Ázijská časť Ruska

Severná Ázia

-Severná Ázia + Predkaukazsko

Predkaukazsko: -S: Kumsko-Manyčská zníženina - J: pohorie Ural -(hranice s Gruzínskom a Azerbajdžanom) - Z: Čierne more - V: Kaspické more Severná Ázia: -Z: Východné úpätie Uralu - J: Hranica s Kazachstanom, Čínou, Mongolskom, Čínou, KĽDR

Najsevernejší kontinentálny bod: mys Čeljuskin 77°43' s. g. š Najsevernejší bod celej oblasti: Arktický mys, 81°16' s. g. š. Najjužnejší bod: vrch Bazar-Ďuzi 41°10’s.z.š. Najzápadnejší bod: pri Kerčskom prielive Najvýchodnejší bod celej oblasti: ostrov Ratmanova, 169° 03' z. g. d Najvyšší bod: Elbrus – 5642 m.n.m. Najnižší bod: Hladina Kaspického mora (- 28 m.n.m.)

mys Čeljuskin

Kerčský prieliv

Ratmanovov ostrov

Elbrus

Predkaukazsko -Kaukaz (Elbrus) - Seizmicky aktívna oblasť -Kubánska nížina - Kaspická nížina (malá časť)

Kaukaz

Kaspická nížina

Severná Ázia Západosibírska rovina -cca 3 mil. km2 - od Karského mora po Kazašskú pahorkatinu, Altaj a Západný Sajan. -činnosť ľadovca - hlavne podmáčané pôdy - permafrost

Altaj (Belucha 4506 m.n.m.) -Juh Ruska - Seizmicky aktívne

Západosibírska rovina

Altaj

Sajanské pohoria (Západný + Výchdoný Sajan) -Od Altaja po Bajkal Stredosibírska plošina - Od Jeniseja po Lenu -Na juhu po Východný Sajan a Bajkalský chrbát -Rozloha cca 2 mil. km2 - Kameň (1701 m.n.m.) - permafrost - najstaršia časť

Sajan

Putoranská plošina

Stredojakutská nížina Severosibírska nížina -bažiny, permafrost Bajkalský chrbát Stanový chrbát Jabloňový chrbát

Severosibírska nížina

Bajkalský chrbát Jabloňový chrbát

Východosibírska vysočina -Ďaleký východ - Ohraničená morami: Laptevovcov, Východosibírskym, Čukotským, Beringovým a Ochotským -Z rieka Lena -V Dežnevov mys Verchojanský chrbát Čerského chrbát Kolymské vrchy Čukotské vrchy Koriacké vrchy

Čerského chrbát

Kolymské vrchy Verchojanský chrbbát

Čierne more Azovské more

Azovské more

Karské more -Od Beringovho mora Nová Zem - Od Mora Laptevovcov Severná Zem - Polostrovy Jamal, Gydský polostrov (Gydský polostrov)

Jamal Gydský polostrov

More Laptevovcov - Od Karského mora Severná zem -Od Východosibírskeho mora Novosibírskymi ostrovmi - Tajmýrsky polostrov (Čeľuskinov mys) - Delta Leny

Novosibírske ostrovy

Delta Leny

Východosibírske more Od mora Laptevovcov Novosibírske ostrovy Od Čukotského mora Wranglerov ostrov -posledné miesto výskytu mamutov Čukotské more -Medzi Sibírou a Aljaškou - Beringov prieliv - Čukotský polostrov

Wranglerov ostrov

Čukotské more

Čukotský polostrov

Beringovo more -Medzi Sibírou a Aljaškou - Anadyrský záliv

Ochotské more -Hranica: polostrov Kamčatka, -Kurilské ostrovy, Hokkaido, Sachalin Kamčatka: vulkány(Kľučevskaja) Kurily: spory medzi Ruskom a Japonskom Sachalin: Spory medzi Ruskom a Japonskom

