Vplyv biomasy na aglomeračný proces a kvalitu životného...

Riešiteľská inštitúcia:

Katedra metalurgie železa a zlievarenstva, HF TU v Košiciach

Vplyv biomasy na aglomeračný proces a kvalitu životného prostredia

Číslo projektu : APVV-0405-11

Doba riešenia: 1.7. 2012 – 31.12.2015

Riešitelia:

prof. Ing. Mária Fröhlichová, CSc.

vedúca projektu,

doc. Ing. Jaroslav Legemza, PhD.,

Ing. Róbert Findorák, PhD.,

Ing. Zuzana Bandošová,

Ing. Mária Butkovská.


APVV-0405-11

Hlavné ciele projektu

analýza súčasných poznatkov z oblasti použitia biomasy

v rámci aglomeračného procesu

charakteristika tuhej biomasy

chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti

vplyv náhrady koksového prachu biomasou v rámci aglomeračného procesu

kvalita železonosného aglomerátu

kvalita životného prostredia


APVV-0405-11

Teoretické štúdium vlastností a použitia biomás pre aglomeračný proces

a) analýza súčasného stavu problematiky spotreby energií a tvorby emisií CO, CO2, NOx,

SOx pri výrobe železonosného aglomerátu,

b) analýza súčasných poznatkov z oblasti použitia biomasy,

c) charakteristika tuhej biomasy z hľadiska chemického zloženia a fyzikálnych vlastností,

d) analýza výsledkov použitia niektorých druhov biomasy v rámci spekania železonosných

materiálov vo svete,

e) výber vhodných druhov biomasy, ako náhradných palív do aglomeračnej zmesi,

f) materiálová analýza vybraných druhov biomasy.


APVV-0405-11

Tvorba emisií CO2, CO pri výrobe železonosného aglomerátu

V rámci aglomeračného procesu najväčšou mierou k znečisteniu prispieva koncentrácia

plynov CO2 a CO.

Obsah CO2 a CO je daný funkciou:

f (xp, qp, ap, qCaCO3, p2, xr, mVA, h, Δp), t.j. závisí od:

xp – zrnitosti, qp - množstva a ap - druhu paliva,

qCaCO3 - množstva CaCO3 a p2 - zásaditosti,

xr - chemicko-mineralogického zloženia rudy,

mVA - množstva vratného aglomerátu,

h - výšky presávanej vrstvy,

Δp - podtlaku vzduchu.


APVV-0405-11

Možnosti zníženia emisií CO2, CO pri výrobe železonosného aglomerátu

Cieľ:

náhrada koksového prachu vybranými druhmi biomasy


APVV-0405-11

Biomasa ako palivo

a) biomasa je primárnym, obnoviteľným a nevyčerpateľným zdrojom energie,

b) pre vznik biomasy je potrebná pôda,

c) sú to všetky organické látky vyrobené pomocou fotosyntézy, zachytáva sa v nej všetka

energia pomocou slnečného žiarenia,

d) rastliny pomocou fotosyntézy vytvárajú biomasu, ktorá sa nachádza vo forme

uhľovodíkov.


APVV-0405-11

Spracovanie biomasy

a) mechanické,

b) termochemické,

c) fyzikálno -chemické,

d) biochemické.


APVV-0405-11

Mechanické spracovanie biomasy

a) technológie dezintegrácie:

rezanie, drvenie, sekanie,

b) technológie zhutňovania:

peletovanie, briketovanie, granulovanie,


APVV-0405-11

Termochemické a fyzikálno – chemické spracovanie biomasy

a) sušenie: odstraňovanie voľnej vody – teploty do 120°C ,

b) pyrolýza: biomasa sa zahrieva bez prístupu vzduchu, v teplotnom intervale 200-800°C

nastáva uvoľnenie a únik prchavých látok:

spôsob úpravy biomasy na paliva s vyššou kvalitou (napr. drevené uhlie)

c) oxidácia: pri teplote okolo 500 - 800°C dochádza k oxidácii uhlíka, jedná sa o

spaľovanie, jeho účinnosť závisí od:

druhu paliva, jeho vlhkosti a výhrevnosti.


APVV-0405-11

Výhody biomasy

je to obnoviteľný zdroj energie,

vzniká samovoľne,

možno ju cielene pestovať,

možno ju využívať v rôznych formách,

cena biomasy je menej ovplyvnená svetovou ekonomikou,

nezaťažuje životné prostredie.


