ú v o d n í k 1U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

T yrnav iens i s 3Č a s o p i s T r n a v s k e j u n i v e r z i t y

Univers ita s2 0 0 6

Milí priatelia študenti a pedagógovia.Rozpoviem vám jeden príbeh: Osemročný americký černošský chlapec

Š A N C A P R E I N T E L E K T U Á L N Y A D U C H O V N Ý R A S T

ohroziť v pozícii triedneho hlupáka.“Azda si trocha vieme predstaviť, čo sadialo v jeho vnútri. Keď priniesol z no-vej školy prvé vysvedčenie, mama vide-la, že je biedne.

Vtedy mu povedala: „Ak to s tvojimiznámkami pôjde aj ďalej takto, strávišzvyšok života na podpore alebo prinajlep-šom budeš zametať podlahu niekde v to-várni. To však nie je budúcnosť, akú bysom si pre teba predstavovala. A takto siju nepredstavuje ani Boh.“

Ben nevedel pochopiť, že ho jeho otecmá rád a napriek tomu opúšťa ich rodi-nu, odchádza preč, rozvádza sa s ma-mou. Bola to preňho trauma. Ostal bý-vať so svojím o dva roky starším bratoma svojou mamou v černošskom gete.Trápenie z odchodu otca, slabšia učiteľ-ka a potom prestup do inej školy – tovšetko spôsobilo, že sa mu v škole neda-rilo, posmievali sa mu a ponižovali ho.Sám píše: „Až do piateho ročníka sa ne-našiel spolužiak, ktorý by ma mohol

P. VA S I L K I N D JA S J

Foto : A r c h ív a u to r a

I l u s t r a č n é foto : J o z e f Ku l a

p o k r a čov a n i e n a t r etej s t r a n e

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:15 PM Page 1

o b s a h2 U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

Universitas Tyrnaviensis – časopis Trnavskejuniverzity v Trnave. Predseda redakčnej rady: prof. MVDr. Alexander Sabó, DrSc.Redakčná rada: mim. prof. akad. mal. BlažejBaláž, doc. RNDr. Mikuláš Blažek, DrSc., doc. RNDr. Peter Čerňanský, CSc., PhDr. JozefMolitor, prof. MUDr. Bohumil H. Chmelík, PhD.,prof. Ing. Ján Letz, PhD., doc. RNDr. Mária Lucká,CSc., doc. Ing. Martin Mišút, CSc., prof. JUDr. JánŠvidroň, CSc., P. Vasil Kindja, SJ.Grafická úprava a sadzba: © Jana SapákováRedaktor vydania: Jozef MolitorVydalo a vytlačilo: © TYPI UNIVERSITATIS

TYRNAVIENSIS, vydavateľstvo Trnavskej univerzity,spoločné pracovisko TU a VEDY, vydavateľstva SAV,Štefánikova 3, 811 06 Bratislava, tel./fax: (02) 52 45 30 68.Nevyžiadané rukopisy nevraciame.Všetky práva vyhradené – žiadna časť tohto časopisu sa nesmie reprodukovať ani kopírovať bez písomného súhlasu vydavateľa.Bratislava 2006

U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s

1 Vasil Kindja | Šanca pre intelektuálny a duchovnýrast

5 Martin Mišút | Quo vadIS TU

8 Zuzana Martinkovičová | Novinky v knižnici

E R A S M U S / S O K R A T E S

9 Milan Schavel, Jana Keketiová | Mobilita učiteľovprináša množstvo podnetov

10 Jozef Meliš | Správa zo študijného pobytu

11 Jana Bérešová | Medzinárodný programErasmus/Sokrates

11 Juraj Ondrejčík | Pozdrav (skúsenosť) z Ríma:Nejasné správy o konci Európy?

12 Tomáš Surgoš | Semester v Solúne

U D A L O S T I

13 Ivana Tomášová | Slová ako vizuálny kód

15 Libuša Radková | Medzinárodná konferenciaFZSP. Poruchy sluchu a reči

16 Rozlúčka s končiacimi študentmi

S P R Á V Y / I N F O R M Á C I E

17 Helena Barancová | Vedeckovýskumná činnosť PF

20 René Bílik | Vedeckovýskumná činnosť PdF TU

21 Ladislav Csontos | Vedeckovýskumná činnosť TF TU

22 Ján Letz | Vedeckovýskumná činnosť FF TU

24 Eva Naništová | Nové publikácie na FF TU

25 Andrej Filipek | Kde bývajú naši študenti

25 Jozef Koricina | Preukaz študenta

27 Bohumil Chmelík | Trienále plagátu v Trnave

27 Jozef Šimončič | Za doc. PhDr. Ernestom Markom, CSc.

Un

ive

rs

ita

s

Ty

rn

av

ien

sis

o

b

s

a

h

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:15 PM Page 2

Nebila ho, ani mu nenadávala. Hovo-rila: „Pracujem pre bohatých a vzdela-ných ľudí a pozorujem, že dokážu všetko,čo si zaumienia. A ty to zvládneš tiež.“Potom ho objala okolo ramien. Taktopozitívne motivovala obidvoch synov,kedy len mohla. Po šoku z vysvedčeniaim hovorí: „Neviem, chlapci, čo mám te-raz s vami robiť, ako ďalej. Porozprávamsa o vás s Bohom.“

Dva dní po vysvedčení sa vrátilaz práce o hodinu skôr ako zvyčajne. Na-šla synov, samozrejme, pred televízo-rom. Vypla ho, postavila sa pred nich apovedala im čosi zdrvujúce: „Modlilasom sa a Boh mi ukázal ako ďalej. Oddnešného dňa sa budete pozerať v televíziilen na dva programy týždenne, ktoré sidopredu vyberiete.“ „Protestovali sme,”hovorí Ben, „ale bolo nám jasné, že tomama mysli vážne.”

A to ešte nebolo všetko. Zákaz televí-zie im totiž zaistil veľa voľného času.V hlave ich mamy sa okamžite zrodilplán, ako ho využiť. Prišlo ďalšie naria-denie: „Zájdete do knižnice a vypožičiatesi knihy. Každý týždeň prečítate najmenejdve. Na konci týždňa mi vždy poviete,o čom ste čítali.”

Ben hovorí: „To už bolo priveľa. Za ce-lý svoj život som neprečítal ani jedinú –okrem povinného čítania. Nevedel som sipredstaviť, že prečítam JEDNU knihu zatýždeň, nie to dve!“

Vedeli však, že mama neustúpi. Nadruhej strane, mamu si veľmi vážili amali ju radi, takže chtiac-nechtiac nadruhý deň „nacupitali“ do knižnice. Ma-ma im hovorila: „Dvere do sveta sú otvo-rené ľuďom, ktorí sú ochotní čítať. A mojichlapci budú v živote úspešní, pretože sastanú najlepšími čitateľmi v škole.”

Účinok pravidelného čítania a získa-vania poznatkov sa musel nejako preja-viť, lenže neustále tu šarapatila psychic-ká bariéra „triedneho hlupáka“. Prišlivšak čoskoro dve udalosti. Prvá sa týka-la spellingu, teda hláskovania. Najšikov-nejší spolužiak dostal za úlohu hlásko-vať súťažné slovo poľnohospodárstvo.Ben zistil, že ho potichu vie správne vy-hláskovať. A tak si povedal: „Keď doká-žem hláskovať toto, potom zvládnem ajvšetky ďalšie slová. A nakoniec tromfnemaj Bobyho.“ Po rokoch konštatuje: „Sta-

čilo jediné slovo – poľnohospodárstvo –aby som začal dúfať.“

Avšak to, čo spôsobilo skutočný pre-lom v jeho živote, prišlo v nasledujúcitýždeň. Učiteľ prírodovedy vysvetľovallátku o sopkách. Pri vysvetľovaní imukázal kameň, podobný začiernenémusklíčku a spýtal sa: „Vedel by niekto, čo toje a čo to má spoločné so sopkami?“

Ben hovorí, že vďaka svojim čitateľ-ským skúsenostiam ten kameň ihneďspoznal. Čakal, že sa prihlási niekto zospolužiakov, ale nik nezdvihol ruku, anití najšikovnejší. Osmelil sa a učiteľ hovyvolal. Keď ostatní začuli jeho meno,tak okolo neho prebehla vlna temnéhosmiechu, že ide o vtip alebo nejakú hlú-posť. Avšak Ben vyhlásil: „Obsidián.“Tak sa volal nerast.

„Áno, to je správna odpoveď,“ povedalučiteľ a snažil sa zakryť úžas, hoci bolozrejmé, že ho prekvapilo to, čo počul.Ben pokračoval, že vzniká rýchlymschladením lávy, keď sa dostane do vo-dy. A keď videl, že upútal na seba po-zornosť a zistil, že vie to, čo nik z triedy,začal zo seba sypať všetko, čo kedy čítalo obsidiánoch a sopkách.

„Je to úplne správne,“ konštatoval uči-teľ a usmial sa na Bena. Ben hovorí, žekeby mu vtedy oznámili, že vyhral v lo-térii milión, nemohol by ho viac vzrušiťa nadchnúť. Spomína: „V tých niekoľ-kých okamihoch som spoznal, ako chutíúspech. Preletelo mi vtedy hlavou: Páni,pozrite sa na nich. Sledujú ma s obdivom.Mňa, triedneho ťuťmáka. Dívajú sa, ako-by neverili, či som to vážne povedal ja.“

Ben tvrdí, že až vtedy prišiel na to, žečítanie a učenie spolu súvisia. V ten deňprvýkrát uznal, že jeho mama malapravdu. V nasledujúce dni sa cítil akohrdina. V škole prestali vtipy na jeho ad-resu. Postupne sa mu zlepšovali známkyzo všetkých predmetov. Vtedy mu pri-chádzali myšlienky: Prečo by si nemo-hol byť najlepší v triede? Keď si sa nau-čil všeličo o obsidiánoch, zvládneš aj ze-mepis, matematiku a vôbec všetko. „Je-diný triumfálny okamih ma postrčil k ešteusilovnejšiemu čítaniu,“ konštatoval.

Čo myslíte, ako to šlo ďalej? Dobre,veľmi dobre. Stal sa však nafúkanec. Tr-valo mu to, kým si to uvedomil a začals tým čosi robiť. Potom sa rozhodoval

o vysokej škole. Bavila ho psychológia,už uňho mnohí hľadali radu, lebo načí-tal kvantum kníh a článkov z odbornýchčasopisov. Nakoniec to bola medicína,sen ešte z detstva. Na začiatku vysokejškoly to skoro „prepískol“, keď podcenilsystematickú prípravu pri jednom pred-mete. Našťastie tú skúšku urobil a pova-žuje to za skutočný Boží zázrak, za kon-krétnu Božiu intervenciu. Potom už cie-ľavedome a so zanietením kráčal za vy-týčeným cieľom.

A kým je dnes? Jedným z najznámej-ších neurochirurgov v Spojených štá-toch amerických. Vykonal stovky neuro-chirurgických operácií. V roku 1987vstúpil do histórie medicíny ako vedúciosemdesiatčlenného operačného tímu,ktorý prvý úspešne oddelil siamskédvojčatá zrastené temenom hlavy. Tátooperácia trvala dvadsať hodín. A bolaúspešná...

Prečo tento príbeh na začiatku semes-tra? Možno naivná otázka pre vás, vyso-koškolákov, ale predsa. Nenašli ste satrochu v tomto príbehu? Možno celkomnie, lebo je príliš zostručnený. Avšak jevám iste jasné, že je to príbeh aj o vás,o vašom, štúdiu, o povolaní, o charakte-re a v neposlednom rade o vzťahu k Bo-hu.

Čo dopomohlo doktorovi Benovi Car-sonovi (tak sa volá) dostať sa medzi elituneurochirurgov?

Odpovedá on sám: „Vo vlastnom živo-te sa snažím uvádzať do praxe súbor zá-sad nazvaný THINK BIG – odvaha robiťveľké veci. Raz sa ma opýtal jeden černoš-

ú v o d n í k 3U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

Š A N C A P R E I N T E L E K T U Á L N Y A D U C H O V N Ý R A S T

p o k r a čov a n i e z p r vej s t r a ny

p o k r a čov a n i e n a n a s l e d uj ú c ej s t r a n e

D O K TO R B E N C A R S O N. Foto : A r c h ív a u to r a

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:15 PM Page 3

ú v o d n í k4 U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

ský chlapec: ‚Povedzte mi, aký je váš kľúčk úspechu?‘ Tú otázku som už dôverne po-znal, počul som ju toľkokrát, že ma topriviedlo na myšlienku spracovať ju v pí-somnej podobe.“ Doktor Carson ponúkanávod na úspech človeka, ktorý všakostane stať obidvoma nohami na zemi.Tu je jeho koncept THINK BIG vo formeakronymu:

T – talent

Nauč sa rozpoznať, aký talent si dostalod Boha. Každý človek má nejaký dar.Rozvíjaj svoj talent a využi ho v povola-ní, pre ktoré sa rozhodneš. Iba tak niečodokážeš. Alebo:

T – time – čas

Uvedom si, aký význam má čas. Ak do-držiavaš dohodnutý čas a robíš svojeúlohy v stanovenom čase, dokazuješsvoju vierohodnosť a ľudia sa na tebaspoľahnú. Nauč sa nepremárniť ani oka-mih, pretože čas sú peniaze a od časuzávisí aj tvoj výkon. Správne využitie ča-su tiež patrí k talentom. Niektorí dostalitúto schopnosť od Boha, iní sa ju musianaučiť. Ale ide to!

H – hope – nádej

Nešír okolo seba pesimizmus, chmúrnevízie do budúcnosti. Od života môžešočakávať aj dobré veci – zameraj sa pre-to na ne, vyhľadávaj ich. Alebo:

H – honesty – čestnosť

Ak sa raz dopustíš nečestnosti, dopustíšsa jej aj druhý raz, aby si zakryl násled-ky tej prvej. Veľmi ti to skomplikuje ži-vot. To isté platí o klamstve. Keď sasprávaš čestne, nemusíš premýšľať, čo si

kde a komu povedal. Hovorenie pravdyti uľahčí život.

I – insight – vnímavosť

Načúvaj ľuďom, ktorí už získali skúse-nosti. Pouč sa z ich chýb, aby si ich ne-zopakoval. Čítaj Bibliu a kvalitnú litera-túru. Dobré knihy rozvíjajú vnímavosť aotvárajú ti nové sféry poznania.

N – nice – láskavosť

Buď k ľuďom láskavý. Zdôrazňujem, kuvšetkým ľuďom. Ak sa k nim budeš sprá-vať dobre, vrátia ti to. Láskavé správa-nie vyžaduje menej energie než gro-bianstvo. A navyše uľahčí a spríjemní toživot tebe aj ostatným.

K – knowledge – znalosti

Znalosti otvárajú bránu do sveta nezá-vislosti, nádeje, splnených snov a plá-nov do budúcnosti. Keď získaš vo svo-jom odbore hlbšie znalosti než väčšinaostatných, staneš sa nenahraditeľným.To ti potom umožní, aby si sám rozho-doval o svojom osude.

B – book – knihy

Zdôrazňujem, že učenie sa z kníh máväčšiu hodnotu ako pasívne počúvanieprednášok či sledovanie televízie. Pri čí-taní zapájaš mozog, pracuješ so slovamia na ich základe vytváraš vlastné myš-lienky a závery. Stať sa dobrým čitate-ľom si vyžaduje tréning – rovnako akoposilňovanie. Nikto nezdvihne vo fit-centre 250 kilogramov hneď na prvýraz. Na začiatku treba trénovať svaly namalej záťaži a postupne ju zvyšovať. Toisté platí aj pre intelekt – ten sa rozvíjapomaly a postupne, čítaním, premýšľa-

ním a formovaním vlastného názoru naproblematiku.

I – in-depth learning – štúdiumdo hĺbky

Povrchný študent, ktorý sa bifľuje na-spamäť tesne pred skúškou, o dva dniuž z naučeného nevie nič. Dôsledný štu-dent si uvedomuje, že znalosti sa musiastať pevnou súčasťou jeho vnútornéhosveta, aby pomocou nich lepšie pochopilrealitu. Taký prístup si vyžaduje, abyštudent získal dobrý základ a vedomostisi stále prehlboval.

G – God – Boh

Nech sa už staneš čímkoľvek, počítaj vosvojom živote s Bohom. Nikdy sa ho ne-vzdávaj. Keď sa spoľahneš na Boha, sta-ne sa z teba neporovnateľne schopnejšíčlovek. Urob, čo môžeš, ostatné prene-chaj Bohu. Keď si priznáš, že sa bez Bo-ha nezaobídeš, Boh ti pomôže.

Priatelia študáci, Dr. Carson dostalvďaka svojej úžasnej, cieľavedomej a hl-boko veriacej mame šancu, motiváciu apodporu. Využil to dokonale. Stal satým, čím je. Hlboko ľudským, nábožnýma vyhľadávaným neurochirurgom.

Aké šance sa ponúkajú vám? Veľké.Pozrite sa, koľkí vaši rovesníci sú pozba-vení možnosti študovať alebo nemajúchuť študovať, alebo nemajú prostried-ky či schopnosti na štúdium. Vy to všet-ko máte a ste tu v tomto univerzitnommeste. Momentálne sa nachádzate nie-len v univerzitnej Trnave, ale aj v tomtoduchovnom vysokoškolskom spoločen-stve. To by malo znamenať, že rátates Božou pomocou a podporou.

Zhromažďujeme sa tu pravidelneokolo Ježiša, práve preto, aby sme sa ve-deli stále motivovať, povzbudzovať apodporovať. Naše UPC a jeho aktivity bynám mali pomáhať vyzrievať na kvalit-ných ľudí a odborníkov. Premrháte po-núkanú šancu? No už len to by chýbalo.Boh, vaši rodičia a dúfam, že aj vy sami,chcete čo najlepšie využiť čas vášho štu-dentského života, a to pre štúdium.Nech nám všetkým náš Pán pomáha.Amen.

(Homília prednesená pri svätej omšio 19.30 pre vysokoškolákov v Trnavev jezuitskom kostole 8. 10. 2003 pri prí-ležitosti privítania prvákov.)

Podľa kníh Zlaté ruky a Odvaha robiťveľké veci spracoval P. Vasil Kindja SJ

D R . C A R S O N

S O S VO J I M I M A LÝ M I

P R I AT E Ľ M I . Foto : A r c h ív

a u to r a

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:15 PM Page 4

5U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

Q u o v a d I S T U ?

Tradične je univerzita chápaná ako mies-to vytvárania, overovania, uchovávania ašírenia poznatkov, a preto logickou úva-hou by sme mali prísť k záveru, že uni-verzity by mali stáť na čele „poznatkovejrevolúcie“, t. j. transformácie spoločnostina poznatkovú spoločnosť. Je to skutoč-ne tak?

Univerzita, napriek všetkým zmenámv spoločnosti, zostáva centrom vzdela-nosti, pričom ako jej symbol (vzdelanos-ti) sa dodnes často používa kniha. Knihav procese vzdelávania bola oddávna mé-diom odovzdávania poznatkov a skúse-ností, dnes je však toto spektrum rozšíre-né o rôzne digitálne médiá. Uznávajúctradície starobylej Trnavskej univerzity,ktorá plne rešpektovala význam a úlohuknihy vo vzdelaní aj tým, že zriadilavlastné vydavateľstvo a kníhtlačiareňv čase, keď knihy patrili stále medzi, natie časy, modernú „technológiu vzdelá-vania“, snažíme sa aj my o reflexiu vo vý-voji informačných a komunikačnýchtechnológií tak, aby sme zaistili Trnav-skej univerzite pevné miesto v spoločen-stve kvalitných a žiadaných univerzít.

Predstaviť si univerzitu na prahu tre-tieho tisícročia bez využívania informač-ných a komunikačných technológií je sí-ce možné, ale už veľmi nepravdepodob-né. Hoci sa zdá, že hovoriť o technoló-giách na humanitne orientovanej univer-zite s bohatou tradíciou nie je na mieste,opak je pravdou. Centrom nášho záujmunie sú technológie ako také, ale ich výz-nam a podpora, ktorú poskytujú vzdelá-vaniu, vedeckému bádaniu a umeleckejtvorbe, ako aj iným aktivitám patriacimk akademickému životu a práci na uni-verzite. Primárnym cieľom univerzity jepredovšetkým poskytovať kvalitné vzde-lanie pre čo najširší okruh občanov, vy-tvárať priaznivé podmienky pre tvorivúprácu akademikov a efektívnu správuuniverzity a vytvárať k tomu náležiacuširokú paletu služieb pre študentov a za-mestnancov. Takto formulované ciele sadajú napĺňať rôznym spôsobom, ale je

celkom zrejmé, že bez aktívneho využí-vania informačných a komunikačnýchtechnológií je takmer nemožné v konku-rencii ostatných univerzít (a tým nemá-me na mysli len slovenské univerzity),ich dosiahnuť.

