VÝSKUM VPLYVU NEŠTÁTNEHO VLASTNÍCTVA LESOV NA … · (najmä vodo- a pôdoochranná) Kritérium...

VÝSKUM VPLYVU NEŠTÁTNEHO VLASTNÍCTVA LESOV NA POLITIKY

SÚVISIACE S LESNÍCTVOM

HODNOTENIE TRVALO UDRŽATEĽNÉHO OBHOSPODAROVANIA

LESOV V REGIÓNOCH PROJEKTU VYNALES

Autori:

Ing. Pavel Maruška, Ing. Matej Schwarz, Mgr. Matúš Kajba

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na

základe zmluvy č. APVV-0057-11

Hospodárenie v regiónoch Projektu VYNALES

2

Obsah

Zoznam tabuliek ............................................................................................................. .......3

Úvod ...................................................................................................................................... 4

1 Experimentálny a podkladový materiál, metodika ............................................................. 6

1.1 Identifikácia regiónov a združení.....................................................................................6

1.2 Metodika pre hodnotené ktiréria TOUL...........................................................................6

2 Výsledky............................................................................................................................10

2.1.1 INDIKÁTOR 1.1 VÝMERA LESOV................................................................ 10

2.1.2 INDIKÁTOR 1.2 ZÁSOBA DREVA ................................................................ 14

2.1.3 INDIKÁTOR 1.3 VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA ..................................................... 17

2.1.4 INDIKÁTOR 3.1 PRÍRASTOK A ŤAŽBY ...................................................... 19

2.1.5 INDIKÁTOR 4.1 DREVINOVÉ ZLOŽENIE ................................................... 19

2.1.6 INDIKÁTOR 4.4 INTRODUKOVANÉ DREVINY ......................................... 25

2.1.7 INDIKÁTOR 4.9 CHRÁNENÉ LESY .............................................................. 26

2.1.8 INDIKÁTOR 5.1 VÝMERY OCHRANNÝCH LESOV A ICH PODIELU

Z CELKOVEJ VÝMERY PODĽA SUBKATEGÓRIÍ .............................................. 31

2.1.9 INDIKÁTOR 5.2 VÝMERY LESOV NA OCHRANU INFRAŠTRUKTÚRY

A OBHOSPODAROVANÝCH PRÍRODNÝCH ZDROJOV .................................... 33

Záver .............................................................................................................................. ......36

Literatúra...............................................................................................................................37

Anotácia Predložená publikácia obsahuje správu o stave lesov a lesníctva pre regióny zapojené do

projektu VYNALES, s dôrazom na členov združení neštátnych vlastníkov lesov, vypracovanú

podľa Národných ukazovateľov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov Slovenskej

republiky.

Poďakovanie Autori a všetci riešitelia projektu APVV-0057-11 VYNALES týmto vyslovujú poďakovanie

zapojeným regionálnym združeniam neštátnych vlastníkov lesov, ktoré poskytli údaje o

svojich členoch potrebné pre ich identifikáciu v databázach. Zároveň vyslovujú vďaku

kolegom Ing. Pavlovi Lančaričovi a Zuzane Peknušiakovej z NLC - Ústavu lesných zdrojov a

informatiky Zvolen za spracovanie potrebných údajov k vybraným kritériám a ukazovateľom

TUOL.


3

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Výmera lesných porastov .............................................................................. 10

Tabuľka 2 Výmera holín ................................................................................................. 10

Tabuľka 3 Zastúpenie ihličnatých lesov.......................................................................... 11

Tabuľka 4 Zastúpenie listnatých lesov ............................................................................ 11

Tabuľka 5 Zastúpenie zmiešaných lesov ........................................................................ 12

Tabuľka 6 Výmera lesných porastov podľa kategórií (ha) ............................................. 12

Tabuľka 7 Podiel kategórií lesa v regionálnych združeniach vlastníkov lesa................. 13

Tabuľka 8 Výmera lesných poastov podľa lesných vegetačných stupňov...................... 14

Tabuľka 9 Najzastúpenejší vegetačný stupeň v regionálnom združení vlastníkov ......... 14

Tabuľka 10 Zásoby dreva v regiónoch ............................................................................ 15

Tabuľka 11 Hektárové zásoby v regiónoch podľa typu lesa ........................................... 15

Tabuľka 12 Zásoby dreva podľa kategórií lesa ............................................................... 16

Tabuľka 13 Hektárové zásoby dreva podľa regiónov ..................................................... 17

Tabuľka 14 Výmera porastov podľa vekových stupňov ................................................. 18

Tabuľka 15 Zastúpenie 6. až 9. vekového stupňa podľa združení .................................. 19

Tabuľka 16 Zastúpenie 10. a vyšších vekových stupňov podľa združení ....................... 19

Tabuľka 16a Prehľad prírastkov drevín v regiónoch ...................................................... 19

Tabuľka 17 Percentuálne zastúpenie drevín podľa typu vlastníctva ............................... 20

Tabuľka 18 Zastúpenie ihličnatých drevín podľa regiónov ............................................ 20

Tabuľka 19 Percentuálne zastúpenie ihličnatých drevín podľa regiónov a typu

vlastníctva ........................................................................................................................ 21

Tabuľka 20 Zastúpenie listnaých drevín podľa regiónov................................................ 21

Tabuľka 21 Percentuálne zastúpenie listnaných drevín podľa regiónov a typu

vlastníctva. ....................................................................................................................... 22

Tabuľka 22 Výmera lesných porastov podľa počtu vyskytujúcich sa drevín ................. 24

Tabuľka 23 Výmera lesných porastov podľa tvaru lesa .................................................. 25

Tabuľka 24 Zastúpenie introdukovaných drevín ............................................................ 26

Tabuľka 25 Výmera veľkoplošných chránených území (ha) podľa regiónov ................ 27

Tabuľka 26 Výmera maloplošných chránených území (ha) podľa regiónov .................. 29

Tabuľka 27 Výmera chránených vtáčích území a území európskeho významu podľa

regiónov…… ................................................................................................................... 30

Tabuľka 28 Výmera ochranných lesov (ha) podľa regiónov .......................................... 31

Tabuľka 29 Percentuálne zastúpenie ochranných lesov podľa regiónov ........................ 31

Tabuľka 30 Výmera funkčných typov (ha) podľa regiónov............................................34


4

Úvod

Základnou strategickou líniou lesníctva v celosvetovom meradle je trvalo udržateľné

hospodárenie v lesoch (TUOL). Lesy jednotlivých krajín sveta sú však veľmi rôznorodé.

Preto na hodnotenie úrovne zabezpečovania tejto strategickej línie si krajiny s podobnými

podmienkami vypracovali niekoľko dokumentov obsahujúcich návrhy kritérií a ukazovateľov

TUOL (Novotný a kol. 2003).

Slovenská republika (SR) hodnotí stav a vývoj svojich lesov na základe

zdokonalených tzv. paneurópskych kritérií a ukazovateľov, ktoré vychádzajú z ministerských

konferencií o ochrane lesov v Európe (MCPFE/Forest Europe) (Moravčík a kol. 2004).

Stanovilo sa šesť základných kritérií, podľa ktorých sa hodnotia lesné ekosystémy

s prihliadnutím na ich hlavné funkcie:

Kritérium 1: Udržanie a primeraný rozvoj lesných zdrojov a ich príspevok do globálneho

kolobehu uhlíka

Kritérium 2: Udržanie zdravotného stavu a vitality lesných ekosystémov

Kritérium 3: Udržanie a podpora produkčných funkcií lesov (drevo a ostatné

Kritérium 4: Udržanie, ochrana a primeraný rozvoj biologickej diverzity lesných ekosystémov

Kritérium 5: Udržanie a primeraný rozvoj ochranných funkcií pri obhospodarovaní lesa

(najmä vodo- a pôdoochranná)

Kritérium 6: Udržanie ostatných sociálno-ekonomických funkcií a pomerov

Každé kritérium sa definuje pomocou kvantitatívnych a kvalitatívnych indikátorov,

ktoré ho konkretizujú a slúžia ako meradlo na hodnotenie pokroku pri dosahovaní

stanovených cieľov. Dôležitejšia je tendencia vývoja jednotlivých ukazovateľov, než ich

aktuálny stav. Preto možno prínos hodnotenia stavu a vývoja trvalo udržateľného

hospodárenia v lesoch pomocou uvedených ukazovateľov očakávať až po určitom čase.

Cieľom riešenia bolo vyhodnotiť stav lesa v regiónoch záujmových združení

participujúcich na projekte VYNALES podľa kritérií a ukazovateľov trvalo udržateľného

obhospodarovania lesov SR. V projekte VYNALES APVV-0057-11 sú odberateľmi

výsledkov výskumu regionálne združenia vlastníkov neštátnych lesov v regiónoch Banská

Bystrica, Gemer, Liptov-Tatry, Šariš, Trenčín, Žilina (Obr.1).


5

Obrázok 1: Regióny projektu VYNALES

Vyhodnotenie stavu lesov podľa kvantitatívnych ukazovateľov trvalo udržateľného

hospodárenia uvedené v nasledujúcich kapitolách je prvým uceleným hodnotením tohto druhu

so zameraním na regióny VYNALESu. Riešenie nám umožnilo identifikovať len niektoré

ukazovatele, ktorých stav na základe u nás zaužívaných postupov, vieme zistiť alebo

dostatočne presne vyjadriť. Preto bude treba na základe výsledkov výskumu a vývoja v budúcnosti túto správu opakovať a dopĺňať tak, aby bolo možné ich periodické hodnotenie a

porovnateľnosť v rámci SR aj medzinárodných správ.


6

1. Experimentálny a podkladový materiál, metodika

Na účely riešenia úlohy sa ako podkladový materiál využili rôzne dokumenty

hodnotiace stav lesa SR podľa kritérií TUOL, uvedené v časti Literatúra. Pri hodnotení

ukazovateľov bol použitý dopytovací jazyk SQL na spracovanie databázových údajov

a software ArcGIS na priestorové analýzy a spracovanie priestorových údajov.

1.1 Identifikácia regiónov a združení

Vychádzajúc z doručených podkladov od odberateľov výskumu projektu VYNALES,

regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov, bolo evidovaných 509 členských združení

v 6 regiónoch. Na základe textového reťazca mena člena, resp. názvu pozemkového

spoločenstva, bolo v databáze programov starostlivosti o les (PSOL) identifikovaných 392

záznamov (77% členských združení). Týmto subjektom bolo následne možné priradiť

konkrétne porasty, ktoré užívajú, a zároveň lokalizovať tieto porasty v priestore. Nakoľko

hranice regiónov neboli presne špecifikované, boli hranice regiónov stanovené na základe

hraníc okresov, v ktorých sa nachádzajú porasty obhospodarované jednotlivými združeniami.

Pri začlenení jednotlivých porastov do regiónov bola zohľadnená väčšinová výmera porastu.

1.2 Metodika pre hodnotené kritériá TUOL

Kritériá TUOL boli vyhodnocované z databázy PSOL, priestorových vrstiev

chránených území a území NATURA 2000, rastrovej klasifikácie stupňa defoliácie odvodenej

zo snímky družice LANDSAT a databázy Lesnej hospodárskej evidencie. Lesné porasty boli

rozdelené podľa typu užívania na štátne a neštátne. Vzhľadom k tomu, že jeden lesný porast

môže mať viacero typov užívania, bol typ užívania priradený na základe väčšinového typu

(viac ako 50% výmery porastu). V rámci kategórie neštátne, bol vytvorený atribút, ktorý

zohľadňoval, či daný porast užívajú členovia združenia, alebo nie. V rámci členov združení

neboli brané do úvahy obecné a mestské lesy. Kritériá TUOL boli vyhodnocované pre tieto tri

kategórie – štátne, neštátne a neštátne v užívaní združení. Kritériá boli vyhodnocované po

jednotlivých regiónoch a sumárne za všetky regióny.

a) Kategória lesa (výmera)

Porasty boli na základe atribútu kategória lesa z databázy PSOL rozdelené na

Hospodárske, Ochranné a Lesy osobitného určenia. Výmera porastov bola v rámci týchto

kategórií zosumovaná a rozdelená do podľa typov užívania.

b) Drevinové zloženie (výmera)

Zastúpenia drevín v jednotlivých JPRL v databáze PSOL boli rozdelené na ihličnaté

a listnaté. Drevín patriace do uvedených skupín boli zosumované, čím sa vypočítal

percentuálny podiel ihličnatých a listnatých drevín v rámci každého porastu. Pri stanovení

percentuálneho podielu bola vo viacetážových porastoch braná do úvahy len vrchná etáž.

Porasty boli zaradené nasledovne:


7

Ak podiel listnatých ≥ 75% => porast je listnatý

Ak podiel ihličnatých ≥75% => porast je ihličnatý

Ostatné porasty sú zmiešané.

