ÚVOD DO MAKROEKONÓMIE - oarv.sk · PDF fileo v rámci tejto fázy...

OA Rožňava – moderná škola ITMS kód Projektu 26110130729

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolo čnos ť

Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

ÚVOD DO MAKROEKONÓMIE

Učebné texty Ing. Ivana Fafráková

Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8,

Rožňava

Strana 2 z 23

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spolo čnos ť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

EKONOMICKÝ RAST A CYKLICKÝ VÝVOJ EKONOMIKY

Ekonomický rast

Ekonomický rast predstavuje zmeny v hospodárstve, ktoré sa prejavujú v prírastku

makroekonomických veličín v čase, ide o zvyšovanie HDP v čase (v krátkom období), a v dlhom

období ide o rast potenciálneho produktu.

Pozn. Potenciálny produkt je veličina, ktorú možno dosiahnuť pri plnom využití výrobných zdrojov,

ktorými daná ekonomika disponuje. To znamená pri plnom využití výrobných kapacít, pri plnej

zamestnanosti alebo pri úrovni zamestnanosti predstavujúcej prirodzenú mieru zamestnanosti.

Ekonomický rast je proces, ktorý zvyšuje schopnosť hospodárstva vyrábať tovary a poskytovať služby,

preto sa vyjadruje pomocou reálnych ekonomických veličín (reálny HDP).

O ekonomickom raste hovoríme vtedy, ak:

• celkový objem HDP je väčší ako v minulom období,

• rastie HDP na jedného obyvateľa (t.j. tempo rastu HDP musí byť vyššie ako tempo rastu

obyvateľstva).

Faktory ovplyv ňujúce ekonomický rast

A: Kvantitatívne faktory – extenzívne

• zvyšovanie množstva výrobných faktorov – zvýšenie množstva práce, kapitálu, prírodných

zdrojov,

• množstvo a úroveň používanej techniky a technológie (ak používame kvalitné stroje alebo

rozširujeme výrobu, vyrobíme viac výrobkov).

B: Kvalitatívne faktory – intenzívne

• úroveň a rast produktivity práce

• kvalita ľudského kapitálu

• efektívnosť využívania kapitálu, prírodných zdrojov krajiny (najmä pôda)

• pokles materiálovej a energetickej náročnosti výroby,

• uplatňovanie výsledkov vedy a techniky vo výrobe

• systém organizácie a riadenia výroby

Adam Smith: „Zdrojom bohatstva národov je ekonomická sloboda prejavujúca sa v ľudskej tvorivosti.

Prirodzená osobná a ekonomická sloboda je zdrojom tvorivosti, podnikavosti, iniciatívy a aktivity ľudí,

a to je základným predpokladom a súčasne hnacím motorom ekonomického rastu.“

Strana 3 z 23


CYKLICKÝ VÝVOJ EKONOMIKY

Hospodársky (ekonomický) cyklus

Ekonomický cyklus je charakterizovaný ako striedanie vzostupných a zostupných fáz vývoja

ekonomiky dlhodobého trendu vývoja ekonomiky.

Pozn.: Ekonomické cykly vznikajú vtedy, keď sa činnosť v ekonomike zrýchľuje resp. spomaľuje.

Vznikajú najmä preto, medzera medzi potenciálnym a reálnym HDP sa rozširuje resp. zužuje.

Ekonomické cykly nie sú rovnaké, na ich predpovedanie sa nedá použiť žiaden vzorec, často sa

hovorí, že sa podobajú vrtochom počasia.

Výkonnosť ekonomiky jednotlivých krajín sa mení z roka na rok. Vývoj ekonomiky nie je len

pravidelne vzostupný, ale dochádza k výkyvom smerom nahor aj smerom nadol. Takéto striedanie

vzostupných a zostupných fáz vývoja ekonomiky sa nazýva cyklický vývoj ekonomiky. V priebehu

cyklického pohybu je možné pozorovať dve základné vývojové tendencie – striedanie obdobia rastu

reálneho HDP a obdobie poklesu reálneho HDP.

Na základe historického vývoja konkrétnych ekonomík vznikol model ekonomického cyklu (často sa

označuje ako hospodársky, podnikateľský, konjunkturálny). Všeobecne akceptovaný model

ekonomického cyklu bol sformulovaný na základe teoretických a praktických poznatkov a skúseností.

Tento model tvoria:

• dve základné fázy – recesia a expanzia

• dve ohraničujúce fázy – dno a vrchol.

Model cyklického vývoja ekonomiky a jeho fáz je možné znázorniť graficky (obr. 1)

Na obr. 1 je znázornený princíp striedania fáz ekonomického cyklu. Ekonomický cyklus môžeme vyjadriť pomocou sínusoidy . Sínusoida znázorňuje pohyb skutočného HDP , ktorý ekonomika v danom období dosahuje okolo potenciálneho HDP . Sínusoida pod úrovňou potenciálneho HDP – stav ekonomiky pri neúplnom využívaní výrobných faktorov a sínusoida nad úrovňou potenciálneho HDP vyjadruje stav, keď sa zvyšuje cenová hladina a spotrebitelia chcú spotrebúvať viac, ako je ekonomika schopná vyprodukovať.

Strana 4 z 23


Fázy ekonomického cyklu

Fázy ekonomického cyklu sú dôsledkom rôznych porúch, chýb a šokov v ekonomike. Ako vzniká?

Bežnou príčinou sú nákupy spotrebiteľov – ak prudko poklesnú a napríklad zásoby automobilov

a iných statkov dlhodobej spotreby vzrastú, čo urobia výrobcovia? Výrobcovia reagujú pribrzdením

výroby a to má za následok pokles reálneho HDP. Potom sa znížia investície do budov a zariadení

podniku, začne prepúšťanie zamestnancov a rastie nezamestnanosť.

1. RECESIA – hospodársky pokles (produkt sa znižuje) sa vyznačuje:

o znížením úrovne aktivity celého makroekonomického systému,

o ekonomická teória uvádza, že fáza recesie nastáva vtedy, ak sa zaznamená zníženie

HDP za dva po sebe idúce kalendárne štvrťroky. Pokles trvá istý čas, až pokým úroveň

HDP nedosiahne lokálne minimum.

o v rámci tejto fázy poklesu sa dajú rozlišovať dve obdobia a to recesia a depresia.

(recesia predstavuje mierne zníženie výkonnosti hospodárstva, má väčšinou

krátkodobejší charakter, a depresia predstavuje vážne problémy ekonomiky

sprevádzané poklesom nezriedka viac ako 15 percent a trvá spravidla dlhšie časové

obdobie)

o v ekonomike je málo istoty, prevláda pesimizmus,

o znižuje sa odbyt, znižuje sa výroba, prepúšťa sa z práce, rastie nezamestnanosť,

o likvidujú sa podniky, klesajú im zisky, klesá aj ich investičná aktivita,

o klesá dopyt po úveroch, a preto klesá aj úroková miera,

o dopyt po práci.