Historicky bola univerzita vždy zdro-jom či studnicou informácií, miestomkde sa študenti pripravovali prostredníc-tvom získavania vedomostí a učených(vedeckých) rozpráv, cvičením myslea rozvojom intelektuálnych zručností,skúmaním tradičných a hľadaním no-vých akademických poznatkov a porozu-menia zložitým javom. Univerzity bolietablované v pomaly sa meniacej spoloč-nosti, kde vonkajšie faktory a okolie bolozvyčajne predikovateľné. Postaveniea vážnosť, ktorú prisudzovala ľudskáspoločnosť vzdelanosti a poznatkom, bo-la v jednotlivých dejinných etapách rôz-na, ale v rozhodujúcej miere vysoko ce-nená. Význam poznatkov v dnešnej spo-ločnosti je určujúci, nie darmo sa nazývaspoločnosťou založenou na poznatkoch.Súčasná spoločnosť kladie veľký dôrazna rozmýšľanie, tvorenie a zvažovanie,pričom výsledkom týchto procesov súmyšlienky, riešenia, metódy a návody či-že jedným slovom poznatky. Nikdy dote-raz intelektuálna výnimočnosť, dôklad-nosť a kritickosť, spolu so schopnosťouhodnotiť, spájať a potvrdzovať, nebolataká dôležitá ako dnes. Je úlohou univer-zít, aby rozvíjali všetky uvedené schop-nosti. Len vzdelaný národ s vyspeloukompetenciou permanentného vzdeláva-nia má potenciál na presadenie sa v glo-bálnom svete súčasnosti.

Zachovávajúc tradičné hodnoty, musí-me vziať do úvahy, že spoločnosť očaká-va od nás prípravu vysokokvalifikovaneja efektívnej pracovnej sily pre zabezpe-čenie trvalého rozvoja slovenskej spoloč-nosti, realizovanie aktivít využívajúc uni-verzitné know-how a výsledky vlastnéhovýskumu, vytváranie príležitostí pre so-ciálnu mobilitu a účinné zapojenie savšetkých súčastí spoločnosti, budovanievedeckých a technologických parkov, in-kubátorov a študentských podnikov. Spl-nenie týchto úloh je ťažko predstaviteľnébez adekvátneho strategického plánova-nia, kvalitného personálneho obsadeniakľúčových riadiacich pozícií a zodpove-dajúcej univerzitnej infraštruktúry, vy-tvárajúcej podmienky pre vzdelávaciu,bádateľskú, umeleckú, správnu a riadia-cu činnosť na univerzite.

Kľúčovým stavebným prvkom univer-zitnej infraštruktúry sú informačné a ko-munikačné technológie. Naša prax i skú-senosti iných univerzít ukázali, že ro-zumné investície do informačných a ko-munikačných technológií, vo forme roz-voja infraštruktúry a podpory riadeniasú rozhodujúce pre schopnosť univerzityplniť svoje ciele. Základným predpokla-dom zdaru je analýza jednotlivých uni-verzitných procesov, ich reštrukturalizá-cia a syntéza za starostlivého uváženiamiery ich zabezpečenia prostredníctvominformačných a komunikačných techno-lógií. Re-inžiniering univerzitných pro-cesov a investície s tým spojené musiavychádzať z rozvojových zámerov vyjad-rených napríklad programom rozvojav dlhšom časovom horizonte. Ako ukazu-je prax, je to problém najmä európskychuniverzít, kde je rektor, v súlade s tradí-ciami, volený na pomerne (z pohľadustrategických investičných zámerov)krátke obdobie tri až päť rokov. V dôsled-ku toho prichádza príliš často k zmenámv strategických cieľoch a tým k poklesuefektivity, na rozdiel od napr. americ-kých univerzít. Úspešná realizácia víziesi preto vyžaduje širšiu akceptáciu strate-gických cieľov a zámerov na univerziteako konsenzom prijatý spoločný záväzok(zhodu) rozhodujúcich orgánov a súčastíuniverzity počas určitého dlhšieho obdo-bia, podporený aktívne riadenou organi-začnou stratégiou a integrovaným prog-ramom rozvoja univerzity.

Zmeny v našej spoločnosti predstavu-jú pre univerzity výzvu a zároveň príleži-tosť. Aby sme mohli uchopiť túto príleži-tosť, je potrebné vidieť Trnavskú univer-zitu aj v inom svetle, ako len vzdelávaco-výskumnú inštitúciu. Prirodzene, vzdelá-vanie a vedecké bádanie je jej hlavné po-slanie, ktoré sa dá však napĺňať len vte-dy, ak má univerzita dostatok zdrojov nakvalitné zabezpečenie oboch zložieksvojho poslania. Preto ak nám záleží navzdelávaní, vedeckom bádaní a umelec-kej tvorivej činnosti uskutočňovaných nanašej univerzite, musíme si zabezpečiťdostatok zdrojov pre ne. Znamená to, žeuniverzitu musíme vidieť aj ako hospo-dársky konkurencieschopnú organizácius pestovanou kultúrou intelektu, akoetickú bázu spoločnosti, udržujúc kvalituvzdelávania a excelentnosť bádaniaa umeleckej tvorby. Iba takto je možnéprežiť v zostrujúcom sa zápase sloven-ských inštitúcií vyššieho vzdelávania

D O C . I N G. M A RT I N M I Š Ú T, C S C .

P RO R E K TO R P R E I N FO R M A Č N Ý

S YST É M A E D I Č N Ú Č I N N O S Ť

Foto : A r c h ív a u to r a

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:15 PM Page 5

6 U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

a môcť tak uchovať pre ďalšie generácieodkaz našich predkov v súlade s najvzne-šenejšími tradíciami Trnavskej univerzi-ty, pretože ako konštatuje R. P. Feynmanv The Pleasure of Finding Things Out(s. 37) „Nemôžeme očakávať, že starériešenia budú fungovať v nových pod-mienkach.“

Musíme súhlasiť s tým, čo povedalprofesor Jaak Aaviksoo, rektor Tartu uni-verzity z Estónska na seminári rektoroveurópskych univerzít v Paríži v marci2006: „Staré zlaté časy sú navždy preč.“Celosvetovo sú univerzity tlačené doposkytovania väčšej pridanej hodnoty(lepších a kvalitnejších služieb pre spo-ločnosť) za menej peňazí (efektívnejšie).Je vôbec niečo také splniteľné? Ak ajáno, tak len za predpokladu lepšieho ria-denia a efektívnejšieho využívania zdro-jov, ktoré majú k dispozícii. Efektívneriadenie zdrojov a prijímanie kvalifiko-vaných rozhodnutí je možné však len zapodmienky disponibilnosti relevantnýchinformácií v potrebnom čase a ich analý-zou v čase tvorby rozhodnutí. Dynamikasúčasnosti skracuje čas, ktorý máme narozhodnutia, zároveň mohutnie masa in-formácií, a preto prijímať kvalitné roz-hodnutia bez využitia informačnýcha komunikačných technológií je veľmiťažko si predstaviť.

Ďalšou z nevyhnutných podmienokefektívneho riadenia zdrojov je integro-vanie dostupných informačných systé-mov na univerzite. S radosťou môžemekonštatovať, že Trnavskej univerzite satento cieľ darí napĺňať uplatňovanímpremyslenej stratégie budovania infor-mačných systémov. Integrácia informač-ných systémov je dlhodobá úloha, ktorejzabezpečenie je investične náročné, na-priek tomu sme úspešní. Postupne sa da-rí integrovať informačné systémy naúrovni používaných technológií a údajo-vých štruktúr. Cieľom je jedno multidi-menzionálne úložisko, obsahujúce najednej strane všetky zberané údaje a nastrane druhej poskytujúce nevyhnutnéanalytické nástroje na odhadovanie tren-dov, analýzu scenárov vývoja a dôsled-kov prijímaných rozhodnutí. Z hľadiskapoužívateľov je zmyslom integrácie jed-notné rozhranie vstupu do všetkých in-formačných systémov, aby na získaniepotrebných informácií nemuseli poznaťich vnútornú štruktúru. Súčasne je pot-rebné, aby centralizácia univerzitnýchinformačných systémov išla ruka v rukes transparentnosťou a dereguláciou. Zá-merom je vytvárať pridanú hodnotu navšetkých úrovniach, t.j. na univerzitnej,fakultnej, katedrovej aj osobnej. Len do-konalá rovnováha medzi povinnosťamia zodpovednosťou dokáže mobilizovaťnetušené rezervy a využiť ľudský tvorivý

potenciál. Na posilnenie dôvery je abso-lútne nevyhnutná transparentnosť tvor-by a prijímania rozhodnutí na všetkýchúrovniach riadenia univerzity. Navyšetransparentnosť umožňuje verejnú kon-trolu využívania zdrojov, ktoré plynúv rozhodujúcej miere z daní občanov Slo-venskej republiky vo forme dotácií. Defi-novanie a dodržiavanie jednoduchýchpravidiel, rešpektujúc zásluhovosť i spo-lupatričnosť vylúči tiene podozreniaa pochýb. Informačné a komunikačnétechnológie pritom predstavujú nástroj,ktorý technicky vytvára podmienky pri-rodzenej transparentnosti. Deregulácia,v zmysle odstránenia zbytočných hranícči prekážok, ruka v ruke s prenesenímrozhodovacích právomocí tam, kde jezodpovednosť, uvoľňuje a mení spôsobrozdeľovania zdrojov. Namiesto súbojao zdroje nastupuje spolupráca pri ich vy-tváraní a využívaní. Poznajúc pravidláa podmienky, každý sa stáva zodpoved-ným za svoje výsledky a tomu náležiacezdroje, ktoré môže užívať. Aj v tomto prí-pade informačné a komunikačné techno-lógie poskytujú nástroje umožňujúcekaždému kontrolovať správnosť postupunadriadených úrovní riadenia. Trnavskáuniverzita má už určité pozitívne skúse-nosti v tejto oblasti. Pre úplné využitiepotenciálu, ktorý na univerzite máme, bybolo dobré pokračovať v nastúpenej ces-te s angažovaním viacerých úrovní riade-nia.

Tlak okolia univerzity a s tým spojenépožiadavky majú prirodzene aj svoje tie-nisté stránky. Silný nápor na efektivituspôsobuje stres a obmedzuje tvorivosť.Nájsť optimálnu mieru medzi efektívnos-ťou a tvorivosťou tak, aby na jednej stra-ne univerzita dokázala prežiť a na druhejstrane, aby sa nevytratila radosť z prácea akademici necítili administratívne brz-dy, ale naopak cítili podporu a radosťz tvorivej práce, je určite neľahké. Tentovnútorný antagonizmus je univerzitámvlastný dávno, ale až súčasnosť ho prud-ko vyostrila. Je preto povinnosťou ma-nažmentu na všetkých úrovniach (poč-núc univerzitou a končiac katedrou čipracoviskom) vytvárať také podmienky,aby zamestnanci univerzity boli v čo naj-menšej miere stresovaní v dôsledku exis-tencie zostrujúcich sa podmienok čin-nosti univerzít, aby mohli nerušenea tvorivo pracovať, napĺňajúc poslanieTrnavskej univerzity.

Stratégia budovania informačnýchsystémov a služieb univerzity musí vy-chádzať z celkovej stratégie a poslaniauniverzity. Informačné systémy sú samyosebe strategickou otázkou a podstatnoumierou vplývajú na plnenie poslania uni-verzity. Informačné a komunikačné tech-nológie majú moc meniť vnútornú kultú-

ru univerzity, čoho najlepším dôkazomje naša vlastná skúsenosť. Referenčnýmbodom rozhodnutí je budúcnosť, t.j. na-ša predstava o tom, ako bude vyzerať Tr-navská univerzita v budúcnosti. Je úplneprirodzené, že využívame získané skúse-nosti a učíme sa od predchádzajúcich ge-nerácií, a preto je naša voľba založenápredovšetkým na súlade tradícií a víziebudúcnosti. Ak by nám chýbala vízia, bu-deme vždy vo vleku každodenných sta-rostí, pretože kto nevie, kam chce ísť, ni-kdy sa tam nedostane. Základom víziemožnej budúcnosti Trnavskej univerzityje vytváranie univerzitnej kultúry orien-tovanej na študenta. Čo to znamená?Prechod od kurikulum-centristickéhoštúdia k študent-centristickému, perso-nalizovanému štúdiu. Nie uniformitav zmysle používania tých istých učebníca učebných postupov, rovnakých pod-mienok skúšania pre všetkých študentovvytvárajúc ilúziu spravodlivosti, ale pri-spôsobenie sa individuálnym danostiama potrebám študentov, aby sa naplno roz-vinul ich potenciál, pričom kvalita vzde-lania a mravnosť zostanú základnými at-ribútmi. Nebudeme sa môcť ďalej pýtať:„Do akej miery študent spĺňa požiadavkysystému?“, ale naopak musíme si klásťotázku: „Do akej miery systém spĺňa po-žiadavky študenta?“ Veľakrát podstatounašich chýb je fakt, že sa príliš koncen-trujeme na interné priority (problémy)univerzity, t.j. rozhodujeme z pohľadu,čo je najlepšie pre univerzitu a zabúda-me, ako je to byť študentom na našej uni-verzite. Pravdou je, že univerzita bez štu-dentov je mŕtva, preto sa musíme snažiť,aby sme vytvorili dôstojné a príťažlivépodmienky nielen na vzdelávanie, vedua umenie, ale aj na spoločné stretávaniesa, oddych, športové a iné aktivity našichštudentov. Nemali by sme nútiť študen-tov, aby porozumeli vnútornej organizá-cii univerzity, keď chcú využívať jej služ-by.

O využívaní technológií musíme uva-žovať v uvedenom strategickom kontexteako o pružnom nástroji ľudí, ktorý pri-speje k zmene univerzitného prostredia.Výsledky tvorí predsa súhrn informácií,predstavivosti, inšpirácie a činov. Priuvažovaní o spôsobe využitia technológiíje vždy rozhodujúce dostať do rovnováhytri charakteristiky, a to hospodárnosť,bezpečnosť a priateľskosť technológií.Podľa miery preferencie jednotlivýchcharakteristík je možné predvídať nie-koľko scenárov. Ak sa kladie príliš veľkýdôraz na bezpečnosť a hospodárnosť,technológia je veľmi zle akceptovanáa nehodí sa do univerzitného prostredia.Ak uprednostníme hospodárne riešenia,ktoré sú zároveň aj užívateľsky priateľ-ské, nastáva problém s bezpečnosťou

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:15 PM Page 6

7U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

a dôverou k údajom v takýchto systé-moch. Naopak priateľské systémy s vyu-žitím lacných riešení prostredníctvom„open source“ sa ťažko spravujú a nako-niec vedú k ich odmietnutiu. Jedinýmvýchodiskom je starostlivo hľadať kom-promis medzi uvedenými charakteristi-kami. Kompromis však nie je vo svojejpodstate optimum. Z hľadiska ohraniče-nia nákladov je potrebné zvoliť si jednukľúčovú technológiu a na jej základe bu-dovať informačné systémy. Trnavská uni-verzita, rešpektujúc uvedené, takéto kľú-čové technologické rozhodnutie spravilauž pred troma rokmi. Pozitívne dôsledkysa začali prejavovať takmer okamžite.Bonusom je navyše zisk silného techno-logického partnera v plnom zmysle tohtoslova. Trnavská univerzita s nízkymi pre-vádzkovými nákladmi a absolútne naj-nižším počtom zamestnancov univerzit-ného centra (v rámci slovenských univer-zít), ktoré zabezpečuje prevádzku infor-mačných systémov, patrí k univerzitnýmlídrom či už v oblasti integrácie systé-mov, ich technologickej vyspelosti či slu-žieb. Ako príklad možno uviesť budova-nie univerzitných prístupových bodov dosiete vo forme ultra tenkých klientov. Ná-klady na zriadenie takéhoto bodu sú po-lovičné v porovnaní s využitím technoló-gie osobných počítačov, pričom mierazastarávania osobných počítačov je pod-statne vyššia. Využitie päť rokov starýchosobných počítačov je už problematické,pričom na použitú technológiu ultra ten-kých klientov sa vzťahuje päťročná záru-ka. Nehovoriac o skutočnosti, že nákladyna správu týchto prostriedkov sú pod-statne nižšie.

Zriadenie existujúcich prístupovýchbodov do siete na Trnavskej univerzitesúvisí, okrem iného, aj s implementova-ním rozhodujúceho informačného systé-mu univerzity, ktorým je akademický in-

formačný systém. Jeho úlohou je najmäzlepšiť správu všetkých činností súvisia-cich so štúdiom a súčasne zvýšiť komfortpre užívateľov. Akademický informačnýsystém je systém, ktorý podstatneovplyvní organizáciu práce tak študij-ných oddelení, ako aj všetkých učiteľova študentov. Vytváranie rozvrhov, správavoľných miestností, zápis na výberovépredmety či kontrola splnenia podmie-nok štúdia sa zjednodušia. Prínosom bu-de aj zlepšená informovanosť študentov.Akademický informačný systém umožníbezo zbytku naplniť zámery Bolonskéhoprocesu, zlepšiť flexibilitu a individuali-záciu štúdia. Cesta k novému akademic-kému systému na Trnavskej univerzitebola neľahká, napokon ako aj u ostat-ných slovenských univerzít. Po rôznychperipetiách sa nakoniec podarilo v kon-zorciu s dvoma ďalšími univerzitamiuzavrieť zmluvu s dodávateľom, ktorý sazaviazal vytvoriť takýto systém podľa po-žiadaviek Trnavskej univerzity. Že ideo významný akt, dokumentuje aj podpo-ra Ministerstva školstva SR. Akademickýsystém vznikajúci pre potreby Trnavskejuniverzity je jedným z dvoch takýchtosystémov, centrálne podporovaných mi-nisterstvom, pričom táto podpora nezo-stala len v deklaratívnej podobe, alev rámci rozvojových projektov Trnavskejuniverzite ministerstvo prispelo v roku2006 na vývoj tohto systému sumou tak-mer tri milióny korún, čo predstavujeviac ako 50 % celkových nákladov vzni-kajúcich Trnavskej univerzite. V súčas-nosti (jeseň 2006) je ukončený vývoj čas-ti informačného systému, ktorá zabezpe-čuje spracovanie agendy prijímaciehokonania a počnúc rokom 2007 sa tátočasť začne rutinne používať. Súčasne po-kračujú práce na ostatných častiach ana-lýzou požiadaviek. Zložitosť a náročnosťakademického informačného systému je

však natoľko rozsiahla, že si vyžaduje sa-mostatný článok. A na dôvažok ešte jed-na informácia: Trnavská univerzita za-čne využívať v roku 2007 informačnýsystém na správu a riadenie rôznych ty-pov projektov, od vedeckých až po rozvo-jové. Tým sa podarí ukončiť prvú fázuzefektívnenia činností univerzity pros-tredníctvom zabezpečenia všetkých jejpodstatných funkcií modernými infor-mačnými systémami, čo prinesie v krát-kom čase želaný efekt.

Čo povedať na záver? Našu univerzitusi môžeme v budúcnosti predstaviť pre-dovšetkým ako miesto, ktoré bude ponú-kať vzdelávacie a knižničné služby naúrovni 21. storočia, priestor na prácu, nasamoštúdium, ale aj kolaboráciu, na spo-ločné stretnutia a spoločenské aktivity,neformálne diskusie pedagógov so štu-dentmi i medzi študentmi navzájom, od-počinok a osvieženie v priebehu dňaa zároveň bude slúžiť aj ako jediný prí-stupový bod ku všetkým službám, ktorémôže univerzita poskytnúť študentom.Bude to miesto, ktoré bude plniť predo-všetkým spoločensko-sociálnu úlohu,aby sa neutralizovala fyzická izoláciasubjektov vzdelávania v dôsledku využí-vania technológií napríklad vo forme on-line vzdelávania. Univerzitu budú štu-denti navštevovať nie kvôli diktátu rozvr-hu, ale preto, aby zlepšili svoje prežíva-nie a obohatili svoj život.

Konštatovanie, že Trnavská univerzitapatrí medzi „lepšie“ univerzity v oblastiinformačných systémov, samozrejme,neznamená, že niet čo zlepšovať. Riadiacsa programom rozvoja, postupne sa budezvyšovať počet, dostupnosť a kvalita pos-kytovaných služieb za predpokladu per-sonálneho dobudovania Centra infor-mačných systémov univerzity. Ak sa námpodarí zvýšiť atraktívnosť univerzity preštudentov nie lacným znižovaním náro-kov, ale zlepšovaním podmienok a slu-žieb pre nich, diverzifikáciou a persona-lizáciou študijných programov, adaptá-ciou vzdelávania na reálne potrebnékompetencie, časovou aj priestorovoupružnosťou poskytovania vzdelávania,podporou mobilít, podporou celoživot-ného vzdelávania, dôsledným zabezpe-čovaním kvality prostredníctvom kom-plexného programu riadenia kvality vovšetkých činnostiach, podporou zamest-nancov pri tvorbe pridanej hodnoty a bu-dovaním centier excelentnosti, Trnavskáuniverzita ostane aj naďalej príťažlivounielen pre zamestnancov, ale najmä preštudentov z blízka i ďaleka. A o to nám,dúfam, všetkým ide.

Rozhodujme sa a konajme tak, abysme nežili z tradícií, ale aby sme umožni-li tradíciám prežiť!

