Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Banská Bystrica

Daňové raje a schránkové firmy

Rastislav Kuklica

III.D

2016/2017

Obsah

1 Teoretická časť....................................................................................................................................4

1.1 Schránková firma..........................................................................................................................4

1.1.1 Dôvody založenia schránkových firiem..................................................................................5

1.1.2 Ako založiť schránkovú firmu.................................................................................................5

1.1.3 Riadenie.................................................................................................................................5

1.1.4 Výhody schránkových firiem..................................................................................................6

1.1.5 „ Pranie špinavých peňazí"....................................................................................................6

1.2 Daňové raje..................................................................................................................................7

1.2.1 Bankové tajomstvo................................................................................................................7

1.2.2 Rozdelenie.............................................................................................................................7

1.2.3 Offshore krajiny mimo EÚ......................................................................................................8

1.2.4 Daňové raje v krajinách EÚ....................................................................................................9

1.2.5 OECD - Organisation for Economic Co-operation and Development...................................11

2 Praktická časť.....................................................................................................................................12

2.1 Štatistiky a porovnávanie............................................................................................................12

2.2 Počet slovenských spoločností v daňových rajoch mimo Európy...............................................12

2.3 Počet slovenských spoločností v daňových rajoch v Európe.......................................................14

Záver.....................................................................................................................................................16

Resumé.................................................................................................................................................17

Zoznam použitej literatúry...................................................................................................................18

Úvod

Daňové raje a schránkové firmy, je téma ,ktorá sa v súčasnosti veľmi často spomína. Či je

to v televízii, alebo v dennej tlači, stále sa na nás hrnú nové články a fakty, ktoré sa podarilo

novinárom zistiť pri rôznych kauzách. Mnohokrát sa stane, že aj naši politici na rôznych

tlačových konferenciách hovoria o tomto probléme, ale vždy iba v odbornej rovine a tak sa

stane, že im dokáže porozumieť iba odborník v danej oblasti. I keď je toho plná denná tlač

mnoho ľudí stále nemá tušenia, čo to vlastne schránková firma alebo daňový raj je.

Téma daňové raje a schránkové firmy ma zaujala hneď ako som ju uvidel. Pred

začiatkom písania tejto práce som mal iba chabé informácie z tejto oblasti a len veľmi letmo

som poznal tieto pojmy. Nakoľko je ekonomika moje hobby a táto téma je s ňou úzko

spojená, povedal som si, že to bude skvelá príležitosť rozšíriť si obzor v tejto téme.

V teoretickej časti práce sa budem snažiť čitateľom objasniť základné pojmy ako

napríklad schránková firma, daňový raj, OECD a mnohé iné. V praktickej časti si ukážeme

koľko schránkových firiem sa nachádza v týchto rajoch aj so slovenskými vlastníkmi,

pozrieme sa bližšie na protischránkový zákon. Schránková firma sa mnohokrát spomína s

nelegálnou trestnou činnosťou, ale nemusí tomu byť vždy tak. Keďže sa toto všetko spomína

čoraz častejšie, tak bude dobré aby si čitatelia rozšírili obzor v danej tematike.

1 Teoretická časť

1.1 Schránková firma

„Schránková firma je taká firma, ktorá nemá predmet činnosti, to znamená slúži len

ako prázdna schránka na vlastnenie alebo na zakrytie nejakej transakcie. Schránková firma

môže byť plne legitímna a legálna záležitosť. Na Slovensku môžete mať taktiež schránkovú

firmu napríklad preto lebo ste mali normálnu firmu obuvnícku a prestali ste vykonávať

činnosť. Už máte schránkovú firmu."1

Centrálou schránkovej firmy je jej poštová adresa, teda schránka. Ich podstatou je, že

nevykonávajú žiadnu činnosť a sídlo spoločnosti je v daňovom raji. Síce nemá žiadnych

zamestnancov, no na čele spoločnosti je štatutár nazývaný ako biely kôň. Biely kôň je človek,

ktorý nie je skutočným majiteľom schránky, ale je to človek, ktorý riadi spoločnosť a

skutočný majiteľ mu za to platí. Konečného vlastníka spoločnosti sa dá len ťažko dopátrať.

