Zhodnocení postavení „emerging economies“ ve světové ekonomice
Transcript of Zhodnocení postavení „emerging economies“ ve světové ekonomice
VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE
FAKULTA MEZINÁRODNÍCH VZTAHŮ
Zhodnocení postavení (charakteristiky)
„emerging economies“ ve světové ekonomice od
90. let 20. století až po vliv současné
hospodářské krize
Daniela GiľakováMojmír Hloža
2010/2011 Lenka Pošvařová
Obsah
Úvod............................................................................................................................................4
1 Emerging economies................................................................................................................5
1.1 Všeobecná charakteristika „emerging economies“.........................................................5
1.2 Klasifikácia „emerging economies“ podľa indexu MSCI..............................................6
1.3 Klasifikácia „emerging economies“ podľa Dow Jonesovho indexu...............................8
1.4 Klasifikácia „emerging economies“ podľa indexu FTSE Global Equity Index Series. .9
2 Konkrétne príklady „emerging economies“ vo svete............................................................12
2.1 Južná Kórea...................................................................................................................12
2.1.1 Obdobie 1960 - 1990..............................................................................................12
2.1.2 Obdobie 1990-2002 a Ázijská kríza.......................................................................14
2.1.3 Obdobie 2002-2010 a finančná kríza......................................................................16
2.2 Brazílie..........................................................................................................................21
2.2.1 Vývoj brazilské ekonomiky 1990-2000..................................................................22
2.2.2 Ekonomický brazilský boom..................................................................................24
2.3 Pobaltské štáty..............................................................................................................28
2.3.1 Ekonomický vývoj pobaltských štátov v 90. rokoch 20. storočia..........................29
2.3.2 Ekonomika pobaltských štátov od roku 2000 až po obdobie finančnej krízy........32
3 „Emerging markets“ na ceste z krízy.....................................................................................37
3.1 Južná Kórea...................................................................................................................37
3.2 Juhovýchodná Ázia.......................................................................................................38
3.3 Latinská Amerika..........................................................................................................39
3.4 Pobaltské štáty..............................................................................................................40
3.5 Súhrnný pohľad na jednotlivé regióny..........................................................................41
Záver.........................................................................................................................................43
Zdroje........................................................................................................................................45
Zoznam tabuliek........................................................................................................................49
Zoznam obrázkov......................................................................................................................49
Zoznam grafov..........................................................................................................................49
Zoznam príloh...........................................................................................................................50
Prílohy.......................................................................................................................................51
Úvod
Seminárna práca sa venuje vybraným rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám, ktoré sú
všeobecne označované ako „emerging markets“. Keďže tieto krajiny sú rozmiestnené
prakticky po celom svete, vybrali sme reprezentantov z troch najdôležitejších svetadielov,
Ameriky, Európy a Ázie, pričom sme sa zaoberali hlavne ich vývojom za posledných
20 rokov.
Cieľom práce je podať informácie o hospodárskom vývoji krajín, ktoré v súčasnosti
kvalitou života a ekonomickej úrovne nie sú na prvých priečkach svetových rebríčkov, avšak
už niekoľko rokov či desaťročí zažívajú nadpriemerný ekonomický rozvoj. Tento rozvoj je
pravdepodobne jedinou cestou, ako pozdvihnúť životnú úroveň obyvateľov hocakej krajiny,
preto je dôležité vedieť, aké kroky treba podniknúť, aby krajina takýto rast zažívala
a dokázala z neho ťažiť. A práve z toho dôvodu sú „emerging markets“ v centre pozornosti
mnohých ekonómov a politikov, ktorí sa snažia pochopiť procesy vedúce k úspechu, aký
v súčasnej dobe zažívajú, aby ich následne mohli aplikovať i vo svojich krajinách, prípadne sa
vyhnúť chybám, ktoré boli rýchlym rastom zapríčinené.
Prvá kapitola sa venuje vymedzeniu pojmu „emerging markets“, čo je pre tieto krajiny
charakteristické a ktoré konkrétne štáty sa sem radia. Prekvapivým zistením bolo, že existuje
viacero prístupov a rôzne inštitúcie používajú rôzne metodiky pre zaradenie krajín pod tento
pojem, vybrali sme preto tri najpoužívanejšie.
Druhá kapitola sa venuje konkrétnym príkladom „emerging markets“ vo svete. Južná
Kórea ako zástupca ázijského kontinentu predstavuje podľa mnohých odborníkov typický
príklad „emerging markets“, Brazília je so svojím hospodárstvom a potenciálom adeptom na
jedného zo svetových lídra multipolárneho usporiadania a krajiny pobaltského regiónu
predstavujú malé otvorené ekonomiky, ktoré boli často dávané za vzor ostatným tranzitívnym
ekonomikám strednej a východnej Európy.
Záverečná kapitola je venovaná zhrnutiu jednotlivých krajín a širšieho regiónu,
a to juhovýchodnej Ázii, Latinskej Amerike a Pobaltiu, popisuje aktuálnu situáciu
a východiská z krízy vo vybraných krajinách, identifikuje spoločné rysy i odlišnosti, ktoré sú
pre krajiny rôznych kontinentov charakteristické.
Prvú kapitolu spracovala Daniela Giľaková, na druhej kapitole pracovali Mojmír
Hloža (Južná Kórea), Lenka Pošvařová (Brazília) a Daniela Giľaková (Pobaltské štáty), tretiu
kapitolu napísal Mojmír Hloža.
4
1 Emerging economies
Pojem „emerging economies“ po prvýkrát použil ekonóm Svetovej banky Antoine van
Agtmael v 80. rokoch minulého storočia. V 90. rokoch 20. storočia sa tento termín začal už
bežne používať v ekonomickej terminológii. Vymedzenie tohto pojmu nie je jednoznačné.
Ani v súčasnosti neexistuje jednotná definícia, podľa ktorej by sa dalo jednoznačne určiť,
ktoré krajiny do tejto skupiny ešte patria a ktoré už nie sú jej súčasťou. Navyše medzinárodné
organizácie s celosvetovou pôsobnosťou majú svoje vlastné kritériá, podľa ktorých zaradzujú
jednotlivé krajiny do skupiny tzv. „emerging economies“.
1.1 Všeobecná charakteristika „emerging economies“
Jedným z hlavných kritérií pre zaradenie k tzv. rozvíjajúcim sa ekonomikám patrí
príjem na obyvateľa (hrubý národný produkt na obyvateľa). Pre „emerging economies“ je
typický nízky až stredný príjem na obyvateľa.1 Krajiny, ktoré spĺňajú príjmové kritérium
predstavujú približne 80 % svetovej populácie. Svetová banka ( World Bank – WB) rozdeľuje
podľa príjmu všetky krajiny sveta do 4 skupín, tak ako to môžeme vidieť v tabuľke č. 1.2
Tabuľka č. 1: Klasifikácia krajín podľa príjmu na obyvateľa
Klasifikácia krajín podľa príjmu Príjem na obyvateľa Počet krajín
Nízky príjem ≤ 995 $ 40
Nižší stredný príjem 996 $ - 3 945 $ 56
Vyšší stredný príjem 3 945 $ - 12 195 $ 48
Vysoký príjem ≥ 12 196 $ 69
Zdroj: The World Bank: How we Classify Countries (vlastné spracovanie), 2010
Ďalším významným kritériom je ekonomický rast. Skupina tzv. „emerging economies“
sa vyznačuje relatívne vysokým rastom hrubého domáceho produktu. Práve z tohto dôvodu sú
„emerging economies“ považované za veľmi atraktívne. Ich ekonomický rast sa pohybuje na
takej úrovni ekonomického rastu, ako v priebehu 80. a 90. rokoch minulého storočia
dosahovali krajiny označované ako ázijské tigre.3
1 Pearson [online]. Emerging markets defined. Dostupné z WWW: <http://www.pearsoned.co.uk/Bookshop/article.asp?item=361> [cit. 2010-11-13].2 The World Bank [online]. How we classify countries. Dostupné z WWW: <http://data.worldbank.org/about/country-classifications> [cit. 2010-11-24].
3 Pearson [online]. Emerging markets defined. Dostupné z WWW: <http://www.pearsoned.co.uk/Bookshop/article.asp?item=361> [cit. 2010-11-13].
5
Pri hodnotení krajín sa ako ďalší faktor používa dosiahnutá úroveň rozvoja. Do tohto
kritéria sa radí otvorenosť ekonomiky, veľkosť ekonomiky a stav finančného trhu danej
krajiny. Rozvíjajúce sa ekonomiky sa častokrát vyznačujú ekonomickou a politickou
nestabilitou a neistotou.4
Vo všeobecnosti za rozvíjajúce sa ekonomiky môžeme považovať práve tie krajiny,
ktoré smerujú k tomu, aby sa začlenili medzi rozvinuté ekonomiky. Rozvíjajúce sa trhy sú
atraktívne pre investorov, najmä preto, že im poskytujú možnosť vysokých výnosov
z investícií. Vysoká výnosnosť vyplýva predovšetkým z vysokej úrovne ekonomického rastu.
Na druhej strane sa však s investovaním v „emerging economies“ spája vyššie riziko, ktoré
súvisí s politickou nestabilitou, problémami s vnútornou infraštruktúrou, volatilitou menového
kurzu a obmedzenými možnosťami likvidity.5
Rozvíjajúce sa ekonomiky sa vyznačujú pomerne vysokou korupciu. S tým úzko
súvisí neschopnosť miestnej legislatívy túto korupciu efektívne odstrániť. V dôsledku toho
majú investície v „emerging economies“ prevažne krátkodobý a špekulačný charakter. Zlá
vymahateľnosť práva je jedným z faktorov, ktoré brzdia nárast dlhodobých investícií.6
1.2 Klasifikácia „emerging economies“ podľa indexu MSCI
Index MSCI bol vytvorený spoločnosťou Morgan Stanley Capital International. Tento
index vyjadruje výkonnosť svetového akciového trhu.7 V prílohe č.1 sa nachádza obrázok,
ktorý zobrazuje rozdelenie krajín podľa MSCI indexu do 3 hlavných kategórií – rozvinuté
ekonomiky (developed markets), rozvíjajúce sa ekonomiky (emerging markets) a hraničné
trhy (frontier markets).
Index MSCI má viacero podkategórií, ktoré sa vzťahujú k jednotlivým svetovým
regiónom a krajinám. Konkrétne MSCI Emerging Economies (EM) Index sa vzťahuje
k rozvíjajúcim sa ekonomikám a slúži na vyjadrenie výkonnosti kapitálových trhov na
rozvíjajúcich sa trhoch sveta. Podľa MSCI EM indexu patrí do skupiny rozvíjajúcich sa
4 Pearson [online]. Emerging markets defined. Dostupné z WWW: <http://www.pearsoned.co.uk/Bookshop/article.asp?item=361> [cit. 2010-11-13].5 Ardeus [online]. Rozvíjející se trhy. Dostupné z WWW: <http://www.e-podnikani.cz/SITUACNI-ANALYZA-ONLINE/Rozvijejici-se-trhy.html> [cit. 2010-11-13].6 Ardeus [online]. Rozvíjející se trhy. Dostupné z WWW: <http://www.e-podnikani.cz/SITUACNI-ANALYZA-ONLINE/Rozvijejici-se-trhy.html> [cit. 2010-11-13].7 MSCI [online]. MSCI Global Equity Indices. Dostupné z WWW: <http://www.mscibarra.com/products/indices/international_equity_indices/> [cit. 2010-11-14].
6
ekonomík 21 krajín.8 V rámci ázijského regiónu sa do tejto skupiny radí Čína, India,
Indonézia, Kórea, Malajzia, Filipíny, Taiwan, Thajsko. Ďalej k rozvíjajúcim sa ekonomikám
patrí Brazília, Chile, Kolumbia, Peru a Mexiko, ktoré predsatvujú región Latinskej Ameriky.
Afrika má 3 zástupcov, ktoré sú podľa vyššie uvedeného indexu klasifikované ako „emerging
economies“ a to Maroko, Egypt a Južná Afrika. Do tejto skupiny patrí taktiež Turecko,
Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Rusko.9 Na nasledujúcom obrázku č. 1 môžeme vidieť
štáty, ktoré patria do skupiny tzv. „emerging economies“.
Obrázok č.1: „Emerging economies“ podľa indexu MSCI EM
Zdroj: Ferguson Oliver: Positive Market Performance, 2010
8 MSCI [online]. Index Definitions. Dostupné z WWW: <http://www.mscibarra.com/products/indices/international_equity_indices/definitions.html#EM> [cit. 2010-11-14].9 Seeking alpha [online]. Investing in Non -U.S. Stock Markets . Dostupné z WWW: <http://seekingalpha.com/article/74384-investing-in-non-u-s-stock-markets> [cit. 2010-11-14].
7
1.3 Klasifikácia „emerging economies“ podľa Dow Jonesovho
indexu
Dow Jones Index je „najznámejši a najpopulárnejší akciový index sveta.“10 Tento
index informuje o aktivite na akciovom trhu a vypočítava sa každý deň. Základom pre
výpočet jeho hodnoty je kurz akcií v ňom obsiahnutých.11
Spoločnosť Dow Jones vydáva okrem hlavného indexu - Dow Jones Industrial
Average (DJIA) veľké množstvo ďalších indexov. Ďalším významným indexom, ktorý
odráža vývoj na globálnej úrovni je tzv. Dow Jones Global Total Stock Market index. Tento
index zahŕňa 12 000 cenných papierov zo 65 krajín sveta a tým pokrýva rozvinutý a aj
rozvíjajúci sa trh. Týchto 65 krajín je rozdelených do 4 regiónov a na základe toho sa potom
vypočítavajú štyri hlavné regionálne indexy.12
Tabuľka č.2: „Emerging economies“ podľa Dow Jonesovho indexu
Zdroj: Dow Jones Indexes: Dow Jones Total Stock Market Indexes, 2010
Uvedených 65 krajín je okrem toho rozdelených do dvoch skupín a to na rozvinté
ekonomiky (developed markets) a rozvíjajúce sa ekonomiky (emerging economies).V tabuľke
10 ČSOB [online]. ČSOB Slovník. Dostupné z WWW: <http://www.csob.sk/slovnik#D> [cit. 2010-11-14].11 TRIM Broker [online]. Dow Jones Industrial Average. Dostupné z WWW: <http://www.trimbroker.com/index.php/text/online-vzdelavanie/obchodujem-dow-jones-industrial-average> [cit. 2010-11-14].12 Dow Jones Indexes [online]. Dow Jones Total Stock Market Indexes. Dostupné z WWW: <http://www.djindexes.com/mdsidx/downloads/brochure_info/Dow_Jones_Total_Stock_Market_Indexes_Brochure.pdf> [cit. 2010-11-14].