Porasty s vekom porastu rovným nule, boli identifikované ako holiny. Výmery porastov

v jednotlivých kategóriách zmiešania boli zosumované a rozdelené podľa stanovených typov

užívania.

c) Lesný vegetačný stupeň (výmera)

Z databázy PSOL bolo v rámci porastu stanovené percentuálne zastúpenie

jednotlivých lesných typov. Z kódu lesného typu bol extrahovaný kód lesného vegetačného

stupňa (LVS). Lesné typy, ktoré neobsahujú kód LVS, boli označené ako „azonálne“. Pri

niektorých porastoch (väčšinou v užívaní vojenských lesov) absentuje záznam o lesnom type,

LVS týchto porastov bol označený ako „neurčený“. Plocha jednotlivých vegetačných stupňov

v rámci porastu bola vypočítaná na základe percentuálnych podielov lesných typov, resp.

príslušných LVS a celkovej výmery porastu. Výmery porastov v rámci jednotlivých

vegetačných stupňov boli zosumované a rozdelené do troch kategórií na základe užívania.

d) Drevinové zloženie (zásoba a hektárová zásoba)

Rozdelenie porastov na ihličnaté, listnaté a zmiešané bolo urobené rovnako ako pri

stanovení výmery podľa drevinového zloženia. Zásoby porastov boli v rámci jednotlivých

typov zmiešania porastu zosumované a rozdelené do troch kategórií užívania. Zásoba v rámci

kategórie zmiešania a užívania bola vydelená plochou v rámci zmiešania a užívania, čím bola

vypočítaná zásoba na hektár.

e) Kategória lesa (zásoba a hektárová zásoba)

Porasty boli rozdelené podľa atribútu kategórie lesa z databázy PSOL do troch skupín,

tak ako pri vyhodnotení výmer podľa kategórií lesa. Zásoba a hektárová zásoba bola

vypočítaná analogicky ako pri stanovení zásoby a hektárovej zásoby v rámci drevinového

zloženia.

f) Vekový stupeň (výmera)

Atribút vek porastu z PSOL bol preklasifikovaný do 16 kategórií (vekový stupeň 1-

15+ a holina). V rámci týchto kategórií bola zosumovaná výmera porastov a rozdelená do

troch kategórií podľa užívania.

g) Dreviny (%)

Dreviny v rámci porastu boli agregované podľa číselníka v databáze PSOL na

základné ihličnaté a listnaté dreviny a skupiny ostatných ihličnatých a listnatých drevín.

Plochy jednotlivých drevín, resp. skupín drevín boli v rámci kategórií užívania zosumované

a vydelením celkovou plochou porastov v rámci kategórie užívania bol vypočítaný

percentuálny podiel výmery dreviny resp. skupiny drevín v rámci kategórie užívania.

h) Počet drevín (výmera)

V rámci porastu bol z databázy PSOL stanovený počet drevín. Plochy porastov

s rovnakým počtom drevín (+ holina) boli následne zosumované a rozdelené do troch

kategórií užívania.

i) Tvar lesa (výmera)

Porasty boli rozdelené podľa atribútu „tvaru lesa“ z databázy PSOL do kategórií: les

nízky a les vysoký. Výmery porastov v rámci týchto kategórií boli zosumované a rozdelené

v rámci kategórií užívania.


8

j) Introdukované dreviny (výmera)

V rámci porastov boli vybrané introdukované dreviny na základe číselníka drevín

z databázy PSOL. Z týchto drevín bolo vybraných päť základných drevín a ostané boli

označené ako „ostatné nepôvodné“. Plochy týchto drevín boli zosumované a rozdelené do

troch kategórií užívania.

k) Ochranné lesy (výmera)

Porasty boli vyselektované na základe kategórie lesa – Ochranné lesy a písmen

kategórie lesa a, b, c, d. Výmery porastov boli zosumované v rámci jednotlivých písmen

kategórie lesa a rozdelené podľa typu užívania.

l) Funkčný typ (výmera)

Z databázy PSOL boli vybrané porasty s funkčným typom 1 a 2 v kategóriách –

brehoochranný, kúpeľno-liečebný, protideflačný, protilavínový a vodoochranný. Výmera

porastov bola pre jednotlivé funkčné typy zosumovaná a rozdelená do kategórií užívania.

m) Funkčný typ rekreačný (výmera)

Analogicky ako pri vyselektovaní porastov na základe funkčných typov boli

vyselektované porasty s funkčným typom rekreačným. Výmery porastov boli zosumované

a rozdelené do troch kategórií podľa užívania.

n) Natura 2000 (výmery)

Priestorovým prienikom vrstvy vybraných porastov a priestorových vrstiev Natury

2000 (chránené vtáčie územia, územia európskeho významu) boli vytvorené priestorové

vrstvy porastov, resp. častí porastov nachádzajúcich sa na území jednotlivých kategórií

Natury 2000. Plochy prieniku boli zosumované a rozdelené do vybraných kategórií užívania.

o) Maloplošné chránené územia (výmery)

Vrstva porastov bola prekrytá s vrstvou maloplošných chránených území. Výmery

priestorového prieniku boli zosumované v rámci jednotlivých typov maloplošných

chránených území a rozdelené do kategórií podľa užívania.

p) Veľkoplošné chránené územia (výmery)

Priestorové vrstvy veľkoplošných chránených území a vybraných porastoch boli

prekryté analogicky ako pri vyhodnotení maloplošných chránených území. Výmery boli

zosumované podľa typu veľkoplošných chránených území a rozdelené do troch typov podľa

užívania.

q) Defoliácia (výmery)

Ako zdrojový materiál pri stanovení defoliácie bola použitá klasifikácia snímky

LANDSAT vytvorená Dr. Ing. Buchom. Pre vybrané porasty bola stanovená priemerná

defoliácia, ktorá bola následne klasifikovaná do 10 tried (po stupňoch defoliácie 10%).

Výmera porastov v rámci jednotlivých stupňov defoliácie bola zosumovaná a rozdelená podľa

typov užívania.

r) Drevinové zloženie – 5 kategórií (výmery)

Týmto ukazovateľom bol nahradený ukazovateľ združených lesných typov.

Percentuálne zastúpenie ihličnatých a listnatých drevín v rámci porastu bolo stanovené

rovnako pri spracovaní ukazovateľa drevinové zloženie.


9

Zmiešanie drevín bolo však rozdelené do 5 kategórií podľa nasledovného kľúča:

Ihličnaté monokultúry – zastúpenie listnatých drevín <= 10%

Prevažne ihličnaté – zastúpenie listnatých drevín <= 25% a > 10%

Listnaté monokultúry – zastúpenie ihličnatých drevín <= 10%

Prevažne listnaté – zastúpenie ihličnatých drevín <= 25% a > 10%

Zmiešané – zastúpenie ihličnatých drevín > 25% a < 75% , alebo zastúpenie listnatých drevín

je < 25% a > 75%

Výmery porastov v týchto kategóriách boli zosumované a rozdelené do kategórií užívania.


10

2. Výsledky

Kritérium 1: Udržanie a primeraný rozvoj lesných zdrojov a ich príspevok do globálneho

kolobehu uhlíka

2.1.1 INDIKÁTOR 1.1 VÝMERA LESOV

Výmera lesov a jej zmeny predstavujú jeden z najvýznamnejších ukazovateľov trvalo

udržateľného hospodárenia v lesoch. Podľa Zelenej správy 2013, výmera porastovej pôdy v

neštátnych lesoch v rámci celej SR dosahovala 870 822 ha. Vo vybraných regiónoch je to

596 031 ha, lesné porasty identifikovaných združení majú výmeru 138 364 ha. Podiel výmery

lesov združení vlastníkov neštátnych lesov z celkovej výmery lesov predstavuje 10,5% a vo

vybraných regiónoch je uvedený v tabuľke 1.

Tab.1 Výmera lesných porastov

Ukazovateľ Regióny

Banská Bystrica Gemer Liptov-Tatry Šariš Trenčín Žilina Spolu

Výmera spolu (ha) 408 656 257 202 181 016 188 775 191 382 89 776 1 316 807

Štátne (ha) 278 945 127 937 83 060 101 727 104 611 24 496 720 776

Neštátne (ha) 129 711 129 265 97 956 87 048 86 771 65 280 596 031

Združenia (ha) 32 087 21 234 44 146 5 780 19 179 15 938 138 364

Združenia z výmery spolu (%) 7,9 8,3 24,4 3,1 10,0 17,8 10,5

Združenia z výmery neštátnych (%) 24,7 16,4 45,1 6,6 22,1 24,4 23,2

Podiel výmery jednotlivých združení na celkovej výmere lesov v príslušnom regióne

je najvyšší v žilinskom (17,8 %) a v trenčianskom regióne (10 %). Najvyšší podiel výmery

členov združení na výmere neštátnych lesov v regióne majú asociované regionálne

združeniach vlastníkov neštátnych lesov regiónov Liptov-Tatry (45,1 %), v Banská Bystrica

(24,7 %) a Žilina (24,4 %). Najmenší podiel na výmere lesov regiónu má regionálne

združenie vlastníkov neštátnych lesov Šariš (6,6 %).

Výmera lesných porastov podľa typov porastov a stanovištných podmienok

(súvisí s INDIKÁTORMI 1.3 a 1.4)

Percentuálny podiel holín na celkovej výmere porastovej pôdy závisí od výšky ťažby

(anomálie spôsobuje najmä ťažba náhodná) a od problémov so zalesňovaním. Absolútna

výmera holín závisí najmä na výmere lesných pozemkov v danom združení a nemôže byť

predmetom porovnávania, podiel výmery na celkovej výmere subjektu už má určitú

výpovednú hodnotu. Výmery holín sa pohybujú od 19 ha (0,1% z celkovej výmery lesných

porastov) v regióne Gemer až po 390 ha (0,9%) v regióne Liptov-Tatry (Tab.2). Podiel Tab.2 Výmera holín


Banská Bystrica Gemer Liptov-Tatry Šariš Trenčín Žilina Spolu

Lesy spolu 408 656 257 202 181 016 188 775 191 382 89 776 1 316 807

1 096 0,27 474 0,18 1 614 0,89 456 0,24 621 0,32 424 0,47 4 685 0,36

Štátne 278 945 127 937 83 060 101 727 104 611 24 496 720 776

697 0,25 289 0,23 671 0,81 256 0,25 450 0,43 120 0,48 2 483 0,34

Neštátne 129 711 129 265 97 956 87 048 86 771 65 280 596 031

399 0,31 185 0,14 943 0,96 200 0,23 171 0,20 304 0,47 2 202 0,37

Združenia 32 087 21 234 44 164 5 780 19 179 15 938 138 364

80 0,25 19 0,09 390 0,89 29 0,50 18 0,09 90 0,57 626 0,45


11

Pokiaľ ide o typ lesa, v lesoch obhospodarovaných regionálnymi združeniami

vlastníkov neštátnych lesov majú najnižší podiel ihličnaté lesy. Ich priemerné zastúpenie je

33% (Tab.3). Pozorujeme tu však značné regionálne rozdiely spôsobené geografickou

polohou lesných pozemkov a históriou ich obhospodarovania. Najmenej ihličnatých porastov

majú regióny Trenčín a Banská Bystrica (9%), najviac ich nájdeme v regióne Liptov-Tatry

(68%). Toto zastúpenie ihličnatých porastov je vyššie ako prirodzené, čo odráža ich

ekonomickú atraktívnosť. V súčasnosti je bezpečnosť ich produkcie znížená nárastom

náhodných ťažieb (najmä u smrečín), čím vzniká problém, ktorý by sa mal riešiť pri

zohľadnení ekonomických aj environmentálnych požiadaviek.

Tab.3 Zastúpenie ihličnatých lesov


Banská Bystrica Gemer Liptov- Tatry Šariš Trenčín Žilina Spolu

Vým

era

celk

om

(ha)

/

ihli

čnat

é le

sy (

ha

- %

)

Výmera

spolu

408 656 257 202 181 016 188 775 191 382 89 776 1 316 807

48 677 11,9 24 678 9,59 106 795 59,0 7 297 3,8 17 081 8,9 33 736 37,5 238 264 18,1

Štátne 278 945 127 937 83 060 101 727 104 611 24 496 720 776

38 499 13,8 12 797 10,0 46 414 55,8 4 153 4,0 9 053 8,6 8 836 36,1 119 752 16,6

Neštátne 129 711 129 265 97 956 87 048 86 771 65 280 596 031

10 178 7,8 11 881 9,2 60 381 61,64 3 144 3,6 8 028 9,2 24 900 38,1 118 512 19,8

Združenia 32 087 21 234 44 164 5 780 19 179 15 938 138 364

3 058 9,5 4 673 22,0 30 073 68,11 530 9,1 1 699 8,8 6 025 37,8 46 058 33,2

Listnaté lesy tvoria v lesoch obhospodarovaných regionálnymi združeniami vlastníkov

neštátnych lesov 18% výmery, opäť so značnými regionálnymi rozdielmi (Tab.4). Najvyššie

zastúpenie dosahujú v regiónoch Trenčín (39%) a Šariš (35%), najnižšie v regióne Liptov-

Tatry (2%).

Tab.4 Zastúpenie listnatých lesov



Vým

era

celk

om

(ha)

/

Lis

tnat

é le

sy (

ha

- %

)

Výmera

spolu

408 656 257 202 181 016 188 775 191 382 89 776 1 316 807

97 948 23,9 75 969 29,5 6 512 3,6 85 132 45,1 72 925 38,1 14 896 16,5 353 382 26,8

Štátne 278 945 127 937 83 060 101 727 104 611 24 496 720 776

60 796 21,8 39 520 30,9 3 688 4,4 46 693 45,9 39 582 37,8 4 027 16,4 194 306 26,9

Neštátne 129 711 129 265 97 956 87 048 86 771 65 280 59 031

37 152 28,6 36 449 28,2 2 824 2,8 38 439 44,1 33 343 38,4 10 869 16,6 159 076 26,6

Združenia 32 087 21 234 44 164 5 780 19 179 15 938 138364

8 537 26,6 3 659 17,2 898 2,0 1 996 34,5 7 481 39,0 2 377 14,9 24 948 18,0

Najzastúpenejším typom v rámci lesov obhospodarovaných regionálnymi združeniami

vlastníkov neštátnych lesov sú zmiešané lesy. Ich priemerné zastúpenie je 48% a vykazuje

medzi regiónmi najvyrovnanejšie hodnoty s rozpätím od 45% (región Žilina) do 63% (región

Banská Bystrica) s výnimkou regiónu Liptov-Tatry, kde zastúpenie zmiešaných lesov

dosahuje len 35% (Tab.5). Vysoký podiel zmiešaných lesov možno, z hľadiska odolnosti

a prispôsobivosti zmenám, považovať za priaznivý, súčasne však ide aj o lesy náročnejšie na

dosiahnutie kvalitnej produkcie.


