RÓMOVIA
V ABOVSKEJ, ŠARIŠSKEJ A TURNIANSKEJ
STOLICI
V DRUHEJ POLOVICI 18. STOROČIA
Mgr. ANNA TKÁČOVÁ, PhD.
KOŠICE 2016
3
RÓMOVIA V ABOVSKEJ, ŠARIŠSKEJ A TURNIANSKEJ STOLICI
V DRUHEJ POLOVICI 18. STOROČIA
© 2016 Anna Tkáčová
Univerzitná knižnica UPJŠ v Košiciach
Recenzenti:
prof. PhDr. Jozef Baďurík, CSc.
Univerzita Komenského Bratislava
Filozofická fakulta, Katedra slovenských dejín
doc. Ján Adam PhD.
Prešovská univerzita v Prešove
Filozofická fakulta, Inštitút histórie
Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať,
ukladať do informačných systémov alebo inak rozširovať bez súhlasu majiteľov práv.
Za odbornú a jazykovú stránku tejto publikácie zodpovedá autor. Rukopis neprešiel
redakčnou ani jazykovou úpravou.
Vydavateľ: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Umiestnenie: http://unibook.upjs.sk
Dostupné od: jún 2016
ISBN 978-80-8152-423-3
Obsah
Predhovor .............................................................................................................. 6
Úvod ....................................................................................................................... 8
1 Príchod Rómov do Uhorska a ich postavenie v Uhorsku
do prvej polovice 18. storočia
1.1 Pôvod, sociálna príslušnosť, migrácia a pomenovania Rómov ............ 14
1.2 Prvé správy o Rómoch v Uhorsku a na území dnešného
východného Slovenska ......................................................................... 22
1.3 Postavenie Rómov v Uhorsku do prvej polovice 18. storočia ............. 24
2 Rómovia v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
v druhej polovici 18. storočia
2.1 Administratívno-správne členenie stolíc .............................................31
2.2 Život Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
vo svetle archívnych materiálov ......................................................... 41
3 Nariadenia Márie Terézie a Jozefa II. týkajúce sa Rómov v Uhorsku
3.1 Politická situácia a riešenie sociálno-ekonomických otázok
v Uhorsku v druhej polovici 18. storočia .............................................48
3.2 Reformy a nariadenia Márie Terézie a Jozefa II. a ich cieľ ................. 56
4 Súpisy Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
počas vlády Márie Terézie a Jozefa II.
4.1 Cieľ a charakteristika súpisov Rómov a metodika číselného a
grafického spracovania súpisných údajov ........................................... 69
4.2 Súpisy Rómov v Abovskej stolici ......................................................... 72
4.3 Súpisy Rómov v Šarišskej stolici........................................................... 91
4.4 Súpisy Rómov v Turnianskej stolici ..................................................... 114
5 Vyhodnotenie súpisov Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
5.1 Porovnanie grafických priebehov niektorých súpisných údajov
Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolice ............................................. 127
5.2 Migrácia Rómov ................................................................................... 139
5.3 Celkové vyhodnotenie súpisných údajov Abovskej, Šarišskej
a Turnianskej stolice.............................................................................. 153
6 Záver ................................................................................................................... 159
Prílohy
Príl. 1 Záznam o richtárovi Jánovi Kuinschovi v Mestskej knihe S.N.Vsi. 166
Príl. 2 Záznam o richtárovi Jánovi Kuinschovi v kronike obce Smižany ... 167
Príl. 3 Sprievodná listina kráľa Žigmunda Luxemburského
z 18. apríla 1423 .............................................................................. 168
Príl. 4 Prehľad existujúcich súpisov za jednotlivé stolice ležiace
na území dnešného Slovenska ......................................................... 169
Príl. 5 Vzor súpisného tlačiva pre roky 1773 až 1779 ................................ 170
Príl. 6 Vzor časti súpisného tlačiva pre roky 1784 až 1787 ........................ 171
Zoznam prameňov a použitej literatúry ............................................................. 172
Zoznam tabuliek, grafov a obrázkov .................................................................. 184
Zoznam skratiek a symbolov ............................................................................... 187
Slovník termínov ................................................................................................... 188
6
Predhovor
Základom tejto publikácie je moja dizertačná práca s rovnomenným názvom,
ktorú som v roku 2007 úspešne obhájila na Historickom ústave SAV v Bratislave, resp.
na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vzhľadom na životné
okolnosti som sa k uverejneniu výsledkov môjho bádania dostala až teraz. Napriek
časovému odstupu takmer desať rokov tieto výsledky výskumu nestratili nič na svojej
aktuálnosti.
Podnetom na vznik práce s touto témou bola skutočnosť, že problematika
Rómov v Uhorsku v druhej polovici 18. storočia, teda v období, ktoré bolo v spôsobe jej
riešenia v dejinách Rómov prelomovým, nie je spracovaná v dostatočnej miere. Môj
doterajší výskum v archívoch v Berehove (na Ukrajine), Budapešti, Košiciach, Prešove
a vo Viedni odkryl existenciu množstva (najmä čo do počtu) ešte nespracovaného
materiálu z tohto obdobia. Sú to rôzne policajné a súdne záznamy, hlásenia stolíc,
žiadosti a prosbopisy, ale najmä súpisy Rómov, ktoré sú cenným prameňom pre
poznanie vtedajšieho života Rómov. Časová náročnosť na spracovanie tohto množstva
pramenného materiálu ma donútila venovať sa v práci iba trom stoliciam. Kvôli úplnosti
som sa rozhodla v tejto práci stručne uviesť údaje o pôvode Rómov, ich sociálnej
príslušnosti, o ich migrácii po odchode z Indie až po príchod do Uhorska, o
pomenovaniach Rómov, ktoré dostali od okolitého sveta, o prvých správach o Rómoch
v Uhorsku a na území dnešného východného Slovenska, ako aj o postavení Rómov
v Uhorsku do prvej polovice 18. storočia. Pre priblíženie skúmaného obdobia
a okolností, ktoré mali vplyv tak na rozhodnutia osvietenských panovníkov, ako aj na
postoje uhorskej šľachty voči nim, i na postavenie a správanie sa poddaných, najmä
Rómov, bola nutná krátka zmienka o politickej situácii a riešení sociálno-ekonomických
otázok v druhej polovici 18. storočia v Uhorsku, ale tiež aj o reformách a nariadeniach
Márie Terézie a Jozefa II., ktoré sa týkali Rómov, a o cieľoch týchto nariadení.
Pri používaní termínu Róm, Rómovia, rómsky v práci striktne vychádzam
z bežne zaužívanej praxe, podľa ktorej takmer všetky skupiny (Sinti, Manuš, Romaničel
i Kale) prijali označenie Róm (IRU už od roku 1971). Používanie tohto pomenovania
vyžadujú aj rôzne rómske organizácie, ako napríklad Rada nordických Rómov, Sa-
7
Roma, Inc. a Rómsky národný kongres.1 Termín Cigán, cigánsky sa v práci vyskytuje
len v súvislosti s citovaním rôznych dobových a archívnych materiálov. Pri písaní
historických názvov, pomenovaní a dobových mien používam tvar podľa platných
pravidiel slovenského pravopisu, pri prepise dobových textov som sa pridržiavala
pravidiel uverejnených v Archivním časopise z roku 19582. Pôvodný tvar z historických
materiálov uvádzam v zátvorke.
V úvodnej kapitole je kladený dôraz najmä na tých autorov 18. až 21. storočia,
ktorí sa zaoberali alebo sa aspoň okrajovo dotkli rómskej problematiky skúmaného
obdobia a územia, t.j. Rómov v Uhorsku v 18. storočí.
Moje osobitné poďakovanie patrí v prvom rade mojim rodičom za ich podporu a
prof. PhDr. Jozefovi Šimončičovi CSc. za vzácne rady, usmernenia a pripomienky.
Poďakovanie za vecné pripomienky pôvodne k mojej dizertačnej práci patrí aj mojej
niekdajšej školiteľke PhDr. Eve Kowalskej, DrSc., ako aj ďalším mojim bývalým
kolegom, z ktorých menovite uvediem Mgr. Alexandra Mušinku, PhD. a † PhDr.
Milana Podrimavského, CSc. V neposlednom rade moje veľké poďakovanie patrí tiež
pracovníkom štátnych archívov v Košiciach, v Prešove, v Budapešti, vo Viedni a
v Berehove, ďalej pracovníkom Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, Szechényi
könyvtár v Budapešti a Österreichische Nationalbibliothek vo Viedni za ústretovosť pri
poskytovaní potrebných materiálov.
Autorka
1 Prax používania výrazu Róm na označenie všetkých skupín schválil v roku 2000 aj Kongres USA. Pozri
HANCOCK, I.: My rómsky národ / Ame sam e promane džene. Bratislava : Petrus, 2005, s. 24. 2 MARSINA, R. - ŽUDEL, J.: Vývoj novodobého písma vo fotografických ukázkach. II. Archivní
časopis, 1958, 4, Príloha, s. 1-8.
8
Úvod
V priebehu 18. a najmä v 19. storočí vznikalo množstvo dobových prác o
Rómoch žijúcich na území habsburskej monarchie (na území Uhorska, českých
a rakúskych krajín). V týchto monografiách sa analyzovali prevažne otázky
pomenovania Rómov, hľadania a určenia ich pravlasti na základe rozboru rómskeho
jazyka, ich príchodu do Európy, celkového počtu, spôsobu života, religiozity,
zamestnania, výchovy detí atď.3 Postupom času sa rôzne teórie a predpoklady (najmä
3 Napríklad THOMASIUS, J.: Gründliche historische Nachricht von denen Ziegeunern, Darinnen nebst
andern Merckwürdigkeiten dieses Volcks in sonderheit desselben Ursprung und erstes Vaterland,
Ankunfft, Fortpflantzung und Ausbreitung in Teutschland und andern Europäischen Ländern aus
bewährten Geschicht-Schreibern kürtzlich gezeiget und erwiesen wird. Franckfurt und Leipzig 1748, 63
s.; AUGUSTINI ab HORTIS, S.: Cigáni v Uhorsku / Zigeuner in Ungarn 1775. Bratislava : Štúdio -dd-,
1995, 203 s.; RÜDIGER, J. Ch. Ch.: Von der Sprache und Herkunft der Zigeuner aus Indien. Leipzig :
Kummer, 1782, s. 35-84; GRELLMANN, H. M. G.: Historischer Versuch über die Zigeuner betreffend
die Lebensart und Verfassung Sitten und Schicksale dieses Volks seit seiner Erscheinung in Europa und
dessen Ursprung. Göttingen : Johann Christian Dieterich, 1787, 358 s.; HASSE, J. G.: Die Zigeuner im
Herodot oder neue Aufschlüsse über die ältere Zigeuner-Geschichte, aus griechischen Schriftstellern.
Königsberg : Göbbels und Unzer, 1803, 46 s.; KINDLER, J. P.: Interessante Mittheilungen über die
Zigeuner. Nürnberg : Raw, 1831, 35 s.; TETZNER, Th.: Geschichte der Zigeuner, ihre Herkunft, Natur
und Art. Weimar und Ilmenau : B. F. Voigt, 1835, 142 s.; HEISTER, C. von: Ethnographische und
geschichtliche Notizen über die Zigeuner. Königsberg : Gräfe und Unzer, 1842, 160 s.; POTT, A. F.: Die
Zigeuner in Europa und Asien. Ethnographisch-linguistische Untersuchung, vornehmlich ihrer Herkunft
und Sprache, nach gedruckten und ungedruckten Quellen. 1-2. Halle : Druck und Verlag von Eduard
HeyneMANN, 1844 - 1845; NEWBOLD: The Gypsies of Egypt. In: Journal of the Royal Asiatic Society
of Great Britain and Ireland. London : Royal Asiatic Society of Great Britain & Ireland, 1856;
NÖGGERATH: Über die Eigenthümlichkeiten und Geschichte der Zigeuner. Köln 1857; REINBECK,
E.: Die Zigeuner. Eine wissenschaftliche Monographie nach historischen Quellen bearbeitet:
Herkommen, Geschichte und eigenthümliche Lebensweise dieses räthselhaften Wandervolkes, von seinem
ersten Auftreten im fünfzehnten Jahrhundert bis auf die neueste Zeit. Salzkotten und Leipzig : Eugen von
Sobbe, 1861, 94 s.; LISZT, F.: Die Zigeuner und ihre Musik in Ungarn. Leipzig : Breitkopf und Härtel,
1883, 400 s.; LIEBICH, R.: Die Zigeuner in ihrem Wesen und in ihrer Sprache. Leipzig : F. A.
Brockhaus, 1863, 272 s.; SIMSON, W.: A History of the Gipsies. With Specimens of the Gipsy Language.
London - Edinburgh : Sampson Low, Son and Marston, 1865, 575 s.; MITROWIC, R. W. von: Versuch
einer Darstellung der Lebensweise, Herkunft und Sprache der Zigeuner im Allgemeinen und der in
Oesterreich lebenden Zigeuner insbesondere. Prag : Heinrich Mercy, 1868, 168 s.; HOPF, C.: Die
Einwanderung der Zigeuner in Europa. Gotha : Friedrich Andreas Perthes, 1870, 47 s.; HRAŠE, J. K.:
Persekuce cikánův zemích koruny České v XVIII. století. Světozor, 5, 1871, 2-4, s. 18-31; MIKLOSICH,
F. X.: Ueber die Mundarten und die Wanderungen der Zigeuner Europas. Wien : Gerold´s Sohn, 1872 -
1881; SCHWICKER, J. H.: Die Zigeuner in Ungarn und Siebenbürgen. Wien und Teschen : Verlag von
Karl Prochaska, 1883, 187 s.; KITTLITZ, R. von: Die Zigeuner. Vortrag gehalten im Winter 1884/85 in
der naturforschenden und in der Oberlausitzer Gesellschaft der Wissenschaften. Sammlung von
Vorträgen für das deutsche Volk, XIV, 9. Heidelberg : Winter 1885, s. 353-394; WLISLOCKI, H. von:
Vom wandernden Zigeunervolke. Bilder aus dem Leben der Siebenbürger Zigeuner. Geschichtliches,
Ethnologisches, Sprache und Poesie. Hamburg : Verlagsanstalt und Druckerei Actien-Gesellschaft, 1890,
390 s.
O Rómoch sa vo svojich dielach zmieňujú tiež Matej Bel (1684-1749) a Ján Čaplovič (1780-1847): BEL,
M.: Notitia Hungariae novae historico geographica, divisa in partes quatuor,... Tomus secundus.
Viennae Austriae : Johannis Petri van Ghelen, 1736, 587 s.; BEL, M.: Compendium Hungariae
geographicum, ad exemplar notitiae Hungariae novae historico-geographicae, Matthiae Bel, in partes
IV. ut pote, Hungariam, Cis-Danubianam, Trans-Danubianam, Cis-Tibiscanam, Trans-Tibiscanam, et
comitatus, divisum. Posonii et Pestini : Joannes Michaelis Landerer de Füskut, 1792, [12], 318, [52] s.;
9
o ich pôvode a príchode do Európy, o ich pomenovaní a pod.) buď vyvracali, alebo,
naopak, upresňovali. Postupným spoznávaním života Rómov sa čiastočne menil aj
pohľad majority na Rómov. Počiatočným impulzom pre významný objav jazykovedcov
J. Ch. Ch. Rüdigera, H. M. G. Grellmanna a W. Marsdena, ktorí položili vedecké
základy romistiky, bola v roku 1776 vo Viedenských novinách4 uverejnená informácia
spišského vzdelanca S. Augustina ab Hortisa o podobnosti rómskeho jazyka s indickým.
Významným romistom z územia dnešného Slovenska bol tiež Juraj Jozef Ihnátko
(1840-1885) z Michaloviec, ktorému v roku 1877 vyšlo dielo Cigány nyelvtan
(Cigánska gramatika) na 105 stranách vreckového formátu. Toto dielo rozoberá
dovtedajšie i novšie poznatky o morfológii rómčiny. Ďalším romistom slovenského
pôvodu bol Pavol Lichner (1816-1884) z Modry - profesor klasickej filológie, u ktorého
sa v pozostalosti našli rukou písané Wissenschaftliche Notizen IV. Heft (Vedecké
poznámky - IV. zošit), kde Lichner zachytil na 34 stranách slová patriace
k západoslovenskému rómskemu dialektu.5
Po vzniku prvej Československej republiky sa rómskou problematikou zaoberal
František Štampach, ktorému v roku 1929 vyšla v Prahe monografia Cikáni v
Československé republice6 a významný jazykovedec Vincenc Lesný7. Potom nastala
v oblasti výskumu rómskej problematiky stagnácia. Až v 50. rokoch 20. storočia
dochádza k oživeniu záujmu o odborný rómsky výskum. Na Slovensku to boli odborné
príspevky Emílie Horváthovej8 a v Čechách monografia Zdeňky Jamnickej-Šmerglovej9
CSAPLOVICS, J.: Gemälde von Ungern. Erster Theil I. Ungern ist Europa im Kleinen. II. Eintheilung,
Comitate, Bezirke, Städte, Märkte, Dörfer, Prädien. III. Bewohner. IV. Religionen. V. Literatur.
Wissenschaftliche Aufklärung. Künste. Pesth : Verlag von C. A. Hartleben, 1829, 345 s.; CSAPLOVICS,
J.: Gemälde von Ungern. Zweiter Theil. VI. Industrie. VII. Ungern als Staat. VIII. National-Gebräuche.
Feste. Lebensweise. Pesth : Verlag von C. A. Hartleben, 1829, 334 s. 4 Viedenské noviny boli založené v roku 1703 ako „Wiennerisches Diarium“, od roku 1780 sa volajú
„Wiener Zeitung“ a sú vydávané dodnes. Ide o najstaršie vydávané noviny na svete. 5 KUTLÍK-GARUDO, I. E.: O začiatkoch romistiky na Slovensku. Slovenský národopis, 36, 1988, 1, s.
45-57. 6 ŠTAMPACH, F.: Cikáni v Československé republice. Praha : Česká akademie věd a umění, 1929, 52 s.
Pozri tiež ŠTAMPACH, F.: Základy národopisů Cikánů v Československé republice. Národopisný
věstník Československa, 23, 1930, 4, s. 314-380; ŠTAMPACH, F.: Cikáni v ČSR. In: Československá
vlastivěda. II. Praha : SFINX, Bohumil Janda, 1933, s. 287-293. 7 LESNÝ, V.: Duch Indie. Praha: Orientální ústav 1927; LESNÝ, V.: Jazyk Cikánů v ČSR. In:
Československá vlastivěda. III. Jazyk. Praha : SFINX, Bohumil Janda, 1934, s. 605-612 a ďalšie práce. 8 ČAJÁNKOVÁ-HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni z hľadiska historicko-etnografického. Naša veda, 1, 1954,
4, s. 110-114; HORVÁTHOVÁ, E.: Život a kultúra rožkovianskych Cigáňov. Slovenský národopis, 2,
1954, 1-2 a 3-4, s. 149-175, 285-308; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni pred príchodom do Európy. Slovenský
národopis, 9, 1961, 1, s. 3-24; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni po príchode do Európy. Slovenský národopis,
10, 1962, 2, s. 210-226. 9 JAMNICKÁ-ŠMERGLOVÁ, Z.: Dějiny našich cikánů. Praha : Orbis, 1955, 111 s.
10
(tiež krátky príspevok Anny Hyskovej10). V 60. rokoch 20. storočia vyšli
v Československu dve významné diela k dejinám Rómov na našom území, ktorých
autormi boli už spomínaná Emília Horváthová11 (slovenská historička a etnografka)
a Eva Davidová12 (česká etnografka).
Zatiaľ čo v Čechách začatý progres vo výskume rómskej problematiky
postupoval ďalej a v oblasti romistiky sa formovali ďalšie osobnosti ako Milena
Hübschmannová a Ctibor Nečas, na Slovensku dochádza k opačnému procesu, ktorý
pretrvával až do deväťdesiatych rokov, kedy sa v ďalšom výskume problematiky, či
v prípadnom overovaní prameňov a ich interpretácie v práci Emílie Horváthovej,
predovšetkým z politických a ideologických príčin nepokračovalo (výskum na
Slovensku sa utlmil a vedecká sféra sa až do roku 1989 stotožnila so štátnou politikou
asimilácie Rómov)13. K obdobiu 18. storočia vyšli na Slovensku len ojedinelé práce či
články týkajúce sa slovenských Rómov.14
Na prelome druhého tisícročia začal na Slovensku pomaly, ale isto vzrastať
záujem o nové prístupy v riešení rómskej problematiky, podnietený najmä zvonku
(„etnoturistika“, príprava krajiny na jej prijatie do európskych štruktúr, vstup krajiny do
Európskej únie a podobne). Hlavná pozornosť sa obrátila na oblasť východného
Slovenska, kde je najvyššia koncentrácia Rómov v rámci celého Slovenska (aj v rámci
bývalého Československa). V tejto súvislosti sa začali vynárať v spoločnosti otázky,
prečo je koncentrácia Rómov najvyššia práve na východnom Slovensku, sú alebo nie sú
10 HYSKOVÁ, A.: Momentky z cigánskej histórie. Predvoj, 2, 1958, 29, s. 8-9. 11 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku. Historicko-etnografický náčrt. Bratislava : SAV, 1964, 397
s. 12 DAVIDOVÁ, E.: Bez kolíb a šiatrov. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1965, 195 s. 13 JUROVÁ, A.: Dejiny rómskeho národa po roku 1945 na Slovensku. In: ANTALOVÁ, I. -
KUHNOVÁ, D. (Eds.): Kaj džas (Kam kráčaš). Súbor textov zo seminárneho cyklu S Rómami žiť
budeme. Ide o to ako... Bratislava : Nadácia Milana Šimečku, 2001, s. 31-32. 14 MERTUŠ, J.: Zo života gemerských Cigánov. Obzor Gemera, 1, 1970, 4, s. 121-126;
HORVÁTHOVÁ, E.: K otázke etnokultúrneho vývoja a etnickej klasifikácie Cigánov. Slovenský
národopis, 22, 1974, 1, s. 3-16; DANIHEL, V.: Manuš znamená človek. Bratislava : Politickoorganizačné
oddelenie SÚV SZM vo vydavateľstve Smena, 1986, 90 s.
Tu pre porovnanie uvádzame práce a odborné články, ktoré vyšli k skúmanému obdobiu v Čechách,
týkali sa však prevažne Rómov žijúcich na českom území:
NOVÁČEK, J.: Cikáni včera, dnes, zítra. Praha : Socialistická akademie, 1968, 96 s.;
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: What can Sociology suggest about the Origin of Roms. Archiv orientální, 40,
1972, 1, s. 51-64; MÁLEK, J.: Periodizace dějin Cikánů v českých zemích v letech 1241 - 1945. Praha
1977, strojopis, 68 s.; HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romská rodina. In: Etnické procesy. Referáty z
pracovní konference. Praha 1. 3. 1978. Zpravodaj, Příloha 6, 1978, s. 125-142; MÁLEK, J.: Přehled
historie Cikánů v českých zemích do roku 1848. In: Cikáni v průmyslovém měste. Část 2. Praha :
Oddelení etnických procesů, Ústav pro etnografii a folkloristiku ČSAV, 1986, s. 29-41; ŠISLER, S.:
Přehled normativních opatřeních proti potulným cikánům v Čechách v době od osvícenského absolutizmu
do konce monarchie. In: Cikáni v průmyslovém měste. Část 2. Praha : Oddelení etnických procesů, Ústav
pro etnografii a folkloristiku ČSAV, 1986, s. 42-47.
11
rómske osady legálne a kedy a prečo vznikli. Odpoveď na tieto a mnoho ďalších otázok
nám môže, okrem iného, dať aj spoznanie minulosti, najmä obdobia druhej polovice 18.
storočia (obdobia vlády osvietenských panovníkov Márie Terézie a jej syna Jozefa II.),
ktoré bolo výrazným medzníkom v dejinnom vývoji Rómov.
V nedávnom období bolo k Rómskej problematike uskutočnených niekoľko
čiastkových regionálnych archívnych výskumov (Pavol Šalamon, Zuzana Kollárová,
Arne B. Mann, Melánia Kadlečíková)15, ako aj bol pokus o komplexnejšie spracovanie
danej témy (Arne B. Mann)16. Aj tu vo väčšine prípadov sa však v začatom výskume
ďalej nepokračovalo. Keďže v posledných uvedených prácach sa väčšinou nešlo do
15 ŠALAMON, P.: Cigáni z Abovskej a Turnianskej stolice v období osvietenstva. In: MANN, A. B.
(Ed.): Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Bratislava : Ister Science
Press, 1992, s. 73-77; KOLLÁROVÁ, Z.: K vývoju rómskej society na Spiši do roku 1945. In: MANN,
A. B. (Ed.): Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Bratislava : Ister
Science Press, 1992, s. 61-72; ŠALAMON, P.: K dejinám Cigánov v bývalej Turnianskej stolici.
Historica Carpatica, 29, 1998, s. 133-141; MANN, A. B.: Rómovia. In: GAJDIČIAR, I. - GACÍK, M. -
PASTRNÁK, L. - PODPROCKÝ, J.: Turzovka 1598 - 1998. Turzovka : Nadácia 400 rokov Turzovky,
1998, s. 294-467; NOVÁKOVÁ, V.: Výsadné listiny pre Rómov na Esterházyovskom panstve. In:
NOVÁKOVÁ, V. (Ed.): Migrácia. Dunajská Streda : Lilium Aurum, 2001, s. 69-77; MANN, A. B.:
Rómovia na Spiši (na základe súpisov z 18. storočia). Etnologické rozpravy, 8, 2001, 2, s. 18-22; MANN,
A. B.: Z dejín Rómov v regióne Žitného ostrova. In: NOVÁKOVÁ, V. (Ed.): Migrácia. Dunajská Streda
: Lilium Aurum, 2001, s. 57-68; KOLLÁROVÁ, Z.: Život spišských Rómov do roku 1918 v historickej
literatúre. Človek a spoločnosť, 4, 2001, 1, www.saske.sk/cas/1-2001/html; KADLEČÍKOVÁ, M.: Z
histórie cigánskych obyvateľov v Nových Zámkoch 1775 - 1900. Etnologické rozpravy, 8, 2001, 2, s.
146-148. 16 MANN, A. B.: Rómsky dejepis. Bratislava : Kalligram, 2000, 54 s.
Opäť na porovnanie uvádzame práce, respektíve autorov z Českej republiky a Maďarska, ktorí sa touto
problematikou a v prevažnej miere aj obdobím 18. storočia zaoberali. V Českej republike to boli
napríklad: HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Poselství z Indie. Lačho lav, 1, 1990, 1, s. 20-21;
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Poselství z Indie. Savore manušenge / Slova všem lidem. Lačho lav, 1, 1990,
2, s. 18-21; DANIEL, B.: Dějiny Romů. Vybrané kapitoly z dějin Romů v západní Evropě, v Českých
zemích a na Slovensku. Olomouc : Pedagogická fakulta Univerzity Palackého, 1994, 199 s.; BALVÍN, J.
a kol.: Romové a historie. Sborník z 6. setkání Hnutí R ve Zvláštní škole v Rakovníku, 4.-5. října 1996.
Ústí nad Labem : Hnutí R, 1996, 160 s.; NEČAS, C.: Historický kalendář. Dějiny českých Romů v datech.
1. vydanie. Olomouc : Univerzita Palackého, 1997, 123 s.; HORVÁTHOVÁ, J.: Základní informace
o dějinách a kultuře Romů. Praha : MŠMT, 1998, 51 s.; KOL. AUT.: Romové. Tradice a současnost. /
O Roma. Angoder the akának. Brno : Moravské zemské muzeum - SVAN - Muzeum romské kultury,
1999, 90 s.; HANZAL, J.: Cikáni na Moravě v 15. až 18. století. Dějiny etnika na okraji společnosti.
Praha : NLN, 2004, 204 s. V Maďarsku to boli najmä Peter Tóth a jeho práce zahrňujúce výskum Rómov
v 18. a 19. st. v Boršodskej stolici, v meste Miskolc a v Karpatskej oblasti vôbec (napríklad: Cigányok
Miskolcon a 18. század közepén. A Herman Ottó múzeum évkönyve, 30-31, 1993, s. 205-215; Kóborlás és
letelepedés (A magyarországi cigányok feudális kori történetéhez). Levéltári évkönyv, 7, 1994, s. 7-17);
István Soós (z prác napríklad: József főherceg és a romák. História, 19, 1997, 2, s. 16-17;
Cigánygyerekek sorsa a 18. században. História, 19, 1997, 5-6, s. 25-27); Pál Nagy a jeho práca A
magyarországi cigányok története a rendi társadalom korában (vydaná v Kaposvári : Csokonai Vitéz
Mihály tanítóképző főiskola, Társadalomtudományi tanszék - v roku 1998, 500 strán); HEGEDÜS, S.:
Cigány kronológia. Piliscsaba : Konsept-H Kiadó, 2000, 144 s.; KARDOS, F.: Adatok a Zala megyei
cigányok történetéhez a XVIII. századból. Pannon Tükör: kulturális folyóirat, 2, 1997, 5, s. 44-48;
KOLLÁR, J. - LÁZÁR, T.: A jászsági cigányok. Regio kisebbségi szemle, 4, 1993, 1, s. 102-114;
VEKERDI, J.: Zigeunerforschung im Karpatenbecken. Ethnographica et folkloristica Carpathica, 3,
1983, s. 237-238; MEZEY, B. (Ed.): A magyarországi cigánykérdés dokumentumokban 1422 - 1985.
Budapest : Kossuth könyvkiadó, 1986, 323 s.; a mnohí ďalší.
12
hĺbky problematiky, nedá sa v dostatočnej miere posúdiť odlišnosť vývoja
v jednotlivých regiónoch Slovenska a postavenie Rómov v nich.
Preto s cieľom výskumu zistiť mieru usadzovania sa Rómov pod vplyvom
regulácie Márie Terézie a Jozefa II. najmä v stoliciach na území dnešného východného
Slovenska a zodpovedania otázky domovskej príslušnosti a príčin vysokej či, naopak,
nízkej koncentrácie Rómov v týchto stoliciach, ako aj iných otázok, som prebádala
materiály týkajúce sa Rómov (súpisy, správy, hlásenia, nariadenia) v Štátnom archíve
v Košiciach vo fondoch Turnianskej stolice (kompletne), Abovskej a Abovsko-
Turnianskej stolice (z dvoch tretín) a uskutočnila som tiež dlhodobejší výskum
v budapeštianskom štátnom archíve17 a čiastočne v berehovskom Štátnom archíve
Zakarpatskej oblasti (Užská stolica), ako aj v Štátnom archíve v Prešove (Šarišská
stolica) a v Štátnom archíve vo Viedni. V prevažnej miere ide o súpisné materiály,
rôzne hlásenia (korešpondencia medzi Uhorskou kráľovskou miestodržiteľskou radou -
KMR - a jednotlivými stolicami) a konkrétne nariadenia panovníkov a KMR týkajúce
sa regulácie Rómov. Postupne tieto archívne materiály spracovávam, aby som z nich
mohla vytvoriť ucelený obraz o živote Rómov v tej-ktorej oblasti nielen východného
Slovenska, ale aj v rámci celého územia Slovenska, o ich koncentrácii v jednotlivých
stoliciach a obciach, o zaobchádzaní s nimi zo strany štátnej správy i vnímaní a prístupe
miestnych obyvateľov k nim.18
Tu je potrebné podotknúť, že vzhľadom na množstvo a rozsiahlosť archívneho
materiálu pôjde o dlhodobejší výskum.
V tejto dizertačnej práci zverejňujem výsledky z prvých troch stolíc, a to
Abovskej, Šarišskej a Turnianskej. Spracované sú v nej archívne materiály týkajúce sa
týchto stolíc v druhej polovici 18. storočia, ale najmä sú v nej podrobne rozobrané
súpisy Rómov vykonávané v týchto stoliciach v rokoch 1768 - 1787, hlavne z hľadiska
17 MOL - najmä fondy Departamentum Zingarorum (C 56), Acta miscellanea (C 42) a Departamentum
publico-politicum (C53). 18 TKÁČOVÁ, A.: Súpisy Cigánov z 18. a 19. storočia v Štátnom oblastnom archíve v Košiciach. Človek
a spoločnosť, 3, 2000, 4, www.saske.sk/cas/4-2000/index.html; TKÁČOVÁ, A.: K problematike
potulných Rómov v päťdesiatych rokoch 19. storočia v Abovsko-Turnianskej župe. Človek a spoločnosť,
4, 2001, 1, www.saske.sk/cas/1-2001/index.html; TKÁČOVÁ, A.: Rómovia v Uhorsku v období od vlády
Márie Terézie po vznik I. ČSR. In: VAŠEČKA, M. (Ed.): Čačipen pal o Roma. Súhrnná správa o
Rómoch na Slovensku. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, 2002, s. 31-42; TKÁČOVÁ, A.: Rómovia
v Turnianskej stolici v 18. storočí. Človek a spoločnosť, 5, 2002, 4, http://www.saske.sk/cas/4-
2002/index.html; TKÁČOVÁ, A.: The Roma from the Reign of Empress Mária Terézia until the first
Czechoslovak Republic. In: VAŠEČKA, M. - JURÁSKOVÁ, M. - NICHOLSON, T. (Eds.): Čačipen pal
o Roma. A Global Report on Roma in Slovakia. Bratislava : Institute for Public Affairs, 2003, s. 23-34.
13
počtu Rómov a ich rozloženia v jednotlivých uvedených stoliciach, spôsobu ich obživy,
výchovy ich detí, ale aj ich veku, bývania, podriadenosti, obliekania atď.
14
1 Príchod Rómov do Uhorska a ich postavenie v Uhorsku
do prvej polovice 18. storočia
1.1 Pôvod, sociálna príslušnosť, migrácia a pomenovania Rómov
Pôvod Rómov
Krátko po objavení sa Rómov v Uhorsku, ako aj v ďalších európskych krajinách,
začali sa šíriť rôzne teórie a domnienky o ich pôvode, ako aj o príčinách ich odchodu
z pravlasti. Takmer všetci súdobí kronikári (až na kroniku mesta Forli, ktorá v roku
1422 uvádza ako miesto pôvodu Rómov Indiu) uvádzali ako miesto pôvodu Egypt,
respektíve Malý Egypt (zemepisný pojem Malý Egypt nie je ale v príslušných
odborných prácach lokalizovaný jednoznačne, v niektorých bol neskôr dokonca
zavrhnutý ako neexistujúci19). Túto najstaršiu teóriu o egyptskom pôvode Rómov
udržiavali pri živote povesťami aj samotní Rómovia.20
Neskôr to boli teórie, podľa ktorých Rómovia mali pochádzať z africkej
provincie zvanej Zeugitana, či z oblasti Mezopotámie z mesta Singara. Rómovia boli
tiež označovaní za potomkov kaukazských Zochorov alebo za Saracénov (skomolením
19 Johann Heinrich Schwicker uvádza, že napríklad Bonaventura Bulcanus, ktorý písal v roku 1597
o jazyku Rómov, stotožňoval Malý Egypt s Núbiou (podľa toho ich tiež nazýval Núbijčanmi). Podľa
iných v Európe sa objaviaci Rómovia tak pravdepodobne nazývali Peloponéz, kde mali v 14. storočí
početné rómske usadlosti, tzv. Gyphtokastra, alebo ostrov Korfu (vtedy benátska kolónia), kde okolo roku
1340 založila Katarína z Valois „Cigánske grófstvo“ („feudum acinganorum“). Podľa Mileny
Hübschmannovej bolo Malým Egyptom nazývané okolie (s pahorkom zvaným Gyppe) mesta Modon
(dnes Methoné) na západnom pobreží Peloponézskeho polostrova, ktoré patrilo medzi benátske kolónie
a kde od 14. storočia existovala pomerne veľká rómska štvrť (na tomto pahorku a jeho okolí bývalo
v chatrných šiatroch do 300 rómskych rodín, ktoré sa živili prevažne kováčstvom, ale aj obuvníctvom,
kožkárstvom atď.). Neexistenciu skutočného Malého Egypta zdôvodňuje tým, že termínom Malý alebo
Malá sa nazývali etnické kraje, ktoré ležali na byzantskom území (napr. Malá Arménia bola v Byzantskej
ríši oblasť, respektíve časť územia obývaná Arménmi), pre štáty a zeme mimo Byzantskej ríše sa
používalo označenie Veľký alebo Veľká (napr. Veľká Morava).
SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 8. Porovnaj KARPATIOVÁ, M.: História Rómov v Taliansku. Romano
džaniben, 2, 1995, 4, s. 62-69; ARNOLD, H.: Die Zigeuner. Herkunft und Leben der Stämme im
deutschen Sprachgebiet. Olten - Freiburg im Breisgau : Walter-Verlag, 1965, s. 23; HORVÁTHOVÁ, E.:
K etnografickej a migračnej dynamike Cigánov. Slovenský národopis, 36, 1988, 1, s. 15; HANZAL, J.: c.
d., s. 15; HÜBSCHMANNOVÁ, M.: „Odkud jsou?“ ptají se ne-Romové, když v 15. století poprvé
vidí ve střední Evropě Romy. 26-02-2000, http://www.romove.cz/cz/clanek/17990; HORVÁTHOVÁ, J.:
Historické osudy Romů od jejich odchodu z Indie do 19. století. In: KOL. AUT.: Romové. Tradice
a současnost. / O Roma. Angoder the akának. Brno : Moravské zemské muzeum - SVAN - Muzeum
romské kultury, 1999, s. 17. 20 Napríklad o tom, že kedysi spolu so Židmi tvorili v Egypte jeden štát a po jednej veľkej prehranej bitke
sa tí, ktorí prežili, rozišli do celého sveta; alebo o tom, že kedysi dali Rómovia v Egypte Židom peniaze a
zlato, aby im nakúpili majetky, ale viac majetky ani zlato neuvideli, a tak sa pobrali do sveta).
Povesti o egyptskom pôvode boli u slovenských, maďarských, poľských, bulharských či ruských Rómov
zaznamenané ešte aj v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Bližšie HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na
Slovensku..., s. 12-13.
15
ich mena na Zigarener). Za miesto pôvodu bolo tiež označované Bulharsko, Rumunsko
či dokonca Trácia a Núbia. Podľa spôsobu života ich považovali za Torlakov alebo za
potomkov Attilových Hunov, za Avarov, Peržanov21, Chaldejcov, či sýrsku náboženskú
sektu.
Pôvod Rómov sa hľadal aj podľa oblečenia, ktoré pripomínalo rímsku tógu.
Taktiež sa objavila teória, podľa ktorej boli Rómovia potomkami nemeckých Židov22,
ktorí boli v 14. storočí v Nemecku drasticky prenasledovaní a tiež chodili po celej
Európe, alebo sa v Nemecku ukrývali v lesoch, jaskyniach a pod.
V 18. storočí sa objavila teória, že Rómovia sú tatárske hordy, ktoré sa odtrhli od
vojska, s ktorým Timur roku 1401 napadol východnú Áziu a rozdrobení prešli celým
svetom. Pri tomto tvrdení sa dôvodilo tým, že tak Mongoli, ako aj Rómovia žijú
nomádnym spôsobom života a že rómsky kráľ, ktorého spomína Aventinus pod menom
Zundel alebo Zindelo, mohol byť mongolským chánom-čingízom atď.23
Postupne však boli všetky tieto teórie vyhlásené za chybné, a tak Rómov začali
vyhlasovať za tulákov pozbieraných z najnižších vrstiev rozličných národov, zo zbehov,
utečencov, zločincov a podobne, pretože na požiadanie prijímali medzi seba
príslušníkov iných etnických skupín.24
Tieto názory a dohady boli vyvrátené až koncom 18. storočia, keď Nemeckí
indológovia Johann Christian Christoph Rüdiger (v roku 1782) a Heinrich Moritz
Gottlieb Grellmann (1783), ako aj Angličan William Marsden (1785) pomocou
komparatívnej jazykovedy potvrdili indický pôvod Rómov.25 Bezprostredným
iniciátorom ich významného objavu bol spišský vzdelanec a evanjelický farár Samuel
Augustini ab Hortis26 (1729 Veľká Lomnica - 1792 Spišská Sobota).
21 Pozri legendu o indických hudobníkoch z 5. storočia, ktorých Peržania nazývali Džati alebo Zotti
a arabský historik Tálibi (1037) ich nazýval Lúrmi. Bližšie HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Proč Romové
opustili svou dávnou zemi - Indii? 26-02-2000, http://www.romove.cz/cz/clanek/18384 a
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Kdo byli Džátové? 26-02-2000, http://www.romove.cz/cz/clanek/18585.
Porovnaj tiež HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 23. 22 GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s. 235. 23 AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 20-21. 24 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 9-10, 14-15; pozri tiež AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c.
d., s. 16-24. 25 Bližšie KUTLÍK-GARUDO, I. E.: c. d., s. 45-57. 26 Agustini ab Hortis v roku 1776 sprostredkoval vo svojej vedeckej práci informáciu od svojho priateľa
kapitána Samuela Székelyho von Dobó (žil v Prešove). Dotyčný priateľ mu napísal, ako ho 6. novembra
1763 navštívil Štefan Pap (rodák zo Szatmár Némethi), tlačiar v Karlovci, a povedal mu o svojom
rozhovore s kalvínskym farárom Štefanom Vályim pôsobiacim v Almáši (Komárňanská stolica).
Spomínaný Štefan Vályi mu porozprával, ako sa počas štúdií v Leydene spriatelil s troma mladými
študentmi z ostrova Malabar a zapísal si vyše tisíc ich slov spolu s ich významami, a potom ich
konfrontoval doma u jágerských Rómov, ktorí mu povedali ich význam bez väčších problémov.
16
Z ďalších neskorších priekopníkov teórie o indickom pôvode Rómov to boli:
Graffunder (1835), A. F. Pott (1844-1845)27, A. Paspati - grécky romológ (1870), F. X.
Miklosich (1872-1881)28, A. C. Woolner29 (1915), R. L. Turner (1927), Bataillard
(zhrnul výsledky lingvistických bádaní), V. Lesný - český orientalista a akademik
(1934)30, M. Block (1936) a ďalší.31
Jazykovedný a neskôr aj antropologický32 a etnologický výskum tiež upresnil, že
predkovia dnešných Rómov pochádzajú z Rádžastánu, zo štátu ležiaceho v strednej
Indii pri západných hraniciach s Pakistanom, odkiaľ sa postupne rozptýlili po
centrálnych a neskôr severovýchodných a čiastočne aj severozápadných oblastiach
Indie.33
Pre úplnosť tu je potrebné poznamenať, že Malabar nebol ostrovom, ale zemou v juhozápadnej Indii na
brehu Indického oceánu a v súčasnosti patrí do indického spolkového štátu Kerala, kde úradným jazykom
je malajálamčina. Uhorskí Rómovia vedeli identifikovať slová malabarských Indov iba vďaka tomu, že
títo študenti na štúdiách nehovorili svojím materinským jazykom, ale používali sanskrt, literárnu reč
vzdelaných Indov.
AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 3, 52-56, 71-72. Táto vedecká monografia vyšla pôvodne po
jednotlivých častiach (úvod + 39 pokračovaní) v rokoch 1775 až 1776 v časopise Kaiserlich Königliche
allergnädigste privilegierte Anzeigen aus sämtlichen kaiserl. königl. Erbländer pod názvom „Von den
heutigen Zustande, sonderbaren Sitten und Lebensart, wie auch von den übrigen Eigenschaften und
Umständen der Zigeuner in Ungarn“, čo v preklade znamená „O dnešnom stave, zvláštnych mravoch
a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku“.
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romština nás zavedla do Indie. 26-02-2000,
http://www.romove.cz/cz/clanek/18204; tiež pozri bližšie HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Stefan Vali a
„malabárská řeč“ tří indických mladíků. Romano džaniben, jevend 2003, s. 94-100. 27 August Friedrich Pott najpresvedčivejšie dokázal indický pôvod Rómov v diele „Die Zigeuner in
Europa und Asien. Ethnographisch-linguistische Untersuchung, vornehmlich ihrer Herkunft und Sprache,
nach gedruckten und ungedruckten Quellen. 1-2. Halle : Druck und Verlag von Eduard Heynemann, 1844
- 1845“. 28 Franz Xaverion Miklosich bol slovanský učenec, ktorý vo svojom diele „Ueber die Mundarten und die
Wanderungen der Zigeuner Europas. Wien : Gerold´s Sohn, 1872 - 1881“ (pozostávajúcom z 12 častí)
označil rómsky jazyk ako jazyk v sesterskom a nie v dcérskom pomere k neoindickým dialektom. 29 Woolner zhromaždil množstvo materiálu, ktorým ukázal, že sa nesmie obchádzať ani stredná India. 30 LESNÝ, V.: Jazyk Cikánů v ČSR..., s. 605-612. Bližšie pozri in BENÍŠEK, M.: Indolog Vincenc Lesný
a romistika. Romano džaniben, jevend 2005, s. 145-172. 31 Pozri ďalej in HORVÁTHOVÁ, E.: c. d., s. 17-19. 32 Indický pôvod Rómov potvrdil antropologický výskum genetických informácií, ktorý uskutočnila Ľuba
Kalavdjievová z Univerzity Západnej Austrálie so svojim tímom, a to na vzorke 1100 európskych
Rómov. Bližšie REJŽKOVÁ, J.: Genetická studie potvrdila indický původ Romů. Romský informačný
servis, 11. 09. 2004, www.romea.cz/index.php?id=servis/z2004_0345. Antropologickým výskumom
Rómov sa na Slovensku v súčasnosti zaoberá najmä prof. RNDr. Ivan Bernasovský, DrSc. z Prešovskej
univerzity. Pozri napríklad monografiu BERNASOVSKÝ, I. - BERNASOVSKÁ, J.: Anthropology of
Romanies (Gypsies). Auxological and anthropogenetical study. Brno : Vydavateľstvo Nauma
a Masarykova univerzita, 1999, 234 s. 33 HANZAL, J.: c. d., s. 17-18.
17
Sociálna príslušnosť rómskych predkov
V Indii sa približne na prelome 2. a 1. tisícročia pred Kr. sformoval systém
štyroch spoločenských tried, tzv. várn (v rôznych formách pretrváva do súčasnosti),
a to: brahmani (tvorili najvyššiu triedu a zastavali vedúce politicko-správne funkcie),
kšatrijovia (ich doménou boli vojenské záležitosti), vaišijovia (delili sa na roľníkov,
chovateľov dobytka, remeselníkov a obchodníkov) a šúdrovia (vykonávali rôzne služby
a pomocné práce pre prvé tri triedy).
Medzi triedou šúdrov a ostatnými tromi triedami bol priepastný rozdiel. Šúdrom
bolo odoprené vzdelanie, nesmeli čítať a ani len počúvať texty indických posvätných
kníh tzv. véd34, nemohli sa zúčastňovať náboženských slávností, vykonávať
významnejšie obrady. Trieda šúdrov vznikla až v období, keď si noví dobyvatelia,
indoeurópski Árijci, zotročili pôvodných obyvateľov Indie - ádivásiov (drávidské
a mundské rody).35
V rámci týchto tried sa rozvinul systém kást (džátí = rod, zrodený) a podkást.
Tieto kasty boli prísne endogamné, to znamená, v ktorej kaste sa človek narodil, do tej
patril po celý život on i celé jeho potomstvo. Príslušníci šúdrov boli považovaní za
nedotknuteľných, to znamená, že sa nesmeli dotknúť príslušníkov vyšších kást
a v strednej a južnej Indii sa k príslušníkom prvých troch tried nesmeli ani priblížiť.
K nedotknuteľným patrili zametači (vrátane odpratávania rôznych nečistôt), práči,
nádenníci, ľudia pripravujúci drevo na spaľovanie zomrelých, ľudia pomáhajúci pri
poľovačkách (nosili a naťahovali siete), rybári, ľudia sťahujúci a spracúvajúci kože
zvierat, paholci pri koňoch, šarhovia a kati, polonomádni kováči, muzikanti, tanečníci,
ľudia predvádzajúci hadov, opice, ale aj profesionálni zlodeji.36
Kasty nedotknuteľných boli indickými národmi súhrnne označované rôzne,
napríklad parajan37 (Tamilovia), či dum alebo dom (v Kašmíre). Kašmírske etnické
pomenovanie rómskych predkov dom sa pri presunoch do sýrskeho jazykového
prostredia zmenilo na lom (napríklad v Arménsku sa nazývajú Lomovia) a neskôr
v Európe na rom (Rómovia). Hláska „d“ zostala zachovaná v arabskom jazykovom
prostredí (sýrski Rómovia sa nazývajú Dómovia). Práve táto zmena indickej cerebrálnej
34 Védy, teda Knihy poznania boli spísané na základe ústnej tradície. Bližšie HÜBSCHMANNOVÁ, M.:
Nejstarší Indové. 26-02-2000, http://www.romove.cz/cz/clanek/18910. 35 HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Nejstarší Indové..., http://www.romove.cz/cz/clanek/18910. 36 HORVÁTHOVÁ, E.: K etnografickej a migračnej dynamike Cigánov..., s. 11. 37 Z pomenovania parajan pochádza v Európe známa forma „pária“. HORVÁTHOVÁ, E.:
K etnografickej a migračnej dynamike Cigánov..., s. 11.
18
hlásky „d“ na „r“ priviedla jazykovedcov na myšlienku príbuznosti Rómov s indickou
kastou Dómov.38
Aj keď sa Dómovia po obsadení Indie árijcami stali postupne súčasťou najnižšej
kasty, ich predkovia patrili k pôvodným obyvateľom Indie nazývaným ádivásiovia.
Týmto ádivásiom sa pripisuje vytvorenie protoindickej alebo mohendžodárskej
civilizácie, ktorá trvala v rokoch 3000 - 1500 pred Kr. a zaradila sa medzi najstaršie
a vôbec najrozsiahlejšie civilizácie sveta.39
V odbornej verejnosti zatiaľ prevažuje názor, ktorý stotožňuje Rómov
s indickými Dómami, teda s kastou patriacou do najnižšej triedy v rámci indického
kastového systému.40 Avšak začínajú sa objavovať už práce, ktoré tento nižší,
respektíve najnižší kastový pôvod odmietajú a spochybňujú aj samotný etymologický
základ slova Róm. Poukazuje sa pritom na nové výskumy pôvodu Rómov a rómskeho
jazyka, ktoré rómsky pôvod hľadajú skôr vo vyšších spoločenských vrstvách, ku ktorým
patria napríklad Pandžábovia či Rádžputovia. Aj genetické výskumy z deväťdesiatych
rokov 20. storočia vraj porovnaním krvných typov Rómov a Indov podporili teóriu, že
Rómovia sú geneticky najbližšie k rádžputovským populáciám (boli to bojovníci) než
k Dómom.41
Odchod Rómov z Indie a ich migrácia
Rómovia opúšťali Indiu postupne v priebehu niekoľkých storočí a ako horná
hranica sa udáva 11. storočie, pričom niektoré skupiny migrovali z Indie aj neskôr
(napríklad skupiny na Cejlóne a v oblastiach Strednej Ázie).42 Ich pohyb nebol súvislý
a organizovaný, ale prebiehal v jednotlivých vlnách po menších skupinách, ktoré však
udržiavali medzi sebou kontakt. Poslednými oblasťami pobytu Rómov v Indii pred ich
odchodom z indického kontinentu boli Rádžasthán, Pandžáb, Uttarpradéš a Sindh.43
38 HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romština naznačuje původ Romů. Romština a indické jazyky. In: KOL.
AUT.: Romové. Tradice a současnost. / O Roma. Angoder the akának. Brno : Moravské zemské muzeum
- SVAN - Muzeum romské kultury, 1999, s. 10; HORVÁTHOVÁ, J.: Historické osudy Romů..., s. 16. 39 Bližšie HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Kdo byli předkové Romů? 26-02-2000,
http://www.romove.cz/cz/clanek/18652 a HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Nejstarší Indové...,
http://www.romove.cz/cz/clanek/18910. 40 Tento názor prezentovala aj známa česká indologička Milena Hübschmannová, či z nedávneho obdobia
slovenská etnologička a historička Emília Horváthová. 41 Bilžšie HANCOCK, I.: c. d., s. 36-46. 42 HORVÁTHOVÁ, E.: K etnografickej a migračnej dynamike Cigánov..., s. 12; Historie a původ Romů.
14-03-2000, http://www.romove.cz/cz/clanek/18530. 43 HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Šaj pes dovakeras / Můžeme se domluvit. Olomouc : Pedagogická fakulta
Univerzity Palackého, 1993, s. 22; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 24.
19
Rómovia z Indie postupovali cez Mezopotámiu na Blízky východ až do ázijskej
časti Turecka (bolo súčasťou Byzantskej ríše), kde sa veľká časť Rómov zastavila
a zotrvala tu niekoľko storočí. Čas príchodu rómskych skupín do Byzantskej ríše sa
datuje okolo 10. storočia.44
Prvé odchody Rómov z tejto oblasti v 12. a 13. storočí boli iba sporadické, no
v súvislosti s mongolskou a tureckou expanziou začínali už presuny, ktoré sa diali ako
malé a veľké migrácie.
V rámci malých migrácií išlo o hľadanie existenčných možností v teritoriálne
blízkej oblasti. Pri pomalšom postupe si Rómovia lepšie osvojovali aj jazyk etnika, na
území ktorého sa nachádzali, alebo s ktorého enklávou prichádzali do každodenného
kontaktu. Etapovitý postup skupín, ktorý možno zaradiť k prvej migračnej vlne, sa
spočiatku obmedzoval na balkánske krajiny a Uhorsko, neskôr sa rozšíril na Poľsko
a východné časti Európy.
Veľká migračná vlna nastala začiatkom 15. storočia a smerovala
z juhovýchodnej Európy do západných krajín. Najväčšia z týchto rómskych skupín sa
objavila pod vedením kráľa Sindela a jeho vojvodov Michala, Ondreja a Panuela v roku
1417 v Budíne (niekoľko sto osôb) a so sprievodným listom uhorského palatína
Mikuláša Garu ďalej smerovala cez Polgár a iné maďarské mestá do Košíc, kde sa
potom obrátila na západ a cez Levice a ďalšie bohaté oblasti južného Slovenska
postupovala k Bratislave45. V 15. storočí sa Rómovia postupne rozptýlili po celej
Európe.46
Na rozdiel od prvých skupín Rómov, ktoré do nových krajov prenikali
nenápadne a snažili sa rôznym spôsobom okoliu prispôsobiť, príslušníci spomínanej
veľkej migračnej vlny si naopak počínali veľmi okázalo a náčelníci týchto skupín sa
vyhlasovali za princov, kniežatá a vojvodov. Prezentovať svojich náčelníkov názvami
vládcov alebo predstaviteľov krajiny, v ktorej sa práve nachádzali, bolo súčasťou
taktiky Rómov. Takto sa zo sedmohradského názvu vojvoda neskôr vyvinul názov
44 HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romové opouštějí Byzantskou říši (15. století). 26-02-2000,
http://www.romove.cz/cz/clanek/18685. 45 Za Bratislavou sa skupina rozčlenila na dve časti a postupovala do západoeurópskych krajín: prvá časť
Rómov pokračovala cez české zeme do Nemecka (Hamburgu), druhá cez rakúske územie do Švajčiarska,
kde sa táto druhá skupina v roku 1422 ďalej rozdeľuje - časť Rómov pokračuje ďalej cez Savojsko
a južné Francúzsko do Španielska (Barcelony - 1447) a časť do Talianska, potom po stredomorskom
pobreží do Marseille a odtiaľ do Paríža (1427). 46 HORVÁTHOVÁ, E.: K etnografickej a migračnej dynamike Cigánov..., s. 13-15; HORVÁTHOVÁ,
E.: Cigáni na Slovensku..., s. 12, 37-38; NEČAS, C.: Romové v České republice včera a dnes. Olomouc :
Pedagogická fakulta Univerzity Palackého, 1993, s. 14.
20
vajda, ktorým označovali svojich staršinov a náčelníkov v celom Uhorsku i v ďalších
krajinách.
Pomenovania Rómov
Pri svojom migrovaní po Uhorsku a jednotlivých európskych krajinách sa
Rómovia predstavovali vlastným pomenovaním, ale pomenovania dostávali aj od
okolitého obyvateľstva na základe pozorovania ich spôsobu života, zamestnania
a podobne.
Najrozšírenejším ľudovým pomenovaním bolo označenie „Cigán“, ktoré
pochádza pravdepodobne z gréckeho slova Atsinganos alebo Atsinkanos, čo bolo
ľudové znenie slova Athinganoi. Pôvodne to bol názov manichejskej sekty, známej z 8.
storočia, ktorá prišla z Frýgie cez Tráciu do Byzancie. Manichejské učenie, v tom čase
veľmi rozšírené, spájalo v sebe prvky budhizmu, gnosticizmu, kresťanstva
a zarathuštrizmu.47 Nie je celkom jasné, ako sa tento názov preniesol na predkov
Rómov, ktorí do Byzancie prišli okolo 10. storočia. Z viacerých možností ako
najpravdepodobnejšia sa javí skutočnosť, že tak pôvodní Atsingani, ako aj ich neskorší
menovci boli oboznámení s mágiou, čarodejníctvom, krotením hadov a pod.48 Sekta
pravých Atsiganov v pomerne krátkom čase zanikla (asi v 9. storočí), avšak ich meno
sprevádzalo potomkov indických Dómov v rôznych obmenách a variáciách vo väčšine
európskych krajín naďalej.49 Boli to nasledovné podoby:
Acigan, Acingani, Acinganus, Atsinkanoi, Cigáni, Ciganos, Cygányok, Cigónas,
Cykán, Cinganus, Cingarus, Cingeneler, Cynghenes, Chinghianés, Sigynnen, Tigani,
Tinkers, Ţsigani, Tsiganes, Tšinghiané, Tzigane, Zeginer, Zigenare, Zigeuner, Ziginer,
Zincali, Zingani, Zingarus atď.
47 Jeho stúpenci radikálne delili svet na dobro a zlo. Temné sily boli doslova všadeprítomné a úlohou
človeka bolo oslobodiť sa z ich zajatia. Cieľom mala byť podpora konečného víťazstva svetla. KOVÁČ,
M. - MANN, A. B. (Eds.): Boh všetko vidí. Duchovný svet Rómov na Slovensku. / O Del sa dikhel.
Romano paťaviben pre Slovensko. Bratislava : Chronos, 2003, s. 9. 48 Domáce, teda grécke obyvateľstvo nevidelo rozdiel medzi týmito dvoma skupinami, ktoré zrejme
krátko po sebe prišli z východu, a okrem toho mali ešte príbuzné prvky, ako to vidieť napr. zo
zamestnania. 49 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 16, 27, 61; HASENBERGER, M.: Die Zigeuner in
Europa mit besonderer Berücksichtigung des Mittel- und Südosteuropäischen Raumes. Ein historischer
Abriß über die Reaktionen zwischen Wirtsvölkern und Zigeunern. Diplomarbeit. Wien 1983, s. 2-3;
SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 4-5, 10; HORVÁTHOVÁ, J.: Historické osudy Romů..., s. 16.
21
Ďalšie pomenovania dostávali Rómovia podľa krajiny ich údajného pôvodu.
z Egypta, respektíve z Malého Egypta, preto ich nazývali Egypťanmi50:
gens Aegiptica, Aegyptiacus, Egyptenarin, Egyptener, Egyptians, Egyptianos,
Egiptius, Ejiftos, Evgit, Farahúni, Faraoner, Pháraó népe, Gipsy (Gypsies), Gipten,
Gitano, Gjupzi, Gypthoi, Jiftu, Jipenessen, gens Pharaoni atď.
Tiež pomenovania dostávali podľa iných národov a národností, či podľa svojho
zamestnania alebo spôsobu života51:
Behmische Leit52, Bemische Leit, Bohemes, Bohemiano, Bohemische Leute,
Bohémiens, Bohémieus, Boimes, Caird (v preklade vagabund, tulák), Cäracos,
Filištínci, Griegos53, Heydenen (pohania), Heydens, Heydeus, Katsivelori, Katzibelos
(malý drobnoobchodník), Kiaeltring, Kieltring (zlodejská zberba, zloduch), Kjeldring,
Natmaendsfolk (noční ľudia, šarhovia), Rabouins (rabíni), Saracéni, Spakäring
(kúzelník alebo veštec), Tatári, Tätern, Tattare, Tattern, Tinkler, Tinker (kotlár), Wlosi
atď.
V druhej polovici 18. storočia, v období panovania osvietenských panovníkov,
sa pomenovania „Cigán“ či „Gitanos“ mali nahradiť pomenovaniami Novosedliak
(latinsky Neocolonorum, nemecky Neubauer, maďarsky Ujparasztok), Novomaďar
(nemecky Neuungarn, maďarsky Ujmagyarok), Novoobyvateľ (nemecky Neubürger,
maďarsky Ujlakosok, Ujpolgár), Novobanát (nemecky Neu-Banater) či Novokastílčan
(španielsky Castellanos Nuevos).54
50 Rómsky profesor na Texaskej univerzite Ian Hancock uvádza ako ďalšie formy odvodené od
egyptského pôvodu pomenovania Sipsiwn, Ijito, Gjupci a Yiftos, avšak bez ich lokalizácie. Porovnaj
HANCOCK, I.: c. d., s. 30. Ďalej AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 15; SCHWICKER, J. H.: c. d., s.
5-6; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 16, 102; HORVÁTHOVÁ, J.: Historické osudy
Romů..., s. 16; HANZAL, J.: c. d., s. 16; PAJDUŠÁK, M.: Smižany, Iľašovce, Sans-Souci. Nástin
dejepisný. Spišská Nová Ves : Kníhtlačiareň D. Ferenca, 1925, s. 27; ŠA Levoča: Pamätná kniha obce
Smižany. II. zv. Kronikár Matúš Pajdušák. Smižany 1938, s. 204. 51 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 16; HASENBERGER, M.: c. d., s. 2-3. 52 Toto pomenovanie svedčí o tom, že Rómovia prišli do nemeckých krajín z Čiech. Pozri
HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 16. 53 Pomenovanie Griegos dostali preto, že Rómovia hovorili aj po grécky a v ich jazyku sa nachádzalo
veľa slov gréckeho pôvodu. 54 Bližšie pozri tu v kapitole 3.2; tiež HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 53;
HASENBERGER, M.: c. d., s. 73.
22
1.2 Prvé správy o Rómoch v Uhorsku a na území dnešného
východného Slovenska
V niektorých starších prácach (napríklad Franz Liszt)55 sa uvádza, že Ondrej II.
doviedol skupinu Rómov do Uhorska už v roku 1219 z križiackej výpravy do
Jeruzalema. Nemohol ich však doviezť zo Svätej zeme, lebo tam sa ani nedostal56, ale
ich zrejme doviedol z Byzantskej ríše. Aj ďalšie dokumenty svedčia, že Rómovia sa
dostali do Uhorska skutočne už začiatkom 13. storočia. Napríklad svedčia o tom správy
z rokov 1250 a 1260, ktoré hovoria o Rómoch slúžiacich vo vojsku uhorského kráľa
Belu IV. Údaj z roku 1260 je však otázny. Keď v roku 1260 Přemysl Otakar II. porazil
pri Kressenbrune uhorského kráľa Belu IV., v liste pápežovi o tomto svojom víťazstve
okrem iného napísal, že zajal Gingary, ktorých rumunské pramene považujú za
Bulharov, a nie za Rómov, ako to interpretuje staršia historiografia.57 O prítomnosti
Rómov v Uhorsku za vlády Ladislava IV. (1272-1290) sa zmieňuje aj Franz Liszt,
avšak bez ich presnej lokalizácie.58 V roku 1329 sa Rómovia spomínajú v Sabolčskej
stolici (na severe hraničila so Zemplínskou stolicou) a v rokoch 1377 a 1381 aj
v Zemplínskej stolici.59 V roku 1377 sa v listinných záznamoch Rómovia spomínajú
v súvislosti s Leleským konventom60, v záznamoch z roku 1381 sa konkrétne neuvádza
v ktorej časti Zemplínskej stolice sa Rómovia nachádzali.