1Filko, Martin, Večera s Havranom relácia RTVS, 10.02.2015

4

Obrázok č.1 Centrála schránkových firiem

1.1.1 Dôvody založenia schránkových firiem

Sú rôzne dôvody, prečo si ľudia zakladajú schránkové firmy no, preto môžu byť

legálneho, alebo nelegálneho charakteru:

Legálne: Schránku si môže založiť napríklad holdingová spoločnosť. Táto

spoločnosť vlastní akcie, alebo podiely v rôznych podnikoch. Dôvod prečo si tieto

spoločností zakladajú schránkové firmy je, že niektoré podnikajú v rôznych

krajinách, a týmto spôsobom si chcú zjednotiť svoje dane. Schránku si taktiež

môžu založiť aj jednotlivci, ktorí nechcú, aby sa vedelo o ich majetku.

5

Nelegálne: Tým horšími sú práve tieto nelegálne schránky. Dôvodom je, že perú

špinavé peniaze z nelegálnej činnosti, napríklad predaj drog. Ďalším dôvodom je

snaha zakryť skutočného vlastníka pri verejnom obstarávaní, kedy sa za týmito

firmami skrývajú osoby v konflikte záujmov. Niekedy to bývajú politici, alebo ľudia

im blízky.

1.1.2 Ako založiť schránkovú firmu

V dnešnej dobe na založenie schránkovej firmy nemusím ani opustiť Slovensko.

Existujú totiž dve možnosti ako si zaobstarať schránkovú firmu. V súčasnosti máme

spoločnosti, ktoré vám sprostredkujú kúpu už existujúcej schránkovej firmy. Druhou

možnosťou je oslovenie advokátskych kancelárii, ktoré vám založia schránkovú firmu v

daňovom raji. Skutočný majiteľ prakticky nemusí vycestovať ani za hranice, zaplatí len za

založenie.

1.1.3 Riadenie

Veľmi dôležitým človekom vo firme je riaditeľ. Väčšinou to býva človek z advokátskej

kancelárie, ktorá založila firmu. „ Advokátska kancelária robí pre majiteľa všetko. Dohliada aj

na to, aby majiteľ včas podal rôzne výkazy alebo daňové priznania."2 Majú plnú moc nad

schránkou, v ktorej sa zaväzuje, že uhradí každú škodu.

1.1.4 Výhody schránkových firiem

Jednou z najväčších výhod schránkových firiem je, že majú jednoduchú administráciu

oproti akciovým spoločnostiam. Táto spoločnosť musí každý rok zvolať valné zhromaždenie,

kde sa schvaľuje účtovná uzávierka, každé štyri roky sa konajú voľby do predstavenstva a ako

člen musíte spĺňať ďalšie rôzne formality. Z tohto pohľadu je schránková firma lacnejšia, a

oveľa jednoduchšia.

1.1.5 „ Pranie špinavých peňazí"

2Leontiev, Andrej, Ako vlastne funguje schránkové firmy? Aktuality.sk

6

Tento pojem sa so schránkovými firmami spája veľmi často. Pranie špinavých peňazí

je proces, pri ktorom sa peniaze nadobudnuté z nelegálnej trestnej činnosti zlegalizujú tak,

že ich investujú do legálnej aktivity. „Napríklad niekto obchoduje so zbraňami, tak si založí

schránku na Cypre, ktorá papierovo dodala do Sýrie napríklad výrobnú linku na detské

hračky, ale v skutočnosti to boli zbrane. Peniaze mu prídu na účet schránkovej firmy a aby

peniaze prepral, investuje ich do legálnej aktivity. Napríklad si za ne kúpi kancelársku budovu

v Bratislave. Keď budova produkuje tržby z nájomného, sú to už peniaze z legálnej činnosti."3