8
č. 2 sa nachádzajú tzv. „emerging economies“, ktoré sú do tejto kategórie zaradené na základe
Dow Jonsovho indexu. Podľa tohto kritéria sa za „emerging economies“ považuje 35 krajín
sveta.
Podľa Dow Jonesovho index patrí do kategórie „emerging economies“ o 14 krajín viac
ako podľa indexu MSCI Emerging Markets. Krajiny, ktoré sú zaradené do tejto skupiny
navyše v porovnaní s predchádzajúcim typom klasifikácie sú Argentína, Pakistán, Srí Lanka,
Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovensko, Maurícius. A okrem toho túto
skupinu tvoria aj štáty ako Jordánsko, Oman, Bahrajn, Katar, Kuvajt, Spojoné arabské
emiráty, ktoré reprezentujú región Stredného východu. Dow Jonesov index na rozdiel od
MSCI EM indexu nezahŕňa do kategórie rozvíjajúcich sa ekonomík Kóreu.
1.4 Klasifikácia „emerging economies“ podľa indexu FTSE
Global Equity Index Series
Ďalší z indexov, ktorý sa bežne používa na klasifikáciu krajín je FTSE Global Equity
Index Series ( FTSE = Financial Times Stock Exchange). Na základe tohto indexu sú
jednotlivé krajiny rozdelené do troch hlavných skupín. Prvú skupinu tvoria rozvinuté
ekonomiky ( developed economies). Druhá skupina pozostáva z krajín, ktoré patria do
kategórie rozvíjajúcich sa ekonomík ( emerging economies). Poslednú tretiu skupinu tvoria
tzv. hraničné ekonomiky ( frontier economies).13 Rozdelenie krajín do jednotlivých skupín sa
nachádza v prílohe č. 2.
Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch indexov, sa pri tomto členení skupina
„emerging economies“ navyše delí na dve podskupiny. Jednotlivé krajiny sú rozdelené do
podskupín na základe rozvinutosti trhovej infraštruktúry a podľa výšky hrubého národného
príjmu.14 Rozdelenie do podskupín je nasledujúce:
Pokročilé rozvíjajúce sa ekonomiky ( advanced emerging) - do tejto kategórie
patria krajiny s vyšším stredným príjmom, ktoré disponujú pokročilou trhovou
infraštruktúrou a krajiny s vysokým príjmom a menej rozvinutou trhovou
infraštruktúrou.
13 FTSE [online]. FTSE Global Equity Index Series Country Classification. Dostupné z WWW: <http://www.ftse.com/Indices/Country_Classification/Downloads/FTSE_Country_Classification_Update_Mar10.pdf> [cit. 2010-11-14].14 FTSE [online]. FTSE Glossary. Dostupné z WWW: <http://www.ftse.com/Research_and_Publications/FTSE_Glossary.jsp> [cit. 2010-12-05].
9
Sekundárne (druhotné) rozvíjajúce sa ekonomiky (secondary emerging) – táto
skupina pozostáva z krajín s nízkym a nižším stredným príjmom a
súčasne primeranou trhovou infraštruktúrou a krajiny s vyšším stredným príjmom,
ktoré majú menej rozvinutú trhovú infraštruktúru.15
V nasledujúcej tabuľke č. 3 môžeme vidieť rozdelenie rozvíjajúcich sa ekonomík do
vyššie uvedených podskupín.
Tabuľka č. 3: Rozdelenie rozvíjajúcich sa ekonomík na dve podskupiny podľa indexu FTSE
Rozvíjajúce sa ekonomiky
Pokročilé ( advanced emerging) Sekundárne ( secondary emerging)
Brazília Chile
Maďarsko Čína
Mexiko Kolumbia
Poľsko Česká republika
Južná Afrika Egypt
Taiwan India
Indonézia
Malajzia
Maroko
Pakistan
Peru
Filipíny
Rusko
Thajsko
Turecko
Spojené Arabské Emiráty
Zdroj: FTSE: FTSE Global Equity Index Series Country Classification (vlastné spracovanie),
2010
Jednotlivé krajiny sú hodnotené pravidelne a v prípade potreby dochádza k zmenám v
ich zaradení do skupiny. Podľa poslednej správy, ktorá bola publikovaná v septembri 2010
bude Česká republika, Malajzia a Turecko od júna 2011 zaradené do kategórie pokročilých
rozvíjajúcich sa ekonomík.16
15 FTSE [online]. FTSE Glossary. Dostupné z WWW: <http://www.ftse.com/Research_and_Publications/FTSE_Glossary.jsp> [cit. 2010-12-05].16 FTSE [online]. FTSE Global Equity Index Series Country Classification. Dostupné z WWW: <http://www.ftse.com/Indices/Country_Classification/Downloads/FTSE_Country_Classification_Update_Mar10.pdf> [cit. 2010-11-14].
10
Okrem toho je možné v budúcnosti očakávať zmeny v statusoch ďalších krajín, ktoré
sú v súčasnosti na tzv. pozorovacej listine. Grécko môže zaznamenať zníženie úrovne a posun
z rozvinutej ekonomiky do pokročile sa rozvíjajúcej ekonomiky. Zhoršenie úrovne je
pravdepodobné aj v prípade Kolumbie, ktorá by mohla očakávať posun zo sekundárne sa
rozvíjajúcej ekonomiky na úroveň hraničnej ekonomiky.
Na druhej strane zlepšenie svojho statusu môže očakávať Ghana a Kazachstan, ktoré
by sa mohli začleniť medzi hraničné ekonomiky. Zároveň je pravdepodobné, že si polepší aj
Kuvajt, ktorý by sa tak mohol zaradiť medzi sekundárne sa rozvíjajúce ekonomiky. Svoju
pozíciu môže zlepšiť aj Taiwan a Thajsko. Pričom Thajsko by sa začlenilo k pokročilým
rozvíjajúcim sa ekonomikám a Taiwan by sa posunul do kategórie rozvinutých ekonomík.17
Zo súhrnného hodnotenia jednotlivých typov klasifikácie vyplýva, že niektoré z krajín
sú podľa všetkých troch typov klasifikácie považované za tzv. „emerging economies“.
Konkrétne ide o tieto krajiny: Brazília, Chile, Kolumbia, Mexiko, Peru, Čína, India,
Indonézia, Malajzia, Filipíny, Thajsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rusko, Turecko,
Egypt, Južná Afrika a Maurícius. Zároveň môžeme pozorovať, že klasifikácia podľa Dow
Jonesovho indexu zahŕňa do kategórie „emerging economies“ najväčší počet krajín a to 35
štátov. Podľa MSCI indexu je za „emerging economies“ považovaných 21 krajín a podľa
posledného uvedeného indexu FTSE to je 22 krajín.
17 FTSE [online]. FTSE Global Equity Index Series Country Classification. Dostupné z WWW: <http://www.ftse.com/Indices/Country_Classification/Downloads/FTSE_Country_Classification_Update_Mar10.pdf> [cit. 2010-11-14].
11
2 Konkrétne príklady „emerging economies“ vo svete
V druhej kapitole sa zameriame na konkrétne krajiny, ktoré patria do kategórie
„emerging economies“. V rámci ázijského regiónu popíšeme Južnú Kóreu. Spomedzi krajín
Latinskej Ameriky sme vybrali Argentínu a európsky región reprezentujú pobaltské štáty.
V nasledujúcich riadkoch sa budeme venovať hlavne hospodárskemu vývoju týchto krajín od
90. rokov 20. storočia.
2.1 Južná Kórea
V súčasnosti patrí Kórea s takmer 50 miliónmi obyvateľov medzi 20 hlavných
ekonomík sveta. Má pomerne vysoký príjem na obyvateľa ($29 790 PPP, 49. na svete)18, no
stále sa radí medzi „emerging economies“ (podľa MSCI) s jedným z najrýchlejšie rastúcich
HDP. Už v 60. rokoch sa rozhodla profilovať sa ako exportne založená ekonomika a dnes
patrí medzi 10 najväčších svetových exportérov (aj importérov). Ako jedna z mála
rozvinutých krajín sa dokázala vyhnúť recesii počas globálnej finančnej krízy a po
hospodárskych rastoch 2,3 % a 0,2 % v rokoch 2008 a 2009 jej pred pár mesiacmi MMF
zvýšil predpoveď rastu HDP na 6,1 % v roku 2010.19
Poľnohospodárstvo tvorí 2,6 % HDP, priemysel 36,7 % a služby takmer 60,7 %.
Hlavnými priemyselnými obormi sú elektronika, textil, telekomunikácie, výroba automobilov,
chemický priemysel, výroba lodí a ocele. Je najväčším výrobcom polovodičov na svete.20
2.1.1 Obdobie 1960 - 1990
Od začiatku 60. rokov bol ekonomický rast podporovaný vládou, viac ako v Japonsku
alebo na Taiwane. Prvoradým cieľom bola maximalizácia hospodárskeho rastu, pretože
Severná Kórea bola v 60. rokoch ekonomicky aj vojensky silnejšia a rast bol považovaný za
nevyhnutný pre prežitie.
Stratégia bola jasná – orientácia na zahraničie, na priemysel a na hospodársky rast.
Slovné spojenia ako „export na prvom mieste“ a „budovanie krajiny cestou exportu“ boli 18 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].19 Chosunilbo [online]. IMF Raises Growth Forecast for Korea to 6.1%.Dostupné z WWW: < http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2010/09/02/2010090200971.html> [cit. 2010-11-23].20 MarketResearch.com [online]. South Korea: Country Analysis Report – In-depth PESTLE Insight. Dostupné z WWW: <http://www.marketresearch.com/corporate/aboutus/default.asp?SID=70775355-495661336-431801123> [cit. 2010-11-23].
12
súčasťou päťročných plánov. V histórii krajiny môžeme vysledovať niekoľko fáz
priemyselnej politiky.21
Každá podpora bola viazaná na exportné výkony. V prípade Južnej Kórei odrážala
rozvíjajúca sa exportná štruktúra komparatívnu výhodu oveľa bližšie, ako je tomu všeobecne
v pri ochranárskych ekonomikách.
Graf č. 1: Vývoj ekonomiky v rokoch 1962 -1991
Zdroj: KAI-SUN, Kwong: Industrial Development in Singapore, Taiwan, and South Korea,
2001
V 70. rokoch sa vláda zamerala na podporu 6 priemyselných odvetví (podporovali sa
však už predtým), menovite strojársky, lodiarsky, elektrický, oceliarsky,
petrochemický priemysel a priemysel farebných kovov.22 Posledné tri boli vybrané kvôli
tomu, aby sa Kórea stala sebestačná, na týchto odvetviach bola totiž dovtedy nezvyčajne
importne závislá. Ostatné boli vybrané, pretože boli technologicky náročné.
Mimoriadny hospodársky rast bol dôsledkom jedinečnej stratégie – podpory exportu.
Keď bolo množstvo pracovnej sily veľké a platy nízke, rýchlo vybudovali exportne
orientovaný ľahký priemysel. Keď zaznamenali strácajúcu konkurencieschopnosť oproti
novoindustrializovaným krajinám s ešte nižšími mzdami, presunuli sa k ťažkému
a chemickému priemyslu začiatkom 70. rokov. Množstvo týchto odvetví sa stalo
medzinárodne konkurencieschopnými v polovici 80. rokov a v tomto období sa už snažili
usmerňovať svoje snahy na zvýšenie technologickej úrovne v oblasti hi-tech produkcie.23
21 KAI-SUNG, Kwong. Industrial Development in Singapore, Taiwan and South Korea. 2001. 267 s.22 Wikipedia [online]. South Korea. Dostupné z WWW: < http://en.wikipedia.org/wiki/South_Korea> [cit. 2010-11-23].23 KAI-SUNG, Kwong. Industrial Development in Singapore, Taiwan and South Korea. 2001. 267 s.
13
V porovnaní s ostanými krajinami, medzi rokmi 1980 a 1993 klesal podiel priemyslu na HDP
v Singapure, Hong Kongu i na Taiwane, v Kórei však pokračoval v raste.
2.1.2 Obdobie 1990-2002 a Ázijská kríza
V 90. rokoch bola Kórea jednou z najrýchlejšie rastúcich krajín za uplynulé tri
desaťročia. HDP na hlavu zvýšila z 80 USD v roku 1960 nad 15.000 USD v roku 1997.24
V roku 1994 bola druhá vo výrobe lodí s spotrebnej elektroniky, tretia vo výrobe polovodičov
a šiesta vo výrobe automobilov.25 Týmto ohromným úspechom bola Kórea vzorom pre ostatné
rozvíjajúce sa krajiny.
Tabuľka č. 426: Vybrané makroekonomické údaje za roky 1990 - 1997
Rok 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997
Reálny rast HDP 9,155 9,393 5,876 6,134 8,537 9,169 6,999 4,651
Nezamestnanosť 2,458 2,45 2,525 2,9 2,475 2,067 2,058 2,617
Inflácia 8.573 9.334 6.212 4.801 6.266 4.481 4.925 4.439
Zdroj: OECD iLibrary: OECD Factbook, 2010
Ako ukazuje tabuľka č. 4, priemerný hospodársky rast v rokoch 1990 až 1997 bol
7,5 %, nezamestnanosť dosahovala v priemere 2,5 %, čo indikovalo plnú zamestnanosť. Tieto
ukazovatele boli dlhodobo priaznivé a neexistovali významnejšie známky zmeny.
Prinajhoršom sa dalo očakávať postupné spomalenie rastu, ktoré by kopírovalo rast
rozvinutých ekonomík. Z tohto hľadiska bol náhli negatívny dopad Ázijskej krízy na kórejskú
ekonomiku absolútne nečakaný.
