Juraj Mlik

Tvori najlepie rieeniaA mono no,

ak viete, ako na to!

By i neby slovenskm manarom?

E-shop z vs Bau nesprav

858

4113

0562

29

08

2 0 1 5

Poradca podnikateamesank

VII. ronk/8www.manazerskecentrum.sk

cena: 2,90

titulka8.indd 1 11/08/15 23:34

Vyvinut v USA. Vyrban vo vajiarsku. Nosen v najdrsnejch podmienkach a ktoch planty.

www.luminox.skwww.luminox.com

Tel.: 02/4598 73 170905/433 268

ESSENTIAL GEAR.

luminox_f38_208x275.indd 1 26. 2. 2015 11:12:32

Tatra_ACS.indd 1 09/08/15 11:57

Augustov slo mesanka Zisk manament m pecilny nboj. Okrem exkluzvnej srie lnkov o portfliu spolonosti Poradca podnikatea (PP), spol. s r. o., ktor osla-vuje 25 rokov, bude rezonova aj top tma o podnikan online ae-shopoch.

Ak aj Vy patrte ktm, ktor sa pohrva-j s mylienkou otvorenia interneto-vho obchodu, na viacerch stranch sa mete dota, ak postup zvoli aako sa vystrha pred potencilnymi

nstrahami. Nezabdame ani na tipy i triky, ktor Vm zasa mu uetri drahocenn as amnostvo energie.

Apropo, ak prznan! Nebojte sa zariskova. Ke vydrte, otvoria sa Vm nov monosti, odkazuje vet-km odvlivcom majite PP Juraj Mlik prostrednctvom rozhovoru sAlenou Orolnovou, vktorom okrem inho ponka aj rady, ak vlast-nosti by mali zdobi zanajcich podnikateov.

O tom, ak svis so zaloenm populrneho knhkupectva Marti-nus maj svokry, prezradil zasa mlad ainpiratvny podnikate Michal Meko. Stl pri jeho zrode od samotnho zaiatku a stle mu venuje vek kus ivota.

Narieme aj do inch, nemenej zaujmavch vd v naich alch rubrikch. Ak sa naprklad stotoujete s nzorom, e nie je prezentcia ako prezentcia, utvrdme Vs v sprvnomsudku. Zrove objasnme, o m spolon time management anaprklad spen prezentcia, kto-rej chbaj, pre ns mono nepredstaviten, slidy.

V naom mesanku plnujeme v najblich mesiacoch niekoko zmien, ktor vs, verme, presvedia, e ta Zisk manament sa opla-t. Vetky prnosn podnety asptn vzbu si radi pretame na webe Manarskecentrum.sk, ako aj na Facebooku (facebook.com/ezisk.sk). Prajeme prospen tanie i vydaren zvyok leta!

Vclav Bobfredaktor

EditorialZISK MANAMENT

Vydavate:Poradca podnikatea, spol. s r. o.fredaktor: Vclav BobGrafick spracovanie: Marek MichlkAutor titulnej fotky: Kristna SchreiberovJazykov korektry:Mria Vavrekov, Mria KrovAdresa vydavatestva:Poradca podnikatea, spol. s r. o.Martina Rzusa 23A010 01 ilinaIO: 31 592 503Kontakt do redakcie: 041/70 53 255www.manazerskecentrum.skObjednvky:Tel.: 041/70 53 222e-mail: objednavky@pp.ske-shop: www.zakon.skCena predplatnho na rok2015 je 64,90 eur s DPH.Sluby zkaznkom:Tel.: 041/70 53 600, e-mail: sluzby@pp.skInzercia amarketing:MEDIA/JUVEN, spol. sr.o. Pribiova 19/A, 841 05 BratislavaPoboka: Bratislavsk 36, 911 05 TrennObchodn riadite: Milo KasalaKoordintori inzercie:Oga AntokovMria MajerkovViera Janukov Distribcia:Mediaprint-Kapa, Pressegrosso, a.s.,Vajnorsk 137, 831 04 BratislavaFacebook: @ZISK Twitter: @ZiskOnline

asopis Zisk manament. Mesank vydvan v jazyku slovenskom. Sadzba dodan do tlae: 11. 8. 2015.

Z dodanch tlaovch podkladov vytlail: Alfa print, s. r. o., Robotncka 1/D, 036 01 Martin. Podvanie novinovch zsielok povolen: 1/OHP/2006.Evidenn slo: EV 2824/08, ISSN 1339-2433. Redakciou nevyiadan prspevky sa nevracaj. Poskytnutm autorskho pr-spevku autor shlas s jeho rozmnoova-nm, rozirovanm, oboznamovanm in-ternetom v ktoromkovek tlaenom alebo elektronickom titule vydavatea i osoby sjeho majetkovou asou i v ich sbore. Autor shlas s pravami a zodpoved za prvnu i faktick bezchybnos prspevku.

Fotografie: www.dreamstime.com(pokia nie je za lnkom uveden inak). 1

Sa

Lajknite ns na Facebooku: www.facebook.com/ezisk.sk a sledujte na Twitteri: Zisk manament (@ZiskOnline)

Vhercami sae o knihu Jna Dubniku Vytvorte si ivot, po akom tite z sla 5/2015 s:

PatrciaTrenanov zBratislavyNadeda Cgerov zo tiavniky

editorial.indd 1 11/08/15 22:32

ObsahTechnolgie a inovcie6 Od potaa k internetu Vznamn as populcie na Slovensku sa bez po-

taov, internetu i mobilu nedoke zaobs.8 Podnikanie v skratke

Tma mesiaca Podnikanie a biznis online20 Chceme by najlepm knhkupectvom na in-

ternete ivkamennom svete, znie od zakladatea spenho knhkupectva Michala Meka.

Na internete dokeme ma tak irok ponuku, ak nedoke iadne kamenn knhkupectvo.

24 E-shop z vs Bau nesprav. A mono no, ak viete, ako na to!

Vhody internetovho obchodu lkaj stle viac podnikateov. Vporovnan s kamennou predajou vyaduj menie obstarvacie nklady, s vnepre-tritej prevdzke, maj potencil oslovi ir okruh zkaznkov apredva sa d aj bez vlastnch skla-dovch zsob.

28 Marek imanec z Mall.sk: spen e-shop? Vbec to nie je len ocene produktov.

Nemyslm si, e e-shopy zabjaj kamenn predaj-ne, myslm, e ich rozvjaj.

32 Plnujete otvorenie e-shopu? Vetko odaovch povinnostiach, ktor vs akaj.

Personalistika a riadenie

34 Povi internho kandidta alebo da ponuku externmu?

ast dilema ldrov povi do pracovnej pozcie internho kandidta alebo prija kandidta zexter-nho prostredia?

36 Program manament aprojektov portflio Stalo sa vm niekedy, e ste nemohli spusti v pro-

jekt, pretoe ste nemali k dispozcii kov zdroje?38 By alebo neby slovenskm manarom? Ke sa zahranin manari pripravuj na prcu

na Slovensku, asto si pretuduj krtke odpora-nia vo forme tzv. Dos and Donts. Vedia Slovci, ak je slovensk obchodn kultra?

40 o motivuje zamestnancov? Pravdepodobne neexistuje tma v oblasti ma-

namentu, ku ktorej bolo tak vea povedan a z-rove je stle tak vea otvorench otzok ako prve kmotivcii.

44 Ako recruitova odbornkov z IT segmentu IT pozcie dnes patria k tm najobsadzovanejm

anajprestnejm.

Podnikanie 50 Na kve s... Neakajte na dokonalos, zanite a cesta sa obja-

v sama, tvrd podnikate Juraj Mlik M dostatok empatie, aby sprvne identifikoval

potreby klienta, m vea hevnatosti, aby veci do-tiahol do konca a odvahu riskova, pretoe nem strach z prehry. Ako hovor, s to len skky, kto-r ns posvaj vpred. Podnika zanal krtko po pde komunistickho reimu.

54 Od kina k vydavatestvu Na zaiatku bola mal, nepatrn mylienka n-pad pomha podnikateom. Mylienka jednho za-nietenho loveka, ktor rozhbala energiu avesmr.

60 Prezentcia bez slidov Time management nie je otom robi veci rchlejie,

ale o tom robi sprvne veci nie urgentn, ale d-leit. S prezentciami je to rovnako.

Filantropia68 Lska a vzahy dvaj zmysel Rozum aCit dva zmysel mnohm ivotom.

Selfmanament70 Impression & Prevention Management Spolon projekt asopisu Zisk manament

aWORK IN BALANCE - Jana Keketi biznis imi-d konzultant, Zora Illi-Czoborov, motivan kondin trnerka, Zuzana Lkov Food & He-alth coach metabolic balance.

78 Niekoko vec, ktor vysoko sstreden udia nerobia

O tom, i budeme zdrav alebo chor, astn alebo neastn, bohat i chudobn, rozhoduje len a len naa myse. Edmund Spenser

Marketing a obchod82 Ako si vybra CRM systm? Ako preklad skratky CRM (Customer Relationship

Management) napoved, CRM systm pomha vy-tvra aposilova vzah so zkaznkom.

Anglitina so Ziskom 86 9 Qualities Every Business Development

Professional Should Have spen profesionl v rmci rozvoja obchodu ne-

me by iba ochotn a schopn urobi dan pr-cu ona alebo on musia by skromn, prispsobiv, zanieten aovea viac.2

Obsah

Obsah.indd 2 11/08/15 14:20

LEPIVOTABUDI,NE TVOJA

DENN DVKA KVY.HARLEY-DAVIDSON BRATISLAVA Rebarborov 1/a, 821 07 Bratislava tel.: 02/ 20 72 50 80 e-mail: home@harley-davidson-bratislava.skwww.harley-davidson-bratislava.sk

TVOJ HARLEY JE BLIIE, NE SI MYSL. U OD NECELCH 3 EUR DENNE.

NI NERIE, JEDNODUCHO JAZDI.

2015. H-D a dcrske spolonosti. Vetky prva vyhraden. Harley, H-D, Harley-Davidson a logo Bar & Shield s obchodnmi znmkami spolonosti H-D U.S.A., LLC.

harley.indd 1 09/08/15 16:15

4Stru

ne a vstine

Ako sprvne motivova zamestnancov? Sami bute prkladom angaovanosti, namiesto aby

ste ju vyadovali Poskytujte individulnu sptn vzbu namiesto

paulnej Ptajte sa, namiesto aby ste presviedali Dverujte, ale aj vhodne kontrolujte Neoceujte len jednho, ale vetkch

Cesta Michala Meka v knhkupectve Martinus... Prv roky to bola rovn iara, stratu sme prestali ge-

nerova po 3 rokoch. Nam najvm vzorom ale asi boli svokry... Miro

Santus mi toti vdy pripomnal rob to pre svokru. Najdleitejie bolo vytrva, km sa to zlomilo a udia za-

ali nakupovanie cez internet vyuva naozaj vo vekom. Dnes nechceme poavi v snahe naich fanikov pr-

jemne zabva. Chceme by najlepm knhkupectvom. i na internete,

alebo v kamennom svete. Sname sa neustle objavova nov spsoby, ako dva zkaznkom ete lepie sluby.

Strune a vstine

Aby si sa vyhol zbytonm faux-pas, pripravili sme pre teba v spoluprci s AXE niekoko tipov, vaka ktorm z teba bude aj v 21. storo skuton gentleman:Selfies nesprvaj sa ako narcis a vykali sa na selfies. Radej ako strca as vytvorenm dokonalej prefiltrova-nej fotky ho venuj rozhovoru. Zavrhni selfie!Hudba mysl si, e s imidovmi slchadlami na hlave bude cool? Ma na uiach sluchdl, ke sa s niekm rozprva nie je slun. Smartfny koko asu strvenho s kamartmi sa ve-nuje smartfnu? Decentn mu venuje pozornos ka-moom a nie telefnu. Informan technolgie kedy si naposledy dral v ruke knihu? Myln nzor, e knihy u vyli z mdy zabja

nae vyjadrovacie schopnosti. Ver tomu, e aj s knihou bude in a sexyFood hispter nerob zo svojich profilov na socilnych sieach retauran menu. Zdieanie kadho jedla a presviedanie kamoov o sprvnosti modernch stra-vovacch trendov je otravn. Naozaj!Gentleman si skuton gentleman? Tak si povedz, kedy si naposledy oslovil dieva na ulici alebo v bare. Profil macha na socilnych sieach a zoznamkch z teba nerob gentlemana, rovnako ako zamilovan statusy, laj-ky, spolon selfies, a pod. Pozvi dieva na romantick veeru a kp jej kvety to je prejav gentlemana.

Sa s Axe Black o balek sprvneho gentlemena.

Nvod pre pravho gentlemena

Strucne_vystizne.indd 4 09/08/15 10:55

Nastal as zlepi administratvu

Vmnohchpodnikochjeadministratvaakoiernadiera,skrytvirokejriisrznoumierouspenosti.Osamotnejtruktrejednotlivchproce-sovsatohovielenvemimlo,nehovoriaconkladoch.Namiestotohojetamslepdveraalebotichshlas,eprocesymusiastto,ostojaaakceptujesa,eniektorvstupysdodvanneskoroalebochybne.

Vmnohch podnikoch je administratva ako ierna diera, skryt v irokejrii srznou mierou spenosti. Osamotnej truktre jednotlivch proce-sov sa toho vie len vemi mlo, nehovoriac o nkladoch. Namiesto toho jetam slep dvera alebo tich shlas, e procesy musia st to, o stojaaakceptuje sa, e niektor vstupy s dodvan neskoro alebo chybne.

