1
ZÁKLADNÁ ŠKOLA ALEXANDRA DUBČEKA MAJERNÍKOVA 62, BRATISLAVA
Fyzika Učebné texty pre 6. ročník
Soňa Štancelová
© 2014
Učebné texty sú doplnkom k učebnici fyziky pre 6. ročník
2
3
Obsah
Úvod ....................................................................................................................................................... 4
Čo je fyzika? ............................................................................................................................................ 5
Telesá a látky .......................................................................................................................................... 6
Telesá ................................................................................................................................................. 6
Látky ................................................................................................................................................... 7
Atómy a molekuly ............................................................................................................................... 8
Vlastnosti látok .................................................................................................................................... 10
Vlastnosti kvapalín ............................................................................................................................ 10
Využitie vlastností kvapalín............................................................................................................ 11
Vlastnosti plynov ............................................................................................................................... 12
Spoločné a rozdielne vlastnosti kvapalín a plynov .............................................................................. 13
Vlastnosti pevných látok ................................................................................................................... 14
4
Úvod
Tieto učebné texty majú slúžiť žiakom pri príprave na hodiny fyziky, na opakovanie pred
písomkou a na utvrdenie vedomostí. Nenahrádzajú učebnicu. Neobsahujú úlohy, otázky pokusy a pod.
V modrom poli na vonkajšej strane sú zaujímavosti, rozšírenie učiva, bližšie vysvetlenie
niektorých pojmov atď.
V ružových rámčekoch je stručné zhrnutie učiva:
V takomto rámiku je odkaz na stranu v učebnici fyziky pre 6. ročník
Texty treba vytlačiť obojstranne a zviazať. Najlepšie je použiť lištu, do ktorej sa listy vsunú, aby sa ďalšie
mohli vložiť.
Učebnica s. 6 - 12
Zhrnutie učiva
5
Čo je fyzika?
Fyzika je prírodná veda. Jej názov pochádza
z gréckeho slova physis = príroda. S fyzikou sa stretávame
doslova na každom kroku. Len čo ráno otvoríme oči, po
zazvonení budíka, napustíme vodu do kanvice a dáme ju variť
na čaj. Budík, vodovod, kanvica, lúhovanie čaju – to všetko je
fyzika. Pozrieme, aké bude počasie, aj to je fyzika. Mobil, auto,
električka, tie sú plné fyziky.
Vo fyzike sú najčastejšími pracovnými metódami
pozorovanie, pokus a meranie. Po stáročia vedci odhaľovali
základné prírodné zákony, ktorými vedia vysvetliť javy
v prírode a využiť ich vo svoj prospech. Množstvá poznatkov,
ktoré získali, sa rozdelili na viaceré fyzikálne vedy. V predmete
fyzika sa budeme učiť o oblastiach napríklad:
Elektrina a magnetizmus – kde sa dozvieme napr. ako funguje
poistka, žiarovka, či kompas,
Optika – kde sa naučíme niečo o svetle, ako vidíme, ako
funguje mikroskop a oveľa viac,
Mechanika – ktorá popisuje pohyb a jeho príčiny
Termika – sa zaoberá teplom
Akustika – skúma zvuk
Atómová fyzika – kde sa dozvieme napr. o energii, prečo
svietia hviezdy atď.
Ľudia odpradávna pozorovali
svoje okolie, prírodu. Kládli si
otázky a hľadali odpovede.
Chceli vedieť, prečo veci
padajú na zem, prečo vtáci
lietajú. Alebo čo je oheň
a ako ho zapália. Alebo prečo
sa strieda deň a noc, či ročné
obdobia a mnoho ďalších
otázok. Odpovede
nachádzali tak, že pozorovali
okolitý svet, premýšľali,
zbierali poznatky, robili
pokusy, overovali svoje
myšlienky. Spočiatku
existovala len jedna veda.
Postupne poznatkov
pribúdalo a preto sa neskôr
vedecké poznatky rozdelili
do troch hlavných odvetví,
biológiu, chémiu a fyziku.
Archimedes zo Syrakus (287
– 216) – bol jedným
z najvýznamnejších učencov
staroveku. Podľa neho je
pomenovaný jeden
z fyzikálnych zákonov.
Fyzika je veda o prírode, ktorá skúma všetko, čo
sa deje okolo nás.
