USKUTOČŇUJTE SLOVO (Mojim kátlovským veriacim)na Slovensku - boli mimoriadnou príležitosťou,...

Pavol Zemko

USKUTOČŇUJTE SLOVO

(Mojim kátlovským veriacim)

© doc. ThLic. Mgr. Pavol Zemko, Th. D., Ph.D. h.c., EMBA, LL.M., O.C.H. - assoc. prof.

Grafická úprava: Ivona Matúšová

Vydavateľ: Ivona Matúšová, Trnava, 2017

Elektronická publikácia

Prvé vydanie

Text neprešiel jazykovou úpravou.

ISBN 978-80-89413-69-0

2 USKUTOČŇUJTE SLOVO

„V tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. A slovo aj uskutočňujte,

nebuďte len poslucháčmi,

ktorí klamú sami seba.“

(Jak 1, 21 - 22)

3 Pavol Zemko, 2017

Prežívame spolu samé zvláštne – osobitné roky...

Rok viery (11.októbra 2012 – 24.novembra 2013),

Rok zasväteného života (30.novembra 2014 – 2.februára 2016)

a mimoriadny jubilejný

Svätý rok milosrdenstva (8.decembra 2015 – 20.novembra 2016)

v Katolíckej cirkvi

ako i

Rok sv. Cyrila a Metoda (4.júla 2012 – 5.júla 2013)

a Rok Sedembolestnej Panny Márie (1.januára – 31.decembra 2014)

na Slovensku -

boli mimoriadnou príležitosťou, ktorá zostane aj v pamäti veriacich v Kátlovciach, kde

sme okrem toho slávili aj Rok Pavla Ušáka – Olivu Kátlovce 2014 na 100.výročie jeho

narodenia (26.januára - 22.novembra 2014). Snažil som sa ich zachytiť v niekoľkých

homíliách a didaskáliách v našom Farskom kostole Svätého Ducha ako i mimo neho – kam

mňa a či aj niektorých z vás pozvali. Teraz ich vám tu všetkým predkladám.


Dvadsiata druhá nedeľa v cezročnom období B

Kátlovce, Farský kostol Zoslania Ducha Svätého – 2.septembra

v Roku sv. Cyrila a Metoda 2012.

Bratia a sestry!

Všetko je dar od Pána Boha.

A to veríme. Dnes, keď nám to pripomína apoštol Jakub v druhom čítaní, sme sa prišli

v tejto pravde utvrdiť.

Lebo apoštol pripomína, že tieto dary sú do nás v tichosti zasiate ako „slovo, ktoré má

moc spasiť vaše duše.“

S ich používaním sa máme dostať do neba. Preto prijmime radu apoštola, že „slovo aj

uskutočňujte.“

V Katolíckych novinách som čítal o súčasnom najrýchlejšom handicapovanom

bežcovi sveta, Henrym Wanyoikem z Kene, ktorí na paralympijských hrách v Sydney v roku

2000 získal zlatú medailu v behu na 5000 m, následne v Aténach pridal ďalšie dve zlaté

medaily a prekonal dva svetové rekordy v behu na 5000 m a 10000 m. Samozrejme, nakoľko

je nevidiaci potrebuje navádzača – je ním jeho kamarát z detstva, ktorý beží spolu s ním na

trati a počas behu mu hovorí, kedy treba v zákrute spomaliť, ako prebiehajú preteky, či mu

vykresľuje reakcie fanúšikov. Doma v Keni ho vyhlásili za najlepšieho atléta krajiny,

propaguje svojou slávou po vedomie o schopnostiach a silných stránkach ľudí s postihnutím,

venuje sa charite, založil nadáciu pre postihnuté deti svojho rodného regiónu. No keď sa mu

to stalo, mal len dvadsať jedna rokov a bol po slabej mŕtvici, upadol do zúfalstva, trpel

depresiami a mal samovražedné myšlienky. No dostal sa z toho a začal svoje dary, čo dostal,

naplno využívať. A preto bude bežať aj na 14. Paralympiáde v Londýne v roku 2012.1 Buďme

aj my za život a spásu, preto dovoľme zasiatemu slovu v nás rásť.

Drahí moji, nikdy nekonajme v živote proti spáse v našom Bohu! Amen.

Sviatok Trnavskej Panny Márie v roku B

Trnava, bazilika minor – farský kostol sv. Mikuláša – 18.novembra

v Roku viery a v Roku sv. Cyrila a Metoda 2012.

Moji farníci z Kátloviec, drahí bratia a sestry!

Prežívame v jubilejnom Roku sv. Cyrila a Metoda na Slovensku v našej Katolíckej

cirkvi Rok viery. Pápež Benedikt XVI. ho vyhlásil jednak na pamiatku 50.výročia začiatku

Druhého vatikánskeho koncilu, ale i na 20.výročie od vydania Katechizmu katolíckej cirkvi.2

1 Porov. MEKIŇOVÁ, D.: Stratil som zrak, ale nie víziu. In: Katolícke noviny. Tradičné noviny súčasného

kresťana, roč. 127, č. 35, 2.septembra 2012, s. 32. Trnava: Spolok sv. Vojtecha – Vojtech, spol. s r. o. ISSN

0139 – 8512. 2 Porov. BENEDIKT XVI.: Porta fidei, 4.

5 Pavol Zemko, 2017

K čomu vydal i apoštolský list Porta fidei a v ňom napísal, že nám pripomína potrebu

objaviť cestu, aby čoraz viac vychádzala najavo pred svetom radosť a nadšenie z nášho

stretnutia s Kristom.3

Preto 12.októbra 2010 aj zriadil Pápežskú radu na podporu novej evanjelizácie

a k tejto aktuálnej téme zvolal v októbri 2012 aj Biskupskú synodu.4 Lebo uvedomujeme si

snáď všetci veľmi dobre prorocké slová zosnulého milánskeho kardinála Carla Mariu

Martiniho, že cirkev zaostala o dvesto rokov. A preto radí tri veci na uzdravenie: obrátenie,

Božie slovo a sviatosti.5 A to je vlastne aj obsahom Katechizmu katolíckej cirkvi: Verím

v Boha, sviatosti, prikázania a modlitba.6

Aká je moja viera? Je radostná? Som vôbec na ceste viery?

Mohamed Joseph Fadelle bol vychovávaný ako šítsky mohamedán v Iraku. V roku

1987 bol v armáde a mal dvadsať tri rokov. Bol otrasený, keď jeho spolubývajúci na izbe v

kasárňach bol kresťan, patriaci k Chaldejskej katolíckej cirkvi. No spoznal v ňom dobrého a

charakterného človeka, vo voľnom case sa spolu veľa rozprávali o viere a Mohamed Joseph

pochopil, že kresťanstvo miluje všetkých ľudí a nikdy nenúti nikoho zabíjať. Chaldejský

katolík mu daroval Nový zákon a on v ňom objavil chlieb života. Len čo to bohatí rodičia

zistili okamžite ho vydedili a pohrozili smrťou. Udali ho na políciu, ktorá ho zatkla a kruto ho

tam mučili – vo väzení bez súdu bol jeden rok a pol. Krátko nato sa oženil. Spolu s

manželkou začali chodiť na katolícke bohoslužby, stretávali sa s kňazmi a napokon sa

rozhodli konvertovať na katolícku cirkev a dať sa pokrstiť. Začali navštevovať hodiny

náboženstva, teda katechizmus. Medzitým sa im narodil syn, aby podľa irackých zákonov

neohrozili seba aj kňaza, čo by ich pokrstil – za čo by bolt rest smrti, zmenili si mená a

emigrovali do Jordánska a tam sa dala celá rodina pokrstiť. Mohamed Joseph hovorí, že

obdobie, kedy ich kňaz učil katolícky katechizmus, považuje za najšťastnejšie obdobie svojho

života. Lebo pochopil, že zmyslom náboženstva nie je obradné umývanie, ale svätá omša.

Tiež pochopil neľudský pohľad islamu na ženu, ktorá je podľa koránu len vlastníctvom muža

– a ten si s ňou môže robiť, čo chce. Len pomyslenie, že by mal stratiť katolícku vieru mu

naháňa strach. Doma v Iraku nad ním vyslovili kliatbu – fatwu, podľa ktorej ho ktorýkoľvek

moslim môže zabiť – o čo sa už aj v Jordánsku nájomný vrah pokúšal. Preto sa odsťahovali

do Paríža, kde žijú dodnes. Francúzske úrady im odmietli udeliť politický azyl, a tak jedinou

záchranou pre rodinu sú katolícke charitatívne organizácie, ktoré pre Mohameda Josepha

hľadajú príležitostnú prácu. Napriek všetkému svoj vstup do Katolíckej cirkvi neľutuje a rád

spolu s celou rodinou, do ktorej pribudlo druhé dieťa, všetko s vierou trpí a prináša túto obetu

ako daň za to, že získali najvyššie šťastie v živote: vieru v Ježiša Krista a príslušnosť ku

Katolíckej cirkvi. Mohamed Joseph všetkých vyzýva, aby nezanedbávali misijnú,

evanjelizačnú prácu.7

Drahí moji, bratia a sestry, kráčajme radostne po ceste viery! Amen.

3 Porov. Tamže, 2.

4 Porov. http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-vatikanskych-uradov/c/nova-

evanjelizacia-na-odovzdavanie-krestanskej-viery-lineamenta 5 Porov. http://www.katolickenoviny.sk/36-2012-preco-mame-strach-pyta-sa-kardinal-v-poslednom-interview/

6 Porov. Katechizmus katolíckej cirkvi. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1999, 918 s. ISBN 80 – 7162 – 259 – 1.

7 Porov. Od Mohameda ke Kristu. Cesta iráckeho muslima ke křesťanství. In: Immaculata – Neposkvrněná

(dvouměsíčník), roč. XXI, č. 123, 5/2012, s. 20 – 21. ISSN 1210 – 5732.

http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-vatikanskych-uradov/c/nova-evanjelizacia-na-odovzdavanie-krestanskej-viery-lineamenta

http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-vatikanskych-uradov/c/nova-evanjelizacia-na-odovzdavanie-krestanskej-viery-lineamenta

http://www.katolickenoviny.sk/36-2012-preco-mame-strach-pyta-sa-kardinal-v-poslednom-interview/


Požehnanie farského erbu

Dechtice, Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej – 25.novembra

v Roku viery a v Roku sv. Cyrila a Metoda 2012

Pán farár dechtickej farnosti, pán doktor - herold Slovensko a člen Medzinárodnej

heraldickej akadémie, pán starosta Dechtíc a pán starosta Kátloviec, spolubratia kňazi, člen

Zvrchovaného maltézskeho rádu, vzácni hostia, bratia a sestry!

Dnešnou treťou významnou udalosťou završujete tento mimoriadny rok v Dechticiach:

prvou bol odchod pána farára Bosého, vítanie pána farára Vachana a Bazalu; druhou nosnou

udalosťou bolo 840.výročie rotundy – kostolíka Všetkých svätých, jeho obnovenie

a znovupožehnanie ako i uvedenie novej publikácie bratov Šimončičovcov o dejinách farnosti

za účasti mnohých nás ako i poslancov NR SR a predsedu vlády SR; no a tou treťou

významnou udalosťou – ako som už naznačil – je tá dnešná hodová slávnosť patrónky tohto

farského kostola, farnosti a františkánskeho kláštora sv. Kataríny – viac iste známeho pod

názvom Katarínka.

Dnešný nedeľný farský deň umocňuje požehnanie farského erbu a jeho následné

oficiálne uvedenie do života.

Každý erb je heraldický symbol, ktorému je potrebné rozumieť – prišiel nám ho

vysvetliť človek na slovo vzatý – heraldik, ktorý sa erbom profesionálne venuje. Nechcem sa

mu miešať do kapusty, no jedno by som chcel prezradiť a zdôrazniť, že mať erb znamená:

mať vzťah k domovu. Obce a mestá majú svoj erb preto, lebo im to prikazuje zákon a my

občania by sme si na základe toho mali uvedomovať svoj vzťah k obci, kde žijeme. Rovnako

to má byť i vo vzťahu k farskému erbu: Všetci krstom začlenení do tejto farnosti majte k nej

pozitívny vzťah – existencia erbu nech vás k tomu všetkých povzbudzuje a spája. On

vyjadruje vašu nebeskú patrónku – sv. Katarínu, ktorej je zasvätený tento kostol. On je vás

všetkých, tu ste doma, tu máte svoje miesto, majte zaň i za túto celú farnosť

spoluzodpovednosť v zmysle cirkevných zákonov pod vedením svojho kňaza ustanoveného

biskupom, nástupcom apoštolov.

Nech ste hrdí, že ste obyvatelia Dechtíc a patríte aj do rímskokatolíckej farnosti

Dechtice. Tak obec ako i farnosť vlastniace svoje erby nech sú pre vás záštitou, oporou

a ochranou: obec vo verejných – materiálnych veciach a farnosť – cirkevné katolícke

spoločenstvo v duchovných záležitostiach. Akoby dve vedľa seba položené koľajnice po

ktorých ide náš vlak smerujúci cez smrť do večnosti – sledujme preto tak v obci ako i vo

farnosti len spoločný cieľ – dobro človeka tu na zemi, o čo sa má starať obec ale i raz večné

dobro – Pána Boha v nebi, o čo nech sa usiluje miestny pán farár a jemu prislúchajúci tu žijúci

kňaz, páter Vojtech – čo nie vždy je ľahká a jednoduchá úloha.

O čom svedčí príbeh z Rwandy v Afrike. V roku 1994 tam vypukla občianska vojna

medzi kmeňom Hutu a Tutsi. Milión ľudí počas vojny zahynulo a milión ľudí opustili krajinu.

Vojna zničila nielen mnohé budovy, ulice, cesty, no i vzájomné ľudské vzťahy. Rehoľníci –

palotíni usporiadali vo farnosti Ruhango v diecéze Kabgay dvojročné misie, aby pomohli

ľuďom nájsť cestu k Bohu – lebo za dva roky sa dá veľa materiálneho opraviť ale i mnoho

duchovného docieliť. Rehoľníci, ktorým je zverená farnosť toto dosiahli aj vďaka tomu, že

zaviedli od roku 1996 kostol Ruhango ako centrum neustálej modlitby za zmierenie po vojne,

preto sem neustále prichádzajú katolíci i protestanti na bohoslužby ako aj na exercície či do

evanjelizačnej školy. Nesmie sa tu napriek africkému naturelu tanca a spevu nahlas rozprávať,

7 Pavol Zemko, 2017

lebo len v tichu lepšie počujeme Boží hlas. A tu sa skutočne podarilo obdivuhodné: Pre

dievča, ktorému zabili otca, bol každý Hutu vrah, pomocou misií v miestnom farskom kostole

sa rozhodla nájsť vraha, zašla za ním do nemocnice, potom do väzenia, starala sa o neho,

akoby to bol jej brat – a čo je podstatné odpustila mu. Alebo jedna učiteľka mala manžela

a štyri deti – všetci jej zomreli v kostole, ktorý následne zrovnali Hutuovia so zemou –

odpustila vrahom, našla si ich vo väzení a začala trikrát do týždňa navštevovať väznicu, kde

boli zodpovední za masaker, nosila im jedlo, ktoré sama pripravila a tiež mydlo a oblečenie.8

Uvedomujete si teraz, aké je dôležité mať vzťah k farnosti ale i k obci, teda k miestu, kde

žijem a kde sa modlím? Nesmieme byť ani k obci ani k farnosti či ku všetkému obecnému

alebo kostolnému ľahostajní!

Drahí Dechtičania, vzácni hostia! Želám vám všetkým: Nech na príhovor sv. Kataríny

Alexandrijskej máte len vždy pozitívny osoh zo svojho vzťahu k svojej obci i farnosti! Amen.

Prvá adventná nedeľa v roku C

Kátlovce, Farský kostol Svätého Ducha – 2.decembra


Drahí bratia a sestry!

Začíname nový liturgický rok v Roku viery a v Roku sv. Cyrila a Metoda.

V dnešnom evanjeliu sme počuli výzvu: Modlite sa.

Modlitbou si posilňujme našu vieru. Keď pápež Benedikt XVI. vyhlásil Rok viery aj

na pamiatku 20.výročia promulgovania Katechizmu katolíckej cirkvi, žiadal, aby Cirkev podľa

neho rozvíjala svoje učenie a tak poskytla veriacim istotu v ich živote viery.9 Preto sa s

témou modlitby stretávame v jednej zo štyroch častí katechizmu.10

Modlitba nám otvára dvere viery, ktorými sa pohľad človeka zameriava na Ježiša

Krista prítomného medzi nami do skončenia sveta.11

Modlitba nás bude sprevádzať aj do konca nášho života. Tak to bolo aj v živote Etty

Hillesum, Židovky a spisovateľky z Holandska (15.januára 1914 Middelburg – 30.novembra

1943 Osvienčim).12

Po smrti vyšli jej zápisky z väzenia pod názvom: Pretrhnutý život.

Denníky z rokov 1941 – 1943. Pred smrťou napísala: “Dnes v noci by človek vlastne nemal

8 Porov. ZUBKOWICZ, W.: Pútne miesto ticha v Afrike. In: Apoštol Božieho milosrdenstva, roč. XVI, č. 63,

3/2012, s. 27 – 29. Spišská Nová Ves: Spoločnosť katolíckeho apoštolátu – palotíni. ISSN 1335 – 2318. 9 Porov. BENEDIKT XVI.: Porta fidei, 4; 10 – 11. In: Pápežské dokumenty, 85 zväzok, s. 5 – 6; 11 – 15. Trnava:

Spolok svätého Vojtecha – Vojtech, spol. s r. o., 2011, 21 s. ISBN 978 – 80 – 7162 – 889 – 7.

Porov. KONGREGÁCIA PRE NÁUKU VIERY: Nóta s pastoračnými usmerneniami na Rok viery. Úvod, s. 5 –

10. In: Dokumenty Svätej Stolice, 76 zväzok. Trnava: Spolok svätého Vojtecha – Vojtech, spol. s r. o., 2012, 23 s.

ISBN 978 – 80 – 7162 – 900 – 9. 10

1.časť Vyznanie viery 2.časť Slávenie kresťanského tajomstva 3.časť Život v Kristovi 4.časť Kresťanská

modlitba. In: Katechizmus katolíckej cirkvi. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2.vydanie, 1999, 918 s. ISBN 80 –

7162 – 259 – 1. 11

Porov. KONGREGÁCIA PRE NÁUKU VIERY: Nóta s pastoračnými usmerneniami na Rok viery. Úvod, s. 5

– 10. In: Dokumenty Svätej Stolice, 76 zväzok. Trnava: Spolok svätého Vojtecha – Vojtech, spol. s r. o., 2012, 23

s. ISBN 978 – 80 – 7162 – 900 – 9. 12

http://en.wikipedia.org/wiki/Etty_Hillesum



ani oka zažmúriť a mal by sa len modliť. Pokľaknutie pred Bohom je jediné ľudské gesto,

ktoré nám ľuďom ešte zostáva. Tento čas má preveriť niektoré slová: miluj svojich

nepriateľov. Podľa mňa je to jediné, čo sme sa v tejto vojne naučili. Musíme hľadať zlo sami

v sebe a nikde inde. Túžba po pomste je naozaj úbohá napriek všetkému utrpeniu a neprávosti

všade navôkol nedokážem nenávidieť ľudí. Viem, že v pracovnom tábore zomriem do troch

dní, ľahnem si a zomriem, a napriek tomu nepovažujem život za nespravodlivý. Pomôžem ti,

Bože, aby si to so mnou nevzdal, nemusíš pomáhať ty nám, ale my musíme pomáhať tebe a tak

pomôžeme sami sebe zachrániť v sebe kúsok teba, Bože. Neobviňujem ťa, Bože,naopak, my ti

neskôr budeme skladať účty, človek nie je v nijakých pazúroch, keď je v tvojom náručí. V

blízkej budúcnosti sa budem s tebou zhovárať veľmi často, a tak ti zabránim, aby si ma

opustil, zostanem ti verná. Možno ma telesne zničia, viac mi však nemôžu urobiť.”13

So Židmi

máme spoločný Starý zákon a v ňom aj modlitbu k Pánu Bohu. Aká úžasná bola Hillesumovej

modlitba pred smrťou, plná lásky k nepriateľom.

Drahí moji, nezabúdajme, že pri modlitbe sa zhovárame s Pánom Bohom – darcom

lásky, a preto ju vždy s láskou venujme tým, za ktorých sa budeme modliť! Amen.

Krajský deň olympionizmu,14

15.výročie olympijského klubu v Trnave,

15.výročie športového odboru Matice slovenskej

Ružindol, Farský kostol sv. Bartolomeja – 12.decembra


Vážený pán predseda TTSK; pán farár a pán starosta z Ružindola a z okolia;

Kátlovani; športovci – olympionici!

Slávime Rok viery aj na 20.výročie promulgácie Katechizmu katolíckej cirkvi15

pápežom Jánom Pavlom II.16

apoštolskou konštitúciou Fidei depositum 11.októbra 1992.17

A v ňom z 2865 článkov nájdeme o športe zmienku len v jednom jedinom článku,

2289, aj to v komplexnom kontexte rešpektovania telesného života.18

Pričom vysvetlenie podávajú ďalšie tri články v podkapitole Rešpektovanie telesného

zdravia.19

Pričom článok 2288 zdôrazňuje, že život a zdravie sú vzácne Božie dary, o ktoré je

potrebné sa starať a brať pritom do úvahy spoločné dobro.20

Čím sa nepriamo myslí na to, že

práve športom si v živote upevňujeme zdravie. Čo ale vždy je kolektívna záležitosť –

13

KEKELIAKOVA, M.: Keď sa vypíšem z toho pátosu. In: Katolícke noviny, tradičné noviny súčasného

kresťana, roč. 127, č. 48, 2.decembra 2012, s. 12 – 13. Trnava: Spolok sv. Vojtecha – Vojtech, spol. s r.o. ISSN

0139 – 8512. 14

Porov. http://sk.wikipedia.org/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%BD_olympijsk%C3%BD_v%C3%BDbor 15

Porov. BENEDIKT XVI.: Porta fidei, 4. 16

Za svätého ho vyhlásil pápež František až 27.apríla 2014. Jeho liturgická spomienka v kalendári bola

stanovená na 22.októbra. 17

Porov. KKC, s. 1 – 6. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1999, 2.vydanie, 918 s. ISBN 80 – 7162 – 259 – 1. 18

“Morálka síce nabáda k rešpektovaniu telesného života, 364 ale nerobí z neho absolútnu hodnotu. Stavia sa

proti novopohanskej mentalite, ktorá sa snaží rozvíjať kult tela, všetko mu obetovať, 2113 zbožňovať telesnú

dokonalosť a športový úspech. Takáto mentalita môže výberovou voľbou medzi silnými a slabými viesť

k zvrátenosti ľudských vzťahov.” 19

Porov. KKC, 2288; 2290 – 2291. 20

Porov. Tamže, 2288.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%BD_olympijsk%C3%BD_v%C3%BDbor

http://dkc.kbs.sk/dkc.php?in=kkc364

http://dkc.kbs.sk/dkc.php?in=kkc2113

9 Pavol Zemko, 2017

športovca, trénera, spoluhráčov, divákov a celého štábu organizátorov a funkcionárov no

i sponzorov a podporovateľov tak zo strany rodiny, športových klubov, miest a obcí, štátu ale

i nadnárodných organizácií, akými sú športové federácie.21

Preto je v tomto duchu sympatický výrok v televízii argentínskeho futbalistu Lionela

Messiho, ktorý hrá za FC Barcelona a tri krát za sebou získal prestížne ocenenie Zlatá lopta,

súťaže, ktorú vyhlasuje svetová organizácia FIFA, že za jeho úspechom nie je len on sám, ale

sú to všetci hráči na trávniku. Lebo len spoločne niečo dokážeme, človek sám to má

nesmierne veľmi ťažké.

Katechizmus katolíckej cirkvi ako som už spomínal, podpísal Ján Pavol II., ktorého

nazývali atlétom na Petrovom stolci. Bol pápežom, ktorý aktívne športoval: rád plával,

lyžoval, miloval horskú turistiku, no o športe dal len jeden jediný článok, čo je až

nepochopiteľné, keď toto všetko o ňom vieme. Ale v programe Jubilejného roku 2000 už bol

29.októbra na Olympijskom štadióne v Ríme špeciálny deň – Jubileum športovcov.22

No

a napokon do Rímskeho rituálu, promulgovaného 31.mája 1984 tiež za pontifikátu Jána Pavla

II., bol vložený obrad požehnania telocvičných priestorov.23

Z neho je aj moje záverečné želanie: Nech vám všetkým športovcom v našom kraji –

olympionikom i matičiarom, dobrovoľníkom i profesionálom, podporovateľom i

obdivovateľom – pomáha požehnanie, ktoré dáva Cirkev nie len budovám, čo slúžia na

telovýchovné aktivity ale i všetkým športovcom: Boh, ktorý osvecuje mysle všetkých

a obnovuje sily tela, nech spravuje vaše skutky, aby ste čoraz plnšie žili v radosti srdca

a v duchovnej zhode.24

Amen.

Pohrebná homília

Majcichov, Farský kostol Všetkých svätých – 23.decembra


Na úvod sv. omše:

Dovoľte mi, drahá smútiaca rodina, pán farár, bratia a sestry, aby som sa k vašej

bolesti, ktorá sa tragicky dotkla celej farnosti, pridal aj ja a všetkým vyjadril sústrasť v tejto

ťažkej skúške. Modlime sa za zosnulú a všetkých vás, pozostalých – zvlášť deti: siroty a

rodinu.