Vmnohchpodnikochjeadministratvaakoiernadiera,skrytvirokejriisrznoumierouspenosti.Osamotnejtruktrejednotlivchproce-sovsatohovielenvemimlo,nehovoriaconkladoch.Namiestotohojetamslepdveraalebotichshlas,eprocesymusiastto,ostojaaakceptujesa,eniektorvstupysdodvanneskoroalebochybne.

Vea slovenskch a eskch podnikov zothuje svoje vrobn a logistick procesy. Firmy si vak postupne zanaj uvedomova, e a 50 a 60 percent priebenej doby vroby tvoria admi-nistratvne procesy aprve tam sa vytvra vysok podiel strt (plytvania).

AdministratvneoddeleniabyradirealizovalisvojeprocesyefektvnejieUvedomuj si komplikovanos vybavovania loh vadmi-nistratvnych procesoch, duplicitn spracovvanie dajov, dlh dobu rieenia loh (objednvky, fakturcie, reklam-cie...), stle hadanie nieoho, nepochopenie informci pri komunikcii, nekompletn informcie, optovn vra-canie dokumentov, neproduktvne porady amnoh alie.

To ns viedlo k vytvoreniu komplexnho ronho vzdelvacieho programu. Vzdelvanie bude venovan thlej administratve a innostiam pridvajcim hod-notu. Zameriame sa aj na eliminciu plytvania v snahe onepretrit poskytovanie pridanej hodnoty zkaznko-vi. Cieom tohto programu je zabezpei thle, efektvne a stabilne fungujce administratvne procesy ako podpo-ru ostatnch procesov vo firme.

omeMastertdiumthlejadministratvypriniespodniku?astnci programu sa postupne nauia analyzova, opti-malizova a zefektvnova administratvne procesy.

Master tdium thlej administratvy je ron program, poas ktorho sa bud astnci postupne oboznamova s jednotlivmi postupmi a metdami zefektvnenia administratvnych procesov. U poas t-dia aplikuj vedomosti vo svojich firmch. Vhodou je, e

kad tudent bude ma pridelenho svojho konzultanta, sktorm me komunikova aporadi sa. Implementcia thlej administratvy bude popsan vrmci projektu rie-enho vo svojom podniku, ktor tudent na zver tdia obhji pred komisiou azska certifikt.

Absolvent bude nositeom zmien voblasti administra-tvy vpodniku. Bude spsobil natartova proces zmeny avies projekt zothlenia vadministratve.

tdium je vhodn pre pracovnkov a vedcich pracov-nkov personlneho, nkupnho, obchodnho, marketin-govho oddelenia, IT pracovnkov acontrollingu.

thla administratva me organizova svoje procesy sminimlnym plytvanm aprocesy nebud mizn vo vekej iernej diere nazvanej ria. Administratva m vporovnan soblasou vroby ovea v potencil na zvenie efektivity. Vo vrobe asto hadme potencil rdovo vmintach i sekundch, naa sksenos vak ho-vor, e vadministratve s to desiatky mint, i dokonca hodiny a dni. Vykrote aj vy na cestu thlej administra-tvy. V zkaznk to urite ocen.

Autorka: Ing. Jana Musilov, PhD.IPA Slovakia, s. r. o. 5

Prnosytdiasnasledujce: krat cas trvania procesov, odbranie zbytocnej byrokracie, zvenie reakcnej schopnosti na poiadavky zkaznka, efektvna komunikcia azvldanie konfliktov, systematick rieenie problmov, stabiln procesy s vysokou kvalitou, osobnostn rozvoj zamestnanca.

IPA_Z8.indd 5 10/08/15 09:02

Od potaaa internetu

je zvisl kad piaty SlovkVznamn as populcie na Slovensku sa bez potaov, internetu i mobilu nedoke zaobs. Ako ukzal celoslo vensk prieskum Intittu pre verejn otzky (IVO), kad piaty Slovk je zvisl od potaa a internetu.

Bez mobilu i smartfnu by ne-dokzalo vydra ani jeden de 36 % optanch, bez noteboo-kov, tabletov i internetu 21 %.

IVO prieskum spravil na vzorke 1 083 respondentov starch ako 18 rokov, je sasou dlhodobho projek-tu Digitlna gramotnos na Slovensku.

Zvislos od modernch informa-nch a komunikanch technolgi najviac ohrozuje mladch ud vo veku od 14 do 34 rokov tudentov, vysoko-kolsky vzdelanch podnikateov a ud, ktor sa ivia duevnou, nie manulnou prcou. Rzne symptmy zvislosti si poda prieskumu vimlo na svojich prbuznch, znmych i kamartoch 35 percent respondentov. Zvisl napr-klad zabdaj jes a pi, asto ich bol hlava, nemu dobre spa alebo si ne-sthaj plni svoje povinnosti.

Zistenia tie ukzali, e zvislos zana by celospoloenskm prob-

lmom, o je vidie najm v nraste intenzity vyuvania internetu. V roku 2013 ho vyuvalo intenzvne, a teda denne, 31 percent ud nad 14 rokov, dnes to je 49 percent. Bene strven as na internete je jedna a dve hodi-ny, no zvisl udia na om denne tr-via viac ako tri hodiny.

Nastva obdobie, ke budeme skr hada odpovede na to, ak as strven v kyberpriestore je ete nos-n a ako ho obsahovo naplnme. Nie je vak vylen ani reverzn trend, ke sa as populcie od modernch tech-nolgi odpta. Bu z dvodu pres-tenosti, hadania alternatvneho sp-sobu ivota alebo reakciou na oraz agresvnejie praktiky ttu a rznych korporci zasahujcich do skromia jednotlivca, uviedol autor projektu Marin Velic.

Zatia vak vznam informanch technolgi v benom ivote ud

6

Tech

nolgie a inov

cie

Termn kybernetick vojna je op na pretrase vsvislosti sUSA a nou. Ameriania najnovie obvinili hackerov zkomunistickej krajiny zkrdee citlivch dajov americkch obyvateov celkovo by malo s o krde identt viac ako 21 milinov ud (7 % americ-kej populcie). ania sa mali do-sta do vldnych systmov azska daje otch, ktor podstpili pre-vierky pre zskanie prce vttnej sprve. Unikn mali aj daje b-valch federlnych zamestnancov, ale aj tch, ktor s ou nemali ni spolon. Niektor hlasy tvrdia, e ide onajv hackersk tok tak-hoto charakteru.

Franczsky pilot Hugues Duval preletel ponad kanl La Manche v elektricky pohanom lietadle s nzvom Cricri MC15-E. Po-merne vznamne sledovan pre-let vmdich mal hork prchu najm pre spolonos Airbus, kto-r Francz preletom predbehol aobral tak oprvenstvo. Najv vrobca civilnch dopravnch lie-tadiel na svete u toti pred asom avizoval prelet ponad spomnan kanl s modelom E-Fan. Svetov mdi sa zhodli, e budcnos me patri prve strojom, ktor by lietali bez potreby paliva avy-pania emisi. Ovvoj elektric-ky pohanch lietadiel sa snaia vo viacerch krajinch.

Smart okuliare od americkej spo-lonosti Google by mali prejs modernizciou. Google Glass by sa vak mali orientova predo-vetkm na podnikov prostredie ne na veobecnho spotrebite-a. Nov model (v prpade jeho spenho uvedenia na trh) by mohol pomc najm logistickm spolonostiam afirmm so skla-dovmi priestormi zasa uahi prcu sobjednvkami aich spra-cvanm. Mdre okuliare by mali ma vkonnejiu batriu, prepra-covanej a v displej i lepie rozlenie.

V kocke

v_kocke.indd 6 11/08/15 10:03

7stpa. Za desa rokov vzrstol po-diel tch, ktor tvrdia, e informan technolgie zohrvaj v ich ivotoch vemi alebo skr vznamn lo-hu, z 51 na 61 percent. Ich dleitos si zanaj uvedomova aj skupiny, ktor patrili dlhodobo k digitlne za-ostvajcim, ako naprklad genercia tyridsiatnikov, pdesiatnikov alebo obyvatelia vidieka.

Pozitvne zmeny vidno najm vpo-stoji ud k nakupovaniu cez internet, internetbankingu i inzerovaniu, ako aj ku komunikcii s intitciami aradmi.

Medzi najzvanejie problmy spsoben potami a internetom patr poda ud nedostatok fyzickej aktivity, kyberkriminalita, vzjomn odcudzenie ud a strata osobnch kontaktov a nebezpen kodliv obsah na internete.

Naopak, relatvne nzky prah citli-vosti maj udia naprklad v prpade straty schopnosti prema vlastnou hlavou pre spoliehanie sa na moder-n stroje, toto vid ako problm 16 percent respondentov, zvislos na ky-berpriestore 17 percent i digitlnu priepas medzi umi es percent.

Zaujmav zistenie je, e intenzv-ne diskusie na tmu internetu, osob-nej slobody a udskch prv, ktor prebiehaj v zpadnch krajinch, na Slovensku prli nerezonuj. Strata s-kromia zaprinen sledovanm aktivt azvyklost ud na internete, komuni-kcia na socilnych sieach, zverejo-vanie osobnch dajov a monitorova-nie ich pohybu na verejnch miestach je vnym problmom iba pre 17 per-cent Slovkov, dodal autor projektu.

V sasnosti sa poda prieskumu Intittu pre verejn otzky informa-nm a komunikanm technolgim bez vch problmov prispsobuje 60 % Slovkov nad 14 rokov. Pozitvne poda IVO je, e vrazn nrast po-dielu tch, o sa uia a prispsobuj ahko, bol zaznamenan najm medzi umi strednej genercie, umi s nz-kym vzdelanm i u manulne pracu-jcich.

Takmer kad iesty lovek na Slo-vensku sa prispsobuje a u skr ako alebo vemi ako. V rebrku najvch problmov s nielen sofis-tikovan zrunosti, ale aj tak, ktor s dnes povaovan za uvatesky ben. Vina z tchto ud m prob-lm s intalovanm programov a na-stavovanm ich zkladnch funkci, so sahovanm a odosielanm rznych sborov a dajov cez internet alebo pouvanm externch zariaden ako tlaiarne, USB pamte i prenosn disky.

Ako vak z prieskumu tie vyply-nulo, napriek pozitvnemu trendu zlepovania digitlnych zrunost sa tvrtina populcie odmieta ui a pri-spsobova modernm technolgim. Hlavnm dvodom je okrem saen-ho prstupu k potaom a internetu najm to, e tto udia nepociuj v-znamnej tlak okolitho prostredia, aby sa s modernmi technolgiami nauili pracova. V tejto skupine s najastejie udia nad 60 rokov, nzko vzdelan, nezamestnan, udia zo so- cilne slabch domcnost a obyvate-lia najmench obc.

Spracovala red poda: SITA, Foto: Dreamstime.com

Prevdzkovatelia socilnych m-di ako Facebook, Twitter a You-Tube bud musie poda schvle-nho nvrhu zkona Americkho sentneho vboru pre tajn sluby oznamova federlnym radom teroristick aktivity prebieha-jce na internete. Nimi sa mysl komunikcia o vbuninch, ni-ivch zariadeniach i zbraniach hromadnho nienia. Jedna z predkladateliek, Dianne Fein-stein, sa nechala pou: Twitter, Facebook aj YouTube odstrauj zo svojich strnok obsah, ktor je vrozpore spodmienkami pou-vania, vrtane terorizmu. Spolo-nosti vak svoje strnky nemoni-toruj proaktvne apre identifik-ciu takhoto obsahu neinformuj FBI. Ja si myslm, e by mali. Za navrhovan zkon bude vak hla-sova ete Sent; poda dostup-nch informci nebolo jasn, i takto prvnu pravu zohadn aj doln komora Kongresu - Sne-mova reprezentantov. Aby bol zkon platn, nvrh musia schv-li obe komory parlamentu spolu s podpisom americkho prezi-denta Baracka Obamu. Facebook ani Google bezprostredne na n-vrh nereagovali.

V komunistickej ne sa zaalo s vrobou najvieho pozem-nho rdioteleskopu na svete. Vber miesta obrieho telesa na juhozpade krajiny v provincii Chuej-ou je znmy u 4 roky; technici vposlednom obdob za-ali s intalciou viac ako 4-tisc panelov na reflektor parabolickej antny (jej priemer bude pol kilo-metra). Objekt, vktorho okruhu 5 kilometrov nebude ni, m by sasou novej etapy nskej vedy, od ktorej si vrcholn predstavitelia krajiny vea subuj. Prostrednc-tvom rdioteleskopu chc a-nia zachyti aj tie najvzdialenejie signly vo vesmre iptra po in-teligentnch formch ivota.

Pripravil: Mgr. Vclav Bob

V kocke

v_kocke.indd 7 10/08/15 16:28

tt podpor startupy

Schvlen ttna Koncepcia na podporu startupov a startupovho ekosystmu v SR prina zvhodnenia pre startupy, klasickch podnikateov vak vynechva. Startupy ak odpustenie daovch licenci, nov jedno-duch akciov spolonos i zastpenie v Silicon Valley.

Novinky prichdzaj aj vpo-dobe podpory anjelsk-ho investovania. tt chce podporova siete a dotova konkrtne startupy, odbornci sa zhoduj, e nepriama podpora je lepia a kvli malmu trhu posta aj jedna sie.

o prina ttny startupov balk a pre koho?Vlda v jni schvlila koncepciu na podporu startupov a startupovho ekosystmu, vaka ktorej sa pomoci dok vybran skupina zanajcich podnikateov.

Napriek tomu, e ide o prv las-toviku v tom, ako by mali kompe-tentn rezorty pristupova k rieeniu problmov, m schvlen Koncepcia svoje plusy i mnusy, uviedol vsvis-losti smaterilom Jn Solk, predseda Zdruenia mladch podnikateov Slo-venska (ZMPS).

