ZŠ s MŠ Selec
Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
Nové príbehy
o známych kamarátoch
ZŠ s MŠ Selec
2014
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
2/27
OBSAH O kozičke Rózičke ............................................................................................................... 3 O malom levíkovi a mne ...................................................................................................... 3 O stratenej kačičke .............................................................................................................. 4 Gabika a jej bábika .............................................................................................................. 4 Rozprávka o Rapunzel......................................................................................................... 5 Ako Puf a Muf mali chuť na čerstvé mliečko ........................................................................ 5 Štedrý deň ........................................................................................................................... 6 Jesenná záhada .................................................................................................................. 7 O malom šteniatku ............................................................................................................... 8 Autá ..................................................................................................................................... 8 O troch svišťoch ................................................................................................................... 9 Nová rozprávka o Červenej čiapočke .................................................................................. 9 Bowling .............................................................................................................................. 10 Mať sestru pubertiačku je ťaţké ......................................................................................... 10 O mačke a myške .............................................................................................................. 11 Nesmelý sloník .................................................................................................................. 11 Jedovaté hríby ................................................................................................................... 11 Vianoce .............................................................................................................................. 12 Harry Potter a Voldemortov horkrax ................................................................................... 12 Bob a Bobek ...................................................................................................................... 13 Zlatovláska ......................................................................................................................... 13 Nová rozprávka o kráske a zvierati .................................................................................... 14 Lietadlá .............................................................................................................................. 15 O karnevale v našej škole .................................................................................................. 15 Zábavná krajina ................................................................................................................. 16 Psíček a mačička ............................................................................................................... 16 Keď sme boli na Inovci....................................................................................................... 17 O tuningu ........................................................................................................................... 18 Vector................................................................................................................................. 18 O zajkovi ............................................................................................................................ 19 O najlepších kamarátoch ................................................................................................... 19 O Zlatovláske a troch medveďoch ..................................................................................... 20 Trampoty s plavkami .......................................................................................................... 21 Jarný zázrak ...................................................................................................................... 22 Ariel.................................................................................................................................... 22 Túlavý psík ......................................................................................................................... 23 Nová rozprávka o Aladinovi a čarovnej lampe ................................................................... 23 O troch prasiatkach ............................................................................................................ 24 Vlk a zajac ......................................................................................................................... 24 Veľkonočný zajac .............................................................................................................. 25 Moji starí rodičia ................................................................................................................. 26 Duch Vianoc ...................................................................................................................... 26 Báseň o starých rodičoch ................................................................................................... 26 Cirkus Afro ......................................................................................................................... 27
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
3/27
O kozičke Rózičke
Kde bolo tam bolo bola raz jedna koza, ktorá sa volala Róza. Róza bola pekná biela
kozička s čiernym fliačikom na očku. Raz kozička išla po dvore a stretla ovečku. Tá od
kozičky chcela, aby jej darovala svoje roţky. Kozička nechcela, lebo by vyzerala bez
roţkov hlúpo. Povedala: „Ovečka, vy nemôţete mať roţky, tie majú len baránky a tým sa
nemôţeš podobať: Kto by vás potom rozoznal?“ Ovečka sa nahnevala a nechcela sa uţ
z kozičkou baviť. Povedala všetkým zvieratkám na farme,
ţe koza je zlá a nemá nikoho rada. Preto sa s ňou nikto
nechcel kamarátiť. Róza bola smutná a nevedela čo má
robiť. Stretla na dvore kačku a tá jej povedala, aby
nebola smutná, ţe aj ju nemajú radi, lebo ţe je škaredá
a preto jej hovorili škaredé káčatko. Tak sa z nich stali
priateľky a všade chodili spolu. Od tej doby sú nerozlučné kamarátky.
Monika Hašková, 9rokov
O malom levíkovi a mne
Bol raz maličký lev a mne sa veľmi páčil. Bol sám, nemal ţiadnu rodinu, bolo mi ho veľmi
ľúto. Bol veľmi krásny, ale tato mi povedal, ţe ja by som si ho nemohol zobrať zo ZOO.
Povedal, ţe ho budeme chodiť navštevovať. Ja som sa veľmi potešil. Rozlúčil som sa s
malým kamarátom a išli sme uţ domov. Najedol som sa a išiel som spať. Kvôli tomu
levíkovi som nemohol ani zaspať. Mama mi povedala, nech naňho nemyslím a spím, lebo
ráno nevstanem do školy. Ale ja som nechcel ísť do školy, ja som chcel ísť za svojim
levíkom! Tak som ráno mame a tatovi povedal, ţe idem do školy a vybral som sa rovno za
levíkom Maxom. Ujo zo ZOO sa ma opýtal, prečo nie som v škole, ale som v ZOO. Ja som
mu povedal, ţe som nešiel do školy, lebo mi bolo smutno za Maxom. Ujo chcel ihneď
zavolať mojim rodičom, ale ja som ho presviedčal, nech im nevolá, lebo by na mňa kričali.
Tak dlho som ho presviedčal, aţ som kľačal na kolenách. Tak im teda nezavolal a ja som
sa veľmi potešil. Ujo mi povedal, nech sa idem rýchlo pozrieť na levíka, ale keď sa
pozriem, musím sa ponáhľať do školy. Utekal som za Maxom. Ujo mi aj dovolil si ho
pohladkať. Potom som uţ beţal do školy. Mali sme len päť hodín. Prvú hodinu sme mali
slovenský jazyk, druhú hudobnú výchovu, potom informatiku, gramatiku a telesnú. A kam
som beţal zo školy, to si iste všetci domyslíte......
Peter Filko, 10 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
4/27
O stratenej kačičke
Bola raz jedna mama kačica a tá mala tri malé káčatká. Dve boli poslušné a to tretie
nezbedné. Keď kačičky odlietali do teplých
krajín, nezbedné káčatko sa niekde
zatúlalo. Všetky kačiatka odleteli a
nezbedné tam nechali. Mama na ňu volala,
ale kačička sa jej neozvala. Keď sa vrátili
domov, zbadali stratené a unavené
kačiatko. Veľmi sa potešili, ţe kačiatko cez
zimu nezmrzlo. Mamičke sľúbilo, ţe uţ
bude poslúchať. A tak sa všetci vrátili do
svojich domčekov.
Soňa Grulišová, 7 rokov
Gabika a jej bábika
Na stole stála narodeninová torta. Malá Gabika práve oslavovala prvé narodeniny. Prišli
starí rodičia, tety, ujovia a samozrejme aj rodičia s veľkou krabicou previazanou krásnou
červenou stuhou. V krabici sa ukrývala prvá Gabikina bábika. Mala ryšavé dlhé vlasy,
veľké zelené oči, ruţové líčka. Oblečené mala modré šaty s červenými guľôčkami. Bábika
sa stala najobľúbenejšou hračkou Gabiky. Spolu sa hrali, chodili na prechádzky, sedeli pri
pozeraní rozprávky, kúpali sa spolu vo vani a večer spoločne zaspávali v . posteli. Gabika
rástla, začala chodiť do škôlky, do školy a bábika ju čakala, kým sa vráti domov. Ako
bábike pribúdali roky, s bábikou sa hrávala čoraz menej. Aţ, jedného dňa, ju niekto zatvoril
do krabice. Dlho leţala v skrini. Zatiaľ z Gabiky vyrástla dospelá dievčina. V jedno ráno, v
izbe, kde bola bábika, sa ozval detský plač. Krabica s bábikou sa otvorila. Gabika vybrala
bábiku a odniesla ju k detskej postieľke so slovami: „Bábika, toto je malá Gabika,“ a
„Gabika, toto zase je tvoja bábika. Verím, ţe budete veľké kamarátky, ako sme boli my
dve.“ A bábika sa spokojne usmiala.
Karolína Kubišová, 9 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
5/27
Rozprávka o Rapunzel
Za ďalekými horami stál veľký palác. Ţila v ňom Snehulienka so svojim princom. Narodilo
sa im malé dievčatko s krásnymi ţltými vlasmi. Dali jej meno Rapunzel. Raz išla Rapunzel
ráno do lesa a stretla tam siedmych trpaslíkov, ktorí hľadali škaredé kačiatko. Rapunzel sa
k nim pridala. Hľadali celý deň. Uţ sa začínalo stmievať, keď najmenší z trpaslíkov začul
nejaké zvuky z kríkov. Zľakli sa. Tak sa báli,
ţe sa tam nikto nechcel ísť pozrieť. Nakoniec
sa Rapunzel pomaly priblíţila ku kríku
a zbadala tam malé vystrašené kačiatko.
Hneď si ho zobrala k sebe do paláca. Tak tam
ţili všetci spolu: Snehulienka s princom,
Rapnuzel a malé, škaredé káčatko, ktoré
nakoniec nebolo škaredé. Vyrástla z neho
krásna, biela labuť. Stala sa najlepšou Rapnuzelinou kamarátkou.
