ZAVERECNA PRACA - Webgarden.czmedia0.nazory.eu/files/media0:50f62529effc7.doc.upl... · Web...
Transcript of ZAVERECNA PRACA - Webgarden.czmedia0.nazory.eu/files/media0:50f62529effc7.doc.upl... · Web...
Fajnorovo nábrežie 5, 814 75 Bratislava, SRTelefón/Fax IČO E-mail Internet+421/02/52 96 80 33+421/02/52 96 84 42
[email protected]@centrum.sk
http://[email protected]
vypracoval
Juraj P.2011
ROČNÍKOVÝ PROJEKT
Funkčnosť počítačov
Autor: Filip KováčTrieda: IV. BŠtudijný odbor: 2387 mechatronika
podpis
Interný konzultant: Ing. Zuzana HricováPracovisko: SPŠ strojníckaAdresa: Fajnorovo nábrežie 5
814 75 Bratislava
podpis
Dátum odovzdania: 21. december 2011Konzultant práce Juraj P.
Bratislava 2011
Abstrakt Táto práca obsahuje kompletné informácie o počítačovej technike - jej histórii,
stavbe a použití v praxi. Na začiatok si povieme niečo o histórii, o prvom počítači na
svete a jeho funkciou. Ďalej o základných pojmoch a rozdelením všetkých druhov
počítačov a ich generácií. Ďalej jeho stavbu a základné komponenty hardwaru.
Vysvetlenie funkčnosti softwaru jednotlivých časti a sekcii jeho využitia.
Mojím cieľom je urobiť prácu, ktorá obsahuje kompletné informácie ohľadom
počítačovej techniky a vypracovať ju vo forme webovej stránky, ktorá bude slúžiť ako
vzdelávací sektor pre ostatných žiakov školy a iných záujemcov. V podstate, urobiť
elektronickú encyklopédiu plnú informácií spolu s obrázkami a prílohami, ktoré budú
slúžiť ako učebná pomôcka.
2
Obsah
Úvod.........................................................................................................................4
1 Funkčnosť počítačov........................................................................................5
1.1 Dejiny počítačov...........................................................................................5
1.1.1 Počítačová kamenná doba.....................................................................5
1.1.2 Prvé mechanické kalkulátory................................................................7
1.1.3 Prvé programovateľné stroje.................................................................8
1.1.4 Analógové stroje...................................................................................9
1.2 Rozdelenie počítačov..................................................................................11
1.2.1 Podľa spôsobu zobrazenia informácií.................................................11
1.2.2 Podľa spôsobu použitia.......................................................................11
1.2.3 Podľa ceny a výkonnosti:....................................................................11
1.2.4 Klasifikácia počítačov podľa generácií:..............................................12
1.3 Hardvér.......................................................................................................21
1.3.1 Počítač: Osobný počítač......................................................................21
1.4 Softvér.........................................................................................................27
1.4.1 Operačný systém.................................................................................27
1.4.2 Aplikačný softvér................................................................................28
1.5 Aplikácia počítačov....................................................................................28
2 Ilustrácie k textu.............................................................................................29
Záver......................................................................................................................35
Zoznam použitej literatúry..................................................................................36
Prílohy...................................................................................................................37
Príloha A – CD médium.......................................................................................37
3
Úvod
Počítač je zariadenie alebo stroj na realizáciu výpočtov alebo riadenie operácií
vyjadriteľných číselnými alebo logickými výrazmi. Počítače sa skladajú z
komponentov, ktoré vykonávajú čiastkové, dobre definované funkcie. Komplexné
vzťahy medzi týmito komponentmi dávajú počítačom schopnosti spracovávať
informácie. Ak je správne nakonfigurovaný (zvyčajne programovaním), možno počítač
použiť na reprezentáciu aspektu problému alebo časti systému. Ak sa takto
nakonfigurovanému počítaču dodajú vhodné vstupné údaje, môže automaticky problém
vyriešiť alebo predvídať správanie systému.
Slovo Počítač (Etymológia)
Slovo "computer" sa v angličtine pôvodne používalo na opísanie osoby
zaoberajúcej sa umením. Oxfordský slovník angličtiny uvádza za prvé použitie tohto
slova na označenie mechanického počítacieho zariadenia na rok 1897. V roku 1946
však bolo zavedených niekoľko prídavných mien umožňujúcich rozlíšiť medzi typmi
takéhoto zariadenia. Tieto prídavné mená boli analógový, digitálny a elektronický. Z
kontextu citácie je však zrejmé, že tieto termíny sa používali už pred rokom 1946.
4
Obrázok 1: Na obrázku je ENIAC 1946 (používaný na výpočet dráhy striel) spolu s jeho
operátormi
5
1 Funkčnosť počítačov
Vedná disciplína, zaoberajúca sa teóriou, konštrukciou a použitím počítačov, sa
nazýva veda o počítačoch alebo počítačová veda. Súbor vedeckých disciplín a
špeciálnych postupov pri spracovaní informácií, spravidla využívajúci počítače, sa
nazýva informatika.
1.1 Dejiny počítačov
Dejiny počítačov je možné definovať ako obdobie, od kedy sa začal vývoj
počítacích strojov až do súčasnosti. Počítač sa dnes vďaka svojmu výkonu považuje za
univerzálne použiteľné zariadenie na automatické spracovanie údajov. V minulosti však
slúžil na to, aby človeku pomohol zrealizovať výpočty.
Rozdelenie podľa generácii:
Počítačová kamenná doba (1.1.1) Prvé mechanické kalkulátory (1.1.2)
Prvé programovateľné stroje (1.1.3)
Analógové stroje (1.1.3)
1.1.1 Počítačová kamenná doba
Vek najstaršej zachovanej mechanickej pomôcky Abakusu, ktorý slúžil na
uľahčenie počítania, sa odhaduje na 5 000 rokov.
Bola to drevená alebo hlinená doštička, v ktorej boli vyryté jarčeky a v nich sa
posúvali kamienky. Tie sa po latinsky volajú calculus (kalkulus) – odtiaľ máme meno
pre kalkulačku. Abakus (viď Obr. 2) sa používal v Starom Grécku a Ríme a dodnes sa
používa v Japonsku a v Číne.