Tento ucelen materil navrhuje rieenia naprie rezortmi a zrove ne-zabda na spoluprcu Slovenska skra-jinami V4. Pozitvne hodnotm najm skutonos, e navrhovan opatrenia nevynechvaj kolstvo, doplnil So-

lk. Koncepcia si toti za jeden z cieov kladie aj podporu vuby finannej a podnikateskej gramotnosti peda-ggov, aby vedeli neskr iakov a tu-dentov vzdelva a motivova kpodni-kaniu.

Mnoh opatrenia koncepcie klad-ne zhodnotil aj Jn Oravec, prezident Zdruenia podnikateov Slovenska (ZPS): Pozitvom schvlenej koncep-cie je snaha riei vzah k podnikaniu ako komplexnej problm a zahrn do jeho rieenia viacer ministerstv asubjekty skromnho i verejnho sek-tora.

Koncepcia prina pre startupy aj alie opatrenia, ako naprklad od-panie daovch licenci, zavedenie jednoduchej akciovej spolonosti ako novej prvnej formy podnikania, star-tup vza, financovanie startupov cez Slovak Investment Holding i trval zastpenie SR v americkom Silicon Valley.

Inovova musia aj klasick podnikatelia, nielen startupyPodnikatelia sa zhoduj, e nie je dobr vytvra odlin podmienky pre rzne skupiny podnikateov. 8

Pod

nika

nie v sk

ratke

NOVELA ZKONA O BEZPENOSTI A OCHRANE ZDRAVIA PRI PRCI

Od 1. jla 2015 vstpila do plat-nosti novela zkona . 124/2006 Z. z. o bezpenosti a ochrane zdra-via pri prci, ktor vyla vZbierke zkonov . 118/2015 Z. z.

Novela zkona o bezpenosti aochrane zdravia pri prci (BOZP) umouje zskanie oprvnenia na vchovu a vzdelvanie bezpenost-nch technikov aj fyzickm oso-bm. Do platnosti zkona zkon obmedzoval poskytovanie vzdel-vania bezpenostnch technikov len na prvnick osoby avyluoval z tejto sluby fyzick osoby.

Novela zkona tie umouje, aby vchovu a vzdelvanie mohli za-bezpeova aj in odborn fyzick osoby ako len osoby s prslunm preukazom alebo osvedenm na vkon prslunej innosti a aby aj in odborne spsobil osoby vo vzahu k odbornmu zameraniu vchovy a vzdelvania mohli by kolitemi.

VKA IVOTNHO MINIMA SA OD 1. JLA NEMEN ivotn minimum, ktor m vplyv na vznik nroku na predasn sta-robn dchodok a tie na exeku-n zrky z dchodkovej dvky, sa nebude meni ani od 1. jla 2015. Zostva v nezmenenej vke 198,09 eura.

Kee sa ivotn minimum ani od 1. jla 2015 nemen, naalej plat, e nrok na predasn starobn dchodok vznik od 237,80 eura mesane, ak ide o poistenca, ktor nebol zastnen v II. pilieri.

Pri vkone exekunho rozhodnu-tia zrkami z dchodkovej dvky sa nesmie zrazi zkladn suma, ktorou je 100 % ivotnho minima.

Legislatvnesprvywww.pp.sk

vldna koncepcia m plusy i mnusy, zhoduj sa odbornci

legislativne+podnikanie.indd 8 10/08/15 16:30

9Problmom stratgie je navrhovan pozitvna diskrimincia zanajcich podnikateov osobitn reimy, v-nimky, dotcie a teda znevhodnenie vetkch ostatnch podnikateov, ktor u na trhu psobia, usdil Oravec.

Potrebu podpory zo strany ttu pritom vnmaj aj podnikatelia zkla-sickch odvetv, teda mlad ambiciz-ne firmy, ktor na Slovensku platia dane, zamestnvaj ud, maj chu expandova na zahranin trhy a u preukzali svoju ivotaschopnos.

Podpora anjelskch investci je vtan, innejia je vak v nepriamej formeJednou stranou mince je nastavenie pravidiel podpory startupov, druhou s mechanizmy, vaka ktorm sa m koncepcia uvies do ivota.

Jednm z konkrtnych prkladov je sie biznis anjelov, alebo aj skrom-nch investorov, ktor investuj svoj kapitl do rizikovch startupovch projektov na vmenu za podiel v spo-lonosti.

Biznis anjeli vypaj medze-ru medzi financovanm podnikania z vlastnch zdrojov, resp. zdrojov od rodinnch prslunkov, a financova-nm prostrednctvom profesionlnych fondov.

Zohrvaj kov lohu v tom, e popri potrebnch financich zskava podnikate do svojho podnikania sk-senho partnera mentora, ktorho rady, neoceniten sksenosti a kon-takty mu by v zaiatkoch podnika-nia rovnako vznamn ako samotn peniaze.

Koncentrcii kapitlu podnikate-skch anjelov napomha skutonos, e sa asto zdruuj do siet. Km vroku 2008 bolo takchto siet angel investorov v Eurpe pribline 300, roenka EBAN (The European Tra-de Association for Business Angels, Seeds Funds and Early Stage Market Players) z roku 2014 uvdza nrast na 468.

Na Slovensku vznikla prv domca sie neformlnych investorov s n-zvom Klub podnikateskch anjelov Slovenska v roku 2011. Jej zakladate-mi s Zdruenie mladch podnikate-ov Slovenska a Slovak Business Agen-cy (SBA).

Je dobr, e si tvorcovia politk uve-domili nutnos podpory trhu angel in-vestci. Prve anjelsk investcie patria k dominantnm zdrojom financovania skorch tdi podnikania inovatvnych

firiem, podiarkol na margo Solk. Angel investori preinvestovali v roku 2013 v Eurpe pribline 5,5 mld. a tvorili a 73 % investci do firiem v skorom tdiu podnikania. Venture kapitlov fondy preinvestovali do fi-riem v skorom tdiu 26 % z celkovho objemu investci a podiel crowdfun-dingu predstavoval len 1 %. Z tchto sel je zrejm dominancia a vznam angel investci,spresnil.

Nepriama podpora fungovania sie-t biznis anjelov je sprvnou cestou. Ak m sie angel investorov zbera tatisti-ky, koncentrova dopyt a ponuku a plni alie lohy, tak na malom slovenskom trhu postauje jedna, kontatoval zasa prezident Slovenskej asocicie rozvo-jovho kapitlu (SLOVCA) a f naj-vej a najstarej private equity sku-piny v strednej Eurpe, Ivan Jakbek.

Podpora anjelskho investovania je vschvlenej koncepcii nielen formou investorskch siet, ale aj cez tzv. mat-ching granty, teda doplnkov dotcie startupov z verejnch zdrojov navye k anjelskej investcii, a to a do vky 20 %. Ak teda napr. podnikatesk an-jel investuje do startupu 10 000 , tt prihod alch 2 000 .

S takmto typom doplnkovch in-vestci sa vak viau aj potencilne rizik.

Startupov investcie s veobec-ne najmenej kontrolovaten a asto ani profesionlni investori nemaj vycibren techniku, ako odhali po-tencilnych pekulantov. Zabezpeenie transparentnosti a sprvneho pouitia vylenench prostriedkov bude teda pre tt najvou vzvou a rizikom zrove, hovor Ivan Jakbek, prezi-dent SLOVCA. Rozumiem dvodu, preo stratgia navrhuje dotovanie tchto investci, ale nestotoujem sa s navrhovanm rieenm. Naliatie pe-az daovch poplatnkov za elom znenia vysokho rizika, ktor na seba ber skromn investori pri investovan do zanajcich firiem, je u za hrani-cou toho, o povaujem za zmyslupln podporu, zdraznil Oravec.

Odbornci sa zhoduj na tom, e priame dotovanie konkrtnych star-tupov nemus prinies elan vsled-ky. Udratenejou, transparentnejou a z dlhodobho hadiska aj lacnejou cestou je vylepovanie regulanho pro-stredia, napr. plnovan jednoduch akciov spolonos a podpora siet an-jelskch investorov,uzatvoril Solk.

Spracovala redpoda: TS zmps.sk

ivotn minimum zostva po 30. jni 2015 naalej vo vke 198,09 eura. Socilna poisova v tejto svislosti nebude vykonva pre-poet exekunch zrok, pretoe vka exekunej zrky a vyplca-nho dchodku zostva aj po 1. jli 2015 nezmenen.

UMELCI, AUTORI, PORTOVCI POZOR!

Fyzickm osobm, ktor podnika-nie alebo in samostatn zrobko-v innos nevykonvaj na zk-lade oprvnenia, napr. umelci, au-tori, portovci a za kalendrny rok 2014 dosiahli prjem v sume vyej ako 4944,00 eur, t. j. rovn alebo vyiu ako 4 944,01 eur, od 1. jla 2015 vznikne povinn nemocen-sk poistenie a povinn dchodko-v poistenie samostatne zrobkovo innej osoby (SZO).

Za rovnakch podmienok vznikne od 1. oktbra 2015 povinn pois-tenie SZO tm fyzickm osobm, ktor maj za rok 2014 preden lehotu na podanie daovho pri-znania. Ak je SZO povinne po-isten k 30. jnu 2015 alebo k 30. septembru 2015 (SZO, ktor m preden lehotu na podanie da-ovho priznania) a za rok 2014 dosiahla prjem z innosti v sume vyej ako 4 944,00 eur, povinn poistenie jej trv aj naalej.

Povinn poistenie SZO, ktor innos nevykonva na zklade oprvnenia, nevznikne takej fyzic-kej osobe, ktor hranicu prjmu za kalendrny rok 2014 sce dosiahla, ale innos uveden v 3 ods. 1 psm. b) a ods. 2 a 3 zkona o so-cilnom poisten k 1. jlu alebo k 1.oktbru 2015 nevykonva a So-cilnej poisovni o tom predlo estn vyhlsenie najneskr 1. jla, resp. 1. oktbra 2015.Povinn poistenie SZO k1.jlu/1. oktbru 2015 nevznikne aj vtedy, ak estn vyhlsenie o nevykon-van innosti je predloen: v obdob od 1. janura do 30.

jna 2015 alebo do 30. septem-bra 2015, ak SZO mala prede-n lehotu na podanie daovho priznania,

v obdob predchdzajceho ka-lendrneho roka, t. j. v roku 2014.

legislativne+podnikanie.indd 9 09/08/15 11:20

Vyplynulo to z prieskumu Aso-cicie certifikovanch tovn-kov, poda ktorho zhorenie firemnej etiky vnma 37 % responden-tov zo Slovenska.

Rozpory medzi verejnm z-ujmom, zujmom zamestnvatea a osobnm zujmom sa tkali poda asocicie vinou vykazovania fi-nannch vsledkov, stanovovania daovch povinnost alebo tie pod-mienok a postupov pri verejnch z-kazkch.

Pre zvan dilemy vo firme prijalo zodpovednos necelch 5 % finan-nch profesionlov. Tto sa tak roz-hodli rozviaza svoj pracovn pomer so zamestnvateom pre rieenie mo-rlneho problmu. Pribline podob-n poet zamestnancov musel potom nedobrovone ods z rovnakho d-vodu.

Naopak 29 % optanch, kto-r boli konfrontovan s morlnym problmom, prijalo po vzjomnej diskusii stanovisko svojho zamestn-vatea a nadriadench a prispsobilo sa tak poiadavkm firmy. Pozitv-

nejie vsledky ne v minulom roku vyli v otzke reputcie tovnckej profesie.

Zhoren postavanie vo firme po-ciuje tento rok poda asocicie 19 % slovenskch finannch profesionlov oproti 26 % z roku 2014. Nepatrne sa zvil poet respondentov, ktor nepo-ciuj iadne zmeny, je ich 54 % oproti minuloronm 48 %. Zlepen posta-venie vo firme, ktor me by dan aj oivenm ekonomiky, poctilo 12 % fi-nannch profesionlov, rovnako ako minul rok.

Prieskumu s nzvom Etika v biz-nise a zodpovednos tovnkov a fi-nannch profesionlov sa zastnilo 480 finannch profesionlov zo Slo-venska, eskej republiky a Maarska.

Medzi nimi boli zastpen finann riaditelia i manari prednch firiem naprie odvetviami. Asocicia certifi-kovanch tovnkov je globlna or-ganizcia zdruujca profesionlnych tovnkov so 178 000 lenmi, 455 000 tudentmi v 180 krajinch celho sveta.

Spracovala red poda: SITA

NOVELA ZKONA O VZNAMNCH INVESTCICH

Zkonom . 154/2015 Z. z. sa po skrtenom legislatvnom konan zmenil adoplnil zkon . 175/1999 Z. z. o niektorch opatreniach t-kajcich sa prpravy vznamnch investci.

Cieom zmien v zkone o vznam-nch investcich je zabezpei podmienky na efektvne vyuitie rozahlch nevyuitch zemnch celkov na realizciu ucelench hos-podrskych innost, najm v ob-lasti priemyslu, sluieb, vskumu avvoja. Maj sa urchli azefek-tvni procesy usporiadania ma-jetkovo-prvnych vzahov, zem-nho konania, ako aj stavebnho konania.

Po novom sa bud vydva osved-enia o vznamnej investcii aj podnikom so 100% majetkovou asou ttu s cieom efektvne-ho vyuitia rozahlch, doteraz nevyuitch zem na budovanie strategickch parkov urench na umiestnenie investci v oblasti priemyselnej vroby, sluieb a v-skumu a vvoja.

Spolu so zmenou zkona o v-znamnch investcich sa men aj stavebn zkon (zkon . 60/1976 Zb.) Novela stavebnho zkona umon stavebnkovi stavby, ktor je vznamnou investciou, stavby dianic a rchlostnch ciest a stav-by elezninch drh preukza vlastnctvo k pozemku alebo in prvo k pozemku pred vydanm stavebnho povolenia.

