Ročník XLV. Sobota, 1. augusta 1914. Číslo 89. (31.)

N á m a h y Z a c h r á n i ť m i e r . trvať. Francúzska vláda medzitým usiluje sa poneváí vo vojenských zápletkách Srbska pre Grécko m A • 4. xi u x. x u i u velmi tuho, aby sa stalo dorozumenie medzi nejestvuje caBus íoederiB. l o sú iste šľachetné námahy, lebo euro- -- -

pejsky mier je dobrodením ludstva, a euro zástupcami velmocí, aby sa našla pôda k pro- Mnoho sa rozpisovaly noviny o tom, že bulharská

™ Z u A ^ T T . ? T " istriedkovaniu. Nesvobodno spustit ruky a zriecť v l a d a c h y 8 « -^ilizáciu, aby sa revanchovala Srbsku pejska konflagrácia by iste priniesla mnoho; J J p r e M a c e doniu. .Míinchener Neuesten Nachrichten-nešťastia i biedy, bôlov a utrpení,

Sme v plnej mobiliaácii, vlaky so všetkých strán privážajú mladá rezervu k zástavám, už i delá monitorov zahúdly, no predsa nádej na nejaký expediens ešte neumrela. Naša mon­archia nepodala vojnu pre vojnu, alebo pre výboj, ona ňou chce zreparovať poknísanú

sa nádeje na áspeoh Poincaré vrátil sa do Paríža, priniesol so sebou neobyčajne silná 0™ma>? ^ Z ľ i e d n e ' Ž e r a k Ú 8 k °- u h o r 8 k a ^ ' , A V T - . J - . " Íra . . • .-i macia vlíva na sofijsku vládu v tom smysle, aby počas dôveru. Nie je pravda, že by Franoia išla , . ' ...

. _ , , . .V , . i vojny zachovala neutralitu, povolať k zbraniam niektoré triedy rezervy. F a l o É n é b o l y c h ý r y Q č e r n o h o r s k e j m o b i l i z á c i i . Vláda posial len také prostriedky používaj „, . , , . . . . . . m. . , „ . , , .. . - i , . Stanovisko francúzske] vlády je ešte nie präcizi-ktoré zabezpečujd v krajine poriadok a i s totu. | r o v a n é ^ p r e d 8 e d n l c t v o m P o i n c a r é a b o l a m i n i 8 t e r .

V Berlíne pozval cisár dôležitá konferen-j && porada o zahraničnej situácii. Úradné oznámenie rovnováhu a zachránit svoje životné záujmy. c i u > Pdtomný bol ríšsky kaocellár Bethmann-' porada nevydala. A takéto slušné a spravedlivé ciele možno j H o l l w e g < admirál Tirpitz a viac generálov.; Ešte vždy stojí v popredí akcia anglickej diplc-

Konferencii pripisuj á veliký význam, viac macie. politický ako vojenský, čo by tiež bolo po- i »Le Journal" sa dozvedá, že anglický zahraničný tešitelné. To samé stalo sa v Paríži. Minister! š t a t n y sekretár sir Edward Grey; porobil nové spro-vnešnýoh diel Viviani dňa 30. jála večer po- j stredkujúce kroky. Upravil anglických poslov v Paríži, zval všetkých ministrov na konferenciu. P o | v m m e a v B e r l í n e > a b y B a Prez™*ali, či sú tamejšie konferencii odobrali sa korporatívne k präzi-i v l a d y n a c h y I n é z a k r o ô i í v 0 V i e d n i « v Belehrade tým dentovi Poincarému. Dla dobre informovaných!c ie!°m' a b y rakÚ8k°-»h° r8ka m°B a r c h; a •'Srbsko pť

dosiahnuť ešte i bez prelievania ľudskej krvi. O to sa namáha Anglia. Premier Asquith

povedal na sneme na otázku Bonara Lawsa: položenie v tomto momente je velmi vážne. Vláda ani na moment neprestáva starať sa, všetko možné robiť, nakolko má síl, aby ob­medzila priestor, na ktorom by mohly povstati : " " ~ " ' ~" -—-"-v- • , B t a , n a 8 V O i a n i e r e u n i e poslancov v Londýne, ako sa srážky v zahraničnej politike. Výhľady na P e s k ý c h novín, konferencia i^návšteva u ; t o ^ . ^ p 0 8 l e d n e j b a l k a n 8 k e j v o j n e . O k o m o 8 ť l

úspech sá tu. Mala by nás podporovať i sve- P r a a i d e a t a a r o b l l a n a ministrov dobrý dojem 8 U t e r a z p r a j n é > t a k ŽJJ b y 8ft k o n f l J k t ^ M t m u

tová žurnalistika a neliať oleja do ohňa. Krivé, a o m r o z i S h » 8 I 8 t o u ^okojnostoxi. í ^.Qy 0 z n a n ] u j ó j ž e u ž i R u 8 k o o z n a č U o g v o j e

poplašné ohýry neslážia mieru. Teraz není j l v o Viedni počínajá inak hľadieť na veci. 18tanovisko, ale aké, nevie nik povedať. čas náruživosti rozpalovat, ale uhášat. Tak chýr o revolácii v Poľsku, falošný a lživý, bol pustený do sveta nie z tážby po mieri, ale zo svrbľavosti ľudí, ktorí nemajá čo ztratit. Ale my máme čo ztratit; ztratit môžu národy a štáty i v páde vítazstva. Vyhrať nemôže nik. Táto myšlienka musí vlívat na mieru­milovnosť národov, i keby ich čakalo isté samozaprenie.

Malá nádej udržať mier je vidno i z toho, že j ú r a d n é z p r a v y h o v o r i 8 j ž e n a b o j i s t i D a t r o c h

naše vojská ešte nenapádajá a zdržajá sa n a j m i e 8 t a c h p o d n i k iy b o j n a š e v o j e : bombardujú Bele-ľavom brehu Dunaja a Sávy. I áradnó a polo- j brad, artilleria Btriela na Gradište a na bosnianskej áradné noviny, ako „Pester Lloyd", ktoréj hranici popri Drine sú malé guerillové srážky, sršaly ohňom, teraz sá miernejšie, ako by si; Srbských poddaných na uhorskom území vzal pod nechávaly zadné dvierka . . . j ochranu ruský generálny konzul.

Verné národy so zatajeným dychom po-j Poštové a telegrafické spojenie medzi Srbskom a zerajá k stopám najvyššieho trónu, hotové j n a ô o u m o n a r c h i ° u » » ^ H . nasledovne do Srbska všetko obetovať za kráľa a vlasť, očakávaj á I a d r e 8 S o v a n é l i s t y a t e l e 8 r a m m y neprijímajú,

V najhoršom páde, keď už vojna rakásko-jlen povel Jeho Veličenstva: no iste přijaly| Kalimegdan úplne dostrieľaly naše vojská a vy-

hrad na viacerých miestach zapálily explodujúce gra< nhorsko-srbská stane sa neodvratnou, euro-pejské vlády idú na lokalizovanie vojny. Renterova korrešpondencia píše s Londýna, že Rusko v princípe prijalo anglický návrh konferencie, a sáčasne ruský kabinet pokra­čuje direktně ga shovárat s viedenským ka­binetom. V tomto pourparler je istá dóza ná­deje a možnosti.

