
produktivity práce.
179
Progresívna úkolová mzda. Pri tomto spôsobe odmeňovania sa použije opačný postup ako
pri predošlom prípade..
Akordná mzda je osobitnou formou úkolovej mzdy, pri ktorej je určenie rozsiahlejšej časti,
prípadne celej uzavretej úlohy so stanovením termínu splnenia a výšky odmeny za splnenie.
Uplatňuje sa napr. v stavebníctve.
Podielová forma mzdy. Táto forma je vysoko motivačná pre niektoré druhy činností.
odmeny pre pracovníka na vytvorenom prínose (napr. na
b dôležitou a citlivou otázkou je stanovenie výšky podielu.
zdy pre skupinu pracovníkov spolu je účelné stanoviť
lá deľby zárobku medzi členov skupiny.
ré praktizujú
a uvedomiť význam aspektu
zamestnanecko-zamestnávateľského vzť čiť efektívne metódy a procedúry na
formy. V praxi sa najčastejšie
vyskytujú: Prémie a odmeny, príplatky ku mzde, osobné hodnotenia a podiely na
hospodárskom výsledku, zainteresovanosť na zisku, participačné systémy zamestnaneckých
y často vzájomne kombinujú, a tak sa môžeme stretnúť
iou, časovou mzdou s výkonnostnou odmenou, s časovou mzdou
konnostnou odmenou a osobným ohodnotením, časovou mzdou s prémiou, alebo
ie
nosti – ako je práca účinná. Táto účinnosť práce ako výrobný faktor sa
všeobecne nazýva produktivita práce.
Základom je stanovenie podielu
trž ách, zisku apod.). Osobitne
Pri stanovení podielovej m
jednoznačné pravid
Kombinovaná mzda vychádza z kombinácie predchádzajúcich, prípadne ďalších
doplnkových. mzdových foriem.
Zavádzanie nových alebo revidovaných výkonových noriem vyžaduje, aby zamestnanci a
ich zástupcovia s nimi súhlasili.. Všetky zmeny, napr. zmeny typu výrobku, materiálu,
technických parametrov, strojov alebo technologických (pracovných) postupov, sa musia
prerokovať; čím sú zmeny častejšie, tým je viac dohadovania. Organizácie, kto
za dosiahnuté výsledky individuálne odmeňovanie, si tu musi
ahu a zabezpe
riešenie prípadných sporov a konfliktov.
K osobitným druhom môžeme počítať doplnkové mzdové
akcií a mnoho ďalších, nie zriedka i interne utajovaných.
V praxi sa uvedené mzdové form
s úkolovou mzdou s prém
s vý
podielom na hospodárskom výsledku a pod.
11.2 Produktivita práce a jej meran
V predchádzajúcej časti sme charakterizovali mzdu ako cenu práce, ako súčasť nákladov
organizácie. Je logické, že organizácia chce vedieť, ako sa mu tieto náklady zhodnotia vo
výstupoch svojej čin
180
Produktivitu práce môžeme vyjadriť dvoma spôsobmi:
• priamo,
• nepriamo.
Priamy spôsob vyjadruje úroveň produktivity práce P.
Pomerom objemu výkonu Q, ktorý je výrazom účinnosti práce, a množstva času (práce)
T spotrebovaného na dosiahnutý objem výkonu pomocou vzorca:
TQP =
Kde Q je objem výkonu,
T - čas spotrebovaný na objem výkonu,
P - produktivita práce.
Objem výkonu možno vyjadriť v peňažných jednotkách (tržby) alebo vo fyzických
jednotkách (kusoch, tonách apod.). Porovnanie produktivity práce je presnejšie vyjadrené vo
fyzických jednotkách.
Množstvo práce spotrebovanej na dosiahnutý objem výkonu možno vyjadriť
odpracovaným časom alebo počtom pracovníkov.
Nepriamy spôsob merania produktivity práce vyjadruje, koľko času je potrebné na
zhotovenie jednotky objemu výkonu. Vyjadrujeme ho vzorcom:
QTP =
Predstavuje tiež recipročnú hodnotu priameho spôsobu, čo vyjadruje aj prácnosť.
Podľa toho, z akého hľadiska – za akú časovú jednotku zisťujeme produktivitu práce,
rozoznávame produktivitu hodinovú, dennú, mesačnú, ročnú a pod.
Hodinová produktivita práce sa vypočíta:
sh
nn
PT
= P
kde Pn je hodinová produktivita práce,
Qn - objem výkonu za hodinu,
Psh - počet pracovníkov v evidencii.
181
Denná produktivita práce sa vypočíta:
sd
dd
PQP =
kd
Mesačná produktivita práce sa vypočíta:
e Pd je denná produktivita práce,
Qd - objem výkonu za deň,
Psd - počet pracovníkov v sledovanom dni.
sm
mm
PQP =
aný mesiac,
ce je:
kde Pm je mesačná produktivita práce,
Qm - objem výkonu za d
Psm - priemerný evidenčný stav pracovníkov v danom mesiaci.
Ročná produktivita prá
sr
r
PQ
=rP
kde Pr je ročná produktivita práce,
Qr - ročný objem výkonu za daný rok,
Psr - priemerný evidenčný stav pracovníkov v danom roku.
Z hľadiska vzťahu produktivity práce ako ukazovateľa práce a mzdy ako nákladového
mala rásť
rýc
patria:
. prácnosť produkcie – vzťah medzi prácnosťou a produktivitou je nepriamo úmerný, tj. ak
cnosť produkcie je možno znižovať mechanizáciou,
automatizáciou, zavádzaním progresívnej konštrukcie, techniky a technológie a pod.
2. zmena sortimentu výroby – orientácia na výrobky s nižšou prácnosťou,
– znižovaním absencií, zdokonaľovaním manažmentu
ti,
acovníkov – zvyšovaním kvalifikácie, znižovaním
fluktuácie apod.,
urovín a polotovarov,
6. zlepšovanie využívania dlhodobého i krátkodobého majetku a pod.
vyjadrenia práce všeobecne platí základné pravidlo, že produktivita práce by
hlejšie ako mzdy.
Medzi základné faktory, ktoré ovplyvňujú rast produktivity práce,
1
prácnosť klesá, produktivita stúpa. Prá
3. dokonalé využitie pracovného času
práce, znižovaním nepodarkovos
4. zlepšovanie kvalifikačnej štruktúry pr
5. zlepšovanie využívania materiálu, s
182
Ukazovatele produktivity práce sa členia na syntetické a analytické.
yjadrenie celkovej úrovne a vývoja produktivity práce a
výroby a objemom živej práce. Rozklad syntetických
terizovať produktivitu práce z určitého
využitia dlhodobého majetku, materiálu, plnenia
výkonových noriem a pod. Ako príklad uvádzame syntetický rozklad produktivity práce,
k ďalším ukazovateľom firmy, a to:
dm
Účinnosť DM a vybavenosti živej práce Up
Up = Q/Pp
Vybavenosť pracovníkov DM V
V = DM/Pp
ov na rast produktivity práce je dôležité, aby:
innosti DM a ten väčší ako
dex rastu vybavenosti pracovníka DM. Ak by táto nerovnosť nebola dodržaná, svedčilo by
iemer, váhou je čas, v ktorom sa stav pracovníkov sleduje).
zácie
aktivitu ľudského
získavanie a výber pracovníkov, plánovanie počtu a štruktúry pracovníkov, ich
práce, popis pracovných miest, tvorba mzdových systémov, sledovanie a zlepšovanie
alizácia vzdelávacích systémov,
odnocuje využívanie
racovnej sily pomocou rôznych ukazovateľov, najmä pomocou produktivity práce, prácnosti,
vy
Syntetické ukazovatele slúžia na v
vyjadrujú vzťahy medzi objemom
ukazovateľov na analytické umožňuje charak
zvoleného hľadiska, napr. z hľadiska
ktorý vyjadruje vzťah tohto ukazovateľa
Účinnosť – využitie dlhodobého majetku U
Udm = Q/DM
Pri sledovaní dynamiky uvedených faktor
Index rastu produktivity práce bol väčší ako index rastu úč
in
to, napr. o prekapitalizovaní danej firmy DM a o jeho nízkom využití.
Sledovanie stavy pracovníkov sa sleduje buď ako jednoduchý aritmetický priemer; alebo
vážený aritmetický pr
Zhrnutie
Ľudský potenciál so svojimi jedinečnými schopnosťami má pre činnosť organi
rozhodujúci význam. Organizácia má cieľ podporovať a zvyšovať
potenciálu, k tomu využíva motivačné faktory, medzi ktoré môžeme počítať najmä:
rozmiestňovanie a hodnotenie, hodnotenie ich pracovných výkonov, hodnotenie a normovanie
pracovných podmienok a bezpečnosti práce, plánovanie a re
optimalizovať sociálnu starostlivosť, atď. Organizácia skúma a vyh
p
bavenosti práce dlhodobým majetkom a pod.
183
pracovníkov?
3. Aký vplyv majú pracovné podmienk žby na zamestnancov?
5. Aké metódy výpočtu produktivity prá ?
ktivity práce?
Zo
va 2002
9
] Sedlák, M. a kol.: Podniková ekonomika. Elita, Bratislava 1995
Tieto ukazovatele sú súčasťou hodnotenia a využívania výrobných faktorov organizácie a
ako také slúžia na prijímanie rozhodnutí.
Otázky na diskusiu
1. Čo je obsahom ľudského potenciálu?
2. Aké sú hlavné spôsoby získavania a výberu
y a sociálne slu
4. Aké mzdové systémy – formy poznáme?
ce poznáme
6. Ktoré hlavné faktory pôsobia na rast produ
znam použitej a odporúčanej literatúry
[l] Čambál, M.-Holková, A.-Horňák, F.: Manažérstvo podniku, Bratislava, STU 2000
[2] Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratisla
[3] Sablik, J. Ergonómia. ES SVŠT, Bratislava 1984/1990
[4] Sakál, P. – Štrpka, A.: Operačná a systémová analýza. ES SVŠT Bratislava198
[4
184
12. Výrobný proces
o preštudovaní tejto kapitoly by ste mali byť schopní:
u,
rocesu,
rozlíšiť tvrdú a pružnú automatizáciu – ich výhody, resp. nevýhody.
čas ktorého sa
výstupy v rozhodujúcej miere ovplyvňujú fungovanie organizácie, jej konkurencieschopnosť
ôžeme ho členiť
viacerých aspektov, najmä z hľadiska vzťahu k výrobku, charakteru jednotlivých zložiek
ýrobného procesu, stupňa zložitosti, výrobných fáz, spôsobu a miery opakovateľnosti,
Pre efektívne fungovanie výrobného procesu sa musí rešpektovať objektívne existujúce
ákonitosti, ako je jeho proporcionálnosť, paralelnosť, rytmičnosť a nepretržitosť. Veľmi
ôležité je priestorové a časové usporiadanie pracovísk, ich formy organizácie od fázovej
rmy organizácie až po výrobné systémy. Buďte slušní k ľuďom, keď postupujete nahor
Môžete ich stretnúť, keď budete padať dolu.
Wilson Mizner
2.1 Výrobný proces a jeho členenie
Výrobný proces je tvorivý proces, ktorý má hlavnú funkciu tvorbu úžitkových hodnôt a
sť organizácie. Jeho členenie môžeme robiť z rôznych aspektov.
edzi základné aspekty jeho členenia patrí hľadisko:
P
• charakterizovať výrobný proces,
• členiť výrobný proces z hľadiska základných aspektov,
• opísať základné typy výroby, ich výhody a nevýhody,
• vysvetliť podstatu optimalizácie výrobného program
• opísať priestorovú a časovú štruktúru výrobného procesu,
• vysvetliť metódy rozmiestňovania pracovísk,
• charakterizovať metódy a tvorbu toku materiálu,
• opísať jednotlivé formy organizácie výrobného p
•
Výrobný proces tvorí časť transformačného procesu organizácie, po
uskutočňuje premena vstupov (výrobných faktorov) na výstupy (výrobky a služby). Tieto
a postavenie na trhu. Vzhľadom na zložitosť výrobného procesu m
z
v
z
d
fo
1
predstavuje hlavnú činno
M
185
• vzťahu k výrobku,
• charakteru jednotlivých zložiek výrobného procesu,
j. podľa úlohy (účasti) jeho
a hlavný,
enia tvar, zloženie, akosť
obkov a tvoria ich
substanciu. Sú rozhodujúcou časťou výrobného procesu (napr. zhotovovanie výrobkov,
odliatkov, montáže a pod.).
ktorý
vací.
Zhotovovací proces je spôsob účelného spracovania
výrobok určený na expedíciu (len výnimočne zostá
Kontrolný proces je proces, v ktorom sa vykonáva kontrola kvality urobených operácií.
anipulačnú činnosť, začína príjmom materiálu a
y, pokračuje na pracoviskách, medzi pracoviskami až po expedíciu. Medzi
anipulácie s materiálom patrí: manipulácia operačná, medzioperačná, pri
odernizáciu, rekonštrukciu hmotného
• stupňa zložitosti,
• výrobných fáz,
• spôsobu a miery opakovateľnosti.
Výrobný proces z hľadiska jeho vzťahu k výrobku, t.
jednotlivých prvkov pri tvorbe výrobkov delíme na tri základné druhy procesov: n
pomocný a vedľajší.
Hlavný výrobný proces predstavuje súhrn operácií, ktoré m
surovín, materiálov, polotovarov, ktoré priamo prechádzajú do výr
Pomocný výrobný proces rovnako mení tvar, zloženie, akosť, ale takých výrobkov, ktoré
materiálne neprechádzajú do hotových výrobkov, opúšťajúcich organizáciu. Umožňuje
uskutočňovať hlavný výrobný proces; ide napr. o výrobu nástrojov, prípravkov a pod.
Vedľajší výrobný proces zabezpečuje všetky druhy energií, napr. elektrická energia,
stlačený vzduch, para, úžitková voda apod.
V niektorých prípadoch sa v organizáciách realizuje tzv. pridružený výrobný proces,
bezprostredne nesúvisí s výrobným programom organizácie.
Z hľadiska odlišnosti charakteru jednotlivých čiastkových prvkov, ktoré sa vyskytujú
v jednotlivých fázach výrobného procesu, môžeme výrobný proces členiť na: zhotovovací,
kontrolný, manipulačný, udržovací a sklado
jednotlivých súčiastok na hotový
va vo firme).
Manipulačný proces zahrňuje všetku m
surovín do firm
základné oblasti m
meraní, triedení, počítaní, vážení; závodná doprava, skladové hospodárstvo, obalové
hospodárstvo, paletizácia, kontajnerizácia a pod.
Udržovací proces zahrňuje údržbu a opravy, m
majetku firmy.
186
Skladovací proces obsahuje skladovanie surovín, materiálu, súčiastok i hotových
) rozsahu zodpovedajúcom potrebám výroby.
o materiálu a predstavujú jeden kus alebo rovnorodú hmotu). Jednotlivé
organizáciu, vzájomnú koordináciu na seba nadväzujúcich prác.
a výkovkov, výliskov, odliatkov apod.).
nických výrobkov to môže byť,
bku, konečná povrchová úprava apod.
členíme na: pretržitý,
cké, metalurgické procesy a pod.), ak sa
obný proces sa opakuje v pravidelných cykloch a hovoríme o sériovosti
výrobkov v primeranom (normovanom
Výrobné procesy z hľadiska zložitosti výrobkov sa členia na jednoduché a zložité.
V jednoduchom výrobnom procese sa zhotovujú jednoduché výrobky(získané z jedného
druhu východiskovéh
operácie neprechádzajú vedľa seba, ale postupne po sebe. Zladenie prác je nenáročné.
V zložitom výrobnom procese sa zhotovujú zložité výrobky (spojením rôznych
samostatných častí). Typickým príkladom sú stroje a zariadenia. Zložitý výrobný proces
kladie značné požiadavky na
Zložitý výrobný proces je charakteristický pre strojársku výrobu.
Výrobný proces sa obvykle člení na tri základné fázy: predhotovovania, zhotovovanie a
dohotovovanie.
Predhotovovanie je tá časť výrobného procesu, v ktorej sa uskutočňuje výroba polotovarov
určených na ďalšie spracovanie (napr. výrob
Zhotovovanie je tá časť výrobného procesu, v ktorom sa uskutočňuje výroba súčiastok a
dielov pomocou obrábania, tvárnenia, zvárania (u elektrotech
napr. navíjanie, impregnovanie a pod).
Dohotovovanie je tá časť výrobného procesu, v ktorej sa uskutočňujú kompletovacie práce,
napr. predmontáž, montáž, vyskúšanie výro
Schematické znázornenie základných fáz strojárskej výroby je na obr. 12.1.
Výrobný proces z hľadiska spôsobu a miery opakovateľnosti
nepretržitý, cyklický a necyklický.
Pretržitý (nespojitý - diskontinuálny), výrobný proces sa prerušuje v závislosti od
organizácie práce (spôsobu priebehu technologických operácií) – je typický pre strojársku
výrobu.
Nepretržitý (spojitý – kontinuálny), výrobný proces predstavuje priebeh jednotlivých
operácií bez časového prerušenia (napr. chemi
preruší, tak iba pri opravách alebo vo výnimočných prípadoch .
Cyklický, výr
výroby.
Necyklický výrobný proces sa vyskytuje pri sporadickej a neopakovanej výrobe.
187
PREDHOTOVOVANIE DOHOTOVOVANI
VÝROBOK
Obr. 12.1 Schematické znázornenie základných fáz strojárskej výroby
lenení sa používajú aj ďalšie členenia výrobného procesu,
ňa automatizácie na ručné, strojno-mechanizované, aparatúrne a automati-
sa vyznačuje určitými technickými, organizačnými, ekonomickými a ďalšími
charakter vyrábaných výrobkov,
• rozsah a podrobnosť t
stupeň špecializácie, mechanizácie a automatizácie používaných strojných zariadení a
iadavky na kvalifikáciu pracovníkov,
Okrem uvedených základných č
napr.:
• podľa charakteru zložiek na pracovný, technologický, prírodný a prípadne ďalšie procesy,
• podľa stup
zované.
12.2 Typy výroby
Typ výroby
charakteristickými znakmi, ku ktorým patrí najmä:
•
echnickej prípravy výroby,
•
technológií,
• pož
188
• forma organizácie a zložitosti riadenia výrobného procesu,
• ekonomické výsledky výroby.
