Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici

Kardiovaskulárne ochorenia

Dorota Bartková

3.C

2016/2017

Obsah

Úvod

1. Teoretická časť.............................................................................................................................5

1.1 Základné poznatky o najbežnejších kardiovaskulárnych ochoreniach.........................5

1.1.1 Príčina globálneho problému srdcovo-cievnych chorôb........................................5

1.1.2 Ateroskleróza a jej následky..................................................................................5

1.1.3 Vysoký krvný tlak (arteriálna hypertenzia).............................................................6

1.1.4 Ochorenia srdca (zápaly a zväčšenia).....................................................................7

1.1.5 Ochorenia ciev a žíl................................................................................................8

1.2 Poruchy srdcového rytmu – srdcové arytmie................................................................8

1.2.1 Rozdelenie srdcových arytmií podľa priebehu PSS................................................9

1.2.2 Sick sinus syndrom.................................................................................................9

1.2.3 Fibrilácie predsiení..............................................................................................10

1.2.4 Flutter predsiení..................................................................................................11

1.2.5 AV blokády (atrioventrikulárne prevodové poruchy)..........................................11

1.2.6 Komorové tachyarytmie......................................................................................11

1.2.7 Blokády pravého a ľavého Tawarovho ramienka.................................................12

1.3 Elektrokardiograf (EKG)...................................................................................................12

1.3.1 Výpočet frekvencie srdcovej činnosti..................................................................14

1.4 Operácie a prístroje odstraňujúce srdcové arytmie.....................................................14

1.4.1 Rádiofrekvenčná katétrová ablácia.....................................................................15

1.4.2 Loop recorder (EKG záznamník)...........................................................................15

1.4.3 Defibrilátor..........................................................................................................15

1.4.4 Kardiostimulátor.................................................................................................16

2. Praktická časť.............................................................................................................................17

2.1 Anketa...............................................................................................................................17

2.1.1 Otázky a odpovede.............................................................................................17

2.1.2 Vyhodnotenie dotazníka.....................................................................................22

2.2 Sympózium arytmológie v Olomouci 2016...................................................................22

2.3 Interview...........................................................................................................................24

Záver

Resumé

Zoznam použitej literatúry

Prílohy

Úvod

Slovensko sa v roku 2015 umiestnilo na prvej priečke výskytu a úmrtí na kardiovaskulárne choroby spomedzi krajín OECD. Niektoré zdroje uvádzajú až číslo približne 30 000 Slovákov ročne. Tieto alarmujúce údaje odkazujú na spoločenský problém, akým je podceňovanie prevencie proti týmto ochoreniam. Avšak otvárajú nové obzory a podporujú vznik novších a novších medicínskych technológií, ktoré vylepšujú kvalitu života ľudí s týmito ochoreniami. Práve tejto téme som sa rozhodla venovať vo svojej práci. Verím, že prevencia odkazujúca na zdravý životný štýl je cieľovej skupine môjho projektu známa, čo dokážem aj v pripravenej ankete. Z vlastnej zaujímavosti som sa rozhodla svoj projekt zamerať práve na liečbu kardiovaskulárnych ochorení a osobitnú kapitolu venujem srdcovým arytmiám. V praktickej časti budem pracovať so štatistikami týkajúcimi sa srdcových arytmií, ktoré boli prednesené na sympóziu arytmológie v Olomouci v roku 2016 a povedomie ľudí o kardiovaskulárnych chorobách a špeciálne o srdcových arytmiách budem skúmať pomocou ankety. Jednotlivé odpovede spracujem do grafov. Do mojej praktickej časti som zahrnula aj kapitolu interview, v ktorom sa dozviete veľa zaujímavých poznatkov od mojej starkej, ktorá podstúpila zákrok – rádiofrekvenčnú abláciu a rozhodla sa so svojimi skúsenosťami podeliť a sprostredkovať mi tak osobný pohľad na kardiovaskulárne ochorenia a ich ovplyvňovanie kvality života.

Chcela by som sa poďakovať pani profesorke Dvorskej za vedenie pri práci, mojej mame Denise Halajovej za motiváciu, pomoc pri práci a sprostredkovanie výsledkov sympózia arytmológie v Olomouci, mojej starkej Zuzane Bartkovej za pomoc pri praktickej časti a všetkým respondentom, ktorí venovali čas vyplneniu mojej ankety.

1. Teoretická časť

1.1 Základné poznatky o najbežnejších kardiovaskulárnych ochoreniach

Častou príčinou úmrtí Slovákov akejkoľvek vekovej skupiny su práve kardiovaskulárne ochorenia. Tento široký pojem obsiahne množstvo chorôb spojených so srdcovo-cievnym systémom. ,,Takmer 30-tisíc Slovákov zomrie ročne na srdcovo-cievne ochorenia. Zo správy OECD Health 2015 vyplýva, že spomedzi všetkých ochorení, na ktoré obyvatelia krajín OECD zomierajú, tvoria srdcovo-cievne ochorenia až jednu tretinu.“ [footnoteRef:1] Či už je to srdcový infarkt, zápaly alebo srdcové arytmie, čísla sú alarmujúce. [1: http://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1000663/1548019/Slovensko-ma-najvyssiu-mieru-umrtnosti-na-srdcove-ochorenia

]

1.1.1 Príčina globálneho problému srdcovo-cievnych chorôb

Kardiovaskulárne choroby sa často označujú ako civilizačné ochorenia. Sú rozšírené v celej populácii a priamo ohrozujú život človeka. Stali sa globálnym problémom, ktorý pramení v nesprávnom životnom štýle (stres, nezdravé jedlo, nedostatok pohybu, úžívanie návykových látok). Aj napriek veľkej osvete však ľudia stále siahajú po nezdravej strave a dávajú prednosť pohodlnosti pred svojím zdravím. V dnešnej dobe sa človek nedokáže vyhnúť všetkým rizikovým faktorom. Dokáže však obmedziť tie rizikové faktory, ktoré spôsobuje sám, ako napríklad fajčenie alebo nedostatok pohybu. Zmena životného štýlu prospieva celému organizmu.

1.1.2 Ateroskleróza a jej následky

Podstatou vzniku srdcovo-cievnych chorôb je neustále ukladanie cholesterolu a ďalších látok (napríklad triglyceridov) do tela. Tvoria tzv. neutrálne tuky, nazývané tiež TAG, tvoriace pevnú hmotu, ktorá sa ukladá na stenách tepien a po čase začne brániť prechodu krvi. Tento jav sa nazýva ateroskleróza. Vedie k znižovaniu priesvitu tepny až k úplnému uzatvoreniu, ktoré spôsobuje nedokrvenie orgánov živených danou cievou. Podľa toho, aký orgán je postihnutý, rozoznávame hneď niekoľko ochorení.