Vo Francii položenie považuj á za veľmi vážne. Z Nemecka, přišly do Paríža politické informácie, že dnešné napnutie môže ešte dlho

by s radosťou nielen kommando do borby, jestli je už nevyhnutná — no i olivová vetev ] mieru a pokoja.

: hodily do povetria velký augmentačný magazín. Bele-

náty. Srbi sa zase pokúsili celkom zničit most na (Sáve, ale sa im nepodarilo. K vôli dobrej informácii ! poznamenávame, že významný most je nie na Dunaji, : ako to noviny napospol mylne píšu, ale na Sáve medzi Vojna.

Nakolko možnosť spoliehať na hodnovernosť roz- j Zemúnom a Belehradom, ktorá mestá sú obidve na ličných zpráv, aBpoň v krátkosti označíme, aké stano- P r a T eí 8trane Dunaja. visko zaujaly doteraz jednotlivé vlády vzhľadom na N a c e l eJ hranici dunia delá, ale doteraz bez vý-terajšiu vojnu. | znamnejšieho výsledku.

Grécka vláda úradne oznámila ministerpredsedovi ] Úradné kruhy napomínajú obecenstvo k trpeli-Pašičovi, že nebude brať nijakú účasť na konflikte- | vosti. O vážnejších pohyboch armády a významnejších

BESEDNICA. H m o t a a p ô v o d v e s m i r a .

V živote máme velmi mnoho príležitostí, ktoré pripomínajú nám najsladšie, najšťastnejšie chvíle nášho života. Vzpomeňme si len vianočné sviatky I V duši našej ožijú najsladšie pamiatky v tisícorakých pom­péznych farbách detinského kúzelného sveta, ktorý vo svojom úplnom jase tiahne popred naše oči a keď stc-

domím, že i po najkrutejšej zime obráti sa slnko na života, nasledovne niet zákonov, niet etiky, niet zá svojej nebeskej púti, príde jar a opustený strom na nrobného trestu, prestalo trápenie svedomia, možno pokraji cesty skvieť sa bude zase v šume zelenej ko- i svobodné žit, veď tuzemskému pravosúdiu nejako len runy a v prelestnom bohatstve vonného kvieta. Naži vyhneme. Polovzdelanému lichotí, že BO svojím mate-a strom života nášho či bol by biednejší a bezcennější, j rialistickým názorom vyšvihol sa naraz do radu , veľ-ako snáď i najskromnejší šípový ker a nemal by mat i kých duchov", že je už aj on taký slávny, ako ostatní nehynúcej krásy oleandra ? Či prestalo by všetko, keď \ kriklúnski mudrci I Iste, že o presvedčení nemôže byt klesli sme už do hrobu, ako to víťazoslávne hlásajú j ani reči, lebo chybí prvá a najhlavnejšia podmienka, dnešní moderní fiolozofovia volnej prírody? k samostatnej kritike potrebná vzdelanosť. I medzi

Úbohá filozofia! Pod titulom osvety klamú seba j vedecky errudovanými sú mnohí, ktorých intellekt aj iných. Pán Boh B nimi, že klamú samých Beba, j nepostačí ku konaniu samostatnej kritiky, lebo učenosť veď napokon nemôžeme stavať universitu pre gouver-' a veda sú ešte nie dostatočné, rozmýšľať nevie ani tenantky skončených nedoukov; ale že iní bezstarostne najväčšia pyramida vedeckých kníh, ani velkolepé

jíme pod ožiareným vianočným stromkom, ako by sa drobná rosička zperlila v našom zraku, ked si pripo­menieme všetkých, pod ktorých dobrotivou ochranou j trhajú z duše nevzdelaného a polovzdelaného ludu j knižnice a archívy, jestli chybuje um I A napokon ve-nzreli sme prvý raz drobnými sviečočkami ozdobenú hviezdičku velikých sviatkov, v hore útlu a skromnú, ale v domoch našich nádhernú jedličku, — všetkých, ktorých dnes už niet. A ako drsná ruka života sotre s duše našej zlatistý pel blaženého dětinstva, tak potom neskoršie strháva so stromu života kvetúce nádeje, vždy viac a viac listov a kvetov ženie do prachu a

najkrajší a najpotešitelnejší kvet, nádej v pravý bu- dečky vzdelaný um velmi často z pohodlia alebo pri dúci život, je dôkazom tým väčšej nesvedomitosti ajlišnej opatrnosti rád si odpočinie na lúžku agnosti-Burovosti duše, lebo miesto viery a nádeje nedajú] cizmu, čím prirodzene stáva Ba celkom neplodným, nám ničoho; pošliapu, zničia všetko v duši človeka,!Velká časť pravých učencov je omnoho väčšmi za­čo život robí nám možným a na mieste nechajú \ mestnaná so svojim vážnym odborom, ako by sa ve-smutnú, prázdnu púšť. A prečo to všetko? Lichotíjnovala falošnému filozofovaniu, ktoré len berie na ich márnomyseľnosti, že oni, ktorí popierajú Boha,' seba náter vedeckosti. Zostal by napokon čo povolaný

blata krútňavy víchor života, až ostarneme, strom nášho vo svojej falošnej vede zdajú sa byt polbohmi a bojovník, klérus. Ale učebný poriadok kléru, jeho vzde-života ostane bez koruny, opustený, bez sily a ne myslia, že svojím akýmsi zvláště vytřeštěným exor- lanie vedie v takom smere, ktorý ho velmi zriedka znaný, sta ošarpaný agát na pokraji cesty v pozdnú cizmom vyháňajú vieru v Boha. A prečo že sa tento činí spôsobným, aby nepriateľa vyhľadal v jeho vlast-jaseň. Ale i tento, trpiac v najväčšej zime, ozdobený hriešny kukol tak ľahko šíri? široké massy sa hojnom tábore — na poli prírodných vied — a tam ho je predsa rozkošným kvetom, sladkou nádejou a ve- s radosťou chytajú, lebo ked niet Boha, niet večného i porazil, okrem toho vystavený je stále nepriateľským

udalostiach na bojišti bude tlačová kancellária vydávat úradné zprávy.

V Petrovaradíne zastrelili vojaka-nazaréna, po-neváč sa nechcel chytit zbrane.

Srbský vojvoda Pútnik je teraz v Tumseverine a velmi vraj trpí na záduch, tak že je otázne, či bude môct behom jednébo-dvoch týždňov odcestovat do Srbska.

O situácii hovoril anglický ministerpredseda lord Asquith:

„V terajšej chvíli je položenie nadmieru vážne. Z cieluprimeraných príčin môžem len tolko povedat, že anglická vláda neprestajne pracuje v tom smere, aby vynaložila všetko, čo má v moci v záujme ob­medzenia territorie prípadného a možného konfliktu."

„Tribuna" píše: „Povinnosťou Talianska je, aby vyplnilo povinnosti, ktoré vyplývajú preň z trojčlenovej alliancie."

Noviny púštajú do sveta mnoho fantastických, ale naskrze nepravých chýrov.

Počkajme do zajtra 1 — hovoril včera na mini­sterskej porade francúzsky präzident Poincaré. — Počkajme teda i my.

