Úvod · Web viewReaktor je zariadenie v ktorom prebiehajú reťazové reakcie. Využíva...
Transcript of Úvod · Web viewReaktor je zariadenie v ktorom prebiehajú reťazové reakcie. Využíva...
Naše Katastrofy
Richard Rehák, Adam Chrenko,
Maroš Michalík, Martin Kukura
Racers, kvinta
Geografia – Eva Teľuchová
Fyzika – Pavol Kubinec
Biológia – Daniel Pollák
Chémia – Katarína Hricová
2010
0
Úvod
Tohtoročná projektová téma pre celú triedu má názov Zničíme sa sami. Táto téma
je zameraná na to ako sa ľudstvo samo ničí ako celok. Téma našej skupiny má
názov Naše katastrofy. Podrobne rozoberáme prírodu poškodenú katastrofami
ktoré boli, alebo sú spôsobované činnosťou človeka. Takýchto katastrof je
nespočetné množstvo, keďže ľudstvo veľmi významne mení túto planétu
k horšiemu, ale v tomto projekte sa dozviete o tých napodstatnejších, o tých ktoré
sa zapísali do histórie alebo sú stále veľmi diskutované.
1
Čestné vyhlásenie
……………………………..
Dátum
Podpisy:
…………….…… …………………. …………………… ……………………
Maroš Michalík Adam Chrenko Martin Kukura Richard Rehák
CESTNÉ VYHLÁSENIE
Cestne prehlasujeme, že na tejto projektovej práci sme pracovali samostatne na
základe vlastných teoretických a praktických poznatkov, konzultácii a štúdia
odbornej literatúry, ktorej úplný prehľad je uvedený v zozname použitej literatúry.
2
Obsah
Úvod..............................................................................................................................1
Čestné vyhlásenie...........................................................................................................2
Jadrové Katastrofy..........................................................................................................4Úvod..................................................................................................................................................................................... 4Rádioaktivita....................................................................................................................................................................4Vplyv Radiácie na človeka..........................................................................................................................................5Princíp atómových elektrární (vyrábania elektrickej energie pomocou uránu)..............................7Ťažba uránu Jahodná....................................................................................................................................................9Palivový Cyklus............................................................................................................................................................ 10Príčiny Černobyľskej katastrofy...........................................................................................................................12Dopad na Slovensko...................................................................................................................................................13Sú následky také strašné?........................................................................................................................................13
Ropné katastrofy a výrub pralesov...............................................................................15Ropné katastrofy......................................................................................................................................................... 15Čo je ropa a s ňou súvisiace ropné znečistenie..............................................................................................15Základné chemické rozdelenie a vlastnosti.....................................................................................................16Stav jednej z najvačších ekologických katastrof v dejinách......................................................................17Ochrana pralesov........................................................................................................................................................ 18Ako živočíchy prežijú?...............................................................................................................................................19Prečo však dažďové pralesy miznú tak rýchlo?.............................................................................................20
Ozónová diera..............................................................................................................24Ozón.................................................................................................................................................................................. 24Ozónosféra..................................................................................................................................................................... 24Atmosféra pre život....................................................................................................................................................24Charakteristika ozónu...............................................................................................................................................25Deštrukcia ozónovej vrstvy....................................................................................................................................25Freóny (chlorfluorocarbon - CFC)........................................................................................................................26Vznik A Rozklad Ozónu.............................................................................................................................................27Ozónová diera...............................................................................................................................................................28Opatrenia proti poškodzovaniu ozónovej vrstvy..........................................................................................29
Bibliografia...................................................................................................................32Knižné pramene...........................................................................................................................................................32Internetové Pramene.................................................................................................................................................34
Resumé........................................................................................................................35V slovenskom jazyku................................................................................................................................................. 35V nemeckom jazyku...................................................................................................................................................37V anglickom jazyku.....................................................................................................................................................39
Záver............................................................................................................................40
3
Jadrové KatastrofyÚvod
Keď sa povie slovo Cernobyľ nikoho asi nenapadne mesto na severe Ukrajiny ale
výbuch atómovej elektrárne v 80-tich rokoch. Bohužiaľ toto mesto je od 26. Apríla
1986 neslávne známe najväčšou jadrovou haváriou v histórii. Počas experimentu
sa prehrial reaktor a nakoniec aj vybuchol.
Rádioaktivita
Urán-U: -objavený r. 1789 nemeckým chemikom M. Klaprothom /pomenoval ho
podľa planéty Urán/. 1938 O. Hahn a F. Strassmann objavili jadrové štiepenie
uránu, objavy prvej reťazovej reakcie v roku 1942 viedli k výrobe prvej atómovej
bomby v r. 1945 /Hirošima/.
Opis a definícia uránu – striebristo biely kov s vysokou hustotou, zlý vodič el.
prúdu. U235-štiepenie-obrovká energia. Ložiská U v SR: Novoveská Huta,
Jahodná pri Košiciach a CR: Jáchymov. V súčasnosti sa Urán na území SR
neťaží.
Rádioaktivita vzniká keď sa jadro atómu mení pričom vznikajú lúče alebo častice
rádioaktívne žiarenie. Je rozpadu atómových jadier.
Nevplývajú na ňu chemické procesy, tlak, teplota ani elektrické pole.
Rádioaktívne žiarenie objavil v roku 1896 francúzsky
vedec H. Becquerel.
Položil vzorku uránovej rudy na kartón, v ktorom sa nachádzali fotografické dosky.
Hoci sa do vnútra nemohlo dostať žiadne svetlo, pri vyvolávaní dosiek sa na
miestach, kde bola ruda položená, objavili čierne škvrny.
5
Zistil, že urán vysiela neviditeľné žiarenie, ktoré pôsobí na zabalenú fotografickú
platňu.
Tento jav má názov prirodzená rádioaktivita.
V Becquerelových pokusoch pokračovala Mária Skłodowská – Curie. Ukázala, že
intenzita rádioaktívneho žiarenia je úmerná množstvu uránu.
Skúmaním rádioaktívneho žiarenia v magnetickom alebo elektrickom poli zistil v
roku 1899 Ernest Rutherford, že toto žiarenie sa štiepi na tri zložky: Alfa - žiarenie,
Beta -žiarenie a Gama žiarenie. Je veľmi vzácne
ak je jeden rádioaktívny prvok bol zdroj všetkých troch typov rádioaktívnych
žiarení.
Vplyv Radiácie na človeka
Alfa žiarenie sa vďaka svojej veľkosti a hmotnosti dá zastaviť aj obyčajným
papierom.. Je to prúd rýchlo letiacich nabitých častíc hélia. Je veľmi energické a
ak je dostatočne rozbehnutá, pri ľudskou bunkou do nej môže preniknúť a vážne
ju poškodiť. Jeho dolet vo vzduch je 2 až 7 cm. Pohybuje sa rýchlosťou asi 20 krát
menšou ako rýchlosť svetla. Spôsobuje elektrovodivosť vzduchu
Beta žiarenie sú to elektróny, teda sú záporne nabité. Rozlišujeme dva druhy beta
žiarenie. Žiarenie β- je, keď sa po rozpade neutrónu vyžiari elektrón(e-), ale
protón sa usídli v jadre. To znamená, že sa prvok zmení, posunie sa v periodickej
tabuľke prvkov o jedno miesto doprava a zmenia sa jeho základné vlastnosti. β+ je
keď sa protón rozpadne na neutrón a vyžiari sa pozitrón (e+) a jeden neutrón sa
usadí v jadre. Beta žiarenie vieme zastaviť tenkým hliníkovým plechom.
Gama žiarenie je elektromagnetické žiarenie vyvolané zmenami atómového jadra.
Má malú vlnovú dlžku a je tvorené kvantami fotónov, šíri sa ako elektromagnetické
žiarenie rýchlosťou svetla a vo vzduchu má dolet stovky metrov a podľa množstva
energie má schopnosť prenikať látkami. Je veľmi elektromagnetické. Sú to fotóny
s vysokou energiou. prenikať látkami.Toto žiarenie nemožno úplne zastaviť ale
6
najúčinnejšie ho je možno odtieniť oloveným blokom. Tento typ žiarenia je
podobný Röntgenovému žiareniu.
Skutočnosť, že častice sú rôzne nabité, zobrazuje aj takzvaný Geigerov-Müllerov
počítač. Jedná sa o všetky tri druhy žiarenia (α,β,γ), ktoré kolmo vstupujú do
magnetického pola. Všetky tri zložky rádioaktívneho žiarenia sa správajú rozlične.
α žiarenie sa odkláňa na záporne nabitú stranu, β žiarenie sa odkláňa na kladne
nabitú a keďže γ žiarenie nie je elektricky nabité sa vôbec neodchyľuje.
Rádioaktivita nemôže byť zaznamenaná človekom. Nemôže cítiť jej silu ,vidieť ju
ani počuť ju.
Radiácia je pre človeka najnebezpečnejšia vtedy, keď ju požije, či už stravou
vodou alebo pri dýchaní.
Pri dlhodobom vystavovaní malým množstvám radiácie je pravdepodobnosť
vzniku napr. Rakoviny takmer taká istá ako pri krátkodobom vystavení veľkej
dávke radiácie.
Veľmi vysoká dávka radiácie (3000 remov) spôsobuje takzvaný syndróm
mäknutia mozgu. 48 hodín po vystavení tejto dávke radiácie sa bunky mozgu
zväčšia čím pôsobia nezvyčajne veľkým tlakom na lebku. Následkom tlaku na
lebku je dezorientácia a následná smrť.
O niečo menšia dávka (okolo 600 remov) spôsobuje chorobu z ožiarenia – zabíja
všetky deliace sa bunky v tele. Syndrómy sú – vypadávanie vlasov, odpadávanie
kože , zvracanie. Následne odumrú biele krvinky a človek podľahne infekcii.
Nižšie dávky radiácie spôsobujú choroby ako leukémia, rakovina alebo iné a to v
dobe 5 až 12 rokov po ožiarení.
Radiácia takisto spôsobuje aj genetické mutácie, Genetická mutácia znamená že
gén sa chemicky alebo štruktúrne mení. Bunky buď umierajú alebo sa stávajú
rakovinotvorné no niektoré zostanú bez zmien.
