Žilinská univerzita v Žiline - diplom.utc.skdiplom.utc.sk/wan/2433.pdf · Vďaka tomu si môže...
Transcript of Žilinská univerzita v Žiline - diplom.utc.skdiplom.utc.sk/wan/2433.pdf · Vďaka tomu si môže...
Žilinská univerzita v Žiline Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií a multimédií
Programovanie MIDI kontroléra v zvukovej tvorbe
Juraj Kasák
2008
Programovanie MIDI kontroléra v zvukovej tvorbe
BAKALÁRSKA PRÁCA
JURAJ KASÁK
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií a multimédií
Študijný odbor: TELEKOMUNIKÁCIE
Vedúci bakalárskej práce: Ing. Roman Jarina PhD. Ing. Michal Kuba PhD.
Stupeň kvalifikácie: bakalár (Bc.) Dátum odovzdania bakalárskej práce: 6.6.2008
ŽILINA 2008
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
Abstrakt
V bakalárskej práci je spracovaná téma MIDI štandardu, opis technických
možností MIDI kontroléra Keystation Pro 88 a prehľad softvéru pre prácu s MIDI dátami.
Praktickú časť tvorí rozbor ovládania vybraného softvérového nástroja pomocou
Keystation Pro 88. Práca by mala pomôcť zorientovať sa v MIDI, poukázať na široké
spektrum možností využitia a objasniť spôsob, akým sa tvorí hudba v digitálnej forme.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická faku lta Katedra telekomunikácií a multimédií
ANOTAČNÝ ZÁZNAM – ZÁVERE ČNÁ BAKALÁRSKA PRÁCA
Priezvisko a meno : Kasák Juraj Školský rok : 2007/2008
Názov práce : Programovanie MIDI kontroléra v zvukovej tvorbe
Počet strán : 31 Počet obrázkov : 16 Počet tabuliek : 1
Počet grafov : 0 Počet príloh : 8 Použitá liter. : 19
Anotácia (slovenský jazyk) :
V bakalárskej práci je spracovaná téma MIDI štandardu, opis technických
možností MIDI kontroléra Keystation Pro 88 a prehľad softvéru, pre prácu s MIDI
dátami. Praktickú časť tvorí rozbor ovládania vybraného softvérového nástroja pomocou
Keystation Pro 88. Práca by mala pomôcť zorientovať sa v MIDI, poukázať na široké
spektrum možností využitia a objasniť spôsob, akým sa tvorí hudba v digitálnej forme.
Anotácia v cudzom jazyku (anglický jazyk) :
The thesis describes MIDI standard, technical possibilities of MIDI controller
Keystation Pro 88 and brief of software for working with MIDI data. Practical part
consists of study of control chosen software toolkit through Keystation Pro 88. The
Thesis may help to better understand in MIDI standard, to show on wide possibilities of
usability and illustrate how to create the music in digital form.
Kľúčové slová: MIDI, Keystation Pro 88, Reaktor 5
Vedúci práce: Ing. Roman Jarina, PhD., Ing. Michal Kuba, PhD.
Recenzent práce:
Dátum odovzdania práce: 6.6.2008
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
OBSAH
Úvod .................................................................................................................................... 1
1. Štandard MIDI ............................................................................................................... 2
1.1 Prenos v MIDI............................................................................................................. 2
1.2 MIDI správa ................................................................................................................ 3
1.2.1 Stavový bajt ........................................................................................................ 4
1.2.2 Dátový bajt.......................................................................................................... 5
1.3 Režimy a stavy............................................................................................................ 5
1.4 Priorita dát................................................................................................................... 6
1.5 Kanálové dáta.............................................................................................................. 6
1.5.1 Nota zapnutá a Nota vypnutá.............................................................................. 6
1.5.2 Kontroléry ........................................................................................................... 7
1.5.3 Spoločná a individuálna tlaková citlivosť........................................................... 8
1.5.4 Ohýbanie tónu..................................................................................................... 8
2. Keystation Pro 88........................................................................................................... 9
2.1 Technické špecifikácie................................................................................................ 9
2.1.1 Tok dát .............................................................................................................. 10
2.2 Klávesy ..................................................................................................................... 10
2.3 Ovládače ................................................................................................................... 12
2.3.1 Zmeny nastavení ovládačov.............................................................................. 13
2.3.2 RPN, NRPN, a SysEx ....................................................................................... 15
3. Prehľad súčasných softvérových nástrojov vhodných pre komunikáciu s MIDI
kontrolérom ...................................................................................................................... 16
3.1 Reaktor 5................................................................................................................... 17
3.2 Reason 4.................................................................................................................... 18
3.3 Absynth 4 .................................................................................................................. 18
3.4 Cubase 4.................................................................................................................... 19
3.5 Freeware.................................................................................................................... 19
4. Rozbor ovládania vybraného softvérového nástroja pomocou kontroléra
Keystation Pro 88............................................................................................................. 21
4.1 Tvorba vlastného generátora zvuku .......................................................................... 21
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
4.2 Ovládanie softvérového syntetizátora pomocou Keystation Pro 88 ......................... 26
Záver ................................................................................................................................. 31
Zoznam použitej literatúry ............................................................................................. 32
Čestné vyhlásenie............................................................................................................. 33
Poďakovanie..................................................................................................................... 34
Prílohová časť
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
Zoznam obrázkov a tabuliek
Obr. 1.1: Vzhľad DIN konektorov....................................................................................... 3
Obr. 1.2: Spôsob prepojenia pomocou DIN konektorov ..................................................... 3
Obr. 1.3: Štruktúra stavového a dátového bajtu................................................................... 4
Tab. 1.1: Štandardné očíslovanie nôt................................................................................... 7
Obr. 2.1: Zadný panel s konektormi .................................................................................... 9
Obr. 2.2: Tok dát medzi vstupmi a výstupmi..................................................................... 10
Obr. 2.3: Krivky nábehu úderu .......................................................................................... 11
Obr. 4.1: Okná Panel a Ensemble – Structure ................................................................... 22
Obr. 4.2: Okno Vzor – Structure s pravým tlačidlom myši vyvolaným menu .................. 22
Obr. 4.3: Vľavo ovládacie prvky v okne Panel, vpravo vzhľad makro bloku Osc 3 Wave23
Obr. 4.4: Prepojenie NotePitch s Osc 1 a Osc 2 ................................................................ 24
Obr. 4.5: Pridaný ADSR-Env ............................................................................................ 25
Obr. 4.6: Výsledná štruktúra syntetizátora ........................................................................ 25
Obr. 4.7: Všetky ovládacie prvky syntetizátora................................................................. 26
Obr. 4.8: Poloha menu pre nastavenie MIDI kanálov a jeho vzhľad................................. 27
Obr. 4.9: Okno Properties .................................................................................................. 28
Obr. 4.10: Umiestnenie funkcie MIDI Learn..................................................................... 28
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
Zoznam skratiek a symbolov
DIN - Deutsches Institut für Normung
GM - General MIDI
LSB - Least Significant Byte
MIDI - Musical Instrument Digital Interface
MIDI CC - MIDI continuous controller
MONO - Monophonic
MSB - Most Significant Byte
NRPN - Non-Registered Parameter Number
POLY - polyphonic
ROM - Read Only Memory
RPN - Registered Parameter Number
SysEx - System Exclusive
USB - Universal Serial Bus
VST - Virtual Studio Technology
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 1 -
Úvod
Súčasná spoločnosť je ovplyvňovaná vývojom elektroniky, ktorá stále viac
zasahuje do každej sféry nášho života. Väčšina vecí, ktoré vykonávame, sa dá
zjednodušiť a zdokonaliť tým, že si pomôže elektronickým výdobytkom. Podobné
smerovanie je možné vidieť aj v hudbe. Veľa dnešných hudobníkov prenáša svoje
analógové umenie do formy digitálnej, ktorá ponúka obrovské množstvo možností
vyjadrenia svojho vlastného štýlu. Avšak táto technológia nie je určená len tým
najbohatším umelcom, ba práve naopak. Žijeme v dobe, ktorá praje aj bežným ľuďom.
Vďaka tomu si môže aj laik zriadiť svoje vlastné hudobné mini štúdio len za zlomok
ceny, ktorá by bola na to potrebná pár desaťročí naspäť. Stačí vlastniť počítač a niektorý
z elektronických hudobných nástrojov. Najdôležitejšie však je, že sa tieto inštrumenty
navzájom prepoja a vytvoria reťazec navzájom komunikujúcich zariadení. Hudobník si
tak môže zahrať rovno s celým orchestrom alebo obľúbenou skupinou priamo vo svojej
obývačke. Táto komunikácia je možná vďaka štandardu MIDI, ktorý je využívaný
v elektronických hudobných nástrojoch a kontroléroch a počítačových programoch.
Cieľom práce bude priblížiť štandard MIDI a vybrané softvérové nástroje a tiež
objasniť funkčné možnosti MIDI kontroléra Keystation Pro 88. Praktickou úlohou bude
rozbor ovládania konkrétneho softvérového nástroja pomocou Keystation Pro 88.
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 2 -
1. Štandard MIDI
Musical Instrument Digital Interface bol uvedený do praxe v roku 1983. Vďaka
svojej výhodnosti sa jeho uplatnenie našlo nielen v hudbe, ale aj v počítačových
aplikáciách, hrách a dokonca i v osvetľovacej a telefónnej technike.
Štandard MIDI je priemyselne štandardizovaný. Umožňuje komunikáciu, kontrolu
a synchronizáciu medzi jednotlivými zariadeniami v reálnom čase. Komunikácia
pomocou MIDI štandardu medzi hudobnými zariadeniami a tiež počítačom, je tvorená
sériovým prenosom riadiacich dát a nie audio signálu. Tieto riadiace dáta predstavujú
udalosti, ktoré boli vykonané na hudobnom nástroji. Rozoznáva medzi začiatkom
stlačenia klávesu a jeho uvoľnením, a tak isto aj rýchlosť a silu stlačenia. Vďaka tomu je
možné vytvorenú skladbu zaznamenať, prehrávať a opravovať v nej jednotlivé noty, bez
potreby skladbu znovu zahrať. Taktiež je možné zmeniť banku zvukov, ktorých je
v zariadení celá databáza, a nie je problém pomocou jedného kontroléra hrať na rôzne
hudobné nástroje. To zabezpečí, že jedna skladba nemusí znieť zakaždým rovnako. Pre
prácu s MIDI dátami na počítači sa využívajú rôzne programy a ponúkajú množstvo
editačných nástrojov.