Pre vyme dzenie typu výroby je základným kritériom miera opakovateľnosti, resp. stupeň
tálosti výrobného procesu výrobkov počas určitého obdobia. Rozoznávame tieto tri základné
kusový typ,
eopakovateľnosťou, resp. nepravidelnou opakovateľnos-
ovaného obdobia. Kusový typ výroby sa
• otové výrobky sa od seba líšia, každý výrobok predstavuje nový druh
teľa (sú to najmä výrobky prototypov, vzoriek,
ostatnú technickú prípravu, rozsah technickej prípravy je
vykonávajú rôznorodé práce, čo vedie k univerzálnosti, na ktorú je potrebný
ň ich kvalifikácie,
riebeh výroby vyžaduje technologické usporiadanie výrobného procesu,
i zložité,
Sériový typ výroby sa vyzna
určitých množstiev – sérií rovnakých finálnych výrobkov. Vyrábané množstvo za plánované
opakovane zadávajú vo výrobných dávkach. Sériová výroba sa obvykle vnútorne člení na
ľ
ma ľkosériová ku hromadnej výrobe.
s
typy výroby:
•
• sériový typ,
• hromadný typ výroby.
Kusový typ výroby sa vyznačuje n
ťou výroby jednotlivých druhov výrobkov počas plán
vyznačuje nasledovnými osobitosťami:
jednotlivé h
zodpovedajúci predstave budúceho užíva
výrobkov ťažkého strojárstva a pod.),
• každý výrobok si vyžaduje sam
veľký - podrobnosť dokumentácie malá,
• využívajú sa prevážne univerzálne stroje a zariadenia, prípravky, nástroje a meradlá,
• robotníci
vysoký stupe
• rôznorodý p
riadenie výroby je veľm
• obvykle nižšia produktivita práce, nerovnomerné využívanie kapacít, dlhé priebežné časy
a značná viazanosť prevádzkových prostriedkov nepriaznivo ovplyvňujú ekonomickú
efektívnosť,
• vysoké náklady spojené so skladovaním materiálu a s vysokou rozpracovanosťou výroby.
čuje pravidelne alebo nepravidelne opakovaním výroby
obdobie sa delí na niekoľko výrobných sérií. Súčiastky vyrábaných výrobkov sa do výroby
ve kosériovú, strednesériovú a malosériovú. Presné vymedzenie charakteristických znakov je
obtiažne, pohybujú sa medzi charakteristickými znakmi kusovej a hromadnej výroby, pričom
losériová výroba sa blíži ku kusovej a ve
189
Hromadný typ výroby sa vyznačuje neustálym opakovaním výroby jedného alebo niekoľko
lo druhov výrobkov vo veľkých
má množstvách počas dlhého obdobia (najmenej rok).
•
• nštrukčne a technologicky vyzreté,
robotníkov,
•
yšší typ výroby
mickej efektívnosti výroby.
Typ výroby nie je nem ienok organizácie
a najm
Výrobný ktorom sú účelne usporiadané
z
ktorou obvykle rozumiem čité rozmiestnenie a usporiadanie pracovísk realizujúcich
r
poh u. Tak vzniká materiálový tok, ktorého priebeh zabezpečuje celý rad
timálne riešenie
robných nákladov.
Hromadný typ výroby sa vyznačuje:
vysoká úroveň technickej prípravy výroby a jej podrobné spracovanie,
výrobky sú ko
• dokonalá a podrobná deľba práce, ktorá sa odzrkadľuje vo vysokej špecializácii
vysoká úroveň organizácie práce a výroby,
• strojné zariadenie býva usporiadané predmetne do prúdových výrobných liniek, riadenie
je pomerne jednoduché,
• uvedené charakteristické znaky vytvárajú predpoklady pre vysokú ekonomickú
efektívnosť výroby.
Z uvedeného opisu jednotlivých typov výroby možno konštatovať, že čím v
môže organizácia uplatniť, tým vyššiu špecializáciu, typizáciu, unifikáciu, progresívnejšiu
techniku a technológiu môže využívať. To sú predpoklady pre podstatné zvyšovanie
produktivity práce a dosahovanie vysokej ekono
enný, ale môže sa meniť podľa konkrétnych podm
ä situácie na trhu.
12.3 Priestorová štruktúra výrobného procesu
proces prebieha v určitom priestore, v
(ro miestnené) výrobné faktory Hovoríme o priestorovej štruktúre výrobného procesu, pod
e ur
vý obný proces v danom, resp. navrhovanom priestore, kde je dôležité zabezpečiť plynulý
yb surovín a materiál
manipulačných pracovníkov a manipulačných prostriedkov. Na realizáciu materiálového toku
sa vynakladá značný objem živej a spredmetnenej práce, ktorý výrazne ovplyvňuje výrobné
náklady. Z praktických poznatkov, ako aj z literárnych prameňov vyplýva, že náklady na
manipuláciu tvoria 10 - 25 % z celkových výrobných nákladov. Op
usporiadania pracovísk a neustála racionalizácia materiálového toku majú značný ekonomický
význam pre znižovanie vý
190
12.3.1 Usporiadanie pracovísk
Podstatou priestorovej štruktúry výrobného procesu je optimálne usporiadanie pracovísk
vo výrobných útvaroch. Usporiadanie pracovísk je ovplyvňované množstvom faktorov, ku
ktorým patrí najmä:
• generel firmy, ktorý predstavuje komplexné situačné rozmiestnenie výrobných,
skladovacích, energetických objektov, komunikácií apod. v priestore firmy,
• komunikačná sieť horizontálna a vertikálna medzi objektami a vo vnútri objektov,
• inžinierske siete, ako rozvody vzduchu, pary, elektriny, vody apod.,
• budovy a ich vlastnosti, ako podlažnosť, plošnosť, pôdorysná a priestorová dispozícia,
• typ výroby, ktorý podmieňuje rôznorodosť materiálových tokov,
• technologický postup, ktorý určuje štruktúru a poradie technologických operácií, atď.
V zásade rozoznávame dva základné spôsoby usporiadania pracovísk a to technologické a
Technologické usporiadanie pracovísk je založené na zásade zoskupovania strojov a
u
o,
ne, sústružnícke dielne, frézarské dielne, atď. Takéto usporiadanie
ma
obného
jov, nedostatkami
žité
ebežné časy s vysokým
ieto
roblémy značne komplikujú riadenie výroby, vysokú viazanosť prevádzkového majetku a
gické zoskupenie pracovísk má aj svoje výhody, napr. koordinácia prác
predmetné.
zariadení podľa ich technologickej príbuznosti – obr. 12.2. V rámci jedného výrobného útvar
sú rozmiestnené technologicky rovnako špecializované pracoviská. Vznikajú tak útvary ak
napr. kováčske diel
pracovísk sa používa iba v menšej miere, prevláda pri nižších typoch výroby – kusová a
losériová s veľmi rôznorodými postupmi výroby výrobkov.
Technologické usporiadanie pracovísk je výhodné pri častých zmenách výr
programu, umožňuje operatívne riešiť problémy zapríčinené poruchami stro
v zásobovaní apod. Pri technologickom usporiadaní však vznikajú veľmi dlhé a zlo
prepravné trasy, rozvetvená medziútvarová kooperácia, dlhé pri
podielom časov manipulácie a kľudu, značná viazanosť prevádzkového majetku . T
p
značné manipulačné náklady, čo nepriaznivo ovplyvňuje výšku nákladov.
Technolo
robotníkov je ľahká, robotníci dosahujú veľmi hlbokú kvalifikáciu, lebo musia vedieť
spracovať vo svojom odbore najrôznejšie súčiastky všetkými možnými spôsobmi. Z pracovísk
s technologickým usporiadaním vychádzajú odborne najzdatnejší pracovníci aj pre ostatné
pracoviská.
191
Zmena výrobné
výroby a práce. Ro
je to pri predmetov
Predmetné usp
technologického p
Obr.
Obr. 12.2 Technologi
ho programu alebo s
vnako absencia, nep
om zoskupení praco
oriadanie pracovísk
ostupu operácií danéh
12.3 Predmetové usp
cké usporiadanie (zoskupenie) pracovísk
ortimentu neznamená v podstate zmenu v organizácii
odarky, apod. nenarušia výrobný priebeh natoľko, ako
vísk.
je založené na princípe usporiadania pracovísk v slede
o výrobku – obr. 12.3.
ori
adanie (zoskupenie) pracovísk192
V rámci jedného výrobného útvaru sú teda rozmiestnené všetky pracoviská potrebné pre
výrobu jednej súčiastky, montážnej skupiny alebo finálneho výrobku. Toto usporiadanie
racovísk sa využíva vo vyšších typoch výrob s užším sortimentom vyrábaných výrobkov. Pri
predmetnom usporiadaní pracovísk sa podstatne skracuje a zrýchľuje materiálový tok, znižuje
je kombináciou predmetného a technologického
usporiadania. Vzniká tak, že v rámci prevládajúceho technologického usporiadania sa
zostávajú výrobky na jednom mieste a
•
12.
Pri pracovísk sa používa celý rad metód, pomocou kto-
ľadá také riešenie, pri ktorom budú minimálne prepravné vzdialenosti, resp. náklady
nálneho rozmiestňovania pracovísk patrí:
metóda ťažiska,
da.
iestoru v týchto skriptách a rozsiahlosť riešenia uvedených metód si
šenie aj s praktickým príkladom iba prvej metódy – metódu ťažiska.
p
sa viazanosť prevádzkového majetku, zlepšuje sa prehľadnosť výrobného procesu.
Výsledkom sú podstatne nižšie náklady na manipuláciu s materiálom. Nevýhodou tohto
usporiadania je nepružnosť voči zmenám výrobného programu, značná citlivosť na poruchy
pracovísk, vznik nepodarkov a pod.
Okrem uvedených dvoch prevládajúcich usporiadaní je možné sa stretnúť i s ďalšími
usporiadaniami, ku ktorým patrí napr.:
• Hniezdové usporiadanie, ktoré
vytvárajú predmetne usporiadané skupiny pracovísk, tzv. hniezda
• Stacionárne usporiadanie je také, pri ktorom
pohybujú sa pracovníci. Používa sa pri výrobe rozmerných výrobkov, ako napr. lodí,
traktorov a často sa nazýva aj stavenisková výroba.
Individuálne usporiadanie, tu sú pracoviská v rámci výrobného útvaru usporiadané úplne
náhodne bez zrejmých zákonitostí.
3.2 Metódy rozmiestňovania pracovísk
riešení problematiky usporiadania
rých sa h
na prepravu. Medzi najpoužívanejšie metódy racio
trojuholníková metóda,
kruhová metóda,
metóda CRAFT,
súradnicová metó
Pre nedostatok pr
ukážeme podrobné rie
193
Metóda ťažiska využíva pri rozmiestňovaní pracovísk obdobný princíp, aký je používaný
sa
3 4 5
v mechanike pre výpočet ťažiska. Pri riešení sa spracováva tabuľka, v riadkoch ktorej sú
uvedené jednotlivé pracoviská a v stĺpcoch operácie technologického postupu. V tabuľke
zaznamenávajú podľa technologických postupov jednotlivých súčiastok do príslušného poľa
označenie súčiastky a spracovávané množstvo materiálu za určitú časovú jednotku (ako
príklad je vidieť v tab. 12.1).56 Jednotlivé pracoviska sa umiestňujú v slede technologického
postupu, kde je celkový moment minimálny:
Tab. 12.1
Číslo operácie 1 2
Sústruh C 30
A 15 B 10
D 20 E 25 100
Vŕtačka
C 30 D 20 A 15 E 25 40
Hobľovačka
C 30 20
D E 25 75
A 15
Vertikálna
10
E 25 frézovačka
A 15
B D 20
55
Horizontálna 10 30
frézovačka
B A 15
C E 25 55
M = ΣM
de Σ M1 je súčet ľavotočivých momentov,
t ravotočivých momentov.
1 - ΣM p
k
ΣMp - súče p
Príslušnú sumu momentov vypočítame:
M1(p) = Q1 . a1 + Q 2 .a 2 +… Q n . a n
56 Dobrovodský, D.: Riadenie výroby. Návody na cvičenia. ES SVŠT, Bratislava 1987
194
kde Qi je váha súčiastok v tonách,
ai - rameno momentu vyjadrené počtom políčok vzdialeností od umiestnenia pracovísk.
57
a
technologického postupu – tab. 12.1, pomocou metódy ťažiska. Percento odpadu na
ch pracoviskách považujeme za zanedbateľné.
= 100 . 0 = 0
Príklad:
Navrhnite rozmiestnenie pracovísk potrebných na výrobu daných súčiastok podľ
jednotlivý
Riešenie
Vypočítame postupne všetky momenty každého pracoviska, pre ich správne poradie
umiestnenia:
Pracovisko č. 1 - sústruh M11 = Q11 . a11
Pracovisko č. 1 je najvýhodnejšie umiestniť na 1. operácii, t. j. ako prvé v poradí.
.
M24 = -Q 43 . a43 + Q44 .a 44 + Q 45 . a 45 = -30 . 1 + 20 . 0 + 40 . 1 = 10
Pracovisko č 2 - vŕtačka M23 = Q33 .a33 + Q34 . a34 + Q35 . a35 = 30 . 0 + 20 , 1 + 40 . 2 = 100
M 25 = - Q53. a53 + Q 54 a54 + Q 55 . a 55 = -30 . 2 – 20 . 1 + 40 . 0 = -80
pracoviska č. 2 je ako
30
Minimálny moment je moment M24 , t. j. najvýhodnejšie umiestnenie
štvrté v poradí operácií.
Pracovisko č. 3 – hobľovačka M32 = 75 . 0 + 15 . 2 =
M33 = - 75 . 1 + 15 . 1 = -50
jšie umiestniť ako druhé v poradí.
čka
M43 = -15 . 1 + 55 . 0 = -15
M34 = - 75 . 2 + 15 . 0 = -150
Pracovisko č. 3 je najvýhodne
Pracovisko č. 4 – vertikálna frézova
M42 = 15 . 0 + 55 . 1 = 55
Pracovisko č. 4 je najvýhodnejšie umiestniť ako tretie v poradí.
57 Dobrovodský, D.: Riadenie výroby. Návody na cvičenia. ES SVŠT, Bratislava 1987
195
Pracovisko č. 5 – horizontálna frézovačka
2 = 125
1 = 45
M52 = 10 . 0 + 15 . 1 + 55 .
M53 = -10 . 1 + 15 . 0 + 55 .
M54 = -10 . 2 – 15 .1 = -35
Pracovisko č. 5 je najvýhodnejšie umiestniť ako štvrté v poradí. Ako štvrté v poradí je však
– vŕtačku. Jedno z týchto pracovísk musíme umiestniť
enším momentom:
= -80
výhodné umiestniť aj pracovisko č. 2
ako piate v poradí a to pracovisko s m
M25 = -30 . 2 –20 . 1 + 40 . 0
e
a frézovačka,
tnenie pracovísk vidieť na obr. 12.4.
2.3.3
Pre
ateriá
a rea
M55 = -10 . 3 – 15 . 2 –55 . 1 = -115
Ako piate v poradí teda umiestnime pracovisko č. 2 – vŕtačka. Najvýhodnejšie umiestneni
strojov bude:
1. sústruh,
2. hobľovačka,
3. vertikálna frézovačka,
4. horizontáln
5. vŕtačka.
Výsledné rozmies
5
2 1
1
m
tok, kto
N
Obr. 12.4 Dispo
Materiálový tok
úsp
lu, polotovarov, ro
lizáciu materiálové
ešný priebeh v
rý zabezpečuje ce
3
zičné riešenie rozm
zpracovaných výrob
rad manipulačnýc
ho toku sa vynaklad
ýrobného procesu j
lý
1
4
iestnenia pracoví
kov apod. Tento
h pracovníkov a
á značný objem
e dôležité zabez
96
sk metódou ťažisk
pohyb nazývame
manipulačných p
živej a spredmet
pečiť plynulý poh
a
s
mate
rostr
nene
yb
urovín,riálový
iedkov.
j práce,
ktorý výrazne ovplyvňuje výrobné náklady. Z praktických poznatkov, ako aj z literárnych
prameňov vyplýva, že optimálne riešenie usporiadania pracovísk a neustála racionalizácia
materiálového toku majú značný ekonomický význam pre znižovanie výrobných nákladov.
Úroveň materiálového toku analyzujeme a hodnotíme na základe viacerých ukazovateľov,
najmä:
• dĺžka materiálového toku,
• počet pracovníkov viazaných manipuláciou s materiálom,
• objem prepravovaného materiálu,
• náklady na manipuláciu s materiálom,
ácií na priebežnom čase výroby, atď.
ideálnej
rom je pohyb materiálu priamočiary, materiál plynule
icky sa spracováva bez zbytočného skladovania,
onaľovaní materiálového
ku sa používa celý rad spôsobov, z
ového toku – zjednodušená schéma materiálového toku, schéma
am materiálových tokov medzi
• podiel manipulačných oper
Pre optimálne riešenie materiálového toku máme snahu o priblíženie sa k
predstave materiálového toku, pri kto
prichádza od dodávateľa, plynule a rytm
prevážania, prenášania, merania, váženia apod. Pri riešení - zdok
toku je účelné zameriavať sa najmä na:
• zber a kvantifikovanie potrebných údajov,
• analýzu a návrh variantných riešení materiálového toku,
• výber najlepšieho variantu, popis a zobrazenie materiálového toku.
Na zobrazenie materiálového to ktorých
najpoužívanejšie sú:
• postupové diagramy – postupový list, postupový graf, schéma výrobného postupu,
diagram materiálového toku,
• tabuľky, šachovnicová tabuľka, trojuhoľníková tabuľka,
• schémy materiál
postupnosti pohybu materiálu, Sankeyov diagram materiálového toku, atď.
Ako príklad si uvedieme na obr. 12.5 Sankeyov diagr58skladmi a výrobnými útvarmi.
58 Dobrovodský, D.: Riadenie výroby. Návody na cvičenie. ES SVŠT, Bratislava 1987
197
Obr. 12.5 Sankeyov diagram materiálového toku
12.4 Časová štruktúra výrobného procesu
Výrobný proces z časového hľadiska charakterizuje priebežný čas priebehu výrobku
ladným prejavom časovej štruktúry. Časová
truktúra výrobného procesu, podobne ako priestorová, významne ovplyvňuje výšku
veľkosť dávok a ich vzájomný vzťah,
spôsob zoraďovania pracovísk,
výrobným procesom. Priebežný čas výroby je zák
š
výrobných nákladov. Preto má veľký ekonomický význam analýza a skracovanie priebežných
časov výroby. Skracovaním priebežného času výroby sa predovšetkým znižuje viazanosť
prevádzkového majetku, skracujú sa dodacie termíny a zvyšuje sa konkurencieschopnosť
výrobku. Dĺžku priebežného času výroby ovplyvňujú predovšetkým:
dĺžka technologických operácií a ich vzájomný vzťah,
198
spôsob odovzdávania dávok dielov.
Dĺžka technologických operácií priamo ovplyvňuje dĺžku priebežného času výroby. Veľmi
ií tAi, t. j. platí:
… = tAi = … = tAn
ť (organizovať) tak, aby boli celistvým
aby pri
následných dávkach boli časy zo o je to zrejmé z obr. 12.6.