Obrázok č.2 "špinavé peniaze" môžu pochádzať aj z obchodu z drogami

1.2 Daňové raje

Podľa Pauličkovej „v princípe platí, že pod daňovým rajom rozumieme krajinu

(územie) so zvýhodneným colným, resp. daňovým režimom, ktorý dovoľuje daňovému

subjektu tam umiestňujúcemu svoj kapitál, nemalú finančnú úsporu."4 Väčšinou to sú malé

krajiny s nízkym počtom obyvateľov, no podávajú vysoké ekonomické výkony. Typickým

príkladom na offshore centrá bez poplatku sú Bahamy, Belize, Gibraltár, Bermudské

ostrovy a mnohé iné. Cez túto štruktúru sú k dispozícii investičné príležitosti po celom

3 Andrej Leontiev, Ako vlastne funguje schránkové firmy? Aktuality.sk 18.05.20154 Pauličková, Alena, Daňové úniky a daňové rejakoosobitnéfinančno-právne problémy. Medzinárodní a srovnávací právni revue 2005, roč.5, č.14, str.25-37

7

svete. Od subjektov sa nežiadajú daň zo zisku, daň z kapitálového výnosu, daň z pridanej

hodnoty, daň z nehnuteľnosti alebo daň z dedičstva. Tieto offshore centrá sú využívané za

účelom optimalizácie daní a ochrany majetku. Ochrana, anonymita a diskrétnosť je v

týchto krajinách stopercentne zaručená. Daňové raje však poskytujú aj ďalšie výhody a to

napríklad prísne obchodné a bankové tajomstvo, značný rozsah finančného sektora a

absencia dohôd o výmenách daňových informácii s inými štátmi.

1.2.1 Bankové tajomstvo

Bankové tajomstvo dodržiavajú všetky banky po celom svete. Rozdiel je v

podmienkach alebo okolnostiach, kedy je možné bankové tajomstvo prelomiť. V daňových

rajoch je bankové tajomstvo väčšinou nezrušiteľné. Banky alebo súdy neposkytujú žiadnu

súčinnosť pri prelomení bankového tajomstva. Hlavným záujmom je ochrana osobných

údajov klienta. Vysoké zabezpečenie osobných údajov je dôležitou súčasťou reputácie každej

banky . Ďalším lákadlom pre klientov je, že banky u nich nezisťujú totožnosť pri založení účtu

alebo pri rôznych finančných operáciách.

1.2.2 Rozdelenie

Offshore centrá je možné rozdeliť do dvoch skupín:

Offshore: malé štáty, alebo závislé územia, ktoré nezdaňujú príjmy alebo majetok.

Typickým príkladom na offshore sú Monako alebo Bahamy.

Onshore: to sú veľké štáty s vysokým zdanením, ktoré vyčlenia určité oblasti, v

ktorých je možnosť získať daňové úľavy, prázdniny alebo výnimky. Do tejto

skupiny patria napríklad Holandsko, Grécko, Írsko.

Daňové zvýhodnenia možno rozdeliť na dva druhy:

1. Onshorecompany- je spoločnosť, ktorá za presne stanovených daňových výhod,

úľav alebo prázdnin vyvíja svoju činnosť v určitej geografickej alebo ekonomickej

oblasti.

2. Offshorecompany- tieto spoločnosti môžu obchodovať so všetkými krajinami

sveta, okrem štátov, v ktorých boli založené.

1.2.3 Offshore krajiny mimo EÚ

8

Bahamy - Táto krajina je synonymom pre offshore daňový raj. Vo veľkej miere je

využívaný americkými spoločnosťami a fyzickými osobami. Obľúbenosť tejto krajiny je

predovšetkým hlavne kvôli stabilnému právnemu prostrediu, dobrej infraštruktúre služieb,

taktiež aj offshore bankovníctvu a finančníctvu. Bahamy prinášajú klasické výhody. Hlavným

prínosom je vysoký stupeň ochrany súkromia vlastníka a dostupnosť miestnych finančných

služieb. Úradujúcim jazykom je angličtina a menou zeme je bahamský dolár. Daň z príjmu

právnických osôb je 0%. Podmienky založenia sú, že sídlo spoločnosti sa musí nachádzať na

Bahamách. Obvykle je základný kapitál okolo 50 000 USD. Spoločnosti typu IBC

( medzinárodné spoločnosti) nemôžu predávať vlastné akcie verejnosti ani od nich získavať

finančné prostriedky.