1.1 Prenos v MIDI
Rýchlosť prenosu dát v MIDI systéme je 31250 Baud (symbolov za sekundu) [2].
Hardvérom pracujúcim s MIDI v zariadeniach sú mikroprocesory a prevodníky, ktoré
prevádzajú paralelné dáta na dáta sériové, DIN konektormi a káblami, slúžiacimi na
prenos dát medzi zariadeniami. DIN konektor má päť pinov (kolíkov). V hudobných
zariadeniach sa nachádzajú celkom tri DIN konektory, funkčne rozdelené na vstupný IN ,
výstupný OUT a tranzitný THRU. Zobrazené sú na obrázku 1.1. IN vstup je využívaný na
príjem MIDI dát z iných zariadení. Na výstup OUT sa privádzajú dáta generované
v danom zariadení. Výstup THRU je určený na posielanie dát prijatých na vstupe IN bez
ďalších úprav. Konektormi DIN sú vybavené všetky MIDI kontroléry. V počítačoch sa
nachádzajú len na lepších zvukových kartách, keďže je náročné ich z priestorových
dôvodov umiestniť na kartu. Tento spôsob prepojenia rozhodne nepatrí medzi
najrýchlejšie, a preto sa neskôr v počítačovej technike začali využívať sériové, paralelné
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 3 -
a game porty, ktoré boli zároveň aj bežne dostupné. V súčasnosti je veľmi rozšírený USB
port alebo špecifikácia IEEE 1396. V prípade, ak nechce byť muzikant obmedzovaný
káblami, je dokonca možné prepojiť zariadenia cez Wireless rozhranie. Pri komunikácii s
počítačom je potrebný softvérový ovládač, pomocou ktorého rozpozná pripojené
zariadenie. [5]
Obr. 1.1: Vzhľad DIN konektorov [3] [4]
Obr. 1.2: Spôsob prepojenia pomocou DIN konektorov [9]
1.2 MIDI správa
Od vzniku do dnešného dňa sa štandard MIDI neustále vyvíja. Hardvér vo svojej
podstate zostáva rovnaký, no najviac zmien sa udialo v softvérovej časti systému MIDI.
Vďaka normovaniu MIDI sa podarilo zabezpečiť kompatibilitu softvérovej komunikácie
medzi zariadeniami od rôznych výrobcov. Postupom času sa dopĺňali a rozširovali
možnosti MIDI s postupujúcim vývojom počítačovej techniky a ďalších technológií.
Správy pozostávajú z jedného a viac bajtov, kde prvý je stavový bajt a za ním
nasledujú dátové bajty. Jeden bajte sa rovná ôsmim bitom, z ktorých bit s najvyššou
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 4 -
hodnotou je označovaný ako MSB a bit s najnižšou hodnotou ako LSB. Vyslanie jedného
bajtu trvá 320 mikrosekúnd. [2]
Obr. 1.3: Štruktúra stavového a dátového bajtu [4]
1.2.1 Stavový bajt
Stavový bajt má bit s najvyššou hodnotou (MSB) rovný 1. Prenáša údaje, ktoré
prijímaču hovoria, čo má robiť. Prijímač sa pripraví a po prijatí posledného databajtu
vykoná akciu. Z hľadiska prehľadnosti sa bajty analyzujú rozdelením na nibbly. Nibble
tvoria štyri za sebou nasledujúce bity a v bajte sú celkom dva, prvý a druhý. V prvom
nibble sa definuje druh stavového bajtu, ktorý nadobúda osem hodnôt. Prvých sedem sú
kanálové dáta a ôsma kombinácia definuje systémové dáta. V druhom nibble je určené
číslo logického kanálu pri kanálových dátach. Podľa čísla kanálu reagujú na správy iba
príslušné zariadenia, no môžu prijímať správy aj z viacerých kanálov. Pri systémových
dátach je v druhom nibble vyjadrený druh správy. Sú to napríklad dáta reálneho času,
zvláštne dáta a iné.
V prípade, že sa v dátovom toku MIDI správ nemení typ prenášanej informácie, teda
stavový bajt je rovnaký, sa pre zvýšenie priechodnosti zbernice využíva tzv. running
status. Vtedy sú vysielané iba dátové bajty, pokiaľ sa nezmení hodnota stavového bajtu.
Ak prístroj prijme stavový bajte, ktorému nerozumie alebo ho nemá definovaný, tak
ho ignoruje.
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 5 -
1.2.2 Dátový bajt
Má hodnotu MSB rovnú 0. Databajt je schopný nadobudnúť až 128 hodnôt, ku
ktorým sa priraďujú jednotlivé noty, kontroléry, programy a iné nastavenia. Pri využití
dvoch databajtov je počet kombinácií rovný 16384. [1]
1.3 Režimy a stavy
Prenos dát sa uskutočňuje po 16 logických kanáloch v rámci jedného fyzického
prenosového média. Prijímajúcemu nástroju alebo programu sa priradí logický kanál, cez
ktorý bude prijímať dáta a na dáta z ostatných kanálov nebude reagovať. Avšak je možné
nastaviť aj taký mód, v ktorom bude prijímač reagovať na dáta zo všetkých kanálov.
Spôsob prijímania kanálových dát sa dá nastaviť pomocou kombinácie režimov OMNI
(zapnutý/vypnutý) a POLY/MONO.
V stave OMNI vypnuté sú dáta prijímané len na stanovenom kanále. V režime
OMNI zapnuté sa prijímač snaží spracovať dáta zo všetkých kanálov, avšak pri starších
nástrojoch, ktoré boli schopné hrať iba jednu farbu zvuku v daný čas, nemal tento režim
zmysel. Dnes sa tento režim nevyužíva a je nahradený tzv. multirežimom. Informácie sa
v týchto kanáloch prenášajú v paketovej forme. Jeden paket väčšinou obsahuje jeden
stavový bajt a niekoľko dátových bajtov.
V režime MONO hrá nástroj pre každý kanál jednohlasne. To znamená, že
jednému kanálu bude priradený iba jeden zvuk aj ked bude na ňom prijatých viac správ
požadujúcich zahranie noty rôznymi zvukmi. Pri zapnutom POLY režime je hra nástroja
polyfonická, čo znamená, že rôznym správam Nota zapnutá môže byť priradený iný zvuk.
Pri kombinácii OMNI zapnutý a POLY je príjem dát realizovaný na všetkých
kanáloch a každý kanál je polyfonický. Ak je naopak OMNI vypnutý v kombinácii
s režimom POLY, príjem dát sa uskutoční iba cez jeden zo 16 kanálov. Polyfonický kanál
ostáva, a preto sa nazýva skrátene POLY. OMNI zapnuté v kombinácii s MONO
režimom prijíma na všetkých kanáloch, ale všetky dáta v kanáli sú priradené len jednému
zvuku, a teda znejú rovnako. Tento stav sa nevyužíva. V stave s OMNI vypnutým a
MONO sú dáta prijímané na jedenom kanáli a na ňom je iba jeden zvuk. V súčasnosti sa
štandardne v kontroléroch využíva stav OMNI zapnuté s aktívnym POLY režimom.
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 6 -
V štyroch stavoch nástroj funguje nielen ako prijímač, ale aj ako vysielač. Pri prijímaní
a vysielaní môže pracovať v odlišných stavoch. [1]
1.4 Priorita dát
Pri spracovávaní prijatých dát sa prijímač riadi podľa ich dôležitosti. Najvyššiu
prioritu majú dáta o resetovaní systému, ďalej dáta reálneho času, zvláštne systémové
dáta, spoločné systémové dáta a na koniec, samotné hudobné informácie, kanálové dáta.
[2]
1.5 Kanálové dáta
Správ prenášaných kanálovými dátami je celkom sedem. Sú to :
- Nota vypnutá
- Nota zapnutá
- Individuálna tlaková citlivosť
- Zmena kontroléra
- Voľba programu
- Spoločná tlaková citlivosť
- Ohýbanie tónu
Stavový bajt je delený na dva nibbly, kde prvý má binárny zápis 1xxx. Jednotka,
ako už bolo povedané, definuje, že sa jedná o stavový bajt. Ďalšie tri miesta vyjadrujú,
o akú správu sa jedná. Napríklad zápis 1001 značí, že ide o správu Nota zapnutá.
Šestnástimi možnými kombináciami štyroch bitov v druhom nibble je vyjadrené číslo
kanálu, v ktorom sú dáta prenášané. [1]
1.5.1 Nota zapnutá a Nota vypnutá
Tieto dve správy tvoria pár, a preto je potrebné, aby každá správa Nota zapnutá
bola ukončená správou Nota vypnutá. Nástroj, ktorý prijíma tieto správy a zároveň sa naň
hrá, musí rozoznávať správy prichádzajúce cez MIDI rozhranie a správy, generované na
samotnom nástroji. Nemôže sa teda stať, že správa Nota vypnutá, ktorá bola prijatá od
iného zariadenia, ukončí hranie tónu inicializovaného samotným nástrojom. Odporúča sa
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 7 -
v prípade potreby poslať aj viac správ Nota vypnutá, čo funguje ako uistenie sa, že všetky
hrané noty doznejú. Určité zvuky nezačnú znieť okamžite, lebo napríklad postupne
zosilňujú, iné môžu mať presne definovanú dĺžku trvania a doznejú skôr než príde správa
o ukončení. V oboch prípadoch je však logický kanál obsadený až do ukončenia správou
Nota vypnutá.
