Všeobecná charakteristika Všeobecná charakteristika pojmu bibliografiapojmu bibliografia

Bibliografia je oblasť vedeckej a praktickej činnosti, ktorá je Bibliografia je oblasť vedeckej a praktickej činnosti, ktorá je zameraná na komunikáciu bibliografických informácií o zameraná na komunikáciu bibliografických informácií o dokumentoch. Inými slovami, dokumentoch. Inými slovami, bibliografia je veda o bibliografia je veda o bibliografickej komunikácii. bibliografickej komunikácii.

V medzinárodnej norme ISO sa bibliografia definuje s V medzinárodnej norme ISO sa bibliografia definuje s dôrazom na jej praktickú stránku ako (1) dôrazom na jej praktickú stránku ako (1) technika technika identifikácie a popisu dokumentov a triedenie získaných identifikácie a popisu dokumentov a triedenie získaných popisovpopisov (ISO 5127/1:1983). (ISO 5127/1:1983).

V anglickom výklade sa termín bibliografia definuje ako (2) V anglickom výklade sa termín bibliografia definuje ako (2) štúdium techník produkcie a šírenia kníhštúdium techník produkcie a šírenia kníh a je vlastne a je vlastne synonymom termínu synonymom termínu bibliológia bibliológia (veda o knihe) ISO (veda o knihe) ISO 5127/1:1983). 5127/1:1983).

V ďalšej norme je definovaná bibliografia ako (3) V ďalšej norme je definovaná bibliografia ako (3) sekundárny sekundárny dokument, ktorý predstavuje súpis špecificky usporiadaných dokument, ktorý predstavuje súpis špecificky usporiadaných záznamov a obsahuje údaje popisujúce dokument a záznamov a obsahuje údaje popisujúce dokument a umožňujúce jeho identifikáciu umožňujúce jeho identifikáciu (ISO 5127/2:1983)(ISO 5127/2:1983). .

Bibliografia v tomto zmysle existuje buď ako autonómny Bibliografia v tomto zmysle existuje buď ako autonómny dokument (bibliografický súpis), prípadne ako príloha alebo dokument (bibliografický súpis), prípadne ako príloha alebo časť dokumentu (skrytá bibliografia). časť dokumentu (skrytá bibliografia).

Pojem bibliografiaPojem bibliografia

Analogicky podľa zloženého slova Analogicky podľa zloženého slova bibliografiabibliografia je možné použiť je možné použiť príponu príponu grafia grafia na vytvorenie ďalších zložených termínov, ktoré na vytvorenie ďalších zložených termínov, ktoré označujú iné špecifické zbierky dokumentov: filmy - označujú iné špecifické zbierky dokumentov: filmy - filmografiafilmografia, disky (platne) - , disky (platne) - diskografia diskografia a pod. a pod.

Samotné slovo bibliografia je gréckeho pôvodu. Je zložené z Samotné slovo bibliografia je gréckeho pôvodu. Je zložené z dvoch gréckych slov dvoch gréckych slov biblion biblion = kniha a= kniha a graphein graphein = písať. = písať.

Pôvodne sa slovo bibliografia vzťahovalo na pisárske práce a Pôvodne sa slovo bibliografia vzťahovalo na pisárske práce a prepisovanie kníh. Za bibliografov sa považovali v antickom prepisovanie kníh. Za bibliografov sa považovali v antickom Grécku tí, ktorí sa zaoberali ručným opisovaním kníh. Grécku tí, ktorí sa zaoberali ručným opisovaním kníh.

Slovo bibliografia má pomerne široký rozsah a niekoľko Slovo bibliografia má pomerne široký rozsah a niekoľko významov. Etymologicky sa však viaže na slovo kniha a na významov. Etymologicky sa však viaže na slovo kniha a na určité činnosti spojené s knihou. určité činnosti spojené s knihou.

Po zániku Rímskej ríše a s nástupom latinskej stredovekej Po zániku Rímskej ríše a s nástupom latinskej stredovekej kultúry bibliografia ako slovo gréckej proveniencie ustúpilo. kultúry bibliografia ako slovo gréckej proveniencie ustúpilo.

V období humanizmu sa pôvodné používanie slova bibliografia V období humanizmu sa pôvodné používanie slova bibliografia v zmysle v zmysle písať knihu, opisovaťpísať knihu, opisovať knihu knihu postupne zmenilo na postupne zmenilo na popisovať knihu popisovať knihu a nadobúdalo význam vzťahujúci sa naa nadobúdalo význam vzťahujúci sa na zoznam (súpis) kníhzoznam (súpis) kníh. .