Novelou stavebnho zkona sa tie upravuj prpady, ak ku du zaa-tia vyvlastovacieho konania nie je schvlen zemn pln obce alebo ak v schvlenom zemnom plne alebo v zemnom rozhodnut nie je zemie uren na umiestnenie a realizciu vznamnej investcie v tchto prpadoch bude podkla-dom na vydanie rozhodnutia o vy-vlastnen osvedenie o vznamnej investcii. Zkon vstpil do plat-nosti dom vyhlsenia, ie 7. jla 2015.

10

Pod

nika

nie v sk

ratke Etika v podnikan

sa zhorila, ukzal prieskum

Pre viac ako tretinu slovenskch finannch ma-narov je firemn etika horia ne pred rokom, etick dilemu potom muselo riei 19 % z nich.

legislativne+podnikanie.indd 10 09/08/15 11:20

Aktivity slovenskch podnikate-ov v eskej republike arovna-ko tak aktivity eskch podni-kateov na Slovensku v ostatnch troch rokoch rast. Informovala o tom po-radensk spolonos Bisnode.

esk podnikatelia investovali do zkladnho kapitlu slovenskch fi-riem v rokoch 2013 a 2015 viac ako 28,5 miliardy eskch korn (CZK), o predstavuje za tri roky nrast o112 %. Objem slovenskho kapitlu v es-kch spolonostiach sa zvil o 3,9 miliardy eskch korn na 37,8 mld. CZK, a teda o 11,6 %.

Poet slovenskch firiem, ktor maj eskho vlastnka, sa v sledova-nom obdob zvil takmer o tretinu

na 10 163 subjektov. O nieo pomalie pribdali esk firmy so slovenskmi majitemi, ich poet v pozorovanch rokoch vzrstol o necel tvrtinu na 10 260 subjektov.

Cezhranin ekonomick aktivi-tu ovplyvuje nielen atraktivita hos-podrskeho prostredia i obchodn potencil rastu, ale tie historick pre-viazanos biznisu i strategick zmer zaa podnikanie na zpad, respektve vchod. Tieto faktory zohrali ko-v lohu v raste slovenskho kapit-lu v echch a eskho kapitlu na Slovensku, zhodnotil vvoj analytik spolonosti Bisnode Michal ia.

Spracovala red poda: SITA,Foto: Dreamstime.com 11

VIETE, AK JE ROZDIEL MEDZI PREMLANM A PREKLZIOU?

Daov a coln rady nemu a-sovo neobmedzene vymha dao-v nedoplatky.

Prvo na vymhanie daov-ho nedoplatku je poda zkona o sprve dan (daov poriadok) premlan po iestich rokoch po skonen kalendrneho roku, vktorom daov nedoplatok vzni-kol. Daov alebo coln rad na premlanie prva vymha daov nedoplatok neupozoruje, a pre-to je v zujme daovho dlnka, aby sledoval tto lehotu a v pr-pade potreby vzniesol nmietku premlania. Pokia daov dlnk nmietku nevznesie, sprvca dane je oprvnen daov nedoplatok vymha aj po uplynut premla-cej lehoty.

Ak daov alebo coln rad vprie-behu plynutia esronej preml-acej lehoty doru daovmu subjektu vzvu na zaplatenie da-ovho nedoplatku poda 80 daovho poriadku, zana plyn nov premlacia lehota po skon-en kalendrneho roku, v ktorom bola vzva doruen.

Vzhadom na to, e prvo na vy-mhanie daovho nedoplatku zanik po 20 rokoch po skonen kalendrneho roku, v ktorom da-ov nedoplatok vznikol (preklu-zvna lehota), sprvca dane me doruovanm vziev poda 80 da-ovho poriadku predlova plynu-tie premlacej lehoty do 20 rokov.

Legislatvne sprvywww.pp.sk

Cezhranin podnikanie medzi Slovenskom a eskom vzrstlo

esk podnikatelia investovali do zkladnho ka-pitlu slovenskch firiem v rokoch 2013 a 2015 viac ako 28,5 miliardy eskch korn.

legislativne+podnikanie.indd 11 09/08/15 11:20

Pomhame udom zbavi sa okuliarov

Dnes patr medzi celosve-tovo uznvan oftalmo-logick kapacity a on laserov centrum pod jeho vedenm sa stalo ldrom v odstraovan dioptri nielen na Slovensku, ale v celej strednej Eurpe. V mji tohto roku osl-vil bratislavsk EXCIMER dvad-sa rokov svojej existencie a my sme sa rozhodli pri tejto prlei-tosti pna profesora ernka vy-spoveda.

Pn profesor pome pekne po poriadku, omu sa Vae centrum venuje?Sme zkym pecialistom na od-straovanie refraknch chb oka pomocou excimerovho laseru. Zjednoduene povedan, pom-hame udom zbavi sa okuliarov akontaktnch ooviek.

Vraj Vs okrem Slovkov tiacich po ivote bez okuliarov poznaj aj v mnohch inch krajinch ako USA, Kanada, vajiarsko, Ne-mecko, Raksko, Chorvtsko, Srbsko, Ukra-jina i esk republika, ako sa Vm podarilo prerazi aj vo svete?Prv zahranin klienti k nm prili kvli excimerovmu laseru, ktor bol v tom ase raritou nielen na Slovensku, ale aj v okolitch krajinch. A vlastne na tom sa od tej doby vea nezmenilo, aj dnes mnoh prichdzaj prve preto, e disponujeme 7D laserom, ktor je jedinm na Slovensku a v ase ke sme ho zakpili (2014) bol len pia-tym na svete. Avak domnievam sa, e samotn techno-logick vybavenie by nm urite nebolo stailo na to, aby sme boli spen.

Okrem profesionlneho lekrskeho tm bola dleit aj filozofia nho centra, ktor sa u od zaloenia odvja od motta - klient na prvom mieste. Verm toti, e spo-kojn klienti s nielen najvm zadosuinenm pre cel tm, ktor v centre pracuje, ale sasne aj naou najlep-ou referenciou. Mnoh z nich ns aj po rokoch navt-via, len aby nm poakovali. Neraz z ich st mete po-u, e zbavi sa okuliarov bolo najlepm rozhodnutm v ich ivote.

o mus lovek urobi ako prv, ke sa rozhodne zba-vi okuliarov?V prvom rade je potrebn odborn vyetrenie. Vyetrenia v onch op-tikch a u bench onch lekrov nie s dostaujce, chba im potreb-n technologick vybavenie. Preto by prvm krokom malo by vyetre-nie v onom laserovom centre, kde sa chce klient necha operova. V-sledky vyetrenia uku i je alebo nie je vhodnm kandidtom na lase-rov operciu o ai je dioptrick chyba jedinou chybou oka, alebo i s prinou jeho problmov aj in ochorenia. Na zklade toho mu lekr - oftalmolg odporu i a akou me-tdou je vhodn sa necha operova.

Pn profesor a na zklade oho si m klient vybra on laserov centrum? Ke si dnes lovek otvor

Google a nauk laserov opercia oka vysko mu vek mnostvo centier a klink, ktor tento zkrok ponkaj...Treba si uvedomi, e oftalmolgia je v sasnosti najrch-lejie sa rozvjajcim odvetvm medicny, preto je potrebn sledova najnovie medicnske trendy a neustle sa zdoko-naova po odbornej, aj technologickej strnke. Klientovi by som odporal hada medzi centrami, ktor pravidelne obnovuj svoje technick vybavenie a ponkaj najmo-dernejie operan metdy. Ak narazte na centrum, ktor Vm na internetovej strnke alebo cez telefn odpora konkrtnu operan metdu, bute obozretn. Rovnako obozretn by ste mali by aj pri nkupe cez zavov portly, i inch vysokch zavch. Dvodom takchto odpora-n, i poskytovania zliav me by aj chbajca odbornos respektve nedostaton technick vybavenie.

Pn profesor zastavme sa pri tom technickom vybaven. Ako ste u spomnali v roku 2014 EXCIMER - On laserov centrum zakpi-lo naozaj vnimon zariadenie, 7D laser, ktorm disponujete ako jedin na Slovensku. Skste nm objasni t jeho vnimonos.V prvom rade by som rd objasnil jednu vec, Schwind Amaris 1050 RS 7D je excimerov laser, to znamen, 12

Inze

rcia

Odborn garant a zakladate Onho laserovho centra EXCIMER v bratislav-skej Karlovej Vsi, prof. MUDr. Andrej ernk, DrSc., FEBO, v roku 1993 ako prv na Slovensku operoval krtkozrakos pomocou excimerovho laseru.

excimer.indd 12 09/08/15 11:22

13

e tvor zklad vetkch modernch a zrove overe-nch operanch metd, ktor sa dnes na odstraova-nie dioptri vyuvaj. Ostatn prstroje, ako naprklad femtosekundov laser s len doplnkovm vybavenm pri opercii. Kvalitn excimerov laser je teda zkladnm predpokladom pre spen excimerov zkrok. Amaris 1050 RS 7D jenajrchlej, najpresnej a najbezepnej- excimerov laser spolonosti Schwind a vaka svojm bezkonkurennm vlastnostiam zvyuje nielen komfort, ale aj bezpenos celej opercie.

Ako sa vlastnosti Vho 7D laseru prejavuj v praxi?Ak si odmyslme udsk faktor, teda odbornos a skse-nos lekra, tak pri excimerovom zkroku rozhodujcu lohu zohrvaj tri faktory. Rchlos, presnos a bezpe-nos. Pulzov frekvencia 1050 Hz a priemer laserovho zvzku 0,54 mm, ktormi n laser disponuje, momen-tlne vo svete nemaj konkurenciu. Vaka nim je cel z-krok rchly (komfortn) a mimoriadne presn. Aj tu vak plat heslo: Bezpenos na prvom mieste. Prve jedinen systm sledovania oka, ktor sa ukrva pod oznaenm 7D posva bezpenos celho zkroku na doposia nepo-znan rove.

Pardon, e Vs prerum, ale ak sa nemylim, predtym ste pouvali 6D laser. Aky je teda roz-diel medzi 6D laserom a novym 7D laserom?Excimerov laser s oznaenm 6D doke sledova nechce-n pohyby oka poas opercie v reaknom ase 1,6 milise-kundy v iestich rozmeroch alebo inak povedan v iestich dimenzich. Od toho je psmenko D. Lasery s oznaenm 7D, teda aj n nov laser od spolonosti Schwind, doku sledova pohyby oka aj v novom, siedmom rozmere a tm je as. V praxi to znamen vrazn skrtenie asu medzi zskanm obrazu z oka a spustenm laserovch impulzov. Inmi slovami povedan, ak sa oko poas opercie pohne ktormkovek smerom, presne vtom istom ase sa pohne aj systm sledovania oka (eye tracking system 1050 Hz) apreto je tento laser tak vnimon.

Na Vaej internetovej strnke sme sa vak do-tali, e od mja 2015 mte aj in novinkuTou novinkou je nov technolgia SmartPulse, ktor vkombincii so 7D laserom prina skvel zrakov ostros u niekoko seknd po zkroku a vrazne skracuje po- operan diskomfort aj pri povrchovch metdach. Klien-ti zavaj skuton wow efekt, pretoe ostros videnia priamo po zkroku je porovnaten s hbkovmi metda-mi, avak s tm rozdielom, e nie je potrebn rez do oka. Pre ud, ktor sa rezu do oka obvaj, ale najm pre aktv-ne ijcich ud a portovcov, je to skvel prleitos ako sa zbavi okuliarov vemi komfortnm spsobom.

Vrme sa teraz k udskmu faktoru, teda k osobe lekra. Ak vek lohu zohrva lekr v dobe, ktor so sebou prina takto neuveriten technologick vymoenosti?Nepochybne rozhodujcu. Odbornos a vzdelanie je z-kladnm predpokladom spechu celho zkroku. Rizi-ko komplikci existuje pri kadej operci a dovolm si tvrdi, e ich poet a zvanos s priamo mern kva-lite lekra a technickho vybavenie, ktor sa pri operci pouva. Vaka technike, ktor dnes mme, sme schopn

operova s extrmnou presnosou, rchlosou a bezpe-nosou. A prve ruky a um lekra slia na to, aby tto schopnos pretavili do skutonosti.

V om vetkom spova loha lekra?Kvalitn a dkladn vyetrenie je nesmierne dleitou s-asou celho zkroku, ak je uroben odborne a dkladne, sme schopn predpoklada takmer vetky komplikcie, kto-r by mohli poas a po zkroku nasta. A plat to samo-zrejme aj opane, ak lekr vyetrenie zanedb, riziko kom-plikcie sa zvyuje. Bez dkladnho vyetrenia asksenho lekra taktie nie je mon uri metdu, ktor je pre klien-ta najvhodnejia. loha lekra pri operci je porovnaten s akoukovek inou profesiou, kde pracujete s mimoriadne vkonnou a pikovou technikou. Pokia ju mte plne pod kontrolou, dokete zzraky. Ak ju pod kontrolou nemte, mu vznikn neiadan komplikcie.

Ako sme u spomenuli pri Vaom predstavo-van, boli ste prvy na Slovensku kto operoval krtkozrakos pomocou excimerovho laseru a Vae centrum tento rok oslvilo 20 rokov, mte spotan koko klientov u prelo Vai-mi rukami?Za seba osobne to veru spotan nemm, avak cen-trum, ktor sme v roku 1995 zaloili si takho tatistiky samozrejme uchovva. V pamti mi vak utkvelo jedno vznamn slo, ktor sme nedvno prekroili, 50 000 z-krokov excimerovm laserom, metdou bez rezu oka, o je najviac v celej strednej Eurpe. Len v roku 2014 sme spene vykonali vye 4500 zkrokov.