Dnešná vojna a merník Ulivi. Talianska armáda velmi mnoho očakávala od vy­

nálezu merníka Ulivibo, ktorý chcela najprv uplatnit pri albánskych udalostiach, ale teraz nadovšetko pri zápletkoch so Srbskom. Talianske noviny „Tribuna" a „Giornale ď Italia" už víťazoslávne písaly, že po mocou Uliviho vynálezu môže Taliansko opanovat nie len enropejský kontingent, ale celý svet.

Mladý taliansky merník tvrdil totiž, že vynašiel lúče, ktoré na istú dialku môžu zničit všetky výbušné látky. Lúče idú povetrím, spravuje ich špeciellný stroj a na istých miestach vyhodia do povetria všetky míny, bomby a vôbec výbušné látky. Ale keď Ulivi mal konat hlavný pokus, utiekol so svojou snúbenicou, dcérou admirála Fornariho. Vo vedeckých kruhoch už dávno pochybovali o senzačnom vynáleze Uliviho. Najslávnejší taliansky fyzik Batelli vyhlásil, že Uli­vibo vynález by bol len tak možný, keby sa zakladal na novom fyzickom zákone. Ovšem isté je i to, že Ulivi experimentoval pred odborníkmi a učenci a jeho výkazy vzbudily u divákov formálny údiv. Musel byt velkolepým a geniálnym závratníkom, že divákov ve­del natolko zaviest. Ale í dnes jesto ešte mnoho učencov a technikov, ktorí tvrdia, že je Uliviho vy­nález seriózny a len urazená samochlúba primalá ho k úteku. Vo Florencii, kde vynálezca žil a pracoval, je obchod B rozličnými článkami k ohňostroju, kto­rého majitel hovorí, že často chodil k nemu do ob­chodu istý mladý človek, ktorý kupoval uňho pušným prachom naplnené v papieri zabalené zábavné bomby. Majitel sa nezadlho dozvedel, že mladý muž je mer­ník Ulivi. Neskoršie dal si už narobit viac takýchto bomb a hovoril, že ich obrní železom a na istej dialke privedie k explózii svojimi „F" lúčami. I teraz sa ešte nachodia dve takéto bomby v menovanom ob­chode, ktoré si Ulivi objednal, ale neprevzal. Hovoril, že tieto upotrebí pri rozhodných experimentoch. Ale podmienka so strany ministerstva vojny bola, že k ex­

perimentu majú Ba upotřebit riadne delové granáty. Pravdepodobne toto je príčinou, že Ulivi pred roz­hodujúcim experimentom utiekol.

Mladý merník už od dětinstva poznal dcéru ad­mirála Fornariho, Máriu, do ktorej je zalúbený, Pred niekolkými rokmi sostavll lietací stroj, ktorý porne noval .Máriou". Svoje lúče, ktoré explozívnou silon pôsobia do dialky, pomenoval najprv „M" lúčami, len pozdejšie ich pomenoval „F* lúčami. Asi pred me­siacom bolo úradné zasnúbenie a teraz mal byt už i sobáš. Ale priatelia mernlkovi i sám admirál začali pochybovat o vážnosti vynálezu a odročili sobáš do-tedy, kým sa nepodarí rozhodujúci experiment. Merník Ulivi sa vždy divne a podozrivé choval. Pred laikmi a žurnalistmi vždy vďačne a obšírne hovoril o svojom vynáleze, ale pred odborníkmi bol vždy uzavretý. Eed prišiel do Florencie, vybladali ho štábni a delostre­leckí officieri, aby v mene ministerstva vojny úradne preskúmali Uliviho experiment, ale merník odvetil, že mu je prístroj pokazený. Eed mu officieri ponúkli deBattisíc lír v mene ministerstva vojny, aby opravil BÍ prístroj á prišiel do Rímu, návrh neprijal. Ulivi nikdy nedovolil nikomu, aby skúmal bomby a míny, ktoré on sám zhotovil k explózii. Plukovník Torretta mu viac ráz doniesol granáty a schrapnelle na ex­plozívne experimenty, ale Ulivi ich neprijal. Odmrštil i návrh, aby akékolvek, k experimentom slúžiace, bomby a míny zhotovil v plukovníkovom laborato-

' riume. Tak sa zdá teda, že Uliviho vynález je jedno­

duché závratníctvo, s ktorým sa dlhé roky zaoberaly najvážnejšie odborné a vedecké kruhy. Keby bola pravda, čo Ulivi tvrdí, tak by vlastne musela přestat každá vojna, lebo zničené by boly všetky výbušné látky. I nad dnešnou vojnou by nerožhodvnla nijaká mocnost alebo sila, ale jedine Ulivi, ktorý by ničil všetko odtiaľ, odkial by sa jemu páčilo. Ale švindlom sa nič nedá konat. Ulivi svojím vynálezom dospel k tomu, že ho všeobecne pokladajú za najväčšieho závratníka dnešného stoletia.

Čo je zakázané vo yojne? Co je dovolené a čo zakázané konat počas vojny,

j nezávisí od bojujúcich stránok. Druhá mierová kon­ferencia v Haagách v týchto otázkach vyniesla nasle-

ídovnó uzavretia: Bojujúce stránky nesmú si svobodné volit pro-

] striedky, slúžiace k zničeniu nepriatela. Odhliadnuc | od špeciellných smlúv

a) nesvobodno upotřebit uijaký jed alebo jedom napustené zbrane;

b) nesvobodno príslušníkov nepriatelského národa alebo armády zákernícky zavraždit alebo poranit;

c) nesvobodno zavraždit alebo poranit nepriatela, keď složil zbraň a bezbranného nepriateľa, jestli sa na milost alebo iným spôsobom poddal;

d) nesvobodno vyhlásit, že niet milosti; e) nesvobodno upotřebit zbraň, strelivo a látky,

ktoré nepotrebne zapríčiňujú velké bolesti; f) nesvobodno znenžit zástavu parlamentairov,

národnú zástavu nepriatela, vojenské odznaky alebo rovnošatu a špeciálne odznaky ženevskej dohody;

g) nesvobodno zničit alebo odobraf majetok ne­priateľa, jedine ak to následky vojny súrne vyžadujú;

b) nesvobodno zničit alebo provizórne vyzdvihnut z platnosti práva a požiadavky príslušníkov nepriatela, ani ich nesvobodno vytvořit z možnosti súdobného vymáhania svojich práv.

Bojujúce stránky nesmú donútit príslušníkov ne­priateľa k vojenským prácam proti jeho vlasti, ani v tom páde, jestli nepriatelského poddaného zajali ešte pred voj non.

Svobodno upotřebit vojenské listy a zodpovedné prostriedky na zadováženie zpráv o položení nepriatela.

Nesvobodno nijakými prostriedkami napadnut alebo bombardovat nechránené mestá, dediny, príbytky a budovy.

Veliteľ napádajúceho vojska — výjmuc prípad útoku — pred započatím bombrdovania má všetko vykonat, aby vrchnosti boly upovedomené o dielach.

Pri dobýjaní a bombardovaní musia byt vyko­nané všetky potrebné obozretia, aby nakoľko len možno, chránené a zachované boly budovy, slúžiace k cieľom služieb Božích, umenia, vedy a dobročinnosti, histo­rické pamiatky, nemocnice, stánky pre nemocných, jestli sú nie upotrebené na vojenské ciele.

Ktorí nachodia sa v dobýjanom meste, majú tieto budovy označit nápadnými odznakmi, ktoré majú ne­priateľovi vopred oznámit.

