UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE …diplomovka.sme.sk/zdroj/kitko_michal.pdf5 ABSTRAKT KITKO,...
Transcript of UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE …diplomovka.sme.sk/zdroj/kitko_michal.pdf5 ABSTRAKT KITKO,...
1
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MANAGEMENTU
Analýza odvetvia a strategické partnerstvá v plynárenskom priemysle v EU a vo svete
Michal Kitko
2007
2
Analýza odvetvia a strategické partnerstvá v plynárenskom odvetví v EÚ a vo svete
DIPLOMOVÁ PRÁCA
Michal Kitko
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MANAGEMENTU
KATEDRA STRATÉGIE A PODNIKANIA
Študijný odbor: manažment; špecializácia strategický manažment
Vedúci diplomovej práce: Mgr. Peter Gál, Phd.
BRATISLAVA 2007
3
ČESTNÉ PREHLÁSENIE Vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne a uviedol som všetku
použitú literatúru.
V Bratislave 19.4.2007 .............................................. Michal Kitko
4
POĎAKOVANIE Ďakujem pánovi Mgr. Petrovi Gálovi, Phd. za pripomienky a odborné vedenie počas
vypracovania tejto práce. Vďaka však patrí všetkým profesorom a učiteľom, ktorý ma
viedli , rozvíjali a inšpirovali počas celého štúdia a tak formovali moje názory
a vedomosti.
5
ABSTRAKT KITKO, Michal : Analýza odvetvia a strategické partnerstvá v plynárenskom odvetví
v EÚ a vo svete. [Diplomová práca] – Univerzita Komenského v Bratislave. Fakulta
managementu; Katedra stratégie a podnikania. – Vedúci: Peter Gál. Bratislava: UK,
2006, 87 s.
Cieľom diplomovej práce bolo analyzovať meniacu sa situáciu v plynárenskom
odvetví pod vplyvom tvorby globálneho trhu s plynom, zvyšujúcou sa spotrebou a
užívaním plynu a pod vplyvom liberalizácie trhu. Meniace sa prostredie formuje novú
štruktúru odvetvia a formuje nové partnerstvá medzi podnikmi. Autor sa zaoberá
celosvetovou situáciou, no zvýšenú pozornosť venuje najmä Európe. Práca je rozdelená
na štyri kapitoly. Prvá kapitola analyzuje všeobecne odvetvie ťažby a prepravy plynu
tak, aby zistená štruktúra a vzťahy boli dané do súvisu so správaním sa subjektov
a trendmi v odvetví. Hlavné trendy sú predmetom nasledujúcej časti práce. Zaoberá sa
povahou dopytu a ponuky po plyne, situáciou v jednotlivých svetových regiónoch.
Osobitný dôraz je kladený na európsku perspektívu a na možnosť vzniku globálneho
trhu s plynom. Odpovede na otázky bezpečnosti dodávok plynu do Európy sa snaží
autor poskytnúť v tretej časti práce. Zaoberá sa definíciou bezpečnosti a faktormi ktoré
ju ovplyvňujú ako je napríklad liberalizácia trh s plynom. V poslednej štvrtej časti sú
predmetom záujmu autora strategické partnerstvá a spolupráca firiem v odvetví
a nájdenie súvislostí medzi predchádzajúcimi zisteniami o meniacej sa štruktúre
odvetvia a forme spolupráce vybraných firiem v odvetví. Trendy v odvetví sú
významnou súčasťou poslednej kapitoly.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ : plyn, plynárenský priemysel, strategické partnerstvá,
bezpečnosť dodávok, energetické trendy, analýza odvetvia
6
ABSTRACT
The graduation thesis analyses changing structure in the natural gas industry
under the influence of the global gas market creation, increasing demand and usage of
the gas and under the influence of the liberalization of the market. Changing
environment changes the relationships and partnerships in the industry as well. Author
deals with the global situation in the industry with stronger focus on the Europe. The
thesis is divided into the four chapters. The first chapter analyses the industry in the
general so that structure and the relationships inside the industry could be compared
with the trends in the industry. Trends are the subject of next chapter. It deals with the
nature of the demand and the supply side of the natural gas, situation in the selected
regions with the focus on European perspective and the creation of the global gas
market. Security of the supply in the Europe is the main topic of the next chapter. It
analyses the nature of the security and the factors influencing the security such as
liberalization of the market. In the last fourth part strategic partnerships and cooperation
between the market players is described and confronting with the previous findings
about the changing structure. Trends for the cooperation into the future are important
part of this last chapter.
KEY WORDS : gas, gas industry, strategic partnerships, security of the supply,
energetic trends, industry analysis
7
PREDHOVOR
Zemný plyn je súčasťou odvetvia energií. Boj o energetické zdroje, otázka ich
diverzifikácie a bezpečnosti sú hlavnou témou medzinárodných fór, komisií,
medzivládnych jednaní a častokrát stoja za pozadím vojnových konfliktov na celom
svete. Tieto témy sú nesmierne dôležité pre celú spoločnosť, pretože jej rozvoj a rast
stojí a padá práve na toku energií. Zemný plyn je dôležitou súčasťou fosílnych palív,
ktoré sú hlavným zdrojom energie pre ľudstvo v súčasnosti. Nedávne spory v preprave
plynu medzi Bieloruskom, Ukrajinou na jednej strane a Ruskom ako hlavným
dodávateľom plynu pre Európu odhalili riziká pre Európu a obzvlášť pre Slovensko ,
ktoré je takmer na 100% závislé od Ruska na dodávkach plynu. OECD sa pravidelne
zaoberá touto problematikou vo svojich publikáciách, podobne je na tom aj americká
EIA - energetická informačná agentúra. Na Slovensku neexistuje publikácia domáceho
autora alebo dostupný preklad, ktorý by sa komplexne zaoberal situáciou
v plynárenskou odvetví. Existuje síce energetická politika SR, ale jej štruktúra a kvalita
neobstojí v porovnaní s odbornými publikáciami vo svete.
Navyše po dekádach relatívne stabilného a predikovateľného vývoja nastáva
v odvetví zmena. Za touto zmenou stojí nástup nových krajín ako India a Čína, ich
zvyšujúci sa hlad po energiách, klesajúca domáca produkcia v rozvinutých trhoch
(Európa, USA) a vytvárania globálneho trhu so zemným plynom. Sme svedkami toho,
že aj rozvojové krajiny a ich hospodársky rast si vyžaduje prísun energií a tak sa
zostruje súťaž medzi rozvojovými krajinami a rozvinutými krajinami o energetické
zdroje. Pochopenie meniacej sa štruktúry odvetvia, silami stojacimi sa zmenami
a dôsledky týchto zmien pre budúcu spoluprácu v odvetví stáli za mojim rozhodnutím
venovať svoju pozornosť a energiu práve tejto téme. Táto práca chce poskytnú
čitateľovi komplexný pohľad na dôležité aspekty a charakteristiky plynárenského
priemyslu vrátane otázky bezpečnosti, liberalizácie, partnerstiev a trendov v Európe
a vo svete.
Michal Kitko
8
OBSAH
OBSAH.........................................................................................................................................................7
ZOZNAM OBRÁZKOV A TABULIEK...................................................................................................9
ÚVOD..........................................................................................................................................................10
1 ANALÝZA ODVETVIA ZEMNÉHO PLYNU............................................................................ 12 1.1 CHARAKTERISTIKA ODVETVIA PODĽA FAKTOROV PROSTREDIA A HYBNÝCH SÍL...................... 12 1.2 PORTEROV MODEL PIATICH SÍL ................................................................................................ 16 1.3 STRATEGICKÉ SKUPINY V ODVETVÍ.......................................................................................... 21
1.3.1 Subjekty pôsobiace v Európe.............................................................................................. 21 1.3.2 Strategické skupiny - účel a obmedzenia........................................................................... 24 1.3.3 Strategické skupiny - mapovanie ....................................................................................... 25
2 ZEMNÝ PLYN - ZDROJ ENERGIE - SÚČASŤ FOSÍLNYCH PALÍV.................................. 27 2.1 ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA................................................................................................ 27 2.2 SVETOVÉ POROVNANIE PLYNU S OSTATNÝMI PALIVAMI, SVETOVÉ ENERGETICKÉ TRENDY...... 28
2.2.1 Dopyt .................................................................................................................................. 28 2.2.2 Ponuka................................................................................................................................ 32
2.3 VZNIK GLOBÁLNEHO TRHU SO ZEMNÝM PLYNOM .................................................................... 35 2.4 ZEMNÝ PLYN - SITUÁCIA V JEDNOTLIVÝCH REGIÓNOCH.......................................................... 37
2.4.1 Severoamerická perspektíva............................................................................................... 37 2.4.2 Ázijská perspektíva ............................................................................................................. 38 2.4.3 Čína a India........................................................................................................................ 39 2.4.4 Blízky Východ ..................................................................................................................... 40
2.5 EURÓPSKA PERSPEKTÍVA ......................................................................................................... 41 2.6 ZÁVER ..................................................................................................................................... 45
3 EURÓPSKY TRH SO ZEMNÝM PLYNOM, OTÁZKA BEZPEČNOSTI A REGULAČNÝCH OPATRENÍ .......................................................................................................... 46
3.1 ÚVOD....................................................................................................................................... 46 3.2 EURÓPSKA ENERGETICKÁ POLITIKA......................................................................................... 47
3.2.1 Definícia bezpečnosti dodávok plynu ................................................................................. 47 3.2.2 Energetické dialógy s tretími krajinami ............................................................................. 48 3.2.3 GECF - Gas exporting countries forum (Fórum krajín exportujúcich plyn)..................... 52
3.3 LEGISLATÍVNY RÁMEC PRAVIDIEL TRHU SO ZEMNÝM PLYNOM............................................... 53 3.3.1 Európske smernice o zemnom plyne................................................................................... 53 3.3.2 Zelená kniha – snaha o vytvorenie fungujúceho a stabilného trhu .................................... 54
3.4 SNAHA O LIBERALIZOVANÝ TRH VS. BEZPEČNOSŤ NA TRHU - ZÁKLADNÝ RÁMEC.................... 55 3.4.1 Úvod ................................................................................................................................... 55 3.4.2 Dlhodobé zmluvy a cenotvorba .......................................................................................... 56 3.4.3 Veľké investície................................................................................................................... 56 3.4.4 Vybrané štatistické údaje zo sektora zemného plynu v EÚ 2005........................................ 58 3.4.5 Závislosť krajín podľa zdroja zemného plynu .................................................................... 61 3.4.6 Závislosť krajín od prepravných možností ......................................................................... 62
3.5 KASPICKÁ OBLASŤ - ALTERNATÍVA K ZÁVISLOSTI NA RUSKU? ............................................... 62 3.6 SLOVENSKÁ ENERGETICKÁ POLITIKA....................................................................................... 63
4 STRATEGICKÉ PARTNERSTVÁ V PLYNÁRENSKOM PRIEMYSLE............................... 67 4.1 DEFINÍCIA POJMOV................................................................................................................... 67 4.2 NAJVÄČŠÍ HRÁČI NA TRHU – KTO DANÉ PARTNERSTVÁ VYTVÁRA............................................ 68 4.3 TESNÉ FORMY PARTNERSTIEV.................................................................................................. 69
4.3.1 Tesné formy partnerstiev medzisektorové (plyn a elektrina) .............................................. 69 4.3.2 Horná - Upstream integrácia ............................................................................................. 70 4.3.3 Stredná - Midstream integrácia.......................................................................................... 71 4.3.4 Maloobchod - predaj .......................................................................................................... 71
9
4.3.5 Príklady medzisektorových akvizícií a zlúčení ................................................................... 72 4.3.6 Tesné formy partnerstiev – ďalšie príklady........................................................................ 73
4.4 POLOTESNÉ FORMY PARTNERSTIEV.......................................................................................... 74 4.4.1 Príklady najvýznamnejších joint ventures .......................................................................... 75
4.5 VOĽNÉ FORMY PARTNERSTIEV................................................................................................. 79 4.5.1 GECF - Gas exporting countries forum ............................................................................ 80
4.6 TRENDY V PARTNERSTVÁCH V PLYNÁRENSKOM PRIEMYSLE ................................................... 82
ZÁVER........................................................................................................................................................83
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV...................................................................................85
10
ZOZNAM OBRÁZKOV A TABULIEK
ZOZNAM GRAFOV: GRAF Č.1: PODIEL JEDNOTLIVÝCH TYPOV PALÍV NA SVETOVOM DOPYTE PO PRIMÁRNYCH ENERGIÁCH...... 29 GRAF Č.2: POROVNANIE PODIELU OBCHODU NA CELKOVEJ SPOTREBE PRI UHLÍ, ROPE A PLYNU ................. 35 GRAF Č.3: VÝVOJ SPOTREBY ZEMNÉHO PLYNU V KRAJINÁCH OECD SEVERNÁ AMERIKA PODĽA SEKTOROV
.......................................................................................................................................................... 37GRAF Č.4: VÝVOJ DOVOZU/VÝVOZU ZEMNÉHO PLYNU V SEVERNEJ AMERIKE ........................................... 37 GRAF Č.5: VÝVOJ PONUKY ZEMNÉHO PLYNU V INDII A ČÍNE V ROKOCH 2003-2030 .................................. 40 GRAF Č.6: VÝVOJ DOPYTU PO ZEMNOM PLYNE PODĽA SEKTOROV DO ROKU 2030 ...................................... 41 GRAF Č.7: SPOTREBA ZEMNÉHO PLYNU V KRAJINÁCH OECD EURÓPA PODĽA SEKTOROV.......................... 42 GRAF Č.8: ŠTRUKTÚRA PONUKY PLYNU V EU DO ROKU 2030..................................................................... 42 GRAF Č.9: POROVNANIE PREDAJA ZEMNÉHO PLYNU V EU, ČESKU A NA SLOVENSKU ................................ 58 GRAF Č.10: PODIEL KRAJÍN NA PONUKE ZEMNÉHO PLYNU V EU 25 ............................................................ 58 GRAF Č.11: PODIEL JEDNOTLIVÝCH SPÔSOBOV PREPRAVY PLYNU V EU..................................................... 59 GRAF Č.12: SPOTREBA ZEMNÉHO PLYNU NA SLOVENSKU PODĽA SEKTOROV NA SLOVENSKU .................... 65 GRAF Č.13: OBJEM MEDZISEKTOROVÝCH AKVIZÍCIÍ V ROKOCH 1991-2001 V MILIÓNOCH USD................. 72
ZOZNAM OBRÁZKOV: OBRÁZOK Č.1: PORTEROV MODEL PIATICH SÍL............................................................................................ 16 OBRÁZOK Č.2: STRATEGICKÉ SKUPINY V PLYNÁRENSKOM ODVETVÍ .......................................................... 25 OBRÁZOK Č.3: OBRÁZOK ZNÁZORŇUJÚCI SPOTREBU PLYNU V PREPOČTE NA OBYVATEĽA V TOE (TONS OF
OIL EQUIVALENT): ............................................................................................................................. 32 OBRÁZOK Č.4: PREHĽAD DOKÁZANÝCH ZÁSOB ZEMNÉHO PLYNU NA SVETE............................................... 44 OBRÁZOK Č.5: PREHĽAD MEDZI REGIONÁLNEHO OBCHODU ZO ZEMNÝM PLYNOM VO SVETE 2002, 2030 . 44OBRÁZOK Č.6: OBRÁZOK PERCENTUÁLNEJ SPOTREBY LNG NA CELKOVEJ SPOTREBE PLYNU V ROKU 2005:
.......................................................................................................................................................... 60OBRÁZOK Č.7: SPÔSOB ORGANIZÁCIE PLYNÁRENSKÉHO, ELEKTRÁRENSKÉHO, ROPNÉHO A OSTATNÝCH
SIEŤOVÝCH ODVETVÍ ......................................................................................................................... 70 OBRÁZOK Č.8: VLASTNÍCKA ŠTRUKTÚRA SPOLOČNOSTI NORD STREAM : .................................................. 75 OBRÁZOK Č.9:TRASA PLYNOVODU NA DNE BALTICKÉHO MORA................................................................. 76 OBRÁZOK Č.10:ŠTRUKTÚRA JOINT-VENTURE SPOLOČNOSTI NABUCCO INTERNATIONAL COMPANY .......... 76 OBRÁZOK Č.11: VÝZNAM PLYNOVODU NABUCCO PRE SPOJENIE ZDROJOV S TRHMI ................................... 77
ZOZNAM TABULIEK: TABUĽKA Č.1: SVETOVÝ DOPYT PO PRIMÁRNYCH ENERGIÁCH (MTOE) ...................................................... 29 TABUĽKA Č.2: TABUĽKA ZÁVISLOSTI OBLASTÍ NA DOVOZE PLYNU............................................................. 30 TABUĽKA Č.3: PREHĽAD DOPYTU PO ZEMNOM PLYNE V PERIÓDACH V BCM:.............................................. 31 TABUĽKA Č..4: TABUĽKA KRAJÍN S NAJVÝZNAMNEJŠÍMI REZERVAMI PLYNU ............................................ 32 TABUĽKA Č.5: PREDAJ ZEMNÉHO PLYNU PODĽA SEKTORA V KRAJINÁCH EUROGAS ................................... 59 TABUĽKA Č.6: PREHĽAD ZÁVISLOSTI NA DOVOZE ZEMNÉHO PLYNU V EURÓPE ......................................... 61 TABUĽKA Č.7: PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY ZEMNÉHO PLYNU DO ROKU 2030 .............................. 64 TABUĽKA Č.8: PREHĽAD NAJVÄČŠÍCH AKVIZÍCIÍ A FÚZIÍ MEDZI PLYNÁRENSKÝMI A ELEKTRÁRENSKÝMI
FIRMAMI DO ROKU 2002 .................................................................................................................... 71
11
Úvod
Plynárenské odvetvie je významným strategickým odvetvím pre mnohé krajiny
vrátane Slovenska. Odborníci a verejnosť často kritizuje takmer úplnú závislosť
Slovenska pri odbere zemného plynu na Rusku. Akýkoľvek výpadok pri dodávke plynu,
tak ako to bolo v roku 2006, napríklad pre spory medzi krajinami cez ktoré prechádza
plynovod, znamenajú úplné odstavenie Slovenska od plynu. Situácia v Európe je
podobná, keď hlavnými témami pre únie sú energetická bezpečnosť, diverzifikácia,
liberalizácia. Za týmito témami však stoja širšie svetové trendy a to nástup nových
krajín ako India a Čína, ich zvyšujúci sa hlad po energiách, klesajúca domáca produkcia
v rozvinutých trhoch (Európa, USA) a z toho vyplývajúci nesúlad medzi miestom
spotreby plynu a miestom jeho produkcie a postupné vytváranie globálneho trhu so
zemným plynom.
Cieľom diplomovej práce je analyzovať a charakterizovať meniacu sa situáciu v
plynárenskom odvetví pod vplyvom tvorby globálneho trhu s plynom, zvyšujúcou sa
spotrebou a využitím plynu a pod vplyvom liberalizácie trhu. Zároveň cieľom práce je
charakterizovať význam a typy partnerstiev v odvetví v svetle meniaceho sa prostredie.
Zameranie práce je globálne, avšak so sústredením sa na problémy Európy. dovozom
energií najzávislejším regiónom OECD.
Prvá kapitola analyzuje všeobecne odvetvie zemného plynu tak, aby zistená
štruktúra a vzťahy boli dané do súvisu so správaním sa subjektov a trendmi v odvetví
využitím jednotlivých zložiek strategickej analýzy.
Druhá kapitola sa venuje hlavným energetickým trendom týkajúcich sa zemného
plynu. Zaoberá sa povahou dopytu a ponuky po plyne, situáciou v jednotlivých
svetových regiónoch. Osobitný dôraz je kladený na európsku perspektívu a na možnosť
vzniku globálneho trhu s plynom.
Tretia kapitola sa snaží poskytnúť odpovede na otázky bezpečnosti dodávok
plynu do Európy. Zaoberá sa definíciou bezpečnosti a faktormi ktoré ju ovplyvňujú ako
je napríklad liberalizácia trh s plynom a regulačné opatrenia.
Štvrtá kapitola pojednáva o strategických partnerstvách a spolupráci firiem
v odvetví a naznačuje súvislosti medzi predchádzajúcimi zisteniami o meniacej sa
štruktúre odvetvia a forme spolupráce vybraných firiem v odvetví.
12
1 Analýza odvetvia zemného plynu
1.1 Charakteristika odvetvia podľa faktorov prostredia a hybných síl
Plynárenské odvetvie je vo svete vnímané ako súčasť odvetvia energií, kde sa
zaraďujú aj ropné spoločnosti, plynárenské, elektrárenské spoločnosti. Všetky tieto
spoločnosti patria medzi najziskovejšie a najväčšie spoločnosti na svete (berúc do úvahy
trhovú kapitalizáciu). Medzi jednotlivými pododvetviami sú rozdiely, avšak spája ich
jeden aspekt a to je zabezpečenie energetických potrieb spoločnosti a podnikov.
Plynárenské odvetvie, resp. odvetvie zemného plynu, je v súčasnosti vo fáze zrelosti a
konsolidácie, rysujú sa viacerí veľkí - globálni hráči. Firmy prenikajú z okolia svojho
štátu do iných regiónov a preberajú miestne menšie spoločnosti.
Pod pojmom odvetvie sa v literatúre označuje „skupina podnikov ponúkajúcich
výrobky alebo služby, ktoré sú navzájom zameniteľné“.1 Už z tejto definície je zrejmé,
že sa jedná o „najbližšie“ externé prostredie, v ktorom sa podnik nachádza. Poznať
svoje odvetvie znamená poznať subjekty a vzťahy, ktoré ho tvoria, ako aj hybné sily
makroprostredia, ktoré formujú tieto vzťahy. Medzi všeobecné parametre alebo aj
faktory prostredia literatúra radí2:
• veľkosť trhu
• miera rastu trhu
• určenie životného cyklu odvetvia
• akčný rádius konkurencie
• počet konkurentov a ich relatívna veľkosť
• rozvoj a smerovanie vertikálnej integrácie
• prekážky pri vstupe a výstupe
• intenzita technologických zmien
• miera diferenciácie výrobkov a služieb konkurencie
• kapitálová náročnosť
• stupeň segmentácie
1 HILL,Ch.W.L. – Jones, G.R.: Strategic management theory. An Integrated approach. Houghton Miffling, Boston 1992, s.62, ISBN 06-1814-724-1. 2 SLÁVIK Š.: Stratégia riadenia podniku, Sprint, Bratislava 1999, s. 58, ISBN 80-88848-41-5.
13
a iné. Pri charakteristike odvetvia je nutné sústrediť sa na kľúčové faktory, ktoré majú
najväčší dopad na štruktúru a vývoj odvetvia. Sila faktorov sa však mení pôsobením
hybných síl (Slávik 1999, spracované na základe M.E. Portera) alebo ako ich nazýva M.
E. Porter(1980)3 pôsobením evolučných procesov:
• zmeny v dlhodobej miere rastu odvetvia
• zmeny v skladbe zákazníkov, segmentácií
• výrobkové inovácie
• procesné inovácie
• marketingové inovácie
• vstupy a odchody hlavných konkurentov
• difúzia poznatkov
• zmeny nákladov a efektívnosti
• rastúca globalizácia odvetvia
• vznik spotrebiteľských preferencií uprednostňujúcich diferencované pred
bežnými výrobkami resp. opačné
• vládna hospodárska a regulačná politika
• zmena spoločenských priorít a životného štýlu
• znižovanie neistoty a podnikateľského rizika
• zmena v príbuzných odvetviach
V tomto kontexte analyzujem v nasledujúcich stranách kľúčové faktory a sily,
ktoré sformovali odvetvie zemného plynu.
