ÚVODNÍK

Tento úvodník píšem ako o päť minút dvanásť a tým nemyslím tú úžasnú politickú reláciu.

Ale v podstate u mňa žiadna novinka, ja tak nejako všetko robím o päť minút dvanásť.

V podstate mám rada dochvíľnosť a dobré načasovanie a rozloženie času, ale niekedy sa

proste nezmestím do môjho harmonogramu, respektíve mi príde do cesty pár nečakaných

a nepredvídateľných udalostí, ktoré mi celý môj časový plán narušia. Ako napríklad, žeby

som tie mihalnice mohla mať ešte o trošku dlhšie, alebo mám pocit, že sa za tých 15 minút

stihnem ešte osprchovať a umyť si vlasy. Hoci môj rekord v sprchovaní predstavuje asi dve

minúty, superman nie som. Ale to vysvetlite tým ľuďom, čo na mňa musia stále čakať. Ale

ako sa hovorí, na dobré sa čakať oplatí. :D A hlavne a v úplne prvom rade musím podotknúť,

že meškanie je výsadou dámy. Tí, ktorí ma poznajú sa teraz určite z chuti zasmiali, ale veď sa

smejte. Každé dievča, ženská, či má 15, 34 alebo cez 60 je dáma. V každej z nás sa to skrýva

ale niektoré to jednoducho ešte neobjavili. To, že niektoré z nás v živote nenosili opätky

a ostávajú verné rifliam a teniskám neznamená, žeby v sukni nevyzerali ako kráľovné. Som

presvedčená, že každá určite áno. Ale prečo by dámou mali byť len v „štekličkách“ a kúsku

handry čo si dovolí označovať sa za sukňu? Podľa mňa je žena aj tak najväčšou dámou, keď

sa ráno zobudí s kruhmi pod očami, mastnými vlasmi a úžasnou vôňou z papuľky? Vtedy sa

správať ako ženská, čo stojí zato je umenie, a nie, keď mám na sebe opätky hodné Lady Gaga

a výstrih až po zem. Ten výstrih vždy očarí aj koňa, ak sa posnažíme. Ale v rozťahanom tričku

a nenamaľovaná, nuž, vtedy nezdupkať od vlastného odrazu v zrkadle mám aj ja problém.

Takže suma sumárum, krásne sme vždy, meškať je naša výsada, smrdieť z pusy raz bude

každému a to rozťahané tričko je podľa mňa niekedy oveľa viac sexy ako koktailové šaty,

zmaľovanie hodné Picassa a topánočky, na ktorých nikto normálny chodiť nevie. ☺

šéfredaktorka

Redakčná rada: PŽŠRMP, Joosi, Bronzy, Žán Baklažán, POLOMP, gaara, Malý Tlstý

Skinhead, Švábi, andelíček100, ustrica, Kristína Pisoňová

OBSAH

2. Úvodník

3. Obsah

4.-5. Žiacka školská rada

5.-6. Problémy sociálnych sietí

7.-8. Detoxikácia po celý rok

9. Eurovízia

10. Kristína

11.-12. Valentínsky traktát

13.-14. Blava vs. Bratislava

15.-16. Rozhovory

17.-18. OLO

19.-20. Avatar

21.-22 Ty vs. Vlastenecký zákon

22.-23 Semmering

24.-25. Stretnutie s idolom

26. Hokejové výroky

27. Karel Kryl

28.-30. Texty piesní

31.-32. Novinky v MHD

33.-34. Horoskopy

35.-37. Hádanky

38.-39. Láska? Kde?

40.-42. Hlavolamy

43.-45. Riešenia hlavolamov

46. Omalovánka

47.-48. Concurso literario Gloria

Fuertes

Čaute, čaute ☺☺☺☺

Chcela by som vás aj ja privítať v novom roku 2010 a popriať vyučujúcim pevné nervy

a žiakom veľa úspechov.

Ako v roku 2009, aj tento rok budeme pokračovať v činnosti ŽŠR. Nakoľko máme

pripravených veľa akcií ako napríklad IMATRIKULAČKY, ktoré sa opäť z technických príčin

museli odložiť, aj tento rok bude na školské akcie bohatý. Dúfam, že sa nám to teraz už

podarí. Tiež čo nevidieť VALENTÍNA...:) Program bol super, mali ste sa na čo tešiť. Všetci

zúčastnení sa riadne zabavili, zasúťažili si a boli radi, že prišli.

Čo sa týka akcii, ktoré v 2. polroku pripravujeme, chcela by som vás uviesť do obrazu ☺.

13. 2. 2010 (t.j. piatok) – Valentínsky deň, v ktorý sa rozdávala valentínska pošta ☺.

v marci – pripravujeme oslavu na Deň učiteľov. Tak ako minulý rok, spojenú s vyhlásením

NAJ PROFESORA ROKA. O ďalších aktivitách, akciách a činnostiach ŽŠR vás budem informovať

v ďalšom čísle S.R.O.

No, aby som nezabudla, chcela by som touto cestou poprosiť všetkých členov

ŽŠR, aby sa zúčastňovali stretnutí. Na stretnutiach kde je 7 – 9 ľudí sa nedá

veľa vyriešiť a zorganizovať. Tie stretnutia sú pre vás a vaše názory!!!

A čo sa týka akcii, privítam každý návrh a každú pomoc pri príprave.

A na záver, by som chcela vyjadriť jedno veľké ĎAKUJEM ľuďom, ktorí mi v 1. polroku

pomáhali v činnosti ŽŠR, nakoľko mi moje zdravotné problémy nedovoľovali byť v škole.

Zorganizovali IMATRIKULAČKY, ktoré sa síce museli zrušiť, ale fakt na tom makali. A tiež

zorganizovali časť DOD. Naozaj ma plne nahradili...ani nebolo vidieť, že tu nie som☺. Takže

ĎAKUJEM týmto ľuďom: Martin Axamit 3.A, Katarína Mikuliková X.A. Naozaj ĎAKUJEM ☺.

Tak a už by aj stačilo, nie??? :-D

Tak teda zasa nabudúce☺ papaaaaaaaaaaaaa☺ PŽŠRMP

Azda niet študenta na našej škole, čo by nepočul slovo Facebook. Ide sa

o najznámejšiu sociálnu sieť na svete s viac ako 250 000 000 registrovanými užívateľmi. Tým

pádom je Facebook síce najväčší, ale väčší počet užívateľov znamená aj viac problémov.

Tým najväčším problémom sa stáva pravdepodobne ochrana súkromia

a užívateľských údajov. Keďže veľa ľudí si nevie správne nastaviť funkcie svojho profilu, a aj

tak vyplní, existujú na Facebooku aj ľudia, ktorí verejne vystavujú svoje údaje bez ochrany

verejnosti, a tým pádom sa vôbec nevyvarujú rizikám, medzi ktorými môžu byť rôzne

ohrozenia od krádeží, cez napadnutia, až po medzinárodné škandály, napríklad vytvorením

jednoduchej atrapy občianskeho preukazu z údajov a fotky verejne vystavených na

Facebooku. Čo si málo ľudí uvedomuje, tak isto každá aplikácia, ktorú používateľ používa,

môže čerpať akékoľvek informácie z jeho profilu, čím sa vystavuje rovnakému riziku, ako

keby svoj profil vystavil verejne pre všetkých ľudí.

Ďalším problémom sa stáva identita človeka, keďže vstupné údaje (t.j. meno,

priezvisko, apod.) sa jednotlivo nekontrolujú napísať Vám môže naozaj hocikto, následne si

Vás pridá do priateľov a sme tam, kde sme boli vyššie.

Avšak nie všetky problémy vyriešite ochranou svojich údajov. Čím ďalej tým viac ľudí

sa stáva od Facebooku závislými. Nedokážu si ani niekoľko hodín odpočinúť od noviniek

svojich priateľov, dokonca ani na dovolenke a títo ľudia následne väčšinou končia na

nejakom špecializovanom mieste. Dokonca niekde v Taliansku, údajne na jednej klinike,

praktizujú špeciálnu liečbu proti závislosti od Facebooku, keďže mali viac ľudí s touto

poruchou. Ak aj vy trávite pri Facebooku niekoľko hodín denne a nedokážete sa od neho

odtrhnúť, poprípade ste na ňom pripojený aj teraz, je to pre Vás zlé znamenie a o ďalšom

postupe sa môžete ísť poradiť aj s psychologičkou našej školy, ktorá sídli oproti učebni

biológie.

Facebook však nie je jediná sociálna sieť, a preto je potrebné dávať si pozor pri

registrácii aj na iné miesta na internete.....

...POKRAČOVANIE NABUDÚCE... Joosi

Každodenne sme vystavení, či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne, rôznym

škodlivinám a prijímame ich do tela jedlom, pitím, ovzduším... Samozrejme, toxínov

a škodlivých látok by sme sa mali zbavovať celý rok a nie len , keď je to už akútne.