2. DNO (sedlo) - dolná ohraničujúca fáza ekonomického cyklu.

o je to dolný bod zvratu, ktorý predstavuje najnižšiu úroveň reálneho HDP

o najvyššia nezamestnanosť, skľučujúca atmosféra

o najnižšia ekonomická aktivita podnikateľských subjektov, nízka úroveň výroby

o najnižšia úroveň spotrebiteľského dopytu, nízke ceny, mzdy, úroky a zisky,

o je to bod, v ktorom sa zastavuje ekonomický pokles, firmy a ekonomika sa pripravujú

na obnovu ekonomickej aktivity,

o signalizuje koniec recesie a začiatok vzostupu ekonomiky, začína fáza expanzie

3. EXPANZIA - rozmach, zotavenie

o ekonomika rastie výrazne nadpriemerným tempom,

o veľmi silná a dlhá expanzia sa nazýva boom,

o rastie celková ekonomická aktivita,

o rastie dopyt firiem po úveroch, zvyšuje sa investičná aktivita podnikateľov, rastie

výroba a odbyt

o klesá nezamestnanosť, zvyšuje sa spotrebiteľský dopyt, najmä po predmetoch

dlhodobej spotreby (pretože rastú dôchodky obyvateľov),

Strana 5 z 23


o reálny produkt sa dostáva nad úroveň potenciálneho HDP a vzniká produkčná

medzera,

o v ekonomike prevláda optimizmus, dôvera,

o rastú mzdy, úroky, zisky a dopyt po úveroch.

4. VRCHOL – konjunktúra, predstavuje najvyššiu úroveň reálneho HDP

o najvyššia úroveň ekonomickej aktivity všetkých ekonomických subjektov pred

poklesom,

o reálny HDP dosahuje maximum, dopyt po kapitáli je veľmi vysoký,

o všetky výrobné kapacity sa maximálne využívajú, ekonomika pracuje nad svoje

možnosti, pretože rastie dopyt, čo sa prejaví prudkým rastom cenovej hladiny

(predzvesť prehriatia ekonomiky a signál k nástupu recesie),

o plná zamestnanosť až prezamestnanosť,

o vysoké a ešte rastúce ceny, mzdy, úroky a zisky,

o najvyšší odbyt a v ekonomike začína prevládať nedôvera.

Teórie ekonomického cyklu

Na vznik cyklických výkyvov existujú rôzne príčiny. Podľa toho kde sa nachádzajú príčiny, ktoré zmena

na strane agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky vyvolá, hovoríme o exogénnych

a endogénnych príčinách ekonomických cyklov.

Exogénne (externé, vonkajšie) teórie ekonomických c yklov Časť ekonómov vidí príčiny výkyvov agregátneho dopytu a ponuky mimo ekonomického systému.

Spravidla ich zdôvodňujú:

• nerovnomerným vznikom nových objavov a vynálezov a ich uplatňovaním v ekonomickej

praxi, tzv. diskontinuitou vedecko-technického rozvoja, ako aj inovačnými procesmi vôbec,

• nedostatočnou informovanosťou podnikateľských subjektov o najefektívnejších možnostiach

zhodnocovania výrobných faktorov na báze vedecko-technického rozvoja (v dôsledku

lokálnych podnikových hraníc),

• politickými príčinami (voľby, vojny,...),

• mierou prírastku obyvateľstva a jeho migráciami, atď.

Endogénne (interné, vnútorné( teórie ekonomických c yklov Väčšina autorov považuje za hlavné príčiny výkyvov hospodárskych cyklov vnútorné skutočnosti

predovšetkým nestabilitu investičných výdavkov, v ktorej sa odzrkadľuje striedanie optimistických a

pesimistických odhadov podnikateľských subjektov o budúcich výnosoch z investovania a tiež tým, že

úspešní podnikatelia získavajú neúmerne vysoké príjmy, snaha podnikateľov maximalizovať svoje

zisky na úkor miezd, čo vedie k poklesu kúpyschopného dopytu.

Strana 6 z 23


Dĺžky ekonomických cyklov

„Dĺžka, t j. trvanie cyklu, sa meria časom od jedného vrcholu cyklu k nasledujúcemu vrcholu alebo od

jedného dna k nasledujúcemu dnu, obyčajne v mesiacoch alebo tiež rokoch.“

Ekonomická teória rozlišuje cyklický vývoj s rôznou dĺžkou trvania a periodicitou. Rozlišujeme 3

základné typy ekonomických cyklov:

a) Krátke cykly – existenciu zdôvodnili autori Kitchin a Mitchel, a preto sú označované aj

ako Kitchinove a Mitchelove cykly. Podľa ich teórie dochádza k výkyvom v hospodárstve

v dôsledku zmien v stave zásob medziproduktov a hotových výrobkov, a to v

najdôležitejších hospodárskych odvetviach. Trvajú tri až päť rokov.

b) Strednodlhé, normálne cykly - tzv. Juglarove cykly

c) Súvisia so zmenami v úrokovej miere a odvodene od nej so zmenami dopytu po

investíciách, teda so zmenami reálneho kapitálu ako sú stroje, zariadenia. Interval

opakovania cyklov je šesť až jedenásť rokov.

d) Dlhé tzv. Kondratievove (Kuznetsove) cykly Opakujú sa v rozmedzí tridsať až šesťdesiat

rokov. Ich vznik a priebeh sa spája so vznikom a rozvojom nových objavov a inovácií.

Vznik prvého cyklu sa spája s využitím parnej sily a parných strojov, druhého s

vybudovaním parnej železnice a tretieho so zavedením elektriny a začínajúcim

motorizmom. Dlhé cykly sú spojené so zásadnými zmenami vo výrobných technológiách,

ktoré umožňujú vznik nových odvetví a odborov ekonomiky. Potom nasleduje pomerne

dlhé obdobie, počas ktorého sa vo vývoji ekonomiky pozitívne prejavuje vplyv týchto

inovačných procesov.

Strana 7 z 23


NEZAMESTNANOSŤ

V trhovej ekonomike nemajú všetci práceschopní ľudia prácu. Nezamestnanosť je makroekonomický

problém, ktorý vyjadruje taký stav v ekonomike, kde práceschopné osoby v produktívnom veku,

ktoré chcú pracovať, nemôžu si nájsť prácu na trhu práce. Nezamestnanosť je jav, ktorý prináša

negatívne ekonomické a sociálne dôsledky. Je to vážny ekonomický a sociálny problém, ale zároveň

aj veľmi vážny politický problém. Vysoká nezamestnanosť sa považuje za mrhanie v ekonomike,

zhoršuje fyzické a duševné zdravie jednotlivca.

Členenie obyvate ľstva z h ľadiska pracovnej sily

Všetko práceschopné obyvateľstvo (ženy a muži nad 16 rokov do 62 rokov) sa člení do troch

základných skupín:

A: Zamestnaní (employment E) – sú ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu a tiež tí,

ktorí majú prácu, ale nepracujú pre chorobu, dovolenku, štrajk a pod.

B: Nezamestnaní (unemployment U) - ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale prácu aktívne

hľadajú.

Súčet všetkých zamestnaných (E) a nezamestnaných (U) spolu tvoria pracovnú silu (L).

L = E + U

C: Mimopracovná sila (ekonomicky neaktívni) – všetci ostatní, ktorí nie sú súčasťou

pracovnej sily. Ide o tú časť dospelého obyvateľstva, ktorá navštevuje školu, je na dôchodku,

vedie domácnosť, nemôže pracovať pre chorobu (na invalidnom dôchodku), alebo

jednoducho nechcú pracovať.