Prekážky pri vstupe a výstupe z odvetvia
Plynárenské odvetvie vyžaduje veľké investície do vybudovania potrebnej
infraštruktúry. Okrem finančnej náročnosti vybudovania je dôležitým faktorom aj čas
potrebný na vybudovanie projektu a povesť, reputácia subjektu pri vyjednávaní
s úradmi, štátmi a verejnosťou (získanie ťažobných licencií, environmentálnych
posudkov atď.). Jednotlivé trhy sú vo všeobecnosti uzatvorené, t.j. slabo liberalizované.
3 PORTER. M.E.:Competitive Strategy. Techniques for analyzing industries and competitors, McMillan , New York 1980, s. 164, ISBN 0-02-925360-8.
14
Pôvodne na vyspelých trhoch boli hlavne veľkí národní hráči, ktorý sa transformovali
na súkromné spoločnosti, ostávajú však viac menej hlavými subjektmi na trhu a
„zlatými vajcami“ krajiny. Výnimkou je trh v USA (čiastočne UK) , kde je trh značne
liberalizovaný a existuje mnoho hráčov. Na menej vyspelých trhov existujú takisto
veľkí národní hráči a vstup iných subjektov buď nie je možná alebo je možná pri účasti
hlavného hráča (Rusko, Čína).
Počet konkurentov a ich relatívna veľkosť
Predchádzajúci faktor má významný vplyv na počet jednotlivých konkurentov.
Existuje málo veľkých hráčov na trhu (predtým národné spoločnosti), veľké
medzinárodné integrované ťažobné spoločnosti a menší nezávislí predajcovia a
výrobcovia plynu, konkurujúci hlavnému hráčovi. Na menej vyspelých trhoch je často
počet konkurentov prakticky nulový alebo obmedzený a to najmä kvôli deklarovaným
národným záujmom (Rusko).
Rozvoj a smerovanie vertikálnej integrácie
Tento faktor je veľmi silnou črtou odvetia. Veľký vplyv na smerovanie
integrácie majú regulačné úrady. Výrobcovia plynu sa snažia posúvať po hodnotovom
reťazci smerom k distribúcií a predaju plynu, aby si zabezpečili a zvýšili svoje marže.
Často obchádzajú hlavný distribučný subjekt na trhu kupovaním podielu v menších
spoločnostiach a nezávislých predajcov. Zatiaľ je iba málo prípadov, keď sa integrácia
deje medzi hlavnými distribučnými a produkčnými subjektmi. Rozvoj je brzdený najmä
regulačnými úradmi a odporom cieľových subjektov.
Určenie životného cyklu odvetvia
Plynárenský priemysel sa nachádza vo fáze dozrievania až zrelosti odvetvia.
Firmy sú etablované, dôležité sú existujúce know-how a vybudované kapacity.
V niektorých krajinách ako napr. India a Čína je odvetvie vo fáze rastu. To je možné
povedať aj o technológii LNG. Rastúca spotreba plynu však môže posilniť dozrievanie,
respektíve zvrátiť zrelosť do dozrievania na vyspelých trhoch.
15
Intenzita technologických zmien
Rýchlosť a počet technologických zmien nie je vysoký, i keď sa objavujú nové
technológie. Častokrát sú dlhodobo známe, avšak ich využitie je obmedzené
ekonomickou efektívnosťou – LNG je známe od 70. rokov, avšak masovejšie sa začína
využívať až teraz. Nové využitie plynu je pri výrobe ropných produktov – technológia
GTL- gas to liquids.
Akčný rádius konkurencie
Situácia je veľmi rozličná u jednotlivých skupín podnikov. V prípade
distribučných a prepravných spoločností sa jedná o medzinárodné pôsobenie v zmysle
sústredenia sa na skupiny štátov a regióny – napr. stredná Európa, Európa, stredozápad
USA a atď. , kým v prípade ťažobných spoločností a producentov plynu môžeme
označiť ich aktivity za multiregionálne až globálne. Regionálny charakter distribútorov
je dané charakteristikou ich podnikania. Nemecký distribútor nemôže dodávať plyn
domácnostiam v USA, takéto distribučné kapacity v rúrach neexistujú.
1.2 Porterov model piatich síl
Porterov model kombinuje päť základných síl tak, aby umožnili jednoduchý
a rých ly prehľad a pochopenie síl, ktoré vplývajú na ziskovosť a konkurenciu
v odvetví. Tento model poskytuje základné pochopenie vzťahov, pritom je však
názornejší ako charakteristika odvetvia podľa faktorov. Sily spoločne určujú povahu
a rozsah súťaže medzi firmami a formujú možné stratégie v danom prostredí. Jednotlivé
sily môžu mať rozličnú váhu, v závislosti na odvetví. I keď boli modelu vyčítané
niektoré nedostatky, stále je aktuálny a umožňuje pochopenie podstaty fungovania
odvetvia. Model načrtnutý Porterom(1980)4 vyzerá takto:
Obrázok č.1: Porterov model piatich síl
Odvetvoví konkurenti – súperenie medzi etablovanými podnikmi v odvetví
Kupujúci – vyjednávacia sila zákazníkov
Substitúty - hrozba substitučných produktov, služieb
Potenciálny vstupujúci- hrozba novej konkurencie
Dodávatelia - vyjednávacia sila dodávateľov
16
4 PORTER. M.E.:Competitive Strategy. Techniques for analyzing industries and competitors, McMillan , New York 1980, strana 4 ISBN 0-02-925360-8.
17
Potenciálny nový vstupujúci - hrozba
Príchod nových konkurentov spôsobuje pokles podielu etablovaných subjektov
na trhu, zvýšené náklady na reklamu, možné zmenšujúce sa marže. Odvrátenie vstupu
konkurenta závisí od tzv. bariér vstupu a reakcií konkurentov etablovaných na trhu.
Medzi hlavné bariéry vstupu radí Miller a Dess(1996)5najmä nasledujúce faktory:
• úspory z rozsahu
• produktová diferenciácia – vernosť zákazníka
• kapitálová náročnosť
• nákladové nevýhody nezávislé na úsporách z rozsahu - napr. patenty
• prístup k distribučným kanálom
• administratívne obmedzenia
• nálady na zmenu - náklady kupujúceho spojené so zmenou dodávateľa
Okrem bariér je dôležité zaoberať sa účinnosťou a trvácnosťou týchto bariér, či
otázkou stanovenia ceny za produkt, služby odradzujúcej vstup nových subjektov.
V plynárenskom odvetví medzi hlavné bariéry vstupu patria administratívne
obmedzenie alebo zásahy vlád a úradov (vstup nových konkurentov na trh si kladie za
cieľ aj Európska komisia, čiže v tomto kontexte sú to „otvorené dvere“ a nie bariéra),
kapitálová náročnosť, prístup k distribučným kanálom, nákladové nevýhody nezávislé
na úsporách z rozsahu - výhodný prístup k surovinám a úspory z rozsahu.
Vybudovanie prepravných kapacít, plynovodov a terminálov na príjem plynu vyžaduje
značný objem prostriedkov, toho sú schopné len veľké firmy. Nie je náhoda, že trh je
koncentrovaný a trhová kapitalizácia jednotlivých firiem je v krajinách jedna
z najvyšších.
V mnohých krajinách firmy vlastnia plynovody potrebné na prepravu
a neumožňujú konkurencii porovnateľný prístup do siete ako majú samy. I keď sa to
snažia úrady obmedziť, táto prekážka je silne prítomná a má značný dopad na trh.
V krajinách, kde sú hlavné surovinové zdroje, ako aj v krajinách kde firmy pôsobia od
čias vzniku plynárenstva v danej krajine, majú tieto subjekty preferenčné
zaobchádzanie. Buď dlhodobo, historicky vlastnia ložiská plynu, plynovody, alebo nové
5 MILLER, A. - DESS, G.: Strategic management. New York : McGraw Hill, 1996. s. 73 ISBN – 0-07-042991-X .
18
licencie sa vydávajú zriedkavo. Na prepravu plynu za ekonomicky výhodných
podmienok je potrebné isté množstvo prepravovanej suroviny. Všeobecne je možné
povedať, že hrozba vstupu nových konkurentov je vo všeobecnosti malá, hrozí iba
v distribúcii.
Kupujúci – vyjednávacia sila kupujúcich
Táto hrozba sa prejavuje kladením podmienok kupujúcimi, ich veľkým vplyvom
na cenotvorbu, alebo reálnou hrozbou spätnej integrácie. Vysoká hrozba znamená, že sa
náklady výrobcom zvyšujú, respektíve ich marže sa znižujú na úkor kupujúcich.
Z potenciálnych zdrojov zákazníckej sily v plynárenskom odvetví sú významnejšie
napríklad tieto skutočnosti: zákazníci si môžu uspokojiť svoje potreby vertikálnou
integráciou, produkt je štandardný - surovina. Na druhej strane, faktory oslabujúce
hrozbu a silu, sú menší počet dodávateľov, zákazníci sú menej integrovaný ako
dodávatelia. Zároveň je dopyt silnejší ako ponuka, i keď zákazníci často nakupujú plyn
vo veľkom rozsahu. Možno teda povedať, že sila zákazníkov, kupujúcich nie je výrazná.
Substitúty - hrozba substitučných produktov, služieb
Čím je cena substitučného výrobku nižšia a efektivita uspokojovania potrieb
vyššia a prestupné náklady nižšie, tým sú hrozby substitútu vážnejšie. Medzi hlavné
faktory ovplyvňujúce substitúty sú deregulácia a technologický pokrok. Plyn patrí
medzi odvetvie energií a tak medzi substitúty patria najmä ropa, elektrina ale aj
biomasa, drevo a iné palivá. Zatiaľ neexistuje subsitút, ktorý by výrazne oslabil pozíciu
plynu. Substitút, ktorý ak by sa objavil, by musel nahradiť celkovo fosílne palivá a tým
pádom aj plyn. Oproti ostatným palivám, má plyn výhodu v nižších emisiách(napríklad
oproti uhliu), väčšej dostupnosti a rozsahu zásob – oproti rope. Na druhej strane oproti
obnoviteľným zdrojom je tu stále environmentálna otázka. Na Slovensku je možné
badať najmä na strednom Slovensku prechod na kombinované vykurovanie drevom
a dokurovanie plynom.
Dodávatelia – vyjednávacia sila dodávateľov
19
Vyjednávacia sila dodávateľov predstavuje hrozbu, keď sú dodávatelia schopní
zvyšovať ceny, ktoré musí kupujúci zaplatiť za produkt alebo službu. Silná pozícia
dodávateľov v plynárenskom priemysle závisí od nasledujúcich podmienok: odberateľ
je závislý od svojich dodávateľov a nedokáže medzi nimi rozpútať konkurenčný boj,
etablované podniky v odvetví nedokážu uskutočniť spätnú integráciu za účelom
zníženia ceny vstupov, trhu dominuje malý počet dodávateľov.
Zvyšujúca sa konkurencia na strane dopytu po plynu posúva váhu na stranu
dodávateľov, pretože úspech distribučiek závisí na dodávkach plynu. Dôležitosť
jednotlivých odberateľov sa zmenšuje, keďže rastie ich počet(nástup nových krajín
zvyšuje dopyt po plyne). Navyše sa producenti plynu snažia zvyšovať svoj zisk na úkor
distribučiek a v mnohých prípadoch sa ich snažia obísť zakladaním vlastných
obchodných predajcov a priamo im konkurujú. Ich vyjednávacia sila je veľká, pretože
surovina, ktorá sa radí medzi strategicky významné energetické suroviny, je obmedzená
a počet hráčov ktorý ňou disponujú je tak isto obmedzený. Navyše sa zvyšuje počet
odberateľov (rast v Indii a Číne) a rastie spotreba.
Konkurencia medzi etablovanými hráčmi v odvetví
Súperenie medzi firmami v danom odvetví je azda najvážnejšou silou pôsobiacou
na firmu a jej rozhodovanie. Konkurencia sa prejavuje v rôznych cenách, reklame,
prístupe k zdrojom a inými nástrojmi, to všetko za účelom predbehnutia rivala, získania
silnejšej trhovej pozícia a trhového podielu. Silné súperenie medzi podnikmi je
v mnohých prípadoch následkom niektorých faktorov medzi ktoré patrí:
• konkurenčná štruktúra odvetvia
• podmienky dopytu - sila rastu
• veľkosť a sila prekážok odchodu z odvetvia
• súťaž o vzácne zdroje
• nedostatok diferenciácie alebo nízke náklady na zmenu dodávateľa
Plynárenské odvetvie je v jednotlivých regiónoch sveta, tak ako to bude objasnené
v ďalších kapitolách, odlišné, avšak možno povedať, že plynárenský priemysel je
príkladom konsolidovaného odvetvia s menším počtom koncentrovaných, veľkých
hráčov, v niektorých častiach ho možno nazvať oligopolom až monopolom.
20
V oligopoloch je ťažšie posúdiť mieru konkurencie medzi firmami, avšak napr. na
nám blízkom trhu EÚ konkurencia narastá, a to najmä príchodom nezávislých
obchodníkov a prienikom subjektov z iných častí reťazca odvetvia - integrácia
upstream a regulačnými snahami protimonopolných úradov (unbundling –
oddelenie prepravy od distribúcie, liberalizácia). Súťaženiu medzi subjektmi
nahráva aj to, že plyn je štandardná surovina, štandardný produkt. Zároveň je
plyn vzácnou, obmedzenou surovinou, o ktorú je veľký záujem. Snaha firiem o čo
najvýhodnejšie ceny, dlhodobé kontrakty formuje správanie sa v odvetví tým, ako
je priemysel organizovaný.
21
1.3 Strategické skupiny v odvetví
Predtým, než pristúpime k pomocnej analýze pozície jednotlivých subjektov
a určenia strategických skupín, je vhodné a potrebné predstaviť si aké subjekty pôsobia
na trhu, akú pozíciu majú a v okom rozsahu podnikajú. Zároveň je potrebné určiť si
v akom geografickom rozsahu sa budeme pohybovať. Po dôkladnom zvážení všetkých
okolností, som sa rozhodol zaoberať sa iba subjektmi pôsobiacimi v Európe. Toto
rozhodnutie som urobil na základe nasledujúcich skutočností:
• trh nie je ešte globálny - hoci sa trh s plynom globalizuje, vykazuje veľké
regionálne rozdiely, okrem globálnych ťažobných spoločností, ostatné
spoločnosti si konkurujú na regionálnej úrovni, preto nie je vhodné, určovať ich
pozíciu v rámci celosvetového odvetvia
• regionálne rozdelenie je hodnotnejšie pre účely mapovania strategických
skupín - regionálne rozdelenie poskytuje presnejší, vernejší a hodnotnejší obraz
a potenciálnych konkurentoch a subjektoch, pretože je presnejšie a konkrétnejšie
• regionálne hodnotenie obsahuje všetky potrebné subjekty a neznižuje
hodnotu informácií vyplývajúcich z analýzy - keďže distribučné spoločnosti
pôsobia regionálne, ťažobné spoločnosti globálne a kvôli veľkosti európskeho
trhu sú takmer všetky významnejšie prítomné aj na trhu EÚ, analýza bude
obsahovať dostatočné množstvo a kvalitu subjektov
• blízkosť a znalosť trhu - keďže Slovensko sa nachádza v Európe a Slovensko
je aktívne zapojené do európskeho trhu, k dispozícii je dostatočná znalosť trhu.
Tento faktor nemôže byť v analýze rozhodujúcim, je teda hlavne podporným
argumentom.
Mapovanie strategických skupín pre konkrétny región využíva aj Porter(1980)6 alebo
Miller a Dess (1996).
1.3.1 Subjekty pôsobiace v Európe
Integrované ropno-plynárenské spoločnosti sú na začiatku reťazca s plynom ale
sú aktívne aj v iných častiach. Tento trh je definovaný ako aktivity súvisiace s
6 Porter. M.E.:Competitive Strategy. Techniques for analyzing industries and competitors, McMillan , New York 1980, ISBN 0-02-925360-8, 396 stran, strana 132.
22
skúmaním, rozvojom a produkciou, spracovaním, uskladnením, prepravou
a marketingom ropy a zemného plynu. Medzi vedúce firmy v Európe patria:
BP Plc
BP je celosvetovo najväčšou vertikálne integrovanou ropno-plynárenskou
spoločnosťou. Aktivity spoločnosti zahŕňajú geologický prieskum, produkciu zemného
plynu a nespracovanej, surovej ropy, staviteľstvo a ťažba, spracovanie a preprava. Jej
pobočky, dcérske spoločnosti zasahujú do chemického priemyslu, elektriny
a obnoviteľných zdrojov. Spoločnosť pôsobí vo viac ako 100 krajinách sveta s centrálou
v Londýne. Zamestnáva asi 103 700 ľudí7. TOTAL S.A.
Total je štvrtou najväčšou vertikálne integrovanou ropno-plynárenskou
spoločnosťou sveta. Spoločnosť vykonáva svoje aktivity najmä v USA, Japonsku
a Číne. Medzi jej aktivity patrí celý ropno-plynárenský reťazec, od prieskumu ropy
a zemného plynu a ich ťažbu po prepravu, spracovanie, marketing a predaj. Okrem toho
je Total celosvetovým výrobcom chemických produktov. Sídlo spoločnosti je
v Courbevoie, Francúzsko. Zamestnáva 111 401 ľudí8. Royal Dutch Shell PLC
Royal Dutch Shell má rozsiahle aktivity vo viac ako 145 krajinách sveta
a zamestnáva viac ako 114 000 zamestnancov. Spoločnosť je zainteresovaná vo
všetkých aspektoch prieskumu a ťažby ropy a plynu, produkcii a marketingu LNG a
GTL, spracovaní, prepravy a marketingu petrochemických produktov. Záber firmy tiež
zahŕňa projekty obnoviteľnej energie vrátane veternej a solárnej energie. Firma sídli
v Hágu, Holandsku, zapísaná do obchodného registra je v Anglicku a Walese.
ENI S.p.A.
Eni je energetickou spoločnosťou s aktivitami v produkcii ropy a zemného
plynu, petrochemických produktov a výrobe elektrickej elektriny. Pobočky spoločnosti
7 DATAMONITOR: Oil & Gas Industry Profile: Europe; Jún 2006, s.1, 20 s. , [ONLINE] [cit.24.3.2007] Dostupné z http://web.ebscohost.com/ehost/pdf?vid=19&hid=16&sid=a45626ee-20b0-45c3-b3bc-0a9a0a5e8126%40SRCSM1. 8 DATAMONITOR: Oil & Gas Industry Profile: Europe; Jún 2006, s.1, 20 s. , [ONLINE] [cit.24.3.2007] Dostupné z http://web.ebscohost.com/ehost/pdf?vid=19&hid=16&sid=a45626ee-20b0-45c3-b3bc-0a9a0a5e8126%40SRCSM.
23
zahŕňajú Enipower, Italgas, Saipem a Snam Rete Gas s činnosťou vo viac 70 krajinách.
Sídlo spoločnosti je v Ríme a zamestnáva asi 71 500 ľudí.
V anglickom jazyku sa na nasledujúce spoločnosti používa termín „utilities“ čo
sa v slovenskom jazyku dá preložiť ako podniky verejných služieb alebo aj sieťové
podniky. Okrem plynárenských spoločností sa sem radia aj vodárne , elektrárne a iné
sieťové odvetvia. Medzi európskych lídrov patria:
Gaz de France
Spoločnosť Gaz de France je aktívna všetkých sektoroch plynárenského
priemyslu a príbuzných služieb. Podiely má spoločnosť aj v LNG technológiách,
uskladnení a distribúcií. Je to štátom vlastnená spoločnosť, ktorá obsluhuje vo
Francúzsku viac ako 10,7 a v zahraničí viac ako 3 milióny zákazníkov. Sídlo firmy je v
Paríži, Francúzsko.
Ruhrgas AG
Ruhrgas je dcérska spoločnosť E. ONu . Je vedúcou spoločnosťou s plynom
v Nemecku, ktorej hlavnou činnosťou je dodávka, preprava, uskladnenie a predaj
zemného plynu. Zamestnáva približne 11 000 ľudí a jej sídlo je v Nemecku.
Centrica plc
Spoločnosť Centrica je plynárenskou a elektrinu distribuujúcou spoločnosťou
Tiež má aktivity v uskladnení plynu, kúrenia a telekomunikačné služby. Aktivity rozvíja
v Severnej Amerike, Veľkej Británii a Európe. Sídli v Berkshire, Veľká Británia.
E.ON
E.On je energetickou spoločnosťou so sústredením sa na sektor zemného plynu
a elektriny. Je vertikálne integrovanou spoločnosťou s približne 81 000 zamestnancami.
Medzi hlavné trhy patrí Stredná Európa, UK, Severná Európa a stredozápad USA.
24
1.3.2 Strategické skupiny - účel a obmedzenia
Strategické mapovanie je analytický nástroj, ktoré účelom je pomôcť v analýze
štruktúry odvetvia. Je to sprostredkujúci rámec medzi pohľadom na odvetvie ako celok
a zvažovaním každej firmy osobitne. Strategická skupina je tvorená niekoľkými
súperiacimi podnikmi, ktoré používajú podobné metódy konkurovania, stratégie
a zaujímajú podobnú pozíciu na trhu. Medzi charakteristiky odlišujúce jednotlivé firmy
a skupiny patria:
• rozsah línie výrobkov alebo služieb
• rovnaké / nerovnaké distribučné kanály
• miera vertikálnej integrácie
• kvalita výrobkov a služieb
• priemerná ziskovosť
• geografické pôsobenie
Pre charakteristiku odvetvia zemného plynu použijeme geografické pôsobenie(lokálne –
európske - celosvetové) a vertikálnu integráciu(žiadna – čiastková - úplná).
Autor chce na tomto mieste poznamenať, že si uvedomuje fakt, že odvetvie
zemného plynu, je súčasťou odvetvia energií fosílnych palív a mohlo by byť aj tak
posudzované. Zemný plyn sa navyše ťaží spoločne s ropou a teda by mohol byť
posudzovaný ako integrálna časť ťažobno-distribučného odvetvia ropy a zemného
plynu. Zároveň plyn súvisí s výrobou elektrickej energie. Tieto fakty svedčia, že sa
mení štruktúra odvetvia, menia sa jeho hranice a chápanie. Preto takéto strategické
mapovanie nemusí byť najlepším nástrojom pochopenia vzťahov, autor ho chápe ako
orientačný a čiastkový nástroj, ktorému je možné vytknúť nedostatky, ale ktorý
poskytuje pridanú hodnotu vo forme pochopenia vzťahov v odvetví.
1.3.3 Strategické skupiny - mapovanie Obrázok č.2: Strategické skupiny v plynárenskom odvetví
Geo
graf
ické
pôs
oben
ie
Loká
lne
Euró
pske
Cel
osve
tové
VertikáŽiadna Čia
Z analýzy môžeme vidieť, že ex
V jednotlivých skupinách sú reprezentatívne
vhodné pre ilustráciu). Prvú skupinu tvoria
sú integrované ropno-plynárenské spoločno
plynu a ropy po celom svete. Dodávajú
výraznejšie zainteresované v distribúcii plyn
Ďalšou skupinou sú veľké spoločno
Eni, Gaz de France, ktoré majú aktivity
v celom reťazci zemného plynu. Snažia s
pozdĺž reťazca ako aj prienikom do inýc
a podobne. Majú svoje vlastné produkčné ka
Skupinu 3 tvoria väčší regionálny
národnými monopolmi a lídrami na trhu, po
pole pôsobnosti v iných krajinách. Snažia
hlavnou aktivitou je preprava a distribúcia.
a poskytujú celý rad energetických produkto
2
lna integrácistková
istuje 5 hl
firmy (uved
firmy ako B
sti s hlavným
plyn ostat
u.
sti, nazveme
medzinárod
a rozširovať
h príbuznýc
pacity.
hráči (E.ON
liberalizácii
sa o zabezp
Mnohé sú
v a služieb.
