Výskum života a jeho budúcnosti na Marse

8/6/2019 Vskum ivota a jeho budcnosti na Marse

1/11

Vskum ivota a jeho

budcnosti na Marse

(Projekt T05)


2/11

2

Obsah

1. Trochu histrie

2. Fakty a vskum2.1.Mars jedna z plant2.2.Vskum sondami

2.2.1. Prv pokusy2.2.2. Na obenej drhe2.2.3. Pristtia na povrchu2.2.4. Prieskumn vozidl

2.3.udsk vpravy

3. Monosti ivota3.1.Mty a pravdy

3.1.1. Vymyslen kanly3.1.2. Zhadn tvr3.1.3. Mikroervk na meteorite

3.2.A preo by mohol?3.3.Geologick aktivita3.4.Prtomnos vody

3.4.1.

ad a para3.4.2. Teca voda

3.5.Atmosfra a klma3.6.In formy ivota3.7.Budcnos vslnenej sstave

Pramene


3/11

3

1 Trochu histrieMars je plantou znmou u od staroveku. Poznali ju Egypania, Babylonania aj Grci. Nakoniec vak

bola pomenovan poda rmskej mytolgie avaka svojej ervenej krvavej farbe spsobenej

oxidmi eleza dostala meno poda rmskeho boha vojny.

Prve pozorovania Marsu a ich vemi presn zznamy ktor robil Tycho de Brahe, neskr pomohli

k vekmu zvratu v nebeskej mechanike. Vaka nim zskal Johannes Kepler zklad pre svoj vskum,

ktor vyvrcholil zistenm, e planty sa nepohybuj po kruhovch, aleeliptickch drhach.

2 Fakty a vskum2.1 Mars jedna z plantMars je v porad tvrtou plantou od Slnka.

Tabuka tatistickch dajov o Marse v porovnan so Zemou:

Mars Zem

Vzdialenos od Slnka 227,9 mil. km 149,6 mil. kmPriemer 6805 km 12707 km

Doba rotcie okolo osi (de) 24 h 37 min 23 h 56 minDoba obehu okolo Slnka (rok) 687 d 365,2522 dTiaov zrchlenie 3,69 m.s-2 9,81 m.s-2Tlak na povrchu okolo 800 Pa 101 325 Pa

Priemern povrchov teplota 210 K (-63C) 288 K (15C)


4/11

4

2.2 Vskum sondamiMars je po naej Zemi asi najviac preskmanou plantou, o sa potu sond tka. Celkovo sa ich zatia

k Marsu vydalo 38, no iba 19 z nich bolo spench, o znamen 50%-n spenos. Niektor vak

zaznamenali neakane dlh trvanie adoteraz s vprevdzke.

2.2.1 Prv pokusyKrajinou, ktor ako prv vyslala svoju sondu k ervenej plante, bol

Sovietsky zvz. Misia Mars 1960A a ani nasledujcich 7 misi (1960-

1969) vak nesplnilo svoj cie azskali len vemi mlo dt, i u kvli

problmom pri tarte alebo stratenmu spojeniu poas cesty k Marsu.

Iba americkej sonde Mariner 4 sa v roku 1964 podaril spen prelet

a zskala 22 snmok jeho povrchu. Neskr ju nasledovali aj sondy

Mariner 6 a Mariner 7v roku 1969.

2.2.2 Na obenej drheKm do roku 1971 sa sondy pokali iba o prelety, sovietska sonda Mars 2 sa stala prvou druicou

Marsu vyrobenou udskou rukou. Pristtie na povrchu sa vak nepodarilo. spech pre americk

stranu zaznamenala misia Mariner 9, ktor zskala mnostvo snmok adt astala sa zkladom pre

budce plnovan pristtia.

2.2.3 Pristtia na povrchuPristtie na povrchu abli prieskum podmienok panujcich na Marse sa stali alm cieom

americkch aj sovietskych vedcov. Prv, iastone spen pristtie vykonala sonda Mars 3 v roku

1971, ktor po om niekoko seknd komunikovala so Zemou. Snmky vak boli vemi neostr. A

americk program Vikingpozostvajci z dvoch sond (1975) dosiahol vrazn spechy pri prieskume

povrchu planty. Hadan stp ivota vak nepreukzalo jednoznan vsledky a diskusie o jeho

existencii alebo neexistencii sa viedli aj naalej.