Miera nezamestnanosti

V trhovej ekonomike je často stav, keď časť pracovnej sily nemá zamestnanie. Tento jav sa dá merať

pomocou ukazovateľa, ktorý sa nazýva miera nezamestnanosti.

u (%) = �

� x 100

resp.

miera nezamestnanosti (%) = ��í

�� á�� x 100

Metodické prístupy merania nezamestnanosti

V Slovenskej republike sa používajú dva oficiálne postupy merania nezamestnanosti.

Strana 8 z 23


• Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) – pri sledovaní nezamestnanosti vychádza

z evidencie obyvateľstva, ktorí si hľadajú zamestnanie, evidenciu vedú okresné úrady práce a

pravidelne mesačne publikuje údaje o nezamestnanosti z tejto evidencie – často sa označuje

pojmom evidovaná nezamestnanosť.

• Štatistický úrad SR – zisťuje nezamestnanosť prostredníctvom výberových zisťovaní

pracovných síl a uskutočňuje ju vo vybraných domácnostiach. Je založené na štvrťročnom

náhodnom výbere bytov v rámci celého územia Slovenskej republiky. Vzorka zahŕňa 10 250

bytov v SR, ktoré reprezentujú 0,6 % všetkých trvalo obývaných bytov. Údaje sú získavané

osobnými rozhovormi (prvá návšteva sa uskutočňuje v domácnosti) alebo telefonicky

(prevažne pri 2. až 5. návšteve) za použitia papierových dotazníkov. Takto získané údaje sa

pravidelne štvrťročne publikujú. Označuje sa pojmom štatistická nezamestnanosť a je vždy

nižšia ako evidovaná nezamestnanosť vypočítaná ÚPSVaR.

FORMY NEZAMESTNANOSTI

I: Pod ľa príčin vzniku nezamestnanosti

a) Frikčná nezamestnanosť

o Vzniká ako dôsledok migrácie ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo

rôznymi etapami v živote človeka.

o V každej ekonomike existujú ľudia, ktorí si hľadajú pracovné miesto po skončení

školy, alebo sa presťahujú do iného mesta, ženy sa vracajú do práce po rodičovskej

dovolenke, niektorí ľudia si hľadajú lepšie miesto, výhodnejšie platené pracovné

miesto.

o Mladí ľudia sú často frikčne nezamestnaní – radi vyhľadávajú zmeny, ktoré sú pre

nich potrebné, aby zistili svoje schopnosti a našli si pracovné miesto, ktoré je pre nich

vyhovujúce a naučili sa pracovať.

o Často sa označuje ako dobrovoľná nezamestnanosť alebo dočasná (frictional)

Strana 9 z 23


b) Štruktúrna nezamestnanosť – vzniká vtedy, ak existuje nesúlad medzi ponukou

pracovníkov a dopytom po nich. Nesúlad môže vzniknúť preto, lebo v ekonomike

prebiehajú štruktúrne zmeny, tzn., že dopyt po určitom druhu práce rastie a dopyt po

inom druhu práce klesá a ponuka (obyvateľstvo) sa tomu nedokáže prispôsobiť

dostatočne rýchlo. Význam jedného odvetvia rastie (napríklad automobilový priemysel)

a iného odvetvia klesá ( napr. chemický priemysel). Nastáva nerovnováha v regiónoch,

odvetviach a sektoroch ekonomiky, pretože niektoré z nich upadajú a iné rastú.

c) Cyklická nezamestnanosť sa vyskytuje vtedy, keď je celkový dopyt po pracovných silách

nízky (nie len v regiónoch, odvetviach a sektoroch). Celkové výdavky a produkt .klesajú,

rastie nezamestnanosť v celej ekonomike. Označuje sa aj ako nedobrovoľná

nezamestnanosť.

II: Pod ľa situácie na trhu práce rozlišujeme nezamestnanos ť:

a) Dobrovoľná nezamestnanosť Ekonomika môže fungovať efektívne vtedy, keď vytvára

určitý rozsah nezamestnanosti. Dobrovoľne nezamestnaný človek môže pred prácou pri

daných mzdách uprednostniť voľný čas, štúdium, rodinu či inú aktivitu. Patria sem frikčne

nezamestnaní, ktorí po ukončení školy si hľadajú svoje prvé zamestnanie, alebo sa

rozhodli cestovať, zostať doma venovať sa výchove detí. Mohli by sa zamestnať, ale

hľadajú niečo iné, lepšie platené pracovné miesto alebo majú iné dôvody. Je prirodzenou

súčasťou každej trhovej ekonomiky. Súčet frikčnej a štruktúrnej nezamestnanosti =

prirodzená miera nezamestnanosti (PMN). Za PMN je možné považovať takú

nezamestnanosť, pri ktorej počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu voľných

pracovných miest.

PMN – je taká miera, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. PMN sa nerovná nule ( v každej

ekonomike je určitý počet ľudí bez zamestnania). Je obrazne povedané, zlatý stred medzi príliš

vysokou a príliš nízkou nezamestnanosťou. Percentuálne vyjadrenie PMN nie je konštantné, je pre

každú ekonomiku špecifické. Plná zamestnanosť sa pohybuje v rozpätí 3 % až 12 %

nezamestnaných.

b) Nedobrovoľná nezamestnanosť Ak je počet voľných pracovných síl absolútne väčší ako

počet voľných pracovných miest, t.j. celkový dopyt po práci je nižší ako ponuka práce –

hovoríme o nedobrovoľnej nezamestnanosti.

Opatrenia na riešenie problému nezamestnanosti:

• zvýšenie výkonnosti ekonomiky (ekonomický rast),

• podpora regionálneho rozvoja a investície do problémových regiónov,

• zvýšenie prílevu zahraničných investícií,

• reforma verejných financií a daňového systému,

• podpora malého a stredného podnikania,

• politická stabilita.

Strana 10 z 23


Politika trhu práce

Politiku trhu práce môžeme charakterizovať ako systém podpory a pomoci občanom pri ich

začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. Je to súbor foriem, činností, opatrení a nástrojov,

ktoré sa majú uplatňovať v službách zamestnanosti pri práci s evidovaným nezamestnaným Na

zníženie miery nezamestnanosti sa využívajú aktívne a pasívne opatrenia.

Pasívna politika trhu práce je historicky staršou formou politiky trhu práce. Začala sa rozvíjať už

v dvadsiatych rokoch minulého storočia a zameriava sa na poskytovanie dávky v nezamestnanosti.

Aktívna politika trhu práce je historicky mladšou formou politiky trhu práce, v Európe sa začala

rozvíjať po druhej svetovej vojne.

Aktívna politika trhu práce má za cieľ pomôcť tým, ktorým hrozí nezamestnanosť, pomôcť

nezamestnaným, aby sa zamestnali skôr, než sa stanú dlhodobo nezamestnanými.

Najčastejšie opatrenia aktívnej politiky v súčasnosti sú:

• Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe (65 % sumy životného minima, trvá 3 až 6

mesiacov, pre evidovaných nezamestnaných min. 1 mesiac, 20 hodín týždenne).

• aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb

pre samosprávny kraj (6 mesiacov, 20 hodín týždenne, cca 60 €)

• Chránené dielne a chránené pracoviská.

• Príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na

riešenie následkov mimoriadnej situácie.

• Príspevok na dochádzku za prácou (najviac 135 € mesačne, podľa vzdialenosti).

• Sprostredkovanie zamestnania.

• Príspevok na podporu udržania zamestnanosti. (mladí do 29 rokov – najmenej 18 mesiacov

- 456,54 EUR mesačne po dobu 12 mesiacov,

• Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie ( občan

mladší ako 26 rokov, občan starší ako 50 rokov, občan ZŤP, evidovaný viac ako 12 mesiacov

a pod. 40% z celkovej ceny práce, max. hrubá mzda 337,70 € z toho celková cena práce je

456,54 € teda výška príspevku je 182,61€. Maximálny mesačný príspevok je 434,25 €.

Povinnosť zachovať pracovné miesto je polovica dohodnutého obdobia – napríklad ak 12

mesiacov sa vypláca príspevok, tak zamestnávateľ bude zamestnávať znevýhodneného

uchádzača ešte 6 mesiacov).

• Náhrada časti cestovných výdavkov (ak sú cestovné výdavky vyššie ako 4 eurá, a to vo výške

70 % z preukázaných cestovných výdavkov pri splnení všetkých podmienok, najviac v sume

35 eur v úhrne za všetky cesty uskutočnené v kalendárnom mesiaci.

• Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (pre Rožňavu, 4 342,56 Eur).

• Príspevok na rekvalifikáciu.

• Príspevok na presťahovanie za prácou (najmenej 50 km, maximálne 1327,76 €).

Strana 11 z 23


INFLÁCIA

Čo je inflácia?

V trhovej ekonomike sa môžu ceny tovarov a služieb kedykoľvek meniť. Niektoré ceny rastú, iné zasa

klesajú. Pojmom inflácia rozumieme zníženie kúpnej sily peňažnej jednotky, ktoré je sprevádzané

zvýšením cenovej hladiny trvalého charakteru. O inflácii teda hovoríme vtedy, keď dochádza k

všeobecnému rastu cien tovarov a služieb, nie iba k rastu cien jednotlivých položiek. Musíme preto

odlišovať krátkodobé cenové šoky.

Inflácia v praxi znamená, že napríklad za 10 € sa pri „zvýšenej inflácii“ dá kúpiť menej výrobkov ako v

minulosti, resp. euro má menšiu hodnotu ako kedysi. Znížila sa jeho kúpna sila. Inflácia je teda

definovaná ako znehodnotenie peňažnej jednotky, ktoré je sprevádzané trvalým rastom cenovej

hladiny.

Cenová hladina – vyjadruje celkovú úroveň cien tovarov a služieb, ktoré sa v národnom hospodárstve

predávajú a nakupujú.

Je jedným z najzávažnejších problémov, s ktorými bojujú vyspelé trhové ekonomiky. Menej častým

prípadom je zvýšenie kúpnej sily peňazí sprevádzané trvalým znížením cenovej hladiny, ktorý sa

označuje ako deflácia.

Od deflácie je nutné rozlišovať dezinfláciu, ktorá predstavuje pokles miery inflácie. Pri dezinflácii

cenová hladina rastie, avšak tempo jej rastu klesá. Dezinflácia neznamená pokles cenovej hladiny, ale

situáciu, keď cenová hladina rastie pomalším tempom (napríklad ak inflácia v roku 2013 je 13 %

a v roku 2014 je 10 %, hovoríme o dezinflácii o 3%).

Na meranie inflácie sa používajú cenové indexy. Cenový index predstavuje vážený priemer

individuálnych cien vybraného koša reprezentatívnych výrobkov a služieb v dvoch porovnávaných

obdobiach, pričom váha ceny každého tovaru odráža ekonomický význam tohto tovaru.

Najznámejšie cenové indexy:

• Index spotrebiteľských cien (CPI)

• Index cien výrobcov (PPI)

• Deflátor HDP (považujeme za súhrnný cenový index, pretože porovnáva nominálny a reálny

HDP (vyjadruje mieru inflačného zhodnotenia HDP).

Index spotrebite ľských cien

• ISC (ang.CPI – consumer price index)

Strana 12 z 23


• používa sa na meranie a vyjadrovanie dopadu zmien cenovej hladiny na domácnosti a ich

životné náklady

• zahŕňa typické výdavky domácnosti, základom je výber reprezentatívneho koša T a S, ktorý sa

ocení trhovými cenami produkcie vo východiskovom roku.

• sa vypočítava na základe cien potravín, šatstva, bývania, dopravy, vzdelávania, zdravotnej

starostlivosti a iných tovarov každodennej spotreby domácností (podľa štatistického úradu SR

obsahuje približne 711 druhov T a S).

Index cien výrobcov

• ICV (angl. PPI – producer price index)

• Meria sa ním cenová hladina na úrovni veľkoobchodu, resp. výroby

• Podľa Štatistického úradu SR zahŕňa približne 3400 rôznych cien výrobkov potravín,

priemyselných výrobkov, banských produktov a pod.)

Výpočet miery inflácie

Miera inflácie vyjadruje zmenu cenovej hladiny meranej indexom spotrebiteľských cien za určité

obdobie /mesiac, štvrťrok, rok/. Vyjadrujeme ju v percentách. Mieru inflácie vypočítame podľa

vzorca:

In = {(ISCn – ISCn-1) : ISCn-1} x 100%

Pričom:

• In = miera inflácie v bežnom roku • ISCn = ISC v bežnom roku /aktuálnom roku/ • ISCn-1 = ISC v minulom roku /predchádzajúcom roku/

DRUHY INFLÁCIE

A: z kvantitatívneho h ľadiska

• mierna

• cválajúca

• hyperinflácia

Mierna inflácia = ceny rastú pomaly a viac menej očakávane, miera inflácie neprekročí dvojciferné

číslo (1% - 9%) – predstavuje jednociferné ročné tempo rastu cien, ľudia dôverujú peniazom ( držia aj

hotovosť), investujú s vierou zhodnotenia svojich peňazí, veria, že ceny tovarov budú viac menej

stabilné

Cválajúca = dvoj až trojciferné ročné tempo rastu cien (10 % do 999%). Predstavuje pre ekonomiku

vážny problém, ľudia strácajú vieru v peniaze – v hotovosti ich držia len v malej miere (iba na bežné

výdaje, veľa kapitálu odchádza do zahraničia – nehnuteľnosti v zahraničí). Hodnotu svojich peňazí sa

Strana 13 z 23


snažia zachovať investovaním do niečoho, čo má relatívne stálu hodnotu (nehnuteľnosti, umelecké

diela, drahé kovy, diamanty a pod.)

Hyperinflácia - predstavuje štvor- a viacciferné ročné tempo rastu cien (nad 1000%). Peniaze už

nemajú zmysel, neplnia žiadnu zo svojich funkcií, našťastie sa prejavuje len v mimoriadnych

situáciách (napríklad zmena štátneho systému – ekonomiky, veľké živelné pohromy, je predzvesťou

pádu meny). Znamená rozpad peňažného systému, hodnota peňazí sa rúti, tlačia sa bez kontroly,

dochádza k naturalizácii hospodárstva = barter.