Nesvobodno plienit v mestách a OBadách ani vtedy, jestli ich nepriateľ vydobyl.

upodozrievaniam a nápadom, ktoré predstavujú ho čo interessovanú stránku a neveria mu Takto potom už iste svobodné rastie divá burina, ničiac tak jedno­tlivcov ako i celé spoločenstvo.

Ačpráve ked len s akou-takou pozornostou sle­dujeme tieto realistické, materilistické a mystické klamy, nemožno, aby sme nezbadali ich poľutovaniahodnú neurčitost, nerozhodnost, neistotu.

Asi pred rokom počul som v Pešti prednášku tohoto smeru. Konferencier začal prirodzene B Kant-Laplaceovon teóriou. Pamätám sa dobre, ako hovoril: „V prázdnotě vesmíra bol horiaci plynový oblak, v ktorom boly obsažené železo, med, platina tiež v ho­riacej plynovej podobe." Ale prednášatel nám ne­zradil, odkial pochodí, odkedy jestvuje tento plynový oblak a následkom čoho horel? „Tento plynový oblak naraz akýmsi spôsobom začal Ba krútiť." Akýmsi spô­sobom! Pán učenec ostal nám zase dlžen s odpoveďou. Potom pokračoval na základe doBt známej teorie; od­trhnutia sa a BChladnutie bludíc, mesiacov, srazenie sa pary, rozdelenie vody, Häcklova známa, ale dote­raz ešte nedokázaná hypotéza o počiatkoch prvého života, duchaplná teória Arrhenia, že klíčky života přešly k nám z iných nebeských telies pomocou me­teorov, ale ako povstaly na iných telesách, nevieme. A tak ďalej B veľkou gráciou. Napokon pán učenec

Položenie vojenských zajatých. Druhá mierová konferencia v Haagách ohľadom

položenia vojenských zajatých vyniesla nasledovné uzavretie:

Všetci, ktorí dostanú sa do vojenského zajatia, dostanú sa pod dispozíciu nepriateľskej vlády, a nie pod moc nepriateľského vojska, ktoré ich zajalo. So zajatými treba po ľudsky nakládat. Nesvobodno im odobraf peniaze alebo akékolvek cennosti, jedine zbraň, kone a písemnosti, ktoré sú vojenského obsahu.

Zajatí môžu byt spoločne udržovaní v mestách, v pevnostiach, v tábore alebo na iných miestach pod povinnostou, že za istú označenú čiaru nesmú ďalej zakročit a len vtedy ich možno zavrieť, ked to vyža­dujú rozhodne potrebné bezpečnostné príčiny. Štát môže donútit zajatých k práci, zodpovednej ich po< staveniu a schopnostiam okrem officierov. Ale táto práca nesmie slúžit vojenské ciele a nesmie byť pri lišne tažká. Prípadne je dovolené, aby zajatí pre jednotlivcov alebo verejné ustanovizne za peniaze pri­jímali prácu. Nepriateľský štát je tiež povinný za­platit prácu zajatých takou summou, potažné mzdou, akú by platila i svojím robotníkom.

Peniaze, ktoré si zajatí prácou zadovážia, majú slúžiť tomu, aby si svoj stav polepšili, ostatná summa B ktorej sa odrátajú výdavky zaopatrenia, je ich ma­jetkom a po vyBVObodení má im byt vyplatená. Vláda, pod ktorej moc sa dostali zajatí, povinná je starat sa o ich zaopatrenie. Zaopatrenie musí byt také, aké nepriateľský štát dáva svojim v tom istom postavení a položení sa nachodiacim občanom a poddaným. Za-

uznal síce, že všetky tieto teorie neobstoja síce pred prísnou vedeckou kritikou, ale prosil poslucháčov, aby boli láskaví vyčkat, lebo veda je už nepochybné na takej ceste, že zajtra, pozajtre, alebo dakedy ino­kedy bude môct odpovedať na všetky otázky. Nuž, prosím, i toto je filozofia? „Akýmsi spôsobom." „Da­kedy." „Keď nie takto, nuž tak." „Ráčte ešte trochu vyčkať", kým nám niečo side na um a čo je hlavné, dotedy nič neveriť, lebo jedno je isté, Boha niet, lebo ho nikde nevidíme a všetko vzniklo samo od seba. I malý sedliacky chlapec z dediny povedal, ked prvý raz prišiel z mesta, kde videl aj elektrickú železnicu: „Otec, predsa je to len divná vec tá elektrická že­leznica, ani kone, ani voly ju neťahajú a predsa ide, celkom sama od seba ide." Starý sedliak nahněváno poznamenal: „Hlupák, zo mňa chceš robiť somára?!"

Alebo pozrime slávny zákon o substancii — Sub-stanzgesetz. Vychvaľujú ho až do siedmeho neba: „Hmota a sila nikdy nezhyniel" Je pravda, ale za­búdajú na dissipáciu, na úplné oslabenie energie. Ne­mienim oboznamovať matematickou punktovnostou po­stavené teorie Clausiusa, Thomsons, Sadi Garnota (nie zavraždený francúzsky präzident), bola by to veľká a tažká práca, ale nasleduje z nich nepodvratitelnou istotou, že ako veda následkom príťažlivej sily zeme snaží sa vždy na najhlbšie miesta a bez pôsobenia

slnka prišla by napokon do úplnej rovnováhy, tak sa všetky energie, affinita, magnetizmus, elektricita, svetlo nepretržite menia v nižšie energie, teplotu, ktorá, práve tak ako voda na zemi, snaží sa rovnomerne rozprestrieBť po celom vesmíre, totiž do rovnováhy prísť, a keď i posledný ion, posledná elektrická iskra, posledné lúče svetla premenia sa na teplotu, ktorá za­ujala už úplnú rovnováhu, vo vesmíre zastane všetko, vesmír umrel. A poneváč sa tento proces deje v ur­čitom čase, keby vesmír jestvoval teda od večnosti, táto smrť by už dávno bola mnsela byť, ale poneváč vesmír žije, nemôže byt od večnosti, teda kedysi ne­bolo vesmíru a tak dochádzame k Mojžišovmu „Tohu vabohu" — „nesličná a puBtá."

Ale myšlienky tieto zaviedly by náB priďaleko do chladných regií, vráťme sa ku každodennosti.

Toto mylné učenie predsa musíme podvracat a to práve tam, kde odznelo. Bol by to zlý lekár, ktorý by ranu zaviazal i desiatimi obväzkami, a ináče sa jej netýkal, rana treba otvoriť, očistiť, len tak sa za­hojí; nie B hnevom a nenávisťou, ale s láskou a po­kojom.

Tak náB učí najvyšší Majster lásky 1 I L. Lysecký.

stí podrobení sú zákonom, pravidlám a verejným ustanoveniam nepriateľského štátu.