V Encyklopédii Slovenska61 je ako prvá zmienka o Rómoch na území dnešného
Slovenska uvedený rok 1322, a to v súvislosti so spišskonovoveským richtárom Jánom
55 LISZT, F.: c. d., s. 322; SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 20; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku...,
s. 33-35. 56 Ondrej II. bol jediným uhorským kráľom, ktorý (pôvodne s cieľom získať trón Latinského cisárstva) sa
zúčastnil na jednej z mnohých križiackych výprav do Svätej zeme, za čo si vyslúžil prímenie
Jeruzalemský. Pritom sa však do samotného Jeruzalema nielenže vôbec nedostal, ale sa ani nepokúsil
posvätné pútnické miesto Kristovho skonu, ovládané moslimami, čo i len ohroziť. V polovici októbra
1217 sa s uhorským vojskom vylodil v Akkone, vtedajšej metropole Jeruzalemského kráľovstva. Z troch
bezvýznamných šarvátok s menšími moslimskými oddielmi sa Ondrej II. zúčastnil iba na prvej.
Začiatkom decembra 1217 totiž odovzdal velenie nad uhorským vojskom svojmu taverníkovi a odplával
do Tripolského grófstva na návštevu ku svojmu bratrancovi. V januári 1218 sa Ondrej II. vrátil do
Akkonu a rozhodol sa križiacku výpravu ukončiť. SEGEŠ, V.: Uhorsko za Ondreja II. Zlatá bula kráľa
bez lesku. História on line, 2, 2002, 1, www.historiarevue.sk/hr01-02/bula.htm. 57 Uvádza to NEČAS, C.: Romové v České republice..., s. 13. 58 LISZT, F.: c. d., s. 322; SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 20; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku...,
s. 33-35. 59 SZALAY, B.: Czigánytörténeti adatok. Ethnographia a magyar néprajzi társaság értesítője, 25, 1914,
2, s. 89-90. 60 Podľa DANIEL, B.: c. d., s. 46; ŠTAMPACH, F.: Základy národopisů Cikánů..., s. 320. 61 Encyklopédia Slovenska. I. zv. A-D. Bratislava : Veda, Vydavateľstvo SAV, 1977, s. 320.
23
Kuinschom62 (uvedeným v Mestskej knihe Spišskej Novej Vsi63). V spojitosti s tým
istým richtárom sa v kronike obce Smižany uvádza rok 1383.64 Avšak ani rok 132265,
ani rok 1383 nie je pravdivý, pretože záznam o richtárovi Jánovi Kuinschovi (alebo
Kwenschovi66) nie je v mestskej knihe Spišskej Novej Vsi spojený so žiadnym
konkrétnym rokom. Isté je len to, že tento záznam bol urobený niekedy po roku 1300
a niekedy pred rokom 138367 (kópie záznamov sú v Prílohe 1 a 2). Otázny je tiež
samotný záznam kronikára Pajdušáka o „konederoch“ pohybujúcich sa v smižianskych
lesoch, pretože po porovnaní skutočného záznamu v mestskej knihe šlo zo strany
kronikára s najväčšou pravdepodobnosťou o mylnú interpretáciu daného záznamu.68
Z toho dôvodu za najstaršiu správu o Rómoch na území dnešného východného
Slovenska možno považovať údaj z roku 1328 o človekovi menom Michal, nazývaného
Cigán, ktorý slúžil u Filipa, syna Petra z Krásnej nad Hornádom, a ktorý na podnet
svojho pána olúpil mlynára zemanov zo šarišských Bertotoviec.69
Prítomnosť Rómov v Uhorsku v 14. a na začiatku 15. storočia nám dokladujú aj
ďalšie výskyty názvu „Cigán“ v osobných a miestnych menách. Napríklad v roku 1388
vystupuje obec Ciganvaja na rieke Tisa v Szolnockej stolici. V roku 1389 sa spomína
62 V zázname Mestskej knihy S. N. Vsi sa nachádza podoba mena Kuinsch, ale tu mohlo dôjsť k chybe
pri písaní a pravdepodobne má byť správne Kunisch. Pajdušák vo svojich prácach nesprávne používa
podobu mena Kunch a Kunsch, ktorú ďalej prebrala do svojej práce aj Emília Horváthová a následne sa
táto podoba mena Kunch objavila aj v Encyklopédii Slovenska. Porovnaj ŠA Spišská Nová Ves: Mestská
kniha Spišskej Novej Vsi z rokov (1300) 1383 - 1632, s. 4; PAJDUŠÁK, M.: Markušovce. Zprávy
z minulosti Spišskej župy, 13, 1923, 21, s. 80; PAJDUŠÁK, M.: Smižany, Iľašovce, Sans-Souci..., s. 27;
ŠA Levoča: Pamätná kniha obce Smižany. II. zv. Kronikár Matúš Pajdušák. Smižany 1938, s. 204;
HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 36 a 96; Encyklopédia Slovenska..., s. 320. 63 Meno richtára Jána Kuinscha je síce v Mestskej knihe S. N. Vsi uvedené, ale v súvislosti s popisom
majerov na strane 4, kde Ján Kuinsch spomína „kadenerov“, nie je údaj o žiadnom roku. Zápisy
v mestskej knihe začínajú v roku 1300, na prvých štyroch stranách nie je uvedený žiadny rok a až na
strane 5 je rok 1383 v zápise úplne inej udalosti (zapísanej iným rukopisom), ktorá nesúvisí so zápisom
Jána Kuinscha. Pozri fotokópiu strany 4 tu v Prílohe 1 alebo zápis v ŠA Spišská Nová Ves: Mestská
kniha Spišskej Novej Vsi z rokov (1300) 1383 - 1632, s. 1 až 5. 64 V kronike obce Smižany je záznam o tom, že spišskonovoveský richtár Ján Kunsch spomína Rómov -
konederov (konidráčov) v popise majerov r. 1383 (pozri tiež poznámku 62), ktorí sa túlali po mestských
a smižianskych lesoch. Pozri xerokópiu tu v Prílohe 2 alebo zápis v ŠA Levoča: Pamätná kniha obce
Smižany. II. zv. Kronikár Matúš Pajdušák. Smižany 1938, s. 204.
Uvedenú kroniku obce Smižany viedol rímskokatolícky kňaz a učiteľ Matúš Pajdušák (1871 - 1950)
pôsobiaci tam na fare od roku 1923 až do svojej smrti. O osobnosti Matúša Pajdušáka pozri bližšie in
ZMÁTLO, P.: Matúš Pajdušák (1871 - 1950). Z minulosti Spiša, 3-4, 1995/1996, s. 69-80. 65 K tomuto roku sa viaže listina, ktorá dokazuje prítomnosť Rómov na Kréte. Pozri ŠTAMPACH, F.:
Cikáni v Československé republice..., s. 5. 66 Prepis mena podľa Miloša Mareka. Porovnaj MAREK, M.: Cudzie etniká na stredovekom Slovensku.
Martin : Matica Slovenská, 2006, s. 256. 67 Pozri ŠA Spišská Nová Ves: Mestská kniha Spišskej Novej Vsi z rokov (1300) 1383 – 1632, s. 4-5. 68 Porovnaj záznam z mestskej knihy v Prílohe 1 tejto publikácie „Item aber vorbas dem [Weyzen]
Zeytlin nach bey den Kadenern ist gezessin Zeyler“. ŠA Spišská Nová Ves: Mestská kniha Spišskej
Novej Vsi z rokov (1300) 1383 - 1632, s. 4. Pozri tiež MAREK, M.: c. d., s. 256. 69 MAREK, M.: c. d., s. 256-257.
24
v Šomodskej stolici (na juhozápade Uhorska) poddaný menom Georgius Cigany.
V roku 1398 v Komárňanskej stolici je zmienka o istom človekovi, ktorý nebol ani
poddaný, ani šľachtic, ale ktorého ľudovo nazývali Czigan (v tomto prípade išlo podľa
všetkého skutočne o Róma, najpravdepodobnejšie o zmluvného remeselníka, ktorý
pracoval pre vrchnosť). V roku 1400 sa v Hontianskej stolici v dedine Hidvég (Ipeľské
Predmostie) vyskytuje poddaný menom Petrus Cygan. V roku 1406 je v Biharskej
stolici doložená obec menom Cziganfalva a pod.70
Skutočnosť, že prvou oblasťou v rámci Uhorska, kde sa začali Rómovia
usadzovať, je práve Spiš, nie je náhoda. Rómovia sa totiž usadzovali v prvom rade
v bohatých oblastiach a Spiš v tom čase patril k jedným z najbohatších krajov v rámci
celého vtedajšieho územia Uhorska.71
Od začiatku 15. storočia už nie sú správy o Rómoch v Uhorsku ničím
výnimočným, o čo sa pričinila najmä spomínaná mnohopočetná skupina Rómov.
1.3 Postavenie Rómov v Uhorsku do prvej polovice 18. storočia
Početné rómske skupiny, ktoré sa objavili v Uhorsku na začiatku 15. storočia
a postupne sa rozširovali do celej Európy, vystupovali pred okolitým svetom v pozícii
pútnikov, ktorí si putovaním odpykávajú trest za svoje hriechy. Svoje potulovanie
odôvodňovali najmä tým, že musia znášať trest za to, že odmietli pomôcť Svätej rodine
utekajúcej s dieťaťom pred Herodesom, alebo tým, že za sedemročné zapretie
kresťanstva a prijatie pohanského náboženstva musia za pokutu putovať sedem rokov.72
V období po križiackych výpravách sa putovanie hriešnikov stalo v strednej
a najmä v západnej Európe akousi módnou záležitosťou, pozeralo sa na nich ako na
svätých ľudí. Verilo sa, že kto by pútnikom akýmkoľvek spôsobom ublížil, nebude mať
v živote šťastie. Preto sa aj Rómom spočiatku dostávalo materiálnej pomoci, bol im
umožnený potulný spôsob života a do istej miery sa im tolerovali aj krádeže a rozličné
podvody73, ktoré takýto spôsob života sprevádzali.74
70 SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 110; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 36; NEČAS, C.:
Romové v České republice..., s. 12-15. 71 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 97. 72 AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 17. 73 Pozri napríklad správu z roku 1470 o potulných rómskych skupinách žijúcich z veštenia, magického
liečenia, čarovania, krádeží (väčšinou hydiny, poľných plodín a pod.) a podvodov, alebo list z roku 1495
o profesionálnych lúpežníkoch z bardejovského okolia, medzi ktorými sa spomína aj Vasko czigan, socius
Holovathy. Z roku 1500 pochádza záznam v knihe počtov mesta Bardejov, podľa ktorého viacero
25
Nerušený a bezproblémový pohyb smerom do západoeurópskych krajín im
zabezpečovali aj ochranné sprievodné listiny, ktoré ich chránili pred stíhaním a trestami
za priestupky, ktorých sa dopúšťali a ktoré im umožňovali prechádzať z jedného miesta
na druhé, z krajiny do krajiny, zabezpečovali im vľúdne prijatie a miestami aj dary.
Začiatkom 15. storočia to bola napríklad listina uhorského palatína Mikuláša Garu
(preukazovali sa ňou v roku 1417), alebo sprievodný list nemeckého cisára a uhorského
kráľa Žigmunda Luxemburského (vystavený v Lindave v roku 1417), tiež ochranná
listina pápeža Martina V. (z roku 1422), ďalšia listina kráľa Žigmunda Luxemburského
(vystavená 18. apríla 1423 na Spišskom hrade; pozri Prílohu 3) a iné ochranné listiny
rôznych šľachticov. Z týchto listín si Rómovia robili odpisy a je možné, že niektoré
z nich aj sfalšovali.75
Pravdepodobne ako odmenu za vojenskú pomoc proti Turkom ešte priaznivý
postoj voči Rómom vyjadrujú koncom 15. storočia aj listiny kráľa Mateja Korvína
z rokov 1476 a 1487 a kráľa Vladislava II. Jagelovského z rokov 1492 a 1496.76
Postupne sa však tvrdenia Rómov o úlohe pútnikov ukázali ako nepravdivé
a dokonca kvôli praktizovaniu mágie a vešteniu, ktoré boli v stredoveku trestané, ich
domorodí obyvatelia začali nebezpečne nazývať pohanmi a kacírmi. Krádeže poľných
plodín, hydiny a iné krádeže a podvody vzbudzovali nevôľu najmä u vidieckeho
obyvateľstva.77 Pohľad okolitého sveta na Rómov sa začal rapídne meniť v ich
neprospech (začali ich podozrievať z tureckého vyzvedačstva a podpaľačstva) a tento
nepriateľský postoj v 16. a 17. storočí postupne prerástol (najmä v západnej časti
habsburskej monarchie) do ich krutého prenasledovania a vyvražďovania.
Nemalú úlohu tu zohrala aj sociálna infámia, ktorá bola umelo šírená o Rómoch
nielen obyvateľstvom, ale aj samotnou vrchnosťou. Kočujúce osoby bez stáleho
bydliska, ktorými boli prevažne Rómovia (muzikanti, medvediari, kúzelníci, veštci,
zariekavači a vyháňači diabla, potulní kotlári, ránhojiči a mastičkári, hazardní hráči,
brusiči nožov, prostitútky, štvanci, zločinci na úteku, ociachované osoby, podomoví
obchodníci, žobráci) a ktoré v ranonovovekej spoločnosti predstavovali početnú
sociálnu vrstvu, spoločnosť netolerovala a vrchnosť ich často ako povaľačov
rómskych skupín napáchalo mnoho krádeží a škôd a „ľuďom, ktorých Cigáni poškodili, bolo vyplatené
1200 denárov“. In HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 97-98. 74 GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s. 215. 75 GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s. 213-227. 76 Az osztrák-magyar Monarchia irásban és képben. Budapest : A magyar királyi államnyomda kiadása,
1888, s. 569. 77 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 42-43.
26
a potencionálnych kriminálnikov prehlásila za bezprávnych a opakovane vykazovala
z krajiny. Trvale zlú povesť mali najmä podomoví rómski obchodníci (ponúkajúci
drobné železné predmety, galantériu, korenie, ovocie, rôzne mastičky a nástroje)
a potulní rómski remeselníci (kotlári, drotári, brusiči nožov, mastičkári a podobne),
ktorých pôvod bol taktiež väčšinou neznámy. Títo boli vrchnosťou naviac označovaní
za bezbožníkov, zlodejov, tmárov, záškodníkov a prefíkancov vyhýbajúcich sa
poriadnej práci a neštítiacich sa ani vraždy, čo taktiež nezostávalo bez vplyvu na
obyčajných ľudí. Rómovia ako „háveď nemajúca pána“ museli často čeliť
podozrievaniu a boli permanentne vystavení nebezpečenstvu zatknutia. Ak došlo ku
krádeži, nemali takmer žiadnu šancu sa obhájiť. Diskriminácia a izolácia podomových
obchodníkov a kočovných remeselníkov koncom 17. a začiatkom 18. storočia sa stala
programovou záležitosťou sekularizujúcej sa uhorskej štátnej správy.
Prvé protirómske mandáty vydal v rokoch 1545, 1549 (6. júna a 15. decembra)
a 1556 (20. januára)78 pre západnú časť monarchie (konkrétne pre české krajiny)
Ferdinand I. (1526-1564). Habsburského panovníka k tomu podnietil požiar, ktorý
vypukol v roku 1541 v Prahe a bol pripisovaný práve Rómom.79 Ďalšie opatrenia proti
Rómom, vydávané pre západnú časť monarchie, boli ešte prísnejšie a krutejšie. Podľa
jeho dekrétu z 15. októbra 1674 Rómovia nesmeli byť trpení v žiadnej z cisárskych
zemí a po ich dolapení mali byť vyháňaní za hranice. Dekréty podobného znenia boli
vydané aj 21. augusta 1680, 21. apríla 1688 a 24. mája 1689. Protirómsky dekrét z 11.
júla 1697 však už Rómov vyhlásil za štvancov a postavil ich mimo zákon, a to tým, že
Rómov vyhlásil za „vogelfrei“ (voľné vtáctvo).80 Uvedený dekrét bol opätovne
zopakovaný 20. septembra 1701.81 Kruté nariadenia len s menšími doplnkami
78 Mandát z roku 1545 zakazoval trpieť rómske skupiny v Českom kráľovstve a pri ich pristihnutí im mali
byť odňaté všetky zbrane a skupiny mali byť hnané od dediny k dedine, až by celkom opustili zem.
Mandáty zo 6. júna a 15. decembra 1549 pripomínali platnosť predchádzajúcich vysťahovacích nariadení,
a to, že Rómovia nemajú byť trpení na žiadnom mieste, ale bez ujmy na zdraví hnaní za hranice
kráľovstva a kto by vlastnil zbraň, mala sa mu odobrať. Mandát z 20. januára 1556 opäť zakazoval pobyt
Rómom v Českom kráľovstve a pristihnutí rómski muži mali byť už trestaní mučením a smrťou, zatiaľ čo
ich ženy a deti nemali byť, ako to bolo dovtedy, topení vo vodách, ale využívaní na rôzne práce.
WINTER, Z.: Kulturní obraz českých měst. Život veřejný v XV. a XVI. věku. II. Praha : Matice česká,
1892, s. 132; NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 4, 10-11; NEČAS, C.: Romové v České republice..., s.
64. 79 WINTER, Z.: c. d., s. 132. 80 To znamená rómskeho muža mohol ktokoľvek pri prenasledovaní zastreliť ako vtáka či škodnú zver.
Pri dolapení rómskych skupín mali byť muži obesení a ženy a starší chlapci po odrezaní ucha následne
vyhnaní za hranice mesta či zeme. Pri opakovanom zadržaní sa trest smrti vzťahoval tiež na ženy.
NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 14-15. 81 NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 14-15; SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 31.
27
a spresneniami zopakovali vo svojich dekrétoch aj Jozef I. a Karol VI..82 Karol VI.
svojím dekrétom zo 7. októbra 1717 zopakoval ustanovenia všetkých už skorších
protirómskych nariadení svojich predchodcov a spresnil postihy za poskytnutie
úkrytu, pomoci a potravy prenasledovaným Rómom.83 Dekrétom z 22. januára 1726
panovník zjednotil tresty pre Rómov za potulovanie vo všetkých historických zemiach
(v Českom kráľovstve, Moravskom markgrófstve, Sliezskom kniežatstve a v Kladskom
vojvodstve). 84 Patentom z 8. marca 1726 sa riešil jednotný postup pri trestaní rómskeho
potulovania sa a tiež sa stanovili pokuty a tresty pre tých, ktorí by poskytli Rómom
akúkoľvek pomoc.85
V západnej Európe boli protirómske edikty a nariadenia prijímané od konca 15.
storočia zhruba do druhej polovice 18. storočia. Na území nemeckej ríše v období rokov
1497 až 1774 bolo vydaných najmenej 146 protirómskych ediktov.86 Podobne boli
Rómovia prenasledovaní aj vo Francúzsku, Španielsku, Taliansku, Švajčiarsku
a v ďalších krajinách Európy. V Anglicku protirómske nariadenia boli vydávané od
roku 1531 (za Henricha VIII.) a hromadné prenasledovanie Rómov sa tam skončilo až
v 19. storočí.87
Aj keď v západnej časti monarchie a v západnej Európe vôbec prebiehali
v 16., 17. a na začiatku 18. storočia vyhladzovacie akcie proti Rómom, v Uhorsku
82 Dekrét Jozefa I. z 20. mája 1706 opakoval ustanovenia protirómskych opatrení z obdobia vlády cisára
Leopolda I. a súčasne nariaďoval na českozemských hraniciach a pozdĺž ciest vedúcich k významným
mestám vztyčovať tabule (v Moravskom markgrófstve boli tabule vyvesované od roku 1708, v Sliezskom
kniežatstve od roku 1721) s českými a nemeckými nápismi proti vstupu Rómov s vyobrazenými
exekúciami za tento priestupok, to znamená muž obesený na šibenici a žena a chlapec pri odrezávaní uší
a bití metlami. NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 17. 83 To znamená, vrchnosť, úradníci, správcovia a obecné predstavenstvo mali byť potrestaní peňažnou
pokutou vo výške 100 dukátov, zatiaľ čo krčmári, mlynári a poddaní polročnou prácou na obecných
dieloch. Ďalším dekrétom z 20. mája 1721 nariadil pri opätovnom dolapení Rómov sťatie žien mečom
a nedospelým a zároveň dostatočne silným chlapcom odrezanie aj druhého ucha, deti mali byť
popraveným matkám odnímané a umiestňované do rodín alebo do špitálov, kde mali byť vedené
k pracovným návykom a vychovávané v katolíckej viere. NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 21. 84 A to tak, že v prípade dolapenia Rómov na Morave mali byť dospelí muži odsúdení na smrť obesením,
chlapcom pod 18 rokov ako aj všetkým dospelým ženám v Čechách malo byť odrezané pravé, na Morave
a Sliezsku ľavé ucho, ďalej mali byť títo spalicovaní, a potom na súdny hrdelný reverz navždy
vypovedaní z dedičných zemí. Ak sa vrátili, bolo im odrezané tiež druhé ucho, a dospelí boli naproti tomu
sťatí mečom. SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 31. 85 Bližšie SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 31; NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 17-23; NEČAS, C.:
Romové v České republice..., s. 67-73. 86 Bližšie SOEST, G. von: Zigeuner zwischen Verfolgung und Integration. Geschichte,
Lebensbedingungen und Eingliederungsversuche. Weinheim - Basel : Beltz Verlag, 1979, s. 26;
KAISER, H.: Das Leben der Roma und Sinti im deutschsprachigen Raum von der Zeit der Zuwanderung
bis in die Gegenwart, unter besonderer Berücksichtigung administrativer und legislativer Maßnahmen.
Politische Entwicklung von der nationalen zur internationalen Dimension. Dissertationsarbeit. Wien
1993, s. 24 a n.; TANDL, N.: Die Bekämpfung der vermeintlichen Zigeunerplage in Österreich (1848 –
1938). Diplomarbeit. Graz 1999, s. 13. 87 Pozri HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 51-57, 71-72.
28
a Sedmohradsku bolo ich postavenie podstatne lepšie, i keď nie idylické. Udomácnené
rómske skupiny (či už usadlé alebo kočovné) vykonávali rôzne práce pre domáce
obyvateľstvo88 (aj podradné) a v nepokojných časoch 16. a 17. storočia neraz poslúžili
aj ako vojaci89 a žoldnieri či už počas rôznych odbojov uhorskej šľachty alebo počas
stavovských povstaní, no neraz boli zneužití aj na mocenské účely90.
V rámci „domácich“ rómskych skupín prevládali v Uhorsku kočovní Rómovia,
ktorých pohyb obmedzovali rôzne nariadenia zo 17. storočia, ktoré okrem iného
zakazovali prechod Rómov z jednej stolice do druhej, čo postupne viedlo k vytváraniu
mohutnejších rómskych skupín pohybujúcich sa pod vedením vajdu v rámci jednej
stolice, prípadne iba okresu alebo niektorého väčšieho panstva.91 Nežiaducimi sa však
stávali viac-menej cudzí kočovní Rómovia, ktorí do Uhorska prichádzali, aby sa vyhli
krutému prenasledovaniu prebiehajúcemu v západných krajinách. Čím boli nariadenia
v západnej časti monarchie prísnejšie a krutejšie, tým častejšie sa v uhorských stoliciach
objavovali neznáme skupiny kočovných Rómov, ktoré nepodliehali žiadnej právomoci a
ktoré svojvoľne prechádzali nielen stoličné, ale aj zemské hranice. Páchali pritom rôzne
krádeže a iné škody, ktorými trpeli najmä poddaní roľníci (krádeže plodín, hydiny a
dobytka). Uhorské stolice a mestá sa v zložitom období 16. a 17. storočia (v období
protitureckých, náboženských a stavovských vojen) usilovali tento problém riešiť
v podstate dvojakým spôsobom. Buď tieto skupiny vyhnali a následne im zakázali vstup
na územie stolíc a miest, čo bolo spojené s represiami (zhabanie majetku), alebo im
povolili usadiť sa na ich územiach (k čomu však stolice a mestá pristupovali neradi).
V priebehu celého 17. storočia sa niektoré stolice (napríklad Spišská,
Hontianska, Tekovská, Liptovská a iné) a niektoré mestá (napríklad Komárno, Trnava,
88 Napríklad Rómovia usadení v okolí Spišského hradu prevzali v 15. storočí funkciu beharov, ktorú
dovtedy vykonávali obyvatelia Behároviec.
VENCKO, J.: Z dejín okolia Spišského Hradu. Spišské Podhradie : Edmund Schustek, 1941, s. 240. 89 V roku 1557 pomáhali pri obrane veľkoidanského hradu. Bližšie pozri GRELLMANN, H. M. G.: c. d.,
s. 167-168. 90 V roku 1514 Ján Zápoľský poveril skupinu rómskych kováčov (ako katových pomocníkov) zhotovením
železného trónu, koruny a žezla pre tzv. sedliackeho kráľa Juraja Dóžu a v roku 1534 zneužil zase
skupinu Rómov, ktorí na jeho príkaz založili požiare v mestách Košice, Levoča, Bardejov a Sabinov
(pôvodne mali podpáliť až trinásť miest). Zápoľský sa tak chcel spomínaným mestám pomstiť za to, že
nepodporili jeho nástup na uhorský trón. K založeniu požiaru v roku 1676 v Potoku siedmich Rómov
zrejme podnietil francúzsky inžinier Pierre Durois, ktorý robil plány všetkých dôležitých pevností
monarchie a žil medzi Rómami deväť rokov. GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s. 91, 172-173;
SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 46-47. 91 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 111.
29
banské mestá) bránili prítomnosti týchto skupín na svojich územiach. Povolenia stolíc
a miest na usadenie sa kočovných Rómov boli vydávané iba sporadicky. 92
Istá časť uhorských Rómov už bola začiatkom 18. storočia „trvale“ usadená
a patrila pod právomoc zemepánov alebo miest. Neusadení (kočujúci) uhorskí Rómovia
pohybujúci sa iba v rámci feudálnych panstiev žili pod správou svojich vajdov (niekedy
aj viacerých) a podliehali pod právomoc hlavného župana93. Kočovné skupiny, ktoré
prechádzali z jednej časti krajiny do druhej, boli iba pod právomocou svojich vajdov.
Organizačný a správny systém Rómov bol na začiatku 18. storočia rešpektovaný aj
zemepanskou a stoličnou vrchnosťou, ktorá si chcela pomocou vajdov zabezpečiť
kontrolu nad Rómami, najmä ich hospodárske využitie. K tomu mali slúžiť aj nimi
vydávané ochranné listiny. Kočovným skupinám tieto listiny na jednej strane
zabezpečovali slobodný pohyb v rámci panstva alebo stolice, na strane druhej ich
zaväzovali k vykonávaniu rôznych remeselníckych, najmä kováčskych prác. 94
Paralelne s ochrannými listinami sa jednotlivé stolice v prvej polovici 18.
storočia snažili najmä cudzích potulných Rómov usadiť na určených miestach. Na
dosiahnutie tohto cieľa mali uhorským stoliciam a mestám poslúžiť prijaté prísnejšie
nariadenia najmä voči cudzím potulným rómskym skupinám. Napríklad v roku 1725
nechala Bratislavská stolica vyhotoviť názornú výstrahu pre neustále sa potulujúcich
Rómov - výstražné tabule znázorňujúce popravu túlavých Rómov, ak sa do stanovenej
doby troch týždňov neusadia. Tabule mali byť rozvešané v každom okrese stolice na
verejných miestach a umiestnené na vysokých stĺpoch.
92 Napríklad v roku 1563 bolo vydané povolenie pre cudzích Rómov zdržiavajúcich sa v Liptovskom
Hrádku kovať pre gazdov a nočných strážnikov potrebné náradia (klince, motyky, sekery, vidlice,
halapartne), v roku 1580 povolenie pre troch Rómov - kováčov usadiť sa v Nemeckej Ľupči, v roku 1691
vydala Novohradská stolica viacerým Rómom nelegálne usadeným oficiálne povolenie usadiť sa na jej
území a iné.
GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s. 180; KOLOSVÁRI, S. - ÓVÁRI, K.: Corpus statutorum hungariae
municipalium / A magyar törvényhatóságok jogszabályainak gyüjteménye. II / 1. Budapest : MTA, 1885,
s. 203 a n. 93 Porovnaj HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 114. 94 Takým bol napríklad sprievodný list grófa Juraja Thurzu vystavený v roku 1616 v Bytči pre kočovných
Rómov (vystavený bol viac-menej zo súcitu). Ochranné listy vystavili tiež Ján Esterházy z Galanty v roku
1675 a František Esterházy v rokoch 1697 a 1698 pre rómskeho vajdu Michala Vöröša (Vörösa) a jeho
ľudí, ktorí žili na ich majetkoch. Podobné ochranné listiny Esterházyovcov boli vydané aj v rokoch 1711,
1717, 1719, 1720, 1723, 1740, 1751 a 1755. Takéto ochranné listiny poznáme aj z iných stolíc, napríklad
ochranný list z roku 1712, ktorý vydal správca majetkov Mikuláša Ilešháziho (Illésházyho) (dedičného
župana Trenčianskej a Liptovskej stolice) v Beckove rómskemu vajdovi Pavlovi Rácovi (Ráczovi), alebo
ochranný list podžupana Ladislava Benického z roku 1714 pre skupinu Rómov žijúcu vo Zvolenskej
stolici pod vedením vajdu Pavla (list dostali na žiadosť a prosbu samotného vajdu). Bližšie
SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 50; GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s. 349; NOVÁKOVÁ, V.: c. d., s. 69-
77; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 111-112.
30
V tomto období sa stretávame s úsilím stoličných úradov zdaniť aj kočovných
Rómov. Gemerská stolica v roku 1731 vykonala s týmto cieľom v okrese Sirk súpis
Rómov a určila spôsob ich zdanenia podľa majetku (Róm vlastniaci šiator, voz a kone
mal povinnosť odviesť stoličnú daň dva zlaté, Róm bez voza a koňa - jeden zlatý). V
roku 1738 v tomto okrese zaplatilo 16 rómskych rodín, ktoré vlastnili šiatre a dva kone,
stoličnú daň 32 zlatých a 12 rodín bez šiatrov 11 zlatých.95
Faktom zostáva, že ani kruté prenasledovanie Rómov v západnej časti
monarchie ani sprísnené opatrenia stolíc a miest v Uhorsku snažiace sa o ich usadenie
nezabránili uhorským kočovným Rómom v pohybe. Dokladá to správa z roku 1725 a
ďalšie tri správy z roku 1737, ktoré hovoria o uhorských Rómoch dolapených v českých
krajinách.96
95 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 112-113. 96 Konkrétne pozri HANZAL, J.: c. d., s. 51; tiež NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 24-25.
31
2 Rómovia v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
v druhej polovici 18. storočia
2.1 Administratívno-správne členenie stolíc
Abovská stolica
Územie Abovskej stolice bolo do roku 1785 rozdelené na štyri okresy: Cserehát
(Processus Cserehatiensis), Füzér (Processus Füzériensis), Košice (Processus
Cassoviensis) a Szikszó (Processus Szikszoviensis).97 K pôvodným štyrom okresom
pribudol v roku 1787 okres Gönc (Processus Gönczensis).98
Obr. 1 Abovská stolica v roku 1848 (1 - sídla Vižoľskej stolice, 2 - v druhej polovici
13. st. obsahovala výsadné územie nemeckých „hostí“ uvádzané ako Vižoľská
stolica)99
97 Tieto pomenovania štyroch okresov Abovskej stolice sa začali používať až v 18. storočí, dovtedy sa
označovali ako Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý okres, neskôr aj podľa mien slúžnych. Pozri ŽUDEL, J.:
Stolice na Slovensku. 1. vydanie. Bratislava : Obzor, 1984, s. 29. 98 Abovská župa, správne písomnosti 1498 - 1850. Čiastkový inventár. Košice : Štátny archív v Košiciach,
1973, s. 10-14. 99 ŽUDEL, J.: c. d., s. 28.
32
Všetky slovenské obce v rámci Abovskej stolice boli súčasťou okresu Košice,
Füzér Cserehát a Gönc. Do okresu Szikszó patrili obce ležiace na území dnešného
Maďarska. V rokoch 1785 až 1790, keď v rámci územnej reformy Jozefa II. bola k
Abovskej stolici pripojená Turnianska stolica, pribudol k nej ešte ďalší okres Turňa.
Administratívnym centrom Abovskej (Abovsko-Turnianskej) stolice boli Košice100.
Abovská stolica susedila so Zemplínskou, Šarišskou, Spišskou, Turnianskou a
Boršodskou stolicou (pozri Obr. 1). Abovsko-Turnianska stolica susedila so
Zemplínskou, Šarišskou, Spišskou, Gemersko-Malohontskou a Boršodskou stolicou.
Koncom osemdesiatych rokov 18. storočia patrili do jednotlivých okresov
Abovskej stolice nasledujúce obce101 (v obciach vyznačených kurzívou Rómovia počas
súpisných rokov 1768 až 1787 nežili):
do okresu Cserehát (spolu 56 obcí, Rómovia žili v 51 obciach)
Abaújdevecser (MR), Abaújlak (MR), Abaújszolnok (MR), Alsógagy (MR), Alsónovaj (MR),
Alsószend (MR), Bakta (MR), Beret (MR), Büttös (MR), Buzica, Csenyéte (MR), Debraď,
Detek (MR), Drienovec, Fáj (MR), Fancsal (MR), Felsőgagy (MR), Felsőnovaj (MR),
Felsőszend (MR), Felsővadász (MR), Fulókércs (MR), Gadna (MR), Gagyapáti (MR),
Gagybátor (MR), Gagyvendégi (MR), Garadna (MR), Hernádpetri (MR), Hernádvécse (MR),
Janík, Jasov, Jasovský Podzámok, Kány (MR), Keresztéte (MR), Kéty (MR), Krasznokvajda
(MR), Kupa (MR), Litka (MR), Malý Budulov102, Moldava nad Bodvou, Nižný Medzev,
Novajidrány (MR), Nyésta (MR), Pamlény (MR), Peder, Perecse (MR), Poproč, Rešica,
Rudník, Selyeb (MR), Szala (MR), Szászfa (MR), Szemere (MR), Szőled (MR), Tengerfalva
(MR), Tomor (MR), Vyšný Medzev.
100 Administratívne centrum Abovskej stolice sa do polovice 17. storočia menilo (spočiatku na hrade
Abaujvár, od roku 1262 vo Forró, potom sa často menilo, v druhej polovici 16. storočia sa ustálilo v
Gönci), od polovice 17. storočia sa jej definitívnym sídlom stali Košice. ŽUDEL, J.: c. d., s. 29. 101 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 957/M 1767/1 - 1779/52, č. kr. 278, č. sp. 16. MOL: C 42: 37. csomó, 1773
II.: F. 5. N. 36; 40. csomó, 1774 III.: F. 5. N. 36; 45. csomó, 1776 II.: F. 5. N. 36. MOL: C 56: 5. csomó,
1775: Balogh N. 4; 9. csomó, 1777: Balogh F. 2. N. 102-159; 13. csomó, 1778: Balogh F. 1. N. 51-85; 21.
csomó, 1780: Balogh F. 1. N. 116-181; 24. csomó, 1781: Balogh F. 7. N. 1-75; 27. csomó, 1782: Bacsák
F. 14. N. 31-50; 31. csomó, 1783: Mednyánszky F. 5. N. 1-32; 37. csomó, 1784: F. 1. N. 151-240; 46.
csomó, 1785: F. 1. N. 151-195. ŠA Košice: ATŽ-katalóg: inv. č. 1194. Tiež Abovská župa, správne
písomnosti 1498 - 1850..., s. 10-14. 102 Obec Malý Budulov bola spolu s obcou Veľký Budulov zlúčená po roku 1873 do jednej obce
s názvom Budulov. MAJTÁN, M.: Názvy obcí Slovenskej republiky. (Vývin v rokoch 1773 - 1997).
Bratislava : VEDA, 1998, s. 193.
33
do okresu Füzér (spolu 68 obcí, Rómovia žili v 63 obciach)
Abaújvár (MR), Alsóregmec (MR), Bačkovík, Beniakovce, Bidovce, Blažice, Bohdanovce,
Byster, Byšta, Čakanovce, Ďurďošík, Ďurkov, Felsőregmec (MR), Filkeháza (MR), Füzér
(MR), Füzérkajata (MR), Füzérkomlós (MR), Füzérradvány (MR), Hrašovík, Chrastné, Kalša,
Kéked (MR), Kisbózsva (MR), Košická Nová Ves, Košická Polianka, Košický Klečenov,
Kovácsvágás (MR), Kráľovce, Krásna nad Hornádom, Malý Kazimír, Mátyásháza (MR),
Mikóháza (MR), Nagybózsva (MR), Nižná Hutka, Nižná Kamenica, Nižná Myšľa, Nižný Čaj,
Nižný Olčvar, Nový Salaš, Nyíri (MR), Olšovany, Pálháza (MR), Pányok (MR), Pusztafalu
(MR), Rákoš, Rankovce, Rozhanovce, Ruskov, Skároš, Slanec, Slančík, Slanské Nové Mesto,
Svinica, Telkibánya (MR), Trsťany, Trstené pri Hornáde, Vajkovce, Vily (MR), Vyšná Hutka,
Vyšná Kamenica, Vyšná Myšľa, Vyšné Opátske, Vyšný Čaj, Vyšný Olčvar, Zdoba, Zsujta
(MR), Ždaňa, Žírovce.
do okresu Košice (spolu 47 obcí, Rómovia žili v 46 obciach)
Barca, Baška, Belža103, Bernátovce, Bočiar, Bukovec, Buzice, Buzinka, Cestice, Čaňa,
Čečejovce, Geča, Gyňov, Haniska, Hernádszurdok (MR), Hidasnémeti (MR), Hodkovce,
Hýľov, Chym, Kechnec, Kokšov-Bakša, Komárovce, Košická Belá, Košické Hámre, Košťany,
Malá Ida, Milhosť, Mokrance, Myslava, Nižný Klátov, Nižný Lánec, Nováčany, Paňovce,
Perín, Poľov, Seňa, Sokoľany, Šaca, Šebastovce, Šemša, Tornyosnémeti (MR), Veľká Ida,
Veľký Budulov104, Všechsvätých, Vyšný Klátov, Vyšný Lánec, Zlatá Idka.
do okresu Szikszó (spolu 56 obcí - všetky v MR, Rómovia žili v 54 obciach)
Abaújalpár, Abaújkér, Abaújsáp, Abaújszántó, Alsócéce, Alsófügöd, Alsókázsmárk, Alsóméra,
Alsóvadász, Arka, Baskó, Belsőbőcs, Boldogkőújfalu, Boldogkőváralja, Cekeháza, Csobád,
Dicháza, Encs, Erdőhorváti, Felsőcéce, Felsődobsza, Felsőfügöd, Felsőgolop, Felsőkázsmárk,
Felsőméra, Fony, Forró, Gibárt, Gönc, Göncruszka, Halmaj, Háromhuta, Hejce, Hernádbűd,
Hernádkércs, Hernádszentandrás, Homrogd, Ináncs, Jánosd, Kisfalu, Kiskinizs, Komlóska,
Korlát, Léh, Mogyoróska, Nagykinizs, Onga, Pere, Prépost, Rásony, Rásonysápberencs, Regéc,
Szentistvánbaksa, Szikszó, Vilmány, Vizsoly.
103 V tomto období sa rozlišovali tri Belže, a to Stredná Belža (Sziget-Bölse), Šándorova Belža (Sándor-
Bölse) a Vyšná Belža (Kapolna-Bölse). Vzhľadom na to, že zo súpisov bolo niekedy obtiažne
identifikovať, ktorá Belža je ktorá, rozhodla som sa všetky súpisne údaje k jednotlivým Belžiam spojiť a
uvádzam ich pod jednou obcou Belža, ktorá vznikla zlúčením spomínaných troch Belží po roku 1877.
MAJTÁN, M.: c. d., s. 31. 104 Obec Veľký Budulov bola spolu s obcou Malý Budulov zlúčená po roku 1873 do jednej obce
s názvom Budulov, ktorá je od roku 1986 pričlenená k mestečku Moldava nad Bodvou. MAJTÁN, M.: c.
d., s. 193.
34
Pre úplnosť uvádzam aj zadelenie obcí do okresu Gönc vytvoreného v roku
1787 (v čase vyhotovenia súpisu Rómov v Abovskej stolici v roku 1787 bola Abovská
stolica ešte stále rozdelená do štyroch okresov). Do okresu Gönc boli zadelené obce
najmä z okresu Szikszó a čiastočne z okresu Füzér, spolu 47 obcí105: Abaújalpár,
Abaújkér, Abaújszántó, Alsócéce, Alsóregmec, Arka, Baskó, Boldogkőújfalu, Boldogkőváralja,
Byšta (SR), Cekeháza, Erdőhorváti, Felsőcéce, Felsődobsza, Felsőgolop, Felsőregmec,
Filkeháza, Fony, Füzérradvány, Gibárt, Gönc, Göncruszka, Háromhuta, Hejce, Hernádbűd,
Hernádkércs, Kisbózsva, Kisfalu, Komlóska, Korlát, Kovácsvágás, Malý Kazimír (SR),
Mátyásháza, Mikóháza, Mogyoróska, Nagybózsva, Nagykinizs, Nyíri, Pálháza, Pere, Prépost,
Regéc, Szentistvánbaksa, Telkibánya, Vilmány, Vily, Vizsoly.
Šarišská stolica
V rokoch 1607 až 1775 sa Šarišská stolica delila na štyri slúžnovské okresy a na
Panstvo Makovica (Dominium Makovicza).106 Spomínané štyri slúžnovské okresy sa
spočiatku označovali ako Prvý (Processus Primus), Druhý (Processus Secundus), Tretí
(Processus Tertius) a Štvrtý (Processus Quartus)107, alebo sa nazývali podľa slúžnych
(Processus Keczerianus = neskorší Dolnotoryský okres, Processus Desseőffianus =
neskorší Hornotoryský okres, Processus Zomborianus = neskorší Sekčovský okres a
Processus Semseianus = neskorší Topľanský okres), ale tiež podľa riek, ktoré pretekali
územím okresov (Dolnotoryský, Hornotoryský, Strednotoryský a Topľanský okres). Od
roku 1776108 sa územie Šarišskej stolice členilo na šesť okresov: Nižný alebo
Dolnotoryský (Processus Inferioris alebo Processus inferioris Tarczensis), Vyšný alebo
Hornotoryský (Processus Superioris alebo Processus superioris Tarczensis), Stredný
alebo Strednotoryský alebo tiež Sekčovský (Processus Medio alebo Processus medii
Tarczensis, Processus medii Szekcsovienis alebo tiež Processus Szekcsoviensis),
Širocký (Processus Sirokiensis), Topľanský alebo Dolnotopľanský (Processus
Taplyensis alebo Processus inferioris Taplyensis) a Panstvo Makovica alebo Makovický
105 Abovská župa, správne písomnosti 1498 - 1850..., s. 13-14. 106 ULIČNÝ, F. a kol.: Štátny archív v Prešove. Sprievodca po archívnych fondoch. Zv. 3. Prešov :
Slovenská archívna správa Povereníctva vnútra Bratislava, s. 37. 107 ŽUDEL, J.: c. d., s. 120. 108 ULIČNÝ, F. a kol.: c. d., s. 37.
35
slúžnovský okres (Dominio Makovicza alebo Processus Makoviczensis).109 Všetky obce
Šarišskej stolice ležali na území dnešného východného Slovenska. Administratívnym
centrom Šarišskej stolice bol Prešov110. Šarišská stolica susedila so Zemplínskou,
Abovskou a Spišskou stolicou, na severe susedila s Poľskom (pozri Obr. 2).
Obr. 2 Šarišská stolica v roku 1848 (1 - stoličná príslušnosť Nižného Slavkova
a Ťahanoviec nebola v stredoveku ustálená, Vyšný Slavkov ležiaci
na Spiši niekedy prináležal Šarišskej stolici)111
Koncom osemdesiatych rokov 18. storočia prináležali do jednotlivých okresov
Šarišskej stolice tieto obce112 (v obciach vyznačených kurzívou Rómovia počas
súpisných rokov 1768 až 1787 nežili):
109 ŠA Prešov: ŠŽ-2: 737, Perc. 1/1760; 738, Perc. 4/1761; 739, Perc. 5/1761; 740, Perc. 6/1761; 741,
Perc. 7/1761; 742, Perc. 8/1761; 743, Perc. 4/1765; 744, Perc. 1/1769; 745, Perc. 1/1770; 746, Perc.
2/1770; 746 a), Urk. 1771/26; 746 b), Urk. 1771/27; 746 c), Urk. 1771/28; 747, Perc. 3/1776; 748, Perc.
1/1781; 749, Perc. 2/1781; 750, Perc. 3/1781; 751, Perc. 4/1781; 753, Perc. 6/1781; 754, Perc. 1/1782;
755, Perc. 2/1782; 756, Perc. 3/1782; 757, Perc. 4/1782; 758, Perc. 5/1782; 759, Perc. 2/1783; 760, Perc.
3/1783; 761, Perc. 1/1783; 762, Perc. 1/1784; 763, Perc. 3/1784; 764, Perc. 2/1784; 765, Perc. 4/1784;
766, Perc. 4/1784; 767, Perc. 5/1784; 768, Perc. 6/1784; 770, Perc. 1/1785; 771, Perc. 8/1785; 772, Perc.
9/1785.
ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1775/4-9; 41 L. C. 1781/81-87; L. C. 1782/41-47; a. p. 1785/8-14; a. p. 1787/392.
MOL: C 56: 5. csomó, 1775: Balogh N. 4; 6. csomó, 1776: Balogh F. 2. N. 1-100; 25. csomó, 1781:
Balogh F. 7. N. 76-134; 27. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N. 31-50; 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-340; 46.
csomó, 1785: F. 1. N. 151-195. 110 Administratívne centrum Šarišskej stolice bolo spočiatku na Šarišskom hrade, potom sa menilo podľa
sídla župana, prípadne podžupana, v roku 1647 sa jej definitívnym sídlom stal Prešov.
ŽUDEL, J.: c. d., s. 121. 111 ŽUDEL, J.: c. d., s. 121.
36
do Dolnotoryského okresu (spolu 56 obcí, Rómovia žili v 53 obciach)
Abranovce, Bohdanovce, Boliarov, Brestov, Bretejovce, Budimír, Bunetice, Červenica,
Čižatice, Drienov, Drienovská Nová Ves, Dúbrava113, Dulova Ves, Fintice114, Haniska,
Chabžany, Janovík, Kavečany, Kecerovské Kostoľany, Kecerovské Pekľany, Kecerovský
Lipovec, Kendice, Kokošovce, Kostoľany nad Hornádom, Kysak, Lemešany, Lesíček,
Ličartovce, Ľubotice, Malá Vieska, Mirkovce, Močarmany, Mudrovce, Nižná Šebastová,
Obišovce, Okružná, Opiná, Petrovany, Ploské, Podhradík, Ruská Nová Ves, Seniakovce,
Sokoľ, Solivar, Šalgovík, Tepličany, Teriakovce, Trebejov, Tuhrina, Ťahanovce, Varhaňovce,
Vtáčkovce, Vyšná Šebastová, Záborské, Zlatá Baňa115, Žehňa.
do Hornotoryského okresu (spolu 51 obcí, Rómovia žili v 39 obciach)
Andrejovka116, Bajerovce, Blažov, Brezovica, Brezovička, Červenica pri Sabinove, Čirč,
Drienica117, Dubovica, Ďačov, Ďurková, Hajtovka, Hanigovce118, Hromoš, Jakovany119,
Jakubova Voľa, Kamenica, Kozelec120, Krásna Lúka, Krivany, Kyjov, Legnava, Lipany, Lipník,
Lúčka, Ľubotín, Ľutina121, Malý Sulín, Matysová, Nižný Slavkov, Obručné, Olejníkov122,
Oľšov, Orlov, Petrovenec123, Plaveč, Plavnica, Poloma, Renčišov, Rožkovany, Ruská Voľa nad
112 ŠA Prešov: ŠŽ-2: 737, Perc. 1/1760; 738, Perc. 4/1761; 739, Perc. 5/1761; 740, Perc. 6/1761; 741,
Perc. 7/1761; 742, Perc. 8/1761; 743, Perc. 4/1765; 744, Perc. 1/1769; 745, Perc. 1/1770; 746, Perc.
2/1770; 746 a), Urk. 1771/26; 746 b), Urk. 1771/27; 746 c), Urk. 1771/28; 747, Perc. 3/1776; 748, Perc.
1/1781; 749, Perc. 2/1781; 750, Perc. 3/1781; 751, Perc. 4/1781; 753, Perc. 6/1781; 754, Perc. 1/1782;
755, Perc. 2/1782; 756, Perc. 3/1782; 757, Perc. 4/1782; 758, Perc. 5/1782; 759, Perc. 2/1783; 760, Perc.
3/1783; 761, Perc. 1/1783; 762, Perc. 1/1784; 763, Perc. 3/1784; 764, Perc. 2/1784; 765, Perc. 4/1784;
766, Perc. 4/1784; 767, Perc. 5/1784; 768, Perc. 6/1784; 770, Perc. 1/1785; 771, Perc. 8/1785; 772, Perc.
9/1785.
ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1775/4-9; 41 L. C. 1781/81-87; L. C. 1782/41-47; a. p. 1785/8-14; a. p. 1787/392.
MOL: C 56: 5. csomó, 1775: Balogh N. 4; 6. csomó, 1776: Balogh F. 2. N. 1-100; 25. csomó, 1781:
Balogh F. 7. N. 76-134; 27. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N. 31-50; 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-340; 46.
csomó, 1785: F. 1. N. 151-195. 113 V roku 1770 patrila do Sekčovského okresu. 114 Do roku 1776 obec patrila do Sekčovského okresu. 115 Do Dolnotoryského okresu obec patrila od roku 1785. 116 Obec Andrejovka bola po roku 1873 pričlenená k obci Orlov. MAJTÁN, M.: c. d., s. 216. 117 Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1781)
bola pričlenená do Hornotoryského okresu. 118 Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1780)
bola pričlenená do Hornotoryského okresu. 119 Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1781)
bola pričlenená do Hornotoryského okresu. 120 Obec Kozelec bola po roku 1786 pričlenená k obci Hromoš. MAJTÁN, M.: c. d., s. 105. 121 Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1781)
bola pričlenená do Hornotoryského okresu. 122 Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1781)
bola pričlenená do Hornotoryského okresu. 123 Po roku 1877 bol Petrovenec pričlenený k obci Dubovica. MAJTÁN, M.: c. d., s. 76.
37
Popradom, Starina, Šambron, Šarišské Dravce, Šarišské Jastrabie, Tichý Potok, Torysa, Údol,
Vislanka, Vysoká, Závada124.
do Makovického okresu (spolu 98 obcí, Rómovia žili v 65 obciach)
Andrejová, Becherov125, Belejovce, Beňadikovce, Bodružal, Brezovka, Bystré, Cernina126,
Cigeľka, Cigla, Dlhá Lúka, Dlhoňa, Dobroslava, Dubinné, Dubová, Fijaš127, Frička, Gaboltov,
Gribov, Havranec, Hažlín, Hrabovčík, Hrabovec, Hunkovce, Chmeľová, Jedlinka, Jurkova
Voľa, Kapišová, Kečkovce, Korejovce, Kožuchovce, Krajná Poľana, Krajná Porúbka, Krajné
Čierno, Krušinec, Kružlová, Kurima, Kurimka, Kurov, Ladomirová, Lipová, Livovská Huta,
Medvedie, Mestisko128, Mikulášová, Miroľa129, Mlynárovce, Nižná Jedľová, Nižná Pisaná,
Nižná Polianka, Nižný Komárnik, Nižný Mirošov, Nižný Orlík, Nižný Svidník, Nižný Tvarožec,
Nová Polianka130, Okrúhle, Oľšavka, Ondavka, Ortuťová, Petrová, Poliakovce, Príkra, Pstriná,
Radoma131, Rakovčík, Regetovka, Rovné, Roztoky, Smilno, Soboš132, Staškovce, Stebník,
Stročín, Suchá, Svidnička, Šapinec133, Šarbov, Šarišské Čierne, Šarišský Štiavnik, Šemetkovce,
Tisinec, Vagrinec, Vápeník, Varadka, Veľká Driečna, Veľké Bukovce, Výškovce, Vyšná
Jedľová, Vyšná Pisaná, Vyšná Polianka, Vyšná Vladiča, Vyšný Komárnik, Vyšný Mirošov,
Vyšný Orlík, Vyšný Svidník, Vyšný Tvarožec, Zborov.
do Sekčovského okresu (spolu 39 obcí, Rómovia žili v 27 obciach)
Babin Potok, Bartošovce, Bogliarka, Fričkovce, Gerlachov, Gregorovce, Hertník, Hervartov,
Hrabské, Hubošovce, Janovce134, Kľušov, Kobyly, Krivé, Kríže, Kružlov, Lenartov, Livov,
Lukov, Malcov, Mokroluh, Mošurov, Osikov, Pečovská Nová Ves, Ratvaj, Richvald, Rokytov,
124 Po roku 1808 bola Závada pričlenená k obci Plaveč. MAJTÁN, M.: c. d., s. 226-227. 125 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do
Makovického okresu. 126 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do
Makovického okresu. 127 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do
Makovického okresu. 128 Obec do roku 1771 patrila do Topľanského okresu, od roku 1771 bola pričlenená do Makovického
okresu. 129 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do
Makovického okresu. 130 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do
Makovického okresu. 131 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do
Makovického okresu. 132 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do
Makovického okresu. 133 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do
Makovického okresu. 134 Obec ešte v roku 1776 patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1780 bola pričlenená do
Sekčovského okresu.
38
Snakov, Svätý Ďur, Sveržov, Šarišské Sokolovce, Šiba, Tarnov, Terňa, Vaniškovce135, Venecia,
Závadka, Zlaté, Žatkovce.
do Širockého okresu (spolu 60 obcí, Rómovia žili v 53 obciach)136
Bajerov, Bertotovce, Bodovce137, Brežany, Bzenov, Čipkeš138, Daletice, Fričovce, Geraltov139,
Hendrichovce, Hermanovce, Hrabkov, Hradisko140, Chminianska Nová Ves, Chminianske
Jakubovany, Chmiňany, Jakubovany141, Janov, Jarovnice, Klenov, Kojatice, Krížovany,
Kvačany, Lačnov, Lažany, Lipovce, Ľubovec, Malá Lodina142, Malý Slivník143, Malý Šariš,
Medzany, Meretice, Miklušovce, Močidľany, Ondrašovce, Orkucany144, Ostrovany, Ovčie,
Radačov, Ražňany, Rokycany, Ruské Pekľany, Ružín145, Sedlice, Suchá Dolina, Svinia,
Šarišské Michaľany146, Šindliar, Široké, Štefanovce, Uzovce147, Uzovské Pekľany148, Uzovský
Šalgov149, Veľká Lodina150, Veľký Slivník151, Veľký Šariš, Víťaz, Záhradné152, Žipov, Župčany.
135 Obec ešte v roku 1776 patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1781 bola pričlenená do
Sekčovského okresu. 136 Širocký okres bol vytvorený v roku 1776. Do novovytvoreného Širockého okresu boli v roku 1776
pričlenené obce z Dolnotoryského, Hornotoryského a Sekčovského okresu. Z Dolnotoryského okresu boli
vyčlenené obce: Bajerov, Brežany, Bzenov, Janov, Klenov, Kojatice, Kvačany, Ľubovec, Meretice,
Miklušovce, Ondrašovce, Radačov, Rokycany, Ruské Pekľany, Sedlice, Suchá Dolina a Žipov.
Z Hornotoryského okresu boli vyčlenené obce: Bertotovce, Daletice, Fričovce, Hendrichovce,
Hermanovce, Hrabkov, Chminianska Nová Ves, Chminianske Jakubovany, Chmiňany, Jarovnice,
Krížovany, Lačnov, Lažany, Lipovce, Ovčie, Svinia, Šindliar, Široké, Štefanovce a Víťaz. Zo
Sekčovského okresu sa vyčlenili obce: Malý Šariš, Medzany, Močidľany, Ostrovany, Ražňany, Veľký
Šariš, Župčany. 137 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územno-
správnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 138 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územno-
správnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 139 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územno-
správnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 140 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územno-
správnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 141 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územno-
správnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 142 Obec do roku 1786 patrila do Dolnotoryského okresu, v roku 1787 už patrila do Širockého okresu. 143 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územno-
správnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 144 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územno-
správnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 145 Obec do roku 1786 patrila do Dolnotoryského okresu, v roku 1787 už patrila do Širockého okresu. 146 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územno-
správnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 147 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územno-
správnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 148 Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1781 až
do roku 1786) bola pričlenená do Hornotoryského okresu, v roku 1787 už bola súčasťou Širockého
okresu. 149 Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1780 až
do roku 1786) bola pričlenená do Hornotoryského okresu, v roku 1787 už bola súčasťou Širockého
okresu. 150 Obec do roku 1786 patrila do Dolnotoryského okresu, v roku 1787 už patrila do Širockého okresu.
39
do Topľanského okresu (spolu 70 obcí, Rómovia žili v 56 obciach)
Abrahámovce, Babie, Bardejovská Nová Ves, Beloveža, Bokša, Brezov, Buclovany, Bystré,
Čelovce, Demjata, Dukovce, Duplín, Fulianka, Giraltovce, Hankovce, Hanušovce nad Topľou,
Harhaj, Hermanovce153, Chmeľov, Chmeľovec, Kalnište, Kapušany, Kecerovské Pavlovce,
Kochanovce, Komárov, Koprivnica, Kožany, Kračúnovce, Kučín, Kuková, Lada, Lascov,
Lopúchov, Lúčka, Lukavica, Lužany pri Topli, Marhaň, Matovce, Medzianky, Nemcovce154,
Nemcovce155, Nižná Voľa, Nižné Raslavice, Oľšavce, Pavlovce, Petrovce, Podhorany, Porúbka,
Potoky, Proč, Pušovce, Radvanovce, Rešov, Stuľany, Šandal, Šarišská Poruba, Šarišská
Trstená, Šašová, Štefurov, Trnkov, Tročany, Tulčík, Valkovce, Vislava, Vlača, Vyšná Voľa,
Vyšné Raslavice, Vyšný Kručov, Železník, Želmanovce.
Turnianska stolica
Územie Turnianskej stolice sa delilo na dva okresy - Vyšný (Processus
Superioris) a Nižný (Processus Inferioris). Prevažná časť obcí Vyšného okresu ležala
na území dnešného Slovenska a takmer všetky obce Nižného okresu zase na území
dnešného Maďarska. V rámci územno-správnej reorganizácie bola v rokoch 1785 -
1790 spojená s Abovskou stolicou do Abovsko-Turnianskej stolice, kde figurovala ako
jeden samostatný okres Turňa (Processus Tornensis). Administratívnym centrom
Turnianskej stolice bola Turňa nad Bodvou156. Turnianska stolica susedila so Spišskou,
Abovskou, Boršodskou a Gemersko-Malohontskou stolicou (pozri Obr. 3).
151 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územno-
správnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 152 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územno-
správnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 153 Po roku 1882 boli šarišské Hermanovce a zemplínske Hermanovce zlúčené do jednej obce s názvom
Hermanovce nad Topľou. MAJTÁN, M.: c. d., s. 90. 154 Nemcovce pri Kapušanoch. 155 Nemcovce pri Kurime. 156 Administratívnym centrom Turnianskej stolice bol spočiatku hrad Turňa. ŽUDEL, J.: c. d., s. 151.
40
Obr. 3 Turnianska stolica v roku 1848157
Koncom osemdesiatych rokov 18. storočia prináležali do jednotlivých okresov
Turnianskej stolice tieto obce158 (v obciach vyznačených kurzívou Rómovia počas
súpisných rokov 1768 až 1787 nežili):
do Nižného okresu (spolu 20 obcí, Rómovia žili v 20 obciach)
Becskeháza, Bódvalenke, Bódvarákó, Bódvaszilas, Dobódél, Égerszög, Jósvafő, Komjáti,
Perkupa, Silica (SR), Silická Brezová (SR), Szin, Szinpetri, Szögliget, Szőlősardó,
Teresztenye, Tornabarakony, Tornakápolna, Tornaszentandrás, Varbóc.
157 ŽUDEL, J.: c. d., s. 152. 158 MOL: C 42: 43. csomó, 1775 III.; 44. csomó, 1776 I.: F. 5. N. 36. MOL: C 56: 9. csomó, 1777:
Balogh F. 2. N. 102-159; 17. csomó, 1779: Bacsák, Balogh F. 6. N. 22-50; 20. csomó, 1780: Balogh F. 1.
N. 63-115; 22. csomó, 1780: Balogh F. 1. N. 182-225; 25. csomó, 1781: Balogh F. 7. N. 76-134; 3.
csomó, 1781: Bacsák N. 107-1. rész; 26. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N. 1-30; 29. csomó, 1782: Emer.
Csáky F. 12. N. 41-85; 31. csomó, 1783: Mednyánszky F. 5. N. 1-32; 33. csomó, 1783: Mednyánszky F.
5. N. 61-120; 36. csomó, 1783-1784: Mednyánszky F. 5. N. 81-150; 41. csomó, 1784: F. 1. N. 519-551;
44. csomó, 1785: F. 1. N. 49-80. ŠA Košice: ATŽ-katalóg: inv. č. 1060.
41
do Vyšného okresu (spolu 21 obcí, Rómovia žili v 21 obciach)
Bôrka, Derenk (MR), Drnava, Dvorníky, Hačava, Háj, Hidvégardó (MR), Hosťovce, Hrhov,
Hrušov, Chorváty, Jablonov nad Turňou, Kováčová, Lipovník, Lúčka, Silická Jablonica,
Turnianska Nová Ves, Turňa nad Bodvou, Včeláre, Zádiel, Žarnov.
2.2 Život Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
vo svetle archívnych materiálov
Len málo autorov sa usiluje odkrývať a skúmať minulosť Rómov, ktorej hlbšie
poznanie by mohlo ozrejmiť a pomohlo by pochopiť súčasné postavenie Rómov na
Slovensku. Zatiaľ čo v okolitých krajinách, ktoré boli v minulosti súčasťou niekdajšej
Habsburskej monarchie, či už sa to týka Maďarska, Rakúska alebo Česka, u ich
historikov nie je núdza o bohatý archívny výskum rómskej problematiky orientovaný
na minulé storočia, na Slovensku sa žiaľ od vydania známej práce Emílie Horváthovej
Cigáni na Slovensku v roku 1964 žiaden väčší systematický archívny výskum rómskej
problematiky nerealizoval. Skutočnosť, že súčasný stav bádania v archívoch ohľadne
Rómov je nedostatočný, ma podnietila zamerať svoju pozornosť práve na realizovanie
systematického archívneho výskumu. Svoj výskum som v prvom rade zamerala na
stolice, ktoré ležali na území terajšieho východného Slovenska, kde v minulosti bola
a aj v súčasnosti je najväčšia koncentrácia Rómov v rámci celého Slovenska.