Názory na bibliografiuNázory na bibliografiu

Ako prvý použil pomenovanie Ako prvý použil pomenovanie bibliografia bibliografia vo význame vo význame súpis súpis kníh kníh v roku 1633 vo Francúzsku Gabriel Naudé, tajomník a v roku 1633 vo Francúzsku Gabriel Naudé, tajomník a knihovník kardinála Mazarina v názve diela knihovník kardinála Mazarina v názve diela Bibliografia Bibliografia politica. politica. Od tých čias sa súpisy kníh pomenúvajú aj rozličnými Od tých čias sa súpisy kníh pomenúvajú aj rozličnými inými názvami: katalóg (catalogus), knižnica (bibliotheca), inými názvami: katalóg (catalogus), knižnica (bibliotheca), zoznam (repertorium), inventár (inventarium), register (index) zoznam (repertorium), inventár (inventarium), register (index) (Malcles, 1985).(Malcles, 1985).

Zatiaľ neexistujú úplné dejiny bibliografie. Mnohí autori Zatiaľ neexistujú úplné dejiny bibliografie. Mnohí autori spájajú začiatky bibliografie so vznikom rukopisných textov, spájajú začiatky bibliografie so vznikom rukopisných textov, predpokladajú bibliografické archetypy v sumersko-asyrsko-predpokladajú bibliografické archetypy v sumersko-asyrsko-babylonských ríšach. babylonských ríšach.

Najkomplexnejší pohľad na dejiny bibliografie u nás poskytuje Najkomplexnejší pohľad na dejiny bibliografie u nás poskytuje K. Ruttkayová (1992). Autorka, odvolávajúc sa na prácu K. Ruttkayová (1992). Autorka, odvolávajúc sa na prácu archeológa H. V. Hilprechta a jeho objavy v sumerskom meste archeológa H. V. Hilprechta a jeho objavy v sumerskom meste Nippur konštatuje, že doklady popisov hlinených tabuliek, Nippur konštatuje, že doklady popisov hlinených tabuliek, pochádzajúcich z rokov okolo 2500 pred našim letopočtom v pochádzajúcich z rokov okolo 2500 pred našim letopočtom v sumerskej knižnici už boli usporiadané a klasifikované podľa sumerskej knižnici už boli usporiadané a klasifikované podľa vedeckých princípov (Ruttkayová, 1992, s. 18-19). vedeckých princípov (Ruttkayová, 1992, s. 18-19).

Začiatky bibliografieZačiatky bibliografie

Začiatky bibliografie vidí aj v tzv. Ašurbanipalovej knižnici z Začiatky bibliografie vidí aj v tzv. Ašurbanipalovej knižnici z asýrskeho Ninivu, z ktorej sú tiež doložené katalógy a asýrskeho Ninivu, z ktorej sú tiež doložené katalógy a záznamy o tabuľkách v origináloch a v ich odpisoch. záznamy o tabuľkách v origináloch a v ich odpisoch. Poukazuje na význam Alexandrijskej knižnice pre ľudskú Poukazuje na význam Alexandrijskej knižnice pre ľudskú civilizáciu a osobitne aj pre bibliografiu a Kallimachosa z civilizáciu a osobitne aj pre bibliografiu a Kallimachosa z Kyrény (305-240 pred n.l.), autora najstaršieho katalógu Kyrény (305-240 pred n.l.), autora najstaršieho katalógu (Ruttkayová, 1991). Z obdobia byzantskej renezancie (Ruttkayová, 1991). Z obdobia byzantskej renezancie poukazuje na význam pôsobenia konstantinopolského poukazuje na význam pôsobenia konstantinopolského patriarchu Fótia a jeho zoznam kníh, nazývaný Mirobiblion. patriarchu Fótia a jeho zoznam kníh, nazývaný Mirobiblion.

Niektoré pramene situujú zrod bibliografie do 15. st. a dávajú Niektoré pramene situujú zrod bibliografie do 15. st. a dávajú ho do súvislosti s vynálezom kníhtlače. ho do súvislosti s vynálezom kníhtlače.

Francúzske pramene uvádzajú medzi prvými tlačenými Francúzske pramene uvádzajú medzi prvými tlačenými súpismi kníh dielo súpismi kníh dielo Liber de scriptoribus ecclesiasticis, Liber de scriptoribus ecclesiasticis, ktoré ktoré zostavil a v r. 1494 publikoval Jean Trithčme (Johann zostavil a v r. 1494 publikoval Jean Trithčme (Johann Tritheim), ale podobne ako encyklopédia Britannica považujú Tritheim), ale podobne ako encyklopédia Britannica považujú za za otca bibliografieotca bibliografie nemecko-švajčiarskeho naturalistu a nemecko-švajčiarskeho naturalistu a spisovateľa Conrada Gesnera a jeho dielo spisovateľa Conrada Gesnera a jeho dielo Bibliotheca Bibliotheca universalis, universalis, ktoré bolo publikované v r. 1545.ktoré bolo publikované v r. 1545.

Výklady termínu Výklady termínu bibliografiabibliografia Slovo bibliografia encyklopédie najprv nezaznamenali. Nie je Slovo bibliografia encyklopédie najprv nezaznamenali. Nie je

napríklad zahrnuté v Slovníku (Dictionnnaire) Francúzskej akadémie z napríklad zahrnuté v Slovníku (Dictionnnaire) Francúzskej akadémie z r. 1694. Určitý čas, zhruba do polovice 18. storočia, bol termín r. 1694. Určitý čas, zhruba do polovice 18. storočia, bol termín bibliografia vyhradený pre paleografickú vedu. bibliografia vyhradený pre paleografickú vedu.

