Chránené územia Slovenska

Post on 18-Mar-2016

93 views 7 download

description

Chránené územia Slovenska. Ida Topinkov á a Ľubica Horváthová 3.L Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského. Naše najväčšie bohatstvo. Vznik a história chránených území. 13.-15. storočie - feudálne vlastníctvo pôdy, ochrana lesov a poľovnej zveri - PowerPoint PPT Presentation

Transcript of Chránené územia Slovenska

Ida Topinková a Ľubica Horváthová3.L

Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského

13.-15. storočie - feudálne vlastníctvo pôdy, ochrana lesov a poľovnej zveri

prelom 19./20. storočia - ochrana prírody na právnej úrovni, vznik rezervácií

1895 - najstaršia rezervácia Ponická Huta

1949 - prvé veľkoplošné chránené územie - Tatranský národný park

8 kategórií územnej ochrany prírody 4 národné parky, 16 chránených krajinných oblastí a ďalších 899 chránených, viac-menej izolovaných

území s menšou rozlohou

plocha chránených území – približne 23% územia Slovenskej republiky

ministerstvo životného prostredia reguluje, upravuje a vykonáva kontroly

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Národný park (NP) Chránený areál (CHA) Prírodná rezervácia, resp. národná

prírodná rezervácia (PR) Prírodná pamiatka, resp. národná

prírodná pamiatka (PP)

1. stupeň ochrany; platí na celom území SR, t.j. na území pre ktoré sa neposkytuje osobitná ochrana

2. stupeň ochrany; platí pre chránené krajinné oblasti

3. stupeň ochrany; platí pre národné parky 4. stupeň ochrany; platí pre chránené

areály 5. stupeň ochrany; platí pre prírodné

pamiatky a prírodné rezervácie

Chránená krajinná oblasť (CHKO)

rozsiahlejšie územie (nad 1000 ha)

kategória území, chránených za účelom zachovania typického krajinného prostredia, s rozptýlenými prírodnými výtvormi, kde je príroda dosiaľ vo vyvážení s ľudskou činnosťou

slúži pre vedecký výskum, rekreáciu, turistiku a vzdelávanie

Národný park (NP)

rozsiahlejšie územie, podľa medzinárodných kritérií najmenej 500 ha, spravidla však o výmere nad 1000 ha

územie pôvodnej, alebo ľudskými zásahmi málo narušenej prírody, s osobitým vedeckým a kultúrno-spoločenským významom

prvý národný park na svete (Yellowstonský ) bol vytvorený v USA v roku 1872

Chránený areál (CHA)

menšie územie s výmerou do 1000 ha

Prírodná rezervácia (PR)

lokalita, ktorá predstavuje pôvodné, alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu

Prírodná pamiatka

bodový líniový alebo iný maloplošný ekosystém

jeho zložky alebo prvky majú spravidla výmeru do 50 ha

má vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam

sú to najmä odkryvy, skalné útvary, kamenné moria, rokliny, piesočné duny, časti vodných tokov, pramene, ponory alebo jazerá

Vyhlásený: 18.12.1948 Rozloha: 76 763 ha Rozpätie (západ-východ): 42 km

(sever-juh): 17 km

najstarší národný park Slovenska má obdivuhodnú rozmanitosť prírodných

javov s množstvom strmých strání, kamenných morí, skalných štítov, krištáľovo čistých plies a hlbokých dolín

KARPATY

Západné Karpaty

Fatransko-tatranská obl. Podhôľno-magurská obl.

Podtatranská kot. Tatry Podtatranská brázda

Západné Tatry Východné Tatry

Vysoké Tatry Belianske Tatry

charakteristické prvky - hlboké ľadovcové doliny, morény, plesá, skalné rázsochy, veže, ihly, priepasti, škrapy, jaskyne, kaňony, tiesňavy, vyvieračky a vodopády,

celé územie má všetky znaky vysokohorskej krajiny (značná nadmorská výška, bohatý výskyt bralných a ľadovcových foriem, skalných štítov, stĺpov, vodopádov a ľadovcových jazier).

v strede Vysokých Tatier - najvyšší vrchol Slovenska - Gerlachovský štít (2655m)

najvyššie položené pleso je Modré pleso vo výške 2192m

najväčšiu plochu - 20,08ha a hĺbku - 53,20m má Hincovo pleso vo výške 1946 m.n.m.

najvyšší Kmeťov vodopád v doline Nefcerka

Belianska jaskyňa s dĺžkou 1752 m je jedinou sprístupnenou jaskyňou

1300 druhov vyšších rastlín okolo 900 druhov rias 700 lišajníkov vyše 500 druhov machov smrekové a jedľovo-smrekové lesy vzácne tatranské, západokarpatské

a karpatské endemity, ako aj glaciálne relikty

napr. lyžičník tatranský, horec ľadový, klinček ľadovcový, pyštek alpínsky, dryádka osemlupienková, medvedica alpínska, palina skalná

medveď hnedý, rys ostrovid, vlk obyčajný

žiabronôžka arktická, orešnica perlavá, sokol myšiar, krkavec čierny

Vyhlásený: 18.1.1988 Rozloha: 19 763 ha (13 011 ha ochranné pásmo) Rozpätie (západ - východ): 25 km

(sever - juh): 18 km

od 1988 - prvá slovenská CHKO, ktorá sa v bývalom Československu stala národným parkom

charakteristické tesné a hlboké rokliny s hĺbkou 150 až 450m a niektoré dokonca s vodopádmi (Kyseľ, Piecky, Sokolia dolina, Zejmarská roklina)

toky riek (Hornád, Hnilec) a potokov (Veľký Sokol, Suchá Belá, Biely potok)

Najvyššie vrchy Veľká Knola - 1266 m n.m. a Havrania skala - 1157 m n.m

300 km vyznačených turistických chodníkov, pomedzi ktoré vedú drevené rebríky, oceľové reťaze, stúpačky a mostíky.

Dobšinská ľadová jaskyňa - jedna z najväčších ľadových jaskýň v Európe, ako jediná sprístupnená turistom, objavená v roku 1870, jej priestory zapĺňajú vyše 110 000 m³ ľadu niekedy až do hrúbky 25 m a teplota nikdy nepresiahne 0˚C

Stratenská jaskyňa - najdlhšia jaskyňa v Slovenskom raji a druhá najdlhšia na Slovensku (viac ako 21 km)

Medzi ďalšie známe patrí napríklad Medvedia jaskyňa, jaskyňa Zlatá diera alebo Dlhá jaskyňa.

90% lesnatosť (bukové, smrekové a jedľové lesy) 930 druhov vyšších rastlín (35 úplne chránených a 8 čiastočne) medzi endemity patria: zvonček

karpatský, poniklec slovenský, klinček včasný alebo večernica snežná

vysokohorské druhy ako kosodrevina, plesnivec alpínsky a plavúnka švajčiarska, šafran spišský, prvosienka vyššia, žerušník Hallerov, záružlie močiarne, žltohlav európsky alebo fialka močiarna.

nachádza sa tu viac ako 4000 druhov bezstavovcov - karpatské endemity: chrobák fúzač zemolezový a motýľ jasoň červenooký,

ďalšie - jelenia a srnčia zver, medveď hnedý, rys ostrovid, vlk obyčajný, mačka divá, kamzík vrchovský

200 druhov stavovcov, z toho 130 chránených a 65 ohrozených živočíšnych druhov - mlok karpatský, orol skalný, sokol rároh, netopier pobrežný alebo vydra riečna