VZNESENÉ PRIPOMIENKY V RÁMCI MEDZIREZORTNÉHO PRIPOMIENKOVÉHO KONANIA

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov

Počet vznesených pripomienok, z toho zásadných 477 / 119

Subjekt

PripomienkaTyp

AK Goliašová

LP.2019.460 zákon č. 527.2002 Z.z. k čl.I. bod 7V Čl. I bod 7 sa navrhuje, aby dražobníkom bol výlučne správca konkurznej podstaty. S ohľadom na osobné skúsenosti , prax advokáta a dražobníka zároveň, navrhujem od predloženého návrhu upustiť a prijať alternatívne riešenie, v zmysle ktorého by dražobníkom bol advokát teda rovnako ako to navrhuje SAK. Odôvodnenie: Pokiaľ sa v procese dražby vyskytnú nejaké problémy vo väčšine prípadov sa týkajú poradia zápisu záložných práv jednotlivých záložných veriteľov a výšky príslušenstva pohľadávky. Súdna prax nie je ustálená a ani rozhodovanie katastrálnych úradov pri poradí zápisu záložných práv neprináša do procesu dražby jednotnosť. Pokiaľ by mal byť dražobníkom výlučne správca konkurznej podstaty t.j. napr. aj osoba s ekonomickým vzdelaním, bez právnej praxe, len ťažko sa zorientuje v problematike záložných práv. Pokiaľ bolo v úmysle predkladateľa návrhu zvýšiť odbornosť dražobníkov, zavedením povinnosti dražobníka byť zároveň i správcom konkurznej podstaty, sa odbornosť dražobníkov nezvýši. Naopak môžu vzniknúť ďalšie neprimerané zásahy do práv vlastníkov predmetov dražby činnosťou takéhoto dražobníka. Podľa dostupných informácií správcovské skúšky neobsahujú otázky z oblasti dobrovoľných dražieb, a preto nie je možné porovnať odbornosť terajších správcov konkurznej podstaty a advokátov, resp. u advokát je vyšší predpoklad odbornosti v danej problematike. Pokiaľ by advokát, ktorý okrem iného spĺňa požadované podmienky vysokoškolského vzdelania II. stupňa v odbore právo, mal ísť teraz na správcovské skúšky, znova nebude skladať skúšky z oblasti dobrovoľných dražieb. Rovnako nie každý advokát a dražobník chce zároveň vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty. Pokiaľ by bola povinnosť dražobníka byť

Z

advokátom, je na dražobníkovi či bude vykonávať v plnom rozsahu aj činnosť advokáta, alebo nie. Pri funkcii správcu konkurznej podstaty dražobník nemá na výber a bude musieť prijímať i prípady pridelené mu súdom. Takto predložený návrh zákona teda nijako nezvyšuje odbornosť dražobníka.

ASINS

Čl. I bod 12 k § 11 odsek 1V prípade, ak bude predmetom dražby súbor nehnuteľností, alebo súbor nehnuteľných a hnuteľných vecí (bežné pri korporátnych pohľadávkach) nachádzajúcich sa v rôznych krajoch (napríklad pôda) zákon núti týmto ustanovením deliť predaj majetku na viacero dražieb, inak by dražobník porušil zákon (navrhovateľ by nemal, takýto návrh ani podať). Upozorňujeme na praktickú stránku veci, ktorá spôsobí komplikácie, neefektívnosť nákladov a ak by bolo riešením predaj majetku na viacerých dražbách, môžete práve znížiť predajnosť (záujemca a o celý majetok podniku)a nútite zvýšiť náklady vymáhania (viacero dražieb).

O

ASINS

Čl. I bod 14 k § 11 odsek 4 Znenie navrhované predkladateľom: „V § 11 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta a slovo „bezodkladne“ sa nahrádza slovami „bez zbytočného odkladu“.“ Navrhujeme v § 11 ods. 4 zákona ponechať druhú vetu v pôvodnom znení, nakoľko zo skúseností vieme, že koncovými záujemcami o predmety dražieb sú vo veľkej väčšine starší ľudia, ktorí disponujú finančnou hotovosťou potrebnou na vydraženie, nakoľko v tejto oblasti sú úvery zriedkavo poskytované. Väčšina koncových záujemcov sa nám hlási práve z printovej inzercie v periodickej tlači, pretože formu internetovej inzercie nemajú natoľko osvojenú. Celoplošne Slovensko zatiaľ nie je dostatočne pokryté internetovým pripojením, čo by mohlo byť na úkor menej rozvitých regiónov. Zároveň poukazujeme na to, že po vypustení povinnej printovej inzercie, v zákone absentuje akákoľvek iná povinná inzercia a povinná informovanosť o dražbách zostáva iba v rovine zverejnenia oznámenia o dražbe v registri dražieb a v Obchodnom vestníku, čo nepovažujeme za dostačujúce. Uvedeným iracionálnym zásahom do prvku trasparentnosti dražieb MS SR významne znižuje možnú kontrolu verejnosti, pre ktorú sú média omnoho viac prístupné ako úradná tabule obce. Degradovanie transparentnosti na úradnú tabuľu obce v 21. storočí nemá priestor v modernej legislatíve a to ešte o to viac, ak si pripomenieme medializované kauzy nástenkových tendrov.

Z

ASINS

Čl. I bod 15 k § 11 odsek 7Navrhujeme druhú vetu upraviť nasledovne: „Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné na účet dražobníka, pokiaľ platba bola na účet dražobníka pripísaná najneskôr tri dni pred dražbou; dlžník alebo vlastník predmetu dražby môže zaplatiť vstupné v hotovosti aj v deň konania dražby.“ Úhrada vstupného na účet dražobníka z pohľadu kontroly, či

O

konkrétna osoba domáhajúca sa vstupu na dražbu vstupné skutočne zaplatila, nebude v aplikačnej praxi realizovateľná v čase bezprostredne pred dražbou, kedy má dražobník oveľa viac povinností. Zo samotného výpisu z bankového účtu nie je možné zistiť identifikáciu príkazcu peňažných prostriedkov. Inak povedané, ak niekto, kto bude mať záujem zúčastniť sa dražby ako verejnosť, pošle na účet dražobníka 5 EUR, tak tento nemá bezprostredne pred dražbou ako identifikovať, že osoba, ktorá bude tvrdiť, že peniaze poslala, je skutočne majiteľom účtu, inak povedané osobou, ktorá sa chce ako verejnosť zúčastniť dražby. Aktuálne sa zúčastňuje dražieb v pozícii verejnosti niekedy aj 10 a viac osôb. Ak by mal dražobník do otvorenia dražby popri iných povinnostiach, najmä tých, ktoré má vo vzťahu k účastníkom, sledovať do poslednej sekundy otvorenia dražby, či došlo k pripísaniu 5 EUR na jeho účet, tak navrhovaná úprava v praxi nebude vôbec fungovať. Ak bolo cieľom navrhovanej úpravy obmedziť vstup problematických osôb na dražbu, ako vhodný spôsob by bolo možné stransparentniť proces dražieb najmä formou ich elektronizácie. Hypoteticky možno očakávať, že vlastník alebo dlžník, ktorí majú možnosť zaplatiť vstupné v deň konania dražby v hotovosti, udelí účelovo aj 30 splnomocnení fyzickým osobám len preto, aby tieto osoby nemuseli platiť vstupné prevodom na účet dražobníka. V konečnom dôsledku navrhovaná úprava nijakým spôsobom neodbúra prítomnosť problematických osôb na dražbe. Vzhľadom na doterajšiu aplikačnú prax by mal predkladateľ zvážiť úpravu možnosti dlžníka a vlastníka predmetu dražby udeliť plnú moc na zastupovanie v dražobnom procese iba jednému splnomocnencovi, čím by sa zabránilo rôznym obštrukciám a špekuláciám, ktoré v konečnom dôsledku celý proces dražby maria.

ASINS

Čl. I bod 17 k § 12 odsek ZNALECKÝ POSUDOK PREDLOŽENÝ ZÁLOŽCOMNavrhované znenie, pre ktoré predkladateľ chce zmeniť dané ustanovenie, sa nestretávajú s problémami a požiadavkami praxe. Zavedením možnosti vlastníka predložiť znalecký posudok, ktorý výlučne bude možné použiť za účelom dražby nedáva možnosť záložnému veriteľovi a ani dražobníkovi žiadnym spôsobom odmietnuť tento posudok ako nereálny a ani revíziou tohto posudku by sme nedokázali zmeniť cenu predmetu dražby. Naozaj z praxe vieme, že cena je v podstate jediný spôsob, ako prilákať záujemcov a kombinácia vysokej ceny a nespolupráce záložcu je kombináciou, ktorá vytvára minimálny priestor na vymoženie pohľadávky pre záložného veriteľa. Týmto navrhovaným znení dáva predkladateľ jasnú zbraň do rúk dlžníkom ako nie len chrániť svoje práva (pochopiteľný zámer), ale jednoznačne úmyselne blokovať samotný výkon záložného práva stanovením ceny, ktorá bude neprimeraná vo vzťahu k predaju zálohov prostredníctvom dobrovoľných dražieb. Zároveň predkladanie posudkov je možné opakovane a teda záložcovi nič nebráni blokovať predaj takmer na vždy. V tomto bode vidíme absolútnu prekážku budúcich výkonov záložného práva, dokonca hrozí riziko úplného znemožnenia obštrukčným správaním povinných osôb. Žiaľ navrhované

Z

znenie bude mať zásadný dopad na veriteľský, najmä bankový sektor, keďže v dobe „internetu“ sa už teraz šíria návody ako dražbu úplne zablokovať, pričom predkladateľ takýmto ustanovením vytvára obrovský priestor pre znefunkčnenie celého inštitútu dražieb.

ASINS

Čl. I bod 24 k § 14 a 15K § 14 - Obmedzenie výšky dražobnej zábezpeky na 10 % vytvára len priestor na špekulatívne marenie dražieb (bude to lacnejšie), ktoré sa deje v praxi. Nezaznamenali sme žiadne negatívne skúsenosti s výškou dražobnej zábezpeky smerom k obmedzeniu záujemcov, alebo iných dôvodov pre ktoré by malo prísť k jej zníženiu. Predmetné ustanovenie v ods. 2 písm. a) navrhujeme vypustiť aj z dôvodu jeho praktickej neaplikovateľnosti. Akreditívna listina, aj keď je vydaná bankou a obsahuje povinnosť zaplatiť sumu vo výške zábezpeky, môže obsahovať rôzne podmienky ale aj časové obmedzenia jej platnosti. Bankový sektor, celosvetovo, pozná niekoľko desiatok akreditívov rôznych druhov, pričom nemožno očakávať, že ak takáto listina bude dražobníkovi predložená pár minút pred dražbou, že tento s odbornou starostlivosťou bude vedieť posúdiť, či sa jedná o platný (povedzme nepodmienený) záväzok banky plniť. Osoby v postavení subjektov, ktoré majú byť príjemcom akreditívneho plnenia, predtým ako prijmú takúto formu zabezpečenia platby, nezriedka skúmajú a overujú obsah vydanej listiny u vystavujúcej banky aj niekoľko týždňov. Predkladateľ by mal zvážiť po konzultácii so skúseným bankovým sektorom nielen vypustenie akreditívnej listiny, ale aj vypustenie bankových záruk, na ktoré dopadá vyššie zdôvodnenie obdobne. V bežnej praxi sú bankové záruky pri realizácii dražieb využívané absolútne zriedka a nedošlo by tak ich vypustením k obmedzeniu účasti na dražby.

O

ASINS

Čl. I bod 25 k § 16 odsek 1 Vylúčenie navrhovateľa dražby z pozície účastníka zbytočne obmedzí jeho potenciálne práva na vyriešenie situácie nadobudnutím nehnuteľnosti. Z praxe vieme, že navrhovateľ nezískava vedomosťou v rámci podmienok dražby žiadnu výhodu, keďže zákon vám presne stanovuje podmienky znižovania a podobne. Ako navrhovatelia však máme za to, že by sme mali mať právo, v prípade, ak vlastník komplikuje predaj na dražbe, sa rozhodnúť, či nenadobudneme záloh. Doteraz nemáme vedomosť o možnosti zneužívania tohto postavenie.

O

ASINS

Čl. I bod 32 k § 17 odsek 5 Lehota organizovania dražby sa predĺži o 35 dní vez zjavného dopadu na práva akejkoľvek strany. Všetky strany sú dostatočne informované od začiatku procesu organizovania, resp. výkonu záložného práva. Predĺžením lehoty sa neposkytuje žiadna proporčná výhoda obom stranám, len sa predlžuje samotný proces dražby.

O

ASINS

Čl. I bod 36 k § 17 odsek 6 Dražobník a ani navrhovateľ dražby nemá reálnu možnosť skontrolovať či k vyveseniu oznámenia o dražbe došlo alebo nie. Existuje reálne riziko, že ak si spoločenstvo alebo správca nesplní povinnosť vyvesiť oznámenie o dražbe, pričom dražobník nemá žiadnu reálnu možnosť splnenie tejto povinnosti ovplyvniť, dražba môže byť práve z tohto dôvodu vyhlásená súdom za neplatnú. V tejto súvislosti poukazujeme na súdne rozhodnutie, ktoré paradoxne, aj keď je to mimo sféry vplyvu dražobníka, považuje za porušenie povinnosti v súvislosti s dražbou a dražbu vyhlasuje za neplatnú, ak obec nevyvesí na „korkovej“ tabuli oznámenie o dražbe. Obdobne aj prípad správcu alebo spoločenstva, ktorí ak oznámenie nevyvesia, čo dražobník nemá možnosť ani skontrolovať, keďže nemá kľúče od každého vchodu do bytového domu na Slovensku, bude znamenať len zvýšenie právnej neistoty procesu a vytvorenie priestoru na účelové obštrukcie. V dobe elektronizácie je zarážajúce, že transparentnosť sa má zabezpečiť fyzickým vyvesením oznámenia o dražbe a nie elektronizáciou celého dražobného procesu. Navrhujeme, aby predkladateľ zaviedol centrálnu webovú adresu v správe predkladateľa, pričom dražobník by mal povinnosť uverejniť na nej každú dražbu, čím by sa zabezpečila transparentnosť a ktokoľvek by mal prístup k informáciám o všetkých dražbách a tým by sa zvýšila aj informovanosť verejnosti o prebiehajúcich dražbách na jednom webovom sídle.

O

ASINS

Čl. I bod 42 k § 19a– DOČASNĚ UPUSTENIE OD DRAŽBYZásadne nesúhlasíme s ustanovením ods. 2. Je to zbytočné obmedzenie práva veriteľa na uspokojenie pohľadávky. Máme pocit, že sa zabúda na to, že v čase organizovania dražby mal dlžník/záložca dostatočné množstvo času brániť sa, hoc aj súdnou cestou. Permanentné ochraňovanie dlžníka/záložcu spôsobuje výchovu týchto osôb k nezodpovednosti „veď mi to nikto nepovedal, neoznámil, nevedel som....“. Ako keby zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“ prestala platiť. Počas procesu vymáhania, od momentu delikvencie dlžníka do momentu samotnej dražby obdrží dlžník/záložca minimálne 4 až 6 zásielok s informáciami, že sa ide vymáhať, resp. vykonávať záložné právo. Nevidíme absolútne žiadny dôvod priznať účinky súdneho rozhodnutia (neodkladné opatrenie) samotnému návrhu na začatie takéhoto konania (napr. akokoľvek nezmyselnému a neoprávnenému) a tým opäť nezmyselne komplikovať cestu veriteľovi za jeho právom na vrátenie dlžnej sumy! Toto je s príkrym rozporom vyrovnanosti občianskoprávnych vzťahov aj so zachovaním ingerencie spotrebiteľského prvku. Dokonca máme za to, že to porušuje právo na spravodlivý súdny proces. V prípade vypustenia ods. 2 sa s navrhovaným znením stotožňujeme.

Z

ASINS

Čl. I bod 44 k § 20 odseky 8 až 10Máme za to, že veriteľ má mať naďalej právo stanovovať cenu na dražbe (teda aj znižovanie) s prihliadnutím na okolnosti priebehu

O

vymáhacieho procesu, keďže v danom momente vie presne, kde je záujem trhu. Zbytočným navyšovaním nákladov vymáhacieho procesu sa len ukracuje veriteľ o jemu náležiaci výťažok. Ods. 8 – pri výklade tohto ustanovenia (druhá veta) môžu nastať pochybnosti, či pri zhodnom podaní môžu ďalej licitovať už len účastníci zhodného podania Ods. 9 – najmä veta za bodkočiarkou sa nám javí zmätočná; mal predkladateľ za cieľ urobiť prednosť zákonného predkupného práva pred zmluvným (spoluvlastník má zákonné predkupné právo)? Ods. 10 - Samotne znižovanie na dražbe nevytvára nič iné len možnosť efektívne reagovať na požiadavky trhu. Nie je pravda, že vytvára priestor na špekulácie, resp. ten priestor je minimálny. Cenu pri vymáhaní stanovuje vždy trh, spolupráca dlžníka/záložcu, iné okolnosti (stav a kvalita nehnuteľnosti, prostredie, v ktorom sa nachádza, poloha..). Obmedzením práva veriteľa umožniť znižovanie na samotnej dražbe len spôsobí viackolové draženie, vytvára priestor na dlhší čas k vymoženiu (každé kolo znamená minimálne mesačnú stratu času) a predražuje vymáhaní proces. Ak predkladateľ mal za to, že obmedzením znižovania zamedzí špekuláciám, tak trh nám ukazuje, že záujemcovia sú ochotní si počkať na stanovenie najnižšieho podania tak, aby im cena vyhovovala. Špekuláciám skôr zamedzí to, ak sa vyrieši problém s rýchlou možnosťou získania držby nehnuteľnosti (najviac limituje predajnosť na dražbe neochota dlžníkov/záložcov spolupracovať) a prípadná elektronizácia dražieb (zamedzenie dohadovania sa na dražbe). Zo skúseností nám práveže vychádza opak, že zníženie často krát umožní zapojiť sa do neskoršej licitácie viacero záujemcov, ktorí sa „nabažia“ a cena vo veľa prípadoch po znížení začne stúpať hore. Psychológia držby je veľmi dôležitý faktor, ktorý sa týmto potrie. Zároveň ani veriteľ a ani dražobník nemajú záujem na nízkom predaji. Veriteľ kvôli vyššiemu výťažku a dražobník kvôli vyššej odmene. Toto ustanovenie nezamedzí špekulácia, ale obmedzí možnosť flexibilného reagovania na vývoj dražobného procesu. Budú sa organizovať kolá pre kolá, aby sme sa dostali rýchlejšie na cenu, ktorú sú záujemcovia ochotní ponúknuť.

ASINS

Čl. I bod 5 k § 5 odseky 7 až 9 Vylúčenie navrhovateľa dražby z pozície účastníka zbytočne obmedzí jeho potenciálne práva na vyriešenie situácie nadobudnutím nehnuteľnosti. Z praxe vieme, že navrhovateľ nezískava vedomosťou v rámci podmienok dražby žiadnu výhodu, keďže zákon vám presne stanovuje podmienky znižovania a podobne. Ako navrhovatelia však máme za to, že by sme mali mať právo, v prípade, ak vlastník komplikuje predaj na dražbe, sa rozhodnúť, či nenadobudneme záloh. Doteraz nemáme vedomosť o možnosti zneužívania tohto postavenie.

O

ASINS

Čl. I bod 50 k § 24 odsek 1Zápisnica o vykonaní dražby, resp. notárska zápisnica osvedčujúca priebeh dražby sa v zmysle §24 ods. 7 zasiela všetkým

O

dotknutým osobám uvedeným v § 17 ods. 5. Pokiaľ by sa do zápisnice uvádzali všetky údaje účastníkov dražby tak, ako je to navrhované, mohlo by dôjsť k neprimeranému zásahu do ochrany osobných údajov účastníkov. Osobné údaje vydražiteľa sa následne zverejňujú aj na katastri, preto sa na to logicky ochrana osobných údajov nevzťahuje, avšak nevidíme dôvod, aby boli zverejnené mená všetkých účastníkov v navrhovanom rozsahu. Možno by postačovalo uvádzať len počet účastníkov a v prípade kontroly je možné nahliadnuť oprávneným osobám do dražobného spisu, v ktorom sa nachádza zoznam účastníkov so všetkými identifikačným údajmi. Nerozumieme dôvodom takejto zmeny, ktorá neodstraňuje žiadny praktický problém. Ani dôvodová správa neuvádza relevantný dôvod na takúto úpravu.

ASINS

Čl. I bod 52 k § 25 Keďže pri výkone záložného práva ide o vzťah dvoch súkromnoprávnych subjektov, máme za to, že ponechanie voľnej trhovej súťaži je adekvátna úprava, vrátane hornej hranice odmeny (doteraz bola 10 %).

O

ASINS

Čl. I bod 57 k § 27 Predpokladáme, že predkladateľ si je vedomý praktických problémov s vyprataním a nadobudnutím faktickej držby predmetu dražby po vydražení, k uvedeným zmenám nemáme výhrady, ale upozorňujeme, že v prípade vyriešenia tohto problému sa odstráni veľa nedostatkov v praxi (najmä špekulácie na dražbách, nedostatky ocenenia predmetu dražby) a to z dôvodu oveľa vyššieho záujmu o kúpu nehnuteľností na dražbách, keď bežný občan nebude musieť podstúpiť riziko x ročných sporov, kým sa dostane k veci, ktorú vydražil a bude ochotný zvýšiť aj cenu (možno až na trhovú cenu) a teda všetci (dlžník, veriteľ aj dražobník) dosiahnu najvyšší možný výťažok

O

ASINS

Čl. I bod 73 k § 36b a vložení § 36c Upozorňujeme na krátkosť času na zvládnutie zvýšenia vzdelania dražobníkom, ktorí legálne podnikali v danom sektore za stávajúcich podmienok. Máme za to, že navrhovaná úprava atakuje ústavnosť postupu zvoleného predkladateľom. Viď zásadnú pripomienku k bodu

O

ASINS

Čl. I bod 8 k § 8 odsek 1Predmetné ustanovenie je v navrhovanej forme neaplikovateľné. Podnik tvoria všetky nehmotné, hmotné zložky podnikania, pohľadávky, záväzky, zmluvy z obchodného styku ako aj pracovnoprávne vzťahy. Ak bude v dražbe vydražený podnik, tak

O

dokumenty súvisiace s podnikom by nemali zostávať u dražobníka, pretože logicky tieto nevyhnutne potrebuje nadobúdateľ podniku. Z uvedeného dôvodu navrhujeme poslednú vetu navrhovaného znenia § 8 ods. 1 vypustiť

ASINS

Čl. I. bod 7 k § 6 a 7 – ZMENA STATUSU DRAŽOBNÍKOV A JEJ PROTIÚSTAVNOSŤK §6 - Predkladateľ uvedeným návrhom prakticky odoberá oprávnenie na prevádzkovanie živnosti dražobníka viac ako 500 subjektom zapísaným v zozname dražobníkom a výkon tejto podnikateľskej činnosti zveruje výlučne osobám, ktoré sú zapísané v zozname správcov. Máme za to, že takto neodborne zvolené riešenie zasahuje do ústavných práv existujúcich subjektov a je v rozpore s ustanoveniami čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a tiež v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky . Predpokladáme, že cieľom predkladateľa bolo zvýšiť odbornú kvalifikáciu subjektov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť dražobníka, čo samozrejme je legitímnym cieľom predkladateľa, pričom však aj uvedený cieľ je potrebné podrobiť ústavnoprávnej kontrole , najmä z pohľadu dodržania princípu proporcionality, resp. či zvoleným návrhom riešenia nedochádza k zásahom nad mieru prípustnú Ústavou SR do práv iných subjektov a rovnako tak, či zvolený cieľ nie je možné dosiahnuť inak bez toho, aby nové znenie zákona zasiahlo do už nadobudnutých práv. Tento princíp predovšetkým znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný štátom smie byť sledovaný; prostriedky, ktoré štát použije, smú byť použité; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je potrebné a nevyhnutné. Kritérium alebo princíp vhodnosti znamená, že stav, ktorý štát vytvorí zásahom, a stav, v ktorom treba sledovaný cieľ vidieť ako uskutočnený, sa nachádzajú vo vzájomnej súvislosti - cieľ musí byť v súlade s prostriedkom. Nevyhnutnosť znamená, že neexistuje iný stav, ktorý štát bez veľkej námahy môže rovnako vytvoriť, ktorý občana zaťažuje menej a ktorý súvisí so stavom, v ktorom treba sledovaný účel pokladať za uskutočnený. Inými slovami, cieľ nesmie byť dosiahnuteľný rovnako účinným, ale menej zaťažujúcim prostriedkom“. V zmysle v súčasnosti platného znenia zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, je podmienkou výkonu činnosti dražobníka: i. vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe; alebo ii. úplné stredné vzdelanie a osem rokov praxe. V zmysle zákona č. 8/2004 Z.z. o správcoch sa za odborne spôsobilú osobu považuje fyzická osoba s ukončeným druhým stupňom vysokej školy v odbore právo alebo ekonómia, pričom zároveň zákon požaduje, aby táto osoba zložila predpísané správcovské skúšky. Odborná spôsobilosť - porovnanie Aktuálna odborná spôsobilosť Navrhovaná odborná spôsobilosť vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe alebo úplné stredné vzdelanie a osem rokov praxe druhý stupeň vysokej školy v odbore právo alebo ekonómia a zároveň úspešné zloženie predpísaných správcovských skúšok Z jednoduchého porovnania je zrejmé, že nie každý dražobník (iní ako právnici, ekonómovia a subjekty so stredoškolským vzdelaním) bude môcť

Z

po navrhovaných zmenách vykonávať činnosť dražobníka, keďže je viac ako zrejmé, že 1 ročné prechodné obdobie stanovené predkladateľom nebude postačovať na ukončenie vysokoškolského štúdia v odbore ekonómia alebo právo, z čoho súčasne vyplýva, že navrhovateľ pre určitý okruh licencovaných subjektov pripravil objektívne nesplniteľné podmienky. Z doterajšej judikatúry Ústavného súdu SR je možné vyvodiť, že obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, a teda aj do základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (mutatis mutandis PL. ÚS 3/00, I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02 alebo I. ÚS 193/03) - princíp proporcionality. Máme za to, že napriek tomu, že je predkladateľom MS SR, tak predkladateľ nepodrobil navrhované znenie testu súladu s Ústavou SR, keďže sme toho názoru, že nielen v tejto časti ale aj ako je nižšie uvedené, je predkladané znenie v rozpore s viacerými článkami Ústavy SR. Cieľ. Z nám dostupných údajov vyplýva, že vypracovaniu pracovného znenia návrhu zákona nepredchádzala akákoľvek dopadová štúdia, akékoľvek diskusie s dotknutými subjektmi. Predkladateľ si nevyžiadal od Notárskej komory SR celkové štatistiky vo vzťahu k neplatnosti dražieb, aby vedel posúdiť, nakoľko je naliehavé zasiahnuť takýmto spôsobom do statusového postavenia súčasných dražobníkov. Inak povedané, adekvátne nezohľadnil, či existuje také alarmujúce množstvo neplatných dražieb, ktoré by poukazovalo na ich neprofesionálne vykonanie v rozpore s aktuálnym znením zákona. Naopak, podľa nám známych informácií, je množstvo neplatných dražieb oproti celkovému počtu zrealizovaných dražieb až mimoriadne nízke, čo naopak poukazuje na výraznú stabilitu inštitútu a spochybňuje predkladateľom sledovaný cieľ zvýšenia odbornosti dražobníkov. Obhájenie existencie naliehavej spoločenskej potreby je pritom povinnosťou predkladateľa, inak by tvorba zákonov predstavovala prostý rozmar, nanajvýš tak „úprimne mienenú myšlienku na zlepšenie sveta“, pričom je však zrejmé, že predkladateľovi realita spoločenskej potreby mierne uniká. Ak by sme aj nespochybňovali cieľ sledovaný predkladateľom a tento by skutočne objektívne a naliehavo existoval, tak pre účely ústavnoprávnej konformity nepostačuje len jeho existencia, ale navrhované znenie musí obstáť aj v teste proporcionality, čo znamená, že neexistuje iná možnosť, ktorú štát bez veľkej námahy môže rovnako aplikovať, pričom táto iná možnosť rovnako súvisí so stavom, v ktorom treba sledovaný účel pokladať za uskutočnený. Cieľ nesmie byť dosiahnuteľný rovnako účinným, ale menej zaťažujúcim prostriedkom. Predkladateľ zvažuje zamedziť výkon podnikateľskej činnosti viac ako 500 dražobníkom a týchto nahradiť viac ako 1000 správcami. Vzdelávanie správcov upravuje zákon č. 8/2004 Z.z. o správcoch resp. vykonávací predpis k tomuto zákonu vyhláška MS SR č. 291/2005 Z.z. o vzdelávacom poriadku správcov v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie (ďalej len „Vyhláška“).

Ako napovedá názov Vyhlášky, ale aj samotný § 1 Vyhlášky: „Táto vyhláška upravuje podrobnosti o odbornej príprave uchádzačov o vykonanie správcovskej skúšky (ďalej len „odborná príprava“), podrobnosti o správcovskej skúške (ďalej len „skúška“), podrobnosti o preskúšaní správcov – fyzických osôb (ďalej len „správca“) a podrobnosti o ďalšom vzdelávaní správcov v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie.“, tak účelom Vyhlášky je vzdelávať správcov v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie. MS SR od počiatkov vzdelávania správcov, nevzdeláva správcov v oblasti dražieb a rovnako tak žiadna správcovská skúška doteraz neobsahovala otázky z oblasti dobrovoľných dražieb. Predkladateľ napriek tomu, že od správcov nepožaduje odborné znalosti v oblasti dražieb, považuje ich z hľadiska odbornosti za dostatočne vzdelaných. Výkon činnosti dražobníka chce predkladateľ spojiť o.i. so zápisom do zoznamu správcov, čo o.i. znamená, že tie subjekty, ktoré spĺňajú vzdelanostné minimum (t.j. druhý vysokoškolský stupeň z práva alebo ekonómie) budú musieť zložiť skúšky z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie, nie z oblasti dražieb (Vyhláška nereguluje vzdelávanie v oblasti dražieb) napriek tomu, že možno nebudú chcieť pôsobiť ako správcovia a rovnako tak, že Vyhláška im na odbornosti z oblasti dražieb nepridá. Ústavný súd SR nikdy nespochybňoval oprávnenie predkladateľov zákonov na sprísnenie určitého výkonu povolaní alebo podnikania, avšak vždy zdôrazňoval, že pri každom obmedzení základných práv a slobôd, musí zákonodarca brať na zreteľ ústavné príkazy a limity vyplývajúce z iných ústavných noriem a tiež (a najmä) z ústavných princípov vrátane princípu právnej istoty a princípu proporcionality. Vo vzťahu k vyššie uvedenému možno mať jednak pochybnosť o tom, či je objektívne daný cieľ, resp. spoločenská potreba, keďže predkladateľ nevykonal žiadne dopadové štúdie alebo analýzy. Jednoznačne možno mať za to, že zvolené prostriedky dosiahnutia cieľa sú v rozpore s čl. 35 Ústavy SR a v rozpore so samotným princípom proporcionality, keďže jednak vzhľadom na Vyhlášku existuje závažná pochybnosť, že takýmto opatrením by dosiahol sledovaný cieľ, ale rovnako aj takáto nešťastná voľba prostriedkov má priamy zásah do práv dražobníkov hneď v niekoľkých ústavnoprávnych rovinách: a) podmienka zápisu do zoznamu správcov je v priamom rozpore s čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, keďže podnikateľ dražobník by sa súčasne musel stať aj podnikateľom správcom, čo je v priamom rozpore s právom slobodnej voľby, ktorú nemôžeme vztiahnuť výlučne len na vzdelanie, ale aj na právo podnikať, čo znamená, že akýkoľvek subjekt má právo slobodne sa rozhodnúť, v ktorej oblasti bude podnikať, b) predkladateľ stanovuje pre súčasných dražobníkov objektívne nesplniteľné podmienky, keďže stanovenie jednoročného prechodného obdobia je zjavne nedostatočné vo vzťahu k doterajším podmienkam výkonu činnosti dražobníka a akýkoľvek súčasný dražobník, ktorý svoju „licenciu“ odvodzuje od stredoškolského vzdelania a 8 ročnej praxe alebo iného ako právneho a ekonomického vzdelania a 3 ročnej praxe, by v rámci jednoročnej lehoty nestihol absolvovať druhý stupeň vysokoškolského štúdia v oblasti práva a ekonómie, nehovoriac o potrebe zloženia správcovskej skúšky, ktorá sa koná v zásade 2x za rok. c) zásah do práv existujúcich dražobníkov je priamo retroaktívny, bude znamenať zánik ich doterajších práv, keďže predkladateľ stanovil objektívne nesplniteľné podmienky

(viď aj US 49/03), d) zásah do práv existujúcich dražobníkov je zásahom do ich práva vlastniť majetok e) navrhované znenie je v rozpore s čl 1 ods. 1 Ústavy SR (viď US SR 49/2003) Požiadavka proporcionality pri obmedzení základného práva je definovaná najmä existenciou legitímneho cieľa, ktorý obmedzenie sleduje a tiež primeranosťou a nevyhnutnosťou prostriedkov, zvolených na jeho dosiahnutie. V prípade navrhovaného znenia § 6 ods. 1 absentuje podľa nášho názoru legitímny cieľ, ktorý sa má danou úpravou dosiahnuť a teda z povahy veci nie je možné posudzovať ani primeranosť ani nevyhnutnú mieru zvolených prostriedkov. Odhliadnuc od uvedeného, primeranosť obmedzenia základného práva je ex constitutione vylúčená tam, kde ide o zásah do samej jeho podstaty. Podstatou práva na podnikanie je z hľadiska súkromného záujmu možnosť zabezpečenia si obživy a z hľadiska verejného záujmu v konečnom dôsledku zabezpečenie fungovania trhovej ekonomiky. Nemožno opomenúť, že činnosť dražobníkov a správcov je rozdielna, zatiaľ čo dražobníci sú profesionálni „predajcovia“ majetku za čo najvyššiu cenu, tak postavenie správcov je omnoho komplexnejšie a zložitejšie a zahŕňa celkovú správu podnikov, riešenie rôznych právnych a ekonomických otázok, ktoré pri výkone činnosti dražobníka nevznikajú. Alternatívnym prostriedkom, ktorý by nezasiahol do existujúcich práv dotknutých subjektov by tak bolo zavedenie vzdelávania a skúšok pre dražobníkov z oblasti dražieb, tak ako MS SR Vyhláškou učinilo pre správcov, ak bolo skutočne cieľom predkladateľa zvýšenie odbornosti dražobníkov. K §7 ods. 2. písm. b) – Vzhľadom na skúsenosti so špekulatívnym postojom vlastníkov, by sme navrhli preformulovať „..o ktorých má navrhovateľ dražby vedomosť...“ na text „...ktorých je navrhovateľ účastníkom....“ navrhované slovné spojenie môže vytvárať len ďalší dôvod, ktorý budú dlžníci a záložcovia zneužívať ako porušenie zákona, lebo sme neoznačili spor, o ktorom sme mali vedieť, aj keď sme reálne nevedeli (je veľmi komplikované preukazovať, že sme niečo nevedeli). Z praxe poznáme dva druhy žalôb, ktoré podávajú dlžníci/záložcovia, pričom jeden druh je ten, že označia všetky povinnosti dražobníka a navrhovateľa a tvrdia, že sme nič nesplnili a my musíme pracne všetko dokazovať (podľa nás ide o zneužívanie justičného systému). Vytváranie takýchto povinností, ktoré neriešia žiadnu praktickú situáciu (aspoň teda o nej nevieme), len umožňuje dlžníkom/záložcom zneužívať danú situáciu. K §7 ods. 3. písm. b) - Pri výkone záložného práva podriadenosť pohľadávky v konkurze nemá žiadny význam a až začatím konkurzného konania sa prihliada na podriadenosť. Táto povinnosť nevytvára žiadnu zmenu postavenia a ani pri uspokojovaní z výťažku dražby nemá podriadenosť pohľadávky vplyv na uspokojenie pohľadávky, na základe ktorej navrhoval navrhovateľ dražby dražbu. K §7 ods. 6. – samotné zavedenie tejto povinnosti len predĺži výkon záložného práva automaticky cca 25-30 dní, týmto sa opäť veriteľ znevýhodňuje smerom k rýchlemu získaniu prostriedkov, ktoré mu dlžník dlží.

ASINS

Čl. Iv bod 1 k § 100 ods. 2 zákona č. 40.1964 Zb.Premlčanie záložného práva je problém aplikačnej praxe, avšak navrhovaná úprava ho rieši nesystematickým a protiústavným

Z

spôsobom, kedy už existujúce právo záložného veriteľa, ktorý disponuje, čo by aj premlčaným záložným právom, mení na prekludované právo. Navrhovaná novela formou priamej (neprípustnej) retroaktivity mení už existujúcu kvalitu záložného práva na právo zaniknuté. Niet pochýb o tom, že záložní veritelia, ktorí mali legitímne očakávanie, že ich právo pretrváva vo forme naturálnej obligácie a že je ho možné vykonať aj s odkazom na §151 j Občianskeho zákonníka (2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná., stratia svoje zabezpečenie. Ak mal predkladateľ záujem regulovať, čo by aj takto právne nezmyselne (premlčanie=preklúzia) premlčanie záložného práva, mal tak spraviť len do budúcna, aby záložní veritelia mohli počítať s takouto úpravou a podniknúť vopred právne kroky alebo nastaviť zmluvné právne vzťahy tak, aby boli dostatočne chránení. Ústavný súd SR vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti ohľadne zákazu retroaktivity napr. zdôraznil, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení (PL. ÚS 36/95), že s inštitútom právnej istoty v právnom štáte úzko súvisí požiadavka zachovania legálne nadobudnutých práv, ktorú treba zo širšieho hľadiska chápať tak, že je neprípustné odňať nadobudnuté práva, resp. ich obmedziť ex tunc, t. j. do minulosti, pred účinnosťou nového zákona. Záložní veritelia nemohli počítať s tým, že uplynutím času zákonodarca vytvorí možnosť zániku ich práva, čo pre nich de facto znamená nie znehodnotenie zabezpečenia alebo jeho reálny zánik. Je zrejmé, že dôjde k masívnemu uplatňovaniu, keďže doteraz taký nárok záložný dlžník nemal. Potreba úpravy záložného práva, premlčania, preklúzie, pretrhnutia plynutia premlčacej doby pri záložnom práve je omnoho širšia a je potrebné jej prediskutovanie s odbornými kruhmi.

ASINS

všeobecne k Čl. IPripomienka: Navrhujeme doplniť povinnosť vykonávať dražby elektronicky a zvýšiť úroveň vymožiteľnosti práv spojených s odovzdaním predmetu dražby vydražiteľovi (predovšetkým vypratanie nehnuteľnosti). Odôvodnenie: Ako najdôležitejšie vnímame vytvorenie a zabezpečenie podmienok, ktoré by motivovali širokú verejnosť súťažiť a kupovať nehnuteľnosti vo verejných dražbách. Významnými prostriedkami, ako to dosiahnuť, sú bezpochyby elektronické dražby, zabezpečenie právnej istoty pre vydražiteľa a zabezpečenie efektívneho vypratania nehnuteľností pri nespolupracujúcich pôvodných vlastníkoch. Ak by sa odstránili administratívne a právne prekážky (hrozby), predpokladáme, že by kúpne ceny v predajoch a na dražbách vzrástli, a to prirodzeným záujmom o bezpečnú nekomplikovanú kúpu.

Z

AZZ Bez novelizačného bodu – za NB 68 § 33odsek 8 Z

Z SR (8) Osoba povinná vydať predmet dražby zodpovedá za škodu spôsobenú omeškaním s odovzdaním predmetu dražby. Alternatívne takto: Osoba povinná vydať predmet dražby, ktorá je v omeškaní s odovzdaním predmetu dražby je neoprávneným držiteľom a zodpovedá vlastníkovi predmetu dražby za škodu spôsobenú omeškaním s odovzdaním predmetu dražby . Odôvodnenie: Vzhľadom k tomu, že od udelenia príklepu do odovzdania predmetu dražby môže dôjsť k zmene vlastníctva predmetu dražby pôvodné znenie zahŕňa len vydražiteľa a nie aj ďalšiu osobu, ktorá nadobudla vlastnícke právo k predmetu dražby od vydražiteľa bez toho, aby mu bola vydražená vec odovzdaná. Táto skutočnosť nás viedla k tomu, aby sa upravila osobitná zodpovednosť osoby povinnej vydať predmet dražby aj voči tým, ktorí sú v momente odovzdania predmetu dražby vlastníkom vydraženej veci. Navrhujeme vynechať „vydražiteľovi“, čím sa rozširuje okruh osôb, voči ktorým má osoba povinná vydať predmet dražby túto osobitnú zodpovednosť za škodu.

AZZZ SR

Čl. IV NB 2 OZ §151ma)„(11) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom zanikajú vecné bremená a predkupné práva dohodnuté ako vecné práva, ktoré na zálohu vznikli neskôr ako záložné právo, ktoré sa vykonalo; to neplatí, ak boli zriadené s písomným súhlasom záložného veriteľa, ktorého právo sa vykonalo alebo ak vznikli zo zákona alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Odôvodnenie: Pri takomto návrhu predkladateľom možno očakávať zásah do práv osôb, ktorí užívajú nehnuteľnosť /najmä byt najmä na základe práva doživotného užívania bytu a podobne/ spolu so záložcom alebo dlžníkom alebo aj bez nich a majú tu trvalý pobyt, pričom zákon o dobrovoľných dražbách sa usiluje v širšej miere chrániť obydlie. Vydražením strácajú tieto osoby obydlie v zmysle tohto ustanovenia.

O

AZZZ SR

Čl. IV NB 3 OZ §151ma)(12) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom môže ten, kto záloh nadobudol a osoba, ktorá je v čase odstúpenia od zmluvy vlastníkom zálohu, vo vlastnom mene na účet záložcu odstúpiť od zmlúv, ktorých predmetom je oprávnenie iného záloh užívať uzatvorených po vzniku záložného práva, ktoré sa vykonalo, ibaže ide o zmluvy s písomným súhlasom takéhoto záložného veriteľa. Právo na odstúpenie od zmluvy sa premlčí sa premlčí za šesť mesiacov odo dňa, keď sa oprávnený dozvie o takejto zmluve. Najneskôr sa právo na odstúpenie od zmlúv premlčí za 10 rokov od nadobudnutia zálohu. Odôvodnenie: Preformulovanie tohto odseku bolo vedené snahou o zosúladenie terminológie s predchádzajúcim odsekom, ďalej tým, že predkladateľ stanovuje krátku prepadnú lehotu ako aj rozšírením okruhu osôb, ktoré môžu odstúpiť od zmlúv. Navrhujeme kombináciu subjektívnej a objektívnej lehoty na uplatnenie si práva na odstúpenie od zmlúv.

Z

AZZZ SR

Článok I. bod 12 § 11 odsek 1(1) Miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Odôvodnenie: Nie je účelné, aby zákon diktoval, kde sa má dražba uskutočniť. Doterajšie súdne rozhodnutia sa s pojmom, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe už vysporiadali. Aj tak sa nedá nájsť riešenie, ktoré by uspokojovalo všetkých zúčastnených.

Z

AZZZ SR

Článok I. bod 17 § 12 odsek 1(1) Dražobník zabezpečí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11c) ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Osoba, ktorá poskytla údaje a dokumenty znalcovi má nárok na úhradu nákladov spojených s poskytnutím údajov a dokumentov. Odôvodnenie: Ide o to, aby správca bytového domu resp. spoločenstvo vlastníkov bytov malo uhradené náklady spojené s poskytnutím údajov a dokumentov potrebných na vypracovanie znaleckého posudku bytu alebo nebytového priestoru.

Z

AZZZ SR

Článok I. bod 26 § 16 odsek 2„(2) Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, číslo účtu dražobníka, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražobníka, výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne, označenie poisťovateľa a čísla poistnej zmluvy uzavretej s dražobníkom ako aj písomné vyhlásenia navrhovateľa dražby podľa § 7.“. Odôvodnenie: Doplniť o číslo účtu dražobníka v tejto dražbe, aby všetci vedeli, že na túto dražbu je toto číslo účtu. Ide o to, aby vyhlásenia navrhovateľa boli súčasťou zmluvy o vykonaní dražby. Nie je potrebné sa zaoberať prílohami k zmluve.

Z

AZZZ SR

Článok I. bod 27 § 16 odsek 4(4) Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Odôvodnenie: Nie je potrebné znova opakovať, že písomné vyhlásenia musí deklarovať navrhovateľ dražby a už je to raz zahrnuté do odseku 2 § 16 a

Z

malo by to byť v zmluve o vykonaní dražby a nie ako príloha. .

AZZZ SR

Článok I. bod 36 § 17 odsek 6 „(6) Ak je predmetom dražby byt alebo nebytový priestor v bytovom dome, dražobník je povinný vyvesiť v spoločných priestoroch bytového domu, kde sa predmet dražby nachádza, oznámenie o dražbe. Spoločenstvo vlastníkov bytov alebo správca poskytnú dražobníkovi potrebnú súčinnosť pri vstupe dražobníka do spoločných priestorov. Odôvodnenie: Nie je nutné a spravodlivé, aby sa dražobník spoliehal na správcu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, že oni sú povinní vyvesiť oznámenie o dražbe. Predovšetkým záujem n tom má dražobník a musí spolupracovať so spoločenstvom alebo správcom a nie nechať to len na nich a ukladať im povinnosť, s ktorou oni nemajú nič spoločného. Navrhujeme iné znenie také, aby to bol dražobník, ktorý sa so správcom alebo spoločenstvom dohodne, že toto oznámenie vyvesí. Má to vplyv aj na nároky na náhradu škody, ak by sa len z tohto dôvodu vyhlásila dražba za nepltnú a náklady s ňou spojené by znášal správca alebo spoločenstvo podľa pôvodného návrhu.

Z

AZZZ SR

Článok I. bod 46 § 21 odsek 3 (3) Osoba, ktorá podáva na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná súčasne oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania, inak zodpovedá za škodu. Podanie žaloby na súde o neplatnosť dražby nie je dôvodom na neodovzdanie predmetu dražby. Odôvodnenie:Navrhujeme vypustiť najneskôr do troch mesiacov odo dňa udelenia príklepu, lebo si myslíme, že to nemá opodstatnenie. Navrhujeme iné znenie, ktoré viac zodpovedá tomu, čo sa má týmto ustanovením dosiahnuť. Ďalej ide o to, aby sa v prípade podanej žaloby o neplatnosť dražby nezmarilo odovzdanie predmetu dražby vydražiteľovi.

Z

AZZZ SR

Článok I. bod 47 § 21 odsek 6„(6) Neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste, alebo z dôvodu nevykonania obhliadky predmetu dražby pre záujemcov, ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby podľa § 13 alebo z dôvodov majúcich pôvod v znaleckom posudku.“. Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť o to, že neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z prípadných chýb alebo nezrovnalostí v znaleckom posudku.

Z

AZZZ SR

Článok I. bod 5 § 5 odsek 7 „(7) Účastníkom dražby nemôže byť vlastník predmetu dražby, manžel vlastníka predmetu dražby, rodinní príslušníci vlastníka predmetu dražby v priamom rade, dlžník a manžel dlžníka; nikto nemôže dražiť v ich mene“. Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť

Z

nasledovne: za druhú čiarku doplniť o: rodinní príslušníci vlastníka predmetu dražby v priamom rade. Pôvodné znenie navrhujeme rozšíriť na rodinných príslušníkov vlastníka predmetu držby, ktorými sú deti a vnuci ako aj rodičia.

AZZZ SR

Článok I. bod 5 § 5 odsek 8(8) Účastníkom dražby nemôže byť dražobník, zamestnanci dražobníka a ich spriaznené osoby; nikto nemôže dražiť v ich mene. Odôvodnenie:Navrhujeme vypustiť: navrhovateľ dražby; Predkladateľ upiera právo navrhovateľa dražby /napr. správcu alebo člen spoločenstva vlastníkov bytov/ zúčastniť sa dražby a dražiť.

Z

AZZZ SR

Článok I. bod 50 § 24 odsek 2, písm. jNavrhujeme vypustiť toto ustanovenie v novele. Odôvodnenie: Načo je to komu a k čomu to má slúžiť, aby sme mali evidenciu zbytočnú tých osôb, účastníkov dražby?

O

AZZZ SR

Článok I. bod 58 § 28 odsek 3(3) Ak ide o byt, dom alebo inú nehnuteľnosť, zašle dražobník po zaplatení ceny predmetu dražby jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice o priebehu dražby spolu s potvrdením o zaplatení bez zbytočného odkladu príslušnému okresnému úradu a jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice o priebehu dražby predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby. Odôvodnenie: Naše doplnenie predmetného odseku vychádza z toho, že je potrebné zaslať zápisnicu aj predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby, aby vedel, že má odovzdať predmet dražby a komu a to aj bez výzvy dražobníka.

Z

AZZZ SR

Článok I. bod 59 § 29 odsek 2 2. Ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13, predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných odkladu, avšak najneskôr do 14 dní odo dňa odoslania výzvy dražobníka na odovzdanie predmetu dražby. Dražobník je povinný na mieste spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby a to aj v prípade, ak nedôjde k odovzdaniu predmetu dražby predchádzajúcim vlastníkom dražby. V zápisnici uvedie okrem označenia predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby, dražobníka, vydražiteľa a predmetu dražby najmä podrobný opis stavu, v akom sa predmet dražby vrátane príslušenstva nachádzal pri odovzdaní práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby ako aj dôvod, skutočnosti a príčiny neodovzdania predmetu dražby predchádzajúcim vlastníkom dražby ak sú dražobníkovi známe. Predchádzajúci vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá mala predmet dražby v držbe a ktorí neodovzdali predmet dražby bez zbytočného odkladu vydražiteľovi sa stávajú

Z

neoprávnenými držiteľmi predmetu dražby a sú ďalej povinní najmä:* - Do doby odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi uhrádzať všetky náklady spojené s predmetom dražby a s jeho užívaním spoločenstvu alebo správcovi bytového domu, - Starať sa o predmet dražby riadne a včas, - Umožniť správcovi bytového domu alebo spoločenstvu vlastníkov vstup do bytu alebo nebytového priestoru za účelom jeho opráv, údržby, rekonštrukcie, modernizácie a kontroly, stavu bytu, stavu spoločných častí a spoločných zariadení a odčítania potrebných údajov pre vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, *=Pozn. : Tu poprosíme o odkaz na § 11 odsek 1-5 a odsek 7 až 9 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. - *=Pozn. : Tu poprosíme o odkaz na § 11 odsek 1-5 a odsek 7 až 9 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie: Ide o stanovenie postupu v prípade, ak sa z viny predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby alebo osoby, ktorá mala predmet dražby v držbe, neodovzdá predmet dražby.

AZZZ SR

Článok I. bod 62 § 30 odsek 2(2) Ak bol navrhovateľom dražby záložný veriteľ alebo osoba oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona, účinky prechodu vlastníckeho práva dražbou na práva zodpovedajúce vecným bremenám, predkupné práva dohodnuté ako vecné práva a práva iných predmet dražby užívať upravuje Občiansky zákonník. Odôvodnenie: Ide o doplnenie subjektu o osobu oprávnenú navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona, ktorý môže navrhnúť dražbu ako aj o to, že aj na tohto sa vzťahuje úprava v Občianskom zákonníku.

Z

AZZZ SR

Článok I. bod 7 - Poznámky k odkazom9)Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie: Tento odkaz je v konsolidovanom znení preškrtnutý. Dôležité z hľadiska toho, že odkazom sa v podstate definuje navrhovateľ dražby – spoločenstvo, správca bytového domu

O

AZZZ SR

Článok I. bod 7 §7 odsek 2(2) Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že a) je osobou oprávnenou navrhnúť vykonanie dražby, b) predmet dražby je možné dražiť; ak vo vzťahu k predmetu dražby prebiehajú súdne alebo rozhodcovské konania, ktorých je účastníkom, je povinný ich označiť aspoň v rozsahu spisová značka a označenie súdu alebo rozhodcovského orgánu. Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť: „o ktorých má navrhovateľ dražby vedomosť“ vzhľadom na to, že môže byť v žalobách predmetom nápadu zo strany žalobcu, že si

Z

nesplnil svoju povinnosť. Nami navrhované znenie túto povinnosť dáva navrhovateľovi dražby len tam, kde je on sám sporovou stranou a súdny spor sa týka predmetu dražby.

AZZZ SR

Článok I. bod 7 § 6 odsek 1Navrhujeme ponechať pôvodné znenie zákona Odôvodnenie:Nevidíme dôvod, aby dražobníkom boli len a len správcovia zapísaní v zozname správcov podľa osobitného zákona. Predkladateľ svojím návrhom odníma určitej skupine oprávnenie vykonávať dražbu. Ak je treba tak sprísnite podmienky v živnostenskom zákone.

O

AZZZ SR

Článok I. bod 7 §7 odsek 3(3) Navrhovateľ dražby, ktorý je záložným veriteľom a osoba oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona sú povinní písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, na účely uspokojenia ktorej navrhuje vykonať dražbu, Odôvodnenie: Navrhujeme: doplniť o osobu oprávnenú navrhnúť vykonanie dražby vypustiť písm. b) a c) v tomto odseku. K b) Výkon záložného práva nemá žiadny význam podriadenosť pohľadávky v konkurze. Pri uspokojovaní z výťažku dražby nemá podriadenosť pohľadávky vplyv na uspokojenie pohľadávky, na základe ktorej navrhovateľ dražby navrhoval dražbu K c) vzhľadom k tomu, že navrhujeme, aby navrhovateľ dražby bol účastníkom dražby, potom toto ustanovenie stráca na význame.

Z

AZZZ SR

Článok I. bod 7 §7 odsek 6(6) Navrhovateľ dražby, ktorý je záložným veriteľom a osoba oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona sú povinní dražobníkovi písomne preukázať, že začatie výkonu záložného práva a) bolo oznámené odoslanou písomnosťou - doručenkou záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, na adresu pre doručovanie b) pri záložných právach registrovaných v Notárskom centrálnom registri záložných práv9a) (ďalej len „register záložných práv“) zaregistroval začatie výkonu záložného práva v tomto registri, c) pri záložných právach registrovaných v katastri nehnuteľností alebo inom osobitnom registri9b) zaregistroval začatie výkonu záložného práva v tomto registri. Odôvodnenie: Navrhujeme, aby sa nepredlžovala fáza predchádzajúca uzavretiu zmluvy o dražbe, čo by bolo dôsledkom navrhovaného znenia predkladateľom, ale by stačilo len potvrdenie o tom, že na adresu pre doručovanie záložcu a dlžníka bola odoslaná písomnosť – doručenka, ktorej obsahom je oznámenie o začatie výkonu záložného práva. Zrýchli sa tým táto fáza. Zasielanie písomnosti analogicky podľa nového § 10 tohto zákona.

Z

AZZ Článok I. bod 8 § 8 odsek 1 O

Z SR „(1) Dražobník je povinný viesť riadnu spisovú evidenciu a zabezpečiť účelné a bezpečné uloženie písomností súvisiacich s dražbou po dobu piatich rokov odo dňa dražby. Ak bola podaná žaloba o určenie neplatnosti dražby, archivačná povinnosť neskončí pred právoplatným skončením konania o určenie neplatnosti dražby. Ak je predmetom dražby podnik, dražobník zabezpečí uloženie písomností podniku podľa osobitného predpisu.10)“. Odôvodnenie: Navrhujeme znížiť dobu uloženia písomností z dražby z 10 rokov na 5. Doba piatich rokov je dostačujúca na uloženie.

AZZZ SR

Všeobecne k návrhupredloženými pripomienkami chceme poukázať na zmenu tých ustanovení platného zákona, ktoré spôsobujú ťažkosti pri výkone zákonného záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to predovšetkým v týchto smeroch: - Rozšírením okruhu tých osôb, ktoré nemôžu byť účastníkom dražby, - Miesto dražby ponechať doterajšie znenie zákona vzhľadom k tomu, že sa už súdy vysporiadali s týmto „fenoménom“ dražieb, - Rozšírením povinností žalobcu pri žalobe o neplatnosť dražby, - Rozšírením povinností a zodpovednosti predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby, a to najmä pri omeškaní s odovzdaním predmetu dražby, - Rozšírenie obsahu zmluvy o výkone dražby tak, aby tie dokumenty neboli prílohami k zmluve, alebo boli zahrnuté do zmluvy o vykonaní dražby, - Ďalej najmä o to, že pri procese výkonu záložného práva a dobrovoľnej dražby si má každý urobiť svoju povinnosť a to za čo zodpovedá a nespoliehať sa na iného a prenášať na neho zodpovednosť tam a vtedy, keď to mám vykonať sám a slúži v môj prospech.

O

GPSR K čl. I bodu 17 (§ 12 ods.5) Navrhujeme slová „odseku 5“ nahradiť slovami „odseku 6“. Ide o opravu zrejmej nesprávnosti.

O

GPSR K čl. I bodu 17 (§ 12 ods.6) Navrhujeme v tretej vete za slová „bez zbytočného odkladu“ vložiť čiarku a slovo „najneskôr“. Navrhovaná zmena má sémantický a legislatívno-technický význam. Zásadne nesúhlasíme s povinnosťou podania odôvodnených námietok proti zaslanému znaleckému posudku, keďže atribút odôvodnenosti námietok umožní dražobníkovi fakticky sa námietkami nezaoberať, čo je dané tým, že sám bude rozhodovať o tom, čo sa za odôvodnené námietky považuje a čo nie, pričom na strane osoby povinnej z dražby (dotknutej dražbou) je v dôsledku nedostatku právneho vedomia a prostriedkov na právnu pomoc niekedy fakticky nemožné námietky zdôvodniť. Zásadne nesúhlasíme ani s tým, aby námietky mohla podať iba osoba, ktorá umožní vykonanie obhliadky, ide v poradí o ďalšiu z bariér v prístupe k raritnému inštitútu ochrany práv v procese dražby. Nesprístupnenie nehnuteľnosti na účely ohodnotenia je samo o sebe častokrát sporovou otázkou (neoboznámenie s časom ohodnotenia, neprítomnosť vlastníka a iných

Z

oprávnených osôb, šikanózny postup dražobníka, voči ktorému neexistuje inštitút účinnej ochrany a pod.), a preto je dôvodné sa obávať, že v praxi bude náhradné stanovovanie hodnoty nehnuteľnosti (predmetu dražby) zneužívané už nie z dôvodu zníženia hodnoty predmetu dražby, ale z dôvodu, aby sa osobe dotknutej dražbou znemožnil výkon práva podať proti ohodnoteniu predmetu dražby námietky. Táto pripomienka je zásadná.

GPSR K čl. I bodu 57 (§ 27) Navrhujeme zosúladiť citované nové ustanovenie § 27 s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (mutatis mutandis 2 MCdo 20/2011 z 18. decembra 2012). Táto pripomienka je zásadná.

Z

GPSR K čl. I bodu 7 .§ 7 ods. 6 písm. b) a c). S prihliadnutím na znenie úvodnej vety odseku 6 navrhujeme za slovom „zaregistroval“ vypustiť slová „začatie výkonu záložného práva“. Navrhovaná zmena má sémantický význam.

O

GPSR K čl. I bodu 9 (§ 8 ods. 3)V navrhovanom znení odseku 3 absentuje spôsob a forma uchovania písomností súvisiacich s dražbou. Navrhujeme uchovanie písomností súvisiacich s dražbou spôsobom a formou podľa osobitného predpisu10) alebo prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z dôvodu precizovania odporúčame predkladateľovi jednoznačne vymedziť akou formou a v akom časovom rámci má byť povinnosť dražobníka uchovať písomnosti súvisiace s dražbou realizovaná. Táto pripomienka je zásadná.

Z

GPSR K čl. I, bod 3 (§ 3 ods. 5) Odporúčame navrhovateľovi ustanovenie legislatívno-technicky formulovať spôsobom, keď na výpočet vecí, ktoré nemožno dražiť nebude nadväzovať samostatná veta v podobe de facto návetia. V tomto zmysle odporúčame upustiť od konštrukcie výpočtu a tento sústrediť do jednej vety na konci s bodkočiarkou, za ktorou bude nasledovať normatívna výnimka z aplikácie predmetného právneho režimu. Navrhovaná zmena má legislatívno-technický charakter.

O

GPSR K čl. I, bodu 8 (§ 8 ods. 1) Zásadne trváme na rozšírení archivačnej povinnosti aj na obrazovo-zvukový záznam z dražby, ktorý sa bude vyhotovovať v súlade

Z

s navrhovanou dikciou ustanovenia § 11 ods. 8 návrhu zákona. Uvedenému režimu je potrebné následne prispôsobiť aj dikciu ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. Táto pripomienka je zásadná.

GPSR K čl. I, bodu 1 (§ 100 ods. 2) Zápis záložných práv k nehnuteľnostiam s premlčaným výkonom v katastri nehnuteľností nepochybne deformuje trh s nehnuteľnosťami. V katastri nehnuteľnosti totiž zostávajú takéto záložné práva zapísané aj keď ich nie je možné vykonať. Česká judikatúra takýto výmaz pripustila, avšak na Slovensku ekvivalentné súdne rozhodnutie chýba. Snahu zákonodarcu normatívne riešiť túto problematiku je potrebné oceniť, ale navrhované znenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nesprávne formulované a v praxi by vyžadovanie súhlasu záložného veriteľa s výmazom záložného práva aj po súdnom rozhodnutí v podstate viedlo k obsolétnosti takto navrhovanej úpravy. Na základe vyššie uvedeného preto navrhujeme znenie § 100 ods. 2 doplniť nasledovne: V § 100 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: „Ak sa záložné právo, z ktorého premlčaný nárok vyplýva a voči ktorému bola vznesená námietka premlčania, týka hnuteľných vecí, záložný veriteľ vydá záložcovi na jeho žiadosť a trovy záloh. Ak je záložné právo, z ktorého premlčaný nárok vyplýva a voči ktorému bola vznesená námietka premlčania, registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv“) zriadenom podľa osobitného zákona2d), katastri nehnuteľností alebo v osobitnom registri2e), vykoná sa výmaz záložného práva na základe rozhodnutia súdu, z ktorého bude zrejmé toto premlčanie alebo spoločného návrhu záložného veriteľa a záložcu“. Okrem uvedeného, v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou zásadne trváme na vypustení, resp. modifikácii ustanovenia § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže navrhovaná zmena ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazuje na nekoncepčnosť ustanovenia § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka a javí sa ako rozporná s návrhom navrhovateľa. Na tento účel nepostačuje, že dikcia ustanovenia § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka bola výkladovo a aplikačne prekonaná judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Táto skutočnosť zmenu, resp. derogáciu predmetného ustanovenia, potvrdzuje. Táto pripomienka je zásadná.

Z

GPSR K čl. I, bodu 10 (§ 9 ods. 2) V súvislosti s navrhovanou dikciou upozorňujeme, že licitátor nie je dražobník, dražobník môže byť licitátorom. V tomto zmysle odporúčame dikciu z dôvodu jasnosti precizovať a upraviť. Táto pripomienka je zásadná.

Z

GPSR K čl. I, bodu 11 (§ 10 ods. 2) Zásadne trváme na vypustení ustanovenia odseku 2, ktoré neprimeraným spôsobom až s následkami doručenia uľahčuje činnosť dražobníka s negatívnym dopadom na práva osôb dotknuté dražbou. Režim doručovania do vlastných rúk s účinkami doručenia

Z

môže byť podľa nášho názoru, v prípade osôb, ktorých pobyt nie je známy, upravený výhradne v intenciách nepresahujúcich inštitút doručovania písomností do vlastných rúk a dikciu ustanovenia § 116 Civilného sporového poriadku, keďže musí byť zachová publicita informácie o doručovaní písomností týkajúcich sa dražby do vlastných rúk, a to osobitne v prípadoch, keď hrozí, že sa adresát o doručovanej písomnosti ani nedozvie. Táto pripomienka je zásadná.

GPSR K čl. I, bodu 14 (§ 11 ods. 4) Zásadne nesúhlasíme s vypustením druhej vety ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., keďže jej vypustením sa znižuje informovanosť o realizácii dobrovoľných dražieb v periodickej tlači, a rovnako sa znižuje úroveň informovanosti o atribútoch realizácie dražby, a to za stavu, že súčasne navrhovateľ navrhuje sprísniť podmienky disponovania s najnižším podaním. Na zachovaní právnej úpravy trváme aj z dôvodu, že informovanosť o dražbe je predpokladom tvorby ceny draženej nehnuteľnosti. Táto pripomienka je zásadná.

Z

GPSR K čl. I, bodu 15 (§ 11 ods. 7) Zásadne trváme na tom, aby vstupné na dražbu mohla okrem uvedených osôb uhradiť v hotovosti v deň konania dražby aj osoba oprávnená z predkupného práva, keďže jej účasť na dražbe je primárnym predpokladom ochrany a realizácie jej práv plynúcich z predkupného práva. Zároveň zásadne nesúhlasíme s tým, aby vstupné bolo príjmom dražobníka, na zmenu režimu vstupného nie je racionálny dôvod; trváme na tom, aby vstupné naďalej tvorilo výťažok dražby. Zásadne trváme na tom, aby v súvislosti s oprávnením dražobníka plynúcim z poslednej vety dikcie § 11 ods. 7 bola ustanovená aj povinnosť dražobníka miesto výkonu dražby vyberať spôsobom, aby bola umožnená čo najširšia účasť osôb so záujmom predmet dražby dražiť na dražbe. Táto pripomienka je zásadná.

Z

GPSR K čl. I, bodu 23 (§ 13b ods. 4 a 5) Odporúčame predkladateľovi odstrániť rôzny vecný rozmer (predmet) výnimky z povinnosti mlčanlivosti a povinnosti poskytnúť informácie oprávneným osobám podľa navrhovanej dikcie odsekov 4 a 5. Nie je daný dôvod na odlišný okruh oprávnených osôb podľa odsekov 4 a 5, a rovnako je nedôvodné ukladať povinnosť dražobníka poskytnúť iba zvukovo-obrazový záznam oprávneným osobám, keď bez poskytnutia informácii a prípadne častí dražobného spisu, resp. dražobného spisu ako celku, nie je možné naplniť účel osobitných konaní, najmä trestného konania a konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Z tohto dôvodu by ustanovenia § 13b ods. 4 a 5 návrhu zákona mali obsahovať aj výnimku z povinnosti mlčanlivosti a povinnosť predložiť vo vzťahu k oprávneným

O

osobám aj písomné dokumenty tvoriace obsah dražobného spisu.

GPSR K čl. I, bodu 39 .§ 19 ods. 1 písm. i). Zásadne trváme na tom, aby predkladateľ dikciu ustanovenia § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 527/2002 Z. z. bez náhrady nevypustil, ale túto prispôsobil statusu správcu a jeho strate statusu dražobníka z dôvodov ustanovených v zákone č. 8/2005 Z. z., resp. v ustanovení § 6 ods. 1 návrhu zákona a zároveň dikciu ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. upravil aj s ohľadom na ustanovenie § 36c ods. 1 zákona návrhu zákona. Táto pripomienka je zásadná.

Z

GPSR K čl. I, bodu 52 (§ 21 ods. 3) Zásadne trváme na vypustení nejasného a neurčitého ustanovenia odseku 3, keďže nie je možné jednak identifikovať rámec odkazu v súvislosti s minimálnou odmenou dražobníka v aplikačnom spojení s odsekom 2, a jednak, uvedené ustanovenie zasahuje do výberu dražobníka navrhovateľom dražby v rámci konkurencie na trhu dražobníkov. Táto pripomienka je zásadná.

Z

GPSR K čl. I, bodu 52 (§ 21 ods. 4) Zásadne trváme na precizovaní okruhu zákonom uznaných nevyhnutných nákladov dražobníka, prinajmenej v rámci súčasne platnej právnej úpravy, ktorú navrhovateľ navrhuje bez primeranej (definičnej) náhrady nedôvodne vypustiť. Táto pripomienka je zásadná.

Z

GPSR K čl. I, bodu 6 (§ 5 ods. 10) Navrhovanú definíciu spriaznenej osoby fyzickej osoby považujeme oproti súčasnému právnemu stavu za neprimerane zužujúcu a zásadne trváme na rozšírení definičného rámca spriaznenosti s fyzickou osobou aj o prípady inkorporované v platnej dikcii ustanovenia § 5 ods. 7 písm. b) až d) zákona č. 527/2002 Z. z. Táto pripomienka je zásadná.

Z

GPSR K čl. I, bodu 7 (§ 6), bodu 72 (§ 33j ods. 7), k čl. III, bodom 1 a 2 (§ 26 ods. 1 a 2 zákona Navrhovateľ za dražobníka označuje osobu, ktorá je správcom, pričom právny status dražobníka nijakým spôsobom normatívne neupravuje, a to dokonca ani minimalisticky substantívne v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2005 Z. z.“). Uvedenú formu regulácie považujeme za normatívne neprípustnú, keďže táto je základom početných výkladových otázok a môže byť zdrojom aplikačných problémov. Ako príklad možno poukázať na situáciu, keď dôjde k pozastaveniu výkonu činnosti správcu Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré, ako to nebýva neobvyklé, v

Z

prvostupňovom rozhodnutí odníme odkladný účinok odvolania, pričom správca bude mať realizovať deň nasledujúci po doručení rozhodnutia dobrovoľnú dražbu. Právnym následkom pozastavenia výkonu správcovskej činnosti bude strata statusu dražobníka, zrejme s účinkami ex nunc, a nielen zákaz výkonu dražobnej činnosti. V tomto zmysle nebude môcť dražobník robiť nijaké úkony smerom k dražbe a ipso iure, pri striktnom a reštriktívnom výklade, nebude oprávnený ani upustiť od dražby, keďže navyše ustanovenie o „zániku“ statusu správcu ako dražobníka nie je dôvodom upustenia od dražby. Uvedený príklad formulujeme prirodzene pri predpoklade, že zánikom statusu dražobníka zaniká aj právo ktoréhokoľvek jeho zamestnanca konať vo veci pripravovanej dražby. Nelogickosť, nesystémovosť navrhovanej právnej úpravy, spolu s jej nedostatočnou reguláciou potvrdzuje aj čl. III, novelizačné body 1 a 2, podľa ktorých dôvod vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov bude založený aj z dôvodu podľa návrhu zákona. Uvedená logika by viedla k záveru, že výkon činnosti dražobníka nie je tzv. inou činnosťou správcu, ale tvorí hlavnú náplň predmetu činnosti správcu, čo však je v priamom rozpore s predmetom zákona č. 8/2005 Z. z., a preto je nevyhnutné jednoznačne a jasne v zákone č. 8/2005 Z. z. ustanoviť, akú povahu má činnosť dražobníka vykonávaná správcom spolu s na to naviazanými aplikačnými dôsledkami, napr. v podobe povinnosti oddeleného vedenia evidencie správcu a dražobníka, označovania dražobníka a správcu, základných povinností správcu, ktoré sú za stavu de lege lata regulované výhradne vo vzťahu k iným správcom a správcovskej činnosti, a v dôsledku absencie ktorých by napríklad správca v kolúznom pomere mohol realizovať akúkoľvek dražbu iniciovanú aj iným správcom ako právnickou (fyzickou) osobou, vo vzťahu ku ktorej však nebude osobou nezaujatou a pod. S poukazom na uvedené zásadne trváme na tom, aby navrhovateľ riadne a substantívne ucelene upravil základné povinnosti správcu aj s ohľadom na situácie, kde koná ako dražobník a upravil aj ďalšie „styčné“ miesta vzájomnej systematickej previazanosti statusu správcu a statusu správcu dražobníka. V tejto súvislosti považujeme aj za neprípustné dezintegrovať právnu úpravu statusu správcov do dvoch samostatných právnych predpisov (§ 26 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2005 Z. z. a § 33j ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z.). Rovnako zásadne trváme na tom, aby predkladateľ riadne a preskúmateľne odôvodnil, prečo výkon činnosti dražobníka spája s výkonom činnosti správcu, ktorá je svojou povahou a obsahovým zameraním podstatne odlišná. Na uvedenom nič nemení ani prienik činnosti správcu pri realizovaní dražby v konkurznom konaní. Táto pripomienka je zásadná.

GPSR K čl. I, bodu 7 (§ 7 ods. 7) Zásadne trváme na novej dikcii predmetného ustanovenia: „(7) Ak navrhovateľ dražby neurobil písomné vyhlásenie podľa odseku 2, písomné vyhlásenie podľa odseku 3 alebo nepreukázal dražobníkovi skutočnosti podľa odseku 6, ak je navrhovateľ dražby záložným veriteľom, nemožno uzavrieť zmluvu o vykonaní dražby podľa § 16. Zmluva uzavretá v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.“, keďže je potrebné reflektovať na splnenie všetkých povinností navrhovateľa dražby na účely platného uzavretia zmluvy

Z

o vykonaní dražby. Táto pripomienka je zásadná.

GPSR K čl. I, bodu 73 (§ 36c ods. 1) Vzhľadom na formuláciu dikcie odseku 1 je nutné, aby predkladateľ k účinnosti zákona nederogoval ustanovenia regulujúce činnosť – dražobníkov – živnostníkov – napríklad ustanovenie § 19 ods. 1 písm. i), § 33j ods. 5 a 6 a § 33a ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Z tohto dôvodu zásadne žiadame dikciu primerane upraviť, aby bola aj po účinnosti zákona v duálnom statuse dražobníka vykonateľná. Táto pripomienka je zásadná.

Z

GPSR K čl. I, bodu 73 (§ 36c ods. 2) Zásadne trváme na tom, aby sa aj na dražby organizované podľa predpisov účinných do 1.12.2019 vzťahovali ustanovenia nami navrhovaného § 18a a § 19a návrhu zákona. Ide o inštitúty, ktorý majú priamy dosah na garancie ústavných práv osôb dotknutých dražbou. Táto pripomienka je zásadná.

Z

GPSR K čl. I, nový bod (§ 18a) V záujme naplnenia ústavných princípov primeranosti a z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti pripomienok, keďže platné znenie zákona č. 527/2002 Z. z. neposkytuje nijakú preventívnu právnu ochranu pred mimosúdnym výkonom záložného práva a za stavu, že navrhovateľ bude v legislatívnom procese pokračovať, zásadne trváme na zavedení inštitútu tzv. záložnej žaloby, a to s nasledovným, resp. obsahovo obdobným znením: „§ 18a (1) Osoba dotknutá na svojich právach výkonom dražby, ktorá tvrdí, že výkon záložného práva je neprípustný, je oprávnená svoje právo uplatniť žalobou o určenie neprípustnosti predaja zálohu podanou na súde proti záložnému veriteľovi a dražobníkovi. (2) Žalobu podľa odseku 1 možno podať do 30 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia o začatí výkonu záložného práva, najneskôr však desať dní pred vykonaním dražby. (3) Dražbu možno vykonať až po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 a ak je v tejto lehote podaná žaloba podľa odseku 1, možno ju vykonať až po tom, čo bolo o tejto žalobe právoplatne rozhodnuté. (4) Osoba, ktorá podala žalobu podľa odseku 1 neodôvodnene, je povinná nahradiť záložnému veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla odkladom predaja zálohu za dobu od podania žaloby do dňa rozhodnutia súdu vo veci, ak záložný veriteľ uplatnil právo na náhradu tejto škody v priebehu konania o žalobe. Na návrh záložného veriteľa môže súd už v priebehu konania rozhodnúť o tom, že osoba, ktorá podala žalobu podľa ods. 1, je povinná zložiť do úschovy na súde zálohu až do výšky možnej náhrady škody.“. V súvislosti s navrhovanou úpravou je možné dikciu precizovať aj s ohľadom na kauzálnu príslušnosť vec prejednávajúceho súdu, prípadne lehoty rozhodovania a procesu rozhodovania súdu. Táto pripomienka je

Z

zásadná.

GPSR K čl. I, nový bod (§ 21 ods. 2) V záujme uplatnenia ústavných princípov v rozhodovaní o neplatnosti dražby zásadne trváme na tom, aby navrhovateľ v ustanovení § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. za slová „platnosť záložnej zmluvy“ vložil slová „primeranosť výkonu záložného práva“. Považujeme za nutné, aby konajúce súdy obligatórne rozhodovali aj o otázky primeranosti výkonu záložného práva, keďže ide o mimosúdny výkon práva, na ktorý v plnej miere dopadá povinnosť účastníkov súkromnoprávnych vzťahov konať v súlade s dobrými mravmi a primerane. Táto pripomienka je zásadná.

Z

GPSR K čl. I, nový bod (§ 3 ods. 2 ) V § 3 ods. 2 navrhujeme za slová „vykonateľného rozhodnutia súdu“ vložiť čiarku a slová „vykonateľného rozhodnutia prokurátora“. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe poukazujeme na legislatívnu nedokonalosť právnej úpravy zákona č. 527/2002 Z. z., ktorá umožňuje prostredníctvom dobrovoľnej dražby obchádzanie zaistenia majetku (na zaistenie nároku poškodeného alebo na zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku) vykonaného uznesením prokurátora v prípravnom konaní. Podľa § 3 ods. 2 tohto zákona totiž „nemožno dražiť predmet dražby, s ktorým navrhovateľ dražby alebo dražobník na základe zmluvy, vykonateľného rozhodnutia súdu alebo vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže nakladať, alebo ak konanie dražby vylučuje osobitný predpis“. V tejto súvislosti upozorňujeme, že orgány prokuratúry nie sú orgánmi verejnej správy. Táto pripomienka je zásadná.

Z

GPSR K čl. II Zásadne trváme na prepracovaní dikcie zmien v zákone o živnostenskom podnikaní, keďže tieto nepovažujeme za dostatočné. Je nutné, aby predkladateľ reagoval aj na skutočnosť, že organizovanie dražieb je viazanou živnosťou vymedzenou v prílohe č. 2 zákona o živnostenskom podnikaní, v bode 85, a rovnako zásadne trváme na tom, aby v novelizácii živnostenského zákona bolo jednoznačne ustanovené, že živnostenské oprávnenia dražobníkov zanikajú s účinnosťou od 1.12.2020, keďže počnúc uvedeným termínom pôjde o konanie napĺňajúce znaky neoprávneného podnikania. Táto pripomienka je zásadná.

Z

GPSR K čl. IV, nový bod (prechodné ustanovenie) Zásadne trváme na tom, aby navrhovateľ ustanovil prechodné ustanovenia k účinnosti novelizácie Občianskeho zákonníka založené na báze tzv. nepriamej retroaktivity z dôvodu, aby nedochádzalo k výkladovým a aplikačným problémom v súvislosti s

Z

právnymi vzťahmi vzniknutými pred účinnosťou návrhu zákona. Táto pripomienka je zásadná.

GPSR VšeobecneRozsah navrhovaných zmien a doplnení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) v podobe 73 novelizačných bodov, vrátane nových znení jednotlivých inštitútov, presahuje prípustnosť parciálnej novelizácie právneho predpisu a potvrdzuje opodstatnenosť prípravy nového zákona. Uvedené potvrdzuje aj obsahový rámec návrhu zákona, ktorý okrem statusovej otázky dražobníka nerieši pretrvávajúce aplikačné problémy právnej úpravy umožňujúce zneužívanie neprimerane liberálne konštruovaného inštitútu mimosúdneho výkonu záložného práva. Potrebu nového zákona potvrdzujú aj nasledovné skutočnosti, ktoré doposiaľ neboli predkladateľom vôbec v normatívnej a aplikačnej sfére riešené, a to: - názov a filozofia zákona založená na „dobrovoľnosti“ a prevzatie časti českej právnej úpravy o tzv. dobrovoľných dražbách a jej extenzie na nedobrovoľné záložné dražby v slovenskom právnom poriadku; - absencia akejkoľvek ex ante súdnej kontroly a ochrany práv záložných dlžníkov aj napriek potvrdeniu nutného súdneho zásahu v prípade uplatňovania plnení nekalej povahy v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2014 vo veci C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s.; - neefektívnosť a absencia kontroly ministerstva vo vzťahu k reálnemu výkonu dražobnej činnosti, kolúznemu konaniu dražobníkov, navrhovateľov dražieb a účastníkov dražieb za stavu, že osoby do roku 2015 podieľajúce sa na poskytovaní finančných prostriedkov spotrebiteľom za úžerných podmienok nebankovým spôsobom sa v značnej miere, po prijatí právnej úpravy licencovania nebankových subjektov Národnou bankou Slovenska, presunuli do sféry pôsobenia dražobníkov, kde naďalej participujú na porušovaní práv dlžníkov; - netransparentnosť dražieb v miestnych pomeroch vzťahov vyššie uvedených subjektov, ktorú je možné riešiť elektronizáciou procesu dražieb, obdobne ako tomu je v rámci aukcii pri verejnom obstarávaní, za prípadného použitia európskych zdrojov určených na elektronizáciu justície. Z vyššie uvedených dôvodov zásadne trváme na predložení ucelenej právnej úpravy verejných dražieb, ktorá bude reagovať aj na vyššie uvedené, dlhodobo známe nedostatky regulácie dražieb a mimosúdneho výkonu záložného práva v Slovenskej republike, ktoré vedú k početnému porušovaniu práv osôb dotknutých výkonom záložného práva a na ktoré včas, jednotne a účinne nedokáže reagovať ani rozhodovacia činnosť všeobecných súdov. V tomto zmysle zásadne trváme na nepokračovaní v legislatívnom procese k návrhu zákona v predloženej podobe. Okrem uvedeného, navrhujeme de lege ferenda unifikovať existujúcu právnu úpravu dražieb. Dražbu ako pojem môžeme generalizovane charakterizovať ako predaj, pri ktorom sa vec predáva verejne súčasne väčšiemu počtu záujemcov a predávanú vec získa ten záujemca, ktorý ponúkne za vec najvyššie podanie (cenu). Právny poriadok Slovenskej republiky upravuje tieto druhy dražieb: -

Z

verejnú dražbu (zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov), - exekučnú dražbu (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov), - dobrovoľnú dražbu (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov). Všetky druhy dražieb sa vykonávajú spôsobom tzv. holandskej dražby. Účelom unifikácie právnej úpravy dražieb de lege ferenda by malo byť vytvorenie a zabezpečenie účinného, efektívneho a predvídateľného systému dražieb, ktorého základ by tvorila najmä identifikácia právneho titulu dražby, komplexná ochrana, spôsob a účinky prechodu vecných práv k predmetu dražby a komplexná úprava práv a povinností všetkých subjektov dražby. Táto pripomienka je zásadná.

MDaVSR

K Čl. I bod 11.Na začiatku poslednej vety novelizačného bodu 11. v rámci poznámok pod čiarou odporúčame vložiť tieto slová: „Doterajší odkaz 11a sa označuje ako odkaz 11c a“ a slovo „Doterajšia“ začať malým písmenom „d“.