12

Tab.5 Zastúpenie zmiešaných lesov



Vým

era

celk

om

(ha)

/

Zm

ieša

né

lesy

(ha

- %

)

Výmera

spolu

408 656 257 202 181 016 188 775 191 382 89 776 1 316 807

260 935 63,8 156 083 60,6 66 097 36,5 95 890 50,7 100 755 52,6 40 720 45,3 720 480 54,7

Štátne 278 945 127 937 83 060 101 727 104 611 24 496 720 776

178 953 64,1 75 331 58,8 32 290 38,8 50 625 49,7 55 526 53,0 11 512 47,0 404 237 56,0

Neštátne 129 711 129 265 97 956 87 048 86 771 65 280 596 031

81 982 63,2 80 752 62,4 33 807 34,5 45 265 52,0 45 229 52,1 29 208 44,7 316 243 53,0

Združenia 32 087 21 234 44 164 5 780 19 179 15 938 138 364

20 412 63,6 12 883 60,6 12 784 28,9 3 226 55,8 9 981 52,0 7 445 46,7 66 731 48,2

Výmera lesných porastov podľa kategórií lesov

Kategória lesa v zmysle platnej legislatívy vyjadruje jeho prvoradú funkciu, ktorá je

do značnej miery daná prírodnými podmienkami (sklon svahu, ohrozenosť pôdy ap.)

a spoločenskými požiadavkami na niektoré funkcie. Ochranné lesy a lesy osobitného určenia

sa delia ďalej na subkategórie, pričom väčšina týchto subkategórií (s výnimkou lesov

v chránených územiach s piatym stupňom ochrany) nevylučuje celkom hospodárenie.

Obmedzenia hospodárenia sú kompenzované daňovými úľavami. V prípade obmedzení

z titulu ochrany prírody existujú aj ďalšie kompenzačné mechanizmy, ich princípy a najmä

praktická realizácia sú však považované za neuspokojivé.

Tab.6 Výmera lesných porastov podľa kategórií (ha)

Kategória lesa Región

Spolu Banská Bystrica Gemer Liptov-Tatry Šariš Trenčín Žilina

Hospodárske lesy

Lesy spolu 324 712 139 635 79 481 157 232 155 766 71 073 927 899

Štátne 214 240 78 900 31 913 82 000 84 887 20 051 511 991

Neštátne 110 472 60 736 47 568 75 232 70 879 51 021 415 908

Združenia 27 832 9 731 19 755 5 266 16 572 11 543 90 699

Ochranné lesy

Lesy spolu 58 223 47 066 87 760 9 855 32 811 15 569 251 284

Štátne 41 368 22 571 41 485 5 555 17 652 3 480 132 111

Neštátne 16 855 24 495 46 275 4 300 15 159 12 089 119 173

Združenia 3 447 3 515 22 872 413 2 566 3 386 36 199

Lesy osobitného

určenia

(v spodnom riadku je

odpočítaná výmera

zostávajúcich

„protiimisných lesov“)

Lesy spolu 25 721

- 791

70 501

- 42 138

13 778

- 591

21 688

- 533

2 805

- 191

3 135

-280

137 628

- 44 524

Štátne 23 337

-560

26 467

-17 959

9 665

-494

14 171

-65

2 072

-151

964

-251

76 676

- 19 479

Neštátne 2 384

-232

44 034

-24 179

4 113

-98

7 517

-468

733

-40

2 170

-29

60 951

- 25 046

Združenia 808

- 168

7 989

- 6473

1 519

- 54

100

- 100

41

- 0

1 009

- 0

11 466

- 6 795

Podľa Zelenej správy 2013 je podiel kategórie hospodárskych lesov 70,7 %, v lesoch

posudzovaných regiónov je tento podiel takmer rovnaký (70,5%). V lesoch neštátnych

vlastníkov tvoria hospodárske lesy len 69,8% a v identifikovaných lesoch združení dokonca

len 65,6%. Ochranných lesov je celoštátne 17,1%, v hodnotených regiónoch je tento podiel

vyšší (19,1%), podiel ochranných lesov je vyšší u neštátnych vlastníkov (20%) a najmä

u identifikovaných združení (26,2%). Lesov osobitného určenia je celoštátne 12,3%,

v hodnotených regiónoch len 10,5% a v združeniach len 8%. Dá sa teda konštatovať, že

združenia z určitého pohľadu hospodária v trochu náročnejších podmienkach. Na druhej

strane sú však ochranné lesy a lesy osobitného určenia oslobodené od dane z pozemkov. Dáta

súčasne potvrdzujú, že v súčasnosti neexistuje významnejší tlak súkromných vlastníkov na

prekategorizovanie niektorých porastov do kategórie lesov hospodárskych.


13

Tab. 7 Podiel kategórií lesa v regionálnych združeniach vlastníkov lesa Združenie Hospodárske Ochranné Osobitného určenia Spolu

Banská Bystrica

ha 27 832

+ 168 3 447

808

-168 32 087

% 86,7

+0,5 10,7

2,3

-0,5 100,0

Gemer

ha 9 731

+6473 3 515

7 989

-6473 21 235

% 45,8

+30,5 16,6

37,6

-30,5 100,0

Liptov- Tatry

ha 19 755

+54 22 872

1 519

-54 44 146

% 44,8

+,1 51,8

3,4

-0,1 100,0

Šariš

ha 5 267

+100 413

100

-100 5 780

% 91,1

+1,7 7,2

1,7

-1,7 100,0

Trenčín ha 16 572 2 266 41 19 179

% 86,4 13,4 0,2 100,0

Žilina ha 11 543 3 386 1 009 15 938

% 72,4 21,2 6,3 100,0

Pozn.: kurzívou je odpočítaná alebo pripočítaná výmera súčasných „protiimisných lesov“

Z tabuľky 7 vidno, že v lesoch obhospodarovaných jednotlivými združeniami

vlastníkov neštátnych lesov sú v zastúpení jednotlivých kategórií lesa výrazné rozdiely.

Najväčší podiel hospodárskych lesov v plošnom vyjadrení má región Banská Bystrica (27 832

ha – 86,7%). V kategórii ochranných lesov má najväčší podiel región Liptov- Tatry (22 872

ha - 51,8%). V kategórii lesov osobitného určenia má najväčší podiel región Gemer (7 989 ha

- 37,6%), čo je však spôsobené veľkým podielom „protiimisných lesov“ v končiacich lesných

hospodárskych plánoch (súčasný zákon o lesoch takúto subkategóriu lesov osobitného určenia

nepozná, boli však vyhlásené na celú dobu platnosti plánu). Najmenší podiel ochranných

lesov má región Šariš (413 ha – 7,1%), najmenší podiel lesov osobitného určenia región

Trenčín (41 ha – 0,2%).

Výmera lesných porastov podľa lesných vegetačných stupňov

Lesné vegetačné stupne sú vyjadrením zonality klímy a jej premenlivosti v závislosti

od nadmorskej výšky a expozície. Na Slovensku rozlišujeme 8 lesných vegetačných stupňov

(dubový v najnižších polohách až kosodrevinový nad hranicou stromovej vegetácie v

horských polohách nad cca 1500 m n. m.).


14

Tab.8 Výmera lesných porastov podľa lesných vegetačných stupňov

Vo vybraných regionálnych združeniach vlastníkov neštátnych lesov je najviac

zastúpený 5. vegetačný stupeň (jedľovo – bukový, 32 133 ha – 23,4%), nasleduje 4.

vegetačný stupeň (bukový, 29 833 ha – 21,6%) a 3. vegetačný stupeň (dubovo – bukový,

29 101 ha – 21,1%). Zastúpenie lesných vegetačných stupňov sa v jednotlivých regiónoch

značne líši, čo odráža rozdiely prírodných podmienok regiónov, najmä reliéfu terénu a

nadmorskej výšky. Dubový vegetačný stupeň je v rámci jednotlivých regiónov významnejšie

zastúpený v banskobystrickom regióne (897 ha), v ostatných regiónoch je zastúpený

zanedbateľne, resp. nie je zastúpený vôbec. Kosodrevinový vegetačný stupeň je najviac

zastúpený v regióne Liptov- Tatry (4 657 ha), v ostatných regiónoch nie je zastúpený okrem

regiónu Žilina (5 ha). V jednotlivých regiónoch sú najzastúpenejšie nasledovné lesné

vegetačné stupne (Tab. 9).

Tab.9 Najzastúpenejší vegetačný stupeň v regionálnom združení vlastníkov

Regionálne združenie vlastníkov Lesný vegetačný stupeň ha %

Banská Bystrica 3. 12 024 37,4

Gemer 3. 6 777 31,9

Liptov- Tatry 6. 16 788 36,6

Šariš 4. 2 258 39,0

Trenčín 4. 7 830 40,8

Žilina 5. 5 825 36,5

2.1.2 INDIKÁTOR 1.2. ZÁSOBA DREVA

Zásoba dreva celkom podľa typu lesa

Zásoby dreva, najmä ich vývoj, sú základnými údajmi pre posúdenie udržateľnosti

obhospodarovania lesov ako aj pre stanovenie vyrovnanosti ťažieb v jednotlivých decéniách.

Dlhodobejší trend poklesu zásob sa považuje za neudržateľný. Od disponibilných zásob dreva

jednotlivých lesníckych subjektov (t.j. najmä od zásob dreva v rubných hospodárskych

Región Vegetačný stupeň (ha)

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. azonálne

spoločenstvá neurčené

Banská

Bystrica

Štátne 17144 56248 59823 44068 66449 20056 5504 2101 1235 6316

Neštátne 5822 32594 39630 28130 17183 4476 657 647 572 0

Združenia 897 8788 11951 6605 3171 530 43 0 102 0

Gemer

Štátne 1067 26805 43523 22714 26188 6554 490 1 596

Neštátne 2032 23722 42236 34438 22590 3593 120 0 534

Združenia 7 1349 6645 5910 5898 1167 92 0 167

Liptov-

Tatry

Štátne 0 232 975 19419 37367 14886 8224 1960

Neštátne 81 539 3286 38333 34679 11901 7796 1341

Združenia 0 173 649 14077 16945 6770 4657 875

Šariš

Štátne 11 1489 41151 35626 15636 1213 0 0 335 6267

Neštátne 43 1209 39769 35335 9692 688 0 0 313 0

Združenia 0 12 2012 2273 1338 74 0 0 71 0

Trenčín

Štátne 1001 18794 37917 41310 4630 488 0 0 471

Neštátne 720 15584 30682 32692 6630 337 0 0 124

Združenia 1 2733 6603 7775 1983 52 0 0 32

Žilina

Štátne 38 1020 6673 12541 3873 292 28 30

Neštátne 117 5401 25628 25993 6824 891 238 189

Združenia 6 1718 6621 5666 1734 123 5 65

Sektor

vlastníctva

Štátne 19222 103374 183667 151365 144863 69551 21172 10354 4627 12584

Neštátne 8617 73306 158258 159509 120422 50596 13570 8680 3073 0

Združenia 905 12888 29102 29833 32133 20502 7028 4662 1312 0


15

porastoch) sa odvíjajú dodávky drevnej hmoty pre drevospracujúci a celulózo-papierenský

priemysel. Tab.10 Zásoby dreva v regiónoch

Drevinové

zloženie

Región Spolu

Banská Bystrica Gemer Liptov-Tatry Šariš Trenčín Žilina

Ihličnaté

(m3)

Zásoba spolu 16 527 748 8 099 689 28 922 580 1 634 773 5 211 050 12 292 674 72 688 514

Štátne 13 163 878 4 250 967 12 400 743 682 444 2 694 642 3 424 081 36 616 755

Neštátne 3 363 870 3 848 722 16 521 837 952 329 2 516 408 8 868 593 36 071 759

Združenia 1 043 015 1 597 599 7 960 223 140 466 482 383 2 094 617 13 318 303

Listnaté

(m3)

Zásoba spolu 23 327 848 19 580 430 1 135 371 23 847 976 18 804 905 3 304 455 90 000 985

Štátne 13 896 592 10 263 781 574 041 13 420 140 10 181 183 924 599 49 260 336

Neštátne 9 431 256 9 316 649 561 330 10 427 836 8 623 722 2 379 856 40 740 649

Združenia 2 234 345 926 755 178 319 514 818 1 896 825 511 510 6 262 572

Zmiešané

(m3)

Zásoba spolu 58 737 210 35 791 515 13 949 882 14 387 272 23 679 268 9 445 626 155 990 773

Štátne 39 347 459 17 747 764 6 378 172 7 553 575 12 739 407 2 675 151 86 441 528

Neštátne 19 389 751 18 043 751 7 571 710 6 833 697 10 939 861 6 770 475 69 549 245

Združenia 4 807 163 3 027 003 2 756 944 542 028 2 356 829 1 629 130 15 119 097

Vo vybraných regionálnych združeniach vlastníkov neštátnych lesov sa väčšina zásob

nachádza v zmiešaných lesoch (15,1 mil. m3). Podiel zásoby v týchto lesoch na celkových

zásobách predstavuje 43,5%. Zásoba dreva v ihličnatých lesoch dosahuje 13,3 mil. m3 a jej

podiel na celkových zásobách činí 38,3 %. V listnatých lesoch sa nachádza 6,2 mil. m3

drevnej hmoty, čo činí 18,1% celkových zásob. Najväčšie zásoby dreva vykazuje región

Liptov-Tatry (10, 8 mil. m3) a najnižšie región Šariš (1,9 mil. m

3) čo koreluje najmä

s celkovou výmerou týchto regiónov.