Geneticky zmutovaná spermia môže dieťa veľmi poškodiť. Takto dieťa môže byť
prirodzene potratené alebo môže prežiť tehotenstvo a narodiť sa značne
7
zdeformované a choré. Jedna z najposlednejších obetí Cernobyľskej katastrofy je
štvorročná Veronika. Toto dievčatko sa narodilo úplne normálne no keď mala tri
roky začali jej opúchať oči až do dvojnásobnej veľkosti oproti normálnemu dieťaťu
v jej veku. Bohužiaľ teraz už vôbec nevidí. Dievčatko žije v malej dedinke na
Ukrajine. Lekári tvrdia že ak tam zotrvajú, Veronika nemá šancu na uzdravenie.
Tvrdia že bez zmeny prostredia a bez operácie Veronika nemá šancu na prežitie.
Potrebuje totiž špeciálny zákrok ktorý robia iba v Izraeli. Nanešťastie tento zákrok
stojí 40 tisíc eur ktoré táto rodina nemá. Veľmi ju to bolí a nemôže spávať, tvrdí jej
matka. Toto dievčatko takisto nemá žiadnych kamarátov lebo všetci sa jej boja a
utekajú od nej. Avšak na takomto dieťati sa tieto syndrómy prejaviť nemusia, no
bude mať v sebe zhubné gény ktoré môže zdediť ďalšie generácie. Prirodzene
žiarenie z jadrových katastrof nie je ani zďaleka jediné ktoré nás ohrozuje, Veď
pred miliardami rokov bola ozónová vrstva oveľa tenšia a Zem bola vystavovaná
oveľa väčším dávkam radiácie. Takisto aj radiácia vyprodukovaná človekom.
Napríklad takému Röntgenovému žiareniu bol už vystavený asi každý. Je to asi
najčastejší zdroj radiácie pre ľudí. Preto si každý musí uvedomovať riziko vzniku
rakoviny a iných ochorení a naozaj využívať Röntgen iba v nevyhnutných
prípadoch.
V roku 1965 doktor Karl Morgan protestoval zbytočnému vystavovaniu pacientov
röntgenovému žiareniu. Aj keď sa jedným röntgenom sa človeku neublíži a že je
to bezpečná dávka radiácie, v skutočnosti to nie je pravda a všetci vedci sa
zhodujú na tom že neexistuje bezpečná (dostatočne malá) dávka radiácie ktorá by
na ľudské telo nemala vplyv.
Princíp atómových elektrární (vyrábania elektrickej energie pomocou uránu)
V jadrových elektrárňach sa ako palivo v reaktoroch používa takzvaný obohatený
urán.
Reaktor je zariadenie v ktorom prebiehajú reťazové reakcie. Využíva vlastnosti
nestabilných prvkov na produkciu energie.
8
Na riadenie reakcie v reaktore sa používajú: Regulačné tyče, Havarijné tyče,
reflektor neutrónov, betónové tienenie.
Regulačná tyč sa používa na regulovanie výkonu jadrového reaktora.
Keď sa tyče zasunú, výkon reaktora sa zníži a naopak. Regulačná tyč v reaktore
pohlcuje časť neutrónov uvoľnených zo štiepenia aby sa predišlo ďalšiemu
štiepeniu a následnej reťazovej reakcie v reaktore. Cím je táto tyč hlbšie tým je
výkon reaktora menší.
Havarijné tyče majú rovnakú funkciu ako regulačné tyče, využívajú sa na
zastavenie štiepnej reakcie predovšetkým v nebezpečných situáciach.
Reflektor neutrónov je látka, ktorá obklopuje reakčné prostredie reaktora, býva
zhotovená prevažne z grafitu a dokáže odrážať neutron
Betónové tienenie chráni okolie jadrového reaktora v prípade havárie, straty
kontroly nad štiepnou reakciou a následným únikom rádioaktívneho žiarenia
Pre využitie uránu ako jadrového paliva je potrebné zvýšiť koncentráciu izotopu 235U (izotop uránu obsahujúci okolo 0,72% prírodného uránu) z 0,72 % väčšinou
na 2–4 %. Pre zaujímavosť, pre použitie v atómovej bombe je potrebné zvýšiť
koncentráciu na hodnotu okolo 50 %.
Ako jadrové palivo sa dá v reaktoroch využiť aj 238U(najobyčajnejší izotop uránu
v prírode) je to však omnoho ťažšie, preto sa to zatiaľ nepraktizuje. Ťažko
štiepiteľný je aj 234U.(nepriamy produkt 238U).
Palivo v podobe palivových kaziet je umiestnené v tlakovej nádobe reaktora, do
ktorej prúdi chemicky upravená voda. Táto preteká kanálikmi v palivových
kazetách a odvádza teplo, ktoré vzniká pri štiepnej reakcii. Voda z reaktora
vystupuje s teplotou asi 297°C a prechádza do tepelného výmenníka -
parogenerátora. V parogenerátore preteká zväzkom trubiek a odovzdáva teplo
vode, ktorá je privádzaná zo sekundárneho okruhu s teplotou 222°C. Ochladená
voda primárneho okruhu sa vracia späť do aktívnej zóny reaktora. Voda
sekundárneho okruhu sa v parogenerátore odparuje a cez parný kolektor sa para
odvádza na lopatky turbíny. Hriadeľ turbíny roztáča generátor, ktorý vyrába
9
elektrickú energiu. Po odovzdaní energie turbíne para kondenzuje v kondenzátore
a vo vodnom skupenstve cez ohrievače prúdi späť do parogenerátora. Zmes v
kondenzátore je chladená tretím chladiacim okruhom. V tomto okruhu sa voda
ochladzuje vzduchom prúdiacim zo spodnej do hornej časti chladiacej veže tzv.
komínovým efektom. Prúd vzduchu so sebou unáša vodnú paru a drobné kvapky
vody, a tak sa nad chladiacimi vežami vytvárajú oblaky pary.
Bezpečnosti jadrových elektrární je venovaná naozaj veľká pozornosť. Je to
hlavne kvôli zložitému procesu štiepenia jadrového paliva.. Aby sa štiepenie dalo
využiť musí byť kedykoľvek ovládateľne. Štiepenie je zdrojom tepla, ktoré treba
odvádzať. Ovládanie štiepenie a zabránenie úniku rádioaktívnych látok sú
základmi bezpečnosti.
Projekt konštrukcie jadrovej elektrárne je od prvých typov taký, že reaktor nemôže
explodovať ako atómová bomba ale každej atómovej elektrárni môže dôjsť k
ťažkej havárii (zavinenej ľudskou chybou a technickými závadami,) pri ktorej sa
uvoľnia veľké množstvá rádioaktivity do životného prostredia. bezpečnosti. Kultúra
bezpečnosti sa týka najmä výchovy a uvedomelosti všetkých jednotlivcov, ktorí sú
zapojení do činností majúcich vplyv na bezpečnosť jadrových elektrární.
Ťažba uránu Jahodná
História ťaženia uránovej rudy na Slovensku:
Prieskumy na vyhľadanie ložísk uránovej rudy sa na Slovensku začali robiť asi od
roku 1950. Ešte za socializmu sa informácie o prieskumoch terénu a hľadaní
ložísk tajili. Uránová ruda sa vtedy na území Slovenska neťažila, iba sa
spracúvala v Novoveskej Hute blízko pri Spišskej Vsi.
Avšak v týchto mestách rudu len triedili a spracovávali. Uránová ruda s vysokou
rádioaktivitou bola posielaná na spracovanie do Ceska. Podobná situácia bola
ešte v Spišskom Štiavniku, Vikartovciach, Kravanoch a na Muráni.
Súčasnosť:
10
Jahodná je top lokalitou na ťaženie uránu na Slovensku, táto oblasť zaujíma aj
zahraničných investorov keďže práve tu leží v podzemí asi 3,6 milióna ton
uránovej rudy /pre porovnanie je to asi 2 krát viac ako v Cesku/. Ale všetci vieme
že ťaženie tejto uránovej rudy na území Slovenska bude mať určité následky, aj
keď odborníci vravia že bane v ktorých sa ťaží urán na Slovensku majú veľmi
nízky obsah tejto rudy. Je to tak preto lebo vo väčšine ložísk sa ťažilo už
v minulosti a tie sa považujú za vyťažené. V baniach v ktorých sa ťaží momentálne
majú obsah uránu od 0,1 až 0,3 percenta. V súčasnosti sa uránová ruda už
nespracúva na povrchu ale v podzemí.
Dopad na človeka:
Asi jediné a najväčšie nebezpečenstvo súvisiace s ťažbou uránu v Jahodnej je
práve únik radónu /plyn/. Je to rádioaktívny prvok ktorý sa pri svojom rozpade
mení na olovo a to škodí ľuďom v pľúcach.
Oblasť Košíc je celá vo vysokom radónovom pásme, avšak je dokázané že
zvýšená koncentrácia radónu nemá negatívny vplyv na zdravie človeka.
Je dokázaný pravý opak a to je že obce v ktorých bol alebo je ťažený urán majú
nízky výskyt rakoviny a obyvatelia nemajú zdravotné následky ani sa z oblastí
nesťahujú.
Palivový Cyklus
Pod pojmom palivový cyklus myslíme systém nakladania s jadrovým palivom, od
ťažby uránu, obohacovania uránu, výrobu jadrového paliva, využitie v jadrovej
elektrárni až po skladovanie vyhoreného jadrového paliva v dočasnom sklade,
prípadné prepracovanie a konečné ukladanie vyhoreného jadrového paliva v
hlbinnom geologickom úložisku.
11
Vyhorené palivové kazety sa po vytiahnutí z reaktora jadrovej elektrárne skladujú
3 až 6 rokov v bazéne pri reaktore. Za tento čas sa rádioaktivita tohto vyhoreného
paliva zníži na také hodnoty aby bola ďalšia manipulácia s týmto odpadom
jednoduchšia. Teoreticky môže skladovanie pri primeranej údržbe a kontrole
pokračovať donekonečna, kým rádioaktivita neklesne na nulovú úroveň. Toto by
však trvalo niekoľko tisícročí.