Už od pradávna si počtári radi uľahčovali prácu, ktorú mali pri počítaní. Niektoré
výpočty, ktoré realizovali, by sa dali skutočne označiť za otrocké. Dokladom je aj
pergamen z 16. storočia, do ktorého neznámy benátsky mních primaľoval k zložitému
výpočtu obrázok galejí. Dokonca spôsob, akým v stredoveku delili, sa nazýval
galejným. Jediná pomôcka, ktorá počtárom uľahčovala prácu, bola tabuľka dopredu
vypočítaných hodnôt. Najstaršia takáto tabuľka, ktorá sa zachovala, pochádza zo 17.
storočia pred naším letopočtom. Neskôr sa postupne začali objavovať dômyselnejšie
6
tabuľky, ktoré pomáhali hvezdárom vypočítať dráhy nebeských telies. Išlo hlavne o
tabuľky druhých a tretích mocnín a trigonometrických funkcií.
Prvou mechanickou pomôckou, ktorá však významným spôsobom ovplyvnila
vznik mechanických strojov, boli Napierove kosti, ktoré vymyslel škótsky matematik
John Napier niekedy na konci šestnásteho storočia. Objav bol však zverejnený až po
jeho smrti v roku 1617. Mechanické kalkulátory, ktoré vznikli neskôr, sú len
zdokonalením tejto geniálnej myšlienky.
Obrázok 2: Abakus, ktorý slúžil na uľahčenie počítania, vek sa odhaduje na 5 000 rokov.
1.1.1.1 Napierove kosti
Napierove kosti bolo počítadlo vynájdené Johnom Napierom na uľahčenie
výpočtov. Boli zverejnené v jeho diele Rabdologiae spolu s inými počítacími
pomôckami. Umožňovali násobiť a deliť, ale dá sa pomocou nich zistiť aj druhá
odmocnina. Uľahčenie spočívalo v tom, že násobenie prevádzali na sčitovanie a delenie
na odčítanie. Treba ich odlišovať od logaritmov, ktoré umožňujú to isté a ktoré tiež
vynašiel. Ich princíp bol založený na objavoch matematikov Matrakci Nasuh a
Fibonacci. Tento spôsob násobenia bol už dávnejšie známy ako mriežkové násobenie.
Skladali sa z tabuľky s mierkou, do ktorej sa ukladali jednotlivé "kosti" pri počítaní. Tie
mohli byť z kovu, dreva alebo iných trvanlivých materiálov. Celá súprava bola ľahko
prenosná. Na jednotlivých "kostiach" boli vyznačené násobky čísla, ktoré bolo na vrchu.
Násobky boli rozdelené diagonálnou čiarou na desiatky a jednotky.
Pri počítaní pomocou napierových kociek sa na dve strany obdĺžnika (alebo
štvorca) zostavili čísla ktorých súčin sme chceli vypočítať. Potom sa na miesto so
7
súradnicami daných cifier umiestnila kocka s ich súčinom. Po zostavení celého
obdĺžnika stačilo urobiť súčet cifier po diagonále a poprípade pričítať prenos z
predchádzajúceho súčtu.
Obrázok 3: Zostavená tabuľka z Napierových kostí (kociek)
1.1.2 Prvé mechanické kalkulátory
Otcom éry počítacích strojov sa stal Wilhelm Schickard, ktorý postavil roku 1623
prvý mechanický počítací stroj. Ten používal ozubené kolieska určené pôvodne pre
hodiny – preto býva tiež nazývaný „počítacie hodiny“. Tento stroj slúžil na sčítavanie a
odčítavanie šesťiciferných čísel a vraj bol prakticky použitý Johannom Keplerom pri
astronomických výpočtoch.
V tom istom roku keď Wilhelm Schickard zostrojil prvý počítací stroj sa narodil
významný francúzsky filozof, matematik, fyzik a konštruktér ďalšieho mechanického
počítacieho stroja Blaise Pascal. Svoj stroj zhotovil pre svojho otca, ktorý pracoval ako
účtovník v roku 1642 vo veku 19-tich rokov. Jeho stroj Pascalina slúžil ako prostriedok
na mechanické sčítavanie a odčítavanie čísel, ktorý sa osvedčil ako pomerne
pozoruhodný a presný prístroj s obmedzenými možnosťami. Aj napriek prekvapujúcej
rýchlosti a presnosti mnohí ľudia mali strach z tohto stroja, pretože niektorí úradníci sa
báli, že takýto výkonný stroj môže zapríčiniť stratu ich zamestnania. Z týchto dôvodov
Pascal mohol vytvoriť a distribuovať iba asi 50 kusov pascaliny.
1.1.1.2 Aritmometer
Aritmometer je mechanická kalkulačka. Tento prístroj skonštruoval Charles
Xavier Thomas a ako patent bol zaregistrovaný v roku 1820. Jednalo sa o mechanický
8
počítací stroj, predchodcu dnešných kalkulačiek. Zvládal sčítanie, odčítanie, násobenie
a delenie (delenie bolo možné robiť buď celočíselné alebo aj na desatinné čísla). Oproti
svojim predchodcom: Schickardovmu kalkulátoru, Pascalovej Pascalíne, Leibnitzovmu
kalkulátoru mal výhodu, že dával presné a spoľahlivé výsledky.
Obrázok 4: Aritmometer
1.1.3 Prvé programovateľné stroje
V roku 1801 vymyslel francúzsky vynálezca Joseph Marie Jacquard tkáčsky stroj,
v ktorom sa tkaný vzor vytváral pomocou dierkovaných kartičiek. Zmena kartičky
spôsobila to, čo by inak bolo možné urobiť iba prestavaním celého stroja. Ihly
prechádzali systémom dier na kartónových kartách, preťahovali nite a tak tkali látku.
Umiestnenie dier na kartách určovalo vzor materiálu, preto na výrobu nového návrhu
stačilo tkáčom vytvoriť novú súpravu kariet. Boli predchodcami neskorších diernych
štítkov, ktoré sa používali na programovanie počítačov. Jacquard vystavil a predal svoj
tkáčsky stroj priemyselníkom na svetovom trhu v Paríži v roku 1801. V priebehu 10
rokov sa predalo vyše 100 000 kusov tohto tkáčskeho stroja i napriek silnému odporu
tkáčov, ktorých tento stroj pripravil o prácu.
Obr. 1: Joseph Marie Jacquard - tkáčsky stroj
Technológiu Jacquardovho stroja v roku 1834 použil Charles Babbage, na
vylepšenie svojho diferenčného stroja.