Kríza v juhovýchodnej a východnej Ázii v roku 1997 bola pre väčšinu krajín regiónu
najväčšou za posledných 50 rokov. Po desaťročiach hospodárskeho rastu a mnohých
náznakoch nastávajúcej ázijskej ekonomickej dominancie znamenala kríza závažný šok pre
región a firmy operujúce v ňom.27
Pre Kóreu bola kríza špecificky náročná. Štyri najviac postihnuté krajiny boli Thajsko,
Indonézia, Malajzia a Kórea. Dopad na kórejskú ekonomiku sa významne líšil z toho dôvodu,
24 OECD [online]. OECD Factbook 2010: Economic, Environmental and Social Statistics. Dostupné z WWW: <http://www.oecd-ilibrary.org/economics/oecd-factbook_18147364> [cit. 2010-11-23].Wikipedia [online]. Asian financial Crisis. Dostupné z WWW: <http://en.wikipedia.org/wiki/1997_Asian_Financial_Crisis#South_Korea> [cit. 2010-11-23].25 LINSU, Kim. Technology policies and strategies for developing countries: Lessons from the Korean experience.1997. 324 s26 OECD [online]. OECD Factbook 2010: Economic, Environmental and Social Statistics. Dostupné z WWW: <http://www.oecd-ilibrary.org/economics/oecd-factbook_18147364> [cit. 2010-11-23].27 K. Singh and G. Yip, Strategic lessons from the Asian crisis, Long Range Planning, 2000. 729 s.
14
že zvyšné tri krajiny boli členmi ASEANu, ktorý integroval ich trh s tovarom. Kórea členom
nebola a jej ekonomika takisto nie je s týmito štátmi výrazne previazaná. Preto keď kríza
v júli 1997 udrela respektíve sa prvýkrát prejavili jej známky, dôvody očakávať ju aj v Kórei
neboli veľké.
Namiesto toho bola Kórea skôr prirovnávaná ku Hong-Kongu, Singapuru a Taiwanu
(zvyšné tri niekdajšie ázijské tigre). Hoci v septembri 1997 sa určité známky ekonomického
spomalenia ukázali, existovala všeobecne silná dôvera že nie sú závažné a že nebudú viesť
k žiadnej veľkej kríze. Dôkazom je napríklad článok v Business Korea zo septembra 1997:
„A slowdown, Yes… But not a crisis“. I údaje z roku 1997 tomu príliš nenasvedčovali.
V roku 1998 boli však už efekty krízy viditeľné. Ekonomika za rok prepadla o 6,7 %, won
stratil približne 40 % a nezamestnanosť sa strojnásobila.28
Kórea sa však z krízy rýchlo dostala a na konci roka 1999 sa ekonomické oživenie
valilo naprieč všetky očakávania, väčšiu hrozbu skôr predstavovala inflácia, tá sa však už
kontrole nevymkla, ako ukazuje nasledujúca tabuľka.29
Tabuľka č. 5: Vybrané makroekonomické údaje za roky 1997 – 2002
Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002
Reálny rast HDP 4,651 -6,854 9,486 8,486 3,973 7,15
Inflácia 4,439 7,513 0,813 2,259 4,067 2,762
Nezamestnanosť 2,617 6,95 6,583 4,425 4,017 3,283
Zdroj: OECD iLibrary: OECD Factbook, 2010
Hospodársky rast takmer 9,5 % za rok 1999 bol najväčší za celé desaťročie,
nezamestnanosť za november klesla na 4,6 %, čo bolo 21 mesačné minimum (pre porovnanie
– vo februári bola 8,6 %) a kórejská centrálna banka dokonca dvakrát varovala pred
prehriatím ekonomiky. Standard & Poor's zvýšila úverový rating pre Kóreu na úroveň spred
krízy. Svedectvom je opäť novinový článok - BusinessWeek. Korea: A supersonic recovery30
z 6. decembra 1999.
28 ScienceDirect [online]. The value of real options investments under abnormal uncertainty: The case of the Korean economic crisis.Dostupné z WWW: <http://www.sciencedirect.com/science?_ob=ArticleURL&_udi=B6W5M-4RD3WKW-1&_user=362460&_coverDate=01/31/2008&_rdoc=1&_fmt=high&_orig=search&_origin=search&_sort=d&_docanchor=&view=c&_searchStrId=1553258020&_rerunOrigin=google&_acct=C000017718&_version=1&_urlVersion=0&_userid=362460&md5=ec840b0bfb6b76e5f030ec5fc51f2c0e&searchtype=a> [cit. 2010-11-23].29 OECD [online]. OECD Factbook 2010: Economic, Environmental and Social Statistics. Dostupné z WWW: <http://www.oecd-ilibrary.org/economics/oecd-factbook_18147364> [cit. 2010-11-23].30 Businessweek [online]. Korea: A supersonic recovery. Dostupné z WWW: <http://www.businessweek.com/1999/99_49/b3658110.htm> [cit. 2010-11-23].
15
2.1.3 Obdobie 2002-2010 a finančná kríza
Od roku 2000 dosahovala Kórea reálny rast HDP v rozmedzí 2,2 % až 8,5 %, prvé
dôsledky krízy zaznamenala v štvrtom štvrťroku 2008, kedy HDP prepadlo o 17 %, čo bolo
viac než dvojnásobne v rámci krajín OECD. 31
Graf č. 2: Reálny rast HDP v rokoch 2000 - 2010
Zdroj: International Monetary Fund: World Economic Outlook, 2010
Tabuľka č. 6: Vývoj zahraničného obchodu, medziročné zmeny
Rok Rast exportov (%) Rast importov (%) Saldo (mil. USD)
2000 19.9 34.0 11 786
2001 -12.7 -12.1 9 341
2002 8 7.8 10 344
2003 19.1 17.6 14 991
2004 31.0 25.5 29 382
2005 12.0 16.4 2 318
2006 14.4 18.4 16 082
2007 14.1 15.3 14 643
2008 13.6 22.0 -13 267
2009 -13.9 -25.8 40 449
Zdroj: Korea International Trade Association: Trade Statistics, 2010
Prepad bol spôsobený hlavne poklesom zahraničného obchodu, hlavne kvôli stredne
a vysoko technologický náročným výrobkom.32 Ekonomický prepad bol ďalej sprevádzaný
odlivom zahraničného kapitálu. Od roku 1998 sústavne vykazovala prebytky zahraničného
obchodu, v roku 2008 však kvôli kríze zaznamenala deficit vo výške 13 mld. USD.33
31 IMD [online]. IMF Data Mapper.Dostupné z WWW: < http://www.imf.org/external/datamapper/index.php> [cit. 2010-11-23].32 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].33 KITA [online]. Korea International Trade Association. Dostupné z WWW: <http://global.kita.net>
16
V roku 2009 exporty klesli, avšak importy klesli ešte viac, v dôsledku čoho
zaznamenala krajina najvyšší obchodný prebytok za posledných 50 rokov. Pre rok 2010 je už
predpokladaný prudký 30% rast ako importov, tak exportov.
Nasledujúca tabuľka ukazuje zmenu vybraných ekonomických ukazovateľov štvrtého
kvartálu 2008 a štvrtého kvartálu 2009. Kórejská mena, won, za toto obdobie stratil 31 % zo
svojej hodnoty (druhý najväčší prepad po Islande). Táto výrazná depreciácia výrazne pomohla
k zvýšeniu medzinárodnej konkurencieschopnosti, reálne exporty sa zvýšili o 10 % (opäť
druhé najvyššie číslo spomedzi sledovaných krajín) a v rebríčku svetových exportérov sa
krajina posunula z 12. na 9. miesto. Napríklad pokiaľ ide o vývoz polovodičov a elektrických
zariadení, objem exportov sa v tomto období zdvojnásobil. Kórea zaznamenala najrýchlejší
rast reálneho HDP spomedzi sledovaných krajín za toto obdobie, 6,1 %.
Tabuľka č. 7: Vývoj medzi prvým štvrťrokom 2008 a 2009
Zdroj: Economic Survey of Korea
Silný rast domáceho dopytu zohral taktiež dôležitú úlohu v ekonomickej obnove,
odrážajúc tri faktory:
Rastúce exporty udržali zamestnanosť i úroveň investícií do strojov a zariadení.
Problémy na finančnom trhu boli relatívne malé vďaka dobrému stavu finančných
inštitúcií.
[cit. 2010-11-23].17
Fiškálne výdaje explicitne stanovené na stimuláciu krízou zasiahnutej ekonomiky boli
najväčšie spomedzi krajín OECD, čo malo pozitívny vplyv na vládne výdaje
a investície (-> najrýchlejší rast fixných investícií v rámci OECD v roku 2009).
Vplyv na zamestnanosť: + 250 tisíc nových pracovných miest pre zraniteľné skupiny,
+ 99 tisíc internship programov pre absolventov, + 276 tisíc krátkodobých zamestnaných vo
verejnom sektore. Odhaduje sa, že bez týchto opatrení by miera nezamestnanosti bola na
úrovni 4,3 %, namiesto 3,6 %, zmena tohto ukazovateľa tak bola najnižšia (menej ako 1 %) v
OECD.
Tabuľka č. 8: Rast domáceho dopytu
Zdroj: Economic Survey of Korea
Silné stránky
Silný exportný sektor
Pravdepodobne najsilnejšou stránkou Kórei je jeho exportná sila. Ako bolo uvedené,
krajina patrí v súčasnosti k desiatke najväčších exportérov, nachádza sa pred Ruskom,
Kanadou i Britániou. Hlavnými vývoznými artiklami sú polovodiče, bezdrôtové
18
telekomunikačné prístroje, motorové vozidlá, počítače, oceľ, lode a produkty
petrochemického priemyslu.34
Ekonomické reformy
Najťažším obdobím bola pre Kóreu ázijská kríza. Vďaka ekonomickým reformám
a reštrukturalizácii finančného sektoru sa však z tohto obdobia rýchlo dostala. Na jednej
strane bolo mnoho bánk znárodnených, na strane druhej však došlo k liberalizácii na
kapitálovom a devízovom trhu. Hlavným dôsledkom bolo získanie makroekonomickej
stability.
Nové iniciatívy pre tvorbu pracovných miest
V januári 2009 vláda identifikovala 5 odvetví služieb – zdravotníctvo, vzdelávanie,
zelené investície, software a turizmus35 – pre ktoré vypracovala stratégie rozvoja. Jedna
časť z nich bola zvolená kvôli vysokej pridanej hodnote a vysokému rastovému
potenciálu, druhá časť kvôli podpore zamestnanosti. V ekonomike Kórei hrá štát
významnú rolu a podobné stratégiu majú vyššiu váhu v porovnaní s tými českými alebo
slovenskými. Dôkazom je hospodárska politika za posledných 50 rokov (napríklad keď
v krajine zaznamenali strácajúcu konkurencieschopnosť, presunuli sa k ťažkému
a chemickému priemyslu začiatkom 70. rokov. Množstvo týchto odvetví sa stalo
medzinárodne konkurencieschopnými v polovici 80. rokov a v tomto období sa už snažili
usmerňovať svoje snahy na zvýšenie technologickej úrovne v oblasti hi-tech produkcie.36)
Zóny voľného obchodu
Ďalšie kroky vo zvyšovaní medzinárodnej konkurencieschopnosti sa odrážajú vo
vytváraní obchodných partnerstiev a zón voľného obchodu (FTA). FTA v súčastnosti
pokrýva 15 % medzinárodného obchodu (Čile, Singapur, EFTA, ASEAN)37, nedávno
bola podpísaná FTA s EÚ (vôbec najrozsiahlejšia, akú kedy EÚ uzavrelo)38. FTA mala
byť v tejto dobe uzavretá i s USA, k dohode však nedošlo a jednania stroskotali. Ďalej
prebiehajú jednania s Austráliou, Kanadou, Kolumbiou, Japonskom, Mexikom, Novým
Zélandom a GCC. Zvažujú sa FTA i s Čínou, Izraelom, Tureckom, Ruskom, Mercosurom
34 MarketResearch.com [online]. South Korea: Country Analysis Report – In-depth PESTLE Insight. Dostupné z WWW: <http://www.marketresearch.com/corporate/aboutus/default.asp?SID=70775355-495661336-431801123> [cit. 2010-11-23].35 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].36 KAI-SUNG, Kwong. Industrial Development in Singapore, Taiwan and South Korea 2001. 267 s.37 ?OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].38 Zastoupení Evropské komise v ČR [online]. EU a Jižní Korea podepsaly dohodu o volném obchodu. Dostupné z WWW: <http://ec.europa.eu/ceskarepublika/press/press_releases/10_1292_cs.htm> [cit. 2010-11-23].
19
a Juhoafrickou colnou úniou. Zóny voľného obchodu môžu napomôcť rýchlejšiemu rastu
PZI.
Slabé stránky
Klesajúce toky PZI
Regulácie pre PZI sú v porovnaní so susednými krajinami zastarané. Napriek vysokému
hospodárskemu pokroku Kórea nepriťahuje odpovedajúce množstvá PZI a zaostáva za
Japonskom i Singapurom. S tým, ako sa India stáva ďalším svetovým hráčom bude pre
Kóreu priťahovanie PZI ešte ťažšie. Naopak, otvorené prejavy odporu, nedostatočná
transparentnosť a prehnané regulácie spôsobili odliv niektorých PZI. Napriek vysokej
otvorenosti je úroveň integrácie so svetovou ekonomikou stále na nízkej úrovni, hlavne
pokiaľ ide o úroveň dovozov, podielu zahraničných pracovníkov a zásoby PZI.39 V roku
2008 tvorili PZI iba 8 % HDP – tretia najnižšia úroveň v OECD. Navyše, do sektoru
služieb z nich smerovalo menej ako polovica (čo je druhý najnižší podiel). Aby Kórea
dosiahla vyššiu úroveň, je nutné, aby znížila obmedzenia na pohyb PZI, vrátane napríklad
stropu pre zahraničné podiely v kľúčových sektoroch.
Nízka úroveň konkurencie
Po ázijskej kríze urobila Kórea veľké skoky v oblasti ekonomických reforiem. Krajina
však stojí ešte pred druhou časťou trhovo orientovaných reforiem - urobiť domáci trh
konkurencieschopnejším. Malé a stredné podniky zamestnávajú takmer 80 % ľudí a
tvoria 40 % vývozu, ale sú stále pod vládnymi reguláciami a ochranou pred konkurentmi
z iných rýchle sa rozvíjajúcich krajín. V tejto oblasti urobila v období rokov 2008 a 2009
krajina výrazný pokrok, keď sa podľa štúdie Svetovej banky „náklady na začatie
podnikania“ posunula zo 126. na 53. miesto vo svete.40
Nízka produktivita práce
Produktivita práce je iba polovičná v porovnaní s prvou polovicou priemeru OECD
a populácia starne rýchlejšie ako väčšina krajín OECD, podiel ľudí nad 65 rokov sa zvýši
medzi rokmi 2000 a 2018 zo 7 % na 14 %.41 Udržanie rýchlosti zvyšovania úrovne HDP
na hlavu závisí práve na zužovaní veľkej medzery medzi produktivitou práce a prepadom
množstva pracovnej sily. Jedným zo zámerov vládnej politiky v dlhodobom hľadisku je
39 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].40 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].41 MarketResearch.com [online]. South Korea: Country Analysis Report – In-depth PESTLE Insight. Dostupné z WWW: <http://www.marketresearch.com/corporate/aboutus/default.asp?SID=70775355-495661336-431801123> [cit. 2010-11-23].
