Post on 03-Apr-2020
Mgr Alžbeta Futaacutekovaacute
Nebunkoveacute organizmy
biologickyacute systeacutem infikujuacuteci živeacute bunky
patriacute medzi nebunkoveacute organizmy
viacuterusy = obligaacutetne intracelulaacuterne parazity (mocircžu sa reprodukovať len vo vnuacutetri živej bunky pretože nemajuacute vlastnyacute metabolizmus)
Dmitrij Ivanovič Ivanovskij ndash objavenie viacuterusu (1892)
veda o viacuterusoch viroloacutegia
Viacuterusy sa typicky skladajuacute z dvoch a viac funkčnyacutech suacutečastiacute
1 genetickaacute informaacutecia vo forme nukleovej kyseliny
- DNA alebo RNA
2 kapsid (nazyacutevanyacute tiež hlavička)
- proteiacutenovyacute obal v ktorom je uloženaacute genetickaacute informaacutecia
3 niektoreacute viacuterusy ďalšia obalovaacute vrstva
z lipidov a glykoproteiacutenov
4 niektoreacute viacuterusy ďalšie funkčneacute proteiacutenoveacute suacutečasti
napr rocirczne stopky doštičky tŕne nožičky a pod
Veľkosť viacuterusov ndash rocirczna (20 - 300 nm)
Pozn Pod svetelnyacutem mikroskopom nemožno pozorovať viacuterusy len ich prejavy
Bakteacuteriofaacuteg (lambda faacuteg)
Lytickyacute cyklus trvanie 20-40 minuacutet počas tohto cyklu nastaacuteva deštrukcia bunky
Lyzogeacutenny cyklus nenastaacuteva nutne deštrukcia hostiteľskej bunky evolučne mladšia forma viacuterusoveacuteho životneacuteho cyklu viacuterusy sa bdquonaučilildquo nezabiacutejať svojho hostiteľa
dvojvlaacuteknovyacute DNA viacuterus priame včlenenie genetickej informaacutecie viacuterusu do genoacutemu hostiteľskej bunky
jednovlaacuteknovyacute DNA viacuterus dosyntetizuje si druheacute vlaacutekno DNA a naacutesledne začleniacute svoju genetickuacute informaacuteciu do genoacutemu bunky
retroviacuterus špecifickaacute skupina RNA viacuterusov obsahuje geacuten ktoryacute koacuteduje enzyacutem reverznaacute transkriptaacuteza (tvoriacute DNA z RNA)
bakteriaacutelne - rozmnožovanie
v bakteriaacutelnych bunkaacutech (najznaacutemejšiacute viacuterus lambda viacuterus)
rastlinneacute - rozmnožovanie
v rastlinnyacutech bunkaacutech - vo virioacutenoch prevlaacuteda RNA (najznaacutemejšiacute viacuterus tabakovej mozaiky)
živočiacutešne - reprodukcia
v živočiacutešnych alebo v ľudskyacutech bunkaacutech
Ľudskeacute viacuterusoveacute ochorenia
naacutedcha
chriacutepka
žltačka
besnota
mononukleoacuteza
opar (herpes)
paacutesovyacute opar
BSE
HIV
Živočiacutešne ochorenia
prasaciacute mor
mor ryacuteb
slintačka
bradavice papiloacutemy
kiahne
osyacutepky
ružienky (rubeola)
mumps (priacuteušnice)
DMO (polyomyelitiacuteda)
Ebola
a mnoheacute ineacute
genetika a biotechnoloacutegie
genetickeacute inžinierstvo vektory = prenaacutešače cudzorodej DNA do inej bunky
mutageacuteny
ochorenia = viroacutezy
virulencia = schopnosť preniknuacuteť do hostiteľskej bunky a rozmnožiť sa
patogenita = schopnosť vyvolať prejavy ochorenia
inkubačnaacute doba = čas ktoryacute uplynie od napadnutia organizmu po objavenie sa prvyacutech priacuteznakov
epideacutemia = rozšiacuterenie patogeacutenneho organizmu v určitej menšej oblasti
pandeacutemia = rozšiacutereniacutem patogeacutenneho organizmu na veľkom uacutezemiacute
faacutegovaacute terapia
vyacuteskum možnosti liečby bakteriaacutelnych infekciiacute bez antibiotiacutek
Prokaryotickeacute organizmy
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
obyacutevajuacute rozličneacute biotopy
veda bakterioloacutegia
zakladatelia Louis Pasteur Robert Koch
4 morfologickeacute typy guľovityacute (koky)
tyčinkovityacute (bacily)
špiraacutelovityacute (spirily a spirocheacutety)
vlaacuteknityacute (aktinomyceacutety)
Bunkoveacute povrchy
cytoplazmatickaacute membraacutena
bunkovaacute stena
u niektoryacutech kapsula = puzdro
bičiacuteky fimbrie
Cytoplazma
Organely
bakteriaacutelne jadro (nukleoid) genetickyacute materiaacutel = 1 molekula DNA (rozmnožovanie AMITOacuteZA = priame delenie)
ribozoacutemy
Delenie
Podľa spocircsobu ziacuteskavania uhliacuteka autotrofneacute bakteacuterie heterotrofneacute bakteacuterie
Autotrofneacute podľa spocircsobu ziacuteskavania energie fototrofneacute bakteacuterie fotosyntetizujuacutece bakteacuterie chemotrofneacute bakteacuterie
Podľa vzťahu ku kysliacuteku aeroacutebne bakteacuterie anaeroacutebne bakteacuterie fakultatiacutevne anaeroacutebne bakteacuterie
Saprofyty rozkladajuacute odumreteacute organizmy kolobeh laacutetok využitie pri ekologickyacutech havaacuteriaacutech rozklad organickyacutech laacutetok (ropa)
Symbionty hľuacutezkoveacute bakteacuterie črevnaacute mikrofloacutera (Ecoli lactobacillus) využitie poľnohospodaacuterstvo mliekarenstvo
farmaceutickyacute priemysel (produkcia antibiotiacutek a vitamiacutenov)
Parazity spocircsobujuacute infekčneacute ochorenia
angiacutena tetanus tuberkuloacuteza šarlach čierny kašeľ salmoneloacuteza škvrnityacute tyacutefus zaacuteškrt borelioacuteza akneacute kvapavka syfilis gastritiacuteda cholera a mnoheacute ineacute
antibiotikaacute ndash rozrušujuacute bunkovuacute stenu bakteacuteriiacute probiotikaacute ndash obnovujuacute črevnuacute mikrofloacuteru
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
kedysi sa zaraďovali medzi bakteacuterie a volali sa archebakteacuterie
hlavneacute rozdiely oproti bakteacuteriaacutem
chemickeacute zloženie bunkovej steny
nie suacute citliveacute na antibiotikaacute
žijuacute v extreacutemnych podmienkach
objaviteľ Carl Woese
rozlišujeme rovnakeacute morfologickeacute typy a fyziologickeacute skupiny ako u bakteacuteriiacute
rozmnožujuacute sa priečnym deleniacutem
Carl Woese
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
Nebunkoveacute organizmy
biologickyacute systeacutem infikujuacuteci živeacute bunky
patriacute medzi nebunkoveacute organizmy
viacuterusy = obligaacutetne intracelulaacuterne parazity (mocircžu sa reprodukovať len vo vnuacutetri živej bunky pretože nemajuacute vlastnyacute metabolizmus)
Dmitrij Ivanovič Ivanovskij ndash objavenie viacuterusu (1892)
veda o viacuterusoch viroloacutegia
Viacuterusy sa typicky skladajuacute z dvoch a viac funkčnyacutech suacutečastiacute
1 genetickaacute informaacutecia vo forme nukleovej kyseliny
- DNA alebo RNA
2 kapsid (nazyacutevanyacute tiež hlavička)
- proteiacutenovyacute obal v ktorom je uloženaacute genetickaacute informaacutecia
3 niektoreacute viacuterusy ďalšia obalovaacute vrstva
z lipidov a glykoproteiacutenov
4 niektoreacute viacuterusy ďalšie funkčneacute proteiacutenoveacute suacutečasti
napr rocirczne stopky doštičky tŕne nožičky a pod
Veľkosť viacuterusov ndash rocirczna (20 - 300 nm)
Pozn Pod svetelnyacutem mikroskopom nemožno pozorovať viacuterusy len ich prejavy
Bakteacuteriofaacuteg (lambda faacuteg)
Lytickyacute cyklus trvanie 20-40 minuacutet počas tohto cyklu nastaacuteva deštrukcia bunky
Lyzogeacutenny cyklus nenastaacuteva nutne deštrukcia hostiteľskej bunky evolučne mladšia forma viacuterusoveacuteho životneacuteho cyklu viacuterusy sa bdquonaučilildquo nezabiacutejať svojho hostiteľa
dvojvlaacuteknovyacute DNA viacuterus priame včlenenie genetickej informaacutecie viacuterusu do genoacutemu hostiteľskej bunky
jednovlaacuteknovyacute DNA viacuterus dosyntetizuje si druheacute vlaacutekno DNA a naacutesledne začleniacute svoju genetickuacute informaacuteciu do genoacutemu bunky
retroviacuterus špecifickaacute skupina RNA viacuterusov obsahuje geacuten ktoryacute koacuteduje enzyacutem reverznaacute transkriptaacuteza (tvoriacute DNA z RNA)
bakteriaacutelne - rozmnožovanie