Pn profesor, vrme sa ete k tej histri a oslavm 20. vyroia, nemme na Slovensku vea zdravotnckych zariaden, ktor patria k svetovej pike vo svojom obore. Ste ko-liacim pracoviskom Slovenskej zdravotnckej univerzity, vyhadva Vs zahranin klientela z takmer celej Eurpy, vlastnte pikov tech-niku a aj po dvadsiatich rokoch stle rastiete, to nie je ben slovensk realitaFaktorov, vaka ktorm sme sa dostali tam, kde sme dnes, bolo viacero. Nebli sme sa chyti prleitosti a od zaiatku sme budovali nae centrum s vziou pikovho zdravotnckeho zariadenia. Nezaujmal ns krtkodob profit, ale spokojn klient, ktor sa stane tm najlepm posolstvom nho centra. Azda rozhodujcim faktorom sa stala naa va neustle sa zlepova a udra sa na po-zci ldra vaka svojim sksenostiam a technike.

Aako kad spen projekt, potrebovali sme aj ksok astia. Naim astm bolo, e sme od zaiatku vsadili na spoluprcu s firmou Schwind, ktor si dlh roky udruje pozciu ldra na oftalmologickom trhu, vaka neustlemu vvoju novch alepch technolgi.

Viac informci njdete na www.excimer.sk

excimer.indd 13 09/08/15 11:22

Zkazncinehadaj produkty,chc rieenia svojich problmov

14

Marke

ting a ob

chod

Predstavte si, e kad de mte ancu oslo-vi v priemere 40 000

zkaznkov.

Stranak_zakaznici.indd 14 10/08/15 16:37

Vedci spotali, e poas da nm prebehne hla-vou 20000 60 000 mylienok, vtomto sa tdie rznia. Osobne si myslm, e aj 20 000 je celkom dos. Pome sa teda zhodn na tom, e ich je v priemere 40 000. alia zaujmav informcia je, e 95 % mylienok je rovnakch ako predchdzajci de.Ako mi tto informcia me pomc lepie preda svoje produkty alebo sluby?Pokajte, hne vm to ukem. O om tieto mylienky s? Vina mylienok sa to okolo ns anaich potrieb. Asi sa meme zhodn v tom, e nae mylienky s zvekej asti ons. Bohuia asto je to onaich staros-tiach, obavch astrachoch. Niekedy zase ocieoch, snoch a tbach. Ale vinou s tieto mylienky sstreden okolo ns samotnch. Otom, i sa nm podar presvedi azska toho i onoho zkaznka. o bude na obed? i by tamto dieva ilo so mnou na rande? Dosiahneme ten-to mesiac obrat, ktor sme si stanovili? Dobre, mono sa pozrieme na kolegu arozmame, i sa mu podar splni pln predaja na tento mesiac, ale potom sa vrtime ksebe arozmame, o by sme mohli zlepi MY, nie ON.Aj ke tate teraz tento lnok, tak vm niekde vzadu prebehne mylienka. o budem ma ztoho, ak tento l-nok dotam? Ako mi to me pomc lepie predva? Myslm, e vemi vrazne.

Tto informcia m toti zmjho pohadu minimlne 2 vznamy: Ja mm 20 50 000 mylienok za de! (ato m vplyv

na moje sebavedomie) Moji zkaznci maj 20 50 000 mylienok za de!

(anca zasadi mylienku)

Ako sa teda sad mylienka?

Ja mm 20 50000 mylienok za de! (a to m vplyv na moje sebavedomie)Predstavte si, e prdete na pole avruke mte kukuricu, hrok afazuu atrebrs nieo jedovat, ako je Durman obyajn. Vlote ich do zeme, mono obas polejete apo ase vm vyrastie t plodina, ktor ste zasadili. Zem sa nestar oto, o do nej vlote, ona si urob svoj prcu. Amete robi o chcete; ak zasadte kukuricu, tak vm nikdy nevyrastie hrach.

Podobne to funguje aj snaimi mylienkami. Pred a-som som bol uzkaznka atrnovali sme, ako si dohod-n stretnutie. Mal som tam dva typy obchodnkov:

Prv obchodnk si zasadil mylienku, e zkaznkov obauje, e to aj tak ber od inho dodvatea, e nemaj na to peniaze! o sa stalo? Jeho spenos bola vemi nz-ka atakmer snikm si nedohodol stretnutie.

Druh obchodnk mi ale u na zaiatku hovoril ale ja mm inch zkaznkov, to je omnoho ahie telefonova. Oni ns potrebuj! Mme pre nich teraz vemi zaujmav produkty, mu ich potom alej predva svemi peknou marou.

o sa stalo? Stakmer kadm, komu volal, sa doho-dol. Na tejto tme je postaven cel odvetvie pozitvnho myslenia. Strune povedan, o si do hlavy zasadme, to vyrastie. N mozog podobne ako zem sa nestar oto, o si tam vlome, iba urob svoju prcu.

Chcem vs poprosi, aby ste si teraz nepredstavovali a nemysleli na jablkov kol. Skste myslie na nieo

in. N mozog toti nepozn negciu on tvor obrazy apredstavy.

Moji zkaznci maj 20 50 000 mylienok za de! (anca zasadi mylienku)Oom s tieto mylienky? Asi by bolo dobr ma krit-ov guu, aby sme vedeli ta mylienky, ale asto sta sa dobre pta apova sotvorenmi uami.

Teraz sa presvame k tomu, o ja osobne povaujem, za najdleitejiu as predaja zisovanie potrieb. Ak zistme, oho sa zkaznk obva, o s jeho non mory azoho m strach, tak mu meme ponknu rieenie.

asto sa obva: Konkurencie Neistej budcnosti i m dostatok zkaznkov i m schopnch obchodnkov i je dos atraktvny pre svojich zkaznkov At.S to mylienky, ktor s pomerne frekventovan. Nai zkaznci, tak ako my, maj svoje obavy astarosti, ak sa ich naume pochopi, meme im ponknu rieenia. Na druhej strane zkaznci (hlavne ak sa bavme smajiteom, topmanarom) maj svoje plny aciele, ktor chc do-siahnu.asto chc: Expandova na nov trhy Rozri portflio zkaznkov Zska uritho zkaznka Zjednodui ich podnikanie At.

Ak sa dozvieme, ak s ich ciele, meme im pomc im ich naplni. Sta ikovne zasadi mylienku do hlavy. Chvku poka obas polia, a potom sta pozbiera rodu.

Poviem to na jednom prklade, ktor sa mi stal: ko-lil som obchodnkov s okuliarovmi rmami, nosievam okuliare. Ukem vm, ako mi jeden astnk pekne za-sadil mylienku do mojej hlavy.

Najskr sa ma sptal, kde som kupoval okuliare. Mne zaalo vta v hlave, preo sa to ptal? Zasadil my-lienku :-)

Potom sa ma sptal, i obleenie je dleit, ke sto-jm pred umi a prednam. Inmi slovami, i je pre ma dleit urobi dobr prv dojem. Na to som mu povedal, e je to dleit, niekoko seknd je kovch. Ke mal takto zasaden, povedal, e by som si mal vybra aj o nieo reprezentatvnejie rmy na okuliare. Na o som mu povedal, e tieto som si kupoval celkom nedvno a e s celkom poda ma v poriadku (ale mylienka u bola zasaden).

Na alie kolenie mi doniesol rm, ak mal na mysli, a povedal nieo v tom duchu, aby som si ich iba vyskal, aby som vedel, o si mysl.

Hmm, boli pekn.A tak som na treom kolen kpil rmy.To je asto aj dvodom, preo zkaznk kpi a po 2

3 nvteve, mylienka musela jednoducho dozrie!Autor: Duan StrakFoto: Dreamstime.com 15

Stranak_zakaznici.indd 15 10/08/15 16:37

150 vzdelvacch spolonost 3977 kurzov

Odborn kurzy z oblasti:Obchod

MarketingManament

Firemn legislatva

Najvia databza odbornch kurzov na Slovensku.

Untitled-11 1 09/08/15 15:53

Maarsko-slovensk inkubtor pre zanajcich podnikateovTaliansko-slovensk obchodn komora spene realizuje projekt na zv-enie konkurencieschopnosti prihraninej oblasti. So svojm maarskm partnerom buduje inkuban centrum na podporu podnikania zanaj-cich malch a strednch podnikov a podporu bilaterlnej obchodnej spo-luprce. Centrum je v zverenej fze dokonenia a od septembra 2015 bude zujemcom k dispozcii.

lohou inkubtora je umoni podnikateom spene rozbehn arozri podnikatesk aktivity voboch kra-jinch, podpori vytvranie obchodnch vzahov medzi strategickmi partnermi, povedal Giorgio Dovigi, gene-rlny tajomnk Taliansko-slovenskej obchodnej komory (TSOK). Inkubtor ponka modern pracovn prostre-die s celkovou rozlohou 1 433 m, pre zanajcich pod-nikateov s vytvoren 2 konferenn miestnosti (kad 220 m) a 40 kancelrskych priestorov so zkladnm technickm zabezpeenm.

Podnikatesk inkubtor me by sdlom zanaj-cich podnikov poas prvch 1 a 5 rokov. Pretoe v rmci prevdzky podnikateskho inkubtora je dleit efek-tvnos nkladov, ide opriestory typu coworking, teda inovatvne rieenie, kde jednotliv podniky spolone vy-uvaj kancelrske priestory.

TSOK spolu s maarskm partnerom BCE Innov-cis Kzpont Nonprofit Kft vidia monosti centra aj ako

inpiratvneho priestoru na vznik novch podnikov i startupovch projektov. Centrum ponka komplexn pomoc pri vstupe na trhy oboch krajn. Pridanou hod-notou inkubtora je monos vyui sluby centra napr-klad na vzdelvanie zanajcich podnikateov zameran na rzne oblasti: prvo, financie, manament, marketing. Prostrednctvom rozvoja podnikateskch zrunost a mentoringu inkubtor ponka firmm nielen pomoc pri uplatnen sa na obchodnom trhu apri vytvran no-vch pracovnch miest, ale aj prleitos na posilnenie vlastnho postavenia.

Projekt je podporen z Eurpskeho fondu region lne-ho rozvoja pr o stredn ctvom Program u cezhraninej spo-luprce Maarsk republika Slovensk republika .

Nzov projektu: Maarsko-slovensk podnikatesk inkubtor Pcsmegyer

Bliie informcie: http://inkubatorhaz.pocsmegyer.hu/sk/

17

Budujeme partnerstv

PBR_PR1.indd 17 10/08/15 17:35

Advoktako prevencia

Pri prleitosti 25. vroia prijatia zkona o slobodnom vkone advokcie, a teda i tvrstoronice Slovenskej advoktskej komory, sme sa rozprvali s lenom jej predsednctva, bratislavskm advoktom JUDr. Karolom ikom. 1. Ak je sasn situcia sloven-skej advokcie v praxi? Osobne si myslm, e slovensk advokcia za uplynulch 25 rokov urazila vek kus cesty a ukzalo sa, e m nezastupiten miesto vsystme prva Slovenskej republiky. Jedin, o ete zjavne pokrivkva, je veobecn zna-los obyvatestva o dleitosti spoahlivho prvneho zzemia. Vspolonosti asto rezo-nuje otzka vymoitenosti prva, no zvlast-nej sksenosti viem, e je ovplyvnen tm, ako sa udia nedostatone staraj o vlastn prvne zleitosti. 2. Mete nm uvies konkrtne prklady? Je a nepochopiten, e idnes bene slovensk podnika-telia vyhadvaj rzne zmluvy na internete amyslia si, e po vyplnen dajov s spoahlivo ochrnen. Alebo si odpu spoloensk zmluvu pri zaloen vlastnej spolo-nosti od svojho kamarta apotom zrazu zistia, e prvne je tto spolonos plne inak nastaven, ako ju majitelia chceli zaloi. Tieto veci advokti pre svojich klientov pri-pravia na mieru. Advokti s na to, aby ochrnili klienta aten neahal vprvnych zleitostiach za krat koniec. 3. Take radej ma vlastnho advokta ako prevenciu? no, advokt m vprvom rade sli ako prevencia, lebo od zaiatku sprevdza svojho klienta vprvnych konoch. Me mu radi. Ako vieme, prevencia je vdy lacnejia ne samotn zastupovanie v sdnom spore. Tam u sa udia dostvaj do neprehadnch situci s akm do-kazovanm vlastnej pravdy, o je asovo ifinanne nro-n. Okrem toho kad jeden n krok, ke rno vyjdeme zdomu, m svoje prvne nsledky. Niektor jednoduch, in vemi vne. Preto si myslm, e by sme mali konzulto-va mnoh veci sadvoktom anespolieha sa, e on je pre ma potrebn len na to, aby ma zastpil vsdnom spore. 4. Ke sme spomnali etrenie financi, viete nm poradi ako si dohodn odmenu s advoktom?Tto problematiku upravuje vyhlka ministerstva spra-vodlivosti oodmench advokta pri poskytnut prvnych sluieb. Odmena za poskytnut prvne sluby sa odvja od prvnej a asovej nronosti a je obvykle urovan do-hodou medzi advoktom a klientom ako hodinov odme-na, odmena za kon, paulna odmena, pevne stanoven odmena alebo odmena za spen ukonenie prpadu. Vka hodinovej sadzby je pri jednotlivch advoktskych

kancelrich rzna a zvis od nronos-ti poiadaviek klienta, ako napr. ke klient poaduje sluby v cudzom jazyku, urchle-n vybavenie veci alebo ide o prvne zloit prpad. Odporam, aby si klienti aktvne vopred vyadovali dohodu ocene sadvok-tom, aby bolo jasn, koko bude jeho prvna sluba st. 5. o si myslte o prpadoch lac-nch zaloen s. r. o., super rchlych prvnych slubch, ktorch reklamy njdeme na kadom kroku?Advokti podstupuj dlhoron tdium, systematick vzdelvanie organizovan Slo-venskou advoktskou komorou, niekoko-

ron koncipientsk prax. S teda primerane pripraven na poskytnutie prvnych sluieb na profesionlnej rov-ni. Ak niekto in ne advokt, hoci aj sprvnym vzde-lanm a ptavou reklamou, poskytuje prvne sluby za finann odmenu, tak podnik vrozpore so zkonom. Nezabdajme ani na zodpovednos za svoju prcu. Advo-kti s zo zkona povinn ma poistenie zodpovednosti za kodu spsoben pri vkone povolania. Ak pre vs poskytuje prvne sluby poktnik teda lovek bez n-leitho zkonnho oprvnenia, ten pochopitene neru za spsoben kody. Vprpade jeho omylu nie ste nijako ochrnen. Odporam pozrie si, i je lovek, sktorm chcete spolupracova, zapsan ako riadny advokt vzo-zname advoktov na strnke www.sak.sk .