V r. 1751 v Encyklopédii Diderota a d’Alemberta sa slovomV r. 1751 v Encyklopédii Diderota a d’Alemberta sa slovom bibliograf bibliograf označoval ten, čo sa vyzná v starých rukopisoch. Až vo 4. vydaní označoval ten, čo sa vyzná v starých rukopisoch. Až vo 4. vydaní Slovníka (Dictionnaire) Francúzskej akadémie v r. 1762 sa slovo Slovníka (Dictionnaire) Francúzskej akadémie v r. 1762 sa slovo bibliografiabibliografia definuje ako “veda bibliografa” a popri jeho definuje ako “veda bibliografa” a popri jeho pretrvávajúcom paleografickom význame, znalosti starých rukopisov, pretrvávajúcom paleografickom význame, znalosti starých rukopisov, objavuje sa nový význam v spojitosti s definovaním slova objavuje sa nový význam v spojitosti s definovaním slova bibliografbibliograf. .

Za bibliografa sa považuje ten, Za bibliografa sa považuje ten, čo vie lúštiť staré rukopisy a čo sa čo vie lúštiť staré rukopisy a čo sa vyzná rovnako v tlačených knihách ako aj rukopisoch.vyzná rovnako v tlačených knihách ako aj rukopisoch. V tomto V tomto zmysle sa “vedou bibliografa” ako prvý zaoberal parížsky historik zmysle sa “vedou bibliografa” ako prvý zaoberal parížsky historik tlače a kníhkupec Jean François Née de La Rochelle. Ide o jeho úvod s tlače a kníhkupec Jean François Née de La Rochelle. Ide o jeho úvod s názvom názvom Discours sur la science bibliographique et sur les devoirs du Discours sur la science bibliographique et sur les devoirs du bibliographe (Rozprava o bibliografickej vede a o úlohách bibliographe (Rozprava o bibliografickej vede a o úlohách bibliografa), bibliografa), ktorý bol uverejnený vo Francúzsku v prvom výbere ktorý bol uverejnený vo Francúzsku v prvom výbere pozoruhodných diel publikovaných od 15. st., ktorý má názov pozoruhodných diel publikovaných od 15. st., ktorý má názov Bibliographie instructiveBibliographie instructive... a ktorý zostavil a v desiatich zväzkoch v r. ... a ktorý zostavil a v desiatich zväzkoch v r. 1763-1782 vydal parížsky kníhkupec Guillaume-François De Bure le 1763-1782 vydal parížsky kníhkupec Guillaume-François De Bure le Jeune. Jeune.

Miesto bibliografie vo Miesto bibliografie vo vedeckých disciplínachvedeckých disciplínach Knižničná a informačná veda vo svojich disciplínach, bibliografiu Knižničná a informačná veda vo svojich disciplínach, bibliografiu

nevynímajúc, neprešla v niektorých krajinách, ako niektoré iné nevynímajúc, neprešla v niektorých krajinách, ako niektoré iné humanitné vedy, zreteľnou fázou vyčlenenia a interpretácie svojich humanitné vedy, zreteľnou fázou vyčlenenia a interpretácie svojich vlastných špecifických štruktúr. Zostáva, na vlastnú škodu, na vlastných špecifických štruktúr. Zostáva, na vlastnú škodu, na vonkajšej, javovej úrovni skúmania dokumentov, bez hľadania a vonkajšej, javovej úrovni skúmania dokumentov, bez hľadania a teoretických analýz hĺbkových, semiotických a medzitextových teoretických analýz hĺbkových, semiotických a medzitextových vzťahov medzi vzťahov medzi dokumentamidokumentami a a informatickými textamiinformatickými textami, ktoré sa , ktoré sa profesionálne produkujú v oblasti knihovníctva, bibliografie a profesionálne produkujú v oblasti knihovníctva, bibliografie a dokumentácie. Z toho vyplývajú aj určité metodologické ťažkosti dokumentácie. Z toho vyplývajú aj určité metodologické ťažkosti definovania vlastného predmetu, špecifických faktov, koncepcií a definovania vlastného predmetu, špecifických faktov, koncepcií a metód a v konečnom dôsledku je potom nevyhnutné zdôrazňovať metód a v konečnom dôsledku je potom nevyhnutné zdôrazňovať interdisciplinaritu a interdisciplinaritu a vypožičiavanievypožičiavanie si terminológie a argumentácie z si terminológie a argumentácie z iných odborov a disciplín (jazykoveda, sociológia, psychológia a iných odborov a disciplín (jazykoveda, sociológia, psychológia a pod.). pod.).