Učebnica s. 6 - 12
6
Telesá a látky
Telesá
Všade okolo nás pozorujeme rôzne predmety, veci, ľudí,
zvieratá, objekty. Vo fyzike ich voláme fyzikálne telesá. Líšia sa
svojimi vlastnosťami. Môžeme ich skúmať priamo svojimi zmyslami,
alebo používame rôzne prístroje.
Telesom môže byť , auto, nožnice, spolužiak, mačka, list na
strome, ale aj kvapka vody, olej vo fľaši, vzduch v balóne. Telesom je
aj zrnko piesku ale teleso je aj celá kopa piesku.
Pri telesách si všímame ich tvar, rozmery a prisudzujeme
im polohu.
Niektoré majú jednoduchý tvar ako „matemetické“ telesá:
Iné majú zložitý tvar:
Niektoré telesá sa dajú rozložiť na jednoduchšie telesá.
V matematike sme sa stretli
s telesami: napr.
Kocka Kváder
Valec Guľa
Kužel Ihlan
Látky môžu byť:
organické
anorganické
o prírodné
o vytvorené človekom
Pevné
Kvapalné
Plynné
Učebnica s. 13
7
Látky
Telesá sú vytvorené z nejakého materiálu. Klinec je z
ocele, stolička z dreva, pohár je zo skla. Vo fyzike ich
označujeme ako látky.
Niektoré telesá sú z jednej látky, iné z viacerých druhov látok.
Ceruzka je z dreva a tuhy (uhlík). Niektoré látky vytvorila
príroda, ako železo, drevo, hliník, iné vytvoril človek, napr.
plasty.
Látky majú rôzne vlastnosti, napríklad vôňu, farbu, tvrdosť,
pružnosť atď., ale na rozdiel od telies sa nedá určiť tvar
a veľkosť.
Voda je látka, s ktorou sa stretávame v troch stavoch, ako ľad,
tečúca voda a para. Tento stav voláme skupenstvo. Podobne
je to aj pri iných látkach. Pre každé skupenstvo sú
charakteristické niektoré vlastnosti. Podľa nich látky
rozdeľujeme na
Pevné látky – telesá z týchto látok sú pevné telesá
Kvapalné látky - telesá z týchto látok sú kvapalné telesá
Plynné látky - telesá z týchto látok sú plynné telesá
Základné vlastnosti látok a telies:
Pevné telesá nemenia svoj tvar, veľkosť, keď ich
premiestnime.
Kvapalné telesá sa dajú preliať a menia tvar podľa nádoby,
ale objem zostáva rovnaký. Ľahšie sa dajú rozdeliť na časti, ako
pevné telesá.
Plynné telesá tiež menia tvar podľa nádoby, ale objem sa
zmení. Zaberajú celú nádobu. Dajú sa preliať a ľahšie rozdeliť
na časti, ako pevné aj kvapalné telesá.
Kvapaliny a plyny sa nazývajú tekutiny.
Príklady látok a telies:
Pevné Kvapalné Plynné
látka teleso látka teleso látka teleso
železo klinec voda kvapka vzduch vzduchová
bublina
zlato prsteň benzín benzín v nádrži
oxid uhličitý
oxid uhličitý v bombičke
hlina tehla mlieko mlieko v krabici
hélium hélium
v balóne
Voda je jedna z mála látok, s
ktorou sa bežne stretávame
vo všetkých troch
skupenstvách.
Podobne sa vyskytuje parafín
– látka, z ktorej sú sviečky.
Keď zapálime knôt, zmení sa
parafín okolo knôtu na
kvapalný. Môžeme si všimnúť
výpary, ktoré horia.
Otázkou, ako vyzerá látka,
keď ju budeme deliť na stále
menšie a menšie čiastočky,
sa zaoberali myslitelia už
pred viac ako 2 000 rokmi.
Grécki filozofi napríklad
Demokritos a Leukippos
pomenovali najmenšiu
čiastočku atomos, čo
v gréčtine zamená
„nedeliteľný“.
Demokritos en.wikipedia.org/wiki/Democritus
8
Zhrnutie
Atómy a molekuly Všetky látky sa dajú rozdeliť na menšie časti. Hovoríme, že
sú deliteľné. Deliteľnosť je vlastnosť všetkých látok. Delením látky
by sme prišli na maličkú časticu, ktorú nazývame atóm. Je to
základná stavebná častica látok. Atómy sa často spájajú do zhlukov.
Tým sa vytvorí molekula.
Atómy sú veľmi malé častice. Nemôžeme ich vidieť ani pod
mikroskopom, ktorý sme používali na biológii. Len bodka na konci
vety obsahuje asi 200 miliónov atómov.