O

MDaVSR

K Čl. IV. bodom 2. až 4.Odporúčame zmeniť poradie novelizačných bodov tak, aby bol text uvedený v doterajšom bode 2. umiestnený ako posledný, 4. bod, a body 3. a 4. ako body 2. a 3.

O

MFSR

K čl. I K bodu 11 (§ 10)1. Odsek 4 odporúčam zosúladiť s § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, aby bolo zrejmé, že peňažné prostriedky sa uhrádzajú v hotovosti maximálne do výšky obmedzenia podľa uvedeného osobitného predpisu. Navrhovaným znením sa ustanovuje možnosť úhrady peňažných prostriedkov v hotovosti maximálne do výšky 5000 eur, čo vytvára duálny režim so zákonom č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Je potrebné zabezpečiť súlad medzi oboma právnymi predpismi (aj pre prípad možného budúceho zníženia limitov v zákone č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti). Upozorňujem, že predkladacia správa ako aj všeobecná časť a osobitná časť dôvodovej správy uvádzajú, že ide o odstránenie výnimiek zo zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Výnimka podľa § 8 písm. o) zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti uvádza v poznámke pod čiarou k odkazu 16 len § 14 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, teda sa vzťahuje len na dražobnú zábezpeku. Odporúčam preto upraviť uvedené sprievodné materiály. 2. V odseku 5 sa

O

uvádza, že „peňažné prostriedky, ktoré dražobník prijal pri výkone činnosti dražobníka, je dražobník povinný ukladať na osobitný bankový účet vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky“. Upozorňujem, že ak ide o majetok štátu, môže byť podľa § 6 ods. 1 dražobníkom aj príslušný orgán štátnej správy, ktorým je spravidla štátna rozpočtová organizácia. Rozpočtová organizácia je podľa § 22 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oprávnená sústreďovať príjmy na samostatných účtoch a realizovať výdavky zo samostatných účtov, ak tak ustanovuje osobitný zákon, avšak všetky príjmy sústreďuje a všetky výdavky realizuje prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici. Vzhľadom na uvedené je potrebné v odseku 5 za slová „osobitný bankový účet vedený“ vložiť slová „v Štátnej pokladnici,“. 3. V celom ustanovení odporúčam slovo „čiastka“ vo všetkých tvaroch nahradiť slovom „prostriedky“ v príslušnom tvare a zároveň upraviť spôsob a formu úhrady a príjmu peňažných prostriedkov v súvislosti s dražbami. Ustanovenia týkajúce sa zasielania peňažných „čiastok“ sú nezrozumiteľné a navzájom si odporujú. Napríklad v odseku 3 je uvedený pojem „účet príjemcu“ a v odseku 5 pojem „osobitný bankový účet“. Zároveň podľa odseku 3 sa peňažné prostriedky považujú za zaplatené pripísaním na účet príjemcu, avšak v odseku 5 sa ustanovuje, že dražobník musí peňažné prostriedky uložiť na osobitný bankový účet bez zbytočného odkladu po tom, čo mu boli zaplatené, čo je v prípade bezhotovostnej úhrady bezpredmetné.

MFSR

K čl. I K bodu 15 (§ 11 ods. 7)Z dôvodu jednoznačnosti a zrozumiteľnosti odporúčam upresniť, o aký účet ide v prípade platenia vstupného na dražbu.

O

MFSR

K čl. I K bodu 17 (§ 12)V odseku 1 odporúčam znenie druhej vety doplniť tak, že v prípade orgánu štátnej správy ide o správcu majetku štátu, ale vlastníkom predmetu dražby je Slovenská republika. Podľa § 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že príslušný orgán štátnej správy nie je vlastníkom predmetu dražby, ale iba správcom majetku štátu. Vlastníkom predmetu dražby môže byť len Slovenská republika, ak je dražiteľom orgán štátnej správy.

O

MFSR

K čl. I K bodu 19 (§ 13 ods. 1) Z dôvodu jednoznačnosti a zrozumiteľnosti odporúčam slovo „záložca“ nahradiť slovami „vlastník predmetu dražby“.

O

MFSR

K čl. I K bodu 36 (§ 17 ods. 6)V prvej vete a druhej vete odporúčam a) za slová „bytový dom“ vo všetkých tvaroch vložiť slová „alebo nebytová budova“ v

O

príslušnom tvare; v súlade s § 24 ods. 1 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) sa ustanovenia tohto zákona primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu a z uvedených dôvodov by sa § 17 ods. 6 mal vzťahovať aj na nebytové budovy, b) za slovo „bytov“ vložiť slová „a nebytových priestorov“; podľa § 6 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov je slovo „spoločenstvo“ legislatívnou skratkou pojmu „spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome“.

MFSR

K čl. I K bodu 7 (§ 6)1. V odseku 1 druhej vete odporúčam slová „Dražobníkom môže byť osoba“ nahradiť slovami „Dražobníkom je osoba“. V dôvodovej správe je viackrát deklarovaný status dražobníka, ktorým je len správca podľa zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa navrhovaného znenia možno usudzovať, že ide fakultatívnu podmienku a pri dražobníkoch, ktorí nie sú aj správcami, navrhovaná novela neukladá povinnosti ako sú napríklad vzdelanie a prax, bezúhonnosť, ďalšie vzdelávanie, prípadne nemôžu byť sankcionovaní vyčiarknutím zo zoznamu správcov. 2. V odseku 1 znenie druhej vety odporúčam doplniť tak, že dražobníkom môže byť len príslušný orgán štátnej správy, ktorého na dražbu majetku štátu v jeho správe oprávňuje osobitný predpis. Podľa § 13a ods. 7 zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“) správca nemôže previesť majetok štátu dražbou podľa osobitného predpisu. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona o správe majetku štátu sa tento zákon nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy. Z citovaných ustanovení zákona o správe majetku štátu je zrejmé, že prevod majetku štátu v pôsobnosti tohto zákona dražbou je vylúčený. Toto pravidlo neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak; poukazujem pritom napríklad na § 69 ods. 6 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

O

MFSR

VšeobecneBeriem na vedomie, že vo vzťahu k úprave výšky sankcií za správne delikty je možné predpokladať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý však v súčasnosti nie je možné kvantifikovať.

O

MFSR

VšeobecneNávrh je potrebné zosúladiť s prílohou č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády SR (ďalej len „príloha LPV“) [napríklad v názve zákona slová „o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahradiť slovami „ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“, v čl. I bode 3 § 3 ods. 5, bode 7 § 7 ods. 1 a bode 66 slovo „zákona“ nahradiť slovom „predpisu“, v bode 5 na konci pripojiť túto vetu: „Poznámka

O

pod čiarou k odkazu 7 sa vypúšťa.“, v bode 6 § 5 ods. 11 poslednej vete slová „bude považovať aj stav pokiaľ“ nahradiť slovami „považuje aj stav, ak“, v bode 7 § 6 ods. 2 slovo „eura“ nahradiť slovom „eur“, v § 6 ods. 4 slovo „odseku“ nahradiť slovom „odsekov“, v § 7 ods. 6 písm. b) a c) vypustiť slová „začatie výkonu záložného práva“ ako nadbytočné vzhľadom na znenie úvodnej vety odseku 6, v bode 11 poznámke pod čiarou k odkazu 11 za slovami „§ 113 a“ vypustiť paragrafovú značku, v bode 12 slovo „pridáva“ nahradiť slovom „pripája“, v bode 15 § 11 ods. 7 tretej vete slovo „pokiaľ“ nahradiť slovom „ak“ a v štvrtej vete vypustiť slová „podľa osobitného predpisu“ ako nadbytočné, v bode 17 § 12 ods. 2 druhej vete slovo „ustanovená“ nahradiť slovom „určená“ a slovo „pokiaľ“ nahradiť slovom „ak“, v § 12 ods. 5 slová „odseku 5“ nahradiť slovami „odseku 6“, v § 12 ods. 7 za slovo „alebo“ vložiť slovo „odseku“, v bode 20 § 13 ods. 3 slová „s výnimkou“ nahradiť slovom „okrem“, v bode 21 § 13a ods. 3 slová „V prípade, že“ nahradiť slovom „Ak“, v bode 22 slovo „zákon“ nahradiť slovom „predpis“, v bode 24 § 14 ods. 1 vypustiť slová „v prípade“ ako nadbytočné, v § 15 ods. 1 slová „ak bola založená“ z písmen a) a b) uviesť v úvodnej vete, v bode 35 za slovo „slová“ vložiť dvojbodku a slová „s výnimkou“ nahradiť slovom „okrem“, v bode 42 úvodnej vete vložiť za slovo „ktorý“ slová „vrátane nadpisu“, v § 19a ods. 3 druhej vete slová „bude uvedené“ nahradiť slovom „uvedie“, v bode 43 slová „plnej moci“ nahradiť slovom „plnomocenstva“, v bode 50 slová „mena, priezviska, adresy a dátumu“ nahradiť slovami „meno, priezvisko, adresa a dátum“ a slová „obchodného mena, sídla, a identifikačného čísla“ nahradiť slovami „obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo“, v bode 52 § 25 ods. 5 vypustiť slová „podľa osobitného predpisu“ ako nadbytočné, v bode 62 odsek 5 označiť ako odsek 4, v bode 68 § 33 ods. 7 je potrebné vypustiť aj odkaz 14 vzhľadom na vypustenie príslušnej poznámky pod čiarou v bode 33, v bode 71 slová „v zmysle“ nahradiť slovom „podľa“, v bode 72 § 33j ods. 1 opraviť odkaz na § 14 ods. 4, pretože uvedený paragraf má len tri odseky, v bode 73 úvodnej vete za slovo „ktorý“ vložiť slová „vrátane nadpisu“, v § 36c ods. 2 slová „1. decembra“ nahradiť slovami „30. novembra“, nad rámec návrhu v § 33k ods. 2 slová „Výnos pokuty je“ nahradiť slovami „Pokuty sú“ v súlade s bodom 7.3 prílohy LPV, v čl. II úvodnej vete uviesť správne všetky novely zákona, v poznámke pod čiarou k odkazu 23qd na konci pripojiť slová „v znení neskorších predpisov“, v čl. III bodoch 1 a 2 slovo „zákon“ nahradiť slovom „predpis“, v poznámke pod čiarou k odkazu 14ab na konci pripojiť slová „v znení zákona č. .../2019 Z. z.“, čl. IV. uviesť chronologicky ako čl. II, keďže ide o kódex, v čl. IV úvodnej vete uviesť všetky novely zákona a za slovo „sa“ vložiť slová „mení a“, bod 2 označiť ako bod 4 a body 3 a 4 označiť ako body 2 a 3].

MHSR

Čl. I bodu 16 (§ 11 ods. 8)Ustanovenie odporúčame vypustiť. Odôvodnenie: Predmetné ustanovenie by nadmerne zaťažilo činnosť dražobníka nielen z časového, ale aj z personálneho a finančného hľadiska. Dražobník bude musieť na vlastné náklady zabezpečiť potrebnú

O

technológiu na vyhotovenie zvukovo-obrazových záznamov, rovnako bude musieť personálne posilniť počet osôb zabezpečujúcich dražbu. Vzhľadom na to, že priebeh dražby je osvedčovaný notárom, navrhované ustanovenie stráca svoj význam. Za predpokladu, že cieľom predkladateľa bolo stransparentniť dražby a prípadne zamedziť účasti špekulantov na dražbe, jednoduchým riešením by bolo zavedenie elektronizácie dražieb.

MHSR

Čl. I bodu 42 (§ 19a ods. 2)Odporúčame vypustiť odsek 2. Odôvodnenie: Predmetné ustanovenie bude mať jednoznačne za následok vlnu obštrukcií zo strany dlžníkov a záložcov. Podľa nášho názoru je dostačujúce ustanovenie odseku 1, kedy dražobník s odbornou starostlivosťou môže dočasne upustiť od dražby, ak má pochybnosti o skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na neplatnosť dražby. Podľa aplikačnej praxe súdy vyhovejú viac ako 90 % všetkých podaných návrhov na vydanie neodkladného opatrenia, pričom fakt, že sa jedná o účinnú ex ante kontrolu konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva. Priznávať samotnému podaniu návrhu na súde účinky vykonateľného rozhodnutia je nadbytočné, keďže je zrejmé, že navrhovatelia dražieb budú blokovaní zo strany nielen dlžníkov, ale akýchkoľvek tretích osôb v ich práve realizovať výkon záložného práva.

O

MHSR

Čl. I bodu 7 (§ 6 ods. 1)Predkladateľ uvedeným návrhom prakticky odoberá oprávnenie na prevádzkovanie živnosti dražobníka viac ako 500 subjektom zapísaným v zozname dražobníkov a výkon tejto podnikateľskej činnosti zveruje výlučne osobám, ktoré sú zapísané v zozname správcov. Máme za to, že takéto riešenie zasahuje do ústavných práv existujúcich subjektov a je v rozpore s Ústavou SR, keďže podnikateľ dražobník by sa súčasne musel stať aj podnikateľom správcom, čo je v priamom rozpore s právom slobodnej voľby, ktorú nemôžeme vztiahnuť výlučne len na vzdelanie, ale aj na právo podnikať, čo znamená, že akýkoľvek subjekt má právo slobodne sa rozhodnúť, v ktorej oblasti bude podnikať. Predpokladáme, že cieľom predkladateľa bolo zvýšiť odbornú kvalifikáciu subjektov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť dražobníka, čo samozrejme je legitímnym cieľom predkladateľa, pričom však aj uvedený cieľ je potrebné podrobiť ústavnoprávnej kontrole, najmä z pohľadu dodržania princípu proporcionality, resp. či zvoleným návrhom riešenia nedochádza k zásahom nad mieru prípustnú Ústavou SR do práv iných subjektov a rovnako tak, či zvolený cieľ nie je možné dosiahnuť inak bez toho, aby nové znenie zákona zasiahlo do už nadobudnutých práv. Z porovnania zákonných požiadaviek na výkon činnosti správcu a na výkon činnosti dražobnej spoločnosti je zrejmé, že nie každá dražobná spoločnosť (iní ako právnici, ekonómovia) bude môcť po navrhovaných zmenách vykonávať naďalej činnosť dražobníka, keďže jednoročné prechodné obdobie ustanovené predkladateľom nebude postačovať na ukončenie vysokoškolského štúdia v odbore ekonómia alebo

Z

právo, z čoho súčasne vyplýva, že navrhovateľ pre určitý okruh licencovaných subjektov pripravil objektívne nesplniteľné podmienky.

MHSR

Čl. IV Odporúčame chronologicky upraviť poradie jednotlivých novelizačných bodov. Legislatívno-technická pripomienka.

O

MHSR

Čl. IV bodu 1Odporúčame vypustiť bod 1. Odôvodnenie: Premlčanie záložného práva je problém aplikačnej praxe, avšak navrhovaná úprava ho rieši nesystematickým spôsobom, kedy už existujúce právo záložného veriteľa, ktorým disponuje, čo by aj premlčaným záložným právom, mení na prekludované právo. Navrhovaná právna úprava vychádza z ideálnej situácie, kedy záložca aj záložný veriteľ budú stotožnení s tým, že právo na výkon záložného práva je premlčané a teda toto právo nemožno účinne vykonať. Na druhej strane pri mimosúdnom výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou musí záložca iniciovať súdne konanie, v ktorom by mohol premlčanie výkonu záložného práva namietať. Väčšina situácií v praxi však bude sporná, a preto záložný veriteľ záloh záložcovi nevydá, keďže bude otázka premlčania záložného práva, resp. jeho výkonu sporná. Rovnako navrhovaná úprava nevyrieši situáciu, ak záložný veriteľ záložcovi nevydá ani písomný súhlas s výmazom záložného práva z dôvodu jeho premlčaného výkonu. V takom prípade sa bude záložca aj tak musieť obrátiť na súd, aby posúdil, či je výkon záložného práva skutočne premlčaný alebo nie. V tejto súvislosti je potom nepochopiteľné odôvodnenie tohto bodu v dôvodovej správe, kde sa uvádza: „Zároveň sa vyrieši aj situácia, keď vlastník predmetu dobrovoľnej dražby nevie zabrániť dražbe záložným veriteľom a vzniesť účinne námietku premlčania ako v súdnom konaní.“ Ak bude záložný veriteľ mať záujem vykonať záložné právo, ktorého výkon je premlčaný a iniciuje dobrovoľnú dražbu, je zrejmé, že záložcovi žiadny súhlas podľa navrhovaného ustanovenia nevydá. Záložca sa v takom prípade bude aj tak musieť obrátiť na súd, aby záložnému veriteľovi vo výkone záložného práva zabránil a vo veci samej rozhodol aj o premlčaní nároku záložného veriteľa. Ak by takýto súhlas s výmazom záložného práva záložný veriteľ poskytnúť aj chcel, súčasná právna úprava umožňuje záložnému veriteľovi jednostranne sa vzdať záložného práva, čo je osobitný dôvod zániku záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. c) OZ. To znamená, že ak záložný veriteľ súhlasí s výmazom záložného práva, ktorého výkon je premlčaný, nič mu nebráni vydať písomné vyhlásenie o vzdaní sa záložného práva. Pojem „vydať“ záloh (navyše bez explicitného stanovenia povinnosti záložnému veriteľovi) bude aplikovateľný v zásade pri hnuteľných veciach, avšak nie pri nehnuteľnostiach vrátane bytov či nebytových priestorov či nehmotných zálohoch iných majetkových hodnotách (pohľadávky, obchodné podiely, predmety priemyselného vlastníctva atď.). Realizácia tejto právnej normy je prakticky nemožná napr. pri

O

zákonnom záložnom práve k bytom a nebytovým priestorom podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré sa ako také premlčať nemôže a tým nemôže byť ani vymazané z katastra nehnuteľnosti. Príslušný notár, okresný úrad či iný subjekt vykonávajúci registráciu v osobitných registroch záložných práv totiž ani nebude mať zákonný podklad na výmaz záložného práva, pretože predkladaná úprava nenovelizuje aj ust. § 151md OZ, v ktorom sú uvedené dôvody zániku záložného práva. Premlčaním práva na výkon záložného práva totiž záložného právo nezaniká, čo vyplýva už zo samotnej podstaty premlčania. Z tohto dôvodu súd preto ani podľa platnej ani podľa novej právnej úpravy nemôže určiť, že tu záložné právo, ktorého výkon je premlčaný neexistuje. Na takéto rozhodnutie, ktorým by súd konštatoval neexistenciu záložného práva kvôli premlčanému nároku z neho vyplývajúcemu totiž súd nemá oporu v OZ. Uvedená možnosť výmazu záložného práva z verejného registra záložných práv sa, samozrejme, nemôže týkať záložných práv, ktoré vznikajú zo zákona (napr. záložné právo podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení). Táto výnimka z aplikácie na zákonné záložné práva v tomto bode návrhu novely nie je zohľadnená.

MKSR

Čl. I bod 11 1. V § 10 ods. 2 odporúčame vypustiť odkaz 11a vrátane poznámky pod čiarou k tomuto odkazu. Odôvodnenie: § 106 ods. 3 CSP upravuje doručovanie písomností súdom (ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky). V § 10 ods. 2 je upravený osobitný postup. Z tohto dôvodu nie je zrejmý význam odkazu na § 106 ods. 3 CSP. 2. V § 10 ods. 4 odporúčame nahradiť slovo "maximálne" slovom "najviac". Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MKSR

Čl. I bod 17 V § 12 ods. 5 odporúčame nahradiť slová "odseku 5" slovami "odseku 6", v odseku 6 poslednom riadku vypustiť slová "bez zbytočného odkladu" a v odseku 7 vložiť za slová "podľa odseku 5 alebo" slovo "odseku". Odôvodnenie: Legislatívno-technické pripomienky.

O

MKSR

Čl. I bod 21 V odseku 3 odporúčame nahradiť slová "V prípade, že" slovom "Ak". Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MKSR

Čl. I bod 24 (§ 14 ods. 1)Pri § 14 ods. 1 upozorňujeme, že podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu sa dražobná zábezpeka má skladať nielen pri

O

dražbe nehnuteľnosti, ale aj pri výkone zákonného záložného práva.

MKSR

Čl. I bod 24 (§ 14 ods. 2)V odseku 2 prvej vete odporúčame vypustiť slová "a to". Súčasne odporúčame v tretej vete zvážiť nahradenie vyjadrenia "včas dražobníkovi predloží" konkrétnym vyjadrením, obdobne ako v prvej vete- najneskôr do otvorenia dražby.

O

MKSR

Čl. I bod 24 (§ 15)V odseku 2 odporúčame nahradiť vyjadrenie "bez zbytočného odkladu" konkrétnou lehotou z dôvodu jednoznačnosti.

O

MKSR

Čl. I bod 38 Poznámku pod čiarou k odkazu 16 odporúčame upraviť v súlade s bodom 23.7. v prílohe č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR.

O

MKSR

Čl. I bod 42 V úvodnej vete bodu 42 odporúčame vložiť za slovo "ktorý" slová "vrátane nadpisu". Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MKSR

Čl. I bod 57 V § 27 poslednej vete odporúčame vypustiť slová "alebo z dražobnej zábezpeky (§ 25 ods. 7)". Odôvodnenie: Veta je nezrozumiteľná. Zo zvyšnej časti zloženej zábezpeky sa podľa nového znenia § 25 ods. 7 (novelizačný bod 52) uspokojí navrhovateľ dražby, ktorým je záložný veriteľ, ak neuhradením ceny dosiahnutej vydražením zložiteľ zábezpeky zmaril dražbu. V § 27 sa však v poslednej vete hovorí o zániku pohľadávky ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením. Ak bolo zámerom predkladateľa v § 27 upraviť zánik pohľadávky veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z dražobnej zábezpeky, odporúčame túto skutočnosť uviesť v samostatnej vete.

O

MKSR

Čl. I bod 6V odseku 11 odporúčame vypustiť poslednú vetu alebo ju upraviť z dôvodu jej nezrozumiteľnosti. Upozorňujeme aj na jej nesúlad s bodom 3 v prílohe č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR.

O

MKSR

Čl. I bod 61 Za slovo "navrhovateľa" odporúčame vložiť slovo "dražby". Odôvodnenie: Spresnenie.

O

MKSR

Čl. I bod 62V § 30 odporúčame označiť odsek 5 ako odsek 4. Odôvodnenie: Nesprávne označenie odseku.

O

MKSR

Čl. I bod 71. V § 6 ods. 2 prvej vete odporúčame nahradiť slovo "eura" slovom "eur". Odôvodnenie: Gramatická pripomienka. 2. V § 7 ods. 7 odporúčame vložiť za slová "Ak navrhovateľ dražby" čiarku a slová "ktorý je záložným veriteľom,". Odôvodnenie: Znenie odseku 6. 3. V poznámkach pod čiarou k odkazom 9a a 9b odporúčame uviesť konkrétne ustanovenia zákonov.

O

MKSR

Čl. I bod 72Pri § 33j ods. 1 upozorňujeme, že § 14 má iba tri odseky. V § 33j ods. 3 odporúčame vložiť za slová "Za porušenie iných povinností" slová "podľa tohto zákona" a v odseku 6 nahradiť slová "že dražobník závažne porušuje povinnosti podľa odseku 5" slovami "závažné porušenie povinností podľa odseku 5". Odôvodnenie: Spresnenie.

O

MKSR

Čl. I bod 73 V úvodnej vete novelizačného bodu odporúčame vložiť za slovo "ktorý" slová "vrátane nadpisu" a v § 36c ods. 2 nahradiť slová "do 1. decembra 2019" slovami "do 30. novembra 2019". Odôvodnenie: Spresnenie.

O

MKSR

Čl. I body 26 a 27 V bode 26 odporúčame upraviť znenie poslednej vety odseku 2- slová "podľa § 7" nahradiť slovami "podľa § 7 ods. 2 a 3". Vzhľadom na túto úpravu odporúčame vypustiť bod 27. Odôvodnenie: Ide o duplicitnú úpravu.

O

MKSR

Čl. IIV písmene zu) odporúčame presunúť bodku za odkazom 23qd pred tento odkaz a v poznámke pod čiarou k tomuto odkazu doplniť na konci slová "v znení neskorších predpisov". Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MKSR

Čl. III body 1 a 2V bodoch 1 a 2 odporúčame nahradiť slová "ak tak" slovom "to" a v poznámke pod čiarou k odkazu 14ab doplniť na konci slová "v

O

znení zákona č. .../2019 Z. z.". Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

MKSR

Čl. IV bod 1Navrhovanú vetu v časti pred bodkočiarkou odporúčame upraviť z dôvodu nezrozumiteľnosti.

O

MKSR

Čl. IV body 3 a 4Body 3 a 4 odporúčame presunúť pred bod 2. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MOSR

VšeobecneNávrh je potrebné zosúladiť s prílohou č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Odporúčame napríklad v čl. I bod 17 nahradiť v § 12 ods. 5 slová „odseku 5“ slovami „odseku 6“, v čl. I bod 62 opraviť v § 30 číslovanie odsekov, v texte osobitnej časti dôvodovej správy k čl. I bod 5 a 6 nahradiť slová „jednoznačne nerovnocenné postavenie“ slovami „jednoznačne výhodnejšie postavenie“ a v osobitnej časti dôvodovej správy k čl. IV bod 2 nahradiť slová „§ 151ma odsekmi 12 a 13“ slovami „§ 151 ma odsekmi 11 a 12“. Odôvodnenie: Legislatívno-technické úpravy.

O

MPRVSR

všeobecnebez pripomienok

O

MPSVRS

R

K Čl. I bodu 17Odporúčame v Čl. I bode 17 navrhovanom § 12 ods. 5 slová „odseku 5“ nahradiť slovami „odseku 6“. Odporúčame v Čl. I bode 17 navrhovanom § 12 ods. 6 poslednej vete vypustiť slová „bez zbytočného odkladu“. Odporúčame v Čl. I bode 17 navrhovanom § 12 ods. 7 slová „odseku 5 alebo 6“ nahradiť slovami „odseku 5 alebo odseku 6“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MPSVRS

R

K Čl. I bodu 24Odporúčame v Čl. I bode 24 navrhovanom § 14 ods. 2 vypustiť slová „a to“ a slovo „včas“ nahradiť iným vhodným pojmom, z ktorého bude jednoznačne zrejmé, dokedy má účastník dražby predložiť dražobníkovi akreditívnu listinu/bankovú záruku/potvrdenie notára, aby sa dražobná zábezpeka považovala za uhradenú. Odporúčame v Čl. I bode 24 navrhovanom § 15 ods. 3 vypustiť slovo „však“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka; potreba jednoznačnej právnej úpravy.

O

MPS K Čl. I bodu 62 O

VRSR

Odporúčame v Čl. I bode 62 navrhovanom § 30 odsek 5 označiť ako odsek 4. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

MPSVRS

R

K Čl. III bodom 1 a 2Odporúčame v Čl. III bode 1 navrhovanom § 26 ods. 1 písm. k) a v Čl. III bode 2 navrhovanom § 26 ods. 2 písm. j) slová „ak tak“ nahradiť slovom „to“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MPSVRS

R

K Čl. IVOdporúčame v Čl. IV druhý novelizačný bod označiť ako štvrtý novelizačný bod, tretí novelizačný bod označiť ako druhý novelizačný bod a štvrtý novelizačný bod označiť ako tretí novelizačný bod. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MPSVRS

R

K doložke vybraných vplyvovV bode 9 doložky vybraných vplyvov je potrebné namiesto žiadnych sociálnych vplyvov identifikovať pozitívne sociálne vplyvy, ktoré predmetný návrh zákona predpokladá a ktoré sú zhodnotené aj v predloženej analýze sociálnych vplyvov.

O

MPSVRS

R

K všeobecnej časti dôvodovej správyInformáciu o sociálnych vplyvoch vo všeobecnej časti dôvodovej správy je potrebné zmeniť tak, aby bola v súlade s predloženou analýzou sociálnych vplyvov.

O

MŠVVaŠS

R

K bodu 11Odporúčame v poznámke pod čiarou k odkazu 11za slovami "§ 113 a" vypustiť slovo "§". Ide o legislatívno-technickú pripomienku, vzhľadom na bod 55. Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

O

MŠVVaŠS

R

K bodu 12Odporúčame zvážiť úpravu miesta konania dražby, ak ide o predmet dražby, ktorý tvorí súbor vecí, teda môže sa nachádzať v územných obvodoch viacerých samosprávnych krajov, slovo "pridáva" nahradiť slovom "pripája" a na konci doplniť chýbajúcu bodku. Ide o legislatívno-technickú pripomienku.

O

MŠVVaŠS

K bodu 17 § 12 ods. 1 a 7Odporúčame v odseku 1 za odkazom "3" nahradiť malú zátvorku veľkou zátvorkou a v odseku 7 za slovom "alebo" vložiť

O

R chýbajúce slovo "odseku". Ide o legislatívno-technickú pripomienku a zosúladenie s bodom 55.

MŠVVaŠS

R

K bodu 20Odporúčame v poznámke pod čiarou k odkazu 12 uviesť minimálne dva právne predpisy. Ide o legislatívno-technickú pripomienku, zosúladenie s bodom 23.8. Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

O

MŠVVaŠS

R

K bodu 22Odporúčame za slovami "osobitný zákon" uviesť odkaz a poznámku pod čiarou k príslušnému odkazu o ktorý osobitný zákon ide. Ide o legislatívno-technickú pripomienku.

O

MŠVVaŠS

R

K bodu 23Odporúčame v poznámke pod čiarou k odkazu 12a vypustiť nadbytočnú medzeru medzi označením 12a a zátvorkou. Ide o legislatívno-technickú pripomienku.

O

MŠVVaŠS

R

K bodu 24Odporúčame slovo "včas" nahradiť výstižnejším slovom, vzhľadom na to, že ide o právne neurčitý pojem.

O

MŠVVaŠS

R

K bodu 32Odporúčame za číslom "5" vložiť slová "úvodnej vete". Ide o legislatívno-technickú pripomienku, zosúladenie s bodom 40 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

O

MŠVVaŠS

R

K bodu 38 k poznámke pod čiarou k odkazu 16Odporúčame "nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení." uviesť v samostatnej poznámke pod čiarou. Ak ide o citáciu viacerých právnych predpisov použije sa slovo "napríklad".

O

MŠVVaŠS

R

K bodu 52 § 25 ods. 5Odporúčame v druhej vete prehodiť poradie slov z "ju povinný" na "povinný ju". Ide o gramatickú pripomienku.

O

MŠVVaŠS

R

K bodu 52 § 25 ods. 7Ak sa v texte právneho predpisu odkazuje na iné právne predpisy, odporúčame umiestniť odkaz k poznámke pod čiarou za slovami "osobitného predpisu". Ide o legislatívno-technickú pripomienku, zosúladenie s bodom 22.1. Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

O

MŠVVaŠS

R

K bodu 6 § 5 ods. 11Odporúčame preformulovať druhú vetu vzhľadom na to, že pri tvorbe návrhu právneho predpisu sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu právneho predpisu nevyplýva inak.

O

MŠVVaŠS

R

K bodu 62Odporúčame upraviť číslovanie odsekov.

O

MŠVVaŠS

R

K bodu 7Odporúčame slovo "eura" nahradiť slovom "eur". Ide o gramatickú pripomienku.

O

MŠVVaŠS

R

K bodu 71Odporúčame nahradiť slová "v zmysle" slovom "podľa". Ide o legislatívno-technickú pripomienku.

O

MŠVVaŠS

R

K bodu 72 § 33 ods. 1Odporúčame predkladateľovi upraviť slová "§ 14 ods. 4" vzhľadom na to, že § 14 obsahuje ods. 1, 2 a 3.

O

MŠV K čl. IV O

VaŠSR

Odporúčame upraviť poradie novelizačných bodov 2, 3 a 4.

MŠVVaŠS

R

K Čl. IVOdporúčame v úvodnej vete zákona za slovami "25/2019 Z. z. sa" vložiť slovo "mení a", vzhľadom na bod 3. Ide o legislatívno-technickú pripomienku.

O

MŠVVaŠS

R

K čl. IV bodu 1Odporúčame predkladateľovi vložiť v úvodnej vete text pred slová "a trovy záloh".

O

MŠVVaŠS

R

K Čl. IV bodu 1Odporúčame za slovami "osobitného zákona" vložiť čiarku pred odkaz pod čiarou "2d". Ide o legislatívno-technickú pripomienku.

O

MVSR 1. V čl. I bod 3 odporúčame text za písmenom c) dať do samostatného odseku.

O

MVSR 10. V čl. I bod 66 navrhujeme za slovo „zákona“ vložiť čiarku.

O

MVSR 11. V celom texte návrhu vrátane dôvodovej správy navrhujeme slovo „písomnosti“ nahradiť slovom „dokumenty“. Odôvodnenie:

Pojem „písomnosti“ sa vo všeobecnosti používa iba pre listinné dokumenty. V súčasnosti však vznikajú aj elektronické dokumenty a máme za to, že text sa má vzťahovať na všetky druhy dokumentov bez ohľadu na ich formu (t. j. listinné aj elektronické).

O

MVSR 12. V osobitnej časti dôvodovej správy návrhu k bodom 8 a 9 a v doložke vybraných vplyvov v časti 2 – Definícia problému

navrhujeme slová „doba archivácie“, „archivácia spisov“ nahradiť slovami „uchovávanie dokumentov“. Odôvodnenie: O „archivácii“ môžeme hovoriť iba v súvislosti s archívnymi dokumentmi, t. j. dokumentmi, ktoré boli posúdené vo vyraďovacom

O

konaní ako dokumenty s trvalou dokumentárnou hodnotou a sú určené na trvalé uloženie v archíve. V kontexte predloženého návrhu zákona ide o lehotu uloženia registratúrnych záznamov (dokumentov) u pôvodcu.

MVSR 13. V poznámke k odkazu 3 návrhu navrhujeme nad rámec novely pred slovo „zákon“ doplniť slovo „Napríklad“. Odôvodnenie:

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov má štát predkupné právo k archívnym dokumentom.

O

MVSR 2. V čl. I bod 7 § 6 ods. 2 navrhujeme slovo „eura“ nahradiť slovom „eur“.

O

MVSR 3. V čl. I bod 8 § 8 ods. 1 navrhujeme slová „archivačná povinnosť neskončí pred právoplatným skončením konania o určenie

neplatnosti dražby“ nahradiť slovami „lehota uloženia dokumentácie začína plynúť od právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dražby“. V tejto súvislosti navrhujeme aj nadpis § 8 „archivačná povinnosť“ nahradiť slovami „uchovávanie dokumentácie“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 76/2017 Z. z. sa lehota uloženia navrhuje tak, aby pôvodcovi umožňovala prístup k registratúrnym záznamom (dokumentom) po celý čas, v ktorom ich bude potrebovať pre svoju činnosť, vrátane lehôt ustanovených pre vymáhanie práv a plnenie povinností. O „archivovaní“ môžeme hovoriť iba v súvislosti s archívnymi dokumentmi, t. j. dokumentmi, ktoré boli posúdené vo vyraďovacom konaní ako dokumenty s trvalou dokumentárnou hodnotou a sú určené na trvalé uloženie v archíve. V kontexte predloženého návrhu zákona ide o lehotu uloženia registratúrnych záznamov (dokumentov) u pôvodcu.

Z

MVSR 4. V čl. I bod 9 § 8 ods. 3 návrhu navrhujeme za slovo „dražbou“ doplniť slová „podľa odseku 1“. Odôvodnenie: Sprecizovanie

textu v súvislosti s uchovávaním dokumentácie.O

MVS O

R 5. V čl. I bod 12 predvetí navrhujeme slovo „pridáva“ nahradiť slovom „pripája“ a na konci novelizačného bodu doplniť bodku.

MVSR 6. V čl. I bod 16 navrhujeme za slovo „dražbe“ vložiť čiarku.

O

MVSR 7. V čl. I bod 21 navrhujeme za slovo „veriteľa“ vložiť čiarku.

O

MVSR 8. V čl. I bod 23 navrhujeme odsek 5 upraviť takto: „(5) Na žiadosť subjektu uvedeného v odseku 4 je dražobník povinný zvukovo-

obrazový záznam poskytnúť.“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Ide o zosúladenie s navrhovaným § 13b ods. 4, kde sú vymenované subjekty, na ktoré sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť nevzťahuje pri poskytnutí informácií týkajúcich sa výkonu činností dražobníka a zvukovo-obrazového záznamu z priebehu dražby. V § 13b ods. 5 však nie sú analogicky uvedené všetky tieto subjekty, ktorým by bol dražobník povinný zvukovo-obrazový záznam poskytnúť, čím by bolo v prípade niektorých subjektov zmarené plnenie ich úlohy a nebolo by možné využiť ich „oprávnenie“ podľa navrhovaného odseku 4. Navrhovanou zmenou sa umožní všetkým subjektom žiadať o predmetné údaje a následne aj vyžadovať plnenie tejto povinnosti zo strany dražobníka.

Z

MVSR 9. V čl. I bod 24 § 15 ods. 1 navrhujeme slová „ak bola zložená“ v písmenách a) a b) vložiť na koniec úvodnej vety.

O

MZVEZ SR

K čl. 1 bodu 22V čl. I bode 22 odporúčame za slovami "osobitný zákon" uviesť odkaz a v poznámke pod čiarou citovať príslušný právny predpis. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MZVEZ SR

K čl. I bodu 12V čl. I bode 12 odporúčame slovo "pridáva" nahradiť slovom "pripája" a na konci za hornými úvodzovkami doplniť bodku. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MZV K čl. I bodu 62 O

EZ SR

V čl. I bode 62 odporúčame upraviť číslovanie odsekov; odsek (5) sa označí ako odsek (4). Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

MZVEZ SR

K čl. IV bodu 1V čl. IV bode 1 za slovo "zákona" vložiť čiarku pred odkaz pod čiarou "2d". Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

MZVEZ SR

K čl.I bodu 71V čl. I bode 71 odporúčame slová "v zmysle" nahradiť slovom "podľa". Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.

O

NBS K čl. I – k bodu 11 (k § 10)1. V nadpise § 10 navrhujeme slová „zasielanie peňažných čiastok“ nahradiť slovami „úhrada peňažných prostriedkov“. 2. V § 10 ods. 3 navrhujeme prvú vetu upraviť takto: „Peňažné prostriedky sa uhrádzajú v hotovosti, prevodom z platobného účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „platobný účet“) alebo iným bezhotovostným prevodom.“. Nie je potrebné v druhej vete spresniť pojem „účet“ príjemcu? 3. V § 10 ods. 4 navrhujeme slová „peňažné čiastky“ nahradiť slovami „peňažné prostriedky“. 4. V § 10 je potrebné odsek 5 upraviť [vzhľadom na odbornú terminológiu v zákone o platobných službách (zákona č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov)] takto: „(5) Peňažné prostriedky, ktoré dražobník prijal pri výkone činnosti dražobníka, je povinný uložiť na osobitný platobný účet bez zbytočného odkladu po ich prijatí. Peňažné prostriedky na osobitnom platobnom účte, ….“. 5. Na konci čl. I bodu 11, za znením poznámok pod čiarou navrhujeme vypustiť vetu: „Doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu 11a sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 11c.”.

O

NBS K čl. I – k bodu 14 (k § 11 ods. 4)Znenie bodu 14 navrhujeme upraviť takto: „14. V § 11 ods. 4 sa slovo „bezodkladne“ nahrádza slovami „bez zbytočného odkladu“. Odôvodnenie: Znenie čl. I bodu 14 o novelizácii § 11 ods. 4 navrhujeme upraviť tak, aby v § 11 ods. 4 bola naďalej ponechaná druhá veta, teda aby zostala zachovaná doterajšia povinnosť pre dražobníkov zverejňovať oznámenie o dražbe aj v médiách (tlači). Pôvodne navrhnuté zrušenie tejto formy oznamovacej povinnosti by zužovalo okruh potencionálnych kupcov vydraženej nehnuteľnosti, keďže o danej skutočnosti by sa potenciálni kupci nemohli dozvedieť a získať informácie tak jednoducho ako z médií (tlače), ktoré sú jednoduchšie dostupné ako elektronické úradné tabule, respektíve ako miestne úradné tabule jednotlivých

Z

miest (obcí), čo by mohlo byť značnou prekážkou pre potenciálnych kupcov nachádzajúcich sa v inom meste (inej obci) ako je miesto dražby.

NBS K čl. I – k bodu 17 (k § 12)1. Za § 12 ods. 3 navrhujeme vložiť nový odsek 4 s takýmto znením: „(4) Navrhovateľ dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 3 vzniesť u dražobníka písomne odôvodnené námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať navrhovateľovi dražby písomnú odpoveď. Ak navrhovateľ dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok od iného znalca bez zbytočného odkladu do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.“. V nadväznosti na vloženie nového odseku 4 do § 12 je tiež potrebné upraviť číslovanie nasledujúcich odsekov. 2. Znenie § 12 ods. 7 navrhujeme upraviť takto: „(7) Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije hodnota určená ako aritmetický priemer ohodnotenia predmetu dražby zabezpečeného dražobníkom a ohodnotenia predmetu dražby zabezpečeného vlastníkom predmetu dražby.“. Odôvodnenie § 12 ods. 3 a 7 (k bodom 1 a 2): Cieľom zásadných pripomienok k § 12 ods. 3 a 7 je zmierniť dopad návrhu zákona na zvýšenie percenta nevydražiteľných nehnuteľností, ktoré sú založené v prospech bánk. Nevyhnutnosť tohto zmiernenia je podrobnejšie zdôvodnená v odôvodnení k všeobecnej pripomienke k čl. I a v odôvodnení k čl. I bodu 14 (k § 11 ods. 4).

Z

NBS K čl. I – k bodu 17 (k § 12)Na konci bodu 17 navrhujeme doplniť poznámku pod čiarou s takýmto znením: „Poznámka pod čiarou k odkazu 11c znie: „11c) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.“.“.

O

NBS K čl. I – k bodu 17 (k § 12)V § 12 ods. 5 navrhujeme slová „odseku 5“ nahradiť slovami „odseku 6“ .

O

NBS K čl. I – k bodu 22 (k § 13b)Na konci čl. I bodu 22 (o úprave § 13b) navrhujeme vypustiť vetu: „Poznámka pod čiarou k odkazu 12a sa vypúšťa.“. V čl. I bode 23 je totiž uvedené nové znenie poznámky pod čiarou k odkazu 12a a v tomto prípade by bolo kontroverzné, aby tou istou novelou zákona bola v jednom bode (bode 22) vypustená číselne rovnaká poznámka pod čiarou k odkazu 12a a aby zároveň v bezprostredne

O

nasledujúcom bode (bode 23) bola opätovne zavedená číselne rovnaká poznámka pod čiarou k odkazu 12a.

NBS K čl. I – k bodu 24 (k § 14 a 15)1. V § 14 navrhujeme odsek 2 spresniť tak, aby bolo zrejmé, že dražobná zábezpeka sa uhrádza buď v peniazoch v hotovosti a tiež komu sa uhrádza (dražobníkovi alebo priamo dražiteľovi?), alebo že sa uhrádza prevodom na osobitný platobný účet zriadený dražobníkom (dražiteľa). Taktiež navrhujeme spresniť, kto ukladá dražobnú zábezpeku nad 5000 eur na osobitný platobný účet zriadený dražobníkom, či je to dražiteľ, alebo či dražobnú zábezpeku môže uhradiť aj priamo účastník dražby prevodom na osobitný platobný účet zriadený dražobníkom. Zároveň v § 14 odseku 2 tretej vete navrhujeme spresniť, čo sa časovo myslí pojmom „včas“. Súčasne v § 14 ods. 2 písmene a) je potrebné za slovo „banky“ doplniť slová „alebo pobočky zahraničnej banky“ (ide o úpravu nadväzujúcu na uplatnenú pripomienku k § 10 ods. 3 a 5). Ďalej v § 14 odseku 2 navrhujeme znenie písmena b) upraviť takto: „b) bankovú záruku aspoň vo výške dražobnej zábezpeky,“ (povinnosť banky zaplatiť vyplýva z pojmu „banková záruka“ upravenom v § 313 Obchodného zákonníka).“. 2. V § 14 navrhujeme znenie odseku 3 preformulovať tak, aby bolo zrejmé na čo sa vzťahuje text za bodkočiarkou (dražobná zábezpeka môže byť najviac 50 000 eur?). 3. V § 15 ods. 1 navrhujeme slová „osobitný účet“ nahradiť slovami „osobitný platobný účet“, a to vzhľadom na odbornú terminológiu v zákone o platobných službách (zákona č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).

O

NBS K čl. I – k bodu 29 (k § 16)V § 16 ods. 7 navrhujeme v záujme jednoznačnosti za slová „ako ustanovuje tento zákon“ doplniť konkrétne ustanovenia (konkrétne paragrafy, odseky).

O

NBS K čl. I – k bodu 3 (k § 3) V § 3 ods. 5 navrhujeme poslednú vetu vyčleniť do samostatného odseku, keďže ide o samostatnú vetu nasledujúcu za § 3 ods. 5 písmenami a) až c).

O

NBS K čl. I – k bodu 31 (k § 17 ods. 1)V § 17 ods. 1 písm. f) navrhujeme slová „zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou“ nahradiť slovami „zložiť dražobnú zábezpeku prostredníctvom platobnej karty“ respektíve „uhradiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou“, a to vzhľadom na odbornú terminológiu v zákone o platobných službách (zákone č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).

O

NBS K čl. I – k bodu 35 (k § 17 ods. 5) V úvodnej vete bodu je potrebné za slová „tieto slová“ doplniť dvojbodku.

O

NBS K čl. I – k bodu 38 (k § 19) V poznámke pod čiarou k odkazu 16 je potrebné za slovom „predpisov“ čiarku nahradiť bodkou a zároveň slovo „nariadenie“ treba uviesť s veľkým začiatočným písmenom, pričom citáciu nariadenia treba uviesť v samostatnom riadku.

O

NBS K čl. I – k bodu 42 (k § 19a ods. 2)Navrhujeme znenie § 19a ods. 2 upraviť takto: „(2) Dražobník dočasne upustí od prvej dražby, ak bolo dražobníkovi preukázané, že osoba oprávnená podať žalobu o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 podala na súde návrh na vydanie neodkladného opatrenia vo vzťahu k predmetu dražby.“. Odôvodnenie: Na účely upustenia od dražby by sa malo prihliadať iba na súdu podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý podali osoby majúce vzťah k predmetu dražby. Cieľom tejto pripomienky je zamedziť prípadným obštrukciám zo strany tretích strán bez vzťahu k predmetu dražby, ktoré by mohli viesť k neopodstatnenému predĺženiu doby potrebnej na výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

Z

NBS K čl. I – k bodu 5 (k § 5) V § 5 ods. 8 navrhujeme bodkočiarku nahradiť slovom „a“.

O

NBS K čl. I – k bodu 6 (k § 5)V § 5 ods. 11 poslednej vete navrhujeme slovo „pokiaľ“ nahradiť slovom „ak“.

O

NBS K čl. I – k bodu 7 (k § 6 a 7)1. V § 6 ods. 2 prvej vete je potrebné slovo „eura“ nahradiť gramaticky správnym slovom „eur“. 2. V § 6 ods. 4 navrhujeme slovo „odseku“ nahradiť slovom „odsekov“. 3. V § 7 ods. 3 úvodnej vete navrhujeme slová „uskutočniť aj tieto“ nahradiť slovami „okrem vyhlásení podľa odseku 2 uskutočniť aj“.

O

NBS K čl. III návrhu zákona č. 8.2005 Z. z. v znení neskorších predpisovDo čl. III navrhujeme doplniť nový bod 3 s takýmto znením: „3. V § 26 ods. 5 sa slová „je správca povinný“ nahrádzajú slovami „zaniká funkcia správcu dňom vyčiarknutia, vyčiarknutý správca nemôže vykonávať správcovskú činnosť a vyčiarknutý správca je povinný odstrániť označenie svojej kancelárie správcu a“. Zároveň v článku III je potrebné pôvodne navrhnutý bod 3 označiť ako

Z

bod 4. Odôvodnenie: Navrhnuté doplnenie nového bodu 3 do čl. III, teda navrhnutá úprava § 26 ods. 5 zákona o správcoch (zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) zohľadňuje negatívne poznatky z praxe (aj vo veciach týkajúcich sa finančných inštitúcií), kedy časť vyčiarknutých správcov (teda de iure exsprávcovia) vykonáva funkciu správcu, respektíve vykonáva správcovskú činnosť aj po ich vyčiarknutí zo zoznamu správcov, keďže zákon o správcoch explicitne neustanovuje, že vyčiarknutím zo zoznamu správcov zaniká funkcia správcu dňom vyčiarknutia, vyčiarknutý správca nemôže vykonávať správcovskú činnosť a že vyčiarknutý správca je povinný odstrániť označenie svojej kancelárie správcu. Navrhnuté doplnenie nového bodu 3 do čl. III korešponduje aj s cieľom úprav uvedených v osobitnej časti dôvodovej správy k čl. III návrhu zákona.

NBS K čl. IV návrhu zákonaDo čl. IV navrhujeme doplniť nový bod 5 s takýmto znením: „5. V § 151me ods. 8 písm. f) sa slová „zúčtovací agent, clearingový ústav“ nahrádzajú slovami „agent pre vyrovnanie, klíringový ústav“. Odôvodnenie: Navrhuje sa zosúladiť zastaranú terminológiu v doterajšom § 151me ods. 8 písmene f) Občianskeho zákonníka s aktuálnou terminológiou podľa relevantného zákona o platobných službách (zákona č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).

O

NBS K čl. IV návrhu zákonaV článku IV návrhu zákona je potrebné v nadväznosti na nami navrhnuté doplnenie dvoch nových bodov a aj vzhľadom mylne číselné poradie pôvodne navrhnutých bodov článku IV upraviť číslovanie bodov.

O

NBS K čl. IV návrhu zákona k návrhu novely Občianskeho zákonníka1. V čl. IV bode 1 v § 100 ods. 2 odporúčame upraviť (spresniť) text „vydá záložcovi na jeho žiadosť a trovy záloh;“, pretože pôvodne navrhnuté znenie je nejasné.

O

NBS K čl. IV návrhu zákona k návrhu novely Občianskeho zákonníkaDo čl. IV navrhujeme doplniť nový bod 2 s takýmto znením: „2. V § 112 prvá veta znie: „Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde, u iného príslušného orgánu alebo uverejnením oznámenia o dobrovoľnej dražby a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia počas doby konania neplynie.“. Odôvodnenie: Navrhnuté ustanovenie čl. IV nového bodu 1 (teda úprava § 112 prvej vety OZ) smeruje k skráteniu premlčacej doby pri výkone záložného práva. Preto je potrebné, aby s ohľadom na aktuálnu absenciu výslovnej právnej úpravy prerušenia plynutia premlčacej doby pri výkone záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby bola táto skutočnosť upravená [pričom sa zohľadňuje definícia dražby ako verejného

O

konania v § 2 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách]. V opačnom prípade (bez navrhnutej úpravy § 112 prvej vety OZ) môže skrátenie premlčacej lehoty viesť k obmedzeniu možností, ktoré v súčasnosti veritelia vo veľkej miere poskytujú dlžníkom, ktorí sa dostali do problému so splácaním svojho dlhu, napríklad dočasným odkladom splátok umožňujúcim dlžníkovi riešiť situáciu opätovným zamestnaním, respektíve vlastným odpredajom založenej nehnuteľnosti.

NBS K doložke vybraných vplyvovV doložke vybraných vplyvov požadujeme doplniť kvantifikáciu dopadov na veriteľov, a to predovšetkým odhad vplyvov návrhu zákona na zvýšenie strát bánk a iných veriteľov z dôvodu zhoršenia vydražiteľnosti predmetu dražby v dôsledku návrhu zákona. Odôvodnenie: Potreba doplnenia doložky vplyvov je podrobnejšie zrejmá z odôvodnenia k čl. I bodu 17 návrhu zákona (k § 12 ods. 3 a 7).

Z

NBS Všeobecná pripomienka k čl. I k zákonu č. 527.2002 Z. z. v znení neskorších predpisovDo návrhu zákona je potrebné doplniť úpravu obsahujúcu povinnosť vykonávať dražby prostredníctvom centrálneho elektronického systému. Zároveň je potrebné zvýšiť úroveň vymožiteľnosti práv spojených s odovzdaním predmetu dražby vydražiteľovi, a to predovšetkým s ohľadom na čo najrýchlejšie zabezpečenie výkonu práv spojených s užívaním nadobudnutého predmetu dražby (napríklad ide o vypratanie vydraženej nehnuteľnosti a podobne). Odôvodnenie: Hlavným cieľom tejto pripomienky je zvýšenie transparentnosti dražieb, zvýšenie záujmu zo strany potenciálnych kupcov a zníženie rizík pre vydražiteľov. To povedie k vyšším výťažkom z dražby, keďže vyšší dopyt povedie k vyššej cene a zníženie rizík zmierni zrážku, ktorú účastníci dražby vyžadujú v porovnaní s bežnou trhovou cenou. Podľa § 16 ods. 6 platného zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) sa cieľ dosiahnuť, čo najvyšší výťažok z dražby realizuje prostredníctvom administratívneho limitu pre najnižšie podanie, ktorý je stanovený ako určité percento z hodnoty predmetu dražby. Podľa § 12 pripravovaného zákona (čl. I bod 17) sa pri výpočte tohto limitu bude zohľadňovať aj znalecký posudok zabezpečený vlastníkom predmetu dražby, ak bude doručený. V aplikačnej praxi to bude znamenať, že hodnota najnižšieho podania sa zvýši, čím sa môže zvýšiť percento prípadov, v ktorých predmet dražby nebude vydražený. Táto skutočnosť môže predstavovať zvýšené riziko pre finančnú stabilitu. Navrhované zmeny pre veriteľov (banky poskytujúce úver) znamenajú, že sa obmedzujú možnosti realizácie ich záložného práva. Časť zabezpečených úverov (najmä retailových úverov na bývanie a zabezpečených korporátnych úverov), ktoré zlyhajú, teda budú mať charakter nezabezpečených úverov, čím sa v prípade zhoršenia ekonomických podmienok môžu výrazne zvýšiť straty bankového sektora, čo

Z

by v prípade niektorých bánk mohlo viesť k porušeniu limitov kapitálovej primeranosti a potrebe doplnenia kapitálu. Kvantifikáciu týchto dopadov nebolo možné pre krátke lehoty v legislatívnom procese a absenciu predchádzajúcej diskusie zo strany predkladateľa vykonať. Výsledky aktuálneho stresového testovania (bez zohľadnenia dopadov pripravovaného zákona) sú však podrobne popísané v Analýze slovenského finančného sektora za rok 2018. Národná banka Slovenska zastáva stanovisko, že cieľ dosiahnutia vyššieho výťažku z dražby je lepšie dosiahnuť prostredníctvom opatrení zlepšujúcich samotný proces výkonu dražby a tiež posilnenia následnej vymožiteľnosti práv nadobúdateľa predmetu dražby, ako prostredníctvom sprísňovania administratívnych limitov, ktoré v skutočnosti (v dôsledku nevydražiteľnosti) môžu mať negatívny dopad na finančnú stabilitu. Pripomienka je v súlade s cieľom predkladateľa, ktorý podľa dôvodovej správy zahŕňa aj zvýšenie transparentnosti (text v osobitnej časti dôvodovej správy k čl. I bodom 11, 15 a 16) a zvýšenie výťažkov z dražby (text v osobitnej časti dôvodovej správy k čl. I bodu 29). Uvedené ciele sú tiež v súlade s Akčným plánom Rady EÚ na riešenie nesplácaných úverov z roku 20171), ktorý ako jednu z dôležitých oblastí uvádza efektívnosť procesov vymožiteľnosti zábezpeky (kolaterálu), ich výťažnosť, nákladovosť a časovú náročnosť, ako aj s cieľmi návrhu smernice EP a Rady o správcoch úverov, nákupcoch úverov a vymáhaní kolaterálu (zábezpeky), ktorý prijala Európska komisia pod zn. COM(2018) 135 final – 2018/063 (COD) dňa 14. marca 20182) a ktorý sa zameriava na podporu sekundárneho trhu pre nesplácané úvery. 1) Council conclusions on Action plan to tackle non-performing loans in Europe, dostupné on-line na https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2017/07/11/conclusions-non-performing-loans/. 2) Dostupné on-line na https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52018PC0135&from=en.

NK SR

Čl. I bod 16 (§ 11 ods. 8) K Čl. I bod 16 (§ 11 ods. 8) Ustanovenie navrhujeme vypustiť. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Predmetné ustanovenie by nadmerne zaťažilo činnosť dražobníka nielen z časového, ale aj z personálneho a finančného hľadiska. Dražobník bude musieť na vlastné náklady zabezpečiť potrebnú technológiu na vyhotovenie zvukovo-obrazových záznamov, rovnako bude musieť personálne posilniť počet osôb zabezpečujúcich dražbu. Vzhľadom na to, že priebeh dražby je osvedčovaný notárom ako orgánom verejnej moci, navrhované ustanovenie postráda svoj význam. Za predpokladu, že cieľom predkladateľa bolo stransparentniť dražby a prípadne zamedziť účasti špekulantov na dražbe, jednoduchým riešením by bolo zavedenie elektronizácie dražieb.

Z

NK SR

Čl. I bod 42 (§ 19a ods. 2)K Čl. I bod 42 (§ 19a ods. 2) Navrhujeme vypustiť odsek 2. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Predmetné

Z

ustanovenie bude mať jednoznačne za následok vlnu obštrukcií zo strany dlžníkov a záložcov, ktorí si už i tak neplnia svoje záväzky voči navrhovateľom dražieb. Podľa nášho názoru je dostačujúce ustanovenie odseku 1, kedy dražobník s odbornou starostlivosťou môže dočasne upustiť od dražby, ak má pochybnosti o skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na neplatnosť dražby. Podľa aplikačnej praxe a informácií od dražobníkov, súdy vyhovejú viac ako 90 % všetkých podaných návrhov na vydanie neodkladného opatrenia, pričom fakt, že sa jedná o účinnú ex ante kontrolu konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva. Priznávať samotnému podaniu návrhu na súde účinky vykonateľného rozhodnutia je nad rámec akejkoľvek logiky, keďže je zrejmé, že navrhovatelia dražieb budú blokovaní zo strany nielen dlžníkov ale akýchkoľvek tretích osôb, v ich práve realizovať výkon záložného práva. Predloženým ustanovením sa jednoznačne vytvorí nástroj na trvalú prekážku realizácie dražieb na Slovensku.

NK SR

Čl. I bod 7 (§ 6 ods. 1)K Čl. I bod 7 (§ 6 ods. 1): Bod novely navrhujeme vypustiť. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Predkladateľ uvedeným návrhom prakticky odoberá oprávnenie na prevádzkovanie živnosti dražobníka viac ako 500 subjektom zapísaným v zozname dražobníkov a výkon tejto podnikateľskej činnosti zveruje výlučne osobám, ktoré sú zapísané v zozname správcov. Máme za to, že takéto riešenie zasahuje do ústavných práv existujúcich subjektov a je v rozpore s ustanoveniami čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy SR a tiež v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, keďže podnikateľ dražobník by sa súčasne musel stať aj podnikateľom správcom, čo je v priamom rozpore s právom slobodnej voľby, ktorú nemôžeme vztiahnuť výlučne len na vzdelanie, ale aj na právo podnikať, čo znamená, že akýkoľvek subjekt má právo slobodne sa rozhodnúť, v ktorej oblasti bude podnikať. Predpokladáme, že cieľom predkladateľa bolo zvýšiť odbornú kvalifikáciu subjektov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť dražobníka, čo samozrejme je legitímnym cieľom predkladateľa, pričom však aj uvedený cieľ je potrebné podrobiť ústavnoprávnej kontrole, najmä z pohľadu dodržania princípu proporcionality, resp. či zvoleným návrhom riešenia nedochádza k zásahom nad mieru prípustnú Ústavou SR do práv iných subjektov a rovnako tak, či zvolený cieľ nie je možné dosiahnuť inak bez toho, aby nové znenie zákona zasiahlo do už nadobudnutých práv. Sprísnenie predpokladov na výkon funkcie dražobníka rieši aj návrh zákona o verejných dražbách, ktorý vypracovalo Ministerstvo spravodlivosti SR v predchádzajúcom období, a to ústavne konformným spôsobom, preto odporúčame vrátiť sa k tomuto návrhu zákona. Z porovnania zákonných požiadaviek na výkon činnosti správcu a na výkon činnosti dražobnej spoločnosti je zrejmé, že nie každá dražobná spoločnosť (iní ako právnici, ekonómovia) bude môcť po navrhovaných zmenách vykonávať naďalej činnosť dražobníka, keďže 1-ročné prechodné obdobie stanovené predkladateľom nebude postačovať na ukončenie vysokoškolského štúdia v odbore ekonómia alebo právo, z čoho

Z

súčasne vyplýva, že navrhovateľ pre určitý okruh licencovaných subjektov pripravil objektívne nesplniteľné podmienky. Z nám dostupných údajov vyplýva, že vypracovaniu návrhu zákona nepredchádzala akákoľvek dopadová štúdia, akékoľvek diskusie s dotknutými subjektmi. Predkladateľ si nevyžiadal od Notárskej komory SR celkové štatistiky vo vzťahu k neplatnosti dražieb, aby vedel posúdiť nakoľko je naliehavé zasiahnuť takýmto spôsobom do statusového postavenia súčasných dražobníkov, a teda adekvátne nezohľadnil, či existuje také alarmujúce množstvo neplatných dražieb, ktoré by poukazovalo na ich neprofesionálne vykonávanie. Naopak, množstvo neplatných dražieb je oproti celkovému počtu zrealizovaných dražieb až mimoriadne nízke, čo naopak poukazuje na výraznú stabilitu inštitútu a spochybňuje predkladateľom sledovaný cieľ zvýšenia odbornosti dražobníkov. Obhájenie existencie naliehavej spoločenskej potreby je pritom povinnosťou predkladateľa. Podľa údajov Notárskej komory SR je v NCRdr: • za rok 2010 registrovaných 2 neplatných dražieb z celkového počtu 2081, • za rok 2011 registr ovaných 0 neplatných dražieb z celkového počtu 3270, • za rok 2012 registrovaných 0 neplatných dražieb z celkového počtu 3916, • za rok 2013 registrovaných 3 neplatných dražieb z celkového počtu 3741, • za rok 2014 registrovaných 6 neplatných dražieb z celkového počtu 3725, • za rok 2015 registrovaných 1 neplatných dražieb z celkového počtu 3945, • za rok 2016 registrovaných 0 neplatných dražieb z celkového počtu 3066, • za rok 2017 registrovaných 5 neplatných dražieb z celkového počtu 2362, • za rok 2018 registrovaných 3 neplatných dražieb z celkového počtu 2023. Predkladateľ zvažuje zamedziť výkon podnikateľskej činnosti viac ako 500 dražobníkom a týchto nahradiť viac ako 1000 správcami. Ministerstvo spravodlivosti SR však nevzdeláva správcov v oblasti dobrovoľných dražieb ale len v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie a rovnako tak žiadna správcovská skúška doteraz neobsahovala otázky z oblasti dobrovoľných dražieb. Predkladateľ napriek tomu, že od správcov nepožaduje odborné znalosti v oblasti dražieb, považuje ich z hľadiska odbornosti za dostatočne vzdelaných.

NK SR

Čl. IV (Občiansky zákonník) bod 1K Čl. IV (Občiansky zákonník) bodu 1 Navrhujeme vypustiť bod 1 (§ 100 ods. 2). Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Premlčanie záložného práva je problém aplikačnej praxe, avšak navrhovaná úprava ho rieši nesystematickým a protiústavným spôsobom, kedy už existujúce právo záložného veriteľa, ktorým disponuje, čo by aj premlčaným záložným právom, mení na prekludované právo. Navrhovaná novelizácia je aj terminologicky nepresná a nie je v súlade s ďalšou „veľkou“ novelou OZ, ktorá sa týka záväzkového práva. Na záložnom práve sa nemá čo premlčať, pretože ide o vecné právo a nie o naturálnu obligáciu. Premlčať sa môže len právo na výkon záložného práva po splatnosti zabezpečenej pohľadávky záložného veriteľa, čo je reflektované aj v návrhu „veľkej novely“ OZ, ktorú dňa 15.10.2018 predložilo na pripomienkovanie odbornej verejnosti Ministerstvo spravodlivosti SR. Podľa navrhovaného § 114h OZ tejto novely má platiť, že: „Ak je právo, z ktorého premlčaný

Z

nárok vyplýva, zapísané vo verejnom zozname alebo registri, možno ho vymazať na základe rozhodnutia súdu o tom, že tu takéto právo nie je.“ Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza, že „Vzhľadom na celkovú zmenu koncepcie inštitútu premlčania v súkromnom práve je nevyhnutné zaviesť osobitné pravidlo pre účinky premlčania vo vzťahu k nárokom, ktoré sa neuplatňujú na súde (napr. nároky zo záložného alebo zádržného práva). Primárnym účinkom je oprávnenie povinnej osoby mimosúdne namietnuť premlčanie, v dôsledku čoho nemôže veriteľ svoj nárok vykonať. Tohto práva sa povinná osoba nemôže vopred vzdať (porovnaj § 114g ods. 4).“ Záložné právo okrem toho môže zabezpečovať viacero pohľadávok záložného veriteľa, ktoré môžu byť splatné v rôznych časových obdobiach. Premlčanie práva na výkon záložného práva jednej zabezpečenej pohľadávky potom nemusí spôsobiť premlčanie výkonu záložného práva aj vo vzťahu k ostatným zabezpečeným pohľadávkam tým istým záložným právom. Otázka premlčania môže byť medzi stranami sporná a to aj pri jednej zabezpečenej pohľadávke, pričom námietku premlčania možno účinne vzniesť len v súdnom konaní. Navrhovaná právna úprava vychádza z ideálnej situácie, kedy záložca aj záložný veriteľ budú stotožnení s tým, že právo na výkon záložného práva je premlčané a teda toto právo nemožno účinne vykonať. Na druhej strane pri mimosúdnom výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou musí záložca iniciovať súdne konanie, v ktorom by mohol premlčanie výkonu záložného práva namietať. Väčšina situácií v praxi však bude sporná, a preto záložný veriteľ záloh záložcovi nevydá, keďže bude otázka premlčania záložného práva, resp. jeho výkonu sporná. Rovnako navrhovaná úprava nevyrieši situáciu, ak záložný veriteľ záložcovi nevydá ani písomný súhlas s výmazom záložného práva z dôvodu jeho premlčaného výkonu. V takom prípade sa bude záložca aj tak musieť obrátiť na súd, aby posúdil, či je výkon záložného práva skutočne premlčaný alebo nie. V tejto súvislosti je potom nepochopiteľné odôvodnenie tohto bodu v dôvodovej správe, kde sa uvádza: „Zároveň sa vyrieši aj situácia, keď vlastník predmetu dobrovoľnej dražby nevie zabrániť dražbe záložným veriteľom a vzniesť účinne námietku premlčania ako v súdnom konaní.“ Ak bude záložný veriteľ mať záujem vykonať záložné právo, ktorého výkon je premlčaný a iniciuje dobrovoľnú dražbu, je zrejmé, že záložcovi žiadny súhlas podľa navrhovaného ustanovenia nevydá. Záložca sa v takom prípade bude aj tak musieť obrátiť na súd, aby záložnému veriteľovi vo výkone záložného práva zabránil a vo veci samej rozhodol aj o premlčaní nároku záložného veriteľa. Ak by takýto súhlas s výmazom záložného práva záložný veriteľ poskytnúť aj chcel, súčasná právna úprava umožňuje záložnému veriteľovi jednostranne sa vzdať záložného práva, čo je osobitný dôvod zániku záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. c) OZ. To znamená, že ak záložný veriteľ súhlasí s výmazom záložného práva, ktorého výkon je premlčaný, nič mu nebráni vydať písomné vyhlásenie o vzdaní sa záložného práva. Pojem „vydať“ záloh (navyše bez explicitného stanovenia povinnosti záložnému veriteľovi) bude aplikovateľný v zásade pri hnuteľných veciach, avšak nie pri nehnuteľnostiach vrátane bytov či nebytových priestorov či nehmotných zálohoch iných majetkových hodnotách (pohľadávky, obchodné podiely, predmety priemyselného vlastníctva atď.). Realizácia tejto právnej normy je prakticky nemožná

napr. pri zákonnom záložnom práve k bytom a nebytovým priestorom podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré sa ako také premlčať nemôže a tým nemôže byť ani vymazané z katastra nehnuteľnosti. Príslušný notár, okresný úrad či iný subjekt vykonávajúci registráciu v osobitných registroch záložných práv totiž ani nebude mať zákonný podklad na výmaz záložného práva, pretože predkladaná úprava nenovelizuje aj ust. § 151md OZ, v ktorom sú uvedené dôvody zániku záložného práva. Premlčaním práva na výkon záložného práva totiž záložného právo nezaniká, čo vyplýva už zo samotnej podstaty premlčania. Z tohto dôvodu súd preto ani podľa platnej ani podľa novej právnej úpravy nemôže určiť, že tu záložné právo, ktorého výkon je premlčaný neexistuje. Na takéto rozhodnutie, ktorým by súd konštatoval neexistenciu záložného práva kvôli premlčanému nároku z neho vyplývajúcemu totiž súd nemá oporu v OZ. Uvedená možnosť výmazu záložného práva z verejného registra záložných práv sa, samozrejme, nemôže týkať záložných práv, ktoré vznikajú zo zákona (napr. záložné právo podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení). Táto výnimka z aplikácie na zákonné záložné práva v tomto bode návrhu novely nie je zohľadnená. Potreba úpravy záložného práva, premlčania, preklúzie, pretrhnutia plynutia premlčacej doby pri záložnom práve je omnoho širšia a je potrebné jej prediskutovanie aj na pôde Rekodifikačnej komisie OZ.

OAPSVLÚVSR

K doložke zlučiteľnosti:Žiadame prepracovať celú doložku zlučiteľnosti podľa Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky v znení účinnom od. 29. mája 2019 podľa prílohy č. 2, a to konkrétne v bode 3 doložky zlučiteľnosti žiadame primárne právo označiť písmenom „a)“, sekundárne právo písmenom „b)“ a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie písmenom „c)“.

O

PMÚSR

K čl. I, bodu č. 7, § 6 a k čl. I, bodu č. 73, § 36c V predmetných ustanoveniach sa navrhuje sprísnenie podmienok vykonávania činnosti dražobníka. V súčasnosti môže byť dražobníkom osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe prípadne osoba, ktorá má stredoškolské vzdelanie a osem rokov praxe, a disponuje živnostenským oprávnením. Navrhované sprísnenie vyžaduje, aby osoba, ktorá chce vykonávať činnosť dražobníka spĺňala podmienky podľa zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správcoch“). Okrem iných podmienok musí byť zapísaná v zozname správcov, musí spĺňať podmienku vzdelania (vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ekonomického alebo právnického vzdelania), musí vykonať správcovskú skúšku. Týmto sprísnením podmienok sa vytvárajú bariéry vstupu na trh a taktiež sa vytvára nerovnomerné postavenie subjektov - zvýhodňujú sa subjekty, ktoré sú už v súčasnosti zapísané v zozname správcov oproti subjektom, ktoré v zozname

Z

správcov nie sú zapísané. Rozumieme predkladateľovej snahe o zvýšenie odbornej spôsobilosti a bezúhonnosti osôb, ktoré budú vykonávať činnosť dražobníka, ale z návrhu nie je dostatočne zrejmé, či nie je možné sledovaný cieľ dosiahnuť aj inak s ohľadom na skutočnosť, že sa zásadným spôsobom menia doterajšie podmienky vykonávania tejto činnosti a navrhovaná zmena môže mať negatívny dopad na počet subjektov, ktoré budú môcť tieto nové podmienky splniť v prechodnom období. V tomto zmysle je nevyhnutné, aby predkladateľ dôsledne odôvodnil toto sprísnenie podmienok na výkon činnosti dražobníka ako aj uviedol vplyv, ktorý táto zmena bude mať na dražobníkov. V predloženom návrhu takéto odôvodnenie absentuje. Bez náležitého odôvodnenia sprísnenia a posúdenia jeho následkov na výkon činnosti dražobníka nie je možné posúdiť dopad a vhodnosť tejto zmeny na jednotlivých dražobníkov ani na celý systém fungovania dobrovoľných dražieb. Zároveň z návrhu nie je zrejmý ani súvis medzi činnosťou dražobníka a činnosťou správcu. Podľa zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch správcovia vykonávajú činnosti v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní a ide o obsahovo inú činnosť ako vykonávajú dražobníci podľa zákona o dobrovoľných dražbách. V súvislosti s § 36c s prechodným obdobím, počas ktorého môžu vykonávať činnosť dražobníka aj osoby, ktoré nebudú spĺňať nové podmienky sa javí táto lehota nedostatočná. Obdobie navrhujeme upraviť tak, aby zohľadňovalo čas potrebný na získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ekonomického alebo právnického zamerania ako aj o čas potrebný na vykonanie správcovskej skúšky. Z návrhu tiež nie je zrejmé, kto dokončí dražby za dražobníkov, ktorí po 30. novembri 2019 nebudú spĺňať podmienky, preto by bolo vhodné návrh upraviť aj v tomto zmysle. V súvislosti so sprísnením podmienok ešte uvádzame, že požiadavka dôsledného posúdenia vplyvu navrhovaného sprísnenia/regulácie povolania vyplýva aj zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/958 z 28. júna 2018 o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní ako aj z návrhu zákona o posudzovaní proporcionality novej regulácie povolania a o doplnení zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa transponuje predmetná smernica, a ktorý je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Podľa tejto smernice aj návrhu zákona je potrebné sprísnenie odôvodniť verejným záujmom a tiež zabezpečiť, aby navrhované sprísnenie regulácie bolo vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a neprekročilo rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa.

RÚZSR

1. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačnému bodu 7 – v časti § 6 ods. 1Navrhujeme ponechať možnosť vykonávania dražieb stávajúcim dražobníkom. Ak predkladateľ má záujem o rozšírenie okruhu osôb oprávnených vykonávať dražby, navrhujeme uviesť druhú vetu odseku prvého nasledovne: „Dražobníkom môže byť aj osoba zapísaná v zozname správcov podľa osobitného predpisu,8) ktorá nemá pozastavený výkon správcovskej činnosti a spĺňa

Z

podmienky ustanovené týmto zákonom.“

RÚZSR

2. Zásadná pripomienka k Čl. I , novelizačný bod 17 – v časti § 12 ods. 3 – znalecký posudok predkladaný vlastníkom - zásadnáNakoľko dôsledky zavedenia tejto možnosti (pri ponechaní ostatných pravidiel) môžu spôsobiť absolútne zlyhanie celého inštitútu dobrovoľných dražieb, navrhujeme vypustiť nový návrh § 12 ods. 3 bez náhrady a v nadväznosti na vypustenie ods. 3 upraviť ostatné ustanovenia. Alternatívne navrhujeme vypustiť súčasnú úpravu § 16 ods. 6. Odôvodnenie: Základnou úlohou a zmyslom úpravy inštitútu dobrovoľných dražieb je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby s ktorým vlastník súhlasí alebo súhlasil a s čo najvyššou ekonomickou výhodnosťou (aj najvyššou ponúknutou cenou), samozrejme s limitmi a pravidlami stanovenými legislatívnou úpravou. Tento mechanizmus môže efektívne fungovať len za podmienky existencie ekonomického záujmu skupiny záujemcov o kúpu, ktorí tvoria dopyt a tým aj cenovú hladinu. Rozumieme zmyslu stanovenia minimálnej cenovej hranice pre zamedzenie zneužívania, avšak jej stanovenie mimo dopytom vyvolanej cenovej úrovne (ktorá obsahuje aj cenu rizika) môže spôsobiť zablokovanie tohto inštitútu pre záložných veriteľov. Nový znalecký posudok predkladaný vlastníkom predstavuje najzásadnejší dopad vo vzťahu k ohodnocovaniu predmetu dražby alebo k dražbe samotnej, ktorý vyvolá vytvorenie možnosti takej prekážky, ktorá bude mať za následok nemožnosť ukončenia dražby. Znalecké posudky dodané vlastníkmi podľa nášho názoru negatívne ovplyvnia speňažiteľnosť nehnuteľností, ak dôjde k zvýšeniu znaleckých cien v týchto posudkoch, a to tak v retailovom ako aj v korporátnom segmente. Aj pri konzervatívnych prepočtoch za bankový sektor (nárast znaleckých cien o cca 10%) sa ukazuje, že dôjde k poklesu úspešnosti predajov nehnuteľností, čo do počtu prípadov minimálne o jednu tretinu v porovnaní so súčasným stavom. Z aplikačnej praxe je všeobecne známe, že znalecké posudky produkované vlastníkmi sú účelovo navyšované s cieľom vytvorenia priestoru pre námietky v rámci súdneho konania. Z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že súdy takéto účelové posudky neberú do úvahy, preto trváme na ponechaní súčasnej úpravy, kde záložca môže požiadať dražobníka o vyhotovenie revízneho posudku. Zároveň by takýmto inštitútom bola narušená rovnosť osôb zainteresovaných v dražobnom procese, nakoľko voči znaleckému posudku predloženému vlastníkom predmetu dražby nie je možné vzniesť námietky alebo vyhotoviť revízny posudok. Pritom hodnoty stanovené znaleckými posudkami sú odhadom a výpočtom, ktorý spravidla nereflektuje na aktuálne kúpne ceny vyvolané ponukou a dopytom (reálne kúpne ceny), a vytváranie priestoru pre predkladanie ďalších posudkov neprispeje k efektívnemu zvýšeniu záujmu dražby a tým aj zvýšeniu ponúkanej ceny. Zároveň predložením znaleckého posudku zo strany vlastníka voči ktorému nie je možné podať námietky, resp. proti posudok môže viesť k tomu, že zo strany vlastníka bude dražba účelovo odďaľovaná poskytnutím posudku s neprimerane vysokou cenou za

Z

nehnuteľnosť. Keďže znalecký posudok môže vlastník predkladať aj opakovane, tak cielene bude brániť predaju zálohu a zmarí tak možnosť navrhovateľa uspokojiť si pohľadávku touto formou. Ako najdôležitejšie vnímame vytvorenie a zabezpečenie podmienok, ktoré by motivovali širokú verejnosť súťažiť a kupovať nehnuteľnosti vo verejných dražbách. Významnými prostriedkami, ako to dosiahnuť, sú bezpochyby elektronické dražby, zabezpečenie právnej istoty pre vydražiteľa a zabezpečenie efektívneho vypratania nehnuteľností pri nespolupracujúcich pôvodných vlastníkoch. Ak by sa odstránili administratívne a právne prekážky (hrozby), predpokladáme, že by kúpne ceny v predajoch a na dražbách vzrástli, a to prirodzeným záujmom o bezpečnú nekomplikovanú kúpu. Záložné právo má dve funkcie: zabezpečovaciu a uhradzovaciu. Znalecké posudky produkované vlastníkmi a účelovo navýšené znamenajú oslabenie prípadne úplné potlačenie uhradzovacej funkcie záložného práva. Limity na predaj v dražbách sú naviazané v súčasnosti na znalecké ceny. Znalecké ceny však nie sú trhovými cenami. Trh si oceňuje nehnuteľnosti nezávisle na znaleckých posudkoch a oceňuje si hlavne riziká spojené s dražbami. Každý záujemca si oceňuje právne a ekonomické riziká spojené s kúpou na dražbách – predovšetkým riziko prípadného napadnutia dražby, riziko súdenia sa niekoľko rokov (napriek nadobudnutému vlastníctvu a vyplateniu ceny), riziko problémov pri vypratávaní nehnuteľnosti (ak pôvodný vlastník nebude spolupracovať, je nutné podstúpiť ďalšie zdĺhavé súdne konanie, následne ešte prípadnú exekúciu vyprataním nehnuteľnosti) a riziko znehodnotenia vydraženej nehnuteľnosti za čas od obhliadky a dražby do reálneho odovzdania vydražiteľovi. Ide o reálne právne a ekonomické riziká, ktoré sú odrazené v ponukách na dražbách. Ak sa umelými limitmi naviazanými výhradne na znalecké ceny, ktoré nemajú žiadne spojenie s trhovými podmienkami, vytvorí reálna prekážka a trh nie je ochotný kupovať ani za ceny na úrovni limitov, znamená to úplné odstránenie uhradzovacej funkcie záložného práva. Návrh predkladateľa zákona preto považujeme za podstatné oslabenie vymožiteľnosti práva. Správnou je opačná cesta, a to zabezpečenie podmienok pre reálny a efektívny výkon záložného práva. Inými slovami zabezpečenie, aby uhradzovacia funkcia záložného práva mohla byť objektívne naplnená v každom jednom prípade. Uvedené sa dá naplniť vtedy, ak je dražba prispôsobená trhovým podmienkam, nie umelým hodnotám v znaleckých posudkoch.

RÚZSR

3. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačnému bodu 24 - v časti § 14 ods. 3Navrhujeme rozšíriť zmluvnú voľnosť navrhovateľa dražby a dražobníka, aby stanovili dražobnú zábezpeku maximálne do výšky 50 % z najnižšieho podania a zároveň zvýšiť najvyššiu nominálnu hranicu na sumu 500.000 EUR. Rozšírenie zmluvnej voľnosti navrhovateľa dražby a dražobníka, aby stanovili dražobnú zábezpeku maximálne do výšky 50 % z najnižšieho podania je identickým riešením, ako tomu je pri exekučných dražbách, kde však exekútor nemá ani len možnosť žiadať nižšiu ako 50 % zábezpeku. Zvýšenie najvyššej nominálnej hranice na sumu 500.000 EUR je riešením najmä pre prípady dražieb nehnuteľností,

Z

resp. podnikov v hodnote (najnižšie podanie) niekoľko miliónov EUR, kde vyslovene maximálna výška 50.000 EUR motivuje špekulantov uvažovať nad obštrukčným konaním - zmarením dražby a tým oddialením uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zníženie maximálnej výšky dražobnej zábezpeky nie je adekvátne, nakoľko v prípade zmarenia dražby vydražiteľom by nemusela zábezpeka pokryť náklady dražby (najmä pri predmetoch dražby s nižšou hodnotou), pričom následne by hrozil vznik sporu o uhradenie zvyšku nákladov dražby, čo by bolo nehospodárne z finančného ako aj z časového hľadiska. Okrem toho už v súčasnosti pri podstatne vyššej dražobnej zábezpeke sa na dražbách stretávame s ich úmyselným marením s cieľom oddialiť speňaženie premetov dražby, pričom pri ešte nižších dražobných zábezpekách by sa to zrejme stávalo ešte častejšie. Je nepochybné, že výška zloženej dražobnej zábezpeky je pre záujemcov motiváciou, aby nedochádzalo k zmareniu dražby a súčasne zabraňuje aj rôznym špekulatívnym konaniam.