Michal Klima, 7 rokov
Ako Puf a Muf mali chuť na čerstvé mliečko
Jedného dňa sa zobudil Puf a hovorí Mufovi: „Počuj, ty kamoš, ja mám chuť na čerstvé,
teplé mliečko priamo z výrobne.“ „A kde je výrobňa na mliečko?“ opýtal sa Muf. „To ja
vôbec netuším, ale spýtame sa v potravinách pani predavačky, odkiaľ im to studené
mliečko vozia,“ povedal Puf. Tak sa vybrali do potravín. Pani predavačky sa spýtali, kde je
výrobňa dobrého, čerstvého mliečka. Pani predavačka sa zasmiala a povedala im, ţe tou
výrobňou je kravička. Pekne sa jej poďakovali a vyšli von. „Ty, počuj, Puf! Nerobila si tá
predavačka z nás srandu?“ „Čo ja viem?“ odvetil Puf. Počkaj, opýtame sa tohto dievčatka:
„Dievčatko, dievčatko, poznáš kravičku, čo robí mliečko?“ spýtali sa malí huncúti. "Áno,
jasné ţe, poznám." "A kde taká kravička býva?" spýtali sa kocúry. „No predsa v kravíne!“
zasmialo sa dievčatko. „A to je kde?“ spýtali sa Puf a Muf. „Pozri, tamto na kraji dediny,
v tej dlhej maštali,“ povedalo dievčatko. Puf a Muf sa vybrali do maštale. Keď zbadali tie
kravičky, ako stoja a preţúvajú sienko a chvostom si oháňajú muchy, povedali si, ţe toto tá
výrobňa teplého mliečka určite nebude. Ale v tom prišiel ujo a zbadal dvoch nezbedníkov.
Vedel, ţe takéto malé mačičky ľúbia mliečko a tak im nadojil priamo z výrobne, od tety
kravičky, teplé a čerstvé mliečko. Puf a Muf zmastili celú misku. Takú dobrotu ešte
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
6/27
nepapali. Brušká mali ako futbalové lopty a v slame vedľa kravičiek zaspali sladkým
spánkom. Sníval sa im krásny sen. Bývali v paneláku a vedľa ich izbičky bývala ich vlastná
výrobňa mliečka – krava Kamila.
Klárka Komorovská, 9 rokov
Štedrý deň
Ráno som sa zobudila a vybrala som si poslednú
čokoládku z adventného kalendára. To znamená, ţe je tu
štedrý deň. Ráno mama dorábala dobroty na večeru.
Rozvoniavala kapustnica s hríbmi, rybičky sa kúpali vo
vode a išli sme zdobiť stromček. Povykladali sme všetky
škatule s ozdôbkami a mohli sme začať. Tento rok by mal
byť stromček ozdobený podľa mamy, pretoţe minulý rok
sme ho zdobili len my s tatom. Mama vytiahla červené
guľôčky a pred otvorením škatule nás upozornila, ţe ani
jednu nemôţeme rozbiť. Bolo to prísne, preto sa Simba
tvárila radšej chápavo. Minulý rok rozbila ona najviac. Tak
stromček uţ je ozdobený! Pred tým, neţ sme išli večerať
spomenuli sme si na tých, ktorí tu s nami uţ nie sú.
Zapálili sme im sviečky a deň sa pomaly krátil. Išli sme sa teda obliecť. Potom sme
nachystali taniere na štedrú večeru a mohli sme začať. Ja som si zobrala sviečku, Simba
zvonček, tato svätenú vodu a išli sme posväcovať naše izbičky. Navečerali sme sa spolu
a potom to prišlo! Išli sme pustiť ohňostroj. Bol krásny. Tato otvoril dvere a my ako vţdy,
museli sme sa pozrieť, či tam sú...! Na kaţdom darčeku bola menovka. Všetky sme
otvorili, boli krásne a fantastické. Očká nám ţiarili aţ dokedy sme nezaspali. Simba
zazvonila na zvonec, preto musí byť môjho príbehu koniec.
Klárka Komorovská, 9 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
7/27
Jesenná záhada
Malý jeţko sa v jedno krásne ráno zobudil. Obhliadol sa a začudoval sa. Celý les začal
odrazu šumieť. Jeţko začal pátrať prečo a načo. Išiel za kamarátkou veveričkou. "Ahoj
veverička! Nevieš, prečo je les taký divný? A ešte k tomu odlietajú lastovičky. Kto to
spravil?" opýtal sa jeţko. "Ţeby to bola líška a ona mala farby? Ale prečo listy opadávajú?"
čudovala sa veverička. "Fúka vietor predsa," povedal jeţko. "Ale odkedy? Veď včera ešte
nefúkal!" vyzvedala veverička. "Toto sa mi zdá byť podozrivé. Poďme sa opýtať kamarátky
sýkorky," rozhodol jeţko. A tak beţali k sýkorke. "Sýkorka, sýkorka, poď sem!" volali obaja.
"Ahoj, kamaráti. Viete, čo je dnes za deň?" spýtala sa. "Áno, je veľmi podozrivý!" vykríkol
jeţko. "Čo tým myslíte?" čudovala sa sýkorka. "Sfarbovanie listov, opadávanie listov
a odlietajú lastovičky," prekrikovali sa jeţko s veveričkou.
"Ale veď to k jeseni patrí!" zasmiala sa sýkorka. "Aká jeseň? Hádam to nie je neohlásený
hosť!" čuduje sa veverička. "Ha-ha-ha, chi-chi-chi. ... , ale veď jeseň nie je ţiadny
neohlásený hosť. Je to ročné obdobie," vysvetľuje sýkorka. "Aké bočné ohobie?" "Ročné
obdobie, vy trdlá. Všetko to patrí k jeseni. Stromy sa pripravujú na zimný spánok," poučuje
ich sýkorka. "A kto to robí?" vyzvedajú kamaráti. "Predsa tri čarovné víly. Magdaléna,
Lucia a Tatiana!" "A čo sú to tie víly?" vypytuje sa veverička. "Sú štyri rodiny! Jesenné,
jarné, letné a zimné víly." pokračuje sýkorka. "Čo robia?" zvedavo sa pýta jeţko. "Vy to
ešte neviete?" nestačí sa sýkorka čudovať. "A mali by sme to vedieť?" "No, áno." "Tak
povedz nám, čo je to," netrpezlivo čakajú veverička s jeţkom. "Víly prinášajú ročné
obdobia,“ povedala sýkorka. „V jeseni sfarbujú listy, v zime tvoria sneh, na jar sadia kvety
a v lete rozsvecujú ţiarovky na slnku," vysype sýkorka. "Fakt?" neveria zvedavci. "Fakt!"
prikývne sýkorka. "Takţe sa nemusíme obávať?" tešia sa
kamaráti. "Nie, nemusíte!" uistí ich múdra sýkorka. "Tak
ďakujeme sýkorka a ahoj." "Ahoj a uţ sa nebojte." "Ahoj
a ešte raz ďakujeme," znovu ďakujú jeţko s veveričkou.
A tak odišli. Keď napadalo lístie, urobili si kôpku a padali
do nej. Od vtedy sa uţ ničoho nebáli, teda vlastne iba
líšky, ktorá ich chcela zjesť. Takto sa zvieratká dozvedeli,
ţe existujú aj ročné obdobia. Z listov spadol zvonec a našej rozprávky je koniec.
Klárka Komorovská, 9 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
8/27
O malom šteniatku
Bolo raz jedno malé šteniatko, ktoré sa volalo Rexík. Bývalo na dvore plnom zvieratiek.
Jeho najbliţšia susedka bola Micka. Často sa spolu hrávali. Na dvore ešte bývala kravička
Cilka, sliepky s kohútom, kozička a koník Pejko. Rexík s Mickou chodili na výlety do lesa.
Ušli cez dieru v plote. Spolu zaţívali veľa dobrodruţstiev. Raz, na takom tajnom výlete,
stretli v lese veveričku. Boli prekvapení, ţe sa o seba musí postarať sama. Nielen ona, ale
vlastne kaţdé lesné zvieratko. Rexík s Mickou sú zvyknutí, ţe sa o nich postará pán
farmár. Kaţdé ráno im dá do misiek potravu. Na potulkách lesom sa postupne zoznámili
asi so všetkými obyvateľmi lesa. Nakoniec boli radi, ţe sú domáce a nie lesné zvieratá. Na
farme im je predsa len najlepšie. Raz sa v lese pribavili, prišiel večer a oni nevedeli, kde
prespať. Veverička im povedala, ţe môţu prespať u nej. Veľmi jej ďakovali. Ráno ju
pozvali, nech ide s nimi na farmu. Veverička povedala, ţe sa rada pôjde pozrieť, ako ţijú
domáce zvieratá. Obyvatelia farmy sa návšteve z lesa veľmi potešili. Odvtedy ich lesné
zvieratká častejšie navštevovali. Boli z nich dobrí kamaráti.