Podnetom pre navrhnutie stroja boli časté chyby, ktoré sa nachádzali v
logaritmických tabuľkách. Pôvodný diferenčný stroj mal teda na princípe newtonových
diferenciálnych rovníc tabelovať logaritmy a trigonometrické funkcie aproximovaním
polynomických funkcií. Analytický stroj však už mal byť programovateľný. Mal byť
9
poháňaný parným motorom a rozmery 30x10 metrov. Vstupom pre zadávanie
programov mali byť dierne štítky a výstupom tlačiareň, ploter kriviek a zvonček. Stroj
mal tiež výsledok raziť na dierne štítky aby mohli byť neskôr znovu načítané. Stroj
počítal v desiatkovej sústave s číslami s pevnou rádovou čiarkou a mal dokonca i pamäť
pre 1 000 čísel, z ktorých každé mohlo mať 50 platných cifier. Stavba stroja bola ale
dosť nákladná preto Babbage požiadal o pomoc vládu. Potom čo projekt vládu stál 17
000 libier a stále nebol hotový, prestala sa oň zaujímať. Väčšina ľudí neprikladala
novému stroju žiaden význam. Jednou výnimkou však bola komtesa Ada Augusta
Lovelace legitímna dcéra Lorda Byrona, ktorá s Babbageom úzko spolupracovala.
Navrhla niekoľko programov pre tento stroj, a preto je považovaná za prvého
programátora na svete. Analytický stroj však nikdy nebol dokončený, pretože
mechanické zariadenia požadovali presnosť a technológie, ktoré neboli v 19. storočí
dostupné.
1.1.4 Analógové stroje
Názov „analógové počítače“ pochádza z pojmu analógia, čo znamená, že
naprogramovaný stroj sa chová tak ako v skutočnosti skúmaný systém. Jednotlivé časti
skúmaného systému sa modelujú elektrickými obvodmi, ktoré sa nazývajú „počítacie
jednotky“. Ich základnou časťou je presný jednosmerný zosilňovač, nazývaný
„operačný“ zosilňovač, so stabilnou nulovou hodnotou na výstupe v stave „naprázdno“.
V elektronických počítacích jednotkách sa číselná informácia (hodnota sledovanej
veličiny) zobrazuje analógovou veličinou – elektrickým napätím a matematické
operácie sa v nich vykonávajú analógovým spôsobom.
V roku 1886 James Thompson, brat Lorda Kelvina, vynašiel analyzátor, ktorý na
princípe analógie meranej veličiny a mechanického posunu umožnil zobrazenie hodnoty
meranej veličiny. Na základe tejto úvahy Vannevar Bush zostrojil v roku 1930 prvý
univerzálny dovtedy najpresnejší počítací stroj s názvom diferenciálny analyzátor (ang.
Differential analyser). Stroj dokázal riešiť diferenciálne rovnice s osemnástimi
nezávislými premennými.
Rozšírenie elektrického prúdu umožnilo zostrojenie analytických strojov, ktoré
pracovali na princípe analógie meraných veličín a veľkosti prúdu a napätia (čím väčšie
číslo tým väčší prúd a naopak).
10
1.1.1.3 Analógový počítač
je stroj používaný na modelovanie reálnych, ale aj teoretických systémov tak, že
výstupom z riešenia je spojitá funkcia popisujúca chovanie modelovaného systému,
reprezentovaná v čase sa meniacim elektrickým napätím. Číslicové počítače na rozdiel
od analógových modelujú algoritmus vedúci k riešeniu matematickej úlohy digitálne a
jeho výsledkom je diskrétne riešenie – množina hodnôt.
Špeciálnym prípadom analógových počítačov sú diferenciálne analyzátory,
konštrukčne navrhnuté jednoúčelovo na riešenie určitej triedy problémov. Analógové
počítače sa používali najmä na modelovanie systémov, ktoré sa dajú popísať sústavou
obyčajných diferenciálnych rovníc, parciálnych diferenciálnych rovníc, ale aj sústavou
lineárnych algebrických rovníc. Je možné na nich riešiť aj mnoho špeciálnych
problémov, ako harmonická analýza a syntéza, lineárne programovanie i modelovanie
impulzných systémov. Programujú sa elektrickými vodičmi – káblikmi, ktorými sa na
programovacom paneli prepojujú počítacie jednotky (ktorý môžeme vidieť na obrázku).
Obrázok 5: Diferenciálny analyzátor na programovanie i modelovanie impulzných systémov.
11
1.2 Rozdelenie počítačov
1.2.1 Podľa spôsobu zobrazenia informácií
a) Analógové
- používajú pre sledovanie javu spojitého priebehu fyzikálnej veličiny,
- spracúvajú analógové hodnoty, ktoré sú väčšinou reprezentované veľkosťou
elektrického napätia,
- riešia matematicky formulované úlohy, najmä z oblasti automatizačnej a
regulačnej techniky, pre riadenie technologických procesov a pod.
- napr. analógový výstup majú ručičkové hodinky, ale používajú sa aj na niektoré
špeciálne účely ako riadenie v robotike a cyklotrónoch.
b) Číslicové (digitálne)
- pre sledovanie javu používajú vopred pripravené číslicové (digitálne) hodnoty
- riešia úlohy v oblasti vedecko-technických výpočtov, ekonomických výpočtov,
riadenia strojov.
c) Hybridné
- majú vlastnosti aj analógových aj číslicových počítačov.
1.2.2 Podľa spôsobu použitia
univerzálne počítače - používajú sa na riešenie úloh rôzneho typu
špecializované počítače - používajú sa na riešenie úloh jedného typu
1.2.3 Podľa ceny a výkonnosti:
mikropočítače – najlacnejšie a najmenej výkonné počítače
minipočítače
strediskové počítače
superpočítače.
12
1.2.4 Klasifikácia počítačov podľa generácií:
Obdobie priemyselnej veľkovýroby počítačov sa delí na etapy vývoja na takzvané
Generácie počítačov.
1.1.1.4 Prvá počítačová generácia (40.-50. roky)
Počítače prvej generácie používali elektrónky, zavedené Atanasoffom a Berrym.
Elektrónky sú elektrické spínače, ktoré pracujú oveľa rýchlejšie ako mechanické
spínacie zariadenia. Stroje s elektrónkami môžu vykonávať tisíc individuálnych operácii
za sekundu. Bohužiaľ elektrónky sa prehrievali, čo zapríčinilo, že sa skoro vypálili. A
tým aj časté poruchy a krátke elektrické výkyvy. Typický počítač prvej generácie mal
veľkosť obývacej izby.