Zásoba dreva na hektár podľa typu lesa

Tab.11 Hektárové zásoby v regiónoch podľa typu lesa

Drevinové

zloženie

Región


Ihličnaté

(m3/ha)

Štátne 342 332 267 164 298 388

Neštátne 330 324 274 303 313 356

Združenia 341 342 265 265 284 348

Listnaté

(m3/ha)

Štátne 229 260 156 287 257 230

Neštátne 254 256 199 271 259 219

Združenia 262 253 199 258 254 215

Zmiešané

(m3/ha)

Štátne 220 236 198 149 229 232

Neštátne 237 223 224 151 242 232

Združenia 236 235 216 168 236 219

Priemerná zásoba dreva sa v sledovaných regiónoch pohybuje na úrovni 251 m3/ha, čo

je nad celoslovenským priemerom 244 m3/ha udávaným Zelenou správou 2013, a medzi

jednotlivými regiónmi nie sú výraznejšie rozdiely (rozpätie od 247 m3/ha v regióne Liptov-

Tatry po 266 m3/ha v regióne Žilina). Výnimkou je región Šariš s pomerne nízkou hektárovou

zásobou 207 m3/ha. Nízka hektárová zásoba drevnej hmoty napriek vysokému zastúpeniu

ihličnatých drevín (hlavne smreka) v regióne Liptov-Tatry je spôsobená (skreslená) vysokým

zastúpením 8. vegetačného stupňa (10,9%), ktorý je prakticky bez zásoby. Pri celkovej

výmere lesných porastov v regióne Liptov-Tatry bez 8. lesného vegetačného stupňa (39 471

ha) dosahuje hektárová zásoba 276,04 m3. Zásoba dreva v m

3/ha podľa drevinového zloženia

je najvyššia vo všetkých regiónoch v ihličnatých porastoch a pohybuje sa od 347,7 m3/ha v

žilinskom regióne po 264,7 m3/ha v regióne Liptov- Tatry. V zmiešaných porastoch sa

pohybuje hektárová zásoba dreva od 168,1 m3/ha v regióne Šariš po 236,1 m

3/ha v regióne


16

Trenčín. Najvyššie hektárové zásoby u listnatých porastov má región Banská Bystrica (261,7

m3/ha) a najnižšie región Liptov- Tatry (198,5 m

3/ha).

Zásoby dreva podľa kategórií lesa

Zásoby dreva podľa kategórií lesov vykazujú z regiónu na región značnú variabilitu.

Na zásobách dreva sa najviac podieľajú lesy hospodárske (24,2 mil. m3), 7,7 mil. m

3 tvoria

zásoby v lesoch ochranných a len 2,8 mil. m3 predstavujú zásoby drevnej hmoty v lesoch

osobitného určenia. Zásoby v hospodárskych lesoch sú dostupnejšie pre ťažbu, ale

legislatívne je vylúčená z ťažby len časť lesov osobitného určenia subkategórie „e“

a objektívnymi okolnosťami (terénne podmienky, malá kvalita drevnej hmoty) časť

ochranných lesov, najmä subkategórie „c“ a „a“. V hospodárskych lesoch býva aj viac

možností pre zvyšovanie kvality produkcie.

Tab.12 Zásoby dreva podľa kategórií lesa Kategória

lesa

Región Spolu

Banská Bystrica Gemer Liptov- Tatry Šariš Trenčín Žilina

Lesy

hospodárske (mil. m³)

Zásoba spolu 79,3 34,8 23,7 33,4 40,1 20,7 232,0

Štátne 51,7 19,6 9,7 17,8 21,4 6,0 126,2

Neštátne 27,6 15,1 13,9 15,7 18,7 14,8 105,8

Združenia 7,1 2,7 6,1 1,1 4,1 3,2 24,2

Lesy

ochranné (mil. m³)

Zásoba spolu 13,6 10,9 18,0 2,3 6,8 3,4 55,1

Štátne 9,7 5,6 8,3 1,3 3,7 0,8 29,3

Neštátne 3,9 5,3 9,7 1,0 3,2 2,6 25,8

Združenia 0,8 0,9 4,6 0,1 0,6 0,7 7,7

Lesy

osobitného

určenia (mil. m³)

Zásoba spolu 5,7 17,8 2,4 4,1 0,8 0,9 31,6

Štátne 5,0 7,0 1,4 2,6 0,6 0,3 16,8

Neštátne 0,7 10,8 1,0 1,5 0,2 0,6 14,8

Združenia 0,2 2,0 0,2 0,0 0,0 0,3 2,8

Z jednotlivých regiónov má najväčší podiel drevných zásob v hospodárskych lesoch

región Šariš (89,6%) a najnižší podiel región Liptov-Tatry (55,9%). Najviac zásob drevnej

hmoty v ochranných lesoch má región Liptov-Tatry (41,8%) a najnižší v región Šariš (8,9%).

Zásoby dreva v lesoch osobitného určenia tvoria len od 0,3% (región Trenčín) po 7,2%

(región Žilina). V tomto ukazovateli predstavuje výnimku región Gemer, kde zásoby drevnej

hmoty v lesoch osobitného určenia dosahujú 35,4 % z celkových zásob v regióne.


17

Hektárové zásoby dreva podľa kategórií lesa

Z tabuľky 13 vidno relatívne veľké rozdiely v zásobách drevnej hmoty na hektár

v jednotlivých regiónoch vo všetkých kategóriách lesa.

Tab.13 Hektárové zásoby dreva podľa regiónov Kategória

lesa

Región


Lesy

hosp

od

ársk

e

(m3/h

a)

Štátne 241 249 305 217 252 297

Neštátne 250 249 293 208 264 290

Združenia 254 276 309 204 250 276

Lesy

och

ran

né

(m

3/h

a)

Štátne 234 250 199 233 208 224

Neštátne 233 217 210 241 208 214

Združenia 232 255 199 260 227 218

Lesy

oso

bit

néh

o

určen

ia

(m3/h

a)

Štátne 215 264 140 183 270 301

Neštátne 283 245 244 203 307 293

Združenia 278 246 155 159 354 305

Najvyššiu zásobu drevnej hmoty v kategórii lesov hospodárskych má región Liptov-

Tatry (309 m3/ha), najnižšiu zásobu vykazuje región Šariš (204 m

3/ha). Ostatné regióny sa

pohybujú v rozpätí 276 m3/ha (región Gemer a Žilina) po 249m

3/ha. V regióne Šariš sú

zásoby na ha v ochranných lesoch (260 m3/ha) vyššie ako v lesoch hospodárskych

pravdepodobne vplyvom značného výskytu prestarnutých porastov v kategórii ochranných

lesov. Nízke hektárové zásoby v ochranných lesoch vykazuje región Liptov- Tatry (199

m3/ha), čo je spôsobené vysokým podielom 7. a 8. lesného vegetačného stupňa, podobne ako

aj v lesoch osobitného určenia (154 m3/ha). Najvyššie zásoby na hektár v lesoch osobitného

určenia má región Trenčín (354 m3/ha) a región Žilina (305 m

3/ha).

2.1.3 INDIKÁTOR 1.3. VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA

Výmera lesných porastov podľa vekových stupňov

Normálne zastúpenie všetkých vekových stupňov je základným predpokladom

trvalosti a vyrovnanosti produkcie dreva, trvalého plnenia mimoprodukčných funkcií lesov,

najmä ekologických a sociálnych, ale aj stability výkonov lesnej prevádzky v nadväznosti na

ekonomickú stabilitu hospodáriaceho subjektu. Normálnym zastúpením vekových stupňov

rozumieme vyrovnané zastúpenie vekových stupňov predrubných porastov a postupne sa

znižujúce zastúpenie rubných vekových stupňov. Vzhľadom na využívanie rôznych rubných

dôb pre rôzne typy porastov sa toto znižovanie výmery týka viacerých vekových stupňov.

Dodržanie normálneho zastúpenia je významné najmä v hospodárskych lesoch, ale určité

pravidlá platia aj pre lesy ochranné a osobitného určenia, u ktorých by cieľom mala byť čo

najudržateľnejšia funkčná účinnosť porastov na čo najväčšej výmere. U lesov

s prevládajúcimi rovnovekými porastmi (les vekových tried) je normálne zastúpenie

vekových stupňov dosiahnuteľné len na väčších výmerách, čo je spôsobené najmä históriou

hospodárenia.


18

Tab.14 Výmera porastov podľa vekových stupňov

Región

Vekový stupeň (ha)

Spolu

Holina 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15+

Ban

ská

Byst

ric

a Výmera spolu 1 097 36 580 32 761 40 288 31 496 26 205 31 847 45 312 38 731 33 382 31 980 23 707 12 303 6 375 3 575 13 018 408 656

Štátne 697 25 412 24 253 28 007 21 927 18 882 22 093 30 767 24 522 21 842 20 212 15 004 8 067 4 624 2 634 10 002 278 945

Neštátne 399 11 169 8 508 12 280 9 570 7 323 9 754 14 545 14 209 11 540 11 768 8 703 4 235 1 751 941 3 017 129 711

Združenia 80 2 381 2 005 3 955 2 208 2 017 2 387 3 312 3 314 2 967 3 575 2 316 936 253 116 263 32 087

Gem

er

Výmera spolu 474 18 217 17 753 15 029 12 676 12 507 16 458 23 921 29 919 33 369 30 301 21 117 12 081 5 511 3 224 4 645 257 202

Štátne 289 9 042 9 304 7 320 5 765 5 453 8 279 12 154 14 231 16 918 15 107 10 578 5 803 2 927 1 647 3 121 127 937

Neštátne 184 9 175 8 449 7 708 6 912 7 054 8 179 11 767 15 688 16 451 15 194 10 540 6 277 2 585 1 577 1 524 129 265

Združenia 19 1 586 1 400 1 067 982 1 344 1 187 1 951 3 218 3 161 2 928 1 255 616 240 145 137 21 235

Lip

tov

-

Tatr

y

Výmera spolu 1 614 15 788 8 793 8 559 9 885 11 163 10 799 13 227 11 892 11 453 16 549 16 661 11 129 9 228 7 301 16 979 181 019

Štátne 671 9 528 4 904 4 363 4 770 5 465 4 275 6 587 4 951 4 136 4 970 5 491 3 861 3 559 3 164 12 368 83 063

Neštátne 943 6 260 3 888 4 197 5 115 5 697 6 524 6 640 6 941 7 317 11 579 11 170 7 268 5 669 4 137 4 611 97 956

Združenia 390 2 731 1 339 1 630 2 157 2 769 3 129 3 152 2 560 3 088 5 310 5 281 3 528 2 888 2 179 2 015 44 146

Šariš

Výmera spolu 456 12 644 17 866 22 564 18 177 15 492 14 998 16 665 16 472 14 461 16 229 9 779 4 305 2 569 1 660 4 440 188 775

Štátne 256 6 935 9 672 11 885 9 733 7 947 7 900 9 674 8 963 8 044 9 319 4 742 2 025 1 251 754 2 626 101 727

Neštátne 200 5 709 8 194 10 679 8 444 7 545 7 098 6 991 7 509 6 417 6 910 5 037 2 280 1 317 905 1 813 87 049

Združenia 29 446 534 680 635 501 407 410 375 498 539 362 141 72 43 108 5 780

Tren

čín

Výmera spolu 621 9 365 10 017 14 689 13 545 12 629 17 813 22 767 21 564 20 597 17 502 12 582 7 939 4 406 2 329 3 016 191 382

Štátne 450 5 692 5 416 8 438 7 944 7 895 10 335 13 425 12 177 10 232 8 377 6 182 3 768 1 751 880 1 648 104 611

Neštátne 171 3 673 4 601 6 252 5 601 4 733 7 478 9 342 9 387 10 364 9 126 6 400 4 171 2 655 1 449 1 368 86 771

Združenia 18 857 1 245 1 785 1 294 1 099 1 762 2 008 1 917 1 963 1 810 1 349 906 490 440 235 19 179

Žil

ina

Výmera spolu 424 7 937 4 699 6 282 6 866 5 890 6 160 8 828 8 915 10 035 9 225 6 016 2 732 1 871 1 247 2 650 89 776

Štátne 119 2 127 1 495 1 865 1 781 1 447 1 741 2 623 2 593 2 651 2 567 1 546 421 425 275 818 24 495

Neštátne 304 5 810 3 204 4 416 5 085 4 443 4 419 6 205 6 322 7 384 6 658 4 470 2 311 1 446 972 1 832 65 280

Združenia 90 1 420 795 1 098 1 252 1 192 1 233 1 644 1 367 1 542 1 715 876 747 312 230 424 15 938


19

Zastúpenie lesných porastov v stredných vekových stupňoch (6. – 9.) je podľa

jednotlivých regiónov v rozsahu od 27% až po 45% z celkovej výmery príslušného regiónu.