Ema Šišovská, 9 rokov
Autá
Boli raz rýchle autá, ktoré súťaţili o Zlatú trofej. Na súťaţi sa stretli najrýchlejší pretekári
sveta, napr. ako Sebastian Vettel na formule Redbull a na značke Renault. Preteky sa
začínali v marci. V marci bol aj tréning. Pekné jarné počasie bolo na tréning ako stvorené.
Pretekári prišli zo svojich národných štátov so svojimi formulami v kamiónoch. Boli tam aj
pretekári z Nemecka a Brazílie. Po týţdni sa skončili tréningy začali sa majstrovstvá
sveta vo formuli1. Dávali to aj v telke. Ja a môj tato sa na to radi dívame. Pri trati je veľa
boxov, v ktorých sú autá, jazdci a ich tímy. Keď sa stane búračka, ide na trať safetycar. Je
to auto so ţltými majákmi, ktoré zabezpečí, aby všetci jazdci spomalili. Po jednom kole
pôjde naspäť. Formule robia veľký hluk. Bola tam aj súťaţ pre divákov, hralo sa o nové
auto.
Andrej Svatik, 9 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
9/27
O troch svišťoch
Traja svišti boli kamaráti. Rozhodli sa, ţe pôjdu do potoka robiť z dreva šmýkačku. Potom
sa išli spolu kúpať a šantiť a zavolali si aj kamarátov. Šmýkačka sa všetkým veľmi páčila.
Hrali sa tam aţ do večera.
Mário Ondriška, 6 rokov
Nová rozprávka o Červenej čiapočke
Babka ušila vnučke červenú čiapočku. A odvtedy ju všetci volali Červená čiapočka.
Jedného dňa dostala čiapočka sms-ku od babičky, ţe je chorá a má pokazený televízor.
Červená čiapočka sa rozhodla ţe jej pôjde na pomoc. Maminu poslala do lekárne pre
lieky, ona pripravila do košíka jablká, káble a šrobováky na opravenie televízora. Červená
čiapočka sa pripravovala na dlhú cestu, vypytovala sa, kade pôjdu. Mamička ju prerušila:
Ideme autom! Čiapočka sa celú cestu modlila aby ich nestretol vlk. V tom auto zastavilo.
Snáď nám nedošiel benzín!!! Mamička išla
pozrieť čo sa deje a medzi tým sa priblíţil k
Červenej čiapočke vlk. Kam ideš dievčatko? Nič ti
nepoviem! Ty si zlý vlk a chceš nás zoţrať. Vlk
nelenil, vytiahol tablet a na Google si našiel, kde
býva babička a uţ uháňal k nej. Čiapočka
a mamička museli pokračovať peši, pretoţe ich
nádrţ zívala prázdnotou. Podvečer dorazili
k babke. Vnučka s obavami otvárala dvere, no
keď ich otvorila, skoro sa rozpučila od smiechu.
Vlk kľačal pri televízore, z uší mu trčali káble,
z papule šrobováky a babička nad nim s
obuškom v ruke a trieska ho hlava-nehlava.
Nakoniec vystrašený a ubolený vlk doniesol
Čiapočku a mamičku na vlastnom chrbte domov.
Erik Jančo, 8 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
10/27
Bowling
Tom išiel na bowling. Vo vrecku si niesol sendviče. Jerry sa Tomovi do toho vrecka.
Schoval. Tom si vytiahol sendvič a Jerry mu potajme jedol druhý sendvič. Jerry ochutnal
mäso a pošepky povedal: „Je to výborné.“ A tak zjedol celý sendvič. Tom si chcel zobrať
druhý sendvič, ale zistil, ţe mu Jerry všetko zjedol. Chcel ho chytiť, ale bol na rade hádzať
guľu. Na prvý pokus zhodil všetky kuţeľky. Tak sa tešil, ţe aj zabudol na zjedený sendvič.
A Jerry sa tešil ešte viac.
Samuel Cagalinec, 7 rokov
Mať sestru pubertiačku je ťažké
Kedysi mi prišlo veľmi zábavné, keď sa moja o tri roky staršia sestra vyšplhala na strom
a triafala do mňa nezrelé jablká, alebo ma nahovorila, aby sme išli cez letné prázdniny
potme von, hoci som sa bála.
Ale dnes, keď som staršia, sa na to pozerám asi trochu váţnejšie. Niekedy si myslím, ţe
uţ mám viac rozumu. Napríklad, keď sa pohádame, tak sa hneď nebijem, len jej poviem,
ţe múdrejší ustúpi a hlúpy zostane. A to teda sestru poriadne naštvem. Všeličo je inak ako
bývalo. Pred časom si pekne postielala posteľ, ale teraz sa často stáva, ţe nie. Často je
v izbe smrad od lakov na nechty a k tomu rozhádzané veci. Potajomky bráva mamine
maľovátka, maľuje sa ako Cica-mica. Všetko radšej upracem ja, aby sa mama nehnevala.
Ale to je stále OK. Najhoršie mi je, keď mám pred rodičmi zakrývať jej tajomstvá, ktoré sú
divné. Napríklad, ţe si kúpila namiesto desiaty maľovátka, alebo Coca-colu. Alebo
zabudnutá ţiacka kniţka, ktorú si schválne nechala doma, lebo sa bála, ţe do nej niečo
zlé dostane.....Mama to všetko tuší, ale chce s ňou byť kamarátka. Ja by som ale
povedala, ţe by na ňu mala byť trochu prísnejšia. Ja mám svoje tri pravidlá: Nebijem sa
s ňou, lebo je väčšia, silnejšia a vţdy vyhrá. Neprezrádzam jej tajomstvá, lebo sa naštve.
Pred rodičmi nepritakávam, ale krčím plecami, hoci si myslím, ţe si trest zaslúţi.
Ale aj napriek tomu všetkému si myslím, ţe mám super segru, lebo mi niekedy pomôţe
s domácimi úlohami, ide so mnou korčuľovať a keď spadnem, pomôţe mi.
Viem, ţe puberta s ňou riadne trieska, ale ako mama hovorí, zasiahne kaţdého a prejde.
Tak som zvedavá, aké to bude so mnou.
Nataša Punová, 8 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
11/27
O mačke a myške
Bola raz veľká šedobiela mačka Linda. Jedného dňa ju bolel zub a vzdychala: „Áu-áu, to
bolí, to bolí!“ Malá šedočierna myška, ktorá sa volala Dada začula jej jajkanie aţ na konci
ulice. Prišla za ňou a pýta sa jej: „Bolí ťa zub?“ Utrápená Linda jej odpovedala: „Áno, veľmi
ma bolí!“ A myška sa ďalej vypytuje: „Umývala si si zúbky?“ Mačka na to: „Nie, neumývala
som si ich.“ Dada smelo povedala: „Poď, idem ti ich pomôcť umyť. Poď so mnou .“ Tak
nebojácna a milá myška naučila mačku umývať zuby zubnou pastou a kefkou. Mačku
zuby prestali bolievať a odvtedy boli najlepšie kamarátky. Naučili sa od seba ešte veľa
vecí. Napríklad mačka naučila myšku česať si chĺpky, aby ich mala pekné a čisté a myš
mačku hrabať diery. Poviem vám, keď sa mačka s myškou skamarátia, tak nikdy od seba
neodídu.
Ivana Slivčáková, 10 rokov
Nesmelý sloník
Jedno malé sloníča sa samo hralo. Tak mama vymyslela
plán. Jedného dňa ho poslala k jazeru. Tam si našiel
kamarátov.
Timea Lachká. 6 rokov
Jedovaté hríby
Janka a Marienku poslala mamička do lesa nazbierať hríby. Išli, išli a zrazu počuli: „Mňau,
mňau. Hav, hav.“ Zostali stáť, lebo boli zvedaví, kto robí také divné zvuky. Boli to psíček
a mačička, ktorí išli skúmať les. Janko na nich zakričal: „Poďte s nami zbierať hríby.“ Spolu
nazbierali plný košík. Psíček s mačičkou hríby nepoznali a nazbierali aj jedovaté. Bola noc
a všetci sa chceli uţ vrátiť domov. Lenţe nijako nevedeli nájsť cestu domov. Zbadali malé
svetielko. Išli za svetielkom aţ prišli k medovníkovému domčeku baby jeţibaby. Jeţibaba
ich chcela zatvoriť do klietky a zjesť. Janko jej povedal, ţe jej spraví z hríbov polievku.
