Právo trestné a správne

1 Pojem trestný čin a kategorizácia

TČ – protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone (TZ), ak tento Z neustanovuje inak. Nie každý TČ musí byť protiprávny. Znaky TČ :

1. Protiprávny čin2. Znaky uvedené v tomto Z3. Trestne zodpovedný páchateľ je od 14 rokov. 4. Zavinenie5. Trestnosť

3. Fyzická osoba, príčetná osoba, okrem sexuálnych deliktov (u tých je od 15 rokov). Za nepríčetných v dobe spáchania TČ pre duševnú poruchu nevedela rozpoznať nebezpečnosť činu a nevedela ovládať svoje konanie.4. V TP sú 4 formy – rozdelenie na úmysel a nedbalivosťÚmysel – a) priamy nedbalivosť – a) vedomá

b) nepriamy b) nevedomáa) chcel niečo spraviť a spravil tob) chcel niečo spraviť, ale nie to sa stalo (chcel ho udrieť, ale nie tak, ako udrel)c) páchateľ sa spolieha na to, že – však sa nič nestaned) nechcel nič spraviť, ale vzhľadom na svoje postavenie mal vedieť, že sa to môže stať5. Ak sa občan previní, musí sa zodpovedať. Vývojové štádiá TČ : iba u úmyselných TČ

1. Príprava TČ – návod , v pomoci, v organizovaní2. Pokus – bezprostredne smeruje k dokonaniu TČ3. Dokonaný TČ

PRÍPRAVA je iba u   úmyselných TČ !!!Účastníci TČ: 1. návodca

2. pomocník3. organizátor4. objednávateľ

Delenie TČ :1. prečin - všetky TČ spáchané z nedbanlivosti- úmyselný TČ za ktorý tento Z v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia

slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokovNejde o   prečin , ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa a je jeho závažnosť nepatrná. 2. zločin - úmyselný TČ za ktorý tento Z v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trest. sadzby prevyšuje 5 rokovZločin za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 r. sa považuje za obzvlášť závažný TČ

2 Pokračovací, hromadný a trvajúci trestný čin

- Pokračovací TČ – za tieto sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého TČ. Musia byť splnené 3 znaky : 1. rovnaká skutková podstata 2. všetky čiastkové útoky toho istého páchateľ spája objektívna súvislosť v čase, v spôsobe ich páchania, v predmete útoku

3. subjektívna súvislosť – jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený TČ- Hromadný TČ – páchané viacerými činmi, ktoré samostatne ešte nie sú TČ (napr. podaj alkohol. Nápojov osobám ml. ako 18 rokov. Prvý krát nejde o TČ pri opakovaní už áno)- Trvajúci TČ – páchateľ vyvoláva protiprávny stav, ktorý udržiava (neoprávnené držanie zbrane)

3 Obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu

Súčasť objektívnej stránky TČ - Sú to povinné – jednanie / príčina, súvislosť, následok a má 2 vôľové zložky - konanie a opomenutie. Skutková podstata TČ – je to súhrn objektívnych a subjektívnych znakov, ktoré nám určujú rozoznať jednotlivé TČ a rozlišovať jeden TČ od druhého. Má 4 znaky :

1. Objekt – ochrana spoločenských vzťahov- Všeobecný – chráni spoločenské a štátne zriadenie Slovenskej republiky, práva a oprávnené záujmy občanov,

majetok osôb, ich zdravie a život- Druhový objekt – je uvedený v 12 hlavách TZ- Individuálny objekt – konkrétne TČ uvedené v konkrétnych paragrafoch

2. Objektívna stránka – povinné a nepovinné prvky- povinné – jednanie (ktoré má 2 vôľové zložky – konanie a opomenutie), príčina, súvislosť a následok- nepovinné – miesto, čas a predmet útoku

1

3. Subjekt TČ – je páchateľ. Rozdeľuje sa na všeobecný, špeciálny, privilegovaný – konkrétny (veľmi ojedinelý – napr. matka ktorá rodí), všeobecný – začína sa slovom kto, špeciálny – sú dané určité požiadavky, ktoré vyplývajú z jeho postavenia (vojak, verejný činiteľ...)

4. Subjektívna stránka – Má 4 formy zavinenia :- Úmysel priamy – páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom- Úmysel nepriamy – vedel že svojím konaním môže takéto porušenie, alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad že ho

spôsobil, bol s tým uzrozumený- Nedbalosť vedomá – ak vedel že môže spôsobom uvedeným v zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom, ale bez primeraných okolností sa spoliehal že takéto porušenie, alebo ohrozenie nespôsobí- Nedbalosť nevedomá – ak páchateľ nevedel že svojím konaním môže takéto ohrozenie spôsobiť hoci na svoje

osobné postavenie, pomery vedieť mal a mohol.

4 Význam veku a príčetnosti

Trestne zodpovedný páchateľ – je to fyzická osoba, príčetná osoba od 14 rokov veku, okrem sexuálnych deliktov, kde je zodpovednosť od 15 rokovNepríčetná osoba – v dobe spáchania TČ pre duševnú poruchu nevedela rozpoznať nebezpečnosť činu a nevedela ovládať svoje konanie.

5 Stupnica duševnej vyspelosti

Delí sa podľa výšky IQ1. Geniálna – IQ nad 1402. Priemerná – IQ od 111 do 1403. Hlupák – IQ od 91 do 1104. Pohybujúca sa na hranici duševnej nevyspelosti – IQ od 71 do 805. Duševná nevyspelá osoba – IQ pod 70

6 Stupnica duševnej nevyspelosti

1. Debilita – IQ od 52 do 69 – jedinec, ktorý sa môže naučiť aj písať a pod správnym dozorom môže vykonávať aj málo náročné činnosti

2. Imbecilita – IQ od 36 do 51 – naučí sa čiastočne hovoriť a pod vhodným dozorom dokáže vykonávať najjednoduchšie povolania a neorientuje sa v živote

3. Idiocia – IQ do 35 – neosvojí si ani najjednoduchšiu činnosť, nemá návyky na osobnú hygienu, nedokáže sa obliecť, nerozoznáva nebezpečenstvo a dorozumieva sa najprimitívnejšími slovami.

7 Predpoklady trestnej zodpovednosti fyzickej osoby

Súd môže upustiť od potrestania mladistvého za prečin aj vtedy, aka) mladistvý spáchal čin v stave, ktorý bol vyvolaný duševnou poruchou, a súd má za to, že ochranné liečenie, ktoré zároveň ukladá, zaistí nápravu mladistvého lepšie ako trest, alebob) sa voči mladistvému vykonáva ochranné opatrenie alebo výchovné opatrenia a na dosiahnutie účelu zákona nie je potrebné uloženie trestuAk súd upustil od potrestania, hľadí sa na mladistvého, ako keby nebol odsúdený.Osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku, sa považuje za mladistvú.Mladistvý mladší ako pätnásť rokov, ktorý v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovednýPrečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá.

8 Pojem a druhy zavinenia

Delenie TČ : prečin, zločinPrečin : a) TČ spáchaný z nedbanlivosti, alebo

b) úmyselný TČ, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje TOS s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúci 5 rokov.Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa a je jeho závažnosť nepatrná.Zločin : úmyselný TČ za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje TOS s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 5 rokov. O zločin ide aj vtedy, ak prísnejšej skutkovej podstaty prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca 5 rokov.Zločin za ktorý tento zákon ustanovuje TOS s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov sa považuje za obzvlášť závažný.Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľa) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebob) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

2

Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľa) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebob) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

9 Úmysel a jeho formy

Úmysel priamy – páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.Úmysel nepriamy – páchateľ vedel že svojím konaním môže takéto porušenie, alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad že ho spôsobil, bol s tým uzrozumený.