V našej odbornej literatúre je na druhej strane dostatok dôkazov o V našej odbornej literatúre je na druhej strane dostatok dôkazov o tom, že naši odborníci z odboru knižničnej a informačnej vedy tom, že naši odborníci z odboru knižničnej a informačnej vedy zaznamenávajú vývoj teoretického myslenia v iných krajinách. zaznamenávajú vývoj teoretického myslenia v iných krajinách. Spravidla však ide viac o Spravidla však ide viac o metateoretickú registráciumetateoretickú registráciu poznatkov, ku poznatkov, ku ktorým sa dospelo inde, než o konfrontáciu koncepcií, porovnávanie ktorým sa dospelo inde, než o konfrontáciu koncepcií, porovnávanie výsledkov vlastného výskumu a praktických skúseností s výsledkov vlastného výskumu a praktických skúseností s výsledkami a skúsenosťami iných. výsledkami a skúsenosťami iných.

Pojem bibliogrfia dnesPojem bibliogrfia dnes

Pojem bibliografia sa v súčasnosti používa naďalej jednak vo Pojem bibliografia sa v súčasnosti používa naďalej jednak vo význame význame popis a súpispopis a súpis dokumentov a jednak ako pomenovanie dokumentov a jednak ako pomenovanie disciplínydisciplíny, ktorá je zameraná na bibliografickú komunikáciu a , ktorá je zameraná na bibliografickú komunikáciu a praktické riešenie problémov výmeny bibliografických údajov. praktické riešenie problémov výmeny bibliografických údajov.

Vzhľadom na spojenie bibliografie s informačnými Vzhľadom na spojenie bibliografie s informačnými technológiami sa postupne mení chápanie bibliografie ako technológiami sa postupne mení chápanie bibliografie ako popisu a súpisupopisu a súpisu..

PopisPopis sa transformuje na pomerne sofistikovaný proces a sa transformuje na pomerne sofistikovaný proces a produkt uplatnenia analýzy komplexnej štruktúry dokumentov, produkt uplatnenia analýzy komplexnej štruktúry dokumentov, s využitím iných informačných zdrojov. s využitím iných informačných zdrojov.

SúpisSúpis, respektíve súpisové znaky bibliografického záznamu , respektíve súpisové znaky bibliografického záznamu strácajú v elektronickej forme v databázach svoj niekdajší úzky strácajú v elektronickej forme v databázach svoj niekdajší úzky význam vzhľadom na množinové, spravidla papierové, význam vzhľadom na množinové, spravidla papierové, bibliografické súpisy a kartotéky. bibliografické súpisy a kartotéky.

Paleta bibliografických údajov sa mimoriadne prehĺbila, Paleta bibliografických údajov sa mimoriadne prehĺbila, precizovala jednak v zmysle časť-celok, jednak v zmysle precizovala jednak v zmysle časť-celok, jednak v zmysle diverzifikácie technik zaznamenania vzťahov diachronických a diverzifikácie technik zaznamenania vzťahov diachronických a hierarchických, ako aj vzťahov medzi hierarchických, ako aj vzťahov medzi univerzom dokumentovuniverzom dokumentov a a bibliografickým univerzom.bibliografickým univerzom.

Bibliografia a Bibliografia a knižnično-informačná knižnično-informačná vedaveda V každom prípade patrí bibliografia medzi základné pojmy V každom prípade patrí bibliografia medzi základné pojmy knižničnej a knižničnej a

informačnej vedyinformačnej vedy a a knižnej kultúry.knižnej kultúry. Napriek značnému rozšíreniu sa Napriek značnému rozšíreniu sa však nepoužíva bezvýhradne a rovnako vo všetkých krajinách, čo súvisí však nepoužíva bezvýhradne a rovnako vo všetkých krajinách, čo súvisí s rôznymi kultúrnymi a profesionálnymi tradíciami niektorých krajín. V s rôznymi kultúrnymi a profesionálnymi tradíciami niektorých krajín. V anglo-saských krajinách sa napr. používa termín bibliografia anglo-saských krajinách sa napr. používa termín bibliografia ““bibliographybibliography” na označenie celej knihovedy (Beaudiguez, 1989). ” na označenie celej knihovedy (Beaudiguez, 1989).

V Encyklopédii Britannica z r. 1989 sa pojem bibliografia vysvetľuje ako V Encyklopédii Britannica z r. 1989 sa pojem bibliografia vysvetľuje ako systematické štúdium a popis kníhsystematické štúdium a popis kníh (Bibliography, 1989, s. 195-196). (Bibliography, 1989, s. 195-196).

.U nás sa termín bibliografia používa najmä v týchto troch významoch..U nás sa termín bibliografia používa najmä v týchto troch významoch. (1) Bibliografia ako veda, ktorá skúma zákonitosti bibliografickej (1) Bibliografia ako veda, ktorá skúma zákonitosti bibliografickej

komunikácie, bibliografickej praxe, vytvára systém poznatkov v komunikácie, bibliografickej praxe, vytvára systém poznatkov v disciplínach teórie bibliografie, dejín bibliografie a riadenia bibliografie. disciplínach teórie bibliografie, dejín bibliografie a riadenia bibliografie.

(2) Bibliografia ako činnosť, ktorá je zameraná na získavanie, (2) Bibliografia ako činnosť, ktorá je zameraná na získavanie, spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie bibliografických spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie bibliografických informácií. informácií.