RÚZSR

4. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačnému bodu 42 – v časti § 19a ods. 2 - upustenie od dražbyNakoľko nový inštitút neadekvátne a bez možnosti obrany zasahuje do práv záložného veriteľa, navrhujeme vypustiť nový návrh § 19a ods. 2 bez náhrady. Odôvodnenie: Povinnosť dražobníka dočasne upustiť od dražby v prípade, ak mu bolo preukázané, že bol na súde podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia považujeme za neadekvátny zásah do práv záložných veriteľov, keď na základe akéhokoľvek aj nekvalifikovaného a nedôvodného podania na súd, ktorému nebude vyhovené, bude musieť dražobník upustiť od dražby na 60 dní. Hoci sa jedná o dočasné opatrenie, ide o relatívne dlhý čas, počas ktorého môže dôjsť k mnohým zmenám, potenciálni záujemcovia o nehnuteľnosť môžu stratiť záujem a tým pádom bude poškodený aj samotný vlastník, resp. dlžník, keďže následne by sa záloh predal len za nižšiu cenu. Otázne je aj čo možno považovať za preukázanie podania návrhu na súd. Ide o obmedzovanie práv záložných veriteľov bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktoré len podporí už teraz výrazné špekulatívne snahy dlžníkov vyhnúť sa plneniu svojich dlhov a realizácii dražby. Vlastník je pred dňom konania dražby upozornený na možnosť vykonať záložné právo niekoľko krát. Preň preto nie je výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou prekvapením. Má možnosť riadne a včas požiadať súd o ochranu – podať na súd návrh na neodkladné opatrenie. Ak sa vlastníkovi podarí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti a presvedčiť súd, súd mu poskytne ochranu nariadením neodkladného opatrenia. Nie je nám známy skutočný dôvod, pre ktorý predkladateľ zákona navrhuje zásadnú zmenu, a to upustenie od dražby bez toho, aby súd mal rozhodujúce skutočnosti aspoň za osvedčené. Nemáme informácie o tom, že by súdy v súčasnosti nestihli rozhodovať o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak predkladateľ zákona vychádza z iných zistení, je potrebné ich kvantifikovať, kvalifikovane vyhodnotiť a primeraným riešením v takom prípade by bolo zakotvenie dlhšej lehoty pre súdy na rozhodovanie o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia. Pravidlo, ktoré však umožňuje komukoľvek, nielen vlastníkovi či dlžníkovi, a

Z

kedykoľvek, t.j. aj pár minút pred dražbou, podať hocaký, aj zjavne absurdný vymyslený návrh na neodkladné opatrenie, ktorý má znamenať oddialenie dražby o nielen 60 dní (v skutočnosti po 60 dňoch sa ešte len opäť môžu začať vykonávať úkony smerujúce k dražbe, preto reálny výkon dražby bude omnoho neskôr), považujeme za natoľko nesúladný s právom, že k nemu vznášame zásadnú pripomienku. Nakoľko zákonodarca neuviedol žiadnu lehotu na podanie návrhu na neodkladné opatrenie a tento môže byť podaný aj v deň konania dražby, vopred pripravená dražba, spojená s niekoľko týždňovou prácou dražobníka v spolupráci so záložným veriteľom a určitými nákladmi na jej vykonanie bude zmarená. Ide o pravidlo, ktoré je svojimi nastaveniami podľa nášho názoru protiústavné. Takýto zásah do práv záložného veriteľa a výkonu záložného práva je podľa nás neprimeraný a ústavnoprávne neprípustný. Nie je nám známa žiadna dopadová štúdia či analýza, ktoré by preukazovali nevyhnutnosť takejto zásadnej zmeny. Z dôvodovej správy nie je zrejmý dôvod, prečo je nutné zaviesť dočasné upustenie od dražby. Vlastníkovi už teraz je poskytovaná dostatočná reálna ex ante aj ex post právna ochrana, ako to judikovali nielen najvyššie súdne orgány Slovenskej republiky vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky ale aj súdne orgány Európskej únie.

RÚZSR

5. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačnému bodu 44 - v časti § 20 ods. 10Navrhujeme vypustiť nový návrh § 20 ods. 10 (zrušenie holandských dražieb) bez náhrady a súčasne navrhujeme ponechať v platnosti ustanovenie § 16 ods. 7 v aktuálnom znení. Odôvodnenie Zamedzenie možnosti zníženia najnižšieho podania na dražbe považujeme za kontraproduktívne. Pokiaľ záujemcovia budú najnižšie podanie považovať za privysoké, vôbec sa dražby nezúčastnia, čo spôsobí vznik ďalších nákladov na opakované dražby, čomu sa v prípade možnosti zníženia dá predísť. Alternatívne navrhujeme, aby sa toto týkalo len prípadov, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu – z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Avšak pri firemných, resp. podnikateľských úveroch, považujeme zrušenie holandských dražieb za kontraproduktívne, najmä z pohľadu zvyšovania nákladov a predlžovania času realizácie výkonu ZP. Úplne zrušenie možnosti znižovania najnižšieho podania pri prvom kole dražby nie je ustanovením, ktoré by bolo v prospech dlžníkov a vlastníkov, pretože budú znášať zbytočné náklady na opakované kolo dražby, nehovoriac o tom, že pohľadávky sa úročia a teda pohľadávky budú uspokojované v nižších výškach. Navrhovateľ, ak teda nebude mať uspokojenú pohľadávku z výťažku dražby v plnej výške, tak bude musieť žalovať vyššie zostatky pohľadávok čo v konečnom dôsledku vedie k vyššiemu súdnemu poplatku za podanie návrhu a zbytočne bude dochádzať k vyššiemu zaťažovaniu spotrebiteľa. Aj v súvislosti so zrušením holandských dražieb je navrhovaná zmena § 16 ods. 7, podľa ktorého sa vypúšťa možnosť dohodnúť v zmluve o vykonaní dražby oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a sumu, o ktorú je možné najnižšie podania znížiť. V

Z

zmysle vyššie uvedenej argumentácie navrhujeme ponechať aj úpravu § 16 ods. 7 v aktuálnom znení.

RÚZSR

6. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačnému bodu 52 – v časti § 25 ods. 3 - úprava minimálnej odmeny dražobníkaNakoľko ide o zákonom stanovenú minimálnu odmenu v prospech tretej strany, navrhujeme vypustiť nový návrh § 25 ods. 3 bez náhrady. Odôvodnenie: Novela prináša nové legislatívne nastavenie odmeny za vykonanie dražby, aj v časti minimálnej odmeny stanovenej ako 3,75 % z ceny dosiahnutej vydražením. Takáto minimálna odmena zvyšuje náklady vlastníkov nehnuteľností (dlžníkov) a v konečnom dôsledku aj záložných veriteľov. Pritom trhové štandardy sú v súčasnosti nižšie ako navrhovaná minimálna výška odmeny. Stanovenie minimálnej odmeny a navyše naviazanej na hodnotu nehnuteľnosti považujeme za neprimerané a v neprospech vlastníka nehnuteľnosti, ktorým je aj spotrebiteľ. Je to v neprospech aj samotného záložného veriteľa. O čo viac sa vyplatí na odmene dražobníkovi, o to menší je výťažok pre záložného veriteľa a o to viac (väčší zostatok pohľadávky) potom záložný veriteľ vymáha od dlžníka. V zákone predkladateľ novely ponecháva už v súčasnosti obsiahnutú možnosť uzavrieť dohodu s dražobníkom o bezplatnom vykonaní dražby (§ 16 ods. 2). Ak je možné vykonať dražbu dohodou aj bezplatne, prečo je potrebné limitovať najnižšiu odmenu? Právne a ekonomické prostredie našlo primeranosť odmeny dražobníka za vykonanie dražby na inej úrovni, ako uvádza predkladateľ zákona. Nie je nám známe, z akých predpokladov a zistení vychádza predkladateľ zákona. Ide o ustanovenie, ktoré má dopad v neprospech vlastníkov nehnuteľností a najmä samotných dlžníkov a vlastníkov v prípade dražby zálohu, nakoľko trhové štandardy sú nižšie ako navrhované minimálne odmeny dražobníkov. Došlo by teda k negatívnemu dopadu na dlžníkov a vlastníkov, keď by museli vynaložiť väčšie finančné prostriedky v spojitosti s výkonom dražby ako tomu bolo doposiaľ. Navrhujeme neustanoviť žiadnu dolnú hranicu odmeny dražobníkov a ponechať jej určenie na zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy o vykonaní dražby a trhovej konkurencii. Odmena vo výške nižšej ako 3,75 % z ceny dosiahnutej vydražením, je v súčasnosti úplne bežná – jej navýšením sa navýšia náklady dražby v neprospech dlžníkov/vlastníkov a pokiaľ nedôjde k úplnému uspokojeniu pohľadávky, tak aj v neprospech veriteľov. Zároveň nie je možné vopred vedieť za akú sumu sa vydraží predmet dražby, čo ohrozuje ekonomický dopad na vlastníka.

Z

RÚZSR

7. Zásadná pripomienka k čl. I bodu 73Navrhujeme poskytnúť dlhšie prechodné obdobie na prispôsobenie sa novým podmienkam a upraviť znenie § 36c ods. 1 na: „(1) Dražobník, ktorý spĺňa podmienky podľa predpisov účinných do 30. novembra 2019, môže organizovať dražbu do 30. novembra 2025.“. Odôvodnenie? Rozumieme záujmu zvýšenia odbornosti a kvalifikačných predpokladov dražobníkov, aby všetci spĺňali minimálne kritériá pre výkon tejto činnosti. Zvolený spôsob však nepovažujeme za najlepšie riešenie. Lepším riešením v boji proti

Z

zlyhávajúcim dražobným spoločnostiam by sa podľa nás javilo sprísniť podmienky na vykonávanie tohto podnikania (napr. zvýšením základného imania, limitmi poistenia zodpovednosti, vydaním súhlasu príslušným kontrolným orgánom, zvyšovaním odbornosti, alebo efektívnejším vykonávaním kontrol už existujúcich dražobných spoločností). Zásadná zmena predpokladov pre činnosť osôb vykonávajúcich dražby v poskytnutom prechodnom období do 30.11.2020, je objektívne nesplniteľná pre dražobníkov, ktorí nemajú právnické alebo ekonomické vzdelanie druhého stupňa, preto je protiústavná. Zabrániť protiústavnosti je možné poskytnutím prechodného obdobia objektívne postačujúceho na splnenie/získanie/nadobudnutie predpokladov pre výkon činnosť dražieb podľa nových pravidiel. Otáznymi sú tiež odbornosť a kvalifikačné predpoklady konkurzných správcov na vykonávanie dobrovoľných dražieb. Mnohé dražobné spoločnosti sa špecializovali výlučne na činnosť dražieb a vykonávali ju s náležitou odbornosťou a ťažili zo svojich dlhoročných skúseností v danej oblasti. Naproti tomu správcovia konkurznej podstaty už pri samotnom speňažovaní majetku v konkurzoch často nepostupovali v súlade s ustanovením § 92 ods. 1 písm. d) zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení, ale radšej sa obracali na dražobné spoločnosti ako odborníkov na speňažovanie nehnuteľností formou dobrovoľných dražieb. Mnohí konkurzní správcovia si vždy objednali služby profesionálnej spoločnosti vykonávajúcej dražby a nedražili sami. Dôvodov pre takýto postup konkurzných správcov je viacero, nedostatok know how a technického, administratívneho a personálneho vybavenia na zvládnutie náročného procesu dobrovoľnej dražby zo strany konkurzných správcov. Zasahovanie do zabehnutého chodu spolupráce veriteľov s dražobnými spoločnosťami je podľa nás nesprávnym riešením. Prenesením dražieb na správcu konkurzných podstát sa môže priebeh dražby spomaliť a zvýšiť náklady na uplatnenie nárokov, a to z dôvodu, že správca konkurznej podstaty nie vždy pozná celý priebeh dražby a veci s tým súvisiace v praxi, oproti už niekoľko ročným profesijným skúsenostiam fungujúcich dražobných spoločnosti a uvedené by bolo preto pre navrhovateľov dražieb neefektívne. Dražobné spoločnosti sa dokážu lepšie orientovať aj v realitnej oblasti a okrem iného vzhľadom na charakter nehnuteľnosti už vedia na akých potencionálnych záujemcov o dražby tej ktorej nehnuteľnosti sa majú prioritne zamerať s cieľom vydraženia predmetu za čo najvyššiu cenu a v čo najkratšom čase. Rovnako považujeme za sporné, akým spôsobom sa majú súčasné dražobné spoločnosti adaptovať na zmenu zákona, zvlášť ak by boli nútené okrem činnosti dražobníka vykonávať aj činnosť správcu konkurznej podstaty, o čo zrejme nemajú záujem. Stratili by sa tak všetky výhody úzkej špecializácie dražobných spoločností, ktorá im umožňovala vykonávať činnosť s náležitou odbornou starostlivosťou. Lepším riešením, ak predkladateľ zákona má záujem na zvýšení odbornosti dražobníkov a jej kontrole, je podľa nášho názoru zvýšiť nároky na odbornosť stávajúcich dražobníkov bez presunu činností na konkurzných správcov, podmieniť výkon činnosti dražobníkov vykonaním odbornej skúšky, pravidelnými povinnými školeniami, prípadne ustanoviť ďalšie podmienky na výkon ich činnosti, avšak bez toho aby bola potrebná ich transformácia na konkurzných správcov a tiež rozšírenie o činnosť správcov

konkurznej podstaty. Riešenie navrhované predkladateľom zákona považujeme z uvedených dôvodov za kontraproduktívne. Zároveň novela zákona zbavuje profesionálnych dražobníkov ich činností spôsobom, ktorý pravdepodobne neobstojí v konfrontácii s ústavnoprávnymi limitmi. Rovnako ako v minulosti v prípade reštrikcií vo vzťahu k exekútorom, kde Ústavný súd SR zasiahol a rozhodol o protiústavnosti vtedajšieho zákona (viď rozhodnutie US SR č. 49/2003), aj v prípade tejto novely a obdobne testovaných predpokladov možno urobiť záver o protiústavnosti.

RÚZSR

8. Zásadná pripomienka k čl. IV., novelizačnému bodu. 1 Nakoľko ide podľa nášho názoru o protiústavný zásah do práv záložných veriteľov, navrhujeme nový návrh § 100 ods. 2 vypustiť bez náhrady. Odôvodnenie: Protiústavnosť vidíme v dvoch rovinách. Predkladaný zákon považujeme za formu priamej retroaktivity. Ak by bol určený len pre budúce právne vzťahy, ako protiústavnú považujeme zásadnú a hrubú nerovnováhu medzi záložným veriteľom a záložcom, brániacu záložnému veriteľovi v správe a výkone jeho majetkového práva a tým hrubo poškodzujúcu záložného veriteľa. Navrhovaná novela formou priamej (neprípustnej) retroaktivity mení už existujúcu kvalitu záložného práva na právo zaniknuté. Ide o zjavne protiústavný zásah do práv záložného veriteľa, je to zrejmý zásah do podstaty a významu záložného práva a inštitútu premlčania ako takéto. Podstata premlčania je nielen na uplynutí určitej doby, ale aj na vznášaní odôvodnenej a dôvodnej námietky premlčania v určitom konaní a pred určeným orgánom. Ústavný súd SR vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti ohľadne zákazu retroaktivity napr. zdôraznil, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení (PL. ÚS 36/95), že s inštitútom právnej istoty v právnom štáte úzko súvisí požiadavka zachovania legálne nadobudnutých práv, ktorú treba zo širšieho hľadiska chápať tak, že je neprípustné odňať nadobudnuté práva, resp. ich obmedziť ex tunc, t. j. do minulosti, pred účinnosťou nového zákona. Podľa súčasnej právnej úpravy nemôže dôjsť k premlčaniu záložného práva (resp. k premlčaniu jeho výkonu) počas jeho výkonu, pričom podľa § 151j ods. 2 OZ záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Začatie výkonu záložného práva má a musí mať vplyv na plynutie premlčacej doby záložného práva (práva vykonať záložné právo), premlčacia doba počas výkonu záložného práva spočíva a neplynie ďalej. Právo je premlčané, vrátane premlčania práva vykonať záložné práva, až vtedy, ak uplynula (bez pretrhnutia, stopnutia či odkladu začatia plynutia) príslušná premlčacia doba, ten kto je povinný niečo splniť, sa dovolal uplynutia premlčacej doby odôvodnenou a dôvodnou námietkou, a to u príslušného orgánu v príslušnom konaní. Premlčanie práva nastáva preto až vtedy, ak sú splnené všetky uvedené právne skutočnosti. Navrhovaná novela vyššie uvedené vôbec nezohľadňuje a vytvára tak hrubý neprimeraný škodlivý zásah do

Z

majetkových práv záložného veriteľa. Predmetné ustanovenie považujeme tiež za vágne a neurčité. Predovšetkým však nerieši problematiku premlčania práva vykonať záložné právo komplexne a systematicky. Navrhujeme situáciu vyriešiť spresnením pravidiel o premlčacej dobe a jej plynutí, pretrhnutí, zastavení a odklade. Komplexne a systematicky zohľadňujúc výsledky práce rekodifikačnej komisie pre hmotné občianske právo. Predovšetkým navrhujeme prijatie výslovnej právnej úpravy (v § 112 OZ) , podľa ktorej premlčacia doba práva vykonať záložné právo neplynie počas výkonu záložného práva, pokiaľ sa vo výkone riadne pokračuje, pričom doba, po ktorú je neodkladným opatrením zakázaný výkon záložného práva alebo je tu iný dôvod, pre ktorý záložný veriteľ nemôže vykonávať záložné právo, sa do premlčacej doby nezarátava. Ak zákonodarca umožnil záložnému veriteľovi k uspokojeniu pohľadávky záložné právo vykonať, je potrebné, aby sa výslovne v zákone uviedlo, že tento výkon práva znamená zastavenie plynutia premlčacej doby. Ide totiž o zákonom upravený postup uplatnenia práva voči záložcovi, tohto práva sa netreba domáhať na súde.

SBA Č. 1 - K Čl. I bodu 5 - § 5 ods. 8 Navrhujeme z navrhovaného znenia vypustiť navrhovateľa dražby. Podľa nášho názoru navrhovateľ dražby nemusí byť vylúčený z účasti na dražbe. Ak navrhovateľ ponúkne najlepšiu cenu, lepšiu ako akýkoľvek iný záujemca, nie je dôvod ho v predkladaní ponúk akokoľvek obmedzovať. Zákon vychádza z plnej transparentnosti procesu dražby, vrátane propagácie a účasti na dražbe, preto nie je rozumný dôvod obmedzovať najvyššie ponuky cez reštrikcie vo vzťahu k určitým osobám, vrátane príbuzných vlastníka.

O

SBA Č. 10 – K Čl. I bodu 20 - § 13 ods. 3Navrhujeme v danom bode zohľadniť a doplniť aj zákon o bankách (bankové tajomstvo). Zároveň navrhujeme určiť okruh osôb ktorým je dražobník oprávnený poskytnúť dané informácie (predpokladáme že danú informáciu budú požadovať hlavne aj prípadní záujemcovia o predmet dražby).

O

SBA Č. 11 – K Čl. I bodu 24 - § 14 ods. 2 Navrhujeme jednoznačne stanoviť lehotu pre predloženie predmetných listín. Bolo by vhodné, aby zákonodarca jasne pre vylúčenie pochybností určil, že uvedené listiny majú byť predložené najneskôr do otvorenia dražby ako je to v prípade úhrady v hotovosti alebo na účet dražobníka.

O

SBA Č. 12 – K Čl. I bodu 24 - § 14 ods. 3 Z

Navrhujeme rozšíriť zmluvnú voľnosť navrhovateľa dražby a dražobníka, aby stanovili dražobnú zábezpeku maximálne do výšky 50 % z najnižšieho podania a zároveň zvýšiť najvyššiu nominálnu hranicu na sumu 500.000 EUR. Rozšírenie zmluvnej voľnosti navrhovateľa dražby a dražobníka, aby stanovili dražobnú zábezpeku maximálne do výšky 50 % z najnižšieho podania je identickým riešením, ako tomu je pri exekučných dražbách, kde však exekútor nemá ani len možnosť žiadať nižšiu ako 50 % zábezpeku. Zvýšenie najvyššej nominálnej hranice na sumu 500.000 EUR je riešením najmä pre prípady dražieb nehnuteľností, resp. podnikov v hodnote (najnižšie podanie) niekoľko miliónov EUR, kde vyslovene maximálna výška 50.000 EUR motivuje špekulantov uvažovať nad obštrukčným konaním - zmarením dražby a tým oddialením uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zníženie maximálnej výšky dražobnej zábezpeky nie je adekvátne, nakoľko v prípade zmarenia dražby vydražiteľom by nemusela zábezpeka pokryť náklady dražby (najmä pri predmetoch dražby s nižšou hodnotou), pričom následne by hrozil vznik sporu o uhradenie zvyšku nákladov dražby, čo by bolo nehospodárne z finančného ako aj z časového hľadiska. Okrem toho už v súčasnosti pri podstatne vyššej dražobnej zábezpeke sa na dražbách stretávame s ich úmyselným marením s cieľom oddialiť speňaženie premetov dražby, pričom pri ešte nižších dražobných zábezpekách by sa to zrejme stávalo ešte častejšie. Je nepochybné, že výška zloženej dražobnej zábezpeky je pre záujemcov motiváciou, aby nedochádzalo k zmareniu dražby a súčasne zabraňuje aj rôznym špekulatívnym konaniam.

SBA Č. 13 – K Čl. I bodu 24 - § 15 ods. 1 Navrhujeme použiť pojem účastníka dražby. Navrhované znenie vytvára sa nový pojem zložiteľ dražobnej zábezpeky, pričom ide stále o účastníka dražby.

O

SBA Č. 14 – K Čl. I bodu 36 - § 17 ods. 6 Navrhujeme navrhované znenie doplniť aj o spoluvlastnícky podiel na byte a spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore. Uvedené rozšíri informovanosť aj pre spoluvlastnícke podiely napr. v prípade dražby parkovacieho státia je predmetom spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore.

O

SBA Č. 15 – K Čl. I bodu 32 až 37 - § 17Navrhujeme ponechať pôvodné znenie. Podľa navrhovaného znenia dražobník nebude vedieť v oznámení o dražbe vedieť vopred určiť konkrétny dátum konania dražby (neprevzatie zásielky, úložná doba, strata doručenky atď.), čo má negatívny vplyv a zároveň môže spôsobiť neplatnosť dražby.

O

SBA Č. 16 – K Čl. I bodu 38 - § 19 ods. 1 písm. g) Navrhujeme ponechať pôvodné znenie, resp. upresniť, že súhlas záložného veriteľa sa viaže aj k exekučnému konaniu.

O

SBA Č. 17 – Čl. I bod 42 - § 19a ods. 2 - upustenie od dražby Nakoľko nový inštitút neadekvátne a bez možnosti obrany zasahuje do práv záložného veriteľa, navrhujeme vypustiť nový návrh § 19a ods. 2 bez náhrady. Povinnosť dražobníka dočasne upustiť od dražby v prípade, ak mu bolo preukázané, že bol na súde podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia považujeme za neadekvátny zásah do práv záložných veriteľov, keď na základe akéhokoľvek aj nekvalifikovaného a nedôvodného podania na súd, ktorému nebude vyhovené, bude musieť dražobník upustiť od dražby na 60 dní. Hoci sa jedná o dočasné opatrenie, ide o relatívne dlhý čas, počas ktorého môže dôjsť k mnohým zmenám, potenciálni záujemcovia o nehnuteľnosť môžu stratiť záujem a tým pádom bude poškodený aj samotný vlastník, resp. dlžník, keďže následne by sa záloh predal len za nižšiu cenu. Otázne je aj čo možno považovať za preukázanie podania návrhu na súd. Ide o obmedzovanie práv záložných veriteľov bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktoré len podporí už teraz výrazné špekulatívne snahy dlžníkov vyhnúť sa plneniu svojich dlhov a realizácii dražby. Vlastník je pred dňom konania dražby upozornený na možnosť vykonať záložné právo niekoľko krát. Preň preto nie je výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou prekvapením. Má možnosť riadne a včas požiadať súd o ochranu – podať na súd návrh na neodkladné opatrenie. Ak sa vlastníkovi podarí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti a presvedčiť súd, súd mu poskytne ochranu nariadením neodkladného opatrenia. Nie je nám známy skutočný dôvod, pre ktorý predkladateľ zákona navrhuje zásadnú zmenu, a to upustenie od dražby bez toho, aby súd mal rozhodujúce skutočnosti aspoň za osvedčené. Nemáme informácie o tom, že by súdy v súčasnosti nestihli rozhodovať o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak predkladateľ zákona vychádza z iných zistení, je potrebné ich kvantifikovať, kvalifikovane vyhodnotiť a primeraným riešením v takom prípade by bolo zakotvenie dlhšej lehoty pre súdy na rozhodovanie o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia. Pravidlo, ktoré však umožňuje komukoľvek, nielen vlastníkovi či dlžníkovi, a kedykoľvek, t.j. aj pár minút pred dražbou, podať hocaký, aj zjavne absurdný vymyslený návrh na neodkladné opatrenie, ktorý má znamenať oddialenie dražby o nielen 60 dní (v skutočnosti po 60 dňoch sa ešte len opäť môžu začať vykonávať úkony smerujúce k dražbe, preto reálny výkon dražby bude omnoho neskôr), považujeme za natoľko nesúladný s právom, že k nemu vznášame zásadnú pripomienku. Nakoľko zákonodarca neuviedol žiadnu lehotu na podanie návrhu na neodkladné opatrenie a tento môže byť podaný aj v deň konania dražby, vopred pripravená dražba, spojená s niekoľko týždňovou prácou dražobníka v spolupráci so záložným veriteľom a určitými nákladmi na jej vykonanie bude zmarená. Ide o pravidlo, ktoré je svojimi nastaveniami podľa nášho názoru protiústavné. Takýto zásah do práv záložného veriteľa a výkonu záložného práva je podľa nás neprimeraný a ústavnoprávne

Z

neprípustný. Nie je nám známa žiadna dopadová štúdia či analýza, ktoré by preukazovali nevyhnutnosť takejto zásadnej zmeny. Z dôvodovej správy nie je zrejmý dôvod, prečo je nutné zaviesť dočasné upustenie od dražby. Vlastníkovi už teraz je poskytovaná dostatočná reálna ex ante aj ex post právna ochrana, ako to judikovali nielen najvyššie súdne orgány Slovenskej republiky vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky ale aj súdne orgány Európskej únie.

SBA Č. 18 – K Čl. I bodu 42 - § 19a ods. 3 Navrhujeme upraviť, že upustenie od dražby sa bude zverejňovať výlučne v registri dražieb (nemusí sa doručovať opätovne všetkým osobám §17).

O

SBA Č. 19 – K Čl. I bodu 44 - § 20 ods. 10 Navrhujeme vypustiť nový návrh § 20 ods. 10 (zrušenie holandských dražieb) bez náhrady a súčasne navrhujeme ponechať v platnosti ustanovenie § 16 ods. 7 v aktuálnom znení. Zamedzenie možnosti zníženia najnižšieho podania na dražbe považujeme za kontraproduktívne. Pokiaľ záujemcovia budú najnižšie podanie považovať za privysoké, vôbec sa dražby nezúčastnia, čo spôsobí vznik ďalších nákladov na opakované dražby, čomu sa v prípade možnosti zníženia dá predísť. Alternatívne navrhujeme, aby sa toto týkalo len prípadov, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu – z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Avšak pri firemných, resp. podnikateľských úveroch, považujeme zrušenie holandských dražieb za kontraproduktívne, najmä z pohľadu zvyšovania nákladov a predlžovania času realizácie výkonu ZP. Úplne zrušenie možnosti znižovania najnižšieho podania pri prvom kole dražby nie je ustanovením, ktoré by bolo v prospech dlžníkov a vlastníkov, pretože budú znášať zbytočné náklady na opakované kolo dražby, nehovoriac o tom, že pohľadávky sa úročia a teda pohľadávky budú uspokojované v nižších výškach. Navrhovateľ, ak teda nebude mať uspokojenú pohľadávku z výťažku dražby v plnej výške, tak bude musieť žalovať vyššie zostatky pohľadávok čo v konečnom dôsledku vedie k vyššiemu súdnemu poplatku za podanie návrhu a zbytočne bude dochádzať k vyššiemu zaťažovaniu spotrebiteľa. Aj v súvislosti so zrušením holandských dražieb je navrhovaná zmena § 16 ods. 7, podľa ktorého sa vypúšťa možnosť dohodnúť v zmluve o vykonaní dražby oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a sumu, o ktorú je možné najnižšie podania znížiť. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie navrhujeme ponechať aj úpravu § 16 ods. 7 v aktuálnom znení.

Z

SBA Č. 2 - K Čl. I bodu 73 - § 36c ods. 1 – statusové postavenie dražobníka (§ 6 ods. 1) Navrhujeme poskytnúť dlhšie prechodné obdobie na prispôsobenie sa novým podmienkam a upraviť znenie § 36c ods. 1 na: „(1) Dražobník, ktorý spĺňa podmienky podľa predpisov účinných do 30. novembra 2019, môže organizovať dražbu do 30. novembra

Z

2025.“. Slovenská banková asociácia rozumie záujmu zvýšenia odbornosti a kvalifikačných predpokladov dražobníkov, aby všetci spĺňali minimálne kritériá pre výkon tejto činnosti. Zvolený spôsob však nepovažujeme za najlepšie riešenie. Lepším riešením v boji proti zlyhávajúcim dražobným spoločnostiam by sa podľa nás javilo sprísniť podmienky na vykonávanie tohto podnikania (napr. zvýšením základného imania, limitmi poistenia zodpovednosti, vydaním súhlasu príslušným kontrolným orgánom, zvyšovaním odbornosti, alebo efektívnejším vykonávaním kontrol už existujúcich dražobných spoločností). Zásadná zmena predpokladov pre činnosť osôb vykonávajúcich dražby v poskytnutom prechodnom období do 30.11.2020, je objektívne nesplniteľná pre dražobníkov, ktorí nemajú právnické alebo ekonomické vzdelanie druhého stupňa, preto je protiústavná. Zabrániť protiústavnosti je možné poskytnutím prechodného obdobia objektívne postačujúceho na splnenie/získanie/nadobudnutie predpokladov pre výkon činnosť dražieb podľa nových pravidiel. Otáznymi sú tiež odbornosť a kvalifikačné predpoklady konkurzných správcov na vykonávanie dobrovoľných dražieb. Mnohé dražobné spoločnosti sa špecializovali výlučne na činnosť dražieb a vykonávali ju s náležitou odbornosťou a ťažili zo svojich dlhoročných skúseností v danej oblasti. Naproti tomu správcovia konkurznej podstaty už pri samotnom speňažovaní majetku v konkurzoch často nepostupovali v súlade s ustanovením § 92 ods. 1 písm. d) zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení, ale radšej sa obracali na dražobné spoločnosti ako odborníkov na speňažovanie nehnuteľností formou dobrovoľných dražieb. Mnohí konkurzní správcovia si vždy objednali služby profesionálnej spoločnosti vykonávajúcej dražby a nedražili sami. Dôvodov pre takýto postup konkurzných správcov je viacero, nedostatok know how a technického, administratívneho a personálneho vybavenia na zvládnutie náročného procesu dobrovoľnej dražby zo strany konkurzných správcov. Zasahovanie do zabehnutého chodu spolupráce veriteľov s dražobnými spoločnosťami je podľa nás nesprávnym riešením. Prenesením dražieb na správcu konkurzných podstát sa môže priebeh dražby spomaliť a zvýšiť náklady na uplatnenie nárokov, a to z dôvodu, že správca konkurznej podstaty nie vždy pozná celý priebeh dražby a veci s tým súvisiace v praxi, oproti už niekoľko ročným profesijným skúsenostiam fungujúcich dražobných spoločnosti a uvedené by bolo preto pre navrhovateľov dražieb neefektívne. Dražobné spoločnosti sa dokážu lepšie orientovať aj v realitnej oblasti a okrem iného vzhľadom na charakter nehnuteľnosti už vedia na akých potencionálnych záujemcov o dražby tej ktorej nehnuteľnosti sa majú prioritne zamerať s cieľom vydraženia predmetu za čo najvyššiu cenu a v čo najkratšom čase. Rovnako považujeme za sporné, akým spôsobom sa majú súčasné dražobné spoločnosti adaptovať na zmenu zákona, zvlášť ak by boli nútené okrem činnosti dražobníka vykonávať aj činnosť správcu konkurznej podstaty, o čo zrejme nemajú záujem. Stratili by sa tak všetky výhody úzkej špecializácie dražobných spoločností, ktorá im umožňovala vykonávať činnosť s náležitou odbornou starostlivosťou. Lepším riešením, ak predkladateľ zákona má záujem na zvýšení odbornosti dražobníkov a jej kontrole, je podľa nášho názoru zvýšiť nároky na odbornosť stávajúcich dražobníkov bez presunu činností na konkurzných správcov, podmieniť

výkon činnosti dražobníkov vykonaním odbornej skúšky, pravidelnými povinnými školeniami, prípadne ustanoviť ďalšie podmienky na výkon ich činnosti, avšak bez toho aby bola potrebná ich transformácia na konkurzných správcov a tiež rozšírenie o činnosť správcov konkurznej podstaty. Riešenie navrhované predkladateľom zákona považujeme z uvedených dôvodov za kontraproduktívne. Zároveň novela zákona zbavuje profesionálnych dražobníkov ich činností spôsobom, ktorý pravdepodobne neobstojí v konfrontácii s ústavnoprávnymi limitmi. Rovnako ako v minulosti v prípade reštrikcií vo vzťahu k exekútorom, kde Ústavný súd SR zasiahol a rozhodol o protiústavnosti vtedajšieho zákona (viď rozhodnutie US SR č. 49/2003), aj v prípade tejto novely a obdobne testovaných predpokladov možno urobiť záver o protiústavnosti.

SBA Č. 20 – K Čl. I bodu 44 - § 20 ods. 9 Navrhujeme vypustiť alebo podstatne upraviť nový návrh § 20 ods. 9. Návrh považujeme za zmätočný a to z dôvodu, že nie je zrejmé komu sa má vlastne príklep udeliť. Predpokladáme, že zákonodarca chcel týmto ustanovením rozlíšiť zmluvné a zákonné predkupné právo.

O

SBA Č. 21 – K Čl. I bodu 46 - § 21 ods. 3 Navrhujeme stanoviť lehotu ako „do troch mesiacov odo dňa jej podania na súd“. Uvedenú lehotu nevie splniť osoba, ktorá je oprávnená podať žalobu po tejto lehote. Ide o prípady, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu, a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. Bolo by vhodné začatie plynutia lehoty upraviť do troch mesiacov odo dňa jej podania na súd.

O

SBA Č. 22 – Čl. I bod 52 - § 25 ods. 3 - úprava minimálnej odmeny dražobníka Nakoľko ide o zákonom stanovenú minimálnu odmenu v prospech tretej strany, navrhujeme vypustiť nový návrh § 25 ods. 3 bez náhrady. Novela prináša nové legislatívne nastavenie odmeny za vykonanie dražby, aj v časti minimálnej odmeny stanovenej ako 3,75 % z ceny dosiahnutej vydražením. Takáto minimálna odmena zvyšuje náklady vlastníkov nehnuteľností (dlžníkov) a v konečnom dôsledku aj záložných veriteľov. Pritom trhové štandardy sú v súčasnosti nižšie ako navrhovaná minimálna výška odmeny. Stanovenie minimálnej odmeny a navyše naviazanej na hodnotu nehnuteľnosti považujeme za neprimerané a v neprospech vlastníka nehnuteľnosti, ktorým je aj spotrebiteľ. Je to v neprospech aj samotného záložného veriteľa. O čo viac sa vyplatí na odmene dražobníkovi, o to menší je výťažok pre záložného veriteľa a o to viac (väčší zostatok pohľadávky) potom záložný veriteľ vymáha od dlžníka. V zákone predkladateľ novely ponecháva už v súčasnosti obsiahnutú možnosť uzavrieť dohodu s dražobníkom o bezplatnom vykonaní dražby (§ 16 ods. 2). Ak je možné vykonať dražbu dohodou aj bezplatne, prečo je potrebné

Z

limitovať najnižšiu odmenu? Právne a ekonomické prostredie našlo primeranosť odmeny dražobníka za vykonanie dražby na inej úrovni, ako uvádza predkladateľ zákona. Nie je nám známe, z akých predpokladov a zistení vychádza predkladateľ zákona. Ide o ustanovenie, ktoré má dopad v neprospech vlastníkov nehnuteľností a najmä samotných dlžníkov a vlastníkov v prípade dražby zálohu, nakoľko trhové štandardy sú nižšie ako navrhované minimálne odmeny dražobníkov. Došlo by teda k negatívnemu dopadu na dlžníkov a vlastníkov, keď by museli vynaložiť väčšie finančné prostriedky v spojitosti s výkonom dražby ako tomu bolo doposiaľ. Navrhujeme neustanoviť žiadnu dolnú hranicu odmeny dražobníkov a ponechať jej určenie na zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy o vykonaní dražby a trhovej konkurencii. Odmena vo výške nižšej ako 3,75 % z ceny dosiahnutej vydražením, je v súčasnosti úplne bežná – jej navýšením sa navýšia náklady dražby v neprospech dlžníkov/vlastníkov a pokiaľ nedôjde k úplnému uspokojeniu pohľadávky, tak aj v neprospech veriteľov. Zároveň nie je možné vopred vedieť za akú sumu sa vydraží predmet dražby, čo ohrozuje ekonomický dopad na vlastníka.

SBA Č. 23 - Čl. IV bod. 1 - § 100 ods. 2 – premlčanie záložného práva a kvitancia Nakoľko ide podľa nášho názoru o protiústavný zásah do práv záložných veriteľov, navrhujeme nový návrh § 100 ods. 2 vypustiť bez náhrady. Protiústavnosť vidíme v dvoch rovinách. Predkladaný zákon považujeme za formu priamej retroaktivity. Ak by bol určený len pre budúce právne vzťahy, ako protiústavnú považujeme zásadnú a hrubú nerovnováhu medzi záložným veriteľom a záložcom, brániacu záložnému veriteľovi v správe a výkone jeho majetkového práva a tým hrubo poškodzujúcu záložného veriteľa. Navrhovaná novela formou priamej (neprípustnej) retroaktivity mení už existujúcu kvalitu záložného práva na právo zaniknuté. Ide o zjavne protiústavný zásah do práv záložného veriteľa, je to zrejmý zásah do podstaty a významu záložného práva a inštitútu premlčania ako takéto. Podstata premlčania je nielen na uplynutí určitej doby, ale aj na vznášaní odôvodnenej a dôvodnej námietky premlčania v určitom konaní a pred určeným orgánom. Ústavný súd SR vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti ohľadne zákazu retroaktivity napr. zdôraznil, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení (PL. ÚS 36/95), že s inštitútom právnej istoty v právnom štáte úzko súvisí požiadavka zachovania legálne nadobudnutých práv, ktorú treba zo širšieho hľadiska chápať tak, že je neprípustné odňať nadobudnuté práva, resp. ich obmedziť ex tunc, t. j. do minulosti, pred účinnosťou nového zákona. Podľa súčasnej právnej úpravy nemôže dôjsť k premlčaniu záložného práva (resp. k premlčaniu jeho výkonu) počas jeho výkonu, pričom podľa § 151j ods. 2 OZ záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Začatie výkonu záložného práva má a musí mať vplyv na plynutie premlčacej doby záložného práva (práva vykonať záložné právo), premlčacia doba počas výkonu

Z

záložného práva spočíva a neplynie ďalej. Právo je premlčané, vrátane premlčania práva vykonať záložné práva, až vtedy, ak uplynula (bez pretrhnutia, stopnutia či odkladu začatia plynutia) príslušná premlčacia doba, ten kto je povinný niečo splniť, sa dovolal uplynutia premlčacej doby odôvodnenou a dôvodnou námietkou, a to u príslušného orgánu v príslušnom konaní. Premlčanie práva nastáva preto až vtedy, ak sú splnené všetky uvedené právne skutočnosti. Navrhovaná novela vyššie uvedené vôbec nezohľadňuje a vytvára tak hrubý neprimeraný škodlivý zásah do majetkových práv záložného veriteľa. Predmetné ustanovenie považujeme tiež za vágne a neurčité. Predovšetkým však nerieši problematiku premlčania práva vykonať záložné právo komplexne a systematicky. Navrhujeme situáciu vyriešiť spresnením pravidiel o premlčacej dobe a jej plynutí, pretrhnutí, zastavení a odklade. Komplexne a systematicky zohľadňujúc výsledky práce rekodifikačnej komisie pre hmotné občianske právo. Predovšetkým navrhujeme prijatie výslovnej právnej úpravy (v § 112 OZ) , podľa ktorej premlčacia doba práva vykonať záložné právo neplynie počas výkonu záložného práva, pokiaľ sa vo výkone riadne pokračuje, pričom doba, po ktorú je neodkladným opatrením zakázaný výkon záložného práva alebo je tu iný dôvod, pre ktorý záložný veriteľ nemôže vykonávať záložné právo, sa do premlčacej doby nezarátava. Ak zákonodarca umožnil záložnému veriteľovi k uspokojeniu pohľadávky záložné právo vykonať, je potrebné, aby sa výslovne v zákone uviedlo, že tento výkon práva znamená zastavenie plynutia premlčacej doby. Ide totiž o zákonom upravený postup uplatnenia práva voči záložcovi, tohto práva sa netreba domáhať na súde.

SBA Č. 3 - K Čl. I bodu 7 - § 6 ods. 1 V súlade s pripomienkou k č. 2 navrhujeme ponechať možnosť vykonávania dražieb stávajúcim dražobníkom. Ak predkladateľ má záujem o rozšírenie okruhu osôb oprávnených vykonávať dražby, navrhujeme uviesť druhú vetu odseku prvého nasledovne: „Dražobníkom môže byť aj osoba zapísaná v zozname správcov podľa osobitného predpisu,8) ktorá nemá pozastavený výkon správcovskej činnosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.“

Z

SBA Č. 4 - K Čl. I bodu 7 - § 7 ods. 2 Navrhujeme zrušiť alebo upraviť povinnosť navrhovateľa dražby oznamovať konania, o ktorých má vedomosť. Toto ustanovenie považujeme za vágne, nakoľko nie je zrejmé, do akého rozsahu by mal byť navrhovateľ dražby povinný skúmať, či sú vedené súdne alebo rozhodcovské konania, resp. napríklad či sa to týka aj konaní, ktoré sú zapísané na LV a teda skutočnosť, že sú vedené je všeobecne dostupná.

O

SBA Č. 5 - K Čl. I bodu 7 - § 7 ods. 3 písm. b) Navrhujeme vypustiť ako nadbytočné. Ani z dôvodovej správy nevyplýva nutnosť predmetného vyhlásenia, vyhlásenie či

O

pohľadávka by sa v konkurze uspokojovala ako podriadená alebo ako nepodriadená nemá vplyv na ďalší proces dražby, predmetné vyhlásenie nemá praktický dopad.

SBA Č. 6 - K Čl. I bodu 7 - § 7 ods. 4 Navrhujeme zrušiť povinnosť navrhovateľa dražby predkladať LV dražobníkovi a aby túto povinnosť mal dražobník, ktorý sa s prípadnými zmenami na LV identifikovanými v procese dražby, musí vysporiadať. Výpis z katastra nehnuteľností je verejne dostupný na internete, Dražobník so svojím statusovým postavením ako garant procesu predaja majetku si aj dnes bežne, počas procesu prípravy dražby (napríklad tesne pred podpisom Oznámenia o dražbe, alebo tesne pred konaním samotnej dražby), získava, resp. aktualizuje LV z dôvodov, aby buď doplnil aktuálne ťarchy do Oznámenia o dražbe, alebo aby upozornil účastníkov dražby na prípadné zmeny a či majú/nemajú vplyv na vydražiteľa (napr. vecné bremená, na poslednú chvíľu doručené nájomné zmluvy pod.).

O

SBA Č. 7 – K Čl. I bodu 17 - § 12 ods. 2 Navrhujeme ponechať pôvodné lehotu 3 týždne v § 12 ods. 2. Pôvodne bola lehota 3 týždne. Jej predĺženie vnímame negatívne, keďže sa tak vytvára priestor pre ďalšie prieťahy v konaní na strane záložcu. Podotýkame, že vzhľadom na to, že po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty na výkon záložného práva záložné právo zanikne (aj napriek tomu, že zabezpečená pohľadávka ešte nebude premlčaná), akékoľvek predlžovanie lehôt zákonodarcom v procese dražby na úkor záložného veriteľa zjavne smerujú k oslabeniu jeho práva domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky z poskytnutého zabezpečenia.

O

SBA Č. 8 – K Čl. I bodu 17 - § 12 ods. 3 – znalecký posudok predkladaný vlastníkom - Nakoľko dôsledky zavedenia tejto možnosti (pri ponechaní ostatných pravidiel) môžu spôsobiť absolútne zlyhanie celého inštitútu dobrovoľných dražieb, navrhujeme vypustiť nový návrh § 12 ods. 3 bez náhrady a v nadväznosti na vypustenie ods. 3 upraviť ostatné ustanovenia. Alternatívne navrhujeme vypustiť súčasnú úpravu § 16 ods. 6. Základnou úlohou a zmyslom úpravy inštitútu dobrovoľných dražieb je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby s ktorým vlastník súhlasí alebo súhlasil a s čo najvyššou ekonomickou výhodnosťou (aj najvyššou ponúknutou cenou), samozrejme s limitmi a pravidlami stanovenými legislatívnou úpravou. Tento mechanizmus môže efektívne fungovať len za podmienky existencie ekonomického záujmu skupiny záujemcov o kúpu, ktorí tvoria dopyt a tým aj cenovú hladinu. Rozumieme zmyslu stanovenia minimálnej cenovej hranice pre zamedzenie zneužívania, avšak jej stanovenie mimo dopytom vyvolanej cenovej úrovne (ktorá obsahuje aj cenu rizika) môže spôsobiť zablokovanie tohto inštitútu pre záložných veriteľov. Nový znalecký posudok predkladaný vlastníkom predstavuje

Z

najzásadnejší dopad vo vzťahu k ohodnocovaniu predmetu dražby alebo k dražbe samotnej, ktorý vyvolá vytvorenie možnosti takej prekážky, ktorá bude mať za následok nemožnosť ukončenia dražby. Znalecké posudky dodané vlastníkmi podľa nášho názoru negatívne ovplyvnia speňažiteľnosť nehnuteľností, ak dôjde k zvýšeniu znaleckých cien v týchto posudkoch, a to tak v retailovom ako aj v korporátnom segmente. Aj pri konzervatívnych prepočtoch za bankový sektor (nárast znaleckých cien o cca 10%) sa ukazuje, že dôjde k poklesu úspešnosti predajov nehnuteľností, čo do počtu prípadov minimálne o jednu tretinu v porovnaní so súčasným stavom. Z aplikačnej praxe je všeobecne známe, že znalecké posudky produkované vlastníkmi sú účelovo navyšované s cieľom vytvorenia priestoru pre námietky v rámci súdneho konania. Z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že súdy takéto účelové posudky neberú do úvahy, preto trváme na ponechaní súčasnej úpravy, kde záložca môže požiadať dražobníka o vyhotovenie revízneho posudku. Zároveň by takýmto inštitútom bola narušená rovnosť osôb zainteresovaných v dražobnom procese, nakoľko voči znaleckému posudku predloženému vlastníkom predmetu dražby nie je možné vzniesť námietky alebo vyhotoviť revízny posudok. Pritom hodnoty stanovené znaleckými posudkami sú odhadom a výpočtom, ktorý spravidla nereflektuje na aktuálne kúpne ceny vyvolané ponukou a dopytom (reálne kúpne ceny), a vytváranie priestoru pre predkladanie ďalších posudkov neprispeje k efektívnemu zvýšeniu záujmu dražby a tým aj zvýšeniu ponúkanej ceny. Zároveň predložením znaleckého posudku zo strany vlastníka voči ktorému nie je možné podať námietky, resp. proti posudok môže viesť k tomu, že zo strany vlastníka bude dražba účelovo odďaľovaná poskytnutím posudku s neprimerane vysokou cenou za nehnuteľnosť. Keďže znalecký posudok môže vlastník predkladať aj opakovane, tak cielene bude brániť predaju zálohu a zmarí tak možnosť navrhovateľa uspokojiť si pohľadávku touto formou. Ako najdôležitejšie vnímame vytvorenie a zabezpečenie podmienok, ktoré by motivovali širokú verejnosť súťažiť a kupovať nehnuteľnosti vo verejných dražbách. Významnými prostriedkami, ako to dosiahnuť, sú bezpochyby elektronické dražby, zabezpečenie právnej istoty pre vydražiteľa a zabezpečenie efektívneho vypratania nehnuteľností pri nespolupracujúcich pôvodných vlastníkoch. Ak by sa odstránili administratívne a právne prekážky (hrozby), predpokladáme, že by kúpne ceny v predajoch a na dražbách vzrástli, a to prirodzeným záujmom o bezpečnú nekomplikovanú kúpu. Záložné právo má dve funkcie: zabezpečovaciu a uhradzovaciu. Znalecké posudky produkované vlastníkmi a účelovo navýšené znamenajú oslabenie prípadne úplné potlačenie uhradzovacej funkcie záložného práva. Limity na predaj v dražbách sú naviazané v súčasnosti na znalecké ceny. Znalecké ceny však nie sú trhovými cenami. Trh si oceňuje nehnuteľnosti nezávisle na znaleckých posudkoch a oceňuje si hlavne riziká spojené s dražbami. Každý záujemca si oceňuje právne a ekonomické riziká spojené s kúpou na dražbách – predovšetkým riziko prípadného napadnutia dražby, riziko súdenia sa niekoľko rokov (napriek nadobudnutému vlastníctvu a vyplateniu ceny), riziko problémov pri vypratávaní nehnuteľnosti (ak pôvodný vlastník nebude spolupracovať, je nutné podstúpiť ďalšie zdĺhavé súdne konanie, následne ešte prípadnú exekúciu vyprataním nehnuteľnosti) a riziko znehodnotenia vydraženej

nehnuteľnosti za čas od obhliadky a dražby do reálneho odovzdania vydražiteľovi. Ide o reálne právne a ekonomické riziká, ktoré sú odrazené v ponukách na dražbách. Ak sa umelými limitmi naviazanými výhradne na znalecké ceny, ktoré nemajú žiadne spojenie s trhovými podmienkami, vytvorí reálna prekážka a trh nie je ochotný kupovať ani za ceny na úrovni limitov, znamená to úplné odstránenie uhradzovacej funkcie záložného práva. Návrh predkladateľa zákona preto považujeme za podstatné oslabenie vymožiteľnosti práva. Správnou je opačná cesta, a to zabezpečenie podmienok pre reálny a efektívny výkon záložného práva. Inými slovami zabezpečenie, aby uhradzovacia funkcia záložného práva mohla byť objektívne naplnená v každom jednom prípade. Uvedené sa dá naplniť vtedy, ak je dražba prispôsobená trhovým podmienkam, nie umelým hodnotám v znaleckých posudkoch.

SBA Č. 9 – K Čl. I bodu 17 - § 12 ods. 5 Navrhujeme legislatívno technickú úpravu odkazu na konci vety. V navrhovanom znení je nesprávny odkaz (správne má byť podľa odseku 6).

O

SBA Všeobecná pripomienka k čl. IPripomienka: Navrhujeme doplniť povinnosť vykonávať dražby elektronicky a zvýšiť úroveň vymožiteľnosti práv spojených s odovzdaním predmetu dražby vydražiteľovi (predovšetkým vypratanie nehnuteľnosti). Odôvodnenie: Ako najdôležitejšie vnímame vytvorenie a zabezpečenie podmienok, ktoré by motivovali širokú verejnosť súťažiť a kupovať nehnuteľnosti vo verejných dražbách. Významnými prostriedkami, ako to dosiahnuť, sú bezpochyby elektronické dražby, zabezpečenie právnej istoty pre vydražiteľa a zabezpečenie efektívneho vypratania nehnuteľností pri nespolupracujúcich pôvodných vlastníkoch. Ak by sa odstránili administratívne a právne prekážky (hrozby), predpokladáme, že by kúpne ceny v predajoch a na dražbách vzrástli, a to prirodzeným záujmom o bezpečnú nekomplikovanú kúpu.

Z

SKE čl. I. bod 7, § 6 ods. 1Navrhujeme nasledovnú zmenu Čl. I bod. 7 návrhu zákona v § 6 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý znie: „§ 6 Dražobník (1) Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu. Dražobníkom môže byť osoba zapísaná v zozname správcov podľa osobitného predpisu,8) ktorá nemá pozastavený výkon správcovskej činnosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom alebo súdny exekútor vymenovaný podľa osobitného predpisu,8a) ktorý nemá pozastavený výkon funkcie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie: „8a) zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

Z

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov“ V tejto súvislosti navrhujeme samostatným článkom návrhu zákona doplniť aj § 193 Exekučného poriadku, ktorý by znel nasledovne: „ĎALŠIA ČINNOSŤ EXEKÚTORA § 193 Exekútor môže v rámci ďalšej činnosti a) spisovať do zápisnice na požiadanie oprávneného návrhy na vykonanie exekúcie, b) prijímať do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci v súvislosti s výkonom exekúcie, c) doručovať súdne písomnosti, ak ho o doručenie požiada súd, a mimosúdne písomnosti, ak to ustanovuje osobitný predpis, d) vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd, e) organizovať dobrovoľné dražby podľa osobitného predpisu.17e)“ Poznámka pod čiarou k odkazu 17e znie: „17e) zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Čl. I bodom 7. návrhu zákona sa mení § 6 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o dobrovoľných dražbách“) tak, že dražobníkom môže byť osoba zapísaná v zozname správcov podľa osobitného predpisu, ktorá nemá pozastavený výkon správcovskej činnosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Slovenská komora exekútorov, ako samosprávna stavovská organizácia združujúca súdnych exekútorov, predkladá v rámci pripomienkového konania jedinú, avšak zásadnú pripomienku k uvedenému bodu návrhu zákona, ktorá sa týka doplnenia možnosti súdnych exekútorov organizovať dobrovoľné dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách v rámci ďalšej činnosti exekútora. Vychádzajúc z odporúčaní Európskej komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ), okrem primárnej činnosti súdnych exekútorov, ktorou je nútený výkon nesplnených súdnych rozhodnutí, by súdni exekútori mali byť oprávnení vykonávať aj ďalšie činnosti, ktoré sú kompatibilné s ich poslaním, a ktoré smerujú k ochrane a zabezpečeniu práv účastníkov nestranným orgánom. Takýmito činnosťami by mal byť predovšetkým predaj hnuteľných a nehnuteľných vecí na dobrovoľných dražbách. (Pozri: Guidelines for a better implementation of the existing Council of Europe's recommendation on enforcement, bod. 34, prijaté CEPEJ na 14. plenárnom zasadnutí v Štrasburgu v dňoch 9–10 Decembra 2009; Good practice guide on enforcement of judicial decisions, bod 13, prijatý 26. plenárnym zasadnutím CEPEJ 10-11 decembra 2015). Obdobné sú aj odporúčania Medzinárodnej únie súdnych exekútorov - UIHJ (Global Code of Enforcement, čl. 21, UIHJ, máj 2015). Súdni exekútori sú z hľadiska svojho poslania predurčení na uskutočňovanie dražieb hnuteľných a nehnuteľných vecí. Túto činnosť realizujú v rámci núteného výkonu rozhodnutí podľa Exekučného poriadku. Rovnako by však túto možnosť mali mať aj pri dražbách podľa zákona o dobrovoľných dražbách, čo by nesporne viedlo ku kvalitatívnemu zlepšeniu výkonu dobrovoľných dražieb a k posilneniu ochrany všetkých osôb, ktorých práva sú dražbou dotknuté. Exekútori boli v minulosti prakticky jedinými subjektmi oprávnenými organizovať dražby nehnuteľných vecí, a to až do liberalizácie dobrovoľných dražieb,

ktorú priniesol zákon o dobrovoľných dražbách. Na riziká spojené s týmto uvoľnením regulácie a nenáročnými podmienkami pre dražobníkov z hľadiska vzdelania a praxe sme dlhodobo poukazovali. V súčasnosti exekútori vykonávajú exekučné dražby hnuteľných a nehnuteľných vecí podľa predpisov, ktoré upravujú prísnejšie podmienky pre dražby, ako zákon 527/2002 Z. z. pre dobrovoľné dražby. Exekučný poriadok pri dražbách upravuje priamy dohľad súdu pri udelení príklepu a schvaľovaní výťažku. Zákon č. 2/2017 Z. z. významne zasiahol do právnej úpravy exekučného konania na Slovensku, ako aj do samotného postavenia súdneho exekútora. Predmetná novela upevnila pozíciu súdneho exekútora ako nestranného a nezávislého vykonávateľa verejnej moci. Zavedené garancie nezávislosti a nestrannosti (ktoré snáď možno porovnávať iba s nezávislosťou sudcov) a požiadavky na odbornú zdatnosť a sústavné vzdelávanie súdnych exekútorov (pričom ide o jednu z najprísnejších regulácií povolania exekútora v štátoch Rady Európy), vytvárajú priestor pre uplatnenie súdnych exekútorov aj vo vedľajších činnostiach, ktoré majú povahu výkonu verejnej moci alebo si vyžadujú odborné schopnosti a znalosti. Každý exekútorský úrad musí spĺňať personálne, materiálne a technické podmienky, ktoré stanovuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR. Rovnako nastavenie zodpovednosti súdnych exekútorov za výkon činnosti poskytuje dostatočnú záruku pre riadny výkon prenesených funkcií štátu, ako aj ďalších činností. Primárnou úlohou súdnych exekútorov bude vždy nútený výkon exekučných titulov, ako prenesený výkon štátnej moci. Na druhej strane však sociálna a ekonomická situácia spoločnosti, celkový výrazný pokles počtu exekučných konaní, liberalizácia osobných bankrotov, štiepenie exekúcie (daňová, správna, exekúcia vykonávaná Sociálnou poisťovňou), zmeny v majetkovej štruktúre obyvateľstva a pod., naznačujú, že nútený výkon rozhodnutí ako jediná činnosť v budúcnosti nedokáže zabezpečiť ekonomické potreby exekútorských úradov, ak má byť dodržaná potrebná odbornosť a zároveň materiálne, technické a personálne podmienky. Uvedený vývoj predznamenáva, že výkon rozhodnutí musí byť doplnený takými vedľajšími odbornými činnosťami, ktoré dokážu podporiť ekonomické zázemie exekútorských úradov a zároveň môžu byť nápomocné aj súdom pri zabezpečovaní práva na súdnu ochranu. Dražobná činnosť, ako ďalšia činnosť exekútora podľa § 193 Exekučného poriadku, by podľa nášho názoru mala byť založená na zmluvnom základe avšak na regionálnom princípe (t.j. exekútor vykonáva činnosť v územnom obvode krajského súdu), čo by ešte posilnilo aspekt nezávislosti dražobnej činnosti, ako jeden z hlavných cieľov pripomienkovaného zákona. Nespochybňujeme možnosť správcov na uskutočňovanie dobrovoľných dražieb, avšak domnievame sa, že súdni exekútori sú na túto činnosť najlepšie pripravení z hľadiska zodpovednosti, odbornosti, materiálnej a personálnej vybavenosti, ako aj bezúhonnosti, nezávislosti a dôveryhodnosti. Poukazujeme na to, že súdni exekútori na rozdiel od správcov, musia mať právnické vzdelanie druhého stupňa a absolvovať päť ročnú koncipientskú prax, čo je dôležité práve z dôvodu vážnosti zásahu do majetkových pomerov účastníkov dražby a náročnosti právneho posúdenia existujúcich vlastníckych a iných právnych vzťahov všetkých dražbou dotknutých osôb. Exekútori sú zároveň združení v stavovskej komore a ich činnosť je prísne regulovaná. Lepšiu

pripravenosť exekútorov na dražobnú činnosť potvrdzuje aj prax, že správcovia pravidelne dražobnú činnosť v insolvenčných konaniach zabezpečujú prostredníctvom dražobných spoločností. Obdobne ako správcovia, externú realizáciu dražieb využívajú aj notári v konaniach o likvidácii dedičstva podľa § 205 a nasl. CMP. Externá realizácia dražby je však podľa nášho názoru nežiadúca a vedie k zbytočnému rozptýleniu majetkovej podstaty a samozrejme aj predĺženiu času potrebného pre speňaženie majetku, či už v insolvenčných konaniach alebo konaniach o dedičstve. Takéto externé zabezpečenie súdni exekútori neuskutočňujú a aj činnosť licitátora vykonáva súdny exekútor vždy osobne. Exekučnú dražbu nemôže vykonať odborný zamestnanec súdneho exekútora a dokonca ani jeho koncipient, hoci s dlhoročnou praxou. Preto sú práve súdni exekútori subjektmi, ktoré už podľa existujúcej právnej úpravy oprávnené a zároveň povinné (osobne) pri svojej hlavnej činnosti organizovať dražby. Dražobná činnosť je tradičnou činnosťou exekútorov v Európe. Predaje majetku na základe návrhu vlastníka, či záložného veriteľa na dražbe, by teda aj podľa odporúčaní CEPEJ mali byť jednou z úloh súdnych exekútorov.

SLASPO

7. bod § 6 ods. 1 a 2Navrhujeme upraviť minimálnu výšku plnenia z poistnej zmluvy. Odôvodnenie: Súčasná právna úprava stanovuje, že dražobníkom mohla byť osoba, ktorá splnila podmienky podľa zákona a taktiež dražobník bol povinný uzatvoriť zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s činnosťou dražobníka s minimálnou výškou plnenia 2 000 000 eura. V predkladanej novele zákonodarca predpokladá, že dražobníkom môže byť len správca konkurznej podstaty. Pričom správcovia konkurznej podstaty v súčasnosti majú zo zákona povinnosť uzatvoriť poistenie zodpovednosti a ich poistná suma je v podstatne nižšej výške ako budú musieť mať do budúcnosti, ak budú aj zároveň dražobníkmi. Sme toho názoru, že pre správcu konkurznej podstaty, ktorý sa rozhodne byť zároveň aj dražobníkom bude poistenie pridrahé, pretože si bude musieť platiť poistenie za činnosť správcu a taktiež za činnosť dražobníka. Nakoľko sám zákonodarca túto zmenu odôvodňuje fundovanosťou správcu konkurznej podstaty, tak nevidíme dôvod ponechávať tak vysokú sumu ako je aktuálne stanovená v zákone.

O

Slovenská

advokátska komo

ra

čl. I bod 7: V bode 7 sa navrhuje, aby dražobníkom bol pro futuro výlučne správca konkurznej podstaty. S ohľadom na dôvody, ktoré predkladateľa k návrhu viedli, a skúsenosti s doterajšom praxou, navrhujeme od predloženého návrhu upustiť a prijať alternatívne riešenie, v zmysle ktorého by dražobníkom bol advokát. Odôvodnenie: Podľa dôvodovej správy zámerom predkladateľa je zakotviť prísnejšie podmienky pre získanie statusu dražobníka. Malo by ísť o vysokoškolské vzdelanie a odbornú skúšku, takisto musí dražobník spĺňať podmienku bezúhonnosti a byť poistený. Advokát spĺňa tieto predpoklady, a má aj dostatočné skúsenosti, s

Z

ohľadom na to, že „pri výkone dobrovoľných dražieb ide väčšinou o závažný zásah do majetkových pomerov účastníkov a výkon dražby mnohokrát vyžaduje náročné právne posúdenie existujúcich vlastníckych, nájomných a iných vzťahov zúčastnených osôb“. Navyše, advokát nadobudol skúsenosti počas koncipientskej praxe. Podľa skúseností advokátov, títo viackrát prispeli k ochrane práv a záujmov osôb zúčastnených na dražbe, ktoré boli ohrozené jej protiprávnym priebehom alebo konaním proti dobrým mravom.

SOPK

Čl. I bod 42 - § 19a ods. 2 - dočasné upustenie od dražbyNavrhovaný nový inštitút neopodstatnene zasahuje do práv záložného veriteľa, navrhujeme preto vypustiť nový návrh § 19a ods. 2 bez náhrady. Dôsledkom uplatnenia tohto inštitútu akoukoľvek osobou bez akéhokoľvek dôvodu bude viesť len k výraznému spomaleniu alebo k úplnej eliminácii dražobného procesu. Súčasne nie je jasné, čo možno považovať za preukázanie podania návrhu na súd. Ide o obmedzovanie práv záložných veriteľov bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu, čím sa podporia špekulácie na strane dlžníkov s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich dlhov a realizácii dražby. Vlastník nehnuteľnosti má možnosť riadne a včas podať na súd návrh na neodkladné opatrenie, ktoré už dnes poskytuje dostatočnú ochranu. Nemáme informácie o tom, že by súdy v súčasnosti nestihli rozhodovať o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia. Primeraným riešením by bolo predĺženie lehoty pre súdy na rozhodovanie o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia.

Z

SOPK

Čl. I bod 42 - § 19a ods. 2 – dočasné upustenie od dražby Navrhovaný nový inštitút neopodstatnene zasahuje do práv záložného veriteľa, navrhujeme preto vypustiť nový návrh § 19a ods. 2 bez náhrady. Dôsledkom uplatnenia tohto inštitútu akoukoľvek osobou bez akéhokoľvek dôvodu bude viesť len k výraznému spomaleniu alebo k úplnej eliminácii dražobného procesu. Súčasne nie je jasné, čo možno považovať za preukázanie podania návrhu na súd. Ide o obmedzovanie práv záložných veriteľov bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu, čím sa podporia špekulácie na strane dlžníkov s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich dlhov a realizácii dražby. Vlastník nehnuteľnosti má možnosť riadne a včas podať na súd návrh na neodkladné opatrenie, ktoré už dnes poskytuje dostatočnú ochranu. Nemáme informácie o tom, že by súdy v súčasnosti nestihli rozhodovať o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia. Primeraným riešením by bolo predĺženie lehoty pre súdy na rozhodovanie o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia.

Z

SOPK

Čl. I bod 42 - § 19a ods. 2 – dočasné upustenie od dražby - zásadnáNavrhovaný nový inštitút neopodstatnene zasahuje do práv záložného veriteľa, navrhujeme preto vypustiť nový návrh § 19a ods. 2 bez náhrady. Dôsledkom uplatnenia tohto inštitútu akoukoľvek osobou bez akéhokoľvek dôvodu bude viesť len k výraznému

Z

spomaleniu alebo k úplnej eliminácii dražobného procesu. Súčasne nie je jasné, čo možno považovať za preukázanie podania návrhu na súd. Ide o obmedzovanie práv záložných veriteľov bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu, čím sa podporia špekulácie na strane dlžníkov s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich dlhov a realizácii dražby. Vlastník nehnuteľnosti má možnosť riadne a včas podať na súd návrh na neodkladné opatrenie, ktoré už dnes poskytuje dostatočnú ochranu. Nemáme informácie o tom, že by súdy v súčasnosti nestihli rozhodovať o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia. Primeraným riešením by bolo predĺženie lehoty pre súdy na rozhodovanie o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia.

SOPK

Čl. I bod 42 - § 19a ods. 2 – dočasné upustenie od dražby - zásadnáNavrhovaný nový inštitút neopodstatnene zasahuje do práv záložného veriteľa, navrhujeme preto vypustiť nový návrh § 19a ods. 2 bez náhrady. Dôsledkom uplatnenia tohto inštitútu akoukoľvek osobou bez akéhokoľvek dôvodu bude viesť len k výraznému spomaleniu alebo k úplnej eliminácii dražobného procesu. Súčasne nie je jasné, čo možno považovať za preukázanie podania návrhu na súd. Ide o obmedzovanie práv záložných veriteľov bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu, čím sa podporia špekulácie na strane dlžníkov s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich dlhov a realizácii dražby. Vlastník nehnuteľnosti má možnosť riadne a včas podať na súd návrh na neodkladné opatrenie, ktoré už dnes poskytuje dostatočnú ochranu. Nemáme informácie o tom, že by súdy v súčasnosti nestihli rozhodovať o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia. Primeraným riešením by bolo predĺženie lehoty pre súdy na rozhodovanie o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia.

Z

SOPK

Čl. I bod 52 - § 25 ods. 3 - úprava minimálnej odmeny dražobníkaNavrhujeme vypustiť nový návrh § 25 ods. 3 bez náhrady.Navrhujeme nestanoviť žiadnu dolnú hranicu odmeny dražobníkov a ponechať jej určenie na zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy o vykonaní dražby a na vývoj trhu v rámci konkurencie dražobných spoločností.

Z

SOPK

Čl. I bod 52 - § 25 ods. 3 - úprava minimálnej odmeny dražobníka Navrhujeme vypustiť nový návrh § 25 ods. 3 bez náhrady.Navrhujeme nestanoviť žiadnu dolnú hranicu odmeny dražobníkov a ponechať jej určenie na zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy o vykonaní dražby a na vývoj trhu v rámci konkurencie dražobných spoločností.

Z

SOPK

Čl. I bod 52 - § 25 ods. 3 - úprava minimálnej odmeny dražobníka Navrhujeme vypustiť nový návrh § 25 ods. 3 bez náhrady.Navrhujeme nestanoviť žiadnu dolnú hranicu odmeny dražobníkov a

Z

ponechať jej určenie na zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy o vykonaní dražby a na vývoj trhu v rámci konkurencie dražobných spoločností.

SOPK

Čl. I bod 52 - § 25 ods. 3 - úprava minimálnej odmeny dražobníka - zásadnáNavrhujeme vypustiť nový návrh § 25 ods. 3 bez náhrady.Navrhujeme nestanoviť žiadnu dolnú hranicu odmeny dražobníkov a ponechať jej určenie na zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy o vykonaní dražby a na vývoj trhu v rámci konkurencie dražobných spoločností.

Z

SOPK

Čl. IV bod. 1 - § 100 ods. 2 - premlčanie záložného práva a kvitanciaNakoľko ide podľa nášho názoru o protiústavný zásah do práv záložných veriteľov, navrhujeme nový návrh § 100 ods. 2 vypustiť bez náhrady. Podľa súčasnej právnej úpravy sa záložný veriteľ môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Začatie výkonu záložného práva má a musí mať vplyv na plynutie premlčacej doby záložného práva (práva vykonať záložné právo), premlčacia doba počas výkonu záložného práva spočíva a neplynie ďalej. Právo je premlčané (vrátane premlčania práva vykonať záložné práva) až keď uplynula príslušná premlčacia doba, ten kto je povinný niečo splniť, sa dovolal uplynutia premlčacej doby odôvodnenou a dôvodnou námietkou, a to u príslušného orgánu v príslušnom konaní. Premlčanie práva nastáva preto až vtedy, ak sú splnené všetky uvedené právne skutočnosti. Navrhovaná novela však vyššie uvedené vôbec nezohľadňuje a vytvára tak hrubý neprimeraný škodlivý zásah do majetkových práv záložného veriteľa. Navrhujeme situáciu vyriešiť spresnením pravidiel o premlčacej dobe a jej plynutí, pretrhnutí, zastavení a odklade. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme prijatie jednoznačnej právnej úpravy (v § 112 OZ), podľa ktorej premlčacia doba práva vykonať záložné právo neplynie počas výkonu záložného práva, pokiaľ sa vo výkone riadne pokračuje, pričom doba, po ktorú je neodkladným opatrením zakázaný výkon záložného práva alebo je tu iný dôvod, pre ktorý záložný veriteľ nemôže vykonávať záložné právo, sa do premlčacej doby nezarátava.

O

SOPK

Čl. IV bod. 1 - § 100 ods. 2 - premlčanie záložného práva a kvitanciaNakoľko ide podľa nášho názoru o protiústavný zásah do práv záložných veriteľov, navrhujeme nový návrh § 100 ods. 2 vypustiť bez náhrady. Podľa súčasnej právnej úpravy sa záložný veriteľ môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Začatie výkonu záložného práva má a musí mať vplyv na plynutie premlčacej doby záložného práva (práva vykonať záložné právo), premlčacia doba počas výkonu záložného práva spočíva a neplynie ďalej. Právo je premlčané (vrátane premlčania práva vykonať záložné práva) až keď uplynula príslušná premlčacia doba, ten kto je povinný niečo

Z

splniť, sa dovolal uplynutia premlčacej doby odôvodnenou a dôvodnou námietkou, a to u príslušného orgánu v príslušnom konaní. Premlčanie práva nastáva preto až vtedy, ak sú splnené všetky uvedené právne skutočnosti. Navrhovaná novela však vyššie uvedené vôbec nezohľadňuje a vytvára tak hrubý neprimeraný škodlivý zásah do majetkových práv záložného veriteľa. Navrhujeme situáciu vyriešiť spresnením pravidiel o premlčacej dobe a jej plynutí, pretrhnutí, zastavení a odklade. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme prijatie jednoznačnej právnej úpravy (v § 112 OZ), podľa ktorej premlčacia doba práva vykonať záložné právo neplynie počas výkonu záložného práva, pokiaľ sa vo výkone riadne pokračuje, pričom doba, po ktorú je neodkladným opatrením zakázaný výkon záložného práva alebo je tu iný dôvod, pre ktorý záložný veriteľ nemôže vykonávať záložné právo, sa do premlčacej doby nezarátava.

SOPK

Čl. IV bod. 1 - § 100 ods. 2 – premlčanie záložného práva a kvitancia Nakoľko ide podľa nášho názoru o protiústavný zásah do práv záložných veriteľov, navrhujeme nový návrh § 100 ods. 2 vypustiť bez náhrady. Podľa súčasnej právnej úpravy sa záložný veriteľ môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Začatie výkonu záložného práva má a musí mať vplyv na plynutie premlčacej doby záložného práva (práva vykonať záložné právo), premlčacia doba počas výkonu záložného práva spočíva a neplynie ďalej. Právo je premlčané (vrátane premlčania práva vykonať záložné práva) až keď uplynula príslušná premlčacia doba, ten kto je povinný niečo splniť, sa dovolal uplynutia premlčacej doby odôvodnenou a dôvodnou námietkou, a to u príslušného orgánu v príslušnom konaní. Premlčanie práva nastáva preto až vtedy, ak sú splnené všetky uvedené právne skutočnosti. Navrhovaná novela však vyššie uvedené vôbec nezohľadňuje a vytvára tak hrubý neprimeraný škodlivý zásah do majetkových práv záložného veriteľa. Navrhujeme situáciu vyriešiť spresnením pravidiel o premlčacej dobe a jej plynutí, pretrhnutí, zastavení a odklade. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme prijatie jednoznačnej právnej úpravy (v § 112 OZ), podľa ktorej premlčacia doba práva vykonať záložné právo neplynie počas výkonu záložného práva, pokiaľ sa vo výkone riadne pokračuje, pričom doba, po ktorú je neodkladným opatrením zakázaný výkon záložného práva alebo je tu iný dôvod, pre ktorý záložný veriteľ nemôže vykonávať záložné právo, sa do premlčacej doby nezarátava.

Z

SOPK

Čl. IV bod. 1 - § 100 ods. 2 – premlčanie záložného práva a kvitancia Nakoľko ide podľa nášho názoru o protiústavný zásah do práv záložných veriteľov, navrhujeme nový návrh § 100 ods. 2 vypustiť bez náhrady. Podľa súčasnej právnej úpravy sa záložný veriteľ môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Začatie výkonu záložného práva má a musí mať vplyv na plynutie premlčacej doby

Z

záložného práva (práva vykonať záložné právo), premlčacia doba počas výkonu záložného práva spočíva a neplynie ďalej. Právo je premlčané (vrátane premlčania práva vykonať záložné práva) až keď uplynula príslušná premlčacia doba, ten kto je povinný niečo splniť, sa dovolal uplynutia premlčacej doby odôvodnenou a dôvodnou námietkou, a to u príslušného orgánu v príslušnom konaní. Premlčanie práva nastáva preto až vtedy, ak sú splnené všetky uvedené právne skutočnosti. Navrhovaná novela však vyššie uvedené vôbec nezohľadňuje a vytvára tak hrubý neprimeraný škodlivý zásah do majetkových práv záložného veriteľa. Navrhujeme situáciu vyriešiť spresnením pravidiel o premlčacej dobe a jej plynutí, pretrhnutí, zastavení a odklade. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme prijatie jednoznačnej právnej úpravy (v § 112 OZ), podľa ktorej premlčacia doba práva vykonať záložné právo neplynie počas výkonu záložného práva, pokiaľ sa vo výkone riadne pokračuje, pričom doba, po ktorú je neodkladným opatrením zakázaný výkon záložného práva alebo je tu iný dôvod, pre ktorý záložný veriteľ nemôže vykonávať záložné právo, sa do premlčacej doby nezarátava.

SOPK

Čl.I bod 73-§36c ods. 1 - postavenie dražobníkaNavrhujeme poskytnúť podstatne dlhšie prechodné obdobie ako je novelou navrhované jednoročné prechodné obdobie, ktoré bude dostatočné na to, aby sa dražobníci prispôsobili podmienkam, ktoré sú potrebné na splnenie/získanie/nadobudnutie predpokladov pre výkon dražieb podľa nových pravidiel. Chápeme potrebu zvýšenia odbornosti a kvalifikačných predpokladov dražobníkov, avšak zvolený spôsob nepovažujeme za najlepšie riešenie. Lepším riešením sa podľa nás javí sprísnenie podmienok na vykonávanie dražobnej činnosti, a to napr. zvyšovaním odbornosti, limitmi poistenia zodpovednosti, vykonávaním pravidelných kontrol už existujúcich dražobných spoločností a pod. Súčasná prax konkurzných správcov pri realizácii dražby v rámci konkurzného konania je vo väčšine prípadov taká, že samotní správcovia konkurznej podstaty si objednávajú na výkon tejto činnosti profesionálne dražobné spoločnosti, čo len potvrdzuje, že navrhované riešenie nahradiť dražobné spoločnosti správcami konkurznej podstaty nereflektuje na aktuálnu situáciu a potreby trhu. Navrhovaným riešením dôjde len k spomaleniu dražobného procesu a k zvýšeniu nákladov. Dražobné spoločnosti majú detailnejší prehľad v realitnej oblasti a sú efektívnejší pri vyhľadávaní potenciálnych záujemcov o dražbu. Rovnako tu vidíme kolíziu v tom, ak by boli dražobné spoločnosti nútené okrem činnosti dražobníka vykonávať aj činnosť správcu konkurznej podstaty, o čo zrejme nemajú záujem.

Z

SOPK

K Čl. I bod 17 - § 12 ods. 3 - znalecký posudok predkladaný vlastníkomZavedenie možnosti pre vlastníka nehnuteľnosti predložiť vlastný znalecký posudok a využitie tejto možnosti vlastníkom nehnuteľnosti môže spôsobiť úplné zlyhanie inštitútu dobrovoľných dražieb, preto navrhujeme vypustiť nový návrh § 12 ods. 3 bez

Z

náhrady a v nadväznosti na vypustenie ods. 3 upraviť ostatné ustanovenia. Ako alternatívu pre zmiernenie dopadov navrhovaného ustanovenia §12 ods. 3 navrhujeme vypustiť aktuálnu úpravu § 16 ods. 6. Znalecký posudok predkladaný vlastníkom je najzásadnejším dopadom vo vzťahu k ohodnocovaniu predmetu dražby, nakoľko záujem vlastníka o čo najvyššiu hodnotu nehnuteľnosti vyvolá vytvorenie takej prekážky, ktorá bude mať za následok nemožnosť ukončenia dražby. Znalecké posudky predložené vlastníkmi negatívne ovplyvnia speňaženie nehnuteľností, ak dôjde k zvýšeniu znaleckých cien v týchto posudkoch. Predložením znaleckého posudku zo strany vlastníka, voči ktorému nie je možné podať námietky, resp. revízny posudok môže viesť k účelovému odďaľovaniu dražby zo strany vlastníka, vzhľadom na neprimerane vysokú cenu za nehnuteľnosť. Keďže znalecký posudok môže vlastník predkladať i opakovane, cielene sa bude brániť predaju zálohu a zmarí tak možnosť navrhovateľa dražby uspokojiť si pohľadávku touto formou. Znaleckým posudkom predkladaným vlastníkom by bola narušená rovnosť osôb zainteresovaných v dražobnom procese, nakoľko voči znaleckému posudku predloženému vlastníkom predmetu dražby nie je možné vzniesť námietky alebo vyhotoviť revízny posudok. Preto trváme na ponechaní súčasnej úpravy, podľa ktorej môže vlastník nehnuteľnosti požiadať dražobníka o vyhotovenie revízneho posudku. Najefektívnejším a najtransparentnejším prostriedkom ako dosiahnuť podmienky pre motivovanie verejnosti zúčastniť sa dražby a dosiahnuť maximálnu cenu za vydraženú nehnuteľnosť, je zavedenie elektronických dražieb a súčasne zabezpečenie právnej istoty pre vydražiteľa spolu s efektívnym vyprataním nehnuteľností pri nespolupracujúcich pôvodných vlastníkoch. Ak by sa vylúčili vyššie uvedené „hrozby“ spojené s nadobudnutím nehnuteľnosti v rámci dobrovoľnej dražby, je predpoklad, že táto skutočnosť pozitívne ovplyvní záujem verejnosti o dražby a súčasne i výšku ceny vydraženej nehnuteľnosti.

SOPK

K Čl. I bod 24 - § 14 ods. 3 - zásadnáNavrhujeme rozšíriť možnosť stanovenia dražobnej zábezpeky maximálne do výšky 50 % z najnižšieho podania a zároveň zvýšiť najvyššiu nominálnu hranicu na sumu 500.000 EUR. Možnosť navrhovateľa dražby a dražobníka, aby stanovili dražobnú zábezpeku maximálne do výšky 50 % z najnižšieho podania by bolo rovnakým riešením, ako je tomu je pri dražbách v exekúcii podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), kde exekútor nemá možnosť žiadať nižšiu ako 50 % zábezpeku. Zvýšenie najvyššej nominálnej hranice na sumu 500.000 EUR je riešením najmä pre prípady dražieb nehnuteľností alebo podnikov v hodnote niekoľko miliónov EUR, kde maximálna výška 50.000 EUR motivuje špekulantov uvažovať nad obštrukčným konaním. Zníženie maximálnej výšky dražobnej zábezpeky nie je adekvátne, nakoľko v prípade zmarenia dražby vydražiteľom by nemusela zábezpeka pokryť náklady dražby (najmä pri predmetoch dražby s nižšou hodnotou), čím by mohol hroziť vznik sporu o uhradenie zvyšku nákladov dražby. Výška zloženej dražobnej zábezpeky je pre záujemcov nepochybne motiváciou, aby nedochádzalo k

Z

zmareniu dražby a súčasne zabraňuje i rôznym špekulatívnym konaniam.