Srdcový infarkt (in. myokardu) býva zvyčajne spôsobený aterosklerózou a nedokrvením časti srdcového svalu. Vzniká náhle a jeho prejavy sú bolesť za hrudnou kosťou (stenokardie), potenie, závraty až odpadnutia (synkopy). Je dôležité, aby sa pacient čo najrýchlejšie dostavil na pohotovosť, ideálny čas je do tridsiatich minút od začiatku príznakov. Pri akútnom infarkte myokardu je dôležité, aby sa chorému čo najrýchlejšie podala prvá pomoc a obvnovil sa krvný tok. Existuje však aj tzv. nemý infakrt myokardu, ktorý sa väčšinou zistí pri bežnej zdravotnej prehliadke ako už prekonaný infarkt. Podobné príznaky ako infarkt myokardu má angina pectoris. Prejavuje sa pocitom tlaku až bolesti na hrudníku, ktorá vzniká tiež nedostatočným prekrvením srdca v dôsledku zúženia ciev. Stav, kedy dochádza k zhoršeniu prekrvenia srdca tiež nazývame ischemická choroba srdca (ICHS). Veľakrát sa s týmto stavom stretávame pri fyzickej námahe, pri ktorej telo požaduje viac kyslíka a väčšiu rýchlosť jeho dodania, aké sú reálne možnosti srdca pri aktuálnom priemere zúžených ciev. Pri nesprávnej liečbe anginy pectoris hrozí vznik akútneho infarktu myokardu.

Centrálna mozgová príhoda (porážka, mŕtvica) vzniká, ak dôjde k nedokrveniu tých tepien, ktoré vyživujú mozog. Dochádza k poškodeniu mozgových buniek. Najdôležitejšie sú prvé hodiny od vzniku mŕtvice. Medzi príznaky patria napríklad poruchy reči, hybnosti končatín (brnivý pocit v končatinách), poruchy zraku, pokles ústneho kútika, bolesť hlavy spojená so zvracaním, závraty a poruchy vedomia.

Existuje ešte mnoho akútnych chorôb, ktoré spôsobuje ateroskleróza. Pri nedokrvení akejkoľvek časti tela je dôležité ihneď vyhľadať lekársku pomoc.

Do osobitnej kategórie s podobnými následkami by sme mohli zaradiť pľúcnu embóliu, pri ktorej sa upcháva časť krvného riečišťa v pľúcach. Dôvodom je uvoľnenie zrazeniny. S embóliou viacerých miest v tele sa stretávame veľmi často a patrí medzi vážne pooperačné komplikácie.

1.1.3 Vysoký krvný tlak (arteriálna hypertenzia)

Vysoký krvný tlak zaraďujeme medzi najčastejšie ochorenia srdca. ,,Je to tlak krvi vyšší ako 140/90. Je to masovo rozšírené ochorenie, ktoré postihuje viac ako 25% dospelej populácie, niekedy sa hovorí aj o neinfekčnej epidémii. Hypertenzia nemá žiadne charakteristické príznaky - preto sa jej hovorí aj tichý vrah.“ [footnoteRef:2] Medzi rizikové faktory vzniku hypertenzie patrí stres, nadmerné pitie alkoholu a fajčenie, nadváha, nadmerná konzumácia soli, nedostatok pohybu. Na výskyt hypertenzie má veľký vplyv aj genetická predispozícia jedinca. O sekundárnej hypertenzii hovoríme v prípade, že je vysoký krvný tlak symptómom iného ochorenia (napr. neurologických porúch, ochorení žliaz z vnútorným vylučovaním, preeklampsie). Hypertenzia nemá žiadne špecifické príznaky, väčšinou je diagnostikovaná ako príčina poškodenia iných orgánov. V pokročilom štádiu sa objavujú bolesti hlavy, hrudníka, poruchy zraku. Zanedbanie starostlivosti môže viesť k vážnejším zdravotným problémom, niekedy až k infarktu. Často pri chronickej hypertenzii dochádza k hypertenznej kríze. Je charakteristická náhlym zvýšením tlaku až na 180/140 mm Hg (milimeter ortuťového stĺpca označovaný tiež ako Torr podľa J. E. Torricelliho). V tomto prípade je nutná odborná pomoc jednotky intenzívnej starostlivosti. Klasická liečba hypertenzie začína nefarmakologicky. Ak táto liečba neprinesie u pacienta pozitívne výsledky, začína sa liečiť farmakologicky. Zo začiatku ide o monoterapeutický spôsob liečby, avšak u niektorých pacientov je nutné začať liečbu užívaním niekoľkými druhmi antihypertenzív. Predchádza sa tak vzniku hypertenznej krízy. [2: http://www.kardioklub.biznisweb.sk/info/opisy-ochoreni/arterialna-hypertenzia/

]

1.1.4 Ochorenia srdca (zápaly a zväčšenia)

V dotazníku mojej praktickej časti som spomenula niektoré choroby srdca, ako napríklad zápaly a zväčšenia myokardu alebo celého srdca. Toto sú najčastejšie vyskytujúce sa ochorenia:

Endokarditída – zápal srdcových chlopní

Myokarditída – zápal srdcového svalu

Perikarditída – zápal osrdcovníka

Kardiomyopatia – zväčšovanie a strata funkcie myokardu (príčina rôznych porúch srdcového rytmu)

Kardiomegália – zväčšenie srdca (obyčajne vzniká v dôsledku hypertenzie)

1.1.5 Ochorenia ciev a žíl

Okrem už spomínanej aterosklerózy, ktorá zapríčiňuje mnoho akútnych ochorení, poznáme ešte mnoho ďalších kardiovaskulárnych problémov, ako napríklad známe kŕčové žily (varixy). Najbežnejšie sa vyskytujú na predkoleniach a spôsobujú bolesti prechádzajúce do kŕčov. Príčiny vzniku tohto ochorenia sú rôzne. Jednou z príčin je aj dedičný faktor, avšak najčastejšie sa v zdrojoch stretávame s príčinami ako obezita, zamestnanie, ktoré si vyžaduje dlhé státie, tehotenstvo. Najčastejšie táto choroba postihuje ženy od 45 rokov. Okrem ochorení veľkých ciev a žíl sa stretávame aj s ochorením vlásočníc, ktoré býva často podceňované. Dôsledky tohto ochorenia sú rôzne, od poškodenia obličiek až k poškodeniu zraku.

Existuje veľa kardiovaskulárnych chorôb. Príznaky, príčiny a dôsledky sú navzájom prepojené a 95% problému pramení práve zo zlej životosprávy. To, ako ľudia dbajú na prevenciu som skúmala v praktickej časti mojej práce.

1.2 Poruchy srdcového rytmu – srdcové arytmie

Poruchy srdcového rytmu (arytmie, dysrytmie) sú poruchami srdcovej frekvencie, rytmu, šírenia vzruchov v srdci prevodovým systémom alebo kombinácie týchto porúch. Arytmie môžeme deliť najrôznejšími spôsobmi. Podľa patogénnych mechanizmov, ktoré vedú k jednotlivým arytmiám (poruchy tvorby vzruchu, vedenia vzruchu, kombinované poruchy), podľa miest, kde arytmie vznikajú (sínusové, supraventrikulárne, komorové), podľa rýchlosti srdcovej činnosti (tachykardie – tachyarytmie, bradykardie – bradyarytmie), podľa klinickej závažnosti (malígne, benígne) a podľa mnohých ďalších aspektov, ktoré arytmie delia rôznymi komplikovanými spôsobmi.

