Február 2013 Číslo 2 Ročník XI RECENZOVANÉ

Z OBSAHU Úvodné slovo /2/ Ekonomický komentár /3/ Zahraničie /4/ Osobnosti /7/ Názory /8/

VEDECKO-ODBORNÝ MESAČNÍK O EKONOMIKE A POLITIKE

Svetové ekonomické fórum 2013

Už tradične sa každý rok v januári koná vo švajčiarskom Davose Svetové ekonomické fórum. Aj tento rok v dňoch 23. – 27. 1. 2013 sa konal päťdňový maratón rokovaní svetových lídrov a odborníkov na ekonomiku. Do švajčiarskeho zimného strediska prišlo približne 2500 významných

predstaviteľov svetovej politiky a ekonomiky. Medzi najvýznamnejších patril ruský premiér Dmitrij Medvedev. Na podujatí tento rok chýbali nielen celebrity ako Angelina Jolie, Sharon Stone či Bono, ale aj najmocnejší muž sveta - americký prezident Barack Obama. Pritom mnohí politici a podnikatelia obviňujú USA, že stáli pri zrode finančnej krízy, ktorá neskôr prerástla do svetovej hospodárskej krízy. Okrem slova kríza sa na podujatí často spomínalo ešte jedno slovo: protekcionizmus. Mnohé krajiny totiž závisia od exportu a prípadné zavedenie nových obmedzení, o akých uvažujú napríklad USA, by mohlo vyvolať svetovú obchodnú vojnu, čo by celú situáciu ešte viac skomplikovalo. V Davose sa veľmi často skloňovalo aj slovo zmena. Súčasná kríza totiž ponúka aj jedinečnú príležitosť na zmenu a prebudovanie hospodárstva a nefungujúcich finančných a regulačných systémov. Ako na súčasnú situáciu reagovali svetoví politici?. Zatiaľ, čo nemecká kancelárka Angela Merkelová trvala na úsporných opatreniach, čoraz častejšie sa ozývali hlasy na podporu ekonomického rastu. Holandský premiér Mark Rutte kritizoval fakt, že eurozóna sa zameriava len na hasenie kríz a nie na naštartovanie ekonomického rastu. Vyzdvihol krajiny ako Dánsko, Švédsko či Veľkú Britániu, ktoré takto postupujú. Britský premiér David Cameron sa vo svojom prejave obrátil predovšetkým na zástupcov veľkých nadnárodných korporácií. Varoval ich, že pokiaľ chcú podnikať vo Veľkej Británii musia tam platiť aj dane. Podľa neho by sa mala skupina G8 zamerať na zabránenie veľkým firmám neplatiť dane. Obáva sa že Európe hrozí porážka vo svetovej konkurencii. Zároveň však varoval európskych lídrov, že akékoľvek pokusy vtlačiť štáty do ešte hlbšej politickej integrácie je chybou, ktorej sa jeho krajina nebude zúčastňovať. Počas svojho prejavu v stredu 23.1.2013 sľúbil vyhlásiť referendum o zotrvaní krajiny v Európskej únii po britských parlamentných voľbách v roku 2015. Jeho slová otriasli Európskou úniou a sľub referenda o zotrvaní Veľkej Británie v dvadsať sedmičke, bol hlavnou témou európskych politikov. Hlasovať by sa malo

v roku 2017 po Cameronovom prípadnom znovuzvolení za britského premiéra. Islandský prezident Olafur Ragnar Grimsson hovoril o skúsenostiach a reformách ktoré urobili v krajine pred štyrmi rokmi a teraz sa dostavujú výsledky. Skrachoval finančný systém. Štát nechal skrachovať banky. Zaviedla sa kontrola meny. Štát poskytol pomoc chudobným, aby netrpeli úspornými opatreniami ako je to bežné v Európe. Výsledkom je ozdravovanie ekonomiky, ktoré je odlišné od ostatných európskych štátov ktoré prekonávajú finančnú krízu. Čo politik to názor na riešenie. Žiaľ slovenské skúsenosti ani slovenskí politici tu neboli. Je to už akási tradícia, že slovenskí politici akéhokoľvek politického zafarbenia toto vrcholové ekonomické podujatie nepovažujú za hodné toho, aby tam prezentovali svoje skúsenosti Počas rokovania bolo konštatované, že zvyšujúce sa rozdiely medzi bohatými a chudobnými a rastúci rozpočtový deficit v mnohých krajinách patria k najväčším rizikám pre svetovú ekonomiku v najbližšom desaťročí. Medzi päť najväčších rizík, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť vývoj svetovej ekonomiky v nasledujúcich rokoch, patria okrem dvoch spomínaných faktorov ešte klimatické zmeny, zhoršujúci sa prístup k pitnej vode a starnúca populácia. Rokovanie ukázalo v plnej nahote stav svetovej ekonomiky. Skončilo bez toho, aby prinieslo konkrétny plán na zastavenie alebo aspoň spomalenie krízy svetového hospodárstva. Atmosféra na záver prestížneho päťdňového podujatia vo švajčiarskom Davose bola rovnako pochmúrna ako na jeho začiatku. Svetoví politici, podnikatelia a experti sa zhodli na jednom, hĺbka krízy stále nie je známa a riešenia sú nedefinovateľné, ale je potrebné urýchlene niečo podniknúť. Účastníci rokovaní sa preto aspoň zaviazali, že v najbližších týždňoch odštartujú iniciatívu na prebudovanie globálneho finančného systému. Uviedol to na záver stretnutia zakladateľ fóra Klaus Schwab. "Iniciatíva má podporu takmer všetkých politických lídrov, ktorí sa stretnutia zúčastnili," poznamenal. Pripomenul, že ani summit skupiny G20, ktorý sa uskutoční 2. apríla v Londýne, samotný krízu nevyrieši. "Kľúčom k riešeniu je globálna spolupráca," skonštatoval Klaus Schwab, zakladateľ Svetového ekonomického fóra a dodal, že kríza si vyžaduje reformu bankového systému, finančnej regulácie a riadenia podnikov.