Základné pravidlá, ktoré platia pre akúkoľvek detoxikáciu sú:

� správny pitný režim (2,5l vody / nesladeného čaju / neochutenej minerálky)

� ľahké jedlá (nič príliš mastné, sladké, slané,... ako pri bežných diétach)

� veľa ovocia a zeleniny

� pozitívny prístup

Celkovo detoxikácia slúži iba na očistu tela (nezaručuje schudnutie), pomáha nás zbaviť

sa toxínov, stresu, bolesti hlavy a dodáva nám veľa energie a dobrý pocit, že sme pre seba

niečo urobili. Okrem toho, trvá len od 3 do 6 dní, čo zvládne hádam naozaj každý ☺. Preto

prinášame nápady na detoxikáciu pre každé ročné obdobie.

JAR: Na jar by sme sa mali nadopovať vitamínom C a pomôcť

si rôznymi očistnými čajmi, či už zmesami, alebo čistým

žihľavovým. Okrem toho žihľavový čaj je super aj na

oplachovanie vlasov, hlavne tým blonďavým dodáva (s pár

kvapkami citróna) krásny lesk.

LETO: Leto je ideálne na očistné kúry, lebo vďaka vysokým

teplotám nie sme až takí hladní. Ale treba si dávať

dvojnásobný pozor na pitný režim. Skvelé letné nápoje sú

napríklad z rumančeku, nechtíka alebo z brezy. Samozrejme

sa nepijú horúce.

JESEŇ: Začíname byť viac unavení a dolieha na nás mierna

depresia, keď ubúda slnečného žiarenia. Čo už... Prírodným

antidepresívom je aj čaj z ľubovníka bodkovaného, ktorého je

na jeseň veľa.

ZIMA: Počas dlhého zimného spánku a väčšinou aj viacerých chorôb (šťastlivci sú zdraví)

naše telo potrebuje hlavne dodať vitamíny. Preto by sme sa v zime mali detoxikovať

pomocou ovocných a zeleninových štiav.

Bronzy

Po roku si Slovensko opäť zvolilo svojho zástupcu do finálového kola Eurovízie –

Kristínu. 28.2.2010, kedy sa národné finále vysielalo na obrazovkách prvého kanálu

Slovenskej Televízie získala najviac diváckych hlasov, a tak sa bude môcť predstaviť už

25.5.2010 v nórskom Osle pred 125 000 000 divákov po celom svete.

Jej skladba „Horehronie“ bola aj azda najmedializovanejšou piesňou tohtoročnej

súťaže. V niektorých rádiách hrala už od novembra 2009 a od približne začiatku tohto roka sa

začali s touto piesňou spájať niektoré škandály. Jedným z tých prvých bol údajný vulgarizmus

použitý v texte pesničky. V prvej minúte, tridsiatejtretej sekunde, keď speváčka Hanka

Servická spieva čas v Anjelskej reči (áno, tento dar má na svete len niekoľko ľudí), veľa ľudí

počulo namiesto povzbudivých slov pre Slovensko vulgarizmy. Tou väčšou aférou bola

údajná krádež skladby! Nejaká neznáma, za to „renomovaná“ hudobná odborníčka si

zmyslela, že sa slovenské „Horehronie“ podobá na Oj, devojče, no zistilo sa, že táto pani nie

je odborníčka na skladby tohto štýlu a pán vyštudovaný na porovnávanie piesní takéhoto

typu zistil, že piesne sú si podobné v 4%, a ani tie nepodliehajú autorskému zákonu.

Najdôležitejšou a najlepšou vlastnosťou, ktorú pesnička „Horehronie“ má, je rýchlo-

zapamätateľná melódia a rytmus pesničky. Vlastnosť, ktorá nechýbala ani víťaznej skladbe

minulého ročníka – „Fairytale“ od Alexandra Rybaka, ktorý si ju na rozdiel od Kristíny aj sám

zložil a otextoval, čo bolo jeho veľké plus, keďže sa jedná najmä o súťaž autorov, nie

interpretov!

Joosi

Kristína- Horehronie

Keď sa slnko skloní na Horehroní,

chce sa mi spievať, zomrieť aj žiť.

Keď sa slnko skloní na Horehroní,

túžim sa k nebu priblížiť.

Na tráve ležím a snívam, o čom sama

neviem.

V tom vánku, čo ma kolíše, keď je slnko

najnižšie.

Najkrajšie stromy sú na Horehroní,

to tiché bratstvo, vraví noc.

Sem sa vždy vrátim, keď ma niečo zroní.

Vravia to stromy, spiece zhoď.

Na tráve ležím a snívam, o čom sama

neviem.

V tom vánku, čo ma kolíše, keď je slnko

najnižšie.

aaaa

Keď sa slnko skloní na Horehroní,

tam niekde v diaľke náš zvon zvoní.

Keď má ma to bolieť, tak nech ma bolí.

Raz sa to stratí do čiernej hory.

Na tráve ležím a snívam, oči tíško plačú.

V tom vánku, čo ma kolíše, keď je slnko

najnižšie.

www.supermusic.sk

Tak ako aj každý rok, bol tu znova. Pýtate sa kto? No predsa ON! Sviatok svätého

Valentína. Áno, toho, ktorý bol odsúdený na smrť sťatím. Keby len chudák vedel, že o pár

stoviek rokov budú na jeho smrti zarábať papiernictvá a cukrárne, plakal by. Ale nemôže.

Nemá hlavu. Tým pádom nemá ani oči, ktoré by plakali. No nič, stále sa môže v hrobe

obracať. Len dúfam, že tým rachotom nebude rušiť svojich susedov. K tomuto sviatku sa však

viaže aj jeden z mojich mnohých príbehov. Bolo to asi takto.

V jedno Valentínske ráno som vstal mimoriadne zavčasu a po mojej zvyčajnej

meditácií, kedy som sa cez moju štvrtú srdcovú čakru v pravej chlopni previbroval k Aštarovi

a pokecal s ním o larválnom vývine veľrýb, skrsol v mojej hlave nápad. Rande na slepo. Na

slepo so všetkým, čo k tomu patrí, pretože sa mi pri meditácií zalepili viečka. Štýlom

netopierom vlastným, som našiel nejaké oblečenie a vydal sa kúpiť noviny. Keby som len

vtedy vedel, že som si zobral šaty mojej nebohej tety Vladimíry... Nuž, stalo sa. Zalistoval

som v bulvárnom plátku a za pomoci stredného ucha som našiel inzeráty. So zatvorenými

očami sa čítalo horšie, ba priam sa nečítalo nijako, ale našiel som, čo som hľadal. Inzerát od

osamelých dvojičiek. I povedal som si, prečo to neskúsiť? Navoňal som sa najnovšou

voňavkou od Karla Gotta, nahodil som nový účes pripomínajúci aktuálnu kreáciu na hlave

Leoša Mareša, a bol som pripravený vyraziť. Bolo treba ešte niečo urobiť s tými očami.

Nenapadlo mi nič lepšie, ako si viečka odletovať. Bol by to super nápad, ba priam úžasný. Oči

som úspešne odletoval, no svetlo, ktoré letlampa produkuje, ma totálne oslepilo. Nič to,

povedal som si, veď ono to prejde.

Prišiel som na uvedenú adresu a zostal som v šoku. Tie dvojičky bývali v pyramíde.

Videl som prvky Egypťanov, Sumerov, Etruskov, Aztékov, a prisahal by som, že aj na luxusnú

zemľanku sa to podobalo, no ruku do ohňa by som za to nedal. Po prvé mi bola zima

a nechcelo sa mi ruku vyťahovať z vrecka a po druhé nikde žiaden oheň nehorel. Teda, až na

ten olympijský, ale to už je iný príbeh.

Vošiel som dnu. Ani neviem ako, keďže

kľúče som nemal, bolo zamknuté

a dokonca ani dvere tam neboli. Pomaly

som začínal vidieť. V predsieni nebolo

okrem Quasimodovho hrbu nič

zaujímavé. Ani len ten hrb nebol

zaujímavý. Idem teda ďalej. Schádzam

hore... a vychádzam dole schodmi. Ľudia

by mali písať pravdu. Áno, boli to

dvojičky, to je pravda, no boli to dvaja

čierni bratia. Jeden biely, druhý červený. Okamžite ma chytili za ruky a nohy a vtedy to prišlo.

Niekto ma volal. Niekto, na kom záleží, niekto, kto pochopil. No nepustili ma. Cítil som sa

taký bezmocný. Čo sa dialo potom, si už nepamätám. Prisahal by som, že tam bola mačka,

Marián Varga a Braňo Mojsej (prekvapivo triezvy), ale ruku do ohňa by som za to znova

nedal. Na druhý deň som sa prebral doma, rozvalený v kuchynskom dreze. Bolo mi divné, že

na druhý deň bolo už 30. februára, ale pripísal som to dehydratácií. A správne. Hneď po tom,

čo som sa napil, videl som, že je v skutočnosti 31. februára. A ja už som myslel, že mi šibe.