Bradykardia – spomalený rytmus srdca (srdcová frekvencia je nižšia ako 50 úderov za minútu)

Tachykardia – zrýchlený rytmus srdca (srdcová frekvencia je vyššia ako 90 úderov za minútu)

Fibrilácia – rýchle a nepravidelné sťahy myokardu

Bežne sa stretávame s fibriláciou predsiení a fibriláciou komôr, ktorá môže zapríčiniť úplnú zástavu srdca (asystólia).

Extrasystólia (ektopický, predčasný sťah) - ,,vzruch vznikajúci predčasne v srdcovom cykle v predsieňach, oblasti AV junkcie (AV uzla spolu s Hisovým zväzkom) alebo v komorách. Ektopický sťah je definovaný ako sťah, ktorý vzniká skôr, ako bol očakávaný ďalší normálne časovaný sťah.“ [footnoteRef:3] [3: BENNET D. H.: Srdeční arytmie. Praha: Grada publishing, a.s., 2014, str. 26

]

1.2.1 Rozdelenie srdcových arytmií podľa priebehu prevodového systému srdca (PSS)

Prevodový systém srdca je systém, ktorý riadi činnosť srdca, sťahy myokardu (systolu, diastolu). S pomocou fonendoskopu tieto striedajúce sa sťahy počujeme ako srdcové ozvy. Činnosť srdca podmieňuje činnosť svalu myokardu, ktorého bunky (kardiomyocyty) dokážu generovať elektrické napätie. Tak sval vytvára elektrický vzruch vznikajúci v SA (sinoatriálnom) uzle. Tieto vzruchy sa šíria cez pravú a ľavú predsieň do AV (atrioventrikulárneho) uzla. V tomto mieste je umožnené, aby vzruch pokračoval z predsiene do komory a spája sa tu svalovina predsiení a komôr. Z AV uzla vzruch ďalej pokračuje Hissovým zväzkom, ktorý sa delí na pravé a ľavé Tawarovo ramienko. Tie vzruchy vedú pozdĺž komorového septa až k hrotu srdca. Tam sa oddeľujú a vzruchy sú ďalej vedené naspäť k predsieňam Purkyňovými vláknami.

V každom mieste, ktorým vzruch prechádza sa môžu objavovať komplikácie a poruchy ako napríklad spomalenie alebo blokáda týchto vzruchov (vĺn). Vtedy svalovina srdca nepracuje správne, čo môže spôsobiť veľa komplikácií. Toto sú najčastejšie a najzaujímavejšie vznikajúce ochorenia rozdelené podľa miesta vzniku v postupnosti prevodového systému srdca.

1.2.2 Sick sinus syndrom

O sick sinus syndrome hovoríme ako o poruche funkcie sinusového uzla, resp. o poruche prenosu vzruchov z SA uzla do predsiení. Najčastejšie sa prejavuje sinusovou bradykardiou. Môžeme sa stretnúť aj so sinus arrestom alebo SA blokádou. Ak dôjde k úplnej disfunkcii, ktorá by bola sprevádzaná presynkopami, záchvatmi, palpitáciami (búšením srdca) až úplným odpadnutím, je potrebná implantácia kardiostimulátora. Sick sinus syndrom sa najčastejšie vyskytuje u starších osôb, avšak môže sa objaviť aj v mladom veku. Príznaky sa opakujú viackrát denne. Príčiny vzniku sú rôzne, často súvisia a sú prepojené s ďalšími poruchami srdcového rytmu. V niektorých prípadoch boli príčinami napríklad aj myokarditída, kardiochirurgický výkon, kardiomyopatia, intoxikácia a mnohé iné. Pri podozrení na sick sinus syndrom diagnostika spočíva v dlhom monitorovaní prostredníctvom EKG. Ak príznaky prichádzajú len zriedkavo, je nutné použiť loop recorder (implantovaný prístroj, ktorý monitoruje činnosť srdca). Liečba spočíva v kardiostimulácii. Antiarytmiká zhoršujú činnosť sinusového uzla. Pri sick sinus syndrome pozorujeme aj bradykardicko-tachykardický syndróm, ktorý sa vyznačuje striedaním tachykardie a bradykardie hneď v niekoľkých miestach. ,,U bradykardicko-tachykardického syndrómu je vysoké riziko systémovej embolizácie. Je indikovaná chronická antikoagulačná liečba.“ [footnoteRef:4] [4: BENNET D. H.: Srdeční arytmie. Praha: Grada publishing, a.s., 2014, str. 180

]

1.2.3 Fibrilácie predsiení

Fibrilácia predsiení je najčastejšou srdcovou arytmiou a má mnoho príčin, medzi ktoré zaraďujeme vysoký tlak, akútny infarkt myokardu, kardiomyopatiu, vady srdcových chlopní alebo nadmerné požívanie alkoholu. Riziko vzniku fibrilácie narastá s vekom a recidívy sú aj po liečbe veľmi časté. Liečba je náročná a indiviuálna, stanovená presne podľa klinických príznakov jednotlivého pacienta, jeho veku, ďalších problémov spojených so srdcovými arytmiami a tak ďalej. Práve týmto sa lekári snažia predísť recidíve a tým zlepšiť kvalitu života pacienta aj po ukončení liečby. Elektrická sieňová aktivita je chaotická a nepravideľná. Fibrilácia predsiení dostáva niekedy pomenovanie absolutná (úplná) arytmia, pretože AV uzol nedokáže previesť všetky vzruchy do komôr (niektoré vynechá alebo prenesie len časť), tým pádom nastáva súčasne nepravidelnosť komorového rytmu. Medzi najčastejšie príčiny patrí poškodenie myokardu, avšak v mnohých prípadoch je fibrilácia idiopatická. Príčiny však nemusia byť vždy kardiálne. Medzi nekardiálne patria napríklad aj hrudná infekcia, pľúcny tumor, embólia, obezita, vzácna genetická predispozícia a mnoho ďaších. Podľa dĺžky trvania fibrilácie ju môžeme rozdeliť na paroxyzmálnu (spontánne končí obvykle do 2-7 dní), perzistujúcu (trvajúcu dlhšie než 7 dní), permanentnú (trvá dlhšie než 1 rok). Pri liečbe je tiež dôležité predchádzať systémovej embolizácii, pretože sa v ľavom ušku veľmi často vytvára stáza (nahromadenie krvi). Najbežnejšie sa ako perorálna antikoagulácia využíva liek warfarin.