Ing..František Vojtech, PhD. Fakulta sociálnych vied UCM v Trnave

Úvodne slovo

2 ....Úvodne slovo

Ekonomický komentár

2/13

Hospodársky rast a viacročný rozpočet Európskej únie z aspektu Slovenska.

Krajiny Európskej únie (EÚ) sa 8. februára 2013 dohodli na rozpočte únie na roky 2014 až 2020. Je striedmejší, než navrhovala Európska komisia(EK). Celkové výdavky EÚ na sedemročné obdobie sú 960 miliárd eur, čo je o niekoľko desiatok miliárd eur menej, než predpokladal pôvodný návrh EK.

Slovensko do spoločného rozpočtu únie v nasledujúcom sedemročnom období odvedie zhruba 7 mld. eur, naše príjmy však presiahnu 20 mld. eur. Na odstraňovanie regionálnych rozdielov, sme v cenách z roku 2011 získali zhruba 13,1 mld. eur. V predchádzajúcom období to bolo 11,7 mld. eur. Hoci sme od Bruselu získali na ďalšie roky viac finančných prostriedkov, ako v poslednom sedemročnom období, Slovensko má dlhodobo problémy s ich čerpaním. Doteraz sme z nich minuli len zhruba 38 %. Premiér si veľa sľubuje od presunu kompetencií pod úrad vlády a od zmeny legislatívy. „Chceme pristúpiť k novelizácii zákona o verejnom obstarávaní v skrátenom konaní. Dnes je to verejné obstarávanie, ktoré spôsobuje ťažkosti pri čerpaní fondov ako takých,“ uzavrel Fico. „Rozpočet EÚ na roky 2014 – 2020 vnímam ako dôležitý investičný nástroj, ktorý môže výrazne pomôcť pri riešení zložitej ekonomickej situácie na Slovensku. V čase konsolidácie národných rozpočtov je to jeden z mála nástrojov, ktoré majú členské štáty k dispozícii na stimulovanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti,“ zdôraznil premiér. Zároveň zopakoval argument, že podľa EK až 76 % verejných investícií na Slovensku pochádza z fondov EÚ. Nepochybne možno povedať, že pridelené prostriedky na nové programovacie obdobie sú úspechom, aj vyjadrujú snahu vlády o ich získanie. Na základe výsledkov a „starostlivosti“ vlád SR o doterajšie čerpanie treba však povedať, že základom úspechu je skôr veľa šťastia. Pomohla nám v tom aj samotná EÚ svojou povahou, ktorá je pri zvládaní dnešných problémov právom považovaná za málo systémovú, byrokratickú až ťažkopádnu. V princípe totiž platí, že ak sa prideľujú prostriedky na nasledujúce obdobie vychádza sa z potrieb a ich efektívneho využívania. Ak dosahujeme v poslednom roku súčasného programovacieho obdobia 2007-2013 čerpanie spomínaných 37%, to evokuje, že peniaze nepotrebujeme a navyšovanie na ďalšie obdobie nie je potrebne. Taktiež treba konštatovať, že dosiaľ nebol vo Vláde SR schválený analytický materiál o efektívnom využívaní eurofondov, teda ako boli investované. Dosahované výsledky však naznačujú, že sa európske peniaze na Slovensku nevyužívajú a to dlhodobo efektívne. Lisabonská stratégia aj jej nasledovníčka Európa 2020 dáva na popredné miesto vedomostnú ekonomiku. Teda