Látky, ktoré sa skladajú len z jedného druhu atómov sa
nazývajú prvky. Tieto sa už nedajú rozložiť na jednoduchšie látky. Sú
to napríklad zlato, striebro. železo, kyslík, vodík, uhlík atď. Dnes
poznáme 118 prvkov. Prvky majú svoje značky, vytvorené
písmenami abecedy. Všetky prvky, ktoré poznáme sú usporiadané
to Periodickej tabuľky prvkov. Budete sa viac o nej učiť na chémii.
Látky, ktoré sa skladajú z molekúl zložených z rôznych
typov atómov sa volajú zlúčeniny. Voda je tiež zlúčenina. Molekula
vody obsahuje dva atómy vodíka a jeden atóm kyslíka. Známe sú aj
ďalšie zlúčeniny s kyslíkom. Voláme ich oxidy. Z prírodovedy
a biológie určite poznáte oxid uhličitý. Molekula obsahuje 1 atóm
uhlíka a 2 atómy kyslíka.
Vedci dlho pokladali atóm za nedeliteľnú časticu. Ale
aj atómy sa skladajú z menších častíc. Fyzici ešte stále hľadajú
najmenšiu časticu. Avšak platí, že atómy a molekuly sú základné
častice látky.
Telesá sú predmety, ľudia, zvieratá okolo
nás. Určujeme ich veľkosť, tvar a polohu.
Fyzika skúma vlastnosti a pohyb telies.
Látka je materiál, z ktorého je teleso
vytvorené. Niektoré látky sú zmesi
jednoduchších látok.
Telesá a látky sa môžu vyskytovať v troch
stavoch, ktoré sa nazývajú skupenstvá:
pevné, kvapalné, plynné. Každé má svoje
charakteristické vlastnosti
Ich názor sa podarilo dokázať
pred dvesto rokmi. Pred viac
ako sto rokmi vedci dokázali,
že aj atómy sa môžu deliť.
Niektoré atómy sa delia
samovoľne v prírode.
Rozdelením atómu však
vznikne iný prvok. Vedci prišli
na spôsob delenia aj umelo.
To sa robí napríklad
v reaktoroch jadrových
elektrární.
Na internete nájdete
Periodickú tabuľku na :
http://www.ptable.com/?lan
g=sk
Pôsobenie medzi časticami si
môžeme predstaviť na
modeli: Dve guľôčky spojené
pružinou predstavujú dve
častice
Pri stlačení (priblíženie
častíc) sa prejavia odpudivé
sily. Pri roztiahnutí
(oddialenie častíc) sa prejavia
príťažlivé sily.
Takto si môžete predstaviť
molekulu vody:
Kyslík má značku O, vodík H.
Molekula vody H2O.
9
Vlastnosti atómov a molekúl
Medzi časticami sú medzery.
Častice sa navzájom priťahujú a odpudzujú.
Atómy a molekuly sa neustále pohybujú. Ich
vzdialenosti však zostávajú rovnaké.
V pevných látkach sú častice blízko pri sebe. Pôsobenie medzi
časticami je v tomto skupenstve najsilnejšie. Pohyb častíc je
veľmi obmedzený okolo stálych polôh. V niektorých látkach sú
častice usporiadané pravidelne. Dokonca môžeme tieto
pravidelné útvary vidieť. Napríklad kryštáliky soli majú tvar
kociek. Takéto látky sa volajú kryštalické. Iné látky majú
nepravidelné usporiadanie častíc. Volajú sa amorfné.
Napríklad parafín.
V kvapalných látkach sú vzdialenosti medzi časticami väčšie.
Pôsobenie medzi časticami je slabšie.
V plynných látkach sú vzdialenosti najväčšie, pôsobenie
najslabšie.
http://planetavedomosti.iedu.sk/page.php/resources/view_all?id=hustota_tuhych_l
atok_kvapalina_objem_plyn_skupenstva_struktura_tuha_latka_tvar_page5&1
Atómy a molekuly sú základné stavebné častice
látok. Pohybujú sa ustavičným neusporiadaným
pohybom.
Takto nejako vyzerá
časticová stavba látok:
http://www.oskole.sk/?id_cat=3&clano
k=19725
Príklady kryštalických látok:
kovy
ľad
kuchynská soľ
Príklady amorfných látok:
parafín
síra
10
Vlastnosti látok
Vlastnosti kvapalín
Slovom kvapalina skrátene označujeme kvapalné teleso, ktoré je
vytvorené z kvapalnej látky. Napr. mlieko vo fľaši.