(3) Bibliografia ako výsledok bibliografickej činnosti. Popri týchto troch (3) Bibliografia ako výsledok bibliografickej činnosti. Popri týchto troch základných významoch termínu bibliografia - bibliografická veda, základných významoch termínu bibliografia - bibliografická veda, bibliografická činnosť, bibliografická produkcia - niektorí autori bibliografická činnosť, bibliografická produkcia - niektorí autori uvádzajú aj ďalšie významy a spresňujúce výklady ďalších atribútov uvádzajú aj ďalšie významy a spresňujúce výklady ďalších atribútov bibliografie. Napr. bibliografie. Napr. tvoriť bibliografiutvoriť bibliografiu, , používať bibliografiu, zaoberať sa používať bibliografiu, zaoberať sa bibliografiou bibliografiou (Beaudiguez, 1989, s. 23).(Beaudiguez, 1989, s. 23).

Terminológia – zložky Terminológia – zložky bibliografiebibliografie Bibliografia sa považuje za spoločenský jav, ktorého obsahom je Bibliografia sa považuje za spoločenský jav, ktorého obsahom je

komunikácia bibliografických infomácií. komunikácia bibliografických infomácií. Pojmom Pojmom bibliografická informáciabibliografická informácia sa rozumejú sa rozumejú bibliografické bibliografické

údajeúdaje, ktoré charakterizujú bibliografickú jednotku, dokument, , ktoré charakterizujú bibliografickú jednotku, dokument, napríklad knihu, seriálovú publikáciu, hudobninu, film, počítačový napríklad knihu, seriálovú publikáciu, hudobninu, film, počítačový súbor, audiovizuálny dokument, článok, kompaktný disk a pod. súbor, audiovizuálny dokument, článok, kompaktný disk a pod.

Bibliografické informácieBibliografické informácie, čiže , čiže bibliografické údajebibliografické údaje o dokumentoch o dokumentoch sú usporiadané podľa určitých štandardov a noriem v sú usporiadané podľa určitých štandardov a noriem v bibliografických záznamochbibliografických záznamoch, ktoré sú zaradené vo väčších , ktoré sú zaradené vo väčších celkoch, napríklad v celkoch, napríklad v bibliografických súpisochbibliografických súpisoch (ako je napríklad (ako je napríklad národná bibliografia, špeciálna bibliografia a pod.). národná bibliografia, špeciálna bibliografia a pod.).

Bibliografické Bibliografické záznamyzáznamy sú usporiadané do sú usporiadané do súborovsúborov buď v buď v tradičnej, papierovej forme, alebo v digitalizovanej forme v tradičnej, papierovej forme, alebo v digitalizovanej forme v počítačových súborochpočítačových súboroch a v bibliografických a v bibliografických bázach údajovbázach údajov. Jadro . Jadro všetkých bibliografických záznamov, ktoré sa vyskytujú v všetkých bibliografických záznamov, ktoré sa vyskytujú v rozličných oblastiach komunikácie informácií o dokumentoch ako rozličných oblastiach komunikácie informácií o dokumentoch ako je knihovníctvo, knižný obchod a vedecké informácie tvorí je knihovníctvo, knižný obchod a vedecké informácie tvorí bibliografický popisbibliografický popis ako objektívna časť ako objektívna časť bibliografického záznamubibliografického záznamu. .

Bibliografia a Bibliografia a komunikáciakomunikácia Predmetom bibliografie akoPredmetom bibliografie ako vedeckej disciplíny vedeckej disciplíny je je

komplex problémov komplex problémov bibliografickej komunikáciebibliografickej komunikácie v v kontexte knižničnej a informačnej vedy. kontexte knižničnej a informačnej vedy.

Teoretické zložky bibliografie sú najmä: Teoretické zložky bibliografie sú najmä: teória bibliografickej komunikácie, teória bibliografickej komunikácie, bibliografická analýza a syntéza, bibliografická analýza a syntéza, bibliografické jazyky, bibliografické jazyky, teória kondenzačnej deskripcie,teória kondenzačnej deskripcie, teória spracovania dokumentov, teória spracovania dokumentov, bibliografické služby, bibliografické služby, bibliografický prieskum,bibliografický prieskum, bibliografické systémy, bibliografické systémy, bibliografický manažment a marketing.bibliografický manažment a marketing.

Významy termínu Významy termínu bibliografiabibliografia Moderná bibliografia sa realizuje a skúma v kontexte Moderná bibliografia sa realizuje a skúma v kontexte

rozvoja informačnej a komunikačnej technológie.rozvoja informačnej a komunikačnej technológie. Bibliografia ako veda a Bibliografia ako veda a činnosť činnosť sa spoločensky a sa spoločensky a

profesionálne realizuje jedine v bibliografickej profesionálne realizuje jedine v bibliografickej komunikácii, v procese tvorby uchovávania a výmeny komunikácii, v procese tvorby uchovávania a výmeny bibliografických informácií, a to hlavne bibliografických informácií, a to hlavne prostredníctvom bibliografickej produkcie, ktorá je prostredníctvom bibliografickej produkcie, ktorá je výsledkom viac alebo menej tvorivej činnosti výsledkom viac alebo menej tvorivej činnosti bibliografa.bibliografa.