APVV-0405-11

Nevýhody biomasy

je v nej obsiahnuté menšie množstvo energie,

je nutné ju skladovať,

vysoké vstupné náklady zariadení,

vyššie náklady na zber biomasy ako na ťažbu fosílnych palív,

vysoký obsah vody a teda potreba sušenia biomasy pred spracovaní,

premena na palivo z vyšším energetickým obsahom zvyšuje náklady na energie,

za normálnych podmienok podlieha rýchlemu rozkladu.


APVV-0405-11

Využitie druhov biomasy v aglomeračnom procese

slnečnicové šupky a brikety,

pelety zo slnečnicových šupiek,

pelety z vylisovanej cukrovej trstiny,

kukuričné klasy,

kôry z jedle a smreku,

piliny zo stromov dub a buk,

lisované piliny,

zvyšky olív,

škrupiny z mandlí,

škrupiny z lieskových orechov,

slama z repky olejnej,

suchá slama,

repkové zrno,

drevené uhlie.


APVV-0405-11

Analýza jednotlivých druhov biomasy

Prchavé látky [%]

Viazaný C [%]

Popol [%]

Celkový C [%]

H [%]

N [%]

S [%] Vlhkosť [%]

Objemová hmotnosť [kg/m3]

Výhrevnosť [MJ/kg]

Energ. hustota [MJ/m3]

Koksový prach 1,5 84,4 12,1 85,4 0,3 1,3 0,6 5,5 880 28 24640

Slnečnicové šupky 76,4 12,3 3,2 50 6,2 0,71 0,14 9,3 544 16 8704

Lieskové škrupiny 67,85 20 1,09 55,1 6,12 0,42 0,04 11 565 18,2 10283

Mandľové škrupiny 81,37 8,8 0,49 48,8 6,41 0,18 0,03 9,3 590 16,7 9853

Repková slama 81,25 6 2,8 N N N 0,11 9,8 126 N N

Repkové semená (výlisky)

83,16 3,6 4,5 54,1 8,58 4,14 0,6 8,1 N 17,37 N

Zloženie popola [%]

SiO2 Al2O3 Fe2O3 CaO MgO K2O P2O5 SO3

Koksový prach 46,64 26,21 10,47 3,01 0,88 0,981 0,6 10,6

Slnečnicové šupky 4,49 0,75 4,79 19,06 12,02 30,95 8,922 N

Lieskové škrupiny 20 1,2 6,43 27,7 6,8 15,9 9,7 N

Výlisky z cukrovej trstiny 55 8,5 5,5 12 4,79 7,65 3,43 1,75


APVV-0405-11

Analýza jednotlivých druhov biomasy

Vlastnosti Jemný koks Kôra Piliny Kukurica Drevené uhlie

Vlhkosť, [%] 0,1 7,3 ND* ND* 18,0

Popol, [%] suchý stav 13,3 3,0 0,3 1,6 6,1

Prchavé látky, [%] suchý stav 1,8 75,7 85,4 83,2 17,0

Viazaný uhlík, [%] suchý stav 84,9 21,3 14,3 15,2 76,9

Síra, [%] suchý stav 0,51 0,02 0,01 0,05 0,02

Výhrevnosť, suchý stav, [MJ/kg] 28,75 18,68 17,53 16,11 29,93

Zloženie popola, [%] suchý stav Jemný koks Kôra Piliny Kukurica Drevené uhlie

Fe2O3 27,2 5,0 24,6 2,1 31,9

SiO2 34,7 34,4 9,2 41,1 22,9

CaO 6,8 39,5 40,0 2,6 28,8

MgO 2,8 4,8 8,5 7,8 3,0

Al2O3 21,1 6,9 5,0 1,6 3,2

S 1,5 0,4 1,7 1,0 0,2

Na2O 1,1 0,9 1,4 4,5 0,7

K2O 1,6 7,1 6,6 37,6 8,7

Zásaditosť (B2) 0,2 1,2 4,4 0,1 1,3


APVV-0405-11

Mikroštruktúry jednotlivých druhov biomasy


APVV-0405-11

Porovnanie chemického zloženia biomasy s koksovým prachom

vyššiu vlhkosť,

nižší obsah celkového i pevného uhlíka,

vyšší obsah prchavej horľaviny,

podstatne nižší obsah popola,

nižší obsah síry,

vyšší obsah fosforu,

vyšší obsah CaO a MgO, vyššiu zásaditosť,

vyšší obsah alkálií.