SOPK

K Čl. I bod 44 - § 20 ods. 10Navrhujeme vypustiť nový návrh § 20 ods. 10 bez náhrady a súčasne navrhujeme ponechať v platnosti ustanovenie § 16 ods. 7 v aktuálnom znení. Zamedzenie možnosti zníženia najnižšieho podania na dražbe považujeme za kontraproduktívne. Pokiaľ záujemcovia budú najnižšie podanie považovať za privysoké, vôbec sa dražby nezúčastnia, čo spôsobí vznik ďalších nákladov na opakované dražby, čomu sa v prípade možnosti zníženia najnižšieho podania dá predísť. Navrhovateľ dražby, ak nebude mať uspokojenú pohľadávku z výťažku dražby v plnej výške, bude musieť v konečnom dôsledku žalovať vyšší zostatok pohľadávky, s vyšším súdnym poplatkom za podanie návrhu, čím dôjde i k vyššiemu zaťaženiu spotrebiteľa. V súvislosti so zrušením možnosti zníženia najnižšieho podania je navrhovaná i zmena § 16 ods. 7, podľa ktorého sa vypúšťa možnosť dohodnúť v zmluve o vykonaní dražby oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a sumu, o ktorú je možné najnižšie podania znížiť. V zmysle vyššie uvedeného preto navrhujeme ponechať aj úpravu § 16 ods. 7 v aktuálnom znení.

Z

SOPK

K Čl. I bod 7 - § 6 ods.1Navrhujeme poskytnúť podstatne dlhšie prechodné obdobie ako je novelou navrhované jednoročné prechodné obdobie, ktoré bude dostatočné na to, aby sa dražobníci prispôsobili podmienkam, ktoré sú potrebné na splnenie/získanie/nadobudnutie predpokladov pre výkon dražieb podľa nových pravidiel. Chápeme potrebu zvýšenia odbornosti a kvalifikačných predpokladov dražobníkov, avšak zvolený spôsob nepovažujeme za najlepšie riešenie. Lepším riešením sa podľa nás javí sprísnenie podmienok na vykonávanie dražobnej činnosti, a to napr. zvyšovaním odbornosti, limitmi poistenia zodpovednosti, vykonávaním pravidelných kontrol už existujúcich dražobných spoločností a pod. Súčasná prax konkurzných správcov pri realizácii dražby v rámci konkurzného konania je vo väčšine prípadov taká, že samotní správcovia konkurznej podstaty si objednávajú na výkon tejto činnosti profesionálne dražobné spoločnosti, čo len potvrdzuje, že navrhované riešenie nahradiť dražobné spoločnosti správcami konkurznej podstaty nereflektuje na aktuálnu situáciu a potreby trhu. Navrhovaným riešením dôjde len k spomaleniu dražobného procesu a k zvýšeniu nákladov. Dražobné spoločnosti majú detailnejší prehľad v realitnej oblasti a sú efektívnejší pri vyhľadávaní potenciálnych záujemcov o dražbu. Rovnako tu vidíme kolíziu v tom, ak by boli dražobné spoločnosti nútené okrem činnosti dražobníka vykonávať aj činnosť správcu konkurznej podstaty, o čo zrejme nemajú záujem.

Z

SOPK

K Čl. I bod 7 - § 7 ods. 3 písm. b)Navrhujeme vypustiť. Vyhlásenie o tom, či by sa pohľadávka v konkurze uspokojovala ako podriadená alebo ako nepodriadená,

O

nemá vplyv na ďalší proces dražby, a preto ho považujeme za nadbytočné.

SOPK

K Čl. I bodu 17 - § 12 ods. 3 – znalecký posudok predkladaný vlastníkom Zavedenie možnosti pre vlastníka nehnuteľnosti predložiť vlastný znalecký posudok a využitie tejto možnosti vlastníkom nehnuteľnosti môže spôsobiť úplné zlyhanie inštitútu dobrovoľných dražieb, preto navrhujeme vypustiť nový návrh § 12 ods. 3 bez náhrady a v nadväznosti na vypustenie ods. 3 upraviť ostatné ustanovenia. Ako alternatívu pre zmiernenie dopadov navrhovaného ustanovenia §12 ods. 3 navrhujeme vypustiť aktuálnu úpravu § 16 ods. 6. Znalecký posudok predkladaný vlastníkom je najzásadnejším dopadom vo vzťahu k ohodnocovaniu predmetu dražby, nakoľko záujem vlastníka o čo najvyššiu hodnotu nehnuteľnosti vyvolá vytvorenie takej prekážky, ktorá bude mať za následok nemožnosť ukončenia dražby. Znalecké posudky predložené vlastníkmi negatívne ovplyvnia speňaženie nehnuteľností, ak dôjde k zvýšeniu znaleckých cien v týchto posudkoch. Predložením znaleckého posudku zo strany vlastníka, voči ktorému nie je možné podať námietky, resp. revízny posudok môže viesť k účelovému odďaľovaniu dražby zo strany vlastníka, vzhľadom na neprimerane vysokú cenu za nehnuteľnosť. Keďže znalecký posudok môže vlastník predkladať i opakovane, cielene sa bude brániť predaju zálohu a zmarí tak možnosť navrhovateľa dražby uspokojiť si pohľadávku touto formou. Znaleckým posudkom predkladaným vlastníkom by bola narušená rovnosť osôb zainteresovaných v dražobnom procese, nakoľko voči znaleckému posudku predloženému vlastníkom predmetu dražby nie je možné vzniesť námietky alebo vyhotoviť revízny posudok. Preto trváme na ponechaní súčasnej úpravy, podľa ktorej môže vlastník nehnuteľnosti požiadať dražobníka o vyhotovenie revízneho posudku. Najefektívnejším a najtransparentnejším prostriedkom ako dosiahnuť podmienky pre motivovanie verejnosti zúčastniť sa dražby a dosiahnuť maximálnu cenu za vydraženú nehnuteľnosť, je zavedenie elektronických dražieb a súčasne zabezpečenie právnej istoty pre vydražiteľa spolu s efektívnym vyprataním nehnuteľností pri nespolupracujúcich pôvodných vlastníkoch. Ak by sa vylúčili vyššie uvedené „hrozby“ spojené s nadobudnutím nehnuteľnosti v rámci dobrovoľnej dražby, je predpoklad, že táto skutočnosť pozitívne ovplyvní záujem verejnosti o dražby a súčasne i výšku ceny vydraženej nehnuteľnosti.

Z

SOPK

K Čl. I bodu 17 - § 12 ods. 3 – znalecký posudok predkladaný vlastníkom Zavedenie možnosti pre vlastníka nehnuteľnosti predložiť vlastný znalecký posudok a využitie tejto možnosti vlastníkom nehnuteľnosti môže spôsobiť úplné zlyhanie inštitútu dobrovoľných dražieb, preto navrhujeme vypustiť nový návrh § 12 ods. 3 bez náhrady a v nadväznosti na vypustenie ods. 3 upraviť ostatné ustanovenia. Ako alternatívu pre zmiernenie dopadov navrhovaného ustanovenia §12 ods. 3 navrhujeme vypustiť aktuálnu úpravu § 16 ods. 6. Znalecký posudok predkladaný vlastníkom je

Z

najzásadnejším dopadom vo vzťahu k ohodnocovaniu predmetu dražby, nakoľko záujem vlastníka o čo najvyššiu hodnotu nehnuteľnosti vyvolá vytvorenie takej prekážky, ktorá bude mať za následok nemožnosť ukončenia dražby. Znalecké posudky predložené vlastníkmi negatívne ovplyvnia speňaženie nehnuteľností, ak dôjde k zvýšeniu znaleckých cien v týchto posudkoch. Predložením znaleckého posudku zo strany vlastníka, voči ktorému nie je možné podať námietky, resp. revízny posudok môže viesť k účelovému odďaľovaniu dražby zo strany vlastníka, vzhľadom na neprimerane vysokú cenu za nehnuteľnosť. Keďže znalecký posudok môže vlastník predkladať i opakovane, cielene sa bude brániť predaju zálohu a zmarí tak možnosť navrhovateľa dražby uspokojiť si pohľadávku touto formou. Znaleckým posudkom predkladaným vlastníkom by bola narušená rovnosť osôb zainteresovaných v dražobnom procese, nakoľko voči znaleckému posudku predloženému vlastníkom predmetu dražby nie je možné vzniesť námietky alebo vyhotoviť revízny posudok. Preto trváme na ponechaní súčasnej úpravy, podľa ktorej môže vlastník nehnuteľnosti požiadať dražobníka o vyhotovenie revízneho posudku. Najefektívnejším a najtransparentnejším prostriedkom ako dosiahnuť podmienky pre motivovanie verejnosti zúčastniť sa dražby a dosiahnuť maximálnu cenu za vydraženú nehnuteľnosť, je zavedenie elektronických dražieb a súčasne zabezpečenie právnej istoty pre vydražiteľa spolu s efektívnym vyprataním nehnuteľností pri nespolupracujúcich pôvodných vlastníkoch. Ak by sa vylúčili vyššie uvedené „hrozby“ spojené s nadobudnutím nehnuteľnosti v rámci dobrovoľnej dražby, je predpoklad, že táto skutočnosť pozitívne ovplyvní záujem verejnosti o dražby a súčasne i výšku ceny vydraženej nehnuteľnosti.

SOPK

K Čl. I bodu 1K Čl. bodu 17- § 12 ods. 3 – znalecký posudok predkladaný vlastníkom - zásadnáZavedenie možnosti pre vlastníka nehnuteľnosti predložiť vlastný znalecký posudok a využitie tejto možnosti vlastníkom nehnuteľnosti môže spôsobiť úplné zlyhanie inštitútu dobrovoľných dražieb, preto navrhujeme vypustiť nový návrh § 12 ods. 3 bez náhrady a v nadväznosti na vypustenie ods. 3 upraviť ostatné ustanovenia. Ako alternatívu pre zmiernenie dopadov navrhovaného ustanovenia §12 ods. 3 navrhujeme vypustiť aktuálnu úpravu § 16 ods. 6. Znalecký posudok predkladaný vlastníkom je najzásadnejším dopadom vo vzťahu k ohodnocovaniu predmetu dražby, nakoľko záujem vlastníka o čo najvyššiu hodnotu nehnuteľnosti vyvolá vytvorenie takej prekážky, ktorá bude mať za následok nemožnosť ukončenia dražby. Znalecké posudky predložené vlastníkmi negatívne ovplyvnia speňaženie nehnuteľností, ak dôjde k zvýšeniu znaleckých cien v týchto posudkoch. Predložením znaleckého posudku zo strany vlastníka, voči ktorému nie je možné podať námietky, resp. revízny posudok môže viesť k účelovému odďaľovaniu dražby zo strany vlastníka, vzhľadom na neprimerane vysokú cenu za nehnuteľnosť. Keďže znalecký posudok môže vlastník predkladať i opakovane, cielene sa bude brániť predaju zálohu a zmarí tak možnosť navrhovateľa dražby uspokojiť si pohľadávku touto formou. Znaleckým posudkom predkladaným vlastníkom by bola narušená rovnosť osôb

Z

zainteresovaných v dražobnom procese, nakoľko voči znaleckému posudku predloženému vlastníkom predmetu dražby nie je možné vzniesť námietky alebo vyhotoviť revízny posudok. Preto trváme na ponechaní súčasnej úpravy, podľa ktorej môže vlastník nehnuteľnosti požiadať dražobníka o vyhotovenie revízneho posudku. Najefektívnejším a najtransparentnejším prostriedkom ako dosiahnuť podmienky pre motivovanie verejnosti zúčastniť sa dražby a dosiahnuť maximálnu cenu za vydraženú nehnuteľnosť, je zavedenie elektronických dražieb a súčasne zabezpečenie právnej istoty pre vydražiteľa spolu s efektívnym vyprataním nehnuteľností pri nespolupracujúcich pôvodných vlastníkoch. Ak by sa vylúčili vyššie uvedené „hrozby“ spojené s nadobudnutím nehnuteľnosti v rámci dobrovoľnej dražby, je predpoklad, že táto skutočnosť pozitívne ovplyvní záujem verejnosti o dražby a súčasne i výšku ceny vydraženej nehnuteľnosti.

SOPK

K Čl. I bodu 24 - § 14 ods. 3Navrhujeme rozšíriť možnosť stanovenia dražobnej zábezpeky maximálne do výšky 50 % z najnižšieho podania a zároveň zvýšiť najvyššiu nominálnu hranicu na sumu 500.000 EUR. Možnosť navrhovateľa dražby a dražobníka, aby stanovili dražobnú zábezpeku maximálne do výšky 50 % z najnižšieho podania by bolo rovnakým riešením, ako je tomu je pri dražbách v exekúcii podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), kde exekútor nemá možnosť žiadať nižšiu ako 50 % zábezpeku. Zvýšenie najvyššej nominálnej hranice na sumu 500.000 EUR je riešením najmä pre prípady dražieb nehnuteľností alebo podnikov v hodnote niekoľko miliónov EUR, kde maximálna výška 50.000 EUR motivuje špekulantov uvažovať nad obštrukčným konaním. Zníženie maximálnej výšky dražobnej zábezpeky nie je adekvátne, nakoľko v prípade zmarenia dražby vydražiteľom by nemusela zábezpeka pokryť náklady dražby (najmä pri predmetoch dražby s nižšou hodnotou), čím by mohol hroziť vznik sporu o uhradenie zvyšku nákladov dražby. Výška zloženej dražobnej zábezpeky je pre záujemcov nepochybne motiváciou, aby nedochádzalo k zmareniu dražby a súčasne zabraňuje i rôznym špekulatívnym konaniam.

Z

SOPK

K Čl. I bodu 24 - § 14 ods. 3 – zásadnáNavrhujeme rozšíriť možnosť stanovenia dražobnej zábezpeky maximálne do výšky 50 % z najnižšieho podania a zároveň zvýšiť najvyššiu nominálnu hranicu na sumu 500.000 EUR. Možnosť navrhovateľa dražby a dražobníka, aby stanovili dražobnú zábezpeku maximálne do výšky 50 % z najnižšieho podania by bolo rovnakým riešením, ako je tomu je pri dražbách v exekúcii podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), kde exekútor nemá možnosť žiadať nižšiu ako 50 % zábezpeku. Zvýšenie najvyššej nominálnej hranice na sumu 500.000 EUR je riešením najmä pre prípady dražieb nehnuteľností alebo podnikov v hodnote niekoľko miliónov EUR, kde maximálna výška 50.000 EUR motivuje špekulantov uvažovať nad obštrukčným konaním.

Z

Zníženie maximálnej výšky dražobnej zábezpeky nie je adekvátne, nakoľko v prípade zmarenia dražby vydražiteľom by nemusela zábezpeka pokryť náklady dražby (najmä pri predmetoch dražby s nižšou hodnotou), čím by mohol hroziť vznik sporu o uhradenie zvyšku nákladov dražby. Výška zloženej dražobnej zábezpeky je pre záujemcov nepochybne motiváciou, aby nedochádzalo k zmareniu dražby a súčasne zabraňuje i rôznym špekulatívnym konaniam.

SOPK

K Čl. I bodu 24 - § 14 ods. 3 – zásadnáNavrhujeme rozšíriť možnosť stanovenia dražobnej zábezpeky maximálne do výšky 50 % z najnižšieho podania a zároveň zvýšiť najvyššiu nominálnu hranicu na sumu 500.000 EUR. Možnosť navrhovateľa dražby a dražobníka, aby stanovili dražobnú zábezpeku maximálne do výšky 50 % z najnižšieho podania by bolo rovnakým riešením, ako je tomu je pri dražbách v exekúcii podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), kde exekútor nemá možnosť žiadať nižšiu ako 50 % zábezpeku. Zvýšenie najvyššej nominálnej hranice na sumu 500.000 EUR je riešením najmä pre prípady dražieb nehnuteľností alebo podnikov v hodnote niekoľko miliónov EUR, kde maximálna výška 50.000 EUR motivuje špekulantov uvažovať nad obštrukčným konaním. Zníženie maximálnej výšky dražobnej zábezpeky nie je adekvátne, nakoľko v prípade zmarenia dražby vydražiteľom by nemusela zábezpeka pokryť náklady dražby (najmä pri predmetoch dražby s nižšou hodnotou), čím by mohol hroziť vznik sporu o uhradenie zvyšku nákladov dražby. Výška zloženej dražobnej zábezpeky je pre záujemcov nepochybne motiváciou, aby nedochádzalo k zmareniu dražby a súčasne zabraňuje i rôznym špekulatívnym konaniam.

Z

SOPK

K Čl. I bodu 24 - § 14 ods. 3 - zásadnáNavrhujeme rozšíriť možnosť stanovenia dražobnej zábezpeky maximálne do výšky 50 % z najnižšieho podania a zároveň zvýšiť najvyššiu nominálnu hranicu na sumu 500.000 EUR. Možnosť navrhovateľa dražby a dražobníka, aby stanovili dražobnú zábezpeku maximálne do výšky 50 % z najnižšieho podania by bolo rovnakým riešením, ako je tomu je pri dražbách v exekúcii podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), kde exekútor nemá možnosť žiadať nižšiu ako 50 % zábezpeku. Zvýšenie najvyššej nominálnej hranice na sumu 500.000 EUR je riešením najmä pre prípady dražieb nehnuteľností alebo podnikov v hodnote niekoľko miliónov EUR, kde maximálna výška 50.000 EUR motivuje špekulantov uvažovať nad obštrukčným konaním. Zníženie maximálnej výšky dražobnej zábezpeky nie je adekvátne, nakoľko v prípade zmarenia dražby vydražiteľom by nemusela zábezpeka pokryť náklady dražby (najmä pri predmetoch dražby s nižšou hodnotou), čím by mohol hroziť vznik sporu o uhradenie zvyšku nákladov dražby. Výška zloženej dražobnej zábezpeky je pre záujemcov nepochybne motiváciou, aby nedochádzalo k zmareniu dražby a súčasne zabraňuje i rôznym špekulatívnym konaniam. Čl. I bod 42 - § 19a ods. 2 – dočasné upustenie od dražby

O

- zásadná Navrhovaný nový inštitút neopodstatnene zasahuje do práv záložného veriteľa, navrhujeme preto vypustiť nový návrh § 19a ods. 2 bez náhrady. Dôsledkom uplatnenia tohto inštitútu akoukoľvek osobou bez akéhokoľvek dôvodu bude viesť len k výraznému spomaleniu alebo k úplnej eliminácii dražobného procesu. Súčasne nie je jasné, čo možno považovať za preukázanie podania návrhu na súd. Ide o obmedzovanie práv záložných veriteľov bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu, čím sa podporia špekulácie na strane dlžníkov s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich dlhov a realizácii dražby. Vlastník nehnuteľnosti má možnosť riadne a včas podať na súd návrh na neodkladné opatrenie, ktoré už dnes poskytuje dostatočnú ochranu. Nemáme informácie o tom, že by súdy v súčasnosti nestihli rozhodovať o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia. Primeraným riešením by bolo predĺženie lehoty pre súdy na rozhodovanie o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia. K Čl. I bodu 44 - § 20 ods. 10 – zásadná Navrhujeme vypustiť nový návrh § 20 ods. 10 bez náhrady a súčasne navrhujeme ponechať v platnosti ustanovenie § 16 ods. 7 v aktuálnom znení. Zamedzenie možnosti zníženia najnižšieho podania na dražbe považujeme za kontraproduktívne. Pokiaľ záujemcovia budú najnižšie podanie považovať za privysoké, vôbec sa dražby nezúčastnia, čo spôsobí vznik ďalších nákladov na opakované dražby, čomu sa v prípade možnosti zníženia najnižšieho podania dá predísť. Navrhovateľ dražby, ak nebude mať uspokojenú pohľadávku z výťažku dražby v plnej výške, bude musieť v konečnom dôsledku žalovať vyšší zostatok pohľadávky, s vyšším súdnym poplatkom za podanie návrhu, čím dôjde i k vyššiemu zaťaženiu spotrebiteľa. V súvislosti so zrušením možnosti zníženia najnižšieho podania je navrhovaná i zmena § 16 ods. 7, podľa ktorého sa vypúšťa možnosť dohodnúť v zmluve o vykonaní dražby oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a sumu, o ktorú je možné najnižšie podania znížiť. V zmysle vyššie uvedeného preto navrhujeme ponechať aj úpravu § 16 ods. 7 v aktuálnom znení. Čl. I bod 52 - § 25 ods. 3 - úprava minimálnej odmeny dražobníka - zásadná Navrhujeme vypustiť nový návrh § 25 ods. 3 bez náhrady. Navrhujeme nestanoviť žiadnu dolnú hranicu odmeny dražobníkov a ponechať jej určenie na zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy o vykonaní dražby a na vývoj trhu v rámci konkurencie dražobných spoločností.

SOPK

K Čl. I bodu 44 - § 20 ods. 10 Navrhujeme vypustiť nový návrh § 20 ods. 10 bez náhrady a súčasne navrhujeme ponechať v platnosti ustanovenie § 16 ods. 7 v aktuálnom znení. Zamedzenie možnosti zníženia najnižšieho podania na dražbe považujeme za kontraproduktívne. Pokiaľ záujemcovia budú najnižšie podanie považovať za privysoké, vôbec sa dražby nezúčastnia, čo spôsobí vznik ďalších nákladov na opakované dražby, čomu sa v prípade možnosti zníženia najnižšieho podania dá predísť. Navrhovateľ dražby, ak nebude mať uspokojenú pohľadávku z výťažku dražby v plnej výške, bude musieť v konečnom dôsledku žalovať vyšší zostatok pohľadávky, s vyšším súdnym poplatkom za podanie návrhu, čím dôjde i k vyššiemu zaťaženiu spotrebiteľa. V súvislosti so zrušením možnosti

Z

zníženia najnižšieho podania je navrhovaná i zmena § 16 ods. 7, podľa ktorého sa vypúšťa možnosť dohodnúť v zmluve o vykonaní dražby oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a sumu, o ktorú je možné najnižšie podania znížiť. V zmysle vyššie uvedeného preto navrhujeme ponechať aj úpravu § 16 ods. 7 v aktuálnom znení.

SOPK

K Čl. I bodu 44 - § 20 ods. 10 – Navrhujeme vypustiť nový návrh § 20 ods. 10 bez náhrady a súčasne navrhujeme ponechať v platnosti ustanovenie § 16 ods. 7 v aktuálnom znení. Zamedzenie možnosti zníženia najnižšieho podania na dražbe považujeme za kontraproduktívne. Pokiaľ záujemcovia budú najnižšie podanie považovať za privysoké, vôbec sa dražby nezúčastnia, čo spôsobí vznik ďalších nákladov na opakované dražby, čomu sa v prípade možnosti zníženia najnižšieho podania dá predísť. Navrhovateľ dražby, ak nebude mať uspokojenú pohľadávku z výťažku dražby v plnej výške, bude musieť v konečnom dôsledku žalovať vyšší zostatok pohľadávky, s vyšším súdnym poplatkom za podanie návrhu, čím dôjde i k vyššiemu zaťaženiu spotrebiteľa. V súvislosti so zrušením možnosti zníženia najnižšieho podania je navrhovaná i zmena § 16 ods. 7, podľa ktorého sa vypúšťa možnosť dohodnúť v zmluve o vykonaní dražby oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a sumu, o ktorú je možné najnižšie podania znížiť. V zmysle vyššie uvedeného preto navrhujeme ponechať aj úpravu § 16 ods. 7 v aktuálnom znení.

Z

SOPK

K Čl. I bodu 44 - § 20 ods. 10 – zásadnáNavrhujeme vypustiť nový návrh § 20 ods. 10 bez náhrady a súčasne navrhujeme ponechať v platnosti ustanovenie § 16 ods. 7 v aktuálnom znení. Zamedzenie možnosti zníženia najnižšieho podania na dražbe považujeme za kontraproduktívne. Pokiaľ záujemcovia budú najnižšie podanie považovať za privysoké, vôbec sa dražby nezúčastnia, čo spôsobí vznik ďalších nákladov na opakované dražby, čomu sa v prípade možnosti zníženia najnižšieho podania dá predísť. Navrhovateľ dražby, ak nebude mať uspokojenú pohľadávku z výťažku dražby v plnej výške, bude musieť v konečnom dôsledku žalovať vyšší zostatok pohľadávky, s vyšším súdnym poplatkom za podanie návrhu, čím dôjde i k vyššiemu zaťaženiu spotrebiteľa. V súvislosti so zrušením možnosti zníženia najnižšieho podania je navrhovaná i zmena § 16 ods. 7, podľa ktorého sa vypúšťa možnosť dohodnúť v zmluve o vykonaní dražby oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a sumu, o ktorú je možné najnižšie podania znížiť. V zmysle vyššie uvedeného preto navrhujeme ponechať aj úpravu § 16 ods. 7 v aktuálnom znení.

Z

SOPK

K Čl. I bodu 7 - § 6 ods. 1V súlade s predchádzajúcou pripomienkou navrhujeme ponechať možnosť vykonávania dražieb i terajším dražobníkom popri správcoch konkurznej podstaty. Ak je záujem rozšíriť okruh osôb oprávnených vykonávať dražby, navrhujeme uviesť druhú vetu, v

Z

prvom odseku nasledovne: „Dražobníkom môže byť aj osoba zapísaná v zozname správcov podľa osobitného predpisu,8) ktorá nemá pozastavený výkon správcovskej činnosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.“

SOPK

K Čl. I bodu 7 - § 6 ods. 1 - zásadnáV súlade s predchádzajúcou pripomienkou navrhujeme ponechať možnosť vykonávania dražieb i terajším dražobníkom popri správcoch konkurznej podstaty. Ak je záujem rozšíriť okruh osôb oprávnených vykonávať dražby, navrhujeme uviesť druhú vetu, v prvom odseku nasledovne: „Dražobníkom môže byť aj osoba zapísaná v zozname správcov podľa osobitného predpisu,8) ktorá nemá pozastavený výkon správcovskej činnosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.“

Z

SOPK

K Čl. I bodu 7 - § 7 ods. 2Navrhujeme zrušiť/upraviť povinnosť navrhovateľa dražby oznamovať konania, o ktorých má vedomosť. Z navrhovaného ustanovenia nie je zrejmé, v akom rozsahu by mal byť povinný navrhovateľ dražby skúmať, či sú vedené súdne alebo rozhodcovské konania, resp. či sa to týka aj konaní, ktoré sú zapísané na LV a teda skutočnosť, že sú vedené je všeobecne dostupná.

O

SOPK

K Čl. I bodu 7 - § 7 ods. 2Navrhujeme zrušiť/upraviť povinnosť navrhovateľa dražby oznamovať konania, o ktorých má vedomosť. Z navrhovaného ustanovenia nie je zrejmé, v akom rozsahu by mal byť povinný navrhovateľ dražby skúmať, či sú vedené súdne alebo rozhodcovské konania, resp. či sa to týka aj konaní, ktoré sú zapísané na LV a teda skutočnosť, že sú vedené je všeobecne dostupná.

O

SOPK

K Čl. I bodu 7 - § 7 ods. 2Navrhujeme zrušiť/upraviť povinnosť navrhovateľa dražby oznamovať konania, o ktorých má vedomosť. Z navrhovaného ustanovenia nie je zrejmé, v akom rozsahu by mal byť povinný navrhovateľ dražby skúmať, či sú vedené súdne alebo rozhodcovské konania, resp. či sa to týka aj konaní, ktoré sú zapísané na LV a teda skutočnosť, že sú vedené je všeobecne dostupná.

O

SOPK

K Čl. I bodu 7 - § 7 ods. 2 Navrhujeme zrušiť/upraviť povinnosť navrhovateľa dražby oznamovať konania, o ktorých má vedomosť. Z navrhovaného

O

ustanovenia nie je zrejmé, v akom rozsahu by mal byť povinný navrhovateľ dražby skúmať, či sú vedené súdne alebo rozhodcovské konania, resp. či sa to týka aj konaní, ktoré sú zapísané na LV a teda skutočnosť, že sú vedené je všeobecne dostupná.

SOPK

K Čl. I bodu 7 - § 7 ods. 3 písm. b) Navrhujeme vypustiť. Vyhlásenie o tom, či by sa pohľadávka v konkurze uspokojovala ako podriadená alebo ako nepodriadená, nemá vplyv na ďalší proces dražby, a preto ho považujeme za nadbytočné.

O

SOPK

K Čl. I bodu 7 - § 7 ods. 3 písm. b) Navrhujeme vypustiť. Vyhlásenie o tom, či by sa pohľadávka v konkurze uspokojovala ako podriadená alebo ako nepodriadená, nemá vplyv na ďalší proces dražby, a preto ho považujeme za nadbytočné.

O

SOPK

K Čl. I bodu 7 - § 7 ods. 3 písm. b) Navrhujeme vypustiť. Vyhlásenie o tom, či by sa pohľadávka v konkurze uspokojovala ako podriadená alebo ako nepodriadená, nemá vplyv na ďalší proces dražby, a preto ho považujeme za nadbytočné.

O

SOPK

K Čl. I bodu 7 - §6 ods. 1V súlade s predchádzajúcou pripomienkou navrhujeme ponechať možnosť vykonávania dražieb i terajším dražobníkom popri správcoch konkurznej podstaty. Ak je záujem rozšíriť okruh osôb oprávnených vykonávať dražby, navrhujeme uviesť druhú vetu, v prvom odseku nasledovne: „Dražobníkom môže byť aj osoba zapísaná v zozname správcov podľa osobitného predpisu,8) ktorá nemá pozastavený výkon správcovskej činnosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.“

Z

SOPK

K Čl. I bodu 7- § 6 ods. 1 - zásadnáV súlade s predchádzajúcou pripomienkou navrhujeme ponechať možnosť vykonávania dražieb i terajším dražobníkom popri správcoch konkurznej podstaty. Ak je záujem rozšíriť okruh osôb oprávnených vykonávať dražby, navrhujeme uviesť druhú vetu, v prvom odseku nasledovne: „Dražobníkom môže byť aj osoba zapísaná v zozname správcov podľa osobitného predpisu,8) ktorá nemá pozastavený výkon správcovskej činnosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.“

Z

SOPK

K Čl. I bodu 73 - § 36c ods. 1 –postavenie dražobníka (§ 6 ods. 1) Navrhujeme poskytnúť podstatne dlhšie prechodné obdobie ako je novelou navrhované jednoročné prechodné obdobie, ktoré bude

Z

dostatočné na to, aby sa dražobníci prispôsobili podmienkam, ktoré sú potrebné na splnenie/získanie/nadobudnutie predpokladov pre výkon dražieb podľa nových pravidiel. Chápeme potrebu zvýšenia odbornosti a kvalifikačných predpokladov dražobníkov, avšak zvolený spôsob nepovažujeme za najlepšie riešenie. Lepším riešením sa podľa nás javí sprísnenie podmienok na vykonávanie dražobnej činnosti, a to napr. zvyšovaním odbornosti, limitmi poistenia zodpovednosti, vykonávaním pravidelných kontrol už existujúcich dražobných spoločností a pod. Súčasná prax konkurzných správcov pri realizácii dražby v rámci konkurzného konania je vo väčšine prípadov taká, že samotní správcovia konkurznej podstaty si objednávajú na výkon tejto činnosti profesionálne dražobné spoločnosti, čo len potvrdzuje, že navrhované riešenie nahradiť dražobné spoločnosti správcami konkurznej podstaty nereflektuje na aktuálnu situáciu a potreby trhu. Navrhovaným riešením dôjde len k spomaleniu dražobného procesu a k zvýšeniu nákladov. Dražobné spoločnosti majú detailnejší prehľad v realitnej oblasti a sú efektívnejší pri vyhľadávaní potenciálnych záujemcov o dražbu. Rovnako tu vidíme kolíziu v tom, ak by boli dražobné spoločnosti nútené okrem činnosti dražobníka vykonávať aj činnosť správcu konkurznej podstaty, o čo zrejme nemajú záujem.

SOPK

K Čl. I bodu 73 - § 36c ods. 1 postavenie dražobníka (§6 ods.1)Navrhujeme poskytnúť podstatne dlhšie prechodné obdobie ako je novelou navrhované jednoročné prechodné obdobie, ktoré bude dostatočné na to, aby sa dražobníci prispôsobili podmienkam, ktoré sú potrebné na splnenie/získanie/nadobudnutie predpokladov pre výkon dražieb podľa nových pravidiel. Chápeme potrebu zvýšenia odbornosti a kvalifikačných predpokladov dražobníkov, avšak zvolený spôsob nepovažujeme za najlepšie riešenie. Lepším riešením sa podľa nás javí sprísnenie podmienok na vykonávanie dražobnej činnosti, a to napr. zvyšovaním odbornosti, limitmi poistenia zodpovednosti, vykonávaním pravidelných kontrol už existujúcich dražobných spoločností a pod. Súčasná prax konkurzných správcov pri realizácii dražby v rámci konkurzného konania je vo väčšine prípadov taká, že samotní správcovia konkurznej podstaty si objednávajú na výkon tejto činnosti profesionálne dražobné spoločnosti, čo len potvrdzuje, že navrhované riešenie nahradiť dražobné spoločnosti správcami konkurznej podstaty nereflektuje na aktuálnu situáciu a potreby trhu. Navrhovaným riešením dôjde len k spomaleniu dražobného procesu a k zvýšeniu nákladov. Dražobné spoločnosti majú detailnejší prehľad v realitnej oblasti a sú efektívnejší pri vyhľadávaní potenciálnych záujemcov o dražbu. Rovnako tu vidíme kolíziu v tom, ak by boli dražobné spoločnosti nútené okrem činnosti dražobníka vykonávať aj činnosť správcu konkurznej podstaty, o čo zrejme nemajú záujem.

Z

SOPK

K Čl.I bodu 73-§36c ods.1 - postavenie dražobníkaNavrhujeme poskytnúť podstatne dlhšie prechodné obdobie ako je novelou navrhované jednoročné prechodné obdobie, ktoré bude

Z

dostatočné na to, aby sa dražobníci prispôsobili podmienkam, ktoré sú potrebné na splnenie/získanie/nadobudnutie predpokladov pre výkon dražieb podľa nových pravidiel. Chápeme potrebu zvýšenia odbornosti a kvalifikačných predpokladov dražobníkov, avšak zvolený spôsob nepovažujeme za najlepšie riešenie. Lepším riešením sa podľa nás javí sprísnenie podmienok na vykonávanie dražobnej činnosti, a to napr. zvyšovaním odbornosti, limitmi poistenia zodpovednosti, vykonávaním pravidelných kontrol už existujúcich dražobných spoločností a pod. Súčasná prax konkurzných správcov pri realizácii dražby v rámci konkurzného konania je vo väčšine prípadov taká, že samotní správcovia konkurznej podstaty si objednávajú na výkon tejto činnosti profesionálne dražobné spoločnosti, čo len potvrdzuje, že navrhované riešenie nahradiť dražobné spoločnosti správcami konkurznej podstaty nereflektuje na aktuálnu situáciu a potreby trhu. Navrhovaným riešením dôjde len k spomaleniu dražobného procesu a k zvýšeniu nákladov. Dražobné spoločnosti majú detailnejší prehľad v realitnej oblasti a sú efektívnejší pri vyhľadávaní potenciálnych záujemcov o dražbu. Rovnako tu vidíme kolíziu v tom, ak by boli dražobné spoločnosti nútené okrem činnosti dražobníka vykonávať aj činnosť správcu konkurznej podstaty, o čo zrejme nemajú záujem.

ÚGKKSR

1. K čl. I, bod 7V návrhu § 7 zákona o dobrovoľných dražbách žiadame vypustiť odsek 4 a ostatné odseky následne prečíslovať. Odôvodnenie: Podľa návrhu znenia § 7 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako 30 dní. V tejto súvislosti by sme chceli poukázať na snahu zo strany štátu odbremeniť fyzické a právnické osoby od podmienok preukazovania rôznych dokladov v papierovej podobe, ak sú požadované údaje vedené v elektronickej podobe. Uvedená pripomienka súvisí s tým, že ÚGKK SR umožňuje prehliadať údaje katastra nehnuteľností (ktorých obsahom sú aj údaje preukazujúce vlastnícke právo k určitej nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností) prostredníctvom webových aplikácií, napr. CICA, KAPOR, ESKN, pričom údaje sú aktualizované na dennej báze v pracovných dňoch. Na zistenie základných informácií z listu vlastníctva tak už nie je potrebné osobne navštíviť príslušný okresný úrad, katastrálny odbor a vyžiadať si doklad o vlastníctve v papierovej podobe. Zároveň by sme chceli upozorniť na skutočnosť, že požiadavku, aby výpis z listu vlastníctva nebol starší ako 30 dní, nepovažujeme v súčasnosti za opodstatnenú, nakoľko 30 dní starý výpis z listu vlastníctva nemusí zodpovedať aktuálnemu stavu zápisov vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, preto je aj pre dražobníka výhodnejšie si overiť údaje prostredníctvom vyššie uvedených webových aplikácií, ktoré obsahujú údaje aktualizované na dennej báze. Na základe uvedeného žiadame požiadavku na predloženie výpisu z listu vlastníctva vypustiť. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Z

ÚGKKSR

2. K čl. I, bod 50V § 24 ods. 2 žiadame doplniť, že v zápisnici o vykonaní dražby sa uvedú aj práva k predmetu dražby, ktoré podľa navrhovaného § 27 zákona o dobrovoľných dražbách zanikajú. Odôvodnenie: Podľa navrhovanej právnej úpravy v § 30 zákona o dobrovoľných dražbách niektoré práva k predmetu dražby prechodom vlastníckeho práva na vydražiteľa zanikajú. V zápisnici o vykonaní dražby by mali byť uvedené aj práva k predmetu dražby, ktoré zanikajú, pričom táto zápisnica by bola podkladom pre výmaz uvedených práv z katastra nehnuteľností vo vzťahu k právam zapísaným v katastri nehnuteľností. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Z

ÚGKKSR

3. K čl. I, bod 57V navrhovanom § 27 zákona o dobrovoľných dražbách žiadame doplniť a precizovať právnu úpravu nadobudnutia vlastníctva predmetu dražby vydražiteľom, ktorým je osoba povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu, ktorá v čase príklepu nebola zapísaná v tomto registri. Odôvodnenie: Právnu úpravu navrhovanú v § 27 predloženého materiálu považujeme za nedostatočnú. V prvom rade poukazujeme na skutočnosť, že orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, ktorý by mal vykonať zápis vlastníckeho práva v prospech vydražiteľa, nevie vždy a jednoznačne zistiť, či vydražiteľ je osobou, ktorá má byť zapísaná v registri partnerov verejného sektora. Ďalej poukazujeme na to, že je potrebné doplniť, či vydražiteľ, ktorým je osoba povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu, ktorá v čase príklepu nebola zapísaná v tomto registri, nadobudne vlastnícke právo k predmetu dražby, ak sa dodatočne zapíše do registra partnerov verejného sektora. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Z

ÚGKKSR

4. K čl. I, bod 62V dôvodovej správe k navrhovanému § 30 zákona o dobrovoľných dražbách žiadame výslovne doplniť, že ak bol navrhovateľom dražby vlastník predmetu dražby, práva zodpovedajúce vecným bremenám, a predkupné práva viaznuce na predmete dražby prechodom vlastníckeho práva dražbou nezanikajú. Odôvodnenie: V záujme odstránenie akýchkoľvek eventuálnych pochybností žiadame v dôvodovej správe uviesť, že pod slovami „nie sú dotknuté“ je potrebné rozumieť, že uvedené práva prechodom vlastníckeho práva dražbou nezanikajú. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Z

ÚGKKSR

5. K čl. I, bod 62V navrhovanom § 30 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách žiadame za slovami Občiansky zákonník doplniť poznámku pod čiarou s odkazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú v danom smere relevantné, zrejme by malo ísť o navrhované § 151ma ods. 11 a 12 Občianskeho zákonníka. Odôvodnenie: V záujme odstránenia akýchkoľvek prípadných výkladových

Z

pochybností žiadame doplniť odkaz na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú v danom prípade relevantné. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

ÚGKKSR

K čl. IV, bod 1V § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka žiadame na konci pripojiť tieto vety: „Ak sa záložné právo, z ktorého premlčaný nárok vyplýva a voči ktorému bola vznesená námietka premlčania, týka hnuteľných vecí, záložný veriteľ vydá záložcovi na jeho žiadosť a trovy záloh. Ak je záložné právo, z ktorého premlčaný nárok vyplýva a voči ktorému bola vznesená námietka premlčania, registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv“) zriadenom podľa osobitného zákona2d), katastri nehnuteľností alebo v osobitnom registri2e), vykoná sa výmaz záložného práva na základe rozhodnutia súdu, z ktorého bude zrejmé toto premlčanie alebo spoločného návrhu záložného veriteľa a záložcu“. Odôvodnenie: Zápis záložných práv k nehnuteľnostiam s premlčaným výkonom v katastri nehnuteľností nepochybne deformuje trh s nehnuteľnosťami. V katastri nehnuteľnosti totiž zostávajú takéto záložné práva zapísané aj keď ich nie je možné vykonať. Česká judikatúra takýto výmaz pripustila, avšak na Slovensku ekvivalentné súdne rozhodnutie chýba. Snahu zákonodarcu normatívne riešiť túto problematiku je potrebné oceniť, ale navrhované znenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nesprávne formulované a v praxi by vyžadovanie súhlasu záložného veriteľa s výmazom záložného práva aj po súdnom rozhodnutí v podstate viedlo k obsolétnosti takto navrhovanej úpravy. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Z

ÚJDSR

článku I bod 15 (§ 11 ods. 7)Odporúčame druhú vetu nahradiť napríklad vetou: „Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné na účet dražobníka, pokiaľ platba bola na účet dražobníka pripísaná najneskôr tri dni pred dražbou; dlžník alebo vlastník predmetu dražby môže zaplatiť vstupné v hotovosti aj v deň konania dražby.“ Kontrola úhrady vstupného tesne pred začatím dražby je realizovateľná dosť ťažko, nakoľko je potrebné overiť nielen poukázanie finančných prostriedkov, ale ich reálne pripísanie na účet, ako aj identifikácia účastníka dražby vis a vis toho, kto platbu poukázal. Vhodným spôsob ako stransparetniť proces dražieb sa javí ich elektronizácia.

O

ÚJDSR

článku I bod 16 (§ 11 ods. 8)Vzhľadom na to, že priebeh dražby je osvedčovaný notárom, navrhované ustanovenie postráda svoj význam. Predpokladáme, že cieľom predkladateľa bolo stransparentniť proces dražieb a ich špekulatívnemu priebehu. Riešenie, ktoré by splnilo rovnaký účel a

O

zvýšilo by transparentneosť procesu je zavedenie elektronizácie dražieb.

ÚJDSR

článku I bod 17 (§ 12)Podľa nášho názoru by bolo vhodné v navrhovanom znení zakotviť pravidlá týkajúce sa znaleckého posudku predloženého zo strany vlastníka, napríklad obmedzenie, aby znalecký posudok predložený vlastníkom nemohol byť vypracovaný znalcom, ktorý už niekedy predmet dražby ohodnocoval, čím by sa odstránila jeho prípadná zaujatosť. Okrem uvedeného by bolo vhodné upraviť, koľko krát v procese dražby môže vlastník využiť možnosť predloženia vlastného znaleckého posudku, aby sa predišlo neúmernému predlžovaniu procesu.

O

ÚJDSR

článku I bod 36 (§ 17 ods. 6)Uvedené ustanovenie ukladá povinnosť vyvesiť oznámenie o dražbe spoločenstvu alebo správcovi, avšak ak si túto nesplní dražobník nemá žiadnu reálnu možnosť splnenie tejto povinnosti ovplyvniť, ani skontrolovať a dražba môže byť práve z tohto dôvodu vyhlásená súdom za neplatnú. Vhodnejším spôsobom sa javí elektronizácia dražiebm prípadne zriadenie centrálnej webovej adresy v správe predkladateľa, pričom dražobník by mal povinnosť uverejniť na nej každú dražbu. Tým by sa zabezpečila transparentnosť informovanosť verejnosti o dražbách.

O

ÚJDSR

článku I bod 50 (§ 24 ods. 1 písm. j))Obávame sa, že návrh na zverejnenie údajov o všetkých účastníkoch v zápisnici v navrhovanom rozsahu nie je v súlade s ochranou osobných údajov. Dostatočná kontrola je, podľa násho názoru, zabezpečená možnosťou nahliadnutia oprávneným osobám do dražobného spisu, v ktorom sa nachádza zoznam účastníkov so všetkými identifikačným údajmi.

O

ÚJDSR

článku I bod 52 (§ 25 ods. 2)Na jednej strane je snaha predkladateľa o zvýšenie kvalifikácie dražobníkov, na strane druhej návrh na zníženie ich odmeny. Pri porovnaní s odmeňovaním na realitnom trhu, prípade s odmenami exekútorov (20 % z vymáhanej pohľadávky) a náročnosti výkonu exekúcii s výkonom dražieb, sa javí navrhovaná zmena ako nie celkom logická. Nvrhujeme ponechať v pôvodnom znení.

O

ÚJDSR

K článku I bod 12 (§ 11 ods. 1)Domnivame sa, že navrhované znenie nepočíta so situáciou keď je predmetom dražby súbor nehnuteľností, alebo súbor nehnuteľných a hnuteľných vecí, ktoré sa bežne nachádzajú v rôznych krajoch (napríklad prípad siete prevádzok). Preto

O

odporúčame uvedené ustanovenie doplniť o výnimku v prípade dražby súboru vecí.

ÚJDSR

K článku I. bod 5 (§ 5 ods. 8)V navrhovanom znení odporúčame vypustiť slovné „navrhovateľ dražby. Domnievame sa, že vylúčenie navrhovateľa dražby z pozície účastníka obmedzí jeho potenciálne právo na vyriešenie situácie nadobudnutím zálohu,najmä ak navrhovateľ nezískava vedomosťou o podmienkach dražby žiadnu výhodu, keďže zákon napríklad presne stanovuje podmienky znižovania.

O

ÚJDSR

K článku I. bod 7 (§ 6 ods. 1)Predkladateľ uvedeným návrhom prakticky odoberá oprávnenie na prevádzkovanie živnosti dražobníka subjektom zapísaným v zozname dražobníkov a výkon tejto podnikateľskej činnosti zveruje výlučne osobám, ktoré sú zapísané v zozname správcov. Chápeme, že cieľom predkladateľa bolo zrejme zvýšiť odbornú kvalifikáciu subjektov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť dražobníka, obávame sa však, že navrhované riešenie nie je proporcionálne vo vzťahu k tomuto úmyslu. Máme za to, že jednoročné prechodné obdobie stanovené predkladateľom nebude postačujúce na ukončenie vysokoškolského štúdia v odbore ekonómia alebo právo a teda navrhovateľ pre určitý okruh licencovaných subjektov pripravil objektívne nesplniteľné podmienky.

O

ÚJDSR

K článku I. bod 7 (§ 6 ods. 3)Cieľ predkladateľa je zrejmý, zmenšiť závislosť dražobníka od navrhovateľa. Odporúčame preformulovať slovné spojenie „..o ktorých má navrhovateľ dražby vedomosť...“ na slovné spojenie „...ktorých je navrhovateľ dražby účastníkom....“ Nakoľko v prípadnom súdnom spore by bolo komplikované preukazovať, že navrhovateľ o niečom nemal vedomosť.

O

ÚPPVII

čl. IVčl. IV odporúčame uvádzať ako čl. II a pôvodné články II a III primerane prečíslovať. Podľa bodu 27.2 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám je v prípade novelizácie viacerých predpisov uvádzať ich v poradí od skôr prijatých. Legislatívno-technická pripomienka

O

ÚPVSR

čl. I bod 7Uplatňujeme zásadnú pripomienku k čl. I bod 7 (§ 7 ods. 6). Poukazujeme na rozpor medzi navrhovanou úpravou § 7 ods. 6 písm. c) navrhovaného právneho predpisu a ustanoveniami zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon), zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch, zákona č. 517/2007 Z. z. o

Z

úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach a ich vykonávacích predpisov. Tieto právne predpisy upravujúce jednotlivé predmety priemyselného vlastníctva a konanie úradu vo vzťahu k nim explicitne neupravujú zápis začatia výkonu záložného práva, tzn. začatie výkonu záložného práva sa do registrov vedených úradom nezapisuje. Podľa týchto predpisov sa do registra úradu vo vzťahu k záložnému právu zapisuje len vznik a zánik záložného práva. Opísaný rozpor by bolo vhodné odstrániť. Uvedené by si však vyžiadalo novelizáciu súvisiacich právnych predpisov, resp. vykonávacích predpisov a rovnako úpravu registrov vedených úradom, s ktorou by boli spojené negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy (tieto dopady neboli súčasťou posúdenia vplyvov navrhovanej právnej úpravy).

Verejnosť Hoci sa jedná o pripomienku nad rámec tohto návrhu, touto cestou si dovoľujem požiadať predkladateľa - Ministerstvo

spravodlivosti SR, aby vypracovalo a predložilo návrh novely Ústavy SR, ktorá umožní fyzickým a právnickým osobám spolu s ústavou sťažnosťou podľa čl. 127 Ústavy SR iniciovať zároveň aj konanie o súlade tých právnych predpisov, na základe ktorých došlo k namietanému porušeniu práv (resp. tých právnych predpisov, ktorých uplatnením došlo k namietanému porušeniu práv). Súčasná úprava neumožňuje fyzickým a právnickým osobám účinne sa brániť voči porušovaniu ich základných práv a slobôd, ku ktorým dochádza priamo legislatívou resp. právnymi predpismi (najmä zákonmi). Takýto stav je však v zjavnom rozpore s medzinárodnými záväzkami SR, a to najmä s ohľadom na článok 1 a článok 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Slovenská republika je v zmysle článku 13 Dohovoru viazaná, aby každému priznala právo na účinný prostriedok nápravy, ak došlo k porušeniu ľudských práv podľa Dohovoru, a to zahŕňa aj porušovanie práv právnymi predpismi. Žiadny takýto prostriedok však v SR neexistuje, pretože z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že v ústavnej sťažnosti nie je možné namietať neústavnosť právnych predpisov. V zmysle požiadaviek Dohovoru a judikatúry ESĽP neobstojí ani odkazovanie na možnosť podania podnetu inej oprávnenej osobe (napr. verejnému ochrancovi práv alebo generálnemu prokurátorovi), pretože podľa judikatúry ESĽP musí byť prostriedok nápravy priamo dostupný dotknutej osobe, teda musí mať možnosť na priamo podať taký návrh. Súčasný stav je neudržateľný a je potrebné ho bezodkladne riešiť, inak Slovenskej republike do budúcna hrozia ďalšie finančné ujmy spočívajúce v tom, že SR bude musieť platiť nemalé odškodnenia na základe rozhodnutia ESĽP (hoci by sa ním dalo predísť, ak by ich napravil na vnútroštátnej úrovni už Ústavný súd SR vyslovením nesúladu právnych predpisov na návrh sťažovateľa). Dokonca sa už niekoľkokrát stalo, keď ESĽP poukázal na to, že v SR neexistuje prostriedok nápravy proti právnemu predpisu porušujúcemu ľudské práva. Takisto upozorňujem, že na tento problém poukázala aj samotná zástupkyňa vlády SR pred ESĽP Marica Pirošíková v tomto príspevku (str. 6):

O

https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992216/Prispevok_Pirosikova.pdf/34a96e4c-497b-40c8-83de-d09dce73b9f3 Ministerstvo spravodlivosti SR (ako gestor tejto právnej oblasti) zrejme ignoruje tento problém, čím však prispieva k porušovaniu medzinárodných záväzkov SR ako aj k porušovaniu ľudských práv podľa Dohovoru. Žiadam preto, aby Ministerstvo spravodlivosti SR resp. vláda SR tento problém konečne začali riadne riešiť.

Verejnosť

§ 20 odsek 10Tento bod bude viesť k tomu, že sa spraví oproti dvom trom až niekoľkonásobne viac kôl, šekuláciam to vôbec nezabráni. Skôr to bude mať za následok výrazné zvýšenie nákladov na samotný proces dražby, čo v konečnom dôsledku bude musieť platiť dlžník.

O

Verejnosť

§ 36c§ 36c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2019 (1) Dražobník, ktorý spĺňa podmienky podľa predpisov účinných do 30. novembra 2019, môže organizovať dražbu do 30. novembra 2020. Poznámka: Veľmi krátke prechodné obdobie, krkolomne splniteľné pre tých, ktorí už teraz nie sú zapísaný do zoznamu správcov konkurzných podstát.

O

Verejnosť

§ 11 ods. 1V praxi sa najmä pri väčších pohľadávkach, ktoré sú zabezpečené súborom vecí stáva, že predmet dražby sa nachádza v územných obvodoch rôznych krajov. Z tohto dôvodu nie je prakticky možné zabezpečiť, aby sa dražba konala v územnom obvode samosprávneho kraja, kde sa predmet dražby nachádza. Rozdelením predmetu dražby by mohlo dôjsť k poškodeniu dlžníka, ako aj veriteľa, keďže by sa tým znížila predajnosť predmetu dražbu. Riešením by bolo zaviesť výnimku pri dražbe súboru vecí.

O

Verejnosť

§ 11 ods. 4Ak sa má dosiahnuť dražbou čo najvyššia možná cena predmetu dražbu, resp. jej predaj vôbec, je nevyhnutné, aby sa o dražbe dozvedela čo najväčšia skupina potenciálnych záujemcov. Predmety dražby sa častokrát nachádzajú v obciach, kde o internete ani nepočuli a netušia čo je register dražieb a obchodný vestník. Ich informačným kanálom je klasický leták, prípadne inzerát v miestnych novinách alebo novinách s celoštátnou pôsobnosťou. Vypustením povinnosti printovej inzercie sa značným spôsobom obmedzí informovanosť o dražbách, preto je potrebné ponechať druhú vetu v pôvodnom znení.

O

Verejnosť

§ 11 ods. 4Pokiaľ zákonodarca vypustí povinnosť zverejniť oznam o konaní dražby v periodickej tlači, v zákone ponechá iba povinnosť

O

zverejnenia oznámenia o dražbe v obchodnom vestníku a v registri dražieb. Táto situácia môže viesť k absolútnemu zníženiu informovanosti o dražbe v prípadoch, keď na tom bude záujem. Jednoducho sa vykoná iba "povinné zverejnenie" a tým môže v konečnom dôsledku dôjsť k obmedzeniu informovanosti o konanej dražbe. Predkladateľ nezavádza namiesto zrušenej inzercie v periodickej tlači žiadnu inú formu povinnej inzercie. Okrem toho je potrebné zohľadniť aj ten fakt, že ak bude predmet dražby inzerovaný iba prostredníctvom internetu, Slovensko zatiaľ nemá internetové pokrytie na takej úrovni, aby mali k informáciám prístup aj "obyčajní" ľudia v málo rozvinutých regiónoch. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby sa v § 11 ods. 4 ponechala druhá veta v pôvodnom znení.

Verejnosť

§ 11 ods. 4Pre účely lepšej informovanosti verejnosti a možnosti zvýšenia účasti verejnosti na dražbe navrhujeme ponechať možnosť oboznamovať verejnosť cestou printovej reklamy.

O

Verejnosť

§ 11 ods. 4 koniec trasparentnosti v dražbách.Znenie navrhované predkladateľom: „V § 11 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta a slovo „bezodkladne“ sa nahrádza slovami „bez zbytočného odkladu“.“ Z nenápadného návrhu znenia je zrejmý zásadný dopad a smerovanie predkladateľa, ktorý namiesto toho, aby zvýšil transparentnosť dražieb zavedením širších a moderných komunikačných kanálov, tak, aby o dražbe vedel čo najväčší počet ľudí a dosiahol sa tak pre dlžníkov, čo najvyšší výťažok, ponižuje základnú súčasnú transparentnosť vo forme jednej inzercie v lokálnom periodiku, kde sa predmet dražby nachádza, na obecnú tabuľu. Žiaľ inšpirácie tejto vlády transparentnosťou a la „korková nástenka“ je zdá sa nevyčerpateľnou a aj MS SR sa pokúša model „korkovej nástenky“ vnútiť jedinému v súčasnosti fungujúcemu nástroju vymožiteľnosti práva. Nemusíme sa viac rozpisovať na to, aby širokej verejnosti bolo zrejmé, že cieľom MS SR nie je vytvoriť transparentné právne prostredie, v ktorom bude verejnosť informovaná o konaní dražby a stačí si len položiť otázku: Kedy som vlastne naposledy videl úradnú tabulu obce?. Navrhujeme, aby sa predkladateľ zákona skutočne obrátil na subjekty, ktoré legislatívnemu procesu rozumejú nielen z formálneho hľadiska ale najmä z hľadiska aplikačnej praxe, aby sa nestalo, že ktorékoľvek ministerstvo predloží návrh novely zákona, natoľko vzdialenej reálnemu životu. Žiaľ je to skutočne výsmech, že v 21. storočí považuje MS SR za transparentný komunikačný kanál úradnú tabulu obce. Bez ohľadu na skutočnosť, že viem pripojiť len občiansku pripomienku, považujte ju prosím za zásadnú, pretože sa snažíte významne znížiť transparentnosť dražieb a konáte tak v neprospech všetkých na dražbe zúčastnených subjektov.

O

Verej § 11 ods. 7 O

nosť Ak by mal dražobník do otvorenia dražby popri iných povinnostiach, sledovať do poslednej sekundy otvorenia dražby, či došlo k pripísaniu 5 EUR na jeho účet, tak navrhovaná úprava v praxi nebude vôbec fungovať. Ak je cieľom navrhovanej úpravy obmedziť vstup problematických osôb na dražbu, ako vhodný spôsob by bolo možné stransparentniť proces dražieb najmä formou ich elektronizácie.

Verejnosť

§ 11 ods. 7Cieľom predkladateľom navrhovanej úpravy je zjavne snaha o obmedzenie prítomnosti problematických osôb, ktoré sa snažia celoplošne mariť dražby, na dražbe, avšak toto opatrenie v praxi nebude dostačujúce. Väčšina týchto osôb už marenie dražieb vykonáva tak povediac organizovane a zaplatenie vstupného pred dražbou na účet dražobníka práve pre tieto osoby nebude žiadnou prekážkou. Pokiaľ zákonodarca plánoval obmedziť účasť týchto osôb a zároveň stransparentniť proces dražieb, mohol zvoliť ako vhodnejšiu alternatívu skôr elektronizáciu dražieb, čo by v konečnom dôsledku vyriešilo nie len prítomnosť problematických osôb ale aj prítomnosť rôznych špekulantov, ktorí priamo na dražbe odrádzajú ostatných záujemcov.

O

Verejnosť

§ 11 ods. 7Navrhujeme nastaviť vstupné na 1 dražobný deň maximálne 5 EUR na osobu a deň. Navrhujeme doplniť možnosť vylúčiť verejnosť a/alebo účastníka dražby z účasti na dražbe pokiaľ a) nie je zaplatené vstupné, ak ho dražobník vyžaduje, alebo b) účastník dražby alebo verejnosť v priebehu konania dražby rušia jej priebeh chovaním odporujúcim dobrým mravom.

O

Verejnosť

§ 11 ods. 7Toto ustanovenie je v praxi veľmi ťažko realizovateľné. Nie je možné, aby dražobník popri iných povinnostiach, ktoré má pred otvorením dražby kontroloval, či došlo k pripísaniu vstupného na jeho účet a preveril, či peniaze ktoré prišli boli skutočne prevedené osobou ktorá sa domáha byť prítomná na dražbe ako verejnosť.

O

Verejnosť

§ 11 ods. 7 Navrhujeme nastaviť vstupné na 1 dražobný deň maximálne 5 EUR na osobu a deň. Navrhujeme doplniť možnosť vylúčiť verejnosť a/alebo účastníka dražby z účasti na dražbe pokiaľ a) nie je zaplatené vstupné, ak ho dražobník vyžaduje, alebo b) účastník dražby alebo verejnosť v priebehu konania dražby rušia jej priebeh chovaním odporujúcim dobrým mravom.

O

Verej § 11 ods.1 O

nosť Uvedené ustanovenie nemá logický dôvod a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že častokrát je predmetom dražby vec, ktorá nie je vecou bežnej spotreby a teda nie je jej nadobudnutie viazané na lokalitu ale na osobný záujem uvedenú vec v dražbe kúpiť, ide najmä o hodnotnejšie veci.

Verejnosť

§ 11 ods.8Uvedená navrhovaná zmena nemá opodstatnenie a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že dražbu vo väčšine prípadov osvedčuje notár, ide o duplicitné zaznamenávanie priebehu dražby, ktoré len v zvýšenej miere zaťaží dražobníka a súčasne tým navýši aj nákladovosť dražby. Navrhujeme aby došlo k úprave v zmysle, že prostriedky na zaznamenávanie priebehu dražby sa použijú v prípade, ak z dražby nie je vyhotovená notárska zápisnica.

O

Verejnosť

§ 11 odsek 1Čo v prípade, ak bude predmetom dražby súbor nehnuteľností, alebo súbor nehnuteľných a hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v rôznych krajoch. S takouto možnosťou zjavne nepočítali pri tvorbe novely.

O

Verejnosť

§ 12"(1) Dražobník zabezpečí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby." Navrhujem presnejšiu definíciu, vystihujúcu konkrétnu situáciu: " Dražobník požiada znalca z príslušného oboru zapísaného do zoznamu znalcov vedeným Ministerstvo spravodlivosti SR o ohodnotenie predmetu dražby na základe všetkých jemu dostupných a dodaných podkladov tak, aby najviac zodpovedal znalecký posudok realite po splnení všetkých zákonných podmienok z príslušného zákona na základe ktorého sa znalecký posudok vyhotovuje ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku."

O

Verejnosť

§ 12Predĺženie lehoty na umožnenie ohodnotenia z 3 na 4 týždne nemá žiadny praktický význam, akurát predĺži samotnú realizáciu dražby. Taktiež ponechanie neurčitého pojmu „spravidla“ vytvára priestor pre špekulácie na úkor veriteľov. Uloženie povinnosti dražobníkovi vo výzve na umožnenie ohodnotenia určiť vlastný odhad ceny nehnuteľnosti, ktorú ešte nevidel, nemá absolútne žiaden zmysel. Na určenie ceny nehnuteľnosti slúži znalecký posudok. Predkladateľ ďalej navrhuje možnosť, aby samotný vlastník mohol predložiť vlastný znalecký posudok, pričom nie je vylúčené ani jeho opakované predkladanie. V návrhu chýbajú akékoľvek pravidlá týkajúce sa znaleckého posudku predloženého zo strany vlastníka, minimálne obmedzenie, aby znalecký posudok predložený vlastníkom nemohol byť vypracovaný znalcom, ktorý už niekedy predmet dražby ohodnocoval, aby sa odstránila

O

prípadná zaujatosť a upraviť, koľko krát v procese dražby môže vlastník využiť možnosť predloženia vlastného znaleckého posudku.

Verejnosť

§ 12V danom ustanovení prišlo k mnohým nelogickým zmenám, no tá ktorá má najzásadnejší dopad v negatívnom zmysle je zmena, podľa ktorej si po novom bude môcť vlastník predložiť vlastný znalecký posudok, pričom nie je vylúčené ani jeho opakované predkladanie.

O

Verejnosť

§ 12 Predkladateľ navrhuje aby posudok dal vypracovať dlžník avšak z praxe je zrejmé že dlžníci svoje posudky nadhodnocujú aby mali priestor na námietky a predlžovanie dražby resp. procesu čo bude mať zásadný dopad na práva veriteľa

O

Verejnosť

§ 12 Zámer predkladateľa nie je celkom zrejmý, pretože návrh novely vôbec nekonzultoval s odbornou verejnosťou a samotný proces dražby sa žiaľ pokúša znefunkčniť ustanoveniami, ktoré vytvárajú obrovský priestor pre manipulácie a špekulácie s dražbou na úkor oprávnených osôb, veriteľov.

O

Verejnosť

§ 12 ods. 2Podľa navrhovaného znenia bude dražobník povinný vo výzve na umožnenie ohodnotenia nehnuteľnosti uviesť vlastný odhad hodnoty draženej nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že dražobník nie je znalcom, akým spôsobom bude stanovovať takýto odhad? Nie je vôbec zrejmé, z čoho má dražobník vychádzať pri stanovení hodnoty nehnuteľnosti, ktorú v čase odoslania výzvy nevidel... Toto riešenie je zjavne nelogické.Predmetné ustanovenie bude mať za následok stanovovanie nereálnych hodnôt dražených nehnuteľností a jednoznačne znefunkční celý proces dražby. Takto stanovený odhad zo strany dražobníka budú vlastníci vnímať automaticky ako podhodnotený a samozrejme to bude viesť k hromadnému vypracovávaniu vlastných znaleckých posudkov podľa navrhovaného znenia ods. 3, pričom znalcovia budú zo strany vlastníkov tlačení k stanoveniu neúmerne vysokej hodnoty. Navrhujem z ustanovenia vypustiť text: "hodnotu predmetu dražby určenú vlastným odhadom v eurách,".

O

Verejnosť

§ 12 ods. 2Pre účely dražby je záväzné výlučne znalecké ohodnotenie nehnuteľnosti, nie je dôvod, aby dražobník uvádzal vlastný odhad vo

O

výzve na umožnenie ohodnotenia predmetu dražby.

Verejnosť

§ 12 ods. 3Podľa v súčasnosti platného zákona má vlastník predmetu dražby možnosť podať proti znaleckému posudku vypracovanému pre účely dražby námietky, v rámci ktorých môže žiadať o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, pričom pre účely dražby sa použije ten znalecký posudok, ktorý stanovuje hodnotu nehnuteľnosti vyššiu. Som toho názoru, že takéto nastavenie je dobré a pre praktickú aplikáciu dostatočné. Predkladateľ sa zrejme nezamýšľal nad tým, že pokiaľ ide o dražbu realizovanú na návrh záložného veriteľa, ide o nútený výkon záložného práva, ktorý nastupuje až v štádiu, kedy sa záložný veriteľ nevie dohodnúť s dlžníkom na dobrovoľnom splatení pohľadávky. Takýmito úpravami sa docieli predlžovanie celého procesu dražby a navyšovanie jej nákladov, čo v konečnom dôsledku bude na škodu práve dlžníkovi...

O

Verejnosť

§ 13 (2) § 13 (2) Ak najnižšie podanie presahuje 16 500 eur alebo ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, účastníkom dražby musí byť umožnená obhliadka predmetu dražby najmenej v dvoch termínoch uvedených v oznámení o dražbe, ktoré nesmú byť určené na rovnaký deň, zároveň dražobník je povinný dodržať obhliadku nehnuteľnosti v rozsahu maximálne 96 hodín po sebe. Dnes je bežnou praxou u niektorých dražobníkov obchádzať zákon o Dobrovoľných dražbách vo veci termínu obhliadok v ten istý deň, tak, že prvý termín obhliadky je poobede a druhý na druhý deň doobeda, maximálny rozsah hodín medzi obhliadkami je 24 hod aj kratší. Vzhľadom na termín uverejnenia oznámenia o dražbe, prípadne oznámenia o opakovanej dražbe v príslušných zákonom stanovených registroch a samotným termínom dražby je minimálne 18 dní je dostatok času na väčší časový horizont uskutočniť obhliadky nehnuteľností za účelom zvýšenia reálneho záujmu, prípadne opätovného obhliadnutia nehnuteľností.

O

Verejnosť

§ 13a ods. 3Navrhujeme doplniť povinnosť záložných veriteľov, ktorých právo predchádza záložnému právu, pre ktoré sa dražba realizuje, a) špecifikovať zabezpečenú pohľadávku čo do istiny a jej príslušenstva, poradia zabezpečovacieho práva; a b) uviesť, či si uplatňujú svoju zabezpečenú pohľadávku na uspokojenie z výťažku dražby, a tým dochádza k uplatneniu výkonu ich záložného práva.

O

Verejnosť

§ 14 Navrhujeme stanoviť povinnosť pre dražobníka a) Držať zložené zábezpeky počas konania dražby v držažobnej miestnosti, b)

O

zabezpečiť bezpečnostnú službu, ktorá má byť prítomná počas dňa konania dražby.

Verejnosť

§ 14 Zníženie dražobnej zábezpeky vytvára priestor na špekulatívne marenie dražieb pretože postih bude pre špekulanta nepostačujúci preto navrhujem ponechať 30 %

O

Verejnosť

§ 14 (3 )(3) Dražobná zábezpeka nesmie presiahnuť 10% z najnižšieho podania; najviac 50 000 eur. Zákonodarca týmto návrhom opomenul praktické situácie hlavne v prípade nižších súm hodnôt predmetu dražby, čím sa dostal do jasného rozporu so zmyslom zavedeného inštitútu dražobnej zábezpeky tj. v prípade veľmi nízkych súm môžu nastať situácie kedy v prípade nedoplatenia vydraženej sumy nebude postačovať zložená dražobná zábezpeka na úhradu nákladov spojených s vytýčeným kolom dražby. Ďalej by za vyššie uvedenej výšky maximálnej zábezpeky 10 % z najnižšieho podania vyvstala otázka kto bude znášať reálne preukázané náklady dražby, prípadne opakovanej dražby ( tj – registrácia dokumentov do príslušných registrov, poštovné náklady, náklady spojené s organizáciou dražby – cestovné, prenájom dražobnej miestnosti, iné poplatky, poplatky za vyhotovenie notárskej zápisnice, inzercia a odmena dražobníka) v prípade nedoplatenia vydraženej sumy, pretože vydražiteľ ktorému bol udelený príklep by to zjavne nebol..

O

Verejnosť

§ 14 (3) „... najviac 50 000 Eur“. V prípade najnižšieho podania kde cena nehnuteľností sa pohybuje vo výške miliónov eur a v prípade nedoplatenia môže ísť iba o obštrukciu zo strany dlžníka/záložného veriteľa/spriaznených osôb/sympatizujúcich osôb, alebo zjavné zviditeľnenie sa ( mediálne prípady dražieb prepadnutia majetku ako dôsledok súdneho rozhodnutia v trestnom konaní - toto nie je teória, ale o pár mesiacov v prípade posledného najväčšieho prípadu prepadnutia majetku REÁLNE MOŽNÁ SITUÁCIA ). Zákonodarca by mal predchádzať špekulatívnym dôvodom účasti záujemcov na dražbe, ktorí svoju účasť nemyslia vážne a ich zámerom je iba zmariť dražbu. Určením výšky zábezpeky tak, aby určil jej maximálnu hranicu primerane k hodnotu predmetu dražby a okolnostiam v súvislosti so samotným speňažením. Určenie maximálnej hranice výšky dražobnej zábezpeky by bolo na záložnom veriteľovi/prípadne iných subjektov, ktoré sú oprávnené určiť podmienky samotnej dražby

O

Verejnosť

§ 14 ods. (2)V § 14 ods. 2 je uvedené: "Dražobná zábezpeka sa tiež považuje za uhradenú, ak účastník dražby v čas dražobníkovi

O

predloží: ......." formulácia "v čas predloží" je absolútne neexaktná nakoľko toto znenie si môže každý interpretovať a pochopiť po svojom, či ide o 1minútu pred začiatkom dražby, prípadne iný časový úsek. Táto formulácia je na úrovni slova "chvíľka" , čo predstavuje pre každého rôzny časový interval a rovnako je veľmi subjektívne chápaný a braný.

Verejnosť

§ 14 ods. (2) a,bTu je zrejme, že zákonodarca pravdepodobne opomenul skutočnosť, že dražba má začať na čas ( v prípade omeškania, je to dôvod pre samotnú neplatnosť dražby) a už aj samotné vyberanie zábezpeky v hotovosti pri väčšom počte účastníkov je časovo náročné nie to ešte posudzovať a prípadne overovať platnosť akreditívnych listov, bankových záruk.

O

Verejnosť

§ 14 ods. 2 písm. a) a b) kontrola týchto listín by bola v deň konania dražby problematická a rovnako vnímame aj komplikácie spojené s vymožiteľnosťou takejto zábezpeky. Ako vhodnejšia sa javí alternatíva, že povinnosť zloženia zábezpeky vo forme bankovej záruky by mala byť stanovená v oznámení o dražbe vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých hodnota prekračuje napr. 500.000 EUR. Oznámenie o dražbe by mohlo špecifikovať aj požiadavky na bankový subjekt, ktorý by takúto bankovú záruku vystavil ako aj minimálnu dobu jej platnosti.

O

Verejnosť

§ 14 ods. 3Nad týmto ustanovením sa zjavne vôbec nikto ani len nezamyslel a zjavne vzniklo bez absolútne žiadaných informácií zo skutočného sveta, čiže z praxe. Stačí len letmí pohľad na stránky dražobníkov, prípadne realitné portály v sekcii dražba a hneď bude jasné, že väčšina dražobných zábezpek sa pohybuje na úrovni v rozmedzí 5-10 tisíc Eur, v praxi nie sú žiadne problémy s obmedzením účasti na dražbe kvôli výške dražobnej zábezpeky. Naopak zníženie zábezpeky na max. 10% najnižšieho podania vytvára priestor na špekulácie so zmarením dražby.

O

Verejnosť

§ 14 ods. 3Nevidím žiaden dôvod na zníženie zábezpeky na navrhovanú úroveň. V niektorých prípadoch môže dôjsť k situáciám, že dražobná zábezpeka nepokryje ani náklady zmarenej dražby.

O

Verejnosť

§ 14 ods. 3Nie je celkom zrejmý zámer predkladateľa, pre ktorý znižuje maximálnu výšku dražobnej zábezpeky. Na jednej strane chce

O

obmedziť platby v hotovosti a na strane druhej znižuje výšku dražobnej zábezpeky, čím si jednoznačne odporuje. Okrem toho je na zváženie, či takáto nízka zábezpeka pokryje náklady zmarenej dražby...

Verejnosť

§ 151ma ods. 11 a 12pre lepšiu ochranu vydražiteľov by mali pri výkone záložného práva zaniknúť aj nájomné vzťahy, ktoré neboli preukázané do dňa konania dražby dražobníkovi.

O

Verejnosť

§ 16 ods. 6Dražobník nemá možnosť skontrolovať či k vyveseniu došlo preto navrhujem zavedenie webovej lokality s povinnosťou dražobníka uverejniť oznámenie o dražbe

O

Verejnosť

§ 17 ods. 6 - opäť netrasparetné nástenky z dielne MS SRAko si to vyvesenie dražobník reálne odkontroluje, alebo správca konkurznej podstaty, ale to je v zásade jedno, lebo nebude vykonávať správcovskú činnosť a nemôže sa dožadovať ani súčinnosti, že spoločenstvo vyvesilo v spoločných priestoroch oznámenie o dražbe. Ako som už uviedol pri § 11 ods. 4, tak je zrejmé, že pojem transparentnosť je pre MS SR cudzí ale je zrejmé, že sa mu páčia „nástenky“. Prepáčte, ale nástenky nie sú informačným zdrojom v 21. storočí a MS SR by malo radšej porozmýšľať nad elektronizáciou. Vzhľadom na nezmyselné „nástenkové“ návrhy MS SR navrhujeme celý návrh zákona prepracovať a zaviesť dôslednú elektronizáciu procesu.

O

Verejnosť

§ 17 ods.5Ide vyslovene o predlženie doby vymožiteľnosti práva a súčasné sťaženie činnosti dražobníka, ktoré spôsobí zvýšený nárast súdnych podaní a to z dôvodu, že dražobník vždy zasiela oznámenia podľa §17 ods.5 avšak na strane záložného dlžníka zvyčajne dochádza k mareniu doručenia a to nepreberaním zásielok resp. inými špekulatívnymi spôsobmi, ktoré potom namieta ako hlavný dôvod neplatnosti dražby na súde . Práve inštitút zasielania umožňoval pružnú a praktickú aplikáciu práva veriteľa resp. navrhovateľa dražby. Navrhujeme uvedenú zmenu vypustiť ako celok

O

Verejnosť

§ 19 Nesúhlasím s týmto ustanovením pretože to bude mať za následok vlnú obštrukcii zo strany dlžníkov ktorí si neplnia svoje záväzky voči veriteľovi a taktiež nie je možné samotnému podaniu návrhu na súde priznať účinky vykonateľného rozhodnutia

O

Verejnosť

§ 19a (2) V tomto odseku vytvoril zákonodarca veľmi efektívny mechanizmus pre nepoctivých dlžníkov a rôznych špekulantov ako jednoznačne oddialiť výkon dražby. Zjavne zákonodarca si neuvedomil, že takýmto konaním poškodzuje veriteľa, dražobníka, taktiež neúmerne zaťaží štátny aparát v podobe súdnych úradníkov a jediné čo dosiahne týmto zákonodarca sú obštrukcie.

O

Verejnosť

§ 19a ods. 2Uvedeným ustanovením za zavádza povinnosť dražobník upustiť od dražby v prípade ak bol podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Toto bude mať samozrejme za následok vlnu obštrukčných návrhov zo strany vlastníkov. Vlastne podľa uvedeného ustanovenie ani nie je potrebné aby predmetný návrh podal vlastník. Návrh môže podať doslova hocikto. Ďalej je potrebné poukázať, že vlastník má dostatočne veľa času od začatia procesu dražby až po vykonanie samotnej dražby na podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia tak aby sú o predmetnom návrh stihol rozhodnúť. Nevidím jeden logický dôvod prečo by sa mali dávať obyčajnému návrhu rovnaké právne účinky ako súdnemu rozhodnutiu.

O

Verejnosť

§ 19a ods. 2Zavedenie takejto povinnosti dražobníka spustí doslova lavínu obštrukcií zo strany vlastníkov dražených nehnuteľností. Je evidentná snaha predkladateľa chrániť v jeho ponímaní "slabšiu stranu" teda dlžníkov/záložcov, čo však v konečnom dôsledku dosť vážne zasiahne do práv záložných veriteľov. Od okamihu doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva, má záložca dostatočný časový priestor podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (lehota na jeho vydanie je 30 dní), to znamená, že do času samotného termínu dražby bude o takomto návrhu dávno rozhodnuté príslušným súdom, ktorému jedinému prináleží o tom rozhodnúť. Snaha o ochranu dlžníkov týmto spôsobom ich len utvrdí v tom, že sa môžu (dokonca s privolením zákonodarcu) naďalej úspešne vyhýbať splateniu svojho záväzku. Mám zato, že účel dostatočne splní nové ustanovenie § 19a ods. 1 a preto navrhujem, aby ustanovenie odseku 2 bolo vypustené.

O

Verejnosť

§ 20 Priebeh dražby " V prípade konania za účastníka dražby na základe plnej moci musí byť podpis účastníka dražby úradne osvedčený." Kvitujem uvedené ustanovenie, ktoré vyžadované dražobníkmi a ktoré je bežnou praxou, avšak navrhujem upraviť prípadne možné problémy s dražobnou zábezpekou skladanou nie priamo účastníkom dražby, ale jeho splnomocnenou osobou doplnením poslednej vety § 20 ods. 4 nasledovne: "Súčasťou plnej moci bude prehlásenie o vlastníctve zloženej zábezpeka v hotovosti, v prípade prevodu

O

finančných prostriedkov je potrebné uviesť číslo účtu z ktorého boli poukázané finančné prostriedky."

Verejnosť

§ 20 ods 10 Obmedzením práva veriteľa umožniť znižovanie na samotnej dražbe len spôsobí viackolové draženie, vytvára priestor na dlhší čas k vymoženiu (každé kolo znamená minimálne mesačnú stratu času)a predražuje vymáhaní proces.

O

Verejnosť

§ 20 ods. 2Navrhujeme doplniť, aby bolo v plnej moci urobené aj vyhlásenie o vlastníctve dražobnej zábezpeky zloženej dražobníkovi

O

Verejnosť

§ 20 ods.10Uvedené ustanovenie neguje princípy dražby ako formy predaja predmetu zálohu, ktorá však má smerovať a aj smeruje k uspokojeniu pohľadávky veriteľa a získaniu čo najvyššieho výťažku dražby. Na tomto má záujem aj samotný dražobník, keďže jeho odmena sa odvíja od tejto skutočnosti. Považujeme za nelogické ustanovenie o nemožnosti znížiť podanie najmä s prihliadnutím na ust. § 151m OZ, podľa ktorého záložný veriteľ po začatí výkonu záložného práva koná v mene záložcu a teda on sám určuje spôsob predaja. V danom prípade toto ustanovenie koliduje s uvedeným ustanovením OZ a nespĺňa podmienky zaradenia sa do systému práva.

O

Verejnosť

§ 20 odsek 10Toto ustanovenie nezamedzí špekulácia, ale obmedzí možnosť flexibilného reagovania na vývoj dražobného procesu. Budú sa organizovať kolá pre kolá, aby sme sa dostali rýchlejšie na cenu, ktorú sú záujemcovia ochotní ponúknuť.

O

Verejnosť

§ 21 ods. 1V navrhovanom vypustení poslednej vety nevidím žiaden zmysel. Je podstatné zabezpečiť transparentný priebeh dražobného procesu a aby všetky dokumenty boli dostupné z rovnakých verejných zdrojov. Preto by nebolo dobré, aby v prípade zmarenej dražby, bolo zverejnené len Oznámenie o dražbe, ale zo žiadnych verejných zdrojov by nebolo zistiteľné ako dopadla daná dražba.

O

Verejnosť

§ 24 ods. 1 písm. j)Nie je zrejmý účel navrhovanej zmeny. Z hľadiska prechodu vlastníckeho práva je dôležité, aby zápisnica o vykonaní dražby obsahovala údaje o pôvodnom vlastníkovi a údaje o vydražiteľovi. Uvádzanie osobných údajov všetkých účastníkov dražby v

O

zápisnici nemá žiaden praktický význam. Navrhujem predmetné ustanovenie vypustiť.

Verejnosť

§ 24 ods. 2 písm. jZ hľadiska potreby zabezpečenia ochrany osobných údajov nie je podľa mňa vhodné uvádzať v zápisnici o vykonaní dražby osobné údaje všetkých účastníkov dražby. Vydražiteľom je vždy len jeden účastník dražby zo všetkých účastníkov dražby a tým pádom sú osobné údaje neúspešných účastníkov dražby nepotrebné pre pokračovanie v ďalších úkonoch súvisiacich s dražbou (napr. zápis do katastra, odovzdanie predmetu dražby).

O

Verejnosť

§ 25 ods. 7 Dražobná zábezpeka by sa mala použiť na refundáciu nákladov zmarenej dražby, avšak zvyšok nemožno použiť na úhradu zabezpečenej pohľadávky, nakoľko neexistuje pre vydražiteľa titul pre takúto úhradu a dochádzalo by tak k bezdôvodnému obohateniu dlžníka.

O

Verejnosť

§ 25 ods. 7 Pripomienka: Vo výroku druhej vety daného odstavcu je podľa návrhu MS SR uvedené, „Ak je dražobná zábezpeka vyššia ako náklady dražby a navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zvyšná časť dražobnej zábezpeky sa poskytne záložnému veriteľovi, ktorý je ju povinný použiť na úhradu pohľadávky, pre ktorú sa navrhol výkon záložného práva“ avšak podľa čoho navrhovateľ zákona konštatuje, že zmariteľ dražby je povinný znášať uspokojenie pohľadávky cudzej osoby, ktorej sa daná pohľadávka voči banke vôbec netýka? Je nemysliteľné požadovať od klientov dražobníka (aj pri zmarení) aby ich dražobná zábezpeka, ktorá prevyšuje náklady dražby slúžila na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa.