v bakteriaacutelnych bunkaacutech (najznaacutemejšiacute viacuterus lambda viacuterus)
rastlinneacute - rozmnožovanie
v rastlinnyacutech bunkaacutech - vo virioacutenoch prevlaacuteda RNA (najznaacutemejšiacute viacuterus tabakovej mozaiky)
živočiacutešne - reprodukcia
v živočiacutešnych alebo v ľudskyacutech bunkaacutech
Ľudskeacute viacuterusoveacute ochorenia
naacutedcha
chriacutepka
žltačka
besnota
mononukleoacuteza
opar (herpes)
paacutesovyacute opar
BSE
HIV
Živočiacutešne ochorenia
prasaciacute mor
mor ryacuteb
slintačka
bradavice papiloacutemy
kiahne
osyacutepky
ružienky (rubeola)
mumps (priacuteušnice)
DMO (polyomyelitiacuteda)
Ebola
a mnoheacute ineacute
genetika a biotechnoloacutegie
genetickeacute inžinierstvo vektory = prenaacutešače cudzorodej DNA do inej bunky
mutageacuteny
ochorenia = viroacutezy
virulencia = schopnosť preniknuacuteť do hostiteľskej bunky a rozmnožiť sa
patogenita = schopnosť vyvolať prejavy ochorenia
inkubačnaacute doba = čas ktoryacute uplynie od napadnutia organizmu po objavenie sa prvyacutech priacuteznakov
epideacutemia = rozšiacuterenie patogeacutenneho organizmu v určitej menšej oblasti
pandeacutemia = rozšiacutereniacutem patogeacutenneho organizmu na veľkom uacutezemiacute
faacutegovaacute terapia
vyacuteskum možnosti liečby bakteriaacutelnych infekciiacute bez antibiotiacutek
Prokaryotickeacute organizmy
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
obyacutevajuacute rozličneacute biotopy
veda bakterioloacutegia
zakladatelia Louis Pasteur Robert Koch
4 morfologickeacute typy guľovityacute (koky)
tyčinkovityacute (bacily)
špiraacutelovityacute (spirily a spirocheacutety)
vlaacuteknityacute (aktinomyceacutety)
Bunkoveacute povrchy
cytoplazmatickaacute membraacutena
bunkovaacute stena
u niektoryacutech kapsula = puzdro
bičiacuteky fimbrie
Cytoplazma
Organely
bakteriaacutelne jadro (nukleoid) genetickyacute materiaacutel = 1 molekula DNA (rozmnožovanie AMITOacuteZA = priame delenie)
ribozoacutemy
Delenie
Podľa spocircsobu ziacuteskavania uhliacuteka autotrofneacute bakteacuterie heterotrofneacute bakteacuterie
Autotrofneacute podľa spocircsobu ziacuteskavania energie fototrofneacute bakteacuterie fotosyntetizujuacutece bakteacuterie chemotrofneacute bakteacuterie
Podľa vzťahu ku kysliacuteku aeroacutebne bakteacuterie anaeroacutebne bakteacuterie fakultatiacutevne anaeroacutebne bakteacuterie
Saprofyty rozkladajuacute odumreteacute organizmy kolobeh laacutetok využitie pri ekologickyacutech havaacuteriaacutech rozklad organickyacutech laacutetok (ropa)
Symbionty hľuacutezkoveacute bakteacuterie črevnaacute mikrofloacutera (Ecoli lactobacillus) využitie poľnohospodaacuterstvo mliekarenstvo
farmaceutickyacute priemysel (produkcia antibiotiacutek a vitamiacutenov)
Parazity spocircsobujuacute infekčneacute ochorenia
angiacutena tetanus tuberkuloacuteza šarlach čierny kašeľ salmoneloacuteza škvrnityacute tyacutefus zaacuteškrt borelioacuteza akneacute kvapavka syfilis gastritiacuteda cholera a mnoheacute ineacute
antibiotikaacute ndash rozrušujuacute bunkovuacute stenu bakteacuteriiacute probiotikaacute ndash obnovujuacute črevnuacute mikrofloacuteru
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
kedysi sa zaraďovali medzi bakteacuterie a volali sa archebakteacuterie
hlavneacute rozdiely oproti bakteacuteriaacutem
chemickeacute zloženie bunkovej steny
nie suacute citliveacute na antibiotikaacute
žijuacute v extreacutemnych podmienkach
objaviteľ Carl Woese
rozlišujeme rovnakeacute morfologickeacute typy a fyziologickeacute skupiny ako u bakteacuteriiacute
rozmnožujuacute sa priečnym deleniacutem
Carl Woese
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
biologickyacute systeacutem infikujuacuteci živeacute bunky
patriacute medzi nebunkoveacute organizmy
viacuterusy = obligaacutetne intracelulaacuterne parazity (mocircžu sa reprodukovať len vo vnuacutetri živej bunky pretože nemajuacute vlastnyacute metabolizmus)
Dmitrij Ivanovič Ivanovskij ndash objavenie viacuterusu (1892)
veda o viacuterusoch viroloacutegia
Viacuterusy sa typicky skladajuacute z dvoch a viac funkčnyacutech suacutečastiacute
1 genetickaacute informaacutecia vo forme nukleovej kyseliny
- DNA alebo RNA
2 kapsid (nazyacutevanyacute tiež hlavička)
- proteiacutenovyacute obal v ktorom je uloženaacute genetickaacute informaacutecia
3 niektoreacute viacuterusy ďalšia obalovaacute vrstva
z lipidov a glykoproteiacutenov
4 niektoreacute viacuterusy ďalšie funkčneacute proteiacutenoveacute suacutečasti
napr rocirczne stopky doštičky tŕne nožičky a pod
Veľkosť viacuterusov ndash rocirczna (20 - 300 nm)
Pozn Pod svetelnyacutem mikroskopom nemožno pozorovať viacuterusy len ich prejavy
Bakteacuteriofaacuteg (lambda faacuteg)
Lytickyacute cyklus trvanie 20-40 minuacutet počas tohto cyklu nastaacuteva deštrukcia bunky
Lyzogeacutenny cyklus nenastaacuteva nutne deštrukcia hostiteľskej bunky evolučne mladšia forma viacuterusoveacuteho životneacuteho cyklu viacuterusy sa bdquonaučilildquo nezabiacutejať svojho hostiteľa
dvojvlaacuteknovyacute DNA viacuterus priame včlenenie genetickej informaacutecie viacuterusu do genoacutemu hostiteľskej bunky
jednovlaacuteknovyacute DNA viacuterus dosyntetizuje si druheacute vlaacutekno DNA a naacutesledne začleniacute svoju genetickuacute informaacuteciu do genoacutemu bunky
retroviacuterus špecifickaacute skupina RNA viacuterusov obsahuje geacuten ktoryacute koacuteduje enzyacutem reverznaacute transkriptaacuteza (tvoriacute DNA z RNA)
bakteriaacutelne - rozmnožovanie
v bakteriaacutelnych bunkaacutech (najznaacutemejšiacute viacuterus lambda viacuterus)
rastlinneacute - rozmnožovanie
v rastlinnyacutech bunkaacutech - vo virioacutenoch prevlaacuteda RNA (najznaacutemejšiacute viacuterus tabakovej mozaiky)
živočiacutešne - reprodukcia
v živočiacutešnych alebo v ľudskyacutech bunkaacutech
Ľudskeacute viacuterusoveacute ochorenia
naacutedcha
chriacutepka
žltačka
besnota
mononukleoacuteza
opar (herpes)
paacutesovyacute opar
BSE
HIV
Živočiacutešne ochorenia
prasaciacute mor
mor ryacuteb
slintačka
bradavice papiloacutemy
kiahne
osyacutepky
ružienky (rubeola)
mumps (priacuteušnice)
DMO (polyomyelitiacuteda)
Ebola
a mnoheacute ineacute
genetika a biotechnoloacutegie
genetickeacute inžinierstvo vektory = prenaacutešače cudzorodej DNA do inej bunky
mutageacuteny
ochorenia = viroacutezy
virulencia = schopnosť preniknuacuteť do hostiteľskej bunky a rozmnožiť sa
patogenita = schopnosť vyvolať prejavy ochorenia
inkubačnaacute doba = čas ktoryacute uplynie od napadnutia organizmu po objavenie sa prvyacutech priacuteznakov
epideacutemia = rozšiacuterenie patogeacutenneho organizmu v určitej menšej oblasti
pandeacutemia = rozšiacutereniacutem patogeacutenneho organizmu na veľkom uacutezemiacute
faacutegovaacute terapia
vyacuteskum možnosti liečby bakteriaacutelnych infekciiacute bez antibiotiacutek
Prokaryotickeacute organizmy
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
obyacutevajuacute rozličneacute biotopy
veda bakterioloacutegia
zakladatelia Louis Pasteur Robert Koch
4 morfologickeacute typy guľovityacute (koky)
tyčinkovityacute (bacily)
špiraacutelovityacute (spirily a spirocheacutety)
vlaacuteknityacute (aktinomyceacutety)
Bunkoveacute povrchy
cytoplazmatickaacute membraacutena
bunkovaacute stena
u niektoryacutech kapsula = puzdro
bičiacuteky fimbrie
Cytoplazma
Organely
bakteriaacutelne jadro (nukleoid) genetickyacute materiaacutel = 1 molekula DNA (rozmnožovanie AMITOacuteZA = priame delenie)
ribozoacutemy
Delenie