I l u s t r a č n é

foto . A r c h ív T U

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:15 PM Page 7

8 U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

N o v i n k y v k n i ž n i c iV novom akademickom roku sme pre študentov a čitateľovUniverzitnej knižnice Trnavskejuniverzity pripravili virtuálny darčekv podobe implementácie novéhoautomatizovaného knižnično--informačného systému DAWINCI. Je to systém, ktorého základnýmstavebným prvkom je členenie namoduly. Tie poskytujú variabilitu avzájomnú kompatibilitu knižničnýchčinností. Systém je otvorený,doplnenie počtu klientskychmodulov je možné kedykoľvek.

Naším cieľom nie je podrobne popisovaťštruktúru systému. Záujemcovia si mô-žu konkrétne parametre naštudovať nainternetovej stránke www.dawinci.sk.

Z hľadiska zamestnancov knižnicea jej spolupracovníkov je však vhodnéspomenúť aspoň komunikačný protokolZ39.50, ktorý umožňuje kooperácius ďalšími knižničnými systémami pod-porujúcimi tento protokol

Používateľský komfort pre čitateľovknižnice predstavuje OPAC/WEB server.Táto služba dovoľuje čitateľovi pomocouprehliadača sledovať stav online kataló-gu knižnice i stav svojho čitateľskéhokonta. To znamená, že informáciuo tom, či požadovaný titul knižnica máa aká je možnosť jeho výpožičky už ne-musí čitateľ získavať priamo návštevouv knižnici, ale z akéhokoľvek kontaktné-ho miesta, kde je k dispozícii internet.Takisto si môže čitateľ na internetovejstránke zistiť, aké tituly má požičanéa termín dokedy ich treba vrátiť alebo ajpožadované tituly rezervovať.

V rámci jednotného automatizované-ho knižnično-informačného systému naTrnavskej univerzite a v súvislosti s bu-dovaním špeciálnych čiastkových kniž-ničných fondov je systém DAWINCI im-plementovaný na týchto knižnično-in-formačných pracoviskách:

Univerzitná knižnica Trnavskej uni-verzityKnižnica Právnickej fakulty Trnav-skej univerzityKnižnica Okaliánum pri Katedre kla-

sických jazykov Filozofickej fakultyTUKnižnica Centra komunikácieKnižnica Katedry klasickej archeoló-gie Filozofickej fakulty TUKnižnica Teologickej fakulty TU.

Čitateľ, ktorý sa centrálne zaregistru-je v Univerzitnej knižnici TU, môžes platným čitateľským preukazom vyu-žívať služby všetkých uvedených kniž-nično-informačných pracovísk.

Automatizovaný systém DAWINCIvyvinula a dodáva spoločnosť SVOP,spol. s r.o.

Podľa slov jej konateľa, Mgr. Jána Gr-mana, tento systém má ambíciu byťtechnologicky progresívnym a odborneakceptovaným systémom a zároveň mu-sí mať ľudskú tvár pre priamych použí-vateľov – čitateľov i knihovníkov.

V tejto súvislosti máme so systémomDAWINCI plány na ďalšie obdobie, me-dzi ktoré patrí napríklad registrácia štu-denta prostredníctvom identifikačnéhopreukazu či elektronický formulárv procese evidencie publikačnej činnostiautorov na Trnavskej univerzite.

Online katalóg je k dispozícii na in-ternetovej stránke Univerzitnej knižnicewww.truni.sk v sekcii Univerzitná kniž-nica, alebo priamo na adrese http://ka-talog.truni.sk/.

Okrem vlastného online katalógu od-porúčame aj sekciu Elektronické knihya periodiká, v rámci ktorých v lete pribud-la nová databáza abstraktov SCOPUS.

Veríme, že používateľov knižnično--informačného systému nové komuni-kačné nástroje povzbudia a cesta k po-žadovanej informácii sa zrýchli a skva-litní.

Mgr. Zuzana Martinkovičováriaditeľka Univerzitnej knižnice TU

Foto : A r c h ív a u to rk y

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:15 PM Page 8

E r a s m u s / S o k r a t e s 9U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

M o b i l i t a u č i t e ľ o v p r i n á š am n o ž s t v o p o d n e t o vV apríli 2006 sme mali možnosťzúčastniť sa v rámci programuERASMUS/SOKRATES na učiteľskejmobilite na Debrecínskej univerzite,konkrétne na fakulte zdravotníctvav Nyíregyháze.

Pozvanie z maďarskej strany sa uskutoč-nilo na základe bilaterálnej zmluvya predchádzajúcich kontaktov a odbor-ných diskusií, ktoré sme absolvovali akoúčastníci spoločného projektu pri prí-prave magisterského študijného progra-mu „Manažment v sociálnej práci“. Uni-verzita v Debrecíne má akreditovanéokrem iných študijné odbory: fyziotera-pia, medicínska diagnostika a laboratór-na analytika. Zaujímavý je študijnýprogram fakulty zdravotníctva v Nyíre-gyhéze, a to najmä v kontexte rozvojaďalšej spolupráce s našou fakultou. Ideo študijné odbory: sociálna práca, ošet-rovateľstvo, verejné zdravotníctvo a zá-chranárstvo. Najmä posledný z uvede-ných je aj v rámci vysokoškolského štú-dia na Slovensku ojedinelým študijnýmodborom. Zaujímavé sú aj aktivity fa-kulty v súvislosti s účasťou hosťujúcichdocentov ako vyučujúcich (v rôznychštudijných programoch) z Izraela, Ang-licka, Fínska, Ameriky, Nemecka, Rakú-ska, Čiech a pod.

Mobilita učiteľov, ale aj študentovv rámci programu ERASMUS/SOKRA-TES, sa stáva na Fakulte zdravotníctvaa sociálnej práce prirodzenou súčasťouskvalitňovania popri jazykovej zdatnostiaj odbornej erudície pedagógov a no-vých vedomostí študentov. Je potešiteľ-né, že vedenie FZaSP TU popri svojichaktivitách v rámci krajín tretieho svetaa aktivitách v rámci projektov realizova-ných na Slovensku prirodzene podporu-je aj rozvoj ľudského potenciálu v rámcispomínanej mobility.

Pedagogická aktivita sa na pozvaniemaďarskej strany uskutočnila v dňoch23. 4. – 29. 4. 2006 v rámci už zaužíva-ných Medzinárodných vedeckých dní nafakulte zdravotníctva v Nyíregyháze.V rámci pedagogickej aktivity a odbor-ných diskusií sme v tomto termíne malimožnosť diskutovať o niektorých prob-

lémoch v oblasti sociálnej politiky a so-ciálneho školstva okrem kolegov z Ma-ďarska aj s kolegami z Fínska a Rakú-ska. Tieto diskusie otvárajú možnosť za-pojenia týchto krajín a konkrétnych sub-jektov do projektov, nad ktorými v blíz-kej budúcnosti uvažujeme.

Spolu s maďarskými kolegami sme sauistili v názore, že spolupráca novo aso-ciovaných krajín Európskej únie je nevy-hnutná a zároveň prospešná. Obdobiestagnácie malo svoje opodstatnenie (kra-jiny sa intenzívne orientovali na členskéštáty EÚ najmä kvôli prirodzenému im-plementovaniu niektorých prvkov z ob-lasti legislatívy v sociálnej oblasti, sociál-nej politiky, sociálneho školstva a pod.).Obe strany si počas stretnutie uvedomo-vali spoločné východiská, ale aj spoločnéproblémy, ktoré v sociálnej oblasti pretr-vávajú ako nánosy totalitnej minulosti,ale zároveň aj ako sprievodné javy no-vých spoločensko-ekonomických pome-rov po roku 1989.

V rámci pedagogickej činnosti smeuskutočnili prednášky spojené s disku-siou pre študentov v študijnom odboresociálna práca. Okrem prezentovaniaTrnavskej univerzity a našej fakulty smesa venovali v prednáškach sociálnej po-litike štátu, profesionálnej kompetenciesociálnych pracovníkov, organizačnej

štruktúre sociálnej správy a sociálnemuškolstvu (v Maďarsku sa len postupnezavádza II. stupeň vysokoškolského štú-dia sociálnej práce, nie je taký rozšírenýako na Slovensku). Študenti spolu s vy-učujúcimi identifikovali spoločné prvkysociálnej práce a definovali niekoľko tézna skvalitnenie výkonu sociálnej prácev podmienkach vlastnej krajiny.

Počas mobility sa uskutočnili rokova-nia, ktoré boli zamerané na zabezpeče-nie mobility študentov a prípravu pro-jektu, ktorý by bol zameraný na organi-zovanie týždennej odbornej stáže ma-ďarských študentov na Slovensku a na-opak kvôli spoznávaniu sociálneho sys-tému v oboch krajinách.

Obe strany potvrdili aj vzájomný záu-jem a pomoc pri realizovaní zatiaľ lenpredloženého projektu, ktorý je oriento-vaný na implementáciu magisterskéhoštudijného programu sociálny manaž-ment v študijnom odbore sociálna práca.

Vzájomné rokovania sú dobrým sig-nálom pre rozvoj vzájomnej spolupráce,ktorá môže viesť k skvalitneniu štúdiasociálnej práce na oboch fakultách.

Doc. PaedDr. Milan Schavel, PhD.,PhDr. Jana Keketiová, PhD.Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce TU

I l u s t r a č n é foto : J o z e f Ku l a

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:15 PM Page 9

E r a s m u s / S o k r a t e s10 U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

Európska únia v rámci svojich grantovponúka možnosť študentom európskychštátov získať štipendium z programuErasmus/Sokrates. Každá univerzitadostane určitú výšku finančného prí-spevku, ktorý potom prerozdeľuje svo-jim študentom. Študent získa štipen-dium na základe výberového konaniaa potom si môže vybrať zo zoznamu za-hraničných univerzít, s ktorými našauniverzita podpísala zmluvu o výmen-ných pobytoch svojich študentov. Jasom mal možnosť sa na tomto programezúčastniť a vybral som si univerzituv nemeckom meste Osnabrück.

Svoj pobyt som začínal v aprília skončil som ho v septembri tohto roka.Mal som možnosť zvoliť si ktorýkoľvekpredmet, ktorý počas minulého semes-tra prebiehal na hosťujúcej univerzitea získať zaň kredity ECTS. So štúdioma organizačnými záležitosťami na hos-ťujúcej univerzite som nemal problémy.Hneď počas prvého týždňa prebiehaliorganizačné a poznávacie stretnutia,ktoré organizoval Zahraničný akade-mický úrad Univerzity v Osnabrücku.Tu sme mali možnosť získať informácieo systéme štúdia na hosťujúcej univerzi-te, ako funguje univerzitná knižnica čipre študentov veľmi dôležitá menzaa zároveň sme sa ako zahraniční študen-ti navzájom zoznámili. Na druhý týždeňzačínala výučba, ale čas na zábavua spoločné posedenie zostal vždy.

Univerzita organizovala pre zahra-ničných študentov exkurzie po nemec-kých mestách. Tak sme mali možnosť vi-dieť Hamburg, Bonn, nemecký Linz,mestečko áut Wolfsburg alebo bývalébanícke mesto Goslar, ktoré je zapísanév zozname kultúrneho dedičstva UNES-CO. Vďaka týmto exkurziám som spo-znal väčšiu časť Dolného Saska.

Počas študijného pobytu som malmožnosť spoznať nemecký študijný sys-tém, nadobudnúť poznatky v oblastisystematiky historického výskumu, čopre mňa ako študenta histórie bolo veľ-mi prínosné. Nezanedbateľné bolo zdo-konalenie sa v nemeckom jazyku a nad-viazanie zahraničných kontaktov. Keď-že absolútnu väčšinu zahraničných štu-dentov tvorili Poliaci, zakotvil som po-čas zoznamovacieho týždňa pri skupinePoliakov, a tak som spoznal aj poľský ja-

zyk, jeho zvláštnosti a podobnosti soslovenčinou. Prístup k dobre vybave-ným knižniciam mi pomohol nadobud-núť prehľad v zahraničnej literatúrea poznatky z najnovšieho výskumuproblematiky, ktorá sa týka témy mojejdiplomovej práce.

Okrem spoznávania mentality obyva-teľov Nemecka som mal možnosť spoz-návať aj iné národy Európy, ktoré bolizastúpené medzi študentmi Erasmus/Sokrates na Univerzite Osnabrück, a taksi uvedomiť príbuznosť myšlienok, kul-túrneho náhľadu a mentalít Európanov

oproti študentom z USA, Kanady aleboČíny.

Všetkým študentom odporúčam, abysa snažili uchádzať sa o tento alebo inýdruh štipendijného pobytu v zahraničí,pretože im to prinesie neoceniteľné zna-losti a skúsenosti, nadobudnú nové kon-takty a získajú poznatky z reálií cudzie-ho štátu, čo im môže v budúcnosti nena-hraditeľne pomôcť.

Jozef MelišŠtudent Katedry histórie FF Trnavskej univerzity

S p r á v a z o š t u d i j n é h o p o b y t u

Š T U D E N T I P RO G R A M U E R A S M U S / S O K R AT E S N A V Ý L E T E V M E ST E M Ü N ST E R

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:15 PM Page 10

E r a s m u s / S o k r a t e s 11U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

M e d z i n á r o d n ý p r o g r a mE r a s m u s / S o k r a t e sObchodovanie so ženami je téma, ktoráv rámci krajín sveta rezonuje čoraz dô-raznejšie. Kým Slovensko do roku 1989oficiálne nevykazovalo štatistiky obcho-dovania so ženami, hrozba páchania ta-kéhoto trestného činu je dnes veľmi ak-tuálna a vyžaduje si konkrétne kroky,aby sa predchádzalo tomuto zločinu.Krajina, ktorá spočiatku bola krajinoupôvodu a tranzitnou pre obete tohtotrestného činu, sa pomaly stáva cieľo-vou krajinou.

Siedmi študenti Fakulty zdravotníctvaa sociálnej práce Trnavskej univerzityv Trnave, študujúci odbore Sociálna prá-ca, sa v rámci intenzívneho programuErasmus/Sokrates mali možnosť podeliťo svoje teoretické vedomosti a praktickéskúsenosti so študentmi ďalších šiesticheurópskych univerzít z Rakúska, Nemec-ka, Maďarska, Holandska, Litvy a Turec-ka. Medzinárodné štúdium, ohodnotené6 kreditmi, sa začalo 25. marca 2006 voViedni a trvalo do 5. apríla 2006. Študen-ti v rámci intenzívneho programu pre-zentovali svoju krajinu, univerzitu, štu-dijný odbor a slovenský pohľad na medzi-národnú problematiku Trafficking in Wo-men (obchodovanie so ženami).

Počas 12 dní pracovali siedmi sloven-skí študenti v medzinárodných skupi-nách pod vedením zahraničných facilitá-

torov, kde sa na daný problém pozeraliz viacerých aspektov a najmä porovná-vali prístup a riešenie k danému problé-mu v ich materskej krajine a v ostatnýchšiestich zúčastnených krajinách. Tomutointenzívnemu programu predchádzalanáročná príprava: zbieranie, spracova-nie a systematizácia medzinárodnýchdokumentov a ich vplyvu na slovenskúlegislatívu a právomoci sociálneho pra-covníka. Celých dvanásť dní prebiehalakomunikácia v anglickom jazyku, čo po-mohlo študentom preveriť si svoje jazy-kové kompetencie a zároveň umožnilotransferovať osvojené vedomosti cezrôzne mediálne aktivity.

Hosťujúcou univerzitou bola FHCampus Wien, ktorú organizačne repre-zentovala Dr. Brigitta Zierer. Pripravilavysoko odborný program nielen otvára-cou konferenciou, kde profesionáliz vládnych a mimovládnych inštitúciíposkytli dôležité informácie, ale pripra-vila i možnosť navštíviť priamo vo Vied-ni organizácie, ktoré postihnutým že-nám poskytujú konkrétnu pomoc. Hlbo-ký dojem na študentov zanechala i náv-števa OSN, kde sa hrdo fotili pod slo-venskou vlajkou.

Slovenskí študenti prezentovali rieše-nie prípadovej štúdie nielen počas hodi-novej prezentácie v druhý deň intenzív-neho programu, ale aktívne sa zapájali

do práce medzinárodne zostavenýchpracovných skupín, ktoré často zastupo-vali v prezentáciách jednotlivých sku-pín. Vyvrcholením programu bola pre-zentácia výsledkov jednotlivých medzi-národných skupín a návrh možností rie-šenia tohto závažného problému.

So všetkými nadobudnutými vedo-mosťami a skúsenosťami sa študenti po-delili v jednohodinovej prezentácii predsvojimi vyučujúcimi a spolužiakmi 10.mája 2006 v priestoroch Fakulty zdra-votníctva a sociálnej práce TU.

Je chvályhodné, že študenti vedelizjednotiť vedomosti z odboru s jazyko-vými zručnosťami na veľmi vysokejúrovni, čo pochvalne hodnotili facilitá-tori iných krajín, a tak sa profesijne za-radili medzi Európanov, kde materinskýjazyk nie je bariérou, ale nástrojom napochopenie kultúry národa. Boli výraz-nou skupinou, bez ktorej sa neobišli anioficiálne či menej oficiálne aktivity.

Slovenskú delegáciu vzorne repre-zentovali študenti 4. ročníka: KatarínaHacajová, Lenka Eštočinová, Lenka Ga-žová, Mária Krkošková, Martin Jakubíka Igor Gašparovič, a študentka 3. roční-ka Dušana Pčolková s facilitátorom doc.PhDr. Janou Bérešovou, PhD.

Jana BérešováFakulta zdravotníctva a sociálnej práce TU

P o z d r a v ( s k ú s e n o s ť ) z R í m a : N e j a s n é s p r á v yo k o n c i E u r ó p y ?Nebadaná balkanizácia

európskych spoločností,

ktoré sa majú zjednotiť

v multietnicite

RÍM – Jarné týždne priniesli Talianskusériu významných momentov, ktoréumožňujú pohľad na širšiu európskuskutočnosť. Štvavá predvolebná kam-paň a následné nejednoznačné výsledkyparlamentných volieb, pedofilné škan-dály, atentát na taliansky kontingent

v Iraku, niekoľko štrajkov, prezidentskévoľby... Sprievodnými javmi sú sociálnaneistota či nevyriešená migračná politi-ka produkujúca nevľúdnosť voči cudzin-com. Spoločnosť je živená udalosťami,ktoré spôsobujú alebo sú symptómamipolarizácie v jej vnútri.

Taliansky prípad nie je ojedinelý, veľ-mi závažný je však vtedy, ak si uvedomí-

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:15 PM Page 11

E r a s m u s / S o k r a t e s12 U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

me, že hovoríme o jednej z najväčšíchčlenských krajín EÚ, o jednej z najbo-hatších a najrozvinutejších krajín sveta.Z hľadiska politického diania na zjedno-cujúcom sa kontinente je navyše výz-namné nielen to, či sa Európa zásluhoujednotlivých krajín posúva doprava ale-bo doľava (talianske parlamentné i ne-dávne prezidentské voľby), ale nemeneji to, či sa posúva „niekam dopredu“ (a čoje na konci onej cesty).

Európsky problém nespočíva v neo-chote otvárania pracovných trhov či po-súvania termínu ďalšieho rozširovaniaÚnie. Dôležitou otázkou je, či projekt,ktorý vznikol za zeleným stolom kvôliodstraňovaniu napätí medzi štátmi, bu-de schopný reflektovať hrozby vo vnútrisamotných spoločností? Možno sme sanebezpečne vychýlili z hodnotovéhorámca (zďaleka nejde len o otázku vstu-pu Turecka). Alebo azda môže dostatokoptimizmu poskytnúť koncept „jednotyv rôznosti“? Nie je to skôr iba „nevyhnut-nosť jednoty“? Pozrime sa na mapu, nademografické, ekonomické a ďalšie uka-zovatele. Celá Amerika sa so svojimištyrmi a pol jazykmi zintegruje rýchlej-šie, než mohol hocijaký eurooptimista (čieurobyrokrat) naplánovať. A vzmáhajú-ce sa obrie ekonomiky a populácie Ázierovnako nedávajú tušiť, že by ešte niektov globalizovanom svete bral ohľad nahlasy slabých hráčov. Voilà, slovné spoje-nie „Pevnosť Európa“ dostáva nový roz-mer a politici v západnej Európe koneč-

ne nahlas hovoria o nevyhnutnosti spo-ločne – a teda „po európsky“ – čeliť veľ-kým sociálno-ekonomickým výzvam.

Ale vysvetľujte to „obyčajným Európa-nom“, ktorí sú ešte stále a v prvom radeTalianmi, Francúzmi, Nemcami... Ťažkouhádnuť, čo ešte zvlhčuje výbušnú zmeseurópskych spoločností – hlavne ak navás hladia ako na toho, kto im „kradneprácu“ a „ohrozuje budúcnosť ich detí“.Isté však je, že pár iskier už narobilo ša-rapatu (francúzske predmestia, štu-dentské nepokoje). Taliansko, kedysikrajina toľkých vysťahovalcov, môže po-tvrdzovať pravidlo. Lebo ak po zodpove-daní otázky, odkiaľ ste, zaznie len mno-hoznačné „Aaa... !“, zrejme ste nielenzašli ďaleko od hlavnej turistickej trasy.