Smútiaci!

Na majcichovskom cintoríne dnes pribudne na čerstvom hrobe ďalší kríž, vyjadrujúci

veľkú bolesť.

No už z čias Rímskej ríše máme vedomosť, že kríž znamená nie len bolesť no

i večnosť.

21

Porov. Tamže. 22

Rímsky kalendár, s. 27 – 39. In: Kalendár Jubilejného roku 2000. Bratislava: Konferencia biskupov

Slovenska, 1999, s. 134. ISBN 80 – 968167 – 9 – 9. 23

Porov. Požehnanie budov a telocvičných priestorov, s. 303 – 309. In: Benedikcionál. Trnava: Spolok sv.

Vojtecha – Vojtech, spol. s r. o. , 2007, 678 s. ISBN 978 – 80 – 7162 – 693 – 0. 24

Porov. Tamže.


Bolesť Ježiša Krista, ktorý zomrel za naše hriechy sa mení na nádej večného života.

A tak ako i v prípade Ježiša Krista tak i v prípade našej zosnulej – zvlášť po nezabudnuteľnej

nedávnej tragickej smrti manžela Petra – ide o veľkú tragédiu. No ak ju musíme prijať,

musíme popri bolesti mať s krížom aj nádej.

Tú mali i rodičia anglického vojaka, ktorý je pochovaný pri milánskej bráne. Na

náhrobný pomník mu dali napísať: Bol povolaný k vznešenejšej službe. Jeho trápenie

pominulo, jeho trpkosti skončili. Teraz začal radostný život. Príde čas, keď pochopíme. Aj

naša zosnulá bola povolaná k vznešenej službe priamo u Boha v nebi, začala iný život a my

všetci sa modlime, aby sme to časom pochopili – i keď to teraz ešte nechápeme.

Pri rozhovore dvoch kamarátov sa jeden pýtal druhého, lebo vedel o ňom, že mu už

všetci zomreli a on zostal doma sám: Ako bojuješ s nudou? Odpovedal mu, ja sa nikdy

nenudím: Brúsim diamanty. Aké prosím ťa? No modlím sa ruženec, jednotlivé zrnká na ňom

– to sú tie diamanty. Patria našej Nebeskej Matke: Ona nech je teraz matkou malých sirôt, ona

nech je pre nás pre všetkých inšpiráciou, aby sme ich podporovali duchovne i materiálne.

Drahí smútiaci, bratia a sestry! Nech na príhovor Panny Márie, Matky všetkých ľudí,

nie ste zúfalí, ale máte nádej večného života. Amen!

Pohrebná homília za + Teréziu Johanesovú

Kátlovce, Farský kostol Sv. Ducha – 11.januára


Vážený pán starosta a celá smútiaca rodina, bratia a sestry!

V prvom čítaní sme počuli, že vojvodca s tými, s ktorými žil, bojoval, vážil si ich

obetu, ktorú priniesli v boji. A po jej skončení uvedomujúc si nesmrteľnosť ľudskej duše, dal

za nich prinášať v chráme obetu.

Rovnako konáme aj my teraz – obdobne napodobňujeme Božie slovo, ktoré sme práve

teraz počuli.

Mali ste radi svoju zosnulú mamu, babku a príbuznú, po skončení jej pozemského

života, v poslednej fáze ťažkého telesného boja v chorobe no i duševnej tiesne po nedávnej

smrti syna - slúžime za spásu jej duše sv. omšu, lebo veríme v nesmrteľnosť duše – lebo naše

spojenie s ňou sa nekončí, len bude pokračovať v inej forme.

Drahí smútiaci pozostalí, musíte preto na ňu vždy vďačne spomínať! Ženy –

rovesníčky mi povedali, že naša drahá zosnulá mala rada kvety, rada ich pestovala, rada sa

o ne starala. Chodievajte na jej hrob a vždy jej tam prineste kvety ako prejav vašej ľudskej

vďačnosti za všetko dobré, čo pre vás za svojho pozemského života vykonala. No zároveň sa

usilujte aj vy o to, aby ste boli takými krásnymi kvetmi – plodmi jej výchovy, príkladu,

poučenia a vzoru, ktorý vám počas svojho života dala. A myslím, že mnohokrát svoje kvety

darovala i na skrášlenie nášho kostola. A za to nech zostane naša vďačná spomienka na ňu!

A tak to bolo i vo vašom prípade – v posledných rokoch ťažko chorej matky: Dávali ste jej

všetko, čo len človek môže dať v ťažkom zdravotnom postihu. No chválim vás, že ste

nezabudli ani na duchovnú posilu, ktorej sa jej dostávalo každý prvý piatok, no i mimo toho

tiež v nemocnici. A tak je to i teraz v prípade obety sv. omše a sv. prijímania, ktoré za ňu

11 Pavol Zemko, 2017

práve obetujete. A to nie len vy, rodina – pozostalí, no i my všetci – spolu so mnou tu pri

oltári pán farár z Dechtíc, ako i vy všetci prítomní bratia a sestry.

Vo filme Milion sa chlapec lúči so svojou mŕtvou mamou, ktorá sa mu zjaví z neba

a chvíľku sa sním rozpráva. Sťažuje sa jej, že mu je za ňou smutno, že otec naňho nemá toľko

času, starší brat, že ho stále napomína a ona sa na neho jednoducho usmeje a povie mu: Mám

ťa rada a viem, že ty to bezo mňa zvládneš, lebo už si veľký chlapec. Viete, drahí moji

smútiaci, že sme na konci Vianočného obdobia; pomaly sa lúčime s malým Ježiškom -

Dieťaťom z Betlehemských jasieľ a v Cirkvi začne cezročné obdobie, kedy už budeme

sledovať dospelého Ježiša, jeho slová, činy, divy a znamenia. Spomínaný príbeh a nastávajúce

liturgické obdobie a smrť vašej matky, starej matky a príbuznej chce zvlášť vám zanechať

dnes odkaz: Už som v nebi, vy sa už viete o seba postarať – dokonca môj syn sa stará o celú

obec – a tak vás teraz opúšťam, lebo som si istá, že to všetko dobre v pozemskom živote

zvládnete.

A tak rozlúčme sa s ňou a nech sa na nás naša drahá zosnulá spokojne usmieva z domu

Nebeského otca v nebi – to jej aj my vo viere želajme. Amen.

Pohrebná homília za + vsdp. prof. PhDr. Štefana Vágoviča

(13.apríla 1927 Kátlovce, Slovensko – 21.marca 2013 Montet, Švajčiarsko)

Kátlovce, Farský kostol Svätého Ducha – 25.marca

v Roku sv. Cyrila a Metoda 2013

Drahí farníci!

V dnešných časoch si ani nevieme predstaviť niečo také, čo sa prihodilo vsdp. prof.

Dr. Štefanovi Vagovičovi, mladému kňazovi z Pápežského kolégia Nepomucenum v Ríme (za

kňaza bol vysvätený po teologických štúdiách v Ríme 6.júla 1952) a čerstvému doktorovi

filozofie, ktorý obhájil svoju dizertačnú prácu Etica comunistica v roku 1957 na Pápežskej

lateránskej univerzite v Ríme, že mu po skončení štúdií nedovolili vrátiť sa domov, do svojej

rodnej vlasti, vtedajšieho Československa. Jednoducho mu komunistická diktatúra odobrala

pas, tak prepotrebný cestovný doklad – ako sa to vtedy robilo - a zrazu bol z neho v Taliansku

akoby bezdomovec.

Ešteže Katolícka cirkev má celosvetovú pôsobnosť a nakoľko Štefan Vagovič neurobil

nič zlé a na štúdiá teológie a filozofie bol legálne vyslaný do Talianska vtedajším trnavským

apoštolským administrátorom, neskorším biskupom, Mons. ThDr. Ambrózom Lazíkom,

Cirkev sa o neho postarala a poslala ho pôsobiť najskôr za kaplána na predmestí mesta Udine,

potom vyučoval filozofiu v Kňazských seminároch v Chieti a Fano, ako i na Lateránskej

univerzite v Ríme či na Medzinárodnom inštitúte kultúry v Loppiane pri Florencii. Tam sa

inauguroval za riadneho vysokoškolského profesora kresťanskej filozofie a morálnej

teológie.

Jeho profesionálne publikácie z filozofie sa vyznačujú duchom dialógu a kresťanského

porozumenia. Ide o štyri knihy so zameraním na marxizmus a komunizmus – vyšli v

taliančine:

Etica comunistica (Komunistická etika – ide o jeho doktorskú prácu, vydal ju knižne

v roku 1966 a v roku 1973 vyšla i v španielčine);


Libertá e comunismo (Sloboda a komunizmus, 1970);

Marxismo a una dimensione (Jednorozmerný marxizmus, 1972);

Filosofia marxista della prassi (Marxistická filozofia praxe, 1981).

Z morálnej teológie publikoval už v slovenčine: Životný štýl (Náčrt mravnej filozofie),

Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, Rím 1971.

Okrem toho, že profesor Dr. Štefan Vagovič si plnil kňazské povinnosti ako i na

akademickej pôde na vysokej škole, bol oslovený zakladateľkou medzinárodného katolíckeho

hnutia Focoláre, Chiarou Lubichovou, upísal sa týmto ídeám a podstatnú časť svojho života

prežil medzi focolarínmi v Loppiane v Taliansku – v srdci tohto hnutia a potom žil v Monte,

vo Švajčiarsku, kde i napokon 21.marca 2013 zomrel v Roku viery, ktorú hlásal, o nej svedčil

svojim životom a pre ňu i veľmi veľa na vedeckom, akademickom i publicistickom poli

vykonal; zomrel v Roku sv. Cyrila a Metoda na Slovensku – je potrebné poznamenať, že ako

oni prišli do cudzej krajiny, k našim predkom na Veľkú Moravu v roku 863, aj on v cudzej

krajine pôsobil ako apoštol – vierozvestcom podobný; okrem toho bol vysvätený za kňaza

v okruhu slávnosti sv. Cyrila a Metoda a to hneď na druhý deň po ich liturgickom sviatku:

6.júla 1952 v Ríme, kde boli vysvätení – podľa niektorých – i sv. Cyril a sv. Metod za

biskupov; svoju morálnu teológiu publikoval v dnes už Pápežskom slovenskom ústave sv.

Cyrila a Metoda v Ríme.

Jeho apoštolská činnosť bola i v písaní článkov do časopisov o marxistickej filozofii;

ale i prekladal mnohé diela do slovenčiny, a to:

Chiara Lubichová – Keď stratiť znamená získať;

Gérard Rossé – Ježišov výkrik na kríži (Teologický a exegetický pohľad);

Pero Coda – Jeden Boh a Trojica (Zjavenie, skúsenosť a teológia Boha kresťanov).

Po štyridsiatichtroch rokoch sa mohol konečne vrátiť domov na Slovensko, do

rodných Kátloviec, kde s don. Jozefom Kosmálom, SDB odslúžil svoju primičnú sv. omšu.

A potom ešte niekoľkokrát sem prišiel, aby pobudol so svojimi tento žiačik kátlovskej

ľudovej školy, študent meštianky v Chtelnici, poslucháč Malého seminára v Trnave pre

budúcich kňazov a zároveň absolvent Arcibiskupského gymnázia v Trnave,25

kde mu

napokon v roku 2008 vo Vydavateľstve Dobrá kniha vydali poslednú publikáciu pod názvom:

Od bytia k láske.

Aj my končíme toto zamyslenie so spomienkou na Štefka – ako ste ho familiárne

v našej obci a farnosti volali - s láskou a vďakou:

Pánu Bohu za neho,

za jeho kňazskú misiu na tejto zemi,

ako i za jeho dielo, ktoré dúfam nezostane zabudnuté.

Preto prosím, ak máte čokoľvek, čo by nám ho stále pripomínalo, akúkoľvek

pamiatku, podeľte sa s tým; vytvorme mu akúsi trvalú pamiatku tu u nás – či už to bude

pamätná tabuľa, alebo Cena obce – in memoriam, alebo stála nástenka o ňom v Kultúrnom

dome, príležitostná akadémia z jeho diela, či prípadne vedecká konferencia – čokoľvek, len

nech nezabúdame na našich veľkých a slávnych rodákov; tiež povzbudzujem mladých, ktorí

25

Porov. VI. Výročná zpráva Rímskokatolíckeho biskupského gymnázia v Trnave 1943 – 44. Trnava: Spolok sv.

Vojtecha.

Porov. Výročná zpráva Štátneho gymnázia v Trnave za školský rok 1944 – 45.


píšu bakalárske či magisterské práce, aby sa zaujímali o tých, čo tu toho veľa pre nás

zanechali.

Odpočinutie večné daj mu, ó, Pane; a svetlo večné nech mu svieti, nech odpočíva v

pokoji! Amen.26

Sv. Floriána, mučeníka – patróna hasičov

Kátlovce, Farský kostol Sv. Ducha – 4.mája


Pán starosta a pán predseda; členovia dobrovoľného hasičského zboru; bratia a sestry!

„Svätý Otec Benedikt XVI. apoštolským listom Porta fidei z 11. októbra 2011 vyhlásil

Rok viery. Začne sa 11. októbra 2012 na 50. výročie otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu

a skončí sa 24. novembra 2013, na slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru. Tento

rok bude vhodnou príležitosťou na to, aby všetci veriaci hlbšie pochopili, že základom

kresťanskej viery je stretnutie s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový

horizont a tým aj zásadné smerovanie“27

Výsledkom tohto stretnutia je naša viera v Pána Boha.

„Vo viere prijala Panna Mária anjelove slová a uverila jeho posolstvu, že sa

v poslušnej odovzdanosti stane Božou Matkou (porov. Lk 1, 38).28

„Na základe viery apoštoli

všetko opustili, aby nasledovali Učiteľa (porov. Mk 10, 28). Uverili slovám, ktorými ohlasoval

Božie kráľovstvo uskutočnené v jeho osobe (porov. Lk 11, 20).“29

„Za vieru mučeníci položili

svoj život, aby svedčili o pravde evanjelia, ktoré ich premenilo a urobilo schopnými dospieť

až k najväčšiemu daru lásky, keď odpustili svojim prenasledovateľom.“30

„Pretože uverili,

muži a ženy zasvätili svoj život Kristovi a zanechali všetko, aby v evanjeliovej jednoduchosti

žili poslušnosť, chudobu a čistotu, ako konkrétne znaky očakávania Pána, ktorý nemešká

a príde.“31

„Vo viere muži a ženy každého veku, ktorých mená sú zapísané v knihe života

(porov. Zjv 7, 9; 13, 8), po stáročia vyznávali, aké krásne je nasledovať Pána Ježiša tam, kde

26

Porov. KUBIŠ, S. a kol.: Kátlovce (1401 – 2001), s. 187 - 188. Kátlovce: Obecný úrad, 2001, 352 s. ISBN 80

– 968546 – 9 – 0.

Porov. UVÁČEK, F.: Kátlovce Paľa Ušáka – Olivu, s. 86 – 89. Kátlovce: Obecný úrad, 2001, 89 s. ISBN 80 –

968646 – 9 – 6.

Porov. KUBIŠ, S. – VAREČKOVÁ, Ľ.: Kostol Sv. Ducha v Kátlovciach (1710 – 2010), s. 286 – 297. Kátlovce:

Farský úrad a Obecný úrad, 2010, 315 s. ISBN 978 – 80 – 970491 – 4 – 0. 27

KONGREGÁCIA PRE NÁUKU VIERY: Nóta s pastoračnými usmerneniami na Rok viery, s. 5 – 10. In:

Dokumenty Svätej stolice, 76.zväzok.Trnava: Spolok sv. Vojtecha – VOJTECH, spol. s r. o. , 2012, 23 s. ISBN

978 – 80 – 7162 – 900 – 9.

Porov. BENEDIKT XVI.: Porta fidei, 4. Trnava: Spolok sv. Vojtecha – Vojtech, 2011, 21 s. ISBN 978 – 80 –

7162 – 889 – 7. 28

BENEDIKT XVI.: Porta fidei, 13. Trnava: Spolok sv. Vojtecha – Vojtech, 2011, 21 s. ISBN 978 – 80 –

7162 – 889 – 7. 29

BENEDIKT XVI.: Porta fidei, 13. Trnava: Spolok sv. Vojtecha – Vojtech, 2011, 21 s. ISBN 978 – 80 –

7162 – 889 – 7. 30

Tamže. 31

Tamže.


ich povolal vydávať svedectvo o svojom kresťanstve: v rodine, vo svojej profesii, vo verejnom

živote, v uskutočňovaní chariziem a služieb, na ktoré boli povolaní.“32

„Z viery žijeme aj my.“33

Preto si pápež Benedikt XVI. želá, aby sme si znovu prešli

dejinami našej viery a pripomenuli sme si tajomstvo svätosti.34

Ono nám je dnes zvlášť predstavené vo vašom patrónovi – svätom Floriánovi , ktorého

liturgickú spomienku si dnes pripomíname. Nech vás svedectvo viery jeho života

povzbudzuje a inšpiruje. Pozrime sa na jeho životopis: Sv. Florián je znázorňovaný ako

mučeník s palmou a mečom, no najčastejšie ako rímsky vojak s krížom na prsiach

a s vojenskou zástavou ako hasí horiacu budovu – preto je nebeským patrónom a ochrancom

hasičov. Čo vysvetľuje legenda, že istý uhliar, ktorý bol zachránený ako veľký ctiteľ sv.

Floriána, lebo pri pálení dreveného uhlia spadol do horiacej vatry a nič sa mu nestalo. A tak

ho začali vzývať snáď v každom meste či dedine, kde stavali jeho sochy na námestiach a na

voľných priestranstvách, kde stáli akoby na stráži proti ohňu. No v súvislosti s vierou je

potrebné vedieť, že Florián ako vojak nezradil svoju kresťanskú vieru, a keď miestodržiteľ

provincie dal uväzniť neďaleko mesta Lorch pri Linci v dnešnom Rakúsku štyridsať

kresťanov, Florián im chcel pomôcť ujsť, no chytili ho a pri výsluchu sa ich zastal. Podľa

nariadenia cisára Diokleciána ho nútili zradiť vieru a obetovať pohanským bôžikom – čo

neurobil, dali ho preto najskôr zbičovať a potom odsúdili na smrť utopením, na krk mu dali

mlynský kameň – aj tu je možno jeden z dôvodov, prečo je patrónom hasičov: lebo voda je

neodmysliteľný hasiaci prostriedok. Spomienka sv. Floriána je v kalendári 4.mája.35

Milí hasiči, chráňte si svoju vieru v Boha a usilujte sa vždy zastávať sa svojho

blížneho! Želám vám podporu obce, štátu i cirkvi! Amen.

Zoslanie Ducha Svätého – Na omšu na vigíliu v roku C

Kátlovce, Farský kostol Svätého Ducha – 18.mája


Drahí moji!

Žalmista obdivuje, čo všetko Pán Boh stvoril.

A to svojim tvrdením: „Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane!“

Pričom špecifikuje, že Pán Boh všetko „múdro urobil.“

V zmysle dnešného žalmu si uvedomme, my všetci, bratia a sestry, že my sme Božie

diela. To nás Pán Boh stvoril svojou múdrosťou. My čakáme na Jeho pokrm v pravý čas, lebo

čo nám On dáva, to je dobrý pokrm. Od Neho, očakávame, že nám zošle svojho ducha a tak

32

Tamže. 33

Tamže. 34

Porov. Tamže. 35

Porov. MEČIAR, K.: Životy víťazov 2, s. 199 - 200. Bratislava: Lúč, 1998, 518 s. ISBN 80 – 7114 – 229 – 8.

Porov. SCHAUBER, V. – SCHINDLER, H. M.: Rok se svatými, s. 203 – 205. Kostelní Vydří: Karmelitánske

nakladatelství, 1994, 702 s. ISBN 80 – 85527 – 75 – 8.


sa obnoví tvárnosť zeme. A keď nadíde náš čas, potom nám odníme náš dych, my tým pádom

hynieme a vráti sa naše telo po smrti do prachu zeme.

Pretože „všetko to čaká na teba“, Pane, teda všetko je závislé od Teba a my žijeme len

pre Teba, chceme vzdávať Pánu Bohu vďaku za každého, ktorý sa podľa svojich možností

usiloval žiť tak pre seba, ako i svoju rodinu, no mnohí pamätali i na druhých - svoju obec či

farnosť. A za nich všetkých je potrebné vzdávať Bohu vďaku! Lebo ak slávime 1.150 výročie

od príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu k našim predkom, tak potom to boli oni,

čo zanechali všetko a obetovali sa pre druhých – našich predkov a teda vlastne i pre nás. Lebo

z ich dedičstva žijeme až po dnes – a to tak v štáte ako i v cirkvi.

Takými boli v našej kátlovskej farnosti:

Kňazi (1819–2013):

Jozef Horth, Ján Plechlo, Štefan Czistler, Pavel Kotvan, Eduard Bielik, Jozef Lukančič,

Žigmund Gál, Jozef Horvátik, Andrej Danišovič, Izidor Holovič, Jozef Nagy, Vendelín

Kubíček, Ladislav Zajac, František Čelovský, Ján Kováč, Jozef Horvátik, Peter Krajčík,

Ferdinad Kaňka, Branislav Popelka a napokon ja.

Organisti ( asi od roku 1895)

Florián Mihalovič, Koloman Mihalovič (do roku 1950), Mária Kolesíková, Felix Jamrich,

Šimon Oravec, Mgr. Daniel Čapkovič, Vladimír Kostolanský, Marek Matuškovič, Hana

Kenesová, Ivona Matúšová (2012) a teraz aj výpomoc Miroslava Krchnárová rod.

Remenárová.

Kostolníci Ján Matuškovič (20.až 30. roky 20. stor), od roku

1938 – Dominik Hulman, Jozef Oravec, Ľudovít Martinovič, Ignác Krchnár, v rokoch

1971 až 1976 túto funkciu vykonávali chlapci (miništranti) po skončení ZŠ – Pavol

Vagovič a Peter Krchnár a Jozef Uváček (71-72), Jozef Suchánek a Milan Kostolanský

(73), Jozef Sorentíny a Vladimír Lackovič (74-76), potom Jozef Vágovič a dnes Viliam

Kocián

Hrobári (asi od roku 1945) Vít Lackovič s manželkou, Michal

Martinovič, Jozef Uváček, Milan Krajčovič, Ján Hulman, Pavol Zemko, Štefan Beňo,

Ľubomír Ábelovič a dnes pohrebná služba

Zvonári (asi od 40. rokov 20. stor..): Ján Janíček a jeho syn,

kostolník, miništranti, dobrovoľníci na chóre a dnes vďaka elektrickému pohonu zvonov –

kostolník na ovládaní zo sakristie

Modleníci (asi od 30. rokov 20. stor.)

Anton Ferech, Jarolím Lackovič, Pavol Chrvala, Peter Ušák, Michal Čapkovič, Jozef

Čapkovič, Mária Vágovičová, Margita Vágovičová, Mária Gvistová spolu so spevom

Boženy Lackovičovej

Speváci:

Pohrebné obrady (50. až 80. roky 20. stor.)): Cyril Lackovič, Cyril Ušák, Jozef Lackovič,

Ignác Krchnár, František Mihálik, Jozef Vágovič.

Súčasní speváci na pohreboch: Jozef Krchnár, Karol Demovič, Anton Lackovič, Ján

Holický, Ján Kubiš , prípadne celá MSS „Kátlovani“

Pašiový zbor (50.– 60. roky): Ján Rapant (evanjelista), František Mihálik (Ježiš), František

Ušák (Pilát), Pavol Stríž (Peter), Anastázia Ušáková, Mária Vágovičová, Margita Slabá

,Mária Kosmálová, Eva Kubišová (slúžky), ostatní členovia – Cyril Lackovič, Cyril Ušák,

Ignác Krchnár.

A súčasný pašiový spevokol tvoria MSS Kátlovani a Kachras spolu pod vedením Mgr.

Daniela Čapkoviča a Ivony Matúšovej, pričom jednotlivé postavy zvládli: Mgr. Daniel

Čapkovič (evanjelista), Ing. Jozef Jamrich (Ježiš), Ján Holický (Pilát), Ján Kubiš (Peter),

Jozef Krchnár, Jozef Pullman (1. a 2. lotor), zbor celá MSS Kátlovani a Kachras


Bohoslužby dopĺňajú spevom spevokoly:

Detský spevokol Kátlovčatá pod vedením Mgr. Lucie Lackovičovej

Kachras – Kátlovský chrámový spevokol pod vedenín Bc. Kristíny Krajčovičovej

Mužská spevácka skupina Kátlovani pod vedením Ing. Jozefa Jamricha; Jozefa Krchnára.

Bratstvo živého ruženca - Anna Popelová, Mária Ďuračková (2013)

Mimoriadny rozdávateľ sv. prijímania – Mgr. Jozef Martinovič

eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí – animátorka Mária Chrvalová

Majstri na fare: Dušan Valovič, Štefan Sorentíny, Ľubomír Némethy s pomocníkom

Jozefom Drahošom

Učiteľka náboženstva: Mgr. Eva Krchnáková (2012), Mgr. Beata Nováková (2014),

Mgr. Veronika Šulková (2015 - doteraz)

Potom je tu ešte veľmi dôležitá poznámka: Okrem kňazov, boli mená ostatných služobníkov

v kátlovskom kostole získané len podľa informácii pamätníkov, pretože nejaká hodnoverná

dokumentácia nebola vedená. Nemožno vylúčiť, že môžu chýbať niektoré mená, prosím,

neurazte sa, ak sme na niekoho zabudli, alôe príďte, doplníme tento zoznam tých, čo pracovali

pre Cirkev a na česť a chválu Božiu. Lebo ide o nedokonalé a ľudské dielo.