Podľa spocircsobu ziacuteskavania uhliacuteka autotrofneacute bakteacuterie heterotrofneacute bakteacuterie
Autotrofneacute podľa spocircsobu ziacuteskavania energie fototrofneacute bakteacuterie fotosyntetizujuacutece bakteacuterie chemotrofneacute bakteacuterie
Podľa vzťahu ku kysliacuteku aeroacutebne bakteacuterie anaeroacutebne bakteacuterie fakultatiacutevne anaeroacutebne bakteacuterie
Saprofyty rozkladajuacute odumreteacute organizmy kolobeh laacutetok využitie pri ekologickyacutech havaacuteriaacutech rozklad organickyacutech laacutetok (ropa)
Symbionty hľuacutezkoveacute bakteacuterie črevnaacute mikrofloacutera (Ecoli lactobacillus) využitie poľnohospodaacuterstvo mliekarenstvo
farmaceutickyacute priemysel (produkcia antibiotiacutek a vitamiacutenov)
Parazity spocircsobujuacute infekčneacute ochorenia
angiacutena tetanus tuberkuloacuteza šarlach čierny kašeľ salmoneloacuteza škvrnityacute tyacutefus zaacuteškrt borelioacuteza akneacute kvapavka syfilis gastritiacuteda cholera a mnoheacute ineacute
antibiotikaacute ndash rozrušujuacute bunkovuacute stenu bakteacuteriiacute probiotikaacute ndash obnovujuacute črevnuacute mikrofloacuteru
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
kedysi sa zaraďovali medzi bakteacuterie a volali sa archebakteacuterie
hlavneacute rozdiely oproti bakteacuteriaacutem
chemickeacute zloženie bunkovej steny
nie suacute citliveacute na antibiotikaacute
žijuacute v extreacutemnych podmienkach
objaviteľ Carl Woese
rozlišujeme rovnakeacute morfologickeacute typy a fyziologickeacute skupiny ako u bakteacuteriiacute
rozmnožujuacute sa priečnym deleniacutem
Carl Woese
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
Viacuterusy sa typicky skladajuacute z dvoch a viac funkčnyacutech suacutečastiacute
1 genetickaacute informaacutecia vo forme nukleovej kyseliny
- DNA alebo RNA
2 kapsid (nazyacutevanyacute tiež hlavička)
- proteiacutenovyacute obal v ktorom je uloženaacute genetickaacute informaacutecia
3 niektoreacute viacuterusy ďalšia obalovaacute vrstva
z lipidov a glykoproteiacutenov
4 niektoreacute viacuterusy ďalšie funkčneacute proteiacutenoveacute suacutečasti
napr rocirczne stopky doštičky tŕne nožičky a pod
Veľkosť viacuterusov ndash rocirczna (20 - 300 nm)
Pozn Pod svetelnyacutem mikroskopom nemožno pozorovať viacuterusy len ich prejavy
Bakteacuteriofaacuteg (lambda faacuteg)
Lytickyacute cyklus trvanie 20-40 minuacutet počas tohto cyklu nastaacuteva deštrukcia bunky
Lyzogeacutenny cyklus nenastaacuteva nutne deštrukcia hostiteľskej bunky evolučne mladšia forma viacuterusoveacuteho životneacuteho cyklu viacuterusy sa bdquonaučilildquo nezabiacutejať svojho hostiteľa
dvojvlaacuteknovyacute DNA viacuterus priame včlenenie genetickej informaacutecie viacuterusu do genoacutemu hostiteľskej bunky
jednovlaacuteknovyacute DNA viacuterus dosyntetizuje si druheacute vlaacutekno DNA a naacutesledne začleniacute svoju genetickuacute informaacuteciu do genoacutemu bunky
retroviacuterus špecifickaacute skupina RNA viacuterusov obsahuje geacuten ktoryacute koacuteduje enzyacutem reverznaacute transkriptaacuteza (tvoriacute DNA z RNA)
bakteriaacutelne - rozmnožovanie
v bakteriaacutelnych bunkaacutech (najznaacutemejšiacute viacuterus lambda viacuterus)
rastlinneacute - rozmnožovanie
v rastlinnyacutech bunkaacutech - vo virioacutenoch prevlaacuteda RNA (najznaacutemejšiacute viacuterus tabakovej mozaiky)
živočiacutešne - reprodukcia
v živočiacutešnych alebo v ľudskyacutech bunkaacutech
Ľudskeacute viacuterusoveacute ochorenia
naacutedcha
chriacutepka
žltačka
besnota
mononukleoacuteza
opar (herpes)
paacutesovyacute opar
BSE
HIV
Živočiacutešne ochorenia
prasaciacute mor
mor ryacuteb
slintačka
bradavice papiloacutemy
kiahne
osyacutepky
ružienky (rubeola)
mumps (priacuteušnice)
DMO (polyomyelitiacuteda)
Ebola
a mnoheacute ineacute
genetika a biotechnoloacutegie
genetickeacute inžinierstvo vektory = prenaacutešače cudzorodej DNA do inej bunky
mutageacuteny
ochorenia = viroacutezy
virulencia = schopnosť preniknuacuteť do hostiteľskej bunky a rozmnožiť sa
patogenita = schopnosť vyvolať prejavy ochorenia
inkubačnaacute doba = čas ktoryacute uplynie od napadnutia organizmu po objavenie sa prvyacutech priacuteznakov
epideacutemia = rozšiacuterenie patogeacutenneho organizmu v určitej menšej oblasti
pandeacutemia = rozšiacutereniacutem patogeacutenneho organizmu na veľkom uacutezemiacute
faacutegovaacute terapia
vyacuteskum možnosti liečby bakteriaacutelnych infekciiacute bez antibiotiacutek
Prokaryotickeacute organizmy
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
obyacutevajuacute rozličneacute biotopy
veda bakterioloacutegia
zakladatelia Louis Pasteur Robert Koch
4 morfologickeacute typy guľovityacute (koky)
tyčinkovityacute (bacily)
špiraacutelovityacute (spirily a spirocheacutety)
vlaacuteknityacute (aktinomyceacutety)
Bunkoveacute povrchy
cytoplazmatickaacute membraacutena
bunkovaacute stena
u niektoryacutech kapsula = puzdro
bičiacuteky fimbrie
Cytoplazma
Organely
bakteriaacutelne jadro (nukleoid) genetickyacute materiaacutel = 1 molekula DNA (rozmnožovanie AMITOacuteZA = priame delenie)
ribozoacutemy
Delenie
Podľa spocircsobu ziacuteskavania uhliacuteka autotrofneacute bakteacuterie heterotrofneacute bakteacuterie
Autotrofneacute podľa spocircsobu ziacuteskavania energie fototrofneacute bakteacuterie fotosyntetizujuacutece bakteacuterie chemotrofneacute bakteacuterie
Podľa vzťahu ku kysliacuteku aeroacutebne bakteacuterie anaeroacutebne bakteacuterie fakultatiacutevne anaeroacutebne bakteacuterie
Saprofyty rozkladajuacute odumreteacute organizmy kolobeh laacutetok využitie pri ekologickyacutech havaacuteriaacutech rozklad organickyacutech laacutetok (ropa)
Symbionty hľuacutezkoveacute bakteacuterie črevnaacute mikrofloacutera (Ecoli lactobacillus) využitie poľnohospodaacuterstvo mliekarenstvo
farmaceutickyacute priemysel (produkcia antibiotiacutek a vitamiacutenov)
Parazity spocircsobujuacute infekčneacute ochorenia
angiacutena tetanus tuberkuloacuteza šarlach čierny kašeľ salmoneloacuteza škvrnityacute tyacutefus zaacuteškrt borelioacuteza akneacute kvapavka syfilis gastritiacuteda cholera a mnoheacute ineacute
antibiotikaacute ndash rozrušujuacute bunkovuacute stenu bakteacuteriiacute probiotikaacute ndash obnovujuacute črevnuacute mikrofloacuteru
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
kedysi sa zaraďovali medzi bakteacuterie a volali sa archebakteacuterie
hlavneacute rozdiely oproti bakteacuteriaacutem
chemickeacute zloženie bunkovej steny
nie suacute citliveacute na antibiotikaacute
žijuacute v extreacutemnych podmienkach
objaviteľ Carl Woese
rozlišujeme rovnakeacute morfologickeacute typy a fyziologickeacute skupiny ako u bakteacuteriiacute
rozmnožujuacute sa priečnym deleniacutem
Carl Woese
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
Bakteacuteriofaacuteg (lambda faacuteg)
Lytickyacute cyklus trvanie 20-40 minuacutet počas tohto cyklu nastaacuteva deštrukcia bunky
Lyzogeacutenny cyklus nenastaacuteva nutne deštrukcia hostiteľskej bunky evolučne mladšia forma viacuterusoveacuteho životneacuteho cyklu viacuterusy sa bdquonaučilildquo nezabiacutejať svojho hostiteľa
dvojvlaacuteknovyacute DNA viacuterus priame včlenenie genetickej informaacutecie viacuterusu do genoacutemu hostiteľskej bunky
jednovlaacuteknovyacute DNA viacuterus dosyntetizuje si druheacute vlaacutekno DNA a naacutesledne začleniacute svoju genetickuacute informaacuteciu do genoacutemu bunky