Obrázok č.2 Štátna vlajka Bahám

Belize - Táto krajina nijak významne nevybočuje z ostatných karibských offshore

jurisdikcií. Zahraničných investorov láka na jednoduchú administratívu , na nulovú daň z

príjmu z tretích zemí a minimom verejne dostupných informácií. Sú taktiež veľmi prínosné v

roli offshore akcionárov pre zachovanie diskrétneho vlastníctva. Kvôli statusu offshore nie je

Belize vhodné zapájať do priamej obchodnej interakcie. Mena v tejto zemi je belizejský dolár

a úradným jazykom je angličtina. Výška základného imania je minimálne 50 000 USD.

Minimálny počet jednateľov spoločnosti (ITC) je jeden. Členovia správnej rady nemusia byť

obyvatelia Belize. Nie je povinnosť voliť tajomníka. Minimálny počet akcionárov je jeden.

Informácie o ňom nie sú zverejňované. Medzinárodné spoločnosti založení v Belize nesmú na

jeho území vlastniť ani obchodovať s nehnuteľnosťami. Ďalej nesmú podnikať v

poisťovníctve.

9

Seychelská republika - táto krajina patrí medzi mladé offshore jurisdikcie. Potrebná

legislatíva bola prijatá v roku 1994 a súčasné zákony ponúkajú komplexný, aktraktívny a

moderný prístup pre zakladanie a vedenie spoločností, bankovníctva, poisťovníctva alebo

vedenie podielových fondov. V praxi sú využívané najčastejšie spoločnosti zo seychelskej

republiky. Prinášajú v roli offshore akcionára vysokú ochranu súkromia. Seychelské

spoločnosti sú najčastejšie využívané európskymi spoločnosťami. Úradným jazykom je

angličtina, francúzština a kreolština. Úradnou menou je seychelská rupia. Základné imania v

tejto krajine môže byť 1 USD a maximálny je 100 000 USD. Jednateľ spoločnosti musí byť

minimálne jeden, môže ním byť fyzická aj právnická osoba akejkoľvek národnosti. Informácie

o jednateľovi nie sú verejne dostupné. Funkcia tajomník nie je zo zákona povinná ale často ju

spoločnosti využívajú. Ako v mnohých rajoch minimálny počet akcionárov je jeden. Taktiež o

ňom nie sú verejne dostupné informácie. Obchodné spoločnosti založené na Seychelách

nesmú obchodovať s rezidentmi alebo s vlastníkmi nehnuteľností. Taktiež nie je možné

podnikať v oblasti bankovníctva, poisťovníctva. V prípade porušenia vám bude zaistená

správa fondu a správa aktív, ktoré majú súvis s uvedenými oblasťami. Taktiež IBC nesmie

poskytovať svoje sídlo alebo predávať svoje akcie verejnosti.

1.2.4 Daňové raje v krajinách EÚ

Holandsko - je najstaršou jurisdikciu poskytujúci daňové výhody medzinárodným

spoločnostiam. Ako svoje globálne lebo európske sídlo využíva Holandsko veľké množstvo

korporácií ovládajúcich pobočky v ďalších krajinách. Táto krajina poskytuje stabilné právne

prostredie a tak tiež priaznivé prostredie pre holdingové spoločnosti. Tieto výhody sa oplatí

využívať hlavne veľkým spoločnostiam. Posledné roky táto krajina zavádza mimoriadne

náročnú reguláciu podnikania a náklady spojené s chodom spoločnosti sú veľmi vysoké. Aj

napriek tomu Holandsko zostane voľbou číslo jedna pre holdingové spoločnosti požadujúce

nekompromisný image. Úradným jazykom je holandčina. Platnou menou v krajine je euro.