Pýtate sa, čo má toto spoločné s Valentínom? Nuž, takmer nič. Až na zhodný počet slabík

a Einstein-Rosenov most.

A ponaučenie? Jedzte zdravo, učte sa na maturity a nikdy si na noc nesypte do uší

malinový puding. Hovorí sa totiž, že to neprospieva vodičským schopnostiam. Ak ste žena,

pokojne sypte, nezmení sa nič. Čokoládový je ale fajn.

Žán Baklažán

Už nejaký ten čas sa väčšina obyvateľov hlavného mesta Slovenskej republiky, teda

Bratislavy, urazí, keď pri nich niekto použije výraz „Blava“. Ale prečo je tomu tak?

Keď na rodeného Bratislavčana niekto prehovorí s pojmom Blava, v jeho hlave sa buď

neobjaví nič, nevadí mu to alebo sa v jeho hlave začnú tvoriť myšlienky o tom, aký je to

sedlák, a prečo ho vlastne používa. Keď som bol menší, pamätám sa, že pojem Blava sa mi

zdal byť lepší a zaujímavejší ako Bratislava, ale postupom času som aj ja tento názov

znenávidel, ako aj napríklad občania San Francisca, ktoré niektorí cudzinci nazývajú Frisco.

Môže to byť spôsobené tým, že pojem San Francisco prípadne Bratislava je príliš dlhý pre

niektorých neobyvateľov hlavného mesta, a tak sa ho snažia skrátiť aj týmto, v horšom

prípade si myslia, že sú viac „cool“.

Čo teda pojem Blava znamená?

Blava , ako ju definuje istá známa internetová encyklopédia:

„Blava je umelo upravený vodný tok na západnom Slovensku, v okrese Trnava. Je to

pravostranný prítok Dudváhu s celkovou dĺžkou 47,5 km. V súčasnosti je názov „Blava“

neštandardizovaný, používajú sa názvy „Horná Blava“ (od prameňa po vtok do Horného

Dudváhu) a „Dolná Blava“ (tok odčleňujúci sa z koryta Hornej Blavy a ústiaci do Dolného

Dudváhu).“

www.wikipedia.org

Neviem ako vám, ale mne tento pojem na Bratislavu príliš nesedí. Už len preto, že

bývalý Prešporok nie je súčasťou okresu Trnava, nie je to prítok Dudváhu a názvy Horná

a Dolná Blava sme v súvislosti s Bratislavou asi ani nepočuli.

Ako som už spomenul, jedným z bývalých pomenovaní Bratislavy je aj Prešporok,

ktorý sa používal do začiatku roka 1919. Predtým sa taktiež používali názvy Prešporek,

Břetislava, Požúň alebo nemecký názov Pressburg, ktorý mimochodom platí dodnes.

Zaujímavé sú aj zľudovené názvy ako „Krásavica na Dunaji“, „Partyslava“ či „Mesto mieru“,

ktoré je zároveň aj ocenením svetovej asociácie World Peace Council (WPC).

V žiadnom z týchto názvov sa pojem Blava nečrtá, preto je jedným z mála vysvetlení

práve to skracovanie pôvodného názvu. Aby sa predišlo väčšiemu používaniu tohto

hanlivého výrazu, netreba veľmi rozširovať po Slovensku názor Bratislavčanov na tento

pojem, keďže existuje veľmi veľa neprajníkov, ktorí by radi použili tento názov na

znepríjemnenie konverzácie nejdenému z rodákov, keďže oni tvoria tú pätinu prisťahovalcov

cestujúcich až zďaleka, kde ich nenaučili nenadávať na mesto, v ktorom pracujú.

Joosi

Dňa 21. 1. 2010 som sa stretla s pani profesorkami, ktoré idú na materskú dovolenku,

aby som im položila pár zvedavých otázok. Boli veľmi ochotné odpovedať na všetky moje

otázky a boli radi, že aj o nich sa bude písať v školskom časopise S. R. O. Touto cestou im

chcem poďakovať a popriať, aby si od nás oddýchli, užili si materskú dovolenku, a aby sa nám

vrátili omladené a plné energie☺. A hlavne, aby mali zdravé a krásne bábätko.

OTÁZKY:

1. Koľko rokov učíte na našej škole???

2. Páči sa vám na našej škole???

3. Chystáte sa na materskú dovolenku,

kedy odchádzate?

4. Chcete sa vrátiť???

5. Už viete či to bude chlapec alebo

dievča??? Ak nie, čo by ste chceli???

6. A ako sa bude volať???

7. Bude vám za nami smutno???

8. Za čím najviac???

Pani profesorka Bardiovská

1. Na škole učím 5 rokov, teda presne 4

a trištvrte roka.

2. Áno.

3. V marci.

4. Áno.

5. Nie neviem. Chcem zdravé

dieťatko☺.

6. Nemôžem povedať, som poverčivá.

7. Pochopiteľne.

8. Za mojou triedou VI. OB.

Pani profesorka Čechová

1. Od februára 2004.

2. Áno.

3. Prvý májový

týždeň.

4. Zatiaľ hej.

5. Neviem, ale

chcela by som viac

dievčatko.

6. Ak by to bol chlapec, tak sa bude

volať Lukáš alebo Dávid, ak to bude

dievčatko, tak to bude Klára.

7. Áno.

8. Najviac za študentmi.

Pani profesorka Mihálová

1. Druhý rok.

2. Áno

3. Od 1. marca.

4. Áno.

5. Neviem ešte.

6. Ak by to bol chlapec, tak to bude

Šimon a ak dievča, tak Terezka.

7. Áno, jasné.

8. Za kolegami a atmosférou školy

Tak ahojte☺

Prišiel čas na to, aby som vás všetkých oboznámila s tým, čo to vlastne OLO – projekt

je. Ako ste si mnohí už určite všimli, je to recyklácia odpadu na škole.

V každej triede sú tri smetné koše, jeden na plast, jeden na papier a jeden na ostatné

smeti. Tri až štyrikrát do týždňa chodí do náhodne vybratých tried komisia, tzv. SMETIARI :-D

a boduje správne / nesprávne recyklovanie.

Aby to nebolo len tak, najvzornejšiu triedu čaká ODMENA ☺. Keďže je to OLO -

projekt, ktorý má chrániť prírodu a prostredie okolo nás, aj výhra bude spojená s prírodou.

ALE TO VŠAK BUDE PREKVAPKO☺.

Pôvodne sme chceli urobiť vyhodnotenie 2-krát ( na polroka a na konci), ale nastala

zmena.

Prečo??? Lebo správne sa recyklovalo iba na začiatku roka. Neviem či viete, ale škola

do OLO – projektu investovala dosť veľa financií aj napriek tomu, že ich nemá na rozdávanie.

Preto by som chcela, aby boli využité tak, ako majú.

Recyklovať by ste mali podľa toho, čo je napísané na tých papieroch nad smetiakmi.

Veď na to sú aj tam. To, že niekto nevie, čo kam patrí, je jeho vec. Predsa neznalosť zákona

neospravedlňuje, tak prečo by mala nevedomosť o RECYKLÁCIÍ???

!!!ZAMYSLITE SA NAD SVOJOU PRÁCOU!!!

OLO – projekt je aj pre vás.

No ale aby som sa vrátila k tej odmene, teda výhre. Vyhodnotenie OLO – projektu

bude na konci tohto šk. roka a to z nasledovného dôvodu. Výhra, ako som už spomínala je

spojená s prírodou a pre to musíme počkať, kým sa prebudí zo zimného spánku… preto ten

posun.

Ako a podľa čoho sa bude vyhodnocovať??? To je predsa jasné ako facka. PODĽA

ČOHO??? Predsa podľa dosial nazbieraných bodov. Počas každého týždňa ste mohli dostať 9

– 12 bodov, podľa počtu kontrol. Za každý smetiak jeden bod za jednu návštevu. Trieda

s najvyšším počtom bodov ZVÍŤAZÍ. Teda 3 najlepšie triedy odmeníme... ☺

AKO??? To budéééé prekvapenie☺.

Tak teda papaaaaa ........... A NEZABUDNITE,

KTO NETRIEDI JE TRIEDNY NEPRIATEĽ ☺☺☺☺ POLOMP

Keď som si v kine sadal na svoje miesto, dúfal som že film, ktorý ma čaká, budem

môcť konečne ohodnotiť kladne, pretože doteraz sa tak ani v jednej z mojich recenzií

nestalo. Plný očakávaní som si nasadil 3D okuliare, prežil pár otravných reklám a show sa

mohla začať.