Jeţibaba zjedla polievku z otrávených hríbov a bolo po nej. Janko a Marienka poďakovali
psíčkovi a mačičke, ţe nepoznajú hríby a zachránili ich. Všetci sa vrátili domov. Janko
povedal psíčkovi a mačičke, ţe ich naučí spoznávať jedlé a jedovaté hríby, aby sa raz
neotrávili aj oni.
Oliver Svatík 8. rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
12/27
Vianoce
Tento rok boli Vianoce trochu zvláštne. Ja som ochorela. Moja babka bola v nemocnici.
Vianočné ráno som s mojím tatom išla do Trenčína na pohotovosť a zároveň sme boli pre
babku v nemocnici. Moja mama a bratia zatiaľ chystali večeru. Keď sme sa vrátili, tak som
oddychovala, aby som sa cítila dobre. Večer sme
zaviezli jedlo aj mojim starkým do Stankoviec. Len čo
sme tam prišli, volala babka zo Selca, ţe nám ušiel psík
Zara. Tak sme sadli do auta a ponáhľali sme sa domov.
Po ceste sme si uţ rozdelili, kto pôjde a kam hľadať
Zaru a v tom moja mama kričí: „Tam je!“ Naša Zarka
vybehla z potoka pri obchode. Celá šťastná a mokrá
nám vbehla do auta a odviezli sme si ju domov. Iný
darček som uţ nepotrebovala, bola som rada, ţe sme
doma všetci.
Karolína Kubišová, 9 rokov
Harry Potter a Voldemortov horkrax
Keď Harry zistil, ţe Voldemort mal ešte jeden horkrax, tak ho to veľmi rozčúlilo. Povedal si,
ţe ho zničí. Pýtal sa snáď všetkých kúzelníkov. Prišiel posledný a ten o tom vedel všetko,
ale Harryho zaujímalo len to, kde je. Bol v zrúcanine Rokfortu, ale aţ pod zemou. Keď tam
kopal dieru, pomohli mu jeho priatelia Ron a Hermiona. Nebolo to jednoduché, lebo tam
bolo desať veľmi zloţitých pascí. Prvá pasca bol milión rovnakých kľúčov. Harry si na
šťastie zobral svoj blesk a chmatol ten správny kľúč. Odomkol dvere a tam bola ďalšia
pasca. Musel vyskákať po dvoch stenách, aby sa dostal k ďalším dverám. A ďalšie dvere
boli uţ zničiť horkrax. Na horkrax musel pouţiť neodpustiteľnú kliatbu. Horkrax zničil
a čierna mágia uţ nebola.
Ondrej Cagalinec, 9 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
13/27
Bob a Bobek
Bob a Bobek ţijú spolu v klobúku čarodejníka Pokustona. Klobúk je neobyčajný, lietajúci.
Ako si tak spolu poletujú po svete, jedného dňa pristáli v krajine snov. Keď vykukli
z klobúka, zbadali krásnu krajinu. Bola tam zelená tráva, kvety, stromy, jazero a vtáci
rôzneho druhu. Za jazerom zbadali krásny zámok z cukrovej vaty. Bob a Bobek boli
zvedaví, kto tam býva. Najskôr museli prejsť okolo jazera, v ktorom ţila Lochneská
príšera, ktorá ho stráţila. Ona im porozprávala, ako zlá jeţibaba zakliala celý zámok. Iba
princeznú nie, ale tú väznila. Kaţdému, kto ju chcel vyslobodiť, dala nejakú hádanku. Toho
kto ju neuhádol, premenila na cukrovú sochu. Hádanky boli ťaţké, preto bolo sôch veľmi
veľa. Príšera kamarátom prezradila, ţe jeţibabina moc je ukrytá v cukrovej paličke. Bob
a Bobek sa odváţne vybrali k zámku. Najskôr sa museli prehrýzť cez cukrovú bránu. Našli
jeţibabinu paličku a vymenili jej ju. Potom sa smelo postavili pred jeţibabu. Bob a Bobek
svoju hádanku neuhádli. Jeţibaba ich chcela začarovať, ale nešlo to. Zistila, ţe palička je
zamenená. Tú pravú Bob a Bobek rovno pred ňou zjedli. Jeţibaba stratil moc a premenila
sa na cukrovú sochu. Vtedy sa zámok začal prebúdzať k ţivotu. Bob a Bobek sa stali
veľkými záchrancami princeznej. Dostali odmenu. Samozrejme sladkú. Ale nie cukrovú,
ale zeleninovú. Klobúk si naplnili sladkou mrkvičkou a vydali sa na cestu. Kam tento krát
zaletí ich klobúk? To nikto nevie.
Matúš Ondriška, 8 rokov
Zlatovláska
Jedného dňa sa Zlatovláska stretla s Arielou. Ariela
bola morská panna. Tieto dve dievčatá mali podobné
náhrdelníky. Keď išla Zlatovláska domov, stretla
Asterixa a Obelixa. Hrali sa na schovávačku. Potom sa
vybrala domov, ale ešte stretla psíčka a mačičku.
Chvíľu sa hrali na naháňačku. Keďţe uţ bol večer, tak
sa ponáhľala domov. Doma zaspala a snívalo sa jej o
princovi a ráno zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.
Emma Palatinusová, 7 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
14/27
Nová rozprávka o kráske a zvierati
Kde bol, tam bolo, za tromi horami a tromi dolinami je jedna dedina, kde býva dievča, ktoré
sa volá Bela. Prezývajú ju menom Kráska, lebo je
krásna, múdra a milá. Jedného dňa jej ochorel otec.
Dostal zápal pľúc. Bela chcela isť do lesa, nazbierať
pľúcnik lekársky. Otec ju však nechcel pustiť, lebo
v lese býval desaťhlavý drak, ktorý stráţil liečivé
bylinky. Keď niekto odtrhne pľúcnik lekársky, domov sa
uţ nevráti. Keď Bela počula, kto stráţi pľúcnik, zľakla
sa, ale otca jej bolo ľúto. „Otec, ja ti ten pľúcnik donesiem. Či sa vrátim, či nie, ale ty ho
musíš mať!“ Otcovi skoro zlomilo srdce, keď počul, kam sa Bela chystá. „Dcéra moja,
nechoď, ja sa aj bez pľúcnika vyliečim.“ Prehováral ju, ale márne. Bela nechcela, aby otec
išiel do nemocnice, tak ho presviedčala: „Otec, ja ti ho prinesiem a vrátim sa ţivá a zdravá,
neboj sa.“ Chorý a unavený otec zaspal a Bela potichu vkĺzla do svojej izby. Zobrala si
teplý sveter, teplé čiţmy, košík, do ktorého nazbiera bylinky a nezabudla ani čiapku
a rukavice, lebo vonku býva ešte chladno. Keď si všetko nachystala, potichu odišla z
domu, aby spiaceho otca nezobudila. Bela išla dve noci a tri dni, prešla skoro celý les, aţ
nakoniec zbadala pľúcnik lekársky na lúke pri rybníku. Ale zbadala aj desaťhlavého draka,
ktorý práve spal na druhej strane rybníka. Potichu a pomaly išla aţ k pľúcniku. Vo chvíli,
keď prvý kvietok odtrhla, drak sa zobudil. Bela stihla odtrhnúť ešte jeden a uţ sa ani
nepohla, ale desaťhlavý drak si ju všimol. Schmatol ju a vliekol na svoj čierny zakliaty
hrad. Bela prosila, aby ju pustil, lebo má doma chorého otca. Drak len krútil hlavami, ţe
nie, lebo porušila pravidlo o zákaze trhania pľúcnika lekárskeho. Kto ho poruší, uţ sa nikdy
nedostane domov. Bela pevne drţala košík s dvomi vzácnymi bylinkami, lebo škaredý
a zlý drak ju vliekol cez celý les, cez dva potoky, cez desať lúk. Na hrade ju drak zaviedol
do najvyššej komnaty, aby ju nikto nemohol vyslobodiť. Stráţil ju vo dne aj v noci, aby sa
von nedostala. Bela hladovala a bolo jej zle. Našťastie ju tam objavila sýkorka, ktorú celú
zimu kŕmila. Bela je dala do zobáčika pľúcniky a ona s nimi odletela k otcovi. On si navaril
čaj, vyzdravel a vybral sa vyslobodiť dcéru. Podarilo sa a dodnes spolu spomínajú, ako
najskôr zachránila Bela otca a potom otec Belu. Samozrejme poďakovali sýkorke, ale ona
povedala, ţe nie je za čo, veď Bela jej pomohla preţiť zimu.
Klaudia Letková, 9 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
15/27
Lietadlá
Bolo raz jedno lietalo, ktoré sa volalo Prášok.