5
a
avných
enie vš
P, Shell
i činno
ným s
ich sk
ného c
a preh
h odve
, Centr
a otvor
ečenie
aj horiz
str
etký
, To
sťa
kup
upi
har
lbo
tví
ica)
ení
vla
ontá
Úplná
ategických skupín.
ch firiem by nebolo
tal a podobné, ktoré
mi ťažba a preprava
inám, samy nie sú
na 2, ako Gazprom,
akteru a sú aktívne
vať svoju aktivitu
- výroba elektriny
, ktorí boli pôvodne
trhu zvyšovali svoje
stných zdrojov, ich
lne diverzifikované
26
Skupinu 4 tvoria menší hráči, ktorý sa venujú hlavne distribúcii a preprave plynu. Táto
skupina pôsobí v menšom počte krajín, hlavne vo svojej domovskej krajine. Chcú mať
vlastné zdroje plynu, avšak sú závislí na prvej a druhej skupine.
Skupinu 5 tvoria menší hráči venujúci sa preprave a distribúcii iba v svojej domovskej
krajine (napr. SPP), sú úplne závislý od dovozu plynu. Sú cieľom pre akvizície a fúzie
najmä pre skupiny 2 a 3.
Najväčšia konkurencia je medzi skupinami 2 a 3, pretože sú medzi týmito
skupinami malé bariéry mobility, ako to vidieť aj z prekryvu ich pôsobenia. Skupina 2
sa snaží prevziať trhové podiely a zákazníkov a aj samotné spoločnosti skupiny 3. Často
krát sa to deje cez skupiny 4, kde napr. Gazprom má podiel vo Wingase a konkuruje
nemeckým distribučným spoločnostiam. Zároveň sa skupina 3 snaží byť nezávislejšia
od skupiny 2 a usiluje sa o vlastné produkčné kapacity. Obidve skupiny majú rozsiahle
aktivity v celom energetickom sektore - najmä vo výrobe elektrickej energie.
27
2 Zemný plyn - zdroj energie - súčasť fosílnych palív
2.1 Základná charakteristika
Zemný plyn (molekulový vzorec CH4) je plynné fosílne palivo. Získať ho možno
z nálezísk ropy (kvôli skupenstvu sa nachádza nad ropou), nálezísk zemného plynu
alebo aj z uhlia a uhoľných ložísk.
Najväčším problémom zemného plynu je jeho komplikovaná preprava. Najčastejšie sa
používa systém rúr – plynovodov. Problémom je ich kapitálová náročnosť, udržovanie
stáleho tlaku. Najnovšou formou prepravy je preprava tzv. LNG(liquid ) plynu alebo
skvapalneného plynu lodnou dopravou. Podľa správy Gaz de France s názvom
Sustainable development(Udržateľný rozvoj) 2005 si táto technológia vyžaduje nové
a značné investície do skvapaľnovacích / splyňovacích zariadení, zásobníkov
a prístavných terminálov a ešte nie je dostatočne ekonomicky efektívna. Plyn sa
uskladňuje v zásobníkoch a to buď umelo vytvorených, alebo napríklad v bývalých
soľných baniach či vo vyťažených ložísk po rope alebo po zemnom plyne.9
Zemný plyn sa používa hlavne na kúrenie/ varenie a na výrobu elektrickej
energie. Použitie plynu ako zdroja na výrobu elektrickej energie sa stáva hlavným
faktorom rastu dopytu po zemnom plyne. Ďalšou možnosťou využitia sú LPG autá,
možnosť získania vodíka pre vodíkový pohon automobilov, hnojivá. Predpokladané
zásoby plynu budú stačiť podľa internetovej encyklopédie Wikipedia približne do roku
2085.10 Otázka dostupnosti jednotlivých fosílnych palív a ich celkové zásoby sa
spomínajú v mnohých publikáciách, avšak nejednotnosť, ako aj neistota a technologický
pokrok znamenajú, že toto číslo treba brať s rezervou. Na rozdiel od ropy sú zásoby
plynu väčšie a je predpoklad, že sa nájdu ďalšie významné náleziská.
9 Prebrané z Gaz de France and sustainable development in 2005. Gaz de France firemná stránka, [ cit. 4.11.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.gazdefrance.com/upload/documents/public/gp2005ukfull_1149863023.pdf. 10 NATURAL GAS. Wikipedia, the free internet Encyclopedia, [ cit. 20.11.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://en.wikipedia.org/wiki/Natural_gas.
28
2.2 Svetové porovnanie plynu s ostatnými palivami, svetové energetické
trendy
2.2.1 Dopyt
Vývoj odvetvia je úzko prepojený s ostatnými zdrojmi energie a vývojom
svetového dopytu po energiách. Hlavnou príčinou je do istej miery zameniteľnosť
jednotlivých zdrojov(napr. ropy, uhlia a zem. plynu) pri výrobe elektrickej energie alebo
kúrenia atď..
Na rast v tomto odvetví bude vplývať rast populácie a rast svetovej ekonomiky.
V roku 2030 dosiahne populácia sveta 8 miliárd. Tento rast bude hlavne v krajinách
mimo OECD(95%)(svetový rast 0,9, OECD 0,4, Non-OECD 1,1 %). Rast HDP
dosiahne v priemere 2,8 % a v roku 2030 bude HDP viac ako dvojnásobné oproti
súčasnosti. Dopyt po energiách bude rásť v priemere 1,6%, za tento rast budú
zodpovedné hlavne krajiny mimo OECD.11
Fosílne palivá si udržia dominantné postavenie. Najväčší rast do roku 2030
dosiahne zemný plyn a to 1,7 percenta oproti 1,4 a 1,6 v prípade ropy a uhlia(IEA vo
svojej správe World energy Outlook 2004 predpovedá plynu ešte väčší rast a to 2,3
percenta). Do roku 2030 sa zvýši spotreba zemného plynu o 90% a plyn vystrieda
uhlie ako druhý najväčší zdroj energie. Vychádzajúc zo správy Medzinárodnej
energetickej agentúry (IEA)12 vzrastie podiel zemného plynu ako primárneho zdroja
energie 21% v roku 2002 na 25% v roku 2030. Za 60 % percent tohto rastu bude
zodpovedný sektor výroby elektriny.
11 The Outlook for Energy: A View to 2030. Exxon, firemná stránka, [ cit. 26.11.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.exxonmobil.com/Corporate/Citizenship/Imports/EnergyOutlook06/index_full.html. 12 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf s.68.
Tabuľka č.1: Svetový dopyt po primárnych energiách (Mtoe)
1971 2002 2010 2020 2030 2002 -2030*
Uhlie 1 407 2 389 2 763 3 193 3 601 1.5% Ropa 2 413 3 676 4 308 5 074 5 766 1.6% Plyn 892 2 190 2 703 3 451 4 130 2.3% Jadrová energia 29 692 778 776 764 0.4% Vodná energia 104 224 276 321 365 1.8% Biomasa 687 1 119 1 264 1 428 1 605 1.3% Ostatné obnoviteľné zdroje
4 55 101 162 256 5.7%
Celkovo 5 536 10 345 12 194 14 404 16 487 1.7% Graf č.1: Podiel jednotlivých typov palív na svetovom dopyte po primárnych energiách
Vysvetlivky: Nuclear - podiel nukleárnej energie Renewables - podiel obnoviteľných zdrojov Coal – podiel uhlia Natural gas – zemný plyn Oil - ropa
Tabuľka a graf sú spracované na základe IEA World energy Outlook 2004 s.5913
Je nutné dodať, že tento rast je závislý od projektovaných cien plynu. Podľa
správy International Energy Outlook 2006 (Energy Information Agency)14 zvýšená
cena plynu v roku 2006 ovplyvní rast dopytu po zemnom plyne, ktorý bude už
porovnateľný s uhlím(oproti vyššiemu rastu v predchádzajúcich správach) a jeho podiel
na výrobe elektrickej energie sa taktiež zníži oproti plánovaným hodnotám zo správy
IEA World Energy Outlook 2004.
Zmení a regionálny pomer dopytu po plyne. Terajšie rozvojové krajiny budú
rásť viac ako dvojnásobne oproti krajinám OECD. Hlavným rastovým ťahúňom bude 13 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf .
29
14 INTERNATIONAL ENERGY OUTLOOK 2006. Energy Information Administration, [ cit. 4.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eia.doe.gov/oiaf/ieo/pdf/0484(2006).pdf.
Čína a India. Týmto sa ešte viacej vyostrí boj o suroviny a nesúlad medzi zdrojmi plynu
a miestom jeho spotreby. Povedané jazykom ekonómie nerovnosti medzi dopytom
a ponukou začínajú ovplyvňovať a budú v oveľa väčšej miere ovplyvňovať charakter
odvetvia. Celkovo Ázia nadobudne na význame, a popri Brazílii tu trh so zemným
plynom tu bude rásť najviac. Rozvoj menej rozvinutých trhov závisí od investícií
a rozvoja infraštruktúry plynových sietí.
Najvýznamnejšie odbytištia v súčasnosti sú USA, EU a samotné Rusko.
V budúcnosti sa na tomto nič nezmení, pribudne ako štvrtý hráč Čína. V roku 2003 sa
krajiny OECD podieľali na produkcii zemného plynu 41% a na spotrebe 52%
percentami. V roku 2030 to bude 25% a 40% percent pre produkciu a spotrebu v tomto
poradí. To spôsobí zvýšenie dovozu plynu z ostatných krajín do OECD a to najmä do
EU, kde táto disproporcia medzi produkciou a spotrebou bude najvýraznejšia.
Európska únia bude v roku 2030 na 81% závislá na dovoze plynu. Podobné smerovanie
predpovedá aj informačná správa združenia medzinárodných producentov ropy a plynu
OGP Oil & gas: the bridge to a sustainable future.15
Tabuľka č.2: Tabuľka závislosti oblastí na dovoze plynu Upravené na základe World Energy Outlook 200416
2002 2010 2030
Bcm* %** Bcm* %** Bcm* %** OECD Severná Amerika 0 0 33 4 197 18 OECD Európa 162 36 267 46 525 65 OECD Ázia 98 98 130 97 183 94 Čína 0 0 9 15 42 27 India 0 0 10 23 44 40 EU 233 49 342 60 639 81 15 OGP OIL & GAS: THE BRIDGE TO A SUSTAINABLE FUTURE LINK. The Association of Oil & Gas producers (OGP), [ cit. 8.12.2006 ]. Dostupné na webovswide web): http://www.ogp.org.uk/Publications/.
30
16 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy OGP Oil & gas: the bridgelink Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world widehttp://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf s.140.
VYSVETLIVKA: * - čistý dovoz ** - percento primárnej ponuky plynu Jednotky v miliardách kub. metrov
International kej stránke (world
to a sustainable future web):
31
Tabuľka č.3: Prehľad dopytu po zemnom plyne v periódach v Bcm17:
2002 2010 2020 2030 2002-
2030* OECD Severná Amerika 759 866 1 002 1 100 1.3%
OECD Európa 491 585 705 807 1.8% OECD Tichý Oceán 130 173 216 246 2.3%
OECD 1 380 1 624 1 924 2 154 1.6%
Rusko 415 473 552 624 1.5% Other transition economies 220 254 311 360 1.8%
Transition economies 635 728 863 984 1.6%
Čína 36 59 107 157 5.4% Indonézia 36 53 75 93 3.5% India 28 45 78 110 5.0% Ostatná Ázia 109 166 242 313 3.8% Brazília 13 20 38 64 5.8% Ostatná Latinská Amerika 89 130 191 272 4.1%
Afrika 69 102 171 276 5.1% Blízky Východ 219 290 405 470 2.8% Rozvojové krajiny 597 864 1 307 1 753 3.9%
SVET** 2 622 3 225 4 104 4 900 2.3%
EU 471 567 684 786 1.8%
Obrázok na nasledujúcej strane znázorňuje dopyt/ spotreba zemného plynu prerátaná na
obyvateľa meraný v jednotkách toe = tons of oil equivalent, voľne preložené ako tony
ropného ekvivalentu. Z obrázku je zrejmé, že krajiny, ktoré sú znázornené tmavšou
farbou majú najvyššiu spotrebu na obyvateľa. Za povšimnutie stojí, že Rusko, je
krajinou s vysokou mierou spotreby ako aj vývozu plynu. Tento fakt však , podľa
mnohých zdrojov, spôsobuje problémy Ruska plniť exportné ciele. Podobne je to aj
s Kanadou, tiež významným vývozcom zemného plynu a iných fosílnych palív. To
obmedzuje ich kapacity určené pre export a najmä v prípade Ruska sú nutné značné
investície, ak chce exportovať plyn do iných krajín.
17 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf .
Obrázok č.3: Obrázok znázorňujúci spotrebu plynu v prepočte na obyvateľa v toe (tons of oil equivalent)18:
2.2.2 Ponuka
Rusko, Irán a Katar so svojimi kumulovanými rezervami tvoria 57 percent zo
svetových rezerv. Veľké množstvo týchto rezerv je mimo hlavných trhov, priemyslu či
spotrebiteľov. Tabuľka č..4: Tabuľka krajín s najvýznamnejšími rezervami plynu 19
.
Vysvetlivka: Stĺpce sú v poradí krajina , rezervy v triliónoch kub. stôp, percentuálne vyjadrenie podielu na svetových zásobách.
18 QUANTIFYING ENERGY BP STATISTICAL REVIEW OF WORLD ENERGY JUNE 2006. BP firemná stránka, [ cit. 8.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.bp.com/liveassets/bp_internet/globalbp/globalbp_uk_english/reports_and_publications/statistical_energy_review_2006/STAGING/local_assets/downloads/pdf/statistical_review_of_world_energy_full_report_2006.pdf. 19 INTERNATIONAL ENERGY OUTLOOK 2006. Energy Information Administration, [ cit. 4.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eia.doe.gov/oiaf/ieo/pdf/0484(2006).pdf
32 s.39.
33
Táto disproporcia medzi produkciou plynu a zásobami na jednej strane
a spotrebou zemného plynu na druhej, bude nútiť krajiny závislé na dovoze zaisťovať
dodávky. V ich záujme bude aj prepojenie trhov s plynom a jeho liberalizácia.
Závislosť krajín OECD na dovoze vzrastie, čo posilní ch snahy o kontrolu nad
dovozom a kontrolu nad produkciou v krajinách produkujúcich plyn. Zároveň sú často
nové zdroje plynu vzdialené od súčasnej siete plynovodov a trhov. Rozvoj obchodu
s plynom závisí na tom, aby sa plyn vedel za prijateľné náklady a technicky
realizovateľne dostať zo zdroja ťažby na miesto spotreby. Obmedzenia , ktoré existujú
(i keď o riešenu v podobe LNG budeme rozoberať v ďalšej stati) a hlavne ich rozsah
odlišujú trh s ropou a trh s plynom v najvýraznejšej miere. Tohto názoru je, okrem
iných, aj Bright E. Okugu(2002)20.
Nárast cien a snaha o diverzifikáciu a boj o dodávky spôsobí významný nárast
LNG( skvapalnený zemný plyn) ako spôsobu dopravy plynu z odľahlých ložísk do
miest spotreby, i keď si to vyžaduje nové investície, prepojenia sietí. Ponuka plynu bude
závisieť aj od ceny ropy a možnostiach štátov , kde sa ťaží plyn a ropa zároveň.
Vzájomná prepojenosť komodít v týchto krajinách by mohla znamenať zvýšené
použitie plynu a zároveň uvoľnenie ropy na exportné účely. Toto riešenie si však
vyžaduje značné investície do infraštruktúry.
Krajiny s najväčšou produkciou plynu na svete podľa Okugu (2002)21 sú Rusko
a USA s 550 bn. kubických metrov nasledované Kanadou so 150, Alžírskom a Veľkou
Britániou so 100 bn. kubickými metrami produkcie zemného plynu. Zemný plyn sa
nachádza buď v tzv. mokrej forme - súčasť ropy alebo v tzv. suchej forme. Mokrý plyn
obsahuje väčšie množstvo vyšších uhľovodíkov(etán, propán, bután) a je zdrojom
LPG(z angl. liquefied petroleum gas). Na druhej strane suchý plyn sa používa ako
palivo na výrobu elektrickej energie. Suchý plyn je flexibilnejší a obchodovateľnejší ,
keďže nie je odpadovým, vedľajším produktom ropy a má vlastné významnejšie
technologické využitie.
20 Bright E. Okugu: IMF Working paper Issues in Global Natural Gas: A Primer and Analysis Febrary 2002. 21 Bright E. Okugu: IMF Working paper Issues in Global Natural Gas: A Primer and Analysis Febrary 2002 s.10.
34
Preprava zemného plynu sa uskutočňuje jednak plynovodmi alebo tankermi
v prípade LNG. Spôsob prepravy je závislý na vzdialenosti medzi trhom a zdrojom
a vybudovanými kapacitami. Na kratšie vzdialenosti je výhodnejšia preprava
plynovodmi, na dlhšie vzdialenosti je výhodnejšia preprava tankermi. LNG reťazec je
možné rozložiť na tri časti. Okuga(2002)22 rozlišuje upstream časť v ktorej identifikuje
produkciu a skvapalnenie, transport (použitím tankerov) a downstream (prijímací
terminál s príslušnými zariadeniami). Časť reťazca upstream zahrňuje samotnú
produkciu plynu. Plyn je natlačený do veľkých schlaďovacích zariadení, kde sa zmrazí
na teplotu pod mínus 161,5 stupňa Celzia – varný bod metánu a tým prejde do
kvapalného skupenstva. Následne sa plyn očisťuje od ne-metánových plynov a je
uskladnený. Plyn sa prepravuje špeciálne upravenými tankermi, upravenými tak, aby
udržali potrebnú teplotu počas celej plavby. V mieste určenia sa plyn ohreje
a napumpuje na plynovodov. Citujúc Okugu23 celý proces sa nazýva „train“.
Z investičného hľadiska, každá z 3 hlavných častí je samostatne realizovateľná
a investori preto často investujú do jednej časti reťazca ako do celého reťazca. Dohody
LNG sú oproti klasickým plynovodom jednoduchšie a bilaterálne, klasické dohody
spojené s plynovodmi sú naproti tomu multilaterálne, keďže sa jedná o prepravných
právach viacerých krajín, firiem.
Štruktúra reťazca v plynárenskom priemysle vznikla už v jeho začiatkoch.
Vlastníci potrubia plnili aj rolu marketingu vo vzťahu ku koncovým zákazníkom,
pretože mali logický záujem na zabezpečení si koncových kupcov, tak aby ich rúry
neboli prázdne. Dobrým príkladom nám môže slúžiť aj domáci príklad SPP a jeho
podpora plynofikáciám obcí v 90. rokoch. Investičná náročnosť do infraštruktúry je
veľmi vysoká, vyžadujúca kapitálovo náročné a nepremiestniteľné aktíva, ktoré nie sú
pre investorov lákadlom, okrem tých investorov , ktorý tým získajú zaručenia na
dodávky. Tento prípad je ideálnym opisom zmyslu vertikálnej integrácie (prenikanie
ťažobných do distribučných spoločností a naopak), ktorá sa v tomto priemysle zrodila
prirodzene. Na jednej strane je tento dôvod kapitálovej náročnosti argumentom
v rukách integrovaných veľkých spoločností proti regulačným zásahom, najmä proti
tzv. unbundlingu, ktorý narušuje tieto vertikálne väzby. Firmy namietajú, že sa tým
22 Bright E. Okugu: IMF Working paper Issues in Global Natural Gas: A Primer and Analysis Febrary 2002 s.4. 23 Bright E. Okugu: IMF Working paper Issues in Global Natural Gas: A Primer and Analysis Febrary 2002 s.4.
oslabí pozícia firiem, ktoré tak nebudú schopné a ochotné investovať do infraštruktúry
a nových investičných projektov.
2.3 Vznik globálneho trhu so zemným plynom
V odbornej literatúre (napr. Bright E. Okugu: IMF Working paper Issues in
Global Natural Gas: A Primer and Analysis Febrary 2002) ako aj v predpovediach
mnohých analytikov sa často spomína v súvislosti s plynom vznik svetového trhu
s plynom, podobne ako je to aj u ropy. To , že trh s plynom nie je svetový, resp.
globálny , dokazuje aj tento graf zo správy IEA World Energy Outlook 2004: Graf č.2: Porovnanie podielu obchodu na celkovej spotrebe pri uhlí, rope a plynu24
VYSVETLIVKA: V smere z ľava do prava jednotlivé druhy fosílnych palív, uhlie, ropa a zemný plyn Tmavošedá farba – domáca spotreba Šedá farba – obchod medzi regiónmi Jednotky – milióny ton ropného ekvivalentu Percentuálne hodnoty sa uvádzajú ako percentuálny podiel na svetovom dopyte
Z grafu je zrejmé, že kým trh z ropou je už v roku 2002 vyslovene globálnym
trhom, keďže až 46% celkovej spotreby sa uspokojuje obchodom a nie domácou
produkciou, v prípade zemného plynu , je situácia úplne odlišná. Tento podiel má do
roku 2030 narásť podľa odhadov na 63%. Podiel svetového obchodu u plynu – pod
24 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf s.71.
35
36
ktorým rozumieme dovoz resp. vývoz danej suroviny medzi krajinami - v roku 2002
dosahoval iba 15% percent . Vývoj však naznačuje, že aj trh s plynom sa stane
globálnejším, keď podiel svetového obchodu na celkovom dopyte narastie na 26%
v roku 2030, čo je nárast o 73,3%.
To , že v súčasnosti nie je ešte trh s plynom globálny a funkčný, má za
následok, že kým cena je nízka na jednom trhu a na danom trhu je nadbytok plynu, na
inom regionálnom trhu je cena vysoká a plynu je nedostatok. Tento fakt si všimol aj
Okuga(2002)25 . Vo svojom elaboráte uvádza porovnanie cien plynu v Európe a USA
v roku 2001. Z tohto porovnania vyplýva, že počas roka 2000 (tento fakt udávam, aby
bolo zrejmé, že sa jedná o relatívne nedávnu situáciu) bola cena plynu väčšia ako cena
plynu v USA až na dva momenty zapríčinené zmenšujúcimi sa zásobami v USA
a energetickou krízou v Kalifornii. Okuga si všimol, že napriek výraznému rozdielu
v cene počas krízy, Európsky dodávatelia neboli schopní tento cenový diferenciál
využiť. Dlhodobé zmluvy o dodávkach a iné faktory tento stav čiastočne konzervujú
a zabraňujú vytvoreniu globálneho trhu so zemným plynom. Príčiny tohto stavu sú
tradične dlhodobé zmluvy o dodávkach, obmedzený prístup k infraštruktúre ako aj
regulovaný trh s plynom. Zmeniť tento stav môže nárast podielu LNG na celkovom
dopyte, táto skutočnosť bude rozvinutá v ďalšej kapitole, najmä v súvislosti s Európou.