V porovnaní s koksovým prachom majú jednotlivé druhy z biomasy podľa svetových štúdií:


APVV-0405-11

Porovnanie vlastností biomasy s koksovým prachom

v priemere, výhrevnosť použitých druhov z biomasy (okrem dreveného uhlia) v suchom

stave predstavuje cca 60 - 65% suchého koksového prachu,

výhrevnosť dreveného uhlia je na úrovni (môže byť aj vyššia) koksového prachu,

druhy biomasy majú vyššiu reaktivitu a nižšiu mernú tepelnú kapacitu ako koksový prach,

druhy biomasy majú nižšiu mernú hmotnosť, majú vyšší špecifický povrch,

v porovnaní s koksom, drevené uhlie a niektoré druhy biomasy (napr. suchá slama) majú

vyššiu pórovitosť a ich póry sú predovšetkým mikropóry.


APVV-0405-11

Analýza použitia biomasy v rámci spekania železonosných materiálov vo svete

Porovnanie teplotného profilu v spekanej vrstve pri použití koksového prachu a materiálov

biomasy (slnečnica, lieskový orech, mandľa), resp. pri náhrade koksového prachu dreveným

uhlím.


APVV-0405-11


Porovnanie technologických a kvantitatívnych parametrov aglomeračného procesu pri

použití druhov biomasy (kukurica, piliny, drvená kôra, drevené uhlie).


APVV-0405-11


Porovnanie kvalitatívnych parametrov aglomeračného procesu pri použití druhov biomasy

(kukurica, piliny, drvená kôra, drevené uhlie).


APVV-0405-11


Vplyv pomeru nahradeného prachového koksu dreveným uhlím na znečisťujúce (škodlivé)

látky.


APVV-0405-11


jednotlivými druhmi biomasy je možné nahradiť cca 10 - 15 % koksového prachu,

maximálne teploty v rámci aglomeračného procesu sú pre biomasu nižšie ako pre samotný

koksový prach a nárast teploty na jednotlivých úrovniach spekanej vrstvy nastáva skôr,

pri použití biomasy sa skracuje celkový čas spekania a zvyšuje sa výrobnosť a

produktivita,

pri použití biomasy sa znižuje kvalita vyrobeného železonosného aglomerátu – zvyšuje sa

podiel vratného aglomerátu (pod 5 mm) a v rámci skúšky ISO (podielu pod 0,5mm),

palivá z biomasy môžu horieť rýchlejšie než koksový prach v dôsledku ich vysokej

pórovitosti a veľkej styčnej ploche,

obsah FeO v aglomeráte je nižší v prípade použitia biomasy a výrazne sa znižuje pri

vyššom obsahu náhrady biomasy.


APVV-0405-11

Analýza použitia dreveného uhlia v rámci spekania železonosných materiálov

dreveným uhlím je možné nahradiť cca 20 - 30 % koksového prachu v aglomerácii,

sypná hmotnosť testovaných aglomeračných zmesí s podielom dreveného uhlia klesá,

účinnosť horenia je vyššia ako pri použití samotného koksového prachu,

maximálne teploty v rámci aglomeračného procesu sú pri použití dreveného uhlia nižšie

ako pre samotný koksový prach a široký je aj teplotný profil v rámci jednotlivých úrovni

snímania teplôt,

pri použití dreveného uhlia sa skracuje celkový čas spekania a zvyšuje sa výrobnosť a

produktivita,

pri použití dreveného uhlia vo svete sa znižovala kvalita vyrobeného železonosného

aglomerátu – zvyšoval sa podiel vratného aglomerátu (pod 5 mm) a v rámci skúšky ISO

(podiel pod 0,5mm).