v zásade investovanie do vzdelávania, vedy a výskumu. Dosahované výsledky v čerpaní eurofondov v tejto oblasti sú však podpriemerné. K výraznému nárastu čerpania na Slovensku neprispelo ani obdobie hospodárskej krízy z konca roka 2008 do prvého štvrťroku 2010. Pri rýchlom využívaní eurofondov rozhodujúcu úlohu mali zohrávať hlavne investície do vzdelávania, vedy a výskumu a inovácií. Takýto trend nastúpili ako príklad z minulosti severské krajiny z čoho teraz získavajú. Slovensko je ekonomickou úrovňou pod priemerom krajín EÚ aj preto, že dlhodobo zaostáva za vyspelými krajinami najmä v investíciách do vedomostnej ekonomiky. Dôležitosť, ktorá sa kládla zo strany EÚ na rozvoj vedomostnej ekonomiky je nesporná. Nebolo to len napĺňanie jedného z cieľov Lisabonskej stratégie, ale v hospodárskej kríze aj opatrením na jej prekonávanie a naštartovanie hospodárskeho rastu po jej skončení. Ťažko možno konštatovať, že eurofondy sú dostatočným nástrojom hospodárskeho rastu na Slovensku. Prečo takéto konštatovanie, vyplýva aj z nasledovného. Krátko sa treba totiž ešte vrátiť k prvému obdobiu čerpania eurofondov 2004-2006. Celkové využitie za Slovensko sa splnilo len vďaka EÚ, že predlžila možnosť čerpať prostriedky o pol roka dlhšie, čo bolo jedným z opatrení EÚ proti kríze. Možno konštatovať, že sme veľmi nedostatočne využili túto možnosť a určené finančné prostriedky z prvého programového obdobia 2004-2006 práve do oblasti vedomostnej ekonomiky, pre projekty do vzdelávania, výskumu a vývoja. Čerpanie bolo len na cca 70%, čo v objeme predstavuje nedočerpanie 27,2 mil. EUR (821,5 mil. SK). Prostriedky boli realokované do iných oblastí, aby sa mohli za toto obdobie vyčerpať. Je preto opodstatnená kritika expertov v tejto oblasti, ale aj ekonómov, že žiadna vláda dlhodobo nevenovala zvlášť tejto oblasti dostatočnú pozornosť. Poukazuje na to aj táto významná akcia. Na konferencii "Vedomostná spoločnosť v praxi: HI-TECH SLOVENSKO“, ktorá sa konala pod záštitou Úradu vlády SR a Ministerstva školstva SR 3.4.2009 Janez Potočnik, ktorý sa zúčastnil ako komisár EÚ pre danú oblasť povedal „Slovensko napriek tomu, že vstúpilo do EÚ v máji 2004 nevyužilo úplne svoj vedecký potenciál v porovnaní s ostatnými členskými krajinami EÚ" „Myslím si, že najlepšia pomoc je cez štrukturálne fondy.... " dodal Janez Potočník. Vláda SR, ktorá vo svojom programovom vyhlásení deklarovala zámer zaviesť zjednodušený a transparentný prístup k fondom EÚ, mala po trištvrte roku svojej činnosti už dávno na svojom zasadnutí schváliť koncepčný materiál. Jeho cieľom malo byť poskytnúť informáciu o problematických oblastiach implementácie operačných programov a horizontálnych priorít NSRR a jasne pomenovať príčiny aktuálneho nízkeho stavu čerpania finančných prostriedkov zo Štrukturálnych fondov (ŠF) a Kohézneho fondu (KF) v programovom období 2007 – 2013. Zároveň navrhnúť konkrétne opatrenia na zlepšenie súčasného stavu a uložiť úlohy jednotlivým zodpovedným subjektom. Dať do vlády len informatívny materiál

Komentár....3 2/13

z údajov verejne dostupného informačného systému ITMS nie je žiadna aktivita vlády zvlášť, keď už riadila využívanie eurofondov v rokoch 2006-2010. Vždy boli ňou prijímané len informatívne materiály bez opatrení na zlepšenie nepriaznivej situácie. Pasívny postoj vlády vyplýva aj zo stanovísk subjektov, ktoré realizujú projekty z eurofondov resp. sa o ne uchádzali, vyplývajú dlhodobo požiadavky, ktoré by mala vláda riešiť a ktoré možno zhrnúť do nasledovných oblastí: - Zníženie administratívnej náročnosti prípravy projektov. - Zvýšenie objektívnosti a transparentnosti procesu schvaľovania predložených projektov. - Zníženie administratívnej záťaže prijímateľov počas realizačnej fázy projektu. - Zefektívnenie realizácie a kontroly verejného obstarávania a obchodnej verejnej súťaže. V tejto súvislosti treba vidieť veľkú príležitosť na vládnej úrovni, jednotlivých ministerstiev zásadne zracionalizovať celý administratívny proces v záujme vyčerpania eurofondov už teraz v tomto programovom období. Zároveň to bude významná príprava na zahájenie nasledovného programovacieho obdobia 2014-2020. Súčasne je treba vykonať aj personálny audit na ministerstvách v útvaroch eurofondov. Bude to aj zároveň jedným z krokov vlády v pripravovanej reforme a racionalizácii verejnej správy. Určite nie je ďaleko od pravdy konštatovanie, že sa s eurofondmi viac rokov pracuje s veľkým množstvom pracovníkov bez kontroly ich efektivity. Problém treba zovšeobecniť a hovoriť o menežovaní eurofondov v nedostatočnej riadiacej a koordinačnej práci vedúcich pracovníkov pracujúcich so štrukturálnymi fondmi, ale aj vo vedení ministerstiev vo vzťahu k týmto vedúcim pracovníkom. K príprave na programovacie obdobie treba poznamenať tiež veľmi dôležitú skutočnosť. Vládou už mal byť schválený prvý variant nového dokumentu pre nové obdobie 2014-2020. Návrh Partnerskej dohody ako sa má nový dokument nazývať nie je doteraz známy. Takto hrozí riziko opakovania, že nové programové obdobie začne s oneskorením ako to bolo pri súčasnom. Náš terajší dokument Národný strategický referenčný rámec pre roky 2007-2013 na základe ktorého sme mohli začať čerpať finančné prostriedky bol dohodnutý medzi EÚ a Slovenskom až v júli 2007.

Ing. Ondrej Barič, PhD. Inštitút európskych, národných a globálnych štúdii

VŠEMVS

Úspechy UNICEF

podkopáva transnacionálny organizovaný zločin.

V minuloročnom februárovom čísle SILOČIAR sme našich čitateľov informovali o záslužnej pôsobnosti agentúry OSN UNICEF, Detského fondu Organizácie spojených národov. Slovenská republika a jej predstavitelia patria v tejto významnej medzinárodnej organizácii k najaktívnejším.