18

Inze

rcia

JUDr. Karol ika Vzdelanie: Donau Universitt, Krems (2002) Univerzita Komenskho, Bratislava

(Mgr. 1983 1987, JUDr. 1989)Oblasti praxe: Bankov a finann prvo Prvo obchodnch spolonost Sprvne prvo Prvo hospodrskej sae Eurpske prvoProfesijn karira: Partner CHSH (od 2006) Zakladate advoktskej kancelrie ika & Partners

(od 1997) Vedci prvneho oddelenia (ex) Bank Austria a.s.

(1995 1997)

Devon.indd 18 09/08/15 11:53

CM

Y

CM

MY

CY

CMY

K

Untitled-9 1 09/08/15 11:55

Michal Meko

Chceme by najlepm knhkupectvom na internete i v kamennom svete

U v roku 2000 spoluzakladal webov strnku Referaty.sk najv- portl pre tudentov a zanedlho s bratmi Santusovcami v Marti-ne vhupol do neznmych vd on-line predaja knh. Ak rolu zohra-la pri tom vetkom svokra? Na zaiatok prezradme, e vznamn! elili sme mnohm chybm, pokusom aj malm i vm spechom, ale najdleitejie vtedy bolo, e sme vytrvali, hovor dnes jeden zo zakladateov knhkupectva Martinus, Michal Meko.Spolu s bratmi Santusovcami (Miroslav a Jozef) ste to boli Vy, kto zaal ud na Slovensku ui nakupova cez internet. Ako spomnate na toto obdobie? Predsa len nkup on-line a e-shop s tovarom ako s knihy (a nielen ten) bol v tom ase ete v plienkach. Hovorme o roku 2001, sprvne? no, s mylienkou rozrenia predaja naich knh aj na internet sme sa zaali pohrva u v roku 2000, kedy sme na pr mesiacov spustili plne jednoduch internetov obchod z nejakho krabicovho rieenia. V auguste som sa k bratom Santusovcom pridal ja a najbli rok sme pracovali na vlastnom systme, ktor sme spustili 31. 8. 2001. U aj ten prv rok, ke sme to len zanali programova, bolo krsne obdobie pln objavovania auenia sa, aj ke je pravda, e t prav zbava zaala a po spusten. Tak ako hovorte, internetov nakupovanie bolo vtedy ete v plienkach a hoci u bolo na Slovensku viacero internetovch obchodov, stle sme museli ud presvieda, e im miesto knh nepolem v balku iba tehly (smev).

Vychdza mi, e ste mali vziu, no odhad, ako sa bude biznis vyvja, asi nie. Ak boli zaiatky? Neraz ste sa u vyjadrili, e Vs vpred pohala najm ve ku knihm...Dvodom, preo sme internetov obchod spustili, boli najm dve veci: chceli sme naim zkaznkom

z Martina ponknu viac knh, ako sa zmestilo do nho knhkupectva s plochou asi 40 m2 a zrove sme hadali spsob, ako nae knihy ponknu aj uom mimo Martina. Kee sme nemali peniaze na fyzick expanziu do alch miest, prve internetov knhkupectvo sa nm zdalo by dobrm experimentom, ktor ak vyjde, mohol by vyriei obe nae vzvy. Netuili sme vak, do akch rozmerov to me pors a ani nae ambcie neboli voblakoch. Aje pravda, e prv roky to bola rovn iara - nabehli sme na nejak obrat, ale prv 3 roky e-shop robil pr objednvok denne a generoval stratu. Skutone rozbieha sa to zaalo a okolo roku 2004.

o Vs v zaiatkoch najviac v podnikan ovplyvnilo? Km ste sa inpirovali, hadali vzory?Vea sme sa pozerali po zahraninch internetovch obchodoch, najm Amazon a Barnes&Noble, a samo- zrejme sledovali sme aj loklnych vekch hrov ako Dunaj.sk a Vltava.cz. Nam najvm vzorom ale asi boli svokry... Miro Santus mi toti vdy pripomnal Rob to pre svokru. Tm chcel poveda, e by ten web mal by tak jednoduch na pouvanie, aby ho vedel pouva ktokovek, koho za pota posadme.

Na o by ste si dnes dali ovea v pozor pri span e-shopu? Pred m by ste vystrhali tch, ktor nad nm uvauj?20

Tma mes

iaca

rozhovor_mesko.indd 20 09/08/15 12:20

21

Myslm, e mnoh dvne problmy zahalil spomienkov optimizmus. E-shop sme spali v ase, ke o tom ete vea ud na Slovensku nevedelo a pochopitene sme o tom prakticky ni nevedeli ani my. Stretlo ns teda vea chb, pokusov aj malch i vch spechov, ale najdleitejie vtedy bolo, e sme vytrvali, km sa to zlomilo, a udia zaali nakupovanie cez internet vyuva naozaj vo vekom. Zrove nm vemi pomohlo, e sme na to ili lean spsobom, hoci sme vtedy nevedeli, o to znamen a nebol to ete atraktvny pojem to znamen, e sme neustle veci menili, skali, prispsobovali, niektor funkcie sme pridvali doslova aj na iados konkrtnych zkaznkov.

Dnes je Martinus etablovan a jednm z najpo-pulrnejch knhkupectiev. V jednom z roz-hovorov ste povedali, e to bol jeho rast, ktor Vs vyslovene dontil zaa otvra kamenn predajne. Podnikanie ako zo sna, shlaste?

Kamenn knhkupectv sme op zaali otvra v roku 2009 a zobrali sme to ako test, i dokeme obst aj v hlavnom meste. Internetov obchod sce u bol vemi siln, ale stle viac nm zaal chba relny kontakt so zkaznkmi, monos urobi besedy i krsty knh, ponknu uom osobn odber aj v alch mestch ako v Martine. Test vyiel a odvtedy otvrame priemerne 1 2 knhkupectv rone. Dnes ich mme 6 po celom Slovensku vrtane naej vlajkovej lode, dvojposchodovej knhkaviarne spolu s Foxfordom na Obchodnej v Bratislave, a tento rok otvorme alie dve v Povaskej Bystrici a Poprade. Ctime, e zaa viac rozvja aj kamenn svet bol vemi dobr krok a chceme v tom pokraova. Chceme, aby Martinus pevne stl na niekokch nohch.

Ako dnes po vlastnch sksenostiach a s odstupom asu vnmate on-line nkup verzus predaj tovaru v kamennch

rozhovor_mesko.indd 21 09/08/15 12:20

22

Na k

ve s...

predajniach? Ktor pecifik by ste vyzdvihli? Rozumiem, e knihy s osobitej tovar, ale predsa...Na internete dokeme ma tak irok ponuku, ak nedoke iadne kamenn knhkupectvo. Mete tam o knihch pohodlne diskutova, zisova nzory ahodnotenia inch itateov, dva si knihy do wishlistu, nakupova 24 hodn denne. V kamennom knhkupectve si zase knihy mete ohmata, zata sa do ubovonej znich, poradi sa s naimi knhkupcami a ods s knihou hne domov. Kad kanl m svoje vlastn vhody a nevhody a my sa ich sname skbi tak, aby sme zkaznkovi ako jeden Martinus dali to najlepie z oboch svetov.

Poda jednho z poslednch prieskumov Heureka.sk rastie medzi Slovkmi podiel platieb cez platobn brny. Slovci sa uia dverova nkupu cez internet, pomaly kles dobierka, ale rast platby pri osobnom odbere. Pre Martinus skvel sprva, shlaste? Platba pri osobnom odbere je svojm spsobom stle dobierka. Paradoxn je, e podiel elektronickch platieb vopred rastie len vemi pomaly. Rastie, ale akal by som, e dnes u budeme na plne inch slach (e-platby stle tvoria menej ako tretinu vetkch platieb). Slovci s v istch veciach konzervatvni a ke si raz zvykli na dobierku a vyhovuje im, pomerne ako konvertuj na in spsob platby hoci naprklad elektronick platby drviv vina e-shopov podporuje vhodnejm potovnm.

Ak by ste dnes zakladali e-shop, o ak sortiment by ilo, ktor by ste predvali?Asi by to op malo by nieo, o nm dva zmysel ao mme naozaj radi. Pri knihch t voba bola plne prirodzen najm preto, e internetov obchod sme nezakladali tlom pome zaloi e-shop, teraz je to modern, a hmm, knihy rob aj Amazon, tak to asi bude najjednoduchie, ale hlavne sme rieili tie dva problmy spomnan v vode.

S odstupom rokov ak je dnes podnikanie on-line poda Vs? Ktor zmeny s poda Vho nzoru najbadatenejie?Slovci dnes u nemaj iadny problm nakupova on-line. Dveruj tomuto spsobu, zrove vedia, e cez internet doku kpi u prakticky vetko. Z tohto hadiska je dnes omnoho jednoduchie zaa podnika na internete.

Samozrejme, je tu aj omnoho via konkurencia, take e-shop u nem toko asu robi chyby a ui sa a mus by ovea profesionlnej a rchlej. Posledn roky vnmame aj trend mash-upovania on-line a off-line, teda synergickho prepjania oboch kanlov do tzv. omni-channel nakupovania. Tak ako pred pr rokmi vetky relevantn kamenn obchody zaali otvra aj svoje e-shopy, dnes u kedysi isto internetov obchody otvraj svoje kamenn poboky. Nm je plne jedno, i si knihu v Martinuse kpite cez n internetov obchod alebo kamenn knhkupectvo; sname sa zkaznkovi poskytn to najlepie z oboch svetov pod jednou strechou.

Ak plny mte s Martinusom do budcnosti? Na o sa mu Vai priaznivci tei?Chceme by najlepm knhkupectvom. i na internete, alebo v kamennom svete. Sname sa neustle objavova nov spsoby, ako dva zkaznkom ete lepie sluby. Naalej budeme rozirova ponuku e-knh, ktor aj na Slovensku maj rastci poet fanikov, chystme pre naich itateov alie kamenn knhkupectv v novch mestch, niektor z nich aj s naou kaviarou Foxford. A nechceme poavi ani v snahe naich fanikov prjemne zabva naprklad prostrednctvom rznych sa ako Knin vzva alebo Knin ifra.

Dnes figurujete ako majite Martinusu, stojte na ele kaviarn Foxford, ste manel i otec. Recept na V time management? Neviem, i som sprvny prklad na dobr time management (smev). Z krtkodobho hadiska je to samozrejme ako v kadej prci asto pln hektika, niekedy som dezorganizovan a zarpem sa na dlh hodiny do nieoho, o mono v danej chvli nie je plne urgentn ale nemem si pomc, lebo ma to bav. No tm pdom niektor veci potom musm dobieha. Dleit pre ma vak je udra najm t dlhodob pohodu. Ke mm pocit, e bolo toho na ma prli, nemm problm zosta cel de doma a snai sa robi aj nieo in, prpadne na tde-dva s na dovolenku. Vea behm, snam sa preta aspo 1 2 knihy do mesiaca a najm, odkedy mme dcru, snam sa trvi o najviac asu aj s ou a manelkou. Nie vdy mi to ide tak, ako by som si to predstavoval, ale myslm si, e nie som aleko od toho balansu, ktor by som chcel udriava.

Zhovral sa: Mgr. Vclav BobFoto: Archv M.M.

Michal Meko (1984) vytudoval manament a marketing na Fakulte managementu Univerzity Komenskho vBratislave. Vroku 2007 absolvoval polron st so zameranm na spotrebitesk sprvanie ainternetov obchod na Rijksuniversitat Groningen vHolandsku.V roku 2000 bol spoluzakladateom strnky Referaty.sk, najvieho portlu pre tudentov, ktor v roku 2004 odkpil Atlas.sk. Zrove stl v roku 2000 aj pri vzniku internetovho knhkupectva Martinus.sk, ktorho je dnes spolumajiteom, a CEO. Vroku 2011 bol nominovan na ocenenie TREND TOP Manar roka avrokoch 2011 a2014 bol medzi finalistami sae EY Podnikate roka.Martinus.sk je v sasnosti najvm internetovm knhkupectvom na Slovensku, okrem toho prevdzkuje 6 kamennch knhkupectiev, knhkaviarne Foxford aveskej republike internetov knhkupectvo Martinus.cz. Firma sa stala absoltnym vazom ankety MasterCard Obchodnk roka za roky 2013 aj 2014, opakovane zskala certifikt za vnimon kvalitu Slovak Gold, vroku 2011 sa vrebrku Deloitte Fast 500 umiestnila ako 161. najrchlejie rastca technologick firma vrmci EMEA reginu. Martinus.sk zskal hlavn cenu Via Bona 2012 pre mal a stredn podniky za uplatovanie princpov zodpovednho podnikania avprieskume Najatraktvnej zamestnvate Slovenska za rok 2013 sa umiestnil na 4. mieste.

rozhovor_mesko.indd 22 09/08/15 12:20

So Sphere card uetrte aj na predplatnom!So Sphere card zava na ron predplatn asopisu ZISK MANAMENT vo vke 10 %, 15 % VIP. Predplatn obsahuje 11 vtlakov asopisu (z toho 1 dvojslo) + ron prstup do online verzie s viac ako 2000 lnkami z oblasti manamentu, personalistiky a marketingu.