APVV-0405-11

Závery v rámci teoretických štúdií

úplná náhrada prachového koksu v aglomerácii biomasou nie je možná

existuje potenciál pre zníženie emisií a zvýšenie produktivity

potreba ďalšieho skúmania

vplyvu parametrov vstupných druhov biomasy na aglomeračný proces

pre aglomeračný proces sa javia ako najvhodnejšie

slnečnicové jadrá, piliny z dendromasy, drevené uhlie


APVV-0405-11

Výber vhodných druhov biomasy - náhradné palivá do aglomeračnej zmesi

Vzhľadom na analyzované štúdie využitia jednotlivých druhov biomasy v rámci výroby

železorudného aglomerátu vo svete boli pre ďalšie riešenie projektu v prvom priblížení

vybraté a analyzované tieto druhy biomasy:

drevené uhlie,

piliny z borovicového dreva.

Koks prach Drevené uhlie Piliny

z borovicového

dreva

Analytická voda (W) 0,8 % 1,8 % 7,3 %

Popol v bezvodej vzorke (A) 14,5 % 2,3 % 0,9 %

Prchavé látky v horľavine (Vdaf

) 3,5% 6,4 % 85,2 %

Síra v bezvodej vzorke (Sd) 0,59 % 0,05 % 0,05 %

Vodík v horľavine (Hdaf

) 0,79 % 1,39 % 6,22 %

Uhlík v horľavine (Cdaf

) 96,9 % 94,4 % 49,5 %

Dusík v horľavine (Ndaf

) 0,84 % 0,44 % 0,08 %

Spalné teplo v horľavine (Qsdaf

) 33,46 MJ/kg 33,70 MJ/kg 20,38 MJ/kg

Výhrevnosť v pôvod. vzorke (Qir) 28,16 MJ/kg 32,05 MJ/kg 17,39 MJ/kg

Výhrevnosť v suchej vzorke (Qid) 28,39 MJ/kg 32,66 MJ/kg 18,93 MJ/kg

Fosfor v bezvodej vzorke (Pd) 0,044 % 0,031 % 0.01 %

Chlór v bezvodej vzorke (Cld) 0,030 % 0,001 % 0,01 %


APVV-0405-11

Využitie teoretických poznatkov v rámci projektu

metodika analýzy súčasného stavu riešenej problematiky bola určená na získanie

východzích predpokladov

na tvorbu teoretického a technologického modelu spekania za použitia biomasy

použité metodiky v rámci analýzy materiálov biomasy

vytvorili východzie predpoklady na tvorbu experimentálneho modelu spekania

budú tvoriť základ pre termodynamické štúdium podmienok spaľovania tuhej

biomasy v podmienkach aglomeračnej vrstvy


APVV-0405-11

Tvorba modelu spekania na laboratórnej spekacej panvičke

Studený úsek

Teplý úsek

T1

T2

T3

TSP

ΔP

SP

AV

QSP

m, w, ch.z., ρm, tSP

Teleso pánvičky

ch.z.Legenda:

m - množstvo aglozmesi, w - vlhkosť aglozmesi, ch.z. - chemické zloženie aglozmesi,

ρm - merná hmotnosť aglozmesi, tSP - čas spekania, T1, T2, T3 - teploty v spekanej vrstve,

TSP - teplota odchádzajúcich spalín, Dp - podtlak, QS - množstvo spalín, ch.z - chemické zloženie spalín.


APVV-0405-11

Spekanie pomocou biomasy na laboratórnej spekacej panvičke

Znázornenie laboratórneho spekania.

Vyhodnotenie parametrov spekania

a aglomerátu.

Technologické parametrevýťažnosť kg

výroba kg/hod

koeficient výrobnosti %

rýchlosť spekania mm/min

Granulometrický rozsevgranulometria + 25 kg, %

10 - 25 kg, %

5 - 10 kg, %

- 5 kg, %

spolu kg, %

stredný priemer zrna mm

Pevnosť v odere

pevnosť - oder + 6,3 kg, %

0,5 - 6,3 kg, %

- 0,5 kg, %

spolu kg, %

stredný priemer zrna mm

Chemické zloženie

Fecelk %

FeO %

Fe2O3 %

SiO2 %

CaO %

MgO %

Al2O3 %

Mn %

P %

S %

Zn %

Na2O %

K2O %

C %

p2 -


APVV-0405-11

Zber a vyhodnotenie dosiahnutých výsledkov na základe sledovaných

a meraných parametrov

Snímanie parametrov spekania.