Bibliografia ako Bibliografia ako produktprodukt predstavuje výsledok predstavuje výsledok bibliografickej činnosti. Samotné produkty bibliografickej činnosti. Samotné produkty bibliografickej činnosti sú v praxi rozličné druhy a typy bibliografickej činnosti sú v praxi rozličné druhy a typy bibliografických diel, bibliografických súpisov, bibliografických diel, bibliografických súpisov, zoznamov a báz údajov v elektronickej forme.zoznamov a báz údajov v elektronickej forme.

Predmet bibliografiePredmet bibliografie

Predmetom pozornosti bibliografie sú tiež jednotlivé procesy Predmetom pozornosti bibliografie sú tiež jednotlivé procesy kódovania a dekódovaniakódovania a dekódovania, ktoré súvisia s bibliografickým , ktoré súvisia s bibliografickým spracovaním spracovaním dokumentov, s dokumentov, s tvorbou a využívanímtvorbou a využívaním bibliografických textov. bibliografických textov.

Organizovaná množina prvkov bibliografickej komunikácie Organizovaná množina prvkov bibliografickej komunikácie spolu s inštitucionálnou základňou bibliografie tvorí spolu s inštitucionálnou základňou bibliografie tvorí bibliografický systémbibliografický systém, ktorý sa navonok prejavuje cez , ktorý sa navonok prejavuje cez bibliografické služby.bibliografické služby.

Bibliografia ako Bibliografia ako disciplínadisciplína reaguje na zmeny sociálnej reaguje na zmeny sociálnej komunikačnej situácie, technologický pokrok, objavovanie komunikačnej situácie, technologický pokrok, objavovanie nových druhov dokumentov a so zreteľom na vonkajšie faktory nových druhov dokumentov a so zreteľom na vonkajšie faktory primerane koriguje metódy a celkový charakter bibliografickej primerane koriguje metódy a celkový charakter bibliografickej komunikácie tak, aby bibliografická činnosť v zmenených komunikácie tak, aby bibliografická činnosť v zmenených podmienkach primeraným a efektívnym spôsobom umožňovala podmienkach primeraným a efektívnym spôsobom umožňovala ľuďom orientáciu vo svete literatúry a dokumentov. ľuďom orientáciu vo svete literatúry a dokumentov.

Bibliografická činnosť Bibliografická činnosť je závislá na dokumentoch, na množine je závislá na dokumentoch, na množine akýchkoľvek dokumentov, napr. na systéme vedeckej a akýchkoľvek dokumentov, napr. na systéme vedeckej a technickej literatúry, umeleckej literatúry a pod. technickej literatúry, umeleckej literatúry a pod.

Význam bibliografieVýznam bibliografie

Kým pre tvorcov primárnych dokumentov, teda vedcov, spisovateľov, Kým pre tvorcov primárnych dokumentov, teda vedcov, spisovateľov, hudobných skladateľov, filmových tvorcov a pod. je zdrojom inšpirácie, hudobných skladateľov, filmových tvorcov a pod. je zdrojom inšpirácie, poznávania a interpretácie svet ako taký, teda poznávania a interpretácie svet ako taký, teda mimotextová ontológiamimotextová ontológia, , univerzum, komunikovateľná realita, ktorú odrážajú v dokumentoch ako univerzum, komunikovateľná realita, ktorú odrážajú v dokumentoch ako výsledkoch svojej tvorivej činnosti, pre tvorcov bibliografického záznamu výsledkoch svojej tvorivej činnosti, pre tvorcov bibliografického záznamu alebo bibliografického súpisu či iného bibliografického diela je zásadne alebo bibliografického súpisu či iného bibliografického diela je zásadne zdrojom popisu a inej činnosti dokument - textová ontológia. zdrojom popisu a inej činnosti dokument - textová ontológia.

Vznik bibliografie je podmienený dvoma hlavnými faktormi. Na jednej Vznik bibliografie je podmienený dvoma hlavnými faktormi. Na jednej strane je to vznik literatúry (písomníctva), teda vznik dokumentov. Na strane je to vznik literatúry (písomníctva), teda vznik dokumentov. Na druhej strane je to potreba vzdelancov mať informácie o svete literatúry, druhej strane je to potreba vzdelancov mať informácie o svete literatúry, o svete dokumentov, ktoré sú nositeľmi informácií a poznatkov, teda o svete dokumentov, ktoré sú nositeľmi informácií a poznatkov, teda potreba ľudí poznávať svet.potreba ľudí poznávať svet.

Vznik a rozvoj bibliografie bol od počiatku spojený nielen s úsilím o Vznik a rozvoj bibliografie bol od počiatku spojený nielen s úsilím o zaznamenanie údajov o dokumentoch ale aj so snahou usporiadať zaznamenanie údajov o dokumentoch ale aj so snahou usporiadať dokumenty a triediť poznatky, ktoré sú v nich obsiahnuté. dokumenty a triediť poznatky, ktoré sú v nich obsiahnuté.