Bohužiaľ nie je možné spoliehať sa na to že v horizonte tisícročí bude mať ľudstvo
dostatočné možnosti a finančné prostriedky na skladovanie tohto odpadu. Preto sa
zaviedla metóda ukladania vysoko rádioaktívneho odpadu a vyhoreného
jadrového paliva v hlbinných geologických úložiskách, ktoré schopné zabezpečiť
trvalú izoláciu odpadu od životného prostredia a obyvateľstva. Geologické
ukladanie znamená, že rádioaktívny odpad a vyhorené jadrové palivo sa po
dočasnom skladovaní umiestni do hlbky (300-1000 m) v prostredí, ktoré je veľmi
stabilné.
Na izoláciu rádioaktívnych odpadov od biosféry na veľmi dlhú dobu sa používa
multi- bariérový systém. Odpad sa izoluje od biosféry najmenej na niekoľko desať
tisíc rokov. Geologické ukladanie je vhodné pre vyhorené jadrové palivo, ale aj pre
ostatné rádioaktívne odpady z jadrových elektrární.
Geologické prostredie je kľúčové pre každé hlbinné úložisko. Pre umiestnenie
hlbinného úložiska sú vhodné rôzne geologické prostredia, ako napr. soľné alebo
kryštalické horniny. Výber lokality pre hlbinné geologické
úložisko je veľmi náročný, sprevádza ho rozsiahly geologický výskum. Lokalita
musí splňať náročné požiadavky na dlhodobú stabilitu, priaznivé hydrogeologické
pomery, dostatočnú tepelnú vodivosť horniny a mnohé ďalšie parametre. V lokalite
by sa nemali vyskytovať nerastné suroviny a zdroje podzemných vôd, aby sa v
budúcnosti vylúčila možnosť neúmyselného narušenia úložiska, napr. banskou
činnosťou.
Kontajner na vyhorené jadrové palivo a vysoko rádioaktívny odpad musí byť
navrhnutý tak, aby vydržal krátkodobé namáhanie počas manipulácie a dlhodobú
záťaž po uložení .
Kontajner môže byť vyrobený z dvoch tried materiálu:
12
1. Z korózne neodolných materiálov, s veľmi pomalou korózie. Tieto materiály
(napr. uhlíková oceľ) sú lacné, ale kontajner z nich vyrobený musí mať pomerne
veľkú hrúbku stien.
2. Z korózne odolných materiálov s veľmi nízkymi rýchlosťami korózie. Takéto
materiály (nehrdzavejúca oceľ, titánové zliatiny) sú drahšie, ale je potrebný len
tenkostenný kontajner.
Kontajnery s odpadom sa v hlbinnom úložisku umiestňujú v horizontálnych alebo
vertikálnych vrtoch utesnia vhodným materiálom.
Príčiny Černobyľskej katastrofy
Oficiálne bola katastrofa zavinená zle navrhnutým reaktorom a operátormi ktorý
porušili bezpečnostné pravidlá elektrárne. Ďalšia príčina havárie je že operátori
neboli vyškolený na túto prácu (nevedeli ako presne reaktor pracuje) a neboli
informovaný o nočnom experimente ktorý s mal uskutočniť. Ďalšia vec je že na to
aby sa mohol experiment uskutočniť museli byť odstavené alebo ignorované. Veľa
informácii o reaktore bolo utajovaných. Veľmi závažnou chybou reaktoru boli zlé
regulačné tyče .
Keď sa zasúvali boli v nich duté miesta v ktorých nebula chladiaca kvapalina.
Chladiaca kvapalina je pohlcovač neutrónov a preto v tej chvíli keď sa tyče
zasúvali výkon reaktora nečakane stúpol. O tomto operátori vôbec nevedeli.
Rozsah tragédie bol ešte zhoršený nekompetenciou miestneho vedenia a
nedostatkom príslušného vybavenia. Nikto nemal ochranný oblek.
Chvíľu po výbuchu prišli hasiči by uhasili požiar.
Nikto im nepovedal že trosky sú rádioaktívne. Nevedeli dôvod výbuchu, preto
všetko hasili vodou (aj reaktor). V reaktore bolo asi 2000 stupňov Celzia a preto sa
voda rozkladala na vodík a kyslík.
Tomuto nasledovali ďalšie výbuchy ktoré pomohli k rozšíreniu rádioaktivity. Veľká
časť požiarnikov bola ožiarená veľkým množstvom radiácie.
24 hodín po explózii vláda ktorej bolo predložených dostatok dôkazov o zničení
reaktoru musela dovoliť evakuáciu mesta Pripjať.
13
Aby bol rozsah katastrofy čo najmenší, vláda poslala do kontaminovanej oblasti
pracovníkov aby najrádioaktívnejšie trosky (časti reaktoru) umiestnili do budov.
Mnohí nevedeli čo sa tam stalo a nemali k dispozícii ochranne obleky.
Reaktor bol pokrytý pieskom ktorý bol zhadzovaný z vrtuľníkov. Unikaniu
rádioaktivity do vzduchu bolo zamedzené až po 9 dňoch.
Dopad na SlovenskoRádioaktívny mrak z Cernobyľu preletel nad územím vtedajšieho Ceskoslovenska dokopy trikrát. Prvým a tretím preletom bolo zasiahnuté celé územie, no druhý minul strednú a východnú časť územia.
Dažďom sa z tohto mraku uvoľňuje veľké množstvo rádioaktivity, najviac postihnuté boli tieto oblasti:
▪ Dunajská Streda
▪ Komárno
▪ Žiar nad Hronom
▪ Galanta
▪ Nitra
▪ Levice
▪ Stará Ľubovňa
▪ Nové Zámky
▪ Lučenec
▪ Dolný Kubín
Sú následky také strašné?
Nehoda v jadrovej elektrárni Cernobyľ bola asi tou najhoršou nehodou v jadrovej
elektrárni v histórii. Ako sme už spomínali, má na svedomí mnoho strát na
životoch ale je táto katastrofa naozaj takou pohromou ako si všetci myslíme?
Autori ktorý hovoria o 10 000 obetiach vôbec nepočítali s tým že na rakovinu
umierali ľudia aj pred touto katastrofou.
Otázkou zostáva či je táto katastrofa naozaj takou veľkou pohromou pre prírodu v
bezprostrednom okolí? Nie, táto katastrofa nemala na prírodu okolo reaktoru ani
zďaleka taký dopad ako sa pôvodne predpokladalo po zhliadnutí odumierajúceho
14
lesu na následky radiácie bezprostredne po havárii. Pravdou je že v okolí reaktoru
vznikla akási prírodná rezervácia. Vegetácii v mŕtvej zóne sa darí paradoxne
lepšie ako keď v nej žili ľudia ktorý svojou existenciu toto prostredie znečisťovali.
Nevyskytujú sa tu žiadne mutanty ako by sa niekto mohol domnievať, až na
mierne zvláštnosti na boroviciach v blízkosti reaktoru. Namiesto mutantov tu
naopak nájdeme chránené vtáky a takmer vyhynutého, voľne žijúceho koňa
Przewalského.
Takže naozaj dlhodobé následky nie sú ani zďaleka také ako sa predpokladalo.
Dokonca úroveň radiácie je tu nižšia ako prirodzená úroveň radiácie na iných
miestach na Zemi. Slovenský vedec Martin Hajduch viedol výskum v takzvanej
mŕtvej Cernobyľskej zóne. Pestoval tam ľanové semienka. Tvrdia že okrem 5%
rozdielu v obsahu bielkovín sú medzi rastlinami len malé rozdiely. Domnievajú sa
že sa takto lepšie chránia (adaptujú sa) pred okolitou radiáciou. Hajduch však tvrdí
že to neznamená že tieto rastliny sú jedlé. “Nemyslím si, že by to niekto chcel
teraz jesť. Ale raz môže dôjsť ku kultivácii a využitiu na poľnohospodárske
účely,” konštatoval v rozhovore pre americký denník New York Times.
15
Ropné katastrofy a výrub pralesov
Ropné katastrofy
Ropa na morských plážach, automobilové výfukové plyny, emisie z tovární
a elektrární a mnoho ďalších odpadov. Pred znečisťovaním nezostal ušetrený
žiaden kúsok Zeme na pevnine, v ovzduší alebo na mori. Problémy v oblasti
životného prostredia sa veľmi rýchlo prehlbili po 2. svetovej vojne vďaka prudkému
rozvoju hospodárstva.
Spomedzi všetkých druhov znečisťovania prírody má na tomto probléme výrazný
podiel aj znečisťovanie morí. Najčastejšie dochádza k znečisťovaniu morí pri úniku
ropných látok pri ropných katastrofách, ako sú havárie ropných tankerov a havárie
na ropných plošinách.
Čo je ropa a s ňou súvisiace ropné znečistenie
Ropa je nerastná surovina, zmes uhľovodíkov. Co sú uhľovodíky, je uvedené
v kapitole chemické rozdelenie. Ropa sama nemá veľkú hodnotu – nadobúda ju
vtedy, keď sa spracuje na palivá a iné suroviny. Vzniká hlavne organickým
spôsobom – to znamená rozkladom mŕtvych živočíchov a rastlín bez prístupu
kyslíka. Cím je ropa staršia, tým lepšie – je kvalitnejšia, pretože obsahuje viac
uhľovodíkov. Máloktorá ekologická katastrofa má taký dramatický priebeh ako
rozsiahle úniky ropy do mora, naposledy v Mexickom zálive. Pretože hlavné zdroje
ropy ležia mimo ťažiska priemyselnej výroby (intermediálne zdroje – morské
prostredie), dopravuje sa potrubím alebo cisternovými loďami (tankermi). Podľa
odhadov odborníkov uniká pri „normálnom“, bežnom používaní lodí a pri čistení
nádrží do mora 33 tisíc ton ročne. To je už množstvo, ktoré je pre morské
organizmy obrovskou záťažou. Ďalšie ropné znečistenie prináša už samotná
16
ťažba. Ekologickejšie je teda ťažiť ropu parafinického pôvodu (nemorské
prostredie – delty riek, pevnina).