Z vlastných poznatkov na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave môžem potvrdiť, že v rámci predmetu Medzinárodné organizácie naši študenti si s prirodzenou dávkou hrdosti osvojujú a - podobne ako u skvelých športovcov - oceňujú aktívny postup príslušných inštitúcií a predstaviteľov Slovenskej republiky, ktorí sa podieľali na prijatí Dohovoru o právach dieťaťa................. Práve takéto postupy Slovenska na medzinárodnom fóre najlepšie dokazujú, že i rozsahom menšie štáty, akým je aj naša republika, môžu veľmi účinne prispievať k plneniu základných potrieb najmladšej časti svetovej populácie detí a mladistvých. Im – bezbranným - patrí právo na dostatočnú výživu, zdravotnú starostlivosť, láskavé rodinné prostredie i primerané vzdelanie. No predovšetkým právo na človečí život samotný. Bez ohrozenia pred nemorálnymi ziskuchtivými prístupmi osôb, ktorých niekedy len s veľkým sebazaprením možno nazvať ľuďmi. Dôvody posúďte sami.

Zákon na ochranu detských obetí, ktorý v duchu Dohovoru prijala ruská Duma, vyvolal vlnu rozhorčenia v zahraničí, najmä v USA. Prečo?

Odpoveď môžeme nájsť v príspevku Nikolaja Mališevského z originálneho zdroja: http://www.fondsk.ru/news/2012/12/30/zakon-protiv-detskih-zherstvopinoshenij-ili-pochemubesnujutsia-v-ssha-i-18470 a/alebo z jeho českého prekladu (leva-net.webnode.cz).

V príkrom rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý seriózne pripravovalo množstvo obetavých ľudí z celého sveta uvádzané fakty z Ruskej federácie, Talianska a ďalších štátov potvrdzujú nehorázne postupy, keď kamuflovaná „adopcia“ detí z Ruska sa zvrhla na surový biznis, ktorého ročný obrat prevyšuje 10 miliárd dolárov! V ňom sa dobre darí kriminálnym živlom.

Až neuveriteľne znejú informácie aká zložitá, časovo aj finančne náročná cez siahodlhé poradovníky a zdržiavanie konaní je adopcia ruských detí v Rusku. A, na rozdiel od týchto praktík, siete západných aj ruskojazyčných obchodníkov s „adopciou“ ruských detí tieto problémy nemajú. Napriek tomu, že tzv. adopcia, t. zn. vývoz ruských detí za hranice Ruska je nielen zahanbujúci, ale je aj protiústavný, dochádza k tomu v rastúcom rozsahu. Príčiny sú aj administratívne, keď miestni úradníci nahlásia ponúkané deti na adopciu nie do lokálnych, ale do centrálnej – federálnej siete, odkiaľ sú hromadne vyvážané za hranice. Ako autor uvádza, „

Medzinárodné politické vzťahy

4 ....Zahraničie 2/13

spochybniť takéto rozhodnutie je často nemožné“. Napriek tomu, že podľa Ústavy RF §1 odst.61 všetky adopcie mladistvých k trvalému životu v rodinách cudzincov sú fakticky vysídlením aj proti ich vôli za hranice Ruska a teda vydaním do iného štátu, dostávajú sa tak pod jeho právny systém.

Nejde pritom o ojedinelé prípady. Občianska organizácia „Ruské matky“ udáva, že v rôznych častiach sveta sa v súčasnosti nachádza okolo pol milióna ruských detí, ktoré boli násilím odtrhnuté od vlastných rodičov. Zrejme hlavný dôvod je „nízka cena živého tovaru“- ruských detí a mladistvých. Reklama to bezostyšne hlása: „lacnejšie adoptovať biele dieťa už nemôžete“. Lebo bezdetná americká rodina zaplatí za adopciu amerického dieťaťa do jedného roka v priemere 100 tisíc dolárov. Za ruské dieťa desaťkrát menej!!!. Podľa odhadov bolo len do USA od polovice 90. rokov vyvezených 59 tisíc ruských detí. Za optimistickú sa pokladá štatistika Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie, ktorá udáva, že ročne z Ruska „zmizne“ okolo 15.000 detí, teda asi 41 detí denne. No podľa mimovládnych aj niektorých vládnych organizácií môže to byť dvojnásobok oficiálne priznávaných čísel. Tým sa Rusko radí po Afganistane, Iraku a Poľsku na nelichotivú 4. priečku vo svete. Neľudskosť a necitlivosť voči citlivej duši každého, násilím od rodiny odlúčeného dieťaťa je zrejmá z mnohých zverejnených prípadov zneužívania a týrania detí v pestúnskych rodinách. Prečo k tomu dochádza v tak veľkom rozsahu? Lebo na adopcii sa v niektorých štátoch dajú získať nemalé prostriedky. Tak vo Fínsku získa pestúnska rodina mesačne na každé neplnoleté dieťa 1800 euro a obec dostáva na každé odobrané dieťa 2200 euro. Fínske sociálne úrady aj preto len za minulý rok odobrali rodinám vyše 17 tisíc detí . Dokonca už v tomto roku by mal fínsky parlament prijať zákon, podľa ktorého bude možné odoberať deti bez súdu a natrvalo. Aby mohli byť „odovzdané na adopciu“. Ekonomické aspekty medzinárodného biznisu s bezbrannými deťmi sa netýkajú len jednej skupiny – tých, ktorí túto zločinnú prax vykonávajú bezprostredne - v teréne. Jedna z tejto kategórie, Nadežda Fratti-Ščeglačevová, bola obvinená z nelegálneho vývozu vyše tisícky ruských detí vo veku do troch rokov do Talianska. Podarilo sa jej to vďaka úplatkom v celkovej výške okolo 150 tisíc US dolárov. Tie od nej prijali sudcovia, oblastní úradníci a riaditelia detských domovov. Ďaleko horší je osud tých zmiznutých detí, ktoré sú zneužívané na transplantáciu orgánov. Tieto hrozné skutočnosti potvrdil aj na výročnom rokovaní UNICEFu v Ríme taliansky minister vnútra Roberto Maroni. Konštatoval, že nejde o dohady, k dispozícii sú dôkazy, že 1260 ruských detí zmizlo na súkromných klinikách pre transplantáciu orgánov. Tieto súvislosti tisícok zmiznutých detí z Ruska a neľudským obchodom s detskými orgánmi potvrdil z ruskej strany námestník ministra vnútra Alexej Savin.