Zatia jedinou vpravou vtomto tiscro, cieom ktorej

bolo pristtie nepohyblivej sondy na povrchu, bola misia

Phoenix. Trvala od pristtia 25.mja 2008 do poslednho

signlu 2.novembra 2008. Za tento as vak vykonala

mnostvo meran. Sonda bola vybaven robotickou rukou,

vaka ktorej mohla do pecilnych komr prenies vzorky

pdy na analzu. V jednej zo vzoriek boli objaven stopy

vody, nenala vak iadne organick molekuly.

2.2.4 Prieskumn vozidlPrvou misiou, ktor okrem statickho pristvacieho modulu niesla aj pohybliv

robotick vozidlo, bola sonda Mars Pathfinder. Pristla 4.jla 1997 a vypustilana povrch vozidlo Sojourner, ktor preskmalo tern vokol niekokch metrov.


5/11

5

Obrovsk spechy zaznamenali vozidl Spirita Opportunity, ktor na Mars priniesli dve sondy misie

Mars Exploration Rover. Obe mnohonsobne prekroili plnovan as prevdzky.

Spirit(MER-A) pristl v krteri Gusev 4.janura 2004. Hoci

pvodne bola jeho innos plnovan iba na 90

maranskch dn (pribline 92,5 pozemskho da),

nakoniec sa pohyboval po povrchu planty a do

26.janura 2010, kedy uviazol vsypkom materili. Do

22.marca 2010 vak z tohto miesta stle komunikoval so

zkladou na Zemi. Celkovo najazdil vye 7,7 km.

Jeho dvoja Opportunity(MER-B) pristlo 25.janura 2004

v oblasti planiny Meridiani. Aj napriek niektorm

problmom, zktorch zrejme najvnejm bolo uviaznutie

v pieskovej dune (od 26.aprla do 4.jna 2005), je vozidlo stle pohybliv afunkn. Doteraz najazdilotakmer 28 km.

Aj takto pohadsa naskytol roveru Opportunitypoas jeho pohybu po Marse.

2.3 udsk vpravyJednm znajambiciznejch

budcich projektov NASA je

vprava udskej posdky na Mars.

Hoci vedeck vznam misie by

okrem skmania vplyvov na fyzick

a psychick stav loveka nebol atak vek, umooval by

spopularizovanie vskumu Marsu

medzi verejnosou a takisto

postupn prpravu na mon

kolonizciu vprpade budcich

katastrofickch udalost

vyerpania pozemskch zdrojov surovn, kontamincie naej planty, klimatickch zmien alebo

dopadu asteroidu. Nezanedbaten by urite bol aj politick vznam takejto misie.


6/11

6

V sasnosti u nie s najvm problmom technick detaily, ale hlavne nepredvdaten dopady na

fyzick apsychick stav udskej posdky. Len cesta kervenej plante by trvala niekoko mesiacov,

priom astronauti by sa po cel as nachdzali vbeztiaovom stave a v malch uzavretch

priestoroch.

V sasnosti prebiehaj na Zemi experimenty, ako naprklad Mars-500 , pri ktorch sa simuluje

dlhodob pobyt skupinydobrovonkov v uzavretom priestore pripomnajcom vesmrnu lo

a skmaj sa najm vplyvy na duevn stav posdky. V rokoch 1991-93 taktie prebehol projekt

Biosfra, pri ktorom skupina smich ud ila v umelom ekosystme aokrem psychickch aspektov sa

skmala aj miera ich sebestanosti. ia, posdka sa nevyhla ponorkovej chorobe, ktor umocoval aj

takmer neustly pocit hladu aproblmy sdchanm.

Medzi alienebezpeenstv taktie patr kozmick ionizujce iarenie,mon iv organizmy, ktor

mu vtelch astronautov spsobi doteraz netuena nepreskman zmeny, a nedostupnos takej

medicnskej starostlivosti, ako ju poznme na Zemi.

3 Monosti ivota3.1 Mty a pravdy3.1.1 Vymyslen kanly

U v17.storo boli na Marse

pozorovan polrne iapoky, ktor sa

zvovali azmenovali v zvislosti od

ronho obdobia. Aj ke sapozorovacia technika zdokonaovala

a dokzala rozli tmavie asvetlejie

oblasti, obraz bol stle neostr a tak

takto pozorovania iba podnecovali

udsk fantziu. Vemi vedecky ich

vak v roku 1877 poal taliansky

astronm Giovanni Schiaparelli, ktor na povrchu Marsu videl mnostvo kanlov a vytvoril aj ich

mapu. Povaoval ich za prrodn tvary, chybnm prekladom do anglitiny vak vznikla mylienka o

ich umelom pvode.