25 Bright E. Okugu: IMF Working paper Issues in Global Natural Gas: A Primer and Analysis Febrary 2002 strana 18.
2.4 Zemný plyn - situácia v jednotlivých regiónoch
2.4.1 Severoamerická perspektíva
Dopyt po plyne v krajinách OECD Severná Amerika má podľa odhadov IEA
z roku 200426 rásť priemerným tempom 1,3% ročne. Za tento nárast bude zodpovedný
sektor výroby elektrickej energie, ktorý absorbuje takmer dve tretiny z celkového
nárastu spotreby . Z krajín severnej Ameriky bude dopyt rásť najrýchlejšie v Mexiku
tempom 3,5% ročne , nasledujúc USA a Kanadou s rastom 1,2% ročne. Graf č.3: Vývoj spotreby zemného plynu v krajinách OECD Severná Amerika podľa sektorov27
VYSVETLIVKA: Zelená – výroba elektriny Červená – ostatná transformácia plynu Žltá – priemysel Modrá – ostatné
Tento silne rastúci trend badateľný z grafu je charakteristický pre dopyt po plyne
na celom svete, keďže emisie produkované spaľovaním plynu sú neporovnateľne nižšie
ako pri ostatných fosílnych palivách. Domáca produkcia v týchto krajinách nebude
stačiť na uspokojenie potrieb a krajiny budú vo zvýšenej miere plyn dovážať. Graf č.4: Vývoj dovozu/vývozu zemného plynu v Severnej Amerike28
VYSVETLIVKA: Svetlomodrá - produkcia plynu Tmavomodrá – čistý dovoz plyn V prípade, že čistý dovoz je záporné číslo, jedná sa o vývoz zemného plynu
26 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf s.149. 27WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf s.149.
37
28 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf .
38
Vyšší dopyt po plyne bude vyvíjať tlak na ceny plynu a toto zvýšenie bude mať vplyv
na zvýšené využívanie LNG terminálov , ako aj na budovanie nových kapacít LNG. Pri
zvýšenej cene plynu sa stanú náklady na dodávku prostredníctvom LNG
konkurencieschopné oproti plynovodom. Najväčšie množstvo LNG terminálov sa
plánuje postaviť v USA, ale podobné projekty sa plánujú aj v Mexiku a Kanade. Ako
bolo vyššie uvedené, dopyt po plyne vzrastie najviac v Mexiku. Mexiko, napriek
potenciálnym náleziskám plynu na svojom území, nemá dostatočné finančné zdroje
potrebné na exploráciu a budovanie kapacít potrebných na ťažbu zemného plynu.
Kanada, ktorá sa podieľa podľa americkej agentúry EIA(Správa 200629) 90% na dovoze
plynu do Spojených štátov amerických, si udrží toto prvenstvo do roku 2010, kedy ju
vystrieda dovoz plynu z iných krajín cez LNG terminály. K tomu prispejú aj klesajúce
výnosy zo súčasných ložísk plynu, silnejúci domáci dopyt v samotnej Kanade.
2.4.2 Ázijská perspektíva
Dopyt po plyne v krajinách OECD Ázia bude rásť do roku 2030 priemerným
tempom 2,5% percenta ročne. Dve najvýznamnejšie krajiny, Japonsko a Južná Kórea
však sa budú na tomto raste podieľať dosť odlišne. Kým rast v Japonsku dosiahne 1,9%
ročne v Kórei dosiahne až 3,9%. V oboch krajinách bude za týmto rastom stáť sektor
výroby elektrickej energie, obzvlášť v Kórei kde podľa správy IEA(2004)30 bude rast
spotreby zemného plynu na výrobu elektrickej energie predstavovať 5,4% ročne.
Japonsko ostane najväčším konzumentom zemného plynu v regióne a je
zaujímavé, že mnohé ázijské krajiny, vrátane Japonska, sa spoliehajú na dovoz LNG
plynu, keď v prípade Japonska jeho podiel na celkovej spotrebe dosahuje až 94%. Trh
v Japonsku sa stáva čoraz tesnejším, pretože japonský odberatelia čelia čoraz väčšej
konkurencii ostatných ázijských krajín pri uzatváraní dlhodobých kontraktoch
a kontrakty sa vo všeobecnosti stávajú flexibilnejšími a krátkodobejšími. Prvý dovoz
LNG plynu z Ruska do Japonska, naplánovaný na rok 2007 – podľa najnovších správ
projekt však bude oneskorený - má prísť z projektu Sakhalin II. Kapacita terminálov
v krajine je schopná prijať tento nárast a je hodnotená ako dostatočná.
29 INTERNATIONAL ENERGY OUTLOOK 2006. Energy Information Administration, [ cit. 4.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eia.doe.gov/oiaf/ieo/pdf/0484(2006).pdf s.55. 30 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf s.154.
39
Trh s plynom v Kórei bude do roku 2030 rásť najdynamickejšie zo všetkých
krajín OECD. Je však nutné dodať, že správa americkej agentúry EIA z roku 200631
predpokladá značne odlišný scenár vývoja, a keďže je novšia, je možné hodnotiť je
predpokladaný rast spotreby plynu v Kórei na úrovni 1,7% oproti 5,4% podľa správy
IEA(2004) za reálnejší. Kórea dováža väčšinu svojho plynu v podobe LNG a je
v súčasnosti druhým najväčším dovozcom LNG plynu na svete. Existujú projekty
plynovodov , smerujúcich zo Sibíri cez Čínu do Kórei, avšak ich reálny prínos závisí na
spotrebe plynu v samotnej Číne ako aj na vybudovaní kapacít na samotnom poli
Gazpromom.
Produkcia plynu v Kaspickom regióne , pozostávajúcom z Turkmenistanu,
Uzbekistanu, Kazachstanu a Azerbajdžanu, bude mať rastúcu tendenciu. Mnohé
z týchto krajín podpísali zmluvy s Gazpromom a predávajú mu svoj plyn, ktorý
Gazprom následne predáva svojím koncovým zákazníkom. Toto množstvo plynu tvorí
približne jednu osminu z plynu dodávaného Gazpromom. Gazprom týmto spôsobom
odďaľuje nevyhnutnosť nákladných investícií do rozvoja nových polí. Zároveň si
zabezpečuje , že tieto krajiny budú menšími konkurentmi pre samotný Gazprom, keďže
budú priamo disponovať menšími zdrojmi plynu. Buduje sa nový projekt plynovodu,
aby prepravil plyn z poľa Shah Deniz v Azerbajdžane do Turecka cez Gruzínsko, tak
aby plynovod neprechádzal cez Rusko. Krajiny Kaspického regiónu sú závislé na
prepravných kapacitách ruského Gazpromu a budovanie vlastných samostatných kapacít
je hlavnou prioritou rozvoja plynárenského priemyslu v tomto regióne
2.4.3 Čína a India
Dopyt po plyne má v projektovanom období najrýchlejšie rásť práve v Ázii. Za
tento rast môžu predovšetkým dve krajiny, a to India a Čína. V Číne bude dopyt po
zemnom plyne rásť tempom 5,1% ročne. V oboch krajinách v súčasnosti tvorí zemný
plyn len malú časť na celkovej energetickej spotrebe, ale obe krajiny vyvíjajú obrovské
investície do budovania potrebnej infraštruktúry. Dôvody sú zrejmé – snaha
o znižovanie závislosti na drahej rope, ako aj nižšie emisie oproti uhliu (v Číne sa
tradičné elektrina vyrábala spaľovaním uhlia, ktorého bol v severovýchodných
31 INTERNATIONAL ENERGY OUTLOOK 2006. Energy Information Administration, [ cit. 4.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eia.doe.gov/oiaf/ieo/pdf/0484(2006).pdf s. 43
provinciách dostatok, avšak nárast populácie a inej priemyselnej produkcie v oblasti
núti obmedzovať emisie z výroby elektriny). Graf č.5: Vývoj ponuky zemného plynu v Indii a Číne v rokoch 2003-203032
VYSVETLIVKA: Krajiny Čína a India v rokoch 2003,2015,2030 ponuka v triliónoch kubických stôp Svetlo šedá – dovoz plynu Šedá – vlastná produkcia
Dovozom sa bude nasycovať dopyt v týchto krajinách na 40 % do roku 2030.
Čína buduje viaceré terminály na príjem LNG, i keď je tu riziko, že zákazníci v týchto
krajinách nebudú ochotný a schopný platiť cenu za LNG , ktorú budú musieť platiť
dovozcovia berúc do úvahy aj náklady na investície do terminálov. Obidve tieto krajiny,
nemajú rozsiahle zdroje zemného plynu a tak sa budú aj v budúcnosti musieť spoliehať
na dovoz plynu, čo bude zvyšovať cenové napätie a konkurenciu medzi nimi
a tradičnými odberateľmi ako Japonsko či Kórea.
2.4.4 Blízky Východ
Využitie zemného plynu v krajinách na Blízkom Východe sa do roku 2030 viac
ako zdvojnásobí oproti súčasnému stavu. Kvôli vysokým cenám ropy sa ropu ťažiace
krajiny snažia obmedziť spotrebu ropy používaním plynu, aby tak uvoľnili viacej ropy
na export. Krajiny bohaté na náleziská zemného plynu v regióne, napr. Katar, sa
zároveň snažia budovať zariadenia, umožňujúce export plynu do tretích krajín - LNG.
Ďalším využitím plynu je technológia „GAS – to - Liquids“ alebo skrátene GTL,
umožňujúca získavať z plynu ropné produkty. V súčasnosti iba Malajzia a Južná Afrika
majú funkčné zariadenia schopné GTL ale v regióne je plánovaných viacero projektov –
napr. Alžírsko, Egypt, Irán.
Najviac zemného plynu sa spotrebuje v sektore výroby elektrickej energie.
Najväčší konzumenti aj do roku 2030 ostanú krajiny ako Irán a Saudská Arábia.
32 INTERNATIONAL ENERGY OUTLOOK 2006. Energy Information Administration, [ cit. 4.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eia.doe.gov/oiaf/ieo/pdf/0484(2006).pdf
40s.54.
Graf č.6: Vývoj dopytu po zemnom plyne podľa sektorov do roku 203033
VYSVETLIVKA: Stĺpce v poradí zľava do prava Priemysel Výroba elektriny Ostatné GTL Uvádzané v biliónoch kub. metrov
Na území Blízkeho Východu sa nachádza 40% svetových zásob zemného plynu,
s krajinami ako Katar a Irán , ktoré samotné majú takmer 30 percent svetových zásob
plynu na svojom území. Tieto zásoby budú exportovať použitím LNG. Vývoz plynu sa
v období od roku 2003 do 2030 zdesaťnásobí. Najviac sa na tomto náraste budú
podieľať krajiny Irán, Katar, Omán.
Plyn určený na export z Kataru pochádza zo Severného poľa a Katar sa masívne
investuje do prepravnej infraštruktúry. Podobne aj Irán, ťažiaci z toho istého poľa
v Iráne známom pod názvom „Sotuh Pars“, v spolupráci so spoločnosťou Total buduje
svoje prepravné kapacity LNG. V súčasnosti najviac exportu smeruje do krajín Ázie, ale
v budúcnosti by mohli byť hlavnými trhmi Európa a Severná Amerika. Uvažuje sa
o plynovode z Iránu do Turecka, avšak geopolitická situácia obmedzuje rozvoj týchto
kapacít. Tento názor zastáva aj Rob Shepherd(1999) vo svojej správe o LNG34.
2.5 Európska perspektíva
Podľa údajov Svetovej Energetickej agentúry má v Európe spotreba zemného
plynu spomedzi všetkých palív rásť najrýchlejšie a to o 2,8%. Dopyt sa zvýši
z približne 18 na 31 trilióna kubických metrov zemného plynu. Z tohto množstva sa má
vyše polovica využiť na výrobu elektriny (najnižšie emisie oproti uhliu a rope) a v roku
2030 bude výroba elektriny tvoriť 32 percent z celkového dopytu po plyne , čo
predstavuje výrazný nárast oproti 14% v roku 2003. Európska únia bude najzávislejšia
na dovoze suroviny spomedzi všetkých krajín OECD. Závislosť na dovoze v roku 2003
33 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf s.133.
41
34 SHEPHERD, R.: Trends and Markets in the liquefied Natural Gas. IN: NATURAL GAS. Prvé vid. Washington: The World Bank Group, 1999. 98s. ISBN 0-8213-4485-4 .
bola 1/3 v roku 2015 je predpoveď závislosti na ½ pričom v roku 2030 bude závislosť
na dovoze až 2/3 z celkovej spotreby. Európa v súčasnosti je úplne energeticky závislá
na Rusku, keď pokrýva na 2/3 jej energetickú spotrebu. Graf č.7: Spotreba zemného plynu v krajinách OECD Európa podľa sektorov35
VYSVETLIVKA: Stĺpce zľava doprava: priemysel výroba elektriny ostatné Spotreba zemného plynu uvedená v jednotkách trilión kubických stôp
Z hore uvedeného grafu vyplýva, že podľa predpovedí americkej agentúry EIA
bude podiel sektora výroby elektrickej energie rásť najrýchlejšie spomedzi všetkých
sektorov v sledovanom období o to tempom 3,9% ročne oproti ostatným sektorom. Graf č.8: Štruktúra ponuky plynu v EU do roku 203036
VYSVETLIVKA: Šedá – vlastná produkcia Svetlo šedá – čistý dovoz
Závislosť na dovoze plynu stúpa každou dekádou a do roku 2030 bude dovoz
plynu pokrývať veľkú väčšinu spotreby plynu v Európskej únii. Otázka diverzifikácie
zdrojov a ich bezpečnosti sa stáva preto pre EU najpálčivejšou, o čom svedčí aj summit
o otázkach energetiky, uskutočnený v marci v tomto (roku 2007). Snaha európskej
35 INTERNATIONAL ENERGY OUTLOOK 2006. Energy Information Administration, [ cit. 4.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eia.doe.gov/oiaf/ieo/pdf/0484(2006).pdf s.53.
42
36 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf s.155.
43
komisie o liberalizáciu trhu ako aj snaha o spoločnú energetickú politiku najmä voči
Rusku, je logickou odpoveďou na tieto výzvy. Európa sa vehementne snaží budovať
LNG prijímacie zariadenia ako aj nové plynovody z Ruska a budovať ďalšie, ktoré by
obchádzali tradičné cesty plynovodov (napr. plynovod z Kaspickej oblasti). Veľká
Británia sa stane do konca dekády čistým dovozcom plynu, kým dnes je ešte čistým
vývozcom. EU bude mať iba dve krajiny v rámci svojho územia , ktoré budú schopné
EU zásobovať plynom a to Holandsko a Nórsko. Technológia LNG narastie na
význame a to najmä pre dovoz LNG z Blízkeho východu a Afriky do Európy. Význam
nadobudnú aj nové plynovody z Líbye a Turecka. Európa masívne investuje do týchto
kapacít.
Európska únia sa snaží o liberalizáciu trhu s plynom. Implementácia druhej
európskej smernice o plyne dáva priestor na výber dodávateľa plynu a podnecuje
konkurenciu na trhu s plynom, keďže ceny plynu v jednotlivých krajinách EU sú značne
rozdielne. Cieľom je jednotný európsky trh namiesto národných trhov. Všetci
priemyselný odberatelia by si mali byť schopný vybrať svojho dodávateľa a zároveň
distribútori musia umožniť tzv. TPA “Third Party Access”, možnosť prístupu do siete
tretím subjektom. Smernica zároveň vyžaduje aby si vertikálne integrované spoločnosti
oddelili distribúciu a prepravu od svojej hlavnej činnosti. Regulačné úrady pozorne
sledujú správanie sa subjektov na trhu a zabraňujú spájaniu sa podnikov
a koncentráciám, ktoré by narušili trh a konkurenciu na ňom.
Obrázok č.4: Prehľad dokázaných zásob zemného plynu na svete37
Obrázok č.5: Prehľad medzi regionálneho obchodu zo zemným plynom vo svete 2002, 2030
Tabuľka medzi regionálneho obchodu zo zemným plynom38
37 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf s.137.
44
38 WORLD ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf s.143.
45
2.6 Záver
Z hore uvedených obrázkov vyplývajú hlavné trendy pre plyn. Celkovo sa zvýši
spotreba plynu, podľa niektorých predpovedí predbehne plyn uhlie ako druhý
najvýznamnejší zdroj energie. Za týmto rastom bude stáť výroba elektrickej energie
a to kvôli nižšej investičnej náročnosti a nižším emisiám pri spaľovaní plynu. Sila rastu
je však podmienená cenou plynu, ktorá je najmä v Európe naviazaná na cenu ropy.
Zároveň je vysoký predpoklad, že sa vytvorí globálny trh so zemným plynom.
Keďže je veľký rozdiel v mieste výskytu zemného plynu a mieste jeho spotreby, nové
technológie LNG, GTL nadobudnú na význame. Zostrí sa boj o zdroje zemného plynu,
najmä medzi Áziu a Európou. Veľké množstvo týchto rezerv je mimo hlavných trhov,
priemyslu či obyvateľstva. Táto disproporcia medzi produkciou plynu a zásobami na
jednej strane a spotrebou zemného plynu na druhej, bude nútiť krajiny závislé na
dovoze zaisťovať dodávky. V ich záujme bude aj prepojenie trhov s plynom a jeho
liberalizácia. Zároveň sú často nové zdroje vzdialené od súčasnej siete plynovodu
a trhov. To spôsobí významný nárast LNG( skvapalnený zemný plyn) ako spôsobu
dopravy plynu z odľahlých ložísk do miest spotreby, i keď si to vyžaduje nové
investície, prepojenia sietí. Nové technológie si však vyžadujú značné investície, čo
vytvára, ako budeme ďalej analyzovať , predpoklady na tvorbu partnerstiev medzi
podnikmi. Celkovo možno hlavné trendy zhrnúť takto:
• Nárast spotreby vo svete, plyn sa stane významnou(niektoré zdroje tvrdia že
najdôležitejšou) surovinou na výrobu elektriny
• Zmena pomerov - Nástup Číny a India
• Nárast závislosti OECD na dovoze z krajín mimo OECD – otázka bezpečnosti
a zaistenia dodávok, „mismatch“ medzi zdrojom a miestom spotreby
• Nástup LNG
• Zväčšenie závislosti EU na Rusku
• Snaha o diverzifikáciu zdrojov (napr. Afrika)
• Regulácia cenotvorby a trhu(tým aj spájania sa podnikov) v EU, vytvorenie
jednotného trhu s energiami
• Snaha Ruska o kontrolu nad zdrojmi a ich pol. Využívaním (cena plynu v Rusku
bude musieť ísť hore/nižšia spotreba , ak bude chcieť plyn predávať
46
3 Európsky trh so zemným plynom, otázka bezpečnosti a regulačných opatrení
3.1 Úvod
Ako jeden z najväčších svetových dovozcov ropy, zemného plynu a uhlia je EÚ
veľkým hráčom na medzinárodnom trhu s energiami. Nakoľko si však členské krajiny
snažia udržať kontrolu nad zahraničnou politikou, na medzinárodnopolitickom poli je
Únia ako taká trpaslíkom. Energetická závislosť na dovoze u krajín EÚ trvalo rastie. Je
preto prirodzené že sa Únia snaží integrovať energetické aspekty do všetkých vzťahov
s tretími krajinami.
Geopolitické aspekty európskej energetickej politiky sú v kompetencii vlád
členských krajín a sú považované za otázky úzko sa dotýkajúce národnej suverenity.
Postupné zapájanie predtým samostatných energetických trhov do jedného silného
bloku, sčasti iniciované komisiou, spolu s kompetenciami EÚ v oblasti obchodných
vzťahov s nečlenskými krajinami, pomaly presúva energetickú politiku do rámca
politickej agendy EÚ.Ako bolo uvedené v úvodnej kapitole, zdroje plynu v EÚ sú
obmedzené a rozmiestnenie zdrojov plynu mimo únie je v regiónoch s nestabilnou geo-
politickou situáciou. Predpokladá sa, že energetická závislosť narastie z 50% v 2000 na
70% v 2030. Na národnej báze, závislosť na plyne je už realitou v prípade 9 šttátov
z 33, pričom iba 5 štátov sú sebestačné alebo sú čistými vývozcami plynu.Situácia pre
jednotlivé hlavné energetické suroviny je nasledovná:
Ropa
• 45% dovozu ropy pochádza z Blízkeho východu
• do roku 2030 bude musieť byť dovozom pokrývaných 90% spotreby ropy
Zemný plyn
• 40% dovozu zemného plynu do EÚ pochádza z Ruska (30% z Alžírska, 25%
z Nórska)
• do roku 2030 bude z Ruska pravdepodobne pochádzať až 60% dovážaného
plynu, celková závislosť dosiahne 80%.
Nedávny vývoj v dodávkach plynu ukázal, že táto snaha o zabezpečenie dodávok
plynu spolu so snahou o spoločný liberalizovaný trh sa zemným plynom prišla
v poslednú chvíľu. V januáry 2006 ruský Gazprom znížil dodávky plynu
47
transportované cez Ukrajinu, kvôli podozreniu z nelegálneho odberu plynu. Táto
situácia bola vyvolaná novou politikou Kremľa, ktorá okrem politických otázok
(Ukrajina s premiérom Janukovičom nemá najlepšie vzťahy s ruským prezidentom
Putinom) rieši situáciu, keď bývalé krajiny ZSSR platili za plyn nižšie ceny ako ich
európsky kolegovia. Gazprom sa teda logicky snažil získať čo najviac. Podľa správy
uverejnenej v Hospodárskych novinách zo dňa 23.1.200639 sa tento stav prejavil na
dodávkach suroviny do Európy. Ďalej je zaujímavé, že keďže stredná a východná
Európa nie je diverzifikovaná v dodávkach z plynu a nedováža plyn zo stabilných
krajín ako Holandsko a Nórsko tak ako západná (Holandsko zásobuje vo veľkej miere
Belgicko a Francúzsko), poklesom dodávok ruského plynu bola najviac postihnutá
práve stredná a východná Európa. Poľsko zredukovalo zásobovanie priemyselných
odberateľov a v Maďarsku prešli veľkí spotrebitelia z plynu na vykurovací olej. Je teda
logické, že EÚ hľadá odpovede na bezpečnostné otázky.
3.2 Európska energetická politika
3.2.1 Definícia bezpečnosti dodávok plynu
Definíciu bezpečnosti zemného plynu definuje vo svojej práci Jonathan
Stern(2002)40. Autor chápe bezpečnosť vo svetle hrozieb náhlého prerušenia
a prudkých pohybov v dodávke a cene plynu, ktoré vychádza z rizika prítomného v
zdrojoch zemného plynu(vrátane dodávateľov), ich prepravy a zariadení na ich
dodávku. Tieto riziká obsahujú dve základné dimenzie:
• krátkodobá dostupnosť dodávok versus dlhodobá primeranosť resp.
postačiteľnosť dodávok a infraštruktúry potrebnej na dodanie zásob plynu
• operačná bezpečnosť trhu s plynom, chápaná ako denné a sezónne výkyvy
a obmedzenia spôsobené počasím a ostatné operačné problémy versus
strategická bezpečnosť (katastrofické vypadnutie hlavného zdroja alebo
zariadenia)
39Ukrajina odoberá priveľa plynu, tvrdí Gazprom. Hospodárske noviny, [ cit. 30.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.hnonline.sk/c3-17672230-k0C000_detail-ukrajina-odobera-privela-plynu-tvrdi-gazprom. 40 STERN,J.: SECURITY OF EUROPEAN NATURAL GAS SUPPLIES: The impact of import dependence and liberalization. Chatham house, predtým Royal Institute of International affairs, 2002, [ cit. 20.2.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.chathamhouse.org.uk/pdf/briefing_papers/Sec_of_Euro_Gas_Jul02.pdf.