Raz sa konala letecká súťaţ, ktorá sa volala
Letom svetom a keď sa o tom dozvedel Prášok,
tak priletel do servisu a poprosil opravára, aby
mu zvýšil rýchlosť. Keď mu zvýšili rýchlosť, tak
prášok sa veľmi potešil a hneď sa postavil na
štartovú čiaru. Naštartoval motor a keď započul
slovo štart tak vyletel.
Práve počas prvého letu musel preletieť cez
Himaláje a tam musel preletieť cez veľké hory. Našťastie v jednej hore boli tunely a práve
cez jeden preletel. Potom musel preletieť ponad more. Po chvíli prišli všetci pretekári a
obdarovali ho všelijakými skrutkami a inými vecami.
Jakub Mrocek,9 rokov
O karnevale v našej škole
V škole sme mali karneval. Najprv sme sa fotili a fúkali balóny v zborovni. Potom sme mali
matematiku a gramatiku. Bolo práve 31. januára a my sme dostali polročné vysvedčenie.
Išli sme do telocvične, pustili hudbu a tancovali. Mali sme sa aj veselé súťaţe. Išli sme na
obed a keď sme sa vrátili, išli sme späť do telocvične. Hrali sme sa s balónmi. Baby zatiaľ
v škole pomáhali budúcim prvákom Prváci sa zapísali, dostali pamätný list a darček a išli
domov. Potom sme sa vymenili. Dievčence sa jašili v telocvični a my sme sa hrali na
počítači. Keď sme prišli domov, ukázali sme rodičom vysvedčenie. Pýtali sa aj na
ostatných spoluţiakov. Spomenul som, ţe Soňa mala samé jednotky. Aj mňa všetci doma
pochválili. Mal som jednu dvojku a ostatné jednotky. Bol to úţasný deň. Na druhý deň bol
uţ druhý polrok. Učiteľka Danka Palatinusová nám dala úlohu, aby sme napísali o
karnevale v našej škole. Nemali sme moc iných úloh, tak som si sadol a napísal. Stihol
som ešte ísť aj k Tomášovi. Hrali sme sa s ním aţ do večera.
Miroslav Gruliš, 9 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
16/27
Zábavná krajina
Bol pekný slnečný deň a v kaţdej záhrade rástlo veľa voňavých kvetín. V jednej z nich sa
stretli kamaráti Pat a Mat. Rozmýšľali o to, ţe by išli na dovolenku.“ Ale kde by sme išli?“
Povedal Pat. Dlho rozmýšľali. „Uţ viem, pôjdeme do zábavnej krajiny,“ odpovedal Mat.
Obaja s tým súhlasili. Dohodli sa, ţe pôjdu v pondelok a stretnú sa pri letisku Zábavný
cestovateľ. Išli sa teda pobaliť. Pat si zobral obľúbené tričko a nohavice. Mat si zbalil
topánky a svojho medvedíka. Konečne prišiel pondelok. Stretli na letisku, ako sa dohodli
a spoločne nastúpili do lietadla. Letuška im skontrolovala lístky, odloţili si batohy a usadili
sa. Za nimi sedela dvojica Asterix a Obelix. Veľmi rýchlo sa zoznámili. Pat sa ich opýtal,
kde cestujú. Asterix povedal: „Cestujeme do zábavnej krajiny.“ Obelix hneď vedel, ţe aj oni
cestujú do zábavnej krajiny, lebo videl ich lístky. Keď
pristáli, všetci štyria vystúpili a nadýchli sa čerstvého
vzduchu. Zrazu počuli, ţe sa im prihovárajú Tom
a Jerry. Všetci sa veľmi rýchlo zoznámili. Spolu sa
vydali na pláţ. Pat mal červené plavky s bielym
pásikom a Mat mal modré plavky s potápačskými
okuliarmi. Rozhodli sa poţičať si nafukovačky, aby
sa neutopili, lebo voda pri pláţi bola veľmi hlboká.
Vo vode sa pochytali a urobili vláčik
z nafukovačiek. Všetci rýchlo plávali, aţ nakoniec
zistili, ţe pred nimi je dlhý vodopád. Všetci naraz
vykríkli: „ A uţ sme došli!“
Vanesa Panáková, 10 rokov
Psíček a mačička
Keď sa psíček a mačička zobudili, povedali si, ţe pôjdu na výlet. Zbalili sa a išli peši na
výlet do lesa. Postavili si stan a z rozhľadne pozerali ďalekohľadom na zvieratká. Výlet sa
im páčil, unavení išli spať do stanu.
Timotej Hájek, 6 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
17/27
Keď sme boli na Inovci
Ráno sme vstali a išli sme sa naraňajkovať, lebo sme sa chystali na Inovec. Bolo nás päť.
Chystala sa s nami aj krstná mama a pôjde aj tato, mama, bratranec. Po piatich minútach
sme vyrazili. Keď sme prišli k chate pod Inovcom, opiekli sme si slaninku a špekáčiky. My
s bratrancom sme sa išli hrať na hojdačky. Mama a tato si dali kávu. Krstná na nás dávala
pozor, aby sa nám niečo nestalo. Asi po pol hodinke sme sa išli napiť. Robili sme bublinky
do vody. Mama a tato, aj krstná, sa strašne smiali, lebo nám to vošlo do nosa. To boli
smiechoty! Potom sme začuli, ako sa mama s krstnou o niečom bavili, ţe tu ostaneme
spať na chate. Potešili sme sa a čakali sme, či to tak bude. Hurá! Ostali sme. Noc bola
úţasná. Keď som vošla do kúpeľne, tak som rýchlo zavolala mamu, nech sa ide pozrieť.
Bolo to tam krásne a bratranec od údivu ani neţmurkol. krstná išla na recepciu a zaplatila
pobyt na celý týţdeň veľmi sme sa tešili.
Mama mi ešte dovolila ísť sa von hrať. Hrali sme sa vonku aţ do jedenástej. Potom sme
sa išli najesť obed bol vynikajúci. Príloha bola jahody poliate roztopenými malinami. Išli
sme sa hrať so švihadlom. Utieklo to rýchlo a museli sme ísť domov. Išli sme cez vlek
a dolu tým kopcom sme sa skotúľali. Po ceste nás zastavil jeden ujo a pýtal sa nás, kde
sme boli, tak som mu povedala, ţe mu to rada porozprávam. Pozval nás k nemu domov.
Tak sme sa s bratrancom prekrikovali, ţe nás ani pochopiť nemohol. Na stôl doniesol
niečo na pitie a jedlo. Najedli sme sa. Chlebíky boli vynikajúce, veľmi sme si to váţili. Keď
sme prišli domov, tak sme sa ešte hrali, ale len pol hodinku, lebo sme boli unavení a za
chvíľku sme zaspali. Tešili sme sa na ďalšie výlety do hôr. Nečakali sme dlho. Koncom
týţdňa sme išli zo školy na Inovec. Vtedy
to bolo ešte lepšie. Mala som tam viac
kamarátov. Aj sme sa viac zabavili, zahrali,
pochodili. Tieţ sme si niečo opiekli.
Bol to super týţdeň! Mala som strašnú
radosť, ale aj strašnú svalovicu. Ráno som
sa ani postaviť nemohla. Tak mi mama dala
krém a postupne to prešlo.
Nicol Palatinusová, 9 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
18/27
O tuningu
Bol raz jeden chlap ktorý, sa volal Shon. Keď sa prihlásil na vysokú školu, našiel tam
chalana, ktorý chcel s ním pretekať Išli pretekať dlho sa predbiehali a na koniec vyhral
Shon. Po závode ho zobrali na policajnú stanicu a odtiaľ ho poslali do Japonska. Pretoţe
by išiel do väzenia. Tam si našiel kamaráta, ktorý sa volal Twinky. Twinkie mu chcel ukázať
svoje auto, tak ho vzal do garáţe, kde si vybral auto. Bolo čierno červené a nebolo tam len
to jedno, bolo ich tam veľa. Twinkie ukázal Shonovi ako sa driftuje a tuninguje. Keď ho
naučil všetko o pretekaní, vyzvali pretekára Miša, ktorého Shon porazil. Po pretekaní Shon
povedal, ţe takýto dobrý závod ešte nevidel. Potom Shon odcestoval do New Yorku. Tam
stretol chlapca, Axela. Ten ho veľmi obdivoval. Shon naučil Axela drifty a Axel bol šťastný.
Shon a Twinkie odišli do mesta Tokio a tam sa stali najlepšími pretekármi. Raz v noci sa
k nim vkradol zlý Takashi a zobral im všetky tuningy a dobré autá. Shon dostal nápad, ţe
ho pôjdu hľadať, ale Takashi bol uţ za hranicami. Potom Shon smutne povedal, ţe si kúpia
nové autá a nové tuningy.
Matúš Puna, 9 rokov
Vector
Vector bol muţ, ktorého všetci videli iba na čierno. Vlastne Vector je vynález, čo parkúruje.