Kvapaliny sú deliteľné
S touto vlastnosťou sa stretávame denne, napr. keď rozdeľujeme
minerálku do pohárov
Kvapaliny sa dajú prelievať
Pôsobenie medzi molekulami kvapaliny umožňuje, aby sa po sebe
ľahko posúvali. Hovoríme, že kvapaliny sú tekuté.
Kvapaliny majú nestály tvar
Keď prelejeme kvapalinu do inej nádoby nadobudne jej tvar
Kvapaliny majú stály objem
Keď prelejeme kvapalinu do inej nádoby, jej objem (množstvo)
zostane rovnaké
Hladina kvapaliny je vždy vodorovná
Zem pôsobí silou na molekuly kvapaliny. Keď nakloníme pohár
s kvapalinou, skĺznu molekuly tak, že rovina hladiny sa nezmení
Kvapaliny sú prakticky nestlačiteľné
Keď stláčame kvapalné teleso jeho veľkosť sa nezmení. Napr. Keď
stlačíme vodu v uzavretej striekačke piestom, nepodarí sa nám ho
zatlačiť.
Platí Pascalov zákon
Ak tlačíme na teleso, vyvolávame tlak. Keď tlačíme piestom na
povrch kvapaliny v striekačke, tlak v kvapaline sa zvýši. Z nádoby
tvaru gule s otvormi bude voda striekať po zatlačení piesta rovnako
všetkými smermi. Tlak sa prenáša v kvapaline rovnako, do všetkých
smerov. Tento poznatok formuloval Blaise Pascal a podľa neho sa
volá Pascalov zákon:
Spojené nádoby majú
spoločné dno. Hladina sa
ustáli v rovnakej výške.
http://physedu.science.upjs.sk/kvapali
ny/spojnad.htm
Časti záhradnej krhly tvoria
tiež spojené nádoby.
Blais Pascal (1623 – 1662)
bol francúzsky matematik,
fyzik a filozof.
obr. http://sk.wikipedia.org/wiki/Blaise_Pas
cal
Ak tlačíme zvonka na hladinu kvapaliny v uzavretej
nádobe, tlak sa zmení rovnako vo všetkých smeroch.
Učebnica s. 13 - 15
11
Využitie vlastností kvapalín
Poznatky o vlastnostiach kvapalín sa využívajú v rôznych
technických zariadeniach:
Vodováha
http://www.presne.sk/elektrikarska-vodovaha-stabila-70-electric-dlzka-43-cm-p4342
Je nástroj využívaný na stavbách, ale aj v domácnosti, keď
potrebujeme nastaviť vodorovnú polohu. Základ tvorí
trubička s kvapalinou. V nej je vzduchová bublina. Ak sa
bublina nachádza medzi čiarkami, je poloha nastavená
správne.
Hydraulické zariadenia
Využívajú vlastnosť - nestlačiteľnosť kvapalín a Pascalov
zákon.
Model:
Spojené nádoby sú naplnené kvapalinou, zvyčajne špeciálnym
olejom. Obe sú uzavreté piestami. Tlačíme na menší piest.
Tlak sa prenáša na väčší piest, ktorý sa dvíha oveľa väčšou
Hydraulický zdvihák:
http://auto.prvybazar.sk/inz/predam-
iveco-75e14vyklapac-s-hydraulickou-
rukou-125275.html
Hydraulický lis dielenský:
http://www.tntrade.sk/hydraulicky-
dielensky-lis-10t_d77232.html
http://www.uni-
max.sk/fotocache/fullsize/t82000dr_01
0_psd.jpg
http://sparc.fpv.umb.sk/kat/kf/FyzLab/i
mages/brzdovy_pedal.jpg
Kvapaliny
sú deliteľné
dajú sa prelievať, sú tekuté
majú stály objem, ale nestály tvar
majú vodorovnú hladinu
platí Pascalov zákon
Učebnica s. 17 - 20
12
silou. Aby správne fungovalo, nesmú sa v kvapaline nachádzať
bublinky vzduchu, lebo by sa narušilo prenášanie tlaku.Takto
pracuje hydraulický zdvihák, lis, brzdy na aute, otváranie dverí na
autobuse.
Vlastnosti plynov Vzduch je plynná látka, s ktorou sa stretávame asi
najčastejšie. Stretávame sa aj s inými plynmi Ak sú uzavreté v
„nádobe“, je to plynné teleso, ako vzduch v miestnosti, v balóne.