48
Regulátor, či už národný alebo európsky, by sa mal zamerať na dlhodobú primeranosť
a strategickú bezpečnosť dodávok a zakomponovať otázky s tým súvisiace do tvorby
legislatívy. Otázky, ktoré s tým súvisia sú napríklad, či liberalizovaný trh vie zabepečiť
strategickú bezpečnosť, alebo či opatrenia prijmané voči veľkým národným hráčom
prinesú dlhodobú primeranosť dodávok. Podľa môjho názoru, sa však diskusia príliš
sústreďuje na otázky liberalizácie a možnosti výberu pred bezpečnosťou a jej
cenou(finančnou).
3.2.2 Energetické dialógy s tretími krajinami
Energetický dialóg EÚ-Rusko
Tento bilaterálny energetický dialóg, odštartovaný v októbri 2000, má
zabezpečiť prístup Európy k veľkým zásobám ropy a plynu v Rusku ako aj zabezpečiť
ich stabilitu. Princíp týchto rozhovorov sa zakladá na predpoklade, že vzájomná
závislosť oboch regiónov bude narastať – zo strany EÚ z dôvodu bezpečnosti dodávok a
závislosti, z ruskej strany kvôli potrebe zabezpečiť zahraničné investície do odvetvia
a prístup na trhy Únie.
Zároveň je však nutné poznamenať, že jednotlivé krajiny EÚ sa snažia o
výhodnejšie bilaterálne zmluvy, či už je to prípad Nemecka a jeho prepojenie na ruskú
energetiku cez bývalého nemeckého kancelára Schröedera(dohoda medzi Ruskom
a Nemeckom o stavbe produktovodu po dne Baltského mora, vyvolala nevôľu
predovšetkým Poľska.), alebo nedávno zverejnený prípad Maďarska a jeho možné
uprednostnenie „ruského“ plynovodu Blue Stream pred „európskym“ Nabucco .
Dialóg sa týka aj ďalších oblastí:
• Otvorenie domáceho ruského energetického trhu súťaži (Gazprom ovláda asi
70% ruskej produkcie zemného plynu a má praktický monopol na jeho export);
• Zlepšenie podnikateľského prostredia, vrátane investícií;
• Spolupráca v otázke klimatických zmien v rámci Kjótskeho protokolu;
• Jadrová bezpečnosť a odstávka zastaraných jadrových elektrární
49
Gawdat Baghat vo svojej správe Europe’s energy security(2006) ďalej prídáva témy
ako voľná pohyb energíí, založený ns pravidlách WTO a voľnosť, slobodu prepravy
energií cez siete a plynovody41.
Fosílne palivá
Rusko má na svojom území asi 27% známych svetových zásob zemného plynu,
ako aj obrovské ložiská ropy. Pre EÚ-25 je Rusko hlavným dodávateľom uhľovodíkov
– prichádza z neho polovica dovozu plynu a tretina ropy. Predaj nerastných surovín do
Únie je pre Moskvu zdrojom zahraničnej meny v hodnote viac ako 40% federálneho
rozpočtu. Energetický trh v Rusku je vysoko koncentrovaný. Najväčší monopol,
Gazprom, kontroluje 25% celosvetových zásob plynu, produkuje 94% ruského zemného
plynu a 16% globálnej produkcie. Prostredníctvom plynovodov cez Ukrajinu
a Bielorusko Gazprom zásobuje štvrtinu trhu v EÚ. Zásoby kontrolované ruskou firmou
Gazprom (vyjadrené v „boe“ – barrels of oil equivalent – ekvivalent barelu ropy) sú len
o niečo menšie ako zásoby Saudskej Arábie či Iránu a väčšie než Iraku či Kuvajtu.
Sektor fosílnych palív v Rusku musí čeliť niekoľkým výzvam42:
• vytvorenie jednotných „pravidiel hry“
• zvýšenie ťažby ropy, zvýšenie kvality ropných produktov ruských rafinérií
• pokračovanie liberalizácie trhu s plynom
• vytvorenie pravidiel prístupu k transportným systémom
• vytvorenie priaznivého investičného prostredia a záujmu firiem o aktivity na
ruskom trhu
• hlavné projekty v spoločnom záujme: severoeurópsky plynovod idúci dnom
Baltského mora, rozvoj ťažobného pola zemného plynu Štochman, spojenie
ropovodov Jamal a Družba, projekt ropovodu Burgas-Alexandroupolis
41 BAHGAT, G.: Europe's energy security: challenges and opportunities. In: International affairs, Oct2006, zväzok 82, číslo 5 , Október 2006, s. 968 – 969. 42 Energetický dialóg EÚ-Rusko. Euractiv.sk, [ cit. 20.2.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/energeticky-dialog-eu-rusko.
50
Aktívne zapojenie sa Ruska do svetovej ekonomiky a jeho závisloť na vývoze ropy
a plynu a podobné otázky s tým súvisiace charakterizuje aj publikácia Dependent on Oil
and Gas(2006).43
Južné Stredomorie (plus Turecko, Blízky východ a Severná Afrika)
Európsko-stredomorské partnerstvo bolo oficiálne vytvorené ministrami
zahraničných vecí v roku 1995 v Barcelone. Spája EÚ a desať krajín južného
Stredomoria (Alžírsko, Egypt, Maroko, Tunisko, plus Izrael, Jordánsko, Libanon,
Palestínska samospráva, Sýria a Turecko). Líbia má od roku 1999 status pozorovateľa.
Cieľom je spoluprácu postupne zintenzívňovať a do roku 2010 vytvoriť európsko-
stredomorskú oblasť voľného obchodu. Z pohľadu energetiky je pre Úniu primárna
snaha o udržanie prístupu k alžírskym zásobám zemného plynu. Vďaka nim je možné
do istej miery zmenšiť závislosť na Rusku. Alžírska ekonomika je silno závislá na
vývoze uhľovodíkov (ropa a zemný plyn) – tvoria 97% vývozu, prispievajú 30% k HDP
a financujú 65% rozpočtu. EÚ odoberá 62,7% alžírskeho exportu a je zdrojom 58%
dovozu.
Energetické spoločenstvo juhovýchodnej Európy
Zmluva vytvárajúca Energetické spoločenstvo juhovýchodnej Európy (ECSEE)
bola podpísaná v lete 2005, potom sa rozbehol proces ratifikácie. ECSEE je právne
záväznou zmluvou pokrývajúcou sektor elektrickej energie a zemného plynu. Jej cieľom
je zjednotiť signatárske krajiny s energetickou legislatívou v EÚ a vytvoriť tak
integrovaný trh. Členmi sú Rakúsko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Slovinsko zo strany
EÚ, a Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Macedónsko,
Rumunsko, Srbsko a Čierna hora, Turecko a Kosovo na strane druhej. Zmluva má
pomôcť politickej a ekonomickej stabilizácii regiónu juhovýchodnej Európy a pomôcť
krajinám pripraviť sa na prípadnú budúcu integráciu do Únie.
43 TABATA, S – a kol..: DEPENDENT ON OIL and Gas: Russia's integration into the World Economy. Sapporo : Osamu Ieda, 2006. 107 s. ISBN 4-938637-40-5.
51
Energetické spoločenstvo regiónu Baltického mora (BASREC)
Spolupráca v rámci BASREC bola odštartovaná v roku 1999 ministrami
energetiky Dánska, Estónska, Fínska, Nemecka, Islandu, Litvy, Lotyšska, Nórska,
Poľska, Ruska a Švédska, a Európskou komisiou. Medzi diskutovanými otázkami sú
bezpečnosť energetických dodávok v kontexte rastúcej závislosti na Rusku, trasy
prepravy zemného plynu v regióne, a pokrok vo vzájomnom prepájaní elektrických
a plynových rozvodových sietí. Medzi diskutované environmentálne otázky patrí
energetická efektivita, klimatické zmeny a využívanie obnoviteľných zdrojov, ako je
bioenergia.
V júli 2005 Rusko oznámilo, že začnú práce na plynovode spájajúcom St.
Petersburg a nemecké mesto Greifswald. Projekt Severoeurópskeho plynovodu bude
stáť spolu 5 miliárd eur. Bol uprednostnený pred dvoma alternatívami – Amber a Jamal-
Európa 2 – ktoré mali prechádzať cez Poľsko, Lotyšsko, Litvu a Bielorusko.
Arktická energetická agenda
Prvý okrúhly stôl politických a priemyselných rozhodovateľov z Nórska, Ruska
USA a EÚ sa konal 7. júla 2005. „Verí sa, že Arktický región je jednou
z najdôležitejších zostavajúcich ropných provincií“, hovorí sa v deklarácii podpísanej
účastníkmi. Barentsovo more „predstavuje možnosť stať sa novou európskou ropnou
provinciou“. Ako mimoriadnu výzvu pri rozvoji priemyselných aktivít a arktických
oblastiach zdôraznila deklarácia zraniteľnosť morského ekosystému.
Energetický dialóg EÚ-Nórsko
Nórsko je svetový tretí najväčší vývozca zemného plynu a dôležitým
dodávateľom ropy a zemného plynu do EÚ. Stretnutie medzi komisárom Andrisom
Piebalgsom a nórskym ministrom ropy a energetiky, ktoré sa konalo 6. júla 2005,
potvrdilo ochotu oboch strán spolupracovať v energetických otázkach. Strany sa
dohodli na posilnení spolupráce na energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojoch
a bezpečnosti dodávok energií, vrátane ťažobných a produkčných aktivít v arktickom
regióne. Bola dosiahnutá dohoda, podľa ktorej sa Komisia pripojí k neformálnemu fóru
vytvorenému Nórskom, Dánskom a Britániou pre diskusie o využívaní CO2 pre
52
efektívnejšiu ťažbu a uskladňovanie ropy v Severnom mori. Stretnutia medzi EÚ
a Nórskom sa teraz budú odohrávať na každoročnej báze.
3.2.3 GECF - Gas exporting countries forum (Fórum krajín exportujúcich plyn)
Fórum krajín exportujúcich plyn vzniklo v roku 2001 je neformálne združenie
krajín a ich vedúcich producentov plynu. Cieľom tohto združenia je prezentácia
a hájenie spoločných záujmov týchto krajín. Tieto krajiny spolu kontrolujú 73%
svetových zásob a 41% produkcie. Ich spoločná snaha viedla k tomu, že dovozcovia
plynu sa obávajú vzniku a transformácie tohot združenie do plynárenskej verzi OPECu.
Ich snaha o združenie je, ako sami tvrdia, sčasti reakcia na opatrenia EÚ na liberalizáciu
trhu bez toho, aby boli zapojený do dialógu a prípravy týchto opatrení.
53
3.3 Legislatívny rámec pravidiel trhu so zemným plynom
3.3.1 Európske smernice o zemnom plyne
Nové smernice o zemnom plyne a elektrickej energii (Smernice 2003/54 a
2003/55) mali členské štáty povinne zaviesť do svojej legislatívy do júla 2004. Cieľom
týchto nových pravidiel ustanovených Európskou komisiou bolo dosiahnutie
hospodárskej súťaži v odvetví elektroenergetiky a zemného plynu v celej Európskej
únii, tak ako sa stanovilo v lisabonských cieľoch Rady44. Osemnástim členským štátom
bol v októbri 2004 zaslaný list s upozornením, že Komisii neoznámili právne opatrenia
prijaté za účelom transponovania do súčasných smerníc, inými slovami, pravdepodobne
sa nové smernice nepremietli do legislatívy a neboli správne uplatnené. Ustanovenia
predchádzajúcich smerníc podľa komisie neboli primerané na dosiahnutie cieľov
hospodárskej súťaže, dokonca ani pre väčších odberateľov (komisia má za cieľ
vytvorenie hospodárskej súťaže aj pre maloodberateľov). Takíto zákazníci by mali
podľa všeobecného predpokladu s dodávateľmi pravidelne vyjednávať, najmä o cene.
Po viac ako troch rokoch v odvetví zemného plynu však vo väčšine členských štátov
zmenilo dodávateľa menej ako 50%. Je však potrebné zvážiť nielen počet zákazníkov,
ktorí zmenili dodávateľa, ale aj štátnu príslušnosť nových dodávateľov. V mnohých
prípadoch, mohli zákazníci zmeniť dodávateľa iba v rámci svojej krajiny, takže
prenikanie zahraničných spoločností na vnútorné trhy je v mnohých prípadoch
nedostatočné, čo podľa správy odráža nedostatočnú integráciu trhov a chýbajúce
prepojenia infraštruktúr.
Vo väčšine prípadov zahraniční dodávatelia predstavujú menej ako 20% podielu
na trhu. Jedinú výnimku tvoria trhy, ktoré sú celkovo dobre integrované s trhmi
susedných členských štátov alebo štátov, kde hlavných dodávateľov v skutočnosti
privatizovali a kúpili zahraničné spoločnosti. Druhým problémom členských štátov je
neúspešné riešenie štruktúry trhu. Ako sa zdôraznilo v predchádzajúcich správach,
trhom so zemným plynom a elektrickou energiou vo väčšine členských štátov dominujú
jedna alebo dve spoločnosti a kapacita pre cezhraničnú hospodársku súťaž je
44 SPRÁVA KOMISIE: Výročná správa o implementácii vnútorného trhu so zemným plynom a elektrinou. Európska komisia, 5 Január 2005, [ cit. 28.2.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://ec.europa.eu/energy/gas/benchmarking/doc/4/com_2004_0863_sk.pdf s.4.
54
nedostatočná. Takéto problémy sa musia bezpodmienečne vyriešiť, konštatuje správa45.
Osobne som veľmi zvedavý, čo pod týmto pojmom komisia myslí, keďže si neviem
predstaviť, čo by napríklad Slovensko, ktoré spadá do tejto problémovej oblasti, mohlo
v tejto oblasti urobiť a či by možné administratívne riešenie nebolo umelé a neefektívne.
3.3.2 Zelená kniha – snaha o vytvorenie fungujúceho a stabilného trhu
Zelené knihy ako dokumenty vydáva Európska komisia. Európska komisia je
politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej
únie s cieľom stimulovať diskusiu v EÚ na zvolené témy. Do dialógu Komisia prizýva
relevantných partnerov. Komisia tiež pokračovala v úsilí o zlepšenie vnútorného trhu s
energiou prostredníctvom liberalizácie sektora s elektrickou energiou a plynom.
Cieľom liberalizácie trhu je vytvorenie konkurenčného prostredia aj pri
existencii prirodzených monopolov a umožniť na jednej strane odberateľom elektriny
a plynu voľbu dodávateľa a na druhej strane ponúknuť existenciu rovnocennej súťaže
medzi jednotlivými dodávateľmi a tiež postupne vytvoriť prirodzený tlak na
zvyšovanie ekonomickej efektívnosti. Nová Zelená kniha o „bezpečnej, konkurenčnej a
udržateľnej energetickej politiky pre Európu“ by mala priniesť argumenty v prospech
väčšej integrácie a kooperácie v energetickej politike v EÚ.
5 „hlavných cieľov“ zelenej knihy :
• hovoriť v energetických otázkach jedným hlasom
• diverzifikovať mix primárnych energetických zdrojov
• stať sa najviac energeticky efektívnym regiónom sveta
• stať sa svetovým lídrom v níkouhlíkovom výskume a vývoji
• dokončiť vnútorný trh s energiou do roku 2007
Dokument navrhuje šesť prioritných oblastí, ktoré by mali viesť k vývoju
„oživenej európskej energetickej politiky“:
• spoločná európska vonkajšia politika pre bezpečnosť ponuky energie,
vrátane napr. vytvorenia skupiny na vysokej úrovni v Rade vo veci strategickej
45 SPRÁVA KOMISIE: Výročná správa o implementácii vnútorného trhu so zemným plynom a elektrinou. Európska komisia, 5 Január 2005, [ cit. 28.2.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://ec.europa.eu/energy/gas/benchmarking/doc/4/com_2004_0863_sk.pdf s.4.
55
energetickej politiky a zlepšenie energetického dialógu (napr. medzi EÚ a
Ruskom či OPEC). Dokument tiež navrhuje každoročné komuniké Komisie o
bezpečnosti ponuky energie a vytvorenie „širšieho európskeho energetického
spoločenstva“,
• spoločná európska vnútorná politika pre bezpečnosť ponuky energie,
vrátane myšlienky zostaviť Európsku pozorovateľňu pre ponuku energie (na
identifikovanie nedostatkov v infraštrutkúre a ponuke) a Európskej centrum pre
energetické siete (na koordináciu a zlepšenie prenosných systémov),
• zvýšenie používania čistých a miestnych energetických zdrojov, vrátane
nových iniciatív na stimulovanie preberania obnoviteľnej energie,
• strategický plán pre európske technológie čistej energie,
• celoeurópska aktivita pre efektívnejšiu energiu,
• dokončenie európskeho vnútorného trhu s elektrickou energiou a plynom
do roku 2007, vrátane myšlienky na Strategický európsky plán vnútorného trhu
s energiou a myšlienok na vytvorenie jednotnej európskej rozvodnej siete.
3.4 Snaha o liberalizovaný trh vs. bezpečnosť na trhu - základný rámec
3.4.1 Úvod
Liberalizácia trhu ovplyvní celý priemysel. V obornej literatúre, ako aj
v správach európskej komisie sa často tento proces spája s otázkou bezpečnosti. Je toto
spojenie oprávnené? Znamená liberalizovaný trh naozaj väčšiu bezpečnosť? Aké
faktory musíme brať do úvahy? Liberalizácia trhu má za cieľ vytvoriť zmenu
súčasného stavu tak, aby si mohol zákazník vybrať svojho dodávateľa podľa najlepšej
ceny a aby dodávateľ nemal prekážky pri vstupe do prepravných sietí a mohol dodať
plyn svojím zákazníkom. Liberalizácia predpokladá, že zákazník si bude vyberať
a meniť dodávateľa podľa ceny. Očakáva sa, že zmeny vyvolajú konkurenčný boj medzi
plynárenskými spoločnosťami. Túto skutočnosť predpokladá aj združenie Eurogas,
združenie kde patría všetky významnejšie plynárenské podniky v EÚ, ktoré podobne
charakterizuje nadchádzajúce zmeny vo svojej správe (Júl 2006)46. Táto zmena logicky
ovplyvní najmä dva charakteristické faktory v plynárenskom priemysle. Prvým z nich
46 The European gas market: Eurogas views on the way forward. Eurogas - The European Union of the Natural Gas Industry, 2006, [ cit. 29.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eurogas.org/database/documents/...(pozri v zdrojoch) ...20way%20forward.pdf s.8.
56
sú dlhodobé zmluvy. Plynárenské spoločnosti nebudú môcť uzatvárať dlhodobé
zmluvy v súčasnom ponímaní. Následne táto zmena ovplyvní veľké investície, ktoré sú
financované z dlhodobých kontraktov. Tieto dve dimenzie sú hlavnou témou rôznych
odborných literatúr a autorov, medzi inými aj v analýze IEA SECURITY OF GAS
SUPPLY IN OPEN MARKETS (2004)47 alebo v analýze Jonathana Sterna (2002)48.
3.4.2 Dlhodobé zmluvy a cenotvorba
Obavy sa vzťahujú k možným zmluvným a finančným problémom spoločností
pôsobiacich v liberalizovanom prostredí. Tradičné dlhodobé kontrakty sa zmenia
svýrazným posunom k flexibilnejšej cene. Avšak najbližšie dve desaťročia budú ešte
stále dominantné, čo môže naznačovať aj snaha Maďarska o novú dlhodobú zmluvu.
Podľa Jonathana Sterna(2002), liberalizovaný trh nemusí nevyhnutne znamenať zmenu
v povahe kontraktov, o čom svedčí prípad Veľkej Británie, kde je trh s plynom už
liberalizovaný, a napriek tomu je 70% kontraktov dlhodobých. Svedčí to o tom, že
majorita objemu sa zabezpečuje dlhodobo a strategicky a minorita reaguje na výkyvy
v spotrebe a príležitosti na prítomné na inom trhu flexibilnejšími kontraktami a rieši tak
dočasmný nadbytok alebo zvýšený dopyt po zemnom plyne. Zmení sa však dĺžka
jednotlivých kontraktov a to z 15 až 25 na 8 – 15 ročné, zmení sa aj indexácia cien
plynu. Indexácia, ktorá je teraz historicky naviazaná na cenu ropy sa môže zmeniť na
cenu tvorenú reálnym ocenením na základe dopytu a ponuky, spotovými obchodmi
a future kontraktami. Podobný názor zastáva aj združenie Eurogas, ktorého členovia
preferejú obe možnosti a teda aj indexáciu cez cenu ropy aj spotové ceny. Direktívne
stanovenie určovania ceny plynu EÚ by mohlo, podľa môjho názoru, uškodiť, pretože
v tomto prípade trh a samotné subjekty vyriešia, či je pre nich výhodnejšie v daných
podmienkach.
3.4.3 Veľké investície
Za veľké investície sa v plynárenskom odvetví považujú investície vyššie ako
dve miliardy USD (napr. Projekt Nord Stream plynovod na dne Baltického mora 5mld
47 SECURITY OF GAS SUPPLY IN OPEN MARKETS: LNG and Power at the turning point. IEA - International Energy Agency, 2004, [ cit. 23.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org/textbase/nppdf/free/2004/security.pdf s. 302. 48 STERN,J.: SECURITY OF EUROPEAN NATURAL GAS SUPPLIES: The impact of import dependence and liberalization. Chatham house, predtým Royal Institute of International affairs, 2002, [ cit. 20.2.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.chathamhouse.org.uk/pdf/briefing_papers/Sec_of_Euro_Gas_Jul02.pdf s. 12.
57
USD, Štokomanovo plynové pole v Rusku – 10-15 mld USD). Keďže sa zmenia
zmluvy a možno aj cenotvorba je jasné, že sa zmení aj tok peňazí a teda aj balík peňazí
vhodný na investovanie do nových nálezísk a infraštruktúry. Toto je dôvod a argument
pre niektoré vlády, ktoré nechávajú veľké narodné firmy „nedotknuté“ výmenou za
stabilné podmienky dodávok a cien na oplátku. Takto veľký hráči by mali byť
dostatočne silný na to, aby investície zvládli a mohli podpisovať dlhodobé zmluvy.
Spoločnosti a aj odborná verejnosť je presvedčená, že v prípade veľkých projektov do
nových polí a infraštruktúry (ich celkový počet je vcelku malý) by mali regulačné úrady
mať právomoc udeliť výnimky z TPA (third party access), ktoré by umožnili, na istý
čas spoločnostiam výhodnejšie podmienky, a teda povedané inak rýchlejšiu návratnosť
investícií, inak nebudú tieto spoločnosti dostatočne ochotné investovať do nových
kapacít.
EÚ by tiež mala vytvoriť stabilné a jasné prostedie a systém riešenia problémov
so subjektami v tretích krajinách a samotnými tretími krajinami. Združenie Eurogas vo
svojej správe (2006)49 hovorí, že aby sa mohla odhadnúť výška a zabezpečiť potrebné
zaviazanie sa uskutočniť investície, tak účastníci trhu musia mať prístup k potrebným
informáciám a dôveru,že spravodlivé, jasné a stabilné rozdelenie rizika a zodpovednosti
bude ustanovené. Správa ďalej konštatuje, že kým európske spoločnosti sú vystavené
tlaku regulačných úradov, tak ich štátom ovládané upstream, midstream spoločnosti
v tretích krajínách nemajú podobné problémy a úspešne prenikajú na európsky trh.