Beringovo more

Kľučevskaja

Iturup

Predkaukazsko Rieky: - Kubáň (Krasnodarská v.n.) -Terek Jazerá: - Kaspické more

Kubáň

Terek

Kaspické more

Severná Ázia Ob -3650 km - povodie s rozlohou 3 mil. km2. -Západosibírska nížina, Altaj -Rôzne oblasti - Bažiny - Prieplavom s Jenisejom - Snehový režim - Prítok Irtyš

Ob

Ob Irtyš v Omsku

Jenisej -Vznik sútokom malého a veľkého Jeniseja - V. okraj Západosibírskej nížiny - Jenisejský záliv Karského mora - Prítok Angara (vyteká z Bajkalu) – Bratská v.n.

Jenisej

Angara

Bratská v.n.

Lena -10 najdlhšia na svete - Prameň v Bajkalských vrchoch - Východ Stredosibírskej plošiny - Ústí obrovskou Deltou do mora Laptevovcov -3500 km splavných

Lenské stĺpy

Lena

Kolyma -Preteká Kolymskou nížinou - ústí do Kolymského zálivu Východosibírskeho mora - Splavná

Amur -Vzniká sútokom dvoch riek - Hranica s Čínou - ústí do Sachalinského zálivu Ochotského mora - Režim výrazne ovplyvnený monzúnmi - Prítok Ussuri

Sútok Amuru a Ussuri

Amur

Jazerá: Bajkal -Najhlbšie a najstaršie - Tektonické - cca 25 mil. rokov. - Tektonicky aktívna oblasť - Do jazera vteká 337 riek -Vyteká jedna rieka – Angara - 27 ostrovov - 2600 druhov – 2/3 endemity

+ množstvo menších jazier (často dočasných) Najmä na západosibírskej nížine)

Podnebie

• Prevažne mierne pásmo

• Krátke letá a chladné dlhotrvajúce zimy

• Rozdiely medzi juhom a severom

Typy krajín

• Prevažne tajga, na severe pás tundry, juh pásmo lesa mierneho pásma

Typy krajín

• Tundra - permafrost;

- machy lišajníky, bylinné vŕby

- pižmoň severský, polárny medveď, polárna líška, sova snežná

• Tajga- podzol

- Ihličnatý les (smrek), vras, brusnice, čučoriedky, machy

- soboľ, kuna, hranostaj, medveď hnedý, los, jeleň sibírsky, rys ostrovid

• Les mierneho pásma, lesostep– breza, buk, dub,

väčšinou opadavé;

- jeleň, medveď hnedý, srna, diviak, stepná mačka

História do roku 1922

• do 5. storočia – rozvoj kultúr (Diakovská) • do 9. storočia – Stará Rus • Vláda Ivana IV. Hrozného – expanzia na Sibír • 17.stor. – postup na Sibír ( Jakutsk) - 60. roky ovládnutie územia za Bajkálom • Ruské impérium

– vojnové konflikty s Tureckom, Francúzskom, Perziou, Japonskom, Krymom

– impérium tvorené krajinami budúceho ZSSR

• „červení“ vs. „bieli“

História po roku 1922

• Súčasť sovietskeho zväzu (1922 – 1991) – Rusko, Ukrajina, Bielorusko, Moldavsko, Gruzínsko,

Azerbajdžan, Arménsko, Kazachstan, Turkménsko, Tadžikistan, Kirgizsko a ďalšie krajiny

• Vznik ZSSR – októbrová revolúcia

• Zánik ZSSR – Perestrojka (Gorbačov)

• Sibír– Rusko vs. Čína (1600 – 1860)

• 1951 – zmlúva o hranici (tok rieky Amur a Ussuri)

Osobnosti ZSSR

Lenin Stalin

Brežnev Gorbačov

Obyvateľstvo

• Počet obyvateľov (2015): 33 000 000 • Hustota zaľudnenia: 2,5-2,9 • Rozmiestnenie obyvateľstva nerovnomerné

• Dôvody: nepriaznivé klimatické podmienky (Sibír), nízka životná úroveň, historické udalosti – vojny