Základné chemické rozdelenie a vlastnosti
Ropa sa skladá z uhľovodíkov (90%) ako sú alkány, naftény a arény i iných
zlúčenín z ktorých sa destiláciou dostáva petroléter, benzín, petrolej a plynový olej
- to sú všetko uhľovodíky. Vedľajšia látka mazut nie je uhľovodík, používa sa na
kúrenie. Z 5 %-nej časti sa v rope nachádzajú zlúčeniny neobsahujúce uhlík, ale
obsahujúce hlavne síru, nájdu sa aj kovy, ako vanád a nikel. Je v nej aj H2O,
ktorej podiel sa mení. Minerálne soli sú v rope v obsahu od 0,1 do 4000 mg/l
niekedy i vyššie, preto je potrebné odsoľovanie ropy. Obsah organických zlúčenín
v pevnej forme ako asfalt označovaný ako bitúmeny nie je vylúčený pri niektorých
druhoch ropy. Uhľovodíky
v rope sa ďalej delia na parafíny, cykloparafíny, aromatické uhľovodíky
a spomínané bitúmeny
ZložkaC - uhlíkH - vodíkN - dusíkO - kyslíkS - síra 0.5 - 6
Obsah prvku v ropePercento
83 - 87X.14
0.1 - 20.1 - 1.5
Jedna z najdôležitejších vlastností je výhrevnosť, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od
43 do 47 MJ/kg. Ako každá iná látka, aj ropa má svoju hustotu stanovenú pri 20º
C. Napríklad ľahká ropa má hustotu od 0,61 do 0,85 g/cm3.
Znečistenie morí ropnými látkami nie je vôbec výnimočné. Až 2/3 povrchu
svetového oceánu sú pokryté tenkou vrstvou ropy, pretože k zamorovaniu ropou
prichádza denne – teda ťažbou. Spôsobuje vyhubenie celých kolónií rýb a vtákov,
ničenie celých pobreží. Ropa zamoruje potravu a trávi každého živočícha, ktorý ju
zje. Vtáky, ktorých perie je nasiaknuté ropou, nemôžu lietať ani žiť.
17
K znečisťovaniu dochádza pri stroskotaní stále väčších supertankerov s
obrovskými nádržami. Casté havárie obrovských tankerov sú spôsobené
niekoľkými okolnosťami. Supertankery sú príliš ťažkopádne a majú veľmi dlhú
brzdnú dráhu, a tak stroskotávajú ľahšie než menšie lode. Až do päťdesiatych
rokov minulého storočia boli cisternové lode či tankery neveľkých rozmerov, a tak
ich stroskotanie nemohlo príliš ohroziť morské organizmy. Dnes tomu tak nie je.
Nádrže tankerov sú vymývané na šírom mori a všetky nečistoty sú doň
vyplavované. Znečistenie samotnou dopravou predstavuje 28 %. Zvyšných 72 %
predstavujú havárie. Nemožno z nich obviňovať kapitánov, ale znečisťovanie je
bohužiaľ spôsobené aj ich ziskuchtivosťou.
Stav jednej z najvačších ekologických katastrof v dejinách
Ekologická katastrofa vypukla 20. apríla 2010 výbuchom ropnej plošiny Deepwater
Horizon pri juhovýchodnom pobreží Louisiany, ktorá sa po niekoľkohodinovom
požiari potopila. Únik z potrubia v hlbke 1500 metrov sa pokúšajú zastaviť
pomocou robotických ponoriek. Ventily vrtov sa ale stále nedarí zavrieť a do vody
tak uniká 5000 barelov 975 tisíc litrov) ropy denne.
Spojené štáty čelia jednej z najväčších ekologických katastrof v histórii. Obrovská
ropná škvrna, ktorá stále zdvojnásobuje svoju plochu v Mexickom zálive, už
dosiahla pobrežie amerického štátu Louisiana. Nezabránili tomu ani plávajúce
zábrany natiahnuté na ochranu vzácnych piesočných pláží. Rope mieriacej k
pobrežiu cez ne pomohli vysoké vlny. Americké štáty Louisiana, Florida a
Alabama už vyhlásili stav ohrozenia, vďaka čomu môžu do boja s ropou zapojiť
všetky dostupné prostriedky vrátane armády. Ohrozený je aj štát Mississippi.
Ropné výbežky, ktoré sa začali vytvárať pod hladinou oceánu, zasiahli pobrežie
Louisiany.. Ropa zasiahla deltu Mississippi a najviac ohrozuje rezerváciu Pass-a-
Loutre, ďalších päť prírodných rezervácií a štyri štáty na brehu Mexického zálivu.
18
Pri pobreží Louisiany a v delte rieky Mississippi natiahli zatiaľ 50 kilometrov
námorných stien, pridali ešte ďalších 150 kilometrov morských zábran. Záchranné
práce na pobreží komplikuje nepriaznivé počasie a silný vietor, ktorý môže ropu
vtlačiť viac do vnútrozemia. Obrovský vietor vytvára vlny vysoké až dva metre, a
tie dostávajú ropu aj cez zábrany. Na mieste už zasahuje vyše 1900 záchranárov
a asi 300 lodí a lietadiel a ich počet sa neustále zvyšuje.
Škvrna dosiahla šírku 72 a dlžku 170 kilometrov a stále sa rozširuje. Ekologickí
experti sa obávajú, že zastaviť unikajúcu ropu môže trvať aj niekoľko týždňov
alebo mesiacov, a že v tomto prípade by mohlo ísť o vôbec najväčší únik ropy do
mora
v histórii, čo je pravdepodobné . Pri zatiaľ najhoršom úniku ropy v dejinách sa po
havárii ropného tankera Exxon Valdez na plytčine pri pobreží Aljašky v roku
1989 dostalo do mora približne 49 miliónov litrov ropy. Podľa odhadov mala
ekologická katastrofa za následok smrť 250 000 morských vtákov, 2 800 morských
vydier, 300 tuleňov, 250 orlov, do 22 kosatiek a miliárd vajíčok lososov a haringov.
Nemožno povedať, že to nie je škoda, ale podľa ekologických expertov to nie je na
svetové meradlo až tak veľa. Po vyše troch mesiacoch sa podarilo únik ropy
zastaviť. Teoreticky správne je to tak, že ropa uniká dennodenne do mora – avšak
v množstvách sto litrov denne z malých trhliniek to nepredstavuje žiadnu hrozbu
a navyše to nie je ani najmenej porovnateľné z katastrofou v Mexickom zálive.
Príroda však je nejako zriadená a má svoj systém, čo dokazuje aj nedávne
obnovenie morského života na severne strane potopenej ropnej plošiny. Kedže
ropa je produkt prevažne organického pôvodu, príroda sa s ňou dokáže vyrovnať.
Napriek tomu táto katastrofa je najhoršia ekologická katastrofa v dejinách, ale „nie
je to až také zlé“ ako sa pri vypuknutí katastrofy zdalo. Benzín, nafta a plasty sú
výrobky spoločnosti a treba sa zaujímať o ne a ich hrozbu. To je dôkazom, že to
čo príroda sama vyrobí, si vo večšine prípadov vie po sebe aj aj „upratať“.
Ochrana pralesov
Tropický dažďový prales je najzložitejší a najrozmanitejší ekosystém na Zemi.
Tvoria ho stromy mnohorakých druhov a žije v ňom vyše polovica všetkých druhov
19
rastlín, hmyzu a zvierat sveta – odhaduje sa až 30 miliónov druhov. „Len“ asi 2
milióny z nich bolo doposiaľ popísaných, alebo podrobnejšie preštudovaných. Iba
Amazonská džungľa je domovom asi milióna rôznych zvierat a rastlín, vrátane
2500 druhov stromov, 1800 druhov vtákov a 2000 druhov rýb. V jedinej rieke v
Brazílií žije viac druhov rýb, než vo všetkých riekach v Spojených štátoch. Na
jednom hektári pralesa rastie približne až 400 druhov stromov. Tento obrovský
počet stromov poskytuje nesčísliteľné množstvo kombinácií úkrytov pre obyvateľov
pralesa. Oblasť s rozlohou 10 km² obýva asi 125 druhov cicavcov, 100 druhov
plazov, 400 druhov vtákov a 150 druhov motýľov. Takto vzniká ohromné množstvo
biospoločenstiev. Niektoré z druhov sa pritom obmedzujú iba na jednu oblasť, iné
možno nájsť na veľkých územiach. Podklad väčšiny pralesov tvorý tenká
povrchová vrstva pôdy, zriedkakedy presahujúca hlbku 5 cm, to je relatívne málo.
Rastliny a živočíchy žijú spolu v simbióze a tak tvoria jeden životaschopný celok.
Ak sa však nejaký článok „stratí“, má to dopad na celé spoločenstvo.
Ako živočíchy prežijú?
Väčšina výživných látok pre rastliny pochádza z organickej hmoty, ktorá pokrýva
pôdu pralesa. Táto hmota sa skladá z listov, haluzí a drobných, uhynutých
živočíchov. Vďaka stálemu teplu a vlhkosti, ale aj pôsobením mnohých
organizmov, sa táto vrstva veľmi rýchlo rozkladá. V prírodných vedách sa to
zjednodušene nazýva humus. Všetko je recyklované. Stromy plnia neoceniteľnú
úlohu pri znovuvytváraní kyslíka do atmosféry. Nie nadarmo sa o pralesoch hovorí
ako o pľúcach Zeme. Práve preto je ochrana pralesov taká dôležitá.
Pralesy splňajú aj iné životne dôležité úlohy, ako je regulácia dažďových zrážok,
regulácia teploty, ochrana proti erózií pôdy. Tieto veci si ľudia zriedkakedy
uvedomujú. Prales je totiž zdrojom potravy a materiálu na prežitie pre jeho
domorodých obyvateľov. Okrem toho je aj svetovou lekárňou. Štvrtina všetkých
liekov je vyrobená z druhov rastlín, ktoré rastú iba v pralesoch, taktiež z mnohých
pralesných živočíchov sa získavajú potrebné protilátky a sekréty. Na pralesoch
zarábajú milióny farmaceutické spoločnosti. Bohužiaľ, je to ako pri ťažbe ropy – aj
keď pralesy vykonávajú života dôležité funkcie pre celú Zem, ich hodnota je často
prehliadaná, alebo musí ustúpiť krátkozrakým potrebám kapitálu a ziskuchtivosti.