10 %

15 %

5 % nad 5 EUR

5 a 10 %

5 %, 7 % VIP

10 %, 15 % VIP

5 %, 7 % VIP

5 a 10 %

5 %, 10 % VIP

10 %

10 a 15 %

5 %, 10 % VIP

KOMPLETN A AKTULNY ZOZNAM PARTNEROV NJDETE NA WWW.SPHERE.SK

ZO ZAUJMAVCH PARTNEROV VYBERME:

facebook.com/spherecardsr

+421 2 529 276 84

klientservis@sphere.sk

mobiln aplikcia

sphere_blueweb.indd 1 09/08/15 12:21

E-shop z vs Bau nesprav.

A mono no, ak viete, ako na to!Vhody internetovho obchodu lkaj stle viac podnikateov. V porovna-n s kamennou predajou vyaduj menie obstarvacie nklady, s v ne-pretritej prevdzke, maj potencil oslovi ir okruh zkaznkov a pred-va sa d aj bez vlastnch skladovch zsob.

Vhod je viac a ich poet zvis od konkrtneho segmentu. Silnm faktorom pri rozhodovan s vak aj nepresn i chybn predstavy ale-bo nedostatok informci. Nasledujce riadky niekoho natartuj k spusteniu internetovho obchodu, adruhch odradia. Jedno je vak ist po ich pretan budete v obraze. Anebude vs to st ani cent za chyby, ktorch by ste sa dopustili nesprvnym rozhodnutm. Ak by ste si mali preta zcelho lnku jedin odsek, mal by to by prve tento.

Ani najlep, najkraj, najpouitenej, naj..., naj..., naj... e-shop zvs milionra nesprav. spech interneto-vho obchodu je zvisl takmer od tch istch faktorov, ako spech kamennej predajne. Ak ich nemte, zabudni-te na e-shop. Aj vonline svete budete potrebova dobr produkt, sluby, konkurenn vhody alebo servis.

Hovorte, e je to samozrejm? Dajte si teda mal test. Len 10 otzok. A bute ksebe primn: Bol by som spen stmto tovarom vkamennej pre-

dajni? Mm konkurenn vhody? Viem, preo by mali z-

kaznci nakpi prve u ma? Zabudnite na konku-renn vhodu budem najlacnej. Sou aleko ne-zjdete.

Poznm svojich zkaznkov, ich potreby, oakvania,

poda ktorch sa rozhoduj pri nkupe? Poznm svoju konkurenciu? Viem, ako si udrm vernos zkaznkov? Mm kapacity na to, aby som sa postaral oe-shop, z-

kaznkov, reklamcie, servis? Som si vedom rizk e-shopu (neprevzat zsielky, vr-

ten tovar)? Poznm svoje slab strnky aviem, ako ich eliminu-

jem? Mm stanoven dlhodob cie, vziu? Viem, o by mal pre zkaznkov predstavova mj

e-shop, ak hodnoty?Ruku na srdce. Kokokrt ste odpovedali nie? Viac ako 3, 4...? Neveajte hlavu. Aj keby to bolo 9-krt, neznamen to, e ste zkola von. Je vak potrebn njs odpovede na tieto otzky. Nie vak za kad cenu. Anezabudnite: seba oklamete ahko. Bude to vak drah. Myslie pozitvne nesta

U viete, o chcete predva a teraz by bolo dobr ve-die, na o vetko muste myslie pri plnovan e-shopu. Zbystrite zrak. Pripravte zvrazovae. Zaname.

Preprava Aj keby ste predvali potov holuby, muste sa postara o doruenie tovaru. Medzi najastejie spsoby prepra-vy patr Slovensk pota, kurirska spolonos a osobn 24

Tma mes

iaca

eshop_bata.indd 24 09/08/15 12:23

25

odber. Slovensk pota je takmer vade a me sa zda najlacnejia. Preprava kurirom je o nieo drahia, ale rchlejia a so slubami, ktor zkaznci ocenia, napr-klad SMS notifikciou. Osobn odber je podmienen v-dajnm miestom.

Urobte si prieskum ukonkurencie. Ak monosti pre-pravy ponka? Za ak cenu? Pota cenu poda hodnoty objednvky, paulne alebo poda inho parametru? Od akej hodnoty nkupu je doprava zadarmo? Njdete inpi-rciu a urite prdete na nov konkurenn vhodu.

Platba za tovarVy by ste chceli ma peniaze na te o najskr, ale z-kaznci maj radi z ruky do ruky. Zhrnut aspotan: platba na dobierku je povinnos. Platba online sa stva benou sasou. Mali by ste nad ou rozma, aj ke vaa cieov skupina nie s fanikovia platobnch kariet alebo bankovch prevodov. Platba pri osobnom odbere vyaduje prevdzku registranej pokladnice.

Prieskum konkurencie apotreby zkaznkov vm daj jasn signly, pre ak platby sa treba rozhodn.

SkladVina internetovch obchodov predva z vlastnho skladu. Bude to aj v prpad? Budete naskladova cel

sortiment, prpadne len as? Alebo budete predva for-mou dropshippingu, kedy sa oodoslanie tovaru postar v dodvate? Mali by ste vedie, koko vm ktor mo-nos vytiahne zpeaenky.

LogistikaKto bude zabezpeova prjem tovaru na sklad? Kto sa postar ojeho zabalenie a odoslanie? Samo sa to neodo-le, take so Samom nepotajte. Bude potrebn niekoho zaplati. Mete to robi priamo vy, aspo zo zaiatku. Ale ke sa zvi poet objednvok, v de bude ma stle len 24 hodn.

Starostlivos o zkaznkovSo spustenm e-shopu sa pripravte na mnostvo otzok zo strany zkaznkov. Taktie vea objednvok bude po-trebn dokoni telefonicky, cez e-mail, chat. Reklam-cie tovaru muste vyriei vzkonom stanovenej lehote. Znovu bude potrebn niekoho zaplati. Aj vprpade, e sa ozkaznkov budete stara vy.

Reklamcie a vrtenie tovaru do 14 dnReklamcie muste riei aj vkamennom obchode. Kee poznte svoj tovar a viete odhadn aspo priblin po-ruchovos, nie je problm pota stmito nkladmi.

eshop_bata.indd 25 09/08/15 12:23

Je tu vak jedna nevhoda e-shopov. Zkon dva prvo spotrebiteovi odstpi od zmluvy do 14 dn bez udania dvodu. Viete, o budete robi s produktom naprklad vhodnote 2000 eur, ktor zkaznk vrti avm zostane na sklade? Bute paranoidn. Tu je to na mieste.

Starostlivos o e-shopNi nevypoved o neprofesionlnom prstupe viac, ako vianon pozadie pred zaiatkom letnch przdnin. Z-kaznci chc vidie na vodnej strnke novinky, uptav-ky, akcie, vdy nieo nov aaktulne. E-shop, ktor nie je aktualizovan, nezarba. Kto sa prihlsi na tto prcu? Len nie vetci a naraz, prosm.

Bez reklamy sa ani objednvka nepohnePred mesiacom sme spustili e-shop aneprila ani jedna objednvka. Toto je ben scenr. ia, ani tak skoro ne-prde. Potrebujete nvtevnkov, okamite, a o najviac. Aspo do tej doby, ne sa ovs zane na internete psa, ak ste vborn.

Tu pome reklama vo vyhadvaoch, na socilnych sieach, vporovnvaoch cien, rozposielanie mailingov. A reklama nieo stoj. Mali by ste vedie, koko ste ochotn do nej investova.

Prevdzkov nkladyPre prevdzku kadho internetovho obchodu, ale aj www strnky potrebu-jete domnu a webhosting (umiest-nenie na internete). Nie s to vek poloky, cca 40 eur rone, ale je dob-r onich vedie. Potajte aj spotreb-nou pravidelnou aktualizciou a za-bezpeenm e-shopu.

Myslite na odmenu pre sebaUrite nechodte do prce len pre rados. Ak neviete, koko si mete odkroji zkola u na zaiatku, stanovte si cie a oakvania vasovom plne.

Prvne nleitosti Internet nie je Klondike, kde je prvo na strane majitea Smith and Wesson. E-shopy musia dodriava podmien-ky tak ako kamenn predajne aak ste pouli, e s ostr ako britva, pouli ste sprvne.

Ste povinn informova zkaznka otom, kto ste, ak s nklady na prepravu, monosti platby, o vlastnostiach acene tovaru.

Ste povinn zverejni vyhlsenie oochrane osobnch dajov a garantova, e zkaznkom poskytnut osobn daje bud pouit vhradne na vybavenie objednvky. Registrcia na OO je povinn.

Ste povinn informova zkaznka o prve apodmien-kach odstpenia od zmluvy.

Ste povinn vypracova reklaman poriadok a ve-obecn obchodn podmienky vzmysle platnej legislatvy.

Povinnost je ete viac apokuty s vysok. Vtom hor-om prpade vs mu poloi na lopatky.

Situcia ale nie je a tak zfal. Tieto nleitosti vm vypracuje prvna kancelria za cenu, ktor vporovnan shroziacimi pokutami radi zaplatte. Prpadne sa mete pusti do samotdia avypracova si ich sami. Na in-ternete je dostatok informci, ktor vm vtom pomu. Zaplatte svojm asom atrpezlivosou.

Dobr rada nad zlato nekoprujte doslova veobecn obchodn podmienky od konkurencie. Mohlo by sa sta, e prdete nielen kpokute, ale aj k slunej hanbe.

Myslite na vetky uveden faktory a preneste ich do finannho plnuNebude presn, bude skr oodhadoch. Vkadom prpa-de budete vedie, sm vetkm treba pota pred prvm vekm rozhodnutm vberom e-shopu.

Ako vybra e-shopVber e-shopu je ako manelstvo, je to vzah na dlh dobu. Spolone preijete zaiatky, lepie aj horie chv-le. Ak vetko pjde, ako oakvate, budete spolone rs kspokojnosti vs avaich zkaznkov. Ale ak to nebude klapa, mete sa rozvies. Rozvod vak nebude celkom bezbolestn au vbec nie zadarmo. Sprvne rozhodnu-tie je dleit. Ak s monosti?

Open SourceVolajme ho otvoren softvr. Mete ho poui bez po-platkov, zaplatte iba za intalciu, nastavenie a pravu

vzhadu e-shopu. Softvr je vyvjan vinou jednou spolonosou, prpadne komunitou, ktor pri-

spieva k jeho zdokonaovaniu a vina know-how je zadarmo. Zaa mete

okamite po intalcii. Na prv pohad to vyzer ako rie-

enie za mlo peaz vea muziky, s dobrou podporou. Je to vak sku-tone tak?

Intalcia, nastavenie, grafick ablna, do ktorej sa e-shop oble-

ie, nieo stoj. Internetov obchody na open source aplikcich ponkaj

vinou zanajci programtori, mal agentry. Vetci, ktor potrebuj zska o

najviac zkaznkov anemaj kapacity na vvoj vlastnej aplikcie.

Zatia o pre nich kon spoluprca vystavenm fakt-ry, pre vs by mala zaa. E-shop bude potrebn aktuali-zova, udriava zhadiska bezpenosti, rozri oalie funkcie. Atu mu prs problmy.

Pokia nemte vek rozpoet, napadne vm prv toto rieenie. Bute vak dsledn aptajte si zruky zabezpe-enia drby, aktualizci aalch rozren obchodu. Ak ich nedostanete, idete do zbytonho rizika.

E-shop na prenjomV tomto prpade nezaplatte za cel rieenie naraz, ale kad mesiac poplatok za prenjom licencie. E-shop si doslova vyskladte zpripravench funkci ako stavebni-cu. Vyberiete vzhad aza krtky as mete zaa pred-va. Ke sa obchody rozhbu, prenajmete si alie pripra-ven rozrenia.

Nevhodu tohto rieenia spoznte, ke budete potre-bova funkciu, rozrenie na mieru svojich zkaznkov. Bu to bude drah, alebo nemon. Ni medzitm. V-ine e-shopov vak toto rieenie pravdepodobne bude plne vyhovova.

Na mieruFunkcie na mieru. Parametre na mieru. Dizajn na mieru. Dodvate tohto rieenia predtm, ako zane pracova, 26

Tma mes

iaca

eshop_bata.indd 26 09/08/15 12:23

27

zist, ako funguje v biznis, poda oho sa rozhoduj z-kaznci, ak s ich pecifik. alej vykon analzy konku-rencie, kovch slov, online prostredia, zktorch bude vychdza pri tvorbe e-shopu. To vetko scieom dosiah-nu o najlepie vsledky. Tieto sluby takmer nikdy nie s sasou predchdzajcich rieen. Nekupujete si teda len aplikciu, ale aj sksenosti aporadenstvo firmy, ktor m alebo by mala ma vek sksenosti.

Aj tu vak existuje riziko e-shop na mieru je viazan na jednho dodvatea. V prpade technickch probl-mov, ktor sa vrovnakom ase stretn sneschopnosou, neochotou alebo znikom firmy, prdete o zkaznkov a objednvky. Myslite na to a pri vbere dodvatea sa nerozhodujte poda ceny, ale poda stability, sksenost akvalitnch referenci. Firma vybran poda tchto kri-tri vm poskytne dostaton zruky.