Jednotlivé malé prípady sú občas dô-ležitejšie, než by sa mohlo zdať. Pretoženejako bolo treba uveriť, že cudzinci vy-konávajúci tých pár podradných profesiímôžu za aktuálne problémy. A tak užani neviem, či ma prekvapilo, keď ces-tou na Slovenský inštitút v Ríme, začalastaršia pani, ktorá počula slovenčinu,kričať na mňa a moju spolužiačku, čochceme v jej krajine od jej detí. Potomšla upovedomiť šoféra, že ma v autobu-se cudzincov. Nebolo to prvýkrát, čosom v Taliansku počul niekoho posielať„naspäť do vlasti“. A to sme len študentiči turisti. Ako na tom potom sú Indoviapredávajúci ovocie, Filipínci v call-cen-trách, Afričania ponúkajúci na uliciachkabelky a opasky, Rumuni pracujúci na

stavbách a v hoteloch? Sú veci, ktoré eš-te jasne nevidíme, ale predsa už akosivisia vo vzduchu a možno to cítiť v dus-nej atmosfére niektorých krajín. A takma to, čo som naznačil, privádza k para-frázovaniu filmu skvelého slovenského– európskeho režiséra. O nejasnýchsprávach nepozorovaného procesu.

Európske spolužitie sa síce stále ibaformuje, zdá sa však, že práve teraz ot-vorené spoločnosti prežívajú čoraz vidi-teľnejšiu konfrontáciu s tými, ktorýchmožno tak ľahko definovať ako „tí dru-hí“, aj keby pochádzali z krajín rozšíre-nej Únie. Kultúrne, sociálne, a dokoncapsychologicky. Akási „nebadaná balka-nizácia“. Preto ak by mal byť európskoubudúcnosťou aj pod tlakom vonkajšíchokolností práve multikulturalizmus anie cesta k rozvratu, bude to vyžadovaťoveľa viac práce, než len toleranciu,perspektívu pre mladých ľudí a zjedno-tenie jednej rozdelenej krajiny, ako tonedávno sľuboval Prodi Talianom. A akspolu s ním lídri stredoľavých strán naposlednom predvolebnom mítingu narímskom Piazza del Popolo hovorilio „veľkej vláde“ a „veľkej budúcnosti“ pre„veľké Taliansko“, zatiaľ treba spomína-né obmedziť na „priemerné vyhliadkypre priemerne veľkú krajinu“. Aj o toviac, zdá sa, je európskych „tisíc rokovmieru“ v nedohľadne.

Juraj Ondrejčík študent politológie FF TU, Rím

S E M E S T E R V S O L Ú N EPribližne rok aj čosi dozadu som stálpred veľkou dilemou. Bol január, pripra-voval som sa na všetkými právnikmi „mi-lovanú“ skúšku z rímskeho práva a roz-mýšľal – stratiť deň a ísť na konkurz, ale-bo radšej nič neriskovať a pekne postu-povať podľa naplánovaného skúškovéhoharmonogramu. Keďže patrím k skupineľudí, ktorí sa chytajú každej ponúknutejpríležitosti a doma som bol predsa celýsemester, rozhodol som sa pre prvú mož-nosť. Myslím, že to bolo jedno z mojichnajlepších doterajších rozhodnutí...

Zimný semester som ako „Erasmusštudent“ strávil na Aristotelovej univer-zite v Solúne (Thessalonikách) v Gréc-

ku. Študoval som päť predmetov – Euro-pean Competition Law, Private Interna-tional Law, International Relations, His-tory of Ancient Greek and Roman Lawa Ecclesiastical Law. Niektorí moji ta-mojší spolužiaci, ako napríklad istý Špa-niel, ktorému telesnú výchovu uznalidoma ako trestné právo, nevedeli po-chopiť, načo som vôbec „na Erasmus“išiel, keď si aj tak väčšinu skúšok budemmusieť na Slovensku dorobiť. Na Erasmemi však nešlo iba o uznávanie skúšoka už vôbec nie iba o školu. Skôr mi šloo medzinárodnú skúsenosť.

Na internáte aj na fakulte som bolviac-menej jediný Slovák. Spolužiacia spolubývajúci pochádzali zo Španiel-ska, Portugalska, Francúzska, Talian-

ska, Veľkej Británie, Írska, Holandska,Belgicka, Nemecka, Rakúska, Čiech,Maďarska, Poľska, Švédska, Fínska, Es-tónska a Turecka. Grékmi boli iba vyu-čujúci. Mal som teda ideálnu príležitosťna osvojenie aspoň základov či reáliíuvedených jazykov. Ťažšie to už bolos odpoveďou na otázku where do you co-me from?, ktorú sme tradične dostávaliod zmätených okoloidúcich počas na-šich výletov. Národnú či kultúrnu rôz-norodosť bolo možno vidieť a zakúsiťvšade – tak počas školských, ako aj mi-moškolských aktivít.

Ak by som mal jedným slovom cha-rakterizovať miestnu univerzitu alebomesto ako také, asi by som použil termíndezorganizácia. Človek sa však rýchlo

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:16 PM Page 12

E r a s m u s / S o k r a t e s | U D A L O S T I 13U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

S l o v á a k o v i z u á l n y k ó dV stredu 5. apríla sa uskutočnila v GalériiKabinet v Brne vernisáž výstavy BlažejaBaláža (1958) pod názvom TREPTOMA-CHIA.SK z rovnomenného a široko roz-vetveného cyklu autorovej jazykovednejpráce. Nasledovala krátko po otvorenívýstavy Jiřího Valocha (1946) Slova jakoslova v Galérii u Dobrého pastýře. Autorisi výstavy otvorili vzájomne, boli teda sú-časne i kurátormi. „Dvojvýstava“ týchtopostkonceptuálnych osobností je na vý-tvarnej scéne aktuálnym prejavom pesto-vania česko-slovenských vzťahov av tomto prípade aj cieleným stretnutímdvoch príbuzných konceptov narábajú-cich s jazykom – textom – slovom.

Blažej Baláž s Jiřím Valochom spolu-pracovali už v roku 2002 na výstave na-zvanej Nový koniec maľby (s medziná-rodnou účasťou), ktorej projekt vypra-coval B. Baláž a kurátorsky ju zastrešilJ. Valoch, významný český teoretikumenia a umelec (dlhé roky pôsobiaciv Dome umenia v Brne). J. Valoch sa po-dieľal taktiež na texte monografie Bla-žeja Baláža z roku 2003 a obdobne i namonografiách mnohých ďalších sloven-ských výtvarných osobností ako M. Ur-básek, K. Bočkayová, M. Bočkay a R. Si-kora. Spomínaný fenomén reflektuje dl-hodobý Valochov záujem o slovenskévýtvarné umenie, ktoré bolo v časochspoločnej republiky prirodzene spojenés Českou republikou. Dodnes tento jedi-

nečný kritik prispieva ku kultúrnemupovedomiu na našej výtvarnej umelec-kej scéne.

Teraz však späť k Blažejovi Balážovi,skúsenému pedagógovi (pôsobiacemuna Katedre pedagogiky výtvarnéhoumenia PdF TU) a autorovi strednej ge-nerácie slovenského výtvarného ume-nia. Jeho jazyková sieť pod názvomTREPTOMACHIA.SK je vytvorená digi-tálnou tlačou. Ide o výrez z rozsiahlehovýskumu autora v oblasti viacerých ja-zykov (slovenčina, angličtina, nemčina,francúzština... ), následne ich vzájomnéprelínanie i dekonštruovanie. V tomtoprípade dominuje slovenský jazyk, na-povedá o tom koncovka samotného ná-zvu diela – SK. Slová, presnejšie sloves-

aklimatizuje – nakoniec, privykli si ajNemci. V Solúne zásadne nikdy nič neza-čínalo načas. Budova univerzity, ktorejarchitektom bol zrejme vyznávač socia-listického realizmu, je zvnútra i zvonkapolepená plagátmi a graffity možno ná-jsť aj v hlavnej prednáškovej miestnosti,ktorá až príliš vzbudzuje dojem protiató-mového bunkra z druhej svetovej vojny.Fajčí tam každý a všade – vrátane cho-dieb, prednáškových miestností a škol-skej jedálne. Ako mi povedala jednamiestna študentka – v Grécku majú dvadruhy voľna – štátne sviatky a štrajk, pri-čom za jeden semester som si oboch užilpožehnane. Vrcholom však bolo zavretieškoly kvôli snehovej kalamite – na začiat-ku januára totiž napadalo asi centimetersnehu. Boj o prežitie začína študentv Grécku každé ráno, keď sa pokúša do-stať sa do budovy univerzity, ktorá tvoríucelený komplex viac-menej v centremesta. Autá či skútre totiž parkujú aj natých najnepravdepodobnejších miestacha obiehanie po chodníku (vrátane áut)patrí zrejme k národnému športu.O miestnej byrokracii pri vybavovanípotrebných povolení či zážitku z miest-nej polikliniky asi nemá význam písať.

Ako som však už spomenul, človek sirýchlo zvykne, a tak asi po prvých dvochtýždňoch „kultúrneho šoku“ si začne vší-mať pozitívnejšie stránky tejto krajiny.Priemerný Grék vie o Slovensku asi toľ-ko, že hlavným mestom je Bratislava.Priemerný Solúnčan, a teda fanúšik

miestneho PAOK-u, pozná Trnavu.„Spartak Trnava, pred deviatimi rokmiste vyhrávali 3:0, ale nakoniec sme vásporazili 5:3,“ bola prvá reakcia väčšinySolúnčanov, s ktorými som prišiel dostyku, na odpoveď odkiaľ som a kde štu-dujem. Rovnakým štýlom prebehlo ajmoje zoznámenie sa so štyrmi z piatichprofesorov. Keď už som pri tých vyuču-júcich – to je asi jedno z prvých plusov,ktoré si študent v Grécku všimne – nikdysa nikam neponáhľajú a na študentovmajú vždy čas. Treba však na nich hovo-riť hlasnejšie, lebo s výnimkou Španielova Talianov podľa nich zvyšok Európy ho-vorí veľmi monotónne a potichu... V po-rovnaní s Trnavou sa mi zdal byť praktic-kým tzv. black board system – možnosťkomunikácie študenta s učiteľom pomo-cou vytvorenej virtuálnej triedy, niečona spôsob spoluziaci.sk. Prostredníctvomtohto systému sme dostávali od vyučujú-cich dištančné úlohy, zväčša „prakticképrípady na domácu úlohu“. Jednotlivépredmety boli viac než na „drvenie“ teó-rie orientované skôr na jej aplikáciuv praxi, poprípade na hľadanie určitýchsúvislostí. Na druhej strane, termínyskúšok boli fixne stanovené a spravidlaprebiehali v jednom týždni...

K životu študenta v Grécku nepo-chybne patrí študentský klub a hry. Poobede, ktorého neoddeliteľnou súčasťouboli polovicu semestra uhorky a druhúpolovicu suchá kapusta (boli však spolus večerou zadarmo), sa väčšina študen-

tov neraz aj s vyučujúcimi odoberie naFrape na partiu šachu alebo na backgam-mon. Namietate, že máte hodinu? –Don’t stress – Relax! Pohoda, stále trebamať na mysli, že meškanie v Grécku nieje iba výsadou kráľov...

Program mobility má v Solúne dlhú,takmer dvadsaťročnú tradíciu a samot-nú univerzitu pred Aténami preferuje ajväčšina Grékov či Cyperčanov. Nielenpre Erasmus študentov sa tu pravidelneusporadúvajú oficiálne i neoficiálnepárty (samozrejme v budove univerzi-ty) a im podobné akcie. „Erasmus Offi-ce“ organizuje za semester minimálnejeden dva výlety. Množstvo prázdnin,štrajkov a v neposlednom rade i grantvšak dáva Erasmus študentom priestor„realizovať sa“ aj „neorganizovane“.V konečnom dôsledku Atény, Olymp,Chalkidiki, Athos či dokonca Sofia aleboIstanbul nie sú až tak ďaleko...

Skúšku z „rimana“ som nakoniec mi-nulý semester spravil, hoci známka prílišnezodpovedala vynaloženým dvom týž-dňom učenia. Deň, ktorý som „zabil“konkurzom, však dodnes neľutujem. Je-diné, čo mi je v tejto chvíli ľúto je akurátfakt, že na programe Erasmus/Sokratessa študent nemôže zúčastniť viac ako raz.

Tomáš Surgoš3. ročník Právnickej fakulty TU

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:16 PM Page 13

U D A L O S T I14 U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

né podstatné mená začínajúce písme-nom O a končiace koncovkou NIE, súsystematicky členené do troch sekvenciípo tri grafémy. Inak povedané ide o geo-metrické usporiadanie slov, v ktorých súpísmená v počte 3 x 3, vždy deväť gra-fém (1 slovo). Stretávame sa s ním užv predchádzajúcej tvorbe (WET/RUS/TIN alebo HAP/PIN/ESS), kde autor po-núka nový spôsob čítania, zmnoženieinformácie, metatext v podobe jazyko-vej hry. V TREPTOMACHII Baláž objavilv slovenskom jazyku prostredníctvomvedeckého prístupu skríženého pseudo-vedou či lingvistickou štatistikou až 235slov spĺňajúcich uvádzané parametre.Časť série slov zoradených do jednej lí-nie sa odvíjala v dĺžke niekoľkých desia-tok metrov, pričom jazykovedná geo-metrická makroštruktúra vystupuje napozadí mikroštruktúry uvádzaných zna-kov. Slová akoby „mantrované“ nazna-čovali akési odpočítavanie (obdoba kukonceptu R. Opalku, príp. O. Kawaru),dostávali sa do nečakaných vzájomnýchvzťahov, tvorili súčasne významové iasociačné pole. Inštalácia vizuálne uzat-várala výstavný priestor v rámci chlad-ného minimalistického gesta.

Ak chceme preniknúť k podstate lin-gvistickej práce so komplikovaným ná-zvom TREPTOMACHIA.SK, je nevyhnut-né uviesť v skratke vývoj, ktorým B. Ba-láž dospieva k novým východiskámtvorby. Autor pracuje s textom od konca80. rokov v rôznych rovinách, modifiká-ciách a technikách. Prechádza médiommaľby (Geld macht frei, 2000), mate-riálovej grafiky (Hexameter, 1995), ob-jektu či inštalácie a s nadšením sa posú-va do sféry súčasnej digitálnej tlače.V tomto prípade však tvorivý proces ne-pripúšťa manipulácie predchádzajúcichmakarónskych textov (GODSAVEUS,MONEYENOM a ďalších novovytvore-ných slov – neologizmov) s charakteris-tickou viacvýznamovosťou, príznačnoupre postmodernu. Neologizmus sa vy-nára jedine v samotnom názve vystave-nej inštalácie. Skladá sa z dvoch slov-ných koreňov – trepto ako trepanie čidokonca bľabot v spojení s anglickoupredložkou to – k, do a machia – slovogréckeho pôvodu vo význame boj. Tento„zápas ľahkých, rýchlych, repovýchslov“, toto „trepanie do boja“ je pevnezviazaným systémom, ktorý je určenýabecedným poradím spisovných slov.V konceptuálnej rovine nás autor cezjednotlivé významy posúva k hlbším,novým obsahom, pričom kontinuálnečítanie textu odkrýva záhadné konotá-cie a pamäťové vrstvy slovných zostáv.

Činnosť, ktorá vyplýva priamo zo slo-vesných podstatných mien, Baláž popie-ra ich vlastnou koncovkou NIE. Vyjadre-nie záporu nie je Kosuthovským gestompreškrtnutia významu, ale jasným ne-oddeliteľným NIE. Týmto predostieraparadox – spochybnenie činností, proce-sov, toho, čo sa stalo – nestalo (OBSA-DENIE), a toho, čo človek môže usku-točniť – neuskutočniť s obsahovou väz-bou na minulosť, prítomnosť i budúc-nosť. Ide o fikciu alebo skutočnosť, akoto vlastne v živote chodí?

Postkonceptuálne dielo Blažeja Balá-ža reflektuje udalosti z bežného i ume-leckého života, ale je i nadstavbou zvi-diteľňovania fenoménov, pretože záro-veň citeľne kritizuje a ironizuje. Autorpočas tvorby citlivo a aktuálne transfor-moval svoj vizuálny jazyk, počnúc línioumateriálovej grafiky, vzdaním sa ruko-pisu v početných akumuláciách, až dos-pel k jasnej konceptuálnej práci s tex-tom, ktorou obohatil prvotné zámerykonceptuálneho umenia zo 60. rokov(J. Koller). Samostatným dielom sa stá-va význam, obsah vyjadrený novovytvo-reným slovom alebo sériou racionálneusporiadaných slov. V koncepte koncep-tu zakotvil s osobitým prístupom a po-dobný výstup ťažko nájdeme u niektoré-ho zo slovenských autorov.

Valochovu výstavu Slova jako slovaotvoril v ten istý deň v Galérii u Dobré-ho pastýře pre zmenu Blažej Balážv spolupráci s Romanom Gajdošom(doktorandom PdF TU). Valochova do-máca brnianska pôda takto doslova na-siakla postkonceptuálnym jazykom, kto-rý vizuálne zrástol s podlahou výstavné-ho priestoru, keďže autor lepil plotrom

vyrezané písmená priamo na parkety.Pošliapané slová, nemo vibrujúce výz-namy späté so „slovom ako slovom“s príznačnou tautológiou a vymedzenímpojmu, sú istým rezultátom celého auto-rovho diela. Myšlienkové procesy, kuktorým nás autor odkazuje nám objas-ňujú hranice samotného jazyka a záro-veň ho presahujú, siahajú za sugestívneosobité hranice jazykových možností.Valochovo dielo by si však pri príležitos-ti autorových šesťdesiatin zaslúžilo úc-tyhodný a veľkorysý priestor na retro-spektívnu výstavu.

Otvorenie „dvojvýstavy“ postkoncep-tuálneho umenia bolo zavŕšené živoudiskusiou autorov s divákmi. Početne sajej zúčastnili študenti FaVU VUT v Brne,vysokoškolský pedagógovia P. Veselý,J. H. Kocman, V. Stratil, z domácej vý-tvarnej scény P. Rudolf a M. Šejn z AVUv Prahe. Atmosféru vo výstavných prie-storoch bolo možné „nasávať“ do 12.mája 2006.

Ivana Tomášováodb. asistentka KPVU PdF TU Fotografie: mim. prof. akad. mal. Blažej Baláž

Z Á B E R Z I N Š TA L Á C I E B L A Ž E JA B A L Á Ž A

Z Á B E R Z I N Š TA L Á C I E

J I Ř Í H O VA L O C H A

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:16 PM Page 14

U D A L O S T I 15U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

M e d z i n á r o d n á k o n f e r e n c i a F Z S P P o r u c h y s l u c h u a r e č i

Medzi charakteristické črty Fakultyzdravotníctva a sociálnej práce Trnav-skej univerzity od jej začiatku až po sú-časnosť patrí snaha organizovať vedec-ké konferencie mimo Trnavy. Viedlo násk tomu úsilie získať na spoluprácu ďal-šie vysoké školy a vedecké ustanoviznezamerané na niektoré mimoriadne zá-važné zdravotné a sociálne problémy.A tak nebolo náhodné, že v dňoch 19. –20. 5. 2006 sa uskutočnila medzinárod-ná konferencia o poruchách sluchu a re-či práve v Levoči. Nešlo nám o zviditeľ-nenie historických pamiatok Spiša, aleo aktualizáciu problémov občanov s po-ruchami sluchu a reči práve na východ-nom Slovensku. Hlavným organizáto-rom konferencie bola katedra dobrovoľ-níctva Fakulty zdravotníctva a sociálnejpráce Trnavskej univerzity v Trnavev spolupráci s humanitnou spoločnos-ťou Prijatie v Spišskej Novej Vsi a Fakul-tou ošetrovateľstva sv. Ladislava Vyso-kej školy zdravotníctva a sociálnej prácesv. Alžbety v Nových Zámkoch, Zdravot-no-sociálnou fakultou Juhočeskej uni-verzity České Budějovice, Pedagogickoufakultou Katolíckej univerzity v Ružom-berku, ako aj so Všeobecnou nemocni-cou s poliklinikou v Levoči a Slovenskoulekárskou spoločnosťou. K vysokej úrov-ni konferencie prispela aj Action Son-nenschein Internationale z Mníchova.

Na konferencii sa zúčastnilo vyše 100pracovníkov zdravotníctva, sociálnejpráce, liečebnej pedagogiky, dobrovoľ-níckych a charitatívnych organizácií,ako aj študentov uvedených vysokýchškôl. Záštitu nad konferenciou prijal pri-mátor Levoče Miroslav Čurila.

Z prednášok aktívnych účastníkov,ktoré mimoriadne zaujali poslucháčov,by sme chceli spomenúť skupinu odbor-níkov z Karlovej univerzity v Prahe načele s docentkou Šulovou a docentomŠramom, ktorí vystúpili so samostatný-mi prednáškami. Docentka Šulová upo-zornila na špecifiká materskej a otcov-skej reči, ktoré majú rozhodujúci vplyvna vývoj reči dieťaťa.

Skupinu bratislavských foniatrovpredstavovali autori z pracoviska profe-

sora Profanta zameraného na proble-matiku kochleárnej implantácie – mo-dernej metódy riešenia ťažkých porúchsluchu. Táto skupina však neobišla anitakú dôležitú otázku, akou sú edukač-né, socializačné a psychologické kontex-ty kochleárnej implantácie.