20
Chamtivosť a sebectvo žiaľ stále prevládajú. Aj napriek snahe organizácii
podobných Greenpeace.
Práve dnes pralesy pokrývajú 5% zemského povrchu. Pred 100 rokmi to bolo ešte
12%. To je pre ekosystém obrovská záťaž. Ničenie dažďových pralesov ide ruka v
ruke s rastúcim problémom populačnej explózie. Úbytok dažďových pralesov
nemožno chápať oddelene od ostatných problémov sveta. Výrub pralesov je
rovnako „veľký“ problém ako ropné havárie či ťažba uránu.
Každý rok zmizne z povrchu Zeme 130.000 km² pralesov. Je to plocha väčšia ako rozloha Anglicka. Toto číslo však nezahrňuje plochy, ktoré boli postupne
devastované, alebo iba čiastočne vyťažené a zmenili sa na nekvalitný porast.
Totiž, ak sa vyrúbe v pralese malá plocha (jeden hektár), veľmi rýchlo sa obnoví,
zarastie, ak sa však v pralese vyrúbe alebo vypáli väčšia plocha, prales sa len
veľmi ťažko obnoví . Pokiaľ by sme brali do úvahy aj toto, výsledné číslo by sa
zdvojnásobilo. Ak bude ničenie v tomto rozsahu pokračovať, svet bude bez pralesov za 40 rokov. Bohužiaľ všetko naďalej nasvedčuje iba tomu, že tento
„trend“ bude naďalej stúpať.
Dnes je už ohrozený celý ekosystém. Vedci varujú, že by to bola najväčšia
biologicko-ekologická katastrofa, omnoho večšia ako kyanoidové či ropne
katastrofy.
Prečo však dažďové pralesy miznú tak rýchlo?
Medzi hlavné príčiny patrí pôda, drevo a hamburgery. Rozvojové krajiny chudobné
na poľnohospodársku pôdu sú pod tlakom pôžičiek a splácania dlhov nútené
pestovať plodiny na vývoz. Na obrovské plochy sú sadené monokultúrne plodiny
určené na export. Tie sú skupované západnými krajinami za nízke ceny, pričom
obyvatelia rozvojových krajín sami nie sú potravinovo zabezpečený. Komodity pre
nich je potrebné skupovať za oveľa vyššie ceny, ako predajná cena nimi
prestovaných potravín. Takto sú štáty potravinovo závislé na krajinách bohatého
severu a ich dlhy sa len neustále zvyšujú. Okrem toho sa pri pestovaní
monokultúrnych plodín používajú chemické hnojivá a pesticídy vo vysokých
dávkach, ktoré vyčerpávajú a zamorujú pôdu a napomáhajú erózii pôdy. Celých
21
80% toho, čo jeme, má svoj pôvod v trópoch, napríklad sója z Brazílie pokrýva
30% poptávky Európskeho spoločenstva. Od roku 1965 sa rozloha sójových polí
zväčšila 20x a teraz predstavuje asi 18% brazílskej poľnohospodárskej pôdy.
Roľníci vyrubujú a vypaľujú časti pralesa, aby získali svoje podiely. Následky sú
však deštruktívne pre prales, aj pre farmárov, všetko však nasvedčuje tomu, že si
to neuvedomia až kým neprídel ekologická katastrofa.Prales možno vytvára ilúziu,
že v ňom bude rásť čokoľvek. To sa však veľmi rýchlo mení. Tenká vrstva úrodnej
pôdy je čoskoro vyčerpaná natoľko, že už sa v nej nedá hocičo pestovať. Pôda
eroduje a mení sa na púšť. Tento proces sa opakuje každé 2 roky po získaní nových polí a tak roľníkom neostáva nič iné ako vyrúbať či vypáliť ďalšiu plochu
hlbšie do pralesa. Nemajú však žiadnu ľahšiu formu roľníctva na výber, v boji o „prežitie“ je ochrana pralesa prílišný luxus. Na svete je okolo 200 miliónov
roľníkov živiacich sa takýmto spôsobom. Na svedomí majú každoročne 50% zmiznutej plochy.
Ďalšou významnou príčinou odlesňovania je chov dobytka.V strednej a južnej
amerike je chov dobytka najhlavnejšou príčinou odlesnenia. Pasienok, ktorý vzíde
z popola dažďového pralesa, dokáže sítiť dobytok nie viac ako 5 rokov. Potom
treba ďalšie pastviny. Mäso z dobytka paseného na týchto pasienkoch obvykle
končí v USA alebo v Európe, v sieti reštaurácií s rýchlym občerstvením. Taktiež aj
veľa plodín, ktoré sa pestujú na vývoz, slúži na výkrm dobytka – sója z Brazílie,
tapioka z Thajska, atď. Len v Kostarike je každoročne zničených 70 000 hektárov
pralesa iba preto, aby sa získali pastviny. Premieňať dažďový prales na
hamburgery prináša nadnárodným spoločnostiam zisk, ide však nepochybne o
najnehospodárnejší systém výroby potravín, aký ľudstvo vymyslelo. Po káve a
banánoch je mäso treťou položkou na zozname vyvážaných potravín rozvojových
štátov na západný trh.
Vážna príčina miznutia dažďových pralesov je aj drevorubačstvo. Vlády s
nedostatkom financií ľahko predávajú právo na výrub pralesa medzinárodným
spoločnostiam. V mnohých prípadoch je to jeden z mála dostupných zdrojov na
získanie peňazí a tým aj prostriedkov na splácanie zahraničných dlhov. Každý rok
drevorubačské spoločnosti / american loggers on discovery channel :D/ vyrúbu 45
000 km² pralesa, pričom treba dodať, že ide väčšinou o ťažbu holorubnú. Takto
22
prichádza o svoj domov mnoho živočíchov, nehovoriac o rastlinstve, ktoré je
ničené mechanizáciou. 2/3 plochy sú tak zdevastované, že sa už neobnovia.
Spoločnosti sa síce chvália „ozdravovacími programmi“, ale tie sú skôr vínimkou.
Okrem toho sa vysádza iba zopár druhov stromov, ktoré v žiadnom prípade
nemôžu nahradiť biologickú rozmanitosť a pestrosť predtým zdevastovaných
území. Stromy takto ani nie sú sadené pre zachovanie pralesa, ale pre možnosť
opätovného využívania územia pre potreby spoločností. Ide totiž o rýchlo rastúce
druhy stromov, ktoré budú o pár rokov opäť využité za účelom získania drevného
materiálu. Drevo, predovšetkým drahé exotické drevo, ide na export najmä do
Japonska a do západných krajín, kde sa využíva na výrobu nábytku, umeleckých
predmetov, ďalej na obklady, okenné rámy a iné stavebné časti.
Keď stromy horia, uvoľňuje sa z nich oxid uhličitý a oxid uhoľnatý. Oxid uhličitý
vytvára v atmosfére skleníkový efekt, ktorý vedie ku globálnemu otepľovaniu. Oxid
uhoľnatý je hlavná zložka nachádzajúca sa v smogu. Vypaľovaním pralesov sa
koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére zdvojnásobila. Vypaľovanie pralesov má
vyše 35%-ný podiel na emisiách oxidu ohoľnatého. Vypaľovanie v amazonskej
oblasti prerástlo do takých rozmerov, že sa celé mestá „dusili“ pod mrakmi dymu,
ktorý sa šíril až do ďalších štátov. Podľa údajov zo satelitu vzrástlo vypaľovanie v
amazonskej oblasti o 28%.
Ničenie dažďových pralesov podporuje aj Svetová banka a Medzinárodný menový
fond a to podporami a dotáciami „rozvojových projektov“ (Ako výstavba ciest a
priehrad v pralesoch...) a ich spoluprácov s vládami krajín a ich presídlovacími
programmi v rámci získania novej hospodárskej pôdy: v Indonézii bolo viac než
3.6 miliónov Javanských roľníkov poslaných do hustých lesov na riedko
osídlených ostrovoch Archipelagu, pričom treba dodať, že nie všetci tam išli
dobrovoľne... Tento presídľovací program ohrozuje najmenej 3.3 miliónov hektárov
tropického pralesa, pričom to nie je určite konečné číslo. V Brazílii je podobná
kolonizácia zodpovedná za 17% škôd spôsobených pred tridsiatimi rokmi (od
vtedy už čas však pekne pokročil...).
Ochrana pralesa je veľmi ťažká. Určité možnosti sa naskytujú v podobe prírodných
rezervácií a národných parkov, ale tie sa obmedzujú iba na malú časť územia –
23
chránených je asi 8% z pralesov, pričom mnohé z týchto rezervácií a parkov sú
iba na papiery, keďže nie sú k dispozícií peniaze, ani ľudia... Záchrana dažďových
pralesov vyžaduje medzinárodnú spoluprácu a celosvetové riešenia, ktoré
neprichádzajú. Riešenie tohoto problému videli vo vyhlásení dažďových pralesov
za spoločné bohatstvo. Neuspeli. Riešenie tohoto problému vzhľadom ku
ziskuchtivosti bohužiaľ ostáva na „mocných“ tohoto sveta, no tí nejavia záujem o
túto problematiku.
Eko-ochranárske organizácie sa snažia urobiť, čo je v ich silách, avšak ich
pôsobenie je väčšinou iba lokálne. Na riešenie tohoto problému by bolo treba
oveľa viac. Nie sú to chudobní roľníci a bezzemkovia, ktorí ničia prales ale
globálny kapitalizmus v celej jeho zvrátenej podobe. Pokiaľ bude mať chamtivosť
a bezohľadnosť úzkej elity prednosť pred potrebami sveta, vyhliadky sú viac než
pesimistické. V systéme, kde sú hlavnou prioritou peniaze a moc, tomu ani
nemôže byť inak, toje viac – menej jasné. Ide predovšetkým o potraviny a výrobky
z rozvojových krajín. Regionálne družstvá, čo najväčšia sebestačnosť – vyzerá to
tak, že tadiaľ vedie jediná cesta.