20
zvýšenie produktivity práce v terciárnom sektore, resp. v sektore mimo spracovateľský
priemysel. Sektor služieb je pomerne malý (60 % HDP, 67 % zamestnaných), druhý
najnižší v OECD. Kórejská ekonomika tak výrazne závisí od spracovateľského priemyslu
– z 30 najväčších podnikov pôsobia len 4 v sektore služieb (v USA 12). Kórejský
výnimočný ekonomický rast za posledných 50 rokov bol aj dôsledkom úspešných
inovácií v spracovateľskom priemysle. Pre udržanie dynamiky je potrebné rozšíriť
inovácie i na ostatné sektory hospodárstva, hlavne služby. V roku 2007 vydala Kórea na
vedu a výskum 3,2 % HDP (4. najvyššie výdaje z OECD), do sektoru služieb však šlo iba
7 %, čo je najmenej spomedzi OECD (priemer je 35 %).42
2.2 Brazílie
Brazilská federativní republika představuje svou rozlohou (8 514 215 km2) a svým
počtem obyvatel (201 mil. – rok 2010) pátou největší zemi světa. Z hospodářského hlediska
se jedná o osmou největší ekonomiku, co se HDP týče a devátou největší svým výsledkem
parity kupní síly a předpokládá se, že její síla bude stále růst.43
Svoji ekonomickou sílu upevňuje svým členstvím v mnoha mezinárodních a
regionálních integracích. Jedná se například o Mezinárodní obchodní organizaci WTO,
Mezinárodní měnový fond IMF, Světová banka WB, regionální uskupení MERCOSUR,
Skupiny Rio, Amazonského paktu a další.
2.2.1 Vývoj brazilské ekonomiky 1990-2000
Ekonomika Brazílie si prošla mnoha ekonomickými událostmi od nadvlády
Portugalska v 16. století až po o dvě století později dosažením nezávislosti a zrušením
otroctví. V roce 1930 se začala Brazílie transformovat do moderní, industrializované
ekonomiky. V 80. letech 20. Století převažovala v Brazílii ochranářská politika až nástup
prezidenta Fernanda Collora v roce 1990 znamenal pro Brazílii zlepšení efektivity
průmyslové výroby, rozvoj exportu a především řadu tržních reforem s cílem formovat na
fungující tržní ekonomiku. Mezi lety 1989 a 1994 tak došlo k více než trojnásobnému snížení
celních sazeb z 45 % na 14 % (před rokem 1989 činily určité celní sazby ještě 85 %).
Collorova vláda se snažila zvýšit konkurenceschopnost domácího trhu a přilákat do země
42 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].43 CIA Factbook [online]. Brazil. Dostupné z WWW: <https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/br.html> [cit. 2010-11-23].
21
potřebný zahraniční kapitál. Bohužel v této oblasti byl vidět pouze nepatrný výsledek. Většího
úspěchu dosáhla vláda pod vedením Fernanda Henrique Cardosa, autora Plano Real.44
Struktura HDP
I přes fakt, že Brazílie je označována za zemědělskou velmoc díky výhodným
klimatickým podmínkám (pravidelným srážkám, permanentnímu slunečnímu svitu a
dostatkem zásob vodních zdrojů) podíl primárního sektoru na hrubém národním produktu se
rok od roku snižuje. Podíl zemědělského sektoru na HNP klesl z 11% (1990) na 6% (2009).
Ve stejném období vzrostl poměr průmyslu na HNP o téměř dvojnásobek. Světovou
jedničkou je v produkci a vývozu cukrové třtiny, etanolu, tropických plodin, kávy a hovězího
masa. Nejvíce přispívá do HDP sektor služeb se 68,5 % následovaný průmyslem
s 25,4 % (2009).45
Graf č. 3: Struktura brazilského HDP
Zdroj: CIA World Fact Book: Brazil (vlastní zpracování), 2010
44 RIPPEL, Milan. Hospodářský vývoj Brazílie v 90. Letech 20. Století. 2006. 61 s.45 CIA Factbook[online]. Brazil. Dostupné z WWW: <https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/docs/profileguide.html> [cit. 2010-11-23].
22
Inflace
V období mezi lety 1990 a 1993 byla brazilská ekonomika pod vlivem hyperinflačního
dědictví let sedmdesátých a osmdesátých. Vláda pro záchranu ekonomiky představila
stabilizační plán, který spočíval například v osmnáctiměsíčním zmrazení cen a finančních
aktiv v soukromém sektoru, zavedení prozatímní daně či redukci počtu státních zaměstnanců.
Mimo jiné měl také odstranit omezení volného podnikání a privatizovat státní podniky.
Nicméně tento plán zůstal pouze návrhem, neboť nezískal podpory mezi politiky.
Makroekonomický ukazatel HDP tak v roce 1990 poklesl o 4%, o rok později se zvýšil o
1,1% a v roce 1992 opět snížil o 0,9%. V roce 1993, kdy inflace dosáhla neuvěřitelných
5000% , bylo jasné, že musí být učiněny určité kroky, které by vedly k oživení ekonomiky.
Nová vláda pod vedením Itamara Franca sestrojila nový stabilizační plán (Plano Real)
spočívající v bodech:
přijmutí měny „Real“, která byla zavěšena na americkém dolaru, místo tehdejšího
„cruzeiro“. Centrální banka ho držela na nadhodnocené úrovni (docházelo ke
zlevňování importovaných statků)
restriktivní fiskální a monetární politika
snížení výdajů veřejného rozpočtu o 2 %, zvýšení daňových sazeb o 5 %
Tento nový stabilizační plán se dočkal úspěchu v podobě jednociferného procenta
inflace a růstu HDP avšak díky přílivu kapitálu v roce 1994 a 1995 nezabránil zhodnocování
reálného směnného kurzu, které znamenalo díky zvýšené domácí poptávky růst deficitu
běžného účtu.46
Tabulka č. 9: Vývoj nezaměstnanosti a inflace v Brazílii v období 1990-20091990 1991 1994 1997 2002 2005 2007 2009
Nezaměst-
nanost 11,70% 16% 13,80% 14% 13,80% 11,50% 9,60% 8%
Inflace 1539% 2938% 2700% 7% 8% 7,50% 3% 6%
Zdroj: Index mundi: Brazil unemployment rate, 2010
Růst deficitu veřejného rozpočtu a běžného účtu
Další problém, kterému musel Plano Real čelit, byla mexická krize v roce na přelomu
1994-1995, asijská finanční krize v roce 1997 a o rok později finanční kolaps v Rusku.
46 Eberhard Karls Universität Tubingen [online]. Der „Plano-Real“ Erfolgsstory ohne happyend. Dostupné z WWW: <http://tiss.zdv.uni-tuebingen.de/webroot/sp/spsba01_S99_1/paper10b.htm> [cit. 2010-11-23].
23
Všechny uvedené události vyvolaly zvýšení znepokojení zahraničních investorů o udržitelnost
makroekonomického vývoje celého jihoamerického regionu.
Po roce 1995 docházelo k postupné depreciaci, která v lednu v roce 1999 vyvrcholila
brazilskou měnovou krizí, při níž Real zažil svou nejvyšší devalvaci a prudce kolísal. Ve
snaze zastavit pokles kurzu byly až dvojnásobně zvýšeny úrokové sazby.
Vedle vysokého deficitu běžného účtu Brazílii nenahrával ani růst deficitu veřejného
rozpočtu. Bylo nutné přijmout balíček vládních výdajových škrtů a zvýšit daňové sazby, které
měly vygenerovat přebytek ve výši 2,6 % HDP. Pro zajištění dostatečné likvidity poskytl
Mezinárodní měnový fond společně s dalšími institucemi půjčku ve výši $41,5 mld.
V listopadu 1999, oznámila brazilská centrální banka konec zavěšení měny Real na
americký dolar a následný přechod na plovoucí kurz realu vůči americkému dolaru. Zásah
MMF snížil podíl zadlužení Brazílie vůči HDP na 48% a ujistil investory o dodržování přísné
fiskální a monetární politiky.47
Zajímavým faktem je růst brazilské ekonomiky o jedno procento v roce 2001 i přes
probíhající argentinskou ekonomickou krizi, která vyvolala spolu s obavami investorů prudký
pokles hodnoty realu.
2.2.2 Ekonomický brazilský boom
Ekonomický boom zažívá Brazílie za dob vládnutí Luise Inácio Lula da Silva, který
byl do čela vlády zvolen v roce 2002 a znovu zvolen roce 2006. V roce 2004 činil růst HDP
5,7%, o rok později 3,2% a například v roce 2006 4%. Od 1.1.2011 ho má nahradit jeho pravá
ruka Dilma Rousseff.
Za vlády Luly docházelo především k makroekonomickým reformám, reformy
strukturální se spíše opomíjely. Důvodem je stejně jako v ostatních zemích podstatně větší
vliv vlády na fiskální a monetární politiku nežli na strukturální reformy. K prosazení
strukturálních reforem je v případě Brazílie nutné schválení fragmentovaným a obtížně
kontrolovatelným kongresem. Mikroekonomické reformy podněcují zájmové skupiny, které
nutí vládu přijmout určitý kompromis či reformní úmysl zcela zrušit.48
47 RIPPEL, Milan. Hospodářský vývoj Brazílie v 90. Letech 20. Století. 2006. 61 s.48 Deutsche Bank [online]. Brasilien - Vorbild für Länder Lateinamerikas mit schlechter Wirtschaftspolitik? Dostupné z WWW: <http://www.dbresearch.de/servlet/reweb2.ReWEB?addmenu=false&document=PROD0000000000245891&rdLeftMargin=10&rdShowArchivedDocus=true&rwdspl=0&rwnode=DBR_INTERNET_DE-PROD$EM&rwobj=ReDisplay.Start.class&rwsite=DBR_INTERNET_DE-PROD> [cit. 2010-11-23].
24
Graf č 4: Změna HDP Brazílie v %
Zdroj: Trading economics: Brazil Gross Domestic Product, 2010
Velký úspěch sklidil velkorysí vládní Program urychlení růstu (PAC), který byl
spuštěn v roce 2007. „Jeho součástí jsou investice do dopravní infrastruktury, obnovy měst či
na vodohospodářské projekty. Klasický keynesiánský přístup – s pomocí státních peněz se
rozhýbala kola hospodářství.“ V prvních čtyřech letech programu (2007-2010) se počítá
s projekty za 504 miliard realů (ca. 5 bilion Kč). Přestože část programů stále ještě nebyla
dokončena, rozjíždí Brazílie už další kolo investic. V další fázi má v plánu utratit ještě dvakrát
tolik. Juan Pinto Ribeiro z mexické vládní agentury pro podporu obchodu ProMéxico tvrdí, že
převážná část peněz bude investována v oblasti dopravní infrastruktury, která stále
komplikuje působení některých investorů. Nezaměstnanost například klesla v na 6,2%,
zatímco ještě v roce 2006 dosahovala dvojciferných čísel. Nyní dosahuje 8,1 %.
Graf č. 5: Vývoj obchodní bilance Brazílie
Zdroj: UN Comtrade: Brazilian imports, Brazilian exports, Trade balance, 2010
25
Významný podíl na vzestupu této jihoamerické ekonomiky hraje vysoká čínská
poptávka, která v roce 2009 poprvé předčila poptávku USA. Čína má největší zájem o
brazilské nerostné suroviny, především pak železné rudy (1/3 veškerého exportu do Číny).
Objem vývozu železné rudy se ve srovnání s minulým rokem zvýšil až o trojnásobek. Druhou
nejčastější vývozní surovinou do Číny se stala sója se třiceti procenty následovaná ropou
(14%). Saldo zahraničního obchodu je od roku 2001 kladné a v roce 2009 činilo $25 mld, což
představuje pouze jedno procentní meziroční růst oproti roku 2008. Hlavním důvodem
poklesu je globální finanční krize, díky níž se snížily světové ceny nerostných a
zemědělských surovin a zároveň poklesla poptávka po komoditách.49Tradičními obchodními
partnery Brazílie kromě Číny je USA, Argentina, Německo a Nizozemí. V posledních letech
dochází také k expanzi na netradiční trhy (Afrika, Východní Evropa).50
V roce 2008 se Brazílie stala čistým věřitelem a její hospodářská stabilita přesvědčila
ratingové agentury Moody´s, Fitch a S&P o udělení statusu „investment grade“. Brazílie je
považována za největšího příjemce PZI v Latinské Americe. Největším zahraničním
investorem jsou pro Brazílii Spojené státy americké.51 Překážkou pro rozvoj investic je
označován vedle vysoké korupce a kriminality také stav byrokracie, která se podle poslední
zprávy z Doing Business (Světová banka) umístila až na 129. místě z celkových 183
zúčastněných zemí. Jako příklad „zkostnatělé“ byrokracie může posloužit procedura založení
firmy, která trvá 120 dní (průměr OECD 12 dní).52
Rezervy Brazílie
V roce 2008 se až 28 % obyvatelstva Brazílie nacházelo v chudobě, na což se Brazílie
snaží reagovat zvýšením sociálních výdajů. V roce 2005 bylo investováno brazilskou vládou
do oblasti sociální podpory 21,9 % HDP, zatímco ještě v roce 1990 toto číslo činilo 19% z
HDP. Co se sociální politiky Brazílie týče, je vůči obyvatelům velice štědrá. Existuje mnoho
různých programů podporující například rodiny farmářů, poptávku po statcích, komunální
správy v nejchudších regionech či rodiny se školou povinnými dětmi, které obdrží v přepočtu
2500 Kč.53 Oblast vzdělání, je dalším okruhem, na který by Brazílie měla zapracovat.
49 Týdeník Ekonom . Brazílie, země budoucnosti, číslo 43, str. 48-4950 Businessinfo [online]. Brazílie: Zahraniční obchod země. Dostupné z WWW: <http://www.businessinfo.cz/cz/sti/brazilie-zahranicni-obchod-zeme/6/1000631/> [cit. 2010-11-23].51 US department of state [online]. Brazil. Dostupné z WWW: <http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/35640.htm> [cit. 2010-11-23].52 Týdeník Ekonom . Brazílie, země budoucnosti. číslo 43, str. 4953 Latin American Studies Association [online]. Social Policies and Statehood in Argentina and Brazil. Dostupné z WWW: <http://lasa.international.pitt.edu/members/congress-papers/lasa2009/files/LeuboltBernhard.pdf> [cit. 2010-11-23].