Zajatf, ktorí utiekli a dostali sa zase do zajatia, podliehajú disciplinárnemu trestu, ale len vtedy, jestli ga ešte nedostali nazad do oddielu svojej armády, estli áno a tak sa dostali zase do väzenia, čiže za-

jatia, pre svoj útek nemôžu byt trestaní. Každý zajatý povinný je povedat svoje pravé

meno a vojenskú hodnost. Jestli by v tomto zaviedol nepriatelský štát, možno mu odnat každé dobrodenie. Jestli mu dovolia zákony a mravy jeho vlasti, za­jatý môže sa zaviazat čestným slovom, že nebude viac bojovat a v tom páde ho nepriatelský štát pustí ua Bvobodu, ale zase jeho vlaBtná vláda a vojenská vrchnost nesmie od neho žiadat ani přijat nijakú vo­jenskú službu, jestli bol na svobodu pustený na čestné slovo. (V smysle vojenských pravidiel rakúsko-uhor-skej spoločnej, rakúskej a uhorskej domobrannej ar­mády v nepriatelskej moci Ba nachodiaci zajatý svoje zajatie nemôže vyměnit čestným slovom.)

Zaj tého nemožno donutit, aby si čestným slovom vymenil osvobodenie, ale ani nepriatelský štát je nie povinný přijat ponúknuté čestné slovo, lebo takéto osvobodenie je právo a nie povinnost.

Zajatý, ktorého nepriatelský štát na čestné slovo prepustil na svobodu, a predsa chopil sa zase zbrane a bojoval proti vojenskému nepriatelovi, alebo jeho spojencovi a medzi časom by sa zase dostal do zajatia, utratí svoje dobrodenie, aby nakla dali B ním, ako so zajatým a môže byt postavený pred vojenský súd.

Civilné osoby, ktoré armádu sprevádzajú na bo­jiště, ale prísne nepatria k bojovnej Bile: vojenskí dopisovatelia a iní novinári, krčmári, dodávatelia atd. jestli dostanú sa do moci nepriatela, ktorý uzná za potrebné držat ich v zajatí, majú právo si žiadat, aby nakladali B nimi, ako s vojenskými zajatými, ale len v tom páde, jestli svoje postavenie a povolanie vedia dokázat písmami vojenskej vrchnosti svojho vlastného štátu.

Po vypuknutí nepriateľstva v bojujúcich štátoch; ale i v takých, na ktorých území prijmú vojenských zajatých, treba utvořit informačnú kancelláriu. Tieto kancellárie povinné sú o každom zajatom viest zá­pisnice, v ktorej má byt označené meno, vek, vlast, potažné příslušnost, vojenská hodnost, deň zajatia a všetky jeho okolnosti, jeho poranenie, spôsob liečenia alebo deň smrti. Po uzavretí mieru táto zápisnica má byt oddaná vláde patričného zajatého.

Tieto kancellárie sbierajú cennosti, listy, ale i na bojišti nájdené peniaze a cennosti zajatých, ktoré po utišení vojny oddajú oprávneným nápadníkom. Povin-nostou kancellárií je, aby v tažkej práci napomáhaly dobročinné ustanovizne, ktoré utvořily sa tým cieľom, aby položenie zajatých v dovolených hraniciach ob-ľahčily. Tieto kancellárie sprostredkujú dopisovanie zajatých B rodinou, ale pri kontrole vojenskej vrch nosti, listy prostredníctvom kancellárií každý štát ex­peduje bez porta. Dobročinné dary a príspevky, po elané odkiaľkoľvek pre zajatých, sú osvobodené od cla.

Zajatí officieri od vlály nepriateľského štátu do stávajú taký istý žold alebo plat, aký nepriateľský štát platí svojim officierom rovnej hodnosti. Túto summu po uzavretí mieru bojujúci štát povinný je prinavrátiť vláda nepriateľského štátu.

Zajatí môžu svobodné plnit rozkazy Bvojho nábo­ženstva, môžu vydržiavať služby Božie. Testamenty zajatých majú byt práve v takej úcte držané, ich posledná vôľa je práve taká svätá u nepriateľského štátu, ako testamenty občanov protivnej bojujúcej vlády.

o uzavretí mieru bojujúce stránky povinné sú vyměnit si zajatých a v najkratšom čase přepustit ich do svojej vlasti.

Dopisy.

Jako tie ovečky bez pastiera samé, Ktoré BÚ po horách Bern tam roztratené, Sbieral nás muž čestný, milujúci pravdu, Bo nemohol vidiet robenú nám krivdu.

Jeho stádo rastie, on v nás ducha vložil. Vložil v nás zásady, by sme vedeli žif, Za národ pracovat a národu slúžiť. By slovenský národ svobody sa dožil.

Nechže náá Boh všetkých, čo nám chleba dáva, Nášmu vodcovi nech vždycky novej dáva Sily k novej práci, k práci za národ náš: Týmto privolávam: Nech žije vodca náš I

A celá spoločnosť privolala B rečníkom srdečné: Nech žijel Bvojmu opravdovému, znamenitému a neúnavnému vodcovi, ktorému srdečue ďakujeme za krásny pôžitok, ktorý nám BO svojou omladinou poskytnul. Nechže ho Boh ešte dlho v našom kruhu živí!

Toto predstavenie bolo začiatočným krokom k novej práci, a my dúfame, že nám naši mladí herci i so svojim vodcom častejšie poskytnú podobný umelecký pôžitok I Vrbovan.

Chýrnik.

Vŕbové, dňa 27. júla 1914 Včera pripravila nám školská mládež milé prekvapenie a přistrojila nám ne­všednú ušľachtujúcu zábavu, nevšedné pobavenie a ne­malú radosť. Mládež, vrátivšia Ba okolo 15. t. m. zo škôl v Čechách a na Morave, hned v prvý deň pri­chystala sa ku sriadeniu divadla. Kusy vybrat a úlohy rozdeliť bola otázka okamihu. IP-no t. m. mali prvú próbu a 26-ho zahrali nám veľmi zručne, pekne na­sledovné 3 divadelné žarty: „Medvěd námluvčím*, ,Ä on nech je tvojím pánom" a „Chce mat hluchého zaťa." Ženské 'úlohy hrály chovanice hospodynskej školy v Stěžerách, Akú mimoriadnu pilnosť vyvi nula tu mládež, možno posúdiť i z toho, že za 8 dní bolo divadlo nacvičené a pre naše pomery naozaj ume­lecký pôžitok poskytujúce. Je tomu už skoro 15 rokov, čo ame nemali slovenského divadla vo Vŕbovom, a preto s dychtivosťou čakala naša spoločnosť, čím nás naša detva poteší.

Pod dojmom novinárskych zpráv pre nebezpečie blížiacej sa vojny bola všeobecná nálada obecenstva v meste trochu skľúčená, alebo, povedzme, ľudia roz culení, ktorí viacej starosti mali, ako sa veci vyvi-úovať môžu, nežli by sa boli o divadelné predstavenie j u l o ž e n e **B***y donáša jú úroky, a d o m a zaujímali. Vlívala na obecenstvo aj tá okolnost, že \ n e c h a n é ležia bez úž i tku . Nielen t o , a l e správa blízkych kúpeľov v Piešťanoch přistrojila na ] ľudia v s t r a c h u p r e d vojnou skrývajú si 26 ho júla lietací deň, kde sa produkovali štyria avia L f i n i a z e skrvva iú ich n r á v e n a mifistaoh tici. Zaiste veľká to atrakcia a obecenstvo celého p e m a z e ' s * 1 * ^ * l c n P^ave n a m i e s t a c h nášho okolia hrnulo sa vidiet produkcie aviatikov. i «*« bezpečných, a lebo sver ia ich r u k á m ,

Medzi týmito okolnosťami trnuli Brne všetci, či! v k t o r ý c h p r á v e p r í d u o r e. Z k u š e n o s t pozvania ochotníkov dostatočne všimne si naše o b e - j U Ď Í ž e z p e ň a z í , v s t r a c h u p r e d vo jnou p o -censtvo. I tu mali Brne príjemné prekvapenie, lebo I ' * . _ . . . " f premnohí vdačne pretrhli pobyt piešťanský, lebo ich vyberaných zo spoř i te ln í a b á n k , z n a č n á nad aviatiku silnejšia atrakcia, slovenské divadelné t časť obyčajne zahynie . predstavenie ťahalo.