10 Nedbalosť a jej formy

Nedbalosť vedomá – ak vedel že môže spôsobom uvedeným v zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných okolností sa spoliehal že takéto porušenie, alebo ohrozenie nespôsobí.Nedbalosť nevedomá – ak páchateľ nevedel, že svojím konaním môže takéto ohrozenie spôsobiť, hoci na svoje osobné postavenie, pomery vedieť mal a mohol.

11 Obligatórne znaky objektívnej stránky

Objektívna stránka – povinné a nepovinné prvkyPovinné – jednanie (ktoré má dve vôľové zložky – konanie a opomenutie), príčina, súvislosť a následokNepovinné – miesto, čas a predmet útoku

12 Konanie (aktívne, zdržanie sa konania)

Páchateľ sa môže dopustiť TČ svojím aktívnym konaním, ale aj tým že nekonal, ak z jeho povinností konanie vyplývalo - opomenutie.

13 Delenie trestných činov podľa konania

12 hláv TZ :1. TČ proti životu a zdraviu (vražda, neposkytnutie pomoci, ublíženie na zdravý, ohrozovanie pohlavnou chorobou)2. TČ proti slobode a ľudskej dôstojnosti (lúpež, vydieranie, obmedzovanie osobnej slobody, znásilnenie, obchodovanie

s ľuďmi)3. TČ proti rodine a mládeži (týranie, zanedbanie povinnej výživy, ohrozenie mravnej výchovy mládeže, dvojmanželstvo)4. TČ proti majetku (krádež, sprenevera, podvod, úžera)5. TČ hospodárske (neoprávnené podnikanie, falšovanie peňazí, nezaplatenie daní, porušovanie autorského práva6. TČ všeobecne nebezpečné a proti ŽP7. TČ proti republike (teror, záškodníctvo, sabotáž)8. TČ voči poriadku vo veciach verejných (útok na verejného činiteľa, korupcia, podplácanie, krivá výpoveď, neoznámenie

TČ)9. TČ proti právam a slobodám (šírenie poplašnej správy, opilstvo, výtržníctvo, týranie zvierat)10. TČ proti brannosti a proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti (vojnová zrada, práca

v légiách)11. TČ vojenské (neuposlúchnutie rozkazu, násilie voči nadriadenému, dezercia)12. TČ proti mieru, proti ľudskosti a TČ vojnové (terorizmus, mučenie, hanobenie národa, rasy a presvedčenia, podpora

a propagácia hnutí vedúcich k potláčaniu ľudských práv a slobôd)

14 Následok a jeho druhy

Následok ťažší a škodlivý – ťažší – ťažké následkySkutkové podstaty – jednoduché – sú uvedené v prvých odstavcoch jednotlivých TČ

- kvalifikované – sú uvedené v ďalších odstavcoch jednotlivých TČ Škody – Malá škoda v TP – škoda od 266 EUR

- Väčšia škoda - 10 x 266 EUR- Značná škoda – 100 x 266 EUR- Škoda veľkého rozsahu – 500 x 66 EUR

15 Príčina, súvislosť

Príčinný vzťah medzi konaním a následkom (kauzálny nexus) je obligatórnym znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty TČ.Príčinná súvislosť medzi javmi môže mať charakter náhody, náhodilosti, alebo nevyhnutnosti.TČ je spáchaný opakovane, ak páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna objektívna alebo subjektívna súvislosť, pričom trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne.

3

Za pokračovací TČ sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.

16 Nutná obrana a jej znaky

Jedna z okolností vylučujúcich protiprávnosť je nutná obrana. Pri nutnej obrane sa odvracia priamo hroziaci útok.Nutná obrana – čin inak trestný, ak niekto odvracia priamo hroziaci, alebo trvajúci skutok na záujem chrániaci týmto zákonom nejde o TČ. Obrana musí byť zjavne primeraná. Obrana musí smerovať proti útočníkovi – nie proti okoliu.

1. Skutok musí byť skutočný a nie domnelý.2. Útok musí skutočne hroziť a trvať.3. Obrana útoku musí byť zjavne primeraná.4. Obrana musí smerovať iba proti útočníkovi.

17 Krajná núdza

Jedna z okolností vylučujúcich protiprávnosť je krajná núdza. Pri krajnej núdzi sa odvracia priamo hroziace nebezpečenstvo.Krajná núdza – čin inak trestný, ak niekto odvracia priamo hroziace nebezpečenstvo na chránený záujem týmto zákonom, nejde o TČ.O krajnú núdzu nejde vtedy:

1. Ak hroziace nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné odvrátiť inak2. Keď pri odvracaní hroziaceho nebezpečenstva nastala škoda závažnejšia, ako tá, ktorá hrozila3. Ak nebezpečenstvo, ktoré hrozilo určitej osobe, táto osoba ho bola povinná znášať

18 Privolanie poškodeného (súhlas poškodeného)

Súhlas poškodeného – sa prejavuje v tom, že musí byť daný vopred (súhlas). Je to procesný úkon, ktorý orgán činní v trestnom konaní vykonáva a pred začatím trestného konania je povinný vyžiadať súhlas poškodeného. Čin inak trestný nie je TČ, ak bol vykonaný so súhlasom poškodeného a nesmeruje proti jeho životu a zdraviu. Nejde o súhlas poškodeného, ak súhlas nebol daný vopred, nebol daný vážne a dobrovoľne.

19 Výkon povolania

Čin inak trestný, nie je TČ, ak ide o výkon práva a povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu verejnej moci.

20 Agent a jeho postavenie

Agent ako osoba nasadená do kriminálneho prostredia, ktorej úlohou je operatívne dokumentovať závažné formy trestnej činnosti, môže pokiaľ ide o odhaľovanie TČ korupcie verejných činiteľov aj navádzať na trestnú činnosť (pozitívne vymedzenie jeho činnosti je limitované zákazom spáchania návodu na trestný čin). Napr. agent môže aj umelo vytvárať také prostredie v sledovanej komunite, ktoré napr. vytvorí jednoduchšie podmienky na vypýtanie úplatku a pod.

21 Dovolené riziko

Čin inak trestný, nie je TČ, ak niekto v súlade s dosiahnutým stavom poznania vykonáva spoločensky prospešnú činnosť v oblasti výroby a výskumu, ak spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania činu očakáva, nemožno dosiahnuť bez rizika ohrozenia záujmu chráneného týmto zákonom.

22 Zásady trestného konania

1. Zásada stíhania zo zákonných dôvodov – najprv musia byť dôvody, až tak môže byť niekto stíhaný.2. Zásada zdržanlivosti – do základných práv a slobôd možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu

v trestnom konaní.3. Ľudské práva a základné slobody môžu byť obmedzené len rozhodnutím súdu.4. Zásada prezunkcie neviny5. Zásada legality a oportunity – na základe legitimity sudca legálne zastupuje štát. Oportunita – prokurátor môže

rozhodnúť o zmiery.6. Zásada oficiality – zabrániť prieťahom vo vyšetrovaní7. Zásada zákonného procesu – každý má právo, aby jeho vec bola súdená nezávislým súdom, má právo byť prítomný pri

súdení ...8. Zásada nie 2x za tú istú vec a v tej istej veci a dosť – nemožno postihnúť 2x za tú istú vec9. Zásada práva na obhajobu – každý má právo na obhajobu. Ex offo – advokát z úradnej moci. Musí byť, ak :

- je vo väzbe, keď - je pozbavený na výkon právnych úkonov - ide o obzvlášť závažný zločin (10 rokov a viac)- ide o mladistvého (od 14 do 18 rokov)- sa robí trestné konanie voči ušlému

4

- sa obvinený nemôže obhajovať sám- je obvinenému uložené že sa má liečiť na psychiatrii (okrem protialkoholickej liečbe)

10. Zásada objektívnej pravdy – všetky orgány majú vykazovať všetky dôkazy objektívne (kladné aj záporné)11. Zásada kontradiktórnosti procesu – súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú nimi dôkaz

zabezpečiť.12. Zásada voľného hodnotenia dôkazov – dôkazy by mali hodnotiť na základe svojich vedomostí, nemali by sa nechať

ovplyvňovať pri ich vyhodnocovaní.13. Zásada spolupráce strán so záujmovými združeniami – cirkevné kolektívy, pracovné kolektívy, dôveryhodné osoby.14. Zásada rovnosti strán – všetky strany v TK na súde sú si rovní.15. Zásada obžaloby – naše súdy sú viazané na obžalobu, ak nie je žaloba, nemôže byť súdený.16. Zásada zákonnosti súdu – v TK pred súdom rozhoduje senát, samosudca, alebo sudca pre prípravné konanie.17. Zásada verejnosti – naše súdy konajú verejne.18. Zásada ústnosti – na súde musia byť vypočutý ústne.19. Zásada bezprostrednosti – každý musí za seba vypovedať sám.20. Zásada práva na tlmočníka – musí byť zabezpečený tlmočník.