Bratia a sestry! Buďme, milovaní, aj my svojim životom dôkazom toho, že sme Božím

dielom, ktoré za to stojí, aby ho iní obdivovali. Amen.

Piata pôstna nedeľa v roku C

Kátlovce, Farský kostol Svätého Ducha


Drahí moji!

Prišli sem aj dnes v duchu viery v Pána Boha,

Lebo ako to je vyjadrené slovami dnešného responzória: „A máme z toho radosť.“

Lebo ako nám napísal ešte pápež Benedikt XVI. vo svojom liste na Rok viery: „Po

vyznaní viery nasleduje objasnenie sviatostného života, v ktorom je prítomný sám Kristus,

ktorý koná a naďalej buduje svoju Cirkev. Bez liturgie a sviatostí by vyznanie viery nemalo

svoju účinnosť, lebo by mu chýbala milosť, ktorá podporuje svedectvo veriacich.“36

A z toho

máme radosť!

Prežívame teda radosť z obsahu nášho života viery, ktorým je všetko to, čo je

obsiahnuté v samotnom Vyznaní viery, ktoré voláme aj Credo. Potom radi chodíme na liturgiu

– lebo ju prežívame, je to naša spoločná bohoslužba a napokon máme v rôznych etapách

nášho života radosť i z prijímania sviatostí, ktoré nám udeľuje Cirkev. Len si to musíme stále

uvedomovať a posilňovať sa v tom našou každodennou modlitbou.37

Denis v noci nespal, mal hlavu v smútku: Ako zabezpečí rodinu? Ako zvládne

problémy v práci? Cestou išiel okolo kostola, pomodlil sa, vyspovedal sa, posilnil sa

36

BENEDIKT XVI.: Porta fidei, 11. In: Pápežské dokumenty, 85 zväzok, s. 14 – 15. Trnava: Spolok sv. Vojtecha

– Vojtech, spol. s r. o., 2011, 21 s. ISBN 978 – 80 – 7162 – 889 – 7. 37

Porov. Tamže.


a vykročil do života, že to musí zvládnuť! S radosťou a dôverou v Pána, s pomocou manželky

a spolupracovníkov sa mu to určite podarí!

Milí bratia a sestry, neklesajme na mysli a s radosťou viery v Boha všetko zvládneme!

Amen.

Zelený štvrtok

Na večernú omšu na pamiatku Pánovej večere

Predstavenie relikviára Jána Pavla II.

Kátlovce, Farský kostol Sv. Ducha – 28.marca


Drahí moji!

Na Zelený štvrtok si pripomíname deň, kedy Ježiš Kristus ustanovil Najsvätejšiu

Eucharistiu.

A to slovami: „Toto robte na moju pamiatku“, ktoré sme počuli v dnešnom druhom

čítaní (1 Kor 11, 24).

Od tej doby sa už snáď v každom kúte sveta konala z tohto Ježišovho príkazu sv. omša

– nekrvavá obeta kríža za naše hriechy a zmierenie s Nebeským Otcom, ktorá nám umožní

dostať sa raz do neba. A zhruba každý deň sa slávi aj tu v našom Farskom kostole Sv. Ducha.

No účasť na sv. omši pre nás automaticky neznamená, že sa dostaneme do neba, hoci

Ježiš už raz a navždy za nás zaplatil svojou smrťou na kríži. Lebo my musíme byť stáli

spolupracovníci s Božou milosťou, ktorá sa nám dáva v Božom požehnaní.38

Takým spolupracovníkom s Božími darmi bol i bl. Ján Pavol II. Denne slúžil sv. omšu

– a to i v nemocnici. Spolupracoval s Božou milosťou, preto s rovnakou autenticitou

vychádzal tak k mladým ako aj k starým, k ľuďom z vysokoškolských kruhov, ale i

k obyvateľom slumov - kresťanom, židom i moslimom. A to i vtedy, keď už nevládal chodiť,

či rozprávať. Jeho charizma zanechala hlbokú stopu v povedomí mnohých ľudí. Preto ani

jeden pápež v histórii nemá toľko pamätníkov, sôch a pamätných tabúľ na celom svete ako

on.39

A oddnes – 28.marca v Roku viery a v Roku sv. Cyrila a Metoda 2013 – ho budeme mať

i my tu v Kátlovciach, prostredníctvom relikviára, v ktorom je vložený kúsok z jeho

reverendy, ktorú nosil. Ide o relikviu II.triedy - ex indumentis, z dotyku.

Nech nám tento malý pamätník v našom kostole umiestnený z pohľadu na oltár vľavo

pod sochou Nepoškvrneného počatia Panny Márie pripomína, že aj my chceme na príhovor

bl. Jána Pavla II. vždy spolupracovať s Božími milosťami, ktoré získavame pri sv. omšiach

ako i pri všetkých ostatných pobožnostiach. Amen.

38

Porov. Slovo medzi nami, č. február/marec 2013. Bratislava: Redemptoristi. ISSN 1336 – 0221. 39

Porov. KROCZAKOWA, M.: Modlitba o milosrdenstvo, s. 3 – 5. In: Apoštol Božieho milosrdenstva, roč.

XVII, č. 65, 1/ 2013. Spišská Nová Ves: Spoločnosť katolíckeho apoštolátu. ISSN 1335 – 2318.


Piata veľkonočná nedeľa v roku C

Kátlovce, Farský kostol Sv. Ducha


Viete, drahí bratia a sestry, aká je vaša úloha?

Otvárať druhým dvere viery.

Pavol s Barnabášom sú nám o tom prakticky vzorom, ako to dnes počuli v Skutkoch

apoštolov, že najskôr posilňovali a povzbudzovali srdcia učeníkov, aby vytrvali vo viere.

Potom hlásali Božie slovo; všetkým rozpovedali im, aké veľké veci s nimi urobil Boh a tak

zhromažďovali cirkev a otvárali pohanom dvere viery. Písal o tom aj náš bývalý pápež

Benedikt XVI. vo svojom liste Porta fidei na Rok viery, pričom zdôraznil, že len cez dvere

viery sa dostávame do spoločenstva tak s Bohom ako i s jeho Cirkvou.40

Chápete, že nesmieme zabúdať vo svojom živote na druhých? Sme veriaci a tak

musíme druhých poúčať o našom náboženstve a týmto spôsobom im otvárať dvere viery!?

V Ekvádore zamestnávateľ znásilnil svoju zamestnankyňu. Tá porodila syna, hoci jej

radili, aby išla na interupciu – otec sa neskôr priznal k svojmu činu a ženu finančne

podporoval, no chlapec mal k otcovi, ktorý nežil s rodinou, indiferentný, neutrálny, vzťah.

Ako šestnásťročnému mu spoločenstvo otvorilo cestu k Bohu v Cirkvi, pocítil túžbu

a vyštudoval za kňaza. Snažil sa v zmysle evanjelia odpustiť svojmu otcovi, k čomu mu

dopomohli kňazi, učitelia evanjelia. Po mnohých rokoch mu zatelefonoval otec, že ide na

chirurgický zákrok, hovoril mu, že sa bojí a prosí ho, aby mu pomohol vyspovedať sa po viac

ako tridsiatich rokoch a vrátiť sa k viere. Syn – kňaz, P. Luis Alfredo Leon Armijos, mu do

telefónu povedal: Zaslúžiš si nebo, večný život. Otec sa do telefónu rozplakal. Ako jemu

otvorili dvere viery k Bohu a k Cirkvi a to isté urobil i on voči svojej matke, keď odpustila

otcovi svojho dieťaťa, tak on to urobil i voči svojmu biologickému otcovi.41

Bratia a sestry! Toto je kresťanské: Nezabuchnime nikomu dvere viery, ale mu ich

vždy otvorme. Lebo každý má právo dostať sa cez ne tak k Pánu Bohu ako i k Cirkvi. Amen.

Zoslanie Ducha Svätého – Na omšu na vigíliu v roku C



Drahí moji!

Žalmista obdivuje, čo všetko Pán Boh stvoril.

A to svojim tvrdením: „Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane!“

40

Porov. BENEDIKT XVI.: Porta fidei, 1. In: Pápežské dokumenty, 85.zväzok. Trnava: Spolok sv. Vojtecha –

Vojtech, spol. s r.o., 2011, 21 s. ISBN 978 – 80 – 7162 – 889 – 7. 41

Porov. Kněz odpustil svému otci, který ho zplodil při znásilnění. In: Světlo, týdeník Matice cyrilometodějské,

roč. XXI., č. 16, 21.dubna 2013, s. 11.


Pričom pokračuje konštatovaním, že Pán Boh všetko „múdro urobil.“

V zmysle dnešného žalmu si uvedomme, my všetci, bratia a sestry, že my sme Božie

diela. To nás Pán Boh stvoril svojou múdrosťou. My čakáme na Jeho pokrm v pravý čas, lebo

čo nám On dáva, to je dobrý pokrm. Od Neho, očakávame, že nám zošle svojho ducha a tak

sa obnoví tvárnosť zeme. A keď nadíde náš čas, potom nám odníme náš dych, my tým pádom

hynieme a vráti sa naše telo po smrti do prachu zeme.

Pretože „všetko to čaká na teba“ , Pane, teda všetko je závislé od Teba a my žijeme

len pre Teba, chceme vzdávať Pánu Bohu vďaku za každého, ktorý sa podľa svojich možností

usiloval žiť tak pre seba, ako i svoju rodinu, no mnohí pamätali i na druhých - svoju obec či

farnosť. A za nich všetkých je potrebné vzdávať Bohu vďaku! Lebo ak slávime 1.150 výročie

od príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu k našim predkom, tak potom to boli oni,

čo zanechali všetko a obetovali sa pre druhých – našich predkov a teda vlastne i pre nás. Lebo

z ich dedičstva žijeme až po dnes – a to tak v štáte ako i v cirkvi.

Buďme, milovaní, aj my svojim životom dôkazom toho, že sme Božím dielom, ktoré

za to stojí, aby ho iní obdivovali. Amen.

Zoslanie Ducha Svätého v roku C

Na omšu vo dne



Drahí moji farníci!

To, čo by som vám chcel dnes všetkým zaželať z úprimného srdca je, aby vaše srdce

naplnil Duch Svätý.

No nie len to, ale aby aj vo vás zapálil oheň svojej lásky.

Počuli sme o tom aj v dnešnej sekvencii, že potom budeme mať prepotrebné „svetlo

oblažujúce,“ ktoré keď naplní „myseľ aj srdce“, budeme sa v živote správne rozhodovať.

A to je pre nás všetkých veľmi potrebné.

Chápal to tak aj spoluzakladateľ Európskej únie nemecký spolkový kancelár Konrád

Adenauer.42

V roku 1955 vykonal veľmi chúlostivú zahraničnú cestu do Moskvy, kde mal 42

Medzi najvýznamnejšie osobnosti, ktoré stáli pri zrode Európskej únie, patria Konrad Adenauer, Sir

Winston Churchill, Alcide de Gasperi, Walter Hallstein, Jean Monnet, Robert Schuman, Paul-Henri Spaak a

Altiero Spinelli. Konrad Adenauer (1876-1967) Prvý nemecký spolkový kancelár, ktorý stál na čele

novoutvoreného štátu v rokoch 1949-1963, výrazne zmenil tvár povojnovej nemeckej a európskej histórie.

Adenauer už po skončení prvej svetovej vojny presadzoval názor, že trvalý mier možno dosiahnuť len

prostredníctvom zjednotenej Európy. Týmto smerom sa orientovala aj jeho zahraničná politika, ktorej základom

bolo zmierenie tradičných nepriateľov Nemecka a Francúzska, čím sa zaslúžil o vznik tzv. motora Európy.

V roku 1963 Nemecko a Francúzsko podpísali Zmluvu o priateľstve, ktorá sa stala jedným z míľnikov na ceste k

európskej integrácii. Nemecko sa pod jeho vedením stalo členom Rady Európy (1951), zakladajúcim členom

Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (1952) a vstúpilo do NATO (1955). Adenauer v období po druhej

svetovej vojne priviedol Nemecko späť do Spoločenstva národov, a tým významne podporil európsku integráciu.

Sir Winston Churchill (1874-1965) Legendárny britský premiér už v roku 1946 hovoril o dôležitosti európskej

http://www.europskaunia.sk/nato


integrácie a vyzval na vytvorenie Spojených štátov európskych. Skúsenosti z druhej svetovej vojny ho priviedli k

presvedčeniu, že zaručiť mier môže len zjednotená Európa. Snažil sa najmä o vykorenenie nacionalizmu a vojny,

ktoré považoval za „európske zlá“. Vo svojom slávnom Prejave k univerzitnej mládeži na univerzite v Zürichu v

roku 1946 zdôraznil, že iba opätovné založenie európskej rodiny alebo podobnej štruktúry, pomocou ktorej bude

Európa môcť žiť v mieri, v bezpečnosti a slobode, môže „Európu urobiť slobodnou a šťastnou“. Popredný

bojovník antihitlerovskej koalície sa tak zároveň stal hnacou silou európskej integrácie. Sir Winston Churchill

bol aj maliarom a spisovateľom. V roku 1953 mu udelili Nobelovu cenu za literatúru. Alcide de Gasperi (1881-

1954) Taliansky politik Alcide de Gasperi sa podieľal na mnohých iniciatívach, ktoré podporovali európsku

integráciu. Ako premiér a minister zahraničných vecí udával v rokoch 1945-1953 tón talianskej vnútornej a

zahraničnej politiky v povojnovom období. Narodil sa v regióne Trentino-Alto Adigo (Južné Tirolsko), ktorý od

roku 1918 patril Rakúsku. Už od mladosti aktívne bojoval za európsku jednotu. Jeho skúsenosti z fašizmu a

vojny ho viedli k presvedčeniu, že len zjednotenie Európy by mohlo zabrániť ich opakovaniu. Významne

podporoval iniciatívy smerujúce k zjednoteniu západnej Európy, podieľal sa na realizácii Marshallovho plánu a

na budovaní úzkych hospodárskych zväzkov s ostatnými európskymi krajinami, najmä s Francúzskom. Ďalej

podporoval Schumanov plán, ktorý inicioval založenie Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ, a pomohol

rozvinúť myšlienku na utvorenie spoločnej európskej obrannej politiky. Walter Hallstein (1901-1982)

Nemecký politik Walter Hallstein bol prvým predsedom Európskej komisie v rokoch 1958-1969. Bol

oddaný myšlienke európskej integrácie. Najdôležitejším predpokladom úspešnej politickej integrácie v Európe

podľa neho bolo zriadenie spoločných ekonomických inštitúcií. Ako predseda Európskej komisie sa zasadzoval

za rýchlu realizáciu spoločného trhu. Jeho obrovské nadšenie a schopnosť presviedčať podporili vývoj integrácie

i po ukončení jeho predsedníctva. Rýchlosť unifikácie počas takzvaného Hallsteinovho obdobia bola legendárna.

Uznanie dosiahol aj ako autor tzv. Hallsteinovej doktríny z 50-tych rokov, keď pôsobil ako minister

zahraničných vecí v Nemecku. Doktrína formovala nemeckú zahraničnú politiku na nadchádzajúce roky; jej

jadrom bolo začlenenie mladej demokracie do západnej Európy. Jean Monnet (1888-1979) Francúzsky

ekonomický poradca a politik Jean Monnet sa venoval problematike európskej integrácie. Jeho myšlienky sa

premietli do „Schumanovho plánu“, ktorý predvídal fúziu západoeurópskeho ťažkého priemyslu, a na ktorom sa

podieľal spolu s Robertom Schumanom. Ako hlavný poradca francúzskej vlády bol hlavným iniciátorom slávnej

„Schumanovej deklarácie“ z 9. mája 1950, ktorá viedla k utvoreniu Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ a

ako taká sa považuje za zrod Európskej únie. V rokoch 1952-1955 bol prvým prezidentom jej výkonného

orgánu. Legendárnym sa stal jeho výrok: „„Zjednocujeme ľudí, nie štáty,“ v duchu ktorého sa dodnes nesie

kultúrna a vzdelávacia spolupráca v EÚ. Robert Schuman (1886-1963) Francúzsky minister zahraničných vecí

v rokoch 1948-1962 Robert Schuman, je považovaný za jedného zo zakladajúcich otcov zjednotenej Európy.

Presadzoval názor, že len trvalé zmiernenie s Nemeckom môže položiť základ zjednotenej Európy. V spolupráci

s Jeanom Monnetom pripravil medzinárodne uznávaný Schumanov plán, ktorý zverejnil 9. mája 1950; tento deň

sa považuje za zrod Európskej únie. Navrhol spoločnú kontrolu výroby uhlia a ocele, najdôležitejších surovín pre

zbrojársky priemysel. Základná myšlienka spočívala v tom, že ak niekto nemá kontrolu nad výrobou uhlia a

ocele, nie je schopný viesť vojnu. Šesť štátov podpísalo dohodu o Európskom spoločenstve pre uhlie a oceľ v

Paríži v apríli 1951. Takýmto spôsobom Európska únia začala mierovú iniciatívu. Schuman podporoval aj

utvorenie spoločnej európskej obrannej politiky a v rokoch 1958-1960 bol prezidentom Európskeho parlamentu.

Paul-Henri Spaak (1899-1972) Belgičan Paul-Henri Spaak bol vedúcim expertnej skupiny, ktorá mala pripraviť

správu o hospodárskom spoločenstve. V druhej svetovej vojne sa ako minister zahraničných vecí márne usiloval

o zachovanie belgickej neutrality. Spolu s vládou odišiel do exilu, najskôr do Paríža a neskoršie do Londýna. Po

oslobodení Belgicka vstúpil do vlády a vykonával v nej funkciu ministra zahraničných vecí, ako aj ministerského

predsedu. Už počas druhej svetovej vojny formuloval plány na spojenie krajín Beneluxu a hneď po vojne

pristúpil k organizovaniu európskeho zjednocovania. Podporoval Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ

a Európske obranné spoločenstvo. Zjednotenie krajín na základe záväzkov zakotvených v zmluve bolo podľa

neho najúčinnejším prostriedkom na zabezpečenie mieru a stability. Tieto ciele presadzoval ako predseda prvého

riadneho zasadania Organizácie Spojených národov (1946) a ako generálny tajomník NATO (1957-1961). Ako

jedna z vedúcich osobností sa podieľal aj na príprave obsahu Rímskej zmluvy. Na takzvanej Messinskej

konferencii v roku 1955 ho zúčastnené vlády ustanovili za predsedu pracovného výboru, ktorý zmluvu

pripravoval. Altiero Spinelli (1907-1986) Taliansky politik Altiero Spinelli bol jedným z „otcov“ Európskej

únie. Bol poprednou osobnosťou, ktorá sa zúčastnila na dokončení návrhu Zmluvy o federálnej Európskej únii v

Európskom parlamente - takzvaným Spinelliho plánom. Návrh bol významnou inšpiráciou pre posilnenie Zmlúv

o EÚ. Ako člen komunistickej strany bol na konferencii európskeho odporu začiatkom roku 1944 jedným z

iniciátorov návrhu Európskeho manifestu. Na konci vojny založil federálne Európske hnutie v Taliansku. V

úlohe poradcu takých osobností, ako boli de Gasperi, Spaak a Monnet, pracoval na európskom zjednotení. Je

zakladateľom Ústavu pre medzinárodné záležitosti v Ríme. Ako člen Európskej komisie v rokoch 1970-1976

riadil oblasť vnútornej politiky. Tri roky bol členom Európskeho parlamentu za Taliansku komunistickú stranu

pred svojím zvolením do Európskeho parlamentu v roku 1979.

http://www.europskaunia.sk/europske_obranne_spolocenstvo


desať rokov po skončení Druhej svetovej vojny v mene porazeného demokratickej Nemeckej

spolkovej republiky nadviazať diplomatické, kultúrne a hospodárske vzťahy s víťazným

komunistickým Sovietskym zväzom. Aby rokovania boli úspešné, Adenauer poprosil

Katolícke dielo mužov – modlitebnú skupinu tridsiatich mužov z diecézy Freiburg o modlitbu

na tento úmysel. Muži z tejto skupiny sa počas Adenauerovej návštevy v Moskve od 7. do

14.októbra 1955 deň a noc modlili pred Najsv. Sviatosťou Oltárnou vo svätyni Lindeberg za

úspech cesty, ktorá mala za cieľ predovšetkým oslobodiť 9. 626 zadržiavaných nemeckých

vojakov. Sám Adenauer sa za to bol pomodliť v jedinom otvorenom katolíckom kostole

v Rusku – v kostole sv. Ľudovíta Francúzskeho. Všetko sa mu napokon podarilo vykonať, čo

historici práve po päťdesiatich rokoch vysoko oceňujú ako najdôležitejšiu vec, čo počas

svojho štrnásť ročného pôsobenia v úrade dosiahol. Bolo to vtedy jeho dobré a správne

rozhodnutie, ako i mužov, ktorí boli dojatí, že sa im to podarilo od Pána Boha vyprosiť a tak

sa rozhodli vo svojich pravidelných modlitbách pokračovať až dodnes. Každý rok viac ako

dvetisíc mužov sa vystrieda na nepretržitom klaňaní. Modlia sa predovšetkým za svetový

mier, ale i za svoje rodiny a spoločenstvá, za svoje dediny a mestá, za svoju diecézu ale i za

svetovú cirkev. A ďakujú za dar Ducha Svätého, ktorý vnukol veriacemu politikovi

myšlienku modlitebnej stráže.43

Milovaní! Modlime sa k Duchu Svätému, nech aj nás zapáli ohňom svojej lásky, aby

sme vedeli, čo máme robiť pre svoju rodinu, obec či farnosť – ako si to správne vedel

vyprosiť Konrád Adenauer. Amen.

Svätodušný pondelok v roku C




V prvom čítaní nás sv. Pavol apoštol v Liste Galaťanom vyzýva, aby sme konali podľa

Ducha.

Preto sa za to spoločne modlime a v tomto duchu si ale aj spytujme svedomie, aby sme

nezabudli konať podľa Ducha Svätého: Duchu Svätý, prečo ťa nehľadám, keď si tak blízko?

Od prijatia sv. krstu som Tvoj chrám a chcem ním byť aj po prijatí sv. birmovania; nemám

dosť viery, lebo sa neučím od Teba, neotvoril som sa Ti naplno a tak som akoby poloslepý,

nevidím ďalej, než vidia moje krátkozraké oči; nemám lásku, lebo som proti nej postavil

bariéru nedotknuteľnosti a ľahostajnosti; neprijal som Tvojho Ducha slobody a tak otročím

práci, ľuďom, svojim záujmom a tomu, čo mi je príjemné; nemám silu Ducha, a preto som tak

zbabelý, mrzutý, neužitočný, pretože nemám Tvoje plody: radosť a pokoj, zhovievavosť a

vľúdnosť, dobrotu, vernosť a tichosť, zdržanlivosť a predovšetkým lásku; prosím: Duchu

Svätý, navštív ma ako jazyk, aby som sa naučil hovoriť; navštív ma ako vietor na židovské

Letnice, aby som neustrnul a nezostal som na jednom mieste; osvieť ma, aby som vedel

rozoznávať dobré a zlé, pravdivé a nepravdivé, dôležité a zbytočné; príď Duchu Svätý a vrhni

pravé svetlo na našu cestu, nech pochopíme, čo je správne; posilni nás, aby sme po tejto ceste

išli statočne, trpezlivo a obetavo; nech ideme po ceste za Tebou spoločne; nech nás

sprevádzajú modlitby tých, čo už išli pred name a nech nezídeme z cesty; posväť nás a zapáľ v

43

Porov. FINK, E, M.: “Děkuji pánům za tuto pomoc!” Dr. Konrád Adenauer a svatý bratr Klaus. In: Světlo,

týdeník Matice cyrilometodějské, roč. XXI, č. 20, 19.května 2013, s. 10 – 12.


nás svoj oheň, aby sme sa stali ohňom, ktorý svieti, hreje a utešuje; nech náš ťažkopádny

jazyk vždy nájde slová, ktoré dokážu hovoriť o Tvojej ceste, o Tvojej láske a kráse; urob z nás

nových ľudí, hodných mena: Božieho dieťaťa; príď Duchu Svätý, lebo nás ohrozuje duchovné

temno!44

Milovaní! Každý sám za seba si dajme konkrétne predsavzatie, v ktorom nech sa

odráža túžba vždy konať podľa Ducha Svätého. Amen.

Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi v roku C – procesia



Milovaní!

Svätý Otec František pozval celú Cirkev k Eucharistickej adorácii v nedeľu 2.júna

2013, kedy sa môže konať aj Procesia Božieho Tela prenesená zo slávnosti vo štvrtok.