Americk astronm Percival Lowell dokonca o tejto problematike v rokoch 1895-1906 napsal

niekoko knh, vktorch tvrdil, e kanly s dielom inteligentnej civilizcie, ktor vaka nim privdza

vodu z polrnych oblast do vysychajcich rovnkovch. Hoci neskr sa od tchto nzorov postupne

upalo, definitvne ich vyvrtila a mapa planty vytvoren sondou Mariner 9 (1972).

Skr ne tieto terie boli vyvrten, predstavy omaranskej civilizcii sa preniesli aj do umeleckej

oblasti. Spisovate Herbert George Wells vydal v roku 1897 slvny sci-fi romn Vojna svetov, ktor

zobrazuje prbeh ovojne udstva s bytosami unikajcimi z Marsu. Kniha bola neskr spracovan aj

do rozhlasovej podoby, ktor bola tak presvediv, e mnoho ud jej uverilo a hromadne utekali zo

svojich domovov.


7/11

7

3.1.2 Zhadn tvrVskumy programu Viking nepriniesli jednoznan vsledky. Boli sce zisten zven hodnoty CO 2,

ktor by mohli bynznakom mikroskopickho ivota, no nebolo jasn, i je jeho pvod maransk

alebo vznikol pri experimente. Vznikla vak jedna z najzhadnejch anajfascinujcejch fotografi,

ktor ostvala tajomstvom 22 rokov. Objekt na obrzku s dkou asi 1,5 km a prli npadnepripomnal udsk tvr, o op rozvrilo pekulcie ovyspelej mimozemskej civilizcii. Viac svetla do

problmu vniesla v roku 1998 sonda Mars Global Surveyor, ktor spomnan oblas odfotila z inej

perspektvy adokzala, e tvr bola len hrou svetla a tiea.

3.1.3 Mikroervkna meteoritealie dohady omikroskopickom ivote rozvril nie al

prieskum Marsu, ale meteorit ALH84001, ktor odtia

dopadol na Zem. Kus skaly s hmotnosou takmer 2 kg bol

z Marsu vyvrhnut pred 17 milinmi rokov, na Zem

dopadol pred 11 tisc rokmi aa do decembra 1984 akal

na svoj objav na antarktickch adovch plach. tvar

s hrbkou asi 1/100 udskho vlasu pripomnajci

fosilizovan mikroorganizmus vak nie je jeho jedinou

zhadou. Expertza materilu preukzala, e niektor

zleniny,formy a truktry mohli vznikn prve biologickou innosou. Vsledky vak nie sdostatone jednoznan anzory vedcov sa doteraz rznia.

3.2 A preo by mohol?Hoci to tak nevyzer, na Marse zrejme kedysi panovali podmienky podobn

dnenej Zemi. Tto ra vak trvala vobdob pre 4,5 a 4 miliardami rokov.

Preo tomu u dnes tak nie je, nikto presne nevie. Sopen aktivity ustali,

tekut voda zamrzla alebo sa vyparila,atmosfra amagnetick pole takmer

zmizli. V minulosti teda ivot mohol existova vtakej forme, ako na naej

plante. Mono sa vak prispsobil novm podmienkam alebo sa presunulniekam, kde by bol menej vystaven negatvnym vplyvom.


8/11

8

3.3 Geologick aktivitaO tom, e na povrchu Marsu kedysi bolo vemi ulo, niet pochb. Vrazn stopy na povrchu dokazuj,

e pred miliardami rokov sa tvr planty formovala do podoby, ako ju poznme dnes. Obdobie

najve j aktivity prebiehalo vobdob pred 4 a 3,5 miliardami rokov. Odvtedy je Mars mtvou

plantou.

Dnes sa na om nachdza

mnostvo vyhasnutch sopiek,

ktor vzhadom na svoje

rozmery patria medzi

rekordrov slnenej sstavy.

Tm absoltnym je Olympus

Mons (na obrzku), ktorho

vka nad okolitm ternom je

23 095 m a je najvm

vrchom v slnenej sstave

jeho priemer na pt je 550

km. Tm najvym je vak

Ascraeus Mons s vkou

23 944 m.