23 Štádiá trestného konania

1. Prípravné konanie2. Vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie3. Skončené vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie

1. Postup pred začatím TS – prijímanie trestných oznámení a iných podnetov o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu TČ. Je to úsek TK od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o vine a treste, alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného vo veci TK vo veci samej.2. Úlohou je zhromaždiť v potrebnom rozsahu dôkazové materiály a vykonať ďalšie úkony v záujme úspešného splnenia úloh z prípravného konania.3. Rozhodnutie a opatrenia v prípravnom konaní- postúpenie veci prokurátorovi- zastavenie TS – môže iba prokurátor- prerušenie TS- podmienečné zastavenie TS – rozhoduje prokurátor- návrh na ochranné opatrenia – dáva prokurátor :

Ochranná liečba (protialkoholická, gambleri ...) Ochranná výchova – u mladistvých Ochranný dohľad – kontrola napr. či platí výživné Detencia – psychiatria pre odsúdených Zhabanie veci

- žaloba – podáva na súd prokurátor- návrh na schválenie dohody o vine a treste – dáva prokurátor

24 Prípravné konanie

Postup pred začatím TS – prijímanie trestných oznámení a iných podnetov o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu TČ. Je to úsek TK od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o vine a treste, alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného vo veci TK vo veci samej.

25 Konanie pred súdom

Konanie pred súdom :1. Predbežné konanie2. Hlavné pojednávanie3. Odvolacie konanie4. Vykonávacie konanie

1. Previerka priebehu prípravného konania, jeho zákonitostí a zistenie, či výsledky prípravného konania dostatočne odôvodňujú aby bol obvinený postavený pred súd, alebo sú vytvorené podmienky na vybavenie mimo hlavného pojednávania.2. Súd hodnotí všetky dôkazy nachádzajúce sa v spise a rozhoduje sa o vine či nevine obžalovaného a o treste za spáchaný TČ.3. Na základe podaného odvolania preskúmanie predchádzajúceho TK i vydaného rozhodnutia.4. Výkon právoplatného odsudzujúceho rozsudku podľa zásad pre výkon trestov a ochranných opatrení.

26 Sťažnosť

Sťažnosť - Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť. Možno ňou napadnúť každé uznesenie policajta. Okrem uznesenia o začatí TK má odkladný účinok.

5

27 Odvolanie

Odvolanie – oprávneným prostriedkom proti rozhodnutiu súdu 1. stupňa je odvolanie. Má odkladný účinok na právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Oprávnený sa ním domáha preskúmaním vyneseného rozsudku – chyby právneho rozsudku a chyby procesné.

28 Výsluch obvineného

Obvinený môže odoprieť vypovedať, ak by si svojou výpoveďou poškodil. Obvinený k výpovedi nemôže byť nútený (ani fyzicky, ani psychicky). Pred výsluchom obvineného vyšetrovateľ by mal preveriť totožnosť obvineného. Obvinený by mal byť pred výsluchom poučený o : predmete výsluchu, mal by byť poučený o právach a povinnostiach obvineného (právo zvoliť si obhajcu ...), že má právo sa zúčastniť vyšetrovacích úkonov. - Vyšetrovateľ nesmie klásť také otázky, na ktoré by mal možnosť odpovedať len áno, alebo nie.- Obvinený má možnosť nahliadnuť do spisuObvinený je človek, voči ktorému je vznesené obvinenie zo zákona.

29 Výsluch svedkov

Svedok je človek, ktorý videl nejakú udalosť a je schopný podať o tom svedectvo pre účely TK.Výsluch svedka je rôzny u osôb do 15 rokov, mladistvých a dospelých. Výsluch svedka do 15 rokov prebieha za účasti psychológa, alebo pedagogického pracovníka.Výsluch je možné odoprieť.Svedok môže odoprieť výpoveď len vtedy, keby ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám, o dôvodnosti odopretia výpovede rozhoduje súd. Výpoveď môže odoprieť aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovania mlčanlivosti.

30 Odborná znalecká činnosť

Odborná činnosť - Ak sú na objasnenie skutočností dôležité pre TK potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v  TK odborné vyjadrenie. Odborné vyjadrenie sa vykonáva opatrením. (napr. zo Žilinskej vysokej školy sa vyžaduje odborné vyjadrenie k problémom v doprave)Znalecká činnosť – Ak pre zložitosť objasňovania skutočnosti nie je postup postačujúci, priberie orgán činný v TK znalca na podanie znaleckého posudku. Dvoch znalcov je potrebné pribrať na vykonanie pitvy a na vyšetrenie duševného stavu. Znalci sa priberajú uznesením.

31 Listinné dôkazy

Listinné dôkazy – sú listiny, ktoré svojim obsahom dokazujú, alebo vyvracajú skutočnosti vzťahujúce sa na objasňovaný skutok (výplatné listiny, objednávka, závet, výhražný list ...)

32 Vecné dôkazy

Vecné dôkazy sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol spáchaný TČ, ktoré dokazujú, alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť dôkazom na odhalenie, alebo na zistenie TČ, alebo jeho páchateľa.

33 Obhliadka miesta činu

Obhliadka môže byť postupná, alebo súbežná. Podľa postupnosti realizovaných obhliadok poznáme nasledujúce druhy obhliadok:- prvotnú obhliadku,- opakovanú obhliadku,- doplňujúcu obhliadku.Prvotná obhliadka – rozumie sa vtedy, ak objekt obhliadky (stopa, predmet, zbraň a pod.) jekriminalistom obhliadaný v procese kriminalistického objasňovania udalosti po prvýkrát.Opakovaná obhliadka – rozumie sa obhliadka, pred ktorou už bol najmenej raz daný objektohliadnutý, pričom z rôznych príčin je úkon potrebné opakovať.Doplňujúca obhliadka – spočíva v dodatočnej obhliadke predmetov, ich časti alebo miest užobhliadaných objektov, ktoré pri prvotnom obhliadaní neboli obhliadané preto, že boli od objektu, kuktorým patria oddelené, alebo nebola známa ich existencia či príslušnosť k obhliadanému objektu.