retroviacuterus špecifickaacute skupina RNA viacuterusov obsahuje geacuten ktoryacute koacuteduje enzyacutem reverznaacute transkriptaacuteza (tvoriacute DNA z RNA)
bakteriaacutelne - rozmnožovanie
v bakteriaacutelnych bunkaacutech (najznaacutemejšiacute viacuterus lambda viacuterus)
rastlinneacute - rozmnožovanie
v rastlinnyacutech bunkaacutech - vo virioacutenoch prevlaacuteda RNA (najznaacutemejšiacute viacuterus tabakovej mozaiky)
živočiacutešne - reprodukcia
v živočiacutešnych alebo v ľudskyacutech bunkaacutech
Ľudskeacute viacuterusoveacute ochorenia
naacutedcha
chriacutepka
žltačka
besnota
mononukleoacuteza
opar (herpes)
paacutesovyacute opar
BSE
HIV
Živočiacutešne ochorenia
prasaciacute mor
mor ryacuteb
slintačka
bradavice papiloacutemy
kiahne
osyacutepky
ružienky (rubeola)
mumps (priacuteušnice)
DMO (polyomyelitiacuteda)
Ebola
a mnoheacute ineacute
genetika a biotechnoloacutegie
genetickeacute inžinierstvo vektory = prenaacutešače cudzorodej DNA do inej bunky
mutageacuteny
ochorenia = viroacutezy
virulencia = schopnosť preniknuacuteť do hostiteľskej bunky a rozmnožiť sa
patogenita = schopnosť vyvolať prejavy ochorenia
inkubačnaacute doba = čas ktoryacute uplynie od napadnutia organizmu po objavenie sa prvyacutech priacuteznakov
epideacutemia = rozšiacuterenie patogeacutenneho organizmu v určitej menšej oblasti
pandeacutemia = rozšiacutereniacutem patogeacutenneho organizmu na veľkom uacutezemiacute
faacutegovaacute terapia
vyacuteskum možnosti liečby bakteriaacutelnych infekciiacute bez antibiotiacutek
Prokaryotickeacute organizmy
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
obyacutevajuacute rozličneacute biotopy
veda bakterioloacutegia
zakladatelia Louis Pasteur Robert Koch
4 morfologickeacute typy guľovityacute (koky)
tyčinkovityacute (bacily)
špiraacutelovityacute (spirily a spirocheacutety)
vlaacuteknityacute (aktinomyceacutety)
Bunkoveacute povrchy
cytoplazmatickaacute membraacutena
bunkovaacute stena
u niektoryacutech kapsula = puzdro
bičiacuteky fimbrie
Cytoplazma
Organely
bakteriaacutelne jadro (nukleoid) genetickyacute materiaacutel = 1 molekula DNA (rozmnožovanie AMITOacuteZA = priame delenie)
ribozoacutemy
Delenie
Podľa spocircsobu ziacuteskavania uhliacuteka autotrofneacute bakteacuterie heterotrofneacute bakteacuterie
Autotrofneacute podľa spocircsobu ziacuteskavania energie fototrofneacute bakteacuterie fotosyntetizujuacutece bakteacuterie chemotrofneacute bakteacuterie
Podľa vzťahu ku kysliacuteku aeroacutebne bakteacuterie anaeroacutebne bakteacuterie fakultatiacutevne anaeroacutebne bakteacuterie
Saprofyty rozkladajuacute odumreteacute organizmy kolobeh laacutetok využitie pri ekologickyacutech havaacuteriaacutech rozklad organickyacutech laacutetok (ropa)
Symbionty hľuacutezkoveacute bakteacuterie črevnaacute mikrofloacutera (Ecoli lactobacillus) využitie poľnohospodaacuterstvo mliekarenstvo
farmaceutickyacute priemysel (produkcia antibiotiacutek a vitamiacutenov)
Parazity spocircsobujuacute infekčneacute ochorenia
angiacutena tetanus tuberkuloacuteza šarlach čierny kašeľ salmoneloacuteza škvrnityacute tyacutefus zaacuteškrt borelioacuteza akneacute kvapavka syfilis gastritiacuteda cholera a mnoheacute ineacute
antibiotikaacute ndash rozrušujuacute bunkovuacute stenu bakteacuteriiacute probiotikaacute ndash obnovujuacute črevnuacute mikrofloacuteru
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
kedysi sa zaraďovali medzi bakteacuterie a volali sa archebakteacuterie
hlavneacute rozdiely oproti bakteacuteriaacutem
chemickeacute zloženie bunkovej steny
nie suacute citliveacute na antibiotikaacute
žijuacute v extreacutemnych podmienkach
objaviteľ Carl Woese
rozlišujeme rovnakeacute morfologickeacute typy a fyziologickeacute skupiny ako u bakteacuteriiacute
rozmnožujuacute sa priečnym deleniacutem
Carl Woese
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
Lytickyacute cyklus trvanie 20-40 minuacutet počas tohto cyklu nastaacuteva deštrukcia bunky
Lyzogeacutenny cyklus nenastaacuteva nutne deštrukcia hostiteľskej bunky evolučne mladšia forma viacuterusoveacuteho životneacuteho cyklu viacuterusy sa bdquonaučilildquo nezabiacutejať svojho hostiteľa
dvojvlaacuteknovyacute DNA viacuterus priame včlenenie genetickej informaacutecie viacuterusu do genoacutemu hostiteľskej bunky
jednovlaacuteknovyacute DNA viacuterus dosyntetizuje si druheacute vlaacutekno DNA a naacutesledne začleniacute svoju genetickuacute informaacuteciu do genoacutemu bunky
retroviacuterus špecifickaacute skupina RNA viacuterusov obsahuje geacuten ktoryacute koacuteduje enzyacutem reverznaacute transkriptaacuteza (tvoriacute DNA z RNA)
bakteriaacutelne - rozmnožovanie
v bakteriaacutelnych bunkaacutech (najznaacutemejšiacute viacuterus lambda viacuterus)
rastlinneacute - rozmnožovanie
v rastlinnyacutech bunkaacutech - vo virioacutenoch prevlaacuteda RNA (najznaacutemejšiacute viacuterus tabakovej mozaiky)
živočiacutešne - reprodukcia
v živočiacutešnych alebo v ľudskyacutech bunkaacutech
Ľudskeacute viacuterusoveacute ochorenia
naacutedcha
chriacutepka
žltačka
besnota
mononukleoacuteza
opar (herpes)
paacutesovyacute opar
BSE
HIV
Živočiacutešne ochorenia
prasaciacute mor
mor ryacuteb
slintačka
bradavice papiloacutemy
kiahne
osyacutepky
ružienky (rubeola)
mumps (priacuteušnice)
DMO (polyomyelitiacuteda)
Ebola
a mnoheacute ineacute
genetika a biotechnoloacutegie
genetickeacute inžinierstvo vektory = prenaacutešače cudzorodej DNA do inej bunky
mutageacuteny
ochorenia = viroacutezy
virulencia = schopnosť preniknuacuteť do hostiteľskej bunky a rozmnožiť sa
patogenita = schopnosť vyvolať prejavy ochorenia
inkubačnaacute doba = čas ktoryacute uplynie od napadnutia organizmu po objavenie sa prvyacutech priacuteznakov
epideacutemia = rozšiacuterenie patogeacutenneho organizmu v určitej menšej oblasti
pandeacutemia = rozšiacutereniacutem patogeacutenneho organizmu na veľkom uacutezemiacute
faacutegovaacute terapia
vyacuteskum možnosti liečby bakteriaacutelnych infekciiacute bez antibiotiacutek
Prokaryotickeacute organizmy
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
obyacutevajuacute rozličneacute biotopy
veda bakterioloacutegia
zakladatelia Louis Pasteur Robert Koch
4 morfologickeacute typy guľovityacute (koky)
tyčinkovityacute (bacily)
špiraacutelovityacute (spirily a spirocheacutety)
vlaacuteknityacute (aktinomyceacutety)
Bunkoveacute povrchy
cytoplazmatickaacute membraacutena
bunkovaacute stena
u niektoryacutech kapsula = puzdro
bičiacuteky fimbrie
Cytoplazma
Organely
bakteriaacutelne jadro (nukleoid) genetickyacute materiaacutel = 1 molekula DNA (rozmnožovanie AMITOacuteZA = priame delenie)
ribozoacutemy
Delenie
Podľa spocircsobu ziacuteskavania uhliacuteka autotrofneacute bakteacuterie heterotrofneacute bakteacuterie
Autotrofneacute podľa spocircsobu ziacuteskavania energie fototrofneacute bakteacuterie fotosyntetizujuacutece bakteacuterie chemotrofneacute bakteacuterie
Podľa vzťahu ku kysliacuteku aeroacutebne bakteacuterie anaeroacutebne bakteacuterie fakultatiacutevne anaeroacutebne bakteacuterie
Saprofyty rozkladajuacute odumreteacute organizmy kolobeh laacutetok využitie pri ekologickyacutech havaacuteriaacutech rozklad organickyacutech laacutetok (ropa)
Symbionty hľuacutezkoveacute bakteacuterie črevnaacute mikrofloacutera (Ecoli lactobacillus) využitie poľnohospodaacuterstvo mliekarenstvo
farmaceutickyacute priemysel (produkcia antibiotiacutek a vitamiacutenov)
Parazity spocircsobujuacute infekčneacute ochorenia