B: Pod ľa toho, či sa prejaví navonok alebo nie:

a: otvorená – rast cien je zjavný, rastie priemerná cenová úroveň, ľudia sa tomu prispôsobujú.

b : potlačená (skrytá) – do obehu sa dostáva veľa peňazí, na trhu však chýba dostatok tovarov a

služieb, na ktoré by sa tieto peniaze minuli, preto ľudia, ktorí ho chcú sú ochotní zaplatiť aj vysoké

ceny, typická pre centrálne riadenú ekonomiku, navonok sa prejavuje nedostatkom tovaru, rozvojom

čierneho trhu.

C: Pod ľa príčin, ktoré ju vyvolávajú:

a: dopytová – tzv. inflácia ťahaná dopytom je vysoký celkový dopyt po T a S domácností ale aj vlády,

pri nižšej ponuke ako je dopyt, idú ceny hore, príklady: rastú mzdy, nadmerný rast investícií, zníženie

daní, zlacňovanie úverov, štát zvyšuje výdavky na školstvo, zdravotníctvo, kultúru, sociálne dávky.

b: ponuková (nákladová) – inflácia tlačená nákladmi napr. spôsobená tlakom odborov na zvyšovanie

miezd, navršujú sa náklady podnikov, rastú aj ceny vstupov – surovín, neočakávané politické udalosti

(vojny).

c: importovaná inflácia - dochádza k prelievaniu inflácie medzi jednotlivými krajinami podľa miery

závislosti od zahraničného obchodu

D: Pod ľa toho, čo jej predchádza:

a: očakávaná (anticipovaná) – je podľa predpokladov, ktoré sú ohlásené, podniky a domácnosti sa jej

prispôsobujú a tak sa stane aj skutočnosťou,

b: neočakávaná ( neanticipovaná - reálna) – podľa toho, ako sa na trhu prejaví, vyvíja sa veľmi

nerovnomerne, v jej vývoji sa nastávajú veľké zmeny, nedá sa predvídať a obyvateľstvo sa na jej

dôsledky nemôže pripraviť, tzv. cenové šoky.

Strana 14 z 23


Príčiny inflácie

• nadmerný dopyt

• peniaze nie sú kryté zlatom (banka môže vydať do obehu viac peňazí)

• prudký rast nákladov (mzdy, suroviny, energie), niektoré komodity – obilie (neúroda, sucho,

záplavy), ropa – zvyšovanie cien pohonných hmôt – drahšia doprava

• inflačné očakávania – ľudia očakávajú, že T a S zdražie a preto si ho kúpia skôr (aj keď inflácia

môže byť úplne iná ako očakávali)

Dôsledky inflácie

• pokles reálnych príjmov obyvateľstva (síce dostanú viac peňazí, ale môžu si kúpiť menej T a S)

• podniky majú problém odhadnúť svoje ekonomické výsledky

• znehodnocovanie peňazí a úspor

• zmena v štruktúre spotreby obyvateľstva (viac na životne nevyhnutné T a S, menej na

luxusné)

• znevýhodňuje veriteľov a zvýhodňuje dlžníkov

• najviac postihuje chudobných

• postihuje tých, ktorí sú odkázaní na stály príjem (dôchodok, plat, soc. dávky)

• ak rastie príliš rýchlo, brzdí rozvoj ekonomiky štátu.

Hospodárska politika štátu a ekonomická úloha štátu

Každý štát plní v podmienkach trhového mechanizmu významné funkcie, ktoré by nemohol

zabezpečiť žiadny iný subjekt. Štát reprezentuje vláda, ktorá je zodpovedná za vývoj v ekonomike. Ak

trhový mechanizmus rieši základné ekonomické otázky v národnom hospodárstve automaticky, štát

do ekonomiky zasahuje minimálne, len keď je to nevyhnutné (pri zlyhávaní trhového mechanizmu).

Jeho úlohou je zabezpečiť v ekonomike stabilitu, efektívnosť a rovnosť.

Stabilita - cieľom je primeraný rast HDP, dostatočne vysoká zamestnanosť, cenová stabilita,

rovnováha pracovnej bilancie. Vláda využíva nástroje monetárnej politiky, fiškálnej a dôchodkovej

politiky.

Efektívnosť - je zabezpečovaná konkrétnou hospodárskou politikou. Štát sa snaží zmierniť negatívnu

činnosť monopolov, zabezpečiť konkurenciu, obmedziť znehodnocovanie životného prostredia,

podporovať verejný sektor. Vláda zriaďuje protimonopolný úrad, vytvára nariadenia proti

znečisťovaniu životného prostredia, stará sa o vonkajšiu bezpečnosť štátu – národná obrana

a vnútorná bezpečnosť občanov.

Strana 15 z 23


Rovnosť - pre štát nie je žiaduce prehlbovať rozdiely v uspokojovaní potrieb spôsobenú dôchodkovou

nerovnosťou (je výsledkom rozdielnych schopností, aktivity, podnikavosti, výsledkom šťastia,

sociálnych pomerov a životných podmienok). Úlohou štátu je zmierňovať dôchodkovú nerovnosť cez

aktívnu redistribučnú politiku. Na tento cieľ sa môže používať progresívne zdaňovanie, sociálna

pomoc, dotácie, subvencie a pod.

Svoje úlohy štát plní prostredníctvom hospodárskej politiky.

Podstata hospodárskej politiky (HP)

Hospodárska politika (HP) predstavuje súhrn opatrení štátu v určitom období. Je to súhrn cieľov,

nástrojov, rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. HP

je samostatná vedná disciplína. Hospodárska politika vytvára hospodársko-politický systém ako

súbor vzájomne prepojených vzťahov medzi objektmi a subjektmi HP, ktoré vytvárajú jeden celok. HP

ako systém obsahuje: ciele, subjekty a nástroje HP.

Subjekt a objekt hospodárskej politiky

Hlavným subjektom HP je štát , ktorý sa presadzuje prostredníctvom štátnej moci. Štátna moc má 3

zložky:

• Výkonná moc – vláda

• Zákonodarná moc – parlament

• Súdna moc – súdnictvo.

Nositeľmi HP je vláda, parlament a orgány verejnej správy.

Objektom ovplyvňovaným hospodárskou politikou sú inštitúcie, podniky a občania.

Ciele hospodárskej politiky

Cieľom rozumieme budúce hodnoty, ktoré chceme dosiahnuť k určitému časovému okamihu. Ciele

HP môžeme členiť:

1. z hľadiska času:

a) krátkodobé (dni, týždne, mesiace)

b) strednodobé (viac ako 1 rok až 5 rokov

c) dlhodobé (5 až 20 rokov)

Strana 16 z 23


2. z hľadiska stability ekonomiky HP sleduje najčastejšie tieto ciele:

a) zamestnanosť – pozornosť je zameraná na dosiahnutie plnej zamestnanosti (to

neznamená 100 % zamestnanosť, ale nezamestnanosť na úrovni prirodzenej miery

nezamestnanosti).

b) cenová stabilita – vláda sa usiluje o minimálny rast cenovej hladiny a snaží sa zabrániť

cenovým šokom a vzniku inflácie.

c) ekonomický rast – znamená, že HP je zameraná na rast reálneho HDP, aby rástol

rovnomerne a tempom, ktoré zabezpečí cenovú stabilitu a požadovanú zamestnanosť.

d) rovnováha platobnej bilancie – vláda sa zaoberá rovnováhou vonkajších ekonomických

vzťahov a stabilitou meny a menových kurzov.

e) optimálne rozdeľovanie dôchodkov – úlohou vlády je zmierňovať dôchodkovú nerovnosť

a sociálne napätie v spoločnosti.