34 Obvinený – jeho práva a povinnosti

Obvinený toho čo je podozrivý zo spáchania TČ možno považovať za obvineného a použiť proti nemu prostriedky v zmysle zákona až vtedy, keď je vznesené obvinenie.Práva obvineného :

- právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa kladú obvinenému za vinu- uvádzať okolnosti a navrhovať a predkladať a obstarávať dôkazy na jeho obhajobu- právo nevypovedať- právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním

6

- právo na bezplatnú obhajobu, ak nemá prostriedky na úhradu trov- podávať návrh na riadne opravné prostriedky (sťažnosť, odvolanie)- žiadať prokurátora o preskúmanie postupu policajta- právo byť poučený o svojich právach a povinnostiach- právo nazerať do spisov, robiť si poznámky a kópie - právo preštudovať si spis a dať návrhy na doplnenie vyšetrovaní- právo na doručenie obžaloby- právo byť prítomný na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí- právo vypočuť svedkov ktorých sám navrhol- právo na záverečnú reč a posledné slovo- právo na tlmočníka a prekladateľa, ak neovláda štátny jazyk

Povinnosti obvineného :- dostaviť sa na predvolanie- podriadiť sa predvedeniu- na 1. výsluch nahlásiť adresu, na ktorú majú byť doručované písomnosti- strpieť úkony na zistenie totožnosti- strpieť prehliadku tela a iné podrobné úkony- strpieť odber vzorky na DNA- zúčastniť sa na konfrontácii a rekognícii (znovupoznanie osôb a vecí)- strpieť vyšetrenie duševného zdravia znalcami

35 Obhajca a jeho práva a povinnosti

Obhajca je samostatný subjekt TP, ktorý koná a vystupuje v mene obvineného s jeho súhlasom.Povinnosti obhajcu :

- zachovať mlčanlivosť, ktoré sa dozvedel počas obhajoby – tejto mlčanlivosti ho môže zbaviť iba klient- je povinný poskytovať obvinenému odbornú pomoc- obhajovať záujmy obvineného- starať sa aby boli objasnené skutočnosti, ktoré obvinenému zmierňujú, alebo ho zbavujú viny

Práva obhajcu :- podávať návrhy, žiadosti a opravné prostriedky- nazerať do spisov- zúčastňovať sa všetkých vyšetrovacích úkonov- z obvineným vo väzbe hovoriť bez prítomnosti tretej osoby- žiadať kópie zápisníc- zaobstarávať dôkazy na obhajobu- má právo preštudovať vyšetrovací spis a dávať návrhy pri skončení vyšetrovania

Obhajca môže byť zvolený, ustanovený (súdom), náhradný Povinná obhajoba je taxatívne vymenovaná v TP v § 37 :

- mladistvý- konanie proti ušlému- ak je osoba vo výkone trestu odňatia slobody- kto je vydaný do cudziny

36 Svedok  jeho práva a povinnostiSvedok je fyzická osoba, ktorá vypovedá o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie, ktoré vnímala svojimi zmyslami (videla, počula a pod.). Svedok je nezastupiteľný inou osobou, a preto nemôže nikto za neho vypovedať v trestnom konaní aj keby bol k tomu splnomocnený. Orgán činný v trestnom konaní (policajt, prokurátor) a súd je povinný poučiť svedka o jeho právach a povinnostiach ešte pred začatím výsluchu.Základné práva svedka sú najmä: 1) Odoprieť vypovedať. - ak je príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel , druh,- ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi , osvojencovi , manželovi, druhovi alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako ujmu vlastnú.2) Zákaz výsluchu. - ak sa jedná o okolnosti tvoriace utajované skutočnosti, okrem prípadu, že bol od tento povinnosti príslušným orgánom oslobodený, - ak by porušil zákonom alebo medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, že by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme má túto povinnosť.3) Žiadať o utajenie totožnosti4) Prečítať si zápisnicu o výsluchu a žiadať o jej doplnenie alebo opravu5) Finančný nárok na svedočné6) Byť informovaný o prepustení alebo úteku obvineného z väzby alebo o prepustení

7

alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody7) Nahliadnuť do písomných poznámokOkrem práv, má svedok aj povinnosti : 1) Dostaviť sa na predvolanie k úkonu s upozornením na následky nedostavenia sa bez dostatočného ospravedlnenia (predvedenie, poriadková pokuta, zabezpečenie svedka).2) Vypovedať pri konfrontácii.3) Strpieť prehliadku tela a iný obdobný úkon.4) Zúčastniť sa rekognície.5) Vypovedať, čo mu je známe o trestnom čine, páchateľovi, resp. o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. 6) Vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. 7) Podrobiť sa vyšetreniu duševného stavu znalcom, ak vzniknú pochybnosti o schopnosti správne vnímať alebo vypovedať. 8) Napísať potrebný počet slov, ak je to potrebné na zistenie pravosti rukopisu. 9) Poskytnúť hlasovú vzorku za účelom identifikácie hlasu.

37 Kto je poškodený

Každá osoba, ktorej bola spôsobená ujma na majetku, zdraví, morálna ujma, alebo na iných právach.

38 Postavenie prokurátora

Prokurátor zastupuje v TK štát a zodpovedá za to, že prípravné konanie, ktoré podaniu obžaloby predchádzalo bolo v shode so zákonom, lebo prokurátor zodpovedá za rešpektovanie záujmu štátu a postavenie páchateľa pred súd. Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní :

- podať obžalobu- uzavrieť s obvineným dohodu o vine a treste a podať návrh súdu na jeho schválenie- môže postúpiť vec- prerušiť vec- zastaviť TS- zastaviť TS podmienečne- môže dať návrh na vyslovenie prepadnutia veci, majetku- vykonať zaistenie nároku poškodeného nároku škody- môže nariadiť exhumáciu mŕtvoly- požiadať Slovenskú Národnú radu o zbavenie imunity- navrhnúť vzatie do väzby

39 Väzba a jej dôvody

Obvinený môže byť vzatý do väzby iba vtedy, keď doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú, že skutok bol spáchaný, má znaky TČ, sú dôvody že tento skutok spáchal obvinený a je dôvodná obava že :

a) ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol TS, alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá stále bydlisko a hrozí mu vysoký trest

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených, alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažné pre TKc) bude pokračovať v TČ, dokoná TČ o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná TČ ktorým hrozil, alebo ktorý pripravoval

40 Trvanie väzby

Celková doba trvania väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť :a) 12 mesiacov, ak je vedené TS pre prečinb) 36 mesiacov, ak je vedené TS pre zločinc) 48 mesiacov, ak je vedené TS pre obzvlášť závažný zločind) 60 mesiacov, ak je vedené TS pre obzvlášť závažný zločin za ktorý môže súd uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov

alebo doživotiePolovica väzby spadá na vyšetrovanie a polovica na naštudovanie materiálov súdom.Do uplynutia tejto doby sa nezapočítava doba, ak si úmyselne poškodí zdravie, alebo ak sám úmyselne vyvoláva prekážku.

41 Zadržanie podozrivej osoby

Osobu podozrivú zo spáchania TČ môže policajt zadržať, ak je niektorí z  dôvodov väzby podľa § 71 odstavec 1 TP. Je však potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez súhlasu môže byť zadržaný, keď takýto súhlas nie je možné vopred dosiahnuť. Osobnú slobodu osoby pristihnutej pri TČ, alebo bezprostredne po ňom môže obmedziť ktokoľvek :

1. ak je to potrebné pre zistenie jeho totožnosti2. ak je to potrebné pre zamedzenie jeho úteku3. ak je to potrebné pre zaistenie odcudzenej veci, ako dôkazupre účely TK

Maximálne môže obmedziť na 48 hodín. Do tej doby je povinný túto osobu odovzdať policajtovi, prokurátorovi, alebo ho prepustiť.

8

42 Zadržanie obvineného

Obvineného môže zadržať iba policajt, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa §71 TP. Sudca v prípravnom konaní môže držať najviac do 48 hodín osobu, ktorá je stíhaná pre prečin. Ak je stíhaná pre zločin, sudca musí rozhodnúť do 72 hodín, alebo ho prepustiť na slobodu.

43 Zabezpečenie svedka

Svedok ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu na konanie pred súdom bez ospravedlnenia nedostaví, minula sa účinkom nariadenie jeho predvedenia a jeho prítomnosť nemožno inak zabezpečiť, môže byť na ten účel uznesením súdu nariadené, aby bola na ten účel obmedzená jeho osobná sloboda a bol predvedený policajtom. Takto svedkovi možno obmedziť osobnú slobodu na 72 hodín – z toho 24 hodín na predvedenie a 48 hodín na výsluch.