26
Průměrně činí školní docházka v Brazílii sedm let a podle výsledku PISA studie se místní žáci
umístili na nezáviděhodném 54. místě ze 57. zúčastněných zemí. Dalším negativním
ukazatelem Brazílie je hodnota negramotnosti místních obyvatel, kterých v zemi žije až 12%
z celkového obyvatelstva (2004), přičemž například v Rusku nebo v Jižní Korey toto číslo
dosahuje mnohonásobně menších hodnot (0,3% a 2,1%).54
Brazílie versus BRIC
Srovnáme-li růst HDP rozvíjejících se zemí BRIC, je možné zpozorovat určitý
zaostávání Brazílie za ostatními členskými zeměmi tohoto uskupení. Například ukazatel růstu
HDP Indie v roce 2005 byl čtyři krát vyšší (8,4%), ukazatel Číny dokonce pět krát vyšší
(9,9%) než brazilský (2,3 %). Brazílie dle mého názoru by mohla dosáhnout lepších výsledků
soustředěním se na oblast snižování chudoby a snížením svého zadlužení.55
Tabulka č. 10: Reálný růst HDP ekonomik BRIC v období 1991-2009
1991 1998 2001 2003 2005 2007 2009
Indie 6% 5% 5,2% 8,6% 8,4% 9,0% 7,4%
Čína 3,80% 6,80% 8,3% 10,0% 9,9% 13,0% 9,1%
Rusko -3,30% -3,20% 5,1% 7,3% 6,4% 8,1% -7,9%
Brazílie 5,10% -1,84% 1,3% 0,5% 2,3% 2,4% -0,2%
Zdroj: Trading economics: BRIC Gross Domestic Product (vlastní zpracování), 2010
Výzvy pro Brazílii
Velkou výzvu pro Brazílii představuje mistrovství ve fotbale v roce 2014 a olympijské
hry o dva roky později, které si vyžádají ohromné výdaje. Experti avšak varují před
nekontrolovatelným nárůstem výdajů vlády, stejně jako na rostoucí závislosti exportu surovin
do Číny. Při splasknutí čínské bubliny, by Brazílie mohla být vážně ohrožena. Nevýhodu
představuje pro brazilské exportéry oslabující dolar, jež vůči brazilské měně, real, oslabil od
června tohoto roku o dvanáct procent a snižuje tak konkurenceschopnost domácího zboží na
zahraničním trhu. „Vláda se nyní zvyšováním daní na finanční operace ze zahraničí snaží
omezit příliv peněz, které jdou za vysokými brazilskými úrokovými mírami. A tím
zpevňování realu zastavit“.
54 CIA Factobook [online]. Brazil. Dostupné z WWW: <https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ks.html, https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/rs.html> [cit. 2010-11-23].55 IHS GLobal Insight [online]. President of Brazil Launches Programme to Boost Economic Growth. Dostupné z WWW: <http://www.ihsglobalinsight.com/SDA/SDADetail8123.htm> [cit. 2010-11-23].
27
Vedle sportovních událostí se je možné očekávat povýšení energetického koncernu
Petrobas na čtvrtého největšího ropného producenta. V podmořských hlubinách u brazilského
pobřeží „čeká“ na Brazílii přibližně 8000-12 000 mld. litrů ropy.56
2.3 Pobaltské štáty
Názov Pobaltské štáty dnes označuje tri krajiny – Estónsko, Lotyšsko, Litva, ktoré
ležia na severovýchode Európy a na východnom pobreží Baltského mora. Ich geografické
umiestnenie môžeme vidieť na obrázku č. 2. Všetky tri krajiny sa svojou rozlohou radia
medzi relatívne malé štáty. Spoločne zaberajú plochu o rozlohe 175 000 km2. Rovnako aj
počtom obyvateľov patria medzi pomerne malé krajiny. Všetky tri pobaltské štáty majú
spoločne takmer 6 914 000 obyvateľov.57
Obrázok č. 2 : Mapa Pobalstkých štátov
Zdroj: Encyclopaedia Britannica: Baltic states, 1994
Pobaltské krajiny spája okrem geografickej blízkosti aj spoločná kultúra, história
a ekonomický vývoj. Z toho vyplývajú veľmi blízke vzťahy a väzby medzi jednotlivými
štátmi navzájom. Na základe paktu Ribbentrop – Molotov, ktorý bol uzavretý medzi
Nemeckom a Sovietskym zväzom, boli všetky tri pobaltské štáty v roku 1940 obsadené
56 Týdeník Ekonom. Brazílie, země budoucnosti. číslo 43, str. 4957 Foreign and Commonwealth Office [online]. Europe. Dostupné z WWW: <http://www.fco.gov.uk/en/travel-and-living-abroad/travel-advice-by-country/europe/> [cit. 2010-11-18].
28
Sovietskym zväzom. V rokoch 1941 – 1944 došlo k zmene a krajiny boli okupované
Nemcami. Rok 1944 v histórii Estónska, Lotyšska a Litvy znamenal opäť návrat pod
sovietsku okupáciu, ktorá trvala nasledujúcich štyridsaťšesť rokov. V tomto období
dochádzalo k rusifikácií obyvateľstva. Rusifikácia je jednou z príčin, ktorá stojí za napätými
vzťahmi s Ruskom ešte aj dnes. V 80. rokoch sa začal formovať boj pobaltských štátov za
nezávislosť. Tento boj za nezávislosť bol koordinovaný v rámci Baltského zhromaždenia.58
Na začiatku 90. rokov, po rozpade Zväzu sovietskych socialistických republík, získali
pobaltské krajiny nezávislosť. Ako prvá získalo nezávislosť Litva a to hneď 11. marca 1990.
Potom nasledovalo Estónsko 20. augusta 1990 a o deň neskôr aj Lotyšsko. Po tom, čo bola
uznaná nezávislosť všetkých troch krajín, stali sa súčasťou Organizácie spojených národov
(OSN).59 Prvým krokom ku spolupráci medzi novo vzbiknutými pobaltskými krajinami sa
stala Zmuva o hospodárkej spolupráci medzi Estónskom, Lotyšskom a Litvou.60
2.3.1 Ekonomický vývoj pobaltských štátov v 90. rokoch 20. storočia
V nasledujúcej podkapitole zhodnotím ekonomiku všetkých troch pobaltských štátov
od roku 1990 až do začiatku nového tisícročia. Pri hodnotení ekonomiky vychádzam zo
štatistických údajov publikovaných OECD, UNCTAD a Eurostat.
Litva
Po získaní nezávislosti prebehlo v krajine niekoľko ekonomických reforiem.
Ekonomické reformy na začiatku 90. rokov sa týkali predovšetkým privatizácie, podpory
domáceho obchodu a možnosti kumulácie kapitálu v rukách domácich subjektov.61 V tabuľke
č. 11 vidíme vývoj makroekonomických ukazovateľov Litvy v tomto období.
Tabuľka č. 11: Vývoj ekonomických ukazovateľov Litvy v rokoch 1990 - 2000
1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000
HDP (medziročná zmena v %) -3,3 -5,7 -21,3 -16,2 -9,8 3,3 4,7 7,3 5,1 -4,1 3,3
Nezamestnanosť (v %) 0,3 1,1 1,6 4,5 7,3 6,2 6,7 6,4 8,4 11,5
58 Česko-lotyšský klub [online]. Historie Lotyšska. Dostupné z WWW: <http://www.lotyssko.unas.cz/clk/informace_o_lotyssku/historie.htm> [cit. 2010-11-18].59 EuroInfo [online]. Estónska republika. Dostupné z WWW: <http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske-krajiny/estonska-republika-7df.html> [cit. 2010-11-18].60 StředoEvropskéPolitickéStudie [online]. Spolupráce pobaltských a severských statů. Dostupné z WWW: <http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=224> [cit. 2010-11-18].61 VAŇKOVÁ, Kateřina. Analýza hospodářských vztahu České republiky s pobaltskými zeměmi. Praha, 2008. 88 s. Diplomová práce. Vysoká škola ekonomická v Praze.
29
Inflácia (v %) 9 383 1163 188,7 45,1 35,7 13,1 8,4 6,9 1,1 1,4
Zdroj: OECD iLibrary: OECD Factbook, 2010
Z tabuľky je evidentné, že ekonomika Litvy po získaní nezávislosti zaznamenala
prudký prepad. V roku 1992 dosiahol prepad svoje maximum a pokles reálneho HDP bol na
úrovni takmer – 21%. Od roku 1995 sa situácia vo vývoji HDP začala postupne zlepšovať
a rast HDP sa pohyboval v kladných číslach. Od roku 1995 zaznamenáva litovská ekonomika
rast priemyslu.62 V prípade nezamestnanosti bola situácia na začiatku 90. rokoch pomerne
priaznivá. Nezamestnanosť bola relatívne nízka, ale dochádzalo k jej nárastu v priebehu
celých 90. rokov. Rast nezamestnanosti bol spôsobený najmä úpadkom neefektívnych výrob.
Začiatkom 90. rokov Litva realizovala cenovú reformu, ktorá viedla k rýchlemu prechodu na
tržne stanovené ceny.63 Jedným z dôsledkov rýchleho prechodu na trhové ceny bola vysoká
inflácia., ktorá dosahovala trojciferné čísla a v roku 1992 dosahovala hodnotu 1163 %.
V nasledujúcich rokoch sa rast cenovej hladiny významne zmenšoval a v roku 1997 po
prvýkrát inflácia nadobudla jednocifernú hodnotu a to na úrovni 8,4 %.
Estónsko
Estónska republika, ako znie oficiálny názov Estónska, je najmenší štát spomedzi
pobaltských krajín. V období pred druhou svetovou vojnou bolo Estónsko agrárne
orientovanou krajinou. Pod vplyvom ruskej nadvlády došlo k zmene a hlavný význam sa
začal klásť na priemyselnú výrobu. V roku 1990 mal priemysel šesťdesiatpercentný podiel na
HDP.64 Tabuľka č. 12 poskytuje informácie o vývoji základných ukazovateľov v Estónsku
v priebehu 90. rokov.
Tabuľka č. 12: Vývoj ekonomických ukazovateľov Estónska v rokoch 1990 - 2000
1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000
HDP (medziročná zmena v %) -6,5 -13,1 -14,2 -8,5 -2 4,3 4 10,4 5 -0,7 6,9
62 EuroInfo [online]. Litva. Dostupné z WWW: <http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske-krajiny/litva-725.html> [cit. 2010-11-18].63 Latvijas Banka [online]. Price Dynamics in Latvia. Dostupné z WWW: <http://www.bank.lv/images/img_lb/izdevumi/english/citas/cenu_dinamika-eng.pdf> [cit. 2010-11-18].64 VAŇKOVÁ, Kateřina. Analýza hospodářských vztahu České republiky s pobaltskými zeměmi. Praha, 2008. 88 s. Diplomová práce. Vysoká škola ekonomická v Praze.
30
Nezamestnanosť (v %) 0,1 1,7 1,85 5 5 10 9,7 9,9 12,3 13,7
Inflácia (v %) 32,8 304 954 36 41,7 28,9 16,5 9,9 10,2 3,3 4
Zdroj: OECD iLibrary: OECD Factbook, 2010
Po získaní nezávislosti sa ekonomika Estónska na začiatku 90. rokov vyvíjala
negatívne. V niekoľkých rokoch za sebou dochádzalo k poklesu HDP, čo môžeme vidieť
v tabuľke č. 12. Jednou z príčin poklesu ekonomického rastu bolo zhoršenie vzťahov
s bývalými sovietskymi štátmi. Po prvýkrát až v roku 1995 dosahoval rast HDP kladné
hodnoty, konkrétne v roku 1995 bol na úrovni 4,3 %. V prvých rokoch po získaní nezávislosti
bola úroveň nezamestnanosti veľmi nízka. Zhoršenie väzieb s Ruskom sa negatívne prejavilo
aj v nezamestnanosti a to jej nárastom. Nárast nezamestnanosti bol zaznamenaný najmä medzi
ruskou menšinou. Začiatkom 90. rokov sa nepriaznivo vyvíjala aj inflácia, ktorá dosiahla
svoje maximum v roku 1992. Trojciferné hodnoty inflácie, rovnako ako v prípade Litvy,
súviseli s rýchlou liberalizáciu cien.65 Od roku 1997 bola už situácia výrazne lepšia a inflácia
dosahovala prevažne jednociferné hodnoty.
Lotyšsko
Lotyšská republika bola v období medzi dvoma svetovými vojnami agrárnou
veľmocou a svoje produkty exportovala do rôznych krajín. S príchodom sovietskej okupácie
bolo poľnohospodárstvo utláčané a do popredia sa dostaval rozvoj priemyslu, najmä ťažký
priemysel.66 Prvé roky po zmene režimu a získaní nezávislosti neboli pre Lotyšsko a lotyšskú
ekonomiku jednoduché, čo je evidentné z nasledujúcej tabuľky.
65 VAŇKOVÁ, Kateřina. Analýza hospodářských vztahu České republiky s pobaltskými zeměmi. Praha, 2008. 88 s. Diplomová práce. Vysoká škola ekonomická v Praze.66 EuroInfo [online]. Lotyšsko. Dostupné z WWW: <http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske-krajiny/lotyssko-723.html> [cit. 2010-11-18].
31
Tabuľka č. 13: Vývoj ekonomických ukazovateľov Lotyšska v rokoch 1990 - 2000
1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000
HDP (medziročná zmena
v %) 2,9 -10,45 -34,87 -14,84 0,6 -0,8 3,3 8,6 3,9 1,1 6,8
Nezamestnanosť (v %) - - 2,3 5,8 6,5 6,6 7,2 7 9,2 8 7,8
Inflácia (v %) 11 262 959 35 26,3 23,1 13,1 7 2,8 3,2 1,8
Zdroj: OECD iLibrary: OECD Factbook, 2010
Lotyšsko, rovnako ako ostatné dve pobaltské krajiny, zaznamenalo po získaní
nezávislosti prepad ekonomiky. Najväčší pokles dosiahlo Lotyšsko v roku 1992, vtedy pokles
HDP dosiahol úroveň –35 %. Tento pokles bol najväčší spomedzi pobaltských krajín.