Obr. 12.6 Prekrytý spôsob zoraďovania pracovísk
Spôsob odovzdávania dávok dielov z pracoviska na pracovisko je možno viacerými
pôsobmi, pričom rozlišujeme spôsob:
postupný, pri ktorom sa diely odovzdávajú z pracoviska na pracovisko v celistvých
výrobných dáv
súbežný, pri ktorom sa diely odovzdávajú z pracoviska na pracovisko po dopravných
vzdávajú z pracoviska na pracovisko po dopravných
výrobného procesu.
dôležité je zosynchronizovanie jednotkových časov operác
tA1 = tA2 =
Veľkosť dávok dopravných dd je treba spracova
deliteľom výrobných dávok dv.
Spôsob zoraďovania pracovísk je treba organizovať podľa možnosti tak,
raďovania tBi prekrývané, ak
s
•
kach.
•
dávkach,
• zmiešaný, pri ktorom sa diely odo
dávkach tak, aby sa celá výrobná dávka spracovala bez prerušenia.
Priestorové, aj časové usporiadanie výrobného procesu musí rešpektovať zákonitosti
tB3 dv.tA3
tB1 dv.tA1
č. oper
tB2 dv.tA2
čas
199
12.5 Zákonitosti výrobného procesu
ívanie zákonitostí výrobného procesu umožňuje pozdvihnúť úroveň
rganizovania výroby na vysokú úroveň. Medzi základné formy organizácie výrobného
rocesu patrí výroba:
skupinová,
anizácie výrobného procesu prevláda v nižších typoch výroby so
timentom čo vyvoláva
vé toky. Zadávanie výrobkov do výroby je po jednotlivých kusoch, poprípade
obných dávkach, medzi pracoviskami sa výrobky odovzdávajú postupným
lhé priebežné časy s vysokým podielom časov kľudu.
sa zadávajú do výroby vo veľmi malých dopravných dávkach, výroba
je synchronizovaná a používa sa takmer výhradne súbežný spôsob odovzdávania. Výroba sa
vyznačuje vysokým stupňom pravidelnosti, proporcionálnosti, rytmičnosti a nepretržitosti;
tým umožňuje zvyšovať produktivitu práce, znižovať vlastné náklady, skracovať materiálové
toky a priebežné časy výroby.
Prúdové výrobné linky sú vzhľadom na rôznorodé podmienky organizácie výrobného
procesu organizované rôznymi formami, najmä z hľadiska:
• počtu vyrábaných dielov, - jednopredmetné a viacpredmetné linky,
• stupňa synchronizácie, - synchrónne a nesynchrónne pracujúce linky,
Poznanie a využ
o
p
fázová,
prúdová,
pružná automatizácia.
Fázová forma org
širokým sor výrobkov. Pracoviská sú usporiadané technologicky,
zložité materiálo
v malých výr
spôsobom. Výsledkom sú d
Skupinová forma organizácie výrobného procesu prevláda v sériovej výrobe. Pracoviská
sú usporiadané predmetne, majú však vzhľadom na širší sortiment výrobkov univerzálnejší
charakter. Diely sa zadávajú do výroby vo väčších výrobných dávkach, medzi pracoviskami
sa odovzdávajú po dopravných dávkach. Používa sa zmiešaný, prípadne súbežný spôsob
odvádzania dávok dielov. Priebeh výrobného procesu je pomerne plynulý, čím sa dosahujú
krátke priebežné časy.
Prúdová forma organizácie výrobného procesu prevláda vo veľkosériovej a hromadnej
výrobe. Pracoviská sú úzko špecializované na jednotlivé operácie a sú usporiadané v slede
technologického postupu do prúdových výrobných liniek. Používajú sa vysokoproduktívne,
zväčša jednoúčelové strojné zariadenia, medzioperačná manipulácia je vysoko
mechanizovaná. Diely
200
• spôsobu pohybu výrobných činiteľov, - linky s pevnými a pohyblivými pracoviskami,
• spôsobu udržiavania rytmičnosti, stupňa mechanizácie a automatizácie a pod.
Prúdová forma organizácie (niekedy sa stretáme aj s pojmom tvrdá automatizácia) má
určité nedostatky, ku ktorým patrí najmä malá schopnosť prispôsobovania sa zmenám
sortimentu výrobkov (operácií), citlivosť liniek voči poruchám, monotónnosť a stereotypnosť
práce a pod. V posledných desaťročiach sa všade tam, kde je to len možné, uplatňuje pružná
automatizácia založená na progresívnej technike, ako je NC, CNC technika a jej
zoskupovanie do vyšších celkov, ako sú:
Pružné výrobné systémy (PVS), kde sú viaceré NC stroje navzájom pospájané
a počítač.59
Automatizované výrobné systémy (AVS) strojov a zariadení
i)
medzioperačnej dopravy a medzioperačného skladovania tak, aby zabezpečil výrobu
Výrobnej činnosti sa venuje maximálna pozornosť na všetkých stupňoch riadenia
org
r m žiadané výstupy.
Vz
úra výroby a jej jednotlivých pracovísk dáva dobré predpoklady
ospodárnosti a konkurencieschopnosti.
automatickou dopravou a manipuláciou s materiálom tak, že postupnosť operácií možno
ľubovoľne meniť. Riadenie strojov a toku materiálu obstaráv
predstavujú súbor výrobných
na rôznej úrovni automatizácie, vzájomne prepojených automatizovaným prvkom (prvkam
žiadaného výrobného sortimentu, a ktorý je riadený prostriedkami automatizovaného systému
riadenia technologických procesov (ASRTP) nadväzujúcich na automatizovaný systém
riadenia procesov (ASRP).
Zhrnutie
anizácie. Ona v rozhodujúcej miere ovplyvňuje samotné fungovanie podnikateľských
subjektov, ich postavenie na trhu a konkurenčnú schopnosť ich výrobkov. Pod výrobnou
činnosťou transformačného procesu sa rozumie premena vstupov na t ho
hľadom na zložitosť tohto procesu , členíme ho z viacerých aspektov, najmä z aspektu
vzťahu k výrobku, charakteru jednotlivých zložiek výrobného procesu, stupňa zložitosti
výrobných fáz, spôsobu a miery opakovateľnosti, atď. Za základné zákonitosti výrobného
procesu považujeme proporcionálnosť, paralelnosť, rytmickosť a nepretržitosť. Na základe
technologických znakov rozlišujeme kusový, sériový a hromadný typ výroby. Zdôvodnená
priestorová a časová štrukt
h
59 Pružné výrobné systémy sú v súčasnosti vo svete považované za výrobnú techniku, ktorá má kľúčový význam pre rozvoj strojárstva v nasledujúcich 50 rokoch. Predstavujú najdôležitejší technický výdobytok od objavenia montážneho pásu [5].
201
Otázky na diskusiu
1.
ýroby.
oznam použitej a odporúčanej literatúry
71
nia. ES SVŠT, Bratislava 1987
Kupkovi
Marko, J.: Ekonom j výroby. ES SVŠT, Bratislava
Š Alfa, Bratislava 1982
Charakterizujte výrobný proces a jeho členenie.
2. Z akých základných aspektov členíme výrobný proces?
3. Čo rozumiete pod typom výroby a aké typy poznáte?
4. Aké hlavné kritériá pre určenie typu výroby poznáte?
5. Ktoré hlavné faktory ovplyvňujú priestorové usporiadanie pracovísk?
6. Aké metódy rozmiestňovania pracovísk poznáte?
7. Čo rieši materiálový tok výroby?
8. Ktoré hlavné činitele ovplyvňujú priebežný čas výroby?
9. Aké spôsoby odovzdávania dávok z pracoviska na pracovisko poznáte?
10. Popíšte fázovú a skupinovú formu organizácie výroby.
11. Popíšte tvrdú a pružnú automatizáciu v
Z
[1] Burcl, R.: Ekonomika a organizácia. Alfa, Bratislava 19
[2] Dobrovodský, D.: Riadenie výroby. Návody na cviče
[3] č, M.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002
[4] ika, organizácia a riadenie strojárske
1967
[5] čepka, I. – Dobrovodský, D. : Ekonomika a riadenie strojárstva.
202
13. Vedecko-technická činnosť podniku
Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali byť schopní:
• charakterizovať podstatu a význam výrobkových a technologických inovácií,
• analyzovať ekonomickosť inovovaných opatrení,
• opísať zabezpečovanie vedecko – výskumnej činnosti vo firme,
• vysvetliť jednotlivé etapy v rámci vykonávania TPV,
• opísať, ktoré hľadiská je potrebné zohľadniť pri projektovaní TPV,
• vysvetliť možnosť skrátenia vývojového cyklu výrobku,
• analyzovať najčastejšie používané kritériá ekonomickej efektívnosti.
Konkurenčné prostredie núti podnikateľov venovať sústavnú pozornosť zdokonaľovaniu
technických a ekonomických parametrov svojich výrobkov. Za tým účelom si podnikatelia
vytvárajú podmienky na inováciu súčasných výrobkov, ako aj nových výrobkov
pripravovaných do výroby. Pre predmetnú problematiku si organizácie vytvárajú pracoviská
(prípadne i externé jednorázové tími), ktoré im zabezpečujú vedecko-technickú činnosť.
13.1 Zameranie vedecko-technickej činnosti
Pre zabezpečenie dobrého postavenia na trhu, podnik musí venovať stálu pozornosť nielen
zdokonaľovaniu cenovej politiky svojich výrobkov, reklamy a odbytových ciest; ale aj ich
všestrannému zdokonaľovaniu. Spolu s týmito nástrojmi marketingového mixu sa musí pri
vypracovávaní stratégie opierať o využívanie vedecko-technického rozvoja. Ide tu o inovácie
výrobkové a technologické.
Výrobkové inovácie sú zamerané na zdokonalenie parametrov a vlastností už vyrábaných
výrobkov, alebo aj na vytvorenie úplne nových výrobkov.
Technologické inovácie sú zamerané na zdokonalenie výrobnej techniky za účelom
dosiahnuť značné zníženie výrobných nákladov.
Z analýz vyplýva, že v ČSFR v roku 1989 pripadalo na výrobkové inovácie 63,7 %
všetkých nákladov na inovácie, na technologické inovácie 33,6 % a na inovácie v riadení a
správe 2,7 %. V SRN to bolo v roku 1987 na výrobkové inovácie 56,8 %, na technologické
203
inovácie 31,2 % a na inovácie v riadení a správe 12,0 % zo všetkých nákladov na inovácie.60
Inováciám predchádza vynaloženie tvorivej aktivity vedúcej k zmenám, ktoré nazývame
ácie na trhu
ť, či inovácii výrobkovej, alebo
Proces ť množstvo činností, ktoré
podstatne ovplyv činnosti:61
Iniciácia námetov vychádza z podnetov a poznatkov viacerých činiteľov, najmä
h zástupcov, vedenia organizácie; ale aj
pozorovania konkurencie, spolupráce s reklamnými a poradenskými organizáciami,
ratu, očakávaného zisku apod. Ďalej je potrebné pre vypracovanie
ho výrobku sa robí viackrát počas
avné ukazovatele patrí veľkosť obratu, zisk,
invenciami.
Organizácia si musí na základe analýzy dosiaľ vyrábaných výrobkov a situ
ohraničiť inovačný priestor, kde sústredí väčšiu pozornos
technologickej.
13.1.1 Výrobkové inovácie
premeny invencie na inováciu vyžaduje zvládnu
ňujú rýchlosť a efektívnosť tohto procesu. Sú to najmä tieto
inovovanie invencie,
výber námetov,
voľba marketingovej stratégie,
analýza hospodárnosti,
vývoj výrobku,
uvedenie výrobku na trh.
zákazníkov, výskumných pracovníkov, obchodnýc
z
patentového úradu, odborných časopisov, výsledkov vedeckých konferencií a pod.
Výber námetov vychádza z využitia vhodných metodických postupov, ktoré podnecujú
tvorivé myslenie, napr. brainstorming, problémová analýza, morfologická analýza a pod.
Voľba marketingovej stratégie závisí od viacerých činiteľov, najmä od veľkosti a štruktúry
cieľových trhov, veľkosti ob
marketingovej stratégie kvantifikovať dlhodobé ciele v obrate, rentabilite a pod.
Analýza hospodárnosti navrhovaného, resp. inovované
celého rozhodovacieho procesu, pričom sa prepočty postupne spresňujú na základe
zreálňovaných informácií a podkladov. Medzi hl
cash flow apod. Taktiež sa zisťuje investičné riziko a doba návratnosti. Ak doterajšie kroky
Burcl, R.: Kritériá úspešnosti projektu. In.: Zborník z 9. vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou
CO-MA-TECH 2001, STU MTF Trnava 61 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002
60
204
nasvedčujú tomu, že navrhovaný projekt je realizovateľný, začína sa pripravovať vývoj
o, resp. inovovaného výrobku predstavuje súhrn činností, ktorých úlohou je
ypracovať technicky, ekonomicky a ekologicky účelné konštrukcie, technológie a
nosti sú v organizáciách spravidla zabezpečované v rámci
edecko-výskumnej činnosti buď vlastnými, alebo externými pracovníkmi – útvarom
. Čas
obku na trh (time to market), je v súčasnosti rozhodujúcim faktorom
nikania. Z oblasti vývoja je známa i ďalšia skutočnosť. Správny
ku ovplyvňuje až 80 % výrobných nákladov, pričom
ie) prípravy výroby spôsobujú menej ako 10 % nákladov na
rozloženie a organizácia jednotlivých činností TPV závisí od
et zostáv,
nky
, kvalifikácia
• projektovanie technológie výroby (TgPV),
• materiálna a organizačná príprava výroby.
nového výrobku.
13.1.2 Vývoj nového výrobku
Vývoj novéh
v
organizáciu výroby. Tieto čin
v
technickej prípravy výroby (TPV),alebo externými pracovníkmi.
Vývoj nového výrobku ovplyvňuje podstatným spôsobom úspešnosť firmy na trhu
pre zavedenie nového výr
pre úspešnosť pod
konštrukčný návrh a vývoj výrob
jednotlivé fázy (spracovan
výrobok.
Konkrétny obsah, časové
mnohých činiteľov, najmä od:
• situácie ekonomického okolia organizácie (trh pri nákupe a odbyte, účinnosť osobnej
hmotnej zainteresovanosti),
• technickej a ekonomickej funkcie výrobku( konštrukčná členitosť, poč
podzostáv a súčiastok výrobku, ich zložitosť a novosť),
• druh, charakter a typ výroby, technologická náročnosť výrobku, technické podmie
výroby, technologická náročnosť výrobku, technické podmienky výroby, povaha procesov
premeny materiálu),
• ekonomické a organizačné usporiadanie organizácie (organizačná štruktúra
pracovníkov TPV, kvalita a úplnosť technicko-ekonomických informácií vo výskumno-
vývojovej základni).
V strojárskych výrobách rozlišujeme v TPV podľa obsahu a zamerania:
• projektovanie výrobkov (konštrukčná príprava výroby – KPV),
205
TPV musí pri projektovaní zohľadňovať rôzne hľadiská, najmä požiadavky zákazníka a
možnosti výroby. Z právneho a spoločenského hľadiska musí byť nový výrobok v súlade
právnymi, kvalitatívnymi, ekologickými a bezpečnostnými predpismi. Pred zahájením
konomickú výhodnosť nákupu licencie.
Z hľadiska užívateľa ide najmä o nasledujúce hľadiská:
y, psychickej a telesnej
ne konzultovať alternatívne možnosti technológie spracovania a využitia
ožnosťou mechanizácie, automatizácie, chemizácie,
• ezpečená pri nových výrobkoch dostupná údržba, servis a
• tok a pod.
vyk
predpokladanej sériovosti, atď. Najčastejšie sú vykonávané najmä nasledujúce činnosti:
•
• by,
•
kytujúce; v praxi sa však môžeme stretnúť aj
• vývoj prototypu,
s
riešenia je treba zvážiť možnosť a e
• účel výrobku, pre ktorý sa výrobok pripravuje,
• prevádzkové vlastnosti výrobku (spoľahlivosť, náklady na prevádzku, servis, údržba,
bezpečnosť a pod.),
• vzhľad výrobku (estetika, kultúra prostredia a pod.),
• ergonomické vlastnosti výrobku z hľadiska bezpečnosti obsluh
únavy a pod.,
• konkurencia a predajné ceny, kvalita a environmentálne zásady, ktoré treba uplatňovať
v jednotlivých etapách TPV.
Z hľadiska výroby je treba brať do úvahy najmä nasledujúce hľadiská:
• vytvárať v úzkej spolupráci KPV a TgPV optimálne podmienky pre efektívnosť výroby
(vzájom
materiálu, pracovísk, nástrojov a kvalifikácie pracovníkov a pod.),
• uprednostňovať riešenia s m
biologizácie a energetizácie,
projektovať tak, aby bola zab
pod.,
maximálne využívanie STN, štandardy, dedičnosť súčias
Podľa časového sledu a nadväznosti čiastkových činností – jednotlivých etáp, sú
onávané jednotlivé činnosti v rôznom rozsahu. Závisí to najmä od zložitosti výrobku,
• prieskum domáceho a zahraničného trhu,
príprava prototypu,
príprava sériovej výro
zriadenie a rozsah sériovej výroby.
Uvedené členenie je síce najbežnejšie sa vys
s iným členením, napr.:
206
• osvojenie novej výroby;
Alebo niektoré činnosti TPV môžu odpadnúť, napr.:
• zákazník dodá dokumentáciu,
• zákazník dodá v kamiónoch (vagónoch) časť dielov,
•
u špičkový tím interných alebo externých
PV je dôležité organizovať taký systém prác, aby boli
sady.
13.1.2.1 Ekologické aspekty pri riešení jednotlivých etáp technickej prípravy výroby
kologických, zdravotných a bezpečnostných problémov
súv to proces postupne
s
prís ovať a
vyp je potrebné priebežne
, ktoré v
prie stredníctvom opakujúcich sa vyhodnocovacích techník je
hu
priebehu spracovávania jednotlivých etáp. Prípadné negatívne problémy je treba neustále
školenia o používaní,
rec ,
ať a
í jednotlivých etáp TPV rešpektovať ekologické,
é požiadavky a vybudovať konkurenčné postavenie, najmä:
vývoj ekologických prvkov,
prvkov komponentov, ktoré minimalizujú toxicitu,
odpad, umožňujú recykláciu, likviditu a pod.,
•
na ochranu životného prostredia do výrobkového vývoja, koncept
ov, stratégiu spätného vracania výrobkov,
organizácia vyrába na základe zakúpenej licencie,
• organizácia vytvorí jednorázovo pre danú úloh
pracovníkov, prípadne ich kombináciu.