Archívny výskum
V období od roku 2000 do 2005 som uskutočnila archívny výskum v piatich
štátnych archívoch: v Štátnom archíve v Košiciach, v Štátnom archíve v Prešove, v
Maďarskom štátnom archíve159 v Budapešti, v Rakúskom štátnom archíve160 vo Viedni
a v Štátnom archíve Zakarpatskej oblasti161 v Berehove na Ukrajine. V
Štátnom archíve v Košiciach som preskúmala fond Abovskej župy v rokoch 1498 –
1850; fond Abovskej župy, Súdne písomnosti (1261) 1534 – 1850, čiastkový inventár;
fond Turnianskej župy v rokoch 1569 – 1850, čiastkový inventár; fond Abovsko-
Turnianskej župy, Katalóg všeobecnosprávnych spisov 1788 - 1790; fond Abovsko-
159 Magyar Országos Levéltár (MOL) 160 Österreichisches Staatsarchiv (ÖSA) 161 Deržavnyj archiv Zakarpatskoj oblasti (DAZO)
42
Turnianskej župy, Katalóg podžupanských a všeobecnosprávnych spisov 1785 - 1787.
V Štátnom archíve v Prešove som čiastočne preskúmala fond Šarišskej župy v rokoch
1561 - 1789. V Maďarskom štátnom archíve v Budapešti sa nachádza množstvo
archívneho materiálu, ktorý sa týka územia Slovenska a celého vtedajšieho Uhorska.
K rómskej problematike som preštudovala fondy Departamentum Zingarorum, Acta
miscellanea, Departamentum publico-politicum, K. k. Statthalterei Abtheilung Kaschau
a K. k. Statthalterei für Ungarn. V Rakúskom štátnom archíve vo Viedni som sa
zamerala v rámci skúmanej problematiky a obdobia na materiály týkajúce sa územia
Uhorska. Čiastočne som preskúmala fondy dvorskej kancelárie, ministerstva vnútra a
policajné záležitosti. V Štátnom archíve Zakarpatskej oblasti v Berehove na Ukrajine
bol preskúmaný fond Nadžupan Užanskoj župy (roky 1734 - 1799).
Charakter a skladba archívnych dokumentov
V Štátnom archíve v Košiciach sa nachádzajú bohaté materiály rôzneho druhu
týkajúce sa Rómov žijúcich v 18. storočí v Abovskej, Turnianskej a v Abovsko-
Turnianskej stolici. Okrem súpisov Rómov sú tam rôzne žiadosti, sťažnosti, hlásenia,
opatrenia, nariadenia KMR, prípisy z iných stolíc, rôzne zákazy a trestno-právne
písomnosti. Z trestno-právnych písomností prevládajú správy, hlásenia a zápisnice
z vyšetrovania rôznych krádeží a iných škôd (napr. podvody, travičstvo, prepad
poštového voza, dlžoba za kúpené kone) spáchaných najmä potulujúcimi sa Rómami,
vypočúvanie svedkov o napadnutí a zranení obyvateľa Rómom, žiadosť o prešetrenie
rómskej skupiny podozrivej z vraždy, ďalej vyšetrovanie Rómov používajúcich falošné
mince, správy a hlásenia ohľadne zaistenia rôznych kočovných skupín Rómov či
jednotlivcov pochádzajúcich z iných stolíc, pátranie po ušlých Rómoch a postrky celých
rómskych skupín či jednotlivcov do ich domovských stolíc a obcí, hlásenia o potrestaní
a väznení Rómov (za hudbu bez povolenia, za potulovanie, krádeže). Ďalšiu skupinu
archívnych materiálov tvoria správy o zraneniach rómskych detí spôsobených cudzím
zavinením či úmrtí rómskych detí, ale najmä žiadosti v súvislosti s regulačnými
zákazmi, ktoré sa na Rómov v tom období vzťahovali. Prevažujú žiadosti Rómov
o povolenie hrať na husliach a uzatváranie sobášov rómskeho mládenca s rómskym
dievčaťom, vyskytujú sa tu tiež žiadosti Rómov o ponechanie detí v rodine, či žiadosť
Rómov o ochranu pred tamojšími obyvateľmi, ďalej hlásenie o vyšetrovaní sťažnosti
43
Róma na miestneho zemepána pre zbúranie zemnice, žiadosť obyvateľov o zbúranie
domu postaveného pre rómsku rodinu v intraviláne obce, alebo sťažnosť obyvateľa proti
daňovému zaťaženiu kováča - Róma, ktorý býva v pridelenom dome a nevlastní
pozemok.
Rozsiahlu skupinu archívnych materiálov tvoria rôzne prípisy, návrhy a
opatrenia Abovskej, Turnianskej, Abovsko-Turnianskej a tiež aj iných stolíc
v súvislosti so zamedzením kočovania Rómov a ich usadzovaním, opatrenia stolíc proti
zamedzeniu krádeží Rómami, proti výčinom Rómov a ich súdení vlastnými pánmi,
sprísnenie vydávania cestovných pasov pre kočujúcich Rómov, regulovanie
životosprávy Rómov, pokyny stoličnej deputácie pre rómske záležitosti vzťahujúce sa
na zlepšenie spôsobu ich života, opatrenia stolice vo výchove rómskych detí,
obmedzenie cestovania kočovných Rómov, sprísnenie kontroly cestovných pasov
Rómov pri prestupovaní štátnych hraníc, hlásenia stolice o zaslaní výkazov o rómskych
deťoch, ich výchove u rodičov a vstupe do služby po dosiahnutí veku osem rokov,
pokyny v súvislosti s nariadením o výchove rómskych detí, oznámenie stolice
o opatreniach proti prisťahovalcom aj kočovným Rómom z tureckého územia,
rozhodnutia iných stolíc o nepovolení vstupu cudzím Rómom na ich územie a ďalšie.
Dôležitú súčasť archívnych materiálov týkajúcich sa Rómov tvoria nariadenia
KMR o vyšetrení skupiny Rómov prichádzajúcej z Poľska do Uhorska, o zamedzení
kočovania Rómov, proti veľkému množstvu krádeží koní, o usadení a civilizovaní
Rómov, o premenovaní scivilizovaných Rómov na nových usadlíkov, o regulácii
Rómov, o zabezpečení poriadku v stoliciach zvláštnymi vojenskými jednotkami
podriadenými hlavnému županovi alebo podžupanovi, o opatreniach na udržanie
verejného poriadku v súvislosti s príchodom kočujúcich Rómov do Uhorska a
o túlavých Rómoch. Nachádzajú sa tu tiež opakované nariadenie KMR na zaistenie
podmienok pre trvalé usadenie a vykonávanie remesla u Rómov a ich postupné
splynutie s ostatným obyvateľstvom i poddanými, ďalej záznam o nariadení KMR
o sledovaní prisťahovalcov bez pasov, obežník KMR o Rómoch, ktorí ohrozujú verejnú,
osobnú a hmotnú bezpečnosť aj v susedných korunných krajinách. K tejto skupine
materiálov patria aj intimáty KMR o usadení Rómov a zákaze vydávať im pasy,
o ubytovaní Rómov v domoch, zničení stanov a ich oblečení, vyučení za remeselníkov
a podriadení richtárom jednotlivých obcí, o zákaze kočovania Rómov a vydávania
pasov pre nich, o rómskych hudobníkoch.
44
Veľmi zaujímavým a na informácie bohatým pramenným materiálom sú rôzne
súpisy a výkazy Rómov, ktoré sa nachádzajú v košickom štátnom archíve. Ide o súpis
rómskych vojakov tráviacich dovolenku v stolici, súpisy Rómov v Abovskej stolici,
súpisy Rómov v Turnianskej stolici, súpisy Rómov v Abovsko-Turnianskej stolici,
výkaz Rómov bývajúcich v Košiciach (deti, školská dochádzka, zamestnanie, spôsob
bývania a spôsob života), súpis všetkých Rómov bývajúcich v Košiciach, výkazy
Rómov žijúcich na území Abovsko-Turnianskej stolice.
V Štátnom archíve v Prešove sa nachádzajú obdobné archívne materiály ako
v Košiciach čo sa týka nariadení KMR, intimátov a cirkulárov. Avšak čo sa týka
materiálov z tzv. bežného života, nachádza sa tu oveľa rozmanitejší pramenný materiál
ohľadne výchovy rómskych detí u sedliakov, najmä žiadosti a sťažnosti v súvislosti
s omeškaním vyplácania odmien sedliakom za výchovu rómskych detí. Medzi
archívnymi materiálmi sa nachádzajú popisy hľadaných osôb, pri ktorých však nie je
jasné, či ide o Róma alebo neróma, ďalej správy Šarišskej stolice o rómskych deťoch,
ich výchove u sedliakov a pod. V menšom rozsahu sa tu vyskytujú súpisy Rómov za
Šarišskú stolicu a výkazy o počte a výchove rómskych detí.
V Štátnom archíve v Budapešti je veľmi obsiahly a rozmanitý pramenný
materiál k životu Rómov v Uhorsku z obdobia 18. (aj 19.) storočia. Ide o materiál
sústredený zo všetkých uhorských stolíc, teda aj zo stolíc ležiacich na území dnešného
Slovenska. Vo väčšine prípadov však nejde o totožný materiál nachádzajúci sa vo
vyššie spomínaných slovenských archívoch. V rámci trestno-právnych záležitostí tu
nachádzame bohaté záznamy o krádežiach spáchaných Rómami (vzácne predmety,
peniaze), taktiež opisy Rómov, ktorí sa dopustili krádeží, hlásenia ohľadne konkubinátu,
hlásenia o útekoch Rómov zo stolíc, správy o zadržaní kočujúcich a potulujúcich sa
Rómov po krajine, opätovné navrátenie potulujúcich sa Rómov do miest ich pôvodu,
hlásenia z jednotlivých stolíc o potulujúcich sa Rómoch, o neudeľovaní pasov pre
Rómov, ďalej správy o uväznení Rómov kvôli falošným pasom, hlásenia o hľadaných
Rómoch, ktorí porušili nariadenia o zákaze obchodovania s koňmi, o útekoch Rómov zo
stoličných väzení, opisy vozov a koní vo vlastníctve Rómov zaslaných na KMR
z niektorých stolíc, správy o nebezpečnosti poštovej trasy kvôli rómskej osade v jej
blízkosti a iné. Žiadosti a sťažnosti Rómov alebo správy o ich ublížení na zdraví sa tu
nachádzajú len ojedinele (povolenie sobáša Róma s Rómkou, nariadenie KMR
45
o nebránení Rómom bývať v domoch medzi ostatnými obyvateľmi, zavraždenie
Rómky).
Bohatá je korešpondencia jednotlivých stolíc a miest s KMR a Uhorskou
komorou v súvislosti s reguláciou Rómov. Ide najmä o správy a hlásenia jednotlivých
stolíc a miest k súpisom Rómov, alebo správy stolíc a miest ohľadne vykonania alebo
nevykonania súpisov Rómov, ďalej správy a hlásenia stolíc ohľadne vykonávania
regulácie Rómov, o potulovaní sa a kočovaní Rómov, o vydávaní, resp. nevydávaní
pasov pre Rómov, hlásenia stolíc o presune Rómov z danej stolice na iné miesto, správy
stolíc a miest ohľadne vyplácania peňažných odmien sedliakom, u ktorých boli alebo sú
vychovávané rómske deti, opatrenia proti kočujúcim Rómom a proti cudzím Rómom
s pasmi, ohľadne manželského zväzku Rómov, vyšetrovanie vyšších úradov vo veci
platenia daní Rómami.
V budapeštianskom štátnom archíve v Maďarsku sa nachádzajú kráľovské
mandáty z rozmedzia rokov 1724 až 1783, nariadenia osvietenských panovníkov Márie
Terézie a Jozefa II. vydané v rokoch 1761 až 1782, intimáty z rokov 1724 až 1775,
súhrnný súpis kráľovských nariadení Collectio Normalium Resolutionum 1760 až 1785
a Index Normalium 1770 až 1840 a dvorské dekréty (v súvislosti s periodicitou správ
košického komisára, dekréty týkajúce sa sedmohradských Rómov a vagabundov,
dekréty týkajúce sa všeobecne Rómov z jednotlivých stolíc, dekréty ohľadne návrhu
ako zabrániť lúpežiam a krádežiam majetku). Vyskytujú sa tu tiež cirkuláre adresované
stoliciam ohľadne regulácie Rómov (najmä ohľadne potulovania sa Rómov a cirkuláre
obsahujúce jednotlivé kráľovské nariadenia).
Najrozsiahlejší materiál tvoria však súpisy Rómov Abovskej, Šarišskej,
Zemplínskej, Spišskej, Užskej a ďalších stolíc, ako aj súpisy Rómov v jednotlivých
uhorských mestách za roky 1773-1785, ktoré boli zaslané stolicami a mestami na KMR.
Súpisné údaje za jednotlivé stolice a mestá boli použité pre zostavenie sumárnych
súpisov za celé Uhorsko, ktoré boli vyhotovované priamo pre panovníka. Takéto
súhrnné súpisy Rómov za všetky uhorské stolice a mestá sú vyhotovené za roky 1780-
1785. Okrem uvedených súpisov sa tu vyskytujú napríklad aj súpisy rožného statku
u Rómov a pod.
V Štátnom archíve vo Viedni v rámci vyššie uvedených fondov prevládajú
materiály týkajúce sa pasových záležitostí prisťahovalcov, vysťahovalcov, ako aj
všeobecné pasové záležitosti pre potulných komediantov, povrazolezcov, akrobatov,
46
neudelenia cestovných pasov pre Rómov atď. Ďalšiu skupinu tvoria správy ohľadne
vysťahovania a transportu rómskych skupín do ich domovskej krajiny. K zaujímavým
dokumentom patrí tereziánsky trestný poriadok z roku 1769. Pre územie bývalého
Uhorska je zaujímavý materiál Dvorskej kancelárie, ten však bol poškodený požiarom,
čo v praxi znamená, že jednotlivé dokumenty sú začmudené, lámu sa na dotyk, mnohé
dokumenty sú v dôsledku obhorených okrajov nečitateľné.
V Štátnom archíve v Berehove prevládajú trestno-právne spisy, v ktorých sú
prípady stíhania Rómov za rôzne krádeže (peňazí, koní, dobytka, šiat, majetku vôbec),
zbíjanie, bigamiu, veštenie, nezaplatený dlh, ďalej protokoly zo súdneho pojednávania
a vypočúvania Rómov, ktorí sa dopustili krádeží a iných priestupkov. Nechýbajú ani
stoličné správy, napríklad správa stoličnej komisie z roku 1773 o prijatých opatreniach
na prinútenie kočujúcich Rómov usadiť sa, či list Zemplínskej stolice z roku 1766
adresovaný Užskej stolici o zákaze obchodovať Rómom s koňmi, aby sa tým vyhlo
krádežiam koní Rómami. Početnú skupinu materiálov tvoria aj v tomto archíve
nariadenia KMR, a to nariadenia o prijatí opatrení k donúteniu Rómov k usadlému
spôsobu života, o spôsobe výchovy rómskych detí, o náboženskej výchove rómskych
detí, o poskytovaní informácií o prijatých opatreniach na prinútenie Rómov k usadeniu
sa, o uskutočnení súpisov Rómov nachádzajúcich sa na území Užskej stolice, o podaní
správy o Rómoch podľa priloženej schémy, o odlišnom oblečení Rómov od sedliackeho
oblečenia. Súpisný materiál bol v tomto prípade skromnejší, našla som len tri súpisy
Rómov žijúcich v Užskej stolici a výkaz o počte mlynárov a Rómov v Sobraneckom
okrese.
Zaujímavú a veľkú skupinu materiálov uložených v štátnych archívoch, ktoré
tiež dotvárajú obraz o Rómoch, tvoria cirkevné matriky, osobné písomnosti jednotlivých
členov uhorských rodín a rodov, ale aj záznamy kronikárov z jednotlivých obcí.
Súpisy Rómov v archívoch
Spomedzi všetkých vyššie uvedených materiálov osobitnú pozornosť si
zasluhujú najmä súpisy Rómov. Ide o veľmi rozsiahly materiál, čo do rozsahu i obsahu.
Rozsiahlosť materiálu závisí od veľkosti skúmanej stolice a od počtu v nej sa
nachádzajúcich Rómov. Preto sa rozsah jednotlivých súpisov pohybuje v rozmedzí
47
dvoch (napríklad Turnianska stolica) až po niekoľko desiatok strán (napríklad Šarišská,
či Abovská stolica). Čo sa týka obsahovej stránky v týchto súpisných materiáloch sú
uvedené konkrétne rómske rodiny, a to podľa jednotlivých obcí. Ďalej zo súpisov sa dá
zistiť meno hlavy rodiny a v niektorých prípadoch aj meno jeho manželky a detí, počet
Rómov, počet detí, vek detí (ojedinele aj vek ich rodičov), spôsob výchovy rómskych
detí, spôsob bývania rómskych rodín, ich právne postavenie (sedliak, želiar, podželiar),
spôsob obliekania, spôsob obživy rómskych rodín, či jedli alebo nejedli mäso
z uhynutých zvierat, či vlastnili kone a obchodovali s nimi a či platili dane (stoličnú a
vojenskú). Súpisy sa mali vykonávať dvakrát do roka (za 1. a 2. polrok), a preto
v stoliciach, kde sa toto nariadenie dôsledne plnilo, môžeme detailne sledovať
konkrétne rómske rodiny, ich spôsob života, ich presuny z jednej obce do druhej
v rámci jedného okresu alebo do iných okresov či dokonca stolíc, alebo, naopak, ich
usadenosť.
Všetky hore uvedené archívne materiály dotvárajú svojím spôsobom obraz o
Rómoch v skúmanom období. Preto je užitočné neustále sa k nim vracať, analyzovať
ich a brať z nich poučenie pre budúcnosť.
48
3 Nariadenia Márie Terézie a Jozefa II. týkajúce sa
Rómov v Uhorsku
3.1 Politická situácia a riešenie sociálno-ekonomických otázok
v Uhorsku v druhej polovici 18. storočia
Politická situácia v Uhorsku
Obdobie vlády Márie Terézie bolo poznačené v prvých rokoch vojnami
o habsburské dedičstvo (1740 - 1748), ktoré prerástli do európskeho konfliktu. Počas
tohto zápasu sa ukázala hospodárska zaostalosť, a tým aj mocenská slabosť ríše, ktorú
sa dvor usiloval odstrániť centralizáciou a reformami štátnej a daňovej správy
v západnej časti ríše. Vzhľadom na vojenskú pomoc, ktorú jej v boji o habsburské
dedičstvo v roku 1741 poskytla uhorská šľachta, absolutisticko-centralistické snahy
v Uhorsku panovníčka nemohla uplatniť. Prvú fázu reforiem uskutočnila v rokoch
1745-46, avšak za začiatok veľkej štátnej reformy v Uhorsku sa označuje až rok 1749,
kedy Mária Terézia založila centrálny úrad s názvom „Directorium in publicis et
cameralibus“, v ktorom sa sústredili politické a finančné právomoci odňaté dvorskej
komore.162
V roku 1751 bol do Bratislavy zvolaný snem, ktorý, aj napriek výhradám voči
panovníčke o nedodržiavaní uhorskej ústavy, odhlasoval kontribúciu 3 milióny zlatých.
Aj keď počas tzv. sedemročnej vojny (1756 - 1763) medzi rakúsko-francúzskou
a prusko-britskou koalíciou uhorské vojenské sily opäť zohrávali významnú úlohu,
veľké hospodárske rozdiely medzi Uhorskom a západnou časťou ríše nakoniec donútili
panovníčku na bratislavskom sneme v roku 1764 nastoliť v Uhorsku otázku
hospodárskych reforiem, súčasťou ktorých malo byť aj odvádzanie pravidelného
ročného poplatku namiesto insurekčnej povinnosti.163
Šľachta, ktorá v tom ale videla pokus dvora o svoje zdanenie sa však týmto
reformám všemožne bránila. Mária Terézia pre neústupnosť uhorskej šľachty snem
v roku 1765 rozpustila a až do konca svojej vlády ho nezvolala. Svoje reformy
v ďalšom období sa snažila v Uhorsku uskutočňovať prostredníctvom kráľovských
nariadení, ich realizáciu však neúnavne brzdil výkonný aparát závislý od uhorskej
162 VACHA, B. (Ed.): Die Habsburger. Eine europäische Familiengeschichte. Graz - Wien - Köln :
Verlag Styria, 1993, s. 300-302. 163 BLACK, J.: Evropa osmnáctého století. 1. vydanie. Praha : Nakladatelství Vyšehrad, spol. s r. o.,
2003, s. 321-326.
49
šľachty. Pri prvom delení Poľska panovníčka získala v roku 1772 späť Halič a tiež
spišské mestá zálohované Poľsku v roku 1412. Na sklonku svojej vlády viedla ešte
Mária Terézia v rokoch 1778 až 1779 vojnu proti Prusku o bavorské dedičstvo.
Počas svojej vlády Jozef II. pokračoval v reformnej činnosti, ktorú začala už
jeho matka. Svoje reformy však presadzoval oveľa razantnejšie, čo vyvolávalo ešte
väčší odpor a nespokojnosť uhorskej šľachty. Z tohto dôvodu sa Jozef II. dokonca nedal
ani korunovať za uhorského kráľa164, a preto ho uhorská šľachta nazývala posmešne
klobúkovým kráľom. Odpor šľachty v súvislosti s realizáciou jozefínskych reforiem
spôsobilo najmä obmedzenie jej právomocí.
V roku 1783 panovník nariadil premiestnenie KMR z Bratislavy do Budína
a neskôr nechal previesť do Viedne uhorské korunovačné klenoty, čím zvýraznil
klesajúci význam Bratislavy. V Bratislave sa však aj naďalej konali korunovácie
panovníkov a do roku 1848 tam viedol zasadania aj uhorský snem. V rokoch 1784 -
1785 došlo k veľkému protifeudálnemu povstaniu rumunských roľníkov
v Sedmohradsku, ktoré do istej miery urýchlilo vydanie patentu o zrušení nevoľníctva v
Uhorsku.
Jozef II. sa neúnavne usiloval o obmedzenie moci šľachty a o rýchlu
centralizáciu monarchie, k čomu mu mala dopomôcť aj územno-správna reorganizácia
v roku 1785. Územie Uhorska (spolu s Chorvátskom a Slavónskom) rozdelil na 10
dištriktov (ako nadstoličné správne útvary), do ich čela vymenoval kráľovských
komisárov a menšie stolice pospájal do jedného väčšieho celku. Týmto komisárom bola
podriadená celá stoličná správa. Táto územno-správna reorganizácia znamenala
poštátnenie verejnej správy a likvidáciu šľachtickej samosprávy.165
Rakúsko ako spojenec Ruska sa v roku 1787 nechalo vtiahnuť do vojny proti
Turecku, ktorá trvala až do konca vlády Jozefovho mladšieho brata Leopolda II. v roku
1792. Krátko po nástupe Františka I. na trón musela Viedeň v roku 1794 odolávať
hrozbe revolučných myšlienok, ktoré šírila radikálne orientovaná inteligencia (tzv.
uhorskí jakobíni) sformovaná pod vplyvom Francúzskej revolúcie. Koncom 18. storočia
európske mocnosti začínajú čeliť novej dobyvačnej politike Francúzska a v rokoch 1799
164 BLACK, J.: c. d., s. 462. 165 Bližšie ŽUDEL, J.: c. d., s. 14; KLIMKO, J.: Vývoj územia Slovenska a utváranie jeho hraníc.
Bratislava : Obzor, 1980, s. 148-149.
50
- 1802 sa Rakúsko zapája do vojny spolu s Anglickom, Neapolskom, Ruskom,
Portugalskom, Britániou i Tureckom proti Francúzsku, proti Napoleonovi I.166
Riešenie sociálno-ekonomických otázok v Uhorsku
Tak ako každá doba, aj táto prinášala so sebou okrem pokroku aj sprievodné
negatívne javy ako chudobu, žobranie, tuláctvo. S týmito javmi sa súčasníci snažili
vyrovnať rôznymi spôsobmi. Najčastejšou z nich bola dobročinnosť (cirkevná,
súkromná a verejná), ako istá forma sociálnej starostlivosti.167
V tomto období nastali prvé organizované zásahy štátu do oblasti sociálnej
starostlivosti a boli odpoveďou na stále rastúcu pauperizáciu obyvateľstva. Znakom
nástupu štátu do oblasti sociálnej starostlivosti bolo poštátňovanie cirkevných
a mestských zariadení, respektíve ich štátne subvencovanie. Nová organizácia sociálnej
starostlivosti bola súčasťou rozsiahlej zdravotno-sociálnej politiky osvietenského štátu.
Osvietenský štát zasiahol najmä v smere skvalitnenia zdravotníctva a hygieny. Podľa
nariadenia z roku 1752 museli stolice povinne zamestnávať stoličných lekárov, ktorí
boli poverení bezplatne ošetrovať chudobných (medzi ktorých patrili najmä Rómovia).
Toto však stolice nenapĺňali dostatočne.168 Organizovaná štátna sociálna politika bola
postavená na nových zásadách, ktoré spočívali na zákaze žobrania, udeľovaní podpôr
domácim „čestným“ chudobným, vykazovaní „cudzích“ žobrákov, evidencii
a systematizácii financovania.
Narastajúci počet žobrákov potulujúcich sa po vidieku a prúdiaci do miest začal
byť pre spoločnosť záťažou a potencionálnym nebezpečenstvom (krádeže, drobné
priestupky, kriminalita organizovaných skupín). Dovtedajší stereotyp „posvätnej“
chudoby vystriedal nový stereotyp práceschopného tuláka nehodného charity. Žobrák sa
zmenil na nepracujúci kriminalizovaný živel, ktorý je potrebné prevychovať
prostredníctvom práce k novému spôsobu života. Na strane druhej telesne postihnutému
166 Protinapoleónske vojny trvali až do roku 1815. 167 MÜNSTENBERG: Armenpflege. In: CONRAD, J. et alii (Eds.): Handwörterbuch der
Staatswissenschaften. 1. zv. (Abbau - Armenwesen), 2. vydanie. Jena : Gustav Fischer, 1898, s. 1180-
1181. 168 BOKESOVÁ-UHEROVÁ, M.: Dejiny zdravotníctva na Slovensku. Martin : Osveta, 1989, s. 44-45;
SINKULOVÁ, L.: Dějiny československého lékařství. 2. díl. (Od roku 1740 do 1848.) Praha : SPN, 1965,
s. 26-27, 114-115; HAHN, G.: A magyar egészségügy története. Budapest : Medicina, 1960, s. 19.
51
„objektívne chudobnému“, teda morálne čistému žobrákovi mala spoločnosť etickú
povinnosť zabezpečiť minimálne podmienky na prežitie.169
Základným kritériom udeľovania sociálnej pomoci sa stala domovská
príslušnosť, čiže rozlišovanie na domácich a cudzích, a morálna kategorizácia na
práceschopných a práceneschopných žiadateľov, to znamená rozlišovanie chudobných
na hodných a nehodných pomoci. Okrem toho svoju úlohu zohrávala aj konfesionálna
príslušnosť, sociálny status, príslušnosť k profesijnej skupine, nacionálna príslušnosť a
často sa zohľadňoval aj vek, pohlavie, vzdelanie a pod.170 Nie všetky ohrozené sociálne
skupiny sa však mohli stať adresátmi sociálnej starostlivosti.
Domovská príslušnosť mala zaručiť právo na nerušený pobyt v obci a nárok na
zaopatrenie v prípade núdze a chudoby, pretože povinnosť postarať sa o chudobného
núdzneho bola domovskej obci ako politicko-samosprávnej jednotke prikázaná
zákonom. Táto zásada bola potvrdzovaná legislatívnymi opatreniami (v roku 1751 a
1752)171 a stala sa základným princípom novodobej sociálnej politiky. Získať,
respektíve zmeniť domovskú príslušnosť bolo problematické. Spravidla sa udeľovala
podľa miesta narodenia. Udeľovanie domovskej príslušnosti síce malo zaručiť právo na
sociálnu pomoc, ale v praxi sa stalo zámienkou na dosiahnutie opačného cieľa. Obec sa
neraz bránila pred prisťahovalcami neudelením im domovskej príslušnosti, čím sa
domovské právo postavilo do protirečenia s oficiálne deklarovanou slobodou
sťahovania. Domovské právo sa stalo prostriedkom na vyčleňovanie celých skupín zo
systému sociálnej starostlivosti (okrem iných napr. rómskych nádenníkov,
nekvalifikovaných pomocných robotníkov a sluhov).172
Do kategórie „hodných“ chudobných, ktorí mali morálne právo prijímať pomoc,
spadali takí, ktorých znakom bola chudoba vyplývajúca z handicapu (podľa možností
viditeľného), ktorý spôsoboval ich práceneschopnosť. Patrili sem telesne a duševne
postihnutí, starci, siroty a vdovy. Tradičnými objektmi štátneho sociálneho
169 BRUCKMÜLLER, E.: Sozialgeschichte Österreichs. 1. vydanie. Wien - München : Herold Verlag,
1985, s. 267-268; MAREŠ, P.: Sociologie nerovnosti a chudoby. 1. vydanie. Praha : Sociologické
nakladatelství, 1999, s. 89-90; OROSOVÁ, M.: Bratislavskí žobráci v 18. storočí. Slovenská archivistika,
34, 1999, 1, s. 91-93. 170 KILIÁNOVÁ, G.: Žobráci ako spoločenská skupina a jej vzťahy k lokálnemu spoločenstvu. Slovenský
národopis, 38, 1990, 1-2, s. 237-239; DUDEKOVÁ, G.: Juraj Schulpe a sociálna politika v Uhorsku na
prelome 19. a 20. storočia. Dizertačná práca. Bratislava : FF UK, 2001, s. 53. 171 CSIZMADIA, A.: A szociális gondoskodás változásai Magyarországon. Budapest : MTA, 1977, s.
139; JANÁK, J.: Příčiny vzniku předlitavské sociální správy. Brno : Univerzita J. E. Purkyně, 1970, s.
96. 172 JANÁK, J.: Příčiny vzniku předlitavské..., s. 109; CALL, von: Armengesetzgebung in Österreich. In:
CONRAD, J. et alii (Eds.): Handwörterbuch der Staatswissenschaften. 1. zv. (Abbau - Armenwesen), 2.
vydanie. Jena : Gustav Fischer, 1898, s. 1092-1094.
52
zabezpečenia vo forme doživotných penzií boli štátni úradníci (dôstojníci cisárskej
armády, úradníci, neskôr policajti, sudcovia, učitelia, železničiari, poštoví
zamestnanci).173
Za hodných podpory boli ďalej uznaní aj tzv. hanbliví alebo zahanbení
chudobní, ktorí patrili medzi menej viditeľnú časť núdznych ľudí. Išlo o schudobnených
obyvateľov mesta, väčšinou drobných remeselníkov, niekedy i príslušníkov vyšších
spoločenských vrstiev, ktorí sa ocitli v núdzi kvôli starobe alebo ekonomickému krachu,
či o obete prírodných katastrof. V rámci tzv. skrytej chudoby však zostávala časť
„hodných“ núdznych mimo sociálnej starostlivosti, pretože títo sociálne odkázaní ľudia
sa o pomoc neuchádzali buď z nedostatku sociálnych zručností, alebo neboli ochotní
prijať stigmatizáciu, ktorá prijímanie pomoci sprevádzala.174
Na druhej strane nárok na podporu nemali „cudzí“ a negatívne morálne
hodnotení ľudia, ktorí zostávali úplne mimo záberu sociálnej starostlivosti. Medzi
takých patrili slobodné matky s deťmi (považované za ľahké ženy), práceschopní
žobráci (považovaní za zaháľačov, klamárov a kriminálnikov) a ľudia previnilí sa voči
zákonom (najtypickejším príkladom boli kočovní Rómovia).175
Štát uplatňoval voči „nehodným“ a „cudzím“ represiu a policajný odsun.
Uhorské obecné zákony a ustanovenia trestného poriadku oprávňovali vykonávať
policajné vypovedanie, čiže „hnanie šupom“. Do domovskej obce mal byť odsunutý
človek odsúdený pre žobranie a túlanie, to znamená taký, ktorý nemal stále bydlisko,
alebo ho opustil a potuloval sa bez zamestnania a práce a navyše nebol schopný
preukázať sa prostriedkami na obživu a ani tým, že si ju zaobstaráva čestným
spôsobom. Cudzí štátni príslušníci mali byť odšupovaní do vlasti. Policajný odsun sa
stal bežným prostriedkom na zbavenie sa nepohodlných ľudí ako boli tuláci a žobráci,
medzi ktorých často patrili Rómovia. Táto prax vypovedania nepohodlných tulákov
a žobrákov sa však ukázala ako neúčinná, pretože vypovedané osoby sa častokrát
173 DUDEKOVÁ, G.: c. d., s. 52; POTŮČEK, M.: Sociální politika. Praha : Sociologické nakladatelství,
1995, s. 25. 174 GEREMEK, B.: Slitování a šibenice. Dějiny chudoby a milosrdenství. 1. vydanie. Praha : Argo, 1999,
s. 32, 47, 57, 165; CASTEL, R.: A szociális kérdés alakváltozásai. A bérmunka krónikája. Budapest :
Max Weber Alapítvány, 1998, s. 60; WOOLF, S. J.: The Poor in Western Europe in the Eighteenth and
Nineteenth Centuries. London - New York : Methuen, 1986, s. 9; MAREŠ, P.: c. d., s. 58-59. 175 GYÁNI, G.: Könyörületség, fegyelmezés, avagy a szociális gondoskodás genealógiája. Történelmi
szemle, 41, 1999, 2, s. 70-75.
53
vracali späť. Nehodní žobráci boli neraz potrestaní nútenou prácou alebo vojenskou
službou. Z toho obdobia pochádzajú aj prvé pokusy o súpisy žobrákov.176
Podľa nariadenia Márie Terézie z roku 1754 mesto muselo poskytnúť pomoc iba
tým osobám, ktoré sa usadili na jeho území a získali status mešťana. Okrem týchto sa
mali podporovať „neusadení“ obyvatelia, ktorí v obci vykonávali remeslo, službu alebo
sa tu živili iným čestným spôsobom nepretržite aspoň 10 rokov (napríklad rómski
kováči). Všetky ostatné osoby mali byť odsunuté do svojho rodiska, respektíve vlasti.177
V neskorších právnych predpisoch bola pracovná povinnosť zamenená za podmienku
pravidelne platiť obecné dane.
Nariadenia Márie Terézie z roku 1775 upresňovali zaobchádzanie s tulákmi
a žobrákmi: tuláci a nehodní žobráci mali byť prevychovaní prácou v robotárňach, chorí
a starí umiestnení do chudobincov.178 Robotárne (domy práce) patrili medzi najstaršie
prevýchovné zariadenia nútenej práce na prevýchovu a integráciu žobrákov a tulákov do
spoločnosti. V habsburskej monarchii sa začali zriaďovať už koncom 17. storočia.
Prvou robotárňou v Uhorsku bol Košický Dom založený v roku 1799.179 V
chudobincoch boli opatrovaní hodní mestskí chudobní, starci, osoby neschopné vlastnej
obživy a siroty. Chudobince boli mestským, nie štátnym zariadením.180
V niektorých uhorských mestách bolo žobranie povoľované len malej časti
miestnych žobrákov, ktorí boli pod prísnou kontrolou a na verejných miestach smeli
žobrať len s osobitným povolením mestskej rady. Pritom mali byť špeciálne označení
tabuľkou na prsiach. Ostatné žobranie bolo zakázané.181 V trestnom zákonníku Jozefa
II. z roku 1787 dostala kodifikácia postupu proti žobrákom definitívnu podobu. Prísne
protižobrácke nariadenia sa však v súdnej praxi často obchádzali a zmierňovali.
Legislatívna represia narážala na odpor verejnej mienky a vzbudzovala skôr solidaritu
176 OROSOVÁ, M.: c. d., s. 91-93; ŠPIESZ, A.: Slobodné kráľovské mestá na Slovensku v rokoch 1680 -
1780. 1. vydanie. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1983, s. 225; ŠPIESZ, A.: Sociálne
problémy a sociálna starostlivosť. In: ŠPIESZ, A.: Bratislava v 18. storočí. Bratislava : Tatran, 1987, s.
226-228; ŠIMONČIČ, J.: Súpisy žobrákov v Trnave. In: ŠIMONČIČ, J.: Mojej Trnave. K dejinám Trnavy
a okolia. Trnava : B-print, 1998, s. 207-209. 177 CALL, von: c. d., s. 1092. 178 GYÁNI, G.: c. d., s. 61. 179 Bližšie pozri ŠPIESZ, A.: Manufaktúrne obdobie na Slovensku 1725-1825. Bratislava : Vydavateľstvo
Slovenskej akadémie vied, 1961, s. 228-235; DUDEKOVÁ, G.: c. d., s. 38-39. 180 TAKÁČ, A.: K niektorým otázkam sociálnej starostlivosti v Košiciach v období uhorského
kapitalizmu. Historica Carpatica, 8, 1977, s. 89. 181 ŠPIESZ, A.: Sociálne problémy a sociálna starostlivosť..., s. 227-228.
54
s prenasledovanými žobrákmi. Aj na vidieku sa krádež z núdze posudzovala a trestala
benevolentnejšie ako ostatné trestné činy.182
Jozef II. sa usiloval centralizovať cirkevnú dobročinnosť s obecnou, a to pod
štátnou kontrolou. Dvorským dekrétom z roku 1782 odporúčal založiť v každej farnosti
organizáciu sociálnej starostlivosti - veľké bratstvo nazývané „O činnej láske
k blížnemu“ podľa vzoru inštitúcie, ktorú založil knieža Jan Buquoy na svojom panstve
v južných Čechách.183 Sociálnu starostlivosť chcel Jozef II. skvalitniť prepojením siete
chudobinských ústavov s reorganizovanou farskou cirkevnou sústavou.184 Sieťou tzv.
farských chudobinských ústavov sa ako prvý pokúsil o systematizáciu sociálnej
starostlivosti v habsburskej monarchii. V týchto ústavoch mala byť v prvom rade
zavedená evidencia žobrákov a vykonaná ich kategorizácia na oprávnených a
neoprávnených. Oprávneným mali byť prideľované sociálne dávky, neoprávnení
žiadatelia a zadržaní tuláci mali byť presunutí do robotární. Ústav mal poskytovať
pomoc bez ohľadu na konfesijnú príslušnosť a sociálny pôvod oprávneného žiadateľa.
Tieto jozefínske organizácie sociálnej starostlivosti boli plošne zriadené v Predlitavsku
v roku 1783 (Viedeň, Graz, Linz) a v roku 1786 boli legislatívne zakotvené aj pre
Uhorsko.185 Finančné zdroje Jozef II. zabezpečil predisponovaním majetku dovtedajších
zrušených náboženských bratstiev do inštitúcií nového typu, v ktorých videl kontinuitu
zaniknutých bratstiev.186
Sociálna starostlivosť mala rôzne podoby a v tomto období sa členila na
zatvorenú (v ústavoch) a otvorenú sociálnu starostlivosť.
Zatvorený systém predstavoval komplexné zabezpečenie životných potrieb,
vrátane ubytovania, avšak za cenu obmedzovania osobnej slobody.187 Najčastejšou
formou boli špitály188, chudobince189, starobince190, sirotince, ale aj liečebné ústavy,
polepšovne, robotárne, nocľahárne a podobne.
182 DUDEKOVÁ, G.: c. d., s. 35; AMMERER, G.: Aufgeklärtes Recht, Rechtspraxis und Rechtsbrecher -
Spurensuche nach einer historischen Kriminologie in Österreich. In: AMMERER, G. - HAAS, H.:
Ambivalenz der Aufklärung. Festschrift für Ernst Wangermann. Wien - München : Verlag für Geschichte
und Politik Oldenbourg, 1997, s. 109-111. 183 GUTKAS, K.: KAISER Joseph II. Eine Biographie. Wien - Darmstadt : Paul Zsolnay Verlag, 1989, s.
314-315. 184 BRUCKMÜLLER, E.: c. d., s. 235. 185 PETRÁŇOVÁ, A.: Venkovská chudina evidovaná v buquoyském „zaopatřovacím“ zřízení v druhé
polovině 18. století. Jihočeský sborník historický, 30, 1961, 3-4, s. 114-134; GUTKAS, K.: c. d., s. 315;
JANÁK, J.: Příčiny vzniku předlitavské..., s. 93-96. 186 BRUCKMÜLLER, E.: c. d., s. 327. 187 DUDEKOVÁ, G.: c. d., s. 72. 188 Špitály až do 18. storočia plnili sociálnu aj zdravotnú funkciu. Poskytovali zaopatrenie i liečebnú
starostlivosť práceneschopným a prestárlym ľuďom. Viaceré špitály boli vlastníkmi rozsiahlych
55
Pri otvorenej forme bola podporovaná osoba ponechaná vo svojom miestnom
a rodinnom prostredí, pričom pomoc dostávala väčšinou v naturálnej podobe,
zriedkavejšie formou finančných príspevkov. Túto starostlivosť organizovala cirkev,
dobročinné spolky a miestna samospráva. Dôležitým kritériom zostávalo rozlišovanie
na domácich a cudzích chudobných. Miestni žobráci dostávali almužny, respektíve
podpory v pravidelne určených cykloch (na sviatky), ako aj pri iných príležitostiach
(krstiny, svadby, pohreby, zakáľačky a podobne). Prvou centralizovanou podobou
otvorenej sociálnej starostlivosti v Uhorsku bol spomínaný projekt farských
chudobinských ústavov z konca 18. storočia. 191
Osvietenský štát sa usiloval zaviesť organizovaný poriadok, sociálnu kontrolu
širokých vrstiev spoločnosti, pričom jej základom, podľa novej etiky práce, bola
výchova k pracovitosti. Taktiež trestný poriadok a policajné predpisy spolu s ďalšími
intervenciami štátu mali zabezpečiť disciplinizáciu a štátnu kontrolu nad každodenným
životom človeka. Obsah legislatívnych opatrení habsburského štátu bol ovplyvnený
pohľadom na chudobného človeka ako na potencionálny kriminálny živel. Kontrolou
a represiou sa štát usiloval dosiahnuť „morálnu obrodu a prevýchovu“ práceschopných
„zaháľačov“. Policajné kontroly, razie, vypovedania („šupovania“ do domovských obcí,
respektíve vlasti) sa stali každodennou realitou. Zákaz žobrania a policajná represia voči
kategórii nezamestnaných a sociálne odkázaných ľudí (akými boli najmä Rómovia),
ktorí boli označovaní za nebezpečných tulákov, vagabundov a žobrákov nehodných
majetkov, ktoré vzrastali pravidelnými testamentárnymi odkazmi a darmi šľachty a meštianstva.
Pravidelné príjmy im zaručoval, okrem vlastnej ekonomickej činnosti, finančný kapitál v podobe nadácií
(fundácií, základín). Aj napriek tomu bola ekonomická situácia špitálov rozdielna, v mnohých prípadoch
aj nepriaznivá.
JUNAS, J. - BOKESOVÁ-UHEROVÁ, M.: Dejiny medicíny a zdravotníctva. Martin : Osveta, 1985, s.
96-127; RATZINGER, G.: Geschichte der kirchlichen Armenpflege. Gekrönte Preisschrift. Freiburg im
Breisgau : Herder, 1868, s. 313-315; KILIÁNOVÁ, G.: c. d., s. 238; ŠPIESZ, A.: Slobodné kráľovské
mestá..., s. 214-226; HAHN, G.: c. d., s. 10. 189 Chudobince ako charitatívne útulky pre chudobných a opustených sa postupne vyvíjali popri špitáloch.
Prostriedky na svoju existenciu získavali najmä z nadácií bohatých šľachticov, cirkevných hodnostárov
a mešťanov, a to vo forme peňažnej sumy alebo príjmov z poddanskej obce a podobne, od konca 18.
storočia aj z verejných nadácií. Nachádzali sa najmä v mestách a mestečkách a tiež v niektorých
dedinách. KILIÁNOVÁ, G.: c. d., s. 238. 190 Starobince alebo inak meštianske opatrovne boli ústavy poskytujúce trvalú formu starostlivosti. Boli tu
opatrovaní schudobnení mešťania, ich vdovy, nevyliečiteľne chorí, mrzáci, v každom prípade osoby,
ktoré mali meštianske právo. V starobinci sa stravovali aj takí chudobní, ktorí bývali doma.
TAKÁČ, A.: c. d., s. 96. 191 BRUCKMÜLLER, E.: c. d., s. 235; DUDEKOVÁ, G.: c. d., s. 73-74.
56
pomoci, spôsobili, že z takto koncipovaného systému sociálnej pomoci zostala táto
najproblematickejšia a najpočetnejšia kategória chudobných vylúčená.192
3.2 Reformy a nariadenia Márie Terézie a Jozefa II. a ich cieľ
Reformy Márie Terézie
Mária Terézia počas svojho plodného života presadila do praxe mnohé správne,
ekonomické a spoločenské reformy, z ktorých postavenie poddaných najviac ovplyvnil
tereziánsky urbár vydaný v roku 1767, ktorý vniesol poriadok do dovtedy
nekontrolovateľného právneho vzťahu medzi zemepánom a poddaným (predchádzal mu
výnos z roku 1747, ktorý však bol z dôvodu silnej šľachtickej opozície neúčinný)193.
Od päťdesiatych rokov 18. storočia prakticky až do smrti panovníčky prebiehala
v Uhorsku úprava pomerov (regulácia) Rómov. V roku 1775 vydala panovníčka
nariadenie proti tulákom, podľa ktorého mali tulákov prevychovať prácou a chorých
a starých umiestniť do chudobincov. V oblasti súdnictva boli zakázané procesy pre
čarodejníctvo a mágiu, zrušili sa telesné tresty (v roku 1776) a vynucovanie si priznania
mučením.
Významná bola aj reorganizácia školstva, ktorá vyšla v roku 1777 pod názvom
Ratio educationis a ktorá zmenila obsah, metódy i ciele výchovno-vzdelávacieho
procesu v duchu moderných predstáv a názorov. Postupne vznikali aj prvé štátne
školské inštitúcie, reformovalo sa univerzitné štúdium. Štát postupne kontroloval a
riadil aj ďalšie sféry života spoločnosti. Zreformovala cechovú organizáciu,
zreorganizovala zdravotníctvo, poľnohospodárstvo a cirkev, vydala opatrenia proti
požiarom a na ochranu lesov atď.
Nariadenia Márie Terézie týkajúce sa Rómov194
Nástup Márie Terézie na panovnícky trón znamenal najmä pre Rómov
v západnej časti monarchie výrazné zmiernenie diskriminačných opatrení a vo
všeobecnosti zmenu prístupu k riešeniu problému kočovných Rómov. Vzhľadom na
192 JANÁK, J.: Rakouský protitulácky zákon z roku 1873 jako pokus o řešení společenských důsledků
průmyslové revoluce. Sborník prací Filosofické fakulty Brněnské university, C, 18, 1969, s. 87-89. 193 BLACK, J.: c. d., s. 158. 194 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785.
57
tvrdé protirómske opatrenia, ktoré platili v rakúskych a českých zemiach, však k tejto
zmene nedošlo ihneď.
Ediktom z roku 1744 panovníčka prikázala, aby sa krajina zbavovala Rómov iba
vyhnaním za hranice, a nie vyvražďovaním.195 Avšak nasledujúci cisársky dekrét zo 17.
novembra 1749 bol už sprísnený. Podľa jeho znenia boli Rómovia po dolapení
vypovedaní za hranice, ale pri ich opätovnom návrate mali už byť spalicovaní, na chrbte
im mal kat vyrezať písmeno R („relegatus“, čo v latinčine znamená „vypovedaný“)196
a po spísaní reverzu znovu vypovedaní za hranice. Pri ich ďalšom návrate mali byť
Rómovia potrestaní smrťou (muži a dostatočne silní chlapci obesením a ženy sťatím
mečom).197 Dekrét z 29. decembra 1751 sa opäť niesol v miernejšom duchu: za hranice
mali byť vysťahovaní len cudzí Rómovia, žobráci a tuláci, domáci Rómova mali byť
posielaní do svojich rodísk a ak boli chudobní a práceschopní, mali tam byť živení na
účet vrchností alebo obcí.198
Ďalšie nariadenia panovníčky už vychádzali so zameraním na reguláciu Rómov
a boli v prevažnej miere adresované hlavne Uhorsku, kde v dôsledku diskriminačných
opatrení v západnej časti monarchie žilo v tom období oveľa viac Rómov než
v rakúskych či v českých krajinách.
Sérii regulačných opatrení predchádzalo nariadenie zo dňa 8. novembra 1753
(neskôr opäť zopakované 20. januára 1769), ktoré zakazovalo pod trestom smrti
uhorským potulným Rómom vstup do českých krajín.199 Rómom bolo ďalej zakázané
držať kone a obchodovať s nimi; kone smeli vlastniť iba na domáce využitie alebo na
zveľadenie poľnohospodárstva. Bolo im zakázané žobrať a okrem iného sa mali usadiť
na stálom mieste.200
Otázku právomoci zemepánov ohľadne Rómov riešil prípis KMR z 2. mája
1758, ktorého nariadenia však neboli dôsledne dodržiavané. Prikazoval zemepánom,
aby pod svoje panstvo pripojili Rómov žijúcich na ich pozemkoch, o ktorých nie je
známe, žeby boli spáchali nejaký priestupok. V prípade, že už takých poddaných
195 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 61. 196 HANZAL, J.: c. d., s. 51. 197 NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 26. 198 Bližšie o tom pojednáva tu kapitola 3.1. NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 27. 199 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr.
123, č. sp. 3, 1780-1781. 200 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, 1780-1781; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1 - 1790/22,
č. kr. 164, č. sp. 9.
58
Rómov majú, majú si ich ponechať, pretože odteraz môžu Rómovia žiť iba pod správou
a právomocou zemepánov a nie županov ako predtým. Súčasne sa nariaďovalo, aby
Rómovia, ktorí si do sv. Jána nevyhľadajú takéhoto zemepána, boli zo stolice vyhnaní.
V prípise KMR zo začiatku roka 1760 adresovanom jednotlivým stoliciam bola
na základe sťažnosti, že sa medzi Rómami schovávajú vojenskí dezertéri, ktorí
rozpredávajú vojenskú výstroj, nariadená prehliadka Rómov a následné oznámenie
výsledku. Ďalej Rómovia, ktorí opustili miesta, na ktorých sa nútene usadili, mali byť
potrestaní palicovaním. Prípis tiež napomínal zemepánov a správcov kráľovských
statkov, aby do poddanských obcí pripustili Rómov, ktorí dosiaľ nemajú stáleho
bydliska.201
Dňa 24. novembra 1760 bolo nariadené, aby boli Rómovia vedení ku
kresťanskej viere, pričom ku kresťanským obradom a všeobecným zvykom mali byť
donútení akýmkoľvek spôsobom. V nariadení bola tiež vyjadrená sťažnosť na ešte stále
sa potulujúcich Rómov po stoliciach, ktorí majú byť usadení na stálom mieste a svojou
prácou prinášať pre krajinu úžitok.202
Usadení Rómovia, podľa nariadenia panovníčky z 13. novembra 1761, sa už
viac nemali nazývať Cigánmi, ale Novosedliakmi (latinsky Neocoloni, nemecky
Neubauer, maďarsky Ujparasztok) alebo Novomaďarmi (nemecky Neuungarn,
maďarsky Ujmagyarok), či Novoobyvateľmi (nemecky Neubürger, maďarsky
Ujlakosok), prípadne Novobanátmi“ (Neu-Banater). Spolu so starým menom sa mali
Rómovia zbaviť aj starého spôsobu života. Mladí, fyzicky zdatní rómski chlapci mali
byť od 16. roku svojho života odvedení k vojsku. Rómski vojaci nemali byť podľa
možnosti púšťaní domov.203
Nariadenie zo 4. decembra 1761 zakazovalo používať pohanské pomenovania
Rómov a hrozilo trestom tým, ktorí sa takýmito pomenovaniami budú oslovovať.
Rómovia mali namiesto nich používať kresťanské mená, to znamená meno
a priezvisko.204 Rómovia mali byť prijímaní do zamestnania a do spoločnosti vôbec bez
201 Podľa zápisov v rodinnej kronike turčianskych Révayovcov, kde sú zozbierané a opísané mnohé
nariadenia KMR z rokov 1750 - 1770. In HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 114-115. 202 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. 203 NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 33; SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 6, 55; KAISER, H.: c. d., s. 31-
32. 204 Tu na vysvetlenie je potrebné poznamenať, že pohanskými pomenovaniami boli myslené viac-menej
ich prezývky. Rómovia sa totiž označovali prezývkami vystihujúcimi niektorý charakteristický rys
dotyčného jedinca, napríklad kaštano muj - drevená tvár, šúko - chudý a podobne. Rómovia, ktorí prijali
nové meno a priezvisko, toto meno používali iba v úradnom styku, inak ďalej používali svoje prezývky.
Túto prax potvrdzuje aj skutočnosť, že pri policajnom vyšetrovaní Rómov sa popri riadnom mene značili
59
akýchkoľvek prekážok. Ešte vždy kočujúci Rómovia mali byť prinútení raz a navždy
usadiť sa kdekoľvek na panstve. Rómom sa zakazovalo zanechať miesto, ktoré už raz
zaujali. Aby nemali dôvod na kočovanie, mala sa im prideliť pôda a nemali sa im
vystavovať cestovné pasy. Zemepáni mali Rómom, ktorých mali pod svojou ochranou
a ktorí pre nich vykonávali rôzne manuálne práce a ročné povinnosti, za pomoci stolíc
určiť pevné miesto bydliska, zabezpečiť im vystavanie domov (za pomoci nižších
úradníkov, respektíve obcí) a vyznačenie pozemku. Rómovia, ktorí neboli pod ochranou
zemepánov, mali na nimi určenom mieste pracovať, postaviť si domy (zakazovalo sa im
bývať v kolibách alebo šiatroch), inými slovami žiť a pracovať spoločne s ostatnými
sedliakmi. Najneskôr do konca júna 1768 sa malo zabezpečiť, aby Rómovia nevlastnili
kone a neobchodovali s nimi, pretože kone im umožňovali sťahovanie sa z miesta na
miesto a pri krádežiach a lúpežiach rýchly únik z miesta činu. Držať kone im malo byť
povolené iba vo výnimočných prípadoch, a to vtedy, ak boli usadení a mali pôdu, ktorú
obrábali, ale aj v takom prípade sa odporúčalo, aby držali radšej volské záprahy ako
konské. Rómovia z Valašska (Valachici Zingari) nachádzajúci sa v Uhorsku sa mali
vrátiť späť do Valašska.205
Prípis KMR z roku 1763 viac-menej zopakoval predošlé nariadenia a navyše
prikázal stoliciam prinútiť Rómov nosiť odev, aký nosí okolitý ľud.206
Nariadenie z 10. decembra 1767 prikazovalo do konca februára 1768 spísať
všetky rómske rodiny a vyhotovené súpisy sa mali poslať prostredníctvom KMR
panovníčke. Tí, ktorí sa už usadili a boli prijatí za sedliakov alebo želiarov, mali byť
zavedení v urbárskych knihách a tabuliach a malo sa s nimi nakladať podľa urbáru.
Miestny richtár sa mal postarať o to, aby ich dovtedajšie šiatre, zemnice či koliby, ktoré
stáli mimo obce, boli zlikvidované a rómske rodiny, ktoré si nezabezpečili stále obydlie
mali byť zatiaľ stoličnou vrchnosťou využité, a to pod dozorom, na opravu ciest a iné
verejné práce, aby sa nepotulovali a neškodili okoliu. Rómom ako aj ich deťom bolo
pod trestom zbičovania zakázané chodiť nahým a ženám bolo zakázané zakrúcať sa do
dlhých plachiet. Mali sa obliekať podľa vzoru ostatného obyvateľstva.207 Funkcia
vajdovstva sa mala zrušiť, Rómovia sa mali podriadiť miestnemu richtárovi. Pôvodne
aj všetky prezývky dotyčného (napríklad v roku 1780 sedel v bratislavskom stoličnom väzení Róm Anton
Oláh, nazývaný tiež Johanka, Pucko či Purši). HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 118. 205 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. 206 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 118. 207 Cieľom bolo najmä odstránenie krikľavo farebného a ešte častejšie nedostatočného odievania sa
Rómov. HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 122-123, tiež PAJDUŠÁK, M.: Smižany,
Iľašovce, Sans-Souci..., s. 28.
60
Rómovia na jednom panstve spadali pod spoločného vajdu, ktorého potvrdzovali
zemania a ktorý bol braný na zodpovednosť pri priestupkoch niektorého zo svojich
ľudí.208 Aj v tomto nariadení bol zopakovaný zákaz držania koní a obchodovania s nimi.
Dňa 10. apríla 1769 bolo zopakované nariadenie z 8. novembra 1753 ohľadne
zakázu držania koní Rómami pre zisk.209
Dňa 12. júna 1769 bolo Rómom výslovne zakázané bývať v zemniciach.
Namiesto nich mali bývať v riadnych domoch, postavených na dedine v rade medzi
ostatnými domami.210 V tomto nariadení boli opätovne zopakované skoršie nariadenia
o zákaze držania koní Rómami pre zisk.211
V súvislosti so spisovaním a prijímaním Rómov do zväzku obce bolo dňa 23.
apríla 1772 nariadené ich zdanenie. Nariadenie o platení štátnych a stoličných daní
bolo 23. novembra 1772 znovu zopakované.
Dňa 23. novembra 1772 bol znova zopakovaný zákaz držať Rómom kone pre
zisk.212
Naradenie z 12. februára 1773 zakazovalo Rómom jesť mäso z uhynutých
zvierat, aby sa tak na jednej strane zabránilo šíreniu rôznych chorôb medzi
obyvateľstvom, na strane druhej sa mal tým odstrániť jeden z dôvodov negatívneho
vzťahu domáceho obyvateľstva k Rómom. Kováči, ktorí disponovali potrebným
kováčskym a iným náradím a ktorí boli zbehlí vo svojom remesle a bývali v domoch
v rade ostatných sedliackych domov, mali byť podporovaní. Počet rómskych
muzikantov sa mal obmedziť. Ženatým Rómom s deťmi mali byť deti od dvoch do
dvanásť rokov213 násilne odňaté a vytrhnuté tým z rómskeho prostredia. Tieto deti sa
mali dať do výchovy ku kresťanským sedliakom do vzdialených miest či stolíc, aby sa
tak z nich stali dobrí remeselníci a roľníci. Sedliakom sa malo za každé rómske dieťa vo
výchove vyplatiť 3 zlaté. Pod trestom 24 palíc bolo Rómom zakázané používať rómsky
jazyk, namiesto neho mali používať jazyk kraja, v ktorom žili. Rómske deti, ktoré si
službou vyslúžili nejaký zárobok, mali byť oslobodené od platenia stoličnej dane.
Zakazovala sa kúpa a predaj koní za účelom zisku. Manželstvo Rómky s Rómom bolo
208 Bližšie HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 109. 209 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, 1780-1781; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1 - 1790/22,
č. kr. 164, č. sp. 9. 210 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. 211 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, 1780-1781; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1 - 1790/22,
č. kr. 164, č. sp. 9. 212 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, 1780-1781; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1 - 1790/22,
č. kr. 164, č. sp. 9. 213 ŠALAMON, P.: Cigáni z Abovskej a Turnianskej stolice..., s. 73.
61
vo všeobecnosti zakázané, povolené mali byť len miešané manželstvá s nerómami. Ak
sa chcela Rómka zosobášiť s nerómom, musela sa preukázať vysvedčením, že usilovne
slúžila v dome šľachtica, mešťana alebo sedliaka a že je skúsená v zásadách katolíckej
viery. Ak spĺňala tieto podmienky, rómskej neveste malo byť zo štátnej pokladnice
vyplatených veno vo výške 50 zlatých. Žiaden Róm nesmel bez povolenia uzatvoriť
manželstvo alebo zasnúbenie, kým sa nepreukázal, že sa živí povoleným remeslom
alebo službou, či inou prácou a že je ňou schopný uživiť nielen seba, ale aj ženu a deti.
Toto mu mal dosvedčiť samotný zemepán.214
Dňa 20. decembra 1773 boli opätovne zopakované skoršie nariadenia o zákaze
držania koní Rómami za účelom zisku, na domáce účely či v poľnohospodárstve kone
smeli využívať. Každé pohlavie (rómski muži aj ženy) sa malo zapojiť do manuálnych
prác, to znamená, tí, ktorí mali vzťah k poľnohospodárstvu, mali vykonávať
poľnohospodárske práce, tí, ktorí inklinovali k remeslu, mali vykonávať remeslo,
ktorému sa vyučili.215
Podľa nariadenia z 24. jún 1774 sa nemalo dovoliť v jednom dome bývať
viacerým rómskym rodinám (Róm u Róma nesmel byť ani želiarom, ani podželiarom
alebo sluhom), čím sa malo predísť početným hádkam medzi Rómami žijúcimi vo
väčších skupinách. Žobráci s telesným postihom mali byť prehliadnutí lekárom
a odhalení podvodníci mali byť potrestaní.216
Dňa 20. februára 1775 bolo zopakované nariadenie z 12. februára 1773
ohľadne zákazu uzatvárať manželstvá medzi Rómami navzájom.217
Reformy Jozefa II.
Aj syn Márie Terézie Jozef II. počas svojej vlády zrealizoval mnohé dôležité
reformy. Najdôležitejším jeho aktom bolo vydanie tolerančného patentu v roku 1781,
ktorým čiastočne zrovnoprávnil protestantské a pravoslávne cirkvi s katolíckou
a patentu o zrušení nevoľníctva v Uhorsku v roku 1785, ktorým zmiernil útlak
poddaných. Pre poddaných zrušenie nevoľníctva v praxi znamenalo, že sa mohli
sťahovať a svoje deti dávať aj bez súhlasu feudálnej vrchnosti na remeslo či na štúdium.
214 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. KAISER, H.: c. d., s. 32-33. 215 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, 1780-1781; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1 - 1790/22,
č. kr. 164, č. sp. 9. 216 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na
Slovensku..., s. 122. 217 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, 1780-1781; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1 - 1790/22,
č. kr. 164, č. sp. 9.
62
Pokračoval v začatej regulácii Rómov, ktorá za jeho vlády intenzívne prebiehala
najmä v období rokov 1780 až 1785.
Vydaním nového trestného a občianskeho zákonníka v roku 1786 zaručil
rovnaké práva a povinnosti pre občanov, ďalej zrušil trest smrti (povolený len v čase
stanného práva), zakázal prácu detí do osem rokov a oslabil diskrimináciu Židov.
Zrušil kontemplatívne rády a nahradil biskupské semináre generálnymi
seminármi, ktoré vychovávali kňazov v osvietenskom duchu (1784). Úradným jazykom
sa v Uhorsku v roku 1784 stala namiesto latinčiny nemčina, pričom panovník
podporoval používanie národných jazykov.
Najradikálnejšou reformou Jozefa II. bol nový daňový poriadok z roku 1789,
ktorý nahrádzal poddanskú robotu peňažnou dávkou a znižoval daňové zaťaženie
poddaných. Panovník bol však donútený všetky reformy, okrem tolerančného patentu
a patentu o zrušení nevoľníctva, pre veľký odpor šľachty na smrteľnej posteli odvolať.