Toto úsilie bibliografov viedlo k vzniku rozličných klasifikačných Toto úsilie bibliografov viedlo k vzniku rozličných klasifikačných systémov, ako je napríklad systémov, ako je napríklad

Medzinárodné desatinné triedenie, Medzinárodné desatinné triedenie, Deweyho desatinné triedenie, Deweyho desatinné triedenie, Klasifikácia Kongresovej knižnice a rozličné špecializované klasifikačné Klasifikácia Kongresovej knižnice a rozličné špecializované klasifikačné

systémy. systémy.

Dejiny bibliografieDejiny bibliografie

Najväčší rozvoj bibliografie, pokiaľ ide o množstvo a druhy Najväčší rozvoj bibliografie, pokiaľ ide o množstvo a druhy bibliografických diel, nastal od konca 18. storočia. bibliografických diel, nastal od konca 18. storočia.

V podstate už v tomto období sa začali profilovať základné V podstate už v tomto období sa začali profilovať základné druhy bibliografie: univerzálna bibliografia, národná druhy bibliografie: univerzálna bibliografia, národná bibliografia, špeciálna bibliografia, kníhkupecká bibliografia, špeciálna bibliografia, kníhkupecká bibliografia, medzinárodná bibliografia. V 19. st. a v prvej bibliografia, medzinárodná bibliografia. V 19. st. a v prvej polovici 20. st. vznikol celý rad pozoruhodných polovici 20. st. vznikol celý rad pozoruhodných bibliografických diel, ktoré sú dokladmi mimoriadneho bibliografických diel, ktoré sú dokladmi mimoriadneho vzdelania a pracovitosti bibliografov v mnohých krajinách. vzdelania a pracovitosti bibliografov v mnohých krajinách.

Pre toto Pre toto obdobie ručnej klasickejobdobie ručnej klasickej bibliografiebibliografie je je charakteristický intelektuálny individuálny autorský prístup charakteristický intelektuálny individuálny autorský prístup k bibliografickej tvorbe, zdokonaľovanie tradičných metód k bibliografickej tvorbe, zdokonaľovanie tradičných metód a foriem bibliografickej práce, rozvoj bibliografickej vedy a a foriem bibliografickej práce, rozvoj bibliografickej vedy a jej etablovanie ako svojbytnej knižničnovednej disciplíny a jej etablovanie ako svojbytnej knižničnovednej disciplíny a v mnohých krajinách aj ako študijného odboru a v mnohých krajinách aj ako študijného odboru a knihovníckej či dokumentačnej profesie. knihovníckej či dokumentačnej profesie.

Sú to tiež začiatky inštitucionalizácie bibliografie. Sú to tiež začiatky inštitucionalizácie bibliografie.

Otlet a LafontaineOtlet a Lafontaine

Pre vývoj bibliografie bolo dôležitým medzníkom pôsobenie Pre vývoj bibliografie bolo dôležitým medzníkom pôsobenie Paula Otleta a Henriho Lafontainea, ktorí v r. 1892 založili Paula Otleta a Henriho Lafontainea, ktorí v r. 1892 založili

najprv v Bruseli najprv v Bruseli Office international de Bibligraphie.Office international de Bibligraphie. Títo dvaja belgickí advokáti sa pokúsili ako prví o Títo dvaja belgickí advokáti sa pokúsili ako prví o

medzinárodnú bibliografickú kooperáciu a považujú sa za medzinárodnú bibliografickú kooperáciu a považujú sa za zakladateľov dokumentácie. zakladateľov dokumentácie.

V r. 1895 založili Medzinárodného bibliografického inštitútu V r. 1895 založili Medzinárodného bibliografického inštitútu ((Institut International de BibliographieInstitut International de Bibliographie). Zaoberali sa hlavne ). Zaoberali sa hlavne klasifikáciou. Do r. 1900 zozbieral Otlet okolo 17 miliónov klasifikáciou. Do r. 1900 zozbieral Otlet okolo 17 miliónov záznamov, spolu s Melwilom Deweym pripravil desatinné záznamov, spolu s Melwilom Deweym pripravil desatinné triedenie a v r. 1910 zorganizoval 1. svetový bibliografický triedenie a v r. 1910 zorganizoval 1. svetový bibliografický kongres. kongres.

V polovici 20. st. nastal vo vývoji bibliografie prudké zmeny, V polovici 20. st. nastal vo vývoji bibliografie prudké zmeny, ktoré boli spôsobené vznikom kybernetiky, rozvojom ktoré boli spôsobené vznikom kybernetiky, rozvojom informačnej technológie a uplatnením systémového informačnej technológie a uplatnením systémového inžinierstva v knihovníctve, bibliografii dokumentácii a v inžinierstva v knihovníctve, bibliografii dokumentácii a v iných oblastiach aplikovanej informatiky. iných oblastiach aplikovanej informatiky.