So skorým príchodom počítačov prvej generácie, prišli i dierne štítky. Čítačky
diernych štítkov, ktoré mohli prečítať nepatrné dierky vyrazené do štítku, mohli
spracovať až 130 znakov za sekundu. Počítače prvej generácie nemali pamäťové
zariadenie, ktoré poznáme u dnešných počítačov. Veľa skorých počítačov používalo
magnetickú bubnovú pamäť na uskladnenie a spracovanie údajov.
13
Jednou z charakteristík prvej generácie počítačov je vstup do sveta komercie. Prvý
počítač, ktorý našiel uplatnenie v obchode a priemysle bol počítač UNIVAC, ktorý
vyvinuli J. Presper Eckert a J. Mauchly. Títo dvaja vedci sformovali a navrhli výrobnú
dielňu pre Univac. Počítač nebol limitovaný na jeden účel. Mohol počítať inventár,
kalkulovať mzdovú listinu, monitorovať príjmové účty a kontrolovať hlavnú účtovnú
knihu. Napriek tomu, že museli tento počítač obsluhovať tucty ľudí, robili prácu za
mnoho účtovníkov a účtovných revízorov.
Obrázok 6: Na obrázku je počítač URAL používaný na vyučovanie na Elektrofakulte SVŠT v
Bratislave
1.1.1.4.1 Elektrónky počítača
Jednotlivé počítacie jednotky boli umiestnené v plastových rámoch, vedľa seba v
troch veľkých skriniach. V nich boli aj elektrónkové zosilňovače usporiadané do
zásuvných jednotiek. Slúžili na generovanie impulzných prúdov do vinutí feritových
jadier, čiže ako zosilňovače taktovacej frekvencie na posuvné prúdy vo vinutiach
feritových jadier. Jedným zosilňovačom bol napájaný určitý počet logických prvkov.
Obrázok 7: elektrónky rôzneho druhu
14
1.1.1.4.2 Dierny štítok
Ako vstupná jednotka bol snímač diernych štítkov. Štítok vtedy ešte nebol
normalizovaný a mal stĺpce usporiadané do štvoríc a programovalo sa číslami v
hexadecimálnom tvare (v strojovom kóde). V jednej tetráde (štvorice) boli 4 bity a nimi
sa v dvojkovej sústave dala zapísať jedna šesťnástková číslica
(0,1,2,3,....,9,10,11,12,13,14,15).
Obrázok 8: Dierny štítok
1.1.1.4.3 Výstup výsledkov z počítača
Výstupnou jednotkou počítača ZRA-1 bola tlačiareň, s rýchlosťou tlače 150
riadkov/min. Vypočítané číslo bolo na výstupe z počítača v dvojkovo kódovanej
dekadickej sústave, kde jednej dekadickej číslici odpovedala jedna tetráda - podobne
ako pri diernom štítku. Tlačiarenský mechanizmus pozostával zo sústavy typových
koliesok, ktoré po obvode malo 16 (0 - 15) nasledovných typografických znakov
„ 0 9 8 – 7 * 6 * 5 ♦ 4 ♦ 3 2 1 medzera “
Pri tlači výsledku sa roztočili kolieska a logika tlačiarne dekódovala z binárneho
výstupu počítača znak, ktorý sa mal v danej pozícii v riadku vytlačiť. Keď bol oproti
tlačiacemu valcu práve dekódovaný znak magnet pritiahol koliesko k valcu a znak sa
odtlačil na papier cez farbiacu pásku ako u starých písacích strojov.
15
Obrázok 9: informačná páska ako výstup informácii z počítača
16
1.1.1.4.4 Prvý počítač na svete - ENIAC (1946)
Mal dĺžku tridsať metrov, dokázal si zapamätať len dvadsať čísiel a spotreboval
toľko energie, že by to stačilo na osvetlenie celej dediny. Dokázal však sčitovať,
odčitovať, deliť, násobiť aj počítať druhé odmocniny, a človeka tak prvýkrát odbremenil
od zdĺhavej manuálnej práce s číslami. Prvý elektronický počítač na svete oficiálne
spustili do prevádzky pár mesiacov po skončení druhej svetovej vojny.
(ENIAC bol určený na výpočty palebných tabuliek pre delostrelectvo americkej
armády za druhej svetovej vojny, ale vojna skončila skôr než mohol byť stroj vo vojne
využitý.)
Obrázok 10: ENIAC. Obrázok z Univerzity v Pennszlvanií a Michela T. Hubera.
Pennsylvánska univerzita dostala v roku 1943 úlohu zostrojiť počítač, ktorý by
dokázal počítať trajektórie (vystreleného projektilu z dela alebo tanku) rýchlejšie, ale
dal by sa pritom použiť aj na iné výpočty. Prvé experimentálne elektronické počítače už
v tom čase existovali, žiaden však nemal výkon schopný skutočne pomôcť človeku -
nový stroj nazvaný ENIAC mal byť najmenej tisíckrát rýchlejší.
J. Presper Eckert a John Mauchly navrhli skutočné monštrum: Eniac vážil 30 ton a
obsahoval vyše 18-tisíc elektrónok. Použité súčiastky boli notoricky nespoľahlivé, a tak
17
bola väčšina inžinierov presvedčená, že gigant nemôže fungovať, pretože ho vždy po
krátkom čase vyhorené elektrónky vyradia z prevádzky.
Bez prestávky mohol byť zapnutý iba jednu hodinu, počas ktorej vypálil prádelný
kôš elektróniek. Počas tejto hodiny však bol schopný vykonať toľko operácií, koľko by
Aikenov mechanický počítač Mark 1 vykonával celý týždeň. Počítač bol teda zhruba
2000 krát rýchlejší. Dáta boli do počítača vkladané pomocou diernych štítkov.
Nevýhodou tohto počítača bolo to že pracoval v desiatkovej sústave a nemal dostatok
pamäte pre uchovanie univerzálnych výpočtových programov. Počítač bol využívaný
najmä armádou pre výpočet balistických dráh striel.
Hoci väčšina technických riešení Eniacu sa na ďalší vývoj počítačov neosvedčila a
inžinieri sa vydali inými cestami, Eniac sa stal prvým dôkazom, že skutočne možno
vytvoriť funkčný elektronický počítač s vysokým výkonom. Umožnil tak vznik nového
gigantického priemyslu informačných technológií a otvoril éru, v ktorej všetky väčšie
matematické výpočty za človeka prebrali stroje.