Odvtedy sa situácia začala postupne zlepšovať a v roku 1996 už ekonomika zaznamenala rast
3,3 %. Aj nezamestnanosť prešla podobným vývojom ako v ostatných dvoch pobaltských
štátoch. Spočiatku dosahovala veľmi nízke hodnoty, čo môžeme sledovať v tabuľke č. 13.
A od roku 1993 dochádzalo k jej miernemu nárastu. Aj v prípade Lotyšska dosahovala
inflácie vysoké hodnoty - v roku 1992 sa priblížila k hranici 1000 %, zastavila sa na úrovni
959 %. Liberalizácia cien bola jedným z faktorov, ktoré spôsobili obrovský nárast inflácie.
Avšak v roku 1997 sa situácia stabilizovala a inflácia sa ustálila na jednocifernej hodnote.
Celkovo vývoj pobaltských štátov v 90. rokoch možno rozdeliť na dve etapy. V prvej
polovici 90. rokov sa museli všetky tri štáty vysporiadať s negatívnym vývojom ekonomiky
a prekonať množstvo problémov, aby mohli nastúpiť na cestu ekonomického rastu
a prosperity. V druhej polovici 90. rokov už bola situácia priaznivejšia, čo sa prejavovalo aj
v ekonomických výsledkoch jednotlivých krajín, tak ako to ukazujú vyššie uvedené tabuľky.
2.3.2 Ekonomika pobaltských štátov od roku 2000 až po obdobie finančnej
krízy
Pobaltské ekonomiky vstupovali do nového tisícročia s kladnými číslami
ekonomického rastu. V období tesne pred krízou prekonali hranicu desaťpercentného rastu
HDP. Vývoj HDP od roku 2000 pre lepšiu prehľadnosť zobrazuje graf č. 6. Zmena
v pozitívnom vývoji HDP nastala až v období, keď sa začala prejavovať hospodárska kríza.
Vtedy všetky tri ekonomiky zaznamenali prudký prepad.
32
Graf č. 6: Vývoj HDP v Pobaltských štátoch v období 2000 - 2009
Zdroj: UnctadStat: Real GDP growth rate (vlastné spracovanie), 2009
Až do nástupu hospodárskej krízy vykazovali pobaltské krajiny nadpriemerný rast
HDP v porovnaní s krajinami EÚ 15 (tzv. staré členské krajiny Európskej únie). V tom čase
sa priemerný hospodársky rast v EÚ 15 pohyboval na úrovni 2,3 %.67 Práve vďaka
dlhodobému nadpriemernému ekonomickému rastu začali byť tieto tri krajiny súhrnne
označované ako tzv. európske tigre. V roku 2004 sa všetky tri štáty stali členmi EÚ, čím sa
začlenili medzi vyspelé krajiny Európskej únie.
V novom tisícročí sa pozitívne vyvíjala aj nezamestnanosť. Od roku 2000 dochádzalo
k jej postupnému znižovaniu vo všetkých troch krajinách. Najväčší pokles nezamestnanosti
zaznamenala Litva, ktorá znížila nezamestnanosť zo 16,4 % v roku 2000 až na úroveň 4,3 %
v roku 2007. Na nasledujúcom grafe je zachytená nezamestnanosť v pobaltských štátoch
v porovnaní s nezamestnanosťou v EÚ 15. Aj napriek klesajúcemu trendu v úrovni
nezamestnanosti, bola nezamestnanosť v Pobaltí stále vyššia ako v EÚ 15. V roku 2005 sa
nezamestnanosť vyrovnala európskemu priemeru a až do nástupu hospodárskej krízy bola
dokonca nižšia ako v krajinách EÚ 15. Pobaltské štáty týmto potvrdili pozitívny ekonomický
vývoj a svoje miesto medzi vyspelými ekonomikami Európy.
Graf č. 7: Vývoj nezamestnanosti v pobaltských štátoch a EÚ 15 v rokoch 2000 - 2009
67 Eurostat [online]. Real GDP growth rate. Dostupné z WWW: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020> [cit. 2010-11-19].
33
Zdroj: Eurostat: Unemployment rate by gender (vlastné spracovanie), 201068
Pobaltské krajiny patria v Európe medzi jeden z regiónov, ktorému sa podarilo
pritiahnuť obrovské množstvo priamych zahraničných investícií ( PZI). Pobaltie sa radí
medzi krajiny, ktoré dosiahli absolútne najväčšie objemy investícií v prepočte k HDP. Vysoký
príliv zahraničných investícií sa prejavil aj silným ekonomickým rastom (viz graf č.8).69
Hlavnými faktormi, ktoré prispeli k investíciam v tomo regióne boli predovšetkým:
startegická poloha Pobaltia ( akoby brána k ruskému trhu) a existujúca infraštruktúra
(najmä prístavy v Baltskom mori),
lacná a zároveň schopná pracovná sila.70
Všetky tri pobaltské štáty prijali relatívne aktívnu politiku za účelom prilákať, čo najviac
PZI. Hlavní investori, ktorí prichádzajú do tejto oblasti sú predovšetkým severské štáty.
Výhodou severských štátov je geografická blízskosť s regiónom Pobalita. PZI prichádzajú do
Estónska najmä zo Švédska, Fínska a Veľkej Británie a smerujú do oblasti finančného
sprostredkovateľstva. Estónsko nie je len pasívnym príjemcom investícií, ale taktiež sa snaží
investovať v zahraničí, konkrétne v Lotyšsku a Litve.71 V prípade Lotyšska najviac investícií
pochádza z Fínska, Švédska, Dánska a Nemecka. Prevažná časť investícii smeruje do výroby,
68 Eurostat [online]. Unemployment rate. Dostupné z WWW: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsiem110&plugin=1> [cit. 2010-11-19].69 HNonline.sk [online]. Skrotenie divokého východu. Dostupné z WWW: <http://hnonline.sk/ekonomika/c1-20942335-skrotenie-divokeho-vychodu>[cit. 2010-11-19].70 StředoEvropskéPolitickéStudie [online]. Spolupráce pobaltských a severských statů. Dostupné z WWW: <http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=224> [cit. 2010-11-18].71 Centrum výzkumu konkurenční schpnosti české ekonomiky [online]. Zahraniční kapitál a konkurenceschopnost vybraných zemí EU . Dostupné z WWW: <http://is.muni.cz/do/1456/soubory/oddeleni/centrum/papers/wp2008-11.pdf > [cit. 2010-11-19].
34
finančníctva, obchodu a komunikačných služieb.72 V Litve investuje najmä Švédsko, Dánsko
a Poľsko a investície smerujú do spracovateľského priemyslu.73 „Faktor, ktorý môže
v pobaltských štátoch v budúcnosti pôsobiť na pokles prílivu PZI ( či ich presun do Rumunska
a Bulharska), sú okrem makroekonomických rizík i náklady práce. Tie v pobaltských
krajinách vzrástli medzi rokmi 2000 a 2006 o viac než 100 %.“74
Ako vidíme z nasledujúceho grafu č. 8, spomedzi pobaltských krajín to bolo práve
Estónsko, ktoré zaznamenalo rekordný nárast priamych zahraničných investícií. Estónsko
získalo výrazný náskok v PZI už v roku 2005, zatiaľ čo Litva a Lotyšsko prijali najviac
investícií až v roku 2007. Navyše Estónsko si udržalo relatívne vysokú hodnotu zahraničných
investícií aj v roku 2009, keď sa už naplno prejavovala hospodárska kríza v celom svete. Na
druhej strane Litva a Lotyšsko zaznamenali v roku 2009 výrazný prepad investícií
v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, keď vykazovali hospodársky rast.
Graf č. 8: Vývoj priamych zahraničných investícií v rokoch 2000 – 2009 v Pobaltí (tis. USD)
Zdroj: The World Bank: Foreign direct investment (vlastné spracovanie), 2010
V súčasnosti sú v rámci Európy pobaltské krajiny spolu s Írskom a Islandom
považované za štáty, ktoré zasiahla hospodárska kríza najciteľnejšie. Práve tieto krajiny pred
72 Latvijas Banka [online]. Latvia´s balance of payments . Dostupné z WWW: <http://www.bank.lv/LMB/LMB_en.php> [cit. 2010-11-19].73 Bank of Lithuania [online]. Foreign Direct Invesment in Lithuania by countries . Dostupné z WWW: <http://www.lb.lt/stat_pub/statbrowser.aspx?group=8006&lang=en> [cit. 2010-11-19].74 Centrum výzkumu konkurenční schpnosti české ekonomiky [online]. Zahraniční kapitál a konkurenceschopnost vybraných zemí EU . Dostupné z WWW: <http://is.muni.cz/do/1456/soubory/oddeleni/centrum/papers/wp2008-11.pdf > [cit. 2010-11-19].
35
začiatkom krízy vykazovali najsilnejší ekonomický rast, ktorý vystriedal veľký pokles. Pokles
HDP v roku 2009 prekonal vo všetkých troch krajinách úroveň 10 %.75
Aj napriek nepriaznivému vývoju ekonomiky sa Estónsko stane sedemnástym členom
eurozóny. Estónsko je prvá z pobaltských krajín, ktorá príjme spoločnú európsku menu.
Európsky komisár pre hospodárske a menové otázky sa vyjadril, že Estónsko dosiahlo vysokú
mieru udržateľnej hospodárskej konvergencie a je pripravené od začiatku roka 2011 používať
euro ako svoju národnú menu.76
75 E15 FinExpert.cz [online]. Které vyspělé země zasáhla krize nejcitelněji. Dostupné z WWW: <http://finexpert.e15.cz/ktere-vyspele-zeme-zasahla-krize-nejcitelneji> [cit. 2010-11-19].76 EurActiv.sk [online]. Estónsko môže mať euro v 2011. Dostupné z WWW: <http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/estonsko-moze-mat-euro-v-2011-015108> [cit. 2010-11-19].
36
3 „Emerging markets“ na ceste z krízy
Táto kapitola je venovaná aktuálnej hospodárskej situácii v jednotlivých krajinách
a v regiónoch, v ktorých sa tieto krajiny nachádzajú. Vo všetkých štátoch sa pochopiteľne
odzrkadlila kríza, avšak krajiny boli zasiahnuté rôznou silou a jednotlivé regióny sa líšia
hĺbkou ale aj pružnosťou, s akou dokázali na túto situáciu zareagovať.
3.1 Južná Kórea
V Južnej Kórei sa v druhom štvrťroku 2010 zvýšil produkt o 7,2 % (oproti 2. štvrťroku
2009), čo bol šiesty po sebe idúci rastúci kvartál. V júli vzrástli exporty medziročne o 29,6 %,
importy o 28,9 %, (v máji o 40,5 resp. 49,4 %)77 prebytok predstavoval 5,67 mld. USD.78 Pre
celý rok 2010 je očakávaný reálny rast 6,1 %, ktorý bol zvýšený len nedávno - vďaka
presvedčivému vývoju ekonomiky. Na rok 2011 je očakávaný rast na úrovni 4,5 %. Export
zostane riadiacou silou rastu, pretože exportný trh Kórei zostáva silný a firmy profitujú zo
slabého wonu, ktorý je stále ešte 15 % pod úrovňou zo začiatku roku 2008, oproti japonskému
jenu dokonca o 25 % (Japonsko je po Nemecku 4. najväčším exportným partnerom
s podielom 6 %).79 Krátkodobo má Kórea dobré postavenie pre zvýšenie svojho podielu na
svetovom obchode.
Ekonomika bude čeliť pribrzďujúcim silám kvôli končiacim vládnym stimulom
(vládne výdaje v roku 2010 klesnú medziročne o 4,2 %). Počet zamestnaných vo verejných
programoch má klesnúť z 504 tisíc v roku 2009 na 389 tisíc v roku 2010. Nezamestnanosť by
tak mala vzrásť o 0,3 percentuálneho bodu, avšak tento vplyv už bol viac ako vyvážený
rastom voľných miest v spracovateľskom priemysle o 1,6 % v prvom kvartáli 2010. Následne
sa očakáva zvýšenie miezd v súkromnom sektore, ktoré v rokoch 2008-9 stagnovali. Zvýšene
mzdy by mali podporiť spotrebu o 4 % v roku 2011, napriek končiacemu programu podpory
nákupu áut.80
77 Middle East North Africa [online]. South Korea’s trade surplus expands in May. Dostupné z WWW: <http://www.menafn.com/qn_news_story_s.asp?StoryId=1093347472> [cit. 2010-11-23].78 France 24 [online]. S.Korea trade surplus widens in July. Dostupné z WWW: <http://www.france24.com/en/20100801-skorea-trade-surplus-widens-july> [cit. 2010-11-23].79 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].80 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].
37
Na vývoj kórejskej ekonomiky bude mať ďalej vplyv vývoj svetového obchodu,
ktorého rast je OECD odhadovaný na 8 až 11 %, keďže Kórea je výrazne exportne
orientovaná. Význam zohrá i vývoj wonu.
3.2 Juhovýchodná Ázia
Celý región juhovýchodnej Ázie sa z krízy dostáva veľmi dôrazne. Priemerný
hospodársky rast Indonézie, Malajzie, Filipín a Thajska je na rok 2010 odhadovaný na 6,4 %,
v porovnaní s 1,1% rastom v roku 2009.
Exportne založené krajiny Malajzia a Thajsko výrazne ťažili z rastu Číny
prostredníctvom tesných obchodných väzieb. Indonézia a Filipíny s pomerne veľkým
domácim trhom taktiež preukázali pružnosť voči kríze, keď boli schopné uvoľniť efektívne
fiškálne stimuly. Dôležité však bude vrátiť verejný dlh na predkrízovú úroveň a ďalej ho
znižovať. Ešte väčšie riziko však môže vzplanúť z vonka regiónu v tom zmysle, že dopyt
v rozvinutých krajinách bude nižší než očakávaný. Ďalším faktorom je Čína. Centrálna banka
sprísňuje monetárnu politiku aby zamedzila prílišnému rastu domácich úverov, čo má
tendenciou spomaliť reálny ekonomický rast. A práve ekonomiky, ktoré ťažia zo silných
obchodných väzieb na Čínu môžu z takého spomalenia pocítiť spätnú väzbu.