Krokodílími sa nám javia mediálne nariekania politikov a takzvaných celebrít nad úhynom niekoľkých veľrýb a ľahostajnosťou nad osudmi 9802 zmiznutých mladistvých v Taliansku, z ktorých 8080 pochádzalo zo zahraničia. A je známe, že aj v súčasnosti sa v Taliansku „stratí“ každý týždeň bez stopy 8 detí . Točia sa tu totiž ohromné sumy, ktoré prinášajú rozprávkové zisky organizátorom a príživníkom na tomto neľudskom obchode s deťmi. Ľadviny sa na tomto zbesilom trhu predávajú za 10 tisíc dolárov, slezina za 45 tisíc, pečeň za 60 – 150 tisíc a srdce za 160 tisíc USD. Ušetríme sa od ďalších dôkazov tohto medzinárodného obchodu s krvavými ľudskými obeťami, ktorý riaditeľ sekcie OSN pre boj s organizovaným zločinom, nazval „transnacionálnym organizovaným zločinom“. Člení ho na 17 skupín, z nich nelichotivú 13-tku prisúdil „obchodu s ľudskými orgánmi“. Zákaz adopcie ruských detí v USA má okrem pozitívnej stránky- výrazného obmedzenia počtu zmiznutých detí - aj druhú, nevýhodnú stránku. Rusko stratí akúkoľvek právnu možnosť zabezpečenie prístupu k ruským zmiznutým či už adoptovaným deťom. Prečo teda taká prudká reakcia zo strany USA? Tým ďalším a zdá sa kľúčovým dôvodom je to, že popri záujme o ruské deti zo strany amerických rodín sú to vysoko vplyvné inštitúcie, ktoré si neželajú publicitu. Grandiózne farmaceutické spoločnosti so záštitou na najvyšších politických a vládnych miestach majú veľkú a rastúcu potrebu živých objektov na testovanie novo vyvíjaných preparátov pri najnižších nákladoch. Zároveň je tu potreba utajovania výsledkov ohromného množstva testov. To sú obrovské náklady. Pre názornosť si uvedieme, že zo, 16 biliónov US dolárov HDP USA vyčleňujú takmer 2 bilióny (12%) USD na lekársky výskum. Tu sa realizuje veľké množstvo tajných programov. Z nich niektoré na priame objednávky vojenského priemyslu. Patria medzi ne aj štúdie genetického kódu slovanskej populácie. Vraj deti z ruských detských domovov mávajú aj ťažké chroby, na ktoré lieky doteraz neexistujú. Pri tak závažných poznatkoch sa, prirodzene, do úvah derie otázka: ako je to možne v druhej dekáde 21. storočia? Veď okrem UNICEFu je tu veľa ďalších organizácií a spolkov v samotnej Organizácii Spojených národov, v množstve inštitúcií na celosvetovej – Amnesty aj Transparency International, regionálnej i miestnej úrovni, vrátane vplyvných cirkví, cirkevných a humanitárnych spolkov, okolo ktorých sa z času na čas prezentujú aj najznámejšie celebrity? Koľko starostlivosti a mediálneho priestoru sa venuje záujmom niektorých (nezriedka najagresívnejších) menšín. V ktorejkoľvek oblasti. Spravidla tých, ktoré, z rôznych dôvodov, majú bohaté aj zahraničné finančné zdroje a politické krytie. Máme s tým aj v našom mladom štáte, žiaľ, bohaté skúsenosti. Práve preto by mali naše vládne a osobitne mimovládne organizácie nadviazať na aktivity slovenskej diplomacie v medzinárodnej polohe a sledovať plnenie Dohovoru

Zahraničie....5 2/13

o právach detí aj u nás. A usilovať zo všetkých síl o faktickú ochranu páv detí na celom svete.

Ing. Ladislav Lysák. DrSc.

Energetická stratégia Ruska (2020) a stredná Európa (2.časť)

Vychádzajúc z uvedeného si v strednej Európe

nemôžeme dovoliť ani na minútu akúkoľvek prokastrináciu vo vzťahu k budúcim stabilným a bezpečným dodávkam plynu.