angiacutena tetanus tuberkuloacuteza šarlach čierny kašeľ salmoneloacuteza škvrnityacute tyacutefus zaacuteškrt borelioacuteza akneacute kvapavka syfilis gastritiacuteda cholera a mnoheacute ineacute
antibiotikaacute ndash rozrušujuacute bunkovuacute stenu bakteacuteriiacute probiotikaacute ndash obnovujuacute črevnuacute mikrofloacuteru
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
kedysi sa zaraďovali medzi bakteacuterie a volali sa archebakteacuterie
hlavneacute rozdiely oproti bakteacuteriaacutem
chemickeacute zloženie bunkovej steny
nie suacute citliveacute na antibiotikaacute
žijuacute v extreacutemnych podmienkach
objaviteľ Carl Woese
rozlišujeme rovnakeacute morfologickeacute typy a fyziologickeacute skupiny ako u bakteacuteriiacute
rozmnožujuacute sa priečnym deleniacutem
Carl Woese
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
dvojvlaacuteknovyacute DNA viacuterus priame včlenenie genetickej informaacutecie viacuterusu do genoacutemu hostiteľskej bunky
jednovlaacuteknovyacute DNA viacuterus dosyntetizuje si druheacute vlaacutekno DNA a naacutesledne začleniacute svoju genetickuacute informaacuteciu do genoacutemu bunky
retroviacuterus špecifickaacute skupina RNA viacuterusov obsahuje geacuten ktoryacute koacuteduje enzyacutem reverznaacute transkriptaacuteza (tvoriacute DNA z RNA)
bakteriaacutelne - rozmnožovanie
v bakteriaacutelnych bunkaacutech (najznaacutemejšiacute viacuterus lambda viacuterus)
rastlinneacute - rozmnožovanie
v rastlinnyacutech bunkaacutech - vo virioacutenoch prevlaacuteda RNA (najznaacutemejšiacute viacuterus tabakovej mozaiky)
živočiacutešne - reprodukcia
v živočiacutešnych alebo v ľudskyacutech bunkaacutech
Ľudskeacute viacuterusoveacute ochorenia
naacutedcha
chriacutepka
žltačka
besnota
mononukleoacuteza
opar (herpes)
paacutesovyacute opar
BSE
HIV
Živočiacutešne ochorenia
prasaciacute mor
mor ryacuteb
slintačka
bradavice papiloacutemy
kiahne
osyacutepky
ružienky (rubeola)
mumps (priacuteušnice)
DMO (polyomyelitiacuteda)
Ebola
a mnoheacute ineacute
genetika a biotechnoloacutegie
genetickeacute inžinierstvo vektory = prenaacutešače cudzorodej DNA do inej bunky
mutageacuteny
ochorenia = viroacutezy
virulencia = schopnosť preniknuacuteť do hostiteľskej bunky a rozmnožiť sa
patogenita = schopnosť vyvolať prejavy ochorenia
inkubačnaacute doba = čas ktoryacute uplynie od napadnutia organizmu po objavenie sa prvyacutech priacuteznakov
epideacutemia = rozšiacuterenie patogeacutenneho organizmu v určitej menšej oblasti
pandeacutemia = rozšiacutereniacutem patogeacutenneho organizmu na veľkom uacutezemiacute
faacutegovaacute terapia
vyacuteskum možnosti liečby bakteriaacutelnych infekciiacute bez antibiotiacutek
Prokaryotickeacute organizmy
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
obyacutevajuacute rozličneacute biotopy
veda bakterioloacutegia
zakladatelia Louis Pasteur Robert Koch
4 morfologickeacute typy guľovityacute (koky)
tyčinkovityacute (bacily)
špiraacutelovityacute (spirily a spirocheacutety)
vlaacuteknityacute (aktinomyceacutety)
Bunkoveacute povrchy
cytoplazmatickaacute membraacutena
bunkovaacute stena
u niektoryacutech kapsula = puzdro
bičiacuteky fimbrie
Cytoplazma
Organely
bakteriaacutelne jadro (nukleoid) genetickyacute materiaacutel = 1 molekula DNA (rozmnožovanie AMITOacuteZA = priame delenie)
ribozoacutemy
Delenie
Podľa spocircsobu ziacuteskavania uhliacuteka autotrofneacute bakteacuterie heterotrofneacute bakteacuterie
Autotrofneacute podľa spocircsobu ziacuteskavania energie fototrofneacute bakteacuterie fotosyntetizujuacutece bakteacuterie chemotrofneacute bakteacuterie
Podľa vzťahu ku kysliacuteku aeroacutebne bakteacuterie anaeroacutebne bakteacuterie fakultatiacutevne anaeroacutebne bakteacuterie
Saprofyty rozkladajuacute odumreteacute organizmy kolobeh laacutetok využitie pri ekologickyacutech havaacuteriaacutech rozklad organickyacutech laacutetok (ropa)
Symbionty hľuacutezkoveacute bakteacuterie črevnaacute mikrofloacutera (Ecoli lactobacillus) využitie poľnohospodaacuterstvo mliekarenstvo
farmaceutickyacute priemysel (produkcia antibiotiacutek a vitamiacutenov)
Parazity spocircsobujuacute infekčneacute ochorenia
angiacutena tetanus tuberkuloacuteza šarlach čierny kašeľ salmoneloacuteza škvrnityacute tyacutefus zaacuteškrt borelioacuteza akneacute kvapavka syfilis gastritiacuteda cholera a mnoheacute ineacute
antibiotikaacute ndash rozrušujuacute bunkovuacute stenu bakteacuteriiacute probiotikaacute ndash obnovujuacute črevnuacute mikrofloacuteru
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
kedysi sa zaraďovali medzi bakteacuterie a volali sa archebakteacuterie
hlavneacute rozdiely oproti bakteacuteriaacutem
chemickeacute zloženie bunkovej steny
nie suacute citliveacute na antibiotikaacute
žijuacute v extreacutemnych podmienkach
objaviteľ Carl Woese
rozlišujeme rovnakeacute morfologickeacute typy a fyziologickeacute skupiny ako u bakteacuteriiacute
rozmnožujuacute sa priečnym deleniacutem
Carl Woese
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
bakteriaacutelne - rozmnožovanie
v bakteriaacutelnych bunkaacutech (najznaacutemejšiacute viacuterus lambda viacuterus)
rastlinneacute - rozmnožovanie
v rastlinnyacutech bunkaacutech - vo virioacutenoch prevlaacuteda RNA (najznaacutemejšiacute viacuterus tabakovej mozaiky)
živočiacutešne - reprodukcia
v živočiacutešnych alebo v ľudskyacutech bunkaacutech
Ľudskeacute viacuterusoveacute ochorenia
naacutedcha
chriacutepka
žltačka
besnota
mononukleoacuteza
opar (herpes)
paacutesovyacute opar
BSE
HIV
Živočiacutešne ochorenia
prasaciacute mor
mor ryacuteb
slintačka
bradavice papiloacutemy
kiahne
osyacutepky
ružienky (rubeola)
mumps (priacuteušnice)
DMO (polyomyelitiacuteda)
Ebola
a mnoheacute ineacute
genetika a biotechnoloacutegie
genetickeacute inžinierstvo vektory = prenaacutešače cudzorodej DNA do inej bunky
mutageacuteny
ochorenia = viroacutezy
virulencia = schopnosť preniknuacuteť do hostiteľskej bunky a rozmnožiť sa
patogenita = schopnosť vyvolať prejavy ochorenia
inkubačnaacute doba = čas ktoryacute uplynie od napadnutia organizmu po objavenie sa prvyacutech priacuteznakov
epideacutemia = rozšiacuterenie patogeacutenneho organizmu v určitej menšej oblasti
pandeacutemia = rozšiacutereniacutem patogeacutenneho organizmu na veľkom uacutezemiacute
faacutegovaacute terapia
vyacuteskum možnosti liečby bakteriaacutelnych infekciiacute bez antibiotiacutek
Prokaryotickeacute organizmy
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
obyacutevajuacute rozličneacute biotopy
veda bakterioloacutegia
zakladatelia Louis Pasteur Robert Koch
4 morfologickeacute typy guľovityacute (koky)
tyčinkovityacute (bacily)
špiraacutelovityacute (spirily a spirocheacutety)
vlaacuteknityacute (aktinomyceacutety)
Bunkoveacute povrchy
cytoplazmatickaacute membraacutena
bunkovaacute stena
u niektoryacutech kapsula = puzdro
bičiacuteky fimbrie
Cytoplazma
Organely
bakteriaacutelne jadro (nukleoid) genetickyacute materiaacutel = 1 molekula DNA (rozmnožovanie AMITOacuteZA = priame delenie)
ribozoacutemy
Delenie
Podľa spocircsobu ziacuteskavania uhliacuteka autotrofneacute bakteacuterie heterotrofneacute bakteacuterie
Autotrofneacute podľa spocircsobu ziacuteskavania energie fototrofneacute bakteacuterie fotosyntetizujuacutece bakteacuterie chemotrofneacute bakteacuterie
Podľa vzťahu ku kysliacuteku aeroacutebne bakteacuterie anaeroacutebne bakteacuterie fakultatiacutevne anaeroacutebne bakteacuterie