Pápež František tak pokračuje v programe, ktorý na Rok viery určil ešte jeho

predchodca, emeritný pápež Benedikt XVI., ako o tom napísal arcibiskup Rino Fisicchella,

predseda Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu biskupom sveta.45

“Pri adorácii budú veriaci uvažovať nad témou Jeden Pán, jedna viera. František už

stanovil dva hlavné úmysly modlitieb: za Cirkev na celom svete, aby ju Pán robil poslušnou v

počúvaní svojho Slova a za rôzne časti sveta, ktoré zažívajú utrpenie nového otroctva, sú

obeťami vojen, obchodovania s ľuďmi, obchodovania s drogami, otrockej práce, tiež za deti

a ženy, ktoré trpia akoukoľvek formou násilia. Modlitby budú aj za tých, ktorí sa nachádzajú

v ekonomickej neistote, predovšetkým nezamestnaných, starších, migrantov, bezdomovcov,

väzňov a marginalizovaných.”46

Pridajte sa k adorácii, aby sa posilnila vaša viera v rodinách, že by ste ďakovali za dar

viery, ktorý ste dostali od svojich rodičov a odovzdávate ju zase ďalej svojim deťom.

Vnučka sa pýtala starej mamy pri jej zlatom manželskom jubileu – 50. Výročia

spoločného života, ako to bolo v jej živote? Stará mama sa priznala, že bola zamilovaná do

dedka, hoci nebol katolík, ale sobáš mali v katolíckom kostole. No keď prišli deti a stále sa

pýtali, prečo otec nejde s nimi do kostola, zverila sa s problémom kňazovi pri sv. spovedi

a ten jej poradil, aby si vykonala Pobožnosť päť prvých sobôt. A tak okrem toho, že prosila

vrúcne Pannu Máriu, okrem toho sa spovedala a pristupovala k sv. prijímaniu a Pán posilnil

jej vieru – manžel sa dal pokrstiť, prijal prvé sv. prijímanie a sv. birmovania a začali spolu,

celá rodina, žiť vieru.47

44

Porov. Modlitba k Duchu Svatému. In: Světlo, týdeník Matice cyrilometodějské, roč. XXI, č. 20, 19.května

2013, s. 8. 45

Porov. http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-komisii-a-rad-konferencie-

biskupov-slovenska/c/celosvetova-eucharisticka-adoracia

Porov. http://www.kbs.sk/pdf/KBS/KBSAdoracia20130602SLK.pdf 46

http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130529032 47

Porov. KOMOROVÁ, M.: Najvrúcnejšia vďaka. In: Posol, mesačník slovenských katolíkov, roč. XCII (2013),

č. 5, s. 26 – 27. Bratislava: Spoločnosť Ježišova na Slovensku. ISSN 0701 – 0192.

http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-komisii-a-rad-konferencie-biskupov-slovenska/c/celosvetova-eucharisticka-adoracia

http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-komisii-a-rad-konferencie-biskupov-slovenska/c/celosvetova-eucharisticka-adoracia

http://www.kbs.sk/pdf/KBS/KBSAdoracia20130602SLK.pdf

http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130529032


Milovaní: Nech aj našu vieru posilňuje Pán! Amen.

Sv. omša z príležitosti XXII. ročníka recitačnej súťaže

Kátlovce Pavla Ušáka Olivu 2013

9.júna v Roku viery a v Roku sv. Cyrila a Metoda 2013

Vážená pani Kostolanská – sestra nášho rodáka, kňaza a básnika; predstavitelia Matice

slovenskej a Spolku sv. Vojtecha; pani prednostka Mestského úradu v Bánovciach nad

Bebravou; pani riaditeľka Základnej školy s materskou školou Pavla Ušáka Olivu

v Kátlovciach s pedagógmi; ostatní vzácni hostia; pán starosta obce Kátlovce; bratia a sestry!

V dnešnom druhom čítaní z listu Galaťanom sa sv. Pavol vyznáva, že preto je

hlásateľom, lebo k tomu ho Pán Boh povolal.

A preto nie je žiadnym samozvancom.

Okrem toho mu Pán Boh k povolaniu dal aj svoje dary.

Dáva ich každému. Aj Pavlovi Ušákovi Olivovi. Jemu dal dar viery, obdaril ho

kňazským povolaním a do vienka mu pridelil aj dar básnickej tvorby.

Katolícke noviny priniesli 17.februára 2013 správu o 96 ročnej poetke Henny

Fiebigovej, ktorá píše pod pseudonymom Henny, Marta, Marta Žárska, teta Marta, či Mila

Horská no a napokon Henny Fiebigová – Siváková. Priznáva sa, že ako mladá poetka sa spolu

s ostatnými oslovovali ako brat a sestra. Tiež priznáva, že Silan, Oliva a Šprinc – bohoslovci

na Kapitule založili skupinu „Piráti krásy“ a Henny nazvali pirátku snov. S Olivom ju spájala

Trnava, kde ona chodila na Obchodnú akadémiu a Oliva tam chodil na Gymnázium a potom

začal študovať teológiu. V Trnave ich tiež spojilo členstvo v Krúžku Štefana Moysesa, kde

čítali svoje básne a súťažili. No zjednocoval ich aj súcit s tými, čo trpeli pre choroby, najmä

tuberkulózu. V rozhovore si spomína, že Paľko spočiatku nebol chorý, no keď mal ísť na

Kapitulu už mu to sadalo na pľúca. Z úcty k nemu mu v časopise Elán v čísle 9 z roku 1935

venovala báseň Jarné sny. Počas celého jeho krátkeho života si písali listy, odovzdávali si

pozdravy na vianočných kartách. Veď boli kamaráti, básnici, ktorí sa stávajú predovšetkým

vďaka veľkému Božiemu daru nezabudnuteľnými tu na zemi.

Bratia a sestry! Všetkých nás obdaroval Pán Boh svojimi rôznymi darmi, buďme za ne

Pánu Bohu vďační ako aj za tých, ktorí už nie sú medzi nami – no rovnako ako my boli

bohato obdarovaní. Amen.

Jedenásta nedeľa v cezročnom období C




Ani len neviete, akú veľkú radosť ste mi spôsobili, že ste sa tak vehementne všetci

spolu zapojili do osláv mojej kňazskej dvadsaťpäťky.


Je to svedectvo, že ste moji farníci, spoluobčania a beriete ma nie len ako vášho

duchovného otca a farára tejto našej kátlovskej farnosti, ale že patrím k vám ako váš brat,

kamarát a priateľ, človek, ktorý tu žije spolu s vami a má podiel na vašich životoch ako i na

dianí tejto obce.

Dovoľte mi, aby som sa vám za to osobitne poďakoval touto sv. omšou, ktorú

obetujem za vás, vaše rodiny ale i za všetkých zomrelých Kátlovanov.

Viem, že sme si museli na seba zvykať, lebo pre pre rodinu pokrvných príbuzných je

nový člen vždy nový a cudzí prvok. Radšej si zvykáme na to, keď môžeme, napríklad narodí

sa dieťa a v rodine sa z toho tešia. No keď príde napríklad do rodiny zať, už to môže byť

niekedy problém zvyknúť si na seba. My sme rodina, ale my nefachčíme na princípe stvorenia

muža a ženy, ktorí žijú spolu ako rodina. Našim princípom je Ježiš Dobrý Pastier, ktorý sa

s láskou stará o všetky svoje ovečky aj tie, ktoré sú zatúlané. Ježišovo Srdce, ktoré bolo

Duchom Svätým utvorené v lone panenskej Matky, je pre nás zárukou, že je prístupné pre

všetkých, ktorí ho vzývajú. Takto to môžeme všetko vidieť na obraze – banery - za mnou,

ktorý vládne nášmu spoločnému liturgickému zhromaždeniu.

Dvadsiatasiedma nedeľa v cezročnom období C



Drahí moji!

Sväté písmo nám dnes jasne hovorí v prvom čítaní z Knihy proroka Habakuka, že:

„Spravodlivý bude žiť zo svojej viery.“

Pápež František o tom píše vo svojej encyklike Svetlo viery – Lumen fidei tak, že žiť

z viery znamená „mať dôveru k architektovi, ktorý stavia náš dom, k lekárnikovi, ktorý nám

ponúka liek, aby sme sa uzdravili, k advokátovi, ktorý nás obhajuje pred súdom.“48

Ako kresťania sa preto usilujme ešte intenzívnejšie žiť svoje pozemské putovanie.49

Sunhae Agnes je svetoznáma juhokórejská sopranistka. V januári 2013 bola aj na

Slovensku. Pri večernej modlitbe v Starej Haliči všetkým zdôrazňovala, že keď spieva, robí to

iba pre nášho Boha. Spev vyštudovala v Soule. O svojich rodičoch hovorí ako peknom

príklade žitej viery. Najskôr chodila do detského potom školského a napokon kostolného

spevokolu, ktorý aj sama viedla a dirigovala. Ako puberťáčka mala pochybnosti, že keď ju

rodičia dali ako malú pokrstiť, nepočkali, keď bude väčšia, aby sa spýtali na jej názor a tak

navštívila aj evanjelickú cirkev ako i budhistov, či nechala sa osloviť aj sektármi na ulici. No

napokon pochopila, že dobre je byť katolíčkou. V roku 1999 si dopĺňala štúdium v nemeckom

Karlsruhe, kde zistila, že ľudia vieru v Boha chápu ako niečo staromódne. Nechcela sa tomu

prispôsobiť a povedala si, že bude vždy každú nedeľu chodiť do kostola, napriek tomu, že ju

budú považovať za staromódnu. Všimla si, že keď ide v spoločnosti do reštaurácie a prežehná

48

FRANTIŠEK.: Lumen fidei, 18. In: Pápežské dokumenty, 91 zväzok. Trnava: Spolok sv. Vojtecha – Vojtech,

spol. s r. o. , 2013, 70 s. ISBN 978 – 80 – 7162 – 998 – 6. 49

Porov. Tamže.


sa pred jedlom, všetci sú udivení, no keďže to robí vždy, zvyčajne sa zvezie reč aj na vieru.

Nakoniec mi mnohí, ako sama vyznáva, zveria svoje osobné prosby o modlitbu alebo odhalia

ja niečo zo svojich vlastných skúseností s vierou. Naučili sa ma rešpektovať, alebo po mne

opakujú, či pokojne čakajú, pokiaľ sa niečo aj nepomodlím. A keď prídem hoc aj do veľkých

metropol, vždy hľadám možnosť, kedy by som mohla ísť na sv. omšu. A po mne to robia už

aj mnohí moji priatelia, o čom si mailujeme, alebo telefonujeme. Považujem to za veľkým

zázrak! Sunhae Agnes v roku 2009 spievala aj na bohoslužbe pápeža Benedikta XVI.50

Bratia a sestry! Nehanbime sa za svoju vieru a prežívajme ju. Amen.

Trnavskej Panny Márie v roku C

Kátlovce, Farský kostol Sv. Ducha – 21.novembra


Drahí moji!

Naša slovenská speváčka Marika Gombitová spieva prekrásnu pieseň Novembrové

chryzantémy,51

ktorá v nás vždy evokuje nádherné spomienky na našich drahých zosnulých.

Dnes sa za nich modlime s mocným príhovorom u Boha prostredníctvom našej

Trnavskej Panny Márie.

Lebo slávime jej tradičnú Trnavskú novénu pri milostivom obraze, ktorého kópiu

máme aj v našom farskom kostole. Ako Panna Mária povedala 12.decembra 1531 sv. Juanovi

Diegovi pri svojom zjavení v mexickom Guadalupe: "Nič ťa nemá vystrašiť, nič ťa nemá

zarmútiť, nič nemá tvoju tvár, tvoje srdce zatemniť. Neboj sa tejto nemoci, ani nijakej inej

nemoci alebo nejakého trápenia, nejakej bolesti. Či nie som tu, tvoja Matka? Nie si tu ty v

mojom tieni, pod mojou ochranou? Nie som prameňom tvojej radosti? Nie si v záhyboch

môjho plášťa, v mojich rukách?”52

Preto sa aj my na ňu s dôverou obráťme!

A tak, keď si spomíname na našich drahých: manžela Jozefa, rodáka z Trnavy;

mamičku Emíliu, žijúcu vedľa Trnavy v Linči, ktorí sa určite stretli s úctou k Trnavskej

Matke. Odporúčajme ich Božiemu milosrdenstvu. A my, ktorí tu ešte zostávame, si

vyprosujme na príhovor Trnavskej Matky: útechu a posilu.

Aj moja zomrelá matka sa narodila v novembri. Vidím ju v svojom duchu, keď som si

pred dvadsiatimišiestimi rokmi ako diakon pripravoval svoju prvú homíliu v kuchyni za

stolom, ona sa pri mne tichúčko modlila s ružencom v ruke. Som presvedčený, že sa k Panne

Márii modlila za mňa a za moje kňazstvo.

50

Porov. V znamení kríža. In: Víťazstvo srdca, roč. 18, č. (IV) 2013, 93, s. 22 – 27. Stará Halič: Rodina Panny

Márie. 51

“Novembrové chryzantémy, drobučký dážď smútok nevyprší.Novembrové chryzantémy, dážď ako z duší, dážď

ako z duší. Prelúdium starej témy, plamene z piec dlane nezohrejú. Novembrové chryzantémy, dážď dušičkový,

dážď dušičkový, Nikto nie je sám, nikto nie je sám. Stretáš svojich predkov, tu v nás žije všetko

Novembrové chryzantémy, ticho do slov nikto nepreloží. Zem však povie nerozprávaj, dážd ako z duší, dážď

dušičkový. Nikto nie je sám, nikto nie je sám. Stretáš svojich predkov, tu v nás žije všetko, tu v nás žije všetko.”

In: http://www.supermusic.sk/skupina.php?idpiesne=165667&sid= 52

http://www.modlitba.sk/htm/svedectva/maria_ucta/guadalupe.htm

http://www.supermusic.sk/skupina.php?idpiesne=165667&sid=

http://www.modlitba.sk/htm/svedectva/maria_ucta/guadalupe.htm


Milovaní! Spoločne sa modlime slovami piesne: “Matka Božia Trnavská, ó Panenka

Mária, tys nad našim súžením, horké slzy ronila. U Boha nás zastávaj, v súžení nám pomáhaj.

Matka Božia. Matka dobrá, naše slzy zotieraj.”53

Amen.

Prvá adventná nedeľa v roku – C




Začíname nový liturgický rok.

V evanjeliu sme počuli: Modlite sa.

Posilňujme si našu vieru modlitbou. Keď pápež Benedikt XVI. vyhlásil Rok viery

2012 – 2013 aj na pamiatku 20.výročia promulgovania Katechizmu katolíckej cirkvi, žiadal,

aby Cirkev podľa neho rozvíjala svoje učenie a tak poskytla veriacim istotu v ich živote

viery.54

Preto sa s témou modlitby stretávame v jednej zo štyroch častí katechizmu.55

Modlitba nám otvára dvere viery, ktorými sa pohľad človeka zameriava na Ježiša

Krista prítomného medzi nami do skončenia sveta.56

Modlitba nás bude sprevádzať aj do konca nášho života. Tak to bolo aj v živote Etty

Hillesum, Židovky a spisovateľky z Holandska (15.januára 1914 Middelburg – 30.novembra

1943 Osvienčim).57

Po smrti vyšli jej zápisky z väzenia pod názvom: Pretrhnutý život.

Denníky z rokov 1941 – 1943. Pred smrťou napísala:“ Dnes v noci by človek vlastne nemal

ani oka zažmúriť a mal by sa len modliť. Pokľaknutie pred Bohom je jediné ľudské gesto,

ktoré nám ľuďom ešte zostáva. Tento čas má preveriť niektoré slová: miluj svojich

nepriateľov. Podľa mňa je to jediné, čo sme sa v tejto vojne naučili. Musíme hľadať zlo sami

v sebe a nikde inde. Túžba po pomste je naozaj úbohá napriek všetkému utrpeniu a neprávosti

všade navôkol nedokážem nenávidieť ľudí. Viem, že v pracovnom tábore zomriem do troch

dní, ľahnem si a zomriem, a napriek tomu nepovažujem život za nespravodlivý. Pomôžem ti,

Bože, aby si to so mnou nevzdal, nemusíš pomáhať ty nám, ale my musíme pomáhať tebe a tak

pomôžeme sami sebe zachrániť v sebe kúsok teba, Bože. Neobviňujem ťa, Bože,naopak, my ti

neskôr budeme skladať účty, človek nie je v nijakých pazúroch, keď je v tvojom náručí. V

blízkej budúcnosti sa budem s tebou zhovárať veľmi často, a tak ti zabránim, aby si ma

53

http://www.trnava.fara.sk/panna-maria-trnavska-lady 54

Porov. BENEDIKT XVI.: Porta fidei, 4; 10 – 11. In: Pápežské dokumenty, 85 zväzok, s. 5 – 6; 11 – 15.

Trnava: Spolok svätého Vojtecha – Vojtech, spol. s r. o., 2011, 21 s. ISBN 978 – 80 – 7162 – 889 – 7.

Porov. KONGREGÁCIA PRE NÁUKU VIERY: Nóta s pastoračnými usmerneniami na Rok viery. Úvod, s. 5 –

10. In: Dokumenty Svätej Stolice, 76 zväzok. Trnava: Spolok svätého Vojtecha – Vojtech, spol. s r. o., 2012, 23 s.

ISBN 978 – 80 – 7162 – 900 – 9. 55

1.časť Vyznanie viery 2.časť Slávenie kresťanského tajomstva 3.časť Život v Kristovi 4.časť Kresťanská

modlitba. In: Katechizmus katolíckej cirkvi. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2.vydanie, 1999, 918 s. ISBN 80 –

7162 – 259 – 1. 56

Porov. KONGREGÁCIA PRE NÁUKU VIERY: Nóta s pastoračnými usmerneniami na Rok viery. Úvod, s. 5

– 10. In: Dokumenty Svätej Stolice, 76 zväzok. Trnava: Spolok svätého Vojtecha – Vojtech, spol. s r. o., 2012, 23

s. ISBN 978 – 80 – 7162 – 900 – 9. 57


http://www.trnava.fara.sk/panna-maria-trnavska-lady



opustil, zostanem ti verná. Možno ma telesne zničia, viac mi však nemôžu urobiť.” 58

So

Židmi máme spoločný Starý zákon a v ňom aj modlitbu k Pánu Bohu. Aká úžasná bola

Hillesumovej modlitba pred smrťou - plná lásky k nepriateľom – hoci v Starom zákone platilo

oko za oko a zub za zub.

Drahí moji, nezabúdajme, že pri modlitbe sa zhovárame s Pánom Bohom – darcom

lásky, a preto ju vždy s láskou venujme tým, za ktorých sa budeme modliť! Amen.

Homília na 1.výročie smrti

za + prof. PhDr. Štefana Vagoviča, rímskokatolíckeho kňaza

(12.apríla 1927 Kátlovce – 21.marca 2013 Montet, Švajčiarsko)

Kátlovce, Farský kostol Sv. Ducha – 23.marca

v Roku Pavla Ušáka – Olivu a v Roku Sedembolestnej na Slovensku 2014

Pán starosta s manželkou, rodina pána profesora Vagoviča a všetci jeho spolurodáci –

občania a farníci Kátloviec!

Pred rokom zomrel náš rodák a kňaz, Štefan Vagovič, ktorý bol študentom trnavského

biskupského gymnázia, kde sa vyznačoval svojimi vynikajúcimi vlastnosťami akými bola

srdečnosť, dobrota, priateľskosť a veselá myseľ. Tak si na neho po smrti spomína Mons. prof.

ThDr. PhDr. Štefan Vragaš, pápežský prelát a spolužiak z onoho gymnázia,59

ktorý o ňom

napísal do časopisu Nové mesto.60

Z tohto článku sa dozvedáme, že po prijatí do kňazského seminára: „Celá jeho bytosť

vtedy vyžarovala radosť, tichý duševný pokoj.“61

Radosť a pokoj si zachoval aj potom, čo ho po maturite biskup poslal na štúdiá

filozofie na Pápežskú lateránsku univerzitu v Ríme a musel sa rozlúčiť s celou svojou rodinou

i vlasťou nevediac, že domov sa dostane až po tridsiatichôsmych rokoch. Celý ten čas jeho

radosť a pokoj pramenili z jednoty jednak úcty k trpiacemu Spasiteľovi ako i z úcty k jeho

Matke s bezvýhradným rešpektom voči Magistériu Cirkvi posilňovaný slúžením sv. omše.62

Ak si chceme zachovať pamiatku na neho, robme aj my všetko s radosťou a pokojne!

Profesor Štefan Vagovič to tak robil v Opus Mariae – v Hnutí fokoláre, ktorému sa

upísal na plný úväzok od roku 1964 len čo ho uvoľnil biskup pre prácu učiteľa a kňaza vo

fokoláre – najskôr v Loppiane – dvadsaťdva rokov a potom v Montet od roku 1987 až do

58

KEKELIAKOVA, M.: Keď sa vypíšem z toho pátosu. In: Katolícke noviny, tradičné noviny súčasného

kresťana, roč. 127, č. 48, 2.decembra 2012, s. 12 – 13. Trnava: Spolok sv. Vojtecha – Vojtech, spol. s r.o. ISSN

0139 – 8512. 59

Porov. http://www.juls.savba.sk/ediela/slovenski_jazykovedci/1976-1985/Vragas,%20Stefan.html 60

Porov. VRAGAŠ, Š.: Kňaz a priateľ Štefan Vagovič. In: Nové mesto, č. 9 – 10/2013, s. 20 – 21. Bratislava:

Hnutie fokoláre. 61

Tamže. 62

Porov. Tamže.

http://www.juls.savba.sk/ediela/slovenski_jazykovedci/1976-1985/Vragas,%20Stefan.html


svojej smrti – dvadsaťšesť rokov „pokornej a účinnej služby“63

s mládežou zo všetkých kútov

sveta. „Okrem toho písal i vydával veci hojnej miere.“64

Drahí moji, my sa usilujme vydávať dobré svedectvo života – pri spomienke na nášho

rodáka, kňaza a profesora, člena Hnutia fokoláre. Amen.

Prvé sv. prijímanie v roku A



Drahí rodičia, krstní rodičia, starí rodičia, súrodenci a ostatná rodina našich

prvoprijímajúcich detí, milé prvoprijímajúce deti!

Od dnešného dňa sa k tým, ktorí môžu prijímať Telo a Krv Pána Ježiša zaradí i našich

dvanásť prvoprijímajúcich detí.

Úprimne im k tejto významnej udalosti všetci blahoželáme a za nich sa aj pri tejto

slávnostnej sv. omši pekne pomodlime.

Aby na Pána Ježiša a náuku Cirkvi nezabúdali a často ho prijímali vo Sviatosti

Oltárnej.

V tom im buďte príkladom, veď nesmieme zabúdať, že aspoň raz v roku sa máme

vyspovedať a prijať Sv. Oltárnu, predovšetkým vo veľkonočnom období čo znamená čím

častejšie.65

Okrem vášho príkladu mi dovoľte, aby som našim deťom ponúkol aj ich veku blízky

príklad Ludwiga Manohu. Bol to Francúz, ktorý si už ako malý chlapec od Lyonu zamiloval

spievať v lese, pásaval totiž dve kravy či ovečky, rád sa modlil a presadil v rodine, že

spoločne si spievali Loretánske litánie. V škole bol najlepším žiakom – ku koncu druhého

ročníka ho vyhlásili za najlepšieho žiaka triedy. Keď išli do kostola už cestou napomínal

spolužiakov: Predstav si, že by sme boli pozvaní k prezidentovi republiky, išli by sme tam

skromne a zdvorilo potichu. A tak isto to musí byť, keď ideme do kostola. Keď bolo prvé sv.

prijímanie, ochorel, musel ho prijať dodatočne, no sv. prijímanie sa mu stalo stredobodom

jeho života – na sv. prijímanie chodil pravidelne každú nedeľu, na sviatky a na prvé piatky.

Na jeho očiach vždy bola vidieť radosť. Keď mal deväť rokov ochorel. Po štyroch mesiacoch

zomrel. Pred smrťou ho prosil pán farár, aby sa v nebi prihovoril u Pána Boha za všetky deti

farnosti. Potom mu dal posledné sv. prijímanie. Celá rodina stála pri jeho posteli, keď

dodýchal naposledy.66

Milé deti! Nasledujme Ludwigov príklad a radi pristupujme k sv. prijímaniu, ktoré on

prijímal tak často, ako len mohol: v nedele, na sviatky a na prvé piatky. A vy, milí moji bratia

a sestry ich v tom podporujme! Amen. 63

Porov. Z telegramu Marie Voceovej. In: Nové mesto, č. 9 – 10/2013, s. 21. Bratislava: Hnutie fokoláre. 64

VRAGAŠ, Š.: Kňaz a priateľ Štefan Vagovič. In: Nové mesto, č. 9 – 10/2013, s. 20 – 21. Bratislava: Hnutie

fokoláre. 65

Porov. KKC, 2041 – 2042. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2.vydanie, 1999, 918 s. ISBN 80 – 7162 – 259 – 1. 66

Porov. Božie deti, zväzok 4. Životné príbehy detí a mladistvých, ktorí s pomocou Eucharistie žili svätým

životom. Košice: TypoPress, 2004, s. 95. ISBN 80 – 89089 – 16 – X.


Sv. Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov

a spolupatrónov Európy – slávnosť v roku A

Kátlovce, Farský kostol Sv. Ducha – 5.júla


Bratia a sestry!

