Výchova umením

Radoslav Müller

Anglický jazyk , informatika

Teória výchovy

27.11.2006

Obsah1.Výchova umením................................................................................................................. 3

2.Výučba umenia na ZŠ a SŠ................................................................................................. 3

3.Výtvarná výchova................................................................................................................ 4

4.Vnímanie farieb.................................................................................................................... 4

5.Hudobná výchova................................................................................................................. 5

6.Estetika................................................................................................................................. 6

7.Arteterapia............................................................................................................................ 6

8.Záver.................................................................................................................................... 7

9.Zoznam použitej literatúry................................................................................................... 8

2

Výchova umenímProstriedkami umenia aktivizujeme neverbálne myslenie (v obrazoch, zvukoch, gestách,

pohybe...), a zároveň ho prepájame s pojmovým myslením (pomenovanie a vyjadrovanie

prostredníctvom metafory…) a taktiež s logickým myslením (výstavba formy, znaku...).

V prvom rade sa rozvíja obrazotvornosť (fantázia), ale zároveň sa konfrontuje s

možnosťami realizácie predstavy (nápadu, vízie, zážitku, až po krehký pocit…) prostredníctvom

materializovaných znakov1.

Read (1967, str. 26) tvrdí, že : „umenie nie je niečo, čo nachádzame v múzeách a v

galériách alebo v starých mestách, ako je Florencia a Rím. Umenie, nech ho definujeme

akokoľvek, je vo všetkom, čo robíme k potešeniu zmyslov."

Výučba umenia na ZŠ a SŠDo skupiny výchov umením by sme mohli za ideálnych podmienok zahrnúť výtvarnú,

hudobnú, literárnu, dramatickú a pohybovú výchovu.

Keďže dramatická výchova v kurikule školy absentuje a pohybová výchova je

redukovaná na telocvik (zameraný ťažiskovo na športový výkon a fyzickú zdatnosť), ostáva

výtvarná, hudobná a literárna výchova.

Z nich je žiaľ len výtvarná výchova koncipovaná tak, že sa žiaci neučia iba o umení a

jeho interpretácii, ale prostredníctvom umenia – praktickou výtvarnou činnosťou – získavajú

skúsenosti s tvorbou. Všetko, čo je vo výtvarnej výchove obsahom edukácie, je aj predmetom

aktívnej činnosti žiaka. I keď je takáto metóda predstaviteľná aj v hudobnej a literárnej výchove

(a aj na iných predmetoch) – tradícia i súčasná prax našej školy je iná: tak v hudobnej ako aj v

literárnej výchove takmer úplne absentuje tvorivé laborovanie s hudobnými a literárnymi

prostriedkami.

Účasťou na tvorivom procese sa realizuje podstatný princíp tvorivosti: oscilovanie a

kooperácia medzi vedomými a nevedomými (podvedomými) zložkami osobnosti: S prevahou

cítenia, vnímania a intuície vznikajú nové nápady, idey a koncepty, ktoré na tejto mimo

racionálnej úrovni nedokážeme vyhodnotiť, ale prostredníctvom kritického myslenia (intelektu)

sme schopní ich vyhodnocovať, pomenovávať a reflektovať.

1 Narábanie s výrazovými prostriedkami a ich usporiadanie do kompozície je procesom zviditeľnenia predstavy.

3

Výtvarná výchovaFisher, Mudroch, Čarný (2006) (http://www.statpedu.sk) hovoria, že výtvarná výchova

ponúka jedinečný priestor pre rozvíjanie všetkých psychických zložiek osobnosti žiaka, a to

aktívnou účasťou na dobrodružstvách tvorby prostredníctvom získavania autentických skúseností

z laborovania s materiálom a jeho pretvárania na výtvarný jazyk (laborovanie vychádza z

bohatosti procesov, spôsobov tvorby a overovania vizuálnych znakov vo výtvarnom umení).

Výtvarná výchova predstavuje v rámci obsahu vyučovania jedinečnú možnosť

tematizovať základné antropologické koncepty:

a) koncepty časopriestoru (čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka …)

b) kultúrne archetypy vyjadrovania prírody (živly, prírodné úkazy...)

c) kategórie estetického prežívania (krása, škaredosť, neurčitosť , drsnosť , jemnosť...)

d) kategórie uvedomovania si osobnej a kultúrnej identity (ja, iný, cudzinec, priateľ…)

e) kategórie afektivity (radosť , bolesť , smútok, náladu ...)