44 Obmedzenie osobnej slobody podľa zákona o Policajnom zbore

Policajt je oprávnený zaistiť osobu :a) ktorá svojim konaním bezprostredne ohrozuje svoje zdravie, život, alebo zdravie a život iných osôb a majetokb) ak pri páchaní priestupku je dôvodná obava že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutné na riadne zaistenie,

alebo objasnenie vecic) ktorá sa pokúsila o útek pri predvedení, alebo obava z úteku trvád) ktorá uráža policajta na útvare Policajného zboru, alebo sa agresívne správae) na ktorú bolo vyhlásené pátranief) ktorá sa nachádza na mieste TČ, alebo bezprostredne po ňomg) osobu, pred zistením jej totožnosti, ak sa nachádza v priestore v ktorom sa zakročuje pod jednotným vedením a velením

proti nebezpečnému páchateľovi.Najbližší príbuzní by mali byť vyrozumení.

45 POJEM A SYSTÉM SPRÁVNEHO PRÁVA

POJEM SPRÁVNEHO PRÁVA - správne právo je súhrnom noriem regulujúcich vzťahy v procese administratívnej činnosti štátnych orgánov alebo ide o regulovanie vzťahov vznikajúcich vo sfére činnosti správnych orgánov - správne právo je odvetvím práva, predmetom ktorého sú spoločenské vzťahy vznikajúce vo sfére štátnej správy smerujúce k plneniu úloh v jednotlivých častiach štátnej správy. - správnym právom je jedno z odvetví práva, ktoré reguluje úlohy, jej organizačnú základňu a prostriedky na zabezpečovanie úloh správy.

46 POJEM VEREJNEJ SPRÁVY

Verejná správa je diferencovaný systém na zabezpečenie vecí verejných. Verejnú správu tvorí: I. Štátna správa II. Samospráva III. Verejnoprávne korporácie

I. Štátna správa Štátna správa je sústava štátno-politického riadenia upriamená na bezprostredné a praktické realizovanie funkcií štátu na základe právnej regulácie. Štátna správa je predovšetkým činnosťou výkonnou a nariaďovacou. Výkonná činnosť zdôrazňuje vzťah štátnej správy k aktom zastupiteľských zborov.Nariaďovacia činnosť vyjadruje právny prostriedok vo vzťahu k občanom, organizáciám a orgánom. Organizátorská činnosť - patrí medzi úlohy štátnej správy, ide o praktické organizovanie uskutočňovania funkcií štátu.

II. Samospráva Tento pojem znamená, že správu vecí verejného záujmu (verejných vecí) vykonáva niekto iný než štát, pričom ide o subjekty korporatívneho charakteru. Samospráva sa spravidla člení na samosprávu: 1. územnú2. záujmovú 3. špeciálnu

III. Verejnoprávne korporácie Korporáciou (spoločenstvom) vo všeobecnosti rozumieme združenie osôb za účelom dosiahnutia určitého cieľa. Verejnoprávnou korporáciou je potom združenie osôb na báze členského princípu za účelom vykonávania určitého spoločného verejnoprospešného účelu. Verejnoprávne korporácie je možné rozdeliť do dvoch základných druhov: 1. územné verejnoprávne korporácie, 2. osobné ( profesné alebo záujmové) verejnoprávne korporácie.

9

47 CHARAKTERISTIKA SUBJEKTOV SPRÁVNEHO PRÁVA

Subjekty správneho práva možno rozčleniť do dvoch základných skupín: I. Subjekty, ktoré vykonávajú verejnú správu ( subjekty verejnej správy) Subjektom verejnej správy je ten, kto je nositeľom práv a povinností daných normami správneho práva a v praktickej podobe je reprezentovaný štátom a verejnoprávnymi korporáciami. Štát je právnickou osobou verejného práva a vyznačuje sa predovšetkým vonkajšou a vnútornou suverenitou.Štát vykonáva verejnú správu ako štátnu správu, t.j. priamo alebo nepriamo prostredníctvom iných subjektov verejnej správy. Štát je originálnym ( pôvodným) subjektom verejnej správy, pričom formou zákona môže štát delegovať verejnú správu i na iné subjekty ( napr. na územnú samosprávu, verejnoprávne korporácie). II. Subjekty, voči ktorým je verejná správa vykonávaná Sem zaraďujeme kategóriu fyzických osôb a právnických osôb. Fyzické osoby vždy patria do tejto skupiny a v nadväznosti na to majú odlišné postavenie od ostatných subjektov verejnej správy. Odlišnosť je daná predovšetkým ich postavením v administratívnoprávnych vzťahoch, kde majú nerovnocenné postavenie – vystupujú vo vzťahu ku konkrétnemu subjektu verejnej správy ako podriadené subjekty. Právnické osoby na rozdiel od fyzických osôb môžu vystupovať nie výhradne iba ako subjekty, voči ktorým je verejná správa vykonávaná, ale v prípade, ak má daná právnická osoba i postavenie verejnoprávnej korporácie, aj ako subjekty, ktoré verejnú správu vykonávajú.

48 ORGANIZÁCIA VEREJNEJ SPRÁVY

Organizáciu verejnej správy tvorí: I. Štátna správa a) Vláda SR ako celok. Vláda SR je vrcholným orgánom výkonnej moci.b) Jednotlivé ministerstvá ( v súčasnosti 14) a ostatné ústredné orgány štátnej Ústredné orgány štátnej správy sú monokratické orgány s čiastočnou vecnou a územne celoštátnou pôsobnosťou vo veciach štátnej správy. c) Orgány s celoštátnou pôsobnosťou. Nepatria do ústrednej štátnej správy ani do miestnej štátnej správy. Možno ich členiť na - regulačné a dozorové orgány ( Poštový regulačný úrad, rada pre vysielanie a retransmisiu), - dekoncentrované orgány štátnej správy podriadené príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu štátnej správy ( napr. colné riaditeľstvo, Letecký úrad)- inšpekčné orgány väčšinou podriadené ústrednému orgánu štátnej správy ( napr. Slovenská obchodná inšpekcia, Štátna školská inšpekcia, Štátna energetická inšpekcia a i.). d) Miestne (územné, miestne) orgány štátnej správy sú orgány štátnej správy s vecnou čiastkovou pôsobnosťou a územne obmedzenou pôsobnosťou. Možno ich členiť na - miestne orgány štátnej správy so všeobecnou pôsobnosťou (obvodné úrady), - miestne orgány štátnej správy so špeciálnou pôsobnosťou ( napr. katastrálne úrady a správa katastra) e) Verejné ozbrojené zbory (Policajný zbor SR) alebo iné verejné zbory ( hasičský a záchranný zbor) f) Nepriami vykonávatelia štátnej správy. Sú to iné právne subjekty než štát. II. Územná samospráva a) Obecná samospráva. b) Samospráva vyšších územných celkov ( samosprávnych krajov).III. Záujmová samospráva Úlohou záujmovej samosprávy je zladiť verejné záujmy so záujmami skupinovými. Patria sem predovšetkým rôzne stavovské organizácie, ktorých hlavným reprezentantom sú profesijné komory. IV. Ostatná samospráva Predstavuje ju spravidla akademická samospráva na verejných vysokých školách. IV. Ostatné orgány verejnej správy Spravidla sem zaraďujeme právnické osoby zriadené zákonom vykonávajúce i verejnoprávne funkcie. ( napr. Národná banka Slovenska, slovenský rozhlas, slovenská televízia, matica slovenská a i.).