Daň z príjmu pre právnické osoby sa pohybuje na úrovni 20 % a 25%. Najčastejšou formou

spoločnosti pre onshore podnikanie je Public limited company (NV), ktorá je obdobou

slovenskej akciovej spoločnosti a Private company with limited liability (BV), ktorá je

obdobou slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným. Sídlo tejto spoločnosti musí byť v

Holandsku. Jednou z najväčších výhod je že minimálna výška základného imania je 1 cent.

Zvyčajná výška základného imania je u typu BV 18 000 EUR a u spoločnosti NV sa jedná o 45

10

000 EUR. Minimálni počet jednateľov je jeden. Môže ním byť fyzická alebo právnická osoba

akejkoľvek národnosti. Pre získanie daňových úľav daňových úľav je vhodné aby spoločnosť

pôsobila ako holandský rezident a preto je lepšie aby tu väčšina jednateľov mala sídlo.

Onshore spoločnosť nesmie podnikať v oblasti bankovníctva, poisťovníctva , finančných

služieb alebo služieb súvisiacich so spotrebiteľskými úvermi.

Cyprus - Cyprus je v súčasnosti jednou z najatraktívnejších jurisdikcií pre umiestnenie

materských holdingových a obchodných spoločností pre prakticky každý obor podnikania.

Existuje veľa dôvodov prečo je tento stredomorský ostrov taký populárny. Prvým dôvodom

je veľmi priaznivý daňový systém umožňujúci realizovať niekoľko medzinárodných transakcií

bez negatívnych daňových dopadov. V porovnaní s väčšinou zemí OECD správni aparát Cypru

vyžadujú po miestnych spoločnostiach pomerne malý objem administratívnych úkonov.

Taktiež ponúka vlastníkom celkom vysokú mieru ochrany súkromia. V porovnaní s

najprestížnejšími jurisdikciami však Cyprus neposkytuje až tak silnú a dôveryhodnú image.

Obecne známou slabinou Cypru je od roku 2013 kríza v bankovom sektore. Hlavnou menou

je euro. Úradným jazykom je buď gréčtina alebo turečtina. Daň z príjmu právnických osôb je

12,5%. Najpoužívanejšou formou sú súkromné akciové spoločnosti, no môžu byť taktiež aj

verejné. Minimálne základné imanie je 1000 EUR ale výška základného imania je väčšinou

5000 EUR. Všetky onshore spoločnosti majú povinnosť platiť ročný poplatok 350 EUR.

Informácie o akcionároch sú verejne dostupné. Bez zvláštneho povolenia nie je možné

podnikať v oblasti bankovníctva, poisťovníctva alebo poskytovania finančných služieb

verejnosti.

1.2.5 OECD - Organisation for Economic Co-operation and Development

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj je medzivládna organizácia

tridsiatich piatich ekonomicky najrozvinutejších štátov sveta, ktoré prijali princípy

demokracie a trhovej ekonomiky. OECD vznikla v roku 1961 transformáciou Organizácie pre

európsku hospodársku spoluprácu. Slovensko sa stalo členom v roku 2000. Táto organizácia

koordinuje ekonomickú a sociálno-politickú spoluprácu členských štátov. Sprostredkúva

nové investície a presadzuje liberalizmus medzinárodného obchodu. Cieľom je napomáhať

štátom k ďalšiemu ekonomickému rozvoju. Hlavné orgány sú: rada ministrov, výkonný výbor,

sekretariát na čele s generálnym tajomníkom a niekoľko odborných komisií. Sídlo

11

sekretariátu sa nachádza v Paríži. S OECD spolupracuje Európska komisia, všetky členské

štáty EÚ a ďalších 70 štátov sveta.