Les je jedným z najvytrvalejších strojov ktorý pre nás pracuje, ale zato sa najťažšie opravuje.
24
Ozónová diera
OzónOzón, trikyslík O3. Modifikácia kyslíku, nestály výbušný plyn, charakteristicky
páchnuci. Má silné oxidačné vlastnosti. Pripravuje sa účinkom tichých el. výbojov
na kyslík. Používa sa napríklad k dezinfekcií vody a vzduchu, bieleniu škrobu
a olejov. Vo vyššej koncentrácií je jedovatý.
OzónosféraVrstva atmosféry medzi 15 a 50km kde dochádza k fotochemickým procesom
a vzniká ozón. Maximum ozónu je vo výškach 20 – 25km nad zemou. Ozón
pohlcuje ultrafialové slnečné žiarenie ktoré ničí živé organizmy.
Atmosféra pre životAj keď sa naša zem z vesmírneho hladiska nachádza v obývatelnej zóne, život na
nej by bol vylúčený bez atmosféry a oceánov. Atmosféra zeme pozostáva z dusíka
a kyslíka, ako aj z neveľkého množstva oxidu uhličitého. Vďaka kyslíku môžu ľudia
aj živočíchy dýchať. Okrem toho kyslík vytvára ozónovú vrstvu atmosféry ktorá
nás chráni pred žiarením prichádzajúcim z vesmíru. Pre vznik dnešnej atmosféry
bol najdôležitejší moment vzniku života, pretože prvé živé organizmy začali
produkovať kyslík ktorý sa postupne začal uvolňovať a spôsoboval oxidáciu. So
vzrastajúcim nožstvom kyslíka súvisí vznik ozónovej vrstvy. Až po vzniku ozónovej
vrstvy sa život z morí rozšíril aj na súš.
Atmosféra sa najčastejšie delí na troposféru, stratosféru (s ozónosférou),
mezosféru, termosféru a exosféru. Každá z nich obsahuje zmes plynov, ktorých
hustota sa so vzdialenosťou od zeme znižuje. Hrúbka atmosféry je minimálne
10 000 kilometrov. Ozónosféra sa nachádza vo výške 15 – 50 kilometrov nad
zemou. Najvyššia koncentrácia ozónu je vo výske 20 -25 kilometrov na zemským
povrchom.
25
Charakteristika ozónuOzón je trojátómova forma molekuly kyslíka, jeho názov pochádza z gréčtiny
(Ozein = zapáchajúci). Je to nestabilná látka so silnými oxidačnými účinkami.
Ozón je reaktívny plyn ktorý je vo vyšších koncentráciach výbušný. V priemysle sa
používa na čistenie vody alebo bielenie. Až 90% ozónu sa nachádza v stratosfére.
Ozón vo vysokých vrstvách atmosféry je nestály, a väzby molekuly ozónu sú
podstatne slabšie ako molekuly kyslíka. Pôsobením slnečného svetla sa rozkladá
na molekulu dvojátómového kyslíka a jeden kyslíkový atóm, pričom stredná doba
života O3 je pri 20°C tri dni. Má významnú ochrannú funkciu ktorá spočíva v jeho
schopnosti pohlcovať UV žiarenie (v rozmedzí vlnových dlžok 240 – 320nm),
a tým chráni ekosystémy pred jeho škodlivými účinkami. UV žiarenie sa delí do 3
kategórií – UV-A je človekom potrebné pre tvorbu vitamínu D (v malom množstve),
a je neškodné pre ostatné organizmy. UV-B poškodzuje nukleónové kyseliny
a bielkoviny v bunkách, zrak, spôsobuje rakovinu kože a znižuje imunitu. Takisto
ničí planktón ktorý je potrebný pre život morskej fauny a výrobu kyslíka. Veľmi veľa
UV-B žiarenia môže spôsobiť vážne zmeny celej klímy. UV-C pôsobí rovnako ako
UV-B žiarenie, ale je zachytávané aj dvojatómovým kyslíkom. Prirodzený proces
deštrukcie ozónu zrýchlila a dynamickú rovnováhu narušila prítomnosť reaktívnych
chemikálií vyprodukovaných ľuďmi.
Deštrukcia ozónovej vrstvyNegatívne pôsobenie na ozónovú vrstvu sa pripisuje predovšetkým freónom
a iným zlúčeninám chlóru fluóru a brómu. Ďalej oxidu siričitému, sírovému a iným
zlúčeninám síry, tieto sú spojené hlavne so spracovaním a spaľovaním uhlia.
Potom oxid dusíka (pre atmosféru najškodlivejší oxid dusíka NO a oxid dusičitý
NO2 ktoré sa spoločne nazývajú nitrózne plyny (NOx)), amoniak (dostáva sa do
atmosféry vďaka biochemickým procesom odumretých rastlín a źivočíšnych
organizmov), oxid uhoľnatý (dym v ohniskách spalujúcich uhlie/koks/naftu,
výfukové plyny motorových vozidiel a lietadiel), oxid uhličitý, sirouhlík, halové
prvky (fluór, chlór a zlúčeniny, priemysel) a ťažké kovy (arzén, olovo, ortuť, chróm
a ďalšie, sú to metabolické jedy, arzén a jeho zlúčeniny sa do atmosféry dostávajú
pri spracovaní sulfidových rúd, spalovaní uhlia, používaní pesticídov,
nedokonalom zachytávaní exhalátov). Pôsobením týchto látok ubúda ozón
v ozónosfére, a dochádza k narušovaniu tejto prirodzenej štruktúry atmosféry
26
ktorá prepúšta oveľa viac UV žiarenia o vlnových dlžkach ktoré nepriaznivo
pôsobia na živé organizmy na zemi.
Freóny (chlorfluorocarbon - CFC)Objavené Tomom Midgelyim a prvý krát vyrobené v roku 1930, ľudia boli
presvedčený o ich neškodnosti a a užitočnosti. Sú bez zápachu, nejedovaté,
nereagujú s inými látkami, sú lacné a nehorľavé. Bol to dokonalý výtvor ľudstva.
V roku 1972 sa na vedeckom mítingu znovu prejednávala neuveriteľná stabilita
freónov, vtedy Sherwood Roland vyslovil myšlienku že ultrafialové žiarenie by po
čase určite tento plyn rozložilo. O rok neskôr, v roku 1973 keď Roland a Mario
Molina spracovávali výpočty, ktoré ukázali ničivú silu CFC, nemoholi im uveriť.
CFC síce ostáva stabilné v nižšej vrstve atmosféry, avšak akonáhle sa dostane
dostatočne vysoko (50 – 80 km) UV žiarenie CFC rozkladá a oddeľuje od neho
atómy chlóru, ktoré ničia ozónovú vrstvu. „Najprv sme si mysleli, že sme urobili
nejakú obrovskú chybu: to číslo sa nám zdalo strašne vysoké. Dovtedy sme nikdy
nepočuli, že by sa dal ozón takýmto spôsobom ničiť. Nikto sa o ničom podobnom
nezmienil.“ Keď oznámil svoje výsledky šokoval kolegov. Prehlásil Žiadal
okamžite zakázanie používania CFC v sprejoch, čím samozrejme išiel rovno proti
priemyslu – títo ľudia sa snažili zahovárať výsledky, v roku 1977 prezident firmy
ktorá takéto spreje vyrábala vyhlásil, že kritika bola bola vymyslená ministerstvom
propagandy KGB. O päť rokov po ich objave, potvrdil počítačový model tieto
obavy – CFC sa môže rozpadať pod UV žiarením, vtedy ich hypotézu prijali.
Verejnosť začala bojkotovať používanie CFC, a vlády sa zaviazali že budú
regulovať jeho používanie. Vtedy sa začalo používať v iných oblastiach,
v klimatizáciach, hasiacich prístrojoch, penových obaloch, riedidlách... Podobné
chlórovodíkové zlúčeniny, nazývané halóny, boli ale 10x účinnejšie pri ničení
ozónovej vrstvy. Plnili nimi hasiace prístroje. 1985 – americký vedci objavili
ozónovú dieru nad Antarktídou, svet sa začal zaujímať o hrozby v súvislosti
s ozónovou dierou. V roku 1987 bol podpísaný medzinárodný (Montrealský)
protokol o znížení produkcie CFC o 50% do roku 2000. O pár rokov na to bolo
však jasné že to je málo, a tak sa 56 národov ktoré podpísali tento protokol stretlo
v Londýne. Rozhodli sa že do roku 2000 úplne zakážu výrobu týchto zlúčenín. Dve
najbohatšie krajiny sveta (USA a Japonsko) sa od dohody ale dištancovali. Kedže
tieto zlúčeniny ostávajú v atmosfére 75 – 100 rokov, tak väčšina z týchto
27
vypustených plynov v atmosfére stále existuje. V polovici 80-rokov výpúšťali
takmer milión ton ročne.
Vedci aktuálne predpokladajú že stenčovanie ozónovej vrstvy bude pokračovať
(oproti aktuálnym 2 percentám) kedže od zahájenia priemyselnej výroby sa
vyrobilo okolo 20 miliónov ton (Do sféry s ozónom sa zatiaľ však podľa
predpokladov dostalo len asi 20 percent) Jeden polystyrénový pohárik obsahuje
asi miliardu molekúl freónov. Tieto zlúčeniny ostávajú v atmosfére 10-ročia pričom
jedna molekula freónu dokaže rozbiť milión ozónových. Chemické látky ktoré
najviac poškodzujú ozónovú vrstvu:
Chemické
označenie
Chemický
vzorec
Komerčný
názov
trichlorfluoromethan CFCl3 CFC-113
dichlordifluoromethan CCl2F2 CFC-12
1,1,2-trichlortrifluoroethan Cl2FC-CClF2 CFC-113
1,1,2-dichlortetrafluoroethan ClF2C-CClF2 CFC-114
chlorpentafluoroethan ClF2C-CF3 CFC-115
bromchlordifluoromethan CF2BrCl halon 1211
bromtrifluoromethan CF3Br halon 1211
dibromtetrafluoroethan BrF2C-CF2Br halon 2402
Vznik A Rozklad OzónuMechanizmus rrozkladu a vzniku ozónu v stratosfére popísal S. Chapman v roku
1930.