49 PRAMENE SPRÁVNEHO PRÁVA

Právna náuka rozlišuje pramene práva : a) V materiálnom zmysle - rozumieme určité javy, ktoré sú príčinoub) Vo formálnom zmysle - sú normatívne akty (všeobecne záväzné právne predpisy), Pramene správneho práva možno triediť: I. Podľa orgánov, ktoré majú právomoc ich v rámci svojej pôsobnosti vydávať na pramene, ktoré sú vydávané

10

- Národnou radou Slovenskej republiky, - Vládou SR, - Ministerstvami a inými ústrednými orgánmi štátnej správy, - miestnymi orgánmi štátnej správy, - orgánmi samosprávy. II. Podľa stupňa právnej sily. Poradie stupňa právnej sily, ktoré určuje Ústava SR má dvojaký zmysel: a) určuje hierarchiu prameňov správneho práva a zabezpečuje poriadok a súlad s aktom vyššej právnej sily, b) normatívny akt môže byť zmenený a zrušený iba aktom rovnakej alebo vyššej právnej sily. Samotné poradie prameňov správneho práva podľa stupňa právnej sily je nasledovné: 1. ústava, ústavné zákony 2. zákony 3. nariadenia vlády 4. všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy 5. všeobecne záväzné právne predpisy miestnych orgánov štátnej správy 6. všeobecne záväzné nariadenia orgánov samosprávy

III. Podľa toho, či ide o akty prvotné alebo druhotné: a) Prvotné – sú odvodené z ústavy ( ústava, ústavné zákony, zákony, všeobecne záväzné nariadenia orgánov samosprávy, vládne nariadenia) b) Odvodené – sú vydávané orgánmi verejnej správy nie na základe ústavy, ale iba na základe splnomocnenia obsiahnutého v podústavnom právnom predpise.

50 ADMINISTRATÍVNOPRÁVNE VZŤAHY

Charakteristické črty administratívnoprávnych vzťahov: 1) APV vznikajú, menia sa a zanikajú v oblasti št. správy a jedným zo subjektov tohto vzťahu je vždy orgán štátnej správy 2) Orgán štátnej správy pôsobí a vystupuje v konkrétnom vzťahu vždy z titulu svojej kompetencie 3) Pre prevažnú časť APV nie je potrebný súhlas druhého subjektu, ba dokonca niekedy nie je vylúčené, že vznikne aj proti jeho vôli 4) Ak vzniknú spory o obsah a rozsah oprávnení a povinností medzi subjektmi APV riešia ich kompetentné orgány št. správy a potom súdy 5) Právna zodpovednosť vzniká ako dôsledok porušenia požiadaviek stanovených v normách správneho práva niektorým zo subjektov APV.

Vyskytujú sa pritom štyri základné skupiny predpokladaných skutočností, a to: a) akty vôle orgánov št. správy smerujúce k utvoreniu určitého administratívnoprávneho vzťahu (napr. začatie konania o zbúranie stavby z podnetu príslušného orgánu), b) vôľové vyhlásenie občanov, organizácií a spoločenských organizácií, c) konania občanov, organizácií a spoločenských organizácií, d) udalosti (v tomto prípade vzniká administratívnoprávny vzťah bez toho, že by išlo o akt vôle alebo určitý úkon - narodenie, smrť...).

51 ORGÁNY SAMOSPRÁVY

I. OBEC Základom územnej samosprávy je obec, ktorá tvorí samostatný samosprávny celok. Obec združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou. Obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, ak osobitný právny predpis takéto úkony nezveruje štátu alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe. Obecné zastupiteľstvo Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti

II. VYŠŠÍ ÚZEMNÝ SAMOSPRÁVNY CELOK ( SAMOSPRÁVNY KRAJ) Orgánmi samosprávneho kraja sú zastupiteľstvo samosprávneho kraja a predseda samosprávneho kraja. Zastupiteľstvo samosprávneho kraja je zbor zložený z poslancov samosprávneho kraja zvolených v priamych voľbách. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000 obyvateľov na jedného poslanca a určí volebné obvody. Zastupiteľstvu je vyhradené rozhodovať o základných otázkach samosprávneho kraja, a to a) uznášať sa na nariadeniach, b) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom samosprávneho kraja a s majetkom prenechaným do užívania samosprávnemu kraju,

11

c) schvaľovať program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja samosprávneho kraja, d) schvaľovať rozpočet samosprávneho kraja a jeho zmeny, kontrolovať čerpanie e) o vyhlásení referenda,

Predseda samosprávneho kraja - volia ho obyvatelia samosprávneho kraja v priamych voľbách. Funkcia predsedu je verejná funkcia a nevykonáva sa v pracovnom pomere. Doterajší pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah zostáva zachovaný. Predseda zastupuje samosprávny kraj navonok. Predsedu zastupujú podpredsedovia v rozsahu určenom predsedom. Funkcia predsedu samosprávneho kraja je nezlučiteľná s funkciou a) poslanca zastupiteľstva, b) štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej samosprávnym krajom, v ktorom bol zvolený, c) zamestnanca samosprávneho kraja, d) starostu obce alebo primátora mesta, alebo

Mandát predsedu samosprávneho kraja zaniká a) uplynutím volebného obdobia, b) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou, c) vzdaním sa mandátu (vzdanie sa mandátu predsedu musí sa urobiť písomne a jeho účinky nastávajú doručením úradu, vzdanie sa mandátu predsedu nemožno vziať späť), d) právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, e) pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony, f) skončením trvalého pobytu v obci na území samosprávneho kraja, g) vyhlásením výsledku referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní predsedu, h) smrťou.

52 STAROSTA OBCE

Starosta je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon. Funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou a) poslanca obecného zastupiteľstva, b) zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený, c) štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený,

Starosta a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje ich uznesenia, b) vykonáva obecnú správu, c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,

Mandát starostu zaniká a) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou, b) uplynutím funkčného obdobia, c) smrťou, d) zrušením obce,

Zastupovanie starostu Starostu počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje jeho zástupca, ktorého na návrh starostu na tento účel zvolí spravidla na celé funkčné obdobie obecné zastupiteľstvo z poslancov obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať.

53. POSTAVENIE VYŠŠIEHO ÚZEMNÉHO CELKU

Vyšší územný celok je samosprávny kraj. Samosprávny kraj je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Samosprávny kraj je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Samosprávny kraj má svoje symboly, ktoré môže používať pri výkone samosprávy. Symboly samosprávneho kraja sú erb, vlajka a pečať, prípadne znelka. Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba, ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva, b) voliť predsedu a byť volený za predsedu, c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom,

12

Pôsobnosť samosprávneho kraja I. Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Samosprávny kraj a) zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja, b) vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja, c) obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov, Všeobecne záväzné nariadenia Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi a s nariadeniami vlády. Financovanie samosprávneho kraja Základom finančného hospodárenia samosprávneho kraja je rozpočet, ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka. Samosprávny kraj financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov.

54. SPRÁVNE KONANIE PODĽA SPRÁVNEHO PORIADKU

Funkciou Správneho poriadku je regulácia dvoch oblastí. Na jednej strane ide o normatívnu úpravu postupu správnych orgánov pri rozhodovaní o právnych pomeroch účastníkov konania a na strane druhej o úpravu postavenia a práv účastníkov v tomto konaní. Správnym konaním rozumieme postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb zúčastnených na konaní pri vydávaní, preskúmavaní a nútenom výkone individuálnych aktov /rozhodnutí/, ktorý je upravený procesnými administratívno-právnymi normami Správny poriadok vo svojich úvodných ustanoveniach vymedzuje svoju pôsobnosť, a to jednak pozitívne a jednak negatívne (§ 1,2): I. Pozitívne vymedzuje svoju pôsobnosť dvomi znakmi: 1. určuje, čo je predmetom správneho konania 2. určuje, ktoré orgány verejnej správy konanie uskutočňujú II. Negatívne vymedzuje svoju pôsobnosť správny poriadok tak, že použitie jeho ustanovení je výlučné: 1. pri rozhodovaní o právnych pomeroch organizácii, pracovníkov a funkcionárov, ak tieto súvisia s podriadenosťou rozhodujúcemu subjektu, 2. v tom prípade, ak správny orgán rozhoduje o právnych pomeroch organizácii pri riadení ich hospodárskej činnosti.