Austrália Belgicko Česko Čile Dánsko

Estónsko Fínsko Francúzsko Grécko Holandsko

Island Írsko Izrael Japonsko Kanada

Kórejska

republika

Lotyšsko Luxembursko Maďarsko Mexiko

Nemecko Nový Zéland Nórsko Poľsko Portugalsko

Rakúsko Slovensko Slovinsko Španielsko Švajčiarsko

Švédsko Taliansko Turecko Spojené

kráľovstvo

Spojené štáty

Tabuľka č.1 Zoznam členských štátov OECD

2 Praktická časť

2.1 Štatistiky a porovnávanie

V mojej práci som sa rozhodol ako praktickú časť urobiť štatistiku. Cieľom tejto

štatistiky bude zistenie, koľko spoločností so slovenskými vlastníkmi sa nachádza v daňových

rajoch Európy ale aj mimo nej. Samozrejme musíme brať na vedomie fakt, že výsledky môjho

výskumu budú iba približne, pretože tieto informácie sú veľmi ťažko dostupné, pretože ako

sme sa mohli dozvedieť v teoretickej časti krajiny tipu daňových rajov dbajú na súkromie a

anonymitu vlastníkov. Ďalším cieľom bude porovnanie skutočnosti, v ktorých častiach sveta

je viacej spoločností vzhľadom na vybrané krajiny.

12

2.2 Počet slovenských spoločností v daňových rajoch mimo Európy.

Zvolili sme si 5 konkrétnych krajín. V tabuľke č. 2 sú určené konkrétny počet

spoločností v danom období.

Krajina 2014 2013 2012 2011 2010

Bahamy 13 15 7 4 5

Belize 114 117 96 75 51

Kajanske

ostrovy4 6 3 3 2

Panama 158 94 62 38 25

Seychelská

republika205 220 180 65 18

Zdroj:OECD

Tabuľka č.2 V tabuľke môžeme vidieť konkrétny počet spoločností v danom roku.

V období 2010 - 2011 môžeme vidieť stúpajúcu tendenciu. V tomto období sa

nachádza najviac spoločností v Belize. Celkový počet slovenských spoločností v týchto rajoch

vzrástla za toto obdobie o 83 %. Najviac spoločností vzniklo v Seychelskej republike,

konkrétne o 261%. Naopak úbytok sa zaznamenal na Bahamách, konkrétne o - 20%.

2011 - 2012 toto obdobie prinieslo taktiež stúpajúcu tendenciu. Jedinou výnimkou sú

Kajanské ostrovy kde sa počet oproti ruku 2011 nezmenil. Môžeme si ale všimnúť, že z

prvenstva najatraktívnejšej krajiny pre slovenské spoločnosti si Belize vymenilo miesto so

Seychelskou republikou.

2012 - 2013 Počet spoločností v týchto rajoch stále stúpa. Každá jedna krajina za toto

obdobie zaznamenala vzrast slovenských spoločností. Post krajiny, kde sa nachádza najviac

spoločností stále patrí Seychelskej republike.

2013 - 2014 Toto je prvé obdobie, ktoré zaznamenalo pokles spoločností v rajoch.

Jedinou výnimkou sa stala Panama, kde je slovenských spoločností zase o niečo viac. Pokles

alebo zastavenie zakladania spoločností so slovenskými vlastníkmi dávam za vinu sprísneniu

legislatívnych opatrení.

13

Za obdobie 2010 - 2014 sa počet slovenských spoločností v týchto rajoch mimo

Európy sa zväčšil o 389,1 %. Krajina s najväčším počtom slovenských spoločností sa stala

Seychelská republika kde vzrástol ich počet z 18 ( v roku 2010) až na 205 (v roku 2014).

Bahamy3%

Belize23%

Kajanske ostrovy1%

Panama32%

Seychelská repub-lika41%

Krajiny, v ktorých sa nachádzalo najviac slovenských spoločností v roku 2014

Graf č.1 Krajiny, v ktorých sa nachádzalo najviac slovenských spoločností v roku 2014

2.3 Počet slovenských spoločností v daňových rajoch v Európe.

V tejto kapitole si taktiež zvolíme 5 konkrétnych krajín v rámci Európskej únie. V

tabuľke č.3 môžeme vidieť počet slovenských spoločností v danej krajine.