Hrozí tu teda riziko toho, že veľké spoločnosti producentov plynu ovládnu signifikantnú
časť trhu bez toho, aby museli čeliť podobnej konkurencii na domácej pôde. Ináč
povedané, európske firmy žiadajú výhody v podobe rýchlejšej návratnosti investícií cez
dočasné obmedzenia TPA ako aj väčšie politické angažovanie EÚ s krajinami
producentov zemného plynu a vytvorenie stabilnejšieho a prehľadnejšieho prostredia na
obchodné rokovania.
Liberaliizovaný trh zmení súčasné postavenie spoločností a to aj tých, ktoré
dodávajú plyn do Európy, teda exportérov. Liberalizácia trhu ovplyvní ceny, takmer
vždy nasledovalo zníženie cien plyn následne po liberalizácií trhu. V celom reťazci sa
marže znížili prvým producentom a až následne v menšej miere ostatným subjektom.
49 The European gas market: Eurogas views on the way forward. Eurogas - The European Union of the Natural Gas Industry, 2006, [ cit. 29.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eurogas.org/database/documents/...(pozri v zdrojoch) ...20way%20forward.pdf s.2.
3.4.4 Vybrané štatistické údaje zo sektora zemného plynu v EÚ 2005 Graf č.9: Porovnanie predaja zemného plynu v EU, Česku a na Slovensku50
POROVNANIE PREDAJA ZEMNÉHO PLYNU V EU, ČESKU A NA SLOVENSKU 2005
0,00%
10,00%
20,00%
30,00%
40,00%
50,00%
60,00%
SEKTOR
PODIE
L NA C
ELKO
VOM
MNO
ZSTV
E
SK
EU
CZ
SK 35,61% 33,88% 19,60% 10,91%
EU 38,90% 32,90% 23,00% 5,20%
CZ 54,18% 43,76% 2,06% 0,00%
Domácnosti Priemysel Výroba elektriny Ostatné
Slovensko je z hľadiska spotreby zemného plynu porovnateľné s priemerom
v EÚ. Za zmienku stojí trochu nižšia spotreba plynu v sektore výroby elektrickej
energie (SK 19,6% oproti EÚ 23%), kde na Slovensku hrá výrazný prím jadrová
energia. Situácia do blízkej budúcnosti sa však pre plyn môže zmeniť, keďže sa uvažuje
o paroplynových cyklov v Leviciach ako aj o kombinovaných elektrární na plyn a uhlie.
Pri porovnaní našej situácie so susednou Českou republikou, s ktorou sme boli
v spoločnom štáte, je však situácia výrazne odlišná. Česká republika, aj v porovnaní
s priemerom EÚ, má výrazne nižšiu spotrebu plynu pri výrobe elektriny. Podľa môjho
názoru je tá situácia daná tým, že Česko využíva pri výrobe elektriny uhlie, ktorého má
dostatok a je dostupnejšie. Graf č.10: Podiel krajín na ponuke zemného plynu v EU 25
Podiel krajín na ponuke zemného plynu v EU 25
Nórsko; 15,00%
Rusko; 24,00%
Alžírsko; 11,00%
Ostatné; 9,00%
Vnútorná prodkucia EÚ;
41,00%
Nórsko
Rusko
Alžírsko
Ostatné
Vnútorná prodkucia EÚ
58
50 Spracované na základe Eurogas Statistics 2005. Eurogas - The European Union of the Natural Gas Industry, 2005, [ cit. 26.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): www.eurogas.org/asp/show.asp?wat=statistics%202005.pdf.
Tabuľka č.5: Predaj zemného plynu podľa sektora v krajinách Eurogas
Krajina Domácnosti Priemysel Výroba elektriny Ostatné Celkový predaj v PJ - GCVA – – 0 – 362 B 256,8 237,7 188,9 0 683,4 CH 73,9 38,9 0 16,5 129,4 CZ 192 155,1 7,3 0 354,4 D 1205 1450 325 480 3460 DK 42,5 51,1 36,8 56,2 186,6 E 201,2 750,7 400,9 0 1352,8 EE 3,4 11 2,8 14,8 32 EL 6,8 26,5 74,4 1 108,7 F 1032 696 19 148 1895 FIN 3,3 77,9 35,7 50,4 167,4 HU 292,7 85,5 146,1 38,3 562,6 I 1150,8 820,9 1256,3 55,1 3283,1 IRL 41 14 91 3 149 L 35,1 0 19,6 0 54,7 LT 10 43,3 59,1 0,9 113,2 LV 10 15,6 37,8 1,2 64,6 NL 689,3 654,2 309,5 0 1653 PL 206,2 272,3 44,8 11,9 535,2 P 12,2 76,1 83,8 0 172,1 S 9,2 18,8 0 10,9 38,9 SI 8,9 34,7 0,4 3,1 47,1 SK 84,5 80,4 46,5 25,9 237,3UK 1832 638 1148 79 3697
EU15 17263,8EU25 19210,2
PREDAJ ZEMNÉHO PLYNU PODĽA SEKTORA V KRAJINÁCH EUROGAS 2005
1 PJ GCV = 25,6 milióna metrov kub.
ZDROJ: Eurogas Statistics 2005 Graf č.11: Podiel jednotlivých spôsobov prepravy plynu v EU
Ku grafu „Podiel krajín
na dovoze plynu EÚ“ je
dobré poznamenať, že
Rusko aj naďalej bude
pre väčšinu Európy
hrať významnú úlohu(v
prípade strednej Európy
najvýznamnejšiu
, keďže Alžírsko
zásobuje plynom najmä južnú Európu a to jednak cez plynovod a jednak technológiou
LNG. Rozvojom ostatných zdrojov a krajín je možné vyvážiť dovoz plynu do EÚ
a splniť tak ciele energetickej koncepcie únie. V tomto kontexte by sa pozornosť mohla
sústrediť na Kaspický región. Nie je však možné sa domnievať, že by sa európska
závislosť na plyne, či už od zdrojov alebo prepravných trás, mohla výraznejšie zmeniť
Podiel jednotlivých spôsobov prepravy plynu v EU
LNG 15%
Plynovod
Plynovod85%
LNG
úlohu)
59
60
ok č.6: Obrázok percentuálnej spotreby LNG na celkovej spotrebe plynu v roku 200552:
v nasledujúcich dekádach. Bude nutné zvyšovať objemy cez súčasné trasy, i keď
pribudne niekoľko nových trás a to pre ruský plyn plynovod cez Baltické more a pre
Alžírsky plyn plynovod cez Stredozemné more. Tiež sú možné plynovody z Kaspickej
oblasti a Blízkeho východu prechádzajúce cez Turecko. V úvode som spomínal nástup
technológie LNG. LNG môže slúžiť ako krátkodobé vykrývanie výpadkov a ako
zmierňovanie závislosti. Je to možné vďaka menšej investičnej a časovej náročnosti
budovania kapacít potrebných na spustenie projektu. Zároveň je to flexibilné riešenie,
keďže nie je závislé od rozhodnutí iných krajín, pretože neovplyvňujú prepravné
kapacity(nie sú na ich území) a terminály môžu slúžiť na prijatie plynu z rôznych
zdrojov. Toto pozitívum, flexibilita pri dodávateľoch, označuje za významný faktor aj
správa51.Negatívum je však to, že toto riešenie môže slúžiť najmä pobrežným krajinám.
Španielsko sa njavýraznejšie sústredilo na budovanie týchto kapacít . Obráz
51 SECURITY OF GAS SUPPLY IN OPEN MARKETS: LNG and Power at the turning point. IEA - International Energy Agency, 2004, [ cit. 23.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org/textbase/nppdf/free/2004/security.pdf s.304. 52 DG COMPETITION REPORT ON ENERGY SECTOR INQUIRY. Europa - DG, stránka Európskej komisie, 2007, [ cit. 2.4.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://ec.europa.eu/comm/competition/sectors/energy/inquiry/full_report_part1.pdf.
61
3.4.5 Závislosť krajín podľa zdroja zemného plynu Tabuľka č.6: Prehľad závislosti na dovoze zemného plynu v Európe53
Severná Európa Rusko Alžírsko Nórsko Holandsko Ostatní Fínsko 100 Švédsko 100* Estónsko 100 Lotyšško 100 Litva 100 Severo-západná Európa Belgicko 26 34 37 3* Luxembursko 43 57* Francúzsko 31 25 28 14 2*** Írsko (64%) 100* Nemecko (83%) 45 25 23 7* Stredná Európa Švajčiarsko 13 20 67 Rakúsko (78%) 83 11 6* Slovensko 100 Česká republika 80 20 Maďarsko (73%) 76 23* Poland (66%) 91 3 6* Juhovýchodná Európa Bulharsko 100 Macedónsko 1 00 Slovinsko 64 36 Bosna Hercegovina 100 Rumunsko (20%) 94 6* Juhoslávia (63%) 100 Chorvátsko (40%) 100 Južná Európa Grécko 75 25 Španielsko 61 14 25** Taliansko (79%) 37 49 11 3** Turecko 71 24 5** Portugalsko 100 Poznámka: Percentá v zátvor ch v prvom tĺpci vyjadrujú odiel dovozu p u z celkovej spotreby
y bez zátvorky s entami s islé na dov na viac ako . vodné zdro nsko, N o, UK e LNG;
ópskeho a mimo skeho L
ká s p lyn krajín, krajin perc ú záv oze 95 %* Európske plyno
rópskje: Dá emeck
** Mimo- eu*** Mix eur -európ NG
53 STERN,J.: SECURITY OF EUROPEAN NATURAL GAS SUPPLIES: The impact of import dependence and liberalization. Chatham house, predtým Royal Institute of International affairs, 2002, [ cit. 20.2.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.chathamhouse.org.uk/pdf/briefing_papers/Sec_of_Euro_Gas_Jul02.pdf , s.13.
62
d verná hových dná Európa je najviac závislá na dovoze plynu
rovnaní s tkom. Stredná Európa má malé možnosti diverzifikácie,
situácia na S sku j v porovnaní s ostatnými krajinami jedinečná vtom,
ná krajina r u úpl e závislá na Rusku. Ma Poľsko ma aj
rodukčné kapacity, čo samozrejme Slovensko vo svojom prípade ovplyvniť
hej stra ôže, ako v prípade eska, ovplyvniť diverzifikáciu, a
lebo mi lne m pripravený „alternatívny“ plán dovozu v prípade
ť krajín od prepravných mož tí
ďže väčšina ze ho ply je do Eu py vrátane lovenska prepravo
i, je namieste sa zamysl d tým, ako sa plyn prepravuje, cez aké krajiny
z Ruska do Európy
u a Bielorusko, na druhej strane Alžírsky plyn prechádza cez
ť - alternatíva k závislosti na Rusku?
a mala zabrániť tomu, aby trh
s plyn
Stre ná, se a ju o
z Ruska v po osta
avšak naša loven e
že ako jedi egión n ďarsko a jú
vlastné p
nemôže. Na dru ne m Č čo s
zatiaľ nestalo, a nimá ať
výpadku.
3.4.6 Závislos nos
Ke mné nu ró S vaná
plynovodm ieť na
plynovody prechádzajú a aké možnosti sa nám ponúkajú na riešenie prípadných
problémov a diverzifikáciu prepravných trás. Takmer všetok plyn
prechádza cez Ukrajin
Maroko a Tunisko. Keďže počet prepravných trás je obmedzený a krajiny cez ktoré
plynovody prechádzajú majú v poslednom období nezhody z Kremľom (táto otázka je
predmetom inej časti, avšak nejasné obchodné podmienky a cenové preferovanie
politicky blízkych strán - ak sú pri moci- a opačne, v okolitých krajinách destabilizujú
prepravnú schopnosť plynovodu). Pri rastúcich cenách sa vzdialenosť a prepravná cena
s tým súvisiaca posúva do roviny, kde závislosť na prepravných kapacitách sa môže
čiastočne vyriešiť LNG, ktoré sa následne stane ekonomicky akceptovateľnou.
3.5 Kaspická oblas
Podľa Teimuraza Gochitashviliho(2004) by Európ
om bol výrazne závislý od veľkých (a teda počtom len niekoľkých) dodávateľov54
, pričom naráža logicky na Rusko. V tejto súvislosti, ako už bolo viac krát naznačené, sa
musíme pozrieť na ďalší región s pomerne rozsiahlymi zásobami plynu a to Kaspickú
oblasť ako zdroj plynu a juh Kaukazskej oblasti ako prepravná oblasť. Zásoby
zemného plynu v tejto oblasti podľa autora pri súčasnom dovoze plynu v Európe, by
pokryli dovoz plynu na 75 až 80 rokov. Pod Kaspickým regiónom sa všeobecne 54 HETLAND, J. - GOCHITASHVILI, T. – KOLEKTíV Autorov: Security of Natural Gas Supply
through transit countries. Dordrecht: Kluwer Academic Publishers, 2004. s.8, ISBN 1-4020-2077-5
63
následne
predáva transportuje do západnej a strednej Európy. Zásoby plynu kontrolované
ákupom plynu zo
tredn
označujú krajiny ako Azerbajdžan, Kazachstan, Turkménsko a Uzbekistan. Azerbajdžan
sa snaží rozvinúť svoje prírodné bohatstvo a samostatne vyvážať plyn, na druhej strane
Kazachstan a Turkménsko prepravujú svoj plyn vo veľkej miere cez ruské plynovody.
Čo je pozoruhodné, Gazprom využíva túto situáciu a nakupuje plyn, ktorý
Gazpromom sú značné, no klesajúce a vyžadujú značné investície. N
s ej Ázie sa Gazprom snaží oddialiť stav, kedy nebude mať dostatok plynu pre
svojich odberateľov a bude musieť masívne investovať do nových kapacít.
Problém transportných trás je najväčším problémom celej oblasti. Vojnové
konflikty, politické nezhody nahrávajú Rusku a Iránu(časť plynu ide aj cez Irán), keďže
môžu diktovať podmienky. Pozícia Iránu je v súčasnosti obmedzená, keďže obchod
s plynom je blokovaný kvôli geopolitickej situácií v krajine (vzťahy so západom, najmä
USA). Problém je aj v krajinách ako Gruzínsko, či Azerbajdžan, ktoré nie sú naklonené
ruských návrhom ohľadom alternatívnych trás a ich zapojenia a dodávok plynu do
plánovaného projektu Blue Stream spájajúcich Rusko a Turecko. V súčasnosti sa javí,
že trhom pre tento plyn by mohla byť juhovýchodná Európa, ktorá je v súčasnosti
výlučne závislá na Rusku. Uvoľnili by sa tak kapacity pre ostatok Európy. To je aj
cieľom projektu Nabucco, ktorý má spojiť Kaspickú oblasť, Turecko s juhovýchodnou
Európou. Gawhat Bahgat(2006)55 označuje rokovanie a otázku rôznych možných
prepravných trás, záujmov krajín regiónu ako aj záujmy mocností a ropných spoločností
za „pipeline diplomacy“, alebo plynovodná diplomacia.
Ďalším problémom je aj nezhoda medzi štátmi o rozdelení kaspického mora,
ktoré pramení z toho, že sa krajiny nevedia dohodnúť na svojich výsostných územiach,
keďže nie je jasné, či je Kaspické more morom, alebo jazerom (podľa medzinárodného
práva platia v prípade mora iné hranice výsostných území ako v prípade jazera).
3.6 Slovenská energetická politika
Energetická politika je na Slovensku spracovaná ako strategický dokument, ktorý
určuje základné ciele a rámce rozvoja energetiky v dlhodobom časovom výhľade.
55 BAHGAT, G.: Europe's energy security: challenges and opportunities. In: International affairs, Oct2006, zväzok 82, číslo 5 , Október 2006, s.968.
64
ie rozvoja:
• ťažby, spracovania a prepravy ropy,
• ťažby uhlia,
ie.
C
osť
ho plynu je cca 7
ld. m3. Na tejto spotrebe sa domáca ťažba podieľa približne 3 %. Ostatný zemný plyn
derácie. Povedané inými slovami, závislosť Slovenska na
a je približne 97%. Podobne sú na tom aj ďalšie krajiny
keď napr. susedné Česko je na ruskom plyne
b okladaný vývoj spotreby zemného plynu do roku 2030
Vytvorenie enrgetickej politiky má v kompetencii Ministerstvo Hospodárstva, keďźe
energetická politika je súčasťou národohospodárskej stratégie Slovenskej republiky.
Energetická politika je východiskom pre ďalšie smerovan
• elektroenergetiky,
• tepelnej energetiky,
• plynárenstva,
• využívania obnoviteľných zdrojov energ
ieľom energetickej politiky Slovenska je podľa návrhu energetickej politiky
Slovenska vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie dostatočného množstva energie, jej
efektívne využívanie, bezpečnú a plynulú dodávku a maximalizáciu úspor na strane
spotreby56. Tento dokument však nijako nedefinuje čo si pod pojmom bezpečn
ministerstvo predstavuje. Podľa tejto správy je ročná spotreba zemné
m
sa dováža z Ruskej fe
dodávkach plynu z Rusk
v Európe , napr. Fínsko, Bulharsko, i
závislé na 80%. Ta uľka č.7: Predp
(mld. m3)
2005 2010 2020 2030
Celková spotreba zemného plynu 6,5 6,9 7,0 7,1
Zdroj: MH SR
V ďalšom období sa predpokladá mierny nárast spotreby zemného plynu najmä
v dôsledku rastu spotreby v priemysle a pri výrobe elektriny a tepla. Využitie plynu je
vhodné aj z dôvodu minimálneho dopadu na životné prostredie. Tento predpoklad
vychádza zo zachovania relácie ceny zemného plynu oproti ostatným primárnym
ožno zdrojom. V prípade, že dôjde k výraznej zmene cenovej relácie zemného plynu m 56 NÁVRH ENERGETICKEJ POLITIKY SR. Ministerstvo Hospodárstva SR, [ cit. 4.4.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.economy.gov.sk/files/mh/vlastnymat2.doc.
65
zemného plynu na Slovensku podľa sektorov na Slovensku57
predpokladať aj zmeny v celkovej spotrebe. Podobný scenár zvyšovania spotreby plynu
do roku 2030 v priemysle a pri výrobe elektriny predpovedá aj scenár Slovak republic
Energy review 2005. Graf č.12: Spotreba
VYSVETLIVKA:
trebaého ply
Slovenspodľa sektorov v rokoch 1973 až 2030
Spo zemnna
nu ku
Odtiene v poradí z ľava do prava - ostatné, výroba elektriny, priemysel, služby
Na bezpečnosť dodávok na Slovensku vo významnej miere vplýva kapacita
ietí navzájom.
Cez územie SR sa za rok prepraví do 90 miliárd m3 plynu, čo je zároveň dôležitým
momentom v oblasti bezpečnosti dodávky plynu. Slovensko je považované za dôležitý
vstupný bod dodávok energií vrátane zemného plynu Rozšírenie tejto k j
finančne náročné, ako budovanie nových trás, avšak týmto riešen ši
problém diverzifikácie trás smerujúcich z Ruska. V rámci otvárania m
plynom je perspektívne participovať na projektoch:
• spoločného plynárensko – logistického obchodného cen
• plynovode Nabucco, ktorý vedie od východných hraníc Turecka do
Rakúska a je realizovaný v spolupráci Rakúska, Maďarska, Rumunska,
Bulharska a Turecka.
Nástroje, ktoré sú momentálne k dispozícii a prispievajú k bezp nosti dodávok
redstavujú podzemné zásobníky plynu, ktorých kapacita je cca 2,5 miliárd m3 a
podzemných zásobníkov ako aj prepojenosť jednotlivých prepravných s
apacity je mene
ím sa nevyrie
trhu so zemný
tra v Rakúsku,
eč
p
57 SLOVAK REPUBLIC: ENERGY POLICY REVIEW 2005. IEA - International Energy Agency, 2005, [ cit. 2.4.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): www.iea.org/textbase/nppdf/free/2005/slovak.pdf.
66
dlhodo
bé zmluvy. Slovensko, vzhľadom na svoju polohu by sa v budúcnosti malo
sústrediť na spoluprácu so susednými plynárenskými spoločnosťami, diverzifikovať
svoje zdroje(nie je možné a ekonomicky efektívne výrazne znížiť podiel Ruska na
Slovenskom dovoze plynu, avšak takmer 100% závislosť je alarmujúca). Do úvahy
prichádza buď nórsky plyn alebo napojenie na plánovaný plynovod Nabucco,
privádzajúci plyn z Kaspickej oblasti.
67
4 Strategické partnerstvá v plynárenskom priemysle
.1 Definícia pojmov
Predtým, než charakterizujeme význam jednotlivých druhov partnerstiev v odvetví,
i stanovíme teoretický rámec. Partnerstvá, tak ako ich poníma Smolková(2005)58, „sa
tali, do istej miery, nevyhnutnosťou.“, partnerstvá súvisia aj s konsolidáciou a to tak,
e „poces konsolidácie odvetví priam predpokladá.“ Samotný pojem strategické
artnersvá je pomerne novým pojmom v odbornej literatúre. Termín s ktorým sa možno
tretnúť v staršej literatúre ale aj v súčasnej, je pojem strategická aliancia. V súvislosti
o vzťahom pojmov strategická aliancia a strategiké partnerstvá je nutné ujasniť si
rminológiu a súvzťažnosť. Smolková(2005)59 v tejto súvislosti spomína tzv. širšie
užšie vymedzenie. Pod pojmom širšie vymedzenie chápe strategiké aliancie ako
vš u(tesné-
o cia
zúžený na určitý typ spolupráce medzi podnikmi a chápe sa ako voľné alebo dočasné
lom je teda miera všeobecnosti alebo nadradenosti pojmov.
ým v prvom prípade je pojem aliancia nadradením, strešným pojmom pre všetky
partnerstvá v
4
s
s
ž
p
s
s
te
a
etky formy a typy vzťahov medzi podnikmi bez ohľadu na povahu vzťah
ľné, formálne-neformálne). Pod užším vymedzením je pojem strategická alianv
partnerstvo. Hlavným rozdie
K
druhom prípade je aliancia chápaná ako podskupina, podradený pojem
pojmu strategické partnerstvá. Vychádzajúc z tohto princípu Smolková(2005) rozdeľuje
partnerstvá na:
• voľné – tiché i zmluvné – nemajetkové dohody medzi firmami – aliančné
dohody
• spoločné podnikateľské aktivity dvoch a viacerých firiem – joint ventures
• tesné – formy spájania sa podnikov – mergers – všetky typy majetkového
prepojenia podnikov – predovšetkým akvizície, fúzie
Toto rozdelenie možno považovať za prehľadné a zároveň kompletné (vychádzajúc zo
súčasného stavu spolupráce medzi firmami). Rôzna literatúra ponúka široké možnosti
na pochopenie pojmov aliancie a partnerstvá, avšak len máloktorý autor ich chápe tak
komplexne a systematicky, ako je to v prípade Smolkovej. Preto použijeme tento
58 Smolková, E.: Strategické partnerstvá. Bratislava: Iris, 2005., s.13. ISBN 80-89018-80-7. 59 Smolková, E.: Strategické partnerstvá. Bratislava: Iris, 2005., s.39. ISBN 80-89018-80-7.
68
sústredenie neznamená vylúčenie ostatných príkladov, najmä ak
rep e
partnerstvá v plynárenskom priemysle.