Procesné zásady - zásada zákonnosti, - zásada materiálnej pravdy, - zásada rovnosti účastníkov konania,

Subjekty správneho konania Subjektmi správneho konania sú správne orgány, účastníci konania, zúčastnená osoba, ďalšie osoby ( svedok, znalec), ako aj dotknuté správne orgány. Začatie správneho konania Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Dokazovanie Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

Rozhodnutie Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

55 KONANIE O PRIESTUPKOCH

Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. I. Účastníci priestupkového konania V konaní o priestupku sú účastníkom konania: a) obvinený z priestupku b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom /v ústnom konaní sa bude vyjadrovať ku skutkovému stavu, iba pokiaľ ide o vznik, zavinenie a popis spôsobenej škody, k jeho návrhom orgán prihliada iba vtedy, ak sa týkajú majetkovej škody/

II. Objasňovanie priestupkov

13

Objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného šetrenia orgánov PZ alebo na základe oznámenia občana, PO alebo orgánu o priestupku. Ak sa oznámenie podáva osobne, spíše sa o ňom zápisnica. Objasňovanie priestupku musí byť skončené spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa orgán PZ o priestupku dozvedel.

Odloženie veci Podstatou tohto inštitútu je odstránenie zbytočne formálneho postupu. Začatie konania Podkladom na začatie konania o priestupku je oznámenie štátneho orgánu, obce, PO alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánu činnému v trestnom konaní. Ak správny orgán vec neodloží ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie bezodkladne, najneskôr do 30 dní. Skrátené druhy priestupkového konania. Platný priestupkový zákon upravuje podrobne aj skrátené druhy priestupkového konania, a to jednak konanie blokové a jednak konanie rozkazné.

56 ZÁKON O POLICAJNOM ZBORE

Policajným zborom sa v zmysle zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v platnom znení rozumie ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Policajný zbor plní tieto úlohy: a) spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, b) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, c) spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, Organizácia Policajného zboru Policajný zbor sa člení na službu justičnej polície, službu kriminálnej polície, službu finančnej polície, službu poriadkovej polície, službu dopravnej polície, službu ochrany objektov, službu cudzineckej polície, službu hraničnej polície, službu osobitného určenia, službu ochrany určených osôb a inšpekčnú službu; organizačnou súčasťou Policajného zboru je aj útvar kriminalisticko-expertíznych činností, ktorý vykonáva odbornú činnosť a znaleckú činnosť podľa osobitných predpisov. Oprávnenia policajta a) Oprávnenie požadovať vysvetlenie - § 17 b) Oprávnenie požadovať informácie - § 17a c) Oprávnenie na predvedenie osoby na základe dožiadania - § 17b Donucovacie prostriedky Donucovacími prostriedkami sú a) hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, b) prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku, c) putá, d) spútavací opasok, e) zbraň. Prostriedkami na prekonanie odporu a odvrátenie útoku sú obušky, obranné tyče, obranné štíty, slzotvorné prostriedky a elektrické paralyzátory. Pred použitím donucovacích prostriedkov je policajt povinný osobu, proti ktorej zakročuje, vyzvať, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov.

57 ZÁKON O ŽIVNOSTENSKOM PODNIKANÍ (ŽIVNOSTENSKÝ ZÁKON)

Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Osoby oprávnené prevádzkovať živnosť Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom.Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú: a) dosiahnutie veku 18 rokov, b) spôsobilosť na právne úkony, c) bezúhonnosť, Osobitné podmienky prevádzkovania živnosti Osobitnými podmienkami prevádzkovania živnosti sú odborná alebo iná spôsobilosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje. U právnickej osoby musí osobitné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozdelenie živností

14

Živnosti sú: a) ohlasovacie, ktoré pri splnení určených podmienok sa smú prevádzkovať na základe ohlásenia, b) koncesované, ktoré sa smú prevádzkovať na základe koncesie.

Živnostenské oprávnenie Oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len "živnostenské oprávnenie") vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám s bydliskom v členskom štáte Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj: a) pri ohlasovacích živnostiach dňom ohlásenia, alebo pokiaľ je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti požadované týmto zákkonom, b) pri koncesovaných živnostiach dňom doručenia koncesnej listiny. Prevádzkovanie väčšieho počtu živností jedným podnikateľom Podnikateľ môže prevádzkovať viac živností, ak má pre každú z nich živnostenské oprávnenie. Prevádzkareň Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť. Povinnosti podnikateľa a) Podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené živnostenským zákonom a osobitnými predpismi. b) Podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. c) Podnikateľ je povinný prevádzkareň označiť. d) Podnikateľ zodpovedá za hodnoverné preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru a materiálu. Z hľadiska predmetu podnikania sú živnosti: a) obchodné b) výrobné, c) poskytujúce služby. Obchodné živnosti sú najmä: a) kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), b) pohostinská činnosť. Výrobné živnosti: Podnikateľ má právo v rámci živnostenského oprávnenia a) vykonávať súbor nadväzných činností súvisiacich so zabezpečením výroby finálneho produktu, b) zhotovovať stroje, náradie a prípravky určené na výrobu finálneho produktu, c) predávať a opravovať výrobky, ak zostane zachovaná povaha živnosti. Živnosti poskytujúce služby Službami sa na účel tohto živnostenského zákona rozumie poskytovanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb.

58 OHLASOVACIE A KONCESOVANÉ ŽIVNOSTI

I. Ohlasovacie živnosti Ohlasovacie živnosti sú: remeselné, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore, viazané, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná inak, voľné, ak nie je ako podmienka prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť ustanovená.

Ad. a) Remeselné živnosti - Remeselné živnosti sú živnosti uvedené v prílohe č. 1 zákona. - Odborná spôsobilosť sa preukazuje výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení učebného odboru alebo študijného odboru a dokladom o vykonaní najmenej trojročnej praxe v odbore.

Ad. b) Viazané živnosti - Viazané živnosti sú živnosti uvedené v prílohe č. 2 zákona. - Odborná spôsobilosť pre viazané živnosti je upravená osobitnými predpismi uvedenými v prílohe č. 2 zákona alebo ustanovená touto prílohou.

Ad. c) Voľné živnosti - Voľné živnosti sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 až 3 zákona. - Pre prevádzkovanie týchto živností musia byť splnené všeobecné podmienky. Preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje.

II. Koncesované živnosti Koncesované živnosti sú živnosti uvedené v prílohe č. 3 zákona.

15

Odborná spôsobilosť pre koncesované živnosti je upravená osobitnými predpismi uvedenými v prílohe č. 3 zákona alebo ustanovená touto prílohou. Osobitnou podmienkou prevádzkovania koncesovanej živnosti je aj spoľahlivosť, ktorá sa posudzuje vo vzťahu k predmetu podnikania so zreteľom na ochranu života, zdravia, majetkových a iných práv osôb a verejných záujmov. Živnostenský úrad môže podnikateľovi uložiť podmienky prevádzkovania živnosti. Najmä je oprávnený vymedziť prevádzkovanie živnosti určitým územím z dôvodu verejného záujmu, prípadne udeliť koncesiu na dobu určitú.

59 ŽIVNOSTENSKÉ KONANIE

Náležitosti ohlásenia živnosti Kto hodlá prevádzkovať ohlasovaciu živnosť, je povinný to ohlásiť živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa sídla PO alebo bydliska FO. Pre zahraničnú osobu je príslušný živnostenský úrad podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo adresy miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

Fyzická osoba v ohlásení uvedie a) meno a priezvisko, bydlisko, rodné číslo (ďalej len "osobné údaje") a údaj, či jej súd alebo správny orgán uložil zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti, b) obchodné meno, c) predmet podnikania, d) identifikačné číslo, ak bolo pridelené, e) miesto podnikania, f) prevádzkarne, ak sú zriadené, g) dobu ukončenia podnikania, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť len po dobu určitú, h) deň začatia živnosti, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia.