Pápež Benedikt XVI. o Ježišových apoštoloch napísal: „Žili v spoločenstve života

s Ježišom, ktorý ich uvádzal do svojho učenia a zanechal im nové prikázanie pre život, podľa

ktorého mali spoznať jeho učeníkov po smrti (porov. Jn 13, 34 – 35). Pretože uverili, išli do

celého sveta, aby plnili poslanie hlásať evanjelium všetkému stvoreniu (porov. Mk 16, 15),

a bez akéhokoľvek strachu všetkým ohlasovali radosť zo vzkriesenia, ktorého boli vernými

svedkami.“67

Tieto jeho slová sa v plnej miere dnes môžu aplikovať aj na našich slovanských

apoštolov – sv. Cyrila a Metoda – preto sme im dnes za to prišli vzdať úctu a vďaku.

No zároveň sme ich aj prišli prosiť za jednotu – a to všetkých Slovanov vo viere

v Pána Boha.

Totiž v našej histórii sme svedkami, že v roku 1851 založil slovinský biskup v

Maribore Anton Martin Slomšek (1800 – 1862) Bratstvo sv. Cyrila Metoda, ktoré v roku 1854

malo 13. 000 členov a na konci 19.storočia až 150. 000 členov. Cieľom bratstva bolo modliť

sa za náboženské zjednotenie všetkých Slovanov vo viere. O jednotu rímskokatolíkov

a gréckokatolíkov vo Východnej Európe sa usiloval aj biskup a mučeník sv. Jozafat Kuncevič

(1580 – 1623), ktorého verne nasledoval v 20.storočí aj komunistami prenasledovaný

gréckokatolícky ukrajinský arcibiskup a kardinál z Tarnopolu Josyf Slipyj (1892 – 1984),

ktorý po prepustení zo sovietskeho väzenia dožil vo Vatikáne. U našich susedov založil

v roku 1885 na 1. 000 výročie smrti sv. Metoda olomoucký arcibiskup Antonín Cyril Stojan

(1851 – 1923) Apoštolát svatých Cyrila a Metoda pod ochranou blahoslavené Panny Marie

za zjednotenie Slovanov vo viere. Sídlom hnutia sa stal moravský Velehrad, kde sa

uskutočnilo niekoľko unionistických zjazdov na konci 19. a na začiatku 20.storočia.

Unionistické myšlienky sa rozšírili do Poľska, Bulharska či do bývalej Juhoslávie, kde bol

jeho veľkým podporovateľom chorvátsky biskup z Dakova Josip Juraj Strossmayer (1815 –

1905).68

Bulhari, Česi, Chorváti, Lužickí Srbi, Poliaci, Rusi, Ukrajinci, Slováci, Slovinci:

Pokračujme v cyrilometodskom duchu a zostaneme tak verní dedičstvu našich otcov.

Ako Janko Havlík, kandidát na svätorečenie, rodák z Duboviec na našom Záhorí. Bol

novicom Misijnej spoločnosti sv. Vincenta, keď v noci z 3. na 4.mája 1950 násilne odvliekli

a dali najskôr na komunistickú prevýchovu len s batohom osobných vecí. A potom ho

odsúdili do pracovného tábora. Po prepustení za to, že sa stretával tajne so svojimi

spolubratmi a študoval teológiu ho znovu 29.októbra 1951 zatkla štátna bezpečnosť a za

velezradu ho 3.februára 1953 odsúdili v Nitre na štrnásť ročný trest odňatia slobody. Ešte aj

v vo väzení ho odsúdili, že marí úradnú prevýchovu kňazov, nakoľko sa tešil ich priazni, že

bol čnostný, obetavý a často poskytoval duchovnú útechu. Ako ostatní sa nedočkal amnestie

9.mája 1960, pretože bol nenapraviteľný, lebo napádal štátne zriadenie, že u nás nie je

67

BENEDIKT XVI.: Porta fidei, 13. In: Pápežské dokumenty, 85 zväzok. Trnava: Spolok sv. Vojtecha – Vojtech,

spol. s r. o., 2011, 21 s. ISBN 978 – 80 – 7162 – 889 – 7. 68

Porov. VEJVAR, S.: Cyrilometodějský Velehrad středem novodobých snah o církevní jednotu. In: Světlo,

týdeník Matice cyrilometodějské, roč. XXI, č. 26, 30.června 2013, s. 5 – 6.


náboženská sloboda, prechovával zakázanú náboženskú literatúru, konal tajné pobožnosti

a vnášal do skupiny náboženského ducha. Preto bol v najtvrdšej väznici u nás v Prahe na

Pakráci a na Ruzyni, bol nasadený na najťažšie práce a trest si musel odpykať v dĺžke

jedenásť rokov, prepustili ho ako ťažko chorého 29.októbra 1962. Polícia ho naďalej

sledovala ako i tých, ktorí sa mu snažili pomôcť v Skalici, kde zomrel 27.decembra 1965

v povesti svätosti. Preto bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský začal 9.júna 2013

diecéznu fázu procesu vyhlásenia za svätého. Lebo zostal verní až do smrti.69

Drahí moji, bratia a sestry! Na príhovor sv. Cyrila a Metoda si zachovajme vernosť

svojej viere v Pána Boha! Amen.

Príhovor z príležitosti 40.narodenín – Ivonka Matúšová

Bezovec – Reštaurácia, 5.apríla

v Roku Sedembolestnej 2014

Ktosi mi raz povedal: Všetkým povedz, že problémom našej súčasnosti nie je

ekonomická kríza, či ekologické alebo enviromentálne problémy ľudstva, no veľkým

problémom je, že na seba nemáme čas! A preto nás iste šokovalo pozvanie našej oslávenkyne

– Ivky, že nás chce mať aspoň na čas pre seba a ako jednu rôznozloženú rodinku pekne

pospolu.

A tak čo jej mám ja tak trochu za nás za všetkých ku krásnym štyridsiatinám zaželať?

Nuž myslím si, že predovšetkým hodne radosti! Radosť je druhým z deviatich plodov Ducha

Svätého nasledujúci hneď za láskou. Tí, ktorí prijali Ducha Svätého – a Iva sa tak trochu dosť

vďaka tu prítomnému organistovi a opernému spevákovi Danielovi motá za organom

v mojom kostole Ducha Svätého. Tým, že nás sem všetkých v dostatočnom predstihu pozvala

a my sme tu, preto verím, že nás s ňou i so všetkými navzájom spája láska: rodičovská,

súrodenecká, priateľská a bratská láska. Tak čo nám bráni, aby sme sa nie len tu a trošku ale

i potom jeden z druhého radovali? Radosť je dokonca naša cesta k svätosti a raz vstúpenie do

neba. Povzbudzuje nás v tom aj výrok sv. Terézie z Avily, ktorá povedala svojim

spolusestrám v kláštore: Nech nás Boh oslobodí od svätých s kyslými tvárami.70

A preto dnes nemajme kyslé tváre! Radujme sa a zdieľajme sa v láske! Ak sme si

v minulosti ublížili, odpusťme si! Prosím, postavte sa a otočte sa smerom k svojmu

najbližšiemu človeku a povedzte mu: Ako ti ja odpúšťam, nech ti aj Pán Boh odpustí!

Pobozkajte sa a jeden druhému urobte palcom pravej ruky krížik na čelo... A teraz si

zatlieskajme, zablahoželajme našej oslávenkyni a potom si môžeme sadnúť, aby sme

postupne vypovedali svoje osobné zážitky s našou oslávenkyňou!

Začnem samozrejme ja: Keď som ju stretol a povedala mi, že robí účtovníčku, povedal

som jej: X, čo znamená, že ju zavrú; a teraz X je súťaž X – faktor, teda niečo výnimočné.

A preto Iva aj ty si výnimočná – ako každý človek, ty si X – factor; nech nám svietiš, preto

darček – lampička a víno, ako darček – nech nás miluješ!

69

Porov. SLANINKA, A.: Janko Havlík – v procese blahorečenia. In: Katolícke noviny, tradičné noviny

súčasného kresťana, roč. 128, č. 27, 7.júla 2013, s. 4 – 5.. Trnava: Spolok sv. Vojtecha – Vojtech, spol. s r.o..

ISSN 0139 – 8512. 70

Porov. BOHRER, J. – STOUTZENBERGER, J.: Tajomstvo radosti. In: Slovo medzi nami, roč. 15, č. pôst

2014, s. 73 – 77. Bratislava: Redemptoristi. ISSN 1336 – 0221.


Výročie posviacky chrámu v roku A

(11.októbra 1835)

Kátlovce, Farský kostol Sv. Ducha – 12.októbra

v Roku Sedembolestnej a v Roku Pavla Ušáka – Olivu 2014

Milí farníci!

V tomto októbrovom mesiaci sv. ruženca si uvedomujeme, že sme ako tie zrnká sv.

ruženca.

Prostredníctvom nich sme všetci navzájom pospájaní.

Napríklad krížik by mohol predstavovať náš farský kostol, prvé tri zrnká predstavujú

našu farnosť, budovu fary a posledné patrí mne ako vášmu farárovi. Zrnká na ktorých sa

modlíme modlitbu Otče náš ste vy všetci a zrnká Zdravasu predstavujú našich nebeských

patrónov – svätých, ktorých mená nosíme od krstu, alebo ktoré sme prijali pri sv. birmovania;

tiež sú to Božie milosti, ktoré dostávame aj pri katechézach - poučeniach, prijímaním sviatostí

a svätením, pri modlitbe či za naše dobré skutky. Pomocou nich si pestujeme pravidelné

a dobré náviky a to sú naše čnosti.

K tomuto všetkému predovšetkým prispieva úrad a nezastupiteľná osoba farára.

My si dnes pripomeňme 195.výročie inštalácie – uvedenie do úradu prvého

kátlovského farára vdp. Jozefa Hortha – vicedekana (1.novembra 1819),71

ktorého

osemdesiatročná matka Cecília Horthová je ako jediná pochovaná v našej krypte (24.januára

1840).72

Počas jeho pôsobenia bola 11.októbra 1835 v kátlovskom kostole vysluhovaná sv.

birmovania Mons. Alexom Jordánskym, pomocným ostrihomským biskupom – pričom

zároveň vykonal aj posviacku kostola – o čom svedčí pamätná tabuľa na pilieri v strede

kostola z vášho pohľadu vpravo. Ďalej sa počas svojho pôsobenia v Kátlovciach stal

jednateľom Spolku sv. Vojtecha za Kátlovce a v roku 1840 ako kátlovský farár publikoval

svoju knihu Ewangelia a Listi, na kaží deň štiricat dňow swatého póstu. Kópiu knihy som

získal zo Slovenskej národnej knižnice v Martine.73

Ďalším farárom – jubilantom, ktorého

100.výročie narodenia (22.októbra 1914) si tiež v tomto roku 2014 pripomíname - je pán

dekan a farár Ladislav Zajac, spolužiak nášho rodáka, kňaza a básnika Pavla Ušáka Olivu. Bol

to práve pán dekan, čo počas svojho pôsobenia (1985 – 1991) uskutočnil prístavbu starej fary,

27 mája 1990 požehnal Olivov pomník pred kostolom a inicioval celoslovenskú recitačnú

súťaž, ktorej však prvého ročníka sa už nedožil, zomrel 22.júna 1991. V Kátlovciach oslávil

75.výročie života a 50.výročie kňazstva. Popritom bol filatelistom a maliarom, skladal piesne

a písal básne – mnohých svojich farníkov obdaroval: Máte niečo od neho? Prosím požičajte

mi to, nech si to zdokumentujeme pre históriu. Okrem toho bol vášnivým fanúšikom

futbalu.74

K tomu pristupuje aj 90.výročie čo boli 24.februára 1924 firmou Alojs Kurbel

z Trnavy dodané dva nové zvony pre kostol – stredný 274, 5 kg – Sedembolestná Panna

71

Porov. Matricula baptisatorum I., ab anno 1819 usque 1856. In: Štátny archív Bratislava. 72

Porov. Matricula defunctorum I., ab anno 1819 usque 1858, pag. 64. In: Štátny archív Bratislava. 73

Porov. KUBIŠ, S. – VAREČKOVÁ, Ľ.: Kostol Sv. Ducha v Kátlovciach (1710 – 2010), s. 84 – 152.

Kátlovce: Farský úrad, 2010, 315 s. ISBN 978 – 80 – 970491 – 4 – 0.

Porov. KUBIŠ, S. a kol.: Kátlovce (1401 – 2001), s. 161 – 188. Kátlovce: obecný úrad, 2001, 352 s. ISBN 80 –

968546 – 9 – 0. 74

Porov. Tamže.


Mária a veľký 640 kg – Najsvätejšie Srdce Ježišovo; malý Najsvätejšia Trojica – zostal a do

Prvej svetovej vojny nebol zrekvirovaný. Na zvony prispeli americkí rodáci a kátlovskí farníci

za pôsobenia pána dekana Jána Plechlu, ktorý bol slávnostne pochovaný na našom cintoríne

15.októbra 1931 po tridsaťsedem ročnom pôsobení na kátlovskej fare. Na budúci rok si

pripomenieme 120.výročie jeho narodenia (1895).75

Toľko história: Tešme sa z toho, čo tu

dokázali kátlovskí farári a vaši predkovia pre nás pre všetkých!

Bratia a sestry! Snažme sa rovnako spolu aj my niečo pekné dokázať pre budúce

pokolenie. Amen.

Púť k Loretánskej Panne Márii

Trnava – Modranka, Farský kostol Najsv. Trojice – 7.mája

v Roku zasväteného života 2015

Pán dekan, pán starosta z Kátloviec s manželkou, MSS Kátlovani, bratia a sestry!

V našej Katolíckej cirkvi sme prežívali Rok zasväteného života, ktorý vyhlásil pápež

František na pamiatku dvoch 50.výročí: dogmatickej konštitúcie Druhého vatikánskeho

koncilu O Cirkvi – Lumen gentium ako aj jej dekrétu O rehoľníkoch - Perfectae caritatis.

K čomu napísal rehoľníkom aj list a v ňom určil roku tri ciele.

Myslím, si, že jeden z nich si môžeme osvojiť aj my, a to: Objať budúcnosť

s nádejou.76

Pousilujme sa o to aj my všetci, a to i napriek tomu, že nie sme zasvätení v rehoľnom

živote, no chceme každý deň žiť svoj kresťansko – katolícky život v pevnej jednote s Bohom

Otcom, ktorému sme sa prišli dnes opätovne zasvätiť a to aj pod ochranou vašej – našej

Loretánskej Panny Márie, ktorú vzývame ako Kráľovnú rodiny ale aj ako Matku cirkvi.77

V prvom článku Katechizmu katolíckej cirkvi čítame: „Nekonečne dokonalý a sám v

sebe blažený Boh podľa číro dobrotivého rozhodnutia slobodne stvoril človeka, aby mu dal

účasť na svojom blaženom živote. Preto je v každom čase a na každom mieste blízky človeku.

Volá ho a pomáha mu, aby ho hľadal, poznával a zo všetkých síl miloval. Všetkých ľudí,

rozdelených a rozptýlených hriechom, zvoláva do jednoty svojej rodiny, ktorou je Cirkev.” Z

čoho vyplýva náš záväzok vďačnosti za lásku a starostlivosť nášho Nebeského Otca o

každého jedného z nás. Preto sa usilujme o to, aby sme Ho dokázali nasledovať každý deň a

to tak so svojou pozemskou rodinou ako i vo svojej duchovnej rodine - Cirkvi. Čím vlastne

budeme s nádejou kráčať v ústrety svojej budúcnosti. A ňou nech je za odmenu večný život v

dome nášho Nebeského Otca, teda v nebi.

Bartolomej Longo pomáhal v Neapole chudobným a ujímal sa opustených

v nemocnici pre nevyliečiteľne chorých. Na návštevách chorých sa s nimi modlil sv. ruženec.

Ako tridsaťpäť ročný začal ako laik zachovávať zásady rehole dominikánov, keď vstúpil do

tzv. tretieho rádu. Neskôr v Pompejách vyučoval druhých náboženstvo, zriadil sirotinec, dva

75

Porov. Tamže. 76

Porov. http://kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-pri-

prilezitosti-roku-zasvateneho-zivota 77

Porov. http://www.modlitba.sk/htm/poboznosti/litianie/l_9.htm

http://kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-pri-prilezitosti-roku-zasvateneho-zivota

http://kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-pri-prilezitosti-roku-zasvateneho-zivota

http://www.modlitba.sk/htm/poboznosti/litianie/l_9.htm


hospice a ujímal sa synov trestancov. A keď sa rozhodlo, že sa postaví v meste kostol,

Bartolomej Longo bol z toho taký nadšený, že chodil naň žobrať peniaze. Dnes by sme

povedali, že to bol veľký aktivista v prospech slabých, chudobných a biednych, o ktorých

hovoril Kristus, že ich budeme mať vždy medzi sebou (porov. Mt 26, 11). Raz mu furman

priviezol poškodený starý obraz Kráľovnej ruženca s malým dieťaťom Ježišom v náručí

a kľačiacimi sv. Dominikom a sv. Katarínou Sienskou, ako dostávajú sv. ružence. Dal ho

opraviť a zavesiť v novom kostole, kde sa už v prvý mesiac začali diať zázraky uzdravenia.

Dnes Baziliku Ružencovej Panny Márie v Pompejách ročne navštívi štyri miliónov pútnikov

a Bartola Longa si naša Cirkev uctieva ako blahoslaveného.78

Bratia a sestry, mariánski ctitelia! Buďme vo svojom okolí aj my aktivistami vo svojej

rodine ako i v Cirkvi. Preto sa pomodlime za to modlitbu bl. Bartola Longa, ako nám ju

priblížil v 43 článku sv. Ján Pavol II. vo svojom apoštolskom liste Rosarium Virginis Mariae

zo 16.októbra 2002, ktorým vyhlásil Rok ruženca: „Ó, Máriin posvätný ruženec, sladká

reťaz, ktorá nás spája s Bohom, puto lásky, ktoré nás spája s anjelmi, veža spásy pred útokmi

pekla, bezpečný prístav pri našom stroskotaní, nikdy ťa neopustíme. Budeš našou posilou v

hodine smrti. Tebe bude patriť náš posledný bozk života, ktorý zhasína. A posledným

výdychom našich pier bude tvoje sladké meno, ó, Kráľovná pompejského ruženca, ó, naša

najdrahšia Matka, ó, Útočisko hriešnikov, ó, najväčšia Útecha trpiacich. Nech si všade

požehnaná, dnes a naveky, na zemi i v nebi.“79

Lebo si nadovšetko rešpektovala Boha Otca,

keď si mu povedala svoje Fiat. Amen.

Pohrebná homília za + Máriu Galvánkovú (7.9.1947 – 7.5.2015)

Lúky, Farský kostol sv. Bartolomeja – 10.mája


Drahý smútiaci manžel František, synovia Patrik a Marián s rodinami, syn a spolubrat

v kňazskej službe Ferko, ostatná smútiaca rodina, najdôstojnejší otec biskup, spolubratia

kňazi, bratia a sestry!

Na priečelí starobylej univerzity v Granade je starobylý nápis z VIII.stor. z čias

nadvlády Maurov v Španielsku: Iba štyri veci držia tento svet pohromade:

Spravodlivosť mocných,

múdrosť vzdelaných,

statočnosť odvážnych,

modlitba zbožných.80

My sme sa tu dnes všetci zišli, aby sme poďakovali Pánu Bohu za každú jednu

modlitbu našej zosnulej sestry Márie, ktorú dnes pochovávame, lebo vo svojom živote sa

najskôr usilovala byť zbožnou dcérou a príbuznou, potom zbožnou manželkou, matkou –

osobitne kňazskou matkou a napokon starou matkou.

78

Porov. ELIÁŠOVÁ, A.: Panna Mária Pompejská a jej dary. In: Posol Božského Srdca Ježišovho. Mesačník

slovenských katolíkov, roč. XCV (2015), č. 5, s. 7. Bratislava: Spoločnosť Ježišova na Slovensku. ISSN 0701 –

0192. 79

http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/rosarium-virginis-mariae 80

Z ústneho podania prof. Mgr. art. Božidary Turzonovovej, herečky SND v Bratislave.

http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/rosarium-virginis-mariae


Modlitbovým životom a zameraním na Pána Boha si naša zosnulá sestra vypestovala

svoju vlastnú zbožnosť: Denne sa modlila Korunku k Božiemu milosrdenstvu, chodila do

kostola, pristupovala k sviatostiam, modlila sa sv. ruženec, chodila na púte a do posledného

dychu svojho života mala na stolíku v nemocnici ikonku Matky ustavičnej pomoci, ktorú jej

daroval jej syn – kňaz. Náš spolubrat Ferko ju odporúčal skrze Pannu Máriu Pánovi Ježišovi,

aby tak strašne netrpela vo finálnej fáze svojho pozemského života. Veď nemal sa narodiť –

ako odporúčali lekári, no naša zosnulá sa spolu s manželom rozhodli, že prijmu aj postihnuté

dieťa. No môžeme povedať, že sa stal zázrak a narodil sa zdravý syn, ktorého si Pán povolal

za svojho kňaza. A v tom sme si boli podobní: Mojej mame tiež odporúčali, aby ma dala preč.

No naši rodičia, myslím, že zvlášť naše mamy urobili veľké rozhodnutie, za čo ich Pán

odmenil našim kňazstvom. Pán Boh im za to zaplať!

Možno aj preto sme si tak vždy padli, keď sme sa stretli tu v Lúkach alebo kdekoľvek

inde. Bolože to smiechu, radosti, jednoducho bolo nám spolu fajn a odchádzali sme spokojní.

Tak ako to bolo aj za uplynulých štyridsať osem rokov počas spoločného manželského

života zosnulej Márie a Františka, lebo presne si jeden k druhému k sebe navzájom

zapasovali. Môžete to zo spoločného rodinného života potvrdiť aj vy všetci, no nadovšetko vy

synovia so svojimi rodinami tu u nás ako i v Nemecku. Len vy najlepšie viete, ako ste spolu

zvládali dobré aj zlé, a to v posledných rokoch aj s tými najmenšími - vnúčikmi: Bastianom,

Annou Máriou a Lennym. V rodine sa totiž môže podariť spolu vypestovať zbožnosť. A to

aj v Božej rodine, Cirkvi, ako i tu vo farnosti, kde plačeme s plačúcimi a radujeme sa s

radujúcimi – tak ste to robili, keď ste pripravovali Ferkove primície pred rokmi ako i keď ste

sa modlili za ťažko chorú spolusestru Máriu Galvánkovú v tomto farskom kostole. Vaša

modlitba jej pomáhala v znášaní choroby, ako i v tom, aby napokon prešla z tohto sveta do

Domu nášho Nebeského Otca v nebi. Narodila sa v mariánskom mesiaci septembri a zomrela

v mariánskom mesiaci máj, v svetový Deň matiek ju pochovávame – viac ako symbolické!

A preto sa za ňu modlime, aby jej Pán dal na príhovor našej Nebeskej Matky Márie večnú

odmenu v nebi: Lebo sa snažila byť zbožná a na úvod som povedal, že jednou zo štyroch vecí,

ktoré držia tento pozemský svet pohromade je modlitba zbožných. Snažme sa aj my o ňu!

Zamerajme svoj život na len na Pána Boha pod ochranou Božej Matky – obnovme sa

v svojom niekdajšom zasvätení a usilujme sa aj my byť len zbožnými!

Mnohých nás už kňazov so striebrom vo vlasoch učil v Bratislave fundamentálnu

teológiu doc. ThDr. František Alexander Kišiday, volali sme ho Ferčo alebo Ferinko, bol to

východniar. Narodil sa v septembri a nakoľko som bol v treťom ročníku pedelom, často sme

sa osobne rozprávali a opakoval mi, vediac o svojej chorobe, že by si veľmi želal zomrieť

v máji; mal podobnú chorobu ako naša zosnulá, no zomrel dva dni po spomienke Panny

Márie Kráľovnej, 22.augusta 1987.81

Pamätám si, že som mu raz hovoril, bol prechorený,

kýchal, mal slabý hlas: Načo ste prišli pán profesor, veď ste mohli prednášky zrušiť! Pozrel sa

na mňa a povedal mi: Čo raz poviem Pánu Ježišovi, keď ma zavolá na zúčtovanie, že som sa

nesnažil chodiť na prednášky, keď ma na to povolali?! Veď nie som až taký chorý! Preto sa

vás spýtam: Čo my povieme, keď nás raz Pán Ježiš povolá na zúčtovanie?! Snažili sme sa vo

svojom živote? Boli sme zbožní?

Drahí smútiaci, otec biskup, spolubratia kňazi, bratia a sestry! Ako budeme o chvíľu

počuť vo sv. omši: Pane Ježišu, nehľaď na naše hriechy – pamätajme pri tom na našu zosnulú

sestru Máriu, ktorá bola pripravená na svoje osobné zúčtovanie. Preto sa modlime za ňu:

Pane, odmeň jej všetko, čo dobré tu na zemi vykonala, no osobitne jej odmeň snahu za

modlitby o zbožnosť. Amen. 81

Porov. http://sk.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Alexander_Ki%C5%A1iday

http://sk.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Alexander_Ki%C5%A1iday


Sviatok sv. Jakuba, apoštola

Štiavnické Bane, Farský kostol sv. Jozefa – 25.júla


Drahí moji, bratia a sestry!

Zišli sme sa tu v liturgický deň sviatku sviatku sv. Jakuba, apoštola.

Hebrejský význam jeho mena je: Ten, ktorý nasleduje Boha.