Správy Nota zapnutá a Nota vypnutá sa skladajú z jedného stavového bajtu
a dvoch dátových bajtov. Binárne označenie v stavovom bajte pre Notu zapnutú je 001
a pre Notu vypnutú 000. Prvý dátový bajt nesie správu o tom, ktorá nota bola stlačená,
respektíve pustená. Keďže prvý bit v dátovom bajte je pevne daný na hodnotu 0, tak na
popísanie nôt, respektíve klávesov, ostáva 7 bitov, čo je 128 hodnôt. V nasledujúcej
tabuľke 1.1 je uvedený spôsob číslovania nôt pri ich štandardnej pozícii. Súčasné
kontroléry ponúkajú možnosť posunu číslovania nôt pomocou funkcie Transpose.
Tab. 1.1: Štandardné očíslovanie nôt [1]
V druhom databajte sa prenáša informácia o rýchlosti stlačenia alebo pustenia
klávesy. Tento údaj sa zisťuje meraním času medzi zopnutím alebo rozopnutím dvoch
kontaktov, ktoré sú v každej klávese. Väčšina nástrojov pracuje s údajmi o rýchlosti
stlačení klávesy, menej ich však už pracuje s údajmi o uvoľnení. V prípade, že nástroj
tieto údaje nevie spracovať, pracuje so strednou hodnotou, čiže 64. [1]
1.5.2 Kontroléry
Do tohto pojmu radíme funkčné tlačidlá, posuvné a otočné ovládače. Správa v
MIDI je zložená zo stavového bajtu a dvoch dátových bajtov. Prvý dátový bajte zvládne
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 8 -
označiť 128 týchto funkčných ovládačov. V štandarde MIDI bola táto hodnota rozdelená
medzi jednotlivé typy ovládačov. V druhom bajte je pomocou 128 hodnôt, obsiahnutá
poloha, v ktorej je ovládač nastavený. Priradenie funkcie fyzickým ovládačom je závislé
od výrobcu, prípadne je možné ho meniť pomocou softvéru. Spôsob využitia je široký,
ovládanie hlasitosti, ohýbanie tónu, zmena zvukových bánk, nahrávanie a iné. Tak isto je
možné ich využiť na ovládanie scénickej, záznamovej a inej techniky ovládanej pomocou
MIDI.
Otočné ovládače, potenciometre, sa používajú, keď je potrebné dosiahnuť veľkého
počtu stavov, maximálne až 128 stavov. Je tiež možné im priradiť len stavy, zapnutý
a vypnutý. Na tento účel sa však najlepšie hodia tlačidlá, ktoré fyzicky môžu byť len
v dvoch stavoch. Hodnoty v druhom bajte sú dané, 0 pre vypnutý a 127 pre zapnutý stav,
prípadne je možné stav vypnutý vyjadrovať hodnotami 0 až 63 a zapnutý stav 64 až 127.
Ďalším ovládačom je posuvný, ktorý je veľmi podobný potenciometru. Pomocou bežca
na niekoľko centimetrovej dráhe je možné nastaviť veľké množstvo hodnôt. [1]
1.5.3 Spoločná a individuálna tlaková citlivosť
Tlaková citlivosť je snímaná po stlačení klávesy a udáva silu, ktorou na ňu hráč
tlačí. Údaj o sile sa prenáša v druhom databajte a v prvom zas číslo stlačenej noty.
O individuálnej hovoríme vtedy, keď sa určuje pre každú notu zvlášť. V lacnejších
nástrojoch sa využíva spoločná tlaková citlivosť, čo znamená, že všetky noty majú
rovnakú hodnotu.
1.5.4 Ohýbanie tónu
Táto správa prenáša informácie o relatívnej zmene výšky hraných tónov nahor
alebo nadol. Vďaka dvom databajtom je možné vyjadriť až 16383 hodnôt, kde stredná
hodnota 8192 znamená nulový posun. [2]
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 9 -
2. Keystation Pro 88
Klávesové ovládače boli prvé z MIDI ovládačov a ich vzhľad, ale najmä zvukové
vlastnosti, sa do dnešného dňa snažia výrobcovia čo najviac priblížiť klasickým klavírom.
V súčasnosti sa vďaka technickej vyspelosti dá na klávesovom ovládači napodobniť, viac
či menej vierohodne, hra na ktorýkoľvek hudobný nástroj. Elektronické nástroje sú však
známe aj pre elektronický zvuk, ktorý nemožno dosiahnuť žiadnym klasickým hudobným
nástrojom.
Klávesový elektronický nástroj Keystation Pro 88 od firmy M-Audio sa radí do
kategórie master keyboard, čo sa dá preložiť ako hlavná klávesnica. Pre označenie
takýchto elektronických nástrojov sa často používa pojem kontrolér. Úlohou takéhoto
nástroja je riadenie pripojených hardvérových a softvérových nástrojov, ktoré pracujú
nielen s hudobnými dátami, ale môžu to byť aj scénické zariadenia.
2.1 Technické špecifikácie
Klaviatúru Keystation Pro 88 je možné napájať dvomi spôsobmi. Prvý a najviac
využívaný spôsob je pomocou USB portu, ktorý súčasne zabezpečuje aj prenos dát. Ak
ho však nepoužijeme, tak sa zariadenie musí napájať z externého zdroja jednosmerným
9V napätím. Napájacie a dátové konektory spolu s hlavným vypínačom sa nachádzajú na
zadnom paneli, ktorý je zobrazený na obrázku 2.1. Zadný panel ešte obsahuje vstupy pre
2 podporné nožné pedále a jeden pedál ovládania hlasitosti.
Obr. 2.1: Zadný panel s konektormi [7]
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 10 -
2.1.1 Tok dát
Zadný panel Keystation Pro 88 obsahuje dátové konektory MIDI IN, MIDI OUT
a USB port, nemá však MIDI THRU. Pripojenie na počítač sa zväčša realizuje pomocou
USB kábla. Softvérová inštalácia nie je zložitá, pretože je spracovaná formou Plug and
play, čo v slovenčine znamená pripoj a hraj. Z toho vyplýva, že po pripojení k počítaču sa
automaticky inicializuje rozpoznanie hardvéru a nainštalujú sa oficiálne ovládače.
Keystation Pro 88 spolupracuje s operačnými systémami Windows, už od verzie 98, a
Apple Mac OS. MIDI konektory v spolupráci s USB môžeme použiť ako prevodník
MIDI dát na dáta prenášané pomocou USB a opačne. Štandardne sú dáta vysielané na oba
výstupy, ako MIDI OUT, tak aj USB. Zjednodušený princíp toku dát je znázornený na
obrázku 2.2.
Obr. 2.2: Tok dát medzi vstupmi a výstupmi [6]
MIDI IN vstup nachádza svoje využite pri prepojovaní kontroléra s inými MIDI
zariadeniami. Prijaté MIDI dáta môže následne spracovať alebo previesť a odoslať cez
USB do počítača. MIDI OUT výstup je využívaný napríklad na pripojenie kontroléra na
externý zvukový modul, alebo ako prevodník medzi rozhraniami USB a MIDI a nepriamo
riadiť iné MIDI zariadenie. Na výstup sa taktiež posielajú dáta generované na klávesoch
a ovládačoch samotného kontroléra. [6]
2.2 Klávesy
Keystation Pro 88 ako značí názov má 88 kláves, čo je rozsah štandardného
klavíra. Avšak rozsah je možné vďaka zabudovaným funkciám posúvať v oboch smeroch,
a to o 3 oktávy v každom smere. Ďalej je možné klaviatúru rozdeliť až na štyri zóny.
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 11 -
Počet kláves v jednotlivých zónach sa dá prideliť individuálne a zóny sú navzájom
nezávislé. Mechanika hry kláves je kladivková a klávesy taktiež obsahujú senzory na
generovanie rýchlostných dát. Špeciálnou funkciou je možnosť definovať krivku nábehu
úderu. Tá určuje ako začne znieť tón po stlačení klávesy. Táto charakteristika je
definovaná nejakou krivkou, ktorá reálne nie je lineárna a mení sa v závislosti od
hudobného nástroja, a tiež aj jednotlivé klávesy môžu mať inú krivku. V Keystation Pro
88 je prednastavených 9 kriviek, vrátane lineárnej. Niektoré z nich sú na obrázku 2.3.
Obsahuje aj možnosť nastaviť krivku podľa vlastných predstáv.
Obr. 2.3: Krivky nábehu úderu [6]
Keystation Pro 88 ďalej obsahuje 10 výrobcom vytvorených presetov, uložených
v internej ROM pamäti. Sú to prednastavené hodnoty zvukových bánk a funkcií
ovládačov pri využívaní v MIDI systéme. Pre prácu s týmito nastaveniami je určený
počítačový softvérový nástroj Evolution Librarian Software. Je dodávaný ako súčasť
balenia Keystation Pro 88 a odstraňuje nedostatok internej pamäte kontroléra. Tento
knižničný softvér umožňuje organizáciu a zálohovanie bánk zvukov, presetov ovládačov
a kriviek nábehov.
Ako bolo vyššie spomenuté, je možné rozdeliť klávesy do štyroch zón. Vykonáva
sa to v editačnom móde zón. Každá zóna je definovaná najnižšou a najvyššou notou.
Zóny sa môžu navzájom prekrývať alebo jedna zóna môže pokryť celú klávesnicu.
Definovanie hraníc jednej zóny sa začína tlačidlom ZONE RANGE, po ktorého stlačení
indikuje displej editovanú zónu. Potom je potrebné stlačiť najnižšiu a najvyššiu notu
podľa potreby. Ďalšou funkciou je možnosť posunutia oktávy zóny. Svoje využitie nájde
v prípade potreby hrať dvoma nástrojmi na rovnakých notách. Po stlačení tlačidla ZONE
RANGE je potrebné aktivovať požadovanú zónu. Potom sa súčasným stlačením tlačidiel
OCTAVE „+” a „-“ aktivuje mód TRANSPOSE. Pomocou spomenutých tlačidiel
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 12 -
OCTAVE sa nastaví požadovaný posun, ktorý je uvádzaný v poltónoch. Nakoniec sa
tlačidlom ZONE RANGE ukončí editácia.