Mimoriadnu odozvu mali vystúpeniavysokoškolsky vzdelaných odborníkovs ťažkými poruchami sluchu. Tieto od-borné svedectvá o úskaliach, problé-moch a ich osobných víťazstvách pred-niesol docent PharmDr. Beňo, PhD.,Mgr. Hefftyová a Mgr. Oroszová.Dr. Hefftyová, vedúca katedry klinickejpsychológie Slovenskej zdravotníckejuniverzity, predniesla fundovanú, psy-chologicky a s osobnou účasťou zainte-resovanú prednášku o živote s dieťaťoms poruchami sluchu ako osobné svedec-tvo.

Po obedňajšej prestávke vystúpila ve-dúca katedry dobrovoľníctva doc. Rad-ková, ktorá zhrnula vlastné skúsenostis hendikepovanými študentmi na vyso-kých školách nielen ako pedagogička,ale aj ako školiteľka troch doktorandovs ťažkým telesným postihnutím. Milýmprekvapením konferencie bolo vyslanietroch študentiek sociálnej práce zoZdravotno-sociálnej fakulty Juhočeskejuniverzity z Českých Budějovíc, ktorýchvystúpenia boli venované širokej prob-lematike súčasnej starostlivosti o deti sosluchovým postihnutím, rehabilitácii pokochleárnom implantáte, ako aj prípra-ve na budúce povolanie.

Konferenciu oživilo vystúpenie žia-kov Materskej a Základnej špeciálnejškoly pre deti s poruchami sluchu v Le-voči, ktorých tanečné vystúpenie ukáza-lo druhú – krajšiu stranu života detís poruchami sluchu a reči.

Konferenciu moderoval profesor Šol-tés, ktorému sa podarilo stmeliť jednot-livé prednášky, podnietiť diskusiu a pri-praviť závery pre prax. Všetci účastnícikonferencie konštatovali užitočnosťa potrebu podobných konferencií užnielen na univerzitnej úrovni, ale pria-mo v teréne, kde sa závažné problémydetí a dospelých s poruchami sluchua reči vyskytujú v plnej nahote a so so-ciálnym účinkom, ktorý nezodpovedá

našim súčasným možnostiam. Ako od-borný výstup z konferencie sa pripravu-je vydanie zborníka.

V našom príspevku sme chceli upo-zorniť na aktivitu Fakulty zdravotníctvaa sociálnej práce Trnavskej univerzity,ktorá iste zodpovedá úsiliu jeho zakla-dateľa, kardinála Pázmaňa, nielen šíriťvzdelanosť intelektuálnej elity, ale kon-krétnou službou pomôcť tým, ktorí našupomoc potrebujú.

Konferencia umožnila účastníkomi návštevu historických pamiatok Levo-če, Spišskej Kapituly a Spišského hradua spoločne prispela všetkým účastníkomk ďalšej motivácii pre prácu s touto sku-pinou zdravotne postihnutých občanov.

A na záver mi dovoľte vyzdvihnúť op-timistickú atmosféru, ktorou obohatilakonferencia účastníkov, takže pri od-chode Katedru dobrovoľníctva Fakultyzdravotníctva a sociálnej práce Trnav-skej univerzity požiadali o ďalšie aktivi-ty podobného charakteru. Jedna z pr-vých sa bude konať na tému násilia v ro-dine 13. 10. 2006 v Spišskej Novej Vsi.

doc. Ing. Libuša Radková, PhD. vedúca katedry dobrovoľníctva

I l u s t r a č n é foto . A r c h ív T U

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:16 PM Page 15

U D A L O S T I16 U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

R o z l ú č k a s k o n č i a c i m i š t u d e n t m iV stredu 5. apríla 2006 po pravi-delnej svätej omši pre vysokoško-lákov v Jezuitskom kostole Najsvä-tejšej Trojice v Trnave pripravilištudenti nižších ročníkov trnavskýchvysokých škôl svojim končiacimkolegom rozlúčkový večer. V jednejčasti rozlúčkovice sa od nich dozve-deli, čo im dalo štúdium, pobytv Trnave a Univerzitné pastoračnécentrum sv. Stanislava Kostku.

M a j k a – pedagogická fakulta, TUJa som Univerzitné pastoračné centrum(UPC) veľmi nevnímala, pretože je veľ-mi vzdialené od našej fakulty. Ale totospoločenstvo v kostole pri vysokoškol-ských svätých omšiach mi dalo takú no-vú rodinu, aj trošku utvrdenie v tom,v čo verím, v hodnoty, ktoré uznávama bolo mi veľkou oporou v ťažkých chví-ľach.

Trnava mi dala taký druhý domov,bola som tu dosť často.

A škola mi dala priateľa, dala mi párvrások a pár šedivých vlasov, ale dala miaj skúsenosti, ktoré dúfam, že niekedyvyužijem. Aj veľmi veľa priateľstiev.

M o n i k a – sociálna práca, TUTrnava mi dala veľmi veľa do života –UPC, vysokoškolské omše a pod. Spo-znala som tu mnoho ľudí, ktorí určite vomne zanechali – dá sa povedať rany – le-bo keď odídem, tak ich miesto už niktonenahradí. Chcela by som všetkým po-ďakovať za to, že sú tu v Trnave.

Z u z k a – sociálna práca, TUMne dala Trnava v prvom rade spolo-čenstvo. Aj keď som išla na vysokú ško-lu, tak som sa modlila, aby som tam ma-la veľké spoločenstvo veriacich, čo somdovtedy nemala. A Pán mi dal vás všet-kých. Ja som mu za to veľmi, veľmivďačná. A UPC ako také mi dalo veľa,veľa krásnych chvíľ vo voľnom čase,strávené vo vašej spoločnosti, v spoloč-nosti vás všetkých a najmä v spoločnostiBoha. Som vám veľmi vďačná. Veľmivám za to ďakujem.

To m á š – politológia, TUJa by som povedal, že Trnava mi otvori-la taký nový svet. Lebo na základneja strednej škole som toho neprežíval ve-

ľa. A odvtedy, ako som prišiel do Trna-vy, tak sa mi otvoril život po všetkýchstránkach – či už som sa mohol rozvíjaťduchovne, intelektuálne a rôzne inak.A môžem povedať zodpovedne a s ra-dosťou, že posledných nie päť, ale šesťrokov (lebo som na rok prerušil štú-dium) bolo najkrajších v mojom životea som za to vďačný. A chcem poďakovaťvšetkým, ktorí ma na tejto ceste sprevá-dzali, ktorí boli pri mne. A chcem po-priať všetko dobré tým, čo budú končiťo rok, o dva, o tri.

E l e n k a – psychológia, TUJa sa pripojím k tomu, čo doteraz bolopovedané. Pre mňa bol tento čas vhod-ný na také ďalšie dozretie, a zároveň tobol taký veľmi pekný čas. Vzťahy boliveľmi obohacujúce. Ja som sa aj na vy-sokú školu, aj na UPC veľmi tešila uždopredu. A vzťahy som brala tak, že toje v podstate také rozšírenie rodiny,akoby som našla ďalších súrodencov.Chcem sa poďakovať všetkým – pátroviVaskovi, aj všetkým ľuďom, ktorí robianiečo pre UPC aj pre druhých a bude miza vami smutno.

K a t k a – psychológia, TUMne dala Trnava život, lebo som sa tunarodila, aj tu bývam 22 rokov. Chodímdo spoločenstva aj na Tulipáne, ale cho-

dím pravidelne na tieto vysokoškolskésväté omše, to asi všetci vedia, prečo.Lebo, keď sa pozrieme na pátra, tak sanám hneď rozžiari tvár.

M a j k a – masmediálna komunikácia,UCMTrnava ma naučila istej samostatnosti.Pretože som vyšla z rodičovského domua išla som do úplne cudzieho mesta, kdesom nepoznala nikoho. A teraz, dá sapovedať, že už tu poznám dosť veľa ľudí.A týmto by som chcela pozdraviť mojichmilých ľudí v spoločenstve, do ktoréhouž chodím veľmi málo, lebo bývam úpl-ne niekde inde a študujem niečo iné,takže nemám čas. Ale tie prvé tri roky,keď som tu bola, tak mi veľmi, veľmi po-máhali a ďakujem im za to veľmi pekne.Trnava mi dala odolnosť voči vetru, vočirozkopaným uliciam. UPC a vy mladía spevácky zbor, kam som chodievala zozačiatku, keď bolo menej povinností –tak to je všetko úplne skvelé a držímvám palce a chcem vás povzbudiť, aby tí,čo máte v srdci nejaké túžby a ktorí simyslíte, že tie túžby sú dobré, aby za ni-mi šli, lebo ich Pán Boh požehnáva.

M a ťa – masmediálna komunikácia,UCMTrnava mi dala Boha, Trnava mi vrátilaBoha. Dala mi veľké spoločenstvo ľudí.

Foto : A r c h ív a u to r a

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:16 PM Page 16

S P R Á V Y / I N F O R M Á C I E 17U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

Všetci ste úžasní, fakt. Veľa to pomáhačloveku. Trnava mi tiež dala školu, dalami vedomosti, ktoré som získala. Dala mitiež prácu. Takže tie vedomosti mám užaj kde zužitkovať. A dala mi spoznať UPCa myslím si, že je to jedna skvelá vec.Škoda, že som sa veľmi neaktivizovala.Ale myslím, že ľudia, ktorí majú čas, kto-rí majú chuť a ktorí majú dôvod tam cho-diť, tak im to aj veľa dáva. Lebo to tu vid-no na týchto svätých omšiach. Takže po-kračujte ďalej. A ďakujem pátrovi Vasko-vi za všetko, čo pre nás robí, že sa pre násobetuje, lebo je to veľká obeta.

M a ťa – klasické jazyky, história, TUČo mi Trnava dala, sa mi nepodarí takdobre vyjadriť. Určite sú to najmä pria-telia, tak isto nejakú podporu vo viere.Čo sa týka školy – odborný rast. Je tohoveľa.

J a n k a – sociológia, TUTrnava mi v prvom rade dala vzdelaniea väčší rozhľad v živote, lebo inak by

som tu nebola. A samozrejme, že človekpotrebuje aj takú duchovnú posilua myslím, že UPC aj tieto mládežníckesväté omše boli veľkou posilou v tej du-chovnej oblasti a som za to veľmi vďač-ná. Ďakujem.

Z u z a n a – etnológia, UCMJa nemám slov, pretože Trnava mi dalaveľa a neviem, akým spôsobom by somto pomenovala, ale určite to bolo všet-ko, čo som potrebovala a určite z tohobudem celý život čerpať.

J ož ko – etnológia, UCMPrvé, čo chcem povedať, že ďakujem Pá-nu Bohu, že popri UPC som aj vyštudo-val. A myslím, že to zhrniem do jednéhoslovíčka, že vďaka všetkým za všetko.A bol to fakt dobrý čas, a taký zmyslupl-ný. Ďakujem.

B r a ň o – MTFAj keď som piatak, v Trnave som len triroky, pretože prvé dva som študoval in-

de. Trnava mi dala hrozne veľa. Ja somtu prišiel k spoločenstvu, k úplne skve-lým ľuďom, niečo fantastické. Čo sa tý-ka UPC, trošku som nemal toľko časukvôli študijným povinnostiam. Ale veľ-mi som si zamiloval tieto sväté omše, čosú v stredu. Čo tu človek vidí, to je veľamladých ľudí a Vaskove kázne a mnohoiného. Ale to, čo nevidí, keď sa naprí-klad modlíme Otče náš a celý kostol jespojený, to je niečo úžasné. Ja mámz toho veľké zážitky. Je mi ťažko. Ďaku-jem, že som tu mohol byť.

Pe t r a – sociológia, TUTrnava mi dala veľa. Dala mi veľa du-chovných zážitkov, dala mi veľa priate-ľov, dve spoločenstvá za päť rokov. Dalami úsmev pátra Vaska, bližší vzťah s Bo-hom. A určite Trnava zostane mojímsrdcovým miestom a plánujem sa tu po-hybovať ešte aj ďalšie roky.

Spracoval P. Vasil Kindja SJ

S p r á v a o v ý s l e d k o c hv e d e c k o v ý s k u m n e j č i n n o s t iP F T U v T r n a v eZa najvýznamnejší výsledok svojej čin-nosti považuje Právnická fakulta TUv Trnave (ďalej len „PF TU“) získaniečlenstva PF TU v Európskej asociáciiprávnických fakúlt.

V oblasti vedeckovýskumnej činnostiPF TU v prvom polroku 2006 nadviaza-la na veľmi dobré výsledky, ktoré do-siahla už v roku 2005, a to predovšet-kým vo zvýšení počtu výskumnýchgrantových úloh VEGA, v zahraničnýchvýskumných projektoch, ako aj aktívnejúčasti na domácich a zahraničných ve-deckých a odborných podujatiach.

Vedecko-pedagogickí zamestnanci PFTU sú v roku 2006 riešiteľmi celkom 11grantových úloh VEGA (z toho 4 projektymajú začiatok riešenia v roku 2006), PFTU participuje na riešení jedného projek-tu KEGA. PF TU v roku 2006 pokračujev riešení 7 projektov na medzinárodnejúrovni (z toho 3 projekty ako hlavný rie-

šiteľ, 4 projekty ako spoluriešiteľ). Ďalejsa vedecko-pedagogickí zamestnanci PFTU podieľajú na riešení 17 inštitucionál-nych výskumných úloh. Podrobnejšia in-formácia o riešených vedeckovýskum-ných úlohách a grantoch je uverejnenána webovej stránke fakulty http://iuridi-ca.truni.sk/ odkaz „Veda a výskum“.

V prvej polovici roka 2006 fakultavydala jednu vysokoškolskú učebnicuBARANCOVÁ, H. – SCHRONK, R.: Pra-covné právo. Tretie rozšírené vydanie.Bratislava: SPRINT 2006, 782 s. ISBN80-89085-52-0.

K 27. 6. 2006 učitelia fakulty publi-kovali celkom 4 vedecké práce v zahra-ničných nekarentovaných časopisoch,5 vedeckých prác v domácich nekarento-vaných časopisoch, 2 kapitoly v odbor-ných knižných publikáciách, 1 odbornúprácu v zahraničných nekarentovanýchčasopisoch, 19 odborných prác v domá-cich nekarentovaných časopisoch, 60 od-borných prác v domácich nerecenzova-ných zborníkoch, 3 recenzie a 1 odbornýpreklad. Prehľad publikovaných vedec-kých prác je prílohou tejto správy.

PF TU pokračovala v tradícii organi-zovania vedeckej konferencie doktoran-dov a školiteľov fakulty. Na vedeckejkonferencii zorganizovanej v Trnave dňa11. 3. 2006 sa aktívne zúčastnilo celkom59 doktorandov. Po recenzentskom po-súdení prednesených príspevkov fakultav krátkom čase pripraví do tlače zborníkpríspevkov z uvedenej vedeckej konfe-rencie doktorandov, ktorý bude publiko-vaný pravdepodobne v spolupráci s vy-davateľstvom Typi Universitatis Tyrna-viensis a VEDA, vydavateľstvo SAV.

Vedenie fakulty oceňuje snahu mla-dých vedeckých pracovníkov aktívne sazúčastňovať na vedeckých konferen-ciách. V priebehu prvého polroka 2006sa 12 mladých učiteľov a doktorandov fa-kulty aktívne zúčastnilo na vedeckompodujatí, z toho bolo 7 aktívnych účastív zahraničí. Z ďalších učiteľov sa 3 aktív-ne zúčastnili na zahraničnom vedeckompodujatí, 2 na domácom vedeckom pod-ujatí (t. j. za prvý polrok 2006 celkom10 aktívnych účastí na zahraničných ve-deckých podujatiach a 7 na domácich ve-deckých podujatiach).

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:16 PM Page 17

S P R Á V Y / I N F O R M Á C I E18 U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

O medzinárodnej akceptácii učiteľovPF TU svedčí aj ich prizývanie do prácevedeckých a odborných grémií na do-mácej, ale aj medzinárodnej úrovni.Prehľad členstiev je uvedený v prílohesprávy.

Osobitne nás teší skutočnosť, že naučiteľov PF TU nezabúdajú ani najvý-znamnejšie zahraničné a domáce vedec-ké pracoviská. Všetci členovia Katedrypracovného práva a práva sociálneho

zabezpečenia PF TU dostali pozvanie na18. svetový kongres pracovného právaa práva sociálneho zabezpečenia orga-nizovaný Medzinárodnou spoločnosťoupre pracovné právo a právo sociálnehozabezpečenia, ktorý sa bude konaťv dňoch 4. – 8. 9. 2006 v Paríži. V dňoch21. – 23. 8. 2006 sa zástupcovia fakultyzúčastnia na európskej konferencii Con-ference on Social Justice and HumanRights, ktorú organizuje Katolícka uni-

verzita v Leuvene. Začiatkom októbra2006 sa na pozvanie organizátora kon-ferencie prof. JUDr. Helena Barancová,DrSc. zúčastní na medzinárodnej konfe-rencii Internationaler ArbeitsrechtlicherDialog v Grazi.

prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc.prodekanka pre vedecký výskum a edičnúčinnosť PF TU

P r í l o h a k s p r á v e o v e d e c k o v ý s k u m n e j č i n n o s t i P F T U k 2 7 . 6 . 2 0 0 6

Publikované práce

ACB – Vysokoškolské učebnicevydané v domácich vydavateľstváchBARANCOVÁ, H. – SCHRONK, R.: Pra-

covné právo. Tretie rozšírené vyda-nie. Bratislava: SPRINT 2006, 782s. (s. 29 – 65, 116 – 240, 298 – 339,354 – 452, 472 – 503, 527 – 565, 592– 627, 719 – 765, celkový autorskýpodiel 60 %) ISBN 80-89085-52-0.

ADE – Vedecké práce v zahraničnýchnekarentovaných časopisochBARANCOVÁ, H.: EU Adhesion of the

Slovak Republic and the Develop-ment of Employment Legislation.Transition Studies Review. – Wien –New York: Springer – Vol. 13, 2006,Nr. 1, s. 9 – 12. ISSN 1614-4007.

ADF – Vedecké práce v domácichnekarentovaných časopisochBLAHO, P. – VAŇKOVÁ, J.: Digesta. Li-

ber IX, Titulus II: Ad legem Aquiliam(prima pars). [9. kniha, 2. titul:K Aquiliovmu zákonu (prvá časť).].Justičná revue, roč. 58, 2006, č. 1,s. 172 – 191.

BLAHO, P. – VAŇKOVÁ, J.: Digesta. Li-ber IX, Titulus II: Ad legem Aquiliam(altera pars). [9. kniha, 2. titul:K Aquiliovmu zákonu (druhá časť).].Justičná revue, roč. 58, 2006, č. 2,s. 387 – 404.

KORMUTHOVÁ, P.: Niekoľko pozná-mok ku konštrukcii mimoriadnehodovolania v občianskom súdnom pro-cese. Justičná revue, roč. 58, 2006, č.2, s. 248 – 256.

KOVÁČ, P.: Nový Trestný poriadoka znalecká činnosť. Alkoholizmus

a drogové závislosti. Protialkoholickýobzor, roč. 41, č. 1 (2006), s. 17 – 27,ISSN 0862-0350.

VALKO, E. – NÁVRAT, M.: Súdne roz-hodnutia a autorský zákon – vybranéotázky. Bulletin slovenskej advoká-cie, roč. 12, 2006, č. 1 – 2, s. 26 – 31.(autorský podiel 50 %)

AFA – Publikované pozvané príspevkyna zahraničných vedeckých konferen-ciáchKRSKOVÁ, A.: Úvahy nad sudcovskou

etikou. In: O soudcovské etice. Sbor-ník z přednášek a seminářů. Praha:Soudcouská unie České republiky2006, s. 14 – 21. (Poznámka: publi-kované tiež KRSKOVÁ, A.: Úvahy nadsudcovskou etikou. Soudce. Vyd. Le-xisNexis CZ, s.r.o., Praha, roč. 8,2006, č. 3, s. 8 – 13. ISSN 1211-5347.Podujatie: 2. okrúhly stôl „Soudcov-ská etika“, organizovaný Sudcovskouúniou ČR a Najvyšším súdom ČR,20.5.2005 v Brne.)

PAULIČKOVÁ, A.: Možnosti novýchprávnych foriem podnikania po vstu-pe do Európskej únie. In: JEDLIČKA,P. (red.): Sborník příspěvků, vědeckákonference Hradecké ekonomickédny 2006, Podnikání a rozvoj regio-nu, Hradec Králové 7. a 8. února2006. Hradec Králové: Gaudeamus2006, s. 369 – 372. ISBN 80-7041-895-8.

PRUSÁK, J.: Zásady dobrej správy a ve-rejný diskurz. In: Hrabcová, D. (ed.):Principy dobré správy. Sborník přis-pěvků přednesených na pracovníkonferenci. Brno, 22.3.2006. Brno:Masarykova univerzita, 2006, s. 47 –59. ISBN 80-986-2006.