Prvé momenty Avataru sú úchvatné. Efekty sú skutočne výnimočné, postavy ako

Na’Viovia perfektne vymodelované a prostredie nádherné a očarujúce. Náklady na výrobu

tohto filmu (asi 280 miliónov dolárov) sú viac-menej opodstatnené, pretože grafici by si

naozaj zaslúžili plat, prémie, preplatenie

nadčasov, úrazové poistenie, poistku na

auto, zaplatené účty, benzín na celý rok

zadarmo a ako bonus vesmírnu loď. Nie,

samozrejme posledných päť vecí

nedostali, ale aj tak to bol takmer

nadľudský výkon a na planéte Pandore

je všetko dokonalé.

Bohužiaľ, trvalo mi asi desať minút dostať sa z tohto vizuálneho opojenia a začať

sledovať dej filmu. Ten je celkom fajn, dostane vás, je ľahko uveriteľný a celkom dynamický.

To že je neoriginálny, sa dá očakávať, vzhľadom na krajinu pôvodu (nie, Mozambik to nie je).

Takže toto by boli faktory, ktoré by som zhodnotil pozitívne, a teraz hor‘ sa kritizovať.

Áno, čítate správne, túto ikonu, revolúciu v oblasti filmu a mnohými považovaný za

najlepší film na svete idem ja, bezvýznamný septimán (vlastne VII. O-án) skritizovať. Tak

v prvom rade, o revolúciu ide len čiastočne. V oblasti trikov a grafiky je skutočne na mieste

hovoriť o revolúcii alebo aspoň o skvelom výkone, ale o ostatné neprináša do kinematografie

nič, ale naozaj nič nové.

Hlavná postava filmu, Jake Sully (Sam Worthington) podáva herecké výkony vhodné

do priemerného amerického blockbusteru, ale veď kto by sa nad tým pozastavil, keď väčšinu

filmu sa jeho „ksicht“ objavuje len zriedka, keď sa zhovára s webkamerou, ktorej záznamy

majú slúžiť ako videodenník. Na to, že tento herec pred konkurzom rozpredával všetok svoj

majetok a žil v aute, obstojné.

Režisér filmu, nesmrteľný James Cameron (Terminátor, Titanic) píše ako stroj. Stroj,

ktorý ma naprogramované napísať jeden dajme tomu dobrý scenár, potom ho dať

producentovi a natočí sa film. Po niekoľkých rokoch zobrať tento starý scenár, zmeniť

herecké osadenie, prostredie a príbeh tak, aby základ zostal rovnaký. A máme ďalší scenár,

ktorý sa posunie producentovi, a tak sa natočí ďalší film. A takto sa to opakuje a bude

opakovať až kým sa pánu Cameronovi nevybijú baterky.

Tým sa dostávam k hlavnému problému filmu, ktorý ma dokáže aj najviac naštvať,

a tým je gýčovitý, neoriginálny a hrozne zastaraný príbeh. Keby som mal spočítať, koľkokrát

bola vo filme tematika boja dobra proti zlu, potreboval by som aspoň štyristodeväťdesiat dva

rokov, tri mesiace, týždeň a dva a pol dňa. Scén, keď hlavný hrdina stojí oproti armáde, ale

ako zázrakom ho netrafí ani jedna guľka, sú tu už od čias Chucka Norrisa, a toho teda nikto

neprekoná. To, že dobro vyhrá a hlavní aktéri prežijú, sa snáď už ani vyčítať nedá, pretože

šťastný koniec a Amerika ku sebe patria ako atómové zbrane a Severná Kórea. Ale že to

Cameron zakončí tak neskutočne primitívne, ma prinútilo vytvoriť si o tomto filme záver

rovnaký ako pri Transformers, Rýchlo a zbesilo, Veľmi nebezpečné známosti a vôbec pri

všetkých priemerných amerických filmoch, ktoré boli stvorené na zarábanie, zarábanie

a zarábanie.

Tento film dostal deväť Oskarových nominácií, takže ak sa vám páčil, je to úplne

v poriadku a pravdepodobne je chyba niekde vo mne. Asi len už nemôžem vystáť tieto

americké gýče plné klišé, povrchnosti a šťastných koncov. To naozaj chcem tak veľa, keď

túžim vidieť smrť hlavného hrdinu, originálne hlášky a aspoň slušné herecké výkony?

gaara

J. F. Kennedy povedal: ,,Nepýtajte sa, čo môže Amerika urobiť pre vás, ale čo môžete

vy urobiť pre Ameriku” a zastrelili ho.

Jano Slota povedal: ,,A bude sa hrať hymna každý pondelok ráno” a mnohí by ho tiež radi

zastrelili.

Kvôli Slotovi teraz budú hrať každý pondelok ráno hymnu. Istotne to bude veľmi

bolieť a niekoľko ľudí od toho zomrie, ale myslím že hodinám dejepisu s p. prof. P. sa to

nevyrovná, hlavne preto, lebo z hymny nebude 2x týždenne písomka. Dokonca sa to

nevyrovná ani hodinám telesnej výchovy s p. prof. M. a ani ušidrásajúcim veľkým

prestávkam, plným deathmetalových skladieb, ktoré nám púšťa naše milované Fuň Rádio.

Z hymny nebude písomka, nebude nás psychicky deptať a navyše z nej budeme mat

obrovský umelecký a vlastenecký zážitok. Preto sa pýtam, prečo ti hymna vadí? Čo si

Maďar?!

Podľa môjho skromného názoru, ktorý evidentne nikoho nezaujíma, pretože nikto

nedočítal celú vetu, v ktorej hovorím, že budem vyjadrovať svoj názor, ktorý bude podľa

všetkého iný ako ostatné názory, čím dal vlastne dotyčný najavo, že si myslí, že môj názor je

nepravdivý – chybný, alebo aspoň nezaujímavý, na to všetci pindajú len preto, lebo

v novinách to tak píšu a preto to proste musí byť pravda. (Predošlá veta mala 64 slov, čo je

zároveň 2^6 alebo 1/3 priemernej slohovej práce, z čoho vyplýva, že priemerná slohová

práca sa dá napísať 3 vetami.)

A prečo v novinách píšu, že vlastenecký zákon je zlý? SME, Pravda, Súkromné rádiá a

televízie, všetko patrí Angličanom, a prečo by Angličania podporovali vlastenecký zákon, keď

nedostatočne ospevuje kráľovnú? Kto najviac zarobí na tom, keď budú ľudia bojovať proti

vlasteneckému zákonu? ........................

Hnevá ma, ako všetci ohovárajú vlastenecký zákon iba preto, lebo je to cool. Prosím,

nepindajte, neľutujte sa a neplačte na záchodoch. Ak chcete bojovať proti vlasteneckému

zákonu, robte to čo najproduktívnejšie, a ak na to nemáte guráž, tak držte hubu a krok.

Malý Tlstý Skinhead

Áno, je to neaktuálne. Áno, vzhľadom na to, že tam boli z našej školy tri nekompletné

triedy, je trápne písať o tom do časopisu, ktorý je určený celej škole. A áno, píšem to ja,

človek, čo k tomu má čo najmenej povedať. Ale časopis je školský, takže doňho podľa nášho

vrchného vedenia patria aj články o školských akciách. Hlavne že ich nemusia písať oni, že?

No ale späť k veci. Semmering je (pre nevzdelancov) lyžiarske stredisko na juhozápade

Rakúska v Alpách, kam sa chodia bohatí mafiáni ako napríklad Milan Kordiak skrývať pred

svojimi príliš aktívnymi nápadníčkami. Tak sme sa tam 10.12. vybrali aj my.

Po príchode sme boli trošku rozčarovaní, pretože zo sľúbenej zimy a snežnej pokrývky

nakoniec bolo 10°C a hnedá čľapkanica na okraji cesty. Hotel však vyzeraj fajn a bungalovy

tiež, tak sme si povedali, že to nevzdáme a pokúsime sa z toho výletu ešte niečo vyťažiť.

Vyťažili sme toho pomerne dosť, väčšinou sú to však veci nepublikovateľné pre slušný

časopis. Niektoré sú však použiteľné, tak sa vám tu aspoň z časti posnažím opísať, ako to tam

vyzeralo.

Raňajky začínali o 8:15 a keďže náš dozor, pani profesorky Sandtnerová, Petrova

a Mĺkva sú ranné vtáčatá, o ôsmej sme každé ráno povinne stáli pred ich bungalovom. Po

skonzumovaní najdôležitejšieho jedla dňa nás čakala štvorhodinovka Anglického jazyka.

Možno si pomyslíte, že to bola nuda, ale.. máte pravdu. Bola to nuda, ale všetko zlé je na

niečo dobré. Konkrétne tu bolo dobré, že po skončení vyučovania bol obed. Nasledoval

oddych na bungalovoch, počas ktorého bolo našou povinnosťou upratať si bungalovy

(HAHAHAAHAHHA). A šup späť do hotela vyberať z bohatej ponuky činností, ako napríklad

bazén, ping-pong, sedenie na lavičke a čumenie do blba, sauna, fitko. Každý si vybral podľa

seba. A už len navečerať sa a deň sa nám pomaly chýlil ku koncu, o 22:30 bola večierka.