E-shop na mieru urite nebude vhodn pre interne-tov obchod s malm potom objednvok a jej nzkou hodnotou. Nvratnos by bola dlhodob. Pokia s vak vae ambcie vysok avyuijete potencil sksenej firmy, in rieenie nehadajte.

4 dobr rady na zver

U viete, o vs ak a neminie, ke sa rozhodnete otvori vlastn e-shop. Prijmite ete niekoko rd:

vdy si vyberajte dodvatea e-shopu, ktorho zau-jmaj predovetkm vae ciele aich dosiahnutie,

nezabudnite, e do prevdzky e-shopu budete mu-sie priebene investova. Taktie do rozirovania jeho funkci a do marketingu,

ak ste aj ukzali konkurencii chrbt, verte, e okrtky as to me by inak,

ahlavne: dajte si dole ruov okuliare. Neexistuje e-shop, ktor vs sprav spenm bez trpezlivosti atvrdej prce.

Autor: Richard JarouekFoto: Dreamstime.com

eshop_bata.indd 27 09/08/15 12:23

spen e-shop? Vbec to nie je len o cene produktovMarek imanec z Mall.skTvrd, e e-shopy rozvjaj kamenn predajne a zrove dodva, e klasick nakupovanie tu bude vdy: Vyplva to z naej udskej podstaty stretva sa, komunikova, obchodova. Domnieva sa vak, e za desiatky rokov u kamen-n predajne nebud existova v takej podobe, ako ich poznme teraz, ale bud to skr showroomy, ktor bud pouva vyspel technolgiu na predvdzanie a predaj vrobkov. Riadite spolonosti Mall.sk, Marek imanec.

Ako vnmate aktulny trend rozvoja e-shopov na Slovensku?Vnmam ho vemi pozitvne, pretoe aj napriek tomu, e na Slovensku je aktulne pribline 7-tisc e-shopov avesku a 37-tisc, tak nae vyuvanie internetu je na eurpskej pike spolu seskom. Preto kad dobr nov e-shop pozitvne vplva na tento rozvoj apovedomie me-dzi zkaznkmi. Trh uns je vemi saturovan, apreto je vemi ak presadi sa s novm e-shopom, ktor sa chce sta vekm hrom na trhu. Vidm vak priestor na rz-ne pecializovan e-shopy, ktor ponkaj segmentovan ponuku svekou pridanou hodnotou pre zkaznka vpo-dobe irokej ponuky v jednom segmente amonosti sa venova zkaznkovi skoro osobne.

Hovor sa, e e-shopy zabjaj kamenn pre-dajne. Napriek tomu stle mnoho koncovch zkaznkov preferuje nvtevu predajne pred virtulnym obchodom. m to poda vs je?Nemyslm si, e e-shopy zabjaj kamenn predajne, mys-lm, e ich rozvjaj. Tak ako kame rozvja internet. Internet m vEurpe priemern podiel na trhu pribline 20 %, na Slovensku 29 % avesku a 39 %. Zroka na rok vak dynamicky rastie. Tento rast me s a k50 %, kde sa zastav a bude zlea na konkrtnom trhu, i bude ete rs alebo naopak klesa.

Nkupn zvyklosti zkaznkov sa nemenia z roka na rok, je to vemi zdhav proces azvis aj od kultry vsa-motnej krajine, preto mono v strednej Eurpe sme sa tak rchlo prispsobili internetu skr ako ostatn asti Eurpy, pretoe sme neboli desiatky rokov ovplyvovan vyspelmi detailmi anae nkupn zvyklosti sa zaali na-novo pretvra pomerne nedvno.

Kamenn predajne bud ma vdy svojich zkaznkov, pretoe cel proces nakupovania je bu o potrebe, ale-bo oemcii aprve stou emciou m internet problm. alej s tu stle komodity dennej spotreby, ktor pred-va cez internet nebude nikdy dostatone vhodn, hlavne erstv potraviny alebo zloit technologick veci.

Ale aby som odpovedal na otzku, tak udia volia ka-menn predajne zdvodu okamitej dostupnosti tovaru, potreby poradi sa, zo zvyku alebo z nedvery kinternetu.

Majitelia kamennch predajn sa oraz astej-ie sauj, e slia ako miesto pre vizulny kontakt s tovarom a jeho odskanie. Nsled-ne si dan produkt spotrebitelia kupuj cez e--shop, ktor je lacnej. Myslte, e je to realita sasnho sprvania zkaznkov?no, tento trend je znaten u roky dozadu. Spsoben je to aj tm, e ako krajina sme vemi socilne diverzifiko-van anemme dostatone siln stredn vrstvu, na ktorej cel maloobchod stoj. Preto, pokia udia nemaj dosta-tok zdrojov, hadaj monosti, ako si tovar zaobstara lac-nejie, ale zrove si chc dobre vybra. Preto sa poradia vkamennej predajni, tovar si fyzicky prezr ansledne kpia na internete. Zrove podiel kamennch obchodov na maloobchodnom predaji je aasi aj bude stle v ako internet.

Je to aj otom, e vea retailovch hrov na trhu roky e-shopy ignorovalo atvrilo sa, e je to nieo in, e in-ternetov zkaznci s in ako retailov. Poas tejto doby dovolili e-shopom vyrs na trhu, zlepi ponuku, sluby a zska zkaznkov. Nsledne, ke zistili, e interneto-v zkaznci s vlastne t ich ae im odili zkamennch predajn, tak zaali robi kovit kroky vboji proti in-28

Tma mes

iaca

cicmanec.indd 28 09/08/15 12:34

29

ternetu, aby si ud zinternetu doslovne kpili nasp, o ale vzhadom na ich operan nklady nie je udraten. Namiesto toho, aby sa venovali rozvoju svojho hlavnho biznisu a ponkli zkaznkom nieo in, nieo viac, o internet nedoke.

Celosvetov trend jasne ukazuje, e e-sho-py dominuj, oho dkazom s portly ako eBay, Amazon, Alibaba, Aliexpres a in. Aktvne s nimi spolupracuj aj vek retailov siete, ktor prevdzkuj kamenn predajne. Ako vnmate tento trend?U pred rokmi bolo jasn, e na to, aby hr na trhu pre-il, mus by multichannel to znamen predvam vetko vetkm a vetkmi monmi spsobmi a ob-chodnmi kanlmi. Aktulne na stredoeurpskom trhu je vemi ak sa zavedenm retailovm hrom presadi vonline, pretoe voiach zkaznkov s ako pecialisti na detail aich vlastn online kanl je iba ako doplnok ku kamennm predajniam, ie spoluprca medzi jednotli-vmi kanlmi je nevyhnutn.

Rovnako tak internet sa neme obmedzova iba na jeden brand, jeden e-shop aspolieha, e ke budem do-statone dobr, udia bud nakupova iba u ma. Vet-ky uveden spolonosti nie s retailov spolonosti ani

e-shopy, ale s to tzv. market place predajcovia, ie predajn miesta, na ktorch predvaj rzni predajco-via z celho sveta koncovm zkaznkom, ale aj alm predajcom akonkurencii. Prve preto sa aktulne vnaej spolonosti na nadnrodnej rovni venujeme vekmu rozvoju uvedenho predajnho kanlu au teraz mme do dvadsiatky partnerov, ktor predvaj cez n e-shop svoj tovar. Apreto budeme pokojne aj my predva svoj tovar cez alieho Market place hra ako naprklad Amazon, Aukro, at.

Do budcna je tto forma predaja nevyhnutn, aby ste mali priestor rs, pretoe pri uritej hranici objemu vdy narazte na svoje intern kapacity, i u manarske, ob-chodn, technologick alebo skladov.

A na druhej strane, ako som hovoril, vdy tu bude sku-pina mench e-shopov, ktor bud pecializovan na ur-it segment abud ho robi lepie ako vek spolonos-ti. Tak preo nevyui ich know-how a neponknu im market place ako priestor prealch zkaznkov aal rast? Zrove oni ns nemu vnma ako konkurenciu, ale nstroj smerom kalm zkaznkom atrhom.

MALL ako skupina psob vo viacerch kraji-nch (esk republika, Slovensko, Maarsko, Posko a alie). Ak s vae sksenosti na

cicmanec.indd 29 09/08/15 12:34

trhoch v tchto ttoch, resp. viete posdi sprvanie zkaznkov v jednotlivch krajinch?Hovoril som u, e podiel internetu v jednotlivch kra-jinch je rzny av esku ana Slovensku je tento podiel vrmci Eurpy najvy. Psobme aj vMaarsku, Posku aSlovinsku, kde je tento podiel na eurpskom priemere, avak svekm potencilom rastu.

Samozrejme vesku, Slovensku ajSlovinsku je u trh saturovan, naopak v Maarsku a Posku mme vek monosti rastu vzhadom na n aktulny trhov podiel a monosti, ktor tieto trhy ponkaj. V spomnanch krajinch Maarsku a Posku je zkaznk vemi senzitvny na cenu, naopak vechch, Slovensku aMaarsku je u zkaznk vemi nron aoakva od predajcu aj perfekt-n sluby, servis akomunikciu. Ale veobecne plat, e zkaznk sa rozhoduje poda ceny, brandu predajcu ad-veryhodnosti, osobnch sksenost, ponkanch sluieb arecenzi.

Za posledn roky avizovali mdi nrast nkupnch aktivt cez e-shopy. Znamen to teda, e dvera zkaznkov vo virtulny nkup stpla alebo je to spsoben inmi faktormi?Konkrtne rast slovenskho internetovho trhu je na rovni 25 % kad rok, o znamen vemi dynamick nrast, preto je viditen vo viacerch ukazovateoch. Celkovo nastal na Slovensku nrast v maloobchodnom predaji, do oho spad aj internet, o je spsoben ekono-mickou situciou, dobrmi vyhliadkami do budcnosti, ie udia navili svoju spotrebu. Je ale zrejm, e inter-net si ztohto rastu ukrajuje viacej ako retail. Myslm, e je to spsoben rastom kvality e-shopov vrke ponuky, slubch a samozrejme aj v dvere zkaznkov. Pretoe aktulne sa zkaznci vemi spoliehaj na recenzie, hod-notenia aodporania od znmych azkaznkov.

Ako vnmate budcnos retailu? Myslte si, e e-shop zlikviduj kamenn predajne alebo preij prve z dvodu potreby zkaznka si tovar aj fyzicky odska/ohmata?Z mjho pohadu a mojich potrieb kamenn predaju nepotrebujem, teda keby som mal doma repliktor jedla, tak ani po peivo nemusm chodi do obchodu. Naozaj, aj jedlo si u objednvam online aokrem potravn skoro vetko kpim v naom obchode.

Kamenn predajne samozrejme preij vdy, vyplva to znaej udskej podstaty stretva sa, komunikova, obchodova. Zle ale ako sa ktor predajca prispsob ao ponkne. Trh sa neustle vyvja a spolonosti sa zlu-uj, aby mali vie a silnejie postavenie na trhu. D sa poveda, e do budcna loklny hr nem ancu na preitie, pokia neponka nieo vemi pecifick, pretoe n trh je vemi mal.

Za desiatky rokov asi nebud existova kamenn predajne tak, ako ich poznme teraz, ale bud to skr showroomy, ktor bud pouva vyspel technolgiu na predvdzanie apredaj vrobkov. Zakpen vrobok vm priamo zostavia, vytlaia na predajni alebo vm ho po-l kurirom. Samozrejme toto vetko bude mon ovea skr cez internet, ale to je len sci-fi vmojej hlave.

E-shopy ponkaj na predaj vemi rozlin komodity. Ktor s poda vaich zisten najiadanejie a najspenejie?

Veobecne sa vo svete najviac predva obleenie, knihy, lstky alebo parfumy a potom nasleduje elektro, naopak uns je na prvom mieste elektronika, a potom nasledu-je neelektro sortiment, v ktorom ale kadorone mme skokov nrasty, prve preto tento druh segmentu m vek potencil. Na internete s zaveden komodity, kto-r sa predvaj bez problmov dlh roky. Potom s ka-tegrie, ktor aktulne prudko rast, ako s potreby pre dom azhradu, port, detsk vybavenie, obleenie alebo krmivo pre zvierat. Anaopak, s kategrie, ako napr-klad potraviny, drogria, lieky avivov doplnky alebo nbytok, ktor s na vzostupe a tieto kategrie ete len prudk nrast ak. Na trhu je pomerne znmy fakt, e e-shopy, aby uspeli a predali tovar, asto dampuj ceny produktov, resp. deklaruj ich na skla-de, no pravda je in. Ako bojujete s nras-tom virtulnych obchodov, ktor aplikuj nie prli pln obchodn taktiky?spen e-shop dnes vbec nie je ocene vrobkov, fro-v cenu pre zkaznka mus dnes ponknu zkaznkovi kad dobr predajca. At predajcovia, ktor sa oriento-vali iba na cenu, u na trhu nie s. ia, objavuj sa stle nov, ktor to skaj. Modern zkaznk, ktor je vemi nron, okrem dobrej ceny oakva aj irok ponuku na jednom mieste, okamit skladov dostupnos, rchle dodanie s dopravou zadarmo alebo aj alie zkaznc-ke sluby, ako monos osobnho odberu, callcentrum, preden zruku na vrobky, platbu kartou online alebo vhodn nkup na spltky.

Tieto vetky zkazncke sluby nieo stoja anie je re-lne, aby to nejak predajca dokzal ponknu pri podo-zrivo nzkej cene vrobku. Obchodn koncept takchto predajcov je vemi krtkodob, pretoe dobre vedia, e je neudraten avuritom tdiu to bud musie ukoni, na o vdy doplatia iba zkaznci.

Eurpska nia neustle upravuje pravidl zruky na tovar predan cez e-shop. Ako vrazne zasahuj tieto regulcie vau innos a ak je ich dosah na s