Na výtvarnej výchove žiak spracováva (mentálne i formálne) symboly, ktoré vizuálne

vyjadrujú jeho predstavy a fantazijné koncepty, alebo sa odvolávajú na javovú stránku sveta.

Druhým faktorom, prečo by mala byť výtvarná výchova zaradená do výučby, je bohatosť

procesov, spôsobov tvorby a overovania možností vizuálnych znakov vo výtvarnom umení. Ak

tieto postupy aplikujeme do edukačného procesu, dávajú možnosť podstatne rozvinúť

vyjadrovacie a duševné schopnosti žiaka.

Vnímanie fariebZ psychologického hľadiska pri výtvarnej výchove môžeme pozorovať vplyv farieb,

vlastne ich vnímanie. Farby na nás majú určitý vplyv (svetlé, pastelové farby nás upokojujú,

ukludňujú, zatiaľ čo tmavé alebo pestré farby nás napĺňajú energiou, radosť vyjadrujeme sýtymi

farbami, žiaľ a smútok tmavými farbami).

Dôvod, prečo si niekto ku danému citu vyberie nejakú farbu, je výsledkom zložitého

procesu, prebiehajúcemu v nervovej sústave. Viacnásobne platí toto tvrdenie v prípade kresieb

detí. Pri pochopení, analýze nám značne pomôžu poznatky o farbách. Kresba nám presne

prezradí, aká úzkosť, strach, radosť či žiarlivosť panuje v detskej duši. Napríklad :

Červená na menších plochách, napríklad na predmetoch pôsobí príjemne, na veľkých plochách je

však znepokojujúca, človek sa stáva podráždeným, nervóznym, môže vyvolať aj agresivitu.

4

Zelená vytvára harmóniu, znižuje podráždenosť, únavu, uvoľňuje, vytvára pocit bezpečnosti,

vytvára pocit pasivity, podnecuje k ospanlivosti – najmä v prostredí, kde nie je dostatok svetla.

Modrá ukludňuje, má priaznivý účinok na zrak, vyjadruje citlivosť, jemnosť, môže vyvolať pocit

bezpečnosti, pôsobí víziou vzdialenosti hĺbky, v kombinácii s čiernou farbou podnecuje depresiu.

Žltá zmierňuje depresiu, privádza do dobrej nálady, pokoja a rovnováhy, nositeľ tejto farby túži

po slobode, po dobrej nálade, po intelektuálnych zážitkoch.

Biela je farbou čistoty, poriadku, neutrality. Zo všetkých farieb má najväčšiu schopnosť odrážať

svetlo, preto jej použitie na väčšej ploche môže mať negatívny vplyv na zrak. Rozťahuje priestor,

čo je dané jej jasnosťou, medzi ostatnými farbami zohráva neutralizujúcu úlohu. Ak ju použijeme

ako pozadie, všetky veci, ktoré sa pred ňou nachádzajú, budú vyzdvihnuté, zdôraznené.

Čierna na väčšej ploche pôsobí skľučujúco, vyvoláva pocit uzavretosti. Na malej ploche ju však

môžeme kombinovať s každou farbou, pretože ich osvetlí. V kombinácii s bielou pôsobí

slávnostne.

Hudobná výchovaPravidelný nácvik počúvania hudby zlepšuje schopnosť koncentrácie, uľahčuje

rozhodovanie, rozvíja tvorivé myslenie, bystrí pamäť a fantáziu. Pravidelné relaxačné cvičenia

zmierňujú bolesti hlavy, únavu, podráždenosť, zvyšujú kreativitu a celkovú pracovnú aktivitu.

Počúvanie hudby vyvoláva u človeka určité psychické i somatické procesy.

Podľa Suchoňa a Filipa (1987, str.9) hudbu vnímame a preciťujeme celým svojím

vnútrom a jednotlivé tóny v nás vyvolávajú určité nálady, pocity, afekty, ako i zmeny správania a

súčasne ovplyvňujú aj naše najdôležitejšie vegetatívne funkcie. Možnosť pohybu podľa rytmov

hudby vedie k prehĺbeniu vnímania dynamiky hudby. Podľa Suchoňa a Filipa (1987, str.9) Ak je

hudba dobre zvolená, podnecuje pohybové aktivity, motivuje a usmerňuje pohyby celého tela a

dochádza k spontánnemu rehabilitačnému účinku. Dochádza k prebudeniu pohyblivosti,

postupnému získavaniu skúseností s pohybom, orientáciou, sebadôverou.