Každý, čo vstúpi do katolíckeho chrámu, chce nasledovať Pána Boha. Teda všetci sme

ako sv. Jakub, apoštol. Preto má tento patrón pútnikov jeden z hlavných atribútov odev

pútnika alebo rytiera s mušľou. Sv. Jakub starší bol starším bratom sv. apoštola Jána. Spolu

s bratom dostali dobrú výchovu: čítanie, písanie, základy židovskej viery ale vyučili sa

i remeslu. Blízke im bolo zvlášť rybárčenie. A tu je jeden zásadný moment, ktorý nám veľmi

pasuje na dnešnú udalosť, ku ktorej nás pozval pán starosta spolu s pánom farárom:

Rezbárske dni.

Aj skrze toto naše dnešné milé stretnutie sa teda môžeme posunúť jednak

v nasledovaní Pána Boha pod ochranou sv. Jakuba až k svätosti života ku ktorému sa

dopracujeme tak, že zameriame svoje putovanie na konanie dobra.

„Britskému vydavateľovi Georgeovi Weidenfeldovi pomohli v mladosti kresťanské

organizácie ujsť pred Hitlerom, teraz on financuje premiestnenie kresťanov zo Sýrie a z Iraku.


Do zahraničia ušlo podľa UNHCR 4 milióny ľudí zo Sýrie, drvivá väčšina žije v táboroch v

susedných krajinách. Hovorí, že sa len snaží zopakovať to, čo robili počas druhej svetovej

vojny ľudia ako nedávno zosnulý sir Nicholas Winton. Zachrániť nevinných pred vojnou.

Nebyť ich, nebol by tu zrejme ani on. George Weidenfeld mal 19 rokov, keď utiekol pred

nacistami z Rakúska. Ako židovskému mladíkovi mu pomohli kresťanské organizácie, ktoré ho

previezli do Británie. Teraz sa on snaží pomôcť kresťanským rodinám v Sýrii a Iraku. Musel

som splatiť dlh. To sa týka mnohých mladých ľudí, ktorí boli v Kindertransportoch. Boli to

kvakeri a iné kresťanské cirkvi, ktoré priniesli tieto deti do Anglicka,“ povedal pre britský The

Times 95-ročný vydavateľ. Bola to veľmi ušľachtilá operácia a my Židia by sme mali byť

vďační a urobiť niečo pre ohrozených kresťanov,“ dodal. Weidenfeld Safe Havens Fund chce

teraz premiestniť zo Sýrie a z Iraku 2 - tisíc miestnych kresťanov, ktorí sú ohrození radikálmi

z Islamského štátu. Nadácia by im mala platiť náklady na život v náhradnej krajine počas 12

až 18 mesiacov. Prvý presun má už za sebou. Vyše 150 sýrskych kresťanov už priletelo do

poľskej Varšavy, kde môžu požiadať o azyl. Let privátnym lietadlom pomáhala financovať aj

nadácia Barnabas Fund. Ďalšie kresťanské rodiny zo Sýrie by mali priletieť do Čiech či

Brazílie. Briti, podobne ako niektoré iné krajiny vrátane Spojených štátov, sa do kampane

nezapojili. Prečo Poliaci a Česi berú kresťanské rodiny a britská vláda sa k tomu nemá? Táto

ľahostajnosť mi pripomína najhoršie časy appeasementu a môže mať katastrofické dôsledky.

Európa sa musí zobudiť a britská konzervatívna vláda musí byť lídrom,“ povedal Weidenfeld

podľa Daily Telegraph. Väčšina európskych vlád, špeciálne tie kresťanské, majú povinnosť sa

postarať o kresťanov, keď to potrebujú,“ dodal. Moslimov nech riešia iní, vraví. Viacerí však

Weidenfeldovi vyčítajú, že sa zameriava iba na kresťanov. Tých v Sýrii a Iraku islamisti

prenasledujú, no ohrození sú aj mnohí moslimovia, jezídovia či iné náboženské skupiny.

Weidenfeld to však neberie. „Nemôžem zachrániť svet, ale je tu konkrétna príležitosť na

kresťanskej strane. Nech iní robia, čo chcú, pre Moslimov,“ povedal podľa denníka

Independent. V rozhovore pre taliansky denník La Stampa hovorí, že džihád považuje za ešte

nebezpečnejší ako fašizmus či komunizmus. „Vojak SS alebo dozorca v Gulagu páchali

zverstvá v mene Hitlera či Stalina. Džihádista si myslí, že má na svojej strane Alaha. Je s ním

preto veľmi ťažké bojovať. A je to tiež medzinárodný boj. Zasahuje to krajiny Arabskej jari,

Afriku, Boston či Londýn. Musíte s tým bojovať systematicky, musíte to vidieť ako nepriateľa

ľudskosti a podľa toho ho trestať,“ povedal pre taliansky denník. Weidenfeld získal po druhej

svetovej vojne britské občianstvo. Na začiatku pracoval pre BBC, aby v roku 1948 spolu

s partnerom Nigelom Nicolsonom založili vlastnú vydavateľskú firmu. Jeho vydavateľský dom

sa časom preslávil po celej Británii. Weidenfeld and Nicolson publikoval okrem iného ako

prvý v Británii Lolitu od ruského spisovateľa Vladimira Nabokova či medzi poslednými aj

knihu od pakistanskej nositeľky Nobelovej ceny za mier Malaly. Weidenfeld napriek svojmu

veku stále chodí do práce. V roku 1969 ho pasovali za rytiera, o pár rokov neskôr ho povýšili

do šľachtického stavu. Ako spomína pre taliansky magazín La Stampa, je blízkym priateľom

Henryho Kissingera, bývalého amerického ministra zahraničia, s ktorým sa pozná už dlho.82

Drahí moji! Myslím si, že nejako takto sa o to usiloval aj miestny farár Jozef Záhora,

ako i pred ním sv. Jakub a mohli by sme sa o to pousilovať aj my všetci. Amen.

82

Zachránený Žid spláca dlh, chce premiestniť dvetisíc kresťanov zo Sýrie Do Iraku.

http://www.independent.co.uk/news/world/middle-east/jewish-peer-who-fled-nazis-is-rescuing-christians-fleeing-isis-to-repay-debt-10388388.html



http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/islamic-state/11748943/UK-is-denying-refuge-to-Christians-fleeing-Isil-say-church-leaders.html

http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/islamic-state/11748943/UK-is-denying-refuge-to-Christians-fleeing-Isil-say-church-leaders.html

http://www.theguardian.com/books/2009/jun/28/george-weidenfeld-nicholson-publishing

http://www.lastampa.it/2014/06/29/cultura/george-weidenfeld-il-jihadismo-pi-pericoloso-del-nazismo-YAeudK7EEvMu9Gvv14B52L/pagina.html


180. výročie posvätenia chrámu v roku B

Kátlovce, Farský kostol Svätého Ducha – 11.októbra



K tomu, aby sme mohli stretnúť živého Boha vo svätostánku a mohli sme sa k nemu

plnohodnotne spoločne modliť potrebujeme kostol.

Pán Boh prostredníctvom svojej Cirkvi nás k spoločnej modlitbe povoláva skrze

službu hlásateľov evanjelia teda svojich biskupov a kňazov.

Ich predchodcami boli Ježišovi apoštoli. Medzi nimi má osobitné miesto sv. Pavol,

apoštol národov, ktorý nám v Liste Galaťanom83

vysvetľuje, že samému Bohu sa zapáčilo

povolať ho svojou milosťou už v lone jeho matky, pričom mu zjavil svojho Syna. A preto

apoštol Pavol tvrdí, že nehlása sám seba, ale hlása evanjelium, ktorého pôvod je v zjavení

Ježiša Krista. Teda akoby vysvetľuje svoju vlastnú históriu povolania, ktorá ho preslávila ako

apoštola národov.

Každý jeden z nás kňazov má svoju vlastnú históriu povolania do služby Cirkvi, tak

ako je tomu i v prípade sv. Pavla.

Má ju i P. Thomas Wonde, ktorý je už šestnásť rokov kňazom a za to vďačí

predovšetkým svojmu otcovi. Napísal o ňom: Otec sa s mojou mamou zosobášili v roku 1964.

Počas svojho života kládli veľký dôraz na to, aby sme všetci vyrastali v hlbokej viere. A tak

pre otca nebolo ťažké cestovať s nami každý týždeň 50 km na sv. omšu. V roku 1981 sme sa

presťahovali z Georgie do Virginie, len aby sme my deti mohli chodiť do strednej katolíckej

školy. Otec bol profesionálnym pilotom, za dvadsať šesť rokov svojej kariéry postupoval stále

vyššie, no on sa jej vzdal, len aby sa o nás mohol postarať po katolíckej stránke – už

popoludní, keď sme prichádzali zo školy domov, chcel, aby sme boli všetci spolu. Keď

trénoval školské družstvá vo futbale či basketbale, alebo keď sme sa išli jednoducho spolu

hrať, nikdy sme nevynechali spoločnú modlitbu sv. ruženca. Po odchode do dôchodku v roku

2002 sa mu splnil celoživotný sen: denne mohol spolu s našou mamou chodiť na sv.omšu

a pri nej prijímali sv. prijímanie. V rámci farnosti raz za mesiac od druhej ráno do tretej

hodiny ráno mal vždy službu kľačať pred Najsv. Sv. Oltárnou v rámci Ustavičnej poklony.

Som presvedčený, končí P. Thomas Wonde, že všetky čnosti, v ktorých nám bol vzorom, boli

ovocím každodenného kresťanského života. Posledných sedem rokov boli rodičia ešte aj

kostolníkmi v našom farskom kostole a otec viedol aj miništrantov. Bez nadsadenia môžem

povedať, že ak sú moji piati mladší bratia šťastne ženatí a so svojimi rodinami žijú podľa

viery, ako i za to, že ja som kňazom, to všetko je výsledok rodičovskej výchovy.84

Bratia a sestry! Spolu so mnou ďakujte za všetkých, ktorí vám ako kňazi tu v tomto

kostole slúžia. A ja sa budem modliť za vás, aby ste v rodinách žili príkladným kresťanským

životom a vždy mali záujem o svoj chrám. Amen.

83

Porov. Gal 1, 11 – 19. 84

Porov. Otec podle Božího Srdce. In: Světlo, týdeník Matice cyrilometodějské, roč. XVII, č. 37, 13.září 2009, s.

8 – 9.


Pasovanie a čestné doktoráty

Belá, Filiálny kostol Povýšenia sv. kríža – 24.októbra


Ctihodný veľprior Slovensko, rytieri a dámy, vzácni hostia, drahí bratia a sestry!

Pápež František nám prerozprával známe Desatoro božích prikázaní – známe aj pod

názvom Dekalóg ako Desať princípov pre spokojný život, ktoré boli zverejnené.85

My sa teraz pozrieme len na druhý princíp, ktorý hovorí: Rozdávaj druhým kúsok

seba.

Ak sa aj my v našom živote druhým rozdávame, tak napodobňujeme nášho Pána

Ježiša Krista, ktorý prišiel z lásky k nám na tento svet; z lásky za nás zomrel na dreve kríža

a ešte aj pre nás ustanovil obetu sv. omše - Eucharistiu, aby sa nám ako duchovný pokrm

z lásky ustavične rozdával.

Všetci dobre vieme, že ak sa aj my rovnako usilujeme z lásky rozdávať, je to nie len

ľudské ale aj kresťanské a nanajvýš aj rytierske. A tým, že rozdávame, podľa sv. Františka len

nadobúdame, teda získavame.86

Po Kristovom nanebovstúpení a po zoslaní Ducha Svätého zostal sv. Ján, apoštol

a evanjelista ešte niekoľko rokov v Jeruzaleme. Skutky apoštolov ho viackrát spomínajú ako

Petrovho spoločníka pri hlásaní v chráme a pri konaní zázrakov. Za to, čo obidvaja robili

z lásky, prenasledovala ich židovská veľrada (porov. Sk 4,1 – 22; 5, 1 - 43). Ale on ako aj

ostatní sa z toho len tešili, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno (Sk 5,42).

Drahí moji bratia a sestry! Tešme sa, keď môžeme konať dobro a niečo tak pre Krista

a Cirkev aj tým pádom z lásky obetovať – veď to je koniec koncov aj poslaním nášho

maltézskeho rádu. Amen.

85

„1. Ži a nechaj žiť 2. Rozdávaj druhým kúsok seba 3. Buď pokojný 4. Správne užívaj voľný čas 5. Nedeľu

prežívaj ako sviatok 6. Podporuj dôstojné pracovné miesta pre mladých ľudí 7. Zachovávaj rešpekt k prírode

8. Nebuď negatívny 9. Rešpektuj vieru druhých 10. Pracuj pre mier. In:

http://www.rozhlas.cz/dvojka/jaktovidi/_zprava/nove-desatero-papez-frantisek-shrnul-principy-pro-klidny-zivot--

1395502 86

“Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja. Daj, aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť; odpustenie, kde sa

množia urážky; jednotu, kde vládne nesvornosť. Daj, aby som prinášal pravdu tým, čo blúdia; vieru tým, co

pochybujú; nádej tým, co si zúfajú; svetlo tým, co tápu vo tmách; radosť tým, čo smútia.

Pane, daj, aby som sa snažil skôr potešovať iných, než aby mňa potešovali; skôr chápať iných, než aby mňa

chápali; skôr milovať iných, než aby mňa milovali. Pretože len keď dávame – nadobúdame; len keď zabúdame

na seba – nachádzame seba samých; len keď odpúšťame - dostáva sa nám odpustenia; len keď odumierame sebe

– povstávame k večnému životu. Amen.” In: http://www.modlitba.sk/htm/modlitby/m_svatych/fa1.htm

http://www.rozhlas.cz/dvojka/jaktovidi/_zprava/nove-desatero-papez-frantisek-shrnul-principy-pro-klidny-zivot--1395502

http://www.rozhlas.cz/dvojka/jaktovidi/_zprava/nove-desatero-papez-frantisek-shrnul-principy-pro-klidny-zivot--1395502

http://www.modlitba.sk/htm/modlitby/m_svatych/fa1.htm


Výročie Posvätenia chrámu

Radkov u Opavy – Farní kostel Narození Panny Marie,

25.októbra v Roku zasväteného života a v Roku 2015

Ludanice – Farský kostol Najsvätejšej Trojice,

22. októbra v Svätom roku milosrdenstva 2016

Na úvod sv. omše

Drahí moji! Ďakujeme vášmu pánovi farárovi za pozvanie na túto veľkú slávnosť

vášho kostola – Výročie posviacky. Ako bol tento chrám zasvätený Pánu Bohu, rovnako tak

bola kedysi pokrstená aj moja duša; kostol neustále vyžaduje starostlivosť – u nás na

Slovensku sa v tejto súvislosti používa na vyjadrenie veľkého množstva roboty, že je tam

roboty ako na kostole: Veľa a stále! Rovnako tak je to aj s našou dušou: Očistime si ju,

poupratujme preto teraz vo svojom svedomí a oľutujme si svoje hriechy.

Homília

Drahý spolubrat v kňazskej službe Peter, milé farníčky, drahí farníci, pán starosta,

hostia, bratia a sestry!

Každý rok si pripomínate Výročie posviacky tohto kostola, no dnes je to o niečo

výnimočnejšie a slávnostnejšie, čoho dôkazom je i vaša hojná účasť.

Svedčí jednak o veľkej úcte voči tým, ktorí tento kostol postavili a koľko naň

obetovali vaši predkovia: zemepán – bohatí ale i chudobní ľudia; cirkev – vtedajšia

Olomoucká arcidiecéza kam patrilo toto územie; či všetci tu žijúci vaši predkovia.

No naša dnešná oslava je aj o vás a vašej ochote starať sa o tento chrám, prispievať na

jeho chod a opravy, čo je spojené s duchom obetavosti.

Dúfam, že to všetko konali vaši predkovia ako i vy len a len z lásky, ktorá je tým

najvyšším princípom nášho spoločného a stáleho záujmu o tento náš farský kostol.

V emailovej pošte som dostal tento príbeh; bol v češtine a tak sa pokúsim predniesť

vám ho vo vašej materinskej reči: Klenotník seděl u svého stolku a roztržitě hleděl na ulici

výkladem malého elegantního obchodu, který mu patřil. Před výkladem se zastavila holčička

a přitiskla nos na sklo. Oči modré jako nebe se jí rozzářily, když uviděla jeden z vystavených

šperků. Rozhodně otevřela dveře a ukázala na nádherný tyrkysový náhrdelník. "Chci ho pro

sestru jako dárek. Můžete mi ho pěkně zabalit?" Klenotník se na svou zákaznici neveřícne

zadíval: "Kolik máš peněz?" Děvčátko si bez zaváhání stouplo na špičky a vysypalo na pult

plechovou pokladničku. Vypadlo z ní pár drobných bankovek, hrst mincí, několik mušliček a

kovových figurek. "Bude to stačit?" zeptala se hrdě. "Chtěla bych koupit dárek starší sestře.

Co umřela maminka, se o nás staráona a nikdy nemá ani chvilku pro sebe. Dneska má

narozeniny a z tohohle dárku bude mít jistě velkou radost. Ten kámen má stejnou barvu jako

její oči." Muž odešel do zadní části obchodu a za chvilku se vrátil s krásným červeně a zlatě

zdobeným dárkovým papírem, do kterého pečlivě zabalil krabičku s náhrdelníkem. "Tady ho

máš," řekl holčičce. "A dej na něj pozor." Děvčátko hrdě vykročilo, jako by si neslo poklad.

Hodinu poté vešla do klenotnictví krásná dívka. Měla nádherné modré oči a vlasy barvy

medu. Položila na pult před klenotníka balíček, který on předtím s takovou péčí připravoval.


"Ten náhrdelník byl koupený u vás?" "Ano, slečno." "Kolik stál?" "To je vec dohody mezi

zákazníkem a mnou. Tato informace je důverná." "Ale moje sestra měla jen pár drobných!

Nikdy by si takový náhrdelník nemohla dovolit koupit!" Klenotník zvedl pouzdro s

náhrdelníkem, zavřel ho, znovu pečlivě zabalil a podal dívce. "Vaše sestra ho zaplatila. Dala

za něj víc, než by dal kdokoli jiný - Dala vše, co mala!

Milovaní! Opovážim sa za nášho Pána Boha poďakovať sa touto sv. omšou za vás za

všetkých vrátane všetkých kňazov, ktorí tu pôsobili za to, že pre tento kostol všetko konáte

a dúfam že aj budete konať v ňom a pre neho len z jednej jedinej pohnútky: A tou je ako aj

v našom príbehu láska. Amen.

Na záver sv. omše

Milovaní: pán farár, starosta, bratia a sestry! Želám tomuto kostolu, vášmu kňazovi

ako i vám všetkým ešte veľa krásnych a požehnaných dní lásky! Mávajte sa tak ako i dnes:

Len dobre! K tomu vtip o Mařke...

30.výročie narodenia vdp. PhDr. Martina Klementa, magistrálneho kaplána KMFAP

a kaplána Bošáca

Nová Bošáca, Filiálny kostol sv. Cyrila a Metoda – 7.novembra


Drahý jubilant – spolubrat, bošácky kaplán a magistrálny kaplán Zvrchovaného

maltézskeho rádu sv. Jána z Jeruzalema; rodinka, evanjelická pani farárka; kňazi; maltézski

rytieri a dámy na čele s veľpriorom Slovensko; páni starostovia z Dechtíc, Kátloviec; pani

riaditeľka Štátneho archívu Bratislava; členovia Fara tours 2015; vzácni hostia; farníci; bratia

a sestry!

V týchto dňoch si pripomíname v rímskom martyrológiu Štyroch svätých

korunovaných mučeníkov: Severa, Severiána, Karpofóra a Viktorína.

Všetci štyria položili svoj život za Krista a Cirkev v roku 306.

Boli kamenármi, ktorí pracovali v mramorových baniach v Panonii. Všetci ostatní

robotníci ich mali radi pre ich ochotu a láskavosť, predstavení ich zase mali pre ich

pracovitosť a remeselnú zručnosť. Všetci štyria boli kresťania. Obdivoval ich aj pohanský

spolupracovník Simplicius, ktorý chcel byť ako oni. Preto prijal sv. krst a odvtedy všetci piati

spolu začínali každú svoju prácu tak, že sa prežehnali svätým krížom a pomodlili sa k Pánovi

Ježišovi. Navzájom jeden druhého povzbudzovali, aby vytrvali v pohanskom prostredí vo

svojej viere. A to aj vtedy, keď mali vyrobiť veľkolepú mramorovú sochu pohanského boha

Asklepia. Obvinili ich za to u správcu, pričom k obvineniu pridali aj to, že sa nechceli klaňať

slnku. Kruto ich za to bičovali, mučili rôznym spôsobom vo vriacom kotly či topili ich vo

vode. Potom im nasadili na hlavy železné koruny a napokon ich zatvorili do suda a sudy

potopili v rieke Sáva. V piatom storočí ich relikvie uložili v bazilike na kopci Monte Celio

v Ríme, kde vzrástla ich úcta. Stali sa patrónmi kamenárov, sochárov a staviteľov. Ich sviatok

je 8.novembra.87

87

Porov. Všechno ve jmému Ježíše Krista. In: Světlo, týdeník Matice cyrilometodějské, roč. XXIII, č. 45,

8.listopadu 2015, s. 4. Olomouc: Matice cyrilometodějská. IČO 533866.


Okrem spomienky na týchto štyroch svätých mučeníkov oslávil včera, 6.novembra

2015 spomienku na svoje životné jubileum náš dôstojný pán kaplán Martin. Rodina, kamaráti,

spolužiaci a známi ho poznáme ako ochotného a vždy láskavého. A vy, veriaci ho určite

vnímate nie len ako rímskokatolíckeho kňaza, ale i ako kolegu v škole či na ulici jednoducho

ako človeka a občana, ktorý všetkým slúži s láskou. A v tom je jednoducho šikovný. Ako tá

babička vo vtipe:

Sedí babička v parku na lavičce a modlí se: "Pane, já už jsem zase nevyšla s důchodem, pošli

mi, prosím, nějak stovku." Zaslechne to nějaký mladý muž a říká jí:

"Prosím vás, babičko, přece nebudete věřit takovým pověrám... Tady máte padesátikorunu a

už se nemodlete." Babička chvilku počká, až se onen muž vzdálí a pak říká: "Děkuju Ti Pane.

A příště mi to, prosím, neposílej po takovém neznabohovi."88

Želajme mu a pri tejto spoločnej modlitbe sv. omše aj od Pána Boha vyprosujme, aby

mu to s nami vydržalo po celý život. Lebo potom by sme sa už teraz museli strachovať, že či

nás o desať rokov ešte pozve na svoju štyridsiatku?! No ako ho ja poznám, pevne verím, že

áno! Lebo jeho životným heslom, ktoré má dokonca už aj zaregistrované vo svojom erbe je:

Kráčajme spolu. A tak, čo by sme už iné mali dnes doma robiť? Nič lepšie len to, čo sme

urobili, pekne sme sem prišli pomodliť sa vzájomne za seba, aby sme ešte pekne a dlho

z Božej milosti kráčali spolu! Teda ďakujeme Pánu Bohu za teba Maťko, že si sa práve teraz

pred tridsiatimi rokmi narodil. Lebo neviem, či mi priznáte trošku sebachvály a slávy – a snáď

len v tejto chvíli, že najlepší ľudia sa rodia len v novembri – ako napríklad Martin, v ten istý

deň – 6.novembra aj moja už nebohá mama a potom aj ja, či aj ty si narodený v novembri?

Blahoželám aj tebe drahá sestra i tebe milý brat!

A tebe, Martin, želám veľa takých nerozhodných farníkov, ako je o jednom z nich

posledný nasledujúci vtip: „Predstav si, minulú nedeľu som našiel pred kostolom peňaženku

plnú peňazí… - A odovzdal si ju kaplánovi? Ešte nie! Vieš, neviem sa rozhodnúť, či je to

diablovo pokušenie a nemám si ju nechať, alebo či Pán Boh konečne vypočul moje prosby

a musím si ju nechať.“89

Lebo kňaz musí duchovne formovať svojich aj nerozhodných

farníkov aj keby ich duše boli z mramoru alebo keby spálili s Cirkvou všetky mosty. Kňaz

musí byť ten, čo sa usiluje za každú cenu, a to aj za cenu mučeníctva, z každej ľudskej duše

sformovať anjela. „Pýta sa svätý Peter u nebeskej brány novo prichádzajúceho: "Aká bola

posledná veta, ktorú si počul na zemi?" "Bol to hlas mojej ženy." "A čo hovorila?" "Keď ma

na chvíľu pustíš k volantu, o chvíľu budeš ako anjel." 90

Amen.

A na záver:

Chytí rybár zlatú rybku a tá mu hovorí:

- Splním ti tri želania, ale tvoja svokra dostane dvakrát toľko.

Rybár porozmýšľa a povie:

- Chcem obrovský dom s bazénom!

Dostane obrovský dom s bazénom, ale svokra dostane dva také domy.

- Chcem milión korún!