Každej zóne môže byť priradený iný nástroj, ale tak isto im musia byť priradené
individuálne kanály pre prenos. V prípade, že vysielajú viaceré zóny na jednom kanáli,
ovládajú iba jeden hudobný nástroj. Týmto spôsobom sa dá dosiahnuť efekt
viacnásobného znenia jedného nástroja. Zadefinovanie MIDI kanálu pre konkrétnu zónu
začína dvojitým stlačením GLOBAL CHANNEL. Potom sa pomocou ZONE SELECT
vyberie požadovaná zóna a numerickou klávesnicou sa zadá číslo kanála.
Pre zmenu zvukov pre jednotlivé zóny sa využívajú MIDI správy PROGRAM
CHANGE, BANK LSB a BANK MSB. Správa PROGRAM CHANGE je štandardná
MIDI správa, ktorá je posielaná zvukovému modulu alebo softvéru a umožňuje vybrať zo
128 hodnôt charakterizujúcich jednotlivé zvuky. Keďže toto číslo je pre dnešnú dobu
výrazne málo, používajú sa rozširujúce správy BANK LSB a BANK MSB. Pomocou
týchto správ sa najprv vyberie jedna banka, ktorá obsahuje 128 zvukov, a až potom sa
pošle správa PROGRAM CHANGE. Tieto tri správy je potrebné poslať iba pri výbere
zvuku z inej banky, než je tá aktivovaná. Pre posielanie týchto správ slúžia rovnomenné
tlačidlá PROGRAM, BANK LSB a BANK MSB. [6], [7]
2.3 Ovládače
Ďalšiu podstatnú časť predného panelu okupujú otočné a posuvné ovládače
a tlačidlá. Počet ovládačov, s možnosťou priradenia funkcie, je 60 a všetky môžu
odosielať MIDI CC, RPN/NRPN, GM 1, GM 2 a SysEx správy. Každý môže byť
priradený k individuálnemu logickému kanálu a môže mu byť priradené MIDI CC číslo.
Avšak, funkcie a spôsob využitia otočných a posuvných ovládačov sa môže líšiť od
funkcií tlačidiel. Skratka CC znamená continuous controller, čo v preklade znamená
nepretržitý ovládač. Údaje z takéhoto ovládača sú spracovávané v reálnom čase. Zoznam
všetkých MIDI CC hodnôt je zobrazený v prílohách 1 a 2.
Tlačidlá, ktorých je 22, sa využívajú na prepínanie medzi dvoma hodnotami. Po
prvom stlačení má hodnotu prvú a po druhom stlačení nadobudne druhú hodnotu. Je
možné priradiť tlačidlu len jednu hodnotu, ktorú bude opakovať po každom stlačení, a to
tak, že obom stavom sa zadefinuje rovnaká hodnota. Pomocou tlačidiel môžeme zadávať
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 13 -
riadiace príkazy inej pripojenej MIDI technike, aby napríklad začala nahrávať alebo sa
spustilo prehrávanie. Taktiež môžeme meniť banky zvukov alebo iné nastavenia nástroja.
Otočných ovládačov je na paneli 22 a posuvných 9. Oba ovládače majú podobné
využitie. Môžu dosahovať od dvoch až do 128 hodnôt. Štandardne majú výrobcom
definované funkcie, no tie si môže užívateľ zmeniť. Dá sa nimi ovládať hlasitosť celková
alebo aj jednotlivých frekvencií, hĺbky, výšky, ohýbanie tónu.
Všetky nastavovateľné ovládače sa delia do troch skupín, A, B, C. Každý ovládač
je tak presne definovaný skupinou a číslom. Nastavenia ovládačov je možné ukladať do
pamäte nástroja po skupinách. Predný panel ešte obsahuje aj ovládače, ktoré sú pevne
definované na programovacie funkcie nástroja, a tiež aj displej.
Ku všetkým ovládačom je viazaná funkcia Snap Shot, ktorá v želanom okamihu
zaznamená a odošle aktuálne nastavenia ovládačov a ich priradenia. Túto fotku nastavení
prijíma zariadenie alebo softvér spolupracujúci s kontrolérom a premietne ju do vlastných
nastavení. Takýmto spôsobom sa dá rýchlo zosynchronizovať kontrolér s prijímacou
jednotkou. Pre aktivovanie funkcie sa používa súčasné stlačenie tlačidiel „+“ a „-“.
Ďalšou funkciou je vypnutie ovládačov. Táto funkcia spôsobí, že otočné a posuvné
ovládače nebudú pri zmene polohy vysielať dáta prijímacej jednotke, napríklad softvéru.
V tomto stave je možné zmeniť polohy ovládačov bez zmeny nastavení na softvérovom
nástroji alebo zvolenie inej nulovej polohy, ktorá je väčšinou na začiatku alebo v strede
dráhy ovládača. Funkcia sa aktivuje pomocou kombinácie tlačidiel CTRL a MUTE. [6]
2.3.1 Zmeny nastavení ovládačov
Rozdelenie programovateľných ovládačov v skupinách A, B, C je rozdielne.
Skupina A obsahuje modulačné koliesko, Pitch bend koliesko, päť transportných tlačidiel,
tri nožné ovládače a nastavenia všetkých zón. V B skupine sa nachádza 24 rotačných
ovládačov a 8 tlačidiel, fyzicky umiestnených pod nimi. C skupina obsahuje 9 posuvných
ovládačov a 9 tlačidiel. Nastavenia všetkých ovládačov je možné ukladať do pamäte v
rámci presetov a tak isto ich aj vyvolať. Uskutočňuje sa to pomocou tlačidiel RECALL,
ako vyvolanie, a STORE, v preklade uchovať. Po stlačení jedného z nich je potrebné
určiť, ktorých skupín ovládačov sa daná akcia bude týkať. Pretože je možné ukladať a
vyvolávať aj nastavenia len pre určité skupiny, musí sa definovať, o ktorú skupinu sa
jedná deaktivovaním ostatných tlačidlami GROUP A, GROUP B alebo GROUP C. Na
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 14 -
displeji potom bude vyznačená iba požadovaná skupina. Posledným krokom je vybratie, z
ktorého presetu sa nastavenia načítajú alebo sa uložia.
Keystation Pro 88 umožňuje priraďovať funkcie a hodnoty jednotlivým
ovládačom. Najprv je potreba vybrať konkrétny ovládač. Prvá možnosť je vyvolať na
displeji, pomocou súčasného stlačenia tlačidiel GLOBAL CHANNEL a CHANNEL
ASSIGN, zobrazenie aktívneho ovládača a prepísať jeho číslo na číslo ovládača, ktorý je
požadovaný. Ľahším spôsobom je posunutie, pootočenie alebo stlačenie žiadaného
ovládača, ktorý sa tým aktivuje a je prístupný pre ďalšiu manipuláciu.
Funkcia priradenia MIDI CC čísla konkrétnemu ovládaču sa aktivuje tlačidlom
CONTROL ASSIGN, čím sa na displeji zobrazí aktuálne priradené MIDI CC. Pomocou
numerickej klávesnice sa zadá nové požadované číslo.
Aktivovanému ovládaču je tiež možné priradiť kanál, na ktorom bude vysielať
informácie. Tlačidlom CHANNEL ASSIGN sa vyvolá na displeji súčasné nastavenie
kanálu, ktoré sa prepíše numerickou klávesnicou na požadované. Priraditeľných kanálov
je však až 20. Prvých 16 je definovaných štandardom MIDI. Kanály 17 až 20 sú tie, cez
ktoré prebieha komunikácia niektorej zo štyroch zón a týmto spôsobom je možné logicky
priradiť ovládač ku danej zóne. Tieto kanály sú len imaginárne a ich komunikácia
prebieha jedným zo 16 MIDI kanálov.
Kanál so značením 00, teda prvý, je kontrolérom stanovený ako globálny kanál.
Tak isto aj číslo globálneho kanála je možné zmeniť. Po stlačení tlačidla GLOBAL
CHANNEL sa na LCD displeji zobrazí aktuálne číslo kanála. Numerickou klávesnicou sa
vpíše nové číslo kanála.
Priradenie hodnôt vysielaných tlačidlami začína dvojitým stlačením funkčného
tlačidla DATA MSB a nastavením prvej hodnoty vysielanej hodnoty. Následne sa dvakrát
stlačí DATA LSB tlačidlo a zadá sa druhá hodnota, ktorá bude vysielaná po druhom
stlačení vybraného tlačidla. Je možné vysielať stále len jednu hodnotu, čo je možné
dosiahnuť zadaním rovnakých hodnôt v oboch krokoch. Táto funkcia je vhodná pre
vysielanie informácie o zmene programu alebo presetu. Tlačidlo však môže fungovať ako
kláves. Je možné mu priradiť konkrétnu notu, ktorú po stlačení zahrá a skončí pustením
tlačidla. Prvým krokom je stlačenie CONTROL SELECT tlačidla a následne tlačidla,
ktoré má plniť funkciu noty. V druhom kroku po stlačení tlačidla CONTROL ASSIGN je
potrebné zadať hodnotu 147, ktorá definuje v MIDI CC zozname funkciu noty pre
ovládač. Ďalej sa priraďujú rýchlostné dáta hranej noty. Po dvojitom stlačení DATA
MSB sa zadá hodnota rýchlosti po stlačení a po dvojnásobnom stlačení DATA LSB by sa
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 15 -
mala zadať nulová hodnota, ktorá charakterizuje uvoľnenie klávesu. Nakoniec po
dvojitom stlačení tlačidla PROGRAM je potrebné zadať, aká nota bude zahraná po
každom stlačení požadovaného tlačidla. MIDI hodnoty nôt sú uvedené v tabuľke 1.1. [6]
2.3.2 RPN, NRPN, a SysEx
Pomocou správ RPN, NRPN a SysEx sa rozšíril štandardný rozsah hodnôt MIDI
CC, ktorý bol 0 – 131, o hodnoty 132 – 154. Sú využívané a priraďované rovnakým
spôsobom ako MIDI CC, ale rozširujú sa vďaka nim možnosti využitia ovládačov.