1.2.4 Flutter predsiení

Flutter predsiení má veľmi podobné príčiny ako fibrilácia predsiení, v mnohých prípadoch je idiopatický. Zvýšený výskyt flutteru je pozorovaný u vytrvalostných športovcov. Arytmia je spôsobená stálym krúžením vzruchu v pravej predsieni. Liečba zahŕňa kardioverziu (jednosmerný výboj s nízkou energiou) a katétrovú abláciu (označovaná ako najúčinnejšia aj najvhodnejšia liečba flutteru, pri ktorej sa aplikuje rádiofrekvenčná energia do miesta, ktoré sa nachádza v spojení dolnej dutej žily a zadnej časti trikuspidálnej chlopne) a zväčša je veľmi opatrná, pretože v niektorých prípadoch môže vyvolať ďalšie alebo iné arytmie ako napríklad fibriláciu predsiení. Antiarytmiká nie sú v tomto prípade primárne preferované, pretože môžu spôsobovať veľa komplikácií ako napríklad zvýšenie komorovej frekvencie.

1.2.5 Atrioventrikulárne (AV) blokády (atrioventrikulárne prevodové poruchy)

AV blokády rozdeľujeme na I. (opozdené vedenie vzruchu z predsiení na komory), II. (občasná porucha vedenia, ktorá sa ďalej rozdeľuje na Mobitz I a Mobitz II), III. (úplná blokáda vedenia). Príčiny blokád sú rôzne, napríklad infarkt myokardu, vady aortovej chlopne, vrodené poruchy alebo poruchy spôsobené kardiochirurgickými výkonmi. AV blokády I., Mobitz I sa často objavujú u mladých ľudí najmä v spánku. Obvykle ich označujeme ako asymptomatické. Sú benígne a sú spôsobené zvýšeným tonom vagu (nervus vagus, kt. dokáže u malých detí spôsobiť až zástavu srdca alebo napr. pri snívaní a pod.). AV blokáda vyššieho stupňa spôsobuje únavu, v niektorých prípadoch až náhlu smrť (zlyhanie srdca). Medzi príčiny zaraďujeme napríklad infarkt myokardu, vady v chlopni aorty, záškrt, reumatickú horúčku, zápaly, nádory, syfilis, vrodené poruchy a tak ďalej. Účinnou liečbou je kardiostimulácia.

1.2.6 Komorové tachyarytmie

Komorové tachykardie sú veľmi rozsiahlym problémom a môžeme ich rozdeliť hneď do niekoľkých častí so zložitou problematikou. Preto som sa rozhodla priblížiť ich čitateľom mojej práce len veľmi okrajovo.

Komorové tachykardie sú definované štyrmi a viacerými ektopickými komorovými sťahmi, ktoré nasledujú bezprostredne jeden po druhom. Najčastejšie vznikajú pri akútnom infarkte myokardu a pri poškodení srdcového svalu. V mnohých prípadoch sa aj po ukončení liečby objavuje recidíva. Komorové tachykardie rozdeľujeme na monomorfné a polymorfné.

Monomorfné komorové tachykardie sú charakteristické rýchlymi za sebou idúcimi sťahmi rovnakého tvaru, preto na EKG pozorujeme pravidelný rytmus a rozšírené komplexy QRS. Pre ukončenie tachykardie je potrebné vykonať kardioverziu (v prípade, ak tachykardia spôsobí hypotenziu až asystóliu alebo podať antiarytmiká (najčastejšie lidokain). Účinným riešením je tiež kardiostimulácia.

,,Polymorfná komorová tachykardia je charakterizovaná opakovanými postupnými zmenami v smere a amplitúde komorových komplexov (QRS).“ [footnoteRef:5] Pri problematike polymorfných komorových tachykardiách sa stretávame s mnohými druhmi ako napríklad tachykardia ,,torsade de pointes“, Brugadov syndróm a ďalšie. [5: BENNET D. H.: Srdeční arytmie. Praha: Grada publishing, a.s., 2014, str. 135

]

1.2.7 Blokády pravého a ľavého Tawarovho ramienka

Táto blokáda býva tiež označovaná ako blokáda pod AV uzlom alebo infranodálna blokáda, ktorá je spôsobená postihnutím Tawarovych ramienok. Blokády ramienok priamo ovplyvňujú AV blokády, určujú jej stupne a liečba je určená priamo na komplikácie, ktoré blokády ramienok spôsobia (infarkt myokardu, atrioventrikulárne blokády III. stupňa). Blokáda pravého Tawarovho ramienka signalizuje chorobu pravej časti srdca, blokáda ľavého opäť ukazuje problém v ľavej časti.

1.3 Elektrokardiograf (EKG)

EKG je prístroj, ktorý slúži ako lekárska pomôcka k diagnostike porúch srdcového rytmu. Tento prístroj zaznamenáva kontrakcie myokardu, ktoré sú spojené s elektrickými zmenami nazývanými depolarizácie. Tieto zmeny dokážeme zaznamenávať elektródami priloženými na povrch tela. EKG krivka zaznamenáva aktivitu prevodového systému srdca a prepisuje ju na papier rovnomernou rýchlosťou 25 mm/s (štandardná rýchlosť posunu). V modernej dobe sú k dispozícii digitálne prístroje, ktoré prenášajú krivku do počítača alebo ju sami vyhodnotia. Získaný záznam sa nazýva elektrokardiogram a tento termín prvýkrát použil britský fyziológ A.D. Waller. Najprv skúmal srdcovú činnosť svojho psa a neskôr v roku 1887 publikoval prvý elektrokardiogram človeka. EKG ako ho poznáme dnes v roku 1903 prvýkrát zostrojil holandský lekár W. Einthoven, nositeľ Nobelovej ceny.

Elektrický signál srdca je zaznamenávaný desiatimi elektródami na povrchu tela. Štyri z nich sú pripevnené ku končatinám a 6 elektród je umiestnených na prednej strane hrudníka. Tieto jednotlivé eletródy zaznamenávajú činnosť srdca z rôznych pozícii a výsledný elektrický obraz srdca na nazýva zvod. Dnešné EKG je dvanásťzvodové. Každý zvod sprostredkuje iný pohľad na srdcovú aktivitu, a teda pozorujeme iný EKG obraz. 6 zvodov, ktoré zaznamenávajú signály z elektród pripevnených ku končatinám snímajú nasledovne: ,,Zvody I, II, aVL snímajú elektrické potenciály z ľavého povrchu srdca, zvody III a aVF zo spodnej steny a aVR z pravej predsiene.“ [footnoteRef:6] Srdcovú aktivitu sníma tiež hrudníkových zvodov. Zvody V1 a V2 sledujú aktivity pravej predsiene, V3 a V4 zaznamenávajú aktivity IVS (interventrikulárneho septa) a V5 a V6 sledujú aktivity ľavej komory. [6: HAMPTON J. R.: EKG stručně, jasně, přehnedně. Praha: Grada publishing, a.s., 2013, str. 17

]

Obrázok č. 2 – Umiestnenie hrudníkových zvodov

Obrázok č. 1 – končatinové a hrudníkové zvody

Normálny srdcový rytmus, ktorého vzruchy začínajú v SA uzle sa nazýva sínusový rytmus. Podľa normálnej EKG krivky vieme pomenovať jednotlivé vlny.