3. Z hľadiska jednotlivých koncepcií HP

a) magický štvoruholník

b) magický n-uholník cieľov HP

G – tempo rastu HDP (%)

U – miera nezamestnanosti (%)

P – miera inflácie (%)

B – zahraničná platobná bilancia

Magický štvoruholník: grafické riešenie vypracoval Nicolas Kaldor v roku 1971 pre potreby

OSN. V podobe štvoruholníka sa zobrazia dosiahnuté makroekonomické ukazovatele krajiny

vo vzťahu k stabilizačným cieľom (uvedené v členení 2) za určité obdobie (obvykle 1 rok).

Magický štvoruholník (trojuholník, n - uholník) predstavuje ciele hospodárskej politiky. Čím

je väčší obsah štvoruholníka, tým je hospodárska politika lepšia. Dlhšie strany znamenajú

úspešnejšiu hospodársku politika.

Nástroje hospodárskej politiky

Úlohy a ciele, ktoré si štát stanovil v ekonomike sa dosahujú určitými prostriedkami = nástrojmi HP.

Štát si volí tie nástroje, ktoré ekonomické veličiny chce ovplyvňovať, čo chce dosiahnuť a čo je

príčinou zmien v ekonomike. Štát zasahuje do hospodárskeho života prostredníctvom nástrojov,

ktoré sú usporiadané do systémových skupín - čiastkové hospodárske politiky. Štátny zásah do

ekonomiky znamená, že štát ovplyvní jednotlivé subjekty a objekty tak, aby konkrétne rozhodnutia

smerovali k dosiahnutiu cieľa, ktorý si štát stanovil.

Strana 17 z 23


Nástroje HP:

I. monetárna politika (peňažná a úverová) – využíva nástroje súvisiace so zmenou úrokovej

sadzby, emisiou peňazí a množstvom peňazí a úvermi.

II. fiškálna politika (rozpočtová) – využíva nástroje súvisiace so štátnym rozpočtom, t.j. dane

a výdavky.

III. dôchodková politika (cenová a mzdová) – využíva nástroje súvisiace so znovurozdeľovaním

dôchodkov, vývojom dôchodkov a majetku.

IV. zahraničnoobchodná politika (obchodná a menová) – využíva nástroje súvisiace

s medzinárodným obchodom, medzinárodným platbami, pohybom kapitálu a menovým

kurzom.

I. MONETÁRNA POLITIKA

Monetárna politika je časť hospodárskej politiky štátu, ovplyvňujúca množstvo peňazí v obehu, s

cieľom obmedzovať novotvorbu peňazí. Monetárna politika predstavuje súbor nástrojov (opatrení)

zameraných na kontrolu množstva peňazí v obehu a úrokovej miery s cieľom ovplyvniť rozhodujúce

makroekonomické veličiny ako rast reálneho HDP, pohyb inflácie, vývoj zamestnanosti.

Hlavným subjektom monetárnej politiky je centrálna banka, ktorá zodpovedá za stabilitu, silu a

zdravý vývoj meny. Hlavným prostriedkom realizácie monetárnej politiky sú peniaze. Centrálna

banka kontroluje množstvo peňazí v obehu, reguluje úrokovú mieru a podmienky poskytovania

úverov.

Bankový systém sa zvyčajne člení na dva stupne:

• centrálna banka (emisná, ústredná banka) – v SR túto úlohu plní Národná banka Slovenska

• obchodné (komerčné banky).

Typy monetárnej politiky, ktoré môže uplat ňovať centrálna banka:

1. expanzívna monetárna politika

2. reštriktívna monetárna politika

1. Expanzívna monetárna politika – jej základným znakom je, že centrálna banka zvyšuje

ponuku peňazí. Tento typ politiky je vhodný hlavne v období recesie.

Znaky:

• množstvo peňazí rastie

• úroková miera klesá

• dopyt po peniazoch rastie

Strana 18 z 23


• investície rastú

• HDP rastie

• nezamestnanosť klesá

2. Reštriktívna monetárna politika – jej základným znakom je, že centrálna banka znižuje

ponuku peňazí. Jej prvotným cieľom je znížiť mieru inflácie a to obmedzením prístupu

k peniazom.

Znaky:

• množstvo peňazí klesá

• úroková sadzba rastie

• dopyt po peniazoch klesá

• HDP klesá

• nezamestnanosť rastie

NÁSTROJE MONETÁRNEJ POLITIKY

Centrálna banka uskutočňuje monetárnu politiku prostredníctvom priamych (administratívnych) a

nepriamych (trhových, ekonomických) nástrojov monetárnej politiky.

Priame nástroje:

• regulácia investičných úverov - centrálna banka určuje obchodným bankám úverové limity

a podmienky, za ktorých môžu poskytovať úvery podnikom.

• regulácia spotrebných úverov - určuje limity a podmienky poskytovania spotrebiteľských

úverov.

Nepriame nástroje:

• diskontná sadzba - základná úroková sadzba, za ktorú centrálna banka poskytuje úvery

obchodným bankám. Reguláciou diskontnej sadzby sa zvyšuje alebo znižuje čerpanie úverov

obchodných bánk z centrálnej banky. Keď je diskontná sadzba nízka, klesajú aj úrokové

sadzby obchodných bánk za poskytnuté úvery, tzn. ponuka peňazí rastie. Centrálna banka

uplatňuje expanzívnu monetárnu politiku. Zvýšenie diskontnej sadzby - zdraženie peňazí -

znamená, že centrálna banka pristúpila k tvrdej reštriktívnej politike a že sťažuje prístup k

peniazom. Do budúcnosti teda možno očakávať pokles ekonomickej aktivity a pomalší

ekonomický rast, ba aj jeho pokles.

• určenie minimálnej miery povinných rezerv - sadzba povinných minimálnych rezerv je daná

percentuálnym podielom z bankových vkladov depozitov, ktoré musia všetky banky povinne

držať ako rezervy v centrálnej banke. Ak sa zvýši sadzba povinných minimálnych rezerv,

potom musia banky presunúť časť svojich vkladov na účet centrálnej banky ako prírastok

povinných minimálnych rezerv. Banky obyčajne nemajú voľné depozity, a preto musia pri

rovnakom množstve minimálnych bankových rezerv znížiť úverovú kapacitu, t.j. znížiť objem

poskytovaných úverov. Tým sa zníži ponuka peňazí a sťaží sa prístup k peniazom. To má za

Strana 19 z 23


následok obmedzenie investičnej aktivity a ekonomickej aktivity vôbec. Ak sa zníži sadzba

minimálnych bankových rezerv, potom môžu banky pri ponechaní tej istej výšky minimálnych

rezerv v centrálnej banke zvýšiť úverovú kapacitu a požičiavať viac peňazí. Zvýši sa množstvo,

ponuka peňazí prostredníctvom zvýšenia úverovej emisie peňazí. To môže mať pozitívny

účinok na oživenie ekonomiky tým, že sa zvýši dopyt po investičných a spotrebných statkoch

a službách.