Z porovnania plošného podielu týchto vekových stupňov je poradie jednotlivých regiónov

uvedené v tabuľke 15.

Tab.15 Zastúpenie 6. až 9. vekového stupňa podľa združení Regionálne združenie vlastníkov lesa Plošné zastúpenie

6. – 9. vekového stupňa (ha)

%-ne zastúpenie z celkovej

výmery regiónu

Gemer 9 518 45

Trenčín 7 651 40

Banská Bystrica 11 981 37

Žilina 5 787 36

Šariš 1 691 29

Liptov- Tatry 11 930 27

Významným kritériom je aj plošný podiel lesov v (približne) rubnom veku, t.j. 91-ročných

porastov a porastov starších (vekové stupne 10 – 15 +).

Tab.16 Zastúpenie 10. a vyšších vekových stupňov podľa združení

Regionálne združenie vlastníkov lesa Plošné zastúpenie lesov v rubnom veku

-vekové stupne 10-15+ ( ha)

%-ne zastúpenie

z celkovej výmery regiónu

Liptov- Tatry 18 602 42

Trenčín 5 230 27

Žilina 4 304 27

Gemer 5 320 25

Banská Bystrica 7 460 23

Šariš 1 265 52

Prezentované zastúpenie vekovej štruktúry lesných porastov v tab.16 sa výrazne podieľa na

priemernom veku jednotlivých drevín ako aj na hektárových zásobách.

2.1.4 INDIKÁTOR 3.1 PRÍRASTOK A ŤAŽBA

Ťažba nepresahujúca prírastok je základným predpokladom trvalej udržateľnosti

hospodárenia. V prípade vyššieho podielu lesov, v ktorých sa nepredpokladá žiadna ťažba

(územia v 5. stupni ochrany) alebo výrazne znížená ťažba (ochranné lesy), je vhodné tieto

lesy od hodnotenia odčleniť.

Tab. 16a Prehľad prírastkov drevín v regiónoch

Celkový bežný prírastok Priemerný rubný prírastok Celkový priemerný prírastok

Spolu Na 1 ha Spolu Na 1 ha Spolu Na 1 ha

Lesy spolu 9 275 541 6,58 5 319 555 4,16 8 197 610 6,39

Štátne 3 655 335 6,31 2 335 903 4,05 3 601 440 6,23

Neštátne 4 596 052 6,52 2 983 940 4,26 4 596 480 6,54

Združenia 861 402 6,58 542 149 4,14 829 979 6,33

2.1.5 INDIKÁTOR 4.1 DREVINOVÉ ZLOŽENIE

Zastúpenie drevín podľa typu vlastníctva

Vo vybraných regionálnych združeniach vlastníkov neštátnych lesov je zastúpenie

ihličnatých drevín vyššie (56%) ako zastúpenie listnatých drevín (40%). Z ihličnatých drevín

prevláda smrek 39,3%. Borovica má len 6,4% zastúpenie a jedľa 4,6%. Z listnatých drevín

prevláda buk (26,2%), nasleduje dub (6,9%) a hrab (4,2%). Zastúpenie 1% z listnáčov ešte


20

presahujú breza (1,3%), cer (1,1%) a javor (1,3%). Ostatné listnáče so zastúpením nižším ako

1 % tvoria spolu 2,5%. Tab.17 Percentuálne zastúpenie drevín podľa typu vlastníctva

Drevina Štátne (%) Neštátne (%) Združenia (%)

Ihli

čn

até

drevin

y

Borovica 4,4 6,0 6,4

Jedľa 3,4 4,7 4,6

Kosodrevina 1,4 1,5 3,5

Smrek 24,1 25,8 39,3

Smrekovec 2,6 2,6 2,5

x Ostatné ihličnaté 0,1 0,0 0,0

Lis

tnaté

drevin

y

Agát 1,5 0,7 0,7

Brest 0,0 0,0 0,0

Breza 1,4 1,9 1,3

Buk 36,0 34,9 26,3

Cer 3,0 1,5 1,1

Dub 9,9 9,6 6,9

Hrab 6,6 6,4 4,2

Jaseň 1,4 0,9 0,5

Javor 2,6 1,9 1,3

Jelša 0,6 0,6 0,7

Lipa 0,4 0,3 0,2

Topoľ 0,3 0,3 0,2

Topoľ šľachtený 0,0 0,0 0,0

Vŕba 0,0 0,0 0,0

x Ostatné listnaté 0,5 0,3 0,3

Pri porovnaní vybraných regionálnych združení s ostatnými lesmi v štátnom aj

neštátnom vlastníctve treba zmieniť vyššie zastúpenie smreka v porastoch združení, čo na

jednej strane znamená potenciálnu ekonomickú výhodu, na strane druhej však aj zvýšené

riziko náhodných ťažieb. Pomerne vysoké zastúpenie dosahuje aj borovica.

Zastúpenie ihličnatých drevín

Tab.18 Zastúpenie ihličnatých drevín podľa regiónov

Región

%

ihličnatých

drevín


29,1 46,2 91,4 33,4 31,9 66,0

Najvyššie zastúpenie ihličnatých drevín má región Liptov- Tatry 91,3% a najnižšie

zastúpenie región Banská Bystrica 29,1%. Z ihličnatých drevín je dominantný smrek, najmä

v regióne Liptov- Tatry, kde tvorí 38,8% a v regióne Žilina 50,8%. Najnižšie zastúpenie

smreka je v regióne Šariš 5,2%. Kosodrevina je zastúpená len v regióne Liptov- Tatry

(10,9%). Najvýznamnejšie zastúpenie borovice (10,8%) a jedle (11,6%) má región Šariš.


21

Tab.19 Percentuálne zastúpenie ihličnatých drevín podľa regiónov a typu vlastníctva

Drevina Región


Ihli

čn

até

drevin

y

Borovic

a Štátne 2,5 3,5 2,7 3,8 12,3 5,5

Neštátne 4,1 3,8 6,8 5,2 11,2 6,7

Združenia 7,0 3,0 5,1 10,8 9,0 8,6

Jed

ľa

Štátne 3,8 4,7 2,3 3,9 1,2 3,8

Neštátne 3,9 8,0 3,7 5,6 1,7 4,1

Združenia 3,2 9,3 3,2 11,7 2,7 4,8

Koso

drevi-

na

Štátne 0,7 0,0 9,5 0,0 0,0 0,5

Neštátne 0,5 0,0 8,1 0,00 0,00 0,8

Združenia 0,0 0,0 11,0 0,00 0,00 0,0

Sm

rek

Štátne 24,8 15,6 61,7 7,1 13,2 51,1

Neštátne 16,0 14,1 66,6 3,9 14,9 51,7

Združenia 17,3 32,0 68,8 5,2 17,2 50,8

Sm

rek

ovec

Štátne 1,5 1,7 4,4 4,3 3,6 1,7

Neštátne 1,4 1,9 4,3 4,0 2,8 1,5

Združenia 1,6 1,8 3,1 5,9 2,9 1,8

x O

statn

é

ihli

čn

até

Štátne 0,0 0,0 0,4 0,0 0,0 0,0

Neštátne 0,0 0,0 0,1 0,00 0,0 0,0

Združenia 0,0 0,0 0,1 0,00 0,0 0,0

Zastúpenie listnatých drevín

Tab.20 Zastúpenie listnatých drevín podľa regiónov

Región

% listnatých

drevín


70,9 53,9 8,7 66,5 68,1 34,0

Najvyššie zastúpenie listnatých drevín má región Banská Bystrica (70,9), nasleduje

región Trenčín (68,1 %) a región Šariš (66,5 %). Najnižšie zastúpenie listnatých drevín má

región Liptovské Tatry 8,7 %, z toho zastúpenie buka predstavuje 6,3 % (tab.19)


22

Tab.21 Percentuálne zastúpenie listnatých drevín podľa regiónov a typu vlastníctva

Drevina Región


Lis

tnaté

drevin

y

Agát

Štátne 3,5 0,3 0,0 0,1 0,4 0,0

Neštátne 2,8 0,3 0,0 0,1 0,2 0,0

Združenia 2,7 0,1 0,0 0,1 0,2 0,0

Brest

Štátne 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

Neštátne 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

Združenia 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

Breza

Štátne 0,8 1,5 1,0 3,5 1,0 0,3

Neštátne 1,3 2,6 0,2 5,5 0,8 0,6

Združenia 1,2 3,7 0,2 5,0 1,0 0,5

Buk

Štátne 29,8 37,8 12,5 61,2 45,5 32,2

Neštátne 34,0 35,4 7,9 58,5 46,3 29,7

Združenia 32,4 31,6 6,3 48,3 47,7 27,6

Cer

Štátne 6,6 1,9 0,0 0,0 0,9 0,0

Neštátne 6,2 0,5 0,0 0,0 0,6 0,0

Združenia 4,6 0,0 0,0 0.00 0,4 0,0

Dub

Štátne 11,7 16,2 0,0 3,9 13,0 0,5

Neštátne 15,4 16,6 0,1 3,3 13,8 1,0

Združenia 15,9 8,2 0,0 3,1 12,0 1,5

Hrab

Štátne 8,2 11,2 0,0 6,2 3,7 0,4

Neštátne 9,1 11,6 0,0 8,7 3,7 0,6

Združenia 10,4 7,0 0,0 4,3 3,3 0,7

Jaseň

Štátne 1,8 1,4 0,2 0,8 1,8 0,3

Neštátne 1,0 1,3 0,1 0,6 1,6 0,4

Združenia 0,5 0,4 0,1 2,0 1,5 0,4

Javor

Štátne 3,1 2,1 1,8 0,5 1,9 2,9

Neštátne 2,6 1,9 0,9 3,1 1,5 1,9

Združenia 1,8 0,8 0,8 2,4 1,3 2,3

Jelša

Štátne 0,3 0,5 0,8 1,4 0,7 0,2

Neštátne 0,6 0,6 0,4 1,3 0,4 0,4

Združenia 0,6 1,0 0,5 2,3 0,3 0,5

Lipa

Štátne 0,3 0,8 0,0 0,1 0,5 0,2

Neštátne 0,4 0,8 0,0 0,2 0,2 0,1

Združenia 0,4 0,6 0,0 0,1 0,2 0,2

Topoľ

Štátne 0,2 0,5 0,1 0,4 0,2 0,1

Neštátne 0,3 0,4 0,1 0,7 0,1 0,1

Združenia 0,3 0,3 0,0 0,8 0,1 0,1

Topoľ

šľachtený

Štátne 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

Neštátne 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

Združenia 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

Vŕba

Štátne 0,0 0,0 0,1 0,1 0,0 0,0

Neštátne 0,0 0,0 0,1 0,1 0,0 0,1

Združenia 0,0 0,0 0,1 0,0 0,0 0,1

x Ostatné

listnaté

Štátne 0,3 0,3 2,5 0,1 0,1 0,3

Neštátne 0,3 0,2 0,6 0,1 0,1 0,2

Združenia 0,1 0,2 0,6 0,1 0,1 0,1

Z ostatných listnáčov (brest, breza, dub, jaseň, javor, jelša, lipa, topoľ, vŕba) ani jeden

druh neprekračuje 1 %. V regiónoch s dominanciou listnatých drevín má najvyššie zastúpenie

buk a to v regióne Šariš (48,3 %), Trenčín (47,7 %) a Banská Bystrica (33,4 %). Výraznejšie

zastúpenie duba (15,9 %) je v regióne Banská Bystrica, podobne hrab (10,4 %).


23

Pestrosť drevinového zloženia

Druhová diverzita porastotvorných drevín v rámci jednotlivých porastov sa považuje

za významný ukazovateľ stupňa statickej stability a reziliencie lesov. Počet drevín

v jednotlivých porastoch zvyčajne predstavuje významného ukazovateľa biodiverzity – väčší

počet drevín väčšinou znamená aj vyššiu diverzitu bylinnej vrstvy a živočíchov.

V rámci lesov obhospodarovaných jednotlivými regionálnymi združenia, prevažujú

porasty tvorené 2 až 4 drevinami. Podiel porastov s jednou drevinou (monokultúr) je tiež

pomerne vysoký a to najmä v regióne Liptovských Tatier, kde takéto porasty tvoria 32,3 %

z celkovej výmery regiónu (najmä smrečiny). Treba však podotknúť, že ojedinele zastúpené,

roztrúsené, resp. hospodársky nevýznamné dreviny v takýchto porastoch nemusia byť vždy

v PSL zaznamenané, nemusí ísť teda o „absolútne monokultúry“. Navyše, časť monokultúr

tvoria tzv. prirodzené monokultúry, čiže porasty jednej dreviny na stanovištiach, kde je

k dispozícii len jediná prirodzene porastotvorná drevina. V ostatných regiónoch je podiel

porastov tvorených jedinou drevinou menej významný (región Banská Bystrica 7,1 %, Gemer

– 6,8 %, Šariš – 15,5 %, Trenčín 10,8 % a Žilina 13,2 %).

Vývojový trend smeruje k lesným porastom s vyšším počtom zastúpených drevín, čo

je spôsobené najmä zvyšovaním podielu prirodzenej obnovy a väčšou akceptáciou niektorých

pionierskych drevín. Výmera, resp. počet porastov so zastúpením 9 a viac drevín je sú už

nevýznamné. Čiastočne je to aj z toho dôvodu že pri popise porastu existuje tendencia

neuvádzať niektoré pionierske dreviny v mladších porastoch, ako aj z dôvodu, že v databáze

PSL sú polia pre maximálne 8 drevín, pričom ďalšie, menej zastúpené, dreviny je možné

uviesť len v slovnom opise, čo sa často považuje za nepotrebné.