Saprofyty rozkladajuacute odumreteacute organizmy kolobeh laacutetok využitie pri ekologickyacutech havaacuteriaacutech rozklad organickyacutech laacutetok (ropa)
Symbionty hľuacutezkoveacute bakteacuterie črevnaacute mikrofloacutera (Ecoli lactobacillus) využitie poľnohospodaacuterstvo mliekarenstvo
farmaceutickyacute priemysel (produkcia antibiotiacutek a vitamiacutenov)
Parazity spocircsobujuacute infekčneacute ochorenia
angiacutena tetanus tuberkuloacuteza šarlach čierny kašeľ salmoneloacuteza škvrnityacute tyacutefus zaacuteškrt borelioacuteza akneacute kvapavka syfilis gastritiacuteda cholera a mnoheacute ineacute
antibiotikaacute ndash rozrušujuacute bunkovuacute stenu bakteacuteriiacute probiotikaacute ndash obnovujuacute črevnuacute mikrofloacuteru
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
kedysi sa zaraďovali medzi bakteacuterie a volali sa archebakteacuterie
hlavneacute rozdiely oproti bakteacuteriaacutem
chemickeacute zloženie bunkovej steny
nie suacute citliveacute na antibiotikaacute
žijuacute v extreacutemnych podmienkach
objaviteľ Carl Woese
rozlišujeme rovnakeacute morfologickeacute typy a fyziologickeacute skupiny ako u bakteacuteriiacute
rozmnožujuacute sa priečnym deleniacutem
Carl Woese
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
Ľudskeacute viacuterusoveacute ochorenia
naacutedcha
chriacutepka
žltačka
besnota
mononukleoacuteza
opar (herpes)
paacutesovyacute opar
BSE
HIV
Živočiacutešne ochorenia
prasaciacute mor
mor ryacuteb
slintačka
bradavice papiloacutemy
kiahne
osyacutepky
ružienky (rubeola)
mumps (priacuteušnice)
DMO (polyomyelitiacuteda)
Ebola
a mnoheacute ineacute
genetika a biotechnoloacutegie
genetickeacute inžinierstvo vektory = prenaacutešače cudzorodej DNA do inej bunky
mutageacuteny
ochorenia = viroacutezy
virulencia = schopnosť preniknuacuteť do hostiteľskej bunky a rozmnožiť sa
patogenita = schopnosť vyvolať prejavy ochorenia
inkubačnaacute doba = čas ktoryacute uplynie od napadnutia organizmu po objavenie sa prvyacutech priacuteznakov
epideacutemia = rozšiacuterenie patogeacutenneho organizmu v určitej menšej oblasti
pandeacutemia = rozšiacutereniacutem patogeacutenneho organizmu na veľkom uacutezemiacute
faacutegovaacute terapia
vyacuteskum možnosti liečby bakteriaacutelnych infekciiacute bez antibiotiacutek
Prokaryotickeacute organizmy
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
obyacutevajuacute rozličneacute biotopy
veda bakterioloacutegia
zakladatelia Louis Pasteur Robert Koch
4 morfologickeacute typy guľovityacute (koky)
tyčinkovityacute (bacily)
špiraacutelovityacute (spirily a spirocheacutety)
vlaacuteknityacute (aktinomyceacutety)
Bunkoveacute povrchy
cytoplazmatickaacute membraacutena
bunkovaacute stena
u niektoryacutech kapsula = puzdro
bičiacuteky fimbrie
Cytoplazma
Organely
bakteriaacutelne jadro (nukleoid) genetickyacute materiaacutel = 1 molekula DNA (rozmnožovanie AMITOacuteZA = priame delenie)
ribozoacutemy
Delenie
Podľa spocircsobu ziacuteskavania uhliacuteka autotrofneacute bakteacuterie heterotrofneacute bakteacuterie
Autotrofneacute podľa spocircsobu ziacuteskavania energie fototrofneacute bakteacuterie fotosyntetizujuacutece bakteacuterie chemotrofneacute bakteacuterie
Podľa vzťahu ku kysliacuteku aeroacutebne bakteacuterie anaeroacutebne bakteacuterie fakultatiacutevne anaeroacutebne bakteacuterie
Saprofyty rozkladajuacute odumreteacute organizmy kolobeh laacutetok využitie pri ekologickyacutech havaacuteriaacutech rozklad organickyacutech laacutetok (ropa)
Symbionty hľuacutezkoveacute bakteacuterie črevnaacute mikrofloacutera (Ecoli lactobacillus) využitie poľnohospodaacuterstvo mliekarenstvo
farmaceutickyacute priemysel (produkcia antibiotiacutek a vitamiacutenov)
Parazity spocircsobujuacute infekčneacute ochorenia
angiacutena tetanus tuberkuloacuteza šarlach čierny kašeľ salmoneloacuteza škvrnityacute tyacutefus zaacuteškrt borelioacuteza akneacute kvapavka syfilis gastritiacuteda cholera a mnoheacute ineacute
antibiotikaacute ndash rozrušujuacute bunkovuacute stenu bakteacuteriiacute probiotikaacute ndash obnovujuacute črevnuacute mikrofloacuteru
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
kedysi sa zaraďovali medzi bakteacuterie a volali sa archebakteacuterie
hlavneacute rozdiely oproti bakteacuteriaacutem
chemickeacute zloženie bunkovej steny
nie suacute citliveacute na antibiotikaacute
žijuacute v extreacutemnych podmienkach
objaviteľ Carl Woese
rozlišujeme rovnakeacute morfologickeacute typy a fyziologickeacute skupiny ako u bakteacuteriiacute
rozmnožujuacute sa priečnym deleniacutem
Carl Woese
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
genetika a biotechnoloacutegie
genetickeacute inžinierstvo vektory = prenaacutešače cudzorodej DNA do inej bunky
mutageacuteny
ochorenia = viroacutezy
virulencia = schopnosť preniknuacuteť do hostiteľskej bunky a rozmnožiť sa
patogenita = schopnosť vyvolať prejavy ochorenia
inkubačnaacute doba = čas ktoryacute uplynie od napadnutia organizmu po objavenie sa prvyacutech priacuteznakov
epideacutemia = rozšiacuterenie patogeacutenneho organizmu v určitej menšej oblasti
pandeacutemia = rozšiacutereniacutem patogeacutenneho organizmu na veľkom uacutezemiacute
faacutegovaacute terapia
vyacuteskum možnosti liečby bakteriaacutelnych infekciiacute bez antibiotiacutek
Prokaryotickeacute organizmy
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
obyacutevajuacute rozličneacute biotopy
veda bakterioloacutegia
zakladatelia Louis Pasteur Robert Koch
4 morfologickeacute typy guľovityacute (koky)
tyčinkovityacute (bacily)
špiraacutelovityacute (spirily a spirocheacutety)
vlaacuteknityacute (aktinomyceacutety)
Bunkoveacute povrchy
cytoplazmatickaacute membraacutena
bunkovaacute stena
u niektoryacutech kapsula = puzdro
bičiacuteky fimbrie
Cytoplazma
Organely
bakteriaacutelne jadro (nukleoid) genetickyacute materiaacutel = 1 molekula DNA (rozmnožovanie AMITOacuteZA = priame delenie)
ribozoacutemy
Delenie
Podľa spocircsobu ziacuteskavania uhliacuteka autotrofneacute bakteacuterie heterotrofneacute bakteacuterie
Autotrofneacute podľa spocircsobu ziacuteskavania energie fototrofneacute bakteacuterie fotosyntetizujuacutece bakteacuterie chemotrofneacute bakteacuterie
Podľa vzťahu ku kysliacuteku aeroacutebne bakteacuterie anaeroacutebne bakteacuterie fakultatiacutevne anaeroacutebne bakteacuterie
Saprofyty rozkladajuacute odumreteacute organizmy kolobeh laacutetok využitie pri ekologickyacutech havaacuteriaacutech rozklad organickyacutech laacutetok (ropa)
Symbionty hľuacutezkoveacute bakteacuterie črevnaacute mikrofloacutera (Ecoli lactobacillus) využitie poľnohospodaacuterstvo mliekarenstvo
farmaceutickyacute priemysel (produkcia antibiotiacutek a vitamiacutenov)
Parazity spocircsobujuacute infekčneacute ochorenia
angiacutena tetanus tuberkuloacuteza šarlach čierny kašeľ salmoneloacuteza škvrnityacute tyacutefus zaacuteškrt borelioacuteza akneacute kvapavka syfilis gastritiacuteda cholera a mnoheacute ineacute
antibiotikaacute ndash rozrušujuacute bunkovuacute stenu bakteacuteriiacute probiotikaacute ndash obnovujuacute črevnuacute mikrofloacuteru
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
kedysi sa zaraďovali medzi bakteacuterie a volali sa archebakteacuterie
hlavneacute rozdiely oproti bakteacuteriaacutem
chemickeacute zloženie bunkovej steny
nie suacute citliveacute na antibiotikaacute
žijuacute v extreacutemnych podmienkach
objaviteľ Carl Woese
rozlišujeme rovnakeacute morfologickeacute typy a fyziologickeacute skupiny ako u bakteacuteriiacute
rozmnožujuacute sa priečnym deleniacutem