• operácie na voľnom trhu - veľmi častým nástrojom regulovania množstva peňazí je nákup

a predaj štátnych cenných papierov (štátne dlhopisy, štátne pokladničné poukážky) na

voľnom trhu. Dôvodom je, že sú rýchle a pružné, dopredu sa dá odhadnúť, akú zmenu

v ponuke peňazí vyvolajú. Štátne cenné papiere sa predávajú rôznym záujemcom (bankám,

veľkým firmám, obyvateľstvu). Obchoduje sa s nimi ako zo zvláštnym tovarom – istota, stála

a pohyblivá časť úroku. Ak sa cenné papiere predávajú – znamená to, že dochádza k zníženiu

množstva peňazí v obehu. Ak centrálna banka kúpi štátne cenné papiere od klientov – klient

dostane šek na nakúpené dlhopisy a prevedie určenú sumu peňazí na bežný účet v obchodnej

banke. Tým sa zvýši stav na konte klienta ale aj banky. Banky zvýšia svoje bankové rezervy,

úvery sa stanú lacnejšími pre investorov.

• intervencie na devízových trhoch - centrálna banka uplatňuje intervencie na devízových

trhoch - transakcie spojené s nákupom a predajom mien iných krajín centrálnou bankou

s cieľom. Pri nákupe cudzej meny banka platí domácou menou, čím zvyšuje jej ponuku na

devízovom trhu. Pri nezmenenom dopyte po nej to má negatívny vplyv na vývoj jej kurzu, čo

znamená jej znehodnotenie. Naopak, predajom mien iných štátov zo svojich devízových

rezerv centrálna banka zároveň kupuje domácu menu. Zvyšuje tak dopyt po nej a prispieva

k jej zhodnocovaniu.

Expanzívna monetárna politika sa presadzuje:

• nákupom štátnych cenných papierov na voľnom trhu,

• znižovaním miery povinných menových rezerv,

• znižovaním diskontnej sadzby.

II. FIŠKÁLNA POLITIKA

Je to činnosť štátu spojená so štátnym rozpočtom (ďalej len ŠR) zameraná na stabilizáciu ekonomiky.

Často sa označuje ako rozpočtová politika, vláda ju využíva na zabezpečenie prioritných cieľov

v ekonomike. Hlavným nástrojom je štátny rozpočet – aktívny nástroj regulovania ekonomiky.

Hlavným subjektom je vláda, ktorá ovplyvňuje chod ekonomiky prostredníctvom príjmov a

výdavkov štátneho rozpočtu. Úlohou fiškálnej politiky je dosiahnuť určité ekonomické ciele: oživenie

ekonomiky, ekonomický rast, zvýšenie zamestnanosti, obmedzenie inflácie, a to ovplyvňovaním

agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky (ponukovo orientovaná stratégia).

ŠTÁTNY ROZPOČET - je centralizovaný fond peňažných prostriedkov využívaný štátnymi orgánmi.

Príjmy štátneho rozpočtu tvoria hlavne priame dane a nepriame dane. Výdavky štátneho rozpočtu

Strana 20 z 23


tvoria prostriedky vynakladané štátom do oblasti zdravotníctva, školstva, na sociálne zabezpečenie, a

financovanie štátnej správy, obrany, verejných prác, na transferové platby a pod. Štátny rozpočet

predstavuje bilanciu príjmov a výdavkov štátu vyjadrujúcu peňažné vzťahy spojené s plnením

funkcií štátu. ŠR z hľadiska zákonodarného je zákon, pretože ho schvaľujú zákonodarné orgány

(vláda, parlament a podpisuje prezident). Stáva sa záväzným finančným plánom.

Výsledok štátneho rozpočtu – zlaté pravidlo hovorí, že štátny rozpočet by mal byť vyrovnaný. Teda

príjmy a výdavky ŠR by sa mali rovnať. V súčasnosti sa však stretávame s tým, že ŠR je schodkový

(deficitný), čo znamená, že príjmy sú nižšie ako výdavky a vo výnimočných prípadoch, že je ŠR

prebytkový, čo znamená, že príjmy sú vyššie ako výdavky.

Štátny dlh – nahromadená suma vypožičaných peňazí. Vzniká ak je výsledkom štátneho rozpočtu

deficit (schodok). Neprispieva k stabilite ekonomiky, predstavuje zdroj inflačného vývoja krajiny.

Rozlišujeme štátny dlh:

a) vnútorný – štát dlhuje vlastným občanom a podnikateľom.

b) vonkajší – krajina dlhuje cudzej krajine, musí viac vyvážať ako dovážať, aby dosiahla

prebytok obchodnej bilancie (na splácanie zahraničných dlhov a úrokov z pôžičiek).

Typy fiškálnej politiky

1: expanzívna – ak štát podporuje dopyt, podnikateľské aktivity, stimuluje ekonomický rast,

znižovanie daní.

2: reštriktívna – ak štát obmedzuje dopyt, ekonomický rast, výrobu, investície, zvyšovanie daní.

Nástroje fiškálnej politiky

Automatické (vstavané) stabilizátory sú opatrenia fiškálnej politiky, ktoré po svojom zavedení

pôsobia v ekonomike automaticky a nevyžadujú žiadne ďalšie rozhodnutia štátnych orgánov. Sem

patrí napr.:

• - progresívna daň z príjmov,

• - príspevky v nezamestnanosti,

• - štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov,

• - subvencie k cenám poľnohospodárskej produkcie a pod.

Zámerné (diskrétne) opatrenia – vyžadujú jednorazové rozhodnutie štátneho orgánu (vlády,

parlamentu). Zaraďujeme sem:

• zmeny daňových sadzieb,

• zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu

• zmeny vo výške jednotlivých položiek rozpočtových.

Strana 21 z 23


III. Dôchodková politika

Základom dôchodkovej politiky je riešenie problému vzájomného vzťahu cien, ziskov a miezd. Často

sa označuje pojmom mzdová a cenová politika.

Ekonomika disponuje týmito zdrojmi príjmov a dôchodkov:

• príjmy domácností – mzdy, úroky, nájomné

• príjmy podnikov – zisk, úrok, nájomné, prijaté penále.

Reguláciou dôchodkov a príjmov sa ovplyvňujú príjmy štátneho rozpočtu, rozpočty miest a obcí,

príjmy podnikateľov, príjmy domácností a neziskových organizácií.

Mzdová politika – patrí k nástrojom sociálnej politiky. Hlavným nástrojom je minimálna mzda.

Minimálna mzda je záväzná pre všetky podnikateľské subjekty, je to najnižšia zložka mzdy najnižších

kvalifikačných stupňov zamestnancov. Je stanovená zákonom. Mala by pôsobiť stimulačne. Je

dohodnutá na tripartitnom rokovaní (odborové zväzy zamestnancov, združenie zamestnávateľov

a člen vlády SR). Stanovuje sa od 1.1. ( v roku 2014 výška minimálnej mzdy 352 €).