Krajina 2014 2013 2012 2011 2010

Cyprus 750 755 767 600 535

Gibraltár 16 8 7 17 23

Holandsko 1154 1124 1110 1052 1050

Lichtenštajnsko 36 32 28 18 15

Luxembursko 393 354 392 344 318

Zdroj:OECD

Tabuľka č.3 Počet slovenských spoločností v daňových rajoch v Európskej únii

14

Ako už na prvý pohľad môžeme vidieť na porovnanie s daňovými rajmi mimo Európy,

v týchto sa nachádza oveľa viacej spoločností so slovenskými vlastníkmi a v daňových rajoch

mimo Európu. Dávam to za príčinu špeciálnemu zdanenie peňazí, ktoré ak chcete vyviesť

mimo Európsku úniu podliehajú špeciálnemu zdaneniu. Pre porovnanie v roku 2014 sa v

daňových rajoch mimo Európu nachádzalo 494 spoločností so slovenskými vlastníkmi.

Celkový počet spoločností v daňových rajoch Európy je 2349.

2010 - 2011 V tomto období môžeme sledovať zvýšenie spoločností v týchto

krajinách. Jedinou výnimkou je Gibraltár, kde sa počet znížil o 5 spoločností. Ako môžeme

vidieť v tabuľke č. 3 suverénne najviac spoločností sa nachádza v Holandsku. Za toto

obdobie vzrástol počet spoločností o 4, 63%. Gibraltár v tomto období zaznamenal úpadok o

26,08%

2011 - 2012 Nárast spoločností pokračuje vo všetkých krajinách, okrem Gibraltáru

kde pokračuje úpadok. Krajinou kde sa nachádza najviac našich spoločností je Naďalej

Holandsko. Najväčší vzrast za toto obdobie zaznamenal Cyprus, kde sa počet spoločností

zväčšil o 27,83%.

2012 - 2013 Stúpajúca tendencia sa už netýka všetkých krajín. Ako si môžeme

všimnúť v tabuľke č.2 rastúca tendencia je už iba v Holandsku a Lichtenštajnsku. Pravý opak

sa stal na Cypre a Luxembursku. Zaznamenávame tam pokles ale ne ide zasa až o taký veľký

pokles. V Holandsku sa aj v tomto období nachádza najviac spoločností so slovenskými

vlastníkmi.

2013 - 2014 V tomto období sa znova pribúdali slovenské spoločnosti. Jedinou

krajinou, v ktorej to bolo práve naopak bol Cyprus.

Za celé obdobie 2010 - 2014 sa zväčšil počet slovenských spoločností z pôvodného

počtu 1941 v roku 2010 na 2346 v roku 2014, čo je zväčšenie o 20,86%.

15

32%

1%

49%

2%17%

Počet spoločností v ďaňových rajoch EÚ za obdobie 2014

CyprusGibraltárHolandskoLichtenštajnskoLuxembursko

Graf č.2 V grafe vidíme ako boli percentuálne rozložené slovenské spoločnosti v daňových rajoch EÚ

Ako znázorňuje graf najobľúbenejšou " destináciou" pre spoločnosti Slovákov bolo

práve Holandsko. Podľa môjho názoru je hlavným dôvodom práve nízke základné imanie na

založenie spoločnosti. Druhou najobľúbenejšou "destináciou" bol Cyprus. Veľkou výhodou

pre konateľov je, že sa nachádza v EÚ a platí sa tam nízka daň z príjmu právnických osôb

iba12,5%.

Záver

V mojej práci som sa zameral na tému daňové raje a schránkové firmy. Najprv som

začal všeobecnými poznatkami a následne som sa pustil aj do konkrétnych vecí, napríklad

ako opis krajín, ktoré sú vnímané ako daňové raje. Počas spracovania mojej témy som sa

stretol s veľmi zaujímavými faktami a určite som si odniesol mnoho nových a užitočných

informácií. Počas písania práce som sa sústredil na vysvetlenie pojmov ako schránková firma,

16

čo to vlastne znamená, klady a zápory, pranie špinavých peňazí, taktiež som sa snažil čo

najlepšie objasniť aj pojem daňový raj.