Dostane milión, ale svokra dva milióny. Rybár sa poškriabe po hlave a hovorí:

- Chcem, aby si ma dobila tak, aby som bol len polomŕtvy!91

88

http://evtipy.cz/index.php?main=&kategorie=30&stari=&hodnoceni=&pocet=10&radit= 89

http://www.rehot.sk/vtipy/najnovsie 90

http://www.najlepsie-vtipy.sk/ 91

http://www.smiechoty.sk/vtipy/rybarske/3/

http://evtipy.cz/index.php?main=&kategorie=30&stari=&hodnoceni=&pocet=10&radit

http://www.rehot.sk/vtipy/najnovsie

http://www.najlepsie-vtipy.sk/

http://www.smiechoty.sk/vtipy/rybarske/3/


Sobota po Druhej pôstnej nedeli

70.výročie narodenia Alojza Matúša, emeritného starostu

Opoj, Farský kostol Najsvätejšej Trojice pod ochranou Bolestnej Panny Márie – 27.februára

v Svätom roku milosrdenstva 2016

Drahý jubilant s manželkou, deťmi a ich rodinami; malacký pán dekan a opojský pán

farár, ostatná rodina; starostky a starostovia – bývalí ako aj súčasní; hostia a známi, bratia

a sestry!

V dnešnom responzóriovom žalme sme počuli hneď v prvom verši dôvod našej

dnešnej slávnostnej ďakovnej sv. omši z príležitosti 70.narodenín nášho kamaráta

a dlhoročného bývalého starostu:

Dobroreč duša moja Pánovi.

Áno, chceme ďakovať spoločne za dar života, za tie maríkovsko – opojské rodičovské

hlboké korene nášho jubilanta, s ktorými je spojený ako i za jeho celý požehnaný život. Do

jeho života všetci patríme - okrem tých drahých z rodiny, čo nás už predišli do večnosti a na

ktorých si náš jubilant určite ešte bude spomínať. Lebo sa mu chceme dnes poďakovať za to,

že na nás nezabudol a zo slušnosti nás pozval na svoju oslavu; odprosiť ho za to všetko, čo

musel on i jeho rodina pripraviť, aby sme si pri našich rozhovoroch mali čo zajesť a čo aj

vypiť; ale chceme ho dnes i poprosiť, aby nám odpustil za všetko zlé, čím sme ho

príležitostne urazili, že by sme sa aj na budúce mohli spokojne a bez strachu stretnúť.

Jubilant Lojzko, ex - starosta, zvykne reagovať na mnohé, čo nás stretáva – na život

i smrť tak, že povie: To je život! Áno, život sme dostali ako veľký Boží dar – narodíme sa ale

raz i musíme zomrieť. S ním sme však dostali aj strasti ale i radosti, žiale ale i nádeje, zlo no

nadovšetko aj lásku. V živote sme všetci postavení do rôznych situácií, ktoré musíme

zvládnuť, lebo nikto iný to za nás neurobí. Stretávame v rámci nich aj rôznych ľudí, s ktorými

sa tešíme ale i plačeme; s mnohými by sme boli radi stále alebo čo najdlhšie; vidíme okolo

seba mnohých - možnože len raz za života a s druhými žijeme v rodine, kamarátime sa, alebo

s niektorými sme len spolupracovali; jedni sú dobrí a žiaľ v našom živote sa vyskytnú i takí

ľudia, ktorí sú nepríjemní, nežiadúci ba až vyslovene zlí; ľudia jednoducho v našom živote

spolu so životnými situáciami prichádzajú ale i odchádzajú. Ale s tým my nič neurobíme. To

je život a záleží len a len na nás, ako ho my budeme žiť! Ako sa k tým druhým postavím práve

ja!

Životná sedemdesiatka je veľkým životným medzníkom a náš jubilant si to určite

uvedomuje, a preto nás dômyselne na začiatku svojej oslavy najskôr pozval sem, do kostola,

aby sme spolu s ním ďakovali za všetko dobré, čo od Pána Boha dostal pre seba: život,

rodičov, súrodencov, manželku, deti, vnúčatá, rodinu, kamarátov, známych ale i svojich

spolurodákov a všetkých občanov, ktorým za tie dlhé roky úradovania slúžil a pomáhal, radil

ale i učil. Spolu s ním však aj prosme, aby mu Pán Boh ešte doprial hojnosť zdravia, sily,

elánu a optimizmu v osobnom, manželskom, rodinnom, obecnom i spoločenskom živote

v práci aj pre náš Haulikov inštitút ako i pre všetkých nás jeho kamarátov a známych – doma

ako i v jeho pivničke.

Lebo náš jubilant sa tomu nikdy nebránil a vždy bol za to, aby sa ľudia mohli spolu

stretnúť – doma i na úrade, v Abraháme i v Dlhom Poli, sadnúť si a vypiť si dobré šampanské


alebo vínko, čo mu stále chutí okrem Nealko pivka a užívať si pomíňajúci si život, ktorý nám

uteká priamo pred očami. A využiť ponúkané možnosti, ktoré pred sebou máme, a to nie len

v prospech seba ale i v prospech svojich drahých a blízkych, ako sa o to aj vždy a všade pre

nás usiloval – za čo ho obdivujeme a s úctou aj opätovne ďakujeme!

Drahý jubilant: Mnohaja, blahaja lita! Amen.


...a v mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva

Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie – sv. omša na vigíliu v roku C

MIMORIADNY SVÄTÝ ROK MILOSRDENSTVA

Svätá brána


v Svätom roku milosrdenstva a v Roku zasväteného života 2015

Bratia a sestry!

Zajtra Svätý Otec František otvorí v bazilike sv. Petra v Ríme svätú bránu a začne sa

ním vyhlásený mimoriadny Svätý rok milosrdenstva, ktorý potrvá až do 20.novembra 2016.

Svätá brána je symbolom svätého roku a s jej prejdením je spojené získanie úplných

odpustkov.

Sväté brány sú v štyroch hlavných rímskych bazilikách – sv. Petra vo Vatikáne, sv.

Pavla – za hradbami, sv. Jána v Lateráne a Panny Márie Snežnej. Ide vždy o jednu z troch

brán týchto najvýznamnejších kostolov našej Katolíckej cirkvi, ktorá je vždy zvnútra baziliky

zamurovaná a otvára sa len v jubilejnom roku. Do muriva je vždy zamurovaná schránka

s písomnosťami, pamätnými dokumentami a medailami aj kľúč od svätej brány.92

V Jubilejnom roku 2000 pápež sv. Ján Pavol II. mimoriadne dovolil, aby sväté brány boli aj

mimo Ríma v kostoloch, ktoré určili diecézni biskupi vo svojich diecézach. Bude tak aj

v rámci tohto svätého roku. Náš diecézny biskup určil k tomu Katedrálny chrám sv. Jána

Krstiteľa v Trnave – svätá brána sa otvorí 8.decembra, Farský kostol sv. Ondreja v Komárne

a prepoštský Farský kostol Narodenia Panny Márie v Novom Meste nad Váhom – sväté brány

sa otvoria 13.decembra.93

Svätý Otec pre zaujímavosť otvoril svätú bránu už počas svojej

apoštolskej cesty do Afriky, v hlavnom meste Stredoafrickej republiky – Bangui, v katedrále

Nepoškvrneného počatia Panny Márie, 29.novembra 2015.94

A tiež dal zhotoviť svätú bránu

a sám ju aj 18.decembra 2015 otvorí v ubytovni pre bezdomovcov - Hostel Don Luigi di

Liegro v Ríme a k nej pridruženej jedálni Jána Pavla II., ktoré sú neďaleko rímskej hlavnej

stanici Termini.95

Ten, kto chce prejsť svätou bránou a tak získať jubilejné odpustky by mal byť k tomu

najskôr riadne vyspovedaný a potom by sa mal v jubilejnom chráme pomodliť sa Verím

v Boha a za pápeža a na jeho úmysly: Otče náš, Zdravas Mária a Sláva Otcu. A v ten deň sa

zúčastniť na sv. omši a prijať pri nej Sviatosť Oltárnu. Svätý Otec udelil možnosť získať

úplné odpustky v rámci Svätého roka milosrdenstva aj chorým, starým, opusteným

a väzneným, ak budú nábožne prežívať svoj stav tam, kde sú. Ba Svätý Otec dovolil, aby sme

jubilejné odpustky mohli získať a obetovať za našich drahých zosnulých. Svätý Otec udelil

mimoriadnu fakultu aj rozhrešovať hriechy abortu všetkým kňazom na celom svete.

92

Porov. https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151119012 93

Porov. http://www.abu.sk/archiv/spravy/brany-milosrdenstva-sa-otvoria-aj-v-trnavskej-arcidieceze 94

Porov. https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151129002 95

Porov. https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151204018

https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151119012

http://www.abu.sk/archiv/spravy/brany-milosrdenstva-sa-otvoria-aj-v-trnavskej-arcidieceze




A s osobitnou úctou ponúkol jubilejné odpustky aj osobitnej skupine - členom Bratstva sv. Pia

X.96

Pápež František to všetko nazýva žiť z milosrdenstva.97

Drahí moji! Využime aj my veľkú duchovnú ponuku Cirkvi v jubilejných odpustkoch

a aspoň raz prejdime svätou bránou. Amen.

Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie – na omšu vo dne v roku C – 1

SVÄTÝ ROK MILOSRDENSTVA

Mimoriadny svätý rok



Bratia a sestry!

Celý kresťanský svet s nadšením slávi mimoriadny Svätý rok milosrdenstva. Náplň

tohto mimoriadneho jubilea nám približuje pápež František vo svojej bule Misericordiae

vultus - Tvár milosrdenstva, ktorá bola prečítaná dňa 11. apríla 2015 pred Bazilikou sv. Petra

vo Vatikáne.

Sv. Otec v nej poukazuje na potrebu morálneho a duchovného povzbudenia skrze

milosrdenstvo.

Pre lepšie porozumenie svätých rokov je potrebné pozrieť sa na starozákonný text

z knihy Levitikus 25, 8 – 17,98

ktorý jasne hovorí o židovskom jubilejnom roku. Starozákonný

pojem jubileum vyjadroval sviatok odpustenia a taktiež rok odpustenia hriechu. Sväté roky sa

mali sláviť každých sedem rokov ako šabat a každý päťdesiaty rok malo ísť o mimoriadnu

slávnosť - jubileum. V tomto roku sa urovnávali všetky záležitosti, majetky, ktoré sa

nadobudli od posledného jubilejného roku, vracali sa pôvodným majiteľom a otroci dostávali

slobodu. Všetky plody zeme sa chápali ako patriace Bohu a v tomto jubilejnom roku sa

nesadilo a nepracovalo na poli; jedlo sa len to, čo sa samo urodilo.

V Katolíckej cirkvi sa pojem svätý rok chápe symbolicky v duchovnom

a náboženskom význame. Katolícka cirkev začala s tradíciou svätých rokov za pontifikátu

pápeža Bonifáca VIII. (1235 – 1303) v roku 1300. Avšak počiatky slávenia svätých rokov

musíme hľadať oveľa skôr. Od začiatku kresťanstva sa totiž konali púte, ktorých cieľom boli

vzácne miesta - ako hroby apoštolských kniežat sv. Petra a Pavla, ďalej hroby mučeníkov, ako

i miesta narodenia, života a smrti Ježiša Krista vo Svätej zemi. Pápež Bonifác VIII. počítal so

slávením jubilea každých 100 rokov. Pápež Klement VI. (1291 – 1352) v roku 1343 znížil

periodicitu na 50 rokov. V roku 1389 pápež Urban VI. (1318 – 1389) ustanovil, že jubilejný

rok sa bude sláviť každých 33 rokov ako pripomienka na Ježišov pozemský život. A napokon

96

Porov. https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/list-svateho-otca-

frantiska-ktorym-sa-udeluju-odpustky-pri-prilezitosti-mimoriadneho-svateho-roku-milosrdenstva 97

Porov. Tamže. 98

V ňom sa nám odporúča: Milujte nepriateľov; robte dobre; dobrorečte; modlite sa; nadstavte aj druhé líce;

neodoprite šaty; dávajte; nežiadajte naspäť; robte ľuďom tak, ako chcete, že by robili aj vám; požičiavajte a nič

za to nečakajte; buďte láskaví voči nevďačným a zlým; buďte milosrdní ako váš Otec; nesúďte; neodsudzujte;

odpúšťajte; akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.

https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/list-svateho-otca-frantiska-ktorym-sa-udeluju-odpustky-pri-prilezitosti-mimoriadneho-svateho-roku-milosrdenstva

https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/list-svateho-otca-frantiska-ktorym-sa-udeluju-odpustky-pri-prilezitosti-mimoriadneho-svateho-roku-milosrdenstva


pápež Pavol II. (1417 – 1471) v roku 1470 znížil toto obdobie na 25 rokov,99

aby ho mohla

zažiť každá generácia. Pápež Alexander VI. (1431 – 1503) nazval jubilejný rok svätým

rokom. Doteraz sa v dejinách Cirkvi slávilo 26 riadnych svätých rokov. Naposledy to bol

Jubilejný rok 2000 – Veľké jubileum 2000.

Mimoriadny svätý rok vyhlasuje pápež v súvislosti s nejakou dôležitou udalosťou.

Zvyk vyhlásiť mimoriadny svätý rok siaha až do 16. storočia. Doteraz bolo vyhlásených 76

mimoriadnych svätých rokov. V minulom storočí pápež Pius XI. (1857 – 1939) vyhlásil svätý

rok v roku 1933 pri príležitosti 1900. výročia vykúpenia, a v roku 1983 tak urobil aj sv. Ján

Pavol II. (1920 – 2005) pri príležitosti 1950. výročia vykúpenia ľudstva. Pápež František

oznámil svoje rozhodnutie 13. marca 2015a svätému roku určil tému milosrdenstva. Tá mu je

veľmi drahá, lebo už ako biskup si zvolil heslo miserando atque eligendo. Ide o citát z

homílie sv. Bédu Ctihodného: Zadíval sa na neho pohľadom lásky. 11. apríla 2015 na nedeľu

Božieho milosrdenstva zverejnil pápež František bulu Misericordiae vultus - Tvár

milosrdenstva. Symbolické je, že na svätý rok pripadne nedeľný liturgický cyklus „C“ s

čítaniami z evanjelia podľa Lukáša, ktorý je nazývaný evanjelistom milosrdenstva. Otvorenie

tohto Svätého roka milosrdenstva sa uskutočňuje práve v čase 50. výročia ukončenia Druhého

vatikánskeho koncilu (1962 - 1965).

A preto, bratia a sestry, Cirkev získava osobitnú motiváciu, aby pokračovala vo svojej

práci začatej koncilom, a to v odvážnej ústretovosti voči výzvam súčasného sveta. Amen.

Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie – na omšu vo dne v roku C – 2

MIMORIADNY SVÄTÝ ROK MILOSRDENSTVA

Logo mimoriadneho svätého roku100



Drahí moji!

V moderne spracovanej grafike loga mimoriadneho jubilea milosrdenstva vidíme, ako

Ježiš nesie človeka.

Ústredná postava Krista sa zakladá na antických zobrazeniach Dobrého pastiera, ktorý

nesie ovečku na svojich pleciach.

Tento obraz ukazuje na Kristovu starostlivosť o každého človeka. Krista možno dobre

rozpoznať pre svätožiaru a rany na rukách a nohách. Okrem oboch osôb sa na logu nachádza

latinský nápis, v preklade do slovenčiny: „Milosrdní ako Otec“.

Slová milosrdní ako Otec sú z Lukášovho evanjelia (6, 36) a pozývajú žiť

milosrdenstvo podľa vzoru Nebeského Otca. Ten vyzýva neposudzovať či dokonca

nezatracovať, ale odpúšťať a darovať lásku a odpustenie (porov. Lk 6, 37 - 38).

99

Porov. JUDÁK, V. Jubilejné roky v dejinách. Nitra : Kňazský seminár sv. Gorazda, 1997, s. 17. 100

K logu patrí i hymnus mimoriadneho svätého roku: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151124014



Logo je dielom jezuitu chorvátskeho pôvodu Marka Ivana Rupnika. Jeden detail

obrazu nám nesmie uniknúť: Dobrý pastier nesie ľudstvo s mimoriadnym milosrdenstvom na

pleciach a jeho oči sa spájajú s očami človeka. Kristus hľadí okom Adama a ten okom Krista.

Každý človek teda v Kristovi objaví nového Adama, vlastnú ľudskosť a tým, že v Kristovom

pohľade vníma lásku Otca – aj budúcnosť, ktorá ho čaká. Táto scéna je zasadená do tzv.

mandorly, postavy v mandľovom útvare. Táto forma obľúbená v antike a stredovekej

ikonografii naznačuje súčasnú prítomnosť božskej a ľudskej povahy v Kristovi. Tri

koncentrické ovály s ich progresívnou smerom navonok stále svetlejšou farebnosťou

symbolizujú pohyb Krista, ktorý človeka vynáša z noci hriechu a smrti ku svetlu. Na druhej

strane je v centre veľmi tmavá farba symbolizujúca nepreniknuteľnosť Otcovej lásky, ktorá

všetko odpúšťa.

Bratia a sestry! Ide teda o tematické jubileum, ktoré sa opiera o ústredný obsah viery a

chce Cirkev priviesť naspäť k jej prvoradej úlohe – byť vo všetkých oblastiach života

znamením a svedkom Božieho milosrdenstva. Amen.

Starý rok 2015, sv. Silvestra I. – pápeža

Bratia a sestry!

Istá kanadská žena, ktorá sa volala Pamela, vycestovala z Toronta do poľského

Krakova, aby sa tam osobne poďakovala za svoje uzdravenie na príhovor sv. Faustíny a tak

navštívila svetové centrum Božieho milosrdenstva. My sme prišli sem do nášho kostola, aby

sme sa tiež spoločne poďakovali Pánu Bohu za všetky dobrodenia, ktoré nám preukázal

v uplynulom roku na príhovor Panny Márie a sv. Jozefa, jej ženícha.

Vyjadrime to modlitbou: „Pane, ty si Pôvodcom, Začiatkom i Dokonávateľom

všetkých vecí. Tisíc rokov je pred tvojimi očami ako včerajší deň, čo sa pominul. Aj mne si

daroval začiatok, aj mňa dokonáš. Vďaka ti, ó Bože, s miliónmi ľudí, ktorí dnes stoja pred

tebou s poklonou a zvelebovaním.“

Naša vďaka patrí:

- za deti, ktoré boli v našom farskom kostole pokrstené;

- za prvoprijímajúce deti, ktoré prvý raz prijali Najsv. Sv. Oltárnu;

- za mladých, ktorí si v našom farskom kostole vyslúžili sv. manželstva.

No vďaka Pánu Bohu aj za všetkých tých, ktorých sme odprevadili na ich poslednú cestu

života – do večnosti, lebo sme ich poznali a teraz, keď ich niet, ďakujeme za mnoho dobra,

ktoré nám počas svojho pozemského života preukázali. Bohu vďaka aj za vás všetkých, drahí

farníci, ktorí ste si v uplynulom Roku zasväteného života v Katolíckej cirkvi, ktorý skončí

2.februára 2016, upevnili svoju vieru.

Pevne dúfam, že aj v Svätom roku milosrdenstva, ktorý sme začali 8.decembra 2015

a ukončíme ho 20.novembra 2016, si svoju vieru opätovne budeme spoločne posilňovať

účasťou na bohoslužbách, prijímaním sviatostí a svätenín, počúvaním Božieho slova,

modlitbou, pôstom ale i almužnou. No i ochotným a dobrovoľným zapájaním sa do

liturgických služieb v kostole alebo akýchkoľvek Bohu milých činností či aktivít na fare

organizovaných našou farnosťou alebo kdekoľvek aj našou obcou.


K nášmu spoločnému farskému životu patria i financie, ktoré sme v uplynulom roku

nazbierali v dostatočnom množstve od vás ako i za prispenia mnohých darcov. Ďakujem vám,

moji milovaní farníci, čo ste akýmkoľvek spôsobom pomáhali, prispeli svojou prácou ale

i svojim osobným materiálom, časom, ochotou a pomocou kedykoľvek v tomto uplynulom

roku. Myslím si, že financie sme vhodne využili.

Drahí moji! Nech naši svätí nebeskí patróni orodujú v nebi za nás, aby sme vždy

smerovali len k Pánu Bohu. Amen.

Púť do Zalaváru v Maďarsku

18.júna v Svätom roku milosrdenstva 2016

Pán predseda slovenskej samosprávy VI.obvodu v Budapešti a Slováci žijúci

v Maďarsku; starostovia a veriaci občania zo Združenia Životnými cestami Jána Palárika;

ostatní hostia; bratia a sestry!

Na podstavci zalavárskeho pomníka je napísané: „Na pamiatku nitrianskeho kniežaťa

Pribinu (+861), ktorý sa zaslúžil o kristianizáciu našich predkov na území Blatnohradu a jeho

syna panónskeho kniežaťa Koceľa (+876), podporovateľa evanjelizačného a kultúrneho diela

svätých Cyrila (+869) a Metoda (+885), spolupatrónov Európy. Pamätník postavila

Slovenská samospráva v Budapešti s pomocou Slovenskej republiky.“

My si z tohto textu všimnime slová kristianizácia a podporovateľ.

Čo znamená, že otec, knieža Pribina, si uvedomil, že jeho ľudu veľmi prospeje, keď

prijme kresťanstvo a s ním aj náuku Ježiša Krista, ktorá je založená na svojom hlavnom

princípe, a tým je láska. To bola tzv. kristianizácia, slovo odvodené od vlastného mena Ježiša

Krista. A čo urobí jeho nasledovník, múdry syn Koceľ? Zachová sa ako nasledovník, ktorý si

veľmi dobre uchová otcovo dedičstvo a stáva sa ako ten, ktorý pokračuje v otcových

šľapajách. Preto si na neho v dejinách pamätáme ako na podporovateľa nie len

evanjelizačného diela - od slova evanjelium, ale aj kultúrneho odkazu sv. Cyrila a Metoda.

Čo znamená, že kresťanské náboženstvo zasahujúce určitú oblasť nášho vnútra sa tak

u Slovanov ako i u obyvateľov niekdajšieho územia Blatnohradu komplexne spája so všetkým

našim vnútorným ale i s celým našim vonkajším svetom. A to už je podstata našej ľudskej

existencie.

A preto, ak sme sem dnes doputovali, nasledujme Pribinov a Koceľov príklad! Dbajme

na to, aby boli pokrstené všetky naše deti, vnuci a pravnuci. Ak by vám moji kolegovia –

kňazi toto odmietali, odvolajte sa na pápeža Františka, ktorý tvrdí, že ak nás niekto požiada

máme pokrstiť. Ak by tam boli prekážky, hľadajme spôsoby, aby sme ich čím skôr odstránili

a nikoho nenechali bez sv. krstu, lebo Katechizmus hovorí, že k večnej spáse je krst potrebný!

Nezabúdajme na vzdelávanie v kresťanskej kultúre. Tak ako majú v Amerike na

domoch svoje zástavy a pri zvučke svojej hymny si ruku kladú na srdce; ako angličtina

zvalcovala celý svet a vytlačila dokonca aj diplomatickú reč - francúzštinu; tak nech si pred

každým vieme obhájiť svoj cyrilometodský kríž z nášho štátneho erbu, ktorý nás vždy

charakterizoval.


Preto zopnime svoje ruky k modlitbe za našu vlasť a za všetko a všetkých, čo k nej

patríme nech sa nachádzame kdekoľvek na svete. Rivky Lipszyczova z Poľska si začala písať

svoj denník, keď jej bolo štrnásť a už tretí rok žila v ghettu v Lodži spolu so svojimi

sesternicami. Denník má sto strán a opisuje v ňom spomienky na svojich rodičov, troch

malých súrodencov a na všadeprítomný strach, hlad a ponižovanie medzi kamarátkami

v textilnej továrni. Denník je plný nádeje v Boha, keby som nemala vieru, prepadla by som

zúfalstvu a stratila by som odvahu žiť. Preto som vďačná Bohu za to, že verím, že mi dáva

silu. Keby nebolo viery, stratila by som ako iní ľudia chuť žiť. Rivka prežila ghetto,

osvienčimský koncentračný tábor, pochod smrti do Bergen – Belsenu, kde sa dočkala v júli

1945 oslobodenia. Následne sa zotavila v nemocnici v Lűbecku. Jej denník našla ešte v roku

1945 jedna lekárka, znovu bol objavený v roku 1992, ale publikovaný bol až v roku 2014

v USA.101

Bratia a sestry! Len vďaka viere v Boha dokázala Rivka prežiť! Viere, ktorú nám

Slovanom priniesli sv. Cyril a Metod: Buďme im za to vďační a pomodlime sa za úprimne

žijúcich svoju vieru ako i tých, ktorí sa hlásia k ich kultúrnemu odkazu! Amen.

Votívna sv. omša o Panne Márii Matke milosrdenstva

Kátlovce, 14.augusta pred Kaplnkou Lurdskej Panny Márie


Drahí farníci!

Sv. Ján Pavol II. vo svojej encyklike o Božom milosrdenstve napísal, že Panna Mária

„jedinečným a celkom mimoriadnym spôsobom - ako nikto iný - a obetou svojho srdca

dosiahla vynikajúcu účasť na samom zjavení Božieho milosrdenstva” , lebo stála na Kalvárii,

pri kríži svojho Syna. Preto hlbšie pozná tajomstvo Božieho milosrdenstva; pozná jeho cenu

a vie, aká je tá cena vysoká”.102

My sa teraz prostredníctvom nej obráťme na nášho Milosrdného Boha a prosme Ho

o milosť, aby sme sa stali apoštolmi Božieho milosrdenstva.