Skratka RPN znamená registrované čísla parametrov, ktoré sú pevne definované
štandardizačnou organizáciou, a teda sú záväzné pre všetkých výrobcov. To zaručuje
kompatibilitu medzi rôznymi značkami nástrojov a funkcie ovládačov sa tým rozšírili
o ohýbanie tónu, jemné a hrubé ladenie, volenie banky alebo tabuľky
mikroladenia. NRPN je naopak neregistrovaná správa a umožňuje každému výrobcovi
zadefinovať si vlastné funkcie. Z toho vyplýva, že je problém s ich kompatibilitou.
Hodnoty týchto správ však musí každý výrobca uviesť v implementačnej tabuľke.
SysEx správy sú v preklade zvláštne systémové dáta. Delia sa na firemné, čiže
implementované iba jedným výrobcom, a univerzálne, ktoré platia pre všetkých
výrobcov. Tieto správy obsahujú ľubovoľný počet databajtov a nachádzajú široké
využitie, napríklad prenos súborov cez MIDI, prenos zvukových vzoriek, synchronizačné
a riadiace kódy. V súčasnosti je to najviac rozvíjajúca sa časť MIDI štandardu. [6] [10]
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 16 -
3. Prehľad súčasných softvérových nástrojov vhodných
pre komunikáciu s MIDI kontrolérom
V súčasnej dobe sa MIDI kontroléry najčastejšie využívajú v spolupráci so
softvérom, ktorý je nainštalovaný v počítači. Takýmto spôsobom je možné značne
rozšíriť alebo pridať úplne nové funkcie využiteľné pri práci s hudbou. Takisto sa
softvérom dá nahradiť objemná a drahá štúdiová technika najmä, ak sa jedná o amatérsku
tvorbu.
Softvér na tvorbu a spracovanie digitálnej hudby sa delí na niekoľko skupín, kde
každá je určená určitými úlohami a funkciami. Keďže v našom prípade chceme pracovať
pri tvorbe hudby s MIDI kontrolérom, tak aj softvér musí byť orientovaný na
spracovávanie MIDI povelov, keďže existuje aj veľa programov pre spracovanie audio
signálu. Pre výber konkrétneho softvéru je potrebné objasniť jeho základné delenie.
Prvým typom je softvérový sekvencér, ktorý slúži na zápis, prehrávanie a uloženie
do súboru postupnosti tónov alebo ďalších udalostí v skladbe. Údajmi sú napríklad noty,
ktoré sa umiestňujú do určitej postupnosti, najčastejšie zľava doprava. V tomto smere sa
nachádza kladná časť osi x, ktorá predstavuje čas. Keď je následne spustené prehrávanie
noty budú hrané presne podľa umiestnenia v časovej postupnosti. Je možné to prirovnať
k dierkovému pásu s notami. Aby však noty zneli požadovaným zvukom musí sekvencér
využívať nejaký zdroj zvuku. Ten zabezpečia samplér a syntetizátor. Môže využívať oba
alebo len jeden.
Softvérový syntetizátor na základe určitého matematického modelu špecifického
typu syntézy zvuku dokáže vytvoriť a v spolupráci so zvukovou kartou aj zahrať
špecifický zvuk s jeho hudobnými parametrami, ako sú napríklad tón, oktáva, dĺžka atď.
Softvérový samplér obsahuje vzorky zvuku, tzv. sample, ktoré dokáže prehrať na
určitom tóne a s určitou dĺžkou. Obsahuje aj ďalšie funkcie prehrávania alebo
manipulácie so vzorkami zvukov. Samplér, syntetizátor a sekvencér existujú aj vo forme
fyzických zariadení, ktoré nachádzajú využitie najmä v priestorných štúdiách. Avšak, nie
je problémom navzájom prepojiť tieto tri prvky, ak sú niektoré softvérové a ďalšie
analógové.
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 17 -
Ďalší typ softvérového nástroja je efektový procesor alebo jednoducho efekt.
Pomocou neho je možné meniť zafarbenie a charakter zvuku, a tak dosiahnuť napríklad
ozvenu ako vo veľkej hale.
Na trhu sa nachádza veľké množstvo softvérových produktov od rôznych
softvérových firiem. Ich najväčšou výhodou je ich komplexnosť, a teda s určitosťou
obsahujú sekvencér, samplér alebo syntetizátor a nejaké efekty. Samozrejmosťou
v súčasnosti by mala byť otvorenosť systému a možnosť ďalšieho doplnenia, napríklad
efektov alebo zvukových bánk. Ďalej vynikajú kvalitou spracovania a často aj kvalitným
zákazníckym servisom. Viacero softvérových nástrojov jednej firmy sa zväčša predáva
v jednom balení, ktoré je schopné pokryť potreby všetkých častí profesionálneho
nahrávacieho štúdia. Takéto komerčné produkty majú aj dosť vysokú cenu. Lacnou
alternatívou k profesionálnym produktom je zadarmo ponúkaný softvér, tzv. freeware. Je
dostupný na internete na voľné stiahnutie. Je vytváraný v amatérskej forme, avšak
v mnohých prípadoch sa kvalitatívne vyrovná aj komerčným softvérom. Takýto softvér je
skôr zameraný len na niekoľko konkrétnych funkcií v tvorbe digitálnej hudby. Pri
dostatočne pokročilej znalosti problematiky tvorby a spracovania digitálnej hudby je
možné si zariadiť vlastné digitálne hudobné štúdio za nepomerne menšie náklady.
V nasledujúcich odsekoch budú priblížené a porovnané niektoré najznámejšie programy
na tvorbu a spracovanie digitálnej hudby, ktoré sú v súčasnosti dostupné na trhu.
3.1 Reaktor 5
Softvér bol vyvinutý spoločnosťou Native Instruments. Prvá verzia Reaktora bola
vydaná v roku 1999 ako pokračovanie priekopníckeho programu Generator. Do dnešného
dňa prešiel Reaktor veľkou evolúciou a patrí k najznámejším softvérom v digitálnej
hudbe. Reaktor 5 je komplexný program, ktorý je charakterizovaný pojmami ako
kompletná modulárnosť, syntetizátor v reálnom čase, sekvencér, samplovací a efektový
softvér. Obsahuje kolekciu 63 syntetizátorov, samplérov, efektov a bicích nástrojov, ktoré
ponúkajú množstvo unikátnych zvukov. Preddefinované stavebné bloky, pozostávajúce
zo základných modulov, umožňujú jednoducho vytvárať vlastné nástroje a efekty. Pre
profesionálov je možnosť pomocou technológie Reaktor Core budovať na najnižšej
úrovni nové oscilátory, ekvalizéry, filtre a iné vlastné moduly. Ďalšie doplnky
a rozšírenia je možné zadarmo sťahovať z internetovej stránky Native Instruments.
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 18 -
Modularita znamená, že všetky syntetizátory, efekty a iné súčasti tvoriace alebo
spracúvajúce hudobný signál sú tvorené základnými modulmi, ktorými sú napríklad
oscilátory, filtre. Nevýhodou môže byť vyššia cena, ktorá je približne 400 EUR.