Aktívna účasť na zahraničných konfe-renciách, sympóziách, seminároch:Krsková, Alexandra – Stráž pod Ral-skem, Česká republika, 20. – 21. 2. 2006– seminár Etika v práve, organizátorJustičná akadémia ČR, pozvanie, hlav-ný referát

Pauličková, Alena – Hradec Králové,Česká republika, 7. a 8. 2. 2006 – vedec-ká konferencia Hradecké ekonomickédny 2006, „Podnikání a rozvoj regionu“,pozvaný príspevok, publikovaný

Prusák, Jozef – Brno, Česká republi-ka, 22. 3. 2006 – pracovná konferenciaverejného ochrancu práv „Principy dob-ré správy“, organizátor Kancelária ve-rejného ochrancu práv ČR

Štefanková, Natália – Kosnáčová,Marianna – Varga, Peter – Olšovská, An-drea – Švecová, Adriána – Zámožík, Jo-zef – Adamová, Zuzana – Býkov, Českárepublika, 29. 6. – 1. 7. 2006 – vedeckákonferencia doktorandov a mladých ve-deckých pracovníkov Býkov 2006, po-zvané príspevky

Aktívna účasť na domácich vedeckýchkonferenciách, sympóziách, seminá-roch:Baláž, Pavel – Bratislava, 16. 5. 2006 –medzinárodná vedecká konferencia„Slovensko a Európska únia – minulosť,súčasnosť a perspektívy“, organizátorAkadémia Policajného zboru v Bratisla-ve, pozvaný príspevok

Jalč, Adrián. – Bratislava, 26. 4. 2006– celoštátny seminár s medzinárodnouúčasťou „Európsky dohovor na zabráne-nie mučenia a neľudského či ponižujú-ceho zaobchádzania alebo trestania“,organizátori Akadémia PZ v Bratislave,

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:16 PM Page 18

S P R Á V Y / I N F O R M Á C I E 19U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

Bratislavská vysoká škola práva a Infor-mačná kancelária o Rade Európy, po-zvaný príspevok

Kováč, Peter – Bratislava, 8. 2. 2006– konferencia Informačná bezpečnosť´06, organizátor Slovenská asociáciapre informačnú bezpečnosť, pozvanýpríspevok, publikovaný

Varga, Peter – Križan, Viktor – Brati-slava, 13. 6. 2006 – medzinárodná kon-ferencia Vybrané otázky aplikácie eu-rópskeho práva, organizátor Právnickáfakulta Univerzity Komenského v Brati-slave, pozvaný príspevok

Pauličková, Alena – Varga, Peter –Bratislava, 16. – 17. 5. 2006 – medziná-rodná vedecká konferencia „Slovenskoa Európska únia – minulosť, súčasnosťa perspektívy“, organizátor AkadémiaPolicajného zboru v Bratislave, pozvanýpríspevok

Účasť na zahraničných seminároch,letných školách, workshopoch:Babka, Peter – Jurčová, Monika – Lacla-víková, Miriam – Nevolná, Zuzana –Praha, Česká republika, 24. 4. 2006 –kolokvium k vybraným otázkam návrhunového občianskeho zákonníka ČR, or-ganizátor Ústav štátu a práva Akadémievied ČR, účasť

Jurčová, Monika – Oslo, Nórsko, 6.-10. 6. 2006 – 14. pracovné stretnutieKoordinačnej skupiny pre prípravu Eu-rópskeho občianskeho zákonníka, dis-kusný okrúhly stôl, účasť

Kosnáčová, Marianna – Varga, Peter– Viedeň, Rakúsko, 20.– 22. 5. 2006 –5th Annual Conference on EuropeanTort Law, účasť

Organizovanie vedeckých a odborných podujatíTrnava, 11.3.2006 – vedecká konferen-cia doktorandov a školiteľov doktorand-ského štúdia Právnickej fakulty Trnav-skej univerzity v Trnave, organizátorPrávnická fakulta TU v Trnave, odbornýgarant konferencie prof. JUDr. JozefPrusák, CSc.

Členstvo v medzinárodných akademických, vedeckých a odbor-ných výboroch a organizáciácha grémiách:Adamová, Zuzana – členka EuropeanCommission High Level Copyright Ex-pert’s Group, zástupca akademickej ob-ce za Slovenskú republiku, november2003 až doteraz

Barancová, Helena – podpredsedníč-ka Spoločnosti pre pracovné právo a so-ciálne zabezpečenie SR (súčasť Medzi-

národnej spoločnosti pre pracovné prá-vo a sociálne zabezpečenie)

Blaho, Peter – predseda partnerské-ho grémia Katolíckej Akademickej služ-by pre zahraničie, KAAD (5.6.1998 aždoteraz)

Blaho, Peter – člen Európskej akadé-mie vied a umení, Salzburg (od23.8.2001 až dodnes)

Jurčová, Monika – národný spravo-dajca pracovnej skupiny pre zastúpeniea sprostredkovanie pre prípravu Európ-skeho občianskeho zákonníka v rámciStudy Group for European Civil Code(ECC), od roku 2005 až doteraz

Jurčová, Monika – členka AdvisoryTeam on Gratuitous Contract v rámciStudy Group for European Civil Code(ECC), od roku 2006 až doteraz

Jurčová, Monika – členka AdvisoryTeam on Mandate Contract v rámci Stu-dy Group for European Civil Code(ECC), od roku 2006 až doteraz

Macková, Darina – členka Americkejspoločnosti pre medzinárodné právo(ASIL – The American Society of Inter-national Law), Washington, USA, od r.2003 až doposiaľ

Macková, Darina – členka Európskejspoločnosti pre medzinárodné právo(ESIL – The European Society of Inter-national Law), Florencia, Taliansko, odnovembra 2004 až doposiaľ

Nemec, Matúš – Společnost pro cír-kevní právo so sídlom v Prahe – členstvood roku 1996 až doteraz.

Procházka, Radoslav – Občianskezdruženie Občan a demokracia – člensprávnej rady od roku 1996 až doteraz

Procházka, Radoslav – Advokátskakomora štátu New York – člen od roku2001 až doteraz

Prusák, Jozef – zakladateľ a člen ná-rodnej sekcie IVR (1990) prijatej násled-ne za člena IVR International Associa-tion for Philosophy of Law and SocialPhilosophy,

Prusák, Jozef – od r. 1996 člen EALEuropean Association of Legislation sosídlom v Hamburgu

Šmid, Marek – zmierovateľ, Zmiero-vacia komisia podľa článku 2 prílohyV Dohovoru OSN o morskom práve

Šmid, Marek – člen, Slovenský hel-sinský výbor

Šmid, Marek – člen, Centrum pre Eu-rópsku politiku

Štefanovič, Milan – Aktívne členstvov Société International de droit compa-ré so sídlom v Paríži, Francúzsko

Štefanovič, Milan – Union Mondialdes Agrarists Universitaires (Nantes,Francúzsko a Pisa, Taliansko)

Švidroň, Ján – člen Medzinárodnéhozdruženia na podporu výučby a vý-skumu v oblasti duševného vlastníctva(ATRIP) – mimovládnej organizáciezdružujúcej profesorov a významnýchprávnych vedcov v tomto odbore z celé-ho sveta

Švidroň, Ján – korešpondent Medzi-národného ústavu pre zjednotenie súk-romného práva (UNIDROIT) v Ríme

Švidroň, Ján – člen koordinačnej sku-piny v rámci medzinárodnej študijnejskupiny pre prípravu Európskeho civil-ného kódexu (ECC) od r. 2005

Válková, Helena – členka Česko-Ně-meckého spolku právníků (od roku1998 – doteraz)

Členstvo v redakčných radách:v zahraničíBarancová, Helena – Redakčná rada ča-sopisu Dirito delle ralazioni industriali –Medzinárodný časopis pre porovnáva-cie kolektívne pracovné právo, Modena,Taliansko

Macková, Darina – členka redakčnejrady časopisu The Refugee Law Reader– Cases, Documents and Materials (Do-kumenty, prípady a materiály k štúdiuazylového práva) od roku 2005 až dote-raz, časopis založený ERF a UNHCR, vy-davateľ Hungarian Helsinki Committee,Maďarsko

Prusák, Jozef – člen redakčnej rady ča-sopisu Slovenian Law Review vydávanéhoPrávnickou fakultou Univerzity v Ljublja-ne, Slovinsko (od r. 2003 až dodnes)

Válková, Helena – členka redakčnejrady odborného právnického časopisuPrávní rozhledy, Česká republika

Válková, Helena – členka redakčnejrady odborného právnického časopisuSoudní rozhledy, Česká republika

Válková, Helena – členka redakčnejrady odborného časopisu špecializova-ného na trestné právo Trestněprávní re-vue, Česká republika

Najvýznamnejšie výsledky:Krsková, Alexandra – prizvanie na dis-kusné pracovné stretnutie v rámci pro-jektu Občiansky monitoring súdov reali-zovaný Spoločnosťou pre otvorené súd-nictvo, ocenenie spoločnosťou ako naj-uznávanejšej odborníčky v problemati-ke sudcovskej etiky, rok 2006

Trnava, 11. 3. 2006 – vedecká konfe-rencia doktorandov a školiteľov dokto-randského štúdia Právnickej fakulty Tr-navskej univerzity v Trnave, organizátorPrávnická fakulta TU v Trnave, odbornýgarant konferencie prof. JUDr. JozefPrusák, CSc.

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:16 PM Page 19

S P R Á V Y / I N F O R M Á C I E20 U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

Vedeckovýskumná a umelecká činnosťsa na Pedagogickej fakulte Trnavskejuniverzity sústreďuje do dvoch rámco-vých oblastí. Prvú predstavuje komplexúloh súvisiacich s edukačným proce-som, pričom dôraz kladieme na:

pedagogicko-psychologické aspektyvzdelávania,pedagogicko-didaktické aspekty jed-notlivých vedných a umeleckých dis-ciplín,etické aspekty edukačného procesu,efektívnosť a nové technológie vzde-lávania.

V centre pozornosti druhej oblastiaktivít je rozvoj vedných a umeleckýchodborov, ktoré sú súčasťou vzdelávaniana fakulte:

humanitné odbory (pedagogika, eti-ka, psychológia, environmentalisti-ka, a pod.),matematické a prírodovedné odbory(matematika, informatika, fyzika,chémia biológia),jazykoveda a literatúra (slovenský ja-zyk a literatúra, anglistika a germa-nistika),umelecké a umenovedné odbory (vý-tvarná, hudobná, multimediálnatvorba, teória umenia).

Obe tieto oblasti sa prelínajú vo ve-deckovýskumnej a umeleckej orientáciikatedier fakulty a svoj konkrétny výraznachádzajú v spektre výskumných úloha projektov, ktoré riešia pracovníci čipracovné tímy na fakulte.

Významným impulzom na zintenzív-nenie vedeckovýskumnej a umeleckejpráce na fakulte bolo zavedenie interné-ho grantového systému fakulty. V jehointenciách sa môžu pracovníci fakultyuchádzať o podporu svojich vý-skumných projektov z finančných pros-triedkov fakulty a doplniť tak objemprostriedkov získaných z externýchzdrojov. Integrálnou súčasťou systémuje verejná prezentácia dosiahnutých vý-sledkov riešenia projektu, ktorá sa konápred grantovou a akreditačnou komi-siou fakulty. V rokoch 2004 – 2006 pri-

spela pedagogická fakulta riešiteľomprojektov celkovou sumou vo výške600-tisíc Sk.

Takto orientovaná pozornosť na ve-deckovýskumnú a umeleckú činnosť saprejavila v náraste publikačných výstu-pov a ich citačných ohlasov. Pozitívomje obnovenie študentskej vedeckej aumeleckej činnosti a aktívna účasť štu-dentov fakulty, najmä študentov sloven-ského jazyka a literatúry, učiteľstva preprvý stupeň ZŠ a študentov výtvarnejvýchovy na domácich i medzinárodnýchvedeckých a umeleckých podujatiach,určených pre študentov.

V súčasnosti pracovníci Pedagogickejfakulty Trnavskej univerzity riešia 23vedeckovýskumných a umeleckých pro-jektov. V medziach vyššie spomenutýchrámcových oblastí sa orientujú na odbo-rovo-didaktické problémy jednotlivýchdisciplín učiteľského štúdia a na problé-my bázových vedných odborov, ktoré fa-kulta ponúka svojim študentom v podo-be študijných programov. V konečnomdôsledku ide o základný pedagogickývýskum i o základný výskum v prírodo-vedných, humanitných a spoločensko-vedných disciplínach. Najrozšírenejšiufinančnú podporu na tieto projekty po-tom predstavujú prostriedky agentúrKEGA a VEGA.

V ostatnom čase narastá záujem pra-covných tímov o riešenie úloh podporo-vaných Európskym sociálnym fondom.V týchto dňoch nás zainteresované štát-ne inštitúcie informovali, že tri projektyPedagogickej fakulty boli schválené nafinancovanie z týchto prostriedkov.V rokoch 2006 – 2008 tak získame na

projekty, ktoré súvisia predovšetkýms kurikulárnou transformáciou na slo-venských základných a stredných ško-lách, niečo vyše 20 miliónov korún.

Samostatnú časť profesionálnych ak-tivít pracovníkov fakulty a do istej mie-ry aj špecifikum v rámci Trnavskej uni-verzity predstavuje umelecká činnosť.Predovšetkým členovia katedry pedago-giky výtvarného umenia a niektorí čle-novia katedry slovenského jazyka a lite-ratúry majú na výsledkoch fakulty ne-malý podiel. Domáce a zahraničné vý-stavy mim. prof. B. Baláža, doc. Balážo-vej, Mgr. art. C. Blaža a iných reprezen-tujú nielen Trnavskú univerzitu, ale ajslovenské výtvarné umenie ako celok.

Na priestore krátkeho informačnéhočlánku nemá zmysel uvádzať jednotlivéprojekty detailnejšie alebo ich nebodajdajako hierarchizovať. Tento sumár jenasmerovaný predovšetkým na zdôraz-nenie nášho presvedčenia, že voľbaadekvátnych tém/problémov jednotli-vých projektov, tvorba priaznivých pod-mienok na ich riešenie, verejná prezen-tácia dosiahnutých výsledkov ako formakontroly využívania prostriedkov, de-tailné sledovanie kvality publikovanýchvýstupov už na úrovni katedier posúva-jú Pedagogickú fakultu Trnavskej uni-verzity stále bližšie k napĺňaniu základ-nej funkcie každej dobrej vysokej školy– k vzdelávacej ponuke, vyrastajúcejz výsledkov vlastnej vedeckovýskumneja umeleckej činnosti.

doc. PaedDr. René Bílik, CSc.prodekan pre vedu, výskum a zahraničné vzťahyPdF TU

V e d a , v ý s k u m a u m e l e c k á t v o r b av c e n t r e p o z o r n o s t i

I l u s t r a č n é foto :

J o z e f Ku l a

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:16 PM Page 20

S P R Á V Y / I N F O R M Á C I E 21U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

Teologická fakulta oslávi v roku 2007desiate výročie svojho vzniku, lepšie po-vedané transformácie z Teologickéhoinštitútu sv. Alojza, čo bude príležitos-ťou na podrobnejšie bilancovanie jejrozvoja. Kvalita vzdelávacej činnosti zá-visí od rozvoja vedeckej a výskumnejpráce na fakulte. K zvyšovaniu kvalityv podstatnej miere prispeli riešené fa-kultné projekty, z ktorých niektoré sapresadili v domácich i zahraničnýchgrantových agentúrach. V súčasnosti sablíži k úspešnému záveru fakultný pro-jekt VVeeddaa aa vviieerraa, ktorý pred troma rok-mi získal podporu agentúry Metanexusz USA. V rámci projektu bola spracova-ná kniha Filozofický a fyzikálny pohľadna vesmír, ktorá by sa mala v krátkomčase objaviť v kníhkupectvách. V rámciprojektu sa riešitelia aktívne zúčastnilina viacerých medzinárodných konfe-renciách v Španielsku, Rusku, Českua v USA. Zorganizovali niekoľko domá-cich seminárov, medzi veľmi úspešnépatril seminár Katastrofy v službách ži-vota. Riešenie projektu bude zatiaľ po-kračovať ďalej ako fakultný projekt.

Ďalší fakultný projekt, riešený na ka-tedre filozofie, je Antológia z diel filo-zofov – Patristika a scholastika. Jehocieľom je zaplniť nedostatok, ktorý po-ciťujeme na Slovensku, keďže publiko-vanie a preklady textov autorov patristi-ky a scholastiky boli z ideologických dô-vodov v období socializmu nežiaduce.Prispieť k rozvoju skúmania stredovekejkresťanskej (prípadne židovskej a arab-skej) filozofie v oblasti metafyziky a on-tológie, epistemológie a etiky. Pripravo-vaná antológia bude obsahovať prekla-dy podstatných pasáží z diel stredove-kých autorov – sv. Augustín, sv. DionýzAreopagita (Pseudodionýz), sv. Anselm,sv. Bonaventúra, blahoslavený Ján DunsScotus, sv. Tomáš Akvinský, William Oc-kham a iní. Prvý zväzok by mal byť pri-pravený do tlače začiatkom zimného se-mestra 2006/2007.

V oblasti teológie sa na fakulte riešiprojekt Stručný teologický slovník,ktorý je projektom VEGA. Teologickýslovník je potrebnou súčasťou pri štú-

diu, pri písaní prác rozličného druhu.Počas totality nebolo možné takéto die-lo pripraviť. Ba dokonca z veľkého Slov-níka slovenského jazyka bola poväčšinenáboženská terminológia vylúčená. Do-siaľ neboli tlačou v slovenčine vydané,pripravené také veľké preklady z nemči-ny ako napr. RAHNER VOGRIMMLERTeologický slovník alebo HAAG Biblickýlexikón a iné. Od Druhého vatikánskehokoncilu v roku 1962 sa toho udialomnoho. Sám koncil bol historickou uda-losťou, ktorá svojimi šestnástimi doku-mentmi, schválenými pápežom PavlomVI., hlboko ovplyvnila myslenie veria-cich. Spôsobilo to, že do katolíckej slov-nej zásoby sa dostali nové slová a výra-zy. A zasa niekdajšie názvy nadobudličerstvý význam. Okrem toho aj svet,v ktorom žijú veriaci, prešiel väčšímizmenami. Tento slovník by zahrnovalvšetky závažné pojmy týkajúce sa vierya mravov, obradov, duchovného života,cirkevného práva, liturgie, mystiky i spi-rituality, cirkevných dejín a organizácieCirkvi. Osobitná pozornosť, by sa veno-vala Druhému vatikánskemu koncilu,ako najdôležitejším dokumentom, ktorétvoria náplň koncilovej náuky. Tentoslovník má poslúžiť teológom, ako aj ši-rokej verejnosti. Ponúknuť spôsoby ve-deckého zhodnotenia uvedených prob-lémov a pritom hľadať opravdivý zmysela cieľ života. Práce na tomto projekteprebiehajú podľa schváleného harmo-nogramu.

Druhý vatikánsky koncil pripomenul,že dušou teológie má byť Sväté písmo,preto sa na fakulte v spolupráci s ďalší-mi slovenskými biblistami rieši zatiaľako fakultný projekt Odborný komen-tár k Svätému písmu. Odborníkom –tzn. učiteľom teológie a kňazom, ale ajštudentom teologických a iných fakúlthumanitných smerov na Slovensku –k ich práci chýba odborný, tzn. kritickýkomentár celého Písma svätého v slo-venskom jazyku. O takýto komentármajú stále väčší záujem aj veriaci laicia iste aj mnohí iní, ktorí hľadajú svojuživotnú cestu viery, alebo tí, ktorí túžiapo hlbšom poznaní kresťanského či ži-dovského náboženstva. Postupne vypra-covať a vydať takéto dielo prinesie obo-

hatenie nielen pre veriacich kresťanovSlovenska, ale bol by iste aj kultúrnomprínosom pre celú našu spoločnosť,v posledných rokoch zameranú azdaviac technicky a komerčne, než duchov-no-kultúrne. Ide o veľmi rozsiahlu prá-cu, náročnú predovšetkým z jazykovéhoa filologického hľadiska, ale aj teologic-kého a historicko-biblického. Do projek-tu sú zapojení všetci slovenskí odborníciv biblických vedách, ovládajúci tak pô-vodné biblické jazyky (hebrejčinu, gréč-tinu a aramejčinu), ako aj moderné sve-tové jazyky, v ktorých sa vydáva odbor-ná literatúra v danom odbore. Prvý zvä-zok, komentár ku knihe Genezis, je roz-pracovaný a možno očakávať jeho vyda-nie v roku 2007.

Ďalším dôležitým prameňom rozvojateologických vied je spisba cirkevnýchotcov. V mnohých krajinách sú už k dis-pozícii celé edície starokresťanských au-torov. Katedra biblických a historickýchvied rieši projekt Starokresťanská lite-ratúra, ktorý je v súčasnosti už projek-tom VEGA. Do tlače sú pripravené prvédva zväzky edície, ktorá bude obsaho-vať kritický text v originálnom jazyku,slovenský preklad, úvodnú teologickúštúdiu a krátku biografiu. V tejto súvis-losti bola potreba spracovať kvalitnýGrécko-slovenský slovník, ktorý prechá-dza záverečnými redakčnými prácamia možno predpokladať, že v budúcomroku by mohol vyjsť.