Obr. 2: ENIAC - na obrázku operátor vymieňa vyhorené elektrónky (celkový počet 19,000)
1.1.1.4.5 UNIVAC - prvý počítač určený na komerčné účely (1951)
John Presper Eckert a John William Mauchly dokončili prvý počítač určený na
komerčné účely s názvom UNIVAC (UNIVersal Automatic Computer). Počítač
obsahoval 5 600 elektrónok, 18 000 kryštálových diód a 300 relé. Mal taktovaciu
frekvenciu 2,25 MHz a vnútornú pamäť na 12 000 znakov. Bol vybavený sekvenčnou
pamäťou na báze piezoelektrických kryštálov, magnetickou páskou, a tlačiarňou. Tento
počítač bol prvým počítačom, ktorý obsahoval vyrovnávaciu pamäť typu buffer.
(Vyrovnávacia pamäť alebo hovorovo zásobník je spravidla vyhradená časť pamäte
určená na dočasné ukladanie dát pred spracovaním v tlačiarňach a niektorom inom
hardvéri to môže byť aj špeciálna malá pamäť s podobnou funkciou.)
* Obr. 5: Na obrázku vidíme Počítačovú jednotku UNIVAC *
18
1.1.1.5 Počítače druhej generácie (1959 – polovica 60. rokov)
Táto generácia bola charakterizovaná používaním tranzistorov namiesto
elektrónok. Tranzistory robili tú istú prácu ako elektrónky, ale mali mnoho výhod: boli
menšie, rýchlejšie, potrebovali menej elektrickej energie, boli spoľahlivejšie a
poskytovali oveľa väčšiu pamäť pre skladovanie inštrukcií a počítanie. Pretože
tranzistory potrebujú menej energie ako elektrónky (asi 1/100 energie), druhá generácia
počítačov bola menej nákladná na obsluhu ako prvá generácia.
Obr. 3: Ukážka rôznych typov tranzistorov, konkrétne Tranzistor 2SD1887 T379
Tak ako počítače prvej generácie, počítače druhej generácie boli obmedzované v
typoch a množstve úloh, ktoré mohli vykonávať. V tejto generácii počítačov boli v
obchode najpoužívanejšie hlavne účtovnícke programy. Jeden z prvých typov
elektronického ukladania dát bol založený na malom magnete okrúhleho tvaru,
nazývaného ferit (core). Feritová pamäť bola rýchlejšia a viac spoľahlivejšia ako
bubnová pamäť z prvej generácie. Počítače druhej generácie sa vyznačovali využívaním
feritovej pamäte.
Ďalší pokrok začal počas druhej generácie a ešte dnes zaujímavý bol vývoj
magnetického disku. Spracovanie magnetickej pásky bolo pomalšie, pretože na
obnovenie informácií magnetickej pásky počítač musel čítať pásku postupne. Počítač
číta pásky zo začiatku pásky až po miesto, kde boli informácie uložené.
Obrázok 11: Na obrázku počítač GIER v počítačovej sále ÚTK SAV okolo roku 1970. Vpravo
hlavný technik počítača Vladimír Babík
19
1.1.1.6 Tretia generácia počítačov (1964 – 1970)
Hlavným znakom tretej generácie je používanie integrovaných obvodov vo
výpočtovej technike. Integrovaný obvod pozostáva z tisícok obvodov vytlačených na
malú silikónovú kartu nazývanú čip. Výhoda čipov je tá, že jednoduchý čip môže
nahradiť tisíce tranzistorov. Používaním integrovaných obvodov počítače mohli
vykonať viac ako 2.500.000 operácií za sekundu. Integrované obvody sú viac
spoľahlivé ako tranzistory, pretože používajú menej elektriny a majú dlhšiu životnosť.
Počas roku 1960 IBM vyvinulo jednu z prvých počítačových rodín, série
centrálnych počítačov nazývaných System/360. IBM System/360 alebo S/360
pozostával zo šiestich vzostupne kompatibilných počítačov.
Pre túto kompatibilitu obchod mohol začať s malým počítačom a postúpil k
väčšiemu počítaču bez nutnosti zmeniť software a preškoliť počítačových operátorov.
Táto vlastnosť bola veľmi výhodná pre mnohých menších obchodníkov s menším
kapitálom.
1.1.1.6.1 Integrované obvody
Integrovaný obvod (skratka IO, Integrated Circuit - skratka IC) je zložitá alebo
jednoduchá elektronická súčiastka, ktorá v relatívne malom puzdre obsahuje viacero
(pri mikroprocesoroch až niekoľko desiatok miliónov) prvkov (predovšetkým
tranzistorov, diód, rezistorov a kondenzátorov).
Integrované obvody sa dnes používajú prakticky vo všetkých oblastiach ľudskej
činnosti, kde sa využívajú elektronické prístroje. Väčšina typov IO je úzko
špecializovaná na určitú funkciu, od analógových obvodov ako sú zosilňovače až po
najzložitejšie číslicové obvody, ktorými sú mikroprocesory.
Obrázok 12: Malé integrované obvody v puzdre DIP
20
1.1.1.7 Počítače štvrtej generácie (1970 až podnes)
Miniaturizácia integrovaných obvodov je charakteristická pre štvrtú generáciu.
Mikročip alebo mikroprocesor vykonáva milióny operácii za sekundu. Firma Intel
Corporation vyvinula prvý mikroprocesor, ktorý nazvala 4004, neskôr to bol o rok
neskôr 8008. Éru mikropočítačov zahájil mikroprocesor Intel 8080. Vážil iba niekoľko
gramov a zaberal niekoľko štvorcových centimetrov. V porovnaní so skoršími
počítačmi to bol obrovský prevrat. Elektronický čip je v dnešnej dobe výkonnejší,
ekonomicky dostupnejší a je menší ako minca.
Obr. 6 Elektronický čip (názorný obrázok)
1.1.1.7.1 Ďalšia dôležitá vlastnosť štvrtej generácie počítačov
Dôležitá vlastnosť je ich neobyčajne rozsiahle využitie. Počítače môžeme nájsť
skutočne v každej malej firme, v každej škole a v miliónoch domácnostiach. Štvrtá
generácia počítačov dáva na výber aplikácie podľa účelov, nie len obmedzené aplikácie
ponúka napr. počítanie potravinárskych účtov, automobilovým firmám pomáha starať sa
o design nových modelov. Počítače sa používajú na úradoch, vo veľkoobchodoch, v
rôznych servisoch a vo všetkých druhoch podnikania.