Cieľom mojej práce bolo ľuďom objasniť mnohé pojmy spojené s touto témou,

pretože čoraz viacej sa tieto veci spomínajú. V praktickej časti som sa snažil zisť, ktoré

daňové raje preferujú Slováci. Z dostupných informácií, ktoré som mal môžem povedať, že

Slováci obľubujú daňové raje v Európe. Počas písania som sa stretol aj s nejakými ťažkosťami,

napríklad som bol prekvapený koľko málo odborný článkov som našiel na tému schránková

firma. Taktiež som našiel mnoho materiálov v českom jazyku, ale nakoľko mi český jazyk

problém nerobí, nepovažoval som to až za takú prekážku a šťastne sa mi podarilo dokončiť

prácu. Ako pozitívum tejto práce beriem to, že som sa popri nej naučil veľa nových pojmov a

tak som si rozšíril obzor v danej téme.

Resumé

Moja práca sa zaoberá témou daňových rajov a schránkových firiem. Práca, ktorú

som písal je rozdelená na dve časti. V prvej časti som sa zameral na vysvetlenie pojmu

schránková firma, jej stručnú charakteristiku. V ďalšom pokračovaní som objasňoval pojem

daňový raj, prečo sa takto nazývajú, a ich rozdelenie. V neskoršej fáze teoretickej časti práce

som sa zameriaval na konkrétne daňové raje a podmienky, ktoré ponúkajú pre

17

potencionálnych záujemcov. Pri výskume, ktorý som si zvolil, som sa zameriaval na

spoločnosti so slovenskými vlastníkmi mimo územia SR, ktoré sa práve nachádzajú v týchto

daňových rajoch. Výskum je rozdelený na dve časti a to na daňové raje mimo Európy a

daňové raje v EÚ. Ďalším bodom bolo zisťovanie, ktoré krajiny sú populárne medzi Slovákmi

a ktoré zasa naopak nie.

Summary

My work concerns with the topic of tax havens and mailbox business. The work is divided

into two parts. First part is focused on explanation of mailbox business and its

characteristics. I further clarified the term tax haven, its divisions and origin. The theoretical

part is also aimed on specific tax havens and conditions they offer for potential interested

person. The chosen research was targeted on corporations with Slovak owners outside the

area of Slovak republic, which are situated in tax havens. The research is divided into two

parts - tax havens outside Europe and tax havens in European Union. Countries which are

popular and which are not popular among Slovaks were also part of the research.

Zoznam použitej literatúry

Knihy:

1. PAULIČKOVÁ, Alena. Daňové úniky a daňové rajeakoosobitnéfinančno-právne problémy.

Mezinárodní a srovnávací právní revue. 2005, roč. 5, č. 14, s. 25-37. ISBN 1213-8770.

Internet:

Schránková firma:

18

http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii/595396-pozrite-sa-ako-funguju-

schrankove-firmy-u-nas-ucinny-zakon-chyba

https://www.aktuality.sk/clanok/450266/ako-vlastne-funguje-schrankova-firma-zalozit-si-ju-

je-lahke-stoji-asi-3-tisic-eur-rocne/

http://tv.sme.sk/v/31358/co-su-schrankove-firmy-a-ako-funguju.html#axzz4ghRQLmlI

Daňové raje:

http://www.companiessolutions.com/sk/co-su-offshore-spolocnosti-alebo-danove-raje/

Belize: https://www.akont.cz/nase-znalosti/prehled-jurisdikci/belize.html

Bahamy: https://www.akont.cz/nase-znalosti/prehled-jurisdikci/bahamy.html

Seychely: https://www.akont.cz/nase-znalosti/prehled-jurisdikci/seychely.html

Holandsko: https://www.akont.cz/nase-znalosti/prehled-jurisdikci/nizozemsko.html

Cyprus: https://www.akont.cz/nase-znalosti/prehled-jurisdikci/kypr.html

OECD:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Organiz%C3%A1cia_pre_hospod%C3%A1rsku_spolupr

%C3%A1cu_a_rozvoj

Obrázky:

http://www.statnevlajky.sk/bahamy

http://www.manmagazin.sk/na-slovensku-sa-s-drogami-obchoduje-viac-ako-si-len-myslite/

19