Použitý fiškálny stimul dosiahol bezprecedentných rozmerov (v priemere 4 % HDP)
a výrazne pomohol reálnemu rastu HDP medzi rokmi 2009 a 2010. S ozdravovaním
ekonomiky by mal teraz región smerovať k menej expanzívnemu postoju, ovládať
infláciu, udržať zdravé verejné financie avšak byť pripravený reagovať na prípadné otrasy,
ktoré sa môžu objaviť. Štúdia OECD kladie dôraz hlavne na flexibilné menové kurzy
a efektívnejšie riadenie kapitálových tokov.
Tabuľka č. 14: Reálny rast HDP (%)
2010 2015 priemer 2003-07 priemer 2011-15
Indonézia 6,1 7,1 5,5 6,6
Malajzia 6,5 5,0 6,0 5,5
Filipíny 6,0 3,0 5,7 4,6
Thajsko 7,0 5,1 5,6 5,2
priemer 6,4 5,1 5,7 5,5
Zdroj: OECD Development Centre: Real GDP growth rate, 2010
38
Reálny rast HDP Indonézie, Malajzie, Filipín a Thajska by mal v rokoch 2011 - 2015
dosiahnuť 5,5 %, čo je viac menej zhodné s predkrízovým vývojom. Za strednodobým
ekonomickým výhľadom stoja tri hlavné rysy:81
Proces reštrukturalizácie rastu v juhovýchodnej Ázii bude pravdepodobne počas
nasledujúcich 5 rokov postupný. Novými motormi rastu sa stanú domáca spotreba spolu
s investíciami, export i naďalej bude zohrávať dôležitú úlohu. Prebytok bežného účtu
v pomere ku HDP sa bude znižovať vzhľadom k dynamickému rastu importov, ktorý by mal
prevýšiť rast exportov.
Bežné účty v jednotlivých krajinách sa budú vyvíjať rôzne: v prípade Filipín a Thajska
by sa mali prebytky vrátiť na predkrízovú úroveň, zatiaľ čo v Malajzii by mal klesnúť zo 14
na 12 % HDP. Indonézia sa v rokoch 2011-2015 dostane do deficitu 0,8 % HDP. Deficity
verejných financií sa v týchto rokoch majú pohybovať v rozmedzí 1,2-2,4 % HDP, podstatne
nižšie než sú optimistické výhľady pre väčšinou krajín EÚ.
3.3 Latinská Amerika82
Po pěti letech nadprůměrně vysokého hospodářského růstu byl v roce 2009 poprvé od
roku 2002 registrován v latinsko-amerických státech pokles ekonomiky. Začátek krize (2007)
se LA zemí sotva týkal, neboť LA banky, především komerční banky, neinvestovaly mnoho
do „toxických“ finančních produktů. V porovnání s USA nebo Evropou nedocházelo v LA
zhroucení významných bank (jako důvod je uváděn neprivatizování státních bank).
K omezení negativních dopadů finanční krize přispěly také flexibilní měnové kurzy a
Keynesem inspirované anticyklické finanční politiky.
V roce 2009 bylo možné pozorovat pokles příjmu na LA obyvatele o 3%, snížení
exportu zboží o pětinu a úbytek zahraničních PZI o 30 % oproti minulému roku. Mimo jiné
také kumulované zahraniční zadlužení stouply o 23,3 mld. USD na 766 mld. USD. Odhaduje
se, že globální krize zvýšila počet chudé vrstvy obyvatelstva o 9 milionů.
Nejvíce postiženou zemí z LA je Mexiko, kde došlo v roce 2009 k 22% poklesu
vývozu zboží a až 42% poklesu PZI. V centrálně položených ekonomikách a Karibiku se
kromě klesajících exportů do USA také promítly poklesy příjezdu turistů.
81 OECD [online]. Southeast Asian Economic Outlook 2010. Dostupné z WWW: <http:// http://www.oecd-ilibrary.org/development/southeast-asian-economic-outlook-2010_9789264096004-en> [cit. 2010-11-23].82 German Institute of Global and Area Studies [online]. Lateinamerikanische Wirtschaft 2010 auf Erholungskurs. Dostupné z WWW: <http://www.giga-hamburg.de/dl/download.php?d=/content/publikationen/pdf/gf_lateinamerika_1001.pdf> [cit. 2010-11-23].
39
Účast latinskoamerických států na globálním pádu je především ovlivněna úrovni
zapojení do světového a finančního trhu a dále na hospodářské závislosti na USA. O tom jak
rychle se opět LA postaví na nohy, bude záviset také na vývoji světových cen významných
nerostných surovin a protekčních opatřeních LA a zbytku světa.
3.4 Pobaltské štáty
Pobaltské krajiny boli posledných päť rokov pred krízou označované ako „baltské
tigre“. Zažívali nevídané úrovne ekonomického rastu i najväčšie tempá prílivu zahraničného
kapitálu v Európe. Napriek zdravej rozpočtovej politike a nízkej zadlženosti však zaznamenali
prudký hospodársky pokles. HDP Lotyšska v roku 2009 kleslo o 18 %, Litvy o 15 %
a Estónska o 14 %.83 Prioritou ekonomického modelu pobaltských krajín bola ich
makroekonomická stabilita a dôveryhodnosť na finančných trhoch. Z tohto dôvodu naviazali
všetky tri krajiny svoje meny na euro už na začiatku 90. rokov. Cieľom bolo čo najskôr prijať
„kultúru stability“ EU.84 Nezávislosť centrálnych bánk zároveň zamedzila politickému
ovplyvňovaniu ústredných ukazovateľov vývoja hospodárstva a depolitizáciou menovej
politiky.
Táto stratégia sa však vyznačuje niekoľkými nedostatkami, ktoré sa prejavujú
v zraniteľnosti voči náhlym finančným šokom. V pobaltských krajinách nedošlo
k diverzifikácii ekonomiky – tá je príliš závislá na službách a stavebníctve, chýba silný
priemyselný sektor, ktorý by mohol byť exportne orientovaný. Služby v Litve tvoria 60 %, v
Estónsku 70 % a v Lotyšsku dokonca 75 %. Ďalšou príčinou tak hlbokého prepadu bol rýchly
rast úverov vo všetkých troch krajinách – 64 % litevských, 85 % estónských a 89 %
lotyšských úverov je vystavených v zahraničných menách. Tento rast poháňal realitný boom,
v dôsledku ktorého vzrástli ceny nehnuteľnosti v Lotyšsku medzi rokmi 2004 a 2006 o viac
ako 300 %, podobný trend je možné vysledovať i v susedných štátoch.85 Kríza spôsobila
kolaps realitného trhu. V prípade, že sa krajinám nepodarí udržať svoje meny naviazané na
euro, tak v dôsledku vysokého podielu úverov v zahraničných menách dôjde k raketovému
nárastu splátok a tým pádom k bankrotom, ktoré by vyvolali ďalšie prepady a mohli by
spôsobiť dlhotrvajúcu recesiu.
83 IMF [online]. IMF Data Mapper. Dostupné z WWW: <http://www.imf.org/external/datamapper/index.php> [cit. 2010-11-23].84 Revuepolitika [online]. Od krize k zotavení. Dostupné z WWW: <http://www.revuepolitika.cz/clanky/1290/od-krize-k-zotaveni> [cit. 2010-11-23].85 Revuepolitika [online]. Od krize k zotavení. Dostupné z WWW: <http://www.revuepolitika.cz/clanky/1290/od-krize-k-zotaveni> [cit. 2010-11-23].
40
Pozoruhodným rysom Estónska je jeho nízka zadlženosť – v roku 2007 dosahoval iba
4,6 % HDP a v rokoch 2003-2007 bol rozpočet vždy prebytkový, v rokoch 2006 a 2007 viac
ako 6,5 resp. 7 %. V dôsledku hospodárskej krízy sa celkový dlh zvýšil na 7,2 % HDP v roku
2009, jednak preto, lebo že vláda vykázala dvakrát po sebe deficit štátneho rozpočtu a jednak
preto, lebo HDP Estónska pokleslo v roku 2008 o 5 % a o rok nato o 14 % HDP.86 Dlh
Estónska však zostáva jednoznačne najnižším spomedzi 27 krajín EÚ. Príčina tkvie v jednom
z kľúčových cieľov hospodárskej politiky krajiny – v čo najskoršom prijatí eura. Všetky
maastrichtské kritéria sa Estónsku v časoch veľkej nestability podarilo splniť a krajina tak
začiatkom roka 2011 vstúpi do eurozóny.
3.5 Súhrnný pohľad na jednotlivé regióny
Asi najväčšie rozdiely v zasiahnutí krízou vykazuje juhovýchodná Ázia. Malajzia a
Thajsko sa v zmysle rastu HDP prepadli o 1,7 resp. 2,2 %, Kórea sa 0,2% rastom udržala
v čiernych číslach, Filipíny vykázali mierny rast 1,1 % avšak Indonéziu akoby kríza iba
ofúkla a svoj hospodársky rast iba mierne spomalila na 4,5 %. I nasledujúcich 5 rokov by
mala Indonézia zažívať nadpriemerný rast v hodnotách 6-7 %, zvyšok regiónu by mal
dosahovať 4-5% rast.
Latinskej Ameriky sa kríza taktiež dotkla, avšak podobne ako v juhovýchodnej Ázii si
niektoré krajiny udržali reálny rast HDP, konkrétne Argentína, Kolumbia a Peru (na úrovni
0,8-0,9 %). Brazília zaznamenala pokles HDP o 0,2 %, Chile o 1,5 %, mimoriadne negatívny
vplyv mala kríza hlavne na Mexiko, ktoré sa prepadlo o 6,5 %. V roku 2010 však tento región
dokázal nadviazať a v niektorých prípadoch i prekonať rast z predkrízového obdobia
Európske krajiny zažívali v predkrízovom období na európske pomery mimoriadne
vysoký rast, ktorý sa s blížiacou krízou ešte zväčšoval a presahoval i úrovne ázijských tigrov.
Následný ekonomický prepad bol však enormne hlboký, prekračujúci vo všetkých troch
krajinách 10 %, čo je jednoznačne najviac zo všetkých regiónov. Meny všetkých troch krajín
prudko devalvovali (medzi júlom a novembrom 2008 stratili všetky voči USD viac ako
20 %)87 čo veľmi zasiahlo kúpnu silu obyvateľov, avšak na druhej strane podporilo export.
Ekonomika začala mierne rásť v roku 2010 a ešte viac v roku 2011, počas nasledujúcich
86 Businessinfo.cz [online]. Estonsko: Finanční a daňový sektor. Dostupné z WWW: <http://www.businessinfo.cz/cz/sti/estonsko-financni-a-danovy-sektor/5/1000907/#sec1> [cit. 2010-11-23].87 Google finance [online]. Google finance. Dostupné z WWW: <http://www.google.com/finance?q=CURRENCY:EEK, http://www.google.com/finance?q=CURRENCY:LVL, http://www.google.com/finance?q=CURRENCY:LTL> [cit. 2010-11-23].
41
5 rokov však krajiny podľa odhadov MMF dosiahnu len tretinové až polovičné tempo
predkrízového rastu.
Graf č. 9: Reálne rasty HDP (%)
Zdroj: International Monetary Fund: World Economic Outlook, 2010
42
Záver
V práci sme sa zaoberali vymedzením pojmu „emerging markets“, konkrétnymi
príkladmi takýchto ekonomík vo svete a na záver sme tieto príklady zasadili do ich širších
geograficko-ekonomických regiónov.
Prvá kapitola ako úvod do problematiky objasňuje, že „emerging economies“ definujú
niektoré medzinárodné inštitúcie podľa svojich vlastných metodík. Zvyšok sveta sa potom
podľa týchto definícií riadi a používa postupy niektorej z týchto svetových organizácií. Vo
svete sa používajú 3 hlavné metodiky, vypracované veľkými finančnými korporáciami -
MSCI Emerging Markets Index, Dow Jones Global Total Stock Market index a FTSE Global
Equity Index Series. Vo všeobecnosti je pre tieto krajiny typický nízky príjem na obyvateľa
a relatívne vysoký rast HDP.
Druhá kapitola sa venuje hlavnému cieľu tejto práce, ktorým bolo opísať hospodársky
vývoj týchto krajín. Konkrétne rozoberá ekonomické a politické súvislosti v Južnej Kórei,
Brazílii a súhrnne v Litve, Lotyšsku a Estónsku. Snaží sa vysvetliť príčiny, ktoré stáli a stoja
za tým, že tieto krajiny zvyšok sveta označuje ako „emerging markets“, teda prečo za
posledné desaťročia zažívajú taký prudký hospodársky vzostup. Hlavnými dôvodmi sú vo
všeobecnosti rastúce zapojenie do medzinárodného obchodu a ekonomické a politické
reformy.
Tretia kapitola sa venuje ekonomickým dôsledkom globálnej finančnej a hospodárskej
krízy a naznačuje, akým smerom sa budú štáty uberať ďalej, aké sú východiská z krízy pre
tieto krajiny i celé regióny. Všetkých oblastí sa kríza dotkla najviac v roku 2009, Estónska
a Lotyšska už v roku 2008 (a nijak zvlášť opatrne, HDP Estónska kleslo o 5 %, HDP Lotyšska
o viac ako 4 %) a v záporných číslach zostalo Lotyšsko i v roku 2010. Latinská Amerika
i juhovýchodná Ázia boli schopné dostať sa viac-menej na predkrízové úrovne rastu, európske
„emerging markets“ však nedosiahnu ani polovičné tempo. V porovnaní s ostatnými dvoma
regiónmi však nedopadajú až tak zle, pretože predkrízové rasty v Pobaltí dosahovali nezriedka
dvojciferné sumy (ktoré je ťažšie zopakovať). V Ázie i Latinskej Amerike sa oživenie
prejavilo veľmi prudko, čím potvrdili svoj štatút „emerging markets“, keď oba regióny hneď
v prvý rok oživenia zrýchlili v priemere na viac ako 6 %. Nasledujúce roky však oba regióny
spomalia o zhruba 1,5 %, z priemeru sa výrazne vymyká hlavne Indonézia, ktorej rast HDP sa
má pohybovať medzi 6 až 7 % po celé obdobie rokov 2011-2015.