O

Verejnosť

§ 25 ods.2Uvedené ustanovenie absolútne nekorešponduje s vývojom cien služieb na území SR, zatiaľ, čo všetky služby zdražujú najmä s prihliadnutím na stav ekonomiky SR tak práve dražobné spoločnosti sú novelou zákona sankcionované v smere znižovania odmeny. Navrhujeme ponechať v platnosti doterajšie znenie zákona.

O

Verejnosť

§ 29 (2)(2) Ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13, predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o

O

dražbe bez zbytočných prieťahov "najneskôr do 14 dní odo dňa odoslania výzvy dražobníka na odovzdanie predmetu dražby." .. Odovzdanie nehnuteľnosti je dokončenie dražobného procesu, kde pôvodný vlastník musí opustiť predmetnú nehnuteľnosť, prípadne ide o funkčnú prevádzku nebytového priestoru, celého podnikateľského areálu. Určenie odovzdania nehnuteľnosti do 14 dní je veľmi stresujúce pre pôvodný vlastník sa až po dražbe, prípadne opakovanej dražbe dozvie či je ešte vlastníkom alebo nie. 14 dní na vysťahovanie bytu, domu, nebytového priestoru, prípadne celého areálu je skôr nereálne. Dražobníci sa v tomto snažia nájsť vzájomnú dohodu oboch zúčastnených strán, aby pôvodný vlastník sa stihol vysťahoval a nový vlastník/vydražiteľ nemusel dlho čakať na odovzdanie, ide o individuálne lehoty a z aplikačnej praxe vieme, že nie každý pôvodný vlastník potrebuje rovnaký čas na vysťahovanie a odovzdanie. Doplnenie prvej vety v uvedenom znení: najneskôr do 14 dní odo dňa odoslania výzvy dražobníka na odovzdanie predmetu dražby, je veľmi stresujúce. V prípade korporátnych prípadov je n e r e a l n e o d o v z d a n i e, n e s p l n i t e ľ n é „najneskôr do 14“. Buď nedôjde k doplneniu pôvodného znenia, alebo nech sa znenie upraví diferencované vzhľadom na typ odovzdavanej nehnuteľnosti.

Verejnosť

§ 33jNovela nerieši sankcionovanie povinnosti osôb, ktoré sú priamo zúčastnené na procese prípravy a realizácie dobrovoľnej dražby a odovzdania predmetu dražby , kde navrhujeme aby osoba, ktorá v zmysle § 12 ods. 2 ZoDD nesprístupnila predmet dražby k ohodnoteniu resp. ohliadke , v prípade, že bola preukázateľne o tejto skutočnosti oboznámená, bola sankcionovaná zo strany MSSR, tak isto ako aj v prípade postupu podľa § 29 ods.2 ZoDD kedy osoba ktorá bola predchádzajúcim vlastníkom predmetu dražby , ktorá neodovzdá predmet dražby v zmysle tohto ustanovenia. Takéto rozhodnutie by mohlo byť súčasne aj priamo exekučným titulom. Týmto by sa posilnilo postavenie MSSR aj voči subjektom, ktoré do súčasnej doby na svoje povinnosti nereflektovali. Navrhujeme tento problém riešiť samostatným ustanovením v § 33j ako ods. 7 ZoDD

O

Verejnosť

§ 36c ods. 1 v spojitosti s §6 ods 1 Navrhované prechodné obdobie v trvaní 1 rok považujem za nepostačujúce. Nie je reálne možné, aby súčasní dražobníci splnili podmienky za 1 rok. Týmto návrhom osoby, ktoré v súlade so zákonom mnoho rokov vykonávali činnosť dražobníka, prídu o oprávnenie a nebudú môcť ďalej realizovať dražby. Štát sa touto novelizáciou ukráti o dane, odvody a ďalšie príjmy od dražobníkov, ktorí si doteraz striktne plnili svoje povinnosti.

O

Verejnosť

§ 5Navrhujeme, aby sa zákonom upravilo spoločné nadobudnutie predmetu dražby viacerými účastníkmi dražby, v prípade, pokiaľ by

O

to povaha predmetu dražby nevylučovala (tak ako to umožňuje česká právna úprava). Podmienkou spoločnej účasti takýchto účastníkov by bolo, že pred zápisom do zoznamu účastníkov dražby by predložili písomné čestné vyhlásenie všetkých spoločných účastníkov dražby, ktoré by obsahovalo určenie budúcich podielov na vydraženom predmete dražby, pričom všetky podpisy spoločných účastníkov dražby musia byť úradne osvedčené. Za spoločných účastníkov dražby by bola oprávnená konať jedna osoba, ktorá je v čestnom vyhlásení nimi určená. Spoloční účastníci dražby by zodpovedali za uhradenie ceny dosiahnutej vydražením spoločne a nerozdielne.

Verejnosť

§ 5 ods. 8navrhujeme vylúčiť z účasti na dražbe aj poverenú osobu podľa § 33c ZoDD a kontrolou poverených zamestnancov príslušného živnostenského úradu

O

Verejnosť

§ 5 ods. 8v uvedenom paragrafe predkladateľ navrhuje, že účastníkom dražby nemôže byť navrhovateľ. Uvedenú zmenu považujem za zbytočnú, nakoľko nezískava žiadne výhodne postavenie vrámci dražby, keďže napr. samotné znižovanie je presne upravené v zákone, z praxe neexistuju žiadne skúsenosti s tým, že by toto svoje postavenie navrhovateľ zneužíval. Uvedenou zmenou sa mu odníme právo na vyriešenie celej situácie nadobudnutím zálohu. Musím len konštatovať, že v celom znení zákona sa stráca rovnosť medzi jednotlivých stranami – veriteľ/dlžník.

O

Verejnosť

§ 5 ods. 8, § 5 ods. 11, § 6 ods. 3Cieľom predkladateľa, ktorý definuje aj v dôvodovej správe, má byť obmedzenie vplyvu navrhovateľa dražby na dražobníka, avšak podľa môjho názoru zvolené riešenie nenaplní svoj cieľ. Možno sa týmto docieli, že navrhovateľ dražby, ktorý zároveň disponuje oprávnením na realizáciu dražieb nebude môcť sám dražbu vykonať a bude ju musieť zadať inému dražobníkovi, čo však v konečnom dôsledku len zbytočne navýši náklady realizácie dražby a to na úkor dlžníka. Zároveň je potrebné sa zamyslieť aj na tým, že je to práve navrhovateľ dražby, ktorý určuje podmienky dražby a preto nie je možné vplyv navrhovateľa na dražobníka takýmto spôsobom obmedziť.

O

Verejnosť

§ 5 ods.8vylúčenie navrhovateľa dražby z pozície účastníka obmedzí jeho potenciálne právo na vyriešenie situácie nadobudnutím zálohu

O

Verejnosť

§ 6Navrhovaná zmena postavenia dražobníka je po 17tich rokoch zavedenia zákona o dobrovoľných dražbách nepochopiteľná. Ministerstvo spravodlivosti ako predkladateľ novely a zároveň gestor predmetného zákona a kontrolný orgán na úseku dražieb dospel po 17tich rokoch k zisteniu, že je potrebné zvýšiť odbornosť dražobníkov a upraviť ich statusové postavenie. Je však zarážajúce, že zvolil cestu, ktorou neakceptovateľným spôsobom zasiahne do existujúcich práv terajších dražobníkov a dokonca väčšine z nich už ďalej neumožní vykonávať svoju činnosť. Jednoročné prechodné obdobie je neadekvátne krátke a neumožní splnenie nanovo stanovených podmienok jestvujúcim dražobníkom. V doložke vplyvov na podnikateľské prostredie predkladateľ konštatuje, že zmena sa dotkne cca. 530 dražobníkov a cca 2000 správcov. Vo zverejnených podkladoch som však nikde nenašla skutočné vyčíslenie dopadu zmien na podnikateľské prostredie a nikto sa nezaoberal otázkou prípadného odškodnenia subjektov, ktorým zrazu zanikne oprávnenie organizovať dražby. V tomto smere je namieste otázka súladu takejto zmeny s Ústavou. Predkladateľ konštatuje, že predkladaný materiál je v súlade s Ústavou, avšak v tomto kontexte existuje o tomto súlade dôvodná pochybnosť...

O

Verejnosť

§ 6 "(1) Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu. Dražobníkom môže byť osoba zapísaná v zozname správcov podľa osobitného predpisu,8) ktorá nemá pozastavený výkon správcovskej činnosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom." Je zaujímavé, že podľa predkladaného návrhu bude musieť dražobník úspešne absolvovať správcovské skúšky a byť zapísaný do zoznamu správcov konkurznej. Na druhej strane, aktuálne zapísanému správcovi konkurznej podstaty bude, nebude potrebné si zvyšovať kvalifikáciu, alebo mať potrebnú prax v súvislosti so zákonom o dobrovoľných dražbách. Tu ide o jednoznačne zvýhodnenie ( slušne povedané ) jednej právnej profesie. Aktuálne znenie zákona o dobrovoľných dražbách vyžaduje vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe alebo úplné stredné vzdelanie a osem rokov praxe. Novela vo vzťahu k správcom nevyžaduje ABSOLUTNE ŽIADNÚ PRAX, NIE ZE MINIMÁLNU - ALE ŽIADNU.

O

Verejnosť

§ 6 a 7 Z návrhu je zrejmé že prechodné obdobie 1 rok na získanie akademického titulu je nepostačujúce čiže navrhovateľ stanovil nesplniteľnú podmienku pre už exestujúcich uchádzačov so stredoškolským vzdelaním

O

Verejnosť

§ 6 ods. 1Predkladateľ návrhu sa týmto ustanovením pravdepodobne snažil zveriť výkon dražobnej činnosti odborne kvalifikovaným

O

subjektom – správcom konkurznej podstaty, ktorých odbornosť má byť zabezpečená ukončením druhého stupňa vysokej školy v odbore právo alebo ekonómia a následne zložením správcovskej skúšky.V súčasnosti platná a účinná podmienka výkonu činnosti dražobníka: vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe alebo úplné stredné vzdelanie a osem rokov praxe podľa názoru predkladateľa zrejme nezabezpečuje dostatočnú odbornosť dražobníkov. Predmetným návrhom tak predkladateľ zbavuje oprávnenia na prevádzkovanie dražobnej činnosti stovky dražobníkov a výkon tejto činnosti zveruje výlučne osobám, ktoré sú zapísané v zozname správcov. Samotná prax pritom ukazuje, že správcovia si pre praktické skúsenosti s výkonom tak odbornej činnosti najímajú na speňaženie majetku v konkurze práve dražobníkov. Navyše, podľa dostupných informácií neexistuje taký počet neplatných dražieb, z ktorého by sa dalo usudzovať o neprofesionálnom postupe dražobníkov. Práve naopak, množstvo neplatných dražieb oproti všetkým zrealizovaným dražbám je mimoriadne nízke. Okrem toho, že vyššie uvedené spochybňuje cieľ sledovaný predkladateľom, predkladateľ sa pri predkladanom návrhu zrejme neunúval vykonať ústavnoprávny test vo vzťahu k rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 49/2003, v zmysle ktorého: „Nové podmienky založené lex posterior musia byť reálne splniteľné aj pri rešpektovaní práva, ktoré je nevyhnutné zahrnúť do plnenia nových predpokladov. Takýmto právom sú všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce vysoké školstvo v Slovenskej republike.“ Nie každý dražobník má vysokoškolské (právnické alebo ekonomické) vzdelanie a aj pri všetkej vôli a snahe nebudú práve tieto subjekty schopné počas 1-ročného prechodného obdobia, ktoré im prekladateľ poskytol na transformáciu, absolvovať 5-ročné vysokoškolské štúdium a ešte aj úspešne absolvovať správcovskú skúšku. Predkladateľ týmto návrhom stanovil pre určitý okruh subjektov objektívne nesplniteľné podmienky.

Verejnosť

§ 6 ods. 1 Zmenou kvalifikačných podmienok sa zároveň zavádza aj to, že dražobník ako správca bude taktiež za výkon tejto činnosti zodpovedať celým svojím majetkom, čo je zjavne disproporčné k znižovaniu odmien dražobníkom. Východiskom z tejto situácie by mohlo byť, že dražobníkom môže byť len obchodná spoločnosť, ktorej spoločníkom a/alebo štatutárnym orgánom je osoba, ktorá je zapísaná do zoznamu správcov vedenom MSSR. Rovnako by bolo následne potrebné upraviť osnovy vzdelávania správcov.

O

Verejnosť

§ 6 ods. 1 - protiustavna zmena z drazobnikov na spravcovSíce uplynulo viac ako 15 rokov, ale predkladateľom zákona je opäť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré má aj dostatočne erudované osoby na to, aby pri zmenách statusového postavenia dražobníkov nespravili rovnakú chybu ako ich

O

kolegovia v roku 2003. V roku 2003 totiž rovnako MS SR vytvorilo pre exekútorov nesplniteľné statusové podmienky a zasiahlo do ich Ústavou garantovaných práv. Píše sa rok 2019 a MS SR robí rovnakú chybu ako v roku 2003. Možno spracovatelia tejto novely v tom čase, roku 2003, končili len základnú alebo strednú školu, čo však neospravedlňuje MS SR, aby si dôsledne vykonalo ústavnoprávny test aj vo vzťahu k rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejnenom pod č. 49/2003: „Nové podmienky založené lex posterior musia byť reálne splniteľné aj pri rešpektovaní práva, ktoré je nevyhnutné zahrnúť do plnenia nových predpokladov. Takýmto právom sú všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce vysoké školstvo v Slovenskej republike.“ Podľa súčasného znenia zákona môže byť dražobníkom subjekt s vysokoškolským vzdelaním a 3 ročnou praxou v oblasti alebo so stredoškolským vzdelaním a 8 ročnou praxou v oblasti. MS SR navrhuje, aby dražby vykonávali správcovia, ktorými môžu byť osoby s dokončením vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v odbore právo alebo ekonómia, ktorí následne zložia predpísanú správcovskú skúšku. MS SR navrhuje pre dražobníkov 1 ročné prechodné obdobie a predkladateľ uvádza, že nevie, aký dopad bude mať zavedenie prísnejších podmienok pre dražobníkov, pretože ho neskúmal. Predpokladám, že aj laickej verejnosti, bude zrejmé, že ak sa právo alebo ekonómia študuje 5 rokov, tak MS SR stanovilo pre určitú časť dražobníkov (neprávnikov, neekonómov) reálne nesplniteľné podmienky, keď nesprávne „predpodkladá“, že sa to dá stihnúť za 1 rok. Vzhľadom na to, že sa MS SR napriek svojej predchádzajúcej chybe z roku 2003 opätovne snaží predložiť do NR SR protiústavné znenie novely zákona, považujte prosím túto pripomienku za zásadnú. Navrhujeme, aby MS SR sprísnilo podmienky pre existujúci status dražobníkov alebo týmto dražobníkom zaviedli aspoň 6 ročné prechodné obdobie, aby bolo reálne splniteľné, že si časť dražobníkov dorobí ekonómiu alebo právo a zloží správcovské skúšky.

Verejnosť

§ 6 ods. 1 - protiústavná zmenaZo stručnej dôvodovej správy, z ktorej však nie nie sú zrejmé žiadne analýzy, na základe ktorých MS SR dospelo k názorom tam uvedeným, vyplýva, že chce zvýšiť odbornú kvalifikáciu subjektov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť dražobníka, čo samozrejme je legitímnym cieľom predkladateľa. Namiesto toho, aby v rámci proporcionality aplikovalo prísnejšie podmienky výkonu na existujúci stav, zavádza podľa nás zmenu, ktorá je zjavne v rozpore s Ústavou SR. Dražobníci sa nikdy nebránili sprísneniu podmienok, čo MS SR dobre vie ako aj to, že navrhovali dokonca prísnejšie podmienky, avšak podstatou pripomienok je najmä to, že tak MS R malo spraviť spôsobom, ktorý neodporuje Ústave SR. Ak by MS SR skutočne dôsledne vykonalo analýzu vplyvov najmä z pohľadu dodržania princípu proporcionality, resp. či zvoleným návrhom riešenia nedochádza k zásahom nad mieru prípustnú Ústavou SR do práv iných subjektov a rovnako tak, či zvolený cieľ nie je možné dosiahnuť inak bez toho, aby nové znenie zákona zasiahlo do už nadobudnutých práv, tak by pracovníci MS SR zrejme narazili na nález US 49/2003. Len na

O

pripomenutie pre MS R uvádzame, že proporcionalita „Tento princíp predovšetkým znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný štátom smie byť sledovaný; prostriedky, ktoré štát použije, smú byť použité; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je potrebné a nevyhnutné. Kritérium alebo princíp vhodnosti znamená, že stav, ktorý štát vytvorí zásahom, a stav, v ktorom treba sledovaný cieľ vidieť ako uskutočnený, sa nachádzajú vo vzájomnej súvislosti - cieľ musí byť v súlade s prostriedkom. Nevyhnutnosť znamená, že neexistuje iný stav, ktorý štát bez veľkej námahy môže rovnako vytvoriť, ktorý občana zaťažuje menej a ktorý súvisí so stavom, v ktorom treba sledovaný účel pokladať za uskutočnený. Inými slovami, cieľ nesmie byť dosiahnuteľný rovnako účinným, ale menej zaťažujúcim prostriedkom“. V zmysle v súčasnosti platného znenia zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, je podmienkou výkonu činnosti dražobníka: i. vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe; alebo ii. úplné stredné vzdelanie a osem rokov praxe. V zmysle zákona č. 8/2004 Z.z. o správcoch sa za odborne spôsobilú osobu považuje fyzická osoba s ukončeným druhým stupňom vysokej školy v odbore právo alebo ekonómia, pričom zároveň zákon požaduje, aby táto osoba zložila predpísané správcovské skúšky. Množstvo pripomienok odbornej verejnosti smeruje práve vo vzťahu k tomuto bodu, pričom zopakujem po 1OOx pre MS SR, časť z nálezu US 49/2003: "...obsahujú povinnosti, ktoré nie sú splniteľné bez toho, aby sa nepoužil iný zákon (zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov), ktorého normy však nedovoľujú splnenie týchto povinností v lehotách ustanovených v zákone č. 356/2003 Z. z. ". Vyzerá to tak, že fakt, že vyštudovať právo alebo ekonómiu za 1 rok, je nemožné, nedochádza už len MS SR. Je všeobecne známe, že Spravodlivosť je slepá, nehovorí sa však, že je aj ... Vo vzťahu k vyššie uvedenému možno mať jednak pochybnosť o tom, či je objektívne daný cieľ, resp. spoločenská potreba, keďže predkladateľ nevykonal žiadne dopadové štúdie alebo analýzy. Jednoznačne možno mať za to, že zvolené prostriedky dosiahnutia cieľa sú v rozpore s čl. 35 Ústavy SR a v rozpore so samotným princípom proporcionality, keďže jednak vzhľadom na Vyhlášku existuje závažná pochybnosť, že takýmto opatrením by dosiahol sledovaný cieľ, ale rovnako aj takáto nešťastná voľba prostriedkov má priamy zásah do práv dražobníkov hneď v niekoľkých ústavnoprávnych rovinách: a) podmienka zápisu do zoznamu správcov je v priamom rozpore s čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, keďže podnikateľ dražobník by sa súčasne musel stať aj podnikateľom správcom, čo je v priamom rozpore s právom slobodnej voľby, ktorú nemôžeme vztiahnuť výlučne len na vzdelanie, ale aj na právo podnikať čo znamená, že akýkoľvek subjekt má právo slobodne sa rozhodnúť, v ktorej oblasti bude podnikať, b) predkladateľ stanovuje pre súčasných dražobníkov objektívne nesplniteľné podmienky, keďže stanovenie jednoročného prechodného obdobia je zjavne nedostatočné vo vzťahu k doterajším podmienkam výkonu činnosti dražobníka a akýkoľvek súčasný dražobník, ktorý svoju „licenciu“ odvodzuje od stredoškolského vzdelania a á ročnej praxe alebo iného ako právneho a ekonomického vzdelania a 3 ročnej praxe, by v rámci jednoročnej lehoty nestihol absolvovať druhý stupeň

vysokoškolského štúdia v oblasti práva a ekonómie, nehovoriac o potrebe zloženia správcovskej skúšky, ktorá sa koná v zásade 2x za rok. c) zásah do práv existujúcich dražobníkov je priamo retroaktívny, bude znamenať zánik ich doterajších práv, keďže predkladateľ stanovil objektívne nesplniteľné podmienky (viď aj US 49/03), d) zásah do práv existujúcich dražobníkov je zásahom do ich práva vlastniť majetok e) navrhované znenie je aj v rozpore s čl 1 ods. 1 Ústavy SR (viď US SR 49/2003).

Verejnosť

§ 6 ods.1V danom prípade ide o vytvorenie protiústavných retroaktívnych podmienok v snahe citujúc dôvodovú správu "zníženia kvantitatívneho počtu" s odôvodnením, že 4/5 dražobníkov nevykonáva predmetnú činnosť. Čo s tou jednou pätinou ktorá tú činnosť vykonáva? Je zrejmé, že MS SR nevykonala analýzu za posledné napr. tri roky, ktorý dražobník aktívnym je a ktorý nie je. Obdobne aj živnostenský zákon upravuje inštitút zrušenia živnosti § 58 ods.2 živnostenského zákona, ak táto činnosť nie je aktívne vykonávaná. Máme za to, že neaktívnym dražobníkom je možné na základe nekonania pozastaviť a zrušiť licenciu a nie aktívnym odobrať oprávnenie stanovením ťažko splniteľných podmienok. Mám za to, že v danom prípade nedošlo k spoločenskej potrebe a ani objednávke zmeny úpravy tejto problematiky v rozsahu v akom je predkladaný návrh zákona, ktorý ako už bolo napísané porušuje ústavné práva osôb vykonávajúcich túto živnosť. V celkovom kontexte to vyzerá tak, že má dôjsť k otvoreniu trhu subjektom, ktorí o túto činnosť nielen že nemajú záujem ale ju ani nevykonávajú čím by došlo k markatnému zníženiu vymožiteľnosti práva zo strany osôb, ktoré disponujú vlastníckym právom.

O

Verejnosť

§ 7 (6)Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby využívajú navrhovatelia práve pre rýchlosť, akou si dokážu uspokojiť pohľadávku voči dlžníkom. Zavedenie tejto povinnosti zbytočne predĺži dražobný proces (minimálne o 1 mesiac) a znevýhodní veriteľov v možnosti rýchleho uspokojenia pohľadávky. Nemyslím si, že predkladateľ chcel navrhovaným ustanovením dosiahnuť práve toto.

O

Verejnosť

§ 7 ods, 2 písm. b) - nesystémové riešenie bez znalosti aplikačnej praxe a rozhodovacej praxe súdov• K článku I. bod 6 (§ 7 ods. 2 písm. b)): Znenie navrhované predkladateľom: „b) predmet dražby je možné dražiť; ak vo vzťahu k predmetu dražby prebiehajú súdne alebo rozhodcovské konania, o ktorých má navrhovateľ dražby vedomosť, je povinný ich označiť aspoň v rozsahu spisová značka a označenie súdu alebo rozhodcovského orgánu.“ Pripomienka: Ak cieľom predkladateľa bolo chrániť tretie osoby, ktoré by si mohli uplatňovať práva vo vzťahu k predmetu dražby, tak sa jedná zo strany MS SR za zjavne nesystematickú a nelogickú úpravu. Ak má napr. navrhovateľ dražby vedomosť o spore, avšak nepozná spisovú značku alebo

O

označenie súdu, veď prečo by aj mal, ak nie je účastníkom konania, tak kde tuje zákonom sledovaná ochrana. Navrhovatelia väčšinou tento zákonom požadovaný detail nepoznajú, môže však byť, že napr. o vlastníkom spore majú vedomosť. MS SR však zjavne zabudlo, že podobný účel spĺňa ustanovenie § 140 ods. 2 Exekučného poriadku a navrhujeme skôr, aby MS SR zaviedlo notifikačnú povinnosť dražobníka, informovať čo najširšiu verejnosť v rámci oznámenia o dražbe, že každý kto si uplatňuje práva k draženej veci, je povinný ich oznámiť dražobníkovi do otvorenia dražby a tento je následne povinný ich prečítať v rámci otvorenia a pripojiť k zápisnici o dražbe. Takto sa zabezpečí, pre prípad úspechu v hlavnom spore, že ani vydražiteľ nebude dobromyselný nadobúdateľ.

Verejnosť

§ 7 ods. 2 písm. bPrax v posledných rokoch ukazuje zvýšené množstvo súdnych sporov medzi dlžníkmi/záložcami a veriteľmi z najrôznejších nezmyselných dôvodov. Nie je možné, aby navrhovateľ dražby mal vedomosť o všetkých prípadných súdnych sporoch a ani to nie je od neho možné požadovať.

O

Verejnosť

§ 7 ods. 3 písm. a)Navrhujeme, aby navrhovateľ, ktorý je záložným veriteľom mal urobiť vyhlásenie o poradí záložného práva, resp. uviesť, či existuje spor o poradí záložného práva. V prípade, ak má byť predmetom dražby byt alebo nebytový priestor a navrhovateľom je zmluvný záložný veriteľ, mal by vyhlásiť, či bude z výťažku uspokojovať aj pohľadávku zabezpečenú zákonným záložným právom. Tieto informácie by mala byť následne uvedené aj v oznámení o dražbe. Navrhujeme, aby navrhovateľ, vo vyhlásení špecifikoval pohľadávku čo do istiny a príslušenstva a predložil k pohľadávke aj právny dôvod tejto pohľadávky (napr. záložná zmluva, ročné zúčtovanie a pod.).

O

Verejnosť

§ 7 ods. 6Zavedením písomného preukázania oznámenie začatia výkonu záložného práva subjektom pod a) až c) dôjde k predĺženiu procesu realizácie dražby o ďalší čas. Tým priamo úmerne narastie aj čas, dokedy bude veriteľ čakať na uspokojenie svojej pohľadávky, ktorej výška sa každý dňom zvyšuje.

O

Verejnosť

§ 7 ods. 6 písm. a)s ohľadom na ustanovenie § 151ma ods. 1 OZ navrhujeme zmeniť ustanovenie nasledovne: (6) Navrhovateľ dražby, ktorý je záložným veriteľom je povinný dražobníkovi písomne preukázať, že začatie výkonu záložného práva a) oznámil záložcovi a

O

dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo.

Verejnosť

§ 7 ods.2, písm. bmáme za to, že ide o duplicitu, keďže samotný navrhovateľ dražby musí vyhlásiť o tom, že predmet dražby je možné dražiť atď. a súčasne ustanovenia osobitnej zodpovednosti upravené v zákone o dobrovoľných dražbách stanovujú, že zodpovednosti za nepravdivé vyhlásenie sa nemôže zbaviť, teda v danom smere sa javí predmetné ustanovenie ako zbytočné

O

Verejnosť

§ 7 ods.6Zavedenie požiadaviek voči navrhovateľovi dražby je zbytočné vzhľadom na úpravu povinnosti navrhovateľa dražby vyhlásiť pravosť a splatnosť pohľadávky a súčasne aj skutočnosť, že predmet dražby je možné dražiť, teda v danom prípade, ide o prenášanie zodpovednosti za povinnosti navrhovateľa dražby na dražobníka, ktorý ako osoba organizujúca a vykonávajúca dražbu nie je subjektom, oprávneným vstupovať do interakcie medzi veriteľom a dlžníkom pred začatím procesu prípravy a realizácie dobrovoľnej dražby.

O

Verejnosť

§ 8 ods. 1Navrhujem poslednú vetu vypustiť. Je v záujme vydražiteľa podniku, mať čo najskôr po úspešnej dražbe všetky písomnosti týkajúce sa podniku u seba. Z čoho vyplýva, že môže dôjsť k znemožneniu funkčnosti podniku ako celku.

O

Verejnosť

§ 8 ods. 1Poslednú vetu navrhovaného znenia § 8 ods. 1 navrhujem vypustiť, nakoľko predkladateľ si zrejme neuvedomuje, že v prípade vydraženia podniku a uloženia písomností podniku u dražobníka, vydražiteľ nebude mať k dispozícii dokumenty, ktoré bude pri ďalšej prevádzke potrebovať.

O

Verejnosť

§ 8 ods. 1 Ak bude v dražbe vydražený podnik, tak dokumenty súvisiace s podnikom by nemali zostávať u dražobníka, pretože logicky tieto nevyhnutne potrebuje nadobúdateľ podniku. Z uvedeného dôvodu navrhujem poslednú vetu navrhovaného znenia § 8 ods. 1 vypustiť.

O

Verej § 8 ods. 1 archivácia - iracionálne znenie úpravy archivácie pri dražbe podniku O

nosť • K článku I bod 8 (§ 8 ods. 1): Znenia navrhované predkladateľom: „(1) Dražobník je povinný viesť riadnu spisovú evidenciu a zabezpečiť účelné a bezpečné uloženie písomností súvisiacich s dražbou po dobu desiatich rokov odo dňa dražby. Ak bola podaná žaloba o určenie neplatnosti dražby, archivačná povinnosť neskončí pred právoplatným skončením konania o určenie neplatnosti dražby. Ak je predmetom dražby podnik, dražobník zabezpečí uloženie písomností podniku podľa osobitného predpisu.10)“. Pripomienka: Archivácia po dobu 10 rokov je úplne zbytočná a zvýši na strane dražobníkov náklady na archiváciu. Samozrejme pri konaní o neplatnosť archivačná povinnosť nemá skončiť skôr ako skončí konanie o neplatnosť dražby, avšak všeobecná archivačná povinnosť by nemala byť dlhšia ako 5 rokov. V prípade podniku sa jedná o logický nonsens. V dražbe sa predá podnik a jeho nadobúdateľ s podnikom nadobúda všetky hmotné aj nehmotné zložky podnikania, vrátane zamestnancov, obchodných zmlúv ... Zákonodarca ale hovorí, že písomnosti podniku zostanú u dražobníka. Ak sa niektorému podnikateľovi zdá, že tomu chýba logika alebo tomu nerozumie, prečo má mať po nadobudnutí podniku dokumenty dražobník a nie subjekt, ktorý podnik nadobudol a pokračuje v prevádzke, tak asi ešte neprišiel o zdravý rozum. Vzhľadom k tomu, že MS SR navrhuje úplne iracionálne ustanovenia navrhujem, aby MS SR tento návrh stiahlo na prepracovanie a poradilo sa s odborníkmi a subjektmi z aplikačnej praxe.

Verejnosť

§ 8 ods.1Ide o absolútne nelogické doplnenie ustanovenia, keďže doklady podniku sú ukladané u štatutára alebo ním určenej osoby a nie u dražobníka, ktorého úloha pri prechode vlastníckeho práva je obmedzená len na tento úkon.

O

Verejnosť

§11 ods. 1 Navrhujeme doplniť určenie miesta konania dražby v prípade dražby súboru nehnuteľností napr. nasledovne: Ak je predmetom dražby súbor nehnuteľností nachádzajúcich sa v územnom obvode viacerých samosprávnych krajov, miesto konania dražby je miesto nachádzajúce sa v územnom obvode samosprávneho kraja, ktorý určí navrhovateľ.

O

Verejnosť

§11 ods. 7pokiaľ má byť vstupné hradené bezhotovostným prevodom alebo vkladom na účet dražobníka, navrhujeme, aby výška vstupného bola týmto spôsobom uhradená najneskôr deň predchádzajúci pred dňom dražby. Zároveň navrhujeme, aby bola ponechaná možnosť platby vstupného aj v deň konania dražby.

O

Verejnosť

§11 ods. 8 Odporúčame zaviesť aj možnosť organizovania dražby elektronickou formou tak ako je to pri predaji majetku štátu.

O

Verejnosť

§14 (2) Nie je mi zrejmé, čo tým zákonodarca sleduje ak striktne určí výšku zábezpeky max. 5000 €, ktorú môžu zložiť záujemcovia. Doteraz je možné primerane určiť výšku dražobnej zábezpeky s prihliadnutím na hodnotu nehnuteľnosti. Je kontraproduktívne stanoviť výšku zábezpeky striktne na hranicu 5000 €, ktorá je možná aby bola zložená v hotovosti, keď to priláka možných „špekulantov“, ktorí budú chcieť skladať v tejto výške zábezpeku na vyšší počet dražieb a ovplyvňovať tzv. Koncových záujemcov. Taktiež si neviem predstaviť koľko laickej verejnosti rozumie pojmu akreditívna listina a koľko z nich už použili akreditívnu listinu. Overovanie danej listiny priamo pred začatím dražby je neskutočne komplikovaným procesom jednak pre bankára a taktiež pre dražobníka, ktorý je mimo kancelárie priamo v deň dražby v mieste konania dražby.

O

Verejnosť

§14 odst. 2Takéto stanovenie výšky zábezpeky, ktorú je možné zložiť v hotovosti a ktorú nie, nemá reálny význam. Uvedená zmena nijakým spôsobom neovplyvní skladbu účastníkov dražby.

O

Verejnosť

§17 ods. 5Navrhovaná zmena zásadným spôsobom predĺži proces dražby. Dokonca v niektorých prípadoch môže skomplikovať realizáciu dražby, keď sa dražobníkovi nepodarí doručiť zásielky (napr. z dôvodu „adresát neznámy“). Nie je možné predpokladať, kedy bude zásielka doručená a kedy sa dražobníkovi vráti doručenka o prevzatí písomnosti, tak aby mal splnenú povinnosť podľa zákona.

O

Verejnosť

§17 ods. 5uvedená zmena predĺži dražobný proces o viac ako mesiac, nakoľko dražobník musí dopredu predpokladať, koľko bude pošte trvať doručovanie listiny. Bohužiaľ musím skonštatovať, že v každej obci poštárky doručujú listiny doslova ako sa im chce a teda počítanie lehôt im nič nehovorí. V praxi to znamená len jedno, dražobník si bude musieť „od stola“ vypočítať ako asi bude pani poštárka list doručovať aby si splnil povinnosť podľa tohto paragrafu. Predĺženie dražobného procesu je na samozrejme naškodu aj samotnému dlžníkovu, nakoľko sa celý proces preňho zdražuje.

O

Verej §19a O

nosť Myslím si že, ustanovenie bude mať jednoznačne za následok vlnu obštrukcií zo strany dlžníkov a záložcov, ktorí si už i tak neplnia svoje záväzky.

Verejnosť

§25 bod (8)Navrhujem doplniť aj trestný postih pre vydražiteľa, ktorý viac, ako jeden krát zapríčinil zmarenie tej istej dražby, prípadne zakázať účasť na dražbách tejto osobe.

O

Verejnosť

§7 ods. 2 písm. b)Navrhujeme následne doplniť povinnosť dražobníka oboznámiť účastníkov dražby o súdnych alebo rozhodcovských konaniach, ktoré uviedol navrhovateľ dražobníkovi vo svojom písomnom vyhlásení a o ďalších, o ktorých mal dražobník vedomosť do konania dražby.

O

Verejnosť

§7 ods. 2 v spojení s § 25 ods. 1 V písomnom vyhlásení navrhovateľa – záložného veriteľa by mal byť uvedený aj údaj o rozsahu povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať náhradu nákladov dražby.

O

Verejnosť

• K článku I bod 12 (§ 11 ods. 1Predkladateľ navrhovaným znením vôbec nereflektuje situácie, kedy bude predmetom dražby súbor nehnuteľností, alebo súbor nehnuteľných a hnuteľných vecí (bežné pri korporátnych pohľadávkach) nachádzajúcich sa v rôznych krajoch (napríklad pôda). Akým spôsobom splní dražobník povinnosť? Chápem zmysel ustanovenia, principiálne nemám s ním problém, len upozorňujeme na praktickú stránku veci. Ak by bolo riešením rozdelenie predmetu dražby, dôjde k zníženiu predajnosti a následne sa zvýšia náklady vymáhania, keďže sa bude majetok podniku predávať vo viacerých dražbách. Vzhľadom na uvedené navrhujeme ustanovenie doplniť o výnimku v prípade dražby súboru vecí.

O

Verejnosť

• K článku I bod 14 (§ 11 ods. 4)Navrhujeme v § 11 ods. 4 zákona ponechať druhú vetu v pôvodnom znení, nakoľko zo skúseností vieme, že koncovými záujemcami o predmety dražieb sú vo veľkej väčšine starší ľudia, ktorí disponujú finančnou hotovosťou potrebnou na vydraženie, nakoľko v tejto oblasti sú úvery zriedkavo poskytované. Väčšina koncových záujemcov sa nám hlási práve z printovej inzercie v periodickej tlači, pretože formu internetovej inzercie nemajú natoľko osvojenú. Celoplošne Slovensko zatiaľ nie je dostatočne

O

pokryté internetovým pripojením, čo by mohlo byť na úkor menej rozvitých regiónov. Zároveň poukazujeme na to, že po vypustení povinnej printovej inzercie, v zákone absentuje akákoľvek iná povinná inzercia a povinná informovanosť o dražbách zostáva iba v rovine zverejnenia oznámenia o dražbe v registri dražieb a v Obchodnom vestníku, čo nepovažujeme za dostačujúce.

Verejnosť

• K článku I bod 24 (§ 14 ods. 2 písm. a) a b)V § 14 ods. 2 navrhujeme vypustiť písmená a) a b), z dôvodu ich praktickej neaplikovateľnosti. Akreditívna listina, aj keď je vydaná bankou a obsahuje povinnosť zaplatiť sumu vo výške zábezpeky, môže obsahovať rôzne podmienky ale aj časové obmedzenia jej platnosti. Bankový sektor, celosvetovo, pozná niekoľko desiatok akreditívov rôznych druhov, pričom nemožno očakávať, že ak takáto listina bude dražobníkovi predložená pár minút pred dražbou, že tento s odbornou starostlivosťou bude vedieť posúdiť, či sa jedná o platný (povedzme nepodmienený) záväzok banky plniť. Osoby v postavení subjektov, ktoré majú byť príjemcom akreditívneho plnenia, predtým ako prijmú takúto formu zabezpečenia platby, nezriedka skúmajú a overujú obsah vydanej listiny u vystavujúcej banky aj niekoľko týždňov. Predkladateľ by mal zvážiť po konzultácii sú skúseným bankovým sektorom nielen vypustenie akreditívnej listiny ale aj vypustenie bankových záruk, na ktoré dopadá vyššie zdôvodnenie obdobne. V bežnej praxi sú bankové záruky pri realizácii dražieb využívané absolútne zriedka a nedošlo by tak ich vypustením k obmedzeniu účasti na dražby.

O

Verejnosť

• K článku I bod 8 (§ 8 ods. 1):Predmetné ustanovenie je v navrhovanej forme neaplikovateľné. Podnik tvoria všetky nehmotné, hmotné zložky podnikania, pohľadávky záväzky, zmluvy z obchodného styku ako aj pracovnoprávne vzťahy. Ak bude v dražbe vydražený podnik, tak dokumenty súvisiace s podnikom by nemali zostávať u dražobníka, pretože logicky tieto nevyhnutne potrebuje nadobúdateľ podniku. Z uvedeného dôvodu navrhujeme poslednú vetu navrhovaného znenia § 8 ods. 1 vypustiť.

O

Verejnosť

• K článku I. bod 6 (§ 7 ods. 2 písm. b))Vzhľadom na skúsenosti so špekulatívnym postojom vlastníkov, navrhujeme preformulovať text „..o ktorých má navrhovateľ dražby vedomosť...“ na text „...ktorých je navrhovateľ dražby účastníkom....“. Predkladateľom navrhované znenie môže vytvárať ďalší dôvod, ktorý budú dlžníci a záložcovia zneužívať ako porušenie zákona, lebo navrhovateľ neoznačil spor, o ktorom mal vedieť, aj keď o ňom reálne nevedel (je veľmi komplikované preukazovať, že navrhovateľ o niečom nemal vedomosť). Z praxe poznáme dva druhy žalôb, ktoré podávajú dlžníci/záložcovia, pričom jeden druh je ten, že označia všetky povinnosti dražobníka a navrhovateľa a tvrdia, že sme nič nesplnili a my musíme prácne všetko dokazovať (podľa nás ide o zneužívanie justičného

O

systému). Vytváranie takýchto povinností, ktoré neriešia žiadnu praktickú situáciu (aspoň teda o nej nevieme), len umožňuje dlžníkom/záložcom zneužívať danú situáciu.

Verejnosť

• K článku I. bod 7 (§ 6 ods. 3):Cieľ navrhovaný týmto ustanovením je zrejmý, zmenšiť závislosť dražobníka od navrhovateľa. V bežnej praxi nie je ničím výnimočným, ak sa určitá dražba realizuje viac ako 1 rok (Poznámka: 1 rok uvádzame zámerne z dôvodu, že predkladateľ navrhuje takéto prechodné obdobie). Síce predkladateľ uvádza, že dražby, pri ktorých bola zmluva uzatvorená do 01.12.2019 sa dokončia podľa doterajších predpisov ale súčasne uvádza, že ustanovenia § 36c ods. 1 tým nie sú dotknuté, t.j. od 01.12.2020, už dražbu, pri ktorej je navrhovateľ aj dražobníkom nebude možné vykonať. Uvedenou retroaktivitou priamo zasahuje do práv navrhovateľov a dražobníkov, ktorí takéto postavenie v súčasnosti majú. Je potrebné zosúladiť prechodné ustanovenia obsiahnuté v § 36c s § 6 ods. 3.

O

Verejnosť

• K článku I. bod 7 (§ 6 ods. 3):Síce predkladateľ uvádza, že dražby, pri ktorých bola zmluva uzatvorená do 01.12.2019 sa dokončia podľa doterajších predpisov ale súčasne uvádza, že ustanovenia § 36c ods. 1 tým nie sú dotknuté, t.j. od 01.12.2020, už dražbu, pri ktorej je navrhovateľ aj dražobníkom nebude možné vykonať. Uvedenou retroaktivitou priamo zasahuje do práv navrhovateľov a dražobníkov, ktorí takéto postavenie v súčasnosti majú. Je potrebné zosúladiť prechodné ustanovenia obsiahnuté v § 36c s § 6 ods. 3.

O

Verejnosť

19a - dočasné upustenie alebo úplná absencia znalostí predkladateľa ako funguje aplikačná prax(2) Dražobník dočasne upustí od prvej dražby, ak bolo dražobníkovi preukázané, že bol na súde podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia súdu vo vzťahu k predmetu dražby.“ Máme za to, že predkladatelia nedostatočne poznajú reálie dražobného procesu, ktorý trvá v priemere až do úspešnej dražby cca. 6 mesiacov. Ak by sme aj rozmýšlali v úplne ideálnych lehotách, tak proces dražby nezbehne skôr ako za 2-3 mesiace. To znamená, že dlžník má 2-3 mesiace na podanie návrhu na neodkladné opatrenie. Z akého dôvodu má veriteľ znášať, či už ignorantské alebo špekulatívne správanie sa dlžníka, ktorý buď neskoro podá návrh na vydanie neodkladného opatrenia alebo s ním čaká do poslednej chvíle, kedy je zrejmé, že súd ho už nevydá. MS SR si neuvedomuje, že takouto úpravou zmarí niekoľkomesačné snaženie dražobníka a to aj úkor navrhovateľa dražby, ktorý bude musieť znova vynaložiť náklady na novú dražbu. Je zrejmé, že dlžník, ktorý je v dražbe tieto náklady už nikdy neuhradí. V konečnom dôsledku vkladanie takéhoto špekulatívneho nástroja do rúk nepoctivým dlžníkom poškodzuje aj ich samotných, čo by malo mať MS SR tiež na zreteli. Navrhujeme toto nekoncepčné znenie na míle vzdialené od aplikačnej praxe úplne vypustiť.

O

Predkladateľ si musí uvedomiť aj nepresnosť formulácie "upustí od prvej dražby". Pretože ak sa raz od dražby upustí, tak ďalšia dražba po upustení bude znova prvá, čo znamená, že MS SR vytvorilo elegantný priestor na cyklenie špekulatívnych návrhov. V kombinácii s nezmyselným súkromným znaleckým posudkom, ktorý je reálnou zbraňou špekulantov (vyjadrím sa osobitne) mám za to, že MS SR pochováva posledné zvyšky vymožiteľnosti práva na Slovensku a paralyzuje jediný reálne fungujúci inštitút.

Verejnosť

554. Pripomienka – čl. I – § 6 ods. 1Podľa všeobecnej dôvodovej správy základným cieľom právnej úpravy je riešiť statusové otázky postavenia dražobníka, nakoľko je zakotvená pomerne jednoduchá možnosť získania živnosti na výkon činnosti dražobníka ako aj nenáročné podmienky vzdelania a praxe, pričom v prípade pochybení subjekt rýchlo zanikne a vznikne nový, čím sa vyhne sankciám zo strany kontrolných orgánov a pokračuje v organizovaní dražieb aj naďalej. Dobrovoľná dražba je nútený výkon záložného práva aj proti vôli vlastníka predmetu zálohu. Najväčšie skúsenosti s núteným výkon v civilnom práve majú súdny exekútori a nik iný. Preto je celkom nenáležité, keď sa navrhuje, aby tento nútený výkon vykonával niekto iný ako súdny exekútor. Preto sa navrhuje, aby dobrovoľnú dražbu vykonával výlučne súdny exekútor.

O

Verejnosť

555. Pripomienka – čl. 1V nový bod 2 – § 151j ods. 1Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa Exekučného poriadku. Podľa pôvodnej dôvodovej správy zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je cieľom reformy záložného práva vytvorenie takého právneho a inštitucionálneho rámca pre záložné právo, ktorý povedie k rozšíreniu možností financovania podnikateľských aktivít, najmä v sektoroch malého a stredného podnikania. Uspokojenie veriteľa speňažením nehnuteľnosti dražbou uskutočňovanou súdom prípadne exekútorom je pomerne zložité a časovo náročné, v celom rade prípadov je možné dosiahnuť rovnakého výsledku verejnou dražbou mimo súdneho výkonu rozhodnutia či exekúcie, ktorá môže byť pre dlžníka ekonomicky výhodnejšia. Po 17 rokoch v Exekučnom poriadku stále nie je upravená možnosť domáhať sa uspokojenia záložného práva predajom zálohu. Záložná zmluva nie je exekučným titulom. Rovnako po 17 rokoch je exekučné konanie stále pomerne zložité a časovo náročné. V praxi sa niektoré (kvázi) nebankové spoločnosti na dosahovanie nekalých ziskov nezastavia pred ničím. Poskytnú pôžičku, potom zrušia účet, spotrebiteľ si myslí, že zaplatil, avšak opak je pravdou. Po takomto nesplatení sa stane celá pôžička splatná, vrátane rôznych sankcií a penálov. Nepotrebujú rozhodnutie, majú záložné právo a vlastnú dražobnú

O

spoločnosť, ktorá nehnuteľnosť speňaží. Samozrejme za zníženú cenu. Nehnuteľnosť kúpia samy cez inú nastrčenú osobu a potom ju ďalej predajú. Preto sa navrhuje radikálnejšie riešenie, a to úplne vylúčiť možnosť dobrovoľnej dražby pre prípad úveru. Nebankovej spoločnosti nič nebráni, aby si mohla uplatniť svoj nárok na súde alebo rozhodcovskom súde, ktorý preskúma jeho oprávnenosť. Navrhované znenie vylúči dobrovoľnú dražbu aj pre bankové pohľadávky. Banky tiež využívajú dobrovoľnú dražbu. Keďže pri výkone záložného práva rozhodnutie súdu nie je potrebné, uspokojuje sa tiež príslušenstvo pohľadávky, ktoré by súd nemusel priznať. Pre istotu sa navrhuje pojem úver a pôžička, aby sa zúžili možnosti ako kreatívne obísť zákon. Pri zákonnom záložnom práve sa jedná o pohľadávky ostatných vlastníkov bytov alebo spoločenstva podľa zákona č. 182/1993 Z.z. (o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Zákonné záložné právo vzniká pre nezaplatenú splatnú pohľadávku, a to každý mesiac samostatne. Avšak správcovia pri výkone dražobníkovi uvádzajú celkový stav nezaplatených pohľadávok a uplatňujú si uspokojenie mimo poradia záložných práv zapísaných na liste vlastníctva. Týmto spôsobom ukracujú ostatných záložných veriteľov. Naviac tiež sa stáva, že sa konajú dražby aj pri nízkych pohľadávkach pri bytoch, ktoré sú vopred vytipované, aby sa lacno kúpili a predali za trhovú cenu, za účelom dosiahnutia rýchleho zisku. Preto sa navrhuje, aby sa výkon záložného práva pri úveroch a pôžičkách a výkon zákonného záložného práva realizoval výlučne cez exekúciu. V exekúcii je predaj nehnuteľnosti pod kontrolou exekútora a súdu, preto je obchádzanie zákona vylúčené. Pri dobrovoľnej dražbe žiadna takáto kontrola nie je. Keďže sa nejedná o judikovanú pohľadávku, exekučným titulom bude záložná zmluva alebo vyhlásenie záložného veriteľa. Ďalej sa určujú náležitosti vyhlásenia. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 151j ods. 1 sa na konci pripájajú nové vety, ktoré znejú: „Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom je úverom alebo pôžičkou alebo je zabezpečená zákonným záložným právom, v rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže domáhať uspokojenia sa predajom zálohu len podľa osobitných zákonov 3f). Záložná zmluva a písomné vyhlásenie záložného veriteľa o výške splatnej pohľadávke je exekučným titulom. Vo vyhlásení záložný veriteľ uvedie, že záloh nie je majetok alebo právo, ktoré podľa zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú výkonu rozhodnutia alebo sú z výkonu rozhodnutia vylúčené, alebo na ktoré je výkon rozhodnutia neprípustný. Vo vyhlásení ďalej uvedie označenie a opis zálohu a pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva.“. Ostatné body sa prečíslujú.

Verejnosť

556. Pripomienka – čl. 1 nový bod 3 – § 151h ods. 6Otázka možnosti zriadenia exekučného záložného práva bez súhlasu doterajších záložných veriteľov je na úrovni ústavného súdu dosiaľ jednoznačne nevyriešená. Podľa jedného senátu to možné nie je, podľa ostatných to možné je. K zjednoteniu názorov nedošlo. Preto je nutná zákonná úprava hmotného práva, ktorá túto otázku zodpovie jasne. Pri exekúcii predajom nehnuteľnosti sa uspokojujú záložné práva podľa zásady priority bez ohľadu na poradie oprávneného. Avšak okresné úrady majú nejednoznačnú

O

prax ohľadne výmazu záložných práv. Niektoré ich správne vymažú, iné vymažú až po rozvrhu, ďalšie až po poukázaní peňažných prostriedkov z rozvrhu a niektoré dokonca ich nevymazávajú vôbec. Dokonca sa stávajú prípady, kedy prednostný záložný veriteľ mal v rozvrhu určené uspokojenie pohľadávky (nie v plnej výške) a začal výkon záložného práva predanej nehnuteľnosti. Preto sa navrhuje jednoznačne upraviť, že záložné práva sa vymazávajú. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 151h ods. 6 sa na konci pripája bodkočiarka slová: „záloh prechádza na vydražiteľa bez zaťaženia záložným právom“. Ostatné body sa prečíslujú.

Verejnosť

557. Pripomienka – čl. IV – § 151ma ods. 11 a 12Navrhovateľ rieši zánik vecných práv po výkone záložného práva, pričom vôbec nerieši rovnakú situáciu pri súdnej exekúcii. Preto sa navrhuje normatívny text prepracovať.

O

Verejnosť

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie (vrátane testu MSP)"predpokladaný počet dražobníkov 200" Na základe akej skutočnosti sa Ministerstvo spravodlivosti SR ako navrhovateľ zákona dopracoval k uvedenému údaju, keď vzhľadom na predložené informácie neboli súčasťou rokovaní pri spracovaní zmeny návrhu zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zástupca/zástupcovia správcov konkurzných podstát?

O

Verejnosť

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie (vrátane testu MSP)3.2 Vyhodnotenie konzultácií - z toho MSP Citujemm: "Ministerstvo spravodlivosti SR pri príprave návrhu zákona nadviazalo na prácu predchádzajúcej komisie pre novelizáciu zákona o dobrovoľných dražbách, kde boli zástupcovia Notárskej komory, Slovenskej bankovej asociácie, dražobných spoločností, Generálnej prokuratúry SR, Najvyššieho súdu SR." Ak tomu rozumiem správne, Ministerstvo spravodlivosti sa v uvedenom spracovanom návrhu uspokojilo s prácou predchádzajúcej komisie ( nevieme v ktorom roku to bolo ) a nevidelo dôvod na vytvorenie novej komisie s dotknutými subjektmi. Vzhľadom na závažnosť navrhovaných opatrení a zmien, navrhujem opätovne vytvoriť komisiu s dotknutými subjektmi a prepracovať návrh zákona tak, aby priniesol čo najmenej problémov s aktuálnou aplikačnou praxou.

O

Verejnosť

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie (vrátane testu MSP)3.3.2 Nepriame finančné náklady sú veľmi zlé vyhodnotené, pretože priemerná cena kamery ak sa vychádza z najlacnejšieho možného ponúkaného produktu. Aplikačná prax: 1 dražba - 2-3 GB záznamu z cca 20 min konanej dražby, daný záznam je potrebné uchovávať, dokúpiť program na spracovanie takýchto videí. Záverom chcem uviesť, že v osobnom záujme každého dražobníka, aby nahratý zvukovo-obrazový záznam bol čo najkvalitnejší, cena priemernej takejto kamery bez príslušenstva sa

O

pohybuje minimálne na úrovni 500,00 Eur. Predkladateľ zákona vôbec nerieši situáciu, ak vzhľadom na podmienky dražby vzniknú viaceré dražby naraz/ prípadne tesne po sebe vo viacerých mestách a tak jedna kamera stačiť nebude.

Verejnosť

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie (vrátane testu MSP)3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie Náklady na 1 podnikateľa Náklady na celé podnikateľské prostredie Priame finančné náklady 0 0 Nepriame finančné náklady 100 20 000 Administratívne náklady 0 0 Celkové náklady regulácie 100 20 000 Veľmi nepresný, dá sa povedať zavádzajúci výpočet. Nákladom je iba kamera, chýba vyčíslenie nákladu na počítačový program v súvislosti so spracovaním zvukovo-obrazového záznamu, chýba vyčíslenie nákladu na príslušenstvo ku kamere - nedá sa kúpiť s kamerou, chýba vyčíslenie nosiča na ukladanie zvukovo-obrazového záznamu. Samozrejme toto všetko zahŕňa cena prace dražobníka.

O

Verejnosť

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie (vrátane testu MSP)3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu - z toho MSP "..zamedzuje sa však zneužívaniu a prípadným špekuláciám na dražbe." Navrhovanou novelou zákonodarca práve naopak prispieva ku chaosu, predĺženiu vymožiteľnosti pohľadávky záložného veriteľa a to jednoznačne zavedením: možnosti podať návrh ...., logicky nenaväzujúce ustanovenia ohľadom ohodnotenia predmetu dražby, dočasné upustenie od prvej dražby len na základe pečiatky zo súdu o podaný návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je možné považovať za absurditu ( nie je známe či navrhovateľ ovláda následne kroky pri výkone záložného práva od nesplnenia povinnosti vyplývajúcej k spoplatneniu pohľadávky záložcu.. až po dátum vytýčenej dražby - reálne to trvá 3-6 mesiacov )

O

Verejnosť

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie (vrátane testu MSP)Z uvedené dokumentu citujem: "Návrh zákona bude mať dopad na súčasných dražobníkov, ktorých eviduje ministerstvo spravodlivosti v počte 522, prevažne vo forme spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností." Ide o kompletné zrušenie a vymazanie dražobníkov. Bolo by na mieste ak by predkladateľ návrhu uviedol počet zamestnancov dražobníkov ktorí prídu o prácu. Pretože v prípade správcov konkurzných podstát sa operuje s 10% z celkového počtu 2000 tj. 200 /priamo uvedené v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie (vrátane testu MSP) 3.3.2 Nepriame finančné náklady/

O

Verejnosť

bod 32 (§ 17 ods. 5)Prostou zmenou jedného slovesa, sa proces dražby bezdôvodne a neprimerane predĺži ďalší mesiac. Podľa právnej úpravy sa sa

O

zásielka obsahujúca oznámenie o dražbe považuje za doručenú buď dňom prevzatia adresátom, dňom odmietnutia prevzatia zásielky adresátom alebo dňom vrátenia zásielky dražobníkovi. Čas na doručovania zásielky trvá spravidla od 2 do 4 pracovné dni, v pomerne obvyklých prípadoch doručovania do zahraničia aj neúmerne dlhšie. Ak, sa doručovateľovi nepodarí zastihnúť niektorého adresátov na adrese doručovania, zásielku uloží na pošte v štandardnej úložnej lehote 18 dní (táto býva spravidla poštou predlžovaná). V prípade neprevzatia zásielky v úložnej lehote, sa zásielka vracia dražobníkovi opäť spravidla od 2 až 4 pracovných dní. V praxi tak dražobník bude musieť čakať neprimerane dlhú dobu na doručenie, resp. vrátenie všetkých zásielok obsahujúcich oznámenie o dražbe, nakoľko tieto budú musieť byť 30 dní pred samotným konaním dražby už doručené. Keďže v doručovanom oznámení je určený aj termín dražby, dražobník bude musieť stanoviť termín dražby v čase, kedy ešte nepozná, či si adresáti prevezmú zásielky hneď, na konci úložnej lehoty, alebo vôbec. Draobník ta bude musieť okrem 30-dňovej lehoty, ktorá je explicitne uvedená v zákone, počítať s najhorším možným scenárom doručenia – vrátením zásielky aspoň od jedného z niekoľkých adresátov. Navrhovaná úprava opäť dáva priestor nepoctivým dlžníkom na oddialenie výkonu dražby nepreberaním zásielok, bez toho aby ju predkladateľ náležite odôvodnil.

Verejnosť

ČL. 4 bod 1 - nepriama novelizácia OZ - neodborný a nesystémový zásah do záložných právMS SR navrhované znenie: „V § 100 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ak sa záložné právo premlčalo, záložný veriteľ vydá záložcovi na jeho žiadosť a trovy záloh; pri záložnom práve registrovanom v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv“) zriadenom podľa osobitného zákona2d), katastri nehnuteľností alebo v osobitnom registri2e) poskytne písomný súhlas s výmazom záložného práva.“ Zásadné pripomienky k nepriamej novelizácii Občianskeho zákonníka: Premlčanie záložného práva je dlhodobý problém aplikačnej praxe, avšak navrhovaná úprava ho rieši nesystematickým a protiústavným spôsobom, kedy už existujúce právo záložného veriteľa, ktorý disponuje, čo by aj premlčaným záložným právom, mení na prekludované právo. Navyše predkladatelia pracujú aj s právne nepresnými pojmami a nerozlišujú medzi záložným právom, ktoré je vecným právom a premlčať ako také sa nemôže a právom na jeho výkon. Ďalej použitá terminológia "sa premlčí" je nejednoznačná, či predkladateľ má na mysli len uplynutie času alebo aj ďalšiu nevyhnutnú podmienku pri premlčaní a namietnutie premlčania pred príslušným orgánom. Žiaľ tento právny nonsens ide z dielne MS SR, ale pokiaľ vieme tak sa s týmto riešením nestotožňuje ani samotná rekodifikačná komisia pre OZ. Navrhovaná novela formou priamej (neprípustnej) retroaktivity mení už existujúcu kvalitu záložného práva na právo zaniknuté. Niet pochýb o tom, že záložní veritelia, ktorí mali legitímne očakávanie, že ich právo pretrváva vo forme naturálnej obligácie a že je ho možné vykonať aj s odkazom na §151 j Občianskeho zákonníka (2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo

O

domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná., stratia svoje zabezpečenie. Ak mal predkladateľ záujem regulovať, čo by aj takto právne nezmyselne (premlčanie=preklúzia) premlčanie záložného práva (resp. jeho výkon), mal tak spraviť len do budúcna, aby záložní veritelia mohli počítať s takouto úpravou a podniknúť vopred právne kroky alebo nastaviť zmluvné právne vzťahy tak, aby boli dostatočne chránení. Ústavný súd SR vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti ohľadne zákazu retroaktivity napr. zdôraznil, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení (PL. ÚS 36/95), že s inštitútom právnej istoty v právnom štáte úzko súvisí požiadavka zachovania legálne nadobudnutých práv, ktorú treba zo širšieho hľadiska chápať tak, že je neprípustné odňať nadobudnuté práva, resp. ich obmedziť ex tunc, t. j. do minulosti, pred účinnosťou nového zákona. Záložní veritelia nemohli počítať s tým, že uplynutím času zákonodarca vytvorí možnosť zániku ich práva, čo pre nich de facto znamená nie znehodnotenie zabezpečenia alebo jeho reálny zánik. Je zrejmé, že dôjde k masívnemu uplatňovaniu, keďže doteraz taký nárok záložný dlžník nemal. Potreba úpravy záložného práva, premlčania, preklúzie, pretrhnutia plynutia premlčacej doby pri záložnom práve je omnoho širšia a je potrebné jej prediskutovanie s odbornými kruhmi a možno by stačilo ak by sa predkladatelia z MS SR poradili s členmi rekodifikačnej komisie, ktorých majú možnosť stretnúť v rovnakej budove.

Verejnosť

Čl. I bod 11 - § 10 ods. 1 posledná vetaV čl. I bod 11 - § 10 ods. 1 poslednej vete sa navrhuje slová "osobitného predpisu.11)" nahradiť slovami "Civilného sporového poriadku". Alternatívne sa navrhuje slová "použijú ustanovenia osobitného predpisu.11)" nahradiť slovami "použije Civilný sporový poriadok". V obidvoch prípadoch sa súčasne navrhuje vypustiť poznámku pod čiarou 11. Odôvodnenie: Civilný sporový poriadok je možné a aj vhodné v ostatných právnych predpisoch priamo citovať (resp. odkazovať naň), preto sa navrhuje použitie priamej citácie, čím sa spresní aj sprehľadní text zákona. Uvedené vyplýva aj z bodov 8, 22.9 a 48 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR.

O

Verejnosť

Čl. I bod 16 (§ 11 ods. 8)Ak bolo cieľom predkladateľa stransparentniť priebeh dražby alebo zamedziť rôznym špekuláciám priamo na dražbe, jednoduchšie by bolo zavedenie elektronických dražieb.

O

Verejnosť

Čl. I bod 3 (§ 3 ods. 5)Nie je jasné, na ustanovenia ktorých písmen sa vzťahuje ustanovenie poslednej vety (výnimka). Odporúčam spresniť.

O

Verejnosť

Čl. IIDo čl. II sa navrhuje sa vložiť nasledujúce novelizačné body, ktorými sa mení zákon č. 455/1991 Zb.: § 71 vrátane nadpisu znie: "Vzťah k správnemu poriadku" "Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak." Odôvodnenie: Pri príležitosti novelizácie tohto zákona sa navrhuje do návrhu novely zapracovať aj túto legislatívno-technickú pripomienku, ktorá (explicitne) vyplýva z bodov 8, 22.9 a 48 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR, ako aj z dôvodu potreby spresnenia a zosúladenia legislatívnej techniky v tomto zákone s novou zaužívanou praxou v ostatných právnych predpisoch.

O

Verejnosť

Čl. IIIDo čl. III sa navrhuje sa vložiť nasledujúci novelizačný bod, ktorým sa mení zákon č. 8/2005 Z. z.: V § 37 ods. 1 sa slová "všeobecný predpis o správnom konaní.15)" nahrádzajú slovami "správny poriadok". Odôvodnenie: Pri príležitosti novelizácie tohto zákona sa navrhuje do návrhu novely zapracovať aj túto legislatívno-technickú pripomienku, ktorá (explicitne) vyplýva z bodov 8, 22.9 a 48 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR, ako aj z dôvodu potreby spresnenia a zosúladenia legislatívnej techniky v tomto zákone s novou zaužívanou praxou v ostatných právnych predpisoch.

O

Verejnosť

Čl. III (opravené znenie pripomienky)Do čl. III sa navrhuje sa vložiť nasledujúci novelizačný bod, ktorým sa mení zákon č. 8/2005 Z. z.: V § 37 ods. 2 sa slová "všeobecný predpis o správnom konaní.15)" nahrádzajú slovami "správny poriadok.". Odôvodnenie: Pri príležitosti novelizácie tohto zákona sa navrhuje do návrhu novely zapracovať aj túto legislatívno-technickú pripomienku, ktorá (explicitne) vyplýva z bodov 8, 22.9 a 48 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR, ako aj z dôvodu potreby spresnenia a zosúladenia legislatívnej techniky v tomto zákone s novou zaužívanou praxou v ostatných právnych predpisoch.

O

Verejnosť

čl. IV bod 1 (zmena Občianskeho zákonníka)K čl. IV bod 1: Navrhovaná novelizácia ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) bude pre právnu prax málo použiteľná, navyše je aj terminologicky nepresná a nie je v súlade s ďalšou „veľkou“ novelou OZ, ktorá sa týka záväzkového práva. Na záložnom práve sa nemá čo premlčať, pretože ide o vecné právo a nie o naturálnu obligáciu. Premlčať sa môže len právo

O

na výkon záložného práva po splatnosti zabezpečenej pohľadávky záložného veriteľa, čo je reflektované aj v návrhu „veľkej novely“ Občianskeho zákonníka, ktorú dňa 15.10.2018 predložilo verejnosti Ministerstvo spravodlivosti SR. Podľa navrhovaného ust. § 114h OZ tejto novely má platiť, že: „Ak je právo, z ktorého premlčaný nárok vyplýva, zapísané vo verejnom zozname alebo registri, možno ho vymazať na základe rozhodnutia súdu o tom, že tu takéto právo nie je.“ Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza, že „Vzhľadom na celkovú zmenu koncepcie inštitútu premlčania v súkromnom práve je nevyhnutné zaviesť osobitné pravidlo pre účinky premlčania vo vzťahu k nárokom, ktoré sa neuplatňujú na súde (napr. nároky zo záložného alebo zádržného práva). Primárnym účinkom je oprávnenie povinnej osoby mimosúdne namietnuť premlčanie, v dôsledku čoho nemôže veriteľ svoj nárok vykonať. Tohto práva sa povinná osoba nemôže vopred vzdať (porovnaj § 114g ods. 4).“ Záložné právo okrem toho môže zabezpečovať viacero pohľadávok záložného veriteľa, ktoré môžu byť splatné v rôznych časových obdobiach. Premlčanie práva na výkon záložného práva jednej zabezpečenej pohľadávky potom nemusí spôsobiť premlčanie výkonu záložného práva aj vo vzťahu k ostatným zabezpečeným pohľadávkam tým istým záložným právom. Otázka premlčania môže byť medzi stranami sporná a to aj pri jednej zabezpečenej pohľadávke, pričom nakoľko námietku premlčania možno účinne vzniesť len v súdnom konaní. Akákoľvek dohoda o premlčaní záložného práva ako vecného práva je v tomto smere problematická. Navrhovaná právna úprava v čl. IV predloženej novely zákona č. 527/2002 Z. z. vychádza z ideálnej situácie, kedy záložca aj záložný veriteľ budú stotožnení s tým, že právo na výkon záložného práva je premlčané a teda toto právo nemožno účinne vykonať. Na druhej strane pri mimosúdnom výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou musí záložca iniciovať súdne konanie, v ktorom by mohol premlčanie výkonu záložného práva namietať. Väčšina situácii v praxi však bude sporná a preto záložný veriteľ záloh záložcovi nevydá, pretože bude otázka premlčania záložného práva, resp. jeho výkonu sporná. Rovnako navrhovaná úprava nevyrieši situáciu, ak záložný veriteľ záložcovi nevydá ani písomný súhlas s výmazom záložného práva z dôvodu jeho premlčaného výkonu. V takom prípade sa bude záložca aj tak musieť obrátiť na súd, aby posúdil, či je výkon záložného práva skutočne premlčaný alebo nie. V tejto súvislosti je potom nepochopiteľné odôvodnenie tohto bodu v dôvodovej správe, kde sa uvádza: „Zároveň sa vyrieši aj situácia, keď vlastník predmetu dobrovoľnej dražby nevie zabrániť dražbe záložným veriteľom a vzniesť účinne námietku premlčania ako v súdnom konaní.“ Ak bude záložný veriteľ mať záujem vykonať záložné právo, ktorého výkon je premlčaný a iniciuje dobrovoľnú dražbu, je zrejmé, že záložcovi žiadny súhlas podľa navrhovaného ustanovenia nevydá. Záložca sa v takom prípade bude aj tak musieť obrátiť na súd, aby záložnému veriteľovi vo výkone záložného práva zabránil a vo veci samej rozhodol aj o premlčaní nároku záložného veriteľa. Ak by takýto súhlas s výmazom záložného práva záložný veriteľ poskytnúť aj chcel, súčasná právna úprava umožňuje záložnému veriteľovi jednostranne sa vzdať záložného práva, čo je osobitný dôvod zániku záložného práva podľa ust. § 151md ods. 1 písm. c) OZ. To znamená, že ak záložný veriteľ súhlasí s výmazom záložného práva, ktorého výkon je premlčaný, nič mu

nebráni vydať písomné vyhlásenie o vzdaní sa záložného práva. Pojem „vydať“ záloh (navyše bez explicitného stanovenia povinnosti záložnému veriteľovi) bude aplikovateľný v zásade pri hnuteľných veciach, avšak nie pri nehnuteľnostiach vrátane bytov či nebytových priestorov či nehmotných zálohoch iných majetkových hodnotách (pohľadávky, obchodné podiely, predmety priemyselného vlastníctva atď.). Realizácia tejto právnej normy prakticky je nemožná napr. pri zákonnom záložnom práve k bytom a nebytovým priestorom podľa ust. § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré sa ako také premlčať nemôže a tým nemôže byť ani vymazané z katastra nehnuteľnosti. Príslušný notár, okresný úrad či iný subjekt vykonávajúci registráciu v osobitných registroch záložných práv totiž ani nebude mať zákonný podklad na výmaz záložného práva, pretože predkladaná úprava nenovelizuje aj ust. § 151 md OZ, v ktorom sú uvedené dôvody zániku záložného práva. Premlčaním práva na výkon záložného práva totiž záložného právo nezaniká, čo vyplýva už zo samotnej podstaty premlčania. Z tohto dôvodu súd preto ani podľa platnej ani podľa novej právnej úpravy nemôže určiť, že tu záložné právo, ktorého výkon je premlčaný neexistuje. Na takéto rozhodnutie, ktorým by súd konštatoval neexistenciu záložného práva kvôli premlčanému nároku z neho vyplývajúcemu totiž súd nemá oporu v OZ. Uvedená možnosť výmazu záložného práva z verejného registra záložných práv sa, samozrejme, nemôže týkať záložných práv, ktoré vznikajú zo zákona (napr. záložné právo podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení). Táto výnimka z aplikácie na zákonné záložné práva v tomto bode návrhu novely nie je zohľadnená. Zápis záložných práv s premlčaným výkonom v katastri nehnuteľností nepochybne deformuje trh s nehnuteľnosťami. Vznesením námietky premlčania, resp. vydaním určovacieho rozsudku súdu sa inštitút premlčania pri záložnom práve úplne nevyčerpáva. Je preto potrebné prijať takú právnu úpravu, ktorá skutočnosť premlčania premietne aj do príslušného registra záložných práv. K tejto problematike upriamujeme pozornosť predkladateľa návrhu na odborný článok publikovaný k problematike premlčania výkonu záložného práva v Bulletine slovenskej advokácie č. 1-2/2019 na str. 12-20. JUDr. Marek Valachovič, PhD.

Verejnosť

článku I bod 12 (§ 11 ods. 1)Predkladateľ vôbec neberie do úvahy tú skutočnosť, že predmetom dražby môže byť súbor nehnuteľností, alebo súbor nehnuteľných a hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v rôznych krajoch (napríklad pôda). Cieľ a zmysel ustanovenia je zrejmý, avšak v praxi môžu vyvstať viaceré problémy. Pri rozdelení predmetu dražby, dôjde k zníženiu predajnosti a zvýšeniu nákladov vymáhania. Navrhujem ustanovenie doplniť o výnimku v prípade dražby súboru vecí.

O

Verej článku I bod 14 (§ 11 ods. 4) O

nosť Navrhujem v § 11 ods. 4 zákona ponechať druhú vetu v pôvodnom znení, keďže konečnými záujemcami o predmety dražieb sú prevažne starší ľudia, ktorí disponujú finančnou hotovosťou potrebnou na vydraženie, pretože v tejto oblasti je poskytovanie úverov zo strany bánk pomerne zriedkavé. Z printovej inzercie je veľká väčšina konečných záujemcov, forma internetovej inzercie nie je tak rozšírená. Slovenská republika nie je ešte dostatočne pokrytá internetovým pripojením. V prípade vypustenia povinnej printovej inzercie, chýba v zákone akákoľvek iná povinná inzercia. Informovanosť o dražbe je potom realizovaná iba zverejnením oznámenia o dražbe v registri dražieb a v Obchodnom vestníku, čo určite nie je postačujúce.

Verejnosť

článku I bod 15 (§ 11 ods. 7)Navrhujeme druhú vetu upraviť nasledovne: „Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné na účet dražobníka, pokiaľ platba bola na účet dražobníka pripísaná najneskôr tri dni pred dražbou; dlžník alebo vlastník predmetu dražby môže zaplatiť vstupné v hotovosti aj v deň konania dražby.“ V praxi bude kontrola úhrady vstupného na účet dražobníka bude nerealizovateľná v čase tesne pred dražbou. Pred samotným otvorením dražby má dražobník množstvo iných povinností. Zo samotného výpisu z bankového účtu nie je možné zistiť identifikáciu príkazcu peňažných prostriedkov. V súčasnosti sa zúčastňuje dražieb v pozícii verejnosti niekedy aj 10 a viac osôb. Ak by mal dražobník do otvorenia dražby popri iných povinnostiach, najmä tých, ktoré má vo vzťahu k účastníkom, sledovať, či došlo k pripísaniu 5 EUR na jeho účet, tak navrhovaná úprava v praxi nebude vôbec fungovať.

O

Verejnosť

článku I bod 16Citujem "z priebehu dražby dražobník zabezpečí vyhotovenie zvukovo-obrazového záznamu, ktorý uchováva ako súčasť spisovej evidencie.." Úplne zbytočné ustanovenie ktorým vlastne predkladateľ tejto novely spochybňuje osvedčenie priebehu dražby notárom a zároveň pridáva povinnosti na stranu dražobníka. Ak bolo zámerom predkladateľa eliminovať machinácie a špekulácie na dražbe navrhujem zaviesť elektronické dražby.

O

Verejnosť

článku I bod 16 (§ 11 ods. 8)Navrhujeme vypustiť toto ustanovenie navrhujeme, pretože nadmerne zaťaží dražobníka nie len z časového, ale aj z personálneho a finančného hľadiska. Dražobník bude musieť na vlastné náklady zabezpečiť technológiu na vyhotovenie zvukovo-obrazových záznamov, rovnako bude musieť personálne posilniť počet osôb zabezpečujúcich dražbu. Ak je cieľom predkladateľa transparentný priebeh dražby a zamedzenie účasti špekulantov na dražbe, jednoduchým a účinným riešením je zavedenie elektronizácie dražieb.

O

Verejnosť

článku I bod 17(3) (§ 12)Domnievam sa, že hlavne bod č.3 je potrebné upraviť z dôvodu možnej špekulácie zo strany vlastníka.Nie je tajomstvo, keď sa vlastník dohodne so znalcom o navýšení znaleckého posudku pri žiadosti o hypotéku.Preto navrhujem zvážiť úplné odstránenie bodu č.3, prípadne zakázať využitie znalca, ktorý predmet už ohodnocoval.

O

Verejnosť

článku I bod 6 (§ 5 ods. 11)Podľa navrhovanej právnej úpravy je možné predpokladať problémy s výkladom a následnou aplikačnou praxou v súvislosti s poslednou vetou § 5 ods. 11. Uplatnenie širšieho výkladu umožní považovať, aj rokovanie navrhovateľa alebo dražobníka s potenciálnymi záujemcami, ktorými sú fyzické alebo právnické osoby známe dražobníkovi alebo navrhovateľovi dražby, za konanie v zhode.

O

Verejnosť

článku I bod 8 (§ 8 ods. 1)V takto navrhovanej forme je uvedené ustanovenie neaplikovateľné. Podnik tvoria všetky nehmotné, hmotné zložky podnikania, pohľadávky záväzky, zmluvy z obchodného styku ako aj pracovnoprávne vzťahy. Keďže po nadobudnutí podniku všetky dokumenty súvisiace s podnikom čo najskôr potrebuje nadobúdateľ podniku, tieto by preto nemali zostávať u dražobníka. Z uvedeného dôvodu navrhujeme poslednú vetu navrhovaného znenia § 8 ods. 1 vypustiť.

O

Verejnosť

článku I. bod 24Citujem: "dražobná zábezpeka nesmie presiahnúť 10 percent z najnižšieho podania, najmä 50 000 Eur" Nezmyselné ustanovenie ktoré bude mať za následok zvýšenie špekulatívneho správania na dražbách. Pôvodná výška zábepeky 30 percent nespôsobovala obmedzenie záujemcov preto navrhujem túto výšku ponechať.

O

Verejnosť

článku I. bod 5 (§ 5 ods. 8)V predkladateľom navrhovanom znení požadujeme vypustiť text „navrhovateľ dražby,“. Vylúčením navrhovateľa dražby z pozície účastníka dražby dôjde k obmedzeniu jeho možností na vyriešenie situácie nadobudnutím zálohu. Navrhovateľ dražby napriek realizácii dražby nedisponuje žiadnou výhodou voči ostatným účastníkom dražby, keďže zákon napríklad presne stanovuje podmienky znižovania. V doterajšej praxe nebolo preukázané zneužívanie informácií o dražbe zo strany navrhovateľov dražby.

O

Verej článku I. bod 6 (§ 7 ods. 2 písm. b)) O

nosť Navrhujem preformulovať text „..o ktorých má navrhovateľ dražby vedomosť...“ na text „...ktorých je navrhovateľ dražby účastníkom....“. Predkladateľom navrhované znenie umožní vytvárať ďalší dôvod, ktorý môžu dlžníci a záložcovia zneužívať ako porušenie zákona, ak navrhovateľ dražby neoznačí spor, o ktorom mal vedieť, aj keď o ňom reálne nemusí vedieť. V praxi existujú dva druhy žalôb, ktoré podávajú dlžníci/záložcovia, pričom jeden druh je ten, kde žalobcovia označia všetky povinnosti dražobníka a navrhovateľa, pričom tvrdia, že dražobník a navrhovateľ nesplnili ani jednu povinnosť a dražobník a navrhovateľa musia súdu dokazovať plnenie jednotlivých povinností.

Verejnosť

článku I. bod 6 (§ 7 ods. 3 písm. b))Z navrhovaného znenia nie je zrejmý cieľ sledovaný predkladateľom. Až začatím konkurzného konania sa prihliada na podriadenosť pohľadávky, pri výkone záložného práva podriadenosť pohľadávky v konkurze nemá žiadny význam. Z uvedeného dôvodu navrhujeme ustanovenie vypustiť.

O

Verejnosť

článku I. bod 6 (§ 7 ods. 6)Zavedením oznamovacích povinností pre navrhovateľa dôjde k predĺženiu výkonu záložného práva cca o 25-30 dní. Týmto sa sťaží možnosť veriteľa rýchlo získať finančné prostriedky, ktoré mu dlžník dlží.

O

Verejnosť

článku I. bod 7 (§ 6 ods. 1)Predkladateľ týmto návrhom prakticky odoberá oprávnenie na prevádzkovanie živnosti dražobníka viac ako 500 subjektom zapísaným v zozname dražobníkov a výkon tejto podnikateľskej činnosti zveruje výlučne osobám, ktoré sú zapísané v zozname správcov. Predpokladám, že cieľom predkladateľa bolo zvýšiť odbornú kvalifikáciu subjektov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť dražobníka, čo samozrejme je legitímnym cieľom predkladateľa, pričom však bolo potrebné podrobiť zamýšľanú právnu úpravu ústavnoprávnej kontrole , najmä z pohľadu dodržania princípu proporcionality, resp. či zvoleným návrhom riešenia nedochádza k zásahom nad mieru prípustnú Ústavou SR do práv iných subjektov a rovnako tak, či zvolený cieľ nie je možné dosiahnuť inak bez toho, aby nové znenie zákona zasiahlo do už nadobudnutých práv. Mám za to, že napriek tomu, že je predkladateľom MS SR, tak predkladateľ nepodrobil navrhované znenie testu súladu s Ústavou SR, keďže som toho názoru, že nielen v tejto časti ale aj ako je nižšie uvedené, je predkladané znenie v rozpore s viacerými článkami Ústavy SR.

O

Verejnosť

článku I. bod 7 (§ 6 ods. 3)Zmyslom toho navrhovaného ustanovením je minimalizovať prepojenia dražobníka a navrhovateľa. Síce predkladateľ uvádza, že

O

dražby, pri ktorých bola zmluva uzatvorená do 01.12.2019 sa dokončia podľa doterajších predpisov ale súčasne uvádza, že ustanovenia § 36c ods. 1 tým nie sú dotknuté, t.j. od 01.12.2020, už dražbu, pri ktorej je navrhovateľ aj dražobníkom nebude možné vykonať. Je nevyhnutné zosúladiť prechodné ustanovenia obsiahnuté v § 36c s § 6 ods. 3.

Verejnosť

Článok I § 11 (4)Dražobník by mal mať povinnosť inzercie s prihliadnutím na vhodnosť použitia inzertného média podľa predmetu dražby, výšky najnižšieho podania, dostupnosti inzertného média v lokalite. Účelom inzercie má byť oslovenie čo možno najväčšieho počtu záujemcov a tým prispieť k transparentnosti dražby a možnosti zvýšiť šancu na zvýšenie počtu podaní. Navrhujem, aby zákonodarca ponechal povinnosť inzerovanie vecí v dražbe.

O

Verejnosť

Článok I § 11 (4)Dražobník by mal využiť všetky dostupné formy inzercie vhodné pre oslovenie čo možno najväčšieho počtu záujemcov. Rozsah a forma inzercie by mala byť striktne daná zákonodarcom napr. 3 elektronické kanály a 1 tlačovina (v lokalite kde sa nachádza predmet dražby).