Pri riešení jednotlivých etáp T
rešpektované aj ekologické, zdravotné a bezpečnostné zá
Riešenie - analyzovanie e
isiacich s jednotlivými etapami TPV je veľmi náročné. Spravidla je
prebiehajúci jednotlivými etapami. Poverený pracovník pre túto problematiku, spolu
lušnými pracovníkmi zodpovednými za jednotlivé etapy musí identifik
racovávať, neustále spresňovať predmetné riešenie. Každé riešenie
vyhodnocovať, hodnotiť podľa jeho prínosu, ako aj prípadných ďalších nedostatkov
behu riešenia vznikajú. Pro
pracovný tím schopný rozhodnúť, ktoré riešenie problému ponúka optimálnu rovnová
kontrolovať a vylepšovať, najmä v oblastiach efektívnej komunikácii a
yklácii manipulácii, likvidácii a pod.
Aby vyvíjaný výrobok bol konkurencieschopný, dal sa bezpečne vyrobiť, distribuov
nakoniec likvidovať, musí už pri spracovávan
zdravotné a bezpečnostn
• vyhľadávanie návrhov na
• vývoj výrobkov, komponentov a
spoluúčasť dodávateľov na vývoji a príprave dodávok pre budúcu výrobu,
• spracovanie prvkov
recyklácie výrobk
207
• vývoj obalov, čo podporujú distribúciu a predaj, ich ekologické riešenie z hľadiska vzniku
u, je nevyhnutné, aby bol dosiahnutý
časnom minimalizovaní
par ý je označovaný ako Simultánne inžinierstvo
3. 1. 3 Simultánne inžinierstvo
Simultánne inžinierstvo vyjadruje organizačnú stratégiu, ktorá pri vývoji výrobku
ironmentalistiky,
z pohľadu operatívneho – paralelizácia činností, integrácia úloh, združovanie kompetencií
ť čas na ich
realizovanie na trhu a súčasne znížiť celkové náklady na výrobok.
odpadov u zákazníka a prípadnej recyklácie.
Pre úspešnú podnikateľskú činnosť - úspešnosť na trh
čo najkratší čas od prieskumu trhu až po implementáciu, pri sú
nákladov. Jedna z osvedčených metód pre urýchlenie spracovania jednotlivých etáp TPV je
alelný spôsob organizácie prác, ktor
(Simultaneous Engineering, Concurent Engineering).
1
podporuje bezprostrednú spoluprácu medzi fázami vývoja a výroby vo firme, ako i medzi
firmou, dodávateľmi komponentov, výrobných prostriedkov a taktiež odberateľmi –
zákazníkmi. Cieľom takejto organizačnej stratégie je súčasne (paralelne) vyvíjať výrobok i
navrhovať výrobný proces či systém tak, aby celkový čas na implementáciu inovácie bol čo
najkratší a bola dosiahnutá vyššia úroveň kvality pri najnižších nákladoch, čo je názorné na
obr. 13.162 - skrátenie cyklu návrhu výrobku a výrobného procesu pri aplikácii Simultánneho
inžinierstva.
Zavádzaním Simultánneho inžinierstva sa dosiahne :
• z pohľadu strategického skrátenia času zavedenia výrobku na trh redukcia nákladov na
vývoj a výrobu, zvýšenie kvality a env
•
a pod.
Simultánne inžinierstvo pomáha urýchliť vývoj nových výrobkov, skráti
regor, M. – Košturiak, J.: Simultánne inžinierstvo. In.: Strojárstvo v hospoilina 1998
62 G dárstve a priemysle. Media, Ž
208
Obr. 13.1 Skrátenie cyklu návrhu výrobku a výroby pri aplikácii Simultánneho inžinierstva
.
dlhodobého majetku (DM) do rozvoja a modernizácie technickej základne firmy.
DM (vecný, kapitálový fyzický) majetok vytvára – rozširuje výrobnú kapacitu organizácie.
DM,
zdroje tvorí predovšetkým
ajetkový úver , predaj obligácií, leasing, výnimočné dotácie. Plánovanie majetku má vecnú
a finančnú stránku
ľadiska vecného ide o rozhodovanie o technickej stránke majetku (ako sa má zveľadiť –
rozšíriť výrobná kapacita, kto bude projektantom a dodávateľom, aký bude časový priebeh
výstavby a pod.).
13 2 Zameranie firmy na zlepšovanie štruktúry dlhodobého majetku
Väčšina výrobkových a technologických inovácií vyvoláva potrebu dodatočného vkladania
Zdrojom financovania DM sú odpisy, nerozdelený zisk, výnosy z predaja a vyradenia
novovydané akcie a pod. To sú vlastné zdroje organizácie. Cudzie
m
Z h
209
Z hľadiska finančného sa rozhoduje o tom, z akých zdrojov sa bude majetok hradiť, aká sa
očakáva ich efektívnosť pri použití rôznych zdr alternatívnych riešení.
Rozhodujúcimi kritériami pre posudzovanie ekonomickej efektívnosti sú:63
v užšom slova zmysle - skutočný efekt / spotrebované zdroje, ide o to, čie zdroje sa
životnosti,
•
•
analýza kritického bodu a ďalšie.
EKONOMICKÁ EFEKTÍVNOSŤ e je účinnosť (prínos - úspory) prostriedkov E k
e = E / I [ Sk]
je z hľadiska efektívnosti efektívna,
ľadiska efektívnosti neefektívna,
ojov a
• v širšom slova zmysle - skutočný efekt / plánovaný efekt,
•
vynakladajú a v koho prospech.
13.3 Ukazovatele ekonomickej efektívnosti
Najčastejšie používané kritériá ekonomickej efektívnosti sú:
• ekonomická efektívnosť,
• doba úhrady,
• užitočný výsledok,
• priemerná doba
• výnosnosť DM - rentabilita,
• súčasná hodnota očakávaných výnosov,
• priemerné kapitálové náklady,
• metóda čistej súčasnej hodnoty DM,
index výnosnosti,
• metóda vnútorného výnosového percenta,
• náklady životného cyklu,
čisté úspory nákladov,
•
vynaloženým investičným prostriedkom I
Ak e > 1, činnosť
Ak e < 1, činnosť je z h
Ak e = 1, činnosť je z hľadiska efektívnosti neutrálna.
63 Burcl, R.: Kritériá úspešnosti projektu. In.: Zborník z 9. vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou CO-MA-TECH 2001, STU MTF Trnava
210
Rast efektívnosti možno dosiahnuť:
ákladov,
ladov,
i súčasnom znížení nákladov,
m znížení nákladov.
Užitočný výsledok (prínosy - úspory) E znamená celkovú efektívnosť za celú dobu
trvania čtom ročných efektov (v t - roku činnosti)
• zvýšením úžitku pri zachovaní n
• zachovaním úžitku pri zachovaní nák
• zvýšením úžitku pr
• znížením nadbytočného úžitku a primeraný
činnosti Tč a je daný sú
∑=
ť vykonávaná
činnosť.
ko bežná metóda rozhodovania o
=t
Et1
E [Sk]
Náklady činnosti I sú jednorázové, vopred vynaložené, aby mohla by
Tč
Doba úhrady tu (splatnosti - návratnosti) sa používa a
investíciách:
efZ I
=ut [rokov]
kde Zef je efekt, ktorý vyjadruje peňažný tok v danom roku t (po odpočítaní poistného
čných nákladov; zisku po zdanení; rezervného
por (zisku). Kritériom pre
posudzovanie doby úhrady (návratnosti) je priemerná doba životnosti Tž, ktorá by mala byť
podstatne dlhšia ako doba úhrady (splatnosti) investície.
tu << Tž
Priemernú dobu životnosti zistíme, keď hodnotu získaného DM majetku IMo
(odpisovaného, t.j. bez pozemkov a pod.), ale vrátane projektu, patentov, know - how
vydelíme ročným odpisom
Or.
majetku sadzbou cca 0,1 % z celkových investi
fondu; fondu sociálnych potrieb a plus odpisy).
„I“ sú investície (bez úveru, ten musí byť splácaný) z čistých ús
r
ož
OIMT = [rokov]
211
Prí
ročný efekt (cash - flow) je 100 tis. Sk.
klad:
Aká je doba úhrady (splatnosti) investícií, keď investičné náklady sú 400 tis. Sk a očakávaný
roky 4100400tu ==
Ak je efekt v každom
ov cash - flow tak dlho, až sa kumulovaný cash - flow vyrovná investičným
ná
Zef v prvom roku = 89 tis Sk, v 2. roku = 12O tis. Sk, v 3. roku 160 tis. Sk, v 4. roku
2 120000 200000
3 160000 360000
Doba úhrady je 3 roky +
roku rozdielny, potom dobu úhrady zistíme postupným sčítavaním
ročných objem
kladom, napr.ak:
Príklad:
100 tis. Sk.
Rok Čistý cash flow Čistý kumulovaný cash flow
1 80000 80000
4 100000 460000
10000040000 = 3,4 roku
(40
RENTABILITA INVESTÍCIÍ - VÝNOSNOS er zisku k hodnote daného
činiteľa. Napr. u rentability investícií je tento ukazovateľ recipročnou hodnotou doby
000 v čitateli je chýbajúca čiastka od 360 00 do 400 000. 100 000 v menovateli je čistý
cash flow v 4.roku).
Ť je vždy pom
splatnosti.
100.l
Zr ef1 = [% za rok]
zisk
Príklad:
Aká je rentabilita (výnosnosť), keď investičné náklady sú 400000 Sk a očakávaný ročný
100000 Sk.
%25100.400000
1000000r1 ==
212
Výnosnosť uvedenej investície je 25 % , čo je pomerne nízke, preto je potrebné hľadať
jej zvýšenie.
ľov
časný úrok z vkladov na
u v čase, je to teda statická metóda. Preto
počtoch vychádzame z toho, že hodnota
nota peňažnej jednotky v budúcnosti, to
značí, že časová hodnota peňazí sa mení. Nakoľko výnosy z investícií vznikajú v dlhšom
e ich na rovnakú časovú základňu. To býva rok
nadobudnutia investície. Budúcu hodnotu teda prepočítame na súčasnú hodnotu.
získali v stanovenej dobe späť, zväčšenú o očakávané výnosy. Ako prepočítavací koeficient
oužijeme sadzbu priemerných kapitálových nákladov k (podnikovú diskontnú mieru).
opatrenia na
Ukazovateľ výnosnosti investície je odvodený od všeobecne používaných ukazovate
výnosnosti kapitálu (aktív, majetku) - mala by byť vyššia, ako je sú
stredne dlhé obdobie. Nie je tu však rozloženie zisk
je potrebné zohľadňovať tzv. faktor času. V pre
súčasnej peňažnej jednotky je cennejšia, ako hod
časovom období, musím prepočítať
Súčasnú hodnotu definujeme ako peňažnú sumu, ktorá sa musí investovať, aby sme ju
p
SÚČASNÁ HODNOTA OČAKÁVANÝCH VÝNOSOV vyplýva z nasledujúceho
vzťahu.
t
t
n
n
2
2
1
1
k)(1CF
k)(1CF...
k)(1CF
k)(1CF
+=
+++
++
+=CHCF
kde SHCF je súčasná hodnota cash - flow v období t,
čakávaná životnosť v rokoch,
diskontná miera) a vypočíta
sa podľa vzťahu:
era kapitálových nákladov podniku (podniková diskontná miera),
zdrojov.
CFt - očakávaná hodnota cash - flow v období (t=1...n) rokov,
t - obdobie 1 až n rokov,
n - o
k - sadzba kapitálových nákladov na investície (podniková
k = Wd.kd (1 - T) + Wp.kp + Ws.ks
kde k je priemerná mi
kd - úroková miera pre nové úvery,
T - percento zdanenia podnikových príjmov,
Kp - miera nákladov na preferenčné akcie (miera preferenčných dividend),
ks - miera nákladov na zdražený zisk a kmeňové imanie (vo výške miery dividend z
akcií firmy)
Wd, Wp, Ws - váhy jednotlivých kapitálových zložiek určené percentom z celkových
213
V nasledujúcom texte uvedieme príklad na výpočet súčasnej hodnoty všetkých
očakávaných výnosov z investície; aby sme to mohli uskutočniť, ukážeme si najskôr výpočet
pri
Príklad
erná miera kapitálových nákladov, keď jednotlivé zložky kapitálu majú
nasledujúci podiel na celkových zdrojoch: dlhy Wd = 30 %, preferenčné akcie Wp = 10 %,
kmeňové imanie a nerozdelený zisk Ws = 60 %. Náklady na tieto zložky sú: kd = 10 %, kp =
0,6 . 14 = 12%.
12 %. Tento postup by mal zabezpečiť, že nová
Príklad:
Aká bude hodnota všetkých očakávaných výnosov v jednotlivých rokoch z investície vo
u
90. Podniková diskontná miera je 12 % (výpočet je
sh- flow) je
a, že investícia I musí za dobu svojej životnosti priniesť
Musí platiť:
ie zhodnotenie
vloženého kapitálu. Uvedený postup je základom metódy čistej súčasnej hodnoty investície.
a čistej súčasnej hodnoty investície predstavuje rozdiel medzi súčasnou hodnotou
emerných kapitálových nákladov (podnikovú diskontnú mieru), ktorá dokumentuje
percentuálne zlepšenie - zhoršenie dosiahnutej rentability pri novej investícii. 64
:
Aká je priem
12 %, ks = 14 %. Podnik platí 40 %-nú daň z príjmu.
k = 0,3 . 10 . (1 - 0,4) + 0,1 . 12 +
Priemerná miera kapitálových nákladov je
investícia nezhorší už dosiahnutú rentabilitu kapitálu.
výške 100 mil. Sk, keď očakávaný cash flow je v 1. roku 16; v 2. roku 24; v treťom rok
25,90; v štvrtom roku 25,90 a v 5. roku 82,
z predchádzajúceho príkladu).
Vypočítaná - súčasná hodnota všetkých očakávaných výnosov z investície (ca
115,20 mil. Sk, čo je vyššia hodnota, ako bola vložená do uvažovanej investície (100 mil.
SK); a tým bola naplnená zásad
aspoň takú hodnotu cash-flow, ako bolo vynaložené na jej obstaranie.
I < SHCF [Sk]
Keď hodnotíme rôzne investičné varianty, potom ekonomicky prípustný je každý variant,
ktorý spĺňa túto podmienku. Výhodnejší je však ten variant, ktorý prinesie väčš
Metód
očakávaných výnosov (cash flow) a nákladmi na investíciu:
ČSHI = SHCF - I [Sk]
64 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002
214
kde ČSHI je čistá súčasná hodnota investície,
SHCF - súčasná hodnota cash flow (výnosov z investície),
CF = 115,20 a I = 100 ; potom ČSHI =
115,20 - 100 = 15,20 mil. SK, to je čistý prínos investície.
oty sa dopĺňa indexom súčasnej hodnoty, ktorý sa nazýva tiež
I - náklady na investíciu.
Príklad:
Príklad nadväzuje na predchádzajúce príklady, kde SH
Metóda čistej súčasnej hodnoty investície je základnou metódou hodnotenia efektívnosti a
keďže zohľadňuje faktor času, je metódou dynamickou.
Metóda čistej súčasnej hodn
index výnosnosti.
Index výnosnosti IV sa vypočíta z podielu súčasnej hodnoty cash flow k nákladom na
investíciu:
ISHCF IV =
Ak je možno investíciu lizáciu. Pri variantnom riešení sa
uprednostňuje variant s vyšším indexom výnosnosti.
j
1IV ≥ , navrhnúť na rea
Veľmi významnou metódou je metóda vnútorného výnosového percenta, vychádza tiež z
koncepcie súčasnej hodnoty. Pomocou tejto metódy hľadáme diskontnú mieru, pri ktore
súčasná hodnota očakávaných výnosov z investície (cash flow) sa rovná súčasnej hodnote
výdajov na investíciu.
SHCF = I
Ik) (1
CF1=
+∑
e k (sadzba kapitálových nákladov na investíciu -diskontná sadzba) je číslo, ktoré
a sa v praxi často používa, pretože
a predpokladanú výnosnosť investície, tú môžeme porovnávať s požadovanou
výnosnosťou, ktorú sme počítali pri predchádzajúcej metóde. Rozdiel je mierou istoty a
rizika. Keď je veľký, je istota malá a riziko veľké.
Pretož
hľadáme, musíme postupovať metódou pokusov a omylov a postupne znižovať rozdiel ľavej a
pravej strany tak dlho, až sa obe strany vyrovnajú. Metód
udáv
215
Z doteraz opísaného vyplýva, že je:
1. potrebné prvoradú starostlivosť venovať plánu Cash- Flow,
ch kritérií je možno využívať množstvo ďalších tiež podstatných kritérií,
napr. veľmi dôležitá je metóda analýzy kritického bodu.
itického bodu
Metóda analýzy kritického bodu je založená na porovnávaní priebehu výrobných
celkových nákladov Nc s priebehom výnosov z predaja výrobkov Qvt. Bod K, v ktorom
dochádza k rovno
o prienik dvoch priamok cQkr = NvQkr
+ N
2. účelné pri výpočtoch využívať výpočtovú techniku,
3. okrem uvedený
Analýza kr
sti Qvt = Nc , sa volá kritický, nulový alebo rovnovážny bod, čo je
zrejmé z obr. 35, matematicky to môžeme vyjadriť ak
f a z toho kritické výrobné množstvo Qkr je:
v
f Nkr
N - c Q = [ks/rok]
kde Nf sú fixné náklady,
Nv - variabilné náklady,
Nc - celkové náklady Nc = Nv + Nf
atnenia riešenia 1., resp. 2. variantu, atď.
Ná ilných nákladov Nv a fixných nákladov Nf, ktoré sú
áklady, ktoré vchádzajú do každého
priame mzdy,
(ak sú na jednotku vyčísliteľné).
Qkr - kritické výrobné množstvo,
c - cena výrobku,
Pokiaľ by plánované množstvo výrobkov Q bolo Q<Qkr, hospodársky výsledok by bol
stratový, naopak pri Q>Qkr by bol dosiahnutý zisk.
Na obr. 13.2 je vidieť množstvo ďalších údajov, ako sú napr. kritické výrobné množstvo,
doba úhrady, ekonomická životnosť, úspory z upl
klady celkové Nc sú súčtom variab
pre danú periódu (rok) relatívne nemenné.
Do variabilných nákladov sa zahŕňajú všetky tie n
jednotlivého výrobku. sú to najmä náklady na:
priamy materiál,
ostatné priame náklady
Podrobne sa nákladmi zaoberá ďalšia kapitola.