Nevýhodou z hľadiska funkčnosti je nejednotné ovládanie jednotlivých modulov. [15]
Vzhľad užívateľského prostredia je možné vidieť v prílohe 3. Ďalšie informácie o tomto
softvéri sú dostupné na oficiálnych stránkach výrobcu. [11]
3.2 Reason 4
Program Reason, od švédskej firmy Propelerhead Software, v súčasnosti vo verzii
4, je komerčný softvér, ktorý ponúka množstvo nástrojov pre komponovanie hudby
v MIDI a audio formátoch. Je možné pracovať čisto len v softvérovej forme s hudobnými
nástrojmi a zariadením na obrazovke monitora, alebo využiť Reason 4 v spojení so
štúdiovou technikou, prípadne na pódiu s MIDI zariadením. Nástroje v tomto softvéri
umožňujú okrem iného aj vrstviť a kombinovať zvuk ovládaných zariadení alebo
rozdeľovať a spájať signál na výstupe zariadení. Ďalej sa vo výbave Reason 4 nachádzajú
viaceré preddefinované syntetizátory, sampléry a efekty. Novo pridaným je Thor, semi-
modulárny polyfonický syntetizátor, ktorý obsahuje vstavané oscilátory, filtre a
kompletné riadenie toku signálu vo vnútri nástroja. Orientačná cena Reason 4 je 280
EUR. Vzorový pohľad na Reason 4 je v prílohe 4. Informácie o tomto produkte ponúka
oficiálna stránka výrobcu. [13]
3.3 Absynth 4
Od firmy Native Instruments pochádza aj ďalší softvér Absynth 4. Jedná sa
o softvér zameraný na elektronický hudobný generátor zvuku, syntetizátor, a samplér,
a tiež spoluprácu s klávesovou MIDI technikou. Môže byť využitý ako samostatný softvér
alebo ako VST plug-in v inom softvéri. Štvrtá verzia tohto programu prináša vylepšenú
mnohonásobnú syntézu a samplovacie techniky. V pamäti programu sa nachádza až 1200
prednastavených nástrojov, z ktorých je možné pomocou KoreSound vyhľadávača rýchlo
nájsť tú najvhodnejšiu konfiguráciu. Novinkou je funkcia miešania zvuku Wave
Morphing. Samozrejmosťou je množstvo zvukových efektov a 400 členná knižnica
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 19 -
vzoriek zvukov, v rozsahu od akustických nástrojov až po perkusie. Orientačná cena
Absynth 4 je 210 EUR. Informatívny obrázok Absynth 4 je v prílohe 5. [11]
3.4 Cubase 4
Tento komerčný softvér, vyrobený firmou Steinberg, je označovaný ako pracovná
stanica a je určený najmä hudobným profesionálom. Je postavený na rozhraní Virtual
Studio Technology a celá séria tohto softvéru je charakteristická vysoko pokročilými
audio a MIDI nástrojmi na komponovanie, nahrávanie, editáciu a mixovanie. Oproti
predchádzajúcej verzii softvéru bolo vylepšené užívateľské grafické rozhranie, boli
vylepšené a pridané nové VST nástroje a VST efekty. Zameranie Cubase 4 na
profesionálne štúdiá je vidieť aj vo funkčnom nástroji Control Room, v ktorom je možné
riadiť šesť vstupov z externých zariadení, štyri výstupné kanály a štyri výstupy pre
monitory. Z funkcií je zaujímavá MIDI Meaning, ktorá umožňuje prevádzať hudobné
symboly na MIDI udalosti. Výhodou Cubase je možnosť dopĺňať VST nástroje alebo
efekty, ktoré sú dostupné aj vo voľne šíriteľnej forme. Za mínus je možné hodnotiť málo
vylepšení v MIDI funkciách a efektoch a nemožnosť importovania hudobných súborov zo
série Cubase 5.x. Cubase 4 je drahý softvér, keďže jeho cena sa pohybuje okolo 840
EUR. Pre menej náročných užívateľov je k dispozícii čiastočne ochudobnená verzia za
približne polovičnú cenu pod názvom Cubase Studio 4. Firma Steinberg ponúka
informácie o svojich produktoch na oficiálnej stránke [12]. Bližšie priblíženie Cubase 4
ponúka aj recenzia na stránkach periodika Muzikus. V prílohe 6 sa nachádza
informatívny náhľad do prostredia Cubase. [18]
3.5 Freeware
V oblasti voľne šíreného softvéru sa zväčša neprodukujú samostatne pracujúce
softvérové nástroje. Tvorcovia sa zameriavajú na tvorbu v softvérovom rozhraní. Medzi
najznámejšie patrí rozhranie Virtual Studio Technology (VST) od firmy Steinberg. Je
využívané v platených produktoch tejto firmy a pracuje na rovnakom princípe tvorby
digitálneho zvuku ako predchádzajúce programy. Výhodou však je, že sú dostupné aj
voľne šíriteľné programy s týmto rozhraním. Jedným z nich je VSTHost, ktorý je
zadarmo stiahnuteľný zo stránky výrobcu. Umožňuje nahrávať a editovať prídavné
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 20 -
moduly, ukladať banky a presety a tiež prehrávať MIDI súbory. Základom pre využitie
MIDI kontrolérov je práca s MIDI vstupmi a výstupmi. V prílohe 8 sa nachádza obrázok
pracovného prostredia VSTHost. [16]
Ďalšou dôležitou časťou tohto rozhrania sú spomenuté prídavné moduly, ktorými
sa do prostredia VST pridávajú softvérové nástroje ako syntetizátory, sekvencéry, efekty
alebo celé hudobné nástroje. Tieto moduly sú vytvárané firmou Steinberg alebo treťou
stranou, čiže kýmkoľvek. Aj v tomto prípade sú niektoré moduly dostupné zadarmo,
prípadne za ľubovoľný poplatok, alebo ako komerčný produkt. Jedným zo
známejších voľne šírených prídavkov je syntetizátor Crystal. Ponúka subtraktívnu
a frekvenčne modulovanú syntézu, grafickú editáciu obálky, funkciu MIDI Learn pre
jednoduché mapovanie ovládacích prvkov kontroléra. Databáza bánk a presetov môže byť
rozširovaná o ďalšie, ktoré výrobca priebežne vydáva a uverejňuje na vlastnej stránke.
Vzhľad softvérového nástroja Crystal je v prílohe 7. [17]
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 21 -
4. Rozbor ovládania vybraného softvérového nástroja
pomocou kontroléra Keystation Pro 88
Pre demonštráciu ovládania bol použitý softvér Reaktor 5. Ten bol nainštalovaný
v operačnom systéme Windows XP. Ako komunikačné médium medzi počítačom
a kontrolérom bolo výhodné použiť USB kábel, ktorý zároveň slúžil aj na napájanie. Po
pripojení k počítaču a zapnutí kontroléra si operačný systém automaticky zistil
prítomnosť aktívneho USB zariadenia. Taktiež automaticky rozpoznal, že sa jedná
o MIDI kontrolér, a preto nebolo nutné pre Keystation Pro 88 dodatočne inštalovať
softvérové ovládače. Aby aj Reaktor akceptoval aktívny kontrolér, je potrebné ho spustiť
až po zapnutí samotného kontroléra. Vďaka tomuto postupu sa dá vyvarovať
prekvapivého zistenia, že aktívny kontrolér nespolupracuje s programom.
Toto sú základné kroky, ktoré umožnia začať so samotnou tvorbou hudby
pomocou MIDI kontroléra Keystation Pro 88 a softvéru Reaktor 5. Pre okamžité použitie
sú v Reaktore 5 prítomné výrobcom preddefinované syntetizátory, z ktorých si len stačí
vybrať a začať hrať. Tieto nástroje sú profesionálne vytvorené s množstvom zvukov,
nastavení, efektov a ovládacích prvkov. Ich komplexnosť môže byť pre začiatočníka aj
mätúca. Druhou možnosťou je vytvoriť si svoj vlastný nástroj pomocou základných
modulov alebo preddefinovaných stavebných blokov, ktoré samé sú zostavené zo
základných modulov a uľahčujú tak vlastnú tvorbu. Pre lepšie pochopenie fungovania
bude pre spoluprácu s kontrolérom použitý vlastnoručne vytvorený nástroj.
4.1 Tvorba vlastného generátora zvuku
Tvorba začína vytvorením nového súboru new ensemble. Na pracovnej ploche
programu sú dve základné okná. Okno Panel zobrazuje digitálnu model všetkého z čoho
pozostáva vytvorený generátor zvuku. Čiže sú ovládacie prvky ako posuvné a otočné
ovládače, tlačidlá, obrazovky oscilátorov a podobne. Kým nie sú použité nejaké moduly,
je tvorený nástroj prázdny. V druhom okne, nazvanom Ensemble – Structure, je
zobrazená základná štruktúra nástroja vo vzťahu k šestnástim vstupným a šestnástim
výstupným MIDI kanálom.
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 22 -
Obr. 4.1: Okná Panel a Ensemble – Structure
Ako vidno na obrázku 4.1, vzorový nástroj je automaticky pripojený na prvé dva
vstupné a výstupné kanály. Pravým kliknutím na šedú plochu je možné vyvolať menu,
v ktorom sú dostupné všetky preddefinované nástroje. V prípade vloženia nového nástroja
bude tento bez pripojenia na kanály, čo sa dá rýchlo napraviť pretiahnutím konkrétnej
svorky na konkrétny kanál pomocou myšky. Aby sme sa dostali ku štruktúre samotného
nástroja, pravým kliknutím na nástroj Vzor vyvoláme menu a z neho vyberieme položku
Structure Window.
Obr. 4.2: Okno Vzor – Structure s pravým tlačidlom myši vyvolaným menu
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 23 -
Vytvorí sa nové okno s názvom Structure, ktoré je na obrázku 4.2. Zatiaľ sa
v ňom nachádzajú iba vstupné a výstupné svorky. Do plochy tohto okna sa
pomocou menu, ktoré je vyvolané pravým tlačidlom myšky, vkladajú rôzne moduly,
makro bloky a aj celé nástroje. Pre demonštráciu ovládania nástroja pomocou kontroléra
postačí aj jednoduchý nástroj.
Prvým vloženým je makro modul Osc 3 Wave. Kategoricky je zaradený medzi
oscilátory. Tento preddefinovaný blok obsahuje tri oscilátory, z ktorých každý generuje
iný signál. Použité signály sú pílovitý, pulzový a trojuholníkový. V jednom momente
môže byť aktivovaný len jeden typ signálu. Blok ešte obsahuje hrubé ladenie výšky tónu
Pitch v rozsahu 72 poltónov, jemné ladenie Fine s rozsahom 1 krok a šírka impulzu P-
Width. Tieto tri prvky sú vizuálne znázornené v okne Panel pomocou otočných
ovládačov. Výber typu signálu sa uskutočňuje pomocou trojice tlačidiel. Tento makro
blok ako aj každý iný môže byť užívateľom upravený do individuálnej podoby. V tomto
prípade môže byť vhodné doplnenie o ďalšie typy signálov, ako sínusový, parabolický
alebo impulzový.
Obr. 4.3: Vľavo ovládacie prvky v okne Panel, vpravo vzhľad makro bloku Osc 3 Wave
Ako vidno na obrázku 4.3, blok Osc 3 Wave má dva vstupy, kde vstup A určuje
veľkosť amplitúdy signálu a P výšku tónu stlačenej noty. Na výstup je privádzaný signál
definovaný dvoma vstupmi a hodnotami ovládacích prvkov samotného bloku. Celkovo
budú použité dva tieto bloky a pre jednoduchú orientáciu budú pomenované Osc 1 a Osc
2. Pre identifikáciu stlačenej noty na MIDI kontrolére alebo aj počítačovej klávesnici
slúži modul NotePitch. Jeho výstup je vstupom pre svorku P na blokoch Osc 1 a Osc 2
a v neskoršej fáze bude použitý aj v ďalších blokoch. Vzájomné prepojenie dokumentuje
obrázok 4.4. Modul NotePitch nemá ovládacie prvky.