Medzi fakultné projekty patrí aj pro-jekt Analýza stavu katolíckej cirkvi naSlovensku, ktorého zámerom je poskyt-núť empirické východiská pre pastorál-nu teológiu. Projekt sa realizuje v spolu-práci s katedrou sociológie FF TU. Vý-skum religiozity nie je v súčasnosti naSlovensku dostatočne rozvinutý. Dote-raz uskutočnené výskumy podávajú ne-úplný, fragmentárny obraz o religiozitena Slovensku a osobitne o religiozite ka-tolíkov a žiadne vedeckovýskumné pra-covisko sa u nás týmto otázkam dopo-siaľ systematicky nevenovalo. Navrhuje-me uskutočniť komplexný výskum reli-giozity slovenských katolíkov a jej hlav-ných dimenzií a súvislostí. Je zrejmé, žetakýto výskum je dnes na Slovensku veľ-mi aktuálny i z praktického hľadiska –

V ý s k u m n é p r o j e k t y T e o l o g i c k e jf a k u l t y

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:16 PM Page 21

S P R Á V Y / I N F O R M Á C I E22 U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

rokmi komunizmu vyčerpaná spoloč-nosť je dnes vystavená pôsobeniu mno-hých nepriaznivých vplyvov. Výskumomsa získa obraz o úrovni religiozity slo-venských katolíkov v mestách a na dedi-nách, podľa jednotlivých regiónova skupín obyvateľstva. Analýzy štatistic-kých údajov poukazujú na výrazné re-gionálne rozdiely v religiozite na Slo-vensku, ale tieto otázky doposiaľ nebolipodrobené hlbšiemu vedeckému skú-maniu. V tejto etape sa venuje osobitnápozornosť i otázkam vplyvu viery na ži-vot ľudí v konkrétnych oblastiach (man-želský a rodinný život, angažovanosť voverejných veciach, spotrebiteľské sprá-vanie a iné) a na ich postoje k rozličnýmdôležitým otázkam a ich postojom k Cir-kvi a jej pôsobeniu.

V rámci rozvoja fakulty je rozpraco-vaný aj projekt Náuka o rodine, ktorýje diverzifikáciou štúdia na fakulte,a rieši sa v rámci grantu KEGA. Študijnýprogram bakalárskeho štúdia poskytujeprehĺbenie teologického a pastorálnehopohľadu na manželstvo a rodinu za po-moci humanitných vied so zameranímna praktickú činnosť v oblasti rodinné-ho poradenstva, verejnej správy a so-ciálnej služby rodinám. Študijný prog-ram je zložený z troch komponentov: teologického (rodina v biblii, teológiamanželstva a rodiny, morálna teológiaa rodina, kánonické právo, pastorálna

teológia a spiritualita rodiny), humanit-ného (psychológia manželstva a rodiny,sociológia, problémy výchovy v rodine)a právneho (rodinné právo, sociálneprávo, správne právo). K praktickémuzameraniu štúdia prispejú praktické cvi-čenia v práci s počítačom, komunikáciaa priebežná i súvislá prax v zariade-niach a inštitúciách poskytujúcich služ-by manželstvu a rodine. Tento programsa úspešne rozvíja na teologických fa-kultách v zahraničí, najmä v Taliansku,v Poľsku a v USA. V súčasnosti je užakreditovaný bakalársky programv dennej i externej forme štúdia a pri-pravuje sa nadväzujúci magisterskýprogram v dennej forme štúdia.

V roku 2006 začína riešenie projektuJezuiti v dejinách slovenskej kultúry,ktorý je schváleným projektom VEGA.Hlavným cieľom projektu je základnývedecký výskum v oblasti dejín Spoloč-nosti Ježišovej na Slovensku od roku1561 do súčasnosti, najmä výskum kul-túry – literatúry, hudby, odbornej spisbya knižnej kultúry –, ale aj školstva a pas-toračnej činnosti, prípadne i spiritualitysv. Ignáca z Loyoly a sv. Františka Xaver-ského, a prezentácia jeho výsledkovv podobe štúdií, medzinárodnej vedec-kej konferencie, ktorá sa plánuje na rok2007. Výskum, ktorého cieľom je1) zmapovanie miesta a prínosu jezui-tov do slovenských dejín, 2) začlenenie

kultúrnych, vzdelávacích a ďalších akti-vít jezuitov na Slovensku do širšiehostredoeurópskeho kontextu, by malnadväzovať na doterajšie výsledky, akoboli publikované napr. v Dejinách Spo-ločnosti Ježišovej na Slovensku 1561 –1988, ale aj v staršej literatúre, týkajú-cej sa najmä Trnavskej univerzity. Vý-skum by mal ukázať okrem iného aj roz-diely v zameraní Spoločnosti Ježišovejdo zrušenia rádu v roku 1773 a po ob-novení jeho činnosti, ako aj špecifikáv čase existencie Česko-slovenskej vi-ceprovincie, provincie i Slovenskej vi-ceprovincie a provincie.

Centrum spirituality Východ ZápadMichala Lacka rieši projekt VEGA Cyril-ská rukopisná spisba na Slovensku –jazykové, historické a teologické as-pekty.

Cieľom projektu je zmapovať cyrilskútak latinskú, ako aj inojazyčnú spisbuz regiónu východného Slovenska a Pod-karpatskej Rusi. V rámci projektu sauskutočnia aj dve konferencie venovanédanej problematike. Výstupom projektubude vydanie vybraných publikácií cy-rilskej rukopisnej spisby, ako napr. Ko-mentára liturgie sv. Jána Zlatoústeho odBazila Partenoviča.

prof. RNDr. Ladislav Csontos SJ, PhD. prodekan pre VVČ a zahraničné vzťahy

P r e h ľ a d v ý s k u m n ý c h p r o j e k t o v ,k t o r é s a r e a l i z u j ú v r o k u 2 0 0 6n a F i l o z o f i c k e j f a k u l t e T UV roku 2006 sa na fakulte realizuje 11 výskumných projektov v rámci VEGA, a to:

č. projektu Názov Vedúci projektu dátum dátum začatia ukončeniaprojektu projektu

1/1217/04 Národnosti na Slovensku v minulosti Sedlák Vincent, prof., PhDr., CSc., 2004 20061/1219/04 Spoločnosť a hospodárstvo doby bronzovej Novotná Mária, prof., PhDr., DrSc., 2004 2006

na Slovensku II. Kovovýroba. 1/1387/04 Dôležité momenty v procese psychoterapie Timuľák Ladislav, Mgr., PhD. 2004 20061/3656/06 Racionálne spôsobilosti detí a mládeže orientovať sa Grác Ján, PhDr., DrSc., prof. 2006 2008

v etických normatívoch aktuálneho života

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:16 PM Page 22

S P R Á V Y / I N F O R M Á C I E 23U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

č. projektu Názov Vedúci projektu dátum dátum začatia ukončeniaprojektu projektu

1/3657/06 Význam konceptu miesta a psychológie domova Naništová Eva, doc.,PhDr.,CSc. 2006 2008pri vytváraní spoločného európskeho priestoru

1/3734/06 Trnavské univerzitné tlače 17. a 18. storočia Škoviera Daniel,prof., PhDr., PhD. 2006 20081/3749/06 Rimania a Germáni na severopanónskych hraniciach Kuzmová Klára, doc., PhDr., CSc. 2006 2008

a v ich predpolí: archeologické pramene z juhozápadného Slovenska

1/3752/06 Pramene k stredovekým slovenským dejinám I. Marsina Richard, Dr.h.c. prof., 2006 2008PhDr., DrSc.

2/5061/25 Významné archeologické náleziská na Slovensku Kuzmová Klára, doc., PhDr., CSc 2006 2008ako súčasť európskeho kultúrneho dedičstva

2/6126/6 Keltské a germánske osídlenie v severnej časti Kuzmová Klára, doc., PhDr., CSc. 2006 2008Karpatskej kotliny

2/6185/6 Silné stránky osobnosti a ich miesto v prežívaní Halama Peter, Mgr.PhD. 2006 2008životnej pohody a šťastia

Ďalej sa realizuje 7 výskumných projektov v rámci KEGA:

č. projektu Názov Vedúci projektu dátum dátum začatia ukončeniaprojektu projektu

3/3118/05 Antické pamiatky v obrazoch: nová metodika Kuzmová Klára, doc. PhDr. CSc. 2005 2007počítačového vzdelávania v odbore klasická – vedúci proj.archeológia

3/3196/05 Aktuálne problémy politickej vedy – učebnica Zálešák Tomáš, Mgr. PhD. 2005 2007– vedúci proj.

3/3197/05 Kresťanské robotnícke a odborové hnutie na Slovensku Katuninec Milan, doc. PhDr. PhD. 2005 2006– vedúci proj.

3/3198/05 Vypracovanie kreditového študijného programu Dobrotková Marta, doc. PhDr. CSc. 2005 2006„Latinská medievalistika a neolatinistika“ – vedúci proj.pre magisterský stupeň štúdia.

3/3199/05 Umenie a architektúra Slovenska v historických Hamada Milan, prof., PhDr., DrSc. 2005 2007a kultúrnych súvislostiach (obdobie raného stredoveku, – vedúci proj.gotika, renesancia, barok, obdobie 19. storočia a secesie)

3/3274/05 Trnavské univerzitné tlače 17. a 18. storočia Škoviera Daniel, prof. PhDr. PhD. 2005 2007– učebnice a promočné vydania ( Kazi, F.: Stoa vetus – vedúci proj.et nova (1721); Čiba, S.: Tyrnavia nascens (1706), Čiba, S.: Tyrnavia crescens (1707); Bel, M.: Notitia Hungariae novae historico-geographica II, II (1735); Babai, F.: Epigrammatum miscellaneorum, sacrorum et profanorum III (1777); Pomey, F.: Syntaxis ornata (1745)

3/3159/05 Vypracovanie koncepcie nového študijného programu Matulník Jozef, Doc., PhDr., PhD. 2005 2007prvého stupňa medziodborového štúdia s celostným – spoluriešiteľa multidisciplinárnym prístupom k otázkam manželstva a rodiny

3/4167/06 Umelec a jeho sebaprezentácia v slovenskom Rusinová Zora, doc., PhDr. PhD., 2006 2008výtvarnom umení 20. storočia – ved. Projektu

3/4168/06 Cnosť rozvážnosti a voľba podľa sv. Tomáša Akvinského Hrehová Helena, prof. ThDr. PhD., 2006 2007/Prudentia et electio secundum Sanctum Thomam ved. projektuAquinatem.

3/4169/06 Novotomistická filozofi 20. storočia a jej perspektívy Letz Ján, prof. Ing., PhD. 2006 2007ved. projektu

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:16 PM Page 23

S P R Á V Y / I N F O R M Á C I E24 U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

Napokon uvádzame 8 inštitucionálnych výskumných projektov, a to:

Názov projektu vedúci projektu doba riešenia

Aktuálne otázky slobody s osobitným zreteľom na zdôvodnenie prof. Ing. Ján Letz,PhD. 2006konceptu zodpovednej slobody

Ľudská sloboda – hodnoty – cnosti – vzťahy prof. ThDr. Helena Hrehová, PhD. 2006

Optimalizácia výučby latinčiny pre študijný program psychológia, Mgr. Erika Juríková 2006 – 2007resp. sociológia

Trnavské portály – kalendár Ing. arch. Ivan Gojdič 2005 – 2007

Študentské vedecké odborné konferencie Katedry psychológie FF TU Mgr. Peter Halama, PhD. 2005 – 2007

Trnavské univerzitné tlače 17. a 18. storočia – učebnice prof. PhDr. Daniel Škoviera, PhD. 2005 – 2007a promočné vydania

Univerzita – miesto vedeckého, pedagogického i ľudského rastu doc. MUDr. ThLic. Marian Mráz, PhD. 2005 – 2007

Inštitút medievalistických štúdií Dr-h.c. prof. Richard Marsina 2006 – 2008

Uvedený systém výskumných projektov umožňuje, aby nielen všetci pedagogickí a výskumní pracovníci fakulty, ale aj vybranídoktorandi sa mohli vo svojom odbore aktívne zapájať do vedeckovýskumnej práce.

prof. Ing. Ján Letz, PhD., prodekan pre VaV a DS FF TU

N o v é p u b l i k á c i e n a F F T UV období od januára do konca júna 2006 vyšli na Filozofickej fakulte

TU v Trnave dve monografie:

Prvou je monografia Hadriána Radvániho: Jezuitská a univerzitná knižnicav Trnave (Centrum komunikácie TU 2006, 96 s.). Autor Dr. h. c. HadriánRadváni je erudovaným cirkevným a kultúrnym historikom, ako aj publicis-tom, ktorý vo svojich prácach nadväzuje na významnú tradíciu historickej Tr-navskej univerzity. V roku 1997 mu Trnavská univerzita v Trnave na návrhFakulty humanistiky (terajšej Filozofickej fakulty) udelila čestný doktorát.V tomto rozsahom neveľkom, ale významnom diele sa Dr. Radváni zaoberádejinami prvého kolégia Spoločnosti Ježišovej v Trnave a jeho knižnicou, no-vými kolégiami a knižnicou z roku 1632, otázkou premiestnenia Trnavskejuniverzity do Budína (1777) a obnovením Spoločnosti Ježišovej, zriadenímjej knižnice v roku 1853, ako aj likvidáciou rehole v roku 1950 a pohnutýmiosudmi knižnice. Cenné sú aj obrazové prílohy k monografii.

Druhou vydanou publikáciou je monografia doc. PhDr. Milana Katuninca,PhD., vedúceho Katedry politológie: Kresťanské robotnícke a odborové hnutiena Slovensku (239 s.) Táto vedecká monografia komplexne a verne zachytávazložitý vývoj kresťanského robotníckeho hnutia na Slovensku, a to v obdobípred rokom 1918, Česko-slovenskej republiky, autonómie Slovenska a Česko-slovenskej republiky po roku 1945. Mimoriadne dramaticky sa prezentujúkapitoly o zániku kresťanských odborov v roku 1941 a zabráneniu ich založe-nia v rokoch 1946 – 1947. Kniha nie je len historickou, ale aj politologickouprácou a svojou tematikou siaha až do súčasnosti.

doc. PhDr. Eva Naništová, CSc.dekanka I l u s t r a č n é foto : J o z e f Ku l a

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:16 PM Page 24

S P R Á V Y / I N F O R M Á C I E 25U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

K d e b ý v a j ú n a š i š t u d e n t iVždy, keď prechádzam autom okolo ro-zostaveného študentského domova na-šej univerzity, akosi automaticky si spo-meniem na návštevu východopoľskéhomesta Rzeszów. Prorektor tamojšej uni-verzity mi ukázal štyri osemposchodovébudovy, ktoré dostali od štátu ako štu-dentské domovy a povedal, že dvez nich sú úplne prázdne. Aký to rozdiel!Oni majú študentov i prázdne izby a mymáme študentov, ale ani jeden vlastnýštudentský domov, aspoň zatiaľ nie, le-bo ten náš akosi nie a nie vyrásť a prijaťštudentov, ktorí, aby mohli študovať,potrebujú, okrem iného, aj ubytovanie.

Aj napriek veľkému úsiliu poskytnúťubytovanie všetkým našim študentom,

ktorí oň žiadajú (1091), môžeme ichuspokojiť len na necelých 50 %, lebo za-tiaľ v rozličných ubytovacích zariade-niach, s ktorými máme uzavretú zmlu-vu, máme k dispozícií 598 lôžok.

Najväčší (dočasný) študentský do-mov, v ktorom máme 228 lôžok, študen-ti neprijímajú s nadšením, je totiž v Jas-lovských Bohuniciach. Hoci to nie je aniveľmi ďaleko, predsa „to nie je mesto“.

Počtom lôžok (150) na druhom mies-te je stredoškolský internát, ktorý patríStrednému odbornému učilišťu. Tamvšak majú možnosť bývať len dievčatá.

Preto, aby sme to aspoň trocha vyrov-nali, do študentského domova MilošaUhra, v ktorom máme 90 lôžok, ponú-kame viac miest chlapcom. O tento štu-dentský domov, azda preto, že je naozaj

študentský a že je v meste, je aj najväčšízáujem. V tomto akademickom roku satam chcelo ubytovať až 393 študentov.

V ubytovacom zariadení Výskumné-ho ústavu jadrovej energetiky mámetiež pár lôžok, lebo ako primeranejšieoznačiť 40 lôžok?

V tomto akademickom roku sme zís-kali v ubytovacom zariadení Strednejpoľnohospodárskej školy na Zavarskejceste 90 lôžok.

Treba dúfať, že tých 120 miliónov ko-rún na dokončenie nášho rozostavanéhoštudentského domova nám ministerstvoškolstva dá v čo najkratšom čase, abyv novom akademickom roku k doteraj-ším 598 lôžkam pribudlo 320 nových.

doc. ThDr. Andrej Filipek, SJ

P R E U K A Z Š T U D E N T A – P O V I N N O S ŤS P O J E N Á S M N O Ž S T V O M B E N E F I T O VOd akademického roku 2003/2004 vy-dáva Trnavská univerzita v Trnave preu-kaz študenta vo vyhotovení bezkontakt-nej čipovej karty v grafickom formáteISIC (IInternacional SStudent IIdentityCCard). Tým sa zaradila medzi prvé uni-verzity v Slovenskej republike, ktoré za-čali napĺňať ustanovenie § 67 zákonač. 131/2002 Zb. z. o vysokých školách.V uvedenom paragrafe je definovanýpreukaz študenta ako doklad o štúdiu,ktorý potvrdzuje jeho právne postave-nie, ktoré ho oprávňuje využívať práva avýhody študenta vyplývajúce zo záko-nov, z vnútorných predpisov vysokejškoly a z dohôd s inými právnickýmiosobami. Inými slovami zákon hovorí,že každý študent vysokej školy preuka-zuje svoj právny status nie indexom, alepreukazom študenta. Z toho vyplývajúpovinnosti pre vysokú školu i pre každé-ho jej študenta. Skúsenosti uplynulýchtroch rokov potvrdzujú, že aj v tejto ob-lasti môže správna stratégia nepríjemnú

povinnosť pretransformovať na produkts mnohými výhodami.

Krátka história preukazu študenta jezaujímavá. Od roku 2002 sa začali roz-víjať aktivity zamerané na zavedenietzv. národnej študentskej karty. V prvot-nej predstave išlo o identifikačný preu-kaz konkrétnej vysokej školy, ktorý bymal medzinárodnú akceptáciu. Postup-ne pribudla požiadavka na využitie pre-ukazu v externom prostredí, najmä vovybudovanom systéme bezhotovostné-ho vybavovania cestujúcich v autobuso-vej doprave. Ďalším bonusom bola funk-cionalita bankovej karty, ktorá okrembankových benefitov poskytuje preukazštudenta zdarma. V uplynulom akade-mickom roku začala preukaz študentaakceptovať aj Železničná spoločnosťSlovensko, a.s., na poskytovanie štu-dentských zliav na železnici. Veľmi dy-namicky sa začína preukaz študentauplatňovať v univerzitných knižniciach,kde nahrádza čitateľské preukazy a týmoslobodzuje od vstupných poplatkov.Zľavy poskytované Združením CKM

SYTS počas celého akademického rokasú dnes už všeobecne známe a často ichštudenti využívajú. Spoločný postupslovenských vysokých škôl pri voľbe ty-pu identifikačného média sa stal zákla-dom unikátneho projektu v Európe. Slo-vensko je jedinou krajinou, kde študentivšetkých verejných vysokých škôl vlast-nia multifunkčný preukaz na báze bez-kontaktnej čipovej karty s medzinárod-ne akceptovaným vizuálom ISIC, ktorýokrem zákonom stanovenej funkcie navlastnej škole, slúži ako identifikačnémédium v interných aplikáciách (stra-vovací systém, prístupový systém, kniž-nica) i v externých aplikáciách (doprav-ná karta v autobusovej a železničnej do-prave, banková kreditná karta). Tátoskutočnosť je o to zaujímavejšia, že sa topodarilo na Slovensku, v krajine s naj-väčším počtom vysokých škôl na obyva-teľa. Preukaz študenta v dnešnej podo-be je v tomto kontexte unikátnym mé-diom.