216
ho množstva výrobkov
a trhu, je nútená neustále prichádzať na trh
s inovovanými, prípadne s novými výrobkami, ktoré majú vyššie technické a ekonomické
arametre za súčasného znižovania výrobných nákladov. To si vyžaduje, o. i. urýchlené
zavádzanie inovácií, ako aj progresívnej techniky a technológie. K tomu účelu si firma
riaďuje v rámci svojich možností výskumno – vývojovú základňu, resp. jednorázový tím
špičkových odborníko skutočniť predmetnú
plementáciu.
ť dôkladnú TPV. Nie je zriedkavosťou
výšená potreba DM. To si vyžaduje dôkladnú analýzu DM, ktorý má firma k dispozícii a
Obr. 13.2. Schéma kritické
Zhrnutie
Aby si firma upevňovala – udržala postavenie n
p
z
v, ktorí sú schopní v relatívne krátkom období u
im
Väčšina týchto opatrení si vyžaduje spracova
z
podrobiť pripravované inovácie dôkladnému hodnoteniu ich ekonomickej efektívnosti,
z ktorých najpoužívanejšie sú: doba úhrady, užitočný výsledok, priemerná doba životnosti,
217
výnosnosť DM - rentabilita, súčasná hodnota očakávaných výnosov, priemerné kapitálové
náklady, metóda čistej súčasnej hodnoty DM, index výnosnosti, metóda vnútorného
výnosového percenta, náklady životného cyklu, čisté úspory nákladov, analýza kritického
bodu a mnoho ďalších.
Otázky na diskusiu 1. Charakterizujte výrobkové a technologické inovácie,
2. Aké hlavné činnosti zabezpečuje vo firme výskumno – vývojová činnosť?
3. Charakterizujte hlavné etapy vývoja nových výrobkov,
4. Kedy je výhodné využívať Simultánne inžinierstvo?
5. Čo sa musí zohľadňovať v TPV pri projektovaní výrobku, výroby a užívateľa?
6. Čo rozhoduje pri rozširovaní – zveľaďovaní DM?
7. Uveďte, ako sa vypočíta ekonomická efektívnosť, doba úhrady a užitočný výsledok.
. Uveďte, ako sa vypočíta priemerná doba životnosti, výnosnosť DM - rentabilita a súčasná
h výnosov.
ady, metóda čistej súčasnej hodnoty
čisté úspory nákladov a analýza
[2] ojektu. In.: Zborník z 9. vedeckej konferencie s
[3] , Bratislava 1987
spol. s.r.o., Praha 1996.
5] Gregor, M. – Košturiak, J.:Simultánne inžinierstvo. In: Strojárstvo v hospodárstve a
6] Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint vfra, Bratislava 2002
8
hodnota očakávanýc
9. Uveďte, ako sa vypočítajú priemerné kapitálové nákl
DM, index výnosnosti a metóda vnútorného výnosového percenta.
10. Uveďte, ako sa vypočítajú náklady životného cyklu,
kritického bodu.
Zoznam použitej a odporúčanej literatúry
[1] Burcl, R.: Ekonomika a organizácia. Alfa, Bratislava 1971
Burcl, R.: Kritéria úspešnosti pr
medzinárodnou účasťou CO- MA-TECH 2001, STU MTF Trnava
Dobrovodský, D.: Riadenie výroby. Návody na cvičenia. ES SVŠT
[4] Dolanský, V.- Měkota ,V. - Němec, V: Projektový management. GradaghfPublishing,
[
priemysle.Media, Žilina 1998
[
[7] Marko, J.: Ekonomika, organizácia a riadenie strojárskej výroby. ES SVŠT, Bratislava
1967
218
[8] Ščepka, I. – Dobrovodský, D. : Ekonomika a riadenie strojárstva. Alfa, Bratislava 1982
va 2000.
for
. McGraw-Hill, 1983.
[9] Trávnik, I.: Súčasný stav prípravy certifikácie odborníkov na projektové riadenie na
Slovensku. In: Zborník z medzinárodného seminára ”Súčasnégtrendy v rozvoji
projektového riadenia.” Trna
[10] Turner, J. R.: The handbook of projekt-based management: In.: Improving the Proces
Achieving Strategic Objektives
219
IV. EKONOMICKÁ STRÁNKA TRANSFORMAČNÉHO
PROCESU
o preštudovaní kapitoly by ste mali byť schopní:
charakterizovať náklady,
opísať členenie nákladov podľa druhového, kalkulačného hľadiska a podľa ich závislosti
od objemu výroby,
vysvetliť prostriedky a zdroje znižovania nákladov,
• op zy finančného riadenia podniku.
V tejto kapitole bude vymedzená podstata nákladov, ich klasifikácia z rôznych hľadísk a
de rozobraná finančná stránka
to zdroje financovania, finančné plánovanie a stanovovanie
ana
zom rozkazovať, a nie im slúžiť.
(Publicius Syrus, 1. stor. pred n. l.)
14
kú pozornosť venovať hospodárnosti transformačného procesu, teda
osahovaniu čo najvyšších výnosov pri súčasnej minimalizácii nákladov. Hospodárnosť
transformačného procesu nie je len záležitosť ekon
zamestnanec na svojom pracovisku. Preto základné poznatky o
onštruktérov, technológov, zásobovačov, výrobných robotníkov či údržbárov.
trebou výrobných faktorov vo výrobnom procese, ale
asť nákladov vzniká už vo fáze technickej prípravy výroby. A naviac, technická príprava
vý
P
•
•
•
• charakterizovať jednotlivé druhy finančných zdrojov podniku,
ísať jednotlivé fá
vysvetlené prostriedky a zdroje znižovania nákladov. Ďalej bu
transformačného procesu, a
finančných cieľov, finančné rozhodovanie a organizovanie finančných procesov, finančná
lýza a kontrola.
Je treba penia
. Charakteristika nákladov
V trhových podmienkach v riadení podniku patrí významná úloha nákladom. Náklady sú
dôležitým ukazovateľom kvality činnosti podniku a sú akýmsi barometrom podnikania.
Podniky musia veľ
d
ómov, ale môže ju ovplyvniť každý
nákladoch sú dôležité aj pre
k
Vznik nákladov síce súvisí so spo
č
roby (konštrukčná, technologická a organizačná) vo veľkej miere ovplyvňuje vlastné
220
náklady výkonov, pretože určuje, z akých surovín a materiálov bude výrobok zhotovený, aké
technologické postupy sa použijú, atď.
Určujúcim prvkom procesu vzniku a priebehu nákladov v podniku sú finálne výkony.
Materiálnym základom vzniku nákladov je spotreba elementárnych výrobných
faktorov, ktoré musia byť k dispozícii v potrebnom množstve a štruktúre.
V ekonomickej teórii môžeme nájsť viaceré vymedzenia nákladov, napr.:
• Náklady predstavujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov
vynaložených podnikom na jeho výkony a ostatné vynaložené náklady spojené s jeho
činnosťou.65
•
• ňažne ocenená spotreba výrobných faktorov vrátane verejných výdajov,
spotreba hodnôt
•
m ekonomickým úžitkom je možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku
vyn vyjadrené v peňažnej forme, pričom účelnosťou rozumieme
vzť
stot
výr výkony a vznikajú v okamihu spotreby. Výdavky znamenajú
úb
Základným obsahom pojmu nákladov je vynaloženie určitého množstva práce v procese
hospodárskej činnosti za účelom získania požadovaného druhu a rozsahu výkonov, ktoré
uspokojujú ďalšie potreby.66
Náklady sú pe
ktorá je vyvolaná tvorbou podnikových výnosov. Účtovnými nákladmi je
(ich zníženie) v danom období zachytená vo finančnom účtovníctve.67
Náklady predstavujú zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom
období, pričo
peňažných prostriedkov.68
Z predchádzajúcich definícií vyplýva, že náklady predstavujú účelné a účelové
aloženie prostriedkov a práce
požiadavku uskutočňovať transformačný proces efektívne. Účelovosť znamená, že náklady sa
ahujú na konkrétny podnikový výkon.
Od nákladov je dôležité vedieť odlíšiť výdavky, pretože tieto pojmy sa niekedy nesprávne
ožňujú. Sú medzi nimi vecné i časové rozdiely. Náklady predstavujú použitie (spotrebu)
obných faktorov na určité
ytok finančných prostriedkov podniku a vznikajú v okamihu úhrady.
65 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint, Bratislava 1996, str. 253 66 Janout, J.: Náklady a hospodárnost podniku. SNTL, Praha 1989 67 Synek, M. a kol.: Manažerska ekonomika. GRADA Publishing, Praha 1996 68 zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
221
14.1 Klasifikácia nákladov
Náklady sú dôležitým syntetickým ukazovateľom kvality činnosti podniku. Úlohou
ma
ri klasifikácii nákladov sa tvoria skupiny nákladov s osobitnými charakteristickými
rtami. Pre potreby hospodárskej praxe sa náklady členia najmä podľa nasledujúcich hľadísk:
nie nákladov – poskytuje prehľad o štruktúre nákladov podľa
ekonomicky rovnorodých druhov,
•
ňuje získavať prehľad o štruktúre nákladov. Ide o
či s
ažovať nasledujúce položky:
b) xterné),
) osobné náklady (vrátane sociálneho poistenia),
) iné náklady na hospodársku činnosť,
f)
i)
nažmentu je preto usmerňovať ich a riadiť. Pre potreby riadenia nákladov, ich plánovanie a
analýzu je nevyhnutné náklady podrobnejšie členiť. Klasifikáciou nákladov podľa zvoleného
kritéria členenia sa vytvárajú relatívne rovnorodé nákladové skupiny. Kritériá klasifikácie
nákladov môžu byť rôzne, závisia od účelu, na ktorý má triedenie slúžiť.
P
č
• druhové (ekonomické) člene
kalkulačné (účelové) členenie nákladov – členenie nákladov podľa položiek kalkulačného
vzorca, obsahuje náklady členené podľa ich vzťahu k výrobnému procesu, t. j. podľa
miesta ich vzniku a účelu vynaloženia,
• v závislosti od objemu produkcie – ide o členenie nákladov rôzne reagujúcich na objem
výroby.
14.1.1 Druhové členenie nákladov
Druhové členenie nákladov umož
zoskupenie nákladov z hľadiska jednotlivých činiteľov v transformačnom procese podľa toho,
úvisia so spotrebou majetku alebo so spotrebou práce.
Za základné nákladové druhy možno pov
a) spotrebované nákupy (spotreba materiálu a energie),
služby (e
c
d) dane a poplatky,
e
odpisy, rezervy a opravné položky nákladov na hospodársku činnosť,
g) finančné náklady,
h) rezervy a opravné položky finančných nákladov,
mimoriadne náklady,
j) dane z príjmov.
222
Podrobnejšie druhové členenie nákladov zachytáva rámcová účtová osnova a výkaz ziskov
ckou črtou druhového členenia nákladov je ekonomická jednotnosť
etože obsahujú len jeden nákladový druh. Teda
kali v podniku, bez
m, že umožňuje:
sledovať štruktúru vzniknutých prvotných nákladov podniku, t. j.
tvoria náklady materiálové, osobné, finančné, mimoriadne a iné,
•
porovnávanie nákladov v čase),
•
14.
uhové členenie nákladov. Podstata tohto
u k výrobnému procesu.
e
(vý
priame (jednotkové) náklady,
ame na kalkulačné jednotky
ne ajpoužívanejšou kalkulačnou metódou v hospodárskej
ych nákladov je daná kalkulačným vzorcom. Všeobecný
čný vzorec obsahuje odporúčané členenie nákladov. Podniky si ho môžu upraviť
a strát. Charakteristi
jednotlivých nákladových položiek, pr
obsahujú náklady vo forme a výške, v ktorej pôvodne (prvotne) vzni
ohľadu na miesto a účel, na ktorý boli vynaložené.
Význam druhového členenia nákladov spočíva v to
• podrobne a prehľadne
koľko z nákladov
prijímať dôležité ekonomické závery o zvýšení technickej úrovne, o raste produktivity
práce, o znížení pracovnej náročnosti a pod.,
• odkrývať rezervy znižovania jednotlivých nákladových druhov,
• poskytovať informácie pre analýzu hospodárnosti podnikovej činnosti (napr. ukazovatele
nákladovosti, ukazovatele rentability nákladov,
väzbu plánu nákladov s čiastkovými plánmi podniku.
1.2 Kalkulačné členenie nákladov
Kalkulačné členenie prehlbuje a dopĺňa dr
členenia spočíva v tom, že sa náklady rozdeľujú podľa ich vzťah
Úč lom kalkulačného členenia nákladov je zistiť výšku nákladov pripadajúcu na určitý výkon
robok, súčiastku, resp. službu), t. j. na kalkulačnú jednotku.
Podľa tohto členenia rozlišujeme:
•
• nepriame (režijné) náklady.
Priame (jednotkové) náklady sú tie, ktoré možno na kalkulačnú jednotku priamo zistiť,
napr. priamy materiál, priame mzdy. Nepriame (režijné) náklady sú spoločné pre viaceré
kalkulačné jednotky a nemožno ich priamo priradiť na kalkulačnú jednotku, resp. ich
priraďovanie by bolo nehospodárne. Tieto náklady rozpočítav
priamo, kalkulačnými metódami. N
praxi je kalkulácia delením.
Štruktúra priamych a nepriam
kalkula
223
po
bná) réžia,
1.
odbytové náklady,
1. – výkonu,
1. –
dovná:
Priamy (jednotkový) materiál zahŕňa výrobnú spotrebu surovín, základného materiálu,
perujúcich podnikov, prípadne aj spotrebu pomocného
materiálu, technologického paliva a technologickej energie. Teda pracovné predmety, ktoré
ho podstatu, alebo sú nevyhnutné pre jeho
zhotov
zdy sú mzdy priamo súvisiace s výkonom. Patria sem mzdy
ýrobných robotníkov, prípadne iných zamestnancov, ktorých mzda súvisí s výrobným
pro
ová (výrobná réžia) je súhrnom nákladov súvisiacich s riadením a obsluhou
vý
lady na údržbu a opravy.
dľa vlastnej potreby. Doposiaľ odporúčaný všeobecný kalkulačný vzorec obsahuje tieto
položky:
1. priamy (jednotkový) materiál,
2. priame (jednotkové) mzdy,
3. ostatné priame náklady,
4. prevádzková (výro
– 4. vlastné náklady prevádzky (výroby),
5. správna réžia,
1. – 5. vlastné náklady výkonu,
6.
6. úplné náklady realizovaného
7. zisk,
7. predajná cena.
Obsahová náplň kalkulačných položiek je nasle
výrobkov, polotovarov a služieb koo
vchádzajú do výkonu (výrobku a služby) a tvoria je
enie.
Priame (jednotkové) m
v
cesom.
Ostatné priame náklady tvoria náklady, ktoré neobsahujú priame materiálové náklady a
ktoré možno so zreteľom na ich význam v štruktúre nákladov stanoviť priamo na kalkulačnú
jednotku, napr. patenty a licencie, náklady na technický rozvoj, príspevky na sociálne
poistenie pripadajúce na priame mzdy.
Prevádzk
robného procesu, ktoré nemožno stanoviť priamo na kalkulačnú jednotku. Napríklad sem
patria náklady na energiu, na prípravu a zábeh nových výrobkov, náklady na záručné opravy,
odpisy, nák
Správna réžia zahŕňa všetky náklady súvisiace s riadením a správou podniku,
s organizáciou a všeobecnou obsluhou výrobnej alebo nevýrobnej činnosti. Patria sem odpisy
224
administratívnych budov a zariadení, mzdy, príplatky a doplatky ku mzdám, prémie a odmeny
administratívnych zamestnancov, výkony spojov a podobne.
vynaloženia a miesta ich vzniku,
•
ach alebo plánovanými, príp.
odniku.
.
ním výkonov (výrobou výrobkov a
naj
pom
ednotlivé nákladové druhy reagujú na
menu objemu produkcie odlišne. Na zistenie reakcie jednotlivých druhov nákladov na zmenu
edovne:
(N1 / N0 x 100) - 100
Odbytové náklady sú spojené s odbytom podniku. Napríklad zahŕňajú náklady na obaly,
propagáciu a reklamu, náklady na prepravu.
Význam kalkulačného členenia nákladov spočíva v tom, že umožňuje:
• sledovať náklady podľa účelu ich
zostavovať kalkulácie vlastných nákladov výkonov,
• odkrývať zdroje a rezervy znižovania nákladov,
• uskutočňovať analýzu vlastných nákladov jednotlivých výrobkov a porovnávať ich
s výsledkami dosiahnutými v predchádzajúcich obdobi
porovnávať náklady na výrobu tých istých výrobkov v konkurenčných podnikoch,
• zistiť celkovú sumu vlastných nákladov p
14 1.3 Členenie nákladov v závislosti od objemu výroby
Náklady vznikajú v súvislosti s uskutočňova
poskytovaním služieb). Preto aj vzťah nákladov k objemu výkonov patrí medzi
dôležitejšie. S rastom objemu výkonov rastú i náklady, čo možno matematicky vyjadriť
ocou funkcie nákladov: N = f (Q).
Náklady sú funkciou množstva výroby, avšak j
z
objemu produkcie slúži koeficient reakcie, ktorý vypočítame nasl
kr = (V1 / V0 x 100) - 100 pričom N1, N0 sú náklady v bežnom a predchádzajúcom období,
V1, V0 sú výnosy (ocenené výkony) v bežnom a predchádzajúcom období.
Členenie nákladov v závislosti od objemu produkcie bolo stručne charakterizované v časti
Správanie spotrebiteľov a firiem v trhovom hospodárstve. V tejto kapitole uvedené poznatky
rozšírime. Z hľadiska reakcie nákladov na zmenu objemu produkcie rozlišujeme:
• variabilné náklady a
fixné náklady. •
225
Variabilné náklady sú náklady závislé od objemu produkcie, t. j. ich objem sa mení pri
mene objemu výroby a to viac alebo menej úmerne tejto zmene. Podľa stupňa premenlivosti
ná
výrobných
né. Proporcionálnymi nákladmi sú, napr. priamy materiál, priame
nt reakcie je pri tomto druhu nákladov rovný 1.
2)
u výkonov rastú rýchlejšie a pri poklese objemu
poklese objemu výkonov
é palivo. Koeficient reakcie je väčší ako 0 a menší ako 1.
•
nych nákladov záporný.
Obr. 14.1 Vývoj celkových a jednotkových nákladov Legenda: 1 náklady proporcionálne, 2 náklady progresívne, 3 náklady degresívne, 4 náklady fixné
z
kladov členíme variabilné náklady na:
1) proporcionálne náklady – vyvíjajú sa v rovnakom pomere ako produkcia. Prepočítané
na jednotku produkcie sú pri zmene objemu produkcie a zachovaní
podmienok konštant
mzdy. Koeficie
neproporcionálne náklady – sa nevyvíjajú úmerne zmene objemu produkcie. Členíme
ich na náklady:
• progresívne – pri raste objem
výkonov klesajú pomalšie než samotný objem výkonov, napr. nadčasové príplatky,
príplatky za prácu v noci a v dňoch pracovného pokoja. Koeficient reakcie je väčší
ako 1.