Nariadenia Jozefa II. týkajúce sa Rómov218
Nariadenia Jozefa II. týkajúce sa Rómov, ktoré boli adresované Uhorsku, viac-
menej nadväzovali na opatrenia z predošlého obdobia, a tak až do Jozefovej smrti tvorili
kompaktnú súčasť v rámci regulácie Rómov, ktorá v tomto období prebiehala.
Podľa nariadenia z 3. januára 1783 mali byť uhorskí a sedmohradskí Rómovia
začlenení medzi poddaných roľníkov.
Dňa 12. februára 1783 bolo zopakované nariadenie z roku 1773 o podpore tých
rómskych kováčov, ktorí vlastnili potrebné kováčske a iné náradie, boli skúsení vo
svojom remesle a bývali v domoch v rade ostatných sedliackych domov. Nariadenie z
12. septembra 1783 bolo koncipované dosť rozsiahle, pričom v ňom boli zopakované
aj niektoré nariadenia z predošlého obdobia: Rómovia, a to tak ženy ako aj muži, mali
byť vedení predovšetkým k roľníctvu a za nedbanlivé vykonávanie roľníckych prác
mali byť potrestaní vyťatím 24 palíc219. Minimálne každý štvrťrok mali hlavní slúžni
navštíviť Rómov v každom okrese, kontrolovať plnenie predpísaných nariadení, dozerať
na ich mravy, napravovať prípadné nedostatky a o ich spôsobe života vyhotovovať
správy. Pod trestom väzenia mali Rómovia zakázané opustiť panstvo bez pasu a bez
vedomia richtára a nadriadených orgánov. Rómske páry, ktoré sa vydávali za manželov,
218 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. 219 Aj keď telesné tresty boli zrušené ešte za Márie Terézie, na Rómov sa aplikovali aj naďalej. Pozri
v kapitole 3.2.
63
museli sa preukázať sobášnym listom. Opäť bol zopakovaný zákaz bývať v jednom
dome viacerým rómskym rodinám v želiarskom, podželiarskom alebo slúžnovskom
vzťahu, dokonca u rómskych sedliakov nemali slúžiť ani rómske dievčatá či ženy
a Rómovia nemali udržiavať medzi sebou žiadne kontakty, aby sa predišlo hádkam a
aby sa zabránilo pohlavnému spolužitiu najmä blízkych príbuzných. Deti rozličného
pohlavia mali spať osobitne. Nesmeli používať svoje potupné mená a deti mali dostávať
priezviská podľa svojich rodičov. Ďalej sa im prísne zakazovalo prechádzať z jednej
stolice do druhej. Žiaden rómsky sedliak alebo remeselník sa nemal zaoberať hudbou.
Rómovia, ktorí nemali čo robiť a ani pán pre nich nemal žiadnu prácu, mali byť využití
na verejné práce, opravy ciest, regulácie potokov a podobne, a to za dohodnutú mzdu.
Rómski muzikanti, ktorí boli žiadaní k vojsku, si mali cez úrady zaobstarať pasy.
Zemepáni, ktorí boli poverení vykonávaním regulácie, nemali byť prekážkou pri jej
vykonávaní najmä čo sa týkalo písania podrobných správ. Rómski práceschopní muži,
ktorí neobrábali pôdu, nemali nečinne zostávať doma, ale mali ísť do služby a k práci
mali byť prinútení aj prísnejšími prostriedkami. Sedliaci boli zodpovední starať sa o
svojich rómskych želiarov a ak sa títo nejakým spôsobom previnili, mali to ihneď
oznámiť príslušnej jurisdikcii. Všetci tí Rómovia, ktorí z rôznych príčin prechádzali
z miesta na miesto ako „vagabundi“ a preukazovali sa pasmi, mali byť miestnymi
richtármi, na území ktorej obce sa momentálne nachádzali, pod trestom uväznenia
usadení. Mali sa podrobiť svojim duchovným správcom (katolíckym, protestantským,
pravoslávnym), dodržiavať ich predpisy a navštevovať náboženské obrady a kázne,
vyučovania katechizmu a podobne. O výsledkoch úsilia duchovných mali títo
každoročne podávať informácie v úradných urbariálnych správach. Prikazovalo sa, aby
do polročných súpisov (už od novembra daného roku) boli značení aj Rómovia, ktorí
nepodliehajú žiadnej právomoci, živia sa kováčstvom a hudbou, nosia pestrofarebné
oblečenie a jedia mäso z uhynutých zvierat. Mali sa zefektívniť predpísané nariadenia.
Rómov, ktorí boli označení za sedliakov a aj v skutočnosti viedli sedliacky spôsob život
neodlišujúci sa od ostatných a ktorých ešte stále nenazývali Novosedliakmi, mali tak
začať nazývať. Pri usídľovaní Rómov sa malo celkove prihliadať na požiadavku, aby
nebývali pri lesoch a z horských oblastí ich mali presťahovať na roviny, aby sa
obmedzili možné úkryty v prípade krádeží.220 Deti mali byť odoberané od rodičov
a dávané na výchovu k sedliakom do rozličných miest od štyroch rokov (neskôr od
220 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785.
64
ôsmich rokov), a to najmenej na celé dva roky. Pri tomto sa vychádzalo z toho, že deti
si pri rodičoch navykali túlavému a záhaľčivému spôsobu života, obliekali sa po ich
vzore a podobne a výchovou u roľníckeho obyvateľstva si mali osvojiť jeho mravy,
pracovné návyky atď. Takýmto spôsobom mali byť vychovávané do desiateho roku
svojho života. Deti, ktoré ušli od roľníkov, mali byť privezené späť a rodičia, ktorí ich
prijali, mali byť čo najprísnejšie potrestaní. Po dovŕšení desiateho roku mali ísť rómske
deti do služby alebo na remeslá, pričom sa ale malo dbať na to, aby sa učili nielen
kováčstvu, ale aj iným remeslám, pretože z tohto dôvodu zostávali často pri svojich
otcoch a zvykali si znovu na starý spôsob života. Cechy mali rómskych chlapcov
prijímať všade bez prekážky. Jednotliví majstri, ktorým boli rómski chlapci pridelení, sa
mali starať o ich výchovu, naučenie remesla a mali za nich niesť pred úradmi
zodpovednosť.221
Nariadenia z 25. októbra ako aj z 15. novembra 1783 sa zaoberali
záležitosťami okolo vojenskej služby Rómov.
Nariadenie z 5. marca 1784 odvolávajúc sa na staršie nariadenie opäť
prízvukuje, že Rómov, ktorí boli prijatí do sedliackeho stavu a znášali verejné ťarchy
ako ostatní sedliaci, mali striktne nazývať Novosedliakmi. Takíto Rómovia smeli
vlastniť koňa, pokiaľ ho využívali na hospodárske účely (nesmeli s ním obchodovať)
a manželstvo uzatvárať v zhode s kráľovským nariadením z 20. februára 1775.222 Bolo
nariadené používať opäť upravený súpisný formulár pre súpis Rómov. 223
Dňa 29. marca 1784 bol vydaný kráľovský dekrét, ktorý potvrdzoval použitie
upraveného súpisného formulára pre súpis Rómov.224 Tento upravený a rozšírený
súpisný formulár mal byť rozposlaný KMR do jednotlivých uhorských stolíc.
Intimátom z 10. mája 1784 boli určené remeselnícke taxy za vyučenie rómskych
učňov (za jedného učňa okolo 12 zlatých ročne), ktoré mali byť vyplácané so stoličnej
pokladnice.225
Ďalšie dva intimáty z 24. mája a 28. júna 1784 pripomínali, že rómske deti sa
majú učiť nielen poľnohospodárskym prácam, ale aj remeslu. Pritom sa malo dbať na
to, aby rómske deti neprišli do styku so svojimi rodičmi, príbuznými a známymi.
221 KAISER, H.: c. d., s. 47; ŠALAMON, P.: Cigáni z Abovskej a Turnianskej stolice..., s. 73;
HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 121-122. 222 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. 223 MOL: C 56: 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-340. 224 MOL: C 56: 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-340. 225 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785.
65
Rovnako ani rodičia ich nesmeli navštíviť pod trestom spalicovania na mieste.226
Podľa intimátu z 1. júna 1784 sa malo dohliadať na to, aby rodičia riadne
posielali svoje deti do školy a dbali tak na ich vzdelávanie.
Intimát z 5. júla 1784 nariaďoval citlivo zaobchádzať s rómskymi chlapcami,
ktorí sa učia remeslu. V prípadoch, že s nimi bolo kruto zaobchádzané, alebo utekali
z učenia z rôznych dôvodov, mali zakročiť úradné autority.227
Smrťou Jozefa II. sa v podstate ukončili snahy o reguláciu Rómov. Nariadenia
prijímané za Leopolda II. a Františka I. týkajúce sa Rómov boli vydávané už len
sporadicky a ani zďaleka neboli také razantné ako regulačné úsilia predchádzajúcich
desaťročí. Tieto nariadenia sledovali najmä trvalé usadenie Rómov.228
Úsilie Jozefovho brata Leopolda II. pokračovať v reformách svojich
predchodcov zmarilo vedenie vojny proti Turkom, ale najmä jeho náhla smrť, čím sa
skončilo aj obdobie osvietenských reforiem. Leopoldov syn František I. sa už pod
tlakom šírených myšlienok francúzskej revolúcie o reformy neusiloval. Osvietenské
reformy, aj keď mnohé boli odvolané či neúspešné, vytvorili podmienky pre rozvoj
priemyslu a celkový vzostup hospodárstva v krajine.
Chronológia obsahu hlavných „rómskych“ nariadení Márie Terézie a Jozefa II.
pre Uhorsko
(1753)
uhorským potulným Rómom bol zakázaný vstup do českých krajín;
všetkým Rómom bolo zakázané obchodovať s koňmi;
pre Rómov bol vydaný zákaz žobrania;
Rómovia sa mali usadiť na stálom mieste;
(1758)
zemepáni mali pripojiť k svojim panstvám Rómov, ktorí žili na ich pozemkoch;
226 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na
Slovensku..., s. 121. 227 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. 228 Medzi takéto nariadenia patril napríklad aj príkaz Turčianskej stolice z 15. júla 1795, ktorý bol akýmsi
doznievaním regulačnej politiky a ktorý prikazoval Rómom zachovávať nariadenia KMR pod trestom 12
palíc a peňažnej pokuty 3 zlatých. Ďalej slúžni mali dohliadnuť na to, aby tak zemepáni, ako aj miestni
richtári na dedinách prinútili Rómov nájsť si stále miesto. Rómovia zo susedných stolíc, ako aj Rómovia
vypovedaní z „domovskej“ stolice mali byť okamžite vyhnaní, a keby sa opovážili potulovať sa, mali byť
po dolapení potrestaní 50 ranami palicou alebo korbáčom. Bližšie pozri HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na
Slovensku..., s. 136.
66
Rómovia, ktorí si nenašli svojho zemepána, mali byť zo stolice vyhnaní;
(1760)
zemepáni boli vyzvaní, aby do svojich poddanských obcí pripustili Rómov, ktorí
nemajú trvalé bydlisko;
bolo nariadené, aby Rómovia boli vedení ku kresťanskej viere;
naďalej potulujúci sa Rómovia mali byť usadení na určenom mieste;
(1761)
usadených Rómov obyvatelia už viac nemali nazývať Cigánmi, ale
Novosedliakmi, Novomaďarmi, Novoobyvateľmi alebo Novobanátmi;
spolu so starým pomenovaním sa mali Rómovia zbaviť aj starého spôsobu
života;
fyzicky zdatní Rómovia nad 16 rokov mali byť odvádzaní k vojsku;
pod hrozbou telesného trestu sa Rómom zakazovalo používať ich pôvodné
pohanské mená a mali ich zmeniť na mená kresťanské
do spoločnosti a do zamestnania mali byť Rómovia prijímaní bez akýchkoľvek
prekážok;
ešte stále kočujúci Rómovia mali byť prinútení raz a navždy trvalo sa usadiť
kdekoľvek na panstve;
aby Rómovia nemohli kočovať mala sa im prideliť pôda a nemali sa im
vystavovať cestovné pasy;
bývanie v kolibách alebo šiatroch bolo Rómom zakázané a Rómovia si mali
postaviť domy, alebo domy im mali byť postavené;
najneskôr do roku 1768 sa malo zabezpečiť, aby Rómovia (až na výnimky)
nevlastnili kone;
valašskí Rómovia sa mali vrátiť do Valašska;
(1763)
jednotlivé stolice mali prinútiť Rómov, aby nosili občiansky odev;
(1767)
do konca februára 1768 sa mal vykonať súpis Rómov a prostredníctvom KMR
mal sa poslať panovníčke;
usadení Rómovia (želiari, sedliaci) mali byť zavedení v urbárskych knihách;
miestni richtári mali zabezpečiť, aby všetky rómske šiatre, zemnice a koliby boli
zlikvidované;
pod trestom zbičovania bolo Rómom a ich deťom zakázané chodiť nahým;
mali sa zrušiť vajdovia a Rómovia sa mali podriadiť miestnemu richtárovi;
pre Rómov bol zopakovaný zákaz obchodovania s koňmi;
(1769)
Rómom bolo zakázané bývať v zemniciach;
bol zopakovaný zákaz vstupu Rómom do českých krajín;
opätovne bol vydaný a neskôr zopakovaný zákaz držania koní Rómami pre zisk;
(1772)
bolo nariadené zdanenie Rómov;
pre Rómov bol znova vydaný zákaz obchodovať s koňmi;
(1773)
Rómom bolo zakázané jesť mäso z uhynutých zvierat;
mali sa všemožne podporovať usadení zruční rómski kováči s dobrým náradím;
mal sa obmedziť počet rómskych muzikantov;
67
deti od 2 do 12 rokov mali byť rómskym rodinám násilne odňaté a dané na
výchovu k sedliakom;
pod trestom spalicovania bolo zakázané používať rómsky jazyk;
až na výnimky bolo zakázané manželstvo Róma s Rómkou;
opäť bol zopakovaný zákaz držania koní Rómami pre zisk;
rómski muži i ženy sa mali zapojiť do manuálnych prác, či už
poľnohospodárskych, alebo remeselných;
(1774)
v jednom dome sa nemalo dovoliť bývať viacerým rómskym rodinám;
rómski žobráci mali byť prehliadnutí lekárom a podvodníci mali byť potrestaní;
(1775)
bol zopakovaný zákaz uzatvárať manželstvo Róma s Rómkou;
(1783)
bolo zopakované nariadenie o podpore zručných rómskych kováčov;
bolo nariadené, že Rómovia majú byť vedení predovšetkým k roľníctvu;
minimálne raz za štvrťrok mali hlavní slúžni kontrolovať a podávať hlásenia, či
Rómovia dodržujú nariadenia;
pod trestom väzenia nesmeli Rómovia ilegálne opustiť panstvo;
rómske manželské páry sa museli preukazovať platným sobášnym listom;
bol zopakovaný zákaz bývať viacerým rómskym rodinám v jednom dome;
rómske deti rozličného pohlavia mali spať osobitne;
bol zopakovaný zákaz používať potupné rómske mená;
rómski sedliaci a remeselníci sa nemali zaoberať hudbou;
nezamestnaní Rómovia mali byť využívaní na verejnoprospešné práce;
zemepáni poverení reguláciou Rómov boli vyzvaní k bezproblémovej
spolupráci;
nezamestnaní práceschopní Rómovia mali byť prinútení ísť do služby;
Rómovia „vagabundi“ mali byť miestnymi richtármi násilne usadení;
Rómovia mali začať žiť aktívny náboženský život;
od tohto roku mali byť do súpisov zahrnutí aj Rómovia nepodliehajúci žiadnej
právomoci;
aby sa nemohli Rómovia ukrývať po krádežiach, nemali bývať pri lesoch
a v horských oblastiach;
deti od 4 rokov (neskôr až od 8 rokov) do 10 rokov mali byť dávané na výchovu
k sedliakom najmenej na celé 2 roky;
po dovŕšení desiateho roku mali ísť rómske detí do služby alebo učenia;
(1784)
bolo zopakované nariadenie, že rómskych sedliakov treba nazývať
Novosedliakmi;
Rómovia smeli vlastniť kone iba na hospodárske účely, nesmeli s nimi
obchodovať;
bolo pripomenuté, že manželstvo môžu Rómovia uzatvárať iba v súlade
s kráľovským nariadením z roku 1775;
malo sa dohliadať, aby rómski rodičia posielali svoje deti riadne do školy;
bolo zdôraznené, že rómske deti sa majú učiť nielen poľnohospodárskym
prácam ale aj remeslu
bolo nariadené pre súpisy Rómov používať opäť upravený súpisný formulár.
68
Cieľ regulačných nariadení Márie Terézie a Jozefa II.
Cieľom regulačných nariadení Márie Terézie a Jozefa II. bolo trvale usadiť
všetkých Rómov a zapojiť ich do hospodárskeho života a produktívnej práce, z ktorej
by boli schopní nielen odvádzať feudálnu rentu zemepánom, ale aj platiť predovšetkým
štátne a stoličné dane229. Nariadenia, ktoré vychádzali v súvislosti s reguláciou Rómov,
sledovali ich úplnú asimiláciu s ostatným obyvateľstvom a aj keď sa vzťahovali najmä
na nomádnych a polonomádnych Rómov, neraz boli aplikované aj na skupinu usadlých
Rómov.
Ešte za života Márie Terézie sa v súvislosti s týmito reformami očakávalo, že
budú také účinné a rýchle, že o niekoľko desaťročí Rómovia úplne splynú s ostatným
obyvateľstvom a budúce generácie sa o ich spôsobe života, ich výzore, reči a o
povahových vlastnostiach dozvedia už len z literatúry.230
229 S prvými pokusmi o zdanenie Rómov sa stretávame už aj v prvej polovici 18. storočia. Bližšie
v kapitole 1.3. 230 AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 6.
69
4 Súpisy Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
počas vlády Márie Terézie a Jozefa II.
4.1 Cieľ a charakteristika súpisov Rómov a metodika číselného
a grafického spracovania súpisných údajov
Cieľom súpisov Rómov v druhej polovici 18. storočia bolo zistiť najmä celkový
počet Rómov v Uhorsku, čím sa živia, ich výskyt v jednotlivých stoliciach, ale aj vek
Rómov, ich vierovyznanie, spôsob ich bývania, zamestnanie ich detí, či vlastnia kone
a obchodujú s nimi, aké dane platia, spôsob výchovy ich detí, ako sa obliekajú, ich
právne postavenie, či sa živia mäsom z uhynutých zvierat atď.
Hlavne však tieto súpisy mali odzrkadliť účinnosť jednotlivých „regulačných“
nariadení panovníkov Márie Terézie a Jozefa II., ktoré boli vydávané s cieľom postupne
Rómov usadiť a asimilovať ich s ostatným obyvateľstvom. Títo panovníci sa snažili
dostať Rómov pod svoju absolútnu kontrolu, zamedziť ich potulovaniu a tým nimi
vykonávaným krádežiam, využiť ich ako lacnú pracovnú silu a v neposlednej miere mať
z nich úžitok ako z platcov daní231.
Charakteristika súpisov
Vykonávať súpisy všetkých rómskych rodín v Uhorsku bolo nariadené dňa 10.
decembra 1767.232 Súpisy mali byť vyhotovované pravidelne dvakrát do roka (za prvý
a druhý polrok), a to podľa jednotlivých obcí, respektíve okresov, čo sa však
nedodržiavalo.
Do roku 1772 jednotlivé kolónky v súpisných hárkoch neboli vedené jednotne.
Spoločnými zisťovanými údajmi boli: meno hlavy rodiny, stav (ženatý, slobodný alebo
vdovec), počet detí, zamestnanie a koho sú poddaní. V ojedinelých prípadoch sa
zisťoval ešte aj vek, vierovyznanie, bývanie v zemnici, vlastníctvo koňa a zamestnanie
detí.
Dňa 23. apríla 1772 bolo nariadené zahrnúť do súpisu aj údaj o platení
vojenskej (štátnej) a domovskej (stoličnej) dane.
231 Porovnaj tiež HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 114. 232 Prvé súpisy v 18. storočí na území Slovenska boli už v roku 1725 v Šarišskej a Tekovskej stolici,
na prelome rokov 1757/58 a 1760/61 v Užskej stolici a v roku 1766 vo Zvolenskej stolici. Ďalej pozri
prehľad súpisov tu v Prílohe 4.
70
V súpisoch od roku 1773 až do roku 1779 sa jednotne zisťovalo najmä meno
hlavy rodiny, počet a vek detí (s rozlíšením pohlavia), spôsob výchovy detí, spôsob
bývania a odievania, právne postavenie v spoločnosti, zamestnanie, komu sú
podriadení, či sa živia uhynutými zvieratami, či vlastnia kone a akú domovskú a
vojenskú daň odvádzajú.
V roku 1780 bol do jednotlivých žúp rozposlaný nový vzorový formulár pre
súpis Rómov, podľa ktorého sa mali zisťovať údaje: mená ženatých Rómov, prípadne
vdovcov a vdov, číselný počet detí do 2 rokov, do 12 rokov a nad 12 rokov a ich spôsob
výchovy (pričom sa rozlišovalo pohlavie) a zamestnanie detí. Ďalej sa zisťoval,
podobne ako pri dovtedajších súpisoch, ich spôsob bývania, právne postavenie (sedliak,
želiar, podželiar), ako sa odievajú, čím sa živia, komu podliehajú, či jedia alebo nejedia
mäso uhynutých zvierat, či obchodujú s koňmi a nakoniec údaje o platení vojenskej a
domovskej dane. V súlade s cisárskym mandátom z 5. marca 1784 a kráľovským
dekrétom z 29. marca 1784 bol v apríli 1784 do jednotlivých stolíc opäť rozposlaný
ďalší vzorový formulár233 pre súpisy Rómov, ktorý bol oproti súpisnému formuláru
používanému v rokoch 1780 až 1783 zmenený nasledovne: údaj "deti do 2 rokov" sa
zmenil na "deti do 5 rokov", pribudol údaj o vyplácaní 5 zlatých zo stoličnej (domácej)
pokladnice na každé rómske dieťa dané do výchovy k sedliakom a pribudol údaj o
platení stoličnej a štátnej dane spolu; okrem toho pri každom jednom zisťovanom
súpisnom údaji (či išlo o meno hlavy rodiny, o deti, o postavenie, bývanie atď.) sa mal
do súpisného formulára pararelne značiť predchádzajúci i aktuálny stav. Súpisy Rómov
boli po roku 1784 aj napriek tomu robené podľa súpisného formulára z roku 1780.234
To, že súpisné formuláre (najmä v počiatočných rokoch) boli nejednotné a často
nepresne a neúplne vyplňované, sťažuje v niektorých súpisných rokoch použitie ich
údajov pre ďalšie spracovanie, a to, že neboli v jednotlivých stoliciach vždy
vyhotovované súčasne v jednom roku (boli vynechávané), ako aj skutočnosť, že
v niektorých súpisných rokoch boli urobené nekompletne (pozri Tabuľku 1), sťažuje
urobiť porovnanie a vyhodnotenie ich údajov.
233 MOL: C 56: 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-340. 234 Porovnaj so súpismi AS, TS a ŠS z rokov 1784 až 1787. MOL: C 56: 41. csomó, 1784: F. 1. N. 519-
551; 44. csomó, 1785: F. 1. N. 49-80; 46. csomó, 1785: F. 1. N. 151-195. ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1785/8-
14; a. p. 1787/392. ŠA Košice: ATŽ-katalóg: inv. č. 1060; inv. č. 1194.
71
Tabuľka 1 Roky vyhotovovania súpisov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
Stolica Rok vyhotovenia súpisu
1768 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787
Šarišská - - 1 1 - - - - 1 2* 1* 1 1 1* - 1*
Abovská 1 1 1 2 1 1 - 1 1 1 1 1 1 - 1**
Turnianska 1 1 - 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 -
Legenda k Tabuľke 1:
„-“ - v danom roku nebol urobený žiadny súpis;
1 - v danom roku bol urobený iba jeden súpis (buď za prvý alebo druhý
polrok, alebo jeden súpis za celý rok);
2 - v danom roku boli vyhotovené dva súpisy (za prvý a druhý polrok);
1*, 2* - v danom roku za polrok alebo za rok súpis nebol urobený kompletne
(chýbajú niektoré okresy);
1** - daný súpis bol robený na prelome rokov 1786/87 spoločne za
Abovsko-Turniansku stolicu (spojené od roku 1785)
Metodika číselného a grafického spracovania súpisných údajov
Súpisy za Abovskú, Šarišskú a Turniansku stolicu z rokov 1768 až 1787 sa
zachovali na hárkoch formátu zhruba A3. Boli linkované a vyplňované ručne podľa
vzoru (pozri Prílohu 5 pre roky 1773 až 1779 a Prílohu 6 pre roky 1784 až 1787),
ktorý bol na jednotlivé stolice zaslaný KMR235. Popis tabuliek a poznámky v nich sú
písané latinsky. Abovské súpisy z jednotlivých rokov sú na 22 až 32 listoch, šarišské
súpisy na 8 až 45 listoch a turnianske súpisy na 2 až 7 listoch.
Hlavné údaje z týchto súpisov som najprv v danej stolici za každý súpisný rok
roztriedila do príslušných skupín a v skupinách vzájomne spočítala (počet rómskych
rodín, počet rómskych detí vo výchove u sedliakov, počet kováčov, počet želiarov atď.).
Následne som ich za každú stolicu a všetky súpisné roky zapracovala do troch
základných tabuliek (spolu 9 základných tabuliek za tri stolice). Údaje z týchto tabuliek
(po ich spriemerovaní, ak v danom roku boli dva súpisy) som ďalej za každú stolicu
spracovala vo forme piatich základných skupinových grafov (spolu 15 skupinových
grafov za tri stolice). Nakoniec som urobila grafické porovnanie priebehov týchto
údajov (absolútnych aj relatívnych) spoločne za všetky tri stolice (spolu 14
porovnávacích skupinových grafov). Ostatné tabuľkovo spracovateľné súpisné údaje
som zapracovala do ďalších 19 tabuliek (za tri stolice). Dôležité alebo zaujímavé
súpisné údaje, ktoré sa nedali spracovať do tabuliek alebo graficky, uvádzam písomne.
V písomnej forme uvádzam aj údaje z nejednotných súpisov (rok 1768 za AS a TS)
235 MOL: C 42: 36. csomó, 1773 I.: F. 5. N. 36. MOL: C 56: 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-340.
72
alebo údaje z nekompletných súpisov (druhý polrok 1781 a roky 1782, 1785 a 1787 za
ŠS).
Pri určovaní počtu Rómov som všade tam, kde v súpisoch boli pri mužoch
(nevdovcoch) uvedené deti, brala do úvahy i ženy. Ak deti neboli uvedené a nebolo
jasné, či ide o slobodného muža alebo o bezdetnú rodinu, započítaná bola iba jedna
osoba. Do skupiny detí, ktoré zostávali pri rodičoch som započítavala deti od narodenia
do dospelosti, ale aj deti staršie, ak ako deti boli vedené v súpisoch (väčšinou deti
invalidné, duševne choré alebo mentálne postihnuté). Spôsob spracovania ďalších
súpisných údajov je uvedený vo vysvetlivkách, ktoré sú pod jednotlivými tabuľkami
alebo grafmi.
4.2 Súpisy Rómov v Abovskej stolici
V rámci územia stolice boli Rómovia zastúpení približne v rovnakom počte
v každom jej okrese. Pravdepodobne pre časovú náročnosť stoliční úradníci vykonávali
a vyhotovovali súpisy Rómov iba raz do roka, výnimkou je len rok 1775, kde boli
súpisy urobené v prvom aj druhom polroku.
Prvý známy súpis pre Abovskú stolicu pochádza z roku 1768, ktorý
v jednotlivých okresoch stolice bol vykonávaný na rozdielnych formulároch. Najviac
informácií poskytuje súpis Rómov z okresu Cserehát, ktorý zisťoval meno a priezvisko
ako aj vek otca, matky a detí (synov a dcér), ďalej vierovyznanie, bývanie v zemnici,
zamestnanie rodičov, vlastníctvo koňa a príslušnosť k zemepánovi. Ostatné tri okresy sú
v porovnaní s okresom Cserehát o niečo stručnejšie. Zhodne uvádzajú meno hlavy
rodiny, stav (slobodný - ženatý), počet detí podľa pohlavia, zamestnanie rodičov a
príslušnosť k zemepánovi. Pri okrese Košice chýbajú údaje o veku a bývaní
v zemniciach, pri okrese Füzér o veku, vierovyznaní a bývaní v zemniciach a pri okrese
Szikszó zasa údaje o vlastníctve koňa a bývaní v zemniciach.
Ďalšie existujúce súpisy Abovskej stolice z rokov 1773 až 1779 a 1780 až
1786/87 boli už vedené jednotne. Jednotlivé okresy sú osobitne rozlíšené iba pri
súpisoch v rokoch 1775 (2. polrok), 1776, 1779 a 1786/87. Posledný známy súpis
Rómov z Abovskej stolice v 18. storočí je z prelomu rokov 1786 a 1787, kedy v druhej
73
polovici roka 1786 boli súpisy Rómov vyhotovené v okrese Füzér, Košice a Turňa
a v prvej polovici roka 1787 v okrese Cserehát a Szikszó.
Tabuľkové spracovanie súpisov Abovskej stolice
V nasledujúcich tabuľkách (Tabuľka 2 až 4) sú spracované hlavné údaje z
daných súpisov236 vykonávaných v Abovskej stolici, pričom za rok 1786/87 sú uvedené
sumárne čísla bez okresu Turňa, ktorý je osobitne rozanalyzovaný v rámci Turnianskej
stolice.
Tabuľka 2 Celkový počet Rómov (rómskych rodín a ich detí) a spôsob výchovy
rómskych detí v Abovskej stolici
Rok pol-
rok
Počet
Rómov
Počet
rodín
Počet
detí
Výchova rómskych detí
ako deti
sedliakov
dané do
služby
v
učení
ako
pastieri doma
neuvedená
a iná
1768 1.
1328 290 758 - - - - - - 2.
1773 1.
1166 271 646 0 12 59 0 404 171 2.
1774 1.
1095 270 586 64 21 46 8 391 56 2.
1775 1. 1389 326 766 70 55 90 5 445 101
2. 1254 305 686 198 183 54 13 226 12
1776 1.
1201 292 634 174 141 43 13 196 67 2.
1777 1.
1232 305 658 259 140 46 11 173 29 2.
1779 1.
1307 321 700 300 125 26 1 199 49 2.
1780 1.
1354 316 731 12 96 35 0 582 6 2.
1781 1.
1472 339 814 18 146 28 0 525 97 2.
1782 1.
1574 358 881 36 87 22 0 731 5 2.
1783 1.
1415 323 782 15 67 10 0 686 4 2.
1784 1.
1944 435 1097 18 170 34 0 868 7 2.
1786/87 2.
1866 435 1016 115 130 59 0 689 23 1.
236 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 957/M 1767/1 - 1779/52, č. kr. 278, č. sp. 16. MOL: C 42: 37. csomó, 1773
II.: F. 5. N. 36; 40. csomó, 1774 III.: F. 5. N. 36; 45. csomó, 1776 II.: F. 5. N. 36. MOL: C 56: 5. csomó,
1775: Balogh N. 4; 9. csomó, 1777: Balogh F. 2. N. 102-159; 13. csomó, 1778: Balogh F. 1. N. 51-85; 21.
csomó, 1780: Balogh F. 1. N. 116-181; 24. csomó, 1781: Balogh F. 7. N. 1-75; 27. csomó, 1782: Bacsák
F. 14. N. 31-50; 31. csomó, 1783: Mednyánszky F. 5. N. 1-32; 37. csomó, 1784: F. 1. N. 151-240; 46.
csomó, 1785: F. 1. N. 151-195. ŠA Košice: ATŽ-katalóg: inv. č. 1194.
74
Vysvetlivky k Tabuľke 2: Pod označením ako deti sedliakov sú zahrnuté rómske deti, ktoré boli
vychovávané buď priamo u sedliakov ako adoptívnych rodičov, alebo zostávali doma, kde ich vlastní
rodičia vychovávali ako sedliacke deti. Označenie dané do služby zahŕňa tie rómske deti, ktoré slúžili
u sedliakov alebo u zemepánov, alebo ktoré vykonávali pomocné a manuálne práce (aj paholci, kočiši
a pohoniči). Termínom v učení sú označené rómske deti, ktoré boli dané do učenia k remeselníkom, alebo
sa učili remeslu doma, alebo vykonávali remeslo, alebo navštevovali školu. K pastierom boli započítané
rómske deti, ktoré pásli kone a dobytok buď samostatne, alebo spolu s rodičmi. V stĺpci doma sú zarátané
rómske deti vychovávané rodičmi ako „cigánske“ alebo bez bližšieho označenia výchovy, ako aj deti
malé, postihnuté (chromé, slepé, mentálne postihnuté, choromyseľné) a zaháľajúce. V kolónke neuvedená
a iná sú započítaní aj rómski vojaci.
Tabuľka 3 Zamestnanie rómskych živiteľov rodín v Abovskej stolici
Rok pol-
rok
Počet
rodín
Zamestnanie rómskeho otca (matky)
kováč kováč
a iné muzikant
muzi-
kant
a iné
pastier manuálna
práca iné
neuvedené
a bez
zamestnania
1768 1.
290 188 36 25 13 7 2 2 17 2.
1773 1.
271 195 34 18 1 3 9 11 0 2.
1774 1.
270 117 116 11 2 2 16 3 3 2.
1775 1. 326 227 40 7 0 10 22 19 1
2. 305 67 125 0 0 5 92 16 0
1776 1.
292 60 83 0 0 28 105 13 3 2.
1777 1.
305 46 28 0 0 20 205 5 1 2.
1779 1.
321 126 12 2 0 17 144 17 3 2.
1780 1.
316 207 0 0 0 0 107 2 0 2.
1781 1.
339 179 0 3 0 0 144 13 0 2.
1782 1.
358 179 0 0 0 0 170 9 0 2.
1783 1.
323 160 56 0 0 0 102 4 1 2.
1784 1.
435 274 0 0 0 0 153 8 0 2.
1786/87 2.
435 235 3 4 3 0 160 18 12 1.
Vysvetlivky k Tabuľke 3: Pod označením kováč a iné sa rozumie rómsky kováč - muzikant, kováč -
manuálna práca - muzikant u vojska, kováč - manuálna práca, kováč - kožkár, kováč - tkáč, kováč -
žobrák, kováč - zvonkár, kováč - sluha. Označenie muzikant a iné zahŕňa zamestnania rómsky muzikant -
žobrák, muzikant - manuálna práca, muzikant - pastier. Od roku 1780 sú rómski pastieri (podobne ako
v súpisoch) obsiahnutí v kolónke manuálna práca. Pod označením manuálna práca sa myslí práca
v poľnohospodárstve ako aj iné pomocné práce. Pod inými sú zahrnutí rómski žobráci (tuláci), sluhovia
(aj panskí), zvonkári, zámočníci, remenári, sitári, pokrývači striech, tkáči, korytári, vojaci na dôchodku,
šnurkárky, noční strážcovia, pohoniči, kuriči.
75
Tabuľka 4 Bývanie a postavenie rómskych rodín v Abovskej stolici
Rok pol-
rok
Počet
rodín
Max.
počet
detí
Bývanie rómskych rodín Postavenie rómskych rodín
v rade
iných
domov
na
konci
dediny
v
zem-
nici
bez
domu
a iné
sed-
liak želiar
pod-
želiar
neuve-
dené a
iné
1768 1.
290 8 - - - - - - - - 2.
1773 1.
271 7 15 100 125 31 0 270 1 0 2.
1774 1.
270 6 20 233 1 16 0 254 5 11 2.
1775 1. 326 8 12 295 3 16 0 276 42 8
2. 305 7 1 297 0 7 0 298 3 4
1776 1.
292 7 5 286 0 1 3 288 1 0 2.
1777 1.
305 ? 0 304 0 1 9 296 0 0 2.
1779 1.
321 8 114 204 0 3 1 309 10 1 2.
1780 1.
316 8 168 21 0 27 0 289 27 0 2.
1781 1.
339 ? 258 72 0 9 3 265 40 31 2.
1782 1.
358 ? 306 52 0 0 1 318 39 0 2.
1783 1.
323 ? 291 31 0 1 0 305 18 0 2.
1784 1.
435 ? 405 30 0 0 1 369 65 0 2.
1786/87 2.
435 7 311 67 0 57 1 356 68 10 1.
Vysvetlivky k Tabuľke 4: Kolónka v rade iných domov obsahuje aj rómske domy označené ako v strede
dediny, v dedine a podobne. K domom na konci dediny sú pripočítané aj rómske domy s poznámkou, že
sú mimo radu iných domov, tiež domy bez bližšieho určenia polohy domu, ako aj novopostavené domy
bez identifikácie miesta ich postavenia. K zemniciam sú pripočítané rómske zemnice mimo radu iných
domov, rómske zemnice nachádzajúce sa v obci a bez označenia polohy. Označenie bez domu a iné
zahŕňa aj rómske rodiny bývajúci u inej rodiny, alebo nemajúce dom, alebo neuvedené, o aký dom sa
jedná. V kolónke želiari sú spolu uvedení rómski želiari s majetkom aj bez majetku, ako aj rómski
„panskí“ želiari. Pod neuvedení a iní sú prirátané aj rómske rodiny pracujúce pre obec alebo u zemepána
na základe dohody.
Prvý súpis z roku 1768 v Abovskej stolici237
Podľa prvého súpisu z roku 1768 žilo v okrese Cserehát v 35 obciach spolu 79
rómskych rodín, ktoré mali v priemere 2,58 detí (od 0 do 8 detí). Spolu všetkých
237 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 957/M 1767/1 - 1779/52, č. kr. 278, č. sp. 16.
76
Rómov žilo v okrese 361 (priemerne 4,6 členné rodiny) a ich priemerný vek bol 18,8
rokov, čiže bola to pomerne mladá generácia. Priemerný vek rodičov (od 14 do 59
rokov) bol 32,4 rokov a priemerný vek detí žijúcich s rodičmi (od narodenia do 30238
rokov) bol 8,5 roka. V zemniciach bývalo 13 rodín. Kováčstvom (prípadne
v kombinácii s muzikanstvom) sa živilo 65 rómskych rodín (82 %), čisto muzikanstvom
8 rodín (10 %), dve rodiny sa živili pastierstvom a u štyroch rómskych rodín nebol
uvedený spôsob obživy. V okrese Füzér v 37 obciach žilo spolu 56 rómskych rodín,
ktoré mali v priemere 3,9 detí (od 0 do 8 detí). Spolu všetkých Rómov žilo v okrese 332
(priemerne 5,9 členné rodiny). Kováčstvom sa živilo 34 rómskych rodín (61 %),
muzikanstvom (prípadne v kombinácii s manuálnou prácou) sa živilo 15 rodín (27 %),
dve rodiny sa živili manuálnou prácou, dve rodiny žobraním, jednu rodinu živili rodičia
a u dvoch rómskych rodín nebol uvedený spôsob obživy. V okrese Košice v 36
obciach žilo spolu 67 rómskych rodín, ktoré mali v priemere 2,1 detí (od 0 do 5 detí).
Spolu všetkých Rómov žilo v okrese 271 (priemerne 4 členné rodiny). Kováčstvom sa
živilo 59 rómskych rodín (88 %), muzikanstvom sa živili 4 rodiny (6 %) a u štyroch
rómskych rodín nebol uvedený spôsob obživy. V okrese Szikszó v 36 obciach žilo spolu
88 rómskych rodín, ktoré mali v priemere 2,2 detí (od 0 do 7 detí). Spolu všetkých
Rómov žilo v okrese 364 (priemerne 4,1 členné rodiny). Priemerný vek dospelých
Rómov (od 18 do 80 rokov) v okrese bol 39,3 roka. Kováčstvom (prípadne
v kombinácii s muzikanstvom) sa živilo 66 rómskych rodín (75 %), čisto muzikanstvom
sa živilo 10 rodín (11 %), pastierstvom 6 rodín (7 %) a u šiestich rómskych rodín nebol
uvedený spôsob obživy.
Podľa vierovyznania v roku 1768 v okresoch Cserehát, Košice a Szikszó
z celkového počtu 996 Rómov prevažovali kalvíni (619 osôb), rímskokatolíkov bolo
360, jedna rodina bola gréckokatolícka (3 osoby) a v dvoch rómskych rodinách (9 osôb)
bola časť rímskokatolícka a časť kalvínska. U jednej rómskej rodiny (5 osôb) nebolo
uvedené vierovyznanie. Tu je potrebné pripomenúť, že Rómovia sa navonok hlásili k
náboženstvu toho kraja a ľudí, medzi ktorými bývali a žili. V dvoch okresoch Abovskej
stolice (Cserehát a Košice) bolo spísaných spolu 54 koní (32 rodín vlastnilo po jednom
koňovi a 11 rodín po dvoch koňoch). Z celkového počtu 290 rodín patrilo pod
zemepána alebo pod príslušné panstvo 276 rodín, tri rodiny neboli poddané nijakému
238 Pozri tu Metodiku číselného spracovania súpisov (kapitola 4.1).
77
zemepánovi, štyri rodiny boli uvedené ako slobodné a sedem rodín bolo bez označenia
príslušnosti.
Počet Rómov v Abovskej stolici
Za predpokladu, že súpisné údaje sú pravdivé, počas súpisných rokov 1768 až
1787 (pozri Tabuľku 2) najmenej Rómov v celej Abovskej stolici žilo v roku 1774
(spolu 1095 Rómov v 270 rodinách s 586 deťmi - priemerne 4-členné rodiny) a najviac
v roku 1784 (spolu 1944 Rómov v 435 rodinách s 1097 deťmi - priemerne 4,5 členné
rodiny). Jednotlivé rodiny mali od 0 do ~8239 detí (pozri Tabuľku 4).
Graf 1 Celkový počet Rómov (ich rodín a ich detí) v rokoch 1768 až 1787
v Abovskej stolici
0
200
400
600
800
1000
1200
1400
1600
1800
2000
2200
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787
Roky
Počet
osô
b,
Počet
rod
ín
Celkový počet Rómov Celkový počet rómskych rodín Celkový počet rómskych detí
Počet Rómov od roku 1768 (odkedy sa začali robiť súpisy) postupne klesal až do
roku 1774 (pozri Graf 1 a Tabuľku 2), od ktorého sa počet Rómov do roku 1784
s menšími výkyvmi zvyšoval, napriek (alebo vďaka?) regulácii Rómov, a to na takmer
1,8 násobok oproti roku 1774. Od roku 1784 do roku 1787 síce celkový počet Rómov
v stolici o niečo poklesol, neznížil sa však celkový počet rómskych rodín, ale poklesol
239 Údaj je približný, lebo v rokoch 1777, 1781-1784 sa počet detí v súpisných hárkoch nezisťoval (resp.
nebol uvedený).
78
celkový počet ich detí (o 81 detí). Z porovnania grafických priebehov celkového počtu
rómskych rodín a celkového počtu rómskych detí je vidieť, že celkový počet rómskych
detí viac či menej kolísal prakticky vo všetkých súpisných rokoch. Vysvetliť sa to dá
iba tak, že väčšia či menšia časť rómskych rodín sa v jednotlivých obciach neustále
obmieňala ich príchodom z iných stolíc a odchodom do iných stolíc.
Čo sa týka zvyšovania počtu rómskych rodín, ako už bolo naznačené, regulácia
Rómov v Abovskej stolici pravdepodobne Rómom vyhovovala a po počiatočných
obavách a počiatočnom útlme (odchode rómskych rodín zo stolice), sa ich počet začal
zvyšovať ich spätným návratom, ako aj príchodom ďalších rómskych rodín z iných
stolíc po zistení, že prístup správnych orgánov v tejto stolici k regulácii Rómov je
benevolentný.
Výchova rómskych detí v Abovskej stolici
V rokoch 1773 až 1787 (pozri Tabuľku 2) ročne slúžilo najmä u sedliakov
alebo zemepánov od 12 do 170 rómskych detí, u remeselníkov sa ročne učilo od 1 do 57
rómskych detí (po odpočítaní detí navštevujúcich školu) a v rokoch 1774 až 1779 jedno
až trinásť rómskych detí pracovalo ako pastieri.
Rómske deti boli dávané (odoberané) na výchovu k sedliakom alebo boli
vychovávané doma ako sedliaci od roku 1773 a tento počet rástol až do roku 1779, kedy
na výchovu bolo daných celkom 300 detí (pozri Graf 2 a Tabuľku 2), čo ale činilo iba
relatívnych 43 % z celkového počtu rómskych detí v Abovskej stolici. Počet rómskych
detí v sedliackej výchove o rok neskoršie, v roku 1780, náhle poklesol na 12 detí (na 1,6
%) a podobný nízky stav rómskych detí vo výchove u sedliakov pretrvával prakticky až
do roku 1787, kedy počet rómskych detí vo výchove u sedliakov znova mierne stúpol na
115 detí (na 11,3 %).
79
Graf 2 Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov a deti zostávajúce doma pri
rodičoch v porovnaní s celkovým počtom rómskych detí v Abovskej stolici
0
100
200
300
400
500
600
700
800
900
1000
1100
1200
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787
Roky
Počet
osô
b
Celkový počet rómskych detí Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov Rómske deti zostávajúce doma
Veľa rómskych detí v daných rokoch 1773 až 1787 zostávalo doma pri rodičoch.
Aj keď ich počet od roku 1773 do roku 1777 poklesol zo 404 detí (63 % z celkového
počtu detí) na 173 detí (26 %), od tohto roku opäť začal stúpať, najprv do roku 1779
mierne (na 28 %), potom prudko až do roku 1784, kedy počet rómskych detí
zostávajúcich doma stúpol na maximum 868 detí (79 %). Po roku 1784 tento počet síce
v roku 1787 poklesol na 689 detí (na 68 %), avšak súčasne poklesol aj celkový počet
rómskych detí v stolici.
Spôsob výchovy rómskych detí naznačuje, že správne orgány Abovskej stolice
boli pri presadzovaní týchto regulačných nariadení Márie Terézie benevolentné a
nedôsledné. Po jej smrti a po nástupe Jozefa II. v regulácii výchovy rómskych detí ešte
viacej poľavili, čo sa od roku 1780 prejavilo prakticky zastavením výchovy rómskych
detí u sedliakov. Asi úradom bolo ťažko odoberať deti rómskym rodinám, ktoré boli v
neustálom pohybe, úspech mali iba u rodín skutočne trvale usadených. Určitú úlohu
však mohla zohrať aj tá skutočnosť, že sedliakom štát akosi pozabudol vyplácať
sľúbené peniaze za každého Róma vo výchove, o čom svedčia mnohé žiadosti
a sťažnosti z tohto obdobia.
80
Zamestnanie Rómov v Abovskej stolici
Hlavným zamestnaním Rómov v Abovskej stolici v rokoch 1768 až 1787 bolo
a zostalo kováčstvo (pozri Graf 3 a Tabuľku 3) aj napriek snahám vládnucej moci
utlmiť ho v rokoch 1774 až 1777. V roku 1768 v Abovskej stolici bolo celkom 224
rómskych kováčov (77 % z celkového počtu rómskych rodín) a to profesionálnych
rómskych kováčov spolu s rómskymi kováčmi, ktorí okrem kováčstva sa živili aj inou,
buď hlavnou alebo vedľajšou pracovnou činnosťou (napr. muzikanstvom, kožkárstvom,
tkáčstvom, zvonkárstvom atď.). Tento počet rómskych kováčov do roku 1774 ešte
narástol na 86 %. Od roku 1774 sa začal znižovať, najprv mierne na 73 % v roku 1775,
potom do roku 1777 prudko, kedy poklesol na minimum 74 osôb (24 %). Od roku 1777
počet rómskych kováčov opäť začal stúpať až na 274 osôb (63 %) v roku 1784. Snaha
úradov prinútiť Rómov zaoberať sa inou prácou než kováčstvom bola pravdepodobne
z dôvodu, že takýto vysoký a zrejme v tom čase pre spoločnosť nepotrebný počet
rómskych kováčov nemohol legálnou cestou dostatočne uživiť svoje rodiny.
Graf 3 Počet rómskych kováčov a počet rómskych rodín živiacich sa manuálnou
prácou v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Abovskej stolici
0
50
100
150
200
250
300
350
400
450
500
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787
Roky
Počet
rod
ín
Celkový počet rómskych rodín Rómski kováči Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou
Útlm muzikantského remesla profesionálnych rómskych muzikantov, ale aj
rómskych muzikantov, ktorí vykonávali tiež iné, buď hlavné alebo vedľajšie
zamestnanie (ako napr. kováči, pastieri, nájomní robotníci atď.), nastal podľa želania
81
panovníčky Márie Terézie v Abovskej stolici v rokoch 1768 až 1776 (pozri Tabuľku
3). Počas ôsmich rokov, na základe panovníckeho nariadenia, sa od roku 1768 (kedy
bolo 38 rómskych muzikantov - 13 % z celkového počtu rómskych rodín) do roku 1776
znížil na nulu. V ďalších rokoch vystupujú rómski muzikanti v súpisoch iba sporadicky,
keď mohli muzikanstvo vykonávať iba na základe zvláštnych povolení (napríklad na
základe povolenia hrať pre armádu).
V rokoch 1768 až 1779 v Abovskej stolici sa živilo pastierstvom ročne od 2 do
28 rómskych rodín. V ďalších rokoch už neboli pastieri uvádzaní v súpisoch osobitne,
ale boli zahrňovaní do skupiny Rómov vykonávajúcich manuálnu prácu.
Pomocné poľnohospodárske práce, ako aj iné pomocné práce, boli Rómovia
prinútení vykonávať vo väčšom počte po roku 1774. Od roku 1777 do roku 1787 sa
živilo rôznou manuálnou prácou priemerne 148 rómskych rodín (okolo 42 %
z celkového priemerného počtu rómskych rodín v daných rokoch).
Jednotlivo, alebo iba v minimálnom počte, Rómovia v Abovskej stolici
v súpisných rokoch 1768 až 1787 vykonávali ešte nasledovné zamestnania: sluha,
zvonkár, nočný strážca, pohonič, kurič, šnurkárka, zvonkár, zámočník, remenár, sitár,
pokrývač striech, tkáč, korytár, a pod.
Nezamestnaných Rómov v Abovskej stolici počas súpisných rokov 1768 až
1787 bolo iba mizivé percento.
Bývanie rómskych rodín v Abovskej stolici
Pred rokom 1773 asi musela v Abovskej stolici v zemniciach bývať väčšina
rómskych rodín, pretože ešte štyri roky po zákaze bývania v zemniciach, podľa súpisu z
roku 1773 (pozri Tabuľku 4), v nich bývalo ešte 125 rómskych rodín (46 %
z celkového počtu rómskych rodín v stolici). Počas roku 1773 boli v Abovskej stolici
zlikvidované takmer všetky zemnice, lebo podľa súpisu z roku 1774 v zemnici už
bývala iba 1 rómska rodina a v súpise z prvého polroku 1775 v zemniciach bývali už iba
3 rómske rodiny. V ďalších súpisoch z rokov 1776 až 1787 sa už údaje o bývaní
v zemniciach nevyskytujú.
V súpisoch Abovskej stolice z rokov 1773 až 1787 pri malom počte rómskych
rodín sú záznamy, že nemajú vlastný dom, ale bývajú buď u inej rómskej rodiny alebo
v obecnom domku (napríklad obecný pastier).
82
Graf 4 Počet rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami a mimo
ostatných domov v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Abovskej stolici
0
50
100
150
200
250
300
350
400
450
500
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky
Počet
rod
ín
Celkový počet rómskych rodín Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami
Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov
Do roku 1777 takmer všetky rómske rodiny v Abovskej stolici, až na malé
výnimky (pozri Graf 4 a Tabuľku 4), bývali oddelene od domov ostatných obyvateľov
obce (na konci alebo v blízkosti obce). V roku 1777 bývalo v Abovskej stolici oddelene
od ostatných domov obyvateľov 304 rómskych rodín (99,7 % z celkového počtu
rómskych rodín v stolici). Od roku 1777 do roku 1780 tento počet oddelených
rómskych domov sa znížil na 21 (~7 %) a v ďalších súpisných rokoch do roku 1787 sa
pohyboval v rozmedzí od 30 do 72 domov.
Od roku 1777, kedy medzi ostatnými domami v obci nebývala ani jedná rómska
rodina, v Abovskej stolici nastala (aspoň podľa súpisu) prudká výstavba rómskych
obydlí medzi domami ostatných obyvateľov obce. V roku 1780 v rade domov v obci už
bývalo 268 rómskych rodín (85 % z celkového počtu rómskych rodín v Abovskej
stolici) a tento počet do roku 1784 narástol na 405 rómskych rodín (93 %). V ďalších
súpisných rokoch sa počet rómskych domov medzi domami ostatných obyvateľov
znižoval, v roku 1787 klesol na 311 domov (71 %) a v ďalšom období pravdepodobne
klesal ďalej. Zaujímavý by bol vývoj bývania v ďalších rokoch, najmä z pohľadu, či
Rómovia spomedzi majoritného obyvateľstva odchádzali sami, alebo boli postupne
vytlačení. Je tiež možné, že v domoch bývali dovtedy, kým tieto domy neschátraveli,
83
alebo kým ich sami neznehodnotili, prípadne nepredali po odchode na iné miesto
bývania.
Právne postavenie rómskych rodín v Abovskej stolici
V súpisných rokoch 1773 až 1787 v Abovskej stolici prevládali želiarske rómske
rodiny (pozri Graf 5 a Tabuľku 4). V roku 1773 bolo v Abovskej stolici spolu 270
želiarskych rómskych rodín (99,6 % z celkového počtu rómskych rodín v stolici)
a v ďalších rokoch sa tento počet pohyboval v rozmedzí od 78 % do 99 %.
Počet podželiarskych rómskych rodín sa v rokoch 1773 až 1787 pohyboval
v rozmedzí od 0 do 16 %.
Graf 5 Počet želiarskych a podželiarskych rómskych rodín v porovnaní s celkovým
počtom rómskych rodín v Abovskej stolici
0
50
100
150
200
250
300
350
400
450
500
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787
Roky
Počet
rod
ín
Celkový počet rómskych rodín Želiarske rómske rodiny Podželiarske rómske rodiny
Prví rómski sedliaci (pozri Tabuľku 4) sa v Abovskej stolici objavili
v súpisnom roku 1776 (3 rómske rodiny), dokonca o rok neskôr bolo v súpise
vykázaných 9 sedliackych rómskych rodín. O dva roky na to (v roku 1779) sa však
objavuje už iba jedná sedliacka rómska rodina. Jediná rómska sedliacka rodina osciluje
aj v ďalších súpisných rokoch až do roku 1787 (okrem roku 1781, kedy boli uvedené 3
rodiny) akoby uvádzaná iba z horlivosti úradníkov.
84
Ďalšie údaje zo súpisov Abovskej stolice
Niektorí Rómovia vykonávali aj viac ako jedno zamestnanie (hlavné a
vedľajšie), aby mohli uživiť seba a svoju rodinu. V jednej zemnici bývali spolu aj dve -
tri rodiny (v jednom prípade to bolo až 15 osôb).
Rómske deti zostávali doma pri rodičoch väčšinou z dôvodu, že boli malé alebo
zdravotne postihnuté, prípadne zostávali doma kvôli svojim prestárlym rodičom, ktorí
už nevládali sami vykonávať svoje remeslo či inú činnosť. Pri deťoch zostávajúcich
doma bola v súpisoch poznámka, že boli vychovávané „ako cigánske“, iba v rokoch
1773 (pri 244 deťoch), 1774 (pri 133 deťoch) a v prvom polroku 1775 (pri 25 deťoch).
Deti boli dávané do služby vo väčšine prípadov k miestnym sedliakom alebo
zemepánom (napríklad ako kurič, paholok, pohonič) a iba v ojedinelých prípadoch aj do
vzdialenejších miest (do inej dediny alebo stolice). Slúžili tiež u miestneho farára,
učiteľa, krčmára či obecného pastiera (ktorým bol neraz ich vlastný otec). Menej sa ich
učilo u kováča, zámočníka, zvonkára, mlynára, mäsiara, tkáča a iných remeselníkov.
Najmä kováčstvu sa priúčali aj u svojich otcov. Do školy chodilo v celej Abovskej
stolici v priemere dvadsať rómskych detí ročne (od 2 do 32 detí, pozri Tabuľku 5).
Tabuľka 5 Celkový počet detí navštevujúcich školu v Abovskej stolici
Návšteva školy
Rok 1773 1774 1775 1776 1777 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1786/87
polrok 1. a 2. 1. a 2. 1. 2. 1. a 2. 1. a 2. 1. a 2. 1. a 2. 1. a 2. 1. a 2. 1. a 2. 1. a 2. 2. a 1.
Počet detí 2 16 18 32 30 37 14 28 26 15 9 30 19
Takmer všetci Rómovia boli podriadení miestnemu richtárovi (pozri Tabuľku
6). Podľa údajov v súpise z roku 1773 ešte takmer tretina rómskych rodín nosila svoj
tradičný rómsky odev bledožltej farby (niekedy bol roztrhaný) a niektoré deti, ktorých
rodičia už nosili sedliacky odev, ešte stále pobehovali nahé. Až do polovice
sedemdesiatych rokov 18. storočia sa v súpisoch vyskytovali rómske rodiny, ktoré jedli
mäso z uhynutých zvierat (21 rodín v roku 1773, 18 rodín v roku 1774, 29 rodín v roku
1775) a obchodovali s koňmi (8 rodín v roku 1773, 11 rodín v roku 1774 a 4 rodiny
v roku 1775).
Tabuľka 6 Obliekanie, podriadenosť, jedenie mäsa z uhynutých zvierat, obchodovanie
s koňmi a platenie daní rómskych rodín v Abovskej stolici
85
Rok 1773 1774 1775
1. p. 1776 1777 1780 1781 1782 1783 1784 1787
Obliekanie
ako
sedliaci 208 270 325 292 305 316 326 358 323 435 427
cigánsky
odev 63 0 1 0 0 0 0 0 0 0 1
neuvedené 0 0 0 0 0 0 13 0 0 0 7
Podriadenosť
richtárovi
áno 271 270 326 292 305 316 337 358 322 435 432
nie 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
neuvedená 0 0 0 0 0 0 2 0 1 0 3
Jedenie
zdochlín
áno 21 18 29 0 0 0 0 0 1 0 0
nie 250 252 297 292 305 316 338 358 322 435 432
neuvedené 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 3
Obchod s
koňmi
áno 8 11 4 0 0 0 0 0 0 0 0
nie 263 259 322 213 305 316 338 358 323 435 400
neuvedený 0 0 0 79 0 0 1 0 0 0 35
Platenie daní
áno 0 5 257 247 293 307 287 277 254 292 277
nie 271 265 50 19 3 1 49 65 65 73 135
neuvedené 0 0 19 26 9 8 3 16 4 70 23
Celkový počet rómskych
rodín 271 270 326 292 305 316 339 358 323 435 435
O desať rokov nato už takmer všetci Rómovia nosili iba sedliacky odev (až na
jednu rodinu v roku 1786/87), nejedli mäso z uhynutých zvierat (až na jednu rodinu
v roku 1783) a žiaden Róm neobchodoval s koňmi. Pri 35 rodinách v roku 1787 však
ohľadne obchodovania s koňmi nebolo nič uvedené (buď úradníci nevedeli zistiť
skutkový stav, alebo nemali záujem ho zverejňovať). Do roku 1775 rómske rodiny, až
na päť rodín v roku 1774, neplatili dane. Od roku 1775 už prevažná časť rómskych
rodín odvádzala vojenskú a domovskú daň, dane neplatili len tzv. zmluvní poddaní
Rómovia (pracujúci na základe dohody pre obec ako pastieri husí, koní, dobytka,
kováči, noční strážnici, zvonári, sluhovia a podobne), ale ani chudobní Rómovia
(väčšinou vdovy) a Rómovia-žobráci.
Priezviská Rómov
V súpisoch Rómov Abovskej stolice z rokov 1768 až 1787 sa stretávame
v jednotlivých okresoch s nasledovnými priezviskami:
v okrese Cserehát
86
- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami (od najvyššej frekvencie výskytu
priezviska po najnižšiu) boli Horvát (Horvath, Horváth), Lévaj (Levaj, Lévay, Levay,
Lévai), Berki (Berky, Berke), Mata (Matha, Máta, Mate, Matta), Mida (Midu), Čuči
(Csucsi, Csúcsi, Csucsy, Csutsi, Csutsy, Csútsy, Csűcsy), Bango (Bangó, Banko),
Araňoš (Aranyos, Aranyosi, Aranyossi, Aranyosy, Aranyossy), Budaj (Budai, Buday)
a Purci (Purczi, Purczy, Purcsi, Purcsy, Purtzi, Purtsy).
- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Balog (Balogh), Bančo
(Bancso, Bancsó), Bodo (Bodó), Bódi (Bodi, Bódy, Body), Bubu (Bubi, Bubo, Buba),
Čikľa (Csiklya, Csikla), Čontoš (Csontos), Čurko (Csurka, Csurko, Csurky), David,
Ďura (Gyura, Győry), Gabori (Gábori, Gabory, Gábory, Gaburi, Gabury), Giňa (Ginyi,
Genye, Gényi, Genyi), Kaločaj (Kalócsai, Kalocsai, Kalocsay, Kalotsay, Kalacsay), Kiš
(Kis), Kotaj (Kotay, Kotai, Koltaj), Kuku (Kukú), Mihók (Mihok), Naď (Nagy),
Orgován (Orgovan, Orgovány, Orgovany, Orgoványi, Orgovanyi), Puka, Stankuľa
(Stankulya, Sztankulya, Sztankullya), Šarkádi (Sarkady, Sarkády, Sarkadi), Teter (Téter,
Tetér), Tódi (Todi, Tódy, Tody, Tődy, Thody), Toldi (Tóldi) a iné.