Raz ho prinútili vojaci, nech pracuje pre základňu. Bolo tam 1 000 000 000 takých istých
Vectorov. Čiţe vynálezov. Vectorovi prišlo veľmi zle. Zakričal na celú základňu, ţe ho
zneuţívajú a chce odísť. Rozbehol sa a všetci vojaci po ňom beţali. Vector si vyzliekol
tričko a vyskočil z okna. Z toho najväčšieho mrakodrapu v meste. Našťastie sa nezabil. Na
ceste ho čakali prekáţky. Tak musel parkúrovať. Najskôr bol v meste Downtown. V tom
meste sa naučil robiť salto dozadu, aj salto dopredu, Walking bar. Neviete čo to znamená?
To znamená, ţe keď je oproti vás stena, tak sa od nej odrazíte a vniknete dovnútra.
Ovládal ešte veľmi veľa iných trikov. Potom išiel do finálnej časti. Volá sa Technology park.
Tam sa naučil toho najviac. Na konci mesta si našiel lietajúcu motorku a ukradol ju. Potom
išiel do veľmi čudného paneláku. Ale to nemal robiť. Vojaci ho obkľúčili a Vectora zmrazili.
A tak sa skončil príbeh Vectora.
Alex Lehocký, 10 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
19/27
O zajkovi
Bol raz jeden zajko, ktorý sa volal Ivko. Ivko býval na lúke vedľa lesa. Ivko si chodieval do
lesa pobehať. Domček mal pekný a aj vnútri to mal pekné. Mal sestru, ktorá sa volala
Bibiana. Bibiana rada a dobre varila. Ivkovi veľmi chutilo, čo varila Bibiana. Raz išli Ivko s
Bibianou do dediny na kapustu, ale zle sa pochodili. Nikto v dedine kapustu nemal. Ivko s
Bibianou boli smutní, lebo sa tešili, ţe budú mať kapustovú polievku. Uvarili si hríbovú
polievku a bylinkový čaj. Napapali sa, umyli si taniere, išli sa umyť a umyť si aj zúbky. Prvá
išla Bibiana a Ivko si sadol do obývačky a pozeral správy na Markíze. Keď sa Bibiana
umyla, obliekla sa do pyţama a poslala brata, aby sa išiel umyť. Bibiana zatiaľ, kým sa
Ivko umýval, pozerala správy. Keď sa Ivko umyl, dal sa tak isto ako Bibiana do pyţama a
sadol si do obývačky a spolu dopozerali správy. O 20:00 išli spať. Na druhý deň sa ráno
ako prvá zobudila Bibiana. Umyla si zuby a prezliekla sa do nohavíc a do krátkeho trička.
Išla do kuchyne, obliekla si zásteru, aby mohla pripraviť Ivkovi a sebe raňajky. Ivko sa
zobudil o 7:30 a Bibiana uţ mala raňajky na stole. Ivko si išiel umyť zuby a išiel sa obliecť.
Potom išiel do kuchyne, naraňajkovať sa. Bibiana ho uţ čakala a keď Ivko prišiel do
kuchyne spolu sa usadili k prestretému stolu a naraňajkovali sa. Potom Bibiana išla
upratovať dom a Ivko išiel kosiť trávu. O 11:59 išla Bibiana zohriať polievku. A o 12:00 išli
obedovať. Po obede išla Bibiana štrikovať. Ivko si išiel sadnúť do obývačky a čítať si
časopis. Večer zasa pozerali správy a po správach išli späť.
Soňa Marcinechová, 10 rokov
O najlepších kamarátoch
Maťko bol malý chlapec, ktorý začal chodiť do školy. Mal kamarátku, ktorá sa volala Emka.
Spolu s Emkou chodievali kaţdé ráno do školy. Raz Emka ochorela a Maťko chodieval
dávať Emke úlohy. Maťko sa veľmi rád učil a veľmi rád chodieval dávať Emke úlohy. Kým
bola Emka chorá, Maťko musel chodievať sám ráno do školy. Ale Maťko nemal iba
spoluţiačku Emku, ale aj spoluţiaka Petra, Martina a Adama a spoluţiačky Maťku,
Romanku, Sáru. Ale najradšej mal Emku. Raz, bolo to v piatok, išiel Maťko dávať Emke
úlohy, ale Emka nebola doma. Babka mu povedala, ţe išla na kontrolu k doktorke, ţe má
prísť zajtra. Maťko išiel domov a rozmýšľal, či Emka príde na budúci týţdeň uţ do školy,
lebo Emka uţ dva týţdne nebola v škole a bolo mu ľúto ţe Emka je tak dlho chorá. Maťko
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
20/27
prišiel domov, kde rozvoniaval koláč, ktorý piekla mama. Išiel do izby, urobiť si úlohy
a prezliecť sa do vecí na doma. Prezliekol sa a sadol si k úlohám. Medzi tým mama
urobila koláč a zakričala na Maťka, ţe koláč je hotový. Maťko rýchlo zbehol dole ochutnať
koláč. Keď beţal dole schodmi, práve prišiel domov tato. Mama išla do kuchyne prestrieť
na stôl, tato sa vyzúval na chodbe a dával si papuče. Všetci sa zišli vo voňavej kuchyni.
Maťko sa najedol, išiel si dorobiť úlohy, nachystať si veci do školy a umyť sa. Nezabudol
ani na zuby. Trochu si ešte posedel s rodičmi, potom si ľahol do postele a zaspal. Snívalo
sa mu o kamarátoch.
Soňa Marcinechová, 10 rokov
O Zlatovláske a troch medveďoch
V jeden krásny jarný deň sa medvedia rodinka vybrala na prechádzku. „Pôjdeme dnes aţ
k rybníku, ocko?“ spýtal sa malý medvedík. Dobrák medvedí ocko súhlasil. Len čo odišli,
ich domček objavilo jedno zvedavé dievčatko, ktoré naháňalo motýľa. Bola to Zlatovláska.
„Aký čudný domček!“ začudovala sa, keď vošla dnu. „Oh! Všetko je tu pripravené na obed.
To sa mi hodí, som veľmi hladná!“ Zlatovláska sa veru nepýtala, pre koho je jedlo
pripravené a podišla k stolu. Boli tam tri misky: malá, stredná a veľká. Tak dlho behala po
lese, ţe bola naozaj rada, ţe si môţe konečne sadnúť a najesť sa. Zlatovláska začala tou
najmenšou miskou. Jedlo jej veľmi chutilo. Keď sa najedla, cítila sa unavená. V domčeku
jej bolo príjemne. Vonku bolo teplo, aj slniečko svietilo a pálilo. Zlatovláska zbadala
hojdaciu stoličku a pomyslela si, ţe je akurát pre ňu a hodila sa na ňu. Rata! Stolička sa
pod ňou rozletela. Nájdem si inú, pomyslela si Zlatovláska. Zbadala dvere. „Čo je za týmito
dverami? Strčila nos za pootvorené dvere a objavila tri postele: malú, strednú a veľkú.
Zlatovláske sa uţ zatvárali oči, tak si ľahla a na chvíľu zaspala. Zobudila sa aţ keď začula,
ţe niekto otvára dvere. Uvidela tam stáť troch medvedíkov. Začudovane na ňu pozerali
otecko, mamička a malý medvedík. Vysvetlila im, ţe bola unavená a tak si u nich
oddýchla. Nehnevali sa. Zoznámili sa a s medvedíkom sa spolu pekne hrali a otecko čítal
noviny. Takto sa skončil ten pekný jarný deň. Bozkali sa na rozlúčku, sľúbili si, ţe sa
čoskoro uvidia a Zlatovláska sa vydala na cestu domov, kde ju čakali mamička s oteckom.
Jesica Zichová, 9 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
21/27
Trampoty s plavkami
Boli dvaja bratia, ktorí sa volali Lolek a Bolek.
Bývali v panelovom dome na deviatom
poschodí. Raz, v lete, sa Bolek rozhodol, ţe
sa pôjdu kúpať na kúpalisko. Keď tam prišli,
vybalili si batohy a išli si zaplávať. V bazéne
sa dobre zabávali a celý deň plávali. Spúšťali
sa aj na toboganoch a to sa im veľmi páčilo.
Večer sa vrátili unavení domov a hneď si ľahli
do postele. Tvrdo zaspali. Ráno sa zobudili
v dobrej nálade. Znovu išli na kúpalisko. Kúpili si lístky na tobogan a tešili sa, koľko zaţijú
zábavy. Hneď pri prvej jazde sa však Lolkovi roztrhli plavky, ktoré sa mu zachytili na štarte
toboganu. Keď vyšiel z toboganu, mal spálený zadok a roztrhnuté plavky. Bolek sa tak
smial, aţ spadol do vody. Potom sa prestal smiať a utekal svojmu bratovi na pomoc.