Tento článok ma naozaj nebaví.

Postupom času nám napadol aj sneh, a tak sa k slovu dostali aj boby, lopaty a môj

tanier, ktorý mi rozbil nejaký chalan z neviemakej triedy. Ale veď nevadí. Pobyt sme si užili,

zážitkov máme plný.. hm.. neviem, proste ich máme veľa a posledný deň sa nikomu odísť

nechcelo. Stále som ale nespomenul najväčšie plus celého pobytu, a tým je p.p.

Sandtnerová, ktorá sa v niektorých situáciách zachovala neskutočne a všetkým pomáhala,

ako mohla, aj keď ju to stálo veľa energie. Chcel by som jej týmto povedať jedno veľké

ďakujem v mene mojej triedy a snáď aj tých ostatných.

No týmto by som tento nezvyčajne nudný a trápny článok ukončil, ešte mám ale pár

slov na záver. No... dobre, žiadne nemám. Zbohom.

gaara

Nie je to tak dávno, čo istá športová spoločnosť usporiadala novinársku akciu, pri

príležitosti prezentovania ich nového modelu kopačiek. A ako každé dobré kopačky, museli aj

tieto byť prezentované nejakou hviezdou. Najvhodnejším človekom sa ukázal Martin Škrtel,

slovenský futbalový reprezentant, ktorý je asi najznámejším česko-slovenským futbalistom,

ktorý spomínané kopačky obúva. Avšak táto spoločnosť prišla s jedným zaujímavým

nápadom. A ten nápad bol vskutku geniálny. Usporiadali súťaž ( samozrejme, že sa to celé

organizovalo cez českú stranu, pretože na Slovensku nemáme všetko na takej úrovni, ako v

Česku ). Do tejto súťaže sa mohli zapojiť aj Česi aj Slováci, pričom dvadsiati vyžrebovaní

získali možnosť osobne sa stretnúť s Martinom. Ja, ako veľký fanúšik slovenskej futbalovej

reprezentácie, anglickej Premier League a aj Martina samotného, som sa neváhal prihlásiť, a

niekde v kútiku duše som veril, že ma vylosujú. Tak si asi dokážete všetci predstaviť, aké to

bolo pre mňa, keď som si prečítal mail, v ktorom som sa dozvedel, že som bol vybraný

stretnúť sa s Martinom.

Akcia sa konala 22.1.2010 v Bratislave, na Bottovej ulici. Dohodnutý čas bol 10:30.

Samozrejme, že ako prví sa už okolo desiatej začali zhromažďovať tí šťastní dvadsiati, čo boli

vybraní spomedzi vyše 600 ľudí, čo sa do súťaže zapojili. Potom, ako sme sa o pol jedenástej

zaregistrovali, sadli sme si do vyzdobenej miestnosti, v ktorej bolo pódium s dvoma

stoličkami, veľkou obrazovkou, niekoľko miest na sedenie a produktov tejto značky. Usadili

nás na jednu stranu miestnosti, a čakali sme kým prídu novinári, ktorí mali zaplniť tú druhú

časť.

Potom, ako konečne dorazili aj poslední novinári z Českej republiky, to už bolo

jedenásť hodín, prišiel moderátor Matej Cifra alebo ak chcete Sajfa, a spoločne sme všetci

privítali toľko očakávaného Martina Škrtela. Sajfa sa s ním chvíľu rozprával o jeho futbalovej

kariére, o jeho pôsobení v FC Liverpool, ktorému sa momentálne až tak nedarí, a

samozrejme o nových kopačkách, a ako sa mu v nich hrá. Potom prišiel na scénu niekto

kompetentnejší a bližšie nám predstavil kopačky. Nové technológie, ktoré boli využité pri ich

dizajnovaní, nové videá so svetovými futbalistami, ktorí ich nosia a aj nový tréningový

program, ktorý táto spoločnosť vytvorila pre mladých hráčov, aby mohli aj oni trénovať na

profesionálnej úrovni a učiť sa tréningové metódy špičkových klubov. A keď hovorím

špičkové kluby, myslím tým kluby ako Juventus či FC Barcelona. Potom prišiel konečne čas na

naše otázky. Toto bola tá chvíľa, na ktorú som čakal. Mohol som sa porozprávať s jedným

z mojich idolov. Vrcholom programu bola tombola, v ktorej sa rozdávalo šesť týchto nových

kopačiek , ktoré podpísal osobne Martin Škrtel. Nakoniec Martin rozdal niekoľko ním

podpísaných fotiek, pofotil sa s chalanmi, čo sme tam boli a išiel rozdávať rozhovory

novinárom. Celá akcia trvala okolo dve a pol až tri hodiny, plus asi hodinu, kým ho novinári

vyspovedali. Ešte som si stihol vypýtať jeden podpis na plagát a odfotiť sa s ním, no a potom

už musel ísť na letisko, a späť do Liverpoolu.

Akcia bola perfektná a kopačky naozaj špičkové. Očakával som síce viac času na moje

otázky, ktorých bolo množstvo, no aj tá jedna stála zato. A aký bol Martin? Akoby som to

popísal... Keby som nevedel, že je veľkou hviezdou a hrá v jednom z najlepších klubov sveta,

tak by som ho bral ako seberovného. Jednoducho hviezdne maniére alebo namyslenosť mu

nie sú vlastné.

Švábi

Ivan Niňaj - Puk zastavila až kovová konštrukcia z umelej hmoty

Ivan Niňaj - A teraz nastupuje Kriškov útok s Kriškom na čele

Robert Zaruba (ČT2) - Ručínský to má rád u pravého mantinelu.

Robert Zaruba (ČT2)- Vypadá to tak, že tento zápas skončí skôr neskôr než skôr...

Robert Zaruba (ČT2) - Zetterberg trafil presne, ale nevíme, kde skončil puk

Robert Zaruba (ČT2) - Marek Uram vypadá jak slovenský zbojník

Matej Hajko (keď v zápase narazili na mantinel Šatana) - Zabili nám Jánošíka !!!

Matej Hajko - Bartoš teraz predviedol peknú kľučku a ide dopredu. Ale puk zabudol za sebou.

Matej Hajko - To bola nepríjemná strela pre Lašáka. Bieloruský hráč nesignalizoval, že bude

strieľať.

Matej Hajko - Dosť bolo srandy, treba dať gól.

Matej Hajko - Ruskí hokejisti prefrčali cez modrú čiaru. Teda cez červenú, ktorá je pri

modrej"

Jozef Jarkovský - Naši chlapci hrajú oslabenie dobre. Puk držíme ďaleko od našej brány a

dostávame gól.

Marek Mryglot - "Tesne vedľa, ale netrafil."

Miroslav Štefánik - "Tak tento zákrok smrdel faulom, ale rozhodca tento smrad necítil".

Eduard Hartmann - Košice hrajú zo zabezpečenej obrany a trpezlivo čakajú na vlastnú chybu

Jozef Golonka - Žigo, to je milimetrový človek.

Peter Šťastný - Nejde o to, o čo ide

Ján Lašák (komentár po zápase) - Mal som puk už skoro pod kontrolou a vtedy sa mi postavil

Andelíček100

Známy ako „básnik s gitarou“, bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov českého

protestsongu v rokoch 1968-1993. Piesne si písal sám, v jeho repertoári boli ako krátke

úderné pamfletické piesne, tak aj dlhšie poetické a melancholické skladby.

Otec i starý otec boli kníhtlačiarmi. V 50. rokoch bola ich rodinná tlačiareň

zlikvidovaná komunistami. Karel Kryl chcel byť spočiatku hrnčiarom po pradedovi, neskôr sa

ale celkom oddáva hudbe a poézii. Jeho prvou nahranou piesňou je „Nevidomá dívka“, ktorú

nahral so skupinou The Bluesmen v roku 1968.

Jeho prvá platňa bola vydaná pol roka po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-

Slovenska, pričom titulná skladba „Bratříčku, zavírej vrátka“ vznikla úplne spontánne v noci

22. augusta 1968, ako okamžitá reakcia na vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-

Slovenska.Karel Kryl emigroval z Česko-Slovenska 9. septembra 1969 a usadil sa v nemeckom

Mníchove. Ostatné albumy (okrem LP Monology) mu vyšli v exile.

V roku 1975 sa po poldruharočnom manželstve rozviedol so svojou prvou ženou.

Spolupracoval s redakciou rádia Slobodná Európa, najskôr externe, od roku 1983 ako

zamestnanec.Po novembri 1989 sa na čas vrátil späť do vlasti. Vystupoval proti prehmatom

politikov, Klausovej ekonomickej reforme a rozdeleniu Česko-Slovenska, ktoré sa ho hlboko

dotklo. Karel Kryl zomrel 3. marca 1994 v mníchovskej nemocnici na infarkt.