ENERGETICKÁ STRATÉGIA RUSKA DO ROKU 2020

V súčasnosti bezpečnosť jednotlivých svetových hráčov závisí nielen od vojenských síl a jadrového potenciálu, ale aj od disponovania energetickými zdrojmi, bez ktorých nie je možný stabilný ekonomický rozvoj krajiny. Rusko má značné zásoby energetických zdrojov a je jedinou krajinou G8, ktorá v

budúcnosti bude ich čistým exportérom. Podľa údajov medzinárodnej energetickej agentúry Rusko zaujíma: • prvé miesto vo svete v zásobách zemného plynu (aj v

jeho ťažbe a exporte), • druhé miesto v ťažbe ropy (za Saudskou Arábiou), • tretie miesto v exporte uhlia, • štvrté miesto vo výrobe jadrovej energie.

Základným dokumentom ruskej energetickej politiky je Energetická stratégia Ruska. V roku 2003 bol prijatý dokument Energetická stratégia Ruska pre obdobie do roku 2020, v ktorej sú formulované hlavné ciele, úlohy a smery rozvoja PEK. V roku 2009 bola prijatá Energetická stratégia Ruska na obdobie do roku 2030. Vybrané aspekty obsiahnuté v týchto dokumentoch: • Energetická bezpečnosť sa považuje za najdôležitejšiu

súčasť ruskej národnej bezpečnosti. Pre súčasnú ruskú ekonomiku je charakteristická vysoká energetická náročnosť, ktorá je 2-krát až 3-krát vyššia než vo vyspelých krajinách. Je potrebné realizovať štruktúrnu prestavbu ekonomiky v prospech spracovateľských odvetví menej náročných na energiu.

• V zahraničnej energetickej politike je hlavným cieľom upevnenie pozícií Ruska na svetových energetických trhoch. Energetická politika Ruska je zameraná na diverzifikáciu trhov plynu, orientáciu v budúcnosti nielen na Európu, ale aj na Áziu, diverzifikáciu prepravných trás, diverzifikáciu tovarovej štruktúry exportu v prospech produktov s vyššou pridanou hodnotou a pritiahnutie zahraničných investícií.

• Prioritným smerom ruskej energetickej politiky je Európa (export 70% ruskej ropy a zemného plynu). Cieľom energetickej politiky Ruska v Európe je pomocou napríklad novobudovaných ropovodov a plynovodov upevniť si úlohu vedúceho energetického hráča na európskom energetickom trhu a zároveň rozšíriť sféru svojho vplyvu.

JE RUSKO SCHOPNÉ ZABEZPEČIŤ POTREBY ENERGIÍ?

V samotnom Rusku sa spotrebujú 2/3 vyťaženého zemného plynu. Gazprom v súčasnosti nakupuje zemný plyn okrem nezávislých producentov v Rusku aj v štátoch Strednej Ázie, aby splnil svoje záväzky voči domácim i zahraničným spotrebiteľom. Dodatočný dopyt na energiu sa plánuje uspokojiť prostredníctvom rozvoja jadrovej energetiky (jej podiel v energetickom mixe by sa mal zvýšiť zo 16% na 30%). Pokiaľ ide o rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, táto otázka nie je zatiaľ dosť aktuálna (lacné tradičné energetické nosiče).

Rusko má záujem zachovať tranzitný monopol v postsovietskom priestore. Z tohto dôvodu sa snaží kontrolovať všetky trasy dodávok. V dôsledku zostreného globálneho súperenia o prístup k energetickým zdrojom Kaspického regiónu a Strednej Ázie, do ktorého sú zapojení okrem Ruska aj EÚ, USA, Čína, Irán, Turecko, ruský tranzitný monopol v tomto regióne sa začína rozpadať (napr. buduje sa plynovod TAPI - Turkmenistan-Afganistan-Pakistan, bol vybudovaný plynovod z Turkmenistanu cez Uzbekistan-Kazachstan do Číny).

Perspektívne na trhu s plynom sa bude zvyšovať podiel skvapalneného plynu (LNG). V roku 2009 bol v Rusku uvedený do prevádzky prvý závod na skvapalňovanie plynu Sachalin 2, ktorý otvára možnosti pre exportné dodávky bez nutnosti budovania plynovodov.

PÁR POZNÁMOK NA ZÁVER A PLYNOVÝ HISTORIZMUS

Pravičiarmi milovaný K. Popper upozorňoval na nebezpečenstvo historizujúceho prístupu k ľubovoľnej téme analýzy spoločensko-ekonomických procesov, pretože to spôsobuje, že zodpovední sú náchylní len k jednému riešeniu. Lenže dnes, tu a teraz, potrebujeme v téme energetiky ekvifinalitu! Nezabúdajme na spôsob myslenia N. Machiavelliho, ktorý jasne hodil ľudstvu do očí tézu, že ľudia sú náchylní odpustiť vrahovi zapichnutie otca, či brata, ale sú zásadne proti tomu, ak im niekto siahne na ich peniaze. V rámci témy inak povedané...Európa je náchylná na čokoľvek, ale ak ide o energie,....

Základnou otázkou je: Môžeme pestovať ruže bez

tŕnia?, či môžeme žiť bez plynu z Ruska? Na úrovni dnešného poznania odpovedám NIE! A podľa toho by sa mala (sa musí) - aj Európa - správať! F. W. Nietzsche, opäť parafrázujúc, povedal asi nasledujúce: ...sme tu 2000

Medzinárodné ekonomické vzťahy

6 ....Zahraničie 2/13

rokov a žiaden nový Boh... V rámci energetickej témy by to znelo: ...sme tu x rokov a žiadne nové zdroje energií v 21. storočí nie sú v dohľade, pričom plyn bude hrať prím...!