-40.00

-20.00

0.00

20.00

40.00

60.00

80.00

100.00

0.00

200.00

400.00

600.00

800.00

1000.00

1200.00

1400.00

11:1

6:5

8

11:1

7:3

8

11:1

8:1

8

11:1

8:5

8

11:1

9:3

8

11:2

0:1

8

11:2

0:5

8

11:2

1:3

8

11:2

2:1

8

11:2

2:5

8

11:2

3:3

8

11:2

4:1

8

11:2

4:5

8

11:2

5:3

8

11:2

6:1

8

11:2

6:5

8

11:2

7:3

8

11:2

8:1

8

11:2

8:5

8

11:2

9:3

8

11:3

0:1

8

11:3

0:5

8

11:3

1:3

8

11:3

2:1

8

11:3

2:5

8

11:3

3:3

8

11:3

4:1

8

11:3

4:5

8

Qsp

[m

3/h

od

]

T [°C

]

čas spekania [min]

Priebeh spekania aglomeračnej vsádzky 27.10.2008

T1 T2 T3 Tsp1 Tspq Qsp

Záznamy teplôt v spekanej vrstve, teplôt spalín,

chemického zloženia spalín a množstva spalín.


APVV-0405-11

Použitá literatúra

[1]. Preparatory work for new dioxin measurement requirements for the European metal

industry. Final report, EC, 2005, pp. 151.

[2]. Plickert, Performance values of iron and steel plants in Německo, UBA, 2007, pp. 6.

[3]. Pütza kol., UntersuchungsergebnisseüberMöglichkeitenzurprimärseitigenDioxinminderung bei der Eisenerzsinterung, VDI

Berichte,1996, pp. 249-268.

[4]. Eurofer, Contemporary data across all European plants, Eurofer, 2007, pp 4.

[5]. Eurofer, General review of Sintering section of BREF, Eurofer, 2007, strana 22.

[6]. Neuschütz et al., ‘Comparison on Thermochemically Calculated and Measured Dioxin Contents in the Off-gas of a Sinter Plant - Part

1’, 9th Japan-Germany Seminar on Fundamentals of Iron and Steelmaking, 1996, on September 8-9.

[7]. BSS, Air Quality. Several case studies, 2007, pp. 26-32.

[8]. Beer et al., ‘Auswirkungen unterschiedlicher Koksgruskoernungen bei der Eisenerzsinterung (Impacts of Different Coke Breeze Grain

Size Distribution on the Sintering Process)’, Stahl und Eisen 111, Vol. No. 8, 57-64, 1991.

[9]. Bothe, Umweltproblematik bei der Eisenerzsinterung (Environmental Problems of the Iron Ores Sintering Process), 1993.

[10]. InfoMil, Dutch Notes on BAT for the Production of Primary Iron and Steel, Spatial Planning and the Environment, Directorate for Air

and Energy, Department of Industry, 1997.

[11]. Commission, BREF on the Production of Iron and Steel, European Commission, Sevilla, 2001.


APVV-0405-11


[12]. Kasai et al., ‘Behavior of dioxins in the sintering process of iron ores’, Tetsu-to-Hagané, Vol. Vol. 87, No. 5, 2001, pp. 24-33.

[13]. Kasai et al., ‘Macroscopic behaviours of dioxins in the iron ore sintering plants’, ISIJ international, Vol. Vol. 41, No. 1, 2001, pp. 86-

92.

[14]. Fisher et al., ‘Investigation of the Formation of Dioxins in the Sintering Process’, 2nd International Congress on the Science and

Technology of Ironmaking Conjunction with the 57th Ironmaking Conference of Iron and Steel Society, 1998, C-Toronto.

[15]. Medinger et al., Bilanz der Quecksilbermissionen aus Quellen im Linzer Stadtgebiet (Balancing the emissions of mercury in the area

of the city of Linz), City of Linz – Office for Environmental Protection, 1996.

[16]. Matzke, Blei-, Zink- und Alkalientfernung beim Sintern von Reicherzmischungen (Lead, Zinc and Alkali Removal During Sintering

of Rich Ore Mixtures), 1987.

[17]. Sporenberg, Messprotokolle und Berichte über die Durchführung von Emissionsmessungen im Kamin der Sinteranlage sowie

Nebenanlagen der EKO Stahl GmbH Eisenhüttenstadt, Umweltschutz Messtechnik GmbH, 2006.

[18]. Kim et al., ‘Improvement of Sinter Plant Stack Emissions at Kwangyang Works, Posco’, 2nd International Congress on the Science

and Technology of Ironmaking Conjunction with the 57th Ironmaking Conference of Iron and Steel Society, 1998, C-Toronto on March 22-

25.