Veľká sála hostinského Kabáta bola preplnená obecenstvom, ktoré počas predstavenia zabudlo na

N e t r e b a s a b á t o p e n i a z e v s p o r i ­t e ľ n i a c h , v b a n k á c h . P r e d l a n s k ý m a v lan i l e n n a B a l k á n e bo la vojna, a radia sa už v Hal iči , v Čechách i u n á s p laš i l i , že p r í d u o peniaze, k t o r é m a j ú u ložené v spori teľniach, v b a n k á c h . P o p l a š e n í vybe­r a l i si peniaze, t o j e s t rob i l i si škodu. Ro­bi l i si š k o d u , lebo v peňažných ús tavoch

chýry mobilizácie a nenúteno príjemne zabavilo sa pri podarených prednáškach.

Tu následovat by malo kritické uvažovanie na­šimi ochotníkmi produkovanej hry. V podobných opisoch bývajú mnoho ráz nezaslúžené chválospevy.

Nechcel by som upadnúť do podobnej všednosti a nejdem dopodrobna vychvalovat umelecké výkony jednotlivých ochotníkov. No za milú povinnosť pova žujem si vyzdvihnúť hlavne to, že naši mladí herci znamenite pochopili svoje úlohy, vžili sa do zabra ných zástojov. Obecenstvo pobavilo sa veľmi príjemne j t o h o , a odmenilo ochotníkov opätovným a hlučným potleskom, j n ý c h

A p r e vo jnu v spor i teľniach a b a n k á c h p e n i a z o m n e s t a n e sa n ič . P r e vojnu p e ­ň a ž n é ústavy sú v bezpečnost i . K t o r ý ús tav p r e d vo jnou bol h o d e n našej dôvery, u t o h o b e z p e č n e m ô ž e m e nechať svoje p e ­niaze i za času najstrašnejše j vojny. P o k r a j i n e m ô ž u chodiť i cudzie vojská, ony sa n e d o t k n ú peňažných ústavov. Bezpeč­nosť spor i teľní a b á n k vo vojnách j e za­r u č e n á m e d z i n á r o d n ý m i s m l u v a m i . O k r e m

n e c h si n i k t o nemysl í , že v peňaž-ú s t a v o c h ležiavajú n e j a k é veľké

Bezsporné je, že za přistrojenu krásnu zábavu v | s u m ú g t o d 8 v o j i c h v k l a d o v 8 Ú p o . prvom rade uznanie patrí našej školskej mládeži, ale1

nesmieme zabudnut vyzdvihnut zvláštnu ochotu a ne všednú zaujatosť slečny Františky a Aničky Miklo škovej, ako i Ulky Mockovej, ktoré nestažovaly si prichodit na próby a námahu túto konaly B radosťou a B istým zadosťučinením v tom, že aj ony prinášajú malú tehlu k veľkolepej budove národnej osvety.

Slečny Megové, sestry staviteľa, Štefanka a Anička, aby nezaostaly v donášaní vďačnej obeti, pousilovaly sa zásluhy sbierai pri vystrojení rozličných potrieb ku divadelnému predstaveniu.

Po divadle bola tanečná zábava. Mládež zaskočila si pri výtečnej hudbe myjavskej, a že aká bola ná­lada, najlepšie charakterizuje okolnost, že rozjarenoat zachytila i starších a tancovali s mládežou. Lúče ran­ného slnka prerážaly elektrické osvetlenie, ked ešte vždy rozliehal sa slovenský spev krásnej spoločnosti.

Počas zábavy takmer improvizované apostrofoval E. šándor, poslucháč obchodnej akademie v Kolíne, režiséra p. Jána Cablka nasledovne:

p o v i n n é plat iť s t r á n k a m ú r o k y , p r e t o ony p e n i a z o m n e m ô ž u dať bez osohu ležať.

R a d í m e k a ž d é m u nebáť sa v te j to veci a nepočúvať ľudí, k t o r í r o b i a poplach I

Od nás. Pre článok, uverejnený o vojne v Ná­rodnom Hlásniku 24. júla, vyšetrujúci sudca nariadil konfiskovat patričné číslo Národného Hlásnika a pre­kutať miestnosti redakcie. Pri výnimečných poriad­koch, v ktorých sme postavení, toto pokračovanie je tiež výnimečné. Konfiškáciu vykonať 30. júla dostalo sa žandárom, ktori Jozefa Gregora, ako zodpovedného redaktora Nár. Hlásnika, v ten deň večer odviedli k súdu do Banskej Bystrice. — Z Vrútok Jána Buriana už dva razy priviedli do Martina na výsluch — z podozrenia a či pre slová, ktoré udajne povedal. Na druhom raze bol pu3tený na záruku Matúša Dulu.

Národnie Noviny. V poslednom čísle našich novín oznámili sme, ž« liptovsko sv mikulášsky pohraničný

m

ZEMSKÍ PROMYSLOVÁ BANKA AKCIOVÁ SPOLEČNOST, P r i j í m a v k l a d y založená Živnostenskou bankou v Prahe. p r i najvyššom zúročení.

B U D A P E S T , V., F e r e n c z J ó z s e f t é r 6. (palác „GRESHAM").

Telegrafická adresa „DÍDUSTRIALE".

> 181—«6 181—6« 111—70

Účet n uhorskej po&torej sporitelny č. 26120. Účet n rakúskej poštovej sporitelny 6. 105685. Účet n boa. here. post. sporitelny i. 8166.

Zmenáreň;: V . , F e r e n c z J ó z s e f t é r 6 . F i l i á l k a v M U N K Á Č I .

U č a s t l n n ý k a p i t á l Ž I V N O S T E N S K E J BANKY V P R A H E Je K 80,000.000 — a r e z e r v y v y š e . . . K 20,000 000•—

Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vy­bavenie všetkých bankových a burzových trans­akcií na budapeštianskej a cudzozemských bur­zách. — Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvláště d o l á r o v , m a r i e k a r u b ľ o v . Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky = = so zahraničím a A m e r i k o u . = =

Kapitaoát cestou turciansko-s v.-martinského oddelenia upovedomil našu redakciu, aby pohraničnej stráži po­sielala pod cenzúru každé číslo ako povinný exemplár. Zprávu našu doplňujeme tým, ie podobné nariadenie upravila vrchnost nielen na redakcie slovenských časo pisov, ale na všetky časopisy, písané v akejkoľvek reči.

Král VO Viedni. Jeho Veličenstvo král musel te­raz už druhý raz pretrhnúc svoj pobyt v Ischli. Jeho príchod do Viedne bol slávnostný. Pozdravil bo me­šťanosta Weiskirchner. Erál odpovedal nasledovne: ,Mjslel som, že, moju starobu vyplnia len roky po­koja a velmi tažké mi bolo toto rozhodnutie. Ale so všetkých strán prejavené pocity ma usvedčujú, že moje rozhodnutie bolo správne." — Erála sprevádzal následník trónu Karol Franc Jozef.