P – kontrakcie predsiení

QRS komplex – depolarizácia komôr

T – repolarizácia komôr

U – pôvod nejasný, nie je viditeľná u všetkých ľudí, pravdepodobne zachytáva depolarizáciu Purkyňovych vláken

viditeľná u všetkýc

Obrázok č. 3 – jednotlivé vlny EKG

1.3.1 Výpočet frekvencie srdcovej činnosti

Pri štandardnej rýchlosti posunu 25 mm/s a štandardnej veľkosti štvorčekov môžeme vychádzať z údajov, že každý veľký štvorec (5mm) predstavuje 0,2s a každý malý štvorček predstavuje 0,04s. Frekvenciu srdcovej činnosti vypočítame ako počet veľkých štvorcov (vzdialenosť medzi QRS systémami), ktoré vynásobíme číslom 0,2. Číslo 60 vydelíme danou hodnotou a dostaneme výsledok – srdcovú frekvenciu za minútu. Takto môžeme vypočítať trvanie akéhokoľvek úseku a zistiť prípadné komplikácie porovnaním s prirodzeným rytmom, diagnostikovať srdcové vady.

1.4 Operácie a prístroje odstraňujúce srdcové arytmie

V modernej dobe existuje veľa prístrojov, ktoré odstraňujú poruchy srdcového rytmu. Implantujú sa do tela za účelom zmierniť alebo odstrániť tieto poruchy. Okrem implantácie prístrojov sa vykonávajú denne desiatky operačných výkonov liečiacich srdcové arytmie.

Tieto zákroky sa vykonávajú v kardiologických centrách. Na Slovensku sú najznámejšie NÚSCH (Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave), SÚSCCH (Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici) a VÚSCH (Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Košiciach). Vo svojej práci popisujem niektoré zaujímavé a časté výkony.

1.4.1 Rádiofrekvenčná katétrová ablácia

Katétrová ablácia vo všeobecnosti je liečba, ktorá odstraňuje kritické oblasti vzniku a priebehu arytmie. V modernej medicíne sa najčastejšie využíva rádiofrekvenčná ablácia, pri ktorej je tkanivo ohriate na teplotu minimálne 48. V podstate sa toto miesto ničí teplom za pomoci špeciálnych katétrov vedených z rôznych miest v tele (najčastejšie cez femorálnu žilu alebo tepnu). ,,Efekt ablácie je väčšinou trvalý, avšak v niektorých prípadoch môžeme pozorovať zotavenie tkaniva obvykle do niekoľkých minút po ukončení ablácie. Z tohto dôvodu sa na väčšine pracovísk čaká 20 – 30 minút po poslednej ablácii a testuje sa, či k zotaveniu tkaniva nedošlo.“ [footnoteRef:7] [7: EISENBERGER M.- BULAVA A.- FIALA M.: Základy srdeční elektrofyziologie a katétrových ablací. Praha: Grada publishing, a.s., 2012, str. 75]

Menej často sa používa kryotermia. Je to zákrok podobný rádiofrekvenčnej ablácii, avšak pri tomto prípade na problémové miesto pôsobíme chladom. Na Slovensku je táto metóda nová.

1.4.2 Loop recorder (EKG záznamník)

EKG záznmníky sú určené na domáce pozorovanie zdravotného stavu. Pri podozrení na arytmiu môže pacient jedným dotykom zapnúť nahrávanie a pomocou nahratého elektrokardiogramu urýchli diagnostiku ochorenia, pokiaľ sú arytmie krátkotrvajúce a menej časté. Prvý implantovateľný EKG záznamník má názov Reveal plus od firmy Medtronic a pomáha určovať diagnózu pacientov s nejasnou príčinou ťažkostí. Implantuje sa v oblasti medzi 1.- 4. rebrom. Trvácnosť v tele je od niekoľkých mesiacov do troch rokov, prístroj dokáže neustále zaznamenávať EKG až 6 mesiacov.

1.4.3 Defibrilátor

Defibrilátor je prístroj používaný pri poruchách srdcového rytmu. Poznáme veľa druhov defibrilátorov. Pri kardiologických výkonoch sa do tela implantuje kardioverter defibrilátor (ICD).

Implantabilný kardioverter defibrilátor (ICD) je špeciálny kovový strojček, ktorý neustále sleduje činnosť srdca a v prípade vzniku poruchy rytmu je schopný elektrickým zásahom poruchu ukončiť. Podľa typu arytmie zasahuje výbojom alebo sériou elekrických impulzov, ktoré môže pacient pociťovať ako chvíľkovú bolesť v oblasti srdca. ICD majú aj funkciu kardiostimulátora, čo znamená že v prípade vážneho spomalenia srdcovej frekvencie dokáže stimulovať myokard, a tým dosiahnuť pravidelnú činnosť srdca. Skladá sa zo strojčeka (minipočítač) a elektródy (káblik, ktorý spája srdce so strojčekom). Elektróda sa zavádza cez podkľúčnu žilu priamo do srdca.

1.4.4 Kardiostimulátor (pacemaker, srdcový strojček)

Koncom päťdesiatych rokov bol prvýkrát úspešne implantovaný kardiostimulátor. Odvtedy tento vynález priniesol úžitok miliónom ľudí. Každý kardiostimulátor sa skladá z dvoch hlavných častí: vlastný kardiostimulátor (batéria, elektrické obvody) a systém elektród prevádzajúcich elektrické vlny a impulzy priamo do srdca. Bradykardia (pomalá aktivita srdca) býva najčastejším dôvodom implantácie.

Existujú rôzne typy kardiostimulátorov: jednodutinové (s jednou elektródou v pravej predsieni alebo v pravej komore), dvojdutinové (s jednou elektródou v pravej predsieni a s druhou v pravej komore). Niektoré môžu mať až tri elektródy, pričom tretia stimuluje ľavú komoru. Implantácia trvá priemerne 1-2 hodiny. Väčšina pacientov absolvuje túto procedúru pri vedomí. Miesto, kde sa umiestni kardiostimulátor je lokálne znecitlivené.

Po implantácii kardiiostimulátora sa človek môže postupne vracať k svojim normálnym aktivitám, avšak lekári odporúčajú vyhýbať sa namáhavým športom a opakovanej fyzickej záťaži. Pacient môže používať všetky elektrospotrebiče v dobrom stave, avšak mal by sa vyhýbať držaniu silných magnetov v oblasti kardiostimulátora. Mobilné telefóny je vhodné používať na opačnej strane vo vzdialenosti minimálne 20 cm od miesta kardiostimulátora a na letiskách je nutné sa preukázať identifikačnou kartou.