28
Rozklad: V hornej stratosféredochádza pôsobením UV žiarenia (vln. dlžka menšia
ako 242nm) k rozkladu dvojatómových molekúl kyslíka (O2) na jednotlivé atómy
-1. O2 + h (c/ < 242 nm) _ O + O 3
Tieto reagujú s ostatnými molekulami kyslíka (za vzniku ozónu)
-2. O2 + O. + M _ O3 + M
M – neutrálna častica (nepodielajúca sa na vlastnej reakcií), vyrovnávajúca
energetické pomery. Vzniknutý ozón sa nehromadí, vplyvom UV žiarenia sa
rozkladá na molekulárny a atomárny kyslík
-3. O3 + h (240 nm < 1/ < 320 nm) _ O2 + O
Tento vzniknutý kyslík (atomárny) môže rozložiť ďalšiu molekulu ozónu
-4. O3 + O _ O2 + O2
Tieto reakcie sa volajú Chapmanove reakcie. Predstavujú vyjadrenie
rovnovážneho stavu medzi vznikom a rozkladom ozónu v stratosfére. Ak je vznik
a zánik ozónu v rovnováhe, v atmosfére sa udržiava konštantné množstvo ozónu.
Podľa chapmanových rovníc sa zistilo že koncentrácia atómu by podľa Chapmana
mala byť takmer dvojnásobná s meranými hodnotami. Zistilo sa že rozkladanie
ozónu prebieha aj inými chemickými reakciami, takže reakcie 3. a 4. Nedokážu
vytvoriť pozorovanú koncentráciu ozónu. Tieto vedlajšie reakcie rozkladania ozónu
sú katalytické, do ktorých vstupuje H, OH, Nox a CL. Ak zapíšeme tieto prvky
symbolom X, tak môžme rozklad ozónu vyjadriť následovne:
- X + O3 _ OX + O2
- OX + O _ O2 + X
Tieto prvky sa pri reakcií nespotrebujú, a tak môže vyvolať rozklad ďalších stoviek
molekúl ozónu.
Ozónová dieraPojmom ozónová diera sa označuje miesto v atmosfére kde množstvo celkového
ozónu dočasne poklesne pod 50% normálnej hodnoty. Ozónová diera sa vyskytuje
29
nad Antarktídou, a jej rozloha je 4-násobne väčšia ako rozloha USA. Úbytok
ozónu v polárnych oblastiach je spojený so špecifickými meteorologickými
podmienkami, a to – cirkulácia s centrom v polárnej oblasti v dôsledku čoho sa
oblasť vzdušne izoluje od okolitého sveta a extrémne nízke teploty. Tieto
extrémne nízke teploty umožnujú vznik polárnej stratosferickej oblačnosti a na
nich potom prebiehajú veľmi účinné reakcie ničiace ozón. Jedná sa o uvoľňovanie
chrómu a brómu z neaktívnych zlúčenín do aktívnej podoby. Po ožiarení polárnej
stratosféry dochádza k rozkladu molekuly chrómu na takzvaný aktívny chlór ktorý
dokáže u známych katalitických cykloch rozložiť obrovské množstvo ozónu. Vďaka
uzavretosti oblasti sa tento ozón nemôže doplňať zvonku, takže vzniká „diera
v ozóne“. Analýza dlhodobých meraní ukázala že ozón ubúda, s výnimkou
tropických oblastí, na celej zemeguli.
Na Slovensku sa celkový ozón meria v Poprade-Gánovciach Brewerovým
spektrofotometrom od roku 1993. Najbližšia stanica s dlhodobým radom meraní
celkového ozónu sa nachádza v Hradci Králové, kde sa ozón meria Dobsonovým
spektrofotometrom od roku 1962. Satelitné merania celkového ozónu sú pre
Poprad-Gánovce prístupné od roku 1997. V súcasnom období sa zacínajú
prejavovat výsledky regulacných opatrení v produkcii látok podielajúcich sa na
deštrukcii stratosférického ozónu. Predpokladá sa, že pokles celkového ozónu sa
zastavil a ocakáva sa postupná obnova ozónovej vrstvy asi do roku 2050.
Opatrenia proti poškodzovaniu ozónovej vrstvyZ dôvodu úbytku stratosferického ozónu sa zaviedlo monitorovanie jeho množstva,
určuje sa na základe absorbcie ultrafialového žiarenie v takzvaných Dobsonových
jednotkách. Jediným spôsobom ako spomaliť, v ideálnom prípade zastaviť,
stenčovanie ozónovej vrstvy je ukončenie výroby, a spotreby látok ktoré toto
poškodzovanie spôsobujú. Z toho dôvodu medzinárdoné spoločenstvo na pôde
OSN pristúpilo k spoločným krokom ktoré majú viesť k zastaveniu úbytku ozónovej
vrstvy. Dňa 22. 3. 1985 bol prijatý Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy
ktorý bol východiskovým dokumentom pri riešení tohto globálneho problému.
Nadväzoval naň montrealský protokol o látkach ktoré porušujú ozónovú vrstvu,
prijatý dňa 16. 9. 1987. Tento dokument stanovuje postupné obmedzenie výroby
30
a spotreby freónov. Podľa odborníkov napriek prijatým opatreniam nás radikálny
úbytok ozónovej vrstvy ešte len čaká.
História ozónu:
1839 - C.F. Schönbein objavuje ozón
1860 - počiatky merania ozónu v prízemnej vrstve atmosféry
1880 - Hartley vyslovuje predpoklad, že slnečné žiarenie v intervale 200-320 nm
nie je absorbované vo vrchnej časti atmosféry
1913 - pri meraní intenzity UV-žiarenia bolo dokázané, že väčšina ozónu sa
vyskytuje v stratosfére
1926 - prvých šesť Dobsonových spektrofotometrov je umiestnených na zemskom
povrchu k meraniu
celkového množstva ozónu
1929 - objav umožňujúci meranie vertikálneho rozdelenia ozónu, zistená
ozónosféra
1930 - vyslovená teórie fotochemickej tvorby ozónu
1934 - sondy a balóny ukazujú, že maximálna koncentrácia ozónu sa vyskytuje vo
výške okolo 20 km
1955 - navrhnutá sieť meracích ozónových staníc
1957 - Svetová meteorologická organizácia (WMO) ustanovuje globálnu sieť
meracích staníc
1965 - objavuje sa teória fotochemickej deštrukcie ozónu radikálom OH
1966 - prvé družicové meranie
1971 - upozornenie, že ozón môže byť ničený NOx plynmi
1974 - základy CIOx chémie ako deštrukčného mechanizmu ozónovej vrstvy
1975 - prvé stretnutie vedcov zvažujúcich stav globálneho ozónu
1981 až 1991 - pravidelné semináre a stretnutia špecialistov
1984 - prvá správa o ozónovej diere v Antarktíde v 1982
1985 - Viedenská dohoda o ochrane ozónovej vrstvy
1987 - Montrealský protokol
- Zníženie tvorby CFC o 50% do roku 2000
1988 - neustále zvyšovanie ozónovej diery až o 10 % za desaťročie, dôkazy
antropogénneho poškodenia
1990 - Londýnske upresnenie a dodatky k Montrealskému protokolu
31
- Absolútny stop CFC
1991 - dôkazy o poklese ozónu nielen v zimných mesiacoch , ale i v priebehu
celého roku vo všetkých
zemepisných šírkach s výnimkou trópov
1992 - Kodaňské dodatky k Montrealskému protokolu
1993 - dôkaz zvyšovania intenzity UV-B žiarenia v stredných zemepisných šírkach
32
BibliografiaKnižné pramene
Kenda M. - Tolgyessy J. : Žiarenie-hrozba i nádej, Bratislava: Obzor, 1976. Bez
ISBN.
Šáro Š. - Tolgyessy J. : Rádioaktivita prostredia, Bratislava: Alfa, 1985. Bez ISBN.
Tolgyessy J. a kol. : Chémia, Biológia a Toxológia vody a ovzdušia, Bratislava:
VEDA, 1984. Bez ISBN.
Zahradník R. - Polák R. : Základy kvantové chemie, Praha: Polygrafia, 1976. Bez
ISBN
.
Mayer V. a kol. : Základy jaderné chemie, Brno: Alfa, 1981. Bez ISBN.
Holubec K. : Vojensko zdravotnícka knihovna svazek 35, Praha: Státní
zdravotnické nakladatelství, 1957. Bez ISBN.
Rejmers N. : Abeceda prírody - Biosféra, Moskva: Horizont, 1985. Bez ISBN
.
Marinov CH. – Zajcev A. : Ekonomika a životné prostredie, Moskva: Ekonomika,
1979. Bez ISBN.
33
Matula M. : Geológia a životné prostredie, Bratislava: Obzor, 1979. Bez ISBN.
Arnold N. : Šokujúca príroda, Veľká Británia: Scholastic, 1997. ISBN 80-8085-204-
9
Vicente B. :Globální změna klimatu, Praha: Mladá fronta a.s., 2006. ISBN 80-204-
1356-1
Ríman J. – Štěpánek M. :Malá československá encyklopedie, Praha: ACADEMIA,
1986. Bez ISBN
Bužek V. :Tajomstvá fyziky, Bratislava: Slovart, 2001. ISBN 80-7145-539-3
Prof. RNDr. Pišút J. DrSc. a kol. : fyzika pre 4 ročník gymnázii, Bratislava: MEDIA
TRADE, 1998. ISBN 80-08-02871-8
Použitá literatúra je staršia, takže sa ani za snahy pracovníkov Univerzitnej a Ľudovej knižnice nepodarilo zohnať identifikačné čísla ISBN.