Drevinovo najrozmanitejšie bývajú porasty z prirodzenej obnovy, ktoré sú

obhospodarované prírode blízkymi spôsobmi, treba si však uvedomovať, že ukazovateľ

„počet drevín v poraste“ závisí aj od výmery lesných porastov a priebehu ich hraníc –

drevinovo pestrejšie sú potom najväčšie porasty alebo porasty zahŕňajúce viacero

vegetačných stupňov, čo nemožno považovať za ukazovateľ kvality obhospodarovania lesov

ani za ukazovateľ biodiverzity.


24

Tab.22 Výmera lesných porastov podľa počtu vyskytujúcich sa drevín

Tren

čín

Výmera spolu (ha) 617 20 431 39 718 52 551 37 542 21 894 10 987 4 613 2 755 197 33 33 0 10 191 382

Štátne (ha) 446 10 868 21 646 27 630 20 254 12 106 6 524 2 838 2 062 171 23 33 0 10 104 611

Neštátne (ha) 170 9 563 18 072 24 921 17 288 9 788 4 463 1 776 693 26 10 0 0 0 86 771

Združenia (ha) 18 2 078 4 142 5 738 3 791 1 934 865 470 143 0 0 0 0 0 19 179

Združenia (%) 0 11 22 30 20 10 5 3 1 0 0 0 0 0 100

Žil

ina

Výmera spolu (ha) 397 12 276 25 587 27 077 15 184 5 889 2 212 779 347 19 9 0 0 0 89 776

Štátne (ha) 112 2 491 7 043 8 184 4 469 1 438 538 163 57 1 0 0 0 0 24 495

Neštátne (ha) 285 9 786 18 544 18 892 10 715 4 451 1 674 616 290 18 9 0 0 0 65 280

Združenia (ha) 90 2 097 4 413 4 717 2 751 1 249 367 160 94 0 0 0 0 0 15 938

Združenia (%) 1 13 28 30 17 8 2 1 1 0 0 0 0 0 100

Región

Počet drevín v poraste

Spolu Holina 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13

Ban

ská

Byst

ric

a

Výmera spolu (ha) 822 28 493 57 743 103 512 103 892 64 724 30 113 11 916 6 429 664 235 99 15 0 408 656

Štátne (ha) 550 20 166 40 798 70 956 70 922 44 218 19 413 7 593 3 866 331 112 20 0 0 278 945

Neštátne (ha) 272 8 327 16 945 32 555 32 970 20 506 10 700 4 324 2 563 333 123 79 15 0 129 711

Združenia (ha) 61 2 260 4 545 7 779 7 486 5 210 2 870 1 249 536 84 0 8 0 0 32 087

Združenia (%) 0 7 14 24 23 16 9 4 2 0 0 0 0 0 100

Gem

er

Výmera spolu (ha) 373 17 784 43 957 72 394 55 818 37 697 18 310 7 318 2 991 431 128 0 0 0 257 202

Štátne (ha) 223 10 283 22 958 36 552 26 706 17 854 8 614 3 287 1 231 149 81 0 0 0 127 937

Neštátne (ha) 151 7 502 21 000 35 841 29 112 19 844 9 696 4 031 1 759 283 47 0 0 0 129 265

Združenia (ha) 16 1 442 3 246 6 529 4 594 3 170 1 488 492 231 27 0 0 0 0 21 235

Združenia (%) 0 7 15 31 22 15 7 2 1 0 0 0 0 0 100

Lip

tov

-Tatr

y Výmera spolu (ha) 732 43 424 50 297 43 437 27 230 10 859 3 511 1 067 430 30 0 2 0 0 181 019

Štátne (ha) 283 17 835 22 651 19 178 13 894 6 107 2 092 712 308 2 0 2 0 0 83 063

Neštátne (ha) 450 25 589 27 646 24 259 13 336 4 752 1 419 355 122 28 0 0 0 0 97 956

Združenia (ha) 196 14 241 12 810 10 032 5 057 1 384 330 54 38 4 0 0 0 0 44 146

Združenia (%) 0 32 29 23 12 3 1 0 0 0 0 0 0 0 100

Šariš

Výmera spolu (ha) 396 28 751 38 490 40 985 32 641 23 827 13 926 6 096 3 158 391 96 19 0 0 188 775

Štátne (ha) 208 15 132 20 635 23 588 18 450 12 387 6 831 2 896 1 405 121 54 19 0 0 101 727

Neštátne (ha) 188 13 619 17 854 17 397 14 191 11 441 7 095 3 201 1 752 270 41 0 0 0 87 049

Združenia (ha) 27 896 1 010 1 224 982 611 453 288 196 75 18 0 0 0 5 780

Združenia (%) 1 16 18 21 17 11 8 5 3 1 0 0 0 0 100


25

Tvar lesa

Základným hospodárskym tvarom lesa je les vysoký, v rámci vybraných regionálnych

združení vlastníkov neštátnych lesov zaberá 99,5% výmery lesných porastov. Výmera

nízkych lesov predstavuje 0,5 %. Nízky les tvorený z výmladkov sa považuje za

nevyhovujúci, pretože poskytuje nižšiu objemovú produkciu a horšiu výslednú kvalita

sortimentov surového dreva. Výnosy z nízkeho lesa sú teda výrazne nižšie ako z lesa

vysokého, ale zároveň si nízky les vyžaduje minimálne náklady na pestovanie a zakladanie

porastov, najmä čo sa týka výkonov zalesňovania, ochrany a ošetrovania kultúr. Najväčší

podiel nízkeho lesa z celkovej výmery príslušného regiónu má región Šariš (132 ha – 2,3%)

a región Banská Bystrica (426 ha – 1,3%). V regiónoch Liptovské Tatry a Gemer sa

v združeniach vlastníkov neštátnych lesov vykazuje 100%-ný podiel tvaru lesa vysokého.

Treba zmieniť, že súčasné pracovné postupy hospodárskej úpravy lesa vedú k určitému

podceňovaniu skutočnej výmery nízkych lesov a kvalitnejšie výmladkové porasty, u ktorých

nie je výmladková obnova cieľom, sa považujú za les vysoký.

Tab.23 Výmera lesných porastov podľa tvaru lesa

Tvar

lesa Región Spolu


Níz

ky

Výmera spolu (ha) 11 886 1 577 0 866 575 179 15 083

Štátne (ha) 9 030 457 0 175 360 2 10 024

Neštátne (ha) 2 856 1 120 0 691 215 177 5 059

Združenia (ha) 426 0 0 132 92 29 678

Združenia (%) 1 0 0 2 1 0 1

Vyso

ký

Výmera spolu (ha) 396 770 255 625 181 019 187 910 190 807 89 597 1 301 727

Štátne (ha) 269 915 127 480 83 063 101 552 104 251 24 493 710 754

Neštátne (ha) 126 855 128 145 97 956 86 358 86 555 65 104 590 973

Združenia (ha) 31 661 21 235 44 146 5 648 19 087 15 909 137 686

Združenia (%) 99 100 100 98 100 100 100

Vysoký a nízky tvar lesa

spolu združenia (ha) 32 087 32 087 21 235 44 146 5 780 19 179 15 938

INDIKÁTOR 4.4 INTRODUKOVANÉ DREVINY

Korene introdukcie lesných drevín na území Slovenska siahajú do minulých storočí.

Najstarší prípad introdukcie lesnej dreviny na našom území je výsadba gaštana jedlého

datovaná do 13. storočia. Vo väčšej miere sa introdukované dreviny začali stávať súčasťou

lesných porastov zhruba od prvej tretiny 19. storočia. Introdukované dreviny, ktoré sa bežne

vyskytujú v lesných porastoch, ako agát biely a borovica čierna, sú už niektorými autormi

považované za zdomácnené. Doterajšie pokusy v našich podmienkach preukázali mimoriadne

rastové schopnosti duglasky tisolistej, jedle obrovskej a borovice vejmutovky. Tieto dreviny,

strednej Európe ohrozené len minimom škodcov, by mohli významne prispieť k zvyšovaniu

produkcie dreva. V dôsledku svojej vitality však môžu meniť dynamiku lesných ekosystémov,

ako aj druhovú a priestorovú štruktúru a funkčnú diverzitu. Za neudržateľný sa považuje

najmä trend šírenia inváznych drevín (agát, pajaseň žliazkatý) a domácich expanzívnych

drevín nevyužívajúcich dostatočne produkčný potenciál stanovišťa (napr. hrab). Pre

sledovanie trendov je potrebný dlhší časový rad. Ratifikáciou Protokolu o trvalo udržateľnom

obhospodarovaní lesov ku Karpatskému dohovoru sa Slovensko v podstate zaviazalo tieto

dreviny významnejšie nerozširovať v karpatskej časti svojho územia, čiže na väčšine výmery

lesov.


26

Údaje o ich plošnom zastúpení introdukovaných drevín v jednotlivých regionálnych

združeniach vlastníkov neštátnych lesov sa uvádzajú v tab.22. Absolútna väčšina

introdukovaných drevín z ich súhrnnej výmery za združenia spolu sa nachádza v regióne

Banská Bystrica (agát biely 93,1%, borovica čierna 43,0%, dub červený 75,2% a duglaska

tisolistá 39,9%). V lesoch obhospodarovaných združeniami vlastníkov neštátnych lesov majú

introdukované dreviny zastúpenie len 1,1% z celkovej porastovej plochy. Patria sem najmä

agát biely (59,5%), borovica čierna (30,8%), dub červený (5,6%) a duglaska tisolistá (3,9%).

Jednoznačne najväčšiu výmeru introdukovaných drevín má región Banská Bystrica 1155 ha

a najmenšiu výmeru regióny Liptovské Tatry a Šariš po cca 27 ha.

Tab.24 Zastúpenie introdukovaných drevín

Región


Agát biely

Štátne (ha) 9842 374 0 60 377 1 10652

Neštátne (ha) 3566 395 1 75 175 18 4231

Združenia (ha) 859 21 0 7 31 5 923

Združenia (%) 93 2 0 1 3 1 100

Borovica

čierna

Štátne (ha) 758 256 27 72 1593 80 2787

Neštátne (ha) 634 481 92 65 937 276 2483

Združenia (ha) 206 36 27 0 97 112 480

Združenia (%) 43 8 6 0 20 23 100

Dub červený

Štátne (ha) 298 37 6 251 32 2 626

Neštátne (ha) 177 22 0 120 22 5 346

Združenia (ha) 65 1 0 14 4 3 87

Združenia (%) 75 2 0 16 4 3 100

Duglaska

tisolistá

Štátne (ha) 198 27 11 83 118 36 473

Neštátne (ha) 84 77 15 56 42 39 313

Združenia (ha) 24 12 0 6 8 10 61

Združenia (%) 40 20 1 9 14 17 100

Topoľ

šľachtený

Štátne (ha) 16 5 0 2 19 0 41

Neštátne (ha) 4 1 0 2 12 0 19

Združenia (ha) 0 0 0 0 5 0 5

Združenia (%) 0 0 0 0 100 0 100

x Ostatné

nepôvodné

Štátne (ha) 94 48 21 7 11 3 184

Neštátne (ha) 52 43 4 5 5 3 112

Združenia (ha) 0 0 0 0 0 0 0

Združenia (%) 0 0 0 0 0 0 100

Spolu Združenia (ha) 1155 72 27 27 144 130 1 554,86

INDIKÁTOR 4.9 CHRÁNENÉ LESY

Komplexná ochrana prírody a krajiny sa realizuje v zmysle zákona č. 543/2002 z. z.

o ochrane prírody a krajiny. V rámci územnej ochrany je stanovených 5 stupňov ochrany,

pričom rozsah obmedzení činností zo zákona sa so zvyšujúcim stupňom zväčšuje. Zatiaľčo

v krajinách s dlhodobou tradíciou trhovej ekonomiky je štandardom, že štátom chránené

územia sa vyhlasujú len na pozemkoch vo vlastníctve štátu, v krajinách bývalého

„východného bloku“ bola značná časť chránených území vyhlásená na neštátnych

pozemkoch, ktoré boli v čase vyhlasovania, resp. aspoň v čase prípravy návrhu chráneného

územia, vo vlastníctve štátu. Výsledkom tohto stavu sú časté nedorozumenia medzi ochranou

prírody a obhospodarovateľmi lesov na neštátnych pozemkoch.


27

Veľkoplošné chránené územia na porastovej lesnej pôde

Rozsiahlejšie územia, na ktorých sa roztrúsene nachádzajú biotopy alebo druhy

významné z hľadiska ochrany prírody a krajiny, možno vyhlásiť za tzv. veľkoplošné chránené

územia:

a) chránená krajinná oblasť (CHKO), pre ktorú platí druhý stupeň ochrany

b) národný park (NP) s tretím stupňom ochrany

Súčasťou veľkoplošných chránených území sú aj maloplošné chránené územia alebo zóny

s vyššími stupňami ochrany.