Graf: Spotreba zemného plynu v Európe (v mil. ton)1

doc. Peter Juza, CSc., PhD.

Fakulta sociálnych vied UCM v Trnave

Adam František Kollár - knihovník, historik, pedagóg, filológ, publicista, dvorský radca Márie Terézie, slovenský Sokrates Terchová je rodiskom významnej osobnosti európskeho rozmeru Adama Františka

Kollára, ktorý sa v tejto rázovitej oravskej dedine narodil 17. apríla 1718. Študoval v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici, v r. 1734 - 1736 v Trnave, kde vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. V roku 1736 - 1738 pôsobil ako novic v Trenčíne. Od r. 1740 do r. 1742 študoval filozofiu v rokoch 1746 - 1748 teológiu vo Viedni. Počas svojho života pôsobil ako učiteľ v Liptovskom Mikuláši. Neskôr bol riaditeľom knižnice vo Viedni a

1 Prameň: Sia Conseil, Energymarkets, European Commission – Global Research (HVB), Eurogas, Natural Gas Demand Supply – Long term outlook to 2030, Central Europe.

dvorným radcom Márie Terézie. Svojimi názormi ovplyvnil jej školské reformy. Udivujúce boli jeho jazykové znalosti, keď okrem materinského jazyka ovládal latinčinu, gréčtinu, nemčinu, maďarčinu. francúzštinu, slovanské a orientálne jazyky - turečtinu, arabčinu, perzštinu, hebrejčinu! Jeho protektorom na dvore Márie Terézie bol dvorský lekár G. van Swieten. Vynikal aj ako znamenitý znalec zákonov, dejín, filozofie a pedagogiky. V zmysle požiadaviek svojich predstavených rozpracoval aj vzťah absolutistického štátu k cirkvi. Vo svojom diele Tri knihy o dejinách patronátneho práva apoštolských uhorských kráľov na základe listín (Historiae diplomaticae iuris patronatus apostolicorum Hungariae regum libri tres, Viedeň 1762) v duchu princípov učenia zakladateľa teórie o prirodzenom práve Huga Grotia dokazoval, že uhorskí panovníci mali právo menovať biskupov a iných cirkevných hodnostárov a odnímať cirkvi majetky bez súhlasu pápeža, čo všetko vzbudilo veľkú nevôľu cirkvi. V druhom diele O počiatkoch zákonodarnej moci uhorských kráľov v náboženských záležitostiach (De originibus et usu perpetuo potestatis legislatoriae circa sacra apostolicorum regni Ungariae, Viedeň 1764) nejde už len o patronátne právo, ale je tu napadnutý aj šľachtický zákonník Tripartitum. Jeho najvýznamnejšou prácou ako knihovníka bolo vydanie 7-mich zväzkov katalógov Dvorskej knižnice od Petra Lambecia, ku ktorým až posmrtne vyšli jeho dodatky. Venoval sa aj vydávaniu historických prameňov. Vydal Saadeniho Turecké anály, dielo humanistu Gašpara Ursinia Velia O panónskej vojne, dielo ostrihomského arcibiskupa M. Oláha O Uhorsku. Veľmi mnoho času venoval zbieraniu listín k uhorským dejinám – celý tento materiál je uložený v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. Bol uvedomelým Slovanom a Slovákom, súčasníci ho nazývali slovenským Sokratom. R. 1775 mu Mária Terézia obnovila zemianstvo a darovala dedinu Keresztény v Šopronskej stolici. Adam Kollár tvoril a zanechal v európskej i svetovej pokladnici poznatky a diela, ktoré vysoko hodnotili jeho súčasníci a oslovujú aj terajšie generácie. Potešiteľným aj pre nás je uznanie jeho zásluh významnými medzinárodnými inštitúciami. Jednou z nich je prostredníctvom modernej masovokomunikačnej globálnej siete – svetoznámy Google. Svetoznáma americká spoločnosť Google pripomína Adama Kollára ako svetovo uznávaného učenca, vedátora

obklopeného množstvom kníh namiesto svojho loga. Je to pocta plne zaslúžená. Americká spoločnosť si takto pripomína nielen známych ľudí, ale aj výročia

významných udalostí. Tento slovenský spisovateľ, historik, knihovník a publicista si za svoju múdrosť a vedeckú rozhľadenosť získal od súčasníkov prezývku "slovenský Sokrates".

Osobnosti

Š tru tú ra d o d á v o k p ly n u d o E Ú d o 2 0 20 (% )

0% 20% 40% 60% 80% 100%

2011

2015

2020

Vla s tn á ť a ž b a

R F

Nó rsk o

S k v a p a ln e n ý p ly n

Alž írs k o

L íb y a

Az e rb a d ž a n

Osobnosti....7 2/13

Vrúcne vlastenectvo Adama F. Kollára bolo príslovečné. Môže byť vzorom pre každého Slováka i pri tohtoročnom 295. výročí jeho narodenia. „Ak je niekto rodom Slovák ako ja a podľa môjho príkladu vynaloží trochu času na poznanie ostatných nárečí, veľmi ľahko porozumie jazyk a písmo celého slovanského národa... Toto som chcel zdôrazniť kvôli mojim Slovákom, aby reč a svoj kmeň neprestali milovať preto, ako sa to často stáva, že sú posmievaní takými, ktorí tiež bývajú v Uhorsku...“ A.F. Kollár zomrel 10. júla 1783 a je pochovaný vo Viedni.