2. Praktická časť

Moju vlastnú prácu som rozdelila na tri časti. V prvej som pracovala na ankete, ktorá sa týkala srdcovo-cievnych chorôb vo všeobecnosti. V ďalšej časti som vytvorila grafy zo štatistiky publikovanej na sympóziu arytmológie v Olomouci v roku 2016 a tretiu časť som spracovala ako interview s mojou starkou, ktorá 22 rokov trpela tachykardiami a podstúpila rádiofrekvenčnú katétrovú abláciu. Mojim cieľom bolo zozbieranie čo najväčšieho počtu faktov a zaujímavostí z oblasti kardiovaskulárnych chorôb, povedomie ľudí o nich a osobnú výpoveď, ktorá potvrdzuje, že moderná liečba kardiovaskulárnych chorôb zvyšuje kvalitu života pacienta.

2.1 Anketa

Anketu som vytvorila pomocou internetového portálu www.survio.com/sk a zdieľala na internete. Prvé dve otázky sa týkali pohlavia a veku respondentov. Celkom na moju anketu odpovedalo 77 ľudí (46 žien a 31 mužov) rôznych vekových skupín. Najväčšie percentuálne zastúpenie 59.7% dosiahla veková skupina 18-30 rokov. Zvyšné vekové skupiny vyplnili môj dotazník v nasledovnom percentuálnom zastúpení: 27,3% - maloletí, 9,1% - 30-50 rokov, 3,9% - starší ako 50 rokov.

2.1.1 Otázky a odpovede

3. Máte v rodine niekoho, kto trpí kardiovaskulárnym ochorením alebo podľahol kardiovaskulárnemu ochoreniu?

Keďže kardiovaskulárne ochorenia sa v modernej dobe veľmi často vyskytujú, výsledok ma vôbec neprekvapil. Je však veľmi dôležité dbať na prevenciu a prehodnotiť svoj životný štýl. Tejto problematike som sa venovala v ďalších otázkach.

Graf č. 1 – výskyt kardiovaskulárnych chorôb v rodine

4. S akými kardiovaskulárnymi ochoreniami sa bežnom živote stretávate?

Graf č.2 – vedomosti o jednotlivých kardiovaskulárnych ochoreniach

· Kardiomegália (zväčšenie srdca)

· Iné (srdcová arytmia)

5. Stretli ste sa už niekedy s náhlym búšením srdca?

Občasné rýchle búšenie srdca môže znamenať prvé príznaky srdcovej arytmie. Mnoho ľudí o nej nevie a pripisuje to obyčajnému búšeniu srdca. Takáto nesledovaná arytmia môže rokmi zhoršovať svoj priebeh a spôsobiť akútny infarkt myokardu alebo iné ochorenia.

Graf č.3 – Výskyt náhleho búšenia srdca

6. Máte alebo ste mali v minulosti problémy so zvýšenou hladinou cholesterolu?

7. Máte v rodine niekoho so zvýšenou hladinou cholesterolu?

Grafy č. 4,5 – výskyt zvýšeného cholesterolu u respondentov a v ich rodinách

Problémy so zvýšeným cholesterolom sú veľmi časté u akejkoľvek vekovej kategórii. Výsledky zodpovedania otázok týkajúcich sa zvýšeného cholesterolu boli preto očakávané. Je dôležité myslieť na prevenciu a v prípade zvýšenia cholesterolu je potrebné vykonať všetky opatrenia, aby sa hladina vrátila späť do normálnych hodnôt.

8. Stretli ste sa už s pojmom ,,srdcové arytmie“ (nepravidelnosť srdcového rytmu)?

Keďže téma srdcových arytmii je v poslednom čase čím ďalej tým viac spomínaná aj v médiách, pri tejto otázke bol daný výsledok odpovedí očakávaný.

9. Počuli ste už niekedy o nových metódach

liečby srdcových arytmii a stretli ste sa už

niekedy s pojmami kardiostimulátor alebo defibrilátor?

Grafy č. 6,7 – Srdcové arytmie a ich liečba v povedomí ľudí

10. Viete, čo znamenajú skratky SÚSCCH a NÚSCH?

Ak porovnám otázku, v ktorej som sa pýtala respondentov na občasné náhle búšenie srdca s otázkou, či respondenti vedia o kardiologických centrách skrátne SÚSCCH v Banskej Bystrici a NÚSCH v Bratislave, veľa ľudí s možnými predispozíciami kardiologických ochorení nepozná kardiologické centrá, ktoré pacientovi primárne podajú najlepšiu možnú starostlivosť a pri akútnej nutnosti výkonu pomôžu pacientovi rýchlejšie minimálne o čas prevozu z klasickej nemocnice do tohoto zariadenia.

Graf č. 8 – Skratky kardiologických centier

11. Myslíte si, že pacemaker (srdcový strojček) môže pomôcť pacientom a zlepšiť ich kvalitu života?

V odpovedi na túto otázku žiadny respondent neodpovedal nesúhlasne k výroku, že pacemaker pomáha zlepšiť kvalitu života pacientov, avšak 7,8% respondentov nepozná tento prístroj.

Graf č. 9 – Vedomosti respondentov o význame srdcového strojčeka

12. Viete, čo je to EKG (elektrokardiografia) a na čo tento prístroj slúži?

13. Podstúpili ste už niekedy vyšetrenie pomocou EKG?

Otázkou č. 12 v mojej ankete som sledovala vedomosti respondentov o EKG prístroji. EKG je jedna z najbežnejších a najpoužívanejších diagnotických pomôcok v medicíne.

Na základe toho som v otázke č. 13 zisťovala počet respondentov, ktorý už toto vyšetrenie absolvovali.

Grafy č. 10, 11 - Elektrokardiografia

14. Mnohí ľudia s problémami s krvným tlakom vlastnia prístroj na meranie krvného tlaku a pravidelne si ho merajú. Vlastníte vy alebo vaši blízki doma prístroj na meranie krvného tlaku?

Veľa ľudí trpiacich problémami s krvným tlakom (vačšinou hypertenziou) doma vlastní tlakomer. Existuje veľa rôznych druhov tlakomerov, ktoré pacientom pomáhajú kontrolovať svoj zdravotný stav z pohodlia domova.

Graf č. 12 – Domáci tlakomer

15. Dbáte na zdravie Vášho srdca a ciev? Zaoberáte sa prevenciou proti vzniku kardiovaskulárnych ochorení?

V odpovediach na poslednú otázku mojej ankety som zaznamenala aj odpovede, že zdravotný stav respondentov nezaujíma. Najviac respondentov (50%) odpovedalo, že ich problematika prevencie zaujíma, avšak nič pre svoje zdravé telo nerobia. Naopak ak respondent odpovedal ,,Áno“ (dodržuje preventívne opatrenia proti vzniku kardiovaskulárnych ochorení), mohol vypísať tie aktivity, ktoré odkazujú na jeho zdravý životný štýl a dodržiavanie spomínaných preventívnych opatrení. Ako dodržiavajú zdravý životný štýl moji respondenti, odpovedali nasledovne: nefajčím (po 34 rokoch som prestala fajčiť), cvičím (strážim si telesnú hmotnosť), snažím sa vyhýbať stresu, menej solím jedlá, robím očisty organizmu, užívam vitamíny, športujem (jazdím na bicykli, behávam), som vegetarián, chodím na pravidelné lekárske prehliadky.