Tab. 25 Výmera veľkoplošných chránených území (ha) podľa regiónov

Typ chráneného

územia

Región Spolu


Ch

rán

en

á k

raji

nn

á

ob

lasť

Štátne (ha) 50 530 0 0 9 874 32 907 3 561 96 873

Neštátne (ha) 26 718 0 0 7 157 30 967 11 416 76 257

Združenia

(ha/%)

3 199 0 0 864 6 679 1 235 11 978

27 0 0 7 56 10 100

Národ

ný p

ark

Štátne (ha) 22 310 21 735 70 227 17 765 0 2 071 134 108

Neštátne (ha) 6 447 17 663 48 278 9 149 0 11 101 92 638

Združenia 67 1 923 27 288 173 0 2 681 32 132

(ha/%) 0 6 85 1 0 8 100

Och

ran

né p

ásm

o

národ

néh

o p

ark

u

Štátne(ha) 37 633 7 312 9 489 3 367 0 1 250 59 051

Neštátne(ha) 12 634 1 550 27 164 1 814 0 7 072 50 235

Združenia

(ha/%)

4 474 20 10 904 0 0 3 359 18 756

24 0 58 0 0 18 100

Najväčšia časť z celkovej výmery 11 977 ha veľkoplošných chránených území

kategórie CHKO sa nachádza v regiónoch Trenčín 6 679 ha (55,8%) a Banská Bystrica 3 199

ha (26,7%). Na území dvoch regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov (Gemer,

Liptovské Tatry) sa CHKO nenachádzajú. Regionálne združenie Žilina obhospodaruje 1 235

ha lesných porastov zaradených do CHKO (10,3 %) a región Šariš 864 ha (7,2 %). Z celkovej

výmery 32 132 ha lesných porastov zaradených do národných parkov (NP) jednoznačne

najväčší plošný podiel obhospodaruje regionálne združenie vlastníkov neštátnych lesov

Liptovské Tatry 27 288 ha (84,9 %). Spolu s výmerou ochranného pásma národného parku

10 904 ha (58,1 %) spomedzi regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov je práve toto

združenie najviac ovplyvnené záujmami ochrany prírody. Na tomto mieste je potrebné

zdôrazniť, že združenia vlastníkov neštátnych lesov s takýmto rozsahom chránených území

majú svoju činnosť značne obmedzenú oproti štandardu bežného hospodárenia v iných

regiónoch. V dôsledku tohto osobitného režimu hospodárenia dochádza k majetkovej ujme,

najmä k strate alebo zníženiu tržieb z predaja dreva, resp. k zvýšeniu nákladov hospodárenia,

čo sa negatívne prejavuje na hospodárskom výsledku príslušných subjektov. Obmedzenie

obhospodarovania lesných pozemkov v chránených územiach zakladá nárok na uplatňovanie

finančných náhrad za obmedzenie hospodárenia, ohľadom výšky týchto náhrad a spôsobu ich

získania však zatiaľ nebol dosiahnutý plný konsenzus.


28

Plošné zastúpenie veľkoplošných chránených území kategórie národný park

v regiónoch Žilina s 2 681 ha (8,4 %) a Gemer 1 923 ha (6,0 %) zodpovedá proporcionálnemu

podielu chránených území k celkovej obhospodarovanej výmere. Zastúpenie chránených

území kategórie NP v regiónoch Banská Bystrica (67 ha/0,2 %) a Šariš (173 ha / 0,5 %) je

nevýznamné. Na lesných pozemkoch združenia trenčianskeho regiónu sa chránené územie

kategórie NP nenachádza.

Maloplošné chránené územia na porastovej lesnej pôde

Lokality na ktorých sa nachádzajú biotopy, druhy alebo ďalšie prírodné prvky

významné z hľadiska ochrany prírody a krajiny, možno vyhlásiť za niektorú z kategórií

maloplošných chránených území:

a) chránený areál (CHA) s tretím až piatym stupňom ochrany prírody

b) národná prírodná rezervácia (NPR) a prírodná rezervácia (PR) so štvrtým až piatym

stupňom ochrany prírody

c) národná prírodná pamiatka (NPP) a prírodná pamiatka (PP) so štvrtým až piatym

stupňom ochrany prírody.

Vyhlasujú (resp. zo zákona chránia) sa tiež ochranné pásma (OP) týchto chránených

území (tab. 24). Výmera chránených areálov, národných prírodných pamiatok, prírodných

pamiatok a ich ochranných pásiem je z hľadiska plošného zastúpenia v združeniach

vlastníkov neštátnych lesov v sledovaných regiónoch nevýznamná. Významný podiel

národných prírodných rezervácií (NPR) nachádzame na území regionálneho združenia

neštátnych vlastníkov lesa Liptovské Tatry 6 312 ha a regionálneho združenia Žilina 1 105

ha. Prírodné rezervácie sú významnejšie zastúpené v regióne Liptovské Tatry (248 ha)

a v regióne Trenčín (137 ha). Na lesných pozemkoch regionálne združenia vlastníkov

neštátnych lesov Šariš sa chránené územie kategórie prírodná rezervácia nenachádza (tab.24).


29

Tab. 26 Výmera maloplošných chránených území (ha) podľa regiónov

Typ

chráneného

územia

Región


Ch

rán

en

ý

areál

Štátne 134 17 29 0 0 0 181

Neštátne 143 3 6 0 0 11 163

Združenia 1 0 5 0 0 0 6

Národ

ná

prír

od

ná

pam

iatk

a Štátne 8 24 0 0 0 0 33

Neštátne 4 20 68 0 0 0 91

Združenia 0 0 0 0 0 0 1

Národ

ná

prír

od

ná

rezervácia

Štátne 4 195 2 918 21 402 1 975 762 728 31 979

Neštátne 917 1 396 14 013 392 749 3 663 21 129

Združenia 0 1 6 312 1 7 1 105 7 426

Och

ran

né

pásm

o

ch

rán

en

éh

o

areálu

Štátne 0 0 0 0 0 0 0

Neštátne 0 0 0 0 0 8 8

Združenia 0 0 0 0 0 0 0

Och

ran

né

pásm

o

národ

nej

prír

od

nej

pam

iatk

y Štátne 0 0 0 0 0 0 0

Neštátne 0 276 0 0 0 0 276

Združenia 0 0 0 0 0 0 0

Och

ran

né

pásm

o

národ

nej

prír

od

nej

rezervácie

Štátne 482 214 46 0 8 49 798

Neštátne 0 88 0 0 72 145 305

Združenia 0 0 0 0 0 0 0

Och

ran

né

pásm

o

prír

od

nej

pam

iatk

y Štátne 0 0 113 0 10 0 123

Neštátne 9 0 0 0 0 0 9

Združenia 9 0 0 0 0 0 9

Och

ran

né

pásm

o

prír

od

nej

rezervácie

Štátne 1 77 0 4 0 0 82

Neštátne 6 0 0 0 36 32 73

Združenia 6 0 0 0 36 24 66

Prír

od

ná

pam

iatk

a Štátne 97 34 85 22 31 67 335

Neštátne 66 14 10 0 50 57 198

Združenia 10 0 0 0 8 18 36

Prír

od

ná

rezervácia

Štátne 1 464 431 406 605 1 168 97 4 170

Neštátne 503 278 928 168 993 464 3 333

Združenia 53 26 249 0 137 56 520

Výmera území európskej siete NATURA 2000 v regiónoch

Schválením národných zoznamov navrhovaných území európskeho významu (ÚEV)

a chránených vtáčích území (CHVÚ) vládou SR v rokoch 2003 a 2004 sa začala na území SR

budovať nová sieť chránených území – koherentná európska sieť chránených území

NATURA 2000 (tab. 25). Vznik tejto siete je vyžadovaný európskymi smernicami platnými

pre všetky členské štáty Európskej únie.


30

Tab. 27 Výmera chránených vtáčích území a území európskeho významu podľa regiónov

Typ

chráneného

územia

Región


Ch

rán

en

é

vtá

čie

územ

ia

Štátne (ha) 60 075 76 273 60 702 64 303 19 602 12 344 293 298

Neštátne (ha) 19 216 79 063 57 292 47 174 23 145 27 766 253 655

Združenia (ha) 3 281 10 219 30 710 2 532 5 363 8 916 61 022

Územ

ia

eu

róp

skeh

o

význ

am

u Štátne (ha) 61 963 23 772 66 762 32 562 22 872 3 687 211 618

Neštátne (ha) 25 015 18 637 44 583 19 001 23 672 17 682 148 591

Združenia (ha) 2 151 1 636 22 206 735 4 134 3 993 34 856

Národná sieť

VCHÚ

(CHKO +

NP)

Združenia (ha) 3 266 1 923 27 288 1 038 6 679 3 917 44 110

Združenia (zvýšenie

% -neho výmery CHÚ

vznikom siete NATURA

2000)

66 517 94 215 42 230 117

Napriek značnému prekryvu týchto území s už existujúcou sústavou národných

chránených území, dochádza implementáciou smernice o biotopoch a smernice o vtákoch k

ďalšiemu zvyšovaniu výmery chránených území a nárastu obmedzovania hospodárenia

v lesoch (tab. 25). Ochrana európskej siete nie je kompatibilná s našimi stupňami ochrany

prírody a krajiny. Viac než na obmedzeniach sa zakladá na posudzovaní dopadu akejkoľvek

činnosti na predmet ochrany daného chráneného územia. Preto je ťažké porovnať stupeň

ochrany NATURA 2000 s chránenými územiami národnej siete. Napriek súčasnému

právnemu stavu, keď je väčšina území európskeho významu (ÚEV), mimo pôvodnej národnej

siete stále ešte zaradená do (predbežného) 2. stupňa ochrany a chránené vtáčie územia

(CHVÚ) dokonca do 1. stupňa, treba tieto územia považovať za chránené prísnejšie, ako je

väčšina národných veľkoplošných chránených území. V súčasnosti prebieha vyhlasovanie

jednotlivých území európskeho významu so zoznamu, čím sa zvyšuje aj ich oficiálny stupeň

ochrany.

Súčasný stav ochrany prírody na Slovensku je značne komplikovaný v dôsledku

prekrývajúcich sa CHÚ s rôznymi stupňami a metódami ochrany. Väčšina maloplošných

chránených území (MCHÚ) sa nachádza na teritóriu veľkoplošných chránených území

(VCHÚ) a tieto sa zas prekrývajú so sieťou NATURA 2000. Z porovnania výmer CHVÚ

a ÚEV s celkovou výmerou národnej siete veľkoplošných chránených území je zrejmé (tab.

25), že mimo národnej siete CHÚ sa nachádza minimálne 51 768 ha ÚEV a CHVÚ.

O uvedenú výmeru sa teda zvýšila výmera CHÚ v sledovaných regiónoch vlastníkov

neštátnych lesov oproti stavu pred začiatkom procesu vyhlasovania siete NATURA 2000.

Celkovo to predstavuje nárast o 117,4 % (za predpokladu, že MCHÚ sa nachádzajú v rámci

teritória VCHÚ a sú v prekryve s CHVÚ a ÚEV. Zvýšenie výmery chránených území

z dôvodu vyhlasovania siete NATURA 2000 sa dotklo najmä regionálnych združení

neštátnych vlastníkov lesov Gemer, Šariš a Žilina.


31

Udržanie a primeraný rozvoj ochranných funkcií lesov pri ich obhospodarovaní

INDIKÁTOR 5.1 VÝMERY OCHRANNÝCH LESOV A ICH PODIELU

Z CELKOVEJ VÝMERY PODĽA SUBKATEGÓRIÍ

Kategória ochranných lesov zahŕňa lesné porasty s prevládajúcimi ochrannými

(ekologickými) funkciami. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby sa predovšetkým

zlepšovala ich ochranná funkcia. Podľa zákona NR SR č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších

predpisov sa podľa § 13 ods. (2) za ochranné lesy vyhlasujú lesy na mimoriadne

nepriaznivých stanovištiach, ako sú najmä sutiny, strže, strmé svahy so súvislo vystupujúcou

materskou horninou, nespevnené štrkové nánosy, rašeliniská, mokrade a inundačné územia

vodných tokov (subkategória a), vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie,

ktoré plnia funkcie ochrany nižšie položených lesov a pozemkov, lesy na exponovaných

horských svahoch pod silným nepriaznivým klimatickým vplyvom a lesy znižujúce

nebezpečenstvo lavín (subkategória b), lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie

s prevládajúcim zastúpením kosodreviny (subkategória c), a ostatné lesy s prevažujúcou

ochranou pôdy (subkategória d).