Právnická osoba v ohlásení uvedie: a) obchodné meno, sídlo, právnu formu, ako aj meno a bydlisko osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, spôsob, akým budú za právnickú osobu konať, a osobné údaje zodpovedného zástupcu, b) identifikačné číslo, c) predmet podnikania, d) prevádzkarne, ak sú zriadené, e) dobu ukončenia podnikania, pokiaľ zamýšľa prevádzkovať živnosť po dobu určitú, f) deň začatia živnosti

Fyzické osoby a právnické osoby s uvedú v ohlásení aj osobné údaje ustanoveného zodpovedného zástupcu. Fyzická osoba a) preukáže pri ohlasovacej remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti odbornú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu, b) pripojí k ohláseniu výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace (ďalej len "výpis z registra trestov"), c) pripojí k ohláseniu výpis z registra trestov zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený, d) preukáže oprávnenie užívať nehnuteľnosť, v ktorej je zriadená prevádzkareň a miesto podnikania, ak ich adresy sú odlišné od miesta bydliska, e) pripojí vyhlásenie zodpovedného zástupcu o tom, že nie je členom dozornej rady, prípadne iného kontrolného orgánu tejto právnickej osoby a o tom, že nemá súdom alebo správnym orgánom určený zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti, f) pripojí súhlas zodpovedného zástupcu s ustanovením do funkcie, g) pripojí vyhlásenie o ďalších skutočnostiach ktoré ustanoví zákon.

Právnická osoba a) preukáže pri ohlasovacej remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu alebo preukáže svoju odbornú spôsobilosť, b) pripojí k ohláseniu výpis z registra trestov osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, c) pripojí k ohláseniu výpis z registra trestov zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený, d) preukáže oprávnenie užívať nehnuteľnosť, v ktorej je zriadená prevádzkareň a sídlo, Vydanie živnostenského listu Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie má náležitosti, ktoré vyžaduje zákon a podnikateľ spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, vydá najneskôr do 7 dní odo dňa, keď sa mu ohlásenie živnosti doručilo, živnostenský list. Živnostenský list vydaný fyzickej osobe obsahuje a) osobné údaje podnikateľa; ak je ustanovený zodpovedný zástupca, aj osobné údaje týkajúce sa jeho osoby, b) obchodné meno, c) identifikačné číslo, d) predmet podnikania, e) miesto podnikania, f) dobu, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak prevádzkovanie živnosti ohlásila na dobu určitú, g) deň začatia živnosti, ak v ohlásení uviedla neskorší deň začatia živnosti,

16

h) dátum vydania živnostenského listu.

Identifikačné číslo pridelí fyzickej osobe živnostenský úrad. Potrebné identifikačné čísla oznámi živnostenskému úradu príslušný orgán štátnej správy. Živnostenský list vydaný právnickej osobe obsahuje a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo právnickej osobe pridelené pred podaním ohlásenia, b) pri remeselnej a viazanej živnosti osobné údaje zodpovedného zástupcu, c) predmet podnikania, d) dobu, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak prevádzkovanie živnosti ohlásila na dobu určitú, e) deň začatia živnosti, f) dátum vydania živnostenského listu.

Živnostenský list môže obsahovať viac ohlasovacích živností.

Náležitosti žiadosti o koncesiu Kto hodlá prevádzkovať koncesovanú živnosť, je povinný požiadať o vydanie koncesie miestne príslušný živnostenský úrad. Ak sú na prevádzkovanie živnosti ustanovené podmienky odbornej spôsobilosti, preukáže a) fyzická osoba svoju odbornú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť zodpovedného zástupcu, b) právnická osoba odbornú spôsobilosť zodpovedného zástupcu alebo svoju odbornú spôsobilosť.

Rozhodovanie o koncesii Pri rozhodovaní o koncesii živnostenský úrad zisťuje, či sú splnené všeobecné a osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti. Ak je na prevádzkovanie živnosti podľa prílohy č. 3 alebo osobitného zákona potrebné oprávnenie alebo povolenie, alebo vyjadrenie orgánu štátnej správy, je ním živnostenský úrad viazaný. Živnostenský úrad si môže vyžiadať vyjadrenie aj od ďalších orgánov, najmä od obce a policajného zboru, ktoré sú povinné ich zaslať najneskôr v lehote 20 dní. Ak nie je splnená niektorá z podmienok, živnostenský úrad žiadosť zamietne. Živnostenský úrad rozhodne o žiadosti do 30 dní odo dňa podania žiadosti. Koncesná listina nahrádza pri prevádzkovaní koncesovanej živnosti povolenie alebo oprávnenie podľa osobitných predpisov. Vydanie koncesnej listiny Koncesná listina vydaná fyzickej osobe obsahuje a) osobné údaje podnikateľa; ak je ustanovený zodpovedný zástupca, aj osobné údaje týkajúce sa jeho osoby, b) obchodné meno, c) identifikačné číslo, d) predmet podnikania, e) miesto podnikania, f) podmienky ustanovené na prevádzkovanie živnosti určené živnostenským úradom, g) dobu, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak o prevádzkovanie živnosti požiadala na dobu určitú, h) dátum vydania koncesnej listiny.

Koncesná listina vydaná právnickej osobe obsahuje a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo právnickej osobe pridelené pred podaním žiadosti, b) osobné údaje zodpovedného zástupcu, c) predmet podnikania, d) podmienky ustanovené na prevádzkovanie živnosti určené živnostenským úradom, e) doba, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak o prevádzkovanie živnosti požiadala na dobu určitú, f) dátum vydania koncesnej listiny.

60 ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER

Do registra sa zapisujú tieto údaje vrátane ich zmien: a) ak ide o fyzickú osobu v postavení podnikateľa, zodpovedného zástupcu, pokračovateľa v živnosti, štatutárneho orgánu, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, 1. postavenie fyzickej osoby; u osoby v postavení štatutárneho orgánu aj spôsob, akým za právnickú osobu koná, 2. meno a priezvisko, 3. akademický titul, 4. rodné priezvisko, 5. rodné číslo, ak bolo pridelené, inak dátum narodenia, 6. štátna príslušnosť, 7. miesto narodenia, 8. adresa bydliska, b) obchodné meno; u právnickej osoby aj právna forma, c) identifikačné číslo, d) miesto podnikania fyzickej osoby alebo sídlo právnickej osoby, e) adresa miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, f) predmet podnikania,

17

g) adresy prevádzkarní, ak sú zriadené, h) dátum vzniku živnostenského oprávnenia, i) doba, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, j) pozastavenie alebo zánik živnostenského oprávnenia, k) iné skutočnosti podľa osobitných predpisov, l) iné údaje podľa ustanovení príslušných zákonov. Zápis dátumu vzniku živnostenského oprávnenia, ktorý je totožný s dňom zápisu podnikateľa do obchodného registra, vykoná živnostenský úrad podľa výpisu z obchodného registra, ktorý mu registrový súd elektronickou formou zašle v lehote ustanovenej osobitným predpisom. Register sa člení na verejnú časť a neverejnú časť. Výpis z registra Každý má právo vyžadovať od miestne príslušného živnostenského úradu výpis z verejnej časti registra. Ak v registri určitý zápis nie je, živnostenský úrad vydá o tom na požiadanie potvrdenie. Ak tento zákon neustanovuje inak, údaje z neverejnej časti registra možno poskytnúť iba fyzickej osobe, ktorej sa údaje týkajú.

Sprístupnenie a zasielanie údajov registra Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky elektronickou formou diaľkovo umožní prístup k údajom o podnikateľoch zapísaných v registri a ku zmenám týchto údajov a) daňovému úradu a Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, b) orgánu štátnej štatistiky, c) príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, d) orgánu, ktorý vedie centrálny register poistencov povinného zdravotného poistenia, e) Sociálnej poisťovni.

18