Ako sv. Faustína Kowalská, ktorej sa zjavil Pán Ježiš ako Božie milosrdenstvo. Vo

svojom Denníčku nám svätica zároveň píše o zjaveniach aj Panny Márie, ktorá od nej žiadala:

„Túžim, dcéra moja najmilšia, - hovorila Panna Mária pri inej príležitosti - aby si sa cvičila v

troch čnostiach, ktoré sú mi najdrahšie, a Bohu sú najmilšie: prvá - pokora, pokora a ešte raz

pokora. Druhá čnosť - čistota, tretia čnosť - láska k Bohu. Ako moja dcéra musíš zvlášť žiariť

týmito čnosťami”103

.

Pokúsme sa cvičiť sa v nich aj my!

Aké to muselo byť pre sv. Faustínu ťažké prijať Božie zjavenie a potom najskôr

svojmu spovedníkovi a následne svojim predstaveným ohlásiť, čo od nej žiada Pán Boh.

S pokorou prijala aj možné podozrievanie a všetky ostatné ťažkosti. Rovnako tak si zvolila 101

Porov. SCHEINOSTOVÁ, A. 2016. Kdyby nebylo víry, ztratila bych chuť žít. In: Katolický týdeník, roč.

XXVII, č. 25, 14. – 20.června 2016/ 12.neděle v mezidobí, s. 9. Praha: Katolický týdeník, s.r.o. ISSN 0862 –

5557. 102

JÁN PAVOL II. Dives in misericordia, 9. 103

Denníček, 1415.


čistotu – jednak ako zasvätená v celibáte ale i v ochote dávať si záležať na čistote svojej duše

v chránení sa hriechu. A že meditovala Božie milosrdenstvo, len rástla v láske k Bohu. O čo

sa máme usilovať aj my!

Drahí moji bratía a milované sestry! Nech sa nám všetkým darí v cvičení sa v pokore,

v zachovávaní čistoty a v raste lásky k Pánu Bohu, aby sme aj my bolo apoštolmi Božieho

milosrdenstva na príhovor Panny Márie Matky a Kráľovny milosrdenstva! Amen.

Z príležitosti 100.výročia narodenia Jozefíny Pikálikovej

Kátlovce, Farský kostol Svätého Ducha – 27.augusta


Drahá naša jubilantka, ktorá ste sa z Božej milosti dožili výnimočného a vzácneho

stého výročia narodenia; rodina; pán starosta a predseda PD s manželkami; bratia a sestry!

Dnešná sv. omša nie je o ničom inom,

len o poďakovaní Pánu Bohu za všetky dobrodenia, ktoré našej jubilantke za

uplynulých sto rokov života preukazoval. Drahá babička, tu v kostole sa vám v tom nikto

z nás nevyrovná: Ste tu jedna jediná!

Ale táto sv. omša je i s prosbou, aby ste na príhovor Panny Márie a vašich nebeských

patrónov – zvlášť krstnej patrónky sv. Jozefíny (priznám sa, že moja krstná mama bola tiež

Jozefína) boli ešte zahŕňaná toľkým Božím požehnaním, koľko len z jeho vôle budete ešte tu

na zemi potrebovať.

No spolu s vašimi dcérami a ich rodinami ako i širokou rodinou a celou obcou

rovnako tak my aj všetci.

V českých katolíckych novinách bol rozhovor so storočnou rehoľnou sestrou Emou

Kovářovou, OSF – bola tam aj odfotená na vozíčku – vy ste ešte obdarená veľkým zdravím:

sama aj keď s paličkou beháte a napriek poslednému pádu ste prišli pekne sem do kostola, na

ulici furt s metličkou zametáte, zelinku v záhrade občas vytrhnete, na sv. spoveď prejdete

o pár domov sama k dcére. Teda tejto vašej rovesníčky sa tam pýtali, že kde sa rodia storoční

ľudia? A ona odpovedala asi takto: Narodila som sa v nádhernom kraji (každý rodný kraj je

nadherný) a po narodení ma hneď dali pokrstiť, aby od prvých hodín života všetko zverili do

Božej starostlivosti. Rovnako tak aj vás hneď na druhý deň po narodení vaši rodičia dali

pokrstiť, ako som sa dočítal v krstnej matrike našej farnosti a zverili vás Pánu Bohu, aby vás

viedol vo vašom krásne prežitom dlhom a požehnanom živote s vašim manželom, s ktorým

ste sa zosobášili počas slúženia vo Veľkých Kostoľanoch. Tam si na vás určite v dobrom

spomínali, keď vám tam obom vystrojili za odmenu svadbu. Napriek všetkému, prežili ste

náročný život - v robote naposledy v našom družstve, stratili ste manžela, pochovali ste syna.

Ak sa vrátime k vašej predchodkyni, ktorá stovku mala už v marci tohto roku, tak sa jej aj

pýtali, že či má ešte nejaké želanie do ďalších rokov? Rehoľná sestra odpovedala: Všetko, čo

som chcela, som už dostala, len aby mi ešte dobre fungoval rozum a je fajn, že som stále


medzi ľuďmi. Som rada, že mám ďaleko viac času rozprávať sa s Pánom Bohom, lebo len

Jemu všetko a všetkých zverujem. Hlavne aby sme sa všetci dostali do neba!104

Drahá jubilantka! Toto želáme všetci tu prítomní z lásky Božej aj my vám a prosíme,

modlite sa za nás! Amen.

Spomienka na RNDr. Ladislava Dúbravu, CSc

(13.augusta 1934 Gbely – 3.septembra 1982 Dunajská Streda) – kresťana a vyznavača,

pedagóga a vedeckého pracovníka

Dunajská Streda, Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie – 30.septembra


Vzácna rodina nášho pána dr. Dúbravu; osvietený pán monsignor – dekan a farár; pán

kaplán; členovia Farskej pastoračnej rady; zamestnanci a študenti Gymnázia Ladislava

Dúbravu; hostia z Ústavu pamäti národa alebo odinakiaľ; bratia a sestry!

Naša dnešná spomienka spadá do Svätého roku milosrdenstva a je akoby vigíliou

ružencového mesiaca.

Rád sa modlievam – a určite nie som sám – Ruženec k Božiemu milosrdenstvu.

Že by preto, lebo je kratší? Nie. Ale preto, že sa tam namiesto modlitby Zdravas

Mária opakujú slová: Pre Jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým

svetom.

Čo malo určite veľký význam i v živote nášho pedagóga a vedeckého pracovníka. A to

v tom, že jeho obmedzovanie komunistickým režimom, keď nemohol vyučovať, pracoval

namiesto toho ako robotník alebo po normalizácii bol opäť skrytý do kancelárie, bolo určite

veľmi bolestné. Ale prekonával to všetko priam hrdinsky v čom mu pomáhal jednak jeho

silný ľudský charakter ako i jeho viera v Pána Boha. Preto istotne nepodľahol zúfalstvu,

beznádeji. Nnenechal sa znechutiť, a aj keď nemohol vyučovať, vedecky pracoval. Využíval

inak svoje dary a talenty, ktoré mu Pán Boh v hojnej miere nadelil. A tak nám zanechal

príklad silného a schopného veriaceho človeka, uznávaného odborníka, rozhľadeného

vedeckého pracovníka a metodika, fyzika – matičiara, ktorý celkom istotne prosil o Božie

milosrdenstvo nie len pre seba a svoju rodinu, priateľov, kolegov a známych, ale určite aj pre

tých, ktorí ho prenasledovali. A to dokážu len veľkí ľudia! Buďme preto vďační Pánu Bohu

za neho a odprosujme v jeho mene za všetkých, čo mu v živote ublížili: Nech nás všetkých

Pán Boh zahrnie svojím milosrdenstvom! On ho má dostatok pre celý svet!

To je Božia láska: Odpustenie – osvojme si ho! Dovoľte mi, aby som nás všetkých

povzbudil osobným svedectvom skalického rodáka Antona Srholca105

– Ladislav Dúbrava

v tom čase chodil ešte na skalické gymnázium a maturoval o tri roky neskôr ako Anton

Srholec napísal: „Roku 1950, keď som mal 21 rokov komunisti likvidovali všetky rehoľné

domy, nás odviezli na Priehradu mládeže, snažili sa nás politicky preškoliť a získať pre

104

Porov. HÁJEK, V. 2016. Bůh mě vedl, říka stoletá sestra Ema Kovářová, OSF. In: Katolický týdeník, roč.

XXVII, č. 30, 19. – 25.července 2016/ 17.neděle v mezidobí, s. 13. Praha: Katolický týdeník, s.r.o. ISSN 0862 –

5557. 105

Dr.h.c. Anton Srholec, SDB (12.januára 1929 – 7.januára 2016 Bratislava)


budovanie socializmu. Za zámenu ideálu, budovať komunizmus namiesto Božieho kráľovstva

sľubovali výhody a privilégia. Nakoľko som trval na svojom pôvodnom cieli, rozhodol som sa

ilegálne opustiť hranice našej republiky, na hraniciach ma chytili a za pokus o opustenie

republiky a za cieľ študovať teológiu som dostal 12 rokov väzenia. Desať som si odpykal,

väčšinu v Jáchymovských uránových baniach. Chcel som byť misionárom, misijné pole sa mi

otvorilo. Bol to tvrdý a krutý život spolu s tisícmi potrestaných. Niektorí boli politickí väzni a

mnohí boli potrestaní za morálne priestupky. Spoločnosť ako šitá pre misijné pôsobenie. Ak

chceš byť apoštolom, musíš byť príkladom. Práce, skromnosti, pokory, opatrného vzdoru, ale

hlavne viery, ktorú treba žiť uprostred tohto očistca. Žiť z viery každý deň. Žiť v láske a bez

nenávisti. Brať na seba ťarchu svojich kamarátov, ktorí bojovali o holé prežitie. Pomáhať,

aby bolo menej trestov a viac pokoja. Ak nie v tábore, tak v srdciach. Žiť s Bohom. Uprostred

dlhého státia na zimnom nástupišti sa hlboko nadýchať, a aspoň minútu zadržať, nedýchať a

zohriať sa pri Ježišovi, ktorý je vo mne. Náboženská reč dostala nové slová. Predovšetkým

skutky ozajstného priateľstva a ochoty deliť sa, neúnavne stáť pri ľuďoch a už len svojim

bytím dokazovať, že Boh je tu prítomný.“106

Drahí moji, bratia a sestry! Ako veriaci ľudia si nikdy nezúfajme a ak nám niekto

ublíži v duchu viery odpúšťajme v duchu božskej čnosti nádeje! Amen.

Výročie posvätenia chrámu v roku C

Kátlovce, Farský kostol Sv. Ducha 16.októbra


Drahí moji farníci, hostia, bratia a sestry!

Len čo sa narodíme, hneď nás zapíšu do matriky narodených.

Ako veriacich nás po prijatí sv. krstu zapíšu na fare do matriky pokrstených.

Čím automaticky dostávame možnosť, aby sme sa mohli plne, vedome a aktívne

zúčastňovať bohoslužieb a prijímať sv. sviatosti v katolíckych chrámoch k tomu postavených,

slávnostnou vysviackou k tomu určených.

U nás to je od roku 1710, kedy bol tento filiálny kostol postavený vo farnosti

Dechtice; 11.októbra 1830 ostrihomským pomocným biskupom Alexom Jordánskym bol

posvätený – tento výročný deň si práve dnes podľa liturgických zásad najbližšiu nedeľu po

sviatku pripomíname; pričom1.novembra 1819 sa náš kostol stal po zriadení farnosti farským

kostolom, čím sa tu začali každodenne sláviť bohoslužby (dovtedy to bolo len občas), odvtedy

sa tu vysluhujú sviatosti, začínajú sa tu všetky významné udalosti. Do histórie tohto kostola sa

tak zapisujú všetci naši bývalí, súčasní ale aj budúci veriaci občania. A teda aj my

akýmkoľvek spôsobom: účasťou na počúvaní Božieho slova a prijímaním Eucharistie

a ostatných duchovných milostí, starostlivosťou – týždenným upratovaním, výzdobou,

a opravami.

106

http://mojpribeh.sk/pribeh/anton-srholec-moj-zivotny-pribeh-s-jezisom/

http://mojpribeh.sk/pribeh/anton-srholec-moj-zivotny-pribeh-s-jezisom/


„Kvap, kvap, kvap...“ tento otravný zvuk rušil organistu vChráme sv. Jakuba pri

nácviku na večernú omšu. „Kvap, kvap...“ Po desiatich minútach to už naozaj nevydržal.

Vstal a išiel pohľadať odkiaľ zvuk prichádza. Nakoniec ho uši zaviedli ku hlavnému oltáru.

Chvíľu po ňom blúdil pohľadom, až nakoniec uvidel na pravej strane ako zo strechy kvapká

voda na postavu sv. Anny. Na druhý deň sa organista vrátil aj s dvomi majstrami, aby

opravili strechu aošetrili sochu sv. Anny. Strecha bola hotová rýchlo. No so so škou to už bolo

na dlhšie. Nebolo ťažké ošetriť ju, ale dostať sa k nej, aby sa nič nepoškodilo. No nakoniec to

vymysleli a k sv. Anne sa predsa len dostali. Majster najprv odstránil vodu a odlupujúce sa

kúsky. Zobral handru, ošetrujúci vosk a pustil sa do práce, no keď už si myslel, že je u konca,

odlúpla sa mu časť farby zo zadnej strany sošky. Opatrne prešiel handričkou po drevenej

časti bez farby a zbadal, že je v dreve niečo vyryté. V tom prišiel organista, či už je s prácou

hotový, keďže večer má byť omša a on ešte potrebuje cvičiť. Majster mu povedal, čo sa stalo,

ale organista to považoval len za ryhy zanesené špinou a zvyškami farby. Po dlhšom

rozhovore sa majster nechal presvedčiť a z chrámu odišiel. Ešte pred tým však sošku položil

tak, aby sa dala ľahšie zobrať preč, no zároveň, aby nebolo poškodenie vidno. O týždeň sa

však majster vrátil, samozrejme, že neuveril rečiam o obyčajných škrabancoch. Organistovi

povedal, že ide skontrolovať, či ošetrenie pomohlo, nemal chuť sa s ním o tom zase rozprávať,

či dokonca hádať. Zobral si sošku a zopakoval celý proces z minula. Handrička, vosk atď., no

tento krát sa venoval iba zadnej časti. Po pol hodine odstraňovania usadenín a zvyškov farby

sa konečne dopracoval k absolutne čistému povrchu dreva, kde ryha krásne vynikla. Hneď

ako sa na ňu pozrel, začal sa usmievať a bolo mu jasné, že prácu nerobil nadarmo. Na zadnej

strane sošky bol totiž vyrytý podpis Pavol. Organista sa majstrovi ospravedlnil a vychvaľoval

ho po celom meste.“107

Slávny Majster Pavol z Levoče si takto podpísal svoje dielo presne tak

ako veľký Michelangelo na Piete v bazilike sv. Petra v Ríme.

Drahí moji, takto nejako pozitívne sa aj my zapisujme do do histórie tohto nášho

kostola, ktorý nech slúži v duchovných potrebách nám ako i tým, čo prídu po nás. Amen.

Môj brat Jozef, 60.výročie narodenia

Ludanice – Farský kostol Najsvätejšej Trojice – 22. októbra


Na úvod sv. omše

Drahí moji! Skôr ako začneme ďakovať, odprosme za všetko, čo sme urobili zlé, a to

aj v mene svojom ako i v mene šesťdesiatich rokov nášho jubilanta!

Homília

Drahí spolubratia, jubilant a rodina, farníci, bratia a sestry!

Naša dnešná účasť na sv. omši je zameraná na poďakovanie Pánu Bohu za šesťdesiat

rokov života môjho brata Jozefa.

Toto jeho jubileum podnecuje aj nás všetkých, aby sme sa nášmu Stvoriteľovi za

všetko poďakovali.

107

http://www.psabuba.sk/files/file/Stredovek%C3%BD%20umelec%20-%20pr%C3%ADbehy,%20text.pdf

http://www.psabuba.sk/files/file/Stredovek%C3%BD%20umelec%20-%20pr%C3%ADbehy,%20text.pdf


On nás stvoril z lásky, ako čítame v Biblii.

A my mu za Jeho lásku poďakujme našou láskou. A to tak, že budeme vždy všetko

konať len s láskou!

V emailovej pošte som dostal tento príbeh: Bol v češtine a tak sa pokúsim predniesť

vám ho vo vašej materinskej reči. Klenotník seděl u svého stolku a roztržitě hleděl na ulici

výkladem malého elegantního obchodu, který mu patřil. Před výkladem se zastavila holčička

a přitiskla nos na sklo. Oči modré jako nebe se jí rozzářily, když uviděla jeden z vystavených

šperků. Rozhodně otevřela dveře a ukázala na nádherný tyrkysový náhrdelník. "Chci ho pro

sestru jako dárek. Můžete mi ho pěkně zabalit?" Klenotník se na svou zákaznici neveřícne

zadíval: "Kolik máš peněz?" Děvčátko si bez zaváhání stouplo na špičky a vysypalo na pult

plechovou pokladničku. Vypadlo z ní pár drobných bankovek, hrst mincí, několik mušliček a

kovových figurek. "Bude to stačit?" zeptala se hrdě. "Chtěla bych koupit dárek starší sestře.

Co umřela maminka, se o nás stará ona a nikdy nemá ani chvilku pro sebe. Dneska má

narozeniny a z tohohle dárku bude mít jistě velkou radost. Ten kámen má stejnou barvu jako

její oči." Muž odešel do zadní části obchodu a za chvilku se vrátil s krásným červeně a zlatě

zdobeným dárkovým papírem, do kterého pečlivě zabalil krabičku s náhrdelníkem. "Tady ho

máš," řekl holčičce. "A dej na něj pozor." Děvčátko hrdě vykročilo, jako by si neslo poklad.

Hodinu poté vešla do klenotnictví krásná dívka. Měla nádherné modré oči a vlasy barvy

medu. Položila na pult před klenotníka balíček, který on předtím s takovou péčí připravoval.

"Ten náhrdelník byl koupený u vás?" "Ano, slečno." "Kolik stál?" "To je vec dohody mezi

zákazníkem a mnou. Tato informace je důverná." "Ale moje sestra měla jen pár drobných!

Nikdy by si takový náhrdelník nemohla dovolit koupit!" Klenotník zvedl pouzdro s

náhrdelníkem, zavřel ho, znovu pečlivě zabalil a podal dívce. "Vaše sestra ho zaplatila. Dala

za něj víc, než by dal kdokoli jiný - Dala vše, co mala!

Milovaní! Poďakujme sa za môjho brata Jozefa a všetko vždy konajme s láskou ako to

bolo v príbehu. Amen.

Na záver sv. omše

Milovaní: pán farár, jubilant a rodina, bratia a sestry! Želám nám všetkým ešte veľa

krásnych a požehnaných dní lásky!

Pohrebná homília za + Annu Kostolanskú rod. Ušákovú,

(25.apríla 1928 Kátlovce – 15.januára 2017 Bratislava)

sestru vdp. Pavla Ušáka Olivu, po ktorom je v Kátlovciach pomenovaná recitačná súťaž,

obecná cena a opatruje sa jeho rodný dom s pamätnou tabuľou a pomník pred kostolom

Kátlovce, Farský kostol Svätého Ducha – 18.januára 2017

Na úvod sv. omše

Zomrela naša sestra v Kristu: Anna Kostolanská rodená Ušáková – sestra 108

nášho

najvýznamnejšieho rodáka, kňaza a básnika - spluzakladateľa tzv. Katolíckej moderny. V liste

svojej matke Ernestíne Ušákovej z kaplánky vo Veličnej 18.marca 1939 napísal list, v ktorom

108

Porov. PAŠTÉKA, L. 2004. Paľo Oliva (2). Tak umieral a žije Paľo Oliva, s. 94 – 107. Bratislava: Lúč, 2004.

188 s. ISBN 80 – 7114 – 480 – 0.


na konci napísal: Pozdravte odo mňa všetku rodinu. 109 Drahí moji, teraz ste už všetci spolu

v nebi: Modlíme sa za vás a osobitne prosíme za vašu Hanku, ktorú teraz pochovávame: Aby

jej, vám ako i nám tu ešte žijúcim bol dobrý Pán Boh milostivý a nehľadel na naše hriechy ale

na našu vieru!

Homília

Drahá smútiaca rodina, rodáci, spolubrat v kňazskej službe Marián, kultúrna

verejnosť, pán starosta našej obce, bratia a sestry!

Určite poznáte hru symfonického orchestra, kde je mnoho hudobníkov, ktorí hrajú na

rôznych hudobných nástrojoch – niektorí viac a iní menej, niektorí sú prioritní a druhí

sekundárni - no všetci vedia, čo majú robiť a kedy majú zahrať podľa nôt, ktoré majú pred

sebou. No sledujú ich len jedným okom, lebo druhým pozorne sledujú usmernenia svojho

dirigenta. A to všetko preto, aby ich spoločný a vzájomný súzvuk bol pre nás všetkých

ostatných hudobným zážitkom.110

Noty – to sú naše rodové gény, ktoré sme dostali od svojich rodičov. Môžeme tak

predpokladať, že ide o naše preddispozície hlavne ohľadom našich charakterových vlastností

a niekedy ide aj o zdedený talent. Buďme za to všetko vďační našim rodičom. Keď dnes

pochovávame sestru nášho najvýznamnejšieho rodáka, kňaza a básnika, tak ďakujme Pánu

Bohu za ich rodičov, ktorí svoje deti - tak ako každý rodič – naučili tomu základnému:

ľudskej láske. A s ňou sa nám prezentovala aj naša zosnulá po celý život. Preniesla ju aj na

zviditeľnenie a uchovanie diela svojho brata. Aby všetko dokázala zvládnuť potrebovala aj

mimoriadny dar od Pána Boha, a to vieru. Lebo dirigentom v orchestri je Pán Boh. To jeho

musia všetci počúvať: Fides ex auditu, viera je z počutia, napísal sv. Pavol. 111

A tak sa

modlime, aby našej zosnulej Pán Boh odmenil jej ľudskú lásku ako i jej vieru v nádeji toho,

o čo prosíme každú sv. omšu: Nehľaď na naše hriechy ale na našu vieru! Profesor RNDr. Ing.

Vladimír Betina prednášal na univerzitách v Paríži a Oxforde, a keď mu položili otázku, čo

pre neho znamená viera v Boha, odpovedal: Vo viere mám odpovede na základné otázky

človeka: Odkiaľ pochádzam? Kam idem? Aký je zmysel môjho života? Viera pre mňa

znamená, že sa nebojím smrti, ale to lepšie čo ešte len príde, očakávam s radosťou. A za to

všetko vďačím svojim rodičom, ktorí mi vieru v Boha sprostredkovali.

Drahí smútiaci, bratia a sestry! Nech Pán Boh udelí našej zosnulej sestre Anne hojnosť

radosti večného života. Amen.

Sv. Floriána, patróna hasičov

Kátlovce – Farský kostol Sv. Ducha, 7.mája 2017

Milí moji hasiči, pán starosta a farníci!

O nás kňazoch sa hovorí, že sme hasiči duchovného života.

No a hasiči potom hasia všetko to ostatné mimo duchovného života.

109

Tamže, s. 130. 110

Porov. www.homily-service.sk 111

Porov. Rim 10, 17.

http://www.homily-service.sk/


Nasledujúc svojho patróna, sv. Floriána, ktorý zomrel tak, že ho hodili do rieky

a priviazali mu o krk ťažký kameň, aby sa utopil. Potôčiky jeho krvi – následok ťažkého

mučenia predtým - sa ako ohnivé plamene javili na vode. Ako mučeníka, ktorý chcel

zachrániť asi štyridsať kresťanov - sám kresťan, začali ho vzývať ako patróna, ktorý vždy

pomôže zahasiť všetky ohnivé plamene.112

Modlime sa, aby sa to vždy našim hasičom podarilo!

Ako hasičom vo Veľkej Británii, ktorí zachraňovali z auta malého

osemnásťmesačného chlapca. Matke pri vykladaní nákupov vypadli kľúče od auta a jej dieťa

sa zamklo vnútri. Celý čas, čo sa Brendona snažili zachrániť, sedel na prednom sedadle

vodiča a neskutočne sa usmieval na svojich záchrancov a ľudí okolo auta. Až keď si chcel dať

do úst kovové mince – peniaze za matkinej peňaženky, hasiči už viac nečakali a radšej rozbili

zadné okno a zdravého chlapca odovzdali jeho šťastnej matke.113

Milovaní! Spoločne prosme Pána Boha, aby sme všetci na príhovor sv. Floriána spolu

s našimi hasičmi zvládli akékoľvek životné situácie a katastrofy. Amen.

112

http://www.podolinec.eu/resources/File/patron_hasicov_sv_florian.pdf 113

http://www.tvnoviny.sk/zaujimavosti/1868203_batola-sa-zamklo-v-aute-hasici-sa-pocas-jeho-zachrany-

poriadne-nasmiali

http://www.podolinec.eu/resources/File/patron_hasicov_sv_florian.pdf

http://www.tvnoviny.sk/zaujimavosti/1868203_batola-sa-zamklo-v-aute-hasici-sa-pocas-jeho-zachrany-poriadne-nasmiali

http://www.tvnoviny.sk/zaujimavosti/1868203_batola-sa-zamklo-v-aute-hasici-sa-pocas-jeho-zachrany-poriadne-nasmiali

USKUTOČŇUJTE SLOVO (Mojim kátlovským veriacim)na Slovensku - boli mimoriadnou príležitosťou,...

Documents

Transcript of USKUTOČŇUJTE SLOVO (Mojim kátlovským veriacim)na Slovensku - boli mimoriadnou príležitosťou,...