4.2 Najvä
N je ťažké, pretože firmy
energetického priemyslu sú medzi sebou prepojené, či už ide o ropný, plynárenský,
ujú ceny odberateľom sú pod dohľadom regulačných úradov. Vzhľadom na ich
ávislosť od dodávateľov a ich vstup do distribučiek sa snažia o upstream integráciu
plynu.
teoretický rámec na pochopenie vzťahov v plynárenskom odvetví v nasledujúcich
podkapitolách. Sústredenie bude kladené na partnerstvá ovplyvňujúce Európu a a jej
situáciu, avšak
rez ntujú vývojové trendy v odvetví. V takto vymedzenom priestore analyzujeme
čší hráči na trhu – kto dané partnerstvá vytvára
ajväčších hráčov na svete je v tomto odvetví
z
elektrárenský priemysel alebo z funkčného hľadiska ťažbu, prepravu, distribúciu. Berúc
do ohľadu svetové hľadisko, plynárenské spoločnosti sa uvádzajú ako integrálna súčasť,
resp. kombinácia ropného a plynárenského priemyslu. Táto integrácia oboch
priemyslov je logická z pohľadu príbuznosti ťažby a prelínania sa mnohých činností.
Ďalšie významné spoločnosti sú distribučné spoločnosti, ktoré dodávajú plyn
konkrétnym subjektom (viď tabuľka európskych spoločností uvedená vyššie). Integrácia
s týmito spoločnosťami je takmer nemožná, najmä kvôli protimonopolným úradom
a regulačným úradom. Je to aj nevyhnutnosť pre zachovanie konkurencie a férovej
ceny.
Najvýznamnejšie subjekty
Na trhu s plynom môžeme rozlíšiť viacero subjektov. Subjekty môžeme rozdeliť
na:
• Ťažobné spoločnosti ako ExxonMobil, Shell , BP, Total ale aj Gazprom, ENI
• Distribučné a prepravné spoločnosti ako RWE, Eon, ENI, Gaz de france,
Pod ťažobnými spoločnosťami rozumieme najväčších integrovaných producentov ropy
a zemného plynu. Tieto spoločnosti sa snažia zvyšovať svoje marže prienikom do
distribučných spoločností. Distribučné spoločnosti sa zaoberajú hlavne prepravou,
predajom a uskladnením plynu (zásobníky na vyrovnávanie dopytu). Vzhľadom na to,
že urč
z
a získanie vlastných zdrojov
69
ti
napríklad EON, ktoré spájajú viaceré zdroje energie a aj ich distribuujú a využívajú
jedn ch
akti
dujúcej časti najprv uvediem zopár dôvodov pre
takéto
a diverzifikuje
zdroje(okrem uhlia, má elektráreň aj plyn). Existujú aj paroplynové cykly, ako aj
umožnené elektrárenským firmám diverzifikovať
enové riziko vyplývajúce s rôznych cien surovín na trhu. Dva hlavné dôvody stoja za
ch turbín je menej finančne a časovo náročne,
ú flexibilnejšie v užívaní. Všetky tieto dôvody podporili a podporujú integráciu týchto
dvoch odvetví. Nová situácia na trhu sa dá znázorniť aj takto:
Tretím, novým typom spoločností, sú tzv. integrované energetické spoločnos
ako
ak úspory z lacnejších zdrojov na výrobu energie ako aj zdieľanie podobný
vít ako napr. marketing v rámci spoločného portfólia elektrina, plyn.
4.3 Tesné formy partnerstiev
4.3.1 Tesné formy partnerstiev medzisektorové (plyn a elektrina)
V plynárenskom odvetví možno badať spájanie sa medzi veľkými hráčmi na trhu
a skupovaním menších regionálnych a najmä M&A medzi elektrárenským
a plynárenským priemyslom. V nasle
spájanie sa, potom načrtnem ako sa odvetvie energií bude konsolidovať
a následne si pomôžem príkladom z praxe. Najčastejšie sú to práve výrobcovia elektriny
ktorý skupujú prepravcov a producentov zemného plynu. Je to vcelku logické, keďže
plyn je jednou zo surovín na výrobu elektriny, je jedným z najčistejších
kombinované elektrárne. Týmto je
c
zlučovaním týchto odvetví od 90. rokov:
1. Technologický pokrok v efektivite plynových turbín spolu so zvýšením odhadu
zásob plynu
2. Otvorenie a deregulácia trhu najprv v severnej Amerike a potom aj v rámci EU
Otvorenie trhu pre nových hráčov, možnosť výberu dodávateľa vytvorili tlaky na
plynárenské a elektrárenské spoločnosti, aby boli efektívnejšie a aj pri nižších
cenách(vyplývajúcich zo vstupu nových hráčov) boli ziskové. To sa dosiahlo
integráciou vertikálnou a horizontálnou, alebo ešte lepšie povedané „upstream“ a
„downstream“ integráciou.
Postavenie a sprevádzkovanie plynový
s
70
Obrodvetví
ázok č.7: Spôsob organizácie plynárenského, elektrárenského, ropného a ostatných sieťových
ZDROJ: IEA
4.3.2 Horná - Upstream integrácia
Zvýšené používanie plynu, ako aj jeho dostupnosť a nové efektívnejšie
technológie vedú elektrárenské spoločnosti k zaisteniu si stabilných dodávok plynu a ku
kúpe plynárenských spoločností. Ekologické štandardy sú tiež významné pri tomto
rozhodovaní(plyn ma nízke emisie oproti ostatným fosílnym palivám) Príkladom je
kúpa britskej spoločnosti Caledonia Oil and Gas Limited (COGL) spoločnosťou E.ON
v roku 2005. Caledonia je britská spoločnosť ťažiaca plyn z 15 plynových polí v južnej
časti severného mora. (rezervy so rovnajú približne. 14 miliárd m³ , vyťažiť sa majú
počas najbližších 10 rokov. Toto množstvo postačí na pokrytie spotreby 9 miliónov
domácností za rok). Dôvodom tejto akvizície je stratégia E.ONu pokryť 20 percent
h zdrojov. Cena transakcie bola EUR 690 miliónov.61
60
plynu z vlastnýc
60 TOH, K.: The Impact of Convergence of the Gas and Electricity Industries: Trends and Policy implications. IEA - International Energy Agency, 2003, [ cit. 12.12.2006 ]. Dostupné na webovskej
e (world wide web): http://www.iea.org/textbase/papers/2003/toh.pdf. stránk61 E.ON Acquires UK Gas Production Company. E.ON firemná stránka, 2005, [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eon.com/en/presse/news-show.do?id=7288.
71
4.3.3
odobná. Koncept
jedného účtu za všetky energie a potenciál možných synergii, spojenia zákazníkov do
lákavá i keď relatívne nevyskúšaná forma.
eje sa to najmä na severovýchode USA, kde sa spojili tieto spoločnosti. Na
nasledu
ších akvizícií a fúzií medzi plynárenskými a elektrárenskými firmami
Stredná - Midstream integrácia
Potenciál vyplýva zo spoločných znakov - elektrická a plynovodná sieť a z toho
vyplývajúcich z „economy of scope“. Ďalej je potenciál zámeny energií medzi plynom
použitým na výrobu elektriny a plynu použitého na vykurovanie, resp. priemyselné
využitie a to podľa ceny.
4.3.4 Maloobchod - predaj
Zákaznícka báza oboch typov spoločností je to značnej miery p
jedného celku pre jedného poskytovateľa je
D
júcom grafe je možné sledovať ako sú štruktúrované medzisektorové zlúčenia,
ktoré sú trendom v energetickom priemysle. Poslednú dekádu nastupujú Elektrina/plyn
spojenia, predtým dominovali a najväčší balík pripadal na Ropa/plyn spojenia. Tabuľka č.8: Prehľad najväčdo roku 2002
VYSVETLIVKA:
a cie
označenie kupca a predávajúceho Piaty stĺpec - typ integrácie podľa reťazca
Prvý stĺpec -názvy kupca, predávajúceho, v zátvorke krajina Druhý stĺpec – dátum zlúčenia alebo oznámenia zlúčenia Tretí stĺpec – hodnottransakŠtvrtý stĺpec – sektorové
72
Graf č.13: Objem medzisektorových akvizícií v rokoch 1991-2001 v miliónoch USD62
4.3.5 Príklady medzisektorových akvizícií a zlúčení
4.3.5.1 M&A EON a Ruhrgas
Jeden z najvýznamnejších mergerov v Európe bolo zlúčenie plynárenskej
EON snažil
získať Ruhrgas, najväčší výrobca elektriny sa snažil získať najväčšiu plynárenskú
spoločnosť v Nemecku. Obidva úrady, Kartelový a protimonopolný úrad, sa vyjadrili
negatívne k tomuto spojeniu. EON sa odvolal na ministerstvo financií so zdôvodnením,
že úrady nebrali do úvahy liberalizáciu trhu a celoeurópsky nárast konkurencie.
Ministerstvo financií povolilo merger, ale s mnohými podmienkami. Medzi
podmienkami bolo umožniť TPA (third party access) nad rámec všeobecných
podmienok, povinnosť investovať veľké množstvo peňazí do zabezpečenia dodávok,
infraštruktúry, odlúčenie prepravy Ruhrgasu od zlúčenej spoločnosti, predaj podielov
v menších plynárenských spoločnostiach.
spoločnosti Ruhrgas a elektrárenskej spoločnosti EON. Od roku 2001 sa
62 TOH, K.: The Impact of Convergence of the Gas and Electricity Industries: Trends and Policy implications. IEA - International Energy Agency, 2003, [ cit. 12.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org/textbase/papers/2003/toh.pdf.
73
4.3.6 Tesné formy partnerstiev – ďalšie príklady
V rámci odvetvia je najnovším príkladom akvizície kúpa českého obchodníka
s plynom
AZD de FRANCE, SUEZ
Práve prebieha zlúčenie medzi Gaz de France a spoločnosťou SUEZ. Suez je
medzinárodná spoločnosť zameraná na sieťové odvetvia – elektrina, plyn, voda a odpad.
Zamestnáva 160700 ľudí, tržby 40,7 mld EUR v roku 2004 (5. vo výrobe elektriny, 6.
vo výrobe plynu v Európe). Gaz de france so 45000 zamestnancami a 22,4 mld
EUR(líder v LNG a preprave plynu). Suez najprv vyplatí mimoriadne dividendy vo
výške 1,25 mld EUR = 1 euro za akciu. Následne si spoločnosti vymenia akcie
v pomere 1:1. Od tohto zlúčenia si spoločnosti sľubujú: 500 miliónov EUR úspory zo
synergii ročne, nová spoločnosť bude svetovým hráčom v energiách a životnom
prostredí , európskou jednotkou v plyne a LNG. Gaz de france nemá produkciu
elektriny SUEZ má. Zlúčením Suez GdF získa výrobu elektriny a prepravu plynu pod
jeden subjekt, zároveň Suez má silné postavenie v LNG a v prepravnom uzle
Zeebrugge (terminál na LPG ako aj spojenie medzi UK a EU)
RWE
V roku 2002 prevzal český ekvivalent SPP spoločnosť Transgas za viac ako 4 mld eur,
spolu s 8 distribučnými spoločnosťami.
VEMEX, GAZPROM
VEMEX Gazpromom. Posledných 5 percent akcií kúpila švajčiarska firma
kontrolovaní Gazpromom EW East-West Consult.63 Ruská firma ovládla Vemex cez
svoje firmy majúce majetkové prepojenie na Gazprom. Vemex dodáva plyn pražskej
teplárenskej spoločnosti. Gazprom sa chystá aj vstup cez ďalšiu firmu, aby tak mohol
konkurovať RWE Transgas (80% trhu). Súvisí to s trendom integráciu downstream
a prenikaním do distribúcie a ziskov z priameho predaja. Gazprom podľa najnovších
informácií zvažoval odkúpenie britskej Centricy – patrí medzi top 10 najväčších
európskych distribútorov so 17 miliónmi klientov. Toto tvrdenie vyšlo z úst
viceprezidentovi, čo spoločnosť následne poprela tvrdiac, že iba skúma možnosti vstupu
a žiadne konkrétnejšie plány nie sú.
G
63 Gazprom v Česku silnie. In: TREND, číslo 47, rok 2007.
74
4.4 Polotesné formy partnerstiev
V
ou spolupráce v odvetví. Zabezpečuje zdieľanie
drojov, rizík a kontroly. Často sa používa aj pri vstupe na nové trhy a to tam, kde
nutné mať miestneho partnera(vládna politika, licencie,
ôvody vzniku joint venture v plynárenskom odvetví sú nasledovné:
e a ťažbe z nálezísk
energetickom sektore a zvlášť pri ťažbe a preprave plynu a ropy, patria
polotesné formy - joint ventures – k najbežnejším formám partnerstiev medzi firmami
samotnými ako aj medzi štátom a firmami. Mnohé ložiská surovín chce mať štát, či už
pre otázky národnej bezpečnosti alebo ako nástroj politickej sily, či otázky príjmov pod
kontrolu a tak firmy musia ísť do spolupráce so štátnymi subjektmi. Vo vyspelom svete,
i keď aj tam sa uplatňuje toto pravidlo, je spoločnostiam umožnené a ony to aj
presadzujú , samostatné 100 % vlastnenie. Na druhej strane prieskumné práce, vrty
a dopravné riešenie prinášajú enormné riziko a náklady a tak sa spoločnosti snažia
„deliť“ si riziko a náklady medzi seba. Častá a logická je spolupráca ťažobných
a distribučných spoločností na projektoch nových plynovodov. Joint venture je
najbežnejšou a najčastejšou form
z
pre úspech celého projektu je
zákony) alebo partner prinesie jedineční výhodu. Slávik v tejto súvislosti charakterizuje
joint venture(v jeho terminológii spoločný podnik) ako zdroj rastu spoločnosti, ktorý
„vznikne, keď dva alebo viac podnikov združia svoje zdroje pre určitý projekt alebo
podnikateľský zámer a zriadia nový, samostatný subjekt s právnou subjektivitou.
Spoločný podnik je príťažlivý, pretože združené zdroje dovolia podnikom uskutočňovať
zámery, ktoré by samostatne nedokázali realizovať, alebo by boli pre ne nehospodárne
či riskantné, Medzinárodné podniky sú často stimulované hostiteľskými krajinami, aby
vstúpili do spoločného podnikania s miestnymi podnikmi. Niekedy je to jediný spôsob
ako preniknúť na trhy chránené colnými a daňovými tarifami a dovoznými kvótami.64
Nemenej dôležitým faktorom je aj dôvod, motivácia na založenie joint venture.
Patria sem dosiahnutie zisku, využitie znalosti trhu partnera, prístup k surovinám, prísun
modernej technológie, získanie devíz.
D
• Spolupráca pri prieskum
• Spolupráca pri vytváraní nových distribučných kanálov- plynovodov, LNG
• Spolupráca pri privatizácií
64 SLÁVIK Š.: Stratégia riadenia podniku, Sprint, Bratislava 1999, s.184. ISBN 80-88848-41-5 .
75
int ventures
ord Stream AG
4.4.1 Príklady najvýznamnejších jo
N
Tento joint venture, ktorý zarezonoval aj v energetickej európskej politike,
vznikol za účelom vybudovania novej trasy plynovodu na dne baltického mora. 51
percent vlastní Gazprom, BASF a E.ON po 24,5 percenta. Projekt začal v roku 2005,
ukončenie prvej vetvy je naplánované na rok 2010. Bude spájať oblasť okolo St.
Peterburgu so severom Nemecka. Hlavným cieľom je priame spojenie EU s Ruskom
a rozšírenie plynovodu z Ruska do Baltických krajín. Rusko nechce , aby Ukrajina
alebo Bielorusko ovplyvňovali energetickú politiku Ruska a uberali plyn zo súčasných
plynovodov. Náklady sa odhadujú na 5 mld eur . Obrázok č.8: Vlastnícka štruktúra spoločnosti Nord Stream65 :
Genéz
ť podiel na sibírskom nálezisku zemného plynu
prek .ON a Gazprom spoločne jednali
o do odiel
v dc rgas. Pod vplyvom spoločnosti BASF sa E.ON
a partnerstva
Nemecký energetický koncern E.ON v júli 2006 ohlásil rámcovú dohodu s
Gazpromom, podľa ktorej môže získa
Južno-Ruskoje. Bola to reakcie na dohodu Gazpromu a spoločnosti BASF, ktorá
vapila spoločnosťg E.ON. Predtým totiž E
hode a partnerstve no dohoda stroskotala na požiadavke Gazpromu získať p
érskej spoločnosti E.ON Ruh
65 NORD STREAM Company information. Nord Stream, [cit.10.4.2007]. Dostupné na /. webovskej stránke (world wide web): http://www.nord-stream.com/eng/company
76
a Gazprom dohodli, že za 25 percent mínus jednu
akciu pustia Rusom 50 percent mínus jednu akciu vo
svojich maďarských plynárenských dcérach E.ON –
ady sa odhadujú na 5 miliárd
eúr, sú plynárenské spoločnosti z piatich tranzitných krajín - Turecka, Bulharska,
Rumunska, Maďarska a Rakúska. Podporuje ho aj Európska komisia. Na konzorciu sa
podieľajú firmy Botas, Boru Hatlari ile Petrol Tasima AS z Turecka, Bulgargaz EAD z
Bulharska, S.N.T.G.N. TRANSGAZ S.A. z Rumunska, MOL Natural Gas Transmission
Company a.s. z Maďarska a OMV Erdgas, 100-percentná dcérska spoločnosť OMV, a.
s. z Rakúska.
Obrázok č.10:Štruktúra Joint-venture spoločnosti Nabucco International company67
Földgáz Storage a E.ON Földgáz Trade. Popri BASF,
ktorý má tiež 25 percent mínus jednu akciu, sa tak
E.ON stáva druhým a posledným partnerom
Gazpromu v sibírskom nálezisku.. Gazprom tak sleduje svoju stratégiu získať
plynárenské aktíva v členských krajinách Európskej únie. Obrázok č.9:Trasa plynovodu na dne Baltického mora66
Plynovod Nabucco, partnerstvo Únie a ropno-plynárenských spoločností
Iniciátormi strategického projektu, ktorého nákl
66 NORD STREAM Company information. Nord Stream, [cit.10.4.2007]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.nord-stream.com/eng/company/. 67 NABUCCO Presentation. Seerecon, [ cit. 10.4.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.seerecon.org/infrastructure/sectors/energy/documents/031005gas/Nabucco%20Presentation%20Belgrad%20Oct%202005.pdf.
77
ť
výstavbu plynovodu, na výber
rokovaní o prepravných zmluvách
Plynovod by mal prech
Maďarska a Rumunska a vytvoriť
, prevádzka plynovodu by sa
umožní od roku 2011 dopravovať k
dberateľom 20 až 25 miliárd kubických metrov zemného plynu ročne z oblasti
aspickým
plynovodom). Nový plynovod sa pri turecko-gruzínskych hraniciach napojí na
existujúci plynovodný systém
Obrázok č.11: Význam plynovodu Nabucco pre spojenie zdrojov s trhmi
Novozaložená spoločnos je zameraná na vývoj finančného modelu pre
správnych podnetov pre investorov a na vstup do
s potenciálnymi dodávateľmi.
ádzať územiami Turecka, Bulharska, Rumunska,
novú zásobovaciu cestu a novú možnosť pre všetkých
odberateľov zemného plynu v Európe. Hlavné časti štúdie analyzujúcej možnosti
výstavby by mali byt skompletizované do konca roku 2007
mala začať v roku 2011. Potrubie dlhé 3300 km
o
Kaspického mora a z Blízkeho Východu (v tejto oblasti by sa mal spojiť s K
, ktorým sa prepravuje kaspický plyn do oblasti Čierneho
mora. Surovina sa bude ďalej dopravovať až do rakúskeho terminálu Baumgarten na
hraniciach so Slovenskom. Tam bude k dispozícii na ďalší transport k
západoeurópskym odberateľom. Nové možnosti dodávok zemného plynu vzniknú aj pre
ostatné krajiny na trase plynovodu a pre ich susedov. Práve kvôli diverzifikácii zdrojov
plynu od Ruska ako aj kvôli vzniku novej prepravnej trasy tento plynovod podporuje aj
EÚ, ktorá ho dokonca považuje za strategický.
68
68 NABUCCO Presentation. Seerecon, 2005, [ cit. 10.4.2007 ]. Dostupné na webovstránke (world wide web): http://www.seerecon.org/infrastructure/sectors/energy/documents /031005gas/Nabucco%20Presentation%20Belgrad%2
skej
0Oct%202005.pdf.
78
SPP
dala 49 percent akcií
v roku 2002 Slovak Gaz Holding (akciová štruktúra SPP: Fond národného majetku 26
666 53
Ďalšie podobné prieskumné a ťažobné joint venture je napríklad projekt Gorgon
v Austrálii. The Gorgon Projekt plánuje spustiť ťažbu a spracovanie plynu na poli
Gorgon , ktoré leží 130km and 200km severozápadne od západného pobrežie Austrálie.
Zásoby na tomto najväčšom poli sa odhadujú na 40 triliónov kubických stôp plynu.
Projekt zahŕňa:
• Spustenie a ťažby a rozvoj poľa
• spracovávateľské zariadenie na skvapalnenie plynu LNG
• LNG transportné zaradenia umožňujúce export
• Inštalácia technológie umožňujúcej vstrekovanie CO2 do podzemných útrob
a Shell. Chevron je
Slovenská vláda v zastúpení fondu národného majetku pre
6 akcií 51,0 %, Slovak Gas Holding B.V 25 620 786 akcií 49,0 %). Toto
konzorcium vytvorili Gaz de France, Ruhrgas(teraz Eon Ruhrgas) a Gazprom OAO.
V dnešnej dobe je Slovak Gaz Holding so sídlom v Holandsku joint venture medzi Gaz
de France a Eon ruhrgaz v pomere 50: 50.
Akpo plynové a ropné pole v Nigérií
ONGC Videsh má 45% podiel na poli Akpo (US $2 billion). Táto najväčšia
indická spoločnosť podľa trhovej hodnoty kúpila tento podiel a spolu s France's Total
SA 24% a Brazil's Petroleo Brasileiro SA 16% sa podieľa na ťažbe a skvapalnení plynu
v tomto joint venture projekte. Ako som už v úvode spomínal, LNG sa začne
presadzovať na väčšie vzdialenosti a rozvojové krajiny, vrátane Indie si začnú ukrajovať
zo svetových zásob.
Joint venture Gorgon gas field
Austrálske pobočky troch spoločností: Chevron, ExxonMobil
riaďovateľ s 50 percentuálným podielom, ExxonMobil a Shell každý vlastní po 25%. z
79
rom preniká na trhy v západnej Európe
trh cez joint venture - Central Italian Gas
olding (CIGH), s menšími talianskými a rakúskymi partnermi. Mimo dohody ostanú
rvom EU krajinou do ktorej predáva Gazprom
riamo plyn zákazníkom.
PetroC
a 33% podiel v PKZ v tomto poradí.
ev
Z
egatívne prejavy partnerstiev patria aj kartelové dohody, dohody
cenách a delenia trhov. Náznaky týchto aktivít sleduje aj EU. Svedčí o tom aj správa
zo misia pre konkurenciu navštívila viac ako 20
plyn sú návštevy spojené
s po tovodom a zásobárňam“, ako aj
s po by
Gazp
Ruský plynárenský gigant Gazprom začal od roku 2006 predávať plyn
priamo(rozumej bez distribučnej spoločnosti, v tomto prípade ENI) talianskym
zákazníkom. Umožní to prepravu 2 mld kubických metrov ročne, ktoré predtým
predával spoločnosti ENI. Gazprom získal zároveň právo na prepravu plynu cez Trans-
Austria Gasleitung (TAG) plynovod, ktorý vedie od Slovenských hraníc cez Rakúsko
do Talianska. Gazprom vstúpi na taliansky
H
Eni a OMV. Takto sa Taliansko stalo p
p
hina – prenik Číny do strednej Ázie
PetroChina kúpi 67% podiel v PetroKazakhstan ("PKZ") od svojej materskej
firmy China National Petroleum Corporation ("CNPC") za US$ 2.735 mld, cez CNPC
E&D, joint venture with CNPC. Po ukončení budú CNPC E&D a KMG ( kazašský
partner) vlastniť 67%
4.5 Voľné formy partnersti
a voľné formy strategických partnerstiev sú zvyčajne pokladané také typy
vzťahov, ktoré sa uzatvárajú na základe neformálnych alebo poloformálnych dohôd
a ich hlavným cieľom je ovplyvniť podnikateľské prostredie.