O

Verejnosť

Článok I § 11 (4)Podľa štúdie návykov strednej vrstvy obyvateľstva vo veku okolo 50 rokov a vyššie je preukázané pravidelne sledovanie, čítanie a nakupovanie na základe letákov v poštových stránkach v menších mestách a obciach, hlavne tam, kde ľudia nevyužívajú dostatočne elektronické vymoženosti dnešnej doby, prípadne nemajú o ne záujem. Dražobník by mal využiť všetky dostupné formy inzercie, ktoré sú vhodné pre oslovenie všetkých záujemcov konkrétnej nehnuteľnosti. Predaj priemyselného areálu určite nebude zaujímať ľudí, ktorí nepodnikajú a vôbec sa nepohybujú v podnikateľskej sfére, naopak dom alebo nehnuteľnosť v lokalitách kde je vysoká nezamestnanosť nebude atraktívna pre každého. Zákonodarca by mal uviesť formuláciu povinnosti inzercie dražobníka tak, aby boli preukázateľné použité minimálne 3 / web dražobnej spoločnosti, komerčný web o nehnuteľnostiach, v obciach a malých mestách letáky doručované prostredníctvom pošty alebo iná printová inzercia v lokálnych, regionálnych letákoch/ spôsoby s prihliadnutím na lokalitu a nehnuteľnosť.

O

Verejnosť

Článok I § 11 (4)Úplným vypustením .. "V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej

O

dražby." prakticky nezostane ani zmienka o riešení inzercie pre obyčajných ľudí - tých ľudí, ktorí nevedia používať elektronicky obchodný vestník, prípadne elektronicky Notársky register dražieb, prípadne nechodí pravidelne kontrolovať úradnú tabuľu obce.

Verejnosť

Článok I § 11 (4)Vypustením podmienky zverejniť oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec (údaje v ňom obsiahnuté) je spôsob ako minimalizovať šancu koncových záujemcov dozvedieť sa o takejto forme a možnosti nadobudnutia nehnuteľnosti, takisto vytvára priestor pre šírenie možných špekulácií o koncových záujemcov a prípadných vopred dohodnutých výsledkoch. Takisto to bude vrhať určitú nedôveru voči samotnému inštitútu dražby ako takému.

O

Verejnosť

Článok I § 11 (4) Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby "zverejniť oznámenie" o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli 11b) v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. "zverejniť oznámenie" je povinná obec, dražobník nemá právomoc ani prístup k technickým prostriedkom ktorými disponuje obec, preto navrhujem upraviť nasledovne : "..dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zaslať obci oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe, pričom obec je povinná bez zbytočného odkladu a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť na úradnej tabuli obce alebo na elektrickej úradnej tabuli 11b) v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. Je prípustné elektronické zasielanie oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe dražobníkom a obec je povinná zaslať elektronické potvrdenie o vyvesení oznámenia o dražbe alebo oznámenia o opakovanej dražbe v ktorom presne uvedenie spôsob ktorým bolo oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe zverejnené.

O

Verejnosť

Doložka vybraných vplyvov2. Definícia problému "Miesto konania dražby bolo špekulatívne stanovované vo veľkej vzdialenosti od miesta, kde sa dražená vec nachádzala." Aktuálne znenie zákona o dobrovoľných dražbách o mieste konania dražby hovorí v " § 11 Ďalšie podmienky postupu pri dražbách (1) Miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe." Povinnosť dražobníkovi v spolupráci s navrhovateľom dražby vyplýva iba v rozsahu neobmedzenia možnosti účasti na dražbe. Je vo vlastnom záujme dražobníka a navrhovateľa osloviť čo najviac záujemcov v predmetnej lokalite, prípadne ak ide o špecifickú nehnuteľnosť osloviť záujemcov s podobným zameraným využitia nehnuteľnosti,

O

avšak je bežnou praxou dražobných spoločností organizovať dražby čo najbližšie k miestu predmetu dražby.

Verejnosť

Doložka vybraných vplyvov2. Definícia problému "Rovnaké osoby prevádzkujú viacero spoločností ako dražobníci, v prípade pochybení začnú vykonávať činnosť pod iným subjektom." Doteraz nie je ani jeden verejne známy takýto prípad. Je na Ministerstve spravodlivosti ak vie o takomto konaní niektorých dražobníkov, aby prijal primerané opatrenia a sankcie, ktoré nebudú poškodzovať iné subjekty v tomto segmente. Zrušenie existujúcich dražobných spoločností ktorých predmetom ich podnikania je primárne "organizovanie dražieb" je príliš tvrdým zásahom - až možno povedať likvidačným. Ak Ministerstvo spravodlivosti ako kontrolný orgán sa nedokáže vysporiadať s jedincami, ktorí poškodzujú dobré meno iných subjektov a prijať primerané opatrenia, možno hovoriť o jeho zlyhaní .. pretože iba on má všetky možné právne prostriedky, ktorými vie docieliť zamedzeniu takéhoto podnikania.

O

Verejnosť

Doložka vybraných vplyvov2. Definícia problému, citujem: "V súčasnosti môže byť navrhovateľ dražby účastníkom dražby a teda aj vydražiteľom, prípadne ešte aj v prepojení na dražobníka." V prvej vete v 2. Definícia problému v dokumentu Doložka vybraných vplyvov mi uniká pointa celej vety. Predmetná veta buď nie je dokončená, prípadne vyňatá z kontextu ak predkladateľ vychádzal hneď z prvej vety nemôžme sa diviť navrhovaným zmenách, ktoré vo väčšej časti sú absolútne mimo realitu, spôsobia okrem iného v aplikačnej praxi predlženie lehôt dražobného procesu a prispejú k celkovému chaosu, ak v tomto znení prejdu navrhované zmeny, čo bude mať negatívny vplyv na výkon záložného práva v dražobnom procese ako aj speňažovanie nehnuteľností prostredníctvom zákona o dobrovoľných dražbách na návrh konkurzných správcov.

O

Verejnosť

Doložka vybraných vplyvovTermín začiatku a ukončenia PPK Začiatok: 4.7.2019 Ukončenie: 18.7.2019 V praxi termín začiatku PPK je deň pred štátnym sviatkom, kedy nie je možné začať pracovať s uvedeným materiálom a na vyjadrenie PPK zostalo 9 pracovných dní, čo v prípade najvyššej špičky dovolenkového obdobia skôr pripomína účel navrhovateľa splniť si zákonnú lehotu na PPK ako očakávanie reálnych stanovísk príslušných zúčastnených subjektov.

O

Verejnosť

Dôvodová správa"Základným cieľom právnej úpravy je riešiť statusové otázky postavenia dražobníka, nakoľko je zakotvená pomerne jednoduchá možnosť získania živnosti na výkon činnosti dražobníka ako aj nenáročné podmienky vzdelania a praxe, pričom v prípade

O

pochybení subjekt rýchlo zanikne a vznikne nový, čím sa vyhne sankciám zo strany kontrolných orgánov a pokračuje v organizovaní dražieb aj naďalej." Uvedené tvrdenie je abstraktného charakteru, bez podrobnejšej analýzy a faktov, možno povedať až hraničiace s alibizmom vo veci likvidácie súkromných dražobných spoločností. Verejne nie sú známe žiadne prípady dražobných spoločností, ktoré by sa dopustili porušovania príslušných zákonov v tejto oblastí a nie sú dokonca známe ani uložené sankcie zo strany kontrolných orgánov. Kontrolný dohľad nad prácou dražobníkov v zmysle zákona o Dobrovoľných dražbách výlučne prislúcha Ministerstvu spravodlivosti, čím vlastne navrhovateľ zmeny zákona by sám priznal, že svoje právomoci a odborný dohľad nevykonáva v plnom rozsahu a možností ktorými disponuje v zmysle zákona o Dobrovoľných dražbách Tretia časť. Neexistuje žiadna zverejnená štatistika vo veci kontroly dražobníkov Ministerstvom spravodlivosti SR – tj. ani konkrétne ani anonymizované rozhodnutia výsledkov kontrol, porušenia povinností dražobníkov vyplývajúcich z príslušných zákonov ani nápravy, ktoré boli vykonané, prípadne sankcie im udelené.

Verejnosť

dôvodova správa - osobitná časť - bod 14V bode 14 osobitnej časti dôvodovej správy sa uvádza, že zjednotenie pojmov „bezodkladne“ a „bez zbytočného odkladu“ sa navrhuje na základe odporúčania odporúčania Legislatívnej rady vlády SR, avšak nie je jasné, či Legislatívna rada vlády SR priamo odporučila zjednotenie v prospech pojmu „bez zbytočného odkladu“ alebo tento tvar vybral predkladateľ (Ministerstvo spravodlivosti SR) - navrhuje sa toto uviesť v dôvodovej správe. Takisto sa navrhuje v tomto bode dôvodovej správy zdôvodniť, prečo bol vybratý práve tento tvar (pojem). Pojem „bez zbytočného odkladu“ označuje dlhší časový úsek v porovnaní s pojmom „bezodkladne“.

O

Verejnosť

HROMADNÁ PRIPOMIENKA k návrhu Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527.2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,vrátane zásadných pripomienok podporených viac ako 550 subjektmi zväčša odborníkmi z aplikačnej praxe HROMADNÁ PRIPOMIENKA k návrhu Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov V súlade s § 10 ods. 3 a 4 Zákona č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, týmto predkladáme hromadnú pripomienku k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol dňa 31.07.2019 predložený na medzirezortné pripomienkové konanie Ministrom

O

spravodlivosti SR – rezortné číslo materiálu 40052/2019-110; materiál je dostupný na https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2019/460. Hromadná pripomienka bola vypracovaná v úzkej spolupráci s desiatkami odborníkov z radov odbornej verejnosti, zástupcov dražobníkov, zástupcov bankových inštitúcií, zástupcov inkasných spoločností, zástupcov notárskej komory, právnikov a odborníkov s praktickými skúsenosťami z oblasti dražieb. Pri jej tvorbe sme zohľadnili najmä praktické skúsenosti z aplikácie zákona o dobrovoľných dražbách počas jeho 17 ročnej existencie ako aj názory laickej verejnosti. Táto hromadná pripomienka je doposiaľ podporená zo strany 549 fyzických a právnických osôb. Zoznam fyzických a právnických osôb, ktoré sa k tejto hromadnej pripomienke pripájajú, bol predložený predkladateľovi spolu s originálnym vyhotovením tejto hromadnej pripomienky. Na zastupovanie verejnosti, ktorá podporila túto hromadnú pripomienku, je oprávnený Mgr. Peter Vetrák, predseda predstavenstva spoločnosti Dražobná spoločnosť, a.s., pričom si vyhradzujeme právo prizvať na rozporové konanie viacerých zástupcov z radov odborníkov tak, aby bolo možné vytvoriť panel odborníkov pre odbornú diskusiu. PRIPOMIENKY K JEDNOTLIVÝM NAVRHOVANÝM PRÁVNYM ÚPRAVÁM: • K článku I. bod 7 (§ 6 ods. 1): Znenie navrhované predkladateľom: „(1) Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu. Dražobníkom môže byť osoba zapísaná v zozname správcov podľa osobitného predpisu8), ktorá nemá pozastavený výkon správcovskej činnosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.“ Zásadná pripomienka: Predkladateľ uvedeným návrhom prakticky odoberá oprávnenie na prevádzkovanie živnosti dražobníka viac ako 500 subjektom zapísaným v zozname dražobníkov a výkon tejto podnikateľskej činnosti zveruje výlučne osobám, ktoré sú zapísané v zozname správcov. Máme za to, že takto neodborne zvolené riešenie zasahuje do ústavných práv existujúcich subjektov a je v rozpore s ustanoveniami čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a tiež v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Predpokladáme, že cieľom predkladateľa bolo zvýšiť odbornú kvalifikáciu subjektov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť dražobníka, čo samozrejme je legitímnym cieľom predkladateľa, pričom však aj uvedený cieľ je potrebné podrobiť ústavnoprávnej kontrole (Poznámka: US 67/2007: V prvom rade považoval ústavný súd za potrebné pripomenúť svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej „príkazy ústavných noriem obsiahnuté v jednotlivých článkoch ústavy (t. j. aj všeobecný princíp právneho štátu) je potrebné rešpektovať aj pri prijímaní každého zákona Národnej rady Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, či ide o zákon, ktorým sa určité spoločenské vzťahy upravujú po prvýkrát, alebo o zákon, ktorým sa mení, prípadne dopĺňa už predtým existujúca zákonná úprava určitých spoločenských vzťahov“ (napr. PL. ÚS 38/ 95, PL. ÚS 25/00). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že každý zákon by mal spĺňať požiadavky, ktoré sú vo všeobecnosti kladené na akúkoľvek zákonnú úpravu v právnom štáte a ktoré možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 1/04)), najmä z pohľadu dodržania princípu proporcionality, resp. či zvoleným návrhom riešenia nedochádza k zásahom nad mieru prípustnú Ústavou SR

do práv iných subjektov a rovnako tak, či zvolený cieľ nie je možné dosiahnuť inak bez toho, aby nové znenie zákona zasiahlo do už nadobudnutých práv. „Tento princíp predovšetkým znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný štátom smie byť sledovaný; prostriedky, ktoré štát použije, smú byť použité; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je potrebné a nevyhnutné. Kritérium alebo princíp vhodnosti znamená, že stav, ktorý štát vytvorí zásahom, a stav, v ktorom treba sledovaný cieľ vidieť ako uskutočnený, sa nachádzajú vo vzájomnej súvislosti - cieľ musí byť v súlade s prostriedkom. Nevyhnutnosť znamená, že neexistuje iný stav, ktorý štát bez veľkej námahy môže rovnako vytvoriť, ktorý občana zaťažuje menej a ktorý súvisí so stavom, v ktorom treba sledovaný účel pokladať za uskutočnený. Inými slovami, cieľ nesmie byť dosiahnuteľný rovnako účinným, ale menej zaťažujúcim prostriedkom“.( US 67/2007) V zmysle v súčasnosti platného znenia zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, je podmienkou výkonu činnosti dražobníka: i. vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe; alebo ii. úplné stredné vzdelanie a osem rokov praxe. V zmysle zákona č. 8/2004 Z.z. o správcoch sa za odborne spôsobilú osobu považuje fyzická osoba s ukončeným druhým stupňom vysokej školy v odbore právo alebo ekonómia, pričom zároveň zákon požaduje, aby táto osoba zložila predpísané správcovské skúšky. (Poznámka: Predbežne sa budeme zaoberať len odbornou spôsobilosťou z hľadiska porovnania a poukázania na protiústavnosť, aj keď v súlade s uvedeným by bolo možné obdobne aplikovať aj podmienky bezúhonnosti a dôveryhodnosti podľa zákona o správcoch.) Odborná spôsobilosť - porovnanie Aktuálna odborná spôsobilosť Navrhovaná odborná spôsobilosť vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe alebo úplné stredné vzdelanie a osem rokov praxe druhý stupeň vysokej školy v odbore právo alebo ekonómia a zároveň úspešné zloženie predpísaných správcovských skúšok Z jednoduchého porovnania je zrejmé, že nie každý dražobník (iní ako právnici, ekonómovia a subjekty so stredoškolským vzdelaním) bude môcť po navrhovaných zmenách vykonávať činnosť dražobníka, keďže je viac ako zrejmé, že 1 ročné prechodné obdobie stanovené predkladateľom nebude postačovať na ukončenie vysokoškolského štúdia v odbore ekonómia alebo právo, z čoho súčasne vyplýva, že navrhovateľ pre určitý okruh licencovaných subjektov pripravil objektívne nesplniteľné podmienky (Poznámka: Vo vzťahu k zásahu do majetkových práv, viď komentár nižšie.) Z doterajšej judikatúry Ústavného súdu SR je možné vyvodiť, že obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, a teda aj do základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (mutatis mutandis PL. ÚS 3/00, I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02 alebo I. ÚS 193/03) - princíp proporcionality. Máme za to, že napriek tomu, že je predkladateľom MS SR, tak predkladateľ nepodrobil navrhované

znenie testu súladu s Ústavou SR, keďže sme toho názoru, že nielen v tejto časti ale aj ako je nižšie uvedené, je predkladané znenie v rozpore s viacerými článkami Ústavy SR. Cieľ. Z nám dostupných údajov vyplýva, že vypracovaniu pracovného znenia návrhu zákona nepredchádzala akákoľvek dopadová štúdia, akékoľvek diskusie s dotknutými subjektmi. Predkladateľ si nevyžiadal od Notárskej komory SR celkové štatistiky vo vzťahu k neplatnosti dražieb, aby vedel posúdiť nakoľko je naliehavé zasiahnuť takýmto spôsobom do statusového postavenia súčasných dražobníkov. Inak povedané, adekvátne nezohľadnil, či existuje také alarmujúce množstvo neplatných dražieb, ktoré by poukazovalo na ich neprofesionálne vykonanie v rozpore s aktuálnym znením zákona. Naopak, podľa nám známych informácií, je množstvo neplatných dražieb oproti celkovému počtu zrealizovaných dražieb až mimoriadne nízke, čo naopak poukazuje na výraznú stabilitu inštitútu a spochybňuje predkladateľom sledovaný cieľ zvýšenia odbornosti dražobníkov. Obhájenie existencie naliehavej spoločenskej potreby je pritom povinnosťou predkladateľa, inak by tvorba zákonov predstavovala prostý rozmar, nanajvýš tak „úprimne mienenú myšlienku na zlepšenie sveta“, pričom je však zrejmé, že predkladateľovi realita spoločenskej potreby mierne uniká. Ak by sme aj nespochybňovali cieľ sledovaný predkladateľom a tento by skutočne objektívne a naliehavo existoval, tak pre účely ústavnoprávnej konformity nepostačuje len jeho existencia, ale navrhované znenie musí obstáť aj v teste proporcionality, čo znamená, že neexistuje iná možnosť, ktorú štát bez veľkej námahy môže rovnako aplikovať, pričom táto iná možnosť rovnako súvisí so stavom, v ktorom treba sledovaný účel pokladať za uskutočnený. Cieľ nesmie byť dosiahnuteľný rovnako účinným, ale menej zaťažujúcim prostriedkom. Predkladateľ zvažuje zamedziť výkon podnikateľskej činnosti viac ako 500 dražobníkom a týchto nahradiť viac ako 1000 správcami. Vzdelávanie správcov upravuje zákon č. 8/2004 Z.z. o správcoch resp. vykonávací predpis k tomuto zákonu vyhláška MS SR č. 291/2005 Z.z. o vzdelávacom poriadku správcov v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie (ďalej len „Vyhláška“). Ako napovedá názov Vyhlášky, ale aj samotný § 1 Vyhlášky: „Táto vyhláška upravuje podrobnosti o odbornej príprave uchádzačov o vykonanie správcovskej skúšky (ďalej len „odborná príprava“), podrobnosti o správcovskej skúške (ďalej len „skúška“), podrobnosti o preskúšaní správcov – fyzických osôb (ďalej len „správca“) a podrobnosti o ďalšom vzdelávaní správcov v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie.“, tak účelom Vyhlášky je vzdelávať správcov v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie. MS SR od počiatkov vzdelávania správcov, nevzdeláva správcov v oblasti dražieb a rovnako tak žiadna správcovská skúška doteraz neobsahovala otázky z oblasti dobrovoľných dražieb. Predkladateľ napriek tomu, že od správcov nepožaduje odborné znalosti v oblasti dražieb, považuje ich z hľadiska odbornosti za dostatočne vzdelaných. Výkon činnosti dražobníka chce predkladateľ spojiť o.i. so zápisom do zoznamu správcov, čo o.i. znamená, že tie subjekty, ktoré spĺňajú vzdelanostné minimum (t.j. druhý vysokoškolský stupeň z práva alebo ekonómie) budú musieť zložiť skúšky z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie, nie z oblasti dražieb (Vyhláška nereguluje vzdelávanie v oblasti dražieb) napriek tomu, že možno nebudú chcieť pôsobiť ako správcovia a rovnako tak, že Vyhláška im na

odbornosti z oblasti dražieb nepridá. Ústavný súd SR nikdy nespochybňoval oprávnenie predkladateľov zákonov na sprísnenie určitého výkonu povolaní alebo podnikania, avšak vždy zdôrazňoval, že pri každom obmedzení základných práv a slobôd, musí zákonodarca brať na zreteľ ústavné príkazy a limity vyplývajúce z iných ústavných noriem a tiež (a najmä) z ústavných princípov vrátane princípu právnej istoty a princípu proporcionality. (Poznámka: Podľa Ústavného súdu, je napadnutá úprava aj v rozpore s princípom, resp. zásadou primeranosti (proporcionality), ktorý podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu tiež patrí medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu, keďže v danom prípade zákonodarca použil prostriedky [podmienky na výkon inštruktorského povolania podľa § 8 ods. 6 písm. b) zákona o autoškolách], ktoré sú vzhľadom na text § 8 ods. 6 písm. a) zákona o autoškolách zjavne neprimerané sledovanému cieľu (cieľu, aby inštruktorské povolanie vykonávali len osoby s príslušnou odbornou spôsobilosťou a primeranou „etickou výbavou“), t. j. narušil požiadavku primeraného (spravodlivo) vyváženého vzťahu medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Ústavný súd opierajúc sa o tento záver rozhodol, že ustanovenie § 8 ods. 6 písm. b) zákona o autoškolách nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou ústavy. Obdobne viď rozhodnutia US SR: 64/2007, 3/00, 4/02, 193/03) Vo vzťahu k vyššie uvedenému možno mať jednak pochybnosť o tom, či je objektívne daný cieľ, resp. spoločenská potreba, keďže predkladateľ nevykonal žiadne dopadové štúdie alebo analýzy. Jednoznačne možno mať za to, že zvolené prostriedky dosiahnutia cieľa sú v rozpore s čl. 35 Ústavy SR a v rozpore so samotným princípom proporcionality, keďže jednak vzhľadom na Vyhlášku existuje závažná pochybnosť, že takýmto opatrením by dosiahol sledovaný cieľ, ale rovnako aj takáto nešťastná voľba prostriedkov má priamy zásah do práv dražobníkov hneď v niekoľkých ústavnoprávnych rovinách: a) podmienka zápisu do zoznamu správcov je v priamom rozpore s čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, keďže podnikateľ dražobník by sa súčasne musel stať aj podnikateľom správcom, čo je v priamom rozpore s právom slobodnej voľby, ktorú nemôžeme vztiahnuť výlučne len na vzdelanie, ale aj na právo podnikať čo znamená, že akýkoľvek subjekt má právo slobodne sa rozhodnúť, v ktorej oblasti bude podnikať, b) predkladateľ stanovuje pre súčasných dražobníkov objektívne nesplniteľné podmienky, keďže stanovenie jednoročného prechodného obdobia je zjavne nedostatočné vo vzťahu k doterajším podmienkam výkonu činnosti dražobníka a akýkoľvek súčasný dražobník, ktorý svoju „licenciu“ odvodzuje od stredoškolského vzdelania a á ročnej praxe alebo iného ako právneho a ekonomického vzdelania a 3 ročnej praxe, by v rámci jednoročnej lehoty nestihol absolvovať druhý stupeň vysokoškolského štúdia v oblasti práva a ekonómie, nehovoriac o potrebe zloženia správcovskej skúšky, ktorá sa koná v zásade 2x za rok. (Poznámka: Viď rozhodnutie US SR č. 49/2003 vo vzťahu k odbornosti exekútorov, ktoré je vzhľadom na podobnosť aplikovateľné aj na tento prípad.) c) zásah do práv existujúcich dražobníkov je priamo retroaktívny, bude znamenať zánik ich doterajších práv, keďže predkladateľ stanovil objektívne nesplniteľné podmienky (viď aj US 49/03), d) zásah do práv existujúcich dražobníkov je zásahom do ich práva vlastniť majetok (Poznámka: Čiastočná citácia a analogická úprava z odôvodnenia

rozhodnutia US SR č. 49/2003: Právo disponovať (nakladať) vlastným majetkom tvorí tradičný a základný prvok vlastníckeho práva (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „Európsky súd vo veci Handyside z roku 1976). Pojem „majetok“ použitý v čl. 1 Dodatkového protokolu má autonómny obsah, ktorý zahŕňa majetok rodinný (zdedený), hnuteľný, nehnuteľný, hmotný či nehmotný (rozsudok Európskeho súdu vo veci Tre Traktorer AB z roku 1989), neobmedzuje sa na vlastníctvo hmotného majetku, ale pod 12 pojem majetok, môžu spadať aj práva a záujmy predstavujúce aktíva (rozsudok Európskeho súdu vo veciach Gasus Dosier und Fördertechnik GmbH proti Holandsku z roku 1995), Iatridis proti Grécku z roku 1999 alebo vo veci Beyeler proti Taliansku z roku 2000). Za majetok možno považovať aj pohľadávky, na ktorých zhmotnenie je aspoň legitímna nádej (rozsudok Európskeho súdu vo veci Pine Valley Developments Ltd. a iní proti Írsku z roku 1991). Vychádzajúc z týchto úvah potom neprekvapuje, že predmetom ochrany podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru sú aj licencie oprávňujúce na vykonávanie zárobkovej činnosti, a to napr. podávania alkoholických nápojov (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Tre Traktörer Aktiebolag proti Švédsku z roku 1989), ťažbu štrku (rozsudok Európskeho súdu vo veci Fredin zrnku 1991) alebo stavebnú licenciu, výkon činnosti advokáta (rozsudok Európskeho súdu vo veci Dring proti SRN z roku 1999) alebo účtovníka (Van Marle a iní proti Holandsku z roku 1986). Niet legitímnych dôvodov sa domnievať, že uvedené závery nemožno aplikovať na oprávnenie vykonávať činnosť dražobníka.) e) navrhované znenie je v rozpore s čl 1 ods. 1 Ústavy SR (viď US SR 49/2003: Vždy treba mať na zreteli poznanie, že oprávneným subjektom, ktoré už nadobudli určité práva skôr a v súlade s platným právom, môžu vzniknúť v budúcnosti zmenou právnych pravidiel nové podmienky, ktorých splnenie je pre tieto subjekty nutné, ak chcú aj v zmenených právnych podmienkach zostať v pozícii oprávnených osôb. Nové podmienky založené lex posterior musia byť reálne splniteľné aj pri rešpektovaní práva, ktoré je nevyhnutné zahrnúť do plnenia nových predpokladov. Takýmto právom sú všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce vysoké školstvo v Slovenskej republike. Na základe ustanovení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, ktoré sa vzťahujú na prijímanie na vysokoškolské štúdium, dĺžku magisterského štúdia, možnosť, prípadne nutnosť prerušenia štúdia a ďalšie okolnosti spoluurčujúce predpokladanú dĺžku štúdia, možno uzavrieť, že novo ustanovený predpoklad vzdelania v lehotách podľa § 237 ods. 5 a § 237 ods. 6 Exekučného poriadku je nesplniteľnou podmienkou. Na základe ustanovení § 237 ods. 5 a 6 zákona č. 356/2003 Z. z. sa exekútori vymenovaní podľa predtým platných predpisov vydaním nového právneho predpisu vzťahujúceho sa na ich nadobudnuté práva (oprávnenia) nachádzajú v odlišnej právnej situácii, ako je tá, v ktorej sa nachádzali pred jeho vydaním. Ustanovenia § 237 ods. 4 a 5 sa vzťahujú na skutočnosti vzniknuté pred dňom ich účinnosti a menia právnu situáciu exekútorov predovšetkým preto, že obsahujú povinnosti, ktoré nie sú splniteľné bez toho, aby sa nepoužil iný zákon (zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov), ktorého normy však nedovoľujú splnenie týchto povinností v lehotách ustanovených v zákone č. 356/2003 Z. z. Ustanovením § 237 ods. 5

a 6 Exekučného poriadku v znení zákona č. 356/2003 Z. z. došlo k porušeniu pravidla o splniteľnosti požiadaviek nového zákona na vzdelanie exekútorov, a preto tieto ustanovenia nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy.) Požiadavka proporcionality pri obmedzení základného práva je definovaná najmä existenciou legitímneho cieľa, ktorý obmedzenie sleduje a tiež primeranosťou a nevyhnutnosťou prostriedkov, zvolených na jeho dosiahnutie. V prípade navrhovaného znenia § 6 ods. 1 absentuje podľa nášho názoru legitímny cieľ, ktorý sa má danou úpravou dosiahnuť a teda z povahy veci nie je možné posudzovať ani primeranosť ani nevyhnutnú mieru zvolených prostriedkov. Odhliadnuc od uvedeného, primeranosť obmedzenia základného práva je ex constitutione vylúčená tam, kde ide o zásah do samej jeho podstaty. Podstatou práva na podnikanie je z hľadiska súkromného záujmu možnosť zabezpečenia si obživy a z hľadiska verejného záujmu v konečnom dôsledku zabezpečenie fungovania trhovej ekonomiky. (US 13/09) Nemožno opomenúť, že činnosť dražobníkov a správcov je rozdielna. Na jednej strane, postavenie správcov je omnoho komplexnejšie a zložitejšie, navyše zahŕňa celkovú správu podnikov, riešenie rôznych právnych a ekonomických otázok, ktoré pri výkone činnosti dražobníkov nevznikajú. Dražobníci, na druhej strane, predstavujú subjekty, ktoré sú úzko špecializované na likvidáciu rôznych majetkových hodnôt najefektívnejšie a za čo najvyššiu cenu. Uvedené možno podporiť aj praktickými skúsenosťami, ktoré vychádzajú z postupu správcov pri likvidácii majetku spadajúceho do konkurznej podstaty, ktorí často krát objednávajú práve služby dražobníkov. Alternatívnym prostriedkom, ktorý by nezasiahol do existujúcich práv dotknutých subjektov by tak bolo zavedenie vzdelávania a skúšok pre dražobníkov z oblasti dražieb, tak ako MS SR Vyhláškou učinilo pre správcov, ak bolo skutočne cieľom predkladateľa zvýšenie odbornosti dražobníkov. Predkladateľom uvedený nedostatok regulácie postavenia dražobníkov: „Základným cieľom právnej úpravy je riešiť statusové otázky postavenia dražobníka, nakoľko je zakotvená pomerne jednoduchá možnosť získania živnosti na výkon činnosti dražobníka ako aj nenáročné podmienky vzdelania a praxe, pričom v prípade pochybení subjekt rýchlo zanikne a vznikne nový, čím sa vyhne sankciám zo strany kontrolných orgánov a pokračuje v organizovaní dražieb aj naďalej.“ možno odstrániť zavedením požiadavky bezúhonnosti a dôveryhodnosti dražobníka – fyzickej osoby, alebo orgánov a zodpovedného zástupcu podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní dražobníka - právnickej osoby. Uvedená úprava sa osvedčila nie len pri tak spoločensky kontroverzne vnímaných subjektoch ako sú veritelia podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj pri iných právnických profesiách ako sú už pôvodne navrhovaní správcovia konkurznej podstaty. Dôveryhodné postavenie dražobníka možno posilniť povinnosťou vykonávať činnosť dražobníka vo forme obchodnej spoločnosti, ktorá tvorí základné imanie vyššej hodnoty. S uvedenou podmienkou je prirodzene spojená aj tvorba rezervného fondu vyššej hodnoty, ktorý je v zmysle ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. obchodného zákonníka určený na úhradu strát spoločnosti – záväzkov dražobníka vyplývajúcich zo súkromnoprávnych ale aj verejnoprávnych nárokov. Uvedené podporuje aj subsidiárna zodpovednosť štatutárneho orgánu

dražobníka za spôsobenú škodu pri konaní v rozpore so zákonom a stanovami spoločnosti. V neposlednom rade, v zmysle ustanovení obchodného zákonníka o zodpovednosti ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby je možné uplatniť nároky aj voči spoločníkom právnickej osoby, ktorá účelovo zanikla. Z nám dostupných údajov vyplýva, že vypracovaniu návrhu zákona nepredchádzala akákoľvek dopadová štúdia, akékoľvek diskusie s dotknutými subjektmi. Predkladateľ si nevyžiadal od Notárskej komory SR celkové štatistiky vo vzťahu k neplatnosti dražieb, aby vedel posúdiť nakoľko je naliehavé zasiahnuť takýmto spôsobom do statusového postavenia súčasných dražobníkov, a teda adekvátne nezohľadnil, či existuje také alarmujúce množstvo neplatných dražieb, ktoré by poukazovalo na ich neprofesionálne vykonávanie. Naopak, množstvo neplatných dražieb je oproti celkovému počtu zrealizovaných dražieb až mimoriadne nízke, čo naopak poukazuje na výraznú stabilitu inštitútu a spochybňuje predkladateľom sledovaný cieľ zvýšenia odbornosti dražobníkov. Obhájenie existencie naliehavej spoločenskej potreby je pritom povinnosťou predkladateľa. Podľa údajov Notárskej komory SR je v NCRdr: • za rok 2010 registrovaných 2 neplatných dražieb z celkového počtu 2081, • za rok 2011 registrovaných 0 neplatných dražieb z celkového počtu 3270, • za rok 2012 registrovaných 0 neplatných dražieb z celkového počtu 3916, • za rok 2013 registrovaných 3 neplatných dražieb z celkového počtu 3741, • za rok 2014 registrovaných 6 neplatných dražieb z celkového počtu 3725, • za rok 2015 registrovaných 1 neplatných dražieb z celkového počtu 3945, • za rok 2016 registrovaných 0 neplatných dražieb z celkového počtu 3066, • za rok 2017 registrovaných 5 neplatných dražieb z celkového počtu 2362, • za rok 2018 registrovaných 3 neplatných dražieb z celkového počtu 2023. • K článku I. bod 7 (§ 6 ods. 3): Znenie navrhované predkladateľom: „(3) Dražobník nemôže byť navrhovateľom dražby alebo osobou spriaznenou s navrhovateľom dražby.“ Zásadná pripomienka: Cieľ navrhovaný týmto ustanovením je zrejmý, zmenšiť závislosť dražobníka od navrhovateľa. V bežnej praxi nie je ničím výnimočným, ak sa určitá dražba realizuje viac ako 1 rok (Poznámka: 1 rok uvádzame zámerne z dôvodu, že predkladateľ navrhuje takéto prechodné obdobie). Síce predkladateľ uvádza, že dražby, pri ktorých bola zmluva uzatvorená do 01.12.2019 sa dokončia podľa doterajších predpisov ale súčasne uvádza, že ustanovenia § 36c ods. 1 tým nie sú dotknuté, t.j. od 01.12.2020, už dražbu, pri ktorej je navrhovateľ aj dražobníkom nebude možné vykonať. Uvedenou retroaktivitou priamo zasahuje do práv navrhovateľov a dražobníkov, ktorí takéto postavenie v súčasnosti majú. Je potrebné zosúladiť prechodné ustanovenia obsiahnuté v § 36c s § 6 ods. 3. • K článku I. bod 7 (§ 7 ods. 2 písm. b)): Znenie navrhované predkladateľom: „b) predmet dražby je možné dražiť; ak vo vzťahu k predmetu dražby prebiehajú súdne alebo rozhodcovské konania, o ktorých má navrhovateľ dražby vedomosť, je povinný ich označiť aspoň v rozsahu spisová značka a označenie súdu alebo rozhodcovského orgánu.“ Pripomienka: Vzhľadom na skúsenosti so špekulatívnym postojom vlastníkov, navrhujeme preformulovať text „..o ktorých má navrhovateľ dražby vedomosť...“ na text „...ktorých je navrhovateľ dražby účastníkom....“. Predkladateľom navrhované znenie môže vytvárať ďalší dôvod, ktorý budú dlžníci a záložcovia zneužívať ako porušenie zákona,

lebo navrhovateľ neoznačil spor, o ktorom mal vedieť, aj keď o ňom reálne nevedel (je veľmi komplikované preukazovať, že navrhovateľ o niečom nemal vedomosť). Z praxe poznáme dva druhy žalôb, ktoré podávajú dlžníci/záložcovia, pričom jeden druh je ten, že označia všetky povinnosti dražobníka a navrhovateľa a tvrdia, že sme nič nesplnili a my musíme prácne všetko dokazovať (podľa nás ide o zneužívanie justičného systému). Vytváranie takýchto povinností, ktoré neriešia žiadnu praktickú situáciu (aspoň teda o nej nevieme), len umožňuje dlžníkom/záložcom zneužívať danú situáciu. Okrem uvedeného považujeme ustanovenie za vágne, nakoľko nie je zrejmé, do akého rozsahu by mal byť navrhovateľ dražby povinný skúmať, či sú vedené súdne alebo rozhodcovské konania, resp. napríklad či sa to týka aj konaní, ktoré sú zapísané na LV a teda skutočnosť, že sú vedené je všeobecne dostupná. • K článku I. bod 7 (§ 7 ods. 3 písm. b)): Znenie navrhované predkladateľom: „b) či pohľadávka, na účely uspokojenia ktorej navrhuje vykonať dražbu by sa v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok niektorej z osôb zaviazaných na jej splnenie uspokojovala v poradí celkom alebo sčasti ako podriadená,“ Pripomienka: Z navrhovaného znenia nie je celkom zrejmý cieľ sledovaný predkladateľom. Pri výkone záložného práva nemá žiadny význam podriadenosť pohľadávky v konkurze, a až začatím konkurzného konania sa prihliada na podriadenosť. Táto povinnosť nevytvára žiadnu zmenu postavenia a ani pri uspokojovaní z výťažku dražby nemá podriadenosť pohľadávky vplyv na uspokojenie pohľadávky, na základe ktorej navrhovateľ dražby navrhoval dražbu. Z dôvodovej správy rovnako nevyplýva nutnosť predmetného vyhlásenia. Z uvedeného dôvodu navrhujeme ustanovenie ako nadbytočné vypustiť. • K článku I. bod 7 (§ 7 ods. 4): Znenie navrhované predkladateľom: „(4) Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako 30 dní.“ Pripomienka: Navrhujeme zrušiť povinnosť navrhovateľa dražby predkladať LV dražobníkovi a zaviesť túto povinnosť skôr pre dražobníka, ktorý sa s prípadnými zmenami na LV identifikovanými v procese dražby, musí vysporiadať. Výpis z katastra nehnuteľností je verejne dostupný na internete, Dražobník so svojím statusovým postavením ako garant procesu predaja majetku si aj dnes bežne, počas procesu prípravy dražby (napríklad tesne pred podpisom Oznámenia o dražbe, alebo tesne pred konaním samotnej dražby), získava, resp. aktualizuje LV z dôvodov, aby buď doplnil aktuálne ťarchy do Oznámenia o dražbe, alebo aby upozornil účastníkov dražby na prípadné zmeny a či majú/nemajú vplyv na vydražiteľa (napr. vecné bremená, na poslednú chvíľu doručené nájomné zmluvy pod.). • K článku I bod 8 (§ 8 ods. 1): Znenia navrhované predkladateľom: „(1) Dražobník je povinný viesť riadnu spisovú evidenciu a zabezpečiť účelné a bezpečné uloženie písomností súvisiacich s dražbou po dobu desiatich rokov odo dňa dražby. Ak bola podaná žaloba o určenie neplatnosti dražby, archivačná povinnosť neskončí pred právoplatným skončením konania o určenie neplatnosti dražby. Ak je predmetom dražby podnik, dražobník zabezpečí uloženie písomností podniku podľa osobitného predpisu.10)“. Zásadná pripomienka: Predmetné ustanovenie je v navrhovanej forme neaplikovateľné. Podnik tvoria všetky nehmotné, hmotné zložky podnikania, pohľadávky záväzky, zmluvy z obchodného styku ako aj

pracovnoprávne vzťahy. Ak bude v dražbe vydražený podnik, tak dokumenty súvisiace s podnikom by nemali zostávať u dražobníka, pretože logicky tieto nevyhnutne potrebuje nadobúdateľ podniku. Z uvedeného dôvodu navrhujeme poslednú vetu navrhovaného znenia § 8 ods. 1 vypustiť. • K článku I bod 12 (§ 11 ods. 1): Znenie navrhované predkladateľom: „V §11 ods. 1 sa na konci pridáva táto veta: „Miesto konania dražby musí byť verejne prístupné miesto nachádzajúce sa v územnom obvode samosprávneho kraja, v ktorom sa predmet dražby nachádza.“ Pripomienka: Predkladateľ navrhovaným znením vôbec nereflektuje situácie, kedy bude predmetom dražby súbor nehnuteľností, alebo súbor nehnuteľných a hnuteľných vecí (bežné pri korporátnych pohľadávkach) nachádzajúcich sa v rôznych krajoch (napríklad pôda). Akým spôsobom splní dražobník povinnosť? Chápeme zmysel ustanovenia, principiálne so zamýšľaným účelom navrhovaného ustanovenia nemáme problém, upozorňujeme však na praktickú stránku veci a problémy, ktoré by ustanovenie v navrhovanom znení spôsobilo na úkor veriteľov, dlžníkov ako aj na úkor vlastníkov predmetov dražieb. Predkladateľ v dôvodovej správe uvádza, že bude na súde, aby v každom prípade preskúmal či došlo k porušeniu ZoDD, intenzitu tohto porušenia a následok, ktorý má toto porušenie na platnosť dražby. V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať na to, že práve zákonodarca by mal stanoviť jednoznačné podmienky tak, aby nemohli v praxi nastať rôzne výklady zákonných ustanovení. Na základe uvedeného navrhujeme, aby do ustanovenia bola doplnená možnosť dražobníka v takých prípadoch, keď predmetom dražby bude súbor vecí nachádzajúcich sa v územných obvodoch viacerých samosprávnych krajov, vybrať miesto konania dražby v niektorom z týchto krajov. Zároveň si opakovane dovoľujeme uviesť, že ak by predkladateľ pred kamennou formou dražieb uprednostnil efektívnejšiu a transparentnejšiu formu elektronických dražieb, rovnako ako v prípadoch predaja majetku štátu, došlo by okrem iného aj k vyriešeniu problémov s určovaním miesta dražby. • K článku I bod 14 (§ 11 ods. 4): Znenie navrhované predkladateľom: „V § 11 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta a slovo „bezodkladne“ sa nahrádza slovami „bez zbytočného odkladu“.“ Zásadná pripomienka: Navrhujeme v § 11 ods. 4 zákona ponechať druhú vetu v pôvodnom znení, nakoľko zo skúseností vieme, že koncovými záujemcami o predmety dražieb sú vo veľkej väčšine starší ľudia, ktorí disponujú finančnou hotovosťou potrebnou na vydraženie, nakoľko v tejto oblasti sú úvery zriedkavo poskytované. Väčšina koncových záujemcov sa nám hlási práve z printovej inzercie v periodickej tlači, pretože formu internetovej inzercie nemajú natoľko osvojenú. Celoplošne Slovensko zatiaľ nie je dostatočne pokryté internetovým pripojením, čo by mohlo byť na úkor menej rozvinutých regiónov. Zároveň poukazujeme na to, že po vypustení povinnej printovej inzercie, v zákone absentuje akákoľvek iná povinná inzercia a povinná informovanosť o dražbách zostáva iba v rovine zverejnenia oznámenia o dražbe v registri dražieb a v Obchodnom vestníku, čo nepovažujeme za dostačujúce. Uvedeným iracionálnym zásahom do prvku trasparentnosti dražieb MS SR významne znižuje možnú kontrolu verejnosti, pre ktorú sú média omnoho viac prístupné ako úradná tabule obce. Degradovanie transparentnosti na úradnú tabuľu obce v 21. storočí nemá priestor v modernej legislatíve, a to ešte o to viac, ak si pripomenieme

medializované kauzy nástenkových tendrov. Predkladateľ by sa mal uberať trendom elektronizácie a nevyužívať prostriedky, ktoré boli efektívne v minulom storočí. • K článku I bod 15 (§ 11 ods. 7): Znenie navrhované predkladateľom: „(7) Dražba je prístupná verejnosti. Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné na účet dražobníka okrem dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby, ktorý môže zaplatiť vstupné v hotovosti aj v deň konania dražby. Vstupné na jednu dražbu je najviac päť eur na osobu a deň, pokiaľ je vyžadované dražobníkom. Ak je dražobník platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa vstupné o daň z pridanej hodnoty. Vybrané vstupné je príjmom dražobníka. Dražobník je oprávnený obmedziť účasť verejnosti výlučne z kapacitných dôvodov.“. Zásadná pripomienka: Navrhujeme druhú vetu upraviť nasledovne: „Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné na účet dražobníka, pokiaľ platba bola na účet dražobníka pripísaná najneskôr tri dni pred dražbou; dlžník alebo vlastník predmetu dražby môže zaplatiť vstupné v hotovosti aj v deň konania dražby.“ Úhrada vstupného na účet dražobníka z pohľadu kontroly, či konkrétna osoba domáhajúca sa vstupu na dražbu vstupné skutočne zaplatila, nebude v aplikačnej praxi realizovateľná v čase bezprostredne pred dražbou, kedy má dražobník oveľa viac povinností. Zo samotného výpisu z bankového účtu nie je možné zistiť identifikáciu príkazcu peňažných prostriedkov. Inak povedané, ak niekto, kto bude mať záujem zúčastniť sa dražby ako verejnosť pošle na účet dražobníka 5 EUR, tak tento nemá bezprostredne pred dražbou ako identifikovať, že osoba, ktorá bude tvrdiť, že peniaze poslala je skutočne majiteľom účtu, inak povedané osobou, ktorá sa chce ako verejnosť zúčastniť dražby. Aktuálne sa zúčastňuje dražieb v pozícii verejnosti niekedy aj 10 a viac osôb. Ak by mal dražobník do otvorenia dražby popri iných povinnostiach, najmä tých, ktoré má vo vzťahu k účastníkom, sledovať do poslednej sekundy otvorenia dražby, či došlo k pripísaniu 5 EUR na jeho účet, tak navrhovaná úprava v praxi nebude vôbec fungovať. Ak bolo cieľom navrhovanej úpravy obmedziť vstup problematických osôb na dražbu, ako vhodný spôsob bolo možné stransparetniť proces dražieb najmä formou ich elektronizácie. Hypoteticky možno očakávať, že vlastník alebo dlžník, ktorí majú možnosť zaplatiť vstupné v deň konania dražby v hotovosti, udelí účelovo aj 30 splnomocnení fyzickým osobám len preto, aby tieto osoby nemuseli platiť vstupné prevodom na účet dražobníka. V konečnom dôsledku navrhovaná úprava nijakým spôsobom neodbúra prítomnosť problematických osôb na dražbe. Vzhľadom na doterajšiu aplikačnú prax by mal predkladateľ zvážiť úpravu možnosti dlžníka a vlastníka predmetu dražby udeliť plnú moc na zastupovanie v súvislosti s dražbou iba osobe vykonávajúcej advokáciu v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, čím by sa zabránilo rôznym obštrukciám a špekuláciám, ktoré v konečnom dôsledku celý proces dražby maria. • K článku I bod 16 (§ 11 ods. 8): Predkladateľom navrhované znenie: „(8) Z priebehu dražby dražobník zabezpečí vyhotovenie zvukovo-obrazového záznamu, ktorý uchováva ako súčasť spisovej evidencie. Osoby, ktoré sa zúčastňujú na dražbe sú povinné strpieť vyhotovenie zvukovo-obrazového záznamu; licitátor na túto povinnosť pri otvorení dražby upozorní.“ Pripomienka: Predmetné ustanovenie navrhujeme vypustiť, pretože nadmerne zaťaží činnosť dražobníka nie len z časového, ale aj

z personálneho a finančného hľadiska. Dražobník bude musieť na vlastné náklady zabezpečiť potrebnú technológiu na vyhotovenie zvukovo-obrazových záznamov, rovnako bude musieť personálne posilniť počet osôb zabezpečujúcich dražbu. Vzhľadom na to, že priebeh dražby je osvedčovaný notárom, čo by zástupcom štátu, navrhované ustanovenie postráda svoj význam. Za predpokladu, že cieľom predkladateľa bolo stransparentniť dražby a prípadne zamedziť účasti špekulantov na dražbe, čo zatiaľ na návrhu novely nebadať, skôr naopak, jednoduchým a najtransparentnejším riešením by bolo zavedenie elektronizácie dražieb. • K článku I bod 17 (§ 12): Zásadná pripomienka: Predkladateľ predlžuje lehotu „spravidla 3 týždne“ zo súčasných 3 týždňov až na 4 týždne. Zámer predkladateľa nie je celkom zrejmý, pretože návrh novely vôbec nekonzultoval s odbornou verejnosťou a samotný proces dražby sa žiaľ pokúša znefunkčniť ustanoveniami, ktoré vytvárajú obrovský priestor pre manipulácie a špekulácie s dražbou na úkor oprávnených osôb, veriteľov. Predĺženie lehoty na umožnenie ohodnotenia na 4 týždne nemá žiadny praktický význam, akurát predĺži samotnú realizáciu dražby. Navrhujeme v § 12 ods. 2 ponechať pôvodnú lehotu 3 týždne. Podľa § 12 ods. 2 bude mať dražobník povinnosť vo výzve na umožnenie ohodnotenia určiť vlastný odhad ceny nehnuteľnosti, ktorú ešte nevidel. To čo vidí dražobník v čase odoslania výzvy na umožnenie ohodnotenia je list vlastníctva a katastrálna mapa. Ako má dražobník uskutočniť odhad ceny, ak ho vlastník pustí do nehnuteľnosti najskôr o 4 týždne a aký význam má odhad dražobníka, ak sa cena určuje znaleckým posudkom? Avšak najzásadnejší dopad vo vzťahu k ohodnocovaniu predmetu dražby alebo k dražbe samotnej, je vytvorenie takej prekážky, ktorá bude mať za následok, nemožnosť úspešného vykonania dražby. Predkladateľ totiž navrhuje v § 12 ods. 3 možnosť, aby samotný vlastník mohol predložiť vlastný znalecký posudok, pričom nie je vylúčené ani jeho opakované predkladanie. Z aplikačnej praxe je všeobecne známe, že znalecké posudky produkované vlastníkmi sú účelovo navyšované s cieľom vytvorenia priestoru pre námietky v rámci súdneho konania. Z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že súdy takéto účelové posudky neberú do úvahy, preto je nepochopiteľné, prečo predkladateľovi novely zákona nepostačuje možnosť, že záložca môže požiadať dražobníka o vyhotovenie revízneho posudku. Ustanovenie oprávnenia vlastníka predložiť znalecký posudok je prekvapivé s poukazom na inštitút, ktorého podstatou, je analogicky, speňažovanie majetku. V rámci konaní podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, zákon z dobrého dôvodu, ktorý je podložený aj skúsenosťami týkajúcimi sa obštrukčného konania úpadcu a osôb s ním spojených, umožňuje zabezpečiť ohodnotenie výlučne správcovi konkurznej podstaty alebo veriteľovi. Rovnako je tomu aj v prípade speňažovania nehnuteľnosti v exekučnom konaní, v ktorom pri dražbe nehnuteľnosti zabezpečuje ohodnotenie znaleckým posudkom exekútor. Rovnako prekvapujúce je aj odôvodnenie predkladateľa „Vlastníkom dražených vecí sa umožňuje predložiť vlastný znalecký posudok na hodnotu predmetu dražby, keďže veľké problémy spôsobuje najmä neumožnenie riadnej obhliadky a vyžadovanie revíznych znaleckých posudkov od dražobníka, čo predražuje náklady dražby na úkor vlastníkov.“ Máme za to, že odôvodňovaná právna úprava je neprimeraná a rovnako ako zmena

kvalifikácie potrebnej na výkon činnosti dražobníka, je z ústavného hľadiska neproporcionálna. Ohodnocovanie predmetu dražby sa zásadne vykonáva znaleckým posudkom, vypracovaným znalcom, ktorého činnosť je regulovaná osobitným zákonom, z formálneho hľadiska je preto činnosť všetkých znalcov rovnaká. Na základe uvedeného nevidíme dôvod na vytvorenie práva vlastníka predložiť znalecký posudok. Navrhovaná právna úprava navyše nastoľuje asymetrické postavenie vo vzťahu dražobníka / veriteľa a vlastníka predmetu dražby. Zatiaľ čo vlastník môže vzniesť námietky, prípadne žiadať vyhotovenie znaleckého posudku, dražobník nemôže uplatniť žiadne prostriedky voči potenciálne obštrukčnému konaniu vlastníka. V prípade, že by sa dražobníkovi ustanovilo rovnaké oprávnenie ako má vlastník, teda rozporovať znalecký posudok predložený vlastníkom, resp. zabezpečiť ohodnotenie tzv. revíznym znaleckým posudkom, zákonodarcom deklarovaný úmysel – úspora nákladov, sa minie svojmu účinku. Inými slovami stav, v ktorom vlastník predmetu dražby môže „určiť predajnú cenu“ bez toho, aby dražobník mohol reflektovať na prípadne zneužitie práva „nadhodnotením“ je v praxi neudržateľný. Navrhovaná zmena je neopodstatnená aj s ohľadom na početné rozhodnutia najvyšších súdov SR a ČR, ako aj na početné rozhodnutia odvolacích súdov v rámci celej SR. Z hľadiska základného princípu demokratického zriadenia a právneho štátu – princípu trojdelenia štátnej moci, predkladateľ, ako zástupca moci výkonnej, prepojený na moc zákonodarnú, neidentifikoval ani jeden opodstatnený dôvod, prečo by nemal rešpektovať doterajšie konštantné pôsobenie moci súdnej. Ide najmä o nasledovné rozhodnutia: NS SR 2 Obo 95/2009: "Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd cituje z jeho odôvodnenia, že účtovná, resp. znalecká hodnota majetku úpadcu nie je podstatným kritériom pre speňaženie v konkurznom konaní, ale výšku kúpnej ceny stanovuje trh a ponuka kupujúcich." NS SR, 4 Cdo 87/2007: "I podľa názoru dovolacieho súdu je správnejšie vychádzať pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť užívaním pozemku bez právneho dôvodu, z reálnej ceny pozemku, teda z ceny, za ktorú bol realizovaný jeho predaj na dražbe v čase bezprostredne predchádzajúcom dobe vzniku bezdôvodného obohatenia. Na rozdiel od paušálnej či priemernej ceny pozemkov sa skutočne realizovaná cena (k realizácii ktorej došlo bezprostredne pred sporným obdobím) najviac približuje k tzv. všeobecnej cene v spornom období, pretože zohľadňuje jednotlivé osobitosti konkrétneho pozemku, napríklad jeho lokalizáciu, prípadnú zastavanosť stavbou vo vlastníctve iného subjektu, negatívne vplyvy okolia, určenie jeho využitia podľa územného plánu, okolnosť či pozemok je právne alebo fakticky voľný a pod. Okrem toho tento postup berúci za základ pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia cenu pozemku, za ktorú bol žalobkyňou nadobudnutý na dražbe, zodpovedá aj všeobecným morálnym zásadám platným v demokratickej spoločnosti." NS ČR, 21 Cdo 1263/2008: "Není tedy správný názor dovolatelky o tom, že by bylo povinností dražebníka \“zjistit odhad ceny předmětu dražby v místě a čase obvyklé\“; dražebník je ve skutečnosti toliko povinen \“zajistit odhad ceny předmětu dražby v místě a čase obvyklé\“, a to, má-li být zjištěna cena nemovitosti, posudkem znalce. Soud prvního stupně v tomto směru výstižně poukázal na to, že dražebník není \“osobou odborně způsobilou a zákonem

aprobovanou k tomu, aby sám provedl odhad ceny nemovitosti nebo aby přehodnocoval správnost odhadu znalce\“; jde-li o nemovitost, podnik, jeho organizační složku nebo o věc prohlášenou za kulturní památku, je povolán zjistit cenu předmětu dražby znalec a z jeho posudku navrhovatel dražby a dražebník při veřejné dražbě vychází. Zajistí-li řádně odhad nemovitosti posudkem znalce a není-li posudek v den konání dražby starší šesti měsíců, splnil tím dražebník všechny své povinnosti, které mu v souvislosti s odhadem ceny předmětu veřejné dražby (zástavy) ukládá ustanovení § 13 odst.1 zákona o veřejných dražbách.... Porušil-li by znalec zaviněně své povinnosti při podání posudku o ceně předmětu dražby, odpovídal by za škodu tím způsobenou žalobkyni; škodu vzniklou v příčinné souvislosti se zaviněným porušením povinností při podání posudku znalcem ovšem nejsou (a nemohou být) zavázáni hradit navrhovatel dražby nebo dražebník." NS ČR, 21 Cdo 4978/2008: "Byl-li odhad ceny předmětu dražby vypracován v rozporu s ustanoveními § 13 odst. 2 a odst. 3 zák. č. 26/2000 Sb., ve znění pozdějších předpisů, nezakládá to důvod neplatnosti veřejné nedobrovolné dražby ve smyslu ustanovení § 48 odst. 3 uvedeného zákona; není ovšem vyloučeno, že se (dosavadní) vlastník předmětu dražby bude domáhat náhrady škody, která mu tím vznikla." NS ČR, 7 Ca 274/2005: "Při posuzování ceny předmětu dražby v místě a čase obvyklé dle § 13 odst. 1 zákona č. 26/2000 Sb., o veřejných dražbách, je nutné vycházet z ceny dosažené dražbou. Pro závěr, že cena dosažená dražbou zjevně neodpovídá obvyklé hodnotě vydraženého majetku, musí správní orgány zcela konkrétně zjistit a zdůvodnit, z jakých skutečností tak dovozují, co mělo vliv na cenu dosaženou dražbou, případně jaká cena byla dosažena v jiných dražbách při srovnatelných obchodech." NS ČR 20 Cdo 3342/2012: "Kromě toho je třeba zdůraznit, že účelem ocenění není stanovení ceny, za kterou bude nemovitost prodána. Výsledná cena (§ 336a odst. 1 písm. d/ o. s. ř.), jak je zřejmé z ustanovení § 336e odst. 1 o. s. ř., představuje jen východisko pro určení výše nejnižšího podání; nemovitost se v exekuci prodává za nejvyšší podání, a kolik toto podání bude činit, se ukáže až v samotné dražbě." NS ČR 20 Cdo 1083/2005: "Až samotný výsledek dražby může odpovědět na otázku, jakou má nemovitost hodnotu, za níž může být obecně prodána. Pokud je tedy tržní cena nemovitosti vyšší než cena uvedená v dražební vyhlášce, pak se tato skutečnost projeví při samotné dražbě." KS TT sp. zn. 24Co/592/2015, KS ZA sp. zn. 11Co/504/2015, KS ZA sp. zn. 7Co/538/2014, KS ZA sp. zn. 13Cob/170/2016, KS TT sp. zn. 25Co/302/2016, KS BB sp. zn. 13Co/246/2015, KS TT sp. zn. 11Co/306/2016, KS PO sp. zn. 8Co/59/2013, KS KE sp. zn. 6Co/281/2015. Navrhované znenie bude mať okrem vyššie uvedeného zásadný dopad aj na veriteľský, najmä bankový sektor, keďže v dobe „internetu“, aktívneho pôsobenia občianskych združení založených na „ochranu spotrebiteľa“ sa už teraz šíria návody ako dražbu úplne zablokovať, pričom predkladateľ takýmto ustanovením nelogicky, ba až účelovo vytvára priestor pre znefunkčnenie celého inštitútu dražieb. Podľa nášho názoru v navrhovanom znení absentujú akékoľvek pravidlá týkajúce sa znaleckého posudku predloženého zo strany vlastníka. Základnou úlohou a zmyslom úpravy inštitútu dobrovoľných dražieb je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby s ktorým vlastník súhlasí alebo

súhlasil a s čo najvyššou ekonomickou výhodnosťou (aj najvyššou ponúknutou cenou), samozrejme s limitmi a pravidlami stanovenými legislatívnou úpravou. Tento mechanizmus môže efektívne fungovať len za podmienky existencie ekonomického záujmu skupiny záujemcov o kúpu, ktorí tvoria dopyt a tým aj cenovú hladinu. Rozumieme zmyslu stanovenia minimálnej cenovej hranice pre zamedzenie zneužívania, avšak jej stanovenie mimo dopytom vyvolanej cenovej úrovne (ktorá obsahuje aj cenu rizika) môže spôsobiť zablokovanie tohto inštitútu pre záložných veriteľov. Znalecké posudky dodané vlastníkmi podľa nášho názoru negatívne ovplyvnia speňažiteľnosť nehnuteľností, ak dôjde k zvýšeniu znaleckých cien v týchto posudkoch, a to tak v retailovom ako aj v korporátnom segmente. Aj pri konzervatívnych prepočtoch za bankový sektor (nárast znaleckých cien o cca 10%) sa ukazuje, že dôjde k poklesu úspešnosti predajov nehnuteľností, čo do počtu prípadov minimálne o jednu tretinu v porovnaní so súčasným stavom. Poukazujeme na to, že zavedením takéhoto inštitútu dôjde jednoznačne k narušeniu rovnosti osôb zainteresovaných v procese dražby, keďže voči znaleckému posudku predloženému vlastníkom predmetu dražby nie je možné vzniesť námietky alebo vyhotoviť revízny posudok. Pritom hodnoty stanovené znaleckými posudkami sú odhadom a výpočtom, ktorý spravidla nereflektuje na aktuálne kúpne ceny vyvolané ponukou a dopytom (reálne kúpne ceny), a vytváranie priestoru pre predkladanie ďalších posudkov neprispeje k efektívnemu zvýšeniu záujmu dražby a tým aj zvýšeniu ponúkanej ceny. Zároveň predložením znaleckého posudku zo strany vlastníka voči ktorému nie je možné podať námietky, resp. proti posudok môže viesť k tomu, že zo strany vlastníka bude dražba účelovo odďaľovaná poskytnutím posudku s neprimerane vysokou cenou za nehnuteľnosť. Keďže znalecký posudok môže vlastník predkladať aj opakovane, tak cielene bude brániť predaju zálohu a zmarí tak možnosť navrhovateľa uspokojiť si pohľadávku touto formou. V konečnom dôsledku to môže viesť k tomu, že zo strany vlastníka bude dražba účelovo odďaľovaná posudkom s neprimerane vysokou cenou. Domnievame sa, že efektívnejšie by bolo motivovať širokú verejnosť k účasti na dražbách, čím by sa dosiahla vyššia výťažnosť. Nepochybne by k tomu prispela predovšetkým elektronizácia dražieb a zabezpečenie efektívneho vypratania nehnuteľností pri nespolupracujúcich pôvodných vlastníkoch. Záložné právo má dve funkcie: zabezpečovaciu a uhradzovaciu. Znalecké posudky produkované vlastníkmi a účelovo navýšené znamenajú oslabenie prípadne úplné potlačenie uhradzovacej funkcie záložného práva. Limity na predaj v dražbách sú naviazané v súčasnosti na znalecké ceny. Znalecké ceny však nie sú trhovými cenami. Trh si oceňuje nehnuteľnosti nezávisle na znaleckých posudkoch a oceňuje si hlavne riziká spojené s dražbami. Každý záujemca si oceňuje právne a ekonomické riziká spojené s kúpou na dražbách – predovšetkým riziko prípadného napadnutia dražby, riziko súdenia sa niekoľko rokov (napriek nadobudnutému vlastníctvu a vyplateniu ceny), riziko problémov pri vypratávaní nehnuteľnosti (ak pôvodný vlastník nebude spolupracovať, je nutné podstúpiť ďalšie zdĺhavé súdne konanie, následne ešte prípadnú exekúciu vyprataním nehnuteľnosti) a riziko znehodnotenia vydraženej nehnuteľnosti za čas od obhliadky a dražby do reálneho odovzdania vydražiteľovi. Ide o reálne právne a ekonomické

riziká, ktoré sú odrazené v ponukách na dražbách. Ak sa umelými limitmi naviazanými výhradne na znalecké ceny, ktoré nemajú žiadne spojenie s trhovými podmienkami, vytvorí reálna prekážka a trh nie je ochotný kupovať ani za ceny na úrovni limitov, znamená to úplné odstránenie uhradzovacej funkcie záložného práva. Návrh predkladateľa zákona preto považujeme za podstatné oslabenie vymožiteľnosti práva. Správnou je opačná cesta, a to zabezpečenie podmienok pre reálny a efektívny výkon záložného práva. Inými slovami zabezpečenie, aby uhradzovacia funkcia záložného práva mohla byť objektívne naplnená v každom jednom prípade. Uvedené sa dá naplniť vtedy, ak je dražba prispôsobená trhovým podmienkam, nie umelým hodnotám v znaleckých posudkoch. Nakoľko dôsledky zavedenia tejto možnosti (pri ponechaní ostatných pravidiel) môžu spôsobiť absolútne zlyhanie celého inštitútu dobrovoľných dražieb, navrhujeme vypustiť nový návrh § 12 ods. 3 bez náhrady a v nadväznosti na vypustenie ods. 3 upraviť ostatné ustanovenia. Alternatívne navrhujeme vypustiť súčasnú úpravu § 16 ods. 6. • K článku I bod 17 (§ 12 ods. 5): Legislatívno-technická pripomienka: V navrhovanom znení je nesprávny odkaz (správne má byť podľa odseku 6). • K článku I bod 20 (§ 13 ods. 3): Pripomienka: Navrhujeme v danom bode zohľadniť a doplniť aj zákon o bankách (bankové tajomstvo). Zároveň navrhujeme určiť okruh osôb ktorým je dražobník oprávnený poskytnúť dané informácie (predpokladáme že danú informáciu budú požadovať hlavne aj prípadní záujemcovia o predmet dražby). • K článku I bod 24 (§ 14 ods. 2 písm. a) a b)): Predkladateľom navrhované znenie: „(2) Dražobná zábezpeka sa uhrádza v peniazoch a to najneskôr do otvorenia dražby. Ak dražobná zábezpeka presahuje 5 000 eur, skladá sa na osobitný účet dražobníka (§ 10 ods. 5). Dražobná zábezpeka sa tiež považuje za uhradenú, ak účastník dražby včas dražobníkovi predloží a) akreditívnu listinu, ktorá obsahuje povinnosť banky zaplatiť aspoň sumu vo výške dražobnej zábezpeky, b) bankovú záruku, ktorá obsahuje povinnosť banky zaplatiť aspoň sumu vo výške dražobnej zábezpeky,“ Zásadná pripomienka: V § 14 ods. 2 navrhujeme vypustiť písmená a) a b), z dôvodu ich praktickej neaplikovateľnosti. Akreditívna listina, aj keď je vydaná bankou a obsahuje povinnosť zaplatiť sumu vo výške zábezpeky, môže obsahovať rôzne podmienky ale aj časové obmedzenia jej platnosti. Bankový sektor, celosvetovo, pozná niekoľko desiatok akreditívov rôznych druhov, pričom nemožno očakávať, že ak takáto listina bude dražobníkovi predložená pár minút pred dražbou, že tento s odbornou starostlivosťou bude vedieť posúdiť, či sa jedná o platný (povedzme nepodmienený) záväzok banky plniť. Osoby v postavení subjektov, ktoré majú byť príjemcom akreditívneho plnenia, predtým ako prijmú takúto formu zabezpečenia platby, nezriedka skúmajú a overujú obsah vydanej listiny u vystavujúcej banky aj niekoľko týždňov. Predkladateľ by mal zvážiť po konzultácii sú skúseným bankovým sektorom nielen vypustenie akreditívnej listiny ale aj vypustenie bankových záruk, na ktoré dopadá vyššie zdôvodnenie obdobne. V bežnej praxi sú bankové záruky pri realizácii dražieb využívané absolútne zriedka a nedošlo by tak ich vypustením k obmedzeniu účasti na dražby. • K článku I bod 24 (§ 14 ods. 3): Znenie navrhované predkladateľom: „(3) Dražobná zábezpeka nesmie presiahnuť 10% z najnižšieho podania; najviac 50 000 eur.“ Zásadná pripomienka: Zníženie maximálnej výšky

dražobnej zábezpeky nie je adekvátne, nakoľko v prípade zmarenia dražby vydražiteľom by nemusela zábezpeka pokryť náklady dražby (najmä pri predmetoch dražby s nižšou hodnotou), pričom následne by hrozil vznik sporu o uhradenie zvyšku nákladov dražby, čo by bolo nehospodárne z finančného ako aj z časového hľadiska. Okrem toho už v súčasnosti pri podstatne vyššej dražobnej zábezpeke sa na dražbách stretávame s ich úmyselným marením s cieľom oddialiť speňaženie premetov dražby, pričom pri ešte nižších dražobných zábezpekách by sa to zrejme stávalo ešte častejšie. Je nepochybné, že výška zloženej dražobnej zábezpeky je pre záujemcov motiváciou, aby nedochádzalo k zmareniu dražby a súčasne zabraňuje aj rôznym špekulatívnym konaniam. V súvislosti so znížením dražobnej zábezpeky na 10% zároveň poukazujeme aj na to, že veľké množstvo dražobných zábezpek v konečnom dôsledku bude vo výške nepresahujúcej 5000,- eur a teda zamýšľané obmedzenie platieb v hotovosti nebude spĺňať vo vzťahu k dražobným zábezpekám svoj účel. Vzhľadom na praktické skúsenosti navrhujeme rozšíriť zmluvnú voľnosť navrhovateľa dražby a dražobníka, aby stanovili dražobnú zábezpeku maximálne do výšky 30 % z najnižšieho podania a zároveň zvýšiť najvyššiu nominálnu hranicu na sumu 100.000 EUR. Takéto rozšírenie zmluvnej voľnosti navrhovateľa dražby a dražobníka je obdobným riešením, ako tomu je pri exekučných dražbách, kde však exekútor nemá ani len možnosť žiadať nižšiu ako 50 % zábezpeku. Zvýšenie najvyššej nominálnej hranice na sumu 100.000 EUR je riešením najmä pre prípady dražieb nehnuteľností, resp. podnikov v hodnote (najnižšie podanie) niekoľko miliónov EUR, kde vyslovene maximálna výška 50.000 EUR motivuje špekulantov uvažovať nad obštrukčným konaním - zmarením dražby a tým oddialením uspokojenia pohľadávky veriteľa. Navrhovanú úpravu možno odôvodniť aj bonitou osôb, ktoré podľa zákonom stanovených podmienok musia doplatiť tzv. kúpnu cenu v krátkom časovom horizonte z vlastných zdrojov. Účastník dražby musí disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami na zaplatenie kúpnej ceny v krátkom časovom horizonte, zloženie preddavku v tomto ohľade nemôže byť limitujúcim faktorom s ohľadom na obmedzenie účasti na dražbe. • K článku I bod 24 (§ 15 ods. 1): Legislatívno-technická pripomienka: Navrhujeme v texte použiť pojem „účastník dražby“ – zosúladenie pojmov používaných v zákone. Navrhované znenie vytvára nový pojem zložiteľ dražobnej zábezpeky, pričom ide stále o účastníka dražby. • K článku I bod 32 (§ 17 ods. 5): Znenie navrhované predkladateľom: „V § 17 ods.5 sa slovo „zašle“ nahrádza slovom „doručí“.“ Pripomienka: Upozorňujeme, že zavedením navrhovaného znenia sa proces dražby neprimerane predĺži cca o 35 dní. Podľa navrhovaného znenia sa zásielka obsahujúca oznámenie o dražbe považuje za doručenú buď dňom prevzatia adresátom, dňom odmietnutia prevzatia zásielky adresátom alebo dňom vrátenia zásielky súdu / dražobníkovi. V závislosti od polohy dražobníka – odosielateľa a adresy doručovania (ktorá je často krát aj v zahraničí) doba doručovania zásielky trvá spravidla od 2 do 5 pracovných dní. V prípade, že sa doručovateľovi nepodarí zastihnúť adresáta na adrese doručovania, zásielku uloží na pošte v štandardnej úložnej lehote 18 dní (táto niekedy býva poštou predlžovaná). V prípade neprevzatia zásielky v úložnej lehote, sa zásielka vracia odosielateľovi opäť spravidla od 2 až 5

pracovných dní. V praxi tak dražobník bude musieť čakať neprimerane dlhú dobu na doručenie, resp. vrátenie všetkých zásielok obsahujúcich oznámenie o dražbe, nakoľko tieto budú musieť byť 30 dní pred samotným konaním dražby už doručené. Keďže v doručovanom oznámení je určený aj termín dražby, dražobník bude musieť stanoviť termín dražby v čase, kedy ešte nepozná, či si adresáti prevezmú zásielky hneď, na konci úložnej lehoty, alebo vôbec. Okrem 30 dňovej lehoty, ktorá je explicitne uvedená v zákone tak bude musieť počítať s najhorším scenárom doručenia – vrátením zásielky aspoň od jedného z niekoľkých adresátov. Navrhovaná úprava zbytočne zneprehľadňuje právny predpis • K článku I bod 36 (§ 17 ods. 6): Predkladateľom navrhované znenie: „(6) Ak je predmetom dražby byt alebo nebytový priestor v bytovom dome, dražobník doručí oznámenie o dražbe spoločenstvu vlastníkov bytov alebo správcovi bytového domu. Spoločenstvo vlastníkov bytov alebo správca bytového domu sú povinní bez zbytočného odkladu a bezodplatne oznámenie o dražbe vyvesiť v spoločných priestoroch bytového domu, kde sa predmet dražby nachádza.“. Zásadná pripomienka: Dražobník nemá reálnu možnosť skontrolovať či k vyveseniu oznámenia o dražbe došlo alebo nie. Existuje reálne riziko, že ak spoločenstvo alebo správca nesplní povinnosť vyvesiť oznámenie o dražbe, pričom dražobník nemá žiadnu reálnu možnosť splnenie tejto povinnosti ovplyvniť, dražba môže byť práve z tohto dôvodu vyhlásená súdom za neplatnú. V tejto súvislosti poukazujeme na súdne rozhodnutie, ktoré paradoxne, aj keď je to mimo sféry vplyvu dražobníka, považuje za porušenie povinnosti v súvislosti s dražbou a dražbu vyhlasuje za neplatnú, ak obec nevyvesí na „korkovej“ tabuli oznámenie o dražbe. Obdobne aj prípad správcu alebo spoločenstva, ktorí ak oznámenie nevyvesia, čo dražobník nemá možnosť ani skontrolovať, keďže nemá kľúče od každého vchodu do bytového domu na Slovensku, bude znamenať len zvýšenie právnej neistoty procesu a vytvorenie priestoru na účelové obštrukcie. V dobe elektronizácie je zarážajúce, že transparentnosť sa má zabezpečiť fyzickým vyvesením oznámenia o dražbe a nie elektronizáciou celého dražobného procesu. Navrhujeme, aby predkladateľ zaviedol centrálnu webovú adresu v správe predkladateľa, pričom dražobník by mal povinnosť uverejniť na nej každú dražbu, čím by sa zabezpečila transparentnosť a ktokoľvek by mal prístup k informáciám o všetkých dražbách a tým by sa zvýšila aj informovanosť verejnosti o prebiehajúcich dražbách na jednom webovom sídle. Alternatívne navrhujeme, aby bola v zákone upravená osobitná zodpovednosť správcu, resp. spoločenstva vlastníkov bytov za škodu spôsobenú dražobníkovi včasným nezverejnením oznámenia o dražbe. • K článku I bod 38 (§ 19 ods. 1 písm. g)): Pripomienka: Navrhujeme ponechať pôvodné znenie, resp. upresniť, že súhlas záložného veriteľa sa viaže aj k exekučnému konaniu. • K článku I bod 42 (§ 19a ods. 2): Predkladateľom navrhované znenie: „§ 19a Dočasné upustenie od dražby (1) Dražobník môže dočasne upustiť od prvej dražby, ak sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na platnosť dražby. Dočasné upustenie od dražby je dražobník povinný zdôvodniť navrhovateľovi dražby. (2) Dražobník dočasne upustí od prvej dražby, ak bolo dražobníkovi preukázané, že bol na súde podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia súdu vo vzťahu k predmetu dražby.“ Zásadná pripomienka: Zásadne

nesúhlasíme s navrhovaným ustanovením ods. 2. Je to zbytočné obmedzenie práva veriteľa na uspokojenie pohľadávky. Máme pocit, že sa zabúda na to, že v čase organizovania dražby mal dlžník dostatočné množstvo času brániť sa, hoc aj súdnou cestou. Permanentné ochraňovanie dlžníka/záložcu spôsobuje výchovu týchto osôb k nezodpovednosti „veď mi to nikto nepovedal, neoznámil, nevedel som....“. Ako keby zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“ prestala platiť. Počas procesu vymáhania, od momentu delikvencie dlžníka do momentu samotnej dražby obdrží dlžník/záložca minimálne 4 až 6 zásielok s informáciami, že sa ide vymáhať, resp. vykonávať záložné právo. Nevidíme absolútne žiadny dôvod priznať účinky súdneho rozhodnutia (neodkladné opatrenie) samotnému návrhu na začatie takéhoto konania (napr. akokoľvek nezmyselnému a neoprávnenému) a tým opäť nezmyselne komplikovať cestu veriteľovi za jeho právom na vrátenie dlžnej sumy! Toto je v príkrom rozpore s princípom vyrovnanosti občianskoprávnych vzťahov aj so zachovaním ingerencie spotrebiteľského prvku. Dokonca máme za to, že to porušuje právo na spravodlivý súdny proces. Povinnosť dražobníka dočasne upustiť od dražby v prípade, ak mu bolo preukázané, že bol na súde podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia považujeme aj za neadekvátny zásah do práv záložných veriteľov, keď na základe akéhokoľvek aj nekvalifikovaného a nedôvodného podania na súd, ktorému nebude vyhovené, bude musieť dražobník upustiť od dražby na 60 dní. Hoci sa jedná o dočasné opatrenie, ide o relatívne dlhý čas, počas ktorého môže dôjsť k mnohým zmenám, potenciálni záujemcovia o nehnuteľnosť môžu stratiť záujem a tým pádom bude poškodený aj samotný vlastník, resp. dlžník, keďže následne by sa záloh predal len za nižšiu cenu. Otázne je aj čo možno považovať za preukázanie podania návrhu na súd. Ide o obmedzovanie práv záložných veriteľov bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktoré len podporí už teraz výrazné špekulatívne snahy dlžníkov vyhnúť sa plneniu svojich dlhov a realizácii dražby. Vlastník je pred dňom konania dražby upozornený na možnosť vykonať záložné právo niekoľko krát. Preňho preto nie je výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou prekvapením. Má možnosť riadne a včas požiadať súd o ochranu – podať na súd návrh na neodkladné opatrenie. Ak sa vlastníkovi podarí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti a presvedčiť súd, súd mu poskytne ochranu nariadením neodkladného opatrenia. Nie je nám známy skutočný dôvod, pre ktorý predkladateľ zákona navrhuje zásadnú zmenu, a to upustenie od dražby bez toho, aby súd mal rozhodujúce skutočnosti aspoň za osvedčené. Nemáme informácie o tom, že by súdy v súčasnosti nestihli rozhodovať o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak predkladateľ zákona vychádza z iných zistení, je potrebné ich kvantifikovať, kvalifikovane vyhodnotiť a primeraným riešením v takom prípade by bolo zakotvenie dlhšej lehoty pre súdy na rozhodovanie o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetné ustanovenie bude mať jednoznačne za následok vlnu obštrukcií zo strany dlžníkov a záložcov, ktorí už i tak si neplnia svoje záväzky voči navrhovateľom dražieb. Podľa nášho názoru je dostačujúce ustanovenie odseku 1, kedy dražobník s odbornou starostlivosťou môže dočasne upustiť od dražby, ak má pochybnosti o skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na neplatnosť dražby. Podľa aplikačnej praxe a informácií od dražobníkov, súdy

vyhovejú viac ako 90 % všetkých podaných návrhov na vydanie neodkladného opatrenia, pričom fakt, že sa jedná o účinnú ex ante kontrolu konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva ako aj Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová v. SMART Capital. Priznávať samotnému podaniu návrhu na súde účinky vykonateľného rozhodnutia je nad rámec akejkoľvek logiky, keďže je zrejmé, že navrhovatelia dražieb budú blokovaní zo strany nielen dlžníkov (ale akýchkoľvek, aj s dlžníkom spriaznených, tretích osôb) v ich práve realizovať výkon záložného práva. Dražobník, nie je sudcom, tak mu ani nemá prináležať právo posudzovať, či akoukoľvek osobou predložený návrh na neodkladné opatrenie, je účelový, obštrukčný, má/nemá šancu na úspech. V tomto svetle sa jednoznačne vytvorí nástroj na trvalú prekážku realizácie dražieb na Slovensku. Rovnako problematické je oboznámenie sa dražobníka s výsledkom konania o vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia sa protistrane nedoručuje. Dražobník tak bude neprimerane nútený čakať na koniec 60-dňovej lehoty podľa navrhovanej právnej úpravy (súd má 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o neodkladnom opatrení), nakoľko sa nebude mať odkiaľ dozvedieť či bolo neodkladné opatrenie vydané alebo nie. Pravidlo, ktoré umožní komukoľvek, nielen vlastníkovi či dlžníkovi, a kedykoľvek, t.j. aj pár minút pred dražbou, podať hocijaký, aj zjavne absurdný vymyslený návrh na neodkladné opatrenie, a bude znamenať oddialenie dražby o nielen 60 dní (v skutočnosti po 60 dňoch sa ešte len opäť môžu začať vykonávať úkony smerujúce k dražbe, preto reálny výkon dražby bude omnoho neskôr), považujeme za natoľko nesúladné s právom, že k nemu vznášame zásadnú pripomienku. Nakoľko zákonodarca neuviedol žiadnu lehotu na podanie návrhu na neodkladné opatrenie a tento môže byť podaný aj v deň konania dražby, vopred pripravená dražba, spojená s niekoľko týždňovou prácou dražobníka v spolupráci so záložným veriteľom a určitými nákladmi na jej vykonanie bude zmarená. Ide o pravidlo, ktoré je svojimi nastaveniami podľa nášho názoru protiústavné. Takýto zásah do práv záložného veriteľa a výkonu záložného práva je podľa nás neprimeraný a ústavnoprávne neprípustný. Nie je nám známa žiadna dopadová štúdia či analýza, ktoré by preukazovali nevyhnutnosť takejto zásadnej zmeny. Z dôvodovej správy nie je zrejmý dôvod, prečo je nutné zaviesť dočasné upustenie od dražby. Vlastníkovi už teraz je poskytovaná dostatočná reálna ex ante aj ex post právna ochrana, ako to judikovali nielen najvyššie súdne orgány Slovenskej republiky vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky ale aj súdne orgány Európskej únie. Nakoľko nový inštitút neadekvátne a bez možnosti obrany zasahuje do práv záložného veriteľa, navrhujeme vypustiť nový návrh § 19a ods. 2 bez náhrady. V prípade vypustenia ods. 2 sa s navrhovaným znením stotožňujeme. • K článku 42 (§ 19a ods. 3): Pripomienka: Navrhujeme upraviť, že dočasné upustenie od dražby sa bude zverejňovať výlučne v registri dražieb (nemusí sa doručovať opätovne všetkým osobám §17). • K článku 44 (§ 20 ods. 8): Znenie navrhované predkladateľom: „(8) Ak urobí niekoľko účastníkov dražby súčasne rovnaké podanie v rámci toho istého vyvolania, licitátor má možnosť znížiť najnižšie prihodenie o polovicu. Ak nebolo urobené účastníkmi rovnakého podania vyššie podanie, rozhodne licitátor žrebom o tom, komu z nich príklep