Graf č. 13 – Prevencia proti vzniku kardiovaskulárneho ochorenia

2.1.2 Vyhodnotenie dotazníka

Podľa odpovedí 77 respondentov na moje otázky usudzujem, že ľudia v mojom okolí majú dostatočnú vedomosť o srdcovo-cievnych ochoreniach. Prevenciu však treba stále rozvíjať a podporovať. Ak podľa najnovších prieskumov približne tretina Slovákov trpí alebo má predispozície trpieť kardiovaskulárnym ochorením, je potrebné informovať ľudí o tomto fakte, o príznakoch, prevencii a liečbe kardiovaskulárnych ochorení.

2.2 Sypózium arytmológie v Olomouci 2016

Každý rok sa organizuje sympózium arytmológie. Prezentujú sa na ňom rôzne nové metódy liečby a dôležité údaje za posledný rok. Tie sa porovnávajú s výsledkami minulých rokov. Štatisticky sú vytvorené tabuľky a grafy, ktoré v číslach udávajú napríklad počet jednotlivých zákrokov v jednotlivých kardiologických centrách a podobne. Rozhodla som sa najdôležitejšie výsledky zosumarizovať a zaradiť do svojej práce.

2.3 Interview

Graf č. 14 – Počet výkonov v jednotlivých kardiologických centrách (2012 – 2015)

Na tomto grafe môžeme pozorovať počet výkonov po dobu 4 rokov. Rastúcu tendenciu dosahuje kardiologické centrum SÚSCCH a DKC (Detské kardiocentrum). Najviac prvenstiev v počte výkonov v priebehu 4 rokov dosahuje kardiologické centrum VÚSCH. Najviac výkonov (472) prebehlo práve v tomto centre v roku 2013.

AVNRT – Atrioventrikulárna reentry nodálna tachykardia (predsieňovo-komorová tachykardia)

AFL – Ablácia fluttra predsiení

IPV – Izolácia pľúcnych žíl pri fibriláciách predsiení

AT – predsieňová tachykardia

Graf č. 15 – Spektrum výkonov v roku 2015

Na tomto grafe môžeme pozorovať mieru jednotlivých výkonov v kardiologických centrách.

Z výskumu vyplýva, že najčastejšie vyskytujúcou a liečenou arytmiou u ľudí v roku 2015 boli tachykardie.

2.3 Interview

Interview som sa rozhodla zaradiť do práce z toho dôvodu, že liečba srdcových arytmií je veľmi individuálna. Príčiny, príznaky sa môžu u jednotlivcov líšiť a je veľmi ťažké ich popísať. Existuje veľa diagnóz srdcovcýh arytmii, navzájom na seba nadväzujú a v mnohých prípadoch sa spájajú. Mojím cieľom bolo sprostredkovať výpoveď mojej starkej, ktorá 22 rokov trpela tachykardiou a podstúpila rádiofrekvenčnú katétrovú abláciu.

Aké boli u teba príznaky arytmie a ako dlho trvali?

,,Prvý záchvat som mala v roku 1986 ako tridsaťsedemročná. Odvtedy sa príznaky objavili raz za niekoľko mesiacov, avšak postupne sa frekvencie zvyšovali. V záchvate tchykardie sa mi ťažko dýchalo, cítila som silné údery v srdci a zhoršoval sa mi zrak. Moja srdcová frekvencia dosahovala až 185-202 pulzov za minútu pri veľmi nízkom tlaku (55/50). Záchvaty nikdy neprestali samovoľne. Väčšinou začínali večer, v noci. Niekedy trvali aj 6 hodín, kým sa mi podarilo dostať sa do nemocnice. Tam ma vždy vyšetrili pomocou EKG a podali antiarytmiká cez infúziu. Neskôr som užívala liek ISOPTIN.“

Čo bola podľa teba príčina vzniku tachykardie u teba?

,,Domnievam sa, že to mohol byť psychosomatický problém. Vtedy som mala ťažké obdobie v práci aj v rodine, často som mala stres.“

Ako sa tvoje ochorenie účinne vyliečilo?

,,V auguste roku 2008, po dvadsiatich rokoch neustálych problémov so srdcom som podstúpila zákrok – rádiofrekvenčnú abláciu. Počas zákroku som mala bolesti pri mieste, kde mi zavádzali elektródu (femorálna tepna), aj keď bolo miesto lokálne umŕtvené. Počas celého zákroku som bola pri vedomí, trvval približne 40 minút. Najprv mi tachykardiu vyvolali a následne ju odstránili prepálením dráhy, v ktorej tachykardie vznikali.

Ako sa zlepšila tvoja kvalita života po operácii?

,,Hneď po operácii som sa 24 hodín vôbec nemohla hýbať, iba som ležala. Odvtedy som nemala žiadne vážne problémy ani bolesti, neberiem ani žiadne lieky.

7

Záver

V tejto práci som sa venovala kardiovaskulárnym ochoreniam. Zvolia som si veľmi širokú tému, o ktorej by sa dali napísať knihy. Mojim cieľom nebolo prepísať jednoduché fakty a nepriniesť svojim spolužiakom a čitateľom mojej práce žiadne nové poznatky. Zamerala som sa práve na srdcové arytmie ako na veľmi častý problém, ktorý podmieňuje vznik nových zaujímavých medicínskych technológii. Snažila som sa spomenúť čo najviac zaujímavých faktov, a preto sa ospravedlňujem za prekročenie stanoveného rozsahu práce. V mojom texte boli použité aj obrázky a grafy a nechcela som ich vkladať na úkor textu.

Táto téma ma veľmi zaujíma. V čase, keď moja mama pracovala v kardiologickom centre, som sa dozvedala veľa nových poznatkov z jej práce. Rozprávala mi o rôznych kardiologických výkonoch a o nových vynálezoch, ktoré zachraňujú ľudské životy. Mňa táto téma natoľko zaujala, že som sa rozhodla ju spracovať v projektovom týždni a vytvoriť túto ročníkovú prácu. Snažila som sa čerpať veľa z literatúry, ktorú mám doma, avšak v niektorých prípadoch som použila aj internetové zdroje.

Dúfam, že som čitateľov mojej práce zaujala a rozšírila povedomie ľudí o kardiovaskulárnych ochoreniach a špeciálne o srdcových arytmiách, ktorým som venovala veľkú časť mojej práce.

Resumé

Témou mojej práce boli kardiovasulárne ochorenia a ich liečba. V prvej teoretickej časti som najprv spomenula základné ochorenia a ich príčiny. Potom som sa venovala srdcovým arytmiám, elektrokardiografu (EKG) a liečbe srdcových arytmií. V práci som spomenula aj nové technologické vynálezy, ktoré pomáhajú pacientom zlepšiť ich kvalitu života. Praktickú časť mojej práce som rozdelila na tri časti. V prvej časti som vyhodnotila odpovede respondenov na moju anketu na tému problematiky kardiovaskulárnych ochorení. V druhej časti som spracovala výsledky zo sympózia arytmológie v Olomouci z roku 2016, ktoré popisovali činnosť jednotlivých kardiologických centier za posledné roky. V tretej, poslednej časti som pracovala na interview s mojou starkou, ktorá trpela tachyarytmiou a podstúpila operačný zákrok – rádiofrekvenčnú katétrovú abláciu.