Carl Woese
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
Prokaryotickeacute organizmy
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
obyacutevajuacute rozličneacute biotopy
veda bakterioloacutegia
zakladatelia Louis Pasteur Robert Koch
4 morfologickeacute typy guľovityacute (koky)
tyčinkovityacute (bacily)
špiraacutelovityacute (spirily a spirocheacutety)
vlaacuteknityacute (aktinomyceacutety)
Bunkoveacute povrchy
cytoplazmatickaacute membraacutena
bunkovaacute stena
u niektoryacutech kapsula = puzdro
bičiacuteky fimbrie
Cytoplazma
Organely
bakteriaacutelne jadro (nukleoid) genetickyacute materiaacutel = 1 molekula DNA (rozmnožovanie AMITOacuteZA = priame delenie)
ribozoacutemy
Delenie
Podľa spocircsobu ziacuteskavania uhliacuteka autotrofneacute bakteacuterie heterotrofneacute bakteacuterie
Autotrofneacute podľa spocircsobu ziacuteskavania energie fototrofneacute bakteacuterie fotosyntetizujuacutece bakteacuterie chemotrofneacute bakteacuterie
Podľa vzťahu ku kysliacuteku aeroacutebne bakteacuterie anaeroacutebne bakteacuterie fakultatiacutevne anaeroacutebne bakteacuterie
Saprofyty rozkladajuacute odumreteacute organizmy kolobeh laacutetok využitie pri ekologickyacutech havaacuteriaacutech rozklad organickyacutech laacutetok (ropa)
Symbionty hľuacutezkoveacute bakteacuterie črevnaacute mikrofloacutera (Ecoli lactobacillus) využitie poľnohospodaacuterstvo mliekarenstvo
farmaceutickyacute priemysel (produkcia antibiotiacutek a vitamiacutenov)
Parazity spocircsobujuacute infekčneacute ochorenia
angiacutena tetanus tuberkuloacuteza šarlach čierny kašeľ salmoneloacuteza škvrnityacute tyacutefus zaacuteškrt borelioacuteza akneacute kvapavka syfilis gastritiacuteda cholera a mnoheacute ineacute
antibiotikaacute ndash rozrušujuacute bunkovuacute stenu bakteacuteriiacute probiotikaacute ndash obnovujuacute črevnuacute mikrofloacuteru
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
kedysi sa zaraďovali medzi bakteacuterie a volali sa archebakteacuterie
hlavneacute rozdiely oproti bakteacuteriaacutem
chemickeacute zloženie bunkovej steny
nie suacute citliveacute na antibiotikaacute
žijuacute v extreacutemnych podmienkach
objaviteľ Carl Woese
rozlišujeme rovnakeacute morfologickeacute typy a fyziologickeacute skupiny ako u bakteacuteriiacute
rozmnožujuacute sa priečnym deleniacutem
Carl Woese
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
obyacutevajuacute rozličneacute biotopy
veda bakterioloacutegia
zakladatelia Louis Pasteur Robert Koch
4 morfologickeacute typy guľovityacute (koky)
tyčinkovityacute (bacily)
špiraacutelovityacute (spirily a spirocheacutety)
vlaacuteknityacute (aktinomyceacutety)
Bunkoveacute povrchy
cytoplazmatickaacute membraacutena
bunkovaacute stena
u niektoryacutech kapsula = puzdro
bičiacuteky fimbrie
Cytoplazma
Organely
bakteriaacutelne jadro (nukleoid) genetickyacute materiaacutel = 1 molekula DNA (rozmnožovanie AMITOacuteZA = priame delenie)
ribozoacutemy
Delenie
Podľa spocircsobu ziacuteskavania uhliacuteka autotrofneacute bakteacuterie heterotrofneacute bakteacuterie
Autotrofneacute podľa spocircsobu ziacuteskavania energie fototrofneacute bakteacuterie fotosyntetizujuacutece bakteacuterie chemotrofneacute bakteacuterie
Podľa vzťahu ku kysliacuteku aeroacutebne bakteacuterie anaeroacutebne bakteacuterie fakultatiacutevne anaeroacutebne bakteacuterie
Saprofyty rozkladajuacute odumreteacute organizmy kolobeh laacutetok využitie pri ekologickyacutech havaacuteriaacutech rozklad organickyacutech laacutetok (ropa)
Symbionty hľuacutezkoveacute bakteacuterie črevnaacute mikrofloacutera (Ecoli lactobacillus) využitie poľnohospodaacuterstvo mliekarenstvo
farmaceutickyacute priemysel (produkcia antibiotiacutek a vitamiacutenov)
Parazity spocircsobujuacute infekčneacute ochorenia
angiacutena tetanus tuberkuloacuteza šarlach čierny kašeľ salmoneloacuteza škvrnityacute tyacutefus zaacuteškrt borelioacuteza akneacute kvapavka syfilis gastritiacuteda cholera a mnoheacute ineacute
antibiotikaacute ndash rozrušujuacute bunkovuacute stenu bakteacuteriiacute probiotikaacute ndash obnovujuacute črevnuacute mikrofloacuteru
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
kedysi sa zaraďovali medzi bakteacuterie a volali sa archebakteacuterie
hlavneacute rozdiely oproti bakteacuteriaacutem
chemickeacute zloženie bunkovej steny
nie suacute citliveacute na antibiotikaacute
žijuacute v extreacutemnych podmienkach
objaviteľ Carl Woese
rozlišujeme rovnakeacute morfologickeacute typy a fyziologickeacute skupiny ako u bakteacuteriiacute
rozmnožujuacute sa priečnym deleniacutem
Carl Woese
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
4 morfologickeacute typy guľovityacute (koky)
tyčinkovityacute (bacily)
špiraacutelovityacute (spirily a spirocheacutety)
vlaacuteknityacute (aktinomyceacutety)
Bunkoveacute povrchy
cytoplazmatickaacute membraacutena
bunkovaacute stena
u niektoryacutech kapsula = puzdro
bičiacuteky fimbrie
Cytoplazma
Organely
bakteriaacutelne jadro (nukleoid) genetickyacute materiaacutel = 1 molekula DNA (rozmnožovanie AMITOacuteZA = priame delenie)
ribozoacutemy
Delenie
Podľa spocircsobu ziacuteskavania uhliacuteka autotrofneacute bakteacuterie heterotrofneacute bakteacuterie
Autotrofneacute podľa spocircsobu ziacuteskavania energie fototrofneacute bakteacuterie fotosyntetizujuacutece bakteacuterie chemotrofneacute bakteacuterie
Podľa vzťahu ku kysliacuteku aeroacutebne bakteacuterie anaeroacutebne bakteacuterie fakultatiacutevne anaeroacutebne bakteacuterie
Saprofyty rozkladajuacute odumreteacute organizmy kolobeh laacutetok využitie pri ekologickyacutech havaacuteriaacutech rozklad organickyacutech laacutetok (ropa)
Symbionty hľuacutezkoveacute bakteacuterie črevnaacute mikrofloacutera (Ecoli lactobacillus) využitie poľnohospodaacuterstvo mliekarenstvo
farmaceutickyacute priemysel (produkcia antibiotiacutek a vitamiacutenov)
Parazity spocircsobujuacute infekčneacute ochorenia
angiacutena tetanus tuberkuloacuteza šarlach čierny kašeľ salmoneloacuteza škvrnityacute tyacutefus zaacuteškrt borelioacuteza akneacute kvapavka syfilis gastritiacuteda cholera a mnoheacute ineacute
antibiotikaacute ndash rozrušujuacute bunkovuacute stenu bakteacuteriiacute probiotikaacute ndash obnovujuacute črevnuacute mikrofloacuteru
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
kedysi sa zaraďovali medzi bakteacuterie a volali sa archebakteacuterie
hlavneacute rozdiely oproti bakteacuteriaacutem
chemickeacute zloženie bunkovej steny
nie suacute citliveacute na antibiotikaacute
žijuacute v extreacutemnych podmienkach
objaviteľ Carl Woese
rozlišujeme rovnakeacute morfologickeacute typy a fyziologickeacute skupiny ako u bakteacuteriiacute
rozmnožujuacute sa priečnym deleniacutem
Carl Woese
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
Bunkoveacute povrchy
cytoplazmatickaacute membraacutena
bunkovaacute stena
u niektoryacutech kapsula = puzdro
bičiacuteky fimbrie
Cytoplazma
Organely
bakteriaacutelne jadro (nukleoid) genetickyacute materiaacutel = 1 molekula DNA (rozmnožovanie AMITOacuteZA = priame delenie)
ribozoacutemy
Delenie
Podľa spocircsobu ziacuteskavania uhliacuteka autotrofneacute bakteacuterie heterotrofneacute bakteacuterie
Autotrofneacute podľa spocircsobu ziacuteskavania energie fototrofneacute bakteacuterie fotosyntetizujuacutece bakteacuterie chemotrofneacute bakteacuterie
Podľa vzťahu ku kysliacuteku aeroacutebne bakteacuterie anaeroacutebne bakteacuterie fakultatiacutevne anaeroacutebne bakteacuterie