Popisovanie voličov a vojna. Práve po tieto dni zaaedajú voličov popisujúce komisie. Následkom čia stočnej mobilizácie sa na mnohých miestach takmer nikto neprihlásil, nielen, ale stalo sa, že i všetci čie novia popisujúcej komisie museli narukovat. Z mno­hých miest oznámili už ministrovi vnútra, aby na istý čas odročil popisovanie, lebo ináče by velká čast občanov odpadla od konania najvyšších občianskych práv.

»Militärische Rundschau* a armáda. Viedenská vojenská revue „Militärische Rundschau" vychodí pod titulom „Rundschau" a oznamuje, že predbežne bude len tak vychodit. Revue bola predtým orgánom mi­nisterstva vojny, ale nedávno prešla do privátneho majetku. V časopise na mnohých miestach badat stopy cenzúry a pravdepodobne si revue preto musela pre­meniť titul, aby sa vyhlo nedorozumeniam. Mohli by Ba najst totiž ešte čitatelia, ktorí by mysleli, že „Mi-litärische Rundschau" vydáva ministerstvo vojny, ná­sledkom čoho všetky zprávy pokladali by za úradné.

Obecenstvu do pozornosti. Na všetkých stranách počuť ponosy, še mnohí kupci vzhľadom na terajší vojenský stav samovolné a nesvedomité povyšujú ceny tovarov. Uvádzame do pozornosti obecenstva, že moc a pôsobiaci kruh občianskych vrchností v potravných otázkach sa vôbec nezmenil, preto jestli by niekto zbadal nejaké nadužívanie a samovolné, nesvedomité pokračovanie obchodníkov, nech to bezodkladne oznámi patričnej občianskej vrchnosti, ktorá proti úžerníkom zakročí hned celou silou a prísnosťou zákona.

Banky povyšujú úrokomer. Anglická s 3 na 4 procenty, francúzska diskont s 37J°/O

n a 4V2°/o> lom bard B 4V/ 0 na 5 1^%. v Briisseli s 4% na 5°/0, Zurich s 3V/o na 4¼%. Berlín ešte nepovýšil. Rumunska národná banka povšýila diskont na 6%, lombard na 7°/0, Štokholm s 472°/0

n<l 51/2%- — V Berlíne padlo 12 menšich firiem. Nočná burza bola rozčúlená chýrmi o mobilizácii nemeckého vojska.

Domobranným officierom do pozornosti. Tlačová kancellária predsedníctva vlády oznamuje rezervným officierom domobrany, aby v páde mobilizovania ne­kupovali rovnošaty, ani nijaké vojenské rekvizity u privátnych firiem, poneváč tam musia i dvojnásobne platiť, ale aby sa obrátili na ústrednú garderóbu domobrany, ktorá všetky potrebné veci prepustí im za miernu a slušnú cenu.

Katastrofa na retazovom moste. V Pešti reparujú reťazový most. Na budínskej strane razom stal Ba vý­buch a lešenie srútilo sa do Dunaja, zasiahnuc nie­ktoré lode, medzi nimi i paroled! „Haynald". Lešenie i parolod boly schytenó vlnami a vlečené k mostu Elizabety. Ľudia o život neprišli.

* Z výkazu ombrometrickej stanice v Turčian­skom LSv. Martine za mesiac júl 1914. Množstvo Bpŕch v podobe dažďa 98*3 mm. Najväčšia sprcha bola 26-ho = 22-2 mm. Počet dní bez dažda 16.

Turčirnsky Sv. Martin, 1. augusta 1914. V. Vraný.

N a j n o v š i e , i. augusta. Celá rakúsko-uhorská armáda a

xnarína je mobilizovaná. Poneváč je to všeobeoná mobilizácia, každý vo-jopovinný nech sa sám hlási u svojho vojenského predstavenstva a to hneď.

Ž e n á m treba vždy na to d bat, aby za­pek hned odstránili, aby sa neudomáonil. Toto môžu na stále docieliť tak, že denne budú pit 1 pohár prírodnej Franc-Jozeískej horkej vody. Na mníchovskej kr. porodniónej klinike skúsenosti poučujú, že Franc-Josefská voda už pri pomerne malých dávkach prečistí isto, rýchle a bez bôľov, ba i pri dlhšom užívaní s nezmeneným zdarotn sa upotrebiť môže bez škodných následkov. Dostat v každej lekárni, drogerii a koloniálnom obchode.

Slávnosti sú krásna vec, reči sú krásna vec, bankety sú krásna vec, ale z toho všetkého národ ničoho nemá. Náš národ potrebuje peniaze, a peniaze opatruje priemysel. V tom máme mnoho doháňať, ale mnoho Brne už dohonili, ba předhonili. Na príklad, český priemysel cikorkový vydobyl si dnes vodcovské postavenie v svete slovanskom, spojac tri popredné firmy: Kolínsku továreň na kávové náhražky, Bergrovu v Horce a M. Buvy syn akc. spol. vo Vysokom Veselí v jediný, mohutný celok, ktorému náleží 11 tovární v slovanských zemiach.

Jcnoiai Napísal Andrej Šustek.

Poznáte tohoto chrobáka, ktorý tak bystro bež-káva so svojou na konci chvostika vyrastenou vidlič­kou ; poznáte ho, ved často ukáže sa na takom mieste, kde by sme nečakali, môže strčit noštek i do takého miesta, kde môže zapríčiniť nepríjemné, ba práve po vážlivé následky.

V mojom dvore mám letnú izbu, ktorá má tú zvláštnosť, že má len jednn stenu, susedov múr to­tižto, na ktorom je pripevnený plechový dášok, ktorý my tu voláme .prístrešie". Toto meno, tento názov Brne zdedili od našich pradedov a je dôkazom, že naši predkovia boli dobrí Slováci.

Pod týmto prístreším nachodí sa studňa, ktoiej otvor je pokrytý doskami, a ked do nej ani sbora, ani s bokov nemá prístup nečistota, prach, tak by som rád vidieť vodoznalca, ktorý by smel tvrdiť, že i v tejto vode sú bacilly. Cez dlážku spustená je do vody so spodným chlipákom opatrená železná rúra, o ktorú je na vrchu dlážky pripevnená železná ssacia pumpa; čerpanie ide tak lahko, že i desaťročné deti v stave sú ťahať, a preto z viac okolitých domov cho­dievajú sem na vodu, lebo je vraj dobrá. A ja, ked tu i tu doBtanem návštevu, aby sa hosť nenazdal, že nemám pochopu o pohostinnosti, vďačne počastujem ho touto vodou tolko, kolko sa doň zmestí, a priro­dzene, že pri vode môže byt len vodový rozhovor, i ked daktorý povie, že je to voda tvrdá, druhý zase, že železom, hrdzou razí, tedy mienky tieto sú zá­kladné, lebo „tvrdost" zapríčiňuje maličký pomer vápna v nej sa nachodiaceho, nuž a príchuť od hrdze; nuž ale viacročná zkušenost ma v tom utvrdzuje, že ani máličko vápna a železná hrdza sú nie zdravia škodlivé.