Počítačová bibliografiaPočítačová bibliografia

Pre Pre obdobie počítačovej technologickej obdobie počítačovej technologickej bibliografie bibliografie je charakteristické výrazné je charakteristické výrazné

uplatnenie informačnej techniky a uplatnenie informačnej techniky a technológie, technológie,

výpočtovej techniky, digitalizácia, výpočtovej techniky, digitalizácia, tvorba mnohomiliónových bibliografických tvorba mnohomiliónových bibliografických

báz údajov, báz údajov, využívanie lokálnych a rozľahlých sietí a využívanie lokálnych a rozľahlých sietí a

globálnych počítačových sietí a globálnych počítačových sietí a inštitucionalizácia bibliografie.inštitucionalizácia bibliografie.

Medzinárodný program Medzinárodný program UBCUBC V medzinárodnom meradle sa najmä od sedemdesiatych rokov 20. st. efektívne V medzinárodnom meradle sa najmä od sedemdesiatych rokov 20. st. efektívne

rozvinul rozvinul medzinárodný program IFLA s názvom UBC (medzinárodný program IFLA s názvom UBC (Universal Bibliographic ControlUniversal Bibliographic Control), čiže ), čiže

Univerzálna bibliografická registrácia. Univerzálna bibliografická registrácia. Pre bibliografiu má v tejto etape vývoja rozhodujúcu úlohu aj národné a Pre bibliografiu má v tejto etape vývoja rozhodujúcu úlohu aj národné a

medzinárodné úsilie medzinárodné úsilie IFLA a UNESCO o budovanie národných sietí MARC (IFLA a UNESCO o budovanie národných sietí MARC (National MARC NetworkNational MARC Network), čiže ), čiže

národných strojom čitateľných katalógov, resp. súborných katalógov vytváraných a národných strojom čitateľných katalógov, resp. súborných katalógov vytváraných a využívaných v rámci národných kooperačných združení knižníc a bibliografických využívaných v rámci národných kooperačných združení knižníc a bibliografických agentúr. agentúr.

Dochádza k výraznejšej špecializácii bibliografov, z ktorých niektorí sa zameriavajú Dochádza k výraznejšej špecializácii bibliografov, z ktorých niektorí sa zameriavajú na bibliografický popis, iní na klasifikáciu a indexovanie, ďalší na technickú na bibliografický popis, iní na klasifikáciu a indexovanie, ďalší na technickú infraštruktúru bibliografických systémov, poskytovanie bibliografických služieb z infraštruktúru bibliografických systémov, poskytovanie bibliografických služieb z vlastných a vonkajších bibliografických zdrojov, komercionalizáciu bibliografickej vlastných a vonkajších bibliografických zdrojov, komercionalizáciu bibliografickej produkcie a pod. produkcie a pod.

Pre bibliografickú činnosť je i napriek nástupu počítačov a automatickej výrobe Pre bibliografickú činnosť je i napriek nástupu počítačov a automatickej výrobe bibliografií stále potrebný bibliografií stále potrebný

tvorivý regulujúci vplyv človeka vo fázach vstupného spracovania dokumentov a vo tvorivý regulujúci vplyv človeka vo fázach vstupného spracovania dokumentov a vo fáze výstupnej intelektuálnej modifikácie bibliografických produktov pre fáze výstupnej intelektuálnej modifikácie bibliografických produktov pre používateľov.používateľov.

Aj v telematických službách je nezastupiteľná úloha bibliografa ako navigátora a Aj v telematických službách je nezastupiteľná úloha bibliografa ako navigátora a sprostredkovateľa, ktorý analyzuje, spresňuje a usmerňuje požiadavku používateľa sprostredkovateľa, ktorý analyzuje, spresňuje a usmerňuje požiadavku používateľa na určitú bázu informácií, pomáha mu orientovať sa v literatúre a vybrať taký zdroj, na určitú bázu informácií, pomáha mu orientovať sa v literatúre a vybrať taký zdroj, ktorý jeho požiadavku čo najlepšie uspokojí. ktorý jeho požiadavku čo najlepšie uspokojí.

Prvky a zložky Prvky a zložky bibliografiebibliografie Bibliografia ako Bibliografia ako disciplína knižničnej a disciplína knižničnej a

informačnej vedyinformačnej vedy sa zo špecifických sa zo špecifických hľadísk zaoberá jednotlivými prvkami a hľadísk zaoberá jednotlivými prvkami a zložkami systému bibliografickej zložkami systému bibliografickej komunikácie, ako je komunikácie, ako je

dokumentdokument (bibliografická jednotka), (bibliografická jednotka), bibliograf bibliograf (tvorca bibliografického (tvorca bibliografického

záznamu alebo diela), záznamu alebo diela), bibliografický textbibliografický text (bibliografický záznam, (bibliografický záznam,

bibliografický popis, bibliografický súpis, bibliografický popis, bibliografický súpis, báza bibliografických údajov atď.), báza bibliografických údajov atď.),

príjemca bibliografiepríjemca bibliografie. .