Saprofyty rozkladajuacute odumreteacute organizmy kolobeh laacutetok využitie pri ekologickyacutech havaacuteriaacutech rozklad organickyacutech laacutetok (ropa)
Symbionty hľuacutezkoveacute bakteacuterie črevnaacute mikrofloacutera (Ecoli lactobacillus) využitie poľnohospodaacuterstvo mliekarenstvo
farmaceutickyacute priemysel (produkcia antibiotiacutek a vitamiacutenov)
Parazity spocircsobujuacute infekčneacute ochorenia
angiacutena tetanus tuberkuloacuteza šarlach čierny kašeľ salmoneloacuteza škvrnityacute tyacutefus zaacuteškrt borelioacuteza akneacute kvapavka syfilis gastritiacuteda cholera a mnoheacute ineacute
antibiotikaacute ndash rozrušujuacute bunkovuacute stenu bakteacuteriiacute probiotikaacute ndash obnovujuacute črevnuacute mikrofloacuteru
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
kedysi sa zaraďovali medzi bakteacuterie a volali sa archebakteacuterie
hlavneacute rozdiely oproti bakteacuteriaacutem
chemickeacute zloženie bunkovej steny
nie suacute citliveacute na antibiotikaacute
žijuacute v extreacutemnych podmienkach
objaviteľ Carl Woese
rozlišujeme rovnakeacute morfologickeacute typy a fyziologickeacute skupiny ako u bakteacuteriiacute
rozmnožujuacute sa priečnym deleniacutem
Carl Woese
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
Delenie
Podľa spocircsobu ziacuteskavania uhliacuteka autotrofneacute bakteacuterie heterotrofneacute bakteacuterie
Autotrofneacute podľa spocircsobu ziacuteskavania energie fototrofneacute bakteacuterie fotosyntetizujuacutece bakteacuterie chemotrofneacute bakteacuterie
Podľa vzťahu ku kysliacuteku aeroacutebne bakteacuterie anaeroacutebne bakteacuterie fakultatiacutevne anaeroacutebne bakteacuterie
Saprofyty rozkladajuacute odumreteacute organizmy kolobeh laacutetok využitie pri ekologickyacutech havaacuteriaacutech rozklad organickyacutech laacutetok (ropa)
Symbionty hľuacutezkoveacute bakteacuterie črevnaacute mikrofloacutera (Ecoli lactobacillus) využitie poľnohospodaacuterstvo mliekarenstvo
farmaceutickyacute priemysel (produkcia antibiotiacutek a vitamiacutenov)
Parazity spocircsobujuacute infekčneacute ochorenia
angiacutena tetanus tuberkuloacuteza šarlach čierny kašeľ salmoneloacuteza škvrnityacute tyacutefus zaacuteškrt borelioacuteza akneacute kvapavka syfilis gastritiacuteda cholera a mnoheacute ineacute
antibiotikaacute ndash rozrušujuacute bunkovuacute stenu bakteacuteriiacute probiotikaacute ndash obnovujuacute črevnuacute mikrofloacuteru
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
kedysi sa zaraďovali medzi bakteacuterie a volali sa archebakteacuterie
hlavneacute rozdiely oproti bakteacuteriaacutem
chemickeacute zloženie bunkovej steny
nie suacute citliveacute na antibiotikaacute
žijuacute v extreacutemnych podmienkach
objaviteľ Carl Woese
rozlišujeme rovnakeacute morfologickeacute typy a fyziologickeacute skupiny ako u bakteacuteriiacute
rozmnožujuacute sa priečnym deleniacutem
Carl Woese
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
Saprofyty rozkladajuacute odumreteacute organizmy kolobeh laacutetok využitie pri ekologickyacutech havaacuteriaacutech rozklad organickyacutech laacutetok (ropa)
Symbionty hľuacutezkoveacute bakteacuterie črevnaacute mikrofloacutera (Ecoli lactobacillus) využitie poľnohospodaacuterstvo mliekarenstvo
farmaceutickyacute priemysel (produkcia antibiotiacutek a vitamiacutenov)
Parazity spocircsobujuacute infekčneacute ochorenia
angiacutena tetanus tuberkuloacuteza šarlach čierny kašeľ salmoneloacuteza škvrnityacute tyacutefus zaacuteškrt borelioacuteza akneacute kvapavka syfilis gastritiacuteda cholera a mnoheacute ineacute
antibiotikaacute ndash rozrušujuacute bunkovuacute stenu bakteacuteriiacute probiotikaacute ndash obnovujuacute črevnuacute mikrofloacuteru
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
kedysi sa zaraďovali medzi bakteacuterie a volali sa archebakteacuterie
hlavneacute rozdiely oproti bakteacuteriaacutem
chemickeacute zloženie bunkovej steny
nie suacute citliveacute na antibiotikaacute
žijuacute v extreacutemnych podmienkach
objaviteľ Carl Woese
rozlišujeme rovnakeacute morfologickeacute typy a fyziologickeacute skupiny ako u bakteacuteriiacute
rozmnožujuacute sa priečnym deleniacutem
Carl Woese
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
jednobunkoveacute prokaryotickeacute organizmy mikroskopickej veľkosti
kedysi sa zaraďovali medzi bakteacuterie a volali sa archebakteacuterie
hlavneacute rozdiely oproti bakteacuteriaacutem
chemickeacute zloženie bunkovej steny
nie suacute citliveacute na antibiotikaacute
žijuacute v extreacutemnych podmienkach
objaviteľ Carl Woese
rozlišujeme rovnakeacute morfologickeacute typy a fyziologickeacute skupiny ako u bakteacuteriiacute
rozmnožujuacute sa priečnym deleniacutem
Carl Woese
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
Tri hlavneacute skupiny archeoacutenov Metanoarcheoacuteny
ndash produkujuacute CH4
Haloarcheoacuteny ndash mocircžu žiť len v koncentrovanyacutech roztokoch soliacute
Termoarcheoacuteny ndash obyacutevajuacute prostredie kyslyacutech horuacutecich prameňov
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
Využitie archeoacutenov
Metanoarcheoacuteny ndash anaeroacutebne čistenie odpadovyacutech vocircd
Haloarcheoacuteny ndash biodegradačneacute vlastnosti
Ťažba kovov založenaacute na využitiacute ich metabolickej aktivity
biometalurgia
Archeoacuteny nie suacute pocircvodcami ochoreniacute ľudiacute
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
autotrofneacute stielkateacute prokaryotickeacute organizmy obaleneacute v slize tvoria koloacutenie žijuacute v sladkyacutech aj slanyacutech vodaacutech
v pocircde na vlhkom dreve suacute odolneacute voči vysokyacutem i niacutezkym teplotaacutem vo vodnyacutech naacutedržiach suacute zložkou fytoplanktoacutenu
a pri premnoženiacute tvoria tzv vodnyacute kvet (spocircsobujuacute kožneacute ochorenia)
spoločneacute znaky s bakteacuteriami prokaryotickaacute bunka (obsahuje kruhovuacute DNA)
spoločneacute znaky s riasami stielka O2 a asimilačneacute farbivaacute
zelenyacute chlorofyl a
modrozelenyacute fykocyaniacuten
červenyacute fykoerytriacuten
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml
Zdroje Ušaacutekovaacute K et al Bioloacutegia pre gymnaacutezia 1 1 vyd Bratislava MEDIA TRADE 1999 87 s ISBN 80-08-02983-8 Križan J Maturita z bioloacutegie 1 vyd Bratislava Priacuteroda 2004 280 s ISBN 80-07-01145-5 httppixwordsblogcz1403bakteriofag httpwwwbiopediaskcat=vir_prokaryotaampfile=virusy httpwwwoskoleskid_cat=7ampclanok=2805 httpskwikipediaorgwikiVC3ADrus httpwwwrkmcomauVIRUSHIVHIV-virion-laevohtml httpwwwuebcasczcscontenttabakova-chripka22 httpskwikipediaorgwikiBakteriofC3A1g httpabenaghpbworkscomf12972935491297293549lyticlysogeniccyclesgif httpewshblo-net2defk-biobiologie_genetikphage_t4_2gif httpwwwbotanicacnbaubaarPaketeDibulgeneralLosVirusVirus2Image13gif httpwwwthecontroversialfilesnet201303missing-virus-vial-raises-concerns-athtml httpeducorolla2blogspotsk200903peranan-virus-dalam-kehidupanhtml httpwwwsimplyhorsecrazycom201012eia-and-coggins-testhtml httppersonarinruengviewf019478ivanovski-dmitri-ivanovich httplitbloccomphys-study-evolution-flu-viruses-may-change-textbooks-history-books httpwwwtopnewsinhealthfilesSalmonella20bacteriajpg httpwww3amherstedumagazineissues02fallfeatureswoesehtml httpwwwucmpberkeleyedubacteriacyanointrohtml httpvegansauruscompost32891405766 httpwwwpnasorgcontent102145074F1expansionhtml