udelí.“ Pripomienka: Pri výklade druhej vety navrhovaného ustanovenia môžu nastať pochybnosti, či pri zhodnom podaní môžu ďalej licitovať už len účastníci zhodného podania. • K článku 44 (§ 20 ods. 9): Znenie navrhované predkladateľom: „(9) Ak má niektorý z účastníkov dražby predkupné právo k predmetu dražby a ak to preukáže dražobníkovi pred otvorením dražby, nie je tento účastník určeným prihodením viazaný; ak urobí podanie v rovnakej výške ako najvyššie podanie a ak neurobil podanie v rovnakej výške ako najvyššie podanie spoluvlastník, udelí licitátor príklep účastníkovi dražby oprávnenému z predkupného práva, pričom na to pred udelením príklepu upozorní všetkých prítomných účastníkov.“ Pripomienka: Veta za bodkočiarkou sa nám javí zmätočná; mal predkladateľ za cieľ urobiť prednosť zákonného predkupného práva pred zmluvným (spoluvlastník má zákonné predkupné právo)? Nie je zrejmé komu sa má vlastne príklep udeliť. Predpokladáme, že zákonodarca chcel týmto ustanovením rozlíšiť zmluvné a zákonné predkupné právo. • K článku 44 (§ 20 ods. 10): Znenie navrhované predkladateľom: (10) Ak nebolo urobené najnižšie podanie, licitátor nie je oprávnený najnižšie podanie znížiť.“ Zásadná pripomienka: Máme za to, že veriteľ má mať naďalej právo stanovovať cenu na dražbe (teda aj znižovanie) s prihliadnutím na okolnosti priebehu vymáhacieho procesu. Neumožnením znižovania dôjde k praxi k vytyčovaniu ďalších kôl dražby, čím dôjde k zbytočnému navyšovaniu nákladov vymáhacieho procesu najmä na úkor dlžníka ako aj veriteľov. Samotné znižovanie na dražbe vytvára možnosť efektívne reagovať na požiadavky trhu, osobitosti nehnuteľnosti alebo dodatočné zistenie (po vykonaní ohodnotenia) právnych a technických závad nehnuteľnosti. Nie je pravda, že vytvára priestor na špekulácie, resp. ten priestor je minimálny. Cenu pri vymáhaní stanovuje vždy trh, spolupráca dlžníka/záložcu, iné okolnosti (stav a kvalita nehnuteľnosti, prostredie, v ktorom sa nachádza, poloha...). Obmedzenie práva veriteľa umožniť znižovanie na samotnej dražbe spôsobí viackolové draženie, vytvorí priestor na dlhší čas k vymoženiu (každé kolo znamená minimálne mesačnú stratu času) a predražuje vymáhací proces. Ak predkladateľ mal za to, že obmedzením znižovania zamedzí špekuláciám, tak trh, v rozpore s predstavami predkladateľa, ukazuje, že záujemcovia sú ochotní si počkať na ďalšie kolo a s ním spojené zníženie hodnoty najnižšieho podania tak, aby im cena vyhovovala. Uvedené potvrdzuje aj prax správanie účastníkov dražby, ktoré nastalo po poslednej zásadnej novelizácii ZoDD zákonom č. 106/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Špekuláciám skôr zamedzí to, ak sa vyrieši problém s rýchlou možnosťou získania držby nehnuteľnosti (najviac limituje predajnosť na dražbe neochota dlžníkov/záložcov spolupracovať) a prípadná elektronizácia dražieb (zamedzenie dohadovania sa na dražbe). Skúsenosti dražobnej praxe preukazujú opak. Zníženie často krát spôsobí zapojenie sa do neskoršej licitácie viacero záujemcov, a cena vo veľa prípadoch po znížení začne stúpať hore. Psychológia dražby je veľmi dôležitý faktor, ktorý sa týmto potrie. Zároveň ani veriteľ a ani dražobník nemajú záujem na nízkom predaji. Veriteľ kvôli vyššiemu výťažku a dražobník kvôli vyššej odmene. Toto ustanovenie nezamedzí špekulácie, ale obmedzí možnosť flexibilného reagovania na vývoj dražobného

procesu a okolnosti konkrétneho prípadu dôležité pre cenotvorbu. Budú sa organizovať kolá pre kolá, aby sa dražobník dostal k „ponukovej cene“, ktorá sa najviac blíži tej trhovej, a za ktorú sú záujemcovia ochotní ponúknuť za predmet dražby. Aj v tomto prípade, analogická právna úprava týkajúca sa speňažovania majetku – a zákon o konkurze a reštrukturalizácii umožňuje osobe vykonávajúcej speňažovanie znížiť hodnotu najnižšieho podania. Predmetné ustanovenie navrhujeme vypustiť (zrušenie holandských dražieb) bez náhrady a súčasne navrhujeme ponechať v platnosti ustanovenie § 16 ods. 7 v aktuálnom znení. Zamedzenie možnosti zníženia najnižšieho podania na dražbe považujeme za kontraproduktívne. Pokiaľ záujemcovia budú najnižšie podanie považovať za privysoké, vôbec sa dražby nezúčastnia, čo spôsobí vznik ďalších nákladov na opakované dražby, čomu sa v prípade možnosti zníženia dá predísť. Alternatívne navrhujeme, aby sa toto týkalo len prípadov, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu – z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Avšak pri firemných, resp. podnikateľských úveroch, považujeme zrušenie holandských dražieb za kontraproduktívne, najmä z pohľadu zvyšovania nákladov a predlžovania času realizácie výkonu záložného práva. Úplne zrušenie možnosti znižovania najnižšieho podania pri prvom kole dražby nie je ustanovením, ktoré by bolo v prospech dlžníkov a vlastníkov, pretože budú znášať zbytočné náklady na opakované kolo dražby, nehovoriac o tom, že pohľadávky sa úročia a teda pohľadávky budú uspokojované v nižších výškach. Navrhovateľ, ak teda nebude mať uspokojenú pohľadávku z výťažku dražby v plnej výške, tak bude musieť žalovať vyššie zostatky pohľadávok čo v konečnom dôsledku vedie k vyššiemu súdnemu poplatku za podanie návrhu a zbytočne bude dochádzať k vyššiemu zaťažovaniu spotrebiteľa. Aj v súvislosti so zrušením holandských dražieb je navrhovaná zmena § 16 ods. 7, podľa ktorého sa vypúšťa možnosť dohodnúť v zmluve o vykonaní dražby oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a sumu, o ktorú je možné najnižšie podania znížiť. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie navrhujeme ponechať aj úpravu § 16 ods. 7 v aktuálnom znení. V prípade nevyhnutného zavedenia elektronizácie je nemožnosť znižovania logickým prvkom pri elektronickej dražbe, ktorá z hľadiska organizácie nevyžaduje také materiálno technické zabezpečovane ako „kamenná“ dražba. • K článku 46 (§ 21 ods. 3): Pripomienka: Navrhujeme stanoviť lehotu nasledovne: „do troch mesiacov odo dňa jej podania na súd“. Predkladateľom stanovenú lehotu nevie splniť osoba, ktorá je oprávnená podať žalobu po tejto lehote. Ide o prípady, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu, a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. Bolo by vhodné začatie plynutia lehoty upraviť do troch mesiacov odo dňa jej podania na súd. • K článku I bod 50 (§ 24 ods. 1 písm. j)): Znenie navrhované predkladateľom: „j) označenie všetkých účastníkov dražby; pri fyzických osobách v rozsahu mena, priezviska, adresy a dátumu narodenia a pri právnických osobách v rozsahu obchodného mena, sídla a identifikačného čísla organizácie.“ Pripomienka: Zápisnica o vykonaní dražby, resp. notárska zápisnica osvedčujúca priebeh dražby sa v zmysle §24 ods. 7 zasiela všetkým

dotknutým osobám uvedeným v § 17 ods. 5. Pokiaľ by sa do zápisnice uvádzali všetky údaje účastníkov dražby tak, ako je to navrhované, mohlo by dôjsť k neprimeranému zásahu do ochrany osobných údajov účastníkov. Navrhovaná právna úprava má potenciál byť v rozpore s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES. Nevidíme dôvod, aby boli zverejnené mená všetkých účastníkov v navrhovanom rozsahu. Možno by postačovalo uvádzať len počet účastníkov a v prípade kontroly je možné nahliadnuť oprávneným osobám do dražobného spisu, v ktorom sa nachádza zoznam účastníkov so všetkými identifikačným údajmi. Nerozumieme dôvodom takejto zmeny, ktorá neodstraňuje žiadny praktický problém. Na základe vyššie uvedeného navrhujeme písm. j) vypustiť. • K článku I bod 52 (§ 25 ods. 2): Zásadná pripomienka: Na jednej strane navrhovaná novela zavádza množstvo nových povinností pre dražobníkov, vrátane snahy o zvýšenie kvalifikácie, a na druhej strane navrhuje znížiť odmenu, ktorú nie je možné zrovnávať s realitným trhom, keďže tam sú odmeny často krát podstatne vyššie a to ešte pri jednoduchšom procese. Máme za to, že navrhované zníženie odmeny nie je opodstatnené. Navrhovanú výška odmeny je podľa nášho názoru neprimeraná z nasledovných dôvodov: V prvom rade, predkladateľom stanovená odmena by bola nižšia, ako je odmena realitných kancelárii. Podotýkame, že realitné kancelárie, napriek podstatnej konkurencii, uskutočňujú činnosť za odmenu porovnateľnú s navrhovanou odmenou. Činnosť realitných kancelárii je pritom neporovnateľne jednoduchšia a ľahšia, ako činnosť dražobníka, ktorý okrem zručností ekonomických a marketingových, musí disponovať vedomosťami z právneho odboru, pričom pri jeho činnosti často krát speňažuje nehnuteľnosť napriek neochote, resp. nevôli pôvodného vlastníka. V početných prípadoch pôvodný vlastník kladie dražobníkovi aktívny odpor a obštrukciami marí dražobnú činnosť. V druhom rade, pre porovnanie, poukazujeme na úpravu odmeny v prípade exekúcií, kedy exekútorom prináleží odmena až vo výške 20 % vymáhanej pohľadávky, pričom aktuálny prevažujúci „korešpondenčný“ spôsob vymáhania v rámci exekúcii je neporovnateľne jednoduchší ako realizácia dražieb, ktorá si vyžaduje uskutočňovanie úkonov „v teréne“. V treťom rade, advokátovi, ktorý má obdobné požiadavky na kvalitu ním poskytovaných služieb, musí poznať právne predpisy a uplatňuje resp. vykonáva právo tretej osoby, ktorá ho tým poverila. Advokátovi za obdobnú prácu ako vykonáva dražobník, náleží niekoľkonásobne vyššia odmena, a to na rozdiel od dražobníka, často krát bez ohľadu na výsledok jeho činnosti. Maximálnu odmenu dražobníka navrhujeme znížiť nasledovne 7 % z výťažku, nie však viac ako 20 % zo sumy pohľadávky, pričom absolútny limit je 33 000 EUR a 1,5 % zo sumy prevyšujúcej 300 000 EUR. Pri upustení pre splatenie dlhu sú limity 3 % ak uhradí do doručenia oznámenia a 7 % po doručení oznámenia. Predkladateľ by mal rovnako v rámci novely vyriešiť zákaz možnosti navrhovateľa dražby neuhradiť dražobníkovi všetky účelne a nevyhnutne vynaložené náklady súvisiace s dražbou, ak je skutočne snahou predkladateľa vytvoriť z dražobníka transparentného a nezávislého predajcu majetku tretích osôb. • K článku I body 57, 60, 61: Predpokladáme, že predkladateľ si je vedomý praktických problémov s

vyprataním a nadobudnutím faktickej držby predmetu dražby po vydražení, k uvedeným zmenám nemáme výhrady, ale upozorňujeme, že v prípade vyriešenia tohto problému sa odstráni veľa nedostatkov v praxi (najmä špekulácie na dražbách, nedostatky ocenenia predmetu dražby) a to z dôvodu oveľa vyššieho záujmu o kúpu nehnuteľností na dražbách, keď bežný občan nebude musieť podstúpiť riziko x ročných sporov, kým sa dostane k veci, ktorú vydražil a bude ochotný zvýšiť aj cenu (možno až nad trhovú cenu) a teda všetci (dlžník, veriteľ aj dražobník) dosiahnu najvyšší možný výťažok. Domnievame sa, že problematické odovzdania predmetu dražby pôvodným vlastníkom vydražiteľovi by čiastočne vyriešilo doplnenie nového odseku 8 v § 21 v nasledovnom znení: „(8) Ak si vydražiteľ v rámci konania o určenie neplatnosti dražby uplatní nárok na vypratanie predmetu dražby alebo na jeho vydanie, súd rozhodne spoločne aj o tomto nároku.“ • K článku I bod 73 (§ 36c): Znenie navrhované predkladateľom: „§ 36c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2019 (1) Dražobník, ktorý nespĺňa podmienky podľa predpisov účinných do 30. novembra 2019, môže organizovať dražbu do 30. novembra 2020. (2) Dražby, o ktorých vykonaní bola uzatvorená zmluva pred 1. decembrom 2019, sa dokončia podľa predpisov účinných do 1. decembra 2019; ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté.“ Pripomienka: Upozorňujeme na krátkosť času na zvládnutie zvýšenia vzdelania dražobníkom, ktorí legálne podnikali v danom sektore za stávajúcich podmienok. Máme za to, že navrhovaná úprava atakuje ústavnosť postupu zvoleného – viď pripomienka k bodu 7. Máme za to, že predkladateľ by mal poskytnúť dlhšie prechodné obdobie na prispôsobenie sa novým podmienkam, a to minimálne v rozsahu 6 rokov. Rozumie záujmu zvýšenia odbornosti a kvalifikačných predpokladov dražobníkov, aby všetci spĺňali minimálne kritériá pre výkon tejto činnosti. Ako sme už uviedli v pripomienke k novelizačnému bodu 7, zvolený spôsob nepovažujeme za najlepšie riešenie. Lepším riešením sa javí skôr sprísniť podmienky na vykonávanie tohto podnikania (napr. zvýšením základného imania, limitmi poistenia zodpovednosti, vydaním súhlasu príslušným kontrolným orgánom, zvyšovaním odbornosti, alebo efektívnejším vykonávaním kontrol už existujúcich dražobných spoločností). Zásadná zmena predpokladov pre činnosť osôb vykonávajúcich dražby v poskytnutom prechodnom období do 30.11.2020, je objektívne nesplniteľná pre dražobníkov, ktorí nemajú právnické alebo ekonomické vzdelanie druhého stupňa, preto je protiústavná. Rovnako ako sme poukázali v pripomienke k bodu 7, otáznymi sú tiež odbornosť a kvalifikačné predpoklady konkurzných správcov na vykonávanie dobrovoľných dražieb. Mnohé dražobné spoločnosti sa špecializovali výlučne na činnosť dražieb a vykonávali ju s náležitou odbornosťou a ťažili zo svojich dlhoročných skúseností v danej oblasti. Naproti tomu správcovia konkurznej podstaty už pri samotnom speňažovaní majetku v konkurzoch často nepostupovali v súlade s ustanovením § 92 ods. 1 písm. d) zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení, ale radšej sa obracali na dražobné spoločnosti ako odborníkov na speňažovanie nehnuteľností formou dobrovoľných dražieb a nedražili sami. Dôvodov pre takýto postup konkurzných správcov je viacero, nedostatok know how a technického, administratívneho a personálneho vybavenia

na zvládnutie náročného procesu dobrovoľnej dražby zo strany konkurzných správcov. Prenesením dražieb na správcu konkurzných podstát sa môže priebeh dražby spomaliť a zvýšiť náklady na uplatnenie nárokov, a to z dôvodu, že správca konkurznej podstaty nie vždy pozná celý priebeh dražby a veci s tým súvisiace v praxi, oproti už niekoľko ročným profesijným skúsenostiam fungujúcich dražobných spoločnosti a uvedené by bolo preto pre navrhovateľov dražieb neefektívne. Dražobné spoločnosti sa dokážu lepšie orientovať aj v realitnej oblasti a okrem iného vzhľadom na charakter nehnuteľnosti už vedia na akých potencionálnych záujemcov o dražby tej ktorej nehnuteľnosti sa majú prioritne zamerať s cieľom vydraženia predmetu za čo najvyššiu cenu a v čo najkratšom čase. Rovnako považujeme za sporné, akým spôsobom sa majú súčasné dražobné spoločnosti adaptovať na zmenu zákona, zvlášť ak by boli nútené okrem činnosti dražobníka vykonávať aj činnosť správcu konkurznej podstaty, o čo zrejme nemajú záujem. Stratili by sa tak všetky výhody úzkej špecializácie dražobných spoločností, ktorá im umožňovala vykonávať činnosť s náležitou odbornou starostlivosťou. Lepším riešením, ak predkladateľ zákona má záujem na zvýšení odbornosti dražobníkov a jej kontrole, je podľa nášho názoru zvýšiť nároky na odbornosť stávajúcich dražobníkov bez presunu činností na konkurzných správcov, podmieniť výkon činnosti dražobníkov vykonaním odbornej skúšky, pravidelnými povinnými školeniami, prípadne ustanoviť ďalšie podmienky na výkon ich činnosti, avšak bez toho aby bola potrebná ich transformácia na konkurzných správcov a tiež rozšírenie o činnosť správcov konkurznej podstaty. Riešenie navrhované predkladateľom zákona považujeme z uvedených dôvodov za kontraproduktívne. Zároveň ako sme poukázali v pripomienke k bodu 7, novela zákona zbavuje profesionálnych dražobníkov ich činností spôsobom, ktorý pravdepodobne neobstojí v konfrontácii s ústavnoprávnymi limitmi. Obdobne ako v minulosti v prípade reštrikcií vo vzťahu k exekútorom, kde Ústavný súd SR zasiahol a rozhodol o protiústavnosti vtedajšieho zákona (viď rozhodnutie US SR č. 49/2003), aj v prípade tejto novely a obdobne testovaných predpokladov možno urobiť záver o protiústavnosti. • K článku IV bod 1 (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka): Predkladateľom navrhované znenie: „V § 100 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ak sa záložné právo premlčalo, záložný veriteľ vydá záložcovi na jeho žiadosť a trovy záloh; pri záložnom práve registrovanom v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv“) zriadenom podľa osobitného zákona2d), katastri nehnuteľností alebo v osobitnom registri2e) poskytne písomný súhlas s výmazom záložného práva.“ Zásadné pripomienky k nepriamej novelizácii Občianskeho zákonníka: Navrhovaná novelizácia ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) bude pre právnu prax málo použiteľná, navyše je aj terminologicky nepresná a nie je v súlade s ďalšou „veľkou“ novelou OZ, ktorá sa týka záväzkového práva. Na záložnom práve sa nemá čo premlčať, pretože ide o vecné právo a nie o naturálnu obligáciu. Premlčať sa môže len právo na výkon záložného práva po splatnosti zabezpečenej pohľadávky záložného veriteľa, čo je reflektované aj v návrhu „veľkej novely“ Občianskeho zákonníka, ktorú dňa 15.10.2018 predložilo verejnosti Ministerstvo spravodlivosti SR. Podľa navrhovaného ust. § 114h OZ tejto novely má

platiť, že: „Ak je právo, z ktorého premlčaný nárok vyplýva, zapísané vo verejnom zozname alebo registri, možno ho vymazať na základe rozhodnutia súdu o tom, že tu takéto právo nie je.“ Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza, že „Vzhľadom na celkovú zmenu koncepcie inštitútu premlčania v súkromnom práve je nevyhnutné zaviesť osobitné pravidlo pre účinky premlčania vo vzťahu k nárokom, ktoré sa neuplatňujú na súde (napr. nároky zo záložného alebo zádržného práva). Primárnym účinkom je oprávnenie povinnej osoby mimosúdne namietnuť premlčanie, v dôsledku čoho nemôže veriteľ svoj nárok vykonať. Tohto práva sa povinná osoba nemôže vopred vzdať (porovnaj § 114g ods. 4).“ Na základe vyššie uvedeného je otázne, či vôbec predkladateľ konzultoval navrhovanú zmenu s rekodifikačnou komisiou pre občianske právo. Premlčanie záložného práva je problém aplikačnej praxe, avšak navrhovaná úprava ho rieši nesystematickým a protiústavným spôsobom, kedy už existujúce právo záložného veriteľa, ktorý disponuje, čo by aj premlčaným záložným právom, mení na prekludované právo. Navrhované ustanovenie obsahuje právne nepresné pojmy, pričom nerozlišuje medzi záložným právom, ktoré je vecným právom a premlčať ako také sa nemôže, a právom na jeho výkon. Okrem uvedeného poukazujeme na to, že použitá terminológia „sa premlčí“ je nejednoznačná, nie je zrejmé, či predkladateľ berie do úvahy len uplynutie času alebo zvážil aj ďalšiu nevyhnutnú podmienku pre úspešné premlčanie, a to vznesenie odôvodnenej a dôvodnej námietky premlčania pred príslušným orgánom. Podľa súčasnej právnej úpravy nemôže dôjsť k premlčaniu záložného práva (resp. k premlčaniu jeho výkonu) počas jeho výkonu, pričom podľa § 151j ods. 2 OZ záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Začatie výkonu záložného práva má a musí mať vplyv na plynutie premlčacej doby záložného práva (práva vykonať záložné právo), premlčacia doba počas výkonu záložného práva spočíva a neplynie ďalej. Právo je premlčané, vrátane premlčania práva vykonať záložné práva, až vtedy, ak uplynula (bez pretrhnutia, stopnutia či odkladu začatia plynutia) príslušná premlčacia doba, ten kto je povinný niečo splniť, sa dovolal uplynutia premlčacej doby odôvodnenou a dôvodnou námietkou, a to u príslušného orgánu v príslušnom konaní. Premlčanie práva nastáva preto až vtedy, ak sú splnené všetky uvedené právne skutočnosti. Navrhovaná novela vyššie uvedené vôbec nezohľadňuje a vytvára tak hrubý, neprimeraný a škodlivý zásah do majetkových práv záložného veriteľa. Záložné právo okrem toho môže zabezpečovať viacero pohľadávok záložného veriteľa, ktoré môžu byť splatné v rôznych časových obdobiach. Premlčanie práva na výkon záložného práva jednej zabezpečenej pohľadávky potom nemusí spôsobiť premlčanie výkonu záložného práva aj vo vzťahu k ostatným pohľadávkam zabezpečeným tým istým záložným právom. Otázka premlčania môže byť medzi stranami sporná a to aj pri jednej zabezpečenej pohľadávke, pričom námietku premlčania možno účinne vzniesť len v súdnom konaní. Akákoľvek dohoda o premlčaní záložného práva ako vecného práva je v tomto smere problematická. Navrhovaná právna úprava zrejme vychádza z ideálnej situácie, kedy záložca aj záložný veriteľ budú stotožnení s tým, že právo na výkon záložného práva je premlčané a teda toto právo nemožno účinne vykonať. Na druhej strane pri mimosúdnom výkone

záložného práva dobrovoľnou dražbou musí záložca iniciovať súdne konanie, v ktorom by mohol premlčanie výkonu záložného práva namietať. Rovnako navrhovaná úprava nevyrieši situáciu, ak záložný veriteľ záložcovi nevydá ani písomný súhlas s výmazom záložného práva z dôvodu jeho premlčaného výkonu. V takom prípade sa bude záložca aj tak musieť obrátiť na súd, aby posúdil, či je výkon záložného práva skutočne premlčaný alebo nie. V tejto súvislosti je potom nepochopiteľné odôvodnenie tohto bodu v dôvodovej správe, kde sa uvádza: „Zároveň sa vyrieši aj situácia, keď vlastník predmetu dobrovoľnej dražby nevie zabrániť dražbe záložným veriteľom a vzniesť účinne námietku premlčania ako v súdnom konaní.“ Ak bude záložný veriteľ mať záujem vykonať záložné právo, ktorého výkon je premlčaný a iniciuje dobrovoľnú dražbu, je zrejmé, že záložcovi žiadny súhlas podľa navrhovaného ustanovenia nevydá. Záložca sa v takom prípade bude aj tak musieť obrátiť na súd, aby záložnému veriteľovi vo výkone záložného práva zabránil a vo veci samej rozhodol aj o premlčaní nároku záložného veriteľa. Pojem „vydať“ záloh (navyše bez explicitného stanovenia povinnosti záložnému veriteľovi) bude aplikovateľný v zásade pri hnuteľných veciach, avšak nie pri nehnuteľnostiach vrátane bytov či nebytových priestorov či nehmotných zálohoch iných majetkových hodnotách (pohľadávky, obchodné podiely, predmety priemyselného vlastníctva atď.). Realizácia tejto právnej normy je prakticky nemožná napr. pri zákonnom záložnom práve k bytom a nebytovým priestorom podľa ust. § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré sa ako také premlčať nemôže a tým nemôže byť ani vymazané z katastra nehnuteľnosti. Príslušný orgán vykonávajúci registráciu v osobitných registroch záložných práv nebude mať zákonný podklad na výmaz záložného práva, pretože predkladaná úprava nenovelizuje aj ust. § 151 md OZ, v ktorom sú uvedené dôvody zániku záložného práva. Premlčaním práva na výkon záložného práva totiž záložného právo nezaniká, čo vyplýva už zo samotnej podstaty premlčania. Z tohto dôvodu súd preto ani podľa platnej ani podľa novej právnej úpravy nemôže určiť, že tu záložné právo, ktorého výkon je premlčaný neexistuje. Na takéto rozhodnutie, ktorým by súd konštatoval neexistenciu záložného práva kvôli premlčanému nároku z neho vyplývajúcemu totiž súd nemá oporu v OZ. Uvedená možnosť výmazu záložného práva z verejného registra záložných práv sa, samozrejme, nemôže týkať záložných práv, ktoré vznikajú zo zákona (napr. záložné právo podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení). Táto výnimka z aplikácie na zákonné záložné práva v tomto bode návrhu novely nie je zohľadnená. Zápis záložných práv s premlčaným výkonom v katastri nehnuteľností nepochybne deformuje trh s nehnuteľnosťami. Vznesením námietky premlčania, resp. vydaním určovacieho rozsudku súdu sa inštitút premlčania pri záložnom práve úplne nevyčerpáva. Je preto potrebné prijať takú právnu úpravu, ktorá skutočnosť premlčania premietne aj do príslušného registra záložných práv. K tejto problematike upriamujeme pozornosť predkladateľa návrhu na odborný článok publikovaný k problematike premlčania výkonu záložného práva v Bulletine slovenskej advokácie č. 1-2/2019 na str. 12-20. Okrem vyššie uvedeného poukazujeme na to, že navrhovaná novela formou priamej (neprípustnej) retroaktivity mení už existujúcu

kvalitu záložného práva na právo zaniknuté. Niet pochýb o tom, že záložní veritelia, ktorí mali legitímne očakávanie, že ich právo pretrváva vo forme naturálnej obligácie a že je ho možné vykonať aj s odkazom na §151 j Občianskeho zákonníka (2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná., stratia svoje zabezpečenie. Ak mal predkladateľ záujem regulovať, čo by aj takto právne nezmyselne (premlčanie=preklúzia) premlčanie záložného práva, mal tak spraviť len do budúcna, aby záložní veritelia mohli počítať s takouto úpravou a podniknúť vopred právne kroky alebo nastaviť zmluvné právne vzťahy tak, aby boli dostatočne chránení.(Poznámka: V súvislosti s princípom právnej istoty a ochrany dôvery občanov (subjektov práva) v právny poriadok ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne pripomína, že jeho súčasťou je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, ich častí, resp. ich jednotlivých ustanovení (napr. PL. ÚS 36/95, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 6/04), pričom rozlišuje medzi pravou a nepravou retroaktivitou.) Ústavný súd SR vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti ohľadne zákazu retroaktivity napr. zdôraznil, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení (PL. ÚS 36/95), že s inštitútom právnej istoty v právnom štáte úzko súvisí požiadavka zachovania legálne nadobudnutých práv, ktorú treba zo širšieho hľadiska chápať tak, že je neprípustné odňať nadobudnuté práva, resp. ich obmedziť ex tunc, t. j. do minulosti, pred účinnosťou nového zákona. Záložní veritelia nemohli počítať s tým, že uplynutím času zákonodarca vytvorí možnosť zániku ich práva, čo pre nich de facto znamená nie znehodnotenie zabezpečenia alebo jeho reálny zánik. Je zrejmé, že dôjde k masívnemu uplatňovaniu, keďže doteraz taký nárok záložný dlžník nemal. Potreba úpravy záložného práva, premlčania, preklúzie, pretrhnutia plynutia premlčacej doby pri záložnom práve je omnoho širšia a je potrebné jej prediskutovanie s odbornými kruhmi. Navrhujeme situáciu vyriešiť spresnením pravidiel o premlčacej dobe a jej plynutí, pretrhnutí, zastavení a odklade. Komplexne a systematicky zohľadňujúc výsledky práce rekodifikačnej komisie pre hmotné občianske právo. Predovšetkým navrhujeme prijatie výslovnej právnej úpravy (v § 112 OZ) , podľa ktorej premlčacia doba práva vykonať záložné právo neplynie počas výkonu záložného práva, pokiaľ sa vo výkone riadne pokračuje, pričom doba, po ktorú je neodkladným opatrením zakázaný výkon záložného práva alebo je tu iný dôvod, pre ktorý záložný veriteľ nemôže vykonávať záložné právo, sa do premlčacej doby nezarátava. Ak zákonodarca umožnil záložnému veriteľovi k uspokojeniu pohľadávky záložné právo vykonať, je potrebné, aby sa výslovne v zákone uviedlo, že tento výkon práva znamená zastavenie plynutia premlčacej doby. Ide totiž o zákonom upravený postup uplatnenia práva voči záložcovi, tohto práva sa netreba domáhať na súde.

Verejnosť

HROMADNÁ PRIPOMIENKA k návrhu Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527.2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,vrátane zásadných pripomienok podporených viac ako 640 subjektmi zväčša z aplikačnej praxeHROMADNÁ PRIPOMIENKA k návrhu Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov V zmysle § 10 ods. 3 a 4 Zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zmysle článku 14 ods. 6 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky v účinnom znení si dovoľujeme predložiť hromadnú pripomienku k návrhu Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, evidovanému pod rezortným číslom: 40052/2019-110; číslo legislatívneho procesu LP/2019/460, ktorý predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Hromadná pripomienka bola vypracovaná skupinou osôb, z radov odbornej verejnosti, najmä zástupcov dražobníkov, zástupcov bankových inštitúcií, zástupcov inkasných spoločností, zástupcov správcov bytových domov, advokátov a odborníkov s praktickými skúsenosťami z oblasti dražieb. PRIPOMIENKY K NAVRHOVANEJ PRÁVNEJ ÚPRAVE: • K článku I. bod 5 (§ 5 ods. 8): Znenie navrhované predkladateľom: „(8) Účastníkom dražby nemôže byť navrhovateľ dražby, dražobník, zamestnanci dražobníka a ich spriaznené osoby; nikto nemôže dražiť v ich mene.“ Zásadná pripomienka: V predkladateľom navrhovanom znení požadujeme vypustiť text „navrhovateľ dražby,“. Máme za to, že vylúčenie navrhovateľa dražby z pozície účastníka obmedzí jeho potenciálne právo na vyriešenie situácie nadobudnutím zálohu, navyše obmedzí okruh účastníkov dražby o jedného účastníka, čo má nepochybne dopad na konkurenciou tvorenú predajnú cenu na dražbe. Predkladateľom navrhované znenie môže poškodiť záujmy vlastníka draženej veci vo forme nižšej predajnej ceny dosiahnutej na dražbe a rozsah prípadnej hyperochy po dražbe, ktorá sa vlastníkovi draženej veci vypláca. Skúsenosti z praxe potvrdzujú, že navrhovateľ dražby nezískava vedomosťou o podmienkach dražby žiadnu výhodu, keďže zákon napríklad presne stanovuje podmienky znižovania. Z doterajšej praxe nemáme vedomosť o zneužívaní zo strany navrhovateľov dražby. Dražba je verejným konaním, ktoré je široko propagované a v prípade, že sa navrhovateľ dražby stretne na dražbe s konkurenčnými účastníkmi, ktorí prirodzene o možnosti zníženia nevedia, takáto výhoda odpadá. Predkladateľom prezentované obmedzenie je možno ľahko obísť takým spôsobom, že za navrhovateľa dražby bude dražiť spriaznená osoba, ktorej navrhovateľ citlivé informácie vyzradí bez akejkoľvek reálnej postihnuteľnosti takéhoto konania. V poslednom rade, slovenský právny poriadok po splatnosti pohľadávky nevylučuje dohodu uzatvorenú medzi záložcom a záložným veriteľom, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k predmetu zálohu na záložného veriteľa, pričom toto plnenie sa započíta na úhradu

O

pohľadávky záložného veriteľa, tzv. dohodu o prepadnutí zálohu. Je preto nepochopiteľné prečo predkladateľ v súvislosti s najtransparentnejšou formou výkonu záložného práva zakázal záložnému veriteľovi vyriešiť vzniknutú situáciu spôsobom, ktorý všeobecný právny predpis nevylučuje. • K článku I bod 6 (§ 5 ods. 11): Znenie navrhované predkladateľom: „(11) Kvalifikovanou účasťou na účely tohto zákona je priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť. Za kvalifikovanú účasť sa bude považovať aj stav pokiaľ sa preukáže konanie osôb v zhode alebo spoločným postupom, ak takto by spĺňali spoločne niektoré z definície spriaznenej osoby.“ Zásadná pripomienka: Poukazujeme na možné problémy s výkladom a následnou aplikačnou praxou v súvislosti s poslednou vetou § 5 ods. 11. Pri uplatnení širšieho výkladu bude možné aj rokovanie navrhovateľa alebo dražobníka s potenciálnymi záujemcami, ktorými sú subjekty známe dražobníkovi alebo navrhovateľovi, považovať za konanie v zhode. V praxi je takéto konanie bežné pri speňažovaní „podnikateľských objektov“ alebo pri speňažovaní nelikvidných nehnuteľností, pri ktorých v záujme šetrenia nákladov vynaložených na potenciálne neúspešnú dražbu záujemca o takúto nehnuteľnosť uzatvára inominátnu zmluvu o zložení prepadnej dražobnej zábezpeky, ktorej podstatou je prepadnutie dražobnej zábezpeky v prospech nákladov dražby a subsidiárne pohľadávky navrhovateľa dražby v prípade, že sa osoba, ktorá zložila zábezpeku nezúčastní dražby a neuskutoční vopred dohodnuté podanie. • K článku I. bod 7 (§ 6 ods. 1): Znenie navrhované predkladateľom: „(1) Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu. Dražobníkom môže byť osoba zapísaná v zozname správcov podľa osobitného predpisu8), ktorá nemá pozastavený výkon správcovskej činnosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.“ Zásadná pripomienka: Predkladateľ uvedeným návrhom odníma oprávnenie podnikať v oblasti organizovania dobrovoľných dražieb viac ako 500 subjektom, ktoré riadne splnili zákonom stanovené podmienky a výkon tejto podnikateľskej činnosti zveruje výlučne osobám, ktoré sú zapísané v zozname správcov. Predkladateľ tak postupuje bez toho, aby mal znalosť pomerov pri organizovaní dražieb a bez toho aby svoje rozhodnutie podložil reálnymi dátami z oblasti konania dobrovoľných dražieb. Predkladateľ pritom argumentuje účelovým zanikaním niektorých, „špekulatívne“ správajúcich sa dražobníkov, ktorí vykonávali svoju činnosť s vopred daným nekalým úmyslom, nevykonávali túto činnosť sústavne a voči ktorým sú uplatňované verejnoprávne nároky alebo nároky z titulu náhrady škody. Navrhovanou zmenou budú za špekulatívne konania úzkej skupiny dražobníkov (ktorú ostatní dražobníci nemajú ako ovplyvniť) nespravodlivo dotknutí dražobníci, ktorí svoju činnosť vykonávajú s odbornou starostlivosťou, čestne a za rešpektovania ústavných práv všetkých dražbou dotknutých subjektov.

Predkladateľ tak uplatňuje zásadu tzv. „kolektívnej viny“, ktorá je uplatňovaná v totalitných režimoch voči nepohodlným skupinám osôb. Podľa nám dostupných informácii, vypracovaniu pracovného znenia návrhu zákona nepredchádzala akákoľvek dopadová štúdia, akékoľvek diskusie so zákonom dotknutými subjektami. Predkladateľ sa neoboznámil s celkovými štatistikami vo vzťahu ku kvalite vykonaných dražieb, predkladateľ tak nemohol kvalifikovane posúdiť nakoľko je naliehavé zasiahnuť takýmto spôsobom do právneho postavenia súčasných dražobníkov. Predkladateľ pri príprave znenia predkladaného zákona adekvátne nezohľadnil a ani nemohol zohľadniť či existuje potreba sprísnenia podmienok organizovania dražieb, napríklad z dôvodu veľkého pomeru neplatných dražieb, ktoré by poukazovalo na ich neodborné organizovanie. Podľa nám dostupných informácií, je množstvo neplatných dražieb oproti celkovému počtu zrealizovaných dražieb až mimoriadne nízke, čo preukazuje nie len výraznú stabilitu inštitútu dobrovoľných dražieb ale aj dostatočnú odbornosti dražobníkov. Obhájenie existencie naliehavej spoločenskej potreby je základnou povinnosťou predkladateľa, inak by tvorba zákonov predstavovala prostý rozmar, nanajvýš tak „úprimne mienenú myšlienku na zlepšenie sveta“. Sme presvedčení, že takto neodborne zvolené riešenie zasahuje do ústavných práv existujúcich subjektov, je v rozpore s ustanoveniami čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a tiež v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Napriek tomu, že predpokladaným a legitímnym cieľom predkladateľa bolo zvýšiť odbornú kvalifikáciu subjektov vykonávajúcich dražobnú činnosť, dosiahnutie uvedeného cieľa musí byť v súlade s ústavnoprávnymi princípom proporcionality, teda či predkladateľom navrhovaný cieľ je legitímny v demokratickej spoločnosti, či zvoleným návrhom riešenia nedochádza k zásahom nad mieru prípustnú Ústavou SR do práv iných subjektov a rovnako tak, či zvolený cieľ nie je možné dosiahnuť inak bez toho, aby nové znenie zákona zasiahlo do už nadobudnutých práv. V každom prípade musí byť taktiež kladený dôraz nie len na cieľ, ktorý chce orgán verejnej moci dosiahnuť, ale aj na potrebnosť, vhodnosť a primeranosť prostriedkov, akými má byť sledovaný cieľ dosiahnutý. „Kritérium alebo princíp vhodnosti znamená, že stav, ktorý štát vytvorí zásahom, a stav, v ktorom treba sledovaný cieľ vidieť ako uskutočnený, sa nachádzajú vo vzájomnej súvislosti - cieľ musí byť v súlade s prostriedkom. Nevyhnutnosť znamená, že neexistuje iný stav, ktorý štát bez veľkej námahy môže rovnako vytvoriť, ktorý občana zaťažuje menej a ktorý súvisí so stavom, v ktorom treba sledovaný účel pokladať za uskutočnený. Inými slovami, cieľ nesmie byť dosiahnuteľný rovnako účinným, ale menej zaťažujúcim prostriedkom“ (Nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 67/2007 zo dňa 06.02.2008) Na prvý pohľad sa možno stotožniť so záverom, že nie každý dražobník bude môcť pokračovať vo vykonávaní činnosti dražobníka nakoľko 1-ročné prechodné obdobie stanovené predkladateľom nebude postačovať na ukončenie nie len absolvovanie vysokoškolského štúdia druhého stupňa v odbore ekonómia alebo právo ale aj absolvovanie vzdelávania správcov konkurznej podstaty a absolvovania tzv. „správcovskej skúšky“, o ktorej je všeobecne známe, že jej úspešné absolvovanie na prvý raz je skôr výnimkou ako pravidlom. Z uvedeného vyplýva, že, predkladateľ pre najväčšiu podmnožinu licencovaných subjektov pripravil

objektívne nesplniteľné podmienky. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že predkladateľ nepodrobil navrhované znenie zákona testu proporcionality a teda súladu s Ústavou SR. Nemožno opomenúť, že činnosť dražobníkov a správcov je rozdielna. Zatiaľ čo, činnosť správcov je omnoho komplexnejšia a zložitejšia, jej podstatou je riešenie právnych a ekonomických otázok a problémov, ktoré sa pri činnosti dražobníkov nevyskytujú, tak činnosť dražobníkov, ako subjektov úzko špecializovaných na speňažovanie rôznych majetkových hodnôt najefektívnejšie a za čo najvyššiu cenu. Uvedené možno odôvodniť aj obvykolou praxou správcov, ktorí si na likvidáciu majetku spadajúceho do konkurznej podstaty častokrát objednávajú práve služby dražobníkov. Prostriedkom, ktorý by nezasiahol do existujúcich práv dotknutých subjektov a zároveň by dosiahol predkladateľom deklarovaný cieľ, by tak bolo zavedenie vzdelávania a skúšok pre dražobníkov z oblasti dražieb, analogicky ako je tomu v prípade správcov konkurznej podstaty. Predkladateľom uvedený nedostatok regulácie postavenia dražobníkov: „Základným cieľom právnej úpravy je riešiť statusové otázky postavenia dražobníka, nakoľko je zakotvená pomerne jednoduchá možnosť získania živnosti na výkon činnosti dražobníka ako aj nenáročné podmienky vzdelania a praxe, pričom v prípade pochybení subjekt rýchlo zanikne a vznikne nový, čím sa vyhne sankciám zo strany kontrolných orgánov a pokračuje v organizovaní dražieb aj naďalej.“ možno odstrániť zavedením požiadavky bezúhonnosti a dôveryhodnosti dražobníka – fyzickej osoby, alebo orgánov a zodpovedného zástupcu podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní dražobníka - právnickej osoby. Uvedená úprava sa osvedčila nie len pri tak spoločensky kontroverzne vnímaných subjektoch ako sú veritelia podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj pri iných právnických profesiách ako sú už pôvodne navrhovaní správcovia konkurznej podstaty. K zodpovednosti dražobníkov a s tým spojeným zabezpečením nárokov tretích osôb, ktoré vznikli protiprávnym konaním dražobníka nepochybne prispieva aj zákonom požadované poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú činnosťou dražobníka, ktoré každý dražobník musí zabezpečiť pokiaľ má dobrovoľné dražby vykonávať. Dôveryhodné postavenie dražobníka možno posilniť povinnosťou vykonávať činnosť dražobníka vo forme obchodnej spoločnosti, ktorá tvorí základné imanie vyššej hodnoty. S uvedenou podmienkou je prirodzene spojená aj tvorba rezervného fondu vyššej hodnoty, ktorý je v zmysle ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. obchodného zákonníka určený na úhradu strát spoločnosti – záväzkov dražobníka vyplývajúcich zo súkromnoprávnych ale aj verejnoprávnych nárokov. Uvedené podporuje aj subsidiárna zodpovednosť štatutárneho orgánu dražobníka za spôsobenú škodu pri konaní v rozpore so zákonom a stanovami spoločnosti. V neposlednom rade, v zmysle ustanovení obchodného zákonníka o zodpovednosti ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby je možné uplatniť nároky aj voči spoločníkom právnickej osoby, ktorá účelovo zanikla. Zvýšenie základného imania možno nahradiť aj akousi „kauciou“, ktorá by sa zložila k rukám MS SR a slúžila by na zabezpečenie judikovaných nárokov voči dražobníkovi. K článku I. bod 7 (§ 6 ods. 3): Znenie navrhované predkladateľom: „(3) Dražobník nemôže byť navrhovateľom dražby alebo osobou spriaznenou s navrhovateľom dražby.“ Zásadná pripomienka: Cieľ

navrhovaný týmto ustanovením je zrejmý, zmenšiť závislosť dražobníka od navrhovateľa. V bežnej praxi nie je ničím výnimočným, ak sa určitá dražba realizuje viac ako 1 rok (Poznámka: 1 rok uvádzame zámerne z dôvodu, že predkladateľ navrhuje takéto prechodné obdobie). Síce predkladateľ uvádza, že dražby, pri ktorých bola zmluva uzatvorená do 01.12.2019 sa dokončia podľa doterajších predpisov ale súčasne uvádza, že ustanovenia § 36c ods. 1 tým nie sú dotknuté, t.j. od 01.12.2020, už dražbu, pri ktorej je navrhovateľ aj dražobníkom nebude možné vykonať. Uvedenou retroaktivitou priamo zasahuje do práv navrhovateľov a dražobníkov, ktorí takéto postavenie v súčasnosti majú. Je potrebné zosúladiť prechodné ustanovenia obsiahnuté v § 36c s § 6 ods. 3. Uvedené ustanovenie je rovnako problematické aj s ohľadom na prípady, keď je dražba organizovaná územným samosprávnym celkom alebo orgánom štátnej správy pri predaji ich majetku. V uvedených prípadoch je uvedený subjekt navrhovateľom nakoľko je vlastníkom draženého majetku a zároveň dražobníkom nakoľko sám organizuje dražbu. Poukazujeme na skutočnosť, že v takýchto prípadoch môže dôjsť ku konfliktu záujmov, ktorý spôsobí, že takto speňažovaný majetok sa nepredá za takú cenu ako keď by ho speňažoval dražobník – podnikateľ. • K článku I. bod 6 (§ 7 ods. 2 písm. b)): Znenie navrhované predkladateľom: „b) predmet dražby je možné dražiť; ak vo vzťahu k predmetu dražby prebiehajú súdne alebo rozhodcovské konania, o ktorých má navrhovateľ dražby vedomosť, je povinný ich označiť aspoň v rozsahu spisová značka a označenie súdu alebo rozhodcovského orgánu.“ Pripomienka: S poukazom na bohaté skúsenosti so špekulatívnym správaním vlastníkov dražených nehnuteľností, navrhujeme preformulovať text „…o ktorých má navrhovateľ dražby vedomosť...“ na text „...ktorých je navrhovateľ dražby účastníkom....“. Predkladateľom navrhované znenie vytvorí ďalšiu zámienku, ktorá bude vlastníkmi dražených nehnuteľností zneužívaná ako porušenie zákona, ktorým budú odôvodňovať určenie dražby za neplatnú z dôvodu, že navrhovateľ neoznačil spor, o ktorom mal vedieť, aj keď o ňom reálne nevedel (je veľmi komplikované preukazovať, že navrhovateľ o niečom nemal vedomosť). V praxi sa vyskytujú dva druhy žalôb, ktoré podávajú dlžníci alebo záložcovia, pričom jeden druh je ten, v ktorom označia všetky povinnosti dražobníka a navrhovateľa dražby a tvrdia, že dražobník s navrhovateľom nič nesplnili a títo musia následne všetko dokazovať. Vytváranie povinností, ktoré neriešia žiadnu praktickú situáciu len rozšíri množinu zámienok, ktoré budú dlžníci a záložcovia zneužívať. • K článku I. bod 6 (§ 7 ods. 3 písm. b)): Znenie navrhované predkladateľom: „b) či pohľadávka, na účely uspokojenia ktorej navrhuje vykonať dražbu by sa v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok niektorej z osôb zaviazaných na jej splnenie uspokojovala v poradí celkom alebo sčasti ako podriadená,“ Pripomienka: Pri výkone záložného práva dražbou nemá podriadenosť pohľadávky v konkurze žiadny význam. Na podriadenosť sa prihliada až začatím konkurzného konania. Táto povinnosť nevytvára žiadnu zmenu postavenia a ani pri uspokojovaní z výťažku dražby nemá podriadenosť pohľadávky vplyv na uspokojenie pohľadávky, na základe ktorej navrhovateľ dražby navrhoval dražbu. Aj táto navrhovaná zmena rozširuje množinu zámienok, ktoré budú dlžníci a záložcovia zneužívať Z uvedeného dôvodu navrhujeme ustanovenie vypustiť. • K

článku I. bod 6 (§ 7 ods. 6): Znenie navrhované predkladateľom: „(6) Navrhovateľ dražby, ktorý je záložným veriteľom je povinný dražobníkovi písomne preukázať, že začatie výkonu záložného práva a) oznámil záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, b) pri záložných právach registrovaných v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv“)9a) zaregistroval začatie výkonu záložného práva v tomto registri, c) pri záložných právach registrovaných v katastri nehnuteľností alebo inom osobitnom registri9b) zaregistroval začatie výkonu záložného práva v tomto registri.“ Zásadná pripomienka: Samotné zavedenie tejto povinnosti len predĺži výkon záložného práva automaticky o cca 25-30 dní, týmto sa opäť veriteľ znevýhodňuje smerom k rýchlemu získaniu prostriedkov, ktoré mu dlžník dlží. Navrhovaná zmena opäť bez zrejmého účelu rozširuje povinnosti navrhovateľa dražby a dražobníka ako aj rozširuje množinu zámienok, ktoré budú dlžníci a záložcovia zneužívať v súdnych konaniach o neplatnosť dražby bez zrejmej ochrany záložcu alebo dlžníka. Povinnosť navrhovateľa uskutočniť oznámenie o začatí výkonu záložného práva dlžníkovi, záložcovi ako aj do v registri, v ktorom je záložné právo evidované v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka považujeme za dostatočné rovnako ako považujeme za dostatočné možné následky nesplnenia tejto povinnosti. Na základe uvedených dôvodov navrhujeme ustanovenie vypustiť. • K článku I bod 12 (§ 11 ods. 1): Znenie navrhované predkladateľom: „V §11 ods. 1 sa na konci pridáva táto veta: „Miesto konania dražby musí byť verejne prístupné miesto nachádzajúce sa v územnom obvode samosprávneho kraja, v ktorom sa predmet dražby nachádza.“ Zásadná pripomienka: Navrhované kritérium na určenie miesta konania dražby v praxi, napriek snahe predkladateľa, môže predstavovať komplikácie, ktoré budú nie len neprimerane zaťažovať dražobníka, ale budú mať dopad aj na hospodárnosť uskutočňovania dražieb. Predkladateľom navrhované znenie bude v praxi predstavovať prekážky efektívneho a hospodárneho výkonu dražieb. V praxi sa často stáva, že predmet dražby, hoci je umiestnený v územnom obvode jedného samosprávneho kraja, z dôvodu geografického členenia, zastúpenia významných zamestnávateľov, alebo iných faktorov ovplyvňujúcich dopyt a kvalitu života v mieste predmetu dražby, bude podstatná skupina potenciálnych záujemcov situovaná na území iného samosprávneho kraja. Uvedených záujemcov môže miesto konania dražby podľa takto určeného kritéria odradiť od účasti na dražbe. Ustanovenie miesta konania dražby na územný obvod totožného samosprávneho kraja, v ktorom sa nachádza predmet dražby v praxi bude brániť hospodárnemu výkonu dražieb. V praxi dražobníci, v záujme šetrenia nákladov, na jednom mieste a v totožný deň kumulujú konanie viacerých dražieb, ktoré sa nevyhnutne nemusia nachádzať v územnom obvode totožného samosprávneho kraja, no napriek tomu nepochybne možno prijať záver o primeranej vzdialenosti miesta konania dražby. Napríklad ak v totožný deň dražobník vykonáva dražby v Košiciach a predmetom dražieb sú nehnuteľností nachádzajúcich sa v Šarišských Bohdanovciach (obec nachádzajúca sa v Prešovskom samosprávnom kraji vzdialená od Košíc 17 km s časom potrebným na prekonanie vzdialenosti 17 min) a v Trebišove (obec nachádzajúca sa v Košickom samosprávnom kraji vzdialená od Košíc 48 km s

časom potrebným na prekonanie vzdialenosti 42 min. Podľa navrhovaného znenia by takýto postup bol protizákonný a dražobník by v uvedenom prípade musel dva krát prenajať miestnosť, v ktorej sa uskutoční dražba a cestovať osobitne do miesta nachádzajúceho sa v územnom obvode iného samosprávneho kraja. Predkladateľom navrhované kritérium nemá svoje opodstatnenie, nakoľko ak by sa mala napríklad konať dražba v obci Medveďov, na ktorej sa speňažujú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v meste Skalica, miesto konania dražby, hoci by bolo určené územnom obvode totožného samosprávneho kraja, teda v súlade s požiadavkou predkladateľa, vzdialenosť draženej nehnuteľnosti od miesta konania dražby by predstavovala jednou alternatívou 159 km s časom potrebným na prekonanie vzdialenosti 1 hod. 59 min., a druhou alternatívou 151 km s časom potrebným na prekonanie vzdialenosti 2 hod. 8 min.. Obdobne by tomu bolo v prípade kombinácie miest Topoľčany a Komárno, Turčianske Teplice a Oravská Polhora, Vysoká nad Kysucou a Liptovský Mikuláš, Fiľakovo a Banská Bystrica, Veľký Krtíš a Brezno, Štrba a Snina alebo Rožňava a Michalovce. Sme toho názoru, že pôvodné znenie novelizovaného ustanovenia dostatočne jasne a zrozumiteľne stanovuje požiadavku na určenie miesta konania dražby, bez toho, aby dávala dražobníkovi neprimerane široký priestor na určenie miesta konania dražby, ktoré by vzhľadom na umiestnenie predmetu dražby predstavovalo neprimeranú prekážku, ktorú musia potenciálni účastníci dražby prekonať. Sám predkladateľ v dôvodovej správe k zákonu o dobrovoľných dražbách uviedol, že bude na súde, aby v každom prípade preskúmal či došlo k porušeniu ZoDD, intenzitu tohto porušenia a následok, ktorý má toto porušenie na platnosť / neplatnosť dražby Určenie miesta konania dražby primerane vzdialeného je prirodzeným a rozšíreným postupom dražobníkov, ktorí konajú s odbornou starostlivosťou, v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a jeho účelom. V každom prípade musí dražobník výber miesta konania dražby odôvodňovať nielen navrhovateľovi dražby (bez súhlasu navrhovateľa dražby vyjadreného podpisom oznámenia o dražbe, v ktorom je určené miesto konania dražby), ktorý má imanentný záujem na čo najefektívnejšom speňažení predmetu dražby, ale aj súdu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ako aj MS SR ako orgánu vykonávajúcemu dohľad nad činnosťou dražobníka. Nemôže si preto dovoliť určiť miesto konania dražby v neprimeranej vzdialenosti. Pri regulovaní podmienok vykonávania dražieb treba mať na zreteli, že v 21. storočí, v dobe kedy je vybudovaná početná dopravná infraštruktúra, rozšírené vlastníctvo osobných automobilov a fungujúca sieť verejnej dopravy, vzdialenosť približne 100 km nemôže za žiadnych okolností vytvárať podstatnú prekážku pre osobu, ktorá túto vzdialenosť má prekonať s cieľom zúčastniť sa dražby, na ktorej chce spravidla kúpiť nehnuteľnosť. V súčasnosti obdobné ale aj väčšie vzdialenosti prekonávajú ľudia niekoľko krát do týždňa z dôvodu výkonu povolania alebo absolvovania štúdia v inom regióne (či už sú to obchodní zástupcovia, zamestnanci výrobcu automobilov v Bratislavskom kraji, ktorí pravidelne prekonávajú viac ako 100-kilometrové vzdialenosti z obcí situovaných v Trnavskom a Nitrianskom kraji, aby mohli vykonať prácu aj v trojzmennej prevádzke, poslucháči vysokých škôl ako aj niektorí žiaci stredných škôl situovaných mimo miesta ich bydliska).

Rovnako treba mať na zreteli, že kúpa nehnuteľnosti na bývanie – štatisticky najzastúpenejšieho predmetu dražby, je pre potenciálnych záujemcov značná investícia, ktorú priemerná osoba vykonaná raz, maximálne dva razy v živote. Neexistuje preto žiaden dôvod, ktorý by mal určením napr. 100 – kilometrovej vzdialenosti odradiť záujemcov od účasti na dražbe. Uvedený záver možno prijať aj s poukazom na spotrebiteľské správanie osôb, ktoré dokážu prekonať obdobné vzdialenosti kvôli obhliadke a prípadnej kúpe jazdeného motorového vozidla alebo vybavenia do domácnosti. Samozrejmosťou je, že kúpa motorového vozidla alebo vybavenia do domácnosti z hľadiska ceny, ako aj z hľadiska jeho dôležitosti a využitia má v porovnaní s kúpou nehnuteľnosti podstatne menší význam. Pri zohľadnení skúseností z dražobnej praxe možno ustáliť, že pre účasť na dražbe, s ohľadom na miesto jej určenia je rozhodujúca nie vzdialenosť, ale najmä dopravná dostupnosť, dopravné možnosti, ako aj ľahká „vyhľadateľnosť“, teda verejnosť miesta konania dražby. Uvedené závery potvrdzujú aj početné rozhodnutia odvolacích súdov celej Slovenskej republiky, menovite najmä: Rozsudok KS BB sp. zn. 16Co/114/2015 (vzdialenosť miesta konania dražby od predmetu dražby 230 km), Rozsudok KS ZA sp. zn. 11Co/504/2015 (vzdialenosť miesta konania dražby od predmetu dražby 232 km), Rozsudok KS TT sp. zn. 25Co/302/2016 (vzdialenosť miesta konania dražby od predmetu dražby 121 km), Rozsudok OS PB sp. zn. 10C/207/2014 (vzdialenosť miesta konania dražby od predmetu dražby 93 km), Rozsudok KS PO sp. zn. 9Co/126/2013 (vzdialenosť miesta konania dražby od predmetu dražby 119 km), Rozsudok KS TT sp. zn. 24Co/592/2015 (vzdialenosť miesta konania dražby od predmetu dražby 175 km jedinou možnou cestou), Rozsudok KS BB sp. zn. 13Co/246/2015 (vzdialenosť miesta konania dražby od predmetu dražby 76 km). Vo všetkých prípadoch, s výnimkou jediného, v ktorom bol predmetom dražby priemerný rodinný dom využívaný ako pohostinstvo (VŠH bola stanovená na 43.000 EUR) boli predmetom dražby nehnuteľnosti určené na bývanie. Prezentované závery potvrdzuje aj relatívne nedávno zverejnené Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/58/2018 zo dňa 5.06.2019, v ktorom Najvyšší súd prijal záver: „Za neprimerané, možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude teda závisieť od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo príp. mohlo spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov (predovšetkým z blízkeho okolia ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie) na dražbe.“ Máme za to, že navrhovaná zmena nie je dostatočne abstraktná na to, aby splnila požiadavky na ustanovenia normatívneho právneho aktu. V prípade zmeny administratívneho členenia Slovenskej republiky by toto členenie, či už zmenené na menšie alebo väčšie administratívne celky, mohlo negatívne ovplyvniť dražobnú prax. V lepšom prípade by vznikla potreba bezodkladne novelizovať zákon o dobrovoľných dražbách, v horšom prípade by táto zmena ostala bez náležitej pozornosti a spôsobovala by nedôvodné a

neprimerané zasahovanie do práv a právom chránených záujmov širokej škály subjektov síce v súlade so zákonom, ale v rozpore s ratio legis a princípom verejnosti a účelnosti dobrovoľnej dražby. Predkladateľ navrhovaným znením vôbec nereflektuje situácie, kedy bude predmetom dražby súbor nehnuteľností, alebo súbor nehnuteľných a hnuteľných vecí (bežné pri korporátnych pohľadávkach) nachádzajúcich sa v rôznych krajoch (napríklad pôda). Akým spôsobom splní dražobník uvedenú povinnosť? Na základe uvedeného navrhujeme, aby z navrhovaného znenia bola vypustená časť: „nachádzajúce sa v územnom obvode samosprávneho kraja, v ktorom sa predmet dražby nachádza“ Záverom si opakovane dovoľujeme poznamenať, že ak by predkladateľ pred kamennou formou dražieb uprednostnil efektívnejšiu a transparentnejšiu formu elektronických dražieb, odpadla by potreba regulácie miesta konania dražby, odpadli by s tým spojené problémy v dražobnej praxi ako aj náklady spojené s organizovaním dražby mimo sídla dražobníka. • K článku I bod 14 (§ 11 ods. 4): Znenie navrhované predkladateľom: „V § 11 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta a slovo „bezodkladne“ sa nahrádza slovami „bez zbytočného odkladu“.“ Zásadná pripomienka: Navrhujeme v § 11 ods. 4 zákona ponechať druhú vetu v pôvodnom znení, nakoľko zo skúseností vieme, že práve neadresnými formami, s ktorými prichádza do styku široká populácia, ktorá nevyhnutne nesleduje konanie dražieb v Obchodnom vestníku alebo na internetových portáloch s nehnuteľnosťami možno osloviť záujemcov o kúpu predmetu dražby. Zároveň poukazujeme na to, že po vypustení povinnej inzercie v tlačených periodikách bude v zákone absentovať akákoľvek iná povinná inzercia a povinná informovanosť o dražbách zostáva iba v rovine zverejnenia oznámenia o dražbe v Notárskom centrálnom registri dražieb a v Obchodnom vestníku, označením draženej nehnuteľnosti, prípadne v bytovom dome v ktorom sa nachádza dražený byt. Navrhovanú úpravu považujeme za krok späť z hľadiska transparentnosti dražieb. Uvedeným iracionálnym zásahom do prvku trasparentnosti dražieb predkladateľ významne znižuje možnú kontrolu verejnosti, pre ktorú sú média omnoho viac prístupné ako úradná tabule obce. Degradovanie transparentnosti na úradnú tabuľu obce v 21. storočí nemá priestor v modernej legislatíve, a to ešte o to viac, ak si pripomenieme medializované kauzy tzv. „nástenkových tendrov“. • K článku I bod 15 (§ 11 ods. 7): Znenie navrhované predkladateľom: „(7) Dražba je prístupná verejnosti. Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné na účet dražobníka okrem dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby, ktorý môže zaplatiť vstupné v hotovosti aj v deň konania dražby. Vstupné na jednu dražbu je najviac päť eur na osobu a deň, pokiaľ je vyžadované dražobníkom. Ak je dražobník platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa vstupné o daň z pridanej hodnoty. Vybrané vstupné je príjmom dražobníka. Dražobník je oprávnený obmedziť účasť verejnosti výlučne z kapacitných dôvodov.“. Zásadná pripomienka: Navrhujeme druhú vetu upraviť nasledovne: „Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné na účet dražobníka najneskôr jeden deň pred dňom konania dražby; dlžník alebo vlastník predmetu dražby môže zaplatiť vstupné v hotovosti aj v deň konania dražby.“ Zaplatenie vstupného na účet dražobníka z hľadiska priradenia konkrétnej platby, ku

konkrétnej osobe požadujúcej vstup do miesta konania dražby, bude v praxi veľmi ťažko realizovateľná v čase bezprostredne pred dražbou, kedy má dražobník oveľa viac povinností. Zo samotného výpisu z bankového účtu alebo detailu o platbe nie je možné zistiť identifikáciu príkazcu peňažných prostriedkov. Teda, dražobník nemá ako bezprostredne pred dražbou identifikovať, že osoba, ktorá bude tvrdiť, že peniaze poslala je skutočne majiteľom účtu, teda osobou, ktorá sa chce ako verejnosť zúčastniť dražby. V niektorých prípadoch sa zúčastňuje dražieb v postavení verejnosti niekedy aj desiatka osôb. Ak by mal dražobník do otvorenia dražby popri iných povinnostiach, najmä tých, ktoré má vo vzťahu k účastníkom, sledovať do poslednej sekundy otvorenia dražby, či došlo k pripísaniu 5 EUR na jeho účet, tak navrhovaná úprava v praxi nebude vôbec fungovať. Cieľ navrhovanej právnej úpravy možno bez väčšej námahy obísť tak, že vlastník alebo dlžník, ktorí majú možnosť zaplatiť vstupné v deň konania dražby v hotovosti, udelí účelovo aj 30 splnomocnení fyzickým osobám len preto, aby tieto osoby nemuseli platiť vstupné prevodom na účet dražobníka. V konečnom dôsledku navrhovaná úprava nijakým spôsobom neodbúra prítomnosť problematických osôb na dražbe. Vzhľadom na doterajšiu aplikačnú prax by mal predkladateľ zvážiť úpravu možnosti dlžníka a vlastníka predmetu dražby udeliť plnú moc na zastupovanie v súvislosti s dražbou iba osobe vykonávajúcej advokáciu v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, čím by sa zabránilo rôznym obštrukciám a špekuláciám, ktoré produkujú rôzne pokútne občianske združenia a jednotlivci ponúkajúci svoje služby v oblasti „ochrany spotrebiteľa“, a ktoré v konečnom dôsledku celý proces dražby maria. Uvedený návrh možno odôvodniť nasledovne: • Rozšírenými praktikami rôznych občianskych združení a osôb poskytujúcich právne služby bez potrebných kvalifikačných požiadaviek, ktoré s cieľom odradiť záujemcov a prekaziť dražbu, svojimi vystúpeniami, vznášaním neopodstatnených námietok a produkovaním rôznych dokumentov odrádzajú záujemcov s cieľom prekaziť dražbu. Uvedené subjekty pri zastupovaní vlastníkov nijak neberú do úvahy možné následky svojho konania, poškodzujúc tak vlastníkov dražených nehnuteľností spolu s ich rodinami. Činnosť týchto subjektov nie je nijak regulovaná a za svoju činnosť nenesú žiadnu reálne uplatniteľnú zodpovednosť. • Zo samotnej legálnej definície advokácie v § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii vyplýva, že advokácia pomáha „uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len „klient“) v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.“ Jedine osoba vykonávajúca advokáciu by podľa nášho názoru mala uplatňovať a hájiť práva vlastníka predmetu dražby na dražbe samotnej. Advokácia ako činnosť je jasne regulovaná, vykonávaná výlučne odborne spôsobilými subjektami, ktoré nie len že vedia náležite vyhodnotiť skutkový a právny stav, vedia účinne uplatniť právne prostriedky na ochranu práv ich klienta, konajú v záujme ich klienta a sú za svoju činnosť osobitne zodpovedné. • Na odborné a efektívne uplatňovanie práv vlastníka treba klásť osobitný dôraz najmä v prípadoch, ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, ktorá predstavuje obydlie vlastníka. Ak bolo cieľom navrhovanej úpravy obmedziť vstup problematických osôb na

dražbu, ako vhodný spôsob bolo možné stransparentniť proces dražieb najmä formou ich elektronizácie. • K článku I bod 8 (§ 11 ods. 8): Predkladateľom navrhované znenie: „(8) Z priebehu dražby dražobník zabezpečí vyhotovenie zvukovo-obrazového záznamu, ktorý uchováva ako súčasť spisovej evidencie. Osoby, ktoré sa zúčastňujú na dražbe sú povinné strpieť vyhotovenie zvukovo-obrazového záznamu; licitátor na túto povinnosť pri otvorení dražby upozorní.“ Pripomienka: Uvedené ustanovenie navrhujeme zo zákona vypustiť nakoľko zbytočne a nadmerne zaťaží činnosť dražobníka z finančného, personálneho a časového hľadiska. Dražobník bude musieť na vlastné náklady zabezpečiť potrebné technické vybavenie (ktoré nie je ani bližšie technicky špecifikované) na vyhotovenie zvukovo-obrazových záznamov, rovnako bude musieť personálne posilniť počet osôb o osobu s kvalifikáciou na obsluhovanie techniky na vyhotovovanie zvukovo-obrazových záznamov nakoľko personál dražobníkov nedisponuje potrebnou kvalifikáciou na vyhotovovanie takýchto záznamov a následnú manipuláciu s nimi pre navrhované účely. Dražobník má navyše bezprostredne pred vykonaním dražby samotnej mnoho povinností, ktoré spôsobujú, že dražobník bude nevyhnutne musieť zabezpečiť vykonanie dražby jednou osobou navyše, ktorá pripraví technické vybavenie, bude ho počas celej dražby obsluhovať a bude dbať na to, aby účastník dražby alebo osoba prítomná na dražbe ako verejnosť nedovolene nemanipulovali so zariadením vykonanie zvukovo-obrazových záznamov. Navrhovaná povinnosť dražobníka nedáva zmysel aj vzhľadom na skutočnosť, že priebeh dobrovoľnej dražby je osvedčený notárskou zápisnicou spísanou notárom ako zástupcom štátu, ktorý je počas celej dražby prítomný na mieste dražby, jej priebeh zachytáva priamo v zápisnici ako verejnoprávnej listine a garantuje, že priebeh zachytený v notárskej zápisnici sa zhoduje so skutočnosťou. Aj v tomto prípade možno predkladateľovi v záujme posilnenia transparentnosti dražby odporučiť zavedenie elektronizácie dražieb. • K článku I bod 17 (§ 12): Zásadná pripomienka: Predkladateľ bez akéhokoľvek odôvodnenia predlžuje lehotu zo súčasných 3 týždňov na 4 týždne, pričom ponecháva neurčitý pojem „spravidla“, ktorý v praxi spôsobuje interpretačné problémy. Dražobná prax potvrdzuje, že 3-týždňová lehota predstavuje dostatočný časový priestor, ktorý na jednej strane poskytuje povinnej osobe dostatočný čas na to, aby si usporiadala svoje záležitosti tak, aby splnila povinnosť sprístupniť predmet ohodnotenia a zároveň limituje čas pre potenciálne obštrukcie zo strany dlžníka resp. vlastníka. Predĺženie lehoty na umožnenie ohodnotenia z troch na štyri týždne nemá žiaden praktický význam, akurát predĺži samotnú realizáciu dražby, oddiali uspokojenie a privodí navýšenie pohľadávky veriteľa minimálne o úroky z omeškania. Podľa ods. 2 navrhovaného paragrafu bude mať dražobník povinnosť vo výzve na umožnenie ohodnotenia určiť vlastný odhad ceny nehnuteľnosti. Podľa nášho názoru ide o povinnosť, ktorou sa opäť nekoncepčne a bez akéhokoľvek rácia zaťažuje dražobník. Jednak poukazujeme na problematickosť takéhoto odhadu dražobníkom jednak preto, že dražobník nie je osobou zákonom aprobovanou na určovanie alebo akési právne irelevantné „odhadovanie“ tak komplexného majetku, akým sú nehnuteľnosti. Zákon o dobrovoľných dražbách z dobrého dôvodu ukladá dražobníkovi povinnosť zabezpečiť ohodnotenie

prostredníctvom znalca. Uvedený návrh vnímame ako problematický aj z toho dôvodu, že dražobníkovi sa ukladá vykonať určitú povinnosť tzv. „od stola“ bez toho aby mal vytvorené podmienky na relevantné oboznámenie sa s nehnuteľnosťou. Zdôrazňujeme, že na hodnotu nehnuteľností vplýva nespočetné množstvo faktorov naviazaných jednak nielen na technický stav exteriéru a interiéru nehnuteľnosti, jej dispozičné riešenie, polohu nehnuteľnosti ale aj iné socio-ekonomické faktory. To čo vidí dražobník v čase odoslania výzvy na umožnenie ohodnotenia je spravidla list vlastníctva a katastrálna mapa, v lepšom prípade niekoľko rokov starý znalecký posudok, ktorý zachytáva neaktuálny technický stav (keď zohľadníme že na rekonštrukciu / nadobudnutie nehnuteľnosti bol čerpaný úver s cieľom rekonštruovať nehnuteľnosť). Ako má dražobník uskutočniť odhad ceny, ak sa s nehnuteľnosťou bude môcť oboznámiť až o 4 týždne od odoslania výzvy a aký význam má odhad dražobníka, ak sa pre dražbu relevantná hodnota predmetu dražby finálne určuje znaleckým posudkom? Za najzásadnejší následok navrhovanej právnej úpravy vo vzťahu k stanoveniu hodnoty predmetu dražby alebo k dražbe ako takej, však považujeme oprávnenie vlastníka predmetu dražby produkovať v dražbe vlastný znalecký posudok. Uvedené oprávnenie vlastníka poskytuje vlastníkovi prostriedok a možnosť na vytvorenie takej prekážky, ktorá bude mať za následok, nemožnosť úspešného vykonania dražby bez toho aby dražobník s navrhovateľom dražby mali prostriedky právnej obrany proti takto potenciálne nepoctivému a obštrukčnému konaniu. V dražobnej praxi je predkladanie nadhodnocujúcich posudkov vlastníkmi častým javom. Vlastníci predmetu dražby tak robia z dôvodu vytvorenia priestoru pre námietky v rámci výkonu záložného práva dražbou ako aj následného súdneho konania o určenie neplatnosti dražby. Vlastníci pritom prirodzene oslovujú znalca spriazneného so samotným vlastníkom, alebo znalca ktorý vypracoval posudok pre účely poskytnutia úveru. Takíto znalci, či už zo zištných dôvodov, na základe osobitného pozitívneho vzťahu k vlastníkovi (ktorý dražobník s navrhovateľom dražby nemajú šancu identifikovať) alebo z dôvodu obhájenia svojich pôvodných (častokrát nadhodnocujúcich) záverov určí cenu predmetu dražby, ktorá nekorešponduje s reálnou trhovou hodnotou. Napriek tomu, že zo súdnej praxe je zrejmé, že súdy takéto posudky neakceptujú dôvodiac dostatočným a proporcionálnym prostriedkom obrany práv vlastníka v podobe námietok resp. práva na požiadanie o vypracovanie revízneho znaleckého posudku, predkladateľ zamýšľa ustanoviť právo vlastníka, ktoré aj priemerne rozumovo vyspelej osobe umožňuje inštitút dražby urobiť nefunkčným. Predmetné oprávnenie vlastníka predložiť znalecký posudok je prekvapivé aj s poukazom na obdobné inštitúty, ktorých podstatou, je tiež speňažovanie majetku. Či už ide o konanie podľa exekučného poriadku, alebo postup v rámci konaní podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, právny priadok v každom prípade určenie ceny speňažovaného majetku zveruje do kompetencie „speňažovateľa“ majetku dokonca bez toho, aby voči tomu mohol dotknutý subjekt vzniesť námietky. Či už ide o exekučný poriadok alebo zákon o konkurze, legislatívny vývoj ako aj ich účinné znenie je, okrem iného, podložené aj skúsenosťami s obštrukčným konaním dotknutých osôb, dokonca až osôb s ními spojených. Nerozumieme preto prečo

predkladateľ v celom návrhu zákona mylne vychádza z prezumpcie dobromyseľnosti dlžníkov a záložcov a nečestnosti veriteľov a dražobníkov, keď štatistiky z dražobnej praxe jasne preukazujú opak. Prekvapivé, až zarážajúce, je opodstatnenie navrhovanej úpravy spočívajúcej v možnosti vlastníka predložiť znalecký posudok predkladateľom v znení: „Vlastníkom dražených vecí sa umožňuje predložiť vlastný znalecký posudok na hodnotu predmetu dražby, keďže veľké problémy spôsobuje najmä neumožnenie riadnej obhliadky a vyžadovanie revíznych znaleckých posudkov od dražobníka, čo predražuje náklady dražby na úkor vlastníkov.“ Máme za to, že takto odôvodnená navrhovaná právna úprava neodstraňuje problém spočívajúci v nesprístupnení predmetu dražby vlastníkom, naopak vytvára priestor pre obštrukčné konanie vlastníka a aj z ústavnoprávneho hľadiska je neprimeraná z obdobných dôvodov ako zmena statusového postavenia dražobníka. Ohodnotenie predmetu dražby sa vykonáva znaleckým posudkom, ktorý vypracúva znalec. Činnosť znalca je určito a jasne regulovaná regulovaná osobitným zákonom. Je síce pravda, že z formálneho hľadiska je činnosť všetkých znalcov rovnaká, rozdielom medzi znalcami však sú skutočnosti, na ktoré sme už poukázali vyššie. Ide o osobitný vzťah znalca k veci, resp. k zadávateľovi. Hoci majú znalci v takomto prípade povinnosť odmietnuť vykonanie znaleckého úkonu, žiaden mechanizmus negarantuje, že tomu tak v skutočnosti aj je. Obzvlášť keď znaleckým posudkom negatívne dotknuté osoby nemajú ako zistiť, či existujú okolnosti zakladajúce zaujatosť znalca (napr. úplatok, vzťah znalca na jednej strane a zadávateľa alebo jeho blízkej osoby na strane druhej, atď.). Je tomu tak obzvlášť pri osobe zadávateľa, ktorý je fyzickou osobu, nemá povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, ktorý má častokrát vlastnou nezodpovednosťou prísť o „strechu nad hlavou“, a ktorý častokrát nemá iný exekučne postihnuteľný majetok v prípade uplatnenia nárokov z jeho protiprávneho konania spočívajúceho v predložení nadhodnocujúceho znaleckého posudku. Problém môže predstavovať aj osoba znalca, ktorá síce spĺňa zákonom stanovené minimum na výkon znaleckej činnosti, no neprehlbuje a nerozširuje svoje vedomosti, postráda morálnu integritu, alebo spôsob výkonu znaleckej činnosti prinajlepšom odporuje dobrým mravom. Dražobník na druhej strane objednáva služby znalcov, ktorých osobu a prácu si môže osvedčiť či už na základe referencií alebo predchádzajúcich skúseností. Dražobník pozná jednak odbornú erudíciu znalca ako aj jeho mravné postoje a morálnu integritu pri výkone jeho činnosti. V dražobnej praxi sa navyše dražobník zúčastňuje aj obhliadky nehnuteľnosti za prítomnosti znalca a vlastníka nehnuteľnosti, jednak z dôvodu oboznámenia sa s nehnuteľnosťou, ako aj z dôvodu, aby zamedzil akémukoľvek ovplyvňovaniu osoby znalca zo strany vlastníka. Za daných okolností, teda keď do styku so znalcom prichádzajú obe strany v rovnakom čase na rovnakom mieste, ide o vzájomnú kontrolu jednej strany druhou, pričom táto predchádza akémukoľvek ovplyvňovaniu znaleckých záverov. V prípade predloženia znaleckého posudku vlastníkom by sa tento významný kontrolný prvok odstránil. V zmysle názoru vysloveného ústavným súdom, dražobník nemôže hájiť iba záujmy veriteľa. Ústavným súdom vyjadrenú myšlienku rozširujeme a dodávame, že rovnako ako dražobník nemôže hájiť výlučne záujmy veriteľa, v zmysle ústavnokonformného výkladu zákona o dobrovoľných

dražbách dôsledne dbá aj o záujmy dlžníka a záložcu v podobe rešpektovania ich ústavných práv manifestovaných, okrem iného, konaním dražobníka, ktorého výsledkom je dosiahnutie maximálneho výťažku z predaja majetku. V konečnom dôsledku je na základe uvedeného kritéria dražobník aj odmeňovaný. Okrem toho, že neexistuje dôvod na to, aby bolo vlastníkovi umožnené predložiť znalecký posudok v dražbe, navrhovaná právna úprava spôsobuje nerovnovážne postavenie medzi vlastníkom nehnuteľnosti a dlžníkom na jednej strane a dražobníkom a veriteľom na strane druhej. Kým vlastník predmetu dražby má prostriedky obrany proti prípadnému podhodnocujúcemu znaleckému posudku produkovanému dražobníkom, na strane dražobníka takéto prostriedky absentujú. Predkladateľ nemôže vylúčiť, že vlastníci nebudú toto oprávnenie zneužívať s cieľom urobiť dražbu neuskutočniteľnou, no napriek tomu dražobníkovi neposkytol akýkoľvek prostriedok obrany pred obštrukčným konaním vlastníka. Jednoducho povedané, stav kedy si vlastník, ktorý nechce plniť dlhy a zároveň nechce prísť o svoju nehnuteľnosť, môže sám určiť predajnú cenu na dražbe bez toho aby sa dražobník mohol brániť proti takémuto nekalému konaniu je neudržateľný. Ako spravodlivé riešenie daného problému môže byť jedine ustanovenie rovnakého oprávnenia dražobníkovi, ako má vlastník vo vzťahu k ohodnoteniu produkovanému dražobníkom – námietky voči predloženému posudku, vypracovanie revízneho znaleckého posudku. V danom prípade by však takéto riešenie nie len stratilo predkladateľom prezentovaný účinok, stalo by sa aj neprimeraným vzhľadom na už spomínané limity uplatňované v ústavnoprávnom teste proporcionality keďže zákon o dobrovoľných dražbách už upravuje spôsob stanovenia hodnoty predmetu dražby ako aj účinné prostriedky obrany práv vlastníka. Navrhovaná zmena je neopodstatnená aj s ohľadom na početné rozhodnutia najvyšších súdov SR a ČR, ako aj na početné rozhodnutia odvolacích súdov v rámci celej SR. Z hľadiska základného princípu demokratického zriadenia a právneho štátu – princípu trojdelenia štátnej moci, predkladateľ, ako zástupca moci výkonnej, prepojený na moc zákonodarnú, neidentifikoval ani jeden opodstatnený dôvod, prečo by nemal rešpektovať doterajšie konštantné pôsobenie moci súdnej. Ide najmä o nasledovné rozhodnutia: NS SR 2 Obo 95/2009: „Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd cituje z jeho odôvodnenia, že účtovná, resp. znalecká hodnota majetku úpadcu nie je podstatným kritériom pre speňaženie v konkurznom konaní, ale výšku kúpnej ceny stanovuje trh a ponuka kupujúcich.“ NS SR, 4 Cdo 87/2007: „I podľa názoru dovolacieho súdu je správnejšie vychádzať pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť užívaním pozemku bez právneho dôvodu, z reálnej ceny pozemku, teda z ceny, za ktorú bol realizovaný jeho predaj na dražbe v čase bezprostredne predchádzajúcom dobe vzniku bezdôvodného obohatenia. Na rozdiel od paušálnej či priemernej ceny pozemkov sa skutočne realizovaná cena (k realizácii ktorej došlo bezprostredne pred sporným obdobím) najviac približuje k tzv. všeobecnej cene v spornom období, pretože zohľadňuje jednotlivé osobitosti konkrétneho pozemku, napríklad jeho lokalizáciu, prípadnú zastavanosť stavbou vo vlastníctve iného subjektu, negatívne vplyvy okolia, určenie jeho využitia podľa územného plánu, okolnosť či pozemok je právne alebo fakticky

voľný a pod. Okrem toho tento postup berúci za základ pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia cenu pozemku, za ktorú bol žalobkyňou nadobudnutý na dražbe, zodpovedá aj všeobecným morálnym zásadám platným v demokratickej spoločnosti.“ NS ČR, 21 Cdo 1263/2008: „Není tedy správný názor dovolatelky o tom, že by bylo povinností dražebníka \“zjistit odhad ceny předmětu dražby v místě a čase obvyklé\“; dražebník je ve skutečnosti toliko povinen \“zajistit odhad ceny předmětu dražby v místě a čase obvyklé\“, a to, má-li být zjištěna cena nemovitosti, posudkem znalce. Soud prvního stupně v tomto směru výstižně poukázal na to, že dražebník není \“osobou odborně způsobilou a zákonem aprobovanou k tomu, aby sám provedl odhad ceny nemovitosti nebo aby přehodnocoval správnost odhadu znalce\“; jde-li o nemovitost, podnik, jeho organizační složku nebo o věc prohlášenou za kulturní památku, je povolán zjistit cenu předmětu dražby znalec a z jeho posudku navrhovatel dražby a dražebník při veřejné dražbě vychází. Zajistí-li řádně odhad nemovitosti posudkem znalce a není-li posudek v den konání dražby starší šesti měsíců, splnil tím dražebník všechny své povinnosti, které mu v souvislosti s odhadem ceny předmětu veřejné dražby (zástavy) ukládá ustanovení § 13 odst.1 zákona o veřejných dražbách.... Porušil-li by znalec zaviněně své povinnosti při podání posudku o ceně předmětu dražby, odpovídal by za škodu tím způsobenou žalobkyni; škodu vzniklou v příčinné souvislosti se zaviněným porušením povinností při podání posudku znalcem ovšem nejsou (a nemohou být) zavázáni hradit navrhovatel dražby nebo dražebník.“ NS ČR, 21 Cdo 4978/2008: „Byl-li odhad ceny předmětu dražby vypracován v rozporu s ustanoveními § 13 odst. 2 a odst. 3 zák. č. 26/2000 Sb., ve znění pozdějších předpisů, nezakládá to důvod neplatnosti veřejné nedobrovolné dražby ve smyslu ustanovení § 48 odst. 3 uvedeného zákona; není ovšem vyloučeno, že se (dosavadní) vlastník předmětu dražby bude domáhat náhrady škody, která mu tím vznikla.“ NS ČR, 7 Ca 274/2005: „Při posuzování ceny předmětu dražby v místě a čase obvyklé dle § 13 odst. 1 zákona č. 26/2000 Sb., o veřejných dražbách, je nutné vycházet z ceny dosažené dražbou. Pro závěr, že cena dosažená dražbou zjevně neodpovídá obvyklé hodnotě vydraženého majetku, musí správní orgány zcela konkrétně zjistit a zdůvodnit, z jakých skutečností tak dovozují, co mělo vliv na cenu dosaženou dražbou, případně jaká cena byla dosažena v jiných dražbách při srovnatelných obchodech.“ NS ČR 20 Cdo 3342/2012: „Kromě toho je třeba zdůraznit, že účelem ocenění není stanovení ceny, za kterou bude nemovitost prodána. Výsledná cena (§ 336a odst. 1 písm. d/ o. s. ř.), jak je zřejmé z ustanovení § 336e odst. 1 o. s. ř., představuje jen východisko pro určení výše nejnižšího podání; nemovitost se v exekuci prodává za nejvyšší podání, a kolik toto podání bude činit, se ukáže až v samotné dražbě.“ NS ČR 20 Cdo 1083/2005: „Až samotný výsledek dražby může odpovědět na otázku, jakou má nemovitost hodnotu, za níž může být obecně prodána. Pokud je tedy tržní cena nemovitosti vyšší než cena uvedená v dražební vyhlášce, pak se tato skutečnost projeví při samotné dražbě.“ Prezentovaný záver potvrdzujú aj početné rozhodnutia odvolacích súdov v nasledovných konaniach: KS TT sp. zn. 24Co/592/2015, KS ZA sp. zn. 11Co/504/2015, KS ZA sp. zn. 7Co/538/2014, KS ZA sp. zn. 13Cob/170/2016, KS TT sp. zn. 25Co/302/2016, KS BB sp. zn. 13Co/246/2015 KS TT sp. zn. 11Co/306/2016, KS PO

sp. zn. 8Co/59/2013, KS KE sp. zn. 6Co/281/2015. V súlade s vyššie citovanými rozhodnutiami musíme zdôrazniť, že hranice cenotvorby v prípade predaja na dražbe sú naviazané v súčasnosti na hodnoty určené v znaleckých posudkoch. Aplikačná prax však dokazuje, že najmä znalecké ceny určené posudkami pre účely úverovania nie sú zároveň cenami trhovými. Stret ponuky a dopytu – trh, si oceňuje nehnuteľnosti bez ohľadu na ceny určené v znaleckých posudkoch. Tak ako môže v zákonom určených limitoch cena na dražbe klesať, môže aj bez akéhokoľvek obmedzenia aj stúpať konkurenciu ponúk. Vždy za predpokladu, že skutočná trhová cena je reálne vyššia / nižšia ako cena stanovená znaleckým posudkom. Trh pri cenotvorbe zohľadňuje aj riziká. Každý účastník dražby zohľadňuje nie len ekonomické (vývoj trhu, poškodenie vydraženej nehnuteľnosti pôvodným vlastníkom, skryté vady nehnuteľnosti), ale aj právne riziká predovšetkým v podobe prípadného napadnutia platnosti dražby a s tým spojeného niekoľkoročného súdneho konania, riziko niekoľkoročného súdneho konania o vypratanie nehnuteľnosti (napriek nadobudnutému vlastníctvu a zaplateniu ceny) a exekučné konanie. Predložená zmena ustanovení § 12 bez akéhokoľvek podloženia problematickými prípadmi z praxe a bez akéhokoľvek teoreticko-právneho zavádza oprávnenie, ktoré je vzhľadom na obdobnú právnu úpravu atypické, ktoré je vzhľadom na súdnu prax zbytočné, ktoré nedosiahne predkladateľom deklarovaný cieľ a ktoré navyše celý inštitút dražieb a s ním spojenú uhradzovaciu funkciu záložného práva znefunkční a absolútne poprie. Vzhľadom na predpovedané ekonomické ochladenie predkladateľ podľa nášho názoru hazarduje nie len s vymožiteľnosťou práva ako takou, ale aj s budúcim vývojom makroekonomickej situácie. Na základe uvedeného navrhujeme, aby bolo navrhované ustanovenie § 12 ods. 3 z návrhu zákona odstránené. • K článku I bod 24 (§ 14 ods. 2 písm. a)): Predkladateľom navrhované znenie: „(2) Dražobná zábezpeka sa uhrádza v peniazoch a to najneskôr do otvorenia dražby. Ak dražobná zábezpeka presahuje 5 000 eur, skladá sa na osobitný účet dražobníka (§ 10 ods. 5). Dražobná zábezpeka sa tiež považuje za uhradenú, ak účastník dražby včas dražobníkovi predloží a) akreditívnu listinu, ktorá obsahuje povinnosť banky zaplatiť aspoň sumu vo výške dražobnej zábezpeky, b) bankovú záruku, ktorá obsahuje povinnosť banky zaplatiť aspoň sumu vo výške dražobnej zábezpeky,“ Zásadná pripomienka: V § 14 ods. 2 navrhujeme vypustiť písmená a) a b), z dôvodu ich neaplikovateľnosti v praxi. Akreditívna listina, hoci je vydaná bankou, môže z hľadiska jej platnosti obsahovať rôzne podmienky alebo časové obmedzenia. Bankový sektor, pozná množstvo druhov akreditívov, pričom nemožno očakávať, že ak takáto listina bude dražobníkovi predložená bezprostredne pred dražbou, že tento s odbornou starostlivosťou bude mať podmienky a teda bude vedieť posúdiť, či sa jedná o pravý a platný záväzok banky plniť. Osoby v postavení príjemcov akreditívneho plnenia v praxi skúmajú overujú obsah vydanej listiny u vystavujúcej banky aj niekoľko dní predtým ako prijmú takúto formu plnenia. Predkladateľ by mal zvážiť po konzultácii s odborníkmi z praxe nielen vypustenie akreditívnej listiny ale aj vypustenie nekovej záruky, s ktorých použitím sa spájajú rovnaké problémy. • K článku I bod 24 (§ 14 ods. 3): Znenie navrhované predkladateľom: „(3) Dražobná zábezpeka nesmie presiahnuť 10% z najnižšieho podania; najviac 50