34
Internetové Pramene
2010-9-18:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Regulačná_tyč
http://sk.wikipedia.org/wiki/Cernobyľská_havária#Pr.C3.AD.C4.8Diny
http://www.google.sk/url?q=http://tarjanyiova.fyzika.uniza.sk/Troscak%2520Martin.doc&sa=U&ei=E7KQTInCKcb5OeubwNYM&ved=0CBcQFjAA&sig2=R2AKuyjX3AAXLc84Fn4U3w&usg=AFQjCNHwuOPPNiwbqka1MTcBDpBU-t_h1w
2010-10-11:
http://www.1sg.sk/~pkubinec/preco%20je%20radioaktivita%20nebezpecna.pdf
http://www.boinc.sk/clanky/mame-sa-bat-radioaktivity?page=full
http://www.greenpeace.org/slovakia/campaigns/ochrana-lesov
http://sk.wikipedia.org/wiki/Amazonsk%C3%BD_prales
http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/ekologia/34603/?print=1
2010-10-10
http://sk.wikipedia.org/wiki/Freóny
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ozónová_diera
http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/ekologia/21982/freony
http://sk.wikipedia.org/wiki/Atmosféra_Zeme
http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/student/thesis/nowakova.pdf
Externý konzultanti: RNDr. Peter Šottník Phd. - Fakulta geológie, Uk
RNDr. Milan Černák Csc
35
Resumé
V slovenskom jazyku
Nakoľko je výroba elektrickej energie z uránu alebo tažba ropy škodlivá? Urán je
rádioaktívny prvok a pri úniku takejto radiácie dokáže človeku ublížiť, ale
vzhľadom na to že elektrická energia vyrobená pomocou uránu pokrývala v roku
2007 viac ako 69 % celosvetovej spotreby, v pomere k počtu ľudí, ktorí zahynuli
na následky ožiarenia radiáciou pri jadrových katastrofách, štatisticky je výroba el.
energie z uránu naozaj efektívna.
Zostáva otázkou či je prioritou vyrábať el. energiu touto cestou na úkor “miernych”
strát na životoch, alebo sa chceme sústrediť na obnoviteľné zdroje a každý ľudský
život. Veľa ľudí má celkom mylnú predstavu o tom, čo je vlastne urán. Ako sme už
spomínali, miernej dávke radiácie je vystavený každý. Ci už z prírodných zdrojov,
alebo pri vyhotovení rontgenovej snímky. Aj rontgen je forma radiácie, ktorú si
normálny človek takmer neuvedomuje, a ktorá je pre lekárske účely nevyhnutná. Z
toho vyplýva, že jadrovým katastrofám treba zamedziť, ale zároveň rešpektovať,
že bez jadrovej energie ľudstvo neprežije.
Zdrojom energie je aj ropa. Produkty vyrobené z ropy nájdeme
všade. Ci už ako palivo (napr. do automobilov, lietadiel ap.),
alebo vo forme plastov ktoré sú všade okolo nás. Ropa je
častým predmetom rôznych diskusii či už ide o jej
vyčerpateľnosť alebo škodlivosť voči životnému prostrediu.
Podobne ako u jadrovej energie je veľmi diskutabilné či ropné
produkty poškodzujú životné prostredie natoľko, aby to ľudstvu
zabránilo využívať ich. Otázka je postavená skôr tak, ako dlho
ešte budeme túto formu energiu schopní využívať?
Vzhľadom na jej vyčerpateľnosť sa toto obdobie odhaduje na približne 30 rokov.
Otázkou je, čo bude pohánať naše automobily v budúcnosti. Veríme tomu že
najväčšie mozgy tohto sveta vynájdu ekologickejší spôsob.
V prípade ozónovej diery je situácia vážna, aj keď si to väčšina ľudí neuvedomuje.
Ak znečisťovanie životného prostredia bude aj naďalej pokračovať rovnakým
36
tempom ako doteraz, v blízkej budúcnosti nás čaká ekologická nerovnováha, ktorá
ovplyvní život každého človeka na zemi. Správa Programu životného prostredia
Spojených národov odhaduje, že oslabenie ozónu o 1% vyvolá nárast ochorení na
rakovinu kože o 3% a spôsobí prírastok ďalších 100 000 prípadov oslepnutia
šedým zákalom. My si možno hovoríme že nás sa to už netýka, ale chceme našim
potomkom zanechať prostredie (Zem) kde sa nedá žiť resp. bude žiť čím dalej tým
horšie, alebo nám záleží aj na tom čo bude v budúcnosti a nechceme žiť na úkor
budúcich generácii. Táto situácia je naozaj na zamyslenie.
37
V nemeckom jazyku
Ist die Herstellung der Elektroenergie aus Uran oder
Ölförderung schädlich oder nicht? Wie bereits erwähnt, ist
Uran ein radioaktives Element und bei Ausströmen solcher
Strahlung kann dass Menschen schaden, aber da die Energie
die im Jahre 2007 von Uran produziert war – mehr als 69%
des weltweiten Verbrauchs –im Bezug auf die Zahl der
Menschen, die infolgedessem ums Leben gekommen sind, ist
die Herstellung der Elektroenergie aus Uran wirklich effektiv.
Es bleibt die Frage, ob man soll die Herstellung der Elektroenergie auf diese
Weise fortsetzen auf Kosten der "leichten" Verlust des Menschenlebens, oder sich
zu erneuerbaren Energiequelle und jedes Leben zu konzentrieren. Viele
Menschen haben ganz falsche Vorstellung, was tatsächlich Uran ist. Wie bereits
erwähnt jeder Mensch ist einer milden Strahlendosis ist für ausgesetzt. Ob aus
natürlichen Quellen oder von Röntgenstrahlen. Röntgen ist auch eine Form von
Strahlung, die der normale Mensch fast nicht registriert, aber es für medizinische
Zwecke unvermeidlich ist. Daraus folgt, dass die nukleare Katastrophe müssen
verhindert sein, aber gleichzeitig respektieren, dass ohne der Kernenergie kann
die Menschheit nicht überleben.
Auch Erdöl iste eine Energiequelle. Produkte aus Erdöl kann man überall finden.
Ob in Form von Treibstoff (z. B. für Autos oder Flugzeugen) oder in Form von
Kunststoff, die rund herum uns herum sind. Erdöl ist das Thema unterschiedlichen
Debatten, ob geht es um derer Ausschöpfung, oder ob Erdöl für die Umwelt
schädlich ist. Wie im Bereich der Kernenergie ist sehr fraglich, ob die
Erdölprodukte die Umwelt so viel schädigen dass die Menschheit resigniert sie zu
nutzen. Die Frage ist, wie lange werden wir diese Form der Energieerzeugung
noch nutzen zu können?
Angesichts seiner Ausschöpfung ist das Zeitraum bei etwa 30 Jahre geschätzt.
Aber welche Form von Energie, wird unsere Autos in der Zukunft betreiben. Wir
glauben, dass die beßten Wissenschaftler der Welt eine mehr ökologische Form
entdecken. Im Fall des Ozonlochs, ist die Situation ernst, obwohl die meisten
Menschen nicht bewusst sind. Wenn Umweltverschmutzung wird im gleichen
38
Tempo in der nahen Zukunft erwarten wir weiterhin die ökologische
Ungleichgewicht, die Leben der Menschen auf der Erde beeinflusst. Verwaltung
des Umweltprogramms der Vereinten Nationen schätzt, dass die Ozon-Rückgang
um 1%, ein Anstieg von Hautkrebs auf die 3% zu erhöhen und eine weitere 100
000 Fälle von Erblindung führen, Katarakte. Wir werden uns, dass es nicht
sprechen, aber wir wollen, dass unsere Nachkommen für die Umwelt (Erde), wo
sie leben oder nicht zu verlassen. leben wird immer schlimmer, oder wir auch
davon abhängt, was in der Zukunft sein und möchten nicht auf Kosten künftiger
Generationen leben. Diese Situation ist in der Tat zum Nachdenken anregen.
39
V anglickom jazyku
How much is the creation of electricity from uranium, or the oil production
dangerous? Uranium is radioactive, and in the case of leakage of this radioactivity
it can harm human. However, more than 69% of the worldwide consumption of
electricity was made by nuclear power plants. This, compared to the number of
deaths caused by radiation, is statistically considered a very effective method.
There is a question if the making of electricity, with a few lost human lifes, or the
use of renewable sources, and lifes saved, is the priority. Basically lot of people
have a very wrong vision of what uranium is. If it is from natural sources, or
roentgen image – THAT is also a form of radiation, which is very important for
medical purposes and most people do not even think about it. It follows that we
should prevent nucelar disasters, however respect that we would not survive
without nuclear energy.
Then there is another source of energy – oil. Products made from this component
can be found everyehere. From gasoline (vehicles, airplanes), to plastic which are
all around us. Oil is often a subject od discussions, about it’s depletion, or harm to
the environment. Similarly to nuclear energy, it’s very debatable if oil products
provide a harm high enough for it (environment), so we shouldn’t use them. The
question is however how long we will be able to harness this energy. If we take
a look at it’s exhaust rate, we can assume that this will take approximately 30
years. But what is going to power our cars in the future? We believe that best
brains of this planet will find a more ecological way.
In the case of the ozone hole, the situation is serious, although most people are
not aware of this problem. If the environmental pollution is going to increase at the
same rate as up to now, there is ecological unstability awaiting us in the close
future which will affect every single person on earth. Report from environment
programme of United Nations is estimating that weakening of the ozone by 1% will
evoke 3% skin cancer increase, and another 100 000 cases of blindness caused
by cataract. Maybe we think that this is not our problem anymore, but do we really
want to leave a land where nobody can live to our descendants? Or we care about
the future, and future generations? We should really think about this situation.
40
Záver
Tento rok je pre nás z hľadiska projektov premiérový a určite vás neprekvapí, že
práca na takomto projekte pre nás nie je ľahká. Casto sme to mali veľmi obtiažne
a čelili sme mnohým prekážkam no vďaka odhodlaniu a veľkej pomoci našich
konzultantov, ktorú si veľmi vážime, sa nám podarilo spracovať túto tému. Je
prirodené že môžete mať isté výhrady ale veríme že forma spracovania tohto textu
sa vám páčila, alebo bola aspoň akceptovaťeľná a dúfame že do budúcnosti si
odnesieme veľa nových skúseností. Tento projekt nemá síce podobu diplomovej
práce, ale dúfame, že oceníte našu snahu.
41