• Národnosti: Rusi, Tatári, Kazachovia... • Prirodzený úbytok (-5 ‰) obyvateľstva • Dominuje kresťanstvo – pravoslávne náboženstvo

– Často vyskytujúce sa sektárstvo

• Indoeurópska jazyková rodina – slovanské jazyky (dominuje ruština, ktorá je rozšírená do ostatných krajín bývalého ZSSR) – Altajská jazyková rodina tiež rozšírená

http://files.geografiapreziakov.webnode.sk/200000237-ef93ef08d7/A111031_P29_ZALUDNENIEV.JPG (upravené)

Sídla

• Mestá (podľa počtu obyvateľov) – 6 kategórií:

– malé, stredné, veľké, väčšie, najväčie, miliónové

• Miliónové mestá: Novosibirsk, Vladivostok, Omsk (ležiace v Ázijskej časti)

• Prístavné mestá (Vladivostok, Chabarovsk)

• Nerovnomerné rozloženie sídel

http://evropa.adam.cz/staty/images/rusko-mapa.gif

Doprava

• Suchozemská • Transsibírska magistrála

• Vodná • Severný ľadový oceán a Ob – nákladná morská doprava

• Celoročne splavné vodné toky (poprepájaná sieť vodných kanálov)

• Letecká • Významné medzinárodné letiská : Novosibirsk,

Krasnojarsk, Magadan, Anadyr, Jakutsk, Tiks, Ekaterinburg

Hospodárstvo

• Primárny sektor : – ovplyvnený prírodnými podmienkami

• Nepomer medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou

• Podnebie

• Pôdy (občasné pasienky, lesné pôdy – tajgy, permafrost)

• Zastarané technológie

– Rastlinná výroba • Malá časť Poamuria, stepy Západnej Sibíre

• Juh až juhozápad - Pšenica, konope, zemiaky

• Poamurie - Pšenica

• Kvety

– Živočíšna výroba

• Rovnomernejšie rozptýlenie, výraznejšia produkcia

• Soby, kožušinová zver (potrava, kožušiny, ťažná sila)

• Juh až juhozápad – dobytok, ovce, kone

• Rybolov – tulene, bieluchy, mrože, kraby, tresky, lososy, slede

• Výnimka v zákaze lovu veľrýb

Tajga – ťažba dreva (najväčšie zásoby dreva na svete)

• Ťažba nerastných surovín • Ural – ropa, zemný plyn

• Západosibírska nížina – ropa, zemný plyn

• Rieka Lena – zemný plyn, čierne uhlie

• Stredosibírska plošina – čierne uhlia

• Novosibirsk – hnedé uhlie

• Diamanty, farebné kovy, železná ruda, zlato, bauxit, meď

• kamenná soľ (Bajkal)

Hospodárstvo

• Podľa HDP - 10 miesto • Celková zadlženosť - 8% HDP • USA - 103% • EÚ - 91%

• USA majú v porovnaní s Ruskom vyše 2x toľko obyvateľov a 8x silnejšiu

ekonomiku. • Miera zadlženosti Ruska je však 12x menšia, ako zadlženosť USA a jeho

ekonomika je stabilnejšia.

• Od januára 2014 k súčasnosti: – 30% (21.10.2015) • Prognóza: Ďalší pokles

• Ťažba ropy by mala v priebehu dvoch desaťročí stúpnuť o tretinu • Orientácia na ázijské trhy (Igor Sečin – šéf najväčšej ropnej spoločnosti ROSNEFT) – (5.9.2015)

• Ruský rozpočet bol postavený na cene ropy na úrovni približne 95 až 100 dolárov za barel. • Súčasná cenová relácia na úrovni 40 až 60 dolárov môže výrazným spôsobom ohrozovať ďalší vývoj.

Exportné, importné krajiny (2014)

Slovensko: 19. miesto - 1,3% 24. miesto - 1%

Zdroj: www.trademap.org

Ďakujeme za pozornosť !