Podľa Melichara (1991, s.42) hudobné aktivity sú už dlhú dobu rozvíjané aj v oblasti

logopédie, najmä pri koktavosti - poruche fluencie, ale i ďalších rečových vád. Mimoriadna

pozornosť je v týchto prípadoch venovaná spevu, pretože pravidelné dýchanie a rytmická zložka

piesní pomáha pri zlepšení reči. Podobne ako pri iných umeleckých aktivitách na školách sa

5

stretávame s problémom, pretože hudobná výchova je zameraná predovšetkým na históriu a nie

na tvorivú činnosť.

EstetikaEstetika je v širšom zmysle teória o prírodnej a zároveň umeleckej kráse, o jej postate,

zákonoch a pôsobení na človeka. V užšom zmysle teória umenia. Estetikou sa dnes zaoberajú

jednotlivé vedy umení, napr. dejiny umenia, literárna veda, hudobná veda, filmová teória a

podobne.

Subjektom skúmania estetiky sú :

- podmienky vzniku umeleckých diel (produkčná estetika)

- podmienky a formy prijímania estetického predmetu (recepčná estetika)

- podmienky vzniku a platnosti estetických hodnotových a vkusových súdov (formálna

estetika)

Objektom skúmania estetiky sú :

- určenie rysov a funkcií tvoriacich krásu

- vzťah medzi prírodnou a umeleckou krásou

- štruktúrna analýza umeleckého diela

- vzťah jednotlivých druhov umení

- vzťah umenia k skutočnosti, dejinám a spoločnosti

- vzťah krásy a umenia k pravde

ArteterapiaArteterapia je riadená cielená činnosť, pri ktorej sa používajú prevažne výtvarné

vyjadrovacie prostriedky. Cieľom arteterapie nie je vytvoriť umelecké dielo ale rozvíjať tvorivosť

a spontánny prejav, komunikovať neverbálnymi cestami. Každý človek, bez ohľadu na nadanie a

predchádzajúce skúsenosti, získané vzdelanie v oblasti výtvarníctva, je schopný vytvárať

zmysluplné výtvarné diela. Ten, kto tvorí, môže vyjadrovať svoje vnútorné prežitky, uvoľniť sa,

odpočinúť si. Arteterapia mu prináša radosť z tvorby. Arteterapia vyžíva fakt, že pri tvorbe je

nutné prejavovať fantáziu, či už úmyselne, alebo neúmyselne. Tak sa odkrývajú ľudské

vlastnosti, pohnútky, skryté názory a bolesti. Veľmi vhodné a aj praktické využitie kreslenia pri

terapii je v situácii, keď potrebuje pomoc malé dieťa, ktoré ešte nemá dostatočne vyvinuté rečové

6

schopnosti. Grafický prejav používame aj pri deťoch, ktoré sú v rečovom prejave obmedzené

mentálnym postihnutím alebo psychickou poruchou.

7

ZáverUmenie na školách je často podceňované ako výchovný prostriedok a nie je brané ako

prostriedok vyjadrovania. Pri výchove umením na školách sa kladie dôraz na teóriu, teda na

memorovanie poznatkov a nie tvorivú činnosť.

V rámci kurikula ZŠ, ktoré málo aktivizuje tvorivosť žiakov, je atomizované a preťažené

informáciami (s jednostranným dôrazom na rozumový rozvoj a kvantitatívnu stránku vedomostí),

a tiež redukované vzhľadom na celistvosť psychického priestoru žiaka. Inými slovami – umenie

môže vytvárať veľmi prospešnú spoločnú platformu aj pre zdanlivo tak vzdialené predmety ako

sú fyzika, chémia, matematika, biológia, zemepis, jazyky... keďže na základe interdisciplinárnosti

a intermediálnosti, vlastnej charakteru súčasného umenia, môžeme prepojiť témy i procesy

najrôznejších oblastí ľudského poznávania.

8

Zoznam použitej literatúry

CONSULTATION MAGAZIN: Psychlógia farieb. 2006 [online]. Dostupné na WWW:

http://www.consultation.sk/index.php?menu=cikk&id=521

Read, H. Výchova uměním. Praha, 1967, str. 26

Melichar, A. 1991. Hudobná psychológia. Banská Bystrica, PF UMB 1991

Štátny pedagogický ústav – ŠPÚ: Nová koncepcia výtvarnej výchovy na ZŠ. 2006 [online].

Dostupné na WWW: http://www.statpedu.sk/buxus/docs//vyskum/SPU/nova_koncepcia_Vv.pdf

Suchoň, E. a Filip, M. 1987. Stručná náuka o hudbe. Bratislava: Opus. 84 s. 62-641-87 SNO

9