• degresívne – pri raste objemu výkonov rastú pomalšie a pri
klesajú rýchlejšie než samotný objem výkonov, napr. náklady na opravu strojov,
technologick
regresívne - vyvíjajú sa nepriamo úmerne s objemom produkcie. Teda pri raste
objemu produkcie ich celková výška klesá a naopak, pri poklese stúpa. Príkladom
môžu byť mzdy platené za prestoje, za čas čakania. Koeficient reakcie je u
regresív
1
2
3
4
Výkony
Cel
kové
nák
lady
4 1
3
Nák
la v
Výkony
ýkon
u
2
dy n
a je
dnot
ku
226
Celkové variabilné náklady sa skladajú z
regre lyvňuje vývoj celkových variabilných nákladov.
Fixné náklady sa pri meniacom sa objeme výkonov nemenia alebo sa menia iba čiastočne.
e o náklady viažuce sa na určité časové obdobie bez ohľadu na to, aký veľký objem
rodukcie sa v príslušnom období vyrobí. Medzi fixné náklady patria, napr. odpisy, náklady
a zábeh výroby, ná
1)
šak objem výkonov prekročí hranicu
dy naraz – skokom. Ide napr. o odpisy strojov.
strác objemu výkonov v rámci výrobnej kapacity dochádza
k pokles na jednotku
produkc city. Väčšinou sa v praxi tento jav
obr.
využ
Obr. 14.2 Využitie fixných nákladov
Význa losti od objemu výroby:
vytvára predpoklady pre hodnotenie využitia nákladov v závislosti od stupňa využitia
výrobnej kapacity,
používa sa na výpočet príspevku na úhradu fixných nákladov a zisku,
proporcionálnych, progresívnych, degresívnych
a sívnych nákladov. Ich štruktúra ovp
Id
p
n klady na vykurovanie a osvetlenie.
Fixné náklady členíme na dve skupiny:
absolútne fixné náklady – ide o náklady, ktorých celková výška sa nemení ani pri zmene
výrobnej kapacity. Môže ísť o:
• jednorazové náklady (napr. náklady spojené so zábehom novej výroby),
• priebežné náklady závislé od času (napr. platy).
2) relatívne fixné náklady sa vo svojom úhrne nemenia iba v rámci zmeny objemu
výkonov limitovanej výrobnou kapacitou. Len čo v
výrobnej kapacity, menia sa tieto nákla
Fixné náklady sa viažu k celkovému objemu výkonov, avšak pri prepočte na jeden výkon
ajú charakter stálosti. S rastom
u fixných nákladov na jednotku produkcie. Minimálne fixné náklady
ie sa dosahujú pri plnom využití výrobnej kapa
nevyskytuje a fixné náklady sa plne nevyužívajú. Vznikajú tzv. voľné fixné náklady (pozri
14.2), ktoré zhoršujú ekonomické výsledky podniku. Snahou podnikov je preto zvyšovať
itie výrobnej kapacity, a tým obmedzovať vznik voľných fixných nákladov.
Fixné náklady využité
Fixné náklady voľné
0 % Využitie výrobnej 100 % kapacity
Fixné náklady viazané kapa- citou podniku
m členenia nákladov v závis
•
•
227
• slúži na analýzu nulového bodu (kritického bodu),
• je základom pre zostavov
umožňuje určiť fixné náklady, ktoré sú významným neinvestičným zdrojom zvyšovania
14. dky znižovania nákladov
Úlohou ekonom čiť dosahovanie čo najmenších
o je dôležité odhaľovať
zdroje a prostriedky ich znižovania.
Pri h vychádzame z druhového alebo kalkulačného
lenenia nákladov. Efektívnosť pri vyhľadávaní zdrojov možno dosiahnuť sledovaním
nákladov, ktoré sú významné z hľadiska
ožnosti znižovania nákladov.
ajetku a zrýchľovanie jeho obratu,
•
kladov sú konkrétne opatrenia na využitie rezerv. Sú
ne
Zn
otrebné sa zamerať najmä na priame
nam je daný ich vysokým podielom na
anie variantných rozpočtov,
•
efektívnosti.
2 Zdroje a prostrie
ického riadenia podniku je zabezpe
nákladov na realizované výkony rovnakej alebo vyššej kvality. Pret
ľadaní možností znižovania nákladov
č
štruktúry nákladov a zameraním sa na tie položky
m
Zdroje znižovania nákladov predstavujú skryté, nevyužité rezervy, ktorých odkrytie
vedie k zhospodárňovaniu činnosti podniku. Všeobecnými zdrojmi znižovania nákladov sú:
• lepšie využívanie krátkodobého m
stanovenie optimálneho výrobného programu,
• lepšie využívanie výrobnej kapacity,
• zvyšovanie kvality použitého materiálu, realizovaných výrobkov, atď.
Prostriedky znižovania ná
vyhnuté preto, lebo odkrytie zdrojov ešte nezabezpečuje, že rezervy sa aj skutočne využijú.
K základným prostriedkom znižovania nákladov patrí:69
• zavádzanie modernej techniky a technológie,
• zlepšovanie organizácie práce a riadenia činností,
• zvyšovanie odborného vzdelania zamestnancov.
ižovanie priamych (jednotkových) nákladov
Pri znižovaní priamych (jednotkových) nákladov je p
materiálové a priame mzdové náklady. Ich výz
celkových nákladoch.
69 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Sprint, Bratislava 1996, str. 274.
228
Zdroje znižovania priamych nákladov sú:
1) zníženie obstarávacích nákladov materiálu, ktoré sa docieli:
ateľov,
• poklesom vedľajších obstarávacích nákladov (náklady na manipuláciu, straty
množstva materiálu v zhotovovanom výrobku (napr. zmenou
znížením strát materiálu
3) rýchlej
tým vä d na jednotku produkcie.
Znižovanie
Podstatn
majetku, s u a mzdy technicko-hospodárskych pracovníkov.
• z
znižovanie nákladov na pomocný materiál, palivo a energiu,
a riadenie a obsluhu výroby.
Značný podiel na režijných nákladoch majú fixné náklady, ktorých podstatná časť sa so
zm
.
kladajú hospodárne, ani sa
ne
ľko halierov nákladov pripadá na 1 Sk
výnosov. V čitateli namiesto celkových nákladov sa môžu uvádzať aj jednotlivé
• správnym výberom materiálov a dodáv
materiálu pri doprave a pod.),
2) zníženie spotreby celkového množstva materiálu, ktoré možno dosiahnuť:
• znížením
konštrukcie),
• zvýšením stupňa využitia materiálu, čiže
v transformačnom procese.
ší rast produktivity práce ako rast priamych miezd. Čím väčší bude tento rozdiel,
čšia bude úspora priamych miez
nepriamych nákladov
ú časť režijných nákladov tvoria najmä náklady na údržbu, odpisy dlhodobého
potreba režijného materiál
Základnými zdrojmi znižovania nepriamych nákladov je:
nižovanie odpisov dlhodobého majetku,
•
• znižovanie mzdových nákladov n
enou objemu výkonov nemení. Hlavným prostriedkom znižovania týchto nákladov je
zvyšovanie objemu produkcie.
14 3 Náklady a hospodárnosť
Z absolútnej sumy nákladov nemožno zistiť, či sa náklady vyna
dá uskutočniť porovnanie medzi podnikmi. Na posúdenie hospodárenia podnikov sa
používajú tieto ukazovatele:
• ukazovateľ nákladovosti, ktorý vyjadruje, ko
229
nákladové položky (podľa druhového členenia nákladov). Potom hovoríme o materiálovej,
adovosti = výnosy
mzdovej a odpisovej nákladovosti.
náklady ukazovateľ nákl
ukazovateľ nákladovej účinnosti, ktorý vyjadruje, aké výnosy dosiahne podnik z 1 Sk
nákladov.
ukazovateľ nákladovej
•
výnosy =
účinnosti náklady • zisk, ako kladný ro ýnosmi a n . Ak je rozdiel záporný, podnik
m
podnikovej činnosti.
= výnosy – náklady
• ukazovateľ rentability nákladov, ktorá vyjadruje, aký zisk dosahuje podnik z 1 Sk
nákladov.
zdiel medzi v ákladmi
dosahuje stratu. Cieľom podniku je maximalizácia zisku. Zisk je syntetickým meradlo
efektívnosti
zisk
zisk ukazovateľ rentability nákladov
= náklady
14.4 Význam nákladov
ickú kategóriu podnikovej ekonomiky. Ich výška
rozhodujúcim spôsobom hosp árnosť a rentabilitu výroby, cenu a úžitkovosť
samotného výrobku, resp. s
Význam nákladov v podniku možno zhrnúť do nasledujúcich bodov: 70
yjadrenie spotreby výrobných faktorov kvantifikujú kvalitatívne
rozdielnu spotrebu práce, čím ju umožňujú porovnávať. Iba pomocou nákladov možno
ohli spôsobiť finančnú tieseň.
Náklady predstavujú základnú ekonom
ovplyvňuje
lužby.
od
• Náklady ako peňažné v
vyčísliť, koľko stojí výroba a realizácia určitého výrobku.
• Náklady sú kritériom hospodárnosti. Podniky sú zainteresované na znižovaní nákladov,
lebo opačné tendencie by im m
70 Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. SPRINT, Bratislava 1996.
230
• Úroveň nákladov je zrkadlom hospodárenia podniku s pracovnými, materiálnymi a
peňažnými zdrojmi a umožňuje hodnotiť efektívnosť podstatnej časti činnosti podniku.,
preto sú významným nástrojom riadenia.
• Náklady sú syntetickým ukazovateľom kvality práce podniku. Vyjadrujú množstvo
spotrebovanej zhmotnenej a živej práce s takou presnosťou, s akou ceny vyjadrujú
vynaloženej práce.
s ob mi.
odnik zabezpečuje vstupy – obstaráva zásoby materiálu, tovaru, nakupuje stroje, zariadenia,
zuje vlastné výstupy – výrobky,
lužby, a tým dochádza neustále ku kolobehu tovaru a peňažných prostriedkov. V podniku
vz
túru
podniku. Stav finančnej štruktúry je zobrazený v pasívach súvahy.
rôznych hľadísk:
podľa účelu, na ktorý finančné zdroje slúžia,
spotrebu podnikových výrobných nákladov. Napriek rozdielnemu ohodnoteniu úžitkových
vlastností cenami, náklady najlepšie charakterizujú spotrebu výrobných faktorov, úroveň
hospodárnosti a odrážajú štruktúrne zmeny
• Náklady sú základňou pre tvorbu cien, sú hlavnou zložkou predajných aj
vnútroorganizačných cien. Tým sú dôležité pre podnikové i vnútropodnikové riadenie.
Ovplyvňovanie nákladov a cien je vzájomné. Nielen náklady ovplyvňujú ceny, ale aj ceny
vplývajú na úroveň nákladov (cenami vstupov do transformačného procesu podniku).
15. Finančná stránka transformačného procesu
Transformačný proces má popri svojej naturálnej stránke aj stránku finančnú. Tá je spojená
ehom peňazí, pri ktorom podnik vstupuje do peňažných vzťahov s rôznymi subjekta
P
budovy, vypláca mzdy zamestnancom a pod. Súčasne reali
s
nikajú peňažné príjmy a výdavky, rozdielom ktorých k určitému okamihu je finančná
potreba.
Finančnou potrebou teda rozumieme potrebný objem finančných zdrojov pri zakladaní
podniku, pri každodennom priebehu podnikovej činnosti, ako aj pri rozširovaní podniku.
15.1 Finančné zdroje podniku
Finančné zdroje predstavujú všetky zdroje, z ktorých podnik získava peňažné prostriedky
v priebehu určitého obdobia. Zloženie týchto zdrojov označujeme ako finančnú štruk
Finančné zdroje môžeme členiť z
rozlišujeme kapitál a peniaze. Kapitál slúži
na zriadenie, rozšírenie, modernizáciu alebo zveľadenie podniku. Je dlhodobým alebo
•
231
trvalým finančným zdrojom. Peniaze slúžia na zabezpečenie prevádzkových potrieb
podniku.
• z časového hľadiska možno finančné zdroje členiť na trvalé, ktoré má podnik k dispozícii
dobé (dlhodobé úverové zdroje) alebo
•
na neobmedzený čas (napr. základné imanie), dlho
krátkodobé (úverové zdroje s dobou splatnosti do 1 roka),
podľa toho, odkiaľ zdroje plynú do podniku, rozlišujeme externé a interné finančné
zdroje. Všetky zdroje prichádzajúce do podniku zvonka označujeme ako zdroje externé.
Do externých zdrojov sa zahŕňajú pôvodné a dodatočné vklady vlastníkov, všetky druhy
•
úverov a pôžičiek, ako aj prípadné dotácie. Interné zdroje sú výsledkom samotnej
podnikateľskej činnosti. Internými zdrojmi sú najmä zisk a odpisy,
z hľadiska vlastníctva rozlišujeme vlastné a cudzie finančné zdroje.
v n
Krátkodobé úvery a záväzky
Jednotlivé finančné zdroje a ich členenie z uvedených hľadísk možno prehľadne zhrnúť
asledujúcej tabuľke.
Členenie finančných zdrojov podniku71 Tab. 15.1 Finančné
zdroje Zisk Odpisy Vklady Finančná
Dlhodobé a stredno-
Členenie podľa
vlastníkov pomoc dobé úvery a záväzky
času trvalé dlhodobé krátkodobé zdroja interné externé
vlastníka vlastné cudzie
15.1.1 Fina e z interných zdrojov
Pri financovaní z interných zdrojov sa zdroje financovania tvoria a aj používajú
v samotnom podniku. Základným mi, ktoré vznikli v innosti podniku, sú zisk
odpisy. Ich hlavnou prednosťou je, že znižujú potrebu úverov. Zvyšujú tiež nezávislosť
odnikateľov na kapitálovom trhu, na mienke a záujmoch nových spoločníkov a zmierňujú
treba splácať úvery a úroky z nich.
ncovani
i zdroj dôsledku č
a
p
tlak na zabezpečenie likvidity, lebo nevzniká po
Zisk má spomedzi interných finančných zdrojov podniku najväčší význam. Predstavuje
kladný výsledok hospodárenia podniku. Je ukazovateľom efektívnosti podnikania.
71 Vlachynský, K. a kol.: Podnikové financie. Bratislava, Súvaha 2002
232
Suma zisku, ktorú možno použiť na samofinancovanie podnikových potrieb, závisí od:
• Masy zisku vytvorenej v podniku – tá je daná objemom realizovaných produktov, ich
i, za ktoré sa realizujú a úrovňou nákladov jednotlivých realizovaných
. ako rozdiel medzi vlastným imaním podniku na konci a na začiatku sledovaného
tu,
nia vykazuje podľa základných oblastí podnikateľskej činnosti, a to
mimoriadnych
• In
• P
z
č
ma znižuje zisk, avšak nie sú peňažným výdavkom.
Tým
hodnota tohto m
dlhodobého m ulované odpisy
vytvárajú zdroj, ktorý za predpokladu stabilných cien môže slúžiť na nákup dlhodobého
ma
ajetku podnik
zap
y dlhodobého majetku, resp.
uvoľnením viazaného krátkodobého majetku,
štruktúrou, cenam
produktov a služieb;
Výšku výsledku hospodárenia podniku možno vyčísliť dvoma spôsobmi:
1
obdobia – v prípade prírastku imania podnik dosahuje zisk, v prípade jeho úbytku stra
2. ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi podniku – ak výnosy prevyšujú náklady, je
výsledkom zisk, v opačnom prípade je výsledkom strata. V slovenských podnikoch sa
výsledok hospodáre
v oblasti hospodárskej činnosti, v oblasti finančnej a pre oblasť
výsledkov.
tenzity zdaňovania zisku – t. j. od objemu dane zo zisku, ktorú upravuje Zákon č.
595/2003 Z. z. o dani z;
oužitia disponibilného zisku – zisk po zdanení sa rozdeľuje na časť, ktorú odčerpajú
podniku jeho vlastníci na osobnú spotrebu, resp. na investovanie mimo podniku a na
sť, ktorá zostáva v podniku na samofinancovanie jeho rozvoja. a
Odpisy sú peňažným vyjadrením opotrebovávania dlhodobého hmotného a nehmotného
jetku. Sú nákladom, ktorý
, že sa hodnota dlhodobého majetku odpismi postupne prenáša do nákladov, znižuje sa
ajetku a tiež sa zabezpečujú zdroje na financovanie reprodukcie
ajetku. Ku koncu doby životnosti dlhodobého majetku naakum
jetku rovnakého druhu a parametrov. Ak podnik použije odpisy na iné účely, prípadne sa
zvýšia ceny dlhodobého majetku, musí pri obnove vyradeného dlhodobého m
ojiť v zodpovedajúcom rozsahu aj iné zdroje financovania.
Ostatné interné zdroje financovania môžu tvoriť tiež nezanedbateľnú časť finančných
zdrojov firmy. Ide o:
• zdroje z predaja majetku v prípade, že podnik už určité zložky majetku nepotrebuje,
• zdroje z realizácie technického pokroku, napr. zdroje získané zvyšovaním výkonnosti
jednotlivých zložiek dlhodobého majetku, znížením potreb
233
•
vanie potreby viazania majetku podniku.
.
počiatočné i dodatočné vklady vlastníkov
Vy akom na splácanie a na ich
poskytnutie nemusí podnikanie vykazovať vysokú rentabilitu. V dobe krízy nezaťažujú
Externé vlastné zdroje sú determinované plánovanou veľkosťou podniku a právnou formou
po
ných cudzích zdrojov
úroky ako náklady na získanie
udzieho kapitálu sú nákladovou položkou znižujúcou daňový základ.
Úver je pre podnik návratnou formou získavania cudzích externých zdrojov. Je to
ek
tnosti prekračujúcou 5
rokov, strednodobé s lehotou splatnosti približne do 5 rokov a krátkodobé splatné do 1 roka.
zdroje z racionalizačných opatrení zameraných najmä na znižovanie vlastných nákladov
podniku a na znižo
15 1.2 Financovanie z externých vlastných zdrojov
Externými vlastnými zdrojmi financovania sú
podniku. Majú veľký význam najmä pri zakladaní podniku ako aj pri jeho ďalšom rozvoji.
značujú sa tým, že nie sú spojené so žiadnym právnym tl
podnikanie vysokými úrokmi.
dnikania. Objem vkladov je limitovaný v kapitálových spoločnostiach (s.r.o., a.s.) a
v družstvách. V ostatných spoločnostiach nie je minimálny objem vkladov vymedzený
právnymi predpismi.