3.4 Prtomnos vodyMeme sistotou poveda, e molekuly vody sa na Marse nachdzaj. Nemaj vak podobu

celistvho vodnho obalu hydrosfry, ale svinou v zamrznutom stavetvoria kryosfru.

3.4.1 ad a paraPrvou objavenou formou vody boli polrne iapoky Marsu. Tie

sa skladaj zo zmesi zamrznutej vody a oxidu uhliitho. Ich

vekos nie je stla, podlieha zmene ronch obdob. Roztopen

materil pri stpajcej teplote sublimuje aprechdza do

atmosfry vo forme pary. Pri ochladen astice desublimuj,vracaj sa nasp k povrchu a iapoka sa op zvuje.


9/11

9

3.4.2 Teca vodaTrval existencia tecej vody na povrchu v sasnosti nie je kvli nzkemu

atmosfrickmu tlaku mon. Existuj vak nepriame dkazy odoasnej

prtomnosti tecej vody vyvierajcej spod povrchu v minulosti. Mars je

pln kortvyhbench riekami (obrzok) a nachdzaj sa na om aj hladkplne, ktor mohli by vyhladen prve prtomnosou dvneho ocenu.

alm miestom pre existenciu vody v kvapalnom skupenstve je vrstva

niekoko sto metrov a niekoko kilometrov pod marsovskm povrchom.

Tekut jadro generujce tepeln energiu me dokza vytvori dostatone

vek teplotu pre udranie tekutej vody. Takto ocen sa mono

nachdza pod celm povrchom planty.

Vskum podpovrchovch vrstiev je preto vemi perspektvny, no v

sasnosti technicky ako uskutoniten.

3.5 Atmosfraa klmaOkrem toho, e atmosfra je vemi riedka, jej zloenie vemi nepraje vzniku, vvoju apreitiu ivch

organizmov vo forme, v akej ich poznme na Zemi.

Zastpenie prvkov azlenn je nasledovn:

oxid uhliit 95,32%dusk 2,7%

argn 1,6%

kyslk 0,13%

oxid uhonat 0,07%

vodn para 0,03%

oxid dusnat 0,013%

nen, kryptn, formaldehyd, xenn, ozn, metn vo vemi malch mnostvch

Na Marse taktie existuje poasie. Krytliky oxidu uhliitho a adu tvoria oblaky, priom sondaPhoenix zachytila aj sneh, ktor z nich padal a ete pred dopadom na povrch sa v uritej vke vyparil.

Kvli zmenm tlaku vznikaj vetry avry, ktor do svojich prdov naberaj piesok a prach a mu

vysti a do celoplanetrnych prachovch brok zahaujcich Mars do jednoliateho oranovho

pla.

Preo je atmosfra tak riedka, nie je doteraz celkom jasn. Najpravdepodobnejia je vak teria,

poda ktorej sa najprv zneznmych dvodov vemi oslabilo magnetick pole aatmosfra bola potom

vystaven inkom slnenho vetra, ktor ju odvial pre do kozmickho priestoru.

Vaka sklonu rotanej osi 25,19, ktor je podobn Zemi (23,45), tu existuj aj ron obdobia, pri

ktorch sa men teplota aj vekostipolrnych iapoiek. Funguje tu, podobne ako na Zemi i Venui,sklenkov efekt, ktor plantu otepuje pribline o5C.


10/11

10

3.6 In formy ivotaPredchdzajce fakty ntia vedcov uvaova omonosti, e maransk mikroorganizmy mono

k svojmu ivotu nepotrebuj vetky zo zkladnch predpokladov, ktormi ho definujeme a ktor na

Marse hadme. Voda, kyslk, oxid uhliit, slnen iarenie, zkladn biognne prvky (vodk, uhlk,

kyslk, dusk, fosfor, vpnik). Postupne toti zisuj, e aj na Zemi existuj organizmy, ktor si vystaia

len s niektormi z tchto faktorov.

Len nedvno sa vkalifornskom jazere Mono, ktor bolo doteraz kvli

vysokmu obsahu sol aarznu povaovan za miesto bez ivota, naiel

nov druh baktries nzvom GFAJ-1 (na obrzku). Tto baktriavlenila

pre ns smrtene jedovat arzn do svojho organizmu, o nm dva

monos rozri definciu ivota zmeni spsob ptrania po tom

mimozemskom.