Plyny sú stlačiteľné
Ak natiahneme vzduch do striekačky a upcháme otvor, môžeme
piest posunúť o nejaký dielik a tak v striekačke vzduch stlačiť.
Podobné je to aj s inými plynmi.
Plyny sú rozpínavé
Plyn vždy vyplní celý priestor nádoby, v ktorej sa nachádza.
Plyny sú deliteľné
Môžeme napríklad vypúšťať plyn z balóna po častiach
Plyny majú nestály tvar
Ak plynné teleso presunieme do inej nádoby, nadobudne jej tvar
Plyny sú tekuté
Plyny sa dajú prelievať, teda sú tekuté.
Plyny majú objem. Objem plynu je nestály
Plyny zaberajú priestor. Vždy celú nádobu. Objem plynu je rovnaký,
ako objem nádoby. Keď plyn prelejeme do inej nádoby, zmení sa
jeho objem.
Plyny sú pružné
Keď stlačíme nafúkaný balón, po uvoľnení sa vráti do pôvodného
tvaru
Platí Pascalov zákon
Podobne ako pri kvapalinách platí:
Vzduch
Atmosféra je zmes plynov,
ktorá tvorí vrstvu okolo
Zeme s hrúbkou viac ako 500
km. Drží ju pri Zemi
gravitačná sila Zeme.
Atmosféra nemá hornú
hranicu. Postupne
prechádza do
medziplanetárneho
priestoru. Zloženie je takmer
rovnaké, len smerom od
Zeme sa hustota zmenšuje.
Obsahuje vzduch, ktorá
dýchame.
Zloženie atmosféry:
Dusík N – 78%
Kyslík O – 21 %
Ostatné plyny – 1 %
argón a veľmi malé
množstvo oxidu
uhličitého, hélia, neónu,
oxidu síričitého,
amoniaku, oxidu
uhoľnatého, ozónu a vody
Nečistoty, splodiny, popol
atď.
78%
21% 1%
N O ostatné plyny
Ak tlačíme zvonka na plyn v uzavretej nádobe, tlak
sa zmení rovnako vo všetkých smeroch.
Učebnica s. 26 - 30
13
Spoločné a rozdielne vlastnosti kvapalín
a plynov
Kvapaliny a plyny majú niektoré vlastnosti spoločné
a v niektorých sa líšia. Spoločne ich nazývame tekutiny.
Spoločné vlastnosti:
deliteľnosť
tekutosť merateľnosť objemu
nestály tvar
Rozdielne vlastnosti:
Kvapaliny sú nestlačiteľné, nerozpínavé, majú stály
objem
Plyny sú stlačiteľné, rozpínavé, nemajú stály objem
Vodorovný smer ukazuje
hladiny kvapaliny.
Zvislý smer ukazuje napnutý
špagát ak naň zavesíme
nejaké teleso.
Zariadenie na určovanie
vodorovného smeru je
vodováha alebo libela.
Zariadenie na určovanie
zvislého smeru je olovnica.
http://www.geodat.szm.com/zaujimavo
sti/obr/slovnik/olovnica.gif
Zvislý smer je kolmý na
vodorovný.
.
Učebnica s. 30 - 33
14
Vlastnosti pevných látok
Drevo je látka. Z dreva sa vyrábajú mnohé predmety, napr. stolička,
hojdačka, rámik na fotografie atď. To sú telesá. Odborne by sme
mali hovoriť, že sú to tuhé telesá. Môžeme ich však volať aj pevné
telesá.
Pevné látky a telesá majú vlastnosti:
Deliteľnosť.
Deliť sa dajú rôznymi spôsobmi: krájaním, pílením, rezaním,
strihaním, rozbitím, atď.
Krehkosť
Teleso z krehkej látky sa dá ľahko rozdeliť, rozbiť alebo zlomiť. Napr.
sklo, porcelán
Tvrdosť
Teleso nemôžeme poškriabať ani ostrým predmetom, ale naopak
tvrdým telesom môžeme urobiť ryhu. Napr. diamant
Pružnosť
Teleso z pružnej látky môžeme natiahnuť, ohnúť, zmeniť tvar, ale
potom sa opäť vráti do pôvodného tvaru. Teleso je elastické. Napr.
guma.
Tvárnosť
Keď zmeníme tvar telesa, nevráti sa potom do pôvodného tvaru.
Teleso je plastické. Napr. plastelína
Telesá a látky majú aj mnoho iných vlastností.
Top Related