Karel Kryl je držiteľom striebornej pamätnej medaile Karlovej univerzity za prínos pre

duchovný rozvoj a morálnu podporu národa in memoriam (1994). Bol ocenený Cenou

Františka Kriegla (1995) a cenou českej Grammy (Sieň slávy - 1995) a 28. októbra 1995 mu

prezident Václav Havel udelil in memorian medailu Za zásluhy II. stupňa.

www.wikipedia.org ustrica

Lásko

Pár zbytků pro krysy na misce od guláše,

milostný dopisy s partií mariáše,

před cestou dalekou zpocený boty zujem,

a potom pod dekou sníme, když ***.

®: Lásko, zavři se do pokoje,

lásko, válka je holka moje,

s ní se miluji, když noci si krátím,

lásko, slunce máš na vějíři,

lásko, dvě třešně na talíři,

ty ti daruji, až jednou se vrátím.

Dvacet let necelých, odznáček na baretu,

s úsměvem dospělých vytáhnem cigaretu,

v opasku u boku nabitou parabelu,

zpíváme do kroku pár metrů od bordelu.

R:

Pár zbytků pro krysy a taška na patrony,

latrína s nápisy, jež nejsou pro matróny,

není čas na spaní, smrtka nám drtí palce,

nežli se zchlastaní svalíme na kavalce.

Píseň neznámeho vojína

Rec: Zpráva z tisku: "Obě delegace položily

pak věnce na hrob

Neznámého vojína." A co na to Neznámý

vojín?

1. V čele klaka, pak ctnostné rodiny a

náruč chryzantém,

černá saka a žena hrdiny pod paží s

amantem, kytky v dlaních a pásky

smuteční civí tu před branou,

ulpěl na nich pach síně taneční s bolestí

sehranou.

Co tady čumíte? Vlezte mi někam!

Copak si myslíte, že na to čekám?

Co tady civíte? Táhněte domů!

Pomníky stavíte, prosím vás, komu?

2. Jednou za čas se páni ustrnou a přijdou

poklečet,

je to trapas, když s pózou mistrnou

zkoušejí zabrečet,

pak se zvednou a hraje muzika písničku

mizernou,

ještě jednou se trapně polyká nad hrobem

s lucernou.

Co tady čumíte? Zkoušíte vzdechnout,

copak si myslíte, že jsem chtěl zdechnout?

Z lampasů je nám zle, proč nám sem leze?

Kašlu vám na fangle! Já jsem chtěl kněze!

3. Nejlíp je mi, když kočky na hrobě v noci

se mrouskají,

ježto s těmi, co střílej' po sobě vůbec nic

nemají,

mňoukaj' tence a nikdy neprosí, neslouží

hrdinům,

žádné věnce pak na hrob nenosí

Neznámým vojínům.

Kolik vám platějí za tenhle nápad?

Táhněte raději s děvkama chrápat!

Co mi to říkáte? Že šel bych zas? Rád?

Odpověď čekáte? Nasrat, jo, nasrat!

Morituri te salutant

Cesta je prach a šterk a u-du-sa-ná hlí-na

a šedé šmouhy kreslí do vlasů

a z hvězdných drah má šperk co kamením

se spí-ná a pírka touhy z křídel pegasů.

A z hvězdných drah má šperk co kamením

se spí-ná a pírka touhy z křídel pegasů.

Cesta je bič, je zlá jak po-u-lič-ní dá-ma,

má v ruce štítky v pase stani-ol, a z očí

chtíč jí plá

když háže do nezná-ma, dvě křehké snítky

rudých gladiol. A z očí chtíč jí plá

když háže do nezná-ma, dvě křehké snítky

rudých gladiol.

®:Seržante písek je bílý jak paže Daniely

Počkejte chvíli mé oči uviděli tu strašně

dávnou vteřinu zapomnění

Seržante mávnou a budem zasvěceni.

Morituri te salutant!

Morituri te salutant!

Tou cestou dál jsem šel, kde na zemi se

zmítá

a písek víří křídla holubí. A marš mi hrál

zvuk děl

co uklidnění skrývá, a zvedá chmýří které

zahubí.

A marš mi hrál zvuk děl co uklidnění

skrývá,

a zvedá chmýří které zahubí.

Cesta je tér a prach a udusaná hlína

mosazná včelka od vlkodlaka

Rezavý kvér, můj brach a sto let stará

špína

a děsně velká bíla oblaka.

Rezavý kvér, můj brach

a sto let stará špína

a děsně velká bíla oblaka.

®:Seržante písek je bílý jak paže Daniely

Počkejte chvíli mé oči uviděli tu strašně

dávnou vteřinu zapomnění

Seržante mávnou a budem zasvěceni.

Morituri te salutant!

www.supermusic.sk

Vozový park:

Na konci januára sa po Bratislave prehnali rozlúčkovou jazdou posledné električky

typu Tatra K2. Tieto električky jazdili v Bratislave neuveriteľných 41, čo odkazuje, že

firma ČKD si svoju prácu robila dosť dobre. Na fotografii môžete vidieť historické

vozidlo tohto typu a jej modernizáciu na typ Tatra K2S, ktorý je v Bratislave pomerne

dosť rozšírený.

Sezónne informácie:

V súvislosti s bohatou snehovou nádielkou sa dopravný podnik rozhodol pri

nezjadnosti ciest neobsluhovať niektoré zastávky. Konkrétne ide o zástavky

Stromová, Klenová, Švantnerova, Pri podchode, Zámocká, Radvanská, Horský park,

Tupého, Čremchová a Agátová v smeroch väčšinou do kopca alebo z kopca.

Dlhodobé zmeny:

Po roku by sa mal opäť otvoriť tunel pod bratislavským hradom pre električky, no

premávať v ňom začnú až od začiatku leta. Preto nezabudnite, že po opätovnom

otvorení tunela budú znova spustené linky 11 a 14 a linka 16 z Ružinova, do Rače, cez

centrum pravdepodobne už premávať nebude.

Keci odveci:

Revízori ako aj vedenie dopravného podniku je pobúrené Facebookovskou

fanstránkou s názvom „Galéria revízorov“, v ktorej fanúšikovia zverejňujú fotografie

bratislavských revízorov, aby sa im ľudia mohli lepšie vyhnúť, niektorí revízori

dokonca plánujú urobiť právne kroky pre ochranu svojho súkromia.

Joosi

Baran: Čo tak občas premýšľať aj o škole?

Občas sa vráť do reality, neexistujú len

víkendy a kamoši.

Býk: Never všetkému, čo počuješ. Mohlo

by sa stať, že sa budeš cítiť ranený/á a

nechtiac ublížiš aj svojmu okoliu.

Blíženci: Môžeš ísť ďalej, zvládneš to!

Nezastavuj sa kvôli drobným pádom, cieľ

je bližšie ako sa zdá.

Rak: Zbav sa svojich zlozvykov raz a

navždy! Povoľujem Ti len mierne

prehnanú lásku k čokoláde ☺.

Lev: Tvoja lenivosť sa začína naplno

prejavovať. A ver mi, že z toho bude veľký

problém...

Panna: V poslednej dobe Ti lezú na nervy

okolití ľudia. Nenechaj sa vytočiť a

jednoducho ich ignoruj.

Váhy: Príliš sa zahrávaš s citmi. Dávaj

pozor, aby si sa nepopálil/a, lebo bude to

bolieť a ťažko sa to hojí.

Škorpión: Aj nudné veci môžu priniesť

nečakane veľký úžitok. Takže učiť sa, učiť

sa, učiť sa :D.

Strelec: Nie je vždy rozumné len myslieť,

občas treba aj cítiť. Ale aj tu platí pravidlo,

všetko s mierou.

Kozorožec: Konečne začína svietiť

slniečko, čo takto urobiť si menšiu

prechádzku? Čerstvý vzduch Ti prospeje.

Vodnár: Začína sa to veľmi nádejne. Len sa

naďalej usmievaj a všetko pôjde ako po

masle.

Ryby: Poteš niekoho koho si zanedbával/a

malým darčekom a uvidíš tu zmenu! City

sa síce nedajú kúpiť, ale aspoň napraviť.

Aries: Piensas en tu carrera en el colegio?

Es bueno ver la realidad, no existen solo

los fines de semana y amigos.

Tauro: No crees todo lo que escuchas. Te

podrías sentir herido/a y sin querer

daňarás a tu alrededor.

Geminis: Puedes continuar, lo lograrás!

No te pares por pequeňos fallos, tu meta

está más cerca de lo que parece.

Cancer: Liberate de tus malas costumbres

ya por una vez! Te permito solo un amor

poco exagerado en cuanto al chocolate ☺.

Leo: Que eres vago se demuestra con toda

fuerza. Y creeme si te digo que va a causar

grandes problemas...

Virgo: En últimos días estás harto/a de

alguna gente. No te pongas furioso/a,

simplemente ignoralos!