[19]. Voestalpine Linz, Emissionsmessungen Sinterband 5 - Reingas Quecksilber -, 2010

[20]. Siemens-vai, Sinter solutions, Siemens-vai, 2006, p. 14.

[21]. Brouhon et al., Control of the PCDD/Fs generation at the Sinter plant, CRM, Collective Research Programme 1999-2000, 2001, p.

23.


APVV-0405-11


[22]. Tan et al., ‘Study on polychlorinated dibenzo-p-dioxin/furan formation in iron ore sintering process’, Metallurgical and materials

transactions B, Vol. Vol 35B, 2004, pp. 983-991

[23]. Beer et al., ‘Verfahrenstechnische und metallurgische Maßnahmen zur Verminderung des Energieeinsatzes in Sinteranlagen (Process-

integrated and Metallurgical Measures to Reduce Energy Consumption of Sinter Plants)’, Stahl und Eisen, Vol. No. 11, 25-37, 1991.

[24]. Arimitsu, ‘Energy Saving in the Japanese Steel Industry’, European Symposium on Environmental Control in Steel Industry, 1995,

pp. 105-136.

[25]. Lindert et al., Demonstation Plant for Sintering with Reduced Volume of Flue-gases, 1997.

[26]. Hartig et al., Cleaning of sinter waste gases. State of the art, La Revue de la Métallurgie-CIT, 2006, pp. 258-265.

[27]. http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2012:315:0001:0056:SK:PDF

[28]. http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2008:024:0008:0029:cs:PDF

[29]. http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2010:334:0017:0119:CS:PDF

[30]. http://ic.fsc.org/download.fsc-reflected-in-scientific-and-professional-literature-literature-study.a-571.pdf

[31]. J.Legemza, M. Fröhlichová, R. Findorák, F.Bakaj: The process of simulating the agglomerate laboratory production under laboratory

conditions, Iron and Steelmaking, Vysoké Tatry Tatranská Lomnica, Acta Metallurgica Slovaca, Vol. 1, 2010, p.70-75

[32]. K. Morioka, S. Inaba, M. Shimizu, K. Ano, T. Sugiyama: ISIJ International, Vol. 40, 2000, No. 3, p. 280-285

[33]. S. Machida, H. Sato, K. Takeda: JFE Technical Report, Vol. 1, 2009, No. 13, p. 7-13.


APVV-0405-11


[34]. http://biom.cz/

[35]. ZANDI, Mohammad – MARTINEZ-PACHECO, Maria – FRAY, Trevor A.T.: Biomass for iron ore sintering. 2010, Minerals

Engineering, Vol. 22, No.14, str. 1139 – 1145.

[36]. THOMAS, S. – MCKNIGHT,J.S. – SERRANO, E.J.- MAŠLEJOVÁ, A. – ŽELINSKÝ, R. – TOMÁŠ, J. – VLAŠIČ, P.:Laboratory

evaluation of biomass usage for coke and sinter production. Düsseldorf, 27 jún – 1 júl 2011, Alternative fuels in iron- and steelmaking,

Session 9

[37]. GAN, Min – FAN, Xiaohui – CHEN, Xuling – JI, Zhiyun – LV, Wei – WANG, Yi – YU, Zhiyuan –JIANG, Tao: Reduction of

Pollutant Emission in Iron Ore Sintering Process by Applying Biomass Fuels. Čína 2012, ISIJ International, Vol. 52 (2012), No. 9, str. 1574

– 1578

[38]. OOI, Tze CHan – ARIES, Eric – EWAN, Bruce C.R. – THOMPSON, Dennis – ANDERSON, David R. – FISHER, Ray – FRAY,

Trevor – TOGNARELLI, Donna: The study of sunflower seed husks as a fuel in the iron ore sintering process. Veľká Británia 2008,

Minerals Engineering, Vol. 21, No. 2, str. 167 – 177

[39]. OOI, Tze Chean – THOMPSON,Dennis – ANDERSON, David R. – FISHER, Ray – FRAY, Trevor – ZANDI, Mohammad: The

effect of charcoal combustion on iron-ore sintering performance and emission of persistent organic pollutants. 2011, Vol. 158, Vydanie 5,

str. 979 – 987

[40]. LLOrente, M.J. Fernandéz – GARCÍA, J.E Carrasco: Comparing methods for predicting the sintering of biomass ash in combustion .