Kartelové dohody
Medzi n
o
serveru euraktiv.sk, podľa ktorej ko
árenských firiem, kde “podľa hovorcu Komisie
dozreniami, že je obmedzovaný „prístup k produk
dozreniami, že firmy praktizujú „rozdeľovanie si trhov“. Takéto praktiky
80
.69 Cena plynu je naviazaná na ropu,
čo len dokazuje isté dohody o cenách.
ženie nemá formálny rámec, patria krajiny ako Irán, Rusko,
Alžírsko, Omán, Katar, Egypt a ďalšie. Nórsko má štatút pozorovateľa. Nedávno sa
vahy GECF, keď to vyvolali samotní
predstavitelia GECF formulovaním hypotéz, že GECF by malo smerovať k podobnému
modelu ako OPEC. To by nazna
Minority Investment EON, Gazprom
lupodieľa sa na projekte
ového plynovodu na dne Baltického mora. Nemecko je pre Gazprom najväčší trh a tak
ýmito najväčšími spoločnosťami je logickým potvrdením tohto
a. EON si zabezpečuje akúsi exkluzivitu a bezpečnosť dodávok. Člen EON
sedí aj v
znamenali porušenie konkurenčných pravidiel EÚ
4.5.1 GECF - Gas exporting countries forum
U nás je tento pojem známi ako Fórum krajín vyvážajúcich zemný plyn. Toto
fórum, ktoré vzniklo roku 2001 v Teheráne združuje vedúce krajiny exportujúce zemný
plyn, ktoré spolu tvoria viac ako 60% percent svetových zásob. Združenie nemá zatiaľ
žiaden formálny rámec a ani štatút, i keď štruktúra komunikácie a fungovania sa rysuje.
Doteraz malo združenie 6 ministerských stretnutí, posledné sa uskutočnilo v Dohe.
Medzi členov, aj keď zdru
objavili otázky a obavy okolo statusu a po
čovalo vytvorenie kartelu. Napriek dementovaniu
vytvorenia kartelu vývozcov plynu, niektoré obavy trvajú. Združenie si dáva za cieľ
uľahčovať komunikáciu medzi producentmi a spotrebiteľmi a vládami (regulačné
úrady).
Ďalším príkladom je minority investment spoločnosti EON v spoločnosti
Gazpromu. Eon vlastní asi 6% percent akcií Gazpromu a spo
n
prepojenia medzi t
partnerstv
predstavenstve GAZPROMU. Častokrát spoločnosti vytvárajú konzorciá za
účelom privatizácie, tak ako to bolo napríklad pri predaji SPP , kde Gaz de France,
Gazprom a vtedy ešte RuhrGas vytvorili Slovak Gaz holding a odkúpili 49% podiel v
SPP. Postup 3 potenciálnych konkurentov spoločne naznačuje dohody, minimálne
o teritoriálnom rozložení síl a zabránení vzájomnej konkurencie.
69 KOMISIA VERSUS ENERGETICKÝ GIGANTI. Euraktiv.sk, [ cit. 28.11.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/komisia-verzus-energeticki-giganti.
81
Ďalším partnerstvom je spolupráca týchto firiem s neziskovým sektorom.
ich zdrojov, podporujú charitu,
kolstvo, ochranárske združenia, šport atď. Takéto aktivity sú súčasťou tzv. corporate
respons
čstva sponzorujú a podieľajú všetky spoločnosti. Napríklad
čnosť Total spolupracuje s MIT(the Massachusetts Institute of Technology’s) na
Policy of Global Change, ktorý skúma
ťah medzi politikou, ekonomikou a klimatickými zmenami.
ľom elektriny do
priemyselného parku a zvýši potenciál cyklu pri jednaní s odberateľmi, pretože môže
ponúkať energie – teplo, elektrina, plyn lacnejšie ako ostatní. Výhodu budú mať teda i
Nadácia SPP
Firmy sa tak snažia „vrátiť“ spoločnosti časť svoj
š
ibility a budovania pozitívnej mienky u verejnosti, ktorá je ovplyvnená cenami
energií. Medzi takéto príklady patrí aj SPP. Okrem podpory športovcov existuje aj
nadácia SPP. Charakteristika: Víziou Nadácie SPP70 je podpora, rozvoj a ochrana
duchovných, kultúrnych a morálnych hodnôt na Slovensku a zmierňovať dopady
ťažkých životných podmienok na ľudí prostredníctvom organizácií, ktoré presadzujú
pozitívne dlhodobé a inovatívne zmeny v sociálnej oblasti.
„Svoju podporu bude nadácia smerovať otvorene, transparentne a užitočne a aby
vyjadrovala princíp solidarity so slovenskou verejnosťou, ktorej dobrými občanmi chce
byť aj Nadácia a SPP a.s.“
Podobné aktivity a partnerstvá v školstve, ochrane životného prostredia, biodiverzity,
obnove kultúrneho dedi
spolo
výskume s názvom Program on the Science&
vz
Slovintegra a Levický priemyselný park
Prvý raz v histórii štátni úradníci povolili, aby ruský plyn z hlavného tranzitného
plynovodu nerozvádzal k finálnym odberateľom iba SPP, ale aby si vlastnú rúru mohol
postaviť a pripojiť iný podnikateľ v. Ministerstvo hospodárstva takúto možnosť koncom
prisúdilo investičnej spoločnosti Slovintegra. Prvý podnik, ktorý nebude musieť SPP
platiť distribučné poplatky a plyn si sám privedie z hlavného plynovodu, bude nový
paroplynový cyklus Slovintegry v levickom priemyselnom parku Géňa. Prinesie to
konkurencieschopnosť paroplynového cyklu voči ostatným dodávate
70 O nadácii SPP. SPP nadácia, [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.nadaciaspp.sk/?cat=289ee72f2d574b02ae8afbdec528b713.
82
, ktorí do Levíc prichádzajú. Výhoda to bude aj pre mesto Levice.
Slovintegra mestu ponúka dodávky tepla zhruba za 550 korún za gigajoule. To je o
skoro d
sa je možné domnievať, že
s company a softwarová spoločnosť Transenergy
Management
zdĺhavej komunikácie,
kturácie s hlavnou spoločnosťou – SCGco a umožní im aj sledovanie a optimalizáciu
Logicky sa nám načrtá možnosť prepojenia oboch typov týchto spoločností, resp.
ť
ďalší investori
ve stovky menej ako teplo z existujúcich mestských teplární, ktoré berú plyn z
SPP. Toto partnerstvo Slovintegry, mesta, priemyselného parku a investorov
a štátu má viaceré výhody pre zúčastnených. Pre štát je výhoda v tom, že
priemyselný park , ktorý nemal doposiaľ napojenie na plyn ho získa, povolenie tretím
stranám je v súlade s energetickou koncepciou a cieľmi Európskej komisie
o liberalizácii trhu s plynom. Slovintegra získa zákazníkov a podporu mesta a štátu pri
tomto projekte a všetci ostatní lepšiu cenu (SPP nie je nadšené týmto krokom, bojí sa
podobného odpájania sa veľkých odberateľov blízko plynovodu ). Nie sú však jasné
pravidlá pri udeľovaní týchto licencií iným subjektom a tak
skupina okolo p. Hatinu má dobré kontakty a vyjednávacie schopnosti.
Southern California Ga
Zaujímavým príkladom je aj strategická aliancia medzi najväčším distribútorom
v USA Southern California Gas co a softwarovou spoločnosťou špecializujúcou sa na
energetický software Transenergy Management. Spoločne vytvorili a vytvárajú
software, ktorý odľahčí lokálne distribučné spoločnosti od
fa
kapacít.
4.6 Trendy v partnerstvách v plynárenskom priemysle
Ťažobné spoločnosti sa budú snažiť využiť svoje postavenie a silu a kontrolu na
dodávkami na preniknutie do distribúcie. Pokiaľ im to regulačné úrady dovolia, tak si
tieto spoločnosti začnú konkurovať a ťažobné firmy budú zvyšovať zisky. Tento cieľ
nastane akvizíciami menších hráčov na existujúcom trhu.
Zároveň distribučné spoločnosti sa budú aj naďalej, ale v oveľa vyššej miere,
snažiť získať zdroje surovín, toto sa bude diať jednak akvizíciami – tam, kde to umožní
štát, a joint venture s miestnymi firmami – tam, kde to kvôli štátu bude nevyhnutné.
akýchsi aliancií, tak ako to napríklad badať na príklade EON a GAZPROMU. Možnos
83
v s krajinami a
rmami so surovinami ako aj do akvizícií firiem z týchto krajín. Ešte viac sa bude
iem.
prieniku distribučných spoločností do ťažby (upstream) je obmedzenejšia ako naopak.
Jednak zdroje plynu sú v politicky neštandardných regiónoch a jednak závislosť je
opačná a dodávatelia majú silnejšiu pozíciu kvôli rastúcemu dopytu. Možnosťou sa
rysuje spolupráca na báze kapitálovej spoluúčasti na nových projektov, pretože mnohé
s ťažobných spoločností v nestabilných krajinách postrádajú dostatočne veľké zdroje
a know-how. Ak však nebude podnikateľské prostredie v regiónoch s plynom
štandardné a domáce firmy budú preferované môže nastať situácia, keď budú čeliť
opačnému znevýhodňovaniu a zákazom na cieľových rozvinutých trhoch. Riešením je
zapojenie týchto krajín do svetových obchodných štruktúr a nastolenie štandardného
prostredia.
Nástup Indie a Číny , ich rast a hlad po plyne , ako aj snaha o energetickú
nezávislosť budú hnať firmy z týchto krajín do spoločných projekto
fi
prehlbovať spolupráca medzi jednotlivými odvetviami energií, čo vyústi do medzi
sektorových fir
84
ného odvetvia s menším počtom koncentrovaných, veľkých hráčov,
v niek
cie, liberalizácia). Súťaženiu medzi subjektmi nahráva aj to, že
lyn je štandardná surovina, štandardný produkt.
Energetické trendy sú ďalšou významnou silou ovplyvňujúcou odvetvie. Medzi
lavné znaky nadchádzajúceho obdobia sme identifikovali silne rastúcu spotrebu plynu,
odľa niektorých predpovedí predbehne plyn uhlie ako druhý najvýznamnejší zdroj
nergie. Za týmto rastom bude stáť výroba elektrickej energie a to kvôli nižšej
vestičnej náročnosti a nižším emisiám pri spaľovaní plynu. Sila rastu je však
odmienená cenou plynu, ktorá je najmä v Európe naviazaná na cenu ropy. Zároveň
me zistili, že je vysoký predpoklad vytvorenia globálneho trhu so zemným plynom. To
že v súčasnosti nie je ešte trh s plynom globálny a funkčný, má za následok, že kým
ena je nízka na jednom trhu a na danom trhu je nadbytok plynu, na inom regionálnom
hu je cena vysoká a plynu je nedostatok.
Keďže je veľký rozdiel v mieste výskytu zemného plynu a mieste jeho spotreby,
ové technológie LNG, GTL nadobudnú na význame. Mohli sme konštatovať, že sa
ostrí boj o zdroje zemného plynu, najmä medzi Áziu a Európou. Veľké množstvo
chto rezerv je mimo hlavných trhov, priemyslu či obyvateľstva. Táto disproporcia
edzi produkciou plynu a zásobami na jednej strane a spotrebou zemného plynu na
ruhej, bude nútiť krajiny závislé na dovoze zaisťovať dodávky. V ich záujme bude aj
repojenie trhov s plynom a jeho liberalizácia. Nové zdroje plynu sú často vzdialené od
Záver
Cieľom diplomovej práce bolo analyzovať a charakterizovať meniacu sa situáciu
v plynárenskom odvetví pod vplyvom tvorby globálneho trhu s plynom, zvyšujúcou sa
spotrebou a využitím plynu a pod vplyvom liberalizácie trhu. Zároveň cieľom práce
bolo charakterizovať význam a typy partnerstiev v odvetví v svetle meniaceho sa
prostredie. K tomu prispela analýza celého odvetvia ako východisko pochopenia
odvetvia.
Na základe analýzy sa v práci konštatuje , že plynárenský priemysel je príkladom
konsolidova
torých častiach sveta ho možno nazvať dokonca oligopolom až monopolom.
Zistili sme, že na trhu EÚ konkurencia narastá, a to najmä príchodom nezávislých
obchodníkov a prienikom subjektov z iných častí reťazca odvetvia - integrácia
upstream a regulačnými snahami protimonopolných úradov (unbundling –oddelenie
prepravy od distribú
p
h
p
e
in
p
s
,
c
tr
n
z
tý
m
d
p
85
siete plynovodu a trhov. To spôsobí významný nárast LNG (skvapalnený
emný plyn) ako spôsobu dopravy plynu z odľahlých ložísk do miest spotreby, i keď si
plynu z rôznych zdrojov.
ratnosť investícií, inak nebudú tieto
iť získať zdroje surovín, toto sa bude diať
súčasnej
z
to vyžaduje nové investície, prepojenia sietí. LNG môže slúžiť ako krátkodobé
vykrývanie výpadkov a ako zmierňovanie závislosti. Je to možné vďaka menšej
investičnej a časovej náročnosti budovania kapacít potrebných na spustenie projektu.
Zároveň je to flexibilné riešenie, keďže nie je závislé od rozhodnutí iných krajín,
pretože neovplyvňujú prepravné kapacity(nie sú na ich území) a terminály môžu slúžiť
na prijatie
Regulátor, či už národný alebo európsky, by sa mal zamerať na dlhodobú
primeranosť a strategickú bezpečnosť dodávok a zakomponovať otázky s tým súvisiace
do tvorby legislatívy. Otázky, ktoré s tým súvisia sú napríklad, či liberalizovaný trh vie
zabepečiť strategickú bezpečnosť, alebo či opatrenia prijmané voči veľkým národným
hráčom prinesú dlhodobú primeranosť dodávok. V prípade veľkých projektov do
nových polí a infraštruktúry by mali regulačné úrady mať právomoc udeliť výnimky
z TPA (third party access), ktoré by umožnili, na istý čas spoločnostiam výhodnejšie
podmienky, a teda povedané inak rýchlejšiu náv
spoločnosti dostatočne ochotné investovať do nových kapacít. EÚ by tiež mala vytvoriť
stabilné a jasné prostedie a systém riešenia problémov so subjektami v tretích krajinách
a samotnými tretími krajinami.
Nástup Indie a Číny , ich rast a hlad po plyne , ako aj snaha o energetickú
nezávislosť budú hnať firmy z týchto krajín do spoločných projektov s krajinami a
firmami so surovinami ako aj do akvizícií firiem z týchto krajín. Ešte viac sa bude
prehlbovať spolupráca medzi jednotlivými odvetviami energií, čo vyústi do medzi
sektorových firiem. Ťažobné spoločnosti sa budú snažiť využiť svoje postavenie a silu
a kontrolu na dodávkami na preniknutie do distribúcie. Distribučné spoločnosti sa budú
aj naďalej, ale v oveľa vyššej miere, snaž
jednak akvizíciami – tam, kde to umožní štát, a joint venture s miestnymi firmami –
tam, kde to kvôli štátu bude nevyhnutné.
86
Zoznam bibliografických odkazov Knižné zdroje 1. MILLER, A. - DESS, G.: Strategic management. New York : McGraw Hill, 1996. 547 s. ISBN – 0-07-042991-X 2. PORTER. M.E.: Competitive Strategy. Techniques for analyzing industries and competitors, McMillan , New York 1980, 396 s. ISBN 0-02-925360-8 3. SLÁVIK Š.: Stratégia riadenia pod88848-41-
niku, Sprint, Bratislava 1999, 285 s. ISBN 80-
partnerstvá. Bratislava: Iris, 2005., 166 s. ISBN 80-89018
4. HILL,Ch.W.L. – Jones, G.R.: Strategic management theory. An Integrated approach. Houghton Miffling, Boston 1992, ISBN 06-1814-724-1 5. HETLAND, J. - GOCHITASHVILI, T. – KOLEKTíV Autorov: Security of Natural Gas Supply through transit countries. Dordrecht: Kluwer Academic Publishers, 2004. 419 s. ISBN 1-4020-2077-5 6. TABATA, S – a kol..: DEPENDENT ON OIL and Gas: Russia's integration into the World Economy. Sapporo : Osamu Ieda, 2006. 107 s. ISBN 4-938637-40-5 7. SHEPHERD, R.: Trends and Markets in the liquefied Natural Gas, Working Paper. IN: NATURAL GAS. Prvé vid. Washington: The World Bank Group, 1999. 98s. ISBN 0-8213-4485-4 8. SMOLKOVÁ, E.: Strategické
-80-7
Časopisecké zdroje 1. BRIGHT E. OKUGU: IMF Working paper Issues in Global Natural Gas: A Primer and Analysis Febrary 2002 2. BAHGAT, G.: Europe's energy security: challenges and opportunities. In: International affairs, Oct2006, zväzok 82, číslo 5 , Október 2006 3. GAZPROM V ČESKU SILNIE. In: TREND, číslo 47, rok 2007 Elektronické zdroje 1. DATAMONITOR: Oil & Gas Industry Profile: Europe; Jún 2006, s.1, 20 s. , [ONLINE] [cit.24.3.2007] Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://web.ebscohost.com/ehost/pdf?vid=19&hid=16&sid=a45626ee-20b0-45c3-b3bc-0a9a0a5e8126%40SRCSM 2. GAZ DE FRANCE AND SUSTAINABLE DEVELOPMENT IN 2005. Gaz de France firemná stránka, [ cit. 4.11.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide
87
. NATURAL GAS. Wikipedia, the free internet Encyclopedia, [ cit. 20.11.2006 ].
l_gas‘ . THE OUTLOOK FOR ENERGY: A VIEW TO 2030. Exxon, firemná stránka, [ cit.
look06/index_fu.htm
ENERGY OUTLOOK 2004. World Energy Outlook - IEA , [ cit. 1.12.2006 Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://
. INTERNATIONAL ENERGY OUTLOOK 2006. Energy Information
. OGP OIL & GAS: THE BRIDGE TO A SUSTAINABLE FUTURE LINK. The
): http://www.bp.com/liveassets/bp_internet/globalbp/ lobalbp_uk_english/reports_and_publications/statistical_energy_review_2006/STAGI
6.p
IALÓG EÚ-RUSKO. Euractiv.sk, [ cit. 20.2.2007 ]. Dostupné na ebovskej stránke (world wide web): http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-
0. SPRÁVA KOMISIE: Výročná správa o implementácii vnútorného trhu so zemným tupné na
ttp://ec.europa.eu/energy/gas/benchmarking/doc/4/com_2004_0863_sk.pdf s.4
1. THE EUROPEAN GAS MARKET: EUROGAS VIEWS ON THE WAY - The European Union of the Natural Gas Industry, 2006, [ cit.
9.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web):
2. SECURITY OF GAS SUPPLY IN OPEN MARKETS: LNG and Power at the é na
http://www.iea.org/textbase/nppdf/free/2004/security.pdf
web): http://www.gazdefrance.com/upload/documents/public/gp2005ukfull_1149863023.pdf 3Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://en.wikipedia.org/wiki/Natura426.11.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.exxonmobil.com/Corporate/Citizenship/Imports/EnergyOutll 5. WORLD].www.iea.org//textbase/nppdf/free/2004/weo2004.pdf 6Administration, [ cit. 4.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eia.doe.gov/oiaf/ieo/pdf/0484(2006).pdf 7International Association of Oil & Gas producers (OGP), [ cit. 8.12.2006 ]. Dostupné nawebovskej stránke (world wide web): http://www.ogp.org.uk/Publications/ 8. QUANTIFYING ENERGY BP STATISTICAL REVIEW OF WORLD ENERGY JUNE 2006. BP firemná stránka, [ cit. 8.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide webgNG/local_assets/downloads/pdf/statistical_review_of_world_energy_full_report_200df 9. ENERGETICKÝ Dweuro/zoznam_liniek/energeticky-dialog-eu-rusko 1plynom a elektrinou. Európska komisia, 5 Január 2005, [ cit. 28.2.2007 ]. Doswebovskej stránke (world wide web): h 1FORWARD. Eurogas 2http://www.eurogas.org/database/documents/2006-Sep%20-%2006PP512%20-%20The%20European%20Gas%20Market%20-%20Eurogas%20views%20on%20the%20way%20forward.pdf 1turning point. IEA - International Energy Agency, 2004, [ cit. 23.3.2007 ]. Dostupnwebovskej stránke (world wide web):
88
dustry, 2005, [ cit. 26.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web):
YNU, TVRDÍ GAZPROM. Hospodárske
bera-privela-plynu-
5. STERN,J.: SECURITY OF EUROPEAN NATURAL GAS SUPPLIES: The impact
bovskej stránke (world
ttp://www.chathamhouse.org.uk/pdf/briefing_papers/Sec_of_Euro_Gas_Jul02.pdf
ebovskej stránke (world wide eb): www.iea.org/textbase/nppdf/free/2005/slovak.pdf
ttp://www.economy.gov.sk/files/mh/vlastnymat2.doc
ds 12.12.2006 ].
9. E.ON Acquires UK Gas Production Company. E.ON firemná stránka, 2005, [ cit.
0. KOMISIA VERSUS ENERGETICKÝ GIGANTI. Euraktiv.sk, [ cit. 28.11.2006 ].
ánke orld wide web):
ostupné na webovskej
ergy/documents/031005gas/Nabucco
né
13. EUROGAS STATISTICS 2005. Eurogas - The European Union of the Natural Gas Inwww.eurogas.org/asp/show.asp?wat=statistics%202005.pdf 14. UKRAJINA ODOBERÁ PRIVEĽA PLnoviny, [ cit. 30.3.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.hnonline.sk/c3-17672230-k0C000_detail-ukrajina-odotvrdi-gazprom 1of import dependence and liberalization. Chatham house, predtým Royal Institute of International affairs, 2002, [ cit. 20.2.2007 ]. Dostupné na wewide web): h 16. SLOVAK REPUBLIC: ENERGY POLICY REVIEW 2005. IEA - International Energy Agency, 2005, [ cit. 2.4.2007 ]. Dostupné na ww 17. NÁVRH ENERGETICKEJ POLITIKY SR. Ministerstvo Hospodárstva SR, [ cit. 4.4.2007 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): h 18. TOH, K.: The Impact of Convergence of the Gas and Electricity Industries: Trenand Policy implications. IEA - International Energy Agency, 2003, [ cit.Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.iea.org/textbase/papers/2003/toh.pdf 11.12.2006 ]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.eon.com/en/presse/news-show.do?id=7288 2Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/komisia-verzus-energeticki-giganti 21. O NADÁCII SPP. SPP nadácia, [ cit. 1.12.2006 ]. Dostupné na webovskej str(whttp://www.nadaciaspp.sk/?cat=289ee72f2d574b02ae8afbdec528b713 22. NABUCCO Presentation. Seerecon, 2005, [ cit. 10.4.2007]. Dstránke (world wide web): http://www.seerecon.org/infrastructure/sectors/en%20Presentation%20Belgrad%20Oct%202005.pdf 23. NORD STREAM Company information. Nord Stream, [cit.10.4.2007]. Dostupna webovskej stránke (world wide web): http://www.nord-stream.com/eng/company/