Libra: Te juegas mucho con los

sentimientos. Ten cuidado, para que no te

hieras, porque duele y no se cura bien.

Escorpio: También las cosas más aburridas

pueden ser útiles. Así que a estudiar,

estudiar y estudiar :D.

Sagitario: Lo racional no es siempre lo

bueno, también hay que sentir. Pero no

hay que extremar nada.

Capricornio: Por fin empieza a hacer sol.

Pues porque no te paseas fuera? El aire

fresco te hará bien.

Acuario: Todo empieza con mucha

esperanza. No dejes de sonreír y todo

saldrá bien.

Piscis: Pon alegre a la persona que has

abandonado y verás ese cambio. Los

sentimientos no se pueden comprar, pero

se pueden por lo menos mejor un poco.

Bronzy

1. Žije to pod zemou, žere to kamene a je to zelené. Čo je to?

Odpoveď znie: Kameňožrúd zelený.

2. Predstav si, že si napríklad v Amerike a spravíš dieru do Číny. Keď do nej hodíš kameň, čo

myslíš, že sa stane? Hodíš do nej kameň a preletí do Číny, alebo ho hodíš a ostane v

zemskom jadre kvôli zemskej príťažlivosti?

Odpoveď znie: Preletí meter pod zemou a tam ho zožere kameňožrúd zelený.

Logické uvažovanie:

1. Ako strčíš žirafu do chladničky?

Odpoveď znie: Otvoríš chladničku, strčíš do nej žirafu a zatvoríš ju.

2. Ako strčíš slona do chladničky? Ak si myslíš, že otvoríš chladničku, strčíš do nej slona a

zatvoríš ju, tak je tvoja odpoveď zlá.

Správna odpoveď je: Otvoríš chladničku, vyberieš z nej žirafu, strčíš do nej slona a zatvoríš

ju. Spomínaš?

3. Keď kráľ lev pozve na schôdzku celú džungľu, čiže aj žirafu, pumu, tigra, opicu, atď. Čo

myslíš, aké zviera / tá tam nepríde / ú?

Odpoveď znie: No predsa slon, ktorý je ešte stále v chladničke. Spomínaš?

4. Predstav si, že musíš preplávať rieku plnú krokodílov, ktorý keď niekto vstúpi do vody, tak

ho ihneď roztrhajú a nemáš žiadnu lodičku, ani kus dreva, s čím by si tú rieku preplával / Ako

tú rieku preplávaš?

Odpoveď znie: No jednoducho. Vlezieš do vody a preplávaš ju, lebo všetky zvieratá z

džungle (aj krokodíly) sú na tej schôdzke. Spomínaš?

Vtipy:

1. Ako zamestnáš blondínku na celý deň?

(Možnosti): 1. Zoberieš ju do guľatej miestnosti a povieš jej, nech si sadne do rohu.

2. Dáš jej papier a na obe strany napíšeš "OTOČ TO".

3. Postavíš ju pred zrkadlo a povieš jej, nech si zahrá kameň, nožnice,

papier, až pokým nevyhrá.

2. Príde Jožko sa pochváliť otcovi: -Ahoj tato! Zabil som päť múch. Dve samičky a troch

samčekov.

-Ako vieš, že si zabil dve samičky a troch samčekov?

-No jednoducho! Tri sedeli na pive a dve pred zrkadlom.

3. Číňan, Čech a Slovák sa stavili, kto vydrží najdlhšie v termitisku. Ide Číňan a vydrží tam

hodinu. Ide tam Čech a vydrží tam dve hodiny. Ide tam Slovák a vydrží tam hodinu, dve, tri

štyri,........až na ôsmu hodinu z toho mraveniska vylezie. Číňan a Čech sa ho pýtajú, ako

mohol tak dlho vydržať v tom termitisku. A Slovák im povie: -No jednoducho! Jedného som

prišľapil a ostatný mu šli na pohreb.

4. Aby človek mohol dobre sa lyžovať, musí vedieť tri pravidlá. Obuť si lyže, spustiť sa dole

svahom a naučiť sa chodiť s barlami.

5. Príde Jožko domov a sťažuje sa mame: -Mami, mami! Jeden chlapec mi hodil chleba do

rieky. -A s úmyslom?

-Nie, so syrom.

6. Pani učiteľka vyvolá Jožka pred tabuľu: -Jožko, poď sem, pred tabuľu a vyskloňuj mi slovo

bageta. Jožko príde pred tabuľu a vraví:

-Kto? Čo?= Bageta.

-S Kým? S čím?= So šunkou.

-Komu? Čomu?= Mne.

7. Študent bol na skúške z elektrotechniky. Všetko zodpovedal správne. Profesor mu dal

poslednú otázku:

"Koľko žiaroviek je v miestnosti?"

Študent spočítal žiarovky a povedal: "Šesť."

Profesor otvoril zásuvku na svojom pracovnom stole, vytiahol odtiaľ jednu žiarovku a vraví:

"Sedem! Tu mám jednu. Bohužiaľ, ste skúšku nespravili."

O týždeň bol študent na opravnom termíne. Opäť všetko vedel a profesor mu opäť dal

poslednú otázku:

"Koľko žiaroviek je v miestnosti?"

Študent spočítal žiarovky a povedal: "Sedem."

Profesor otvoril zásuvku na svojom pracovnom stole a vraví: "Bohužiaľ, ale teraz tu nemám

ani jednu žiarovku."

Študent siahne do saka a vyberie svoju a vraví: "Ale ja mám!"

Kristína Pisoňová II.OA.

Formuje a utvára nás to, čo milujeme. Hodnotovo významová veta s jednoduchým

obsahom, láska je všade. Má milión podôb, prevedení, môže byť dobrá aj zlá. Prináša radosť,

neopísateľné šťastie a na druhej strane neskutočnú bolesť a smútok. Je to základ všetkého

živého aj neživého na tejto Zemi, v tomto vesmíre. Je totiž dokonalá. Tvorí jednoduché no na

druhej strane tie najzložitejšie rovnice, aké kedy človek mohol vynájsť, pocítiť, nespoznať. Je

to rovnováha sama o sebe. Nikdy nepreskúmateľná, neprebádaná, nepochopená. Keď si už

myslíme, že jej rozumieme, že si s ňou tykáme, uštedrí nám jasný a asi ten najtvrdší úder.

Zmätie nás z cesty poznania, všemohúcnosti a šťastia a hodí nás do osídiel beznádeje,

strachu, samoty, do pocitu ničoty. To vie len ona. To jediné slovo. Tých nespočítateľne veľa

pocitov a podôb. Ten krásny pocit.

Čo to vlastne láska je? Je to chémia? Z časti áno. Je to omyl mozgu? Určite aj to. Je to

vysnívaný sen každého? To je nadmieru jasné. Či si to priznáme alebo nie, každý z nás hľadá

v živote iba ju. Harmóniu života, priateľstvo, šťastie, usmievajúce sa oči, nežné dotyky, slovko

ďakujem. To všetko ona je. Nedá sa vyjadriť slovami, a predsa ju dokážem veľmi rýchlo

a pomerne ľahko opísať, definovať. Viem totiž, čo znamená pre mňa. Ja hľadám lásku všade.

Či v ranných cereáliach s mliekom, či pri prechádzke lesom, či pri písomke z matematiky. No,

tým posledným si nie som až taká istá☺. Proste všade. Tvorí základ môjho bytia. Je všade

okolo, taká jednoduchá, ale predsa nepolapiteľná. A tak veľa ľudí si ju nevšíma. Nevidí ju v tej

farbe listov, v tom odraze slnka v okne, v tom pohladení ruky, v tom milom slove. Väčšina

ľudí je slepá, neváži si ju tak, akoby mali. Držia si od nej odstup a sním aj od všetkých, ktorí by

ňou mohli nebodaj oplývať. Čo je na druhej strane dobre, lebo nehľadajú v každom dobro,

neuveria každému všetky milé slová a nenaletia zlým ľuďom. Nepopália sa, neublížia si. Ale aj

nikdy nepocítia tú harmóniu v duši. Ten krásny pocit, že dokážem aj vzlietnuť, keby som

naozaj chcela. Kto láske nedovolí priblížiť sa, nikdy nepocíti šťastie. Ona je totiž všade.

Môže to byť láska k športu, ku špagetám, ku modrej oblohe, k deťom, k priateľom, ku

západu slnka, k tomu budíku, čo sa mi vždy po mesiaci posunie o desať minút dopredu, či

k milovanej osobe. Kto nežije bez toho, čomu by bezhranične dôveroval a tým to miloval,

neprežije ani jednu plnohodnotnú chvíľu. Láska nám dáva zmysel, smer života. Vďaka nej

sme. Veď keby spermie neľúbili plávať, nikdy by sme neboli tou víťaznou, tou prvou v cieli.

Vďak

a

tomu

to

všetk

ému

sme

akí

sme.