000 eur.“ Zásadná pripomienka: Obmedzenie výšky dražobnej zábezpeky na 10 % vytvára priestor na špekulatívne marenie dražieb („bude to lacnejšie“), ktoré sa deje v praxi. Nezaznamenali sme žiadne negatívne skúsenosti s výškou dražobnej zábezpeky smerom k obmedzeniu záujemcov, alebo iných dôvodov pre ktoré by malo prísť k jej zníženiu. V súvislosti so znížením dražobnej zábezpeky na 10% zároveň poukazujeme aj na to, že veľké množstvo dražobných zábezpek v konečnom dôsledku bude vo výške nepresahujúcej 5000,- eur a teda zamýšľané obmedzenie platieb v hotovosti nebude spĺňať vo vzťahu k dražobným zábezpekám svoj účel. Aj z tohto dôvodu odporúčame ponechať pôvodnú výšku 30%. Navrhované ponechanie horného limitu 30- tich % možno odôvodniť aj bonitou osôb, ktoré podľa zákonom stanovených podmienok musia doplatiť tzv. kúpnu cenu v krátkom časovom horizonte z vlastných zdrojov. Účastník dražby musí disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami na zaplatenie kúpnej ceny v krátkom časovom horizonte, zloženie preddavku v tomto ohľade nemôže byť limitujúcim faktorom s ohľadom na obmedzenie účasti na dražbe. • K článku I bod 32 (§ 17 ods. 5): Znenie navrhované predkladateľom: „V § 17 ods.5 sa slovo „zašle“ nahrádza slovom „doručí“.“ Zásadná pripomienka: Dávame do pozornosti, že prostou zmenou jedného slovesa, sa proces dražby bezdôvodne a neprimerane predĺži ďalší mesiac. Podľa právnej úpravy sa sa zásielka obsahujúca oznámenie o dražbe považuje za doručenú buď dňom prevzatia adresátom, dňom odmietnutia prevzatia zásielky adresátom alebo dňom vrátenia zásielky dražobníkovi. Čas na doručovania zásielky trvá spravidla od 2 do 4 pracovné dni, v pomerne obvyklých prípadoch doručovania do zahraničia aj neúmerne dlhšie. Ak, sa doručovateľovi nepodarí zastihnúť niektorého adresátov na adrese doručovania, zásielku uloží na pošte v štandardnej úložnej lehote 18 dní (táto býva spravidla poštou predlžovaná). V prípade neprevzatia zásielky v úložnej lehote, sa zásielka vracia dražobníkovi opäť spravidla od 2 až 4 pracovných dní. V praxi tak dražobník bude musieť čakať neprimerane dlhú dobu na doručenie, resp. vrátenie všetkých zásielok obsahujúcich oznámenie o dražbe, nakoľko tieto budú musieť byť 30 dní pred samotným konaním dražby už doručené. Keďže v doručovanom oznámení je určený aj termín dražby, dražobník bude musieť stanoviť termín dražby v čase, kedy ešte nepozná, či si adresáti prevezmú zásielky hneď, na konci úložnej lehoty, alebo vôbec. Draobník ta bude musieť okrem 30-dňovej lehoty, ktorá je explicitne uvedená v zákone, počítať s najhorším možným scenárom doručenia – vrátením zásielky aspoň od jedného z niekoľkých adresátov. Navrhovaná úprava opäť dáva priestor nepoctivým dlžníkom na oddialenie výkonu dražby nepreberaním zásielok, bez toho aby ju predkladateľ náležite odôvodnil. K článku I bod 42 (§ 19a ods. 2): Predkladateľom navrhované znenie: „§ 19a Dočasné upustenie od dražby (1) Dražobník môže dočasne upustiť od prvej dražby, ak sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na platnosť dražby. Dočasné upustenie od dražby je dražobník povinný zdôvodniť navrhovateľovi dražby. (2) Dražobník dočasne upustí od prvej dražby, ak bolo dražobníkovi preukázané, že bol na súde podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia súdu vo vzťahu k predmetu dražby.“ Zásadná pripomienka: Zásadne nesúhlasíme s navrhovaným ustanovením ods. 2. Podľa nášho názoru predmetné ustanovenie predstavuje

ničím nepodložené obmedzenie práv veriteľa a dražobníka na vykonanie dražby, nijak nezlepšuje ochranu práv vlastníka a len dáva nepoctivým dlžníkom a záložcom ďalší prostriedok na vykonanie obštrukcií a bránenie veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku. Uvedené uvádzame s osobitným poukazom v prvom rade na fakt, že v čase organizovania dražby mal dlžník dostatočné množstvo času riešiť svoje omeškanie, prípadne brániť sa súdnou cestou a v druhom rade poukazujeme na skutočnosť, že neodkladné opatrenie súdy vydávajú v kratšom čase ako je 30-dňová lehota pričom v 90 % prípadov prvostupňový súd neodkladné opatrenie vydá, v treťom rade ak by aj súd neodkladné opatrenie nevydal, dražbou dotknuté osoby majú primeraný prostriedok obrany svojich práv v podobe konania o určenie neplatnosti dražby, pričom za čas konania o určenie neplatnosti dražby nehnuteľnosť nemusia opustiť, pričom potenciálne konanie o vypratanie by muselo byť prerušené z dôvodu prebiehajúceho konania, od ktorého výsledku je závislé aj rozhodnutie vo veci v konaní o vypratanie nehnuteľnosti. Neustále stupňujúce sa ochraňovanie dlžníkov a záložcov spôsobuje výchovu týchto osôb k nezodpovednosti typu „veď ja nič neviem, ja ničomu nerozumiem, nikto mi to nepovedal, neoznámil...“. Je dôležité uvedomiť si, že od momentu omeškania dlžníka do momentu samotnej dražby obdrží dlžník alebo záložca minimálne 4 až 6 zásielok s informáciami, že sa jeho dlh bude nejakým spôsobom vymáhať, resp. vykonávať záložné právo. Menovite ide o upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, následne vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a s tým spojené oznámenie o strate výhody splátok, následne sa dlžníkovi doručuje oznámenie o začatí výkonu záložného práva a potom v rámci procesu dražby sú dlžníkovi adresované zásielky s výzvou na sprístupnenie nehnuteľnosti nakoľko dražobník začína pripravovať dražbu, následne sa doručuje vlastníkovi znalecký posudok, potom oznámenie o dražbe. Väčšinou okrem zákonného minima veritelia kontaktujú dlžníka telefonicky, SMS správami, listovými upomienkami. Opakovane poukazujeme na skutočnosť, že súdy vyhovejú viac ako 90 % všetkých návrhov na vydanie neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že sa jedná o účinnú ex ante kontrolu konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva ako aj Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová v. SMART Capital. Vzhľadom na vyššie uvedené nevidíme absolútne žiadny dôvod priznať účinky právoplatného súdneho rozhodnutia samotnému návrhu na začatie takéhoto konania (obzvlášť takému, ktoré je zrejme neopodstatnené a nezmyselné) a tým opäť nezmyselne sťažovať život veriteľovi. Navrhované znenie je v hrubom rozpore so zásadou rovnosti subjektov v občianskoprávnych vzťahoch a to aj so zachovaním ingerencie spotrebiteľského prvku. Zaujímala by nás reakcia predkladateľa, keby mal zákon priznať účinky právoplatného rozhodnutia len podaniu žaloby o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy veriteľovi. Navrhovaná právna úprava v každom prípade spôsobí nespočetné množstvo obštrukcií zo strany dlžníkov a záložcov a s nimi spriaznených osôb, ktorí si neplnia svoje záväzky voči svojim veriteľom. Títo dlžníci a ich spriaznené osoby budú opakovane podávať návrhy na vydanie neodkladného opatrenia a dražobník s veriteľom budú povinní čakať „do nekončena“. Rovnako problematické je oboznámenie sa dražobníka s výsledkom konania o vydanie neodkladného opatrenia.

Poukazujeme na skutočnosť, že uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia sa protistrane nedoručuje. Dražobník tak nebude vedieť kedy a ako bolo o návrhu rozhodnuté a bude nútený čakať na koniec 60-dňovej lehoty podľa navrhovanej právnej úpravy (súd má 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o neodkladnom opatrení), nakoľko sa nebude mať odkiaľ dozvedieť či bolo neodkladné opatrenie vydané alebo nie. V prípade vypustenia ods. 2 sa s navrhovaným znením stotožňujeme. • K článku 44 (§ 20 ods. 8): Znenie navrhované predkladateľom: „(8) Ak urobí niekoľko účastníkov dražby súčasne rovnaké podanie v rámci toho istého vyvolania, licitátor má možnosť znížiť najnižšie prihodenie o polovicu. Ak nebolo urobené účastníkmi rovnakého podania vyššie podanie, rozhodne licitátor žrebom o tom, komu z nich príklep udelí.“ Pripomienka: Pri výklade druhej vety navrhovaného ustanovenia môžu nastať pochybnosti, či pri zhodnom podaní môžu ďalej licitovať už len účastníci zhodného podania. • K článku 44 (§ 20 ods. 10): Znenie navrhované predkladateľom: (10) Ak nebolo urobené najnižšie podanie, licitátor nie je oprávnený najnižšie podanie znížiť.“ Zásadná pripomienka: Sme presvedčení, že veriteľ s dražobníkom majú mať naďalej právo stanovovať možnosť a výšku znižovania na dražbe. Neumožnením znižovania dôjde v praxi k zbytočnému organizovaniu opakovaných kôl dražby, čím dôjde k zbytočnému navyšovaniu nákladov najmä na úkor dlžníka ako aj veriteľov. Možnosť znižovania na dražbe vytvára priestor efektívne reagovať na aktuálny dopyt po nehnuteľnosti, osobitosti nehnuteľnosti, ktoré nemožno zohľadniť v znaleckom posudku ako daj odatočné zistenie (po vykonaní ohodnotenia) právnych a technických nedostatkov nehnuteľnosti. Nesúhlasime s tvrdením, že možnosť znižovania vytvára priestor na špekulácie. Konečnú cenu v každom prípade stanovuje stret ponuky a dopytu na dražbe, ochota spolupracovať dlžníka alebo záložcu ako aj iné osobitosti prípadu (, prostredie, v ktorom sa nachádza, poloha, technický stav a kvalita spracovania interiéru a exteriéru nehnuteľnosti...). Obmedzenie práva veriteľa umožniť znižovanie na samotnej dražbe spôsobí zbytočné organizovanie opakovaných kôl dražieb, oddiali čas na vymoženie pohľadávky veriteľa, a predražuje celý výkon záložného práva. Ak mal predkladateľ predstavu, že vylúčením znižovania zamedzí špekuláciám, tak aplikačná prex, v rozpore s predstavami predkladateľa ukazuje, že záujemcovia sú ochotní si počkať na ďalšie kolo a s ním spojené zníženie hodnoty najnižšieho podania tak, aby im cena vyhovovala. Uvedené potvrdzujesprávanie účastníkov dražby, ktoré nastalo po poslednej zásadnej novelizácii ZoDD zákonom č. 106/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Špekuláciám skôr zamedzí to, ak sa vyrieši problém s rýchlou možnosťou ujatia sa držby nehnuteľnosti (najviac limituje predajnosť na dražbe neochota dlžníkov/záložcov spolupracovať) a prípadná elektronizácia dražieb (zamedzenie dohadovania sa na dražbe). Skúsenosti dražobnej praxe preukazujú opak. Zníženie často krát spôsobí podnietenie záujmu viacerých účastníkov dražby a tým pádom sa do neskoršej licitácie zapojí viacero účastníkov, čo v značnom množstve prípadov spôsobí, že cena po znížení začne stúpať hore. Zdôrazňujeme, že ani veriteľ a ani dražobník nemajú záujem na nízkom predaji. Veriteľ kvôli vyššiemu výťažku

a dražobník kvôli vyššej odmene. Toto ustanovenie nezamedzí špekulácie, ale obmedzí možnosť flexibilného reagovania na vývoj dražobného procesu a okolnosti konkrétneho prípadu dôležité pre cenotvorbu. Budú sa zbytočne opakovať dražby len preto, aby sa dražobník dostal k cene približujúcej sa tej trhovej a za, ktorú sú záujemcovia ochotní ponúknuť za predmet dražby. Aj v tomto prípade, analogická právna úprava týkajúca sa speňažovania majetku – a zákon o konkurze a reštrukturalizácii umožňuje osobe vykonávajúcej speňažovanie znížiť hodnotu najnižšieho podania. Na základe uvedeného navrhujeme právnu úpravu z návrhu zákona vypustiť. • K článku I bod 50 (§ 24 ods. 1 písm. j)): Znenie navrhované predkladateľom: „j) označenie všetkých účastníkov dražby; pri fyzických osobách v rozsahu mena, priezviska, adresy a dátumu narodenia a pri právnických osobách v rozsahu obchodného mena, sídla a identifikačného čísla organizácie.“ Pripomienka: Zápisnica o vykonaní dražby, resp. notárska zápisnica osvedčujúca priebeh dražby sa v zmysle §24 ods. 7 zasiela všetkým dotknutým osobám ustanoveným v § 17 ods. 5. Pokiaľ by sa do zápisnice uvádzali všetky údaje účastníkov dražby tak, ako navrhuje predkladateľ, došlo by podľa nášho názoru k neprimeranému zásahu do ochrany osobných údajov účastníkov. Navrhujeme uvádzať v zápisnici len počet účastníkov a zoznam účastníkov obsahujúci osobné údaje uchovávať oddelene, napr. pre účely kontroly. Navrhovaná právna úprava má potenciál byť v rozpore s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES, ktorého hlavnou zásadou je spracúvať osobné údaje v nevyhnutnom rozsahu. Na základe vyššie uvedeného navrhujeme písm. j) vypustiť. • K článku I bod 52 (§ 25 ods. 2): Zásadná pripomienka: Na jednej strane predložený zákon znižuje odmenu, ktorú nie je možné zrovnávať s realitným trhom, a na strane druhej, zavádza množstvo nových povinností pre dražobníkov, vrátane snahy o zvýšenie kvalifikácie. Máme za to, že navrhované zníženie odmeny nie je opodstatnené. Navrhovaná výška odmeny je podľa nášho názoru neprimeraná z nasledovných dôvodov: V prvom rade, predkladateľom stanovená odmena by bola nižšia, ako je odmena realitných kancelárii. Podotýkame, že realitné kancelárie, napriek podstatnej konkurencii, uskutočňujú činnosť za odmenu porovnateľnú s navrhovanou odmenou. Činnosť realitných kancelárii je pritom neporovnateľne jednoduchšia a ľahšia, ako činnosť dražobníka, ktorý okrem zručností ekonomických a marketingových, musí disponovať vedomosťami z právneho odboru, pričom pri jeho činnosti častokrát speňažuje nehnuteľnosť napriek neochote, resp. nevôli pôvodného vlastníka. V početných prípadoch pôvodný vlastník kladie dražobníkovi aktívny odpor a obštrukciami marí dražobnú činnosť. V druhom rade, pre porovnanie, poukazujeme na úpravu odmeny v prípade exekúcií, kedy exekútorom prináleží odmena až vo výške 20 % vymáhanej pohľadávky, pričom aktuálny prevažujúci „korešpondenčný“ spôsob vymáhania v rámci exekúcii je neporovnateľne jednoduchší ako realizácia dražieb, ktorá si vyžaduje uskutočňovanie úkonov „v teréne“. V treťom rade, advokátovi, ktorý má obdobné požiadavky na kvalitu ním poskytovaných služieb, musí poznať právne predpisy a uplatňuje resp. vykonáva právo tretej osoby, ktorá ho tým poverila. Advokátovi za obdobnú

prácu ako vykonáva dražobník, náleží niekoľkonásobne vyššia odmena, a to na rozdiel od dražobníka, častokrát bez ohľadu na výsledok jeho činnosti. Dražobník pri organizovaní dražby štandardne vykonáva nasledovné úkony: Úkon Poznámka Relevancia analyzuje skutkový, ekonomický a právny stav prípadu * vypracuje zmluvu o vykonaní dražby / návrh na vykonanie dražby v prípade že má s navrhovateľom uzatvorenú rámcovú zmluvu * stanoví a dohodne termín obhliadky predmetu dražby so znalcom zabezpečí podklady k ohodnoteniu predmetu dražby vyžiada od MV SR potvrdenie o trvalom pobyte dražbou dotknutých osôb s cieľom zabezpečiť riadne doručovanie písomností vypracuje a zašle znalcovi písomnú objednávku spolu so zabezpečenými podkladmi * vypracuje a zašle osobám dotknutým dražbou výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti pre znalca * vykoná miestne šetrenie a obhliadku predmetu dražby so znalcom (aby sa náležite oboznámil s prípadom a zamedzil ovplyvňovaniu znalca zo strany dražbou dotknutých osôb) * zašle znalecký posudok dražbou dotknutým osobám * vysporiada sa s námietkami vlastníka predmetu dražby voči ohodnoteniu / zabezpečí ohodnotenie predmetu dražby tzv. revíznym znaleckým posudkom – vyrozumie vlastníka, objedná znalca, doručí revízny znalecký posudok * vypracuje zmluvu o vykonaní dražby v prípade, že má s navrhovateľom dražby uzatvorenú rámcovú zmluvu ak má s navrhovateľom dražby uzatvorenú rámcovú zmluvu o vykonávaní dražieb * dohodne termín dražby s notárom overujúcim priebeh dražby objedná prenájom dražobnej miestnosti v termíne dražby u prenajímateľa miestnosti, v ktorej sa bude dražba konať vypracuje oznámenie o dražbe * zabezpečí zápis poznámky o konaní dobrovoľnej dražby v katastri nehnuteľností * zašle oznámenie o dražbe dražbou dotknutým osobám v zmysle ustanovení ZoDD * doručí oznámenie o dražbe obci a zabezpečí jej zverejnenie na úradnej tabuli * zabezpečí inzerciu dražby v tlačenom periodiku s pôsobnosťou najmenej pre obec, v ktorej sa predmet dražby nachádza * zabezpečí inzerciu konania dražby na internetových portáloch s nehnuteľnosťami * zabezpečí registráciu oznámenia o dražbe v notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb * zverejní oznámenie o dobrovoľnej dražbe v obchodnom vestníku uskutoční obhliadku predmetu dražby so záujemcami a označí predmet dražby dražobnou páskou a oznámením o dražbe * uskutoční druhú obhliadku predmetu dražby so záujemcami * prijíma dražobné zábezpeky na účet a v hotovosti zabezpečí uskutočnenie dražby (vycestuje do miesta konania dražby, prijíma dražobné zábezpeky v hotovosti, prezentuje účastníkov dražby, uskutoční dražbu samotnú, vráti dražobné zábezpeky neúspešným účastníkom dražby) / vypracuje a odošle oznámenie o upustení od dražby * zabezpečí registráciu výsledku dražby v notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb / registráciu upustenia od dražby v notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb * zašle notársku zápisnicu osobám dotknutým dražbou * prijme doplatok ceny dosiahnutej vydražením ak bola dražba úspešná zverejní výsledok dražby v obchodnom vestníku / upustenie od dražby v obchodnom vestníku zabezpečí zmenu zápisu v katastri nehnuteľností v prospech vlastníka nehnuteľnosti ak bola dražba úspešná * vyzve predchádzajúceho vlastníka na odovzdanie predmetu dražby ak bola dražba úspešná * zabezpečí odovzdanie predmetu dražby a zhotoví zápisnicu z odovzdania ak bola dražba

úspešná * komunikuje s dlžníkom s cieľom zabezpečiť úhradu dlhu pred dražbou a vypracuje vyčíslenie nákladov dražby pre účely splnenia pohľadávky a nákladov dražby pred dražbou ak o to požiada dlžník alebo záložca * počas celej prípravy dražby aktívne vyhľadáva, komunikuje a rokuje so záujemcami o predmet dražby s cieľom vydražiť ho za čo najvyššiu možnú cenu zabezpečí v mene a na účet navrhovateľa dražby zloženie hyperochy z výťažku dražby ak bola dražba úspešná počas celej prípravy dražby komunikuje s ostatnými záložnými veriteľmi, ktorí, uplatňujú pohľadávky v dražbe, resp. vznášajú námietky voči konaniu dražby Vystupuje v spore o neplatnosť dobrovoľnej dražby, v ktorom je ťažisko dokazovania a argumentácie na dražobníkovi ak bola podaná žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby V prípade ak je „prvé kolo“ dražby neúspešné, dražobník okrem uvedených úkonov vykoná nasledovné úkony: vypracuje zmluvu o vykonaní opakovanej dražby * zabezpečí inzerciu konania dražby na internetových portáloch s nehnuteľnosťami * dohodne termín dražby s notárom overujúcim priebeh dražby objedná prenájom dražobnej miestnosti v termíne dražby u prenajímateľa miestnosti, v ktorej sa bude dražba konať vypracuje oznámenie o opakovanej dražbe * zabezpečí inzerciu dražby v tlačenom periodiku s pôsobnosťou najmenej pre obec, v ktorej sa predmet dražby nachádza * zabezpečí zápis poznámky o konaní dobrovoľnej dražby v katastri nehnuteľností * zašle oznámenie o dražbe adresátom v zmysle ustanovení ZoDD * doručí oznámenie o dražbe obci a zabezpečí jej zverejnenie na úradnej tabuli * zabezpečí registráciu oznámenia o dražbe v notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb * zverejní oznámenie o dobrovoľnej dražbe v obchodnom vestníku * uskutoční obhliadku predmetu dražby so záujemcami a označí predmet dražby :dražobnou páskou“ a oznámením o dražbe * uskutoční druhú obhliadku predmetu dražby so záujemcami * prijíma dražobné zábezpeky na účet a v hotovosti komunikuje s dlžníkom s cieľom zabezpečiť úhradu dlhu pred dražbou a vypracuje vyčíslenie nákladov dražby pre účely splnenia pohľadávky a nákladov dražby pred dražbou ak o to požiada dlžník alebo záložca zabezpečí uskutočnenie dražby (vycestuje do miesta konania dražby, prijíma dražobné zábezpeky v hotovosti, prezentuje účastníkov dražby, uskutoční dražbu samotnú, vráti dražobné zábezpeky neúspešným účastníkom dražby) / vypracuje a odošle oznámenie o upustení od dražby * zabezpečí registráciu výsledku dražby v notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb / registráciu upustenia od dražby v notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb * zašle notársku zápisnicu osobám dotknutým dražbou * prijme doplatok ceny dosiahnutej vydražením ak bola dražba úspešná zverejní výsledok dražby v obchodnom vestníku / upustenie od dražby v obchodnom vestníku zabezpečí zmenu zápisu v katastri nehnuteľností v prospech vlastníka nehnuteľnosti ak bola dražba úspešná * vyzve predchádzajúceho vlastníka na odovzdanie predmetu dražby ak bola dražba úspešná * zabezpečí odovzdanie predmetu dražby a zhotoví zápisnicu z odovzdania ak bola dražba úspešná * Vystupuje v spore o neplatnosť dobrovoľnej dražby, v ktorom je ťažisko dokazovania a argumentácie na dražobníkovi ak bola podaná žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby Dražobník tak uskutoční celkovo 24 úkonov nevyhnutných na zákonné uskutočnenie úspešnej dražby v „prvom kole“. V prípade, že sa v

„prvom kole“ dražby predmet dražby nepredá a dražobník organizuje opakovanú dražbu, vykoná celkovo 38 úkonov, pričom 21 úkonov v rámci prvej – neúspešnej, dražby a 17 v rámci opakovanej – úspešnej dražby. Zohľadňujeme iba úkony označené symbolom „*“, ktoré vzhľadom na ich povahu vyžadujú vynaloženie pokročilej duševnej činnosti a vzhľadom na význam / nevyhnutnosť pre celé speňažovanie v dražbe, ich možno považovať za úkony porovnateľné s úkonmi, za ktoré advokátovi náleží odmena v zmysle vyhlášky. Ak by mal dražobník mať odmenu počítanú v zmysle vyhlášky o odmenách advokátov z hodnoty istiny pohľadávky a vymáhal by pohľadávku v hodnote 15.000 EUR na istine, za jeden úkon by mu náležala odmena vo výške 330,14 EUR bez DPH. Iba v prípade ak speňaží predmet dražby, podľa vyhlášky by mu náležala odmena vo výške 330,14 EUR x 24 úkonov = 7.923,36 EUR bez DPH. Za vykonanie úspešnej opakovanej dražby ide o sumu 12.545,32 EUR bez DPH (330,14 EUR x 38 úkonov). Keď by sme mali vychádzať z predpokladu, že práca dražobníka je len z polovice taká náročná, zodpovedná a významná ako práca advokáta a vynásobili by sme výslednú sumu koeficientom 0,5 vyšla by nám odmena vo výške 3.691,68 EUR bez DPH v prípade úspešného predaja na prvej dražbe (26,4 % z výťažku dražby) a 6.272,66 EUR bez DPH v prípade úspešného predaja na prvej opakovanej dražbe (41,81 % z výťažku dražby). Vo štvrtom rade, takto nízko stanovená odmena v prípade speňažovania nehnuteľností menšej hodnoty (5.000 – 20.000 EUR), ktoré sú častokrát neatraktívne pre kupujúcich (z dôvodu technického stavu, alebo lokality), bude spôsobovať, že dražobník za náročnú dražbu nedostane ani polovičnú odmenu realitnej kancelárie za predaj porovnateľnej nehnuteľnosti, hoci speňažoval majetok, s náležitou odbornou starostlivosťou ako aj vykonal všetky úkony, ktoré vykonáva pri každej dražbe. Obdobný problém predstavuje vymáhanie pohľadávky vlastníkov bytov, ktorá bude uhradená po registrácii oznámenia o dražbe. Pri vymáhaní napr. 5.000 EUR pohľadávky, čo je suma, ktorá vo fonde bytového domu predstavuje podstatnú komplikáciu, dražobník dostane po vykonaní registrácie odmenu podľa navrhovaného znenia vo výške 250 EUR, hoci vykonal 90 – 95 % úkonov potrebných na uskutočnenie dražby, bez ohľadu na hodnotu draženej nehnuteľnosti. A ak vykoná dražbu, predá byt dlžníka, jeho odmena bude limitovaná na sumu 500 EUR, pričom uspokojil veriteľa dlžníka a dlžníkovi predal byt efektívne a s odbornou starostlivosťou a zvyšok z výťažku predaja po odpočítaní uplatnenej pohľadávky dostane dlžník / vlastník bytu. V piatom rade, pokiaľ dražobník, vzhľadom na náročnosť svojej práce, nebude náležite ohodnotený, odrazí sa to na kvalite a efektivite speňažovania majetku. Dražobníkovi sa predsa zveruje transparentné a čo najefektívnejšie speňažovanie majetku, ktorý je častokrát jediným majetkom dlžníka alebo záložcu. Navrhovaná zmena spôsobí prirodzené ekonomické správanie dražobníkov, ktoré nastáva pri znížení „marže“. Pre viacero, „menších“ dražobníkov bude takéto zníženie likvidačné a činnosť ukončia, čím dôjde k obmedzeniu konkurencie / hospodárskej súťaže a tým pádom aj celkovej kvalite. Dražobníci navyše znížia „výrobné náklady“ v podobe zníženia stavov svojich zamestnancov, zníženia nárokov na svojich zamestnancov, ich vzdelávania, ako aj technického vybavenia čím prirodzene utrpí kvalita dražieb a miera vynaloženého úsilia.

Zostávajúci dražobníci tak upriamia svoju činnosť nie na kvalitu, ale na kvantitu. Podhodnotením práce dražobníka môže z dôvodu slabej motivácie a kvality práce v konečnom dôsledku dôjsť k zníženiu efektivity predaja a ukráteniu záložcov a dlžníkov. V šiestom rade, podhodnotenie práce dražobníka, či pôjde o správcu konkurznej podstaty, alebo „špecializovaného“ dražobníka, u niektorých dražobníkov môže iniciovať vyhľadávanie iných - nečestných, zdrojov príjmu v súvislosti s výkonom ich činnosti. Veríme, že existuje názorová zhoda medzi MS SR a predkladateľmi tejto hromadnej pripomienky, že korupcia je celospoločensky neželaný jav. Preto by mal byť kladený o to väčší dôraz na jej prevenciu v prípadoch, kedy ide o speňažovanie majetku, opäť, častokrát fyzických osôb - spotrebiteľov, ktorí sa dostali do neľahkej životnej situácie a potrebujú svoj majetok speňažiť čo najefektívnejšie. V siedmom rade, s činnosťou dražobníka je úzko prepojené vystupovanie v čoraz častejších konaniach o vydanie neodkladného opatrenia, v konaniach „o určenie neplatností úkonov smerujúcich k dražbe“, ako aj v pasívnych sporoch o neplatnosť dobrovoľnej dražby iniciovaných dražbou dotknutými osobami. Dražobník je nútený v týchto sporoch aktívne vystupovať, s cieľom obhájiť svoju činnosť nie len pred súdom, ale aj v očiach navrhovateľa dražby a dražbou dotknutých osôb. Uvedené spory trvajú niekoľko rokov (s ohľadom na uplatnenie všetkých opravných prostriedkov), vyžadujú od dražobníka početné vyjadrenia, produkciu dôkazov, ako aj opakovanú účasť na pojednávaniach, o vynaloženom čase a úsilí ani nehovoriac. V prípade úspechu dražobníka v spore, by mal tento mať nárok na náhradu trov konania. Nakoľko je však protistranou fyzická osoba, ktorá je navyše „oficiálne nemajetná“, jej záväzky podstatne prevyšujú jej majetok alebo po neúspechu v spore iniciuje konanie o oddlžení, dražobník v 99 % prípadov trovy vynaložené v uvedenom konaní nemá nahradené a teda de facto ich znáša z odmeny, ktorú získal za vykonanie danej dražby. V poslednom rade, opakované zhoršovanie podmienok na vykonávanie dražieb spočívajúce v pokútnom pôsobení občianskych združení, právnických alebo fyzických osôb „pomáhajúcim“ dlžníkom pri dražbách, nie len uskutočňovaním podaní na súde, ale aj protiprávnym rušením dražieb, vznášaním neopodstatnených námietok na dražbe alebo pred dražbou, vyhrážky dražobníkovi fyzickou likvidáciou pri obhliadkach ako aj na dražbe a nekoncepčne a neadresne rozširovaná ochrana spotrebiteľa a nedostatky súdnictva je argumentom, ktorý opodstatňuje nie zachovanie pôvodnej výšky odmeny, ale jej navýšenie. K článku I body 57, 60, 61: V súvislosti s navrhovanými ustanoveniami poukazujeme na problémy aplikačnej praxe spojené s vyprataním a nadobudnutím faktickej držby predmetu dražby po vydražení. K uvedeným zmenám nemáme výhrady, ale upozorňujeme, že v prípade vyriešenia tohto podstatného problému sa odstráni zásadný nedostatkov v praxi (najmä špekulácie na dražbách, nedostatky ocenenia predmetu dražby) a to z dôvodu oveľa vyššieho záujmu o kúpu nehnuteľností na dražbách, keď bežný občan nebude musieť podstúpiť riziko viacerych niekoľkoročných sporov, kým sa dostane k veci, ktorú vydražil a za ktorú zaplatil. Bude ochotný dokonca zvýšiť aj cenu (možno až nad trhovú cenu) a teda všetci (dlžník, veriteľ aj dražobník) dosiahnu najvyšší možný výťažok. S poukazom na uvedený problém si dovoľujeme navrhnúť úpravu inštitútu

záložného práva v tom smere, že po jeho vykonaní formou dobrovoľnej dražby bude notárska zápisnica z dražby exekučným titulom zabezpečujúcim vykonateľnosť povinnosti predchádzajúceho vlastníka / držiteľa odovzdať predmet dražby vydražiteľovi, pričom by bol zákonom ustanovený odklad vykonateľnosti takejto zápisnice naviazaný na uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosť dražby, alternatívne do skončenia konania o neplatnosť dražby. V záujme zamedzenia nepravej retroaktivity v už existujúcich právnych vzťahoch, navrhujeme aby sa takáto právna úprava uplatňovala len na novovzniknuté zmluvné záložné práva. K článku I bod 73 (§ 36c): Znenie navrhované predkladateľom: „§ 36c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2019 „(1) Dražobník, ktorý nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, nemôže po 1. decembri 2020 organizovať dražbu. (2) Dražby, o ktorých vykonaní bola uzatvorená zmluva pred 1. decembrom 2019, sa dokončia podľa predpisov účinných do 1. decembra 2019; ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté.“ Pripomienka: Upozorňujeme na krátkosť času potrebného na zvýšenie vzdelania dražobníkmi, ktorí legálne podnikali v danom sektore za aktuálnych podmienok. Sme presvedčení, že takto upravené prechodné obdobie spôsobuje protiústavnosť právneho predpisu z vyššie uvedených dôvodov.

Verejnosť

K § 21 ods. 1Dotknuté osoby majú právo byť riadne oboznámené nielen s konaním dražby, s upustením od dražby, ale aj s marením dražby. Prioritným cieľom tohto ustanovenia je to, aby oprávnené osoby, ktoré môžu mať záujem vykonať právne úkony súvisiace s ďalším priebehom dražby, prípadne s odvrátením konania opakovanej dražby, mali transparentnú možnosť oboznámiť sa so skutočnosťou, že dražba bola zmarená a z akého právneho titulu k tomu došlo. Vzhľadom na uvedené a na aplikačnú prax, by bolo racionálnym krokomod zákonodarcu, ak by ponechal predmetné ustanovenie v pôvodnom znení.

O

Verejnosť

K § 24 ods. 2 písm. j)Notárska zápisnica o priebehu dražby obsahuje časť, v ktorej notár osvedčuje právne významné skutočnosti, teda presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom a časť, v ktorej je notár povinný uviesť aj ďalšie obligatórne náležitosti uvedené v tomto ustanovení (§ 24 ods. 2 ZoDD). Táto zápisnica osvedčujúca priebeh dražby slúžio.i. najmä k tomu, aby bola táto zápisnica a v nej uvedené údaje zapísateľné do príslušného registra. Uvádzanie údajov všetkých účastníkov dražby vo svojej podstate by nemalo žiaden prínos pre dobrovoľné dražby. Jediným prínosom, avšak značne negatívnym by bola skutočnosť, že z administratívneho hľadiska by podstatným spôsobom zaťažil dražobníka, notára a rovnako aj kataster. Rovnako poukazujem na skutočnosť, že pokiaľ by sa do zápisnice uvádzali všetky údaje účastníkov dražby tak, ako je to navrhované, mohlo by dôjsť k neprimeranému zásahu do ochrany osobných údajov účastníkov. Nevidím dôvod, aby boli zverejnené mená všetkých účastníkov v

O

navrhovanom rozsahu. Možno by postačovalo uvádzať len počet účastníkov a v prípade kontroly je možné nahliadnuť oprávneným osobám do dražobného spisu, v ktorom sa nachádza zoznam účastníkov so všetkými identifikačným údajmi. Nerozumiem dôvodom takejto zmeny, ktorá neodstraňuje žiadny praktický problém. Na základe vyššie uvedeného navrhujem písm. j) vypustiť.

Verejnosť

K § 36c ods. 1 v spojitosti s §6 ods 1 novelou je stanovené ročné prechodné obdobie, za toto obdobie by malo viac ako 500 existujúcich dražobník splniť podmienky na výkon činnosti podľa tohto zákona. Nakoľko doteraz stačilo dražobníkovi aj stredoškolské vzdelanie, nie je možné aby vrámci jedného roka vyštudoval vysokú školu a ešte si k tomu aj urobil správcovské skúšky. Zmenou statusu dražobníka doslova zanikne niekoľko subjektov na trhu. Mám zato, že uvedené ustanovenie hraničí s ústavnosťou.

O

Verejnosť

K § 5 ods. 8Navrhovaná zmena v subjektoch, ktoré sú vylúčené z účasti na dražbe, nemá z pohľadu realizácie dražby opodstatnenosť. Navrhovateľ dražby nemá oproti iným osobám, ktoré môžu byť účastníkmi dražby, žiadnu zásadnú výhodu, ktorú by mohol využiť pri samotnej dražbe.

O

Verejnosť

K §. 20 odst. 10 V doterajšom odseku je umožnené aby licitátor v prípade, že nebolo na dražbe urobené najnižšie podanie znížiť dané podanie o čiastku uvedenú v zmluve o vykonaní dražby. Prečo, keď je v praxi overené, že v prípade zákonného zníženia záujemcovia podanie urobia, zákonodarca striktne túto možnosť dražobníkovi odopiera a tým pádom marí úspešnosť dražby. V prípade, že by sme sa riadili novým znením navrhovaného zákona a teda aj týmto odsekom je nutné myslieť na každé ďalšie kolo, ktoré samozrejme vytvára aj ďalšie náklady, ktoré koniec koncov musí znášať dlžník.

O

Verejnosť

K §11 ods 4na prvý pohľad nenápadná zmena, ale v skutočnosti veľmi nelogická. Vypustením druhej vety sa zruší jediná možná a reálna forma inzercia, ktorú má dražobník k dispozícii. Printová inzercia bola využívaná s cieľom zabezpečiť čo najväčšiu mieru informovanosti verejnosti o prebiehajúcej dražbe a tým by sa zabezpečil čo najvyšší výťažok dražby. Je dôležité aby sa o dražbe dozvedela široká verejnosť. Zverejňovanie oznámení v registri dražieb a obchodnom vestníku je nedostačujúce, nakoľko „obyčajní“ ľudia nemajú ani len tušenia o tom že nejaký vestník alebo register dražieb existuje. Uvedenou zmenou sa defacto vylúčia z dražieb reálni záujemcovia a zostanú iba „špekulanti“, ktorých cieľom je vydražiť nehnuteľnosť začo najnižšiu cenu. Bohužiaľ aj keď sme v 21.

O

storočí internetové pokrytie na Slovensku nie je dostačujúce a v niektorých obciach ani doteraz nemajú signál, alebo poskytovateľa internetových služieb. Navrhujem ponechať printovú inzerciu.

Verejnosť

K §6 odst. 1Nerozumiem prečo zákonodarca striktne uvádza, že dražobníkom môže byť len osoba zapísaná v zozname správcov podľa osobitého predpisu, keď to znamená, že všetky dražobné spoločnosti teraz majú povinnosť urobiť si správcovské skúšky, čo pri doterajšej funkcii môže byť neskutočne náročné a komplikované. Vhodnejšie by možno bolo zamyslieť sa aj nad postavením samotného licitátora ako zamestnanca dražobníka, čo musí on znášať pri výkone svojej funkcie priamo na dražbe. Oveľa vhodnejšie by bolo ak by zákonodarca myslel na vhodné opatrenia a možnosti sankcionovať problémové osoby priamo na dražbe. Namiesto toho sa komplikuje výkon funkcie dražobníkovi.

O

Verejnosť

K §6 odst. 1Novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa umožnil osobný bankrot pre každého občana no zároveň stúpol počet bankrotov na jednotlivého správcu mnohonásobne.To má za dôsledok, že skoro každý správca si na dražbu najíma dražobníkov, ktorí majú dlhoročné skúsenosti a odbornosť s jej realizáciou.Preto navrhujem, aby sa bod č.1 pre formuloval alebo úplne vypustil.

O

Verejnosť

K celému navrhovanému zákonuV súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2019 ak dôvodom predloženia je "Riešenie požiadaviek aplikacnej praxe s cielom dosiahnutia vyššej miery transparentnosti dobrovolných dražieb." by malo byť v na prvom mieste sprocesovanie verejných dražieb v elektronických aukciách. Ak dokáže štát v niektorých oblastiach mať online elektronické aukcie plné funkčné, prečo je to problém pri zákone o dobrovoľných dražbách. Verím, že v spolupráci s aktívne fungujúcimi dražobníkmi by to bola skôr otázka technická ako právna. Zároveň v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roku 2016 - 2020 by došlo k posilneniu a naplnenie viacerých bodov.

O

Verejnosť

K celému navrhovanému zákonu Predkladaný návrh zákona v predkladanom znení celkom nekorešponduje s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2019, ktorého dôvodom predloženia bolo "Riešenie požiadaviek aplikacnej praxe s cielom dosiahnutia vyššej miery transparentnosti dobrovolných dražieb."

O

Verejnosť

K celému zákonuNamiesto toho aby ministerstvo spracovalo návrh na zavedenie elektronických dražieb, čo by odstránilo mnohé podstatné problémy s manipuláciami a marením dražieb ktoré v praxi reálne existujú, navrhuje túto nesystémovú zmenu na hranici ústavnosti. Zavedenie systému elektronických dražieb by si však samozrejme vyžadovalo kopec poctivej práce na rozdiel od tohto skratkovitého riešenia ktoré zrejme bolo vytvorené na niekoho objednávku. Tým netvrdím, že niektoré zavedené zmeny nie sú prospešné a ich neriešenie vytváralo doteraz problémy. Iné zmeny však spôsobia nové problémy. Ďalšie otázky, ktoré neboli doposiaľ v zákone vyriešené však nie sú riešené ani v tomto návrhu. Ku konkrétnym ustanoveniam sa dostanem neskôr.

O

Verejnosť

K celému zákonuPo preštudovaní navrhovaného znenia zákona o Dobrovoľných dražbách mi bohužiaľ nezostáva nič iné len skonštatovať, že bol pripravovaný doslova "od stola" a absolútne neodborne a nelogicky. Namiesto toho aby sa celý proces dražby zefektívnil, prijmeme jednu nelogickú a nesystematickú novelu, ktorá jednak hraničí s ústavnosťou a vytvára prostredie pre špekulatívne jednanie. Navrhovanými zmenami sa celý proces dražby natiahne o niekoľko mesiacov, čo bude samozrejme na škodu veriteľov ale aj samotných dlžníkov. Dlžníkom sa dáva veľké množstvo priestoru na obštrukčné jednanie a marenie celého výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Vytvára sa nerovnomerné postavenie veriteľa a dlžníka.

O

Verejnosť

K článku I bod 12 (§ 11 ods. 1)Vo všeobecnosti chápem zmysel ustanovenia, principiálne nemám s ním problém, len upozorňujem na praktickú stránku veci. Ak by bolo riešením rozdelenie predmetu dražby, dôjde k zníženiu predajnosti a následne sa zvýšia náklady vymáhania, keďže sa bude majetok podniku predávať vo viacerých dražbách. Vzhľadom na uvedené navrhujem ustanovenie doplniť o výnimku v prípade dražby súboru vecí.

O

Verejnosť

K článku I bod 14 (§ 11 ods. 4)Navrhujeme v § 11 ods. 4 zákona ponechať druhú vetu v pôvodnom znení, nakoľko zo skúseností vieme, že koncovými záujemcami o predmety dražieb sú vo veľkej väčšine starší ľudia, ktorí disponujú finančnou hotovosťou potrebnou na vydraženie, nakoľko v tejto oblasti sú úvery zriedkavo poskytované. Väčšina koncových záujemcov sa nám hlási práve z printovej inzercie v periodickej tlači, pretože formu internetovej inzercie nemajú natoľko osvojenú. Celoplošne Slovensko zatiaľ nie je dostatočne pokryté internetovým pripojením, čo by mohlo byť na úkor menej rozvitých regiónov.

O

Verejnosť

K článku I bod 14 (§ 11 ods. 4)Navrhujeme v § 11 ods. 4 zákona ponechať druhú vetu v pôvodnom znení, nakoľko zo skúseností vieme, že koncovými záujemcami o predmety dražieb sú vo veľkej väčšine starší ľudia, ktorí disponujú finančnou hotovosťou potrebnou na vydraženie, nakoľko v tejto oblasti sú úvery zriedkavo poskytované. Väčšina koncových záujemcov sa nám hlási práve z printovej inzercie v periodickej tlači, pretože formu internetovej inzercie nemajú natoľko osvojenú. Celoplošne Slovensko zatiaľ nie je dostatočne pokryté internetovým pripojením, čo by mohlo byť na úkor menej rozvitých regiónov.

O

Verejnosť

K článku I bod 15 (§ 11 ods. 7):Ak bolo cieľom navrhovanej úpravy obmedziť vstup problematických osôb na dražbu, ako vhodný spôsob bolo možné stransparetniť proces dražieb najmä formou ich elektronizácie.

O

Verejnosť

K článku I bod 17 (§ 12)Ako má dražobník uskutočniť odhad ceny, ak ho vlastník pustí do nehnuteľnosti najskôr o 4 týždne a aký význam má odhad dražobníka, ak sa cena určuje znaleckým posudkom?Žiaľ navrhované znenie bude mať zásadný dopad na veriteľský, najmä bankový sektor, keďže v dobe „internetu“ sa už teraz šíria návody ako dražbu úplne zablokovať, pričom predkladateľ takýmto ustanovením vytvára obrovský priestor pre znefunkčnenie celého inštitútu dražieb

O

Verejnosť

K článku I bod 17 (§ 12)Predkladateľ predlžuje lehotu "spravidla 3 týždne" až na 4 týždne. Predĺženie lehoty na umožnenie ohodnotenie nemá absolútne žiadny praktický význam, akurát predĺži samotnú realizáciu dražby, kedy sa dáva obrovský priestor pre manipulácie a špekulácie na úkor oprávnených osôb a veriteľov. Predkladateľ nelogicky predĺžil lehotu bez akejkoľvek konzultácie s odbornou verejnosťou, pretože doterajšie 3 týždne boli úplne postačujúce nato aby vlastníci predmetu dražby zabezpečili sprístupnenie nehnuteľnosti alebo sa o termíne ohodnotenia dozvedeli. Ďalšou absurditou je zavedenie povinnosti dražobník určiť vo výzve na umožnenie ohodnotenia vlastný odhad ceny. Pri uvedenom ustanovení je krásne vidieť, že predkladateľ absolútne nerozumie procesu dražby a jeho jednotlivým štádiám, pretože ak by tomu rozumel uvedenú povinnosť by nezaviedol. Do uvedeného ustanovenia snáď už len uviesť aj stručný manuál ako má asi dražobník uviesť odhad ceny nehnuteľnosti, keď v čase odoslania výzvy má dražobník k dispozícii list vlastníctva a katastrálnu mapu - nevie absolútne žiadne technické parametre nehnuteľnosti alebo jej stav. A vlastne celkom nechápem význam tejto povinnosti, keď sa v konečnom dôsledku cena určuje vždy znaleckým posudkom.

O

Verejnosť

K článku I bod 17 (§ 12)Samostatne považujem za potrebné sa vyjadriť k zavedeniu možnosti, aby vlastník predmetu dražby predložil vlastný znalecký posudok. Z doterajšej úpravy je zrejmé, že v prípade ak vlastník nie je so znaleckým posudok spokojný môže dražobníka požiadať o vyhotovenie revízneho posudku. Z doterajšej praxe môžem len potvrdiť, že znalecké posudku vyhotovené vlastníkmi sú absolútne účelovo navyšované s cieľom vytvorenia priestoru pre námietky vrámci súdneho konania. Žiaľ musím len konštatovať, že navrhované znenie bude mať fatálny dopad na veriteľský/bankový sektor a v končenom dôsledku sa vytvorí taká prekážka, ktorá bude mať za následok nemožnosť ukončenia dražby. Predkladateľ totiž neurčuje ani koľkokrát za celý proces môže túto možnosť vlastník využiť - nakoľko niekedy proces dražby trvá dlhšie a znalecký posudok je potrebné niekedy vypracovať opätovne. V tomto prípadu sa dražba dostane do stále opakujúceho sa nekonečného kolobehu. Opätovne poukazujem na neprimerané znevýhodnenie postavenie veriteľa a v konečnom dôsledku aj dlžníka.

O

Verejnosť

K článku I bod 24 ((§ 14 ods. 3): 14 ods. 2 písm. a) a b)) v spojitosti s • K článku I bod 24 (§ 14 ods. 3)Zavedenie povinnosti uhrádzať dražobnú zábezpeku, ktorá presahuje 5000 EUR na osobitný účet dražobníka - výborná inovácia v 21. storočí. Ale bohužiaľ, následný § 14 ods. 3 nezmyselne znižuje výšku dražobnej zábezpeky na maximálne 10 % z najnižšieho podania - jeden § je v podstate v rozpore s tým druhým. Na jednej strane zavedieme jedno a na druhej strane to prvé obmedzíme druhým? Dovolím si tvrdiť, že takmer 90 % dražobných zábezpek bude pod alebo rovné 5000 EUR (vzhľadom na výšku najnižších podaní v doterajších dražbách), tzn, že zavedenie povinnosti skladania dražobných zábezpek na účet nebude spĺňať svoj účel. Ďalej zníženie dražobnej zábezpeky na 10% najnižšieho podania rozšíri priestor na špekulatívne marenie dražieb, bude to doslova lacnejšie. Navrhujem ponechať pôvodnú výšku dražobnej zábezpeky vo výške max. 30% najnižšieho podania.

O

Verejnosť

K článku I. bod 3 (§ 3 ods. 5)§ 3 ods. 5 obsahuje výlučne jednu vetu, preto použitie spojenia „Ustanovenie prvej vety ...“ je zmätočné, v rozpore s požiadavkou na jednoznačnosť a v rozpore s legislatívnymi pravidlami.

O

Verejnosť

K článku I. bod 6 (§ 7 ods. 2 písm. b)Predkladateľom navrhované znenie môže vytvárať ďalší dôvod, ktorý budú dlžníci a záložcovia zneužívať ako porušenie zákona, lebo navrhovateľ neoznačil spor, o ktorom mal vedieť, aj keď o ňom reálne nevedel (je veľmi komplikované preukazovať, že navrhovateľ o niečom nemal vedomosť). Z praxe poznáme dva druhy žalôb, ktoré podávajú dlžníci/záložcovia, pričom jeden druh je ten, že označia všetky povinnosti dražobníka a navrhovateľa a tvrdia, že sme nič nesplnili a my musíme prácne všetko

O

dokazovať (podľa nás ide o zneužívanie justičného systému). Vytváranie takýchto povinností, ktoré neriešia žiadnu praktickú situáciu (aspoň teda o nej nevieme), len umožňuje dlžníkom/záložcom zneužívať danú situáciu.

Verejnosť

K článku I. bod 6 (§ 7 ods. 6)Dané ustanovenie opäť len znevýhodňuje veriteľa smerom k rýchlemu získaniu prostriedkov, ktoré mu dlžník dlží.

O

Verejnosť

k článku I. bod 7Citujem "dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu. Dražobníkom môže byť osoba zapísaná v zozname správcov..." Tento návrh sa dotkne minimálne 500 dražobníkov ktorým zruší prevádzkovanie živnosti a do pozície dražobníka uvedie správcov čím sa absolútne nezvýši kvalifikácia dražobníkov. Vzdelávanie správcov upravuje zákon č. 8/2004 Z.z. s správcoch e ten nevzdeláva správcov v oblasti dražieb ale len v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie

O

Verejnosť

K navrhovanému zneniu § 12 ods. 2V zmysle poslednej vety navrhovaného znenia § 12 ods. 2: "Dražobník je povinný vo výzve na umožnenie ohodnotenia uviesť hodnotu predmetu dražby určenú vlastným odhadom v eurách, poučenie o oprávnení vlastníka podľa odseku 3, postupe ohodnotenia podľa odseku 4 a o oznamovacej povinnosti podľa § 13a ods. 1." Z navrhovaného znenia predmetného ustanovenia nie je zrejmé aký cieľ, resp. účel ním sleduje predkladateľ. Niekoľko týždňov pred samotnou znaleckou obhliadkou a bez toho, aby mal dražobník reálnu a zákonnú možnosť vykonať akúkoľvek obhliadku nehnuteľností je neracionálne ho zaťažiť s takouto povinnosťou. Dražobník nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na to, aby sám vykonal odhad ceny nehnuteľnosti alebo aby prehodnocoval správnosť odhadu znalca, ak by v takomto prípade vychádzal zo starších znaleckých posudkov. Uvedené ustanovenie je prakticky neaplikovateľné ak je predmetom dražby podnik, organizačná zložka podniku, alebo aj vec vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Je paradoxné, že na jednej strane predkladateľ zaťažuje dražobníka množstvom nových povinností, vrátane snahy o zvýšenie kvalifikácie v nereálne krátkom období, a na druhej strane navrhuje znížiť odmenu pre dražobníkov.

O

Verejnosť

K navrhovanému zneniu ust. § 12 ods. 2posledná veta ust. § 12 ods. 2: "Dražobník je povinný vo výzve na umožnenie ohodnotenia uviesť hodnotu predmetu dražby určenú vlastným odhadom v eurách, poučenie o oprávnení vlastníka podľa odseku 3, postupe ohodnotenia podľa odseku 4 a o oznamovacej povinnosti podľa § 13a ods. 1." Nie je zrejmé aký účel, resp. cieľ sleduje navrhnuté znenie predmetného ustanovenia

O

v štádiu dobrovoľnej dražby, kedy ešte dražobník nemal objektívnu možnosť vykonať akúkoľvek obhliadku nehnuteľnosti, t. j. niekoľko týždňov pred vypracovaním znaleckého posudku. Samotné oceňovanie nehnuteľností znalcami z príslušného odboru prebieha podľa striktne stanovených kritérií a predpisov, pričom existuje niekoľko spôsobov akým sa stanovuje všeobecná hodnota nehnuteľnosti (porovnávacia metóda, výnosová metóda, kombinovaná metóda, metóda polohovej diferenciácie). Je to zložitý proces a vyžaduje o.i. dostatočné a z odborného hľadiska relevantné skúsenosti. Prijatie navrhovaného znenia ust. § 12 ods. 2 by malo za následok jedine to, že bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu zaťažilo dražobníkov o ďalšiu povinnosť aj administratívnu a aj personálnu. Samotná skutočnosť, že na jednej strane navrhovaná novela zavádza množstvo nových povinností pre dražobníkov, vrátane snahy o zvýšenie kvalifikácie, a na druhej strane navrhuje znížiť odmenu, je vcelku paradoxná. Nerozumieme dôvodom takejto zmeny, ktorá neodstraňuje žiadny praktický problém.

Verejnosť

K navrhovanému zneniu ust. § 12 ods. 3V zmysle navrhovaného znenia § 12 ods. 3 "Vlastník predmetu dražby je oprávnený namiesto umožnenia vykonania ohodnotenia podľa odseku 2, zabezpečiť a zaslať dražobníkovi do doby konania obhliadky predmetu dražby ohodnotenie predmetu dražby podľa odseku 1 znalcom, nie staršie ako tri mesiace." Predkladateľ týmto ustanovením vytvára širokú škálu možností pre dlžníkov, ako natiahnuť čas a znefunkčniť inštitút samotnej dražby a tým uspokojiť pohľadávku záložného veriteľa. V sporoch o neplatnosť dobrovoľnej dražby je namietanie nesprávne stanovenej hodnoty jedným zo základných rozporov, pričom je spravidla namietané podhodnotenie predmetu dražby. Avšak zmysle doterajšej právnej úpravy má dlžník, resp. vlastník predmetu dražby okrem námietok aj právo žiadať vyhotovenie nového znaleckého posudku. Ak o to vlastník predmetu dražby požiada, dražobník takýto nový znalecký posudok od iného znalca zabezpečí najneskôr do 30 dní odo dňa, keď bola dražobníkovi žiadosť doručená. Zároveň v zmysle § 12 ods. 6 je stanovené, že ak je na účely ohodnotenia predmetu dražby vyhotovených niekoľko znaleckých posudkov, použije sa znalecký posudok, ktorým bola určená najvyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. V navrhovanom znení absentujú akékoľvek pravidlá týkajúce sa znaleckého posudku predloženého zo strany vlastníka. Rovnako by bolo vhodné upraviť koľko krát v procese dražby môže vlastník využiť možnosť predloženia vlastného znaleckého posudku – poukazujeme na dlhotrvajúce procesy dražieb, kedy je opätovne povinnosť vypracovať znalecký posudok.

O

Verejnosť

K plánovaným obmedzeniam v § 6 ods. 1Znenie navrhované predkladateľom: „(1) Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu. Dražobníkom môže byť osoba zapísaná v zozname správcov podľa osobitného predpisu8), ktorá nemá pozastavený výkon správcovskej činnosti a spĺňa podmienky

O

ustanovené týmto zákonom. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.“ Súčasná vláda za jedným zo svojich cieľov označil zlepšenie podnikateľského prostredia a tým vytvoriť vhodnú platformu pre podnikanie malých a stredných podnikov. Predkladateľ však uvedeným návrhom prakticky odoberá oprávnenie na prevádzkovanie živnosti dražobníka viac ako 500 subjektom zapísaným v zozname dražobníkov a túto činnosť zveruje osobám, ktoré sú zapísané v zozname správcov a ktoré (podľa doterajšej praxe) v drvivej väčšine prípadov dražby nevykonávali, eventuálne tým oslovovali dražobníkov. Ak uvedeným ustanovením chcel predkladateľ zvýšiť odbornú kvalifikáciu subjektov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť dražobníka, najprv je nevyhnutné, aby zamýšľané zmeny už existujúceho zákona boli podrobené ústavnoprávnej kontrole. Aplikáciou uvedeného návrhu, pokiaľ bude schválený, dôjde k zásahom nad mieru prípustnú Ústavou SR do práv iných subjektov. Existuje iný spôsob, menej radikálny a zasahujúci do práv a oprávnených záujmov, ako docieliť zvýšenie kvalifikácie osôb vykonávajúcich činnosť dražobníka.

Verejnosť

K článku 44 (§ 20 ods. 8):Pri výklade druhej vety navrhovaného ustanovenia môžu nastať pochybnosti, či pri zhodnom podaní môžu ďalej licitovať už len účastníci zhodného podania.

O

Verejnosť

K článku I bod 24 (§ 14 ods. 3):Obmedzenie výšky dražobnej zábezpeky na 10 % vytvára priestor na špekulatívne marenie dražieb („bude to lacnejšie“), ktoré sa deje v praxi. Nezaznamenali sme žiadne negatívne skúsenosti s výškou dražobnej zábezpeky smerom k obmedzeniu záujemcov, alebo iných dôvodov pre ktoré by malo prísť k jej zníženiu. V súvislosti so znížením dražobnej zábezpeky na 10% zároveň poukazujeme aj na to, že veľké množstvo dražobných zábezpek v konečnom dôsledku bude vo výške nepresahujúcej 5000,- eur a teda zamýšľané obmedzenie platieb v hotovosti nebude spĺňať vo vzťahu k dražobným zábezpekám svoj účel. Aj z tohto dôvodu odporúčame ponechať pôvodnú výšku 30%.

O

Verejnosť

K článku I bod 8 (§ 11 ods. 8):Predmetné ustanovenie navrhujeme vypustiť, pretože nadmerne zaťaží činnosť dražobníka nie len z časového, ale aj z personálneho a finančného hľadiska. Dražobník bude musieť na vlastné náklady zabezpečiť potrebnú technológiu na vyhotovenie zvukovo-obrazových záznamov, rovnako bude musieť personálne posilniť počet osôb zabezpečujúcich dražbu. Vzhľadom na to, že priebeh dražby je osvedčovaný notárom, čo by zástupcom štátu, navrhované ustanovenie postráda svoj význam. Za predpokladu, že cieľom predkladateľa bolo stransparentniť dražby a prípadne zamedziť účasti špekulantov na dražbe, jednoduchým riešením by

O

bolo zavedenie elektronizácie dražieb.

Verejnosť

K článku I. bod 6 (§ 7 ods. 6):Samotné zavedenie tejto povinnosti len predĺži výkon záložného práva automaticky o cca 25-30 dní, týmto sa opäť veriteľ znevýhodňuje smerom k rýchlemu získaniu prostriedkov, ktoré mu dlžník dlží.

O

Verejnosť

K článku I. bod 6 (§ 7 ods. 6):Samotné zavedenie tejto povinnosti len predĺži výkon záložného práva automaticky o cca 25-30 dní, týmto sa opäť veriteľ znevýhodňuje smerom k rýchlemu získaniu prostriedkov, ktoré mu dlžník dlží.

O

Verejnosť

k návrhu Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527.2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách K článku I. bod 6 (§ 7 ods. 3 písm. b)):Z navrhovaného znenia nie je celkom zrejmý cieľ sledovaný predkladateľom. Pri výkone záložného práva nemá žiadny význam podriadenosť pohľadávky v konkurze, a až začatím konkurzného konania sa prihliada na podriadenosť. Táto povinnosť nevytvára žiadnu zmenu postavenia a ani pri uspokojovaní z výťažku dražby nemá podriadenosť pohľadávky vplyv na uspokojenie pohľadávky, na základe ktorej navrhovateľ dražby navrhoval dražbu. Z uvedeného dôvodu navrhujeme ustanovenie vypustiť.

O

Verejnosť

k návrhu Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527.2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách K článku I. bod 7 (§ 6 ods. 1):Predkladateľ uvedeným návrhom prakticky odoberá oprávnenie na prevádzkovanie živnosti dražobníka viac ako 500 subjektom zapísaným v zozname dražobníkom a výkon tejto podnikateľskej činnosti zveruje výlučne osobám, ktoré sú zapísané v zozname správcov. Máme za to, že takto neodborne zvolené riešenie zasahuje do ústavných práv existujúcich subjektov a je v rozpore s ustanoveniami čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a tiež v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky .

O

Verejnosť

k§ 19aIde o bezprecedentné marenie ústavných práv veriteľov , ktorí týmto spôsobom sa vzhľadom na zaťaženosť súdov svojho práva domôžu oveľa neskôr , keďže aj o podaniach, ktoré sú niekedy aj právnymi nezmyslami, súdy rozhodujú na pojednávaniach, ktoré vzhľadom na systém civilného sporového konania môžu a aj budú trvať dlhšie ako rok. Na druhej strane takýto dlžník zvyčajne začne mariť uspokojenie veriteľa ďalšími rôznymi špekulatívnymi spôsobmi, teda v danom prípade vidíme v danom ustanovení priame ohrozenie vymožiteľnosti práva dotknutých osôb. Navrhujeme toto ustanovenie vypustiť úplne. Považujeme výpočet

O

dôvodov v súčasnej dobe platného § 19 ZoDD pri ktorých je dražobník povinný upustiť od dražby za dostatočný a dostatočne účinný.

Verejnosť

novele vo všeobecnostiVo všeobecnosti by bolo potrebné novelizovať zákon tak, aby bola poskytnutá vyššia ochrana veriteľov a vydražiteľov. Navrhujeme napr. : - zaviesť elektronickú dražbu, - upraviť notársku zápisnicu o vydražení aj ako exekučný titul pre vydražiteľa za účelom vysťahovania pôvodného vlastníka, pokiaľ neopustí predmet dražby ku dňu odovzdania a/alebo nájomcu, ktorý v predmete dražby zotrvá napriek ukončenému nájomného vzťahu s vydražiteľom, - vykonať novelu aj v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii – v prípade, ak prednostný zabezpečený veriteľ alebo neskorší zabezpečený veriteľ, ktorého uspokojenie možno predpokladať zo zaťaženého majetku, pristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva a zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu, dlžník si nemôže pri takomto výkone zabezpečovacieho práva uplatniť nepostihnuteľnú hodnotu obydlia dlžníka - upraviť sankcie pre vlastníka predmetu dražby pre nesprístupnenie predmetu dražby na vykonanie obhliadok za účelom ohodnotenia ako aj obhliadok pre účastníkov dražby

O

Verejnosť

novele zákona 527.2002 Z.z. - všeobecná pripomienkaJedným z hlavných nedostatkov tohoto návrhu novelizácie, alebo tiež príčinou vadnosti tohoto návrhu je spôsob, akým sa predkladateľ dopracoval k návrhu. Vytvoreniu paragrafového znenia nepredchádzala žiadna reálna diskusia so zástupcami odbornej verejnosti a nemožno sa ani čudovať tomu, že návrhu chýba prepojenie s realitou alebo inak aplikačnou praxou, nehovoriac o tom, že obsahuje zjavné protiústavné prvky. Na druhej strane je potrebné sa vyjadriť, že návrh obsahuje aj pozitívne ustanovenia, ktoré ešte vypracovala predchádzajúca legislatívna komisia. Inštitút dražieb existuje v našom právnom poriadku už takmer 17 rokov a z hľadiska dopadov a presahov na práva a povinnosti súkromných subjektov si zaslúži aj zo strany MS SR, aby tomuto návrhu zákona venovalo omnoho viacej času, tak aby po diskusiách s odbornou verejnosťou vznikol materiál, ktorý nebude trpieť protiústavnými ustanoveniami, bude zohľadňovať vyvážene práva dlžníkov/vlastníkov, navrhovateľov dražieb aj dražobníkov a bude predstavovať moderný inštitút, vrátane e-dražieb.

O

Verejnosť

Osobitná časť dôvodovej správyBody 14 a 64 osobitnej časti dôvodovej správy sa navrhuje spojiť.

O

Verej Pripomienka k § 14 ods. 2 písm. a) a b): O

nosť „(2) Dražobná zábezpeka sa uhrádza v peniazoch a to najneskôr do otvorenia dražby. Ak dražobná zábezpeka presahuje 5 000 eur, skladá sa na osobitný účet dražobníka (§ 10 ods. 5). Dražobná zábezpeka sa tiež považuje za uhradenú, ak účastník dražby včas dražobníkovi predloží a) akreditívnu listinu, ktorá obsahuje povinnosť banky zaplatiť aspoň sumu vo výške dražobnej zábezpeky, b) bankovú záruku, ktorá obsahuje povinnosť banky zaplatiť aspoň sumu vo výške dražobnej zábezpeky,“ Z hľadiska praktickej aplikovateľnosti je vyššie uvedené navrhované znenie veľmi nešťastné. Akreditívna operácia môže prebiehať buď medzi účastníkmi v rámci jedného štátu (pôjde teda o tzv. tuzemskú akreditívnu operáciu), alebo v rámci medzinárodného obchodu (účastníci majú sídlo v rozdielnych krajinách). Legislatíva niektorých krajín rozlišuje medzi plnením dokumentárnym akreditívom a plnením prostredníctvom dokumentárneho akreditívu. V prvom prípade ide o splnenie záväzku otvorením akreditívu u vystavujúcej banky príkazcom v prospech beneficienta; ten platbu len očakáva. Ak by však banka čiastku beneficientovi oproti predloženým dokumentom nevyplatila, príkazca by nebol viazaný túto čiastku z akreditívu uhradiť. Oprávnený by tak musel svoje plnenie požadovať na základe kontraktu či akreditívnych podmienok. Druhý prípad presúva zodpovednosť za preplatenie akreditívu na príkazcu; ten musí voči beneficientovi plniť v prípade nesolventnosti banky (neide tak o dvojitý dlh). Podmienkou v takomto prípade je prvotné uplatnenie nároku z akreditívu voči vystavujúcej banke a až následne (po jej odmietnutí či nemožnosti platiť) voči príkazcovi. Beneficient sa však musí pripraviť na to, že nesie dôkazné bremeno o tom, že nemôže dosiahnuť plnenie z akreditívu u vystavujúcej banky. Inštitút bankového akreditívu je sama o sebe zložitým platobným nástrojom zabezpečujúcim zaplatenie za dodaný tovar alebo službu. Je otázne aký cieľ sledoval predkladateľ s daným návrhom, lebo je neodborné, avšak najmä neracionálne očakávať od dražobníka, aby pár minút pred dražbou s odbornou starostlivosťou vedel posúdiť, či sa jedná o platný záväzok banky plniť. Môže nastať situácia, že účastník dražby predloží akreditív napr. Slovinskej banky, ktorého preverovanie aj v bežnom prípade trvalo niekoľko dní aj týždňov. Z tohto uvedeného dôvodu by predkladateľ mal zvážiť po konzultácii sú skúseným bankovým sektorom nielen vypustenie akreditívnej listiny ale aj vypustenie bankových záruk, na ktoré dopadá vyššie zdôvodnenie obdobne.

Verejnosť

Pripomienka k § 17 ods. 6 novely ZoDDSamo o sebe dobré ustanovenie, problémom je, že žijeme už v 21. storočí. Prikazovať vyvesenie Oznámenia na korkové nástenky je alibistickým krokom, ktorý má absolútne nulovú vynútiteľnosť. Dražobník nemá reálnu možnosť skontrolovať či k vyveseniu došlo alebo nie, pričom je možno MS SR známe aj súdne rozhodnutie, ktoré paradoxne, aj keď je to mimo sféry vplyvu dražobníka, považuje za porušenie povinnosti v súvislosti s dražbou a dražbu vyhlasuje za neplatnú, ak obec nevyvesí na „korkovej“ tabuli oznámenie o dražbe. Obdobne aj prípad správcu alebo spoločenstva, ktorí ak oznámenie nevyvesia, čo dražobník

O

nemá možnosť ani skontrolovať, keďže nemá kľúče od každého vchodu do bytového domu na Slovensku, bude znamenať len zvýšenie právnej neistoty procesu a vytvorenie priestoru na účelové obštrukcie.

Verejnosť

Pripomienka k § 19a ods. 2 novely ZoDDIde o jedno z najobštruktívnejších ustanovení v celej novele. Aby Dražobník upustil od dražby, ak mu bude preukázané, že bol na súde podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia je veľmi nelogickým krokom, ktorý hrá do karát všetkým špekulantom a nepoctivým dlžníkom. Priznávať samotnému podaniu návrhu na súde účinky vykonateľného rozhodnutia je nad rámec akejkoľvek logiky, keďže je zrejmé, že navrhovatelia dražieb budú blokovaní zo strany nielen dlžníkov (ale akýchkoľvek tretích) v ich práve realizovať výkon záložného práva. Dražobník, nie je sudcom, tak mu ani nemá prináležať právo posudzovať, či akoukoľvek osobou predložený návrh na neodkladné opatrenie, je účelové, obštrukčné, má/nemá šancu na úspech a ak mu aj v jednom prípade, bude takto povedzme počas 10 rokov predložených 100 návrhov podaných na súde, tak podľa odseku 2 bude mať vždy jasnú povinnosť dočasne výkon dražby pozastaviť. V tomto svetle, však MS SR vytvorilo nástroj na trvalú prekážku realizácie dražieb na Slovensku - žiaľ obdobne ako v iných ustanoveniach, pretože sa odmietli radiť s odbornou verejnosťou.

O

Verejnosť

Pripomienka k § 24 ods. 2 písm. j)Notárska zápisnica o priebehu dražby obsahuje časť, v ktorej notár osvedčuje právne významné skutočnosti, teda presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom a časť, v ktorej je notár povinný uviesť aj ďalšie obligatórne náležitosti uvedené v tomto ustanovení (§ 24 ods. 2 ZoDD). Táto zápisnica osvedčujúca priebeh dražby slúžy o.i. najmä k tomu, aby bola táto zápisnica a v nej uvedené údaje zapísateľné do príslušného registra. Uvádzanie údajov všetkých účastníkov dražby vo svojej podstate by nemalo žiaden prínos pre dobrovoľné dražby. Jediným prínosom, avšak značne negatívnym by bola skutočnosť, že z administratívneho hľadiska by podstatným spôsobom zaťažil dražobníka, notára a rovnako aj kataster. Rovnako poukazujeme na skutočnosť, že pokiaľ by sa do zápisnice uvádzali všetky údaje účastníkov dražby tak, ako je to navrhované, mohlo by dôjsť k neprimeranému zásahu do ochrany osobných údajov účastníkov. Nevidíme dôvod, aby boli zverejnené mená všetkých účastníkov v navrhovanom rozsahu. Možno by postačovalo uvádzať len počet účastníkov a v prípade kontroly je možné nahliadnuť oprávneným osobám do dražobného spisu, v ktorom sa nachádza zoznam účastníkov so všetkými identifikačným údajmi. Nerozumieme dôvodom takejto zmeny, ktorá neodstraňuje žiadny praktický problém. Na základe vyššie uvedeného navrhujeme písm. j) vypustiť.

O

Verejnosť

Pripomienka k § 6 ods. 3 návrhu novely ZoDDCieľ navrhovaný týmto ustanovením je zrejmý, zmenšiť závislosť dražobníka od navrhovateľa, avšak navrhovateľ opätovne

O

podcenil alebo vôbec nepozná aplikačnú prax, pretože nie je ničím výnimočným, ak sa určitá dražba realizuje viac ako 1 rok (Poznámka: 1 rok uvádzame zámerne z dôvodu, že MS SR navrhuje takéto prechodné obdobie). Síce MS SR uvádza, že dražby, pri ktorých bola zmluva uzatvorená do 01.12.2019 sa dokončia podľa doterajších predpisov ale súčasne uvádza, že ustanovenia § 36c ods. 1 tým nie sú dotknuté, t.j. od 01.12.2020, už dražbu, pri ktorej je navrhovateľ aj dražobníkom nebude možné vykonať. Uvedenou retroaktivitou priamo zasahuje do práv navrhovateľov a dražobník, ktorý takéto postavenie v súčasnosti majú.

Verejnosť

Pripomienka k § 6 ods. 3 návrhu novely ZoDDCieľ navrhovaný týmto ustanovením je zrejmý, zmenšiť závislosť dražobníka od navrhovateľa, avšak navrhovateľ opätovne podcenil alebo vôbec nepozná aplikačnú prax, pretože nie je ničím výnimočným, ak sa určitá dražba realizuje viac ako 1 rok (Poznámka: 1 rok uvádzame zámerne z dôvodu, že MS SR navrhuje takéto prechodné obdobie). Síce MS SR uvádza, že dražby, pri ktorých bola zmluva uzatvorená do 01.12.2019 sa dokončia podľa doterajších predpisov ale súčasne uvádza, že ustanovenia § 36c ods. 1 tým nie sú dotknuté, t.j. od 01.12.2020, už dražbu, pri ktorej je navrhovateľ aj dražobníkom nebude možné vykonať. Uvedenou retroaktivitou priamo zasahuje do práv navrhovateľov a dražobník, ktorý takéto postavenie v súčasnosti majú.

O

Verejnosť

Pripomienky k § 11 ods. 8 návrhu novely ZoDD:Pri tejto pripomienke by sa mohol notár, ktorý overuje priebeh dražby spýtať, na čo tam vôbec teda je? MS SR malo dražby stransparentniť elektronizáciou dražby a zavedením centrálnej adresy. Vyhotovovanie zvukovo-obrazového záznamu nemá žiaden reálny význam, ak sa dražby zúčastňuje notár, čo by zástupca štátu.

O

Verejnosť

Pripomienky k § 14 ods. 2 písm. a) novely ZoDDPridať akreditívnu listinu medzi jeden zo spôsobov zloženia dražobnej zábezpeky je výsmech a opäť len alibistické ustanovenie. Nepredpokladáme, že ktokoľvek z pracovnej skupiny, ktorá sa vytvorila tento návrh novely zákona, kedykoľvek videli originál akreditívnej listiny. Akreditívna listina aj keď je vydaná bankou a obsahuje povinnosť zaplatiť sumu vo výške zábezpeky môže obsahovať rôzne podmienky ale aj časové obmedzenia jej platnosti

O

Verejnosť

Pripomienky k § 8 ods. 1 návrhu novely ZoDD:Z návrhu znenia je opäť evidentná nedostatočná skúsenosť predkladateľa s aplikačnou praxou, pretože by mu inak bola zrejmá vedomosť o neaplikovateľnosti uvedeného ustanovenia už aj podľa súčasného znenia. Podnik tvoria všetky nehmotné, hmotné zložky podnikania, pohľadávky záväzky, zmluvy z obchodného styku ako aj pracovnoprávne vzťahy. Ak bude v dražby vydražený

O

podnik, tak dokumenty súvisiace s podnikom by nemali zostávať u dražobníka, pretože logicky tieto nevyhnutne potrebuje nadobúdateľ podniku.

Verejnosť

uihuiuhbhuihbui

O

Verejnosť

zákon č. 527.2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (§ 3 ods. 5)§ 3 ods. 5 obsahuje výlučne jednu vetu, preto použitie spojenia „Ustanovenie prvej vety ...“ je zmätočné, v rozpore s požiadavkou na jednoznačnosť a v rozpore s legislatívnymi pravidlami.

O

ŠÚSR Odoslané bez pripomienok

ÚVO Odoslané bez pripomienok

ÚNMSSR

Odoslané bez pripomienok

MŽPSR

Odoslané bez pripomienok

Vysvetlivky k použitým skratkám v tabuľke:O – obyčajnáZ – zásadná