Obr. 7 Názorný obrázok IT pracoviska.
1.1.1.7.2 Rozvoj mikroprocesorov
Bol sprevádzaný rozvojom ďalšieho hardvéru. Čo sa týka podstaty pamäte,
moderné mikropočítače používajú pre vnútornú pamäť polovodiče (metal-oxide
semiconductor MOS). Je to špeciálny čip, ktorý zásobuje veľké množstvo informácií na
veľmi malé miesto. Obvody polovodičovej pamäte sú veľmi podobné mikroprocesoru
pripojenému k silikónovým čipom. Polovodiče sú veľmi rýchle, avšak sú nestále, teda,
pokiaľ je polovodič vypnutý, stráca všetko, čo je v ňom uskladnené. Všetky rozvojové
stupne technológií sprevádza pokrok v používaní externej pamäte a uskladnenie dát na
disk. Mikropočítače používajú okrem disku malý "floppy disk" ako formu prídavnej
pamäť pre uskladnenie dát. S mikropočítačmi, počítačovými programami muselo
existovať aj pravidelné ukladanie do pamäte (v určitých intervaloch), pretože pamäť
môže dosiaľ neuložené dáta stratiť a to vtedy, ak sa predčasne sám vypne. Dáta teda
môžu byť uskladnené na disku pre neskoršie použitie.
21
1.1.1.8 Piata generácia počítačov
Počítače piatej generácie sú zatiaľ hudbou budúcnosti. Niekedy sú opisované ako
stroje s umelou inteligenciou. Nech sa v ďalšej generácii stane hocičo, bude to pre ďalší
rozvoj vzrušujúce. Nové technológie budú riešiť mnoho dnešných každodenných
problémov. Ale predsa, s celým pokrokom technológie prídu aj nové obmedzenia a
problémy.
Obrázok 13: Na obrázku je názorná ukážka iPhone 5 - piatej generácii smartfónov tejto značky.
22
1.3 Hardvér
Hardvér (angl. hardware alebo HW) je súhrnný názov pre technické vybavenie
počítača a počítačových komponentov. Medzi hardvér patria všetky počítače a ich
súčasti, periférie (zobrazovacie jednotky, zariadenia na vstup a výstup údajov) a tiež aj
zariadenia, ktoré je možné pripojiť k počítaču. V úvodzovkách „všetko, čo sa dá
chytiť“, čiže všetko hmotné čo patrí k počítaču.
1.3.1 Počítač: Osobný počítač
Osobný počítač (Personal computer: PC) je počítačom určeným pre osobné
použitie, pre použitie jednotlivcom. Osobný počítač je štandardizovaný a integrovaný
mikropočítačový komplex, ktorý vychádza zo štandardov vytvorených IBM a Apple.
Tento termín sa začal používať na konci sedemdesiatych a začiatkom
osemdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa prvé počítače dostali do domácností.
Prechod zo sálového do domáceho prostredia spôsobil aj zmenu v chápaní počítača z
vedeckého ponímania (počítač na vedecké výpočty) na zábavné zariadenie. Dnešné
osobné počítače sa v prvom rade používajú ako domáce zábavné elektrospotrebiče s
prístupom na internet, schopnosťou prehrávať a modifikovať multimediálny obsah,
slúžiace tiež ako spojivo medzi ďalšími zariadeniami – prehrávačmi hudby, filmov,
fotoaparátmi, televízorom a pod. Slúžia tiež ako sklad multimediálneho obsahu
(fotografie, hudba, filmy, texty a pod.)
Osobný počítač dneškaje postavený na báze procesorov architektúry x86, s
výkonnou grafickou kartou umožňujúcou prehrávať multimediálny obsah, s optickou
mechanikou umožňujúcou zápis na veľkokapacitné médiá (DVD, Blu-Ray), s
operačnou pamäťou rádovo - v stovkách MB, resp. jednotkách GB, s vysokokapacitným
pevným diskom - stovky GB, s možnosťou pripojenia do počítačovej siete a k internetu.
PC je tiež vybavené portami na pripojenie periférnych zariadení (vstupné a výstupné
periférie, ako aj zariadenia schopné komunikovať s počítačom – MP3 prehrávač,
mobilný telefón, a pod.). V oblasti programového vybavenia je najrozšírenejším
operačným systémom Windows od firmy Microsoft (verzia XP, Vista alebo 7), s
rozšírením až po úroveň monopolu. Druhou najväčšou skupinou sú Open Source
operačné systémy s jadrom Linux.
23
klasická zostava osobného počítača
Obrázok 14: klasická zostava osobného (PC) počítača sa skladá z:
1. Monitor
2. Matičná doska
3. Procesor
4. RAM
5. Rozširujúca karta
6. Zdroj
7. Optická mechanika
8. Pevný disk
9. Klávesnica
10. Myš
24
1.1.1.9 Zloženie osobného počítača
Ak hovoríme o dieloch osobného počítača, musíme oddeliť dve základné roviny –
softvér a hardvér. Hardvér zjednodušene je „železo“, to čo sa dá chytiť do ruky, to čo
„vdýchne ducha“, čo mu umožní pracovať je jeho softvérové vybavenie.
Takže začneme Hardvérom
Osobný počítač sa skladá zo základnej jednotky (systémová jednotka), vstupných a
výstupných zariadení.
1.1.1.9.1 Počítačová skriňa (case)
Je dnes obvykle vo forme tower (anglicky veža), čiže nastojato orientovaná
skrinka. Tento formát nahradil predtým najrozšírenejšie usporiadanie desktop (skrinka
naležato). Usporiadanie tower zaberá menej miesta, a je aj vhodnejšie z hľadiska
chladenia komponentov. Najbežnejšie používanou formou je minitower, čo je skrinka o
rozmeroch cca 520 x 520 x 210 mm. Obvykle je vyrobená z plechu. Má odnímateľné
veko (alebo bočné steny), ktoré po odstránení odhalia samotné šasi. Šasi je kostra skrine
s vytvorenými upevňovacími plochami a otvormi na a do ktorých sa pripevňujú všetky
interné mechanické a elektrické diely počítača.