- okrem toho bolo ďalších okolo 130 málo frekventovaných alebo ojedinelých
rómskych priezvisk ako napríklad Adam, Bačo (Bacsó, Bazsó), Bakoš (Bakos), Bakši
(Bakssi), Baláž (Balas, Balás, Balassy), Bančok (Bancsok), Barna, Béreš (Béres), Buda
(Budu), Buzitaj (Buzitay), Cibere (Czibere), Cigan (Czigany, Czigány), Čana (Csanya,
Csányi), Čitler (Csitler), Daňo (Danyo), Ďula (Gyula), Ďurčo (Gyurcso, Gyurtsa),
Farkaš (Farkas), Ferčák (Fercsák), Feri, Fiču (Ficsu, Ficzu, Fetsu), Foraj (Forrai),
Friču (Fricsu, Friczu), Gábor (Gabor), Geci (Geczy), Gruľa (Grulya), Gunár, Jonáš
(Jonás, Jónas, Jónás, Joanás), Kaku, Kálo (Káló, Kalla), Kanko (Kankó), Katona,
Kompuš (Kompus, Kampus), Kóre (Kore, Koré, Koro, Koró), Koreja (Coreja), Kosoru
(Koszoru, Koszorú, Koszor), Kováč (Kovács), Lacko (Laczko), Lakatoš (Lakatos), Lazi
(Lazy, Lázy), Marton (Márton), Maťaš (Mátyas, Mátyás, Máttyás), Mati (Matyi), Migi,
Mišu (Misu), Moďoro (Mogyoro), Molnár (Molnar), More, Palko, Papa (Papu), Peter
(Péter), Pišok (Pisok), Pucu (Putzu), Pufuš (Puffus), Pustaj (Pusztay, Pusztai), Raklo
(Rakló, Rakro), Rigaš (Rigas, Rigás, Rigács, Rikács), Roštaš (Rostas), Ruso (Ruszu,
Russi), Samu (Sami), Siladi (Szilagyi), Solnoky (Szolnoky), Šimko (Simko), Široky
(Siroky, Siroki), Šugar (Sugar), Tót (Tóth) atď.
v okrese Füzér
87
- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Budaj (Budai, Buday), Oláh
(Olah), Vaňo (Vanyó, Vanyo, Ványo), Kroko (Krokó, Kroka), Kohút (Kohut, Kohuth,
Kohutt, Kohot), Čende (Csende, Csendi), Horvát (Horváth, Horvath), Haluška
(Haluska), Gabčo (Gapcso, Gabcsó, Gabcso, Gabczo, Kaptsu, Gaptsu, Gapcsa), Mati
(Matyi, Mattyi), Puda, Vereš (Veres, Veress, Vörös), Jano (Janó, Jani, Janov) a Župčo
(Supcso, Zsupcso, Zsupsó, Zsupcsó, Zuptso, Zupcso, Zsubtso).
- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Bačo (Bacso, Bacsó,
Bátsó, Bazsó, Badzó, Badsó, Bagyzsó, Bagydzsó), Bako (Bakó), Balog (Balogh), Bati
(Batyi, Bátyi, Battyi, Báttyi, Batyhi), Boda (Bodo), Cigan (Czigány, Czigany), Čati
(Csati, Csáti, Csaty, Csáty), Duna (Dana, Dunna), Farkaš (Farkas), Fečo (Fecso,
Fécso, Fecsó), Gábor (Gabor), Gomboš (Gombos), Janočko (Janocsko, Jantcsko,
Janoctskó), Joni (Jóni, Jone, Jona, Jonyi, Jónyi), Juraško (Jurasko, Gyurasko), Kuruc
(Kurucz), Laci (Laczy, Laczi, Lacsy), Langa, Lingo (Lingó), Marko (Markó), More
(Móre), Petráš (Petrás, Petras, Petrásy), Puni (Punyi, Puny), Samo (Samu), Siňo
(Szinyo, Sinyo, Szino, Szinu, Szinyu), Šuster (Suszter, Suster), Tatárka (Tatarka), Turták
(Turtak), Vasiľ (Vaszély (Vaszily, Vaszilly, Vaszil, Vassily), Vičiri (Vicsiri, Vicsiry,
Vicseri, Vitsiry) a iné.
- okrem toho bolo ďalších okolo 140 málo frekventovaných alebo ojedinelých
rómskych priezvisk ako napríklad Adi, Andraš (Andras), Báči (Bácsi), Bango, Berky,
Buda, Bunda, Cifra (Czifra, Cziffra, Czitra), Cino (Czinó), Čáki (Csáky), Čoro (Csoro),
Čuka (Csuka), Čunik (Csunyik), Čurči (Csurcsi), Čuri (Csuri), Dančo (Dancso,
Dantsó), Dani (Danyi, Danyu), David, Dudogo, Ďuri (Gyuri, Gyura), Ďurči (Gyurcsi,
Gyurcsy), Ďurica (Gyuricza), Fedák, Fekete, Ferenc (Ferencz), Feri, Ficko (Ficzko),
Guľaš (Gullyás), Hanko, Huči (Hucsi), Huda, Janko, Jonaš (Jonias), Kačara (Kacsara,
Katsara), Kálo (Kaló, Káló, Kálló, Kállo, Kalló), Kanaloš (Kanálos), Kaňalo
(Kanyaló), Kečkeš (Kecskés), Kiš (Kis), Kondáš (Kondás, Kondas), Lacko (Laczko),
Lakatoš (Lakatos), Lali, Marton (Márton), Mate (Mathe, Máthé), Matiaš (Matias),
Maťaš (Matyás), Migi (Migyi, Miki), Miľo (Milyo, Millyo), Mišlej (Mislyei), Molnár,
Ofaluši (Ofalusi, Ófalusy, Offalusi), Palko, Palkovič (Palkovics), Páni (Pányi), Pešta
(Pesta), Pota, Punci (Punczy), Rajko, Roša (Rosa, Rósa), Roštaš (Rostas, Rostás),
Rusnak (Rusznak), Sušenka (Susenka, Szusenka), Stojka (Sztojka), Šandor (Sandor,
Sándor), Široky (Siroky), Šuga (Suga), Tót (Tóth), Ťukoš (Tyukos), Vajda, Vakaro
(Vakaró), Valaško (Valasko), Vančo (Vancso), Vango (Vángo, Vangó), Varga, Vaško
88
(Vasko, Vaskó), Volčko (Volcsko, Volcko, Voltsko, Vilcsko, Vilycsko), Zuba, Žiga
(Zsiga, Siga) atď.
v okrese Košice
- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli More (Móre, Mori, Móri, Móri),
Sundi (Szundi, Szundy, Szúndy, Sundis, Sunda, Sandi, Senda), Daňo (Danyo, Danyi,
Dányi, Dany, Danya), Rajko (Rajkó), Haluška (Haluska), Čende (Csende, Csendi),
Horvát (Horváth, Horvath), Kiš (Kis, Kiss), Cigan (Czigán, Czigan, Czigány, Czigany,
Csigany), Lakatoš (Lakatos), Papa (Pápa), Marton (Márton, Mártony, Martony,
Mártonyi, Martonyi) a Budaj (Budai, Buday).
- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Balog (Balogh), Betori
(Betory, Betóry, Bethory, Batori), Bukľo (Buklo, Bukló, Buklyó, Buklyo, Buglya), Čuka
(Csuka), Ďuri (Gyuri), Ferko, Gábor (Gabor), Géci (Geczy, Geczi), Guľaš (Gulyas,
Gulyás, Gallyás), Ištván (István, Istvan, Estván, Estvan), Kaňalo (Kanalo, Kanyalo,
Kanyaló, Konyaló, Konyalo), Kore (Koré), Kováč (Kovács, Kovacs), Marko, Mata
(Matta, Mate, Mato), Máti (Mátyi, Matyi), Migi (Mige), Nanu, Pišta (Pesta), Puda,
Pustaj (Pusztai, Pusztay), Roštáš (Rostás, Rostas, Rosztás, Rosta), Samu (Sami, Sama),
Vak, Zajac (Zajacz, Zajácz, Zajatz), Žiga (Siga, Zsiga) a iné.
- okrem toho bolo ďalších okolo 125 málo frekventovaných alebo ojedinelých
rómskych priezvisk ako napríklad Adam (Adám), Adi, Bačo (Bacso), Bako (Bakó, Bak),
Bandi, Bango (Bangó), Bartuš (Bartus), Baťa (Batya, Batyo, Batyi, Battyi), Blaho,
Buba (Bubu, Bobu), Bucla, Bundi, Čarnič (Csarnits), Čikoš (Csikos), Činalo (Csináló),
Čonka (Csonka), Čučo (Csucso), Dadore, Dančo (Dantso, Dantsó), David, Ďurka
(Gyurka), Farkaš (Farkas), Ferenc (Ferencz), Feri (Ferű), Fiču (Ficsu), Filo (Filó), Gaži
(Gazsi, Gazsy, Gasi), Gore (Gőre), Gruľo (Grulyo), Hanča (Hanczsa), Harang, Hegeduš
(Hegedüs), Ištok (Istok, Istók, Estok), Janik (Janig), Jano (Jani), Janoš (Janos, János),
Jonáš (Jonás), Juhas (Juhasz), Kakaš (Kakas), Kanko (Kankó), Kézmiveš (Kézmives,
Kézméves), Kišicky (Kisiczky), Kohut, Kolčár (Kolcsár, Koltsár), Koňa (Konya), Lacko
(Laczko), Laci (Laczi, Laczy), Lendel (Lengyel), Makovsky (Makovszky), Otováni
(Othoványi), Pál, Palko, Pokoš (Pokos), Poľák (Polyák), Popa, Punčala (Puncsala),
Puškaš (Puskas), Roško (Rosko), Samko, Štofan (Stofan), Segéň (Szegény), Taragoš
(Taragos), Vajda, Zajdar, Žarnaj (Zsarnai) atď.
89
v okrese Szikszó
- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Bódi (Body, Bodi, Bódi, Bődi,
Bődy), Horvát (Horváth, Horvath), Bančok (Bancsok, Bancsók, Bantsok, Bántsok,
Bántyok, Pancsok), Raklo (Rakló, Ráklyo, Raklyo, Raklyó), Guľaš (Gulyas, Gulyás,
Gullyas, Gallyas, Galyas), Šándor (Sándor, Sandor), Molnár (Molnar, Mólnár),
Budaj (Buday, Budai), Onodi (Ónodi, Ónody, Onody), Bango (Bangó), Lakatoš
(Lakatos) a Kosoru (Koszoru, Koszorú, Koczoru, Koszoró, Koszoro).
- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Araňoš (Aranyassy
(Aranyos, Aranyosi, Aranyossi, Aranyossy, Aranyasi), Baboš (Babos, Bábos, Baboss),
Balog (Balogh), Bandi (Bandy), Bartuš (Bartus), Bogdaň (Bogdany, Bogdány,
Bogdanyi, Bogdányi), Bone (Boné, Bóni, Boni), Čőmőr (Csőmőr, Csömör, Csemer,
Csomor), Čuka (Csuka), David, Dudáš (Dudás, Dudas), Ďura (Gyura, Gyuri), Ferenc
(Ferencz, Ferentz, Ferenczy, Ferenczi, Ferencsi), Godo (Godó), Kaňalo (Kanyalo,
Kanyaló, Kanaló, Konyaló), Kiš (Kis, Kiss), Kore (Kóré, Kóre, Kóry, Kóri, Kori, Koró,
Koro), Kotaj (Kotay, Kotai, Kótai), Lajko (Lajkó), Močo (Mocso, Motso, Motzo, Motzó,
Moczo, Moczó, Mocza, Macso), Naď (Nagy), Putnoki (Putnoky, Putoky, Putoki), Rosali
(Roszali, Roszaly, Rozali, Rozaly, Rasaly, Rosari), Stankuľa (Stankulya, Sztankulya,
Sztankullya), Tódi (Todi, Tody, Tódy), Toldi (Tóldi, Tóldy, Toldy) a iné.
- okrem toho bolo ďalších okolo 160 málo frekventovaných alebo ojedinelých
rómskych priezvisk ako napríklad Andraš (András), Baba, Bakro (Bakró), Bakšo
(Bakso), Baláš (Balás), Bančo (Bancso, Bancsó), Batory (Bathory, Báthory), Benej
(Benyej, Bényei, Bényey, Benyey), Béneš (Bényes), Berki (Berky, Berko), Betlen
(Bethlen), Betóri (Betóry), Boldišár (Bóldisár), Buri, Cigan (Czigany, Czigány,
Cziganyi), Čani (Csanyi, Csányi), Čenda (Csenda, Csinda), Čikľa (Csiklya), Čišmadia
(Csismadia), Čontoš (Csontos), Damo, Dani (Danyi, Dányi), Dilino, Dudu (Duda),
Estergaľoš (Esztergalyos, Esztergállyos), Farkaš (Farkas), Fekete, Ferko (Ferkó),
Franko, Gabó, Gabor (Gábor), Gani (Gányi), Gari, Gaži (Gazsi, Gaszi, Gasi), Gomboca
(Gombocza), Gőnci (Gőnczy), Hajnal, Hančka (Hancska), Hiroš (Hiros), Ivan, Jančo
(Jancso), Janoši (Jánossy, Janóssy, Jánosy), Jani (Jany), Jonaš (Jónas), Kakara, Kálo
(Kalló), Kino (Kinu, Kinio, Kin), Kaločaj (Kalocsai, Kalotsaj, Kolocsay, Kolocsai),
Koraj (Korai, Kórai), Kováč (Kovács), Kračko (Kracsko, Kratskó, Krocsko), Laci
(Laczy), Lacko (Laczko), Lali (Laly, Lala), Makula, Mati (Matyi), Mida, Miga, Michaľ
(Mihály, Mihályi), Moďoro (Mogyoro, Mogyoró), Mončok (Montsok), More, Nanu,
Nergeš (Nyerges), Orgon (Orgona), Oršočinalo (Orsocsináló), Őtveš (Őtves), Paci
90
(Paczi, Paczy, Pátczi, Pacsi, Pácsy, Pacsy), Panto (Pantho, Panthó, Pantó, Pántú), Pišu
(Pisu, Pissu, Pizsu), Prišol (Prisol), Purci (Purczi, Purczy, Purtzi), Pundi (Pundy),
Pustaj (Pusztay, Pustay), Puška (Puska), Rontó, Sajko (Szajko, Szajkó), Samko, Samu
(Sami), Sitaj (Szitai, Szitay, Sitai), Široky (Siroky, Siroki, Siróki), Tamaš (Tamas),
Teleky, Vajda, Zajdar (Sajdár, Zadár), Žarnaj (Zsarnay, Zarnay, Zarnaj, Zsárnay,
Sarnaj, Sarnai), Žiga (Zsiga, Siga), Žiroš (Zsiros, Siros, Sirós) atď.
Súhrn poznatkov z Abovskej stolice
Počas súpisných rokov, napriek regulácii Rómov, sa celkový počet Rómov v
stolici zvýšil takmer na dvojnásobok.
Počas súpisných rokov dochádzalo k neustálej obmene časti rómskych rodín
v jednotlivých obciach stolice ako aj v samotnej stolici (pokračovalo skryté
kočovanie).
Správne orgány Abovskej stolice boli benevolentné a nedôsledné pri
presadzovaní niektorých regulačných nariadení panovníkov (jednoznačne pri
výchove rómskych detí).
Školu navštevovalo priemerne ročne iba 21 školopovinných rómskych detí.
Hlavným zamestnaním Rómov bolo kováčstvo, za ním nasledovala manuálna
poľnohospodárska a iná práca.
Rómovia zo strany panovníka boli donucovaní zanechať kováčstvo
pravdepodobne z dôvodu, že neúmerne vysoký počet rómskych kováčov
nemohol legálnou cestou dostatočne uživiť svoje rodiny.
Muzikantstvo Rómov bolo postupne utlmené a prevádzkovalo sa iba na základe
zvláštnych povolení úradov.
Časť Rómov bola postupne prinútená vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu
(väčšinou príležitostnú).
Nezamestnaných Rómov (rómskych žobrákov) v Abovskej stolici počas
súpisných rokov bolo iba mizivé percento.
Všetci Rómovia museli postupne opustiť svoje zemnice alebo chatrče a koncom
súpisných rokov takmer všetky rómske rodiny už bývali v domoch medzi
majoritným obyvateľstvom. Neskôr však začali tieto domy opúšťať.
V stolici prevládali želiarske rómske rodiny.
91
Zopár rómskych sedliakov bolo v súpisoch vykázaných zrejme iba na základe
horlivosti stoličných úradníkov.
Takmer všetci Rómovia začali nosiť iba sedliacky odev.
Takmer všetci Rómovia boli podriadení miestnym richtárom.
Takmer všetci Rómovia prestali jesť mäso z uhynutých zvierat.
Takmer všetci Rómovia prestali obchodovať s koňmi.
Prevažná časť rómskych rodín začala odvádzať vojenskú a domovskú daň.
4.3 Súpisy Rómov v Šarišskej stolici
Za túto stolicu je v rámci skúmaného obdobia známych deväť existujúcich
súpisov Rómov (pozri Prílohu 4, tiež Tabuľku 1 a legendu k nej), a to dva zo
sedemdesiatych rokov 18. storočia a sedem z osemdesiatych rokov 18. storočia. Súpisy
z rokov 1774 a 1775 boli v jednotlivých okresoch vyhotovené len za druhý polrok.
Súpisy z rokov 1780, 1783 a 1784 boli vyhotovené súčasne za prvý aj druhý polrok.
Súpis z roku 1782 nie je možné vyhodnotiť komplexne za celú stolicu, pretože obsahuje
súpisné hárky iba štyroch okresov, a to Dolnotoryského (jeden za obidva polroky),
Sekčovského (neúplný za druhý polrok), Topľanského (za prvý a neúplný za druhý
polrok), Makovického (za prvý aj druhý polrok) a súpisné hárky za Hornotoryský
a Širocký okres chýbajú. Súpis z roku 1785 bol v okrese Makovica vyhotovený iba za
prvý polrok, v ostatných okresoch bol vyhotovený súpis iba jeden za obidva polroky (za
Topľanský okres urobený v roku 1784 a použitý pre rok 1785, za Sekčovský okres
neúplný), takže sa tiež nedá použiť na vyhodnotenie za celú stolicu. Vyhodnotiť
komplexne za celú stolicu nemožno ani súpis z roku 1787, ktorý obsahuje iba súpisný
materiál za Širocký okres (jeden súpis za prvý aj druhý polrok). V Šarišskej stolici bol
za obidva polroky vyhotovený iba súpis v roku 1781, aj ten však v druhom polroku
nebol urobený kompletne vo všetkých šiestich okresoch (nebol urobený
v Hornotoryskom okrese).
92
Tabuľkové spracovanie súpisov Šarišskej stolice
V nasledujúcich tabuľkách (Tabuľka 7 až 9) sú spracované hlavné údaje
z daných súpisov240 vykonávaných v Šarišskej stolici. (Pozri tiež Tabuľku 1 a legendu
k nej.)
Tabuľka 7 Celkový počet Rómov (rómskych rodín a ich detí) a spôsob výchovy
rómskych detí v Šarišskej stolici
Rok polrok Počet
Rómov
Počet
rodín
Počet
detí
Výchova rómskych detí
ako deti
sedliakov
dané do
služby v učení doma
neuvedená
a iná
1768 1.
- - - - - - - - 2.
1773 1.
- - - - - - - - 2.
1774 1. - - - - - - - -
2. 769 189 421 122 0 93 172 34
1775 1. - - - - - - - -
2. 656 161 351 68 9 52 170 52
1776 1.
- - - - - - - - 2.
1777 1.
- - - - - - - - 2.
1779 1.
- - - - - - - - 2.
1780 1.
1054 255 573 47 39 108 373 6 2.
1781 1. 1173 273 633 61 45 161 359 7
2. ? ? ? ? ? ? ? ?
1782 1.
? ? ? ? ? ? ? ? 2.
1783 1.
876 216 451 47 6 127 264 7 2.
1784 1.
1397 328 794 123 31 236 399 5 2.
1785 1.
? ? ? ? ? ? ? ? 2.
1787 1.
? ? ? ? ? ? ? ? 2.
240 ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1775/4-9; 41 L. C. 1781/81-87; L. C. 1782/41-47; a. p. 1785/8-14; a. p.
1787/392. MOL: C 56: 5. csomó, 1775: Balogh N. 4; 6. csomó, 1776: Balogh F. 2. N. 1-100; 25. csomó,
1781: Balogh F. 7. N. 76-134; 27. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N. 31-50; 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-
340; 46. csomó, 1785: F. 1. N. 151-195.
93
Vysvetlivky k Tabuľke 7: Pod označením ako deti sedliakov sú zahrnuté rómske deti dané (resp.
odobraté) na výchovu k sedliakom a rómske deti, ktoré dostavali sedliacku výchovu doma. U rómskych
detí daných do služby nebolo v súpisoch bližšie špecifikované do akej, pričom do služby buď dochádzali
z domu, alebo bývali v mieste služby. Termínom v učení sú označené rómske deti, ktoré navštevovali
školu, alebo sa učili u remeselníkov, alebo sa remeslu priúčali doma, alebo ktoré po vyučení vykonávali
remeslo (praxovali). V kolónke doma sú započítané všetky rómske deti zdržujúce sa pri rodičoch (malé,
telesne postihnuté, mentálne zaostalé, nič nerobiace, pomáhajúce zostarlému otcovi atď.). Označenie
neuvedená a iná výchova zahŕňa aj rómskych mládencov slúžiacich vo vojsku.
Tabuľka 8 Zamestnanie rómskych živiteľov rodín v Šarišskej stolici
Rok polrok Počet
rodín
Zamestnanie rómskeho otca (matky)
kováč kováč
a iné muzikant
muzikant
a iné
manuálna
práca žobrák
neuve-
dené
1768 1.
- - - - - - - - 2.
1773 1.
- - - - - - - - 2.
1774 1. - - - - - - - -
2. 189 100 79 0 7 1 2 0
1775 1. - - - - - - - -
2. 161 93 58 0 0 6 2 2
1776 1.
- - - - - - - - 2.
1777 1.
- - - - - - - - 2.
1779 1.
- - - - - - - - 2.
1780 1.
255 132 49 3 35 8 3 25 2.
1781 1. 273 112 67 1 34 5 6 48
2. ? ? ? ? ? ? ? ?
1782 1.
? ? ? ? ? ? ? ? 2.
1783 1.
216 108 64 1 32 5 4 2 2.
1784 1.
328 179 53 13 30 21 7 25 2.
1785 1.
? ? ? ? ? ? ? ? 2.
1787 1.
? ? ? ? ? ? ? ? 2.
Vysvetlivky k Tabuľke 8: Pod označením kováč a iné sú zahrnutí: kováč - muzikant, kováč - manuálna
práca, kováč - žobrák, kováč - mlátič obilia a kováč - nitovač panvíc a medených kotlov - muzikant.
Označenie muzikant a iné zahŕňa zamestnania: muzikant - kováč - manuálna práca, muzikant - manuálna
práca a muzikant - kováč - žobrák. Pod manuálnou prácou sa rozumie: práca na poli, práca so sekerou,
oráč, pastier, nájomný robotník - žobrák.
94
Tabuľka 9 Bývanie a postavenie rómskych rodín v Šarišskej stolici
Rok pol-
rok
Počet
rodín
Max.
počet
detí
Bývanie rómskych rodín Postavenie rómskych rodín
v rade
iných
domov
na
konci
dediny
v
zem-
nici
neuve-
dené
a iné
sedliak želiar pod-
želiar
neuve-
dené
a iné
1768 1.
- - - - - - - - - - 2.
1773 1.
- - - - - - - - - - 2.
1774 1. - - - - - - - - - -
2. 189 7 26 94 60 9 0 147 35 7
1775 1. - - - - - - - - - -
2. 161 6 9 98 20 34 0 123 35 3
1776 1.
- - - - - - - - - - 2.
1777 1.
- - - - - - - - - - 2.
1779 1.
- - - - - - - - - - 2.
1780 1.
255 8 135 32 0 88 11 195 21 28 2.
1781 1. 273 8 218 46 0 9 3 166 43 61
2. ? ? ? ? ? ? ? ? ? ?
1782 1.
? ? ? ? ? ? ? ? ? ? 2.
1783 1.
216 7 157 34 15 10 2 149 56 9 2.
1784 1.
328 10 224 80 0 24 0 222 56 50 2.
1785 1.
? ? ? ? ? ? ? ? ? ? 2.
1787 1.
? ? ? ? ? ? ? ? ? ? 2.
Vysvetlivky k Tabuľke 9: Rómske domy zahrnuté pod označením v rade iných domov sú v súpisoch
uvádzané ako domy v sérii (rade) so sedliackymi domami, novopostavené domy v sérii ostatných domov,
domy v rade ostatných domov, alebo domy v strede dediny. Označenie v tabuľke ako rómske domy na
konci dediny zahŕňa rómske domy v blízkosti série ostatných (sedliackych) domov, nové rómske domy
blízko série ostatných domov, rómske domy a domčeky mimo série (radu) ostatných domov a rómske
domy a domčeky na konci dediny. K zemniciam sú započítané rómske „dobré“ zemnice v sérii
sedliackych domov, rómske zemnice blízko série domov, rómske zemnice mimo série ostatných domov.
V stĺpci neuvedené a iné sú zahrnuté rodiny bez označeného spôsobu bývania alebo bližšieho určenia
polohy domu, tiež rodiny bývajúce v obecnom dome alebo u inej rodiny alebo budujúce dom. Pod
označením neuvedené a iné, ktoré sa týka postavenia rómskych rodín, sú zahrnuté rómske rodiny,
u ktorých nie je v súpisoch uvedený právny stav, alebo jeho uvedenie je nezrozumiteľné.
95
Nekompletný súpis za druhý polrok 1781241
V druhom polroku 1781 nebol urobený súpis Rómov v Hornotoryskom okrese
Šarišskej stolice. Bez tohto okresu žilo v Šarišskej stolici v druhom polroku 1781
celkom 975 Rómov v 222 rodinách spolu s 534 deťmi (od 1 do 8 detí v rodine). Doma
bez akejkoľvek aktivity zostávalo 362 rómskych detí, školu navštevovalo 10 rómskych
detí, k adoptívnym rodičom bolo umiestnených 30 rómskych detí. Muzikantstvu sa
priúčalo 13 rómskych detí, 66 rómske deti sa učili remeslu (53 detí doma u rodičov, 13
detí u remeselníkov), 44 rómske deti boli dané do služby a 9 rómski mládenci boli
vojaci. Čisto kováčstvom sa zaoberalo 82 rómskych rodín, kombináciou kováč -
muzikant sa živilo 61 rómskych rodín, kováč - manuálna práca sa živilo 41 rómskych
rodín, kováč - muzikant - manuálna práca sa živilo 31 rómskych rodín a zamestnaním
kováč - žobrák sa živila 1 rómska rodina. Manuálne pracovali 4 rómske rodiny, 1
rómska rodina bola muzikantská a u jednej rómskej rodiny nebol uvedený spôsob
obživy. V rade ostatných domov bývalo 131 rómskych rodín, mimo radu domov 77
rómskych rodín a v zemniciach bývalo 6 rómskych rodín. U 8 rómskych rodín spôsob
bývania nebol uvedený. Oproti prvému polroku 1781 kedy boli 3 sedliacke rómske
rodiny, v jeho druhom polroku už bola zaevidovaná iba 1 sedliacka rómska rodina (s 1/8
usadlosťou), 116 rómskych rodín bolo želiarskych, 17 rómskych rodín bolo
podželiarskych a u 88 rómskych rodín právne postavenie nebolo uvedené.
Sedliacke oblečenie nosilo 188 rómskych rodín, „cigánsky“ sa obliekalo 10
rómskych rodín, u 24 rómskych rodín nebolo uvedené aký odev nosili. Všetci boli
podriadení miestnemu richtárovi (u 2 rómskych rodín podriadenosť nebola vyznačená).
„Zdochliny“ konzumovalo 75 rómskych rodín, nekonzumovalo 127 rómskych rodín (u
20 rodín konzumácia nebola vyznačená). S koňmi obchodovali 4 rómske rodiny,
neobchodovalo 90 rómskych rodín (u 128 rodín obchodovanie s koňmi nebolo
vyznačené). Dane platilo 78 rómskych rodín, neplatilo 26 rodín (platenie daní nebolo
uvedené u 118 rómskych rodín).
Nekompletný súpis za rok 1782242
Podľa spoločného súpisu za prvý a druhý polrok 1782 žilo v Dolnotoryskom
okrese celkom 334 Rómov v 69 rodinách, ktoré mali spolu 202 detí (od 1 do 7 detí
241 ŠA Prešov: ŠŽ-1: 41 L. C. 1781/81-87. 242 ŠA Prešov: L. C. 1782/41-47.
96
v rodine). Bývali v 50 obciach väčšinou 1 až 2 rodiny v obci. V domácej rómskej
výchove zostávalo 192 detí, z toho iba jedno dieťa navštevovalo školu. Na výchovu
k adoptívnym rodičom boli dané 3 rómske deti a do služby bolo daných 7 rómskych
detí. Čisto kováčskym remeslom sa zaoberala iba 1 rómska rodina. V kombinácii
kováčstva s muzikanstvom sa živilo 49 rómskych rodín a v kombinácii kováčstva
s manuálnou prácou sa živilo 17 rómskych rodín. Manuálnou prácou sa živila 1 rómska
rodina (u 1 rodiny nebol uvedený spôsob obživy). V domoch medzi ostatnými domami
bývalo 5 rómskych rodín, mimo ostatných domov bývalo 61 rómskych rodín (u 3
rómskych rodín nebolo uvedené ako bývajú). V danom súpisnom roku sa neobjavila ani
jedná sedliacka rómska rodina, 5 rómskych rodín bolo želiarskych, 63 rómskych rodín
bolo podželiarskych (u 1 rómskej rodiny nebolo uvedené právne postavenie). Všetky
rómske rodiny nosili sedliacky odev, iba u 1 rodiny nebol uvedený spôsob obliekania.
Miestnemu richtárovi bolo podriadených 68 rómskych rodín (podriadenosť richtárovi
nebola vyznačená u 1 rodiny). Až 60 rómskych rodín konzumovalo mäso z uhynutých
zvierat (87 %). Iba 1 rómska rodina obchodovala s koňmi, ale až u 68 rodín nebolo
uvedené či s koňmi obchodujú alebo neobchodujú. Dane odvádzali iba 5 rómske rodiny
(okolo 7 %).
Podľa súpisu za prvý polrok 1782 žilo v okrese Makovica spolu 176 Rómov
v 36 rodinách, v ktorých vychovávali spolu 104 detí (maximálne 5 detí na rodinu). Boli
roztrúsení v 32 obciach, väčšinou po 1 rodine v obci. Väčšina rómskych detí
zostávala doma pri rodičoch (84 detí - takmer 81 %). Školu navštevovalo 11 rómskych
chlapcov a na výchovu do sedliackych rodín bolo daných 8 rómskych detí. Jeden
rómsky mládenec bol vojakom, 35 rómskych mládencov vykonávalo remeslo a jeden
rómsky chlapec slúžil. Všetkých 36 rómskych rodín sa živilo kováčstvom. Podľa
súpisných údajov v domoch medzi ostatnými domami v obci žilo 33 rómskych rodín
a oddelene od ostatných domov žili iba 2 rodiny. Väčšina rodín bolo želiarskych, 2
rodiny boli podželiarske. Všetci Rómovia chodili v sedliackom odeve a boli podriadení
miestnemu richtárovi. Nik z nich nekonzumoval mäso z uhynutých zvierat a iba 5
rómskych rodín obchodovalo s koňmi. Ani jedná rómska rodina neplatila dane.
Súpis z toho istého okresu Makovica za druhý polrok 1782 je však oproti
súpisu za prvý polrok 1782 značne rozdielny (ak neboli skreslené súpisné údaje za prvý
polrok, akoby sa jednalo o iné rómske rodiny, alebo o súpis z iného okresu, pretože
97
skutočnosti uvádzané v prvom a v druhom polroku si navzájom odporujú alebo sa
navzájom vylučujú). Aj keď počet rómskych rodín podľa súpisu z okresu Makovica
v druhom polroku 1782 poklesol o 3 rodiny, na 33 rodín (čo by mohlo byť), celkový
počet rómskych detí (pri uvedení v súpise, že rómske rodiny mali maximálne 4 detí)
nemohol poklesnúť o 34 detí na celkový počet 70 detí. Ibaže buď deti pomreli, alebo
Rómovia ich zatajili (ale prečo tak neurobili už v prvom polroku), alebo ide o úplne iné
rómske rodiny, ktoré medzitým sa medzi sebou vymenili (to znamená, že naďalej
kočovali). Ďalej podľa tohto súpisu rómski rodičia vychovávali doma 19 svojich detí
a na výchove u sedliakov v tých istých dedinách bolo 22 rómskych detí. Remeslo
vykonávalo 19 rómskych mládencov. Na ďalších 10 detí sa v súpise akosi pozabudlo
a nebolo pri nich nič uvedené. Kováčstvo vykonávalo 31 rómskych rodín, čiže tiež
takmer všetky rodiny (až na dve rómske rodiny, ktoré sa živili manuálnou prácou).
V domoch medzi ostatnými domami v dedine bývalo 15 rómskych rodín (v prvom
polroku 33 rodín), v domoch mimo série domov bývali 3 rómske rodiny. Znova pribudli
zemnice v ktorých bývalo až 15 rómskych rodín. Vyzerá to tak, akoby 18 rómskych
rodín opustilo svoje domy v dedine a odišlo preč a na ich miesto, nie však do ich
domov, sa nasťahovali iné rómske rodiny, ktoré si na bývanie vyhĺbili zemnice. Všetky
rómske rodiny boli želiarske (u 17 rodín je v súpise poznámka, že boli pánski želiari).
Všetci Rómovia sa obliekali podľa sedliackeho vzoru a boli podriadení miestnemu
richtárovi. Nikto z Rómov nekonzumoval mäso z uhynutých zvierat a neobchodoval
s koňmi. U 17 rodín bolo vyznačené, že neplatia dane, u 16 rómskych rodín platenie
daní nebolo vyznačené.
Súpisné údaje za Sekčovský okres sú iba za druhý polrok 1782 aj to neúplné
(chýbajú údaje za Nižný obvod). Vo Vyšnom obvode žilo celkom 62 Rómov v 17
rodinách spolu s 29 deťmi (1 až 4 detí v rodine). Bývali v 15 obciach, väčšinou 1
rómska rodina v obci. Pri rómskych rodičoch doma žilo 20 detí, z toho 16 remeselníkov
a 3 muzikanti, 1 dieťa slúžilo. Školu nenavštevovalo ani jedno rómske dieťa
a u adoptívnych rodičov žilo 7 rómskych detí (u 2 detí nebolo nič uvedené).
Kováčstvom sa živilo 10 rómskych rodín, v kombinácii kováč-muzikant-žobrák sa
živili ďalšie 3 rómske rodiny. Čisto žobraním sa živili 2 rómske rodiny (u 2 rodín nebol
uvedený spôsob obživy). V rade ostatných domov bývalo 7 rómskych rodín, mimo radu
domov bývali 8 rómske rodiny (u 2 rodín nebol uvedený spôsob bývania). Želiarskych
rómskych rodín bolo 14, podželiarska bola 1 rómska rodina (u 2 rodín nebolo uvedené
98
právne postavenie). Ako sedliaci sa neobliekali 3 rómske rodiny (spôsob obliekania
nebol uvedený u 4 rodín). Všetci boli podriadení miestnemu richtárovi. Mäso
z uhynutých zvierat konzumovali 3 rómske rodiny (u 14 rodín však nebolo nič
uvedené). S koňmi neobchodovala ani jedná rómska rodina. Dane platilo 10 rómskych
rodín, neplatilo 5 rodín (u 2 rodín nebolo uvedené či platia alebo neplatia dane).
V Topľanskom okrese podľa súpisu za prvý polrok 1782 žilo celkom 179
Rómov v 43 rodinách a mali spolu 99 detí (maximálne 7 detí v rodine). Bývali v 33
obciach (od 1 do 3 rodín v obci). Doma zostávalo 88 rómskych detí (89 %) z toho 43
z nich boli remeselníci. Iba 3 deti boli na výchove u adoptívnych rodičov. Všetky
rómske rodiny sa zaoberali kováčstvom. Až na 4 rómske rodiny (z toho u jednej rodiny
nebolo nič uvedené) všetky ostatné rómske rodiny bývali v domoch v rade ostatných
domov. Takmer všetky rómske rodiny boli želiarske, iba 1 rodina bola podželiarska.
Sedliacky odev nenosili iba 3 rómske rodiny. Mäsom z uhynutých zvierat sa živilo až
12 rómskych rodín. S koňmi neobchodovalo 18 rómskych rodín, u 25 rodín nebolo
v súpise nič uvedené. Dane platili iba 3 rómske rodiny (40 rodín dane neplatilo).
Súpis z Topľanského okresu za druhý polrok 1782 je nekompletný. Chýbajú
údaje za Nižný obvod. Bez Nižného obvodu žilo v Topľanskom okrese celkom 72
Rómov v 15 rodinách spolu so 42 deťmi (1 až 7 detí v rodine). Údaje sú vcelku
alikvotné k údajom z prvého polroka, nekorešpondujú iba pri spôsobe obliekania (až 10
rómskych rodín z 15-tich nosilo cigánsky odev) a čo sa týka platenia daní (všetkých 15
rodín platilo dane).
Súpisy za rok 1782 neboli vôbec urobené za okresy Hornotoryský a Širocký.
Pre vynechanie týchto súpisov ako aj pre nekompletnosť súpisov za ďalšie horeuvedené
okresy Šarišskej stolice nebolo možné súpis za Šarišskú stolicu z roku 1782 zaradiť do
tabuľkového spracovania údajov za túto stolicu.
99
Nekompletný súpis za rok 1785243
Podľa súpisných údajov za rok 1785 žilo v Dolnotoryskom okrese celkom 430
Rómov (o 96 Rómov viac než v roku 1782) v 91 rodinách a mali spolu 255 detí (od 0 do
8 detí v rodine). Priemerný vek dospelých Rómov od 18 do 88 rokov bol 39 rokov,
priemerný vek ich detí bol 8,5 roka. Na výchove u sedliakov bolo 28 rómskych detí, 41
rómskych detí slúžilo a 1 rómsky chlapec (sedemročný Ján Samko z Mudroviec)
navštevoval školu. Väčšina rómskych detí bola na výchove alebo v službe
v domovských obciach (59 detí), mimo domovských obcí bolo 9 detí. Ostatné rómske
deti zrejme zostávali doma pri svojich rodičoch. Prevládali želiarske rómske rodiny
(62), podželiarskych rodín bolo 10, u 19 rodín nebolo nič uvedené. Ďalšie údaje
v súpise neboli uvedené.
V Hornotoryskom okrese podľa súpisných údajov za rok 1785 žilo celkom
229 Rómov v 55 rodinách spolu so 126 deťmi (od 0 do 6 detí v rodine). Priemerný vek
rómskych detí bol 8,4 roka. U adoptívnych rodičov žilo 22 rómskych detí, 2 rómske deti
boli vychovávané ako sedliacke vlastnými rodičmi. U sedliakov slúžilo 24 rómskych
detí, 2 rómske deti slúžili u župana, 2 u zemepána a 1 dieťa slúžilo u kováča. Do školy
chodili 2 rómske deti (deväťročná Katarína Kalejová z obce Torysa a jedenásťročný
Andrej Munya z Lipian). Väčšina rómskych detí zostávala doma pri rodičoch. Doma
zostávali najmä deti malé, deti pomáhajúce zostarlému otcovi (5 detí), deti choré na
padúcnicu (3 deti) alebo zdravotne postihnuté (2 deti hluchonemé, 1 dieťa hluché, 1
dieťa slepé). Všetky rómske rodiny boli želiarske (u 9 rodín právne postavenie nebolo
uvedené).
Zo súpisných údajov za prvý polrok 1785 sa dá vyčítať, že v Makovickom
okrese žilo celkom 257 Rómov (v porovnaní s prvým polrokom 1782 stúpol počet
Rómov o 81 osôb) v 68 rodinách a mali spolu 134 detí (od 0 do 5 detí v rodine).
Priemerný vek rómskych detí bol 6,2 rokov. Sedliacku výchovu dostavalo 55 rómskych
detí, 28 rómske deti slúžili. Na výchove a v službe boli väčšinou mimo domovských
obcí (67 detí). Doma zostávalo 8 rómskych detí, jedno dieťa bolo v nemocnici. Spôsob
výchovy u 42 rómskych detí však nebol v súpise poznačený. Želiarskych rómskych
243 ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1785/8-14.
100
rodín bolo 44, podželiarskych 4. Až 11 rómskych rodín bolo sedliackych (3 rodiny s 3/8
usadlosťou, 5 rodín s 2/8 usadlosťou a 3 rodiny s 1/8 usadlosťou).
Súpis zo Sekčovského okresu za rok 1785 je nekompletný (úplne chýbajú
údaje za Nižný obvod), kvôli čomu, ako aj pre stručnosť súpisov (až na Širocký okres)
z ostatných okresov za tento rok, sa nedá číselne vypracovať celkový súpis za celú
Šarišskú stolicu za rok 1785 tak, aby sa mohol zaradiť do ďalšieho tabuľkového
spracovania.
V Širockom okrese ako v jedinom boli súpisné údaje za rok 1785 zozbierané
podľa predpísaného formulára. Podľa týchto údajov žilo v tomto okrese celkom 176
Rómov v 41 rodinách, ktoré mali spolu 104 detí (od 1 do 6 detí v rodine).
U adoptívnych rodičov bolo 12 rómskych detí, doma zostávalo 71 detí, 1 dieťa
vykonávalo remeslo a 20 detí slúžilo. Školu nenavštevovalo ani jedno rómske dieťa.
Kováčstvom sa živilo 35 rómskych rodín, kováčstvom a muzikanstvom sa živila 1
rómska rodina a výlučne muzikanstvom tiež 1 rodina. Všetky rómske rodiny bývali
v rade ostatných domov. Sedliacke postavenie dosiahli 3 rómske rodiny (s 1/8
usadlosťou), 37 rodín bolo želiarskych a 1 rómska rodina bola podželiarska. Všetky
rómske rodiny boli podriadené miestnemu richtárovi, sedliacky odev nosilo 39
rómskych rodín, ani jedná rómska rodina nekonzumovala mäso z uhynutých zvierat
a neobchodovala s koňmi. Dane neodvádzala ani jedná rómska rodina (v súpise
poznámka, že na základe kráľovského rozhodnutia sú oslobodení od platenia daní na
obdobie 3 rokov).
Súpis za Topľanský okres bol urobený v roku 1784, ale s poznámkou, že platí
pre rok 1785. Podľa neho žilo v okrese celkom 178 Rómov v 49 rodinách, ktoré mali
spolu 87 detí (od 0 do 6 detí v rodine). Priemerný vek rómskych detí bol 8 rokov. Na
výchove u sedliakov bolo 11 rómskych detí, 1 dieťa vychovával krčmár, v službe bolo
38 rómskych detí (22 slúžilo u sedliakov, 7 u pastierov, 3 u pánov, 3 ako pánski
komedianti, 2 u richtárov, 1 u kováča). Ostatné deti zostávali doma (malé, 12 choré, 3
pomáhajúce pri remesle, 1 slepé, 1 nemé atď.). Väčšina rómskych rodín bolo
želiarskych.
101
Nekompletný súpis za rok 1787244
V tomto roku vôbec neboli urobené súpisy Rómov za Dolnotoryský,
Hornotoryský, Makovický, Sekčovský a Topľanský okres. Vykonaný bol iba súpis
Rómov za Širocký okres (jeden za obidva polroky), aj to podľa rozdielnych formulárov
(v Prvom obvode podľa predpísaného formulára, v Druhom obvode podľa starého
formulára). Preto ani tento súpis nemohol byť zaradený do tabuľkového spracovania.
Podľa súpisných údajov za rok 1787 žilo v Širockom okrese celkom 280
Rómov (o 104 viac než v roku 1785) v 58 rodinách a mali spolu 171 detí (od 0 do 7 detí
v rodine). Priemerný vek rómskych detí v Druhom obvode bol 7,5 roka. Na výchove
u sedliakov bolo 8 rómskych detí, doma zostávalo 125 detí a slúžilo 34 rómskych detí
(okrem iných: 8 u sedliakov, 3 u zemepánov, 2 u želiarov, 1 u kováča a 1 u krčmára).
Prevládali želiarske rómske rodiny (47), podželiarske rómske rodiny boli 3 (u 8 rodín
nebolo právne postavenie uvedené).
Počet Rómov v Šarišskej stolici
Počas súpisných rokov 1774 až 1784 najmenej Rómov v Šarišskej stolici (pozri
Tabuľku 7) žilo v roku 1775 (celkom 656 Rómov v 161 rodinách spolu s 351 deťmi -
priemerne 4 členné rodiny) a najviac v roku 1784 (celkom 1397 Rómov v 328 rodinách
spolu so 794 deťmi - priemerne 4,3 členné rodiny). Aj po tomto roku počet Rómov
stúpal ďalej, o čom svedčia nekompletné súpisy z rokov 1782, 1785 a 1787. Jednotlivé
rómske rodiny mali od 0 do 10 detí (pozri Tabuľku 9).
Celkový počet Rómov spočiatku do roku 1775 poklesol o 113 osôb (pozri Graf
6 a Tabuľku 7), potom do roku 1784 vcelku narástol na viac ako dvojnásobok oproti
roku 1775. Odliv rómskych rodín v rokoch 1781 až 1783 a ich opätovný príliv v rokoch
1783 až 1784 svedčí o fluktuácii rómskych rodín aj v čase zákazu sťahovania. Meniaci
sa počet detí v rómskych rodinách (pozri grafický priebeh) aj v tejto stolici hovorí
o neustálej obmene veľkej časti rómskych rodín v jej jednotlivých obciach, dôsledkom
ich príchodu z iných a odchodu do iných stolíc. Rómovia napriek rôznym regulačným
nariadeniam panovníkov si ďalej žili svoj vlastný život a naďalej buď otvorene alebo
skryto sa premiestňovali z miesta na miesto (jednoznačnú odpoveď na to dá až
244 ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1787/392.
102
sledovanie pohybu konkrétnych rómskych rodín po jednotlivých obciach a
jednotlivých stoliciach v daných súpisných rokoch).
Graf 6 Celkový počet Rómov (ich rodín a ich detí) v rokoch 1774 až 1784 v Šarišskej
stolici
0
200
400
600
800
1000
1200
1400
1600
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787
Roky
Počet
osô
b,
Počet
rod
ín
Celkový počet Rómov Celkový počet rómskych rodín Celkový počet rómskych detí
Nárast počtu Rómov počas súpisných rokov v Šarišskej stolici naznačuje, že
Rómovia museli mať podobne ako v Abovskej aj v tejto stolici vyhovujúce podmienky
pre svoj spôsob života. Stoliční úradníci buď si nevedeli rady s vysokým počtom
neustále sa premiestňujúcich Rómov a rezignovali na aplikáciu regulačných nariadení v
praxi, buď mali s Rómami súcit, alebo jednoducho nariadenia panovníka vykonávali
s nezáujmom a iba naoko (čomu nasvedčuje aj málopočetnosť a nekompletnosť
súpisov).
Výchova rómskych detí v Šarišskej stolici
V rokoch 1774 až 1784 (pozri Tabuľku 7) slúžilo v mieste bydliska alebo mimo
miesta bydliska od 0 do 45 rómskych detí (od 0 % do 7 % z celkového počtu rómskych
detí v daných rokoch). V učení (pozri tiež vysvetlivky k Tabuľke 7) bolo od 52 do 236
rómskych detí (od 15 % do 30 %).
103
Na výchove u sedliakov (respektíve v sedliackej výchove doma) bolo v roku
1774 (pozri Graf 7 a Tabuľku 7) spolu 122 rómskych detí (29 % z celkového počtu
rómskych detí v danom roku). Tento počet v ďalších rokoch klesal až na 47 detí v roku
1780 (8,2 %), od tohto roku do roku 1781 mierne stúpol na 61 detí (9,6 %), opäť do
roku 173 klesol na 47 detí (10,4 %) a ďalej stúpal na 123 detí v roku 1784 (15,5 %). Aj
keď sa nedá zo súpisov zistiť vývoj do roku 1774 a taktiež presnejšie (podľa neúplných
súpisov) ani vývoj po roku 1784, vzhľadom na nízky počet rómskych detí v sedliackej
výchove v rokoch 1774 až 1784 možno jednoznačne konštatovať, že stoliční úradníci, či
už z rezignácie, tolerancie alebo ľahostajnosti, pristupovali k sedliackej výchove
rómskych detí nezodpovedne. Na výchovu k sedliakom pravdepodobne odoberali iba
deti zo skutočne usadených rómskych rodín a o ostatné neustále prichádzajúce
a odchádzajúce rómske rodiny sa príliš nezaujímali.
Graf 7 Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov a deti zostávajúce doma pri
rodičoch v porovnaní s celkovým počtom rómskych detí v Šarišskej stolici
0
100
200
300
400
500
600
700
800
900
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787
Roky
Počet
osô
b
Celkový počet rómskych detí Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov Rómske deti zostávajúce doma
Doma pri rodičoch (bez sedliackej výchovy) v roku 1774 zostávalo 172
rómskych detí (41 %). Tento stav sa postupne zvyšoval až na 373 detí v roku 1780 (65
%), potom do roku 1783 poklesol na 264 detí (59 %) a do roku 1784 sa opäť zvýšil
absolútne na 399 detí, avšak relatívne poklesol na 50 % (pre nárast celkového počtu
rómskych detí v stolici). Pohyb rómskych rodín z obce do obce a zo stolice do stolice
bol zrejme aj z dôvodu, aby im úrady nemohli odoberať deti do výchovy.
104
Zamestnanie Rómov v Šarišskej stolici
Hlavným zamestnaním rómskych rodín v Šarišskej stolici bolo kováčstvo (pozri
Graf 8 a Tabuľku 8). Celkový počet rómskych kováčov (profesionálnych spolu
s kováčmi vykonávajúcimi aj iné zamestnanie - pozri vysvetlivky k Tabuľke 7)
v súpisných rokoch 1774 až 1784 sa pohyboval od 151 do 232 osôb (v priemere 182
kováčov ročne). Relatívne v roku 1774 sa kováčstvom zaoberalo 95 % rómskych rodín,
tento počet poklesol v roku 1780 na 71 %, v roku 1783 vzrástol na 80 % a v roku 1784
opäť poklesol na 71 % (v rokoch 1774 až 1784 sa kováčstvom živilo priemerne okolo
80 % rómskych rodín).
Graf 8 Počet rómskych kováčov, rómskych muzikantov a počet rómskych rodín
živiacich sa manuálnou prácou v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín
v Šarišskej stolici
0
50
100
150
200
250
300
350
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787
Roky
Počet
rod
ín
Celkový počet rómskych rodín Rómski kováči Rómski muzikanti Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou
V roku 1774 bolo v Šarišskej stolici iba 7 rómskych muzikantov (3,7 %), ktorí
však okrem muziky sa živili aj inou príležitostnou prácou. Profesionálni rómski
muzikanti sú v súpisoch vykázaní v rokoch 1780 až 1784 (3 muzikanti v roku 1780, po
1 v rokoch 1781 a 1783 a 13 v roku 1784). Počet všetkých muzikantov (profesionálnych
aj neprofesionálnych) v uvedených rokoch sa pohyboval od 33 do 43 osôb (priemerne
ročne 37 muzikantov - okolo 14 %).
105
Manuálnou prácou v rokoch 1774 až 1784 sa živilo 1 (0,5 %) až 21 (6,4 %)
rómskych rodín (priemerne ročne 7 rodín - okolo 3 %), čiže iba zanedbateľne nízky
počet Rómov. Podľa grafického priebehu do manuálnej práce sa zapájali iba rómske
rodiny stabilne usadené.
Žobraním sa v rokoch 1774 až 1784 živilo ročne od 1 % do 2 % rómskych rodín
(pozri Tabuľku 8). U väčšieho počtu rómskych rodín nebolo uvedené zamestnanie
v súpise z roku 1780 (u 25 rodín), v súpise z prvého polroka 1781 (u 48 rodín)
a v súpise z roku 1784 (u 25 rodín). Tieto čísla naznačujú, že úradníci vykonávajúci
súpisy v rokoch nárastu počtu rómskych rodín v stolici (pozri tiež priebehy Grafu 6)
mali značné problémy so získavaním potrebných údajov.
Bývanie rómskych rodín v Šarišskej stolici
V zemniciach v roku 1774 (pozri Tabuľku 9) bývalo 60 rómskych rodín (32
%), v roku 1775 už iba 20 rómskych rodín (okolo 12 %), v roku 1780 a v prvom
polroku 1781 sa v súpise už zemnice neuvádzali. Zemnice sa znova objavili v roku
1783, kedy v zemniciach bývalo 15 rómskych rodín (7 %). Znovuvybudovanie zemníc
ako aj neuvádzanie spôsobu bývania v súpisoch svedčí o neustálom pohybe rómskych
rodín.
V domoch na konci alebo v blízkosti obce v roku 1784 v súpisnom roku 1774
(pozri Graf 9 a Tabuľku 9) bývalo celkom 94 rómskych rodín (50 %). Tento počet sa
v roku 1775 zvýšil na 98 rodín (61 %), potom klesal a v roku 1780 bol najnižší (32
rodín - 12,5 %). V ďalších rokoch osciloval: 17 % - 16 % - 24 % rodín. Aj tento priebeh
bývania svedčí o neustálom pohybe rómskych rodín. Rómovia z chatrčí za dedinou boli
premiestňovaní do domov v dedine, a keď už sa zdalo, že problém ich bývania v zmysle
nariadenia je vyriešený, za dedinou alebo v jej blízkosti sa objavili ďalšie a ďalšie
chatrče a bolo treba začať odznova.
Medzi ostatnými domami v obci v roku 1774 malo svoje bývanie 26 rómskych
rodín (14 %). O rok na to, v roku 1775, v rade ostatných domov bývalo už iba 9
rómskych rodín (necelých 6 %). Vyzerá to tak, že 17 rómskych rodín sa buď
vysťahovalo zo stolice, alebo zmenilo spôsob bývania. Po roku 1775 počet rómskych
rodín bývajúcich v domoch medzi ostatným obyvateľstvom v obciach začal narastať a
v roku 1781 bývalo medzi sedliakmi už 218 rómskych rodín (80 %). V ďalších dvoch
rokoch sa tento počet znižoval na 157 rodín (73 %) v roku 1783 a v roku 1784 opäť
106
narástol na 224 rodín avšak v dôsledku prílivu rómskych rodín do stolice sa tento počet
rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi sedliakmi relatívne znížil na 68 %.
Problém bývania Rómov počas súpisných rokov 1774 až 1784 v Šarišskej stolici
v zmysle nariadenia panovníkov nebol vyriešený.
Graf 9 Počet rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami a mimo
ostatných domov v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Šarišskej stolici
0
50
100
150
200
250
300
350
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787
Roky
Počet
rod
ín
Celkový počet rómskych rodín Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami
Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov
Právne postavenie rómskych rodín v Šarišskej stolici
Počas súpisných rokov 1774 až 1784 v Šarišskej stolici (pozri Graf 10
a Tabuľku 9) prevládali želiarske rómske rodiny. Relatívne najviac želiarskych
rómskych rodín bolo v roku 1774 (78 %). V dôsledku pohybu rómskych rodín do stolice
a zo stolice sa počet rómskych želiarov najprv znížil v roku 1775 na 76 %, potom
v roku 1780 zvýšil na 76.5 %, v roku 1781 sa opäť znížil na minimálnych 61 %, v roku
1783 znova zvýšil na 69 % a v roku 1784 poklesol na 68 %. Absolútne sa tento počet
zvýšil z minimálnych 123 rómskych želiarskych rodín v roku 1775 na maximálnych
222 rómskych želiarskych rodín v roku 1784.
Počet podželiarskych rómskych rodín sa pohyboval v rokoch 1774 až 1784 od
21 do 56 rodín (od 8 % do 26 %).
107
Graf 10 Počet želiarskych a podželiarskych rómskych rodín v porovnaní s celkovým
počtom rómskych rodín v Šarišskej stolici
0
50
100
150
200
250
300
350
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787
Roky
Počet
rod
ín
Celkový počet rómskych rodín Želiarske rómske rodiny Podželiarske rómske rodiny
Prvých 11 rómskych sedliakov (4,5 %) bolo vykázaných v súpise v roku 1780
(pozri Tabuľku 9). Pol roka na to (v súpise za prvý polrok 1781) sa však vyskytovali
iba 3 rómski sedliaci. Ešte boli uvedení 2 rómski sedliaci v súpise v roku 1783. Prečo
11 rómskych sedliakov si neudržalo dlhšie svoj post nie je známe. Buď odišli do inej
stolice, alebo sa opäť stali želiarmi.
Ďalšie údaje zo súpisov Šarišskej stolice
Vo väčšine obcí žilo iba po jednej rómskej rodine, najviac rodín žilo vo Veľkom
Šariši (15 rodín v roku 1780 a 1781). Školu navštevovalo len nepatrné množstvo
rómskych detí, a to v roku 1775 jedno dieťa, v roku 1780 trinásť detí, v roku 1781
v prvom polroku sedem detí, v roku 1781 v druhom polroku 10 detí a v roku 1783 už
len tri deti.
108
Tabuľka 10 Obliekanie, podriadenosť, jedenie mäsa z uhynutých zvierat,
obchodovanie s koňmi a platenie daní rómskych rodín v Šarišskej stolici
Rok 1774 1775 1780 1781 1783 1784
Obliekanie
ako sedliaci 134 89 188 254 182 299
cigánsky odev 55 72 11 10 29 5
neuvedené 0 0 56 9 5 24
Podriadenosť
richtárovi
áno 182 161 241 269 208 263
nie 7* 0 0 0 5 0
neuvedená 0 0 14 4 3 65
Jedenie
zdochlín
áno 39 48 11 41 26 3
nie 150 113 209 228 175 233
neuvedené 0 0 35 4 15 92
Obchod s
koňmi
áno 4 5 0 16 1 0
nie 185 156 179 141 209 215
neuvedený 0 0 76 116 6 113
Platenie daní
áno 54 24 98 122 86 120
nie 135 127** 128 7 31 120
neuvedené 0 4 29 144 99 88
Celk. počet rómskych rodín 189 161 262 273 216 328
Legenda k Tabuľke 10: * - boli podriadení vajdovi
** - z toho počtu bolo 6 novousadených rodín oslobodených
na 2 až 3 roky od platenia daní
Takmer všetci boli podriadení obecnému richtárovi (pozri Tabuľku 10).
Obliekali sa väčšinou ako sedliaci. Až na malé výnimky nekonzumovali mäso
z uhynutých zvierat a neobchodovali s koňmi. Značná časť rómskych rodín neplatila ani
domovskú, ani vojenskú daň (novousadlé rómske rodiny boli od platenia daní
oslobodení na dva až tri roky).
Priezviská Rómov
Svoje priezviská si mnohé rómske rodiny prispôsobovali v Šarišskej stolici
podľa nárečia a zvyklosti kraja, v ktorom žili, napríklad časté sú priezviská s koncovkou
-uv (-uf, -uw) alebo -ov (-ow). Prevažovali však bežné tvary priezvisk. V súpisoch
Rómov Šarišskej stolice z rokov 1774 až 1787 sa najčastejšie stretávame v jednotlivých
okresoch s nasledovnými priezviskami:
109
v Dolnotoryskom okrese
- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami (od najvyššej frekvencie výskytu
priezviska po najnižšiu) boli Samko alebo Samkuv (Sámko, Szamko, Szamkuv,
Samkow), Ferko alebo Ferkuv, Baľa (Balya, Bálya, Ballya), Pohlodko (Pohlotko,
Pochlotko), Balog (Balogh) a Gabor alebo Gaborov.
- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Andrej alebo Andrejuv
(Andriuv, Andrejov), Andrišuv (Andrisuv, Andrissuv, Andrasuv, Andrassuv), Bačo
(Baczo, Bacžo, Baczso, Badzo, Badžo, Badgyo, Bagyo, Baczy), Boka (Bokka), Buša
(Bussa, Busa), Cigan (Czigan, Czigany, Czigány), Fečko (Fecsko, Feczko), Gabčo alebo
Gabčuv (Gabcso, Gabcsuv), Gaboš (Gabos), Gaňo alebo Gaňuv (Ganyo, Ganya,
Ganyuv), Hada (Hady), Haluška (Haluska), Holub, Horvát (Horvath, Horváth), Jurčo
alebo Jurčuv (Jurcso, Jurcsuv), Kanko alebo Kankuv, Mirga (Marga), Mroč (Mrocs,
Mrócs, Mrocz), Mročo alebo Mročuv (Mrocso, Mrocsuv), Paľo (Palyo, Palya), Pecha
(Pecho, Peha), Pota (Potta), Sidelko (Sidelka, Szidelko), Suchi (Szuchi, Szuchy, Suchy,
Szuhi), Štec (Stecz, Stecs, Sticz), Volčko (Volcsko, Volycsko), Žiga (Zsiga) a iné.
- okrem toho bolo ďalších okolo 60 málo frekventovaných alebo ojedinelých
rómskych priezvisk ako napríklad Bugoš (Bugos), Cico alebo Cicuv (Cziczo, Cziczuv,
Cziczov), Citra alebo Citruv (Czitra, Czitruv), Čuňa (Csunya, Csonya), Čura (Csura),
Ďura (Gyura), Ďurčo (Gyurcso, Gyurcsa), Ďurkuv (Gyurkuv), Feckuv (Feczkuv), Fedor,
Feňo (Fenyo), Ferencuv (Ferenczuv, Ferentzuv), Furko, Gabko, Godla, Guňa (Gunya,
Gonya), Ištokuv (Istokuv, Estokuv, Estokuw), Ivančo (Ivancso), Janko, Januv, Javor,
Kačara (Kacsara, Kacsura, Katsuro), Kaleja, Kalin (Kalyin), Korej, Kroky, Laco alebo
Lacuv (Laczo, Laczuv, Latzuv), Mačo alebo Mačuv (Macso, Matso, Macsuv), Mati
(Matyi, Mattyi), Matis (Matisz), Mihok (Michok), Palko, Pešta (Pesta), Poľakuv
(Polyakuv), Sidelo (Szidelo), Sivak, Staš (Stas), Šugo (Sugo), Tatarka, Turtak, Vaško
(Vasko) atď.
v Hornotoryskom okrese
- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Gabor alebo Gaboruv
(Gaboruf), Cigan (Czigan), Bandi alebo Banduv (Bandy, Banda, Banduf), Gabčo
alebo Gabčuv (Gabcso, Gabtso, Gapcso, Gabcsuv, Gapcsuv), Kaleja (Kalyeja)
a Maťa alebo Maťuv (Matya, Matyo, Matyuv, Mattyuf).
- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Adamuv (Adamuf), Bačo
alebo Bačuf (Badso, Bazso, Bacsuf), Bledi (Bledy), Červenobrady (Cserwenobradi,
110
Cservenobrady), Ďurčo (Gyurcho), Ďuri (Gyuri, Gyury), Fačko (Facsko, Faczko),
Godla, Husar (Huszar), Kotľar (Kotlyar, Kotlyár), Michaľ (Mihály, Michaly, Mihaly),
Palkuv (Palkuf), Pecha, Žiga (Zsiga) a iné.
- okrem toho bolo ďalších okolo 50 málo frekventovaných alebo ojedinelých
rómskych priezvisk ako napríklad Adamko, Andreas, Andrišuf (Andrisuf), Čarny
(Csarni), Červenicky (Cserveniczki), Červeny (Cserveni), Červeňak (Cservenyak),
Daňko (Danyko), Drotar, Duda, Duzdi (Duzda), Džobak (Dsobak), Fertaľ (Fertaly,
Fertály), Fečo (Fesco), Holub, Horvát (Horvath), Hudak, Jančik, Jani (Jano), Janko,
Janoš (Janos), Joannes, Kandrač (Kandracs), Kovaľčik (Kovalycsik), Miga, Mižo
(Mizso), Muňa (Munya), Novisedlak, Onda, Pajo, Singar, Starši (Starsy), Šogor
(Soghor, Sógor), Vajda, Vaško (Vasko), Zajda (Sajda, Saida) atď.
v Makovickom okrese
- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Andráš alebo Andrašuv
(András, Andras, Andrasuv, Andrasuw, Andrassuv, Andrassuw), Cina alebo Cinuv
(Czina, Czena, Czyna, Czinuv, Czenuv, Czinuw), Ferkuv, Bocko alebo Bockuv
(Boczko, Boczkuv), Ištokuv (Istokuv, Istokuw, Estokuv), Haluška (Haluska) a Michaľ
alebo Michaľuv (Mihály, Mihaluv, Mihalyuv, Michalyuv).
- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Bicko (Biczko, Bicsko,
Becko), Feckuv (Feczkuv), Feruv (Feruw), Gmitro alebo Gmitruv, Guni (Gunyi, Gunij,
Guny, Gunya), Guniš alebo Gunišuv (Gunis, Gunisuv), Ivankuv, Janko alebo Jankuv,
Kočik (Kocsik, Koczik), Kováč (Kovacs, Kovacz), Kraka, Mika alebo Mikuv, Petruv,
Sivák (Szivak, Szivák, Sivik, Szivik), Šafran (Safran, Saffran), Vaško alebo Vaškuv
(Vasko, Vaskuv) a iné.
- okrem toho bolo ďalších okolo 45 málo frekventovaných alebo ojedinelých
rómskych priezvisk ako napríklad Adam, Buško (Busko), Čočka (Csocska), Dančuv
(Dancsuv), Daňuv (Danyuv), Fedor, Ferencuv (Ferenczuv), Gaboruv, Havrila, Holovati,
Hric (Hricz), Huča (Hucsa), Ihnatuv, Ivan alebo Ivanuv, Jackuv, Jančuv (Jancsuv,
Janczuv), Jankoci (Jankocy), Jurkuv, Koršňavy (Korsnavi, Korsnyavi, Korsujavy,
Korsujavi), Marcinuv (Marczinuv), Miklošuv (Miklosuv), Miško (Misko), Mižuv
(Mizuv), Onduv, Paňko (Panyko), Riško (Risko), Šafranko (Safranko), Seman, Suchy
(Szuchi, Szuchy, Szuhi), Vaňo (Vanyo), Vasil (Vaszil), Zajac (Zajacz), Žiga atď.
111
v Sekčovskom okrese
- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Miko alebo Mikuv (Mika), Bily
(Billy, Bilij, Bely, Byll), Daňo alebo Daňuv (Danyo, Danyuv), Ferko alebo Ferkuv
(Ferkó, Ferkuw, Ferkuf), Giňa alebo Giňuv (Ginya, Gyinuv) a Kovaľ (Kovaly).
- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Adam alebo Adamuv
(Hadam, Adamuw), Bačo (Badso, Badsó), Cigan (Czigan, Czigany), Čečo (Csecso,
Csacso), Janko alebo Jankuv (Jankuw), Kaleja (Kalaja), Koka (Kokka), Lacko alebo
Lackuv (Laczko), Michaľ alebo Michaľuv (Michal, Michael, Mihaly, Michaly,
Mihalyuv, Mihaluv, Mihalyow), Mižuv (Misuv), Niri (Nyiri, Njiri), Petik, Poľak
(Polyak, Poljak), Rusa (Rusza), Staš (Sztas, Stas), Timo alebo Timuv, Žiga alebo Žiguv
(Zsiga, Sziga, Siga, Zsigó) a iné.
- okrem toho bolo ďalších okolo 65 málo frekventovaných alebo ojedinelých
rómskych priezvisk ako napríklad Andriš alebo Andrišuv (Andris, Andrisuv), Bagara,
Brindzar, Brunatni, Čonka (Csonka), Čuňa alwebo Čunova (Cžunya, Csunova),
Damkuv, Dančuv (Dancsuw), David, Denko, Ďurik (Gyurik), Eštok alebo Eštokuv
(Estok, Estokuv, Istokuv, Istokuw), Fabricky (Fabriczky), Farbar, Ferenc (Ferencz), Feri
(Fery), Hanči (Hancsi), Hirka (Hirko), Holub (Holup), Horvát (Horvath), Ivanovič
(Ivanovics), Kmec (Kmecz), Kopka, Lacikuv (Laczikuv), Mičo (Micso), Michaľansky
(Michalyanszky), Miško alebo Miškuv (Misko, Miskuw), Močo (Mocso, Mocsu),
Novisedlak (Noviszedlak), Onduv (Onduw), Petrikuv (Petrikuw), Seco (Szeczo), Sivak,
Stach, Šebesky (Sebeszky, Sebeszka), Šlepy (Slepy), Šoltis (Soltisz), Vajduv, Vaňo
alebo Vaňuv (Vanjo, Vanyuv) atď.
v Širockom okrese
- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Horvát (Horváth, Horvath,
Horvat), Ferko alebo Ferkuv, Godla alebo Godluv, Bačo (Badso, Badzo, Badcso)
a Gabor alebo Gaboruv.
- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Andriš alebo Andrišuv
(Andris, Andrisuv), David, Fečo (Fecso), Gabčo (Gabcso), Hirka, Husar (Huszar), Javor
(Jawor), Kaleja, Pecha (Pécha), Rusa (Rusza), Samko (Szamko), Žiga alebo Žiguv
(Zsiga, Zsiguv, Siguv) a iné.
- okrem toho bolo ďalších okolo 20 málo frekventovaných alebo ojedinelých
rómskych priezvisk ako napríklad Andy, Bagar, Čikala (Csikala), Čonka (Csonka), Ďuri
112
(Gyuri), Fecko (Feczko), Feko, Holub, Ivanuv, Janko alebo Jankuv, Lacko (Laczko),
Marcinuv (Marczinuv, Marcsinuv), Oros (Orosz), Pešta (Pesta) atď.
v Topľanskom okrese
- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Zoltak (Zoltag, Zsoltak), Gabor
alebo Gaboruv (Gaboruw, Gaborov), Cina (Czina, Czena, Csina), Dzuga (Dzugza,
Dzudza), Samko alebo Samkuv (Szamko), Ištok alebo Ištokov (Istok, Estok, Istokov,
Estokov) a Vaško (Vasko).
- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Daňo (Danyo), Ďura
alebo Ďuruv (Gyura, Gyuruv), Ferko alebo Ferkuv, Giňa (Ginya, Kinyo, Kinya, Kenyo),
Guňa (Gunya, Gunyi), Henča (Henycsa, Hencsa, Hancsa), Kotera (Kotora, Kothora),
Kotľar (Kotlyar, Kotlyár, Kottlyar), Maďar (Magyar), Marcin alebo Marcinuv
(Marczin, Martinuv), Miko alebo Mikov, Mišo alebo Mišuv (Miso, Misuv, Mizov,
Mizuv), Organista (Organiszta, Organyista), Pešta alebo Peštuv (Pesta, Pestuv),
Šplecha (Splyecha, Spleha, Sploha), Vislavsky (Viszlavszki, Viszlansky, Vyszlasky,
Viszlavszky), Zajac (Zajacz) a iné.
- okrem toho bolo ďalších okolo 60 málo frekventovaných alebo ojedinelých
rómskych priezvisk ako napríklad Adam, Bačo (Badso), Brindza (Brenza), Cigan
(Czigan), Čuča (Csucsa), Čučka (Csucska), Damko, Daňko (Danyko), Duna, Džugara
(Dsugara, Dzugera), Gabčo (Gabcso, Gabso, Gapcso, Gabcsa), Gažik (Gazsik), Grega,
Guľa (Gulya), Haluška (Haluska), Hudak, Janko, Kaňča (Kanycsa), Katona, Kocur
(Koczur), Korej, Kuča (Kucsa, Kuca), Lacko (Laczko), Makov, Marton, Maťuv
(Matyuv), Mešter (Mester), Michaľ alebo Michaľuv (Mihaly, Mihalyuv), Miško alebo
Miškuv (Misko, Miskuv), Mitro alebo Mitrov, Mlinar, Niri (Nyiri), Onda, Patkaň
(Patkany, Pátkany), Puca (Pucza), Riško (Risko), Sarvaš (Szarvas), Stary (Sztari), Steco
(Szteczo, Steczo), Šlepij (Slepij, Slyepij), Šulak (Sulak), Šumajder (Sumajder), Tomčuv
(Tomcsuv), Tomko, Vaňo (Vanyo), Žiga (Zsiga, Siga) atď.
Súhrn poznatkov zo Šarišskej stolice
Stoliční úradníci v prvej polovici súpisných rokov vykonávanie súpisov Rómov
viac-menej ignorovali a v druhej polovici ich vyhotovovali nedôsledne.
Počas súpisných rokov sa celkový počet Rómov v stolici zvýšil na viac ako
dvojnásobok.
113
Počas súpisných rokov dochádzalo k neustálej obmene časti rómskych rodín
v jednotlivých obciach stolice ako aj v samotnej stolici.
Stoliční úradníci, či už z rezignácie, tolerancie alebo ľahostajnosti, pristupovali
k sedliackej výchove rómskych detí nezodpovedne.
Školu navštevovalo priemerne ročne iba 7 rómskych školopovinných detí.
Hlavným zamestnaním Rómov bolo kováčstvo, na druhom mieste muzikanstvo.
Profesionálnych aj neprofesionálnych rómskych muzikantov po roku 1780 bolo
spolu ešte okolo 14 % z celkového počtu rómskych rodín napriek snahe úradov
o zlikvidovanie tejto živnosti.
Manuálnou prácou sa živilo iba minimálne množstvo, najmä stabilne usadených
rómskych rodín.
Žobraním sa živilo iba mizivé percento rómskych rodín.
Úradníci vykonávajúci súpisy v rokoch nárastu rómskych rodín v stolici mali
značné problémy so získavaním súpisných údajov.
Zemnice a chatrče mimo obce boli v stolici úradne likvidované a nanovo
Rómami budované, čo svedčí o neustálom pohybe a sťahovaní rómskych rodín
v tomto období.
Problém bývania Rómov nebol počas súpisných rokov v Šarišskej stolici
v zmysle nariadenia panovníkov vyriešený.
V stolici prevládali želiarske rómske rodiny.
Sedliacke rómske rodiny si nevedeli dlhšie udržať svoj post, po krátkom čase
zanikali.
Takmer všetci Rómovia začali nosiť iba sedliacky odev.
Všetci Rómovia boli podriadení miestnym richtárom.
Takmer všetci Rómovia prestali jesť mäso z uhynutých zvierat.
Rómovia prestali obchodovať s koňmi.
Značná časť rómskych rodín neplatila ani domovskú, ani vojenskú daň,
novousadlé rómske rodiny boli od platenia dane oslobodené.
114
4.4 Súpisy Rómov v Turnianskej stolici
Stoličný úrad sa usiloval vyhotovovať súpisy pravidelne, to znamená, že až na
roky 1768 (chýba súpis Nižného okresu za 2. polrok) a 1773 (za druhý polrok chýbajú
súpisy obidvoch okresov) sú súpisy z ostatných rokov kompletné.
Prvý známy súpis pre Turniansku stolicu pochádza z 20. marca 1768 a uvádza
meno otca, matky a detí, ďalej ich vek a vierovyznanie, zamestnanie rodičov a detí a
príslušnosť k zemepánovi. Následný súpis z 5. decembra (len pre Vyšný okres) toho
istého roku udával už len meno hlavy rodiny, číselný počet detí (bez rozdielu pohlavia),
počet vlastnených koní a ošípaných, veľkosť obrábaného poľa a zamestnanie. Ďalšie
existujúce súpisy Turnianskej stolice z rokov 1773 až 1779 a 1780 až 1786 boli vedené
už viac-menej jednotne. Jedine súpis z roku 1776 za 2. polrok a Nižný okres je navyše
doplnený okrem mena dotyčnej hlavy rodiny aj o meno jeho ženy a detí.
Prvý súpis z roku 1768 v Turnianskej stolici245
V roku 1768 sa v súpisoch ešte nezisťoval spôsob výchovy detí, ale zato sa
v prípade Turnianskej stolice uvádzalo ich zamestnanie, podľa ktorého chlapci zo
šiestich rodín (asi 11 detí) pracovali väčšinou s otcom ako kováči, v dvoch rodinách (asi
5 detí) ako zámočníci, v troch rodinách (asi 6 detí) ako muzikanti a dvaja chlapci z
jednej rodiny ako kováči-muzikanti. Priemerný vek rómskej populácie sa môže stanoviť
iba podľa súpisu z 1. polroku 1768, v ktorom sa vek dôsledne uvádzal, a bol 18,7 rokov,
pričom priemerný vek dospelých (od 14 do 78 rokov) bol 35,2 rokov a priemerný vek
detí (od narodenia do 24 rokov) bol 7,5 roka. Z toho je vidieť, že v roku 1768
v Turnianskej stolici išlo o značne mladú generáciu. Čo sa týka vierovyznania, toto sa
zisťovalo taktiež iba v súpise z 1. polroku 1768, kedy z celkového počtu 390 Rómov
bolo 132 rímskokatolíkov a 84 kalvínov. U zvyšných 174 osôb (väčšinou u detí)
vierovyznanie nebolo vyznačené. Podľa súpisu z 2. polroka 1768 iba osem rómskych
rodín vlastnilo koňa, šesť rodín po jednej až dvoch ošípaných (spolu 9) a iba jedna
rodina v Turni nad Bodvou vlastnila osevnú pôdu.
245 TKÁČOVÁ, A.: Súpisy Cigánov..., www.saske.sk/cas/4-2000/html
115
Tabuľkové spracovanie súpisov Turnianskej stolice
Väčšia časť údajov z uvedených súpisov246 je spracovaná v nasledujúcich
tabuľkách (Tabuľka 11 až 13).
Tabuľka 11 Celkový počet Rómov (rómskych rodín a ich detí) a spôsob výchovy
rómskych detí v Turnianskej stolici
Rok polrok Počet
Rómov
Počet
rodín
Počet
detí
Výchova rómskych detí
ako deti
sedliakov
dané do
služby
v
učení
ako
pastieri doma
neuve-
dené
1768 1. 390 81 233 - - - - - -
2. - - - - - - - - -
1773 1. 338 71 206 143 5 44 4 2 8
2. - - - - - - - - -
1775 1. 286 56 182 120 3 32 2 20 5
2. 240 51 145 131 0 13 0 1 0
1776 1. 282 65 161 147 0 6 0 8 0
2. 246 51 149 72 26 2 2 43 4
1777 1. 242 50 146 68 63 3 3 9 0
2. 243 51 146 72 59 3 3 9 0
1778 1. 245 51 144 83 54 3 2 2 0
2. 245 51 148 81 59 3 3 2 0
1779 1. 184 39 109 53 50 2 2 2 0
2. 184 39 109 52 50 2 2 3 0
1780 1. 194 45 107 52 48 4 0 3 0
2. 137 35 73 25 39 0 0 9 0
1781 1. 168 40 93 37 51 0 0 4 1
2. 163 37 92 36 51 0 0 5 0
1782 1. 165 40 89 8 80 0 0 1 0
2. 151 37 81 6 72 0 0 3 0
1783 1. 173 42 93 4 82 0 0 6 1
2. 150 37 83 5 73 0 0 4 1
1784 1. 315 79 170 0 75 1 0 93 1
2. 304 74 163 0 72 2 0 84 5
1786 1.
408 84 247 ? 67 ? ? ? 180 2.
Poznámky k Tabuľke 11: Pod označením ako deti sedliakov sú zahrnuté deti, ktoré boli vychovávané
buď priamo u sedliakov (tých bola prevažná väčšina), alebo zostávali doma, kde ich rodičia vychovávali
246 TKÁČOVÁ, A.: Súpisy Cigánov..., www.saske.sk/cas/4-2000/html; MOL: C 42: 43. csomó, 1775 III.;
44. csomó, 1776 I.: F. 5. N. 36. MOL: C 56: 9. csomó, 1777: Balogh F. 2. N. 102-159; 17. csomó, 1779:
Bacsák, Balogh F. 6. N. 22-50; 20. csomó, 1780: Balogh F. 1. N. 63-115; 22. csomó, 1780: Balogh F. 1.
N. 182-225; 25. csomó, 1781: Balogh F. 7. N. 76-134; 3. csomó, 1781: Bacsák N. 107-1. rész; 26. csomó,
1782: Bacsák F. 14. N. 1-30; 29. csomó, 1782: Emer. Csáky F. 12. N. 41-85; 31. csomó, 1783:
Mednyánszky F. 5. N. 1-32; 33. csomó, 1783: Mednyánszky F. 5. N. 61-120; 36. csomó, 1783-1784:
Mednyánszky F. 5. N. 81-150; 41. csomó, 1784: F. 1. N. 519-551; 44. csomó, 1785: F. 1. N. 49-80. ŠA
Košice: ATŽ-katalóg: inv. č. 1060.
116
ako sedliacke deti. Označenie dané do služby zahŕňa tie deti, ktoré slúžili u sedliakov alebo u zemepánov.
Termínom v učení sú označené deti, ktoré boli dané do učenia k remeselníkom, alebo sa remeslu priúčali
pri svojich rodičoch doma, alebo vykonávali remeslo. K pastierom boli započítané deti, ktoré pásli
hydinu alebo dobytok buď samostatne, alebo spolu s rodičmi. V stĺpci doma sú zarátané deti vychovávané
rodičmi ako „cigánske“ alebo bez bližšieho označenia výchovy, ako aj deti malé (dojčatá) a telesne
postihnuté (slepci).
Tabuľka 12 Zamestnanie rómskych živiteľov rodín v Turnianskej stolici
Rok polrok Počet
rodín
Zamestnanie rómskeho otca (matky)
kováč kováč
a iné muzikant
muzikant
a iné pastier
manuálna
práca iné
neuve-
dené
1768 1. 81 37 20 9 3 2 2 7 1
2. - - - - - - - - -
1773 1. 71 34 23 2 2 3 4 3 0
2. - - - - - - - - -
1775 1. 56 33 14 1 0 2 5 1 0
2. 51 37 4 2 1 0 6 1 0
1776 1. 65 53 2 0 0 0 7 3 0
2. 51 40 0 0 0 1 5 4 1
1777 1. 50 36 1 0 0 6 7 0 0
2. 51 37 1 0 0 6 7 0 0
1778 1. 51 36 2 0 0 6 7 0 0
2. 51 35 3 0 0 6 7 0 0
1779 1. 39 30 1 0 0 2 5 1 0
2. 39 30 1 0 0 2 5 1 0
1780 1. 45 35 0 0 0 0 10 0 0
2. 35 30 0 0 0 0 5 0 0
1781 1. 40 35 0 0 0 0 5 0 0
2. 37 33 0 0 0 0 4 0 0
1782 1. 40 36 0 0 0 0 4 0 0
2. 37 31 0 0 0 0 6 0 0
1783 1. 42 36 0 0 0 0 6 0 0
2. 37 36 0 0 0 0 1 0 0
1784 1. 79 61 0 0 3 8 6 2 0
2. 74 56 0 0 0 4 11 3 0
1786 1.
84 57 0 0 0 0 17 10 0 2.
Poznámky k Tabuľke 12: Pod označením kováč a iné sa rozumie kováč - muzikant, kováč - manuálna
práca, kováč - pastier dobytka, kováč - panský posol. Označenie muzikant a iné zahŕňa zamestnania
muzikant - kováč, muzikant - manuálna práca, muzikant - pastier dobytka. Pod inými sú zahrnutí
zámočníci, kožkári, sluhovia, žobráci, prípadne v súpise nevyšpecifikované zamestnania.
117
Tabuľka 13 Bývanie a postavenie rómskych rodín v Turnianskej stolici
Rok pol-
rok
Počet
rodín
Max.
počet
detí
Bývanie rómskych rodín Postavenie rómskych rodín
v
rade
iných
domov
na
konci
dediny
stavajú
dom
v
zem-
nici
bez
domu Sedliak želiar
pod-
želiar
obecný
pastier
1768 1. 81 7 - - - - - - - - -
2. - - - - - - - - - - -
1773 1. 71 8 30 17 9 12 3 0 56 15 0
2. - - - - - - - - - - -
1775 1. 56 8 20 29 2 2 3 0 50 5 1
2. 51 8 14 31 2 0 4 0 49 2 0
1776 1. 65 9 21 39 2 0 3 0 63 2 0
2. 51 8 37 2 0 1 11 0 50 1 0
1777 1. 50 8 47 1 0 0 2 0 46 2 2
2. 51 8 48 1 0 0 2 0 47 2 2
1778 1. 51 8 47 1 0 0 3 0 47 2 2
2. 51 8 48 1 0 0 2 0 48 2 1
1779 1. 39 8 36 2 0 0 1 0 37 2 0
2. 39 8 37 1 0 0 1 0 38 1 0
1780 1. 45 6 45 0 0 0 0 0 31 14 0
2. 35 5 35 0 0 0 0 1 34 0 0
1781 1. 40 6 40 0 0 0 0 0 38 2 0
2. 37 6 37 0 0 0 0 0 36 1 0
1782 1. 40 6 40 0 0 0 0 0 40 0 0
2. 37 6 37 0 0 0 0 0 37 0 0
1783 1. 42 6 42 0 0 0 0 0 41 1 0
2. 37 6 37 0 0 0 0 0 37 0 0
1784 1. 79 6 75 0 0 0 4 0 73 2 4
2. 74 6 69 0 0 0 5 0 66 5 3
1786 1.
84 11 80 4 0 0 0 0 81 2 1 2.
Poznámky k Tabuľke 13: V údaji stavajú dom sú započítané tiež niektoré rodiny, ktoré dočasne bývajú
v zemnici. Označenie bez domu zahŕňa aj rodiny, ktoré bývajú u príbuzného, alebo v chatrči mimo obce,
alebo v obecnom dome. V kolónke želiari sú spolu uvedení želiari s majetkom aj bez majetku.
Počet Rómov v Turnianskej stolici
V roku 1768 žilo v Turnianskej stolici (pozri Tabuľku 11) celkom 390 Rómov
v 81 rodinách a mali spolu 233 detí (priemerne 4,8 členné rodiny). V súpisných rokoch
1768 až 1786 najmenej Rómov v Turnianskej stolici žilo v roku 1782 (priemerne
v prvom a druhom polroku 158 Rómov v 39 rodinách, ktoré mali spolu 85 detí -
v priemere 4 členné rodiny). Jednotlivé rodiny mali v sledovaných rokoch väčšinou od
118
0 do 8 detí (pozri Tabuľku 13), okrem 1. polroku 1776 kedy mali od 0 do 9 detí a roku
1786 kedy mali od 0 do 11 detí.
Graf 11 Celkový počet Rómov, ich rodín a ich detí v rokoch 1768 až 1786 v
Turnianskej stolici
0
50
100
150
200
250
300
350
400
450
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786
Roky
Počet
osô
b,
Počet
rod
ín
Celkový počet Rómov Celkový počet rómskych rodín Celkový počet rómskych detí
Celkový počet Rómov od roku 1768 neustále klesal až do roku 1782 (pozri Graf
11 a Tabuľku 11), od ktorého sa začal zvyšovať a v roku 1786 počet Rómov sa dostal
opäť na stav z roku 1768. Pokles počtu Rómov v roku 1782 bol takmer dvaapolnásobný.
Odliv rómskych rodín z Turnianskej stolice počas intenzívneho uplatňovania
regulačných nariadení voči Rómom a ich príliv po poľavení týchto snáh je učebnicovou
ukážkou toho, ako Rómovia neznášajú prostredie v ktorom sú na nich kladené
prísnejšie požiadavky. O prísnosti a pedantnosti turnianskych stoličných úradníkov pri
uplatňovaní regulačných nariadení voči Rómom svedčia výsledky obsiahnuté
v súpisoch ako aj precízne vypracované a pravidelne vykonávané súpisy Rómov.
Grafické priebehy počtu rómskych rodín a počtu ich detí naznačujú aj v Turnianskej
stolici fluktuáciu rómskych rodín, podobne ako v Abovskej alebo Šarišskej stolici.
119
Výchova rómskych detí v Turnianskej stolici
Prakticky nezávisle na poklese alebo náraste počtu Rómov v stolici počas rokov
1777 až 1786 (pozri Tabuľku 11) slúžilo u sedliakov alebo zemepánov (zrejme zo
stabilne usadených rómskych rodín) od 44 do 78 rómskych detí (priemerne ročne 62
rómskych detí). V rokoch 1773 až 1780 u remeselníkov (prípadne doma pri rodičoch) sa
remeslu priúčalo ročne od 2 do 44 rómskych detí a pri pasení hydiny alebo dobytka
vypomáhali priemerne ročne 3 rómske deti.
Graf 12 Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov a deti zostávajúce doma
pri rodičoch v porovnaní s celkovým počtom rómskych detí v Turnianskej stolici
0
50
100
150
200
250
300
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786
Roky
Počet
osô
b
Celkový počet rómskych detí Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov Rómske deti zostávajúce doma
V sedliackej výchove (prevažne u sedliakov, iba málo doma) v roku 1773 (pozri
Graf 12 a Tabuľku 11) bolo celkom 143 rómskych detí (69 % z celkového počtu
rómskych detí v stolici). V ďalších súpisných rokoch počet detí v sedliackej výchove
postupne klesal (absolútne i relatívne, až na malé odchýlky) a v roku 1784 klesol na
nulu. V dôsledku toho sa však nezvyšoval počet rómskych detí zostávajúcich nečinne
doma pri rodičoch (okrem rokov 1773 až 1778, kedy bol zaznamenaný najvyšší výskyt
v roku 1776 a to priemerne za oba polroky 26 detí - 17 %), ale zvyšoval sa počet
rómskych detí v službe.
V rokoch 1778 až 1783 dostávalo cigánsku výchovu iba nepatrné množstvo
rómskych detí (ročne 2 až 6 detí). Negatívny zlom nastal v roku 1783, odkedy
120
v dôsledku prílivu rómskych rodín do stolice sa behom roka (do roku 1784) tento počet
zvýšil na 89 detí (53 %). Rok 1783 možno v Turnianskej stolici považovať za
prelomový rok v regulácii Rómov od ktorého sa v tejto stolici prestal klásť dôraz na
úpravu pomerov Rómov.
Zamestnanie Rómov v Turnianskej stolici
Aj Rómovia v Turnianskej stolici v súpisných rokoch 1768 až 1786 sa živili
hlavne kováčstvom (pozri Graf 13 a Tabuľku 12). V roku 1768 sa kováčstvom živilo
(kováči s jediným hlavným zamestnaním spolu s kováčmi, ktorí, aby sa uživili, museli
vykonávať ešte ďalšie zamestnanie) celkom 57 rómskych rodín (70 % z celkového
počtu rómskych rodín v stolici). V ďalších rokoch počet kováčov, čo do absolútnych
čísiel, najprv do roku 1779 poklesol na 31 osôb, potom do roku 1768 opäť narástol na
pôvodný počet 57 osôb (s menšími výkyvmi). Relatívne sa počet kováčov, vzhľadom na
meniaci sa počet Rómov v stolici, udržiaval priemerne na 80 %.
Graf 13 Počet rómskych kováčov a počet rómskych rodín živiacich sa manuálnou
prácou v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Turnianskej stolici
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786Roky
Počet
rod
ín
Celkový počet Rómskych rodín Rómski kováči Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou
Príležitostnou manuálnou prácou v rokoch 1768 až 1783 sa živilo ročne od 2 do
8 rómskych rodín. Tento počet od roku 1784, návratom staronových, respektíve
121
príchodom nových rómskych rodín do stolice, začal však narastať. V roku 1786 sa
manuálnej práci už venovalo 17 rómskych rodín.
Živenie sa muzikou bolo postupne v rokoch 1768 až 1775 utlmené (pozri
Tabuľku 12). Profesionálnych rómskych muzikantov spolu s muzikantmi, ktorí
vykonávali aj ďalšie zamestnanie bolo v roku 1768 celkom 12 osôb (okolo 15 %
z celkového počtu rómskych rodín v stolici), v roku 1775 boli už iba 3 muzikanti
a v roku 1776 nebol už v súpise poznačený ani jeden muzikant.
Okrem doteraz uvedených zamestnaní sa malé množstvo rómskych rodín ešte
živilo pastierstvom a tiež zámočníctvom, kožkárstvom, slúžením najmä u sedliakov
a žobraním.
Bývanie rómskych rodín v Turnianskej stolici
Bývanie Rómov v zemniciach sa v prvom súpise z roku 1768 nesledovalo.
V prvom polroku 1773 v zemniciach bývalo (pozri Tabuľku 13) ešte 12 rómskych
rodín (17 % z celkového počtu rómskych rodín v stolici). Posledná rómska rodina
bývala v zemnici v druhom polroku 1776. V ďalšom polroku už bola aj táto zemnica
zlikvidovaná a v ďalších súpisných rokoch sa v súpisných záznamoch bývanie
v zemnici už nevyskytovalo. V roku 1773 si dom stavalo 9 rómskych rodín a v rokoch
1775 a 1776 nový dom si postavili 2 rómske rodiny. Niekoľko rómskych rodín bez
domu (s výnimkou v roku 1776 kedy ich bolo až 11) sa v súpisoch objavovalo v rokoch
1773 až 1779 (určite to boli rómske rodiny „na cestách“). V ďalších rokoch (okrem
roku 1784) už všetky rómske rodiny mali vlastný dom.
Mimo sedliackych domov (pozri Graf 14 a Tabuľku 13) bývalo v roku 1773
ešte 17 rómskych rodín (24 % z celkového počtu rómskych rodín v stolici), v roku 1775
sa tento počet zvýšil na 30 rodín (56 %) a v prvom polroku 1776 ešte narástol na 39
rodín (60 %), ale v priemere za rok 1776 sa znížil celkovo na 21 rodín (relatívne na 36
%). Do roku 1777 sa počet rómskych rodín bývajúcich v domoch mimo radu ostatných
domov znížil takmer na nulu. Takýto stav bývania pretrvával až do roku 1784, od
ktorého sa počet chatrčí na okrajoch obcí alebo v ich blízkostí opäť začal zvyšovať.
122
Graf 14 Počet rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami a mimo
ostatných domov v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Turnianskej stolici
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786
Roky
Počet
rod
ín
Celkový počet rómskych rodín
Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami
Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov
V roku 1773 bývalo v domoch medzi sedliackymi domami 30 rómskych
rodín(42 % z celkového počtu rómskych rodín v stolici). Tento počet sa do roku 1777
zvýšil na 94 % a od roku 1780 v domoch medzi ostatnými domami v obci už bývalo
100 % rómskych rodín. Od roku 1784 v dôsledku migrácie staronových prípadne
nových rómskych rodín do stolice sa tento počet znova začal relatívne znižovať.
Právne postavenie rómskych rodín v Turnianskej stolici
Funkciu obecného pastiera (pozri Tabuľku 13) zastávalo iba málo rómskych
rodín (v roku 1775 iba 1 rómska rodina, v roku 1777 - 2 rómske rodiny, v roku 1778 - 2
rómske rodiny, v roku 1784 4 rómske rodiny a v roku 1786 opäť iba 1 rómska rodina).
Tak ako v Abovskej a Šarišskej stolici aj v Turnianskej stolici v súpisných
rokoch 1773 až 1786 prevládali želiarske rómske rodiny (pozri Graf 15 a Tabuľku 13).
V roku 1773 bolo v Turnianskej stolici spolu 56 želiarskych rómskych rodín (79 %
z celkového počtu rómskych rodín v stolici) a v ďalších rokoch sa tento počet relatívne
pohyboval od 83 % do 100 %.
123
Graf 15 Počet želiarskych a podželiarskych rómskych rodín v porovnaní s celkovým
počtom rómskych rodín
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786
Roky
Počet
rod
ín
Celkový počet rómskych rodín Želiarske rómske rodiny Podželiarske rómske rodiny
Podželiarskych rómskych rodín v roku 1773 bolo spolu15 (21 %). V ďalších
rokoch sa ich počet pohyboval od 0 % do 17 %.
Počas súpisných rokov sa v súpisných záznamoch vyskytla iba 1 sedliacka
rómska rodina a to v druhom polroku 1780. V prvom polroku 1781 však už v súpisnej
evidencii nebola zaznamenaná.
Ďalšie údaje zo súpisov v Turnianskej stolici
Aj v tejto stolici niektorí Rómovia vykonávali viac ako jedno zamestnanie. Deti
boli vychovávané najmä u adoptívnych rodičov (u sedliakov), veľa z nich slúžilo
u sedliakov, menej u zemepánov. Malá časť sa priúčala remeslu buď u remeselníkov
(najmä u kováčov), alebo u sedliakov (poľnohospodárskym prácam), prípadne doma pri
rodičoch (muzikanstvu, zámočníctvu). Okrem rokov 1777 (kedy školu navštevovalo
jedno dieťa), 1780 (3 deti), 1784 (35 detí) a 1786 (23 detí), školopovinné rómske deti
školu nenavštevovali. Počas zvýšeného záujmu stoličných orgánov o reguláciu Rómov
bol v súpisoch vykazovaný nízky počet rómskych detí, ktoré zostávali doma a iba
v jednom prípade, a to v roku 1775 je uvedené, že štyri deti boli vychovávané ako
„cigánske“.
124
Všetci Rómovia nosili odev ako ostatní obyvatelia – sedliaci (pozri Tabuľku
14). Všetci Rómovia boli podriadení miestnym richtárom. Až na štyri rodiny z roku
1773 nikto z nich nejedol mäso z uhynutých zvierat. S koňmi neobchodoval žiaden
Róm.. Vojenskú a domovskú daň odvádzalo priemerne až 86 % rómskych rodín.
Tabuľka 14 Obliekanie, podriadenosť, jedenie mäsa z uhynutých zvierat,
obchodovanie s koňmi a platenie daní rómskych rodín v Turnianskej stolici
Rok 1773 1775 1776 1777 1778 1780 1781 1782 1783 1784 1786
Obliekanie
ako
sedliaci 71 54 58 51 51 40 39 39 40 77 84
cigánsky
odev 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
neuvedené 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0
Podriadenosť
richtárovi
áno 71 54 58 51 51 40 39 39 40 76 84
nie 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
neuvedená 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0
Jedenie
zdochlín
áno 4 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
nie 67 54 58 51 51 40 39 39 40 78 84
neuvedené 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0
Obchod s
koňmi
áno 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
nie 71 54 58 50 49 40 39 39 39 75 84
neuvedený 0 0 0 1 2 0 0 0 1 2 0
Platenie daní
áno 49 46 53 41 42 35 37 36 38 65 66
nie 22 8 5 10 9 5 2 3 2 12 18
neuvedené 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
Celk. počet rómskych
rodín 71 54 58 51 51 40 39 39 40 77 84
Priezviská Rómov
V súpisoch Rómov Turnianskej stolice z rokov 1768 až 1786 sa najčastejšie
stretávame v jednotlivých okresoch s nasledovnými priezviskami:
vo Vyšnom okrese
- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami (od najvyššej frekvencie výskytu
priezviska po najnižšiu) boli Rigo (Rigó), Gruľo (Grulyo, Grulyó, Grulya), Kóre
(Koré, Kóré, Kore), Kuru (Kurru, Curu, Kura), Lacko (Laczko, Laczkó, Latzko,
Latzkó), Orgován (Orgovány, Orgovany) a Koňa (Konya).
125
- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Babu, Baka, Búš (Búss,
Buss, Bús, Bus), Čana (Csana), Darangoš (Darangos, Darangós), Gaži (Gazsi, Gázsy),
Jonaš (Jonas, Jonás, Jónás), Kaku, Kún (Kun), Lakatoš (Lakatos), Milu, Nanu, Patko
(Patkó), Péči (Pécsi, Petsi, Pétsi, Petsy, Pétsy, Pécsy).
- okrem toho bolo ďalších okolo 35 málo frekventovaných alebo ojedinelých
rómskych priezvisk ako napríklad Boka, Budaj (Buday), Čolák (Csillák), Ďuri (Gyuri,
Gyúri), Farkaš (Farkas), Ferko, Gapčik (Gaptsik), Glonci (Glontzi), Gönci (Göntzi),
Horvát (Horváth), Huduš (Hudus), Jacko (Jaczkó), Kolompar, Kundri, Landor
(Lándor), Mihok (Mihók), Ruso (Ruszo, Ruszó), Samu, Šimon (Simon), Široky (Siroky),
Tátoš (Tátos), Varadi, Žarnaj (Zsarnai, Zsarnay), Žigo (Zsigo, Zsigó, Sigó) atď.
v Nižnom okrese
- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Kuru (Kura, Kury) a Ruso
(Ruszó, Ruszo, Russo, Rusó).
- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Bartuš (Bartus), David
(Dávid), Gapka (Kapka), Kečku (Kecsku, Ketsku), Kóre (Kóré, Kore, Koré), Szörös
(Szőrős), Varadi (Váradi, Varady, Várady), Varga.
- okrem toho bolo ďalších okolo 15 málo frekventovaných alebo ojedinelých
rómskych priezvisk, ako napríklad Balog, Budaj (Budai), Čiko (Csiko), Dongo, Kaločaj
(Kalocsay), Kiš (Kiss), Kolompar, Koňa (Konya), Lakatoš (Lakatos), Lali, Nanu, Rigo
(Rigó) atď.
Súhrn poznatkov z Turnianskej stolice
Celkový počet Rómov v stolici počas intenzívneho uplatňovania regulačných
opatrení voči ním postupne klesal, po zmiernení regulácie začal stúpať.
Rómovia neznášali prostredie v ktorom boli na nich kladené prísne požiadavky.
Súpisy v stolici boli vykonávané pravidelne a precízne.
Stoliční úradníci pri aplikácii nariadení ohľadne Rómov boli prísni,
nekompromisní a pedantní.
Fluktuácia rómskych rodín z obce do obce a v rámci stolíc bola podobná ako
v ostatných dvoch stoliciach.
126
Postupným poklesom počtu rómskych detí vo výchove u sedliakov sa
nezvyšoval počet detí zaháľajúcich doma, ale sa zvyšoval počet rómskych detí
v službe.
Hlavným zamestnaním Rómov aj v tejto stolici bolo kováčstvo, ostatné rómske
rodiny sa živili manuálnou prácou.
Muzikanstvo bolo utlmené už na začiatku súpisných rokov.
Bývanie v zemniciach a chatrčiach bolo zlikvidované a všetky rómske rodiny
začali bývať v obciach medzi ostatným obyvateľstvom.
Prevládali želiarske rómske rodiny, sedliacke rómske rodiny až na jeden prípad
sa v stolici nevyskytovali.
Všetci Rómovia nosili sedliacky odev.
Všetci Rómovia boli podriadení miestnym richtárom.
Nikto z Rómov nekonzumoval mäso z uhynutých zvierat.
S koňmi neobchodoval žiaden Róm.
Vojenskú a domovskú daň platilo až 86 % rómskych rodín.
127
5 Vyhodnotenie súpisov Rómov v Abovskej, Šarišskej
a Turnianskej stolici
5.1 Porovnanie grafických priebehov niektorých súpisných údajov
Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolice
Celkový počet Rómov
Z porovnávaných stolíc najviac Rómov v tom čase žilo v Abovskej stolici,
menej v Šarišskej a najmenej v Turnianskej stolici (pozri Graf 16).
Kým v Abovskej a Šarišskej stolici počas súpisných rokov sa celkový počet
Rómov zhruba zdvojnásobil, v Turnianskej stolici celkový počet Rómov (po
prechodnom poklese) zostal na rovnakej úrovni.
Graf 16 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu Rómov v Abovskej,
Šarišskej a Turnianskej stolici v rokoch 1768 až 1787
0
200
400
600
800
1000
1200
1400
1600
1800
2000
2200
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787
Roky
Počet
osô
b
Počet Rómov v Abovskej stolici Počet Rómov v Šarišskej stolici Počet Rómov v Turnianskej stolici
Svedčí to o dôslednom plnení panovníckych nariadení ohľadne regulácie Rómov
v Turnianskej stolici (Rómovia neznášali disciplínu a zo stolice odchádzali) a naopak
o ich neplnení (alebo aspoň nie dôslednom plnení) v Abovskej a Šarišskej stolici (kam
Rómovia prichádzali).
128
Výchova rómskych detí u sedliakov
Porovnaním absolútneho počtu rómskych detí vo výchove u sedliakov (pozri
Graf 17) je vidieť, že v rokoch 1775 až 1780 tento počet v Abovskej stolici vysoko
prekračoval počty v Šarišskej a Turnianskej stolici, ktoré boli z hľadiska výchovy
rómskych detí u sedliakov približne na rovnakej úrovni. Ďalej z grafických priebehov si
možno všimnúť, že kým regulácia výchovy rómskych detí v Šarišskej a Turnianskej
stolici v roku 1773 už „bežala“, v Abovskej stolici sa iba vtedy prudko rozbehla, ale ako
sa prudko rozbehla tak po roku 1779 zasa prakticky prudko skončila.
Graf 17 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych detí vo
výchove u sedliakov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
0
20
40
60
80
100
120
140
160
180
200
220
240
260
280
300
320
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky
Počet
osô
b
Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Abovskej stolici
Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Turnianskej stolici
Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Šarišskej stolici
Grafické porovnanie relatívneho počtu rómskych detí vo výchove u sedliakov
(pozri Graf 18) hovorí o vysokej úradníckej prísnosti, nekompromisnosti a dôslednosti
dodržiavania opatrení týkajúcich sa výchovy rómskych detí v Turnianskej stolici (v
sedliackej výchove vysoké percento rómskych detí z celkového počtu rómskych detí
v stolici) a naopak o nízkej úrovni dodržiavania panovníckych výchovných nariadení
v Abovskej stolici a o ešte nižšej úrovni ich dodržiavania v Šarišskej stolici.
129
Graf 18 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych detí vo výchove
u sedliakov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787
Roky
Počet
osô
b v
%
Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Abovskej stolici
Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Šarišskej stolici
Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Turnianskej stolici
Aj podľa grafických priebehov absolútneho počtu rómskych detí vo výchove
u sedliakov, aj podľa grafických priebehov relatívneho počtu rómskych detí vo výchove
u sedliakov je vidieť, že výchova rómskych detí u sedliakov po jej počiatočnom náraste
sa v každej sledovanej stolici pomalšie alebo rýchlejšie znižovala, až postupne
prakticky zanikla.
Rómske deti v „cigánskej“ výchove
Z nasledujúcich grafických priebehov (pozri Graf 19 a Graf 20) je vidno, že
absolútne i relatívne počty rómskych detí zostávajúcich alebo zaháľajúcich doma pri
rodičoch boli až do roku 1783 značne vysoké v Abovskej a Šarišskej stolici
a zanedbateľné v Turnianskej stolici (až na výkyv v roku 1776). Ich počty nepriamo
záviseli od počtu detí umiestnených v sedliackej výchove a priamo záviseli od
fluktuácie rómskych rodín v stolici. Rómskym rodinám „na pochode“ bolo ťažko
odoberať deti do výchovy k sedliakom.
130
Graf 19 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych detí
zostávajúcich pri rodičoch v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
0
100
200
300
400
500
600
700
800
900
1000
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787
Roky
Počet
osô
b
Rómske deti zostávajúce doma v Abovskej stolici Rómske deti zostávajúce doma v Turnianskej stolici
Rómske deti zostávajúce doma v Šareišskej stolici
Graf 20 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych detí
zostávajúcich pri rodičoch v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787
Roky
Počet
osô
b v
%
Rómske deti zostávajúce doma v Abovskej stolici Rómske deti zostávajúce doma v Šarišskej stolici
Rómske deti zostávajúce doma v Turnianskej stolici
Po roku 1783 sa počet rómskych detí v „cigánskej“ výchove zvýšil aj
v Turnianskej stolici, najme v dôsledku prílivu rómskych rodín do tejto stolice.
131
Rómski kováči
Podľa ďalších grafických priebehov (pozri Graf 21 a Graf 22), v Abovskej
a Šarišskej stolici koncom súpisných rokov celkový počet rómskych kováčov absolútne
narástol, ale relatívne poklesol oproti počiatočným súpisným rokom. Relatívny pokles
počtu rómskych kováčov v Abovskej a Šarišskej stolici bol v dôsledku nárastu počtu
rómskych rodín v týchto stoliciach, ktoré väčšinou buď neboli kováčske, alebo ku
kováčstvu sa prestali hlásiť a nepraktizovali ho.
Graf 21 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych kováčov
v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
0
40
80
120
160
200
240
280
320
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky
Počet
rod
ín
Počet rómskych kováčov v Abovskej stolici Počet rómskych kováčov v Šarišskej stolici
Počet rómskych kováčov v Turnianskej stolici
V Turnianskej stolici absolútny i relatívny počet rómskych kováčov na konci
súpisných rokov v porovnaní s počiatočnými súpisnými rokmi zostal nezmenený, a to
buď z dôvodu, že do stolice sa naspäť vrátili „odišlé“ rómske kováčske rodiny, alebo sa
prisťahovali nové rómske kováčske rodiny, prípadne kováčstvo začali opäť vykonávať
„utlmení“ rómski kováči.
V intervale medzi počiatočnými a konečnými súpisnými rokmi v Turnianskej
stolici pri poklese absolútneho počtu rómskych kováčov a súčasnom poklese rómskych
rodín v stolici narástol ich relatívny počet preto, že stolicu opustilo viac nekováčskych
ako kováčskych rómskych rodín. Pokles absolútneho počtu rómskych kováčov v
Abovskej a Šarišskej stolici pri súčasnom náraste počtu nekováčskych rómskych rodín
132
v stoliciach znamenal pokles aj relatívneho počtu rómskych kováčov. Počas intenzívnej
regulácie rómskeho kováčstva v rokoch 1774 až 1783 sa najradikálnejšie znížil
absolútny aj relatívny počet rómskych kováčov v Abovskej stolici.
Graf 22 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych kováčov
v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky
Počet
rod
ín v
%
Počet rómskych kováčov v Abovskej stolici Počet rómskych kováčov v Šarišskej stolici
Počet rómskych kováčov v Turnianskej stolici
Z grafických priebehov relatívneho počtu rómskych kováčov je ďalej vidieť, že
kováčstvo bolo hlavným zamestnaním živiteľov rómskych rodín vo všetkých troch
stoliciach a vo všetkých troch stoliciach bolo pred reguláciou a po nej na približne
rovnakej percentuálnej úrovni.
Manuálna práca Rómov
Po roku 1774 absolútne i relatívne najviac Rómov v poľnohospodárstve alebo
inak manuálne pracovalo v Abovskej stolici (pozri Graf 23 a Graf 24). Po výraznom
regulačnom znížení absolútneho počtu rómskych kováčov v tejto stolici im totiž ani iné
neostávalo ak chceli prežiť. Aj keď v ďalších rokoch počet rómskych kováčov narástol
na pôvodný stav (dokonca ešte sa zvýšil), počet rómskych rodín živiacich sa manuálnou
prácou výraznejšie nepoklesol pre nárast prevažne nekováčskych rómskych rodín
v stolici.
133
Graf 23 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych rodín živiacich
sa manuálnou prácou v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
0
40
80
120
160
200
240
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky
Počet
rod
ín
Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou v Abovskej stolici
Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou v Šarišskej stolici
Rómske rodiny ťiviace sa manuálnou prácou v Turnianskej stolici
Graf 24 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych rodín živiacich
sa manuálnou prácou v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
0
10
20
30
40
50
60
70
80
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky
Počet
rod
ín v
%
Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou v Abovskej stolici
Rómske rodiny živiace sa manuálnou orácou v Šarišskej stolici
Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou v Turnianskej stolici
134
Relatívne najmenej rómskych rodín manuálne pracovalo v Šarišskej stolici. Po
úradnom obmedzení absolútneho počtu rómskych kováčov v tejto stolici (ktoré ale
nebolo až také výrazné ako v Abovskej) väčšina dotknutých Rómov sa preorientovala
na muzikantstvo, ktoré v tejto stolici sa nepodarilo úradom utlmiť, a tým nedošlo
k navýšeniu počtu manuálne pracujúcich Rómov.
Najzručnejší a dobre technicky vybavení museli byť rómski kováči
v Turnianskej stolici pretože nariadenia ohľadne znižovania počtu kováčov sa ich dotkli
najmenej, a tým nemuseli sa preorientovávať na inú manuálnu prácu.
Rómske rodiny bývajúce pri obciach a mimo obcí
V chatrčiach pri obciach alebo neďaleko obcí bývala do roku 1775 väčšia časť
rómskych rodín v Šarišskej a v Turnianskej stolici a do roku 1777 v Abovskej stolici
(pozri Graf 26 a Graf 27). Súčasne veľa kočujúcich rómskych rodín bývalo
v zemniciach alebo nemalo žiaden dom. V ďalších rokoch na základe panovníckych
nariadení tieto zemnice a chatrče boli likvidované a Rómovia boli sťahovaní do obcí.
Graf 25 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych rodín
bývajúcich v domoch mimo ostatných domov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej
stolici
0
50
100
150
200
250
300
350
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky
Počet
rod
ín
Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Abovskej stolici
Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Šarišskej stolici
Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Turnianskej stolici
135
Graf 26 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych rodín
bývajúcich v domoch mimo ostatných domov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej
stolici
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
110
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky
Počet
rod
ín v
%
Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Abovskej stolici
Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Šarišskej stolici
Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Turnianskej stolici
Z grafických priebehov je tiež vidieť, že aj po roku 1777 v Turnianskej stolici,
a po roku 1780 aj v Abovskej a Šarišskej stolici úrady naďalej museli zápasiť
s rómskymi chatrčami, ktoré nanovo vznikali pri obciach alebo neďaleko obcí.
Rómske rodiny bývajúce v obciach medzi ostatným obyvateľstvom
Začiatok výstavby rómskych obydlí medzi domami ostatných obyvateľov
v obciach sa v Abovskej stolici oproti Turnianskej a Šarišskej stolici omeškal o dva
roky (pozri Graf 27 a Graf 28). Bývanie svojich Rómov najrýchlejšie vyriešila
Turnianska stolica a k vyriešeniu problému bývania sa na krátku dobu priblížila
Abovská stolica. Šarišskej stolici sa bytový problém počas regulačného obdobia
nepodarilo vyriešiť. Jedine v Turnianskej stolici v rokoch 1780 až 1783 sa podarilo
umiestniť všetkých Rómov do domov medzi domy ostatných obyvateľov obcí. Po roku
1783 však ako v Turnianskej, tak aj v Šarišskej a Abovskej stolici došlo k relatívnemu
a neskôr aj absolútnemu zníženiu rómskeho bývania v obciach po prílive nových
rómskych rodín do stolíc.
136
Graf 27 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych rodín
bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej
stolici
0
50
100
150
200
250
300
350
400
450
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky
Počet
rod
ín
Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Abovskej stolici
Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Šarišskej stolici
Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Turnianskej stolici
Graf 28 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych rodín
bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej
stolici
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
110
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky
Počet
rod
ín v
%
Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Abovskej stolici
Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Šarišskej stolici
Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Turnianskej stolici
To, že Rómovia sa naďalej premiestňovali z obce do obce a zo stolice do stolice
svedčí o neusadení, alebo aspoň nie o trvalom usadení sa väčšiny rómskych rodín
137
v tereziánskom a jozefínskom období. Je nepochopiteľné prečo opúšťali „pohodlné“
domy v obciach a odchádzali na iné miesta, kde opäť museli bývať v ošarpaných
chatrčiach. Zrejme voľnosť a sloboda im boli cennejšie než istota a pohodlie.
Želiarske rómske rodiny
Vo všetkých troch stoliciach prevládali želiarske rómske rodiny (pozri Graf 29).
Relatívne najmenej želiarskych rómskych rodín bolo v Šarišskej stolici, kde zo všetkých
troch stolíc žilo najviac chudobnejších podželiarskych rómskych rodín.
Graf 29 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych želiarov
v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
110
1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky
Počet
rod
ín v
%
Želiarske rómske rodiny v Abovskej stolici Želiarske rómske rodiny v Šarišskej stolici
Želiarske rómske rodiny v Turnianskej stolici
Súhrn poznatkov z Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolice
Najviac Rómov v tom čase žilo v Abovskej stolici, menej v Šarišskej a najmenej
v Turnianskej stolici.
V Abovskej a Šarišskej stolici počas súpisných rokov sa celkový počet Rómov
zhruba zdvojnásobil, v Turnianskej stolici celkový počet Rómov zostal na
približne rovnakej úrovni.
138
Najzodpovednejšie k plneniu panovníckych nariadení pristupovali úradníci
v Turnianskej stolici, menej alebo málo zodpovedne v Abovskej a Šarišskej
stolici.
Umiestňovanie rómskych detí do výchovy k sedliakom v Abovskej stolici začalo
v čase, keď už takéto umiestňovanie „naplno“ bežalo v Turnianskej a Šarišskej
stolici.
Výchova rómskych detí u sedliakov po jej počiatočnom náraste sa vo všetkých
troch stoliciach postupne znižovala, až prakticky zanikla.
Absolútne i relatívne počty rómskych detí zostávajúcich alebo zaháľajúcich
doma pri rodičoch boli vysoké v Abovskej a Šarišskej stolici a zanedbateľné
v Turnianskej stolici.
Počty rómskych detí v „cigánskej“ výchove nepriamo záviseli od počtu
rómskych detí umiestnených v sedliackej výchove a priamo záviseli od
fluktuácie (nárastu a poklesu počtu) rómskych rodín v stolici.
Kováčstvo bolo hlavným zamestnaním živiteľov rómskych rodín vo všetkých
troch stoliciach s približne rovnakým percentuálnym zastúpením.
V Abovskej a Šarišskej stolici koncom súpisných rokov celkový počet rómskych
kováčov absolútne narástol, ale relatívne poklesol oproti počiatočným súpisným
rokom. V Turnianskej stolici absolútny i relatívny počet rómskych kováčov na
konci súpisných rokov v porovnaní s počiatočnými súpisnými rokmi zostal
nezmenený.
Počas intenzívnej regulácie rómskeho kováčstva sa najradikálnejšie znížil
absolútny aj relatívny počet rómskych kováčov v Abovskej stolici.
Absolútne i relatívne najviac Rómov manuálne pracovalo v Abovskej stolici,
relatívne najmenej v Šarišskej stolici.
Vo všetkých troch stoliciach boli likvidované zemnice a chatrče a Rómovia boli
sťahovaní do obcí.
Vo všetkých troch stoliciach úrady neustále museli zápasiť s rómskymi
chatrčami, ktoré nanovo vznikali pri obciach alebo neďaleko obcí.
Výstavba rómskych obydlí medzi domami ostatných obyvateľov v obciach
začala ako posledná v Abovskej stolici.
139
Bývanie svojich Rómov vyriešila Turnianska stolica, takmer vyriešila Abovská
stolica. Šarišskej stolici sa problém bývania počas sledovaného obdobia
nepodarilo vyriešiť.
Po poľavení regulačných snáh, ako v Turnianskej, tak aj v Šarišskej a Abovskej
stolici došlo k relatívnemu a neskôr aj k absolútnemu zníženiu rómskeho
bývania v obciach.
To, že Rómovia sa naďalej premiestňovali z obce do obce a zo stolice do stolice
svedčí o neusadení, alebo aspoň nie o trvalom usadení sa väčšiny rómskych
rodín v stoliciach.
Vo všetkých troch stoliciach prevládali želiarske rómske rodiny.
Rómovia dodržiavali iba tie nariadenia, ktoré museli a ktoré úrady účinne
kontrolovali. Krátko potom, ako úradná a výkonná moc im prestala venovať
zvýšenú pozornosť, život Rómov vo všetkých troch stoliciach sa dostal do
pôvodných koľají.
5.2 Migrácia Rómov
Dôkaz migrácie Rómov
V nasledujúcich tabuľkách (pozri Tabuľku 15 až 26) uvádzam počty rómskych
rodín, ktoré v rokoch 1768 až 1786(87) žili v jednotlivých obciach jednotlivých okresov
Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolice. Treba si všimnúť, že tieto počty v prevažnej
väčšine obcí (ale aj v okrese a v stolici) sa každým rokom menili (narastali a klesali), čo
je jasným dôkazom toho, že rómske rodiny, aj keď oficiálne možno mali svoj trvalý
pobyt v niektorej konkrétnej obci, neustále sa presúvali z miesta na miesto. Aj keď
v niektorých rokoch za sebou je v obci ten istý počet rómskych rodín, ešte to
neznamená, až na výnimky, že sa jedná o tie isté rómske rodiny. Po nahliadnutí do
súpisov sa dá ľahko zistiť, že takmer všetky rómske rodiny zotrvávali na jednom mieste
najviac niekoľko rokov, a potom migrovali ďalej. Iba občas sa niektoré rómske rodiny
vracali opäť na pôvodné miesto.
140
Tabuľka 15 Migrácia rómskych rodín v obciach Cserehátskeho okresu Abovskej
stolice
Obec AS - Počet rómskych rodín v obciach okresu Cserehát v rokoch
1768 1773 1774 1775 1776 1777 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1786
Abaújdevecser 2 2 4 4 0 1 4 2 0 5 1 1 1 5
Abaújszolnok 2 2 1 1 1 1 1 2 1 1 1 1 2 1
Alsógagy 0 0 0 1 1 1 2 0 1 1 0 0 0 1
Alsónovaj 1 2 1 1 1 1 1 1 1 0 1 0 2 4
Alsószend 0 1 1 1 1 1 1 1 1 2 1 0 1 2
Bakta 3 2 3 2 2 2 0 1 1 2 1 2 0 3
Beret 2 2 2 3 0 0 1 2 2 1 3 2 2 2
Büttös 0 0 0 1 0 0 1 1 1 1 1 1 1 2
Buzica 2 1 1 1 1 1 1 2 0 0 1 0 1 2
Csenyéte 1 1 0 1 1 1 1 1 1 1 0 0 0 2
Debraď 2 2 1 1 2 3 4 2 3 4 3 4 4 3
Detek 0 2 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2 1 2
Drienovec 0 0 0 0 1 1 0 0 1 0 0 0 1 3
Fáj 0 2 2 2 0 0 3 0 1 1 2 0 3 7
Fancsal 1 1 2 1 0 1 1 2 0 0 2 1 1 1
Felsőgagy 3 1 1 1 2 3 2 2 3 1 2 1 1 2
Felsőnovaj 0 0 1 2 2 3 2 1 3 0 1 0 1 1
Felsőszend 2 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
Felsővadász 4 3 0 3 2 1 1 3 1 1 2 0 2 4
Fulókércs 2 1 1 1 1 1 1 2 3 0 2 0 1 3
Gadna 0 2 1 2 2 2 2 2 1 2 2 1 1 2
Gagyapáti 0 0 0 1 1 1 1 1 0 1 0 0 0 1
Gagybátor 1 2 3 2 3 3 3 5 5 3 4 4 4 5
Garadna 0 0 0 0 1 1 0 0 0 0 0 0 0 0
Hernádpetri 0 1 0 2 1 1 0 1 2 0 1 0 1 1
Hernádvécse 2 0 0 1 1 1 3 1 1 0 1 0 0 3
Janík 0 1 1 1 1 1 1 2 1 1 2 0 1 2
Jasov 16 12 7 13 15 11 9 11 9 7 6 4 4 9
Kány 1 1 1 1 1 1 2 1 1 2 2 2 2 2
Kéty 1 1 1 0 2 2 2 1 1 2 0 0 1 1
Krasznokvajda 1 0 2 1 2 2 2 3 2 1 2 1 1 1
Kupa 2 1 0 2 2 2 2 1 1 1 1 1 1 2
Litka 1 1 0 1 1 1 1 0 0 0 1 0 0 2
Malý Budulov 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 2 0 2 3
Moldava nad B. 2 3 2 2 4 4 3 2 2 2 2 1 2 3
Nižný Medzev 2 4 1 3 2 3 3 3 3 0 2 2 1 11
Nyésta 2 1 1 2 1 2 3 3 2 2 2 1 2 4
Pamlény 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1
Peder 2 2 2 3 1 1 2 4 1 1 3 0 1 5
Perecse 1 1 1 1 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1
Poproč 2 0 0 1 1 0 0 0 1 1 1 1 1 1
Rešica 3 2 2 10 2 2 3 2 2 3 2 0 1 3
Rudník 2 2 1 2 2 2 0 2 2 2 2 2 2 3
Selyeb 2 0 3 2 2 4 2 4 2 3 3 4 5 5
Szala 3 1 2 1 1 1 2 2 2 1 2 0 2 3
Szászfa 2 0 2 2 3 3 2 2 1 1 2 1 1 4
Szemere 0 2 1 2 1 1 1 1 1 0 3 0 1 2
Szőled 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 1 2
Tengerfalva 1 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 1 0
Tomor 2 4 1 1 1 1 2 2 1 1 2 2 1 1
Vyšný Medzev 0 1 1 1 0 2 3 2 4 7 3 1 2 2
Spolu 79 70 59 89 74 79 84 87 76 70 82 46 69 135
Vysvetlivky k tabuľkám 15 až 26 sú pri Tabuľke 22.