Z deky zobral uterák, ktorý si Lolek omotal okolo pása. Spolu utekali do prezliekarne, kde
si Lolek prezliekol krátke nohavice. Lolek bol na Bolka nahnevaný, pretoţe sa mu smial.
Bolek zobral Lolka na zmrzlinu, aby sa uţ nehneval. Kúpili si trojitú zmrzlinu a išli si sadnúť
do tieňa na lavičku. Keď zmrzlinu zjedli chceli sa rozbehnúť k bazénu, ale Bolkove plavky
zostali zachytené o klinec na lavičke. Lolek sa smial aţ sa za brucho chytal. Bolek sa
nahneval, ale vtedy si spomenul, ako sa on smial Lolkovi. Nakoniec sa obaja zabavili na
trampotách s plavkami a rozhodli sa ísť radšej domov. Doma porozprávali rodičom, čo sa
im na kúpalisku prihodilo. „Uţ vám v ţivote ţiadne plavky nekúpim!“ Prehlásila nahnevaná
mama a otec dodal „Máte zaracha!“ Lolek a Bolek zosmutneli, plač mali na krajíčku. Mama
s otcom na seba ţmurkli a obaja sa rozosmiali. Ţiadne tresty neboli, len kopa smiechu
a sľub, ţe chlapci si nabudúce dajú väčší pozor.
Matej Puna, 6 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
22/27
Jarný zázrak
Bol raz jeden zajac, ktorý sa volal Hrajko, lebo sa rád hrával. Mal kamarátku líšku Elišku.
Keď Hrajka chcela zjesť, tak sa nad ním zľutovala. Hrajko našiel kuklu a zavolal líšku
Elišku, aby sa na ňu išla pozrieť. Tak ju sledovali celý deň. Prešiel pondelok, utorok, prešla
streda aj štvrtok, prešiel piatok, sobota, prešla nedeľa, prešiel celý týţdeň a ešte sa
neotvorila. Čakali celý týţdeň, čakali ďalší a ďalší a ešte stále sa neotvorila. Aţ raz začuli
tiché pukanie a zvolali: "Hurá! Konečne pukla!" Vyletel z nej krásny motýľ. Hrajko povedal:
"To je nejaký zázrak. Neznámy motýľ." Líška Eliška sa opýtala: "Ty si aký druh motýľa?"
Motýľ povedal: "Ja som vidlochvost. A ty si kto?" "Ja som líška Eliška." "A ja som Hrajko."
Pekne sa predstavili. "Poďte sa hrať." Povedal motýľ. Hrajko sa spýtal: "A na čo?" "Na
skrývačku," povedala líška Eliška. "Počítaš!" Povedal motýľ Hrajkovi? "A do koľko?" "Do
dvadsať." "Dobre. Počítam. Raz, dva, tri, štyri, päť, šesť....," počítal aţ do dvadsať. Keď
dopočítal, tak išiel hľadať. Prvú našiel líšku Elišku, ale motýľa nevedeli nájsť. Na koniec sa
im aj sám ukázal. Bol schovaný v tráve. Potom Hrajko rozhodol, ţe sa budú hrať na
naháňačku. Prvá chytala líška Eliška. Chytila Hrajka a Hrajko chytil motýľa. Spolu išli pre
zvonec a uţ je rozprávky koniec.
Lea Fedorov, 8 rokov
Ariel
Bola raz morská panna Ariel. Chodila do školy za hradom. Keď sa naučila čítať a písať
nechcela sa uţ učiť. Konečne prišiel čas, keď dospela. Zobrala si najkrajšieho princa zo
zámku. Spolu mali krásne dievča, ktoré sa volalo Marka. Zlá čarodejnica jej povedala, ţe
keď jej donesie trojzubec kráľa Tritona, tak bude morská panna navţdy. Ale mala na to len
jeden deň. Poprosila Fábia, nech jej s tým pomôţe. Ale Fábio nechcel. Tak išla sama.
Prešiel celý deň a ešte stále ho nemala. Čarodejnica ju hlboko v mori uzavrela do silného
hrubého skla. Marka sa premenila na človeka a nemohla dýchať. Jeden dobrý ţralok, ktorý
to videl, rozbil sklo a vyniesol ju na breh. Ţralok to išiel povedať kráľovi Tritonovi. On ju
premenil späť na takú, akou bola predtým, na krásnu morskú pannu. Spolu išli pre zvonec
a uţ je rozprávky koniec.
Lea Fedorov, 8 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
23/27
Túlavý psík
Bol raz jeden psík, ktorého vyhodili z domu. Raz keď sa psík túlal po dedine, psíka stretlo
dievčatko. Dievčatko sa hneď pýtalo maminky, prečo sa túla po dedine. Mamina povedala,
ţe ho asi vyhodili. Dievčatko na druhý deň zasa stretlo psíka. Hneď za ňou pribehol a
začal sa okolo nej točiť, veselo vrtel chvostíkom a tak si ho dievčatko obľúbilo. Na druhý
deň sa dievčatko pýtalo maminky, či môţe ísť von. Mamina s dcérou vôbec nevedeli, ţe
psík je na ich dvore a prespal tam celú noc. Dali mu vodu a granule a dievčatko sa hneď
vypytovalo, či si ho môţu nechať. Mamina povedala, ţe si ho nechajú a dievčatko
sľubovalo, ţe sa o neho bude starať. Na druhý deň sa dievčatko pýtalo, či môţe ísť so
psíkom na prechádzku a mamina povedala, ţe pôjdu spolu. Na prechádzke psík poslúchal
na slovo, keď prišli domov psíka okúpali. Dievčatko sa o neho staralo ako nikto iný. Ešte
sa s ním dlho hralo a potom obaja zaspali. Na druhý deň dievčatko porozprávalo svojim
kamarátkam a kamarátom o psíkovi a spolu mu vymysleli meno. Odvtedy sa volal Kubo,
čierno-hnedý Kubo. Rodičom potom doma porozprávala, ako ho s kamarátmi vymýšľali a
tešila sa na druhý deň.
Barbora Masárová, 8 rokov
Nová rozprávka o Aladinovi a čarovnej lampe
Bol jeden chlapec, ktorý sa volal Aladin. Raz išiel raz do lesa a tam stretol zlého
čarodejníka. Čarodejník ho premenil na ţabu. Jedného dňa ţaba skákala po lesnej
cestičke a v kríku našla leţať starú čajovú lampu. Ţaba - Aladin - preskúmal čajovú lampu.
V nečakanej chvíli sa z tej lampy vynoril dţin a ten dţin mu sľúbil, ţe mu splní dve ţelania.
Prvé Aladinove ţelanie bolo, ţe si prosí, aby ho premenil zas na človeka. Druhé ţelanie
bolo, aby zase ţila jeho mama, lebo ona mu zomrela, ešte keď bol malé dieťa. Dţin ho
premenil, ale jeho mamu na svet vrátiť nevedel. Dţin preto povedal Aladinovi, ţe si môţe
ešte niečo ţelať. Aladin mu povedal, ţe si ţelá, aby mal svoju vlastnú rodinu. Tak mu dţin
stvoril ţenu, ktorá mala dve deti, dvoch synov. Aladin dostal aj zvieratko, ktoré sa volalo
Maxi pes Fík. Aladin dal svojim dvom deťom mená Alexander a Paťo. A jeho milovaná
ţena sa volala Lenka. Tak si Aladin so svojou rodinou ţil šťastne aţ do smrti a ak
nezomreli, tak ţijú do dnes.
Lívia Letková, 8 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
24/27
O troch prasiatkach
My, prasiatka, sme sa skoro ráno vybrali okúpať sa. Uvideli sme veľké mláky, ale aj veľké
tobogany. „To je paráda! Najeme sa a potom si to uţijeme!“ tešili sme sa. Keď som si
otvoril svoj sendvič, zistil som, ţe v ňom mám pokazenú salámu. Bol som smutný, lebo
moji dvaja kamaráti Joţko a Peťko mali dobré sendviče. Ja som zostal hladný a nemal
som pri sebe ţiadne peniaze, aby som si mohol niečo kúpiť v bufete. Rozmýšľal som, ako
by som zohnal nejaké peniaze. Pýtal som sa aj Joţka s Peťkom, či mi nemajú poţičať, ale
tieţ nemali. Potom som nejaké peniaze skúšal nájsť na zemi, či niekomu náhodou
nevypadli. Peňazí nikde a kým sa Joţko s Peťkom kúpali v bazéne, ja som sedel na deke
a stále som bol hladný. Zrazu ma napadla parádna vec. Predám nafukovačku! Tak som
chodil po aquaparku a pýtal som sa ostatných zvieratiek, či ju nechcú kúpiť. Bola krásna,
ruţová s bielymi bodkami. Krokodíl Fero ju odo mňa kúpil a ja som si mohol konečne kúpiť
sendvič v bufete. Jedol som, pozeral na kamarátov a rozmýšľal, či sme ozaj najlepší
kamaráti. Keby oni boli hladní a nemali peniaze, tak ja by som sa s nimi o jedlo určite
podelil, alebo im pomohol zohnať nejaké peniaze.