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 24 -
Obr. 4.4: Prepojenie NotePitch s Osc 1 a Osc 2
Ďalším makro blokom je ADSR-Env, ktorý ovláda priebeh amplitúdy signálu
v čase a tým tvaruje priebeh zvuku. Je to základný typ obálky, no v moderných nástrojoch
sa pre ovládanie zvuku používa oveľa viac parametrov. Skratku ADSR tvoria anglické
slová attack, decay, sustain a release. Attack, vo voľnom preklade nábeh, určuje dobu
nábehu zvuku na maximálnu hodnotu od stlačenie klávesy. Druhou fázou obálky je
decay, preložené ako pokles. Definuje dobu trvania od nábehu na maximálnu úroveň po
tretiu fázu sustain. Tá v preklade znamená trvanie a určuje úroveň zvuku počas držania
stlačenej klávesy. Posledná fáza release, doznenie, definuje dobu od skončenia fázy
sustain, uvoľnenia klávesy, po pokles signálu na nulovú úroveň. Každá fáza má v okne
Panel priradený jeden otočný ovládač. Zmenu tvaru obálky je možné sledovať na malej
obrazovke vedľa týchto ovládačov. Ďalšími ovládačmi sú Scaling a Velocity. Prvý
definuje škálovanie fáz ADSR, čiže zmeny pomerov medzi nimi podľa výšky noty.
Kladné hodnoty majú za následok, že čím vyššia nota je zahraná, tým sa hodnoty attack,
decay a release zvyšujú. Pri záporných hodnotách škálovania je to naopak a pri nule sú
hodnoty pre všetky tóny rovnaké. Z obrázku 4.5 vyplýva, že ADSR-Env má dva vstupy.
Prvý je vyššie spomenutý P, do ktorého sa pripojí NotePitch. Druhý vstup, označený G,
prijíma údaje z modulu Gate, čo sú MIDI povely Nota zapnutá/vyputá. Amplitúda
výstupného signálu z Gate je riadená rýchlosťou stlačenia klávesy. Blok ADSR-Env má až
dva výstupy. Čierne označený je výstup amplitúdy obálky a je prepojený na vstupy
A blokov Osc 1 a Osc 2. Červený výstup vysiela obálkové údaje, ktoré budú prijímané
filtrom.
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 25 -
Obr. 4.5: Pridaný ADSR-Env
Súčasťou každého syntetizátora je filter, a preto je do schémy pridaný makro blok
4-Pole Filter. Umožňuje tri typy filtrovania signálu. Sú to LP filtrovací mód, čo je filter
vysokých frekvencií, ďalej BP mód, ktorý prepúšťa frekvencie dané určitým rozsahom,
a BLP mód, ktorý je kombináciou predchádzajúcich. Výber jedného z módov umožňuje
trojica tlačidiel. Základnými ovládacími prvkami sú Cutoff, ktorým možno logaritmicky
nastaviť veľkosť filtračnej frekvencie, a Reason. Ten umožňuje nastaviť rezonanciu filtra.
Tretí otočný ovládač K-Track riadi mieru, s akou filtračná frekvencia sleduje výšku
hraného tónu a má tri úrovne – nadmerné, štandardné a nulové sledovanie. Veľkosť
modulácie signálom zo vstupu PM riadi ovládač Mod Amp. Umiestnenie bloku 4-Pole
Filter je na obrázku 4.6 a ovládacie prvky v strede okna Panel na obrázku 4.7.
Obr. 4.6: Výsledná štruktúra syntetizátora
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 26 -
Obr. 4.7: Všetky ovládacie prvky syntetizátora
V zapojení sa ešte nachádza sčítací modul, slúžiaci na zlúčenie dvoch alebo
viacerých signálov do jedeného, a Voice Combiner, ktorý prevádza polyfonický audio
signál na monofónny. Na úplnom konci toku signálu sú výstupné audio svorky
syntetizátora. V tomto prípade nie sú potrebné vstupné audio svorky syntetizátora,
pretože všetky vstupné povely budú vysielané v MIDI. Výsledná štruktúra a zapojenie
syntetizátora je na obrázku 4.6 a vzhľad ovládacích prvkov na obrázku 4.7.
4.2 Ovládanie softvérového syntetizátora pomocou Keystation Pro 88
Po vytvorení vlastného syntetizátora v Reaktore 5 a pripojení kontroléra je možné
začať zadávať pokyny pomocou kontroléra. V prvotnej forme vytvoreného syntetizátora
sú virtuálnym ovládačom priradené rôzne čísla MIDI kontrolérov a tiež ovládačom na
kontrolére môžu byť po predchádzajúcom použití pridelené rôzne MIDI čísla. To má za
následok neergonomické rozmiestnenie ovládacích prvkov, prípadne ich nefunkčnosť.
Prvou úlohou je zvolenie si logického MIDI kanála, na ktorom bude prebiehať
komunikácia medzi kontrolérom a softvérom. Priradenie MIDI kanálov ovládačom na
Keystation Pro 88 bolo priblížené v kap. 2.3.1 Zmeny nastavení ovládačov.
V softvérovom syntetizátore je štandardne nastavený prvý MIDI kanál, ako na MIDI
vstupe, tak aj na MIDI výstupe softvéru. Pre zmenu tohto nastavenia sa v okne Panel na
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 27 -
lište nástroja Vzor nachádzajú výsuvné menu pomenované In, pre vstup, a Out, pre
výstup. Menu pre výber vstupného MIDI kanálu je na obrázku 4.8. K dispozícii sú aj
možnosti Omni, príjem na všetkých kanáloch, a Off, čiže vypnutie prijímania MIDI správ.
Obr. 4.8: Poloha menu pre nastavenie MIDI kanálov a jeho vzhľad
Ďalším krokom je priradenie jednotlivých virtuálnych ovládačov k ovládačom
nachádzajúcim sa na Keystation Pro 88. Priradenie konkrétneho MIDI CC čísla
ovládačom na tomto kontrolére je objasnené v kap. 2.3.1 Zmeny nastavení ovládačov.
Číslo zadefinované konkrétnemu virtuálnemu ovládaču je možné zistiť v okne Properties.
Dá sa vyvolať dvojklikom na daný ovládač. Pre názornú ukážku je na obrázku 4.9
zobrazené okno Properties náležiace k ovládaču Cutoff z okna Panel. V záložke úplne
napravo, znázornenej dvoma obdĺžnikmi prepojenými šípkou, sa nachádza pole
pomenované CONT/NOTE, ktoré obsahuje informáciu o MIDI čísle kontroléra. Je možné
ho ľubovoľne zmeniť na požadovanú hodnotu.
Takisto je možné prepojiť jeden ovládač na kontrolére Keystation Pro 88
s viacerými softvérovými ovládačmi a to tak, že sa do polí CONT/NOTE u požadovaných
virtuálnych ovládačov zadá rovnaké číslo. Okno Properties ponúka veľa ďalších
možností zmeny funkčnosti a vzhľadu daného virtuálneho ovládača. Napríklad zmenu
vzhľadu na posuvný ovládač alebo zmena rozsahu hodnôt ovládača.
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 28 -
Obr. 4.9: Okno Properties
Jednoduchším a rýchlejším spôsobom priradenia virtuálneho ovládača k ovládaču
na Keystation Pro 88 je funkcia MIDI Learn. Ako vidno na obrázku 4.10 možno ju nájsť
na hornej lište okna Panel. Túto funkciu užívateľ aktivuje na virtuálny ovládač, ktorý ma
byť priradený tomu na kontrolére. Softvér teraz očakáva informáciu od externého MIDI
zariadenia, aký ovládač bude použitý. Preto je potrebné pootočiť, posunúť alebo stlačiť
požadovaný ovládač a softvér automaticky zaznamená jeho číslo do poľa CONT/NOTE
v okne Properties. Ak je priradený jeden fyzický ovládač postupne dvom ovládačom
v Reaktore bude prvý z nich neaktívny. Dodatočne ho treba aktivovať v okne Properties
políčkom Active MIDI In.
Obr. 4.10: Umiestnenie funkcie MIDI Learn
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 29 -
Rozdielne zvuky syntetizátora sa dajú dosiahnuť rôznym nastavením jeho
ovládačov. Pre rýchlejšiu prácu s nastaveniami ovládačov obsahuje Reaktor 5 funkciu
Snapshots. Umožňuje zaznamenať a opätovne vyvolať nastavenia virtuálnych ovládačov.
Jej princíp je rovnaký ako v prípade funkcie Snap shot integrovanej v Keystation Pro 88.
Preddefinované nástroje Reaktora 5 už majú k dispozícii množstvo vytvorených
nastavení. V prípade užívateľom vytvoreného nástroja je potrebné ich vytvoriť
vlastnoručne. Funkcia je dostupná v menu vyvolanom pravým tlačidlom myši na lištu
Vzor. Po jej aktivovaní sa otvorí nové okno pomenované Snapshots. Tlačidlom Insert sa
uloží aktuálne nastavenie ovládačov do jednej zo 128 voľných pozícií v rámci jednej
banky. Po zaplnení banky je možné vytvoriť ďalšie, ktoré sa dajú nastaviť tiež v okne
Snapshots. Uložené nastavenia sú dostupné v rolovacom menu, ktoré sa nachádza na
konci lišty Vzor. Okno funkcie Snapshots je na obrázku 4.11.
Obr. 4.11 Vyvolanie okna Snapshots
Výber nastavení je možné uskutočniť aj pomocou Keystation Pro 88. Po stlačení
tlačidla PROGRAM stačí zadať na numerickej klávesnici kontroléra číslo požadovaného
záznamu nastavení. Softvér čísluje uložené nastavenia od jednotky, no v rámci MIDI
štandardu je potrebné pre aktiváciu prvého záznamu odoslať z kontroléra požiadavku
s číslom nula.
Rozpoznávanie kláves, zón kláves a posunov oktáv softvérom je bezproblémové.
Reaktor 5 taktiež automaticky reaguje aj na rýchlosť stlačenia a uvoľnenia klávesu.
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 30 -
V prípade nesúladu v MIDI kanáloch je potrebné nastaviť jednotný MIDI kanál pre
všetky klávesy alebo konkrétnu zónu kláves. Najvhodnejšie je to vykonať priamo na
Keystation Pro 88 postupom uvedeným v kap. 2.2 Klávesy.