2005, Fuel, Vol. 84, Vydanie 14 – 15, str. 1893 – 1900

[41]. Carbonization Behaviour of Woody Biomass and Resulting Metallurgical Coke Properties

[42]. ZANDI, M. – MARTINEZ-PACHECO, M. – FRAY, T. A. T.: Biomass for iron ore sintering. In: Minerals Engineering. roč. 23, 2010,

s. 1139 – 1145.


APVV-0405-11


[43]. OOI, T. C. et al.: The study of sunflower seed husks as a fuel in the iron ore sintering process. In: Minerals Engineering. roč. 21,

2008, s. 167 – 177.

[44]. GUPTA, R. C.: Woodchar as a sustainable reductant for ironmaking in the 21st century. In: Mineral Processing and Extractive

Metallurgy Review. roč. 24, 2003, č. 3 – 4, s. 203 – 231.

[45]. Bain, R.: An Introduction to Biomass Thermochemical Conversion. DOE/NASLUGC Biomass and Solar Energy Workshops, ,

Golden, Colorado, USA, August 3-4 2004.

[46]. LOVEL, R. – VINING, K. – DELL'AMICO, M.: Iron ore sintering with charcoal. In: Mineral Processing and Extractive Metallurgy.

roč. 116, 2007, č. 2, s. 85 – 92.

[47]. LOVEL, R. – VINING, K. – DELL'AMICO, M.: The Influence of Fuel Reactivity on Iron Ore Sintering. In: ISIJ International. roč.

49, 2009, č. 2, s. 195 – 202.

[48]. OOI, T. C. et al.: The effect of charcoal combustion on iron-ore sintering performance and emission of persistent organic pollutans.

In: Combustion and Flame. roč. 158, 2011, s. 979 – 987.

[49]. Adler Slovensko s.r.o.: Povrchová úprava dreva. [online]. [cit. 2012-29-12]. Dostupné na internete:< http://www2.adler.sk/zona-

architektov.php>.

[50]. SHATOKHA, Volodymyr I. – GOGENKO, Oleg O. – KRIPAK, Stanislav M.: Utilising of the oiled rolling mills scale in iron ore

sintering process. 2011, Resources, conservation and recycling, vol. 55, č. 4, str. 435 – 440

[51].FAN, X. – JI, Z. – GAN, M. – CHEN, X. – LI, W. – YU, Z.: Strengthening refractory iron ore sintering with biomass fuel. Florida,

2012, 3rd International symposium on high-temperature metallurgical processing – TSM 2012, str. 357 – 364.


APVV-0405-11


52]. DELL´AMICO, M. – FUNG, P. – LOVEL, R. – MANUEL, J. – O´CONNOR, M.: Green iron ore sintering. Australia 2004, Australian

institute of mining and metallurgy publication series, č. 2, str. 73 – 80

[53]. LOVEL, R.: Biomass could replace coke for iron ore sintering. Australia, 2004, Industrial Bioprocessing, vol. 26, č. 11, str. 9 – 10

[54]. ARROMDEE, P. – KUPRIANOV, V. I.: A comparative study on combustion of sunflower shells in bubbling and swirling fluidized-

bed combustors with a cone-shaped bed. In: Chemical Engineering and Processing: Process Intensification. roč. 62, 2012, s. 26 – 38

[55]. BIAGINI, E. – CIONI, M. – TOGNOTTI, L.: Development and characterization of a lab-scale entrained flow reactor for testing

biomass fuels. In: Fuel. roč. 84, 2005, č. 12 – 13, s. 1524 – 1534

[56]. DOULATI ARDEJANI, F. et al.: Adsorption of Direct Red 80 dye from aqueous solution onto almond shells: Effect of pH, initial

concentration and shell type. In: Journal of Hazardous Materials. roč. 15, 2008, č. 2 – 3, s. 730 – 737

[57]. MALAŤÁK – VACULÍK: Biomasa pro výrobu energie, Česká zemědělská univerzita v Praze, 2008

Vplyv biomasy na aglomeračný proces a kvalitu životného...

Documents

Transcript of Vplyv biomasy na aglomeračný proces a kvalitu životného...