Pri tejto pumpe nachodí sa stôl, pri ktorom si íurmaui tak mierne zapíjajú, lebo o takých nováliach, ako je „abstinencia*, nechcú ani počuť. Pravda, ide to mierne, a ak by z toho trungu viacej dostalo sa pod klobúk, vyvinulo by sa také rečníctvo, ktoré by niektorých munkatatkov prevýšiť mohlo. Eonča tohto stola nachodí Ba z latiek robená lavica, ktorá, i ked je z mäkkého dreva, je predsa tvrdá; nuž na nej na chodí sa prestretý pokrovec a pod hlavu niečo mäkšie, ako je žabica. Tak tu i tu sa vystriem na tento diván, na ktorom sa lepšie cítim, ako padišah na svojom diváni, a takto vystretý som už viac besedníc v my­šlienky sklepal.

Tak pod jaseň, ked už ovocie doziera, posbiera sa, zväčša červivé, a kladie sa na tento stôl a učnia, slúžky, deti, ktorí chodia na vodu, si toto vďačne po­berú a pochrumkajú. Tak bolo i vlani. Ja ležím na mojom „dereši", pravda, opačne, ako sa na derešoch bolo líhavalo, a už neviem ako, proti svojej obyčaji, som zadriemal. Po kratučkom sne zobudilo ma akési škrabkanie v Iavom uchu. Potrasiem — ticho, ale hneď opätuje Ba nové; zase potrasiem — ticho, ale hneď zase pociťujem dákesi malé dunenie v uchu. Žena I — reku — pozriže do tohoto ucha, tam mám čosi. — Žena hneď hotová na operáciu, vytiahne vla­sovú ihlicu, ale nie takú modernú na dve piade, lebo moja baba je nie moderná žena, o emancipácii nechce ani počuť, ale chce i naďalej ostať „biela otrokyňa", čo ma velmi mrzí, keď po vyše štyridsaťročnom spolu motaní sa v tejto hronskej doline, nepodarilo sa mi zodvihnút ju na vyšší stupeň kultúry. Á ako ma to bolí, ked vidím, že na miesto knihy nesie zo záhrady mladú tekvičku na „cušpajz" I — Nuž vytiahne vlasovú ihlicu, takú starosvetsku, a chce opakom vovliect do ucha. Počkaj, reku, dones za lyžicu vlažnej vody a naleješ mi do ucha. Váhala. Len, reku, nalej, á na liala. Sotvaže voda vtiekla do neha, zavolá: „Ucholak vybehol, ucholak I" Chcel, pravda, ufujazdiť na zdravú stranu, ale jeho ušnú návštevu zaplatil životom.

Bol vhryzený v niektorom jablku alebo hruške, a odtialto vyliezol a spravil špacírku do môjho ucha.

Drahí čitatelia a premilené čitatelky, viem, že všetci máte uši; o kolko ja mám väčšie, ako vy, to mi je tvrdo hádať, to mi ale bouprisám môžete uveriť, že mám menšie, ako krupinský štěpený zajac, a vy, čo by ste mali aké drobné ušká, predsa máte do nich dierky, cez ktoré by ucholak vliezť mohol. Ja, ako humánny človek, chcem tento môj liek i širšiemu obecenstvu v známosť uviesť, tým viac, že je istý a, čo je hlavná vec, každému lahko prístupný a lacný. Myslím, že naši páni lekári mi nebudú zazlievať, že sa do ich remesla vtieram, ja, ktorý som videl B ulice niekolko universit, ale prah neprekročil som ani jednej, a veru som ani netúžil za tým, ba veru srdečne som si prial, aby som nebol prinútený dnu sa dostať, aby mi odpílili nobu alebo ruku. Ale či daktorý univer-sitný professor svojim poslucháčom prednášal dakedy, že sa do ucha vlezený ucholak dá vodou vyhnat — pochybujem.

Priemysel, obchod, hospodárstvo. Účinok vojny. Zvesť, že Rakúsko-Uhorsko vyhlá­

silo Srbsku vojnu, urobila poplach i v ďalekej Ame­rike, na obilnej burze v New Yorku. Takého ťažkého dňa new-yôrkská obilná burza nemala vraj od roku 1898, od vojny Spojených Štátov so Španielskom.

Velmi padly v Amerike i ceny kávy a bavlny.

U Vás v kuchyni ?

m á t e Kolínsku cikorku i

Spolkové zprávy. Muzeálna slovenská spoločnosť.

Clenovské príspevky poslali pt. pp.; Emil Hanes 6 k. Jozef Olejček 3 k, Ján Olejček

6 k. Jozef Gašparík 6 k. Bohuš Stekláč 6 k. Julius Bodnár 6 k. Ján Novák 12 k. Lud. M. Semian 6 k. Ján Uram 6 k. Ján Milan Štetka 12 k. Fedor Kállay 6 k. Jozef Hlavaj 6 k. Dr. Ján Vanovič 6 k. Augustín Sinský 6 k. Ján Čičmanec 21 k. Ján Bezek 6 k. Jozef A. Pospěch 6 k. Blanka Maliaková 6 k. Dr. Ján Lajčiak 30 k.

Darovali: Turčianske Eassíno miesto venca neb. Milošovi

Pietrovi 20 k. Pavel Rapoš, Kovačica, 10 k. Na plat kustosa:

Ján Novák 12 k. Blanka Maliaková 4 k. Dr. Ján Lajčiak 10 k.

Jozef Országh, pokladník.

Na trvácnosť pozorujte!

• •••»••••••••••••••••••• ••••••••••• •• •••

L̂ S ffVarit treba -{s rozumom. [Toto|jej prin­

cípom modernej ženy. Už sa pominuly časy „Btarých, osvedčených receptov "."[Dnes je hlavnou vecou dobre a chutne variť, preto dobrá gazdina používa pečivové prášky Dr. Oetkera, tým usporí na čase, na pe­niazoch a je uistená, že sa jej vydarí aké­koľvek pečivo. Najlepším symbolom tohoto výtečného kuchyňského prostriedku je jasná hlava. Táto hlava ako by upozorňovala, aby Ba „varilo B rozumom". m. B

JSÍ

Motory za najlepšie uznané.

-1 I Svetochýrne pôvodné „KORTING"

D I B S B L M O T O R Y ^ ¾ ^ 8 0 1 na ssaci plyn a benzín. Mláťačky s lokomobilou na benzin a su­

rový olej. Samočinné b e n z i n o v é . PREKVAPUJÚCA NOVINKA!

M o t o r y n a s u r o v ý o le j B vodičom priečnym.

Ignác Grellért a Spol. fift1

Budapest, Y., Koháry-utza 4. seáni. Vo vlastnom záujme žiadajte zdarma offertu. I

Kwi^SoGháĚove DOhladnice! Praha—Kr. Vinohrady. Havlíčkova tf. Pod Karlovom í. 12.

Oznam. Odvolávanie n a 5. a u g u s t a svo­

l a n é v a l n é zhromaždenie . Správa L.IPY

v T u r č i a n s k o m Sv. M a r t i n e . Ä5 a o b s a h i n a c e r & t o v r o d a l c o i a . n i e j e * o d p o v e d n á .

Zodpovedný redaktor: Svetoxár Hurban. Majitel a vydavatel: Consortium Pavel Mudroň a Spol. „on a nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárakeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.