43
Počet ľudí žijúcich v rýchlo rastúcich ekonomikách alebo v ekonomikách s HDP na
obyvateľa na úrovni OECD sa za posledných 30 rokov zvýšil štyrikrát – z 1 mld. v roku 1980
na súčasné 4 mld. Rýchla integrácia týchto ekonomík do svetového trhu bola dôležitou
súčasťou globalizácie za posledných 20 rokov. Firmy získali prístup na väčšie trhy,
spotrebitelia zasa prístup k širšej palete lacnejších produktov. V posledných mesiacoch a
rokoch sa však z mnohých strán ozývajú názory hlasy obviňujúce zo zapríčinenia krízy trhové
zlyhania a voľný obchod. Takéto predstavy vedú k odporu voči trhovým silám a volajú po
protekcionizme. Dejiny nás však učia, že obdobie krízy je zároveň obdobím príležitostí.
Snahy odolať protekcionizmu a uskutočňovať včasné a adekvátne reformy môžu napomôcť
„emerging markets“ dostať sa z krízy posilnený tesnejšími obchodnými väzbami.
44
Zdroje
Knižné zdroje
KAI-SUNG, Kwong. Industrial Development in Singapore, Taiwan and South Korea. 2001. 267 s.
KULWANT, Singh. Strategic lessons from the Asian crisis, Long Range Planning, 2000. 729 s.
LINSU, Kim. Technology policies and strategies for developing countries: Lessons from the Korean
experience.1997. 324 s
RIPPEL, Milan. Hospodářský vývoj Brazílie v 90. Letech 20. Století. 2006. 61 s.
Internetové zdroje
Ardeus [online]. Rozvíjející se trhy. Dostupné z WWW: <http://www.e-podnikani.cz/SITUACNI-
ANALYZA-ONLINE/Rozvijejici-se-trhy.html>
Bank of Lithuania [online]. Foreign Direct Invesment in Lithuania by countries . Dostupné z WWW:
<http://www.lb.lt/stat_pub/statbrowser.aspx?group=8006&lang=en>
Businessinfo [online]. Brazílie: Zahraniční obchod země. Dostupné z WWW:
<http://www.businessinfo.cz/cz/sti/brazilie-zahranicni-obchod-zeme/6/1000631/>
Businessinfo.cz [online]. Estonsko: Finanční a daňový sektor. Dostupné z WWW:
<http://www.businessinfo.cz/cz/sti/estonsko-financni-a-danovy-sektor/5/1000907/#sec1>
Businessweek [online]. Korea: A supersonic recovery. Dostupné z WWW:
<http://www.businessweek.com/1999/99_49/b3658110.htm>
Centrum výzkumu konkurenční schpnosti české ekonomiky [online]. Zahraniční kapitál a
konkurenceschopnost vybraných zemí EU . Dostupné z WWW:
<http://is.muni.cz/do/1456/soubory/oddeleni/centrum/papers/wp2008-11.pdf >
CIA Factbook [online]. Brazil. Dostupné z WWW: <https://www.cia.gov/library/publications/the-
world-factbook/geos/br.html>
Česko-lotyšský klub [online]. Historie Lotyšska. Dostupné z WWW:
<http://www.lotyssko.unas.cz/clk/informace_o_lotyssku/historie.htm>
ČSOB [online]. ČSOB Slovník. Dostupné z WWW: <http://www.csob.sk/slovnik#D>
Deutsche Bank [online]. Brasilien - Vorbild für Länder Lateinamerikas mit schlechter
Wirtschaftspolitik? Dostupné z WWW: <http://www.dbresearch.de/servlet/reweb2.ReWEB?
addmenu=false&document=PROD0000000000245891&rdLeftMargin=10&rdShowArchivedDocus=tru
e&rwdspl=0&rwnode=DBR_INTERNET_DE-
PROD$EM&rwobj=ReDisplay.Start.class&rwsite=DBR_INTERNET_DE-PROD>
EurActiv.sk [online]. Estónsko môže mať euro v 2011. Dostupné z WWW:
<http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/estonsko-moze-mat-euro-v-2011-015108>
Chosunilbo [online]. IMF Raises Growth Forecast for Korea to 6.1%. Dostupné z WWW: <
http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2010/09/02/2010090200971.html>
45
Dow Jones Indexes [online]. Dow Jones Total Stock Market Indexes. Dostupné z WWW:
<http://www.djindexes.com/mdsidx/downloads/brochure_info/Dow_Jones_Total_Stock_Market_Index
es_Brochure.pdf>
E15 FinExpert.cz [online]. Které vyspělé země zasáhla krize nejcitelněji. Dostupné z WWW:
<http://finexpert.e15.cz/ktere-vyspele-zeme-zasahla-krize-nejcitelneji>
Eberhard Karls Universität Tubingen [online]. Der „Plano-Real“ Erfolgsstory ohne happyend.
Dostupné z WWW: <http://tiss.zdv.uni-tuebingen.de/webroot/sp/spsba01_S99_1/paper10b.htm>
EuroInfo [online]. Estónska republika. Dostupné z WWW: <http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske-
krajiny/estonska-republika-7df.html>
EuroInfo [online]. Litva. Dostupné z WWW: <http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske-krajiny/litva-
725.html>
EuroInfo [online]. Lotyšsko. Dostupné z WWW:
<http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske-krajiny/lotyssko-723.html>
Eurostat [online]. Real GDP growth rate. Dostupné z WWW:
<http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?
tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>
Eurostat [online]. Unemployment rate. Dostupné z WWW:
<http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?
tab=table&init=1&language=en&pcode=tsiem110&plugin=1>
Foreign and Commonwealth Office [online]. Europe. Dostupné z WWW:
<http://www.fco.gov.uk/en/travel-and-living-abroad/travel-advice-by-country/europe/>
France 24 [online]. S.Korea trade surplus widens in July. Dostupné z WWW:
<http://www.france24.com/en/20100801-skorea-trade-surplus-widens-july>
FTSE [online]. FTSE Global Equity Index Series Country Classification. Dostupné z WWW:
<http://www.ftse.com/Indices/Country_Classification/Downloads/FTSE_Country_Classification_Updat
e_Mar10.pdf>
FTSE [online]. FTSE Glossary. Dostupné z WWW:
<http://www.ftse.com/Research_and_Publications/FTSE_Glossary.jsp>
German Institute of Global and Area Studies [online]. Lateinamerikanische Wirtschaft 2010 auf
Erholungskurs. Dostupné z WWW:
<http://www.giga-hamburg.de/dl/download.php?d=/content/publikationen/pdf/
gf_lateinamerika_1001.pdf>
Google finance [online]. Google finance. Dostupné z WWW: <http://www.google.com/finance?
q=CURRENCY:EEK, http://www.google.com/finance?q=CURRENCY:LVL,
http://www.google.com/finance?q=CURRENCY:LTL>
HNonline.sk [online]. Skrotenie divokého východu. Dostupné z WWW:
<http://hnonline.sk/ekonomika/c1-20942335-skrotenie-divokeho-vychodu>
IHS GLobal Insight [online]. President of Brazil Launches Programme to Boost Economic Growth.
Dostupné z WWW: <http://www.ihsglobalinsight.com/SDA/SDADetail8123.htm>
46
IMF [online]. IMF Data Mapper. Dostupné z WWW:
<http://www.imf.org/external/datamapper/index.php>
KITA [online]. Korea International Trade Association. Dostupné z WWW: <http://global.kita.net>
Latin American Studies Association [online]. Social Policies and Statehood in Argentina and Brazil.
Dostupné z WWW: <http://lasa.international.pitt.edu/members/congress-papers/lasa2009/files/
LeuboltBernhard.pdf>
Latvijas Banka [online]. Latvia´s balance of payments . Dostupné z WWW:
<http://www.bank.lv/LMB/LMB_en.php>
Latvijas Banka [online]. Price Dynamics in Latvia. Dostupné z WWW:
<http://www.bank.lv/images/img_lb/izdevumi/english/citas/cenu_dinamika-eng.pdf>
MarketResearch.com [online]. South Korea: Country Analysis Report – In-depth PESTLE Insight.
Dostupné z WWW: <http://www.marketresearch.com/corporate/aboutus/default.asp?SID=70775355-
495661336-431801123>
Middle East North Africa [online]. South Korea’s trade surplus expands in May. Dostupné z WWW:
<http://www.menafn.com/qn_news_story_s.asp?StoryId=1093347472>
MSCI [online]. Index Definitions. Dostupné z WWW:
<http://www.mscibarra.com/products/indices/international_equity_indices/definitions.html#EM>
MSCI [online]. MSCI Global Equity Indices. Dostupné z WWW:
<http://www.mscibarra.com/products/indices/international_equity_indices/>
OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW:
<www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf>
OECD [online]. Southeast Asian Economic Outlook 2010. Dostupné z WWW: <http://
http://www.oecd-ilibrary.org/development/southeast-asian-economic-outlook-2010_9789264096004-
en>
OECD[online]. OECD Factbook 2010: Economic, Environmental and Social Statistics. Dostupné
z WWW: <http://www.oecd-ilibrary.org/economics/oecd-factbook_18147364>
Pearson [online]. Emerging markets defined. Dostupné z WWW:
<http://www.pearsoned.co.uk/Bookshop/article.asp?item=361>
Revuepolitika [online]. Od krize k zotavení. Dostupné z WWW:
<http://www.revuepolitika.cz/clanky/1290/od-krize-k-zotaveni>
ScienceDirect [online]. The value of real options investments under abnormal uncertainty: The case of
the Korean economic crisis. Dostupné z WWW: <http://www.sciencedirect.com/science?
_ob=ArticleURL&_udi=B6W5M-4RD3WKW-
1&_user=362460&_coverDate=01/31/2008&_rdoc=1&_fmt=high&_orig=search&_origin=search&_so
rt=d&_docanchor=&view=c&_searchStrId=1553258020&_rerunOrigin=google&_acct=C000017718&
_version=1&_urlVersion=0&_userid=362460&md5=ec840b0bfb6b76e5f030ec5fc51f2c0e&searchtype
=a>
Seeking alpha [online]. Investing in Non -U.S. Stock Markets . Dostupné z WWW:
<http://seekingalpha.com/article/74384-investing-in-non-u-s-stock-markets>
47
StředoEvropskéPolitickéStudie [online]. Spolupráce pobaltských a severských statů. Dostupné z
WWW: <http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=224>
The World Bank [online]. How we classify countries. Dostupné z WWW:
<http://data.worldbank.org/about/country-classifications>
TRIM Broker [online]. Dow Jones Industrial Average. Dostupné z WWW:
<http://www.trimbroker.com/index.php/text/online-vzdelavanie/obchodujem-dow-jones-industrial-
average>
US department of state [online]. Brazil. Dostupné z WWW:
<http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/35640.htm>
Wikipedia [online]. South Korea. Dostupné z WWW: < http://en.wikipedia.org/wiki/South_Korea>
Zastoupení Evropské komise v ČR [online]. EU a Jižní Korea podepsaly dohodu o volném obchodu.
Dostupné z WWW: <http://ec.europa.eu/ceskarepublika/press/press_releases/10_1292_cs.htm>
Diplomová práca
VAŇKOVÁ, Kateřina. Analýza hospodářských vztahu České republiky s pobaltskými zeměmi. Praha,
2008. 88 s. Diplomová práce. Vysoká škola ekonomická v Praze.
Týždenník
Týdeník Ekonom . Brazílie, země budoucnosti, číslo 43, str. 48-49
48
Zoznam tabuliek
Tabuľka č. 1: Klasifikácia krajín podľa príjmu na obyvateľa
Tabuľka č.2: „Emerging economies“ podľa Dow Jonesovho indexu
Tabuľka č. 3: Rozdelenie rozvíjajúcich sa ekonomík na dve podskupiny podľa indexu FTSE
Tabuľka č. 4: Vybrané makroekonomické údaje za roky 1990 – 1997
Tabuľka č. 5: Vybrané makroekonomické údaje za roky 1997 – 2002
Tabuľka č. 6: Vývoj zahraničného obchodu, medziročné zmeny
Tabuľka č. 7: Vývoj medzi prvým štvrťrokom 2008 a 2009
Tabuľka č. 8: Rast domáceho dopytu
Tabulka č. 9: Vývoj nezaměstnanosti a inflace v Brazílii v období 1990-2009
Tabulka č. 10: Reálný růst HDP ekonomik BRIC v období 1991-2009
Tabuľka č. 11: Vývoj ekonomických ukazovateľov Litvy v rokoch 1990 – 2000
Tabuľka č. 12: Vývoj ekonomických ukazovateľov Estónska v rokoch 1990 – 2000
Tabuľka č. 13: Vývoj ekonomických ukazovateľov Lotyšska v rokoch 1990 – 2000
Tabuľka č. 14: Reálny rast HDP (%)
Zoznam obrázkov
Obrázok č.1: „Emerging economies“ podľa indexu MSCI EM
Obrázok č. 2 : Mapa Pobalstkých štátov
Zoznam grafov
Graf č. 1: Vývoj ekonomiky v rokoch 1962 –1991
Graf č. 2: Reálny rast HDP v rokoch 2000 – 2010
Graf č. 3: Struktura brazilského HDP
Graf č 4: Změna HDP Brazílie v %
Graf č. 5: Vývoj obchodní bilance Brazílie
Graf č. 6: Vývoj HDP v Pobaltských štátoch v období 2000 – 2009
Graf č. 7: Vývoj nezamestnanosti v pobaltských štátoch a EÚ 15 v rokoch 2000 - 2009
Graf č. 8: Vývoj priamych zahraničných investícií v rokoch 2000 – 2009 v Pobaltí (tis. USD)
Graf č. 9: Reálne rasty HDP (%)
49
Zoznam príloh
Príloha č.1: Rozdelenie krajín podľa indexov – MSCI World Index, MSCI Emerging Markets
(EM) Index, MSCI Frontier Markets (FM) Index
Príloha č.2: Rozdelenie krajín podľa FTSE Global Equity Index Series
50
Prílohy
Príloha č.1: Rozdelenie krajín podľa indexov – MSCI World Index, MSCI Emerging Markets
(EM) Index, MSCI Frontier Markets (FM) Index
Zdroj: MSCI: MSCI Global Equity Indices, 2009
51
Príloha č.2: Rozdelenie krajín podľa FTSE Global Equity Index Series
Zdroj: FTSE: FTSE Global Equity Index Series Country Classification, 2010
52