Tvorí

me si

hodn

oty, priority, vypĺňame voľné chvíle. Len ma mrzí, že veľa ľudí si tie chvíle nevie vychutnať.

Nehovorím vychutnať ako ja, to je už mierny fanatizmus... Ale občas sa pozastaviť

a uvedomiť si, že keby nebolo toho gombíku na tých gatiach, čo stále odpadáva, tie gate by

sme tak nemilovali. Že keby nebolo tej popísanej steny na chodbe, necítila by som sa tu ako

doma. Nemusíte ju vedieť popísať, len si uvedomte, že je všade okolo nás. Pusťte ju k sebe

a dovoľte jej, aby bola súčasťou vašej osobnosti. Milujte každý detail, aj on vás robí takým,

aký ste. Láska je milovať chyby, vedieť načúvať, prekvapiť, usmiať sa, nakričať, báť sa, vedieť

oceniť kvality. Uvedomujme si ju a vzdávajme jej hold. Je všade, a predsa sa ešte nezunovala.

Je všetkým, a predsa jej nikdy nie je dosť. Tak sa o ňu dobrovoľne neukracujme, ale užívajme

si ju plnými dúškami. Idem si vychutnať západ slnka. Je jedným z vecí, bez ktorých by som to

nebola ja ☻

ustrica

Starý vinár a sudy

Starý vinár zomrel. Ostalo po ňom 21 sudov na víno. Z nich bolo sedem plných, sedem

poloprázdnych a sedem úplne prázdnych. V závete, ktorý zanechal, sa píše, že každý z jeho

troch synov musí dostať presne rovnaký počet plných, poloprázdnych aj prázdnych sudov.

Tvojou úlohou je pomôcť spravodlivo rozdeliť sudy medzi troch synov.

Tenisový turnaj

Tenisový turnaj sa hral vylučovacím spôsobom. T.j. akonáhle hráč prehral zápas, v turnaji

skončil a viac nepokračoval.

A) Koľko hráčov sa zúčastnilo turnaja, ak bolo odohraných celkovo 127 zápasov?

B) Koľko zápasov sa odohralo v turnaji, ktorého sa zúčastnilo 29 hráčov?

Kravy, prasatá a kurence

Farmár poslal svojho syna na trh kúpiť nejaké kravy, prasatá a kurence - spolu mal za úlohu

doniesť 100 zvierat. Na tento účel mu dal 100 Euro.

Jedna krava stála 10 Euro, prasa 5 Euro a kura 50 centov.

Syn musel kúpiť z každého zvieraťa aspoň jeden kus, pričom mal na tento účel minúť všetky

peniaze.

Koľko kráv, prasiat a kureniec doniesol spať?

Červená ruža

Akú farbu uvidíte, keď sa na červenú ružu pozriete cez zelené sklo?

Ak lietate balónom, POZOR NA ŽENY!

Princ Hikmat bol zúfalý - nevedel, ktorú zo svojich dvoch "priateliek" si má vziať za ženu. Aby

nemusel túto dilemu riešiť, vydal sa radšej na dobrodružný let balónom ponad púšť. Jeho

priateľky sa však o sebe dozvedeli a dosť ich to naštvalo. Bez toho, aby vopred vedeli o

svojich činoch, rozhodli sa sabotovať jeho cestu:

- Ranya mu nasypala do suda s vodou prudký jed, po vypití ktorého Hikmat hneď zomrie.

- Meriem mu ten istý sud s vodou prepichla, takže milý Hikmat sa vydal na prelet ponad púšť

úplne bez vody.

Po týždni ho našli mŕtveho. Zomrel na dehydratáciu. Ženské však nedokázali držať jazyk za

zubami, a tak sa ich podlé konanie prevalilo. Obe zadržala polícia a poslala ich pred súd.

AVŠAK:

Ranya tvrdila, že je nevinná, pretože princ Hikmat jed nevypil - veď zomrel na dehydratáciu.

Meriem tiež tvrdila, že je nevinná. Ak by princ vypil čo i len dúšok z otrávenej vody, naisto by

umrel. Ona mu vlastne mohla zachrániť život.

Nemohli byť súdené spolu ako za jeden skutok, pretože obe konali nezávisle nevediac o

činoch tej druhej.

Kto je zodpovedný za princovu smrť? Koho môžu odsúdiť a za čo vlastne?

Číselná postupnosť

Aké ďalšie číslo nasleduje v tejto postupnosti?

1

11

21

1211

111221

312211

13112221

???

Starý vinár a sudy

4 poloprázdne sudy s vínom je potrebné preliať do dvoch prázdnych. Dostaneme tak:

- 9 plných sudov

- 3 poloprázdne sudy

- 9 prázdnych sudov

Každý syn teda dostane: 3 plné sudy vína, 1 poloprázdny sud a ešte si odnesie 3 prázdne

sudy ako suvenír.

Tenisový turnaj

A) Koľko hráčov sa zúčastnilo turnaja, ak bolo odohraných celkovo 127 zápasov?

B) B) Koľko zápasov sa odohralo v turnaji, ktorého sa zúčastnilo 29 hráčov?

Skúsme nájsť najprv odpoveď na otázku B. Platí pravidlo, že z každého odohraného

zápasu postupuje vždy jeden hráč do ďalšieho kola.

1. kolo zápasov: 29 hráčov = 14 zápasov + 1 nehrajúci hráč

2. kolo zápasov: 15 hráčov = 7 zápasov + 1 nehrajúci hráč

3. kolo zápasov: 8 hráčov = 4 zápasy

4. kolo zápasov: 4 hráči = 2 zápasy

5. kolo zápasov: 2 hráči = 1 zápas

Počet zápasov pri 29 hráčov je: 14 + 7 + 4 + 2 + 1 = 28

C)

A teraz riešenie otázky A:

127 zápasov = 1 + 2 + 4 + 8 + 16 + 32 + 64 zápasov podľa jednotlivých herných kôl.

Keďže vieme, že v prvom kole sa odohralo 64 zápasov, na začiatku turnaja bol počet

hráčov 128.

Kravy, prasatá a kurence

Farmárov syn kúpil:

1 kravu, spolu za 10 Euro

9 prasiat, spolu za 45 Euro

90 kureniec, spolu za 45 Euro

Červená ruža

Mali by ste vidieť čiernu farbu

Ak lietate balónom, POZOR NA ŽENY!

Riešenie hlavolamu:

Priznajme, že súdne riešenie tejto "udalosti" by bolo vo veľkej miere závislé na krajine, v

ktorej sa skutok odohral. Ako sa hovorí, iný kraj - iný mrav. Niekde by boli obe

nešťastnice bez diskusií odsúdené, inde by s pomocou šikovných právnikov neodsúdili ani

jednu z nich.

Každopádne, v hlavolamoch nie je naším cieľom hodnotiť súdny systém tej-ktorej krajiny.

Pozrime sa preto na vec čisto logicky:

Meriem by mali súdiť za vraždu, pretože priamo spôsobila smrť princa. Ranyu za pokus o

vraždu, pretože nasypaný jed slúži na otrávenie, čiže sa princa jednoznačne pokúsila

zabiť. Asi tak. Bodka.

Číselná postupnosť

1

11

21

1211

111221

312211

13112221

1113213211

V postupnosti nasleduje číslo

1113213211. Od druhého riadku totiž

každý riadok popisuje riadok

predchádzajúci:

11 = jedna jednotka

21 = dve jednotky

1211 = jedna dvojka, jedna jednotka

111221 = jedna jednotka, jedna

dvojka, dve jednotky

312211 = tri jednotky, dve dvojky,

jedna jednotka

13112221 = jedna trojka, jedna

jednotka, dve dvojky, dve jednotky

1113213211 = jedna jednotka, jedna

trojka, dve jednotky, tri dvojky, jedna

jednotka

ustrica

OJO!OJO! OJO!OJO! OJO!OJO! OJO!OJO! OJO!OJO! OJO!OJO! OJO!OJO!

CONCURSO LITERARIO GLORIA FUERTES

Pueden participar todos los alumnos del instituto y se clasifican en dos categorías diferentes:

bilingüe y no bilingüe.

La entrega de textos es hasta el 9 de abril de 2010.

Se participa con un pseudónimo/nick.

La ficha de inscripción se puede recoger en el Departamento de Español (Kabinet 2)

Poesía:

- Tema libre

- Estructura libre

- 1 poema por participante

- Máximo 1 folio A4

Relato corto:

- Tema libre

- Máximo 1 folio A4

- 1 relato por participante

1er. CERTAMEN DE DIBUJO "Quino".

Tema: Un fenómeno físico o químico en nuestro entorno.

Formato: Tamaño A3.

Título: relacionado con el tema (no más de 8 palabras).

Técnica: Libre.

Lugar de presentación: despacho 17 (departamento de ciencias en español).

Fecha límite de entrega: Lunes 19 de Abril

Importante: Los datos personales: nombre y apellido, curso y título del dibujo; se entregan

en un papel separado.