141
Tabuľka 16 Migrácia rómskych rodín v obciach Füzerského okresu Abovskej stolice
Obec AS - Počet rómskych rodín v obciach okresu Füzér v rokoch
1768 1773 1774 1775 1776 1777 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1786
Abaújvár 0 3 2 2 2 2 4 2 2 2 3 2 3 2
Alsóregmec 0 1 0 1 0 0 0 0 1 1 1 2 3 1
Bačkovík 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 2 1 2 2
Beniakovce 0 0 2 1 1 1 1 1 0 1 0 0 1 1
Bidovce 2 0 3 4 3 3 3 2 3 4 4 5 5 2
Blažice 1 0 1 0 0 0 0 1 0 1 1 2 1 1
Bohdanovce 0 0 2 1 1 1 1 1 0 1 1 1 0 0
Byster 0 1 1 1 2 2 2 1 1 1 1 3 3 1
Byšta 0 1 0 1 1 1 1 1 0 1 0 1 1 1
Čakanovce 0 1 0 3 0 0 0 0 1 2 2 3 3 1
Ďurďošík 1 0 3 3 0 0 0 1 1 1 1 1 1 1
Ďurkov 2 4 3 1 2 2 2 2 3 4 3 4 5 2
Felsőregmec 3 1 1 1 0 0 0 0 1 1 1 1 1 0
Filkeháza 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
Füzér 1 0 1 1 0 0 0 0 2 2 1 1 0 0
Füzérkajata 0 0 1 1 0 0 0 1 1 1 1 1 1 1
Füzérkomlós 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 1 1 1
Füzérradvány 0 1 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1
Hrašovík 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 1 1 1 0
Chrastné 1 0 0 0 0 0 0 1 3 0 0 0 1 1
Kalša 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1
Kéked 0 1 0 0 0 0 0 1 1 2 1 2 2 1
Košická Nová Ves 2 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 1 1
Košická Polianka 3 1 1 2 1 0 0 1 1 2 2 1 1 1
Košický Klečenov 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
Kovácsvágás 2 1 1 1 1 1 1 2 4 3 3 3 4 2
Kráľovce 0 2 2 2 0 0 0 1 1 0 2 0 3 2
Krásna n./H. 3 1 4 5 3 3 3 6 6 4 7 6 7 4
Malý Kazimír 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0
Mikóháza 3 0 1 0 4 3 3 3 5 5 5 4 4 2
Nagybózsva 0 1 2 1 1 0 0 0 1 1 5 5 7 5
Nižná Hutka 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2 1 1 0 1
Nižná Kamenica 2 0 1 1 1 1 1 0 1 1 3 1 3 2
Nižná Myšľa 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 1 0 1 1
Nižný Čaj 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 0 1 2 1
Nižný Olčvar 1 1 1 2 1 1 1 1 2 2 2 2 2 1
Nový Salaš 0 0 0 0 0 0 0 0 0 5 0 0 0 0
Nyíri 2 1 1 1 0 0 0 2 7 4 1 3 1 1
Olšovany 1 2 2 2 1 1 1 1 1 0 0 0 1 1
Pálháza 1 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 1 2 1
Pányok 2 0 1 1 2 1 1 1 3 3 2 1 2 1
Pusztafalu 0 1 1 2 1 1 1 1 3 2 2 1 1 0
Rankovce 0 1 0 1 0 0 0 0 1 0 1 1 2 2
Rozhanovce 2 2 3 1 1 1 1 2 3 4 2 3 4 2
Ruskov 0 1 0 1 1 1 1 0 0 0 0 0 1 1
Skároš 1 2 1 0 2 1 1 1 1 1 0 2 3 2
Slanec 1 1 0 1 1 1 1 3 1 1 1 1 1 1
Slanské N. Mesto 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 1 1 1 1
Svinica 1 2 2 2 2 2 2 2 2 3 4 3 3 2
Telkibánya 1 2 1 1 2 1 1 1 2 3 3 1 2 1
Trsťany 1 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 0 0
Trstené p. Hornáde 3 2 1 2 2 2 2 1 3 2 1 3 3 1
Vajkovce 0 0 0 3 2 2 2 1 3 3 2 2 2 2
Vily 1 3 1 1 4 1 1 0 3 2 1 1 2 1
Vyšná Hutka 1 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 0
Vyšná Kamenica 1 0 1 1 1 1 1 3 4 2 4 4 4 2
Vyšná Myšľa 1 1 1 0 1 0 0 1 2 3 2 2 1 0
Vyšný Čaj 1 1 1 1 1 0 0 0 1 1 1 1 1 1
Vyšný Olčvar 1 1 1 2 0 0 0 1 1 1 1 2 1 1
Zdoba 1 1 0 2 2 2 2 2 2 2 2 2 1 1
Zsujta 2 2 2 3 2 1 1 0 3 4 3 4 3 1
Ždaňa 1 1 2 1 2 2 2 2 2 2 2 2 1 1
Žírovce 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
Spolu 56 52 61 72 61 48 50 62 99 99 96 100 116 71
142
Tabuľka 17 Migrácia rómskych rodín v obciach Košického okresu Abovskej stolice
Obec AS - Počet rómskych rodín v obciach okresu Košice v rokoch
1768 1773 1774 1775 1776 1777 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1786
Barca 3 3 2 3 3 0 0 0 1 2 2 1 2 4
Baška 1 0 0 0 0 1 0 0 0 0 1 1 1 1
Belža 2 0 0 2 1 1 1 1 2 3 4 2 2 2
Bernátovce 0 1 1 2 1 2 2 1 4 4 4 2 2 1
Bočiar 1 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 1 2
Bukovec 1 0 0 1 2 1 0 0 0 0 1 1 1 1
Buzice 3 0 1 0 1 1 2 1 0 1 1 1 0 1
Buzinka 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 2 3
Cestice 3 1 0 2 2 2 2 2 2 2 3 2 2 1
Čaňa 3 2 4 5 4 2 6 6 2 4 3 3 5 4
Čečejovce 4 8 10 6 5 5 5 5 3 4 6 7 6 8
Geča 1 1 1 1 1 1 1 2 2 2 1 1 6 3
Gyňov 2 0 0 1 0 0 0 0 0 2 0 1 1 2
Haniska 2 2 4 5 4 4 4 4 5 5 5 4 4 6
Hernádszurdok 1 0 0 1 1 1 2 2 0 2 2 2 4 3
Hidasnémeti 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2 1 1 2 2
Hodkovce 1 1 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 1 1
Hýľov 2 2 1 2 2 1 1 1 0 0 0 0 0 0
Chym 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1
Kechnec 3 2 1 1 1 1 2 2 1 3 3 1 1 1
Kokšov-Bakša 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 1 0
Komárovce 2 2 1 2 1 1 2 1 1 2 1 1 1 1
Košická Belá 1 1 1 2 2 2 1 1 1 1 1 1 2 3
Košťany 1 0 0 1 1 0 0 0 1 0 0 0 1 2
Malá Ida 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1
Milhosť 2 2 2 3 2 1 1 2 2 2 1 2 2 1
Mokrance 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1
Myslava 1 0 0 1 1 0 0 0 0 1 1 1 1 1
Nižný Klátov 1 1 1 1 1 1 1 1 0 0 1 0 0 1
Nižný Lánec 1 1 0 1 0 0 0 0 0 1 1 2 1 1
Nováčany 0 0 1 1 1 1 0 2 0 0 0 0 0 0
Paňovce 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 1 2 1
Perín 1 1 1 2 1 1 2 2 3 3 4 5 4 4
Poľov 0 0 1 1 1 1 1 1 2 1 1 1 1 1
Seňa 2 2 2 3 3 2 1 1 1 1 3 2 3 3
Sokoľany 2 1 2 2 1 1 1 1 2 2 2 2 2 4
Šaca 3 4 1 4 2 2 2 3 0 3 2 2 2 2
Šebastovce 0 0 1 1 0 0 1 1 0 0 1 0 0 1
Šemša 0 0 0 0 1 1 1 1 1 1 0 1 1 1
Tornyosnémeti 1 2 1 3 1 2 2 2 3 3 4 4 4 6
Veľká Ida 4 3 3 3 5 5 3 2 1 3 3 3 5 5
Veľký Budulov 6 5 4 4 3 2 4 2 3 5 5 5 5 4
Všechsvätých 0 0 1 2 1 1 1 0 2 2 2 2 3 2
Vyšný Klátov 1 0 0 1 1 1 1 1 0 1 1 0 0 1
Vyšný Lánec 0 1 0 1 1 1 1 1 2 1 1 1 1 1
Zlatá Idka 0 0 0 0 0 1 1 0 1 1 1 1 0 0
Spolu 67 53 52 75 62 54 59 56 52 76 77 71 88 95
143
Tabuľka 18 Migrácia rómskych rodín v obciach Szikszovského okresu Abovskej
stolice
Obec AS - Počet rómskych rodín v obciach okresu Szikszó v rokoch
1768 1773 1774 1775 1776 1777 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1786
Abaújalpár 0 1 0 1 0 0 0 2 1 1 1 2 1 2
Abaújkér 5 4 3 2 2 3 2 1 3 0 4 3 5 4
Abaújsáp 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0
Abaújszántó 3 7 7 4 8 8 10 6 3 2 5 4 5 5
Alsócéce 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2
Alsófügöd 0 1 1 1 1 2 1 1 1 1 1 2 4 3
Alsókázsmárk 0 0 0 1 1 1 0 2 1 1 0 0 0 0
Alsóméra 1 1 1 1 1 2 2 1 2 2 2 1 1 1
Alsóvadász 4 7 7 7 5 6 3 7 5 8 5 8 7 0
Arka 1 0 0 0 0 2 1 1 0 0 0 1 0 1
Baskó 0 1 1 1 1 0 1 2 2 2 2 2 2 1
Belsőbőcs 0 1 1 1 1 0 0 0 3 3 3 3 3 0
Boldogkőújfalu 2 1 2 2 3 3 3 3 3 1 2 2 2 2
Cekeháza 0 1 0 0 0 0 0 1 1 1 1 1 2 3
Csobád 2 1 1 2 1 4 2 2 4 3 3 3 5 6
Dicháza 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0
Encs 1 2 2 2 2 3 3 3 3 4 3 2 6 3
Erdőhorváti 1 2 2 2 2 0 1 1 2 0 1 1 2 4
Felsőcéce 1 1 1 1 1 1 1 2 0 2 2 1 5 3
Felsődobsza 1 2 3 2 5 5 6 3 3 2 3 3 5 3
Felsőfügöd 0 1 1 1 1 1 1 2 0 1 1 1 3 4
Felsőgolop 0 0 0 0 0 1 1 1 1 1 0 1 1 1
Felsőkázsmárk 3 3 3 2 2 2 1 2 1 2 2 2 2 2
Felsőméra 4 5 5 5 5 5 5 4 3 4 5 4 5 5
Fony 5 0 1 1 5 3 2 0 0 1 0 0 4 2
Forró 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 1 0
Gibárt 1 0 0 0 0 0 1 2 1 1 1 1 2 1
Gönc 3 0 6 6 6 5 5 7 4 6 4 5 5 5
Göncruszka 7 6 6 6 7 7 8 8 5 8 7 7 9 6
Halmaj 1 1 1 1 0 0 0 0 0 1 1 1 5 3
Hejce 3 0 1 1 0 1 1 1 1 1 0 1 1 1
Hernádbűd 1 3 4 1 3 0 0 2 1 1 2 1 2 3
Hernádkércs 0 0 0 0 0 1 1 0 0 1 0 0 0 1
Hernádszentandrás 1 2 0 1 2 3 3 1 0 0 0 1 1 2
Homrogd 2 2 1 1 1 3 1 2 2 3 5 4 4 6
Ináncs 1 1 1 1 2 1 2 4 1 1 2 2 3 3
Jánosd 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
Kisfalu 0 1 1 1 1 1 1 0 1 2 2 3 4 1
Kiskinizs 0 1 1 1 1 1 0 2 2 0 1 1 1 1
Komlóska 0 1 1 1 1 0 1 1 0 0 1 2 2 1
Korlát 1 2 3 2 3 3 2 3 2 1 3 3 4 3
Léh 4 1 1 1 1 0 0 2 2 2 4 4 1 1
Mogyoróska 1 0 0 0 0 0 1 1 0 0 0 0 4 5
Nagykinizs 1 1 1 0 0 0 2 0 0 2 1 1 1 3
Onga 1 4 2 2 2 1 7 4 3 3 3 3 6 0
Pere 3 3 2 2 7 8 8 6 3 4 5 5 10 7
Prépost 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2
Rásony 2 2 2 2 1 2 1 2 3 2 2 2 4 2
Rásonysápberencs 0 0 0 0 0 0 0 2 1 0 0 1 2 4
Regéc 0 2 2 2 2 1 1 1 1 0 1 1 2 1
Szentistvánbaksa 1 2 1 0 1 2 2 0 2 2 2 2 3 0
Szikszó 14 15 15 15 15 11 10 14 10 10 8 5 11 11
Vilmány 2 1 1 1 1 2 2 2 1 0 1 1 1 2
Vizsoly 2 2 2 2 2 5 4 1 0 0 0 0 1 1
Spolu 88 96 98 90 107 111 112 116 89 94 103 106 162 133
144
Tabuľka 19 Migrácia rómskych rodín v obciach Dolnotoryského okresu Šarišskej
stolice
Obec ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Dolnotoryského okresu v rokoch
1774 1775 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1787
Abranovce - 0 - 0 1 1 2 - 1 1 1 1 -
Bohdanovce - 2 - 1 2 2 2 - 2 1 2 2 -
Boliarov - 0 - 0 1 1 2 - 1 1 2 1 -
Brestov - 0 - 0 3 1 2 - 1 1 1 1 -
Bretejovce - 1 - 1 0 1 0 - 1 0 0 0 -
Budimír - 0 - 1 0 3 3 - 2 2 2 2 -
Bunetice - 0 - 0 1 1 1 - 1 1 1 1 -
Červenica - 1 - 1 1 1 1 - 1 1 1 0 -
Čižatice - 1 - 0 1 1 1 - 1 0 1 1 -
Drienov - 2 - 0 2 3 3 - 3 2 8 4 -
Drienovská N. Ves - 0 - 0 0 1 1 - 1 1 0 3 -
Dulova Ves - 0 - 0 2 2 0 - 0 1 1 1 -
Fintice - 1 - 2 0 0 0 - 1 0 0 0 -
Haniska - 0 - 0 0 0 0 - 1 0 0 0 -
Chabžany - 0 - 0 1 0 1 - 1 0 0 0 -
Janovík - 1 - 0 0 1 0 - 0 1 0 0 -
Kavečany - 0 - 0 1 1 1 - 1 1 1 1 -
Kecer. Kostoľany - 1 - 1 2 1 1 - 1 1 1 1 -
Kecer. Pekľany - 1 - 1 1 1 1 - 1 1 2 2 -
Kecerovský Lipovec - 1 - 1 1 1 1 - 1 1 2 1 -
Kendice - 1 - 0 1 2 0 - 0 2 2 2 -
Kokošovce - 1 - 1 0 1 0 - 1 1 0 1 -
K.ostoľany n./H. - 1 - 0 1 0 1 - 1 1 1 1 -
Kysak - 1 - 0 2 2 2 - 2 1 2 1 -
Lemešany - 1 - 1 2 2 2 - 2 2 2 3 -
Lesíček - 0 - 0 1 1 2 - 2 1 2 2 -
Ličartovce - 1 - 0 2 1 3 - 3 1 4 3 -
Ľubotice - 1 - 1 2 3 2 - 2 2 1 2 -
Malá Vieska - 0 - 1 2 2 2 - 1 2 2 2 -
Mirkovce - 1 - 0 1 1 1 - 1 1 1 1 -
Močarmany - 0 - 0 0 0 2 - 1 0 0 1 -
Mudrovce - 1 - 1 1 1 1 - 1 1 1 1 -
Nižná Šebastová - 2 - 0 1 3 2 - 3 2 3 4 -
Obišovce - 4 - 0 1 2 1 - 2 2 4 2 -
Okružná - 1 - 1 1 0 1 - 0 0 0 1 -
Opiná - 1 - 0 1 1 1 - 1 1 1 1 -
Petrovany - 1 - 1 2 0 3 - 1 3 5 5 -
Ploské - 0 - 0 1 1 1 - 1 1 2 1 -
Podhradík - 0 - 0 1 1 1 - 1 0 3 2 -
Ruská Nová Ves - 1 - 1 1 1 1 - 1 1 1 1 -
Seniakovce - 1 - 0 0 0 0 - 0 0 0 0 -
Sokoľ - 0 - 0 2 0 2 - 2 1 3 3 -
Solivar - 3 - 4 7 4 4 - 4 3 6 6 -
Tepličany - 0 - 0 0 1 1 - 1 1 1 1 -
Teriakovce - 0 - 0 0 1 0 - 0 0 0 1 -
Trebejov - 1 - 0 2 2 2 - 0 1 2 2 -
Tuhrina - 1 - 0 2 1 2 - 2 1 2 2 -
Ťahanovce - 1 - 1 2 2 2 - 2 2 2 4 -
Varhaňovce - 0 - 0 1 0 1 - 1 1 2 2 -
Vtáčkovce - 1 - 0 1 1 1 - 1 0 1 1 -
Vyšná Šebastová - 2 - 1 1 2 2 - 2 2 2 2 -
Záborské - 3 - 1 1 1 1 - 1 1 1 1 -
Žehňa - 1 - 0 1 1 2 - 1 0 0 2 -
Spolu - 45 - 24 64 64 72 - 66 55 85 86 -
145
Tabuľka 20 Migrácia rómskych rodín v obciach Hornotoryského okresu Šarišskej
stolice
Obec ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Hornotoryského okresu v rokoch
1774 1775 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1787
Bajerovce - 0 - 0 1 1 - - - 0 1 1 -
Blažov - 0 - 0 1 1 - - - 0 1 2 -
Brezovica - 0 - 2 1 1 - - - 0 1 1 -
Brezovička - 0 - 0 1 1 - - - 0 1 2 -
Červenica p. Sabin. - 0 - 0 1 1 - - - 1 1 2 -
Čirč - 0 - 0 0 0 - - - 0 0 1 -
Drienica - 1 - 1 0 1 - - - 0 0 0 -
Dubovica - 0 - 1 1 2 - - - 2 2 2 -
Ďačov - 0 - 0 0 1 - - - 1 1 1 -
Ďurková - 1 - 0 1 1 - - - 0 1 1 -
Hanigovce - 1 - 1 1 1 - - - 1 1 1 -
Jakovany - 0 - 1 0 0 - - - 1 1 1 -
Jakubova Voľa - 0 - 1 0 0 - - - 0 0 0 -
Kamenica - 1 - 1 1 2 - - - 2 1 1 -
Krásna Lúka - 0 - 1 1 1 - - - 0 1 1 -
Krivany - 1 - 1 3 4 - - - 3 2 2 -
Kyjov - 0 - 0 1 1 - - - 0 0 1 -
Legnava - 1 - 1 0 0 - - - 0 1 2 -
Lipany - 1 - 1 1 1 - - - 3 3 3 -
Lipník - 1 - 1 1 1 - - - 0 0 0 -
Lúčka - 0 - 0 2 2 - - - 2 2 2 -
Ľubotín - 0 - 0 1 1 - - - 0 0 1 -
Ľutina - 1 - 1 1 1 - - - 1 1 1 -
Matysová - 0 - 0 1 1 - - - 0 1 1 -
Nižný Slavkov - 1 - 1 1 1 - - - 0 1 1 -
Oľšov - 0 - 0 1 1 - - - 0 0 2 -
Orlov - 0 - 1 1 1 - - - 0 0 1 -
Plaveč - 0 - 3 1 1 - - - 0 0 0 -
Plavnica - 1 - 0 1 1 - - - 0 1 1 -
Poloma - 0 - 0 0 0 - - - 0 0 1 -
Rožkovany - 0 - 1 1 2 - - - 2 0 4 -
Šambron - 1 - 0 1 1 - - - 0 0 1 -
Šarišské Dravce - 0 - 2 1 1 - - - 0 1 1 -
Šarišské Jastrabie - 1 - 1 0 1 - - - 1 1 1 -
Tichý Potok - 0 - 0 1 1 - - - 0 2 1 -
Torysa - 1 - 1 3 3 - - - 0 6 5 -
Údol - 0 - 0 0 0 - - - 0 0 2 -
Vislanka - 0 - 0 1 1 - - - 0 0 0 -
Vysoká - 0 - 0 1 2 - - - 0 1 1 -
Spolu - 14 - 24 35 43 - - - 20 36 52 -
146
Tabuľka 21 Migrácia rómskych rodín v obciach Makovického okresu Šarišskej stolice
Obec ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Makovického okresu v rokoch
1774 1775 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1787
Andrejová - 0 - 0 0 1 0 0 0 0 0 0 -
Becherov - 2 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 -
Beňadikovce - 1 - 1 1 1 0 1 1 0 1 1 -
Bodružal - 0 - 0 1 0 0 0 0 0 0 1 -
Bystré - 1 - 0 1 1 1 1 1 1 1 1 -
Cernina - 1 - 1 0 1 1 0 0 0 1 1 -
Cigeľka - 1 - 0 1 1 1 0 1 1 1 1 -
Dlhá Lúka - 0 - 0 0 0 0 0 1 1 1 1 -
Dubinné - 1 - 1 0 0 0 0 0 0 0 0 -
Dubová - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 0 -
Gribov - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -
Hažlín - 1 - 1 1 2 1 1 1 1 1 1 -
Hrabovčík - 1 - 1 1 2 0 1 1 1 1 1 -
Hrabovec - 0 - 0 0 1 0 0 0 0 1 2 -
Hunkovce - 0 - 1 1 1 1 1 1 1 0 1 -
Chmeľová - 0 - 0 1 1 1 1 1 1 1 1 -
Jedlinka - 0 - 1 0 0 0 0 0 0 0 0 -
Jurkova Voľa - 1 - 1 0 0 0 0 1 0 1 2 -
Kapišová - 1 - 0 3 1 1 1 1 1 1 0 -
Kečkovce - 1 - 1 1 1 1 2 0 1 1 2 -
Korejovce - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 -
Krajná Porúbka - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -
Krajné Čierno - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -
Kružlová - 0 - 1 0 0 0 0 0 0 0 2 -
Kurimka - 0 - 1 0 1 0 1 0 0 0 1 -
Kurov - 0 - 1 0 1 1 1 0 0 0 0 -
Ladomirová - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 -
Lipová - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -
Medvedie - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -
Mestisko - 0 - 1 1 1 1 1 1 1 1 2 -
Mikulášová - 1 - 0 1 0 0 1 1 1 1 1 -
Miroľa - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -
Mlynárovce - 1 - 0 1 1 0 1 1 1 1 1 -
Nižná Pisaná - 0 - 0 0 1 1 1 1 1 1 1 -
Nižná Polianka - 1 - 1 0 0 0 0 0 0 0 0 -
Nižný Komárnik - 0 - 0 0 0 1 1 1 1 1 1 -
Nižný Orlík - 1 - 1 2 1 1 2 1 1 1 2 -
Nižný Svidník - 1 - 1 1 2 0 3 1 1 1 1 -
Okrúhle - 0 - 0 1 1 1 1 1 1 1 1 -
Ortuťová - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 1 1 -
Petrová - 1 - 0 1 1 1 1 1 1 1 1 -
Poliakovce - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -
Pstriná - 1 - 1 0 1 1 1 2 1 1 3 -
Radoma - 1 - 1 1 1 0 1 1 1 1 1 -
Rakovčík - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -
Rovné - 1 - 0 1 1 0 1 1 1 1 1 -
Roztoky - 1 - 1 0 0 0 0 0 0 0 0 -
Soboš - 1 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -
Staškovce - 0 - 0 1 1 1 1 1 0 1 1 -
Stebník - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 -
Stročín - 0 - 1 1 0 0 0 0 0 0 2 -
Suchá - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -
Svidnička - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -
Šarišské Čierne - 1 - 0 0 1 1 1 1 1 1 1 -
Šarišský Štiavnik - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -
Šemetkovce - 1 - 1 0 0 1 1 1 2 1 2 -
Varadka - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 2 -
Veľká Driečna - 1 - 0 0 0 0 0 0 0 0 0 -
Výškovce - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -
Vyšná Jedľová - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -
Vyšná Polianka - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -
Vyšný Mirošov - 0 - 1 0 1 1 1 1 1 1 1 -
Vyšný Orlík - 1 - 1 2 1 1 2 1 1 1 3 -
Vyšný Svidník - 0 - 1 0 0 0 0 0 0 0 1 -
Zborov - 1 - 0 0 0 0 0 0 0 0 0 -
Spolu - 32 - 29 31 36 26 37 33 31 35 68 -
147
Tabuľka 22 Migrácia rómskych rodín v obciach Sekčovského okresu Šarišskej stolice
Obec ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Sekčovského okresu v rokoch
1774 1775 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1787
Bartošovce - 0 - 2 1 1 0 - - 1 0 - -
Gerlachov - 1 - 0 1 1 1 - 1 1 1 1 -
Gregorovce - 0 - 0 1 1 1 - - 1 1 - -
Hertník - 1 - 1 0 1 1 - 1 0 0 0 -
Hervartov - 0 - 0 1 1 1 - 1 0 0 0 -
Hrabské - 1 - 1 0 0 0 - - 0 0 - -
Hubošovce - 0 - 1 0 0 0 - - 0 0 - -
Janovce - 1 - 0 1 1 1 - - 1 1 2 -
Kľušov - 0 - 0 0 0 0 - 0 0 0 1 -
Kobyly - 0 - 1 1 1 0 - - 2 1 - -
Kríže - 0 - 0 1 1 0 - 1 0 0 0 -
Lenartov - 0 - 1 0 0 0 - 0 0 1 0 -
Livov - 0 - 1 0 0 0 - 1 1 2 1 -
Lukov - 1 - 2 1 1 0 - 1 2 2 0 -
Malcov - 0 - 1 2 2 1 - 1 1 0 1 -
Mokroluh - 1 - 0 1 1 2 - 2 2 2 2 -
Osikov - 0 - 0 0 1 1 - 1 1 1 0 -
Pečovská Nová Ves - 1 - 2 0 4 2 - - 0 2 - -
Richvald - 2 - 2 2 2 1 - 1 1 2 2 -
Rokytov - 0 - 0 2 2 1 - 1 1 0 0 -
Snakov - 0 - 0 1 1 2 - 1 1 1 1 -
Sveržov - 0 - 0 0 0 0 - 1 1 0 0 -
Šarišské Sokolovce - 0 - 1 1 1 1 - - 1 0 - -
Šiba - 0 - 0 2 1 0 - 0 1 1 1 -
Tarnov - 0 - 0 1 1 1 - 2 3 0 2 -
Vaniškovce - 0 - 0 0 0 0 - - 0 1 - -
Zlaté - 1 - 1 1 1 1 - 1 1 1 2 -
Spolu - 10 - 17 21 26 18 - 17 23 20 16 -
Vysvetlivky k tabuľkám 15 až 26:
„-„ - v danom polroku alebo roku sa údaje nesledovali (nie je súpis, alebo je neúplný);
0 - v danom polroku alebo roku nebola v obci žiadna rómska rodina;
1, 2, 3, ... - celkový počet rómskych rodín v obci.
148
Tabuľka 23 Migrácia rómskych rodín v obciach Širockého okresu Šarišskej stolice
Obec ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Širockého okresu v rokoch
1774 1775 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1787
Bertotovce - 0 - 0 1 1 1 - - 1 1 1 1
Bodovce - 1 - 0 1 1 1 - - 1 1 0 1
Čipkeš - 1 - 0 0 0 2 - - 0 1 0 2
Daletice - 0 - 0 0 0 0 - - 1 1 1 2
Fričovce - 1 - 0 0 0 0 - - 1 1 1 2
Geraltov - 0 - 0 0 0 0 - - 0 1 0 1
Hendrichovce - 1 - 0 0 0 - - - 0 0 0 -
Hermanovce - 1 - 1 1 1 1 - - 0 0 0 0
Hrabkov - 1 - 1 2 2 2 - - 2 2 2 2
Hradisko - 0 - 0 0 0 0 - - 0 0 0 1
Chminian. N. Ves - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 1 1
Chmin. Jakubovany - 1 - 0 0 0 0 - - 0 1 1 0
Chmiňany - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 1 1
Jakubovany - 1 - 1 0 0 1 - - 1 1 0 1
Janov - 1 - 0 1 1 1 - - 1 1 1 1
Jarovnice - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 1 1
Klenov - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 1 1
Kojatice - 0 - 0 1 1 1 - - 1 1 1 1
Krížovany - 1 - 1 4 3 3 - - 3 3 2 2
Lačnov - 1 - 0 1 1 1 - - 1 1 1 1
Lipovce - 1 - 0 1 1 1 - - 0 0 0 1
Ľubovec - 0 - 1 1 1 1 - - 1 1 1 1
Malá Lodina - 0 - 0 0 1 1 - 1 1 1 1 1
Malý Slivník - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 0 1
Malý Šariš - 1 - 2 2 2 2 - - 2 2 1 1
Medzany - 1 - 2 1 1 1 - - 1 1 1 1
Meretice - 0 - 0 3 3 3 - - 3 2 1 1
Miklušovce - 3 - 0 1 1 1 - - 1 1 1 1
Močidľany - 0 - 0 1 1 1 - - 0 1 1 0
Orkucany - 1 - 2 0 1 1 - - 0 1 0 2
Ostrovany - 1 - 0 2 1 1 - - 2 1 1 1
Ovčie - 1 - 1 1 1 1 - - 2 1 1 2
Radačov - 1 - 2 1 1 1 - - 1 1 1 1
Ražňany - 2 - 2 2 2 2 - - 2 2 1 1
Rokycany - 1 - 0 0 0 0 - - 0 0 1 1
Ruské Pekľany - 0 - 1 1 1 1 - - 1 0 1 1
Ružín - 0 - 0 1 1 1 - 1 1 1 1 1
Sedlice - 1 - 0 0 0 0 - - 0 2 1 2
Suchá Dolina - 0 - 0 1 1 1 - - 1 1 2 2
Svinia - 1 - 0 1 1 1 - - 1 1 1 1
Šarišské Michaľany - 1 - 2 0 2 2 - - 0 2 0 1
Šindliar - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 1 1
Široké - 1 - 0 2 2 2 - - 2 2 2 2
Štefanovce - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 1 0
Uzovce - 0 - 0 0 0 0 - - 0 0 0 1
Uzovské Pekľany - 0 - 0 0 0 0 - - 0 0 1 1
Uzovský Šalgov - 1 - 0 1 1 0 - - 1 0 2 2
Veľká Lodina - 1 - 0 1 1 1 - 1 1 1 1 1
Veľký Slivník - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 0 1
Veľký Šariš - 14 - 13 15 15 14 - - 11 11 4 0
Záhradné - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 0 1
Žipov - 0 - 0 0 0 0 - - 0 1 1 1
Župčany - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 1 1
Spolu - 54 - 42 61 63 64 - ? 58 63 47 58
149
Tabuľka 24 Migrácia rómskych rodín v obciach Topľanského okresu Šarišskej stolice
Obec ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Topľanského okresu v rokoch
1774 1775 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1787
Babie - 1 - 1 1 1 1 1 0 1 1 1 -
Bardejovská N. Ves - 1 - 1 2 2 2 1 1 1 3 0 -
Beloveža - 1 - 0 0 0 0 1 1 1 2 0 -
Bokša - 1 - 0 0 0 0 0 0 0 1 0 -
Brezov - 0 - 0 1 1 1 1 0 1 4 4 -
Buclovany - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 1 0 -
Bystré - 1 - 1 0 0 0 0 0 0 4 4 -
Čelovce - 0 - 0 1 1 1 1 0 0 0 0 -
Demjata - 1 - 1 2 2 1 1 - 0 1 - -
Dukovce - 0 - 0 0 1 1 1 0 0 2 2 -
Duplín - 0 - 0 1 1 1 1 1 1 2 0 -
Fulianka - 0 - 0 2 2 1 2 0 1 1 1 -
Giraltovce - 0 - 1 1 0 1 0 0 0 1 1 -
Hankovce - 1 - 1 1 1 1 1 1 0 1 0 -
Hanušovce n./T. - 3 - 1 2 3 2 2 0 2 4 4 -
Hermanovce - 0 - 0 1 0 0 0 0 0 2 2 -
Chmeľov - 0 - 0 1 0 0 0 0 0 0 0 -
Chmeľovec - 1 - 1 1 1 1 1 0 1 1 1 -
Kalnište - 1 - 1 1 1 1 1 0 0 2 2 -
Kapušany - 1 - 1 3 3 3 3 0 1 2 3 -
Kecerov. Pavlovce - 1 - 1 0 0 0 0 0 0 1 1 -
Komárov - 0 - 0 1 1 1 0 0 1 0 0 -
Koprivnica - 0 - 1 1 1 1 1 1 2 6 0 -
Kožany - 0 - 1 0 0 0 1 0 0 4 0 -
Kračúnovce - 2 - 0 0 0 0 0 0 0 3 2 -
Kučín - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 3 0 -
Kuková - 1 - 1 1 0 0 0 0 0 2 2 -
Lascov - 1 - 1 0 0 0 0 0 0 0 0 -
Lopúchov - 0 - 1 1 1 1 0 0 1 1 0 -
Lukavica - 0 - 0 0 0 0 1 1 1 1 0 -
Lužany pri Topli - 0 - 0 1 1 1 1 0 1 2 2 -
Marhaň - 0 - 0 1 2 2 2 0 1 2 3 -
Matovce - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 1 1 -
Medzianky - 0 - 0 0 1 1 1 0 0 3 3 -
Nemcovce - 0 - 0 1 1 1 1 1 1 2 0 -
Nemcovce - 1 - 1 0 0 0 0 0 1 1 1 -
Nižná Voľa - 0 - 1 1 1 1 1 1 1 2 0 -
Nižné Raslavice - 0 - 0 1 1 1 1 0 1 1 0 -
Oľšavce - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 0 -
Pavlovce - 0 - 0 1 0 0 0 0 0 2 2 -
Petrovce - 0 - 0 0 1 1 1 0 1 1 1 -
Podhorany - 1 - 0 0 0 0 0 0 0 0 0 -
Potoky - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 1 0 -
Pušovce - 1 - 0 1 0 1 0 0 0 1 1 -
Radvanovce - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 1 1 -
Stuľany - 0 - 0 1 1 1 1 1 1 1 0 -
Šandal - 1 - 0 0 0 0 1 1 1 1 0 -
Šarišská Poruba - 0 - 0 1 1 1 1 0 0 0 2 -
Šašová - 0 - 0 0 0 1 0 0 0 0 0 -
Štefurov - 0 - 1 1 1 1 1 1 1 3 0 -
Tročany - 1 - 1 0 0 0 1 1 0 0 0 -
Tulčík - 2 - 1 3 3 3 2 0 2 2 2 -
Vislava - 0 - 0 1 1 1 1 1 0 1 0 -
Vyšná Voľa - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 1 0 -
Vyšný Kručov - 1 - 1 1 1 1 1 0 1 1 0 -
Železník - 0 - 1 1 3 1 3 0 1 2 2 -
Spolu - 28 - 25 43 44 42 43 15 31 89 51 -
150
Tabuľka 25 Migrácia rómskych rodín v obciach Nižného okresu Turnianskej stolice
Obec T S - Počet rómskych rodín v obciach Nižného okresu v rokoch
1768 1773 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 17
86
Becskeháza 1 - 0 - 1 0 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 0 1
Bódvalenke 1 - 0 - 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1
Bódvarákó 0 - 1 - 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1
Bódvaszilas 1 - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1
Dobódél 0 - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1
Égerszög 2 - 2 - 1 0 0 0 2 2 2 2 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2
Jósvafő 5 - 2 - 3 1 1 0 2 2 2 2 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1 2 0 3
Komjáti 3 - 3 - 3 1 2 0 1 1 1 1 1 1 0 1 1 1 1 1 1 1 5 3 2
Perkupa 7 - 2 - 3 2 2 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2 1 1 2 2 4
Silica 4 - 3 - 2 0 1 0 0 0 0 0 1 1 0 1 1 1 1 1 1 1 2 1 2
Silická Brezová 0 - 1 - 1 1 1 1 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 1 1 2
Szin 2 - 2 - 1 1 0 1 1 1 1 1 1 1 1 2 2 2 2 1 2 1 1 0 2
Szinpetri 1 - 1 - 1 1 1 0 2 2 2 2 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2 0 2
Szögliget 0 - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 0 1 1 1 0 0 0 1 2
Szőlősardó 3 - 2 - 2 1 1 0 1 1 1 1 0 0 1 0 0 0 0 0 1 0 1 1 1
Teresztenye 0 - 1 - 1 1 1 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1
Tornabarakony 0 - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0
Tornakápolna 1 - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
Tornaszentandrás 1 - 1 - 1 1 1 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2
Varbóc 2 - 1 - 0 1 2 3 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 0 0 0 0 1 1 1
Spolu 34 - 24 - 22 13 15 9 15 15 15 15 10 10 13 12 12 13 13 13 13 11 24 17 31
Tabuľka 26 Migrácia rómskych rodín v obciach Vyšného okresu Turnianskej stolice
Obec T S - Počet rómskych rodín v obciach Vyšného okresu v rokoch
1768 1773 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1786
Bôrka 2 - 1 - 0 1 1 1 2 2 2 2 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 3 3 3
Derenk 0 - 0 - 0 0 0 0 1 1 1 1 1 1 1 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1
Drnava 3 - 2 - 2 3 3 4 3 2 3 3 2 2 2 2 1 1 1 1 1 2 4 4 4
Dvorníky 4 - 4 - 4 5 4 3 3 3 3 3 3 3 3 1 2 1 2 2 4 2 0 3 3
Hačava 0 - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 1 1 1 1 1 2 2 0
Háj 4 - 3 - 2 2 4 3 2 2 2 2 2 2 3 3 3 3 2 2 2 1 2 2 4
Hidvégardó 6 - 4 - 1 0 6 1 1 1 0 1 1 1 1 2 2 2 2 2 2 2 4 4 3
Hosťovce 0 - 2 - 2 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 1 2
Hrhov 6 - 4 - 3 4 5 4 3 3 3 3 1 1 3 1 1 1 1 1 4 4 6 6 5
Hrušov 2 - 1 - 1 2 2 1 1 1 1 1 0 0 1 1 1 0 0 0 0 0 1 1 2
Chorváty 1 - 1 - 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 0 1 0 0 0 3 3 3
Jablonov n. Turňou 4 - 3 - 3 3 2 1 2 3 2 2 2 2 2 1 2 1 1 1 1 1 4 4 3
Kováčová 1 - 2 - 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 1 1 1 1 1 2 1 1 2
Lipovník 1 - 6 - 4 3 3 4 1 1 1 1 2 2 2 2 3 2 3 2 1 1 2 2 2
Lúčka 3 - 4 - 3 2 4 4 2 2 2 2 2 2 2 0 2 2 2 1 2 2 3 3 3
Silická Jablonica 1 - 2 - 2 2 1 3 2 2 2 1 1 1 1 0 1 1 1 1 1 1 2 2 3
Turnianska N. Ves 0 - 1 - 1 0 2 3 3 3 4 4 1 1 2 1 1 1 1 1 1 0 0 1 2
Turňa nad Bodvou 7 - 4 - 3 5 6 3 2 2 2 2 2 2 2 1 2 2 2 2 2 2 0 5 4
Včeláre 0 - 0 - 0 1 1 2 2 1 2 2 1 1 1 1 1 0 1 1 0 0 1 2 0
Zádiel 1 - 1 - 1 1 2 1 1 2 2 2 2 2 1 1 1 1 1 1 2 1 3 3 2
Žarnov 1 - 2 - 2 2 1 1 1 1 1 1 2 2 1 2 1 1 1 1 1 1 0 4 2
Spolu 47 - 47 - 34 38 50 42 35 35 36 36 29 29 32 23 28 24 27 24 29 26 42 57 53
151
Dôkaz neusadenosti Rómov
Niektoré rómske rodiny sa možno úradníkom podarilo dobrovoľne usadiť, iné
rómske rodiny boli k tomu pravdepodobne donútené (odobratím ich detí za účelom
výchovy u sedliakov, prípadne dania do učenia alebo služby), ale väčšina rómskych
rodín počas súpisných rokov 1768 až 1786/87 usadená nebola. Dôkazom tohto tvrdenia
sú napríklad rómske rodiny s priezviskom Gruľo, ktoré žili v Turnianskej stolici,
v ktorej podľa všetkých ukazovateľov bola regulácia Rómov najprísnejšia a kde by sme
mohli očakávať najvyššiu usadenosť Rómov (pozri Tabuľku 27).
Tabuľka 27 Príklad „usadených“ a neusadených rómskych rodín Gruľovcov v obciach
Turnianskej stolice počas súpisných rokov 1768 až 1786
Rómske rodiny
Gruľovcov v obci
TS - "usadené" a neusadené rómske rodiny Gruľovcov v rokoch
1768 1773 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1786
Bôrka - Ondrej - -
Ján - -
Ladislav - -
Matúš - -
Jozef - - ■
Drnava - Juraj - -
Michal ▲ - -
Jozef - - ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■
Ladislav - -
Hrhov - Ondrej - -
Jozef - - ■
Chorváty - Ján - -
Kováčová - Ján - -
Michal - ▲ -
Matúš
Lipovník - Ladislav - -
Juraj - -
Jozef - - ■ ■ ■ ■
Lúčka - Michal ▲ - -
František - ◘ - ◘ ◘ ◘
Ján - -
Jozef - - ■ ■
Turnian. N. Ves - Ján - -
Žarnov - Ján - -
Spolu 7 - 8 - 4 5 7 8 5 5 5 5 5 5 5 3 5 4 5 4 5 4 8 8 8
Vysvetlivky k Tabuľke 27:
, , ■, ... - rôzne rómske rodiny Gruľovcov s rôznymi krstnými menami hláv rodín;
, , , ... - rovnaký znak, ale odlišná farba znamená rôzne rómske rodiny Gruľovcov s rovnakými
krstnými menami hláv rodín;
, , , ..., (, , , ...), ... - rovnaký znak aj farba znamená tie isté rómske rodiny Gruľovcov.
152
Z celkového počtu 61 rómskych rodín Gruľovcov boli, aj to iba dočasne,
v Turnianskej stolici usadené iba 4 rómske rodiny:
- rodina Ondreja Gruľa v obci Bôrka v rokoch 1776 (2. polrok) až 1783, s ročným
prerušením v roku 1779 a polročným prerušením v roku 1780; pred rokom 1776 a po
roku 1783 sa v Turnianskej stolici nenachádzala,
- rodina Juraja Gruľa v obci Drnava v rokoch 1773 až 1778, s polročným prerušením
v roku 1776, ktorá v roku 1779 sa presťahovala do obce Lipovník a v ďalších
sledovaných rokoch sa z Turnianskej stolice odsťahovala,
- rodina Jozefa Gruľa v obci Drnava v rokoch 1775 (2. polrok) až 1780; pred rokom
1775 a po roku 1780 sa v Turnianskej stolici nenachádzala
- rodina Jána Gruľa v obci Kováčová v rokoch 1776 (2. polrok) až 1783, s polročným
prerušením v roku 1780; pred rokom 1776 a po roku 1783 sa v Turnianskej stolici
nenachádzala.
Zaujímavé je, že na prvé nahliadnutie do týchto súpisov sa zdalo, že takmer
všetky rodiny Gruľovcov sú v daných obciach trvalo usadené od začiatku do konca
súpisných rokov, alebo aspoň počas prevažnej väčšiny týchto rokov. Rovnaké bolo
priezvisko (niekedy aj meno) živiteľa rodiny (prípadne sa zdalo, že sa jedná o jeho
ženatého syna) a veľakrát súhlasil aj celkový počet detí. Avšak detailným porovnaním
celkového počtu ich chlapcov a dievčat, ale najmä veku ich detí sa ukázalo, že vo
väčšine prípadov ide o úplne iné rómske rodiny (ako by ani ku Gruľovcom nepatrili).
Ťažko je dnes dokázať, či sa jednalo o vzdialené príbuzné rómske rodiny, alebo
o celkom cudzie rómske rodiny, ktoré sa za Gruľovcov možno iba vydávali. Skrslo vo
mne podozrenie, či napríklad nemohli Rómovia (ktorí sa predtým navzájom medzi
sebou dohovorili a dohodli) takto zavádzať stoličných úradníkov, čo im umožnilo
beztrestne sa presúvať z miesta na miesto (čiže utajene pokračovať v kočovaní „bez
vozov a stanov“). Neusadenosť Rómov nepriamo dokazujú aj neustále sa opakujúce
zákazy držania koní Rómami (v rokoch 1753, 1761, 1767, 1769, 1772, 1773, 1784)247.
247 Pozri tu v kapitole 3.2.
153
5.3 Celkové vyhodnotenie súpisných údajov Abovskej, Šarišskej
a Turnianskej stolice
Nedokonalosti a nedostatky súpisov
Súpisy Rómov v Abovskej stolici vykonávali stoliční úradníci iba jedenkrát
ročne (okrem roku 1775, kedy dodržali príkaz panovníka a vykonali ho dvakrát).
V Šarišskej stolici úradníci spočiatku vykonávanie súpisov viac-menej ignorovali,
neskôr súpisy vyhotovovali nedôsledne, niektoré neúplne (nie vo všetkých obvodoch
alebo okresoch). Najpoctivejšie sa vykonávali súpisy Rómov v Turnianskej stolici
(pravidelne polročne a precízne, až na podozrivú zhodnosť údajov v rokoch 1777
a 1778 a v prvom a druhom polroku 1779). Údaje o počte detí, ich veku a výchove vo
výkazoch všetkých troch stolíc sú často neúplné, nejednoznačné a nepresné (veľakrát
bol konkrétny vek i samotný počet detí udávaný iba odhadom). Prevažná časť Rómov sa
aj počas vykonávania súpisov neustále premiestňovala, v dôsledku čoho mohlo dôjsť
tiež aj k tomu, že niektorí Rómovia, respektíve celé rómske rodiny neboli do súpisu
zahrnuté a niektoré mohli byť naopak započítané dvakrát. Nedôslednosť (nepravdivosť),
nepravidelnosť alebo neúplnosť vykonania spomínaných súpisov má vplyv na presnosť
niektorých číselných údajov v hore uvedených tabuľkách. Pri celkovom
grafickom vyhodnotení a porovnaní sa však tieto nepresnosti väčšinou strácajú.
V súpisoch z niektorých rokov (ako príklad pozri Tabuľku 28) sú viac alebo
menej rozdielne údaje podľa toho či sa jedná o stoličný súpis, o súpis spracovaný pre
KMR alebo pre panovníka248. Niektoré súpisné údaje sú vylepšené, iné zhoršené,
zrejme podľa toho, aký cieľ sa mal týmto dosiahnuť, alebo podľa toho, ako boli úradníci
sústredení alebo nepozorní pri spracovávaní a prepisovaní týchto údajov.
Koncom osemdesiatych rokov 18. storočia podľa súpisov už prevažná časť
rómskych rodín mala svoj vlastný dom z dreva, či už medzi ostatnými domami, alebo
mimo nich. Rodiny bez označenia spôsobu bývania však pravdepodobne bývali počas
celej regulácie naďalej v zemniciach, aj keď to v súpisných hárkoch neskoršie už
uvádzané nebolo249.
248 Napríklad v stoličných súpisoch figuruje väčší počet kováčov, muzikantov, obchodovanie s koňmi,
jedenie mäsa z uhynutých zvierat a pod. než v hláseniach pre panovníka, ale aj naopak. 249 Podľa všetkého mnohé rómske rodiny, aj keď vlastnili dom, v ňom trvale nebývali, čo potvrdzujú aj
tvrdenia vtedajších súčasníkov, podľa ktorých Rómovia svoje domy neobývali, pretože dávali prednosť
slamenej chatrči, ktorú si postavili vedľa spomínaného domu, alebo si postavili stan, v ktorom bývali cez
leto a dom obývali len v zime. AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 27-29; SCHWICKER, J. H.: c. d.,
s. 59, 68-69.
154
Tabuľka 28 Rozdiely medzi niektorými stoličnými súpisnými údajmi a súpisnými
údajmi posielanými pre KMR a medzi niektorými súpisnými údajmi KMR a súpisnými
údajmi posielanými pre panovníka250
Vybrané súpisné údaje o
Rómoch
Stoličné súpisy (A), súpisy pre KMR (B) a súpisy pre panovníka (C)
v rokoch
TS - 1773 ŠS - 1774 TS - 1776 ŠS - 1780 AS - 1783
1. 1. 2. 2. 1. 1. 1.a 2. 1.a 2. 1.a 2. 2.
A B A B A B B C B C
Počet Rómov 338 338 769 757 282 282 1054 1079 1415 1420
Počet rodín 71 71 189 182 65 65 255 262 323 324
Počet detí 206 206 421 418 161 161 573 573 782 781
Vých. detí u sedliakov 143 143 122 33 147 147 47 47 15 15
Deti navštevujúce školu 0 0 0 - 0 0 13 13 9 8
Deti v službe 5 5 0 - 0 0 39 60 67 67
Deti zostávajúce doma 2 2 172 232 8 8 373 377 686 691
Počet kováčov 57 57 179 182 55 55 181 131 216 39
Počet muzikantov 4 3 7 - 0 0 38 54 0 0
Manuálne pracujúci 4 4 1 - 7 7 8 72 102 109
Počet žobrákov 2 2 2 - 1 1 3 5 4 1
Bývanie v zemniciach 12 12 60 52 0 0 0 0 0 23
Bývanie v rade domov 30 17 26 - 21 24 135 246 291 127
Počet sedliakov 0 0 0 - 0 0 11 39 0 0
Počet želiarov 56 55 147 171 63 63 195 182 305 305
Obliekanie ako sedliaci 71 71 134 162 65 65 188 251 323 150
Obliekanie ako cigáni 0 0 55 20 0 0 11 11 0 0
Podriadenosť richtárovi 71 71 182 182 65 65 241 262 322 149
Konzumácia zdochlín 4 9 39 0 0 0 11 0 1 0
Obchodovanie s koňmi 0 9 4 2 0 0 0 0 0 0
Platenie daní 49 49 54 40 59 59 98 98 254 ?
Neplatenie daní 22 22 135 142 6 6 128 0 65 ?
V roku 1783 bola v súpise Abovskej stolice pri mene Ladislav Stankulya
z dediny Perecse251 (ktorý bol podriadený miestnemu richtárovi) uvedená poznámka, že
je vajdom, čo prezrádza, že aj po zrušení funkcie vajdovstva (nariadením z roku 1767)
Rómovia aj naďalej mali svojich vajdov. V súpisoch, až na uvedenú výnimku sa ale
uvádzala iba podriadenosť miestnemu richtárovi.
250 Ide tu o súpisy Rómov uložené v ŠA Košice a ŠA Prešov (stoličné súpisy - citované vyššie) a o súpisy
Rómov uložené v MOL v Budapešti (pre KMR - citované vyššie a pre panovníka - 48. csomó, 1785: F. 2-
5, 1784 - 1785: Tabella). 251 Maďarská obec neďaleko slovensko-maďarských hraníc.
155
Prínos súpisov
Aj napriek uvedeným niektorým nedostatkom môžeme vcelku súpisy Rómov
vyprodukované v druhej polovici 18. storočia považovať za veľmi cenné materiály, lebo
sa nám zachovali z obdobia prvého vážneho pokusu o scivilizovanie Rómov, aj keď táto
cesta bola vcelku pomýlená, pretože viedla cez stratu ich identity, cez ich asimiláciu.
Súpisy Rómov umožňujú poznať stav, životné pomery a správanie sa rómskeho
obyvateľstva na väčšine územia terajšieho Slovenska, ako aj podať orientačný obraz
o ich počte a rozmiestnení na tomto území. Sú významnými prameňmi pre poznanie
minulého života Rómov a je možné aj v dnešnej dobe sa z nich veľa poučiť.
Súpisy Rómov môžu poskytnúť tiež bohaté informácie aj pre odborníkov iných
vedných disciplín (napríklad pre etnológov, sociológov a pod.). Sami osebe však
nemusia podávať jediný skutočný obraz o živote Rómov v minulosti, preto niektoré
poznatky a zistenia zo súpisov je potrebné porovnať aj s ďalšími materiálmi z tohto
obdobia (napríklad s cirkevnými matrikami, rozličnými stoličnými a policajnými
správami, hláseniami a pod.).
Zo súpisov Rómov je možné vyvodiť tieto hlavné celkové závery pre
Abovskú, Šarišskú a Turniansku stolicu:
V sledovanom období (v rokoch 1768 až 1787) najviac Rómov žilo v Abovskej
stolici (priemerne ročne okolo 1400 Rómov), v ktorej v tom čase žilo aj celkovo najviac
obyvateľov (na rozlohe zhruba 2900 km2 okolo 180 000252 obyvateľov). O niečo menej
Rómov žilo v Šarišskej stolici (priemerne ročne okolo 1000 Rómov), kde na rozlohe
zhruba 3600 km2 žilo celkom okolo 140 000253 obyvateľov. Najmenej Rómov žilo
v Turnianskej stolici (priemerne ročne okolo 240 Rómov), kde na rozlohe zhruba 600
km2 sídlilo celkom okolo 12 500254 obyvateľov, avšak v tejto stolici bola najvyššia
hustota rómskeho osídlenia - cca 1 Róm na každých 50 nerómskych obyvateľov (v AS
cca 1 Róm/130 obyvateľov, v ŠS cca 1 Róm/140 obyvateľov).
Vo všetkých súpisoch Rómov sú pozorované väčšie alebo menšie výkyvy v
počte Rómov, čo bolo zapríčinené presunom Rómov zo stolíc, kde sa nariadenia o ich
asimilácii vykonávali prísnejšie, do stolíc, kde boli úradníci v tomto smere
252 ŽUDEL, J.: c. d., s. 32. 253 ŽUDEL, J.: c. d., s. 124. 254 ŽUDEL, J.: c. d., s. 154.
156
benevolentnejší,255 ale najmä z dôvodu ich „pokračujúceho kočovania“. Pred násilným
usadením, ale aj z historického návyku, Rómovia neustále migrovali. Počas súpisných
rokov dochádzalo v jednotlivých obciach sledovaných stolíc, ako aj medzi jednotlivými
stolicami (a to nielen medzi troma sledovanými, ale aj ďalšími), k neustálej obmene
veľkej časti rómskych rodín. Ťažko nájsť vo viacerých rokoch po sebe tie isté rómske
rodiny (s približne tým istým počtom detí) v tej istej obci, aj keď celkový počet rodín
súhlasí. Väčšinou však počet rómskych rodín kolísal podľa toho, ako rôzne rómske
rodiny do obce prichádzali alebo z obce odchádzali. Takto šikovne Rómovia maskovali
svoje skryté kočovanie, s ktorým ani počas tereziánskej a jozefínskej rómskej regulácie
ani na chvíľu neprestali. Vo všetkých troch stoliciach skutočne usadených rómskych
rodín bolo veľmi málo, väčšina rómskych rodín usadená nebola a usadenie iba
predstierala.
Na začiatku regulácie Rómov poklesol počet rómskych rodín vo všetkých troch
sledovaných stoliciach. Keď regulácia Rómov v Abovskej a Šarišskej stolici poľavila,
následne sa zvýšil počet Rómov zhruba na dvojnásobok. V Turnianskej stolici keď
regulácia poľavila, počet Rómov stúpol na pôvodný stav.
Najzodpovednejšie k presadzovaniu panovníckych nariadení do praxe a ku
kontrole ich plnenia pristupovali úradníci v Turnianskej stolici, menej alebo málo
zodpovedne v Abovskej stolici a takmer nezodpovedne v Šarišskej stolici. Prejavilo sa
to odlivom rómskych rodín z Turnianskej stolice a prílivom rómskych rodín do
Abovskej a najmä do Šarišskej stolice. Je viac než pravdepodobné, že odliv a príliv
Rómov sa nekonal iba v rámci týchto troch stolíc, ale vo všeobecnosti (aj v rámci
ďalších stolíc). Odliv rómskych rodín z Turnianskej stolice počas intenzívneho
uplatňovania regulačných nariadení voči Rómom je dôkazom toho, že Rómovia
neznášali prostredie v ktorom boli na nich kladené zvýšené požiadavky a ich príliv do
Abovskej a Šarišskej stolice dôkazom toho, že Rómovia mali radi slobodu, voľnosť,
málo kontrolovaný a jednoduchý život.
S odoberaním rómskych detí do výchovy k sedliakom boli problémy vo
všetkých troch stoliciach. Najprísnejšie k odoberaniu rómskych detí od rodičov
pristupovali v Turnianskej stolici, menej prísne v Abovskej a najmenej prísne
v Šarišskej stolici. Dodržanie týchto panovníckych nariadení bolo pre úradníkov v celej
rómskej regulácii hádam najobtiažnejšie, pretože s ich uplatňovaním sa začalo
255 Porovnaj tiež SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 63 a n.
157
najneskôr a najskôr skončilo. Počty rómskych detí zostávajúcich alebo zaháľajúcich
doma pri rodičoch nepriamo záviseli od počtu rómskych detí umiestnených v sedliackej
výchove a priamo od fluktuácie rómskych rodín v stolici.
Prevažujúcim zamestnaním Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici
bolo kováčstvo, doplňujúcim ich zamestnaním v Abovskej a Turnianskej stolici bola
manuálna, najmä poľnohospodárska práca, v Šarišskej stolici to bolo muzikanstvo.
Zrejme pre vysoký počet rómskych kováčov v jednotlivých sledovaných stoliciach,
ktorí nedokázali iba kováčstvom uživiť svoje rodiny, bola snaha tento počet rómskych
kováčov znížiť, čo sa však tiež v podstate nepodarilo. Aj keď sa počet kováčov najmä
v Abovskej stolici podarilo výraznejšie znížiť, toto zníženie bolo iba prechodné. Keď
Rómovia vycítili, že si ich úrady prestali bližšie všímať, zakrátko na to počet rómskych
kováčov sa zvýšil na pôvodný stav, dokonca v Abovskej stolici ešte narástol.
Muzikantstvo Rómov bolo utlmené iba v Abovskej a Turnianskej stolici, v Šarišskej
stolici sa ho nepodarilo utlmiť. Manuálnou, najmä príležitostnou prácou, sa viacerí
Rómovia začali živiť v Abovskej stolici, menej v Turnianskej stolici, najmenej sa ňou
živili v Šarišskej stolici.
Rómovia pre svoje prežitie sa vždy potrebovali zdržiavať v blízkostí usadlostí
miestnych obyvateľov, aby si mohli či už legálne alebo nelegálne zabezpečiť živobytie
pre svoje rodiny. Panovníci Mária Terézia a Jozef II „umožnili“ Rómom (aj keď
niekedy drastickým spôsobom) opustiť periférie dedín a miest (kde žili v neľudských
podmienkach v zemniciach a chatrčiach) a dovolili im usadiť sa priamo v obciach, aby
ako želiari alebo sedliaci nemuseli už mať obavy o budúcnosť svojich rodín. Vyžadovali
od Rómov iba serióznosť, vytrvalosť, pracovitosť a zodpovednosť. Bývaniu
v zemniciach sa zamedzilo vo všetkých troch stoliciach. S likvidáciou bývania
v chatrčiach a v rôznych provizórnych obydliach museli tieto stolice však počas celého
regulačného obdobia neustále zápasiť. Aj keď sa im v jednom roku podarilo tieto
chatrče zlikvidovať, v ďalšom roku sa objavili ďalšie, ktoré si postavili novo došlí
Rómovia a takto sa to neustále opakovalo. Zo sledovaných troch stolíc iba
v Turnianskej stolici ako v jedinej sa podarilo (aj keď iba dočasne) stopercentne vyriešiť
bývanie Rómov medzi majoritným obyvateľstvom. Rómovia si toho ale nevážili
a postupne, tak ako aj v ostatných dvoch stoliciach začali tieto domy opúšťať
a navracať sa k starému spôsobu bývania.
Aj keď sa súpisy zmieňujú len veľmi málo o zdravotnom stave Rómov, v
miestach, kde sa o ňom aspoň mimochodom hovorí (najmä v súvislosti s odoberaním
158
detí rodičom), poskytujú do značnej miery zdravotne negatívny obraz najmä časté
prípady detskej hluchoty, debility, epilepsie a podobne, čo možno, okrem iných príčin,
pripísať aj neustále zakazovanému manželskému spolužitiu pokrvne veľmi blízkych
príbuzných, čomu úrady nevedeli ani v jednej stolici dostatočne zabrániť.
Rómovia vo všetkých troch stoliciach prestali nosiť cigánsky odev, prestali
obchodovať s koňmi, prestali konzumovať mäso z uhynutých zvierat a začali spadať
pod právomoc miestnych richtárov. Stopercentne však tomu tak bolo iba v súpisných
hláseniach pre panovnícky dvor. Naďalej niektoré rómske rodiny nosili cigánsky odev,
tajne obchodovali s koňmi (veď ako by sa ináč mohli neustále premiestňovať z miesta
na miesto) a pojedali mäso z uhynutých zvierat. Tiež naďalej mali svojich vajdov.
Zmieňujú sa o tom, ako niektoré stoličné súpisy, tak aj ďalšie písomnosti z tohto
obdobia.
159
6. Záver
Zatiaľ čo indický pôvod Rómov je nespochybniteľný, o sociálnej príslušnosti
rómskych predkov, ako aj o čase ich odchodu z Indie sa ešte stále vedú v odborných
kruhoch diskusie. Čo sa týka pomenovania Rómov, už v 18. storočí sa vedelo, že
Rómovia medzi sebou používajú vlastné názvy Morre, tiež Rom, Roma256, ale aj
napriek tomu ich okolitý svet nazýval väčšinou „Cigánmi“. Prvá písomná zmienka o
Rómoch na území dnešného východného Slovenska vznikla niekedy medzi rokmi 1300
až 1383. Rok 1322, ktorý sa uvádza v mnohých odborných prácach ako prvá zmienka,
je chybný. Rómske skupiny po príchode do Európy využívali spočiatku dôverčivosť
a poverčivosť majoritného obyvateľstva, s ktorým prichádzali do kontaktu a vďaka
rôznym ochranným listinám feudálov mohli bez problémov migrovať po celej Európe.
Avšak podivný spôsob života Rómov, ako aj rôzne pohľady a názory, ktoré sa začali
vytvárať u ostatného obyvateľstva, prispievali k postupnému narušeniu vzťahov medzi
Rómami a nerómami. Následný nepriateľský postoj okolitého sveta voči Rómom
prerástol do ich vyše dvestoročného krutého prenasledovania a vyvražďovania, ktoré
v druhej polovici 18. storočia vystriedalo dravé úsilie panovníkov trvalo usadiť
a násilne asimilovať všetkých kočovných Rómov.
Riešenie rómskej problematiky v druhej polovici 18. storočia
Prístup k riešeniu rómskej problematiky v druhej polovici 18. storočia panovníci
zmenili pod vplyvom šírenia sa osvietenských myšlienok, ktoré do popredia stavali
rozum ako prostriedok na vyriešenie všetkých problémov v krajine, teda aj problému
kočovania a s ním súvisiaceho spôsobu života Rómov. Viedenský dvor začal v Rómoch
vidieť v prvom rade budúcich možných daňových poplatníkov, k čomu však bolo
potrebné najprv ich trvale usadiť a umožniť im vykonávať „užitočnú“ prácu. Započatá
regulácia Rómov trvala počas celého obdobia vlády osvietenských panovníkov Márie
Terézie i Jozefa II. a bola sprevádzaná nespočetnými nariadeniami adresovanými
prostredníctvom KMR stoliciam, ktoré reguláciu vykonávali. Kontrolu týchto nariadení
vykonávali panovníci pomocou súpisov.
256 AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 15; SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 3.
160
Dlhotrvajúce úsilie osvietenských panovníkov usadiť všetkých potulujúcich sa
Rómov a zmeniť ich životný štýl však bolo málo úspešné a aj keď sa vo viacerých
oblastiach dosiahli čiastočné úspechy, tieto neboli trvalé. Rómovia akonáhle vycítili, že
úsilie stoličných úradníkov ochabuje, navrátili sa k pôvodnému spôsobu života.
V podstate Rómovia tento svoj život žili v neustálej pretvárke a zavádzaní úradov, a to
aj počas najintenzívnejšej regulácie, ako to, okrem iného, dokazujú aj niektoré grafické
i tabuľkové vyhodnotenia súpisov (migrácia Rómov, neusadenosť Rómov). I keď sa
nariadenia v rôznych formách nespočetnekrát opakovali257, neviedli k takým výsledkom
a cieľom, aké si predstavovali osvietenskí panovníci a príslušné úrady. Mnohé príkazy
a zákazy týkajúce sa Rómov zostávali častokrát len zbožným želaním na papieri258.
Regulácia ako taká vyvolávala u väčšiny obyvateľov nedôveru a na mnohé
opatrenia obyvateľstvo pozeralo s iróniou. Viac-menej sa neustále zdôrazňovali
negatívne prvky v spôsobe života Rómov a tvrdenia, že sú im vrodené a nezmeniteľné.
Priestupky jednotlivcov alebo skupín boli zovšeobecňované a zveličované až do
absurdností259.
Dôvody neúspechu regulačných nariadení osvietenských panovníkov
Neúspech realizácie nariadení upravujúcich život Rómov spočíval hlavne v tom,
že iniciatíva neprichádzala zdola od Rómov, ale zhora, bola vykonávaná viac-menej
násilne a smerovala k asimilácii Rómov. Aj keď sa dopad nariadení postupne
zmierňoval, nariadenia vždy obsahovali diskriminačné a represívne prvky. Ani jedno
nariadenie nerešpektovalo prirodzený naturel a kultúrne danosti Rómov. Pohotové
257 Pozri v nariadení KMR zo dňa 9. októbra 1783 spolu 59 bodov ohľadne regulácie Rómov. ŠA Košice:
AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, 1780-1781; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1 - 1790/22, č. kr. 164, č.
sp. 9. 258 Týkalo sa to najmä zákazu sobášiť sa Rómom medzi sebou. Rómovia sa totiž pri výbere partnera
riadili predovšetkým citovým vzťahom a navyše medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom boli príliš
veľké odstupy. 259 Čoho typickým príkladom bol aj tzv. Hontiansky proces v roku 1782, v ktorom bola 173-členná
skupina hontianskych Rómov obvinená z mnohých vrážd a kanibalizmu. Tejto rómskej skupine bolo
pripísané usmrtenie 28 ľudí (správy v novinách uvádzali dokonca až 84 usmrtených osôb), ktorých vraj
následne uvarili alebo vyúdili a tak zjedli. Spolu bolo popravených 40 osôb. Keď sa tieto správy dostali
až cisárovi, okamžite dal zastaviť popravy a hneď na to nechal celú vec vyšetriť. Vyšetrovací komisár
zistil, že išlo o zlodejskú skupinu Rómov a že z údajne nezvestných osôb, ktoré mali Rómovia zavraždiť,
nechýbala ani jedna. Vzhľadom na priestupky, ktoré Rómovia dovtedy popáchali, bol súd oprávnený ich
potrestať podľa vtedajších zvyklostí iba palicovaním. Za nedbalé vyšetrovanie a štyridsať
neodôvodnených popráv bol sudca pozbavený iba úradu.