Tab.28 Výmera ochranných lesov (ha) podľa regiónov

Písmeno

kategórie lesa

Región (ha)


a

Štátne 7 985 5 139 8 593 801 7 408 637 30 563

Neštátne 4 303 5 626 13 845 551 8 134 3 668 36 127

Združenia 715 606 6 789 16 1 248 1 053 10 427

b

Štátne 7 006 2 077 15 680 1 999 106 621 27 489

Neštátne 977 1 252 12 501 825 178 1 541 17 274

Združenia 48 412 7 052 74 66 177 7 828

c

Štátne 2 147 1 8 246 40 10 434

Neštátne 658 0 7 757 217 8 631

Združenia 0 0 4 603 5 4 608

d

Štátne 24 229 15 354 8 967 2 755 10 137 2 182 63 625

Neštátne 10 918 17 618 12 171 2 924 6 847 6 663 57 141

Združenia 2 684 2 496 4 428 323 1 252 2 151 13 335

Tab.29 Percentuálne zastúpenie ochranných lesov podľa regiónov

Písmeno

kategórie lesa

Región (%)


a

Štátne 2,9 2,6 10,4 0,8 7,1 2,6

Neštátne 3,3 5,6 14,1 0,6 9,4 5,6

Združenia 2,2 6,6 15,4 0,3 6,5 6,6

b

Štátne 2,5 2,5 18,9 2,0 0,1 2,5

Neštátne 0,8 2,4 12,8 1,0 0,2 2,4

Združenia 0,2 1,1 16,0 1,3 0,3 1,1

c

Štátne 0,8 0,0 9,9 0,2

Neštátne 0,5 0,0 7,9 0,0

Združenia 0,0 0,0 10,4 0,3

d

Štátne 8,7 12,0 10,8 2,7 9,7 8,9

Neštátne 8,4 11,8 12,4 3,4 7,9 10,2

Združenia 8,4 13,6 10,0 5,6 6,5 13,5


32

Plošné zastúpenie ochranných lesov podľa subkategórií je v jednotlivých regiónoch výrazne

rozdielne:

subkategória a), (t.j. ochranné lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach), je najviac

zastúpená v regióne Liptovské Tatry (6 788,80 ha – tab. 28), čo predstavuje 15,4 % z výmery

obhospodarovaných lesov tohto regiónu. Ostatné regióny majú zastúpenie subkategórie a) od

606,13 ha – 6,6 % (región Gemer) po 1247,99 ha – 6,5 % (región Trenčín). Výnimkou je

región Šariš, v ktorom je zastúpenie subkategórie a) len 16,48 ha t.j. 0,3 %.

subkategória b), (t.j. vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie), má

najväčšie zastúpenie v regióne Liptovské Tatry so 7051,61 ha, čo predstavuje 16 % z výmery

obhospodarovaných lesov tohto regiónu. Regionálne združenie vlastníkov neštátnych lesov

Gemer má v tejto subkategórii 412,40 ha lesov, t.j. 1,1 %. V ostatných regionálnych

združeniach (Banská Bystrica – 47,64 ha, Šariš – 73,87 ha, Trenčín – 65,77 ha a Žilina –

176,80 ha) čo je percentuálne zastúpenie nepatrné až bezvýznamné (od 0,15 % po 1,28 % ).

subkategória c), (t.j. lesy v pásme kosodreviny), má takisto najväčšie zastúpenie v lesoch

liptovsko-tatranského regiónu (4602,78 ha – 10,4 %). Ostatné regionálne združenia okrem

regiónu Žilina (5,38 ha – 0,3 %) ochranné lesy tejto subkategórie nemajú.

subkategória d), (t.j. lesy potrebné na zabezpečenie ochrany pôdy), je, v porovnaní

s ostatnými subkategóriami ochranných lesov, pomerne vysoké rovnomerne zastúpená vo

všetkých regiónoch. Najvyššie jej zastúpenie je opäť v liptovsko-tatranskom regióne (2496,21

ha – 13,6 %).

Z tabuliek 28 a 29 vyplýva, že rozdiely vo vnútornom členení podľa jednotlivých

subkategórií sa najvýraznejšie (okrem Liptovsko-Tatranského regiónu) prejavujú v prospech

podielu lesov potrebných na zabezpečenie ochrany pôdy d). Uvedená tendencia

pravdepodobne vyplýva z prehodnocovania podmienok pri zaraďovaní porastov do

jednotlivých subkategórií v rámci vyhotovovania nových programov starostlivosti o les

(PSL). V ochranných lesoch všetkých subkategórií sa musí hospodáriť tak, aby sa

predovšetkým zlepšovali ich ochranné funkcie. Akékoľvek činnosti negatívne ovplyvňujúce

tieto ciele sa na danom území zakazujú, aj keď treba poznamenať, že pre jednotlivé

subkategórie neplatia rovnaké hospodárske obmedzenia. Pre subkategóriu d) ochrany lesov

platia miernejšie hospodárske obmedzenia než pre subkategóriu a). Ak porovnáme

percentuálny podiel jednotlivých subkategórií obhospodarovaných regionálnymi združeniami

vlastníkov neštátnych lesov so štátnymi subjektmi, v každom prípade je percentuálny podiel

v regionálnych združeniach vyšší ako v štátnom sektore (tab. 30).

V minulosti sa ochranné lesy prevažne ponechávali bez zásahu, čo sa postupom času

ukázalo ako nie ideálne riešenie (prestarnuté porasty, postupný rozpad lesného ekosystému na

hornej hranici lesa). V súčasnosti prevláda názor, že aj tieto porasty treba obhospodarovať

a zabezpečiť ich obnovu tak, aby sa docielilo trvalé plnenie ich funkcií a aby sa minimálne

udržal, resp. aj zvýšil ich odolnostný potenciál voči škodlivým činiteľom.


33

INDIKÁTOR 5.2 VÝMERY LESOV NA OCHRANU INFRAŠTRUKTÚRY

A OBHOSPODAROVANÝCH PRÍRODNÝCH ZDROJOV

Výmeru týchto lesov môžeme stanoviť čiastočne prostredníctvom selekcie tých

funkčných typov lesov ochranných a lesov osobitného určenia, ktoré sú prioritne určené na

ochranu niektorých zložiek infraštruktúry a obhospodarovaných prírodných zdrojov.

Z celkovej porastovej plochy obhospodarovanej regionálnymi združeniami vlastníkov

neštátnych lesov tvorí len časť jednofunkčný „typ lesa produkčný“. Na ostatnej výmere

hospodárskych lesov sa pri hospodársko-úpravníckom plánovaní prihliada aj na niektorú

ďalšiu (tzv. druhoradú) verejnoprospešnú funkciu. V ostatných funkčných typoch lesa sa

obhospodarovanie podriaďuje niektorej verejnoprospešnej funkcii, u väčšiny z toho sa

prihliada aj na jednu druhoradú funkciu.

Slovenská klasifikácia pozná 67 funkčných typov predstavujúcich kombinácie dvoch

prevládajúcich funkcií lesa. Na území Slovenskej republiky sa funkčná typizácia jednotlivých

lesných porastov vykonáva algoritmicky na základe mapových údajov o prírodných pomeroch

a spoločenských záujmoch. Priemet funkčnej typizácie do hospodársko-úpravníckeho

plánovania sa zabezpečuje prostredníctvom modelov hospodárenia.


34

Tab.30 Výmera funkčných typov (ha) podľa regiónov

Funkčný typ

Región

Spolu


proti

defl

ačn

ý

Fu

nk

čn

ý t

yp

1

Štátne 17 74 50 9 150

Neštátne 26 259 16 0 300

Združenia 0 0 0 0 0

Fu

nk

čn

ý t

yp

2

Štátne 0 0 0 0 0

Neštátne 1 0 0 40 40


vod

ooch

ran

ný

Fu

nk

čn

ý t

yp

1

Štátne 1484 2363 30 111 51 0 4038

Neštátne 100 314 56 5964 149 0 6583

Združenia 78 0 40 0 2 0 119

Fu

nk

čn

ý t

yp

2

Štátne 1799 6020 523 582 1795 768 11487

Neštátne 1027 7325 1864 763 2569 1347 14895

Združenia 130 1715 1158 40 545 471 4059

breh

ooch

ran

ný

Fu

nk

čn

ý t

yp

1

Štátne 15 193 0 0 208



Fu

nk

čn

ý t

yp

2

Štátne 3 2 10 11 26



kú

peľn

o-l

iečeb

ný

Fu

nk

čn

ý t

yp

1

Štátne 60 22 8 214 764 1068

Neštátne 470 5 0 349 555 1379

Združenia 365 0 0 0 0 365

Fu

nk

čn

ý t

yp

2

Štátne 0 10 0 0 0 10

Neštátne 0 0 0 0 7 7

Združenia 0 0 0 0 0 0

proti

lavín

ový

Fu

nk

čn

ý t

yp

1

Štátne 24 1390 1414

Neštátne 0 25 25

Združenia 0 0 0

Fu

nk

čn

ý t

yp

2

Štátne 0 0 0

Neštátne 0 0 0

Združenia 0 0 0

Rek

reačn

ý

Fu

nk

čn

ý t

yp

1

Štátne 310 693 2 251 76 659 1990

Neštátne 890 5012 639 389 501 2014 9445

Združenia 222 643 0 0 92 961 1919

Fu

nk

čn

ý t

yp

2

Štátne 0 0 0 0 6 0 6

Neštátne 0 0 16 0 0 0 16

Združenia 0 0 5 0 0 0 5


35

Do tabuľky 30 bolo vybraných v rámci sledovaných regiónov týchto 6 funkčných typov:

1. protideflačný - lesy s protideflačnou funkciou plnia funkciu ochrany priľahlej

infraštruktúry a poľnohospodárskej pôdy najmä na viatych pieskoch a sprašiach.

V sledovaných regiónoch sa takýto funkčný typ nenachádza. Túto funkciu uspokojivo plnia aj

bežným spôsobom obhospodarované lesy (limitovaná maximálna výmera holorubu), takže

s výnimkou najextrémnejších stanovíšť na pieskových dunách si ochrana infraštruktúry

nevyžaduje zaradenie týchto lesov do osobitnej kategórie.

2. vodoochranný - lesy zaradené do tohto funkčného typu tvoria v ochranných pásmach

vodných zdrojov najväčší plošný podiel zo všetkých vybraných funkčných typov a to

4177,56 ha, z toho najväčšie zastúpenie majú v regióne Gemer (1714,57 ha) a v regióne

Liptovské –Tatry (1157,92 ha). Najnižšie zastúpenie vykazuje región Šariš (40,28 ha). Tieto

lesy slúžia na ochranu povrchových zdrojov pitnej vody (vodných nádrží) pred znečistením

splaveninami a na ochranu bezprostredného okolia podzemných vodných zdrojov.

3. brehoochranný - lesy s prevládajúcou brehoochrannou funkciou vykazujú zastúpenie len

v regióne Žilina (11,41 ha ) a Banská Bystrica (2,83 ha). Zabezpečujú ochranu brehov

vodných tokov a nádrží pred vodnou eróziou a ochranu kvality vody v toku, resp. vo vodnom

zdroji. Uplatňovanie tejto funkcie sa zabezpečuje využívaním všetkých dostupných opatrení

na zníženie erózie brehov a zvýšenie infiltračnej schopnosti pôdy.

4. kúpeľno-liečebný - lesy s prevládajúcou ochranou prírodných liečivých zdrojov a zdrojov

prírodných minerálnych vôd vykazuje len región Banská Bystrica (365,11 ha). Tieto lesy

nesporne slúžia na ochranu obhospodarovaných prírodných zdrojov (liečivé vody), chránia

kúpeľné zariadenia pred nepriaznivými vplyvmi ovzdušia a znečistenia atmosféry a plnia aj

ďalšie verejnoprospešné a ekologické funkcie.

5. protilavínový - lesy s prevládajúcou protilavínovou funkciou. Uplatnenie tejto funkcie sa

zabezpečuje vytváraním priaznivej priestorovej štruktúry lesa a udržiavaním jeho dobrého

zdravotného stavu. Dôležitá a významná je tiež včasná rekonštrukcia hornej hranice lesa tak,

aby bola čo najlepšie viazaná snehová pokrývka. V sledovaných regiónoch sa takýto funkčný

typ nenachádza.

6. rekreačný - na zabezpečenie rekreačných funkcií lesy je celkom v lesoch

obhospodarovaných združeniami vlastníkov neštátnych lesov vykazovaných celkom 1924,04

ha, z toho najväčší podiel má región Žilina (961,46 ha), Gemer (643,20 ha) a Banská Bystrica

(221,90 ha). Región Liptovské – Tatry vykazuje len 5,01 ha.


36

Záver

Predkladaná správa slúži najmä pre vnútorné potreby riešiteľov a odberateľov výskumu

projektu VYNALES. Je potrebné zdôrazniť, že zistené skutočnosti má význam hodnotiť iba v

širších súvislostiach a najmä v časových radoch. Zistené údaje teda predstavujú akýsi

východiskový stav ku ktorému bude možné v budúcnosti vzťahovať vývoj lesov členov

združení v jednotlivých regiónoch.

Riešenie projektu prináša mnohé výzvy s ktorými je potrebné sa v súvislosti s uvedenými

kritériami a indikátormi TUOL v regiónoch VYNALESu vysporiadať. Ako hlavné sme do

budúcnosti identifikovali nasledovné oblasti:

vytvoriť dátové štruktúry a algoritmy pre hodnotenie nielen celej SR, ale aj vybraných

častí

riešiť problém identifikácie subjektov podľa názvu – zaviesť jednoznačnejší systém

nepodceňovať problém zmien členskej základne združení a vlastníctva pozemkov – je

potrebné jednoznačne určiť oblasti pre porovnávanie v čase

propagovať výsledky vo verejnosti, podporovať verejné diskusie o chápaní TUOL.

K posledne menovanej výzve má slúžiť aj táto publikácia.


37

Literatúra

1) Moravčík, M., Sarvašová, Z., Šebeň V., 2004: Národné kritériá a ukazovatele trvalo

udržateľného obhospodarovania lesov. Záverečná správa za riešenie úlohy v roku 2004.

LVÚ Zvolen, 8 s.+ 81 s. príloh

2) Moravčík, M., Minďáš, J., a kol., 2008: Hospodárenie v lesoch štátneho podniku Lesy SR.

Súčasný stav a vývoj podľa ukazovateľov TUOL. NLC, Lesy SR, 129 s.

3) Novotný, J., Ďurský, J., Minďáš, J., a kol., 2003: Konferencie ministrov o ochrane lesov

v Európe. LVÚ Zvolen, 199 s.

4) Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike (Zelená správa), 2013. Bratislava,

MP SR.

VÝSKUM VPLYVU NEŠTÁTNEHO VLASTNÍCTVA LESOV NA … · (najmä vodo- a pôdoochranná) Kritérium...

Documents

Transcript of VÝSKUM VPLYVU NEŠTÁTNEHO VLASTNÍCTVA LESOV NA … · (najmä vodo- a pôdoochranná) Kritérium...