Summary

The topic of my work was about cardiovascular diseases. At first, in the theoretical part I mentioned the basic diseases and their causes. Then I was writing about cardiac arrhytmias, electrocardiography (EKG) and a treatment of cardiac arrhytmias. In my work, I also mentioned the new technological inventions that help patients to make their quality of life better. I divided my practical part of work into the three parts. In the first one, I evaluated all the answers of survey which topic was also about the cardiovascular diseases issues. In the second part I was processing the results acquired of arrhytmia symposium in Olomouc in 2016. These results describe the activity of the cardiology centers during the past years. In the third, the last part I made an interview with my grandmother, who was suffering from a tachyarrhytmia and went to surgery – radiofrequency ablation catheter.

Zoznam použitej literatúry

Knihy:

BENNET D. H.: Srdeční arytmie. Praha: Grada publishing, a.s., 2014, ISBN 978-80-247-5134-4

HAMPTON J. R.: EKG stručně, jasně, přehledně. Praha: Grada publishing, a.s., 2013, ISBN 978-80-247-4246-5

EISENBERGER M.- BULAVA A.- FIALA M.: Základy srdeční elektrofyziologie a ketétrových ablací. Praha: Grada publishing, a.s., 2012, ISBN 978-80-247-3677-8

Internet:

Citácie v práci:

Slovensko má najvyššiu mieru úmrtnosti na srdcové ochorenia. In: vysetrenie.zoznam.sk [online]. 2016. [cit: 2016-05-18]. Dostupné na internete: ‹http://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1000663/1548019/Slovensko-ma-najvyssiu-mieru-umrtnosti-na-srdcove-ochorenia›

HYPERTENZIA – VYSOKÝ TLAK KRVI. In: kardioklub.biznisweb.sk [online]. 2016. [posledná aktualizácia cit: 2017-05-07]. Dostupné na internete: ‹http://www.kardioklub.biznisweb.sk/info/opisy-ochoreni/arterialna-hypertenzia/›

Ostatné internetové zdroje:

http://www.compek.sk/epizodny-ekg-zaznamnik.htm

http://www.msd.sk/patients/disease/Stranky/cardiovascular-Disease.aspx

http://referaty.aktuality.sk/kardiovaskularne-choroby/referat-1372

https://primar.sme.sk/c/4116810/srdcova-arytmia.html#axzz4hF5eosB9

Prílohy

Obrázok č. 5 – Medtronic reveal plus loop recorder

Obrázok č. 4 – vznikajúca ateroskleróza

Obrázok č. 6 – Kardiosimulátor Obrázok č. 7 – Implantabilný kardioverter defibrilátor

Anketa

Krdiovaskulárne ochorenia

Dobrý deň,

Venujte prosím niekoľko minút svojho času vyplneniu nasledujúceho dotazníka a pomôžte mi tak v spracovaní témy týkajúcej sa srdcovo-cievnych ochorení pre môj školský projekt.

1. Pohlavie

Muž

Žena

2. Vek

Do 18 rokov

18-30 rokov

30-50 rokov

Viac ako 50 rokov

3. Máte v rodine niekoho, kto trpí kardiovaskulárnym ochorením alebo podľahol kardiovaskulárnemu ochoreniu?

Áno

Nie

Neviem

4. S akými kardiovaskulárnymi ochoreniami sa v bežnom živote stretávate?

Angina pectoris

Ateroskleróza

Infarkt myokardu

Cievna mozgová príhoda

Hypertenzia (vysoký krvný tlak)

Endokarditída (zápal srdcových chlopní)

Fibrilácia predsiení

Ischemická choroa srdca

Kardiomyopatia

Myokarditída (zápal srdcového svalu)

Perikarditída (zápal osrdcovníka)

Kardiomegália (zväčšenie srdca) Iné – napíšte odpoveď

5. Stretli ste sa niekedy s náhlym a rýchlym búšením srdca?

Áno, bežne sa mi rozbúcha srdce

Áno, stalo sa mi to párkrát

Áno, stalo sa mi to raz

Neviem, nepamätám si

Ešte sa mi to nikdy nestalo

6. Máte alebo ste mali problémy so zvýšenou hladinou cholesterolu?

Áno

Nie

7. Máte v rodine niekoho so zvýšenou hladinou cholesterolu?

Áno

Nie

Neviem

8. Stretli ste sa už s pojmom ,,srdcové arytmie (nepravidelnosť srdcového rytmu)?“

Áno

Nie

Neviem, nepamätám si

9. Počuli ste už niekedy o nových metódach liečby srdcových arytmií a stretli ste sa už niekedy s pojmami ,,kardiostimulátor“ alebo ,,defibrilátor“?

Áno

Nie

Neviem, nepamätám si

10. Viete, čo znamenajú skratky NÚSCH a SÚSCCH?

Áno

Nie

11. Myslíte si, že pacemaker (,,srdcový strojček“) môže pomôcť pacientom a zlepšiť ich kvalitu života?

Áno

Nie

Neviem, ešte som sa s týmto pojmom nikdy nestretol

12. Viete, čo je to EKG (elektrokardiografia) a na čo tento prístroj slúži?

Áno

Nie

13. Podstúpili ste už niekedy vyšetrenie pomocou EKG?

Áno

Nie

14. Mnohí ľudia s problémovým krvným tlakom vlastnia prístroj na meranie krvného tlaku a pravidelne si ho merajú. Vlastníte vy alebo vaši blízki doma prístroj na meranie krvného tlaku?

Áno

Nie

Neviem

15. Dbáte na zdravie Vášho srdca a ciev? Zaoberáte sa prevenciou proti vzniku kardiovaskulárnych ochorení?

Nie, vôbec ma môj zdravotný stav nezaujíma.

Zaujíma ma to, ale nič pre to nerobím.

Áno, myslím na prevenciu.

Ak ste odpovedali ,,Áno“, uveďte, prosím, čím sa chránite pred vznikom týchto ochorení (napr. nefajčím, cvičím, zdravo sa stravujem, atď.)

Tento dotazník je anonymný.

Ďakujem, že ste mojej ankete venovali svoj čas a pomohli mi v mojej školskej práci.

Počet výkonov v jednotlivých centrách 2012 - 2015

Výkony 2012

NÚSCHSÚSCCHVÚSCHDKC34610642615Výkony 2013

NÚSCHSÚSCCHVÚSCHDKC37720447219Výkony 2014

NÚSCHSÚSCCHVÚSCHDKC37327844218Výkony 2015

NÚSCHSÚSCCHVÚSCHDKC40031845234

Spektrum výkonov v roku 2015

AVNRTAFLIPVVTATIné0.270.20.180.080.060.21