Ing. Ladislav Lysák, DrSc.

Filozofia výchovy a humanizácia

Humanizácia ako ľudský rozmer života do značnej miery vymedzuje úlohu filozofie výchovy vo výchovno-vzdelávacom procese. Vývoj demokracie v krajinách, ktoré prechádzajú od totalitného, centralistického systému

k spoločnosti otvorenej, pluralitnej, nutne vyvoláva potrebu orientácie výchovy, ktorá by zodpovedala tomuto celkom novému systému spoločenských vzťahov. Filozofia výchovy má za cieľ uchopiť a prezentovať širšie spoločensko-historické, kultúrne a psychologické súvislosti výchovného procesu. Zaoberá sa kvalitou života, ktorá utvára výchovné prostredie bezprostredne ovplyvňujúce výchovu jednotlivca. Jej úlohou v procese humanizácie výchovy a vzdelávania je sformulovať princípy demokratického myslenia a správania mladého človeka. V demokratickej, slobodnej spoločnosti sa menia hodnotové vzťahy medzi občanom a štátom, preto aj k výchove ako významnému spoločenskému fenoménu je potrebné pristupovať z hľadiska hodnotových ideí, ktoré štrukturujú zmenené spoločenské vzťahy. Dôraz na slobodu indivídua, ľudské a občianske práva by postupne mal eliminovať prioritu kolektívnych záujmov pred individuálnymi a obmedziť vplyv štátu pri prejave slobodnej vôle občana. Vedomie, že slobodný jedinec ako cieľ humanizačného snaženia je najvyššou hodnotou, je dôležitým východiskom, ktoré kvalitatívne mení výchovné

zásady smerujúce ku skvalitneniu medziľudských vzťahov založených na dôvere, úcte a dôstojnosti. Demokratický duch výchovy na školách by mal odzrkadľovať legislatívne zakotvenie Listiny základných práv a slobôd v základnom právnom dokumente SR – Ústave Slovenskej republiky. Široký spoločenský kontext výchovy zdôrazňoval už J. A. Komenský. Výchova bola nielen formovaním dieťaťa v škole alebo v rodine, ale fenoménom, ktorý zasahuje do celého života jedinca, do všetkých spoločenských vzťahov. Zmyslom jeho pansofie (všemúdrosti) bola harmonizácia všetkého, čo je pre ľudský život podstatné, čo človeka všestranne obohacuje zo stránky rozumovej, citovej, telesnej a mravnej. V protiklade k tomu sa v kontexte európskeho pedagogického myslenia ako podnetné ukazujú smery, ktoré rešpektujú individualitu jednotlivca, zaoberajú sa kvalitou medziľudských vzťahov a kvalitou života celkove. Takto orientovaná filozofia výchovy vedie k pochopeniu duchovnej podstaty človeka. Je to prístup, ktorý odmieta úzky pragmatizmus modernej doby, orientácia zameraná na hodnoty, ktorými človek oceňuje seba samého a cez ich prizmu hodnotí aj svoje okolie. Prioritnou otázkou nie je kvantum poznatkov a vedomostí, ale vzdelávacia hodnota spočíta v pochopení zmyslu učebnej látky, v jej využití, aplikácii v živote. Proti jednostrannému racionalizmu vo výchove sa zdôrazňuje globálna výchova, kladie sa dôraz na osobnú skúsenosť, citovú sféru, zážitky, na hodnotovú a postojovú orientáciu žiaka. Zmenu výchovnej filozofie s dôrazom na osobnosť žiaka však nechápeme individualisticky, subjektivisticky, ale ako prirodzený proces, keď dospievajúci jedinec začína chápať a rozumieť svojmu postaveniu v spoločnosti a v prírode, kde poznáva seba samého, dokáže slobodne a zodpovedne konať. Pri filozofickej reflexii humanizácie výchovno-vzdelávacieho procesu v slobodných pomeroch si staviame nielen otázky „čo“ a „ako“ učiť (tzv. obsahová a procesuálna stránka vyučovacieho procesu), ale aj otázka „prečo“ a „na čo“ majú nadobudnuté vedomosti slúžiť. Teda aký človek, aká spoločnosť majú byť výsledkom výchovno-vzdelávacieho procesu.

Doc. PhDr. Oľga Bočáková, PhD Vysoká škola v Sládkovičove, Fakulta sociálnych štúdií.

SILOČIARY, Vydáva Slovenská ekonomická spoločnosť -Nezávisle združenie ekonómov Slovenska Adresa redakcie: Seberíniho 2, 821 03 Bratislava 212 Redakčná rada: predseda Ing. Ladislav Lysák, DrSc., členovia Prof. Ing. Michal Baránik, PhD., doc. Ing. Pavol Hrivík, CSc., Ing. .Ondrej Barič, PhD., Ing. Ivan Milko, PhD. , Ing. Jolana Šubová, doc. Ing. Martin Grešš, PhD., doc. PhDr. René Pawera, PhD. Šéfredaktor: Ing. František Vojtech, PhD., Recenzenti: doc. PhDr.. Olga Bočáková, PhD., Prof. Ing. Víťazoslav Balhar, CSc., Grafická a internetová úprava: doc. Ing. Martin Grešš, PhD. Tlač: Bratia Sabovci, Zvolen s.r.o., Registrované MK SR Registračné číslo 2868/2002 ISSN 1336-4634 Počet výtlačkov 100 NEPREDAJNÉ

Názory

8 ....Názory 2/13