15.1.3 Financovanie z exter
Externými cudzími zdrojmi sú všetky zdroje plynúce do podniku od iných subjektov, teda
všetky druhy úverov a pôžičiek. Ich využívanie vyplýva jednak z obmedzenosti vlastného
kapitálu a tiež z daňovej výhodnosti ich využívania, pretože
c
onomický vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej
hodnoty na dočasné použitie, t. j. s podmienkou návratnosti.72
Základným kritériom členenia úverových foriem je doba, na ktorú sa úver poskytuje.
Podľa tohto hľadiska sa rozlišujú úvery dlhodobé s lehotou spla
Medzi dlhodobé a strednodobé úvery patria:
• obligácie,
• finančné úvery,
72 Vlachynský, K. a kol.: Podnikové financie. Bratislava, Súvaha 2002
234
•
získania dlhodobého alebo strednodobého úveru. Predstavujú dlžobný úpis platný do
sta pis odkúpiť od majiteľa s určitým vopred
h rokom. Emitent vydané obligácie umiestni na kapitálovom trhu, teda predá
cú svoje voľné prostriedky investovať do cenných papierov a dosiahnuť
sa emitent zaväzuje vyplácať držiteľom obligácií úroky a v určenom
ch úverov.
ť okamžite jeho plnú hodnotu.
ca pre svoju podnikateľskú
čin
dodávateľské úvery,
• osobitné formy úverov (leasing, forfaiting a franchising).
Obligácie sú cennými papiermi vydávanými štátom, bankami alebo podnikmi za účelom
noveného termínu, do ktorého sa musí ú
do odnutým ú
subjektom, ktoré ch
úrokový výnos. Súčasne
termíne vrátiť dlh.
Finančné úvery sú úvery poskytované v peňažnej forme na základe úverovej zmluvy
medzi konkrétnym veriteľom, finančným sprostredkovateľom alebo súkromnou osobou a
dlžníkom. Môžu slúžiť na financovanie rozvojových potrieb podniku – konkrétnych
plánovaných projektov podniku, na pokrytie prevádzkových potrieb s návratnosťou dlhšou
ako 1 rok, na nákup, výstavbu, rekonštrukciu a údržbu nehnuteľností, na splácanie predošlých
úverov, na podporu exportu alebo iný účel. Väčšinou majú formu strednodobých, resp.
dlhodobých bankový
Dodávateľské úvery predstavujú úvery poskytované dodávateľmi svojim odberateľom
v tovarovej forme. Nevyžadujú žiadne špeciálne záruky, avšak sú vo všeobecnosti drahšie ako
finančné úvery. Úroky sa zvyčajne zahŕňajú priamo do ceny dodávky.
Leasing je prenájom tovaru dlhodobej spotreby za úhradu, ktorú predstavujú leasingové
platby a to podľa zmluvne dohodnutých podmienok. Jeho prednosťou je, že nájomca môže
nadobudnúť potrebný majetok bez toho, aby musel zaplati
Leasing umožňuje získať majetok na dobu, po ktorú ho nájom
nosť skutočne potrebuje. Leasingové platby sa zahŕňajú do nákladov nájomcu a znižujú
základ dane z príjmov. Nevýhodou leasingu sú vysoké náklady spojené s prenájmom a
dlhodobé zmluvné viazanie.
Podľa doby trvania leasingovej zmluvy sa leasing člení na operatívny a finančný. Pre
operatívny leasing je typická kratšia doba prenájmu, spravidla kratšia ako životnosť
prenajímaného majetku, pričom po uplynutí tejto doby nájomca vracia majetok späť
prenajímateľovi. Finančný leasing má dlhú dobu prenájmu a v zásade končí prevodom
prenajatej veci do vlastníctva nájomcu.
235
Forfaiting možno charakterizovať ako predaj exportnej pohľadávky bez spätného postihu
(regresu) z dôvodu dlžníkovej insolvencie, a to banke alebo inej finančnej inštitúcii, tzv.
for
ľom (franchisee), v ktorej poskytovateľ oprávňuje
odberateľa prevádzkovať podnik podľa jeho štandardných postupov a zároveň ho k tomu i
zav
).
faiterovi, forfaitingovej spoločnosti. Forfaiter v rámci odkupu pohľadávok vyplatí
vývozcovi čiastku faktúry po zrážke diskontu a poplatkov, riziko inkasa plne preberá na
seba.73
Franchising je dohoda medzi právne a finančne nezávislými podnikateľskými subjektami,
poskytovateľom (frachisor) a odberate
äzuje. Franchisor poskytuje odberateľovi obvykle technologické postupy, receptúry,
celkový systém prevádzkovania podnikania, ochrannú známku výrobkov a služieb, know-how
a iné práva duševného vlastníctva aj isté finančné prostriedky. Odberateľ je povinný za tieto
služby odvádzať franchisorovi dohodnutú časť svojich tržieb alebo zisku (napr. Mc
Donald’s
Ďalšiu skupinu úverov predstavujú krátkodobé úvery, ku ktorým patria:
• komerčné papiere,
• krátkodobé bankové úvery,
• obchodné úvery,
• stále a nestále pasíva,
• preddavky a
• faktoring.
omerčné papiere možno definovať ako krátkodobé nezaistené dlžobné úpisy, emitované
do úveryschopnosti.74
u na financovanie bežných prevádzkových potrieb. Slovenské podniky
jú.
sú úvery s dobou splatnosti do 1 roka poskytované
ieto úvery môžu byť poskytované v rôznych formách ako:
n very, účelové úvery, lombardné úvery, zmenkové úvery a pod.
K
bre známou spoločnosťou, ktorá je finančne silná a má vysokú triedu
Po žívajú sa spravidla
zatiaľ komerčné papiere neemitu
Krátkodobé bankové úvery
obchodnými bankami. T
ko tokorentné ú
73 Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia – Výkladový slovník A – Ž. Bratislava, Sprint 1996 74 Hrvoľová, B.: Analýza finančných trhov. In.: Finančný radca, č. 1-2/1999
236
Kontokorentný úver je kombináciou bežného a úverového účtu, saldo na ňom môže byť
kreditné, nulové alebo debetné. Podmienkou poskytnutia tohto typu úveru je uskutočňovanie
cel
sa úver
povolil. Lombardné úvery sú úvery zaručené konkrétnym obchodovateľným majetkom
dlžníka. V prípade, že dlžník nesplatí svoje záväzky, vyplývajúce z úverovej zmluvy, banka
existujúcich, no ešte neuhradených
záv
red začatím
vý
anou inštitúciou s cieľom jej správneho a včasného inkasa, a to bez práva spätného
po
ncovania je finančná pomoc štátu podnikom.
Predstavuje špecifické finančné zdroje, ktoré zabezpečujú špecializované finančné inštitúcie.
Mô
výdavkov. Napr.
čné pôžičky a pôžičky so zníženou úrokovou sadzbou, štátne záruky na úvery,
ého platobného styku podniku výlučne prostredníctvom kontokorentného účtu. Ďalšou
formou sú účelové úvery, ktoré banky poskytujú podnikom na konkrétne dohodnuté ciele.
Podnik sa v úverovej zmluve zaväzuje použiť prostriedky len na účel, na ktorý
lombard speňaží a z výnosu uhradí svoju pohľadávku. Napokon zmenkové úvery predstavujú
bankové úverové operácie spojené s obehom zmeniek.
Pre obchodné úvery, podobne ako pre dodávateľské úvery, je charakteristické, že sú
poskytované v naturálnej forme. Základom tohto typu krátkodobého úveru je, že odberateľ
zaplatí dodávateľovi za dodaný tovar alebo službu po uplynutí dohodnutej lehoty.
Ďalším druhom krátkodobých úverov sú stále a nestále pasíva. Sú úverovým zdrojom,
ktorý má podnik bezplatne k dispozícii na zabezpečovanie svojich potrieb. Vznikajú vo forme
záväzkov voči zamestnancom a voči štátnemu rozpočtu. Podnik až po dobu výplaty mzdy a
úhrady daní dočasne disponuje prostriedkami z titulu
äzkov.
Preddavky, poskytnuté odberateľmi, možno tiež zaradiť medzi krátkodobé úvery. Ide o
poskytnutie peňažného preddavku dodávateľovi odberateľom podľa dohody ešte p
robného procesu alebo počas jeho priebehu.
Faktoring je osobitnou formou krátkodobého financovania. Znamená odkúpenie
krátkodobej pohľadávky od dodávateľa faktoringovou spoločnosťou (faktorom) alebo inou
špecializov
stihu z dôvodu platobnej neschopnosti alebo platobnej nevôle dlžníka.
Osobitným externým cudzím zdrojom fina
že byť poskytovaná v týchto formách:
• v priamych formách, ktoré zvyšujú podnikové príjmy. Môžeme k nim zahrnúť rôzne
formy dotácií, cenové príplatky, exportné prémie.
• v nepriamych formách, ktoré predstavujú zníženie podnikových
bezúro
237
poskytovanie výhodných štátnych zákaziek, daňové úľavy, odpustenie cla, bezplatné
poradenstvo a poskytovanie informácií.
Získavanie potrebných finančných zdrojov podniku nazývame financovanie podniku.
kácia týchto zdrojov do jednotlivých zložiek majetkAlo u je investovanie. Opačným procesom
zni
15.
hoduje o jeho štruktúre,
zhoduje o alokácii finančných zdrojov, o rozdeľovaní zisku, zaznamenáva, analyzuje a
nku činnosti podniku. Finančné riadenie zahŕňa štyri činnosti:
nančné plánovanie, finančné rozhodovanie, organizovanie finančných procesov, finančnú
an
čných cieľov podniku a zostavovaniu finančných plánov.
minulosti sa predpokladalo, že základným cieľom podnikania je maximalizácia zisku.
ľ podnikania a zároveň aj vrcholový finančný cieľ firmy
ovažuje maximalizácia trhovej hodnoty firmy. Od tohto cieľa boli odvodené ďalšie
fin
financovania a investovania je definancovanie a deinvestovanie. Dochádza k nim pri
žovaní podnikového kapitálu a pri predaji podnikového majetku.
2 Finančné riadenie
Nevyhnutnou súčasťou organizácie a riadenia podniku je riadenie všetkých finančných
procesov prebiehajúcich v podniku – finančné riadenie. Finančné riadenie prepája vecnú a
hodnotovú stránku transformačného procesu a zjednocuje celý systém riadenia. Plní tieto
úlohy: získava kapitál pre súčasné i budúce potreby podniku a roz
ro
kontroluje ekonomickú strá
fi
alýzu a kontrolu.
15.2.1 Finančné plánovanie
Finančné plánovanie je súčasťou podnikového plánovania. Plánovacie procesy podniku
završuje, pretože zachytáva pohyb a zmeny podnikových peňazí a kapitálu, ktoré sú vyvolané
činnosťami transformačného procesu podniku. V rámci finančného plánovania dochádza
k formulovaniu finan
V
V súčasnosti sa za základný cie
p
ančné ciele:
• likvidita,
• rentabilita,
• stabilita.
Likvidita je schopnosť podniku premieňať jednotlivé zložky podnikového majetku na
peniaze z časového hľadiska tak, aby bol podnik schopný v každom okamihu uhrádzať svoje
238
splatné záväzky. Na zabezpečenie tohto cieľa je potrebné, aby podnik disponoval
dostatočným množstvom likvidného majetku. Najlikvidnejším majetkom sú pohotové
ň riedky (peniaze v pokladnici, na bankových účtoch), pretože nimi možno platiť
j likvidné sú pohľadávky. Možno ich použiť až vtedy, keď odberatelia uhradia
o y. Ešte menej likvidné sú zásoby, pretože sa najskôr predajom menia na
po
ren
ň likvidity a
ren
odniku. Z časového hľadiska rozlišujeme dva
dru
pe ažné prost
okamžite. Mene
sv je záväzk
hľadávky a až potom na peniaze. Najmenej likvidný, resp. nelikvidný je dlhodobý majetok.
Základným predpokladom udržiavania schopnosti podniku plniť včas svoje záväzky je preto
zabezpečenie správnej štruktúry majetku a jeho obehu, prípadne včas zabezpečiť dodatočný
prísun likvidných zdrojov (napr. formou dodatočných vkladov spoločníkov, získaním úveru).
Rentabilita je ziskovosť, schopnosť prinášať zisk. Podnikateľská činnosť je rentabilná, ak
prináša aspoň primeraný zisk. Samotný objem zisku má však nedostatočnú vypovedaciu
schopnosť. Preto sa zvykne údaj o objeme zisku dopĺňať o mieru rentability, vyjadrujúcu
pomer medzi ziskom a zdrojmi vynaloženými alebo viazanými pri jeho tvorbe.
Likvidita a rentabilita sú v určitej miere cieľmi konkurenčnými. Najlikvidnejší majetok je
charakteristický tým, že prináša najnižší úrokový výnos. Ak chce teda podnik dosiahnuť
vysokú mieru likvidity a zvyšuje podiel likvidných aktív, znižuje tým celkovú mieru
tability podniku. Naopak, rozhodnutie o investovaní voľných finančných prostriedkov do
rentabilnejších foriem majetku vedie k zníženiu objemu likvidných aktív a zvyšuje riziko, že
sa podnik dostane do platobnej neschopnosti.
Stabilita znamená schopnosť podniku zabezpečovať požadovanú úrove
tability pri neustálych zmenách vonkajšieho aj vnútorného prostredia podniku. Tento
finančný cieľ však nemožno stotožňovať so strnulosťou a nemennosťou. Naopak,
dosahovanie stability vyžaduje veľkú pružnosť finančnej politiky a kvalitné riadenie podniku.
Výsledkom finančného plánovania je finančný plán. Finančný plán zachytáva rozhodnutia
o veľkosti a druhu použitých finančných zdrojov, ktoré sú potrebné k financovaniu majetku a
zabezpečeniu likvidity a finančnej stability p
hy finančných plánov – dlhodobý a krátkodobý finančný plán.
Dlhodobý finančný plán zachytáva obdobie presahujúce jeden rok. Nadväzuje na
investičné zámery podniku a jeho hlavným cieľom je určiť budúcu potrebu kapitálu a
optimalizovať finančnú štruktúru tak, aby zodpovedala požiadavkám likvidity a rentability.
Krátkodobý finančný plán sa spravidla zostavuje na obdobie jedného roka a kratšie
obdobie než rok. Súvisí s bežnou hospodárskou činnosťou. Konkretizuje peňažnú potrebu,
možné finančné zdroje a predovšetkým zabezpečuje trvalú platobnú schopnosť podniku.
239
15
ia
týk
sa
súčasný stav alebo tendencia vývoja líšia od žiaduceho a plánovaného stavu či vývoja.
Rozsah tohto hľadania závisí od povahy problému, ktorý
treba riešiť. Od toho sa odvíja množstvo potrebných informácií. Pri strategických
vinutých viacero
• ko
15.
prij anizovanie komunikácie vo
5.2.4 Finančná analýza a kontrola
Jednou zo základných činností finančného riadenia podniku je aj finančná analýza a
ko
itia finančných zdrojov, analyzuje výsledky
nančného hospodárenia, odhaľuje finančné rezervy a možné spôsoby ich využitia.
vaná manažmentom samotného podniku ako tzv.
terná finančná analýza. Rovnako dôležitá je aj externá finančná analýza, ktorú vykonávajú
.2.2 Finančné rozhodovanie
Na finančné plánovanie nadväzuje finančné rozhodovanie. Zahŕňa strategické rozhodnut
ajúce sa vzťahu podniku k ekonomickému okoliu a operatívne rozhodnutia zväčša
zamerané do vnútra podniku. Rozhodovanie možno rozčleniť na štyri fázy:75
• Rozpoznanie a definovanie potreby rozhodovať. Taká potreba vzniká vždy, keď
• Hľadanie alternatívnych riešení.
rozhodnutiach môže byť potrebný aj cielený výskum a vývoj.
• Hodnotenie alternatív z hľadiska očakávaných dôsledkov ich akceptovania. Základnými
kritériami sú výnosnosť a rizikovosť riešenia. Na hodnotenie je vy
modelových prístupov uľahčujúcich kvantifikáciu výsledkov.
Prijatie rozhodnutia – t. j. voľbu jednej z možných alternatív riešenia, ktorá sa javí a
najefektívnejšia.
2.3 Organizovanie finančných procesov
Úlohou organizovania finančných procesov je permanentné zabezpečovanie realizácie
atých finančných rozhodnutí. Súčasťou tejto činnosti je aj org
vnútri podniku a motivovanie zamestnancov.
1
ntrola. Finančná analýza sa zameriava na skúmanie podnikových finančných procesov a
ich dôsledkov, kvantifikuje ich príčiny a navrhuje opatrenia na dosahovanie podnikových
cieľov. Rozoberá spôsoby získania a využ
fi
Finančná analýza je často uskutočňo
in
75 Kráľovič, J., Vlachynský, K.: Finančný manažment. Bratislava, IURA EDITION 2002
240
na
ak môže
zam
h výsledkov (čiastkovú analýzu), ktorá sa vykonáva pre
po
jom údajov je účtovná závierka, pretože vecne, časovo a formálne
spr niku. Zaznamenáva, za akých podmienok sa realizoval
čtovná závierka pozostáva pri
ého účtovníctva zo súvahy, výkazu ziskov a strát a
iného výkaz peňažných tokov, pri podnikoch účtujúcich
ú o majetku a záväzkoch a výkazu o príjmoch a
vý
základe dostupných informácií iné subjekty, ktoré sú v styku s podnikom, napr. banky,
dodávatelia, potenciálni investori.
Podľa zámeru, s akým sa finančná analýza realizuje, sa volí jej zameranie, predmet záujmu
a rozsah. Podľa zamerania môže ísť o analýzu sústredenú na minulosť - ex post analýzu. Tá
hodnotí finančné procesy, ktoré prebehli v uplynulom období. Analýza sa vš
eriavať aj na budúcnosť, teda prognózovať budúci vývoj finančnej situácie podniku, tzv.
ex ante analýza. Z hľadiska predmetu záujmu rozlišujeme analýzu súhrnných výsledkov
podniku (komplexnú analýzu), ktorá umožňuje hodnotenie podniku vo všetkých vzájomných
súvislostiach a analýzu parciálnyc
treby operatívneho riadenia a je zameraná na analyzovanie určitého čiastkového javu alebo
procesu. Napokon môže mať analýza aj rôzny rozsah – od stručnej analýzy základných
veličín a vzťahov až po podrobné systematické hodnotenie čiastkových ukazovateľov a ich
vzájomných súvislostí.
Finančná analýza má tieto fázy:
• získanie východiskových údajov,
• výpočet pomerových ukazovateľov,
• porovnanie ukazovateľov,
• vyhodnotenie výsledkov a návrh opatrení.