1.1.1.9.2 Matičná doska (základná doska, motherboard)
Je v doska plošného spoja obsahujúca konektory a prípojné miesta všetkých
vnútorných periférií. Obsahuje soket na upevnenie procesora, pamäťového modulu,
zbernice na pripojenie rozširujúcich kariet, hodiny reálneho času, čipset (obvody
riadiace komunikáciu medzi komponentmi a vonkajším okolím), porty (konektory pre
pripojenie vstupných a výstupných zariadení – klávesnice, myši a pod. Obvyklé je aj
integrovanie rozširujúcich kariet priamo na základnú dosku (zvuková karta, sieťová
karta, modem, grafická karta a pod.).
*Obr. 4: *
25
1.1.1.9.3 Počítačový zdroj (power supply)
Je zariadenie modifikujúce napájacie napätie elektrickej rozvodnej siete, na
napätia potrebné pre jednotlivé komponenty počítača (matičná doska, mechaniky a
pod.). Dnešné zdroje majú príkon (výkon) 300-500VA.
Obrázok 15: Klasický napájací zdroj pre osobné počítače
1.1.1.9.4 Rozširujúce karty
Sú to externé moduly počítača vo forme karty, ktorá má na spodnej časti zásuvné
kontakty. Kontakty sa zasúvajú do zbernice matičnej dosky. Použitá karta musí
zodpovedať typu zbernice na matičnej doske. Najčastejšie používanou rozširujúcou
kartou je grafická karta, pomocou ktorej počítač zobrazuje na monitore. Ďalšími
príkladmi sú sieťová karta (pripojenie do počítačovej siete), zvuková karta (karta
vytvárajúca zvuky), TV karta (karta pre príjem TV signálu) a pod. Viacero rozširujúcich
„kariet“ – modulov sa pripája externe pomocou zbernice USB.
26
1.1.1.9.5 Procesor (CPU)
Alebo tiež centrálny procesor je „mozgom“ počítača. Pre procesor je na matičnej
doske pripravená pätica – konektor do ktorého sa procesor zasunie. Procesor vyvíja
veľké množstvo tepla a preto musí byť pri prevádzke neustále chladený. Procesor
vykonáva inštrukcie programového vybavenia a umožňuje chod celého počítača.
Obr. 8: Procesor (CPU) od INTEL: Core 2 Quad
1.1.1.9.6 Pamäť (RAM)
Je modul slúžiaci na uloženie dát počas chodu počítača. Je to malá doska plošného
spoja s pamäťovými čipmi. Umiestňuje sa do soketu (konektora) na matičnej doske.
Obr. 9“ Rôzne typy RAM. Z prava: DIP, SIPP, SIMM 30 pines, SIMM 72 pines, DIMM (168-
pines), DDR DIMM (184-pines).
1.1.1.9.7 Mechanika
Mechaník je viacero typov. Najčastejšie sa používa optická mechanika (číta a
zapisuje na optické disky (CD a DVD) a disketová mechanika (číta a zapisuje na
magnetické diskety). Mechanika je plechová skrinka s plastovým čelným panelom.
Mechanicky sa upevní do skrine a elektricky káblami prepojí s matičnou doskou.
Optická mechanika môže byť štandardu IDE (plochý kábel), alebo SATA (úzky kábel).
Napája sa zo zdroja. Zariadenie slúži na čítanie a zápis optických médií.
1.1.1.9.8 Pevný disk (hard disk)
Je zariadenie na ukladanie dát. Je to kovová skrinka veľkosti 3.5“. Disk sa
upevňuje do skrine a elektricky (plochým IDE káblom , alebo SATA káblom) prepojí s
matičnou doskou a napájacím zdrojom. Je na ňom uložené celé softvérové vybavenie
počítača.
Obr. 10: Pevný disk (hard disk) Interné - 3,5" HDD
27
1.1.1.10 Delenie zostavy počítača
1.1.1.10.1 Vstupné zariadenie
Vstupné zariadenie je periférne zariadenie osobného počítača, ktorá umožňuje
vstup údajov alebo signálov do počítača za účelom ich ďalšieho spracovania alebo ich
využitia pre riadenie počítača a k nemu pripojených zariadení. Vstupné zariadenie
transformuje informácie z “vonkajšieho” sveta do formy použiteľnej pre počítač.
Vstupné zariadenia často slúžia užívateľovi – človeku ktorý ich používa pre zadanie
príkazov, alebo ďalších informácií spracovávaných počítačom. Počítač odpovedá
užívateľovi pomocou výstupných zariadení počítača. Niektoré zariadenia sú
kombinované vstupno-výstupné zariadenia. Typickým príkladom vstupného zariadenia
je klávesnica, myš, mikrofón, skener, webová kamera.
1.1.1.10.2 Výstupné zariadenie
Výstupné zariadenie je periférne zariadenie počítača, ktoré umožňuje výstup
údajov alebo signálov z počítača. Výstupné zariadenie transformuje informácie z
počítača do formy použiteľnej pre človeka (alebo pre iné zariadenie resp. ďalší počítač).
najpoužívanejším výstupným zariadením je monitor (displej), a počítačová tlačiareň.
1.1.1.10.3 Iné zariadenie
Osobný počítač sa využíva aj ako zariadenie spracúvajúce, alebo ukladajúce údaje
pre iné zariadenia, ktoré nie sú typickými perifériami počítača. Príkladom je pripojenie
mobilného telefónu (ukladanie kontaktov, ich triedenie a odoslanie späť do telefónu),
spracovanie obrazu a zvuku pre multimediálne prehrávače (strihanie filmov, prevody
multimediálnych formátov, úpravy fotografií a ich tlač a pod.). Z tohto hľadiska je
počítač jedným z najvšestrannejších zariadení na komunikáciu vôbec.
28
1.4 Softvér
Fungovanie počítača nie je možné bez programového vybavenia. Samotný počítač
je kompilácia programovateľných obvodov, pamätí a úložísk, ktorá však nie je schopná
samostatnej práce. Pre svoju činnosť potrebuje základný tzv. operačný systém, na
ktorom bežia aplikácie – aplikačný softvér.
1.4.1 Operačný systém
Operačný systém (skratka OS) je základné programové vybavenie počítača. Je to
„rozhranie“, ktorým používateľ komunikuje s hardvérom. Operačný systém zabezpečuje
čiastočne komunikáciu s užívateľom prostredníctvom periférnych zariadení,
prideľovanie prostriedkov systému užívateľom alebo aplikáciám, prideľovanie času
užívateľom (tzv. timesharing) alebo aplikáciám (multitasking), organizácia programov a
súborov údajov na vonkajších pamäťových médiách, vytváranie a spúšťanie
užívateľských programov, diagnostické funkcie systému, ochraňuje systém proti strate
údajov pri výpadku napätia, proti neoprávnenej manipulácii, komunikáciu s inými
systémami (počítačmi) v sieti - pri použití sieťových operačných systémov. Operačný
systém sa skladá z jadra, používateľského rozhrania napr. GUI a ovládačov (softvér
prepájajúci špecifický hardvér s jadrom operačného systému).