Lucas Zaťko,8 rokov
Vlk a zajac
Vlk a zajac išli do lesa hrať sa na schovávačku. Vlk sa schoval a zajac ho išiel hľadať.
Namiesto neho našiel medveďa a spolu hľadali vlka. Našli ho za kríkmi. Uţ boli traja, išli
ďalej a stretli líšku. Zajaca napadlo, ţe si môţu zahrať futbal, ale nemali loptu. Poobzerali
sa a za stromom bola jedna lopta. Zabudli ju tam nejaké deti. A tak si zahrali futbal. Hrali
aţ do večera. Zľakli sa, ţe nebudú mať kde spať, ale zajac uvidel dom. Išli k nemu. Bol
tam ujo a ten ujo im dovolil prespať. Páčilo sa im bývať spolu a tak s ujom zostali. Ţili tam
aţ do smrti.
Tomáš Brachtýr, 7 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
25/27
Veľkonočný zajac
Bol raz jeden Veľkonočný zajac, ktorý sa volal Uško, ale to nebol obyčajný čokoládový
zajac, bol to naozajstný zajac. V jednej ruke mal vedro s vodou a v druhej mal korbáč. Bol
to zajac, ktorý oblieval ľudí. Prišiel k zelenému domu a zazvonil. Otvorilo mu jedno
dievčatko, ktoré sa Uška veľmi zľaklo. Uško bol smutný, ţe sa ho boja. „Ale pred tým sa
ma nikto nikdy nezľakol,“ len si tak vzdychal a išiel domov. Doma mu mamička
porozprávala, ţe by nemal chodiť oblievať ľudí, ale zajacov, aby sa ho ľudia nebáli. Tak
išiel a zazvonil u zajačikov. Otvoril mu ruţový zajac s modrou mašľou. Bolo to dievčatko,
malo modré oči a volalo sa Lenka. Keďţe Uško a Lenka boli dobrí kamaráti, tak Uško
oblial Lenku a ešte sa stihli chvíľočku zahrať. Potom išiel Uško ďalej a zazvonil pri ďalších
dverách. Otvoril mu modrý zajačik s tmavomodrou mašľou, ktorý sa volal Janko. Uško ho
zavolal, či by s ním nešiel pooblievať Janu a Jano povedal: „Jasné! Prečo nie?“ A tak išli a
zazvonili Janke. Otvorila jej mama. Ale Jankina mama nemala rada, keď sa Jana
stretávala s Uškom a s Janom, tak ich oboch zahnala preč. Keď sa v škole Jano a Uško
stretli s Janou, kamarátka sa im hneď ospravedlnila, ţe im neotvárala. Chcela, ale mama
ju predbehla. Janko s Uškom sa s Jankou totiţ dopredu dohodli, ţe keď niekto zazvoní,
má isť otvoriť Jana. Dobrí kamaráti Janko s Uškom sa na Janku nehnevali. Tak sa Janka
porozprávala doma s mamou o tom, či by sa s nimi nemohla začať stretávať a mama
povedala: „Môţeš, ale musíš mi niečo sľúbiť. Nebudeš sa s nimi stretávať kaţdý deň.
„Dobre, sľubujem!“ súhlasila natešená Janka. Na druhý deň Janka Uškovi a Jankovi
radostne oznamuje: „Mama mi dovolila sa s vami stretávať. Ale nie
kaţdý deň. Dovolila mi iba v piatok, v sobotu, v stredu a v utorok.“ „Ale
veď to nevadí, veď to sa môţeme stretávať štyri dni v týţdni,“ potešili
sa Janko s Uškom. „Ale keď ja som dnes posledný deň v škole, my
ideme na tri mesiace preč,“ smutne vraví Janka. Janko ju utešuje:
„Nevadí, aspoň sa tam vyšantíš.“ Uško smutne mlčí. Keď Uško prišiel
domov, tak išiel hneď k Janke a hovorí: „Janka, prehovor tvoju mamu,
aby ste na ten výlet nešli.“ A tak aj urobila. Prehovorila svoju mamu,
aby na výlet nešli a aby sa s Uškom a Jankom mohla stretávať kaţdý
deň. Lebo to sú jej najlepší kamaráti. Tak sa s Uškom hrali a hrali, aţ
kým nevyrástli.
Barbora Masárová, 8 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
26/27
Moji starí rodičia
Moja babka a môj dedko,
tí museli vedieť všetko.
Na roliach sa narobili,
len aby si lepšie ţili.
Teraz keď uţ roky majú,
tak sa radi so mnou hrajú.
Vedia vţdy dať pozor na mňa,
keď sú v práci tato, mama.
My sme radi, ţe ich máme.
Za nič na svete ich nedáme!
Alžbetka Letková, 8 rokov
Duch Vianoc
Pod ten náš stromček,
dostali sme darček.
A sviečka len ticho svieti,
radujme sa všetky deti,
lebo krásny snieţik padá,
do postieľok poukladá
všetky moţné deti.
Poskladá aj vety.
Doma vidím kaţdý deň,
ako padá biely sneh.
Alžbetka Letková, 8 rokov
a Klárka Komorovská, 9 rokov
Báseň o starých rodičoch
Moja babka, tú mám rád,
stačí mi len zavolať.
A uţ začnú rásť nám domy,
lode, ba aj veľké stromy.
Všetko vieme postaviť,
lebo babka je vţdy fit.
Dedko je náš hundroš veľký
vţdy, keď mu naskáčeme do škodovky.
Ale potom s úsmevom,
povie: Chlapci- všetci von!
Mám ich všetkých veľmi rád,
a ďakujem, ţe ich mám.
Erik Jančo, 8 rokov
ZŠ s MŠ Selec Nové príbehy o našich starých kamarátoch Píšem, píšeš, píšeme....2014
27/27
Cirkus Afro
Raz dávno, bol jeden cirkus, ktorý sa volal Afro. Jedného dňa išiel vozík s opicou Eliškou,
slonom Antonom a ţirafou Angelínou cez mesto New York. Mali sa tam stretnúť
s riaditeľom. Po ceste obdivovali mrakodrapy, ktoré boli pekné a moţno aj kilometer
vysoké. Zdalo sa im, ţe siahajú aţ po oblaky. Prechádzali aj okolo hokejového štadiónu,
kde práve hrali Rusi proti Japoncom. Nakoniec konečne prišli do cirkusu, kde ich uţ
netrpezlivo čakal tučný riaditeľ. Povedal im, ţe sa majú ísť do šatne rýchlo prezliecť,
pretoţe o hodinu začína v cirkuse predstavenie. Poslúchli riaditeľa a odišli do šatne, kde si
slon obliekol sukňu, opica vestu a ţirafa si obliekla blúzu. Cirkus sa mohol začať. Ako prvý
vystúpil slon, ktorý jazdil na motorke. Za ním išla opica, ktorá skákala cez ohnivé kruhy.
Posledná bola ţirafa, jazdiaca na korčuliach. Po skončení nastúpili do voza a chystali sa
odísť. Ale ešte predtým ich tučný riaditeľ pochválil a za to, ţe tak dobre vystupovali im dal
lístky na hokej a pridal aj vstupenku do mrakodrapu. Poďakovali sa a vybrali sa do
mrakodrapu. Vstúpili a išli aţ na stošesťdesiate poschodie. Pozreli sa na mesto. Pohľad sa
im veľmi páčil. Videli veľmi ďaleko. Všetky autá a ľudia sa im zdali ako mravčekovia alebo
hračky, Pokochali sa a išli k štadiónu. Pri vchode podali lístky pánovi, ktorý ich vpustil na
tribúnu. Hral sa zápas medzi Čínou a Španielskom. Usadili sa a pridali sa k fandiacim
divákom. Po zápase povedali, ţe to bol najväčší záţitok v ich ţivote. Po zápase sa mohli
ešte hodinu korčuľovať. Keď sa unavení vracali k svojmu vozíku, napadli ich lupiči. Bránili
sa, bojovali s nimi skoro dve hodiny. Oplatilo sa!. Prišli pre nich policajti a zobrali ich so
sebou. Konečne nastúpili späť do vozíka a viezli sa domov. Hoci sa im v New Yorku veľmi
páčilo, boli šťastní, ţe sú doma. Aj ich kamaráti sa radovali, ţe sa vrátili, lebo im uţ bolo
smutno.
Matúš Puna,9 rokov
Top Related