Základom uskutočnenia finančnej analýzy je získanie potrebných východiskových
údajov. Hlavným zdro
ávne vypovedá o činnosti pod
transformačný proces, aký bol jeho priebeh a výsledky. Ú
podnikoch účtujúcich v sústave podvojn
poznámok obsahujúcich okrem
v s stave jednoduchého účtovníctva z výkazu
davkoch.
Okrem toho sa môžu pre potreby finančnej analýzy získavať údaje aj z kalkulácií, internej
štatistiky, z kapitálového trhu, rôznych štúdií a i.
Výpočet pomerových ukazovateľov má za úlohu kvantitatívne vyjadriť základné vzťahy
medzi získanými údajmi, ktoré by čo najlepšie vypovedali o stave a vývoji finančných
procesov a výsledkov podniku. Medzi najpoužívanejšie pomerové finančné ukazovatele
patria:
241
1. Ukazovatele likvidity – charakterizujú schopnosť podniku priebežne uhrádzať svoje
splatné záväzky. Môžu byť skonštruované ako relatívne (vzťahové) alebo absolútne
(ro
finančný majetok
zdielové) ukazovatele. Častejšie sa využívajú relatívne ukazovatele, nakoľko sú menej
citlivé na veľkosť podniku. Najčastejšie sa používajú tieto ukazovatele:
Likvidita pohotová (1. stupňa) = krátkodobé záväzky
finančný majetok + krátkodobé pohľadávky
V rozvinutých trhových ekonomikách sa za optimálnu hodnotu tohto ukazovateľa považuje
rozpätie 0,2 až 0,6.
Likvidita bežná (2. stupňa) = krátkodobé záväzky
Za odporúčané hodnoty sa považujú tie, ktoré sú v intervale 1 až 1,5.
finančný majetok + krátkodobé pohľadávky + zásobyLikvidita celková (3. stupňa) = krátkodobé záväzky
Ideálne hodnoty sa nachádzaj nter Príkladom rozdielového ukazovateľa je:
zásoby – krátkodo-
bé záväzky
vedajú o tom, ak žíva svoj majetok.
Charakterizujú rýchlosť a dobu obratu podnikového majetku.
tržby
ú v i vale 2 až 2,5.
čistý pracovný kapitál = finančný majetok + krátkodobé pohľadávky +
2. Ukazovatele aktivity – vypo o účinne podnik vyu
Rýchlosť obratu celkového majetku = priem. stav celkových aktív
priem. stav celkových aktív x 365 Doba obratu celkového majetku = tržby
242
Podobne možno vypočítať rýchlosť a dobu obratu jednotlivých zložiek majetku, napr. zásob,
pohľadávok.
3. Ukazovatele zadĺženosti – vyjadrujú vzťah medzi cudzími a vlastnými finančnými
zdrojmi podniku. Jedným zo základných ukazovateľov je:
cudzí kapitál Stupeň zadĺženosti = celkový kapitál
4. Ukazovatele rentability – vyjadrujú výslednosť (výnosnosť, ziskovosť) podnikania.
V zahraničnej literatúre sú uvádzané na zistenie ziskovosti nasledujúce ukazovatele:
čistý zisk ROA (Ret curn on Assets) = elkové aktíva
čistý zisk ROE (Return on Equity) = vlastný kapitál
čistý zisk + úroky ROI (Return on Investment) = celkový kapitál
5. Ukazovatele trhovej hodnoty kterizujú, ako trh a investori
hodnotia minulú činnosť podniku, ako aj očakávaný vývoj v budúcnosti. Základnými
ukazovateľmi sú:
kcie
– tieto ukaz raovatele cha
trhová cena aVzťah kurzu a zisku (P/E Price/Earning Ratio) = zisk na 1 akciu
trhová cena akcie Kurz akcie = menovitá hodnota akcie
243
Porovnávanie ukazovateľov - aby vypoveda pomerových finančných
ukazovateľov bola čo najpresnejšia, je potrebné porovnávať tieto ukazovatele v troch
úrovniach:
• porovnávanie sku zovateľov s uk vanými vo finančnom
pláne,
porovnávanie podnikových ukazovateľov za viacero rokov (hodnotenie časových radov
odbore podnikania.
Poskytuje prehľad o výsledkoch hospodárenia podniku, umožňuje odhaliť slabé miesta
pot točné poznatky o procesoch prebiehajúcich v podniku. Bez dôsledného
výz
ických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, pričom ekonomickým
je možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov. Náklady
ž v prípravnej fáze činnosti podniku a ich úroveň v rozhodujúcej miere je
Náklady sledujeme podľa ekonomicky rovnorodých druhov, podľa položiek kalkulačného
cia schopnosť
točných uka azovateľmi očaká
•
ukazovateľov),
• porovnávanie podnikových ukazovateľov s priemernými ukazovateľmi dosahovanými
v danom
Vyhodnotenie výsledkov a návrh opatrení je záverečnou fázou finančnej analýzy.
v podniku a navrhnúť opatrenia, ktoré ich umožnia odstrániť. Pre správne vyhodnotenie je
rebné mať dosta
vyhodnotenia výsledkov a navrhnutia opatrení by uskutočnenie finančnej analýzy nemalo
nam.
Finančná kontrola skúma dodržiavanie právnych noriem, predpisov a smerníc
upravujúcich finančné hospodárenie podnikov. Môže byť uskutočňovaná vnútornými
kontrolnými orgánmi samotného podniku alebo externými subjektami, najmä daňovými
orgánmi štátu.
Zhrnutie
V riadení a ekonomike podniku významnú úlohu majú náklady, ktoré predstavujú spotrebu
výrobných faktorov v hodnotovom vyjadrení. Z účtovného hľadiska náklady predstavujú
zníženie ekonom
úžitkom
vznikajú u
ovplyvnená technickou prípravou výroby.
vzorca a podľa ich závislosti od objemu výkonov. Podniky sa snažia znižovať náklady. Zdroje
znižovania nákladov predstavujú skryté, nevyužité rezervy, ktorých odkrytie vedie
k zhospodárňovaniu činnosti podniku. Prostriedky znižovania nákladov sú konkrétne
244
opatrenia na využitie rezerv. Sú nevyhnuté preto, lebo odkrytie zdrojov ešte nezabezpečuje,
že rezervy sa aj skutočne využijú. K meraniu hospodárnosti používame ukazovateľ
ná
hy. Podnik môže
financovať svoje potreby vlastnými alebo cudzími zdrojmi.
ov a členenia nákladov v závislosti od objemu výkonov?
. Aké skupiny nákladov sa vyskytujú v členení nákladov podľa položiek kalkulačného
. Ako sa členia variabilné náklady a čím sú charakteristické fixné náklady?
8. mieme financovaním podniku? Charakterizujte základné zdroje financovania
kladovosti, nákladovej účinnosti, zisk a ukazovateľ rentability nákladov.
Hlavnou úlohou finančného riadenia podniku je zabezpečenie dostatočného objemu
finančných zdrojov vo vhodnej štruktúre a ich efektívne alokovanie do jednotlivých zložiek
majetku. Finančné zdroje predstavujú všetky zdroje, z ktorých podnik získava peňažné
prostriedky v priebehu určitého obdobia. Zloženie týchto zdrojov označujeme ako finančnú
štruktúru podniku. Stav finančnej štruktúry je zobrazený v pasívach súva
Finančné riadenie zahŕňa štyri činnosti: finančné plánovanie, finančné rozhodovanie,
organizovanie finančných procesov, finančnú analýzu a kontrolu. Základnými pomerovými
finančnými ukazovateľmi sú ukazovatele likvidity, aktivity, zadĺženosti, rentability a trhovej
hodnoty.
Otázky na diskusiu
1. Ktorá definícia najvýstižnejšie charakterizuje podstatu nákladov?
2. Aká je charakteristika a význam druhového členenia nákladov, kalkulačného členenia
náklad
3
vzorca?
4
5. Ako možno vysvetliť pojem zdroje znižovania nákladov?
6. Vysvetlite pojem prostriedky znižovania nákladov a ktoré sú základné prostriedky
znižovania nákladov?
7. Ktorými ukazovateľmi sa meria hospodárnosť?
Čo rozu
podniku.
9. Stručne charakterizujte fázy finančného riadenia podniku.
10. Ktoré ukazovatele sú základom finančnej analýzy a kontroly v priemyselnom podniku?
245
Zoznam použitej a odporúčanej literatúry
or cenového rozhodovania. In:
8,
zväzok 6, s. 253 - 256
2] Bestvinová, V.: Zavedenie metódy ABC do firmy. In: CO-MAT-TECH 1998: 6.
medzinárodná vedecká konferencia. Bratislava: STU, 1998, časť 2, s. 22 - 26
Vedecké práce MtF STU v Bratislave so
sídlom v Trnave. Bratislava: STU, 2001, zväzok 11, s. 9 - 12
000. Bratislava: STU, 2000, diel II, s. 321 - 326
[6]
[8] slava 1996
[10] 96
[ – Ž. Sprint,
[
[
[1] Bestvinová, V.: Podnikové náklady ako významný fakt
Vedecké práce MtF STU v Bratislave so sídlom v Trnave. Bratislava: STU, 199
[
[3] Bestvinová, V.: Kontroling nákladov. In:
[4] Horváthová, M.: Odlišnosti vo vymedzení nákladov v manažérskom a finančnom
účtovníctve. In: Zborník prednášok zo 7. vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou
Akademická Dubnica 2
[5] Hrvoľová, B.: Analýza finančných trhov. In.: Finančný radca, č. 1-2/1999
Janout, J.: Náklady a hospodárnost podniku. SNTL, Praha 1989
[7] Kráľovič, J., Vlachynský, K.: Finančný manažment., IURA EDITION, Bratislava 2002
Kupkovič, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. SPRINT, Brati
[9] Mulíková, D. – Horváthová, M.: Účtovníctvo. Základy podvojného účtovníctva pre
podnikateľov. STU Bratislava, 2000
Synek, M. a kol.: Manažerska ekonomika. GRADA Publishing, Praha 19
11] Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia – Výkladový slovník A
Bratislava 1996
12] Vlachynský, K. a kol.: Podnikové financie. Súvaha, Bratislava 2002
13] zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
246
OBSAH
VOD
. VYBRANÉ PROBLÉMY FUNGOVANIA TRHOVÉHO HOSPODÁRSTVA
. Úvod do ekonómie 4
1.1 Stručný prehľad vývoja ekonomického myslenia 5
1.2 Dva prúdy ekonomickej teórie a neoklasická syntéza 10
1.3 Predmet ekonómie 10
1.4 Metódy skúmania používané v ekonómii 13
Výroba a výrobné faktory 14
16
zácnosti a hranica produkčných možností 1
1
ych typoch ekonomík
n
literatúry
2. 2.1 d
2.2
tu v ekonomike
Zhrnutie 31
O
ratúry
3. echanizmu
rania ponuky
trhu a časový prvok
Ú
I
1
1.5
1.6 Základné ekonomické zákony
1.6.1 Zákon v 6
1.6.2 Zákon klesajúcich výnosov 8
1.7 Triáda ekonomických problémov a ich riešenie v rôzn 19
Zhr utie 20
Otázky na diskusiu 22
Zoznam použitej a odporúčanej 22
Úloha trhu a štátu v ekonomike 23
Vyme zenie pojmu trh, základné úlohy trhu a typy trhov 23
Trh a jeho fungovanie 25
2.3 Nedostatky a nedokonalosti trhu 28
2.4 Úloha štá 29
tázky na diskusiu 31
Zoznam použitej a odporúčanej lite 31
Trhový mechanizmus a jeho fungovanie 32
3.1 Vymedzenie trhového m 32
3.1.1 Proces utvárania dopytu 33
3.1.2 Mechanizmus utvá 36
3.1.3 Mechanizmus utvárania rovnovážnej ceny 39
3.2 Rovnováha na 42
3.3 Pavučinová teoréma 44
3.4 Elasticita dopytu a ponuky 47
247
3.4.1 Cenová elasticita dopytu 47
3.4.2 Cenová elasticita ponuky 50
3.4.3 Iné formy elasticity, dôchodková a daňová 52 elasticita
n
literatúry
4. Sprá s ovom hospodárstve
4.1
júcej hraničnej
itočnosti, podmienka rovnováhy spotrebiteľa 56
čná analýza a rovnováha spotrebiteľa 58
t
65
4.2.3
Zhrn
Zoz
II. PODSTATA A POSTAVENIE PODNIKU V TRHOVEJ EKONOMIKE
5. Podn
5.1
podnikov
ormy podnikov
5 e
88
s organizácie
cie
6.3 izácie
ácia organizácie
Zhr utie 53
Otázky na diskusiu 54
Zoznam použitej a odporúčanej 54
vanie potrebiteľa a firiem v trh 55
Rovnováha spotrebiteľa 55
4.1.1 Celková užitočnosť, hraničná užitočnosť, zákon klesa
už
4.1.2 Indiferen
4.1.3 Dôchodkový a substitučný efek 60
4.2 Analýza správania firiem 62
4.2.1 Maximalizácia zisku z hľadiska inputov 62
4.2.2 Náklady podniku
Rovnováha podniku v podmienkach dokonalej konkurencie 67
4.2.4 Rovnováha podniku v podmienkach nedokonalej konkurencie 68
utie 71
Otázky na diskusiu 72
nam použitej literatúry 73
ikanie 74
Predpoklady podnikania 76
5.2 Členenie 80
5.2.1 Právne f 81
.3 Podnikateľské prostredi 84
5.4 Firma ako cieľovo orientovaný systém
6. Životný cyklu 91
6.1 Založenie a vznik organizá 92
6.2 Rast organizácie 93
Stabilizácia prosperujúcej organ 95
6.4 Kríza – úpadok a revitaliz 95
6.5 Zánik organizácie 96
248
7. Ekologické aktivity z hľadis 98 ka životného cyklu výrobku
ivotného cyklu výrobku
P cyklu výrobku 1
n 101
1
rúčanej literatúry 1
8. 1
imárne a podporné činnosti 107
8 výrobných faktorov v transformačnom procese
ch faktorov 112
Zoz
9. 9.1
9.2
vávanie DM
9 odobého majetku
9 DM
tku
ity
strojov, pracovníkov a pracovísk
rojov a zariadení
árskej činnosti 144
vnej údržbársko-opravárskej
dikčný systém údržbársko-opravárskej činnosti 150
9.7.3
n
Otáz d
Zoznam použitej a odporúčanej literatúry 154
7.1 Analýza znečisťovania počas ž 99
7.2 Model zdravého Ž 00
Zhr utie
Otázky na diskusiu 02
Zoznam použitej a odpo 03
III. ČINNOSTI ORGANIZÁCIE
Transformačný proces 04
8.1 Podnikateľské činnosti transformačného procesu 106
8.1.1 Pr
.2 Členenie a druhy 109
8.2.1 Výrobné faktory organizácie 109
8.2.2 Kombinácia výrobný
Zhrnutie 116
Otázky na diskusiu 117
nam použitej a odporúčanej literatúry 117
Dlhodobý majetok organizácie 118
Klasifikácia majetku 119
Oceňovanie dlhodobého majetku 124
9.3 Opotrebo 125
.4 Odpisovanie dlh 127
.5 Modernizácia, rekonštrukcia a leasing 133
9.6 Využívanie dlhodobého maje 134
9.6.1 Výrobné kapac 137
9.6.1.1. Stanovenie počtu 139
9.7 Prevádzkyschopnosť st 143
9.7.1 Generácie údržbársko-oprav
9.7.1.1. Systém plánovania preventí
činnosti 145
9.7.2 Diagnosticko - pre
Informačný systém údržbársko-opravárskej činnosti 152
Zhr utie 152
ky na iskusiu 153
249
10. Prevádzkov 155
10.1 Využívanie prev
10.2
ienok
ciálne služby
anie zamestnancov
Otáz
Zoz
12. Výrobný pr
12.1
12.2 Typy v
procesu
sporiadanie pracovísk
rozmiestňovania pracovísk
túra výrobného procesu
Zoz
13. Vede
13.1 nickej činnosti 201
ý – krátkodobý majetok
ádzkového majetku 155
Určovanie potreby majetku 158
10.2.1 Normy výrobných zásob 161
Zhrnutie 166
Otázky na diskusiu 167
Zoznam použitej a odporúčanej literatúry 168
11. Pracovná sila a motivácia k práci 169
11.1 Motivácia zamestnanca k práci 169
11.1.1 Výber zamestnancov 170
11.1.2 Tvorba pracovných podm 171
11.1.3 So 172
11.1.4 Odmeňov 173
11.1.4.1. Systémy miezd 175
11.2 Produktivita práce a jej meranie 178
Zhrnutie 181
ky na diskusiu 182
nam použitej a odporúčanej literatúry 182
oces 183
Výrobný proces a jeho členenie 183
ýroby 186
12.3 Priestorová štruktúra výrobného 188
12.3.1 U 189
12.3.2 Metódy 191
12.3.3 Materiálový tok 194
12.4 Časová štruk 196
12.5 Zákonitosti výrobného procesu 198
Zhrnutie 199
Otázky na diskusiu 200
nam použitej literatúry 200
cko–technická činnosť podniku 201
Zameranie vedecko-tech
13.1.1 Výrobkové inovácie 202
13.1.2 Vývoj nového výrobku 203
250
13.1.2.1. Ekologické aspekty pri riešení jednotlivých etáp technickej
prípravy výroby
ierstvo
uktúry dlhodobého majetku
Zhrn
Otáz
Zoznam po 217
IV. EKONOMICKÁ ST SFORMAČNÉHO PROCESU
14. Cha
alkulačné členenie nákladov
nákladov v závislosti od objemu výroby
1 dov
227
15. mačného procesu
15.1
v
drojov
novanie
nčných procesov
Zhrn
Otáz
rúčanej literatúry
205
13.1.3 Simultánne inžin 206
13.2 Zameranie firmy na zlepšovanie štr 207
13.3 Ukazovatele ekonomickej efektívnosti 208
utie 215
ky na diskusiu 216
užitej a odporúčanej literatúry
RÁNKA TRAN
rakteristika nákladov 218
14.1 Klasifikácia nákladov 220
14.1.1 Druhové členenie nákladov 220
14.1.2 K 221
14.1.3 Členenie 223
4.2 Zdroje a prostriedky znižovania nákla 226
14.3 Náklady a hospodárnosť
14.4 Význam nákladov 228
Finančná stránka transfor 229
Finančné zdroje podniku 229
15.1.1 Financovanie z interných zdrojo 230
15.1.2 Financovanie z externých vlastných zdrojov 232
15.1.3 Financovanie z externých cudzích z 232
15.2 Finančné riadenie 236
15.2.1 Finančné plá 236
15.2.2 Finančné rozhodovanie 238
15.2.3 Organizovanie fina 238
15.2.4 Finančná analýza a kontrola 238
utie 242
ky na diskusiu 243
Zoznam použitej a odpo 243
251