Organizáciu procesov, ktoré súvisias preukazom študenta, ale aj učiteľa a

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:16 PM Page 25

S P R Á V Y / I N F O R M Á C I E26 U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

zamestnanca Trnavskej univerzity, riešiVyhláška rektora č.3/2004. Uvedenávyhláška rámcovo definuje systém auto-matizovanej identifikácie osôb (SAIO),ktorého súčasťou je aj vydávanie jednot-ných identifikačných predmetov na TU.Významnou pomôckou pre všetkých dr-žiteľov preukazu študenta je Informač-ná príručka k preukazu študenta TU,ktorá je spolu s ďalšími užitočnými in-formáciami zverejnená na internetovejstránke univerzity(http://www.truni.sk/stredisko-cipo-vych-kariet). Legislatívny rámec proce-su vydávania multifunkčných čipovýchpreukazov dopĺňa trojstranná zmluvao spolupráci medzi IAS Amsterdam,Združením CKM SYTS a Trnavskou uni-verzitou. Zmluva o pristúpení Trnavskejuniverzity k systému dopravy EMBASE,pri ktorej sú zmluvnými partnermi uni-verzity Emtest-SK,s.r.o, a EMCARD,a.s., Žilina, zaručuje akceptáciu preuka-zu študenta pri uplatňovaní zliav v au-tobusovej a železničnej doprave. Servis-né činnosti súvisiace s databázou SAIO,s výrobou preukazov a s ich integrácioudo interných a externých informačnýchaplikácií zabezpečuje Stredisko čipo-vých kariet (SČK), ktoré je súčasťouCentra informačných systémov (CIS).V priebehu uplynulých troch rokov SČKzabezpečilo výrobu a vydanie vyše 6000preukazov TU. Proces výroby novýchpreukazov je sústredený v období zápi-sov a pri objeme cca 1700 nových preu-kazov je veľmi prácny. V prvom rade jepotrebné pripraviť databázu osobnýchúdajov a fotografií budúcich držiteľovpreukazov. Najmä zhotovenie, úprava apremenovanie súborov digitálnych foto-grafií sú časovo náročné procesy. Akk tomu prirátame kontrolu správnostiosobných údajov a splnenia formálnychnáležitostí potrebných k výrobe preuka-zu (podpis súhlasu na spracovanieosobných údajov a zaplatenie poplatkuza preukaz) a samotnú potlač každej či-povej karty, vyjde nám veľká prácnosťcelého procesu. Na zabezpečenie vyda-nia preukazov novoprijatým študentompri zápisoch na akademický rok2006/2007 zahájilo SČK prípravu data-bázy a potlač kariet už v auguste. Štu-denti, ktorí včas doručili všetky potreb-né doklady k výrobe preukazu ich, až namalé výnimky, dostali pri zápisoch.Ostatní študenti dostávajú svoj preukazaž na začiatku akademického roka, sa-mozrejme, ak splnia požadované pod-mienky na jeho vydanie.

Študenti vyšších ročníkov majú po-vinnosť po zápise predĺžiť si platnosť

svojich preukazov hologramickou ná-lepkou s vyznačenou platnosťou do 09/2007, pričom študenti v dennej formeštúdia si môžu vybrať jednu z dvoch ty-pov nálepiek:a) longačná nálepka ISIC za cenu 180,–

Sk (predlžuje sa platnosť licencieISIC do 30. 9. 2007),

b) longačná nálepka NOISIC za cenu40,– Sk.V cene oboch typov nálepiek sú zahr-

nuté náklady na ich výrobu a poplatok30,– Sk za akceptáciu preukazu v systé-me dopravy EMBASE a využívanie s týmspojených externých funkcionalít preu-kazu študenta.

Študenti v externej forme štúdia sipredlžujú platnosť svojich preukazovprolongačnými nálepkami dvoch typov:a) longačná nálepka NOISIC za cenu

10,– Sk pre všetkých, ktorí prekročilivek 26 rokov alebo mladších ako 26rokov, ktorí nepožiadali o samolepkuEURO<26,

b) longačná nálepka EURO<26 za cenu250,– Sk pre študentov, ktorí ešte ne-dovŕšili vek 26 rokov, majú záujemvyužívať zľavy poskytované združe-ním CKM SYTS v nastávajúcom aka-demickom roku a požiadali o jej vy-danie. Žiadosť je na internetovejstránke TU alebo na študijných odde-leniach.

Aktuálny stručný prehľad funkcionalít,ktoré sú spojené s preukazom študentav dennej forme štúdia:1) preukaz študenta, potvrdzujúci jeho

právne postavenie (§ 67, zákonač. 131/2002 Z.z.),

2) elektronická peňaženka k univerzit-nému stravovaciemu systému KRE-DIT,

3) preukaz čitateľa v Univerzitnej kniž-nici v Bratislave a v Univerzitnejknižnici TU,

4) dopravná karta alebo elektronickápeňaženka v systéme dopravy EMBA-SE,

5) medzinárodne akceptovaný preukazISIC na tuzemské i zahraničné zľavy,

6) poukaz na zľavu cestovného v želez-ničnej doprave,

7) platobná karta Ľudovej banky, a.s.(pre preukazy vydané v spoluprácis bankou).Preukazy študentov v externej forme

štúdia sú schopné plniť prvé štyri fun-cionality z predošlého zoznamu. Pritomexterní študenti, ktorí ešte nedovŕšili 26rokov, majú možnosť zakúpiť si na svojpreukaz už spomenutú samolepku EU-RO<26 a s ňou príslušné zľavy poskyto-vané združením CKM SYTS. Trnavskáuniverzita už dlhšie uvažuje so zavede-ním centralizovaného prístupového sys-tému, ktorého identifikačným médiombude preukaz študenta, učiteľa a za-mestnanca TU. Tým sa významne posil-ní dôležitosť preukazu TU pre každého,kto pravidelne navštevuje priestory uni-verzity. Pri tak významných funkciona-litách je potrebné zabezpečiť aj riešeniemimoriadnych udalostí, akými sú strataalebo poškodenie preukazu. SČK spra-covalo postup (uverejnený v Informač-nej príručke a na internetovej stránkeTU), ktorý je potrebné v takýchto prípa-doch dodržať, aby bol stratený alebo po-škodený preukaz čo najskôr nahradenýplnohodnotným duplikátom.

Na záver chcem všetkým študentomzaželať, aby sa im v nastávajúcom akade-mickom roku 2006/2007 darilo štúdiumpodľa ich predstáv, aby sa im vyhýbalivšetky negatívne mimoriadne udalostia azda i to, aby im preukaz študenta spo-ľahlivo slúžil až do úspešného ukončeniaštúdia na Trnavskej univerzite.

Ing. Jozef Koricinariaditeľ CIS TU

I l u s t r a č n é

foto .

A r c h ív T U

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:16 PM Page 26

S P R Á V Y / I N F O R M Á C I E 27U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

T R I E N Á L E P L A G Á T U T R N A V A 2 0 0 66. ročník medzinárodnej súťažnej prehliadky plagátu

Trnava – Bratislava: mestá plagátu 13. september – 13. december 2006

Trienále plagátu Trnava je prestížnamedzinárodná súťažná prehliadka pla-gátovej tvorby domácich i zahraničnýchautorov a študentov, ktorá je zapísanáv kalendári UNESCO a zastrešená me-dzinárodnou organizáciou grafickýchdizajnérov ICOGRADA.

Trienále plagátu Trnava 2006 patrík vrcholným podujatiam svojho druhuv Európe a spolu so sprievodnými akcia-mi v Bratislave a Trnave predstavuje naj-väčšiu prehliadku grafického dizajnu,aká sa kedy na Slovensku konala. Usku-točňuje sa každé tri roky od roku 1991.Prezentuje špičkové diela aktuálneho za-hraničného grafického dizajnu a vytvárapriestor na konfrontáciu zahraničnej adomácej scény. Trienále plagátu zazna-menáva súčasný stav svetového dianiav odbore v celej jeho rozmanitosti a otvo-renosti k rozdielnym národným kultú-ram, tradíciám a tendenciám.

O význame a popularite podujatiasvedčí aj neustále sa zvyšujúci počet pri-hlásených autorov. Tento rok vybralavýberová porota 740 plagátov od 397autorov z 32 krajín celého sveta. Silnezastúpené je najmä Poľsko, Čína, Japon-sko, Mexiko, Fínsko. Slovensko repre-zentuje 74 autorov, z toho 15 grafickýchdizajnérov a 59 študentov.

Kurátorka TPT 2006 Marta Sylves-trová hodnotí výstavu slovami: „Medzinajlepšími vybranými dielami sú plagáty,v ktorých je apelatívne a bežnému publi-ku zrozumiteľne zakódované posolstvoo udalostiach a tvorivých podnetoch dotý-kajúcich sa nášho vedomia a aktuálnehospoločenského pohybu. Ocenenie získava-jú predovšetkým diela, ktoré obohacujúnaše estetické cítenie formálnymi experi-mentmi a posúvajú hranice vizuálnej rea-lity k neznámym dimenziám. Porušeniepravidiel zaužívaného vnímania umož-ňuje objavovať nové formy vizuálnej ko-munikácie. Popri týchto dielach majú stá-le svoje miesto aj plagáty rešpektujúceklasické pravidlá, s charakteristickým vý-razom autorovho tvorivého rukopisu.“

Trienále plagátu je súťažnou pre-hliadkou, v ktorej budú udeľované cenyv dvoch kategóriách. Prvá kategória jeurčená pre profesionálnych umelcov –v tomto ročníku sa zúčastnilo 213 auto-rov z 32 krajín, druhá kategória patríštudentom univerzít a akadémií výtvar-ných umení – zastúpených je 184 auto-rov zo 16 krajín.

Okrem samotnej výstavy plagátov,ktorej hlavná prezentácia bude inštalo-vaná v priestoroch Galérie Jána Koniar-ka, Synagóge – Centre Súčasného ume-

nia a v Západoslovenskom múzeu v Tr-nave, podujatie poskytuje priestor via-cerým zaujímavým sprievodným akciám– prednáškam a autorským výstavám:

J o z e f D ó k a – P L AG ÁT Y12. 9. – 10. 12. 2006Výklady ČSOB banky, a. s., Hlavná 14,TrnavaPrvá galéria plagátu na ulici.

I m a g i n e . . . / P r e d s t av s iv š e t k ý c h ľu d í . . .13. 9. – 29. 10. 2006Artforum, kníhkupectvo, Štefánikovaul. 5, TrnavaVýstava víťazných plagátov a pohľadnícslovenských študentov zo súťaže s té-mou Diskriminácia, vyhlásenej Sloven-ským centrom dizajnu.

Š t u d e n t . t p t 0 331. 10. – 13. 12. 2006Artforum, kníhkupectvo, Štefánikovaul. 5, TrnavaVýber najúspešnejších študentských pla-gátov z celého sveta z predchádzajúce-ho ročníka TPT 2003.

Srdečne pozýva prof. Bohumil Chmelík

Popoludní 13. júna 2006 široká rodina,známi i hŕstka najbližších priateľov (ajz Trnavskej univerzity) sa zúčastnila napohrebe doc. PhDr. Ernesta Marka, CSc.na cintoríne v Ľubochni. Po smútočnejliturgii, na ktorej účinkoval mládežníc-ky súbor a sláčikové trio, pochovali doc.Marka ešte do čerstvého hrobu jehomanželky Ľudmily, rod. Zámečníkovej,ktorá zomrela necelý mesiac pred ním19. mája 2006 (pohreb bol 22. mája);on zomrel 8. júna 2006 v nemocnici

v Ružomberku. Len nevypočítateľnýmriadením Božím je hrob doc. Marka ved-ľa hrobu univ. prof. Dr. Ľudovíta Nová-ka, DrSc. A tak na ľubochnianskom cin-toríne odpočívajú svorne povedľa sebadvaja veľkí slovenskí jazykovedci: slova-kista a germanista.

Podkarpatská dedina Dolný Lopašov,rovnako vzdialená od Trnavy a Piešťan,bola rodiskom Ernesta Marka. Pochá-dzal z deväťdetnej maloroľníckej rodi-ny, narodil sa 26. augusta 1927. Rímsko-

Z a d o c . P h D r . E r n e s t o m M a r ko m , C S c .( 1 9 2 7 – 2 0 0 6 )

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:16 PM Page 27

S P R Á V Y / I N F O R M Á C I E28 U n i v e r s i t a s T y r n a v i e n s i s 3 | 2 0 0 6

katolícka ľudová škola v rodisku mu da-la základné vzdelanie, gymnáziums maturitou absolvoval v Nitre (1939 –1948) a po maturite vstúpil do noviciátuk verbistom (SVD) v Nitre, kde ho za-chytila smutne známa barbarská noc –likvidácia kláštorov v celom Českoslo-vensku. Po politických preškoleniach sadostal do rodného Dolného Lopašovaa prijali ho ako úradníka na Miestny ná-rodný výbor a nato do Čsl. štátnych le-sov v Smoleniciach (1950 – 1951). Pri-hlásil sa na Filozofickú fakultu Univerzi-ty Komenského v Bratislave, kde v ro-koch 1951 – 1956 absolvoval odbornemčina a slovenčina. Už tu sa začalojeho prenasledovanie za nábožensképresvedčenie, ktoré nevedel skrývať.

Za vysokoškolských štúdií bol exter-ným redaktorom Tatranu a korektoromdenníka Smena. Keďže nemohol praco-vať ako pedagóg a všade s ním šli zlékádrové posudky, našiel si prvé zamest-nanie ako vedúci predajne Slovenskákniha v Trnave (naproti radnice) až ro-ku 1958. Roku 1961 sa dostal na Stred-nú zdravotnícku školu v Trnave, no lenpreto, že táto škola patrila rezortu zdra-votníctva. Roku 1964 prešiel na Pedago-gickú fakultu v Trnave na Katedru zá-padných filológií ako asistent a roku1970 na Filozofickú fakultu UK Bratisla-va ako odborný asistent. Roku 1969 turobil rigorózne skúšky, získal titul PhDrza rigoróznu prácu: Beitrag zum Dekli-nationssystem im Deutschen, 1968; tupokračoval v ašpirantúre (CSc. roku1973, práca: Das Fremdwort im deut-schen substantivischen Deklinationssys-tem, 1972, 366 s.) a roku 1980 sa habili-toval prácou: Der Platz des prädikativenAttributs im System der Satzglieder kon-frontativ gesehen. Jeho ďalší postup – užvtedy známeho európskeho germanistu– zastavila smrť dcéry Kataríny, ktoráako vysokoškoláčka zomrela roku 1983na rakovinu s veľmi rýchlym priebehoma ktorú dal cirkevne pochovať. Spustiloto neuveriteľnú represívnu mašinériuOV KSS Trnava a ŠTB aj na spolužiakov,ktorí sa zúčastnili na pohrebe. Doc.Marko bol vyšetrovaný, konfinovanýa roku 1985 musel okamžite opustiťprednáškovú sieň. Tak sa vtedy hodnoti-la veda a ľudia, ktorí jej zasvätili život.Priateľom sa podarilo ponechať ho naFF UK Bratislava aspoň v knižnici do od-chodu na dôchodok (l987). Po novem-bri 1989 bol síce rehabilitovaný, ales podlomeným zdravím. Už roku 1985pre represálie jeho i rodiny ho zložil in-farkt. Za tým nasledovalo ťažké ochore-nie parkinsonovou chorobou, ťažko sa

pohyboval len po byte, potreboval sús-tavnú opateru, roku 2004 musel opustiťTrnavu a presťahoval sa aj s manželkouk dcére Margite do Banskej Štiavnice.

Po vzniku Trnavskej univerzity učil odroku 1994 nemeckú gramatiku, morfoló-giu a syntax na jej Pedagogickej fakultea garantoval nemecký jazyk aj na UCMv Trnave (1. 12. 1999 – 30. 6. 2004).

Jeho nepoddajnosť a vitalita nedalamu však výdychu, sústavne prekladalz nemčiny odbornú, vedeckú, teologic-kú literatúru (teologické práce KarlaRahnera vyšli samizdatovo) a internédokumenty pre Medzinárodné Kolpin-govo dielo na Slovensku. V rokoch 1994– 1997 vyučoval latinčinu a nemčinuv jezuitskom noviciáte v Trnave. Ako vy-nikajúci organista hrával pri bohosluž-bách v paulínskom, jezuitskom i františ-kánskom kostole v Trnave.

Doc. Marko žil germanistike a moholbyť dávno univerzitným profesorom ne-byť zlých politických hodnotení. Možnododnes cítiť v tejto oblasti medzeru, kto-rá sa už nedá zaplniť. Politika spálenejzeme slávi úspechy – kto už dnes budemôcť inaugurovať? Svojím nadaním, ve-domosťami, akríbiou bol uznávanýmčlenom Vedeckého kolégia ČSAV (tamnesiahala moc OV KSS), zakladateľombilaterálnej komisie germanistov ČSSR-NDR, vedeckým tajomníkom Krúžkumoderných filológov, členom a predse-dom rigoróznych komisií, prednášal namedzinárodných vedeckých sympó-ziách a konferenciách z oblasti germa-nistiky. Pre Slovenský historický slovníkspracoval viaceré heslá. Pre Jazykoved-ný ústav SAV excerpoval slovenské do-kumenty zo 16. – 18. storočia, uloženév Štátnom archíve v Trnave. V súvislostis prestavbou vysokoškolského štúdia hoešte Ministerstvo školstva SSR menova-lo za predsedu celoštátnej komisie pretvorbu nových učebných osnov z ne-meckého jazyka pre gymnáziá.

Jeho publikačná činnosť dokazujevysoký nadpriemer: Už kvalifikačnýmiprácami upozornil na seba ako neoby-čajný talent. Jeho práce možno rozdeliťna vysokoškolské učebnice, prekladyz nemeckej literatúry, vedecké štúdie,recenzie:

Príručná gramatika nemčiny, päť vydaní; prvé 1983,posledné doplnené 2006.

Cvičenia z nemeckej morfológie. Bratislava: SNP, I. vyd.1967, II. vyd. 1975, 140 s.

BRECHT, B.: O divadelnom umení. Bratislava: SVKL,1957, s. 332.

FREYTAG, G.: Technika drámy. Bratislava: SVKL,1958, s. 300 (spoluprekladateľ).

SZONDI, P.: Otázky modernej drámy. Bratislava: Tat-ran, 1967, s. 310.

BÖLL, H.: Klaunove názory. Bratislava: Tatran, 1967,310 s.

SCHMAUS, M.: Viera cirkvi. 5 zväzkov, samizdat. FESTING, H.: Stretnutie s Adolphom Kolpingom. Pre-

šov: Michal Vašek, 2005.Ten dátum – to dátum? In: Slovenská reč, 23, 1958,

s. 127.L. Feuchtwanger: Brüder Lautensack. Kultúrny život

x/1958.K otázke skloňovania nemeckého substantíva: In: Spolo-

čenskovedný zborník Ped. fakulty UK v Trnave,1968, s. l35-145.

Je „q“ grafémou binofémy „kv“? In: Slovenský jazyk a li-teratúra v škole, č. 1/1968.

K fonologickej platnosti nemeckého (E). In: Jazykoved-ný časopis 21, 1970, č. 2, s. 125-138.

Beitrag zum Deklinationssystem des deutschen Substan-tivs. In: Deutsch als Fremdsprache, 9, 1972, č. 6,s. 359-364.

Das Genus der Fremdwörter im Deutschen. In: ZborníkFilozofickej fakulty UK, Philologica 27, 1975,s. 47-97.

G. Helbig-J.Buscha: Deutsche Gramatik. In: PhilologicaPragensia,1976, s. 104-107.

Beitrag zum Deklinationssystem im Deutschen. In: Zbor-ník Pedagogickej fakulty UK v Trnave, Linguistica,1997, s. 69-114.

Zum Ausgliederung der substantivischen Forme im Deut-schen. In: Recueil Linguistique de Bratislava, V,1978, s. 79-86.

Ideologické základy jazykovedy. In: Nedeľná Pravdaz 24. jan. 1978.

Význam gramatiky v cudzojazyčnom vyučovaní na vyso-kých školách. In: Problémy filologického štúdia po-slucháčov filozofických a pedagogických fakúlt sozreteľom na vyučovanie cudzích jazykov. Bratislava:SNP, 1978, s. 61-65.

Nové aspekty pri vyučovaní gramatiky nemeckého jazy-ka. In: Problémy filologického.... s.155-160.

Doplnok v nemčine a slovenčine. In: Slavica Slovaca, 14,1979, s. 39-53.

Základy marxisticko-leninskej jazykovednej teórie a jejaplikácia v jazykovom vyučovaní. In: Didaktika ne-meckého jazyka. Bratislava: SPN, 1980, s. 25.

Miesto a funkcia gramatiky v jazykovom vyučovaní. In:Didaktika nemeckého.... s.26.

Das prädikative Attribut im Deutschen. In: Deutsch alsFremdsprache, 17, 1980, s.15

Kopulative Verben in konfrontativer Sicht. In: Zeit-schrift für Germanistik 4/1981.

Das prädikative Attribut im Deutschen und Slowakischen.In: Recueil VI, Bratislava: Veda, 1982, 129-138.

Konfrontačný pohľad na menný prísudok v nemčinea slovenčine. Slavica Slovaca 18, 1983, č. 3, s. 272 –281.

Ernest Marko bol jednoduchá františ-kánska, hlboko veriaca duša. Svedok vie-ry. Prostý, otvorený, schopný poslúžiť ko-mukoľvek a kedykoľvek. Trpel ako staro-zákonný Jób. Videl smrť svojho dieťaťa,postihla ho päsť ideologického útlaku to-tality i ťažké ochorenia. Znášal to všetkoticho, bez reptania. Realizoval heslo stre-dovekých benediktínov Ora et labora, pra-coval bez výdychu do poslednej chvíle.Bol kamarátsky, vtipný, mal zmysel prehumor, ale predovšetkým bol do krajnostiobetavý, bez nároku na odmenu. Bol ažpriveľmi starostlivým otcom, s milovanoumanželkou (ktorá mu vedela vytvoriťpriestor na vedeckú prácu) vychovali šesťdetí a zdieľali s nimi všetky trápenia.

V štruktúrach tajnej Cirkvi absolvo-val teológiu (1975 – 1980) a roku 1980bol v Prešove tajne ordinovaný akogréckokatolícky kňaz.

Ernestko, oroduj za nás, čo sme tu eš-te zostali.

Jozef Šimončič, 12. augusta 2006

trnavska_3_2006.qxd 10/23/2006 4:16 PM Page 28