3.7 Budcnos vslnenej sstaveSlnko je v sasnosti pribline vpolovici svojho pobytu na hlavnej postupnosti, ie energiu vyrba

premenou vodka na hlium. Po ase o 5 a 7 milird rokov sa vak zsoby vodka vyerpaj,

a naa hviezda bude musie energiu vytvra zhlia. To sa vak nezaobde bez zmeny. Slnko sa bude

postupne nafukova ameni farbu, a sa dostane do tdia ervenho obra. Neudeje sa to vak za

chvu, ale toto obdobie zvovaniabude trva desiatky milinovrokov, poas ktorch sa bude kvli

otepovaniu obvaten zna posva zo zemskej obenej drhy alej od Slnka, priom urit as sa

bude nachdza vo vzdialenosti Marsu. Ak bude toto obdobie dostatone dlh, mono sa na Marse

vytvor prostredie podobn Zemi, ktor umonvznik a vvoj ivota.

Ak sa prenesieme do budcnosti, ktor je bliia ako premena Slnka na ervenho obra, apopustme

uzdu fantzii, vrmci zvovania udskej populcie a jej priestorovch aj surovinovch nrokov sa

mono dokme aj osdovania Marsu. Toto by sa vak mohlo udia vo vch mertkach len

v prpade, e klma by sa podobala tej zemskej. Predchdza by tomu musela terraformcia, ie

premena planty na obraz Zeme s hustou atmosfrou, dostatonm tlakom apovrchovou tecou

vodou, na ktorej by nebolo nutn pouva ochrann prostriedky proti okolitmu prostrediu. Takto

zatia len hypotetick proces by vak vyadoval vyuitie zatia nepredstavitench finannch aj

technickch zdrojov, no dva udstvu ndej do budcnosti.


11/11

11

Pramene

Webov strnky:

http://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%BDivot_na_Marsuhttp://cs.wikipedia.org/wiki/Mars_Exploration_Rover

http://cs.wikipedia.org/wiki/Terraformace_Marsu

http://cs.wikipedia.org/wiki/Voda_na_Marsu

http://en.wikipedia.org/wiki/Climate_of_Mars

http://en.wikipedia.org/wiki/Exploration_of_Mars

http://en.wikipedia.org/wiki/Face_on_Mars#.22Face_on_Mars.22

http://en.wikipedia.org/wiki/Mars_Pathfinder

http://library.thinkquest.org/11147/schiap.htm

http://marsrovers.nasa.gov/mission/status.html

http://sk.wikipedia.org/wiki/Atmosf%C3%A9ra_Marsu

http://sk.wikipedia.org/wiki/Mars

http://sk.wikipedia.org/wiki/Opportunity

http://sk.wikipedia.org/wiki/Phoenix_%28sonda%29

http://sk.wikipedia.org/wiki/Prieskum_Marsu

http://sk.wikipedia.org/wiki/Spirit

http://tvnoviny.sk/spravy/pc-a-mobil/je-mozny-zivot-na-marse.html

http://vat.pravda.sk/ludia-sa-presli-po-marse-zatial-vsak-len-v-moskve-fu8-/sk_vvesmir.asp?c=A110215_104348_sk_vvesmir_p23

http://veda.sme.sk/c/5667139/nasa-cudzinci-ziju-na-zemi.html

http://veda.sme.sk/c/5668064/bakteria-zrusila-pravidla-biologie.html

http://veda.sme.sk/c/5856587/da-sa-zit-v-sklenej-klietke.html

http://www.vesmir.sk/?id=1115

Knihy:

Mapa Slovakia: Vesmr 1 Slnensstava

Slovart: Vesmr Encyklopdia kolka
http://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%BDivot_na_Marsuhttp://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%BDivot_na_Marsuhttp://cs.wikipedia.org/wiki/Mars_Exploration_Roverhttp://cs.wikipedia.org/wiki/Mars_Exploration_Roverhttp://cs.wikipedia.org/wiki/Terraformace_Marsuhttp://cs.wikipedia.org/wiki/Terraformace_Marsuhttp://cs.wikipedia.org/wiki/Voda_na_Marsuhttp://cs.wikipedia.org/wiki/Voda_na_Marsuhttp://en.wikipedia.org/wiki/Climate_of_Marshttp://en.wikipedia.org/wiki/Climate_of_Marshttp://en.wikipedia.org/wiki/Exploration_of_Marshttp://en.wikipedia.org/wiki/Exploration_of_Marshttp://en.wikipedia.org/wiki/Face_on_Mars#.22Face_on_Mars.22http://en.wikipedia.org/wiki/Face_on_Mars#.22Face_on_Mars.22http://en.wikipedia.org/wiki/Mars_Pathfinderhttp://en.wikipedia.org/wiki/Mars_Pathfinderhttp://library.thinkquest.org/11147/schiap.htmhttp://library.thinkquest.org/11147/schiap.htmhttp://marsrovers.nasa.gov/mission/status.htmlhttp://marsrovers.nasa.gov/mission/status.htmlhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Atmosf%C3%A9ra_Marsuhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Atmosf%C3%A9ra_Marsuhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Marshttp://sk.wikipedia.org/wiki/Marshttp://sk.wikipedia.org/wiki/Opportunityhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Opportunityhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Phoenix_%28sonda%29http://sk.wikipedia.org/wiki/Phoenix_%28sonda%29http://sk.wikipedia.org/wiki/Prieskum_Marsuhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Prieskum_Marsuhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Spirithttp://sk.wikipedia.org/wiki/Spirithttp://tvnoviny.sk/spravy/pc-a-mobil/je-mozny-zivot-na-marse.htmlhttp://tvnoviny.sk/spravy/pc-a-mobil/je-mozny-zivot-na-marse.htmlhttp://vat.pravda.sk/ludia-sa-presli-po-marse-zatial-vsak-len-v-moskve-fu8-/sk_vvesmir.asp?c=A110215_104348_sk_vvesmir_p23http://vat.pravda.sk/ludia-sa-presli-po-marse-zatial-vsak-len-v-moskve-fu8-/sk_vvesmir.asp?c=A110215_104348_sk_vvesmir_p23http://vat.pravda.sk/ludia-sa-presli-po-marse-zatial-vsak-len-v-moskve-fu8-/sk_vvesmir.asp?c=A110215_104348_sk_vvesmir_p23http://veda.sme.sk/c/5667139/nasa-cudzinci-ziju-na-zemi.htmlhttp://veda.sme.sk/c/5667139/nasa-cudzinci-ziju-na-zemi.htmlhttp://veda.sme.sk/c/5668064/bakteria-zrusila-pravidla-biologie.htmlhttp://veda.sme.sk/c/5668064/bakteria-zrusila-pravidla-biologie.htmlhttp://veda.sme.sk/c/5856587/da-sa-zit-v-sklenej-klietke.htmlhttp://veda.sme.sk/c/5856587/da-sa-zit-v-sklenej-klietke.htmlhttp://www.vesmir.sk/?id=1115http://www.vesmir.sk/?id=1115http://www.vesmir.sk/?id=1115http://veda.sme.sk/c/5856587/da-sa-zit-v-sklenej-klietke.htmlhttp://veda.sme.sk/c/5668064/bakteria-zrusila-pravidla-biologie.htmlhttp://veda.sme.sk/c/5667139/nasa-cudzinci-ziju-na-zemi.htmlhttp://vat.pravda.sk/ludia-sa-presli-po-marse-zatial-vsak-len-v-moskve-fu8-/sk_vvesmir.asp?c=A110215_104348_sk_vvesmir_p23http://vat.pravda.sk/ludia-sa-presli-po-marse-zatial-vsak-len-v-moskve-fu8-/sk_vvesmir.asp?c=A110215_104348_sk_vvesmir_p23http://tvnoviny.sk/spravy/pc-a-mobil/je-mozny-zivot-na-marse.htmlhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Spirithttp://sk.wikipedia.org/wiki/Prieskum_Marsuhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Phoenix_%28sonda%29http://sk.wikipedia.org/wiki/Opportunityhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Marshttp://sk.wikipedia.org/wiki/Atmosf%C3%A9ra_Marsuhttp://marsrovers.nasa.gov/mission/status.htmlhttp://library.thinkquest.org/11147/schiap.htmhttp://en.wikipedia.org/wiki/Mars_Pathfinderhttp://en.wikipedia.org/wiki/Face_on_Mars#.22Face_on_Mars.22http://en.wikipedia.org/wiki/Exploration_of_Marshttp://en.wikipedia.org/wiki/Climate_of_Marshttp://cs.wikipedia.org/wiki/Voda_na_Marsuhttp://cs.wikipedia.org/wiki/Terraformace_Marsuhttp://cs.wikipedia.org/wiki/Mars_Exploration_Roverhttp://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%BDivot_na_Marsu

Výskum života a jeho budúcnosti na Marse

Documents

Transcript of Výskum života a jeho budúcnosti na Marse