Cenová politika – je tvorená cenovou reguláciou, cenovou kontrolou a cenovou stratégiou. Cenová

regulácia – je stanovenie alebo usmerňovanie cien cenovými orgánmi (ministerstvo financií,

protimonopolný úrad, obvodné úrady, štátna obchodná inšpekcia).

Je možné stanoviť:

a) maximálnu cenu – cenu, ktorú nie je prípustné prekročiť,

b) pevnú cenu – cenu, ktorú nie je možné zmeniť,

c) minimálnu cenu – cenu, ktorú nie je možné znížiť.

Rozhodnutia cenových orgánov sú záväzné pre všetky FO a PO. Ministerstvo financií reguluje ceny

tovaru, ak vznikne mimoriadna trhová situácia, vyžaduje si to verejný záujem, ochrana spotrebiteľa.

Cenová regulácia je upravená zákonom o cenách.

Cenová kontrola – cenové orgány zisťujú, či ekonomické subjekty neporušujú cenové predpisy

a zákon o cenách.

Cenová stratégia – súhrn opatrení, pokynov, postupov, pravidiel a zásahov štátu v oblasti cien.

Nástroje dôchodkovej politiky

• dohoda sociálnych partnerov o ročnom prírastku miezd a platov

• vládna regulácia miezd a cien

• daňové sadzby

• daňové úľavy

Strana 22 z 23


IV. Zahrani čno-obchodná politika

Podstata – pre každú ekonomiku je vhodné vyrábať také tovary a poskytovať také služby, ktoré je

schopná produkovať s nízkymi nákladmi a dovážať to, čo nie je schopná vyrobiť alebo vyrobiť len

s vysokými nákladmi. V roku 1815 rozpracoval teóriu komparatívnych výhod David Ricardo –

predstaviteľ klasickej ekonómie vo svojom diele Základy politickej ekonómie a zdaňovania. Poukázal

na to, že medzinárodná špecializácia je prospešná pre každú krajinu a tento princíp nazval

komparatívnymi výhodami. Dospel k záveru, že krajina bude vyvážať produkt, pri ktorom má väčšiu

komparatívnu výhodu a dovážať ten výrobok, pri ktorom má nižšiu komparatívnu výhodu resp.

nevýhodu.

Každá krajina je do určitej miery otvorená voči iným krajinám. Otvorenosť ekonomiky spočíva v jej

zapojení do medzinárodných ekonomických vzťahov, ktoré predstavujú pohyb tovarov, služieb

a kapitálu medzi rôznymi krajinami, Krajiny s vyšším stupňom otvorenosti dosahujú lepšie

hospodárske výsledky. Otvorená ekonomika je taká, ktorá má voľné väzby so zahraničím. Meria sa

stupňom otvorenosti, ktorý je daný ako pomer vývozu alebo dovozu domácej ekonomiky a HDP.

Uzavretá ekonomika je ekonomika, ktorá neprichádza do kontaktu a obchodných vzťahov so

zahraničnými ekonomikami.

Obchodná politika reguluje množstvo a pohyb tovarov a služieb, ktoré prechádzajú cez hranice do

a zo zahraničia. V súčasnosti hospodársky vyspelé ekonomiky využívajú dva typy obchodnej politiky:

1. liberálna obchodná politika – je založená na odstraňovaní prekážok na obchodovanie

s tovarmi a službami medzi krajinami Medzi základné prínosy tejto politiky patrí najmä:

o zvýšenie konkurencieschopnosti na domácom trhu,

o zníženie možnosti vytvárania monopolov v domácej ekonomike,

o rozšírenie sortimentu pre spotrebiteľov,

o nové výrobné a technické zvyklosti svetovej ekonomiky,

o urýchlenie ekonomického rastu,

o rast životnej úrovne v domácej ekonomike.

2. Protekcionárska (ochranárska) obchodná politika – podstata spočíva v tom, že vláda sa snaží

ochraňovať domáci trhu, pretože voľný obchod považuje za škodlivý a mal by byť

obmedzovaný. Vláda by mala zákonným spôsobom obmedziť dovoz do krajiny. Uplatňuje sa

najmä pri domácich rozvíjajúcich sa odvetviach, podpore zamestnanosti v určitom regióne.

Jej dlhodobé zavedenie spôsobuje neefektívnosť v ekonomike. Opatrenia, ktoré sa v tejto

obchodnej politike zavádzajú sú najmä:

Strana 23 z 23


o clá,

o kvóty (limity pre množstvo alebo hodnotu statkov, ktoré možno doviesť do krajiny),

o požadovanie technických certifikátov,

o plnenie prísnych zdravotných noriem,

o zákaz dovozu niektorých tovarov (resp. úplný zákaz = embargo).

Medzinárodná ekonomická integrácia

Ekonomická integrácia – objektívny proces rozvoja hlbokých vzájomných vzťahov a deľby práce medzi

národným ekonomikami vytváranie medzinárodných hospodárskych komplexov v rámci skupiny

štátov. Predstavuje najvyšší stupeň internacionalizácie hospodárskeho života a je prejavom

medzinárodnej ekonomickej spolupráce.

Formy ekonomickej integrácie:

1. mikroekonomická integrácia - uskutočňuje sa na úrovni firiem a môže mať rôzne podoby

napríklad: dohody o spolupráci a kooperácii, spoločné projekty firiem zamerané na rôzne

podnikateľské činnosti, korporácie a fúzie, predvýrobná oblasť, výrobná oblasť a oblasť

odbytu.

2. Makroekonomická integrácia – uzatvárajú sa mnohostranné dohody medzi ekonomikami.

Môže mať formy:

a) Pásmo voľného obchodu – rušia sa clá a kvantitatívne obmedzenia v obchode s tovarmi

a službami, voči nečlenským krajinám si jednotlivé krajiny uplatňujú vlastnú colnú tarifu.

b) Colná únia – okrem zrušenia colných a kvantitatívnych opatrení sa určuje spoločná colná

tarifa voči nečlenským krajinám. Krajiny v colnej únii sa spájajú do jedného

obchodnopolitického územia vo vzťahu k vonkajším krajinám.

c) Spoločný trh – odstránenie dovozných a vývozných ciel, kvantitatívnych obmedzení,

zavedenie spoločnej obchodnej politiky – voľný pohyb pracovných síl a kapitálu medzi

členmi.

d) Hospodárska únia – okrem spoločného trhu predpokladá spoločnú hospodársku politiku

členských krajín v oblastiach – poľnohospodárstvo, dane, životné prostredie, sociálna sféra...

e) Menová únia – predpokladá spoločnú menu, ktorá vyjadruje ekonomickú a politickú jednotu

zúčastnených krajín, prijímajú sa pravidlá peňažného obehu, spoločná menová politika,

spoločná centrálna banka, spoločný fond menových rezerv.

f) Úplná ekonomická integrácia – zjednotenie menovej, fiškálnej a sociálnej politiky

a vytvorenie nadnárodného riadiaceho orgánu, ktorého rozhodnutia sú záväzné pre všetky

členské krajiny. Mala by byť zavŕšená politickou úniou.

ÚVOD DO MAKROEKONÓMIE - oarv.sk · PDF fileo v rámci tejto fázy...

Documents

Transcript of ÚVOD DO MAKROEKONÓMIE - oarv.sk · PDF fileo v rámci tejto fázy...