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 31 -
Záver
Ťažiskom tejto bakalárskej práce bol MIDI kontrolér Keystation Pro 88. Zámerom
bolo priblížiť prácu na ňom v kombinácii so v súčasnosti dostupným softvérom. Pre
porozumenie komunikácii v MIDI rozhraní bola prvá časť práce venovaná stručnému
rozboru tohto štandardu. Z neho vyplýva, že sa MIDI neustále vyvíja a dopĺňa
o rozšírenia zvyšujúce jeho výkonnosť nielen v hudobnej tvorbe. Budúcnosť by mala byť
spojená s kvalitným bezdrôtovým prenosom a neustálym prispôsobovaním sa novým
trendom, avšak so spätnou kompatibilitou.
Keystation Pro 88 s množstvom funkcií a ovládačov predstavuje vhodný centrálny
prvok nahrávacieho štúdia. Silnou stránkou je tiež spolupráca so softvérovými nástrojmi,
ktorých stručný prehľad a rozbor by mal vniesť svetlo do nekonečného radu softvérového
sortimentu. V práci prezentované spojenie počítača a Keystation Pro 88 sa dá považovať
za základ amatérskeho hudobného štúdia. Z praktického hľadiska bola rozobraná
možnosť spolupráce s Reaktorom 5. Tvorba vlastného softvérového generátora zvuku
v prostredí Reaktora 5 a jeho následné prepojenie s ovládacími prvkami Keystation Pro
88 by malo byť prínosom hlavne pre začiatočníkov v tvorbe digitálnej hudby.
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 32 -
Zoznam použitej literatúry
[1] Forró D.: „Svet MIDI“, GRADA publishing, ISBN 80-7169-412-6, 1997
[2] Forró D.: „MIDI komunikace v hudbe“, GRADA publishing, ISBN 80-85623-56-
0, 1993
[3] Illa J.: „Návrh a koncepcia MIDI zariadenia Wind Controller“, Diplomová práca,
Žilinská univerzita v Žiline, 2006
[4] Keníž M.: „Softvérový zvukový syntetizátor“, Bakalárska práca, České vysoké
učení technické v Praze, 2007-12-01
[5] Oficiálna stránka The MIDI Manufacturers Association, 20.5.2008, www.midi.org
[6] Keystation Pro 88 Advanced Guide, 20.5.2008,
http://www.m-audio.com/images/global/manuals/KeyPro88_AdvancedGuide-
EN.pdf
[7] Keystation Pro 88 Quick start manual, 20.5.2008,
http://www.m-audio.com/images/global/manuals/KSP88_M71020QS_CD-
EN_V1.pdf
[8] Markovič J.: „ M-Audio Keystation 49e/61es/88 Pro - já bych si s dovolením také
vzal“, 20.5.2008,
http://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-testy/MAudio-Keystation-49e61es88-Pro-
ja-bych-si-s-dovolenim-take-vzal~09~unor~2005/
[9] Indiana University: Center for electronic and computer music, 20.5.2008,
www.indiana.edu/~emusic/etext/MIDI/chapter3_MIDI.shtml
[10] Heckroth J.: „Tutorial on MIDI and Music Synthesis”, 20.5.2008,
http://www.harmony-central.com/MIDI/Doc/tutorial.html
[11] Oficiálna stránka firmy Native-Instruments, 20.5.2008,
http://www.native-instruments.com/
[12] Oficiálna stránka firmy Steinberg, 20.5.2008, http://www.steinberg.net/
[13] Oficiálna stránka firmy Propellerhead Software, 20.5.2008,
http://www.propellerheads.se/
[14] Škorpík P.: „Native Instruments Komplete 4”, 10.5.2008,
http://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-testy/Native-Instruments-Komplete-4-
dokonceni-testu-softwaroveho-baliku~10~brezen~2008/
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 33 -
[15] Císař J.: „Native Instruments Absynth 4”, 20.5.2008,
http://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-testy/Native-Instruments-Absynth-4-
vlajkova-lod-rady-Synth-Line~25~srpen~2007/
[16] Oficiálna stránka voľne šíriteľného VSTHost, 20.5.2008,
http://www.hermannseib.com/english/vsthost.htm
[17] Oficiálna stránka plug-in syntetizátora Crystal, 20.5.2008,
http://www.greenoak.com/crystal/
[18] Lipold V.: „Steinberg Cubase 4 - nová verze populárního hudebního softwaru“,
30.4.2008, http://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-testy/Steinberg-Cubase-4-nova-
verze-popularniho-hudebniho-softwaru~10~cervenec~2007/
[19] Zahradníček D.: „Virtuálně analogové syntezátory - téma měsíce“, 20.5.2008,
http://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-clanky/Virtualne-analogove-syntezatory-
tema-mesice~03~duben~2002/
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 34 -
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, že som zadanú bakalársku prácu vypracoval samostatne, pod odborným
vedením vedúcich bakalárskej práce Ing. Romana Jarinu, PhD. a Ing. Michala Kubu,
PhD. a používal som len literatúru uvedenú v práci.
Súhlasím so zapožičiavaním bakalárskej práce.
V Žiline dňa 6.6.2008 Podpis ..........................
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 35 -
POĎAKOVANIE
Rád by som poďakoval vedúcim bakalárskej práce Ing. Romanovi Jarinovi, PhD. a Ing.
Michalovi Kubovi, PhD. za ich podporu pri vypracovávaní tejto bakalárskej práce
a mojim rodičom za ich podporu počas celého štúdia.
V Žiline 6.6.20008 Juraj Kasák
Žilinská univerzita v Žiline Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií a multimédií
Programovanie MIDI kontroléra v zvukovej tvorbe
Prílohová časť
Juraj Kasák
2008
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
Zoznam príloh
Príloha č. 1: MIDI CC čísla pre tlačidlá ................................................................ 1
Príloha č. 2: MIDI CC čísla pre otočné a posuvné ovládače ................................. 2
Príloha č. 3: Pracovné prostredie Reaktor 5 .......................................................... 3
Príloha č. 4: Syntetizátor Thor v prostredí Reason 4 ............................................ 4
Príloha č. 5: Pracovné prostredie Absynth 4 ......................................................... 5
Príloha č. 6: Pracovné prostredie Cubase 4 ........................................................... 6
Príloha č. 7: Vzhľad prídavného VST modulu Crystal ......................................... 6
Príloha č. 8: Prostredie programu VSTHost .......................................................... 7
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 1 -
Príloha č. 1: MIDI CC čísla pre tlačidlá [6]
MIDI
CC Description
Program
(Press Twice)
Data Lsb
(Press Twice)
Data Msb
(Press Twice)
0-119 Standard MIDI CC’s - Toggle Value 2 Toggle Value 1
120-127 Channel Mode Messages - Toggle Value 2 Toggle Value 1
128 Pitch Bend Range - Sensitivity value -
129 Channel Fine Tune - Tunning amount -
130 Channel Coarse Tune - Tunning amount -
131 Channel Pressure - Pressure amount -
132 RPN Coarse Value RPN LSB RPN MSB
133 RPN Fine Value RPN LSB RPN MSB
134 NRPN Coarse Value NRPN LSB NRPN MSB
135 NRPN Fine Value NRPN LSB NRPN MSB
136 Master Volume GM - Volume LSB Volume MSB
137 Master Pan GM - Pan LSB Pan MSB
138 Master Coarse Tune GM - Tunning LSB Tunning MSB
139 Master Fine Tune GM - Tuning LSB Tunning MSB
140 Chorus Mod rate GM2 - Mod rate -
141 Chorus Mod Depth GM2 - Mod depth -
142 Feedback GM2 - Feedback level -
143 Send to Reverb GM2 - Reverb send level -
144 Pitch Bend - Pitch shift LSB Pitch shift MSB
145 Program/Bank Preset Program Bank LSB Bank MSB
146 MIDI CC (on/off) MIDI CC Button press value Button release
value
147 Note (on/off) Note Velocity off Velocity on
148 Note (on/off toggle) Note Velocity off Velocity on
149 MMC Command - Command select -
150 Reverb type GM2 - Type -
151 Reverb time GM2 - Time -
152 Chorus type GM2 - Type -
153 Decrement MIDI CC MIDI CC Start value End value
154 Increment MIDI CC MIDI CC Start value End value
255 Controler Off - - -
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 2 -
Príloha č. 2: MIDI CC čísla pre otočné a posuvné ovládače [6]
MIDI CC Description Data Lsb (Press
Twice)
Data MSB (Press
Twice)
0-119 Standard MIDI CC’s - -
120-127 Channel Mode Messages - -
128 Pitch Bend Sensitivity - -
129 Channel Fine Tune - -
130 Channel Coarse Tune - -
131 Channel Pressure - -
132 RPN coarse RPN LSB RPN MSB
133 RPN fine RPN LSB RPN MSB
134 NRPN coarse NRPN LSB NRPN MSB
135 NRPN fine NRPN LSB NRPN MSB
136 Master Volume GM Volume LSB Volume MSB
137 Master Pan GM Pan LSB Pan MSB
138 Master Coarse Tune GM Tunning LSB Tunning MSB
139 Master Fine Tune GM Tuning LSB Tunning MSB
140 Chorus Mod Rate GM2 Mod rate -
141 Chorus Mod Depth GM2 Mod depth -
142 Feedback GM2 Feedback level -
143 Send to Reverb GM2 Reverb send level -
144 Pitch Bend Pitch shift LSB Pitch shift MSB
255 Controler Off - -
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 3 -
Príloha č. 3: Pracovné prostredie Reaktor 5
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 4 -
Príloha č. 4: Syntetizátor Thor v prostredí Reason 4 [13]
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 5 -
Príloha č. 5: Pracovné prostredie Absynth 4 [11]
Žilinská univerzita v Žiline Katedra telekomunikácií a multimédií
- 6 -
Príloha č. 6: Pracovné prostredie Cubase 4 [12]
Príloha č. 7: Vzhľad prídavného VST modulu Crystal [17]