Bližšie HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 135-136, tiež SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 114-
117.
161
zdaňovanie Rómov nebolo tiež najlepšou motiváciou pre ich trvalé usadenie. Rómovia
za takýchto podmienok nemali záujem a ani potrebu zmeniť svoj život „k lepšiemu“ (z
pohľadu majority) a spomínané nariadenia chápali iba ako nutné zlo, ktorému sa
usilovali vyhýbať do tej miery, nakoľko to len bolo možné. Navyše nezdravé vzťahy
uhorskej šľachty k panovníkovi neprispievali k zdarnému priebehu regulácie Rómov.
Odzrkadlilo sa to najmä v ľahostajnom prístupe niektorých jej úradníkov k plneniu
úradných povinností pri aplikovaní panovníckych „rómskych nariadení“ a kontrole ich
plnenia pomocou súpisov Rómov (či už sa to týka ich kvantity, alebo kvality).
V snahe čo najrýchlejšie asimilovať Rómov s ostatným obyvateľstvom sa
v niektorých prípadoch voči Rómom postupovalo veľmi tvrdo a násilne. Patrilo k tomu
najmä násilné odoberanie detí rómskym rodičom260 a ich dávanie na výchovu k
sedliakom, alebo tiež trest spalicovaním za používanie rómskeho jazyka, za jedenie
mäsa z uhynutých zvierat, za konkubinát261 a iné, a to už v období, keď boli telesné
tresty všeobecne zrušené.
Avšak aj napriek tomu, že regulačné nariadenia panovníkov boli z dnešného
pohľadu tvrdé až neľudské a málo účinné, vo vtedajšej dobe znamenali významný
legislatívny počin.
Celkové príčiny regulačných neúspechov
Regulačné neúspechy spočívali vo viacerých príčinách, ktorých hlavnými
nositeľmi boli panovník, šľachta ale i samotní Rómovia.
V jednotlivých nariadeniach sa prejavila nevedomosť panovníkov z oblasti
praktického života poddaných262. Panovníci pri zostavovaní nariadení nebrali do úvahy
260 Napríklad srdcervúci výjav Rómov pri násilnom odoberaní ich detí bol zaznamenaný v Bratislavskej
stolici dňa 21. decembra 1773. Keď im v noci brali deti, ich výkriky sa miešali s nárekom rodičov, ktorí
si od zúfalstva šklbali vlasy. Deti nad 5 rokov boli odvezené vozmi do vzdialenejších miest na výchovu k
roľníkom, odkiaľ ale aj napriek vzdialenosti mnohé ušli. Pochytané boli opäť 24. apríla 1774, a to medzi
piatou a šiestou hodinou rannou. HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 117-118, 121. 261 Podľa súdneho záznamu zemepanského súdu v Pezinku v roku 1786 bol pre konkubinát odsúdený muž
na trest 24 palíc a žena na 15 úderov korbáčom. V roku 1771 bol iný rómsky muž pre konkubinát
odsúdený na trest 30 palíc a ďalší Róm na 60 palíc a jeho žena - konkubína na 30 dní väzenia a 30 rán
korbáčom. Palicovaním bola trestaná aj bigamia (keď ešte nerozvedený muž, v cirkevnom chápaní
nevdovec sa znova zosobáši) a polygamia (mnohomanželstvo). HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na
Slovensku..., s. 117. 262 Napríklad v nariadení, podľa ktorého mali byť Rómovia prinútení obliekať sa ako sedliaci, pretože
Rómovia na rozdiel od roľníkov, ktorí si na svojich gazdovstvách dorobili väčšinu surovín potrebných na
zhotovenie odevu, nemali potrebné suroviny a ani skúsenosti s ich spracovávaním a samotnou výrobou
odevov. V súvislosti s tým je potrebné dodať, že v tomto období bolo len nepatrné množstvo Rómov
162
historicko-spoločenské ani iné determinácie Rómov263. Osvietenskí panovníci sa pri
regulácii Rómov snažili v krátkom čase dosiahnuť veľké úspechy, pričom vôbec nebrali
do úvahy skutočnosť, že Rómovia žili dlhé stáročia odlišným spôsobom života a že ten
sa nedá zmeniť za pár rokov či desaťročí. Celá regulácia Rómov bola v skutočnosti
podriadená hospodársko-finančnému záujmu absolutistického štátu, ktorý stál na prvom
mieste, a jej hlavným zámerom bolo urobiť z Rómov v prvom rade iba zdroj zisku,
pričom zlepšenie ich hospodárskeho a sociálneho postavenia malo na to vytvoriť iba
podmienky. K úspechu regulácie neprispel ani spôsob, akým sa vykonávala (byrokracia,
nátlak264, represívne opatrenia).
Absolutistickým panovníkom sa nepodarilo donútiť uhorskú šľachtu osvojiť si
spomínané nariadenia v plnej miere. Stoličná šľachta nemala záujem na zvyšovaní
daňovej platbyschopnosti tak rómskeho, ako ani ostatného poddaného obyvateľstva,
pretože v každom jeho zaťažení štátnymi daňami videla obmedzenie možností na
odvádzanie feudálnej renty. Vzhľadom na ťažkopádne stoličné úradovanie v Uhorsku,
ako aj na skutočnosť, že stolice museli (zo svojich pokladníc) znášať značné finančné
náklady spojené s reguláciou Rómov, vykonávanie nariadení prebiehalo veľmi pomaly.
Najväčšie výdavky boli vynakladané na výchovu detí (sedliakom bolo potrebné platiť
za každé vychovávané dieťa) a prepravu detí na výchovu do vzdialených miest265.
V súvislosti s výchovou rómskych detí u sedliakov sa ako najväčší problém ukázal
zamestnaných v poľnohospodárstve (do roku 1782 tvorili v celom Uhorsku spolu iba 77 ½ sedliackych
usadlostí, pozri HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 118). 263 Napríklad ohľadne núteného praktizovania kresťanského náboženského života. Rómovia sa ale
napriek tomu nebránili krsteniu, pri ktorom si volili kmotrov z radov nerómov, pričom z toho plynul
obojstranný osoh: nerómovia v poverčivosti verili, že takéto kmotrovstvo prináša šťastie (zrejme to
vychádzalo z dávnejšej úcty Rómov ako pútnikov) a na druhej strane Rómovia dostávali od kmotrovcov
dary pre krstňatá (tu sa vyskytli prípady u potulných Rómov, že dieťa nechali pokrstiť viackrát). Čo sa
týka uzatvárania kresťanských sobášov, usadlí Rómovia na ne pristupovali len kvôli snahe získať si
uznanie okolia, ale nemali pre ne žiaden význam, necítili sa byť nimi viazaní, pretože u nich rozhodujúcu
úlohu, ako už bolo spomenuté, zohrávali citové vzťahy. Nariadenia o povinnosti uzatvárať
kresťanský sobáš, mnohí Rómovia plnili len formálne, o čom svedčia aj časté prípady ich obvinenia z
konkubinátu, bigamie či polygamie (bigamia a polygamia v pravom zmysle slova sa vyskytovala len
výnimočne a aj to prevažne len u náčelníkov bohatých rómskych skupín, ktorí tým vyjadrovali svoje
bohatstvo a moc, pozri AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 51-52; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na
Slovensku..., s. 116-118). 264 Nátlak bol robený napríklad na cechových majstrov, ktorí sa bránili prijímaniu rómskych učňov na
remeslo. V prípade, že stolice nanútili niektorým majstrom rómskeho učňa, obyčajne u nich učeň dlho
nevydržal a pri najbližšej príležitosti ušiel. Majster sa však jeho návratu nedomáhal, naopak, útek skôr
podporoval. HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 124. 265 Napríklad rómske deti z mesta Prešov mali byť umiestnené u sedliakov zo vzdialenejšieho okolia,
pretože mesto nenašlo žiadneho poddaného, ktorému by mohlo dať deti na výchovu.
ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1787/355.
163
nedostatok peňazí na uvedený účel v stoličných pokladniciach266. Nezodpovednosť a
nedbalosť stoličného úradovania sa prejavovala najmä pri vypĺňaní oficiálnych
výkazov. Na otázky KMR týkajúce sa regulácie Rómov, sa zo stolíc odpovedalo zväčša
formálne a udával sa taký stav asimilácie, aký sa požadoval, i keď situácia nebola
zďaleka taká priaznivá.267 O týchto úradníckych praktikách sa panovník dozvedel iba
málokedy. Takisto samotní zemepáni neboli regulácii veľmi naklonení, pretože ju do
istej miery pociťovali ako záťaž. Kočovným a polokočovným Rómom, ktorí sa mali
usadiť na ich pozemkoch, museli totiž poskytnúť pozemok na bývanie, drevo na stavbu
obydlia, vyčlenenie pozemku na obrábanie, hospodársky inventár, prípadne poskytnúť
zárobkové možnosti. Častokrát snaha Rómov usadiť sa na jednom mieste stroskotávala
práve na nevôli zemepánov prijať ich na svoje pozemky. Zemepáni boli ochotní prijať
len takých Rómov, o ktorých vedeli, že im budú svojou prácou užitoční. Neraz
dochádzalo k polovičatým riešeniam. Stávalo sa totiž, že Rómovia, aj pri dobrej vôli
podriadiť sa nariadeniam, nedostali hmotné prostriedky potrebné na ich uskutočnenie268.
Rýchly a úspešný priebeh regulácie však hatili aj tí, ktorých sa regulácia
bytostne dotýkala, čiže samotní Rómovia, ktorí väčšinou neprijali a nevážili si
poskytnutú pomoc (napríklad postavenie domov), alebo prijali ju iba dočasne, aby sa
vyhli šikanovaniu269. Rómovia nemali záujem na zmene svojho spôsobu života a neboli
ani presvedčení o potrebe zmeniť ho či už zo spoločenského alebo kresťanského
266 Svedčia o tom napríklad mnohé prosby či sťažnosti sedliakov zo Šarišskej stolice adresované
stoličnému úradu (v prevažnej miere podžupanovi), ktoré za svoje niekoľkoročné stravovanie a výchovu
rómskych detí buď nedostali zaplatené vôbec, alebo dostali zaplatenú len zanedbateľnú čiastku
skutočných výdavkov s tým spojených, a preto žiadajú nápravu tohto stavu. Šarišský stoličný úrad však
na tieto žiadosti sedliakov zväčša odpovedal, že finančné prostriedky z pokladnice boli vynaložené na
nutnejšie záležitosti, a preto sa už na vyplácanie tzv. výživného na rómske deti sedliakom nič nezvýšilo.
Pravdepodobne pre časté žiadosti sedliakov o vyplatenie trov za výchovu rómskych detí Šarišská stolica
vydala niekedy koncom osemdesiatych rokov 18. storočia rozkaz, že už viacej nebude vyplácať
sedliakom za výchovu rómskych detí, na čo sedliaci reagovali vrátením rómskych detí naspäť ich
rodičom.
ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1787/56; a. p. 1787/108; a. p. 1787/135; a. p. 1787/148; a. p. 1787/182; a. p.
1787/670; a. p. 1787/779. 267 Na falšovanie oficiálnych údajov upozorňoval už aj Johann Heinrich SCHWICKER v roku 1883 vo
svojej monografii o Rómoch - pozri SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 69. 268 Dokladá to napríklad list z roku 1776 adresovaný jednej slovenskej stolici od štyroch Rómov (Martin
Dangši, Martin Bihary, Krištof Bihary a Fero Perco), ktorým boli vzaté hudobné nástroje i kováčske
náradie s cieľom prinútiť ich zotrvať na jednom mieste, ale domy si postaviť pre nedostatok dreva
nemohli. Pozri HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 120. 269 Napríklad Bratislavská stolica v roku 1775 uvádza v liste pre KMR prípad Rómov z Galanty, ktorým
nechali postaviť nové domy v meste, presťahovali ich do nich, rómske koliby a chatrče za mestom nechali
zbúrať, ale Rómovia z nových domov čoskoro ušli a nasťahovali sa späť do svojich rozborených kolíb.
Čo sa týka ich trvalého usadenia, na mnohých miestach sa Rómovia usadili len dočasne, aby sa vyhli
šikanovaniu, po krátkom čase sa však vrátili k starému spôsobu života - podľa zápisov v rodinnej kronike
turčianskych Révayovcov, kde sú zozbierané a opísané mnohé nariadenia KMR z rokov 1750 až 1770. In
HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 114.
164
hľadiska. Preto všetkými možnými spôsobmi marili uplatňovanú reguláciu, včítane
ignorovania súpisov270. Aj z týchto dôvodov sa regulácia stávala neúčinnou a súpisy sa
stávali neúplnými a nepresnými, čím v tom čase strácali na výpovednej hodnote.
270 Okrem iného to potvrdzujú aj záznamy v súpisoch Šarišskej stolice, kde v roku 1781 pred súpismi
ušiel Čečo Estok z obce Kríže, Ondrej Daňo s manželkou z obce Lukov a Žigmund Miko s rodinou
z obce Rokytov (všetci zo Sekčovského okresu) a v roku 1783 Michal Zoltak z obce Tročany a Estok
Zoltak z obce Hankovce (obaja z Topľanského okresu). MOL: C 56: 27. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N.
31-50; 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-340.
165
Prílohy
166
Príloha 1
Záznam o richtárovi Jánovi Kuinschovi v Mestskej knihe S. N. Vsi271 (fotokópia originálu)
271 ŠA Spišská Nová Ves: Mestská kniha Spišskej Novej Vsi z rokov (1300) 1383 - 1632, s. 4.
167
Príloha 2
Záznam o richtárovi Jánovi Kuinschovi v kronike obce Smižany272 (xerokópia originálu)
272 ŠA Levoča: Pamätná kniha obce Smižany. II. zv. Kronikár Matúš Pajdušák. Smižany 1938, s. 204.
168
Príloha 3
Sprievodná listina kráľa Žigmunda Luxemburského z 18. apríla
1423273
Listina sa zachovala iba v odpise, ktorý sa nachádza v MOL v Budapešti pod
signatúrou DL 107 246 a jej znenie je nasledovné:
My Žigmund, z Božej milosti rímsky kráľ, vždy rozmnožiteľ ríše, a kráľ Uhorska,
Čiech, Dalmátska, Chorvátska atď. Všetkým našim verným, šľachticom, rytierom,
kastelánom, úradníkom, mýtnikom, slobodným mestám, mestečkám a ich richtárom,
ustanoveným a jestvujúcim v našom kráľovstve a pod naším panovaním pozdrav
a prejav náklonnosti. Dostavili sa k nám osobne verní naši Ladislav, vajda Cigánov,
s ostatnými, ktorí k nemu patria, a naliehavo predostreli tu na Spiši v našej prítomnosti
ponížené prosby, aby sme im ráčili zabezpečiť rozsiahlejšie milosti. Preto sme im,
pohnutí takouto prosbou, udelili túto slobodu a prísne nariaďujeme a prikazujeme
Vašim Vernostiam touto listinou, že kedykoľvek príde tento vajda Ladislav a jeho ľud na
naše spomínané panstvá, totiž do našich miest a mestečiek, aby ste tohto vajdu a jemu
podriadených Cigánov bez akýchkoľvek prekážok a nepokojov podporovali a chránili,
ba aj bránili pred všetkými napadnutiami a útokmi. Ak by medzi nimi samými vznikli
nejaké nesvornosti alebo nepokoje zo strany kohokoľvek, vtedy nech ich súdi
a oslobodzuje (len) tento vajda Ladislav a nikto iný spomedzi Vás. Listinu prikazujeme
po prečítaní vždy vrátiť predkladajúcemu. Dané na Spiši v nedeľu pred sviatkom
svätého Juraja mučeníka roku Pána 1423, panovania nášho v Uhorsku 36., rímskeho
12., v Čechách 3. roku.
273 BARTL, J. a kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. V. Prvý cisár na uhorskom tróne.
Bratislava : Literárne informačné centrum, 2001, s. 207.
169
Príloha 4 Prehľad existujúcich súpisov za jednotlivé stolice ležiace na území dnešného Slovenska274
Názov stolice Rok vyhotovenia súpisu
1725 1757/58 1760/61 1766 1768 1769 1770 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787
Užská - 1275 1 - - - - - - - 1 1 - - 1 - - 1 1 1 - -
Zemplínska - - - - - - - 1 1 1 1 1 - 1 1 1 1 - - - -
Šarišská - - - - - - - - 1 1 - - - - 1 1 1 1 1 1 - 1
Abovská - - - - 1 - - 1 1 1 1 1 - 1 1 1 1 1 1 - 1
Turnianska - - - - 1 - - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 -
Spišská - - - - - - - 1 - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - -
Gemerská276 - - - - - - - - 1 1 - - - 1 1 1 1 1 1 - -
Oravská - - - - - - - 1 - 1 1 1 - - 1 - 1 1 1 1 1 -
Liptovská - - - - - - - - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - - -
Zvolenská - - - 1 - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - 1 1 1 1 -
Novohradská - - - - - - - 1 - - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - - -
Hontianska - - - - - - - - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - -
Ostrihomská - - - - - - - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - -
Tekovská 1 - - - - - - 1 1 1 - - - - 1 1 1 1 1 - -
Turčianska - - - - - - - - - 1 - 1 1 1 1 - 1 1 1 - 1 -
Trenčianska - - - - - - - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - -
Nitrianska - - - - - - - 1 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - -
Bratislavská - - - - - - - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - -
Komárňanská - - - - - - - - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - - - -
274 Vypracované podľa zistení z MOL Budapešť; DAZO Berehovo; ŠA Prešov; TKÁČOVÁ, A.: Súpisy Cigánov..., www.saske.sk/cas/4-2000/html; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na
Slovensku..., s. 125-133. 275 Znakom 1 sú označené roky, v ktorých bol súpis či už za prvý alebo druhý polrok, alebo za prvý aj druhý polrok, alebo jeden za celý rok. 276 Od 15. júla 1786 do marca 1790 a od roku 1802 až do roku 1918, respektíve do roku 1923 bola Gemerská stolica spojená s Malohontom (bývalým slúžnovským okresom Hontianskej stolice)
do Gemersko-Malohontskej stolice/župy. Malohont patril do roku 1802 k Hontianskej stolici. Pozri ŽUDEL, J.: c. d., s. 14, 47-51, 59; KLIMKO, J.: c. d., s. 137-138, 147.
170
Príloha 5 Vzor súpisného tlačiva pre roky 1773 až 1779277
277 MOL: C 42: 36. csomó, 1773 I.: F. 5. N. 36.
171
Príloha 6 Vzor časti súpisného tlačiva pre roky 1784 až 1787278
278 MOL: C 56: 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-340.
172
Zoznam prameňov a použitej literatúry
A. Pramene
Štátny archív Košice (ŠA Košice)
fond Abovskej župy z rokov 1498 - 1850 (AŽ-1)
fond Turnianskej župy z rokov 1569 - 1850 (TŽ-1)
fond Abovsko-Turnianskej župy, Katalóg podžupanských a všeobecnosprávnych
spisov 1785 - 1787, 1. zväzok (ATŽ-katalóg)
Štátny archív Levoča (ŠA Levoča)
Pamätná kniha obce Smižany. II. zv. Kronikár Matúš Pajdušák. Smižany 1938, 292
s.
Štátny archív Levoča, pobočka Spišská Nová Ves (ŠA Spišská Nová Ves)
Mestská kniha Spišskej Novej Vsi z rokov (1300) 1383 - 1632
Štátny archív Prešov (ŠA Prešov)
fond Šarišskej župy z rokov 1561 - 1789 (ŠŽ-1)
fond Šarišskej župy II. z rokov 1561 - 1789, Daňové písomnosti - Úradné knihy
(ŠŽ-2)
Magyar Országos Levéltár Budapest (MOL)
fond Acta miscellanea (C 42)
fond Departamentum Zingarorum (C 56)
Deržavnij archiv Zakarpatskoj oblasti Berehovo (DAZO)
fond Nadžupan Užanskoj župy (F. 4)
173
B. Tlačené pramene
AUGUSTINI ab HORTIS, S.: Cigáni v Uhorsku / Zigeuner in Ungarn 1775.
Bratislava : Štúdio - dd -, 1995, 203 s.
BARTL, J. a kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. V. Prvý cisár na
uhorskom tróne. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2001, 375 s.
GRELLMANN, H. M. G.: Historischer Versuch über die Zigeuner betreffend die
Lebensart und Verfassung Sitten und Schicksale dieses Volks seit seiner Erscheinung
in Europa und dessen Ursprung. Göttingen : Johann Christian Dieterich, 1787, 358
s.279
HASSE, J. G.: Die Zigeuner im Herodot oder neue Aufschlüsse über die ältere
Zigeuner-Geschichte, aus griechischen Schriftstellern. Königsberg : Göbbels und
Unzer, 1803, 46 s.
RÜDIGER, J. Ch. Ch.: Von der Sprache und Herkunft der Zigeuner aus Indien.
Leipzig : Kummer, 1782, s. 35-84
THOMASIUS, J.: Gründliche historische Nachricht von denen Ziegeunern, Darinnen
nebst andern Merckwürdigkeiten dieses Volcks in sonderheit desselben Ursprung und
erstes Vaterland, Ankunfft, Fortpflantzung und Ausbreitung in Teutschland und andern
Europäischen Ländern aus bewährten Geschicht-Schreibern kürtzlich gezeiget und
erwiesen wird. Franckfurt und Leipzig 1748, 63 s.
C. Literatúra
Abovská župa, správne písomnosti 1498 - 1850. Čiastkový inventár. Košice : Štátny
archív v Košiciach, 1973
AMMERER, G.: Aufgeklärtes Recht, Rechtspraxis und Rechtsbrecher - Spurensuche
nach einer historischen Kriminologie in Österreich. In: AMMERER, G. - HAAS, H.:
Ambivalenz der Aufklärung. Festschrift für Ernst Wangermann. Wien - München :
Verlag für Geschichte und Politik Oldenbourg, 1997, s. 101-138
279 Ide o druhé, rozšírené a o nové poznatky doplnené vydanie staršej verzie z roku 1783
(GRELLMANN, H. M. G.: Die Zigeuner. Ein historischer Versuch über die Lebensart und Verfassung
Sitten und Schicksahle dieses Volkes in Europa, nebst ihrem Ursprunge. Dessau–Leipzig : 1783, 274 s.).
174
ARNOLD, H.: Die Zigeuner. Herkunft und Leben der Stämme im deutschen
Sprachgebiet. Olten - Freiburg im Breisgau : Walter-Verlag, 1965, 322 s.
Az osztrák-magyar Monarchia irásban és képben. Budapest : A magyar királyi
államnyomda kiadása, 1888, 688 s.
BALVÍN, J. a kol.: Romové a historie. Sborník z 6. setkání Hnutí R ve Zvláštní škole
v Rakovníku, 4.-5. října 1996. Ústí nad Labem : Hnutí R, 1996, 160 s.
BENÍŠEK, M.: Indolog Vincenc Lesný a romistika. Romano džaniben, jevend 2005, s.
145-172
BERNASOVSKÝ, I. - BERNASOVSKÁ, J.: Anthropology of Romanies (Gypsies).
Auxological and anthropogenetical study. Brno : Vydavateľstvo Nauma a Masarykova
univerzita, 1999, 234 s.
BLACK, J.: Evropa osmnáctého století. 1. vydanie. Praha : Nakladatelství Vyšehrad,
spol. s r. o., 2003, 544 s.
BOKESOVÁ-UHEROVÁ, M.: Dejiny zdravotníctva na Slovensku. Martin : Osveta,
1989, 370 s.
BRUCKMÜLLER, E.: Sozialgeschichte Österreichs. 1. vydanie. Wien - München :
Herold Verlag, 1985, 648 s.
CALL, von: Armengesetzgebung in Österreich. In: CONRAD, J. et alii (Eds.):
Handwörterbuch der Staatswissenschaften. 1. zv. (Abbau - Armenwesen), 2. vydanie.
Jena : Gustav Fischer, 1898, s. 1091-1105
CASTEL, R.: A szociális kérdés alakváltozásai. A bérmunka krónikája. Budapest :
Max Weber Alapítvány, 1998, 453 s.
CSIZMADIA, A.: A szociális gondoskodás változásai Magyarországon. Budapest :
MTA, 1977, 328 s.
ČAJÁNKOVÁ-HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni z hľadiska historicko-etnografického.
Naša veda, 1, 1954, 4, s. 110-114
DANIEL, B.: Dějiny Romů. Vybrané kapitoly z dějin Romů v západní Evropě,
v Českých zemích a na Slovensku. Olomouc : Pedagogická fakulta Univerzity
Palackého, 1994, 199 s.
DANIHEL, V.: Manuš znamená človek. Bratislava : Politickoorganizačné oddelenie
SÚV SZM vo vydavateľstve Smena, 1986, 90 s.
DAVIDOVÁ, E.: Bez kolíb a šiatrov. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo,
1965, 195 s.
175
DUDEKOVÁ, G.: Juraj Schulpe a sociálna politika v Uhorsku na prelome 19. a 20.
storočia. Dizertačná práca. Bratislava : FF UK, 2001, 235 s.
GEREMEK, B.: Slitování a šibenice. Dějiny chudoby a milosrdenství. 1. vydanie.
Praha : Argo, 1999, 262 s.
GUTKAS, K.: Kaiser Joseph II. Eine Biographie. Wien - Darmstadt : Paul Zsolnay
Verlag, 1989, 524 s.
GYÁNI, G.: Könyörületség, fegyelmezés, avagy a szociális gondoskodás genealógiája.
Történelmi szemle, 41, 1999, 2, s. 57-84
HAHN, G.: A magyar egészségügy története. Budapest : Medicina, 1960, 198 s.
HANCOCK, I.: My rómsky národ / Ame sam e promane džene. Bratislava : Petrus,
2005, 261 s.
HANZAL, J.: Cikáni na Moravě v 15. až 18. století. Dějiny etnika na okraji
společnosti. Praha : NLN, 2004, 204 s.
HASENBERGER, M.: Die Zigeuner in Europa mit besonderer Berücksichtigung des
Mittel- und Südosteuropäischen Raumes. Ein historischer Abriß über die Reaktionen
zwischen Wirtsvölkern und Zigeunern. Diplomarbeit. Wien 1983, 139 s.
HEGEDÜS, S.: Cigány kronológia. Piliscsaba : Konsept-H Kiadó, 2000, 144 s.
Historie a původ Romů. 14-03-2000, http://www.romove.cz/cz/clanek/18530
HEISTER, C. von: Ethnographische und geschichtliche Notizen über die Zigeuner.
Königsberg : Gräfe und Unzer, 1842, 160 s.
HOPF, C.: Die Einwanderung der Zigeuner in Europa. Gotha : Friedrich Andreas
Perthes, 1870, 47 s.
HORVÁTHOVÁ, E.: Život a kultúra rožkovianskych Cigáňov. Slovenský národopis,
2, 1954, 1-2 a 3-4, s. 149-175, 285-308
HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni pred príchodom do Európy. Slovenský národopis, 9,
1961, 1, s. 3-24
HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni po príchode do Európy. Slovenský národopis, 10, 1962,
2, s. 210-226
HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku. Historicko-etnografický náčrt. Bratislava :
SAV, 1964, 397 s.
HORVÁTHOVÁ, E.: K otázke etnokultúrneho vývoja a etnickej klasifikácie Cigánov.
Slovenský národopis, 22, 1974, 1, s. 3-16
HORVÁTHOVÁ, E.: K etnografickej a migračnej dynamike Cigánov. Slovenský
národopis, 36, 1988, 1, s. 10-21
176
HORVÁTHOVÁ, J.: Základní informace o dějinách a kultuře Romů. Praha : MŠMT,
1998, 51 s.
HORVÁTHOVÁ, J.: Historické osudy Romů od jejich odchodu z Indie do 19. století.
In: KOL. AUT.: Romové. Tradice a současnost. / O Roma. Angoder the akának. Brno :
Moravské zemské muzeum - SVAN - Muzeum romské kultury, 1999, s. 15-23
HRAŠE, J. K.: Persekuce cikánův zemích koruny České v XVIII. století. Světozor, 5,
1871, 2-4, s. 18-31.
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: What can Sociology suggest about the Origin of Roms.
Archiv orientální, 40, 1972, 1, s. 51-64
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romská rodina. In: Etnické procesy. Referáty z pracovní
konference. Praha 1. 3. 1978. Zpravodaj, Příloha 6, 1978, s. 125-142
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Poselství z Indie. Lačho lav, 1, 1990, 1, s. 20-21
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Poselství z Indie. Savore manušenge / Slova všem lidem.
Lačho lav, 1, 1990, 2, s. 18-21
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Šaj pes dovakeras / Můžeme se domluvit. Olomouc :
Pedagogická fakulta Univerzity Palackého, 1993, 117 s.
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romština naznačuje původ Romů. Romština a indické
jazyky. In: KOL. AUT.: Romové. Tradice a současnost. / O Roma. Angoder the
akának. Brno : Moravské zemské muzeum - SVAN - Muzeum romské kultury, 1999,
s. 9-13
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Kdo byli Džátové? 26-02-2000,
http://www.romove.cz/cz/clanek/18585
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Kdo byli předkové Romů? 26-02-2000,
http://www.romove.cz/cz/clanek/18652
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Nejstarší Indové. 26-02-2000,
http://www.romove.cz/cz/clanek/18910
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: „Odkud jsou?“ ptají se ne-Romové, když v 15. století
poprvé vidí ve střední Evropě Romy. 26-02-2000,
http://www.romove.cz/cz/clanek/17990
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Proč Romové opustili svou dávnou zemi - Indii? 26-02-
2000, http://www.romove.cz/cz/clanek/18384
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romové opouštějí Byzantskou říši (15. století). 26-02-
2000, http://www.romove.cz/cz/clanek/18685
177
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romština nás zavedla do Indie. 26-02-2000,
http://www.romove.cz/cz/clanek/18204
HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Stefan Vali a „malabárská řeč“ tří indických mladíků.
Romano džaniben, jevend 2003, s. 93-106
HYSKOVÁ, A.: Momentky z cigánskej histórie. Predvoj, 2, 1958, 29, s. 8-9
JAMNICKÁ-ŠMERGLOVÁ, Z.: Dějiny našich cikánů. Praha : Orbis, 1955, 111 s.
JANÁK, J.: Rakouský protitulácky zákon z roku 1873 jako pokus o řešení
společenských důsledků průmyslové revoluce. Sborník prací Filosofické fakulty
Brněnské university, C, 18, 1969, s. 73-102
JANÁK, J.: Příčiny vzniku předlitavské sociální správy. Brno : Univerzita J. E.
Purkyně, 1970, 231 s.
JUNAS, J. - BOKESOVÁ-UHEROVÁ, M.: Dejiny medicíny a zdravotníctva. Martin :
Osveta, 1985, 568 s.
JUROVÁ, A.: Dejiny rómskeho národa po roku 1945 na Slovensku. In: ANTALOVÁ,
I. - KUHNOVÁ, D. (Eds.): Kaj džas (Kam kráčaš). Súbor textov zo seminárneho cyklu
S Rómami žiť budeme. Ide o to ako... Bratislava : Nadácia Milana Šimečku, 2001, s.
31-55.
KADLEČÍKOVÁ, M.: Z histórie cigánskych obyvateľov v Nových Zámkoch 1775 -
1900. Etnologické rozpravy, 8, 2001, 2, s. 146-148
KAISER, H.: Das Leben der Roma und Sinti im deutschsprachigen Raum von der Zeit
der Zuwanderung bis in die Gegenwart, unter besonderer Berücksichtigung
administrativer und legislativer Maßnahmen. Politische Entwicklung von der
nationalen zur internationalen Dimension. Dissertationsarbeit. Wien 1993, 241 s.
KARDOS, F.: Adatok a Zala megyei cigányok történetéhez a XVIII. századból.
Pannon Tükör: kulturális folyóirat, 2, 1997, 5, s. 44-48
KARPATIOVÁ, M.: História Rómov v Taliansku. Romano džaniben, 2, 1995, 4, s. 62-
69
KILIÁNOVÁ, G.: Žobráci ako spoločenská skupina a jej vzťahy k lokálnemu
spoločenstvu. Slovenský národopis, 38, 1990, 1-2, s. 237-245
KINDLER, J. P.: Interessante Mittheilungen über die Zigeuner. Nürnberg : Raw,
1831, 35 s.
KITTLITZ, R. von: Die Zigeuner. Vortrag gehalten im Winter 1884/85 in der
naturforschenden und in der Oberlausitzer Gesellschaft der Wissenschaften.
178
Sammlung von Vorträgen für das deutsche Volk, XIV, 9. Heidelberg : Winter, 1885, s.
353-394
KLIMKO, J.: Vývoj územia Slovenska a utváranie jeho hraníc. Bratislava : Obzor,
1980, 168 s.
KOL. AUT.: Romové. Tradice a současnost. / O Roma. Angoder the akának. Brno :
Moravské zemské muzeum - SVAN - Muzeum romské kultury, 1999, 90 s.
KOLLÁR, J. - LÁZÁR, T.: A jászsági cigányok. Regio kisebbségi szemle, 4, 1993, 1,
s. 102-114
KOLLÁROVÁ, Z.: K vývoju rómskej society na Spiši do roku 1945. In: MANN, A.
B. (Ed.): Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku.
Bratislava : Ister Science Press, 1992, s. 61-72
KOLLÁROVÁ, Z.: Život spišských Rómov do roku 1918 v historickej literatúre.
Človek a spoločnosť, 4, 2001, 1, www.saske.sk/cas/1-2001/html
KOLOSVÁRI, S. - ÓVÁRI, K.: Corpus statutorum hungariae municipalium /
A magyar törvényhatóságok jogszabályainak gyüjteménye. II / 1. Budapest : MTA,
1885
KOSTIĆ, S.: Romaňi čhib a jazykový kontakt. Romano džaniben, 1, 1994, 1, s. 42-53
KOVÁČ, M. - MANN, A. B. (Eds.): Boh všetko vidí. Duchovný svet Rómov na
Slovensku. / O Del sa dikhel. Romano paťaviben pre Slovensko. Bratislava : Chronos,
2003, 346 s.
KUTLÍK-GARUDO, I. E.: O začiatkoch romistiky na Slovensku. Slovenský
národopis, 36, 1988, 1, s. 45-57
LESNÝ, V.: Duch Indie. Praha : Orientální ústav, 1927
LESNÝ, V.: Jazyk Cikánů v ČSR. In: Československá vlastivěda. III. Jazyk. Praha :
SFINX, Bohumil Janda, 1934, s. 605-612
LIEBICH, R.: Die Zigeuner in ihrem Wesen und in ihrer Sprache. Leipzig : F. A.
Brockhaus, 1863, 272 s.280
LISZT, F.: Die Zigeuner und ihre Musik in Ungarn. Leipzig : Breitkopf und Härtel,
1883, 400 s.
LUBY, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava : Iura Edition, 2002,
626 s.
280 Toto dielo vyšlo v reedícii vo Wiesbadene v roku 1968.
179
MAJTÁN, M.: Názvy obcí Slovenskej republiky. (Vývin v rokoch 1773 - 1997).
Bratislava : VEDA, 1998, 600 s.
MANN, A. B.: Rómovia. In: GAJDIČIAR, I. - GACÍK, M. - PASTRNÁK, L. -
PODPROCKÝ, J.: Turzovka 1598 - 1998. Turzovka : Nadácia 400 rokov Turzovky,
1998, s. 294-467
MANN, A. B.: Rómsky dejepis. Bratislava : Kalligram, 2000, 54 s.
MANN, A. B.: Rómovia na Spiši (na základe súpisov z 18. storočia). Etnologické
rozpravy, 8, 2001, 2, s. 18-22
MANN, A. B.: Z dejín Rómov v regióne Žitného ostrova. In: NOVÁKOVÁ, V. (Ed.):
Migrácia. Dunajská Streda : Lilium Aurum, 2001, s. 57-68
MAREK, M.: Cudzie etniká na stredovekom Slovensku. Martin : Matica Slovenská,
2006, 519 s.
MAREŠ, P.: Sociologie nerovnosti a chudoby. 1. vydanie. Praha : Sociologické
nakladatelství, 1999, 248 s.
MARSINA, R. - ŽUDEL, J.: Vývoj novodobého písma vo fotografických ukázkach.
II. Archivní časopis, 1958, 4, Príloha, s. 1-8.
MÁLEK, J.: Periodizace dějin Cikánů v českých zemích v letech 1241 - 1945. Praha
1977, strojopis, 68 s.
MÁLEK, J.: Přehled historie Cikánů v českých zemích do roku 1848. In: Cikáni v
průmyslovém měste. Část 2. Praha : Oddelení etnických procesů, Ústav pro etnografii
a folkloristiku ČSAV, 1986, s. 29-41
MERTUŠ, J.: Zo života gemerských Cigánov. Obzor Gemera, 1, 1970, 4, s. 121-126
MEZEY, B. (Ed.): A magyarországi cigánykérdés dokumentumokban 1422 - 1985.
Budapest : Kossuth könyvkiadó, 1986, 323 s.
MIKLOSICH, F. X.: Ueber die Mundarten und die Wanderungen der Zigeuner
Europas. Wien : Gerold´s Sohn, 1872 - 1881
MITROWIC, R. W. von: Versuch einer Darstellung der Lebensweise, Herkunft und
Sprache der Zigeuner im Allgemeinen und der in Oesterreich lebenden Zigeuner
insbesondere. Prag : Heinrich Mercy, 1868, 168 s.
MÜNSTENBERG: Armenpflege. In: CONRAD, J. et alii (Eds.): Handwörterbuch der
Staatswissenschaften. 1. zv. (Abbau - Armenwesen), 2. vydanie. Jena : Gustav Fischer,
1898, s. 1180-1192
180
NAGY, P.: A magyarországi cigányok története a rendi társadalom korában.
Kaposvár : Csokonai Vitéz Mihály tanítóképző főiskola, Társadalomtudományi
tanszék, 1998, 500 s.
NEČAS, C.: Romové v České republice včera a dnes. Olomouc : Pedagogická fakulta
Univerzity Palackého, 1993, 100 s.
NEČAS, C.: Historický kalendář. Dějiny českých Romů v datech. 1. vydanie. Olomouc
: Univerzita Palackého, 1997, 123 s.
NEWBOLD: The Gypsies of Egypt. In: Journal of the Royal Asiatic Society of Great
Britain and Ireland. London : Royal Asiatic Society of Great Britain & Ireland, 1856
NOVÁČEK, J.: Cikáni včera, dnes, zítra. Praha : Socialistická akademie, 1968, 96 s.
NOVÁKOVÁ, V.: Výsadné listiny pre Rómov na Esterházyovskom panstve. In:
NOVÁKOVÁ, V. (Ed.): Migrácia. Dunajská Streda : Lilium Aurum, 2001, s. 69-77
NÖGGERATH: Über die Eigenthümlichkeiten und Geschichte der Zigeuner. Köln
1857
OROSOVÁ, M.: Bratislavskí žobráci v 18. storočí. Slovenská archivistika, 34, 1999, 1,
s. 90-106
PAJDUŠÁK, M.: Markušovce. Zprávy z minulosti Spišskej župy, 13, 1923, 21, s. 80-81
PAJDUŠÁK, M.: Smižany, Iľašovce, Sans-Souci. Nástin dejepisný. Spišská Nová Ves :
Kníhtlačiareň D. Ferenca, 1925
PETRÁŇOVÁ, A.: Venkovská chudina evidovaná v buquoyském „zaopatřovacím“
zřízení v druhé polovině 18. století. Jihočeský sborník historický, 30, 1961, 3-4, s. 114-
134
POTT, A. F.: Die Zigeuner in Europa und Asien. Ethnographisch-linguistische
Untersuchung, vornehmlich ihrer Herkunft und Sprache, nach gedruckten und
ungedruckten Quellen. 1-2. Halle : Druck und Verlag von Eduard Heynemann, 1844 -
1845281
POTŮČEK, M.: Sociální politika. Praha : Sociologické nakladatelství, 1995, 142 s.
RATZINGER, G.: Geschichte der kirchlichen Armenpflege. Gekrönte Preisschrift.
Freiburg im Breisgau : Herder, 1868, 433 s.
REINBECK, E.: Die Zigeuner. Eine wissenschaftliche Monographie nach historischen
Quellen bearbeitet: Herkommen, Geschichte und eigenthümliche Lebensweise dieses
281 Toto dielo vyšlo v reedícii v Leipzigu v roku 1964.
181
räthselhaften Wandervolkes, von seinem ersten Auftreten im fünfzehnten Jahrhundert
bis auf die neueste Zeit. Salzkotten und Leipzig : Eugen von Sobbe, 1861, 94 s.
REJŽKOVÁ, J.: Genetická studie potvrdila indický původ Romů. Romský informačný
servis, 11. 09. 2004, www.romea.cz/index.php?id=servis/z2004_0345
SEGEŠ, V.: Uhorsko za Ondreja II. Zlatá bula kráľa bez lesku. História on line, 2,
2002, 1, www.historiarevue.sk/hr01-02/bula.htm
SCHWICKER, J. H.: Die Zigeuner in Ungarn und Siebenbürgen. Wien und Teschen :
Verlag von Karl Prochaska, 1883, 187 s.
SIMSON, W.: A History of the Gipsies. With Specimens of the Gipsy Language.
London - Edinburgh : Sampson Low, Son and Marston, 1865, 575 s.
SINKULOVÁ, L.: Dějiny československého lékařství. 2. díl. (Od roku 1740 do 1848.)
Praha : SPN, 1965, 209 s.
SOEST, G. von: Zigeuner zwischen Verfolgung und Integration. Geschichte,
Lebensbedingungen und Eingliederungsversuche. Weinheim - Basel : Beltz Verlag,
1979, 168 s.
SOÓS, I.: József főherceg és a romák. História, 19, 1997, 2, s. 16-17
SOÓS, I.: Cigánygyerekek sorsa a 18. században. História, 19, 1997, 5-6, s. 25-27
SZALAY, B.: Czigánytörténeti adatok. Ethnographia a magyar néprajzi társaság
értesítője, 25, 1914, 2, s. 89-93
ŠALAMON, P.: Cigáni z Abovskej a Turnianskej stolice v období osvietenstva. In:
MANN, A. B. (Ed.): Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na
Slovensku. Bratislava : Ister Science Press, 1992, s. 73-77
ŠALAMON, P.: K dejinám Cigánov v bývalej Turnianskej stolici. Historica
Carpatica, 29, 1998, s. 133-141
ŠIMONČIČ, J.: Súpisy žobrákov v Trnave. In: ŠIMONČIČ, J.: Mojej Trnave.
K dejinám Trnavy a okolia. Trnava : B-print, 1998, s. 207-209
ŠISLER, S.: Přehled normativních opatřeních proti potulným cikánům v Čechách v
době od osvícenského absolutizmu do konce monarchie. In: Cikáni v průmyslovém
měste. Část 2. Praha : Oddelení etnických procesů, Ústav pro etnografii a folkloristiku
ČSAV, 1986, s. 42-47
ŠPIESZ, A.: Manufaktúrne obdobie na Slovensku 1725-1825. Bratislava :
Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1961, 384 s.
ŠPIESZ, A.: Slobodné kráľovské mestá na Slovensku v rokoch 1680 - 1780. 1. vydanie.
Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1983, 301 s.
182
ŠPIESZ, A.: Sociálne problémy a sociálna starostlivosť. In: ŠPIESZ, A.: Bratislava
v 18. storočí. Bratislava : Tatran, 1987, s. 220-233
ŠTAMPACH, F.: Cikáni v Československé republice. Praha : Česká akademie věd
a umění, 1929, 52 s.
ŠTAMPACH, F.: Základy národopisů Cikánů v Československé republice.
Národopisný věstník Československa, 23, 1930, 4, s. 314-380
ŠTAMPACH, F.: Cikáni v ČSR. In: Československá vlastivěda. II. Praha : SFINX,
Bohumil Janda, 1933, s. 287-293
TAKÁČ, A.: K niektorým otázkam sociálnej starostlivosti v Košiciach v období
uhorského kapitalizmu. Historica Carpatica, 8, 1977, s. 85-109
TANDL, N.: Die Bekämpfung der vermeintlichen Zigeunerplage in Österreich (1848 –
1938). Diplomarbeit. Graz 1999, 284 s.
TETZNER, Th.: Geschichte der Zigeuner, ihre Herkunft, Natur und Art. Weimar und
Ilmenau : B. F. Voigt, 1835, 142 s.
TKÁČOVÁ, A.: Súpisy Cigánov z 18. a 19. storočia v Štátnom oblastnom archíve v
Košiciach. Človek a spoločnosť, 3, 2000, 4, www.saske.sk/cas/4-2000/index.html
TKÁČOVÁ, A.: K problematike potulných Rómov v päťdesiatych rokoch 19. storočia
v Abovsko-Turnianskej župe. Človek a spoločnosť, 4, 2001, 1, www.saske.sk/cas/1-
2001/index.html
TKÁČOVÁ, A.: Rómovia v Turnianskej stolici v 18. storočí. Človek a spoločnosť, 5,
2002, 4, http://www.saske.sk/cas/4-2002/index.html
TKÁČOVÁ, A.: Rómovia v Uhorsku v období od vlády Márie Terézie po vznik I.
ČSR. In: VAŠEČKA, M. (Ed.): Čačipen pal o Roma. Súhrnná správa o Rómoch na
Slovensku. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, 2002, s. 31-42
TKÁČOVÁ, A.: The Roma from the Reign of Empress Mária Terézia until the first
Czechoslovak Republic. In: VAŠEČKA, M. - JURÁSKOVÁ, M. - NICHOLSON, T.
(Eds.): Čačipen pal o Roma. A Global Report on Roma in Slovakia. Bratislava :
Institute for Public Affairs, 2003, s. 23-34
TÓTH, P.: Cigányok Miskolcon a 18. század közepén. A Herman Ottó múzeum
évkönyve, 30-31, 1993, s. 205-215
TÓTH, P.: Kóborlás és letelepedés (A magyarországi cigányok feudális kori
történetéhez). Levéltári évkönyv, 7, 1994, s. 7-17
ULIČNÝ, F. a kol.: Štátny archív v Prešove. Sprievodca po archívnych fondoch. Zv. 3.
Prešov : Slovenská archívna správa Povereníctva vnútra Bratislava, bez roka
183
VACHA, B. (Ed.): Die Habsburger. Eine europäische Familiengeschichte. Graz -
Wien - Köln : Verlag Styria, 1993, 512 s.
VEKERDI, J.: Zigeunerforschung im Karpatenbecken. Ethnographica et folkloristica
Carpathica, 3, 1983, s. 237-238
VENCKO, J.: Z dejín okolia Spišského Hradu. Spišské Podhradie : Edmund Schustek,
1941, 384 s.
WINTER, Z.: Kulturní obraz českých měst. Život veřejný v XV. a XVI. věku. II. Praha :
Matice česká, 1892, 902 s.
WLISLOCKI, H. von: Vom wandernden Zigeunervolke. Bilder aus dem Leben der
Siebenbürger Zigeuner. Geschichtliches, Ethnologisches, Sprache und Poesie.
Hamburg : Verlagsanstalt und Druckerei Actien-Gesellschaft, 1890, 390 s.
WOOLF, S. J.: The Poor in Western Europe in the Eighteenth and Nineteenth
Centuries. London - New York : Methuen, 1986, 240 s.
ZMÁTLO, P.: Matúš Pajdušák (1871 - 1950). Z minulosti Spiša, 3-4, 1995/1996, s. 69-
80
ŽUDEL, J.: Stolice na Slovensku. 1. vydanie. Bratislava : Obzor, 1984, 200 s.
184
Zoznam tabuliek, grafov a obrázkov
Zoznam tabuliek str.
Tabuľka 1 Roky vyhotovovania súpisov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ....................... 68
Tabuľka 2 Celkový počet Rómov (rómskych rodín a ich detí) a spôsob výchovy rómskych
detí v Abovskej stolici ...................................................................................................... 70
Tabuľka 3 Zamestnanie rómskych živiteľov rodín v Abovskej stolici ............................................... 71
Tabuľka 4 Bývanie a postavenie rómskych rodín v Abovskej stolici ................................................. 72
Tabuľka 5 Celkový počet detí navštevujúcich školu v Abovskej stolici ............................................ 81
Tabuľka 6 Obliekanie, podriadenosť, jedenie mäsa z uhynutých zvierat, obchodovanie
s koňmi a platenie daní rómskych rodín v Abovskej stolici ............................................. 82
Tabuľka 7 Celkový počet Rómov (rómskych rodín a ich detí) a spôsob výchovy
rómskych detí v Šarišskej stolici ....................................................................................... 89
Tabuľka 8 Zamestnanie rómskych živiteľov rodín v Šarišskej stolici ................................................ 90
Tabuľka 9 Bývanie a postavenie rómskych rodín v Šarišskej stolici .................................................. 91
Tabuľka 10 Obliekanie, podriadenosť, jedenie mäsa z uhynutých zvierat, obchodovanie
s koňmi a platenie daní rómskych rodín v Šarišskej stolici ............................................105
Tabuľka 11 Celkový počet Rómov (rómskych rodín a ich detí) a spôsob výchovy
rómskych detí v Turnianskej stolici ............................................................................... 112
Tabuľka 12 Zamestnanie rómskych živiteľov rodín v Turnianskej stolici ........................................ 113
Tabuľka 13 Bývanie a postavenie rómskych rodín v Turnianskej stolici .......................................... 114
Tabuľka 14 Obliekanie, podriadenosť, jedenie mäsa z uhynutých zvierat, obchodovanie
s koňmi a platenie daní rómskych rodín v Turnianskej stolici ....................................... 121
Tabuľka 15 Migrácia rómskych rodín v obciach Cserehátskeho okresu Abovskej stolice .................137
Tabuľka 16 Migrácia rómskych rodín v obciach Füzerského okresu Abovskej stolice .................... 138
Tabuľka 17 Migrácia rómskych rodín v obciach Košického okresu Abovskej stolice ..................... 139
Tabuľka 18 Migrácia rómskych rodín v obciach Szikszovského okresu Abovskej stolice .............. 140
Tabuľka 19 Migrácia rómskych rodín v obciach Dolnotoryského okresu Šarišskej stolice ............. 141
Tabuľka 20 Migrácia rómskych rodín v obciach Hornotoryského okresu Šarišskej stolice ............. 142
Tabuľka 21 Migrácia rómskych rodín v obciach Makovického okresu Šarišskej stolice ................. 143
Tabuľka 22 Migrácia rómskych rodín v obciach Sekčovského okresu Šarišskej stolice .................. 144
Tabuľka 23 Migrácia rómskych rodín v obciach Širockého okresu Šarišskej stolice ....................... 145
Tabuľka 24 Migrácia rómskych rodín v obciach Topľanského okresu Šarišskej stolice .................. 146
Tabuľka 25 Migrácia rómskych rodín v obciach Nižného okresu Turnianskej stolice .................... 147
Tabuľka 26 Migrácia rómskych rodín v obciach Vyšného okresu Turnianskej stolice .................... 147
Tabuľka 27 Príklad „usadených“ a neusadených rómskych rodín Gruľovcov v obciach
Turnianskej stolice počas súpisných rokov 1768 až 1786 ............................................ 148
Tabuľka 28 Rozdiely medzi niektorými stoličnými súpisnými údajmi a súpisnými údajmi
posielanými pre KMR a medzi niektorými súpisnými údajmi KMR a
súpisnými údajmi posielanými pre panovníka .............................................................. 151
185
Zoznam grafov str.
Graf 1 Celkový počet Rómov (ich rodín a ich detí) v rokoch 1768 až 1787
v Abovskej stolici....................................................................................................................... 74
Graf 2 Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov a deti zostávajúce doma pri rodičoch
v porovnaní s celkovým počtom rómskych detí v Abovskej stolici ......................................... 76
Graf 3 Počet rómskych kováčov a počet rómskych rodín živiacich sa manuálnou prácou
v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Abovskej stolici ...................................... 77
Graf 4 Počet rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami a mimo
ostatných domov v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín
v Abovskej stolici ..................................................................................................................... 79
Graf 5 Počet želiarskych a podželiarskych rómskych rodín v porovnaní s celkovým počtom
rómskych rodín v Abovskej stolici ............................................................................................ 80
Graf 6 Celkový počet Rómov (ich rodín a ich detí) v rokoch 1774 až 1784 v Šarišskej stolici ......... 99
Graf 7 Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov a deti zostávajúce doma pri rodičoch
v porovnaní s celkovým počtom rómskych detí v Šarišskej stolici ........................................100
Graf 8 Počet rómskych kováčov, rómskych muzikantov a počet rómskych rodín živiacich sa
manuálnou prácou v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Šarišskej stolici .......101
Graf 9 Počet rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami a mimo ostatných
domov v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Šarišskej stolici .......................... 103
Graf 10 Počet želiarskych a podželiarskych rómskych rodín v porovnaní s celkovým počtom
rómskych rodín v Šarišskej stolici ........................................................................................ 104
Graf 11 Celkový počet Rómov, ich rodín a ich detí v rokoch 1768 až 1786 v Turnianskej stolici .... 115
Graf 12 Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov a deti zostávajúce doma pri rodičoch
v porovnaní s celkovým počtom rómskych detí v Turnianskej stolici .................................. 116
Graf 13 Počet rómskych kováčov a počet rómskych rodín živiacich sa manuálnou prácou
v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Turnianskej stolici .............................. 117
Graf 14 Počet rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami a mimo ostatných
domov v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Turnianskej stolici .................. 119
Graf 15 Počet želiarskych a podželiarskych rómskych rodín v porovnaní s celkovým
počtom rómskych rodín ....................................................................................................... .. 120
Graf 16 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu Rómov v Abovskej, Šarišskej
a Turnianskej stolici v rokoch 1768 až 1787 ........................................................................ 124
Graf 17 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych detí vo výchove
u sedliakov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ....................................................... 125
Graf 18 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych detí vo výchove
u sedliakov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ...................................................... 126
Graf 19 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych detí zostávajúcich
pri rodičoch v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ..................................................... 127
Graf 20 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych detí zostávajúcich
pri rodičoch v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ...................................................... 127
Graf 21 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych kováčov
v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ......................................................................... 128
Graf 22 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych kováčov
v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ......................................................................... 129
Graf 23 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych rodín živiacich
sa manuálnou prácou v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ....................................... 130
186
Graf 24 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych rodín živiacich
sa manuálnou prácou v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ...................................... 130
Graf 25 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych rodín bývajúcich
v domoch mimo ostatných domov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici .................. 131
Graf 26 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych rodín bývajúcich
v domoch mimo ostatných domov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ................... 132
Graf 27 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych rodín bývajúcich
v domoch medzi ostatnými domami v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ............... 133
Graf 28 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych rodín bývajúcich
v domoch medzi ostatnými domami v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ................ 133
Graf 29 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych želiarov
v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ......................................................................... 134
Zoznam obrázkov str.
Obr. 1 Abovská stolica v roku 1848 ................................................................................. ................... 28
Obr. 2 Šarišská stolica v roku 1848 ..................................................................................................... 32
Obr. 3 Turnianska stolica v roku 1848 ................................................................................................. 37
187
Zoznam skratiek a symbolov
AS - Abovská stolica
ATŽ-katalóg - fond Abovsko-Turnianskej župy, Katalóg podžupanských
a všeobecnosprávnych spisov 1785 - 1787, 1. zväzok
AŽ-1 - fond Abovskej župy z rokov 1498 - 1850
č. kr. - číslo krabice
č. sp. - číslo spisu
DAZO - Deržavnyj archiv Zakarpatskoj oblasti Berehovo (Štátny archív
Zakarpatskej oblasti v Berehove)
inv. č. - inventárne číslo
KMR - Uhorská kráľovská miestodržiteľská rada
MOL - Magyar Országos Levéltár Budapest (Maďarský štátny archív
v Budapešti)
MR - Maďarská republika
pred Kr. - pred Kristom
SR - Slovenská republika
ŠA - štátny archív
ŠS - Šarišská stolica
ŠŽ-1 - fond Šarišskej župy z rokov 1561 - 1789
TS - Turnianska stolica
TŽ-1 - fond Turnianskej župy z rokov 1569 - 1850
188
Slovník termínov
Domovská (stoličná) daň - Domovskú daň vyrubovala stolica na krytie vlastných
potrieb. Vyberal ju osobitný vyberač domovskej dane a plynula do domovskej
pokladnice. Z domovskej pokladnice sa vyplácali platy a diéty stoličným úradníkom
a ostatným zamestnancom stolice, hradili sa trovy sedrie, poukazovali rozličné
podpory, financovala sa stavba a údržba stoličných budov, mostov a ciest a kryli sa iné
výdavky.282
Infámia - Z latinčiny: hanebnosť, podlosť. Infámia mohla byť faktická, a to v dôsledku
nepriaznivého hodnotenia človeka v sociálnom prostredí (podľa skutkov, spôsobu
života alebo na základe opovrhovaného zamestnania) a právna, na základe súdneho
výroku vyneseného o určitom infamujúcom čine dotyčného.283
Insurekčná povinnosť - Povinnosť uhorskej šľachty postaviť obranné vojsko v čase
napadnutia krajiny nepriateľom. Vyhlasoval a zvolával ju kráľ, v čase interregna
palatín alebo gubernátor. Právne bola zrušená až v roku 1868 po zavedení všeobecnej
vojenskej povinnosti.
Kráľovské nariadenie - Normotvorné akty panovníka, ktoré boli vydané len so
súhlasom kráľovskej rady alebo bez nej a nazývali sa „decreta, resolutiones, patenty,
intimáty“ a pod. Vydávané boli kráľovskou kanceláriou a platili len za života
príslušného panovníka, ak ich nasledujúci panovník neprebral. Patrili tu aj patenty
Márie Terézie a Jozefa II. a iných Habsburgovcov. (Nariadenia ako forma
všeobecných právnych noriem sa vyskytuje len od doby, od ktorej panovník mohol
vydávať zákony len za účasti snemu.)284
Regulácia Rómov - úprava pomerov Rómov z pohľadu panovníkov (usadenie
kočujúcich Rómov na stálom mieste, zbavenie Rómov ich návykov, výchova
rómskych detí u sedliakov, začlenenie Rómov medzi ostatné obyvateľstvo atď).
Rómsky jazyk - Podľa najnovších lingvistických bádaní rómsky jazyk je staršou
vetvou jazykov neoindických a vznikol ešte pred hindustánčinou (čo znamená, že
Rómovia sa oddelili od spoločnej rodiny indických národov skôr, ako sa vytvorila
hindustánčina). Podľa jazykových prvkov a slov, ktoré Rómovia preberali do svojho
jazyka z území, na ktorých sa momentálne nachádzali a ktorými postupne prechádzali,
282 ŽUDEL, J.: c. d., s. 20. 283 LUBY, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava : Iura Edition, 2002, s. 170-171. 284 LUBY, Š.: c. d., s. 102-103.
189
boli rómske dialekty zadelené do dvoch základných skupín: Ben a Phen. Rómčina
(hovorili ňou v Byzancii, na Balkáne a v Európe) patrí do vetvy Phen a prešla piatimi
migračnými etapami: perzskou, arménskou, osmanskou, byzantskou - balkánskou
(grécka, bulharská, srbská a rumunská) a stredoeurópskou (maďarská, slovenská
a česká, germánska).285 Jazykovedci sa ďalej zhodujú na tom, že rómsky jazyk je
mladší než najstarší indický jazyk sanskrt a ako jazyky ďalšieho vývojového štádia,
prákrty.286
Uhorská kráľovská miestodržiteľská rada - Obnovená Karolom III. zákonom č. 97
z roku 1723. Do roku 1784 sídlila v Bratislave, potom až do roku 1848 v Budíne. Mala
slúžiť ako orgán panovníka pre vnútornú správu Uhorska. Spočiatku sprostredkovala
kráľovské nariadenia podriadeným inštitúciám a vydržiavanie a dopĺňanie vojska,
neskôr sa jej činnosť rozšírila aj na školské a cirkevné záležitosti, nakoniec regulovala
aj hospodársky život v mestách a stoliciach. V rokoch 1783 - 1785 mala osobitné
oddelenie na riešenie „cigánskych“ záležitostí Departamentum Zingarorum287.
Vojenská (štátna) daň - Vojenskú daň vyberal osobitný vyberač vojenskej dane a do
odvodu nadriadenej vrchnosti ju stolica opatrovala vo vojenskej pokladnici. Stolica
z nej hradila výdavky na ubytovanie vojska a poukazovala z nej miestnemu
obyvateľstvu platby za služby a naturálie poskytnuté vojsku.288
Zemnice - Obydlia čiastočne vyhĺbené v zemi (asi 0,5 m), ktorých sedlové strechy
siahali až po zem. Patrili k najbežnejším prístrešiam usadlých a polousadlých Rómov
a slúžili na trvalé i sezónne bývanie. Existovali rôzne druhy zemníc závislé od terénu,
druhu pôdy, šikovnosti a skúsenosti staviteľov, ako aj materiálu, ktorý bol k dispozícii
(dosky, brvná, hlina, tehly, závesy na dvere a podobne). V 18. storočí bola zemnica
dlhá 3 až 4 metre, široká asi 2 metre, vysoká v strede okolo 2 metre a pokrytá trstinou,
slamou alebo mačinou (niekedy s nasýpanou vrstvou zeminy) s jedným menším
otvorom slúžiacim ako vchod (priestor bol preto tmavý a plný dymu). Z jednej strany
zemnice bol pristavený úkryt pre koňa. V zemniciach nebolo žiadne zariadenie.
Životnosť zemníc bola iba štyri až päť rokov, ale jej stavba netrvala dlhšie ako jeden
deň.289
285 Podrobnejšie pozri KOSTIĆ, S.: Romaňi čhib a jazykový kontakt. Romano džaniben, 1, 1994, 1, s.
42-53; tiež ARNOLD, H.: c. d., s. 22-24. 286 HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romština naznačuje původ Romů..., s. 9. 287 TKÁČOVÁ, A.: Rómovia v Turnianskej stolici..., http://www.saske.sk/cas/4-2002/index.html 288 ŽUDEL, J.: c. d., s. 20. 289 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 268-270; AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 27-
29.
RÓMOVIA V ABOVSKEJ, ŠARIŠSKEJ A TURNIANSKEJ STOLICI
V DRUHEJ POLOVICI 18. STOROČIA
Autor: Mgr. Anna Tkáčová, PhD.
Vydavateľ: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Umiestnenie: http://unibook.upjs.sk
Rok vydania: 2016
Počet strán: 189
Rozsah: 9,45 AH
Vydanie: prvé
ISBN 978-80-8152-423-3
Top Related