V súčasnosti je najpoužívanejší operačný systém Microsoft Windows. Je to
viacgeneračný systém. Hlavnou jeho výhodou je rozšírenie, takže pre neho existuje
obrovské množstvo komerčného i voľne šíriteľného softvéru a aplikácií.
Najrozšírenejšou alternatívou MS Windows je operačný systém Linux. Podobne,
ako MS Windows dozrieva do stabilného a technicky vyspelého operačného systému,
tak aj Linux dozrieva po stránke užívateľskej prívetivosti a praktickej použiteľnosti.
Dnes už ide o konkurencieschopnú platformu. Hlavnou výhodou je, že je zadarmo, ale i
to, že preň už existuje veľké množstvo aplikácií z oblasti voľne šíriteľného softvéru.
29
1.4.2 Aplikačný softvér
V súčasnosti sú možnosti osobných počítačov také, že zahŕňajú takmer všetko, čo
sme schopní zadefinovať. Preto existuje i obrovské množstvo softvéru, ktoré tieto
predstavy realizuje.
1.5 Aplikácia počítačov
Prvé elektronické digitálne počítače s ich veľkosťou a cenou zväčša vykonávali
vedecké výpočty, často na podporu vojenských cieľov. ENIAC mal pôvodne počítať
balistické tabuľky pre delostrelectvo, ale počítal aj neutrónové hustoty prierezu pri
návrhu vodíkovej bomby. Tieto výpočty uskutočnil medzi decembrom 1945 a januárom
1946 a bolo pri tom použitých viac ako milión diernych štítkov údajov. Ukázalo sa, že
návrh by zlyhal. Mnohé dnešné superpočítače sa tiež používajú na simuláciu účinkov
jadrových zbraní. CSIR Mk I, prvý austrálsky počítač s programom v pamäti
vyhodnocoval vzorky dažďových zrážok v spádovej oblasti Snowy Mountains pre
veľký hydroelektrický projekt. Iné sa používajú v kryptoanalýze, napríklad prvý
programovateľný (hoci nie všeobecný) digitálny elektronický počítač Colossus,
postavený počas Druhej svetovej vojny v roku 1943. Napriek vedeckému zameraniu v
začiatkoch sa počítače rýchlo rozšírili do iných oblastí.
Od začiatku bývali počítače s programom v pamäti aplikované pri obchodných
problémoch. Počítač LEO s programom v pamäti postavený v J. Lyons and Co. vo
Veľkej Británii bol schopný pracovať a pracoval v oblasti skladového manažmentu a na
iné úlohy 3 roky predtým, ako IBM postavili ich prvý komerčný počítač s programom v
pamäti. Vďaka postupnej redukcii ceny a veľkosti počítačov nachádzali použitie v stále
menších organizáciách. Vynájdenie mikroprocesora v sedemdesiatych rokoch umožnilo
konštrukciu lacných počítačov. V osemdesiatych rokoch bol popularizovaný osobný
počítač na mnohé úlohy, vrátane knihovníctva, písania a tlače dokumentov, počítanie
predpovedí a iné opakujúce sa matematické úkony vrátane tabuľkových výpočtov.
30
31
2 Ilustrácie k textu
Obr. 1: Joseph Marie Jacquard - tkáčsky stroj
32
Obr. 2: ENIAC - na obrázku operátor vymieňa vyhorené elektrónky (celkový počet 19,000)
Obr. 3: Ukážka rôznych typov tranzistorov, konkrétne Tranzistor 2SD1887 T379
33
Obr. 4: Moderná základná doska, môžeme vidieť obrovské chladiace ventilátory
a chladiče, má veľmi málo jednotlivých a malú veľkosť.
Obr. 5: Na obrázku vidíme Počítačovú jednotku UNIVAC
34
Obr. 6 Elektronický čip (názorný obrázok).
Obr. 7 Názorný obrázok IT pracoviska.
35
Obr. 8: Procesor (CPU) od INTEL: Core 2 Quad
Obr. 9“ Rôzne typy RAM. Z prava: DIP, SIPP, SIMM 30 pines, SIMM 72 pines, DIMM (168-
pines), DDR DIMM (184-pines).
36
Obr. 10: Pevný disk (hard disk) Interné - 3,5" HDD
37
Záver
Vypracoval som vyše dvadsaťpäť stranový projekt o funkčnosti počítačov spolu
s informáciami, obrázkami a odkazmi na ďalšie články ohľadom na túto tému. Od
vytvorenia prvého počítača až po piatu generáciu počítačov, ktorá je ešte len na začiatku
vývoja. Snažil som sa pridať čo najviac užitočných informácii k tejto téme a čo
najkrajšie to popísať. Pridal som aj názorné obrázky a popisy pre jednoduchšie
porozumenie.
Ďalej som vypracoval webovú stránku, ktorá je aktualizovaná podľa projektu
a bude ďalej doplňovaná o potrebné informácie. Je totožná s projektom.
38
Zoznam použitej literatúry
Odkazy na webové stránky:
[1] Všeobecné princípy, Etymológia a Klasifikácia počítačov
http://sk.wikipedia.org/wiki/Počítač
[2] Rozdelenie počítačov
http://referaty.atlas.sk/ostatne/informatika/1272/rozdelenie-pocitacov
[3] Výpočtové stredisko SAV
http://www.vs.sav.sk/
[4] Prvý počítač na svete
http://encyklopedia.sme.sk/c/2591948/prvy-pocitac-na-svete.html
[5] Osobný počítač
http://sk.wikipedia.org/wiki/Osobn%C3%BD_po%C4%8D%C3%ADta%C4%8D
[6] Dejiny počítačov
http://sk.wikipedia.org/wiki/Dejiny_po%C4%8D%C3%ADta%C4%8Dov
39
Prílohy
Zoznam príloh záverečnej práce:
Príloha A – CD médium
Príloha B – Webstránka
Príloha A – CD médium
Na priloženom CD je nahraný dokument MICROSOFT WORD, ku dňu
21.12.2011.
Príloha B – Webstránka
http://funkcnostpc.nazory.eu/
40